13.12.2022 Views

Vojenské lesy 2/2022

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XVI / 2 - <strong>2022</strong>


VOJENSKÉ<br />

LESY<br />

Časopis zamestnancov<br />

Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š.p.<br />

2/<strong>2022</strong><br />

Ročník 16<br />

SLOVO NA ÚVOD<br />

ISSN 1338-3221<br />

VYDAVATEĽ:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 101<br />

fax: 045/5306 102<br />

e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />

web: www.vlm.sk<br />

REDAKCIA:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 121<br />

mobil: 0902 913 223<br />

fax: 045/5306 122<br />

REDAKČNÁ RADA:<br />

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />

Členovia:<br />

Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />

Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />

odborný garant pre strelectvo)<br />

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />

odborný garant pre kynológiu)<br />

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />

ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o.<br />

NEPREDAJNÉ!<br />

Neprešlo jazykovou úpravou.<br />

Vážené kolegyne, kolegovia, milí čitatelia,<br />

dovoľte mi, aby som sa vám prihovoril z pozície vedúceho oddelenia obchodu GR VLM SR,<br />

š. p. Na úvod by som sa chcel poďakovať môjmu predchodcovi Ing. Jozefovi Ivaničovi za odovzdané<br />

skúsenosti, vedomosti a cenné rady v tomto odvetví. Zároveň by som sa chcel poďakovať<br />

aj generálnemu riaditeľovi Ing. Jánovi Juricovi za prejavenú dôveru pri poverení do tejto<br />

zodpovednej funkcie v takých neistých časoch.<br />

V čase môjho nástupu do funkcie na jar roku 2021 ovplyvňovala spoločnosť a trh s drevom<br />

pandémia koronavírusu Covid-19. Toto neľahké obdobie sme spoločnými silami úspešne<br />

zvládli a na začiatku leta 2021 nastal na trhu s drevom nový impulz, keď bol zvýšený dopyt<br />

najmä po ihličnatých piliarskych výrezoch drevín smrek a jedľa. Ceny spomínaných drevín sa<br />

v priebehu pár mesiacov dostali z historického minima na ceny historicky najvyššie. Dopyt po<br />

týchto sortimentoch mal stúpajúcu tendenciu, pretože väčšina ihličnatých kalamít na Slovensku<br />

a EÚ bola spracovaná a ponuky na trhu s drevom boli podstatne nižšie. Na jeseň 2021 nastal<br />

mierny útlm v dopyte po týchto sortimentoch a oživenie prišlo znovu na jar <strong>2022</strong>.<br />

Aktuálne sme svedkami nastupujúceho útlmu v stavebníctve, ktoré prestalo nakupovať stavebné<br />

rezivo, čo priamo ovplyvňuje odber guľatiny spracovateľov od dodávateľov. Hlavným<br />

faktorom tejto recesie je prudko narastajúca inflácia v celej Európe a nástup súčasnej energetickej<br />

krízy, ktorá je spojená s ruskou agresiou na náš susedný štát – Ukrajinu. Hlavným dôvodom<br />

vzniku tejto energetickej krízy sú obavy z obmedzenia alebo úplného zastavenie dodávok<br />

ruského plynu do Európy, čo spôsobilo vysoký dopyt najmä po palivovom dreve. Občania<br />

sa potrebujú zásobiť drevom pred zimnou vykurovacou sezónou a mnohí ho nakupujú aj do<br />

zásoby z obavy pokračovania energetickej krízy. V dôsledku týchto skutočností rastú ceny aj<br />

menej kvalitného dreva, ktorého dopyt vysoko prevyšuje ponuku. Ceny sa rovnako ako pri<br />

ihličnatých piliarskych výrezoch v minulom roku vyšplhali na historické maximá. Podobná<br />

situácia na trhu s drevnou hmotou je aj v susedných štátoch.<br />

VLM SR poskytujú možnosť nákupu palivového dreva formou samovýroby v lesných porastoch<br />

zo zvyškov po ťažbe dreva. Za obdobie január až september <strong>2022</strong> tvoril objem dodávok<br />

palivového dreva cca 8 760 m 3 , najmä pre fyzické osoby, čo predstavuje cca 4 % z celkových<br />

dodávok dreva VLM SR š. p. Za rovnaké časové obdobie bolo dodaných aj cca 34 000 m 3<br />

drevnej biomasy pre energetiku alebo teplárenský priemysel. Aj v tejto neľahkej situácii sa<br />

VLM SR snažia zabezpečiť stabilitu a istotu pre svojich dlhodobých a zmluvných odberateľov.<br />

Na záver si želám pokračujúcu dobrú spoluprácu so všetkými zamestnancami štátneho<br />

podniku, odberateľmi dreva, dodávateľmi prác a služieb, lebo len spoločne môžeme prekonať<br />

tieto náročné obdobia a krízy.<br />

Lesu zdar • Ing. Ján Slúka,<br />

vedúci oddelenia obchodu GR VLM SR, š.p.<br />

2 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


OBSAH<br />

LESNÍCTVO<br />

POĽOVNÍCTVO<br />

A RYBÁRSTVO<br />

SPOLOČENSKÁ<br />

RUBRIKA<br />

Výstavba prístupovej cesty<br />

Peňažník – Vacková<br />

je úspešne ukončená .......................4<br />

Stavba prístupovej komunikácie<br />

„Rovná hora“ na stredisku Sklené ...........5<br />

Nová TATRA už jazdí<br />

po cestách aj v teréne .......................6<br />

Exkurzia kolegov<br />

z Lesov SR o. z. Semenoles ..................6<br />

Nová administratívna budova<br />

odštepného závodu Malacky ................7<br />

Použitie viacoperačných technológií<br />

v strmých lanovkových terénoch ............8<br />

Valné zhromaždenie<br />

Slovenskej lesníckej komory ................9<br />

Stav a prognóza sucha pre <strong>lesy</strong><br />

v správe VLM SR ..........................9<br />

Taxácia v roku <strong>2022</strong> .......................10<br />

Monitoring populácie vlka dravého na<br />

odštepnom závode Kežmarok ..............11<br />

Jelenia ruja <strong>2022</strong> ..........................12<br />

Minister Samuel Vlčan ocenil<br />

prácu poľovníkov .........................15<br />

KYNOLÓGIA<br />

Skúšky upotrebiteľnosti poľovných psov ....15<br />

STRELECTVO<br />

Elektromobilita vo VLM SR, š. p.<br />

v roku <strong>2022</strong> ..............................18<br />

Naj horár <strong>2022</strong>. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .19<br />

Blahoželáme kolegom .....................20<br />

Dajme ožiť spomienke na riaditeľa… .......24<br />

XVII. ročník Dňa svätého Huberta<br />

v Pliešovciach ............................25<br />

Jubilejný 10. poľovnícky deň ...............26<br />

Exkurzia kolegov z VLS ČR ................27<br />

Osem týždňov v pralese ...................28<br />

Medzinárodná výstava „Poľovníctvo<br />

a príroda <strong>2022</strong>“ ...........................30<br />

LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

Oživená lesná pedagogika vo VLM .........31<br />

Krásna dvojka Iside Prestige<br />

Tartaruga Gold 12/76 .....................16<br />

Východ slnka na Záhorí, LS Riadok, lokalita Medzi jarky, autor: Ing. Jozef Bittara<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

3


LESNÍCTVO<br />

VÝSTAVBA PRÍSTUPOVEJ<br />

CESTY PEŇAŽNÍK – VACKOVÁ<br />

JE ÚSPEŠNE UKONČENÁ<br />

Dobré sprístupnenie lesných porastov je dôležitým faktorom pri ich obhospodarovaní.<br />

Lesné cesty a zvážnice sú tepnami a žilami lesníckej prevádzky, zvyšujú dostupnosť<br />

k lesnému majetku, ktorý sa potom môže lepšie chrániť a využívať, ale aj obhospodarovať<br />

a organizačne riadiť s menšími nákladmi na približovanie a odvoz dreva. Nasadzovanie<br />

špeciálnych lesníckych odvozných súprav s nakladacím zariadením, skracovanie odvozných<br />

vzdialeností a zavádzanie nových technológií v ťažbe, približovaní a odvoze dreva<br />

sa nezaobíde bez výstavby lesných ciest a ďalšieho sprístupňovania odľahlých lesných<br />

komplexov. Takéto investície sú po niekoľkých rokoch návratné.<br />

sedlo medzi vrcholmi Vihorlat a Peňažník.<br />

Celková dĺžka úseku je 1 735,7 m. Na trase sú<br />

zriadené štyri odvozné miesta na sústreďovanie<br />

a nakládku dreva na dopravné prostriedky<br />

a tri výhybne. Cesta významným spôsobom<br />

zlepšuje prístupnosť a podmienky pre<br />

odvoz vyťaženého dreva a znižuje náklady na<br />

prepravu vyťaženej drevnej hmoty.<br />

Marián Hojdan Ing., vedúci<br />

oddelenia lesnej výroby,<br />

OZ Kamenica n/Cir.,<br />

hojdan@vlm.sk, (text, foto)<br />

Vybudovanie lesnej cesty je zdĺhavý a náročný<br />

proces, samotnej výstavbe predchádza<br />

príprava, ktorá sa začína potrebou lesníckej<br />

prevádzky. Na úplnom začiatku bola<br />

myšlienka, že predmetnú lesnú cestu potrebujeme<br />

pri plnení plánovaných hospodárskych<br />

úloh najmä pre zmenu doterajšieho<br />

smerovania odvozu drevnej hmoty z LO Vihorlat,<br />

Lesnej správy Jovsa na Hlavný sklad<br />

dreva a železničnú stanicu Kamenica nad<br />

Cirochou, ako aj pre zlepšenie organizačného<br />

riadenia vonkajšej prevádzky. Pred začiatkom<br />

samotnej stavby sme museli absolvovať<br />

predpísané právne úkony, medzi ktoré<br />

patrí vypracovanie projektovej dokumentácie,<br />

vyžiadanie vyjadrení dotknutých orgánov<br />

štátnej správy a samosprávy a vydanie<br />

stavebného povolenia príslušným stavebným<br />

orgánom, v našom prípade Stavebným úradom<br />

Ministerstva obrany SR Bratislava. Na<br />

základe právoplatného stavebného povolenia<br />

sa v júni r. <strong>2022</strong> začalo s výkonom samotných<br />

prác.<br />

Lesná cesta „Peňažník – Vacková“ sa nachádza<br />

vo Vojenskom obvode Valaškovce<br />

v k. ú. Valaškovce - sever a k. ú. Valaškovce -<br />

Juh, okres Humenné, na území spravovanom<br />

VLM SR š. p., o. z. Kamenica n/Cirochou.<br />

Bola vybudovaná ako lesná cesta 2. triedy<br />

v kategórii 2L – 4,0/30, t. j. ako jednopruhová<br />

obojsmerná lesná cesta so spevneným povrchom.<br />

Prepája južnú a severnú časť lokality<br />

Vihorlat - existujúce lesné cesty cez horské<br />

Všetky práce boli vykonané podľa schválenej<br />

projektovej dokumentácie. Postup prác<br />

pri výstavbe bol nasledovný: vytýčenie staveniska,<br />

odstránenie porastov a pňov, budovanie<br />

zemného telesa a odvodňovacích zariadení,<br />

položenie konštrukčných vrstiev, úprava<br />

krajníc a dokončovacie práce.<br />

Po vybudovaní je základná voľná šírka<br />

komunikácie 4,00 metra. Tvorí ju spevnený<br />

jazdný pruh so šírkou vozovky tri metre<br />

s konštrukciou vozovky pozostávajúcej<br />

z podkladových vrstiev a nestmelenej vrstvy<br />

zo štrkodrviny uloženej vo dvoch vrstvách<br />

hrúbky 50 mm a 250 mm a obojstranná<br />

nespevnená krajnica šírky 2 x 0,5 m. Trasa<br />

cesty je vedená v lesnom poraste, s ohľadom<br />

na minimálny zásah do krajiny, prevažne<br />

v odreze. Voda z povrchu vozovky je odvedená<br />

priečnym a pozdĺžnym sklonom do priľahlého<br />

terénu, resp. do otvorenej nespevnenej<br />

priekopy lichobežníkového tvaru. Pláň je<br />

odvodnená vyvedením do svahu. V celej dĺžke<br />

trasy prebieha ľavostranná priekopa, ktorá<br />

je na začiatku a konci úseku napojená na<br />

priekopy existujúcich lesných ciest. V trase<br />

je vybudovaných osem rúrových odľahčujúcich<br />

priepustov. Pravostranná priekopa je navrhnutá<br />

v úsekoch vedených v záreze a voda<br />

je odvádzaná do okolitého terénu vyvedením<br />

priekopy. Práce boli vykonané vlastnými zamestnancami<br />

a mechanizmami. Taktiež štrkodrvina<br />

na spevnenie jazdného pruhu vozovky<br />

a krajníc bola použitá z lomov Žilková<br />

a Jovsa, ktoré sú v správe a užívaní tunajšieho<br />

odštepného závodu.<br />

Dnes, už po úspešnom zrealizovaní projektu,<br />

môžeme konštatovať, že pôvodný zámer<br />

vybudovať lesnú cestu, ktorá prispeje<br />

k efektívnejšiemu a komfortnejšiemu lesníckemu<br />

obhospodarovaniu priľahlých lesných<br />

porastov aj za zhoršených klimatických podmienok,<br />

sa podarilo v plnej miere naplniť.<br />

Vybudovaná lesná cesta bude slúžiť aj nad rámec<br />

obhospodarovania lesov a organizačného<br />

riadenia na zabezpečenie ochrany pred<br />

požiarmi, poskytnutie zdravotnej pomoci<br />

a záchrany a taktiež pre potreby Ozbrojených<br />

síl Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia<br />

úloh obrany štátu.<br />

4 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


LESNÍCTVO<br />

STAVBA PRÍSTUPOVEJ<br />

KOMUNIKÁCIE „ROVNÁ HORA“<br />

NA STREDISKU SKLENÉ<br />

Tak ako po minulé roky, aj tohto roku sa na SL Pliešovce, stredisko Sklené, pokračovalo<br />

s budovaním novej lesnej dopravnej siete. Na rok <strong>2022</strong> bola naplánovaná stavba prístupovej<br />

komunikácie „Rovná hora“.<br />

Ing. Ján Kaplán, technik<br />

SL Pliešovce<br />

Trasa bola zo strany SL Pliešovce navrhnutá<br />

na jeseň 2021. Lesné porasty v lokalite Rovná<br />

hora sú čiastočne sprístupnené lesnými približovacími<br />

cestami bez akéhokoľvek odvodnenia.<br />

Povrch ciest je podmáčaný z dôvodu vysokej<br />

hladiny podzemnej vody a cesty sú veľmi<br />

ťažko zjazdné kolesovou technikou. Už po niekoľkých<br />

prejazdoch sa tvoria pomerne hlboké<br />

koľaje. Územie má rovinatý charakter, podložie<br />

tvoria kvartérne sedimenty zastúpené fluviálnymi<br />

hlinitými až piesčito-hlinitými štrkmi,<br />

ktoré sú značne podmáčané. Vegetáciu tvoria<br />

ihličnaté porasty s prevažným zastúpením<br />

smreka. Súčasný stav sprístupnenia lokality<br />

vylučuje operatívny výkon lesohospodárskych<br />

opatrení. Naposledy sa tento problém ukázal<br />

v roku 2021, keď najmä táto oblasť bola zasiahnutá<br />

veternou smršťou. Preto je nevyhnutné<br />

minimalizovať vývozné vzdialenosti PEŇ-OM<br />

budovaním nových odvozných ciest.<br />

Stavba sa nachádza v južnej časti Turčianskej<br />

kotliny, v južnej časti Diviackej pahorkatiny,<br />

severne od obce Sklené a juhozápadne od<br />

obce Horná Štubňa v lokalite Rovná hora. Začiatok<br />

prístupovej komunikácie sa napája na<br />

lesnú odvoznú cestu triedy 1L s asfaltovým<br />

krytom vozovky, ktorá je napojená cez miestnu<br />

komunikáciu v obci Sklené na verejnú komunikáciu<br />

III/2171. Koncom trasy sa cesta taktiež<br />

pripája na lesnú odvoznú cestu triedy 1L s asfaltovým<br />

krytom vozovky. Trasa cesty sa začína<br />

v nadmorskej výške 564 metrov n. m. a končí<br />

v nadmorskej výške 534 m. n. m., dĺžka trasy<br />

je 1 614 metrov. S ohľadom na už spomínaný<br />

charakter podložia bola navrhnutá hrúbka vozovky<br />

900 mm so spevnením geotextíliou a geomrežou,<br />

čo zabezpečilo stabilitu vozovky a jej<br />

požadovanú odolnosť proti tlaku.<br />

Zhotoviteľ vzišiel z procesu verejného obstarávania.<br />

Stavenisko bolo odovzdané 20. júna<br />

<strong>2022</strong> a prakticky hneď nasledujúci deň sa začali<br />

práce. V priebehu výstavby boli nasadené stavebné<br />

stroje v zložení grader, vibračný valec,<br />

traktorbaker, dva bagre a nákladné autá na dovoz<br />

kameniva. Konečné odovzdanie stavby prebehlo<br />

4. novembra s konštatovaním, že stavba<br />

bola vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou.<br />

Uvedením stavby do užívania sa<br />

sprístupnila pomerne rozsiahla časť lokality<br />

Rovná hora a vytvoril sa predpoklad na racionálne<br />

vyžívanie lesných porastov v zmysle trvalo<br />

udržateľného hospodárenia v lesoch. Projekt<br />

bol zrealizovaný z dotácií poskytovaných Ministerstvom<br />

obrany SR, za čo chceme zo strany<br />

Vojenských lesov a majetkov vyjadriť ministerstvu<br />

poďakovanie za podporu.<br />

Spomínané problémy pri sústreďovaní<br />

dreva sme sa preto rozhodli koncepčne riešiť<br />

výstavbou prístupovej komunikácie v parametroch<br />

triedy 1L 4,0/30 s technickými<br />

a funkčnými parametrami spĺňajúcimi požiadavky<br />

obhospodarovateľa lesa na jeho funkčné<br />

sprístupnenie. Vytvoria sa tak predpoklady pre<br />

efektívny výkon lesnej výroby, najmä v procese<br />

dopravy dreva, ako aj lesoochranárskej služby.<br />

VÝSTAVBA<br />

ZVÁŽNICA<br />

PRIEPUSŤ<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

5


LESNÍCTVO<br />

NOVÁ TATRA UŽ<br />

JAZDÍ PO CESTÁCH<br />

AJ V TERÉNE<br />

Tak to už v živote chodí. Starý, unavený,<br />

chorý, musí ustúpiť novému, mladému,<br />

plnému sily. Platí to v plnej miere aj pri<br />

autách.<br />

Ing. Štefan Rak, riaditeľ<br />

OZ Kamenica nad Cirochou<br />

Naša stará MAN-ka, ktorá roky poctivo<br />

jazdila od východu na západ, od severu na<br />

juh a späť a odviezla všetko možné a všetkým,<br />

už jednoducho nestíha. Čoraz častejšie<br />

poruchy a nákladnejšie opravy urýchlili<br />

rozhodnutie vypísať verejnú súťaž na nákup<br />

nového nákladného auta.<br />

Predmetom výberového konania bolo<br />

vybrať ekonomicky najvhodnejšiu ponuku<br />

na dodávku nového viacúčelového nákladného<br />

automobilu s výmenným systémom<br />

umožňujúcim zámenu viacerých typov<br />

nadstavieb na podvozku vozidla. Okrem<br />

trojstrannej sklápacej korby sme požadovali<br />

možnosť využitia nadstavieb, ktoré už<br />

vlastníme. Podmienkou bola kompatibilita<br />

so sypačovou nadstavbou SK-8 a čelným šípovým<br />

snežným pluhom Y6NR. Medzi ďalšie<br />

dôležité parametre patrili konfigurácia<br />

náprav 6x6, pohon všetkých kolies s vypínateľným<br />

pohonom riadenej nápravy, uzávierky<br />

diferenciálov, vzduchové pérovanie<br />

všetkých náprav a hnací agregát s minimálnym<br />

výkonom 350 kW vybavený motorovou<br />

brzdou. Samozrejme, záves na ťahanie<br />

a vývody pre brzdový, hydraulický a elektrický<br />

systém prívesu. Po vyhodnotení ponúk<br />

na základe objektívnych kritérií zvíťazila<br />

ponuka na dodávku nákladného auta<br />

od výrobcu TATRA, druhej najstaršej automobilky<br />

na svete.<br />

TATRA PHOENIX predstavuje spojenie<br />

výnimočného podvozku TATRA s modernou,<br />

pohodlnou a dostatočne priestornou<br />

kabínou a úsporným motorom PACCAR<br />

MX-13, ktorý spĺňa najprísnejšie požiadavky<br />

na emisie podľa normy EURO6. Vďaka<br />

vzduchovému odpruženiu všetkých náprav<br />

poskytuje vozidlo v porovnaní s autami<br />

s tuhými nápravami vysoký stupeň komfortu<br />

nielen pre vodiča, ale aj pre nesené<br />

nadstavby aj prepravovaný náklad. Vysoké<br />

užitočné zaťaženie a vyššie prepravné rýchlosti<br />

i v ťažkom teréne umožňujú previezť<br />

viac materiálu za kratší čas. Aj vďaka týmto<br />

kombináciám sa s TATROU dostaneme<br />

na miesta, ktoré sú pre väčšinu nákladných<br />

áut nedostupné.<br />

EXKURZIA KOLEGOV<br />

Z LESOV SR<br />

o. z. SEMENOLES<br />

Možnosti pestovania záhorskej borovice v podmienkach lesnej škôlky Jovsa – to bolo zameranie<br />

