dnešné rodiny?

DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XX • 03/2012 

Prežijú 

dnešné 

rodiny? 

Rodina – 

základ života 

Postavme rodinu na pevné 

základy, tak prekoná všetky 

útoky. 

Strany 12–14 

Noc kostolov 

Kostol sv. Kataríny 

Alexandrijskej odhalil svoje 

tajomstvá a zákutia. 

Strana 15 

Druhá synoda 

Spišskej diecézy 

Postupne predstavujeme 

niektoré jej nariadenia 

a odporúčania. 

Strana 16

EDITORIAL 

Milí čitatelia, 

číslo, ktoré k vám prichádza, je opäť 

bohaté. Možno nie kvôli obsahu 

a kvalite, veď sme všetci novinárski 

amatéri. Ale preto, lebo dávame všetci 

do príspevkov veľa. Ochoty, schopností 

(a často i neschopností), času, no 

predovšetkým veľkú túžbu, aby aspoň 

jedna myšlienka z čísla niekoho 

obohatila, pomohla mu v konkrétnej 

situácii, vyviedla z temnoty či 

nasmerovala na správnu cestu. 

Ohlasy od vás na jednotlivé číslo stále 

neprichádzajú. Veríme však, že Duch 

Svätý veje, kam chce, že si dobre koná 

svoju prácu a sprevádza nás pri písaní 

a vás pri čítaní. A to nám dáva veľkú 

nádej a silu pri tvorbe časopisu. 

Príspevkami v tomto vydaní sa 

chceme prihovoriť rodinám, ukázať 

manželom, čo ich má viesť na ceste 

manželským životom, aby speli 

k jednote. Tak, ako to chce od nich 

Boh. Ponúkame Boha, Bibliu, lásku 

a modlitbu ako prostriedok pomoci. 

Nepíšeme to, čo chcete čítať, ale to, čo 

by ste sa mali dozvedieť, nad čím by ste 

mali možno uvažovať. 

Ide leto, čas, keď môžeme všetci viac 

načerpávať. Prajem vám, aby ste počas 

prázdnin a dovoleniek našli to, po čom 

túžite. Aby ste našli to, čo vám bude 

osožné na ďalšej životnej ceste. Aby ste 

doputovali do svojho vnútra. Aby ste 

doputovali k Bohu. 

Príjemné čítanie! 

Eva Murínová 

Letné tábory 2012 

Príspevky a námety 

do Farského listu zasielajte na 

e-mail: farskylist.dk@gmail.com 

Snímka na titulnej strane: 

Veronika Jurčíková 

DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV. VYDAL: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. 

CENZOR: Prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠÉFREDAKTOR: Ing. Eva Murínová. REDAKČNÁ RADA: Mgr. Miroslav Žmijovský, Mgr. Katarína Ileninová, 

Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Ľudovít Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková. IMPRIMATUR: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, 

spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. REGISTRAČNÉ ČÍSLO: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. NÁKLAD: 800 ks. 

Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. augusta 2012. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo 

e-mailom na adresu: farskylist.dk@gmail.com. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. SADZBA A TLAČ: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín 

2 

FARSKÝ LIST 03|2012

Dôležitým prvkom novej 

evanjelizácie je ľudová zbožnosť 

SNÍMKA: VERONIKA JURČÍKOVÁ 

Neorganizovať zasadania, ale modliť sa; 

nepísať memorandá, ale kľačať pred svätostánkom. 

Prelát Wilhelm Imkamp, duchovný 

správca mariánskeho pútnického 

miesta Maria Vesperbild, takto načrtol pre marcové 

vydanie Vatikánskeho magazínu návrh programu 

k Roku viery. Katolícke výbory a zväzy sú širokej 

verejnosti úplne neznáme, interné procesy dialógu 

v nemeckej cirkvi už dávno nemajú styčné body so 

spoločenskou realitou, zdôrazňuje nemecký duchovný. 

Jeden z najväčších nemeckých filozofov súčasnosti, 

Robert Spaemann, poukázal na to, že zoskupenia, 

kňazi aj laici, považovaní za „konzervatívnych“, 

sú z tohto procesu vylúčení a často dokonca šikanovaní, 

uvádza Wilhelm Imkamp. Celý proces dialógu 

je reálna satira, veľmi nákladný školský príklad 

sebevzťahovačnosti. „Svojprávny“ laik je veľmi často 

obyčajným reproduktorom „veľkých“ teológov, 

ktorí by si priali inú cirkev. Elán novej evanjelizácie 

a nadšenia mnohých laikov je a bolo niečo veľkolepé, 

pokračuje prelát, avšak bez správneho sprevádzania 

učiteľským úradom Cirkvi je tu riziko vzniku 

čisto pocitového náboženstva, ktoré si potom samo 

utvára svoje rituály a svoje dogmy. 

Dôležitým prvkom novej evanjelizácie je naopak 

ľudová zbožnosť, zdôrazňuje poradca niekoľkých vatikánskych 

dikasterií. S ľudovou zbožnosťou sa spája 

názornosť, na ktorej v novej evanjelizácii podstatne 

záleží, vysvetľuje nemecký kňaz. Ľudová zbožnosť 

vytvára sakrálnu kultúru. 

Pápež pri svojich pastoračných cestách navštevuje 

pravidelne mariánske pútnické miesta. Tento 

postoj Svätého Otca ukazuje, že jednoduchá myseľ, 

ktorú si často s ľudovou zbožnosťou spájame, a intelektuálnosť 

si nemusia protirečiť. Kubánski biskupi 

vyhlásili v súvislosti s výročím mariánskeho zjavenia 

v Cobre jubilejný mariánsky rok – bolo by viac 

než zmysluplné vyhlásiť mariánsky rok tiež v Nemecku, 

domnieva sa O. Imkamp. To by sa však jeho 

stredom musela stať skutočne Matka Božia, a nie 

nejaká jej rodovo teologicky korektná feministická 

interpretácia. 

Čo teda odporúča nemecký kňaz katolíkom, ktorí 

chcú dobre prežiť Rok viery? Rannú a večernú modlitbu, 

návštevu nedeľnej svätej omše, modlitbu pred 

jedlom, raz za mesiac spoveď a návštevu pútnického 

kostola – pokiaľ možno s celou rodinou, aby sa tento 

výlet spojil aj s pozitívnym zážitkom pre deti. 

FARSKÝ LIST 03|2012 3

UDALOSTI VO FARNOSTI 

Slovenské svedectvo viery v Krakove 

Tak 

ako kedysi pred 1150 rokmi 

putovali na naše územie 

svätí Cyril a Metod, aby nám priniesli 

vieru v Trojjediného Boha, tak sa Slováci 

12.mája vydali do poľského Krakova, aby 

túto vieru ukázali svetu. V poradí už ôsma 

celoslovenská púť Rádia Lumen prilákala 

tisíce pútnikov. 

Púť oficiálne otvoril pomocný krakovský 

biskup Ján Zajac spolu s predstavenou 

Kongregácie sestier Božieho milosrdenstva. 

Slovákov prišiel pozdraviť i krakovský 

arcibiskup kardinál Stanislav Dziwisz. 

Program slávenia tejto púte sa začal fatimským 

ružencom svetla, aby sa pútnici 

v duchu pripojili k tým, ktorí o deň neskôr 

budú vo Fatime sláviť 95. výročie zjavení. 

Hlavným celebrantom svätej omše bol košický 

pomocný biskup Stanislav Stolárik, 

koncelebroval riaditeľ Radia Lumen Juraj 

Spuchľák a ďalší kňazi. 

V homílii sv.omše otec biskup zdôraznil 

dôležitosť úcty k Božiemu milosrden- 

stvu. Ani si nevieme predstaviť, aké veľké 

je zmilovanie Nebeského Otca k nám. 

Preto sa máme stále utiekať ku prame- 

nete. Takýto batoh už nebudete musieť 

niesť. On sám vás ponesie.“ Spomenul 

i otcov biskupov, ktorí už naše rady žijúcich 

opustili – biskupov Kojnoka, Baláža 

a Tondru. Pripomenul tiež dôležitosť 

i potrebu modlitieb za zomrelých, ale aj 

ňu Božieho milosrdenstva, ktorým je 

Ježiš Kristus. Máme mu v modlitbe odovzdávať 

naše trápenia, naše nedostatky 

a prosiť o prúdy novej životodarnej vody 

milosrdenstva, prúdiaceho z jeho srdca. 

„Doniesli ste si batohy, plné vašich bolestí, 

biedy a trápenia. Teraz tu, na tomto 

mieste ich vysypte a do batohov si naberte 

Božie milosrdenstvo. Toto prineste 

domov a rozdávajte každému, koho stretza 

živých, ktorí ešte neobjavili moc Božieho 

milosrdenstva. 

Program púte zakončila modlitba Korunky 

Božieho milosrdenstva. V slovenskej 

kaplnke, ktorá bola počas púte hojne 

navštevovaná, biskup Stolárik uložil 

k úcte relikvie svätých Andreja-Svorada 

a Benedikta. 

Ľudovít Oravec 

Snímky: Lumen 

Misijná púť detí 

v Levoči 

Už 

11. rok organizovalo eRko – 

Hnutie kresťanských spoločenstiev 

detí Misijnú púť detí. Aj tento rok ich 

pozývali na stretnutie do Rajeckej Lesnej 

alebo do Levoče. Pozvanie na púť prijalo 

vyše 4 600 detí, vedúcich a kňazov zo 

všetkých kútov Slovenska. 

Aj deti a vedúci z eRka – Oblastného 

centra Dolný Kubín (z farností Kňažia, 

Oravský Podzámok, Malatiná a Dolný Kubín) 

sa 12. mája 2012 vybrali na túto púť. 

Ich kroky viedli do Levoče, kde sa zišlo 

približne 1 500 detí, aby spoločne putovali 

na Mariánsku horu. Počas cesty sa zapájali 

do rozličných aktivít prepojených mottom 

púte Živá viera. Svätú omšu celebroval 

spišský diecézny biskup Štefan Sečka spolu 

s Dominicom Kimengichom, biskupom 

Lodwarskej diecézy v Keni. Ten sa priho- 

voril slovenským koledníkom a poďakoval 

za ich nasadenie a pomoc. Aj vďaka tomu 

môže Dobrá novina v Lodwarskej diecéze 

na severe Kene podporovať projekty vzdelávania 

dospelých, údržby studní, domov 

pre deti s postihnutím a sociálny projekt 

diecézy. Zároveň ich prosil o modlitbu za 

misionárov pre Keňu. Deti priniesli ako 

obetný dar toaletný papier a pero, ktoré 

pomôžu krízovému stredisku Alžbetka 

v Spišskej Novej Vsi. Misijná púť detí 

je určená predovšetkým pre koledníkov 

Dobrej noviny. Tí sa počas Vianoc zapájajú 

do koledníckej akcie Dobrá novina 

a v poslednom ročníku vyzbierali vyše 

900-tisíc eur na podporu rozvojových 

projektov v afrických krajinách. 

Renata Jedláková 

Snímky: A. Šaligová, R. Jedláková 

4 


Začiatok nového života 

Na 

nedeľných svätých omšiach je 

radosť pozerať na zástup detí, 

prichádzajúcich si k oltáru pre krížik. 

Najmä u tých najmenších vidieť v očkách 

zvedavosť a výnimočnosť tej chvíle. No 

pre 116 detí z našej farnosti sa v nedeľu 20. 

mája 2012 začal nový život. K oltáru si odteraz 

budú prichádzať už nie pre symbol, 

ale pre skutočného sviatostného Spasiteľa. 

V ten deň totiž po prvýkrát pristúpili 

k svätému prijímaniu, aby prijali Ježiša do 

svojich sŕdc. 

najprv posmelil, aby sa nebáli, veď aj pre 

neho je to prvá takáto sv. omša. Nervozita 

opadla a prišla tradičná a veľmi obľúbená 

hraná scénka. 

