Vojenské lesy 2/2021
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XV / 2 - <strong>2021</strong>
VOJENSKÉ<br />
LESY<br />
Časopis zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
2/<strong>2021</strong><br />
Ročník 15<br />
SLOVO NA ÚVOD<br />
ISSN 1338-3221<br />
VYDAVATEĽ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 101<br />
fax: 045/5306 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
REDAKCIA:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5306 122<br />
REDAKČNÁ RADA:<br />
Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />
Členovia:<br />
Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />
Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />
Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />
Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />
odborný garant pre strelectvo)<br />
Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />
odborný garant pre kynológiu)<br />
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />
ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o.<br />
NEPREDAJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
Vážené kolegyne, kolegovia, milí čitatelia, priatelia prírody,<br />
prvýkrát sa vám prihováram ako riaditeľ odštepného závodu v Kamenici nad Cirochou, preto<br />
by som sa chcel v prvom rade poďakovať za prejavenú dôveru pri menovaní do tejto funkcie.<br />
Vnímam ju aj ako ocenenie a výsledok môjho takmer 25 ročného pôsobenia vo Vojenských lesoch.<br />
Zároveň chcem aj touto cestou poďakovať Ing. Antonovi Bodnárovi, ktorý odštepný závod<br />
riadil 16 rokov, za jeho usilovnosť a slušnosť a popriať mu na zaslúženom dôchodku najmä pevné<br />
zdravie.<br />
Prijať novú pozíciu nebolo ľahké rozhodnutie, najmä v tejto ťažkej „covidovej“ dobe, ktorá<br />
prináša nečakané zmeny zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Tak ako štát prijíma rôzne opatrenia,<br />
aj náš podnik musí flexibilne reagovať na každodenné udalosti, ktoré sa dejú nielen na Slovensku,<br />
ale na celom globalizovanom svete. Pretože môžeme skonštatovať, že táto pandemická<br />
kríza si podáva ruku aj s krízou hospodárskou.<br />
Efektívne ekonomicky hospodáriť, plniť plánované úlohy, si v tomto období vyžaduje plnohodnotnú<br />
prácu na všetkých postoch. Práca lesníkov je v súčasnosti ťažko skúšaná a mnohými<br />
spochybňovaná, preto robme tak, aby sme nedávali našim neprajníkom možnosť nás len kritizovať,<br />
ale aby sme si svoju prácu vedeli obhájiť a boli na ňu hrdí.<br />
Kamenický odštepný závod popri svojich bežných lesníckych povinnostiach vykonáva aj stavebné<br />
úlohy v rámci celého štátneho podniku. Našich strojníkov a ich „flotilu“ isto poznajú na<br />
všetkých lesných správach, veď vybudovali či zrekonštruovali už nejednu cestu či zvážnicu, alebo<br />
zrekultivovali množstvo plôch. Čoraz častejšie však už aj u nás na „východe“ pociťujeme nedostatok<br />
kvalifikovanej pracovnej sily, je problém nájsť zručného vodiča, šikovného strojníka,<br />
skúseného piliara, nehovoriac o oddanom kočišovi. Vážme si ich každodennú namáhavú a veľmi<br />
nebezpečnú prácu v lese.<br />
Lesná škôlka v Jovse produkuje kvalitné sadenice pre všetky závody, preto mám veľmi dobrý<br />
pocit, že aj kus našej poctivej škôlkarskej práce môže prispieť k zveľaďovaniu lesných porastov<br />
po celom Slovensku.<br />
Na záver si želám dobrú spoluprácu so všetkými spolupracovníkmi, dodávateľmi prác, odberateľmi<br />
našich výrobkov, armádou, zástupcami verejnej a štátnej správy, aj všetkými ľuďmi,<br />
pretože len spoločne zvládneme náročné úlohy.<br />
• Lesu zdar,<br />
Ing. Štefan Rak, riaditeľ o. z. Kamenica nad Cirochou<br />
Východ slnka na Záhorí, LS Riadok, lokalita Medzi jarky, autor: Ing. Jozef Bittara<br />
2 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
OBSAH<br />
LESNÍCTVO<br />
HISTÓRIA<br />
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Chránené vtáčie územie Levočské vrchy .....4<br />
Rieka Torysa,<br />
územie európskeho významu ...............5<br />
Mapovanie avifauny v západnej<br />
časti CHVÚ Levočské vrchy ................6<br />
Jaskyne Levočských vrchov .................8<br />
Opravy ciest na SL Pliešovce ................9<br />
Lesné požiare na OZ Malacky ..............10<br />
Vetrová kalamita na LC Sklené .............11<br />
Vojenský obvod Lešť ......................16<br />
SPOLOČENSKÁ<br />
RUBRIKA<br />
Aktuálne problémy v ochrane lesa<br />
- 30. ročník medzinárodnej konferencie ....27<br />
Oslavy 20. výročia lesnej pedagogiky<br />
vyvrcholili medzinárodnou konferenciou ...28<br />
Hodnoty krajiny Žakoviec<br />
– náučný chodník s pozorovacou vežou .....30<br />
Letné aktivity lesnej pedagogiky ...........31<br />
POĽOVNÍCTVO<br />
A RYBÁRSTVO<br />
Jelenia ruja ...............................12<br />
STRELECTVO<br />
SAKO S20 Hunter<br />
modulárna guľovnica .....................14<br />
Medzinárodná výstava<br />
One with Nature <strong>2021</strong> v Budapešti ..........18<br />
Anka Stančíková ..........................20<br />
Jubilant Alojz Valla ........................20<br />
Náš jubilant Ing. Pavol Tomala ..............20<br />
Jeden z nás - Jozef Kapolka .................20<br />
Rak, ktorý nechodí pospiatky ...............21<br />
Ďalší šesťdesiatnik na LS Jovsa ..............21<br />
Ján Krempaský s dvoma päťkami ...........21<br />
Náš jubilant Martin Béreš ..................22<br />
Lesník z LS Kamienka Jozef Sninčák<br />
odpracoval 35 rokov vo VLM ...............22<br />
Štefan Jablonický oslavuje päťdesiatku .......23<br />
Jeden z nás – Michal Rušin .................23<br />
Ján Slúka je u nás už 40 rokov ...............23<br />
Jeden z nás - Jaroslav Trn má 55 .............23<br />
Vincent Megela odišiel do dôchodku ........24<br />
Marián Vataha – životné jubileum 60 rokov ..24<br />
Na podujatiach Vojenský LetoFest <strong>2021</strong><br />
sa podarilo pre päť neziskových<br />
organizácií vyzbierať 35 729 eur .............26<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
3
LESNÍCTVO<br />
POHĽAD NA CHVÚ LEVOČSKÉ VRCHY<br />
PREDSTAVUJEME VÁM CHRÁNENÉ ÚZEMIA IV.<br />
CHRÁNENÉ<br />
VTÁČIE<br />
ÚZEMIE<br />
LEVOČSKÉ<br />
VRCHY<br />
Ing. Ľudovít Zvalený,<br />
vedúci oddelenia lesnej<br />
výroby OZ Kežmarok<br />
S účinnosťou od 1. januára 2013 vstúpila<br />
do platnosti vyhláška MŽP SR, ktorou bolo<br />
vyhlásené Chránené vtáčie územie Levočské<br />
vrchy. Slovensko si tak splnilo záväzok voči<br />
Európskej komisii, ktorý prijalo v roku 2003.<br />
Išlo o posledné vtáčie územie, ktoré mala<br />
Slovenská republika vyhlásiť v zmysle smernice<br />
EÚ o vtákoch. Rozloha CHVÚ Levočské<br />
vrchy je 45 597,6347 ha.<br />
Stručný popis prírodných pomerov: priemerná<br />
ročná teplota je 6,2°C, v jednotlivých<br />
častiach sa pohybuje v rozmedzí 4<br />
- 6°C. Priemerný ročný úhrn zrážok 800 -<br />
1200 mm v závislosti od stúpajúcej nadmorskej<br />
výšky. Počet dní so snehovou prikrývkou<br />
je 80 - 120, priemerná výška pokrývky<br />
je 15,7 cm. Prevláda severozápadné prúdenie<br />
vzduchu o rýchlosti 3 až 4 m/s. Podložie<br />
územia CHVU je tvorené prevahou pieskovcov<br />
a flyšových súvrství. Nadmorská výška<br />
územia CHVU sa pohybuje od cca 600 m n.<br />
m. na úpätí pohoria po najvyšší bod Čierna<br />
hora (1289,4 m n.m.). Hydrologické pomery<br />
- CHVU spadá do oblasti so snehovo-dažďovým<br />
typom, režim odtoku s akumuláciou<br />
v mesiacoch november – február, vysokou<br />
vodnatosťou v marci až máji, maximom<br />
v apríli a minimom v období január – február<br />
a september – október. Územie CHVU<br />
patrí do úmoria Baltského mora (povodie<br />
Popradu) a Čierneho mora (povodie Torysy<br />
a Hornádu). Vývery minerálnych vôd sú<br />
v Novej Ľubovni a Spišskom Pohradí v blízkosti<br />
CHVU. V území CHVU sa vyskytujú<br />
prevažne hlinité a pieščito-hlinité pôdy<br />
Predmetom ochrany Chráneného vtáčieho<br />
územia Levočské vrchy je zachovanie biotopov<br />
druhov vtákov európskeho významu<br />
a zabezpečenie ich prežitia a rozmnožovania.<br />
CHVÚ Levočské vrchy je jedným z piatich<br />
najvýznamnejších území na Slovensku<br />
pre hniezdenie druhov: orol skalný (Aquila<br />
chrysaetos), bocian čierny (Ciconia nigra)<br />
a chrapkáč poľný (Crex crex). Pravidelne<br />
tu hniezdi viac ako 1 % národnej populácie<br />
druhov: výr skalný (Bubo bubo), orol krikľavý<br />
(Aquila pomarina), hlucháň hôrny (Tetrao<br />
urogallus), rybárik riečny (Alcedo atthis),<br />
včelár lesný (Pernis apivorus), tetrov hoľniak<br />
(Tetrao tetrix), sova dlhochvostá (Strix uralensis),<br />
tesár čierny (Dryocopus martius),<br />
žlna sivá (Picus canus), kuvičok vrabčí (Glaucidium<br />
passerinum), pôtik kapcavý (Aegolius<br />
funereus), ďubník trojprstý (Picoides<br />
4 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
LESNÍCTVO<br />
BOCIAN ČIERNY<br />
MOKRÁ DOLINA<br />
tridacytlus), jariabok hôrny (Bonasa bonasia),<br />
strakoš veľký (Lanius excubitor), prepelica<br />
poľná (Coturnix coturnix), muchár sivý<br />
(Muscicapa striata).<br />
Pre CHVÚ je spracovaný Program starostlivosti<br />
CHVÚ Levočské vrchy pre roky<br />
2016 – 2045. Sú v ňom pre každý chránený<br />
vtáčí druh podrobne rozpracované a opísané<br />
biotopy výskytu, stav populácie pri vyhlásení<br />
CHVÚ, ciele ochrany populácie.<br />
Monitoring v rokoch 2010 – 2015 zhodnotil<br />
stav predmetu ochrany ako priaznivý<br />
(okrem hlucháňa hôrneho a tetrova holniaka).<br />
Určite sa pod to podpísalo lesné aj poľnohospodárske<br />
hospodárenie nášho o.z., ktorý<br />
zaberá centrálnu časť CHVÚ.<br />
RIEKA<br />
TORYSA,<br />
ÚZEMIE<br />
EURÓPSKEHO<br />
VÝZNAMU<br />
Územie európskeho významu (SKU-<br />
EV0336) Rieka Torysa patrí do oblasti Levočských<br />
vrchov. Má výmeru 19,145 ha, nachádza<br />
sa v k. ú. Blažov a bola vyhlásená<br />
Výnosom Ministerstva životného prostredia<br />
Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla<br />
2004. Predmetom ochrany je krovitá brehová<br />
vegetácia, ktorá postupne prechádza do lesných<br />
spoločenstiev.<br />
KLAČKOV, ĽAVÁ DOLINA<br />
V území sa nachádzajú biotopy s výskytom<br />
myrikovky nemeckej (Myricaria germanica),<br />
na erózne pretváraných štrkových<br />
sedimentoch v alúviu toku Torysa tvoria významný<br />
európsky biotop. Až 80 % územia<br />
tvorí pobrežná vegetácia a len 20 % vlhké<br />
lúky a pasienky. Myrikovka nemecká (Myricaria<br />
germanica) – je heliofilný, vždy zelený<br />
holý ker, neznáša zatienenie, je vysoký<br />
50 – 250 cm s červenohnedými prútovitými<br />
konármi. Kvitne v máji až auguste bielymi<br />
až červenkastými kvetmi. Na štrkových<br />
terasách rastie spolu s myrikovkou nemeckou<br />
aj margaréta biela (Leucanthemum vulgare),<br />
púpava lekárska (Taraxacum officinale)<br />
a mliečnik chvojkový (Tithymalus<br />
cyparissias).<br />
V záujme zachovania priaznivého stavu<br />
biotopu je nevyhnutné prirodzené narúšanie<br />
brehov prívalmi vody. Vtedy dochádza<br />
k vzniku štrkových lavíc, ktoré osídľuje myrikovka<br />
nemecká.<br />
Vstupom Slovenska do EÚ a prijatím<br />
smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov,<br />
voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich<br />
rastlín platí v ÚEV Rieka Torysa v rámci<br />
predbežnej ochrany druhý stupeň ochrany.<br />
Medzi odporúčané spôsoby starostlivosti<br />
o územie patrí:<br />
– zachovať prirodzený tok, bez zásahov človeka,<br />
ktoré by viedli k zmene vodného režimu<br />
na rieke Torysa;<br />
– zabrániť ťažbe štrkových nánosov – lavíc;<br />
– zabezpečiť udržanie primeranej hladiny<br />
podzemnej vody;<br />
– zabrániť procesu sukcesie vzrastom vyšších<br />
drevín, keď dochádza k zatieneniu<br />
porastov s Myrikovkou nemeckou.<br />
MYRICARIA GERMANICA<br />
USYCHANIE MYRICARIE V JELŠOVOM PORASTE<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
5
LESNÍCTVO<br />
PINKA SEVERSKÁ<br />
MAPOVANIE AVIFAUNY<br />
V ZÁPADNEJ ČASTI<br />
CHVÚ LEVOČSKÉ VRCHY<br />
Územie Levočských vrchov bolo od roku 1953 do roku 1989 súčasťou <strong>Vojenské</strong>ho výcvikového<br />
priestoru. Z toho dôvodu nemáme o avifaune územia ucelené poznatky.<br />
Dnes je pohorie Chráneným vtáčím územím vyhláseným na základe zachovalých biotopov<br />
a výskytu pôvodných vtáčích druhov. Z hospodárskeho hľadiska za posledných 20<br />
rokov došlo aj pre podkôrovníkovú, veternú kalamitu, lesný požiar a neujasnené vlastnícke<br />
vzťahy k odlesneniu kedysi najcennejších biotopov v hrebeňovej časti pohoria.<br />
Ing. V. Klč, Správa Pieninského<br />
národného parku, M. Fulín<br />
foto: V. Kĺč<br />
Z historických prameňov existuje k územiu<br />
v okolí Ruskinoviec a kóty Gehuľa (1 050<br />
m n. m.) zmienka o výskyte vtáčích druhov<br />
od pána Vilmosa Schmidta, ktorý je uvádzaný<br />
ako miestny znalec a pozorovateľ prírody<br />
a popisuje tu výskyt 44 druhov vtákov.<br />
Obrovský súvislý lesný celok od Levoče<br />
po Jakubany a Blažov bol v minulosti súčasťou<br />
Mestských lesov Levoče. Z análov sa<br />
dozvedáme: „Veľké mestské <strong>lesy</strong> boli bohaté<br />
na zver rôzneho druhu a dávali tak možnosti<br />
úspešnej činnosti poľovníckemu spolku.<br />
Napr. v sezóne 1890/1891 tu odstrelili 1<br />
kohúta tetrova, 2 samice tetrova, 327 jarabíc,<br />
683 prepelíc, 80 samcov prepelíc, 3 divé<br />
kačice, 29 slúk, 12 divých holubov, 20 čvíkot,<br />
1 orla, 51 dravých vtákov, 9 strák“. Údaje<br />
