30.03.2021 Views

Vojenské lesy 4/2010

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník IV / december - január - február <strong>2010</strong>/2011


vojenské<br />

<strong>lesy</strong><br />

Časopis<br />

zamestnancov<br />

Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š.p.<br />

4/<strong>2010</strong><br />

Ročník IV<br />

december - január - február<br />

Vydavateľ:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 101<br />

fax: 045/5306 102<br />

e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />

web: www.vlm.sk<br />

Redakcia:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 121<br />

mobil: 0902 913 223<br />

fax: 045/5306 122<br />

Redakčná rada:<br />

Šéfredaktor: Ing. Zuzana Balandová<br />

Členovia: Ing. Terézia Filipová<br />

Ing. Teodor Derco<br />

Ing. Marián Hojdan<br />

Eduard Kriššák<br />

Ing. Jozef Bittara<br />

Odborný garant pre strelectvo:<br />

Ing. Ivan Schlosser<br />

Odborný garant pre kynológiu:<br />

Jaroslav Jurský<br />

Registrácia:<br />

MK SR B13 r. č. 3710/2007<br />

zo dňa 30. januára 2007<br />

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />

TLAČ: ARS SPEKTRUM s.r.o., Nitra<br />

NEPREDAJNÉ!<br />

Neprešlo jazykovou úpravou.<br />

Ďaľšie fotografie k článkom nájdete na www.vlm.sk<br />

SLOVO NA ÚVOD<br />

za redakčnú radu Ing. Teodor Derco<br />

Vážení čitatelia, kolegyne a kolegovia,<br />

rok <strong>2010</strong> sa uzatvára a pred nami je čas vianočný, ktorý je túžobne očakávaný všetkými.<br />

V priebehu celého roka prežívame rôzne starosti a radosti, či už na pracovisku alebo v kruhu<br />

svojich priateľov a najbližších. Poďme sa teda spolu zamyslieť a trošku si zafilozofovať o význame<br />

tohto sviatočného času a jeho dosahu na medziľudské vzťahy.<br />

Pred záverom roka bilancujeme svoje úspechy, neúspechy a dávame si predsavzatia do<br />

nového roku. Aby bol krajší, aby sme sa mali lepšie a hlavne, aby sme boli zdraví. Každý rok<br />

je veľmi podobný a predsa iný, ale vždy nádherný, neopakovateľný. V predvianočnom období<br />

sa čistá belosť snehu vkráda do našich duší, stávame sa iní, lepší. Preto atmosféru Vianoc<br />

nemôže nič nahradiť. Symboly Vianoc vnášame do nášho konania a ich atmosféru do medziľudských<br />

vzťahov. Vianočný čas obrusuje ostré hrany medziľudských vzťahov, ktoré bývajú<br />

niekedy najostrejšie medzi tými najbližšími. Hľadáme a nachádzame viac úprimnosti<br />

a dobra, pochopenia, tolerancie, slušnosti, ľudskosti, lásky.<br />

„Návod“, ako nájsť dobro, je skrytý aj v tomto príbehu, ktorý som si požičal z článku<br />

„Človek – človeku“ od autora Jána Mikláša:<br />

„Každý deň meral staručký Číňan cestu od svojej chatrče k neďalekej rieke. Na pleciach<br />

mal bambusovú palicu a na každom konci hlinenú nádobu na vodu. Už tretí rok mal tie isté<br />

nádoby a už tretí rok bola jedna z nich prasknutá. Preto tretí rok nosil starček do chatrče iba<br />

jeden a pol nádoby vody - z prasknutej nádoby vždy polovica vytiekla.<br />

Nepoškodená nádoba bola pyšná na svoju užitočnosť a tá prasknutá smutná pre svoju<br />

nedokonalosť. Nuž oslovila raz starčeka s pocitom akejsi hanby a nepotrebnosti, veď je iba<br />

polovičnou mierou užitočná oproti nádobe na druhom konci bambusovej palice. A starček<br />

jej odpovedal: „Všimla si si tie nádherné kvety, ktoré lemujú chodník k rieke na tvojej strane?<br />

To preto, lebo som vedel o tvojom nedostatku a na tvoju stranu chodníka som vždy zasial<br />

semienka krásnych kvetín, ktoré vzišli a rozvíjali sa iba zásluhou vody, ktorou si ich ty polievala.<br />

A týmito kvetmi si denne zdobím svoj skromný príbytok. Keby si nebola taká, aká si,<br />

nemal by som už žiadne potešenie v mojej starobe...“<br />

Všetci máme chyby a všetci sme ako tie prasknuté nádoby. Ale aj tie chyby, aj tie<br />

praskliny, ktoré sú v každom z nás, robia náš život zaujímavým, neopakovateľným, jedinečným.<br />

Spokojné a šťastné Vianoce,<br />

veľa zdravia, šťastia<br />

a úspešný celý rok 2011<br />

vám praje redakčná rada<br />

fotografia na titulnej strane © Jan Ševčík, www. naturfoto.cz


OBSAH<br />

SLOVO NA ÚVOD ......................2<br />

Lesníctvo<br />

od spoločných<br />

koreňov<br />

strelectvo<br />

Ekonomika štátneho podniku<br />

VLM SR .................................4<br />

Vplyv finančnej krízy na trh s drevom ...5<br />

Špecifiká a paradoxy v oblasti odbytu<br />

dreva v OZ Malacky 2008 – <strong>2010</strong> . . . . . . . . 6<br />

Vplyv krízy na hospodárenie v OZ<br />

Kežmarok ..............................6<br />

Na zamyslenie:<br />

„V Kamenici to vidíme takto...“ ..........7<br />

„Z vlastných zdrojov“ ...................8<br />

Spracovávanie faktúr ...................8<br />

Kontrola plnenia LHP v Lesnej správe<br />

Kamienka ..............................9<br />

Poľovníctvo<br />

a rybárstvo<br />

Predstavujeme<br />

divíziu KARLOVY VARY ................14<br />

Koncert poľovníckej hudby<br />

v Kežmarku ............................15<br />

HISTÓRIA<br />

Úspešný 20. ročník Dní Sv. Huberta ....16<br />

Vzácna návšteva .......................17<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky<br />

Slovenskej republiky, štátny podnik<br />

Pliešovce- 3. časť .......................15<br />

kynológia<br />

Malá veľká puška CZ 527 Carbine ......20<br />

Vráž – strelecká súťaž ..................22<br />

spoločenská<br />

rubrika<br />

Ivan Kašiar – Jeden z nás ...............23<br />

Zahraničná návšteva ...................24<br />

Navštívili sme južnú Moravu . ..........25<br />

Zlatá plaketa MUDr. Jana Janského .....25<br />

Oslava Dňa sv. Huberta v Pliešovciach ..26<br />

ŽIVOTNÉ JUBILEÁ .....................26<br />

PRACOVNÉ JUBILEÁ ...................26<br />

Lesná pedagogika<br />

Doterajší stav lovu zveri<br />

v našich revíroch .......................10<br />

Podstata pozdravu „Petrov zdar!“ ......10<br />

Kapitálny jeleň (225,50 C.I.C.)<br />

z Lesnej správy Ľubica ..................11<br />

Predbežná bilancia poľovníckej sezóny na<br />

OZ Kamenica ..........................12<br />

Poľovná sezóna na Záhorí ..............12<br />

Slovenský kopov .......................18<br />

Aké sú disciplíny farbiarských skúšok<br />

malých plemien ........................18<br />

Prečo niektoré zvieratá klamú? .........27<br />

Kto nám pomáhal? .....................27<br />

Milé deti a všetci priatelia lesa .........27<br />

aktuality ..................13<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

