Ľudové

oslovma

44-2015

www.luno.hu

L'UDOVÉ NOVINY

1

Film vo filme, tanec v tanci

ludove@luno.hu

Týždenník Slovákov v Maďarsku * Cena 200 Ft * 29. októbra 2015 * Ročník LVIII * č. 44

Ľudové noviny

Hovorcovia diskutovali o národnostnom vysielaní


Týždenník Slovákov v Maďarsku

2

Šéfredaktorka:

EVA FÁBIÁNOVÁ

Jazykový redaktor:

GREGOR M. PAPUCSEK

Technický redaktor

a grafická úprava:

ZLATKO PAPUČEK

Reportéri - redaktori:

ANDREA KIŠŠOVÁ

CSABA LAMPERT

Adresa redakcie:

1135 BUDAPEŠŤ, CSATA U. 17, 1/9

Poštová adresa redakcie:

1555 BUDAPEST, Pf. 99

Telefón: (1) 878 14 31 • Fax: (1) 878 14 32

E-mail: ludove@luno.hu

Internetový denník: www.luno.hu

Nájdete nás aj na facebooku.

Majiteľom novín je

Celoštátna slovenská samospráva

v Maďarsku

Za vydanie zodpovedá konateľ

Imrich Fuhl

Ľudové noviny vydáva

Nezisková

verejnoprospešná

s. r. o. SlovakUm

Sponzor

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

ISSN 0456-829 X

Tlač: Vydavateľstvo Croatica

Obsah

Namiesto editoriálu - Namiesto konferencie 3

Výzva ÚSŽZ na predkladanie žiadostí o dotáciu 3

Hovorcovia diskutovali o národnostnom vysielaní 4

Októbrové podujatie Kultúrneho spolku pre Mlynky 4

Film vo filme, tanec v tanci 6

Lúčime sa s Ildikou Császáriovou Gémesiovou 8

Literárne popoludnie v Sarvaši 8

„Tri mesiace lásky” v Slovenskom Komlóši 8

Na konferencii v B. Bystrici o slovenčine v Maďarsku 10

Národnostné študijné štipendiá našim gymnazistkám 12

Zber papiera a kovového šrotu v Sarvaši 12

Zasadanie Synody biskupov v Ríme 14

Ako naučiť dieťa zvládať prehru 15

Štefan Chudý: Dlh z minulosti (úryvok) 16

Alexander Kormoš: Prežiť smrť 17

Na voľné chvíle: vyhodnotenie krížoviek, krížovka 18

Rysavá jalovica zo Spiša v Békešskej Čabe 19

Oltárne obrusy vo Veľkej Tarči 20

Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta.

Poštová adresa: Ma gyar Posta Zrt., Központi Hírlap Iroda, 1900 Budapest.

Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľudové noviny si môžete

objednať aj na e-mailovej adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06-80/444-444. Ročné predplatné:

7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft.

Identifikačné číslo novín (lapkód) je 15200.

Všetky práva vyhradené. V prípade publikovania alebo ďalšieho šírenia správ a fotografií z Ľudových novín

a www.luno.hu prosíme jednoznačne uviesť zdroj.

Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky.

Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade

so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného,

čo aj rozdielneho názoru.

Ľudové noviny


Namiesto konferencie

Nemôžem zato, po nedávnom niekoľkohodinovom

podujatí Kultúrneho spolku

pre Mlynky aj po určitom čase mám prinajmenšom

zmiešané pocity. Keďže ide

o moju rodnú dedinu, v ktorej dodnes bývam,

samozrejme, ani som nechcel odolať

pozvaniu na „miestnu i kultúrnohistorickú

vedeckú konferenciu pri príležitosti 15. výročia

vydania monografie Gregora Papučka:

„MLYNKY A OKOLIE” - na poctu a pamiatku

Jozefa Havelku”. Ako by som aj mohol

nebyť pritom, veď náš vynikajúci dlhoročný

starosta a slovenský aktivista bol mojím

dobrým priateľom a spolubojovníkom, no

a mlynskú monografiu som mal česť redigovať,

pripravovať do tlače a napokon byť aj jej

vydavateľom. Z podobného dôvodu je blízka

môjmu srdcu aj ďalšia publikácia, zbierka ľudových

rozprávok spod Pilíša (Štefan Lami

- Mariša Jánska - Gregor Papuček: DROTÁR

PODROTUJE SLNEČKO), ktorá slúžila ako

predloha Kultúrnemu spolku pre Mlynky

na vytvorenie vydarenej audioknihy. Jej

prezentácia sa pritom konala v rámci onej

„vedeckej konferencie”, ktorá podľa pozvánky

mala byť hlavne o tomto: „Revitalizácia

slovenskej národnostnej kultúry v Maďarsku

a pilíšske lokálne vedomie identity”.

Musím sa priznať, vopred som mal zlé

tušenie: „Menej by nebolo viac? Veď to ani

fyzicky nie je možné! Ako sa môže toľko

dobrých vecí zhustiť do niekoľkých hodín?”

Nijako ma nepotešuje, že moje predtuchy

ma nesklamali. Skôr prázdny ako plný hranatý

okrúhly stôl (ak odpočítame účinkujúcich)

radšej s dvoma než tromi desiatkami

záujemcov ma sklamali o to viac. Aj keď

na rozdiel od veľasľubnej pozvánky o našej

revitalizácii sme veľa toho nepočuli, v skutočnosti

išlo viac-menej „iba” o jednu-jedinú

fundovanú prednášku G. Papučka, inak

pestrú, umelecky náročnú až dojímavú prezentáciu

audioknihy a grátisovo aj o vyhodnotenie

mini súťaže príležitostných písomných

prác školákov. To všetko akože v rámci

či skôr namiesto konferencie, keďže pod

tým zaužívaným cudzím slovom zato naďalej

rozumieme početnejšiu poradu, schôdzu

či skôr zjazd alebo zhromaždenie, zvolané

na prerokovanie určitých dôležitých otázok.

Ponaučenie? Zrejme by sme nemali chcieť

v rámci jednej akcie všetko naraz a ani náhodou

nesľubujme nemožné. Imrich Fuhl

Dotácie ÚSŽZ na rok 2016

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zverejnil

výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok

2016 pre oblasti: vzdelávanie, veda a výskum; kultúra; informácie

a médiá.

Na dotácie v roku 2016 bolo vyčlenených cca. 650 000 eur.

Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej

politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim

v zahraničí, bude aj v roku 2016 podpora aktivít zameraných

na oblasť posilňovania národného povedomia a kultúrnej

identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií

zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov

medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

Prioritou v pôsobnosti úradu bude najmä podpora zvyšovania

úrovne vzdelávania detí a mládeže, a to predovšetkým

z hľadiska znalosti jazyka a upevnenia národnej identity. Ďalšou

prioritou bude podpora informatizácie s cieľom vytvoriť

lepšie predpoklady na šírenie informácií, prístup k informáciám

krajanských komunít, vytvorenie podmienok na rozvoj

a zefektívnenie kontaktov medzi krajanmi po celom svete

a zefektívňovanie spolupráce medzi úradom a krajanmi.

Všeobecne budú preferované projekty s dlhodobejším účinkom.

Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi len na základe

elektronickej a zároveň aj písomnej žiadosti o poskytnutie

dotácie. Elektronicky prostredníctvom elektronického online

systému.

Písomnú žiadosť je potrebné zaslať na adresu:

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Radlinského 13

817 80 Bratislava 15

Slovenská republika

Žiadosti, vrátane povinných príloh, sa predkladajú úradu

najneskôr do 30. novembra 2015, pričom rozhodujúci je dátum

registrácie v elektronickom systéme a dátum poštovej

pečiatky na obálke písomne zaslanej žiadosti.

ÚSŽZ bude posudzovať len tie žiadosti, ktoré budú spĺňať

predpísané náležitosti, ktoré sú uvedené vo vnútorných

predpisoch ÚSŽZ č. 12/2015 z 30. 9. 2015 (Smernica о poskytovaní

dotácií) a č. 11/2015 (Metodický pokyn o poskytovaní

dotácií na rok 2015) a boli predložené na úrad v stanovenom

termíne.

Časový harmonogram dotácií 2016:

do 30. 11. 2015 - lehota na podávanie žiadostí o dotáciu

v r. 2016,

do 31. 12. 2015 - odstraňovanie formálnych nedostatkov žiadostí

o dotáciu (iba jedna výzva),

do 31. 01. 2016 - spracovanie žiadostí o dotáciu na hodnotenie,

do 01. 03. 2016 - zasadnutia dotačných subkomisií a dotačnej

komisie,

od 14. 03. 2016 - uzatváranie dotačných zmlúv a poskytovanie

dotácií.

Ľudové noviny

3


Parlamentný výbor pre národnosti

pod vedením predsedu

Jána Fuzika zasadal 13. októbra.

Nosnou témou stretnutia bolo národnostné

vysielanie na kanáloch verejnoprávnej

televízie.

Na predošlom zasadnutí národnostní

hovorcovia skoncipovali list adresovaný

novému generálnemu riaditeľovi

MTVA Miklósovi Vaszilymu. Kvalita

národnostných programov, podmienky

na ich výrobu a nevhodný vysielací

čas boli častými témami diskusie

medzi výborom a predošlým vedením

MTVA, a často aj zbytočnými, keďže

ku kompromisnému riešeniu nedošlo

v mnohých otázkach. Nový generálny

riaditeľ, ktorý stojí na čele MTVA

od augusta, musel pozvanie na zasadnutie

odmietnuť kvôli iným záležitostiam,

na zasadnutí ho zastúpili generálny

riaditeľ spoločnosti Mediálne

4

POLITIKA

Hovorcovia diskutovali zase

služby Duna s.r.o. Menyhért Dobos

a predseda kuratória nadácie Pre verejnoprávnosť

László Balogh.

M. Dobos vyzdvihol, že nastalo niekoľko

zmien od jarnej zmeny štruktúry

vo verejnoprávnom médiu. Pod záštitou

Mediálnej služby Duna s.r.o. fungujú

všetky platformy verejnoprávneho

média, televízne a rozhlasové vysielanie,

spravodajská agentúra a webová

stránka. Generálny riaditeľ zdôraznil,

že zo štrukturálnej zmeny profitovali

aj národnostné televízne redakcie:

národnostné magazíny sa vysielajú

vo frekventovanejšom čase. M. Dobos

dodal, že hlavným kritériom pri určení

vysielacieho času bolo to, aby sa nekrylo

s pracovným časom. Podľa hovorcov je

naďalej otázne, či je nový, skorý ranný

termín vhodnejší na odvysielanie týchto

programov a navrhli, aby sa aspoň

ich repríza dostala do nového časového

pásma – dnes sa vysiela o pol hodinu

na stanici Duna World. Dobos v tejto

veci požiadal o trpezlivosť, lebo vysielanie

kvôli zahraničným Maďarom musia

prispôsobiť a zrealizovať v štyroch

časových pásmach. Upozornil aj na to,

že podľa predstáv vedenia MTVA národnostné

vysielanie by nemalo byť segregované,

malo by byť organicky začlenené

do programového pásma, a čisto

spravodajský kanál M1 tiež víta správy

od národnostných redakcií.

