AUGUST

JÚL 

AUGUST 

DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XIV 2006 

Letná dovolenková sezóna vrcholí. Denne máme 

možnosť sa o tom presvedčiť aj vďaka reklame útočiacej 

na nás na každom kroku. Cestovné kancelárie 

sa predbiehajú s ponukami lacných last minutiek 

v rôznych prímorských i exotických krajinách. Ponúkajú 

kvalitné služby, dopravu, ubytovanie, nezvyčajné športy, 

zábavu, bohatý kultúrny program. To všetko len za ..... Sk. 

Katalógy s pútavými fotografiami nielen zaujmú, ale 

hlavne nám pripomenú dôležitosť zmeny v zabehnutých 

koľajách. 

Dovolenka nech už je kdekoľvek, je potrebným a blahodárnym 

časom pre nás samých. Cítime, že v dobe, ktorá 

prekonáva rekordy aj čo sa týka stresu a chvatu v zrýchľujúcom 

sa tempe života okolo nás, potrebujeme čas na oddych, 

načerpanie síl ducha i tela. Zmena prostredia, zjednodušenie 

spôsobu života čo i na pár dní otvára nové 

možnosti. Vymeniť hluk za ticho, zmeniť beh na pokojnú 

chôdzu, nedôveru za detský úžas, možno zažiť naplno aj 

uprostred ľudí. To je aktuálna ponuka stále prítomného 

Božieho kráľovstva: uvidieť a pochopiť isté situácie zo 

svojho doterajšieho života v novom svetle. 

Ako však na to – kde začať? Môžeme začať návratom na 

miesto, kde sa vždy dobre cítime a máme to radi. Rodný 

dom, obľúbené miesto v prírode, ktoré poznáme len my, 

pri studničke, potoku, pri pozorovaní východu alebo západu 

slnka, nočnej oblohy, pri poľnej kaplnke, pri priateľovi, 

ktorému sme sa dlho neozvali, pri hre s deťmi, ale 

i pri človeku, ktorého dni sú už poslednými. Všade tam, 

kde je láska, tam je prítomný Boh. Kamkoľvek sa pohneme 

alebo zostaneme je s nami. Nepoužíva cestovné kancelárie 

a ich last minuty, aby dal o sebe vedieť. Kvapka vody, tráva, 

veľký balvan pri ceste, celé stvorenstvo o ňom svedčí. Len 

my ľudia príliš pohltení svojimi záujmami a problémami, 

Last minute 

Božie kráľovstvo 

nutne potrebujeme z času na čas objaviť svojho Stvoriteľa 

nanovo. Objaviť čas práce i čas odpočinku, čas odpustenia, 

ďakovania za dobrodenia, ktorými sme neustále zahŕňaní. 

A tak dopriať sebe i druhým čerstvé prúdenie dobra 

a pokoja. 

Katarína Ileninová 

Snímka: internet

2 FARSKÝ LIST 04/2006 

Poďakovanie 

Poďakovanie 

Úprimne ďakujeme a vyslovujeme finančne. Oprava fasády kostola bola 

Pán Boh zaplať všetkým, ktorí financovaná aj z dotácie Ministerstva 

nám akýmkoľvek spôsobom pomohli kultúry Slovenskej republiky. 

pri oprave fasády Farského kostola sv. V neposlednom rade vyslovujeme 

Kataríny Alexandrijskej v čase od 29. svoju vďaku všetkým, ktorí na toto 

mája do 26. júna t.r. 

dielo mysleli vo svojich modlitbách 

Ďakujeme predovšetkým mladým a prosili o požehnanie pri rekonštrukčných 

našej farnosti, lebo bez ich ochoty, zapálenosti 

prácach. Zároveň sa 

a fyzickej kondície, by sme chce me poďakovať za poskytnuté 

sotva postavili a zložili lešenie, ako aj prostriedky na reštaurovanie sôch 

ostatným, ktorí boli nápomocní pri a oltárov vo farskom kostole. 

tejto práci. Poďakovanie patrí všetkým, 

Ľubomír Pekarčík, dekan 

ktorí podporili rekonštrukciu kostola 

Snímka: Ladislav Pagáčik 

Spomienka 

19. júla t.r. uplynuli dva roky, čo si 

Nebeský Otec povolal k sebe po 

ťažkej chorobe nášho pána dekana 

Mons. Alfonza Letanovského, 

dlho ročného správcu dolnokubínskej 

farnosti. Pamätajme vo 

svojich modlitbách na tohto vzácneho 

človeka a kňaza. 

Kňazská vysviacka 

Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, 

nebude chodiť vo tmách, 

ale bude mať svetlo života. (Jn 

8,12) 

Milí čitatelia, v tomto roku bola spustená prevádzka internetovej 

stránky našej farnosti. Náj dete ju na 

www.farnost-kubin.sk 

Ponúka bohaté informácie ako z histórie tak i súčasnosti, 

taktiež celý ročník Farského listu 2005 a 2006. 

V sobotu 19. augusta t.r. o 10.00 

hod. prijme sviatosť kňazstva 

náš rodák brat Miroslav Kulich, 

v Kapucínskom kostole Obrátenia 

sv. Pavla v Žiline. Zároveň 

v nedeľu 20. augusta bude v našej 

farnosti jeho Primičná sv. 

omša o 10. hodine v kostole Povýšenia 

sv. Kríža na Brezovci. Myslime 

na brata Miroslava vo svojich 

modlitbách.

FARSKÝ LIST 04/2006 

3 

Sviatosťou krstu sme v spoločenstve 

Cirkvi v mesiacoch 

jún a júl privítali: 

Ranáta Dobiášová 

Lara Ilčišinová 

Matej Fröhlich 

Patrik Harezník 

Dávid Včelík 

Peter Piroh 

Samuel Dobiáš 

Sara Mesárošová 

Samuel Žmiják 

Malvína Jenifer Kováčová 

Sebastián Kvietok 

Sabína Kvietková 

Terézia Košarišťanová 

Matej Samuheľ 

Sviatosť manželstva uzavreli: 

Mário Škuta a Jana Zaťková 

Vladimír Dudák a Katarína Havčová 

Juraj Florek a Lucia Oravcová 

Peter Hablák a Monika Kováčiková 

Branislav Láštic a Jana Halasová 

Vladimír Šimko a Martina Vargová 

Juraj Krasničan a Anna Gočalová 

Miroslav Briš a Eva Rončáková 

Tibor Kováčik a Eva Rosinská 

Erik Csányi a Erika Váleková 

Tomáš David a Anna Olexová 

Ján Čonka a Jana Pačajová 

Tibor Samuheľ a Renáta Franeková 

Peter Palko a Eva Kríženecká 

Michal Nemček a Michaela Fujdiaková 

Pán si z našich radov povolal: 

Jolana Dymáková 

Božena Prílepková 

Katarína Hoťková 

Florián Michalák 

Úmysly 

Apoštolátu modlitby 

na júl a august 

• Dedičstvo otcov zachovaj nám, 

Pane. Nech nám naši apoštoli sv. 

Cyril a sv. Metod vyprosujú 

pravú vieru, pevnú nádej a dokonalú 

lásku k Bohu a blížnemu. 

• Aby siroty mali všetku potrebnú 

starostlivosť, nevyhnutnú pre 

svoju ľudskú a kresťanskú formáciu. 

Bohoslužobný poriadok 

v týždni: 

Farský kostol 

sv. Kataríny Alexandrijskej 

6.00 a 18.00 hod. 

(sobota – 6.30 a 18.00 hod.) 

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec 

18.30 hod. 

(sobota – 7.00 hod., večer nie je) 

Filiálny kostol Najsv. Trojice 

Vyšný Kubín 

Piatok - 18.00 hod. 

Nemocnica s poliklinikou 

16.00 hod. (utorok-štvrtok) 

Adoračná miestnosť je otvorená 

každý deň od 7.00 do 19.00 hod. 

Bohoslužobný poriadok 

v nedeľu: 

Farský kostol 

sv. Kataríny Alexandrijskej 

6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod. 

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec 

7.45, 10.00, 18.30 hod. 

(vešpery o 18.00 hod.) 

Filiálny kostol Najsv. Trojice 

Vyšný Kubín 

9.15 hod. 

Nemocnica s poliklinikou 

16.00 hod. 

Požehnanie mamičiek 

pred pôrodom: 

7. októbra 2006 po ranných 

sv. omšiach 

Farský kostol sv. Kataríny 

Alexandrijskej – 6.30 hod. 

Kostol Povýšenia 

sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod. 

Stránkové dni na Farskom 

úrade: 

Pondelok – piatok: 

8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod. 

V súrnom prípade po večerných 

bohoslužbách. 

V prípade potreby (ku chorým) 

volajte katol. kňaza 0915 818 308. 

OBSAH 

Poďakovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 

Kňazská vysviacka . . . . . . . . . . . . . . . . 2 

Spomienka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 

Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 

Úmysly apoštolátu . . . . . . . . . . . . . . . . 3 

Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3 

Udalosti v našej farnosti 

Švošovský uragán. . . . . . . . . . . . . . 4 

Tour de Levoča. . . . . . . . . . . . . . . . 4 

Ako malá rodina . . . . . . . . . . . . . . 5 

Skautský tábor Zuberec 2006 . . . . 6 

Liturgický rok za päť dní. . . . . . . . 7 

Puťák . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 

Krok k ekumenickej jednote. . . . . 8 

Aňa, rozhodli sme sa . . . . . . . . . . . . . . 9 

Stretnutie mladých Slovenska . . . . . . . 9 

Verím Pane 2006. . . . . . . . . . . . . . . . . 10 

Sviatok Nanebovzatia 

Panny Márie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 

Europe4christ = Európa pre Krista. . 14 

Vaše otázky – naše odpovede . . . . . . 15 

Krása v skle zaliata . . . . . . . . . . . . . . . 16 

Nový kardinál . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 

ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 18 

Nedeľná škola hrou . . . . . . . . . . . 18 

Prázdninové všeličo. . . . . . . . . . . 18 

Letné sústredenie športovcov . . . 19 

Chváľte Pána v jeho svätini . . . . . . . . 19 

Napísali ste nám . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 

Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský 

úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom 

Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: 

Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD. 

Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná 

rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec, 

Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová, 

Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová, Mgr. Anna 

Šochová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František 

Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské 

Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. 

Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 

1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho 

dvojčísla je 30. 9. 2006. Svoje príspevky nám 

môžete dávať do schránky Farského úradu 

s označením „Pre Farský list“. Redakčná rada si 

vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI 

Švošovský uragán 

Dlho očakávaný výlet bol po roku 

opäť tu. Dvadsaťštyri správne naladených 

„borcov“ – miništrantov, sa 

nedočkavo zhromaždilo pred hlavnou 

železničnou stanicou. Hodiny 

ukázali 3. júla 2006, desať-desať, vlak 

pristavil na stanici, posledné božteky 

od mamičiek a oteckov a všetko sa 

mohlo začať. Vlakom sa skupinka 

„tichých chlapcov“ z Bysterca a Brezovca 

dopravila do Kraľovian, kde 

sme presadli na druhý vlak a konečne 

sme sa vyrojili pre mnohých 

v nepoznanej krajine – Švošov City. 

Našli sme dokonca aj miestnu základnú 

cirkevnú školu, kde sme sa 

ubytovali. Privítala nás pani riaditeľka 

s úsmevom na tvári. To asi 

preto, lebo ešte netušila, čo sú kubínski 

chlapci schopní za šesť dní vykonať. 

Najskôr sme sa museli predsa 

len pre istotu pozoznamovať, lebo 

nie všetci sme sa tam poznali. Potom 

sme si poobzerali okolie, chlapci zisťovali, 

kde je najbližší obchod, lebo 

zásoby, ktoré si priniesli sa akosi pred 

očami a pod nosmi nás všetkých nezadržateľne 

strácali. 

