Dobrovoľníctvo – cesta k zmene

UDALOSTI VO FARNOSTI
Putovné prázdniny
Ráno zavčasu vstať, urobiť si desiatu,
dať do fľašky čaj, pribaliť si pršiplášť,
ktorý sa od včera ešte celkom neusušil, zamknúť
byt a rýchlo do farského kostola,
kde svätou omšou začne ďalší deň Puťáku.
Takto vyzeral začiatok priemerného dňa
priemerného účastníka tohtoročného tábora.
Puťák (rozumej – putovný tábor) má
v Dolnom Kubíne už dlhoročnú tradíciu.
Organizujú ho sestry saleziánky, SCVČ
Laura a Laura, združenie mladých. Je určený
pre chlapcov a dievčatá nad 9 rokov
(keďže trasy by boli pre mladších pomerne
náročné). Ráno sa stretneme, po svätej omši
sa oboznámime s témou dňa a vydáme sa
na cestu. Niekedy len pešo, inokedy sa trošku
odvezieme aj autobusom. Poobede sa
vrátime späť a ideme domov, aby sme sa
dali dokopy – umyli si tenisky, vysušili pršiplášte
a zbalili si desiatu, aby sme na ďalší
deň mohli putovať znovu na iné miesto.
Napriek tomu, že počasie tento rok putovnému
táboru veľmi neprialo, tešil sa
pomerne vysokej účasti. Hneď v prvý deň,
počas cesty na Jánošíkove diery, si Inšpektorka
Slepé očko naverbovala vyše 70 detí,
ktoré počas nasledujúcich dní podstúpili
„tvrdý“ detektívny výcvik. Ten spočíval
nielen v dosahovaní cieľa každej jednej
cesty, ale aj v plnení rôznych úloh a v zdolávaní
prekážok. Naverbovaní detektívi si
svoje schopnosti cvičili celý týždeň. Najprv
medzi skalami v Jánošíkových dierach,
v utorok dlhou a neskôr aj pomerne strmou
cestou na Liptovský hrad (resp. jeho
zrúcaninu). V stredu pri pátraní po svojich
unesených kamarátoch museli zdolať
zablatenú cestu k Šútovským vodopádom
a vylúštiť logické hádanky, ktoré našli po
ceste nahor. Náročný štvrtkový výstup na
Šíp bol konečne spríjemnený dlho očakávaným
slnkom, ktoré sa po troch upršaných
dňoch nie a nie na nás usmiať.
Prímestský tábor sme zakončili pokladovkou
(názov hry, v ktorej hľadáme
poklad) u sestričiek saleziánok na Banisku.
Detektívi zistili, že nielen Superman,
Albert Einstein, Matka Tereza a Ján Pavol
II. sú stvorení pre veľké veci, ale že každý
jeden z nás tu je preto, že ho Boh stvoril
pre veľké veci!
Júlia Čižmárová
Snímky: autorka
Za Máriou do Levoče
TEXT: MONIKA KOČALKOVÁ, IDA HANUŠIAKOVÁ
SNÍMKY: VERONIKA JURČÍKOVÁ
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči
patrí medzi najstaršie pútnické miesta východného Slovenska.
Každoročná púť sa tu koná v prvý júlový víkend od čias, keď minoriti
šíriaci mariánsku úctu koncom 14. storočia zasvätili kaplnku na hore
sviatku Navštívenia Panny Márie. Prichádzajú tu pútnici z celého
Slovenska, a to rôznymi spôsobmi. Každý ale musí obetovať niečo
zo svojho pohodlia. A v tohtoročnom nepriaznivom počasí zvlášť.
Aj tento rok nás Panna Mária volala k sebe.
Neodolali sme ani my, členovia mládežníckeho
zboru, a vybrali sme sa na púť do
Levoče. A rozhodli sme sa ísť pešo. Z Dolného
Kubína. Posilnení požehnaním pána
dekana sme od farského úradu v stredu
29. júna plní síl a nadšenia vyrazili. „Začalo
to veľmi nepríjemným šteklením v bruchu.
Bála som sa tej vzdialenosti, no skvelí
ľudia okolo ma dokázali podržať. Cez dediny
sme stretali ľudí, ktorí boli ochotní
nám pomôcť na našej púti nielen modlit-
úprimné rozhovory krátili našu dlhú cestu.
