Rusovské noviny

www.rusovce.sk
MÚ / Samospráva
Rozpočet
mestskej časti
na rok 2009
Mú oznamuje
Nový náučný chodník
800. výročie
Najvýznamnejšia
tohtoročná udalosť
Strana 3
Strana 5
Strana 9
Rusovské noviny
Noviny obyvateľov zadunajskej Mestskej časti Bratislavy - Rusoviec
december
2008
Vý n i m o č n é o s o b n o s t i / Žijú m e d z i n a m i
Fotografia
ho chytila za srdce
Pri tvorbe fotografickej brožúrky o Rusovciach
som spoznala Braňa Molnára, príjemného človeka.
V jeho očiach bolo to – čo dnes málo vidíme:
Akási formácia veľkého človeka, skrytá hlboko
kdesi v srdci. Niečo o čom netreba hovoriť,
čo sa jednoducho cíti. To isté vnímate z jeho fotografií.
Prezeráte si ich a cítite oveľa viac ako len
moment. Zvieratká chcete zrazu chrániť, tešíte sa
z nich, lužné lesy vám ešte viac prirastajú k srdcu.
Braňo Molnár daroval svoje fotografie do brožúrky
so slovami: „Veď som Rusovčan.“ My sme mu
zostali niečo dlžní, aj preto sme boli radi, keď prijal
naše pozvanie do redakcie. Fotografie Braňa
Molnára nájdete aj na tabuliach na novom náučnom
chodníku, ktoré nám tiež rád poskytol.
Ďakujeme, pán Molnár,
Henrieta Hrubá, šéfredaktorka Rusovských novín
Autoportrét: Braňo Molnár
Pokračovanie na strane 8
Sp o l o č n o s ť / Mi e s t n y ú r a d
Do Rusoviec
zavítal Mikuláš
Ani tento rok nezabudol
dobrý ujo Mikuláš na malých
Rusovčanov. V piatok
5. decembra pripravila
MČ Rusovce mikulášsky
program pre najmenších.
v kultúrnej sále miestneho
úradu zahralo Bratislavské
bábkové divadlo rozprávku
O troch prasiatkach.
Po poučnom, ale najmä
zábavnom prestavení sa
objavili Mikuláš, čert a anjel.
Odvážnejší dostali za
básničku či pesničku sladkú
odmenu. Mikuláš však
nezabudol na ostatné deti,
a tak všetky odišli s darčekmi.
(dm)
Foto: Roman Žatko
Uz áv i e r k y Ru s o v s k ý c h n o v í n 2009: 31. január, 31. marec, 30. máj, 30. júl, 30. september, 30. november

Sa m o s p r á v a / Mi e s t n y ú r a d
Rusovčanov mám veľmi rád
Starosta Rusoviec Dušan Antoš bilancuje uplynulý rok a hovorí o najbližších plánoch
Začnime azda tým, čo sa
v končiacom roku podarilo?
Máme za sebou rok naplnený
udalosťami – v spoločenskej
i ekonomickej
rovine. Veľa síl sme venovali
príprave najväčšieho
podujatia – oslavám 800.
výročia prvej písomnej
zmienky o Rusovciach.
O ich význame svedčí aj
návšteva prezidenta SR
a primátora Bratislavy,
myslím, že tým vyjadrili
svoj vzťah k našej mestskej
časti. O tejto udalosti
sa pohovorilo a popísalo
veľa, nebudem zachádzať
do podrobností, no chcem
aj na tomto mieste vysloviť
ešte raz úprimné poďakovanie
všetkým, čo priložili
ruku k dielu – či už
občianskym združeniam,
sponzorom, jednotlivcom,
pracovníkom úradu... Veľmi
si to cením a verím, že
nám spolupráca vydrží
aj naďalej. Samozrejme,
nezakrývam si oči pred
nedostatkami, drobné sa
vyskytli aj pri tejto akcii,
no ohlasy našich spoluobčanov
sú poväčšine kladné,
pochvalné. Myslím si,
že ako organizátor naša
mestská časť rozhodne obstála.
Popri najvýznamnejšej
spoločenskej udalosti sa
však veľa udialo aj v skvalitnení
každodenného života
Rusovčanov.
Mali sme naplánovaných
viacero investičných projektov,
ktoré sa z veľkej
časti podarilo naplniť. Za
dôležité pokladám vyriešenie
vykurovacieho systému
v ZŠ, na čo sme dostali financie
z envirofondov v objeme
3,6 mil. korún (MČ sa
podieľala cca 700-tisícmi
Sk). Išlo o kompletnú realizáciu
kotolne, uvedenie
do prevádzky tepelných
čerpadiel atď. Vykurovanie
v škole je dnes šetrné
k životnému prostrediu
a úsporné. Samozrejme,
akcia sa podarila najmä na
základe dobre pripraveného
projektu.
Som rád, že vďaka šikovnosti
a operatívnemu prístupu
sa podarilo – aj napriek
časovej tiesni a iným
problémom – úspešne
dovŕšiť aj realizáciu náučného
chodníka, ktorý naozaj
spĺňa najnáročnejšie
kritériá. Chcel by som na
tomto mieste vyzdvihnúť
prácu Ing. Straku, nielen
ako riaditeľa RUSEKO,
ale najmä ako pracovníka
úradu, s ktorým pripravujeme
investičné akcie a on
vedie ich realizáciu. Náučný
chodník sa realizoval aj
vďaka invenčnému prístupu
a pomoci PhDr. Hrubej,
ktorá pripravila obsahovú
a grafickú stránku informačných
tabúľ.
Niektoré projekty však
stále čakajú na realizáciu...
Som sklamaný, že nám
ani na štvrtý raz neprešiel
europrojekt na úpravu námestia.
Hlavný problém je
pravdepodobne v tom, že
naše námestie je priveľké,
otvorené, zahŕňajúce
širšie územie. Preto je aj
rozpočet väčší. Predstava
zadávateľov je podporiť
skôr menšie, uzavreté
námestia. V budúcnosti
sa budeme o európske financie
uchádzať opäť, no
pravdepodobne budeme
musieť projekt rozdeliť na
viacero častí. Ten súčasný
zahŕňal tri aktivity – revitalizáciu
zelene, úpravu
chodníkov a dlažieb, a tiež
návrh na vybudovanie
detského ihriska. Dodržať
striktné podmienky výzvy
nie je ľahké, no príležitosť
získať peniaze nepustíme
a keď zverejnia výzvy, určite
podáme ďalší projekt.
S opravou chodníkov však
nebudeme čakať, tá je na
budúci rok nevyhnutná,
čo bude možné realizovať
až po schválení navrhovaného
rozpočtu MČ na roky
2009 – 2011.
Vzhľadom na nenaplnenie
kapitálovej zložky rozpočtu
sa nám zatiaľ nepodarilo
realizovať ďalšie plány
– napr. vybudovanie „zeleného“
parkoviska pred ZŠ,
zateplenie fasády a výmenu
okien na škôlke.
Najvýznamnejším projektom
budúceho roka je aj
v zmysle priorít Hl. mesta
SR Bratislavy realizácia
kruhovej križovatky.
Áno, je to veľký a významný
projekt. Takéto riešenie
výrazne ovplyvní bezpečnosť
v Rusovciach. Nejde
len o križovatku, ale aj
súvisiace stavby – napr.
prekládku inžinierskych
sietí a pod. MČ pripravuje
projekt na územné rozhodnutie
a projektovú dokumentáciu,
financovanie
Pokračovanie na strane 4
Sa m o s p r á v a / Mi e s t n y ú r a d
SMS ROZHLAS je jedinečná príležitosť
byť informovaný o všetkom,
čo sa deje v RUSOVCIACH.
Zasielanie sms správ hradí MČ Rusovce, príjmanie
sms správ obyvateľmi je bezplatné.
Stačí poslať jedinú SMS!
Zároveň číslo SMS rozhlasu bude slúžiť na príjmanie vašich
podnetov, ako aj pripomienok, ale len v podobe sms správy.
Na číslo SMS rozhlasu sa nebude možné dovolať.
Prihlásenie do databázy je veľmi jednoduché:
Stačí, ak pošlete SMS správu na číslo 0911 787 043.
V texte správy uveďte typ informácií, o ktoré máte záujem:
K – správy o kultúrnych podujatiach
a spoločenských podujatiach
M – správy o dianí v obci (zasadnutia
zastupiteľstva, odstávky
energií, straty a nálezy...)
O – správy od občianskych združení,
neziskových organizácií
a nadácií
P – správy od jednorazových
predajcov (napr. predaj textilu,
čistenie peria, ponuka zeleniny)
V – všetky správy
Vxy – váš vek
Gmz – pohlavie
(m – muž a z – žena)
Odhlásenie z databázy je veľmi
jednoduché. Na to isté číslo pošlite
správu: Stop
Príklad SMS správy, ktorou sa môžete
prihlásiť:
K M P V42 Gm
(muž vo veku 42 rokov chce odoberať
správy o kultúrnych a spoločenských
podujatiach, správy
o dianí v obci a správy od jednorazových
predajcov)
kontakt: MUDr. Michal Tulek
zástupca starostu
tulek@bratislava-rusovce.sk

Rozpočet
Sa m o s p r á v a / MÚ o z n a m u t j e
mestskej časti na rok 2009
Jednou z najdôležitejších úloh v závere roka je
príprava rozpočtu mestskej časti. Tentoraz bola
príprava ťažšia vzhľadom na dve nové úlohy – zavedenie
eura a prípravu rozpočtu mestskej časti
v programovej štruktúre. Je to novinka, ktorá
bude platiť v podmienkach všetkých miest a obcí
od začiatku roka 2009.
Celkový rozpočet mestskej časti bude mať v roku 2009 objem
približne 1 775 680 eur (cca 53 miliónov korún), z toho
bežné výdavky približne 1 419 800 eur (cca 11 miliónov Sk).
Rozpočet mestskej časti musí byť vyrovnaný a prebytkový,
podľa zákonných (a prísne kontrolovaných) pravidiel nesmie
byť schodkový.
Pojmy programová štruktúra a programový rozpočet sú na
prvý pohľad málo zrozumiteľné, ale iba na prvý. Jedným
z cieľov zavedenia je fakt, že tento spôsob rozpočtovania
finančných prostriedkov zreteľnejšie prepája financovanie
aktuálnych úloh s prioritami samosprávy a zároveň aj občanom
poskytuje prehľadnejšie informácie o tom, čo sa z rozpočtu
samosprávy financuje. Hlavné oblasti našich úloh sa
nazývajú programy a ku každému z nich bude po schválení
v MZ priradený aj objem vynakladaných financií.
