Ľudové

www.luno.hu
L'UDOVÉ NOVINY
1
Film vo filme, tanec v tanci
ludove@luno.hu
Týždenník Slovákov v Maďarsku * Cena 200 Ft * 29. októbra 2015 * Ročník LVIII * č. 44
Ľudové noviny
Hovorcovia diskutovali o národnostnom vysielaní

Týždenník Slovákov v Maďarsku
2
Šéfredaktorka:
EVA FÁBIÁNOVÁ
Jazykový redaktor:
GREGOR M. PAPUCSEK
Technický redaktor
a grafická úprava:
ZLATKO PAPUČEK
Reportéri - redaktori:
ANDREA KIŠŠOVÁ
CSABA LAMPERT
Adresa redakcie:
1135 BUDAPEŠŤ, CSATA U. 17, 1/9
Poštová adresa redakcie:
1555 BUDAPEST, Pf. 99
Telefón: (1) 878 14 31 • Fax: (1) 878 14 32
E-mail: ludove@luno.hu
Internetový denník: www.luno.hu
Nájdete nás aj na facebooku.
Majiteľom novín je
Celoštátna slovenská samospráva
v Maďarsku
Za vydanie zodpovedá konateľ
Imrich Fuhl
Ľudové noviny vydáva
Nezisková
verejnoprospešná
s. r. o. SlovakUm
Sponzor
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
ISSN 0456-829 X
Tlač: Vydavateľstvo Croatica
Obsah
Namiesto editoriálu - Namiesto konferencie 3
Výzva ÚSŽZ na predkladanie žiadostí o dotáciu 3
Hovorcovia diskutovali o národnostnom vysielaní 4
Októbrové podujatie Kultúrneho spolku pre Mlynky 4
Film vo filme, tanec v tanci 6
Lúčime sa s Ildikou Császáriovou Gémesiovou 8
Literárne popoludnie v Sarvaši 8
„Tri mesiace lásky” v Slovenskom Komlóši 8
Na konferencii v B. Bystrici o slovenčine v Maďarsku 10
Národnostné študijné štipendiá našim gymnazistkám 12
Zber papiera a kovového šrotu v Sarvaši 12
Zasadanie Synody biskupov v Ríme 14
Ako naučiť dieťa zvládať prehru 15
Štefan Chudý: Dlh z minulosti (úryvok) 16
Alexander Kormoš: Prežiť smrť 17
Na voľné chvíle: vyhodnotenie krížoviek, krížovka 18
Rysavá jalovica zo Spiša v Békešskej Čabe 19
Oltárne obrusy vo Veľkej Tarči 20
Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta.
Poštová adresa: Ma gyar Posta Zrt., Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest.
Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľudové noviny si môžete
objednať aj na e-mailovej adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06-80/444-444. Ročné predplatné:
7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft.
Identifikačné číslo novín (lapkód) je 15200.
Všetky práva vyhradené. V prípade publikovania alebo ďalšieho šírenia správ a fotografií z Ľudových novín
a www.luno.hu prosíme jednoznačne uviesť zdroj.
Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky.
Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade
so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného,
čo aj rozdielneho názoru.
Ľudové noviny

Namiesto konferencie
Nemôžem zato, po nedávnom niekoľkohodinovom
podujatí Kultúrneho spolku
pre Mlynky aj po určitom čase mám prinajmenšom
zmiešané pocity. Keďže ide
o moju rodnú dedinu, v ktorej dodnes bývam,
samozrejme, ani som nechcel odolať
pozvaniu na „miestnu i kultúrnohistorickú
vedeckú konferenciu pri príležitosti 15. výročia
vydania monografie Gregora Papučka:
„MLYNKY A OKOLIE” - na poctu a pamiatku
Jozefa Havelku”. Ako by som aj mohol
nebyť pritom, veď náš vynikajúci dlhoročný
starosta a slovenský aktivista bol mojím
dobrým priateľom a spolubojovníkom, no
a mlynskú monografiu som mal česť redigovať,
pripravovať do tlače a napokon byť aj jej
vydavateľom. Z podobného dôvodu je blízka
môjmu srdcu aj ďalšia publikácia, zbierka ľudových
rozprávok spod Pilíša (Štefan Lami
- Mariša Jánska - Gregor Papuček: DROTÁR
PODROTUJE SLNEČKO), ktorá slúžila ako
predloha Kultúrnemu spolku pre Mlynky
na vytvorenie vydarenej audioknihy. Jej
prezentácia sa pritom konala v rámci onej
„vedeckej konferencie”, ktorá podľa pozvánky
mala byť hlavne o tomto: „Revitalizácia
slovenskej národnostnej kultúry v Maďarsku
a pilíšske lokálne vedomie identity”.
Musím sa priznať, vopred som mal zlé
tušenie: „Menej by nebolo viac? Veď to ani
fyzicky nie je možné! Ako sa môže toľko
dobrých vecí zhustiť do niekoľkých hodín?”
Nijako ma nepotešuje, že moje predtuchy
ma nesklamali. Skôr prázdny ako plný hranatý
okrúhly stôl (ak odpočítame účinkujúcich)
radšej s dvoma než tromi desiatkami
záujemcov ma sklamali o to viac. Aj keď
na rozdiel od veľasľubnej pozvánky o našej
revitalizácii sme veľa toho nepočuli, v skutočnosti
išlo viac-menej „iba” o jednu-jedinú
fundovanú prednášku G. Papučka, inak
pestrú, umelecky náročnú až dojímavú prezentáciu
audioknihy a grátisovo aj o vyhodnotenie
mini súťaže príležitostných písomných
prác školákov. To všetko akože v rámci
či skôr namiesto konferencie, keďže pod
tým zaužívaným cudzím slovom zato naďalej
rozumieme početnejšiu poradu, schôdzu
či skôr zjazd alebo zhromaždenie, zvolané
na prerokovanie určitých dôležitých otázok.
Ponaučenie? Zrejme by sme nemali chcieť
v rámci jednej akcie všetko naraz a ani náhodou
nesľubujme nemožné. Imrich Fuhl
Dotácie ÚSŽZ na rok 2016
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zverejnil
výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok
2016 pre oblasti: vzdelávanie, veda a výskum; kultúra; informácie
a médiá.
Na dotácie v roku 2016 bolo vyčlenených cca. 650 000 eur.
Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej
politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim
v zahraničí, bude aj v roku 2016 podpora aktivít zameraných
na oblasť posilňovania národného povedomia a kultúrnej
identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií
zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov
medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.
Prioritou v pôsobnosti úradu bude najmä podpora zvyšovania
úrovne vzdelávania detí a mládeže, a to predovšetkým
z hľadiska znalosti jazyka a upevnenia národnej identity. Ďalšou
prioritou bude podpora informatizácie s cieľom vytvoriť
lepšie predpoklady na šírenie informácií, prístup k informáciám
krajanských komunít, vytvorenie podmienok na rozvoj
a zefektívnenie kontaktov medzi krajanmi po celom svete
a zefektívňovanie spolupráce medzi úradom a krajanmi.
Všeobecne budú preferované projekty s dlhodobejším účinkom.
Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi len na základe
elektronickej a zároveň aj písomnej žiadosti o poskytnutie
dotácie. Elektronicky prostredníctvom elektronického online
systému.
Písomnú žiadosť je potrebné zaslať na adresu:
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Radlinského 13
817 80 Bratislava 15
Slovenská republika
Žiadosti, vrátane povinných príloh, sa predkladajú úradu
najneskôr do 30. novembra 2015, pričom rozhodujúci je dátum
registrácie v elektronickom systéme a dátum poštovej
pečiatky na obálke písomne zaslanej žiadosti.
ÚSŽZ bude posudzovať len tie žiadosti, ktoré budú spĺňať
predpísané náležitosti, ktoré sú uvedené vo vnútorných
predpisoch ÚSŽZ č. 12/2015 z 30. 9. 2015 (Smernica о poskytovaní
dotácií) a č. 11/2015 (Metodický pokyn o poskytovaní
dotácií na rok 2015) a boli predložené na úrad v stanovenom
termíne.
Časový harmonogram dotácií 2016:
do 30. 11. 2015 - lehota na podávanie žiadostí o dotáciu
v r. 2016,
do 31. 12. 2015 - odstraňovanie formálnych nedostatkov žiadostí
o dotáciu (iba jedna výzva),
do 31. 01. 2016 - spracovanie žiadostí o dotáciu na hodnotenie,
do 01. 03. 2016 - zasadnutia dotačných subkomisií a dotačnej
komisie,
od 14. 03. 2016 - uzatváranie dotačných zmlúv a poskytovanie
dotácií.
Ľudové noviny
3

