Rusovské noviny

www.rusovskenoviny.sk 

SAMOSPRÁVA 

Horúca otázka 

starostovi Rusoviec 

MÚ INFORMUJE 

Psy v našej 

mestskej časti 

ŠKOLA 

Naše deti spoznali 

príbeh odpadu 

Strana 3 

Strana 10 

Strana 11 

Rusovské noviny 

Noviny obyvateľov zadunajskej Mestskej časti Bratislavy - Rusoviec 

Apríl 

2013 

Sľukári si snívali 

nádherný sen 

Keď členovia SĽUK-u začiatkom päťdesiatych rokov 

minulého storočia zakotvili v našom kaštieli, mnohí 

netušili, že tento súbor sa tak výrazne zapíše do 

dejín Rusoviec. A nielen obecných, ale najmä do sŕdc 

tunajších dievčat a mládencov. Tanečníci, speváci, 

muzikanti, choreografi, krojárky, technici... Mnohí 

z nich našli v Rusovciach lásky svojho života, opustili 

svoje rodiská a usadili sa u nás. Navštívili sme niektorých, 

aby sme si zaspomínali na toto silné puto 

Rusovčanov a sľukárov. 

Foto: archív M. K. 

Václav Kováčik bol vychýrený tanečník 

pokračovanie na strane 6 

Rusovčania, pozývame vás! 

4. máj 2013 (sobota) 

Zadunajský majáles 

Máj v našej MČ už tradične otvárame 

Zadunajským majálesom. 

Tento rok sa stretneme už na jeho 

14. ročníku v sobotu 4. mája od 

14.30 hodiny v rusovskom parku. 

Pripravujeme bohatý kultúrny 

program, nebudú chýbať stánky 

s občerstvením a rôznymi darčekmi. 

Bližšie aktuálne informácie 

o podujatí sa dozviete z plagátov 

a z našej stránky 

www.bratislava-rusovce.sk. 

30. apríl 2013 (utorok) 

Stavanie mája 

Pred majálesom, ako sa patrí, postavíme 

máj. Príďte pomôcť so 

stavaním a ozdobovaním v utorok 

30. apríla popoludní približne 

od 17. hodiny na naše vynovené 

námestie. Dúfame, že aj vďaka 

vašim mašliam a stužkám bude 

vysokánsky máj krásnou ozdobou 

našej mestskej časti celý mesiac. 

Na obe podujatie ste všetci 

srdečne vítaní! 

1. alebo 2. jún 2013 (víkend) 

(podľa počasia) 

Medzinárodný deň detí 

Aký by to bol začiatok júna bez 

oslavy pre deti? Všetky deti srdečne 

pozývame na oslavu MDD 

na futbalové ihrisko, kde si budú 

môcť zasúťažiť, zabaviť sa a možno 

aj vyhrať nejakú peknú cenu. 

Pre istotu si u vás „rezervujeme“ 

dva dni – sobotu alebo nedeľu – 

popoludní od 14. hodiny, pretože 

sa chceme prispôsobiť čo najlepšiemu 

počasiu. 

Milé deti, poznačte si termín, 

všetky ste očakávané! 

Foto: archív MÚ

MÚ informuje 

Z rokovania miestneho 

zastupiteľstva 

21. marca 2013 

Na rokovaní, ktoré viedol starosta 

Dušan Antoš, sa zúčastnili siedmi 

z deviatich členov MZ. 

V úvode rokovania riaditeľka ZŠ a 

MŠ Marta Bičanová predložila návrhy 

nájomných zmlúv, ktoré boli 

nanovo uzatvorené so Základnou 

umeleckou školou, Daliborovo 

námestie a s Centrom voľného 

času, Hrobákova ul. Poslanci 

vzali informáciu na vedomie. 

Následne zástupca PZ v Rusovciach 

Otto Dóka predstavil nových 

pochôdzkarov – Andreja Markuseka 

a Ondreja Hýnskeho. Zároveň 

predložil plán priorít práce 

policajtov. Poslanec M. Mančík sa 

zaujímal o riešenie bezohľadného 

parkovania na chodníkoch. Podľa 

O. Dóku sa tieto priestupky usilujú 

riešiť dohovorom alebo pri opakovaných 

prípadoch následnými 

sankciami. 

Poslanci schválili návrh VZN 

o určení výšky finančných prostriedkov 

na financovanie originálnych 

kompetencií na úseku 

školstva a redakčnú opravu VZN 

č. 7/2012 o miestnych daniach. 

Schválili tiež prenájom pozemku 

registra C, parc. č. 413, v k. ú. Rusovce, 

s výmerou 230 m 2 na účel 

záhrada, ako prípad hodný osobitného 

zreteľa. 

Ďalším bodom bol návrh na odvolanie 

veliteľa obecného hasičského 

zboru P. Urbana a návrh na vymenovanie 

nového veliteľa tohto 

zboru, P. Filagu. Oba návrhy poslanci 

po zvážení dôvodov, ktoré 

podrobne priblížil predkladateľ 

návrhu, starosta D. Antoš, jednomyseľne 

schválili. Poslanci súhlasili 

aj s tým, aby DHZ Rusovce vykonával 

preventívne protipožiarne 

kontroly. 

V závere rokovania informoval 

starosta o predstavení urbanistickej 

štúdie pripravovaného obchvatu 

Rusoviec, ktoré sa uskutoční 

začiatkom apríla v priestoroch 

firmy Aurex. 

Poslanec Martin Mančík priblížil 

dôvody, prečo stiahol z rokovania 

bod, týkajúci sa návrhu VZN 

o obmedzení stavebných prác 

počas víkendu. Pôvodný predložený 

materiál vypracoval na základe 

VZN iných mestských častí, 

kde sú vykonávania hlučných domácich 

prác počas víkendov obmedzené. 

Všetky tieto VZN boli 

však napadnuté zo strany prokurátora, 

pretože nie sú v súlade so 

súčasnou legislatívou. Poslanec 

preto navrhol vytvorenie pracovnej 

skupiny, ktorá sa bude zaoberať 

vytvorením VZN, ktoré by nebolo 

v rozpore so zákonom. Nikto 

z poslancov nepodal interpelácie. 

Veronika Vandrášeková 

Elektronizácia služieb 

Elektronizácia miestnej samosprávy 

je ako spôsob moderného 

poskytovania služieb jednou z priorít 

celkového procesu informatizácie 

spoločnosti. Nevyhnutnosť 

modernizovať samosprávu, očakávaný 

silnejúci tlak obyvateľov, 

právnických aj fyzických osôb na 

elektronizáciu procesov v samospráve 

v plnom rozsahu, ako aj dostupné 

finančné možnosti viedli 

hl. mesto SR Bratislavu k návrhu 

na spracovanie projektu Elektronizácia 

služieb bratislavskej samosprávy. 

Do projektu, ktorý sa 

práve rozbieha, je zapojené hlavné 

mesto a všetkých 17 mestských 

častí. Vo výške 4,1 milióna eur ho 

podporí Operačný program Bratislavský 

kraj; zdroje EÚ a štátneho 

rozpočtu pokryjú 95 % výdavkov, 

hlavné mesto a mestské časti pokryjú 

zvyšných 5 %. 

Projekt sa orientuje výlučne na 

originálne kompetencie. Počas 

prípravnej fázy bolo vytipovaných 

spolu 85 kompetencií 

v 9 skupinách, ktoré sa vykonávajú 

najčastejšie. Na realizáciu 

projektu sú určené cca 2 roky. 

Po skončení by mali mať FO a PO 

možnosť vyriešiť viaceré záležitosti 

vo vzťahu k úradom miestnej 

samosprávy bez návštevy úradu, 

z pohodlia domova. 

Oľga Gáfriková, MÚ 

pokračovanie na strane 6 

Výmena 

na dôležitom poste 

Kým nehorí, je dobre. Ak však vypukne požiar, všetko 

ide bokom. Na takúto situáciu treba byť vo dne v noci 

dokonale pripravený. Prečo dochádza k výmene veliteľa 

obecného hasičského zboru v Rusovciach? Opýtali 

sme sa starostu Dušana Antoša, v ktorého právomoci 

je navrhnúť miestnemu zastupiteľstvu odvolanie 

a vymenovanie veliteľa. 

Aké závažné dôvody viedli 

k odvolaniu dnes už bývalého veliteľa 

Pavla Urbana? S čím ste boli 

nespokojný? 

V januári a vo februári t. r. sa uskutočnili 

viaceré kontroly (starosta, 

hl. kontrolór, technik BOZP, niektorí 

poslanci MZ v rámci mimoriadnej 

inventarizácie) a, žiaľ, 

všetky potvrdili, že v obecnom hasičskom 

zbore boli niektoré veci 

problematické (napr. nakladanie 

s PHM) a niektoré neúnosné 

(napr. neporiadok vo vnútorných 

priestoroch a obrovské množstvo 

vecí, ktoré s výkonom hasičskej 

činnosti vôbec nesúvisia). Niektoré 

problémy pretrvávali už dlhší 

čas, až som sa napokon rozhodol 

odvolať veliteľa. Na druhej strane 

by som nechcel poprieť to dobré, 

čo Pavol Urban od roku 2007 vo 

funkcii veliteľa vykonal a čo pozitívne 

ovplyvnil. 

Všeobecne sa vie, že požiarna 

zbrojnica nie je v dostatočne dobrom 

technickom stave. Plánuje sa 

s tým niečo robiť? 

Áno, to uznávam, že stavebno- 

-technický stav budovy nie je optimálny. 