3


LesnÍctvo<br />

Ekonomika štátneho<br />

podniku VLM SR<br />

Ing. Peter Krpeľan, vedúci oddelenia ekonomiky, GR Pliešovce<br />

„V prvom<br />

štvrťroku 2009<br />

sa globálna<br />

finančná kríza<br />

v ekonomike<br />

podniku<br />

neprejavila<br />

v dôsledku<br />

zníženia dopytu po drevnej<br />

hmote. Problémy sa prejavili<br />

v platobnej disciplíne<br />

spracovateľov dreva. Pre<br />

podnik to malo nepriaznivý<br />

dosah na platobnú bilanciu<br />

a úhradu záväzkov. Vzápätí<br />

rapídne medziročne poklesla<br />

cena dreva o viac ako 20 %<br />

a keďže tržby z tejto komodity<br />

tvoria viac ako 90 % výnosov<br />

podniku, bolo nutné začať<br />

prijímať úsporné opatrenia<br />

v oblasti prevádzkových aj<br />

výrobných nákladov.“<br />

Po dôkladnej analýze finančných možností,<br />

potrieb podniku a možností zníženia<br />

nákladov na lesnícku výrobu, sme prehodnotili<br />

a utlmili stratové oblasti, najmä poľnohospodársku<br />

výrobu a stavebnú činnosť.<br />

Poľnohospodárska výroba v Správe lesov<br />

Počet pracovníkov<br />

350<br />

300<br />

250<br />

200<br />

150<br />

100<br />

50<br />

0<br />

Počet zamestnancov<br />

Počet<br />

zamestnancov<br />

vo fyzických<br />

osobách<br />

celkom<br />

1.1. 09<br />

Pliešovce sa začala robiť formou služieb<br />

a s perspektívou orientovať sa na ekologické<br />

poľnohospodárstvo na zachovanie rázu<br />

krajiny. Samozrejme pri splnení podmienok<br />

na prijímanie nárokovateľných podpôr<br />

z Pôdohospodárskej platobnej agentúry.<br />

Stavebná činnosť a predovšetkým ťažké<br />

stavebné stroje, ktoré pre recesiu na<br />

trhu nebolo možné využiť, sme v rámci<br />

možností odpredali alebo dali do prenájmu.<br />

Stavebné stroje, ktoré sme mali formou<br />

finančného prenájmu, boli prevedené<br />

na iné subjekty, aby splátky za tieto stroje<br />

neznižovali už aj tak výrazne narušenú platobnú<br />

schopnosť podniku.<br />

Nutnosť znižovania režijných nákladov,<br />

opráv, údržieb a útlm už spomínaných<br />

výrobných činností prispela k prehodnoteniu<br />

jednotlivých organizačných stupňov.<br />

mesiac<br />

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12<br />

Stav 2009 307 288 277 283 273 277 277 275 273 263 256 241 241<br />

Stav <strong>2010</strong> 225 223 222 221 220 219 218 217 217 217 217 217<br />

počet pracovníkov 2009<br />

počet pracovníkov <strong>2010</strong><br />

1.1. 09 jan feb mar apr máj jún júl aug sep okt nov dec<br />

Potrebné bolo zefektívnenie organizácie<br />

práce a následne aj zníženie počtu pracovníkov<br />

podniku. Podľa grafu vývoja počtu<br />

pracovníkov od 1. januára 2009 do konca<br />

septembra tohto roku, došlo k poklesu<br />

celkového počtu pracovníkov podniku<br />

o viac ako 30 % a tým aj k zníženiu budúcich<br />

mzdových nákladov podniku aj keď<br />

počiatočné výdaje na vyplatenie odchodného<br />

a odstupného boli priemerne 8 násobkom<br />

priemerného mesačného zárobku<br />

pracovníka.<br />

Keďže dôsledky globálnej finančnej<br />

krízy značne narušili platobnú bilanciu<br />

podniku a na nákup nových investícií<br />

a technológií zostalo iba minimum finančných<br />

prostriedkov, nebolo možné investície<br />

realizovať z vlastných zdrojov ani vo výške<br />

odpisov.<br />

V súčasnosti sa dôsledky finančnej krízy<br />

čiastočne zmiernili. V roku <strong>2010</strong> však<br />

priemerná realizačná cena, aj samotné tržby<br />

podniku, medziročne vzrástli iba o 6 %,<br />

čo nie je výrazným posunom k zlepšeniu<br />

ekonomických výsledkov. Výsledky hospodárenia<br />

štátneho podniku za prvé tri<br />

štvrťroky tohto roku, možno považovať<br />

za stabilizované, predovšetkým z pohľadu<br />

platobnej bilancie. Vývoj v roku <strong>2010</strong> poukazuje<br />

na zlepšenie v obchode s drevnou<br />

surovinou ako hlavnou tržbotvornou komoditou<br />

podniku. Prognózu vývoja po recesii<br />

hospodárstva však nie je možné celkom<br />

spoľahlivo odhadnúť. Preto podnik<br />

bude v rámci svojich možností hospodárenie<br />

prispôsobovať vývoju na trhu, prijímaním<br />

zodpovedajúcich opatrení.<br />

•<br />

4 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


Lesníctvo<br />

Vplyv finančnej krízy<br />

na trh s drevom<br />

Ing. Jozef Ivanič, vedúci oddelenia obchodu GR<br />

„Globálna<br />

finančná kríza<br />

sa neprejavila<br />

len poklesom<br />

cien, ale najmä<br />

znížením<br />

výroby,<br />

platobnou<br />

neschopnosťou spracovateľov<br />

a často aj ich zánikom.“<br />

Rozdiel priemernej ceny medzi I. a IV. Q<br />

roku 2008 bol – 10,98 €/m 3 , v roku 2009 ďalších<br />

– 5,45 €/m 3 . Najväčší pokles bol u VPL<br />

buk II. – III. C tr., kde priemerná cena v III.<br />

Q <strong>2010</strong> oproti I. Q 2008 poklesla o 21,42 €/<br />

m 3 . Najväčším problémom i naďalej zostáva<br />

tab.č.1 Vývoj cenových indexov r. 2008/<strong>2010</strong><br />

Rok Q m 3 Index cien<br />

I. Ihlič. 46052 0,698<br />

List. 26837 0,887<br />

SA 72889 0,790<br />

II. Ihlič. 65599 0,642<br />

List. 31765 0,732<br />

SA 97364 0,698<br />

III. Ihlič. 84716 0,752<br />

List. 32523 0,765<br />

SA 117239 0,793<br />

IV. Ihlič. 50784 0,655<br />

List. 35789 0,907<br />

SA 86572 0,773<br />

SA Ihlič. 247151 0,693<br />

List. 126914 0,823<br />

SA 374064 0,763<br />

I. Ihlič. 49010 0,711<br />

List. 39722 0,861<br />

SA 88732 0,792<br />

II. Ihlič. 59136 0,751<br />

List. 41244 0,825<br />

SA 100380 0,803<br />