Terezka, Ľubka, Andrej a Tobiáš z prvoprijímajúcich 

detí pomohli pánovi kaplánovi 

názorne ukázať, že nie je dôležitý 

obal, ale to, čo je dnu. „Najdôležitejšie 

je, aby bolo vo vašom srdci dobro, láska. 

Pána Ježiša zaujíma to, čo máme vo svojom 

srdci. Nie to, ako sme oblečení. Keď 

sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás, 

Púte 

prvoprijímajúcich 

Pomôcť prehĺbiť duchovný zážitok 

z veľkej udalosti – prvého svätého prijímania 

– mali púte, ktorých sa prvoprijímajúce 

deti zúčastnili. 

22. mája 2012 sa tretiaci Cirkevnej 

spojenej školy vydali do Rajeckej Lesnej. 

Prezreli si tu Slovenský betlehem, vytvorený 

miestnym rezbárom Jozefom Pekarom. 

Po sv. omši putovali na kalváriu, 

pod ktorou vyviera prameň sv. Františka, 

z ktorého ochutnali pravý Rajec. 

Exkurzie do výrobne hostií v Prešove 

sa vo štvrtok 24. mája zúčastnili prvoprijímajúci 

všetkých kubínskych škôl. Cestou 

naspäť vystúpili na Mariánsku horu v Levoči 

a zúčastnili sa svätej omše. Na týchto 

milostivých miestach sa odovzdali pod 

ochranu Božej matky a vyprosovali si milosť 

vytrvať vo viere. 

-pd, as- 

Snímky: archív školy 

Slávnostnému dňu predchádzala dlhá 

príprava – v školách na hodinách náboženstva, 

doma v rodinách, na pravidelných 

štvrtkových detských sv. omšiach 

i pri každodennom živote sa všetci snažili 

dobrúsiť krištáľovú detskú dušičku 

tak, aby pri tejto prvej veľkej udalosti obstála. 

Netreba zabudnúť na nikoho z kňazov, 

katechétov a katechétiek, učiteliek či 

sestier saleziánok, ktorí priamo či nepriamo, 

ale vždy trpezlivo viedli deti na pomyselnom 

kľukatom chodníčku k oltáru. 

Na rodičov, krstných rodičov, dedkov, 

babky, ktorí v modlitbách prosili o ich 

dobrú prípravu. 

Oplatilo sa to. Aj slniečko prišlo privítať 

chlapcov v elegantných oblekoch a dievčatá 

v nádherných bielych šatách. Všetci 

odrazu stáli nastúpení pred kostolom Povýšenia 

svätého kríža kľudnejšie a pokojnejšie 

ako inokedy. Nezbednosť z posledných 

nácvikov sa stratila a z tvárí detí sa 

okrem trémy dali čítať aj radosť a spokojnosť. 

K oltáru si ich priviedol pán kaplán 

Pavol Drdák, ktorý sa im venoval s láskou 

a trpezlivosťou na pravidelných štvrtkových 

detských sv. omšiach. V homílii ich 

v našom srdci“ – to boli slová, ktoré nielen 

vystihli podstatu homílie, ale aj slová, 

ktoré sa pán kaplán snažil v rôznych 

obmenách vštepiť do detí počas celej prípravy. 

A tieto slová nadviazali na prvú recitátorku 

z úvodu tejto slávnosti: „Príď Ježiško 

premilý, príďže, príďže k nám. Moje 

srdiečko nevinné ja tebe navždy dám.“ 

Po homílii to už malo rýchly spád. Za 

sprevádzania detského speváckeho zboru 

dospela slávnosť k svojmu vyvrcholeniu. 

Chlapci a dievčatá predstupovali vo 

dvojiciach k oltáru, aby prijali najväčší 

Dar, ktorý im zmení navždy život. Nasledovalo 

krátke zasvätenie detí, po ktorom 

prvoprijímajúcim chlapcom a dievčatám 

pán kaplán verejne sľúbil, že im bude vždy 

k dispozícii so sviatosťou zmierenia, keď 

ho o to požiadajú. Záverečné poďakovanie 

detí i rodičov ukončilo celú slávnosť. 

Ostáva len veriť, a musíme sa všetci za to 

modliť, aby to slávnostné odhodlanie deťom 

vydržalo. Zasiate semienko musíme 

polievať, pestovať a strážiť. Len tak budú 

tieto deti v živote šťastné. A o to nám ide. 

Ján Šimún 

Snímka: Fotocentrum 



Na KubCup-e hviezdili Rezbári 

Už 

po deviaty raz Dolný Kubín na 

KubCup-e privítal mladých volejbalistov 

z celého Slovenska. Od 4.–6. 

mája sa tridsať tímov od Bratislavy až po 

Michalovce usilovalo vyhrať putovný pohár 

Márie Dominiky Mazzarellovej, zakladateľky 

sestier saleziánok, ktoré spolu 

s dobrovoľníkmi z Laury, združenia mladých, 

turnaj organizovali. 

O KubCup je veľký záujem. „Minulý 

rok bolo na turnaji 28 družstiev. Tento rok 

sa nám prihlásilo veľa tímov. Keďže sme 

mali k dispozícii iba 5 telocviční, zobrať 

sme mohli len prvých 30 tímov,“ vysvetlila 

členka organizačného tímu Marta Sojčáková. 

Po odohratí posledného 120. zápasu 

bol víťaz jasný. Putovný pohár si odnieslo 

domáce družstvo Rezbári. So striebornými 

medailami odišli domov Miňonky 

z Brezna a na treťom mieste skončila 

Bratislavská Miletička. Dobre sa darilo aj 

domácim družstvám Angels, UMB a Motorom, 

ale aj „cezpoľným“ Ovciam z Michaloviec, 

Stroskotancom z Bratislavy 

a Michalovi z Michaloviec, ktorí obsadili 

4.–10. miesto. 

„Teší nás, že KubCup nie je len o volejbale. 

Hráči tu chodia s chuťou zažiť skvelý 

víkend v partii, spoznať nových ľudí, okúsiť 

pohodovú a priateľskú atmosféru... Pre 

mnohých z nich je turnaj srdcovou záležitosťou. 

Máme hráčov, ktorí chodia hrávať 

už 7–8 rokov. Mnohí z nich sa povydávali, 

založili si rodiny a na KubCup sa vracajú 

aj s nimi,“ konštatuje Monika Čižmárová, 

koordinátorka KubCup-u. 

Napriek tomu, že zdravotníčky ošetrili 

niekoľko poranení, turnaj prebehol bez 

vážnejších zranení. „Zvládli sme to s Božou 

pomocou! Veď sa za nás modlili aj farníci 

v ružencovom bratstve, spoločenstvo 

matiek, tretí rád františkánov i sestry na 

Karmeli v Magyarszéku. Najväčšia vďaka 

patrí však našej patrónke, Márii Dominike 

Mazzarellovej, ktorá má o pár dní sviatok 

a samozrejme našej Matke – Panne Márii 

Pomocnici,“ povedala na záver sestra 

Mária Svoreňová FMA, členka organizačného 

tímu. Spolu s organizátormi verí, že 

turnaj nebol len športovým stretnutím, 

ale že priniesol aj nové priateľstvá, vyzdvihol 

správne hodnoty a bol malou školou 

dobrovoľníctva a fair – play života. 

Júlia Čižmárová 

Foto: Filip Urbaník 

Evanjelizácia 

športom 

Sedem smelých dievčat sa prebojovalo 

v silnej konkurencii do finále Domčacupu 

2012. Je to volejbalový turnaj organizovaný 

Športovým tímom Združenia Laura 

v saleziánskom stredisku na Mamateyovej 

ulici v Bratislave. Šesť tímov sa 12. mája 

snažilo prebojovať do celoslovenského finále 

s možnosťou postupu na Medzinárodné 

hry saleziánskej mládeže PGS (v roku 

2013 sa uskutočnia v Chorvátsku). Druhé 

miesto zaistilo nášmu tímu postup do Banskej 

Bystrice. Tam už bola konkurencia 

o čosi väčšia, ale dievčatá zas raz ukázali, 

že na Orave sú šikovné a zručné dievčatá 

a porazili družstvá z Banskej Bystrice, Bardejova 

či Humenného. Sériu víťazstiev však 

ukončili, keď opäť narazili na svoje súperky 

z Bratislavy, s ktorými prehrali 2:1 na sety. 

Konečné druhé miesto v celoslovenskom 

finále bolo pre dievčatá bojujúce za dolnokubínske 

saleziánske stredisko veľmi cenné 

a rozhodne im nezobralo chuť pokúsiť sa 

o postup na PGS znova o rok. Motto Športového 

tímu Laury „Evanjelizovať špor- 

tom“ je semienkom, ktoré našlo v našom 

meste živnú pôdu. Volejbalisti z miešaného 

tímu Motory okrem tradičného KubCupu 

uspeli aj na Volleysession 10. 4. v Dubnici 

nad Váhom, odkiaľ si priniesli víťaznú putovnú 

trofej. 

Mladší chlapci sú tiež športovo činní. 

Každoročne sa zúčastňujú na celoslovenskom 

futbalovom turnaji KAMA, odkiaľ 

veríme, raz donesú aj pekné umiestnenie. 

Tiež basketbalistom zasvietila zelená – 

dva tímy z Kubína si boli vyskúšať svoje 

schopnosti na pilotnom ročníku Streetball 

Trophy 2. 6. v Bratislave. 

sr. Zuzana Saloňová, FMA 

Snímka: archív sestier FMA 

6 


Deň matiek na Cirkevnej spojenej škole 

Druhú májovú nedeľu sa slávi Deň 

matiek. Tento rok pripadol tento deň 

na symbolický dátum 13. máj, keď sme 

si pripomenuli 95. výročie zjavenia Panny 

Márie vo Fatime. Okrem tradičného 

programu v MsKS žiaci prvého stupňa 

chceli vyjadriť lásku k svojim mamám aj 

prostredníctvom pekných kresieb. Počas 

dvoch týždňov maľovali na hodinách výtvarnej 

výchovy portréty svojich mamičiek 

a zapojili sa tak do výtvarnej súťa- 

že s názvom Moja mama. Práce detí boli 

plné lásky a preto aj porota mala veľmi 

ťažké určiť víťazov. Tí si napokon odniesli 

diplom, vecnú cenu a veľký potlesk spolužiakov. 

M. Šaligová • Snímky: archív školy 

Škôlkarská 

omšová skladačka 

Škôlkari na Cirkevnej spojenej škole sa 

tiež včleňujú do spoločenstva Cirkvi 

v našej farnosti. Niektorí z nich počas 

školského roka zväčšovali počet detských 

účastníkov na štvrtkových svätých omšiach 

za účasti detí. Podporili ich v tom 

pani učiteľky, ktoré im pripravili súťaž pod 

názvom Nechajte maličkých prísť ku mne. 

Pohár dekana skončil v Pribiši 

Prvý máj tohto roku, utorok, telocvičňa 

Cirkevnej spojenej školy, záľaha športovo 

odhodlaných miništrantov dolnokubínskeho 

dekanátu. Zišli sa, aby si zmerali 

svoje sily vo futbale, aby sa spoznali 

a navzájom povzbudili. Chlapci z ôsmich 

farností a dvoch filiálok súťažili v plnom 

nasadení. V nabitej konkurencii si dolnokubínski, 

ale i vyšnokubínski miništranti 

počínali nad všetky očakávania vynikajúco. 