Chcel by som, aby najneskôr 

do polovice júna miestny podnik 

RUSEKO opravil strechu a hasiči 

budú mať jednu z podmienok 

urobiť poriadok nielen v požiar- 

Foto: Veronika Vandrášeková 

nej zbrojnici, ale aj v jej okolí (odstránenie 

starých agregátov, starých 

automobilových skríň a pod., 

nachádzajúcich sa za požiarnou 

zbrojnicou na Maďarskej ulici). 

Výmena na poste veliteľa obecného 

hasičského zboru musí byť 

konzultovaná s Hasičským a záchranným 

útvarom hl. mesta SR. 

Aké bolo jeho stanovisko? 

Stanovisko HaZÚ, ktoré posudzuje 

iba odbornú pripravenosť nového 

adepta, bolo súhlasné. 

Kto zaujal uvoľnené miesto? 

Spĺňa náročné predpoklady? 

Na môj návrh schválilo MZ za veliteľa 

Petra Filagu, vekovo mladšieho 

člen OHZ, ktorý však má skúsenosti 

aj veliteľské skúšky, je aktívny 

a myslím si, že bude mať aj dostatočný 

rešpekt a podporu svojich 

kolegov. Verím, že nebude dochádzať 

k nevraživosti medzi jeho kolegami, 

aby som v budúcnosti nemusel 

riešiť nepríjemné situácie, 

ako sú – ľudovo povedané – polená 

hádzané pod nohy. Verím tiež, 

že práca v obecnom hasičskom 

zbore a dobrovoľnom hasičskom 

zbore bude pokračovať na dobrej 

úrovni aj napriek tomu, že výmena 

na tomto dôležitom poste môže poznamenať 

spoluprácu v kolektíve. 

(red.)

Samospráva / MÚ informuje 


VZN o obmedzenej stavebnej činnosti? 

Všetkým poslancom nášho MZ sme položili rovnakú 

otázku. Uvádzame odpovede tých, ktorí sa k problematike 

vyjadrili. 

OTÁZKA: 

Prichádza jar a s ňou intenzívnejšie 

práce okolo domov, v záhradách, 

pridružuje sa k tomu aj stavebná 

činnosť – drobná, no často 

aj intenzívna, spojená so zvýšeným 

hlukom, pohybom strojov 

a podobne, vykonávaná niekedy 

aj cez víkendové dni. Stavebník 

pracuje, susedov to však v čase 

voľna veľmi ruší. MČ zaznamenala 

aj jednu sťažnosť na túto tému. 

MZ sa problematikou zaoberalo 

v januári a marci t. r. Myslíte si, že 

VZN o obmedzení, prípadne vylúčení 

stavebnej činnosti v čase víkendov 

je potrebné? 

len prenesený výkon štátnej správy 

v oblasti stavebného úradu. 

Jednoducho povedané: štát príslušnými 

zákonmi nastavil pravidlá 

v oblasti výstavby a u nás si 

objednal len kontrolu takto vydaných 

pravidiel. 

Okrem to si myslím, že k vidieckemu 

charakteru Rusoviec patrí 

aj to, že veľa vecí sa snažia naši 

obyvatelia okolo domu vykonávať 

svojpomocne. Pracujúci človek 

takéto práce, vrátane stavebných, 

môže uskutočniť jedine cez 

víkend. Preto som zásadne proti 

akémukoľvek zákazu stavebných 

prác cez víkend prostredníctvom 

VZN. Je to rovnako nezmyselné, 

ako sa snažiť v Rusovciach obmedziť 

brechanie psov alebo kikiríkanie 

kohútov. 

že sú medzi nami aj ľudia, ktorí 

tvrdo pracujú celý týždeň a jedine 

v nedeľu majú priestor na rôzne 

domáce práce okolo domu alebo 

v záhrade. Preto si myslím, že by 

sme mali upraviť iba ťažké a hlučné 

stavebné práce. No problém 

nie je v zakazovaní, ide tu hlavne 

o medziľudské vzťahy. Viem si 

predstaviť, že sa susedia dohodnú, 

aby sa ojedinele mohlo pracovať 

aj v nedeľu. Kto iný ako sused 

susedovi vie znepríjemniť život? 

Týmto by som rád vyzval Rusovčanov, 

aby si uvedomili, že suseda 

majú často do konca života a je 

len na nich, ako budú vzájomne 

vychádzať, a že každého dom sa 

niekedy staval... 

je pre mňa sviatočným dňom. Preto 

som za taký variant, ktorý by 

umožňoval všetky práce bez obmedzenia 

počas šiestich dní v týždni, 

okrem nedele. V nedeľu by som navrhoval 

reguláciu stavebných prác 

tak, ako to úspešne funguje napríklad 

už celé desaťročia v Rakúsku. 

Rusovce sú okrem iného aj rekreačnou 

oblasťou Bratislavy. Obmedzením 

stavebných prác počas nedele 

by sa zvýšila atraktivita našej 

mestskej časti pre všetkých jej obyvateľov 

a návštevníkov. Zároveň by 

som chcel požiadať všetkých, ktorým 

ostanú hlučnejšie záhradné 

práce na nedeľu, aby ich nevykonávali 

aspoň v čase obeda. Už teraz 

sa teším na pokojné nedeľné prechádzky 

v prírode, ku ktorej máme 

v Rusovciach tak blízko. 

Martin Mančík 

Róbert Kalmár 

V prvom rade ide táto iniciatíva 

nad rámec kompetencií mestskej 

časti. Skôr či neskôr, po skúsenostiach 

iných mestských častí, 

by preto takéto VZN muselo byť 

zrušené. Mestská časť vykonáva 

Radovan Jenčík 

Nedeľa je deň pokoja a Rusovčania 

by si konečne zaslúžili oddych. 

Zároveň si však uvedomujem, 

Tak ako je dôležitá práca, je dôležitý 

aj odpočinok a pokoj. Na jednej 

strane musia mať ľudia možnosť 

obriadiť si domy a záhrady, na 

druhej strane by sme nemali byť 

obťažovaní hlukom miešačiek či 

zbíjačiek aspoň v nedeľu. Nedeľa 

Katarína Badalová 

Myslím, že je potrebné, avšak navrhujem 

kompromisné riešenie, a to 

obmedzenie vydať len na deň pracovného 

pokoja – nedeľu. 

(red.) 

Horúca otázka starostovi 

Kanalizácia na Maďarskej ulici patrí k prioritným 

úlohám starostu a mestskej časti. Ako sa postupuje 

v projektovej príprave? 

Dušan Antoš: Koncom marca sa 

uskutočnilo pracovné rokovanie 

starostu MČ, Bratislavskej vodárenskej 

spoločnosti, a. s. (BVS), 

a Hydrocoop, a. s., o kanalizácii 

na Gerulatskej a celej Maďarskej 

ulici (s vyústením do Balkánskej 

ulice). Ide o posledné ulice v Rusovciach, 

ktoré zatiaľ nie sú odkanalizované. 

Predpokladaný začiatok 

realizácie stavby je druhá 

polovica t. r. Súčasťou stavby kanalizácie 

bude aj rekonštrukcia 

vodovodu v uvedených úsekoch. 

Projektovú prípravu a stavebné 

povolenie zabezpečuje Hydrocoop, 

investorom stavby bude BVS, ktorá 

túto investičnú akciu zaradila 

do svojho plánu aj na základe 

môjho dlhodobého a intenzívneho 

úsilia, pri ktorom ma podporili aj 

niektorí poslanci miestneho zastupiteľstva 

a poslanec mestského 

zastupiteľstva. O dodávateľovi 

stavby rozhodne investor. 

MČ v spolupráci s Hydrocoopom 

už oslovila dotknutých obyvateľov 

stručným dotazníkom o pripojení 

sa na kanalizáciu a v prípade potreby 

bude s nimi aj naďalej komunikovať. 

(red.) 

Samospráva / MÚ informuje 02 / 03

Časté výpadky elektriny 

V našej MČ dochádza pomerne 

často k výpadkom elektrickej energie. 

Dodávka býva na celom obývanom 

území MČ prerušená na kratší 

i dlhší čas dobu, a problém sa tak 

dotýka cca 3 200 obyvateľov. V prípade 

výpadku sa energetici síce usilujú 

o obnovenie dodávky elektrickej 

energie, ale to opakujúci sa problém 

obyvateľov dostatočne nerieši. 

MČ Bratislava – Rusovce sa obrátila 

na Západoslovenskú distribučnú, 

a. s., ktorá v písomnej odpovedi 

uvádza, že od 9. marca 2012 do 26. 

decembra 2012 došlo k prerušeniu 

dodávky elektriny spolu 16-krát, 

a to z dôvodu porúch na vedeniach, 

ktoré sú napájané z transformovne 

v Petržalke. Pre zlepšenie a skvalitnenie 

dodávky elektrickej energie 

Západoslovenská distribučná, a. s, 

rekonštruuje rozvodňu 110/22 kV 

v Petržalke a plánuje pritom použiť 

aj novú a spoľahlivejšiu ochranu 

napájacích liniek. Rekonštrukcia by 

mala byť hotová v týchto dňoch. Aj 

keď rôzne poruchy nemožno predvídať, 

predsa len dúfame, že rekonštrukcia 

rozvodne odstráni časté 

výpadky elektrickej energie v Rusovciach. 

Oľga Gáfriková, MÚ 

Jarná deratizácia 2013 

Regionálny úrad verejného zdravotníctva 

každoročne upozorňuje 

na zákonnú povinnosť vykonať celoplošnú 

deratizáciu (reguláciu živočíšnych 

škodcov) v období od 1. 

apríla do 15. mája 2013. Mestská 

časť vykoná deratizáciu vo všetkých 

objektoch, ktoré má v správe alebo 

majetku, podnikatelia – fyzické aj 

právnické osoby – vo všetkých objektoch, 

ktoré im patria, resp. ich 

spravujú, pričom musia využiť výlučne 

služby firiem oprávnených 

profesionálne vykonávať deratizáciu. 