III. Ihlič. 57926 0,762<br />

List. 30843 0,867<br />

SA 88769 0,826<br />

2009<br />

<strong>2010</strong><br />

SA I.-<br />

III.Q<br />

I.Q. roku 2008 = 1,000<br />

Ihlič. 166072 0,743<br />

List. 111809 0,849<br />

SA 277881 0,807<br />

listnatá, najmä buková guľatina, ktorá má<br />

obmedzený odbyt a vetrová kalamita v roku<br />

<strong>2010</strong> jej ceny ešte znížila. Toto postihuje najmä<br />

OZ Kamenica nad Cirochou, ktorý má<br />

ešte aj nevýhodnú odbytovú polohu. Ceny<br />

klesali počas celého roku 2009 kvartálne<br />

o približne 3 €/m 3 . Mierny nárast začal až od<br />

III. Q <strong>2010</strong>. Vo IV. Q na základe uzatvorených<br />

kúpnych zmlúv očakávame oproti III. Q zvýšenie<br />

o približne 1,5 €/m 3 . Toto zvýšenie spôsobilo<br />

najmä predzásobenie surovinou na<br />

zimnú sezónu.<br />

Dlhodobým problémom, ktorého následky<br />

kríza prehĺbila sú náhodné ťažby, ktoré<br />

zvyšujú náklady na výrobu i následné zalesnenie<br />

a naopak znižujú realizačnú cenu dreva.<br />

Tabuľka č. 2 ukazuje, že viac ako 50 % všetkej<br />

ťažby je náhodnej. OZ Kežmarok po vetrovej<br />

kalamite postihla následná kôrovcová kalamita,<br />

ktorej spracovanie sťažujú aj komplikované<br />

vlastnícke pomery. Kôrovcová kalamita<br />

bola v rokoch 2008 až <strong>2010</strong> spracovávaná aj<br />

v SL Pliešovce v Sklenom. OZ Malacky spracovávali<br />

rozsiahlu vetrovú kalamitu. Najpriaznivejšia<br />

situácia je v OZ Kamenica n/Cirochou,<br />

kde bukové porasty zatiaľ vykazujú vysokú<br />

stabilitu. Spracovanie kalamitného dreva<br />

znižuje výťažnosť guľatinových sortimentov.<br />

Zvýšený podiel listnatej vlákniny spôsobilo aj<br />

šetrenie rubných porastov z dôvodu nízkej<br />

ceny a dopytu VPL. Tieto kalamity zvýraznili<br />

ekonomický dopad krízy, keďže vznikol prebytok<br />

dreva a ten stláčal jeho cenu dole.<br />

V tomto období vznikal problém<br />

s umiestnením niektorých sortimentov na<br />

trhu za prijateľných podmienok. Monopolné<br />

celulózky reagovali okamžite a ceny nezvýšili<br />

ani po zlepšení obchodu s celulózou. V marci<br />

<strong>2010</strong> ukončila výrobu celulózka v Štúrove.<br />

Výpadok sme nahradili ďalšími odberateľmi.<br />

V súčasnosti sa zvyšujú ceny najmä VPI tr. III.<br />

A/B, keďže po spracovaní kalamít v Európe je<br />

ich už nedostatok. Mierne zvýšenie ceny vykazuje<br />

listnatá i ihličnatá<br />

vláknina, pod<br />

tlakom dopytu po<br />

tomto sortimente<br />

na energetické účely.<br />

Rozbehli sme výrobu<br />

štiepok spracovaním<br />

Podiel sortimentov r. 2009<br />

42%<br />

Podiel sortimentov r. <strong>2010</strong><br />

38%<br />

ihličnaté<br />

3% 2%<br />

ihličnaté<br />

• palivo • VPI I. tr. • VPI II. tr. • VPI III. tr.<br />

• Žrde • Vláknina<br />

zvyškov po ťažbe a biomasy z nelesných<br />

plôch, čo tiež vylepšuje našu ekonomiku.<br />

Tento trh sa v súčasnosti dynamicky rozvíja<br />

a je perspektívny. Zmierniť dopad na ceny<br />

nám pomohol aj export, najmä vlákninového<br />

dreva v najväčšom objeme z OZ Malacky<br />

s ohľadom na jeho výhodnú polohu.<br />

Nakoľko trh s drevom je stále turbulentný<br />

a závislý od mnohých premenných činiteľov,<br />

očakávame v budúcom roku iba mierne<br />

zvýšenie cien u ihličnatých sortimentov<br />

a u listnatej vlákniny.<br />

Všetko zlé býva na niečo dobré, a tak aj<br />

terajšia kríza nám pomohla nájsť rezervy vo<br />

výrobe, ekonomike i v riadení nášho podniku.<br />

Vysvetlivky:<br />

VPL – výrezy piliarske listnaté<br />

VPI – výrezy piliarske ihličnaté<br />

tab.č. 2 % podiel náhodilej ťažby z celkovej ťažby<br />

listnaté<br />

listnaté<br />

Rok Malacky Pliešovce Kežmarok Kamenica SA: ŠP<br />

2008 71 78 96 9 65<br />

2009 54 53 100 18 56<br />

<strong>2010</strong> 19 50 100 24 44<br />

55%<br />

32%<br />

34%<br />

1%<br />

4% 1% 1% 1%<br />

65%<br />

57% 64%<br />

•<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

5


LesnÍctvo<br />

Špecifiká a paradoxy<br />

v oblasti odbytu dreva v OZ Malacky 2008 – <strong>2010</strong><br />

Ing. Jozef Bittara, vedúci oddelenia obchodu, OZ Malacky (text)<br />

„Začiatok<br />

roku 2008 bol<br />

v obchode<br />

s drevom<br />

zlomový<br />

a z ekonomického hľadiska<br />

pre náš závod aj šokujúci.<br />

Prišli totiž prvé náznaky od<br />

odberateľov, že ceny dreva<br />

budú rapídne klesať. Myslím,<br />

že práve v našom odvetví sa<br />

začiatky krízy prejavili ako prvé,<br />

pretože o ekonomickej kríze sa<br />

v globálnom aspekte začalo<br />

nahlas hovoriť až počas<br />

druhej polovice roku 2008.“<br />

Prvý pokles o záujem sa prejavil v ihličnatom<br />

dreve III.C kvality a vlákniny, kde začiatkom<br />

roku klesli ceny o 15 % a aj napriek<br />

tomu bolo ťažké umiestniť tento sortiment<br />

na trhu. Žiaľ práve v tomto období náš závod<br />

musel zvládnuť aj spracovanie vetrovej<br />

kalamity v rozsahu zhruba 50000 m 3 . Koncom<br />

roku 2008 prišiel ďalší šok – kríza prepukla<br />

naplno vo všetkých odvetviach a ceny<br />

oproti začiatku roku poklesli vo všetkých<br />

sortimentoch ihličnatého dreva zhruba<br />

o 30 % a u listnatého dreva nastal pokles<br />

zhruba o 20 %. Tieto ceny sa v rokoch 2009<br />

a <strong>2010</strong> ustálili a koncom roku 2009 sa začal<br />

prejavovať nárast dopytu po niektorých<br />

sortimentoch dreva, hlavne v kvalite vlákniny<br />

a ihličnatej guľatiny. Ale cenové hladiny<br />

dreva stúpali len nepatrne alebo takmer vôbec.<br />