Čas letel rýchlo a pokým sme sa zoznámili 

s okolím nastal večer a vedúci 

v domnienke, že si konečne oddýchnu 

zavelili spať. Ale troška sa 

zmýlili, keď si mysleli, že o malú 

chvíľku zavládne vytúžené ticho. 

Smiech a vrava im nedovolili spať. 

Preto hneď na druhé ráno, zasadala 

porada, ako našich miništrantov unaviť, 

aby si aj starší mohli na chvíľku 

oddýchnuť a vychutnať si výlet. „Do 

hôr s nimi,“ tak znel jeden s návrhov. 

„Zlanárili“ sme zopár miestnych 

chlapcov, aby vybrali trasu, úmornú, 

namáhavú a predovšetkým zničujúcu. 

Ako sme sa dohodli, tak sa aj 

stalo. Ledva sme tam vyšli a plán sa 

podaril. Všetci sotva dych lapali. 

Cesta naspäť ubehla rýchlo a vedúcich 

čakalo milé prekvapenie. Chlapci 

akoby zázrakom dostali novú silu 

a ožili, akoby ani nikde neboli. Našťastie 

niekto múdry vymyslel hru, 

ktorej dal názov futbal a prezradím 

vám tajomstvo: hra vždy zaberie, česť 

výnimkám. O zvyšok dňa bolo postarané. 

Večer to znova vyzeralo ako 

na pravom výlete, nikomu sa nechcelo 

spať a tak sme si pozreli dobrý 

film. Pravdaže predtým ako každý 

večer, nesmela chýbať modlitba ruženca, 

veď sme miništranti. 

Za zmienku ešte stojí priateľský futbalový 

zápas medzi domácimi chlapcami 

a nami. O výsledku radšej nenapíšeme, 

lebo by sme mohli uraziť 

povesť švošovských futbalistov. Tiež 

sme sa v rámci upevňovania našich 

vzťahov vybrali jeden večer aj na 

spoločnú opekačku, ktorá sa paradoxne 

skončila v potoku, kde si 

chlapci chladili svoje hlavy a poväčšine 

aj svoje nohy. Tak asi takto vyzeral 

tohtoročný miništrantský výlet do 

Švošova. Chceme sa poďakovať 

nášmu pánu kaplánovi Milošovi, že 

nám umožnil prežiť spolu zopár nádherných 

dní. Budeme sa snažiť odplatiť 

to svedomitou službou pri oltári. 

Však kamaráti? 

Za všetkých zúčastnených 

Richard Čižmár 

Snímky: Daniela Faltínová 

Tour de Levoča 

Pamätáte sa ešte na naše plagáty 

alebo oznam vo Farskom liste ohľadom 

akcie zvanej ,,Tour de Levoča“? 

Ak áno, tak vám to už aj tak nepomôže. 

Mojou úlohou je oznámiť vám, 

že už dávno prebehla, trochu ju priblížiť 

a tak vás navnadiť na budúci 

rok. Takže ľútosť hoďme za hlavu 

a tešme sa spolu s tými, ktorí tam 

mohli byť. 

Cesta tam bola priam rozprávková 

a každý veril, že keď nepršalo od rána 

(pričom predpoveď počasia hlásila 

niečo iné), že už ani nezaprší. Lenže 

po 100 km bicyklovania, nás chytil až 

do ďalšieho rána neprestávajúci dážď. 

Našťastie sa náš Pán o nás znova postaral. 

Pán farár istej dediny, kde sme 

uviazli, nás prichýlil na fare, uvaril 

nám teplý čaj a nechal nás tam až 

dovtedy, kým nás náš ,,safetycar“ postupne 

všetkých nepoodvážal až do 

Levoče. Snáď nás chcel Pán Boh trochu 

šetriť pred cestou späť, ktorú nás 

za krásneho počasia nechal odšľapať 

celú. 

Isté je, že dostať sa na bicykloch tam 

a naspäť nebol ten jediný a hlavný 

dôvod. Bola to celoslovanská Mariánska 

púť do Levoče, kde sme prežili 

dva krásne dni v modlitbách na Mariánskej 

hore pod bazilikou. Neustále 

tam prebiehali sv. omše na rôzne 

úmysly a ani o sv. spoveď nebola 

núdza. Prišlo mnoho kňazov z celej 

diecézy a účastníkom boli k dispozícii 

24 hodín denne. Atmosféra na 

hore bola priam neuveriteľná a my 

sami sme ostávali v údive s akou vierou 

kráča do kopca vedľa nás aspoň 

80-ročná babička a ani si nevzdychne. 

A pritom niektorí z nás mali pekné 

problémy dostať sa hore. 

Celý program vyvrcholil slávnostnou 

nedeľnou sv. omšou o 10 hod. priamo


5 


vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda 

v stredu 5. júla t.r. Tentoraz však bola 

naša „rodina“ oveľa menšia ako po 

minulé roky. Snáď to zapríčinila horúčava, 

či iné okolnosti a tak na stretnutie 

prišli len naozaj verní. Búrka 

neprišla a tak sa mohlo začať. 

Stretnutie zahájil náš pán dekan Ľubomír 

Pekarčík príhovorom o ekumenizme. 

Vyjadril, že táto snaha 

o zjednotenie kresťanov sa už v našich 

mysliach udomácnila. Všetci 

uznávame, že je to potrebné a že to 

od náš žiada i Ježiš Kristus vo svojich 

slovách „aby boli všetci jedno“ (Jn 

17,21). Avšak uskutočnenie tohoto 

zámeru nie je také jednoduché. Vyznávame 

jediného Boha, avšak spôsob 

slávenia, tradície i učenie sú rozdielne 

a ubehne asi ešte dosť času, 

kým bude možné túto požiadavku 

nášho Spasiteľa splniť. Vyžaduje si to 

veľa tolerancie, spolupráce i ústupkov 

z každej stránky, ale hlavne Božiu 

milosť. 

V ďalšom príhovore sa evanjelický 

pán farár Mgr. Rastislav Stanček 

upriamil na význam kríža. Ježiš 

Kristus sa za nás obetoval a vzal naše 

nedokonalosti na kríž. Roztiahnutými 

rukami ako keby chcel obsiahnuť 

celé ľudstvo a tak nás spojiť s našim 

nebeským Otcom. Jedine kríž je 

spoľahlivým prostriedkom na ceste 

do Božieho kráľovstva a k našej spáse 

vo večnosti. 

Ekumenické stretnutie vhodne oživili 

piesne nášho mládežníckeho 

zboru, ktorí spevom umocnili zážitok 

z tejto udalosti. Svojimi hlasmi 

ich podporili i naši kapláni Richard 

a Peter. 

Zo Skalky sme odchádzali s dobrým 

pocitom. Dole kopcom sa išlo lepšie 

ako hore, snáď každý si však prial, 

aby o rok táto „malá rodina“ bola 

o čosi väčšia. 

Ľudovít Oravec 

Snímka: autor 

pod bazilikou, ktorú celebroval kardinál 

Ján Chryzostom Korec spolu 

s biskupmi a kňazmi. Hoci počasie 

nám spočiatku neprialo, cez sv. omšu 

sa vyjasnilo a odvtedy slniečko 

krásne svieti vlastne až doteraz. 

Jednoducho sme šťastní, že sme 

mohli byť v Levoči, zažiť tú silnú atmosféru 

a šťastne sa vrátiť domov. Už 

teraz sa tešíme na budúci rok. 

Ešte malá poznámka pre tých, ktorí si 

myslia, že by bicykel na takú túru 

,,neskrotili“ – existujú predsa aj autobusy, 

no nie? 

Katka Grofčíková 

Snímky: Janko Paluga 

Ako malá rodina 

„Zídení ako rodina sme spolu pred 

Tebou,…“ slovami úvodnej piesne sa 

začalo tradičné ekumenické stretnutie 

pri kríži na Skalke nad Vyšným 

Kubínom z príležitosti sviatku našich 

Prosby ľudu, ktoré dôstojne predniesli 

zástupcovia Evanjelickej cirkvi 

a.v., konkrétne určili, v čom by sme 

sa mohli zlepšiť, kde sme zlyhali i naďalej 

zlyhávame. Či už je to v prejavoch 

lásky ku svojmu blížnemu, či 

v láske k Bohu. Naozaj potrebujeme 

pomoc a dary Ducha Svätého, aby trpezlivá 

práca kňazov, teológov a viera 

všetkých nás kresťanov napredovala 

a priniesla trvalé ovocie. 

Ospravedlnenie 

Všetkým veriacim, ktorí sa zúčastnili 

ekumenickej pobožnosti 

5. júla 2006 na Vyšnokubínskych 

skalkách, s cieľom pomodliť sa za 

jednotu kresťanov (čo bolo našim 

zámerom), sa ospravedlňujeme za 

politické zneužitie tejto akcie.



Skautský tábor 

Zuberec 2006 

Aj tento rok sme skauti a skautky 

z 53. zboru Gentiana Dolný Kubín 

a z Pribiša vymenili mäkkú posteľ za 

spacák a karimatku a vybrali sa 

v ústrety dobrodružstvám v dňoch 

3.-15. júla do Zuberca na náš skautský 

tábor. Odchodu na tábor predchádzalo 

nakladanie stavebného, 

pracovného a kuchynského materiá lu 

v mokraďskom kaštieli. Zapotili sme 

sa i zasmiali, ale oddýchli sme si až so 

západom slnka. Na druhý deň odchádzal 

na táborisko predvoj, ktorého 

úlohou bolo vyložiť náklad a začať 

pripravovať táborisko. 

V pondelok tretieho sa kubínska železničná 

stanica zdala o niečo plnšia 

ako zvyčajne, možno aj vďaka skautom 

s poriadnymi batohmi. Vlak išiel 

presne, a tak nášmu vytúženému odchodu 

do prírody, času i nečasu, nič 

nebránilo. Prestup na autobus v Podbieli 

bol zároveň prvou previerkou 

našej fyzickej kondície- bežať cez celú 

dedinu ovešaní doslovne ako vianočný 

stromček možno vyvolalo 

u okoloidúcich úsmev, my sme ale 

mali na zreteli, že až tak veľa autobusov 

nechodí a smiech nastal až na 

hlavnej zastávke, kde sme ešte čakali 

pätnásť minút. 

Cez obed sme po krátkom pochode 

zo Zuberca dorazili na táboriskolúky 

lemovanej potôčikom rovno 

kautský tábor je pre mňa 

„Sodmenou za celoročnú činnosť. 

Sú to dva týždne prežité 

s priateľmi uprostred nádhernej 

prírody. Ani tento rok tomu nebolo 

inak. Najkrajšími momentmi 

pre mňa bolo lezenie, výlet na 

Sivý vrch a aj to, že som mohla 

pomôcť pri varení a veľa sa tak 

naučiť. Druhá časť tábora, ktorá 

bola pre mladších členov, sa 

niesla v duchu westernu a zlatokopov. 

Dúfam, že každý, kto bol v tábore 

si odniesol veľa zážitkov tak ako 

ja. Na záver chcem poďakovať 

všetkým, vďaka ktorým sa tento 

tábor uskutočnil.“ 

Veronika Pisarčíková 

pod Sivým vrchom. Hneď po príchode 

a najnutnejšom vybalení 

v podsadách sme sa pustili do viazania 

stavieb a do dopravovania dreva 

z neďalekej hory. Prácu striedali hry 

a tak nám prakticky pod rukami vyrástla 

kuchyňa, hangár, stožiar, brána, 

priehrada a iné nutné i užitočné veci. 