o avifaune počas výkonu základnej vojenskej<br />
služby na území v rokoch 1958 a 1959<br />
popísal Janalík, prevažne v západnej časti<br />
pohoria a zaznamenal výskyt 104 druhov<br />
vtákov, z toho 84 hniezdičov a 15 druhov iba<br />
na prelete územím v predhorí. Pri druhoch,<br />
ktoré považoval za významnejšie, uvádza aj<br />
ich výskyt, ako napr. plamienka driemavá<br />
v kostole v Ruskinovciach, hniezdenie haje<br />
červenej v Ľubických kúpeľoch, výrik lesný<br />
v Levočskej doline. K významnejším pozorovaniam<br />
patrí záznam o zimovaní snehárky<br />
vrchovskej, snehuľky severskej alebo 16. júna<br />
1958 pozorovanie hadiara krátkoprstého v k.<br />
ú. obce Tvarožná.<br />
Intenzívny prieskum územia v rokoch<br />
2010 – 2012 realizovaný Slovenskou ornitologickou<br />
spoločnosťou SOS/BirdLife Slovensko<br />
a Štátnou ochranou prírody SR bol za-<br />
6 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
LESNÍCTVO<br />
meraný na výskyt vzácnych a ohrozených<br />
druhov avifauny Slovenska. Zistené poznatky<br />
vyústili 1. januára 2013 do vyhlásenia<br />
územia za Chránené vtáčie územie Levočské<br />
vrchy.<br />
V rokoch 2017 – 2020 sme sa zamerali<br />
na prieskum avifauny západnej časti územia.<br />
Zistili sme výskyt 115 vtáčích druhov.<br />
Ich prítomnosť v území je spojená s hniezdením,<br />
migráciou či zimovaním. Z tohto počtu<br />
pre 91 druhov máme charakteristickým<br />
teritoriálnym správaním podložené predpokladané<br />
hniezdenie alebo nájdené hniezda<br />
s násadami. Dva druhy - vlha obyčajná, hrdlička<br />
poľná hniezdia nepravidelne. Hlucháňa<br />
hôrneho a tetrova hôlniaka považujeme<br />
za vzácne hniezdiče, za vzácne sa vyskytujúce<br />
druhy považujeme jarabicu poľnú a červenáka<br />
karmínového. Za zriedkavé hniezdiče<br />
pŕhľaviara červenkastého a žltochvosta hôrneho.<br />
Včelárika zlatého a kuvika obyčajného<br />
sme na základe ich výskytu zaradili medzi<br />
zriedkavé druhy v území. Kalužiačik malý,<br />
kalužiak perlavý, drozd kolohrivý, strnádka<br />
trstinová, volavka popolavá, bocian biely,<br />
dudok chochlatý, kulík riečny, chriašteľ vodný,<br />
kaňa močiarna, kačica chrapačka a kačica<br />
lyžičiarka sa v území vyskytujú v čase<br />
migrácie alebo ako dôsledok pohniezdnej<br />
disperzie. Strakoša veľkého a myšiaka severského<br />
sme zaznamenali len počas zimovania,<br />
v hniezdnej sezóne sme tieto druhy nezaznamenali.<br />
Údaje o vtáčích druhoch v západnej časti<br />
pohoria v porovnaní s údajmi uverejnenými<br />
o vtáčích druhoch vo východnej časti pohoria<br />
sú spracované za pomerne krátke obdobie<br />
posledných rokov.<br />
Výskyt niektorých bežných vtáčích druhov<br />
na území pozorovaných v minulosti už<br />
v súčasnosti môže byť nereálny a naopak.<br />
Preto nám pri posudzovaní spracovaného<br />
územia ako súčasti celého pohoria v porovnaní<br />
s východnou časťou do celkového<br />
sumáru chýba 21 druhov. Sú to druhy, ktoré<br />
boli vo východnej časti zastihnuté ojedinelo<br />
alebo v predhorí na hranici orografického<br />
celku.<br />
Potvrdenie prítomnosti ďalších druhov,<br />
ktoré predpokladáme, že sa v území môžu<br />
nachádzať, si vyžaduje použitie špecificky<br />
zameraných metód prieskumu v ďalšom období.<br />
Odborný príspevok v plnom znení k výsledkom<br />
uvedeného mapovania je dostupný<br />
na https://www.researchgate.net/<br />
publication/349007364_Avifauna_zapadnej_casti_Levocskych_vrchov_Vychodne_<br />
Slovensko.<br />
Použitá literatúra:<br />
Fulín, M. & Revický, M. 2015. Avifauna východnej<br />
časti Levočských vrchov (V Sloven-<br />
-sko). Tichodroma 27: 53 – 74.<br />
Chalupecký, I. 1975. Dejiny Levoče 2. Vsl.<br />
Vydavateľstvo Košice.<br />
Janalík, F. 1960. Ptactvo Levočského pohoří,<br />
Správy MOS č. 3.<br />
OROL KRIKĽAVÝ<br />
BOCIAN ČIERNY<br />
STEHLÍK ČEČETKA MLYNÁRKA DLHOCHVOSTÁ KRIVONOS SMREKOVÝ<br />
OROL KRIKLAVÝ<br />
MYŠIARKA<br />
PINKA OBYČAJNÁ<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
7
LESNÍCTVO<br />
JASKYNE<br />
LEVOČSKÝCH VRCHOV<br />
Levočské vrchy predstavujú rozľahlé a členité flyšové pohorie s najvyšším vrcholom<br />
Čierna hora (1289,4 m n. m.). Hoci ich geologické podložie netvoria, tak ako v iných častiach<br />
Slovenska, krasové horniny zastúpené najmä vápencami, nachádza sa v nich vyše<br />
50 jaskýň situovaných v Levočskej vysočine a Olšavickej planine v katastroch obcí Šambron,<br />
Jakubany, Ľubica, Tichý Potok, Blažov, Olšavice a Brutovce.<br />
Ing. Vladimír Kĺč v spolupráci<br />
so Stanislavom Pavlarčíkom<br />
Podklad Levočských vrchov tvoria horniny<br />
vnútrokarpatského (centrálnokarpatského)<br />
paleogénu podtatranskej skupiny<br />
z obdobia starších treťohôr. Usadili sa v treťohornom<br />
mori a tvoria ich hrubé vrstvy pieskovcov<br />
a ílovcov. Počas vrásnenia v mladších<br />
treťohorách boli tektonicky popukané.<br />
Tieto jaskyne neboli vytvorené chemickým<br />
rozpúšťaním hornín presakujúcou zrážkovou<br />
vodou a ani pretekajúcimi podzemnými<br />
vodami, ale mechanicky a viažu sa na<br />
svahové deformácie spôsobené gravitáciou,<br />
zosunutím tektonicky porušených flyšových<br />
hornín. Vznikli tam povrchové a najmä podzemné<br />
formy podobné krasovým javom. Jaskyne<br />
sú nekrasového pôvodu a odborne sa<br />
označujú ako pseudokrasové. Patria k typu<br />
nekrasových rozsadlinových jaskýň.<br />
Najrozsiahlejší zosuv v Levočských vrchoch<br />
je v oblasti Čiernej hory (1289,4 m n.<br />
m.) na ľavej strane Tichého potoka. Veľký zosuv<br />
tu vznikol aj na južnej strane Derežovej<br />
(1213,6 m n. m.) a siaha až do doliny Zadnej<br />
Kohútovej.<br />
Jaskyne dokumentujú zložitý geologický<br />
a geomorfologického vývoj územia a tiež<br />
ich históriu a využívanie človekom. Majú vedecký<br />
význam. Sú prírodnými pamiatkami,<br />
chránené Zákonom č. 534/2002 Z. z.<br />
O ochrane prírody a krajiny.<br />
Podľa tohto zákona sa za jaskyňu považuje<br />
človeku prístupný a prírodnými procesmi<br />
vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej<br />
kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje<br />
2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie<br />
ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Do nesprístupnenej<br />
jaskyne nie je povolený vstup bez súhlasu<br />
orgánu ochrany prírody. Prieskumom a dokumentáciou<br />
jaskýň sa zaoberajú najmä jaskyniari<br />
Slovenskej speleologickej spoločnosti<br />
z Prešova a zo Spišskej Belej.<br />
Jaskyne slúžia tiež ako úkryty rôznym živočíchom,<br />
netopierom, líškam a jazvecom.<br />
I keď nemajú kvapľovú výzdobu, vyznačujú<br />
sa čarom podzemia a pre jaskyniarov sú rovnako<br />
príťažlivé dávkou tajomna a adrenalínu.<br />
Jaskyne boli známe už v minulosti hľadačom<br />
pokladov, lesným robotníkom, lesníkom, hubárom,<br />
poľovníkom i turistom.<br />
Najväčšou jaskyňou Levočských vrchov je<br />
Jaskyňa Pod Spišskou pri Brutovciach v okrese<br />
Levoča. Bola objavená v roku 2004. Rozľahlá<br />
jaskyňa je dlhá 740, 5 m a hlboká 25 m.<br />
V chotári Ľubice a v jeho okolí je známych<br />
sedem jaskýň. Zmieňuje sa o nich napr.<br />
S. Weber vo svojej publikácii o meste Ľubica<br />
z roku 1896. Písalo sa o nich aj v dobovej<br />
tlači. V novinách Vysoké Tatry z 19. septembra<br />
1937 K. Veselý uvádza bližšie nelokalizovanú<br />
jaskyňu pri Ľubici s odhadovanou dĺžkou<br />
30 – 40 km so zavaleným pokračovaním.<br />
Jaskyňa predstavuje, ako píše, skôr vysušené<br />
koryto rieky v pieskovci a bolo by vhodné ju<br />
sprístupniť.<br />
Pozornosť si zasluhujú najmä ďalšie jaskyne.<br />
V roku 2020 bola objavená malá rozsadlinová<br />
Jaskyňa Česánkova diera dlhá 10 m.<br />
Geologicky zaujímavá je Jaskyňa v Derežovej<br />
(Derežovská jaskyňa). Nachádza sa na<br />
južnej strane Derežovej (1 213,6 m n.m.). Je<br />
vytvorená v súvrství paleogénnych pieskovcov<br />
a ílovcov. Je puklinovo-rozsadlinového<br />
a priepasťovitého charakteru. Jej dĺžka je 60<br />
m a hĺbka 20 m.<br />
Najvýznamnejšou a najväčšou jaskyňou<br />
regiónu je Jaskyňa v Prednej Kohútovej. Nachádza<br />
sa juhozápadne pod Derežovou. Jej<br />
dva malé otvory ústia do väčších a prepojených<br />
sieni. Má puklinovo-rozsadlinový charakter,<br />
je bez kvapľovej výzdoby a nepretekal<br />
ňou ani podzemný vodný tok. Celková dĺžka<br />
jaskyne je 100 m.<br />
Historicky zaujímavou jaskyňou je Zabudnutá<br />
jaskyňa (Zbojnícka jaskyňa, Jaskyňa<br />
v Zadnej Kohútovej). Je situovaná nad poľovníckou<br />
chatou (pri Koniarke) v pravobočnej<br />
dolinke ústiacej do Zadnej doliny. Predstavuje<br />
menšiu rútivú rozsadlinovú jaskyňu. Na<br />
strope sú vidieť skamenené stopy po lezení<br />
treťohorných morských živočíchov. Najstarší<br />
nápis je tam z roku 1713. Jaskyňa je dlhá asi<br />
15 m a hlboká približne 5 m.<br />
Spomína sa aj Vodná jaskyňa. Jaskyňa sa<br />
má údajne nachádzať nad spomenutou poľovníckou<br />
chatou v Zadnej doline. Upozornil na<br />
ňu v minulosti pracovník Vojenských lesov<br />
a majetkov v Kežmarku J. Valigurský. Nachádza<br />
sa v nej podzemný potok preložený drevenou<br />
lavičkou. Jaskyňa nebola doteraz nájdená.<br />
Veľká riečna jaskyňa má byť dlhá okolo<br />
100 m.<br />
Použité pramene:<br />
Bella, P. - Hlaváčová, I. - Holúbek, P.: Zoznam<br />
jaskýň Slovenskej republiky (Stav<br />
k 31. 12. 2017). SMOPaJ, Liptovský Mikuláš<br />
2018. s. 48-50.<br />
Bella, P.: Genetické typy jaskýň. Speleologia<br />
Slovaca 3. Verbum, Ružomberok 2011, s. 220<br />
BenčíkA. A kol.: Osvobození Československa<br />
Rudou armádou 1944/1945.<br />
Ducár, J. – Timura, J.: Príspevok k Židovej<br />
jaskyni nad Tichým Potokom. Spravodaj SSS,<br />
roč. XXXVIII., č. 3. SSS, Liptovský Mikuláš<br />
2007. s. 31 - 33<br />
Chňoupek B.: Banderovci 1989<br />
Kollárová, Z. a kol.: Ľubica /1271 – <strong>2021</strong>/. 1.<br />
diel. Jadro, Kežmarok <strong>2021</strong>. 351 s.<br />
Majerníčková, F.– Imrich, P.: Židova jaskyňa<br />
a jaskyne Čiernej hory v pseudokrase Levočských<br />
vrchov. Spravodaj SSS XLI, 1. SSS, Liptovský<br />
Mikuláš 2010. s. 42 – 47<br />
Orvošová, M. – Hajduk, M. – Pavlarčík,<br />
S. – Krempaská, Z.: Geomorfologická charakteristika<br />
Levočských vrchov – povrchové<br />
a podzemné javy. Vlastivedný zborník Spiš<br />
10. Múzeum Spiša, Spišská Nová Ves 2020.<br />
s.181 – 198<br />
Pavlarčík, S.: Jaskyňa Zbojnícka diera. Slovenský<br />
kras XXIII. Osveta, Martin 1985. s.<br />
261 - 265<br />
Pavlarčík, S. – Vadovský, V.: Pseudokrasová<br />
jaskyňa v Kohútovke. Slovenský kras roč.<br />
XXXV. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš 1994. s.<br />
173 - 176<br />
Pavlarčík, S.: Mesačná jaskyňa v Levočských<br />
vrchoch. Noviny Kežmarok, II. roč., č. 1.<br />
Mestské kultúrne stredisko, Kežmarok 2017.<br />
str. 16<br />
Veselý, K.: Čo bude s Ľubickou jaskyňou<br />
a s Aksamitkou? Vysoké Tatry, roč. VII., č.18.<br />
Nový Smokovec 19. novembra 1937. s. 3<br />
Weber, S.: Geschichte der Stadt Leibitz mit<br />
Bezug auf die Vergangenheit Zipsens und Ungarns<br />
aus Veranlassung des Millenniums. Kesmark,<br />
Buchdruckerei von Paul Sauter 1896.<br />
272 s.<br />
Archívna dokumentácia Jaskyniarskej skupiny<br />
Spišská Belá.<br />
Zákon o ochrane prírody a krajiny č.<br />
534/2002 Z. z. O ochrane prírody a krajiny<br />
v znení neskorších predpisov.<br />
http://www.speleošariš.estranky.cz.<br />
8 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
LESNÍCTVO<br />
PENETROVANIE EMULZIOU<br />
OPRAVY CIEST<br />
NA SL PLIEŠOVCE<br />
V auguste a septembri prebiehali na Správe lesov Pliešovce opravy lesných spevnených<br />
a asfaltových ciest, ktoré slúžia predovšetkým na odvoz drevnej hmoty. Lesnú cestu<br />
Medveďov vrch v dĺžke 5,5 kilometra sme presypali recyklovaným stavebným materiálom,<br />
ktorý sme získali z bývalých budov píly na Lažtekoch a následne rozhrnuli grejderom<br />
a uvalcovali. Po uvalcovaní rozdrveného stavebného odpadu boli vyčistené odrážky, aby<br />
cesta plnohodnotne plnila svoj účel.<br />
Ing. Pavel Vilhan, referent<br />
SL Pliešovce<br />
VOZOVKA PRED PENETRÁCIOU<br />
Ďalšie dva úseky opráv boli na asfaltových<br />
cestách v lokalitách Pereš – Podjavorie<br />
a Ľuľakov laz - Tanková strelnica. Na týchto<br />
úsekoch boli cesty značne poškodené výtlkmi.<br />
Tie sme doplnili asfaltovou drvinou,<br />
ktorú rozhrnul grejder a následne bola zavalcovaná.<br />
Aby sme dosiahli čo najväčšiu životnosť<br />
opravených úsekov ciest, zavalcovanú<br />
asfaltovú drvinu sme postriekali asfaltovou<br />
emulziou v množstve 2 kg na meter štvorcový.<br />
Celková plocha opravených úsekov<br />
v týchto lokalitách predstavovala celkovo cca<br />
3600 m2.<br />
Veríme, že opravné úseky ciest budú slúžiť<br />
zamestnancom správy lesov Pliešovce čo najdlhšie,<br />
či už pri odvoze dreva, ale aj pri všetkých<br />
ostatných lesníckych činnostiach.<br />
POŠKODENÝ ÚSEK<br />
PO UKONČENÍ PRÁC<br />
VOZOVKA UŽ PO PRESYPANÍ DRŤOU<br />
PENETROVANÁ ČASŤ VOZOVKY<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
9
LESNÍCTVO<br />
LESNÉ POŽIARE<br />
NA OZ MALACKY<br />
25. 4. <strong>2021</strong> - POHĽAD Z VÝŠKY NA ZASIAHNUTÉ ÚZEMIE NA TURECKOM VRCHU, LS JABLONOVÉ<br />
20. 6. <strong>2021</strong> - LESNÁ SPRÁVA MIKULÁŠOV,<br />
LESNÝ CELOK MIKULÁŠOV<br />
25. 4. <strong>2021</strong> - POŽIAR NA LESNEJ SPRÁVE<br />
JABLONOVÉ, ČASŤ TURECKÝ VRCH<br />
21. 7. <strong>2021</strong> - HASENIE POŽIARU NA LS MIKULÁŠOV, LESNÝ CELOK ŠRANEK<br />
Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS<br />
Jablonové, OZ Malacky<br />
V roku <strong>2021</strong> boli u OZ Malacky tri lesné<br />
požiare.<br />
25. apríla vznikol požiar na Lesnej správe<br />
Jablonové, v časti Turecký Vrch. Zasiahnutá<br />
plocha predstavuje 7,08 ha bukových mladín,<br />
predbežnú škodu vyčíslili na 40 000 eur.<br />
Príčina požiaru nebola zistená. Celá plocha<br />
sa bude musieť zalesniť a oplotiť proti zveri.<br />
Pri likvidácii požiaru boli použité požiarne<br />
vozidlá hasičského zboru, armády, dobrovoľní<br />
hasiči z blízkych obcí a vrtuľník letky ministerstva<br />
vnútra.<br />
20. júna horelo na Lesnej správe Mikulášov,<br />
Lesný celok Mikulášov. Zasiahnutá plocha<br />
bola 0,19 ha 25-ročného borovicového<br />
porastu, kde obhoreli kmene stromov a priama<br />
škoda nevznikla. Príčina požiaru takisto<br />
nebola zistená. Na likvidácii požiaru sa podieľali<br />
jednotky hasičského zboru a dobrovoľní<br />
hasiči.<br />
21. júla vznikol požiar na Lesnej správe<br />
Mikulášov, Lesný celok Šranek. Zasiahol<br />
plochu 0,10 ha 85-ročného borovicového porastu.<br />
Požiar vznikol pri trhacích prácach na<br />
pancierovej strelnici, keď odletela črepina do<br />
spomínaného porastu. Požiar okamžite zlikvidovali<br />
pracovníci LS Mikulášov a VTSÚ<br />
Záhorie. Škoda nevznikla žiadna.<br />
10 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
LESNÍCTVO<br />
VETROVÁ KALAMITA<br />
NA LC SKLENÉ<br />
V noci zo 16. na 17. augusta sa územím<br />
Sklené v Turčianskej kotline prehnala síce<br />
krátka, no intenzívna veterná smršť. Vedúci<br />
lesníckych obvodov, ktorí bývajú v dedine,<br />
už vtedy tušili, že ranný pohľad do lesných<br />
porastov nebude radostný.<br />
Ing. Ján Kaplán, technik<br />
SL Pliešovce<br />
Najhoršie obavy sa naplnili. Najviac postihnutá<br />
bola oblasť Rovnej Hory. Prvé odhady<br />
boli na úrovni 4000 – 5000 m 3 . Z dôvodu<br />
neprístupnosti jednotlivých ohnísk kalamity<br />
bolo jasné, že číslo nebude konečné a ďalšie<br />
zvýšenie spôsobí odstraňovanie vzniknutých<br />
„previsov“ resp. stromov s narušenou stabilitou<br />
po pôsobení vetra.<br />
VÝVOZ BIOMASY PO KALAMITE<br />
Už 18. augusta sa začali presúvať pracovné<br />
skupiny z LC Lešť, nakoľko so stabilnými<br />
pracovnými skupinami na LC Sklené by<br />
spracovanie takej rozsiahlej kalamity trvalo<br />
neúmerne dlho. Ďalší faktor bol využiť<br />
priaznivú finančnú situáciu na trhu so smrekovým<br />
drevom, aby sa dosiahlo maximálne<br />
možné speňaženie.<br />
Následne 19. augusta, za účasti vedúceho<br />
SL Pliešovce Ing. Chlpáňa, boli pracovné<br />
skupiny rozdelené na jednotlivé lokality<br />
a začalo sa so spracúvaním kalamity. Celkovo<br />
boli v teréne nasadené 3 kusy LKT, 5 ks<br />
UKT, 6 ks vývozné súpravy a harvestorový<br />
uzol. V pondelok 23. augusta, teda necelý<br />
týždeň po ničivom vetre, bola vyexpedovaná<br />
prvá drevná hmota pochádzajúca z kalamity.<br />
K 30. septembru bolo spracovaných cca<br />
8000 m3 drevnej hmoty. V priebehu októbra<br />
by mala byť celá vetrová kalamita spracovaná.<br />
Súbežne s drevom sa z plôch vyvážajú aj<br />
zvyšky po ťažbe, aby sa nestali zdrojom rozmnoženia<br />
podkôrneho hmyzu. Treba oceniť<br />
prácu vedúcich lesníckych obvodov Tomáša<br />
Ďurdíka a Dušana Suchára, ktorí od rána až<br />
do neskorého popoludnia boli v teréne a zabezpečovali<br />
evidovanie vyťaženého dreva<br />
a súbežnú expedíciu.<br />
POHĽAD NA POSTIHNUTÉ PORASTY<br />
Vzniknuté holiny plánujeme v budúcom<br />
roku oplotiť a následne vykonať umelú obnovu<br />
lesa s vyšším zastúpením duba, aby sa<br />
zvýšila stabilita a odolnosť následných lesných<br />
porastov.<br />
POSTIHNUTÉ PORASTY, ČASŤ ROVNÁ HORA<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
11
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
SLÁVNOSTNÝ VÝRAD<br />
JELENIA RUJA<br />
JELENIA RUJA<br />
V SPOLOČNOM<br />
POĽOVNOM<br />
REVÍRI JAVORINA<br />
Ľubomír Babic, referent OLV<br />
OZ Kežmarok (text, foto)<br />
V spoločnom poľovnom revíri Javorina sa<br />
jelenia ruja rozbieha priemerne okolo 15.<br />
septembra. Vplyvom vysokej koncentrácie<br />
návštev laickej verejnosti do bývalého vojenského<br />
obvodu Javorina a zmeny klimatických<br />
podmienok zver vychádzala z lesa<br />
pred súmrakom a ráno zachádzala veľmi<br />
skoro. V súčasných podmienkach sa tak<br />
z nej stáva skôr nočná zver. Napriek týmto<br />
čoraz bežnejším vplyvom bola opätovne<br />
ruja úspešná a hostia si odniesli bohaté zážitky<br />
aj hodnotné jelenie trofeje.<br />
V tomto roku sme mali na obdobie ruje<br />
nahlásených 44 poľovných hostí. Rok <strong>2021</strong><br />
je ovplyvnený pandémiou COVID-19. Na lov<br />
sa mohli dostaviť len lovci, ktorí boli očkovaní<br />
dvoma dávkami. Vplyvom protipandemických<br />
opatrení a karantény nám niektorí hostia<br />
museli lov odrieknuť.<br />
Vďaka zamestnancom VLM SR, š.p o.z.<br />
Kežmarok sa napriek komplikovaným podmienkam<br />
podarilo s poľovnými hosťami uloviť<br />
28 jeleňov od II. po IV. triedu. Úspešnosť<br />
hostí je 66 %. Najsilnejšia jelenia trofej ma<br />
hodnotu 204,68 bodov CIC. Jeleň bol ulovený<br />
na lesnej správe Ľubica. Celkovo bolo ulovených<br />
6 kusov jeleňov ohodnotených bronzovou<br />
medailou a 8 kusov striebornou medailou.<br />
Poľovní hostia ulovili 11 kusov jeleňov<br />
IV. vekovej triedy, 13 kusov III. vekovej triedy<br />
a 4 kusy II. vekovej triedy.<br />
JELENIA<br />
RUJA <strong>2021</strong> NA<br />
LS MIKULÁŠOV<br />
BOLA AKO<br />
BURČIAK<br />
Ing. Martin Kováč, technik<br />
LS Mikulášov<br />
Ani sme sa nenazdali, prišiel september<br />
a s ním spojené neopakovateľné poľovnícke<br />
divadlo – jelenia ruja. Pre väčšinu zanietených<br />
poľovníkov sú to, obrazne povedané,<br />
„Vianoce“ v poľovníckom roku. Ruju<br />
sprevádza migrácia jelenej zveri na tradičné<br />
rujoviská, s typickými mohutnými hlasovými<br />
prejavmi jeleňov, pri ktorých mnohým<br />
naskakuje husia koža. Považujem toto obdobie<br />
za dôležité nielen z hľadiska lovu, ale<br />
aj možnosti komplexného posúdenia kvality<br />
jelenej zveri v poľovníckom revíri, pretože<br />
počas ruje sa ukážu aj tie staršie jelene, ktoré<br />
inak žijú skryto a celoročne ich nevidno.<br />
Tohtoročnú ruju na LS Mikulášov by som<br />
prirovnal k burčiaku, charakteristickému pre<br />
rovnaké obdobie. Tak ako rýchlo a búrlivo<br />
nastúpila, veľmi rýchlo odznela. Prvé jelene<br />
sa začali ozývať už koncom augusta. Veľmi<br />
dobre bola rozbehnutá v polovici septembra,<br />
ale 30. septembra sa už prakticky žiaden jeleň<br />
neozval. Zvláštnosťou tohtoročnej jelenej<br />
ruje bolo, že sa prakticky vôbec neprekrývala<br />
s rujou danielov. Nikto z nás na lesnej správe<br />
nepočul rochať daniela ani v prvé októbrové<br />
dni. Napriek rýchlemu priebehu sa na LS Mikulášov<br />
k 30. septembru poľovníckym hosťom<br />
podarilo uloviť 16 jeleňov, z toho 9 jeleňov<br />
III.VT, 5 jeleňov II.VT a 2 jeleňov I.VT.<br />
Traja najsilnejší z ulovených jeleňov dosiahli<br />
bodovú hodnotu na udelenie bronzovej medaily.<br />
JELENIA RUJA<br />
V POĽOVNOM<br />
REVÍRI JAVORIE<br />
Ing. Dávid Greňa, samostatný<br />
odborný referent OV GR<br />
V tomto roku priniesol september pomerne<br />
pekné teplé počasie. Jelenie ručanie sa začínalo<br />
ozývať už začiatkom septembra, ale<br />
vrchol, ako každý rok začal v druhej polovici<br />
septembra.<br />
Príchod prvých hostí začiatkom septembra<br />
a ich úlovky naznačili, že tento rok bude patriť<br />
v love jeleňov k veľmi úspešným. Na ruju v poľovnom<br />
revíri Javorie prišlo poľovať tridsaťpäť<br />
lovcov a podarilo sa odloviť 42 jeleňov.<br />
12 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
Najsilnejšieho jeleňa v tejto sezóne sa podarilo<br />
odloviť na lokalite, ktorú mal náš bývalý<br />
vedúci výroby Ing. Ziman označenú<br />
kameňmi ako rujovisko, kde sa zdržiavajú<br />
najsilnejšie jelene a ukázal ju len jednému terajšiemu<br />
zamestnancovi. Našťastie, pozorne<br />
počúvajúci zamestnanec Ing. Balanda si<br />
túto lokalitu zapamätal a v tejto sezóne si na<br />
ňu spomenul. Preto pri obedňajšej otázke od<br />
hosťa „aký je plán“, dostal od pána inžiniera<br />
jasnú odpoveď: „Prísť do lesa a streliť jeleňa“.<br />
Dlhoročné skúsenosti a bohyňa Diana zabezpečili,<br />
že na lokalite označenej kameňmi čakal<br />
233,78 bodový jeleň. Samozrejme, nebolo<br />
nad čím premýšľať a toto nádherné zviera sa<br />
JELEŇ 217,64 CIC<br />
podarilo aj odloviť. Druhým najsilnejším jeleňom<br />
bol 217,64 bodový jeleň, ktorý tiež poukazuje<br />
na odbornosť pri love. Jeleň bol odlovený<br />
so sprievodom Ing. Slúkom po presných<br />
inštrukciách od Ing. Krpeľana - pôjdeš tam<br />
a tam, včera večer tam bolo pár slušných jeleňov.<br />
Samotný lov tohto jeleňa by sa dal zhrnúť<br />
upraveným citátom od Caesara: „Prišiel,<br />
videl, strelil“. Čitateľ by si až myslel, že<br />
mali tie jelene uviazané na remeni, ale opak<br />
je pravdou. Lov na jelene je o množstve nachodených<br />
kilometrov, skúseností a v nemalej<br />
miere aj o šťastí.<br />
Ďalšie dva jelene so zlatou medailou dosiahli<br />
217,40 a 213,67 bodov CIC, odlovili ich<br />
hostia so skúseným sprievodom, pánom Bobákom.<br />
Celkovo jelene získali štyri zlaté, deväť<br />
strieborných a štrnásť bronzových medailí.<br />
Ide o veľmi úspešný rok a všetkým, ktorí sa<br />
na tom podieľali, patrí obrovská vďaka.<br />
JELENIA RUJA<br />
VO VIHORLATE<br />
<strong>2021</strong><br />
Pavol Kyslaň Ing., lesník LS<br />
Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />
kyslan@vlm.sk (text, foto - autor)<br />
Zvyšujúca sa hladina hormónov, naberanie<br />
sebavedomia, nižšia ostražitosť a zvýšený<br />
pohyb aj počas dňa. To všetko sú<br />
známky kráľa našich hôr počas ruje. Reč je<br />
o jeleňoch a najkrajšom období pre poľovníka,<br />
o jelenej ruji.<br />
Aj tento rok skomplikovali prijatie zahraničných<br />
hostí nariadenia vlády. Takmer do<br />
poslednej chvíle sme nepoznali podmienky,<br />
za akých k nám budú môcť naši priatelia zo<br />
susedných Čiech prísť, nakoniec sme sa tešili<br />
z ich prítomnosti. Skoro všetci prišli podľa<br />
plánu a mohli zažiť krásnu ruju vo Vihorlatských<br />
lesoch, na ktorú sa tak tešili celý rok.<br />
Prví hostia k nám dorazili už 14. septembra<br />
večer. Aj keď sme sa trochu báli, nakoľko<br />
prišli pomerne skoro, ruja ešte len začínala<br />
a bolo veľmi teplo, nakoniec všetci odchádzali<br />
nabití zážitkami, poľovníckymi príhodami<br />
a každý so svojou krásnou vysnívanou<br />
trofejou karpatského jeleňa.<br />
Po chvíľke oddychu a nabratí nových síl<br />
sme už vítali ďalších poľovných hostí, pripravení<br />
sprevádzať ich tohto ročnou jeleňou<br />
rujou vo Vihorlate. Nastalo už to správne<br />
obdobie a ruja sa blížila k vrcholu. Na niektorých<br />
rujoviskách sa jelene ozývali skoro<br />
bez prestávky. Srdce každého hosťa poskočí<br />
a do rúk nabehne triaška zo vzrušenia, keď<br />
sa dostane do kontaktu s ručiacim jeleňom,<br />
alebo zažije v priamom prenose súboj jeleních<br />
sokov. Jelene sa počas ruje presúvajú,<br />
hľadajú jelenice a potom si tie svoje chránia<br />
a bránia. Niet pochýb o krásnom zážitku, vidieť<br />
to naživo.<br />
Každý z hostí pri odchode skonštatoval,<br />
že si okrem krásnych poľovníckych zážitkov<br />
a nových priateľstiev odnášal aj nádhernú<br />
trofej jeleňa z Vihorlatských lesov, ba niektorým<br />
sa podarilo odniesť si aj dve. Každá sezóna<br />
je v niečom odlišná od predchádzajúcej<br />
a všetci sú zvedaví, aká bude tá nasledujúca.<br />
V tejto sezóne sa nám v rámci poľovného revíru<br />
OZ Kamenica nad Cirochou nateraz podarilo<br />
uloviť spolu 26 jeleňov. Pri štyroch<br />
trofejach boli namerané hodnoty postačujúce<br />
na udelenie bronzovej medaily.<br />
Dúfam, že sa budúci rok sa v zdraví opäť<br />
stretneme nielen s už dlhoročnými priateľmi,<br />
ale že prídu zasa aj noví hostia na odporúčanie<br />
svojich známych ako tento rok.<br />
Verím, že prežijeme znova plno krásnych<br />
poľovníckych zážitkov a že sa nám podarí<br />
uloviť ďalšie krásne karpatské jelene.<br />
JELEŇ 217,64 CIC<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
13
STRELECTVO<br />
SAKO S20 HUNTER<br />
1<br />
Fínske mestečko Riihimäki severne od hlavného mesta Helsínk je známe už sto rokov výrobou<br />
vynikajúcich opakovacích pušiek, predovšetkým pre armádne účely. Zbrojovka SAKO<br />
(Suojeluskuntain Ase-ja Konepaja Oy), ktorá tam sídli, v snahe udržak krok so svetovým<br />
trendom, začala postupne vyvíjať pušky aj pre širší okruh spotrebiteľov. A tak technický základ<br />
vojenských zbraní dostával stále viac civilný šat a vzhľad športových i poľovníckych<br />
opakovačiek. Športové pušky SAKO však zostali pomerne tradičné od 50. rokov minulého<br />
storočia až po súčasnosť. To zmenila nová guľovnica S20, ktorá vychádza z vynikajúcej<br />
ostrelovačky TRG 22/42, ale aj technických riešení firmy Tikka, s ktorou je vlastnícky prepojená.<br />
Spoločnosť SAKO tým prichádza s celým radom možností pre spotrebiteľov odlišných<br />
od typických ponúk. Je navrhnutá tak, aby vyhovovala individuálnym požiadavkám a prispôsobila<br />
sa osobnému štýlu a telesnej stavbe každého strelca.<br />
Jednou z charakteristík S20, ktorá ju robí<br />
príťažlivou, je jej schopnosť meniť sa z loveckej<br />