Občania sú povinní vykonať 

reguláciu živočíšnych škodcov vo 

svojich pivničných priestoroch, domoch, 

ako aj na pozemkoch využívaných 

na chov hospodárskych zvierat, 

pričom ju môžu vykonať aj svojpomocne 

prípravkami schválenými 

na tento účel. Naša MČ si túto povinnosť 

vo všetkých objektoch, ktoré 

spravuje, splní do konca apríla 2013. 

Zásahové vozidlo 

Hasičský a záchranný útvar hl. 

mesta SR Bratislava vyraďoval ku 

koncu roka 2012 zo svojho autoparku 

zásahové vozidlá. Vďaka veľkému 

úsiliu poslanca MZ Radovana 

Jenčíka a starostu Dušana Antoša 

sa podarilo jedno z týchto zásahových 

vozidiel zn. KAROSA CAS K 

25-L 101 H získať formou darovacej 

zmluvy s MČ Bratislava - Rusovce 

pre potreby Obecného hasičského 

zboru Rusovce. Veríme, že aj keď 

vozidlo už nie je najnovšie, poslúži 

ešte nejaký ten rok našej mestskej 

časti. 

Zuzana Červenáková, MÚ 

Úhrada za služby 

rozhlasového a televízneho 

vysielania 

Dôchodcovia, ťažko zdravotne postihnutí 

a ľudia v hmotnej núdzi si 

mohli do konca marca 2013 uplatniť 

nárok na menšie koncesionárske 

poplatky, museli to však zákonne 

preukázať priamo Rozhlasu 

a televízii Slovenska (RTVS). 

Vzhľadom na krátky čas a isté problémy, 

ktoré sa pri realizácii ohlasovacej 

povinnosti vyskytli, RTVS 

oznamuje, že bude akceptovať preukázanie 

tejto skutočnosti až do 30. 

júna 2013. 

Občania, ktorí v tejto predĺženej 

lehote preukážu svoje nároky na 

úľavu, ju získajú spätne od začiatku 

roka 2013. Po 30. júni 2013 už 

nebude možné so spätnou platnosťou 

akýmkoľvek spôsobom uplatňovať 

predmetné úľavy. Kópie dokladov 

preukazujúce nárok na zmenu 

sadzby, resp. odhlásenie zasielajte 

na adresu: 

RTVS, Odbor výberu úhrad, 

Mlynská dolina, 

845 45 Bratislava 

s uvedením variabilného symbolu 

alebo evidenčného čísla SIPO. 

Pre zefektívnenie a zrýchlenie komunikácie 

bude možné doručovať potrebné 

dokumenty aj v elektronickej 

podobe na e-mailovú adresu: uhrady@rtvs.sk. 

Podrobnosti nájdete na 

stránke www.uhrady.rtvs.sk. 

RTVS spustila infolinku na pomoc 

občanom v tejto problematike: číslo 

18288 je k dispozícii 7 dní v týždni 

od 8. do 20. hodiny. Infolinka je spoplatnená. 

(red.) 

Zavítali k nám žraloky 

Reč však nie je o finančníkoch, ale o skutočných podmorských 

tvoroch, ktoré v obrovskom mobilnom 

akváriu s objemom pätnásťtisíc litrov vody na tri dni zavítali 

do Rusoviec. Pôvodom francúzsky biológ Fabrice 

Lesieur by totiž prostredníctvom živej putovnej výstavy 

Slovákom rád predostrel, že žraloky nemusia byť len 

nebezpečné. 

„Žraloky netreba zabíjať, nie sú 

to krvilačné beštie,“ snaží sa šíriť 

hlavnú myšlienku svojej práce 

F. Lesieur, ktorý sa chovom 

a rozmnožovaním žralokov v zajatí 

zaoberá už takmer dvadsať rokov. 

„Ročne ľudia na rekreačných 

rybačkách vylovia až stotisíc kusov 

žralokov. Následkom toho za 

posledných desať rokov vymrela 

polovica ich celkovej populácie,“ 

prezradil lámanou slovenčinou 

Francúz, žijúci v Leviciach, ktorý 

sa však rozhodol presunúť k našim 

západným susedom. „Zaoberám 

sa umelým chovom žralokov a ich 

následným vypustením do voľnej 

prírody. Zároveň sa snažím bojovať 

o zmenu zákonov, ktoré by 

nedovoľovali rybárčenie na žraloky. 

Na Slovensku som pre svoje 

projekty nenašiel veľké pochopenie 

a najmä finančnú podporu, a 

tak odchádzam do Čiech,“ doplnil 

biológ, ktorý má v pláne vybudovanie 

obrovského pevného akvária 

na stabilnom mieste. 

Najmä vo filmoch sú žraloky vykresľované 

ako jedny z najnebezpečnejších 

podmorských tvorov. 

Ich chovateľ sa nás usiloval presvedčiť 

o pravom opaku: „Sú to 

veľmi citlivé tvory. Vedia rozlíšiť 

ľudský strach a podľa toho sa aj 

správajú. Tieto žraloky napríklad 

mňa vnímajú ako jedného zo „svojich“, 

a preto by mi nikdy neublížili. 

Dávam im jedlo, pichám injekcie, 

keď je to nevyhnutné, potápam 

sa k nim,“ dozvedáme sa od 

človeka, ktorý žralokom zasvätil 

prakticky celý život a doposiaľ mu 

nikdy neublížili. Najmä najmladšiu 

generáciu by preto rád presvedčil, 

že žralokov sa skutočne netreba 

báť, ale pri ich aktuálne až 

alarmujúcom úbytku treba spraviť 

všetko, aby tento morský prežil. 

Text a foto: 

Veronika Vandrášeková

MÚ informuje / občianske iniciatívy 


Návrat k fašiangom 

Hoci zima ukázala svoju silu a neústupčivú tvár ešte aj 

počas Veľkej noci, na pravý zimný čas sme väčšinou už 

zabudli. Plesy, zábavy či fašiangové maškarády ostali 

iba v spomienkach... Predsa je však dôvod, aby sme sa 

k nim aspoň niekoľkými vetami vrátili. 

Obľúbené fašiangové popoludnie 

s maskami, ktoré MČ organizuje 

už viac rokov, malo tento rok 

zásadnú novinku – nefalšovanú, 

pravú dedinskú zabíjačku. Za nápadom 

stál starosta Dušan Antoš; 

ale neostal iba pri myšlienke. Už 

v sobotu pred fašiangovým sprievodom 

sa opásal mäsiarskou zásterou 

a spolu s viacerými poslancami 

a priateľmi sa pustil do práce, 

aby vlastnoručne pripravil mäsové 

výrobky, ktoré potrebujú „odstáť“. 

Chutné jaternice a tlačenka veru 

išli poriadne na odbyt. Málokto 

pritom tušil, kto ich tak vynikajúco 

pripravil. 

Zabíjačka je poriadne ťažká práca, 

prevažne pre mužov. Ešte aj v utorok, 

keď už bola zábava pred požiarnou 

zbrojnicou v plnom prúde, 

sa muži len tak zvŕtali pri porciovaní 

prasaťa, výrobe klobások, 

pečení mäsa, varení ovarovej polievky 

či príprave škvarkov... Pozornému 

oku neušlo, že sa zastavili 

až večer, keď pomaly odchádzali 

poslední účastníci. Až vtedy nastal 

čas, aby si „mäsiari-naturisti“ 

Jozef Lászlo, Jozef Tomas a Jozef 

Karácsony a ich pomocníci Marta 

Kováčiková, Katarína Hárerová, 

František Lošonský, Peter Golej 

a Radovan Jenčík sadli, oddýchli 

a v pokoji vychutnali pohár vareného 

vínka či kalíštek tvrdého. No 

veď aj to patrí k pravej dedinskej 

zabíjačke! 

Ľúto bolo napokon len starostovi 

Dušanovi Antošovi, ktorý sa na 

prvú zabíjačku nesmierne tešil. 

Zúčastniť sa však na nej nemohol, 

pretože ďaleko od Bratislavy nečakane 

odprevádzal na poslednej 

ceste svojho dlhoročného blízkeho 

priateľa. Škoda, že prednosť musela 

dostať smutná rozlúčka aj z pohľadu 

poslanca Petra Horvátha, 

ktorý pomáhal pri výrobe mäsiarskych 

výrobkov v sobotu. 

Na druhej strane bol starosta rád, 

že nápad sa pretavil do vydareného 

podujatia. Ďakuje všetkým, 

ktorí priložili ruku k dielu: organizátorom, 

DFS Gerulata, hasičom 

i školákom a ich učiteľkám za pek- 

Foto: archív MÚ 

né masky. Účastníci fašiangov sa 

mohli bezstarostne baviť len vďaka 

tomu, že je mnoho ľudí, ktorých 

práca je skrytá a prejavila sa „len“ 

v príjemnej atmosfére vydareného 

tradičného podujatia. 

(red.) 


Všetkým ženám 

všetko naj 

Pri príležitosti MDŽ sa ani v Rusovciach 

nezabudlo na naše zlaté 

babičky, mamičky, sestry, manželky, 

prosto všetky naše ženy. Na 8. 

marca pripravila výročnú členskú 

schôdzu Jednota dôchodcov Slovenska 

v Rusovciach. Do kultúrnej 

sály MÚ zavítal aj starosta Dušan 

Antoš a s kvietkom zablahoželal 

každej oslávenkyni. Podobne nezabudol 

ani na pravidelné návštevníčky 

nášho Klubu dôchodcov 

a všetko naj k sviatku s kvietkom 

poprial aj im na stretnutí 12. 

marca. K blahoželaniu sa trošku 

neskôr, ale o to úprimnejšie pripájajú 

aj pracovníci MÚ a všetkým 

našim ženám rôzneho veku želajú 

veľa lásky, zdravia, rodinnej pohody 

a šťastia. 