Ďalší deň k nim pribudla jedáleň, 

a tak na večernom nástupe sme už 

mohli obdivovať tohoročný tábor 

a pri táboráku do neskorej noci oddychovať 

s dobrým pocitom. 

Medzi táborovú výbavu patrili aj horolezecké 

laná a sedačky, preto sme 

dve dopoludnia venovali lezeniu na 

blízkej stene. Obtiažnosti boli rôzne, 

a tak si každý prišiel na svoje. Keďže 

sme skauti, pomohli sme aj okolitej 

prírode vyzbieraním odpadkov, vyčistením 

a opravením studničky. Novinkou 

tábora bola príležitosť zobrať 

svojho kamaráta na jeden deň do tábora, 

kde mal možnosť lepšie sa 

oboznámiť so skautingom. 

Cez Deň hôr sme zdolali Sivý vrch, 

niektorí sa dali zlákať štôlňou pri Bielej 

skale, ktorú preliezli a večer sme 

sa pomaly v skupinách zbiehali na táborisku 

po celodennej túre. Táborový 

život spestrovali hry ako sedem statočných, 

mestečko Palermo, poistky, 

bon-čiky-bon, súťaž v klikovaní, beh 

s fúrikom cez prekážky či do kopca 

a mnohé iné. 

Športový deň preveril našu silu i obratnosť, 

v rôznych disciplínach sme 

sa snažili prekonať samých seba 

a snaha sa oplatila, víťazi boli odmenení. 

Na besede s pracovníkom TA- 

NAPu sme sa dozvedeli veľa nového 

o prostredí, ktoré sa nateraz stalo naším 

druhým domovom. 

Vlajku v noci strážili nočné stráže, 

ktoré boli tento rok úspešné, prepad 

sa nepodaril a prepadlíci boli chytení. 

Počasie bolo perfektné, posledný 

deň prvej časti však búrka otestovala 

naše stavby, ktoré to však vydržali. 

Našťastie išlo iba o prehánku, a tak 

na „plávajúcu podlahu“ sme si museli 

počkať až domov. 

Slávnostný záverečný 24-poschodový 

táborák sa mohol rozblčať až po symbolickom 

zapálení štyroch ohňov na 

sever, juh, západ a východ. Potom 

sme si už užívali poslednú noc v prírode, 

niektorí aj o tretej ráno v provizórnej 

saune, iní spevom a hrami. 

Ráno už iba balenie, posledný pohľad 

na pomaly miznúci tábor v diaľke 

s myšlienkou „tak o rok znova...“ 

a pochod do svojich domovov, spestrený 

ako inak behom za autobusom, 

ktorý išiel o čosi skôr. 

Dean Reš 

Snímka: Peter Gebura


7 


Liturgický rok 

za päť dní 

Horúce júlové dni priali zvlášť deťom, 

ktoré sa tešili na prázdninové 

chvíle plné dobrodružstiev, cestovania 

a oddychu. Nebolo tomu inak ani 

v prípade malých i veľkých kamarátov 

z dvoch spoločenstiev: eRka 

a detského zboru Tintinnábulum. 

Počas roka sme sa pravidelne stretávali, 

spoznávali svoje dary, cvičili 

hlás ky i šikovné ruky a tak zaslúženou 

odmenou bol tradičný letný tábor. 

Tentoraz sme sa na týždeň presťahovali 

do krásnej hornooravskej 

obce Rabčice, aby sme každý deň 

mohli programom sláviť celý liturgický 

rok. 

Keď naša veľká posádka - desať osobných 

áut naplnených nielen detským 

džavotom, ale i množstvom batožiny 

a potravín, šťastne dorazila na miesto 

činu, tu na nás už netrpezlivo čakala 

eRkárka Renča. Po ubytovaní, naplnení 

kuchyne všakovakými dobrotami, 

sme sa dali do skrášľovania 

izieb a spoločných priestorov, výroby 

veselých vizitiek a spoznávania najbližšieho 

okolia. Celé to výborne zapadlo 

do nášho spoločného prežívania 

adventného očakávania a prípravy 

na príchod - narodenie Pána 

Ježiša. 

Nasledujúci deň boli Vianoce a s nimi 

i úloha vymyslieť a pripraviť darček 

pre svojho kamaráta do večera. Samozrejme 

nechýbala ani práca na 

vianočnom stromčeku, pravdaže netypickom 

a veľmi originálnom 

uprostred leta. Fungovať začala i tajná 

„anjelská pošta“ – všetci anjeli si šli 

nohy zodrať od častého no hlavne 

nenápadného doručovania sladkých 

odkazov do vyrobených schránok 

svojich obetí. Viacerí sa však popri 

rôznych hrách nezabudli podeliť 

s ostatnými so štedrými prekvapeniami. 

Deň sme zakončili sv. omšou 

v miestnom kostole zasvätenom 

Všetkým svätým. Po nej sme si odovzdali 

veľmi milé vianočné darčeky. 

Ďalšie ráno i celý deň sa niesol v znamení 

najdlhšej časti roka zvanej „obdobie 

cez rok“. Preto bola naplánovaná 

dlhá pešia túra k Hájovni, kde 

sa nachádza expozícia Hviezdoslavovej 

Hájnikovej ženy a Mila Urbana. 

Cieľ dosiahli však len siedmi najvytrvalejší 

spomedzi nás. Na vlastnej koži 

sme vďaka únave spoznali, že Pán 

odmeňuje každú i tú najmenšiu 

snahu ako pomôcť kamarátovi napríklad 

podeliť sa s vodou či jedlom 

uprostred horúčavy aj cez také obyčajné 

maličkosti ako sú lesné jahody, 

čučoriedky, dobrú náladu a smiech. 

Veľkým požehnaním dňa bola aj skutočnosť, 

že po sv. omši viaceré deti 

prijali sviatosť zmierenia. Odmenou 

nám tiež bola večer výborná opekačka. 

Štvrtý deň alebo aj pôstne obdobie 

sme začali s tým, že každý si dal 

osobné predsavzatie, ktoré sa snažil 

počas dňa splniť. Vybrali sme sa na 

Oravskú priehradu, kde sme podnikli 

okružnú plavbu loďou, prehliadku 

Ostrova umenia a na spiatočnej ceste 

sme sa v Námestove odmenili zmrzlinou. 

Po spoločnej večernej modlitbe 

nás čakalo nočné hľadanie pokladu. 

Po rozdelení do štyroch skupín 

a stanovení pravidiel hry v teréne, 

sme sa vyzbrojení baterkami po- 

stupne vystriedali pri plnení úloh na 

jednotlivých stanovištiach. Chvíle 

napätia i strachu boli popretkávané 

i veselými perličkami. Poklad sme 

objavili u Pána Ježiša, presnejšie povedané 

za jeho sochou. Krátkou 

modlitbou o polnoci sme sa Bohu 

poďakovali za ďalší krásny deň s dobrým 

koncom. 

Posledný deň bola Veľká noc, či lepšie 

povedané veľkonočný pondelok. 

Oblievačka sa začala nečakane od 

obeda, kedy sa na nás spustili prúdy 

dažďovej vody s poriadnou búrkou. 

Poobede sme prijali pozvanie dobrých 

ľudí prísť sa pozrieť na krásne 

kone. Neprekážal nám ani dážď, ktorý 

vytrvalo padal na našu „pršipláťovodáždnikovú“ 

skupinu, keď sme kráčali 

hore dedinou. So sebou sme 

niesli chutnú mrkvu pre štvornohých 

tátošov. Radostné výkriky detí za 

ohradou tešiac sa z takéhoto stretnutia 

len potvrdili, že to bolo správne 

rozhodnutie na záver. S miestnymi 

ľuďmi sme sa rozlúčili večer na sv. 

omši, kde sme opäť slúžili svojím 

spevom. Večerná modlitba bola dlhšia 

ako obyčajne, lebo v nej zaznelo 

množstvo detských úprimných delení 

sa a ďakovaní Bohu a vedúcim 

za vydarený tábor. 

V sobotu po raňajkách nás čakalo 

rýchle upratovanie, zbalenie si svojich 

vecí a odchod autami domov, 

kde nás očakávali naši najbližší. Touto 

cestou sa chcem poďakovať 

všetkým ochotným rodičom, ktorí 

nám zverili svoje ratolesti, nezištne 

pomohli svojimi autami a sponzorstvom. 

Nemôžem opomenúť poďakovanie 

trom „dospeláčkam“ - Renči, 

Beátke a Bernadete, ktoré sa obetavo 

starali o každodenné potreby celého 

tábora: jedlo, nákupy, prípravu 

programu a všelijaké služby, ktoré 

dni priniesli. Celý pobyt by však nebolo 

možné uskutočniť, keby Pán neotvoril 

srdcia detí, rodičov, vedúcich. 

Bohu vďaka za požehnaný čas, neustálu 

ochranu a pomoc, neopakovateľné 

chvíle a zážitky, ktoré sa zapísali 

do osobných kníh života. 


Snímky: Bernadeta Solárová



Puťák 

Ako po iné roky aj teraz sa deti 

a mladí našej farnosti rozhodli pre 

týždeň putovania od 10. do 14. júla. 

Zraz bol na tradičnom mieste – železničná 

stanica. Tohtoročná téma 

bola veľmi aktuálna, keďže sa dotýkala 

každého z nich – Rodina. Postupne 

sme predstavili a zamýšľali sa 

nad Svätou rodinou, vlastnou i farskou 

rodinou. Cirkev ako rodina 

a spoločenstvo boli témy v druhej 

polovici týždňa. Hneď na začiatku 

sme si objasnili, aký je rozdiel medzi 

cestujúcim a pútnikom. Naše putovanie 

sme začali prechodom zo Španej 

doliny na Staré Hory. Počas cesty 

si jednotlivé „rodiny“ pripravili prezentácie 

evanjeliových úryvkov, ktoré 

zachytávali Pannu Máriu pri zvestovaní, 

návšteve u Alžbety, narodení 

Pána, na svadbe v Káne i pod krížom. 

Na Studničke sme sa pomodlili desiatok 

ruženca a v kostole nám odslúžili 

sv. omšu bratia redemptoristi. 

Zároveň nás oboznámili aj s dejinami 

tohto starobylého pútnického 

miesta. 

V utorok sme sa vybrali ku sv. Vendelínovi 

ponad Srňacie. Animátori 

v scénke o lenivej Marcelke priblížili 

deťom ich úlohu v rodine. Potom sa 

rodiny predstavili a každý účastník 

napísal svojim rodičom ďakovný list, 

ktorý sa niesol ako obetný dar pri sv. 

omši, ktorú sme mali v kostole Panny 

Márie Pomocnice v Medzibrodí. Slúžil 

ju pán kaplán Richard a kázeň mal 

diakon Janko Bystriansky. Zdôraznil 

tri momenty, kedy sa rodina buduje 

– pri spoločnej modlitbe, spoločnom 

stravovaní a zdieľaní. 

V stredu sme sa pokochali pohľadom 

na Roháče z trasy, ktorá viedla okolo 

plies. Sv. omšu nám slúžil otec Peter 

Kuchár, SDB. Dôraz kládol na naše 

poslanie v miestnej Cirkvi. Nik sa nemôže 

vyhovárať na to, že je malý 

alebo starý a tak neužitočný. Každý 

má svoju úlohu. Priliehavými príkladmi 

nám priblížil tému o Cirkvi 

náš pán dekan pri sv. omši vo farskom 

kostole v nasledujúci deň. Súťaže, 

rôzne aktivity, hry, týkajúce sa 

našej témy obohacovali každý deň. 