pušky na presnú terčovnicu pre outdoorových<br />
strelcov. Tomu zodpovedajú dva typy plastových<br />
pažieb, poľovnícka je s otvorom pre palec<br />
Thumbhole a pre tečovnicu Precision. Rovnako<br />
ako zostavy pažby má SAKO pre S20 niekoľko<br />
rôznych typov predpažbia. Výmena nie je zložitá<br />
záležitosť, uchopíte imbusové kľúče a vyskrutkujete<br />
dve skrutky, dobré je postupovať<br />
podľa manuálu. V ponuke je aj „forend“ s integrovaným<br />
slotom pre rýchlu montáž nastaviteľnej<br />
oceľovej dvojnožky, stačí pár minút. My<br />
sme mali možnosť bližšie sa oboznámiť s guľovnicou<br />
SAKO S20 Hunter, teda v loveckom<br />
šate a v kalibri .308 Winchester v predajni Poľovnícke<br />
potreby - SOLDAT Šaľa.<br />
2<br />
To, čo skutočne vytvára z S20 hybridnú<br />
pušku, je modulárna plastová pažba. Jej rôzne<br />
konfigurácie sú upevnené na nosnej kostre,<br />
zhotovenej z leteckého materiálu. Ide o zliatinu<br />
hliníka a zinku (AA7075), ktorá je určená na<br />
veľmi namáhané konstrukčné aplikácie a poskytuje<br />
maximálnu tuhosť, čo je základ presnosti.<br />
Na hliníkové šasi je upevnené lôžko, systémom<br />
V-bedding, v ktorom je telo záveru, so<br />
spúšťovým mechanizmom a šachtou zásobníka.<br />
Ako súčasť hornej časti oceľového tela záveru<br />
je integrálna Picatinny lišta.<br />
Toto riešenie je ďalším plusom pre S20, lebo<br />
tým odpadá problém občasného uvoľnenia koľajnice.<br />
Súčasne ponúka väčšiu flexibilitu v držiakoch<br />
aj krúžkoch montáže zameriavacej optiky.<br />
Do tela záveru je vložená hlaveň, zospodu<br />
fixovaná valcovitou skrutkou a dotiahnutá<br />
momentovým kľúčom na 7 Nm. Na rozdiel<br />
od zvyšku pušky hlaveň nie je zameniteľná. Je<br />
kanelovaná, kovaná za studena z prvotriednej<br />
chrom-molybdénovej ocele. Vývrt voľne plávajúcej<br />
hlavne tvorí šesť pravotočivých drážok<br />
s rôznym stúpaním, podľa kalibru. Pri .308<br />
Winchester je to 11 palcov. Povrchová úprava<br />
brunírovaním načierno zaručuje veľmi dobrú<br />
oteruvzdornosť a odolnosť voči poveternostným<br />
vplyvom. Za sto eurový príplatok je dokonalejšia<br />
povrchová úprava Cerakote coating,<br />
nanesený jemný keramický film. Hlavne sú<br />
vyrábané v dvoch dĺžkach 510 alebo 610 mm.<br />
V prípade záujmu je možná aj hlaveň Continental<br />
(CON), ktorá nie je kanelovaná, jej dĺžka<br />
je 61 cm, je poloťažká, semi-heavy s hrúbkou<br />
20 mm. Všetky hlavne sú ukončené závitom<br />
MT5/8×24. Po odstránení chrániča ústia vývrtu<br />
v protismere hodinových ručičiek, môžeme<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Výrobca: SAKO Ltd, Fínsko<br />
Model:<br />
S20<br />
Kaliber:<br />
.308 Win.<br />
Celková dĺžka: 1 040 mm<br />
Dĺžka hlavne: 510 mm<br />
Hmotnosť: 3 500 g<br />
Záver:<br />
otočný, odsuvný<br />
Kapacita: 5 nábojov<br />
Cena:<br />
1 670,- Eur<br />
Predajca: Poľovnícke potreby<br />
- SOLDAT Šaľa<br />
3<br />
4<br />
5<br />
14 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
STRELECTVO<br />
naskrutkovať niektorú z ponúkaných úsťových<br />
bŕzd. Pre bezpečnosť ju zafixujeme upevňovacou<br />
skrutkou, ktorá musí byť hore. Pre S20 sú<br />
k dispozícii kalibre .243 Win, .308 Win, 6,5 CM<br />
(Creedmoor), .270 Win, .30-06 Spr., 7mm Rem<br />
Mag, .300 Win Mag, 6,5 PRC. Podľa odborníkov<br />
väčšina bežných kalibrov z aktuálnej ponuky<br />
S20 však nemá vhodné stúpanie pre najnovšie<br />
náboje s dlhšímim strelami. Či má .308<br />
Win twist 10" alebo 11", to je väčšine takmer<br />
jedno. Ale či má dnes .300 Win Mag stúpanie<br />
11" alebo 8", to je podstatný rozdiel a cieľová<br />
skupina zákazníkov to dobre vie. Okrem<br />
6,5CM a PRS, ktoré majú 8" zostali pri svojej<br />
klasike. 7mm RM má 9,5" a všetky .30 kalibre<br />
majú 11 palcové stúpanie.<br />
Oceľový záver je štandardizovaný, pre viacere<br />
kalibre má rovnakú dĺžku. Preto aj vyhadzovacie<br />
okienko na tele záveru je rovnako veľké.<br />
Tri mohutné uzamykacie zuby zapadajú do<br />
vybratí v hlavni veľkou plochou a tak bez problémov<br />
znesú tlaky a zaťaženie najvýkonnejších<br />
kalibrov. Guľovnice SAKO S20 majú zdokonalený<br />
otočný odsuvný záver typu Mauser<br />
s mechanickým vyťahovačom a vyhadzovačom<br />
nábojníc. Ide o kontrolovaný systém podávania<br />
nábojov, ktorý zaručuje v akejkoľvek<br />
situácii bezchybné posunutie náboja zo zásobníka<br />
do nábojovej komory. Uhol otáčania záveru<br />
je 60 stupňov, horizontálny pohyb kľuky<br />
je takmer vo vodorovnej polohe, takže ani pri<br />
nízkej montáži optiky a navlečenej rukavici nemôže<br />
dôjsť k náhodnému zachyteniu. Ergonomické<br />
ukončenie kľuky záveru nám vyhovovalo,<br />
ale ak nie, je vymeniteľné aj za väčšie. Pokiaľ<br />
chceme záver vybrať zo zbrane, musíme zatlačiť<br />
na ľavej zadnej strane tela puzdra záveru vypúšťaciu<br />
klapku.<br />
6<br />
7<br />
8<br />
Nový spúšťový mechanizmus umožňuje dokonalé<br />
odpálenie náboja. Odpor jazýčka spúšte<br />
je reguľovateľný v rozmedzí od 10 do 20 N,<br />
fabricky je nastavený na 15 N. Široký a hladký<br />
jazýček spúšte rozdeluje tlak na väčšiu plochu,<br />
čím zlepšuje citlivosť pri streľbe a prispieva<br />
k vyššej presnosti. Pre najoptimálnejšiu ergonómiu<br />
veľkosti prstov sa dá posunúť jazýček<br />
spúšte o 3 mm dozadu, alebo o 4 mm dopredu.<br />
Spúšťový mechnizmus môže byť jednostupňový,<br />
pri stálom odpore tlačíme až do výstrelu.<br />
Zacítime jemný prepad. Pri dvojstupňovom<br />
variante stláčame jazýček spúšte do určitého<br />
bodu, keď zacítime odpor dotlačíme ho do výstrelu.<br />
Pre náročnejších je k dispozícii francúzsky<br />
napináčik s odporom 1 až 2 N.<br />
Na zadnej pravej strane puzdra záveru je<br />
umiestnená trojpolohová mechanická poistka,<br />
s pyramídovým, výrazne zdrsneným hmatníkom.<br />
V zadnej polohe blokuje páku záveru,<br />
úderník v napnutej polohe a jazýček spúšte. Je<br />
samozrejmosťou, že v strednej polohe zaisťuje<br />
len spúšť s možnosťou bezpečnej manipulácie<br />
so záverom, zbraň môžeme nabiť alebo vybiť.<br />
V prednej polohe, po odkrytí červeného bodu,<br />
je spúšť plne odistená. Chod poistky je plynulý<br />
a bezhlučný. Súčasťou bezpečnostných prvkov<br />
je aj vizuálna kontrola napnutého bicieho<br />
mechanizmu. Zo zadnej časti záveru sa pri napnutí<br />
bicieho mechanizmu vysunie výstražník,<br />
úzky jazýček s červenou bodkou.<br />
Osobitosťou je aj celoplastový schránkový<br />
zásobník, ktorý má rovnaké vonkajšie rozmery<br />
pre všetky kalibre. Jeho tvarovanie umožňuje<br />
v danom kalibri použiť náboje s rôznou dĺžkou<br />
strely. Kapacita je päť nábojov, ktoré sa ľahko<br />
vkladajú v dvoch radoch. V prípade Magnum<br />
ide o tri náboje. V ponuke sú zásobníky aj<br />
na 10 nábojov, resprektíve 7 Magnum. Robustný<br />
a odolný zásobník presne zapadne do šachty<br />
v tele puzdra záveru. Tačidlo vypustenia pred<br />
šachou umožňuje pohodlné a spoľahlivé prebitie,<br />
lebo zásobník vám vkĺzne rovno do dlane.<br />
Ako sme už v úvode spomenuli S20 je navrhnutá<br />
tak, aby vyhovovala individuálnym<br />
požiadavkám každého strelca. Na malý test sme<br />
si upravili pažbu. Zatlačením výčnelku na pravej<br />
strane hlaviska sme nastavili lícnicu. Mohutná<br />
botka je tak univerzálna, že sa dá „štelovať“<br />
výškovo i stranovo povolením inbusovej<br />
skrutky cez jej stredný otvor. Okrem toho sa dá<br />
nastaviť aj dĺžka pažby pridaním alebo odobratím<br />
dištančných doštičiek.<br />
9<br />
10<br />
11<br />
Puška je výborne vyvážená, takže je ideálna<br />
v situáciach, ktoré si vyžadujú rýchlu akciu.<br />
Keď sme guľovnicu položili na úzku streleckú<br />
podperu na stred zásobníka, zostala<br />
vo vodorovnej polohe. Zásahy na blízko a na<br />
stredné vzdálenosti si vyžadujú ľahké a rýchle<br />
mieridlá. My sme odskúšali Steiner T-432. Poskytuje<br />
jasný zameriavací bod za všetkých svetelných<br />
podmienok s plne osvetleným balistickým<br />
zámerným krížom. Strelivo sme použili<br />
SAKO Super Hammerhead, .308 Win, s ťažkou<br />
strelou 11,7 g (180 gr), ktorá zaisťuje kontrolovanú<br />
expanziu. Má vysokú balistickú účinnosť<br />
a tým aj plochejšiu trajektóriu. Na vzdialenosť<br />
50 metrov sme korigovali prevýšenie na optike.<br />
Pri opakovaných päťranových sériách jednoduchý<br />
priemer rozptylu bol 28 mm so stredom<br />
zásahu vpravo hore od stredu. SAKO garantuje<br />
presnosť 1 MOA skupiny pre päť výstrelov<br />
na vzdialenosť 100 m. Spätný náraz bol mäkký,<br />
hladký chod jazýčka spúšte umožňuje presné<br />
spustenie bez strhnutia rany.<br />
Ako všetky guľovnice zbrojovky SAKO tak<br />
aj modely S20 ponúkajú najvyššiu kvalitu spracovania,<br />
bezchybnú funkciu všetkých mechanizmov<br />
a výnimočnú presnosť.<br />
Široká škála príslušenstva zaručuje, že s S20<br />
sa môžete vybrať kdekoľvek, za všetkých poveternostných<br />
podmienok. Sako S20 je prvá skutočne<br />
hybridná puška, ktorú si môžu užiť tak<br />
poľovníci ako aj športoví strelci. Modulárna<br />
štruktúra sa prispôsobuje meniacemu sa životnému<br />
štýlu, vďaka čomu je S20 skutočne perspektívna<br />
zbraň určená vášnivým strelcom,<br />
ktorí chcú mať kontrolu v každej situácii. Každá<br />
sranda niečo stojí a tak som si nie celkom<br />
istý, koľko zákazníkov S20 si kúpi obe pažby,<br />
Thumbhole a Precision, či rôzne druhy predpažbia<br />
pre túto pušku, ale všetci zákazníci túto<br />
možnosť majú.<br />
• Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />
01) Modulárna guľovnica SAKO S20, presná a kvalitná.<br />
02) Nastaviteľný a posuvný jazýček spúšte v zadnej polohe.<br />
03) Celoplastový dvojradový zásobník s kapacitou 5 nábojov.<br />
04) Integrálna Picatinny lišta je súčasťou tela záveru.<br />
05) Trojpolohová poistka, vysunutý výstražník.<br />
06) Záver s troma uzamykacími zubmi, vyťahovačom<br />
a vyhadzovačom.<br />
07) Ústie kanilovanej hlavne je opatrené závitom a krytkou.<br />
08) Plastová pažba s otvorom pre palec a mohutnou botkou.<br />
09a) Hliníková konštrukcia s časťami pažby.<br />
10) Na ľavej strane tela záveru je tlačidlo uvoľnenia záveru.<br />
11) Kolimátor Steiner T 432 do pohonu.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
15
HISTÓRIA<br />
VOJENSKÝ<br />
OBVOD LEŠŤ (1. ČASŤ)<br />
Vážení čitatelia, kolegyne, kolegovia, priatelia. Dovoľte, aby som Vám v nasledujúcich pár<br />
riadkoch stručne predstavil jeden z najkomplexnejšie využívaných Vojenských obvodov<br />
Slovenska– Vojenský obvod Lešť.<br />
Sídlo správy <strong>Vojenské</strong>ho obvodu sa<br />
nachádza v obci Pliešovce. Funkciu<br />
vedúceho správy VO od 15. 3. 2017<br />
vykonáva pplk. Ing. Miloš MÁTYÁS.<br />
Vojenský obvod Lešť, ako územný<br />
a správny celok slúžiaci na zabezpečenie úloh<br />
obrany štátu je súčasťou okresu Zvolen (Banskobystrický<br />
kraj) a rozlohou 14.555,7 ha<br />
(145,5 km²) zaberá jeho južnú časť. Z celkovej<br />
rozlohy sa k vojenským účelom využíva<br />
6.958 ha. Svojimi hranicami susedí na severovýchode<br />
s okresom Detva, na juhu s okresom<br />
Veľký Krtíš, na západe s okresom Krupina.<br />
Jestvujúca cestná sieť umožňuje prístup<br />
na územie vojenského obvodu v smere západ<br />
– východ po ceste II./526 Senohrad –<br />
Stará Huta. Časť tejto cesty v dĺžke 9 100m je<br />
vyradená z cestnej siete a má charakter neverejnej<br />
účelovej komunikácie. Prístup v smere<br />
sever – juh umožňuje cesta III/527 19, Veľká<br />
Zábava – Oremov Laz rázcestie v nadväznosti<br />
na neverejnú účelovú cestu (527 16) v dĺžke<br />
14 100m Oremov Laz - Riečky.<br />
Územie je odvodňované potokmi Krupinica,<br />
Koprovnica, Malý Krtíš, Plachtinský<br />
potok, Leštiansky potok, spadajúce do povodia<br />
Ipľa.<br />
ORGANIZAČNÁ<br />
ŠTRUKTÚRA,<br />
ÚLOHY SPRÁVY<br />
A KATASTRÁLNE<br />
ČLENENIE<br />
Správa vojenského obvodu Lešť ako organizačná<br />
zložka MO SR patrí pod Odbor riadenia<br />
špecializovanej štátnej správy MO SR.<br />
Sídlo SVO LE je v obci Pliešovce, Školská 21.<br />
SVO LE má jedno detašované pracovisko<br />
na úseku katastra nehnuteľností, ktoré sa nachádza<br />
v krajskom meste Banská Bystrica na<br />
ulici ČSA č.7 v budove bývalého vojenského<br />
gymnázia .<br />
Na území vojenského obvodu plní Správa<br />
vojenského obvodu LE úlohy štátnej správy<br />
a samosprávy podľa zákona 281/1997 Z. z.<br />
o vojenských obvodoch, ktorým sa mení zákon<br />
Národnej rady Slovenskej republiky č.<br />
222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej<br />
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov<br />
v znení neskorších predpisov v znení neskorších<br />
predpisov, podľa § 4 ods.2 zákona zákona<br />
č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých<br />
pôsobností z orgánov štátnej správy na obce<br />
a na vyššie územné celky a podľa § 4 ods.3<br />
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení<br />
v znení neskorších predpisov.<br />
Ak zákon)§ 4 ods.3 zákona č. 369/1990<br />
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších<br />
predpisov ustanovuje obci pôsobnosť ako samosprávnu<br />
pôsobnosť, príslušná správa vojenského<br />
obvodu túto pôsobnosť vo vymedzenom<br />
rozsahu vykonáva ako štátnu správu.<br />
HLAVNÉ ÚLOHY<br />
SPRÁVY VOJENSKÉHO<br />
OBVODU LEŠŤ<br />
a) vo vymedzenom rozsahu vykonáva samosprávnu<br />
pôsobnosť obce podľa osobitného<br />
predpisu)§ 4 ods. 3 písm. a) až i), n) až s)<br />
zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení<br />
v znení neskorších predpisov,<br />
b) vo vymedzenom rozsahu vykonáva pôsobnosť<br />
obce ako prenesený výkon pôsobnosti<br />
štátnej správy podľa osobitného<br />
predpisu)§ 2 zákona č. 416/2001 Z. z.<br />
Územie <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Lešť sa rozprestiera<br />
vo východnej časti Krupinskej vrchoviny.<br />
Na severe je ohraničené pohorím Javorie<br />
s najvyšším vrchom Javorie 1043,7 m,<br />
ktoré sa južným smerom zvažuje do náhornej<br />
planiny s priemernou nadmorskou výškou<br />
od 450 až 800m. Asi 40% celkovej plochy zaberajú<br />
lesné porasty s prevládajúcimi listnatými<br />
drevinami a to hlavne v severnej a východnej<br />
časti.<br />
Vojenský<br />
obvod LEŠŤ<br />
Geografické umiestnenie SVOLE<br />
SÍDLO SPRÁVY VOJENSKÉHO OBVODU LEŠŤ<br />
16 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
HISTÓRIA<br />
o prechode niektorých pôsobností z orgánov<br />
štátnej správy na obce a na vyššie<br />
územné celky<br />
c) koordinuje a kontroluje činnosti hospodárskeho<br />
a vojenského využitia územia<br />
vojenského obvodu,<br />
d) rozhoduje na úseku všeobecnej vnútornej<br />
správy a na úseku katastra nehnuteľností<br />
v prvom stupni správneho konania podľa<br />
osobitného predpisu)zákon č. 71/1967 Zb.<br />
o správnom konaní (správny poriadok)<br />
v znení neskorších predpisov,<br />
e) prihlasuje a odhlasuje občanov na a z trvalého<br />
pobytu alebo na a z prechodného<br />
pobytu a vedú príslušnú evidenciu podľa<br />
osobitného predpisu) zákon č. 253/1998<br />
Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej<br />
republiky a registri obyvateľov Slovenskej<br />
republiky v znení neskorších predpisov<br />
a dočasný pobyt trvajúci dlhšie ako 24 hodín<br />
a kratšie ako 90 dní,<br />
f) vedie matriku ako výkon štátnej správy)§<br />
4 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách<br />
v znení neskorších predpisov.<br />
g) vydáva písomný súhlas na dočasný pobyt<br />
osôb, na vstup osôb a vjazd motorovým<br />
vozidlom podľa osobitného predpisu)§ 9c<br />
ods. 2. a ods. 6 zákona č. 281/1997 Z. z.<br />
o vojenských obvodoch a zákona, ktorým<br />
sa mení zákon Národnej rady Slovenskej<br />
republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii<br />
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení<br />
niektorých zákonov v znení neskorších<br />
predpisov v znení neskorších predpisov<br />
a vedú príslušnú evidenciu,<br />
h) prejednáva priestupky podľa osobitného<br />
predpisu)§ 10 ods. 6 a 7 zákona č.<br />
281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch<br />
a zákona, ktorým sa mení zákon Národnej<br />
rady Slovenskej republiky č. 222/1996<br />
Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy<br />
a o zmene a doplnení niektorých zákonov<br />
v znení neskorších predpisov v znení neskorších<br />
predpisov, zákon č. 162/1995 Z. z.<br />
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych<br />
a iných práv k nehnuteľnostiam<br />
(katastrálny zákon) v znení neskorších<br />
predpisov,<br />
i) zabezpečujú správu a aktualizáciu vojenského<br />
katastra nehnuteľností v súlade<br />
s právnym stavom a so skutočným stavom<br />
na základe ohlásených zmien, zmien<br />
zistených pri prešetrovaní údajov vojenského<br />
katastra, zmien zistených pri revízii<br />
údajov vojenského katastra, pri obnove<br />
katastrálneho operátu alebo inak<br />
zistených zmien a aktualizujú vojenský<br />
kataster nehnuteľností v súčinnosti<br />
s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami,<br />
obcami a so štátnymi orgánmi)§ 18<br />
ods. 2 písm. j) zákona č. 162/1995 Z. z.<br />
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych<br />
a iných práv k nehnuteľnostiam<br />
(katastrálny zákon) v znení neskorších<br />
predpisov. Spravovanie a aktualizáciu zamestnanci<br />
správy vojenského obvodu vykonávajú<br />
v informačnom systéme vojenského<br />
katastra nehnuteľností - KIPS,<br />
j) zabezpečujú kontrolu geodetických a kartografických<br />
činností, ktorých výsledky<br />
sa majú prevziať do katastra a zabezpečujú<br />
overovanie geometrických plánov)§ 18<br />
ods. 2 písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z.<br />
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych<br />
a iných práv k nehnuteľnostiam<br />
(katastrálny zákon) v znení neskorších<br />
predpisov,<br />
k) zabezpečujú poskytovanie informácií<br />
z vojenského katastra nehnuteľností a kópií<br />
alebo rovnopisov verejných listín alebo<br />
iných listín, na ktorých základe sa<br />
má vykonať zápis vo vojenskom katastri<br />
nehnuteľností, ako aj kópie geometrických<br />
plánov)§ 69 zákona č. 162/1995 Z. z.<br />
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych<br />
a iných práv k nehnuteľnostiam<br />
(katastrálny zákon) v znení neskorších<br />
predpisov,<br />
l) zabezpečujú spracovanie sumárnych údajov<br />
o pôdnom fonde, overenie výsledkov<br />
vybraných geodetických a kartografických<br />
činností preberaných do vojenského katastra<br />
nehnuteľností)§ 18 ods. 2 písm. f)<br />
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností<br />
a o zápise vlastníckych a iných<br />
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)<br />
v znení neskorších predpisov,<br />
m) overujú kópie alebo rovnopisy verejných<br />
listín alebo iných listín, na ktorých základe<br />
sa má vykonať zápis vo vojenskom<br />
katastri nehnuteľností, ako aj kópie geometrických<br />
plánov)§ 18 ods. 2 písm. j) zákona<br />
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností<br />
a o zápise vlastníckych a iných práv<br />
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)<br />
v znení neskorších predpisov.<br />
n) v rámci riadiacej činnosti vydáva nariadenie<br />
správy vojenského obvodu)primerane<br />
§ 6 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom<br />
zriadení v znení neskorších predpisov<br />
VOJENSKÝ OBVOD<br />
LEŠŤ SA ČLENÍ NA ŠESŤ<br />
KATASTRÁLNYCH ÚZEMÍ<br />
Lažteky (1.013,5 ha)<br />
Lešť (4.121 ha),<br />
Prášková(1.757,4 ha),<br />
Podjavorie (2.641,3 ha),<br />
Turie Pole (1.313,4 ha),<br />
Vidov Vrch (3.708,9 ha).<br />
Územie <strong>Vojenské</strong>ho obvodu Lešť je prevažne<br />
využívané k výcvikovým účelom<br />
v správe CV Lešť v súlade so zákonom<br />
č.278/1993 Z.z. /Sektor 13/- 69,50 km² -<br />
47,8%. Ostatná časť je využívané k hospodárskym<br />
účelom v správe VLM SR š.p. Pliešovce<br />
v súlade so zákonom č.111/1990 Z.z. /Sektor<br />
21 -75,98 km² - 52,2% /.<br />
BUDOVA DETAŠOVANÉHO PRACOVISKA NA ÚSEKU KATASTRA NEHNUTEĽNOSTÍ BANSKÁ BYSTRICA<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
17
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
MEDZINÁRODNÁ<br />
VÝSTAVA ONE<br />
WITH NATURE <strong>2021</strong><br />
V BUDAPEŠTI<br />
Za účasti slovenských vystavovateľov otvorila 25. septembra brány medzinárodná výstava<br />
poľovníctva a prírody „One with Nature <strong>2021</strong>“ v areáli HUNGEXPO v Budapešti.<br />
Návštevníci mohli navštíviť expozície tridsiatich krajín z celého sveta a poprední experti<br />
diskutovali o kľúčových témach ochrany lovu a biodiverzity, vrátane boja proti pytliactvu<br />
a ochrane prírody.<br />
Matúš Fekete, vedúci LS Riadok<br />
Katarína Bartková, SOR EO GR<br />
Jana Ježovičová SOR EO GR<br />
Pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva<br />
a rozvoja vidieka SR sa v maďarskej<br />
metropole predstavili Lesy SR, š. p., <strong>Vojenské</strong><br />
<strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p., Štátne <strong>lesy</strong> TA-<br />
NAP, Národné lesnícke centrum, Národné<br />
poľnohospodárske a potravinárske centrum,<br />
Slovenská poľovnícka komora, Únia neštátnych<br />
vlastníkov lesov, Múzeum vo Svätom<br />
Antone, Slovenské poľnohospodárske<br />
múzeum, Agrokomplex národné výstavisko,<br />
š.p., Slovenská poľnohospodárska univerzita,<br />
Univerzita veterinárneho lekárstva<br />
a farmácie v Košiciach. Návštevníkom<br />
sme v priestore vymedzenom na prezentáciu<br />
našej organizácie priblížili, v čom spočíva<br />
hlavná činnosť Vojenských lesov a majetkov<br />
na Slovensku.<br />
VŠETKO<br />
O POĽOVNÍCTVE<br />
V rámci programu výstavy sa stretli aj<br />
poprední svetoví experti, aby diskutovali<br />
o kľúčových témach ochrany lovu a biodiverzity,<br />
vrátane boja proti pytliactvu<br />
a ochrane prírody. Návštevníci mohli získať<br />
skutočný zážitok z jedinečnej biodiverzity<br />
Zeme, otestovať svoje poľovnícke zručnosti<br />
vo virtuálnom prostredí – napríklad<br />
v európskych lesoch alebo v africkej savane,<br />
alebo sa ponoriť do maďarskej virtuálnej<br />
vidieckej krajiny očami sokola počas letu.<br />
Mohli vidieť celý rad zaujímavých tém súvisiacich<br />
s lovom, vrátane vybavenia, jazdectva<br />
a poľovníckych psov. Okrem prezentácie<br />
jednotlivých krajín bolo možné na výstave<br />
vidieť aj trofeje zvláštnych druhov zveri,<br />
prehliadku svetových plemien psov, ukážky<br />
sokoliarov, lukostrelcov či chrtiarov. Vrcholom<br />
programu bola "Európska poľovnícka<br />
konferencia", na ktorej sa diskutovalo<br />
o vplyve Bruselského rozhodovania o poľovníctve<br />
a ochrane v Európe, ktoré organizuje<br />
Európska federácia pre poľovníctvo a ochranu<br />
(FACE).<br />
SLOVENSKÝ DEŇ<br />
V piatok 8. októbra sa na výstave uskutočnil<br />
„Slovenský deň“, počas ktorého bol<br />
pre všetkých návštevníkov pripravený bohatý<br />
kultúrny program. Predstavil tradície<br />
18 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
slovenského poľovníctva, lesníctva, ľudového<br />
umenia (vábiči, trubači, kynológovia, slovenské<br />
národné plemená, sokoliari, atď.)<br />
Súčasťami medzinárodnej výstavy „One<br />
with Nature <strong>2021</strong>“ boli tiež maďarská a medzinárodná<br />
výstava trofejí, 12. majstrovstvá<br />
Európy v preparovaní zvierat, výstava poľovníctva<br />
v 21. storočí. Maďarská i medzinárodná<br />
výstava trofejí sa tešili mimoriadnej<br />
popularite. Okrem najlepších maďarských<br />
trofejí boli vystavené aj vzácne kúsky z celého<br />
sveta. Medzinárodné posudzovanie trofejí<br />
bolo dôležitou súčasťou prezentácie. V špeciálne<br />
vyhradenej časti haly mohla verejnosť<br />
v reálnom čase sledovať, ako sa prideľujú<br />
body. Ďalšou medzinárodne významnou<br />
udalosťou výstavy sú majstrovstvá Európy<br />
v preparovaní zvierat.<br />
VEĽKORYSÁ<br />
PREZENTÁCIA<br />
V jednom z pavilónov bola aj výstava Poľovníctvo<br />
v 21. storočí, ktorá sa zamerala na<br />
poľovnícke pušky. Zástupcovia výrobcov ako<br />
Mauser, Rigby, Sauer, Blaser, Minox a Limke<br />
sa predstavili vo veľkolepom výstavnom<br />
priestore s rozlohou 2000 metrov štvorcových.<br />
Pavilón rýb, vody a ľudstva predstavil<br />
typické vodné biotopy Maďarska a efektívne<br />
prezentoval stojaté a tečúce vody a vodné<br />
biotopy krajiny. Napríklad v najväčšom výstavnom<br />
akváriu v Maďarsku mohli návštevníci<br />
vidieť ryby dlhé až dva metre s hmotnosťou<br />
110 kg. Stovky štvorcových metrov<br />
replikovali prírodné vodné prostredie s voľne<br />
žijúcimi zvieratami a ponúkali jedinečnú<br />
kulisu pre prezentácie renomovaných profesionálov<br />
a úspešných športových rybárov.<br />
Veľká časť rozsiahlej výstavnej plochy bola<br />
pokrytá vodou. V skutočnosti to bol monumentálny<br />
akváriový systém. V rámci výstavy<br />
si na svoje prišli aj tí, ktorí majú v obľube<br />
gastronómiu, najmä pochúťky z diviny.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
19
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
ANKA STANČÍKOVÁ<br />
Ján Slúka, lesník SL Pliešovce<br />
Anka Stančíková hneď po škole nastúpila<br />
na <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky Slovenskej republiky.<br />
Začala pracovať ako upratovačka na<br />
poľnohospodárskej správe. Po jej zrušení prešla<br />
pracovať na terajšiu Správu lesov tiež ako<br />
upratovačka.<br />
strojník na LKT. Po ôsmich rokoch prešiel<br />
pod lesnú správu Mikulášov ako traktorista.<br />
Medzi jeho záľuby patria motorky a stroje.<br />
Vo voľnom čase rád chodí do prírody na<br />
turistku a obľubuje návštevy historických pamiatok.<br />
Milý Alojz, do ďalších rokov života ti želáme<br />
najmä veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.<br />
NÁŠ JUBILANT ING.<br />
PAVOL TOMALA<br />
Jeho lesnícka a poľovnícka budúcnosť bola<br />
predurčená celoživotnou spätosťou s Levočskými<br />
vrchmi. Keďže pochádza z lesníckej<br />
famílie, bolo jasné, že jeho otec Paľo, ktorý<br />
takisto celý pracovný život venoval Vojenským<br />
lesom a majetkom v Kežmarku, ho od<br />
útleho detstva viedol tvrdou rukou k ťažkému<br />
lesníckemu a poľovníckemu chlebíku. Už<br />
ako študent na levočskom gymnáziu v roku<br />
1982 vytyčoval trasu lesnej cesty na chatu Javorinka<br />
v Tichom Potoku, ktorý sa mu stal<br />
pre jeho celý lesnícky život osudný.<br />
Po absolvovaní VŠLD vo Zvolene nastúpil<br />
v roku 1986 na Lesnú správu v Tichom Potoku<br />
ako praktikant, od roku 1987 bol asistentom,<br />
neskôr od r. 1992 zástupcom vedúceho<br />
LS a od r. 2004 pôsobí ako vedúci lesnej správy.<br />
Na dnešné časy je takmer nevídané, že na<br />
jednom pracovisku prežil dlhých 35 rokov<br />
Paľov celý profesijný život je spätý s lesníctvom<br />
a poľovníctvom. Okrem toho, že<br />
