Rusovské noviny

More documents

Recommendations

Info

dzali ako svojho chlapca na vojenčinu Rusovčana a potom sme si zobrali sľukára. Mne sa stala osudnou zábava u Zezuláka – tak sme hovorili krčme oproti kaštieľu, kde sa konali zábavy. Tam sme sa videli s Michalom po prvý raz a odvtedy sme vedeli, že patríme k sebe. Hoci mal odísť domov a pôsobiť v Ukrajinskom súbore ako tanečný pedagóg, zostal so mnou. Po čase sme sa zobrali, vydávala som sa v deň, keď sa Ruženke Littvovej narodila dcérka Adrika. Jej manžel Albín, dobrý kamarát môjho nastávajúceho, mal na našej svadbe dôležitú úlohu – staral sa o víno. Veľmi pekný vzťah som mala s Michalovou mamičkou. Michal bol polosirota, otec mu po návrate z Ameriky, kam odišiel za zárobkom, ochorel na zápal pľúc a zakrátko zomrel. Jeho mamička bývala v Nižných Repašoch v drevenici, bola to drobná žena v kroji, veľmi ma mala rada. Moji rodičia si zasa vážili Michala, keďže bol trochu starší, dôverovali mu. Mal to k nám z kaštieľa kúsok, len cez park... Spomínam si, ako ich popýtal o moju ruku, ako s bratom zháňali obrúčky, veď vtedy takmer nič nebolo dostať. Keď som šla z práce z pošty v Horskom parku, zastavili sme sa vo vinárni, tam mi obrúčku nastokol – a dodnes ju mám na prste. Po svadbe sme sa presťahovali do kaštieľa, strávili sme tam deväť rokov, obe dievčatá sa nám narodili v čase, keď sme tam bývali. Najťažšie to pre nás, druhé polovičky, bolo v čase dlhých zájazdov. Môj Michal bol napríklad pol roka v Amerike, jedny Vianoce strávil vo Francúzsku. Spomínam si, ako sme im tam po autobuse posielali vianočné stromčeky a napečené dobroty. V takýchto časoch sa ukázalo, ako je nám v kaštieli dobre, spoločne sme si chodievali zacvičiť do tanečnej sály, chodili sme spolu do kina, dokonca nás odviezol aj priviezol spoločný autobus, spoločne sme vešali bielizeň na dlhokánskej chodbe – vtedy to v kaštieli vyzeralo ako v talianskej uličke. Rada veru na tie chvíle spomínam, bolo to pekné obdobie nášho života. Ani manželom Babejovcom nebol dopriaty dlhý spoločný život. Michal ťažko nevyliečiteľne ochorel a pred dvadsiatimi rokmi svoju Rozáliu opustil. Marta s Rozáliou mali teda aj v tomto veľmi podobný osud. No stretnutie s nimi pri príprave tohto článku nebolo smutné, naopak. Obe kamarátky sa pri čaji veru aj úprimne zasmiali. Ich príhody zo života v kaštieli so SĽUK-om nemali konca... Manželia Ružena a Albín Littvovci Tanečník Albín Littva pochádza z Liptovských Sliačov, patrí medzi prvých členov SĽUK-u, pamätá ešte časy, keď kaštieľ patril pohraničnému vojsku a sľukári ho prišli vyriadiť a pripraviť pre súbor. Pani Ruženka je rodáčka z Rusoviec, ktorá má k SĽUK-u veľmi blízko, veď 18 rokov pracovala ako krojárka. Obaja manželia načreli do spomienok: Mala som asi 15 rokov, ešte som bola učnicou obchodu a aranžérstva, keď do kaštieľa prišli mladí ľudia z rôznych kútov Slovenska. Išlo o členov SĽUK-u, ktorí sa folklóru venovali profesionálne. S niekoľkými chlapcami som sa spoznala, mali okolo 17 rokov, chodili pomáhať aj na rodičovské gazdovstvo. Medzi nimi bol aj Albín, no vtedy bolo ešte skoro hovoriť o láske. Hoci som veľmi chcela tancovať, do SĽUK-u som sa neprihlásila, aby neboli klebety, že je to kvôli týmto chlapcom. Po vyučení ma vzali do Maďarského ľudového umeleckého kolektívu, sídlo mal v Budmericiach a neskôr v kaštieli v Hodoch pri Galante. Tam som pretancovala tri roky, súbor však zrušili, a tak som sa vrátila domov. Odvtedy sme sa s Albínom vídali častejšie, až napokon preskočila povestná iskra a my sme spolu dodnes. Čoskoro sme sa vzali a narodil sa nám syn Tibor. V kaštieli sme nebývali, len manžel ešte za slobodna. No tamojší život som dobre poznala. Bol veľmi družný, žili sme ako jedna veľká rodina – bratia a sestry. Folklór a