Vojenské lesy 2/2022
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XVI / 2 - <strong>2022</strong>
VOJENSKÉ<br />
LESY<br />
Časopis zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
2/<strong>2022</strong><br />
Ročník 16<br />
SLOVO NA ÚVOD<br />
ISSN 1338-3221<br />
VYDAVATEĽ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 101<br />
fax: 045/5306 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
REDAKCIA:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5306 122<br />
REDAKČNÁ RADA:<br />
Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />
Členovia:<br />
Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />
Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />
Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />
Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />
odborný garant pre strelectvo)<br />
Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />
odborný garant pre kynológiu)<br />
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />
ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o.<br />
NEPREDAJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
Vážené kolegyne, kolegovia, milí čitatelia,<br />
dovoľte mi, aby som sa vám prihovoril z pozície vedúceho oddelenia obchodu GR VLM SR,<br />
š. p. Na úvod by som sa chcel poďakovať môjmu predchodcovi Ing. Jozefovi Ivaničovi za odovzdané<br />
skúsenosti, vedomosti a cenné rady v tomto odvetví. Zároveň by som sa chcel poďakovať<br />
aj generálnemu riaditeľovi Ing. Jánovi Juricovi za prejavenú dôveru pri poverení do tejto<br />
zodpovednej funkcie v takých neistých časoch.<br />
V čase môjho nástupu do funkcie na jar roku 2021 ovplyvňovala spoločnosť a trh s drevom<br />
pandémia koronavírusu Covid-19. Toto neľahké obdobie sme spoločnými silami úspešne<br />
zvládli a na začiatku leta 2021 nastal na trhu s drevom nový impulz, keď bol zvýšený dopyt<br />
najmä po ihličnatých piliarskych výrezoch drevín smrek a jedľa. Ceny spomínaných drevín sa<br />
v priebehu pár mesiacov dostali z historického minima na ceny historicky najvyššie. Dopyt po<br />
týchto sortimentoch mal stúpajúcu tendenciu, pretože väčšina ihličnatých kalamít na Slovensku<br />
a EÚ bola spracovaná a ponuky na trhu s drevom boli podstatne nižšie. Na jeseň 2021 nastal<br />
mierny útlm v dopyte po týchto sortimentoch a oživenie prišlo znovu na jar <strong>2022</strong>.<br />
Aktuálne sme svedkami nastupujúceho útlmu v stavebníctve, ktoré prestalo nakupovať stavebné<br />
rezivo, čo priamo ovplyvňuje odber guľatiny spracovateľov od dodávateľov. Hlavným<br />
faktorom tejto recesie je prudko narastajúca inflácia v celej Európe a nástup súčasnej energetickej<br />
krízy, ktorá je spojená s ruskou agresiou na náš susedný štát – Ukrajinu. Hlavným dôvodom<br />
vzniku tejto energetickej krízy sú obavy z obmedzenia alebo úplného zastavenie dodávok<br />
ruského plynu do Európy, čo spôsobilo vysoký dopyt najmä po palivovom dreve. Občania<br />
sa potrebujú zásobiť drevom pred zimnou vykurovacou sezónou a mnohí ho nakupujú aj do<br />
zásoby z obavy pokračovania energetickej krízy. V dôsledku týchto skutočností rastú ceny aj<br />
menej kvalitného dreva, ktorého dopyt vysoko prevyšuje ponuku. Ceny sa rovnako ako pri<br />
ihličnatých piliarskych výrezoch v minulom roku vyšplhali na historické maximá. Podobná<br />
situácia na trhu s drevnou hmotou je aj v susedných štátoch.<br />
VLM SR poskytujú možnosť nákupu palivového dreva formou samovýroby v lesných porastoch<br />
zo zvyškov po ťažbe dreva. Za obdobie január až september <strong>2022</strong> tvoril objem dodávok<br />
palivového dreva cca 8 760 m 3 , najmä pre fyzické osoby, čo predstavuje cca 4 % z celkových<br />
dodávok dreva VLM SR š. p. Za rovnaké časové obdobie bolo dodaných aj cca 34 000 m 3<br />
drevnej biomasy pre energetiku alebo teplárenský priemysel. Aj v tejto neľahkej situácii sa<br />
VLM SR snažia zabezpečiť stabilitu a istotu pre svojich dlhodobých a zmluvných odberateľov.<br />
Na záver si želám pokračujúcu dobrú spoluprácu so všetkými zamestnancami štátneho<br />
podniku, odberateľmi dreva, dodávateľmi prác a služieb, lebo len spoločne môžeme prekonať<br />
tieto náročné obdobia a krízy.<br />
Lesu zdar • Ing. Ján Slúka,<br />
vedúci oddelenia obchodu GR VLM SR, š.p.<br />
2 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
OBSAH<br />
LESNÍCTVO<br />
POĽOVNÍCTVO<br />
A RYBÁRSTVO<br />
SPOLOČENSKÁ<br />
RUBRIKA<br />
Výstavba prístupovej cesty<br />
Peňažník – Vacková<br />
je úspešne ukončená .......................4<br />
Stavba prístupovej komunikácie<br />
„Rovná hora“ na stredisku Sklené ...........5<br />
Nová TATRA už jazdí<br />
po cestách aj v teréne .......................6<br />
Exkurzia kolegov<br />
z Lesov SR o. z. Semenoles ..................6<br />
Nová administratívna budova<br />
odštepného závodu Malacky ................7<br />
Použitie viacoperačných technológií<br />
v strmých lanovkových terénoch ............8<br />
Valné zhromaždenie<br />
Slovenskej lesníckej komory ................9<br />
Stav a prognóza sucha pre <strong>lesy</strong><br />
v správe VLM SR ..........................9<br />
Taxácia v roku <strong>2022</strong> .......................10<br />
Monitoring populácie vlka dravého na<br />
odštepnom závode Kežmarok ..............11<br />
Jelenia ruja <strong>2022</strong> ..........................12<br />
Minister Samuel Vlčan ocenil<br />
prácu poľovníkov .........................15<br />
KYNOLÓGIA<br />
Skúšky upotrebiteľnosti poľovných psov ....15<br />
STRELECTVO<br />
Elektromobilita vo VLM SR, š. p.<br />
v roku <strong>2022</strong> ..............................18<br />
Naj horár <strong>2022</strong>. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .19<br />
Blahoželáme kolegom .....................20<br />
Dajme ožiť spomienke na riaditeľa… .......24<br />
XVII. ročník Dňa svätého Huberta<br />
v Pliešovciach ............................25<br />
Jubilejný 10. poľovnícky deň ...............26<br />
Exkurzia kolegov z VLS ČR ................27<br />
Osem týždňov v pralese ...................28<br />
Medzinárodná výstava „Poľovníctvo<br />
a príroda <strong>2022</strong>“ ...........................30<br />
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Oživená lesná pedagogika vo VLM .........31<br />
Krásna dvojka Iside Prestige<br />
Tartaruga Gold 12/76 .....................16<br />
Východ slnka na Záhorí, LS Riadok, lokalita Medzi jarky, autor: Ing. Jozef Bittara<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
3
LESNÍCTVO<br />
VÝSTAVBA PRÍSTUPOVEJ<br />
CESTY PEŇAŽNÍK – VACKOVÁ<br />
JE ÚSPEŠNE UKONČENÁ<br />
Dobré sprístupnenie lesných porastov je dôležitým faktorom pri ich obhospodarovaní.<br />
Lesné cesty a zvážnice sú tepnami a žilami lesníckej prevádzky, zvyšujú dostupnosť<br />
k lesnému majetku, ktorý sa potom môže lepšie chrániť a využívať, ale aj obhospodarovať<br />
a organizačne riadiť s menšími nákladmi na približovanie a odvoz dreva. Nasadzovanie<br />
špeciálnych lesníckych odvozných súprav s nakladacím zariadením, skracovanie odvozných<br />
vzdialeností a zavádzanie nových technológií v ťažbe, približovaní a odvoze dreva<br />
sa nezaobíde bez výstavby lesných ciest a ďalšieho sprístupňovania odľahlých lesných<br />
komplexov. Takéto investície sú po niekoľkých rokoch návratné.<br />
sedlo medzi vrcholmi Vihorlat a Peňažník.<br />
Celková dĺžka úseku je 1 735,7 m. Na trase sú<br />
zriadené štyri odvozné miesta na sústreďovanie<br />
a nakládku dreva na dopravné prostriedky<br />
a tri výhybne. Cesta významným spôsobom<br />
zlepšuje prístupnosť a podmienky pre<br />
odvoz vyťaženého dreva a znižuje náklady na<br />
prepravu vyťaženej drevnej hmoty.<br />
Marián Hojdan Ing., vedúci<br />
oddelenia lesnej výroby,<br />
OZ Kamenica n/Cir.,<br />
hojdan@vlm.sk, (text, foto)<br />
Vybudovanie lesnej cesty je zdĺhavý a náročný<br />
proces, samotnej výstavbe predchádza<br />
príprava, ktorá sa začína potrebou lesníckej<br />
prevádzky. Na úplnom začiatku bola<br />
myšlienka, že predmetnú lesnú cestu potrebujeme<br />
pri plnení plánovaných hospodárskych<br />
úloh najmä pre zmenu doterajšieho<br />
smerovania odvozu drevnej hmoty z LO Vihorlat,<br />
Lesnej správy Jovsa na Hlavný sklad<br />
dreva a železničnú stanicu Kamenica nad<br />
Cirochou, ako aj pre zlepšenie organizačného<br />
riadenia vonkajšej prevádzky. Pred začiatkom<br />
samotnej stavby sme museli absolvovať<br />
predpísané právne úkony, medzi ktoré<br />
patrí vypracovanie projektovej dokumentácie,<br />
vyžiadanie vyjadrení dotknutých orgánov<br />
štátnej správy a samosprávy a vydanie<br />
stavebného povolenia príslušným stavebným<br />
orgánom, v našom prípade Stavebným úradom<br />
Ministerstva obrany SR Bratislava. Na<br />
základe právoplatného stavebného povolenia<br />
sa v júni r. <strong>2022</strong> začalo s výkonom samotných<br />
prác.<br />
Lesná cesta „Peňažník – Vacková“ sa nachádza<br />
vo Vojenskom obvode Valaškovce<br />
v k. ú. Valaškovce - sever a k. ú. Valaškovce -<br />
Juh, okres Humenné, na území spravovanom<br />
VLM SR š. p., o. z. Kamenica n/Cirochou.<br />
Bola vybudovaná ako lesná cesta 2. triedy<br />
v kategórii 2L – 4,0/30, t. j. ako jednopruhová<br />
obojsmerná lesná cesta so spevneným povrchom.<br />
Prepája južnú a severnú časť lokality<br />
Vihorlat - existujúce lesné cesty cez horské<br />
Všetky práce boli vykonané podľa schválenej<br />
projektovej dokumentácie. Postup prác<br />
pri výstavbe bol nasledovný: vytýčenie staveniska,<br />
odstránenie porastov a pňov, budovanie<br />
zemného telesa a odvodňovacích zariadení,<br />
položenie konštrukčných vrstiev, úprava<br />
krajníc a dokončovacie práce.<br />
Po vybudovaní je základná voľná šírka<br />
komunikácie 4,00 metra. Tvorí ju spevnený<br />
jazdný pruh so šírkou vozovky tri metre<br />
s konštrukciou vozovky pozostávajúcej<br />
z podkladových vrstiev a nestmelenej vrstvy<br />
zo štrkodrviny uloženej vo dvoch vrstvách<br />
hrúbky 50 mm a 250 mm a obojstranná<br />
nespevnená krajnica šírky 2 x 0,5 m. Trasa<br />
cesty je vedená v lesnom poraste, s ohľadom<br />
na minimálny zásah do krajiny, prevažne<br />
v odreze. Voda z povrchu vozovky je odvedená<br />
priečnym a pozdĺžnym sklonom do priľahlého<br />
terénu, resp. do otvorenej nespevnenej<br />
priekopy lichobežníkového tvaru. Pláň je<br />
odvodnená vyvedením do svahu. V celej dĺžke<br />
trasy prebieha ľavostranná priekopa, ktorá<br />
je na začiatku a konci úseku napojená na<br />
priekopy existujúcich lesných ciest. V trase<br />
je vybudovaných osem rúrových odľahčujúcich<br />
priepustov. Pravostranná priekopa je navrhnutá<br />
v úsekoch vedených v záreze a voda<br />
je odvádzaná do okolitého terénu vyvedením<br />
priekopy. Práce boli vykonané vlastnými zamestnancami<br />
a mechanizmami. Taktiež štrkodrvina<br />
na spevnenie jazdného pruhu vozovky<br />
a krajníc bola použitá z lomov Žilková<br />
a Jovsa, ktoré sú v správe a užívaní tunajšieho<br />
odštepného závodu.<br />
Dnes, už po úspešnom zrealizovaní projektu,<br />
môžeme konštatovať, že pôvodný zámer<br />
vybudovať lesnú cestu, ktorá prispeje<br />
k efektívnejšiemu a komfortnejšiemu lesníckemu<br />
obhospodarovaniu priľahlých lesných<br />
porastov aj za zhoršených klimatických podmienok,<br />
sa podarilo v plnej miere naplniť.<br />
Vybudovaná lesná cesta bude slúžiť aj nad rámec<br />
obhospodarovania lesov a organizačného<br />
riadenia na zabezpečenie ochrany pred<br />
požiarmi, poskytnutie zdravotnej pomoci<br />
a záchrany a taktiež pre potreby Ozbrojených<br />
síl Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia<br />
úloh obrany štátu.<br />
4 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
LESNÍCTVO<br />
STAVBA PRÍSTUPOVEJ<br />
KOMUNIKÁCIE „ROVNÁ HORA“<br />
NA STREDISKU SKLENÉ<br />
Tak ako po minulé roky, aj tohto roku sa na SL Pliešovce, stredisko Sklené, pokračovalo<br />
s budovaním novej lesnej dopravnej siete. Na rok <strong>2022</strong> bola naplánovaná stavba prístupovej<br />
komunikácie „Rovná hora“.<br />
Ing. Ján Kaplán, technik<br />
SL Pliešovce<br />
Trasa bola zo strany SL Pliešovce navrhnutá<br />
na jeseň 2021. Lesné porasty v lokalite Rovná<br />
hora sú čiastočne sprístupnené lesnými približovacími<br />
cestami bez akéhokoľvek odvodnenia.<br />
Povrch ciest je podmáčaný z dôvodu vysokej<br />
hladiny podzemnej vody a cesty sú veľmi<br />
ťažko zjazdné kolesovou technikou. Už po niekoľkých<br />
prejazdoch sa tvoria pomerne hlboké<br />
koľaje. Územie má rovinatý charakter, podložie<br />
tvoria kvartérne sedimenty zastúpené fluviálnymi<br />
hlinitými až piesčito-hlinitými štrkmi,<br />
ktoré sú značne podmáčané. Vegetáciu tvoria<br />
ihličnaté porasty s prevažným zastúpením<br />
smreka. Súčasný stav sprístupnenia lokality<br />
vylučuje operatívny výkon lesohospodárskych<br />
opatrení. Naposledy sa tento problém ukázal<br />
v roku 2021, keď najmä táto oblasť bola zasiahnutá<br />
veternou smršťou. Preto je nevyhnutné<br />
minimalizovať vývozné vzdialenosti PEŇ-OM<br />
budovaním nových odvozných ciest.<br />
Stavba sa nachádza v južnej časti Turčianskej<br />
kotliny, v južnej časti Diviackej pahorkatiny,<br />
severne od obce Sklené a juhozápadne od<br />
obce Horná Štubňa v lokalite Rovná hora. Začiatok<br />
prístupovej komunikácie sa napája na<br />
lesnú odvoznú cestu triedy 1L s asfaltovým<br />
krytom vozovky, ktorá je napojená cez miestnu<br />
komunikáciu v obci Sklené na verejnú komunikáciu<br />
III/2171. Koncom trasy sa cesta taktiež<br />
pripája na lesnú odvoznú cestu triedy 1L s asfaltovým<br />
krytom vozovky. Trasa cesty sa začína<br />
v nadmorskej výške 564 metrov n. m. a končí<br />
v nadmorskej výške 534 m. n. m., dĺžka trasy<br />
je 1 614 metrov. S ohľadom na už spomínaný<br />
charakter podložia bola navrhnutá hrúbka vozovky<br />
900 mm so spevnením geotextíliou a geomrežou,<br />
čo zabezpečilo stabilitu vozovky a jej<br />
požadovanú odolnosť proti tlaku.<br />
Zhotoviteľ vzišiel z procesu verejného obstarávania.<br />
Stavenisko bolo odovzdané 20. júna<br />
<strong>2022</strong> a prakticky hneď nasledujúci deň sa začali<br />
práce. V priebehu výstavby boli nasadené stavebné<br />
stroje v zložení grader, vibračný valec,<br />
traktorbaker, dva bagre a nákladné autá na dovoz<br />
kameniva. Konečné odovzdanie stavby prebehlo<br />
4. novembra s konštatovaním, že stavba<br />
bola vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou.<br />
Uvedením stavby do užívania sa<br />
sprístupnila pomerne rozsiahla časť lokality<br />
Rovná hora a vytvoril sa predpoklad na racionálne<br />
vyžívanie lesných porastov v zmysle trvalo<br />
udržateľného hospodárenia v lesoch. Projekt<br />
bol zrealizovaný z dotácií poskytovaných Ministerstvom<br />
obrany SR, za čo chceme zo strany<br />
Vojenských lesov a majetkov vyjadriť ministerstvu<br />
poďakovanie za podporu.<br />
Spomínané problémy pri sústreďovaní<br />
dreva sme sa preto rozhodli koncepčne riešiť<br />
výstavbou prístupovej komunikácie v parametroch<br />
triedy 1L 4,0/30 s technickými<br />
a funkčnými parametrami spĺňajúcimi požiadavky<br />
obhospodarovateľa lesa na jeho funkčné<br />
sprístupnenie. Vytvoria sa tak predpoklady pre<br />
efektívny výkon lesnej výroby, najmä v procese<br />
dopravy dreva, ako aj lesoochranárskej služby.<br />
VÝSTAVBA<br />
ZVÁŽNICA<br />
PRIEPUSŤ<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
5
LESNÍCTVO<br />
NOVÁ TATRA UŽ<br />
JAZDÍ PO CESTÁCH<br />
AJ V TERÉNE<br />
Tak to už v živote chodí. Starý, unavený,<br />
chorý, musí ustúpiť novému, mladému,<br />
plnému sily. Platí to v plnej miere aj pri<br />
autách.<br />
Ing. Štefan Rak, riaditeľ<br />
OZ Kamenica nad Cirochou<br />
Naša stará MAN-ka, ktorá roky poctivo<br />
jazdila od východu na západ, od severu na<br />
juh a späť a odviezla všetko možné a všetkým,<br />
už jednoducho nestíha. Čoraz častejšie<br />
poruchy a nákladnejšie opravy urýchlili<br />
rozhodnutie vypísať verejnú súťaž na nákup<br />
nového nákladného auta.<br />
Predmetom výberového konania bolo<br />
vybrať ekonomicky najvhodnejšiu ponuku<br />
na dodávku nového viacúčelového nákladného<br />
automobilu s výmenným systémom<br />
umožňujúcim zámenu viacerých typov<br />
nadstavieb na podvozku vozidla. Okrem<br />