exkurzie vedúcich škôlkarskych stredísk odštepného závodu Semenoles, štátny<br />

podnik Lesy SR, na OZ Kamenica nad Cirochou.<br />

Ing. Miloš Labanc,<br />

lesník LS Jovsa,<br />

OZ Kamenica nad Cir.<br />

Ráno 10. augusta sme privítali kolegov<br />

zo Semenolesu na lesnej škôlke Jovsa. Úvodné<br />

slovo mal náš riaditeľ Ing. Štefan Rak a po<br />

ňom pokračoval vedúci oddelenia lesnej výroby<br />

Ing. Marián Hojdan, ktorý stručne opísal<br />

históriu o. z. Kamenica nad Cirochou<br />

a podal základné informácie o našom odštepnom<br />

závode. Nasledovala prehliadka lesnej<br />

škôlky, kde našich kolegov najviac zaujímalo<br />

pestovanie záhorskej borovice na južných<br />

svahoch Vihorlatu. Po skonče ní exkurzie lesnej<br />

škôlky a výmene poznatkov, ktorá obohatila<br />

obe strany, sme sa presunuli k budove<br />

lesnej správy Jovsa. Odtiaľ sme postupne<br />

pokračovali v exkurzii odštepným závodom,<br />

kde sme im postupne ukázali vývozné súpravy<br />

pri práci v prebierkových porastoch, prevádzkové<br />

zariadenie Nová Zalomka a budovu<br />

o. z. Kamenica nad Cirochou.<br />

Celý deň bol naplnený dobrou náladou,<br />

zmysluplnými rozhovormi a výmenou názorov<br />

a skúseností. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu<br />

a chceme zaželať našim kolegom zo Semenolesu<br />

veľa pracovných úspechov.<br />

Želám novej TATRE a jej posádkam veľa<br />

kilometrov bez porúch a nehôd, aby slúžila<br />

nám všetkým od Kamenice, cez Kežmarok<br />

a Pliešovce, až po Malacky, a vždy doviezla<br />

svoj náklad šťastne do cieľa.<br />

6 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


LESNÍCTVO<br />

NOVÁ ADMINISTRATÍVNA BUDOVA<br />

ODŠTEPNÉHO ZÁVODU MALACKY<br />

Po dlhoročných prípravách a nekonečných vybavovaniach sa tento rok začali stavebné<br />

práce na novej administratívnej budove odštepného závodu Malacky. Okrem ústredia závodu<br />

v nej bude aj sídlo lesnej správy Riadok.<br />

Ing. Jozef Bittara, riaditeľ o. z.<br />

Malacky, bittara@vlm.sk<br />

Ing. Katarína Lacová, oddelenie<br />

výroby o. z. Malacky,<br />

lacova@vlm.sk (fotografie)<br />

Úplne prvý nápad na výstavbu nového závodu<br />

v oblasti Červeného kríža prišiel v roku<br />

2007. Táto myšlienka sa však nerealizovala,<br />

keďže by bolo finančne náročné dotiahnuť<br />

prípojky potrebnej infraštruktúry z desať kilometrov<br />

vzdialených Malaciek. Okrem toho<br />

sa areál nachádza v chránenom území Mešterova<br />

lúka. V roku 2009 prišlo rozhodnutie<br />

postaviť náš nový závod na zelenej lúke ako<br />

2018. Následne v rokoch 2019 a 2020 sa zbierali<br />

stanoviská pre vydanie stavebného povolenia<br />

a zapracúvali sa pripomienky zo stanovísk<br />

k vydaniu stavebného povolenia do<br />

projektovej dokumentácie. Stavebné povolenie<br />

bolo napokon vydané v marci 2020.<br />

Prvý pokus o začatie stavby súbežne s odpredajom<br />

starej budovy nevyšiel a následne<br />

bolo prehodnotené aj technické vyhotovenie<br />

na drevostavbu. Samozrejme, proces vyjadrení<br />

k zmene pokračoval. Po dodaní všetkých<br />

stanovísk a odsúhlasení dotknutých orgánov<br />

a organizácií na uskutočnenie tejto zmeny<br />

sa prvé práce začali vo februári tohto roku.<br />

Naplno sa stavba rozbehla v júli a rástla ako<br />

z vody. Predpokladané ukončenie je naplánované<br />

na leto 2023. Pevne veríme, že aj napriek<br />

problémom, ktoré priniesla táto doba<br />

najmä s dodávkami jednotlivých komponentov<br />

a materiálov, tento termín stihneme. Zatiaľ<br />

k tomu máme vykročené pevnou nohou.<br />

HLAVNÉ PRVKY<br />

NOVEJ BUDOVY<br />

- drevená konštrukcia z CLT panelov (smrekové<br />

drevo dodala správa lesov Pliešovce),<br />

vonkajší obklad zo smrekovcového dreva<br />

(drevo chystajú kolegovia z Kežmarku)<br />

- zelená strecha a solárne panely na streche<br />

- retenčná nádrž na dažďovú vodu + vsakovanie<br />

- vonkajšie parkovisko s nabíjacími stanicami<br />

pre elektromobily<br />

- kotolňa na štiepku (možnosť centrálneho<br />

riadenia vykurovania miestností)<br />

- rekuperácia vzduchu a záložný agregát<br />

Navyše, do budúcna je od budovy o. z. do<br />

blízkej obory Hlboká mláka plánovaný náučný<br />

chodník aj so zázemím pre lesnú pedagogiku,<br />

s altánkom a náučnými tabuľami.<br />

komplexný areál aj s LS Riadok a priestormi<br />

na rozrábku diviny a spracovanie mäsa konečnému<br />

spotrebiteľovi. Od takéhoto veľkého<br />

projektu sa však takisto upustilo a nový<br />

investičný zámer bol zadaný projektantom<br />

v roku 2016 v okresanej forme, pribudla veľká<br />

zasadačka. Obdobie rokov 2017 a 2018<br />

bolo v znamení zbierania podkladov, vyjadrení,<br />

zákresov a stanovísk pre vydanie územného<br />

rozhodnutia a zapracovanie pripomienok<br />

z jednotlivých stanovísk. Rozhodnutie<br />

o umiestnení stavby bolo vydané v októbri<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

7


LESNÍCTVO<br />

POUŽITIE VIACOPERAČNÝCH<br />

TECHNOLÓGIÍ V STRMÝCH<br />

LANOVKOVÝCH TERÉNOCH<br />

Na území Vojenských lesov a majetkov SR š. p., OZ Kežmarok robili pracovníci z Českej<br />

zemědělskej univerzity v Prahe (Fakulta lesnická a dřevařská, Katedra lesnických technologií<br />

a staveb) 10. – 14. októbra výskumné práce. Predmetom záujmu sa stal na Slovensku,<br />

ale aj v rámci ČR pomerne ojedinelý spôsob využívania viacoperačných technológií<br />

a sortimentovej ťažby dreva v strmých lanovkových terénoch s použitím mobilných trakčných<br />

navijakov T-WINCH 10. 1.<br />

Ing. Michal Allman, PhD.<br />

Ing. Zuzana Dudáková, PhD.<br />

Táto technológia umožňuje prístup harvesterových<br />

uzlov do strmých, ťažko prístupných<br />

terénov, ktoré by si inak vyžadovali<br />

použitie lanovkových technológií. Stroje vykonávali<br />

práce v mladých lesných porastoch<br />

do 40 rokov. Namerané sklony na linkách sa<br />

pohybovali v rozmedzí 16°- 29,5°, čo predstavuje<br />

cca 26 až 57 %. V týchto strmých terénoch<br />

pracovali harvester aj forwarder tak,<br />

že boli v strmom teréne zhora istené pomocou<br />

lana mobilného trakčného navijaka, ktorý<br />

zároveň znižoval preklz kolies ťažbového<br />

a vyvážacieho stroja a umožnil tak bezpečný<br />

pohyb strojov v týchto strmých svahoch.<br />

Výskumné práce sa zamerali na sledovanie<br />

vplyvu tejto technológie na zmenu pôdnych<br />

vlastností a ťažbovo-dopravnú eróziu na<br />

približovacích linkách v štyroch lesných porastoch<br />

(Tabuľka 1) na LO Kolačkov. V rámci<br />

výskumných prác sa odoberali neporušené<br />

vzorky pôdy v lokalitách porast, koľaj<br />

a stred medzi koľajami pomocou Kopeckého<br />

valčekov na zistenie zmien v objemovej<br />

hmotnosti (kompakcia pôdy). Na rovnakých<br />

lokalitách, ako boli odoberané vzorky, sa meral<br />

penetračný odpor pôdy pomocou penotrometra<br />

Penetrologger od firmy Eijkelkamp<br />

a hĺbka koľají s presnosťou na jeden centimeter<br />

v celom profile koľají. Hodnotila sa aj prítomnosť<br />

ťažbového odpadu na linke v meracom<br />

mieste a jeho hrúbka. Predbežne možno<br />

konštatovať, že použitá technológia nevytvorila<br />

vizuálne väčšie koľaje v porovnaní s jej<br />

bežným použitím v menších sklonoch, ba<br />

dokonca predpokladáme, že vytvorená hĺbka<br />

koľají v porastoch môže byť nižšia. Ďalšou<br />

výhodou v porovnaní s lanovkovými technológiami<br />

je aj absencia eróznej ryhy, ktorá<br />

vzniká pri sústreďovaní dreva lanovkou v polozávese<br />

na lanovkovej trase. Taktiež môžeme<br />

konštatovať, že poškodenie ostávajúceho<br />

porastu po vizuálnom hodnotení nie je väčšie<br />

v porovnaní s nasadením viacoperačných<br />

technológií v bežných podmienkach.<br />

Na základe predbežných vizuálnych hodnotení<br />

môžeme konštatovať, že použitie takejto<br />

technológie v spomínaných náročných<br />

podmienkach môže mať svoje miesto. Vzhľadom<br />

na náročnosť sklonových pomerov, aj<br />

keď ide o výchovné ťažby s malou objemovosťou,<br />

je použitie animálnej technológie ergonomicky<br />

vysoko náročné až nemysliteľné.<br />

Pri použití lanových zariadení je nevýhodou<br />

nielen nízka objemovosť, ale aj potreba veľkého<br />

počtu pracovných polí a tým aj prestavieb<br />

lanovkových trás, čo je časovo a teda aj ekonomicky<br />

náročné.<br />

V súčasnosti prebieha podrobné spracovávanie<br />

nameraných dát a výsledky sa následne<br />

porovnajú s inými technologickými postupmi<br />

použitými v porovnateľných sklonových<br />

triedach, čím sa zhodnotí vplyv danej technológie<br />

na porastové pôdy. Výsledky prebiehajúceho<br />

výskumu budú následne publikované<br />

v zahraničných vedeckých žurnáloch.<br />

TABUĽKA 1: ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE A SKÚMANÝCH DIELCOCH NA OZ KEŽMAROK, LO TYMEC<br />

Dielec<br />

Výmera (ha)<br />

Zasiahnutá<br />

plocha (ha)<br />

Vek<br />

(roky)<br />

Vykonaný objem<br />

ťažby (m 3 )<br />

SM:167,38<br />

BK: 54,41<br />

Dreviny<br />

zastúpenie (%)<br />

SM: 70<br />

BK: 30<br />

SM: 85<br />

BK: 10<br />

JD: 5<br />

SM: 85<br />

Objem stredného<br />

kmeňa (m 3 )<br />

SM: 0,28<br />

BK: 0,23<br />

SM: 0,20<br />

BK: 0,27<br />

JD: 0,21<br />

SM: 0,11<br />

Zakmenenie<br />

Sklon<br />

(%)<br />

820G100 7,42 4,30 35<br />

0,85 40<br />

820H000 17,22 11,0 40<br />

SM:391,29<br />

JD: 13,13<br />

0,85 40<br />

821B200 15,53 15,03 35<br />

SM:442,17<br />

BK: 1,28<br />

BK: 15<br />

BK: 0,12<br />

0,85 50<br />

8 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


LESNÍCTVO<br />

VALNÉ ZHROMAŽDENIE<br />

SLOVENSKEJ<br />

LESNÍCKEJ KOMORY<br />

Vo Zvolene bolo 23. júna valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory. V programe<br />

rokovania boli okrem iného aj voľby členov predstavenstva, predsedu komory a dozornej<br />

rady. Na valnom zhromaždení sa zúčastnil aj generálny riaditeľ Vojenských lesov a majetkov<br />

Ing. Ján Jurica.<br />

podárskych záujmov členov a propagácia,<br />

rovnako obhajovanie potreby nového prístupu<br />

v chápaní lesníctva a jeho nezastupiteľnej<br />

úlohy v dnešnej spoločnosti. Potreba prezentácie<br />

práce lesníkov je dôležitá pre nás všetkých.<br />

Je to výzva na posilnenie pozície lesníctva<br />

v období aktuálnych kríz – tej, ktorú<br />

spôsobila klimatická zmena, aj krízy spôsobenej<br />

nedostatkom surovín „energetickej krízy“.<br />

Novozvolené predstavenstvo na čele<br />

s predsedom Ing. Igorom Viszlaiom si ako<br />

jednu z hlavných priorít stanovilo úlohu rozšírenej<br />

komunikácie komory smerom k verejnosti,<br />

aj do radov svojich členov. Treba<br />

vyzvať čo najviac lesníkov a lesníckych subjektov<br />

na jednotu pri presadzovaní spoločných<br />

záujmov v oblasti lesníctva. Práve pre<br />

tento účel vytvára komora ideálnu platformu<br />

pre všetky lesnícke subjekty na Slovensku.<br />

Vedenie komory má záujem osloviť čo<br />

najviac nových kolegov na členstvo v komore<br />

pre zabezpečenie spoločnej a koordinovanej<br />

propagácie a prezentácie lesníckych tém<br />

navonok, najmä smerom k laickej verejnosti.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p. ako právnická<br />

osoba sú členom Slovenskej lesníckej<br />

komory. Viacero zamestnancov taktiež pôsobí<br />

v rámci Oblastných lesníckych komôr. Medzi<br />

hlavné úlohy komory patrí presadzovanie<br />

oprávnených profesijných, sociálnych a hos-<br />

Z aktuálnych činností Slovenská lesnícka<br />

komora v spolupráci s Národným lesníckym<br />

centrom pripravila série tematických<br />

videí venovaných lesníctvu a slovenským lesom<br />

pod názvom „Zdravý les – slovenské<br />

<strong>lesy</strong>“. Od 14. novembra <strong>2022</strong> o 19:30 hod.<br />

budú môcť diváci sledovať na TV TA3 reláciu<br />

v rozsahu 15 minút venovaných lesníckym<br />

témam, ktoré tvorcovia jednoduchou<br />

a zrozumiteľnou formou ponúkajú verejnosti.<br />

Všetky videá budú dostupné aj na You-<br />

Tube kanále Národného lesníckeho centra.<br />

Predstavenstvo komory pripravuje aj modernizáciu<br />

komunikačných kanálov komory,<br />

webovej stránky a sociálnych sietí. Aktívne<br />

formou tlačových správ komora informuje<br />

a zaujíma jednotné stanovisko k aktuálnym<br />

témam v dianí v oblasti lesného hospodárstva.<br />

Ing. Michal Dudák, riaditeľ o. z.<br />

Kežmarok, člen predstavenstva<br />

Slovenskej lesníckej komory<br />

STAV A PROGNÓZA SUCHA PRE<br />

LESY V SPRÁVE VLM SR<br />

Máme za sebou extrémne suché počasie, ktoré vrcholilo v letných mesiacoch. Tento fakt<br />

výrazne poznačil vitalitu a zdravotný stav lesných porastov. Vývoj priemerných zrážok<br />

v mesiacoch jún až august bol hlboko podnormálny, s rekordnými hodnotami v rámci dlhodobých<br />

meteorologických meraní.<br />

Ing. Dávid Greňa, SOR<br />

odd. lesnej výroby GR<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

V júni až v auguste zreteľne ovplyvňovali<br />

mesačné úhrny zrážok búrky, ktoré prinášali<br />

výdatnejšie zrážky len na určitých častiach<br />

územia Slovenska. Preto boli mesačné úhrny<br />

zrážok na jednotlivých odštepných závodov<br />

výrazne premenlivé. Najnižšie boli namerané<br />

v auguste na východe Slovenska. V Kamenici<br />

nad Cirochou to bolo len 5,3 mm, čo predstavovalo<br />

rekord od roku 1951. Len na porovnanie,<br />

v rovnakom mesiaci 2021 bol nameraný<br />

priemerný úhrn mesačných zrážok 159,9 mm.<br />

Úbytok zrážok zaznamenali aj v rámci ostatných<br />

závodov a správy lesov. Na odštepnom<br />

závode Kežmarok vlani namerali priemerný<br />

úhrn zrážok 183,6 mm, tento rok mal hodnotu<br />

51,58 mm. Na východnom Slovensku extrémne<br />

sucho pretrvalo až do konca augusta.<br />

Na základe pravidelných meraní atmosférických<br />

zrážok ide o nedostatok zrážok od septembra<br />

2021.<br />

Pretrvávajúce teplé a suché počasie spôsobilo<br />

nárast poškodenia asimilačných orgánov<br />

stromov. Už začiatkom augusta boli oslabené,<br />

resp. ukončené rastové procesy pri drevinách<br />

trpiacich vlhkostným deficitom. Časti<br />

porastov boli v auguste na toto ročné obdobie<br />

vzhľadovo netypické. Vysušené a opadávajúce<br />

lístie pri pohľade z diaľky aj pri vstupe<br />

do porastov navodzovalo obraz lesa v polovici<br />

novembra. Ukončenie rastových procesov<br />

a strata olistenia sa prejavili najmä u nekvalitných<br />

jedincov, v porastoch na plytkých<br />

pôdach, na južných a juhozápadných expozíciách,<br />

na okrajoch obnovovaných porastov.<br />

Semenné stromy boli vysokými teplotami<br />

a deficitom vlhkosti a zrážok oslabené.<br />

pokračovanie na nasledujúcej strane →<br />

9


LESNÍCTVO<br />

Semeno buka ostalo vyschnuté, nedozreté<br />

na stromoch. V bukviciach z veľkej časti<br />

predčasne došlo k zníženiu až k zastaveniu fyziologických<br />

a rastových procesov, zastaveniu<br />

procesu rastu semena. Nažky aj bukvice boli<br />

v porovnaní s normálom drobné, neúplne vyvinuté<br />

a nedozreté. Vplyvom sucha dochádzalo<br />

k postupnému predčasnému pukaniu<br />

nažiek aj obalov bukvíc, takéto bukvice predčasne<br />

opadávali. Dá sa tak všeobecne očakávať<br />

zníženie kvality semena, resp. nekvalitné<br />

(hluché), viac-menej bezcenné semeno, ktoré<br />

sa prejavuje vysokými stratami po vyčistení,<br />

nízkou klíčivosťou a nevyrovnanosťou<br />

semien s ohľadom na čas potrebný na predsejbovú<br />

prípravu.<br />

Sucho v lete oslabilo aj ihličnaté dreviny<br />

prevažné smrek a borovicu, ktoré zvyčajne<br />

neodumierajú priamo na nedostatok vody,<br />

ale sú také oslabené, že začnú byť napádané<br />

aj ostatnými biotickými škodlivými činiteľmi.<br />

Rozvoju podkôrneho hmyzu vyhovuje<br />

teplé a suché počasie na jar a v lete, ktoré vytvára<br />

vhodné podmienky pre masové rojenie<br />

lykožrúta a následne zvyšuje jeho početnosť.<br />

Očakávame nárast ihličnatej kalamity v 40<br />

ročných a starších porastoch dreviny smrek,<br />

vznik nových holín a nárast zalesňovacích<br />

povinnosti. Vplyv sucha je evidentný aj na zalesnených<br />

plochách, kde spôsobilo zastavenie<br />

rastu a stratu olistenia stromov. Všeobecne sa<br />

očakáva vyšší nezdar z jarného zalesňovania.<br />

POŠKODENIE BUKVÍC POŠKODENIE BOROVÍC POŠKODENIE PRIRODZENÉHO ZMLADENIA<br />

TAXÁCIA V ROKU <strong>2022</strong><br />

Oddelenie HÚL pri OZ Kežmarok pracuje už viac ako desať rokov v nezmenenej zostave<br />

