Kristus stále medzi nami

4 FARSKÝ LIST 05/2005
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Všetko na väčšiu česť
a slávu Boha
Zvony v ten sobotňajší podvečer 3.
septembra zneli snáď akosi inak,
zvučnejšie a radostnejšie. Zrekonštruovaný
vyzdobený farský kostol
vítal domácich i hostí. Svätá omša
spojená s konsekráciou chrámu
začala slávnostným sprievodom
hlavného celebranta Mons. Andreja
Imricha spolu s pánom dekanom
Doc. Ľubomírom Pekarčíkom, PhD.
a pánmi kaplánmi Viktorom Pardeľom,
Milošom Labašom a Petrom
Randjákom s asistenciou. K celkovej
príjemnej atmosfére slávnosti
prispel interpretáciou žalmov a
vhodných sakrálnych piesní spevácky
zbor sv. Kataríny Alexandrijskej
pod vedením pána Jána
Kapalu.
Otec biskup sa vo svojej homílii
zameral na niekoľko skutočností
kresťanského života: Vysvetlil zmysel
pre sacrum, pre to, čo je posvätné.
Človek, ktorý má zmysel pre
posvätno, je veľmi príjemný a
ušľachtilý. Opakom je človek nevychovaných,
barbarských spôsobov,
ktorý nemá zmysel pre posvätno.
Zdôraznil, že obnovený zrekonštruovaný
chrám chceme darovať Bohu
ako miesto intenzívneho stretnutia
s Ním prítomným mnohorakým
spôsobom. Posvätným miestom je
aj ľudské svedomie, ktoré si treba
vážiť u seba a iných. Rešpektovať
svedomie bratov a sestier znamená
nežiadať od nich nikdy, aby konali
proti svojmu svedomiu. Uvedená
skutočnosť je problémom našej
doby, ktorá sa riadi zákonitosťou
trhu, obchodu. Predávanie ľudskej
cti je korupčným obchodom. Príkladom
bol Judáš – ponuka peňazí
za svedomie a následne odsúdeniahodný,
zlý skutok, zrada nevinného.
Ďalšou oblasťou, ktorej sa v príhovore
otec biskup dotkol bola diskutovaná
otázka výhrady vo svedomí.
Žiť život podľa svedomia aj vtedy,
keby zákony štátu žiadali iné, to je
pravá cesta kresťana. Spomenul
procesy po druhej svetovej vojne
v Norimbergu, kde boli súdení
vojnoví zločinci, ktorí síce konali
v súlade s vtedajšími štátnymi
zákonmi, no proti svedomiu. Boli
uznaní vinnými a odsúdení.
Obnovený chrám je i miestom pestovania
šľachetných postojov a úcty
voči blížnym.
Po bohoslužbe slova otec biskup
pomazal krizmou nový obetný stôl
a malé kríže na stenách kostola.
V závere sv. omše vystúpil s krátkym
pozdravom Mgr. Rastislav Stanček,
farár Evanjelickej cirkvi augsburského
vyznania, v ktorom poprial
novému kostolu, aby zostal naďalej
živým chrámom. Nasledovalo poďakovanie
s odovzdaním kytíc pánovi
biskupovi, pánovi dekanovi a pánom
kaplánom v mene veriacich dolnokubínskej
farnosti, ktoré predniesol
Andrej Kuhejda. Mons. Andrej
Imrich vyjadril ocenenie, vďaku a
požehnanie veriacim za obetu pri
rekonštrukcii farského kostola,
všetkým dobrodincom za ich dobré
snahy v tomto diele.
Katarína Ileninová
Povýšme Kristov kríž
v našom zmýšľaní
V nedeľu 11. septembra o 10. hodine
sme slávili v Kostole Povýšenia Sv.
Kríža na Brezovci odpustovú slávnosť,
ktorú za účasti veriacich dolnokubínskeho
dekanátu celebroval
levočský dekan Mons. Prof. František
Dlugoš spolu s naším pánom dekanom
Doc. Ľubomírom Pekarčíkom,
PhD. a pánom kaplánom Viktorom
Marettom.
Hlavný celebrant sa vo svojom príhovore
zameral na miesto Kristovho
kríža v našom živote.
Na príklade životného príbehu učiteľa
plávania uviedol, ako tieň Kristovho
kríža sprevádza človeka celým
jeho životom a dokáže ho zachrániť. I
slová apoštola hovoria o tom, že sme
neboli vykúpení zlatom ani striebrom,
ale predrahou krvou Ježiša
Krista a obetou jeho kríža.
Kríž má byť symbolom pripomínania.
V rôznych situáciách nášho
života sa objavujú mnohé ťažkosti,
ktoré v nás vyvolávajú pochybnosti,
že nás Boh opustil. Ale aj napriek
pokušeniam a chvíľam skúšky stojí
Kristus so svojím krížom priamo
vedľa nás a my sa naň môžeme kedykoľvek
obrátiť s vierou a nádejou.
Tak, ako o tom hovoria slová piesne
Jednotného katolíckeho spevníka:
„Presväté znamenie, presvätý kríž: s
vierou a s nádejou k nemu sa blíž;
lásky Boh nevinný na kríži pnel, do
nebies ku sebe priviesť ťa chcel. Lásku
láskou mu zbožne splať, seba dal za
teba: čo mal viac dať.“