Mestská časť Bratislava – Rusovce sa rozhodla, že bude mať
11 programov. Ich názvy sú:
• Plánovanie, manažment a kontrola
• Interné služby
• Služby verejnosti
• Bezpečnosť a verejný poriadok
• Odpadové hospodárstvo
• Komunikácie a verejné priestranstvá
• Vzdelávanie
• Kultúra a šport
• Sociálne služby
• Bývanie a občianska vybavenosť
• Prostredie pre život
Miestny úrad bude obyvateľov mestskej časti postupne informovať
o jednotlivých programoch podrobnejšie; v tejto
etape spomenieme niektoré predpokladané kapitálové
výdavky. S úmyslom spomaliť rýchlosť áut a zvýšiť tým
bezpečnosť predovšetkým chodcov sa začína pripravovať
riešenie kruhového objazdu (križovatka Balkánska a Vývojová).
Občania by privítali nové chodníky aspoň v niektorých
častiach Rusoviec, rekonštrukciu si vyžaduje sobášna
miestnosť. Mestská časť plánuje aj naďalej venovať pozornosť
základnej a materskej škole a školskej jedálni – všetky
budovy si vyžadujú rozličnú mieru investícií. Pripravuje sa
výstavba kanalizácie na krátkej Keltskej ulici. Mestská časť
sa nevzdáva ani myšlienky na rekonštrukciu námestia, aj
keď získať na tento zámer podporné prostriedky z EÚ sa
doteraz nepodarilo a je možné, že vlastné prostriedky stačiť
nebudú. Súčasťou návrhu rozpočtu sú aj viaceré kapitálové
výdavky menšieho rozsahu; miestny úrad vás bude o svojich
aktivitách pravidelne informovať.
Rozpočet na rok 2009 schvaľovalo miestne zastupiteľstvo
11. decembra v čase uzávierky RN.
Oľga Gáfriková
www.rusovce.sk
Vážení Rusovčania, príďte sa zabaviť na
Rusovský ples!
Kedy: 24. januára 2009
Kde: Kultúrna sála miestneho úradu
Hrá: Skupina Alias
Vstupné: 700,- Sk (23,24 €)
Bonus: Lákavé ceny v tombole a zaujímavý program
Miestny úrad Bratislava – Rusovce pripravuje
na posledný deň v roku – 31. decembra 2008
– podujatie s názvom
Ochutnajme spolu
euroguláš
Podujatie sa uskutoční v priestore pred obchodom COOP
Jednota a porcia bude mať symbolickú cenu – 1 euro.
O podrobnostiach pripravovaného podujatia, ktorým sa
rozlúčime s rokom 2008 a privítame rok 2009, vás budeme
informovať prostredníctvom miestneho rozhlasu.
Športovci pripravujú svoj tradičný
Ples športovcov
na 31. januára 2009.
Všetci ste srdečne pozvaní!
Mi e s t n y ú r a d / VZN
Euro – Naša mena
Zavedenie novej národnej meny od januára 2009 – eura –
si vyžiadalo úpravu veľkého množstva zákonov, ale aj mnohých
všeobecne záväzných nariadení miest a obcí. Povinnosť
neobišla ani Mestskú časť Bratislava – Rusovce, pričom
spomedzi všetkých platných predpisov bolo nevyhnutné
aktualizovať tieto tri všeobecne záväzné nariadenia:
• VZN o miestnych daniach a poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady;
• VZ, ktorým sa upravujú podmienky držania psov
na území MČ;
• VZN o dodržiavaní čistoty a poriadku na území MČ.
Po rokovaní miestneho zastupiteľstva 11. decembra 2008
budú schválené texty VZN zverejnené tak, aby od 1. januára
2009 mohli nadobudnúť účinnosť a aby sa s nimi mohli
oboznámiť všetci občania, ako aj ďalšie fyzické i právnické
osoby.
Na území našej mestskej časti platia aj ďalšie všeobecne záväzné
nariadenia – o nájme bytov a obytných miestností
v zariadeniach určených na trvalé bývanie; ako aj o výške
príspevku a spôsobe platby na čiastočnú úhradu nákladov
v školách a školských zariadeniach. Tieto VZN nebolo potrebné
novelizovať, pretože prechod na euro zohľadňujú
v plnom rozsahu.
(ol)
Sa m o s p r á v a / MÚ o z n a m u j e 02 / 03

Sa m o s p r á v a / Mi e s t n y ú r a d
Rusovčanov mám veľmi rád
pokračovanie zo strany 2:
týchto súčastí je naším záväzkom.
Stavebné povolenie
bude zasa záležitosťou
mesta. Z mesta je vyčlenených
15 mil. Sk, no podľa
najnovších štúdií by mala
realizácia stáť 25 miliónov.
Urobím všetko pre to,
aby sa podarilo dosiahnuť
zvýšenie financií z mestskej
pokladnice. Popri
financiá ch pokladám za
najväčší problém projektu
výkup pozemkov, pretože
mesto vlastní menej ako
polovicu pozemkov, ktoré
zaberá súčasná križovatka.
S výstavbou sa po zavŕšení
všetkých uvedených krokov
počíta v roku 2010.
Ďalším veľkým pripravovaným
projektom, ktorý
by mal výrazne zlepšiť každodenný
život našich ľudí,
je úprava Keltskej ulice
– nová kanalizácia, vodovodné
potrubie a následne
nový povrch vozovky. Verím,
že sa to do roku 2010
podarí.
Hovorilo sa aj o bezbariérovom
prístupe na miestny
úrad.
Táto myšlienka je stále
živá, dúfam, že sa návrh
dostane do budúcoročného
rozpočtu a podarí sa
zrealizovať aspoň stavebnú
prípravu výťahu do našej
budovy.
Ešte by som rád spomenul,
že som na rokovanie
MZ predložil návrh, aby
bol rusovský cintorín, ktorý
teraz spravuje Marianum,
zverený do správy
našej mestskej časti. Iste
by takýto krok pozitívne
ovplyvnil ceny pohrebov,
pochovávať by sa mohlo aj
v sobotu a nedeľu a podobne.
Spomínali ste návštevu
prezidenta Ivana Gašparoviča.
Hovorilo sa aj o ďalšom
osude kaštieľa?
Áno, inicioval som túto
tému. Výsledkom je príprava
stretnutia, pretože aj
pán prezident má záujem,
aby sa záležitosti okolo
kaštieľa pohli. Pre Rusovce
je to jedna z významných
výziev, dokonca sa teším,
ak sa ďalší osud kaštieľa
stane horúcou témou roku
2009.
Všetky plány a ich realizácia
súvisia s ľuďmi, ktorí
tu žijú, bývajú, pracujú...
Sú tu starousadlíci, no aj
„noví“ Rusovčania. Ako sa
vám s nimi spolupracuje?
Starosta a jeho tím je tu
pre ľudí. Bez nich by sme
sa nepohli z miesta. Samozrejme,
stretávam sa aj
s kritikou, no aj s pochvalou.
Snažím sa každého,
kto príde za mnou na úrad,
vypočuť, hovoriť aj o tých
najdrobnejších starostiach.
Rusovčania ma poznajú
ako priameho človeka, kritike
sa nebránim, najmä
ak posúva veci dopredu.
Všetkým sa vyhovieť nedá,
no cením si vzájomnú korektnosť,
podanú pomocnú
ruku, ohľaduplnosť. Možno
by som na tomto mieste
vyzval „nových“ Rusovčanov
k väčšej aktivite, veď
často ani nevieme, akých
vplyvných ľudí máme medzi
sebou. Ich pomoc na
pozdvihnutie Rusoviec
je vítaná, dvere na úrade
majú otvorené.
Čo trápi nášho starostu?
Našlo by sa toho dosť... No
keď už hovoríme o našich
ľuďoch, v poslednom čase
ma nahnevala naša mládež
– teda tí, čo sprejmi ničia
náš spoločný majetok a nemajú
úctu ani k súkromnemu
majetku (budovám,
bránam a pod.). Je smutné,
keď jedni si svoju obec
zveľaďujeme, premýšľame,
ako čo najefektívnejšie investovať
peniaze, tvoríme
projekty, aby sme získali
peniaze z rôznych fondov,
a iní toto úsilie šmahom
ruky, či lepšie povedané
farbou zo sprejov, bez citu
zničia... Stačí sa pozrieť,
ako po pár týždňoch vyzerajú
tabule náučného
chodníka, a to už nehovorím
o fasádach domov, zastávkach
a inom priestranstve.
Apelujem na rodičov:
Viete, čo robia vaše deti?
Samozrejme, nemyslím to
všeobecne, ale aj jednotlivec
vie zmariť prácu nás
všetkých. A to nehovorím
o tom, že peniaze na opravu
pôjdu z vreciek všetkých
Rusovčanov.
Ďalšou vecou, ktorá nás
takmer nič nestojí, no pre
výzor obce znamená veľa,
sú priestory pred jednotlivými
domami. Myslím,
že keď si poupratujeme
vo dvore, vysadíme nejakú
tú zeleň, mohli by sme
si podobne skrášliť aj priedomie.
Čo na tom, že je
to verejné priestranstvo?
Iste by boli naše Rusovce
ešte krajšie... Samozrejme,
chvála patrí tým, ktorí tak
činia.
O ďalších plánoch, aktivitách,
každodenných problémoch
sa pozhovárame
nabudúce. Blížia sa koncoročné
sviatočné chvíle – čo
si zaželáme?
V prvom rade zdravie –
bez neho sú všetky plány
zbytočné... Popri ňom si
zaželajme, aby sme každý
pre naše Rusovce urobili
v nastupujúcom roku
o malý kúsok viac, ako
v tom uplynulom. Určite sa
nám tu bude spoločne ešte
lepšie žiť.
Za rozhovor ďakuje
Beata Vrzgulová
Mi e s t n y ú r a d / Sa m o s p r á v a
Naši dôchodcovia
sa vedia zabaviť
V utorok 2. decembra 2008
bolo v kultúrnej sále miestneho
úradu veľmi veselo –
veď na pravidelnom stretnutí
so starostom sa zišli
naši dôchodcovia, ktorí si
priniesli skutočne dobrú
náladu. Organizátori pre
hostí, ktorých prišlo asi
120, pripravili program,
občerstvenie, darčeky...
Vystúpil detský folklórny
súbor Gerula, do tanca
hrala skupina Danubia
– L. Voláriková. Naši dôchodcovia
sa pozhovárali
so starostom, spoločne si
zaspievali, ba aj zatancovali.
Podľa bezprostredných
ohlasov sa cítili veľmi
príjemne a už sa tešia
na ďalšie podobné podujatie.
Všetci odchádzali
s mikulášskym balíčkom,
70-roční a starší navyše aj
so žiadaným darčekom –
eurobalíčkom s mincami.
Text a foto: Mária Jajcajová

Mestská časť Bratislava –
Rusovce koncom novembra
slávnostne uviedla
dokončenie projektu náučného
chodníka a priestorovej
orientácie v Mestskej
časti Bratislava - Rusovce,
ktorý naša MČ zrealizovala
zo štrukturálnych
fondov EÚ a vlastných
zdrojov a ktorého realizácia
bola úspešne ukončená
k 31.10.2008. Súčasťou
projektu je vybudovanie turistického
chodníka pozdĺž
Rusovského kanála, s akcentom
na prírodovedný
a ochranársky prístup, ale
aj dotvorenie priestorovej
orientácie v mestskej časti
– informačné tabule o histórii
obce, tabule s orientač
ný mi mapami, smerové
šípky jednotlivých budov
a ulíc, dopravné značky
a prechody pre chodcov.
