Vojenské lesy 30 rokov

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. 

Ročník XVII / 30 rokov VLM SR, š.p..

1993 - 2023 

VOJENSKÉ 

LESY 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

mimoriadne číslo 

Ročník 17 

PRÍHOVOR 5 

PLIEŠOVCE 6 

KAMENICA 

NAD CIROCHOV 9 

KEŽMAROK 12 

MALACKY 15 

NA ZÁVER 18 

VYDAVATEĽ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

REDAKCIA: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

REDAKČNÁ RADA: 

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor) 

Členovia: 

Ing. Juraj Laco (redaktor) 

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor) 

Ing. Marián Hojdan(redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor – 

odborný garant pre strelectvo) 

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor – 

odborný garant pre kynológiu) 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

Fotografie na obálke: Adobe Stock 

MIMORIADNE VYDANIE 

3

30 rokov VLM SR, š.p.. 

4 VOJENSKÉ LESY

1993 - 2023 

VÁŽENÍ SPOLUPRACOVNÍCI, 

KOLEGYNE, KOLEGOVIA, 

MILÍ ČITATELIA 

Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom v Pliešovciach, vznikli po rozdelení 

Československa 1. januára 1993 zakladacou listinou Ministerstva obrany SR ako verejnoprospešný 

podnik pre správu a využívanie lesného a poľnohospodárskeho majetku a prírodných zdrojov vo vojenských 

výcvikových priestoroch armády SR. História podniku sa však píše už od roku 1918 a je spojená 

so vznikom Československej republiky v r. 1918, i keď niektoré priestory využívala armáda už za Rakúsko 

– Uhorskej monarchie. 

Čas beží neúprosne a Vojenské lesy opäť stoja na prahu nového desaťročia s očakávaním budúceho vývoja. 

Minulosť je istá, pretože sa na nej nedá nič zmeniť. Avšak budúcnosť si môžeme tvoriť sami. Predchádzajúce 

generácie lesníkov nám lesy odovzdali v zachovalom stave. Bez zveličovania a možno aj 

s patričnou dávkou „vojenskej“ hrdosti možno povedať, že sme od nich prevzali štafetu vysoko odborného, 

špecifického prístupu, disciplíny a tradícií k ich spravovaniu a zveľaďovaniu. 

Od samého začiatku spája náš podnik staré s novým. To zaisťuje pre súčasnú dobu trvalo udržateľné obhospodarovanie 

lesov aj zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability krajiny na území využívanom 

armádou SR, pri racionálnom využívaní ich produkčných a mimoprodukčných funkcií. Je dôležité pozrieť 

sa späť do minulosti, ktorú môžeme zhodnotiť a poučiť sa z nej. A rovnako tak je dôležité pozerať 

sa dopredu a mať jasne vytýčené ciele, ktoré chceme dosiahnuť. 

Vznik a historický vývoj VLM SR, š.p. ovplyvňovali celospoločenské historické udalosti, ktoré mali na 

ich postupný rozvoj a smerovanie významný vplyv. Vývoj VLM je poznačený dobou, úrovňou rozvoja 

výrobných síl, charakterom spoločenských vzťahov v tej ktorej dobe, priamoúmerne vzniku a zániku 

jednotlivých ekonomicko-spoločenských formácií, či už za Rakúsko – Uhorska, prvej ČSR, Slovenského 

štátu, Československej socialistickej republiky ako aj po roku 1993 samostatnej Slovenskej republiky. 

Prvou zmienkou o existencii právneho predchodcu Vojenských lesov a majetkov je vládne nariadenie 

č. 206 z 25. 9. 1924. Na jeho základe vznikol vojenský drevársky podnik vo Veľkých Levároch, od 

roku 1928 nahradený Vojenským lesným podnikom vo V. Levároch. Ako jeden z prvých výcvikových 

priestorov tu zároveň vznikol vojenský priestor Záhorie-Malacky. V rokoch 1933 – 1935 vznikol vojenský 

výcvikový priestor Valaškovce. V rokoch 1946 – 1953 vzniklo v bývalej ČSR dohromady 12 vojenských 

priestorov, medzi nimi aj vojenský priestor Pliešovce a vojenský priestor Kežmarok. 

Vydaním mimoriadného čísla časopisu VLM SR š.p. pri príležitosti 30 rokov od ich založenia Vám 

chceme priblížiť a ozrejmiť históriu vzniku, rozvoja a jednotlivé etapy vývoja VLM SR š.p. a ich organizačných 

zložiek. Od založenia spoločného podniku - celoštátnej organizácie VLS Praha, až po samostatný 

štátny podnik z celoslovenskou pôsobnosťou po rozpade ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej 

republiky v roku 1993 je naša lesnícka organizácia bytostne spojená s rozvojom lesníctva, poľnohospodárstva 

a armády SR. 


5


BÝVALÝ AREÁL DMS PLIEŠOVCE 

PLIEŠOVCE 

História územia sa spája so vznikom VVP 

Lešť (pôvodný názov „Oremov laz“), ktorý sa 

začal využívať už za Rakúsko – Uhorska. Po 

vzniku ČSR v roku 1918, novovzniknutá republika 

prevzala rakúsko – uhorské zákony 

a tiež existujúcu štátnu správu, to znamená 

aj majetok a objekty ministerstva vojny. 

Oremov laz niesol názov po gazdovi Oremovi, 

od ktorého armáda vykúpila cca 17 ha 

pôdy a kde založila pôvodné vojenské cvičisko. 

Po niekoľkoročnej prestávke sa začal 

v roku 1926 opäť využívať ako vojenské výcvikové 

stredisko, ktoré bolo intenzívne využívané 

v období ohrozenia štátu v rokoch 

1933 - 1936. 