trojstrannej sklápacej korby sme požadovali<br />
možnosť využitia nadstavieb, ktoré už<br />
vlastníme. Podmienkou bola kompatibilita<br />
so sypačovou nadstavbou SK-8 a čelným šípovým<br />
snežným pluhom Y6NR. Medzi ďalšie<br />
dôležité parametre patrili konfigurácia<br />
náprav 6x6, pohon všetkých kolies s vypínateľným<br />
pohonom riadenej nápravy, uzávierky<br />
diferenciálov, vzduchové pérovanie<br />
všetkých náprav a hnací agregát s minimálnym<br />
výkonom 350 kW vybavený motorovou<br />
brzdou. Samozrejme, záves na ťahanie<br />
a vývody pre brzdový, hydraulický a elektrický<br />
systém prívesu. Po vyhodnotení ponúk<br />
na základe objektívnych kritérií zvíťazila<br />
ponuka na dodávku nákladného auta<br />
od výrobcu TATRA, druhej najstaršej automobilky<br />
na svete.<br />
TATRA PHOENIX predstavuje spojenie<br />
výnimočného podvozku TATRA s modernou,<br />
pohodlnou a dostatočne priestornou<br />
kabínou a úsporným motorom PACCAR<br />
MX-13, ktorý spĺňa najprísnejšie požiadavky<br />
na emisie podľa normy EURO6. Vďaka<br />
vzduchovému odpruženiu všetkých náprav<br />
poskytuje vozidlo v porovnaní s autami<br />
s tuhými nápravami vysoký stupeň komfortu<br />
nielen pre vodiča, ale aj pre nesené<br />
nadstavby aj prepravovaný náklad. Vysoké<br />
užitočné zaťaženie a vyššie prepravné rýchlosti<br />
i v ťažkom teréne umožňujú previezť<br />
viac materiálu za kratší čas. Aj vďaka týmto<br />
kombináciám sa s TATROU dostaneme<br />
na miesta, ktoré sú pre väčšinu nákladných<br />
áut nedostupné.<br />
EXKURZIA KOLEGOV<br />
Z LESOV SR<br />
o. z. SEMENOLES<br />
Možnosti pestovania záhorskej borovice v podmienkach lesnej škôlky Jovsa – to bolo zameranie<br />
exkurzie vedúcich škôlkarskych stredísk odštepného závodu Semenoles, štátny<br />
podnik Lesy SR, na OZ Kamenica nad Cirochou.<br />
Ing. Miloš Labanc,<br />
lesník LS Jovsa,<br />
OZ Kamenica nad Cir.<br />
Ráno 10. augusta sme privítali kolegov<br />
zo Semenolesu na lesnej škôlke Jovsa. Úvodné<br />
slovo mal náš riaditeľ Ing. Štefan Rak a po<br />
ňom pokračoval vedúci oddelenia lesnej výroby<br />
Ing. Marián Hojdan, ktorý stručne opísal<br />
históriu o. z. Kamenica nad Cirochou<br />
a podal základné informácie o našom odštepnom<br />
závode. Nasledovala prehliadka lesnej<br />
škôlky, kde našich kolegov najviac zaujímalo<br />
pestovanie záhorskej borovice na južných<br />
svahoch Vihorlatu. Po skonče ní exkurzie lesnej<br />
škôlky a výmene poznatkov, ktorá obohatila<br />
obe strany, sme sa presunuli k budove<br />
lesnej správy Jovsa. Odtiaľ sme postupne<br />
pokračovali v exkurzii odštepným závodom,<br />
kde sme im postupne ukázali vývozné súpravy<br />
pri práci v prebierkových porastoch, prevádzkové<br />
zariadenie Nová Zalomka a budovu<br />
o. z. Kamenica nad Cirochou.<br />
Celý deň bol naplnený dobrou náladou,<br />
zmysluplnými rozhovormi a výmenou názorov<br />
a skúseností. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu<br />
a chceme zaželať našim kolegom zo Semenolesu<br />
veľa pracovných úspechov.<br />
Želám novej TATRE a jej posádkam veľa<br />
kilometrov bez porúch a nehôd, aby slúžila<br />
nám všetkým od Kamenice, cez Kežmarok<br />
a Pliešovce, až po Malacky, a vždy doviezla<br />
svoj náklad šťastne do cieľa.<br />
6 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
LESNÍCTVO<br />
NOVÁ ADMINISTRATÍVNA BUDOVA<br />
ODŠTEPNÉHO ZÁVODU MALACKY<br />
Po dlhoročných prípravách a nekonečných vybavovaniach sa tento rok začali stavebné<br />
práce na novej administratívnej budove odštepného závodu Malacky. Okrem ústredia závodu<br />
v nej bude aj sídlo lesnej správy Riadok.<br />
Ing. Jozef Bittara, riaditeľ o. z.<br />
Malacky, bittara@vlm.sk<br />
Ing. Katarína Lacová, oddelenie<br />
výroby o. z. Malacky,<br />
lacova@vlm.sk (fotografie)<br />
Úplne prvý nápad na výstavbu nového závodu<br />
v oblasti Červeného kríža prišiel v roku<br />
2007. Táto myšlienka sa však nerealizovala,<br />
keďže by bolo finančne náročné dotiahnuť<br />
prípojky potrebnej infraštruktúry z desať kilometrov<br />
vzdialených Malaciek. Okrem toho<br />
sa areál nachádza v chránenom území Mešterova<br />
lúka. V roku 2009 prišlo rozhodnutie<br />
postaviť náš nový závod na zelenej lúke ako<br />
2018. Následne v rokoch 2019 a 2020 sa zbierali<br />
stanoviská pre vydanie stavebného povolenia<br />
a zapracúvali sa pripomienky zo stanovísk<br />
k vydaniu stavebného povolenia do<br />
projektovej dokumentácie. Stavebné povolenie<br />
bolo napokon vydané v marci 2020.<br />
Prvý pokus o začatie stavby súbežne s odpredajom<br />
starej budovy nevyšiel a následne<br />
bolo prehodnotené aj technické vyhotovenie<br />
na drevostavbu. Samozrejme, proces vyjadrení<br />
k zmene pokračoval. Po dodaní všetkých<br />
stanovísk a odsúhlasení dotknutých orgánov<br />
a organizácií na uskutočnenie tejto zmeny<br />
sa prvé práce začali vo februári tohto roku.<br />
Naplno sa stavba rozbehla v júli a rástla ako<br />
z vody. Predpokladané ukončenie je naplánované<br />
na leto 2023. Pevne veríme, že aj napriek<br />
problémom, ktoré priniesla táto doba<br />
najmä s dodávkami jednotlivých komponentov<br />
a materiálov, tento termín stihneme. Zatiaľ<br />
k tomu máme vykročené pevnou nohou.<br />
HLAVNÉ PRVKY<br />
NOVEJ BUDOVY<br />
- drevená konštrukcia z CLT panelov (smrekové<br />
drevo dodala správa lesov Pliešovce),<br />
vonkajší obklad zo smrekovcového dreva<br />
(drevo chystajú kolegovia z Kežmarku)<br />
- zelená strecha a solárne panely na streche<br />
- retenčná nádrž na dažďovú vodu + vsakovanie<br />
- vonkajšie parkovisko s nabíjacími stanicami<br />
pre elektromobily<br />
- kotolňa na štiepku (možnosť centrálneho<br />
riadenia vykurovania miestností)<br />
- rekuperácia vzduchu a záložný agregát<br />
Navyše, do budúcna je od budovy o. z. do<br />
blízkej obory Hlboká mláka plánovaný náučný<br />
chodník aj so zázemím pre lesnú pedagogiku,<br />
s altánkom a náučnými tabuľami.<br />
komplexný areál aj s LS Riadok a priestormi<br />
na rozrábku diviny a spracovanie mäsa konečnému<br />
spotrebiteľovi. Od takéhoto veľkého<br />
projektu sa však takisto upustilo a nový<br />
investičný zámer bol zadaný projektantom<br />
v roku 2016 v okresanej forme, pribudla veľká<br />
zasadačka. Obdobie rokov 2017 a 2018<br />
bolo v znamení zbierania podkladov, vyjadrení,<br />
zákresov a stanovísk pre vydanie územného<br />
rozhodnutia a zapracovanie pripomienok<br />
z jednotlivých stanovísk. Rozhodnutie<br />
o umiestnení stavby bolo vydané v októbri<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
7
LESNÍCTVO<br />
POUŽITIE VIACOPERAČNÝCH<br />
TECHNOLÓGIÍ V STRMÝCH<br />
LANOVKOVÝCH TERÉNOCH<br />
Na území Vojenských lesov a majetkov SR š. p., OZ Kežmarok robili pracovníci z Českej<br />
zemědělskej univerzity v Prahe (Fakulta lesnická a dřevařská, Katedra lesnických technologií<br />
a staveb) 10. – 14. októbra výskumné práce. Predmetom záujmu sa stal na Slovensku,<br />
ale aj v rámci ČR pomerne ojedinelý spôsob využívania viacoperačných technológií<br />
a sortimentovej ťažby dreva v strmých lanovkových terénoch s použitím mobilných trakčných<br />
navijakov T-WINCH 10. 1.<br />
Ing. Michal Allman, PhD.<br />
Ing. Zuzana Dudáková, PhD.<br />
Táto technológia umožňuje prístup harvesterových<br />
uzlov do strmých, ťažko prístupných<br />
terénov, ktoré by si inak vyžadovali<br />
použitie lanovkových technológií. Stroje vykonávali<br />
práce v mladých lesných porastoch<br />
do 40 rokov. Namerané sklony na linkách sa<br />
pohybovali v rozmedzí 16°- 29,5°, čo predstavuje<br />
cca 26 až 57 %. V týchto strmých terénoch<br />
pracovali harvester aj forwarder tak,<br />
že boli v strmom teréne zhora istené pomocou<br />
lana mobilného trakčného navijaka, ktorý<br />
zároveň znižoval preklz kolies ťažbového<br />
a vyvážacieho stroja a umožnil tak bezpečný<br />
pohyb strojov v týchto strmých svahoch.<br />
Výskumné práce sa zamerali na sledovanie<br />
vplyvu tejto technológie na zmenu pôdnych<br />
vlastností a ťažbovo-dopravnú eróziu na<br />
približovacích linkách v štyroch lesných porastoch<br />
(Tabuľka 1) na LO Kolačkov. V rámci<br />
výskumných prác sa odoberali neporušené<br />
vzorky pôdy v lokalitách porast, koľaj<br />
a stred medzi koľajami pomocou Kopeckého<br />
valčekov na zistenie zmien v objemovej<br />
hmotnosti (kompakcia pôdy). Na rovnakých<br />
lokalitách, ako boli odoberané vzorky, sa meral<br />
penetračný odpor pôdy pomocou penotrometra<br />
Penetrologger od firmy Eijkelkamp<br />
a hĺbka koľají s presnosťou na jeden centimeter<br />
v celom profile koľají. Hodnotila sa aj prítomnosť<br />
ťažbového odpadu na linke v meracom<br />
mieste a jeho hrúbka. Predbežne možno<br />
konštatovať, že použitá technológia nevytvorila<br />
vizuálne väčšie koľaje v porovnaní s jej<br />
bežným použitím v menších sklonoch, ba<br />
dokonca predpokladáme, že vytvorená hĺbka<br />
koľají v porastoch môže byť nižšia. Ďalšou<br />
výhodou v porovnaní s lanovkovými technológiami<br />
je aj absencia eróznej ryhy, ktorá<br />
vzniká pri sústreďovaní dreva lanovkou v polozávese<br />
na lanovkovej trase. Taktiež môžeme<br />
konštatovať, že poškodenie ostávajúceho<br />
porastu po vizuálnom hodnotení nie je väčšie<br />
v porovnaní s nasadením viacoperačných<br />
technológií v bežných podmienkach.<br />
Na základe predbežných vizuálnych hodnotení<br />
môžeme konštatovať, že použitie takejto<br />
technológie v spomínaných náročných<br />
podmienkach môže mať svoje miesto. Vzhľadom<br />
na náročnosť sklonových pomerov, aj<br />
keď ide o výchovné ťažby s malou objemovosťou,<br />
je použitie animálnej technológie ergonomicky<br />
vysoko náročné až nemysliteľné.<br />
Pri použití lanových zariadení je nevýhodou<br />
nielen nízka objemovosť, ale aj potreba veľkého<br />
počtu pracovných polí a tým aj prestavieb<br />
lanovkových trás, čo je časovo a teda aj ekonomicky<br />
náročné.<br />
V súčasnosti prebieha podrobné spracovávanie<br />
nameraných dát a výsledky sa následne<br />
porovnajú s inými technologickými postupmi<br />
použitými v porovnateľných sklonových<br />
triedach, čím sa zhodnotí vplyv danej technológie<br />
na porastové pôdy. Výsledky prebiehajúceho<br />
výskumu budú následne publikované<br />
v zahraničných vedeckých žurnáloch.<br />
TABUĽKA 1: ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE A SKÚMANÝCH DIELCOCH NA OZ KEŽMAROK, LO TYMEC<br />
Dielec<br />
Výmera (ha)<br />
Zasiahnutá<br />
plocha (ha)<br />
Vek<br />
(roky)<br />
Vykonaný objem<br />
ťažby (m 3 )<br />
SM:167,38<br />
BK: 54,41<br />
Dreviny<br />
zastúpenie (%)<br />
SM: 70<br />
BK: 30<br />
SM: 85<br />
BK: 10<br />
JD: 5<br />
SM: 85<br />
Objem stredného<br />
kmeňa (m 3 )<br />
SM: 0,28<br />
BK: 0,23<br />
SM: 0,20<br />
BK: 0,27<br />
JD: 0,21<br />
SM: 0,11<br />
Zakmenenie<br />
Sklon<br />
(%)<br />
820G100 7,42 4,30 35<br />
0,85 40<br />
820H000 17,22 11,0 40<br />
SM:391,29<br />
JD: 13,13<br />
0,85 40<br />
821B200 15,53 15,03 35<br />
SM:442,17<br />
BK: 1,28<br />
BK: 15<br />
BK: 0,12<br />
0,85 50<br />
8 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
LESNÍCTVO<br />
VALNÉ ZHROMAŽDENIE<br />
SLOVENSKEJ<br />
LESNÍCKEJ KOMORY<br />
Vo Zvolene bolo 23. júna valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory. V programe<br />
rokovania boli okrem iného aj voľby členov predstavenstva, predsedu komory a dozornej<br />
rady. Na valnom zhromaždení sa zúčastnil aj generálny riaditeľ Vojenských lesov a majetkov<br />
Ing. Ján Jurica.<br />
podárskych záujmov členov a propagácia,<br />
rovnako obhajovanie potreby nového prístupu<br />
v chápaní lesníctva a jeho nezastupiteľnej<br />
úlohy v dnešnej spoločnosti. Potreba prezentácie<br />
práce lesníkov je dôležitá pre nás všetkých.<br />
Je to výzva na posilnenie pozície lesníctva<br />
v období aktuálnych kríz – tej, ktorú<br />
spôsobila klimatická zmena, aj krízy spôsobenej<br />
nedostatkom surovín „energetickej krízy“.<br />
Novozvolené predstavenstvo na čele<br />
s predsedom Ing. Igorom Viszlaiom si ako<br />
jednu z hlavných priorít stanovilo úlohu rozšírenej<br />
komunikácie komory smerom k verejnosti,<br />
aj do radov svojich členov. Treba<br />
vyzvať čo najviac lesníkov a lesníckych subjektov<br />
na jednotu pri presadzovaní spoločných<br />
záujmov v oblasti lesníctva. Práve pre<br />
tento účel vytvára komora ideálnu platformu<br />
pre všetky lesnícke subjekty na Slovensku.<br />
Vedenie komory má záujem osloviť čo<br />
najviac nových kolegov na členstvo v komore<br />
pre zabezpečenie spoločnej a koordinovanej<br />
propagácie a prezentácie lesníckych tém<br />
navonok, najmä smerom k laickej verejnosti.<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p. ako právnická<br />
osoba sú členom Slovenskej lesníckej<br />
komory. Viacero zamestnancov taktiež pôsobí<br />
v rámci Oblastných lesníckych komôr. Medzi<br />
hlavné úlohy komory patrí presadzovanie<br />
oprávnených profesijných, sociálnych a hos-<br />
Z aktuálnych činností Slovenská lesnícka<br />
komora v spolupráci s Národným lesníckym<br />
centrom pripravila série tematických<br />
videí venovaných lesníctvu a slovenským lesom<br />
pod názvom „Zdravý les – slovenské<br />
<strong>lesy</strong>“. Od 14. novembra <strong>2022</strong> o 19:30 hod.<br />
budú môcť diváci sledovať na TV TA3 reláciu<br />
v rozsahu 15 minút venovaných lesníckym<br />
témam, ktoré tvorcovia jednoduchou<br />
a zrozumiteľnou formou ponúkajú verejnosti.<br />
Všetky videá budú dostupné aj na You-<br />
Tube kanále Národného lesníckeho centra.<br />
Predstavenstvo komory pripravuje aj modernizáciu<br />
komunikačných kanálov komory,<br />
webovej stránky a sociálnych sietí. Aktívne<br />
formou tlačových správ komora informuje<br />
a zaujíma jednotné stanovisko k aktuálnym<br />
témam v dianí v oblasti lesného hospodárstva.<br />
Ing. Michal Dudák, riaditeľ o. z.<br />
Kežmarok, člen predstavenstva<br />
Slovenskej lesníckej komory<br />
STAV A PROGNÓZA SUCHA PRE<br />
LESY V SPRÁVE VLM SR<br />
Máme za sebou extrémne suché počasie, ktoré vrcholilo v letných mesiacoch. Tento fakt<br />
výrazne poznačil vitalitu a zdravotný stav lesných porastov. Vývoj priemerných zrážok<br />
v mesiacoch jún až august bol hlboko podnormálny, s rekordnými hodnotami v rámci dlhodobých<br />
meteorologických meraní.<br />
Ing. Dávid Greňa, SOR<br />
odd. lesnej výroby GR<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
V júni až v auguste zreteľne ovplyvňovali<br />
mesačné úhrny zrážok búrky, ktoré prinášali<br />
výdatnejšie zrážky len na určitých častiach<br />
územia Slovenska. Preto boli mesačné úhrny<br />
zrážok na jednotlivých odštepných závodov<br />
výrazne premenlivé. Najnižšie boli namerané<br />
v auguste na východe Slovenska. V Kamenici<br />
nad Cirochou to bolo len 5,3 mm, čo predstavovalo<br />
rekord od roku 1951. Len na porovnanie,<br />
v rovnakom mesiaci 2021 bol nameraný<br />
priemerný úhrn mesačných zrážok 159,9 mm.<br />
Úbytok zrážok zaznamenali aj v rámci ostatných<br />
závodov a správy lesov. Na odštepnom<br />
závode Kežmarok vlani namerali priemerný<br />
úhrn zrážok 183,6 mm, tento rok mal hodnotu<br />
51,58 mm. Na východnom Slovensku extrémne<br />
sucho pretrvalo až do konca augusta.<br />
Na základe pravidelných meraní atmosférických<br />
zrážok ide o nedostatok zrážok od septembra<br />
2021.<br />
Pretrvávajúce teplé a suché počasie spôsobilo<br />
nárast poškodenia asimilačných orgánov<br />
stromov. Už začiatkom augusta boli oslabené,<br />
resp. ukončené rastové procesy pri drevinách<br />
trpiacich vlhkostným deficitom. Časti<br />
porastov boli v auguste na toto ročné obdobie<br />
vzhľadovo netypické. Vysušené a opadávajúce<br />
lístie pri pohľade z diaľky aj pri vstupe<br />
do porastov navodzovalo obraz lesa v polovici<br />
novembra. Ukončenie rastových procesov<br />
a strata olistenia sa prejavili najmä u nekvalitných<br />
jedincov, v porastoch na plytkých<br />
pôdach, na južných a juhozápadných expozíciách,<br />
na okrajoch obnovovaných porastov.<br />
Semenné stromy boli vysokými teplotami<br />
a deficitom vlhkosti a zrážok oslabené.<br />
pokračovanie na nasledujúcej strane →<br />
9
LESNÍCTVO<br />
Semeno buka ostalo vyschnuté, nedozreté<br />
na stromoch. V bukviciach z veľkej časti<br />