Náučný turistický chodník
Rusovce – Rusovský kanál
má dĺžku 766 metrov, jeho
súčasťou sú náučné tabule
s informáciami o prírodnej
rezervácii Dunajské ostrovy
a vzácnych druhoch fauny
a flóry, takisto orientačná
mapa. Popri chodníku
nájdete osadené drevené
lavičky a nové premostenie
cez Rusovský kanál. Chodník
sa napája na jestvujúce
komunikácie, a to zo západnej
časti na cyklotrasu
spájajúcu obec s medzinárodným
dunajským cyklochodníkom,
v centre obce
v lokalite archeologického
náleziska Gerulata je prístup
umožnený cez novovytvorený
drevený most
nad Rusovským kanálom.
Tretí prístup vyúsťuje
k chodníku v samotnom
areáli Rusovského parku.
Súčasťou projektu je aj
osadenie dopravných značiek
a orientačných tabúľ
v samotnej mestskej časti
pre lepšiu orientáciu návštevníkov.
Na tabuliach sa
nachádzajú aj informácie
o vzniku a histórii Rusoviec.
Súčasťou
informačných
výstupov projektu sú aj
2 bulletiny o Rusovciach
v náklade 5000 kusov, jeden
so zameraním na turistické
informácie, druhý
s orientačnou mapou Rusoviec.
Text a foto: Henrieta Hrubá
Miestny ú r a d o z n a m u j e 04 / 05
Miestny ú r a d o z n a m u j e
www.rusovce.sk
Rusovské noviny vydáva MČ Bratislava - Rusovce,
Vývojová 8, 851 10 Bratislava.
Redizajn a obsahovú štruktúru novín pripravila šéfredaktorka
PhDr. Henrieta Hrubá v spolupráci s grafickým štúdiom Triad.
Redaktorky: Beata Vrzgulová: ulmo@stonline.sk
Diana Madejová: dianka.m@gmail.com
Články, podnety, reklamy - Miestny úrad:
Zuzana Červenáková: sekretariát tel. +421/2/68 20 70 16, alebo
Henrieta Hrubá: +421/62 85 91 63 (vo večerných hodinách)
e-mail: henrieta.hruba@stonline.sk
Rusovce sú obohatené o nový rozmer:
Náučný chodník
K známym historickým pamiatkam Rusoviec
sa pridal ďalší rozmer pre Rusovce, a to najmä
pre milovníkov pekných prechádzok v prírode.
Kto sa pôjde poprechádzať po novom náučnom
chodníku, určite si uvedomí, akú unikátnu prírodu
vlastníme v svojom okolí...
Tento projekt Mestskej časti Bratislava – Rusovce bol spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami.
Náučný turistický
chodník Rusovce –
Rusovský kanál
Náučný turistický chodník má dĺžku 766 metrov, jeho súčasťou
sú náučné tabule s informáciami o prírodnej rezervácii
Dunajské ostrovy a o vzácnych druhoch fauny a flóry,
takisto orientačná mapa. Popri chodníku nájdete osadené
drevené lavičky a nové premostenie cez Rusovský kanál.
Chodník sa napája na jestvujúce komunikácie, a to zo západnej
časti na cyklotrasu spájajúcu obec s Medzinárodným
dunajským cyklochodníkom, v centre obce v lokalite
archeologického náleziska Gerulata je prístup umožnený
cez novovytvorený drevený most nad Rusovským kanálom.
Tretí prístup vyúsťuje k chodníku v samotnom areáli
rusovského parku.
Súčasťou projektu je aj osadenie dopravných značiek a orientačných
tabúľ v mestskej časti pre lepšiu orientáciu návštevníkov.
Na tabuliach sa nachádzajú aj informácie o vzniku
a histórii Rusoviec.
Prírodná rezervácia
Dunajské ostrovy
V katastrálnom území bratislavskej mestskej časti Rusovce, na pravom brehu Dunaja
sa nachádza prírodná rezervácia Dunajské ostrovy. Tvoria ju dva ostrovy – Horná a Dolná
Sihoť (nazývané tiež Rusovské ostrovy) a okolité dunajské ramená s celkovou rozlohou
219,71 ha. Dôvodom na vyhlásenie rezervácie ( v roku 2002) bolo zabezpečenie
ochrany pre vzácne spoločenstvá lužných lesov s množstvom vzácnych a ohrozených
druhov rastlín a živočíchov, biotopu lužného lesa a biotopu mokradí – ako typického
rázu lužnej krajiny. Vyskytujú sa tu napríklad aj vzácne bobry, dva druhy mlokov, 10
druhov žiab a viac ako 110 druhov vtákov.
Prírodná rezervácia Dunajské ostrovy je jednou z 13 maloplošných chránených území v rámci Chránenej krajinnej oblasti (ChKO )Dunajské luhy.
Okrem toho sú Dunajské luhy vyhlásené za Ramsarskú lokalitu – mokraď medzinárodného významu na základe Ramsarskej konvencie o ochrane
a racionálnom využívaní mokradí. Územie Dunajských luhov patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám a vyznačuje sa bohatosťou vodných,
mokradných a lesných ekosystémov s vysokou druhovou rozmanitosťou.
Silný tok Dunaja vytvoril spleť riečnych ramien, močiare a ostrovy porastené bujnými lesmi s lianami a popínavými rastlinami, s množstvom rastlinných
a živočíšnych druhov. Lužné lesy sú obdobou tropických dažďových pralesov v strednej Európe. Väčšia časť lužných lesov bola zničená pri úpravách
vodných tokov a pri výstavbe veľkých priehrad. Z prirodzených lužných lesov sa dnes zachovali iba zvyšky.
Zdroj informácií: Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), www.broz.sk
Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), www.sazp.ak
Tento projekt Mestskej časti Bratislava – Rusovce bol spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami.
Š ť a s t n ú c e s t u p r i p o z n á v a n í a t r a k t í v n y c h R u s o v i e c !
M i e s t n y ú r a d M Č B r a t i s l a v a –
R u s o v c e , V ý v o j o v á 8
S l o v e n s k á p o š t a , B a l k á n s k a
1 0 2
K o s t o l s v . M a g d a l é n y
R í m s k o - k a t o l í c k y f a r s k ý ú r a d
R u s o v c e
K o s t o l
e v a n j e k i c k é h o
c i r k e v n e h o
z b o r u
M ú z e u m A n t i c k á G e r u l a t a ,
G e r u l a t s k á 6 9
P r í s t u p k n á u č n é m u
c h o d n í k u
O b c h o d n é
c e n t r u m
J E D N O T A , B a l k á n s k a 1 1 3
Z á k l a d n á š k o l a s
m a t e r s k o u
š k o l o u ,
V ý v o j o v á 2 2 8 ( b u d o v a š k o l y )
9 . / A
B u d o v a
m a t e r s k e j
š k ô l k y
K r e s ť a n s k á l i g a p r e p o m o c
m e n t á l n e
p o s t i h n u t ý m
n a S l o v e n s k u , K o v á c s o v a 8 5
C i n t o r í n
S Ľ U K
Z d r a v o t n é s t r e d i s k o /
l e k á r e ň , B a l k á n s k a 5 1
R u s o v s k ý
k a š t i e ľ
P o l í c i a , V ý v o j o v á u l i c a č .
5 8 5
F u t b a l o v é
i h r i s k o
Ž e l e z n i č n á
s t a n i c a
P o ž i a r n a z b o j n i c a :
s í d l o : D o b r o v o ľ n ý h a s i č s k ý
z b o r
R u s o v c e
m i e s t o n á c v i k o v : D e t s k ý
f o l k l ó r n y s ú b o r G e r u l a t a
R u s o v s k á
r e š t a u r á c i a
a R u s o v s k ý p e n z i ó n ,
B a l k á n s k a 1 1 3
G a l é r i a D a n u b k a ,
B a l k á n s k a
1 1 8 A
R o d i n n é
c e n t r u m
K u k u l i e n k a , B a l k á n s k a 1 0 2
( v
b u d o v e p o š t y -
s o b á š n a m i e s t n o s ť )
R e š t a u r á c i a S t o d o l a ,
B a l k á n s k a 1 0 7
N á u č n ý
c h o d n í k
C y k l i s t i c k y c h o d n í k s m e r
D u n a j s k a
h r á d z a
K o s t o l í k s v . V í t a
Mestská časť Bratislava – Rusovce má
niekoľko unikátností: historických,
geografických, kultúrnych, prírodných.
Bohatá história siahajúca k
staroveku je umocnená existenciou
kultúrnych pamiatok a fascinujúcou
prírodou Lužných lesov. Na jej katastrálnom
území sa rozprestiera aj
prírodná rezervácia Dunajské ostrovy.
R u s o v c e s a n a c h á d z a j ú v
blí zkost i Trojhranu ,
výnimočného geografického miesta, známeho
z roku 1989 ničením ostnatých drôtov medzi
Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom
. Miestom, ktoré inšpirovalo sochárov na vytvorenie
zaujímavých skulptúr. Trojhran sa
stal v roku 2004 dejiskom vstupu SR a MR do
E Ú .
Pre tých, ktorí majú radi cykloturistiku, sa
stali Rusovce obľúbenou zastávkou. Cykloturistický
chodník, ktorý smeruje na známu zad
u n a j s k ú t r a s u , j e p r e p o j e n ý p r i a m o s
centrom
mestskej časti.
Príjemnú prechádzku po Rusovciach spestruje
Náučný turistický chodník
v blízkosti
Rusovského kanála
. Má dĺžku 766 metr
o v, j e h o s ú č a s ť o u s ú n á u č n é t a b u l e s
informáciami
o vzácnych druhoch fauny a flóry prírodnej
rezervácii Dunajské ostrovy.
V centre Rusoviec sa nachádza Kostol sv.
Magdalény
, ktorý sa pre svoje barokové
skvosty stal národnou kultúrnou pamiatkou.
Dominantou Rusoviec je jednoznačne monumentálny
neogotický kaštieľ
, prestavaný
v duchu anglickej neogotiky tudorovského
obdobia. Rusovský kaštieľ sa viaže k histórii
h a b s b u r s k e j m o n a r c h i e , p a t r i l k s k v o s t o m v t e
-
dajšej župy.
Nezanedbateľnú hodnotu svojou flórou má aj
Rusovský park p r i k a š t i e l i . J e s ú č a s ť o u c e
-
zhraničného projekt EÚ, s c i e ľ o m
v y t v o r e n i a
medzinárodnej siete parkov. Už roky je miestom
– dejiskom známych rusovských podujatí.
M i m o r i a d n e a t r a k t í v n y m m i e s t o m j e n á r o d n á
kultúrna pamiatka z čias Rímskej ríše Antick
á G e r u l a t a, o k t o r e j r o z v o j , a j p o v e d e c k e j
stránke, sa stará Mestské múzeum Bratislava.