Vyvrcholením bol piatok. Kaštieľ 

v Mokradi – vďaka skautom a pánovi 

Suroviakovi sa stal našim vlastníctvom 

na niekoľko hodín. Okrem 

skúšky odvahy, športovej zručnosti, 

tvorivosti a dôvtipu si deti pripravili 

aj darčeky pre rodičov. Pán kaplán 

Miloš prišiel medzi nás a umožnil 

nám stretnúť sa s milosrdnou a odpúšťajúcou 

láskou Pánovou. Na záver 

nám všetkým dobre padla zmrzlina. 

Boli sme radi, že s nami v niektoré 

dni putovali nielen rodičia, ale aj starí 

rodičia a tak sme mohli tvoriť jednu 

rodinu. Ďakujeme všetkým, ktorí 

nám pomohli pri organizácii, priložili 

ruku k dielu či už modlitbou, 

obetou alebo konkrétnou pomocou. 

Sestry Saleziánky 

Snímky: sr. Anka Janáková, FMA 

Krok k ekumenickej 

jednote 

Pán Ježiš nás vyzval k jednote – ba čo 

viac, položil svoj život. Čo môžeme 

pre ňu urobiť? Nestačí len modlitba, 

sú potrebné aj skutky. A tak na veľkú 

radosť detí vo Vyšnom Kubíne – posledná 

hodina náboženstva mala nezvyčajný 

ráz. Už niekoľko týždňov na 

ňu nedočkavo čakali. A nielen oni! Aj 

evanjelický pán farár Jakoby z Jasenovej 

i sr. Mária. Katechéza, aktivita, 

spev i spoločná modlitba boli veľkým 

zážitkom pre všetkých. Na otázku, čo 

máme spoločné, deti spontánne odpovedali: 

Desatoro, Pána Boha, lásku 

Ježiša, Božie slovo, krst, apoštolov... 

Máme žiť v láske a pokoji. Dá sa to 

dosiahnuť aj tak, že našim deťom budeme 

od malička vštepovať úctu 

a lásku voči tým, ktorí majú iné vierovyznanie, 

pomáhať im objavovať 

hodnoty, ktoré uznávajú naši oddelení 

bratia a sestry a tak robiť radosť 

Pánovi, ktorý veľmi túži po jednote. 

Aj náš pápež Benedikt XVI. má vo 

svojom programe ekumenický dialóg 

s cirkvami. Na tomto poli sa robia 

nemalé kroky smerujúce k zjednoteniu. 

Podporme túto jeho snahu svojou 

modlitbou ale i konkrétnymi 

skutkami. Veď v našej farnosti máme 

k tomu jedinečnú príležitosť. 

Sr. Mária Svoreňová, FMA 

Snímky: Renata Jedláková


9 

Aňa, rozhodli sme sa... 

Na festivale Verím Pane (ďalej VP) sme sa porozprávali s moderátorkou 

Annou Lacekovou. Nie že by sme nemali dosť adeptov na interview, ale 

spontánna Aňa nás zaujala svojím radostným prejavom. Posúďte sami: 

Mohla by si sa nám v krátkosti 

predstaviť? 

Ahoj, volám sa Aňa Laceková, pochádzam 

z Trstenej, mám 23 rokov. Študujem 

na Žilinskej univerzite a tiež 

pracujem aj v rádiu Expres ako redaktorka 

dopravného servisu. Som 

veľmi „ukecaná“ a priateľská, preto 

mám strááášne veľa kámošov po celom 

Slovensku. Festival VP moderujem 

po druhýkrát. 

Čím bol festival tento rok výnimočným? 

Každý ročník festivalu je výnimočný 

niečím iným a zároveň tým istým. 

Príde veľké množstvo ľudí, ktorí sa 

nemusia dôverne poznať na to, aby 

sa spolu cítili fajn. Výnimočné bolo 

však počasie. Takéto vydarené sme 

mali tuším iba dvakrát v histórii festivalu. 

Aká práca sa skrýva za festivalom 

VP? 

Obrovská, o tom by vedeli asi viac 

porozprávať organizátori ako Jurko 

Drobný, Zuzka a ďalší. Príprava, priebeh 

nie sú totiž otázkou len jedného 

týždňa či mesiaca. Hneď po skončení 

festivalu sa snažíme nájsť chyby, ktoré 

treba odstrániť a povybavovať množstvo 

ďalších vecí. Dá sa povedať, že 

festival sa pripravuje celý rok. 

Museli ťa dlho presviedčať, aby si 

moderovala program? 

Pravdu povediac som bola pred rokom 

ešte v Londýne a predpokladala 

som, že aj teraz budem mať na starosti 

ubytovanie ako predošlé roky. 

Na moderovanie ma vôbec neprehovárali. 

Prišla mi sms-ka, ktorú si dodnes 

pamätám: „Aňa, rozhodli sme 

sa, že tohtoročné Verím Pane moderuješ 

Ty. Máme Ťa radi. Boh Ťa žehnaj.“ 

No dá sa na toto povedať nie? 

Festival bol skvelo zorganizovaný, 

ale vždy sa nájde niečo, na 

čom sa dá dobre zasmiať. Zažila si 

nejaké veselé situácie? 

Nuž tento rok som nestihla vnímať 

úplne všetko aj kvôli čiastočnej indisponovanosti 

(piatok som strávila na 

infúziách:). Spomeniem aspoň dve 

veselé príhody: stretla som sa s dievčaťom, 

ktorá sa vraj na mňa podobá. 

Ľudia ju oslovovali s tým, že či je to 

ona tá moderátorka, ktorá mala v minulosti 

na starosti ubytovanie. 

V škole, kde som bola ubytovaná sa 

upchali sprchy a voda začala presakovať 

do vedľajšej malej triedy, kde 

spali moje kamarátky. Dievčatá spali 

tak silno, že ani nezaregistrovali, že 

nohy a karimatky im plávajú vo vode. 

Keď som tam prišla, v prvom momente 

som nevedela čo mám robiť, či 

plakať a či sa smiať. Vyhral smiech. ☺ 

Za rozhovor ďakujú 

Aďa Draganová a Katka Grofčíková 

(redakčne upravené) 

Snímka: Janko Mahút 

Stretnutie mladých Slovenska • Levoča, 13. – 15. august 2006 

Ak 

si počas prázdnin nájdeš čas stretnúť sa s mladými ľuďmi z celého Slovenska, tak neváhaj a príď 

do Levoče na bohatý a zaujímavý program. Hosťom stretnutia bude kardinál Meissner, s ktorým 

sa mládež bude modliť ruženec v pondelok večer. V utorok s ním bude svätá omša spolu s biskupmi Slovenska 

a po nej stretnutie kardinála s mladými. Kontakt stretnutia – levoca@komisia.sk, t.č. 0907 250 798.


Verím Pane 2006 

Človek by ani nepovedal, ako 

ten čas rýchlo letí. Ešte sme si 

poriadne nevšimli, že začali 

prázdniny a už tu bol druhý júlový 

týždeň a s nim aj festival VERÍM 

PANE, na ktorý sme sa tešili od Vianoc. 

Tento rok mal byť však iný... Náš 

,,veľký boss“ (nechcem menovať, aj 

tak všetci vieme, že je to Andy) musel 

nútene odísť až do ďalekého Nemecka. 

Samozrejme, nie na výlet, ale 

tvrdo pracovať. Takže zmierení s tvrdou 

realitou a so smútkom v srdci 

(to už trochu preháňam, ale tak nejako) 

sme vyrazili do ,,veľkomesta“ 

na severe Slovenska, za našim najkrajším 

letným dobrodružstvom. 

V Námestove bolo ako vždy veľmi 

rušno a ulice boli prepchané mladými 

ľuďmi (čo nie je až také náročne, 

vzhľadom na to, že sú tam 

v celom meste až štyri). Nasledujúce 

tri dni nás čakal veľmi náročný 

program, práca v dielňach. Keďže nebol 

s nami Andy, mnohí sa rozhodli 

aj pre inú dielňu ako spevokol (z toho 

samozrejme nevyplýva, že sme boli 

po minulé roky do toho nútení, to 

zase nie). Medzi navštevované patrili 

Ja verím, ktorú viedol Daniel z Heaven's 

shore, Taizé, a nesmiem zabudnúť 

na našich hudobníkov- gitara, 

bicie, klávesy a sólový spev. 

Pri toľkých povinnostiach sme ani 

nezbadali a už tu bol piatok. Deň, 

kedy sme mali predviesť, čo sme sa 

naučili. Tento deň sa však stal pre nás 

oveľa dôležitejším, ako sme sa nazdávali. 

Prišlo najväčšie prekvapenie ce- 

lého festivalu... Šéf s veľkým Š sa vrátil 

na Slovensko len kvôli nám. Nálada 

a radosť išli závratnou rýchlosťou 

až do neba. 

Odvtedy, viete si to predstaviť, aj koncerty 

boli zrazu akési lepšie ani spať 

sa nám nechcelo... 

V sobotu sme tradične ako každý rok 

navštívili priehradný múr, ale inou 

cestou ako minulý či budúci. Kým 

vlani to bola len nevinná prechádzka 

pretekajúcimi múrmi (nechceme vás 

strašiť), tento raz sme sa ocitli pod 

10×6 metrov ozrutnými klapkami, 

ktoré sa v čase nebezpečenstva otvárajú. 

U nás v Kubíne by sa to prejavilo 

pekným zvýšením hladiny len 

o pár metrov (v čase návštevy boli 

samozrejme zatvorené, inak by sme 

tu dnes neboli). 

Musím však podotknúť, že hoci Andy 

bol ten, ktorý s nami vystrájal, bez 

jednej osôbky by to nešlo. Dávno by 

sme umreli od hladu... A nemyslím 

pritom na predavačku v Terne, ale 

Zuzičku, ktorá sa vždy o nás stará 

ako naša mamka. 

Toto všetko je síce krásne, ale skoro 

som zabudla na to, lepšie povedané 

na toho, bez ktorého by to všetko nešlo. 

Verím Pane je predovšetkým festivalom 

na oslavu Boha a na to nesmieme 

zabúdať. 

Tento rok sme sa rozhodli, že vám 

festival Verím Pane priblížime aj 

z inej stránky. Okrem toho, že je to 

oddych od domova, veľa zábavy 

a skvelé koncerty, každý kto má aspoň 

štipku talentu mal možnosť zúčastniť 

sa rôznych dielní s kvalifikovanými 

lektormi. Stručne vám o každej 

dielni povieme pár viet a možno 

sa tam o rok uvidíme aj s vami. 

Spevokol 

Úlohou dielne je naučiť sa niečo 

o speve a spievaní. Cieľom vedúceho 

lektora Róberta je stráviť tri dni tak,


11 

aby mali účastníci radosť z toho, že sa 

dá výborne zaspievať aj keď to možno 

nie je ľahké. A my môžeme len súhlasiť, 

keďže sme sa jej väčšina mladých 

z Kubína sami zúčastnili. Jednoznačne 

sa tešíme opäť o rok. 

Taizé 

Niektorých z nás zaujala aj táto 

dielňa, ktorá funguje od začiatku festivalu. 

Najskôr to malo podobu piatkovej 

modlitby a neskôr z toho 

vznikla osobitná dielňa. Cieľom je 

povedať si o komunite bratov v Taizé, 

v ktorej ide o zažitie spoločenstva 

v radostiach i modlitbe. Prejavom 

modlitby sú spevy z Taizé. Ide o zhudobnené 

texty vzaté zo Svätého 

písma, medzi nimi mnohé zo žalmov, 

myšlienky svätcov, ktoré sa opakujú, 

čo dovoľuje viac sa sústrediť na Božiu 

blízkosť. 