Parlamentný výbor pre národnosti
pod vedením predsedu
Jána Fuzika zasadal 13. októbra.
Nosnou témou stretnutia bolo národnostné
vysielanie na kanáloch verejnoprávnej
televízie.
Na predošlom zasadnutí národnostní
hovorcovia skoncipovali list adresovaný
novému generálnemu riaditeľovi
MTVA Miklósovi Vaszilymu. Kvalita
národnostných programov, podmienky
na ich výrobu a nevhodný vysielací
čas boli častými témami diskusie
medzi výborom a predošlým vedením
MTVA, a často aj zbytočnými, keďže
ku kompromisnému riešeniu nedošlo
v mnohých otázkach. Nový generálny
riaditeľ, ktorý stojí na čele MTVA
od augusta, musel pozvanie na zasadnutie
odmietnuť kvôli iným záležitostiam,
na zasadnutí ho zastúpili generálny
riaditeľ spoločnosti Mediálne
4
POLITIKA
Hovorcovia diskutovali zase
služby Duna s.r.o. Menyhért Dobos
a predseda kuratória nadácie Pre verejnoprávnosť
László Balogh.
M. Dobos vyzdvihol, že nastalo niekoľko
zmien od jarnej zmeny štruktúry
vo verejnoprávnom médiu. Pod záštitou
Mediálnej služby Duna s.r.o. fungujú
všetky platformy verejnoprávneho
média, televízne a rozhlasové vysielanie,
spravodajská agentúra a webová
stránka. Generálny riaditeľ zdôraznil,
že zo štrukturálnej zmeny profitovali
aj národnostné televízne redakcie:
národnostné magazíny sa vysielajú
vo frekventovanejšom čase. M. Dobos
dodal, že hlavným kritériom pri určení
vysielacieho času bolo to, aby sa nekrylo
s pracovným časom. Podľa hovorcov je
naďalej otázne, či je nový, skorý ranný
termín vhodnejší na odvysielanie týchto
programov a navrhli, aby sa aspoň
ich repríza dostala do nového časového
pásma – dnes sa vysiela o pol hodinu
na stanici Duna World. Dobos v tejto
veci požiadal o trpezlivosť, lebo vysielanie
kvôli zahraničným Maďarom musia
prispôsobiť a zrealizovať v štyroch
časových pásmach. Upozornil aj na to,
že podľa predstáv vedenia MTVA národnostné
vysielanie by nemalo byť segregované,
malo by byť organicky začlenené
do programového pásma, a čisto
spravodajský kanál M1 tiež víta správy
od národnostných redakcií.
L. Balogh sa zmienil o tom, že ich
cieľom je napomáhať zlepšeniu kvality
Monografia Mlynkov, rozprávkový drotár
Kultúrny spolok pre Mlynky usporiadal 10. októbra
v Stredisku pilíšskych Slovákov kultúrne popoludnie pri
príležitosti 15. výročia vydania monografie Gregora
Papučka „Mlynky a okolie” na poctu a pamiatku vlani zosnulého
dlhoročného starostu obce Jozefa Havelku. Súčasťou
podujatia (o ktoré prejavili Pilíšania, žiaľ, minimálny záujem)
bola prezentácia prvej audioknihy slovenských ľudových rozprávok
v Maďarsku v Deň ľudovej rozprávky, ako aj predstavenie
výsledkov súťaže príležitostných písomných prác hŕstky
školákov.
Predseda spolku Levente Galda na úvod poukázal na bohatstvo
autentického miestneho folklórneho dedičstva, ktoré
pre ďalšie generácie v druhej polovici minulého storočia zachraňoval
okrem G. Papučka najmä zanietený osvetár-národopisec
Štefan Lami (1925-2010), autor zbierky ľudových rozprávok
Drotár podrotuje slnečko (1999). Rozprávky spod Pilíša
v podaní tetky Mariši Jánskej (1903-1993) inšpirovali jej
pravnuka L. Galdu k vytvoreniu audioverzie knižky, na prezentáciu
ktorej prišla dcéra M. Jánskej. Teta Katica Galdová
práve v ten deň oslavovala svoje 90. narodeniny, kytice kvetov
a pekných slov, rozprávok a pesničiek boli teda aj z tohto dôvodu
úplne na mieste.
L. Galda cédečko rozprávok v podaní členov Kultúrneho
spolku pre Mlynky uvádzal týmito slovami: „Po našich predkoch
sme zdedili tanistru plnú pokladov. Zdá sa však, akoby
sme sa čoraz častejšie nečinne pozerali na ich únik do zabúdania.
Vezmime si, spoznajme a vyleštime znovu tieto od našich
predkov získané, na celý život platné rozprávkové poklady
Ľudové noviny

národnostných programov a zvýšiť ich
sledovanosť. Navrhol, aby národnosti
využívali možnosti ako zdieľanie relácií
a odovzdajme ich našim vnukom
do bezpečnej ochrany!”
Predseda Kultúrneho spolku pre
Mlynky popri hlbokej úcte k predkom
považuje za prvoradé „zapojiť mladých
ľudí do prehlbovania pilíšskeho lokálneho
vedomia”. Na podujatí mu v tom mal
pomáhať ďalší znalec miestnej histórie,
oduševnený ochotník - osvetár, autor
a zberateľ fotografií a dobových dokumentov
tiež z radov staršej generácie.
Viliamovi Gajánovi však premietanie
jeho jedinečnej zbierky fotografií z technických
dôvodov tentoraz nevyšlo.
O to viac a dôkladnejšie sa podarilo
zahĺbiť do minulosti Mlynkov a okolia
G. Papučkovi, ktorý podrobne porozprával
nielen o okolnostiach vzniku
mlynskej monografie, ale aj o tom,
čo je história a prečo ju musíme poznať,
odkedy žijú Sloveni (dnes Slováci)
v Plešských (dnes Pilíšskych) vrchoch,
pred kým asi utiekli naši benediktíni
a opustili svoj podpilíšsky kláštor a podobne.
Autor monografie Mlynkov
od počiatkov až po začiatok XX. storočia
predostrel celý rad zaujímavých
historických údajov. Svoju (aj) časovo
náročnú prednášku sa snažil uľahčiť
KULTÚRA
o národnostnom vysielaní
Foto: autorka
a Spomienková súťaž Jozefa Havelku
historkami - anekdotami. Na plastické
priblíženie podstaty maďarizačných
snáh použil slová B. Björnsona: „Zbaviť
deti materčiny je predsa to isté ako odtrhnúť
dieťa od matkiných pŕs”. Vedela
o tom svoje aj naša skvelá ľudová rozprávačka,
tetka Mariša Jánska, keď už
pred desaťročiami sa sťažovala na jazykové
pomery pod Pilíšom: „Ňescu rozumet
slovenski. Kebi jích roďičé učili, isto
bi veďeli. Ale šak tuším aj slovenská škola
je. Já teda ňevím. Ale mám jennu vnučku,
staršého vnuka, tá teda dójďe takto
vácrázi: „Nagymama, meséljél...”
V záverečnej časti
kultúrno-spoločenského
popoludnia,
spestreného aj prednesom
miestnych ľudových
piesní členmi
hostiteľského spolku,
došlo k vyhláseniu
výsledkov prvého ročníka
Spomienkovej
súťaže Jozefa Havelku.
Do súťaže sa zapojilo
šesť žiakov z Mlynkov,
Čívu a budapeštianskej
slovenskej školy,
Foto: Imrich Fuhl
na webových stránkach jednotlivých
celoštátnych národnostných samospráv
a na sociálnych sieťach. Takto sa rýchlejšie
dostanú informácie
aj k mladším generáciám,
poukázal Balogh. Upriamil
pozornosť na vybudovanie
vzťahu s takými miestnymi
a regionálnymi televíznymi
stanicami, kde žijú aj národnostné
komunity, ktoré
môžu preberať už odvysielané
národnostné programy
a ukázať ich svojim divákom
v ľubovoľnom čase.
Týmto spôsobom by sa dala
sledovanosť zdvojnásobiť,
myslí si Balogh. Ďalej hovoril
o tom, že by radi zakomponovali
do národnostných relácií aj materiály
z materských krajín, napríklad krátke
animované filmy, lebo na ich výrobu už
domáce redakcie nemajú kapacity.
Okrem problematiky národnostného
televízneho vysielania si parlalmentní
hovorcovia vypočuli správy predsedov
gréckej a chorvátskej celoštátnej
národnostnej samosprávy o ich fungovaní
a krátkodobých a dlhodobých
plánoch a cieľoch. Ombudsmanka pre
ochranu národnostných práv Erzsébet
Sándorová Szalayová referovala o pravidlách
vzťahujúcich sa na segregáciu
v školstve. Na návrh gréckeho hovorcu
národnostný výbor rozhodol o založení
novej pracovnej skupiny. V pracovnej
skupine pre sociálne zebezpečenie detí
a bezpečnosť rodín budú pracovať ukrajinskí,
rusínski a grécki hovorcovia.
(kan)
všetci sa môžu pokladať za víťazov a zaslúžia
si pochvalu. Kármen Kovácsová
sa zamyslela nad svojím slovenským pôvodom;
Petra Viktória Galdová opísala
svoje prvé skúsenosti s prednesom slovenských
piesní; titulkom práce Laury
Glückovej je Môj život v Mlynkoch,
Vanesszy Glückovej zase Ja a moje rodisko
- Mlynky; história a etnický charakter
svojej rodnej obce Čív načrtla
Dominika Knábová, pričom Michal
Tomáš Tatai nám svojou osobne ladenou
prácou pripomenul 200. výročie
narodenia Ľudovíta Štúra. (-hl)
5
Ľudové noviny

V
aule Osvetového strediska
6
KULTÚRA
Film vo filme, tanec v tanci
Petra Vajdu a Kina Turul
v Sarvaši sedí malý, milý chlapec
s veľkým, vrúcnym úsmevom.
Pred sebou má žemľu obloženú veľkým
vyprážaným rezňom, do ktorého
zamyslene zahryzne. Je to každodenný
obraz, lenže niečo tu nesedí: chlapec
je totiž oblečený od hlavy po päty
v slovenskom ľudovom kroji. Teraz
sa pýtate, či je cestovateľom v čase
a prišiel z minulosti? Zatvárajte už,
prosím, internet, nie je žiadny miniatúrny
slovenský Marty McFly.
Pravdou je, že v ten víkend malo
kino v ponuke dosť zaujímavý film,
s najmodernejšou, 3D technikou.
Exkluzívne premietanie „filmu”
Vo víre tanca sa uskutočnilo 17. a 18.
októbra za veľkého diváckeho záujmu.
A pravdou je, že sa v Osvetovom
stredisku Petra Vajdu v tých dňoch
zišli milovníci tanečnej kultúry a folklóru
na kvalifikačnej prehliadke slovenských
folklórnych skupín a tanečných
súborov, ktorá sa nazýva Vo víre
tanca.
Tanečníci a folkloristi sa stretli
prvý raz v rámci tohto podujatia
v roku 2009, zorganizovalo ho vtedy
Osvetové stredisko Celoštátnej
slovenskej samosprávy v Maďarsku
(CSSM). Na prvé stretnutie sa prihlásilo
14 skupín, v tomto roku, na
štvrtej kvalifikačnej prehliadke, organizovanej
Ústavom kultúry Slovákov
v Maďarsku (ÚSKSM) predviedlo
svoje produkcie pred odbornou porotou
ďalších 6 súborov. V porovnaní s
predošlými ročníkmi nastalo niekoľko
zmien: podľa výpisu v tomto roku
po prvý raz mali možnosť sa uchádzať
o kvalifikáciu aj detskí tanečníci a sóloví
interpreti – avšak sólisti túto možnosť
nevyužili, a po prvý raz hodnotili
predvedené produkcie nielen členovia
poroty, ale aj súbory navzájom.
Účastníkov podujatia privítal
v mene CSSM František Zelman.
„Pre mňa kultúra a hlavne kultúra
Slovákov v Maďarsku je srdcovou záležitosťou,”
vyjadril sa podpredseda
CSSM. „Filozofia tejto súťaže je taká,
že každý si má spracovať svoje lokálne
tradície a zvyky, čo je dôležité preto,
lebo ak našu kultúru nebudeme zachovávať
my, ak ju nebudeme pestovať, tak
okrem nás to nikto neurobí. Pre nás je
to úloha a organizátori podujatia si
to uvedomujú,” upozornil F. Zelman
a zároveň objasnil poslanie kvalifikačnej
prehliadky.
Nie je to súťaž
„Súbory nebudú súťažiť, ale predvedú
to, čo vedia,” spresnila cieľ podujatia
iniciátorka a hlavná organizátorka
prehliadky, riaditeľka ÚSKSM
Katarína Király vo svojom uvítacom
prejave a pripomenula začiatky prehliadky.
Pôvodným zámerom podujatia
bolo, aby folklórne a tanečné
skupiny preskúmali vlastnú domácu
tradíciu a aby sa o to každý druhý či
štvrtý rok podelili s odbornou porotou
a inými tanečnými skupinami.
Pred dvoma rokmi sa organizátorom
podarilo dosiahnuť, aby Valné zhromaždenie
CSSM odhlasovalo Štatút
udeľovania ceny Štefana Lamiho.
Cenu dostanú tie súbory, ktoré trikrát
po sebe získajú zlatú kvalifikáciu
na prehliadke. Je to vlastne udelenie
pocty osvetárom a významným
osobnostiam ľudového tanečného
hnutia. Š. Lami bol držiteľom ocenení
Pre našu národnosť a Pro Cultura
Minoritatum Hungarie a známy
predovšetkým medzi Maďarmi ako
sólový tanečník. Slováci v Maďarsku
jeho činnosť poznali menej, alebo ho
poznala iba odborná verejnosť. Jeho
osobnosť a všestranná činnosť by si
však zaslúžila viac pozornosti, veď
bol nielen vynikajúcim tanečníkom,
ale aj organizátorom tanečných podujatí,
kurzov a táborov, osvetárom,
výskumníkom (zbieral napríklad
slovenské ľudové piesne, rozprávky
a balady) – poukázala na to K. Király
a dodala, že činnosť Lamiho zvečnili
pri tejto príležitosti aj vo forme
panelov, ktoré boli vystavené počas
prehliadky v aule osvetového strediska.
Ako zaujímavosť ešte dodala,
že Cena Štefana Lamiho bola prvý
raz udelená Tanečnému súboru
v Pišpeku – odkiaľ pochádzal aj sám
Ľudové noviny