Návštevnosť Gerulaty zaznamenala dynamický
rozvoj sériou podujatí Rímskych hier .
Z nenápadnej akcie sa dnes stalo známe a vyhľadávané
interaktívne podujatie rodinného
typu.
K výnimočným atraktívnym podujatiam
s medzinárodným kreditom určite patrí Súťaž
s historickou požiarnou technikou ,
ktorú organizuje Dobrovoľný hasičský zbor –
Rusovce. Zúčastňujú sa jej hasiči z celého Slovenska,
z M a ď a r s k a aRakúska. Zvláštnosťou
súťaže je podmienka – vek nad 35 rokov. Je
naozaj atraktívne vidieť historické striekačky
z minulosti, ako s nimi zaobchádzajú hasiči
a podávajú výborné výkony. Rusovská ručná
historická striekačka z roku 1905 nesie meno
p o c i s á r o v i F r a n t i š k o v i J o z e f o v i , j e p ý c h o u t u
-
najšieho hasičského zboru a stala sa inšpirác
i o u n a o r g a n i z á c i u t o h t o v e ľ k o l e p é h o p o d u j a
-
tia.
Unikátne podujatie Rusovce bez hraníc
( o d
roku 2008 Dni Rusoviec)
svojím vznikom
tesne po zamatovej revolúcii akoby predpovedalo
vstup do EÚ. Zúčastňujú sa na ňom zadunajské
mestské časti, obce rakúskeho a maďarského
prihraničného regiónu. Podujatie je
symbolické tým, že v areáli rusovského parku
d á v a p r i e s t o r d o m á c i m a
z a h r a n i č n ý m
t e l e s á m
rôzneho žánrového zafarbenia.
Multikultúrne zastúpenie v Rusovciach úplne
d o t v o r i l a f o l k l ó r n a s c é n a , o d r o k u 1 9 5 0 t u s í d
-
li Slovenský ľudovoumelecký kolektív .
Do rakúsko-maďarsko-slovenského trojhranu
tak bola vsadená scéna vychádzajúca z autentických
podôb slovenského ľudového umenia,
a t o v o v y s o k o p r o f e s i o n á l n e j p o d o b e . S Ľ U K s i
t u v y t v o r i l s v o j e d o m o v s k é p ô s o b i s k o a
mimoriadne
rozdielna kultúrna dimenzia si v Rusovciach
našla nielen svoj priestor, ale aj svojich
nasledovníkov.
Spoločnú zábavu s Rusovčanmi zažíva Sľuk
najmä na Zadunajskom majálese.
B o l i t o s ľ u k á r i , k t o r í v š t e p i l i d o r u s o v s k ý c h d e t í
lásku k folklóru a profesionalitu v prejave. Aj
preto Mestskú časť Rusovce reprezentuje jeden
z najdynamickejších a najprofesionálnejších
detských tanečných telies na Slovensku
– folklórny súbor Gerulata .
Výnimočné
Rusovce
Tento projekt Mestskej časti Bratislava – Rusovce bol spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami.
1 9 3 1
Hlavná ulica pri parku – 1 9 2 0
1 9 6 7
P r i n c e z n á Š t e f á n i a –
1 9 0 3
okolo roku 1933
Pohľad na I.most – okolo roku 1910
Pohľad na Japonskú záhradu – okolo roku 1920
P o h ľad od vstupnej brány – okolo roku 1910
H i s t ó r i a R u s ov i e c
Široké spektrum historických udalostí dotýkajúcich
sa práve územia Rusoviec prinieslo rôznorodosť
etník, národností, kultúr a umenia.
O k r e m d e d i č s t v a m u l t i k u l t u r á l n e h o v y j a d r e
-
nia sa práve tu dodnes hovorí štyrmi jazykmi
– po slovensky, maďarsky, nemecky a chorvátsky.
Rusovciam stále zostáva ojedinelá výzva –
nadviazať na kultúrne dedičstvo územia.
R u s ovce m a l i v i a c p o m e n ova n í . R i m a n i a p o m e n ova l i t ú to o s a
-
d u G e r u l at a . N e m e c k é o by vate ľ s t vo bý va l é h o R a k ú s k a n a z val
o t ú to o b e cK a r l b u r g. Maďarské obyvateľstvo sa držalo názvu
0 r o s z v á r. D n e š n é p o m e n ova n i e R u s ovce v yc h á d z a zo s p o m e n u-
te j m a ď a r s k e j ve r z i e.
S to py p o n a j s t a r š í c h ľ u ď o c h vo k o l í d n e š nýc h R u s ov i e c s i a h a j ú a ž
do staršej doby bronzovej (približne 2200 – 600 pred Kr.). Nálezy
to hto o b d o b i a re p re ze nt u j e n i e k o ľ k o h ro b ov, k e ra m i k a , d o b o-
vé n á d o by, š p e r k y arôzne úžitkové predmety. Osídlenie počas
m l a d š e j d o by že l e z n e j d o k u m e nt u j ú n á l e z y h ro b u l até n s k e j k u l
-
t ú r y ( K e l t i ) z o b d o b i a r. 2 5 0 – 1 2 5 p re d K r.
V o b d o b í ro k ov 1 2 – 9 p re d K r. p r i c h á d z a j ú n a d n e š n é ú ze m i e
R u s ov i e c R i m a n i a . N a j v ý z n a m n e j š o u p a m i at k o u n a to to o b d o b i e
j e vo j e n s k ý t á b o r G e r u l at a , k to r ý b o l s ú č a s ťo u h ra n i č n é h o o p e v-
n e n i a L i m e s ro m a n u s. R oz k ve t r í m s k e j G e r u l at y s a d at u j e d o 2 . a ž
4 . s to ro č i a . V5 . s to ro č í G e r u l at a p o d t l a k o m g e r m á n s k yc h k m e-
ň ov z a n i k á . Pr i a m o n a j e j a nt i c k ýc h z v yš k o c h v y rá s t l o v9 . s to ro č í
s l ova n s k é o s í d l e n i e, zk to ré h o m á m e t i e ž z a c h ova n é a rc h e o l o-
gi c k é n á l e z y.
Pr vé p í s o m n é d o k l a d y o d n e š nýc h R u s ovc i a c h p o c h á d z a j ú
z ro k u 1 2 0 8 z č i a s p a n ova n i a O n d re j a I I . , n a z á k l a d e d a rova ce j
z m l u v y k l á š to r u v Lé b é ny i ( M a ď a r s k o ) – „ t e r r a U r u z w a r “
.
R u s ovce b o l i v p r v ýc h s to ro č i a c h e x i s te n c i e U h o r s k é h o k rá ľ ovs
t va v ý z n a m n o u p o h ra n i č n o u p e v n o s ťo u. Vd r u h e j p o l ov i c i 1 4 .
s to ro č i a n a d o b u d l i v ý z n a m u ž a j a k o o b c h o d n é s t re d i s k o. Pre d-
pokladom sľubného rozvoja stredovekého osídlenia bola poloha
p r i d ô l e ž i te j ce s t n e j k o m u n i k á c i i zU h o r s k a d o R a k ú s k a , ce z M a-
g ya róvá r a H a i n b u rg, d o Vi e d n e. Vý h o d n o u p o l o h o u n a o b c h o d-
n e j ce s te d o š l o vp r i e b e h u 1 5 . s to ro č i a k u k o nt i n u á l n e m u h o s p o-
d á r s k e m u roz vo j u R u s ov i e c. Vro k u 1 4 3 9 s ú R u s ovce s p o m e n u té
a k o O p p i d u m O roz va r ( v i d i e c k e m e s te č k o ) . Te nto s t at u s s i z a c h o-
va l i a ž d o ro k u 1 9 0 8 .
Z ro k u 1 4 5 3 p o c h á d z a n a j s t a r š í d o c h ova ný ú d a j ož i d ovs k e j k o-
m u n i te ( o j e j p r í to m n o s t i s ve d č i l i s y n a g ó g a až i d ovs k ý c i nto r í n ,
k to ré vš a k b o l i z l i k v i d ova n é vp r i e b e h u 2 0 . s to ro č i a ) . V1 5 . s to ro č í
v l a s t n i l a R u s ovce š ľ a c ht i c k á ro d i n a To m p e k ovcov, n e s k ô r s a s t a l
v l a s t n í k o m Š te f a n J o s a . Vro k o c h 1 5 1 5 a ž 1 5 7 5 ú ze m i e o s í d l i l i
v š t y ro c h m i gra č nýc h v l n á c h C h o r vát i . Vro k u 1 6 1 3 p re b e h l a z n o-
v u v ýs t av b a K o s to l a s v. Ví t a . Zroku 1659 pochádza prvá písomná
z m i e n k a o e x i s te n c i i š k o l y. Vrokoch 1668 až 1669 sa uskutočnila
v ýs t av b a K o s to l a s v. M a g d a l é ny.
V ro k u 1 6 4 6 gró f Š te f a n Z i c hy, p re d s e d a U h o r s k e j k o m o r y, z í s k a
-
va p a n s t vo R u s ovce. Táto ro d i n a s a s t a l a t a k m e r v ý l u č ný m i ze m e
-
p á n m i o b ce n a ď a l š í c h 2 0 0 ro k ov. Vdruhej polovici 18. storočia
t u v z n i k á v i d i e c k e s í d l o z i c hyovs k é h o p a n s t va . K a š t i e ľ vR u s ovc
i a c h p ova ž u j e v te d a j š i a ve re j n á m i e n k a z a n a j k ra j š í vM o š o n s k e j
ž u p e. V ro k o c h 1 8 4 1 – 1 8 4 6 p re s t av u j e gró f E m a n u e l Z i c hy Fe r
-
ra r i z á m o k p o d ľ a v zo r u a n g l i c k ýc h p a n s t i e v vt u d o rovs k o m š t ý l e
a k o p ozo r n o s ť m a n že l k e, k to rá p o c h á d z a l a z A n g l i c k a .
K ď a l š i e m u roz vo j u r u s ovs k é h o k a š t i e ľ a ap a r k u d o š l o p o ro k u
1 8 7 2. V ro k u 1 8 7 2 k ú p i l k a š t i e ľ ap r i ľ a h l é p a n s t vo gró f H u g o H e n-
c k e l a v y b u d ova l t u ž re b č i n e c. Z a j e h o ž i vo t a s a s t a l i R u s ovce
z n á my m m i e s to m j a zd e c t va ac h ov u k o n í .
V ro k u 1 9 0 6 k u p u j e p a n s t vo, k a š t i e ľ až re b č i n e c k o r u n n á p r i n-
ce z n á S te p h a n i a s p o l u sm a n že l o m , m a ď a r s k ý m š ľ a c ht i co m E l e-
m í ro m Ló nyayo m . Z á h ra d u k a š t i e ľ a p ova žova l a v te d a j š i a ve re j
-
n o s ť z a j e d n u z n a j k ra j š í c h a n a j p e s tova n e j š í c h ve ľ k o p a n s k ýc h
s í d i e l. K p a r k u p at r i l o a j ve ľ k é z á h ra d n í c t vo S te p h a n e u m , k to ré
b o l o z n á m e a j m i m o ž u py. M a l o 3 6 s k l e n í k ov ao b c h o d ova l o vo
ve ľ k o m a j fo r m o u z á s i e l o k že l e z n i č n o u d o p ravo u d o ce l e j Eur
ó p y .
