Mesiac

More documents

Recommendations

Info

10 FARSKÝ LIST 03/2008 Žehnám celej našej farnosti „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“ (Jn 17, 15-19) Známa Ježišova veľkňazská modlitba za apoštolov je úprimným prianím ku vzácnemu jubileu pána kaplána Mgr. Viktora Marettu, ktorý verne a obetavo nasleduje už 35 rokov svojho Majstra. S jeho povestným humorom a temperamentom sa s nami podelil o svoj neopakovateľný životný príbeh – príbeh človeka a Kristovho kňaza. Najprv detstvo – aké ste Vy boli dieťa? Ako dieťa, zvedavé, neposedné. Hovorili o mne, že veľmi živé. Ale ak narážate na moje povolanie, tak prostredie kostola som mal rád. Miništroval som 13 rokov. K prvému sv. prijímaniu som pristúpil 3. júna 1951. Priviedol nás k nemu vtedajší pán kaplán Albín Ivák. Veľký význam vo formovaní mladého človeka má rodina. Ako na Vás pôsobila tá vaša? Zázemie v našej rodine bolo skvelé. Spočívalo v dobrej kresťanskej výchove a v spoločnej rodinnej modlitbe. Bolo nás 5 detí a práve táto spoločná modlitba formovala naše životné cesty. Mali sme veľmi dobrých rodičov, ktorí nám odovzdali hlbokú nábožnosť a pekný príklad vo svojom manželstve. Kedy ste pocítil Božie volanie k práci v Pánovej vinici? Bolo to na primíciach Vladka Olosa v Hubovej v novembri 1958. Vynikajúce základy a vedenie ku kňazskému životu mi dal vdp. Alojz Šimičák, ktorý ako farár pôsobil v našej farnosti v rokoch 1952 až 1958. Spomeňte Vaše študentské roky a čas po nich. Po základnej škole som študoval na gymnáziu, kde som i zmaturoval v roku 1962. Potom nasledovali roky vo vojenskej rovnošate v Jihlave a Čáslavi. Po vojne som pracoval na pošte ako úradník, neskôr aj v staničnom bufete. Chcel som ísť do seminára a to asi malo vo vtedajšej dobe vplyv i na moje zamestnanie. Prípravu a formáciu ste absolvovali v Kňazskom seminári v Čechách. Prečo? Štyrikrát som podal prihlášku do Bratislavy, prijímacie pohovory som urobil, ale vtedajší režim na Slovensku mi to nedovolil. Nepotreboval hlboko veriacich ľudí. Preto som v roku 1966 odišiel do Čiech, do stredočeského mestečka Nymburk. Tam som pracoval v tlačiarni, aj v železničnej továrni. Prvý pokus, dostať sa do seminára, mi síce nevyšiel pre dôvody podobné ako na Slovensku, ale druhý raz už áno. V roku 1968 som bol prijatý do bohosloveckého seminára v Litoměřiciach. Na fakultu i seminár mám len tie najlepšie spomienky. Vysvätený za kňaza som bol 30. júna 1973 v litoměřickej katedrále sv. Štefana a mojim svätiteľom bol salezián, ThDr. Štefan kardinál Trochta. Kde bola Vaša prvá kaplánka – prirástla Vám k srdcu? Samozrejme. Mojim prvým pôsobiskom bol Dečín. Vyučoval som náboženstvo, pôsobil i vo filiálkach farnosti v Těchloviciach a Nebořadoch. Ale možnosti vtedy a teraz sa nedajú porovnávať. Po Dečíně som bol v Bilíne a ďalších 16 rokov v Mojžíři. V samom závere môjho pôsobenia v Čechách som mal na starosti 5 farností a 12 kostolov. A všetky boli v havarijnom stave. V Sudetoch to bolo bežné. V Mojžíři som dokonca 11 rokov hrával futbal a spoluhráči mi pomáhali pri oprave kostolov. Taká perlička z tých čias – za