Oba tímy postúpili do semifinále. Vyšnokubínčania 

skončili pred bránou finále 

až po „jedenástkovom“ rozstrele. Do finále 

turnaja o pohár dekana, ktorý spoluorganizoval 

i financoval dolnokubínsky dekan 

Ľ. Pekarčík, postúpili miništranti z farností 

Dlhá nad Oravou, Žaškov, Dolný Kubín 

a Pucov - filiálka Pribiš. O prvé miesto 

nakoniec bojovali miništranti Dolného 

Kubína a Pribiša. Tí dolnokubínski v zá- 

vere už ale nestačili na výborne hrajúcich 

súperov, prehrali však len o jediný gól, 

a to až po druhom predĺžení. Spestrením 

tohto stretnutia bola i súbežne prebiehajúca 

súťaž v rôznych zručnostiach a hlavne 

vedomostiach z náboženstva, Svätého písma 

a z miništrovania. Tu najlepšie obstáli 

miništranti z farnosti Žaškov. 

miništranti 

Snímky: Miroslav Žmijovský 

Jej pravidlá boli jednoduché: Jedno kolo 

trvalo dva mesiace, počas nich deti zbierali 

kúsky im neznámej skladačky. Čo jedna 

štvrtková detská svätá omša, to jeden 

dielik, až sa z nich dal zložiť celý obrázok. 

Na konci každého kola deti s rodičmi získané 

časti obrázka nalepili, vyfarbili, priniesli 

podpísané do materskej školy a pripevnili 

na výstavku na magnetickú tabuľu 

v chodbe. V deň „D“ pani učiteľky s deťmi 

výstavku vyhodnotili. Tí, ktorí mali úplný 

obrázok, postúpili do losovania o hlavnú 

cenu, ostatní dostali za odmenu malú 

maškrtu. Obrázok kostola s ľuďmi, tri oltárne 

sviece, či modliace sa ruky tak mali 

svojich malých víťazov. 

Otília Jurigová • Snímka: autorka 

Neobyčajný štvrtok 

Sviatok Najsv. Kristovho tela a krvi žiaci 

a učitelia Cirkevnej spojenej školy začali 

svätou omšou. Po nej ich v priestoroch 

školy čakalo divadlo Bojník, ktoré predviedlo 

šermiarske vystúpenie. Dozvedeli 

sa mnoho informácií z histórie šermiar- 

stva v stredoveku i o spôsobe obliekania 

a zvyklostiach rytierov. To však nebol záver 

ich aktivít. Ako je už na škole zvykom, žiaci 

deviateho ročníka a kvinty si zmerali svoje 

sily s učiteľmi. Futbalové a volejbalové súťaženie 

bolo podporované početným publikom, 

z víťazstva sa napokon tešili učitelia. 

Mária Šaligová • Snímka: archív školy 



D ako dvadsaťročný 

festival Lumen 

Hudobný festival Lumen privítal svojich 

návštevníkov tento rok 8. – 9. 

júna opäť v Trnave. Tento rok bol ale 

niečím výnimočný. Festival oslávil svoje 

dvadsiate narodeniny! 

Prešiel dlhou cestou, kým sa zaradil 

medzi najväčšie stredoeurópske gospelové 

podujatia. Prvýkrát sa predviedol na 

futbalovom ihrisku, neskôr sa presunul na 

zimný štadión, potom pôsobil dlhé roky 

v Mestskej športovej hale, až sa nakoniec 

stal CITY MUSIC FESTIVALom mesta 

Trnava, ktorý sa už 6.rok odohráva priamo 

v centre mesta – na Trojičnom námestí, 

v mestskom amfiteátri, na Radničnom 

nádvorí a tento rok aj v Kine Hviezda. 

Tohtoročný program opäť ponúkol pestrý 

výber: viac ako 15 zahraničných, ale aj 

domácich skupín, workshopy a prednášky, 

tanečné divadlo, celonočnú adoráciu, oddychovú 

zónu, výstavu „Po stopách Lumenu“, 

prevezenie po trnavskej Promenáde 

na trojkolkách či program pre deti. 

V minulosti organizátori do Trnavy 

pozvali zvučné mená gospelovej hudby 

z mnohých krajín sveta. Rozmanitosť odzrkadľujú 

aj hudobné žánre – pop, rock, 

hip-hop, ska, dance, folk, urban, worship, 

funky a tento rok si prišli na svoje aj fanúšikovia 

metalu. 

Tohtoročným lídrom bola skupina Leeland 

z USA. Kapela vznikla v roku 2004 

v Texase, no napriek tomu už má za sebou 

4 albumy a nominácie Grammy Award 

a Dove Award. Ich hudobný štýl – progresívny 

rock, je často porovnávaný so skupinami 

U2 a Coldplay. 

Festival však nebol len o hudbe. V homílii 

úvodnej sv. omše otec biskup Mons. 

Róbert Bezák vyjadril úžas nad tým, aká 

je hudba skvelá. „Jednoduchých osem 

tónov... A stále vznikajú nové piesne rôznych 

žánrov! Z tých najkraších sa budeme 

potom tešiť vo večnosti, kde si budeme 

prespevovať s anjelskými zbormi.“ Nefalšovaná 

radosť a dobrá nálada, aj napriek 

občasnému daždivému počasiu, vládla na 

festivale celý víkend. Tisíce mladých z celého 

Slovenska dali najavo, že Boh je živý 

a Jeho prítomnosť možno pocítiť aj v hudbe. 

Cez životné svedectvá niektorých mladých 

bolo cítiť, ako sa Boh dotýka každého 

jedného z nás. 

Jubilejný 20. ročník Festivalu Lumen 

sa niesol v znamení motta than XX. Svoju 

vďaku chceli organizátori vyjadriť nielen 

všetkým partnerom a sponzorom, 

ktorí festival podporujú, ale aj kapelám 

a prednášajúcim. Najväčšia vďaka patrí 

návštevníkom, ktorí sú jeho vernou neodmysliteľnou 

súčasťou každý rok a asi 300 

dobrovoľníkom, vďaka ktorým môže byť 

festival pre všetkých zadarmo. 

Monika Kočalková 

Foto: fln.sk 

Paríž nesklamal 

Po 

dvoch rokoch si žiaci Cirkevnej 

spojenej školy znovu zopakovali 

obľúbený výlet do Paríža. Nájsť študentov, 

ktorí by mali záujem, nebol žiaden problém, 

a tak 4. mája vyštartovali z Dolného 

Kubína. Po 24-hodinovej únavnej ceste 

však prehliadky Louvre, Notre Dame, 

nábrežia Seiny, Invalidovne či Eiffelovej 

veže stáli za to! Nedeľná svätá omša 

v krypte Sacre Coeur po slovensky tiež nie 

je každodenná udalosť. 365. obchodom 

v „parížskom Manhattane“ sa tešila prevažne 

ženská časť výpravy. Chlapci radšej 

naháňali holuby pod Grand Arche – Novým 

víťazným oblúkom. 

Ďalšie „túlačky“ po meste, Opéra national 

de Paris, prechádzka okolo Víťazného 

oblúka, kaplnka sv. Catherine Laboure 

boli síce únavné pre nohy, ale potešovali 

ducha. Záverečnou bodkou bol všetkými 

očakávaný Disneyland so svojimi lákadlami 

a atrakciami na každom rohu. 

Au revoir Paris! A bientot! 

Nina a Ivana Krupové, Karin Firstová 

(redakčne upravené) 

Snímka: archív školy 

8 


Farský list na Mediálnej púti 

dnešnom svete sa veľmi dáva do popredia 

informovanosť. Za tento ter- 

„V 

mín sa schovávajú všetky médiá a nehľadia 

na to, čo ponúkajú. Kresťanské a katolícke 

médiá sa musia tomu trendu vymykať! My 

musíme chcieť, aby sa v dnešnej dobe šírilo 

pozitívne myslenie a pravdivé informácie.“ 

I takéto myšlienky odzneli z úst vladyku 

Mons. Petra Rusnáka na svätej omši 

v Katedrále sv. Martina v Bratislave počas 

Mediálnej púte. 

Púť katolíckych médií, ktorá sa uskutočnila 

19. mája v Bratislave, je aktivitou 

Rady Konferencie biskupov Slovenska 

pre spoločenské komunikačné prostriedky, 

v spolupráci s katolíckymi médiami. 

Tento rok sa púť konala už po štvrtýkrát, 

ale po prvýkrát aj na úrovni farských časopisov. 

V programe Dňa otvorených dverí 

v médiách, ktorý bol pripravený pri tejto 

príležitosti, mala široká verejnosť možnosť 

nahliadnuť do priestorov televízie LUX, 

tlačovej kancelárie KBS i auly Kňazského 

seminára sv. Cyrila a Metoda. Spoločnosť 

Lux comunication privítala všetkých, ktorí 

chceli vidieť, kde sídli a ako funguje ich 

spoločenstvo pre šírenie hodnôt evanjelia 

v médiách, ktoré vydáva množstvo CD 

a DVD titulov, uvádza kvalitné filmy na 

TV obrazovky i do kín, točí vlastné dokumenty, 

dramatické diela, organizuje festival 

Verím, Pane a zároveň podporuje TV 

LUX. Aula Kňazského seminára sv. Cyrila 

a Metoda bola otvorená pre všetky farské 

časopisy a ich tvorcov, ktorí si takto mohli 

odovzdať skúsenosti, navzájom sa obohatiť 

a nabrať nové inšpirácie do tvorby. 

Arcibiskup Stanislav Zvolenský vyjadril 

úprimné poďakovanie všetkým tvorcom 

farských časopisov, ktorí aj naďalej pomáhajú 

šíreniu evanjelia pomocou médií. 

Náš Farský list sa prezentoval svojimi poslednými 

číslami a bol takisto inšpiráciou 

pre ostatné farské časopisy. 

Cieľom Mediálnej púte je poskytnúť 

priestor nielen na stretnutie sa tvorcov 

katolíckych médií s tými, ktorí ich sledujú, 

ale umožňuje i samotným pracovníkom 

médií vzájomne sa spoznať, vymieňať si 

pracovné skúsenosti, postrehy a hľadať 

spôsoby šírenia evanjelia masovokomunikačnými 

prostriedkami. Mediálna púť 

bola spojená aj s odovzdaním ceny Andreja 

Radlinského. 

Monika Kočalková 

Snímky: autorka 

Vigília Zoslania 

Ducha Svätého 

Posvätné obdobie päťdesiatich dní od 

zmŕtvychvstania Ježiša Krista sa završuje 

nedeľou Zoslania Ducha Svätého, 

ktorou sa pripomína dar Ducha Svätého, 

vyliaty na apoštolov. Je to deň, keď sa cez 

zoslanie Ducha Svätého naplno zjavuje 

Najsvätejšia Trojica a verejne sa zjavuje 

Cirkev. Vtedy bola Cirkev verejne zjavená 

pred zástupmi a kázaním sa začalo šírenie 

evanjelia medzi národmi. Cirkev je 

teda „zvolávaním“ a „zhromažďovaním“ 

všetkých ľudí ku spáse. 

Tento sviatok Ducha Svätého je apoštolského 

pôvodu. Už sv. apoštol Pavol píše: 

„V Efeze zostanem až do Turíc“(Kor 16,8). 

Aj najstarší cirkevní spisovatelia spomínajú 

tento sviatok (Tertulian, Origenes). 

Sviatok má aj vigíliu, teda večerné slávenie 

pred sviatkom, ktoré malo v Gelazianskom 

i Gregoriánskom sakramentári štyri 

čítania, od 12. storočia to bolo šesť čítaní, 

čo zostalo až dodnes. 

Podobne ako učeníci v deň Turíc, ktorí 

zotrvávali spolu s Ježišovou matkou Máriou 

na modlitbách a očakávali od Pána 

prisľúbeného Ducha Svätého, aj my sme sa 

zišli na predĺženej večernej vigílii 26. mája 

2012 vedno na jednom mieste – vo farskom 

kostole sv. Kataríny – aby sme čakali 

na Tešiteľa – Ducha pravdy – ako nám ho 

prisľúbil Ježiš v evanjeliu (Jn 14, 16-17a). 

Biblické čítania nás symbolicky previedli 

cez Babylon, kde boli ľudia rozdelení, 

aby ich nakoniec spojil Duch Svätý. Veď 

ako bolo písané v treťom čítaní: „Vložím 

do vás svojho ducha a ožijete.“ (Ez 37, 14). 