V roku 1920 podľa Trianonu boli Rusovce začlenené do Maďarska
a po II. svetovej vojne boli podľa parížskej dohody 15. októbra
1 9 4 7 p r i č l e n e n é k Če s k o s l ove n s k u. O d 1 . j a n u á ra 1 9 7 2 b o l i p r i
-
č l e n e n é k h l av n é m u m e s t u S l ove n s k e j re p u b l i k y B rat i s l ave.
V ro k u 1 9 9 0 s a R u s ovce s t áva j ú s a m o s t at n o u m e s t s k o u č a s ťo u
B rat i s l av y.
2200-1600 p.n.l. ~ (doba bronzová) stopy
po najstaršom osídlení ľuďmi – tzv. wieselburskej
kultúre
7. st. p.n.l. ~ (staršia doba železná) nálezy
hrobov halštatskej kultúry
2 5 0 - 1 2 5 p . n . l .
~ (mladšia doba železná)
nálezy jedného chudobného hrobu laténskej
kultúry (Kelti)
12-9 p.n.l. ~ prichádzajú na územie Rusoviec
Rimania
1. st.: 70 – 80 roky ~ Založenie vojenského
tábora Gerulata
2.-4. st. ~ rozkvet rímskej Gerulaty
5. st. ~ pod tlakom germánskych kmeňov
zánik Gerulaty
6 . - 7 . s t .
~ stopy po Longobardoch a Avaroch
9. st. ~ na územie Rusoviec prichádzajú Slovania
1 0 . - 1 1 .
~ st. nálezy hrobov zmiešanej slovansko-maďarskej
(belobrdskej) kultúry,
predpokladaná výstavba kostola sv. Víta
rok 120 8 ~ najstaršia písomná zmienka o
Rusovciach (terra Uruzwar – Wruzvar)
1 2 6 6
~ významná pohraničná pevnosť, spomína
sa zámok (castellum)
14. st. ~ Rusovce nadobudli význam už aj
ako obchodné stredisko
pred r. 1365 ~ sa konal pravidelný výročný
trh, súčasne sa objavuje nemecký názov
Kerselburch, Kerelburg, Karelburg, Kerchenburg,
Kerlburg, Karlburg
1 4 1 0
~ pôvodné pomenovanie Uruzwar
(13.- 14. st.) sa mení na Orozwar
1 4 4 6
~ prvá zmienka o tridsiatkovej mýtnej
stanici, ktorá existovala až do roku 1571
1 4 3 9
~ prvýkrát sa objavuje označenie ako
mestečko „oppidum“
1 4 5 3
~ najstarší dochovaný údaj o židovskej
komunite
15. st. ~ Rusovce vlastnila šľachtická rodina
Tompekovcov
1 5 1 8
~ bol vlastníkom Rusoviec Štefan Josa,
v ďaľšom období došlo k rozdrobeniu majetku
na viacerých vlastníkov (Josa de Savoly,
Sibrik, Rajki, Szapári, Zichy, Jaklin, Kortvélyessi,
Lengyel, Zlakovich)
16. st. ~ bolo poznačené feudálnou anarchiou,
vnútornými bojmi o uhorskú korunu
a najmä tureckou expanziou do strednej
Európy
r o k y : 1 5 1 5 - 1 5 7 5
~ územie Rusoviec osídlili
v štyroch migračných vlnách Chorváti
1 6 1 3
~ znovu výstavba kostola sv. Vita
1 6 4 6
~ získal rusovské panstvo Štefan Zichy
1 6 5 9
~ prvá zmienka o existencii školy
1 6 6 8 - 1 6 6 9
~ výstavba kostola sv. Magdalény
1 6 9 8
~ ďalšia písomná zmienka o početnej
židovskej enkláve
1 7 1 0
~ založenie cechu obuvníkov
1 7 1 2
~ založenie cechu tkáčov
1 7 4 4
~ k a t a s t r o f á l n e p o v o d n e , M a t e j B e l p í š e
o nemeckom a chorvátskom obyvateľstve
1 7 7 5 - 1 7 7 7 ~ regulácia toku Dunaja a výstavba
tzv. Tereziánskej hrádze
1 7 7 9
~ bol zrušený cintorín pri kostole sv.
Víta a založený cintorín, ktorý slúži do súčasnosti
2 7 . 9 . 1 7 9 4
~ písomne doložené pomerne
silné zemetrasenie
7 . 1 2 . 1 7 9 4
~ písomne doložené pomerne silné
zemetrasenie
16. 5.1809 ~ Napoleónske vojská prišli do
Rusoviec
1 8 2 9
~ postavený evanjelický kostol
1841-1844 ~ gróf Emanuel Zichy Ferraris
prestavuje podľa projektu Fr. Beera kaštieľ v
tudorovskom štýle
1 8 5 3
~ postavená budova evanjelickej školy
1 8 7 2
~ kaštieľ v Rusovciach kúpil gróf Hugo
Henckel von Donnersmarck
1 8 7 6
~ po ničivom požiari na dolnom konci
obce bol na podnet grófa Henckela založený
dobrovoľný požiarny zbor (9. 9. 1877)
1 8 7 9
~ zrušená židovská škola
1 8 8 4
~ Laura Henckel - Kászonyi nechala
postaviť v parku mauzóleum (kaplnku) pre
svojich rodinných príslušníkov
1 8 9 8
~ zriadená detská opatrovňa (ovoda)
1 9 0 6
~ kaštieľ v Rusovciach kúpil gróf Elemír
von Lónyay s manželkou Štefániou
1 9 0 7
~ mauzóleum (kaplnka) rodiny Kászonyi
bolo premiestnené z parku na miestny
cintorín
1 9 0 8
~ postavená nová budova škôlky; rozdelenie
katolíckej ľudovej školy na chlapčenskú
a dievčenskú; v tomto roku Rusovce
stratili štatút mestečka
1 9 2 0
~ podľa Trianonu Rusovce boli začlenené
do Maďarska
1 5 . 1 0 . 1 9 4 7
~ Rusovce boli podľa Parížskej
dohody pričlenené k Československu
1 9 7 2
~ Rusovce boli pričlenené k hlavnému
mestu Slovenskej republiky Bratislave.
1 9 9 0
~ Rusovce sa stávajú samostatnou
mestskou časťou Bratislavy, so samostatnou
miestnou samosprávou
Te x t p r e m o n o g r a fi u R u s o v c e ,
vydanú MČ Bratislava – Rusovce (1998),
s p r a c o v a l J o z e f M a l l i n e r i t s
Fotografie: archív MÚ MČ Bratislava - Rusovce
V ý z n a m n é d e j i n n é k r i ž o v a t k y
1
15
9
9/A
10
11
12
13
17
8
6
7
4
14
25
23
24
20
16
B alk ánsk a
Kovácsova
Pohraniční kov
Dunajský cyklochodník
Kovácsova
Kovácsova
B a l k á n s k a
R u s o v s k é j a ż e r á
Balkánska
L aténsk a
C o l n í c k a
Irkutská
G e r u l a t s k á
G e r u l a t s k á
Pri gaštanovej aleji
M a ď a r s k á
Z d r av o t n í c k a
19
22
2
V ý v o j o v a
5
3
18
N
0 m 100 m 500 m
Tento projekt Mestskej časti Bratislava – Rusovce bol spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami.
Nájdite sa v Rusovciach
O r i e n t a č n á m a p a
»
Rusovce – jedna zo štyroch zadunajských mestských častí Bratislavy, má špecifické historické a geografické postavenie.
Od roku 1990 je vyhlásená za pamiatkovú zónu. Má výnimočnú geografickú polohu – od doby rímskej ríše vedie cez jej územie
obchodná cesta z dnešného Maďarska do Rakúska. V 90. rokoch bola vybudovaná na území Rusoviec časť diaľničného
systému, ktorý v najbližšej budúcnosti prepojí cestný komunikačný systém SR s okolitými krajinami.
3
6
4
18
5
2
21
22
10
9/A
1
8
9
19
20
M i e s t n y ú r a d M Č B r a t i s l a v a – R u s o v c e ,
1 .
V ý v o j o v á 8
S l o v e n s k á p o š t a , B a l k á n s k a 1 0 2
2.
3 . K o s t o l s v . M a g d a l é n y
R í m s k o - k a t o l í c k y f a r s k ý ú r a d R u s o v c e
4 .
5 .Kostol evanjekického cirkevneho zboru
M ú z e u m A n t i c k á G e r u l a t a , G e r u l a t s k á 6 9
6 .
P r í s t u p k n á u č n é m u c h o d n í k u
7 .
O b c h o d n é c e n t r u m J E D N O T A ,
8.
B a l k á n s k a 11 3
Z á k l a d n á š k o l a s
m a t e r s k o u š k o l o u ,
9 .
V ý v o j o v á 2 2 8 ( b u d o v a š k o l y )
9 . / A
B u d o v a m a t e r s k e j š k ô l k y
K r e s ť a n s k á l i g a p r e p o m o c m e n t á l n e
1 0 .
p o s t i h n u t ý m n a S l o v e n s k u ,
K o v á c s o v a 8 5
C i n t o r í n
1 1 .
S Ľ U K
1 2 .
Z d r a v o t n é s t r e d i s k o / l e k á r e ň , B a l k á n s k a 5 1
1 3 .
R u s o v s k ý
k a š t i e ľ
1 4 .
P o l í c i a , V ý v o j o v á u l i c a č . 5 8 5
1 5 .
F u t b a l o v é
i h r i s k o
1 6 .
Ž e l e z n i č n á
s t a n i c a
1 7 .
P o ž i a r n a z b o j n i c a :
1 8 .
s í d l o : D o b r o v o ľ n ý h a s i č s k ý z b o r R u s o v c e
m i e s t o n á c v i k o v : D e t s k ý f o l k l ó r n y s ú b o r
G e r u l a t a
R u s o v s k á r e š t a u r á c i a a
R u s o v s k ý p e n z i ó n ,
1 9 .
B a l k á n s k a 11 3
2 0 .G a l é r i a D a n u b k a , B a l k á n s k a 11 8 A
R o d i n n é c e n t r u m K u k u l i e n k a ,
2 1 .
B a l k á n s k a 1 0 2
( v
b u d o v e p o š t y - s o b á š n a m i e s t n o s ť )
2 2 .R e š t a u r á c i a S t o d o l a , B a l k á n s k a 1 0 7
2 3 . N á u č n ý c h o d n í k
Cy k l i s t i c k y c h o d n í k s m e r D u n a j s k a h r á d z a
2 4 .
2 5 .K o s t o l í k s v . V í t a
Rusovce – Oroszvár – Karlburg

Sa m o s p r á v a / Mi e s t n y ú r a d / Ju b i l a n t i
Blahoželáme
jubilantovi
Starosta MČ Bratislava – Rusovce udelil za účasti
blízkych spolupracovníkov čestné uznanie RNDr.