Intenzívne využívanie tohto priestoru nastalo 

po skončení druhej svetovej vojny v roku 

1946, keď sa postupne začalo vysídľovanie občanov 

bývalých obcí Lešť, Turie pole, lazov 

v okolí obcí Dačov Lom, Senohrad, Pliešovce 

a v ďalších rokoch osád Lažteky a Podjavorie, 

ktoré sa ukončilo v roku 1950. Hospodárske 

využitie VVP nastalo, po vysídlení už spomenutých 

obcí. V roku 1950 bola vytvorená prvá 

organizačná jednotka a to lesná správa Lešť so 

sídlom v Lopatách s výmerou lesnej pôdy cca 

2700 ha. V oblasti Riečok bola vytvorená poľnohospodárska 

správa Riečky v celkovej výmere 

poľ. pôdy 613 ha. V roku 1952 bola prevzatá 

od št. lesov lesná správa Sklené (Rovná 

Dolina) s výmerou lesnej pôdy 617 ha. Tieto 

správy boli riadené podnikovým riaditeľstvom 

VLM v Malackách. 

ZAČIATKY MECHANIZOVANÉHO PRIBLIŽOVANIA DREVA 

V dôsledku veľkej vzdialenosti od sídla podniku 

a zložitosti pri riadení a kontrolnej činnosti 

rozhodol minister národnej obrany ČSR 

na návrh náčelníka správy VLS Praha vytvoriť 

dňom 1. júla 1952 nové podnikové riaditeľstvo 

VLM so sídlom v Pliešovciach. Novému 

podnikovému riaditeľstvu boli oddelimitované 

z PR VLM Malacky: Lesná správa Lešť, lesná 

správa Sklené, hospodársky celok Zemianske 

Kostoľany, hospodársky celok Nováky, časť LO 

Hronsek a poľnohospodárska správa Riečky. 

Za náčelníka novovytvoreného podniku v Pliešovciach 

bol ustanovený kpt. Miloslav Balažic. 

Toto obdobie bolo vlastne prvou etapou v živote 

podniku a to prechodom z malej lesnej správy 

na organizáciu začlenenú do výrobnej - hospodárskej 

jednotky VLS Praha ako samostatné 

podnikové riaditeľstvo VLM Pliešovce. 

K prvému rozšíreniu došlo k 1. 1. 1955, keď 

boli prevzaté hospodárske celky od štátnych 

lesov, lesnej správy Antol, a to: Pliešovce, 

Sása, Zaježová. Z týchto celkov bola vytvorená 

lesná správa Pliešovce. V tom istom 

roku bola tiež vytvorená dopravno–mechanizačná 

správa. Od štátnych lesov Mošovce 

prevzal podnik v oblasti Sklené hospodárske 

celky: LO Rovná Hora, LO Langrund, LO 

Kunešov, a Sočovské Háje. Ďalej boli prevzaté 

poľnohospodárske celky Lažteky, Podjavorie 

a oblasť Vidov Vrch zo strany obce Senohrad 

(Šimákov Laz, Klinkov Laz.) Z týchto 

celkov bola vytvorená Poľnohospodárska 

6 VOJENSKÉ LESY

1993 - 2023 

1962 bola daná do prevádzky novovybudovaná 

STAS Pliešovce a neskôr aj LS Pliešovce. 

Poľnohospodárska správa Vidov Vrch bola 

vytvorená v roku 1963. V tomto období pôsobili 

na území VVP Lešť a jeho bezprostrednom 

okolí tri poľnohospodárske správy, a to 

už spomínaná správa Vidov Vrch, potom 

poľnohospodárska správa Riečky a poľnohospodárska 

správa Lašťoky. 

Dňa 30. 12. 1970 z funkcie riaditeľa podniku 

odchádza plk. Jozef Naništa a na jeho miesto 

bol menovaný pplk. Ing. Jozef Švec. 

MANIPULAČNO-EXPEDIČNÝ SKLAD LOPATY 

Koncom marca 1987 odišiel podnikový riaditeľ 

Ing. Jozef Švec, CSc. do starobného dôchodku 

a na jeho miesto nastúpil 1. 4. 1987 

pplk. Ing. Jozef Ulianko, ktorý dovtedy zastával 

funkciu výrobného námestníka. Obdobie 

osemdesiatych rokov minulého storočia 

bolo obdobím veľkého rozvoja podniku 

v Pliešovciach. Podnik sa dynamicky rozvíjal 

a stal sa tretím najväčším podnikom v rámci 

GR VLS Praha. 

správa Lašťoky. Koncom roku 1955 bola vytvorená 

stavebná správa Pliešovce a od štátnych 

lesov Modrý Kameň bol prevzatý celok 

Horné Strháre, ktorý bol pričlenený k lesnej 

správe Lešť. 

Na služobnej ceste pri tragickom železničnom 

nešťastí zahynul 8. 8. 1956 náčelník 

podniku kpt. Miloslav Balažic. Do funkcie 

riaditeľa bol menovaný kpt. Ing. Ernest Pápay, 

ktorý dovtedy zastával funkciu hlavného 

inžiniera podniku. 

Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru z tohto 

obdobia, tak podnik riadil tieto správy: lesné 

správy Pliešovce, Lešť a Sklené, poľnohospodárske 

správy Riečky a Lažteky, stavebná 

správa Pliešovce, DMS Pliešovce. 

Dňom 31. 12. 1958 nastali v podniku personálne 

zmeny na poste riaditeľa a vedúcich 

odborných útvarov. Riaditeľ podniku kpt. 