Lami, ktorý založil tento súbor v svojej
rodnej obci.
Po úvodných slovách javisko už
patrilo tanečným a folklórnym skupinám.
Ako prví sa predstavili najmenší
– Spolok ľudového tanca Malá
Furmička z Čemera. Vznik spolku
v roku 2010 podnietil fakt, že záujem
detí sa zvýšil až natoľko, že popri
Spolku ľudového tanca Furmička,
ktorý dnes tvoria dospelí tanečníci,
bolo potrebné založiť samostatný súbor
pre deti. V súčasnosti má 56 členov,
prijímajú ich už od troch rokov.
Na prehliadke predviedli detskú
svadbu. Podobnú tematiku si zvolili
členovia Folklórneho spolku Rosička
z Maglódu, ich choreografia mala
názov V predvečer zábavy manželských
párov. Ženská spevácka skupina
Rozmarín zo zemplínskej Baňačky oživila
tradíciu čepčenia nevesty. 20-člennú
skupinu vedie Mária Holodová,
jej členovia pestujú miestne tradície
a starodávne piesne. Tanečná a slovenská
ženská spevácka skupina Kerestúr
funguje už viac desaťročí s menšími
prestávkami v Rákoskeresztúri,
na kvalifikáciu sa prihlásili s choreografiou
Ňeplač ti, Aňička!, základom
ktorej sú kerestúrske piesne a tance.
Členovia 40-ročného Spolku folklórnej
skupiny v Kerepeši oživili tradíciu
zo zimného obdobia, predviedli dvíhanie
mladuchy na fašiangy. Rad uzatvárali
Čemerčania, dospelí tanečníci
Spolku ľudového tanca Furmička, ktorí
predstavili choreografiu Na Čemere
dobre žiť na základe výskumu Alžbety
KULTÚRA
Szabovej. Vystupujúcich sprevádzali
Ľudová hudba Tamása Pétera
a Ľudová hudba Kóborzengő.
Vyhodnotenie produkcií sa uskutočnilo
až na druhý deň – zvyšok sobotného
dňa sa niesol vo folklórnom,
ale uvoľnenejšom duchu: absolútnym
vyvrcholením dňa bol galaprogram
folklórneho súboru Hornád a po ňom
nasledujúca tanečná zábava a tanečný
dom s jeho tanečníkmi.
Kvalifikácie v troch stupňoch
Odborná porota pozostávajúca
z predsedu poroty, bádateľa ľudového
tanca Lászlóa Felföldiho, pedagóga
tanca a choreografa Ondreja
Csasztvana, pedagóga ľudovej hudby
Sándora Barbócza a pedagóga tanca
a choreografa Vlastimila Fabišika
hodnotila produkcie podľa rôznych
hľadísk. Dôležitá bola folklórna hodnovernosť,
súzvuk spevu a hudby,
javisková podoba, choreografické
spracovania a úroveň predstavenia.
Na základe týchto kritérií zlatú kvalifikáciu
dosiahla skupina dospelých
tanečníkov z Čemera a súbor
Foto: autorka
z Kerepešu, striebornú kvalifikáciu
dostali detskí tanečníci z Čemera
a skupina z Maglódu, ženská spevácka
skupina Rozmarín z Baňačky a skupina
z Kerestúru boli ohodnotené bronzovým
stupňom.
Moderátorkou prehliadky bola
Katarína Karkušová, ktorá sa venuje
ľudovému tancu už od detstva v tanečnom
súbore Komlóš. V zákulisí na našu
otázku prezradila, že aj oni sa už niekoľkokrát
zúčastnili na kvalifikačných
podujatiach, pred dvoma rokmi boli
aj na prehliadke Vo víre tanca. „Vtedy
som sa, bohužiaľ, nemohla zúčastniť
kvôli študijným povinnostiam. Takže
som tu vlastne prvý raz, a musím povedať,
že som sa za kulisami cítila veľmi
zle,” povedala Katarína. „Keď som videla
tie radostné tváre na javisku, myslela
som na to, aké dobré by bolo byť medzi
nimi a tancovať,” dodala na vysvetlenie.
„Ako tanečníčku ma veľmi inšpirovala
táto prehliadka. My sme už dávno nemali
choreografiu zostavenú na základe
vlastných tradícií. Už by bolo na čase porozmýšľať
a pracovať na tom intenzívnejšie,
aby sme o dva roky aj my mohli
predviesť niečo nové, niečo komlóšske,”
stanovila si ciele do neďalekej budúcnosti
Katarína. Dúfajme, že aj členovia
ostatných súborov sa cítili podobne
a našli motiváciu vo vystúpeniach
a slovách poroty a o dva roky predvedú
podobne pestrý a originálny program.
A dúfajme, že aj o dva, štyri či desať,
dvadsať rokov budú v aule osvetových
stredísk sedieť milí, malí chlapci v ľudových
krojoch.
(kan)
7
Ľudové noviny

Lúčime sa
s Ildikou Császáriovou
Gémesiovou
Opustila
si nás
3. septembra,
vo veku
74 rokov. So žiaľom
a bôľom
v srdci sme prijali
správu o tvojej
smrti. Odišla
si nečakane, nemali
sme možnosť
sa s Tebou rozlúčiť. Keď sa pozrieme
na tvoju fotografiu, zaspomíname si
a kladieme si otázku: kto si vlastne bola?
Dievčatko z Novej Huty, žiačka
Slovenskej školy v Novom Meste pod
Šiatrom a Slovenského učiteľského ústavu
v Budapešti, oddaná manželka, milujúca
mamička, šťastná stará mama
a prababka.
Bola si vzdelaná, dobre pripravená
pedagogička. Svoje štúdiá si ukončila
v budapeštianskom Slovenskom učiteľskom
ústave, kde si bola usilovnou,
príkladnou študentkou, preto ťa aj tvoji
učitelia mali radi. Svoju profesijnú dráhu
si začala v malej novohradskej obci
Níži. Tam si sa spoznala so svojím druhom,
s ktorým ste žili v láske aj po 55
rokoch manželstva. Ako pedagogička si
naučila stovky detí písať a čítať a vštepila
si im zmysel pre dobro a krásu.
Bola si lokálpatriotkou, mala si rada
svoju rodnú obec, v ktorej si prežila
väčší kus svojho života. Bola si hrdá na
svoj slovenský pôvod, veľa si pracovala
za to, aby ľudia nezabúdali na svoje korene,
zvyky, kultúru. Ako dôchodkyňa
si bola členkou Klubu pre zachovávanie
slovenských tradícií a jeho spevokolu,
v ktorom si bola predspeváčkou. Svojím
príjemným hlasom si s nadšením spievala
naše starodávne slovenské a maďarské
piesne.
Viac nám už nezaspievaš. Ale sladký
tón tvojho hlasu, tvoje úprimné, pravdivé
slová, milá a usmievavá tvár sa navždy
vryli do našich sŕdc.
Odpočívaj v pokoji, nech sa ti tam
hore snívajú pekné sny...
Tvoje priateľky: Lujza Ladányiová
a Klára Halászová
8
KULTÚRA
Literárne popoludnie
Hromobitie a veľký lejak
sprevádzali deň, keď sa konalo
literárne popoludnie
v Sarvaši. V slovenskom dome Vernosť
sa zišli členovia tohto slovenského
kultúrneho spolku. Podujatie otvorila
jeho predsedníčka Zlatica Lišková.
Privítala všetkých prítomných a zároveň
otvorila aj výstavu fotografií
pri príležitosti 25. výročia založenia
spolku Vernosť. Fotografie priblížili
prítomným štvrťstoročie ich obetavej
práce - živé aktivity, udržiavanie tradícií,
programy v Strieborných viniciach,
ale aj výlety a rôzne iné podujatia.
Program otvorili mladí hudobníci
hrou na citarách, v podaní siedmačiek
a vedúceho citarového krúžku
Pod týmto titulom bola otvorená
výstava archívnych fotografií
v Slovenskom Komlóši v sále
Ondreja Lopušného Domu prírody
v polovci októbra. Organizátormi
podujatia boli Kruh priateľov
Jána Galata odzneli ľudové piesne.
Po nich nasledovali malí prváčikovia,
ktorí kyticou slovenských piesní prekvapili
všetkých prítomných aj tým,
ako už pekne ovládajú slovenský jazyk.
Vystúpenie pripravila učiteľka
Eva Tóthová-Szklenárová. Druháčik
Martin Homonnai predniesol báseň
o jeseni a bol veľmi milý, keďže v ruke
držal gaštany, ktoré si vybral z vrecka.
Sólo na citare predviedla tretiačka
Bogi Brachnová, tretiak Michal
Brachna zase recitoval. Pieseň z filmu
Titanic na píšťalke prekrásne zahrala
žiačka Iza Laudayová. V programe
vystúpili aj štvrtáčky Agneša
Zajaczová, Dorina Miloszrdná,
Fanni Banková a Vanda Popková
s recitáciou pekných básní.
Slovenského Komlóša a Slovenská národnostná
samospráva v Slovenskom
Komlóši. Korene programu, uskutočneného
na pamiatku pobytu gréckych
detí v komlóšskych rodinách siahajú
po rok 2013, keď bolo prvé stretnutie
niekdajších gréckych detí a ich
bývalých hostiteľov. Vtedy z iniciatívy
Komlóšanky Zuzany Bottásovej
a Grékyne Sofie Akiriditu prišlo viac
ako 60 návštevníkov z Grécka. Boli
to ľudia, ktorí v lete v roku 1949 ako
6-14 ročné deti strávili tri mesiace
v Slovenskom Komlóši. Počas ob-
Foto: autorka
čianskej vojny v Grécku presťahovali
do tohto mestečka 158 detí, kde ich pohostinní
a dobrosrdeční Komlóšania
prijali s veľkou láskou a starali sa o ne
ako o vlastné deti. Asi aj to je príčinou
toho, že ani po toľkých rokoch nezabudli
na seba títo ľudia. Niektorí už aj
skôr nadviazali kontakty s „gréckymi
Ľudové noviny