Alexandrovi Berkovičovi pri príležitosti významného
životného jubilea a 800. výročia prvej
písomnej zmienky o Rusovciach. Uznanie je ocenením
jubilantovej dlhodobej aktivity a systematického
pôsobenia v prospech mestskej časti.
Ob č i a n s k e z d r u ž e n i a
Kukulienka,
kde si bola ...?
Melódia známej piesne mi zišla na um pri oslave
tretieho výročia založenia občianskeho združenia
Kukulienka a otvorenia herne pre najmenších.
Kde bola Kukulienka predtým, je otázka
akademická, ale odkedy v roku 2005 roztiahla
svoje krídla v Rusovciach, stala sa neoddeliteľnou
súčasťou života našej obce.
Alexander Berkovič je
takmer polstoročie aktívny
vo verejnoprospešnej
činnosti Rusoviec, 12 rokov
pôsobil vo funkciách
združenia rodičov a priateľov
školy, pracoval pre
bývalý MNV v Rusovciach,
tri funkčné obdobia (1994
– 2006) pôsobil ako poslanec
mestského zastupiteľstva
Hl. mesta SR Bratislava,
aj ako stály člen komisie
dopravy hl. mesta. Viac
než polstoročie je funkcionárom
vo futbale, striedavo
na úrovni slovenského
i bratislavského regiónu.
Svoje profesionálne futbalové
skúsenosti pretavoval
do miestneho futbalu
v Rusovciach. Bratislavský
futbalový zväz mu pri príležitosti
životného jubilea
udeľuje ocenenie za dlhoročnú
funkcionársku prácu
vo futbalovom hnutí.
Aj toto volebné obdobie,
a to už po piaty raz, ho
Úprimné blahoželanie aj na miestnom úrade.
obyvatelia Rusoviec zvolili
za svojho miestneho
poslanca. Svedčí to o tom,
že ľudia v Rusovciach ho
poznajú ako nekonfliktného
spoluobyvateľa, ktorý
vždy rád poradí a ochotne
pomôže.
Šano Berkovič je tvorivý
človek, ktoré aj svoje senior
ské roky dal do služieb
verejnosti. Kolegovia
poslanci ho poznajú ako
veselého človeka, pedanta,
najmä pri tvorbe všeobecne
záväzných nariadení,
ale aj samotných uznesení.
Pred desiatimi rokmi stál
aj pri zrode Rusovských
novín, a neustále podporoval
a podporuje ich rozvoj.
Za spoluprácu mu úprimne
ďakujeme a spolu s o statnými
želáme RNDr. Alexandrovi
Berkovičovi ešte
veľa tvorivosti, ale najmä
zdravia!
Redakcia
Rusovských novín
Z pôvodne materského
centra sa za tri roky pretransformovala
na centrum
rodinné a nevenuje
sa len matkám na materskej
dovolenke, ale aj škôlkarom
a školákom. Za ten
čas sa rozšírila spolupráca
s miestnym úradom a rozbehla
aj s inými občianskymi
združeniami (napr.
Naturou, DHZ, Kresťanskou
ligou, Jednotou dôchodcov).
K U K U
LIENKA
Herňa Kukulienky, ktorá
sa od októbra 2008 presťahovala
do centra obce
(sobášnej sály), poskytuje
aj naďalej mamičkám
a deťom priestor na hranie,
zoznámenie, učenie, kreativitu.
Tvorivé dielne, divadielka,
cvičenia na fitloptách,
besedy s odborníkmi
a iné akcie sa pravidelne
opakujú počas celého roka
a majú stálych návštevníkov.
Okrem toho Kukulienka
organizuje množstvo komunitných
aktivít. Zaspomínala
som si na niektoré
pri listovaní kronikou Kukulienky
a napočítala som
ich od roku 2005 vyše tridsať.
Niektoré boli komorné,
iné veľkolepé. Najdlhšie
organizovanou akciou je
jednoznačne lampiónový
sprievod, ktorý má každý
rok viac sympatizantov
a 4. ročníka sa zúčastnilo
viac ako 150 detí. Viacročnú
tradíciu majú však aj
ďalšie akcie – MDD , Šarkaniáda
či Míľa pre mamu
– tieto sa konali v roku
2008 po tretíkrát. Zaujali
ma aj „parkové” aktivity,
ako sú Vítanie jari či Hľadanie
pokladu a v tomto
roku prvýkrát organizovaný
zájazd do zábavného
parku.
Keď k tomu pridáme
6 úspešne podporených
grantových projektov (na
prevádzku a vybavenie
herne, organizovanie komunitných
aktivít a rekonštrukciu
ihriska), aktívnu
účasť členov Kukulienky
v komisiách pri MZ, redakčnej
rade portálu www.
rusovce.info, rade školy,
združení rodičov pri MŠ
a ZŠ – je to za 36 mesiacov
úctyhodné množstvo akcií.
Vykonaných popri práci,
starostlivosti o rodinu,
vo voľnom čase a bez nároku
na odmenu.
Som rada, že sa v našej
mestskej časti stretlo pár
naozaj aktívnych ľudí, že je
tu aj mnoho tých, ktorí ich
v aktivitách finančne aj nefinančne
podporujú, a verím,
že sa aj v ďalšom roku
ich sila a energia premení
na úsmevy detí a spokojnosť
nás dospelých.
(dam)

Sp o l o č n o s ť / Ob č i a n s k e i n i c i at v í y
GERULATA CUP 2008
IX. integrované športové hry v stolnom tenise
www.rusovce.sk
Výsledky finálovej
súťaže v stolnom tenise
GERULATA CUP 2008
V novembri 2008 sa už po deviaty raz v telocvični
základnej školy v Rusovciach uskutočnil turnaj
v stolnom tenise, ktorým už roky presadzujeme
predovšetkým myšlienku integrácie zdravotne postihnutých
detí a mládeže so zdravou populáciou.
Spoločné, najmä športové
aktivity sú vynikajúcim
prostriedkom pre nájdenie
cesty na začlenenie zdravotne
postihnutých detí
s ostatnými deťmi a mládežou.
Vzájomná komunikácia
nielen na športoviskách, ale
aj v šatniach, pri stravovaní,
sprievodných kultúrnych
programoch a podobne má
obrovský význam pri lámaní
bariér a odbúravaní
predsudkov.
Tento rok sa na turnaji zúčastnili
žiaci ZŠ Rusovce, ZŠ
Jarovce, ZŠ Rajka z Maďarska,
ŠZŠ Žehrianska, ŠZŠ
Hálkova a klienti domovov
sociálnych služieb Javorinská
a Lipského, Chráneného
bývania Gerulata v Rusovciach
a Lepšieho sveta,
n. o., Osuského.
Hlavným organizátorom
podujatia je občianske
združenie Kresťanská liga
pre pomoc mentálne postihnutým
na Slovensku,
spoluorganizátorom je naša
ZŠ. Záštitu nad podujatím
mal primátor Hl. mesta SR
Bratislavy Andrej Ďurkovský
a starosta MČ Bratislava
– Rusovce Dušan Antoš.
Turnaj bol zorganizovaný
s finančnou podporou magistrátu
Hl. mesta SR Bratislavy,
MČ Bratislava – Rusovce
a Kresťanskej ligy pre
pomoc mentálne postihnutým
na Slovensku. Hodnotné
ceny pre víťazov, medaily,
diplomy a poháre pre
víťazné družstvá odovzdali
športovcom starostovia Rusoviec
a Jaroviec – Dušan
Antoš a Ing. Pavel Škodler,
riaditelia ZŠ Rusovce a Jarovce
– Mgr. Marta Bičanová
a Mgr. Ľubomír Tancer.
Hlavným rozhodcom bol
Mgr. Mikuláš Polóny, organizáciu
celého podujatia
mali na starosti Mgr. Ingrid
Iványová a PhDr. Ján Škott.
Najlepšie ZŠ a DSS v stolnom
tenise získali pohár,
ktorý odovzdal starosta MČ
Bratislava – Rusovce Dušan
Antoš . V tomto roku to boli
ZŠ Jarovce a DSS pre deti
a dospelých, Javorinská.
(red.)
Mladší žiaci
1. Zoltán Buchta
ZŠ Jarovce
2. Lumír Salajma
ZŠ Jarovce
3. Jaroslav Vaculík
ZŠ Rusovce
Mladšie žiačky
1. Nicole Nagyová
ŠZŠ Hálková
2. Dominika Dudášová
ZŠ Rusovce
3. Margaréta Šišová
ZŠ Rusovce
Starší žiaci
1. Peter Morský
ZŠ Rusovce
2. Lukáš Ankhelyi
ZŠ Jarovce
3. Richard Novák
ZŠ Rusovce
Staršie žiačky
1. Michaela Bobeková
ŠZŠ Hálková
2. Mária Šinková
ZŠ Jarovce
3. Iveta Husárová
ZŠ Jarovce
Muži
s mentálnym postihnutím
1. Ľuboš Štebrl
Lepší svet, n. o.
2. Tibor Kurucz
DSS pre deti a dospelých
prof. K. Matulaya na
Lipského ul.
3. Ján Živica
DSS pre deti a dospelých
prof. K. Matulaya na
Lipského ul.
Ženy
s mentálnym postihnutím
1. Ľubica Pochová
DSS pre deti a dospelých
na Javorinskej ul.
2. Janka Balážová
DSS pre deti a dospelých
na Javorinskej ul.
3. Henrieta Matulová
Chránené bývanie Gerulata,
Rusovce
Sp o l o č n o s ť / Ob č i a n s k e i n i c i at v í y 06 / 07

5
Vý n i m o č n é o s o b n o s t i / Žijú m e d z i n a m i
Fotografia
ho chytila za srdce
Braňo Molnár: „Ťažko povedať, či je fotografovanie mojím zamestnaním
alebo mojím koníčkom. Jedno však viem s istotou.
Akékoľvek iné zamestnanie musím vykonávať vo voľnej
prírode. Je to určitý druh závislosti a som rád, že ju mám.”
Vyštudovali ste biológiu
v kombinácii s telesnou
výchovou, no stali ste sa
úspešným slovenským fotografom.
Ako ste sa dostali
k fotografii?
Najskôr som sa venoval
športu. Fotografovať som
začal pred
zamiloval už od útleho detstva.
Špeciálny vzťah mám
k lužným lesom. Hory sú
krásne, no Dunaj má tiež
svoje čaro. Veľmi by ma
mrzelo, keby sa pri jaz
e r á c h
však krásne, tak ako aj celé
Slovensko. Slováci chodia
na dovolenky do zahraničia,
a ani si neuvedomujú,
aké skvosty majú doma.
Veľakrát, keď som mal príležitosť
ísť fotiť do zahraničia,
napr. do Londýna, tak
som to odmietol.
Bola
totiž jeseň,
a vtedy sú naše
Tatry najkrajšie.
Vie vás príroda ešte prekvapiť?