súbor sme brali ako svoj život, nielen ako zamestnanie, ako je to často dnes. Osud chcel, že pôsobenie v SĽUK-u sa mi nevyhlo. Stala som sa krojárkou. Celých 18 rokov som šila a vyšívala kroje podľa návrhov, upravovala ich na postavy, jeden čas som mala na starosti 28 tanečníkov, všetky ich kroje a ďalšie rekvizity. So súborom som chodila aj na zájazdy, a keďže sme pracovali v SĽUK-u obaja, spočiatku sa nám o deti starala moja mama. To sme už mali aj dcéru Adrianu. Keďže však zájazdy trvali aj niekoľko mesiacov, čím boli deti staršie, tým väčšiu starostlivosť si vyžadovali. Tak som po 18 rokoch v súbore skončila a zamestnala sa v obchode. Keď som odišla do dôchodku, po pár rokoch som sa do SĽUK-u vrátila opäť – pracovať na vrátnicu. Tam som zotrvala ďalších 15 rokov. Takže môj život je s týmto súborom zviazaný ešte pevnejšie, ako niektorých umelcov. Sme aj s manželom radi, že aj naši traja vnuci zakúsili folklór: všetci tancovali v DFS Gerulata u Betky Uhrákovej. Nuž a najmladší vnuk, ktorý bude mať 17 rokov, začínal tiež v DFS ešte ako päťročný, a teraz tancuje v súbore Ekonóm. Má folklór veľmi rád, má vlastný kroj, vyšívali mu ho ešte babky v Litovských Sliačoch. A či chodíme na predstavenia SĽUK-u? Nechýbame na žiadnom, držíme tomuto súboru palce, veď je súčasťou nášho života. Manžel Albín dodáva: V Liptove bolo veľmi veľa rôznych súborov, takmer celá naša rodina tancovala. Do SĽUK-u ma dotiahol vynikajúci choreograf, pán Kubánka, ktorý bol tiež od nás z Liptovských Sliačov. Veľmi dobre si pamätám, ako sme sa usilovali dať kaštieľ vzorného poriadku, keď ho SĽUK od ministerstva kultúry dostal. Niečo z toho bolo zachytené aj vo filme Rodná zem, kde som účinkoval v tanečných scénach. Niektoré sa však nenakrúcali v tunajšom kaštieli, ale v ateliéroch v Prahe. Krásnych a živých spomienok by bolo ešte veľa. Súbor SĽUK je fenomén, ktorý má azda naozaj najhlbšie korene práve v Rusovciach. Pripravila Beata Vrzgulová Foto: Archív
Rusovce v štatistike Štatistický úrad SR už zverejnil niektoré definitívne údaje zo sčítania obyvateľov, bytov a domov 2011. Vybrali sme zaujímavosti týkajúce sa Rusoviec. www.rusovske<strong>noviny</strong>.sk Štatistický úrad SR vydal doteraz 7 publikácií so základnými údajmi zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 o obyvateľstve s trvalým pobytom v SR, krajoch, okresoch a obciach podľa pohlavia a veku, národnosti, náboženského vyznania, najvyššieho dosiahnutého vzdelania, materinského jazyka, najčastejšie používaných jazykov na verejnosti a v domácnosti a počítačových znalostí. V deň sčítania – teda 21. mája 2011 – žilo v našej MČ 2 845 obyvateľov s trvalým pobytom, z toho 1 380 mužov a 1 465 žien. Podrobnejší pohľad na vekové zloženie prezrádza, že v Rusovciach žije vo veku: • do 19 rokov: • od 20 do 39 rokov: • od 40 do 59 rokov: • od 60 do 79 rokov: • od 80 do 99 rokov: Venujte 2 % na dobrú vec 581 obyvateľov; 889 obyvateľov; 890 obyvateľov; 426 obyvateľov; 59 obyvateľov. K slovenskej národnosti sa prihlásilo 2 380 obyvateľov, k maďarskej 284, k českej a nemeckej po 18, k chorvátskej 16 obyvateľov. Žije medzi nami 7 Ukrajincov, 4 Rusíni, 6 Poliakov, 4 Srbi, 1 Rus, 3 Bulhari, 1 Moravan, 1 Róm a 23 občanov iných národností. Za materinský jazyk označilo slovenčinu 2 373 občanov, maďarčinu 285 občanov, počet ostatných označených jazykov vyplýval z národnosti. Z pohľadu náboženského vyznania je v prevahe rímskokatolícke náboženstvo (1 629), ďalej evanjelické a. v. (127), gréckokatolícke (31), pravoslávne (16) a v menšej miere ďalšie, bez náboženského vyznania je 749 občanov Rusoviec. Pozoruhodné sú aj údaje o vzdelaní Rusovčanov – 360 obyvateľov má základné vzdelanie, 512 učňovské a stredné bez maturity, 604 stredné s maturitou a 808 občanov má