Rusovské noviny
pdf verzia - Rusovské noviny
pdf verzia - Rusovské noviny
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
dzali ako svojho chlapca na vojenčinu<br />
Rusovčana a potom sme<br />
si zobrali sľukára. Mne sa stala<br />
osudnou zábava u Zezuláka – tak<br />
sme hovorili krčme oproti kaštieľu,<br />
kde sa konali zábavy. Tam sme<br />
sa videli s Michalom po prvý raz<br />
a odvtedy sme vedeli, že patríme<br />
k sebe. Hoci mal odísť domov a<br />
pôsobiť v Ukrajinskom súbore ako<br />
tanečný pedagóg, zostal so mnou.<br />
Po čase sme sa zobrali, vydávala<br />
som sa v deň, keď sa Ruženke<br />
Littvovej narodila dcérka Adrika.<br />
Jej manžel Albín, dobrý kamarát<br />
môjho nastávajúceho, mal na našej<br />
svadbe dôležitú úlohu – staral<br />
sa o víno. Veľmi pekný vzťah som<br />
mala s Michalovou mamičkou.<br />
Michal bol polosirota, otec mu po<br />
návrate z Ameriky, kam odišiel za<br />
zárobkom, ochorel na zápal pľúc<br />
a zakrátko zomrel. Jeho mamička<br />
bývala v Nižných Repašoch v drevenici,<br />
bola to drobná žena v kroji,<br />
veľmi ma mala rada. Moji rodičia<br />
si zasa vážili Michala, keďže bol<br />
trochu starší, dôverovali mu. Mal<br />
to k nám z kaštieľa kúsok, len cez<br />
park... Spomínam si, ako ich popýtal<br />
o moju ruku, ako s bratom zháňali<br />
obrúčky, veď vtedy takmer nič<br />
nebolo dostať. Keď som šla z práce<br />
z pošty v Horskom parku, zastavili<br />
sme sa vo vinárni, tam mi obrúčku<br />
nastokol – a dodnes ju mám na<br />
prste. Po svadbe sme sa presťahovali<br />
do kaštieľa, strávili sme tam<br />
deväť rokov, obe dievčatá sa nám<br />
narodili v čase, keď sme tam bývali.<br />
Najťažšie to pre nás, druhé<br />
polovičky, bolo v čase dlhých zájazdov.<br />
Môj Michal bol napríklad<br />
pol roka v Amerike, jedny Vianoce<br />
strávil vo Francúzsku. Spomínam<br />
si, ako sme im tam po autobuse posielali<br />
vianočné stromčeky a napečené<br />
dobroty. V takýchto časoch<br />
sa ukázalo, ako je nám v kaštieli<br />
dobre, spoločne sme si chodievali<br />
zacvičiť do tanečnej sály, chodili<br />
sme spolu do kina, dokonca nás<br />
odviezol aj priviezol spoločný autobus,<br />
spoločne sme vešali bielizeň<br />
na dlhokánskej chodbe – vtedy<br />
to v kaštieli vyzeralo ako v talianskej<br />
uličke. Rada veru na tie<br />
chvíle spomínam, bolo to pekné<br />
obdobie nášho života.<br />
Ani manželom Babejovcom nebol<br />
dopriaty dlhý spoločný život. Michal<br />
ťažko nevyliečiteľne ochorel<br />
a pred dvadsiatimi rokmi svoju<br />
Rozáliu opustil.<br />
Marta s Rozáliou mali teda aj<br />
v tomto veľmi podobný osud. No<br />
stretnutie s nimi pri príprave tohto<br />
článku nebolo smutné, naopak.<br />
Obe kamarátky sa pri čaji veru aj<br />
úprimne zasmiali. Ich príhody zo<br />
života v kaštieli so SĽUK-om nemali<br />
konca...<br />
Manželia<br />
Ružena a Albín Littvovci<br />
Tanečník Albín Littva pochádza z<br />
Liptovských Sliačov, patrí medzi<br />
prvých členov SĽUK-u, pamätá<br />
ešte časy, keď kaštieľ patril pohraničnému<br />
vojsku a sľukári ho<br />
prišli vyriadiť a pripraviť pre<br />
súbor. Pani Ruženka je rodáčka z<br />
Rusoviec, ktorá má k SĽUK-u veľmi<br />
blízko, veď 18 rokov pracovala<br />
ako krojárka. Obaja manželia načreli<br />
do spomienok:<br />
Mala som asi 15 rokov, ešte som<br />
bola učnicou obchodu a aranžérstva,<br />
keď do kaštieľa prišli mladí<br />