Určite áno, najmä zvieratá
sú nevyspytateľné. Počul
som od odborníkov na
dropy, že tieto vtáky nikdy
nepijú vodu. Ja som sa rozhodol,
že ich odfotím. Dva
mesiace som sedával v starej
latríne pri Rusovciach
a čakal som. Nakoniec prišli
ku mne až na 5 metrov.
Vtedy som ich aj videl piť.
Žiaľ, odkedy poorali pole,
dropy tam prestali hniezdiť.
Aké témy okrem prírody
ešte fotografujete?
Začal som s fotením vtáctva
na Dunaji. Potom som
skúšal aj krajinku a makro.
Ľudí som fotil len príležitostne.
Zameriavam sa na
ľudí, ktorí majú v sebe určitú
iskru a morálne hodnoty.
Nemám rád, ak sa
ľudia na niečo hrajú. Teraz
som sa dal na filmovanie
prírody a športu. Zdenovi
Vlachovi som pomáhal pri
natáčaní viacerých prírodopisných
filmov o Slovensku,
v šere horských
smrečín, Zrodená v lone
Vulkánu, v ríši kamzíka
tatranského, V pralesoch
Karpát, tieto filmy získali
ocenenia na
15 16 17 18 19 20
vyše 15 rokmi,
keď som robil diplomovú
prácu z biológie. Kúpil som
si veľký teleobjektív a fotil
som vtáctvo. Samozrejme,
mal som sa veľa čo učiť.
No fotografia ma chytila za
srdce.
Fotografujete najmä živú
prírodu a to je skutočne
ťažké.
Áno, pretože človek sa
v tom musí vyznať. Musí
poznať biorytmus živočíchov,
kde a kedy sa zdržiavajú,
treba spoznať ich
prostredie. A potom musíte
veľmi dlho čakať na
správny moment, takže
potrebujete značnú dávku
trpezlivosti. Keď je však
človek pre niečo nadšený,
tak čakanie vydrží.
Odkedy máte taký intenzívny
vzťah k prírode?
Odmalička žijem v Rusovciach.
Môj dedo býval pri
čunovských jazerách, takže
vďaka nemu som si prírodu
v Rusovciach začalo
stavať. Už aj tak je tam
veľa špiny.
Fotografujete aj naše Tatry...
Fotím najmä v Nízkych
Tatrách, pretože sú menej
skomercionalizované
a tak sa tam dá nájsť väčší
pokoj. V Nízkych Tatrách
načerpám úžasnú energiu.
Na jeseň tu môžete vidieť
krásne úkazy, najmä keď
je inverzia. Keďže na horách
veľa prší, musím často
čakať na moment, ktorý
chcem odfotografovať.
Mám vyhliadnuté miesta,
ktoré už poznám. Veľakrát
tam prespím len v spacom
vaku, aby som počkal na
dobrý záber. Hory, to je
krása, žijem tým. Niektorí
sa naháňajú za frajerkami,
a ja čakám na pekné počasie
(smiech).
Čím sú pre vás Tatry výnimočné?
Priznám sa, že som im na
chuť prišiel až po piatich
rokoch fotografovania. Sú
festiva loch
na Slovensku aj v Čechách.
Získali ste však aj množstvo
iných ocenení....
Áno, veľmi ma teší, že som
vyhral už dva ročníky po
sebe v súťaži Hory a mesto.
Teší ma však aj to, keď môžem
robiť vlastné výstavy.
Tých som mal asi desať,
jedna bola aj v Rusovciach.
V čom je film iný ako fotografia?
Filmy sú čosi viac, majú
dynamiku. Keď všetko pospájate
dokopy, tak vám
z toho vyjde akoby kniha.
Je to však finančne veľmi
náročné, pretože na takú
nekomerčnú tému, akou je
príroda, sa veľmi ťažko získavajú
financie.
Čo by ste odkázali Rusovčanom?
Mohlo by tu byť viac kultúrnych
aktivít, kde by sa
ľudia mohli stretávať a vymieňať
si nápady na zlepšenie
života celej obce.
Diana Madejová
18 24 25

V nedeľu 23. augusta 2008
vyvrcholili najvýznamnejšie
oslavy Rusoviec. Pri
príležitosti 800. výročia
prvej písomnej zmienky
za prítomnosti prezidenta
Slovenskej republiky Ivana
Gašparoviča a primátora
Hlavného mesta SR Bratislavy
Andreja Ďurkovského
oslávili svoju osemstoročnicu.
Mestská časť vydala samostatné
číslo Rusovských
Sp o l o č n o s ť / 800. v ý r o č i e
Najvýznamnejšia
tohtoročná udalosť:
Oslavy 800. výročia
1. písomnej zmienky
novín k tejto udalosti. Občianske
združenia iniciovali
a zrealizovali viacero
podujatí pre deti a dospelých.
Oslavy sa už tradične
konali v čase, keď mestská
časť máva svoje vrcholné
podujatie Rusovce bez hraníc,
ktoré pri príležitosti
osláv 800. výročia dostali
nový názov Dni Rusoviec.
Prezident Ivan Gašparovič
vyzdvihol spoločensko-historické
prednosti
Rusoviec a prisľúbil, že sa
postará o rekonštrukciu
Rusovského kaštieľa. Primátor
Bratislavy odovzdal
nášmu starostovi dar hlavného
mesta – fotografickú
brožúrku o mi nulosti
a súčasnosti Rusoviec,
ktorú autorsky spracovala
šéfredaktorka RN Henrieta
Hrubá a obyvatelia
Rusoviec ju dostali do svojich
schránok. Primátor
hlavného mesta Andrej
www.rusovce.sk
Ďurkovský zdôraznil, že
Bratislava nezabúda na
Rusovce a obnovuje to, čo
táto lokalita ponúka svojou
strategickou polohou
a atraktívnou minulosťou:
„Prednedávnom sme zrealizovali
z európskych fondov
obnovu múzea Antická
Gerulata, podporili sme
dnes už populárne podujatie
Rímske hry. Investovali
sme do rozvoja cestnej infraštruktúry.
Podporujeme
myšlienku rekonštrukcie
centrálneho námestia Rusoviec,
čaká nás ešte veľa
spoločných projektov.“ Starosta
Dušan Antoš privítal
všetkých hostí a vyzval ich
k príjemnému zážitku na
Dňoch Rusoviec, ktoré sa
rozprúdili v dobrej zábave
a radostnej atmosfére.
Ocenení občania pri príležitosti nášho 800. výročia - ich spoločenský prínos pre Rusovce
A
B
C
F
H
MUDr. Štefan Adamík
– obvodný všeobecný lekár, obľúbená
charizmatická osobnosť
Anna Anger
– vedúca školskej jedálne v ZŠ
a MŠ, dlhodobo obetavo a zodpovedne
pristupuje k činnosť v tejto
oblasti
Katarína Berkovičová
– pedagogička ZŠ v Rusovciach,
aktívne pracovala s mládežou,
prevažne ako vedúca školskej
družiny, podnecovala žiakov
k tvorivosti a rôznym mimoškolským
aktivitám
Ladislav Csaplár
– dlhodobé zásluhy v aktivitách
Dobrovoľného hasičského zboru
Rusovce
RNDr. Klára Czafíková
– lekárnička, spoločenský prínos
v zdravotníctve
Teodor Fodor
– významná činnosť a výborné
výsledky v Dobrovoľnom hasičskom
zbore Rusovce a miestnom
futbalovom klube, zodpovedná
starostlivosť v údržbe futbalového
ihriska
MUDr. Matej Hladík
– príkladný vzťah v zdravotníckej
pomoci spoluobčanom
vo funkciách lekára a riaditeľa
zdravotníckych zariadení na území
Bratislavy
Ch
I
K
L
Viktor Chalás
– predseda Dobrovoľného hasičského
zboru Rusovce, dlhoročný
iniciátor a podporovateľ hasičských
súťaží, výrazne sa podieľa
na aktívnej činnosti DHZ v Rusovciach
Mgr. Ingrid Iványová
– štatutárna zástupkyňa Kresťanskej
ligy pre pomoc mentálne
postihnutým, podnecuje tvorivosť
svojich chránencov, okrem
viacerých výstav organizovala
prípravu medailí k 800. výročiu
Rusoviec
MUDr. Alžbeta Kittová
– obvodná zubná lekárka, obľúbená
osobnosť v celej svojej
klientele
MUDr. Mariana Krempaská
– obľúbená obvodná detská lekárka,
dlhodobo poskytuje služby
rusovským deťom
Štefan Ladižinský
– kultúrna práca s mládežou, najmä
založenie a vedenie úspešného
spevokolu Rusovské vnúčatá
Ing. Peter Litomerický
– súčasný riaditeľ SĽUK-u, aktívne
spolupracuje s MČ
⤻
M
P
R
S
Albín Littva
– zásluhy v kultúrnom dianí
v MČ Rusovce, najmä v organizovaní
populárnych spoločenských
podujatí, ako boli kultúrne letá
a partizánske vatry
Dáša Molnárová
– zdravotná sestra v obvodnej
detskej ambulancii, vždy ochotná
a ústretová osobnosť
Ľudmila Molnárová
– zásluhy za prácu v materskej
škole, najmä ako riaditeľka
Eva Papánková
– bývalá starostka MČ Bratislava
– Rusovce, rozvíjala aktivity
v mestskej časti, najmä v kultúrnej
oblasti
Mária Pešková
– zdravotná sestra, dlhoročná
pedantná práca v zdravotníctve
Mgr. Zora Poláková
– riaditeľka ZŠ Rusovce, dlhodobo
úspešne viedla školu a organizovala
aktivity školy
Magdaléna Rovňáková
– riaditeľka svetoznámeho Bratislavského
chlapčenského zboru,
spolupracuje s MČ
Andrej Sopko st.
– zásluhy v Dobrovoľnom hasičskom
zbore Rusovce
⤻
Š
U
V
Milan Sova
– súčasný a obľúbený rímskokatolícky
farár v Rusovciach
Tibor Straka st.
– významná osobnosť, organizátor
Trojhraničného veteran
stretnutia, ktoré má štart v Rusovciach,
zakladateľ občianskeho
združenia IMOBILITY
František Štefánik
– riaditeľ ZŠ, prínosné pôsobenie
v tejto funkcii
PhDr. Ján Škott
– zakladateľ Kresťanskej ligy pre
pomoc mentálne postihnutým
na Slovensku, podporuje širšiu
verejnosť aktívne sa podieľať na
pomoci ľuďom s mentálnym postihnutím
a organizuje aktivity
na spestrenie spoločenského života
v Rusovciach
Sidónia Urbanová
– takmer 30 rokov vedie krúžok
mladých priateľov poľovníctva,
ktorý dosiahol vynikajúce
úspechy pre Rusovce, podporuje
vzťah mladých ľudí k prírode
Alojz Veselovský
– prvý starosta MČ Bratislava
– Rusovce, zaslúžil sa o rozvoj
mestskej časti
-hh-
Sp o l o č n o s ť / 800. v ý r o č i e
08 / 09

Za s p o m í n a j m e si pr i f o t o g r a f i á c h n a t ú t o u d a l o s ť

„Sláva na výsostiach Bohu
a na zemi pokoj ľuďom
dobrej vôle!“
L 2,14
Milí bratia a milé sestry v Ježišovi Kristovi!