Ing. Ernest Pápay bol preložený za riaditeľa 

sesterského podniku do Malaciek a do funkcie 

riaditeľa v Pliešovciach bol vymenovaný 

dňom 1. 1. 1959 pplk. Jozef Naništa. V roku 

Zánik ČSFR a vznik následníckych republík 

sa samozrejme musel odraziť aj na Vojenských 

lesoch a majetkoch, ktoré v pôvodnej 

organizačnej štruktúre zanikli spolu s federatívnou 

republikou. Vznikli dva samostatné 

podniky, „Vojenské lesy a statky ČR, státní 

podnik Praha“ a „Vojenské lesy a majetky 

SR, štátny podnik Pliešovce“, ako nástupnícke 

národné organizácie zriadené republikovými 

ministerstvami obrany. Vojenské lesy 

a majetky SR, š. p. Pliešovce (VLM) boli založené 

zakladacou listinou zo dňa 30. 12. 1992, 

ktorú podpísal splnomocnenec vlády Slovenskej 

republiky pre vznik ministerstva obrany 

Slovenskej republiky (MO SR) plk. Gerinec. 

Veľkú zásluhu na ich vzniku má nespochybniteľne 

plk. Ing. Jozef Ulianko, ktorý bol 

v tom čase riaditeľom podnikového riaditeľstva 

v Pliešovciach. Na základe tohto aktu 

vlastne vznikli Vojenské lesy a majetky SR, 

štátny podnik so sídlom v Pliešovciach, pod 

ktoré patrili odštepné závody Kežmarok, Malacky 

a Kamenica nad Cirochou. 

Nové spoločenské zmeny mali dosah na hospodárenie 

podniku a zamestnanosť, pretože 

postupne so zmenšovaním obhospodarovanej 

plochy klesali aj výkony a vedenie podniku 

muselo pružne reagovať na vzniknutú 

situáciu. Začiatkom roka 1995 bola zrušená 

správa pridruženej piliarskej výroby so sídlom 

v Lopatách i správa sadových a asanačných 

úprav na Malej Zábave. Stavebnú správu 

Pliešovce a dopravno-mechanizačnú správu 

Pliešovce pričlenili ako strediská pod lesnú 

správu na Kamenný Vrch. V rámci vysporiadania 

majetkových nárokov v katastrálnych 

územiach Stará Huta a Madačka bola zrušená 

poľnohospodárska správa Celina. 

V roku 2004 padlo z úrovne zakladateľa rozhodnutie, 

že riaditelia odštepných závodov 

a riaditeľ štátneho podniku už nemusia byť 

vojaci (ako to bolo dovtedy) a tieto funkcie 

už môžu obsadiť civilné osoby. Na základe 

tohto rozhodnutia nastali v podniku výrazné 

organizačné zmeny. 


7


PREPRAVA DREVA NA MANIPULAČNÝ SKLAD 

Riadením štátneho podniku bol začiatkom 

februára poverený Ing. Miroslav Hríb, ktorý 

vo funkcii vystriedal plk. Ing. Vladimíra 

Brodnianskeho. Na území vojenského obvodu 

Lešť dovtedajšiu organizačnú štruktúru 

zrušili a vznikol nový odštepný závod Pliešovce 

so sídlom na Vidovom Vrchu. Riaditeľom 

nového odštepného závodu sa stal Ing. 

Peter Šiška. Na základe výberového konania 

v októbri 2004 bol do funkcie riaditeľa štátneho 

podniku ustanovený Ing. Štefan Drozd 

a jeho námestníkom sa stal Ing. Miroslav 

Hríb. Lesné správy Kamenný Vrch a Vidov 

Vrch sa zlúčili do jednej lesnej správy. Nový 

odštepný závod riadil teda dve lesné správy – 

Vidov Vrch, vzdialenú lesnú správu Sklené 

a jednu poľnohospodársku správu Lešť. Vytvorenie 

odštepného závodu na území VO 

Lešť sa po dva a pol roku ukázalo ako nie veľmi 

šťastné riešenie – z hľadiska rozlohy, výkonov 

a nadväzne na ekonomiku samotného 

odštepného závodu. Preto generálny riaditeľ 

VLM SR Pliešovce pristúpil k organizačným 

zmenám. Z odštepného závodu Pliešovce 

so sídlom na Vidovom Vrchu vytvoril 

PREPRAVA PRACOVNÍKOV NA PRACOVISKO 

NÁSTUP DO SLUŽBY 

k 1. 7. 2007 Správu lesov Pliešovce, čím sa odstránil 

jeden stupeň riadenia. Správa lesov 

Pliešovce je tak priamo podriadená generálnemu 

riaditeľstvu. Na novovzniknutej správe 

lesov ostal lesnícky personál, ktorý sa venuje 

priamemu riadeniu výroby, a evidenčné 

a obslužné práce vykonáva centrum, čím sa 

zefektívnilo využitie jednotlivých pracovníkov 

prvovýroby. Postupne sa dobudoval 

pružný informačný systém v rámci štátneho 

podniku, ktorý množstvo administratívnych 

úkonov odstránil a tým sa urýchlil prenos informácií, 

nutných pre rozhodovanie, do centra. 

V auguste 2009 bol generálny riaditeľ Ing. 

Štefan Drozd odvolaný z funkcie a na základe 

výberového konania ho nahradil od 

8. 10. 2009 Ing. Ján Jurica. Podnik od polovice 

roku 2009 funguje v organizačnej štruktúre, 

kde riadi tri odštepné závody: Kežmarok, 

Kamenica nad Cirochou, Malacky a správu 

lesov Pliešovce, ktorú riadi GR priamo. Generálnym 

riaditeľom štátneho podniku je 

naďalej Ing. Ján Jurica. Pod jeho vedením je 

podnik stabilizovaný a vykazuje vynikajúce 

hospodárske výsledky. 