Žiaľ aj v polovici roku 2009 sme sa museli<br />

navyše popasovať s vetrovou kalamitou<br />

– tentoraz o rozsahu asi 70000 m 3 dreva,<br />

ktoré sa nám podarilo umiestniť u odberateľov<br />

hlavne v zahraničí, keďže tuzemskí<br />

spracovatelia ešte stále neboli schopní uvedený<br />

objem dreva spracovať. Situácia s cenami<br />

dreva sa začala zlepšovať až v druhej<br />

polovici roku <strong>2010</strong> a predpoklad na rok<br />

2011 je už optimistickejší. Podľa prvých indícií<br />

a informácií od odberateľov je možné,<br />

že ceny sa v roku 2011 dostanú v ihličnatom<br />

dreve a v listnatej vláknine na úroveň<br />

cien, ktoré boli na začiatku roku 2008. Nám<br />

nezostáva nič iné len dúfať, že tento trend<br />

bude dlhodobý a situácia na trhu s drevom<br />

sa stabilizuje.<br />

Aj napriek ekonomickým stratám počas<br />

krízy v rokoch 2008 až <strong>2010</strong> treba aj za<br />

touto situáciou hľadať pozitíva – trh s drevom<br />

sa z časti očistil od priekupníkov,<br />

takmer všetko drevo dodávané z nášho závodu<br />

ide priamo spracovateľom dreva čo je<br />

z hľadiska obchodu s drevom najvhodnejší<br />

stav pre dodávateľa aj pre odberateľa. Aké<br />

vzťahy budú medzi týmito dvomi stranami<br />

v budúcnosti už záleží len od nás. Myslím,<br />

že smerovanie v tomto prípade je naštartované<br />

veľmi dobre a korektné vzťahy sa<br />

budú ďalej rozvíjať.<br />

•<br />

Vplyv krízy na hospodárenie v OZ Kežmarok<br />

Marián Pisarčík, František Bukovina, oddelenie ekonomiky, OZ Kežmarok<br />

„Tak ako vo väčšine odvetví<br />

hospodárstva vo svete<br />

sa hospodárska kríza<br />

prejavila aj v hospodárení<br />

nášho odštepného závodu.<br />

Hlavným ukazovateľom je<br />

vývoj priemernej realizačnej<br />

ceny za drevnú hmotu.“<br />

Drevná hmota je ťažená v porastoch<br />

postihnutých kalamitou, čo sa prejavuje aj<br />

v jej cene. V roku 2009 nastal pokles priemernej<br />

realizačnej ceny oproti roku 2008<br />

takmer o 22 %. Oproti roku 2008 došlo<br />

v roku 2009 aj k zníženiu ťažby dreva, a to<br />

o takmer 17 tisíc m 3 . Vo finančnom vyjadrení<br />

to predstavuje čiastku takmer 1 500<br />

Rok 2008 Rok 2009 (1 až 9)<strong>2010</strong><br />

Ťažba dreva v tis. m 3 89 72 64<br />

Dodávky (predaj dreva) v tis. m 3 92 75 66<br />

Tržby (predaja dreva) v tis. € 4043 2570 2395<br />

Priemerná realizačná cena v € na 1 m 3 43,98 34,41 36,49<br />

Zamestnanci 70 53 50<br />

Obstaranie investícií v tis. € 514 92 228<br />

Náklady na pestovnú činnosť v tis. € 737 673 750<br />

Graf č. 1: Analýza tržieb z predaja dreva<br />

a nákladov na pestovnú činnosť<br />

5000<br />

4000<br />

3000<br />

2000<br />

1000<br />

0<br />

• Tržby (predaja dreva) v tis. €<br />

• Náklady na pestovnú činnosť v tis. €<br />

• Obstaranie investícií v tis. €<br />

2008 2009 (1 až 9) <strong>2010</strong><br />

tisíc €. Z uvedených dôvodov bolo potrebné<br />

znižovať celkové náklady, obmedziť nákup<br />

investícii a žiaľ, museli sme pristúpiť<br />

aj k znižovaniu počtu zamestnancov (graf.<br />

č. 3). Porovnanie vybraných ukazovateľov<br />

znázorňujú grafy č. 1 a 2.<br />

→<br />

6 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


Lesníctvo<br />

Podstatnou nákladovou položkou<br />

nášho odštepného závodu sú náklady na<br />

pestovnú činnosť, ktorých výška sa v porovnávaných<br />

rokoch udržuje na približne<br />

rovnakej úrovni, čo súvisí so zalesňovaním<br />

holín a zabezpečovaním a ochraňovaním<br />

kultúr po vetrových a hmyzových kalamitách.<br />

Za obdobie deviatich mesiacov tohto<br />

roku predstavujú čiastku viac ako 740 tisíc<br />

€. (Graf č. 1). Predpoklad nákladov na<br />

pestovnú činnosť do konca roka <strong>2010</strong> je<br />

cca 800 tis. €.<br />

Graf č. 2: Vývoj priemernej realizačnej ceny<br />

50<br />

40<br />

30<br />

2008 2009 (1 až 9) <strong>2010</strong><br />

Akoby problémov nebolo málo, tak<br />

nám príroda udelila ďalší úder. Dňa 4. júna<br />

<strong>2010</strong>, vojenský výcvikový priestor Javorina<br />

postihla ničivá povodeň. Zničila najmä<br />

lesné cesty a zvážnice (až 90 %). Na<br />

odstraňovanie povodňových škôd, hlavne<br />

na opravách lesných ciest a zvážnic sa<br />

k 30. septembru <strong>2010</strong> vynaložilo viac ako<br />

180 tisíc € a opravy ešte stále pokračujú.<br />

Čo sa týka predpokladov do konca<br />

roka <strong>2010</strong>, prognózy pre hospodárenie<br />

podniku sú priaznivejšie. Je to pôsobené<br />

postupným nárastom priemernej realizačnej<br />

ceny dreva. Ku koncu roku <strong>2010</strong> sa<br />

predpokladá, že priemerná realizačná cena<br />

dosiahne 38,23 € za m 3 čo je síce stále menej<br />

ako v roku 2008, ale v porovnaní z rokom<br />

2009 je to zlepšenie o 3,82 € za m 3 . •<br />

Graf č. 3: Analýza počtu zamestnacov<br />

80<br />

70<br />

60<br />

50<br />

40<br />

30<br />

20<br />

10<br />

0<br />

• Zamestnanci<br />

2008 2009 (1 až 9) <strong>2010</strong><br />

„V Kamenici<br />

Na zamyslenie:<br />

to vidíme takto...“<br />

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou<br />

„Ľudstvo počas svojho<br />

vývoja používalo rôzne<br />

zdroje a suroviny na<br />

získanie tepla pre svoju<br />

ochranu a pohodlie.<br />

Uhlie, plyn, nafta,<br />

vykurovacie oleje sa<br />

stali alternatívnymi<br />

zdrojmi, avšak<br />

drevo ako prvotný<br />

zdroj tepla je stále v kurze.<br />

Ekonomická výroba tepla<br />

sa stala v modernej dobe<br />

