Dobrovoľníctvo – cesta k zmene

UDALOSTI VO FARNOSTI
Kresťanský festival s našou účasťou
Festival Verím, Pane, ktorý sa konal tento
rok už dvadsiaty prvý krát, netreba
veľmi predstavovať. Už niekoľko ročníkov
tohto festivalu sa koná v Námestove. Aj
tento rok sme sa na ňom zúčastnili aj my,
kubínski mladí.
Festival ponúka záujemcom od stredy
do piatku množstvo dielní, v ktorých sme
aj my mali možnosť rozvíjať svoje talenty.
Dielňa muzikantov predviedla svoju usilovnú
prácu na štvrtkovom jam session, za
ktorú si vyslúžili obrovský potlesk. Ostatné
dielne boli prezentované v sobotu poobede
v kultúrnom dome. Prezentácia trvala
približne 2 hodiny a bolo sa veru na čo pozerať.
Mimochodom scénicky tanec, ktorý
viedol Pavol Danko a v ktorom účinkovalo
niekoľko našich dievčat , mal ako obyčajne
hlboký podtext. Večerné koncerty na amfiteátri
spevádzal dážď, ale naozajstní nadšenci
vytrvali a stálo im to za to.
Sobotný doobedný program sa niesol
v réžii mladých chlapcov z komunity
Cenacolo. Je to kresťanské združenie,
ktoré prijíma stratených mladých ľudí,
nespokojných, búriacich sa, zúfalých, závislých
na drogách, tých, ktorí chcú nájsť
sami seba, radosť a zmysel života. Chalani
nám rozprávali svoje životné príbehy. Cez
ich slová sme mali možnosť uvedomiť si
krehkosť človeka, jeho závislosť na Bohu
a potrebu byť s ním v neustálom spojení,
pretože ak sa človek snaží dostať z nejakého
problému či závislosti, vždy sa musí
spoliehať predovšetkým na Božiu pomoc.
No a v nedeľu zmena tradície! Už sme
po piatykrát neboli pozrieť priehradný
múr! Vybrali sme sa do dediny Klin, nad
ktorou sa majestátne týči socha Krista.
Naša malá púť skončila modlitbou ruženca
k Božiemu milosrdenstvu.
Tak ako sa na správny mládežnícky
zbor patrí, spestrili sme v nedeľu večer liturgiu,
ktorú slúžil kubínsky rodák Janko
Vozidlá pod ochranou svätého Krištofa
Bystriansky, svojím spevom. Janko nám
pripomenul, že sme mladými kresťanmi
a na našich tvárach musí byť vidieť Božiu
prítomnosť v nás.
Festival pomaly končil. Ešte pár týždňov
pred termínom však nad festivalom
visel veľký otáznik. Napriek všetkým
nepriaznivým okolnostiam sa nakoniec
uskutočnil. Je to veľká milosť aj v tom,
že práve tu na Orave sa koná kresťanský
festival, ktorý je odrazom toho, že mladí
kresťania sú nádejou pre tento svet.
Andrea Draganová
Snímky: Dominik Matis, Štefan Fajta
Požehnanie vozidiel sa vykonáva každoročne
najbližšiu nedeľu ku dátumu
25. júl. Tento deň je totiž zasvätený svätému
Krištofovi, patrónovi všetkých motoristov
a cestujúcich. A keďže v tomto roku nedeľa
pripadla na 24. júla, požehnania sa dočkali
i naše štvorkolesové tátoše. Samozrejme len
tie, ktoré o toto požehnanie stáli. Tak pri
farskom kostole svätej Kataríny Alexandrijskej,
ako aj pri filiálnom kostole Povýšenia
Svätého kríža sa kňazi po dopoludňajších
svätých omšiach nad pristavenými vozidlami
pomodlili a pokropili ich svätenou vodou:
„Požehnaj, Pane, tieto vozidlá a ochraňuj
od nešťastia a škody všetkých, čo ich
budú používať vo svojom povolaní alebo
vo svojom voľnom čase. Daj, aby sme na
cestách mali stále vedomie zodpovednosti,
boli ohľaduplní a pripravení pomáhať.“ Na
Brezovci boli dokonca požehnané i detské
kočíky. A celkom oprávnene. Veď tie majú
tiež štyri kolesá a často s nimi prechádzame
cez cestu. Nuž nech sú aj títo „vodiči a pasažieri“
chránení.
Ľudovít Oravec
Snímka: autor
Miništrantský futbal
Dalo sa aj lepšie... ale aj horšie zároveň.