Bicie nástroje 

Hlavným lektorom dielne je Marek 

a vedie ju už tretí rok. ,,Skúšame ryt- 

mické cvičenia na techniku a tvorivé 

rytmické hranie,“ prezradil pri našej 

návšteve. Tento rok mala dielňa jedenásť 

účastníkov. Dokonca sa spojili 

s dielňou Basgitara a s plným nasadením 

priateľsky spolupracovali 

a plody ich práce si hocikto mohol 

vypočuť na vlastné uši. 

Sláčikové nástroje 

Medzi dielňami na festivale je síce 

nováčik, ale zato v ničom nezaostáva. 

Viedol ju James Evans (Heaven 

shore). ,,Je to moja prvá dielňa, tak 

som nevedel, ako to bude fungovať. 

Ale počúval som krásne zvuky a mal 

som z toho v bruchu šteklivý pocit,“ 

povedal. Nielen on. Pri počúvaní 

keltskej piesne, ktorú sprevádzal hrou 

na gitare, ale i precíteným spevom za 

súzvuku basy a troch huslí, by mal 

v brušku šteklenie každý. Lebo táto 

hudba nemá len tóny, má dušu. 

Gitarová dielňa 

Organizátori – Stano a Martin, povedali, 

že precvičujú hlavne rytmické 

cítenie. Keď o chvíľu približne sedem 

chlapcov rôzneho veku zharmonizovalo 

svoju hru, a to s takým konečným 

výsledkom, až to vyrážalo dych. 

Súlad a harmónia. Zážitok. Kde človek 

nenachádza slová, tam pomôže 

len hudba. 

Klávesové nástroje 

V tejto dielni to tiež hudobne ,,žilo“, 

pod patrónom lektora Mira. Poradil, 

nakreslil, napísal, názorne ukázal. 

Dielňa bola zastúpená chlapcami 

i dievčatami, začiatočníkmi i pokročilými. 

A tak si dovolíme vysloviť záverečnú 

hlášku, že hudobné dielne majú na 

festivale Verím Pane ,,svoju budúcnosť“, 

ktorú zaručujú nielen kvalifikovaní 

vodcovia, ale aj naše zdravé 

ušká, či šikovné ruky!!! 

Aďa Draganová a Katka Grofčíková 

Snímky: archív mládežníckeho zboru


Sviatok Nanebovzatia Panny Márie 

Nanebovzatie Panny Márie bolo 

slávnostne vyhlásené len nedávno, 

v polovici minulého 

storočia. Napriek konečnej formulácii 

liturgické slávenie týkajúce sa tohto 

sviatku je omnoho staršie a postupne 

sa vyvíjalo. Je pravda, že Písmo v sebe 

nemá úplne jasný obsah, ktorý by svedčil 

pre túto vieru. Taktiež tradícia je 

v tomto ohľade veľmi neskorá a nejednotná. 

My sa pokúsime sledovať historický 

vývoj od počiatku až do slávnostného 

vyhlásenia Piom XII., v roku 

1950. 

Prvotné kresťanské prostredie 

Hneď od začiatku bola v kresťanskom 

prostredí prítomná viera v naše premenenie 

do „slávy Božích synov“ (Rim 

8, 18n) a viera v ľudské vzkriesenie 

a večný život v Bohu. Predovšetkým tu 

bola základná výpoveď o vzkriesenom 

a oslávenom Pánovi: Kristus vstal 

z mŕtvych a žije! Ďalej tu bolo presvedčenie, 

že i my vstaneme z mŕtvych 

a budeme s ním žiť v sláve (1 Kor 15). 

Neskôr, keď sa kresťanská zbožnosť obrátila 

tiež ku Kristovej Matke, bolo pochopiteľné 

i rozvinutie „mariánskej 

eschatológie“: Aký asi mohol byť koniec 

života tej, ktorej život bol tak úzko 

spojený s Duchom Božím v jej vlastnom 

počatí a v počatí Kristovho ľudského 

života? Ak Ježiš sľúbil vzkriesenie 

v posledný deň tým, ktorí v neho 

veria a plnia vôľu Otca (Jn 6, 39n), potom 

bol jeho sľub zvlášť zmysluplný 

pre Kristovu Matku, ktorá vôbec prvá 

zo všetkých uverila a odpovedala Bohu 

absolútnou poslušnosťou. Bola tu tiež 

(v súvislosti s Pannou Máriou) zmienka 

o plnosti milosti (Lk 1,28). Plnosť milosti 

znamená plnosť Božieho života, 

dokonalé spoločenstvo s Bohom. Takúto 

plnosť nezruší ani smrť, len ju dokoná. 

Ak bol svätý jej život, potom bola 

svätá i jej smrť. Mohlo ísť v jej prípade 

o priamy prechod zo života do Života? 

Staré tradície 

Nič isté o smrti a pohrebe panny z Nazareta 

nevieme. Existujú dve staré tradície, 

ktoré sa navzájom líšia: podľa 

prvej z nich smrť Panny Márie nastala 

v Jeruzaleme, kde žila v malom 

domčeku v údolí Josafat, alebo azda 

ešte pravdepodobnejšie, v Getsemane. 

Druhá tradícia nás odkazuje na Efez. 

Do Efezu kladie i miesto jej hrobu. 

Staršia tradícia však jednoznačne ukazuje 

na Jeruzalem! 

Apokryfy 

Koncom piateho a v šiestom storočí 

množstvo apokryfných spisov vypĺňa 

medzeru medzi Novým zákonom a neskoršími 

tradíciami. Legendárnymi obrazmi 

je v nich vyjadrená viera v druhý 

život Kristov, Márie, apoštolov, anjelov 

a svätých. Historická cena týchto spisov 

však nie je vysoká a v nijakom prípade 

ich nemožno považovať za smerodajné! 

Liturgia 

Ďalším zdrojom informácie je liturgia, 

najmä slávenie mariánskych sviatkov. 

Najstaršie sviatky, ktoré sa týkali Panny 

Márie popri sviatku Narodenia Pána 

boli: sviatok Zjavenia Pána a Obetovanie 

v chráme. Po koncile v Efeze (431) 

pribudla Pamiatka Panny Márie 

(Mnémé). V 6. storočí pribudli: Zvestovanie 

Pána (25.3.), Narodenie Panny 

Márie (8.9.) a Počatie sv. Anny (9.12.) - 

predchodca dnešného Nepoškvrneného 

Počatia (8.12.). Justinián I. zaviedol 

Hromnice (2.2.) - v Ríme označované 

ako Očisťovanie Panny Márie a cisár 

Mauritius (582-602) zaviedol spomienku 

na Zosnutie Panny Márie 

(15.8.). 

Pre tradíciu Nanebovzatia boli snáď 

najdôležitejšie kázne, v ktorých bol vysvetľovaný 

obsah tohto sviatku. Postupne 

sa namiesto zosnutia začalo hovoriť 

o premenení (grécky metabasis, 

metathesis) alebo priamo o nanebo-


13 

vzatí (gr. analépsis, lat. assumptio). 

Význam týchto výrazov nebol vždy 

jednoznačný: niektorí kazatelia súdili, 

že do slávy bola uvedená len Máriina 

duša, ako sa často zobrazuje v byzantských 

ikonách. Iní kazatelia hovorili 

len veľmi všeobecne o Máriinej premene 

do osláveného stavu (niekedy už 

na tretí deň). Ďalší súdili, že Mária zomrela, 

ale jej telo je v hrobe neporušené 

a čaká na konečné vzkriesenie. 

Veľkí učitelia ako Modestus z Jeruzalema 

(+634), Germanus, patriarcha carihradský 

(733), Ondrej z Kréty (740) 

a Ján z Damašku (749) jednoznačne 

učili, že Panna Mária bola hneď po svojej 

smrti vzatá do neba s telom a dušou. 

Aké boli dôvody na tieto vysvetlenia? 

1. Chýbajúce Máriine telesné pozostatky; 

2. Biblické náznaky, ktoré sa dali 

vykladať v zmysle Nanebovzatia (Ž 1,3; 

41,2; 84,11.13; Prís 1,20; Jn 7,38; Zjv 

12,1n); 3. Máriino materstvo, ktoré ju 

navždy učinilo spojenou s Kristom 

v nesmrteľnosti; 4. Argument, že ak Ježiš 

sľúbil kajúcemu zločincovi ihneď 

vstup do raja, tým skôr by dal túto výsadu 

svojej matke. 

Ikonografia 

Byzantská ikonografia sa viac zameriavala 

na Máriino zosnutie. Typický motív: 

Mária leží zo zavretými očami, 

Kristus ju žehná a v ľavej ruke drží 

malé dievčatko v košieľke – dušu svojej 

matky. Niekedy je Máriina duša zobrazovaná 

ako malé dievčatko so svätožiarou 

a korunkou okolo hlavy. 

Západná ikonografia zobrazuje skôr 

skutočné Nanebovzatie. Typické motívy: 

Mária sa vznáša do neba v doprovode 

anjelov; Anjeli nesú celú postavu 

Márie do neba; Mária sa vznáša nad 

vlastným hrobom, okolo ktorého stoja 

apoštoli. Dokonca sa objavujú i obrazy 

korunovania Panny Márie Ježišom 

v okamihu jej smrti. 

Niektorí významní teológovia 

Sv. Tomáš Akvinský stručne píše: „O 

nanebovzatí Panny sa rozumne dokazuje, 

že bola do neba vzatá s telom“ (ST 

III,27,1). Martin Luther o Máriinom 

Nanebovzatí kázal. Zwingli uznal sviatok 

Nanebovzatia medzi tri mariánske 

sviatky, ostatné zrušil. Na koncile v Tridente 

bolo prítomných 145 teológov, 

ktorí uznávali, že Mária bola do neba 

vzatá s telom (menný zoznam uvádza 

napr. prof. Balic). 

Cesta k vyhláseniu dogmy 

Po definícii Nepoškvrneného počatia 

(1854) sa otvorila cesta k definícii Nanebovzatia. 

Obidve pravdy viery so sebou 

súvisia. A obidve majú i rovnaké 

problémy ohľadom dôkazov z Písma 

a tradície. Ide v nich o rovnaký problém: 

môže liturgia určovať dogmu alebo 

má skôr dogma určovať liturgiu? Situácia 

bola delikátna, nešlo o boj proti heréze, 

ako tomu bývalo v minulosti. Ale 

podobný prípad už nastal (Nepoškvrnené 

počatie). Do úvahy sa bral aj zreteľ 

ekumenický a dôsledky vyhlásenia pre 

nekatolíkov. Napriek tomu trvala stála 

neistota o obsahu sviatku a o jeho vnútornej 

pravde. Pápež Pius XII. v prípravnom 

období pred vyhlásením 

dogmy oslovil všetkých biskupov a vyžiadal 

si od nich osobnú mienku ohľadom 

Máriinho Nanebovzatia. Takmer 

všetci biskupi s učením súhlasili. K vyhláseniu 

došlo 1. novembra 1950: Výsledné 

znenie bolo: Na konci svojho života, 

nepoškvrnená Bohorodička, Mária 

vždy Panna, bola s telom i dušou vzatá 

do nebeskej slávy. 

Výraz vzatá s telom a dušou je výraz 

biblický (hebr. laquah, takto sa píše 

o Henochovi, ktorého Boh vzal, alebo 

o Eliášovi, ktorý bol vytrhnutý do 

neba). V definícii odpadli všetky 

podrobnosti o ktorých píšu apokryfy. 

Nehovorí sa o mieste ani o dobe Máriinej 

smrti, zato je jasne vyjadrené, že 

Mária bola hneď vzatá s telom a dušou 

do nebeskej slávy. Viera je tu demitologizovaná: 

nepoužíva sa nijaký výrazový 

prostriedok, ktorý by navodzoval predstavu 

nadpozemského letu. Nie je spomenutý 

„dôkaz“ prázdneho hrobu 

alebo chýbajúcich telesných pozostatkov. 