Mária Jajcajová, MÚ 

Foto: Ingrid Iványová 

MÚ informuje / občianske iniciatívy 04 / 05

pokračovanie z titulnej strany 

Sľukári si snívali nádherný sen 

lu bývať v kaštieli v jednej izbe. 

klóru prešiel k opernému spevu. 

V kaštieli som bývala štyri roky 

Po skončení tanečnej kariéry som 

ako slobodná a potom ešte šesť 

v Rusovciach založila Detský fol- 

ako vydatá. Na toto obdobie mám 

klórny súbor Gerulata, ktorý ve- 

len tie najkrajšie spomienky. A to 

diem už 20 rokov – folklór je 

nielen na kaštieľ, ale aj na Rusov- 

moja srdcová záležitosť a je to 

ce, stali sa mi druhým domovom 

náš nádherný slovenský klenot. 

a tým sú dodnes. Po určitom čase 

mám pocit, že to bol len sen ako 

z rozprávky: bývali sme v jednej 

Manželia 

Jozefína a Karol Starsichovci 

veľkej izbe, kde sme mali závesmi 

rozdelenú obývačku, spálňu, 

kuchyňu... V kaštieli bývali slobodní, 

aj manželské páry – bezdetné 

a aj s deťmi. Ak sa niekto 

po pridelení bytu odsťahoval, 

ihneď sa miesto zaplnilo niekým 

novým. Vždy sa zasmejeme, 

keď si syn Radoslav, ktorý sa 

„do kaštieľa narodil“ a býval tam 

s nami šesť rokov, spomína, ako 

sa schovávali po jeho zákutiach, 

Manželia 

Alžbeta a Ladislav Uhrákovci 

Manželia Uhrákovci síce nie 

sú Rusovčania, no všetci ich 

tak berieme. Najmä bez pani 

Betky si tunajší detský folklór 

nevieme ani predstaviť. 

Na časy v SĽUK-u si zaspomínala 

takto: 

vanie môjho života. Do SĽUK-u 

som prišla v septembri 1972 z Považskej 

Bystrice. Manžel pochádza 

z Veľkých Ripnian – okres 

Topoľčany, do SĽUK-u nastúpil v 

roku 1973 z Vojenského umeleckého 

súboru (VUS), ktorý pôsobil 

v Bratislave. Hoci sme sa vídali v 

práci cez prestávky, to „pravé“ zo- 

ako prežíval sľukárskeho Mikuláša, 

či na dožinky v Rusovciach, 

keď SĽUK v parku v amfiteátri 

vystupoval a on sa počas vystúpenia 

speváckeho zboru postavil 

k manželovi na javisko. Dcéra 

Michaela sa nám už narodila 

v Petržalke, kam sme sa odsťahovali, 

keď sme si v roku 1982 kúpi- 

S folklórom som sa po prvý raz 

známenie nastalo až v roku 1974, 

li nový byt. Najkrajšie z toho ob- 

stretla v Žiline v roku 1970 vo 

keď sa nasťahoval do kaštieľa. 

dobia boli chvíle, keď celý súbor 

folklórnom súbore Stavbár, kde 

Predtým sme sa ani len nezdra- 

vycestoval na zájazd, boli sme na- 

Pani Jozefína prišla do SĽUK-u 

som pôsobila v tanečnej zložke 

vili... Zaujal ma najmä šarmom a 

ozaj ako jedna rodina. Nesmiem 

veľmi mladá, hneď po skončení 

dva roky. Tu sa vo mne prebu- 

„neobyčajným“ hlasom. Zobrali 

vynechať ani krásne prechádzky 

základnej školy. Rovnako veľmi 

dila obrovská láska k ľudovému 

sme sa po dvoch rokoch známos- 

po rusovskom parku: keď sme si 

mladá padla do oka svojmu teraj- 

tancu a tým aj ďalšie nasmero- 

ti v roku 1976 a začali sme spo- 

ráno otvorili okno, celú izbu za- 

šiemu manželovi, rodákovi z Ru- 

plavila nádherná vôňa stromov 

soviec. Ako sa to všetko zbehlo? 

– platanov a gaštanov – pásli sa 

Pani Jozefína: Pochádzam 

tam kone, ovce... Nezabudnuteľ- 

z obce Vígľaš – Pstruša z okresu 

né boli sľukárske živánske a va- 

Detva. Do SĽUK-u som nastúpila 

renia guľášov pri „malom bagri“, 

1. augusta 1978 hneď po skončení 

tam sa stretávali najmä tí, čo bý- 

ZŠ na základe konkurzu. S budú- 

vali v kaštieli. V SĽUK-u som pô- 

cim manželom sme sa zoznámili 

sobila 20 rokov ako sólistka v ta- 

v novembri 1979 v deň osláv jeho 

nečnej a manžel 18 rokov ako só- 

narodenín. Zabávali sa s priateľ- 

lista v speváckej zložke. Folklóru 

mi a minuli sa im cigarety, ktoré 

sme sa spoločne venovali 18 ro- 

išiel manžel kúpiť do dolnej rusov- 

kov. Manžel po rozpustení spe- 

skej krčmy autom. Na spiatočnej 

váckeho zboru odišiel na Novú 

ceste mu došiel benzín. Zastal asi 

scénu, kde pôsobil 2 roky, po- 

v strede dediny, kde sme sa s ko- 

tom prešiel do speváckeho zboru 

legyňou prechádzali a pritom sme 

SND, kde je dodnes. Takže od fol- 

si pospevovali. Práve sme sa vráti-

kultÚra 


dom, narodili sa nám dve dcéry 

li“. Zábavu sme pretancovali a keď 

tanci občas aj pevnejšie chytiť? 

Vierka a Martinka. Obe dievčatá 

ma chcel odprevadiť domov, tro- 

Veru nie, absolútne sme si dôvero- 

som od malička viedla k ľudovému 

chu som ho odrádzala, veď predsa 

vali. Navyše, doba bola trochu iná 

umeniu, dodnes majú veľmi klad- 

bývam na druhom konci dediny... 

ako teraz. S dievčatami zo súboru 

ný vzťah k folklóru. 

No nedal sa odradiť a odvtedy sa 

sme boli kamarátky. Keď Václav 

Manžel Karol dodáva len jednu, 

začal náš krásny spoločný život. 

prestal tancovať, zostal pri súbo- 

no veľmi podstatnú vetu: Keď som 

Václav prišiel z Liptovských Slia- 

re pracovať ako technik, čiže stále 

spozoroval dve dievčatá, ako si po- 

čov do SĽUK-u ešte v čase, keď 

chodieval aj na zájazdy, bol poruke 

spevujú v strede Rusoviec na pre- 

kaštieľ bolo treba dať do poriadku, 

pri skúškach i vystúpeniach. 

chádzke, bolo jasné, že sú to sľukár- 

poupratovať, pripraviť na bývanie. 

Žiaľ, Václav nečakane, v relatívne 

ky. Som veľmi rád, že mi vtedy po- 

To sme sa ešte nepoznali. Potom 

mladom veku zomrel. Jeho Marta 

mohli potlačiť auto, veď tá jedna sa 

vojenčil vo VÚS a onedlho sme sa 

si dlhé roky nevedela na život bez 

mi nesmierne zapáčila – výrazný- 

zoznámili. Spomínam si, ako som 

neho zvyknúť. Miesto pri nej na- 

mi očami, postavou a tiež hlasom. 

bola na prvej návšteve v Liptove – 

vždy zostalo len preňho. 

Jozefína s kolegom tenoristom 

Antonom Križanom v Prahe 

na Žofíne, r. 1980. 

Manželia 

Marta a Václav Kováčikovci 

všetci boli zvedaví, čo za „Maďarku“ 

z dolniakov si Václav vybral... 

No neodhovárali ho, asi by sa ani 

nebol dal. Po svadbe sme krátko 

bývali u mojich rodičov, a keď sa 

Manželia 

Rozália a Michal Babejovci 

Michal Babej patril ku kmeňovým 

tanečníkom SĽUK-u. Do súboru 

nám narodil prvý syn Peter, na- 

prišiel z Ukrajinského ľudového 

li z vystúpenia. Sympatický mla- 

sťahovali sme sa do kaštieľa. Tam 

súboru. Do svojej Rozálie, mladšej 

dík nás oslovil, či by sme mu ne- 

sa nám narodil aj ďalší syn Martin 

o desať rokov, sa zahľadel ako zre- 

pomohli s odtlačením auta. Sa- 

a neskôr aj dcérka Zuzanka. Hoci 

lý tridsiatnik. Domov na východné 

mozrejme, keď tak pekne poprosil, 

sme išli „len“ do jednej izby, bola 

Slovensko sa už nevrátil, aj preň- 

kto by odmietol? Auto sme odtla- 

veľká a šikovne sme si ju predelili 

ho sa Rusovce stali osudom. Rozá- 

čili a on nás pozval na jeho oslavu. 

závesmi. Takže sme tam mali všet- 

lia si zaspomínala: Michal patril 

Jeho dobrosrdečnosť nás prekva- 

ko – kuchyňu, obývačku i spálňu. 

k zrelým mužom, keď sme sa zo- 

pila, pozvanie sme prijali a ... tu sa 

V kaštieli vládol „internátny“ sys- 

známili, mal 31 rokov, čiže bol to 

začal náš spoločný román, ktorý 

tém, manželské páry bývali v sa- 

v mojich očiach už hotový chlap. 