v Sarvaši
Pri príležitosti 200. výročia narodenia
Ľudovíta Štúra predsedníčka
spolku Vernosť predniesla jeho báseň
K lipe.
deťmi”, ako na nich na Komlóši zvyčajne
spomínajú, ale boli aj takí, ktorí
sa po prvýkrát stretli. S veľkým očakávaním
prišli na vtedajšie stretnutie,
kde ich čakali tie rodiny, ich deti, vnúčatá,
u ktorých bývali pred 64 rokmi.
Boli to dojímavé momenty, plné sĺz,
spomienok a radosti.
Vtedajšie stretnutie zanechalo
v mnohých príjemné spomienky,
a tak radi prijali pozvanie aj na otvo-
KULTÚRA
Na záver tretiaci spolu s učiteľkou
Margitou Kmotriczovou zaspievali
slovenské piesne. Po hodnotnom kultúrnom
programe si deti pochutili na
koláčikoch a voňavom citrónovom
čaji.
Nasledovala debata o najbližšom
pripravovanom programe Spoločná
„Tri mesiace lásky”
renie výstavy fotografií, ktoré zachytávajú
momenty tých troch mesiacov,
ktoré strávili na Komlóši
vo veľkej láske. Napriek krátkej dobe
získali novú rodinu, druhú vlasť.
Naučili sa po maďarsky a mnohí si
osvojili aj slovenčinu, používanú vtedy
bežne v komlóšskych rodinách.
Po privítaní primátorkou mesta Ritou
Garayovou výstavu otvorila predsedníčka
Kruhu priateľov Slovenského
Komlóša Alžbeta Hollerová Račková.
Vyjadrila svoju radosť, že toto stretnutie
sa uskutočnilo a že až dodnes trvajú
tieto priateľské, resp. rodinné vzťahy
medzi gréckymi a komlóšskymi rodinami.
Prítomným sa prihovoril aj
zástupca predsedu Celoštátnej samosprávy
Grékov v Maďarsku Bendegúz
Szpirosz Agárdi. Ako symbol vďaky
odovzdal pamätný list predsedníčke
a primátorke.
Program pokračoval v budove
Slovenskej školy, kde prítomných privítala
riaditeľka školy a predsedníčka
Slovenskej národnostnej samosprávy
v Slovenskom Komlóši Zuzana
Lauková. Účastníci stretnutia si po-
oslava menín, ktorý sa bude konať
v prvý novembrový pondelok. Už vopred
sa členovia spolku dohodli, kto
čo napečie.
Literárne popoludnie sa nieslo
v priateľskom duchu a prinieslo príjemnú
atmosféru do upršaného októbrového
dňa.
Z.L.
Foto: autorka
zreli film Jána Benčíka a Elektry
Agárdi (MTVA), ktorý nakrútili počas
spomínaného stretnutia v Slovenskom
Komlóši v roku 2013.
Podujatie sa skončilo spoločnou
večerou a príjemnými rozhovormi,
ktoré spestril aj dom gréckeho tanca.
Účastníci si sľúbili, že obnovené kontakty
neprerušia a ich priateľstvo bude
pokračovať.
Výstava archívnych fotografií s podpismi
v troch jazykoch putuje aj do Budapešti,
kde si ich tiež môžu záujemcovia
pozrieť. Marianna Bajczerová
9
Ľudové noviny

V
druhej polovici septembra
na 9. medzinárodnej vedeckej
konferencii o komunikácii
s názvom Synchrónne a diachrónne
kontexty jazykovej komunikácie
na Filozofickej fakulte Univerzity
Mateja Bela v Banskej Bystrici zastupovali
slovenských vedcov
z Maďarska naše tri vysokoškolské
pedagogičky a výskumníčky.
Názov prednášky Evy Horváthovej
Farkasovej z Pedagogického
ústavu Jána Vitéza
Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa
bol Lexikálne zvláštnosti v jazyku
pilíšskych Slovákov. Materiál k výskumu
pozbierala v piatich slovenských
obciach v okolí Ostrihomu:
v Číve, v Kestúci, v Mlynkoch,
v Moďoróši a v Šarišápe. Podľa autorky
veľkú väčšinu obyvateľov
v súčasnosti môžeme charakterizovať
ako bilingválnu s dominanciou
maďarského jazyka. Aktívnymi používateľmi
slovenského jazyka sú
len predstavitelia staršej generácie.
Na základe odpovedí respondentov
E. Horváthová Farkasová dospela
k záveru, že v ich prípade môžeme
hovoriť o symetrickej dvojjazyčnosti,
s istou presilou maďarčiny. – Hlboký
citový vzťah k materinskej reči však
prežívajú dodnes, lebo respondentky
boli očividne dojaté z toho, že majú
10
ŠKOLSTVO
Na konferencii v Banskej Bystrici
Foto: ff.umb.sk
možnosť na dlhší rozhovor v slovenčine
– zdôrazňovala autorka prednášky.
Pri sledovaní striedania jazykových
kódov zistila, že maďarské
slová používali len v malom počte.
Striedanie kódov sa dotýkalo predovšetkým
nasledovných tematických
oblastí: choroba, zdravie, u lekára;
školstvo, deti; kultúra; úrady; domácnosť
(napr. stroje v domácnosti);
technika, veda; zemepis, história,
náboženstvo; dopravné prostriedky,
cestovanie; bývanie; vlastnosti (napr.
novšieho typu: depressziós – depresívny);
práca (stroje, závody); spôsob
života, voľný čas a podobné. Väčšia
časť registrovaných striedaní jazykových
kódov bola kontextuálneho
charakteru. (...) Slová, ktoré nie sú
a neboli súčasťou slovenskej slovnej
zásoby respondentov automaticky
a prirodzene povedali po maďarsky.
V prípade, keď im neprišlo na um
inak pre nich známy slovenský výraz,
obyčajne robili dlhšiu prestávku
v prúde reči. Zriedkavejšie zaregistrovala
výskumníčka aj situatívne
striedania jazykových kódov, (...)
napríklad keď vstúpil do miestnosti
niektorý člen rodiny alebo iný známy,
ktorý ovláda slovenčinu na slabšej
úrovni, alebo ju ovláda len pasívne.
Eva Horváthová Farkasová plánuje
pokračovať vo svojom výskume
aj v ďalších pilíšskych slovenských
obciach (Huť, Santov).
Vedúca Katedry slovenského jazyka
a literatúry Segedínskej univerzity
Tünde Tušková prednášala
na tému Jazykové znalosti u študentov
slovenského pôvodu v Maďarsku.
Vo svojom príspevku prezentovala
výsledky dotazníkového výskumu,
ktorý sa uskutočnil v rokoch 2007 –
2009. Respondentmi boli poslucháči
slovakistiky na Katedre slovenského
jazyka a literatúry Pedagogickej
fakulty Segedínskej univerzity,
na Pedagogickej fakulte pre učiteľky
materských škôl Vysokej školy
Samuela Tešedíka v Sarvaši, resp.
na Pedagogickom ústave Jána Vitéza
v Ostrihome a na Katedre slovakistiky
na Univerzite Eötvösa Loránda
v Budapešti. Poslucháči boli vo veku
od 19 do 25 rokov. Cieľom výskumu
bolo zistiť, ako študenti hodnotia
svoje jazykové znalosti, aký rozdiel
sa prejavuje u nich pri porozumení
textu v slovenčine a v maďarčine
a ako hodnotia svoje jazykové znalosti,
čo sa týka ovládania maďarského
jazyka, spisovnej podoby slovenského
jazyka a nárečia, ktoré sa
používa v obci, odkiaľ samotný študent
pochádza. Výskumníčku zaujímalo
tiež, ktorý jazyk je respondentom
bližší, ktorý z nich používajú
častejšie a v ktorom zo spomenutých
jazykov čítajú viac. Svoje jazykové
znalosti mali hodnotiť na škále od 1
po 5 nasledovne: 5: Všetkému dokonale
rozumiem; 4: Ľahko rozumiem;
3: Viac-menej rozumiem; 2: Ťažko
rozumiem; 1: Vôbec nerozumiem.
Na základe vyhodnotenia dotazníkov,
ktoré obsahovali otázky typu
Keď čítate slovenské noviny, nakoľko
rozumiete textu?; Rozumejú dolnozemskí
Slováci hovorovej slovenčine?;
Keď čítate maďarské noviny,
nakoľko rozumiete textu?; resp. nakoľko
poznajú nárečovú podobu slovenského
jazyka, teda lokálne nárečie
vlastnej obce. T. Tušková zhrnula
ponaučenia výskumu nasledovne:
Ľudové noviny