Igor Pogran, Ľuboš Tomáška a Milan Rak. Rok <strong>2022</strong> priniesol mnohé zmeny, vrátane<br />

štandardných pracovných náplní i výziev v profesionálnej sfére.<br />

Igor Pogran, SOR odd. HUL,<br />

OZ Kežmaro<br />

Najjednoduchšie bude asi začať chronologicky.<br />

Píše sa 1. január <strong>2022</strong> a do platnosti<br />

sa dostáva Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva<br />

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,<br />

ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška<br />

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej<br />

republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej<br />

úprave lesov a o ochrane lesa v znení vyhlášky<br />

č. 15/2015 Z. z. Legislatívny proces, ktorého<br />

súčasťou sme boli v pripomienkovom konaní,<br />

bol zavŕšený, a ako hovorí Ing. Rozkopal<br />

z ministerstva pôdohospodárstva, len čas<br />

a súdy ukážu kvalitu diela. Samotná novela<br />

priniesla niektoré kozmetické, ale aj zásadné<br />

zmeny. To by však bolo na dlhší článok, preto<br />

o tejto téme možno v niektorom inom čísle.<br />

V prvom kvartáli sme ako oddelenie dokončovali<br />

práce na Programe starostlivosti<br />

o <strong>lesy</strong> na LC Tichý Potok. Tvorba máp, opis<br />

porastov a hospodárskych opatrení, plochovej<br />

tabuľky a všeobecnej časti v spolupráci<br />

s LS Tichý Potok vrcholila v júli predložením<br />

návrhu PSoL na OÚ Prešov. Rozhodnutie<br />

o schválení PSOL nadobudlo právoplatnosť<br />

11. októbra <strong>2022</strong>.<br />

V prvom štvrťroku sme zároveň pripravovali<br />

Správu o doterajšom hospodárení pre<br />

LC Kamienka a intenzívne sledovali Usmernenie<br />

NLC-ÚHÚL Zvolen, odbor HÚL<br />

č.3/<strong>2022</strong> k prebudovaniu bežného hospodárenia<br />

na prírode blízke hospodárenie v lesoch<br />

v programoch starostlivosti o <strong>lesy</strong> s rokom začiatku<br />

platnosti od 1. januára 2023. K tematike<br />

PBHL sme 6. júna absolvovali školenie pracovníkov<br />

HÚL na NLC vo Zvolene.<br />

V čase školenia sme už v plnom prúde taxovali<br />

na LC Kamienka. Zisťovali sme stav<br />

lesa, to znamená zastúpenie drevín, vek, zásobu<br />

a ďalšie základné parametre. Následne<br />

sme s prihliadnutím na stav a potrebu lesného<br />

porastu plánovali hospodárske opatrenia<br />

ako plán ťažby, zalesňovania, výchovy mladých<br />

lesných porastov. Rámce pre plánovanie<br />

nastavuje Národné lesnícke centrum vo Zvolene<br />

vo forme modelov hospodárenia. Určujú,<br />

v akom veku sa môžu stromy vyrúbať, akými<br />

drevinami sa má zalesňovať a podobne.<br />

V tomto roku sme sa ešte pred vonkajšími<br />

prácami venovali aj niekoľkým Projektom<br />

starostlivosti o lesný pozemok (Projekt<br />

Jurgov, Projekt Vrbov) a snáď najväčšou výzvou<br />

bola Zmena hraníc JPRL na PSD Ľubica.<br />

Štandardne sa zmena robí na niekoľkých hektároch.<br />

V tomto prípade išlo o rozlohu väčšiu<br />

ako 500 ha. Veľmi oceňujem prístup Ing.<br />

Muszku z NLC Ústavu informatiky a lesných<br />

zdrojov. Som vďačný za jeho pomoc, usmernenie<br />

a trpezlivosť.<br />

Pre nás je špecifický tento rok aj v tom, že<br />

pracujeme na štyroch obnovách PSoL. Okrem<br />

kmeňového LC Kamienka vo vojenskom obvode<br />

Valaškovce sú to LC Mariková, LC Bardejov<br />

a LC Ruskov, na ktorých vypomáhame<br />

formou subdodávky. V čase písania tohto<br />

článku (záver októbra) končíme vonkajšie<br />

práce na LC Ruskov, dolaďujeme úlohy na 1.<br />

rok na všetkých lesných celkoch, chystáme<br />

sa preznačiť majetkovú hranicu na vojenskej<br />

strelnici pri obci Veľké Ozorovce na LC Sečovce<br />

a presúvame sa na LC Kamienka. Čaká<br />

nás ešte prerokovanie opisu porastov a návrhu<br />

hospodárskych opatrení. Sme vďační za<br />

počasie, ktoré nám prialo, za kolegov z výroby,<br />

odborných lesných hospodárov i lesníkov,<br />

s ktorých prácou sa denne stretávame.<br />

Je mi jasné, že ekonomika išla vždy do popredia.<br />

Nemôžeme sa však dívať na les iba ako<br />

na zdroj príjmu. Začína byť jasné, že úlohou<br />

nás lesníkov nie je len dosahovať zisk, zásobovať<br />

drevospracujúci priemysel, ale v prvom<br />

rade sa musíme snažiť udržať zdravé <strong>lesy</strong> rozumným<br />

hospodárením čo najdlhšie. Osobitne<br />

dnes, aby odolali klimatickej zmene.<br />

10 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


MONITORING POPULÁCIE VLKA<br />

DRAVÉHO NA ODŠTEPNOM<br />

ZÁVODE KEŽMAROK<br />

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

V minulosti vlky obývali veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či blízkeho Východu.<br />

V dnešnej dobe žijú v rozsiahlych územiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo rozlišujeme<br />

viac poddruhov vlka dravého. Najbežnejší poddruh je vlk dravý eurázijský (Canis lupus).<br />

VLK SAMEC CHMEĽOV<br />

Ing. Pavol Tomala<br />

vedúci LS Tichý Potok<br />

Ing. Ľubomír Babič<br />

– OLV KK<br />

Na odštepnom závode Kežmarok pracujem<br />

36 rokov. Počas praxe som sa, podobne<br />

ako ďalší zamestnanci, veľakrát stretol<br />

s vlkom či vlkmi. Pracujem na lesnej správe<br />

Tichý Potok, ktorá má celé svoje územie v Levočských<br />

vrchoch. V osemdesiatych rokoch<br />

minulého storočia sme pozorovali vlčiu populáciu<br />

len priamym pozorovaním a pozorovaním<br />

podľa pobytových znakov ako stopy,<br />

trus, ponechané zbytky strhnutej zveri a podobne.<br />

V oblasti Široké sme v skalách objavili<br />

vlčiu noru, kde bolo päť vĺčat vo veku asi<br />

štyroch mesiacov, vlčica a dospelý vlk. Túto<br />

noru vlci neobsadzovali pravidelne, vždy sa<br />

premiestnili niekam inam. Vtedy sa ukazovala<br />

populácia vlka v počte šesť až osem kusov.<br />

Sem-tam podľa stôp, najmä na snehu,<br />

prešla aj svorka v počte približne desať kusov.<br />

POZOROVANIA<br />

UKAZUJÚ NÁRAST<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

V ďalších rokoch sme s pomocou modernej<br />

techniky (fotopasce a pod.) a priamym<br />

pozorovaním dospeli k novým výsledkom.<br />

V oblasti Škapová sa pravidelne v jarných<br />

mesiacoch ukazovala vlčica s troma vĺčatami.<br />

Zároveň v oblasti Šterbová lúka sme monitorovali<br />

vlčicu so štyrmi vĺčatami. Z toho jednoznačne<br />

vyplýva, že počas jarných mesiacov<br />

máme na našom území dve malé vlčie svorky.<br />

Pracovníci v lese ich pozorovali s častou pravidelnosťou<br />

od roku 2018 až do roku <strong>2022</strong>.<br />

Počas mojej praxe som sa stretol so svorkou,<br />

ktorá mala šesť, sedem vlkov. Najpočetnejšia<br />

bola svorka trinástich vlkov, ktorú<br />

som priamo videl v oblasti Čertéž v januári<br />

2012. V roku <strong>2022</strong> sme monitorovali doposiaľ<br />

dve vlčie rodinky. Jednu v oblasti Škapová<br />

a druhú v lokalite Čierna hora. Priamo na<br />

zočenie som videl na Šterbovej lúke svorku<br />

desiatich vlkov.<br />

PODIEĽAME SA NA<br />

MONITORINGU<br />

Vlk sa živí najmä divými bylinožravými<br />

párnokopytníkmi. Hlavnou potravou v Levočskom<br />

pohorí je jelenia a diviačia zver.<br />

Vlci lovia aj menšie zvieratá ako hlodavce,<br />

zajace, hmyzožravce a malé šelmy.<br />

Podľa nášho monitoringu sme prišli k záveru,<br />

že populácia vlka dravého v Levočskom<br />

pohorí rapídne stúpa. Vedú nás k tomu výsledky<br />

dlhého pozorovania, ale najmä veľké<br />

množstvo nájdenej strhnutej jelenej zveri.<br />

Počas tohto roka to je nateraz 25 kusov. Nech<br />

si každý sám urobí úsudok, či je vlkov málo,<br />

alebo veľa…<br />

VLČICA A VLČATÁ ČERTÉŽ<br />

Sekcia lesného hospodárstva a spracovania<br />

dreva Ministerstva pôdohospodárstva<br />

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky každoročne<br />

žiada jednotlivé organizácie o súčinnosť<br />

pri monitoringu reprodukčných párov<br />

vlka dravého na Slovensku. Cieľom monitoringu<br />

je určenie lokalít reprodukčných svoriek<br />

(párov), odhad minimálnej veľkosti<br />

prírastku, odhad trendu populácií a aktualizácia<br />

reprodukčného areálu vlka dravého.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p. sa na monitoringu<br />

aktívne zúčastňujú. V súčasnosti<br />

máme v knihe návštev poľovného revíru vytvorenú<br />

evidenciu stretu veľkých šeliem. Evidencia<br />

je vytvorená v sekcii Hlásenie úlovku<br />

– Spôsob ulovenia – Stret a pozorovanie<br />

veľkých šeliem. Druh a počet sa vyplní ako<br />

pri klasickom hlásení úlovku. V ostatných<br />

zisteniach je potrebné doplniť informáciu<br />

o veku a iných doplňujúcich zisteniach, ktoré<br />

by boli pre monitoring prospešné. Monitoring<br />

sa každoročne končí k 30. septembru.<br />

11


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

JELENIA RUJA <strong>2022</strong><br />

KRÁSNA TROFEJ<br />

KEŽMAROK<br />

JELENIA RUJA<br />

V SPOLOČNOM<br />

POĽOVNOM<br />

REVÍRI JAVORINA<br />

Ing. Ľubomír Babič referent<br />

oddelenia výroby, OZ Kežmarok<br />

KAMENICA<br />

JELENIA RUJA<br />

VO VIHORLATE<br />

Lukáš Vataha Ing., vedúci LS<br />

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />

vataha2@vlm.sk (text, foto - autor)<br />

Opäť prišiel ten čas. Rána sú chladnejšie,<br />

hmlisté, často sychravé či upršané. Stromy si<br />

odievajú pestré farby a v horách sa začínajú<br />

ozývať králi lesa. Nastal čas jelenej ruje, na ktorý<br />

sme toľko čakali. Zoznam poľovníckych<br />

hostí je naplnený a sprievody už pravidelnejšie<br />

obiehajú známe rujoviská, aby boli pripravení<br />

zabezpečiť najkrajšie zážitky pre svojich hostí.<br />

Prví hostia k nám dorazili už 15. septembra<br />

a skoro ihneď sme vyrazili do hory za kráľmi.<br />

Spolu s očakávaným začiatkom ruje však<br />

prišla aj zmena počasia a dážď, o ktorom sme<br />

posledné tri mesiace počúvali len vo večerných<br />

predpovediach, neutíchal ani počas našich<br />

vychádzok. Aj keď nie všetci z prvej skupiny<br />

poľovníckych hostí boli úspešní, predsa<br />

odchádzali s úsmevom na tvári a plní nových<br />

poľovníckych zážitkov.<br />

Chvíľku sme si oddýchli a už sme vítali ďalších<br />

hostí pripravení sprevádzať ich tohtoročnou<br />

jeleňou rujou vo Vihorlate. Nastalo už to<br />

správne obdobie a ruja sa blížila k vrcholu, aj<br />

keď počasie nebolo ideálne a spomínaný dážď<br />

a s ním spojené hmly nám poľovanie sťažovali.<br />

Srdce každého hosťa však poskočí, keď sa dostane<br />

do kontaktu s ručiacim jeleňom, alebo<br />

zažije v priamom prenose súboj jeleních sokov,<br />

preto sme nevysedávali na chate ani v nepriaznivom<br />

počasí.<br />

V čase lúčenia všetci odchádzali spokojní,<br />

každý z hostí si odnášal okrem krásnych<br />

spomienok aj trofej jeleňa z Vihorlatských lesov.<br />

No určite boli všetci naši poľovnícki hostia<br />

radi, že sa mohli zúčastniť jelenej ruje v poľovníckej<br />

sezóne <strong>2022</strong>/2023 v poľovnom revíri<br />

VLM Kamenica a v kruhu dobrých priateľov.<br />

Počas ruje sa v tejto sezóne v rámci poľovného<br />

revíru obhospodarovaného OZ Kamenica<br />

nad Cirochou podarilo uloviť spolu 31<br />

jeleňov. Pri piatich trofejach boli namerané<br />

hodnoty postačujúce pre udelenie bronzovej<br />

medaily a dve jelenie trofeje dosiahli dostatočný<br />

počet bodov pre udelenie striebornej medaily.<br />

Tešíme sa na budúcu poľovnícku sezónu<br />

a jeleniu ruju. Sme plní očakávania, čo nám<br />

prinesie. Uvidíme znova toho veľkého chovného<br />

jeleňa pod Vihorlatom? Bude väčší? Silnejší?<br />

Veríme, že všetky otázky budú zodpovedané,<br />

ale aj v to, že uvidíme nových jeleňov, že ich<br />

bude viac, a že hostia budú od nás opäť odchádzať<br />

s úsmevom na tvári a spokojní.<br />

SPOKOJNÝ LOVEC<br />

V tomto roku sme mali na obdobie jelenej<br />

ruje nahlásených 49 poľovných hostí. Vďaka<br />

zamestnancom VLM SR, š. p., o. z. Kežmarok<br />

sa napriek stále komplikovanejším podmienkam<br />

podarilo s poľovnými hosťami uloviť 46<br />

jeleňov od II. po IV. triedu. Úspešnosť hostí<br />

je 94 %. Najsilnejšia jelenia trofej má hodnotu<br />

225,62 bodov CIC. Jeleň bol ulovený na<br />

lesnej správe Ľubica. Celkovo bolo ulovených<br />

šesť jeleňov v bronzovej medaile, osem kusov<br />

v striebornej medaile a tri jelene zlatej medaily.<br />

Ďalšie jelene zlatej hodnoty mali 215,21<br />

bodov CIC a 211,05 bodov CIC. Poľovní hostia<br />

ulovili 18 jeleňov v IV. vekovej triede, 16<br />

kusov v III. a 12 kusov v II. vekovej triede.<br />

NAJSILNEJŠIA<br />

TROFEJ<br />

POĽOVNEJ<br />

SEZÓNY<br />

Miroslav Kapral, LS Ľubica<br />

Keď prichádza jeseň a <strong>lesy</strong> naberajú pestré<br />

odtiene farieb, začínajú sa medzi nami lesníkmi<br />

rozhovory otázkou „Už si počul?“. Je to<br />

znak, že nám nastávajú dni so skorým ranným<br />

vstávaním a večierkou neskoro večer. Pre nás<br />

lesníkov sa však jelenia ruja nezačína príchodom<br />

prvého poľovného hosťa - to je už len vyvrcholenie<br />

všetkých prác, ktoré treba urobiť na<br />

zabezpečenie príjemných poľovných zážitkov.<br />

Nadišiel deň, keď na lesnú správu prichádzajú<br />

poľovní hostia. Z auta vystupuje známa<br />

tvár a volá: „Ahoj Miro, ako sa máš?“. Keďže<br />

niektorí k nám chodia opakovane niekoľko<br />

rokov, prehodíme zopár slov, rýchlo sa ubytujú<br />

a ide sa na vychádzku. V lesoch sa to už<br />

poriadne ozýva, takže je predpoklad, že lov<br />

by mal byť úspešný. Vchádzame do starej zná-<br />

12 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Jeseň prináša okrem pestrých farieb aj ďalšie<br />

veľkolepé divadlo. Dni sa začínajú skracovať,<br />

nastupujú ranné hmly. Netrpezlivo sme<br />

vyčkávali na prvé ozveny jeleňov. Ich prvé<br />

„mrnkanie“ sme zaznamenali už koncom augusta.<br />

To bol neklamný znak, že jelenice začínajú<br />

byť rujné. Pravá ruja začala okolo 15.<br />

septembra. Pomerne teplé dni i noci zapríčinili,<br />

že zver vychádzala z lesa za súmraku<br />

a ráno zachádzala veľmi skoro. Okrem zhoršujúcich<br />

sa klimatických podmienok začínajú<br />

byť problémom i hubári, ktorí do lesa chodili<br />

už za šera a večer sa vracali potme. Nehovoriac<br />

o turistoch, ktorí chodili za hlasmi<br />

jeleňov a vôbec si neuvedomovali nebezpečenstvo,<br />

ktoré im hrozí. Takisto ich zrejme<br />

nezaujímalo, ako dokážu pokaziť hosťom poľovačku.<br />

Zver bola tým pádom opatrnejšia<br />

a bolo náročné priblížiť sa k nej.<br />

225,62 CIC 211,05 CIC<br />

mej lokality a počujeme rev dvoch jeleňov. Pomaly<br />

sa blížime. Pustili sme sa za hlasom, pri<br />

ktorom sme usúdili, že to môže byť starší jeleň.<br />

Ozýva sa nám v mladom bukovom poraste.<br />

Chodníkom sa pomaly presúvame za hlasom.<br />

Keďže nie sme veľmi krytí, musíme ísť<br />

opatrne. Vietor je dobrý. Zbadali sme ho. Je<br />

to silný lovný jeleň. Vždy bol v pohybe, ale aj<br />

napriek tomu som usúdil, že ide o jeleňa, ktorý<br />

má predpoklad vysokej bodovej hodnoty.<br />

Jeleň nám začal odchádzať do hustého lieskového<br />

podrastu, kde sme ho už nevideli, iba<br />

počuli. Keďže som pri ňom nevidel žiadne jelenice,<br />

nevedel som usúdiť, či ostane, alebo odíde.<br />

Dohodli sme sa, že na večernú vychádzku<br />

sa tam vrátime. Aj hosť usúdil, že je to silný jeleň,<br />

preto súhlasil. Večer vchádzame chodníkom<br />

do bučiny a čakáme. Prešla skoro hodina,<br />

stále je ticho, pomyslel som si, že jeleň odišiel.<br />

O chvíľu sa však ozval z protiľahlého svahu.<br />

Pohľadom a kývnutím dávam hosťovi pokyn,<br />

že ideme za ním. Cestou sa nám začínal ozývať<br />

aj iný jeleň. Schádzame na lesnú cestu vedúcu<br />

okolo potoka a narážame na bočného jeleňa,<br />

ktorý nás zbadá a odskakuje smerom k hlavnému<br />

jeleňovi. Predpokladal som, že je to ten,<br />

ktorého sme videli pri rannej vychádzke. Podišli<br />

sme pár metrov, zbadal som ho. Je to on!<br />

„Kráľ Javoriny“. Nakoľko ho krylo krovie, museli<br />

sme si nájsť vhodné stanovište na streľbu.<br />

Hosť sa pripravil, no ja som ešte skontroloval<br />

približnú dráhu strely, či sa tam nenachádza<br />

nejaká prekážka. Následne padol výstrel. Jeleň<br />

naznačil zásah a zbehol do potoka. Po chvíli<br />

sme sa presunuli na miesto, kde sme očakávali<br />

zhasnutého jeleňa. Predpokladali sme správne,<br />

jeleň bol zhasnutý v potoku. Založil som<br />

posledný hryz, ďakoval som lesu a blahoželal<br />

strelcovi uloveniu jeleňa. Prichádza na rad fotenie<br />

a odosielanie správ o úspešnom love.<br />

Takto sa skončila úspešná poľovná vychádzka,<br />

na ktorú nikdy nezabudnem, lebo<br />

bodová hodnota jelenej trofeje bola veľmi vysoká.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