predčasne došlo k zníženiu až k zastaveniu fyziologických<br />
a rastových procesov, zastaveniu<br />
procesu rastu semena. Nažky aj bukvice boli<br />
v porovnaní s normálom drobné, neúplne vyvinuté<br />
a nedozreté. Vplyvom sucha dochádzalo<br />
k postupnému predčasnému pukaniu<br />
nažiek aj obalov bukvíc, takéto bukvice predčasne<br />
opadávali. Dá sa tak všeobecne očakávať<br />
zníženie kvality semena, resp. nekvalitné<br />
(hluché), viac-menej bezcenné semeno, ktoré<br />
sa prejavuje vysokými stratami po vyčistení,<br />
nízkou klíčivosťou a nevyrovnanosťou<br />
semien s ohľadom na čas potrebný na predsejbovú<br />
prípravu.<br />
Sucho v lete oslabilo aj ihličnaté dreviny<br />
prevažné smrek a borovicu, ktoré zvyčajne<br />
neodumierajú priamo na nedostatok vody,<br />
ale sú také oslabené, že začnú byť napádané<br />
aj ostatnými biotickými škodlivými činiteľmi.<br />
Rozvoju podkôrneho hmyzu vyhovuje<br />
teplé a suché počasie na jar a v lete, ktoré vytvára<br />
vhodné podmienky pre masové rojenie<br />
lykožrúta a následne zvyšuje jeho početnosť.<br />
Očakávame nárast ihličnatej kalamity v 40<br />
ročných a starších porastoch dreviny smrek,<br />
vznik nových holín a nárast zalesňovacích<br />
povinnosti. Vplyv sucha je evidentný aj na zalesnených<br />
plochách, kde spôsobilo zastavenie<br />
rastu a stratu olistenia stromov. Všeobecne sa<br />
očakáva vyšší nezdar z jarného zalesňovania.<br />
POŠKODENIE BUKVÍC POŠKODENIE BOROVÍC POŠKODENIE PRIRODZENÉHO ZMLADENIA<br />
TAXÁCIA V ROKU <strong>2022</strong><br />
Oddelenie HÚL pri OZ Kežmarok pracuje už viac ako desať rokov v nezmenenej zostave<br />
Igor Pogran, Ľuboš Tomáška a Milan Rak. Rok <strong>2022</strong> priniesol mnohé zmeny, vrátane<br />
štandardných pracovných náplní i výziev v profesionálnej sfére.<br />
Igor Pogran, SOR odd. HUL,<br />
OZ Kežmaro<br />
Najjednoduchšie bude asi začať chronologicky.<br />
Píše sa 1. január <strong>2022</strong> a do platnosti<br />
sa dostáva Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva<br />
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,<br />
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška<br />
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej<br />
republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej<br />
úprave lesov a o ochrane lesa v znení vyhlášky<br />
č. 15/2015 Z. z. Legislatívny proces, ktorého<br />
súčasťou sme boli v pripomienkovom konaní,<br />
bol zavŕšený, a ako hovorí Ing. Rozkopal<br />
z ministerstva pôdohospodárstva, len čas<br />
a súdy ukážu kvalitu diela. Samotná novela<br />
priniesla niektoré kozmetické, ale aj zásadné<br />
zmeny. To by však bolo na dlhší článok, preto<br />
o tejto téme možno v niektorom inom čísle.<br />
V prvom kvartáli sme ako oddelenie dokončovali<br />
práce na Programe starostlivosti<br />
o <strong>lesy</strong> na LC Tichý Potok. Tvorba máp, opis<br />
porastov a hospodárskych opatrení, plochovej<br />
tabuľky a všeobecnej časti v spolupráci<br />
s LS Tichý Potok vrcholila v júli predložením<br />
návrhu PSoL na OÚ Prešov. Rozhodnutie<br />
o schválení PSOL nadobudlo právoplatnosť<br />
11. októbra <strong>2022</strong>.<br />
V prvom štvrťroku sme zároveň pripravovali<br />
Správu o doterajšom hospodárení pre<br />
LC Kamienka a intenzívne sledovali Usmernenie<br />
NLC-ÚHÚL Zvolen, odbor HÚL<br />
č.3/<strong>2022</strong> k prebudovaniu bežného hospodárenia<br />
na prírode blízke hospodárenie v lesoch<br />
v programoch starostlivosti o <strong>lesy</strong> s rokom začiatku<br />
platnosti od 1. januára 2023. K tematike<br />
PBHL sme 6. júna absolvovali školenie pracovníkov<br />
HÚL na NLC vo Zvolene.<br />
V čase školenia sme už v plnom prúde taxovali<br />
na LC Kamienka. Zisťovali sme stav<br />
lesa, to znamená zastúpenie drevín, vek, zásobu<br />
a ďalšie základné parametre. Následne<br />
sme s prihliadnutím na stav a potrebu lesného<br />
porastu plánovali hospodárske opatrenia<br />
ako plán ťažby, zalesňovania, výchovy mladých<br />
lesných porastov. Rámce pre plánovanie<br />
nastavuje Národné lesnícke centrum vo Zvolene<br />
vo forme modelov hospodárenia. Určujú,<br />
v akom veku sa môžu stromy vyrúbať, akými<br />
drevinami sa má zalesňovať a podobne.<br />
V tomto roku sme sa ešte pred vonkajšími<br />
prácami venovali aj niekoľkým Projektom<br />
starostlivosti o lesný pozemok (Projekt<br />
Jurgov, Projekt Vrbov) a snáď najväčšou výzvou<br />
bola Zmena hraníc JPRL na PSD Ľubica.<br />
Štandardne sa zmena robí na niekoľkých hektároch.<br />
V tomto prípade išlo o rozlohu väčšiu<br />
ako 500 ha. Veľmi oceňujem prístup Ing.<br />
Muszku z NLC Ústavu informatiky a lesných<br />
zdrojov. Som vďačný za jeho pomoc, usmernenie<br />
a trpezlivosť.<br />
Pre nás je špecifický tento rok aj v tom, že<br />
pracujeme na štyroch obnovách PSoL. Okrem<br />
kmeňového LC Kamienka vo vojenskom obvode<br />
Valaškovce sú to LC Mariková, LC Bardejov<br />
a LC Ruskov, na ktorých vypomáhame<br />
formou subdodávky. V čase písania tohto<br />
článku (záver októbra) končíme vonkajšie<br />
práce na LC Ruskov, dolaďujeme úlohy na 1.<br />
rok na všetkých lesných celkoch, chystáme<br />
sa preznačiť majetkovú hranicu na vojenskej<br />
strelnici pri obci Veľké Ozorovce na LC Sečovce<br />
a presúvame sa na LC Kamienka. Čaká<br />
nás ešte prerokovanie opisu porastov a návrhu<br />
hospodárskych opatrení. Sme vďační za<br />
počasie, ktoré nám prialo, za kolegov z výroby,<br />
odborných lesných hospodárov i lesníkov,<br />
s ktorých prácou sa denne stretávame.<br />
Je mi jasné, že ekonomika išla vždy do popredia.<br />
Nemôžeme sa však dívať na les iba ako<br />
na zdroj príjmu. Začína byť jasné, že úlohou<br />
nás lesníkov nie je len dosahovať zisk, zásobovať<br />
drevospracujúci priemysel, ale v prvom<br />
rade sa musíme snažiť udržať zdravé <strong>lesy</strong> rozumným<br />
hospodárením čo najdlhšie. Osobitne<br />
dnes, aby odolali klimatickej zmene.<br />
10 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
MONITORING POPULÁCIE VLKA<br />
DRAVÉHO NA ODŠTEPNOM<br />
ZÁVODE KEŽMAROK<br />
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
V minulosti vlky obývali veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či blízkeho Východu.<br />
V dnešnej dobe žijú v rozsiahlych územiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo rozlišujeme<br />
viac poddruhov vlka dravého. Najbežnejší poddruh je vlk dravý eurázijský (Canis lupus).<br />
VLK SAMEC CHMEĽOV<br />
Ing. Pavol Tomala<br />
vedúci LS Tichý Potok<br />
Ing. Ľubomír Babič<br />
– OLV KK<br />
Na odštepnom závode Kežmarok pracujem<br />
36 rokov. Počas praxe som sa, podobne<br />
ako ďalší zamestnanci, veľakrát stretol<br />
s vlkom či vlkmi. Pracujem na lesnej správe<br />
Tichý Potok, ktorá má celé svoje územie v Levočských<br />
vrchoch. V osemdesiatych rokoch<br />
minulého storočia sme pozorovali vlčiu populáciu<br />
len priamym pozorovaním a pozorovaním<br />
podľa pobytových znakov ako stopy,<br />
trus, ponechané zbytky strhnutej zveri a podobne.<br />
V oblasti Široké sme v skalách objavili<br />
vlčiu noru, kde bolo päť vĺčat vo veku asi<br />
štyroch mesiacov, vlčica a dospelý vlk. Túto<br />
noru vlci neobsadzovali pravidelne, vždy sa<br />
premiestnili niekam inam. Vtedy sa ukazovala<br />
populácia vlka v počte šesť až osem kusov.<br />
Sem-tam podľa stôp, najmä na snehu,<br />
prešla aj svorka v počte približne desať kusov.<br />
POZOROVANIA<br />
UKAZUJÚ NÁRAST<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
V ďalších rokoch sme s pomocou modernej<br />
techniky (fotopasce a pod.) a priamym<br />
pozorovaním dospeli k novým výsledkom.<br />
V oblasti Škapová sa pravidelne v jarných<br />
mesiacoch ukazovala vlčica s troma vĺčatami.<br />
Zároveň v oblasti Šterbová lúka sme monitorovali<br />
vlčicu so štyrmi vĺčatami. Z toho jednoznačne<br />
vyplýva, že počas jarných mesiacov<br />
máme na našom území dve malé vlčie svorky.<br />
Pracovníci v lese ich pozorovali s častou pravidelnosťou<br />
od roku 2018 až do roku <strong>2022</strong>.<br />
Počas mojej praxe som sa stretol so svorkou,<br />
ktorá mala šesť, sedem vlkov. Najpočetnejšia<br />
bola svorka trinástich vlkov, ktorú<br />
som priamo videl v oblasti Čertéž v januári<br />
2012. V roku <strong>2022</strong> sme monitorovali doposiaľ<br />
dve vlčie rodinky. Jednu v oblasti Škapová<br />
a druhú v lokalite Čierna hora. Priamo na<br />
zočenie som videl na Šterbovej lúke svorku<br />
desiatich vlkov.<br />
PODIEĽAME SA NA<br />
MONITORINGU<br />
Vlk sa živí najmä divými bylinožravými<br />
párnokopytníkmi. Hlavnou potravou v Levočskom<br />
pohorí je jelenia a diviačia zver.<br />
Vlci lovia aj menšie zvieratá ako hlodavce,<br />
zajace, hmyzožravce a malé šelmy.<br />
Podľa nášho monitoringu sme prišli k záveru,<br />
že populácia vlka dravého v Levočskom<br />
pohorí rapídne stúpa. Vedú nás k tomu výsledky<br />
dlhého pozorovania, ale najmä veľké<br />
množstvo nájdenej strhnutej jelenej zveri.<br />
Počas tohto roka to je nateraz 25 kusov. Nech<br />
si každý sám urobí úsudok, či je vlkov málo,<br />
alebo veľa…<br />
VLČICA A VLČATÁ ČERTÉŽ<br />
Sekcia lesného hospodárstva a spracovania<br />
dreva Ministerstva pôdohospodárstva<br />
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky každoročne<br />
žiada jednotlivé organizácie o súčinnosť<br />
pri monitoringu reprodukčných párov<br />
vlka dravého na Slovensku. Cieľom monitoringu<br />
je určenie lokalít reprodukčných svoriek<br />
(párov), odhad minimálnej veľkosti<br />
prírastku, odhad trendu populácií a aktualizácia<br />
reprodukčného areálu vlka dravého.<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p. sa na monitoringu<br />
aktívne zúčastňujú. V súčasnosti<br />
máme v knihe návštev poľovného revíru vytvorenú<br />
evidenciu stretu veľkých šeliem. Evidencia<br />
je vytvorená v sekcii Hlásenie úlovku<br />
– Spôsob ulovenia – Stret a pozorovanie<br />
veľkých šeliem. Druh a počet sa vyplní ako<br />
pri klasickom hlásení úlovku. V ostatných<br />
zisteniach je potrebné doplniť informáciu<br />
o veku a iných doplňujúcich zisteniach, ktoré<br />
by boli pre monitoring prospešné. Monitoring<br />
sa každoročne končí k 30. septembru.<br />
11
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
JELENIA RUJA <strong>2022</strong><br />
KRÁSNA TROFEJ<br />
KEŽMAROK<br />
JELENIA RUJA<br />
V SPOLOČNOM<br />
POĽOVNOM<br />
REVÍRI JAVORINA<br />
Ing. Ľubomír Babič referent<br />
oddelenia výroby, OZ Kežmarok<br />
KAMENICA<br />
JELENIA RUJA<br />
VO VIHORLATE<br />
Lukáš Vataha Ing., vedúci LS<br />
Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />
vataha2@vlm.sk (text, foto - autor)<br />
Opäť prišiel ten čas. Rána sú chladnejšie,<br />
hmlisté, často sychravé či upršané. Stromy si<br />
odievajú pestré farby a v horách sa začínajú<br />
ozývať králi lesa. Nastal čas jelenej ruje, na ktorý<br />
sme toľko čakali. Zoznam poľovníckych<br />
hostí je naplnený a sprievody už pravidelnejšie<br />
obiehajú známe rujoviská, aby boli pripravení<br />
zabezpečiť najkrajšie zážitky pre svojich hostí.<br />
Prví hostia k nám dorazili už 15. septembra<br />
a skoro ihneď sme vyrazili do hory za kráľmi.<br />
Spolu s očakávaným začiatkom ruje však<br />
prišla aj zmena počasia a dážď, o ktorom sme<br />
posledné tri mesiace počúvali len vo večerných<br />
predpovediach, neutíchal ani počas našich<br />
vychádzok. Aj keď nie všetci z prvej skupiny<br />
poľovníckych hostí boli úspešní, predsa<br />
odchádzali s úsmevom na tvári a plní nových<br />
poľovníckych zážitkov.<br />
Chvíľku sme si oddýchli a už sme vítali ďalších<br />
hostí pripravení sprevádzať ich tohtoročnou<br />
jeleňou rujou vo Vihorlate. Nastalo už to<br />
správne obdobie a ruja sa blížila k vrcholu, aj<br />
keď počasie nebolo ideálne a spomínaný dážď<br />
a s ním spojené hmly nám poľovanie sťažovali.<br />
Srdce každého hosťa však poskočí, keď sa dostane<br />
do kontaktu s ručiacim jeleňom, alebo<br />
zažije v priamom prenose súboj jeleních sokov,<br />
preto sme nevysedávali na chate ani v nepriaznivom<br />
počasí.<br />
V čase lúčenia všetci odchádzali spokojní,<br />
každý z hostí si odnášal okrem krásnych<br />
spomienok aj trofej jeleňa z Vihorlatských lesov.<br />
No určite boli všetci naši poľovnícki hostia<br />
radi, že sa mohli zúčastniť jelenej ruje v poľovníckej<br />
sezóne <strong>2022</strong>/2023 v poľovnom revíri<br />
VLM Kamenica a v kruhu dobrých priateľov.<br />
Počas ruje sa v tejto sezóne v rámci poľovného<br />
revíru obhospodarovaného OZ Kamenica<br />
nad Cirochou podarilo uloviť spolu 31<br />
jeleňov. Pri piatich trofejach boli namerané<br />
hodnoty postačujúce pre udelenie bronzovej<br />
medaily a dve jelenie trofeje dosiahli dostatočný<br />
počet bodov pre udelenie striebornej medaily.<br />
Tešíme sa na budúcu poľovnícku sezónu<br />
a jeleniu ruju. Sme plní očakávania, čo nám<br />
prinesie. Uvidíme znova toho veľkého chovného<br />
jeleňa pod Vihorlatom? Bude väčší? Silnejší?<br />
Veríme, že všetky otázky budú zodpovedané,<br />
ale aj v to, že uvidíme nových jeleňov, že ich<br />
bude viac, a že hostia budú od nás opäť odchádzať<br />
s úsmevom na tvári a spokojní.<br />
SPOKOJNÝ LOVEC<br />
V tomto roku sme mali na obdobie jelenej<br />
ruje nahlásených 49 poľovných hostí. Vďaka<br />
zamestnancom VLM SR, š. p., o. z. Kežmarok<br />
sa napriek stále komplikovanejším podmienkam<br />
podarilo s poľovnými hosťami uloviť 46<br />
jeleňov od II. po IV. triedu. Úspešnosť hostí<br />
je 94 %. Najsilnejšia jelenia trofej má hodnotu<br />
225,62 bodov CIC. Jeleň bol ulovený na<br />
lesnej správe Ľubica. Celkovo bolo ulovených<br />
šesť jeleňov v bronzovej medaile, osem kusov<br />
v striebornej medaile a tri jelene zlatej medaily.<br />
Ďalšie jelene zlatej hodnoty mali 215,21<br />
bodov CIC a 211,05 bodov CIC. Poľovní hostia<br />
ulovili 18 jeleňov v IV. vekovej triede, 16<br />
kusov v III. a 12 kusov v II. vekovej triede.<br />
NAJSILNEJŠIA<br />
TROFEJ<br />
POĽOVNEJ<br />
SEZÓNY<br />
Miroslav Kapral, LS Ľubica<br />
Keď prichádza jeseň a <strong>lesy</strong> naberajú pestré<br />
odtiene farieb, začínajú sa medzi nami lesníkmi<br />
rozhovory otázkou „Už si počul?“. Je to<br />
znak, že nám nastávajú dni so skorým ranným<br />
vstávaním a večierkou neskoro večer. Pre nás<br />
lesníkov sa však jelenia ruja nezačína príchodom<br />
prvého poľovného hosťa - to je už len vyvrcholenie<br />
všetkých prác, ktoré treba urobiť na<br />
zabezpečenie príjemných poľovných zážitkov.<br />
Nadišiel deň, keď na lesnú správu prichádzajú<br />
poľovní hostia. Z auta vystupuje známa<br />
tvár a volá: „Ahoj Miro, ako sa máš?“. Keďže<br />
niektorí k nám chodia opakovane niekoľko<br />
rokov, prehodíme zopár slov, rýchlo sa ubytujú<br />
a ide sa na vychádzku. V lesoch sa to už<br />
poriadne ozýva, takže je predpoklad, že lov<br />
by mal byť úspešný. Vchádzame do starej zná-<br />
12 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
Jeseň prináša okrem pestrých farieb aj ďalšie<br />
veľkolepé divadlo. Dni sa začínajú skracovať,<br />
nastupujú ranné hmly. Netrpezlivo sme<br />
vyčkávali na prvé ozveny jeleňov. Ich prvé<br />
„mrnkanie“ sme zaznamenali už koncom augusta.<br />
To bol neklamný znak, že jelenice začínajú<br />
byť rujné. Pravá ruja začala okolo 15.<br />
septembra. Pomerne teplé dni i noci zapríčinili,<br />
že zver vychádzala z lesa za súmraku<br />
a ráno zachádzala veľmi skoro. Okrem zhoršujúcich<br />
sa klimatických podmienok začínajú<br />
byť problémom i hubári, ktorí do lesa chodili<br />
už za šera a večer sa vracali potme. Nehovoriac<br />
o turistoch, ktorí chodili za hlasmi<br />
jeleňov a vôbec si neuvedomovali nebezpečenstvo,<br />
ktoré im hrozí. Takisto ich zrejme<br />
nezaujímalo, ako dokážu pokaziť hosťom poľovačku.<br />
Zver bola tým pádom opatrnejšia<br />
a bolo náročné priblížiť sa k nej.<br />
225,62 CIC 211,05 CIC<br />
mej lokality a počujeme rev dvoch jeleňov. Pomaly<br />
sa blížime. Pustili sme sa za hlasom, pri<br />
ktorom sme usúdili, že to môže byť starší jeleň.<br />
Ozýva sa nám v mladom bukovom poraste.<br />
Chodníkom sa pomaly presúvame za hlasom.<br />
Keďže nie sme veľmi krytí, musíme ísť<br />