– Celkovo môžeme konštatovať,
že uskutočnená analýza potvrdila,
že v prípade budúcej inteligencie
Slovákov v Maďarsku je výrazná
dominancia maďarského jazyka,
ovládajú ho lepšie a používajú ho
častejšie. Na základe vyjadrenia sledovaných
respondentov vyplynulo,
že spisovnú slovenčinu ovládajú
lepšie ako nárečovú podobu slovenského
jazyka, čo súvisí s ich vekom.
Treba ale pripomenúť, že napriek
hore uvedeným faktom je silná citová
väzba študentov k slovenskému
jazyku. Keďže ide o vekovú skupinu,
ktorá komunikuje po slovensky len
v národnostnom prostredí, takže nemajú
možnosť udržiavať permanentný
kontakt s hovorovou slovenčinou,
treba si uvedomiť, že by bolo potrebné
vedome oživovať náš národnostný
jazyk. Sme povinní postarať sa
o mladú generáciu, ktorá bude po
slovensky čítať vtedy, ak od svojho
predškolského veku bude počuť slovenské
rozprávky, bude mať k dispozícii
slovenské mládežnícke romány,
zaujímavé časopisy a keď bude
v kontakte so súčasným slovenským
jazykom.
Hlavná vedecká pracovníčka
Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku
Alžbeta Uhrinová vo svojej
prednáške sa zameriavala
ŠKOLSTVO
o slovenčine v Maďarsku
Foto: internet
na Predbežné výsledky výskumného
projektu s názvom Slovenské písomníctvo
v Maďarsku po roku 1989.
Autorka v kapitole Časopisy, noviny,
periodiká, kalendáre konštatuje,
že „v skúmanom období vychádzalo
v Maďarsku osem titulov slovenských
časopisov a novín, dvoje elektronické
noviny, dve odborné periodiká
a dva kalendáre.” Okrem celoštátnych
tlačových orgánov a elektronických
novín (Ľudové noviny, luno.hu,
oslovma.hu) upriamuje pozornosť aj
na lokálne, resp. obecné jedno- alebo
dvojjazyčné časopisy a noviny
Foto: ff.umb.sk
(Budapeštiansky Slovák, Čabän,
Komlóšska mozaika, Novinkár nad
Kerešom, Pilíšan, Zrnko –Magocska),
ako aj na časopisy, ktoré už nevychádzajú:
kultúrnopolitický časopis
SME a náboženský mesačník Cesta,
Pravda a Život. Významnými slovenskými
periodikami v Maďarsku sú
Náš kalendár, Čabiansky kalendár,
Slovenčinár a Národopis Slovákov
v Maďarsku, pričom posledný titul
podľa predbežnej koncepcie zborníka
výskumného projektu bude figurovať
v kapitole Vedecké diela Slovákov
v Maďarsku. Do ďalšej oblasti, ktorej
sa venovala výskumníčka s názvom
Monografie, zborníky, zbierky
v skúmanom období patria nespočetné
diela. O samotnom projekte sa
A. Uhrinová domnieva, že ... najnovší
jazykový program Výskumného
ústavu Slovákov v Maďarsku je/
bude osožný z viacerých hľadísk.
Zosumarizuje a zanalyzuje výsledky
písomníctva národnosti v blízkej minulosti
a v súčasnosti a tým prispeje
k obohateniu poznatkov o Slovákoch
v Maďarsku, k zachovaniu ich jazyka
a k posilneniu ich identity. A nie
v poslednom rade, dúfame, že predstavené
tituly vzbudia záujem čitateľov.
Záujemcovia o uvedené témy si
v blízkej budúcnosti budú môcť prečítať
prednášky v zborníku konferencie,
ktorá bola venovaná 200. výročiu
narodenia Ľudovíta Štúra.
CsL
11
Ľudové noviny

Začiatkom októbra odovzdali
v priestoroch Ministerstva ľudských
zdrojov MR (MĽZ) osvedčenia
o získaní národnostného študijného
štipendia devätnástim žiakom
z jednojazyčných alebo dvojjazyčných
stredných škôl autochtónnych
národností v Maďarsku. Ako pri odovzdávaní
osvedčení štátny tajomník
MĽZ zodpovedný za cirkevné záležitosti,
národnosti a spoločenské vzťahy
Miklós Soltész uviedol, národnostné
štipendium MĽZ stredoškolákom sa
udeľuje od roku 2011, ročne ho dostane
priemerne dvadsať žiakov. Znamená
to šesťdesiattisíc forintov pre jedného
študenta na dvakrát desať mesiacov.
Od prvého roku udelenia ho dostalo
do 100 žiakov, z nich približne
šesťdesiati sú už poslucháčmi nejakej
univerzity, alebo vysokej školy. –
Nazdávam sa, že niekto môže mať rád
svoju rodnú zem, rodnú vlasť a pritom
môže mať rád aj svoj materský národ,
svoju národnosť. Tieto dve veci sa nevylučujú,
ba práve naopak, navzájom
sa posilňujú... Vy, ktorí ste získali toto
12
KULTÚRA DETI A MLÁDEŽ
Posilniť celú národnostnú komunitu
Každý druhý rok Slovenská základná
škola, materská škola
a študentský domov v Sarvaši
organizuje pre žiakov a ich rodičov
zber papiera. Pred dvoma rokmi nazbierali
do troch veľkých kontajnerov
32 924 kg papiera. Tohto roku už v štyroch
kontajneroch bola váha papiera
až 34 543 kilogramov.
Hlavným organizátorom tejto akcie
bol znovu učiteľ Henrik Osztroluczki.
Od rána za daždivého počasia musel
riadiť aj hustú premávku áut privážajúcich
papier do zberu. Na dvore podniku
Plastolus boli pripravené veľké
kontajnery. Pri tejto akcii pomáhal aj
Jozef Baranyi z Podniku na ochranu
životného prostredia v Szolnoku spolu
so svojimi spolupracovníkmi. Učitelia
školy sa menili po hodinách pri zapisovaní
odovzdaného množstva papiera.
Rodičia nielen autami s prívesom,
ale aj na bicykli prinášali papier, železo,
hliník a plastové fľaše.
Každá trieda sa snažila nazbierať
čo najviac druhotných surovín.
Novinkou boli plastové fľaše. Žiaci
sa dozvedeli, že je rozdiel aj medzi
fľašami.
Fľaše označené 1-PET (Polyetylén)
sú určené len na jedno použitie,
lebo prepúšťajú kovy. 2-HDPE
štipendium, musíte aj naďalej dokazovať,
že ste si ho zaslúžili, že ste nadaní.
Môžete byť vzorom pre ostatných,
byť medzi prvými vo vytváraní silného
kolektívu vo vašej škole, ale aj v rámci
celej vašej národnostnej komunity vôbec
– dodal M. Soltész.
Tohto roku zo slovenských žiakov
získali štipendium dve naše študentky.
Csilla Bajczerová navštevuje
Slovenské gymnázium v Békešskej
Čabe, je žiačkou 11. ročníka. Ako nám
uviedla, zúčastnila sa aj Programu pre
nadaných žiakov Verejnoprospešnej
nadácie Za Slovákov v Maďarsku pri
CSSM. Okrem slovenčiny a angličtiny
má rada predovšetkým biológiu,
chcela by sa stať veterinárkou,
Zber papiera
(Polyetylén vysokej hustoty) je
dobrý plast neprepúšťajúci škodlivé
látky. 3-PVC (Polyvinylchlorid)
- fľaše vyrobené z tohto mate-
Ľudové noviny
Foto: autorka

iálu sa neodporúča používať.
4-LDPE (Polyetylén nízkej hustoty)
tento plast je bezpečný. 5–PP
(Polypropylén) ide opäť o relatívne
DETI KULTÚRA A MLÁDEŽ
Národnostné štipendium Ministerstva ľudských zdrojov
Foto: autor
a kovového šrotu v Sarvaši
bezpečný plast. 6–PS (Polystyrén)
uvoľňuje chemickú látku a z neho
vyrobené fľaše by sa nemali používať
na uskladnenie nápojov a jedál.
7–PC (Polykarbonát) je najhorší
materiál na uskladnenie potravín
a vody.
Dozvedeli sa aj to, že prírode trvá
viac ako 700 rokov, kým plast rozloží.
Jeden liter balenej vody stojí
približne 1000-krát viac ako 1 liter
vody z vodovodu.
Kovového šrotu žiaci nazbierali
642 kilogramov a 78 kilogramov
plastu. Zhodnotili sme, že z roka na
rok je prístup nielen rodičov, ale aj
žiakov k triedeniu a zbieraniu odpadu
zodpovednejší. Vďaka každému,
kto prispel k tejto hodnotnej
akcii.
Zlatica Lišková
ale ešte sa nerozhodla, či sa prihlási
na univerzitu v Budapešti, alebo
v Košiciach. Vo voľnom čase rada
jazdí na koni, tancuje vo Folklórnom
súbore Komlóš vo svojom rodnom
meste a je hobojistkou v dychových
orchestroch v Slovenskom Komlóši
(v detskom i v mládežníckom), ako
aj v Békešskej Čabe v orchestri železničiarov.
Luca Viteková chodí tiež
do 11. ročníka, je študentkou budapeštianskeho
Slovenského gymnázia,
pochádza zo Šarišápu. Luca má rada
kreslenie a výtvarnú výchovu, vďaka
svojim záujmom onedlho bude bohatšia
o významné zážitky. Slovenská
europoslankyňa Jana Žitňanská vyhlásila
literárnu a výtvarnú súťaž pre
krajanských študentov slovenských
stredných a vysokých škôl z autochtónnych
oblastí na tému Prejavme
v Európe našu kultúrnu identitu alebo
Integrácia bez predsudkov – výzva
pre Európu. Luca so svojou kresbou
ako jediná z Maďarska vyhrala štvordňový
pobyt v Štrasburgu. Mladá
Šarišápanka sa chce stať učiteľkou
v materskej škole, v ďalšom štúdiu
mieni pokračovať v Ostrihome.
Slávnostné ovzdušie odovzdávania
osvedčení spestrili kultúrne pásma
žiakov rómskeho Gándhího gymnázia
a študentského domova v Päťkostolí,
ako aj budapeštianskej Materskej
a základnej školy, gymnázia a študentského
domova Nikolu Teslu s vyučovacím
jazykom srbským.
CsL
13
Ľudové noviny