Istota viery sa neodvoláva na predchádzajúce 

liturgické slávenie. 

Význam definície 

Medzi hlavnými motívmi vyhlásenia 

sa uvádza najmä podpora viery v posmrtný 

život a boj proti falošnému 

kultu tela. 

V Nanebovzatí je tiež vyzdvihnutá 

cena ľudského života, jeho dôstojnosť 

a konečný cieľ. Azda takto je potrebné 

využiť túto pravdu viery k hlásaniu 

a kázaniu v tomto svete, ktorý bol postihnutý 

hroznými vojnami, je rozvrátený 

terorizmom, násilím, koncentračnými 

tábormi a mučením. A neustále 

je ohrozovaný ešte väčšími katastrofami: 

ľudský život a jeho dôstojnosť sú 

ničené alkoholizmom, narkomániou, 

potratmi a pod. Nad touto realitou sa 

vznáša „eschatologická ikona“ vznešený 

obraz osláveného človeka, mocný obraz 

Ženy, prežiarený svetlom milosti 

a svätosti, lásky a večného života. Je to 

v pravde veľké znamenie, ktoré sa ukázalo 

na nebi (J. Zvěřina). 

Spracoval Oleg Krajčovič 

Snímky: internet


Europe4christ = Európa pre Krista 

„Európa nemá budúcnosť, pokiaľ nebude schopná „nájsť cestu domov“. 

„Európa, staň sa tým, čím si!“ – toto bola výzva pápeža Jána Pavla II. nášmu 

kontinentu na začiatku tretieho milénia. Napriek tomu sa zdá, že kresťania 

naprieč Európou by radšej zotrvali v pasivite. 

Realizáciu projektu „Európa pre Krista“ 

uskutočňuje jeho tvorca rakúsky historik 

Dr. Martin Kugler spoločne s medzinárodným 

multikonfesionálnym tímom. 

Symbolom kampane je mierne 

pozmenená zástava Európskej únie - 

žlté hviezdy sú na modrom podklade 

tak, že vytvárajú podobu ryby - Krista. 

Pod tým stojí „europe4christ.net“. Európa 

pre Krista je zaregistrovaným občianskym 

združením. Nie je politickou 

kampaňou, ale podporou jednotlivcov 

pri obracaní sa k Bohu. Nemá žiadnych 

členov, ale účastníkov, ktorí súhlasia 

s Chartou Európy pre Krista a sľubujú, 

že sa budú denne modliť Otče náš za 

obnovu Európy v kresťanskom zmysle. 

Projekt chce kresťanom všetkých denominácií 

na jednej strane pripomenúť, 

že náš svetadiel je tak úzko spätý 

s evanjeliom, že jeho budúcnosť bez 

Krista a bez kresťanských hodnôt je 

nemysliteľná. Na druhej strane chce 

pomôcť kresťanom vyjsť z „dvojitého 

geta“ – ľahostajnosti a beznádeje, ktoré 

si sami utvorili voči politike a kultúre 

a po druhé z geta, ktoré nám zvonku 

nanucujú. 

V mene úplne falošne chápaného príkazu 

tolerancie sa v ostatných rokoch 

rozmohla veľká neznášanlivosť voči 

kresťanskému presvedčeniu, ktoré sa 

bez akejkoľvek diskusie hanobí ako 

fundamentalistické. Preto chce projekt 

pomôcť prekonať istú klímu beznádejnosti 

pozvaním všetkých kresťanov 

Európy, aby s novým sebavedomím vyvinuli 

spoločné úsilie. 

Tento ekumenický projekt stojí na 

troch základných pilieroch. Prvým je 

pozvanie denne sa na pravé poludnie 

pomodliť Otčenáš za kresťanskú Európu 

(katolíci by to mohli pripojiť 

k poludňajšej modlitbe Anjel Pána). 

Druhý krok obsahuje mesačný Info-list 

e-mailom na aktuálne témy, ktoré sa 

týkajú kresťanstva v spoločnosti. Autormi 

sú známe osobnosti spoločenského 

života, ktoré chcú „normálnym 

kresťanom“ poskytovať argumenty, aby 

dokázali obstáť v menších či väčších 

sporoch a diskusiách. Tretí krok vyplýva 

z prvých dvoch. Možno ho označiť 

pojmami „citlivosť pre spomínané 

problémy“. „odvaha k zodpovednosti“ 

a „angažovanosť na politickej a kultúrnej 

úrovni“. 

Existujú politické grémiá, oblasti hospodárstva, 

umenia a kultúry a celá oblasť 

masmédií, kde pomaly chýba kresťanský 

duch a angažovanosť a vládne 

v nich praktický relativizmus. Preto si 

realizátori projektu želajú, aby mnohí 

jednotlivci pridali svoje podpisy na 

webovej stránke www.europe4christ. 

net a tak vyjadrili, že kresťania v Európe 

sú skutočne prítomní. Chcú tým 

vznietiť iskru odvahy a iniciatívy jednotlivcov. 

To pomôže urobiť Európu 

slobodnejšou. Okrem toho chcú pôsobiť 

na to, aby spoločenské presvedčenie 

ako aj štátne zákony nevyhnutne chránili 

ľudskú dôstojnosť. Ľuďom treba 

povedať, že v Európe možno na spoločenskej 

úrovni obrátiť mnohé k lepšiemu, 

keď sa znovu objaví duchovný 

i praktický význam spoločenstva svätých. 

Ak sa chcete pridať k tejto iniciatíve 

i viac informácií o tomto projekte, 

kliknite si na stránku www.europe4christ.net 

(informácie v slovenčine), 

alebo www.erko.sk Európa pre 

Krista. 

Podľa internetu 

spracovala Renata Jedláková 

„Európa dnes stojí na križovatke. 

Veľkú časť svojej kultúry získal 

náš kontinent vďaka živému 

evanjeliu. Solidarita a ľudské 

práva, univerzity, nemocnice 

a katedrály. Dnes sme však vo 

veľkom nebezpečí, že túto dušu 

Európy zradíme. Diktatúra relativizmu 

a kultúra smrti sa rozširujú. 

Kresťania sú stále viac diskriminovaní 

a dokonca vysmievaní. 

Politika vytláča hodnoty 

humanizmu inšpirovaného evanjeliom 

len do privátnej sféry. 

A navyše sme si vedomí toho, že 

ak Boh nie je naším Otcom, nie 

sme viac bratmi a sestrami. Preto 

je dôležité, aby sme budúcnosť 

nášho kontinentu znovu budovali 

na Kristovi. Chceme Európu, 

v ktorej je sloboda svedomia 

a náboženská sloboda rešpektovaná, 

mladú a dynamickú Európu, 

ktorá je znakom nádeje pre 

celý svet. Za toto sa chceme modliť 

a pracovať.“ 

(Charta Európy pre Krista)


15 

Vaše otázky – naše odpovede 

Dovolenka 

tak trochu inak 

Máme za sebou už viac ako polovicu 

prázdnin, ale mnohí z nás ešte stále 

uvažujú, prípadne snívajú o tej svojej 

dovolenke, pri ktorej pookrejú tak, že 

vydržia byť v jednom kole opäť po 

celý rok. 

Keď sa na tieto slová pozrieme z inej 

perspektívy, je to naozaj možné, aby 

sme počas jedného či dvoch týždňov 

oddychu, ak je to vôbec možné naplno 

oddychovať, nabrali toľko síl na 

tele i na duši, že sa môžeme potom 

ďalších tristo dní venovať naplno 

svojej každodennej práci? 

Položme si teda otázku, čo to vlastne 

taká dovolenka je? A tu sa začnú názory 

rôzniť najmä v dôsledku rôznorodosti 

vekových kategórií, ale i pohlavia, 

zvykov či hodnotovej orientácie. 

Predstava malého školáka je zažiť čo 

najviac dobrodružstva, byť čo najďalej 

od školy a v niektorých prípadoch 

aj čo najmenej s rodičmi, čo však nie 

je veľmi často možné, ba ani reálne. 

Hoci, možno by to niektorí rodičia 

uvítali. 

My dospelí si pod dovolenkou taktiež 

predstavujeme rôzne veci. Niekto za 

sebou zatvorí dvere bytu a stačí mu 

to, aby si oddýchol od okoloidúceho 

ruchu, iní utekajú čo najďalej, často 

však tak, aby ich bolo možné čo najjednoduchšie 

prostredníctvom komunikačných 

technológií zastihnúť. 

Naše mužské polovičky majú často 

predstavu, že dovolenka znamená 

nerobiť nič, teda presnejšie povedané, 

niekde do ticha si ľahnúť a nebyť pritom 

rušený. A ak k tomu podávajú 

ešte aj chladené pivo, o to je zážitok 

väčší, a to bez ohľadu na to, či ležia 

v Maroku, v Grécku, alebo na záhradke 

za mestom (niekedy však 

stačí aj gauč v obývačke). 

My ženy to máme s dovolenkou niekedy 

oveľa ťažšie. Je potrebné vybrať 

vhodnú destináciu, tak, aby bolo 

o čom rozprávať pri káve v práci, 

alebo so susedou cez balkón. A to je 

samozrejme často problematické, 

pretože zladiť vzdialenosť pobytu pri 

mori s výhodnou cenou je niekedy 

priam nemožné a vy si nemôžete dovoliť 

prekročiť rodinný rozpočet. No 

a potom sú tu ešte deti. Starí rodičia 

túžia tiež po relaxe a vaše ratolesti sú 

nadmerne živé a stále nerozumiete 

tomu, ako je možné, že vždy keď sú 

u babky, tak sa niečo prihodí, aj keď 

minule to bolo len rozbité sklo na 

vitríne. Vlastne sa aj tak nič hrozné 

nestalo, veď to sklo už potrebovalo 

dávno vymeniť. 

Niektorí z nás majú vo zvyku každý 

rok šetriť a odkladať prostriedky na 

letnú dovolenku, na ktorej potom 

často cez prsty prerátavajú, čo užitočné 

si mohli si za to doma zadovážiť. 

Tých desať dní preletí tak rýchlo 

a z dovolenky zostanú len kufre plné 

bielizne, ktorá potrebuje samozrejme 

vyprať a pohľadnica, ktorá samozrejme 

príde až na budúci týždeň. 

Niektorí z nás potrebujú ku aktívnemu 

oddychu niečo úplne iné. Venujú 

sa sebe, po vonkajšej i vnútornej 

stránke, venujú sa svojim blízkym, 

deťom, manželovi, či starým alebo 

prastarým rodičom, ktorí pookrejú, 

keď sa o nich niekto zaujíma. Iní oddychujú 

tak, že sa na svet pozerajú 

tých pár dní úplne inými očami. A sú 

aj takí, ktorí vôbec neprestávajú pracovať 

a vôbec im to nevadí, prípadne 

len zmenia obsah práce, aby to nemali 

po celý rok také jednotvárne. 

Hodnotiť, ktorý spôsob oddychu je 

ten pravý, prípadne ten najvhodnejší 

či najlepší, je naozaj veľmi ťažké. A to 

len z toho dôvodu, že každý sme iný 

a máme iné potreby a iné drobnosti 

nás robia spokojnými. Preto, ak sa 

práve teraz balíte na svoju vytúženú 

dovolenku, tak vám prajem, aby ste si 

naozaj oddýchli a zažili aj nejaké to 

dobrodružstvo, aby ste mali na čo 

spomínať. A ak budete mať chuť, môžete 

sa so svojimi zážitkami s nami 

podeliť. Stačí vtipná fotka, alebo pár 

slov. 