ZVOZ ÚSPEŠNÉHO ÚLOVKU 

8 VOJENSKÉ LESY

1993 - 2023 

VÝSTAVBA DREVENÉHO MOSTA 

KAMENICA 

NAD CIROCHOU 

Po roku 1928 sa aj na východe republiky dali do pohybu historické deje, ktoré sa dotýkajú 

priamo odštepného závodu Kamenica nad Cirochou. Súvisia so vznikom samostatnej 

hospodárskej jednotky, ktorá mala v rámci Vojenských lesných podnikov zabezpečiť obhospodarovanie 

lesov a priľahlých pozemkov určených na obranu štátu na východe republiky. 

V rokoch 1933 – 1938 začal realizovať Československý 

štát výkup majetkov na veľkostatkoch 

grófskych rodov Andrássyovcov a Sztárayovcov. 

Výkupom časti týchto majetkov bol 

vytvorený územný základ terajšieho odštepného 

závodu Kamenica nad Cir. Majetok Andrássyovcov 

tvorili poľnohospodárske a lesné 

pozemky v rámci kamenického veľkostatku, 

nazývanom v tej dobe Veľká Kamenica, ktorý 

bol historicky súčasťou Humenského panstva. 

Podľa písomného protokolu sa preberanie 

lesných a iných pozemkov začalo 4. októbra 

1933 v Betliari a pokračovalo sa 9. októbra 

1933 priamo na veľkostatku v Kamenici 

nad Cirochou. Na preberaní majetkov sa zúčastnili 

zástupcovia „Státního pozemkového 

úřadu“, Vojenskej správy a zástupcovia z veľkostatku 

Veľká Kamenica. V zmysle protokolu 

bolo prebratých a vykúpených 20 701 

katastrálnych jutár pôdy, čo je 11 913 ha, pri 

prepočte 1 katastrálne jutro je 0,58 ha. Zaujímavosťou 

je, že od grófa Andrássyho bol prevzatý 

aj kaštieľ v Kamenici nad Cir., ktorý bol 

po požiari v zlom technickom stave. V jeho 

priestoroch neskôr vznikla samostatná lesná 

vojenská správa. 

V roku 1934 v zmysle trhovej zmluvy uzatvorenej 

medzi Československým štátom zastúpeným 

Vojenskými lesnými podnikmi v Prahe 

a pod dohľadom Státního pozemkového 

úřadu v Prahe bol vykúpený majetok grófa 

Alexandra Stárayho. V rámci tejto zmluvy 

boli vykúpené pozemky a majetok v celkovej 

výmere 8 558 katastrálnych jutár, čo je cca 

4 925 ha. Za prebraté majetky vyplatil Československý 

štát 6 430 000 československých 

korún. Zmluva bola podpísaná grófom Alexandrom 

Sztárayom v Michalovciach 14. decembra 

1934. 

Ak spočítame celkovú výmeru vykúpených 

pozemkov z veľkostatkov Andrássyovcov 

a Sztárayovcov je to celkovo 16 838 ha. K tejto 

hodnote treba pripočítať výkup väčšieho 

množstva pozemkov od Zemplínskeho lesného 

hospodárstva Snina - 2 725 ha, katastrálnu 

výmeru 622 ha vysťahovanej obce Valaškovce 

a ostatné malé výmery od urbariátov a občanov. 

Celková výmera vtedajšej Samostatnej 

vojenskej lesnej správy v Kamenici nad Cirochou 

bola cca 20 400 ha. 

Po roku 1951 bolo v Kamenici zriadené podnikové 

riaditeľstvo, ktoré od 1. 1. 1953 dosta- 


9


lo štatút národného podniku. Sídlom správy 

i podnikového riaditeľstva bol kaštieľ až 

do októbra 1959, kedy sa podnik presťahoval 

do Humenného a od 1. 1. 1962 po súčasnosť 

sa znova nachádza v obci, v bývalých priestoroch 

vojenských kasárni. 

V osemdesiatych až deväťdesiatych rokoch 

minulého storočia vtedajší n.p. Kamenica n/ 

Cir. podľa organizačnej štruktúry riadil tri 

lesné správy (LS Kamenica n/Cir., LS Kamienka 

a LS Jovsa), správu pridruženej výroby 

(pílu), dopravno-mechanizačnú správu, 

stavebnú správu a hospodársku správu. 

Lesné správy hospodárili na výmere cca 

5 000 až 8 000 ha. Ťažby dreva v tomto období 

sa v priemere pohybovali od 50 000 do 

60 000 m3 ročne. Ročne sa zalesňovalo cca 

120 ha holín a na to nadväzovali ostatné činnosti 

v pestovnej oblasti. 

Po roku 1989 dlhoročného riaditeľa závodu 

Juraja Fica nahradil vo funkcii pplk.Ing.Vladimír 

Fic. 

Dňom 31. 12. 1992 bol ukončený proces rozdelenia 

Československej federatívnej republiky. 

K 1. 1. 1993 vznikli Vojenské lesy a majetky, 

š.p. so sídlom v Pliešovciach. Ako 

samostatná organizačná jednotka patrí pod 

novovytvorený š.p. aj o.z. Kamenica nad Cirochou. 

Od roku 2004 prešiel aj o.z. Kamenica n/ 

Cir. podobne ako ostatné o.z. v rámci VLM 

SR š.p. veľkými organizačnými zmenami 

a boli prijaté viaceré racionalizačné opatrenia. 

Riaditeľom závodu je menovaný Ing. 

Anton Bodnár. Bola zmenená aj organizačná 

štruktúra o.z. Viaceré oddelenia na ústredí 

o.z. a správy boli zlúčené, resp. zrušené. LS 

Kamenica n/Cir. bola pričlenená pod LS Kamienka. 

Ukončil sa proces prechodu na vykonávanie 

prác v lesníckych činnostiach 

dodávateľským spôsobom. V rámci organizačných 

zmien sa významne znížil počet zamestnancov. 

Zaviedol sa nový informačný 

PRIBLIŽOVANIE DREVA LS KAMIENKA 

LOKOMOTÍVA HENSCHEL PRED BUDOVOU O.Z. 