V
Ríme od 4. do 25. októbra sa
konalo XIV. riadne generálne
zasadanie Synody biskupov.
Témou rokovania bola rodina - základ
spoločnosti, teda aj budúcnosť Cirkvi.
Prvý deň sa synodálnym otcom, bratským
delegátom, audítorom a expertom
po spoločnej modlitbe Liturgie
hodín prihovoril Svätý Otec František.
Pápež František poukázal na nadväznosť
na predchádzajúcu fázu synody,
z ktorej záverečnej relácie obohatenej
o odpovede zaslané biskupskými
konferenciami a rozličnými zložkami
Cirkvi na celom svete vzišiel pracovný
dokument aktuálneho zasadania.
Pripomenul, že synoda je „spoločným
kráčaním založeným na princípoch kolegiality
a synodality, odvážne uplatňujúc
priamosť, pastorálnu a doktrinálnu
horlivosť, múdrosť a úprimnosť, a majúc
vždy pred očami dobro Cirkvi, rodín,
a najvyšší zákon - spásu duší”.
Synoda je „chráneným priestorom,
kde Cirkev zažíva účinkovanie Ducha
Svätého”. Spomenul niektoré evanjeliové
postoje, ktoré sa od účastníka
synody vyžadujú, ako napr. evanjeliová
pokora, ktorá sa dokáže zriecť
vlastných predsudkov. Za prípravu
podujatia poďakoval generálnemu
sekretárovi Synody biskupov, generálnemu
relátorovi a ostatným spolupracovníkom.
Pozdravil prítomných
bratských delegátov, audítorov a členov
odborného tímu. Osobitne poďakoval
novinárom, ktorí sledovali synodálne
zhromaždenie. „Začíname našu
cestu vzývajúc pomoc Ducha Svätého
na príhovor Svätej rodiny - Ježiša, Márie
a sv. Jozefa,” dodal na záver.
Po Svätom Otcovi predniesol svoju
reláciu generálny sekretár Synody kardinál
Lorenzo Baldisseri. Nasledovala
úvodná relácia generálneho relátora
synody, ktorým bol kardinál Péter
Erdő, arcibiskup Budapeštianskoostrihomskej
arcidiecézy.
Biskupská synoda zasadala tri týždne
každý deň predpoludním i popoludní,
okrem nedele. Biskupi zastupujúci
jednotlivé krajiny a odborníci
14
NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT
Zasadanie Synody biskupov v Ríme
– spolu okolo 300 ľudí – sa stretávali
v Synodálnej aule. Najskôr si všetci vypočuli
príspevky jednotlivých členov
synody, potom sa rozdelili do menších,
tzv. jazykových skupín.
Vzniklo 13 krúžkov, 4 anglické,
3 francúzske, 3 talianske, 2 španielsko-
-portugalské a jeden nemecký, ktoré
mali za úlohu pripomienkovať 2. časť
Pracovného dokumentu, zaoberajúceho
sa „rozlišovaním čo sa týka povolania
rodiny”. Synodálni otcovia
žiadali klásť väčší dôraz na nádej ako
na krízu. Ako odznelo, viac sa treba
sústrediť na krásu rodiny, a nielen
na jej ťažkosti. Pripomienky sa tiež
týkali otázky reálnej účinnosti pastorácie
rodín. Častejšie v reláciách malých
krúžkov odznelo, že krása a vitalita
rodiny založenej na nerozlučnom
manželstve medzi mužom a ženou, jej
poslanie byť školou ľudskosti, križovatkou
integrácie, ktorá dáva silu sociálnej
štruktúre, nie sú v Pracovnom
dokumente dostatočne zvýraznené.
Jazykové skupiny navrhli, aby sa v texte
častejšie objavovalo, že Cirkev vkladá
dôveru a nádej v rodiny, bez zľahčovania
alebo negovania ich objektívnych
ťažkostí.
Ako poznamenal na novinárskom
brífingu riaditeľ Tlačového strediska
P. Federico Lombardi, v priestoroch
Auly Pavla VI., kde sa nachádza aj tzv.
Nová synodálna aula a miestnosti pre
stretnutia skupín, vládla pozitívna pracovná
atmosféra. Potvrdili to aj slovenskí
zástupcovia Mons. Zvolenský
a Mons. Babjak, ktorí sa podieľali
na práci v skupinách.
Na brífingu vystúpil aj Jeremias
Schröder OSB, arciopát Benediktínskej
k o n g r e g á c i e
Sankt´Ottilien
v Bavorsku, jeden
z desiatich generálnych
predstavených,
ktorí
sa zúčastňujú na
prácach synody.
Odpovedal na o-
tázku novinárov,
Foto: autorka
týkajúcu sa vzťahu medzi povolaniami
a životom rodín. Spomenul zaujímavú
poznámku jedného zo synodálnych
otcov, ktorý v rámci malých krúžkov
hovoril o spoločenstvách rodín v Indii,
ktoré sa modlia za duchovné povolania
pre ich deti. Opát Schröder zo skúsenosti
vlastnej rehole v kontexte súčasnej
západnej Európy, najmä Nemecka,
poznamenal:
„Mnoho mladých mníchov už nepochádza
z dobrých katolíckych rodín,
ale často je cesta k povolaniu súčasne
katechetickou cestou, teda priblíženie sa
k viere zahŕňa aj uvažovanie nad povolaním.
V tomto kontexte sme svedkami
hlbokých zmien v sociálnom základe
našich povolaní.”
Opát Jeremias Schröder sa vyjadril
tiež k otázke diakonie žien, o ktorej sa
v Synodálnej aule diskutovalo: „Urobilo
to na mňa dojem, pretože sa mi to videlo
ako odvážna téma, a aj presvedčivá, takže
by som si vedel predstaviť podobnú
cestu. Ale mal som dojem, že táto téma
nemala veľký ohlas v Aule. Vypočuli
sme si určitý názor, ale teraz zostalo len
pri tom.”
V skupinách si synodálni otcovia
vymieňali názory podľa prípravného
dokumentu, obsahujúceho súhrnný
materiál o otázkach rodiny v súčasnom
svete. Výsledky práce týchto skupín zosumarizovali,
hlasovali o nich a z každej
jazykovej skupiny vzišiel súborný materiál
k vybraným otázkam. Následne
všetky podnety z jazykových skupín
spracovali do jedného materiálu, o ktorom
hlasovali spoločne všetci členovia
synody. Tento materiál aj s výsledkami
hlasovania odovzdali Svätému Otcovi.
Podľa TK KBS sprac. vzs
Ľudové noviny

Už v útlom veku sa s prehrou stretávajú aj naše deti.
Naučiť sa prijať neúspech nie je jednoduché, ale ak
im v tom pomôžeme už teraz, ľahšie sa s ním vyrovnajú
v dospelosti. Cesta za úspechom je neraz vydláždená
prehrami a sklamaniami.
Ak naučíme svoje deti, že neúspechy sú prirodzené a že je
obrovskou chybou vzdať sa bez boja, sklamania ich posunú
ďalej a raz sa nám za toto poznanie poďakujú.
Moje dieťa nevie prehrávať pri spoločenských hrách
Dôležité je začať dieťa pripravovať na prehry už v útlom
veku a v kruhu rodiny, pretože tam cíti istotu a bezpečnosť.
Vhodnou formou sú napríklad spoločenské hry, pretože
pri nich môže dieťa zakúsiť nielen slastný pocit výhry, ale aj
trpkú príchuť neúspechu.
„Môj osemročný syn veľmi zle znáša prehry. Je jedno, či ide
o futbal, spoločenské, alebo počítačové hry. Buď zúri a plače,
alebo sa vyhovára na druhých,” priznáva mladá mamička
druháka na základnej škole, ktorá nevie, ako sa má v týchto
situáciách zachovať.
Je jej ľúto, keď vidí jeho sklamanie, trápia ju prejavy zúrivosti
a záchvaty plaču. Neraz bojuje s vlastným emóciami,
snaží sa zachovať si chladnú hlavu a sama sebe kladie
otázku, či má synčeka chlácholiť, alebo ho nechať, nech to
zvládne sám.
„Keď sa dieťa hnevá a rozčuľuje, nemali by sme sa snažiť
upokojiť ho. Je významné, aby dieťa zo seba dostalo hnev
a negatívne pocity. Pre deti je do ich ďalšieho života rozhodujúce,
aby si takéto emócie prežili na vlastnej koži. Nie je
vhodné, aby sme s deťmi súcitili a chlácholili ich.
Rodičia by sa nemali nechať strhnúť vlastnými emóciami.
Aj keď je pre nich ťažké vidieť, ako ich dieťa plače a hnevá sa,
mali by to vydržať, pretože sa im to vyplatí a v budúcnosti to
ich dieťa ocení,” radí psychologička Dominika Černá.
Rodičia sa teda musia naučiť akceptovať emócie svojej ratolesti,
vyhnúť sa akýmkoľvek formám hnevu či nadávok.
Tolerancia hrá v tomto smere významnú úlohu. Čo je ešte
dôležité? Dieťa by malo mať pocit, že rodičia sú tu pre neho
a môže sa na nich vždy spoľahnúť a v prípade potreby ho
podporia. To i vtedy, keď sa mu nedarí a prehráva. Prípadný
výsmech, provokácia či pripomínanie prehry zo strany rodičov
či ostatných účastníkov hry sú nevhodné.
„Keď ustúpi najväčšia zlosť, dieťa je pripravené, aby sme sa
s ním v pokoji porozprávali. Je dobré vysvetliť mu, že pocity,
ktoré má, sú správne a bežné. Neskôr sa treba pokúsiť k začatej
hre vrátiť a dohrať ju,” dopĺňa psychologička.
Ak dieťa s touto možnosťou nesúhlasí, mali by ju dokončiť
aspoň ostatní. Keďže pre dieťa sú vzorom rodičia a ich správanie,
postupne tieto reakcie odpozoruje a bude podobné
situácie zvládať ľahšie.
Preto svojej ratolesti ukážte, že prehru zvládate s pokojom
a nevzdávate sa. Čím častejšie tak urobíte, tým viac sa vám
bude chcieť dieťa podobať.
ŽENA A SPOLOČNOSŤ
Ako naučiť dieťa zvládať prehru
Tieto situácie môžete využiť aj na rozhovor a vysvetliť mu,
že prehry patria k životu. Sú dôležité na to, aby sme sa naučili
byť pokornejší a viac sa snažili.
Nezabudnite zdôrazniť, že snaha je síce nevyhnutná, ale
niekedy zohráva podstatnú rolu i šťastie či náhoda, ktoré sa
ovplyvniť nedajú. Vždy dieťaťu vysvetlite pravidlá a hrajte
vo dvojici
„Pravidlá deťom dodávajú pocit istoty. Ak sa dá, je vhodné,
aby deti hrali spolu s niekým, pretože ak sa im nedarí, môže ich
dotyčný povzbudzovať a dodávať pocit istoty a odvahu. Je dobré,
že v takomto prípade sa nepriaznivé pocity z prehry rozdeľujú
na oboch a na pocit, že dieťa neprehráva samo,” odporúča
psychologička.
V prípade, že sa rozhodnete pre túto alternatívu, okrem
zvládania prehry a vychutnávania si víťazstva naučíte deti aj
to, čo je pocit spolupatričnosti a ako sa komunikuje v skupine.
Dve otázky pre psychologičku D. Černú:
- Mnoho rodičov necháva svoje deti vyhrať, aby sa vyhli návalom
hnevu a plaču. Aký to má vplyv na dieťa?
- V prvom rade sú si deti vedomé, že ich nechávame vyhrať.
Lenže ony chcú vyhrávať samy a vlastným úsilím. Len
tak sa naučia vyrovnať s neúspechmi v živote. Tým, že dieťaťu
pomáhame vyhrať, dávame mu najavo, že by to samo nedokázalo.
Toto môže mať za následok ešte väčší hnev a plač dieťaťa.
Deti potom neveria sebe ani svojim schopnostiam, sú neisté a
úzkostné. Prestávajú byť motivované hrať hry, pretože majú
pocit, že v nich aj tak neuspejú.
- Neraz sa rodičia vidia vo svojich deťoch a chcú, aby dokázali
to, čo sa im nepodarilo. Napríklad ich nútia do pohybových
aktivít, v ktorých sa deťom nedarí, pretože ich nebavia alebo
nemajú na ne schopnosti. Čo s tým?
- Je veľa rodičov, ktorí chcú, aby boli ich deti úspešnejšie
v danom športe ako oni sami a dosiahli v ňom úspechy, ktoré
sa im nepodarili. Vedie to k tomu, že deti sú vystresované, cítia
sa menejcenné. Majú pocit, že sklamávajú svojich rodičov a
nie sú hodné ich lásky. Je dobré, ak rodičia v takomto prípade
zvážia pokračovanie v danom športe a pokúsia sa nájsť taký,
v ktorom bude dieťa dobré. Prípadne nechajú dieťa, aby si
šport vybralo samo.
Sme.sk
15
Ľudové noviny

