listy

listy 519Poľský súbor Karpatyťou a očarili všetkých krásou, bohatstvom a umom vtkanýmdo každej súčasti kroja.Najväčší úspech zožali dve sestričky odeté v rovnakom kroji,asi trojročné dievčatko a mladá deva – obe v snehobielychčepcoch lemujúcich ich krásne tváre. Bulharský a moldavskýkroj spolu s pletenými punčoškami bol veľmi exotický, lennechápem, ako v ňom mohli v tom tropickom teple ešte aj tancovať.Maratón hudby, spevu a tanca trval štyri hodiny. Nápadpredviesť pražským turistom a všetkým divákom klenotybohatstva národov v rámci tohto koncertu bol vynikajúci.Cudzincov tu bolo neúrekom, žiadne kovové zábrany a kontrolylístkov ako pri koncertoch pop hviezd. Dvaja blúdiaci staršímanželia z Anglicka sa dožadovali možnosti zakúpenia lístkov,hlavou krútili Japonci, nechápali, že celá táto show jeúplne zadarmo. Organizátori mali vo vkusných prútenýchkošíkoch pripravené pozvánky na galaprogram.Výkony všetkých sólistov a súborov boli strhujúce. Na takýchtoakciách sú vždy silné a slabšie miesta. Tu však slabýchnebolo. Pri pohľade na nádherné dievčatá z Limbory tancujúceso sklenenými karafami naplnenými vínom na hlavách somtŕpol, ako skončí pri náhodnom páde fľaša alebo kroj. Ničz toho sa neprihodilo. Nádoby s vínom vytvárali akúsi korunkupávice. Miláčikmi divákov sa stali ruské deti zo súboruDievčenské koleso z Tekova, LiboraOtraduška, ktoré zo sibírskej oblasti cestovali podľa slovmoderátora neuveriteľných päť dní (dva lietadlom a tri vlakom).U nich doma sa lúčili v mraze, tu bolo tridsaťtri stupňovv tieni. Dievčatá mali šaty a sukne po zem, chlapci baranicuz pravej kožušiny. A výkony? Klobúk dole, keby som ho mal.Klobúk na hlave som v skrytu duše závidel mexickým muzikantom,ktorí roztlieskali celé námestie. Opálené tváre, bielezlatom zdobené sombrera, nádherné kroje á la biela uniforma,k tomu gitary, husle, starodávna vihuella. Už len víno, ženya spev, ale tie boli tiež v krásnych krojoch z Tekova. Českí malímuzikanti z muziky Kolíček boli živým dôkazom známeho tvrdenia– ,,co Čech, to muzikant“, tanečníci súboru Karpatyz Poľska boli skvelí, mazúrky a polky zvádzali k podupkávaniu,temperamentné čardáše z juhu k tancu.Moderátori všetkých pozvali na nedeľný záverečný galaprogram.Ísť, či neísť? Veď všetko som už videl. Prečítal som sibulletin a zistil som, že galakoncert bude ešte pestrejší. A bol.Nataša a balalajkaDivadlo na Vinohradoch je prekrásne. Kúpil som si na poslednúchvíľu lístok za sedemdesiat korún! Kamarát z Klubu slovenskejkultúry mi ho však vymenil a tak som sedel úplnevpredu. K tomu, čo som už videl, pribudli ďalšie rozkvitnutékvety. Úvod galavečera bol impozantný. Tanečné kreácie všetkýchzúčastnených umeleckých kolektívov (celkom 18) vytvoriliúvodný obraz orientálnej mandaly, tu však zrnkami pieskuboli jednotliví tanečníci. V galaprograme, k tomu, čo už divákmohol vidieť a počuť, pribudli ďalšie rôznorodé pozdravy arabskej,írskej, španielskej, rómskej, maďarskej a gréckej kultúry,v podobách hudby, spevu a tanca. Moderátorom večera bolBoris Kršňák. Hovoril málo a múdro, veď čo dodať k pastvezmyslov, ktorú nám organizátori a účinkujúci dopriali. Keď poopakovaných aplauzoch a poslednom, divokom kolotoči záverečnéhotanca spadla opona, hanbil som sa, že nemám kyticu.Na budúci rok sa už veľmi teším na „Srdce národov“, ktoré machytilo za srdce.■Autor je publicistaFoto archív Limboryšia autori otázky typu: Mal Jánošík sexuálny život? Aké darčeky nosil Aničke? Koľko parochní mal grófRévay? Stane sa z Hrajnohu svätý muž? atď. Jozef „Gertli“ Danglár sa tak témy Jánošíka ujal po ĽudovítoviFullovi, Martinovi Benkovi a Mikolášovi Alešovi. Okrem tejto knižnej publikačnej činnosti savenuje aj tvorbe pre slovenské a české noviny, i časopisy ako napríklad Echo, Mladá Fronta, Kultúrnyživot, SME či Pravda. Nezabudnuteľným a originálnym „komiksovým“ štýlom zobrazoval taktiež politicképortréty a dianie v príbehovom sujete, ktorý mal znaky absurdity a irónie. Žije a tvorív Bratislave.Táto prehliadka umenia jedného z najvýraznejších slovenských grafikov a ilustrátorov bude návštevníkomGalérie Vltavín prístupná do 24. júla.• jch