Magazín X

LIFESTYLE
či prišiel včas do práce, splnil domácu
úlohu, vrátil sa načas z obeda.“
Pri podnikaní na Kube jeho túžba po
spokojnosti zamestnancov narazila „na
kameň“. Zahraničný investor nemá
právo vybrať si ľudí, ktorí budú preňho
pracovať. Podniky so zahraničným kapitálom
musia najímať zamestnancov
prostredníctvom štátnych zamestnaneckých
agentúr. „Koho a za aký plat
do svojej firmy prijmete, rozhodne za
vás vláda na Kube. Ak by ste natrafili na
šikovného človeka, na ktorom vám extrémne
záleží, môžete napísať žiadosť.
Zamestnanecká agentúra ju posúdi
a sama rozhodne, či jej dá zelenú, alebo
ju zamietne. Vyplácanie je ďalším problémom.
Agentúra si za sprostredkovanie
stiahne každý mesiac províziu, ktorá
zhltne väčšinu mzdy. Platy budeme
vyplácať v devízach asi na úrovni platu
zamestnanca vo Svidníku. Dajme tomu,
že nás kubánsky zamestnanec bude stáť
v hrubom 700 eur. Túto čiastku vydeľte
číslom 25. Vyjde vám približný plat.
Zo 700 eur si štátna agentúra nechá
672 eur. Zvyšok, teda 28 eur, je príjem
zamestnaca. Tvrdé klauzuly v zmluvách
nám, žiaľ, zakazujú vyplácať akékoľvek
ďalšie finančné odmeny.“
Tento problém sa Pavol Kožík rozhodol
vyriešiť po svojom. „Hľadali sme priestor
v systéme, ako v rámci regulí ponúknuť
zamestnancom nefinančný benefit.
A tak bude v priestoroch továrne fungovať
pekáreň. Ľuďom dáme pred odchodom
z práce každý deň peceň chleba.
Ak ho nezjedia, na ulici si ho môžu za
niečo vymeniť.
Navyše, spoločnosť Proxcor ako platca
regionálnych daní, odovzdá mestu Caibarién
sumu, ktorá bude tvoriť približne
90% celkového príjmu mestskej
pokladnice. „Preto nám veľmi záleží
na tom, aby sa táto suma pretavila aj
do bežného života. Budeme sa pýtať,
kam dane smerujú, či ich využívajú na
praktickú pomoc miestnym občanom.“
Pavol Kožík zvažuje myšlienku podpory
parku pre chránených kolibríkov
či dokonca provinčnú výstavbu
miestnych ciest a železníc.
Tomáš Baťa vystihol podnikateľské krédo
za oboch: „Kto sa naháňa za peniazmi,
nikdy ich nedohoní. Robte svoju
prácu lepšie než sused. Peniaze za vami
pribehnú samé.“
Z každodenného života
Pavla Kožíka
Nerieši nepodstatné.
„V krízových situáciách zostávam absolútne
pokojný. Možno preto, že som
sa naučil vypúšťať nepodstatné. Aj mojich
kolegov som naučil písať mi strohé
maily. Stručné, výstižné, podstatné.“
V náročných momentoch hľadá ticho
a priestor, v ktorom môže nerušene
rozmýšľať.
Život netreba brať príliš vážne.
Aj keď ide o veľa, snaží sa situáciu upokojiť
a vyriešiť ju s pokojom. Umenie
upokojovať situácie zdedil po otcovi,
ktorý je dokonalý flegmatik.
V obchode chce majoritu. „Aj keď ide
o priateľský obchod, chcem mať väčšinový
podiel. Predchádza to budúcim
problémom. Pod 51 % nejdem.“
Mama ho naučila poriadku. Vyrastal
na Myjave. Mama – zdravotná sestra
ho naučila poriadkumilovnosti.
Potrpí si na tradičné rodinné nedele.
S kompletným nedeľným obedom
a časom, ktorý prežívajú s manželkou
a deťmi spoločne.
S deťmi si robí 1:1 víkendy. Každé z
detí berie raz za čas na samostatné
víkendy. „Je to vzácny čas, ktorý venujeme
jeden druhému. Môžeme sa viac
spoznávať
a rozprávať o všetkom, na čo pri dennej
prevádzke nezostáva čas.“
Najradšej relaxuje s manželkou
v prírode.
Najviac ho potešil retro kabriolet
od manželky.
Splnil si sen o bábkovom divadle.
Dcére kúpil ako darček vlastné
bábkové divadlo. Dnes je hlavný
divadelný dramaturg.
Veta, ktorú deťom
najčastejšie hovorí: „Musíš vedieť
prekonať svoj vlastný strach!“
95