VYUŽITIE KONSKEJ SILY POD ČIERNOU HOROU 

10 VOJENSKÉ LESY

1993 - 2023 

systém. Od roku 2020 je riaditeľom o.z. Ing. 

Štefan Rak. 

V súčasnosti VLM SR š.p., o.z. Kamenica nad 

Cirochou spravuje pozemky o výmere 13 780 

ha. Organizačne a územne sa člení na dve lesné 

správy – Kamienka a Jovsa. Ročná ťažba 

dreva o.z. predstavuje priemerne 84 000 m3, 

prevažne (až 96%) listnatej drevnej hmoty. 

Súčasťou lesníckej výroby na o.z. Kamenica 

n/Cir., je aj pestovanie a produkcia lesného 

reprodukčného materialu a zabezpečovanie 

vlastnej potreby sadeníc lesných drevín pre 

všetky o.z. v rámci celého š.p. V súčasnosti 

je dosahovaná ročná produkcia až 2 500 000 

ks sadeníc lesných drevín. Vypestovaný lesný 

reprodukčný materiál z lesnej škôlky Jovsa 

sa používa pre umelú obnovu lesa, zalesňovanie 

nelesných plôch, lesotechnické meliorácie, 

ale aj pre účely rekultivácií a náhradnej 

výsadby drevín vo vojenských objektoch 

MO SR. 

O.z. Kamenica n/Cir. obhospodaruje poľovný 

revír VLM Kamenica n/Cir., ktorý sa rozprestiera 

v relatívne samostatnom a uzavretom 

orografickom celku Vihorlatského pohoria. 

Poľovná plocha revíru celkom je 15 096 ha, 

z toho je 46 ha poľnohospodárskej pôdy a 156 

ha ostatných plôch. Ostávajúca časť výmery 

sú lesné pozemky. V súčasných podmienkach 

hospodárenia v rámci poľovného revíru 

VLM Kamenica n/Cir sú zriadené dve zvernice 

- zvernica diviačej zveri Jovsa - výmera 

168 ha a zvernica jelenej zveri Kamienka - 

výmera 243 ha. 

Komplex ochranársky významných chránených 

území je dôkazom čistej a mimoriadne 

zachovanej prírody so vzácnymi druhmi 

fauny a flóry. Najvýznamnejším chráneným 

územím je PR Vihorlatský prales, ktorá bola 

vyhlásená ako "bezzásahové“ územie lokality 

Vihorlat, ako súčasť svetového prírodného 

dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové 

pralesy Karpát. 

ÚSPEŠNÝ LOV NA LS JOVSA 

MANIPULAČNÝ SKLAD V BUKÓZE 

MANIPULÁCIA DREVA V PORASTE 

ZVOZ DREVA AJ BRIGÁDNIČOK 

PRÁCE VO VINICI LS JOVSA 


11


BÝVALÁ BUDOVA ODŠTEPNÉHO ZÁVODU 

KEŽMAROK 

Rozkazom ministra národnej obrany bol 

dňom 1. 4. 1952 zriadený podnik Vojenské 

lesy a majetky so sídlom v Kežmarku. Bol 

určený na hospodárenie vo vytvorenom 

vojenskom výcvikovom priestore Javorina. 

Vojenský priestor Javorina mal výmeru 

cca 32 000 ha. Z celkovej výmera bolo 

cca 30 000 ha lesnej pôdy, zvyšná výmera 

bola orná pôda, lúky a pastviny. Podnik bol 

vytvorený z majetkov štátnych lesov, urbárskych, 

mestských a súkromných lesov. 

Bolo potrebné vysťahovať viac dedín a osád 

(Ľubické Kúpele, Ruskinovce, Dvorce, Blažov, 

Blažovskú Dolinu, Čertež), čo bolo veľmi 

zložité. 

Zriadením podniku Vojenské lesy a majetky 

Kežmarok sa začala vytvárať aj organizačná 

štruktúra. Na zabezpečenie hospodárskych 

úloh boli vytvorené štyri lesné správy: Lesná 

správa Ľubica, Levočská Dolina, Tichý Potok 

a Jakubany. K 1. 3. 1953 bola zriadená Lesná 

ZAČIATKY MECHANIZOVANÉHO PRIBLIŽOVANIA DREVA 

12 VOJENSKÉ LESY

1993 - 2023 

CHOV HOVÄDZIEHO DOBYTKA NA JAVORINE 

CHOV OVIEC NA JAVORINE 

správa Podolínec. Zvýšená intenzita vojenského 

výcviku bola impulzom pre vytvorenie 

lesnej správy mimo vojenského obvodu. Tak 

k 1. 1. 1955 vzniká Lesná správa Spiššká Belá. 

Lesné správy hospodárili na výmere 6000 až 

7000 ha. Ťažby dreva za obdobie rokov 1953 

až 1993 sa v priemere pohybovali od 110000 

do 120000 m3 ročne, v kalamitných rokoch 

aj vyššie. Výška ročných úloh v zalesňovaní 

predstavovala 400 až 500 ha a na to nadväzovali 

ostatné činnosti v pestovnej oblasti. Zvyšovaním 

dodávkových úloh cestou expedičného 

skladu bolo nutné zriadiť samostatnú 

správu drevoskladu a píly. Tá vznikla v roku 

1978. Postupne sa vybudovali ešte dva expedičné 

sklady (ďalej ES). ES Lipany a ES Levoča. 

Obidva boli pričlenené k lesným správam. 

Delimitáciou pôdneho fondu bola značná výmera 

určená na intenzívne využívanie. Bolo 

nutné zriadiť ďalšiu správu, a to poľnohospodársku 

so sídlom v Zaľubici. Poľnohospodárska 

správa zabezpečovala výrobu jadrových 

a objemových krmív pre živočíšnu výrobu. 