L. Balogh sa zmienil o tom, že ich

cieľom je napomáhať zlepšeniu kvality

Monografia Mlynkov, rozprávkový drotár

Kultúrny spolok pre Mlynky usporiadal 10. októbra

v Stredisku pilíšskych Slovákov kultúrne popoludnie pri

príležitosti 15. výročia vydania monografie Gregora

Papučka „Mlynky a okolie” na poctu a pamiatku vlani zosnulého

dlhoročného starostu obce Jozefa Havelku. Súčasťou

podujatia (o ktoré prejavili Pilíšania, žiaľ, minimálny záujem)

bola prezentácia prvej audioknihy slovenských ľudových rozprávok

v Maďarsku v Deň ľudovej rozprávky, ako aj predstavenie

výsledkov súťaže príležitostných písomných prác hŕstky

školákov.

Predseda spolku Levente Galda na úvod poukázal na bohatstvo

autentického miestneho folklórneho dedičstva, ktoré

pre ďalšie generácie v druhej polovici minulého storočia zachraňoval

okrem G. Papučka najmä zanietený osvetár-národopisec

Štefan Lami (1925-2010), autor zbierky ľudových rozprávok

Drotár podrotuje slnečko (1999). Rozprávky spod Pilíša

v podaní tetky Mariši Jánskej (1903-1993) inšpirovali jej

pravnuka L. Galdu k vytvoreniu audioverzie knižky, na prezentáciu

ktorej prišla dcéra M. Jánskej. Teta Katica Galdová

práve v ten deň oslavovala svoje 90. narodeniny, kytice kvetov

a pekných slov, rozprávok a pesničiek boli teda aj z tohto dôvodu

úplne na mieste.

L. Galda cédečko rozprávok v podaní členov Kultúrneho

spolku pre Mlynky uvádzal týmito slovami: „Po našich predkoch

sme zdedili tanistru plnú pokladov. Zdá sa však, akoby

sme sa čoraz častejšie nečinne pozerali na ich únik do zabúdania.

Vezmime si, spoznajme a vyleštime znovu tieto od našich

predkov získané, na celý život platné rozprávkové poklady

Ľudové noviny


národnostných programov a zvýšiť ich

sledovanosť. Navrhol, aby národnosti

využívali možnosti ako zdieľanie relácií

a odovzdajme ich našim vnukom

do bezpečnej ochrany!”

Predseda Kultúrneho spolku pre

Mlynky popri hlbokej úcte k predkom

považuje za prvoradé „zapojiť mladých

ľudí do prehlbovania pilíšskeho lokálneho

vedomia”. Na podujatí mu v tom mal

pomáhať ďalší znalec miestnej histórie,

oduševnený ochotník - osvetár, autor

a zberateľ fotografií a dobových dokumentov

tiež z radov staršej generácie.

Viliamovi Gajánovi však premietanie

jeho jedinečnej zbierky fotografií z technických

dôvodov tentoraz nevyšlo.

O to viac a dôkladnejšie sa podarilo

zahĺbiť do minulosti Mlynkov a okolia

G. Papučkovi, ktorý podrobne porozprával

nielen o okolnostiach vzniku

mlynskej monografie, ale aj o tom,

čo je história a prečo ju musíme poznať,

odkedy žijú Sloveni (dnes Slováci)

v Plešských (dnes Pilíšskych) vrchoch,

pred kým asi utiekli naši benediktíni

a opustili svoj podpilíšsky kláštor a podobne.

Autor monografie Mlynkov

od počiatkov až po začiatok XX. storočia

predostrel celý rad zaujímavých

historických údajov. Svoju (aj) časovo

náročnú prednášku sa snažil uľahčiť

KULTÚRA

o národnostnom vysielaní

Foto: autorka

a Spomienková súťaž Jozefa Havelku

historkami - anekdotami. Na plastické

priblíženie podstaty maďarizačných

snáh použil slová B. Björnsona: „Zbaviť

deti materčiny je predsa to isté ako odtrhnúť

dieťa od matkiných pŕs”. Vedela

o tom svoje aj naša skvelá ľudová rozprávačka,

tetka Mariša Jánska, keď už

pred desaťročiami sa sťažovala na jazykové

pomery pod Pilíšom: „Ňescu rozumet

slovenski. Kebi jích roďičé učili, isto

bi veďeli. Ale šak tuším aj slovenská škola

je. Já teda ňevím. Ale mám jennu vnučku,

staršého vnuka, tá teda dójďe takto

vácrázi: „Nagymama, meséljél...”

V záverečnej časti

kultúrno-spoločenského

popoludnia,

spestreného aj prednesom

miestnych ľudových

piesní členmi

hostiteľského spolku,

došlo k vyhláseniu

výsledkov prvého ročníka

Spomienkovej

súťaže Jozefa Havelku.

Do súťaže sa zapojilo

šesť žiakov z Mlynkov,

Čívu a budapeštianskej

slovenskej školy,

Foto: Imrich Fuhl

na webových stránkach jednotlivých

celoštátnych národnostných samospráv

a na sociálnych sieťach. Takto sa rýchlejšie

dostanú informácie

aj k mladším generáciám,

poukázal Balogh. Upriamil

pozornosť na vybudovanie

vzťahu s takými miestnymi

a regionálnymi televíznymi

stanicami, kde žijú aj národnostné

komunity, ktoré

môžu preberať už odvysielané

národnostné programy

a ukázať ich svojim divákom

v ľubovoľnom čase.

Týmto spôsobom by sa dala

sledovanosť zdvojnásobiť,

myslí si Balogh. Ďalej hovoril

o tom, že by radi zakomponovali

do národnostných relácií aj materiály

z materských krajín, napríklad krátke

animované filmy, lebo na ich výrobu už

domáce redakcie nemajú kapacity.

Okrem problematiky národnostného

televízneho vysielania si parlalmentní

hovorcovia vypočuli správy predsedov

gréckej a chorvátskej celoštátnej

národnostnej samosprávy o ich fungovaní

a krátkodobých a dlhodobých

plánoch a cieľoch. Ombudsmanka pre

ochranu národnostných práv Erzsébet

Sándorová Szalayová referovala o pravidlách

vzťahujúcich sa na segregáciu

v školstve. Na návrh gréckeho hovorcu

národnostný výbor rozhodol o založení

novej pracovnej skupiny. V pracovnej

skupine pre sociálne zebezpečenie detí

a bezpečnosť rodín budú pracovať ukrajinskí,

rusínski a grécki hovorcovia.

(kan)

všetci sa môžu pokladať za víťazov a zaslúžia

si pochvalu. Kármen Kovácsová

sa zamyslela nad svojím slovenským pôvodom;

Petra Viktória Galdová opísala

svoje prvé skúsenosti s prednesom slovenských

piesní; titulkom práce Laury

Glückovej je Môj život v Mlynkoch,

Vanesszy Glückovej zase Ja a moje rodisko

- Mlynky; história a etnický charakter

svojej rodnej obce Čív načrtla

Dominika Knábová, pričom Michal

Tomáš Tatai nám svojou osobne ladenou

prácou pripomenul 200. výročie

narodenia Ľudovíta Štúra. (-hl)

5

Ľudové noviny


V

aule Osvetového strediska

6

KULTÚRA

Film vo filme, tanec v tanci

Petra Vajdu a Kina Turul

v Sarvaši sedí malý, milý chlapec

s veľkým, vrúcnym úsmevom.

Pred sebou má žemľu obloženú veľkým

vyprážaným rezňom, do ktorého

zamyslene zahryzne. Je to každodenný

obraz, lenže niečo tu nesedí: chlapec

je totiž oblečený od hlavy po päty

v slovenskom ľudovom kroji. Teraz

sa pýtate, či je cestovateľom v čase

a prišiel z minulosti? Zatvárajte už,

prosím, internet, nie je žiadny miniatúrny

slovenský Marty McFly.

Pravdou je, že v ten víkend malo

kino v ponuke dosť zaujímavý film,

s najmodernejšou, 3D technikou.

Exkluzívne premietanie „filmu”

Vo víre tanca sa uskutočnilo 17. a 18.

októbra za veľkého diváckeho záujmu.

A pravdou je, že sa v Osvetovom

stredisku Petra Vajdu v tých dňoch

zišli milovníci tanečnej kultúry a folklóru

na kvalifikačnej prehliadke slovenských

folklórnych skupín a tanečných

súborov, ktorá sa nazýva Vo víre

tanca.

Tanečníci a folkloristi sa stretli

prvý raz v rámci tohto podujatia

v roku 2009, zorganizovalo ho vtedy

Osvetové stredisko Celoštátnej

slovenskej samosprávy v Maďarsku

(CSSM). Na prvé stretnutie sa prihlásilo

14 skupín, v tomto roku, na

štvrtej kvalifikačnej prehliadke, organizovanej

Ústavom kultúry Slovákov

v Maďarsku (ÚSKSM) predviedlo

svoje produkcie pred odbornou porotou

ďalších 6 súborov. V porovnaní s

predošlými ročníkmi nastalo niekoľko

zmien: podľa výpisu v tomto roku

po prvý raz mali možnosť sa uchádzať

o kvalifikáciu aj detskí tanečníci a sóloví

interpreti – avšak sólisti túto možnosť

nevyužili, a po prvý raz hodnotili

predvedené produkcie nielen členovia

poroty, ale aj súbory navzájom.

Účastníkov podujatia privítal

v mene CSSM František Zelman.

„Pre mňa kultúra a hlavne kultúra

Slovákov v Maďarsku je srdcovou záležitosťou,”

vyjadril sa podpredseda

CSSM. „Filozofia tejto súťaže je taká,

že každý si má spracovať svoje lokálne

tradície a zvyky, čo je dôležité preto,

lebo ak našu kultúru nebudeme zachovávať

my, ak ju nebudeme pestovať, tak

okrem nás to nikto neurobí. Pre nás je

to úloha a organizátori podujatia si

to uvedomujú,” upozornil F. Zelman

a zároveň objasnil poslanie kvalifikačnej

prehliadky.