štyri roky sme štyrikrát postúpili do vyššej súťaže. Dodnes mám s veriacimi i bývalými spoluhráčmi kontakty a v úcte na nich spomínam. Ale tie časy boli pre Cirkev naozaj ťažké. Určite i pre Vás, predsa len ste bol v cudzom prostredí, iné zvyky, iní ľudia. Nepomýšľal ste na návrat? Mentalita ľudí v ČR je úplne iná ako na Slovensku. Kým u nás je samozrejmosť ísť v nedeľu a vo sviatok na svätú omšu, tam to samozrejmosť nebola, robilo sa úplne opačne. V roku 1991 som sa vrátil na Slovensko, do Podbiela. Od roku 1992 pôsobím v Dolnom Kubíne. Čo Vás oslovilo starať sa o ľudí chorých v nemocniciach, či opustených v domovoch dôchodcov, o postihnutých? Asi som dostal takýto dar – mať pastoračnú lásku k týmto ľuďom. V nemocnici som pôsobil 13 rokov a boli to veľmi požehnané roky, nielen pre pacientov, ale i pre mňa Neverili by ste, ako títo chorí často povzbudzujú zdravých ľudí. V domove dôchodcov pôsobím 3 roky. Práve to prijatie utrpenia, bolesti, či samoty nás ma povzbudiť a duševne obohatiť. Na mňa to tak pôsobí.
FARSKÝ LIST 03/2008 11 Tá „živosť z detstva“ Vám vydržala. Máte nejaké záľuby, koníčky? Mám rád futbal. V súčasnosti „kaučujem“ kňazskú futbalovú jedenástku Spišskej diecézy. A celkom sa nám darí. Ale rád si zahrám i stolný tenis, či volejbal. Jednoducho rád si zašportujem, samozrejme primerane veku. Ako by ste zhodnotili dobu, aká bola vtedy a aká je teraz. Zmenila sa? Za tých 35 rokov sa to zmenilo veľmi a tak sa mi zdá, že k horšiemu. Ľudia mali kedysi oveľa hlbšiu vieru v Boha. V súčasnej dobe zavládla na Slovensku závisť a nenávisť. Mnohí ľudia, ba celé rodiny bojujú o holú existenciu. Treba sa nám vrátiť k tejto viere našich predkov. A na záver, čo by ste odkázali našej mládeži, ale i strednej generácii, manželom a čo generácii staršej – dôchodcom? Mládeži odkazujem, aby pestovali duchovné spoločenstvá. Trend doby si to vyžaduje. Manželom a strednej generácii odkazujem, aby svoje životy a vzťahy stavali na náboženských základoch. Staršia generácia by mala pestovať ducha modlitby, lebo z tej vyplýva pokoj v duši i v celom našom spoločenstve. Celej našej farnosti žehnám. Pán kaplán Viktor, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem Vám, aby dobrotivý Pán Boh ešte dlho požehnával vaše kroky, ktoré zmierňujú utrpenie, samotu či bolesť. Ľudovít Oravec Snímky: archív rodiny Viliama Marettu Maturita s Bohom alebo zbohom maturita ,,Maturita – formalita“ alebo ,,Maturita je plot, ktorý keď nepreskočíš, prehodia ťa.“ Tieto výroky majú niečo do seba, ale človek to môže zhodnotiť až vtedy, keď si tým všetkým prejde. Podobne aj ja. Teraz mi je veselo, keď som to zvládla a dokonca lepšie ako som očakávala. No pocity, ktoré som prežívala dva týždne pred maturitou neboli práve najlepšie. Prečo? Keď som sa ocitla pred takouto veľkou skúškou, uvedomila som si, že som sa mohla predsa len lepšie pripravovať počas tých štyroch rokov môjho štúdia na gymnáziu. Určite by to bolo jednoduchšie a menej stresujúce. Neskoro je však plakať nad rozliatym mliekom. Počas posledných dvoch týždňov som sa svedomite učila a hoci som si