Krásne letné dni vám praje 

Zuzana Machajová 

Snímka: Ladislav Pagáčik


Kostol Povýšenia sv. Kríža 

Krása v skle zaliata 

Sv. Matúš apoštol 

a evanjelista 

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo 

ich je nebeské kráľovstvo. Nezhromažďujte 

si poklady na zemi …, lebo kde 

je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce 

… Nik nemôže slúžiť dvom pánom … 

Nemôžte slúžiť Bohu aj mamone. 

Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo 

a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete 

navyše.“ (Mt 6, 19 – 34) 

Snáď tieto slová pohli srdcom mýtnika 

v Kafarnaume, menom Levi, 

Alfejovho syna. Snáď bol sám prítomný 

na „vrchu“, keď odzneli tieto 

Ježišove slová, pretože ich zaznačil 

vo svojom evanjeliu v kapitole 5 – 7. 

Možno aj sám uvažoval o tom, že 

zanechá svoje zamestnanie, pretože 

Židia označovali mýtnikov ako najväčších 

hriešnikov. Preto, keď raz 

prechádzal Ježiš okolo jeho mýtnice, 

zareagoval na jeho jednoznačnú výzvu 

„Poď za mnou!“ naozaj jednoducho. 

Vstal a šiel. Sv. evanjelista 

Lukáš to zaznamenal ešte presnejšie: 

„Ten nechal všetko, vstal a nasledoval 

ho.“ (Lk 5, 28) Toto náhle obrátenie 

verejného hriešnika svedčí 

o veľkej Božej milosti, ale aj o uváženosti 

a rozhodnosti tohoto muža. 

Potom Matúš už Ježiša neopustil. 

Verne ho sprevádzal na všetkých 

jeho cestách, počúval z jeho úst 

slová večného života a bol svedkom 

jeho utrpenia i smrti, videl ho po 

jeho zmŕtvychvstaní i pri jeho vystupovaní 

do neba. Aj on prijal na 

Turíce Ducha Svätého. O ďalších 

Matúšových životných osudoch po 

odchode z Palestíny nemáme nijaké 

presné správy. Nepoznáme s istotou 

krajiny, kde hlásal Kristovo učenie. 

Podľa cirkevného podania, zaznačeného 

u viacerých spisovateľov, Matúš 

odišiel do východných krajín, do 

Perzie, Partska, Arábie a napokon 

do Etiópie. 

Svojím evanjeliom, nakoľko ho písal 

pre Židov, sa usiloval dokázať im, že 

Ježiš je Mesiáš a že sa na ňom spĺňajú 

proroctvá Starého zákona. 

V klasickom poradí novozákonných 

kníh sa Matúšovo evanjelium nachádza 

na prvom mieste. 

Správy o jeho smrti nie sú jednoduché. 

Nechýbajú zmienky, podľa ktorých 

apoštol Matúš zomrel prirodzenou 

smrťou. Ale väčšina vážnych 

prameňov pokladá sv. Matúša za 

mučeníka. A tak si ho už od prvých 

čias uctieva i západná i východná 

Cirkev. 

Sv. Lukáš evanjelista 

V evanjelistovi Lukášovi sa stretávame 

s výnimočnou osobnosťou 

prvotnej Cirkvi. Spomedzi novozákonných 

a možno i všetkých biblických 

priateľov on jediný nepochádzal 

zo židovstva. Pôvodom bol Sýrčan 

alebo Grék. Pochádzal zo sýrskej 

metropoly Antiochie a bol lekárom. 

Ježiša Krista nepoznal osobne, ale 

iba prostredníctvom „očitých svedkov 

a služobníkov slova“ (por. Lk 

1,1n). S nevšedným záujmom sa 

usiloval preskúmať všetko od počiatku, 

aby sám čo najlepšie poznal 

skutočnosť a aby ju mohol spoľahlivo 

predložiť aj iným. Jeho dva spisy 

– evanjelium a Skutky apoštolov – 

tvoria nielen najrozsiahlejšie dielo 

Nového zákona, ale obsahujú state, 

ako napr. podobenstvá o márnotratnom 

synovi a milosrdnom Samaritánovi, 

ktoré patria medzi najkrajšie 

v celej Biblii. 

Apoštolské listy sv. Pavla predstavujú 

sv. Lukáša ako spoločníka 

apoštola národov. Po prvý raz ho 

stretávame so sv. Pavlom na jeho 

druhej misijnej ceste, to je okolo 

roku 50, od Troady po Filipy (Sk 16, 

10n). Na jar roku 58 bol v tomto 

meste znova po Pavlovom boku 

a sprevádzal ho na jeho spiatočnej 

ceste do Jeruzalema. Tam sa dostal 

do styku s apoštolom Jakubom 

a s jeruzalemskými starejšími. Tu sa 

mohol stretnúť s viacerými očitými 

svedkami Kristovho pôsobenia a so 

„službami slova“, o ktorých hovorí 

v úvode evanjelia, ako aj so ženami, 

ktoré spomína vo svojom evanjeliu. 

Keď sv. Pavla uväznili a rímsky 

miestodržiteľ rozhodol, že ho prevezú 

do Ríma, sv. Lukáš bol s ním. 

Zúčastnil sa na tejto dobrodružnej 

a strastiplnej plavbe a celú ju opísal 

v Skutkoch apoštolov (27, 1 – 28, 16) 

Lukáš bol v Pavlovej blízkosti aj pri 

jeho druhom rímskom uväznení 

v rokoch 66 – 67. Vtedy bol apoštol 

v ťažkej situácií a očakával smrť. 

Takmer všetci ho opustili. Aj preto 

v druhom liste Timotejovi napísal: 

„Lukáš jediný je so mnou!“ Aj pre 

túto veľkú vernosť ho svätý Hieronym 

nazval „synom Pavlovým“.


17 

Lukášovo evanjelium niektorí nazývajú 

aj evanjeliom Božieho milosrdenstva. 

Evanjelista v ňom vyzdvihuje 

Kristov súcit s trpiacimi a jeho 

veľké milosrdenstvo voči hriešnikom. 

Preto spomína udalosti s chorými, 

bedármi, nevzdelanými 

pastiermi, vojakmi i verejnými 

hriešnikmi. V prvých dvoch kapitolách 

veľmi pekne a dojímavo opísal 

Ježišovu matku – Pannu Máriu 

i udalosti Božieho narodenia. 

Podľa sv. Gregora Naziánskeho a sv. 

Paulína z Noly sa sv. Lukáš dožil 84 

rokov a podstúpil mučenícku smrť 

v Patrase v Achajsku. 

Spracoval Ľudovít Oravec 

Snímky: autor 

Nový kardinál – štátny sekretár 

Apoštolskej Stolice 

22. júna 2006 Svätá Stolica oznámila, 

že novým kardinálom štátnym 

sekretárom sa stal arcibiskup z Janova 

72-ročný Tarcisio Bertone. Na 

poste druhého najsilnejšieho muža 

Vatikánu (je to po úrade pápeža najvplyvnejší 

post) vystrieda 79-ročného 

kardinála Angela Sodana, ktorého 

abdikačný list z dôvodu veku 

Benedikt XVI. zdedil na stole po 

svojom predchodcovi. Každý biskup 

po dovŕšení 75. roku veku musí podať 

pápežovi abdikáciu. Túto povinnosť 

ukladá biskupovi Kódex kánonického 

práva. 

Nový kardinál štátny sekretár je vzdelaním 

konštitučným cirkevným právnikom. 

Má licenciát z teológie a doktorát 

v kánonického práva. Licenciátnu prácu 

z teológie napísal na tému „Náboženská 

sloboda a tolerancia“ a dizertačnú 

prácu v kánonického práva na tému 

„Moc v cirkvi v náuke Benedikta XIV. 

– pápeža Lambertiniho (1740-1758). 

Pápež Lambertini je dodnes uznávaným 

cirkevným právnikom a výrazným 

spôsobom zasiahol osobitne do kanonizačných 

procesov. V roku 1976 prevzal 

katedru cirkevného konštitučného 

práva na Fakulte kánonického práva 

Pápežskej saleziánskej univerzity 

v Ríme a až do svojho vymenovania za 

arcibiskupa vo Vercelli v roku 1991 

prednášal na Saleziáne a Lateráne Ius 

pubblicum ecclesiasticum. V roku 1995 

sa vrátil do Vatikánu, kde sa stal sekretárom 

na Kongregácii pre náuku viery, 

ktorú viedol vtedajší kardinál Jozef Ratzinger. 

V roku 2003 opäť odchádza do 

priamej pastorácie, keď sa stal arcibiskupom 

v Janove. Nový pápež Ratzinger 

však na svojho človeka zrejme nezabudol 

a v roku 2006 ho povoláva na čelo 

Štátneho sekretariátu Vatikánu. 

Jeho menovanie je ďalším z prekvapení 

Benedikta XVI. Kardinál Bertone nikdy 

nepôsobil vo vatikánskej diplomacií, ale 

je akademický vzdelaným človekom 

z pastoračného „terénu“. Zároveň je človekom 

nábožným. Vo svojej arcidiecéze 

vymenoval exorcistov a bol vyslancom 

pápeža pre záležitosti fatimských tajomstiev. 

Bol pápežským legátom pri 

pohrebe Sr. Lucie v Portugalskej Coimbre, 

ktorej sa v roku 1917 zjavila P. Mária. 

On to bol, ktorý pripravoval preklad 

a vydanie tretieho fatimského tajomstva. 

Bol to on, ktorý navštívil Benedikta 

XVI. na jeho prvej pápežskej dovolenke 

v talianskych dolomitoch. 

V myslení nového kardinála štátneho 

sekretára sa spája nábožnosť s právnickou 

precíznosťou a saleziánskym entuziazmom 

a optimizmom. Jeho biskupským 

heslom je „Fidem custodire concordiam 

conservare“ . 

Nový kardinál štátny sekretár pozná aj 

Slovensko. V auguste v roku 1999 ako 

arcibiskup a sekretár Kongregácie pre 

náuku viery navštívil Slovensko na pozvanie 

Mons. Františka Tondru, predsedu 

KBS a spišského biskupa, ktorý je 

moderátorom Slovenskej asociácie cirkevných 

právnikov pri KBS. Biskup 

Tondra ho pozval prednášať na sympózium 

cirkevných právnikov v Spišskej 

Kapitule, kde vystúpil s prednáškou 

o kompetenciách Kongregácie pre náuku 

viery a o procedúre pri skúmaní 

pravosti náuky v katolíckej spisbe (porov. 

http://sskp.kapitula.sk) Pri tejto 

príležitosti navštívil Levoču, Spišskú 

Novú Ves, Zámok v Markušovciach 

i Spišský hrad. 

Ján Duda 

Snímka: internet


Nedeľná 

škola hrou 

Nedeľa – deň sviatočný. V tento deň 

školské priestory zívajú prázdnotou. 

Inak tomu bolo v nedeľu 25. júna 

v cirkevnej škole A. Radlinského. Už 

od rána sa priestory školy a športový 

areál zapĺňal nielen žiakmi a učiteľmi, 

ale aj rodičmi, starými rodičmi. 

Túto netradičnú akciu – Nedeľnú 

školu hrou, zorganizovala 

Rada rodičov spolu s vedením školy. 

Zišlo sa nás okolo 170 účastníkov, 

ktorí chceli prežiť peknú a príjemnú 

nedeľu. O desiatej hodine sa to všetko 

začalo. 

Prítomných najprv privítali Mgr. 

Gustáv Turčina, riaditeľ školy a Ing. 

