Budujme manželstvá na kolenách

More documents

Recommendations

Info

AKTUÁLNE Ku krstu cez pôst TEXT: ZUZANA MACHAJOVÁ • SNÍMKA: INTERNET Podpis Benedikta XVI. nájdete na jeho tohtoročnom posolstve k pôstnej dobe. Je uvedené veršom z listu sv. Pavla Kolosanom (2,12): „S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení...“ Pápež v ňom zdôrazňuje, že „krst nie je obradom minulosti, ale stretnutím s Kristom, ktoré utvára akúkoľvek existenciu pokrsteného“. Cirkev totiž oddávna spája veľkonočnú liturgiu s uďeľovaním krstu. V tejto sviatosti sa uskutočňuje to veľké tajomstvo, ktorým človek umiera hriechu, daná mu je účasť na novom živote vo vzkriesenom Kristovi a dostáva toho istého Božieho Ducha, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych. Tento dar musí byť v každom z nás ustavične oživovaný a pôstna doba je školou viery a kresťanského života. Všetci by teda mali prežívať krst ako rozhodujúci moment celej svojej existencie. Svätý otec poukazuje i na to, že príprave na Veľkú noc najviac pomáha zveriť sa Božiemu Slovu. Ďalej ponúka pôst, almužnu a modlitbu ako výchovné prostriedky „k stále radikálnejšiemu životu Kristovej lásky“. „Pôstna doba je príhodný moment na uznanie našich slabostí, aby sme úprimne revidovali svoj život, prijali obnovujúcu milosť sviatosti pokánia a rázne vykročili ku Kristovi.“ Edita (45) • Dobrá motivácia na zamyslenie sa nad sebou. Ján (47) • Ticho, odloženie všetkého, čo je zbytočné, očistenie. Beata (34) • Príprava na najvzácnejšie sviatky, ktoré my kresťania máme. Ondrej (53) • Pôst je obdobie „sucha“ či očisty, dôležitá fáza v životnom cykle, v ktorej sa očisťujeme, zbierame sily, koncentrujeme a pripravujeme sa na fázu výkonnú, resp. vrcholovú. Ako prežívate pôst? Ondrej (53) • Viac rozmýšľam, viac „cítim“, viac si všímam. Aj to v sebe, ale hlavne to okolo seba. Nika (31) • Teraz to popri deťoch extra neregistrujem, ale kedysi som to vnímala inak. Chodievali sme častejšie do kostola, viacej sme sa modlili a najkrajšie bolo potom to vyvrcholenie počas Veľkej noci. Ján (47) • Každé ráno svätá omša a tiež hľadám zmysel všetkého okolo seba. Edita (45) • V bojoch so sebou a svojimi chybami, ale aj v bojoch so svojimi najbližšími. Ján st.(81) • Z mojej strany je to úmysel častejšie sa zúčastňovať na svätých om- šiach aj mimo nedele a sviatkov, pretože v kostole sa dá najviac a najužitočnejšie uvažovať o zveľaďovaní svojho duchovného života. Juraj (31) • Snažím sa byť viac s Bohom, premieňať lenivosť na prácu na sebe a pre iných. Akým spôsobom sa postíte? Pavol (60) • Postím sa v piatok od mäsa. Ale to je také tradičné, nie je to niečo moje. Môj je pôst od pozerania televízie. Namiesto toto čítam knihy, aj s náboženskou tematikou. Chcem vytlačiť negatívne a dostať do seba niečo pozitívne. Teraz napríklad čítam knihu o komunikácii... Mária (19) • Snažím sa vychádzať iným viac v ústrety, prekonávať sa v lenivosti. Juraj (31) • Sústreďujem viac svoju pozornosť na ľudí okolo seba, aby som im bol bližšie. Ján st. (81) • Napriek dišpenzu je to oblasť stravovania, viac cestovín. No ale hlavne v oblasti ducha je to častejšie modlitebná knižka v rukách. Edita (45) • Rôzne. Rôzne druhy odriekania, ako vypnúť telku, menej kričať, semtam nejaký pôst od jedla. Ondrej (53) • Myslím, že je dôležité pôst prežívať ako čosi pozitívne, nie negatívne. Snažím sa odrážať „spodné prúdy“. Snažím sa v „božej optike“ vidieť v pozemskom božie, v mojom naše, dôležité je, aby to, čo si odopieram, som vždy zároveň „venoval“. Oslovili sme niektorých z vás a položili sme vám otázky, týkajúce sa pôstu. Pri otázke, ako plánujete prežiť nadchádzajúce pôstne obdobie zaznievali odpovede ako „nebudem jesť sladkosti“, „nevypijem ani kvapku alkoholu“... Pribudli však aj takéto: „Pôjdem na duchovné cvičenie“, „Začnem sa modliť ruženec“. Najaktuálnejšie predsavzatie: „Nebudem pozerať telenovely, ani Šeherezádu...“ Necháte sa inšpirovať? Čo pre vás znamená pôst? Mária (19) • Pôst je pre mňa možnosť nájsť cestu k ľuďom, ktorí mi nie sú sympatickí. Umožňuje mi zaprieť sa v niektorých veciach, pomáhať iným, aj keď by som im inokedy možno nepomohla. 16 FARSKÝ LIST 01|2011