opatrne. Vietor je dobrý. Zbadali sme ho. Je<br />
to silný lovný jeleň. Vždy bol v pohybe, ale aj<br />
napriek tomu som usúdil, že ide o jeleňa, ktorý<br />
má predpoklad vysokej bodovej hodnoty.<br />
Jeleň nám začal odchádzať do hustého lieskového<br />
podrastu, kde sme ho už nevideli, iba<br />
počuli. Keďže som pri ňom nevidel žiadne jelenice,<br />
nevedel som usúdiť, či ostane, alebo odíde.<br />
Dohodli sme sa, že na večernú vychádzku<br />
sa tam vrátime. Aj hosť usúdil, že je to silný jeleň,<br />
preto súhlasil. Večer vchádzame chodníkom<br />
do bučiny a čakáme. Prešla skoro hodina,<br />
stále je ticho, pomyslel som si, že jeleň odišiel.<br />
O chvíľu sa však ozval z protiľahlého svahu.<br />
Pohľadom a kývnutím dávam hosťovi pokyn,<br />
že ideme za ním. Cestou sa nám začínal ozývať<br />
aj iný jeleň. Schádzame na lesnú cestu vedúcu<br />
okolo potoka a narážame na bočného jeleňa,<br />
ktorý nás zbadá a odskakuje smerom k hlavnému<br />
jeleňovi. Predpokladal som, že je to ten,<br />
ktorého sme videli pri rannej vychádzke. Podišli<br />
sme pár metrov, zbadal som ho. Je to on!<br />
„Kráľ Javoriny“. Nakoľko ho krylo krovie, museli<br />
sme si nájsť vhodné stanovište na streľbu.<br />
Hosť sa pripravil, no ja som ešte skontroloval<br />
približnú dráhu strely, či sa tam nenachádza<br />
nejaká prekážka. Následne padol výstrel. Jeleň<br />
naznačil zásah a zbehol do potoka. Po chvíli<br />
sme sa presunuli na miesto, kde sme očakávali<br />
zhasnutého jeleňa. Predpokladali sme správne,<br />
jeleň bol zhasnutý v potoku. Založil som<br />
posledný hryz, ďakoval som lesu a blahoželal<br />
strelcovi uloveniu jeleňa. Prichádza na rad fotenie<br />
a odosielanie správ o úspešnom love.<br />
Takto sa skončila úspešná poľovná vychádzka,<br />
na ktorú nikdy nezabudnem, lebo<br />
bodová hodnota jelenej trofeje bola veľmi vysoká.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
STANISLAV VESELÝ 215,21 CIC<br />
MALACKY<br />
JELENIA RUJA NA<br />
LS MIKULÁŠOV<br />
Richard Boďo, lesník<br />
LS Mikulášov, OZ Malacky<br />
Počas tohtoročnej jelenej ruje sme mali<br />
všetkých hostí zo zahraničia. Prichádzali<br />
v päťčlenných skupinách. Podarilo sa nám<br />
uloviť 18 kusov, z toho jeden jeleň bol IV. vekovej<br />
triedy s bodovou hodnotou 195,50 CIC.<br />
Dva jelene boli III. vekovej triedy s bodovou<br />
hodnotou 181,55 CIC a 171,10 CIC. Za spomenutie<br />
stoja aj dva raritné jelene a jeden<br />
s ulomeným parohom. Tento rok sa hlavné<br />
jelene nachádzali spoľahlivo na svojich rujoviskách,<br />
aj keď počasie bolo premenlivé.<br />
JELENIA RUJA<br />
NA LS RIADOK<br />
Ing. Matúš Fekete, lesník<br />
LS Mikulášov, OZ Malacky<br />
Napriek tomu môžeme tohtoročnú jeleniu<br />
ruju považovať za úspešnú. Zavítali k nám<br />
hostia z Rakúska, Slovenska a Kanady. Podarilo<br />
sa nám odloviť 16 jeleňov I.-IV. VT. Najsilnejší<br />
jeleň ulovený rakúskym hosťom dosahoval<br />
bodovú hodnotu 191,69 CIC, t. j.<br />
striebornú medailu. Medzi ulovenými jeleňmi<br />
boli trofeje jeleňov s bodovými hodnotami<br />
160,75 CIC, 169,80 CIC, 159,30 CIC, 160, 61<br />
CIC, 164,58 CIC. Každý z hostí, ktorý k nám<br />
tento rok prišiel, si odniesol trofej a množstvo<br />
poľovníckych zážitkov.<br />
Chcem sa poďakovať zamestnancom LS<br />
Riadok za výbornú prácu pri sprevádzaní poľovníckych<br />
hostí. Práve vďaka nim sa hostia<br />
každý rok na jeleniu ruju radi vracajú.<br />
RARITA<br />
13
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
VYRUŠOVANÁ<br />
JELENIA RUJA NA<br />
LS JABLONOVÉ<br />
Ivan Hirner, technik správy<br />
LS Jablonové, OZ Malacky<br />
Jelenia ruja je jeden z najkrajších momentov<br />
poľovníckej sezóny. Tento rok sa obdobie<br />
lásky, ale aj neľútostných bojov medzi samcami<br />
jedného z najväčších obyvateľov našich lesov,<br />
začalo na Záhorskej nížine v okolí Malaciek<br />
v polovici septembra.<br />
Prvé tóny ručania sa ozývali najmä v tejto<br />
oblasti v borovicových a v dubovo -borovicových<br />
porastoch. Ako vieme, práve tieto <strong>lesy</strong><br />
sú veľkým lákadlom miestneho, ale aj vzdialenejšieho<br />
obyvateľstva, ktoré ich využíva na<br />
rekreáciu. Ľudia sa do nich chodia len tak<br />
poprechádzať a načerpať energiu, iní športovať,<br />
ale najmä v tomto období aj hubárčiť.<br />
V miestnych lesoch rastie množstvo rozmanitých<br />
húb a preto je tu v tomto období aj veľké<br />
množstvo turistov. Často chodia peši alebo<br />
na výlety na bicykloch aj hlbšie do lesov,<br />
kde práve prebieha jelenia ruja. Zver je veľmi<br />
citlivá na hluk a pohyb ľudí po lese a vytvárajú<br />
jej tým neskutočný stres, ktorý spôsobuje,<br />
že jelene nemajú pokoj na svoje biologické<br />
potreby. Často ľudia so sebou zoberú aj domácich<br />
miláčikov-psov, ktorí sa voľne pohybujú<br />
po lese, rušia a naháňajú zver.<br />
V tomto roku navštívilo miestne <strong>lesy</strong> veľké<br />
množstvo turistov, ktorí sem chodili v skorých<br />
ranných, ale aj večerných hodinách. Jelenia<br />
ruja trvala veľmi krátko a nebola taká<br />
intenzívna, ako po minulé roky, keďže zver<br />
bola neustále vyrušovaná turistami. Často sa<br />
stiahla do kriakov a malinčia, kde nebola až<br />
tak intenzívne rušená vravou hubárov.<br />
Tento rok bola jedna z najslabších rují,<br />
ktoré som za svoju takmer 40 ročnú prax<br />
zažil. Boli ulovené len tri jelene, najsilnejšia<br />
trofej mala 166 bodov. Stálo by za uváženie,<br />
či nie je potrebné informovať verejnosť aj<br />
o potrebách zveri, alebo obmedziť vstup do<br />
lesov najmä v tomto období, nakoľko jelenia<br />
ruja bola neustále prerušovaná a je teda viac<br />
ako možné, že sa to prejaví na počte narodených<br />
jelenčiat a takisto v kvalite tohto druhu,<br />
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou miestneho<br />
ekosystému.<br />
PLIEŠOVCE<br />
JELENIA<br />
A DANIELIA RUJA<br />
V POĽOVNOM<br />
REVÍRI JAVORIE<br />
A ROVNÁ DOLINA<br />
September i október sa skončili a s nimi aj<br />
krásne obdobie pre milovníkov prírody a poľovníctva.<br />
Každá ruja je niečím iná a tento rok nebol<br />
výnimkou. Vplýval na ňu výrazne suchý rok<br />
a pomerne sychravý september, októbrová<br />
„rochačka“ sa niesla v duchu slnečného a teplého<br />
počasia.<br />
V tomto roku do poľovného revíru Javorie<br />
a Rovná Dolina prišlo na lov jeleňov v čase<br />
ruje 42 poľovných hostí. Celkovo odlovili 40<br />
jeleňov a dvoch danielov. Toľko čísla, pútavejšie<br />
sú však príbehy, ktoré sa za nimi skrývajú.<br />
Lov najsilnejšieho jeleňa sa odohrával<br />
v poľovnom revíri Javorie na lokalite „Dlhé<br />
Zeme“. Išlo o poľovného hosťa z Rakúska<br />
a sprevádzal ho náš kolega Dušan Žlkovan.<br />
Samotný lov prebiehal pomerne jednoducho.<br />
Pri jednej z vychádzok videli tohto silného<br />
jeleňa, ako vábi jelenice, vtedy ho však<br />
nebolo možné odloviť. Preto netrpezlivo čakali,<br />
kým sa budú môcť vrátiť na lokalitu, kde<br />
toho „kráľa hôr“ obdivovali. Príležitosť prišla<br />
o dva dni neskôr, keď im pri vychádzke s hosťom<br />
nečakane preťal cestu - ticho, bez ručania,<br />
bez akéhokoľvek upozornenia na svoju<br />
prítomnosť. Oku skúseného kolegu však neunikol<br />
a tak upozornil hosťa, aby sa pripravil<br />
a pri prvej príležitosti mu už s nemalým napätím<br />
povedal to známe slovíčko „schiessen“.<br />
JELEŇ 182,97 BODOV CIC<br />
Ing. Dávid Greňa, SOR<br />
odd. lesnej výroby GR<br />
Hosť nezaváhal a presne mierenou ranou na<br />
komoru trafil jeleňa, ktorý po cca 150 metroch<br />
padol. Jeleň dosiahol striebornú medailu<br />
a 197,27 bodov CIC.<br />
Na danieliu zver prišlo do poľovného revíru<br />
Javorie 10 lovcov a počas ruje odlovili 11<br />
danielov. Najsilnejší kus dosiahol striebornú<br />
medailu a 179,05 bodov CIC. Lov danielov<br />
priniesol rovnako množstvo krásnych zážitkov.<br />
Jedným z nich bol lov poľovníčky z Rakúska,<br />
ktorú sprevádzal náš kolega Ing. Pavel<br />
Vilhan. Vybral si skoro „tutovú“ lokalitu<br />
pre danieliu zver - „Šojov Laz“, kde pri schádzaní<br />
k potoku za rochajúcim danielom začuli<br />
pomaly sa približujúceho ďalšieho. Daniel<br />
v potoku ani na sekundu nezaváhal a okamžite<br />
vyštartoval po nečakanom návštevníkovi.<br />
Bez milosti sa do seba pustili. Že to bol<br />
súboj hodný bojovníkov dokazuje, že kolegovi<br />
s poľovníčkou sa podarilo k danielom dostať<br />
na minimálnu vzdialenosť. Pavel dal pokyn<br />
pripraviť sa na streľbu. Zvieratá však stále<br />
do seba narážali a tak kolega na nich zakričal:<br />
„Hej, vy…!“ Vtom si daniele uvedomili,<br />
že na lokalite nie sú sami a na pár sekúnd zostali<br />
stáť. Poľovníčka nezaváhala a v správnu<br />
chvíľu presne vystrelila, daniel po 50 metroch<br />
padol. Napätie sa dalo krájať, ale zvládli to na<br />
jednotku a odmenou bol silný zážitok s čerešničkou<br />
na torte - odloveným danielom.<br />
Ruja je práve o týchto nádherných zážitkoch,<br />
už na budúci rok sa tešíme na ďalšie.<br />
JELEŇ 197,27 BODOV CIC<br />
VÝRAD<br />
14 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
MINISTER SAMUEL VLČAN<br />
OCENIL PRÁCU POĽOVNÍKOV<br />
Na Celoslovenských poľovníckych slávnostiach Dni sv. Huberta v areáli Múzea vo Svätom<br />
Antone sa zúčastnil aj šéf agrorezortu. Dvojdňovú oslavu s bohatým a náučným<br />
programom otvoril minister Samuel Vlčan slávnostným príhovorom, po ktorom udelil rezortné<br />
vyznamenania osobnostiam, ktoré sa významnou mierou a praktickou činnosťou<br />
zaslúžili o rozvoj slovenského poľovníctva.<br />
Jubilejný 30. ročník Dní svätého Huberta<br />
sa uskutočnil pod záštitou ministra pôdohospodárstva<br />
a rozvoja vidieka SR a Slovenského<br />
poľovníckeho zväzu. Aj počas tohtoročných<br />
osláv boli pre návštevníkov Múzea vo Sv. Antone,<br />
ktoré si zároveň pripomína 60. výročie<br />
vzniku, pripravené zaujímavé výstavy a podujatia<br />
približujúce poslanie poľovníctva, ktorým<br />
je najmä ochrana životného prostredia.<br />
Slávnosť Dni sv. Huberta bola zároveň vhodnou<br />
príležitosťou na ocenenie zaslúžilých pracovníkov<br />
lesného hospodárstva a poľovníctva.<br />
Medzi ocenenými boli aj náš generálny<br />
riaditeľ a kolegovia.<br />
Minister pôdohospodárstva udelil rezortné<br />
vyznamenanie II. stupňa Ing. Jánovi Juricovi,<br />
generálnemu riaditeľovi Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š. p. za rozvoj a moderné<br />
riadenie podniku a zveľaďovanie poľovných<br />
revírov v užívaní štátneho podniku.<br />
SKÚŠKY UPOTREBITEĽNOSTI<br />
POĽOVNÝCH PSOV<br />
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
Rezortné vyznamenanie III. stupňa si<br />
z rúk ministra Vlčana prevzali: Ing. Štefan<br />
Čuvala, bývalý pracovník štátneho podniku<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, odštepný závod<br />
Malacky, za celoživotnú prácu v oblasti<br />
poľovníctva, za zveľaďovanie a starostlivosť<br />
o poľovné revíry v užívaní Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, Ing. Ľudovít Zvalený, pracovník<br />
štátneho podniku <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />
SR, š. p., Odštepný závod Kežmarok, za<br />
cieľavedomý rozvoj poľovníctva, zveľaďovanie<br />
a starostlivosť o poľovné revíry v užívaní<br />
Vojenských lesov a majetkov SR, predseda<br />
komisie pre poľovníctvo a životné prostredie<br />
pri Obvodnej poľovníckej komore Levoča,<br />
Ing. Marián Hojdan, pracovník štátneho<br />
podniku <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p., odštepného<br />
závodu Kamenica nad Cirochou, za<br />
cieľavedomý rozvoj poľovníctva, zveľaďovanie<br />
a starostlivosť o poľovné revíry v užívaní Vojenských<br />
lesov a majetkov SR, člen klubu chovateľov<br />
tatranských duričov, spoluorganizátor<br />
poľovníckych výstav.<br />
Minister Vlčan sa všetkým poďakoval<br />
a ukončil odovzdávanie vyznamenaní slovami:<br />
„Všetkým oceneným srdečne blahoželám<br />
a teší ma, keď vidím, že poľovníctvo sa rozvíja<br />
v súlade s celospoločenskými záujmami<br />
s ohľadom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo<br />
a ochranu životného prostredia.“<br />
Zdroj: https://www.mpsr.sk/<br />
Po takmer dvojročnej prestávke v kynologických aktivitách spôsobenej AMO sa v našom<br />
okrese znova rozbehli skúšky upotrebiteľnosti poľovných plemien psov. Všetkým poľovníkom<br />
je známe, že bez pomoci našich štvornohých kolegov je praktická časť poľovníctva veľmi<br />
náročná a v niektorých prípadoch priam nemožná. Preto nás nesmierne teší, že sa naše<br />
kynologické rady rozšírili a mladí kolegovia na skúškach predviedli svojich zverencov.<br />
Ing. Peter Lukas, oddelenie<br />
lesnej výroby OZ Kežmarok<br />
Prvé sa 18. júla pod záštitou OPK Kežmarok<br />
v spolupráci s Mestským poľovníckym<br />
spolkom v Spišskej Belej uskutočnili brlohárske<br />
skúšky. Za VLM sa na skúškach zúčastnil<br />
Peter Lukas so svojou drôtosrstou<br />
jazvečíčkou. Sučka obstála na skúške v prvej<br />
cene. Po úspešnom absolvovaní skúšky v brlohárení<br />
sa takéto psy smú používať na tlmenie<br />
škodnej zveri.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
Nasledovali predbežné skúšky farbiarov,<br />
ktoré v spolupráci s Okresnou poľovníckou<br />
komorou v Kežmarku a poľovníckym<br />
združením Víťaz Slovenská Ves organizovali<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, o. z. Kežmarok<br />
26. augusta. Na skúškach sa zúčastnili<br />
traja naši zamestnanci: Vladimír Dzilský,<br />
Peter Gabler a Peter Pružinský, s jedným bavorským<br />
farbiarom a dvoma alpskými jazvečíkovitými<br />
duričmi. Ich zverenci skúšku<br />
dospelosti úspešne zvládli a získali dve prvé<br />
a jednu druhú cenu, pričom Vladimír Dzilský<br />
so svojím bavorským farbiarom zvíťazil.<br />
Po úspešnom absolvovaní tejto skúšky môžu<br />
psy dohľadávať poranenú vysokú zver.<br />
Do tretice boli 16. októbra znova pod záštitou<br />
OPK Kežmarok v spolupráci s poľovníckym<br />
združením Vlková farbiarske skúšky<br />
malých plemien. Po úspešnom absolvovaní<br />
tejto skúšky môže pes dohľadávať poranenú<br />
srnčiu zver. Za VLM sa na skúškach zúčastnili<br />
dvaja naši zamestnanci: Peter Gabler so<br />
sukou alpského jazvečíkovitého duriča a Peter<br />
Lukas so svojou drôtosrstou jazvečíčkou.<br />
Obe sučky absolvovali skúšky v prvej cene.<br />
Našim kolegom a ich štvornohým pomocníkom<br />
želáme veľa úspechov pri výkone práva<br />
poľovníctva, patrí im naša úprimná vďaka<br />
za ich neodmysliteľnú pomoc v ťažkých situáciách.<br />
Teší nás záujem našich zamestnancov<br />
o poľovnícku kynológiu, čomu nasvedčujú<br />
počty poľovne upotrebiteľných psov v ich<br />
opatere.<br />
15
STRELECTVO<br />
KRÁSNA DVOJKA ISIDE PRESTIGE<br />
TARTARUGA GOLD 12/76<br />
1<br />
Presadiť sa na trhu so zbraňami je možné len technicky a kvalitatívne dokonalými produktmi,<br />
pri znížení výrobných nákladov, čo znamená maximálne možnú automatizáciu<br />
celého procesu. Súčasná úroveň technologického zázemia a vybavenia zbrojoviek na severe<br />
priemyselného Talianska znamená, že pušky svojím dielenským spracovaním, presnosťou<br />
dopasovania dielcov a technickým riešením patria k prvotriednej svetovej kvalite,<br />
pričom spĺňajú požiadavky aj tých najnáročnejších klientov. Prispieva k tomu aj vzájomná<br />
a dodávateľská kooperácia polotovarov, napríklad pažieb a hlavní. K osvedčenej a spoľahlivej<br />
klasike patria predovšetkým poľovnícke a športové pušky z provincie Brescia, od rodinných<br />
firiem Berreta, Antonio Zoli, Bettinsoli a v neposlednom rade aj u nás menej známej<br />
zbrojovky FAIR z mestečka Marcheno. Práve tá produkuje takmer 25 tisíc brokovníc<br />
ročne do celého sveta a má zastúpenie v 45 krajinách. Ide o rodinný podnik (Fabbrica<br />
armi Isidoro Rizzini), s vyše päťdesiat ročnou históriou, ktorého samotná skratka FAIR hovorí<br />
o férovosti a slušnosti.<br />
Zo širokého portfólia brokovníc fabriky<br />
FAIR, ktorá má zastúpenie aj na Slovensku<br />
v IBO Poľovník v Trenčíne, nás zaujala dvojka<br />
Iside Prestige Tartaruga Gold v klasickom<br />
anglickom vyhotovení, s odlahčeným predpažbím,<br />
jedným jazýčkom spúšte a ejektormi,<br />
pri ktorej sa rozbúcha srdce každého vášnivého<br />
lovca. Jej eleganciu a krásu dotvára mramorová<br />