Ducha Svätého však netreba len očakávať, 

ale aj po ňom túžiť a prijímať ho reálne do 

každodenného života. Preto sme spoločne 

prosili o silu, múdrosť, potechu a pokoj 

Ducha pre členov Cirkvi. 

Miroslav Žmijovský, kaplán 


ZO SVETA CIRKVI 

Vo svete narástol 

počet kňazov 

Podľa údajov Centrálneho štatistického 

úradu vo Vatikáne za posledných 

desať rokov narástol počet diecéznych 

i rehoľných kňazov. Medzi 

rokmi 2000–2010 vzrástol počet 

duchovných vo svete zo 405-tisíc na 

413-tisíc, medzi ktorými sú aj stáli 

diakoni v počte 35-tisíc. Rastie aj 

počet tých, ktorí prosia Benedikta 

XVI. o návrat do kňazského stavu. 

Pre súčasného pápeža to je najväčší 

dar a výsledok Roku kňazov, pretože 

v jeho priebehu ho požiadalo o návrat 

do kňazskej služby 460 kňazov, 

pričom v ostatných rokoch sa čísla 

pohybujú rádovo v desiatkach. 

Novokňazi 


Novokňazi v r. 2012 a ich prvé 

kaplánske miesta: Pavol Forgáč 

z Oravského Podzámku/Poprad, 

Karol Križian z Okoličného/Spišská 

Belá, Radoslav Majerník zo Spišskej 

Novej Vsi/Stará Ľubovňa, Vladimír 

Malec z Popradu/Svit, Matúš Oravec 

z Kežmarku/Ludrová, Roman Saniga 

z Liptovských Revúc/Námestovo, 

Martin Schreiner z Hubovej/Kežmarok, 

Patrik Taraj z Tvrdošína-Krásnej 

Hôrky/Vysoké Tatry. 

Spolok 

adorujúcich kňazov 

Spišský biskup Mons. Štefan Sečka 

schválil Štatút novovzniknutého 

Spolku adorujúcich kňazov a zároveň 

ho odporučil kléru svojej diecézy. 

Vstupom doň sa kňazi slobodne 

zaväzujú modliť sa za posväcovanie 

kňazov, za ich vytrvalosť v kňazskej 

službe a za šírenie úcty a poklony 

k Eucharistii. Vznikol ako odpoveď 

na rastúci tlak útokov proti učeniu 

katolíckeho náboženstva, na napádanie 

a znevažovanie katolíckej viery, 

na rastúcu absenciu úcty a poklony 

ku Kristovi v Eucharistii, na znevažovanie 

úradu Svätého otca, ale 

aj na skutky niektorých kňazských 

spolubratov, ktorými zneuctili kňazský 

stav; iní spolubratia zase priamo 

útočia na Cirkev, na pápeža a spôsobujú 

Cirkvi vážne vnútorné rany. 

- tk kbs, kapitula.sk - 

Rok svätých Cyrila a Metoda 

na Slovensku 

Slovensko je v plnej príprave na oslavy 1150. výročia príchodu vierozvestcov sv. Cyrila 

a Metoda na naše územie. Sláviť sa bude až v roku 2013, významnej udalosti 

ale predchádza príprava, ktorú bude koordinovať komisia zložená zo zástupcov štátu, 

rôznych orgánov i predstaviteľov viacerých cirkví. 

5. júla 2012 začína jubilejný cyrilo-metodský rok a jeho program nadväzuje na putovanie 

relikvií svätého Cyrila po jednotlivých diecézach. Vyvrcholenie roku bude 15. 

septembra 2013 v Šaštíne. Podrobný program jubilejného cyrilo-metodského roku sa 

nachádza na stránkach www.tkkbs.sk a bude postupne aktualizovaný. Heslom podujatí, 

ktoré sa uskutočnia v rámci Roka sv. Cyrila a Metoda, bude citát Na počiatku bolo Slovo 

a to Slovo bol Boh. 

Kurz Škola Biblie 

Oravské centrum mládeže (OCM) v Trstenej v spolupráci s Katolíckym biblickým 

dielom pripravilo ročný biblický kurz Škola Biblie. „Podnetov k takémuto projektu 

bolo hneď viacero,“ hovorí Branislav Kožuch, riaditeľ OCM a koordinátor Školy Biblie, 

„jednak je to začínajúci Rok viery, ktorý celému projektu dáva osobitú atmosféru, ale 

tiež dlho vnímaná potreba hlbšej biblickej formácie animátorov, vedúcich spoločenstiev, 

katechétov a pod., ktorí sa snažia životné posolstvo tejto Knihy odovzdávať ďalej, no 

niekedy bez podpory, ktorú si v tom všetkom zaslúžia.“ 

Škola Biblie je systematická ročná formácia (od septembra 2012 do mája 2013) v poznávaní 

biblického textu a jeho sveta. „Formou prednášok slovenských biblistov, prezentácií, 

čítania a štúdia biblických textov, Lectio divina a rôznymi zážitkovými formami 

chceme účastníkov naučiť základnému poznávaniu Biblie, učiť čítať a meditovať Božie 

Slovo, ktoré je živé a má moc premieňať život, a rovnako chceme pripraviť absolventov 

Školy Biblie na odovzdávanie a sprostredkovanie poznania Biblie iným, teda napríklad 

viesť Lectio divina a organizovať biblické krúžky vo farnostiach či inak podporovať čítanie 

a poznávanie Biblie,“ povedal Peter Nákačka, riaditeľ Katolíckeho biblického diela. 

Ide o pilotný projekt, v ktorom je štúdium rozdelené do ôsmich víkendových blokov, 

počas ktorých sa bude pozornosť zameriavať na evanjeliá. Viac informácií o celom 

projekte je možné nájsť na www.skolabiblie.sk, kde záujemcovia majú zároveň možnosť 

registrovať sa. Registrácia trvá do 30. júla 2012. 

Doména .catholic 

Svätá stolica požiadala o registráciu internetovej domény „catholic“. Chce tak zaviesť 

„doktrinálny poriadok“ v sieti. Vatikán by tak rozhodoval, kto môže touto doménou 

disponovať. Užívateľ internetu, ktorý by vstúpil na adresu zakončenú „.catholic“ by mohol 

očakávať, že sa skutočne stretne s katolíckym obsahom. Dnešná situácia má k tomu 

ďaleko. Pod hlavičkou katolicizmu sa skrývajú inštitúcie a ľudia, ktorí nemajú s Cirkvou 

nič spoločné. 

Stretnutie rodín v Miláne 

Začiatkom júna sa v Miláne konalo v poradí už siedme Svetové stretnutie rodín, na 

ktorom sa zúčastnil asi milión ľudí, ako aj pápež Benedikt XVI. Tieto stretnutia sa 

konajú každé tri roky. Naposledy sa konalo vo Valencii, v Španielsku, budúce bude v severoamerickom 

meste Philadelphia. 

Na milánskom stretnutí mal Benedikt XVI. niekoľko prejavov, ktorými zdôraznil 

kresťanské a ľudské chápanie rodiny. Poukázal na dôležitosť rodiny pre celú ľudskú spoločnosť, 

najmä keď zvolal: „Niet budúcnosti ľudstva bez rodiny.“ Také tvrdenie sa môže 

zdať samozrejmé a čisto rečnícke, ale ono bolo a je potrebné v našej dobe, aby otriaslo 

naším vedomím a svedomím. Dnes si musíme uvedomiť, že rodina je v nebezpečenstve 

z rôznych strán. Kde niet usporiadaných rodín, tam niet dobre vychovaných detí, ba 

niet vôbec detí, a teda niet budúcich generácií. Ako povedal Benedikt XVI., „rodinu 

treba znovu objaviť ako základnú hodnotu ľudského spoločenstva“, čiže základnú bunku 

ľudstva. 

Zo zdrojov tk kbs spracoval -em- 

10 


Ondrej Štyrák 

SRDCE 

má kalváriu 

za sebou 

nenašlo už pod nebom 

miesto 

už chcelo biť na anjel Pána 

zavesené 

rovno hore 

pri božích nohách 

a rozháňať chmáry 

čo zatiahli Spiš 

Malá Fatra 

hlási smútok Tatrám 

Tatry dolinám 

a nám 

tečú po lícach 

už len spomienky 

na reč 

dobráckych otcovských očí 

keď sa s nami smial 

či túlal po vrchoch 

na pokoj 

teplých otcovských rúk 

ktorými maľoval 

príbehy z písiem 

a rozdával 

chlieb 

na bolesť 

širokých chlapských ramien 

kryjúcich ešte širšie 

srdce 

len ono vie 

čo pretrpelo 

než dozrelo 

a prasklo 

jak zrelý plod 

poodnášal doň 

všetko 

čo bolelo 

a bolo treba spáliť 

od smetia samoty 

cez vrecia urážok 

až po rárohy krívd 

za resty detí 

vždy len jemu 

vystavil šek 

a žil 

s ním na dlani 

kým žil 

otec 

František 

(k pocte na smrť uťahaného srdca otca 

biskupa Fratiška Tondru) 

J. E. Mons. František Tondra 

* 4. júna 1936 • † 3. mája 2012 

Spočiatku na mňa pôsobil 

dosť odmerane, úradne, 

príliš vážne..., či tak voľajako. 

Vídala som ho občas v televízii, 

u nás sa zjavil akurát tak na 

birmovke. A zas to bolo oficiálne, 

podľa protokolu. Ale potom, potom 

sa stal malý zázrak. 

V našej Spišskej diecéze sa 

rozbehla synoda. Pre našu generáciu 

čosi nevídané. Nevídané 

o to viac, že do nej boli pozvaní 

aj laici – bez ohľadu na vzdelanie, 

vek, pohlavie..., stačilo, že sme 

chceli povedať nahlas, čo sa nám 

v Cirkvi páči, čo menej a čo by sa 

malo robiť inak. Vo farských bunkách 

sme aj do polnoci riešili nastolené 

otázky. Zapojila som sa aj 

ja. Pracovala som v pléne synody 

za laikov. Vtedy som môjho spišského 

biskupa začínala spoznávať 

hlbšie. Čo zasadnutie, to väčší obdiv k nemu. Milujem, ak sa vzdelanie, intelekt 

a pokora snúbia. Toto sú pre mňa múdri ľudia. Môj biskup bol práve takýto. 

Vzdelaný, inteligentný a veľmi pokorný. Kto ho poznal, vie, o čom hovorím. 

Ja som na synode prednášala dosť návrhov. Sprvoti s roztraseným hlasom, ale 

potom, neskôr, úplne spontánne, lebo som zistila, že to nie je žiadna nehoráznosť. 

Občas ma môj biskup zavrátil, občas pochválil. Môžem povedať, že som od neho 

nepočula ani jedno zbytočné slovo. Hovoril uvážene, s rozvahou a nesmiernou 

láskou. Až ma to niekedy hnevalo, s akou nesmiernou láskou. Mnohí (rozumej 

ja) by na jeho mieste dupli. 

Keď sme po jednom zasadnutí synody odchádzali z Kapituly, bola zima. Každý 

chcel čím skôr nasadnúť do vyhriateho auta a odísť. Môj biskup stál na nádvorí, 

uzimený, v poštopkanej reverende a vlnenom svetri, chorý, v ruke držal ošúchanú 

aktovku, videla som, že je veľmi unavený. Premklo ma vtedy, žiadalo sa mi ho 

objať, podoprieť. 

V máji som sa však už bola s mojím biskupom rozlúčiť. Na Spišskú Kapitulu 

od rána prúdilo množstvo ľudí, ktorí neváhali zanechať „svoje obchody.“ Naozaj, 

bolo nás tam ako maku. Rečníci rozprávali veľmi pekne o zásluhách zosnulého 

biskupa Františka. Mne v tých príhovoroch predsa len čosi chýbalo – ľudský 

rozmer biskupa Františka, jeho neuveriteľná dobrota, taká zrejmá z jeho prejavu, 

mimiky, mäkkej slovenčiny, vycibrených slov. Nemusí sa však všetko povedať, 

lebo niekedy sú gestá výrečnejšie ako slová. Veď posúďte sami. Na konci sprievodu 

kňazov (bez konca) sa konečne objavila rakva so zosnulým biskupom. Popri 

nej kráčali a usmerňovali ju vybraní kňazi. A viete čo bolo úplne úžasné? Medzi 

nimi bol aj jeden veľmi sympatický pán, ktorý dlhé roky robí na Spišskej Kapitule 

kostolníka, vodiča, vrátnika... Aj jemu zomrel jeho biskup a on mohol byť pri 

jeho truhle. 