jedným z kľúčových záujmov<br />

človeka nielen v priemysle,<br />

ale aj v domácnostiach.“<br />

Vo väčších mestách sa v posledných rokoch<br />

budujú teplárne s technológiou dodávok<br />

tepla spaľovaním drevenej štiepky. Tá sa<br />

vyrába hlavne z hmoty po ťažbe dreva v lesoch,<br />

alebo z odpadu pri spracovávaní dreva<br />

na pílach. V každom prípade je zdrojom suroviny<br />

les. Zásoby uhlia, plynu a nafty sú vyčerpateľné,<br />

hoci sú stále nachádzané nové<br />

ložiská. Lesnatosť na Slovensku je možné<br />

zvyšovať, ale objaviť akoby nové plochy lesa<br />

je nemysliteľné. Teda les, ako zdroj pre výrobu<br />

teplárenskej štiepky môže uspokojiť<br />

okamžite len limitovaný počet záujemcov.<br />

Trochu v úvahách odbočíme. Z nedávnej<br />

odbytovej praxe poznáme situáciu<br />

v rámci sortimentov bukovej piliarskej guľatiny<br />

v hrúbkach 16 – 29 cm, o ktorú prestal<br />

byť zo strany drevárov záujem vzhľadom na<br />

malú vyťaž pri jej poreze. Postupom času sa<br />

táto guľatina začala dodávať do celulóziek na<br />

výrobu buničiny. Vzhľadom na túto zmenu<br />

dlhodobej praxe použitia určitého<br />

sortimentu by mohla odvoditeľná<br />

úvaha znieť: „ bude sa používať<br />

vlákninové drevo na výrobu<br />

teplárenskej štiepky vzhľadom na<br />

nesúlad medzi aktuálnymi zdrojmi<br />

a zvyšujúcimi sa potrebami?“<br />

Teplárne by museli pre získanie<br />

tohto zdroja ponúknuť vyššiu<br />

cenu ako celulózky. Na druhej<br />

strane lesnícke firmy iste budú zvažovať<br />

medzi vyššou cenou a obchodnou perspektívou.<br />

Z našich doterajších skúseností pri<br />

poskytovaní suroviny na výrobu štiepky<br />

z hmoty po ťažbe môžme zovšeobecniť empirické<br />

číslo, že podiel tejto biomasy tvorí zatiaľ<br />

6 – 8 % z celkovej vykonanej ťažby. Treba<br />

podotknúť, že časť tejto hmoty chceme stále<br />

ponúkať pre samozásobovanie obyvateľstvu.<br />

Ak je o niečo zvýšený záujem, je nutné<br />

hľadať spôsob ako to získať. Podiel biomasy<br />

mimo pravidelných ťažieb, napríklad ako výsledok<br />

pravidelného výrubu náletu z telesa<br />

lesných ciest alebo údržby iných nelesných<br />

plôch je nevýrazný a s malou periodicitou.<br />

Čo však s hmotou v porastoch po výchove?<br />

Ideme intenzívne sprístupňovať mladé<br />

porasty pre účely efektívnosti využitia<br />

ľudských kapacít pri ručnom sústreďovaní<br />

biomasy a nasadenia „malých“ štiepkovačov?<br />

V tomto prípade aj v prípade využívania<br />

vlákninového dreva pre výrobu štiepky<br />

je tu fakt zvýšenia vstupov pri výrobe tepla,<br />

čím môže dôjsť k tomu, že cena teplárenskej<br />

štiepky by sa dostala na úroveň ceny napríklad<br />

uhlia. Tak či tak, nad možnosťami zvýšenia<br />

dostupnosti biomasy z lesa je potrebné<br />

sa zamýšľať.<br />

•<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

7


LesnÍctvo<br />

„Z vlastných zdrojov“<br />

Ing. Ľubomír Pisarčík, technik LS Podolínec, OZ Kežmarok (text, foto)<br />

„V katastrálnom území<br />

Toporec sa nachádza lom<br />

„BASY“ Toporec, v ktorom VLM<br />

SR - š.p., OZ Kežmarok vykonáva<br />

ťažbu ne-výhradného ložiska<br />

stavebného kameňa. Kameň<br />

je tvorený dolomiTickými<br />

vápencami sivej farby. A práve<br />

tento kameň my potrebujeme...“<br />

Prehľad ťažby za roky 2006 – 2009<br />

Pre VLM pre cudzích spolu<br />

Rok 2006 8 207 ton 4 265 ton 12 472 ton<br />

Rok 2007 6 270 ton 57 ton 6 327 ton<br />

Rok 2008 11 120 ton 3 003 ton 14 123 ton<br />

Rok 2009 4 300 ton 4 300 ton 8 600 ton<br />

V lome sa s menšími či väčšími prestávkami<br />

pracuje už 30 rokov. Ťažba sa<br />

v posledných rokoch realizuje podľa potrieb<br />

OZ Kežmarok.<br />

Vzhľadom na predmet činnosti našej<br />

organizácie sa vyťažený kameň používa na<br />

údržbu, opravu a výstavbu lesných ciest,<br />

zvážnic, odvozných miest a pod. V posledných<br />

rokoch sa v nemalej miere využíva<br />

pri odstraňovaní povodňových škôd a pri<br />

úprave vodných tokov. Vyťažený kameň sa<br />

už druhotne neupravuje a pomocou stavebných<br />

strojov a nákladných automobilov<br />

sa dopravuje na miesta potreby odštepného<br />

závodu.<br />

Ťažba v lome je realizovaná prostredníctvom<br />

trhacích prác malého rozsahu (do<br />

200 kg trhavín). Trhacím prácam predchádzajú<br />

práce vŕtacie, nabíjanie trhavín a samotný<br />

odstrel. Pri vŕtacích prácach sa používa<br />

lomová vŕtačka poháňaná pojazdným<br />

agregátom a kompresorom, ktoré obsluhujú<br />

odborne spôsobilí pracovníci nášho odštepného<br />

závodu. Samotné trhacie práce<br />

malého rozsahu sú riadené podľa technologického<br />

postupu, ktorý vypracoval vedúci<br />

trhacích prác.<br />

Vzhľadom na predmet činnosti nášho<br />

odštepného závodu je potrebné v prevádzke<br />

kameňolomu pokračovať aj v budúcnosti.<br />

S pozdravom Lesu zdar! •<br />

Spracovávanie faktúr<br />

Anna Hriňáková, samostatný referent oddelenia obchodu, OZ Kežmarok (text)<br />

„Samotný<br />

proces<br />

spracovania<br />

faktúr ako<br />

aj to, čo mu<br />

predchádza<br />

je tak trochu<br />

špecifikom<br />

vojenských lesov. Dovoľte<br />

mi preto, oboznámiť Vás<br />

s procesom spracovávania<br />

faktúr v OZ Kežmarok.“<br />

Aby k fakturácii vôbec mohlo dôjsť,<br />

musí v prvom rade spracovať lesník údaje<br />

cez timbatec (príjem, výdaj). Následne ich<br />

odošle na server, kde sa tieto údaje zhromažďujú.<br />

V jednotlivých lesných správach<br />

si technici vyberú z EVD – programu evidencie<br />