A toto platí aj v našom prípade.
V piatok večer sme ešte nevedeli, či postavíme
jedenástku na sobotňajší miništrantský
futbalový turnaj – Memoriál dona
Štefana Olosa, ktorý sa konal 13. augusta
v Hubovej. Nakoniec sme sa zišli trinásti,
podobne ako iné družstvá – z Hubovej,
Ľubochne a z Martina. Začali sme ako sa
patrí - svätou omšou, po ktorej nasledoval
už len „kvalitný“ futbal.
Spočiatku to vyzeralo pre nás nádejne,
keďže hneď prvý zápas s Ľubochňou sme
v poslednej chvíli otočili na 2:1 pre nás.
Druhý zápas ale priniesol zmenu a utrpeli
sme prehru 1:3. Posledný zápas bol s Martinom
a ak sme chceli vyhrať turnaj, museli
sme vyhrať tento zápas vysokým výsledkom
a dúfať, že Ľubochňa porazí Hubovú.
Naše šance sme už takmer pochovali,
keď o niekoľko minút viedol Martin 3:0.
Komusi však napadlo otočiť, a tak bolo
Mládežnícka tatranská chata
Veľké ruksaky, turistická obuv, dobrá nálada a mohli sme sa
vybrať na cestu. A veruže sme sa aj vybrali. Po minuloročnom
okúzlení majestátnymi Tatrami sme sa aj tento rok od 5. do
9. augusta rozhodli stráviť prázdninový čas – mládežnícku letnú
chatu – v malebnej dedinke, v Starej Lesnej.
Plán bol jasný. Opäť zdolať náročnú túru a nezabudnúť pritom
obdivovať nádheru Božieho stvorenstva ukrytú v prírode. Týmto
cieľom zatriaslo hneď druhé ráno, keď bol budíček o šiestej.
Lenže – čo nič nestojí, za nič nestojí! Skoré ranné vstávanie nás
nemohlo odradiť. Modlitba, raňajky a šup za veľkým dobrodružstvom.
Sliezsky dom, Velická dolina, Poľský hrebeň, Východná
Vysoká, Prielom, Zbojnícka chata, Hrebienok. Vyzerá to tak jednoducho,
ale trvalo to takých slabých 10 hodín, samozrejme aj
s prestávkami na občerstvenie. Po vyčerpávajúcom dni prišiel
zaslúžený oddych a s ním spojená aj večerná opekačka, ktorá sa
niesla v neutíchajúcom rytme mládežníckych piesní.
Nedeľu, deň Pána, sme strávili pokojne a bez akejkoľvek turistickej
námahy (čo nám i našim unaveným nožičkám padlo
vhod). Medvedie dni na Hrebienku, ktoré mali tento rok ako
hostí známych hercov z Partičky, boli pre nás veľmi príjemnou
kultúrno-zábavnou vložkou.
V pondelok sa nám pre daždivé počasie nepodarilo absolvovať
žiadnu túru. Tak sme v Tatranskej Lomnici, kde sa na ploche 3,2
hektára rozprestiera Botanická záhrada, mohli vidieť až 270 druhov
tatranských rastlín osídľujúcich rôzne biotopy. Obohatením
bola aj návšteva Múzea Tanap-u, kde boli exponáty tatranských
zvierat a etnografická výstava tatranského spôsobu života.
Mládežnícka chata – to neboli len túry a múzeá, ale predovšetkým
čas, ktorý sme využili na vzájomné spoznávanie a utužovanie
našich vzťahov. Spoločné hry, rozhovory a modlitby sú
len naznačením všetkého, čo sme počas nádherných piatich dní
prežili.
Andrea Draganová
Snímky: Samuel Mahút
o chvíľu 3:1, 3:2, 3:3....6:3 pre nás! Povzbudení
gólom Janka Flajsa sme už len dúfali,
že Ľubochňa vyhrá zápas a nám to bude
hrať do kariet. Prehrala. Tak sme skončili...
druhí. Dalo sa teda aj lepšie, ale aj horšie.
Takže sme odchádzali celkom spokojní,
lebo nie vyhrať je vždy najdôležitejšie. Vedeli
to aj organizátori, ktorým patrí veľká
vďaka za zabezpečenie turnaja. Tešíme sa
aj nabudúce.
Samuel Štefan Mahút
Snímka: archív P. Drdáka
6 FARSKÝ LIST 04|2011
FARSKÝ LIST 04|2011 7