S Bohom a do videnia! 

Júlia Hubeňáková 


TÉMA 

Prežijú dnešné rodiny? 

TEXT: ZUZANA MACHAJOVÁ • SNÍMKY: INTERNET 

To, že dnešné rodiny sú iné, ako rodiny našich rodičov a prarodičov, 

je známy fakt. Stúpa rozvodovosť, pribúdajú deti z neúplných rodín, 

rodičia sú viac zameraní na hmotné zabezpečenie rodín a do úzadia 

sa dostávajú iné, rovnako dôležité potreby ostatných členov rodiny. 

Majú tradičné rodiny v takejto spoločnosti ešte budúcnosť? 

V našej spoločnosti sa stretávame s tým, 

a to najmä prostredníctvom médií a televíznych 

seriálov, že tradičné rodiny zamerané 

na utvorenie prostredia pre harmonický 

vývin a výchovu detí sú dnes už 

prežitkom. Je to naozaj tak? Ak sa pozrieme 

okolo seba, uvidíme množstvo fungujúcich 

rodín, bez ktorých by každé, aj naše 

farské spoločenstvo nemohlo existovať. 

A podľa množstva ohlášok vo farských 

oznamoch sú mladí ľudia stále ochotní 

„riskovať“ a pustiť sa do niečoho, čo je pre 

mnohých už nemoderné. 

Výber partnera 

je začiatkom cesty 

Určite mi dáte za pravdu, že je nevyhnutné 

pracovať s mladými ľuďmi, aby sa naučili 

formulovať a formovať svoje očakávania 

a predstavy o budúcom partnerovi, 

o rodine a rodinnom živote. Ideálny partner 

nikde na nikoho nečaká. Bez práce 

na sebe, odopieraní si mnohých pôžitkov 

to jednoducho nejde i napriek tomu, že 

dnešná doba preferuje uspokojovanie 

všetkých potrieb tu a teraz. Kedy však 

s takouto prípravou začať? Ideálne hneď, 

keď sa formuje nová rodina, ktorá chce 

priviesť na svet dieťa. Rodinné prostredie, 

do ktorého sa dieťa narodí, vzťahy medzi 

rodičmi, zvyky, tradície a postoje k rodinným 

hodnotám, to všetko v budúcnosti 

bude ovplyvňovať potenciálny výber 

partnera u vášho dieťaťa. 

Manželstvo je vzťah 

Manželský vzťah tvoria dvaja ľudia, ktorí 

sú do značnej miery dosť odlišní. Nielen 

po stránke fyzickej, psychickej, ale i sociálnej. 

Prichádzajú z odlišných rodinných 

prostredí, v ktorých mohli byť zaužívané 

rôzne zvyky, prinášajú si vlastné postoje 

a predstavy o fungovaní vzťahu, o tom, 

aká je v rodine rola muža a ženy, ako to 

má všetko fungovať. 

Eufória zo svadobného dňa vyprchá 

pomerne rýchlo a potom všetko závisí od 

toho, ako sa dokážeme adaptovať na túto 

novú situáciu. Utváranie harmonického 

vzťahu a fungujúceho rodinného prostre- 

dia je proces, nie je možné zvládnuť to 

mávnutím čarovného prútika. Boh však 

vždy našu námahu požehná a svojím spôsobom 

odmení. Určite to stojí veľa síl, ale 

výsledok stojí za to! 

Dôležité je rozprávať sa 

a pochváliť 

Je častým javom, že vzťahy medzi partnermi, 

rodičmi a deťmi sú napäté, nehovoriac 

o medzigeneračnom napätí. Nezriedka 

žijú deti tak ďaleko od svojich rodičov, že 

ich kontakt je obmedzený len na občasnú 

virtuálnu komunikáciu. Komunikácia 

vo všeobecnosti v našich rodinách často 

chýba. A v mnohých prípadoch je kľúčom 

k riešeniu problémov. Hovoriť o svojich 

pocitoch, potrebách, predstavách i rozčarovaniach 

a na druhej strane počúvať 

toho druhého, je jedným zo spôsobov, ako 

utvárať dôverný vzťah a dať partnerovi či 

dieťaťu najavo, že sa o nich zaujímate a že 

vám na nich naozaj záleží. Ale to najdôležitejšie, 

nezabudnite svojho partnera či 

deti pochváliť. Nech je predmetom našich 

rozhovorov nielen to, čo treba zlepšovať, 

ale aj všetko to, čo už naši blízki dokázali, 

v čom sa zlepšili a s čím sme v našom rodinnom 

a partnerskom živote spokojní. 

Skúsme byť viac spolu 

Ako o tom píše Žany vo svojom príbehu, 

aj ich rodinnému životu pomohlo, keď 

si partneri našli čas pre seba. Byť spolu 

i napriek každodenným starostiam o zabezpečenie 

fungovania rodiny je veľmi 

ťažké. Ale spoločný čas sa nemusí rátať na 

hodiny. Dôležitá je jeho kvalita a miera 

otvorenosti voči tomu druhému. A niekedy 

možno postačí využiť neverbálne 

možnosti komunikácie, ktoré sú osvedčené. 

Takže sa vyzbrojme úsmevom a venujme 

svojmu partnerovi i deťom láskavý 

pohľad a nežný dotyk. Tie môžu niekedy 

urobiť oveľa viac ako množstvo múdrych 

či prázdnych fráz. 

Nebojme sa vyhľadať pomoc 

V mnohých prípadoch si rodiny či partneri 

nevedia dať rady s tým, čo sa dlhodobo 

v ich rodinách odohráva. Ak niekto 

z nás ochorie, neváhame a ideme si kúpiť 

lieky, alebo vyhľadáme lekársku pomoc. 

Podobne by to malo byť aj s našimi rodinnými 

a partnerskými vzťahmi. Ak sa 

objaví problém, s ktorým si nevieme dať 

rady, je dobré vyhľadať pomoc. Nemusíme 

sa toho báť. Niekedy stačí rozhovor s priateľmi, 

kňazom alebo s niekým, kto mal 

podobný problém. Často je však potrebné 

12 


vyhľadať aj odbornú pomoc psychológa, 

či rodinného alebo párového poradcu. Ak 

sa vieme starať o svoje telesné zdravie, venujme 

rovnakú mieru pozornosti, ak nie 

väčšiu, aj zdraviu našich vzťahov a našich 

rodín. 

Modlitba ako návnada 

pre nás 

Možno ste si všimli anketu na našej farskej 

stránke. Otázka znie: Modlíte sa doma aj 

spoločne s rodinou? Skoro tretina z tých, 

ktorí na otázku odpovedali, uviedla, že sa 

modlia pravidelne. 

Ďalšia tretina sa o to občas snaží. Mnohí 

z vás však uviedli, že modlitba je vo vašich 

rodinách tabu. 

Modlitba, osobná i tá spoločná v rodine, 

by pre nás kresťanov mala byť samozrejmosťou. 

Ale nie vždy je to pre nás také 

jednoznačné. Často sa necháme zavaliť 

starosťami a zrazu je večer a my chceme 

ešte toľko toho stihnúť. No modlitba je 

práve ten háčik, na ktorý sa môžeme a aj 

musíme chytiť. Vo Svätom písme, v našom 

dialógu s Bohom nájdeme cestu, spôsob, 

smerovú tabuľu, čo a ako ďalej... Manželia, 

ktorí uzavreli sviatostné manželstvo, dostávajú 

navyše skrze túto sviatosť mnohé 

duchovné dary, aby všetky ťažkosti na ceste 

partnerským životom dokázali zvládnuť. 

S Božou pomocou a milosťami ide všetko 

ľahšie. Nesmieme Boha posúvať na posledné, 

ale na prvé miesto vo svojom rebríčku 

hodnôt. Ak chceme rásť, musíme mu 

chcieť sami v ustavičnom zhone a kolotoči 

vyhradiť miesto i čas a všetko s ním riešiť, 

prosiť o pomoc, ale aj vzdávať vďaky za to, 

čo od neho s láskou každý deň dostávame. 

Existuje recept na šťastné 

manželstvo? 

Podľa pána kaplána Pavla Drdáka jediný 

spôsob, ako môžeme zlepšiť a udržať naše 

manželstvá a rodiny, je kresťanská láska. 

Láska, ktorá sa obetuje pre druhého. Mnohí 

mladí ľudia vstupujú do manželstva 

s pomýlenou predstavou, že vzťah im prinesie 

naplnenie vlastných potrieb a budovanie 

vlastnej predstavy o šťastí. Často 

tento jav môžeme vidieť aj u starších manželov, 

ktorí sú sklamaní z toho, že za celé 

tie roky sa im nepodarilo dosiahnuť to, čo 

si naplánovali, že manželstvom získajú. 

Zamerať sa na šťastie a potreby toho 

druhého a odďaľovať uspokojenie svojich 

potrieb je jedinou cestou, ako byť šťastný. 

Obetovať sa pre druhého s láskou, bez 

toho, aby sme prežívali pocit nenaplnenia, 

nenávisti a ukrátenia, že sme sa museli 

niečoho zrieknuť. 

Objavujme a rozvíjajme v našich blízkych 

skryté „talenty“, nebojme sa prijímať 

to, čo od nich dostávame a s láskou dávajme 

seba samých, to je to najcennejšie, čo 

máme. Učme sa byť trpezliví a pokorne 

prijímajme aj to, že nemáme všetko, po 

čom túžime a že sa nám mnohé veci nedaria 

tak, ako sme si ich naplánovali. 

A kým bude naše úsilie trvať, 

tradičné rodiny majú stále šancu. 

Myslím, že na začiatok stačí, 

ak pôjdeme sami príkladom 

a ostatné necháme na nášho Otca, 

veď Bohu nie je nič nemožné. 


TÉMA 

Manželský hymnus 

na lásku 

Rodina je 

pre mňa dar 

Chcem sa s vami podeliť o náš príbeh. Sme rodičia štyroch detí. Žijeme 

v peknom manželstve, mám milujúceho manžela a krásne zdravé deti. 

Po treťom tehotenstve, ktoré sprevádzali zdravotné komplikácie, som si 

vo svojom vnútri obhajovala, že detí máme akurát dosť a aj vzhľadom k môjmu 

zdraviu stačí. S manželom sme sa tešili síce náročnému, ale voči okoliu akceptovateľnému 

životu, lebo tri deti sú ešte spoločensky „in“ a nevytŕčali sme až tak 

z radu. No keď som v lete pred plánovanou dovolenkou zistila, že som opäť tehotná 

a dva pásiky na tehotenskom teste boli toho dôkazom, nebolo mi všetko jedno. 

Nebolo to ľahké, ale postupne som prijímala Božiu vôľu. Po prvom ultrazvuku, 

keď ma povzbudil môj lekár a ukázal to krásne rastúce stvorenie vo mne, som sa 

už len tešila. Manžel si uvedomoval zodpovednosť a bol naporúdzi. Nečakali nás 

len dobré veci, niektorí ľudia sa s nami nerozprávali, iní začali od nás bočiť, asi 

aby sa „nenakazili“. 

Ale Pán bol stále s nami. Tehotenstvo prebiehalo bez komplikácii, hoci ku 

koncu som musela dlhšie ležať, ale srdiečko dieťatka pracovalo bez problémov. 

S manželom sme upevnili náš vzťah, vďaka dobrým radám sme si našli čas aj pre 

seba, učíme sa komunikovať a riešiť konflikty. Naše deti nádherne prijali bračeka 

medzi seba a starajú sa o neho s láskou. Je to milé pokojné bábätko, ktoré nás 

rozveseľuje svojimi úsmevmi. 