dreva - dodacie listy z predchádzajúceho<br />

dňa a zoradia podľa odberateľov.<br />

Tieto údaje zosumarizujú a vyhotovia<br />

konsignácie, ktoré elektronickou poštou<br />

odošlú na oddelenie obchodu a marketingu<br />

odštepného závodu. Tu sa konečne vystaví<br />

faktúra, ktorá je následne odoslaná<br />

odberateľovi. Celý tento proces nesmie trvať<br />

dlhšie ako 24 hodín. Iba v prípadoch,<br />

keď sa čaká na preberací protokol od odberateľa,<br />

sa tento proces posúva. U niektorých<br />

odberateľov sa fakturuje za určité obdobie,<br />

napr. k 15. dňu alebo 30., resp. 31.<br />

dňu v mesiaci.<br />

Nemenej dôležitou súčasťou fakturácie<br />

je spracovávanie pohľadávok. Takmer<br />

každý deň sa sleduje, ako sa realizujú platby<br />

za faktúry. V prípade, že niektorý z odberateľov<br />

mešká s platbou, je telefonicky<br />

vyzvaný, aby faktúru uhradil. →<br />

8 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


Lesníctvo<br />

Zo závažných príčin je možné prijať<br />

dohodu na jednom až dvoch dňoch omeškania.<br />

U dlhodobých odberateľov už máme<br />

vybudované také vzájomné vzťahy, že sami<br />

zavolajú, že uhradili faktúry, prípadne informujú<br />

o tom, že budú s platbou meškať.<br />

Ďalšou súčasťou fakturácie je spracovávanie<br />

samofakturácie. Najprv musím<br />

vysvetliť to, že keďže už nemáme vlastných<br />

zamestnancov, všetky práce v ťažbovej<br />

a pestovnej činnosti sa vykonávajú<br />

dodávateľským spôsobom. Jednotlivec,<br />

alebo pracovná skupina v príslušnej lesnej<br />

správe uzavrie dohodu o vykonaní prác,<br />

ktorej súčasťou je medziiným aj dohoda<br />

o vyhotovovaní faktúr u odberateľa, tzv.<br />

samofakturácia. Po ukončení mesiaca lesník<br />

preberacím protokolom prevezme od<br />

jednotlivca, alebo pracovnej skupiny vykonanú<br />

prácu, ktorá bola zadaná dodatkom<br />

k dohode. Je tam uvedené, v ktorých<br />

porastoch, aká práca a za koľko bude<br />

vykonaná. Lesník potom vyhotoví podklad<br />

k fakturácii, ktorý je následne spracovaný<br />

do faktúry v odštepnom závode. Jedným<br />

z dôvodov tejto tzv. samofakturácie je jednotná<br />

forma a včasnosť spracovania, najneskôr<br />

do 7. dňa nasledujúceho mesiaca.<br />

Na záver chcem poukázať na to, že<br />

bez dobrej spolupráce všetkých zúčastnených<br />

by fakturácia nemohla riadne fungovať.<br />

Preto sa chcem všetkým poďakovať.<br />

•<br />

Kontrola plnenia LHP<br />

v Lesnej správe Kamienka<br />

Ing. Štefan Rak, vedúci LS Kamienka, OZ Kamenica n/Cir. (text), Ing. Teodor Derco (foto)<br />

„Lesný hospodársky plán<br />

by sme mali v súčasnosti<br />

chápať ako pracovný nástroj<br />

hospodára lesa na zabezpečenie<br />

trvalo udržateľného<br />

hospodárenia v lesoch.“<br />

Popri svojej najdôležitejšej úlohe, t. j. poskytovať<br />

lesnému hospodárovi údaje a pokyny<br />

pri hospodárení v lese, slúžia lesné hospodárske<br />

plány aj orgánom štátnej správy lesného<br />

hospodárstva na účely kontroly a štátneho<br />

dozoru. V tejto súvislosti v dňoch 11. – 14. 10.<br />

<strong>2010</strong> urobil Vojenský lesný úrad, Oddelenie riadenia<br />

štátnej správy MO SR, kontrolu dodržiavania<br />

predpisov plnenia lesného hospodárskeho<br />

plánu. Kontrolovaný subjekt – VLM SR š.p.,<br />

odštepný závod Kamenica n/Cir., Lesná správa<br />

Kamienka, Lesný celok Kamenica n/Cir. Predsedom<br />

komisie bol Ing. Vladimír Kováč prednosta<br />

VLÚ MO SR a členovia Ing. Teodor Derco,<br />

Ing. Milan Mydlo za VLM SR š.p. Pliešovce<br />

a Ing. Igor Pogran oddelenie HUL. Komisia<br />

skontrolovala plnenie LHP po 10 rokoch na základe<br />

§ 62 zákona č. 326/2005 o lesoch, zákona<br />

č.10/1996 o kontrole, § 39 vyhl. č. 453/2006<br />

o HUL a ochrane lesa. Kontrola bola zameraná<br />

na evidenciu, lesnú ťažbu, zalesňovanie, ochranu<br />

lesných porastov, evidenciu lesných pozemkov<br />

a stavieb.<br />

Lesná správa Kamienka hospodári na výmere<br />

8 485 ha lesnej pôdy, z toho lesný celok<br />

Kamenica má výmeru 3 886 ha. Komisia<br />

intenzívne pracovala v kancelárii aj v teréne,<br />

kde pri vonkajšej pochôdzke prekontrolovala<br />

387,5 ha JPRL, čo predstavuje 9,97 % z celkovej<br />

porastovej plochy lesného celku. Na terénnej<br />

kontrole sa zúčastnili aj generálny riaditeľ Ing.<br />

Ján Jurica a riaditeľ odštepného závodu Ing. Anton<br />

Bodnár.<br />

Na záver komisia konštatovala, že vedenie<br />

lesnej hospodárskej evidencie je v súlade s platnými<br />

predpismi, údaje na dokladoch sú bez<br />

chýb. Bola vyzdvihnutá vysoká úroveň obnovy<br />

lesa so zameraním na prirodzené zmladenie.<br />

Celkové hodnotenie komisie – hospodárske<br />

opatrenia realizované podľa predpisov LHP boli<br />

vykonané vo vysokej kvalite, nedostatky pri<br />

kontrole neboli zistené a neboli udelené žiadne<br />

sankčné postihy.<br />

Po tejto kontrole je zrejmé, že snaha našich<br />

lesníkov prináša svoje ovocie a želajme si,<br />

aby takéto konečné hodnotenia boli aj v budúcnosti.<br />

A teraz poďme do ďalších úloh, ktoré<br />

nám priniesol nový lesný hospodársky plán<br />

resp. Program starostlivosti o les na roky <strong>2010</strong><br />

– 2019.<br />

•<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

9


Poľovníctvo a rybárstvo<br />

„Petrov zdar!“<br />

Podstata pozdravu<br />

Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia výroby GR, Zdroj: Bart D. Ehrman Peter, Pavol a Mária Magdaléna. Ikar 2007, Foto: internet<br />