ŽILI MEDZI NAMI Helen Kellerová TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKY: WIKIPÉDIA Predstavte si, že by ste si tieto slová nemohli ani prečítať, ani by ste ich nemohli počuť. A napriek tomu by ste vedeli rozprávať a čítať, absolvovali by ste vysokú školu, napísali tucet titulov, precestovali svet, stretli sa s dvanástimi americkými prezidentmi a dožili sa takmer 88 rokov. Aj keď nie je blahoslavená ani svätá, táto osobnosť skutočne existovala a predkladáme vám jej príklad života na povzbudenie. Dramatická životná zmena Helen Kellerová sa narodila v r. 1880 v štáte Alabama v USA. Až do svojich takmer dvoch rokov to bolo hravé dievčatko. Vtedy sa však jej život dramaticky mení. Na následky vysokej horúčky prišla Helen o zrak i sluch. Stalo sa z nej neposlušné, až divoké dieťa, s občasnými záchvatmi zúrivosti. Nikto totiž nevedel, ako s ňou komunikovať a ani ona nevedela, ako komunikovať s okolitým svetom. Rodina z toho bola bezradná. Starať sa o Helen bolo pre nich príliš náročné. Bola by určite zostala divokou a stratenou bytosťou, nebyť jej učiteľky Anny Sullivanovej. Toto mladé dvadsaťročné dievča bolo v mladosti tiež slepé, ale operácie jej aspoň čiastočne vrátili zrak. Keď prišla do domácnosti Kellerovcov, začala sa na Helen pozerať ako na normálne dieťa. Narušila jej zlé zvyky a zlozvyky. Vždy, keď napríklad rodina spoločne jedla, Helen chodila okolo stola a brala si jedlo postupne z každého taniera stolujúcich. Anna jej to prestala tolerovať. Zároveň chcela, aby Helen pochopila svet okolo. A tak ju začala učiť abecedu tak, že jej písala písmená do dlane. Zo začiatku tomu Helen nerozumela, brala to ako hru. Pozitívny zlom Helenina mama na ňu spomína ako na veľmi šikovné dieťa. Už ako polročné batoľa Helen vedela, čo je voda a volala ju „vova“. No po ťažkej chorobe jej vývoj išiel opačným smerom, až kým... „Boli sme s Helen v záhrade. Došli sme ku pumpe. Podala som jej hrnček, nastavila jej ruku pod pumpu a začala do hrnčeka pumpovať vodu. Voda pretiekla a rozliala sa jej po ruke – a vtom som jej napísala do voľnej dlane V-O-D-A. Zostala náhle stáť ako zamrznutá, hrnček jej vypadol z ruky a jej tvár dostala nový, neznámy výraz,“ spomína Anna. Helen o tejto prelomovej situácii neskôr napísala: „Naraz mnou prešlo niečo, ako nejasná spomienka, záblesk dávnej myšlienky... pochopila som, vedela som, že V-O-D-A je názov toho divné- Helen Kellerová okolo roku 1904. Helen Kellerová s magnóliou – okolo roku 1920. ho, chladného NIEČOHO, čo steká po mojej ruke! Toto jediné slovo prebudilo moju dušu k životu, dalo jej svetlo, nádej, radosť!“ Neuveriteľné Keď Helen konečne pochopila, že všetko má svoje meno, naučila sa komunikovať a vďaka svojej neskonalej viere prekonala všetky prekážky. Dokázala nielen to, čo si už ako štrnásťročná zapísala do svojho denníka: Myslieť jasne, bez zmätkov a unáhlenosti, milovať každého úprimne, pri všetkom mať na mysli najvyšší cieľ a bezpodmienečne dôverovať Bohu. Táto hlboko veriaca žena sa stala prvou hluchou a slepou, ktorá vyštudovala vysokú školu. Zoznámila sa s Charlie Chaplinom, Thomasom Edisonom, Henry Fordom i Markom Twainom, ktorý usúdil, že najzaujímavešie dva charaktery devätnásteho storočia sú Napoleon a Helen Kellerová. Písala knihy, organizovala prednášky pre hendikepovaných po celom svete. Dostala mnoho vyznamenaní, čestných doktorátov a vďaka svojmu svedectvu ukázala celému svetu, že za život sa oplatí bojovať v akejkoľvek situácii. Byť užitočný Prežila činorodý život naplnený prácou pre druhých. Zastávala názor, že aj handicapovaný človek má byť čo najviac sebestačný a má pracovať. „Len ten, kto pracuje a pri- „Žiadny pesimista nikdy neobjavil tajomstvo hviezd, neplavil sa do neznámych krajín, ani neobjavil nové obzory ľudskej duše“ Helen Kellerová spieva k ľudskému spoločenstvu, je jeho súčasťou.“ V knihe Moje náboženstvo (1926) konštatuje: „Chorí alebo zdraví, slepí alebo vidiaci, všetci sme tu za určitým účelom a nech sme v akomkoľvek postavení, ak konáme nejakú užitočné činy, páčime sa Bohu viac, ako hojnými modlitbami alebo zbožným odriekaním. Chrám alebo kostol sú prázdne, pokiaľ ich nenaplní dobrota života.“ To, čo ona na svojej púti z temnoty a nemoty zvládla, čo na svojich cestách prežiarených vnútorným svetlom dokázala, aké názory a aký vnútorný život mala a čo pre ostatných vykonala, sa dá považovať za jeden z najväčších možných zázrakov jedného ľudského života. Viac sa dozviete v knihe Bez svetla a zvuku z vydavateľstva Lúč. FARSKÝ LIST 01|2011 17
Page 1 and 2: DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH K KATOL
Page 3 and 4: Vzor kresťanského muža TEXT: PAV
Page 5 and 6: Manželstvá zachránime na kolená
Page 7 and 8: Poďte a uvidíte! Každoročne sa
Page 9 and 10: Olympiády v Cirkevnej spojenej šk
Page 11 and 12: ZO SVETA CIRKVI Nárast počtu kňa
Page 13 and 14: partner musím byť schopný sústr
Page 15: NAPÍSALI NÁM Jozef Brodňanský:
Page 19 and 20: SPRAVODAJSKÝ SERVIS Bohoslužobný

Budujme manželstvá na kolenách

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?