Nie je to súťaž

„Súbory nebudú súťažiť, ale predvedú

to, čo vedia,” spresnila cieľ podujatia

iniciátorka a hlavná organizátorka

prehliadky, riaditeľka ÚSKSM

Katarína Király vo svojom uvítacom

prejave a pripomenula začiatky prehliadky.

Pôvodným zámerom podujatia

bolo, aby folklórne a tanečné

skupiny preskúmali vlastnú domácu

tradíciu a aby sa o to každý druhý či

štvrtý rok podelili s odbornou porotou

a inými tanečnými skupinami.

Pred dvoma rokmi sa organizátorom

podarilo dosiahnuť, aby Valné zhromaždenie

CSSM odhlasovalo Štatút

udeľovania ceny Štefana Lamiho.

Cenu dostanú tie súbory, ktoré trikrát

po sebe získajú zlatú kvalifikáciu

na prehliadke. Je to vlastne udelenie

pocty osvetárom a významným

osobnostiam ľudového tanečného

hnutia. Š. Lami bol držiteľom ocenení

Pre našu národnosť a Pro Cultura

Minoritatum Hungarie a známy

predovšetkým medzi Maďarmi ako

sólový tanečník. Slováci v Maďarsku

jeho činnosť poznali menej, alebo ho

poznala iba odborná verejnosť. Jeho

osobnosť a všestranná činnosť by si

však zaslúžila viac pozornosti, veď

bol nielen vynikajúcim tanečníkom,

ale aj organizátorom tanečných podujatí,

kurzov a táborov, osvetárom,

výskumníkom (zbieral napríklad

slovenské ľudové piesne, rozprávky

a balady) – poukázala na to K. Király

a dodala, že činnosť Lamiho zvečnili

pri tejto príležitosti aj vo forme

panelov, ktoré boli vystavené počas

prehliadky v aule osvetového strediska.

Ako zaujímavosť ešte dodala,

že Cena Štefana Lamiho bola prvý

raz udelená Tanečnému súboru

v Pišpeku – odkiaľ pochádzal aj sám

Ľudové noviny


Lami, ktorý založil tento súbor v svojej

rodnej obci.

Po úvodných slovách javisko už

patrilo tanečným a folklórnym skupinám.

Ako prví sa predstavili najmenší

– Spolok ľudového tanca Malá

Furmička z Čemera. Vznik spolku

v roku 2010 podnietil fakt, že záujem

detí sa zvýšil až natoľko, že popri

Spolku ľudového tanca Furmička,

ktorý dnes tvoria dospelí tanečníci,

bolo potrebné založiť samostatný súbor

pre deti. V súčasnosti má 56 členov,

prijímajú ich už od troch rokov.

Na prehliadke predviedli detskú

svadbu. Podobnú tematiku si zvolili

členovia Folklórneho spolku Rosička

z Maglódu, ich choreografia mala

názov V predvečer zábavy manželských

párov. Ženská spevácka skupina

Rozmarín zo zemplínskej Baňačky oživila

tradíciu čepčenia nevesty. 20-člennú

skupinu vedie Mária Holodová,

jej členovia pestujú miestne tradície

a starodávne piesne. Tanečná a slovenská

ženská spevácka skupina Kerestúr

funguje už viac desaťročí s menšími

prestávkami v Rákoskeresztúri,

na kvalifikáciu sa prihlásili s choreografiou

Ňeplač ti, Aňička!, základom

ktorej sú kerestúrske piesne a tance.

Členovia 40-ročného Spolku folklórnej

skupiny v Kerepeši oživili tradíciu

zo zimného obdobia, predviedli dvíhanie

mladuchy na fašiangy. Rad uzatvárali

Čemerčania, dospelí tanečníci

Spolku ľudového tanca Furmička, ktorí

predstavili choreografiu Na Čemere

dobre žiť na základe výskumu Alžbety

KULTÚRA

Szabovej. Vystupujúcich sprevádzali

Ľudová hudba Tamása Pétera

a Ľudová hudba Kóborzengő.

Vyhodnotenie produkcií sa uskutočnilo

až na druhý deň – zvyšok sobotného

dňa sa niesol vo folklórnom,

ale uvoľnenejšom duchu: absolútnym

vyvrcholením dňa bol galaprogram

folklórneho súboru Hornád a po ňom

nasledujúca tanečná zábava a tanečný

dom s jeho tanečníkmi.

Kvalifikácie v troch stupňoch

Odborná porota pozostávajúca

z predsedu poroty, bádateľa ľudového

tanca Lászlóa Felföldiho, pedagóga

tanca a choreografa Ondreja

Csasztvana, pedagóga ľudovej hudby

Sándora Barbócza a pedagóga tanca

a choreografa Vlastimila Fabišika

hodnotila produkcie podľa rôznych

hľadísk. Dôležitá bola folklórna hodnovernosť,

súzvuk spevu a hudby,

javisková podoba, choreografické

spracovania a úroveň predstavenia.

Na základe týchto kritérií zlatú kvalifikáciu

dosiahla skupina dospelých

tanečníkov z Čemera a súbor

Foto: autorka

z Kerepešu, striebornú kvalifikáciu

dostali detskí tanečníci z Čemera

a skupina z Maglódu, ženská spevácka

skupina Rozmarín z Baňačky a skupina

z Kerestúru boli ohodnotené bronzovým

stupňom.

Moderátorkou prehliadky bola

Katarína Karkušová, ktorá sa venuje

ľudovému tancu už od detstva v tanečnom

súbore Komlóš. V zákulisí na našu

otázku prezradila, že aj oni sa už niekoľkokrát

zúčastnili na kvalifikačných

podujatiach, pred dvoma rokmi boli

aj na prehliadke Vo víre tanca. „Vtedy

som sa, bohužiaľ, nemohla zúčastniť

kvôli študijným povinnostiam. Takže

som tu vlastne prvý raz, a musím povedať,

že som sa za kulisami cítila veľmi

zle,” povedala Katarína. „Keď som videla

tie radostné tváre na javisku, myslela

som na to, aké dobré by bolo byť medzi

nimi a tancovať,” dodala na vysvetlenie.

„Ako tanečníčku ma veľmi inšpirovala

táto prehliadka. My sme už dávno nemali

choreografiu zostavenú na základe

vlastných tradícií. Už by bolo na čase porozmýšľať

a pracovať na tom intenzívnejšie,

aby sme o dva roky aj my mohli

predviesť niečo nové, niečo komlóšske,”

stanovila si ciele do neďalekej budúcnosti

Katarína. Dúfajme, že aj členovia

ostatných súborov sa cítili podobne

a našli motiváciu vo vystúpeniach

a slovách poroty a o dva roky predvedú

podobne pestrý a originálny program.

A dúfajme, že aj o dva, štyri či desať,

dvadsať rokov budú v aule osvetových

stredísk sedieť milí, malí chlapci v ľudových

krojoch.

(kan)

7

Ľudové noviny


Lúčime sa

s Ildikou Császáriovou

Gémesiovou

Opustila

si nás

3. septembra,

vo veku

74 rokov. So žiaľom

a bôľom

v srdci sme prijali

správu o tvojej

smrti. Odišla

si nečakane, nemali

sme možnosť

sa s Tebou rozlúčiť. Keď sa pozrieme

na tvoju fotografiu, zaspomíname si

a kladieme si otázku: kto si vlastne bola?

Dievčatko z Novej Huty, žiačka

Slovenskej školy v Novom Meste pod

Šiatrom a Slovenského učiteľského ústavu

v Budapešti, oddaná manželka, milujúca

mamička, šťastná stará mama

a prababka.

Bola si vzdelaná, dobre pripravená

pedagogička. Svoje štúdiá si ukončila

v budapeštianskom Slovenskom učiteľskom

ústave, kde si bola usilovnou,

príkladnou študentkou, preto ťa aj tvoji

učitelia mali radi. Svoju profesijnú dráhu

si začala v malej novohradskej obci

Níži. Tam si sa spoznala so svojím druhom,

s ktorým ste žili v láske aj po 55

rokoch manželstva. Ako pedagogička si

naučila stovky detí písať a čítať a vštepila

si im zmysel pre dobro a krásu.

Bola si lokálpatriotkou, mala si rada

svoju rodnú obec, v ktorej si prežila

väčší kus svojho života. Bola si hrdá na

svoj slovenský pôvod, veľa si pracovala

za to, aby ľudia nezabúdali na svoje korene,

zvyky, kultúru. Ako dôchodkyňa

si bola členkou Klubu pre zachovávanie

slovenských tradícií a jeho spevokolu,

v ktorom si bola predspeváčkou. Svojím

príjemným hlasom si s nadšením spievala

naše starodávne slovenské a maďarské

piesne.

Viac nám už nezaspievaš. Ale sladký

tón tvojho hlasu, tvoje úprimné, pravdivé

slová, milá a usmievavá tvár sa navždy

vryli do našich sŕdc.

Odpočívaj v pokoji, nech sa ti tam

hore snívajú pekné sny...

Tvoje priateľky: Lujza Ladányiová

a Klára Halászová

8

KULTÚRA

Literárne popoludnie

Hromobitie a veľký lejak

sprevádzali deň, keď sa konalo

literárne popoludnie

v Sarvaši. V slovenskom dome Vernosť

sa zišli členovia tohto slovenského

kultúrneho spolku. Podujatie otvorila

jeho predsedníčka Zlatica Lišková.

Privítala všetkých prítomných a zároveň

otvorila aj výstavu fotografií

pri príležitosti 25. výročia založenia

spolku Vernosť. Fotografie priblížili

prítomným štvrťstoročie ich obetavej

práce - živé aktivity, udržiavanie tradícií,

programy v Strieborných viniciach,

ale aj výlety a rôzne iné podujatia.

Program otvorili mladí hudobníci

hrou na citarách, v podaní siedmačiek

a vedúceho citarového krúžku

Pod týmto titulom bola otvorená

výstava archívnych fotografií

v Slovenskom Komlóši v sále

Ondreja Lopušného Domu prírody

v polovci októbra. Organizátormi

podujatia boli Kruh priateľov

Jána Galata odzneli ľudové piesne.

Po nich nasledovali malí prváčikovia,

ktorí kyticou slovenských piesní prekvapili

všetkých prítomných aj tým,

ako už pekne ovládajú slovenský jazyk.

Vystúpenie pripravila učiteľka

Eva Tóthová-Szklenárová. Druháčik

Martin Homonnai predniesol báseň

o jeseni a bol veľmi milý, keďže v ruke

držal gaštany, ktoré si vybral z vrecka.