STANISLAV VESELÝ 215,21 CIC<br />

MALACKY<br />

JELENIA RUJA NA<br />

LS MIKULÁŠOV<br />

Richard Boďo, lesník<br />

LS Mikulášov, OZ Malacky<br />

Počas tohtoročnej jelenej ruje sme mali<br />

všetkých hostí zo zahraničia. Prichádzali<br />

v päťčlenných skupinách. Podarilo sa nám<br />

uloviť 18 kusov, z toho jeden jeleň bol IV. vekovej<br />

triedy s bodovou hodnotou 195,50 CIC.<br />

Dva jelene boli III. vekovej triedy s bodovou<br />

hodnotou 181,55 CIC a 171,10 CIC. Za spomenutie<br />

stoja aj dva raritné jelene a jeden<br />

s ulomeným parohom. Tento rok sa hlavné<br />

jelene nachádzali spoľahlivo na svojich rujoviskách,<br />

aj keď počasie bolo premenlivé.<br />

JELENIA RUJA<br />

NA LS RIADOK<br />

Ing. Matúš Fekete, lesník<br />

LS Mikulášov, OZ Malacky<br />

Napriek tomu môžeme tohtoročnú jeleniu<br />

ruju považovať za úspešnú. Zavítali k nám<br />

hostia z Rakúska, Slovenska a Kanady. Podarilo<br />

sa nám odloviť 16 jeleňov I.-IV. VT. Najsilnejší<br />

jeleň ulovený rakúskym hosťom dosahoval<br />

bodovú hodnotu 191,69 CIC, t. j.<br />

striebornú medailu. Medzi ulovenými jeleňmi<br />

boli trofeje jeleňov s bodovými hodnotami<br />

160,75 CIC, 169,80 CIC, 159,30 CIC, 160, 61<br />

CIC, 164,58 CIC. Každý z hostí, ktorý k nám<br />

tento rok prišiel, si odniesol trofej a množstvo<br />

poľovníckych zážitkov.<br />

Chcem sa poďakovať zamestnancom LS<br />

Riadok za výbornú prácu pri sprevádzaní poľovníckych<br />

hostí. Práve vďaka nim sa hostia<br />

každý rok na jeleniu ruju radi vracajú.<br />

RARITA<br />

13


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

VYRUŠOVANÁ<br />

JELENIA RUJA NA<br />

LS JABLONOVÉ<br />

Ivan Hirner, technik správy<br />

LS Jablonové, OZ Malacky<br />

Jelenia ruja je jeden z najkrajších momentov<br />

poľovníckej sezóny. Tento rok sa obdobie<br />

lásky, ale aj neľútostných bojov medzi samcami<br />

jedného z najväčších obyvateľov našich lesov,<br />

začalo na Záhorskej nížine v okolí Malaciek<br />

v polovici septembra.<br />

Prvé tóny ručania sa ozývali najmä v tejto<br />

oblasti v borovicových a v dubovo -borovicových<br />

porastoch. Ako vieme, práve tieto <strong>lesy</strong><br />

sú veľkým lákadlom miestneho, ale aj vzdialenejšieho<br />

obyvateľstva, ktoré ich využíva na<br />

rekreáciu. Ľudia sa do nich chodia len tak<br />

poprechádzať a načerpať energiu, iní športovať,<br />

ale najmä v tomto období aj hubárčiť.<br />

V miestnych lesoch rastie množstvo rozmanitých<br />

húb a preto je tu v tomto období aj veľké<br />

množstvo turistov. Často chodia peši alebo<br />

na výlety na bicykloch aj hlbšie do lesov,<br />

kde práve prebieha jelenia ruja. Zver je veľmi<br />

citlivá na hluk a pohyb ľudí po lese a vytvárajú<br />

jej tým neskutočný stres, ktorý spôsobuje,<br />

že jelene nemajú pokoj na svoje biologické<br />

potreby. Často ľudia so sebou zoberú aj domácich<br />

miláčikov-psov, ktorí sa voľne pohybujú<br />

po lese, rušia a naháňajú zver.<br />

V tomto roku navštívilo miestne <strong>lesy</strong> veľké<br />

množstvo turistov, ktorí sem chodili v skorých<br />

ranných, ale aj večerných hodinách. Jelenia<br />

ruja trvala veľmi krátko a nebola taká<br />

intenzívna, ako po minulé roky, keďže zver<br />

bola neustále vyrušovaná turistami. Často sa<br />

stiahla do kriakov a malinčia, kde nebola až<br />

tak intenzívne rušená vravou hubárov.<br />

Tento rok bola jedna z najslabších rují,<br />

ktoré som za svoju takmer 40 ročnú prax<br />

zažil. Boli ulovené len tri jelene, najsilnejšia<br />

trofej mala 166 bodov. Stálo by za uváženie,<br />

či nie je potrebné informovať verejnosť aj<br />

o potrebách zveri, alebo obmedziť vstup do<br />

lesov najmä v tomto období, nakoľko jelenia<br />

ruja bola neustále prerušovaná a je teda viac<br />

ako možné, že sa to prejaví na počte narodených<br />

jelenčiat a takisto v kvalite tohto druhu,<br />

ktorý je neoddeliteľnou súčasťou miestneho<br />

ekosystému.<br />

PLIEŠOVCE<br />

JELENIA<br />

A DANIELIA RUJA<br />

V POĽOVNOM<br />

REVÍRI JAVORIE<br />

A ROVNÁ DOLINA<br />

September i október sa skončili a s nimi aj<br />

krásne obdobie pre milovníkov prírody a poľovníctva.<br />

Každá ruja je niečím iná a tento rok nebol<br />

výnimkou. Vplýval na ňu výrazne suchý rok<br />

a pomerne sychravý september, októbrová<br />

„rochačka“ sa niesla v duchu slnečného a teplého<br />

počasia.<br />

V tomto roku do poľovného revíru Javorie<br />

a Rovná Dolina prišlo na lov jeleňov v čase<br />

ruje 42 poľovných hostí. Celkovo odlovili 40<br />

jeleňov a dvoch danielov. Toľko čísla, pútavejšie<br />

sú však príbehy, ktoré sa za nimi skrývajú.<br />

Lov najsilnejšieho jeleňa sa odohrával<br />

v poľovnom revíri Javorie na lokalite „Dlhé<br />

Zeme“. Išlo o poľovného hosťa z Rakúska<br />

a sprevádzal ho náš kolega Dušan Žlkovan.<br />

Samotný lov prebiehal pomerne jednoducho.<br />

Pri jednej z vychádzok videli tohto silného<br />

jeleňa, ako vábi jelenice, vtedy ho však<br />

nebolo možné odloviť. Preto netrpezlivo čakali,<br />

kým sa budú môcť vrátiť na lokalitu, kde<br />

toho „kráľa hôr“ obdivovali. Príležitosť prišla<br />

o dva dni neskôr, keď im pri vychádzke s hosťom<br />

nečakane preťal cestu - ticho, bez ručania,<br />

bez akéhokoľvek upozornenia na svoju<br />

prítomnosť. Oku skúseného kolegu však neunikol<br />

a tak upozornil hosťa, aby sa pripravil<br />

a pri prvej príležitosti mu už s nemalým napätím<br />

povedal to známe slovíčko „schiessen“.<br />

JELEŇ 182,97 BODOV CIC<br />

Ing. Dávid Greňa, SOR<br />

odd. lesnej výroby GR<br />

Hosť nezaváhal a presne mierenou ranou na<br />

komoru trafil jeleňa, ktorý po cca 150 metroch<br />

padol. Jeleň dosiahol striebornú medailu<br />

a 197,27 bodov CIC.<br />

Na danieliu zver prišlo do poľovného revíru<br />

Javorie 10 lovcov a počas ruje odlovili 11<br />

danielov. Najsilnejší kus dosiahol striebornú<br />

medailu a 179,05 bodov CIC. Lov danielov<br />

priniesol rovnako množstvo krásnych zážitkov.<br />

Jedným z nich bol lov poľovníčky z Rakúska,<br />

ktorú sprevádzal náš kolega Ing. Pavel<br />

Vilhan. Vybral si skoro „tutovú“ lokalitu<br />

pre danieliu zver - „Šojov Laz“, kde pri schádzaní<br />

k potoku za rochajúcim danielom začuli<br />

pomaly sa približujúceho ďalšieho. Daniel<br />

v potoku ani na sekundu nezaváhal a okamžite<br />

vyštartoval po nečakanom návštevníkovi.<br />

Bez milosti sa do seba pustili. Že to bol<br />

súboj hodný bojovníkov dokazuje, že kolegovi<br />

s poľovníčkou sa podarilo k danielom dostať<br />

na minimálnu vzdialenosť. Pavel dal pokyn<br />

pripraviť sa na streľbu. Zvieratá však stále<br />

do seba narážali a tak kolega na nich zakričal:<br />

„Hej, vy…!“ Vtom si daniele uvedomili,<br />

že na lokalite nie sú sami a na pár sekúnd zostali<br />

stáť. Poľovníčka nezaváhala a v správnu<br />

chvíľu presne vystrelila, daniel po 50 metroch<br />

padol. Napätie sa dalo krájať, ale zvládli to na<br />

jednotku a odmenou bol silný zážitok s čerešničkou<br />

na torte - odloveným danielom.<br />

Ruja je práve o týchto nádherných zážitkoch,<br />

už na budúci rok sa tešíme na ďalšie.<br />

JELEŇ 197,27 BODOV CIC<br />

VÝRAD<br />

14 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


MINISTER SAMUEL VLČAN<br />

OCENIL PRÁCU POĽOVNÍKOV<br />

Na Celoslovenských poľovníckych slávnostiach Dni sv. Huberta v areáli Múzea vo Svätom<br />

Antone sa zúčastnil aj šéf agrorezortu. Dvojdňovú oslavu s bohatým a náučným<br />

programom otvoril minister Samuel Vlčan slávnostným príhovorom, po ktorom udelil rezortné<br />

vyznamenania osobnostiam, ktoré sa významnou mierou a praktickou činnosťou<br />

zaslúžili o rozvoj slovenského poľovníctva.<br />

Jubilejný 30. ročník Dní svätého Huberta<br />

sa uskutočnil pod záštitou ministra pôdohospodárstva<br />

a rozvoja vidieka SR a Slovenského<br />

poľovníckeho zväzu. Aj počas tohtoročných<br />

osláv boli pre návštevníkov Múzea vo Sv. Antone,<br />

ktoré si zároveň pripomína 60. výročie<br />

vzniku, pripravené zaujímavé výstavy a podujatia<br />

približujúce poslanie poľovníctva, ktorým<br />

je najmä ochrana životného prostredia.<br />

Slávnosť Dni sv. Huberta bola zároveň vhodnou<br />

príležitosťou na ocenenie zaslúžilých pracovníkov<br />

lesného hospodárstva a poľovníctva.<br />

Medzi ocenenými boli aj náš generálny<br />

riaditeľ a kolegovia.<br />

Minister pôdohospodárstva udelil rezortné<br />

vyznamenanie II. stupňa Ing. Jánovi Juricovi,<br />

generálnemu riaditeľovi Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š. p. za rozvoj a moderné<br />

riadenie podniku a zveľaďovanie poľovných<br />

revírov v užívaní štátneho podniku.<br />

SKÚŠKY UPOTREBITEĽNOSTI<br />

POĽOVNÝCH PSOV<br />

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Rezortné vyznamenanie III. stupňa si<br />

z rúk ministra Vlčana prevzali: Ing. Štefan<br />

Čuvala, bývalý pracovník štátneho podniku<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, odštepný závod<br />

Malacky, za celoživotnú prácu v oblasti<br />

poľovníctva, za zveľaďovanie a starostlivosť<br />

o poľovné revíry v užívaní Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, Ing. Ľudovít Zvalený, pracovník<br />

štátneho podniku <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />

SR, š. p., Odštepný závod Kežmarok, za<br />

cieľavedomý rozvoj poľovníctva, zveľaďovanie<br />

a starostlivosť o poľovné revíry v užívaní<br />

Vojenských lesov a majetkov SR, predseda<br />

komisie pre poľovníctvo a životné prostredie<br />

pri Obvodnej poľovníckej komore Levoča,<br />

Ing. Marián Hojdan, pracovník štátneho<br />

podniku <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p., odštepného<br />

závodu Kamenica nad Cirochou, za<br />

cieľavedomý rozvoj poľovníctva, zveľaďovanie<br />

a starostlivosť o poľovné revíry v užívaní Vojenských<br />

lesov a majetkov SR, člen klubu chovateľov<br />

tatranských duričov, spoluorganizátor<br />

poľovníckych výstav.<br />

Minister Vlčan sa všetkým poďakoval<br />

a ukončil odovzdávanie vyznamenaní slovami:<br />

„Všetkým oceneným srdečne blahoželám<br />

a teší ma, keď vidím, že poľovníctvo sa rozvíja<br />

v súlade s celospoločenskými záujmami<br />

s ohľadom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo<br />

a ochranu životného prostredia.“<br />

Zdroj: https://www.mpsr.sk/<br />

Po takmer dvojročnej prestávke v kynologických aktivitách spôsobenej AMO sa v našom<br />

okrese znova rozbehli skúšky upotrebiteľnosti poľovných plemien psov. Všetkým poľovníkom<br />

je známe, že bez pomoci našich štvornohých kolegov je praktická časť poľovníctva veľmi<br />

náročná a v niektorých prípadoch priam nemožná. Preto nás nesmierne teší, že sa naše<br />

kynologické rady rozšírili a mladí kolegovia na skúškach predviedli svojich zverencov.<br />

Ing. Peter Lukas, oddelenie<br />

lesnej výroby OZ Kežmarok<br />

Prvé sa 18. júla pod záštitou OPK Kežmarok<br />

v spolupráci s Mestským poľovníckym<br />

spolkom v Spišskej Belej uskutočnili brlohárske<br />

skúšky. Za VLM sa na skúškach zúčastnil<br />

Peter Lukas so svojou drôtosrstou<br />

jazvečíčkou. Sučka obstála na skúške v prvej<br />

cene. Po úspešnom absolvovaní skúšky v brlohárení<br />

sa takéto psy smú používať na tlmenie<br />

škodnej zveri.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

Nasledovali predbežné skúšky farbiarov,<br />

ktoré v spolupráci s Okresnou poľovníckou<br />

komorou v Kežmarku a poľovníckym<br />

združením Víťaz Slovenská Ves organizovali<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, o. z. Kežmarok<br />

26. augusta. Na skúškach sa zúčastnili<br />

traja naši zamestnanci: Vladimír Dzilský,<br />

Peter Gabler a Peter Pružinský, s jedným bavorským<br />

farbiarom a dvoma alpskými jazvečíkovitými<br />

duričmi. Ich zverenci skúšku<br />

dospelosti úspešne zvládli a získali dve prvé<br />

a jednu druhú cenu, pričom Vladimír Dzilský<br />

so svojím bavorským farbiarom zvíťazil.<br />

Po úspešnom absolvovaní tejto skúšky môžu<br />

psy dohľadávať poranenú vysokú zver.<br />

Do tretice boli 16. októbra znova pod záštitou<br />

OPK Kežmarok v spolupráci s poľovníckym<br />

združením Vlková farbiarske skúšky<br />

malých plemien. Po úspešnom absolvovaní<br />

tejto skúšky môže pes dohľadávať poranenú<br />

srnčiu zver. Za VLM sa na skúškach zúčastnili<br />

dvaja naši zamestnanci: Peter Gabler so<br />

sukou alpského jazvečíkovitého duriča a Peter<br />

Lukas so svojou drôtosrstou jazvečíčkou.<br />

Obe sučky absolvovali skúšky v prvej cene.<br />

Našim kolegom a ich štvornohým pomocníkom<br />

želáme veľa úspechov pri výkone práva<br />

poľovníctva, patrí im naša úprimná vďaka<br />

za ich neodmysliteľnú pomoc v ťažkých situáciách.<br />

Teší nás záujem našich zamestnancov<br />

o poľovnícku kynológiu, čomu nasvedčujú<br />

počty poľovne upotrebiteľných psov v ich<br />

opatere.<br />

15


STRELECTVO<br />

KRÁSNA DVOJKA ISIDE PRESTIGE<br />

TARTARUGA GOLD 12/76<br />

1<br />

Presadiť sa na trhu so zbraňami je možné len technicky a kvalitatívne dokonalými produktmi,<br />

pri znížení výrobných nákladov, čo znamená maximálne možnú automatizáciu<br />

celého procesu. Súčasná úroveň technologického zázemia a vybavenia zbrojoviek na severe<br />

priemyselného Talianska znamená, že pušky svojím dielenským spracovaním, presnosťou<br />

dopasovania dielcov a technickým riešením patria k prvotriednej svetovej kvalite,<br />

pričom spĺňajú požiadavky aj tých najnáročnejších klientov. Prispieva k tomu aj vzájomná<br />

a dodávateľská kooperácia polotovarov, napríklad pažieb a hlavní. K osvedčenej a spoľahlivej<br />

klasike patria predovšetkým poľovnícke a športové pušky z provincie Brescia, od rodinných<br />

firiem Berreta, Antonio Zoli, Bettinsoli a v neposlednom rade aj u nás menej známej<br />

zbrojovky FAIR z mestečka Marcheno. Práve tá produkuje takmer 25 tisíc brokovníc<br />

ročne do celého sveta a má zastúpenie v 45 krajinách. Ide o rodinný podnik (Fabbrica<br />

armi Isidoro Rizzini), s vyše päťdesiat ročnou históriou, ktorého samotná skratka FAIR hovorí<br />