kresba baskule s bohatými rytinami<br />
a zlatým zdobením. S tým korešponduje aj<br />
názov brokovnice Prestížna dvojka Zlatá korytnačka.<br />
Hmotnosť 3 000 g a dĺžka iba 1120<br />
mm je základným predpokladom výbornej<br />
manipulácie so zbraňou. Po uchopení a rýchlom<br />
zalícení zbraň perfektne sadne do ramena.<br />
2<br />
Hlavne sú vyrobené z legovanej ocele kovaním<br />
za studena s celkovou dĺžkou 710 mm<br />
a dĺžkou komory 76 mm, s povrchovou úpravou<br />
černením. Chrómmolybdenová úprava<br />
im dáva dlhú životnosť a umožňuje streľbu aj<br />
oceľovými brokmi. Tomu zodpovedá aj 5 kusov<br />
chokov FAIR TECHNICHOKE s dĺžkou<br />
50 mm, dva sú naskrutkované v hlavniach<br />
a tri v modrej plastovej trubičke. Ich vnútorná<br />
geometria bola špeciálne navrhnutá pre lepší<br />
priechod brokov a menšie trenie o steny. Pre<br />
športovú streľbu boli vyvinuté choky SPOR-<br />
TING XP70, dĺžky 70 mm, ich vonkajšie predĺženie<br />
z hlavne je 20 mm.<br />
Vďaka technológii Triblock sú hlavne presne<br />
spojené, zakryté z oboch strán lištami. Hlavňový<br />
zväzok je ukončený dvoma širokými<br />
hákmi za sebou z kovanej ocele. Ten sa otáča<br />
na čape baskule a po dosadnutí, do 3 mm<br />
hlbokej drážky v oboch hákoch zapadnú po<br />
celej šírke kónicke klinky, ktoré sú ovládané<br />
temennou kľučkou. Uzamknutie hlavní je<br />
veľmi pevné a spoľahlivé. Týmto riešením sa<br />
znížila hrúbka spodnej časti baskule i samotnej<br />
zbrane skrátením uzamykacích hákov.<br />
Súčasne sa dosiahlo lepšie rozloženie síl pôsobiacich<br />
pri spätnom náraze, jeho zníženie<br />
a väčší komfort i pôžitok zo streľby.<br />
Inovovaný bicí mechanizmus s kladivkami<br />
typu Blitz má vinuté pružiny, ktoré majú<br />
presnejší záber úderníka a rýchlejšie odpaľovanie.<br />
Chod jazýčka spúšte je plynulý, pomerne<br />
krátky, s odporom 20 N. Lúčik je dostatočne<br />
veľký aj pre prípad použitia rukavíc.<br />
Mechanizmus sa napína pri zlomení hlavní<br />
páčkou, ktorá sa dotýka oceľového jazýčka<br />
pevne uchyteného v strede predpažbia. Použitý<br />
systém pri tejto zbrani má automatickú<br />
poistku, ktorá je umiestnená na temene krčku<br />
pažby. Blokuje jazýček spúšte a odistíme ju<br />
zatlačením dopredu k hlavniam. Súčasne plní<br />
aj funkciu selektívneho prepínača odpaľova-<br />
3<br />
4<br />
5<br />
16 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
STRELECTVO<br />
nia hlavní, vpravo pravá, vľavo ľavá. Navoliť<br />
hlaveň na prvý výstrel môžeme len pri zaistenej<br />
puške.<br />
Brokovnica sa rozoberá klasicky, na začiatku<br />
predpažbia zatlačíme páčku záchytu, zároveň<br />
ju vyklopíme dole a predpažbie oddelíme od<br />
zbrane. Potom temennou kľučkou odomkneme<br />
hlavne, sklopíme ich o 90 stupňov dole<br />
a oddelíme od lôžka zbrane.<br />
Na rozdiel od bežných dvojákov opatrených<br />
spoločným vyťahovačom, Iside Prestige Tartaruga<br />
Gold je vybavený dvoma samostatnými<br />
vyhadzovačmi prázdnych nábojníc. Tento<br />
fakt si treba uvedomiť a pri otváraní brokovnicu<br />
mierne nakloniť smerom doprava, lebo<br />
po sklopení hlavní vyhadzovač doslova vymrští<br />
vystrelené nábojnice zo zbrane. V prípade,<br />
že jeden z nábojov nie je vystrelený, vyhadzovač<br />
funguje ako vyťahovač, náboj iba<br />
vysunie z komory, keď chceme brokovnicu<br />
vybiť, tak ho vyberieme. Zalomenie brokovnice<br />
je asi 65 stupňov, čo umožňuje ľahké vkladanie<br />
nábojov do komory. Keďže ide o pudovú<br />
streľbu, mieridlá sú tak ako na väčšine<br />
takýchto zbraní jednoduché, antireflexná 7<br />
mm široká vrúbkovaná lišta, na konci ktorej<br />
je mosadzná perličková muška. Široká rovina<br />
hlavní vedľa seba prirodzene navedie oko na<br />
cieľ. Zdobená temenná kľučka je o desať stupňov<br />
vyosená vpravo, aby neprekážala pri zamierení.<br />
6<br />
7<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE:<br />
Model:<br />
Iside Prestige Tartaruga<br />
Gold 12/76<br />
Výrobca: F.A.I.R. S.r.l. Marcheno<br />
(Brescia), Taliansko<br />
Hlavne:<br />
dve vedľa seba<br />
Kaliber: 12/76, 12/76<br />
Dĺžka:<br />
1120 mm<br />
Dĺžka hlavne: 710 mm<br />
Dĺžka pažby: 368 mm<br />
Dĺžka komory: 76 mm<br />
Hmotnosť: 3 000 g<br />
Spúšť:<br />
jeden jazýček spúšte<br />
(selektívny prepínač)<br />
Kapacita: 2 náboje<br />
Cena:<br />
2 429,– Eur<br />
Predajca: IBO Poľovník,<br />
Bratislavská 123, Trenčín<br />
1) Broková dvojka Iside Prestige Tartaruga Gold 12/76.<br />
2) Dôkladne opracované časti lícovali s drevenou pažbou<br />
a predpažbím.<br />
3) Brokovnica má jeden spúšťový jazýček, baskula je<br />
zdobená rytinou.<br />
4) Hlavne s hladkým vývrtom majú dva samostatné<br />
vyhadzovače.<br />
5) Na krčku pažby je selektívny prepínač s mechanickou<br />
poistkou.<br />
6) Anglická pažba s predĺženým krkom, bez lícnice<br />
a pištoľovej rukoväti.<br />
7) Lôžko baskule s bicím mechanizmom, dolu napínacie<br />
páky.<br />
8) Uzamykacie háky s drážkami sú uchytené na zväzku<br />
hlavní.<br />
9) Počernené hlavne sú spojené lištami, vrchná<br />
s antireflexnou úpravou tvorí súčasť mieridiel<br />
s mosadznou muškou.<br />
10) Športové chocky XP70.<br />
11) Prepravný kufrík z ABS plastu, s kombinovaným<br />
zámkom a zamatom.<br />
Anodizovaná povrchová úprava baskule vytvára<br />
zaujímavú mramorovú kresbu kovových<br />
častí, ktorá dáva dvojke charakter exkluzivity.<br />
Po oboch stranách zámkových dosiek<br />
sú rozviliny a zlaté letiace bažanty. Zo spodnej<br />
časti baskule bohato zdobenej rozvilinami<br />
je letiaca sluka, tiež zlatá a okolo nej názov<br />
firmy F.A.I.R. a brokovnice Iside Prestige.<br />
Krásna lovecká klasika je anglická pažba, bez<br />
lícnice a pištoľovej rukoväti. Osobitnú pozornosť<br />
venovali konštruktéri jej zalomeniu a vyoseniu.<br />
Výsledkom množstva výpočtov a testov<br />
je takpovediac „univerzálny“ tvar pažby, ktorá<br />
sadne do ramena väčšine zákazníkov. Ergonomicky<br />
prepracovaný dlhý krk rukoväti s ostrou<br />
rybinou poskytuje pohodlné ovládanie jazýčka<br />
spúšte a pevné držanie brokovnice. Firma<br />
má patentovaný laserový systém OPTOWOOD<br />
opracovania pažby, vrátane vytvorenia výraznej<br />
rybiny na všetkých úchopových častiach.<br />
Hlavisko je zakončené klasickou drevenou pätkou.<br />
Na spodnej strane predpažbia a hlaviska<br />
sme nenašli žiadne úchytky pre závesné očká<br />
remeňa. Povrchová úprava je návratom ku klasike,<br />
lakovanie je nahradené napúšťaním olejom,<br />
čím sa podstatne zvýraznila kresba dreva.<br />
Zbraň má výborne vyvážené ťažisko, ľahké<br />
odomykanie hlavní a prepracovaný spúšťový<br />
mechanizmus. Model Iside Prestige sa vyrába<br />
v piatich kalibroch 12, 16, 20, 28 a 410 a dĺžkou<br />
hlavní 680, 710 a 760 mm. Spoločne s precíznym<br />
spracovaním pažby poskytuje strelcovi<br />
9<br />
10<br />
8<br />
11<br />
vysoký komfort. Predáva sa v prepravnom kufríku<br />
z ABS plastu s jednoduchou výbavou, za<br />
príplatok s kombinovaným zámkom a vnútrom<br />
potiahnutým zamatom.<br />
Zbrojovka FAIR produkuje široký sortiment<br />
brokovníc, sedem druhov kozlíc, štyri špeciálne,<br />
dva jubilejné modely, tri druhy dvojok<br />
a brokový poloautomat SSX12 v piatich kalibroch<br />
a rôznych štandardoch. Takže je z čoho<br />
vyberať nielen pre začínajúcich, ale aj skúsených<br />
poľovníkov, nevinímajúc i nežné pohlavie.<br />
Na zakázku ponúka firma aj vzácne brokovnice<br />
s exkluzívnou povrchovou úpravou, mechanikou<br />
a rytinami, ktoré sú svedectvom pretrvávajúcej<br />
umeleckej a technickej zručnosti zbrojárov<br />
z oblasti Val Trompia. Aj keď je na našom<br />
trhu veľká ponuka rôznych brokových zbraní,<br />
vzhľadom na kvalitu a nadštandardnú výbavu<br />
pri reálnych cenách, možno dá viacero poľovníkov<br />
prednosť značke FAIR. Stále platí, že gentleman<br />
by si mal vždy kúpiť najlepšiu zbraň akú<br />
si môže dovoliť. Za oboznámenie sa s firmou<br />
FAIR a poskytnutie brokovnice na malé otestovanie<br />
ďakujeme zástupcom predajne IBO Poľovník<br />
v Trenčíne.<br />
• Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
17
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
ELEKTROMOBILITA<br />
VO VLM SR, š. p.<br />
V ROKU <strong>2022</strong><br />
Keď sme v roku 2018 vo Vojenských lesoch a majetkoch SR, š. p. uviedli do prevádzky<br />
prvý elektromobil, vyzeralo to trocha exoticky. Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti,<br />
pretože som s ním v priebehu roka najazdil cca 40 tisíc kilometrov a každé nabíjanie<br />
na vtedy ešte dosť obmedzenej sieti verejných nabíjacích staníc vzbudzovalo pozornosť<br />
okoloidúcich, elektromobil na ceste bol skôr výnimkou. Dnes je situácia úplne iná, elektromobily<br />
sa stali bežnou súčasťou cestnej premávky a aj náš firemný vozový „elektropark“<br />
sa rozrástol na veľmi pekné číslo.<br />
Pre plynulú prevádzku elektromobilov je<br />
podstatná sieť nabíjacích staníc. Ani v tomto<br />
nezaostávame a prevádzkujeme vlastnú sieť,<br />
ktorá sa v tomto roku rozrástla o päť nabíjačiek.<br />
Okrem generálneho riaditeľstva v Pliešovciach,<br />
odštepných závodov v Malackách,<br />
Kežmarku a Kamenici nad Cirochou si dnes<br />
môžeme elektromobil nabíjať aj na lesných<br />
správach Jovsa, Tichý Potok, Ľubica, Mikulášov<br />
a Jablonové. Keďže vývoj technológií v<br />
tejto oblasti napreduje obrovským tempom,<br />
nové nabíjacie stanice disponujú komplexným<br />
manažmentom pre súčinnosť s inštalovanými<br />
fotovoltickými elektrárňami. Vďaka<br />
tomu môžeme určovať primárny zdroj nabíjania<br />
elektromobilu, napríklad len z produkcie<br />
elektrárne, zo zálohy a nakoniec s verejnej<br />
distribučnej siete.<br />
Za uplynulý rok inštalované fotovoltické<br />
elektrárne VLM SR, š. p. vyprodukovali viac<br />
ako 60 MW elektrickej energie. Na ilustráciu<br />
PaedDr. Miroslav Čongrády, vedúci<br />
oddelenia informačných technológií<br />
V súčasnosti prevádzkujeme sedem elektromobilov,<br />
na všetkých odštepných závodoch.<br />
Stali sa vyťaženými dopravnými<br />
prostriedkami a slúžia nielen na krátke<br />
vzdialenosti, ale aj na presuny medzi vzdialenejšími<br />
organizačnými jednotkami.<br />
ELEKTROBICYKEL S INŠTALOVANÝM TLAČOVÝM SETOM<br />
ELEKTROMOBILITA NA VÝSTAVE POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA V NITRE<br />
18 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
- je to objem, ktorý spotrebuje 15 priemerných<br />
domácností na Slovensku ročne. Spotreba<br />
elektromobilov za toto obdobie bola necelých<br />
10 MW, čo je zhruba 17 % produkcie.<br />
Aj tieto údaje nás presviedčajú, že budovanie<br />
elektrárni a elektromobilita idú ruka v ruke<br />
a nastavený trend prispieva k znižovaniu nákladov<br />
na prevádzku osobných motorových<br />
vozidiel a znižovaniu environmentálnej záťaže,<br />
nehovoriac o komforte, ktorý súčasné<br />
elektromobily poskytujú.<br />
Elektromobilita neznamená len elektromobil.<br />
Veľmi úspešne sa nám podarilo zaviesť<br />
do prevádzky, najmä pre terénnych pracovníkov,<br />
aj e-biky, teda elektrobicykle, ktoré<br />
sa okamžite etablovali a tešia sa veľkej obľube.<br />
Elektrobicykle disponujú dojazdom 80<br />
– 100 km a pre prácu v teréne sú z hľadiska<br />
dostupnosti a manipulácie vysoko efektívny<br />
dopravný prostriedok. Pre lesníkov je do výbavy<br />
elektobicyklov pripravený aj set na tlač<br />
dodacích listov z mobilných zariadení, čím<br />
sa opäť zefektívni čas pri expedícii drevnej<br />
hmoty a presuny medzi jednotlivými pracoviskami.<br />
ULOŽENIE TLAČOVÉHO SETU<br />
Posledným, zatiaľ testovaným elektrickým<br />
dopravným prostriedkom, boli e-motocykle,<br />
ktorých súčasný trh ponúka už dosť širokú<br />
škálu a veríme, že sa nám podarí nájsť ten<br />
správny. Benefitom v porovnaní s elektrobicyklom<br />
by bol v tomto prípade vyšší výkon,<br />
komfort a dojazd.<br />
„Chránime budúcnosť“ je slogan, ktorý<br />
VLM SR, š. p. začali používať práve s uvedením<br />
prvého elektromobilu do prevádzky<br />
v roku 2018. Keď ho vtedy generálny riaditeľ<br />
Ing. Ján Jurica vyslovil, ešte sme netušili, ako<br />
NABÍJACIA STANICA LS JOVSA<br />
sa etabluje a nielen v súvislosti s elektromobilitou.<br />
Stalo sa z neho motto, ktoré nás charakterizuje.<br />
Potvrdzuje myšlienky pretavené<br />
do reality a vízie do budúcnosti pri tvorbe<br />
nových projektov, ktoré zefektívnia našu prácu<br />
a znížia environmentálnu záťaž na prostredie,<br />
v ktorom pracujeme.<br />
NAJ HORÁR <strong>2022</strong><br />
V areáli Lesov SR na Donovaloch po dvojročnej odmlke opäť usporiadali 16. ročník súťaže<br />
Naj horár <strong>2022</strong>. Na súťaži, ktorú zorganizovali Lesy SR, š. p., sa zúčastnilo 20 trojčlenných<br />
družstiev a 60 jednotlivcov.<br />
Ing. Michal Lihoň, technik správy<br />
LS Ľubica, OZ Kežmarok<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p. Pliešovce<br />
reprezentovalo družstvo odštepného závodu<br />
Kežmarok v zložení Ján Ščavnický z LS Tichý<br />
Potok, Michal Lihoň a Vladimír Dzilský z LS<br />
Ľubica. Súťažilo sa v piatich disciplínach.<br />
Naše družstvo sa po spočítaní všetkých<br />
bodov a penalizácií vo veľmi ťažkej konkurencii<br />
umiestnilo na výbornom treťom mieste.<br />
Víťazstvo vybojovalo družstvo Lesov SR,<br />
OZ Poľana, a druhé miesto si odnieslo taktiež<br />
družstvo Lesov SR, OZ Podunajsko.<br />
V kategórii jednotlivcov sa na krásnom<br />
druhom mieste umiestnil ostatný víťaz Naj<br />
horára 2019 Ján Ščavnický, na 13. mieste Michal<br />
Lihoň a na 28. mieste Vladimír Dzilský.<br />
Našim chlapcom blahoželáme k výbornej<br />
reprezentácii podniku a prajeme im veľa ďalších<br />
úspechov do budúcich ročníkov súťaže<br />
Naj horár.<br />
Prvou bolo meranie a odhad objemu dreva<br />
- úloha bola v čo najkratšom čase odhadnúť<br />
objem klátov rôznych dĺžok a hrúbok, pomerať<br />
a skubíkovať predložené výrezy a vypísať<br />
odvozný lístok. Disciplína Ochrana lesa spočívala<br />
v určení správneho škodcu na predloženom<br />
požerku a zmontovanie feromónového<br />
lapača v čo najkratšom čase. Pestovanie<br />
lesa spočívalo v poznávaní semien a asimilačných<br />
orgánov drevín a vo výpočte sponu<br />
a priradení sadenice na základe určeného<br />
normatívu. Prvá časť disciplíny Poľovníctvo<br />
bol odhad predloženej srnčej a jelenej trofeje<br />
a druhá časť prerezanie hranola 10x10 cm<br />
ručnou pílkou a následne streľba zo vzduchovky<br />
na terč v čo najkratšom čase. Posledná<br />
disciplína spočívala v hode obojstrannou<br />
sekerou na terč a odpovediach na tri vyžrebované<br />
otázky z okruhu BOZP a požiarnej<br />
ochrany.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
19
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
BLAHOŽELÁME<br />
KOLEGOM<br />
MÁJ<br />
FERKO BUKOVINA<br />
OSLÁVIL<br />
ŠESŤDESIATKU<br />
Marián Pisarčík<br />
Vladimír Žido<br />
robotník LS Kamienka – pracovné<br />
jubileum 20 rokov vo VLM<br />
Ján Knoška<br />
Pliešovce – životné jubileum<br />
60 rokov života<br />
Ján Pavlov<br />
Pliešovce – životné jubileum<br />
50 rokov života<br />
JÚN<br />
Peter Hojdan<br />
robotník LS Kamienka, OZ Kamenica<br />
nad Cir. – životné jubileum 55 rokov<br />
zvárač. Po uvoľnení miesta na LS Jablonové<br />
nastúpil na pozíciu lesníka. Neskôr ho premiestnili<br />
na LS Bažantnica. Po reorganizácii<br />
a zlúčení týchto dvoch správ zostal na pozícii<br />
lesníka na už novej LS Jablonové.<br />
V posledných rokoch sa úspešne venuje<br />
chovu pretekárskych holubov. V súťažiach<br />
sa pravidelne umiestňuje na popredných<br />
miestach, v roku 2020 bol dokonca majstrom<br />
Slovenskej Republiky.<br />
V mene celého kolektívu by som chcel Mirovi<br />
Dvorákovi popriať do ďalších rokov veľa zdravia,<br />
šťastia, životného optimizmu a úspechov<br />
v osobnom a pracovnom živote.<br />
Miroslav Ivan<br />
technik správy LS Riadok – pracovné<br />
jubileum 25 rokov vo VLM<br />
Ing. Štefan Rak<br />
riaditeľ OZ Kamenica nad Cir. -<br />
životné jubileum 50 rokov<br />
Štefan Gildein<br />
Kežmarok - pracovné jubileum<br />
25 rokov vo VLM<br />
Náš kolega Ferko sa 7. októbra dožil v plnej<br />
sile pekného životného jubilea 60 rokov.<br />