Sólo na citare predviedla tretiačka

Bogi Brachnová, tretiak Michal

Brachna zase recitoval. Pieseň z filmu

Titanic na píšťalke prekrásne zahrala

žiačka Iza Laudayová. V programe

vystúpili aj štvrtáčky Agneša

Zajaczová, Dorina Miloszrdná,

Fanni Banková a Vanda Popková

s recitáciou pekných básní.

Slovenského Komlóša a Slovenská národnostná

samospráva v Slovenskom

Komlóši. Korene programu, uskutočneného

na pamiatku pobytu gréckych

detí v komlóšskych rodinách siahajú

po rok 2013, keď bolo prvé stretnutie

niekdajších gréckych detí a ich

bývalých hostiteľov. Vtedy z iniciatívy

Komlóšanky Zuzany Bottásovej

a Grékyne Sofie Akiriditu prišlo viac

ako 60 návštevníkov z Grécka. Boli

to ľudia, ktorí v lete v roku 1949 ako

6-14 ročné deti strávili tri mesiace

v Slovenskom Komlóši. Počas ob-

Foto: autorka

čianskej vojny v Grécku presťahovali

do tohto mestečka 158 detí, kde ich pohostinní

a dobrosrdeční Komlóšania

prijali s veľkou láskou a starali sa o ne

ako o vlastné deti. Asi aj to je príčinou

toho, že ani po toľkých rokoch nezabudli

na seba títo ľudia. Niektorí už aj

skôr nadviazali kontakty s „gréckymi

Ľudové noviny


v Sarvaši

Pri príležitosti 200. výročia narodenia

Ľudovíta Štúra predsedníčka

spolku Vernosť predniesla jeho báseň

K lipe.

deťmi”, ako na nich na Komlóši zvyčajne

spomínajú, ale boli aj takí, ktorí

sa po prvýkrát stretli. S veľkým očakávaním

prišli na vtedajšie stretnutie,

kde ich čakali tie rodiny, ich deti, vnúčatá,

u ktorých bývali pred 64 rokmi.

Boli to dojímavé momenty, plné sĺz,

spomienok a radosti.

Vtedajšie stretnutie zanechalo

v mnohých príjemné spomienky,

a tak radi prijali pozvanie aj na otvo-

KULTÚRA

Na záver tretiaci spolu s učiteľkou

Margitou Kmotriczovou zaspievali

slovenské piesne. Po hodnotnom kultúrnom

programe si deti pochutili na

koláčikoch a voňavom citrónovom

čaji.

Nasledovala debata o najbližšom

pripravovanom programe Spoločná

„Tri mesiace lásky”

renie výstavy fotografií, ktoré zachytávajú

momenty tých troch mesiacov,

ktoré strávili na Komlóši

vo veľkej láske. Napriek krátkej dobe

získali novú rodinu, druhú vlasť.

Naučili sa po maďarsky a mnohí si

osvojili aj slovenčinu, používanú vtedy

bežne v komlóšskych rodinách.

Po privítaní primátorkou mesta Ritou

Garayovou výstavu otvorila predsedníčka

Kruhu priateľov Slovenského

Komlóša Alžbeta Hollerová Račková.

Vyjadrila svoju radosť, že toto stretnutie

sa uskutočnilo a že až dodnes trvajú

tieto priateľské, resp. rodinné vzťahy

medzi gréckymi a komlóšskymi rodinami.

Prítomným sa prihovoril aj

zástupca predsedu Celoštátnej samosprávy

Grékov v Maďarsku Bendegúz

Szpirosz Agárdi. Ako symbol vďaky

odovzdal pamätný list predsedníčke

a primátorke.

Program pokračoval v budove

Slovenskej školy, kde prítomných privítala

riaditeľka školy a predsedníčka

Slovenskej národnostnej samosprávy

v Slovenskom Komlóši Zuzana

Lauková. Účastníci stretnutia si po-

oslava menín, ktorý sa bude konať

v prvý novembrový pondelok. Už vopred

sa členovia spolku dohodli, kto

čo napečie.

Literárne popoludnie sa nieslo

v priateľskom duchu a prinieslo príjemnú

atmosféru do upršaného októbrového

dňa.

Z.L.

Foto: autorka

zreli film Jána Benčíka a Elektry

Agárdi (MTVA), ktorý nakrútili počas

spomínaného stretnutia v Slovenskom

Komlóši v roku 2013.

Podujatie sa skončilo spoločnou

večerou a príjemnými rozhovormi,

ktoré spestril aj dom gréckeho tanca.

Účastníci si sľúbili, že obnovené kontakty

neprerušia a ich priateľstvo bude

pokračovať.

Výstava archívnych fotografií s podpismi

v troch jazykoch putuje aj do Budapešti,

kde si ich tiež môžu záujemcovia

pozrieť. Marianna Bajczerová

9

Ľudové noviny


V

druhej polovici septembra

na 9. medzinárodnej vedeckej

konferencii o komunikácii

s názvom Synchrónne a diachrónne

kontexty jazykovej komunikácie

na Filozofickej fakulte Univerzity

Mateja Bela v Banskej Bystrici zastupovali

slovenských vedcov

z Maďarska naše tri vysokoškolské

pedagogičky a výskumníčky.

Názov prednášky Evy Horváthovej

Farkasovej z Pedagogického

ústavu Jána Vitéza

Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa

bol Lexikálne zvláštnosti v jazyku

pilíšskych Slovákov. Materiál k výskumu

pozbierala v piatich slovenských

obciach v okolí Ostrihomu:

v Číve, v Kestúci, v Mlynkoch,

v Moďoróši a v Šarišápe. Podľa autorky

veľkú väčšinu obyvateľov

v súčasnosti môžeme charakterizovať

ako bilingválnu s dominanciou

maďarského jazyka. Aktívnymi používateľmi

slovenského jazyka sú

len predstavitelia staršej generácie.

Na základe odpovedí respondentov

E. Horváthová Farkasová dospela

k záveru, že v ich prípade môžeme

hovoriť o symetrickej dvojjazyčnosti,

s istou presilou maďarčiny. – Hlboký

citový vzťah k materinskej reči však

prežívajú dodnes, lebo respondentky

boli očividne dojaté z toho, že majú

10

ŠKOLSTVO

Na konferencii v Banskej Bystrici

Foto: ff.umb.sk

možnosť na dlhší rozhovor v slovenčine

– zdôrazňovala autorka prednášky.

Pri sledovaní striedania jazykových

kódov zistila, že maďarské

slová používali len v malom počte.

Striedanie kódov sa dotýkalo predovšetkým

nasledovných tematických

oblastí: choroba, zdravie, u lekára;

školstvo, deti; kultúra; úrady; domácnosť

(napr. stroje v domácnosti);

technika, veda; zemepis, história,

náboženstvo; dopravné prostriedky,

cestovanie; bývanie; vlastnosti (napr.

novšieho typu: depressziós – depresívny);

práca (stroje, závody); spôsob

života, voľný čas a podobné. Väčšia

časť registrovaných striedaní jazykových

kódov bola kontextuálneho

charakteru. (...) Slová, ktoré nie sú

a neboli súčasťou slovenskej slovnej

zásoby respondentov automaticky

a prirodzene povedali po maďarsky.

V prípade, keď im neprišlo na um

inak pre nich známy slovenský výraz,

obyčajne robili dlhšiu prestávku

v prúde reči. Zriedkavejšie zaregistrovala

výskumníčka aj situatívne

striedania jazykových kódov, (...)

napríklad keď vstúpil do miestnosti

niektorý člen rodiny alebo iný známy,

ktorý ovláda slovenčinu na slabšej

úrovni, alebo ju ovláda len pasívne.

Eva Horváthová Farkasová plánuje

pokračovať vo svojom výskume

aj v ďalších pilíšskych slovenských

obciach (Huť, Santov).

Vedúca Katedry slovenského jazyka

a literatúry Segedínskej univerzity

Tünde Tušková prednášala

na tému Jazykové znalosti u študentov

slovenského pôvodu v Maďarsku.

Vo svojom príspevku prezentovala

výsledky dotazníkového výskumu,

ktorý sa uskutočnil v rokoch 2007 –

2009. Respondentmi boli poslucháči

slovakistiky na Katedre slovenského

jazyka a literatúry Pedagogickej

fakulty Segedínskej univerzity,

na Pedagogickej fakulte pre učiteľky

materských škôl Vysokej školy

Samuela Tešedíka v Sarvaši, resp.

na Pedagogickom ústave Jána Vitéza

v Ostrihome a na Katedre slovakistiky

na Univerzite Eötvösa Loránda

v Budapešti. Poslucháči boli vo veku

od 19 do 25 rokov. Cieľom výskumu

bolo zistiť, ako študenti hodnotia

svoje jazykové znalosti, aký rozdiel

sa prejavuje u nich pri porozumení

textu v slovenčine a v maďarčine

a ako hodnotia svoje jazykové znalosti,

čo sa týka ovládania maďarského

jazyka, spisovnej podoby slovenského

jazyka a nárečia, ktoré sa

používa v obci, odkiaľ samotný študent

pochádza. Výskumníčku zaujímalo

tiež, ktorý jazyk je respondentom

bližší, ktorý z nich používajú

častejšie a v ktorom zo spomenutých

jazykov čítajú viac. Svoje jazykové

znalosti mali hodnotiť na škále od 1

po 5 nasledovne: 5: Všetkému dokonale

rozumiem; 4: Ľahko rozumiem;

3: Viac-menej rozumiem; 2: Ťažko

rozumiem; 1: Vôbec nerozumiem.

Na základe vyhodnotenia dotazníkov,

ktoré obsahovali otázky typu

Keď čítate slovenské noviny, nakoľko

rozumiete textu?; Rozumejú dolnozemskí

Slováci hovorovej slovenčine?;

Keď čítate maďarské noviny,

nakoľko rozumiete textu?; resp. nakoľko

poznajú nárečovú podobu slovenského

jazyka, teda lokálne nárečie

vlastnej obce. T. Tušková zhrnula

ponaučenia výskumu nasledovne:

Ľudové noviny


– Celkovo môžeme konštatovať,

že uskutočnená analýza potvrdila,

že v prípade budúcej inteligencie

Slovákov v Maďarsku je výrazná

dominancia maďarského jazyka,

ovládajú ho lepšie a používajú ho

častejšie. Na základe vyjadrenia sledovaných

respondentov vyplynulo,

že spisovnú slovenčinu ovládajú

lepšie ako nárečovú podobu slovenského

jazyka, čo súvisí s ich vekom.