(1)
- No vidíte, keď vás človek prinúti,
a keď chcete, aj viete niečo napísať, - povedala
mi docentka a usmiala sa.
Pokrčil som plecami.
- Viete, že mi ten váš Tulák pripomína
jednu veľkú a nádhernú cestu? Vy ste
taký zvláštny druh ľudí. Takých je málo.
Vy ste taký filozof. Píšete viac alebo je to
len ak musíte?
- Nepíšem, len ak musím, - zaklamal
som.
Nemusí vedieť každý, že smolím veršíky
z lások, ktoré nevyšli, že si píšem
poviedky bez hlavy a päty, ako mi napadne,
a polovica študákov školy odovzdáva
moje eseje na jej seminároch.
- Tak, tu je index, choďte, - podávala
mi index a dodala, - a koncom mája,
Tomáš, koncom mája, prosím, príďte
na štátnice. Nie že sa na to vykašlete
ako na prax. Kde ste sa to vlastne tie dva
týždne túlali?
- Bol som v Paríži.
- Dobre, tak sa stretneme koncom
mája. Sľúbte mi to.
- Sľubujem, - povedal som, ale myslel
som úplne na niečo iné, veď do štátnic je
len týždeň. Za taký čas si to nezopakuje
ani pán Boh.
Tak som sa stal odborníkom na filozofiu.
Jednou esejou o Tulákovi a pravidelnou
dochádzkou na semináre filozofie.
Mám právo sa hrdiť skúškou, poslednou
v mojej ére študáka na vysokej škole,
teda okrem štátnic. Z tých mám zimu
v tele, akoby bol tresknúci január. Preč
úvahy, preč z hlavy, dnes preč, dnes som
mal poslednú skúšku, dnes som kráľ.
Motám sa chodbami budovy, v ktorej je
mnoho iných katedier a vystrašení študáci
postávajú predo dverami kancelárií
profesorov, docentov a asistentov, drviac
sa ešte nezvládnuté, alebo odfláknuté
učivo. Nikto ma nezastavuje, nevyhadzuje,
mám voľné ruky, hlavu. A myseľ?
Myseľ nie. Tá je zadumaná. Rozložím sa
pred budovou, na očiach tých roztrasených
študáčikov, zapálim si a sebavedome
fajčím. Ukážem vám na chvíľu, čo
je to spokojnosť so školou, ukážem vám
filozofa v akcii.
16
LITERATÚRA
Štefan Chudý Dlh z minulosti (úryvok)
- Servus, Filozof, potrebujem na budúci
utorok pichnúť. Máš čas?
- Kto si? Ako vieš, že ma tak volajú?
– spýtal som sa chlapíka, čo ma udrel
do ramena.
- Ja som..., ale to je jedno. Platím
na ruku. Berieš?
Pripadalo mi to ako kupčenie s drogami,
ale na druhej strane pár korún sa
zíde študákovi vždy.
- Dobre. Čo to má byť? Aký rozsah?
- Filozofia a literatúra je téma. Tak
päť strán stačí Kollárovej?
- Odkiaľ vieš, že to robím? Soráč,
ale nepoznám ťa.
- Povedala mi jedna baba.
- Aká baba? – zahľadel som sa mu
do tváre. V očiach mal zvláštny, taký
povýšenecký výraz.
- Erika. Erika mi povedala. Bol som
v Amerike a stretol som ju tam. Vravela,
že ťa pozná a dá sa na teba spoľahnúť.
Kámo, mne už ujde aj tretí termín
a som v riti. Naši ma zabijú.
- Tvoj problém, nerobím. Alebo vieš
čo, dobre. Dvojnásobná cena, že si to ty.
- Dík, kámo, ja som vedel, že si kanón.
Tu máš, skoro som zabudol, - podával
mi obálku.
- Ozaj, krabičku marlboriek miniem,
- pozrel som sa na neho presne tým istým
výrazom, ako predtým on na mňa.
- Jasné, kámo, - povedal a vybral
z tašky novú krabičku.
- To sú americké, skús. Dám ti v utorok
ešte jednu.
- Píš si číslo, nemám čas. 0907 323
232. Bude to v pondelok hotové, vytlačené
a meníme papiere.
Zdupkal som od neho aj od tej pohodičky.
Túlal som sa mestom, ale nebolo
to ono. Nik sa so mnou nechcel rozprávať.
Ani Corgoň, ani Samo. Túlal som
sa a preberal minulosť. Erika, bolo to
už tak dávno. Erika, moja veľká láska.
Nechala všetko tak: školu, domov, mňa.
Mňa, ktorému sľúbila, že ma neopustí.
Utiekol som vtedy z intráku na tri dni
a potom ma našli Mafo s Marošom sedieť
a zhovárať sa s bezdomovcom, čo
žobral pri divadle. Vtedy som začal písať
básne a poviedky. S jednou som aj
uspel, bola o Erike, ale stratil som ju.
Teraz list. Držal som ho nad smetiakom
a počítal: hodiť, nehodiť. Prebehol
som všetky prsty na oboch rukách.
(2)
Ahoj Tomáš!
Konečne som sa odhodlala napísať Ti
list. Viem, dlhujem Ti to. Sedím práve
na pláži, vieš, tu je len pláž. Píšem Ti
a tečú mi slzy po tvári. Je toho na mňa
priveľa. Chcela som Ti napísať skôr, ale
robota, však to poznáš. Chcela som aj
prísť domov. Nie je to ľahké. Doma bolo
peklo. Mama si našla frajera a otec začal
piť. Viem, začneš ma obviňovať, ale
fakt to nie je ľahké. Ja, ja nedokážem to,
čo Ty. Ty si úplne iný, taký perfektný, dokonalý.
Môj, bol si môj Filozof a v trenírkach.
Len môj. No a do takej atmošky
som sa nemohla vrátiť. Na jednej strane
peklo, na druhej raj. Viem, povieš si,
že ľudia žijú medzi nebom a zemou, však
si filozof, ale ja som slaboška. Nechcelo
sa mi žiť, ale našiel sa tu niekto, kto ma
chápal a podržal. Karol. Poznáš ho. Ten
Karol, môj spolužiak. Dostal sa cez leto
do Ameriky a teraz tu žijeme spolu. Bol
pri mne, keď som potrebovala. On mi
sušil slzy, bozkával, hladil po vlasoch.
Vieš, neobviňuj ma. Teba som ľúbila
inak ako jeho. Budem Ťa ľúbiť navždy.
Potrebovala som objatia, bozky, milovania
a on mi to dal. Máš dobré srdce,
pochop. Baby tam u vás, sorry, sa musia
o Teba trhať. Nie je fér, ak sa trápiš
Ľudové noviny

pre našu lásku, a pre mňa. Keby si vtedy
odišiel so mnou, som teraz Tvoja, ležíme
spolu na pláži a milujeme sa. Lenže
v nesprávny čas sme sa nerozhodli
rovnako. Budeš ma nenávidieť, budeš
ma nemať rád. To všetko môžeš, máš
na to právo. Chcem, aby si mi sľúbil,
že si nájdeš dievča, ktoré budeš mať
radšej ako seba, ktorej dáš lásku, ktorej
budeš tým, čím si bol mne. Ak chceš,
odpíš mi. Adresa je dolu. Ak neodpíšeš,
pochopím to, len nepíš: Dobre. Mám sa
fajn. Skúsim. Chcem vedieť, čo cítiš, čo si
myslíš. Pravdu.
S láskou
Erika
P.S. Erika Bogulová
30, Ripstone Gardens Street,
Highfield,
Long Beach,
USA
Dočítal som list a prvé, čo ma napadlo,
bolo hodiť ho von oknom.
Na ulicu. Len tak. Nech si ho roznosia
autá po celom meste. Prečo ma obviňuje?
Urobil som jej niečo? Riskoval
som kvôli nej všetko a teraz ma obviňuje.
Pripisuje mi vinu, že sa má dobre,
že ju trápim. Ja. Zapálil som si cigaretu
v kuchyni môjho privátu. Sedel som
v balkónových dverách a fajčil.
- Prečo by som neodpísal, - zakričal
som a špak z cigarety som hodil
na chodník. Vždy ich tam hádžem.
- Sused, tie cigarety. Musíte to hádzať
na chodník?
Ešteže máme takú susedku. Tá všetko
vie a všade bola. Vždy je na mieste,
keď sa niečo deje.
- Dôchodcovia majú veľa času, že
suseda? - neodpustil som si poznámku.
- Áno. A musíte furt fajčiť. Taký mladý
a škodí to, - kričala zdola.
- Je to lepšie ako tráva či koks a lacnejšie,
- podpichoval som ju.
- Šak raz vás to zabije, uvidíte. Pán
Boh všetko vidí.
Zabuchol som dvere. Nemal som náladu
sa s ňou naťahovať ešte dve hodiny.
Rozmýšľal som, čo napísať. Mal som sa
učiť na štátnice, ale dá sa filozofovi učiť,
keď má problémy s láskou? Nedá.
Zavrel som oči a ponáral som sa viac
a viac do spomienok.
LITERATÚRA
Čože je smutnejšie,
ako vädnúci kvet?
Smutnejší je iba
tento hynúci svet.
Zem je znečistená
kozmická sirota,
dnes už sotva nosí
náznaky života.
V šiesty deň stvorenia
bola to rarita,
dnes je to planéta
napoly zabitá.
Nebeskí anjeli,
darmo ju strážite,
dnes už sotva stačí
na holé prežitie.
Tok nášho života
vystúpil z koryta,
stratila sa pravá
životná kvalita.
Čoskoro sa vráti
Vykupiteľ sveta,
koho je i prvá,
i posledná veta.
Alexander Kormoš
Prežiť smrť
Motto: Zjavenie Jána 21:1, 4, 22>13
Videl som nové nebo a novú zem.
Lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora niet.
Zotrie im z očí každú slzu, a smrti už viac nebude,
ani smútku, ani náreku, ani bolesti už nebude,
lebo prvotné sa pominulo.
Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný.
Pilíšsky Santov 21. júna 2010
Poberie si svojich
zo zeme, spod zeme,
z hriechu vykúpení
do cieľa dôjdeme.
Celých tisíc rokov
v nebi žiť budeme,
bez žiaľu, bez plaču,
bez chorôb, blažene.
Všetci neveriaci,
ktorí ničili zem,
budú odsdúdení
na dočasnú trýzeň.
Neodvolateľne
budú tu zmárnení
v neuhasiteľnom
pekelnom plameni.
Tretíkrát sa s nami
vráti Káľ vesmíru,
nové nebo i zem
stvorí tu zachvíľu.
Spolu s ním sa spustí
z neba dole na zem
krásne pristrojený
nový Jeruzalem.
P. s. : Jediná schodná cesta pre človeka je pravá viera v Ježiša Krista a jeho
Otca-Boha, ktorý ho poslal na Zem, aby vykúpil človeka z hriechu, aby ho
zmieril s Bohom, so samým sebou a s ostatnými ľuďmi.
Ľudové noviny
17