vysokoškolské vzdelanie, pričom kolónku vzdelanie nevyplnilo 36 ľudí. Po prvý raz v rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 zisťoval Štatistický úrad SR vybrané počítačové znalosti celej populácie. Ako dopadli naši občania? Prácu s textom ovláda 1 815 Rusovčanov, s tabuľkami pracuje 1 438, elektronicky komunikuje 1 751 a internet využíva 1 898 našich obyvateľov. (red.) Do konca apríla majú zamestnanci možnosť venovať 2 percentá zo zaplatenej dane na dobrú vec – napríklad podporiť činnosť občianskych združení, pôsobiacich na území našej mestskej časti. Viaceré pripravujú podujatia pre naše deti, organizujú rôzne spoločenské akcie, pomáhajú pri zveľaďovaní MČ a podobne. V období, keď peňazí naozaj nie je nazvyš, je takáto podpora viac ako nevyhnutná. V Rusovciach možno podporiť napr. základnú školu s materskou školou, Kresťanskú ligu, ktorá pomáha mentálne postihnutým klientom, miestny futbalový klub, DFS Gerulata, viaceré občianske združenia, ktoré poznáte z každodenného života. Potrebné údaje nájdete na webových stránkach jednotlivých OZ alebo v registri občianskych združení, ktorý zabezpečuje MV SR. (red.) Bezpečná jeseň života Starší ľudia sú čoraz častejším terčom podvodov. Podvodníci sa správajú veľmi premyslene, pôsobia dôveryhodne, vedia presvedčivo uviesť seniorov do omylu a často bez väčších ťažkostí ich pripravia aj o celoživotné úspory. Preto treba výrazne zvýšiť ostražitosť – a nielen zo strany starších, ale spozornieť by mali aj mladší príbuzní a vysvetliť svojim seniorom, čo na nich číha. Pracovníci Policajného zboru SR sa problematikou podrobne zaoberajú a obrátili sa na nás so žiadosťou, aby sme aj prostredníctvom novín upozornili na riziká. Podvodníci využívajú rôzne zaručené príbehy, aby vzbudili súcit, napr. o okradnutí, dopravnej nehode, urýchlenom odvoze do nemocnice a podobnej naliehavej situácii, na ktorú okamžite potrebujú požičať peniaze, ktoré vraj ihneď vrátia. V nijakom prípade neuverte a nikomu, kto vás náhodne osloví na ulici, nič nepožičiavajte, nikdy si s cudzími osobami nesadajte do auta, nič nepodpisujte! Ďalšou osvedčenou taktikou, ako podviesť, sú podomový predaj a ponuka rôznych výhod, prípadne preplatky z plynární, zo Sociálnej poisťovne, od lekára a podobne, kde si podvodníci a zlodeji vytipujú seniora, dostanú sa priamo do bytu, predvádzajú rôzne „nepotrebné“ veci a správajú sa tak, aby si čo najlepšie prezreli byt. Sú veľmi milí a ponúkajú pomoc, pritom však sledujú, kam ide senior po peniaze, aby ho potom nepozorovane ukradli. Pod rôznymi zámienkami (nemám vydať, musím zabehnúť rozmeniť a pod.) vylákajú peniaze a ujdú. Seniori by si mali pamätať, že takouto dôverou môžu prísť aj o všetky úspory. Preto nikoho cudzieho pod nijakou zámienkou nevpúšťajte do svojho súkromného priestoru! Vyskytli sa aj prípady, že páchatelia zatelefonovali na pevnú linku seniora, predstavili sa ako zabudnutý vnuk, synovec a podobne, a hrou na city seniora od neho zistili všetko, čo potrebujú. Potom je už len krôčik k ďalšiemu podvodnému vylákaniu peňazí. Nikdy nehovorte o svojich súkromných záležitostiach do telefónu s neznámymi, zhovárajte sa len s osobami, ktoré sú vám blízke a poznáte ich! Ak sa predsa len stanete obeťou podobného podvodu, okamžite volajte na tel. číslo 158, resp. 112. Inzercia Hľadáme rodinu so záhradou, v ktorej by sa počas dňa postarali o 2 vycvičených vlčiakov. Cena 10 €/deň. Kontakt: 0903/754182 alebo 0905/432128. (red.) 08 / 09
Page 1 and 2: www.rusovskenoviny.sk SAMOSPRÁVA H
Page 3 and 4: Samospráva / MÚ informuje www.rus
Page 5 and 6: MÚ informuje / občianske iniciat
Page 7: kultÚra www.rusovskenoviny.sk dom,
Page 11 and 12: MÚ informuje / škola www.rusovske

Rusovské noviny

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?