dlhé roky vykonáva funkciu odborného lesného<br />
hospodára, je výborným poľovníkom,<br />
dlhoročným držiteľom a chovateľom bavorských<br />
a hannoverských farbiarov i majiteľom<br />
chovateľskej stanice „Čierny husec“. Takisto<br />
je dlhoročným členom hodnotiteľských<br />
komisií na chovateľských prehliadkach trofejí<br />
na úrovni okresov, aj na celoštátnych prehliadkach<br />
poľovníckych trofejí a držiteľom<br />
medzinárodného certifikátu CIC pre hodnotenie<br />
poľovníckych trofejí.<br />
Do ďalších rokov ti želám v mene všetkých<br />
spolupracovníkov veľa zdravia, rodinnej pohody<br />
a množstvo krásnych zážitkov v našich<br />
Levočských horách.<br />
Popri jej zodpovednej práci pomáha aj ako<br />
obsluha pri rôznych akciách, ktoré organizujú<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky. Z jej záujmov treba<br />
spomenúť aspoň pečenie chutných koláčov<br />
a aranžovanie prekrásnych ozdôb na stoly.<br />
Za jej 35 rokov trvajúcu prácu jej treba poďakovať<br />
a popriať pevné zdravie a spokojnosť<br />
nielen v pracovnom, ale aj v rodinnom živote,<br />
aby bola stále usmiata, plná energie a životného<br />
elánu.<br />
JUBILANT<br />
ALOJZ VALLA<br />
Richard Boďo, lesník<br />
LS Mikulášov, OZ Malacky<br />
Životného jubilea 60 rokov sa v júli dožil<br />
náš kolega Alojz. Narodil sa 11. júla 1961<br />
v obci Lakšárska Nová Ves. V roku 1995 nastúpil<br />
na vojenskú mechanizačnú správu ako<br />
Jaro Jurský, Technik LS Tichý Potok<br />
OZ Kežmarok<br />
V septembri to bolo neuveriteľných 35 rokov<br />
od momentu, keď sa v našej firme zamestnal<br />
vedúci lesnej správy Tichý Potok,<br />
Ing. Pavol Tomala.<br />
JEDEN Z NÁS -<br />
JOZEF KAPOLKA<br />
Eduard Plučinský, LS Ľubica<br />
technik správy, OZ Kežmarok<br />
V máji to bolo 25 rokov, keď do Vojenských<br />
lesov a majetkov SR š. p., o. z. Kežmarok<br />
prišiel dvadsaťročný mladík Jozef Kapolka,<br />
vtedy ešte na poľnohospodársku správu.<br />
Nastúpil k nám do práce ako traktorista na<br />
práce v rastlinnej výrobe, v zimnom období<br />
ako zásobovač živočíšnej výroby. Po reorganizácii<br />
správy v roku 2004 a obnove vozového<br />
parku mu v roku 2008 pridelili novú<br />
T-815, na ktorej pracuje dodnes ako vodič<br />
nákladnej dopravy. Po zrušení živočíšnej výroby<br />
si tak povedal, že z dobytku presedlá<br />
na Tatru. Jeho osobitná črta je, že pochádza<br />
z Ľubice. O tom, čo to znamená, by vedeli hovoriť<br />
jeho spolupracovníci. S jeho pozitívnym<br />
prístupom k práci a k riešeniu pracovných<br />
problémov, s nadhľadom a humorom, neraz<br />
vnáša do kolektívu pozitívnu energiu, podporenú<br />
chlapskými argumentmi.<br />
20 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
V lete 1996 po návrate zo základnej vojenskej<br />
služby našiel v Podtatranských novinách<br />
inzerát. Na novovznikajúce pracovisko HÚL<br />
v Kežmarku hľadali lesnícky vzdelaných ľudí.<br />
Zo školy poznal výrok „HÚL vládne svetu“,<br />
ale nikdy si nepredstavoval, že pri taxácií<br />
strávi štvrťstoročie. Začal pomaly objavovať<br />
čaro i úskalia tejto práce. Vychutnávať<br />
si mesiace pochôdzkami po lesných porastoch<br />
a navrhovaním hospodárskych opatrení<br />
a zisťovaním lesníckych detailov.<br />
v obnove, keď nastúpil.Pri práci musel Edo<br />
nachodiť veľa kilometrov a kto pozná terén<br />
v našich lesoch, vie, že v kamenistých terénoch<br />
treba dávať veľký pozor, čo sa so zdvihnutou<br />
hlavou pri vyznačovaní veľmi nedarí.<br />
Hoci s vekom pribudli aj nejaké zdravotné<br />
problémy, svoju funkciu vykonáva vždy naplno<br />
a profesionálne. Mladším kolegom odovzdáva<br />
skúsenosti, ktoré nadobudol dlhoročnou<br />
praxou.<br />
Nášmu Jožkovi želajú jeho spolupracovníci<br />
pevné zdravie a nech mu prístup k práci a šírenie<br />
dobrej nálady pretrvajú.<br />
RAK, KTORÝ<br />
NECHODÍ<br />
POSPIATKY<br />
Ing. Igor Pogran, vedúci<br />
oddelenia HÚL<br />
A prečo titulok Rak, ktorý nechodí pospiatky?<br />
Milan je z generácie, ktorej sú veľmi<br />
blízke informačné a iné technológie. S kolegom<br />
Ľubkom sme za to veľmi vďační. Takže,<br />
keď bola možnosť využiť počítač, GPS, mobil<br />
a aplikácie na uľahčenie a skvalitnenie roboty,<br />
Milan to urobil. Takže nás ťahá v tejto oblasti<br />
stále v pred. Nikdy necúva. Aj keď, jeho<br />
komentáre a poznámky nám nie vždy znejú<br />
lichotivo.<br />
„Pikoška“ na záver. Milan vyrastal v Rakúsoch<br />
pri Kežmarku. Vždy sa túžil odsťahovať<br />
niekde južnejšie… Dnes žije s manželkou<br />
Andreou a deťmi Natálkou a Braňom v Ždiari.<br />
Milan, želáme ti do ďalších dní veľa rodinných<br />
a pracovných úspechov, nech sa ti úrazy<br />
vyhýbajú a elán neopúšťa.<br />
ĎALŠÍ<br />
ŠESŤDESIATNIK<br />
NA LS JOVSA<br />
Ani sa mi nechce veriť, že Milan pracuje<br />
v našej firme už 25 rokov. Z našej HÚLkarskej<br />
partie je momentálne najmladší a druhý<br />
najkrajší. Keď som prišiel do firmy, pracovalo<br />
nás na oddelení osem. Milan bol v tom čase<br />
(1998) už zabehaným pracovníkom. Aký bol<br />
jeho príbeh?<br />
Po štúdiu na Lesníckej strednej škole<br />
v Prešove ho pre odklad vojny čakalo „šúľanie“<br />
cigariet v tabačke v Spišskej Belej. Strávil<br />
tam rok a narukoval.<br />
Martin Béreš, technik LS Jovsa,<br />
OZ Kamenica nad Cirochou, (text)<br />
Čas neúprosne beží a na našej lesnej správe<br />
pribudol 60 ročný jubilant Eduard Tkáč.<br />
Pochádza z lesníckej rodiny a prvé skúsenosti<br />
s lesníckou praxou získal od svojho otca. Po<br />
absolvovaní SLTŠ v Prešove krátko pracoval<br />
v Štátnych lesoch. Potom však musel nastúpiť<br />
na základnú vojenskú službu. Po jej skončení<br />
8. októbra 1982 nastúpil do VLM na pozíciu<br />
vedúceho lesného obvodu Kusín na Lesnej<br />
správe Jovsa, kde pracuje dodnes.<br />
V osemdesiatych rokoch bola LS Jovsa<br />
správou s prevažne prebierkovými úlohami,<br />
čo sa týkalo aj jeho úseku. Prípravy<br />
na vyznačovanie prebierok – plnenie fliaš<br />
od octu správne rozriedenou farbou určenou<br />
na jednotlivé roky podľa nariadenia<br />
pre kontrolu, vata a gáza, nezriedka farebné<br />
prsty a nohavice sú úsmevnou spomienkou.<br />
V deväťdesiatych rokoch taktiež pokračoval<br />
vo vyznačovaní, ale pre zmenu už<br />
prípravných a presvetľovacích rubov, aby po<br />
roku 2000 začal s uvoľňovaním prirodzeného<br />
zmladenia. V tejto činnosti prakticky pokračuje<br />
dodnes, aj keď ho už pomaly dobiehajú<br />
výchovné zásahy v porastoch, ktoré boli<br />
Náš drahý oslávenec, do ďalších rokov života<br />
ti prajeme veľa zdravia, šťastia, síl a rodinnej<br />
pohody, aby si sa aj naďalej mohol venovať<br />
záhrade a vareniu, ktoré sa stali tvojou obľúbenou<br />
činnosťou.<br />
JÁN KREMPASKÝ<br />
S DVOMA PÄŤKAMI<br />
Ing. Peter Pružinský, lesník<br />
LS Ľubica, OZ Kežmarok<br />
Práve v tomto období oslavuje 55. narodeniny<br />
náš kolega Janko Krempaský. Celý<br />
profesijný život spojil s prácou lesníka vo<br />
Vojenských lesoch a majetkoch. Hneď po absolvovaní<br />
Strednej lesníckej technickej školy<br />
v Prešove nastúpil v roku 1984 ako praktikant<br />
na LS Ľubica. Po skončení základnej<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
21
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
vojenskej služby sa na LS Podolínec ujal<br />
funkcie lesníka na LO Peklo. V roku 1992<br />
prešiel na LS Ľubica, kde pôsobí dodnes.<br />
Jano pochádza v lesníckej rodiny a je už<br />
treťou generáciou lesníkov, ktorá pôsobí vo<br />
VLM. Náš kolega je popri svojej práci aj veľmi<br />
vášnivým poľovníkom a uznávaným preparátorom.<br />
Vďaka jeho koníčkom a šikovnosti<br />
obdivuje našu lesnú správu každý jej<br />
návštevník. Okrem toho Janko pôsobí aj vo<br />
verejnom živote, kde zastáva úlohu poslanca<br />
v obci Ľubica a taktiež sa venuje aj našim najmenším,<br />
najmä v materských škôlkach ako<br />
lesný pedagóg, kde robí dobré meno lesníctvu.<br />
Vyštudoval lesnícku školu v Prešove a po<br />
jej ukončení v auguste 1981 nastúpil do Vojenských<br />
lesov a majetkov na LS Kamienka.<br />
Po vojenčine sa vrátil späť na južnú stranu<br />
Vihorlatu na LS Jovsa, kde pôsobí dodnes<br />
ako technik na lesnej správe. Pracuje zodpovedne<br />
a vždy podá pomocnú ruku svojim<br />
mladším kolegom, ktorým dáva dobrý príklad.<br />
Pri práci využíva svoje odborné vedomosti,<br />
ale aj dlhoročné skúsenosti. Veď v auguste<br />
tohto roku oslávil krásnych 40 rokov<br />
práce vo VLM a koncom októbra aj životné<br />
jubileum 60 rokov. V kolektíve je obľúbeným<br />
zabávačom a neraz nás pri posedeniach sprevádzal<br />
hraním na gitare. Každodenné pochôdzky<br />
po lese sú preňho nielen obľúbenou<br />
činnosťou, ale aj povinnosťou, bez ktorej sa<br />
nezaobíde jeho denný rituál.<br />
K jeho krásnemu jubileu mu kolegovia z lesnej<br />
správy Jovsa želajú všetko najlepšie, nech<br />
sa mu splnia všetky jeho sny a priania.<br />
Jozef pochádza z Kamenice nad Cirochou,<br />
dediny ležiacej pod pohorím Vihorlatských<br />
vrchov. Vzťah k lesu získal vďaka<br />
svojmu otcovi Štefanovi, ktorý pracoval vo<br />
vojenských lesoch celý svoj profesijný život<br />
ako lesník a neskôr ako správca lesnej správy<br />
Kamenica. Otec svojmu synovi vštepoval<br />
lásku k prírode, k zvieratám voľne žijúcim<br />
v tomto kraji. Spolu v týchto lesoch strávili<br />
veľa času, prešli mnoho kilometrov lesnými<br />
cestami.<br />
Aj vďaka tomu sa Jozef rozhodol študovať<br />
na Strednej lesníckej technickej škole v Prešove.<br />
Do Vojenských lesov nastúpil v roku<br />
1986. Jeho prvým pôsobiskom bolo polesie<br />
Zemplínske Hámre. Tam pôsobil ako vedúci<br />
lesného obvodu Beľanské kraje. Zemplínske<br />
Hámre je dedinka pod Sninským kameňom,<br />
z ktorého je nádherný výhľad na<br />
Morské oko, okolité dediny a mestá, dokonca<br />
je z neho dovidieť na hranicu s Ukrajinou<br />
a značnú časť vojenských lesov. Je to najvýchodnejší<br />
kút Vojenských lesov SR.<br />
Od roku 1999 Jozef nastúpil ako vedúci<br />
lesného obvodu Strupaňová na polesí Kamenica,<br />
kde pracuje až doteraz.<br />
Tých tridsaťpäť rokov nebolo ľahkých.<br />
Na začiatku lesník pracoval takmer výlučne<br />
v teréne. Dopravným prostriedkom boli jeho<br />
vlastné nohy, spoločníkom lesnícka brašna<br />
a strechou holé nebo nad hlavou. Povinností<br />
a úloh bolo mnoho, aj vďaka mladému kolektívu<br />
ich zvládol dobre. V porovnaní s kolegami<br />
mal na starosti aj lesnú škôlku. Jozef<br />
stále patrí k dobrým lesníkom, môže byť príkladom<br />
aj mladším kolegom. Stojí tiež za<br />
spomenutie, že je dlhé roky aktívnym funkcionárom<br />
odborového hnutia.<br />
Janko náš, prajeme ti všetko najlepšie k tvojmu<br />
životnému jubileu, nech sa tebe a tvojej<br />
rodine darí. Lovu zdar.<br />
NÁŠ JUBILANT<br />
MARTIN BÉREŠ<br />
LESNÍK<br />
Z LS KAMIENKA<br />
JOZEF SNINČÁK<br />
ODPRACOVAL<br />
35 ROKOV VO VLM<br />
Eduard Tkáč, lesník LS Jovsa, OZ<br />
Kamenica nad Cirochou, (text)<br />
Ján Brezáni, polesný LS Kamienka,<br />
OZ Kamenica nad Cirochou<br />
Čas plynie a v októbri tohto roku oslávil<br />
šesťdesiatku aj Martin Béreš, technik na lesnej<br />
správe Jovsa. Náš jubilant sa narodil 29.<br />
októbra 1961 v Humennom - síce v meste, avšak<br />
vždy inklinoval k horám a k lesu. Stali sa<br />
zmyslom jeho života.<br />
Každý z nás má svoje plány a ciele, ktoré<br />
si v živote vytýčil a smeruje úsilie k tomu,<br />
aby ich dosiahol. Čím viac úloh v živote plníme,<br />
tým menej si stačíme uvedomovať,<br />
ako rýchlo sa nám skracuje čas na dosiahnutie<br />
toho, čo sme ešte nestihli.<br />
Je to už 35 rokov, keď náš kolega a kamarát<br />
Jozef Sninčák začal pracovať vo Vojenských<br />
lesoch, odštepný závod Kamenica nad<br />
Cirochou.<br />
22 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
Medzi jeho obľúbené koníčky patril dlhé<br />
roky futbal. V mladosti sa mu venoval aktívne,<br />
neskôr ako funkcionár miestneho futbalového<br />
klubu, dokonca v ňom určité obdobie<br />
vykonával funkciu prezidenta.<br />
Jozef, v mene všetkých kolegov sa ti chcem<br />
poďakovať za vykonanú prácu a do ďalších rokov<br />
ti želám najmä veľa zdravia, životného<br />
optimizmu, pracovného elánu a rodinnej pohody.<br />
JEDEN Z NÁS –<br />
MICHAL RUŠIN<br />
kolektív zamestnancov LS Ľubica, OZ Kežmarok<br />
Pred 60 rokmi, 27. augusta 1961, sa v Kežmarku<br />
narodil Michal Rušin. Po skončení<br />
základnej školy a vyučení za vodoinštalatéra<br />
pracoval v okresnom stavebnom podniku.<br />
ŠTEFAN<br />
JABLONICKÝ<br />
OSLAVUJE<br />
PÄŤDESIATKU<br />
Tomáš Macek, lesník LS<br />
Mikulášov, OZ Malacky<br />
Tento rok 24. mája oslávil životné jubileum<br />
náš spolupracovník Štefan Jablonický.<br />
Býva na dedine vo Vlkovciach, kde mu<br />
učaroval les. V roku 1991 nastúpil do Vojenským<br />
lesov a majetkov SR ako kočiš. S koňmi<br />
pracoval až do roku 1996. Potom pôsobil ako<br />
piliar a po pracovnom úraze bol zamestnaný<br />
na ústredni OZ Kežmarok. Po reorganizácii<br />
v roku 2003 prešiel na LS Ľubica ako vrátnik<br />
a strážnik, čo robí dodnes.<br />
Želáme mu k životnému a pracovnému jubileu<br />
veľa zdravia.<br />
JÁN SLÚKA JE<br />
U NÁS UŽ 40 ROKOV<br />
V mene kolektívu pracovníkov Správy lesov<br />
Pliešovce chcem zablahoželať nášmu kolegovi<br />
k jeho významnému jubileu a popriať mu do<br />
ďalšieho života veľa zdravia a pohody.<br />
JEDEN Z NÁS<br />
- JAROSLAV<br />
TRN MÁ 55<br />
Eduard Plučinský<br />