ľudia z rôznych kútov Slovenska.<br />
Išlo o členov SĽUK-u, ktorí<br />
sa folklóru venovali profesionálne.<br />
S niekoľkými chlapcami som<br />
sa spoznala, mali okolo 17 rokov,<br />
chodili pomáhať aj na rodičovské<br />
gazdovstvo. Medzi nimi bol aj Albín,<br />
no vtedy bolo ešte skoro hovoriť<br />
o láske. Hoci som veľmi chcela<br />
tancovať, do SĽUK-u som sa neprihlásila,<br />
aby neboli klebety, že je to<br />
kvôli týmto chlapcom. Po vyučení<br />
ma vzali do Maďarského ľudového<br />
umeleckého kolektívu, sídlo mal<br />
v Budmericiach a neskôr v kaštieli<br />
v Hodoch pri Galante. Tam som<br />
pretancovala tri roky, súbor však<br />
zrušili, a tak som sa vrátila domov.<br />
Odvtedy sme sa s Albínom vídali<br />
častejšie, až napokon preskočila<br />
povestná iskra a my sme spolu<br />
dodnes. Čoskoro sme sa vzali a narodil<br />
sa nám syn Tibor. V kaštieli<br />
sme nebývali, len manžel ešte za<br />
slobodna. No tamojší život som<br />
dobre poznala. Bol veľmi družný,<br />
žili sme ako jedna veľká rodina<br />
– bratia a sestry. Folklór a súbor<br />
sme brali ako svoj život, nielen ako<br />
zamestnanie, ako je to často dnes.<br />
Osud chcel, že pôsobenie v SĽUK-u<br />
sa mi nevyhlo. Stala som sa krojárkou.<br />
Celých 18 rokov som šila a vyšívala<br />
kroje podľa návrhov, upravovala<br />
ich na postavy, jeden čas<br />
som mala na starosti 28 tanečníkov,<br />
všetky ich kroje a ďalšie rekvizity.<br />
So súborom som chodila aj<br />
na zájazdy, a keďže sme pracovali<br />
v SĽUK-u obaja, spočiatku sa nám<br />
o deti starala moja mama. To sme<br />
už mali aj dcéru Adrianu. Keďže<br />
však zájazdy trvali aj niekoľko mesiacov,<br />
čím boli deti staršie, tým<br />
väčšiu starostlivosť si vyžadovali.<br />
Tak som po 18 rokoch v súbore<br />
skončila a zamestnala sa v obchode.<br />
Keď som odišla do dôchodku,<br />
po pár rokoch som sa do SĽUK-u<br />
vrátila opäť – pracovať na vrátnicu.<br />
Tam som zotrvala ďalších 15 rokov.<br />
Takže môj život je s týmto súborom<br />
zviazaný ešte pevnejšie, ako niektorých<br />
umelcov. Sme aj s manželom<br />
radi, že aj naši traja vnuci zakúsili<br />
folklór: všetci tancovali v DFS<br />
Gerulata u Betky Uhrákovej. Nuž<br />
a najmladší vnuk, ktorý bude mať<br />
17 rokov, začínal tiež v DFS ešte ako<br />
päťročný, a teraz tancuje v súbore<br />
Ekonóm. Má folklór veľmi rád, má<br />
vlastný kroj, vyšívali mu ho ešte<br />
babky v Litovských Sliačoch. A či<br />
chodíme na predstavenia SĽUK-u?<br />
Nechýbame na žiadnom, držíme<br />
tomuto súboru palce, veď je súčasťou<br />
nášho života.<br />
Manžel Albín dodáva: V Liptove<br />
bolo veľmi veľa rôznych súborov,<br />
takmer celá naša rodina tancovala.<br />
Do SĽUK-u ma dotiahol vynikajúci<br />
choreograf, pán Kubánka, ktorý bol<br />
tiež od nás z Liptovských Sliačov.<br />
Veľmi dobre si pamätám, ako sme<br />
sa usilovali dať kaštieľ vzorného<br />
poriadku, keď ho SĽUK od ministerstva<br />
kultúry dostal. Niečo z toho<br />
bolo zachytené aj vo filme Rodná<br />
zem, kde som účinkoval v tanečných<br />
scénach. Niektoré sa však nenakrúcali<br />
v tunajšom kaštieli, ale<br />
v ateliéroch v Prahe.<br />
Krásnych a živých spomienok<br />
by bolo ešte veľa. Súbor<br />
SĽUK je fenomén, ktorý má<br />
azda naozaj najhlbšie korene<br />
práve v Rusovciach.<br />
Pripravila Beata Vrzgulová<br />
Foto: Archív
Change language