Keď Boh dá ovečku, dá aj pašu. Detské veci som po treťom dieťatku už porozdávala, 

ale vďaka mnohým dobrým ľuďom máme autosedačku, krásne oblečenie, 

nádherný kočík. Rodina je pre mňa dar, cez ktorý sa posväcujeme, meníme a Boh 

nás napĺňa svojou láskou. Prijali sme Jeho kroky, i keď boli iné ako naše plány. No 

Boh sa nedá zahanbiť. Je úžasný a veľký i v maličkostiach. 

Žany 

Keby som hovoril hoci aj 10 svetovými 

jazykmi a vedel majstrovsky skladať 

nádherné vety plné krásnych slov, ale 

milého a láskavého slova k svojmu manželskému 

partnerovi by som nemal, bol 

by som ako rozladená gitara, či prasknutý 

bubon. 

A keby som mal dar proroctva a poznal 

všetky tajomstvá, že by ma iní vyhľadávali, 

aby som im poradil, ale zanedbával 

by som svoju manželku, svojho manžela, 

bol by som úbohým pokrytcom. 

A keby som sa pohyboval v duchovných 

výškach a mal takú silnú vieru, že by 

som robil divy, ale s láskou by som tam 

nezobral aj svoju manželku/manžela, ničím 

by som nebol. 

A keby som rozdal celý náš majetok ako 

almužnu núdznym a keby som obetoval 

všetok svoj čas, silu i zdravie v službe 

blížnym a nevšimol by som si potreby 

svojej manželky/manžela a detí, nič by 

mi to neosožilo. 

Láska je trpezlivá a vie čakať – či dlho 

do noci na príchod, či roky na návrat. 

Láska je dobrotivá a najradšej by sa celá 

rozdala, aby urobila toho druhého šťastným 

a nezávidí, keď sa mu darí viac. 

Nevypína sa pri svojich úspechoch a nevystatuje 

sa tým, čo má. 

Nie je hanebná, ale má cit pre mieru 

a slušnosť, nie je sebecká, lebo iba dávanie 

naozaj napĺňa. 

Nerozčuľuje sa pri slabosti a pomalosti 

druhého, nemyslí na zlé, ani keď nedostáva 

späť takou mierou, akou by chcela. 

Neteší sa z neprávosti, lebo tá zraňuje 

a niekto ňou trpí, ale raduje sa z pravdy, 

lebo iba pravda oslobodzuje. 

Všetko znáša a všetko vydrží, lebo každému 

sa môže stať, že zakopne, či zlyhá, 

či zabudne, urazí, zraní alebo ochorie... 

Všetko verí a všetko dúfa, lebo nikdy nie 

je nevhod ani neskoro povedať prepáč, 

odpusť, mám ťa rád, ... 

A tak teraz zostáva viera, že Pán nás 

neopúšťa, aj keď my sa navzájom opúšťame; 

nádej, že Pán má moc uzdraviť aj 

veľké zranenia a láska, aj keď zatiaľ slabá 

a nevytrvalá - tieto tri; no najväčšia 

z nich je láska, lebo je odrazom tej Božej, 

a preto má stále kam rásť, až s ňou raz 

úplne splynie. 

14 


AKTUÁLNE 

Noc kostolov 

v našej farnosti 

TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKY: VERONIKA JURČÍKOVÁ 

Hovorí sa, že noc má svoju moc. Možno aj preto posledné roky 

rôzne kamenné inštitúcie, ako múzeá, galérie, hrady či zámky 

začali sprístupňovať svoje priestory v čarovnej atmosfére noci. 

Má to viacero výhod. Okrem toho, že vstup je zadarmo, návštevník 

môže vidieť aj to, čo bežne nie je dostupné. Oceňujem, že týmto 

nápadom sa nechali inšpirovať aj cirkvi. Veď možnosť dozvedieť 

sa niečo o histórii kostolov, o ich umeleckej hodnote či vidieť ich 

zákutia radi využijú aj neveriaci a Duch Svätý už viackrát potvrdil, 

že už len návšteva chrámu, kde je Boh skutočne prítomný, 

ľuďom otvára srdcia. 

niektoré úkony, takžiež mali možnosť pozrieť 

si liturgické predmety či oblečenie 

zblízka. Ďalší program, rôzne hry a súťaže, 

bol pre deti pripravený v pastoračnom 

centre. 

Ďalšou osviežujúcou súčasťou programu 

boli dva organové koncerty. Prvý 

v podaní Marcela Kapalu (organ) a jeho 

manželky Barborky (husle/organ) a druhý 

v podaní Mateja Bartoša (organ) 

a Márie Matisovej (husle). 

Podľa milého a snáď aj skutočného príbehu 

nápad sprístupniť kostoly v noci prišiel 

po jednej udalosti. V roku 2004 v Rakúsku 

istý viedenský kostolník nechal večer 

otvorené dvere kostola, zažal sviece a pustil 

tichú hudbu. To prilákalo mnohých 

okoloidúcich. Rok nato sa uskutočnila 

prvá Noc kostolov práve vo Viedni. Táto 

myšlienka sa po vzore Noci múzeí a galérií 

rýchlo rozšírila do Európy a v roku 

2011 sa prvýkrát uskutočnila aj na Slovensku 

v Trnavskej arcidiecéze. V roku 

2012 sa pridalo 180 kostolov z katolíckych 

i protestantských cirkví vo všetkých diecézach 

na Slovensku. 

Hlavným mottom projektu Noci kostolov 

pre tento rok bolo heslo: "Všetci sme 

deti svetla. Nám nevládne NOC ani temnota." 

(1Sol 5,5) 

Začiatok akcie oznámilo aj v našom 

farskom kostole vyzváňanie kostolných 

zvonov 1. júna o 17.50 hod., po ktorom 

nasledoval bohatý program až do polnoci. 

V homílii úvodnej svätej omše pán dekan 

Pekarčík poukázal na dôležitosť chrámu, 

v ktorom sa zjednocujeme. Liturgiu 

doprevádzali latinské chorály v podaní 

Scholy gregoriany Kubinensis. 

Cieľom Noci kostolov bolo otvoriť 

priestor Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej 

všetkým ľuďom. Tí, ktorí prišli, 

mali možnosť dozvedieť sa viac o jeho bohatej 

histórii prostredníctvom prednášok 

či bannerov, na ktorých boli okrem textu 

aj mnohé zaujímavé súčasné i staré fotografie. 

Tie najviac zaujali tých skôr narodených. 

Obsahom prehliadky bolo aj vysvetliť 

a ukázať ľuďom zákulisie našej liturgie. 

Marcel Flajs odhaľoval tajomstvá sprístupnenej 

sakristie, Ján Mahút rozprával o svätyni, 

Mária Škvarková zas o liturgických 

knihách, Juraj Škvarka zasväcoval ľudí do 

tajov nášho organu a Evka Fačková a Martin 

Farbák na čele s Katarínou Ileninovou 

mali na starosti lektorský výklad a veľmi 

radi odpovedali na otázky týkajúce sa histórie 

i výzdoby kostola 

Keďže tento rok sa Noc kostolov konala 

v čase osláv Medzinárodného dňa detí, do 

programu boli zaradené aj aktivity pre ne. 

Dobrovoľníci im trpezlivo a názorne ukazovali, 

prečo robíme počas svätej omše 

Trvalou hodnotou, ktorá nám zostala 

z našej farskej Noci kostolov, je okrem 

iného aj dokumentárny film o mnohých 

spoločenstvách, ktoré pôsobia v našej farnosti. 

O jeho vysokú úroveň spracovania 

sa zaslúžil Štefan Koreň, o dramaturgiu sa 

zas postaral hlavný organizátor podujatia 

Andrej Kuhejda. 

Poklad v nebi sme si vyprosovali v našej 

spoločnej modlitbe piesní Taizé. Modlitbu 

viedol zbor zložený z členov všetkých farských 

spevokolov a bola bezpochyby tým 

najlepším zavŕšením tejto úžasnej noci. 


DOKUMENTY 

Druhá synoda 


Jedným z cieľov Spišskej diecéznej synody, konanej od apríla 

2006 do apríla 2011, bolo spoznať minulosť diecézy, nadviazať na 

tradície predkov, ktoré majú korene v misii svätých solúnskych 

bratov a oceniť hrdinské svedectvo viery matiek, otcov a kňazov. 

Ďalším cieľom bolo spoznať, kto sme, kde sme, kam chceme a kam 

máme ísť a čo máme urobiť pre to, aby sme šli správnym smerom, 

ako v dnešnej dobe vydávať svedectvo o Kristovi, čo a ako využívať 

pre posväcovanie seba a svojej rodiny. Dve z jej tém sme priblížili 

v predchádzajúcich číslach, na rade je téma tretia. 

Tretia téma: katechéza 

a formácia povolaní 

I. Doktrinálna časť 

1. Evanjelizačný proces sa uskutočňuje 

v piatich etapách: 1. svedectvom života 

bez slov, 2. jasným ohlasovaním, 3. životným 

priľnutím k pravde v spoločenstve 

Cirkvi, 4. prijatím sviatostí, 5. vlastným 

ohlasovaním. 

2. Katechizácia predstavuje časť celkovej 

evanjelizácie a uskutočňuje sa tam, kde 

človek už prijal vieru. 

3. Prijatie sviatosti krstu, birmovania 

a sviatosti Oltárnej vyžaduje katechézu, 

zároveň predpokladá permanentnú 

výchovu vo viere. Prehlbuje sa čítaním 

a počúvaním Božieho slova, prijímaním 

sviatostí, zdokonaľuje sa v chápaní liturgie 

a jednotlivých slávených tajomstiev, učí sa 

hodnotiť udalosti z kresťanského zorného 

uhla a prijíma aktívnu účasť na rôznych 

iniciatívach v rámci celkového katechetického 

plánu. 

4. Katechézu je dôležité zamerať na jednotlivé 

stavy a vekové skupiny veriacich. 

Katechizácia spočíva v uvádzaní do čítania 

Písma, do života modlitby, v ohlasovaní 

právd viery, v praktizovaní zásad podľa 

evanjelia, vo sviatostnom živote, v pestovaní 

čností, v schopnosti správne hodnotiť 

kultúrne zmeny v spoločnosti a vo výchove 

k zodpovednosti a svedectvu. 

13. Cieľom katechizácie je umožniť katechizovaným 

dostať sa do osobného a dôverného 

kontaktu s Ježišom Kristom. Prvým 

Hýbateľom katechizácie je Duch Svätý; bez 

neho je každá katechizácia neúčinná. 

14.– 20. Prvý zodpovedný za katechizáciu 

je diecézny biskup, ďalej kresťanskí rodičia, 

kresťanská komunita, kňazi, rehoľníci, 

laici a laickí katechéti, katolícke školy, 

hnutia, združenia, spolky a spoločenské 

komunikačné prostriedky. 

21.– 25. Celú katechetickú činnosť Spišskej 

diecézy riadi a usmerňuje Diecézny 

katechetický úrad (DKÚ). Mládež formuje 

Diecézna animátorská škola (DAŠ). 

Centrá voľného času organizujú voľnočasové 

aktivity pre deti a mládež. Katolícke 

biblické dielo rozvíja biblický apoštolát na 

Slovensku. Univerzitné pastoračné centrá 

(UpaC) napomáhajú duchovnému rastu 

poslucháčov, pedagógov a zamestnancov 

univerzity. 

II. Opis stavu v diecéze 

31. Generácia dnešných rodičov je na 

veľkom náboženskom úpadku, pretože 

je z minulosti zanedbaná a v súčasnosti 

ovplyvňovaná médiami. 

32. Farnosti na Orave sú pomerne živé, 

silným prvkom je tradícia, ktorá sa však 

musí prehlbovať a stále aktualizovať. Ľudia 

odchádzajú za prácou do iných oblastí 

Slovenska a do zahraničia. Potrebné je posilňovať 

ich katolícku identitu. 