18
VYHODNOTENIE KRÍŽOVIEK
Od posledného vyhodnotenia prešli tri mesiace, čo znamená
tri veľké krížovky. Je preto najvyšší čas odmeniť našich
lúštiteľov.
Júlovú krížovku (31. číslo) sme venovali jazykovedcovi
a univerzitnému profesorovi Jánovi Stanislavovi. Z tajničky
ste sa okrem jeho mena mohli dozvedieť názov jeho dvojdielnej
publikácie patriacej k základným dielam slovenskej historickej
jazykovedy: Slovenský juh v stredoveku.
Augustovou krížovkou (35. číslo) sme pozdravili historika,
publicistu, prekladateľa a univerzitného profesora teológie
a historických vied Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti
jeho 90. narodenín. Tajnička ukrývala názov jedného z jeho
diel: Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov
dvoch tisícročí.
Napokon posledná, septembrová krížovka (39. číslo) sa
venovala nórskemu prozaikovi, dramatikovi, básnikovi a publicistovi,
nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru za rok 1903
Bjørnstjernemu Martiniusovi Bjørnsonovi. Tajnička vám
odhalila dokončenie citátu z mierového kongresu vo Viedni
(1907): „Zbaviť deti materčiny je predsa to isté ako... odtrhnúť
hladné dieťa od matkiných pŕs.”
Spomedzi správnych lúštiteľov tentoraz odmeníme Júliu
Horváthovú, Kolomana Patakiho a Alžbetu Szabovú.
Zdá sa vám, že niektoré mená sa často opakujú? Pošlite nám
vylúštenia aj vy, šanca vyhrať je naozaj veľká!
Ľn slovanské
mužské
meno
usporiadal
do skupiny
necelá
osika 1 mučiteľ,
tyran
urán
(zn.)
kameň
na ostrenie
kosy 2
Go...,
Balzacova
postava
vnútro
rakvy!
dusík
(zn.)
choroba
kĺbov,
podagra
značka
polomeru
anglická
rieka,
opačne
veľký oheň
v prírode
v...,
prekáža
opačne
drozd,
drevo
v 2. páde
k..., účet
prázdny
Don!
skupina
veselých
ľudí
vyššie
kúsok
slova!
nobélium
(zn.)
jadro
blata!
vútro
vatry
slovenská
obec
v okrese
Poprad
kyslík (zn.)
otrasenie
poverenie
poslancov
r...,
obilnina
cvičiteľ
psov
jazerá,
po nemecky
ampérmeter
(zn.)
pradávne
obdobie
rímskych
500
NA VOĽNÉ CHVÍLE
Ivan
Krasko
možno,
azda
lutécium
(zn.)
fi..., trik
Ľudovít Štúr
sa narodil 28. októbra
1815 v obci
Zay-Uhrovec (dnes
Uhrovec), ležiacej
v južnej časti Strážovských
vrchov,
ako druhé z piatich To bude prekvapko keď sa zobudí!
detí národne uvedomelého
učiteľa
miestnej evanjelickej
školy Samuela
KRÍŽOVKA
Štúra a Anny Štúrovej, rod. Michalcovej.
Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného
života a vedúcou osobnosťou slovenského národného
obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátorom slovenského
spisovného jazyka založeného na stredoslovenských
nárečiach (okolo 1843), jedným z vedúcich účastníkov
Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslancom
uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.
Je po ňom pomenovaná planétka (3393) Štúr. Vláda Slovenskej
republiky pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia
vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra. Aj my touto
krížovkou vzdávame hold a vďaku velikánovi nášho národa.
Do tajničky (1., 2. a 3. časť) sme vám uložili jednu z jeho
vybraných myšlienok. Vylúštenie nám pošlite do redakcie.
Spomedzi úspešných lúštiteľov vylosujeme výhercov, ktorí
získajú od nás darčeky.
znetvoril
začiatok
toku
bezplatne
získaná
vec
zosilnil
10x10
metrov
destilované
víno
tak je
(amer.)
východní
Slovania
I...,
písmeno
v akuzatíve
irídium
(zn.) 3
vyučovala
západ
(skr.)
stred
brzdy!
slovenský
súhlas
sútok
horská
predložka
so 6. p.
zne...,
sonet
neotáľaj
kus pažite
(kniž.)
mne
polovička
ikry!
ruský
súhlas
prázdny
nos!
vnútro
bane!
draslík
(zn.)
predložka
s genitívom
starorímsky
pozdrav
starorímskych
499
Ľudové noviny
začiatok
vlaku!
mladý
porast
ženské
meno
(20. 2.)
samat
Pomôcky:
AUTOR:
DRN, TYNE,
Gregor
CHASA,
Papuček
DNA

Rysavá jalovica zo Spiša v Békešskej Čabe
Foto: autor
Časť Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi vedená
riaditeľom Emilom Spišákom i samotným
primátorom mesta Spišská Nová Ves Jánom
Voľným sa na krátky čas presťahovala medzi Slovákov
na Dolnú zem.
Najprv sa zastavila na Slovenskom gymnáziu, základnej
škole, materskej škole a študentskom domove
v Békešskej Čabe, a tak sa vo štvrtok 15. októbra priestory
jedálne školy zmenili na divadelnú sálu. Publikum
– žiaci a učitelia školy, ale i hostia pozvaní riaditeľkou
školy Editou Pečeňovou, prítomný bol aj generálny
konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan
Daňo – privítalo Rysavú jalovicu Martina Kukučína.
Nezabudnuteľnú klasickú slovenskú komédiu obliekol
do nových moderných šiat so svojím tvorivým tímom
režisér Peter Palík. Dvaja kmotrovia Adam Krt a Adam
Trnka sa v čase vianočných sviatkov stretli na mrhanovskom
jarmoku. Slovo dalo slovo a Krt od Trnku kúpil
mladú jalovičku. Pri výdatnom zapíjaní dobrého obchodu
im však jalovica zmizla priamo spred krčmy. A tak
Foto: autor
Foto: autor
MOZAIKA
Foto: H. Krajčovičová
sa kmotrovia rýchlo rozkmotrili. Adam Krt sa vydal
na strastiplnú cestu domov, aby na jej konci čelil výčitkám
svojej jazyčnatej ženy Evy. Záhada okolo stratenej
jalovice sa napokon vyriešila a príbeh sa šťastne skončil.
Celá humorne ladená inscenácia bola postavená
na skvelých hereckých výkonoch štyroch hercov – Jozef
Novysedlák (Adam Krt), Mária Brozmanová (Eva
Krtová), Matej Erby (Adam Trnka), Denisa Macalová
Ďuratná (Eva Trnková) –, ktorí sa prezlečením prevtelili
i do ďalších postáv hry (policajtka, komplic, šmelinár,
gazdiná, žena, krčmárka). Všetky roly zvládli bravúrne,
o čom svedčili i časté potlesky a výbuchy smiechu počas
divadelného predstavenia.
Na začiatku predstavenia hlavní protagonisti oznámili
publiku, že sa v priebehu večera dozvie všetko
o mužoch i ženách a alkohole. A zrejme sa to podarilo,
keďže po skončení divadelnej hry sálou zaznel búrlivý
aplauz. Potom sa divadelníci pohli ďalej, a to do rumunského
Nadlaku medzi tamojšiu slovenskú komunitu.
Ján Pitoňák
19
Ľudové noviny

V
rámci Stretnutia slovenských evanjelikov z okolia
Pešti otvorili v polovici októbra v Dedinskom
múzeu vo Veľkej Tarči výstavu oltárnych obrusov.
Ako vedúca inštitúcie Andrea Kovátsová Győriová
na vernisáži uviedla, náboženský život miestnych evanjelikov
bol a je súčasťou ich každodenného života, o čom
svedčia aj ich kroje, zvyky a odzrkadľujú to aj nimi vyšívané
oltárne obrusy. Paralely badať napr. aj vo farbách
sviatočných krojov a týchto ručných prác podľa najdôležitejších
evanjelických liturgických období a obradov: fialová
– advent, pôst; čierna – pôst, Veľký piatok, Veľká sobota
a pohreby; červená – Turíce, Reformácia; biela – Štedrý
večer, Vianoce, Nový rok, Zjavenie Pána a sobáše; zelená
– nedele po Zjavení Pána a po Slávnosti svätej trojice.
Pritom tieto pamiatky sakrálneho ľudového umenia boli
vyšívané miestnymi obyvateľkami podobnou technikou
ako ich kroje. Výstava, na ktorej v znamení ekumenizmu
je vystavený aj bohato vyšívaný oltárny obrus miestneho
katolíckeho kostola sv. Jána Bosca, bude prístupná verejnosti
do 22. novembra.
(csl)
20
Oltárne obrusy vo Veľkej Tarči
Foto: autor
Ľudové noviny