o férovosti a slušnosti.<br />

Zo širokého portfólia brokovníc fabriky<br />

FAIR, ktorá má zastúpenie aj na Slovensku<br />

v IBO Poľovník v Trenčíne, nás zaujala dvojka<br />

Iside Prestige Tartaruga Gold v klasickom<br />

anglickom vyhotovení, s odlahčeným predpažbím,<br />

jedným jazýčkom spúšte a ejektormi,<br />

pri ktorej sa rozbúcha srdce každého vášnivého<br />

lovca. Jej eleganciu a krásu dotvára mramorová<br />

kresba baskule s bohatými rytinami<br />

a zlatým zdobením. S tým korešponduje aj<br />

názov brokovnice Prestížna dvojka Zlatá korytnačka.<br />

Hmotnosť 3 000 g a dĺžka iba 1120<br />

mm je základným predpokladom výbornej<br />

manipulácie so zbraňou. Po uchopení a rýchlom<br />

zalícení zbraň perfektne sadne do ramena.<br />

2<br />

Hlavne sú vyrobené z legovanej ocele kovaním<br />

za studena s celkovou dĺžkou 710 mm<br />

a dĺžkou komory 76 mm, s povrchovou úpravou<br />

černením. Chrómmolybdenová úprava<br />

im dáva dlhú životnosť a umožňuje streľbu aj<br />

oceľovými brokmi. Tomu zodpovedá aj 5 kusov<br />

chokov FAIR TECHNICHOKE s dĺžkou<br />

50 mm, dva sú naskrutkované v hlavniach<br />

a tri v modrej plastovej trubičke. Ich vnútorná<br />

geometria bola špeciálne navrhnutá pre lepší<br />

priechod brokov a menšie trenie o steny. Pre<br />

športovú streľbu boli vyvinuté choky SPOR-<br />

TING XP70, dĺžky 70 mm, ich vonkajšie predĺženie<br />

z hlavne je 20 mm.<br />

Vďaka technológii Triblock sú hlavne presne<br />

spojené, zakryté z oboch strán lištami. Hlavňový<br />

zväzok je ukončený dvoma širokými<br />

hákmi za sebou z kovanej ocele. Ten sa otáča<br />

na čape baskule a po dosadnutí, do 3 mm<br />

hlbokej drážky v oboch hákoch zapadnú po<br />

celej šírke kónicke klinky, ktoré sú ovládané<br />

temennou kľučkou. Uzamknutie hlavní je<br />

veľmi pevné a spoľahlivé. Týmto riešením sa<br />

znížila hrúbka spodnej časti baskule i samotnej<br />

zbrane skrátením uzamykacích hákov.<br />

Súčasne sa dosiahlo lepšie rozloženie síl pôsobiacich<br />

pri spätnom náraze, jeho zníženie<br />

a väčší komfort i pôžitok zo streľby.<br />

Inovovaný bicí mechanizmus s kladivkami<br />

typu Blitz má vinuté pružiny, ktoré majú<br />

presnejší záber úderníka a rýchlejšie odpaľovanie.<br />

Chod jazýčka spúšte je plynulý, pomerne<br />

krátky, s odporom 20 N. Lúčik je dostatočne<br />

veľký aj pre prípad použitia rukavíc.<br />

Mechanizmus sa napína pri zlomení hlavní<br />

páčkou, ktorá sa dotýka oceľového jazýčka<br />

pevne uchyteného v strede predpažbia. Použitý<br />

systém pri tejto zbrani má automatickú<br />

poistku, ktorá je umiestnená na temene krčku<br />

pažby. Blokuje jazýček spúšte a odistíme ju<br />

zatlačením dopredu k hlavniam. Súčasne plní<br />

aj funkciu selektívneho prepínača odpaľova-<br />

3<br />

4<br />

5<br />

16 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


STRELECTVO<br />

nia hlavní, vpravo pravá, vľavo ľavá. Navoliť<br />

hlaveň na prvý výstrel môžeme len pri zaistenej<br />

puške.<br />

Brokovnica sa rozoberá klasicky, na začiatku<br />

predpažbia zatlačíme páčku záchytu, zároveň<br />

ju vyklopíme dole a predpažbie oddelíme od<br />

zbrane. Potom temennou kľučkou odomkneme<br />

hlavne, sklopíme ich o 90 stupňov dole<br />

a oddelíme od lôžka zbrane.<br />

Na rozdiel od bežných dvojákov opatrených<br />

spoločným vyťahovačom, Iside Prestige Tartaruga<br />

Gold je vybavený dvoma samostatnými<br />

vyhadzovačmi prázdnych nábojníc. Tento<br />

fakt si treba uvedomiť a pri otváraní brokovnicu<br />

mierne nakloniť smerom doprava, lebo<br />

po sklopení hlavní vyhadzovač doslova vymrští<br />

vystrelené nábojnice zo zbrane. V prípade,<br />

že jeden z nábojov nie je vystrelený, vyhadzovač<br />

funguje ako vyťahovač, náboj iba<br />

vysunie z komory, keď chceme brokovnicu<br />

vybiť, tak ho vyberieme. Zalomenie brokovnice<br />

je asi 65 stupňov, čo umožňuje ľahké vkladanie<br />

nábojov do komory. Keďže ide o pudovú<br />

streľbu, mieridlá sú tak ako na väčšine<br />

takýchto zbraní jednoduché, antireflexná 7<br />

mm široká vrúbkovaná lišta, na konci ktorej<br />

je mosadzná perličková muška. Široká rovina<br />

hlavní vedľa seba prirodzene navedie oko na<br />

cieľ. Zdobená temenná kľučka je o desať stupňov<br />

vyosená vpravo, aby neprekážala pri zamierení.<br />

6<br />

7<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE:<br />

Model:<br />

Iside Prestige Tartaruga<br />

Gold 12/76<br />

Výrobca: F.A.I.R. S.r.l. Marcheno<br />

(Brescia), Taliansko<br />

Hlavne:<br />

dve vedľa seba<br />

Kaliber: 12/76, 12/76<br />

Dĺžka:<br />

1120 mm<br />

Dĺžka hlavne: 710 mm<br />

Dĺžka pažby: 368 mm<br />

Dĺžka komory: 76 mm<br />

Hmotnosť: 3 000 g<br />

Spúšť:<br />

jeden jazýček spúšte<br />

(selektívny prepínač)<br />

Kapacita: 2 náboje<br />

Cena:<br />

2 429,– Eur<br />

Predajca: IBO Poľovník,<br />

Bratislavská 123, Trenčín<br />

1) Broková dvojka Iside Prestige Tartaruga Gold 12/76.<br />

2) Dôkladne opracované časti lícovali s drevenou pažbou<br />

a predpažbím.<br />

3) Brokovnica má jeden spúšťový jazýček, baskula je<br />

zdobená rytinou.<br />

4) Hlavne s hladkým vývrtom majú dva samostatné<br />

vyhadzovače.<br />

5) Na krčku pažby je selektívny prepínač s mechanickou<br />

poistkou.<br />

6) Anglická pažba s predĺženým krkom, bez lícnice<br />

a pištoľovej rukoväti.<br />

7) Lôžko baskule s bicím mechanizmom, dolu napínacie<br />

páky.<br />

8) Uzamykacie háky s drážkami sú uchytené na zväzku<br />

hlavní.<br />

9) Počernené hlavne sú spojené lištami, vrchná<br />

s antireflexnou úpravou tvorí súčasť mieridiel<br />

s mosadznou muškou.<br />

10) Športové chocky XP70.<br />

11) Prepravný kufrík z ABS plastu, s kombinovaným<br />

zámkom a zamatom.<br />

Anodizovaná povrchová úprava baskule vytvára<br />

zaujímavú mramorovú kresbu kovových<br />

častí, ktorá dáva dvojke charakter exkluzivity.<br />

Po oboch stranách zámkových dosiek<br />

sú rozviliny a zlaté letiace bažanty. Zo spodnej<br />

časti baskule bohato zdobenej rozvilinami<br />

je letiaca sluka, tiež zlatá a okolo nej názov<br />

firmy F.A.I.R. a brokovnice Iside Prestige.<br />

Krásna lovecká klasika je anglická pažba, bez<br />

lícnice a pištoľovej rukoväti. Osobitnú pozornosť<br />

venovali konštruktéri jej zalomeniu a vyoseniu.<br />

Výsledkom množstva výpočtov a testov<br />

je takpovediac „univerzálny“ tvar pažby, ktorá<br />

sadne do ramena väčšine zákazníkov. Ergonomicky<br />

prepracovaný dlhý krk rukoväti s ostrou<br />

rybinou poskytuje pohodlné ovládanie jazýčka<br />

spúšte a pevné držanie brokovnice. Firma<br />

má patentovaný laserový systém OPTOWOOD<br />

opracovania pažby, vrátane vytvorenia výraznej<br />

rybiny na všetkých úchopových častiach.<br />

Hlavisko je zakončené klasickou drevenou pätkou.<br />

Na spodnej strane predpažbia a hlaviska<br />

sme nenašli žiadne úchytky pre závesné očká<br />

remeňa. Povrchová úprava je návratom ku klasike,<br />

lakovanie je nahradené napúšťaním olejom,<br />

čím sa podstatne zvýraznila kresba dreva.<br />

Zbraň má výborne vyvážené ťažisko, ľahké<br />

odomykanie hlavní a prepracovaný spúšťový<br />

mechanizmus. Model Iside Prestige sa vyrába<br />

v piatich kalibroch 12, 16, 20, 28 a 410 a dĺžkou<br />

hlavní 680, 710 a 760 mm. Spoločne s precíznym<br />

spracovaním pažby poskytuje strelcovi<br />

9<br />

10<br />

8<br />

11<br />

vysoký komfort. Predáva sa v prepravnom kufríku<br />

z ABS plastu s jednoduchou výbavou, za<br />

príplatok s kombinovaným zámkom a vnútrom<br />

potiahnutým zamatom.<br />

Zbrojovka FAIR produkuje široký sortiment<br />

brokovníc, sedem druhov kozlíc, štyri špeciálne,<br />

dva jubilejné modely, tri druhy dvojok<br />

a brokový poloautomat SSX12 v piatich kalibroch<br />

a rôznych štandardoch. Takže je z čoho<br />

vyberať nielen pre začínajúcich, ale aj skúsených<br />

poľovníkov, nevinímajúc i nežné pohlavie.<br />

Na zakázku ponúka firma aj vzácne brokovnice<br />

s exkluzívnou povrchovou úpravou, mechanikou<br />

a rytinami, ktoré sú svedectvom pretrvávajúcej<br />

umeleckej a technickej zručnosti zbrojárov<br />

z oblasti Val Trompia. Aj keď je na našom<br />

trhu veľká ponuka rôznych brokových zbraní,<br />

vzhľadom na kvalitu a nadštandardnú výbavu<br />

pri reálnych cenách, možno dá viacero poľovníkov<br />

prednosť značke FAIR. Stále platí, že gentleman<br />

by si mal vždy kúpiť najlepšiu zbraň akú<br />

si môže dovoliť. Za oboznámenie sa s firmou<br />

FAIR a poskytnutie brokovnice na malé otestovanie<br />

ďakujeme zástupcom predajne IBO Poľovník<br />

v Trenčíne.<br />

• Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

17


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

ELEKTROMOBILITA<br />

VO VLM SR, š. p.<br />

V ROKU <strong>2022</strong><br />

Keď sme v roku 2018 vo Vojenských lesoch a majetkoch SR, š. p. uviedli do prevádzky<br />

prvý elektromobil, vyzeralo to trocha exoticky. Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti,<br />

pretože som s ním v priebehu roka najazdil cca 40 tisíc kilometrov a každé nabíjanie<br />

na vtedy ešte dosť obmedzenej sieti verejných nabíjacích staníc vzbudzovalo pozornosť<br />

okoloidúcich, elektromobil na ceste bol skôr výnimkou. Dnes je situácia úplne iná, elektromobily<br />

sa stali bežnou súčasťou cestnej premávky a aj náš firemný vozový „elektropark“<br />

sa rozrástol na veľmi pekné číslo.<br />

Pre plynulú prevádzku elektromobilov je<br />

podstatná sieť nabíjacích staníc. Ani v tomto<br />

nezaostávame a prevádzkujeme vlastnú sieť,<br />

ktorá sa v tomto roku rozrástla o päť nabíjačiek.<br />

Okrem generálneho riaditeľstva v Pliešovciach,<br />

odštepných závodov v Malackách,<br />

Kežmarku a Kamenici nad Cirochou si dnes<br />

môžeme elektromobil nabíjať aj na lesných<br />

správach Jovsa, Tichý Potok, Ľubica, Mikulášov<br />

a Jablonové. Keďže vývoj technológií v<br />

tejto oblasti napreduje obrovským tempom,<br />

nové nabíjacie stanice disponujú komplexným<br />

manažmentom pre súčinnosť s inštalovanými<br />

fotovoltickými elektrárňami. Vďaka<br />

tomu môžeme určovať primárny zdroj nabíjania<br />

elektromobilu, napríklad len z produkcie<br />

elektrárne, zo zálohy a nakoniec s verejnej<br />

distribučnej siete.<br />

Za uplynulý rok inštalované fotovoltické<br />

elektrárne VLM SR, š. p. vyprodukovali viac<br />

ako 60 MW elektrickej energie. Na ilustráciu<br />

PaedDr. Miroslav Čongrády, vedúci<br />

oddelenia informačných technológií<br />

V súčasnosti prevádzkujeme sedem elektromobilov,<br />

na všetkých odštepných závodoch.<br />

Stali sa vyťaženými dopravnými<br />

prostriedkami a slúžia nielen na krátke<br />

vzdialenosti, ale aj na presuny medzi vzdialenejšími<br />

organizačnými jednotkami.<br />

ELEKTROBICYKEL S INŠTALOVANÝM TLAČOVÝM SETOM<br />

ELEKTROMOBILITA NA VÝSTAVE POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA V NITRE<br />

18 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

- je to objem, ktorý spotrebuje 15 priemerných<br />

domácností na Slovensku ročne. Spotreba<br />

elektromobilov za toto obdobie bola necelých<br />

10 MW, čo je zhruba 17 % produkcie.<br />

Aj tieto údaje nás presviedčajú, že budovanie<br />

elektrárni a elektromobilita idú ruka v ruke<br />

a nastavený trend prispieva k znižovaniu nákladov<br />

na prevádzku osobných motorových<br />

vozidiel a znižovaniu environmentálnej záťaže,<br />

nehovoriac o komforte, ktorý súčasné<br />

elektromobily poskytujú.<br />

Elektromobilita neznamená len elektromobil.<br />

Veľmi úspešne sa nám podarilo zaviesť<br />

do prevádzky, najmä pre terénnych pracovníkov,<br />

aj e-biky, teda elektrobicykle, ktoré<br />

sa okamžite etablovali a tešia sa veľkej obľube.<br />

Elektrobicykle disponujú dojazdom 80<br />

– 100 km a pre prácu v teréne sú z hľadiska<br />

dostupnosti a manipulácie vysoko efektívny<br />

dopravný prostriedok. Pre lesníkov je do výbavy<br />

elektobicyklov pripravený aj set na tlač<br />

dodacích listov z mobilných zariadení, čím<br />

sa opäť zefektívni čas pri expedícii drevnej<br />

hmoty a presuny medzi jednotlivými pracoviskami.<br />

ULOŽENIE TLAČOVÉHO SETU<br />

Posledným, zatiaľ testovaným elektrickým<br />

dopravným prostriedkom, boli e-motocykle,<br />

ktorých súčasný trh ponúka už dosť širokú<br />

škálu a veríme, že sa nám podarí nájsť ten<br />

správny. Benefitom v porovnaní s elektrobicyklom<br />

by bol v tomto prípade vyšší výkon,<br />

komfort a dojazd.<br />

„Chránime budúcnosť“ je slogan, ktorý<br />

VLM SR, š. p. začali používať práve s uvedením<br />

prvého elektromobilu do prevádzky<br />

v roku 2018. Keď ho vtedy generálny riaditeľ<br />

Ing. Ján Jurica vyslovil, ešte sme netušili, ako<br />

NABÍJACIA STANICA LS JOVSA<br />

sa etabluje a nielen v súvislosti s elektromobilitou.<br />

Stalo sa z neho motto, ktoré nás charakterizuje.<br />

Potvrdzuje myšlienky pretavené<br />

do reality a vízie do budúcnosti pri tvorbe<br />

nových projektov, ktoré zefektívnia našu prácu<br />

a znížia environmentálnu záťaž na prostredie,<br />

v ktorom pracujeme.<br />

NAJ HORÁR <strong>2022</strong><br />

V areáli Lesov SR na Donovaloch po dvojročnej odmlke opäť usporiadali 16. ročník súťaže<br />

Naj horár <strong>2022</strong>. Na súťaži, ktorú zorganizovali Lesy SR, š. p., sa zúčastnilo 20 trojčlenných<br />

družstiev a 60 jednotlivcov.<br />

Ing. Michal Lihoň, technik správy<br />

LS Ľubica, OZ Kežmarok<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p. Pliešovce<br />