trvá dodnes. V tom čase som býva- 

mostatných izbách, slobodní spo- 

Predtým som chodila s chlapcom 

la v kaštieli ešte s piatimi kolegy- 

ločne po štyroch, piatich. Veľmi 

z Rusoviec takmer 5 rokov a čaka- 

ňami na izbe – doteraz si to pres- 

dobre sme si rozumeli, navštevo- 

la som naňho aj počas jeho vojen- 

ne pamätám – číslo 222. Bývala 

vali sa, na chodbe sa dalo vyrie- 

činy. Bol v Českých Budějoviciach 

tam väčšia časť sľukárov – taneč- 

šiť takmer všetko. Keď boli naši 

a vzťah sa nám začal rozpadať, keď 

níci, speváci aj „orchestráci“. Bolo 

Václav Kováčik sa stal členom ta- 

manželia na zájazde so súborom 

začali vojenčinu predlžovať o ďal- 

nás okolo šesťdesiat, tuším aj šesť 

nečnej zložky SĽUK-u krátko po 

– a bývalo to veru často, chodievali 

šie mesiace. To sme akosi nevydr- 

manželských párov. 

jeho vzniku. Do Rusoviec prišiel 

na týždne po republike i do zahra- 

žali a rozišli sme sa. On si potom 

Pre mňa to bolo prekrásne obdo- 

začiatkom 50. rokov z Liptova a už 

ničia – my manželky sme si navzá- 

našiel dievča z Čiech. Ešte spome- 

bie, pretože ako veľmi mladá som 

tu zostal. Jeho Marta, Rusovčan- 

jom pomáhali. V kaštieli sme bý- 

niem, že sme chodievali spoloč- 

mala profesiu, ktorá mi bola aj ko- 

ka, si na chvíle zoznámenia spo- 

vali šesť rokov, boli to naozaj krás- 

ne vyprevádzať mládencov Rusov- 

níčkom, spoznala som mnoho za- 

mína, akoby to bolo včera: 

ne časy, na aké sa nezabúda... Všet- 

čanov odchádzajúcich na vojenči- 

ujímavých ľudí, našla som si veľa 

Najskôr musím prezradiť, že v ro- 

ci piati sme sa potom nasťahovali 

nu, a tam sa veru doslova spieva- 

priateľov. V súbore som pôsobila 

koch mojej mladosti boli chlapci 

do domu, ktorý sme si postavili v 

lo: Komu ja zanechám moju milú? 

deväť rokov. Dodnes sa pravidel- 

zo SĽUK-u pre mnohé dievčence 

Rusovciach. A či som nežiarlila na 

Zanechám ju sľukárom... Naozaj 

ne raz do roka stretávame a spo- 

z Rusoviec naozaj veľmi zaujíma- 

tanečnice, ktoré Václav musel pri 

sa stalo, že viaceré sme odprevá- 

míname na krásne chvíle prežité 

ví a príťažliví. Prišli z celého Slo- 

v SĽUK-u. Samozrejme, k tomu 

venska, tancovali, hrali, spieva- 

patria aj zážitky z množstva vy- 

li... Boli to prosto v našich očiach 

stúpení – či to bolo na zájazdoch 

umelci. Vonkoncom tým nechcem 

po celom Československu alebo v 

povedať, že „naši“ chlapci z Ruso- 

zahraničí, napr. vo vtedajšej Ne- 

viec sa nám nepáčili, to určite nie, 

meckej demokratickej republike, 

no predsa len sľukári boli vtedy 

Maďarsku, Švédsku, Nórsku a po- 

v „kurze“. Mala som niečo vyše 

dobne. 

dvadsať rokov, keď som zašla na 

Zobrali sme sa v septembri 1982, 

„osudnú“ fašiangovú zábavu do 

spočiatku sme bývali u manželo- 

kaštieľa. Dodnes vidím tie preni- 

vých rodičov v Rusovciach, o tri 

kavo modré oči, ktoré sa z druhého 

roky sme si tu postavili rodinný 

konca sály do mňa doslova „zabod- 

kultÚra 06 / 07

dzali ako svojho chlapca na vojenčinu 

Rusovčana a potom sme 

si zobrali sľukára. Mne sa stala 

osudnou zábava u Zezuláka – tak 

sme hovorili krčme oproti kaštieľu, 

kde sa konali zábavy. Tam sme 

sa videli s Michalom po prvý raz 

a odvtedy sme vedeli, že patríme 

k sebe. Hoci mal odísť domov a 

pôsobiť v Ukrajinskom súbore ako 

tanečný pedagóg, zostal so mnou. 

Po čase sme sa zobrali, vydávala 

som sa v deň, keď sa Ruženke 

Littvovej narodila dcérka Adrika. 

Jej manžel Albín, dobrý kamarát 

môjho nastávajúceho, mal na našej 

svadbe dôležitú úlohu – staral 

sa o víno. Veľmi pekný vzťah som 

mala s Michalovou mamičkou. 

Michal bol polosirota, otec mu po 

návrate z Ameriky, kam odišiel za 

zárobkom, ochorel na zápal pľúc 

a zakrátko zomrel. Jeho mamička 

bývala v Nižných Repašoch v drevenici, 

bola to drobná žena v kroji, 

veľmi ma mala rada. Moji rodičia 

si zasa vážili Michala, keďže bol 

trochu starší, dôverovali mu. Mal 

to k nám z kaštieľa kúsok, len cez 

park... Spomínam si, ako ich popýtal 

o moju ruku, ako s bratom zháňali 

obrúčky, veď vtedy takmer nič 

nebolo dostať. Keď som šla z práce 

z pošty v Horskom parku, zastavili 

sme sa vo vinárni, tam mi obrúčku 

nastokol – a dodnes ju mám na 

prste. Po svadbe sme sa presťahovali 

do kaštieľa, strávili sme tam 

deväť rokov, obe dievčatá sa nám 

narodili v čase, keď sme tam bývali. 

Najťažšie to pre nás, druhé 

polovičky, bolo v čase dlhých zájazdov. 

Môj Michal bol napríklad 

pol roka v Amerike, jedny Vianoce 

strávil vo Francúzsku. Spomínam 

si, ako sme im tam po autobuse posielali 

vianočné stromčeky a napečené 

dobroty. V takýchto časoch 

sa ukázalo, ako je nám v kaštieli 

dobre, spoločne sme si chodievali 

zacvičiť do tanečnej sály, chodili 

sme spolu do kina, dokonca nás 

odviezol aj priviezol spoločný autobus, 

spoločne sme vešali bielizeň 

na dlhokánskej chodbe – vtedy 

to v kaštieli vyzeralo ako v talianskej 

uličke. Rada veru na tie 

chvíle spomínam, bolo to pekné 

obdobie nášho života. 

Ani manželom Babejovcom nebol 

dopriaty dlhý spoločný život. Michal 

ťažko nevyliečiteľne ochorel 

a pred dvadsiatimi rokmi svoju 

Rozáliu opustil. 

Marta s Rozáliou mali teda aj 

v tomto veľmi podobný osud. No 

stretnutie s nimi pri príprave tohto 

článku nebolo smutné, naopak. 

Obe kamarátky sa pri čaji veru aj 

úprimne zasmiali. Ich príhody zo 

života v kaštieli so SĽUK-om nemali 

konca... 

Manželia 

Ružena a Albín Littvovci 

Tanečník Albín Littva pochádza z 

Liptovských Sliačov, patrí medzi 

prvých členov SĽUK-u, pamätá 

ešte časy, keď kaštieľ patril pohraničnému 

vojsku a sľukári ho 

prišli vyriadiť a pripraviť pre 

súbor. Pani Ruženka je rodáčka z 

Rusoviec, ktorá má k SĽUK-u veľmi 

blízko, veď 18 rokov pracovala 

ako krojárka. Obaja manželia načreli 

do spomienok: 

Mala som asi 15 rokov, ešte som 

bola učnicou obchodu a aranžérstva, 

keď do kaštieľa prišli mladí 

ľudia z rôznych kútov Slovenska. 

Išlo o členov SĽUK-u, ktorí 

sa folklóru venovali profesionálne. 

S niekoľkými chlapcami som 

sa spoznala, mali okolo 17 rokov, 

chodili pomáhať aj na rodičovské 

gazdovstvo. Medzi nimi bol aj Albín, 

no vtedy bolo ešte skoro hovoriť 

o láske. Hoci som veľmi chcela 

tancovať, do SĽUK-u som sa neprihlásila, 

aby neboli klebety, že je to 

kvôli týmto chlapcom. Po vyučení 

ma vzali do Maďarského ľudového 

umeleckého kolektívu, sídlo mal 

v Budmericiach a neskôr v kaštieli 

v Hodoch pri Galante. Tam som 

pretancovala tri roky, súbor však 

zrušili, a tak som sa vrátila domov. 

Odvtedy sme sa s Albínom vídali 

častejšie, až napokon preskočila 

povestná iskra a my sme spolu 

dodnes. Čoskoro sme sa vzali a narodil 

sa nám syn Tibor. V kaštieli 

sme nebývali, len manžel ešte za 

slobodna. No tamojší život som 

dobre poznala. Bol veľmi družný, 

žili sme ako jedna veľká rodina 

– bratia a sestry. Folklór a súbor 

sme brali ako svoj život, nielen ako 

zamestnanie, ako je to často dnes. 

Osud chcel, že pôsobenie v SĽUK-u 

sa mi nevyhlo. Stala som sa krojárkou. 

Celých 18 rokov som šila a vyšívala 

kroje podľa návrhov, upravovala 

ich na postavy, jeden čas 

som mala na starosti 28 tanečníkov, 

všetky ich kroje a ďalšie rekvizity. 