34. Výrazným novým fenoménom je práca 

v nedeľu najmä u tých, čo sú vzdialení 

od rodín a pracujú v iných krajoch a v zahraničí. 

K negatívnym javom patrí najmä 

menšia horlivosť niektorých kňazov, 

veľký nezáujem o katechizáciu zo strany 

veriacich, dospelých aj detí, v rodinách sa 

takmer prestalo katechizovať a takmer sa 

stratila spoločná modlitba. 

39. Zo subjektov katechézy je nutné presadiť 

pastoračné rady farností a vyvinúť 

všetko možné úsilie v snahe osloviť a posilniť 

rodinu. 

III. Súhrn nariadení 

a odporúčaní 

Niektoré body nariadení: 

• Komisia pre katechizáciu vypracuje 

Diecézny katechetický projekt, ktorý 

sa bude obnovovať každých päť rokov, 

schváli ho diecézny biskup a stanovia 

sa v ňom charakteristické formy a metódy 

rôznych katechéz (napr. snúbencov, 

birmovancov, dospelých...), ich nástroje 

a možnosti zapojenia laikov. 

• V každom dekanáte Spišskej diecézy 

podľa možností zriadiť fungujúce centrum 

pre rodinu s profesionálnym vedením 

a za pomoci dobrovoľníkov. 

• V každej farnosti venovať prvoradú 

pozornosť farskej, rodinnej a školskej 

katechéze, ich program vypracuje pastoračná 

rada na základe schváleného 

Diecézneho katechetického projektu. 

• Všetky farské priestory je potrebné využiť 

na budovanie spoločenstva, rozvoj 

mimoliturgického života. 

• Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať 

katechéze mužov a otcov ako jednej 

z kľúčových a súčasne aj najohrozenejších 

súčastí rodiny. 

Niektoré body odporúčaní: 

• Hľadať možnosti katechizácie tých, čo 

sú dlhý čas vzdialení od rodín a farnosti. 

• Farári nech oboznamujú veriacich 

s činnosťou a poradenskými službami 

centra pre rodinu. Ľuďom v zložitých 

životných situáciách nech odporúčajú 

rozhovory a pomoc odborníkov. 

• Celkom špeciálne miesto v katechéze 

má mať katechéza o liturgických úkonoch, 

gestách a ich obsahoch. 

• Súčasťou katechetickej prípravy detí na 

prvé sv. prijímanie nech je aj formácia 

ich rodičov. 

• Odporúčajú sa návštevy kňaza v rodinách. 

• Vhodnými doplnkami katechézy sú 

prednášky, besedy, diskusie, propagácia, 

najmä však modlitba za dielo katechézy 

vo farnosti, dekanáte, diecéze. 

• Medzi veriacimi je potrebné popularizovať 

predovšetkým kresťanské elektronické 

a printové médiá. 

• Pre jednotlivé katolícke školy na základnom 

aj strednom stupni je osožné ustanoviť 

kňazov, ktorí sa popri katechéze 

žiakov budú snažiť aj o pôsobenie medzi 

pedagógmi. V menších farnostiach 

to má robiť farár alebo kaplán. 

• Nech všetci veriaci prejavujú úprimný 

záujem o katechetické aktivity vo farnosti 

aj v diecéze. 

• Veľmi sa odporúča rodičom, aby svoje 

deti zapisovali podľa možnosti do katolíckych 

škôl a aby sa všemožne usilovali 

podporovať autoritu a úctu pedagógov. 

Nech sa škola usiluje o čo najlepšiu úroveň 

tak vo vzdelávaní, ako aj vo formácii. 

Celý dokument na 

www.dieceza.kapitula.sk 


16 


ŽILI MEDZI NAMI 

Blahoslavený 

Leonard Pérez Larios 

TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET 

Človek je tvor, ktorý prirodzene po niečom túži. Naše túžby sú 

dôležité, no my, kresťania, by sme sa mali snažiť zisťovať, či sa 

zhodujú s Božou vôľou. Boh naše prosby však vždy nevyslyší 

a naše túžby ostávajú nenaplnené. Primerane to objasňuje aj citát, 

ktorý hovorí, že Boh má na naše prosby len tri odpovede: 1. áno, 

2. počkaj na pravú chvíľu alebo 3. mám pre teba niečo lepšie. Boh 

prepája naše najhlbšie túžby s najhlbšími potrebami spoločnosti 

a každému ukazuje cestu. Tak viedol aj Leonarda, ktorý sa mu 

chcel zasvätiť v kňazstve, no On mal pre neho inú cestu. 

Podriadený jedinému 

šéfovi – Bohu 

Leonard Pérez Larios sa narodil v Lagos 

de Moreno v Mexiku 28. novembra 1889. 

Pochádzal z početnej veriacej rodiny. Už 

od mladosti túžil stať sa kňazom a mal 

všetky predpoklady na to, aby bol svätým 

kňazom. Božia vôľa však bola iná. Po smrti 

otca sa nemal kto postarať o Leonardove 

dve mladšie sestry a o udržiavanie celej 

rodiny. Leonard rád prevzal túto zodpovednosť, 

hoci to znamenalo, že sa nebude 

môcť stať kňazom. Jeho sny išli bokom 

a zostal len obyčajný život. Staral sa o rodinu, 

chodil do práce a prežíval tam viaceré 

trápenia. Jeho šéf bol neveriaci a keďže 

vedel o tom, že Leonard verí v Boha, 

často ho naschvál pokúšal. Stále ho sledoval 

a prísne ho karhal za každú maličkosť. 

No Leonard sa nikdy nenechal vyprovokovať, 

stále zostával úctivým, pracovitým 

a úprimným. Svedkovia počuli, ako jeho 

šéf spochybňuje existenciu Boha, posmrtného 

života a neba. Leonard pred ním neváhal 

vyznať, že verí v existenciu neba a ak 

bude Boh chcieť, obetuje za neho aj svoj 

život. Vtedy možno ani netušil, že jeho 

slová sa naplnia, no jeho odhodlanie bolo 

skutočné. 

Posväcovanie sa 

v každodennosti 

Jeho každodenný život bol význačný oddanosťou 

Najsvätejšej sviatosti. So skalnou 

pravidelnosťou každý deň, hoci mal 

namáhavú prácu, chodieval na svätú 

omšu. Obetoval pre to často veľa, no veril, 

že prítomnosť Krista v jeho vnútri prinesie 

ovocie. Manuel, jeho brat sa o ňom 

vyjadril takto: „Jeho viera bola vždy silná, 

nádej a láska podobne, a vždy rešpektoval 

svoje okolie.“ Hoci zostal laikom, rozhodol 

sa, že sa neožení a zložil sľub cudnosti 

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa 

mám báť? Pán je ochranca môjho života, 

pred kým sa mám strachovať? Aj keby 

sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa 

nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, 

zotrvám v dôvere. (Ž 27) 

v mexickom mariánskom hnutí, s ktorým 

sa každý týždeň stretávali na eucharistickej 

adorácii. Jeho priatelia na ňom obdivovali 

jeho odhodlanie. Opisovali ho ako 

horlivého, neúnavného a veľmi úctivého 

a slušného muža, ktorý žil veľmi príkladný 

život. 

Prenasledovanie 

kresťanov v Mexiku 

Práve skutočnosť, že Leonard si oddane 

plnil svoje povinnosti a vytrvalo sa modlil 

aj v časoch pokoja, mu pomohlo obstáť 

aj v zlých časoch prenasledovania kresťanov 

v Mexiku. Mexiko bolo od svojho 

objavenia Európanmi katolíckou krajinou. 

Dokonca aj vo svojej prvej ústave 

z roku 1824 mali zakotvené, že jediným 

mexickým náboženstvom je rímskokatolícke. 

Ostatné náboženstvá boli zakázané 

a aj to spôsobilo, že postupne rástli silné 

protikatolícke snahy a antiklerikalizmus. 

Napätie medzi katolíkmi a antiklerikálnymi 

vládami vyvrcholilo v rokoch 1926 

až 1929 do občianskej vojny, v ktorej napáchali 

veľa zločinov obe strany. Nič to 

však nemení na tom, že mnoho kresťanov 

katolíkov v tých rokoch položilo svoj život 

za vieru. 

Verný v dobrých i zlých 

časoch 

V rokoch, keď vládla protikatolícka vláda, 

bolo zakázané i slúženie svätých omší. Pre 

Leonarda a ostatných tamojších katolíkov 

to však bolo nemysliteľné, a tak sa stretávali 

na tajných omšiach v kaplnke v dome 

sestier Albových. Leonard sa vzdal svojej 

práce a slúžil v kaplnke ako kostolník. 24. 

apríla 1927 počas svätej omše do kaplnky 

vtrhla vládna eskorta a ihneď zajali 

Leonarda, o ktorom si mysleli, že je kňaz, 

keďže bol oblečený v čiernom a zdal sa im 

veľmi zbožný. Spolu s ním zatkli aj dvoch 

skutočných kňazov – otca Rangela a otca 

Andrea Solá y Molista. Keďže všetci traja 

vytrvalo vyznávali, že sú veriaci katolíci, 

na druhý deň boli po dlhom a nepríjemnom 

transporte zavraždení zastrelením. 

Blahoslavení boli všetci traja spolu s ďalšími 

desiatimi mexickými mučeníkmi 

20. novembra 2005. 

Leonard je príkladom hlavne pre mužov. 

Zo všetkého najviac miloval Boha a to 

ovplyvnilo nielen jeho život, ale aj život 

jeho okolia. Rozhodol sa tak ako Kristus – 

všetkým slúžiť. Tak patrí medzi prvých 

v nebeskom kráľovstve. 


ODPORÚČAME 

Dan Woolley: 

Neotrasený 

BARBERBIENI 

Vydať sa na púť 

Zachránený spod trosiek hotela Montana 

na Haiti. Tak znie podtitul jedného z bestsellerov, 

ktoré prináša na náš knižný trh 

Kumrán. Nejde však o lacný tuctový román. 

Ide o príbeh obyčajného muža, ktorý sa 

ocitol v troskách po ničivom zemetrasení. 

Ostávala mu len viera, aby zvládol samotu, 

nekonečnú tmu, bolesť zranení a predstavu, 

že ho možno nikto nikdy nenájde. 

V extrémnej situácii, v ktorej sa ocitol, bol 

prinútený uvažovať nad svojím doterajším 

životom, manželstvom, dvomi malými 

synmi. Zostávalo mu už len bojovať so 

svojím strachom, zúfalstvom a hnevom na 

Boha. Prinútilo ho to zvažovať, na čom ešte 

v tých okamihoch záleží a zároveň ho to 

motivovalo, aby sa nevzdal a nestrácal nádej 

a zostal nažive, pokiaľ ho nezachránia. 

Danov príbeh je postavený najmä na jeho 

zápiskoch, ktoré si robil, kým bol uväznený 

v troskách. Uvažoval nad tým, čo by mal 

napísať svojim synom, čo by mohlo byť pre 

ich život dôležité. Príbeh robia pôsobivým 

autentické fotografie, ale aj svedectvo jeho 

manželky, ktorá popisuje okamihy čakania, 

keď sa o zemetrasení dozvedeli a o Danovi 

nemali žiadne správy. 

To, čo si z tohto príbehu odnesieme, 

môže ovplyvniť celý náš ďalší život. Pre 

Dana Wooleyho bolo tých šesťdesiatpäť 

hodín miestom pre spoveď, ľútosť, pokánie 

a úplné odovzdanie sa Bohu. A to, čo bolo 

pre Dana témou na duchovnú a manželskú 

obnovu, môže byť dôvodom na zamyslenie 

aj pre nás. 

Zuzana Machajová 

Snímka: internet 

Stretávate sa s problémom, že svojim malým 

deťom či vnúčatám nemáte možnosť 

pustiť dobrú a hodnotnú rozprávku? Novinka 

televízie Lux a vydavateľstva Don 

Bosco vás poteší. 