Špánik, predseda Rady rodičov, ktorí 

oficiálne otvorili prvý ročník Nedeľnej 

školy hrou. Počasie nám prialo, 

bol krásny slnečný deň. A čo sa 

vlastne v škole dialo? Deti, ale i rodičia, 

súťažili v rôznych športových 

disciplínach – futbal, volejbal, vybíjaná. 

Pre menšie deti panie učiteľky 

pripravili rôzne zaujímavé hry a súťaže. 

Na jednotlivých stanovištiach 

získavali bodíky vo forme pierok do 

indiánskej čelenky, ktorú si potom 

sami vyrobili. 

V areáli bolo nielen živo, ale aj veselo. 

Vyhrávala disko hudba, ktorú 

mali na starosti najstarší žiaci. Skupinka 

rodičov od rána varila guláš, 

veď po toľkom športovaní sa iste prihlásia 

hladné žalúdky. A veru guláš 

sa vydaril a chutil výborne! Ponúkali 

aj občerstvenie a predávali tombolové 

lístky. Po skončení všetkých súťaží 

sa losovala tombola, kde boli 

zaujímavé ceny. Bola to zaujímavá 

a netradičná nedeľa, ktorú prežili 

deti so svojimi rodičmi i učiteľmi. 

Myslím, že sa všetci dobre cítili 

a o rok sa stretneme ešte vo väčšom 

počte na 2. ročníku. 

Eva Behulová 

Prázdninové všeličo 

Tak ako u každého správneho žiaka 

je aj u mňa obľúbená vyučovacia hodina 

– prestávka. Malá chvíľa oddychu, 

počas ktorej netreba byť ticho 

a počúvať výklad pani učiteľky. 

A predstavte si prestávku celý deň. 

Nebolo by to úžasné?! Práve takýto 

nápad zrealizovala ZCŠ A. Radlinského: 

počas celého júla otvorila 

dvere všetkým žiakom preto, aby sa 

v jej priestoroch mohli zabávať, hrať 

i oddychovať. Celá akcia mala názov 

„Prázdninové všeličo“ a môžem potvrdiť, 

že sa po celý čas pridržiavala 

tohto stanoveného hesla. Bola tu skutočne 

„všehochuť“. 

Pre športuchtivých boli k dispozícii 

tenisové kurty, futbalové, ping-pongové 

zápasy ako aj posilňovňa. Pre 

tých, ktorí mali chuť komunikovať na 

diaľku, pozisťovať, čo nové vo svete 

alebo sa len tak z nudy zahrať nejakú 

hru, tak práve pre nich tu bežal celý 

deň internet. 

Nuž a pre malých (ale i veľkých) bol 

pripravený taktiež bohatý program. 

Deti spolu s vedúcimi vyrábali rôzne 

predmety (herbáre, brmbolce, krepové 

kvety, okrasné predmety...), batikovali 

tričká, športovali, súťažili 

o sladké odmeny, absolvovali niekoľko 

minivýletov do prírody a taktiež 

zisťovali ako sa vyrábajú tkané 

koberce a zmrzlina v cukrárni. No 

nebolo to super?! 

Táto celomesačná školská prestávka 

stála naozaj za to. A ja verím, že keď 

prídete budúci rok tí, ktorí ste tu neboli, 

bude ešte lepšia. Už teraz sa na 

vás všetkých teším. 

Zuzka Škvarková 

Snímky: archív školy


19 

Letné sústredenie 

športovcov 

V rámci prípravy na novú lyžiarsku 

sezónu 2006/2007 sa v dňoch 17.-22. 

júla 2006 uskutočnilo so žiakmi Školského 

športového strediska pri ZŠ A. 

Radlinského letné sústredenie v Roháčoch. 

Zúčastnilo sa ho 13 športovcov 

a dvaja tréneri. 

Za teplého slnečného počasia športovci 

denne absolvovali náročné vysokohorské 

túry. Počas túr si zvyšovali 

svoju fyzickú výkonnosť a zároveň 

spoznávali prekrásnu roháčsku 

faunu a flóru. 

J. Lonský 

Snímky: archív školy 

„Aleluja. Chváľte Pána v jeho svätyni, chváľte ho 

na vznešenej oblohe. Chváľte ho ľúbozvučnými 

cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, 

čo dýcha, nech chváli Pána. Aleluja.“ (Ž 150, 1,5) 

Chváľte Pána v jeho svätyni 

Kvalitná a pokojná hudba nás 

iste dobre naladí a často i dodá 

nové sily. O to viac to platí 

o sakrálnej hudbe, ktorej „domovom“ 

sú práve naše chrámy. Preto príjemným 

prekvapením pre nedeľné zhromaždenie 

16. júla bolo účinkovanie 

výborného miešaného zboru Apollo 

z Bratislavy počas sv. omše vo Farskom 

kostole. Tento známy zbor existuje 

desať rokov a od jeho začiatku ho 

vedie skúsený dirigent Mgr. Milan Kolena, 

Art. D. Svojim úsilím prináša 

svetlo a radosť nielen vo svojom domácom 

prostredí, ale i na početných zahraničných 

festivaloch a vystúpeniach. 

Mohutné slávnostné Händlovo Praise 

the Lord na úvod navodilo tú správnu 

atmosféru radosti a vďakyvzdania za 

dar nekrvavej obety. Porozumieť zväčša 

latinským skladbám od rôznych autorov 

(Čajkovský, Lukáš, Krška, Aquiar, 

Biebel, Kilen) pritom nebolo také náročné 

ako by sa mohlo zdať, lebo výber 

a hlavne citlivá interpretácia sa dotýkala 

každého vnímavého srdca. 

V čase slabého zapájania sa veriacich aj 

do spevu na oslavu Boha, kedy sa hľadajú 

spôsoby ako oživiť a prebudiť záujem 

o piesne Jednotného katolíckeho 

spevníka na našich bohoslužbách, je 

oživujúcim a vítaným účinkovanie kvalitných 

zborov, ktorých výber vhodných 

piesní je v súlade s požiadavkami liturgie. 

Zároveň je to i výzvou pre domáce 

zbory, aby sa nebáli investovať svoj čas 

a energiu do nácviku nových aj náročnejších 

piesní. Oplatí sa to vždy ako pre 

farnosť, tak i samotný zbor. Je povzbudením 

vidieť a počuť nadšených spevákov, 

ktorí svoju radosť dokážu rozdávať 

darom spevu ostatným. A niet lepšieho 

ovocia snáh domácich organistov i spevákov, 

keď veriaci povzbudení ich osobným 

príkladom sami radi spievajú. 


Snímka: Ján Kapala, st. 

Napísali ste nám 

Milí čitatelia kubínskeho Farského listu! 

Opäť sa vám ozývam, aby som vám 

napísala pár riadkov zo Slovenského 

katolíckeho centra v Plzni. 

Minule som vám písala niečo o misijnom 

ruženci a teraz by som sa chcela 

podeliť s vami o práci na misijných dekách. 

Začali sme ich pliesť 5. apríla 

2005 a 14. februára sme už mali hotovú 

prvú misijnú deku, ktorú sme pomenovali 

Radosť. Po týždni sme jej „darovali“ 

sestru Šťastie. Potom sa nám „narodila“ 

tretia slečna s menom Úsmev 

a za chvíľu k našim farebným teplým 

dekám pribudla ďalšia s menom Hurá 

a pomaly nám na dvere klope slečna 

menom Prekvapenie. 

Tieto usmievavé deky, ktoré majú 66 

štvorčekov tých najrôznejších farieb, sú 

určené pre deti bez domova až na ďalekom 

Sibíri. Srdečne váš všetkých pozdravuje 

Veronika Pechová


Ahojte deti, 

do úvodu nášho príhovoru 

si požičiame pár slov 

z nedávno skončených majstrovstiev 

sveta vo futbale – prázdniny sa nám 

„prehupli“ do druhého polčasu. Nebojte 

sa! Nechceme vás strašiť! Ešte je 

dosť času na nové zážitky a dobrodružstvá, 

na odhaľovanie nových zákutí 

nášho sveta, na nových kamarátov i na 

oddych a načerpanie čerstvých síl do 

nového školského roka. Pri tomto „vegetovaní“ 

však nezabúdajme, že prázdninový 

čas nemá byť prázdny. Snažme 

sa ho naplniť niečím pekným. Aby sme 

si mohli povedať, keď sa obrátime a zamávame 

prázdninám na rozlúčku, že 

to bol naozaj nádherne prežitý čas. Nezabudnime 

na blízkych okolo nás, na 

robenie dobrých skutkov, ale hlavne 

nezabúdajme cez tento čas aj na nášho 

Najväčšieho kamaráta, ktorý nás každý 

deň čaká vo svojom dome. Tak berte 

nohy na plecia a utekajte k nemu na 

návštevu. 

Ak by vám trochu začali hrdzavieť 

mozgové závity, skúste si ich prečistiť. 

Napríklad aj plnením našich – vašich 

úloh. Tak príjemné prázdninové hlavičkolámanie. 

Balili ste si už niekedy sami do batoha 

potrebné veci, keď ste šli do tábora? 

Určite ste nezabudli aj na veci, 

ktoré ukrýva náš rébus. Aké sú to? 

Iste ste si našli aj mnoho nových kamarátov. 

Možno sa volali práve 

takto. Ako? Ak poprehadzujete písmenká, 

dozviete sa to. 

KADNA, AMUSEL, RÁMIA, KORAL, 

OSLAV DAR, BAĽUCI, OŤEP, 

TKAKA, SĽUBOVAL, ELAKNA, VIL 

SESTRE, LIATANÁ, VIEČKA, URALA 

Nájdite správnu odpoveď na veselé 

otázky: 

Čo patrí k dobre urobenej topánke? 

Prečo skáče vrabec cez cestu? 

Je to modré, leží to pod slivkou 

a dáva sa to do knedličiek. Čo je 

to? 

Má na každej strane jedno ucho 

a predsa nič nepočuje. Čo je to? 

Po vyškrtaní všetkých slov nájdete 

lietajúceho živočícha. 

PLAMENIAK, KOZOROŽEC, ČERV, 

VEVERICA, ŽRALOK, FRETKA, ZLA- 

TOŇ, MOSKYT, OSTRIEŽ, GEKON, 

VOLAVKA, NOROK, VRABEC, ŽE- 

RIAV, TIGER, SLON, GORILA, KRAB, 

GEPARD, POTKAN, VLK, KIVI, 

VRANA, SIVOŇ, OVAD, BARAN, 

KRAVA, BYVOL 

A K T E R F C E B A R V 

M O S K Y T K A R S A O 

N Z S M A O C E L I O L 

O O L T L I G O R I L A 

R R K A R I N E Č E R V 

O O R E T I Ž E P V L K 

K Ž V T G O E Ý M A R A 

I E S I V O Ň Ž B A R K 

V C N A R A B Y V O L D 

I Ľ D V R A N A K T O P 

Pospájajte postupne v obrázku 

body od 1 do 30. Pod čím sa ukrylo 

slniečko pred slnkom? 

Keď vyplníte tajničku, dozviete sa 

niečo veľmi dôležité. Že aj počas 

prázdnin niekto na každého z nás 

myslí. 

Na vaše správne odpovede budeme čakať 

trochu dlhšie, až do konca septembra. 

Môžete ich vhodiť do škatuliek 

v oboch kostoloch. No a po skončení 

svätej omše za účasti detí, o ktorej sa 

dozviete z farských oznamov, na vás 

budú čakať milé odmeny. K svojim odpovediam 

môžete pridať aj nejaký zaujímavý 

obrázok (najlepšie kreslený fixkami) 

alebo fotografiu, ako a kde ste 

prežívali prázdninový čas. Veľmi nás 

to v redakčnej rade poteší! Držím vám 

palce 

Renča Jedláková / Ilustrácie: autorka

AUGUST

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?