V roku 1991 nastúpil pracovať na oddelenie<br />
automatizovaných systémov riadenia ako samostatný<br />
odborný referent. Jeho pracovné<br />
schopnosti sa naplno prejavili pri zavádzaní<br />
nových informačných technológii do praxe<br />
tak na závode, ako aj na lesných správach. Po<br />
organizačných zmenách od roku 2009 pracuje<br />
na oddelení ekonomiky na funkcii samostatný<br />
odborný referent. K práci pristupuje<br />
zodpovedne a dosahuje výborné pracovné<br />
výsledky. Má rád šport a najmä futbal, ktorému<br />
sa dodnes aktívne venuje.<br />
K jeho životnému jubileu mu želám pevné<br />
zdravie, veľa pracovných i osobných úspechov<br />
a ďakujem za kvalitne odvádzanú prácu<br />
v prospech Vojenských lesov a majetkov SR.<br />
Som vďačný, že som mal možnosť pracovať<br />
s ním na oddelení ekonomiky.<br />
MIROSLAV<br />
DVORÁK JE 20<br />
ROKOV VO VLM<br />
ZUZANA MRÁZOVÁ<br />
MÁ 55 ROKOV<br />
Ľudovít Zvalený<br />
SOR OLV OZ Kežmarok –<br />
životné jubileum 60 rokov<br />
Ing. Patrik Kuriš<br />
Miro je absolventom strednej lesníckej<br />
školy v Banskej Štiavnici. Po jej skončení nastúpil<br />
na základnú vojenskú službu. Jeden<br />
rok pracoval pre Volkswagene Slovensko ako<br />
20 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
Čas plynie ako voda a naša Zuzka sa prvého<br />
júla dožila životného jubilea 55 rokov.<br />
Zuzka začínala pracovať v domácich potrebách<br />
v Bratislave. Po ukončení materskej dovolenky<br />
nastúpila do Vojenských lesov a majetkov<br />
na OZ Malacky. Tam mala na starosti<br />
poľovnícku chatu Kozánek a neskôr aj lesnú<br />
správu Bažantnicu. Po reorganizácii prešla<br />
na lesnú správu Jablonové, kde pracuje<br />
dodnes.<br />
Zuzku poznáme ako vášnivú rybárku a cukrárku.<br />
Jej vynikajúce koláčiky nám spríjemňujú<br />
a osladia nejeden pracovný deň. Zuzke<br />
v mene mojich kolegov želám pevné zdravie<br />
a spokojnosť v pracovnom i v rodinnom živote.<br />
ZLATKO ŠTVRTECKÝ<br />
25 ROKOV VO VLM<br />
V roku 1995 skončil Zlato Štvrtecký strednú<br />
lesnícku školu v Banskej Štiavnici. Po absolvovaní<br />
povinnej ročnej vojenskej služby<br />
nastúpil ako lesník na lesnú správu Jablonové.<br />
Ako jeden z mála pracuje na tej istej pracovnej<br />
pozícii od nástupu až dodnes.<br />
Zlatko je lesník a poľovník na pravom<br />
mieste. Okrem toho, že práca je súčasne aj<br />
jeho hobby, vo voľnom čase sa venuje rybárčeniu<br />
a takisto je veľmi zručný stolár.<br />
JEDEN Z NÁS -<br />
ŠTEFAN GILDEIN<br />
Eduard Plučinský, technik LS Ľubica<br />
Pred 25 rokmi nastúpil do VLM Kežmarok<br />
náš spolupracovník Štefan Gildein. Vyučil<br />
sa na SOU za stolára. Počas letných<br />
prázdnin a voľného času chodieval do práce<br />
za otcom, ktorý ho zaúčal obsluhovať i opravovať<br />
poľnohospodárske stroje a traktory, ale<br />
aj orať, siať, kosiť. Jeho otec Ľudo pracoval<br />
vo VLM na poľnohospodárskej správe v Zaľubici<br />
ako traktorista až do starobného dôchodku.<br />
Štefan po ňom prevzal štafetu, láska<br />
k strojom a poľnohospodárskej technike ho<br />
priviedla na poľnohospodársku správu VLM<br />
JÚL<br />
Miroslav Jarkovský<br />
OZ Kežmarok - pracovné<br />
jubileum 25 rokov vo VLM<br />
Igor Pogran<br />
odd. HÚL, OZ Kežmarok –<br />
životné jubileum 55 rokov<br />
Anna Stančíková<br />
Pliešovce – životné jubileum 55 rokov<br />
Marián Beľančin<br />
robotník DSS OZ Kamenica nad Cir. –<br />
pracovné jubileum 40 rokov vo VLM<br />
František Roško<br />
robotník DSS OZ Kamenica nad Cir. –<br />
pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />
Zuzana Mrázová<br />
robotníčka LS Jablonové, OZ Malacky –<br />
životné jubileum 55 rokov<br />
o. z. Kežmarok do Zaľubice pracovať a pôsobí<br />
tam od 2. júna 1997 až dodnes. Jeho cit pre<br />
stroje a techniku ho robia všestranným strojníkom.<br />
Milý Štefan, ako tvoji kolegovia ti prajeme pri<br />
tomto pracovnom jubileu veľa zdravia aj šťastia,<br />
aby si ešte stále mohol svojimi činnosťami<br />
a myšlienkami prispieť k dobrej pohode nielen<br />
v práci, ale aj v kruhu rodiny.<br />
SEPTEMBER<br />
Miroslav Dvorák<br />
lesník LS Jablonové, OZ Malacky –<br />
pracovné jubileum 20 rokov vo VLM<br />
ŠTVRŤSTOROČIE<br />
MIROSLAVA<br />
IVANA VO VLM<br />
Ing. Dušan Staško<br />
lesník LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cir. –<br />
pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />
V mene celej správy mu chcem zaželať najmä<br />
veľa zdravia, rodinnej pohody a ešte veľa poľovníckych<br />
a rybárskych úspechov.<br />
Autor: Róbert Maráček<br />
lesník LS Riadok<br />
Plynutie času sme si uvedomili pri zistení,<br />
že náš kolega Miroslav Ivan pracuje už 25 ro-<br />
Ing. Ján Jurica<br />
generálny riaditeľ VLM SR, š.p. –<br />
pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
21
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
OKTÓBER<br />
Anna Andrejcová<br />
robotníčka LS Kamienka, OZ Kamenica<br />
nad Cir. – životné jubileum 60 rokov<br />
Ján Slúka st.,<br />
SOR Pliešovce – životné<br />
jubileum 60 rokov života<br />
František Bukovina<br />
SOR OLV OZ Kežmarok – životné<br />
jubileum 60 rokov života<br />
kov vo Vojenských lesoch a majetkoch SR, š.<br />
p., na OZ Malacky. Po ukončení Strednej lesníckej<br />
školy v Modre - Harmónii v roku 1997<br />
nastúpil na pílu v Malackách. Po absolvovaní<br />
základnej vojenskej služby pracoval na<br />
drevosklade ako operátor vývoznej súpravy.<br />
V roku 1999 prešiel na uvoľnenú pozíciu<br />
lesníka na LS Bažantnica. Po zlúčení LS<br />
sa presunul na funkciu lesníka a oborníka<br />
na LS Riadok. Od roku 2021 je technikom na<br />
LS Riadok. Popri tom má na starosti zverník<br />
Hlboká mláka. Pracovné povinnosti si Miro<br />
plní svedomite, poľovníctvo a lesníctvo je aj<br />
jeho najväčšie hobby.<br />
Ctibor sa narodil 21. februára 1960. Do<br />
Vojenských lesov a majetkov nastúpil 1. novembra<br />
1982 na bývalú sadovú správu v Pliešovciach<br />
ako traktorista. V rámci tohto pôsobenia<br />
v lete počas žatvy pracoval aj na<br />
kombajne na Lesnej správe Vidov vrch. Po reorganizácii<br />
štátneho podniku pokračoval vo<br />
VLM ako traktorista na správe lesov so sídlom<br />
na Vidovom vrchu. Pre kamarátsku a veselú<br />
povahu je v našom kolektíve veľmi obľúbený.<br />
Pracovné úlohy si vždy plní výborne.<br />
Voľný čas venuje svojej chate a záhrade pri<br />
rybníku v Pliešovciach.<br />
Milý Ctibor, kolegovia z SL Pliešovce Ti želáme<br />
pri tvojom pracovnom jubileu predovšetkým<br />
veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.<br />
JANKOVIA JUBILANTI<br />
ŠESDESIATNIK<br />
JÁN KNOŠKA<br />
NOVEMBER<br />
Zlatko Štvrtecký<br />
lesník LS Jablonové, OZ Malacky –<br />
pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />
Prajeme mu k pracovnému jubileu veľa zdravia<br />
a pokračujúcich pracovných úspechov.<br />
Adriána Knošková<br />
Janko začal pracovať vo Vojenských lesoch<br />
už 1. júla 1980 ako traktorista na PS Pliešovce.<br />
Lukáš Šrámek<br />
SOR odd. odbytu OZ Malacky –<br />
pracovné jubileum 20 rokov vo VLM<br />
CTIBOR IVANČÍK<br />
A JEHO 40<br />
ROKOV VO VLM<br />
Ctibor Ivančík<br />
Pliešovce – pracovné jubileum<br />
40 rokov vo VLM<br />
Ing. Vilhan Pavel<br />
Popri zamestnaní si spravil nadstavbu<br />
v odbore rastlinná výroba. V podniku sa presúval<br />
medzi rôznymi pozíciami ako traktorista,<br />
THP RV pracovník, zootechnik, ošetrovateľ<br />
HD, pracoval na ťažbe dreva a znovu<br />
až dodnes ako traktorista. Počas leta pomáha<br />
s kosením sena, cez poľovnícku sezónu s odvozom<br />
ulovenej zveri a v ostatnom čase najmä<br />
s údržbou Zverníka Podjavorie.<br />
Medzi jeho záľuby určite patrí rybárčenie,<br />
pestovanie rastlín atypických pre naše podnebie,<br />
v poslednom čase aj včelárstvo. Je to<br />
kutil, ktorý neposedí aj napriek úrazu ruky,<br />
ktorý utrpel už v detstve, hravo schová do<br />
vrecka iných majstrov.<br />
22 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
PÄŤDESIATNIK<br />
JÁN PAVLOV<br />
Janko sa v Handlovej vyučil za mechanika<br />
banských strojov a zariadení. Preto nečudo,<br />
že najskôr pracoval ako baník.<br />
NÁŠ VEDÚCI<br />
IGOR MÁ 55<br />
MIian Rak, SOR odd. HUL,<br />
OZ Kežmarok<br />
ŠESŤDESIATNIK<br />
JÁN SLÚKA<br />
Dušan Žlkovan<br />
Na svetlo sa vynoril a k tímu Vojenských<br />
lesov sa pridal 26. novembra 1991. Začal pracovať<br />
ako ošetrovateľ HD na PS Pliešovce,<br />
neskôr prešiel na Pílu Lopaty. Po zrušení píly<br />
ho pridelili na PS VV ako ťažbového traktoristu.<br />
Ako traktorista s vývozkou pracuje až<br />
do súčasnosti na LS VV. Počas letnej sezóny<br />
patrí k partii, ktorá pracuje na kosbe sena.<br />
Samozrejme, takisto je nápomocný pri poľovnej<br />
sezóne.<br />
Janko taktiež rád rybárči, ako mládežník<br />
hrával futbal i stolný tenis. V súčasnosti si<br />
šport radšej pozrie v televízii, baví ho najmä<br />
box či šípky.<br />
Naši Janči-ovia z Podjavoria by mohli rozprávať<br />
o zážitkoch vo VLM celé hodiny. Nájdu<br />
sa príbehy, pri ktorých vás aj brucho od<br />
smiechu bolí, no boli aj také, kde sa od strachu<br />
zježia vlasy. Spoza stoličky v kancelárii by<br />
takéto zážitky zbierali ťažko. Možno aj to je<br />
dôvod, prečo sú naši chlapci na pozícii robotník<br />
– traktorista tak dlho. Šikovnosť a priateľskosť<br />
s úsmevom na tvári ich neopúšťa v žiadnej<br />
situácii.<br />
Všetci im želáme, aby im zdravie pevne slúžilo,<br />
jesť im stále chutilo, šťastie ich neobchádzalo<br />
a v práci im šlo všetko od ruky tak ako<br />
doteraz.<br />
Začiatkom júla oslávil 55. narodeniny náš<br />
vedúci Igor. Narodil sa v Handlovej, detstvo<br />
až po maturitu na gymnáziu prežil v Bratislave.<br />
Po vysokej škole a vojenskej službe strávil<br />
takmer rok spolu s kamarátom cestovaním<br />
a potulovaním po cestách celej západnej<br />
Európy. Po cestovateľskom dobrodružstve<br />
nastúpil v roku 1992 do taxačnej skupiny<br />
v Poprade. Práca na tvorbe lesných hospodárskych<br />
plánov sa mu celkom zapáčila, ale<br />
prišlo manželstvo, deti, a Igor začal uvažovať<br />
o práci bez týždňoviek. Práve v tomto období,<br />
v apríli 1998, prišla ponuka od VLM SR<br />
z oddelenia HÚL Kežmarok na miesto pomocného<br />
kartografa. Postupne sa zaúčal do<br />
tajov vojenskej taxácie, keďže vtedy sme používali<br />
iné programy, ako Lesoprojekt Zvolen.<br />
V roku 2008 po úspešnom absolvovaní<br />
skúšok na vyhotovovateľa lesných hospodárskych<br />
plánov sa stal vedúcim oddelenia, ktorým<br />
je do dnešných čias.<br />
Všetci ho poznáme ako kolegu s úsmevom,<br />
stále dobrou náladou, pripraveného pomôcť<br />
a poradiť nielen s odbornými, ale aj osobnými<br />
problémami. Milý Igor, do ďalších rokov ti<br />
prajeme veľa zdravia, rodinnej pohody a ešte<br />
veľa schválených plánov PSoL.<br />
Ján Slúka sa narodil 8. októbra 1962 v Senohrade.<br />
Po ukončení Strednej lesníckej<br />
a technickej školy v Banskej Štiavnici v júni<br />
1981 pracoval vo Vojenských lesoch ako<br />
praktikant na Lesnej správe Modrý Kameň.<br />
Po odslúžení dvoch rokov základnej vojenskej<br />
služby v roku 1983 nastúpil opäť do Vojenských<br />
lesov na Lesnú správu Pliešovce,<br />
kde do roku 1989 striedavo pracoval ako vedúci<br />
LOO Blýskavica, závozník a manipulant<br />
na manipulačnej linke Bayer Zemrod na Expedičnom<br />
sklade Lopaty. Od tohto roku je<br />
vedúcim na LOO Medveďov vrch.<br />
K životnému jubileu blahoželajú všetci kolegovia.<br />
LUKÁŠ ŠRÁMEK JE<br />
U NÁS UŽ 20 ROKOV<br />
Autor: Bc. Juraj Abrahám<br />
technik LS Riadok<br />
Lukáš Šrámek u nás pracuje už 20 rokov.<br />
Po ukončení Združenej poľnohospodárskej<br />
školy v Ivanke pri Dunaji, odbor rybárstvo,<br />
nastúpil 11. novembra 2002 pracovať do Vojenských<br />
lesov a majetkov SR, š. p. Od nástupu<br />
pôsobil na LS Bažantnica ako technik-<br />
-rybár. Po zlúčení správ pracoval na tej istej<br />
funkcii na LS Jablonové. Po 17 rokoch prešiel<br />
na odštepný závod Malacky na oddelenie odbytu<br />
ako samostatný referent oddelenia obchodu<br />
a odbytu. Svoju funkciu Lukáš vykonáva<br />
svedomito a s plným nasadením. Jeho<br />
najväčšou záľubou je poľovníctvo a rybárstvo.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
23
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
Želáme mu do ďalších rokov veľa<br />
úspechov a najmä zdravia.<br />
JUBILANTKA ANKA<br />
STANČÍKOVÁ<br />
Ing. Ján Chlpáň,<br />
vedúci SL Pliešovce<br />
Do Vojenských lesov a majetkov SR, š. p.<br />
prišla pani Anka Stančíková pracovať hneď<br />
po ukončení štúdia. Jej pracovné začiatky<br />
boli na Poľnohospodárskej správe, po reorganizácii<br />
až do dnešných dní obetavo pracuje<br />
na Správe lesov Pliešovce so sídlom na Vidovom<br />
Vrchu. Šikovnosť a neutíchajúca pracovitosť<br />
sa odráža v jej prístupe k práci v našej<br />
spoločnosti, ale aj vo voľnom čase. Nemalú<br />
kreativitu prejavuje v krásne aranžovaných<br />
ozdobách na stôl a chutných zákuskoch.<br />
K jej životnému jubileu jej prajeme všetko<br />
najlepšie, najmä zdravie a pohodu v práci<br />
i doma.<br />
PÄŤDESIATKA<br />
RIADITEĽA<br />
OZ KAMENICA<br />
NAD CIROCHOU<br />
ING. ŠTEFANA RAKA<br />
Významného životného jubilea 50 rokov sa<br />
4. júna <strong>2022</strong> dožil riaditeľ odštepného závodu<br />
Kamenica nad Cirochou Ing. Štefan Rak.<br />
kolektív zamestnancov OZ Kamenica nad Cirochou<br />
Štefan, ako ho s úctou, ale aj priateľsky<br />
oslovujú mnohí jeho kolegovia, spolupracovníci<br />
a známi, pochádza z lesníckej rodiny<br />
- otec pracoval v Štátnych lesoch na lesníckych<br />
funkciách po celý život. Život v lesníckom<br />
prostredí a spätosť s lesom už od detstva<br />
významne ovplyvnili a formovali aj životnú<br />
dráhu a profesionálnu púť nášho Štefana.<br />
Po skončení lesníckej fakulty Technickej<br />
univerzity vo Zvolene nastúpil 1. októbra<br />
1998 pracovať do VLM SR š. p., o. z. Kamenica<br />
nad Cirochou na Lesnú správu Kamienka<br />
na funkciu vedúceho polesia Porúbka. Ako<br />
mladý inžinier hneď po nástupe do kolektívu<br />
starších, skúsených zamestnancov Lesnej<br />
správy, s nadšením zúročoval svoje „skúsenosti“<br />
z rodičovského usmerňovania i vedomosti<br />
lesného inžiniera. Od 1. marca 2004,<br />
po organizačných zmenách na o. z. a po zlúčení<br />
bývalých LS Kamienka a Kamenica, prevzal<br />
funkciu vedúceho novovzniknutej LS<br />
Kamienka. Organizačné a riadiace schopnosti<br />
naplno uplatňuje od roku 2020, keď bol<br />
menovaný do funkcie riaditeľa VLM SR š.p.,<br />
o. z. Kamenica nad Cirochou, ktorú vykonáva<br />
aj v súčasnosti.<br />
Štefan je technický typ človeka, ktorý má<br />
vždy krátku cestu od myšlienky k realizácii.<br />
Jeho doménou je predovšetkým lesnícka<br />
výroba. Osobitý vzťah má ku všetkým<br />
mechanizačným prostriedkom využívaným<br />
v lesníctve. Vďaka vysokému pracovnému<br />
nasadeniu, povahovým vlastnostiam, odbornosti,<br />
cieľavedomosti a vytrvalosti sa mu<br />
úspešne darí riadiť odštepný závod, zavádzať<br />
nové výrobné technológie a optimálne využívať<br />
najmodernejšiu lesnú techniku.<br />
Kolegovia, ktorí ho poznáme od jeho prvých<br />
chvíľ vo VLM, vieme, že na Štefana sa<br />
môžeme kedykoľvek spoľahnúť, lebo pomôže<br />
ak môže a Štefan môže a chce. Povolanie lesníka<br />
je jeho životné poslanie a stavovská česť.<br />
Vážime si jeho zodpovednosť k firme, lesu,<br />
prostrediu, kde žije a pracuje, citlivý ľudský<br />
prístup ku kolegom. Vážime si jeho profesijnú<br />
odbornosť, ochotu a otvorenosť riešiť<br />
nové odborné výzvy, veď za 24 rokov sa toho<br />
v lesnom pracovnom prostredí zmenilo veľa.<br />
Milý náš jubilant, ako kolektív spolupracovníkov<br />
o. z. Kamenica nad Cirochou ti ďakujeme<br />
za príkladný prístup, obetavosť, ústretovosť<br />
a za ochotné rady a pomoc pri riešení pracovných<br />
úloh a povinností všetkých pracovníkov.<br />
Aj prostredníctvom nášho časopisu ti do nasledujúcich<br />
rokov želáme najmä pevné zdravie,<br />
veľa tvorivých síl a životného optimizmu,<br />
radosti, šťastia, pohody a úspechov v osobnom<br />
i pracovnom živote. Nech ti je práca potešením<br />
a nech ti prináša iba plody radosti, hrdosti<br />