reprezentovalo družstvo odštepného závodu<br />

Kežmarok v zložení Ján Ščavnický z LS Tichý<br />

Potok, Michal Lihoň a Vladimír Dzilský z LS<br />

Ľubica. Súťažilo sa v piatich disciplínach.<br />

Naše družstvo sa po spočítaní všetkých<br />

bodov a penalizácií vo veľmi ťažkej konkurencii<br />

umiestnilo na výbornom treťom mieste.<br />

Víťazstvo vybojovalo družstvo Lesov SR,<br />

OZ Poľana, a druhé miesto si odnieslo taktiež<br />

družstvo Lesov SR, OZ Podunajsko.<br />

V kategórii jednotlivcov sa na krásnom<br />

druhom mieste umiestnil ostatný víťaz Naj<br />

horára 2019 Ján Ščavnický, na 13. mieste Michal<br />

Lihoň a na 28. mieste Vladimír Dzilský.<br />

Našim chlapcom blahoželáme k výbornej<br />

reprezentácii podniku a prajeme im veľa ďalších<br />

úspechov do budúcich ročníkov súťaže<br />

Naj horár.<br />

Prvou bolo meranie a odhad objemu dreva<br />

- úloha bola v čo najkratšom čase odhadnúť<br />

objem klátov rôznych dĺžok a hrúbok, pomerať<br />

a skubíkovať predložené výrezy a vypísať<br />

odvozný lístok. Disciplína Ochrana lesa spočívala<br />

v určení správneho škodcu na predloženom<br />

požerku a zmontovanie feromónového<br />

lapača v čo najkratšom čase. Pestovanie<br />

lesa spočívalo v poznávaní semien a asimilačných<br />

orgánov drevín a vo výpočte sponu<br />

a priradení sadenice na základe určeného<br />

normatívu. Prvá časť disciplíny Poľovníctvo<br />

bol odhad predloženej srnčej a jelenej trofeje<br />

a druhá časť prerezanie hranola 10x10 cm<br />

ručnou pílkou a následne streľba zo vzduchovky<br />

na terč v čo najkratšom čase. Posledná<br />

disciplína spočívala v hode obojstrannou<br />

sekerou na terč a odpovediach na tri vyžrebované<br />

otázky z okruhu BOZP a požiarnej<br />

ochrany.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

19


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

BLAHOŽELÁME<br />

KOLEGOM<br />

MÁJ<br />

FERKO BUKOVINA<br />

OSLÁVIL<br />

ŠESŤDESIATKU<br />

Marián Pisarčík<br />

Vladimír Žido<br />

robotník LS Kamienka – pracovné<br />

jubileum 20 rokov vo VLM<br />

Ján Knoška<br />

Pliešovce – životné jubileum<br />

60 rokov života<br />

Ján Pavlov<br />

Pliešovce – životné jubileum<br />

50 rokov života<br />

JÚN<br />

Peter Hojdan<br />

robotník LS Kamienka, OZ Kamenica<br />

nad Cir. – životné jubileum 55 rokov<br />

zvárač. Po uvoľnení miesta na LS Jablonové<br />

nastúpil na pozíciu lesníka. Neskôr ho premiestnili<br />

na LS Bažantnica. Po reorganizácii<br />

a zlúčení týchto dvoch správ zostal na pozícii<br />

lesníka na už novej LS Jablonové.<br />

V posledných rokoch sa úspešne venuje<br />

chovu pretekárskych holubov. V súťažiach<br />

sa pravidelne umiestňuje na popredných<br />

miestach, v roku 2020 bol dokonca majstrom<br />

Slovenskej Republiky.<br />

V mene celého kolektívu by som chcel Mirovi<br />

Dvorákovi popriať do ďalších rokov veľa zdravia,<br />

šťastia, životného optimizmu a úspechov<br />

v osobnom a pracovnom živote.<br />

Miroslav Ivan<br />

technik správy LS Riadok – pracovné<br />

jubileum 25 rokov vo VLM<br />

Ing. Štefan Rak<br />

riaditeľ OZ Kamenica nad Cir. -<br />

životné jubileum 50 rokov<br />

Štefan Gildein<br />

Kežmarok - pracovné jubileum<br />

25 rokov vo VLM<br />

Náš kolega Ferko sa 7. októbra dožil v plnej<br />

sile pekného životného jubilea 60 rokov.<br />

V roku 1991 nastúpil pracovať na oddelenie<br />

automatizovaných systémov riadenia ako samostatný<br />

odborný referent. Jeho pracovné<br />

schopnosti sa naplno prejavili pri zavádzaní<br />

nových informačných technológii do praxe<br />

tak na závode, ako aj na lesných správach. Po<br />

organizačných zmenách od roku 2009 pracuje<br />

na oddelení ekonomiky na funkcii samostatný<br />

odborný referent. K práci pristupuje<br />

zodpovedne a dosahuje výborné pracovné<br />

výsledky. Má rád šport a najmä futbal, ktorému<br />

sa dodnes aktívne venuje.<br />

K jeho životnému jubileu mu želám pevné<br />

zdravie, veľa pracovných i osobných úspechov<br />

a ďakujem za kvalitne odvádzanú prácu<br />

v prospech Vojenských lesov a majetkov SR.<br />

Som vďačný, že som mal možnosť pracovať<br />

s ním na oddelení ekonomiky.<br />

MIROSLAV<br />

DVORÁK JE 20<br />

ROKOV VO VLM<br />

ZUZANA MRÁZOVÁ<br />

MÁ 55 ROKOV<br />

Ľudovít Zvalený<br />

SOR OLV OZ Kežmarok –<br />

životné jubileum 60 rokov<br />

Ing. Patrik Kuriš<br />

Miro je absolventom strednej lesníckej<br />

školy v Banskej Štiavnici. Po jej skončení nastúpil<br />

na základnú vojenskú službu. Jeden<br />

rok pracoval pre Volkswagene Slovensko ako<br />

20 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

Čas plynie ako voda a naša Zuzka sa prvého<br />

júla dožila životného jubilea 55 rokov.<br />

Zuzka začínala pracovať v domácich potrebách<br />

v Bratislave. Po ukončení materskej dovolenky<br />

nastúpila do Vojenských lesov a majetkov<br />

na OZ Malacky. Tam mala na starosti<br />

poľovnícku chatu Kozánek a neskôr aj lesnú<br />

správu Bažantnicu. Po reorganizácii prešla<br />

na lesnú správu Jablonové, kde pracuje<br />

dodnes.<br />

Zuzku poznáme ako vášnivú rybárku a cukrárku.<br />

Jej vynikajúce koláčiky nám spríjemňujú<br />

a osladia nejeden pracovný deň. Zuzke<br />

v mene mojich kolegov želám pevné zdravie<br />

a spokojnosť v pracovnom i v rodinnom živote.<br />

ZLATKO ŠTVRTECKÝ<br />

25 ROKOV VO VLM<br />

V roku 1995 skončil Zlato Štvrtecký strednú<br />

lesnícku školu v Banskej Štiavnici. Po absolvovaní<br />

povinnej ročnej vojenskej služby<br />

nastúpil ako lesník na lesnú správu Jablonové.<br />

Ako jeden z mála pracuje na tej istej pracovnej<br />

pozícii od nástupu až dodnes.<br />

Zlatko je lesník a poľovník na pravom<br />

mieste. Okrem toho, že práca je súčasne aj<br />

jeho hobby, vo voľnom čase sa venuje rybárčeniu<br />

a takisto je veľmi zručný stolár.<br />

JEDEN Z NÁS -<br />

ŠTEFAN GILDEIN<br />

Eduard Plučinský, technik LS Ľubica<br />

Pred 25 rokmi nastúpil do VLM Kežmarok<br />

náš spolupracovník Štefan Gildein. Vyučil<br />

sa na SOU za stolára. Počas letných<br />

prázdnin a voľného času chodieval do práce<br />

za otcom, ktorý ho zaúčal obsluhovať i opravovať<br />

poľnohospodárske stroje a traktory, ale<br />

aj orať, siať, kosiť. Jeho otec Ľudo pracoval<br />

vo VLM na poľnohospodárskej správe v Zaľubici<br />

ako traktorista až do starobného dôchodku.<br />

Štefan po ňom prevzal štafetu, láska<br />

k strojom a poľnohospodárskej technike ho<br />

priviedla na poľnohospodársku správu VLM<br />

JÚL<br />

Miroslav Jarkovský<br />

OZ Kežmarok - pracovné<br />

jubileum 25 rokov vo VLM<br />

Igor Pogran<br />

odd. HÚL, OZ Kežmarok –<br />

životné jubileum 55 rokov<br />

Anna Stančíková<br />

Pliešovce – životné jubileum 55 rokov<br />

Marián Beľančin<br />

robotník DSS OZ Kamenica nad Cir. –<br />

pracovné jubileum 40 rokov vo VLM<br />

František Roško<br />

robotník DSS OZ Kamenica nad Cir. –<br />

pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />

Zuzana Mrázová<br />

robotníčka LS Jablonové, OZ Malacky –<br />

životné jubileum 55 rokov<br />

o. z. Kežmarok do Zaľubice pracovať a pôsobí<br />

tam od 2. júna 1997 až dodnes. Jeho cit pre<br />

stroje a techniku ho robia všestranným strojníkom.<br />

Milý Štefan, ako tvoji kolegovia ti prajeme pri<br />

tomto pracovnom jubileu veľa zdravia aj šťastia,<br />

aby si ešte stále mohol svojimi činnosťami<br />

a myšlienkami prispieť k dobrej pohode nielen<br />

v práci, ale aj v kruhu rodiny.<br />

SEPTEMBER<br />

Miroslav Dvorák<br />

lesník LS Jablonové, OZ Malacky –<br />

pracovné jubileum 20 rokov vo VLM<br />

ŠTVRŤSTOROČIE<br />

MIROSLAVA<br />

IVANA VO VLM<br />

Ing. Dušan Staško<br />

lesník LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cir. –<br />

pracovné jubileum 35 rokov vo VLM<br />

V mene celej správy mu chcem zaželať najmä<br />

veľa zdravia, rodinnej pohody a ešte veľa poľovníckych<br />

a rybárskych úspechov.<br />

Autor: Róbert Maráček<br />

lesník LS Riadok<br />

Plynutie času sme si uvedomili pri zistení,<br />

že náš kolega Miroslav Ivan pracuje už 25 ro-<br />

Ing. Ján Jurica<br />

generálny riaditeľ VLM SR, š.p. –<br />

pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

21


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

OKTÓBER<br />

Anna Andrejcová<br />

robotníčka LS Kamienka, OZ Kamenica<br />

nad Cir. – životné jubileum 60 rokov<br />

Ján Slúka st.,<br />

SOR Pliešovce – životné<br />

jubileum 60 rokov života<br />

František Bukovina<br />

SOR OLV OZ Kežmarok – životné<br />

jubileum 60 rokov života<br />

kov vo Vojenských lesoch a majetkoch SR, š.<br />

p., na OZ Malacky. Po ukončení Strednej lesníckej<br />

školy v Modre - Harmónii v roku 1997<br />

nastúpil na pílu v Malackách. Po absolvovaní<br />

základnej vojenskej služby pracoval na<br />

drevosklade ako operátor vývoznej súpravy.<br />

V roku 1999 prešiel na uvoľnenú pozíciu<br />

lesníka na LS Bažantnica. Po zlúčení LS<br />

sa presunul na funkciu lesníka a oborníka<br />

na LS Riadok. Od roku 2021 je technikom na<br />

LS Riadok. Popri tom má na starosti zverník<br />

Hlboká mláka. Pracovné povinnosti si Miro<br />

plní svedomite, poľovníctvo a lesníctvo je aj<br />

jeho najväčšie hobby.<br />

Ctibor sa narodil 21. februára 1960. Do<br />

Vojenských lesov a majetkov nastúpil 1. novembra<br />

1982 na bývalú sadovú správu v Pliešovciach<br />

ako traktorista. V rámci tohto pôsobenia<br />

v lete počas žatvy pracoval aj na<br />

kombajne na Lesnej správe Vidov vrch. Po reorganizácii<br />

štátneho podniku pokračoval vo<br />

VLM ako traktorista na správe lesov so sídlom<br />

na Vidovom vrchu. Pre kamarátsku a veselú<br />

povahu je v našom kolektíve veľmi obľúbený.<br />

Pracovné úlohy si vždy plní výborne.<br />

Voľný čas venuje svojej chate a záhrade pri<br />

rybníku v Pliešovciach.<br />

Milý Ctibor, kolegovia z SL Pliešovce Ti želáme<br />

pri tvojom pracovnom jubileu predovšetkým<br />

veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.<br />

JANKOVIA JUBILANTI<br />

ŠESDESIATNIK<br />

JÁN KNOŠKA<br />

NOVEMBER<br />

Zlatko Štvrtecký<br />

lesník LS Jablonové, OZ Malacky –<br />

pracovné jubileum 25 rokov vo VLM<br />

Prajeme mu k pracovnému jubileu veľa zdravia<br />

a pokračujúcich pracovných úspechov.<br />

Adriána Knošková<br />

Janko začal pracovať vo Vojenských lesoch<br />

už 1. júla 1980 ako traktorista na PS Pliešovce.<br />

Lukáš Šrámek<br />

SOR odd. odbytu OZ Malacky –<br />

pracovné jubileum 20 rokov vo VLM<br />

CTIBOR IVANČÍK<br />

A JEHO 40<br />

ROKOV VO VLM<br />

Ctibor Ivančík<br />

Pliešovce – pracovné jubileum<br />

40 rokov vo VLM<br />

Ing. Vilhan Pavel<br />

Popri zamestnaní si spravil nadstavbu<br />

v odbore rastlinná výroba. V podniku sa presúval<br />

medzi rôznymi pozíciami ako traktorista,<br />

THP RV pracovník, zootechnik, ošetrovateľ<br />

HD, pracoval na ťažbe dreva a znovu<br />

až dodnes ako traktorista. Počas leta pomáha<br />

s kosením sena, cez poľovnícku sezónu s odvozom<br />

ulovenej zveri a v ostatnom čase najmä<br />

s údržbou Zverníka Podjavorie.<br />

Medzi jeho záľuby určite patrí rybárčenie,<br />

pestovanie rastlín atypických pre naše podnebie,<br />

v poslednom čase aj včelárstvo. Je to<br />

kutil, ktorý neposedí aj napriek úrazu ruky,<br />

ktorý utrpel už v detstve, hravo schová do<br />

vrecka iných majstrov.<br />

22 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

PÄŤDESIATNIK<br />

JÁN PAVLOV<br />

Janko sa v Handlovej vyučil za mechanika<br />

banských strojov a zariadení. Preto nečudo,<br />

že najskôr pracoval ako baník.<br />

NÁŠ VEDÚCI<br />

IGOR MÁ 55<br />

MIian Rak, SOR odd. HUL,<br />

OZ Kežmarok<br />

ŠESŤDESIATNIK<br />

JÁN SLÚKA<br />

Dušan Žlkovan<br />

Na svetlo sa vynoril a k tímu Vojenských<br />

lesov sa pridal 26. novembra 1991. Začal pracovať<br />

ako ošetrovateľ HD na PS Pliešovce,<br />

neskôr prešiel na Pílu Lopaty. Po zrušení píly<br />

ho pridelili na PS VV ako ťažbového traktoristu.<br />

Ako traktorista s vývozkou pracuje až<br />

do súčasnosti na LS VV. Počas letnej sezóny<br />

patrí k partii, ktorá pracuje na kosbe sena.<br />

Samozrejme, takisto je nápomocný pri poľovnej<br />

sezóne.<br />

Janko taktiež rád rybárči, ako mládežník<br />

hrával futbal i stolný tenis. V súčasnosti si<br />

šport radšej pozrie v televízii, baví ho najmä<br />

box či šípky.<br />

Naši Janči-ovia z Podjavoria by mohli rozprávať<br />

o zážitkoch vo VLM celé hodiny. Nájdu<br />

sa príbehy, pri ktorých vás aj brucho od<br />

smiechu bolí, no boli aj také, kde sa od strachu<br />

zježia vlasy. Spoza stoličky v kancelárii by<br />

takéto zážitky zbierali ťažko. Možno aj to je<br />

dôvod, prečo sú naši chlapci na pozícii robotník<br />

– traktorista tak dlho. Šikovnosť a priateľskosť<br />

s úsmevom na tvári ich neopúšťa v žiadnej<br />

situácii.<br />

Všetci im želáme, aby im zdravie pevne slúžilo,<br />

jesť im stále chutilo, šťastie ich neobchádzalo<br />

a v práci im šlo všetko od ruky tak ako<br />

doteraz.<br />

Začiatkom júla oslávil 55. narodeniny náš<br />

vedúci Igor. Narodil sa v Handlovej, detstvo<br />

až po maturitu na gymnáziu prežil v Bratislave.<br />

Po vysokej škole a vojenskej službe strávil<br />

takmer rok spolu s kamarátom cestovaním<br />

a potulovaním po cestách celej západnej<br />

Európy. Po cestovateľskom dobrodružstve<br />

nastúpil v roku 1992 do taxačnej skupiny<br />

v Poprade. Práca na tvorbe lesných hospodárskych<br />

plánov sa mu celkom zapáčila, ale<br />

prišlo manželstvo, deti, a Igor začal uvažovať<br />

o práci bez týždňoviek. Práve v tomto období,<br />

v apríli 1998, prišla ponuka od VLM SR<br />

z oddelenia HÚL Kežmarok na miesto pomocného<br />

kartografa. Postupne sa zaúčal do<br />

tajov vojenskej taxácie, keďže vtedy sme používali<br />

iné programy, ako Lesoprojekt Zvolen.<br />

V roku 2008 po úspešnom absolvovaní<br />

skúšok na vyhotovovateľa lesných hospodárskych<br />

plánov sa stal vedúcim oddelenia, ktorým<br />

je do dnešných čias.<br />

Všetci ho poznáme ako kolegu s úsmevom,<br />

stále dobrou náladou, pripraveného pomôcť<br />

a poradiť nielen s odbornými, ale aj osobnými<br />

problémami. Milý Igor, do ďalších rokov ti<br />

prajeme veľa zdravia, rodinnej pohody a ešte<br />

veľa schválených plánov PSoL.<br />

Ján Slúka sa narodil 8. októbra 1962 v Senohrade.<br />

Po ukončení Strednej lesníckej<br />

a technickej školy v Banskej Štiavnici v júni<br />

1981 pracoval vo Vojenských lesoch ako<br />

praktikant na Lesnej správe Modrý Kameň.<br />

Po odslúžení dvoch rokov základnej vojenskej<br />

služby v roku 1983 nastúpil opäť do Vojenských<br />

lesov na Lesnú správu Pliešovce,<br />

kde do roku 1989 striedavo pracoval ako vedúci<br />

LOO Blýskavica, závozník a manipulant<br />

na manipulačnej linke Bayer Zemrod na Expedičnom<br />

sklade Lopaty. Od tohto roku je<br />

vedúcim na LOO Medveďov vrch.<br />

K životnému jubileu blahoželajú všetci kolegovia.<br />

LUKÁŠ ŠRÁMEK JE<br />

U NÁS UŽ 20 ROKOV<br />

Autor: Bc. Juraj Abrahám<br />

technik LS Riadok<br />

Lukáš Šrámek u nás pracuje už 20 rokov.<br />

Po ukončení Združenej poľnohospodárskej<br />

školy v Ivanke pri Dunaji, odbor rybárstvo,<br />

nastúpil 11. novembra 2002 pracovať do Vojenských<br />

lesov a majetkov SR, š. p. Od nástupu<br />

pôsobil na LS Bažantnica ako technik-<br />

-rybár. Po zlúčení správ pracoval na tej istej<br />

funkcii na LS Jablonové. Po 17 rokoch prešiel<br />

na odštepný závod Malacky na oddelenie odbytu<br />

ako samostatný referent oddelenia obchodu<br />

a odbytu. Svoju funkciu Lukáš vykonáva<br />

svedomito a s plným nasadením. Jeho<br />

najväčšou záľubou je poľovníctvo a rybárstvo.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