„Keď sa ľudia stretnú,<br />

zvyčajne sa pozdravia bežným<br />

pozdravom „Dobrý deň“ ,<br />

ale existujú aj pozdravy,<br />

ktorými sa navzájom<br />

zdravia určité profesijné<br />

skupiny a príslušníci rôznych<br />

záujmových združení.“<br />

Pozdravy sú teda rôzne a sú prejavom určitej<br />

príslušnosti k tej ktorej záujmovej skupine.<br />

„Petrov zdar“ - pozdrav, ktorý pre laika znie trochu<br />

zvláštne, sa pokúsime vysvetliť a splniť tak<br />

sľub, ktorý bol daný čitateľom na konci článku<br />

„Rybárstvo vo Vojenských lesoch a majetkoch<br />

SR, š.p.“, ktorý bol uverejnený v našom časopise<br />

„<strong>Vojenské</strong> Lesy č. 2/<strong>2010</strong>“.<br />

Pozdrav, ktorým sa zdravia celé generácie<br />

rybárov, má svoje korene v náboženskej mytológií.<br />

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime tento<br />

pozdrav vysvetliť, samozrejme laicky, lebo vzhľadom<br />

na duchovný odkaz tohto pozdravu nám<br />

neprináleží tieto biblické odkazy vysvetľovať.<br />

Dopredu ospravedlňujeme, ak sú<br />

tieto postrehy neúplné.<br />

Tento pozdrav je úzko spojený<br />

s postavou Šimona Petra,<br />

chudobného rybára, ktorý bol<br />

jedným z dvanástich Ježišových<br />

učeníkov.<br />

Keď Pán Ježiš prišiel na breh<br />

Genezaretského jazera a za ním<br />

sa valil celý zástup ľudí, tak jediná<br />

kazateľňa, na ktorú by bolo vidno<br />

zo všetkých strán a odkiaľ by zároveň bolo dobre<br />

počuť, bola Petrova loď. A keď Ježiš skončil svoje<br />

reči, tak hovorí Petrovi: „Odraz na hlbinu, spusťte<br />

siete a lovte!“ Prečo asi hovorí Ježiš Kristus tieto<br />

slová Šimonovi Petrovi? A čo hovorí Peter na toto<br />

Ježišovo oslovenie? „Majstre, celú noc sme sa namáhali<br />

a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím<br />

siete.“<br />

Šimon Peter bol skúsený rybár. Celú noc<br />

pracovali a nič nechytili. Keď sa im nepodarilo<br />

uloviť niečo v noci, keď je na to priaznivý čas,<br />

ako by sa to mohlo podariť za bieleho dňa! Ale<br />

nakoniec urobil Peter rozhodnutie,<br />

ktorým zásadne zmenil celý<br />

svoj postoj ku každodennej práci,<br />

k svojím skúsenostiam, k svojej<br />

profesionalite a tak dodáva: “Ale<br />

keď to Ty, Pane, hovoríš, tak na<br />

Tvoje slovo spustím siete“.<br />

Áno, tam, kde človek prizná<br />

a vyzná, že je so všetkým na konci,<br />

kde cíti, že sa musí oprieť o Božiu<br />

moc a dobrotu a začne napriek doterajším<br />

zlým skúsenostiam znovu - ale v Božom<br />

mene - tam sa vždy dejú divy.<br />

Zázračný rybolov na Genezaretskom jazere,<br />

to je podľa nášho názoru vlastne „Petrov<br />

zdar!“ Je to teda duchovný odkaz človeku, aby<br />

sa nevzdával a aj napriek neúspechom a prekážkam<br />

pokračoval vo svojej činnosti, lebo keď<br />

uverí v úspešnosť svojho konania, tak sa dielo<br />

podarí. Preto rybári, ktorí sa vyberú na rybolov<br />

dúfajú, že budú úspešní ako Šimon Peter, ak uveria<br />

v úspešný rybolov, a preto v svojom pozdrave<br />

túto vieru vyjadrujú.<br />

•<br />

Doterajší stav lovu zveri<br />

v našich revíroch<br />

Ing. Vladimír Ziman, vedúci oddelenia výroby, GR Pliešovce (text, foto)<br />

„Lovecká sezóna v revíri Rovná<br />

Dolina, Javorie a Zverník<br />

Podjavorie, sa naplno otvorila<br />

16. augusta <strong>2010</strong> - s dátumom,<br />

keď začal lov jelenej zveri.“<br />

Lov jelenej zveri je v týchto revíroch jednak<br />

prostriedok na dosiahnutie cieľa - jej poľovníckeho<br />

obhospodarovania a rovnako je tiež zdrojom<br />

finančných príjmov za poplatkový lov trofejovej<br />

zveri a tiež za zverinu zo všetkej jelenej<br />

zveri. Plán lovu všetkých druhov poľovnej zveri<br />

v týchto revíroch bol zostavený jednak z pozorovania<br />

a sčítania (odhadu) počtu zveri v zimnom<br />

období 2009/<strong>2010</strong> a tiež skorej jari <strong>2010</strong>.<br />