So súborom som chodila aj 

na zájazdy, a keďže sme pracovali 

v SĽUK-u obaja, spočiatku sa nám 

o deti starala moja mama. To sme 

už mali aj dcéru Adrianu. Keďže 

však zájazdy trvali aj niekoľko mesiacov, 

čím boli deti staršie, tým 

väčšiu starostlivosť si vyžadovali. 

Tak som po 18 rokoch v súbore 

skončila a zamestnala sa v obchode. 

Keď som odišla do dôchodku, 

po pár rokoch som sa do SĽUK-u 

vrátila opäť – pracovať na vrátnicu. 

Tam som zotrvala ďalších 15 rokov. 

Takže môj život je s týmto súborom 

zviazaný ešte pevnejšie, ako niektorých 

umelcov. Sme aj s manželom 

radi, že aj naši traja vnuci zakúsili 

folklór: všetci tancovali v DFS 

Gerulata u Betky Uhrákovej. Nuž 

a najmladší vnuk, ktorý bude mať 

17 rokov, začínal tiež v DFS ešte ako 

päťročný, a teraz tancuje v súbore 

Ekonóm. Má folklór veľmi rád, má 

vlastný kroj, vyšívali mu ho ešte 

babky v Litovských Sliačoch. A či 

chodíme na predstavenia SĽUK-u? 

Nechýbame na žiadnom, držíme 

tomuto súboru palce, veď je súčasťou 

nášho života. 

Manžel Albín dodáva: V Liptove 

bolo veľmi veľa rôznych súborov, 

takmer celá naša rodina tancovala. 

Do SĽUK-u ma dotiahol vynikajúci 

choreograf, pán Kubánka, ktorý bol 

tiež od nás z Liptovských Sliačov. 

Veľmi dobre si pamätám, ako sme 

sa usilovali dať kaštieľ vzorného 

poriadku, keď ho SĽUK od ministerstva 

kultúry dostal. Niečo z toho 

bolo zachytené aj vo filme Rodná 

zem, kde som účinkoval v tanečných 

scénach. Niektoré sa však nenakrúcali 

v tunajšom kaštieli, ale 

v ateliéroch v Prahe. 

Krásnych a živých spomienok 

by bolo ešte veľa. Súbor 

SĽUK je fenomén, ktorý má 

azda naozaj najhlbšie korene 

práve v Rusovciach. 

Pripravila Beata Vrzgulová 

Foto: Archív

Rusovce v štatistike 

Štatistický úrad SR už zverejnil niektoré definitívne 

údaje zo sčítania obyvateľov, bytov a domov 2011. 

Vybrali sme zaujímavosti týkajúce sa Rusoviec. 


Štatistický úrad SR vydal doteraz 7 publikácií so základnými údajmi zo 

sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 o obyvateľstve s trvalým pobytom 

v SR, krajoch, okresoch a obciach podľa pohlavia a veku, národnosti, 

náboženského vyznania, najvyššieho dosiahnutého vzdelania, materinského 

jazyka, najčastejšie používaných jazykov na verejnosti a v domácnosti 

a počítačových znalostí. 

V deň sčítania – teda 21. mája 2011 – žilo v našej MČ 2 845 obyvateľov 

s trvalým pobytom, z toho 1 380 mužov a 1 465 žien. Podrobnejší pohľad 

na vekové zloženie prezrádza, že v Rusovciach žije vo veku: 

• do 19 rokov: 

• od 20 do 39 rokov: 




Venujte 2 % 

na dobrú vec 

581 obyvateľov; 




59 obyvateľov. 

K slovenskej národnosti sa prihlásilo 

2 380 obyvateľov, k maďarskej 

284, k českej a nemeckej po 18, 

k chorvátskej 16 obyvateľov. Žije 

medzi nami 7 Ukrajincov, 4 Rusíni, 

6 Poliakov, 4 Srbi, 1 Rus, 3 Bulhari, 

1 Moravan, 1 Róm a 23 občanov 

iných národností. Za materinský 

jazyk označilo slovenčinu 2 373 občanov, 

maďarčinu 285 občanov, počet 

ostatných označených jazykov 

vyplýval z národnosti. 

Z pohľadu náboženského vyznania 

je v prevahe rímskokatolícke náboženstvo 

(1 629), ďalej evanjelické 

a. v. (127), gréckokatolícke (31), 

pravoslávne (16) a v menšej miere 

ďalšie, bez náboženského vyznania 

je 749 občanov Rusoviec. 

Pozoruhodné sú aj údaje o vzdelaní 

Rusovčanov – 360 obyvateľov má 

základné vzdelanie, 512 učňovské a 

stredné bez maturity, 604 stredné 

s maturitou a 808 občanov má vysokoškolské 

vzdelanie, pričom kolónku 

vzdelanie nevyplnilo 36 ľudí. 

Po prvý raz v rámci sčítania obyvateľov, 

domov a bytov 2011 zisťoval 

Štatistický úrad SR vybrané 

počítačové znalosti celej populácie. 

Ako dopadli naši občania? Prácu 

s textom ovláda 1 815 Rusovčanov, 

s tabuľkami pracuje 1 438, elektronicky 

komunikuje 1 751 a internet 

využíva 1 898 našich obyvateľov. 

(red.) 

Do konca apríla majú zamestnanci 

možnosť venovať 2 percentá zo zaplatenej 

dane na dobrú vec – napríklad 

podporiť činnosť občianskych 

združení, pôsobiacich na 

území našej mestskej časti. Viaceré 

pripravujú podujatia pre naše 

deti, organizujú rôzne spoločenské 

akcie, pomáhajú pri zveľaďovaní 

MČ a podobne. V období, keď peňazí 

naozaj nie je nazvyš, je takáto 

podpora viac ako nevyhnutná. 

V Rusovciach možno podporiť 

napr. základnú školu s materskou 

školou, Kresťanskú ligu, ktorá 

pomáha mentálne postihnutým 

klientom, miestny futbalový klub, 

DFS Gerulata, viaceré občianske 

združenia, ktoré poznáte z každodenného 

života. Potrebné údaje 

nájdete na webových stránkach 

jednotlivých OZ alebo v registri 

občianskych združení, ktorý zabezpečuje 

MV SR. 

(red.) 

Bezpečná jeseň života 

Starší ľudia sú čoraz častejším terčom podvodov. Podvodníci 

sa správajú veľmi premyslene, pôsobia dôveryhodne, 

vedia presvedčivo uviesť seniorov do omylu 

a často bez väčších ťažkostí ich pripravia aj o celoživotné 

úspory. Preto treba výrazne zvýšiť ostražitosť – 

a nielen zo strany starších, ale spozornieť by mali aj 

mladší príbuzní a vysvetliť svojim seniorom, čo na nich 

číha. Pracovníci Policajného zboru SR sa problematikou 

podrobne zaoberajú a obrátili sa na nás so žiadosťou, 

aby sme aj prostredníctvom novín upozornili na riziká. 

Podvodníci využívajú rôzne zaručené 

príbehy, aby vzbudili súcit, 

napr. o okradnutí, dopravnej nehode, 

urýchlenom odvoze do nemocnice 

a podobnej naliehavej situácii, 

na ktorú okamžite potrebujú 

požičať peniaze, ktoré vraj ihneď 

vrátia. V nijakom prípade neuverte 

a nikomu, kto vás náhodne osloví 

na ulici, nič nepožičiavajte, nikdy 

si s cudzími osobami nesadajte do 

auta, nič nepodpisujte! 

Ďalšou osvedčenou taktikou, ako 

podviesť, sú podomový predaj a 

ponuka rôznych výhod, prípadne 

preplatky z plynární, zo Sociálnej 

poisťovne, od lekára a podobne, 

kde si podvodníci a zlodeji vytipujú 

seniora, dostanú sa priamo 

do bytu, predvádzajú rôzne „nepotrebné“ 

veci a správajú sa tak, aby 

si čo najlepšie prezreli byt. Sú veľmi 

milí a ponúkajú pomoc, pritom 

však sledujú, kam ide senior po peniaze, 

aby ho potom nepozorovane 

ukradli. Pod rôznymi zámienkami 

(nemám vydať, musím zabehnúť 

rozmeniť a pod.) vylákajú peniaze 

a ujdú. Seniori by si mali pamätať, 

že takouto dôverou môžu prísť aj 

o všetky úspory. Preto nikoho cudzieho 

pod nijakou zámienkou nevpúšťajte 

do svojho súkromného 

priestoru! 

Vyskytli sa aj prípady, že páchatelia 

zatelefonovali na pevnú linku 

seniora, predstavili sa ako zabudnutý 

vnuk, synovec a podobne, 

a hrou na city seniora od neho 

zistili všetko, čo potrebujú. Potom 

je už len krôčik k ďalšiemu podvodnému 

vylákaniu peňazí. Nikdy 

nehovorte o svojich súkromných 

záležitostiach do telefónu s neznámymi, 

zhovárajte sa len s osobami, 

ktoré sú vám blízke a poznáte ich! 

Ak sa predsa len stanete 

obeťou podobného podvodu, 

okamžite volajte na tel. 

číslo 158, resp. 112. 

Inzercia 

Hľadáme rodinu so záhradou, v ktorej by sa počas dňa 

postarali o 2 vycvičených vlčiakov. 

Cena 10 €/deň. Kontakt: 0903/754182 alebo 0905/432128. 

(red.) 

08 / 09

Psy v našej mestskej časti 

Vážení majitelia a držitelia psov, 

radi by sme sa na stránkach našich novín opäť venovali problematike súvisiacej 

s chovom a držbou psov tak, ako vyplýva zo všeobecne záväzných právnych 

predpisov. Je v našom záujme, aby bol každý chovateľ poučený, čo môže a nemôže 

v našej mestskej časti so psom robiť. Je to najjednoduchší spôsob, ako sa vyhnúť 

zbytočným pokutám a problémom. 