technik správy LS Ľubica,<br />
OZ Kežmarok<br />
Jaroslav Trn nastúpil do Vojenských lesov<br />
a majetkov 2. januára 1990 na poľnohospodársku<br />
správu v Záľubici ako vodár – údržbár.<br />
Staral sa o správny chod vody na správe<br />
a najmä v živočíšne výrobe. Po reorganizácii<br />
správy si rozšíril vodičský preukaz.<br />
Po skončení základnej školy nastúpil na<br />
SOŠ pre lodnú dopravu. Vyštudovaný lodník<br />
nastúpil na 18 mesiacov na základnú vojenskú<br />
službu. Jeho prvé zamestnanie bolo<br />
na medzinárodnej lodi, kde zotrval do roku<br />
2011. Od 1. januára 2012 pracuje na LS Mikulášov<br />
ako robotník. Medzi jeho záľuby patria<br />
poľovníctvo, rybárstvo a chov exotického<br />
vtáctva.<br />
Štefanovi chcem v mene všetkých zamestnancov<br />
LS Mikulášov zaželať k životnému jubileu<br />
veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.<br />
Štefan Raniak, lesník SL Pliešovce<br />
Náš kolega Ján Slúka je aktuálne najstarším<br />
THP pracovníkom na SL Pliešovce. Jubileum<br />
40 rokov od prvého nástupu do zamestnania<br />
vo VLM hovorí za všetko. Takmer celý<br />
profesionálny život prežil na LS Vidov Vrch,<br />
na lesníckom obvode Medveďov vrch. Jeho<br />
prístup k pracovným povinnostiam bol vždy<br />
príkladný. Keď sa človek znalý lesníckeho remesla<br />
prejde po spomínanom lesnom obvode,<br />
musí mu byť hneď jasné, že tam hospodári<br />
lesník, ktorému na robote záleží. Jano<br />
venoval povolaniu lesníka významnú časť<br />
svojho života.<br />
Náš Jarda je chlap, na ktorého sa dá spoľahnúť,<br />
ochotný pomôcť iným a urobiť všetko,<br />
čo je v jeho silách. Má mierumilovnú povahu,<br />
nedokáže sa nahnevať a keď, tak len na<br />
chvíľu. Keď treba, je z neho pracovník lesnej<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
23
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
škôlky, zvárač, strojník stavebných strojov<br />
alebo traktorista. Jeho univerzálnosť je pre<br />
správu prínosom a výhodou.<br />
Milý Jarda, k tvojmu krásnemu životnému<br />
jubileu 55 rokov ti želáme pevné zdravie, aby<br />
sme sa mohli ešte dlho stretávať nielen v práci,<br />
ale aj v bežnom živote. To ti prajú tvoji spolupracovníci<br />
z LS Ľubica.<br />
VINCENT MEGELA<br />
ODIŠIEL DO<br />
DÔCHODKU<br />
MARIÁN VATAHA –<br />
ŽIVOTNÉ JUBILEUM<br />
60 ROKOV<br />
Ing. Jozef Benej, vedúci EO<br />
OZ Kamenica nad Cirochou<br />
V júni tohto roku oslávil krásne životné<br />
jubileum 60 rokov Marián Vataha, náš dlhoročný<br />
kolega na ústredí odštepného závodu<br />
v Kamenici nad Cirochou.<br />
Ako rodákovi z Kamenice nad Cirochou<br />
mu bola práca vo Vojenských lesoch asi osudom.<br />
Už ako chlapec sa rád hrával vo vagónikoch<br />
úzkokoľajnej železnice, ktorá zvážala<br />
drevo spod Vihorlatu až na stanicu v Kamenici<br />
nad Cirochou. A keď skončil strednú<br />
ekonomickú školu, prvýkrát nastúpil v roku<br />
1980 ako robotník – technik na odštepný závod<br />
vo svojom rodisku. Po vojenčine sa hneď<br />
vrátil ako technicko-hospodársky pracovník,<br />
samostatný referent zásobovania na stavebnej<br />
správe v Kamenici nad Cirochou. Po roku<br />
si dal s lesmi prestávku a odišiel pracovať na<br />
Okresný priemyselný podnik do Humenného<br />
a neskôr skúsil aj prácu v Chemlone Humenné.<br />
Keď ho prestalo baviť brázdenie Československa<br />
na Avii ako zásobovač, vrátil sa<br />
naspäť v roku 1987 do VLM a ostal im verný<br />
až doteraz. Odvtedy mu je súdená funkcia<br />
ekonóma – najprv na stavebnej správe, potom<br />
na lesnej správe v Kamienke a od roku<br />
2004 sme spolu prešli na ekonomické oddelenie<br />
na ústredie závodu v Kamenici nad Cirochou.<br />
Čas nebadane plynie a zrazu je z Mariána<br />
náš služobne najstarší kolega na závode.<br />
So svojimi skúsenosťami sa však neváha podeliť<br />
aj s novými mladými kolegami, veď si<br />
prešiel zavádzaním výpočtovej techniky aj<br />
nových programov do vojenských lesov od<br />
samého začiatku. Počítače mu ostali stále ako<br />
záľuba a nemá žiadne problémy ani pri zavádzaní<br />
nových programov. V súčasnosti sa venuje<br />
predovšetkým evidencii majetku a tvorbe<br />
rôznych rozborov. Aj na to hubárčenie už<br />
ostáva akosi menej času, ale keď sa dá, rád sa<br />
vracia na svoje niekdajšie pôsobisko na lesnej<br />
správe v Kamienke.<br />
Marián, dovoľ, aby som ti v mene kolegov zaželal<br />
najmä veľa zdravia, spokojnosti v rodine<br />
a mnoho trpezlivosti s nami na pracovisku.<br />
Ing. Miloš Labanc, lesník LS Jovsa,<br />
OZ Kamenica nad Cirochou, (text)<br />
Prešiel už veľmi dlhý čas od chvíle, keď do<br />
VLM SR nastúpil náš kolega Vinco. V roku<br />
1977 ukončil štúdium na Strednej lesníckej<br />
technickej škole v Prešove a následne nastúpil<br />
na Lesnú správu Jovsa na absolventskú<br />
prax. Po absolvovaní základnej vojenskej<br />
služby sa vrátil ako lesník na polesie Poruba,<br />
lesný obvod Letovisko, kde pôsobil až do<br />
30. júna <strong>2021</strong>, keď odišiel do dôchodku. Od<br />
nástupu do VLM SR až do súčasnosti pôsobil<br />
na tom istom mieste, iba s tým rozdielom,<br />
že lesný obvod Letovisko je v súčasnosti lesný<br />
obvod Vihorlat. Začínal prevažne s prvými<br />
prebierkami a skončil dorubmi. Počas pôsobenia<br />
v lese, ktoré trvalo niekoľko desaťročí,<br />
odovzdal svoje bohaté skúsenosti a poznatky<br />
mladším kolegom. Tohto roku 21. septembra<br />
oslávil Vinco krásnych 63 rokov.<br />
Pri príležitosti životného jubilea by som chcel<br />
Vincovi v mene vedenia odštepného závodu<br />
a všetkých spolupracovníkov poďakovať za<br />
jeho dlhoročné úsilie a prácu a zaželať mu do<br />
ďalších rokov veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej<br />
pohody.<br />
S Mariánom som sa prvýkrát stretol, keď<br />
som nastúpil ako mladé ucho - lesník na Lesnú<br />
správu Kamienka v roku 2001. V tom čase<br />
tam pôsobil ako ekonóm lesnej správy, takže<br />
sme sa stretávali takmer denne a najmä<br />
mesačne pri mzdových uzávierkach, kde<br />
ma Marián upozorňoval na chyby, ktoré sa<br />
mi podarilo porobiť, a že ich bolo spočiatku<br />
veľa. Nikdy to však nebolo v zlom, keďže<br />
k vtipom a obľúbeným fígľom nemal nikdy<br />
ďaleko. Marián bol už v tom čase dlhoročným<br />
zamestnancom.<br />
JEDEN<br />
Z NÁS<br />
CHÝBA<br />
12. októbra <strong>2021</strong> nás po zákernej chorobe<br />
opustil bývalý zamestnanec Ferko Bukovský.<br />
Pracoval na stavebnej správe, neskôr na dopravno-mechanizačnej<br />
správe a od roku 2004<br />
na správe LS Ľubica. Česť jeho pamiatke.<br />
Kolegovia VLM SR<br />
24 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
BLAHOŽELÁME KOLEGOM<br />
MÁJ<br />
JÚN<br />
SEPTEMBER<br />
Vincent Megela<br />
lesník LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cir.<br />
– odchod do dôchodku<br />
Eduard Tkáč<br />
lesník LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cir.<br />
- životné jubileum 60 rokov<br />
Marián Vataha<br />
samostatný referent ekonomického<br />
oddelenia OZ Kamenica nad Cir. –<br />
životné jubileum 60 rokov<br />
JÚL<br />
Vlastimil Pľuta<br />
robotník DSS Kamenica n/C<br />
– pracovné jubileum 30 rokov vo VLM<br />
Jozef Sninčák<br />
lesník LS Kamienka, OZ Kamenica nad Cir.<br />
– pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />
Pavol Tomala st.<br />
vedúci LS Tichý Potok, OZ Kežmarok -<br />
pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />
OKTÓBER<br />
Ing. Marián Hojdan<br />
vedúci OLV OZ Kamenica nad Cir. –<br />
životné jubileum 55 rokov<br />
Ján Slúka st.<br />
lesník SL Pliešovce - pracovné jubileum<br />
40 rokov vo VLM<br />
Peter Hojdan<br />
robotník LS Kamienka, OZ Kamenica nad Cir.<br />
- pracovné jubileum 30 rokov vo VLM<br />
Ing. Katarína Lacová<br />
samostatný referent odd. výroby OZ<br />
Malacky - životné jubileum 55 rokov<br />
Alojz Valla<br />
robotník LS Mikulášov, OZ Malacky<br />
- životné jubileum 60 rokov<br />
Martin Béreš<br />
vedúci polesia LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cir.<br />
– životné jubileum 60 rokov<br />
Štefan Jablonický<br />
robotník LS Mikulášov, OZ Malacky<br />
- životné jubileum 50 rokov<br />
Dušan Holič<br />
lesník LS Jablonové, OZ Malacky<br />
- životné jubileum 60 rokov<br />
Anna Stančíková<br />
upratovačka, SL Pliešovce - pracovné<br />
jubileum 35 rokov vo VLM<br />
Jozef Kapolka<br />
robotník, OZ Kežmarok<br />
- pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />
Milan Rak<br />
samostatný odborný referent HUL, OZ<br />
Kežmarok - pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />
AUGUST<br />
Jaroslav Trn<br />
robotník LS Ľubica, OZ Kežmarok -<br />
životné jubileum 55 rokov života<br />
Ján Krempaský<br />
lesník LS Ľubica, OZ Kežmarok -<br />
životné jubileum 55 rokov<br />
Martin Béreš<br />
vedúci polesia LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cir.<br />
– pracovné jubileum 40 rokov vo VLM<br />
Michal Rušin<br />
robotník, LS Ľubica, OZ Kežmarok<br />
- pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />
Michal Rušin<br />
robotník, LS Ľubica, OZ Kežmarok<br />
- životné jubileum 60 rokov<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
25
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
NA PODUJATIACH<br />
VOJENSKÝ LETOFEST <strong>2021</strong><br />
SA PODARILO PRE PÄŤ<br />
NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ<br />
VYZBIERAŤ 35 729 eur<br />
Počas série piatich letných podujatí Vojenský LetoFest <strong>2021</strong>, ktoré pre verejnosť v uplynulých<br />
týždňoch pripravilo Ministerstvo obrany SR, sa pre viaceré neziskové organizácie<br />
a občianske združenia podarilo vyzbierať 35 729 eur. Prostriedky pre zbierku boli na<br />
podujatiach získavané prostredníctvom predaja tričiek s originálnou vojenskou tematikou,<br />
či benefičnou dražbou športového vybavenia viacerých športovcov z <strong>Vojenské</strong>ho<br />
športového centra DUKLA Banská Bystrica. Finančným príspevkom podporili zbierku<br />
tiež rezortné spoločnosti.<br />
„Som veľmi rád, že okrem stretnutí a diskusií<br />
s príslušníkmi ozbrojených síl, zábavy<br />
a hudobných vystúpení sa nám v rámci Vojenských<br />
LetoFestov podarilo spoločne s verejnosťou<br />
podporiť dobrú vec a pomôcť tak organizáciám,<br />
ktoré odhodlane venujú svoj čas ľuďom<br />
s rôznymi ťažkosťami. Aj tu sa ukázala schopnosť<br />
našej spoločnosti zomknúť sa v prospech<br />
solidarity a nezištnej pomoci, za čo som všetkým<br />
úprimne vďačný,“ povedal minister obrany<br />
SR Jaroslav Naď.<br />
svoje zastúpenie Organizácia muskulárnych<br />
dystrofikov v SR, pre tú sa podarilo získať<br />
2 021 eur. Občianske združenie Margarétka si<br />
z Banskej Štiavnice odnieslo 2 270 eur. V Piešťanoch<br />
sa pre OZ Slniečko na ceste vyzbieralo<br />
3 314 eur.<br />
Sumou 1 000 eur pre každú neziskovú organizáciu,<br />
či občianske združenie prispeli tiež<br />
rezortné spoločnosti - <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />
SR, š. p., Letecké opravovne Trenčín, a.<br />
s., KONŠTRUKTA – Defence, a. s., ZVS Holding,<br />
a. s., ZTS – Špeciál, a. s., čím do finančných<br />
zbierok poskytli celkovo 25 000 eur.<br />
Zdroj: www.mosr.sk<br />
Na každom z Vojenských LetoFestov <strong>2021</strong><br />
boli pripravené stánky s názvom „Podpor<br />
dobrú vec“, kde sa verejnosť mohla zapojiť<br />
do zbierky kúpou trička s originálnou vojenskou<br />
tematikou alebo prispieť v rámci benefičnej<br />
dražby. Na Zemplínskej sa takto podarilo<br />
pre Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska<br />
vyzbierať 1 916 eur. Občianskemu združeniu<br />
Svetielko nádeje v Banskej Bystrici putovalo<br />
1 208 eur. V Liptovskom Mikuláši mala<br />
26 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
AKTUÁLNE PROBLÉMY<br />
V OCHRANE LESA<br />
- 30. ROČNÍK<br />
MEDZINÁRODNEJ<br />
KONFERENCIE<br />
Vlani sa na Slovensku náhodnou ťažbou spracovalo vyše 3,5 milióna m 3 drevnej hmoty,<br />
najvýznamnejším škodcom bol lykožrút smrekový. Aj tieto informácie odzneli na jubilejnom<br />
30. ročníku medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa <strong>2021</strong>.<br />
Pripravilo ju Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen – Lesnícka<br />
ochranárska služba ako hlavný organizátor v dňoch 7. – 8. októbra.<br />
Ing. Štefan Rak, riaditeľ<br />
OZ Kamenica nad Cirochou<br />
Na podujatí v Starom Smokovci vo Vysokých<br />
Tatrách sa zišlo 120 účastníkov zo širokého<br />
okruhu vlastníkov, obhospodarovateľov<br />
a užívateľov lesa, odborných lesných hospodárov,<br />
pracovníkov odbornej štátnej správy<br />
a rôznych lesníckych inštitúcií.<br />
Cieľom konferencie bolo poskytnúť aktuálne<br />
informácie o problémoch ochrany lesa tak,<br />
ako ich registrovala sekcia lesného hospodárstva<br />
a spracovania dreva MPRV SR a LOS Banská<br />
Štiavnica. Prezentácie prednášajúci venovali<br />
najmä zdravotnému stavu smrečín a borín<br />
a opatreniam na ich ochranu, premnoženiu<br />
podkôrneho hmyzu a škodám spôsobeným<br />
zverou, výskytu nepôvodných organizmov<br />
v lesoch. Takisto boli prezentované výsledky<br />
a riešenia rôznych výskumných projektov.<br />
Odznelo tiež konštatovanie, že v roku<br />
2020 sa na Slovensku náhodnou ťažbou<br />
spracovalo 3,53 mil. m3 drevnej hmoty, čo<br />
tvorilo 46,3 % z celkovej vykonanej ťažby.<br />
Zo škodlivých činiteľov boli najvýznamnejší<br />
lykožrút smrekový – 1,6 mil. m3, vietor<br />