a spokojnosti.<br />
DAJME OŽIŤ<br />
SPOMIENKE<br />
NA RIADITEĽA…<br />
Ing. Štefan Drozd tragicky zahynul pri automobilovej<br />
nehode dňa 28. júna <strong>2022</strong>. Vo<br />
VLM SR š.p. pôsobil od februára 2004 do<br />
augusta 2009. Od 1. septembra 2004 do<br />
30. apríla 2005 vykonával funkciu riaditeľa<br />
podniku a od 1. mája 2005 do 6. augusta<br />
2009 stál na pozícii generálneho riaditeľa<br />
Vojenských lesov a majetkov SR, š. p.<br />
Pochádzal z neveľkej dedinky na sever<br />
od Humenného z Ruskej Poruby. Po ukončení<br />
štúdia na Dopravnej univerzite v Žiline<br />
24 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
a po získaní inžinierskeho diplomu po prvý<br />
krát prejavil veľký zmysel pre manažovanie<br />
väčšieho a zložitejšieho celku a takýmto bol<br />
v tom čase humenský závod ČSAD. Podieľal<br />
sa na organizačnom, riadiacom a personálnom<br />
audite firmy a veľmi z ostra začal pranierovať<br />
zaužívané praktiky s návrhmi na<br />
zlepšenie celkového stavu v riadení a správe<br />
dopravného závodu. Narážal na nepredstaviteľný<br />
odpor, prekážky a problémy zo strany<br />
hospodárskeho i straníckeho vedenia a práve<br />
vtedy sa ukázali jeho manažérske a riadiace<br />
schopnosti. Stovky strán teoretického zdôvodňovania<br />
potreby na zmeny odložil a svoje<br />
ciele a pravdu hodlal preukázať prakticky,<br />
v teréne. Obliekol šoférsky mundúr a sadol za<br />
volant prepravného kamióna, s ktorým prebrázdil<br />
celú Európu, od úpätí Kaukazských<br />
horských velikánov až po portugalské, či španielske<br />
piesčité pláže. Skúmal všetko možné<br />
najmä čo sa týka efektivity cestnej automobilovej<br />
dopravy, jej nákladovosti z rôznych hľadísk<br />
prepravy v časovom horizonte a iných<br />
aspektoch. Takto vyzbrojený novými poznatkami<br />
a skúsenosťami sa po troch rokoch<br />
vrátil na závod do Humenného, kde neostal<br />
kameň na kameni a postavil sa do čela osobnej<br />
i nákladnej dopravy ako riaditeľ závodu.<br />
Stal sa z neho uznávaný riadiaci a organizačný<br />
pracovník, v dôsledku čoho a teda vôbec<br />
nie náhodou, si toho všimol i bývalý minister<br />
dopravy Alexander Rezeš, ktorý ho poveril<br />
funkciou riaditeľa svojej ministerskej kancelárie<br />
v Bratislave.<br />
Spätný pohľad na Ing. Štefana Drozda môže<br />
evokovať rôzne reminiscencie, najmä to, že<br />
jeho dominujúcou črtou bola tvrdohlavosť,<br />
v mnohom istá dávka egoizmu, svojvôle, neústupčivosť<br />
zo svojho postoja a videnia situácie,<br />
čím neraz tvrdo aj narazil. Teda pre tých,<br />
ktorí ho poznali neprekvapila nominácia tohto<br />
človeka do funkcie nového generálneho riaditeľa<br />
po Ing. Vladimírovi Brodnianskom. Pre<br />
lesnícke, odborné osadenstvo závodov a správ<br />
v Malackách, v Pliešovciach, Kamenici nad Cirochou<br />
a Kežmarku doslova „nepopísaný kus<br />
papiera“. Za doby pôsobenia Ing. Štefana Drozda<br />
vo funkcii generálneho riaditeľa VLM SR,<br />
š.p. bolo vykonaného veľmi veľa prospešného.<br />
Za jeho pôsobenia sa začalo s reštrukturalizáciou<br />
štátneho podniku. Investovali sa značné<br />
finančné prostriedky na opravu a údržbu<br />
jestvujúcich budov, ciest a mechanizačného<br />
parku. Začali sa realizovať moderné postupy<br />
evidencie drevnej hmoty a mapových materiálov<br />
v elektronickej forme. Za jeho pôsobenia<br />
boli zmenené hranice jednotlivých vojenských<br />
obvodov a následne odpredané podnikové byty<br />
zamestnancom vojenských lesov do súkromného<br />
vlastníctva.<br />
Prakticky vždy kládol dôraz na čistotu vzájomných<br />
vzťahov na pracoviskách a dôveru.<br />
Vedel urobiť frmol, ale aj oceniť dobrý, nefalšovaný<br />
počin a skutok. Vážna prietrž jeho cesty<br />
a putovania prostredím lesného hospodárstva<br />
vo funkcii GR prišla ako blesk z jasného neba,<br />
kedy v jedno nedeľné, augustové ráno, došlo<br />
na Kamennom Vrchu na Lešti ku vážnej ľudskej<br />
tragédii a nešťastiu pri ktorej zomrel náš<br />
kolega, priateľ, Miško Bobák. Udalosť veľmi<br />
bolestivá aj pre Ing. Štefana Drozda, neostala<br />
bez dôsledkov a následkov aj pre neho samotného.<br />
Trpela aj celá jeho rodina – manželka<br />
Marta s dvoma dospelými dcérami, otec Štefan<br />
ale aj sestry Mária s Oľgou. Aby nešťastiu<br />
nebolo koniec, onedlho sa navždy rozlúčil s otcom,<br />
vzápätí ťažkej chorobe podľahla i manželka.<br />
Utiahol sa, odišiel z Humenného tam,<br />
kde uzrel v roku 1955 svetlo sveta - do Ruskej<br />
Poruby. Obišiel majiteľov poľnohospodárskych<br />
pozemkov a roličiek, so záujmom o prenájom<br />
na gazdovanie, nakúpil ovečky, niekoľko desiatok<br />
kusov mladého hovädzieho dobytka<br />
a opäť sa z neho stal – manažér. Aj zovňajšok<br />
si zmenil na nepoznanie. Dominovala hustá<br />
brada a fúzy, málo s kým sa stretával, pôsobil<br />
navonok osamelo, neprístupný. Jeden zo zaťov<br />
mu robil vedúceho chovu ovečiek, údajne<br />
bol aj spokojný s hospodárením, i vnúčence<br />
mu obveseľovali bežné dni… Postoj chvíľa!<br />
V jeden podvečer, niečo po 17.hod., prišla zdrvujúca<br />
zvesť z rozhlasu a vzápätí aj televízie<br />
JoJ, že „práve teraz na križovatke ciest pri Továrnom<br />
smerom k Humennému došlo k čelnej<br />
zrážke dvoch motorových vozidiel, pri ktorej<br />
zahynul Štefan Drozd, atď. Bezprostredne tadiaľ<br />
práve prechádzal istý farár, ktorý mu stačil<br />
pri posledných výdychoch poskytnúť poslednú<br />
útechu a po kresťansky ho vyprevadiť z tohto<br />
sveta. Opona spadla, zatvorila sa navždy.<br />
Ešte deň predtým ho navštívila v Ruskej Porube<br />
skupina spolužiakov zo Žiliny, lebo vždy,<br />
každým rokom si zvykli na takéto stretnutia<br />
spomienok a oživenia minulosti. V osudný<br />
deň naložil na pikap výrobky z ovčieho mlieka<br />
a ako zvyčajne zamieril k obchodnému partnerovi,<br />
zrejme do Michaloviec. Cesta naspäť už<br />
nebola dokončená…<br />
Venujme mu aspoň týmto spôsobom<br />
tichú spomienku. Česť jeho pamiatke!<br />
XVII. ROČNÍK<br />
DŇA SVÄTÉHO<br />
HUBERTA<br />
V PLIEŠOVCIACH<br />
Ing. Jana Ježovičová, SOR<br />
odd. ekonomiky GR<br />
Po dlhšej prestávke sa 24. septembra<br />
uskutočnil XVII. ročník Dňa svätého<br />
Huberta v Pliešovciach – oslava poľovníctva,<br />
prírody a zveri. Na organizovaní<br />
podujatia sa ako každý rok podieľali<br />
aj <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR..<br />
Oficiálny začiatok bol o jednej popoludní<br />
za zvukov fanfár a svätohubertského<br />
sprievodu. Hlavný program tvorilo<br />
vzdanie pocty zomrelým poľovníkom,<br />
svätohubertský hold ulovenej zveri -poľovnícka<br />
ekumenická pobožnosť za zvukov<br />
lesníc a rohov pod vedením Mgr.<br />
Bohuslava Smutného. Potom sme mali<br />
možnosť pozrieť si vystúpenie mladých<br />
sokoliarov z unikátnej základnej školy<br />
Štiavnické Bane. Nechýbala súťaž o najlepší<br />
guláš, do ktorej sa zapojili rôzne<br />
poľovnícke združenia. V spoločenskom<br />
dome Družba bola výstava poľovníckych<br />
trofejí OPK Zvolen a výstava Múzea Svätý<br />
Anton, na námestí zas množstvo predajných<br />
stánkov. Pre deti bolo v parku<br />
pripravené množstvo rôznych aktivít, či<br />
už v stánku lesnej pedagogiky, alebo na<br />
voľnom priestranstve. S kolegami a kolegyňami<br />
sme mali pre deti pripravený<br />
pestrý program „nočná cesta lesom“<br />
s hmatovou poznávačkou, triedenie odpadkov<br />
s mottom čo patrí a nepatrí do<br />
lesa, hádzanie šišiek do medveďa. Deti si<br />
mohli vyskúšať, ako vedia skákať v porovnaní<br />
so zvieratami v disciplíne „doskoč<br />
ako“, maľovanie kameňov, pexesá,<br />
puzzle, slovné prešmyčky, maľovanie obrázkov<br />
a množstvo ďalších aktivít. Detičky<br />
sa na nich s nadšením zúčastňovali<br />
a nakoniec ich za ich snahu čakala sladká<br />
odmena.<br />
V rámci sprievodného programu si<br />
deti mohli užiť aj jazdu na konskom povoze.<br />
Počasie nám vyšlo a keďže občerstvenia<br />
bolo dosť, zábava pokračovala až do<br />
neskorého večera.<br />
Veríme, že sa s podobným úspechom<br />
stretneme aj ďalší rok.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
25
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
JUBILEJNÝ 10. POĽOVNÍCKY DEŇ<br />
Na úvod časť citátu z publikácie, ktorá vyšla pri príležitosti uskutočnenia jubilejného 10.<br />
poľovníckeho dňa, desiateho sviatku poľovníkov kežmarského regiónu „ktorí si ctia všetky<br />
zákonitosti prírody, písané i nepísané pravidlá, pre ktorých slovo kamarát má nenahraditeľnú<br />
hodnotu, ktorí ochranu a zveľaďovanie prírody ako takej povýšili na svoje celoživotné<br />
krédo“.<br />
Mgr. Milan Nevický<br />
Jubilejný sviatok poľovníkov kežmarského<br />
regiónu, nad ktorým prevzal záštitu primátor<br />
mesta Ján Ferenčák, bol venovaný prezentácii<br />
činnosti, výsledkov a úspechov OPK Kežmarok<br />
v období rokov 2010-2021. Po dvojročnej<br />
odmlke ho usporiadali 10.-11. septembra<br />
v Kežmarku. Organizátori dvojdňového podujatia<br />
- Obvodná poľovnícka komora a Okresná<br />
organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu<br />
v Kežmarku, mesto Kežmarok a prvýkrát<br />
aj <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, o. z. Kežmarok<br />
- pripravili zaujímavý a pestrý program pre<br />
všetkých návštevníkov podujatia, nevynímajúc<br />
hostí, ktorých prítomnosť na poľovníckom dni<br />
bola pre organizátorov cťou a zároveň aj ocenením<br />
snahy a úsilia Predstavenstva OPK v Kežmarku,<br />
vynaloženého pri riadení a usmerňovaní<br />
poľovníckeho života na území okresu, ale<br />
aj pri organizovaní okrem iného aj kežmarských<br />
poľovníckych dní.<br />
Medzi účastníkmi na kežmarskom námestí<br />
sme stretli aj doc. Ing. Soňu Chovanovú-Supekovú,<br />
prezidentku Klubu slovenských poľovníčok,<br />
generálneho riaditeľa štátneho podniku<br />
Lesy SR Ing. Jána Marhefku, Ing. Michala Dudáka,<br />
riaditeľa VLM SR o. z. Kežmarok, Ing.<br />
Miroslava Fuchsa, predsedu osvetovej komisie<br />
SPK, Dr. Jozefa Hlásnika, člena legislatívnej<br />
komisie SPK, priateľov z družobného mesta<br />
Gliwice z Poľska a Lanškrounu z Česka, ktorí<br />
spoločne na adresu organizátorov nešetrili slovami<br />
chvály a uznania.<br />
Prvým sprievodným podujatím jubilejného<br />
poľovníckeho dňa bola v sobotu podvečer za<br />
zvukov lesných rohov Hubertových trubačov<br />
z Podorlicka v ČR otvorená výstava najhodnotnejších<br />
trofejí zveri ulovenej v poľovných revíroch<br />
kežmarského regiónu v ostatných troch<br />
poľovníckych sezónach. O výstavu inštalovanú<br />
vo výstavnej sieni na Hlavnom námestí v Kežmarku<br />
bol mimoriadny záujem širokej poľovníckej<br />
i laickej verejnosti a školskej mládeže,<br />
o čom svedčí aj množstvo pochvalných zápisov<br />
v Kronike OPK.<br />
Druhé dejstvo prvého dňa sa odohralo<br />
v drevenom artikulárnom kostole Najsvätejšej<br />
trojice v Kežmarku, kde sa na koncerte poľovníckej<br />
hudby opäť predstavilo kvarteto lesných<br />
rohov Hubertovi trubači z ČR. Na úvod si prítomní<br />
vypočuli poľovnícku hymnu v podaní<br />
spišskobelianskych trubačov a záver patril členom<br />
PZ Magura Reľov, v podaní ktorých bola<br />
prvýkrát na verejnosti predstavená pieseň kežmarských<br />
poľovníkov „Vďaka Ti, sv.Hubert“.<br />
Druhý deň kežmarských jubilejných poľovníckych<br />
dní sa začal slávnostnou svätohubertovskou<br />
sv. omšou v Bazilike sv. Kríža, ktorá<br />
bola pre mnohých poľovníkov nie len ideálnym<br />
začiatkom výnimočného dňa, ale aj nezabudnuteľným<br />
duchovným zážitkom pre všetkých<br />
prítomných, ktorí si z chrámu odnášali<br />
silné a neopakovateľné dojmy. Početný sprievod<br />
do zelena odetých návštevníkov sa následne<br />
za zvukov lesných rohov trubačov zo Spišskej<br />
Belej na čele s poľovníckymi zástavami<br />
a uloveným krásnym dvanástorákom kľukatil<br />
ulicami mesta k radnici. V sprievode sme<br />
mohli vidieť aj kynológov s plemenami u nás<br />
najčastejšie používaných poľovných psov a tiež<br />
sokoliarov, ktorých vystúpenie vzbudzovalo<br />
obdiv a nadšenie najmä u tých najmenších divákov.<br />
V súlade s poľovníckou etikou, zvykmi<br />
a tradíciami program sviatku poľovníkov pokračoval<br />
ukážkou odovzdávania streleckého<br />
zálomku úspešnému lovcovi jeleňa Michalovi<br />
Pisarčíkovi z MPS Poľana Sp. Belá a ukážkou<br />
jeho pasovania na lovca jeleňov. Slávnostný akt<br />
odovzdávania streleckého zálomku, pasovania<br />
a tiež následnú dražbu jeleňa uskutočnil Ing.<br />
Klein, predseda komisie poľovníctva a životného<br />
prostredia pri OPK.<br />
Po príhovoroch organizátorov a hostí<br />
program sviatku poľovníkov pokračoval na<br />
javisku odovzdávaním poľovníckych vyznamenaní<br />
„Za zásluhy o rozvoj poľovníctva na<br />
Slovensku“ členom Slovenského poľovníckeho<br />
zväzu: bronzová medaila – Július Tybor,<br />
Štefan Britaňák, Slavomír Džadoň, Ing. Peter<br />
Lukas, Bc. Marián Pokrivčák, Ing.Miroslav<br />
Horváth, strieborná medaila – Bohuslav<br />
Žemba, Mgr. Jaroslav Trulík, Milan Brandobur,<br />
zlatá medaila – Marián Gaborčík, Miroslav<br />
Cvek, Ján Ovcarčík, medaila sv. Huberta –<br />
MVDr. Miroslav Polanek.<br />
Nemožno nespomenúť aj viacero sprievodných<br />
aktivít, ako napríklad súťaže a hry pre<br />
najmenších, streľba z luku na poľovnícke terče,<br />
vystúpenie folklórnych súborov Zvonárka<br />
a Zvonárik z Ľubice, vystúpenie hudobnej skupiny<br />
Traky z Čane, divadelné predstavenie pre<br />
deti „Divadelný svet – Edo drevo“ z Kurimi,<br />
pestrá ponuka poľovnícky zaujímavého sortimentu<br />
oblečenia, keramiky a iného tovaru,<br />
napr. včelárskych produktov a pod.<br />
Kežmarské námestie už tradične počas<br />
poľovníckych dní rozvoniava pravým, nefalšovaným<br />
poľovníckym gulášom a rôznymi<br />
poľovníckymi kulinárskymi špecialitami.<br />
Tohto roku sa o priazeň prítomných gurmánov<br />
a hodnotiteľskej poroty usilovalo pätnásť<br />
majstrov kuchárov z poľovníckych združení<br />
a spolkov, tím pracovníkov MsÚ a SOŠ<br />
Kežmarok. V súťaži obstáli všetci na jednotku<br />
s hviezdičkou, lebo v kotloch neostal ani jeden<br />
zabudnutý zemiačik. Zlatým klincom podujatia<br />
bolo v závere žrebovanie mýtnych vstupeniek,<br />
za ktorými sa skrývala bohatá, hodnotná<br />
tombola.<br />
Jubilejný 10. poľovnícky deň bol podľa návštevníkov<br />
a množstva zápisov v Kronike OPK<br />
a vyjadrení veci znalých hostí hodnotený vysoko<br />
pozitívne, predseda OPK v Kežmarku Ing.<br />
Juraj Kulík vo svojom záverečnom príhovore<br />
poďakoval všetkým za prípravu a realizáciu<br />
podujatia a návštevníkom za účasť.<br />
26 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
EXKURZIA KOLEGOV Z VLS ČR<br />
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
V závere júna nás navštívili kolegovia z VLS ČR, s.p., Divize Lipník nad Bečvou. V posledných<br />
rokoch ich zasiahla rozsiahla podkôrniková kalamita a po nej nastúpili veľké objemy<br />
pestovných prác. Podobný problém, ale s určitým časovým predstihom, sa riešil aj u nás,<br />
najmä v o. z. Kežmarok a SL Pliešovce. Hlavnou témou návštevy bola preto výmena skúseností<br />
pri zabezpečení prác v rozsiahlej pestovateľskej činnosti po spracovaní kalamity.<br />
Ing. Ľudovít Zvalený,<br />
vedúci odd. OLV, OZ Kežmarok<br />
Prvou zastávkou návštevy 23. až 25. júna<br />
bola Správa lesov Pliešovce, LC Sklenné, kde<br />
sa kolegovia zoznámili so základnými údajmi<br />
o správe lesov a pozreli si spracovanie a stav<br />
smrekovej kalamity v oblasti Rovnej hory.<br />
Po presune do Kežmarku absolvovali návštevu<br />
múzea v TANAP-e, kde sa na prednáške<br />
oboznámili s rozsahom vetrovej kalamity<br />
z roku 2004 a následným postupom pri obnove<br />
lesa.<br />
Druhý deň bol v réžii o. z. Kežmarok. Na<br />
LS Ľubica sme im prezentovali systém evidencie<br />
dreva a autonómne stĺpy. Po prezentácii<br />
sa rozprúdila živá diskusia. Pri vonkajšej<br />
pochôdzke sa naši hostia oboznámili<br />
s poľnohospodársku činnosťou a v oblasti<br />
Gehule s likvidáciou vetrovej kalamity a obnovou<br />
lesa. V súčasnosti sú tieto mladé lesné<br />
porasty pred prvým výchovným zásahom.<br />
Na tomto mieste sa diskutovalo o možnostiach<br />
racionalizácie prerezávok. OZ Kežmarok<br />