Prihlásenie psa do evidencie 

držiteľov psov 

Ak držíte psa nepretržite viac 

ako 90 dní na území MĆ, ste povinný 

ho prihlásiť v lehote do 

30 dní od plynutia tejto lehoty 

do evidencie na miestnom úrade. 

Úrad vám bezplatne vydá evidenčnú 

známku pre prihláseného 

psa s označením MČ. Známka 

je neprenosná na iného psa, 

má byť umiestnená na obojku. 

V prípade, že príde k odcudzeniu, 

zničeniu alebo k strate tejto 

evidenčnej známky, ste povinný 

do 14 dní od zistenia tejto skutočnosti 

oznámiť to miestnemu 

úradu. Taktiež ste v lehote do 30 

dní povinný nahlásiť na MÚ každú 

zmenu skutočností, ktoré sa 

zapisujú do evidencie. 

Povinné čipovanie psov, mačiek 

a fretiek 

Do 30. septembra 2013 musí byť 

každý pes, mačka aj fretka začipovaný 

alebo musí mať čitateľné 

tetovanie. Aplikáciu mikročipu 

môže vykonávať len veterinárny 

lekár, ktorý aj údaje o identifikácii 

zvieraťa a vlastníka zadá do 

centrálneho registra spoločenských 

zvierat. Majiteľovi psa, 

ktorý nebude mať po 30. septembri 

2013 začipovaného psa alebo 

pes nebude mať čitateľné tetovanie, 

hrozí pokuta do 300 eur. 

Miestna daň za psa 

Ak pes dovŕšil vek 6 mesiacov, 

vlastník alebo držiteľ je povinný 

platiť miestnu daň za psa. Daňová 

povinnosť vzniká prvým 

dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho 

po mesiaci, v ktorom 

sa pes stal predmetom dane. Ak 

vznikne daňová povinnosť k dani 

za psa v priebehu roka, daňovník 

je povinný podať priznanie najneskôr 

do 30 dní odo dňa vzniku 

tejto daňovej povinnosti. 

Životné prostredie a koše na 

psie exkrementy 

Platné VZN o podmienkach držania 

psov hovorí, že ten, kto 

psa vedie, je povinný, ak pes 

znečistí verejné priestranstvo 

a objekty priľahlé k verejnému 

priestranstvu výkalmi, výkaly 

bezprostredne odstrániť. Mnohí 

psíčkari to robia automaticky, 

avšak iní to ignorujú a neuvedomujú 

si zdravotné riziká možného 

prenosu infekcie. Psie exkrementy 

nielenže kazia vzhľad 

mestskej časti, ale znečisťujú i životné 

prostredie a môžu ohroziť 

zdravie ľudí. 

V mestskej časti máme zatiaľ 


osadené štyri koše na psie exkrementy. 

Sú umiestnené na exponovaných 

miestach vodenia V blízkom čase uvažujeme o osadení 

ďalších dvoch košov, a to 

psov: na Gerulatskej ulici pri budove 

pošty, na Balkánskej ulici na Balkánskej ulici pred nákupným 

strediskom a na Starorím- 

pri vstupe do areálu SĽUK-u, na 

ulici Gaštanová aleja a pri nájomnom 

bytovom dome na ulici budúcnosti podarí túto službu 

skej ulici. Veríme, že sa nám v 

Pohraničníkov. Prenájom týchto 

košov spolu so zabezpečením k zlepšeniu nášho životného 

naďalej rozširovať a tak prispieť 

obsluhy a s dopĺňaním vreciek na prostredia. 

psie exkrementy 1 x týždenne nás 

stojí 950 eur ročne. 

Jana Hlušeková, MÚ 

Očkovanie proti besnote 

Dňa 27. 4. 2013 bude MVDr. Pavol Čech vykonávať hromadné 

očkovanie psov proti besnote. Očkovať bude len zdravé zvieratá. 

Miesto konania: pri budove MÚ Rusovce 

Čas: 

9,00 – 12,00 hod. 

Cena: besnota bez lyssetky: 5,00 € 

besnota s lyssetkou: 6,00 € 

besnota s čipom: 15,00 € 

Zároveň si vás dovoľujeme upozorniť, že do konca septembra 2013 

musia byť, podľa zákona č. 39/2007 Z. z. v znení noviel, všetky psy, 

mačky a fretky povinne označené čipom. 

Ešte 

k povinnosti 

čistiť 

chodníky 

Obyvateľ Rusoviec a bývalý poslanec 

miestneho zastupiteľstva 

RNDr. Alexander Berkovič sa v decembri 

2012 obrátil na Generálnu 

prokuratúru SR so žiadosťou 

konať vo veci nesúladu zákona č. 

135/1961 Zb. (cestného zákona) so 

znením Ústavy SR vo veci zodpovednosti 

za schodnosť chodníkov. 

Ide o zodpovednosť osôb, ktorých 

sa priľahlé chodníky ako vlastníctvo 

netýkajú. Z jeho podnetu vyberáme: 

„Nesúlad znenia cestného 

zákona s Ústavou SR zdôvodňujem 

tým, že zodpovednosť z vlastníctva 

Ústava SR v článku 20., 

odsek 3 jednoznačne definuje, že 

»vlastníctvo zaväzuje«.“ 

Dňa 22. januára 2013 dostal A. 

Berkovič odpoveď z GP SR, podpísanú 

prokurátorom JUDr. Ľubošom 

Bunčiakom, v ktorom sa 

uvádza, že prokuratúra požiadala 

o stanovisko Ministerstvo dopravy, 

výstavby a regionálneho rozvoja 

SR. V následnom vyjadrení 

ministerstva pre GP SR sa uvádza, 

že: „... prenesenie povinnosti 

odstraňovať závady v schodnosti 

chodníkov priľahlých k nehnuteľnostiam 

a zodpovednosť za 

škodu, ktorá vznikla ako dôsledok 

závady v schodnosti na priľahlých 

chodníkoch, na správcov 

alebo užívateľov priľahlých 

nehnuteľností, ktorí nie sú vlastníkmi 

komunikácie, je neprimerané. 

Dotknuté ustanovenia zákona 

č. 135/1961 Zb. budú predmetom 

riešenia nového cestného zákona, 

ktorý bude v blízkej budúcnosti 

predložený do pripomienkového 

konania.“ 

(red.)

MÚ informuje / škola 


Naše deti spoznali 

príbeh odpadu 

Ilustračné foto: archív OLO, a. s. 

V našich ekologických aktivitách nepoľavujeme. 

Naopak, usilujeme sa žiakom ukázať, „ako to funguje“ 

na vlastné oči. V marci zažili žiaci štvrtého a piateho 

ročníka zážitkové vyučovanie v priestoroch Mestskej 

spaľovne vo Vlčom hrdle. Vyzbrojení poznatkami 

o triedení odpadu boli pripravení dozvedieť sa, čo sa 

s ním ďalej deje po odvoze spred domu. 

Po príchode do spaľovne nás ča- 

rovských jám, odkiaľ ho naberali 

sme videli množstvo monitorov, 

nebezpečných látok). Nabití no- 

kalo krátke privítanie a dôležitá 

drapáky a prenášali na spálenie 

kamier a počítačov. Dozvedeli sme 

vými informáciami sme sa vráti- 

inštruktáž, ako sa v areáli bezpeč- 

do kotla. Chlapcov zaujala drvička, 

sa, že práca pri spaľovaní odpa- 

li do školy. Ku návšteve spaľovne 

ne pohybovať. Nasledovala mini 

ktorá v momente premenila nad- 

du je mimoriadne presná a prísne 

sa v priebehu ďalších dní viackrát 

módna prehliadka v reflexných 

rozmerný odpad na drobné úlom- 

kontrolovaná. 

vrátime formou literárnych či vý- 

vestách a ochranných prilbách. 

ky. Zistili sme, že plastový odpad 

Dve hodiny intenzívneho pohy- 

tvarných prác. 

Rozdelení do malých skupiniek 

sa ďalej ručne triedi na páse podľa 

bu po vonku i vnútri areálu nám 

Vidieť na vlastné oči a cítiť na 

sme dostali sprievodcov a mohli 

pôvodu a farby materiálu a násled- 

dali zabrať. Zdolali sme množ- 

vlastný nos, ako sa nakladá s od- 

sme začať ďalej spoznávať príbeh 

ne sa lisuje do obrovských 350-ki- 

stvo schodov, poniektorí žiaci 

padom, je súčasť prierezových tém 

odpadu. Hneď v úvode nás zaujalo 

logramových kociek. Zapotili sme 

prekonali strach z výšok a polo- 

environmentálnej výchovy. Dojmy 

váženie áut, ktoré chceli vojsť do 

sa pri otázke, koľko nových plas- 

žili sme našim sprievodcom veľa 

z exkurzie v nás budú ešte dlho re- 

areálu, na špeciálnej váhe – ram- 

tových fliaš sa dá opätovne z vý- 

zvedavých otázok. Na záver ex- 

zonovať, a to nielen počas rôznych 

pe. Mali sme šancu vidieť v akcii 

lisku vyrobiť, ak má jedna fľaša 

kurzie dostal každý žiak na pa- 

vyučovacích hodín v škole. 

vysýpanie komunálneho odpa- 

vážiť 32 gramov. Dostali sme sa aj 

miatku mini fľaštičku so škvá- 

du zo smetiarskeho auta do ob- 

do riadiaceho centra spaľovne, kde 

rou (vyškvarený odpad zbavený 

Mgr. Júlia Jedináková, ZŠ 

OLOmpijský 

filmový festival 

Kozmonaut Ivan Bella 

Príjemným oživením bežných školských povinností 

je zážitkové vyučovanie. Naša škola sa i tento školský 

rok aktívne zapája do OLOmpijského programu, t. j. 

do triedenia a zberu separovaného odpadu. OLO, a. s., 

organizuje pre žiakov v rámci programu rozličné 

zaujímavé a motivačné podujatia. Jedným z nich bola 

návšteva podujatia Ekotopfilm, ktorý sa konal v dňoch 

25. – 27. februára 2013. 