23


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

Želáme mu do ďalších rokov veľa<br />

úspechov a najmä zdravia.<br />

JUBILANTKA ANKA<br />

STANČÍKOVÁ<br />

Ing. Ján Chlpáň,<br />

vedúci SL Pliešovce<br />

Do Vojenských lesov a majetkov SR, š. p.<br />

prišla pani Anka Stančíková pracovať hneď<br />

po ukončení štúdia. Jej pracovné začiatky<br />

boli na Poľnohospodárskej správe, po reorganizácii<br />

až do dnešných dní obetavo pracuje<br />

na Správe lesov Pliešovce so sídlom na Vidovom<br />

Vrchu. Šikovnosť a neutíchajúca pracovitosť<br />

sa odráža v jej prístupe k práci v našej<br />

spoločnosti, ale aj vo voľnom čase. Nemalú<br />

kreativitu prejavuje v krásne aranžovaných<br />

ozdobách na stôl a chutných zákuskoch.<br />

K jej životnému jubileu jej prajeme všetko<br />

najlepšie, najmä zdravie a pohodu v práci<br />

i doma.<br />

PÄŤDESIATKA<br />

RIADITEĽA<br />

OZ KAMENICA<br />

NAD CIROCHOU<br />

ING. ŠTEFANA RAKA<br />

Významného životného jubilea 50 rokov sa<br />

4. júna <strong>2022</strong> dožil riaditeľ odštepného závodu<br />

Kamenica nad Cirochou Ing. Štefan Rak.<br />

kolektív zamestnancov OZ Kamenica nad Cirochou<br />

Štefan, ako ho s úctou, ale aj priateľsky<br />

oslovujú mnohí jeho kolegovia, spolupracovníci<br />

a známi, pochádza z lesníckej rodiny<br />

- otec pracoval v Štátnych lesoch na lesníckych<br />

funkciách po celý život. Život v lesníckom<br />

prostredí a spätosť s lesom už od detstva<br />

významne ovplyvnili a formovali aj životnú<br />

dráhu a profesionálnu púť nášho Štefana.<br />

Po skončení lesníckej fakulty Technickej<br />

univerzity vo Zvolene nastúpil 1. októbra<br />

1998 pracovať do VLM SR š. p., o. z. Kamenica<br />

nad Cirochou na Lesnú správu Kamienka<br />

na funkciu vedúceho polesia Porúbka. Ako<br />

mladý inžinier hneď po nástupe do kolektívu<br />

starších, skúsených zamestnancov Lesnej<br />

správy, s nadšením zúročoval svoje „skúsenosti“<br />

z rodičovského usmerňovania i vedomosti<br />

lesného inžiniera. Od 1. marca 2004,<br />

po organizačných zmenách na o. z. a po zlúčení<br />

bývalých LS Kamienka a Kamenica, prevzal<br />

funkciu vedúceho novovzniknutej LS<br />

Kamienka. Organizačné a riadiace schopnosti<br />

naplno uplatňuje od roku 2020, keď bol<br />

menovaný do funkcie riaditeľa VLM SR š.p.,<br />

o. z. Kamenica nad Cirochou, ktorú vykonáva<br />

aj v súčasnosti.<br />

Štefan je technický typ človeka, ktorý má<br />

vždy krátku cestu od myšlienky k realizácii.<br />

Jeho doménou je predovšetkým lesnícka<br />

výroba. Osobitý vzťah má ku všetkým<br />

mechanizačným prostriedkom využívaným<br />

v lesníctve. Vďaka vysokému pracovnému<br />

nasadeniu, povahovým vlastnostiam, odbornosti,<br />

cieľavedomosti a vytrvalosti sa mu<br />

úspešne darí riadiť odštepný závod, zavádzať<br />

nové výrobné technológie a optimálne využívať<br />

najmodernejšiu lesnú techniku.<br />

Kolegovia, ktorí ho poznáme od jeho prvých<br />

chvíľ vo VLM, vieme, že na Štefana sa<br />

môžeme kedykoľvek spoľahnúť, lebo pomôže<br />

ak môže a Štefan môže a chce. Povolanie lesníka<br />

je jeho životné poslanie a stavovská česť.<br />

Vážime si jeho zodpovednosť k firme, lesu,<br />

prostrediu, kde žije a pracuje, citlivý ľudský<br />

prístup ku kolegom. Vážime si jeho profesijnú<br />

odbornosť, ochotu a otvorenosť riešiť<br />

nové odborné výzvy, veď za 24 rokov sa toho<br />

v lesnom pracovnom prostredí zmenilo veľa.<br />

Milý náš jubilant, ako kolektív spolupracovníkov<br />

o. z. Kamenica nad Cirochou ti ďakujeme<br />

za príkladný prístup, obetavosť, ústretovosť<br />

a za ochotné rady a pomoc pri riešení pracovných<br />

úloh a povinností všetkých pracovníkov.<br />

Aj prostredníctvom nášho časopisu ti do nasledujúcich<br />

rokov želáme najmä pevné zdravie,<br />

veľa tvorivých síl a životného optimizmu,<br />

radosti, šťastia, pohody a úspechov v osobnom<br />

i pracovnom živote. Nech ti je práca potešením<br />

a nech ti prináša iba plody radosti, hrdosti<br />

a spokojnosti.<br />

DAJME OŽIŤ<br />

SPOMIENKE<br />

NA RIADITEĽA…<br />

Ing. Štefan Drozd tragicky zahynul pri automobilovej<br />

nehode dňa 28. júna <strong>2022</strong>. Vo<br />

VLM SR š.p. pôsobil od februára 2004 do<br />

augusta 2009. Od 1. septembra 2004 do<br />

30. apríla 2005 vykonával funkciu riaditeľa<br />

podniku a od 1. mája 2005 do 6. augusta<br />

2009 stál na pozícii generálneho riaditeľa<br />

Vojenských lesov a majetkov SR, š. p.<br />

Pochádzal z neveľkej dedinky na sever<br />

od Humenného z Ruskej Poruby. Po ukončení<br />

štúdia na Dopravnej univerzite v Žiline<br />

24 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

a po získaní inžinierskeho diplomu po prvý<br />

krát prejavil veľký zmysel pre manažovanie<br />

väčšieho a zložitejšieho celku a takýmto bol<br />

v tom čase humenský závod ČSAD. Podieľal<br />

sa na organizačnom, riadiacom a personálnom<br />

audite firmy a veľmi z ostra začal pranierovať<br />

zaužívané praktiky s návrhmi na<br />

zlepšenie celkového stavu v riadení a správe<br />

dopravného závodu. Narážal na nepredstaviteľný<br />

odpor, prekážky a problémy zo strany<br />

hospodárskeho i straníckeho vedenia a práve<br />

vtedy sa ukázali jeho manažérske a riadiace<br />

schopnosti. Stovky strán teoretického zdôvodňovania<br />

potreby na zmeny odložil a svoje<br />

ciele a pravdu hodlal preukázať prakticky,<br />

v teréne. Obliekol šoférsky mundúr a sadol za<br />

volant prepravného kamióna, s ktorým prebrázdil<br />

celú Európu, od úpätí Kaukazských<br />

horských velikánov až po portugalské, či španielske<br />

piesčité pláže. Skúmal všetko možné<br />

najmä čo sa týka efektivity cestnej automobilovej<br />

dopravy, jej nákladovosti z rôznych hľadísk<br />

prepravy v časovom horizonte a iných<br />

aspektoch. Takto vyzbrojený novými poznatkami<br />

a skúsenosťami sa po troch rokoch<br />

vrátil na závod do Humenného, kde neostal<br />

kameň na kameni a postavil sa do čela osobnej<br />

i nákladnej dopravy ako riaditeľ závodu.<br />

Stal sa z neho uznávaný riadiaci a organizačný<br />

pracovník, v dôsledku čoho a teda vôbec<br />

nie náhodou, si toho všimol i bývalý minister<br />

dopravy Alexander Rezeš, ktorý ho poveril<br />

funkciou riaditeľa svojej ministerskej kancelárie<br />

v Bratislave.<br />

Spätný pohľad na Ing. Štefana Drozda môže<br />

evokovať rôzne reminiscencie, najmä to, že<br />

jeho dominujúcou črtou bola tvrdohlavosť,<br />

v mnohom istá dávka egoizmu, svojvôle, neústupčivosť<br />

zo svojho postoja a videnia situácie,<br />

čím neraz tvrdo aj narazil. Teda pre tých,<br />

ktorí ho poznali neprekvapila nominácia tohto<br />

človeka do funkcie nového generálneho riaditeľa<br />

po Ing. Vladimírovi Brodnianskom. Pre<br />

lesnícke, odborné osadenstvo závodov a správ<br />

v Malackách, v Pliešovciach, Kamenici nad Cirochou<br />

a Kežmarku doslova „nepopísaný kus<br />

papiera“. Za doby pôsobenia Ing. Štefana Drozda<br />

vo funkcii generálneho riaditeľa VLM SR,<br />

š.p. bolo vykonaného veľmi veľa prospešného.<br />

Za jeho pôsobenia sa začalo s reštrukturalizáciou<br />

štátneho podniku. Investovali sa značné<br />

finančné prostriedky na opravu a údržbu<br />

jestvujúcich budov, ciest a mechanizačného<br />

parku. Začali sa realizovať moderné postupy<br />

evidencie drevnej hmoty a mapových materiálov<br />

v elektronickej forme. Za jeho pôsobenia<br />

boli zmenené hranice jednotlivých vojenských<br />

obvodov a následne odpredané podnikové byty<br />

zamestnancom vojenských lesov do súkromného<br />

vlastníctva.<br />

Prakticky vždy kládol dôraz na čistotu vzájomných<br />

vzťahov na pracoviskách a dôveru.<br />

Vedel urobiť frmol, ale aj oceniť dobrý, nefalšovaný<br />

počin a skutok. Vážna prietrž jeho cesty<br />

a putovania prostredím lesného hospodárstva<br />

vo funkcii GR prišla ako blesk z jasného neba,<br />

kedy v jedno nedeľné, augustové ráno, došlo<br />

na Kamennom Vrchu na Lešti ku vážnej ľudskej<br />

tragédii a nešťastiu pri ktorej zomrel náš<br />

kolega, priateľ, Miško Bobák. Udalosť veľmi<br />

bolestivá aj pre Ing. Štefana Drozda, neostala<br />

bez dôsledkov a následkov aj pre neho samotného.<br />

Trpela aj celá jeho rodina – manželka<br />

Marta s dvoma dospelými dcérami, otec Štefan<br />

ale aj sestry Mária s Oľgou. Aby nešťastiu<br />

nebolo koniec, onedlho sa navždy rozlúčil s otcom,<br />

vzápätí ťažkej chorobe podľahla i manželka.<br />

Utiahol sa, odišiel z Humenného tam,<br />

kde uzrel v roku 1955 svetlo sveta - do Ruskej<br />

Poruby. Obišiel majiteľov poľnohospodárskych<br />

pozemkov a roličiek, so záujmom o prenájom<br />

na gazdovanie, nakúpil ovečky, niekoľko desiatok<br />

kusov mladého hovädzieho dobytka<br />

a opäť sa z neho stal – manažér. Aj zovňajšok<br />

si zmenil na nepoznanie. Dominovala hustá<br />

brada a fúzy, málo s kým sa stretával, pôsobil<br />

navonok osamelo, neprístupný. Jeden zo zaťov<br />

mu robil vedúceho chovu ovečiek, údajne<br />

bol aj spokojný s hospodárením, i vnúčence<br />

mu obveseľovali bežné dni… Postoj chvíľa!<br />

V jeden podvečer, niečo po 17.hod., prišla zdrvujúca<br />

zvesť z rozhlasu a vzápätí aj televízie<br />

JoJ, že „práve teraz na križovatke ciest pri Továrnom<br />

smerom k Humennému došlo k čelnej<br />

zrážke dvoch motorových vozidiel, pri ktorej<br />

zahynul Štefan Drozd, atď. Bezprostredne tadiaľ<br />

práve prechádzal istý farár, ktorý mu stačil<br />

pri posledných výdychoch poskytnúť poslednú<br />

útechu a po kresťansky ho vyprevadiť z tohto<br />

sveta. Opona spadla, zatvorila sa navždy.<br />

Ešte deň predtým ho navštívila v Ruskej Porube<br />

skupina spolužiakov zo Žiliny, lebo vždy,<br />

každým rokom si zvykli na takéto stretnutia<br />

spomienok a oživenia minulosti. V osudný<br />

deň naložil na pikap výrobky z ovčieho mlieka<br />

a ako zvyčajne zamieril k obchodnému partnerovi,<br />

zrejme do Michaloviec. Cesta naspäť už<br />

nebola dokončená…<br />

Venujme mu aspoň týmto spôsobom<br />

tichú spomienku. Česť jeho pamiatke!<br />

XVII. ROČNÍK<br />

DŇA SVÄTÉHO<br />

HUBERTA<br />

V PLIEŠOVCIACH<br />

Ing. Jana Ježovičová, SOR<br />

odd. ekonomiky GR<br />

Po dlhšej prestávke sa 24. septembra<br />

uskutočnil XVII. ročník Dňa svätého<br />

Huberta v Pliešovciach – oslava poľovníctva,<br />

prírody a zveri. Na organizovaní<br />

podujatia sa ako každý rok podieľali<br />

aj <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR..<br />

Oficiálny začiatok bol o jednej popoludní<br />

za zvukov fanfár a svätohubertského<br />

sprievodu. Hlavný program tvorilo<br />

vzdanie pocty zomrelým poľovníkom,<br />

svätohubertský hold ulovenej zveri -poľovnícka<br />

ekumenická pobožnosť za zvukov<br />

lesníc a rohov pod vedením Mgr.<br />

Bohuslava Smutného. Potom sme mali<br />

možnosť pozrieť si vystúpenie mladých<br />

sokoliarov z unikátnej základnej školy<br />

Štiavnické Bane. Nechýbala súťaž o najlepší<br />

guláš, do ktorej sa zapojili rôzne<br />

poľovnícke združenia. V spoločenskom<br />

dome Družba bola výstava poľovníckych<br />

trofejí OPK Zvolen a výstava Múzea Svätý<br />

Anton, na námestí zas množstvo predajných<br />

stánkov. Pre deti bolo v parku<br />

pripravené množstvo rôznych aktivít, či<br />

už v stánku lesnej pedagogiky, alebo na<br />

voľnom priestranstve. S kolegami a kolegyňami<br />

sme mali pre deti pripravený<br />

pestrý program „nočná cesta lesom“<br />

s hmatovou poznávačkou, triedenie odpadkov<br />

s mottom čo patrí a nepatrí do<br />

lesa, hádzanie šišiek do medveďa. Deti si<br />

mohli vyskúšať, ako vedia skákať v porovnaní<br />

so zvieratami v disciplíne „doskoč<br />

ako“, maľovanie kameňov, pexesá,<br />

puzzle, slovné prešmyčky, maľovanie obrázkov<br />

a množstvo ďalších aktivít. Detičky<br />

sa na nich s nadšením zúčastňovali<br />

a nakoniec ich za ich snahu čakala sladká<br />

odmena.<br />

V rámci sprievodného programu si<br />

deti mohli užiť aj jazdu na konskom povoze.<br />

Počasie nám vyšlo a keďže občerstvenia<br />

bolo dosť, zábava pokračovala až do<br />

neskorého večera.<br />

Veríme, že sa s podobným úspechom<br />

stretneme aj ďalší rok.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

25


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

JUBILEJNÝ 10. POĽOVNÍCKY DEŇ<br />

Na úvod časť citátu z publikácie, ktorá vyšla pri príležitosti uskutočnenia jubilejného 10.<br />

poľovníckeho dňa, desiateho sviatku poľovníkov kežmarského regiónu „ktorí si ctia všetky<br />

zákonitosti prírody, písané i nepísané pravidlá, pre ktorých slovo kamarát má nenahraditeľnú<br />

hodnotu, ktorí ochranu a zveľaďovanie prírody ako takej povýšili na svoje celoživotné<br />

krédo“.<br />

Mgr. Milan Nevický<br />

Jubilejný sviatok poľovníkov kežmarského<br />

regiónu, nad ktorým prevzal záštitu primátor<br />

mesta Ján Ferenčák, bol venovaný prezentácii<br />

činnosti, výsledkov a úspechov OPK Kežmarok<br />

v období rokov 2010-2021. Po dvojročnej<br />

odmlke ho usporiadali 10.-11. septembra<br />

v Kežmarku. Organizátori dvojdňového podujatia<br />

- Obvodná poľovnícka komora a Okresná<br />

organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu<br />

v Kežmarku, mesto Kežmarok a prvýkrát<br />

aj <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, o. z. Kežmarok<br />

- pripravili zaujímavý a pestrý program pre<br />

všetkých návštevníkov podujatia, nevynímajúc<br />

hostí, ktorých prítomnosť na poľovníckom dni<br />

bola pre organizátorov cťou a zároveň aj ocenením<br />

snahy a úsilia Predstavenstva OPK v Kežmarku,<br />

vynaloženého pri riadení a usmerňovaní<br />

poľovníckeho života na území okresu, ale<br />

aj pri organizovaní okrem iného aj kežmarských<br />

poľovníckych dní.<br />

Medzi účastníkmi na kežmarskom námestí<br />

sme stretli aj doc. Ing. Soňu Chovanovú-Supekovú,<br />

prezidentku Klubu slovenských poľovníčok,<br />

generálneho riaditeľa štátneho podniku<br />

Lesy SR Ing. Jána Marhefku, Ing. Michala Dudáka,<br />

riaditeľa VLM SR o. z. Kežmarok, Ing.<br />

Miroslava Fuchsa, predsedu osvetovej komisie<br />

SPK, Dr. Jozefa Hlásnika, člena legislatívnej<br />

komisie SPK, priateľov z družobného mesta<br />

Gliwice z Poľska a Lanškrounu z Česka, ktorí<br />

spoločne na adresu organizátorov nešetrili slovami<br />

chvály a uznania.<br />

Prvým sprievodným podujatím jubilejného<br />

poľovníckeho dňa bola v sobotu podvečer za<br />

zvukov lesných rohov Hubertových trubačov<br />

z Podorlicka v ČR otvorená výstava najhodnotnejších<br />

trofejí zveri ulovenej v poľovných revíroch<br />

kežmarského regiónu v ostatných troch<br />

poľovníckych sezónach. O výstavu inštalovanú<br />

vo výstavnej sieni na Hlavnom námestí v Kežmarku<br />

bol mimoriadny záujem širokej poľovníckej<br />

i laickej verejnosti a školskej mládeže,<br />

o čom svedčí aj množstvo pochvalných zápisov<br />

v Kronike OPK.<br />

Druhé dejstvo prvého dňa sa odohralo<br />

v drevenom artikulárnom kostole Najsvätejšej<br />

trojice v Kežmarku, kde sa na koncerte poľovníckej<br />

hudby opäť predstavilo kvarteto lesných<br />

rohov Hubertovi trubači z ČR. Na úvod si prítomní<br />

vypočuli poľovnícku hymnu v podaní<br />

spišskobelianskych trubačov a záver patril členom<br />

PZ Magura Reľov, v podaní ktorých bola<br />

prvýkrát na verejnosti predstavená pieseň kežmarských<br />

poľovníkov „Vďaka Ti, sv.Hubert“.<br />

Druhý deň kežmarských jubilejných poľovníckych<br />

dní sa začal slávnostnou svätohubertovskou<br />

sv. omšou v Bazilike sv. Kríža, ktorá<br />

bola pre mnohých poľovníkov nie len ideálnym<br />

začiatkom výnimočného dňa, ale aj nezabudnuteľným<br />

duchovným zážitkom pre všetkých<br />

prítomných, ktorí si z chrámu odnášali<br />

silné a neopakovateľné dojmy. Početný sprievod<br />

do zelena odetých návštevníkov sa následne<br />

za zvukov lesných rohov trubačov zo Spišskej<br />

Belej na čele s poľovníckymi zástavami<br />

a uloveným krásnym dvanástorákom kľukatil<br />

ulicami mesta k radnici. V sprievode sme<br />

mohli vidieť aj kynológov s plemenami u nás<br />

najčastejšie používaných poľovných psov a tiež<br />

sokoliarov, ktorých vystúpenie vzbudzovalo<br />

obdiv a nadšenie najmä u tých najmenších divákov.<br />

V súlade s poľovníckou etikou, zvykmi<br />

a tradíciami program sviatku poľovníkov pokračoval<br />

ukážkou odovzdávania streleckého<br />

zálomku úspešnému lovcovi jeleňa Michalovi<br />

Pisarčíkovi z MPS Poľana Sp. Belá a ukážkou<br />

jeho pasovania na lovca jeleňov. Slávnostný akt<br />

odovzdávania streleckého zálomku, pasovania<br />

a tiež následnú dražbu jeleňa uskutočnil Ing.<br />

Klein, predseda komisie poľovníctva a životného<br />

prostredia pri OPK.<br />

Po príhovoroch organizátorov a hostí<br />

program sviatku poľovníkov pokračoval na<br />

javisku odovzdávaním poľovníckych vyznamenaní<br />

„Za zásluhy o rozvoj poľovníctva na<br />

Slovensku“ členom Slovenského poľovníckeho<br />

zväzu: bronzová medaila – Július Tybor,<br />

Štefan Britaňák, Slavomír Džadoň, Ing. Peter<br />

Lukas, Bc. Marián Pokrivčák, Ing.Miroslav<br />

Horváth, strieborná medaila – Bohuslav<br />

Žemba, Mgr. Jaroslav Trulík, Milan Brandobur,<br />

zlatá medaila – Marián Gaborčík, Miroslav<br />

Cvek, Ján Ovcarčík, medaila sv. Huberta –<br />

MVDr. Miroslav Polanek.<br />

Nemožno nespomenúť aj viacero sprievodných<br />

aktivít, ako napríklad súťaže a hry pre<br />

najmenších, streľba z luku na poľovnícke terče,<br />

vystúpenie folklórnych súborov Zvonárka<br />

a Zvonárik z Ľubice, vystúpenie hudobnej skupiny<br />

Traky z Čane, divadelné predstavenie pre<br />

deti „Divadelný svet – Edo drevo“ z Kurimi,<br />

pestrá ponuka poľovnícky zaujímavého sortimentu<br />

oblečenia, keramiky a iného tovaru,<br />

napr. včelárskych produktov a pod.<br />

Kežmarské námestie už tradične počas<br />

poľovníckych dní rozvoniava pravým, nefalšovaným<br />

poľovníckym gulášom a rôznymi<br />

poľovníckymi kulinárskymi špecialitami.<br />

Tohto roku sa o priazeň prítomných gurmánov<br />

a hodnotiteľskej poroty usilovalo pätnásť<br />

majstrov kuchárov z poľovníckych združení<br />

a spolkov, tím pracovníkov MsÚ a SOŠ<br />

Kežmarok. V súťaži obstáli všetci na jednotku<br />

s hviezdičkou, lebo v kotloch neostal ani jeden<br />

zabudnutý zemiačik. Zlatým klincom podujatia<br />

bolo v závere žrebovanie mýtnych vstupeniek,<br />

za ktorými sa skrývala bohatá, hodnotná<br />

tombola.<br />

Jubilejný 10. poľovnícky deň bol podľa návštevníkov<br />

a množstva zápisov v Kronike OPK<br />

a vyjadrení veci znalých hostí hodnotený vysoko<br />

pozitívne, predseda OPK v Kežmarku Ing.<br />

Juraj Kulík vo svojom záverečnom príhovore<br />

poďakoval všetkým za prípravu a realizáciu<br />

podujatia a návštevníkom za účasť.<br />

26 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


EXKURZIA KOLEGOV Z VLS ČR<br />

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

V závere júna nás navštívili kolegovia z VLS ČR, s.p., Divize Lipník nad Bečvou. V posledných<br />

rokoch ich zasiahla rozsiahla podkôrniková kalamita a po nej nastúpili veľké objemy<br />

pestovných prác. Podobný problém, ale s určitým časovým predstihom, sa riešil aj u nás,<br />

najmä v o. z. Kežmarok a SL Pliešovce. Hlavnou témou návštevy bola preto výmena skúseností<br />

pri zabezpečení prác v rozsiahlej pestovateľskej činnosti po spracovaní kalamity.<br />