prezentoval rozčlenenie porastov strojmi<br />
so strihacími hlavicami. V Lipníku majú<br />
zasa skúsenosti so schematickými prerezávkami<br />
pomocou frézy. Na ďalších zastávkach<br />
sme našim hosťom ukázali rekonštrukcie<br />
ciest, vybudovaný systém protipovodňovej<br />
ochrany a rekultiváciu tankovej strelnice.<br />
Počas exkurzie a následného posedenia<br />
na chate sme mali možnosť porovnať a prediskutovať<br />
prístup obidvoch firiem k riešeniu<br />
lesníckych problémov. Počas voľnej debaty<br />
odznelo mnoho zaujímavých a podnetných<br />
nápadov. Kolegovia z Čiech nám opätovali<br />
pozvanie na návštevu ich divízie, naplánovali<br />
sme ju na jeseň tohto roka.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
27
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
OSEM TÝŽDŇOV V PRALESE<br />
V minulom čísle tohto ojedinelého magazínu som čitateľa oboznámil s veľkými a nápadnými pokladmi entomofauny Vihorlatského pralesa,<br />
ktoré viac ako stovku rokov rozdúchavajú oheň v srdciach milovníkov najmenších živočíchov planéty.<br />
Text a foto: Rudolf Gabzdil<br />
Od začiatku minulého storočia platilo okolie<br />
Veľkého Vihorlatského jazera, nazývaného<br />
Morské oko, za eldorádo entomologickej obce<br />
bývalého Česko-Slovenska. Dali sa tam pozorovať<br />
vzácne a inde sa nevyskytujúce druhy<br />
hmyzu, ktoré patrili medzi „High peak“ zberateľského<br />
sveta a medzi ozdoby každého múzea,<br />
či entomologickej zbierky, čo platí dodnes.<br />
Ako začínajúci entomológ som mal možnosť,<br />
pri exkurziách v tomto nepoškvrnenom prostredí,<br />
stretávať sa s odborníkmi na jednotlivé<br />
skupiny tejto vedeckej disciplíny. Motylikárov,<br />
muchárov, chrobačkárov, špecialistov na<br />
blanokrídlovce, sieťokrídlovce, či šváby, ktorí<br />
patria do siene slávy československej entomologickej<br />
vedy. Každý večer patrilo k bontónu<br />
prísť si podebatovať o vzácnych nálezoch dňa<br />
v dodnes vyhlásenej Poľovníckej reštaurácii<br />
obce Remetské Hámre, kde sa pred záverečnou<br />
iba s ťažkosťou dal odlepiť „rendešný“ poldecák<br />
borovičky od umelohmotného, desaťkrát<br />
handrou čašníka zamasteného obrusu… Fuzáč<br />
červenokrký (Strangalia thoracica), dnes Macroleptura<br />
thoracica a podobné vzácnosti, boli<br />
na pretrase večera neustále.<br />
TROPICKÉ DŽUNGLE<br />
SA NECHYTAJÚ<br />
Vtedy by mi nenapadlo, že raz budem<br />
pracovať pre Štátnu ochranu prírody, robiť<br />
prieskum hmyzej biodiverzity v tomto prostredí<br />
a budem môcť zaúčať v entomologickej<br />
problematike nielen bežných turistov, školákov,<br />
ale aj svoju jeden a pol ročnú vnučku Danku,<br />
ktorá od desiatich mesiacov s erudovanosťou<br />
vynikajúceho terénneho entomológa Jirku<br />
Plecháča z Pecky, môjho českého otcovského<br />
priateľa, odborne v miniatúrnych prstíkoch<br />
prezerá silnými kusadlami ozbrojeného Fúzača<br />
hrubého (Prionus coriarius), ktorého stisk<br />
rozstrihne aj ťažkou prácou v lese zocelené<br />
ruky miestneho drevorubača. Osem týždňov<br />
entomologického prieskumu vo Vihorlatskom<br />
pralese je pre mňa odmenou väčšou, ako niekoľkotýždňové<br />
expedície po džungliach juhovýchodnej<br />
Ázie, pralesoch Amazónie, či savanách<br />
a púšťach Afriky. Teraz, po rokoch<br />
entomologických štrapácií svetom, si dokážem<br />
vychutnať každú chvíľku tohto prostredia<br />
v pokoji a pohode, keďže mám odtiaľ zastúpené<br />
všetky pre mňa roky nedostupné „šperky“<br />
miestnej chrobače.<br />
VYZNÁVAČ HUBOU<br />
NAPADNUTÉHO DREVA<br />
Z množstva rozličných lokalít Vihorlatského<br />
pralesa však má každá svoje špecifiká vyhovujúce<br />
tomu-ktorému druhu. Napríklad<br />
spomínaná Macroleptura thoracica je vyslovene<br />
pralesný druh, ktorý síce navštevuje aj pre-<br />
28 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
svetlené rúbaniská s torzami stojacích bukov,<br />
kde môžeme pozorovať prelietavajúce exempláre<br />
oboch pohlaví, kopulujúce páry i samičky<br />
kladúce vajíčka, ale prirodzenejšie im sú<br />
staré pahýle stojacich bukov, zapojené do hustého<br />
porastu v tmavom interiéri pralesa, kde<br />
iba sporadicky prenikne zopár slnečných lúčov.<br />
Tam v posvätnom tichu, takmer nečujne<br />
ako pena, pristávajú samce i samičky na kmeňoch<br />
starých bukov. Je im jedno, či sú zbavené<br />
kôry a či nie, hlavne, aby mali správne načasovanie<br />
napadnutia hubou a vek, ktorý s určitosťou<br />
dopraje potomstvu dokončiť vývoj pred<br />
úplným vyschnutím alebo rozpadnutím dreva.<br />
Na takýchto požehnaných stromoch zastihneme<br />
viacero exemplárov lezúcich hore-dolu<br />
po kmeni a hľadajúcich či už partnera, alebo<br />
správne miesto na kladenie vajíčok. Niekedy je<br />
to miesto, kde sa pralesný velikán zlomil pod<br />
zásahom blesku, inokedy dutina vydlabaná<br />
ďatľom, alebo kôry zbavená lysina, ukrytá<br />
v podraste. Na takých vysnených miestach<br />
je možné pozorovať aj 5-6 exemplárov naraz.<br />
To som párkrát zažil a už neveril, že sa v zdraví<br />
dostanem k chate, alebo ma hneď vystrie…<br />
ŠPECIALISTA NA BREZU<br />
V inom prostredí sa stretneme s ďalším<br />
vzácnym zástupcom čeľade fúzačovitých Xylotrechus<br />
capricornus, ktorého vývoj prebieha<br />
pre zmenu v dreve brezy. Obľubuje tenšie<br />
kmienky, prípadne konáre tejto dreviny. Pravidelne<br />
som sa s ním stretával na presvetlených<br />
okrajoch lesa s hromadami 5-6 cm hrubých<br />
zvyškoch brezových vetví po ťažbe alebo v polomoch.<br />
Odtiaľ bol popísaný ako nový druh<br />
pre faunu Československa až v päťdesiatych rokoch<br />
minulého storočia a doposiaľ bol okrem<br />
Vihorlatu zaznamenaný iba veľmi vzácne na<br />
jedinej stredoslovenskej lokalite. V stromových<br />
bútľavinách ešte zdravých stromov prebieha aj<br />
vývoj vzácneho fuzačovitého chrobáka Rhamnusium<br />
bicolor. Je to zaujímavý druh vyznačujúci<br />
sa pohlavným dimorfizmom, kde samček<br />
má červenkastý štít a žlté krovky, samička<br />
červený štít a krovky slivkovo modré. Vzácne<br />
je modrými krovkami obdarené aj mužské<br />
pohlavie. Literatúra uvádza, že tento druh málokedy<br />
opúšťa dutiny a nerád lieta. Mne sa ho<br />
však podarilo pomerne často zastihnúť lietať.<br />
Je výborný letec a dokáže obratne meniť smer.<br />
Tento chrobák rozhodne patrí medzi vzácne<br />
a nápadné ozdoby lesa, aj keď ho môžeme zastihnúť<br />
tiež v starých stromoradiach či parkoch.<br />
PODOBA S OSAMI<br />
Na skládkach dreva v okrajových častiach<br />
pralesa poletuje hneď niekoľko osám podobných<br />
chrobákov Plagionotus detricus, P. arcuatus<br />
a Xylotrechus rusticus. Podobný vzácny<br />
druh Cyrtoclytus capra však vyhľadáva skôr<br />
kvety v blízkosti potokov. V lesných partiách,<br />
kde rastú ihličnany, zastihneme na smrekoch<br />
veľké vrzúniky Monochamus sartor a na borovici<br />
M.gallaprovincialis, ktorých tykadlá sú<br />
raz také dlhé ako telo. Výletové otvory vyzerajú<br />
na nimi napadnutých stromoch ako po dávke<br />
so samopalu. Imága počas dňa lietajú, alebo<br />
sa zdržujú na spodnej strane guľatiny, kde<br />
ich prezradia práve dlhé tykadlá. Je tam však aj<br />
množstvo hmyzu viazaného na hnilobné procesy,<br />
ktorý sa zdržuje pod zahnívajúcou kôrou<br />
padnutých pralesných velikánov ukrytý pred<br />
zrakmi bežných návštevníkov, alebo skryto žijúce<br />
veľké a nápadne druhy vzbudzujúce obdiv,<br />
patriace medzi saproxilické chrobáky, ktorých<br />
vývoj prebieha v práchne rozkladajúcich<br />
sa stromov v ich dutinách, či odumretých konároch<br />
a ich životný cyklus bol dlho zahalený<br />
tajomstvom. Napríklad veľký tmavo medený<br />
Pyžmovec hnedý (Osmoderma barnabita), ktorého<br />
larvy slúžia ako potrava pred zakuklením<br />
veľkých kováčikov Elater ferugineus. Exempláre<br />
ktorého sú takmer tri centimetre veľké a farebne<br />
varírujú od tehlovo červenej cez jedince<br />
s čiernym štítom, hnedé a medzi najvzácnejšie<br />
európske formy hmyzu zaraďujeme úplne<br />
čierne imága tohto kováčika vyskytujúce sa<br />
ako skutočné rarity. Vzácne sa na starom dreve<br />
stretávame s fuzačom Isotomus speciosus, ktorému<br />
k vývoju stačia aj drevené stĺpiky plotov,<br />
či staré trámy na povale.<br />
BOJOVÉ HELIKOPTÉRY<br />
Avšak nielen chrobáky robia túto oblasť zaujímavou<br />
pre „hmyzospitcov“. Nad prameniskami<br />
potokov ako bojová helikoptéra prelietava<br />
druhá najväčšia slovenská vážka Páskovec<br />
dvojzubý (Cordulegaster bidentatta), pátrajúca<br />
po neopatrnom hmyze. Je čierna so žltou<br />
kresbou na telíčku a takmer na nerozoznanie<br />
podobná najväčšiemu slovenskému druhu<br />
Páskovcovi veľkému (Cordulegaster heros),<br />
ktorého vývojové štádiá už z tejto oblasti poznáme,<br />
bohužiaľ dospelca sa nám zatiaľ zaznamenať<br />
nepodarilo. Čo sa veľkosti týka, na okolitej<br />
vegetácii, osamelých torzách stáročných<br />
velikánov i na suchých konároch polomov tíško<br />
sedia, čakajúc ako blesk vyraziť za korisťou,<br />
naše najväčšie muchy. Dravé druhy s huňatým<br />
žlto-ryšavým kožúškom, živiace sa iným<br />
hmyzom patriace do rodu Laphria a dosahujúce<br />
veľkosť až tri centimetre. Pravé postrachy<br />
svojho mikrosveta, ktoré neohrozene lovia aj<br />
opancierované, kovovými farbami žiariace veľké<br />
a vzácne krasoňovité chrobáky rodov Dicerca<br />
a Eyrythyrea.<br />
FAREBNÍ KRÁSAVCI<br />
Nádherné farebné miniatúry, podobajúce<br />
sa na japonské zberateľské modely, upútajú<br />
našu pozornosť až pri bližšom pohľade<br />
na okolité rastliny, či listy černičia. Sú to<br />
pestrofarebné Kobylky smrekové (Barbitistes<br />
concrictus), patriace medzi skutočné ozdoby<br />
Vihorlatských vrchov. Menej nápadne pôsobí<br />
Kobylka sedmohradská (Pholidoptera<br />
transsylvanica), ktorá je považovaná za endemit<br />
Karpatského oblúka, ale v tomto prostredí<br />
sa s ňou dá stretnúť pomerne často. Toto je<br />
stručný výpočet hmyzích zaujímavostí z pokladnice<br />
Vihorlatského pralesa, ktorými Všemohúci<br />
obdaril tento nevšedný kút „ďalekého<br />
východu Slovenska“. Hmyz je najpočetnejšou<br />
skupinou živočíchov na planéte Zem a vnímavý<br />
pozorovateľ prírody môže počas exkurzie<br />
v tomto nádhernom chráme prírody<br />
Vihorlatských vrchov, ktorý každoročne navštevujú<br />
tisícky turistov doslova z celého sveta,<br />
stretnúť aspoň najnápadnejších z nich.<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
29
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA<br />
„POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA <strong>2022</strong>“<br />
Po šiestich rokoch bola 18. až 21. augusta v Agrokomplexe Nitra znovu výstava Poľovníctvo<br />
a príroda. Ide o jeden z najväčších sviatkov všetkých poľovníkov. Vystavujú sa najsilnejšie<br />
trofeje za uplynulé obdobie, stretávajú sa poľovníci z rôznych kútov Slovenska i zahraničia<br />
a prezentuje sa význam poľovníctva nielen pre skúsených poľovníkov, ale aj pre<br />
laickú verejnosť a najmä deti.<br />
Lukáš Vataha Ing., vedúci LS<br />
Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.<br />
Ing Dávid Greňa, samostatný<br />
odborný referent OV GR<br />
(text, foto - autor)<br />
Podnik sa zároveň prezentoval výrobou<br />
elektrickej energie a jej využitím v elektromobilite,<br />
čím prispieva k uhlíkovej neutralite.<br />
Samozrejmou súčasťou aj tejto výstavy<br />
bola lesná pedagogika ako dôležitá súčasť<br />
vzdelávania detí, mládeže, ale aj všetkých vekových<br />
ročníkov, o význame lesníctva a poľovníctva<br />
a samotnej prírode. Jednou z hlavných<br />
prezentovaných tém v našom stánku<br />
bolo včelárstvo. Náš kolega Martin Brezáni si<br />
pripravil veľmi pekné aktivity nielen pre najmenších,<br />
pri ktorých si mohli vyskúšať napríklad<br />
aj výrobu rámikov. Okrem toho sme<br />
predstavili aj včelie produkty, z ktorých deťom<br />
najviac chutili medové cukríky. Pre našich<br />
návštevníkov bolo pripravených veľa zaujímavých<br />
stanovíšť, na ktorých si mohli<br />
pozrieť, ako to vyzerá na skutočnom poľovníckom<br />
posede, hravou formou sa naučiť, kde<br />
žijú zvieratká, alebo si „na vlastné nohy“, čiže<br />
naboso, vyskúšať pocitový chodník, v ktorom<br />
počuli aj zvuky zvierat.<br />
Prípravu nášho prezentačného stánku si<br />
pochvaľovali nielen návštevníci výstaviska,<br />
ale aj ostatní vystavovatelia z nášho pavilónu<br />
a lektori kurzu lesnej pedagogiky. Za<br />
zodpovedný a aktívny prístup k príprave na<br />
výstavu chceme aj takto poďakovať všetkým<br />
kolegom, ktorí sa zapojili a prispeli tým<br />
k ukážkovej reprezentácii firmy VLM SR, š.<br />
p., poľovníctva a ochrany prírody.<br />
Výstavu otvorila hymna Slovenskej poľovníckej<br />
komory. V expozícii bolo vystavených<br />
viac ako 1200 významných trofejí ulovených<br />
za posledných šesť rokov. Všetky bodovala<br />
ústredná hodnotiteľská komisia a v prípade<br />
medaily CIC ich prehodnotila medzinárodná<br />
komisia. Na výstavu prišlo počas štyroch<br />
dní vyše 80 tisíc návštevníkov. Okrem slovenských<br />
subjektov sa prezentovali aj poľovníci<br />
z Českej republiky, Srbska, Bulharska<br />
a Maďarska. <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR vystavili<br />
niektoré z najsilnejších trofejí jelenej,<br />
danielej, muflonej a diviačej zveri. Najsilnejšou<br />
trofejou ulovenou v revíroch VLM SR bol<br />
jeleň s bodovou hodnotou 231,29 bodov CIC.<br />
EXPOZÍCIA VLM SR<br />
PRÁCA VČELÁRA<br />
POCITOVÝ CHODNÍK<br />
30 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
OŽIVENÁ LESNÁ<br />
PEDAGOGIKA VO VLM<br />
Po takmer dvoch rokoch strávených prevažne v online priestore sa po uvoľnení opatrení<br />
opäť rozbehli aktivity lesných pedagógov. Mohli sme sa tak opäť začať stretávať s deťmi<br />
všetkých vekových kategórií.<br />
Katarína Hyžová, samostatný<br />
odborný referent,<br />
Odd. ekonomiky OZ Malacky<br />
V marci sme otvorili „sezónu aktivít“ návštevou<br />
materských škôl po rôznych kútoch<br />
Slovenska. Bolo úžasné vidieť tú radosť detí,<br />
keď sme prišli medzi ne a priniesli im rôzne<br />
vábničky, preparáty, či zhody.<br />
Apríl sa už tradične niesol v duchu témy<br />
mesiaca lesov, keď sa usporadúva celoslovenská<br />
akcia s názvom „Lesnícke dni“. Tento rok<br />
slávnostne odštartovali na Partizánskej lúke<br />
v Bratislave a pokračovali po rôznych mestách<br />
na Slovensku. Asi najväčšia akcia bola<br />
počas celoslovenskej výstavy Poľovníctvo<br />
a príroda v Nitre. V priebehu štyroch dní sa<br />
v stánku VLM SR, š. p. vystriedali traja lesní<br />
pedagógovia a päť ich budúcich kolegov. Pre<br />
širokú verejnosť boli pripravené aktivity ako<br />
zážitkový tunel, život včely, zvieracie puzzle,<br />
magnetická tabuľa a v neposlednom rade<br />
si mohli vychutnať pohľad z kazateľnicového<br />
posedu.<br />
a pomocou rôznych hlavolamov a aktivít im<br />
priblížili prácu lesníkov a poľovníkov.<br />
Nasledovali Dni sv. Huberta v Pliešovciach.<br />
Aj na nich sme mali stánky, v ktorých<br />
si kolegovia pripravili aktivity nielen pre deti,<br />
ale aj pre dospelých. Nateraz poslednou akciou<br />
lesných pedagógov bolo 16. Sympózium<br />
lesných pedagógov, ktoré zorganizovalo NLC<br />
v Selciach. Na tomto stretnutí sa zúčastnilo<br />
35 lesných a budúcich lesných pedagógov<br />
a v nádhernom prostredí Starohorských<br />
vrchov strávili dva slnečné dni. Stretnutie<br />
ukončili lesnou vychádzkou na vrch Selčiansky<br />
diel.<br />
Všetkým účastníkom prebiehajúceho kurzu<br />
lesnej pedagogiky (vrátane mňa) želám<br />
úspešné zvládnutie záverečnej skúšky a získanie<br />
certifikátu lesného pedagóga.<br />
Počas leta sa začal kurz Lesnej pedagogiky,<br />
na ktorý z nášho podniku nastúpilo celkovo<br />
13 zamestnancov – budúcich lesných<br />
pedagógov. V súčasnosti prebiehajú posledné<br />
fázy kurzu, kde adepti prezentujú svoju vlastnú<br />
vychádzku a pripravujú sa na záverečný<br />
test.<br />
Jesenné aktivity sme otvorili na jubilejnom<br />
10. ročníku Poľovníckeho dňa v Kežmarku.<br />
Súčasťou podujatia bol aj OZ Kežmarok.<br />
Zamestnanci sa v stánku venovali<br />
návštevníkom z rôznych vekových skupín<br />
VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />
31