Treba ale pripomenúť, že napriek

hore uvedeným faktom je silná citová

väzba študentov k slovenskému

jazyku. Keďže ide o vekovú skupinu,

ktorá komunikuje po slovensky len

v národnostnom prostredí, takže nemajú

možnosť udržiavať permanentný

kontakt s hovorovou slovenčinou,

treba si uvedomiť, že by bolo potrebné

vedome oživovať náš národnostný

jazyk. Sme povinní postarať sa

o mladú generáciu, ktorá bude po

slovensky čítať vtedy, ak od svojho

predškolského veku bude počuť slovenské

rozprávky, bude mať k dispozícii

slovenské mládežnícke romány,

zaujímavé časopisy a keď bude

v kontakte so súčasným slovenským

jazykom.

Hlavná vedecká pracovníčka

Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

Alžbeta Uhrinová vo svojej

prednáške sa zameriavala

ŠKOLSTVO

o slovenčine v Maďarsku

Foto: internet

na Predbežné výsledky výskumného

projektu s názvom Slovenské písomníctvo

v Maďarsku po roku 1989.

Autorka v kapitole Časopisy, noviny,

periodiká, kalendáre konštatuje,

že „v skúmanom období vychádzalo

v Maďarsku osem titulov slovenských

časopisov a novín, dvoje elektronické

noviny, dve odborné periodiká

a dva kalendáre.” Okrem celoštátnych

tlačových orgánov a elektronických

novín (Ľudové noviny, luno.hu,

oslovma.hu) upriamuje pozornosť aj

na lokálne, resp. obecné jedno- alebo

dvojjazyčné časopisy a noviny

Foto: ff.umb.sk

(Budapeštiansky Slovák, Čabän,

Komlóšska mozaika, Novinkár nad

Kerešom, Pilíšan, Zrnko –Magocska),

ako aj na časopisy, ktoré už nevychádzajú:

kultúrnopolitický časopis

SME a náboženský mesačník Cesta,

Pravda a Život. Významnými slovenskými

periodikami v Maďarsku sú

Náš kalendár, Čabiansky kalendár,

Slovenčinár a Národopis Slovákov

v Maďarsku, pričom posledný titul

podľa predbežnej koncepcie zborníka

výskumného projektu bude figurovať

v kapitole Vedecké diela Slovákov

v Maďarsku. Do ďalšej oblasti, ktorej

sa venovala výskumníčka s názvom

Monografie, zborníky, zbierky

v skúmanom období patria nespočetné

diela. O samotnom projekte sa

A. Uhrinová domnieva, že ... najnovší

jazykový program Výskumného

ústavu Slovákov v Maďarsku je/

bude osožný z viacerých hľadísk.

Zosumarizuje a zanalyzuje výsledky

písomníctva národnosti v blízkej minulosti

a v súčasnosti a tým prispeje

k obohateniu poznatkov o Slovákoch

v Maďarsku, k zachovaniu ich jazyka

a k posilneniu ich identity. A nie

v poslednom rade, dúfame, že predstavené

tituly vzbudia záujem čitateľov.

Záujemcovia o uvedené témy si

v blízkej budúcnosti budú môcť prečítať

prednášky v zborníku konferencie,

ktorá bola venovaná 200. výročiu

narodenia Ľudovíta Štúra.

CsL

11

Ľudové noviny


Začiatkom októbra odovzdali

v priestoroch Ministerstva ľudských

zdrojov MR (MĽZ) osvedčenia

o získaní národnostného študijného

štipendia devätnástim žiakom

z jednojazyčných alebo dvojjazyčných

stredných škôl autochtónnych

národností v Maďarsku. Ako pri odovzdávaní

osvedčení štátny tajomník

MĽZ zodpovedný za cirkevné záležitosti,

národnosti a spoločenské vzťahy

Miklós Soltész uviedol, národnostné

štipendium MĽZ stredoškolákom sa

udeľuje od roku 2011, ročne ho dostane

priemerne dvadsať žiakov. Znamená

to šesťdesiattisíc forintov pre jedného

študenta na dvakrát desať mesiacov.

Od prvého roku udelenia ho dostalo

do 100 žiakov, z nich približne

šesťdesiati sú už poslucháčmi nejakej

univerzity, alebo vysokej školy. –

Nazdávam sa, že niekto môže mať rád

svoju rodnú zem, rodnú vlasť a pritom

môže mať rád aj svoj materský národ,

svoju národnosť. Tieto dve veci sa nevylučujú,

ba práve naopak, navzájom

sa posilňujú... Vy, ktorí ste získali toto

12

KULTÚRA DETI A MLÁDEŽ

Posilniť celú národnostnú komunitu

Každý druhý rok Slovenská základná

škola, materská škola

a študentský domov v Sarvaši

organizuje pre žiakov a ich rodičov

zber papiera. Pred dvoma rokmi nazbierali

do troch veľkých kontajnerov

32 924 kg papiera. Tohto roku už v štyroch

kontajneroch bola váha papiera

až 34 543 kilogramov.

Hlavným organizátorom tejto akcie

bol znovu učiteľ Henrik Osztroluczki.

Od rána za daždivého počasia musel

riadiť aj hustú premávku áut privážajúcich

papier do zberu. Na dvore podniku

Plastolus boli pripravené veľké

kontajnery. Pri tejto akcii pomáhal aj

Jozef Baranyi z Podniku na ochranu

životného prostredia v Szolnoku spolu

so svojimi spolupracovníkmi. Učitelia

školy sa menili po hodinách pri zapisovaní

odovzdaného množstva papiera.

Rodičia nielen autami s prívesom,

ale aj na bicykli prinášali papier, železo,

hliník a plastové fľaše.

Každá trieda sa snažila nazbierať

čo najviac druhotných surovín.

Novinkou boli plastové fľaše. Žiaci

sa dozvedeli, že je rozdiel aj medzi

fľašami.

Fľaše označené 1-PET (Polyetylén)

sú určené len na jedno použitie,

lebo prepúšťajú kovy. 2-HDPE

štipendium, musíte aj naďalej dokazovať,

že ste si ho zaslúžili, že ste nadaní.

Môžete byť vzorom pre ostatných,

byť medzi prvými vo vytváraní silného

kolektívu vo vašej škole, ale aj v rámci

celej vašej národnostnej komunity vôbec

– dodal M. Soltész.

Tohto roku zo slovenských žiakov

získali štipendium dve naše študentky.

Csilla Bajczerová navštevuje

Slovenské gymnázium v Békešskej

Čabe, je žiačkou 11. ročníka. Ako nám

uviedla, zúčastnila sa aj Programu pre

nadaných žiakov Verejnoprospešnej

nadácie Za Slovákov v Maďarsku pri

CSSM. Okrem slovenčiny a angličtiny

má rada predovšetkým biológiu,

chcela by sa stať veterinárkou,

Zber papiera

(Polyetylén vysokej hustoty) je

dobrý plast neprepúšťajúci škodlivé

látky. 3-PVC (Polyvinylchlorid)

- fľaše vyrobené z tohto mate-

Ľudové noviny

Foto: autorka


iálu sa neodporúča používať.

4-LDPE (Polyetylén nízkej hustoty)

tento plast je bezpečný. 5–PP

(Polypropylén) ide opäť o relatívne

DETI KULTÚRA A MLÁDEŽ

Národnostné štipendium Ministerstva ľudských zdrojov

Foto: autor

a kovového šrotu v Sarvaši

bezpečný plast. 6–PS (Polystyrén)

uvoľňuje chemickú látku a z neho

vyrobené fľaše by sa nemali používať

na uskladnenie nápojov a jedál.

7–PC (Polykarbonát) je najhorší

materiál na uskladnenie potravín

a vody.

Dozvedeli sa aj to, že prírode trvá

viac ako 700 rokov, kým plast rozloží.

Jeden liter balenej vody stojí

približne 1000-krát viac ako 1 liter

vody z vodovodu.

Kovového šrotu žiaci nazbierali

642 kilogramov a 78 kilogramov

plastu. Zhodnotili sme, že z roka na

rok je prístup nielen rodičov, ale aj

žiakov k triedeniu a zbieraniu odpadu

zodpovednejší. Vďaka každému,

kto prispel k tejto hodnotnej

akcii.

Zlatica Lišková

ale ešte sa nerozhodla, či sa prihlási

na univerzitu v Budapešti, alebo

v Košiciach. Vo voľnom čase rada

jazdí na koni, tancuje vo Folklórnom

súbore Komlóš vo svojom rodnom

meste a je hobojistkou v dychových

orchestroch v Slovenskom Komlóši

(v detskom i v mládežníckom), ako

aj v Békešskej Čabe v orchestri železničiarov.

Luca Viteková chodí tiež

do 11. ročníka, je študentkou budapeštianskeho

Slovenského gymnázia,

pochádza zo Šarišápu. Luca má rada

kreslenie a výtvarnú výchovu, vďaka

svojim záujmom onedlho bude bohatšia

o významné zážitky. Slovenská

europoslankyňa Jana Žitňanská vyhlásila

literárnu a výtvarnú súťaž pre

krajanských študentov slovenských

stredných a vysokých škôl z autochtónnych

oblastí na tému Prejavme

v Európe našu kultúrnu identitu alebo

Integrácia bez predsudkov – výzva

pre Európu. Luca so svojou kresbou

ako jediná z Maďarska vyhrala štvordňový

pobyt v Štrasburgu. Mladá

Šarišápanka sa chce stať učiteľkou

v materskej škole, v ďalšom štúdiu

mieni pokračovať v Ostrihome.

Slávnostné ovzdušie odovzdávania

osvedčení spestrili kultúrne pásma

žiakov rómskeho Gándhího gymnázia

a študentského domova v Päťkostolí,

ako aj budapeštianskej Materskej

a základnej školy, gymnázia a študentského

domova Nikolu Teslu s vyučovacím

jazykom srbským.

CsL

13

Ľudové noviny


V

Ríme od 4. do 25. októbra sa

konalo XIV. riadne generálne

zasadanie Synody biskupov.

Témou rokovania bola rodina - základ

spoločnosti, teda aj budúcnosť Cirkvi.

Prvý deň sa synodálnym otcom, bratským

delegátom, audítorom a expertom

po spoločnej modlitbe Liturgie

hodín prihovoril Svätý Otec František.

Pápež František poukázal na nadväznosť

na predchádzajúcu fázu synody,

z ktorej záverečnej relácie obohatenej

o odpovede zaslané biskupskými

konferenciami a rozličnými zložkami

Cirkvi na celom svete vzišiel pracovný

dokument aktuálneho zasadania.

Pripomenul, že synoda je „spoločným

kráčaním založeným na princípoch kolegiality

a synodality, odvážne uplatňujúc

priamosť, pastorálnu a doktrinálnu

horlivosť, múdrosť a úprimnosť, a majúc

vždy pred očami dobro Cirkvi, rodín,

a najvyšší zákon - spásu duší”.