Žiaci sa zúčastnili na prehliadke 

envirofilmov, výstave či zaujímavých 

prednáškach a diskusiách 

s osobnosťami z rôznych sfér spoločenského 

života. Najviac ich zaujalo 

rozprávanie prvého slovenského 

kozmonauta Ivana Bellu a cestovateľa 

Ľuboša Fellnera z CK Bubo. 

Deti sa v príjemnej pracovnej atmosfére 

poprechádzali po šiestich 

kontinentoch odpadu a dozvedeli 

sa zaujímavé fakty o vesmírnom 

odpade. V širších technických súvislostiach 

sa dozvedeli, aká budúcnosť 

nás čaká (autá na vodu, elektrinu, 

ekologické autá) a ako fungujú 

veterné elektrárne. Pozoruhodné 

boli aj zaujímavosti z dažďového 

pralesa. Odmenou za správne odpovede 

alebo inšpirujúce postrehy 

v diskusii boli malé darčeky. Ako 

však priznali samotní žiaci, drobné 

pozornosti sa nevyrovnali výborným 

dojmom a pocitom z filmového 

festivalu. Najviac im imponovalo, 

že dospelí s nimi komunikovali 

ako so seberovnými a že si svojimi 

znalosťami sami potvrdili, že v separovaní 

a ekologických aktivitách 

nie sú žiadni nováčikovia. Návšteva 

Ekotopfilmu v nich prebudila novú 

zvedavosť a dodala impulz ponárať 

sa hlbšie do problematiky: „Aký odpad 

tvorím a čo sa s ním dá urobiť.“ 

Mgr. Júlia Jedináková, ZŠ 

Veľkonočný Jarmok remesiel 

Spoločné vymaľovávanie kraslíc, 

pečenie a zdobenie veľkonočných 

medovníkov, výroba vlastných 

veľkonočných pohľadníc či veľkonočných 

dekorácií – to všetko zažili 

naši školáci v rámci tradičných 

veľkonočných tvorivých dielní pod 

názvom Jarmok remesiel. Uskutočnili 

sa pred sviatkami a charakterizovala 

ich unikátna tvorivá atmosféra 

a možnosť zdokonaliť si 

kreatívne zručnosti. Deťmi vyrobené 

umelecké dielka určite potešili 

rodičov a skrášlili domácnosti. 

Mgr. Zuzana Mačuhová, ZŠ 

Foto: archív ZŠ 

MÚ informuje / škola 10/ 11

uSeko informuje 

Zber 

elektroodpadu, 

batérií a šatstva 

V Rusovciach máme nový spôsob zberu nepotrebného 

elektroodpadu a šatstva. Naši obyvatelia ho 

môžu odovzdať prostredníctvom bezplatnej zelenej 

linky. Spoločnosť Arguss, spol. s r. o., s ktorou má 

MČ uzatvorenú zmluvu, nás požiadala o poskytnutie 

informácie obyvateľom, ako na to. 

Stojisko opäť otvorené 

Oznamujeme, že stojisko kontajnerov je už opäť v plnej prevádzke počas otváracích hodín: 

apríl – august 

utorok: 

štvrtok: 

sobota: 

16.00 – 20.00 

16.00 – 20.00 

9.00 – 12.00 

a 15.00 – 19.00 

Obyvatelia môžu využiť bezplatnú 

tel. linku 0800 500 011, kam nahlásia 

základné údaje: meno a adresu, 

množstvo a druh elektroodpadu 

(TV, rádio, chladnička, sporák, 

žehlička, PC, monitor, kulma, 

mob. telefón a pod.). Pri tejto príležitosti 

možno odovzdať aj autobatérie, 

monočlánky a šatstvo. Operátorka 

dohodne termín, kedy príde 

vozidlo po odpad. Odber je bezplatný. 

Elektroodpad nesmie byť rozobratý, 

musí byť celý, bez chýbajúcich 

častí. Dodržať túto podmienku 

je nevyhnutné, aby nedochádzalo 

k poškodzovaniu životného 

september 

utorok: 

štvrtok: 

sobota: 

16.00 – 19.00 

16.00 – 19.00 

9.00 – 12.00 

a 14.00 – 19.00 

prostredia neodborným rozoberaním 

elektroodpadu, pretože 

tak dochádza k úniku freónov 

alebo toxických ťažkých kovov 

do prostredia. Šatstvo musí byť 

čisté, zložené a zabalené v PE 

vreci alebo v inom obale. Batérie 

nesmú tiecť. 

október – december 

utorok: 

štvrtok: 

sobota: 

14.00 – 17.00 

14.00 – 17.00 

9.00 – 12.00 

a 14.00 – 17.00 

V novom šate 

Po mimoriadne dlhej zime, ktorá 

nás kapacitne viazala, sme sa koncom 

marca pustili do prerábania 

výdajne stravy v materskej škole. 

Momentálne vykonávame v objekte 

búracie, murárske a elektrikárske 

práce, ako aj práce súvisiace 

so zdravo-technikou. Osadili sme 

aj nové vstupné dvere. Predpokladaný 

termín dokončenia rekonštrukcie, 

ktorú financuje mestská 

časť, je koniec mája. 

Ing. Branislav Straka, 

m. p. RUSEKO 

Rusovské smrže a smrčky... 

... alebo smrž obecný a smrčok 

jedlý, tak sa volajú prvé jarné 

huby, ktoré mnohým Rusovčanom 

nie sú cudzie. Každoročne 

ich chodíme zbierať do okolia 

Rusoviec a veru boli sezóny, 

keď sme sa s prázdnym košíkom 

z lesa ani nevracali. Táto pórovitá 

huba je vďaka špecifickej chuti 

považovaná za skutočnú delikatesu. 

Je výborná k mäsu, cestovinám, 

na smotane, do praženice 

či vyprážaná. Keďže je dutá, 

výborne chutí aj naplnená mäsovou 

alebo inou plnkou. Rastie 

od marca do mája v teplých presvetlených 

listnatých lesoch, ako 

sú tie naše v okolí Rusoviec. Obľúbené 

miesta vám, samozrejme, 

neprezradím, ale o chutný recept 

sa s vami rada podelím. Hubárska 

sezóna je teda predo dvermi 

a verím, že my hubári tu v Rusovciach 

si opäť prídeme na svoje. 

Pozvánka na jarnú brigádu 

Starosta MČ Bratislava – Rusovce 

Dušan Antoš, poslanci MZ, 

m. p. Ruseko a zamestnanci 

MÚ pozývajú obyvateľov našej 

mestskej časti na jarnú brigádu, 

ktorá sa uskutoční 

v sobotu 20. apríla 2013. 

Stretneme sa o 8. hodine pri hoteli 

Ponteo na Starorímskej ulici. 

Rukavice, vrecia a odvoz vyzbieraného 

odpadu zabezpečí m. p. 

Ruseko. 

Vyčistime si Rusovce, aby sme sa 

v nich lepšie cítili, veď sú naše! 

Cestoviny 

so smrčkami 

Potrebujeme: 

500 g cestovín, 

300 – 400 g smrčkov, 

olivový olej, 

soľ, 

čierne korenie, 

4 strúčiky cesnaku, 

250 ml smotany na šľahanie, 

petržlenovú vňať, 

parmezán 

Foto: Magdaléna Šišková 

Postup: Smrčky dôkladne očistíme od nečistôt. Ak sú malé, môžu zostať 

v celku, väčšie nakrájame na kocky. Na olivovom oleji veľmi krátko 

osmažíme nadrobno nakrájané tri strúčiky cesnaku. K cesnaku vsypeme 

smrčky, podlejeme vodou (alebo vývarom) a cca 15 minút dusíme. Prilejeme 

šľahačku, ochutíme soľou a čiernym korením a necháme chvíľu 

prevariť. Na záver pretlačíme jeden strúčik cesnaku a pridáme nadrobno 

nakrájanú petržlenovú vňať. Smrčkovú omáčku zmiešame s obľúbenými 

cestovinami, pri ktorých je veľmi dôležité, aby neboli rozvarené. Hotové 

cestoviny posypeme parmezánom. 

Dobrú chuť! 

Zuzana Červenáková, MÚ 

RUSOVSKÉ NOVINY, dvojmesačník 

2/2013 (marec — apríl), ročník vydávania: 13. 

Evidenčné číslo periodickej tlače pridelené MK SR: 3333/09 

ISSN 1338-7561 

Vydáva MČ Bratislava – Rusovce, Vývojová 8, 851 10 Bratislava – Rusovce, IČO 00304611 

REDAKČNÁ RADA: 

Oľga Gáfriková, Marta Kováčiková, Beata Vrzgulová, Peter Golej a Róbert Kalmár. 

REDAKTORKY: 

PhDr. Beata Vrzgulová, ulmo@stonline.sk / print 

Mgr. Veronika Vandrášeková, veronika.rusovce@gmail.com / web 

SEKRETARIÁT MÚ: 

Zuzana Červenáková, cervenakova@bratislava-rusovce.sk, 02/68 20 70 16 

Dizajn a obsahovú štruktúru novín pripravila PhDr. Henrieta Hrubá 

v spolupráci s grafickým štúdiom Triad.

Rusovské noviny

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?