nestihla pozrieť niektoré predmety, ako sa hovorí ani len z lietadla... môžem k tomu len dodať – Pán Boh sa postaral. Dnes neľutujem ani jeden deň, ktorý som strávila s mojimi priateľmi miesto toho, že som sa mohla radšej učiť, alebo čas, keď niekto potreboval moju pomoc, na úkor štúdia. Pán to všetko videl a patrične sa mi za to aj odmenil. Nesmierne ďakujem všetkým, ktorí sa za nás modlili. Ja osobne som ešte nikdy necítila takú veľkú silu modlitieb, ako pri ťahaní maturitných otázok, samotnej odpovedi, či vyhlasovaní výsledkov. No obrovské VĎAKA patrí Bohu, za to, že mi dal dar viery a že som mohla štyri roky zasievať semienko medzi mojimi nie príliš nábožensky založenými spolužiakmi. Niektoré vzklíčili a priniesli úrodu, takže sa dá povedať – misia splnená. ☺ V konečnom dôsledku vnímam maturitu ako rozlúčku s pedagógmi, kde sa posledný krát porozprávate na spoločnú tému. A keď vás náhodou prepadne stres, s úžasom zistíte, čo všetko je človek schopný urobiť, aby vám pomohol. Ja som si však pri tom všetkom uvedomila Božie riadenie, tak ako ešte nikdy predtým. Týmto povzbudená sa teším na vysokú školu, kde ma takáto ,,maturita“ čaká na konci každého semestra. Tak mi Pán Boh pomáhaj. ☺ Katka Grofčíková Spoločenstvo rodičov pri ZŠ a MŠ A. Radlinského v Dolnom Kubíne a Spoločenstvo rodičov Gymnázia A. Radlinského srdečne pozýva rodičov, žiakov a priateľov školy na III. ročník športovo-spoločenského podujatia NEDEĽNÁ ŠKOLA HROU v nedeľu 22. júna 2008 o 14. 00 hod. v areáli ZŠ a MŠ A. Radlinského v Dolnom Kubíne Program: • 14.00–14.15 prezentácia účastníkov a súťažných družstiev • 14.15 Súťaž o majstra školy vo futbale, vo volejbale a vo vybíjanej – paralelne ďalšie súťaže a hry (skok vo vreci, hod do terča, preťahovanie lanom, kreslenie na chodník atď.) – diskotéka na školskom dvore • 16.00–17.00 guláš • 18. 00 vatra / opekačka V prípade nepriaznivého počasia náhradný program bude v priestoroch našej Cirkevnej školy. Nezabudnite si priniesť so sebou dobrú náladu. ☺ Na kolesách za Máriou Srdečne vás všetkých „cyklisticky“ zdatných pozývame na cyklotúru do Levoče, ktorá sa uskutoční pri príležitosti sviatku Navštívenia Panny Márie v dňoch 4. – 7. júla 2008. Aby sme tam však vládali dôjsť živí, oprášime naše tátoše o trochu skôr a vyrazíme na „minicyklotúry“ (vždy v nedeľu za pekného počasia) v rámci prípravy na ten deň „D“. Ak máte záujem pripojiť sa k nám a urobiť niečo pre svoje telo i ducha, oslovte členov mládežníckeho zboru, ktorí vám na všetky potrebné otázky ohľadne cyklotúry, radi zodpovedia. Vaši mladí
Page 1 and 2: MÁJ JÚN DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYC
Page 3 and 4: FARSKÝ LIST 03/2008 3 Sviatosťou
Page 5 and 6: FARSKÝ LIST 03/2008 5 UDALOSTI V N
Page 7 and 8: FARSKÝ LIST 03/2008 7 UDALOSTI V N
Page 9: FARSKÝ LIST 03/2008 9 UDALOSTI V N
Page 13 and 14: FARSKÝ LIST 03/2008 13 Výsledky v
Page 15 and 16: FARSKÝ LIST 03/2008 15 Zuberec - m
Page 17 and 18: FARSKÝ LIST 03/2008 17 Ďakovná p
Page 19 and 20: FARSKÝ LIST 03/2008 19 com ak vša

Mesiac

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?