Synoda je „chráneným priestorom,

kde Cirkev zažíva účinkovanie Ducha

Svätého”. Spomenul niektoré evanjeliové

postoje, ktoré sa od účastníka

synody vyžadujú, ako napr. evanjeliová

pokora, ktorá sa dokáže zriecť

vlastných predsudkov. Za prípravu

podujatia poďakoval generálnemu

sekretárovi Synody biskupov, generálnemu

relátorovi a ostatným spolupracovníkom.

Pozdravil prítomných

bratských delegátov, audítorov a členov

odborného tímu. Osobitne poďakoval

novinárom, ktorí sledovali synodálne

zhromaždenie. „Začíname našu

cestu vzývajúc pomoc Ducha Svätého

na príhovor Svätej rodiny - Ježiša, Márie

a sv. Jozefa,” dodal na záver.

Po Svätom Otcovi predniesol svoju

reláciu generálny sekretár Synody kardinál

Lorenzo Baldisseri. Nasledovala

úvodná relácia generálneho relátora

synody, ktorým bol kardinál Péter

Erdő, arcibiskup Budapeštianskoostrihomskej

arcidiecézy.

Biskupská synoda zasadala tri týždne

každý deň predpoludním i popoludní,

okrem nedele. Biskupi zastupujúci

jednotlivé krajiny a odborníci

14

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Zasadanie Synody biskupov v Ríme

– spolu okolo 300 ľudí – sa stretávali

v Synodálnej aule. Najskôr si všetci vypočuli

príspevky jednotlivých členov

synody, potom sa rozdelili do menších,

tzv. jazykových skupín.

Vzniklo 13 krúžkov, 4 anglické,

3 francúzske, 3 talianske, 2 španielsko-

-portugalské a jeden nemecký, ktoré

mali za úlohu pripomienkovať 2. časť

Pracovného dokumentu, zaoberajúceho

sa „rozlišovaním čo sa týka povolania

rodiny”. Synodálni otcovia

žiadali klásť väčší dôraz na nádej ako

na krízu. Ako odznelo, viac sa treba

sústrediť na krásu rodiny, a nielen

na jej ťažkosti. Pripomienky sa tiež

týkali otázky reálnej účinnosti pastorácie

rodín. Častejšie v reláciách malých

krúžkov odznelo, že krása a vitalita

rodiny založenej na nerozlučnom

manželstve medzi mužom a ženou, jej

poslanie byť školou ľudskosti, križovatkou

integrácie, ktorá dáva silu sociálnej

štruktúre, nie sú v Pracovnom

dokumente dostatočne zvýraznené.

Jazykové skupiny navrhli, aby sa v texte

častejšie objavovalo, že Cirkev vkladá

dôveru a nádej v rodiny, bez zľahčovania

alebo negovania ich objektívnych

ťažkostí.

Ako poznamenal na novinárskom

brífingu riaditeľ Tlačového strediska

P. Federico Lombardi, v priestoroch

Auly Pavla VI., kde sa nachádza aj tzv.

Nová synodálna aula a miestnosti pre

stretnutia skupín, vládla pozitívna pracovná

atmosféra. Potvrdili to aj slovenskí

zástupcovia Mons. Zvolenský

a Mons. Babjak, ktorí sa podieľali

na práci v skupinách.

Na brífingu vystúpil aj Jeremias

Schröder OSB, arciopát Benediktínskej

k o n g r e g á c i e

Sankt´Ottilien

v Bavorsku, jeden

z desiatich generálnych

predstavených,

ktorí

sa zúčastňujú na

prácach synody.

Odpovedal na o-

tázku novinárov,

Foto: autorka

týkajúcu sa vzťahu medzi povolaniami

a životom rodín. Spomenul zaujímavú

poznámku jedného zo synodálnych

otcov, ktorý v rámci malých krúžkov

hovoril o spoločenstvách rodín v Indii,

ktoré sa modlia za duchovné povolania

pre ich deti. Opát Schröder zo skúsenosti

vlastnej rehole v kontexte súčasnej

západnej Európy, najmä Nemecka,

poznamenal:

„Mnoho mladých mníchov už nepochádza

z dobrých katolíckych rodín,

ale často je cesta k povolaniu súčasne

katechetickou cestou, teda priblíženie sa

k viere zahŕňa aj uvažovanie nad povolaním.

V tomto kontexte sme svedkami

hlbokých zmien v sociálnom základe

našich povolaní.”

Opát Jeremias Schröder sa vyjadril

tiež k otázke diakonie žien, o ktorej sa

v Synodálnej aule diskutovalo: „Urobilo

to na mňa dojem, pretože sa mi to videlo

ako odvážna téma, a aj presvedčivá, takže

by som si vedel predstaviť podobnú

cestu. Ale mal som dojem, že táto téma

nemala veľký ohlas v Aule. Vypočuli

sme si určitý názor, ale teraz zostalo len

pri tom.”

V skupinách si synodálni otcovia

vymieňali názory podľa prípravného

dokumentu, obsahujúceho súhrnný

materiál o otázkach rodiny v súčasnom

svete. Výsledky práce týchto skupín zosumarizovali,

hlasovali o nich a z každej

jazykovej skupiny vzišiel súborný materiál

k vybraným otázkam. Následne

všetky podnety z jazykových skupín

spracovali do jedného materiálu, o ktorom

hlasovali spoločne všetci členovia

synody. Tento materiál aj s výsledkami

hlasovania odovzdali Svätému Otcovi.

Podľa TK KBS sprac. vzs

Ľudové noviny


Už v útlom veku sa s prehrou stretávajú aj naše deti.

Naučiť sa prijať neúspech nie je jednoduché, ale ak

im v tom pomôžeme už teraz, ľahšie sa s ním vyrovnajú

v dospelosti. Cesta za úspechom je neraz vydláždená

prehrami a sklamaniami.

Ak naučíme svoje deti, že neúspechy sú prirodzené a že je

obrovskou chybou vzdať sa bez boja, sklamania ich posunú

ďalej a raz sa nám za toto poznanie poďakujú.

Moje dieťa nevie prehrávať pri spoločenských hrách

Dôležité je začať dieťa pripravovať na prehry už v útlom

veku a v kruhu rodiny, pretože tam cíti istotu a bezpečnosť.

Vhodnou formou sú napríklad spoločenské hry, pretože

pri nich môže dieťa zakúsiť nielen slastný pocit výhry, ale aj

trpkú príchuť neúspechu.

„Môj osemročný syn veľmi zle znáša prehry. Je jedno, či ide

o futbal, spoločenské, alebo počítačové hry. Buď zúri a plače,

alebo sa vyhovára na druhých,” priznáva mladá mamička

druháka na základnej škole, ktorá nevie, ako sa má v týchto

situáciách zachovať.

Je jej ľúto, keď vidí jeho sklamanie, trápia ju prejavy zúrivosti

a záchvaty plaču. Neraz bojuje s vlastným emóciami,

snaží sa zachovať si chladnú hlavu a sama sebe kladie

otázku, či má synčeka chlácholiť, alebo ho nechať, nech to

zvládne sám.

„Keď sa dieťa hnevá a rozčuľuje, nemali by sme sa snažiť

upokojiť ho. Je významné, aby dieťa zo seba dostalo hnev

a negatívne pocity. Pre deti je do ich ďalšieho života rozhodujúce,

aby si takéto emócie prežili na vlastnej koži. Nie je

vhodné, aby sme s deťmi súcitili a chlácholili ich.

Rodičia by sa nemali nechať strhnúť vlastnými emóciami.

Aj keď je pre nich ťažké vidieť, ako ich dieťa plače a hnevá sa,

mali by to vydržať, pretože sa im to vyplatí a v budúcnosti to

ich dieťa ocení,” radí psychologička Dominika Černá.

Rodičia sa teda musia naučiť akceptovať emócie svojej ratolesti,

vyhnúť sa akýmkoľvek formám hnevu či nadávok.

Tolerancia hrá v tomto smere významnú úlohu. Čo je ešte

dôležité? Dieťa by malo mať pocit, že rodičia sú tu pre neho

a môže sa na nich vždy spoľahnúť a v prípade potreby ho

podporia. To i vtedy, keď sa mu nedarí a prehráva. Prípadný

výsmech, provokácia či pripomínanie prehry zo strany rodičov

či ostatných účastníkov hry sú nevhodné.

„Keď ustúpi najväčšia zlosť, dieťa je pripravené, aby sme sa

s ním v pokoji porozprávali. Je dobré vysvetliť mu, že pocity,

ktoré má, sú správne a bežné. Neskôr sa treba pokúsiť k začatej

hre vrátiť a dohrať ju,” dopĺňa psychologička.

Ak dieťa s touto možnosťou nesúhlasí, mali by ju dokončiť

aspoň ostatní. Keďže pre dieťa sú vzorom rodičia a ich správanie,

postupne tieto reakcie odpozoruje a bude podobné

situácie zvládať ľahšie.

Preto svojej ratolesti ukážte, že prehru zvládate s pokojom

a nevzdávate sa. Čím častejšie tak urobíte, tým viac sa vám

bude chcieť dieťa podobať.

ŽENA A SPOLOČNOSŤ

Ako naučiť dieťa zvládať prehru

Tieto situácie môžete využiť aj na rozhovor a vysvetliť mu,

že prehry patria k životu. Sú dôležité na to, aby sme sa naučili

byť pokornejší a viac sa snažili.

Nezabudnite zdôrazniť, že snaha je síce nevyhnutná, ale

niekedy zohráva podstatnú rolu i šťastie či náhoda, ktoré sa

ovplyvniť nedajú. Vždy dieťaťu vysvetlite pravidlá a hrajte

vo dvojici

„Pravidlá deťom dodávajú pocit istoty. Ak sa dá, je vhodné,

aby deti hrali spolu s niekým, pretože ak sa im nedarí, môže ich

dotyčný povzbudzovať a dodávať pocit istoty a odvahu. Je dobré,

že v takomto prípade sa nepriaznivé pocity z prehry rozdeľujú

na oboch a na pocit, že dieťa neprehráva samo,” odporúča

psychologička.

V prípade, že sa rozhodnete pre túto alternatívu, okrem

zvládania prehry a vychutnávania si víťazstva naučíte deti aj

to, čo je pocit spolupatričnosti a ako sa komunikuje v skupine.

Dve otázky pre psychologičku D. Černú:

- Mnoho rodičov necháva svoje deti vyhrať, aby sa vyhli návalom

hnevu a plaču. Aký to má vplyv na dieťa?

- V prvom rade sú si deti vedomé, že ich nechávame vyhrať.