Začínalo sa s chovom kráv, mladého hovädzieho 

dobytka, oviec, ošípaných a hydiny. 

Postupne sa zriaďujú ďalšie správy. Stavebná 

správa so sídlom v Kežmarku, poskytovala 

služby lesným a ostatným správam v oblasti 

stavebnej činnosti a zabezpečovaním 

letnej a zimnej údržby ciest. Mala sídlo v prenajatých 

priestoroch v Kežmarku. Dopravno 

- mechanizačná správa zabezpečovala odbornú 

pomoc lesným správam pri údržbe 

mechanizačných prostriedkov a zabezpečovaní 

odvozu dreva. Pri zriadení mala sídlo 

v Spišškej Belej, neskôr v prenajatých priestoroch 

v Kežmarku. Po vybudovaní vlastných 

moderných priestorov, obidve správy sídlili 

v Kežmarku na Rakúskej ceste. 

V roku 1971 bol vypracovaný Generálny plán 

na vyrovnanie biologickej rovnováhy výcvikových 

plôch, spoločne s plánom asanácií 

a rekultivácií hospodársky využívaných plôch 

vo VVP. V tom istom roku bola dočasne vytvorená 

asanačná správa. 

LESNÁ ŠKÔLKA LS ĽUBICA 

Všetky správy zastrešovalo podnikové riaditeľstvo 

so sídlom v Kežmarku. Najprv sídlilo 

vo vile na Troch mostoch, potom pri Červenom 

evanjelickom kostole a od roku 1976 vo 

vlastných priestoroch na Baštovej 18. 

Podnik v Kežmarku od vzniku až po súčasnosť 

riadili nasledovní riaditelia: kpt. Ján Kalina 

(1952 – 1953), plk. Jozef Oravec (1953 – 

1956), plk. Ing. Karel Chyba (1956 – 1962), 

plk. Ing. Jozef Peťko (1962 – 1980), pplk. Ing. 

Stanislav Bizoň (1981 –1984), mjr. Ing. Miroslav 

Horváth (1984 – 2004), Ing. František 

Matia (2004), Ing. Ján Jurica (2004 – 2007), 

Ing. Peter Gaži (2007 – 2009), Ing. Ján Jurica 

(2009 – 2014), Ing. Miroslav Petras (2014 – 

2017), Ing. Michal Dudák (od roku 2018). 

NAKLADANIE DREVA NAVIJÁKOM 

Od roku 1994 sa začali aktivizovať obce s cieľom 

dosiahnuť vrátenie majetku, ktorý im bol 

zoštátnený pri zriaďovaní vojenského priestoru 

Javorina. Začali sa blokády pri vstupe do 

vojenského priestoru a obmedzovanie činnosti 

vo všetkých oblastiach výroby. Na zák- 


13


lade zákona 138/1991 Zb. v znení neskorších 

zmien a doplnkov o majetku obcí, sa postupne 

znižovala výmera lesa pre hospodárenie 

odštepného závodu. Došlo k zlúčeniu Lesnej 

správy Levočská Dolina a Lesnej správy Ľubica. 

Následne prišlo rozhodnutie, že vojenský výcvikový 

priestor Javorina sa zruší a zoštátnené 

majetky sa vrátia pôvodným vlastníkom. 

Rokom 2006 bol ukončený výcvik vo 

vojenskom výcvikovom priestore Javorina 

a k 1. 1. 2011 bol tento priestor zrušený. 

Odštepný závod Kežmarok v roku 2004 zaznamenáva 

veľké organizačné zmeny. Stratové 

odvetia sa rušili. Prešlo sa na služby 

poskytované živnostníkmi. Zrušila sa dopravno-mechanizačná 

správa a Správa drevoskladu 

a píly v Spišskej Belej. Po dokončení 

administratívnej budovy v Podolínci sa 

1. júla 2009 konala kolaudácia a z Kežmarku 

sa odštepný závod presťahoval do týchto 

priestorov. Dochádza tiež k zlúčeniu Lesnej 

správy Podolínec s Lesnou správou Ľubica. 

V súčasnosti má odštepný závod dve lesné 

správy. Lesnú správu Ľubica, ktorá zabezpečuje 

aj poľnohospodársku výrobu, letnú 

a zimnú údržbu ciest a iné stavebné činnosti 

v rámci štátneho podniku. Druhá je Lesná 

správa Tichý Potok. Vrátením lesného fondu 

iným subjektom sa znižila výmera obhospodarovanej 

plochy odštepnému závodu na 

17 801 ha. Výška ťažieb sa oproti 90. rokom 

znížila takmer o polovicu. Zo vtedajších 

85 000 až 90 000 m3 sa teraz ťaží 45 000 m3. 

Povodeň v roku 2010 spôsobila veľké materiálne 

škody ako odštepnému závodu, tak aj 

okolitým obciam. Preto bolo v oblasti bývalého 

vojenského obvodu postavených 11 suchých 

poldrov. Za posledné roky tieto vodné 

stavby niekoľkokrát ochránili majetky fyzických 

osôb a obcí. 

Tvorbu PSL má na starosti kolektív HÚL, 

ktorý bol vždy neoddeliteľnou súčasťou OZ 

Kežmarok. Historicky a organizačne síce 

patril kolektív HÚL v čase ČSSR pod centrum 

v Olomouci, ale po osamostatnení sa 

a vzniku Slovenskej republiky sa pracoviská 

v Malackách a Kežmarku pod vedením 

Ing. Jozefa Kormana stávajú samostatnými 

a organizačne spadajú pod Generálne riaditeľstvo 

Pliešovce. V roku 1997 sa definitívne 

ukončili práce v Malackách a jediným pracoviskom 

sa stalo Stredisko HÚL v Kežmarku 

pri OZ Kežmarok. 