1,2 mil. m3, čo spolu tvorilo až 82 %<br />
všetkej vykonanej náhodnej ťažby.<br />
Zaujala aj prednáška o škodlivých činiteľoch<br />
na dominantnej drevine v našich lesoch,<br />
buku.<br />
Aj keď buk zatiaľ nemá takých významných<br />
podkôrnych alebo drevokazných<br />
škodcov ako smrek, vzhľadom na postupné<br />
zmeny klimatických podmienok (otepľovanie,<br />
výrazné suché obdobia) vznikajú<br />
čoraz lepšie podmienky pre množenie<br />
škodcov, ktorí doposiaľ neboli významní.<br />
Najpočetnejším podkôrnym druhom na<br />
buku je lykožrút bukový, v posledných rokoch<br />
výrazne stúpa početnosť hlásení evidovaných<br />
LOS.<br />
Najúčinnejšie opatrenie proti premnoženiu<br />
podkôrneho hmyzu je stále rýchle spracovanie<br />
alebo asanácia napadnutých stromov,<br />
na čom sa jednoznačne zhodli všetci<br />
zúčastnení odborníci.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
27
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
OSLAVY 20. VÝROČIA LESNEJ<br />
PEDAGOGIKY VYVRCHOLILI<br />
MEDZINÁRODNOU<br />
KONFERENCIOU<br />
Druhý deň konferencie bol zameraný na<br />
exkurziu a zážitkové sprevádzanie s aktivitami<br />
lesnej pedagogiky v Lesníckom arboréte<br />
Kysihýbel pri Banskej Štiavnici. Ide o prírodný<br />
objekt v správe Národného lesníckeho<br />
centra, v ktorom sa spája lesníctvo s vedou<br />
i kultúrou. Slúži aj na účely vzdelávania<br />
v prírode a osvetovú činnosť.<br />
Jeden z najdôležitejších záverov konferencie<br />
je poznatok o potrebe vypracovať novú<br />
koncepciu rozvoja lesnej pedagogiky na obdobie<br />
rokov 2022 – 2030 a potreba spolupráce<br />
lesníckych inštitúcií navzájom, ale i pedagógov<br />
a ďalších zainteresovaných z oblasti<br />
životného prostredia a školstva na Slovensku.<br />
Les je jedinečné miesto na výchovu i vzdelávanie. Už 20 rokov organizujú lesníci aktivity<br />
a projekty lesnej pedagogiky pre rôzne cieľové skupiny. Ako súčasť environmentálnej<br />
výchovy lesná pedagogika učí o lesnom ekosystéme a vychováva k trvalo udržateľnému<br />
spôsobu života na príklade lesa. Vyvrcholením osláv okrúhleho jubilea bola medzinárodná<br />
konferencia s názvom 20 Rokov lesnej pedagogiky na Slovensku. Pod záštitou ministra<br />
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ju usporiadali 23.- 24. septembra <strong>2021</strong> na pôde<br />
Technickej univerzity vo Zvolene a v Lesníckom arboréte Kysihýbel pri Banskej Štiavnici.<br />
Ing. Veronika Jaloviarová, Národné<br />
lesnícke centrum – Ústav lesníckeho<br />
poradenstva a vzdelávania Zvolen<br />
OCENENIE PRE<br />
NAJLEPŠÍCH<br />
Najdôležitejšou súčasťou lesnej pedagogiky<br />
sú lesní pedagógovia, ich osobné zanietenie<br />
pre túto prácu, ako aj jednotlivé lesnícke<br />
inštitúcie, ktoré svojimi aktivitami prispievajú<br />
k zvyšovaniu povedomia o význame lesov<br />
pre verejnosť. Preto sa Národné lesnícke<br />
centrum ako koordinátor lesnej pedagogiky<br />
na Slovensku rozhodlo pri príležitosti osláv<br />
20. výročia lesnej pedagogiky na Slovensku<br />
počas konferencie udeliť celkovo dve desiatky<br />
ocenení jednotlivcom a inštitúciám, ktoré<br />
sa zaslúžili o rozvoj lesnej pedagogiky na Slovensku.<br />
Ocenenie dostali lesné pedagogičky a pedagógovia:<br />
Eva Trnovská a Zdena Hudecová,<br />
Ľudmila Marušáková, Dana Chlpošová, Igor<br />
Viszlai starší, Peter Gróf, Igor Stavný, Milan<br />
Chudý, Jaroslava Vanyová, František Pisarčík<br />
(lesný sprievodca), lektorky vzdelávania kur-<br />
Medzinárodná konferencia reflektovala<br />
významné medzníky lesnej pedagogiky a 20<br />
ročné skúsenosti lesníkov v environmentálnom<br />
vzdelávaní. Prezentovala témy lesnej<br />
pedagogiky, environmentálnej gramotnosti<br />
a výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju.<br />
Pozvanie na konferenciu prijal Dirk Schmechel,<br />
predseda Siete lesníckych komunikátorov<br />
– podskupina Lesná pedagogika, organizačnej<br />
súčasti Organizácie pre výživu<br />
a poľnohospodárstvo pri OSN. Ďalšími hosťami<br />
boli lesní pedagógovia z Rakúska, Českej<br />
republiky, Slovenska, ako aj pedagógovia<br />
z materských, základných a stredných škôl.<br />
Počas konferencie odznelo 14 prezentácií z 20<br />
príspevkov, ktoré boli spracované v zborníku<br />
k medzinárodnej konferencii.<br />
OCENENIA PRE NAJLEPŠÍCH<br />
28 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
zov Lesná pedagogika a Učenie o lese - Dana<br />
Kollárová a Darina Výbohová<br />
Ocenené inštitúcie: Ministerstvo pôdohospodárstva<br />
a rozvoja vidieka Slovenskej<br />
republiky, Lesy Slovenskej republiky, š.p.,<br />
Štátne <strong>lesy</strong> Tatranského národného parku,<br />
Mestské <strong>lesy</strong> v Bratislave, Mestské <strong>lesy</strong> Košice,<br />
a.s. Mestské <strong>lesy</strong> Kremnica, s.r.o. Slovenská<br />
lesnícka komora, <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />
Slovenskej republiky, š.p., Stredná odborná<br />
škola lesnícka v Banskej Štiavnici.<br />
Slová uznania a poďakovania patria aj<br />
ďalším kolegom, lesným pedagógom. Každý<br />
z nich vykonáva poslanie lesného pedagóga<br />
s láskou a osobným nasadením.<br />
DARČEK PRE VŠETKÝCH<br />
Pekným momentom osláv dvadsiateho výročia<br />
lesnej pedagogiky na Slovensku je i vytvorenie<br />
odbornej publikácie. Je výsledkom<br />
autorského kolektívu certifikovaných lesných<br />
pedagógov zo štátnych i neštátnych lesníckych<br />
subjektov. Ide o publikáciu s názvom<br />
„Encyklopédia hier lesnej pedagogiky“, ktorá<br />
popisuje zážitkové hry lesnej pedagogiky od<br />
A po Z.<br />
Myšlienka vytvorenia takejto publikácie<br />
tlela v Ústave lesníckeho poradenstva a vzdelávania<br />
vo Zvolene niekoľko rokov. Počas<br />
medzinárodnej konferencie Encyklopédiu<br />
uviedli do života prečítaním vybranej hry<br />
s rozprávkovým názvom Popoluška. Posypanie<br />
Encyklopédie semienkami z lesa naznačovalo<br />
prianie, aby lesná pedagogika aj ďalej<br />
rástla a rozvíjala sa, keďže základ – semienko<br />
bolo pred 20 rokmi dobre uchytené a je predpoklad,<br />
že lesná pedagogika bude semienka<br />
poznania zasievať do účastníkov aktivít lesnej<br />
pedagogiky aj v budúcnosti.<br />
Lesná pedagogika je súčasťou environmentálnej<br />
výchovy na Slovensku od roku<br />
2001 a jej aktivitami lesníci komunikujú s verejnosťou,<br />
pozitívne prezentujú lesné hospodárstvo,<br />
prácu lesníka. Na Slovensku lesnú<br />
pedagogiku koordinuje Národné lesnícke<br />
centrum, ktoré realizuje pre lesníkov vzdelávací<br />
program Lesná pedagogika. Počas 20<br />
rokov bolo na Slovensku vyškolených 385<br />
certifikovaných lesných pedagógov, vznikla<br />
koncepcia lesnej pedagogiky, ochranná<br />
známka, webový portál www.lesnapedagogika.sk.<br />
V roku 2007 sa Slovensko stalo aktívnym<br />
členom Európskej siete lesných pedagógov<br />
i členom Podskupiny Lesná pedagogika<br />
pri Sieti lesníckych komunikátorov.<br />
Medzinárodnú konferenciu 20 rokov lesnej<br />
pedagogiky na Slovensku pripravilo Národné<br />
lesnícke centrum – Ústav lesníckeho<br />
poradenstva a vzdelávania Zvolen.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
29
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
HODNOTY KRAJINY<br />
ŽAKOVIEC –<br />
NÁUČNÝ CHODNÍK<br />
S POZOROVACOU<br />
VEŽOU<br />
Hodnoty krajiny Žakoviec je téma na objavovanie pestrosti života v malom katastri, ktorý<br />
je silne zasiahnutý intenzívnym poľnohospodárskym využívaním. Napriek tomu tu zostali<br />
fragmenty krajiny (lúk, lesa, rybníkov), ktoré sú veľmi príťažlivé pre vtáky, spojené s prítomnosťou<br />
mokradí.<br />
Anton Potaš, Správa Pieninského<br />
národného parku<br />
Cieľom snahy pri tvorbe náučného chodníka<br />
je vytvárať u žiakov, detí a širokej verejnosti<br />
trvalý pozitívny vzťah k prírode.<br />
Motivovať nielen žiakov, deti, ale aj dospelých<br />
a seniorov k prírodnému cíteniu. Deti<br />
si môžu v prírode preveriť, či získané vedomosti<br />
z hodín prvouky, prírodovedy, vlastivedy<br />
sú použiteľné a zhodné s vlastným<br />
pozorovaním. Overiť správnosť informácií<br />
o migrácii cez kataster Žakoviec. Takýto<br />
spôsob poznávania povedie žiakov k vhodnému<br />
správaniu počas pozorovania. Zážitky<br />
a dokonca i zábava, to sú nové hlbšie kamarátstva<br />
v komunitách.<br />
Náučný chodník prepája Základnú školu<br />
v Žakovciach s pozorovacou vežou. Súčasťou<br />
projektu sú informačné tabule, vytvorenie<br />
vlastného učebného materiálu v elektronickej<br />
forme, ktorý zahŕňa aj výsledky pozorovaní.<br />
Zlepšenie vnemov, zážitkov a samotných<br />
pozorovaní posilňuje pozorovacia veža.<br />
Tá umožňuje z dostatočnej výšky celkom nepozorovane<br />
poskytnúť záujemcom výhľad na<br />
najcennejšie časti v krajine: lúky, malý lesík<br />
a mokrade - Vrbovský rybník 3.<br />
Projekt je výsledkom práce PaedDr. Viery<br />
Bernátovej, riaditeľky štátnej neplnoorganizovanej<br />
ZŠ v Žakovciach, v spolupráci s Ing.<br />
Antonom Potašom, lesníkom Pieninského<br />
národného parku. Realizáciu projektu podporili:<br />
Nadácia Volkswagen Slovakia sumou<br />
2 500 eur v rámci grantového projektu „Projekty<br />
zamestnancov - Hodnoty krajiny Žakoviec“<br />
– náučný chodník s pozorovacou vežou,<br />
Obec Žakovce prispela sumou 771,55<br />
eur, <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky Podolínec poskytli<br />
reklamnú zmluvu na drevo v sume<br />
500 eur. Projekt bol ukončený 30. júna <strong>2021</strong>.<br />
Teraz si aj vy môžete prejsť náučný chodník<br />
a nájsť svoje „Hodnoty krajiny Žakoviec“: Variant<br />
1: peši od ZŠ Žakovce po vyznačenej trase<br />
(cez kopček) k Vrbovskému rybníku 3, alebo<br />
Variant 2: od Vrbova- reštaurácia Flipper<br />
po asfaltovej cestičke pomedzi rybníky k pozorovacej<br />
veži takisto k Vrbovskému rybníku 3.<br />
30 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
LETNÉ AKTIVITY<br />
LESNEJ PEDAGOGIKY<br />
Les svojou veľkosťou a mnohorakými priestormi poskytuje veľa príležitostí na spoznávanie, budovanie vzťahov a postojov, rozvoj motorických<br />
a manuálnych zručností človeka. Les je miesto, ktoré podnecuje fantáziu, umožňuje dotyk s prírodou a poskytuje priestor na<br />
mnohostranné zážitkové učenie.<br />
Lukáš Vataha Ing., vedúci LS<br />
Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />
vataha2@vlm.sk (text, foto - autor)<br />
Lesná pedagogika ako učenie o lese na<br />
príklade lesa je vhodným nástrojom výchovy,<br />
vzdelávania a osvety verejnosti. Je určená<br />
pre všetky vekové skupiny. Nepozná hranice<br />
a je tu pre všetkých, tak ako naše <strong>lesy</strong>. Je len<br />
na nás ľuďoch, ako budeme schopní zužitkovať<br />
všetky možnosti, ktoré nám poskytuje. Aj<br />
ja a kolega Ing. Martin Brezáni radi chodíme<br />
medzi deti a vzdelávame nielen detských poslucháčov<br />
počas vychádzok v lese alebo v parku,<br />
či dokonca s dobrými učebnými pomôckami<br />
priamo v triede. Preto sme sa rozhodli<br />
absolvovať kurz lesnej pedagogiky, pričom<br />
jednou z podmienok úspešného ukončenia je<br />
aj zorganizovať spoločnú „lesnú vychádzku“.<br />
Nakoľko zamestnanci OZ Kamenica nad<br />
Cirochou už dlhé roky spolupracujú s miestnou<br />
základnou školou, ale aj so základnými<br />
a materskými školami v našom okolí,<br />
o možnosti vyskúšať si byť lesným pedagógom<br />
a zorganizovať lesnú vychádzku pre žiakov<br />
nebola núdza. Hneď prvú sme pripravili<br />
pre žiakov siedmeho ročníka základnej školy<br />
v Kamenici nad Cirochou. Stretli sme sa 25.<br />
júna nezvyčajne v priestoroch odštepného závodu.<br />
Okrem krátkej exkurzie sme žiakom<br />
predstavili prácu lesníka, dôležitosť poľovníctva,<br />
ale zabavili sme sa aj pri kreslení spoločného<br />
obrázku.<br />
Druhú našu vychádzku sme absolvovali<br />
spolu so žiakmi 1. až 4. ročníka základnej<br />
školy Pugačevovej v Humennom. O spoluprácu<br />
pri dennom tábore nás poprosila jedna<br />
z učiteliek, ktorá je zároveň začínajúcou poľovníčkou.<br />
Aktivity prebiehali na školskom<br />
dvore a tento raz sme zapojili najmä zmysly<br />
žiakov. Okrem ukážok rôznych druhov stromov,<br />
ktoré sme spoznávali priamo v areáli<br />
školského dvora, a predvedenia druhov zveri<br />
a ich zvukových prejavov, sme deti zapojili aj<br />
do zberu a separácie odpadkov.<br />
Poslednú letnú akciu sme pripravili už na<br />
území našej lesnej správy v Kamienke. Tento<br />
raz k nám prišli žiaci zo základnej školy<br />
v Modrej nad Cirochou v rámci letnej školy.<br />
Spolu s nimi sme si spravili peknú prechádzku,<br />
na ktorej sme sa učili spoznávať stromy<br />
v našich lesoch. Zastavili sme sa aj v lesnej<br />
škôlke, kde sme si vysvetlili ako rastie strom<br />
už od semienka a vďaka zamestnancom VVS<br />
sme si mohli ukázať dar vody z našich lesov.<br />
V úpravni vody v Kamienke sa pripravuje<br />
voda pre 30 000 ľudí v blízkom okolí.<br />
Všetky deti si z našich stretnutí odniesli<br />
krásne zážitky a nové vedomosti nielen o prírode,<br />
stromoch zvieratách, ale aj o poľovníckych<br />
zvykoch, tradíciách a pozreli sa na prírodu<br />
okolo nás možno aspoň sčasti našimi<br />
očami. Videli nielen stromy a potôčiky, ktoré<br />
okolo nás žblnkotali svoje piesne, ale naučili<br />
sa, čo všetko nám príroda poskytuje a akým<br />
spôsobom jej náš dlh môžeme aspoň čiastočne<br />
splatiť.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2021</strong><br />
31