V Liptovskej Tepličke nás milo vítal
pán farár Kadučák. Farníkom sme spríjemnili
večernú svätú omšu spevom, a oni
sa nám odvďačili pohostením. V piatok
nasledoval skorý ranný budíček, aby sme
posilnení nebeským pokrmom mohli
opäť vyraziť. Cesta sa niesla v znamení
modlitby krížovej cesty, ruženca, spontánneho
spevu, veselých hier a nezabudnuteľných
zážitkov. Naše nohy nám dali
pocítiť únavu, ale náš duch stále silnel!
sväté omše, eucharistická poklona a procesia,
modlitby svätého ruženca. A cítili
sme sa niekedy ako doma. Hlavne pri
svätej omši, na ktorej kázal náš pán dekan
Ľubomír Pekarčík, alebo pri modlitbe
svätého ruženca, ktorú viedol náš bývalý
kaplán František Bebko. Silný vietor neodradil
ani takmer pol milióna pútnikov od
účasti na hlavnej svätej omši, ktorú celebroval
košický arcibiskup Bernard Bober.
V homílii všetkých povzbudzoval: „ Kto
tomuto svetu povie, kto je Boh? Nebojte
sa svedčiť o Kristovi svojim životom!“ Vyzýval
aj k väčšej mariánskej úcte, modlitbe
ruženca a dôvere voči Panne Márii.
bami, ale aj skvelými bábovkami. Keď som
napokon dorazila do Levoče, cítila som
nesmierny pokoj v srdci. Práve tam sme
všetci mohli poďakovať za všetko. A veru
je za čo ďakovať.“ Takto sa vyznáva Mária,
jedna z putujúcich.
Upršaná, no pohostinná cesta
Napriek nepriazni počasia a častým búrkam
sme vytrvalo niesli kríž. Prvá zastávka
– Malatiná. Chutný guláš u Škvarkovcov
a vysušené veci nám dodali energiu
na ďalšiu cestu. Nocľah v Ranči Kráľová
Lehota. Ranný dážď nás neodradil a po
modlitbe sme sa opäť vybrali na cestu.
Veselý spev, gitara, modlitba ruženca či
Spišský Štvrtok sme vítali s úsmevom –
bol to koniec našej pešej púte. Do Levoče
sme sa už doviezli autobusom. Tam sme
sa stretli s ostatnými, ktorí prišli ináč ako
pešo. Večer pokračoval v znamení zábavy,
smiechu, rozhovorov a večernej modlitby,
po ktorej sme unavení, ale spokojní prenocovali
v jednej z miestnych škôl .
Výzva k väčšej dôvere
Pútnickú cestu na horu lemuje päť kaplniek
a lipová aleja, ktorá bola z príležitosti
10. výročia pápežskej návštevy pomenovaná
po Svätom Otcovi „Aleja Jána Pavla
II“. Po jej absolvovaní sme už venovali
čas hlavne duchovným aktivitám. Viaceré
Ovocie, ktoré prinášajú púte
„Mne sa pešia púť naozaj veľmi páčila,“
hovorí Miriam a dodáva: „Najviac ma hnal
dopredu môj úmysel, za ktorý som všetko
obetovala. Každodenné modlitby a piesne
nám pomáhali kráčať dopredu za Máriou.
Výhodou bolo, že sme počas chôdze
mohli rozvíjať naše priateľské vzťahy, ale
aj obdivovať krásy prírody. Veľmi si cením
aj pohostinnosť , srdečnosť rodín i ľudí
z dedín, ktorými sme prechádzali, ako aj
starostlivosť nášho vedúceho zboru Farbyho.“
Veronika potvrdzuje, že púť aj pre
ňu bola hlavne obetou a modlitbou. „Každým
krokom sa tieto dve skutočnosti spolu
pekne dopĺňali a viedlo to k prehĺbeniu
viery a vôbec úcty k Panne Márii, no mám
pocit, že predovšetkým k pokore.“ A púť
očami Števa? "Blato, dážď, viac ako 80 km
pešo, pot a otlaky... to by bola jedna stránka
pohľadu. Tou druhou je skvelá partia
ľudí, načerpanie duchovnej sily, úžasný
zážitok, nové kamarátstva, podpora zhora,
od Panny Márie. Či už človek ide pešo,
vlakom, autobusom – púť za Máriou do
Levoče mu má čo dať.“
4 FARSKÝ LIST 04|2011
FARSKÝ LIST 04|2011 5