Poľovný revír JAVORINA je od roku 2000 

vyhlásený za spoločný poľovný revír, tzn. že 

výkon práva poľovníctva patrí vlastníkom 

pozemkov. Celková výmera poľovného revíru 

v súčasnom období je 26 900 ha. 

PÍLA V SPIŠSKEJ BELEJ 

14 VOJENSKÉ LESY

1993 - 2023 

MALACKY 

Prvotná história vojenských lesov na Záhorí sa datuje do čias po prvej svetovej vojne, kedy v období rokov 1918-24 

vtedajšie ministerstvo vojny (ministerstvo národnej obrany) začalo skupovať pozemky od Pállfyovcov v oblasti Záhoria 

za účelom získavania drevnej hmoty pre potreby armády a priestorov na výcvik vojakov. Nariadením vlády č. 

206 z 25. 9. 1924 bol založený vojenský drevársky podnik vo Veľkých Levároch, kde fungovala píla na porez guľatiny 

pre potreby vtedajšej armády. V roku 1928 bol vytvorený vojenský lesný podnik so sídlom vo Veľkých Levároch. 

Pozemky na jeho zriadenie získala Československá republika odkúpením od grófa Jozefa Pállfyho, pričom Československú 

republiku zastupovalo Ministerstvo národnej obrany. Samotnému podpisu trhovej zmluvy predchádzala 

protokolárna dohoda z 12. decembra 1929 a v nasledujúcich rokoch boli tieto pozemky spolu s nehnuteľnosťami 

a majetkami prevzaté do vlastníctva štátu. Tento vojenský priestor fungoval až do obdobia 2. svetovej vojny, kedy 

podpísaním zmluvy v roku 1939 medzi nemeckou ríšou a slovenským štátom o tzv. ochrannom pásme prešiel pod 

kontrolu Wehrmachtu. Nemecké vojská tu v rokoch 1940-44 mali svoje výcvikové plochy a využívali tento priestor 

pre vlastné účely a oblasť sa rozšírila aj na územie Malých Karpát (Truppenübungsplatz Kleine Karpathen, dnešné 

územie VVP Turecký Vrch). Po skončení vojny bol vytvorení aj nový Vojenský obvod Záhorie, ktorý funguje od roku 

1950 a v tomto období bol zriadený aj vojenský útvar s priľahlými lesmi v oblasti Šenkvíc a Viničného. S drobnými 

zmenami v priebehu rokov funguje Vojenský obvod Záhorie s tromi vojenskými výcvikovými priestormi (VVP Turecký 

Vrch, VVP Kuchyňa a VVP Záhorie) dodnes a je obhospodarovaný VLM SR, š.p., o.z. Malacky. Aktuálne VLM 

SR, š.p., o.z. Malacky obhospodarujú výmeru 24 564 ha lesných pozemkov a 804 ha poľnohospodárskej pôdy. 

VÝSTAVBA NOVEJ BUDOVY O.Z. MALACKY 

Prvým riaditeľom odštepného závodu v Malackách 

v ére samostatnosti SR sa stal plk. 

Ing. Ladislav Molnár, ktorý vlastne len pokračoval 

vo výkone funkcie riaditeľa podniku 

v Malackách v obdobiach existencie ČSSR 

a ČSFR od roku 1975, keď vystriedal kpt. Ing. 

Ernesta Pápaya. Riaditeľom odštepného závodu 

bol až do roku 1996, čiže úctyhodných 

21 rokov. V tejto dobe fungovalo v rámci závodu 

6 lesných správ, stavebná správa, poľnohospodárska 

správa, dopravno-mechanizačná 

správa a píla v Malackách. 

V roku 1997 sa ďalším riaditeľom stal Ing. 

Ľubomír Huťan, Riaditeľom bol až do roku 

2004. Bol zriadený manipulačný sklad dreva 

na železničnej stanici v Plaveckom Mikuláši. 

V roku 2003 sa začala budovať zvernica „Hlboká 

mláka“ na lesnej správe Riadok. 

Po celopodnikových zmenách bol vo funkcii 

riaditeľa odštepného závodu od roku 2004 do 

roku 2006 Ing. Róbert Repiský. V tomto období 

boli opäť zlúčené lesné správy Riadok 

a Veľké Leváre do jednej LS Riadok, bola dokončená 

zvernica „Hlboká mláka“, zrušená 

dopravno-mechanizačná správa v súvislosti 

s predajom lesnej mechanizácie a prechodom 

vlastných zamestnancov na externých dodávateľov 

prác. V roku 2006 bol na krátku dobu 

riaditeľom Ing. Jozef Král 

Od roku 2007 do roku 2010 sa novým riaditeľom 

stal Ing. Juraj Piecka, PhD. V priebehu 

týchto rokov prebehla najväčšia štrukturálna 

a personálna reorganizácia odštepného závodu. 

Zlúčením lesných správ zostali len 3 lesné 

správy – LS Jablonové, LS Riadok a LS Mikulášov, 

došlo k najvýraznejšiemu zníženiu 

počtu zamestnancov, zrušeniu poľnohospodárskej 

správy a celej poľnohospodárskej výroby 

a zrušeniu manipulačného skladu dreva 

v Plaveckom Mikuláši. 

V roku 2010 sa stal riaditeľom odštepného 

závodu v Malackách Ing. Peter Bartošek, 

ktorý predtým pôsobil vo funkcii vedúceho 

na LS Riadok. Riaditeľom bol až do roku 

2018, kedy sa riaditeľom stáva Ing. Jozef Bittara, 

ktorý predtým pracoval od roku 2011 na 

odštepnom závode ako vedúci oddelenia odbytu. 

Odštepný závod v súčasnosti spravuje 

pozemky o výmere 24 605 ha a funguje vo 

formáte 3 lesných správ – Riadok, Jabloňové, 

Mikulášov. Práce v lese sú vykonávané formou 

služieb a výlučne harvestorovou technológiou. 