Rozprávka Barberbieni s dobrým slovenským 

dabingom zaujme menšie i väčšie 

deti pútavými farebnými animáciami 

a prepracovaným príbehom. Rozpráva 

o malej Paulínke, ktorá sa spolu s rodičmi 

presťahovala na začiatku prázdnin do Vatikánu, 

keďže jej ocino má byť vymenovaný 

za veliteľa švajčiarskej gardy. 

Paulína vo Vatikáne cez prázdniny nenašla 

veľa kamarátov, a tak hľadá, ako by 

sa zabavila. Stretáva milého staršieho pána 

vo vatikánskych záhradách, ktorý ju vždy 

vypočuje a poradí pri riešení jej problémov. 

Objasní jej tiež, čo znamenajú tri 

malé včielky na vatikánskych erboch. Sú 

veľmi dôležité, pretože v ťažkých chvíľach 

sa z troch kamenných včielok stávajú živé 

a sprevádzajú Paulínu pri hľadaní zlodeja, 

ktorý ukradol pápežov kríž. 

Rozprávke sa darí aj napriek trochu 

nereálnej zápletke s ukradnutým krížom 

vytvoriť v deťoch pozitívny vzťah k pápežstvu. 

Navyše príbeh poučí deti o tom, že aj 

im sa oplatí bojovať o dobrý vzťah s rodičmi 

a že pritom môžu zažiť veľa dobrého. 

Ja sám som s mojím malým bratom túto 

54-minútovú animáciu videl už asi desaťkrát 

a rád si ju pozriem znovu. Aj keď sa 

jej dá vyčítať zbytočné vyslovovanie mena 

Božieho z úst kardinála, dobré mnohonásobne 

prevyšuje zlé a pozitívne formuje 

detskú dušu. 

Martin Farbák 


Leto ponúka viac tepla, voľného času, 

krásnu prírodu, menej školských, možno 

i pracovných povinností, a preto viac oddychujeme, 

dovolenkujeme Tento rok vám 

odporúčam, aby ste sa vydali na púť. Takú 

naozajstnú. 

Nejde o túlanie sa či turistiku... Vydajte 

sa na niekoľkodennú púť na známe 

pútnické miesto a zistíte, že máte príležitosť 

stretnúť samého seba, načúvať svojmu 

vnútru a Božiemu hlasu. Hneď ako vykročíte, 

vdýchnete atmosféru cesty a ona sama 

sa vám stane podnetom. Každý máme vo 

svojom vnútri informácie, ktoré tam uchovávame, 

ktoré sme zatlačili do zabudnutia, 

ale tá cesta, tá púť ich vyťahuje na povrch, 

začlení ich späť do nášho života, a tak postupne 

nájdeme opäť sami seba, odpovede 

na mnohé nevypovedané otázky i smerovanie 

života. 

Myšlienke púte, cesty sa len odovzdajte. 

Jedného dňa sa zbaľte a choďte. Odovzdajte 

sa Bohu s neohraničenou dôverou v Jeho 

pomoc a ochranu a vykročte. A uvidíte, 

že sa budú diať zázraky. Spoznáte mnoho 

príjemných, obetavých, ochotných ľudí. Ale 

možno spoznáte aj toho človeka, ktorý je 

panovačný, neústupný, ješitný, toho, ktorý 

znepríjemňuje život druhým, ktorý bol 

doteraz slepý. Spoznáte sami seba. To bude 

ten najväčší zázrak. 

Či už budete putovať sami alebo v organizovaných 

skupinkách, vždy ešte máte 

jednu možnosť. Za niekoho alebo niečo 

celú námahu púte obetovať. Milosti, ktoré 

obsiahnete, nedajú na seba dlho čakať. 



10 % 

zľava 

Zľava platná do 31. 8. 2012 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh: 

Anselm Grün: Čo mám robiť? 

8,50 eur 

D.&T. Ferguson: Nebyť sám (Zamyslenia pre manželov na každý deň) 

11,00 eur 

Mitch Albom: Utorky s Morriem 

11,50 eur 

18 


SPRAVODAJSKÝ SERVIS 

Bohoslužobný poriadok 

v týždni 

Úmysly 

Apoštolátu modlitby 

Farská 

matrika 

Farský kostol 

sv. Kataríny Alexandrijskej 

6.00 a 18.00 hod. 

(sobota – 6.30 a 18.00 hod.) 

(piatok – 18.00 hod. 

sv. omša za účasti mládeže) 

Kostol Povýšenia sv. Kríža – 

Brezovec 

18.30 hod. 

(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša 

za účasti detí) 

(sobota – 7.00 hod., večer nie je) 

Filiálny kostol Najsv. Trojice, 

Vyšný Kubín 

Piatok – 17.00 hod. 

Nemocnica s poliklinikou 

16.00 hod. (utorok, štvrtok) 

Adoračná miestnosť je otvorená 

každý deň od 7.00 do 19.00 hod. 

Bohoslužobný poriadok 

v nedeľu 

Farský kostol 

sv. Kataríny Alexandrijskej 

6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod. 

Kostol Povýšenia sv. Kríža – 

Brezovec 

7.45 • 10.00 • 18.30 hod. 

Filiálny kostol Najsv. Trojice 

Vyšný Kubín 

9.15 hod. 

Nemocnica s poliklinikou 

16.00 hod. 

Požehnanie matiek 

pred pôrodom 

28. júla a 25. augusta 

po ranných sv. omšiach 

Stránkové dni 

na Farskom úrade 

Pondelok – piatok: 

8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod. 

V súrnom prípade po večerných 

bohoslužbách. 

V prípade potreby (ku chorým) volajte 

katol. kňaza 0915 818 308 

NA JÚL 

Všeobecný: Aby každý človek mal 

bezpečné a spoľahlivé pracovné podmienky. 

Misijný: Aby kresťanskí dobrovoľníci 

na misijných územiach svedčili o Kristovej 

láske. 

Úmysel KBS: Aby náš národ zjednocovalo 

dedičstvo vierozvestcov svätých 

Cyrila a Metoda a ich žiakov. 

NA AUGUST 

Všeobecný: Aby sa k väzňom pristupovalo 

spravodlivo a s úctou voči ich 

ľudskej dôstojnosti. 

Misijný: Aby mladí ľudia, ktorí sú 

povolaní nasledovať Krista, ochotne 

ohlasovali evanjelium a všade o ňom 

vydávali svedectvo. 

Úmysel KBS: Aby národy Európy 

nezabúdali na svoje kresťanské korene. 

Oznam 

Počas prázdnin nebudú štvrtkové 

adorácie, ani program svätých 

omší pre deti a mládež. 

internetový portál 

s prehľadom 

kresťanských aktivít 

z celého Slovenska 

Príspevky a námety 

do Farského listu 

zasielajte na e-mail: 

farskylist.dk@gmail.com 

www.rkcdolnykubin.sk 

V mesiacoch apríl 

a máj sme sviatosťou krstu 

v spoločenstve Cirkvi privítali 

Nicole Mira Kozáčiková – Andrew 

Martin Pisarčík 

Matej Huba 

Oliver Datko 

Eliška Margaréta Lofajová 

Nella Glončáková 

Daniella Rosaleen Bloom 

Jakub Žáčik 

Marek Hartiník 

Melisa Sivčová 

Michal Barienčík 

Dominika Varadová 

Alexandra Flešková 

Tobiáš Hubčík 

Timotej Pjontek 

Tomáš Kramár 

Martin Čáni 

Viktória Garabášová 

Matej Szabó 

Veronika Harezníková 

Tatiana Buknová 

Alex Petrenka 

Mariana Radičová 

Nela Čižmárová 

Elissa Pšenáková 

Erik Július Rusnák 

Adam Babnič 

Nina Chrenščová 

Jasmína Mária Vojtek 

Tamara Mikulášová 

Adam Úradníček 

Patrik Molík 

Jakub Flajs 

Sviatosť manželstva prijali 

Michal Mališ – Dominika Kramárová 

Marcel Štiga – Anna Adamušková 

Peter Glončák – Nikola Dunčičová 

Peter Kereškéni – Lenka Kováčiková 

Martin Prieboj – Erika Drengubiaková 

Ľubomír Ošťadnický – Renáta Gážiková 

Matej Vašek – Mária Farkašová 

Martin Meľo – Jana Mikulajová 

Michal Smolka – Adriana Hanušniaková 

Tomáš Toček – Jana Ďurechová 

Jaroslav Kaprálik – Eva Smoleňová 

Milan Babinský – Marcela Kubasová 

Pán si z našich radov povolal 

Ján Meško (58) 

Jozef Lasok (65) 


DETSKÝ KÚTIK 

Ahoj, deti! 

Tak predsa sme sa dočkali! Čoho? Myslím, 

že táto otázka je pre vás školopovinných 

žiačikov úplne zbytočná. Áno, hovorím 

o tom, že po období zaťažkávajúcich skúšok, 

opravovania známok bruškatých na 

ich štíhlejšie sestry, ale aj školských výletov 

na nás čakajú milované PRÁZDNI- 

NY! Prázdniny už otvárajú dvere a pozývajú 

nás do obdobia oddychu, hier, nových 

krajín, miest, kamarátov, nových kníh 

a zážitkov. 

Tak vás pozývam, aby sme sa spoločne 

nechali pomaly unášať na letnej vlne a po 

poslednom školskom zvonení môžeme 

z plných pľúc zvolať... Čo? To sa dozviete, 

keď vyplníte tajničku. Ale začnime pekne 

po poriadku: 

1 

V 

V mesiaci júni má 

sviatok aj Božské srdce 

Ježišovo. Ježiš vo svojom srdci 

nesie každého jedného z nás. 

Aj v tomto veľkom srdci je veľa 

srdiečok. Spočítajte, koľko ich je? 

2 

Naše zbalené kufre a batohy budú praskať vo 

švíkoch. Mnohé veci patria neodmysliteľne k letu. 

Nám sa však priplietli do batoha aj také, ktoré by mali cez 

leto oddychovať. Vašou úlohou je napísať, ktoré sú to? 

3 

Keď 

Keď správne 

vyplníte 

tajničku, dozviete 

sa, čo z plných 

pľúc zakričíme 

po poslednom 

zvonení školského 

zvončeka. 

4 

Z každej ďalekej cesty sa vždy môžeme 

vrátiť... Kam? Pomenujte obrázky a zo 

začiatočných písmen obrázkov zložte to správne 

slovo. Potom môžete poďakovať, že máme to 

šťastie, že ho máme. Zároveň však poprosme za 

tých, ktorí ho nemajú. 

DETSKÝ KÚTIK 03|2012 

 

5 

Cez prázdniny, a nielen cez ne, by sme 

nemali zabúdať na nášho najlepšieho 

priateľa Pána Ježiša. Stretávajme sa s ním 

v modlitbe, na návšteve v chráme (najmä 

v nedeľu a v prikázané sviatky). On na nás nikdy 

nezabudne, pretože... Tak na Neho prosím 

nezabúdajme! 

Želám vám požehnané, krásne a všetkým krásnym naplnené prázdniny. 

Nechajte oddychovať počítače, telky, elektronické hry a obzrite 

sa na tú krásu okolo vás. Dobre si oddýchnite, dávajte pozor na 

svoje hlávky, nôžky, rúčky, aby sme sa v dobrom zdraví stretli aj po 

prázdninách! Želám vám krásne a požehnané dni! 

Svoje odpovede vhadzujte do schránky v kostole na Brezovci 

označenej Detský kútik do štvrtka 10. septembra 2012. Času 

máme veľa, preto sa teším na veľa vašich správnych odpovedí! 

POZOR! POZOR! POZOR! Nezabudnite pripísať k odpovediam 

vaše meno, priezvisko, vek, alebo ktorú triedu navštevujete. Nalepte 

aj aktuálny kupón! Teší sa na vás 

Renča Jedláková 

Kresby: autorka

dnešné rodiny?

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?