Ing. Ľudovít Zvalený,<br />

vedúci odd. OLV, OZ Kežmarok<br />

Prvou zastávkou návštevy 23. až 25. júna<br />

bola Správa lesov Pliešovce, LC Sklenné, kde<br />

sa kolegovia zoznámili so základnými údajmi<br />

o správe lesov a pozreli si spracovanie a stav<br />

smrekovej kalamity v oblasti Rovnej hory.<br />

Po presune do Kežmarku absolvovali návštevu<br />

múzea v TANAP-e, kde sa na prednáške<br />

oboznámili s rozsahom vetrovej kalamity<br />

z roku 2004 a následným postupom pri obnove<br />

lesa.<br />

Druhý deň bol v réžii o. z. Kežmarok. Na<br />

LS Ľubica sme im prezentovali systém evidencie<br />

dreva a autonómne stĺpy. Po prezentácii<br />

sa rozprúdila živá diskusia. Pri vonkajšej<br />

pochôdzke sa naši hostia oboznámili<br />

s poľnohospodársku činnosťou a v oblasti<br />

Gehule s likvidáciou vetrovej kalamity a obnovou<br />

lesa. V súčasnosti sú tieto mladé lesné<br />

porasty pred prvým výchovným zásahom.<br />

Na tomto mieste sa diskutovalo o možnostiach<br />

racionalizácie prerezávok. OZ Kežmarok<br />

prezentoval rozčlenenie porastov strojmi<br />

so strihacími hlavicami. V Lipníku majú<br />

zasa skúsenosti so schematickými prerezávkami<br />

pomocou frézy. Na ďalších zastávkach<br />

sme našim hosťom ukázali rekonštrukcie<br />

ciest, vybudovaný systém protipovodňovej<br />

ochrany a rekultiváciu tankovej strelnice.<br />

Počas exkurzie a následného posedenia<br />

na chate sme mali možnosť porovnať a prediskutovať<br />

prístup obidvoch firiem k riešeniu<br />

lesníckych problémov. Počas voľnej debaty<br />

odznelo mnoho zaujímavých a podnetných<br />

nápadov. Kolegovia z Čiech nám opätovali<br />

pozvanie na návštevu ich divízie, naplánovali<br />

sme ju na jeseň tohto roka.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

27


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

OSEM TÝŽDŇOV V PRALESE<br />

V minulom čísle tohto ojedinelého magazínu som čitateľa oboznámil s veľkými a nápadnými pokladmi entomofauny Vihorlatského pralesa,<br />

ktoré viac ako stovku rokov rozdúchavajú oheň v srdciach milovníkov najmenších živočíchov planéty.<br />

Text a foto: Rudolf Gabzdil<br />

Od začiatku minulého storočia platilo okolie<br />

Veľkého Vihorlatského jazera, nazývaného<br />

Morské oko, za eldorádo entomologickej obce<br />

bývalého Česko-Slovenska. Dali sa tam pozorovať<br />

vzácne a inde sa nevyskytujúce druhy<br />

hmyzu, ktoré patrili medzi „High peak“ zberateľského<br />

sveta a medzi ozdoby každého múzea,<br />

či entomologickej zbierky, čo platí dodnes.<br />

Ako začínajúci entomológ som mal možnosť,<br />

pri exkurziách v tomto nepoškvrnenom prostredí,<br />

stretávať sa s odborníkmi na jednotlivé<br />

skupiny tejto vedeckej disciplíny. Motylikárov,<br />

muchárov, chrobačkárov, špecialistov na<br />

blanokrídlovce, sieťokrídlovce, či šváby, ktorí<br />

patria do siene slávy československej entomologickej<br />

vedy. Každý večer patrilo k bontónu<br />

prísť si podebatovať o vzácnych nálezoch dňa<br />

v dodnes vyhlásenej Poľovníckej reštaurácii<br />

obce Remetské Hámre, kde sa pred záverečnou<br />

iba s ťažkosťou dal odlepiť „rendešný“ poldecák<br />

borovičky od umelohmotného, desaťkrát<br />

handrou čašníka zamasteného obrusu… Fuzáč<br />

červenokrký (Strangalia thoracica), dnes Macroleptura<br />

thoracica a podobné vzácnosti, boli<br />

na pretrase večera neustále.<br />

TROPICKÉ DŽUNGLE<br />

SA NECHYTAJÚ<br />

Vtedy by mi nenapadlo, že raz budem<br />

pracovať pre Štátnu ochranu prírody, robiť<br />

prieskum hmyzej biodiverzity v tomto prostredí<br />

a budem môcť zaúčať v entomologickej<br />

problematike nielen bežných turistov, školákov,<br />

ale aj svoju jeden a pol ročnú vnučku Danku,<br />

ktorá od desiatich mesiacov s erudovanosťou<br />

vynikajúceho terénneho entomológa Jirku<br />

Plecháča z Pecky, môjho českého otcovského<br />

priateľa, odborne v miniatúrnych prstíkoch<br />

prezerá silnými kusadlami ozbrojeného Fúzača<br />

hrubého (Prionus coriarius), ktorého stisk<br />

rozstrihne aj ťažkou prácou v lese zocelené<br />

ruky miestneho drevorubača. Osem týždňov<br />

entomologického prieskumu vo Vihorlatskom<br />

pralese je pre mňa odmenou väčšou, ako niekoľkotýždňové<br />

expedície po džungliach juhovýchodnej<br />

Ázie, pralesoch Amazónie, či savanách<br />

a púšťach Afriky. Teraz, po rokoch<br />

entomologických štrapácií svetom, si dokážem<br />

vychutnať každú chvíľku tohto prostredia<br />

v pokoji a pohode, keďže mám odtiaľ zastúpené<br />

všetky pre mňa roky nedostupné „šperky“<br />

miestnej chrobače.<br />

VYZNÁVAČ HUBOU<br />

NAPADNUTÉHO DREVA<br />

Z množstva rozličných lokalít Vihorlatského<br />

pralesa však má každá svoje špecifiká vyhovujúce<br />

tomu-ktorému druhu. Napríklad<br />

spomínaná Macroleptura thoracica je vyslovene<br />

pralesný druh, ktorý síce navštevuje aj pre-<br />

28 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

svetlené rúbaniská s torzami stojacích bukov,<br />

kde môžeme pozorovať prelietavajúce exempláre<br />

oboch pohlaví, kopulujúce páry i samičky<br />

kladúce vajíčka, ale prirodzenejšie im sú<br />

staré pahýle stojacich bukov, zapojené do hustého<br />

porastu v tmavom interiéri pralesa, kde<br />

iba sporadicky prenikne zopár slnečných lúčov.<br />

Tam v posvätnom tichu, takmer nečujne<br />

ako pena, pristávajú samce i samičky na kmeňoch<br />

starých bukov. Je im jedno, či sú zbavené<br />

kôry a či nie, hlavne, aby mali správne načasovanie<br />

napadnutia hubou a vek, ktorý s určitosťou<br />

dopraje potomstvu dokončiť vývoj pred<br />

úplným vyschnutím alebo rozpadnutím dreva.<br />

Na takýchto požehnaných stromoch zastihneme<br />

viacero exemplárov lezúcich hore-dolu<br />

po kmeni a hľadajúcich či už partnera, alebo<br />

správne miesto na kladenie vajíčok. Niekedy je<br />

to miesto, kde sa pralesný velikán zlomil pod<br />

zásahom blesku, inokedy dutina vydlabaná<br />

ďatľom, alebo kôry zbavená lysina, ukrytá<br />

v podraste. Na takých vysnených miestach<br />

je možné pozorovať aj 5-6 exemplárov naraz.<br />

To som párkrát zažil a už neveril, že sa v zdraví<br />

dostanem k chate, alebo ma hneď vystrie…<br />

ŠPECIALISTA NA BREZU<br />

V inom prostredí sa stretneme s ďalším<br />

vzácnym zástupcom čeľade fúzačovitých Xylotrechus<br />

capricornus, ktorého vývoj prebieha<br />

pre zmenu v dreve brezy. Obľubuje tenšie<br />

kmienky, prípadne konáre tejto dreviny. Pravidelne<br />

som sa s ním stretával na presvetlených<br />

okrajoch lesa s hromadami 5-6 cm hrubých<br />

zvyškoch brezových vetví po ťažbe alebo v polomoch.<br />

Odtiaľ bol popísaný ako nový druh<br />

pre faunu Československa až v päťdesiatych rokoch<br />

minulého storočia a doposiaľ bol okrem<br />

Vihorlatu zaznamenaný iba veľmi vzácne na<br />

jedinej stredoslovenskej lokalite. V stromových<br />

bútľavinách ešte zdravých stromov prebieha aj<br />

vývoj vzácneho fuzačovitého chrobáka Rhamnusium<br />

bicolor. Je to zaujímavý druh vyznačujúci<br />

sa pohlavným dimorfizmom, kde samček<br />

má červenkastý štít a žlté krovky, samička<br />

červený štít a krovky slivkovo modré. Vzácne<br />

je modrými krovkami obdarené aj mužské<br />

pohlavie. Literatúra uvádza, že tento druh málokedy<br />

opúšťa dutiny a nerád lieta. Mne sa ho<br />

však podarilo pomerne často zastihnúť lietať.<br />

Je výborný letec a dokáže obratne meniť smer.<br />

Tento chrobák rozhodne patrí medzi vzácne<br />

a nápadné ozdoby lesa, aj keď ho môžeme zastihnúť<br />

tiež v starých stromoradiach či parkoch.<br />

PODOBA S OSAMI<br />

Na skládkach dreva v okrajových častiach<br />

pralesa poletuje hneď niekoľko osám podobných<br />

chrobákov Plagionotus detricus, P. arcuatus<br />

a Xylotrechus rusticus. Podobný vzácny<br />

druh Cyrtoclytus capra však vyhľadáva skôr<br />

kvety v blízkosti potokov. V lesných partiách,<br />

kde rastú ihličnany, zastihneme na smrekoch<br />

veľké vrzúniky Monochamus sartor a na borovici<br />

M.gallaprovincialis, ktorých tykadlá sú<br />

raz také dlhé ako telo. Výletové otvory vyzerajú<br />

na nimi napadnutých stromoch ako po dávke<br />

so samopalu. Imága počas dňa lietajú, alebo<br />

sa zdržujú na spodnej strane guľatiny, kde<br />

ich prezradia práve dlhé tykadlá. Je tam však aj<br />

množstvo hmyzu viazaného na hnilobné procesy,<br />

ktorý sa zdržuje pod zahnívajúcou kôrou<br />

padnutých pralesných velikánov ukrytý pred<br />

zrakmi bežných návštevníkov, alebo skryto žijúce<br />

veľké a nápadne druhy vzbudzujúce obdiv,<br />

patriace medzi saproxilické chrobáky, ktorých<br />

vývoj prebieha v práchne rozkladajúcich<br />

sa stromov v ich dutinách, či odumretých konároch<br />

a ich životný cyklus bol dlho zahalený<br />

tajomstvom. Napríklad veľký tmavo medený<br />

Pyžmovec hnedý (Osmoderma barnabita), ktorého<br />

larvy slúžia ako potrava pred zakuklením<br />

veľkých kováčikov Elater ferugineus. Exempláre<br />

ktorého sú takmer tri centimetre veľké a farebne<br />

varírujú od tehlovo červenej cez jedince<br />

s čiernym štítom, hnedé a medzi najvzácnejšie<br />

európske formy hmyzu zaraďujeme úplne<br />

čierne imága tohto kováčika vyskytujúce sa<br />

ako skutočné rarity. Vzácne sa na starom dreve<br />

stretávame s fuzačom Isotomus speciosus, ktorému<br />

k vývoju stačia aj drevené stĺpiky plotov,<br />

či staré trámy na povale.<br />

BOJOVÉ HELIKOPTÉRY<br />

Avšak nielen chrobáky robia túto oblasť zaujímavou<br />

pre „hmyzospitcov“. Nad prameniskami<br />

potokov ako bojová helikoptéra prelietava<br />

druhá najväčšia slovenská vážka Páskovec<br />

dvojzubý (Cordulegaster bidentatta), pátrajúca<br />

po neopatrnom hmyze. Je čierna so žltou<br />

kresbou na telíčku a takmer na nerozoznanie<br />

podobná najväčšiemu slovenskému druhu<br />

Páskovcovi veľkému (Cordulegaster heros),<br />

ktorého vývojové štádiá už z tejto oblasti poznáme,<br />

bohužiaľ dospelca sa nám zatiaľ zaznamenať<br />

nepodarilo. Čo sa veľkosti týka, na okolitej<br />

vegetácii, osamelých torzách stáročných<br />

velikánov i na suchých konároch polomov tíško<br />

sedia, čakajúc ako blesk vyraziť za korisťou,<br />

naše najväčšie muchy. Dravé druhy s huňatým<br />

žlto-ryšavým kožúškom, živiace sa iným<br />

hmyzom patriace do rodu Laphria a dosahujúce<br />

veľkosť až tri centimetre. Pravé postrachy<br />

svojho mikrosveta, ktoré neohrozene lovia aj<br />

opancierované, kovovými farbami žiariace veľké<br />

a vzácne krasoňovité chrobáky rodov Dicerca<br />

a Eyrythyrea.<br />

FAREBNÍ KRÁSAVCI<br />

Nádherné farebné miniatúry, podobajúce<br />

sa na japonské zberateľské modely, upútajú<br />

našu pozornosť až pri bližšom pohľade<br />

na okolité rastliny, či listy černičia. Sú to<br />

pestrofarebné Kobylky smrekové (Barbitistes<br />

concrictus), patriace medzi skutočné ozdoby<br />

Vihorlatských vrchov. Menej nápadne pôsobí<br />

Kobylka sedmohradská (Pholidoptera<br />

transsylvanica), ktorá je považovaná za endemit<br />

Karpatského oblúka, ale v tomto prostredí<br />

sa s ňou dá stretnúť pomerne často. Toto je<br />

stručný výpočet hmyzích zaujímavostí z pokladnice<br />

Vihorlatského pralesa, ktorými Všemohúci<br />

obdaril tento nevšedný kút „ďalekého<br />

východu Slovenska“. Hmyz je najpočetnejšou<br />

skupinou živočíchov na planéte Zem a vnímavý<br />

pozorovateľ prírody môže počas exkurzie<br />

v tomto nádhernom chráme prírody<br />

Vihorlatských vrchov, ktorý každoročne navštevujú<br />

tisícky turistov doslova z celého sveta,<br />

stretnúť aspoň najnápadnejších z nich.<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

29


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA<br />

„POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA <strong>2022</strong>“<br />

Po šiestich rokoch bola 18. až 21. augusta v Agrokomplexe Nitra znovu výstava Poľovníctvo<br />

a príroda. Ide o jeden z najväčších sviatkov všetkých poľovníkov. Vystavujú sa najsilnejšie<br />

trofeje za uplynulé obdobie, stretávajú sa poľovníci z rôznych kútov Slovenska i zahraničia<br />

a prezentuje sa význam poľovníctva nielen pre skúsených poľovníkov, ale aj pre<br />

laickú verejnosť a najmä deti.<br />

Lukáš Vataha Ing., vedúci LS<br />

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.<br />

Ing Dávid Greňa, samostatný<br />

odborný referent OV GR<br />

(text, foto - autor)<br />

Podnik sa zároveň prezentoval výrobou<br />

elektrickej energie a jej využitím v elektromobilite,<br />

čím prispieva k uhlíkovej neutralite.<br />

Samozrejmou súčasťou aj tejto výstavy<br />

bola lesná pedagogika ako dôležitá súčasť<br />

vzdelávania detí, mládeže, ale aj všetkých vekových<br />

ročníkov, o význame lesníctva a poľovníctva<br />

a samotnej prírode. Jednou z hlavných<br />

prezentovaných tém v našom stánku<br />

bolo včelárstvo. Náš kolega Martin Brezáni si<br />

pripravil veľmi pekné aktivity nielen pre najmenších,<br />

pri ktorých si mohli vyskúšať napríklad<br />

aj výrobu rámikov. Okrem toho sme<br />

predstavili aj včelie produkty, z ktorých deťom<br />

najviac chutili medové cukríky. Pre našich<br />

návštevníkov bolo pripravených veľa zaujímavých<br />

stanovíšť, na ktorých si mohli<br />

pozrieť, ako to vyzerá na skutočnom poľovníckom<br />

posede, hravou formou sa naučiť, kde<br />

žijú zvieratká, alebo si „na vlastné nohy“, čiže<br />

naboso, vyskúšať pocitový chodník, v ktorom<br />

počuli aj zvuky zvierat.<br />

Prípravu nášho prezentačného stánku si<br />

pochvaľovali nielen návštevníci výstaviska,<br />

ale aj ostatní vystavovatelia z nášho pavilónu<br />

a lektori kurzu lesnej pedagogiky. Za<br />

zodpovedný a aktívny prístup k príprave na<br />

výstavu chceme aj takto poďakovať všetkým<br />

kolegom, ktorí sa zapojili a prispeli tým<br />

k ukážkovej reprezentácii firmy VLM SR, š.<br />

p., poľovníctva a ochrany prírody.<br />

Výstavu otvorila hymna Slovenskej poľovníckej<br />

komory. V expozícii bolo vystavených<br />

viac ako 1200 významných trofejí ulovených<br />

za posledných šesť rokov. Všetky bodovala<br />

ústredná hodnotiteľská komisia a v prípade<br />

medaily CIC ich prehodnotila medzinárodná<br />

komisia. Na výstavu prišlo počas štyroch<br />

dní vyše 80 tisíc návštevníkov. Okrem slovenských<br />

subjektov sa prezentovali aj poľovníci<br />

z Českej republiky, Srbska, Bulharska<br />

a Maďarska. <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR vystavili<br />

niektoré z najsilnejších trofejí jelenej,<br />

danielej, muflonej a diviačej zveri. Najsilnejšou<br />

trofejou ulovenou v revíroch VLM SR bol<br />

jeleň s bodovou hodnotou 231,29 bodov CIC.<br />

EXPOZÍCIA VLM SR<br />

PRÁCA VČELÁRA<br />

POCITOVÝ CHODNÍK<br />

30 VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong>


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

OŽIVENÁ LESNÁ<br />

PEDAGOGIKA VO VLM<br />

Po takmer dvoch rokoch strávených prevažne v online priestore sa po uvoľnení opatrení<br />

opäť rozbehli aktivity lesných pedagógov. Mohli sme sa tak opäť začať stretávať s deťmi<br />

všetkých vekových kategórií.<br />

Katarína Hyžová, samostatný<br />

odborný referent,<br />

Odd. ekonomiky OZ Malacky<br />

V marci sme otvorili „sezónu aktivít“ návštevou<br />

materských škôl po rôznych kútoch<br />

Slovenska. Bolo úžasné vidieť tú radosť detí,<br />

keď sme prišli medzi ne a priniesli im rôzne<br />

vábničky, preparáty, či zhody.<br />

Apríl sa už tradične niesol v duchu témy<br />

mesiaca lesov, keď sa usporadúva celoslovenská<br />

akcia s názvom „Lesnícke dni“. Tento rok<br />

slávnostne odštartovali na Partizánskej lúke<br />

v Bratislave a pokračovali po rôznych mestách<br />

na Slovensku. Asi najväčšia akcia bola<br />

počas celoslovenskej výstavy Poľovníctvo<br />

a príroda v Nitre. V priebehu štyroch dní sa<br />

v stánku VLM SR, š. p. vystriedali traja lesní<br />

pedagógovia a päť ich budúcich kolegov. Pre<br />

širokú verejnosť boli pripravené aktivity ako<br />

zážitkový tunel, život včely, zvieracie puzzle,<br />

magnetická tabuľa a v neposlednom rade<br />

si mohli vychutnať pohľad z kazateľnicového<br />

posedu.<br />

a pomocou rôznych hlavolamov a aktivít im<br />

priblížili prácu lesníkov a poľovníkov.<br />

Nasledovali Dni sv. Huberta v Pliešovciach.<br />

Aj na nich sme mali stánky, v ktorých<br />

si kolegovia pripravili aktivity nielen pre deti,<br />

ale aj pre dospelých. Nateraz poslednou akciou<br />

lesných pedagógov bolo 16. Sympózium<br />

lesných pedagógov, ktoré zorganizovalo NLC<br />

v Selciach. Na tomto stretnutí sa zúčastnilo<br />

35 lesných a budúcich lesných pedagógov<br />

a v nádhernom prostredí Starohorských<br />

vrchov strávili dva slnečné dni. Stretnutie<br />

ukončili lesnou vychádzkou na vrch Selčiansky<br />

diel.<br />

Všetkým účastníkom prebiehajúceho kurzu<br />

lesnej pedagogiky (vrátane mňa) želám<br />

úspešné zvládnutie záverečnej skúšky a získanie<br />

certifikátu lesného pedagóga.<br />

Počas leta sa začal kurz Lesnej pedagogiky,<br />

na ktorý z nášho podniku nastúpilo celkovo<br />

13 zamestnancov – budúcich lesných<br />

pedagógov. V súčasnosti prebiehajú posledné<br />

fázy kurzu, kde adepti prezentujú svoju vlastnú<br />

vychádzku a pripravujú sa na záverečný<br />

test.<br />

Jesenné aktivity sme otvorili na jubilejnom<br />

10. ročníku Poľovníckeho dňa v Kežmarku.<br />

Súčasťou podujatia bol aj OZ Kežmarok.<br />

Zamestnanci sa v stánku venovali<br />

návštevníkom z rôznych vekových skupín<br />

VOJENSKÉ LESY 2/<strong>2022</strong><br />

31

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!