Ročná ťažba dreva o.z. predstavuje 

priemerne 90 000 m3. 

Odštepný závod obhospodaruje dva samostatné 

poľovné revíry a to poľovný revír Záhorie, 

ktorý má rozlohu 25 667 ha, z toho 

lesné pozemky prestavujú 24 555 ha, poľnohospodárska 

pôda 623 ha a 103 ha sú vodné 

plochy. V rámci revíru Záhorie sú vyčlenené 

dve samostatné zvernice. Na lesnej správe 

Jablonové v pôsobnosti ktorej je uznaná zvernica 

Kopča s rozlohou 196 ha, zameraná na 

chov jelenej zveri a na lesnej správe Riadok sa 


15


nachádza zvernica Hlboká Mláka s celkovou 

rozlohou 302 ha, ktorá je zameraná na chov 

danielej a muflónej zveri. Druhým poľovným 

revírom je Turecký Vrch, nachádzajúci 

sa v Malých Karpatoch na lesnej správe Jablonové. 

Rozloha revíru je 2009 ha, z toho lesné 

pozemky prestavujú 1 590 ha, poľnohospodárska 

pôda 6 ha a 1 ha sú vodné plochy. 

Historicky sa datuje, že v období za grófa 

Pálffyho a možno aj skôr na území dnešného 

VO Záhorie bola vybudovaná sústava rybníkov. 

Popri funkcii spomalenia prívalových 

vôd, vďaka svojmu stálemu prietoku okolitých 

potokov bolo možné v týchto nádržiach 

celoročne držať vodu a túto retenčnú schopnosť 

využiť pre chov rýb, či zadržiavanie 

vody v prírode, čo v záhorských pieskoch je 

viac ako zlato. 

Aj vďaka minulosti dnes odštepný závod Malacky 

spravuje dve sústavy rybníkov. Jednou 

je Rakárenská sústava pozostávajúca zo šty- 

PO POŽIARI 

HASENIE POŽIARU 

PÍLA NA SPRACOVANIE GUĽATINY 

16 VOJENSKÉ LESY

1993 - 2023 

roch prietočných lesných rybníkov o výmere 

40,75 hektára. Rybníky sa využívajú na chov 

násad a tržných hospodársky cenných rýb. 

Hlavným chovaným druhom je kapor a pridruženými 

druhmi sú šťuka, sumec, zubáč 

prípadne amur. Druhou sústavou je Marhečská 

sústava tvorená dvanástimi malými rybníčkami. 

Pre ich veľkosť, tvar a mierne zarastenie 

vodnou vegetáciou sú ideálne na 

produkciu plôdika a jednoročnej násady rýb. 

Ich výmera je 17,38 hektára. Nemožno opomenúť 

ani vodné plochy, ktoré sú určené na 

športový rybolov s plochou 37,53 hektára. 

Krajinu VO Záhorie v správe o.z. Malacky 

sužujúcu horúcim pieskom, taktiež dokonale 

doplňujú prírodné či umelo vytvorené jazierka 

a protipožiarne nádrže. Zväčša vznikli 

alebo boli vybudované na výdatnejšom prameni. 

Tie umelo vybudované časom splynuli 

s okolitou prírodou a dnes prekypujú životom 

vo vode i okolo nej. 

RYBNÉ HOSPODÁRSTVO 

CELOPLOŠNÁ PRÍPRAVA PRED ZALESŇOVANÍM 

PROTIPOŽIARNA NÁDRŽ 

MANIPULAČNO-EXPEDIČNÝ SKLAD MALACKY 

MODERNÉ ŤAŽBOVÉ TECHNOLÓGIE 


17


NA ZÁVER 

Verejnosť, ale aj väčšina z nás si v posledných rokoch 

čoraz viac uvedomuje hroziace nebezpečenstvo v dôsledku 

prebiehajúcej klimatickej zmeny. Aj v lesníctve 

sme svedkami jej prejavov. Hynutie lesov, záplavy, požiare 

a deštruktívne víchrice majú narastajúci, na niektorých 

územiach až katastrofálny, charakter. V dôsledku 

týchto, ale aj ďalších jej negatívnych prejavov 

narastá aj naša zodpovednosť za udržanie priaznivého 

stavu a význam odbornej starostlivosti o lesy pre 

elimináciu týchto nepriaznivých vplyvov. Dosahované 

kladné výsledky pre nás kladú stále vyššie nároky na 

kvalitu vykonávanej práce a na ekologizáciu lesa. 

Aj napriek skutočnosti, že obhospodarované územie 

intenzívne využíva armáda, snažíme sa, aby hospodárenie 

v ňom zodpovedalo ekologickým, ekonomickým 

a sociálnym štandardom podľa medzinárodne uznaných 

kritérií. S plnou zodpovednosťou riešime problémy, 

ktoré sú nám kladené. Uvedomujeme si, že les 

nepatrí k jednoduchým systémom a práca lesníka je 

predovšetkým služba lesu, starostlivosť o zverený majetok 

a jeho zachovanie pre budúce generácie. 

Na záver Vám všetkým ďakujem za vykonanú prácu 

a vyjadrujem presvedčenie, že lesy a lesníctvo vo vojenských 

lesoch predstavuje proces, ktorý dlhodobo, 

cez výsledky našich predchodcov, ale aj naše výsledky, 

smeruje k naplneniu základných cieľov trvalo udržateľného 

obhospodarovania lesov a takýmto smerom 

sa bude uberať aj v ďalšej budúcnosti. 

Ing. Ján Jurica, 

generálny riaditeľ VLM SR š.p. 

a kolektív spolupracovníkov. 

18 VOJENSKÉ LESY


1993 - 2023 

20 VOJENSKÉ LESY

Vojenské lesy 30 rokov

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?