Anjelský spevokol zaspieval na betlehemských lúkach tento
oslavný chorál a túto pieseň odvtedy spievame aj my. Zaznieva
na každých službách Božích, kde kus Božieho sveta
vstupuje do nášho života, aby nás naplnil nebom.
„Sláva na výsostiach Bohu...“ Tento anjelský chválospev, dodnes
zuní v ľudských ušiach ako nádej pre človeka. Nádej
pre narušené stvorenie, že napriek všetkému nepodarenému
a tu na zemi pokazenému, je nebo. Je ešte iný svet pre
život, kde je Boh, ktorému môžeme a máme volať na slávu.
A nielen na Vianoce. Veď tak miluje teba, mňa i ostatných,
že schádza z neba na zem, aby nedokonalého človeka zachránil
pre dokonalé nebo.
A je to tiež nádej pre človeka, ktorý čoraz viac stráca pokoj
a pôdu pod nohami. „...a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“
Pokoj pre manželov a rodičov, ktorí vychovávajú novú generáciu
a svojím príkladom ju najviac ovplyvňujú. Pokoj pre
deti a vnúčatá, ktoré sa pripravujú o detstvo a často sú príliš
skoro nezrelými dospelými, bez rovnováhy v živote. Pokoj
pre učiteľov a všetkých verejných činiteľov, ktorí majú byť
spravodlivou vrchnosťou a autoritami, ktoré správne ukazujú
cestu. Aby Ten, ktorý prišiel, mohol vstúpiť a nebol
prehliadaný, ani obchádzaný, ale prijímaný. Jedine On totiž
vnesie do tvojho i môjho života to, čo skutočne potrebujeme.
Nech sa tak stane nielen cez tieto Vianoce, ale nech je
s nami po všetky naše dni. Amen.
Ján Kolesár
evanjelický a. v. farár
Vianočné želanie
Keď človek prvýkrát vidí alebo počuje niečo veľmi pekné, je
možno nadšený a veľmi sa poteší. Ako však s presne tým istým
prichádza do kontaktu pravidelne, stále znova a znova,
väčšinou mu to čoraz väčšmi zovšednieva.
Predsa si však myslím, že každý človek má vo svojom živote
čosi, čo sa mu všedným nikdy nestáva. Pre niekoho
to môže byť pekná hudba alebo pieseň – čím častejšie ju
počúva, tým viac sa mu páči. Pre iného to môže byť nejaký
obľúbený obraz – ako sa naň stále znovu pozerá, vždy
v ňom vzbudzuje nové pocity. Pre mnohých ďalších je niečím
takým pekný vzťah k niekomu – čím dlhšie trvá, tým sa
stáva hlbším a pevnejším.
A práve v súvislosti s touto myšlienkou chcem všetkým Rusovčanom
zaželať, aby sa niečím takým pre každého z nás
stali aj Vianoce. Nedovoľme, aby nám zovšedneli. Naopak,
skúsme sa všetci vrátiť v spomienkach k tým našim detským
Vianociam a nechajme sa opäť zasiahnuť ich posolstvom
a neopakovateľnou atmosférou.
Spravodlivosť bez lásky je tvrdá.
Milan Sova,
správca rímskokatolíckej farnosti
Zodpovednosť bez lásky je bezohľadná.
Povinnosť bez lásky spôsobuje mrzutosť.
Bohatstvo bez lásky spôsobuje lakomstvo.
Múdrosť bez lásky sa stáva hrozivou.
Priateľstvo bez lásky sa stáva falošné.
Poriadok bez lásky je puntičkársky.
Česť bez lásky je namyslená.
Viera bez lásky sa stáva fanatickou...
Predvianočnú atmosféru v Rusovciach umocnia aj
vianočné
trhy
19., 20. a 21. decembra 2008 od 10,00 do 22,00 hodiny
v areáli letnej záhrady reštaurácie POD STODOLOU.
Príďte ochutnať vianočný punč, varené vínko, živánsku
a iné lákavé dobroty.
V ponuke budú svietniky, keramické výrobky, adventné
venčeky, ručné práce a ďalšie darčeky.
Život bez lásky je prázdny.
Život v láske
je pokoj a radosť.
Tou láskou však nie je len ľudský cit.
Skutočnou láskou je osoba.
A tou osobou
je pán Ježis Kristus
(autor neznámy)
Kto nemiluje,
nepoznal Boha,
pretože Boh je láska.
(1.. Ján 4,8, Biblia)

Sa m o s p r á v a / Mi e s t n y ú r a d / Ju b i l a n t i
Zlaté
a strieborné svadby
„Spomínate si ešte, s akým
napätím a neistotou ste
vstúpili vtedy do sobášnej
siene? Veď spolužitie je
hotové umenie, čo nikde
neučia. Žiť usporiadaný
manželský život je naozajstný
zázrak. Zrazu nie
som len ja a ty, ale už sme
my. Áno, patríte k tým
šťastným manželským
párom, ktoré od problémov
nezutekali, ale ich
riešili, a nevzdali ste sa
v boji o manželské šťastie
a jeden druhého...,“ týmito
slovami sa Anna Keszeiová,
členka združenia pre
občianske záležitosti, 20.
novembra 2008 prihovorila
vzácnym rusovským
jubilantom. Miestny úrad
usporiadal pre nich slávnostné
podujatie k jubilejným
výročiam zlatých
a strieborných svadieb,
ktorých sa jubilanti dožili
v roku 2008 a ktorí splnili
podmienky z 31 sobášov,
ktoré boli zapísané v matrike
v roku 1958 a 1983.
Bol to krásny deň, ktorý
patril jubilantom zlatej
svadby: Antonovi Paulikovi
a Irene Paulikovej,
rod. Pilákovej, Štefanovi
Adamíkovi a Adele Adamíkovej,
rod. Majerovej, Alojzovi
Veselovskému a Eve
Veselovskej, rod. Nagyovej,
jubilantom striebornej
svadby: Štefanovi Varenitsovi
a Gabrie le Varenitsovej,
rod. Nagyo vej.
Na úvod slávnosti zahral
a zaspieval Eugen Kovács,
ktorý vystúpením
sprevádzal celé podujatie.
Matrikárka Vlasta Komorowska
predstavila prítomných
hos tí a vyzvala
starostu k slávnostnému
príhovoru. Stretnutie sprevádzala
hudba a slávnostný
program rusovských súrodencov
Annymárie a Martina
Bobkovcov. Ešte pred
slávnostným prípitkom sa
v nejednom oku zaleskla
slza dojatia, mysľou preletela
spomienka... Po ukončení
slávnostného prejavu
sa vzácni jubilanti zapísali
do pamätnej knihy, od starostu
si prevzali pamätné
listy, nádherné kytice kvetov
a pamätné knihy s venovaním.
Pri občerstvení
si jubilanti v priateľskej
a príjemnej atmosfére zaspomínali
na časy pred 25
a 50 rokmi a porozprávali
sa o súčasných radostiach
či starostiach. Želáme jubilujúcim
manželom veľa
ďalších krásnych spoločných
chvíľ!
(hr)

Ob č i a n s k e f ó r u m
www.rusovce.sk
Ob č i a n s k e f ó r u m
Bezohľadní
občania
a slepí rodičia?
Uplynul sotva mesiac a už náučný chodník dostáva
prvé rany od našich občanov a neposlušných
detí. Po chodníku určenom na turizmus a relax
bezohľadne jazdia štvorkolky dvoch rusovských
spoluobčanov, ktorí pravdepodobne nevedia,
kam takáto športová jazda patrí. Takíto a podobní
pozerajú len na svoje záujmy a nevážia si
prácu druhých.
Spôsob ako riešiť tento
problém je na nás občanoch
a rodičoch. Dohovorom
alebo jednoducho cez mobil
nahlásiť na miestnu políciu
Obvodné oddelenie PZ
Bratislava – Rusovce
t. č.: 02/62 85 90 73
Pri ukončení hrabania lístia
na Gaštanovej aleji nás pri
odchode čakala táto kôpka
.... (Stojisko je na Vývojovej
ulici – kontajner na zelený
odpad)
alebo jednoducho na známe
telefónne číslo 158,
odkiaľ bude alarmované
rusovské oddelenie. Po dohode
s naším oddelením sa
začína komplexné monitorovanie
Rusoviec, pričom
kontrola je zabezpečená
príslušníkmi polície aj
v civile. Doterajšie pôsobenie
vyústilo k zadržaniu
prvých vandalov a sprejerov.
V súčasnosti s nimi
prebieha občianskoprávne
konanie, pričom paralelne
si bude Mestská časť Bratislava
– Rusovce uplatňovať
náhradu škody v plnom
rozsahu. Obvodné oddelenie
polície má službu 24
hodín denne a je určené
pre mestské časti Jarovce,
Rusovce a Čunovo.
Podobne sme k našim dospievajúcim
deťom príliš
tolerantní a pozeráme
sa, ako nám devastujú
prostredie, v ktorom žijeme.
Rodičov chcem vyzvať,
že nie je možné, aby si
v domácnosti nevšimli, že
ich dieťa má vybavenie pre
sprejerstvo, a výhovorky
typu ,,to je môjho kamaráta“,
by nemali platiť.
V rozhovoroch s občanmi
rôznych vekových kategórií
zisťujem, že im prekáža
sprejerstvo, vandalizmus,
neporiadok, a preto aj tou -
to cestou apelujem na rodičov
dospievajúcich detí
a nás všetkých, neničme
naše prostredie a vážme si
prácu druhých. Naše okolie
je vizitkou nás všetkých!
Ing. Branislav Straka
Informačné tabule na novom náučnom chodníku.
(Páči sa nám to?) Veľký kus ľudskej práce je zasa zničený.
Naše deti v základnej škole.
Spät n á vä z b a / Ob č i a n s k e f ó r u m 10 / 11

DARČEK PRE
Rusovce
RUSOVCE:
2.decembra20087:23:34
od 1.12. do 31. 12. 2008
Obchodná zástupkyňa Prvej stavebnej
sporiteľne Antónia Zezuláková
dáva do pozornosti akciu pre klientov,
ktorí navštívia kanceláriu PSS
v Rusovciach na Balkánskej 102.
Darček môžu získať klienti, ktorí
uzatvoria novú zmluvu o stavebnom
sporení alebo zvýšia cieľovú
sumu v už uzavretej zmluve v mesiaci
december 2008 v kancelárii
Prvej stavebnej sporiteľne v Rusovciach.
Každý klient, ktorý splní
uvedené podmienky, získa TES-
CO poukážku v hodnote 100,- Sk
(3,32 EUR) za každých 100 000 korún
(3319,39 EUR) cieľovej sumy.
Poukážky budú klientom odovzdané
osobne do 10. januára 2009.