Lenže ony chcú vyhrávať samy a vlastným úsilím. Len

tak sa naučia vyrovnať s neúspechmi v živote. Tým, že dieťaťu

pomáhame vyhrať, dávame mu najavo, že by to samo nedokázalo.

Toto môže mať za následok ešte väčší hnev a plač dieťaťa.

Deti potom neveria sebe ani svojim schopnostiam, sú neisté a

úzkostné. Prestávajú byť motivované hrať hry, pretože majú

pocit, že v nich aj tak neuspejú.

- Neraz sa rodičia vidia vo svojich deťoch a chcú, aby dokázali

to, čo sa im nepodarilo. Napríklad ich nútia do pohybových

aktivít, v ktorých sa deťom nedarí, pretože ich nebavia alebo

nemajú na ne schopnosti. Čo s tým?

- Je veľa rodičov, ktorí chcú, aby boli ich deti úspešnejšie

v danom športe ako oni sami a dosiahli v ňom úspechy, ktoré

sa im nepodarili. Vedie to k tomu, že deti sú vystresované, cítia

sa menejcenné. Majú pocit, že sklamávajú svojich rodičov a

nie sú hodné ich lásky. Je dobré, ak rodičia v takomto prípade

zvážia pokračovanie v danom športe a pokúsia sa nájsť taký,

v ktorom bude dieťa dobré. Prípadne nechajú dieťa, aby si

šport vybralo samo.

Sme.sk

15

Ľudové noviny


(1)

- No vidíte, keď vás človek prinúti,

a keď chcete, aj viete niečo napísať, - povedala

mi docentka a usmiala sa.

Pokrčil som plecami.

- Viete, že mi ten váš Tulák pripomína

jednu veľkú a nádhernú cestu? Vy ste

taký zvláštny druh ľudí. Takých je málo.

Vy ste taký filozof. Píšete viac alebo je to

len ak musíte?

- Nepíšem, len ak musím, - zaklamal

som.

Nemusí vedieť každý, že smolím veršíky

z lások, ktoré nevyšli, že si píšem

poviedky bez hlavy a päty, ako mi napadne,

a polovica študákov školy odovzdáva

moje eseje na jej seminároch.

- Tak, tu je index, choďte, - podávala

mi index a dodala, - a koncom mája,

Tomáš, koncom mája, prosím, príďte

na štátnice. Nie že sa na to vykašlete

ako na prax. Kde ste sa to vlastne tie dva

týždne túlali?

- Bol som v Paríži.

- Dobre, tak sa stretneme koncom

mája. Sľúbte mi to.

- Sľubujem, - povedal som, ale myslel

som úplne na niečo iné, veď do štátnic je

len týždeň. Za taký čas si to nezopakuje

ani pán Boh.

Tak som sa stal odborníkom na filozofiu.

Jednou esejou o Tulákovi a pravidelnou

dochádzkou na semináre filozofie.

Mám právo sa hrdiť skúškou, poslednou

v mojej ére študáka na vysokej škole,

teda okrem štátnic. Z tých mám zimu

v tele, akoby bol tresknúci január. Preč

úvahy, preč z hlavy, dnes preč, dnes som

mal poslednú skúšku, dnes som kráľ.

Motám sa chodbami budovy, v ktorej je

mnoho iných katedier a vystrašení študáci

postávajú predo dverami kancelárií

profesorov, docentov a asistentov, drviac

sa ešte nezvládnuté, alebo odfláknuté

učivo. Nikto ma nezastavuje, nevyhadzuje,

mám voľné ruky, hlavu. A myseľ?

Myseľ nie. Tá je zadumaná. Rozložím sa

pred budovou, na očiach tých roztrasených

študáčikov, zapálim si a sebavedome

fajčím. Ukážem vám na chvíľu, čo

je to spokojnosť so školou, ukážem vám

filozofa v akcii.

16

LITERATÚRA

Štefan Chudý Dlh z minulosti (úryvok)

- Servus, Filozof, potrebujem na budúci

utorok pichnúť. Máš čas?

- Kto si? Ako vieš, že ma tak volajú?

– spýtal som sa chlapíka, čo ma udrel

do ramena.

- Ja som..., ale to je jedno. Platím

na ruku. Berieš?

Pripadalo mi to ako kupčenie s drogami,

ale na druhej strane pár korún sa

zíde študákovi vždy.

- Dobre. Čo to má byť? Aký rozsah?

- Filozofia a literatúra je téma. Tak

päť strán stačí Kollárovej?

- Odkiaľ vieš, že to robím? Soráč,

ale nepoznám ťa.

- Povedala mi jedna baba.

- Aká baba? – zahľadel som sa mu

do tváre. V očiach mal zvláštny, taký

povýšenecký výraz.

- Erika. Erika mi povedala. Bol som

v Amerike a stretol som ju tam. Vravela,

že ťa pozná a dá sa na teba spoľahnúť.

Kámo, mne už ujde aj tretí termín

a som v riti. Naši ma zabijú.

- Tvoj problém, nerobím. Alebo vieš

čo, dobre. Dvojnásobná cena, že si to ty.

- Dík, kámo, ja som vedel, že si kanón.

Tu máš, skoro som zabudol, - podával

mi obálku.

- Ozaj, krabičku marlboriek miniem,

- pozrel som sa na neho presne tým istým

výrazom, ako predtým on na mňa.

- Jasné, kámo, - povedal a vybral

z tašky novú krabičku.

- To sú americké, skús. Dám ti v utorok

ešte jednu.

- Píš si číslo, nemám čas. 0907 323

232. Bude to v pondelok hotové, vytlačené

a meníme papiere.

Zdupkal som od neho aj od tej pohodičky.

Túlal som sa mestom, ale nebolo

to ono. Nik sa so mnou nechcel rozprávať.

Ani Corgoň, ani Samo. Túlal som

sa a preberal minulosť. Erika, bolo to

už tak dávno. Erika, moja veľká láska.

Nechala všetko tak: školu, domov, mňa.

Mňa, ktorému sľúbila, že ma neopustí.

Utiekol som vtedy z intráku na tri dni

a potom ma našli Mafo s Marošom sedieť

a zhovárať sa s bezdomovcom, čo

žobral pri divadle. Vtedy som začal písať

básne a poviedky. S jednou som aj

uspel, bola o Erike, ale stratil som ju.

Teraz list. Držal som ho nad smetiakom

a počítal: hodiť, nehodiť. Prebehol

som všetky prsty na oboch rukách.

(2)

Ahoj Tomáš!

Konečne som sa odhodlala napísať Ti

list. Viem, dlhujem Ti to. Sedím práve

na pláži, vieš, tu je len pláž. Píšem Ti

a tečú mi slzy po tvári. Je toho na mňa

priveľa. Chcela som Ti napísať skôr, ale

robota, však to poznáš. Chcela som aj

prísť domov. Nie je to ľahké. Doma bolo

peklo. Mama si našla frajera a otec začal

piť. Viem, začneš ma obviňovať, ale

fakt to nie je ľahké. Ja, ja nedokážem to,

čo Ty. Ty si úplne iný, taký perfektný, dokonalý.

Môj, bol si môj Filozof a v trenírkach.

Len môj. No a do takej atmošky

som sa nemohla vrátiť. Na jednej strane

peklo, na druhej raj. Viem, povieš si,

že ľudia žijú medzi nebom a zemou, však

si filozof, ale ja som slaboška. Nechcelo

sa mi žiť, ale našiel sa tu niekto, kto ma

chápal a podržal. Karol. Poznáš ho. Ten

Karol, môj spolužiak. Dostal sa cez leto

do Ameriky a teraz tu žijeme spolu. Bol

pri mne, keď som potrebovala. On mi

sušil slzy, bozkával, hladil po vlasoch.

Vieš, neobviňuj ma. Teba som ľúbila

inak ako jeho. Budem Ťa ľúbiť navždy.

Potrebovala som objatia, bozky, milovania

a on mi to dal. Máš dobré srdce,

pochop. Baby tam u vás, sorry, sa musia

o Teba trhať. Nie je fér, ak sa trápiš

Ľudové noviny


pre našu lásku, a pre mňa. Keby si vtedy

odišiel so mnou, som teraz Tvoja, ležíme

spolu na pláži a milujeme sa. Lenže

v nesprávny čas sme sa nerozhodli

rovnako. Budeš ma nenávidieť, budeš

ma nemať rád. To všetko môžeš, máš

na to právo. Chcem, aby si mi sľúbil,

že si nájdeš dievča, ktoré budeš mať

radšej ako seba, ktorej dáš lásku, ktorej

budeš tým, čím si bol mne. Ak chceš,

odpíš mi. Adresa je dolu. Ak neodpíšeš,

pochopím to, len nepíš: Dobre. Mám sa

fajn. Skúsim. Chcem vedieť, čo cítiš, čo si

myslíš. Pravdu.

S láskou

Erika

P.S. Erika Bogulová

30, Ripstone Gardens Street,

Highfield,

Long Beach,

USA

Dočítal som list a prvé, čo ma napadlo,

bolo hodiť ho von oknom.

Na ulicu. Len tak. Nech si ho roznosia

autá po celom meste. Prečo ma obviňuje?

Urobil som jej niečo? Riskoval

som kvôli nej všetko a teraz ma obviňuje.

Pripisuje mi vinu, že sa má dobre,

že ju trápim. Ja. Zapálil som si cigaretu

v kuchyni môjho privátu. Sedel som

v balkónových dverách a fajčil.

- Prečo by som neodpísal, - zakričal

som a špak z cigarety som hodil

na chodník. Vždy ich tam hádžem.

- Sused, tie cigarety. Musíte to hádzať

na chodník?

Ešteže máme takú susedku. Tá všetko

vie a všade bola. Vždy je na mieste,

keď sa niečo deje.

- Dôchodcovia majú veľa času, že

suseda? - neodpustil som si poznámku.

- Áno. A musíte furt fajčiť. Taký mladý

a škodí to, - kričala zdola.

- Je to lepšie ako tráva či koks a lacnejšie,

- podpichoval som ju.

- Šak raz vás to zabije, uvidíte. Pán

Boh všetko vidí.

Zabuchol som dvere. Nemal som náladu

sa s ňou naťahovať ešte dve hodiny.

Rozmýšľal som, čo napísať. Mal som sa

učiť na štátnice, ale dá sa filozofovi učiť,

keď má problémy s láskou? Nedá.

Zavrel som oči a ponáral som sa viac

a viac do spomienok.

LITERATÚRA

Čože je smutnejšie,

ako vädnúci kvet?

Smutnejší je iba

tento hynúci svet.

