Mesiac

18 FARSKÝ LIST 03/2008
Synodálna bunka
farnosti (SBF)
Lineamenta – 10. tematický okruh B • Správa hmotných dobier
Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici
a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze
do pokladnice. Viacerí boháči
hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná
vdova a vhodila dve drobné mince čo je
kvadrans. Zavolal svojich učeníkov
a povedal im: „Veru, hovorím vám:
Táto chudobná vdova vhodila viac ako
všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo
všetci dávali zo svojho nadbytku, ale
ona pri svojej chudobe dala všetko, čo
mala, celé svoje živobytie.“ (Mk 12,
41-44)
Časné dobrá tvorí majetok:
– materiálny, ktorý je viditeľný a hmatateľný
fyzickým zmyslom; rozdeľuje
sa na:
a) nehnuteľnosť, vtedy ak sa nemôže
prenášať bez toho, žeby sa zmenila
jeho konzistencia, alebo je za taký
považovaný zákonom (napr. auto);
b) hnuteľnosť, všetko ostatné;
– nefyzický alebo nemateriálny, ak je
vnímateľný len rozumom (napr. vlastnícke
práva, finančné alebo priemyselné
akcie).
Povaha cirkevného majetku
Posvätné veci: tie, ktoré posvätením
alebo požehnaním sú určené k Božiemu
kultu, ako obrazy, relikvie, určité
miesta, kostoly, liturgické zariadenie,
atď.
Cenné veci: veci, ktoré majú značnú
historickú alebo umeleckú hodnotu,
alebo sú určené na kult.
Kultúrne cirkevné majetky: všetky tie
majetky, ktoré majú historickú a umeleckú
hodnotu, vo vzťahu ku kultu
a k vyjadreniu a komunikácií viery,
a tiež knižnice a archívy.
Majetok Cirkvi
a) budovy: kostoly, kaplnky, farský
úrad, byty kňazov,
b) pozemky
c) nábožné odkazy a nábožné fundácie
– tvoria verejné základiny (spravidla
nehnuteľnosti a fondy), ktoré
určil zakladateľ a ktorých výnos
slúžil na podporu osôb a inštitúcií
a na zabezpečenie prevádzky
a údržby kultových objektov. Aj
preto každú fundačnú listinu (stanovuje
zakladinu a záväzky z nej
vyplývajúce - fundačné omše) potvrdil
diecézny biskup. Cirkevné
základiny našej diecézy a našich
farností – ktoré tvorili základ ekonomického
zabezpečenia Cirkvi –
„zanikli“ na základe zákona č.
29/1951 Zb., ktorým sa určil štátny
rozpočet ČSR na rok 1951. Fondy
boli začlenené do štátneho majetku.
Záväzky vyplývajúce z fundácií
však nikto nezrušil! Prechod tohto
majetku nebol reštitučným titulom
podľa zákona č. 282/1993 Z. z.,
preto dodnes nebol diecéze, kostolom,
farám, cirkevným školám, atď.
vydaný.
d) archív; tvoria ho povinné knihy
(kniha katechumenov, pokrstených,
manželstiev, zomrelých a birmovaných,
kniha omšových štipendií,
kniha príjmov a výdavkov, vlastnícke
listy farských majetkov, fundačné
listiny, poistné zmluvy, inventár
hnuteľných predmetov, inventár
pamiatok.
e) farský fond – tvoria:
– milodary veriacich, darované z príležitosti
vysluhovania sviatostí
a svätenín; Je úlohou diecézneho
biskupa po vypočutí mienky Kňazskej
rady stanoviť predpisy o určení
týchto milodarov, ako aj o odmene
klerikov, ktorí túto úlohu plnia.
– dary fyzických a právnických osôb,
– príjmy zo scudzenia (nájmu, predaja...)
majetku,
– úroky z vkladov,
– výnosy z vlastného majetku,
– príspevky od štátnych, mestských
a obecných subjektov.
Nadobúdanie majetku Cirkvi
Cirkev môže nadobúdať časné majetky
všetkými spravodlivými spôsobmi
či už prirodzeného, alebo pozitívneho
práva. Okrem majetku, ktorý
Cirkev nadobudla v priebehu stáročí,
nadobúda hmotné prostriedky hlavne
formou milodarov od veriacich. Vrodenému
právu Cirkvi vyžadovať od
veriacich, čo je potrebné na jej ciele,
zodpovedá právo a povinnosť veriacich
poskytovať pomoc Cirkvi podporami
podľa noriem, vydaných Konferenciou
biskupov. Samotní biskupi
musia prispievať podľa svojich možnosti
na zaobstaranie prostriedkov,
ktoré potrebuje Apoštolská Stolica.
Z povinností veriacich, o ktorých hovorí
k. 222, § 1 vyplýva právo diecézneho
biskupa uložiť primeraný príspevok
verejným právnickým osobám
podliehajúcim jeho riadeniu, ale len
po vypočutí ekonomickej a kňazskej
rady; fyzickým osobám a právnickým
osobám môže uložiť mimoriadnu
a miernu dávku len v prípade vážnej
potreby.
Milodary môžu byť požadované len
s písomným povolením vlastného ordinára
a miestneho ordinára. Konferencia
biskupov môže stanoviť normy,
ktoré musia zachovávať všetci. Prezumuje
sa, že milodary dané predstaveným
alebo administrátorom cirkevnej
právnickej osoby aj súkromnej sú
dané samej právnickej osobe. Tieto
milodary možno odmietnuť iba
z oprávneného dôvodu a vo veciach
väčšieho významu s dovolením ordinára.
Dovolenie sa požaduje aj na prijímanie
milodarov, ktoré sú zaťažené
bremenom alebo podmienkou, pri zachovaní
predpisu k. 1295. Milodary,
ktoré dali veriaci na určitý cieľ, sa
môžu použiť iba na tento cieľ.
Cirkev prijíma od civilnej legislatívy
niektoré miesta, v ktorých prichádza
k premlčaniu, ako spôsob nadobúdania
časného majetku, alebo oslobodenia
sa od bremien. Premlčanie, ktorého
cieľom je dať osobám určité
práva a teda vyhnúť sa kontroverziám,
je spôsob, pozitívneho práva, získať
alebo oslobodiť sa od povinnosti, potom
čo ubehol čas, pri zachovaní noriem
práva. Ak ide o získanie práva,
hovoríme o premlčaní nadobúdajú-