Zem je znečistená

kozmická sirota,

dnes už sotva nosí

náznaky života.

V šiesty deň stvorenia

bola to rarita,

dnes je to planéta

napoly zabitá.

Nebeskí anjeli,

darmo ju strážite,

dnes už sotva stačí

na holé prežitie.

Tok nášho života

vystúpil z koryta,

stratila sa pravá

životná kvalita.

Čoskoro sa vráti

Vykupiteľ sveta,

koho je i prvá,

i posledná veta.

Alexander Kormoš

Prežiť smrť

Motto: Zjavenie Jána 21:1, 4, 22>13

Videl som nové nebo a novú zem.

Lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora niet.

Zotrie im z očí každú slzu, a smrti už viac nebude,

ani smútku, ani náreku, ani bolesti už nebude,

lebo prvotné sa pominulo.

Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, prvý i posledný.

Pilíšsky Santov 21. júna 2010

Poberie si svojich

zo zeme, spod zeme,

z hriechu vykúpení

do cieľa dôjdeme.

Celých tisíc rokov

v nebi žiť budeme,

bez žiaľu, bez plaču,

bez chorôb, blažene.

Všetci neveriaci,

ktorí ničili zem,

budú odsdúdení

na dočasnú trýzeň.

Neodvolateľne

budú tu zmárnení

v neuhasiteľnom

pekelnom plameni.

Tretíkrát sa s nami

vráti Káľ vesmíru,

nové nebo i zem

stvorí tu zachvíľu.

Spolu s ním sa spustí

z neba dole na zem

krásne pristrojený

nový Jeruzalem.

P. s. : Jediná schodná cesta pre človeka je pravá viera v Ježiša Krista a jeho

Otca-Boha, ktorý ho poslal na Zem, aby vykúpil človeka z hriechu, aby ho

zmieril s Bohom, so samým sebou a s ostatnými ľuďmi.

Ľudové noviny

17


18

VYHODNOTENIE KRÍŽOVIEK

Od posledného vyhodnotenia prešli tri mesiace, čo znamená

tri veľké krížovky. Je preto najvyšší čas odmeniť našich

lúštiteľov.

Júlovú krížovku (31. číslo) sme venovali jazykovedcovi

a univerzitnému profesorovi Jánovi Stanislavovi. Z tajničky

ste sa okrem jeho mena mohli dozvedieť názov jeho dvojdielnej

publikácie patriacej k základným dielam slovenskej historickej

jazykovedy: Slovenský juh v stredoveku.

Augustovou krížovkou (35. číslo) sme pozdravili historika,

publicistu, prekladateľa a univerzitného profesora teológie

a historických vied Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti

jeho 90. narodenín. Tajnička ukrývala názov jedného z jeho

diel: Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov

dvoch tisícročí.

Napokon posledná, septembrová krížovka (39. číslo) sa

venovala nórskemu prozaikovi, dramatikovi, básnikovi a publicistovi,

nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru za rok 1903

Bjørnstjernemu Martiniusovi Bjørnsonovi. Tajnička vám

odhalila dokončenie citátu z mierového kongresu vo Viedni

(1907): „Zbaviť deti materčiny je predsa to isté ako... odtrhnúť

hladné dieťa od matkiných pŕs.”

Spomedzi správnych lúštiteľov tentoraz odmeníme Júliu

Horváthovú, Kolomana Patakiho a Alžbetu Szabovú.

Zdá sa vám, že niektoré mená sa často opakujú? Pošlite nám

vylúštenia aj vy, šanca vyhrať je naozaj veľká!

Ľn slovanské

mužské

meno

usporiadal

do skupiny

necelá

osika 1 mučiteľ,

tyran

urán

(zn.)

kameň

na ostrenie

kosy 2

Go...,

Balzacova

postava

vnútro

rakvy!

dusík

(zn.)


choroba

kĺbov,

podagra

značka

polomeru

anglická

rieka,

opačne

veľký oheň

v prírode

v...,

prekáža

opačne

drozd,

drevo

v 2. páde

k..., účet

prázdny

Don!

skupina

veselých

ľudí

vyššie

kúsok

slova!

nobélium

(zn.)

jadro

blata!

vútro

vatry

slovenská

obec

v okrese

Poprad

kyslík (zn.)

otrasenie

poverenie

poslancov

r...,

obilnina

cvičiteľ

psov

jazerá,

po nemecky

ampérmeter

(zn.)

pradávne

obdobie

rímskych

500

NA VOĽNÉ CHVÍLE

Ivan

Krasko

možno,

azda

lutécium

(zn.)

fi..., trik

Ľudovít Štúr

sa narodil 28. októbra

1815 v obci

Zay-Uhrovec (dnes

Uhrovec), ležiacej

v južnej časti Strážovských

vrchov,

ako druhé z piatich To bude prekvapko keď sa zobudí!

detí národne uvedomelého

učiteľa

miestnej evanjelickej

školy Samuela

KRÍŽOVKA

Štúra a Anny Štúrovej, rod. Michalcovej.

Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného

života a vedúcou osobnosťou slovenského národného

obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátorom slovenského

spisovného jazyka založeného na stredoslovenských

nárečiach (okolo 1843), jedným z vedúcich účastníkov

Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslancom

uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.

Je po ňom pomenovaná planétka (3393) Štúr. Vláda Slovenskej

republiky pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia

vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra. Aj my touto

krížovkou vzdávame hold a vďaku velikánovi nášho národa.

Do tajničky (1., 2. a 3. časť) sme vám uložili jednu z jeho

vybraných myšlienok. Vylúštenie nám pošlite do redakcie.

Spomedzi úspešných lúštiteľov vylosujeme výhercov, ktorí

získajú od nás darčeky.

znetvoril

začiatok

toku

bezplatne

získaná

vec

zosilnil

10x10

metrov

destilované

víno

tak je

(amer.)

východní

Slovania

I...,

písmeno

v akuzatíve

irídium

(zn.) 3

vyučovala

západ

(skr.)

stred

brzdy!

slovenský

súhlas

sútok

horská

predložka

so 6. p.

zne...,

sonet

neotáľaj

kus pažite

(kniž.)

mne

polovička

ikry!

ruský

súhlas

prázdny

nos!

vnútro

bane!

draslík

(zn.)

predložka

s genitívom

starorímsky

pozdrav

starorímskych

499

Ľudové noviny

začiatok

vlaku!

mladý

porast

ženské

meno

(20. 2.)

samat

Pomôcky:

AUTOR:

DRN, TYNE,

Gregor

CHASA,

Papuček

DNA


Rysavá jalovica zo Spiša v Békešskej Čabe

Foto: autor

Časť Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi vedená

riaditeľom Emilom Spišákom i samotným

primátorom mesta Spišská Nová Ves Jánom

Voľným sa na krátky čas presťahovala medzi Slovákov

na Dolnú zem.

Najprv sa zastavila na Slovenskom gymnáziu, základnej

škole, materskej škole a študentskom domove

v Békešskej Čabe, a tak sa vo štvrtok 15. októbra priestory

jedálne školy zmenili na divadelnú sálu. Publikum

– žiaci a učitelia školy, ale i hostia pozvaní riaditeľkou

školy Editou Pečeňovou, prítomný bol aj generálny

konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan

Daňo – privítalo Rysavú jalovicu Martina Kukučína.

Nezabudnuteľnú klasickú slovenskú komédiu obliekol

do nových moderných šiat so svojím tvorivým tímom

režisér Peter Palík. Dvaja kmotrovia Adam Krt a Adam

Trnka sa v čase vianočných sviatkov stretli na mrhanovskom

jarmoku. Slovo dalo slovo a Krt od Trnku kúpil

mladú jalovičku. Pri výdatnom zapíjaní dobrého obchodu

im však jalovica zmizla priamo spred krčmy. A tak

Foto: autor

Foto: autor

MOZAIKA

Foto: H. Krajčovičová

sa kmotrovia rýchlo rozkmotrili. Adam Krt sa vydal

na strastiplnú cestu domov, aby na jej konci čelil výčitkám

svojej jazyčnatej ženy Evy. Záhada okolo stratenej

jalovice sa napokon vyriešila a príbeh sa šťastne skončil.

Celá humorne ladená inscenácia bola postavená

na skvelých hereckých výkonoch štyroch hercov – Jozef

Novysedlák (Adam Krt), Mária Brozmanová (Eva

Krtová), Matej Erby (Adam Trnka), Denisa Macalová

Ďuratná (Eva Trnková) –, ktorí sa prezlečením prevtelili

i do ďalších postáv hry (policajtka, komplic, šmelinár,

gazdiná, žena, krčmárka). Všetky roly zvládli bravúrne,

o čom svedčili i časté potlesky a výbuchy smiechu počas

divadelného predstavenia.

Na začiatku predstavenia hlavní protagonisti oznámili

publiku, že sa v priebehu večera dozvie všetko

o mužoch i ženách a alkohole. A zrejme sa to podarilo,

keďže po skončení divadelnej hry sálou zaznel búrlivý

aplauz. Potom sa divadelníci pohli ďalej, a to do rumunského

Nadlaku medzi tamojšiu slovenskú komunitu.

Ján Pitoňák

19

Ľudové noviny


V

rámci Stretnutia slovenských evanjelikov z okolia

Pešti otvorili v polovici októbra v Dedinskom

múzeu vo Veľkej Tarči výstavu oltárnych obrusov.

Ako vedúca inštitúcie Andrea Kovátsová Győriová

na vernisáži uviedla, náboženský život miestnych evanjelikov

bol a je súčasťou ich každodenného života, o čom

svedčia aj ich kroje, zvyky a odzrkadľujú to aj nimi vyšívané

oltárne obrusy. Paralely badať napr. aj vo farbách

sviatočných krojov a týchto ručných prác podľa najdôležitejších

evanjelických liturgických období a obradov: fialová

– advent, pôst; čierna – pôst, Veľký piatok, Veľká sobota

a pohreby; červená – Turíce, Reformácia; biela – Štedrý

večer, Vianoce, Nový rok, Zjavenie Pána a sobáše; zelená

– nedele po Zjavení Pána a po Slávnosti svätej trojice.

Pritom tieto pamiatky sakrálneho ľudového umenia boli

vyšívané miestnymi obyvateľkami podobnou technikou

ako ich kroje. Výstava, na ktorej v znamení ekumenizmu

je vystavený aj bohato vyšívaný oltárny obrus miestneho

katolíckeho kostola sv. Jána Bosca, bude prístupná verejnosti

do 22. novembra.

(csl)

20

Oltárne obrusy vo Veľkej Tarči

Foto: autor

Ľudové noviny

More magazines by this user
Similar magazines