Plnenie plánu lovu zveri pre rok <strong>2010</strong> je k 7. 11.<br />

<strong>2010</strong> - podľa revírov a druhov zveri - nasledovný.<br />

Poľovný revír Rovná Dolina má nasledovnú<br />

štruktúru zveri: jelenia zver 46 %, srnčia zver 33 %,<br />

diviačia zver 35 %. Do konca zákonného obdobia<br />

lovu jednotlivých druhov poľovnej zveri v sezóne<br />

<strong>2010</strong> / 2011 je<br />

predpoklad splnenia<br />

plánu lovu<br />

zveri jelenej a diviačej.<br />

V revíri Javorie<br />

a vo Zverníku<br />

Podjavorie, v súčte<br />

plánov lovu<br />

zveri, je skutočnosť<br />

plnenia plánov<br />

lovu, taktiež<br />

v súčte za obidva objekty k 7. 11. <strong>2010</strong> nasledovná:<br />

jelenia zver 46 %, srnčia zver 72 %, danielia<br />

zver 0 %, muflónia zver 11 %, diviačia zver 27 % .<br />

Vzhľadom na menšiu početnosť, najmä<br />

holej jelenej zveri, v porovnaní s predchádzajúcimi<br />

rokmi, v tomto období roka, bude splnenie<br />

pôvodného plánu lovu jelenej zveri problematické.<br />

Pri ďalších druhoch poľovnej zveri<br />

je predpoklad splnenia plánu lovu, pri znížení<br />

poplatkového lovu trofejovej zveri nižších vekových<br />

tried a odlovu tejto zveri a holej zveri, lesným<br />

personálom, s cieľom získania finančných<br />

prostriedkov za zverinu a tiež dodržania zásad<br />

poľovníckeho obhospodarovania zveri.<br />

Úspešný v tomto poľovnom revíri (Javorie),<br />

bol poplatkový lov jeleňov vyšších vekových<br />

tried, na čiastočný výsledok ktorého Vám predkladáme<br />

nasledujúci pohľad.<br />

•<br />

10 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


Poľovníctvo a rybárstvo<br />

Kapitálny jeleň (225,50 C.I.C.)<br />

z Lesnej správy Ľubica<br />

Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS Ľubica, OZ Kežmarok<br />

„Oblasť Levočského pohoria,<br />

ktorá je z prevažnej miery<br />

obhospodarovaná Vojenskými<br />

lesmi a majetkami SR - š.p.<br />

Odštepný závod Kežmarok,<br />

patrí z hľadiska chovu jelenej<br />

zveri medzi najvýznamnejšie<br />

lokality na Slovensku, o čom<br />

svedčia aj úlovky jeleňov<br />

nad 230 bodov C.I.C. /prehľad<br />

najsilnejších trofejí bol<br />

uverejnený v tomto časopise<br />

I-III.<strong>2010</strong> v článku Júliusa<br />

Manicu/. Levočské pohorie<br />

je uznané ako samostatná<br />

jelenia chovateľská oblasť<br />

s označením J XVIII.“<br />

Poľovníctvu a obzvlášť chovu jelenej<br />

zveri sa v LS Ľubica venuje významná pozornosť.<br />

V letnom období je to výroba balíkov<br />

sena, oprava a budovanie poľovníckych<br />

zariadení. V rámci poľnohospodárstva, ktoré<br />

je súčasťou našej LS, je to starostlivosť<br />

o trvalé trávne porasty, na ktorých je v druhej<br />

polovici leta a v neskorej jeseni vysoko<br />

kvalitná otava. V zimnom období je to pravidelné<br />

prikrmovanie až do skorých jarných<br />

mesiacov. Dostatok soli v soliskách je samozrejmosťou.<br />

Po chudobnejších deväťdesiatych rokoch<br />

sa prvé výsledky začali ukazovať<br />

v roku 2006 (199,36 C.I.C), potom v rokoch<br />

2008 (203,53 C.I.C.), 2009 (208,86 a 209,10<br />

C.I.C.) a v roku <strong>2010</strong> (200,23 a 225,50 C.I.C.).<br />

Najsilnejší jeleň bol ulovený 30. 9. <strong>2010</strong><br />

v oblasti Ruskinoviec a za pozornosť stojí,<br />

že váha jeleňa bola vo výkupe len 143<br />

kg. Na bodovaní tejto významnej trofeje<br />

sa zúčastnilo celé osadenstvo lesnej správy<br />

a dvaja členovia Ústrednej hodnotiteľskej<br />

komisie SPZ. Svojou hodnotou sa radí<br />

na piate miesto v historickej tabuľke najsilnejších<br />

trofejí Levočského pohoria.<br />

Kolegovia z Vojenských lesov a statkov<br />

ČR, Divízie Lipník nad Bečvou definovali<br />

podmienky kvalitného chovu, a to nasledovne<br />

:<br />

- Dostatočne veľký revír<br />

- Optimálna početnosť a veková štruktúra<br />

zveri<br />

- Kvalitný genetický základ<br />

- Kvalitná výživa a dostupnosť počas celého<br />

roka<br />

- Kvalifikovaný personál<br />

- Solventná klientela<br />

Všetky tieto podmienky v odštepnom<br />

závode Kežmarok spĺňame a dúfajme, že<br />

priaznivá situácia pre chov jelenej zveri pretrvá<br />

aj do budúcna a že podobné trofeje sa<br />

budú vyskytovať častejšie.<br />

•<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

11


Poľovníctvo a rybárstvo<br />

Predbežná bilancia<br />

poľovníckej sezóny na OZ Kamenica nad cirochou<br />

Ing. Marek Hojdan, referent, OZ Kamenica nad Cirochou, (text, foto)<br />

Najsilnejšie trofeje ulovené vo VLM Kamenica<br />

n/Cir. počas poľovníckej sezóny.<br />

„V súčasnom období je<br />

v plnom prúde poľovnícka<br />

sezóna a nejeden poľovný<br />

hospodár si kladie otázku,<br />

ako to dopadne. Či sa podarí<br />

naplniť stanovený plán lovu<br />

zveri, alebo sa aspoň priblížiť<br />

k tomuto plánovanému lovu.“<br />

Jelenia ruja predstavuje v horských a podhorských<br />

revíroch Slovenska hlavnú poľovnícku sezónu,<br />

keď sa v priebehu 2 – 3 týždňov rozhodne<br />

o výsledku celoročnej práce v starostlivosti o zver<br />

a poľovné revíry.<br />

Poplatkový lov trofejovej zveri je v našom<br />

poľovnom revíri rozhodujúcou tržbonosnou položkou<br />

a jelenia zver spolu s diviačou zverou sú<br />

najvýznamnejšími druhmi zveri z hľadiska tržieb<br />

v poľovníctve. Preto sa príprave na jeleniu ruju a jej<br />

organizačnému zabezpečeniu venuje náležitá pozornosť.<br />

Teda aká bola jelenia ruja <strong>2010</strong> pod Vihorlatom?<br />

Tohtoročnú jeleniu ruju môžeme charakterizovať<br />

jednou vetou, takto: začala sa pomerne skoro,<br />

pomaly sa rozbiehala a skončila sa veľmi rýchlo.<br />

Jej priebeh ovplyvňuje viacero faktorov, a jedným<br />

z nich je aj počasie. A práve to nebolo tohto roku<br />

najpriaznivejšie. V poslednom septembrovom<br />

týždni, keď mala jelenia ruja vrcholiť, bolo teplo,<br />

k tomu ešte prišiel aj dážď, v dôsledku čoho jelene<br />

takmer úplne prestali ručať. Zo skúseností z uplynulých<br />

rokov sa snažíme poľovných hostí usmerniť<br />

na lov jeleňov v prvej polovici ruje. Teda v termínoch<br />

po 18. septembri. Práve v tomto čase je<br />

aj vyššia úspešnosť a aj vyššia šanca uloviť staršie,<br />

trofejovo kvalitné jelene. Tí, ktorí si plánovali lov jeleňov<br />

na posledný septembrový týždeň a neskôr,<br />

mali poväčšine smolu. Možno im dá Diana druhú<br />

šancu a budú mať väčšie šťastie uloviť nejakého<br />

krásavca na snehu.<br />

Ku 6. októbru <strong>2010</strong> sa zatiaľ spolu ulovilo 6<br />

jeleňov III. a IV. vekovej triedy, z ktorých dosiahli<br />

dva striebornú a dva bronzovú medailovú bodovú<br />

hodnotu a 1 jeleň I. vekovej triedy. S odstrelom<br />

jelenej zveri pokračujeme naďalej a veríme, že stanovený<br />

plán lovu sa nám podarí naplniť. V plnení<br />

plánu lovu diviačej zveri sa zatiaľ ulovilo 42 kusov,<br />

z toho 4 dospelé diviaky – kance, z ktorých dva<br />

dosiahli bodovú hodnotu bronzovej medaily.<br />

Na okraj spomenieme, že v septembri sa<br />

skončilo aj obdobie lovu srncov a z plánovaného<br />

lovu 26 kusov sa ulovilo 18 srncov. Jeden z nich dosiahol<br />

bodovú hodnotu bronzovej medaily. •<br />

Poľovná sezóna na Záhorí<br />

Ing. Juraj Laco, vedúci oddelenia výroby, OZ Malacky<br />

„Ako každý rok začiatkom<br />

jesene začala v žilách<br />

poľovníkov prúdiť krv<br />

o niečo intenzívnejšie<br />

ako zvyčajne...“<br />

Naplno sa začala poľovná<br />

sezóna a s veľkými očakávaním<br />

ako sa to bude všetko vyvíjať,<br />

netrpezlivo čakáme na<br />

prvé zaručanie jeleňa . Ale realita<br />

býva zavše iná. Tak tomu bolo<br />

aj tento rok. Počasie skôr prialo hubárom<br />

ako poľovníkom a to sa prejavilo aj na priebehu<br />

jelenej ruje. Poľovník na posliedke pri<br />

vábení jeleňov častejšie privábil zvedavého<br />

hubára a všetka tá námaha a nadšenie sa<br />

Plnenie odstrelu k 8.11.<strong>2010</strong> na OZ Malacky ( ks )<br />

Druh zveri Jelenia Danielia Srnčia Muflónia Diviačia<br />

plán 268 197 218 462 318<br />

odstrel 88 46 78 76 54<br />

zmenilo na hnev a bezradnosť. To sa prejavilo<br />

aj na úspešnosti alebo skôr neúspešnosti<br />

lovu, keď nebol ulovený žiaden medailový<br />

jeleň. A tak všetci dúfame, že oveľa úspešnejší<br />

budeme pri muflónoch a danieloch<br />

a Diana sa na nás usmeje a dopraje<br />

nám veľa krásnych poľovníckych<br />

zážitkov, o ktoré sa radi podelíme<br />

aj s čitateľmi.<br />

S pozdravom ,,Lovu zdar!“<br />

prajem všetkým poľovníkom pevnú<br />

ruku a presnú mušku. •<br />

12 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


aktuality<br />

Dokumentárny film<br />

Štátne <strong>lesy</strong> TANAP Tatranská Lomnica<br />

v spolupráci s Vojenskými lesmi a majetkami<br />

SR - štátny podnik vyrobili dokumentárny<br />

film s názvom „Keď odchádza tatranský<br />

prales“. Film sa v 22 minútach zaoberá predovšetkým<br />

dôvodmi prečo les, a to nie len tatranský<br />

dnes vyzerá tak ako vyzerá. Režisérom<br />

filmu je Pavol Kráľ – ekológ ochranného obvodu<br />

Štrbské Pleso. Na jeho výrobe spolupracovalo<br />

viacero odborníkov z radov vedcov<br />

i lesníkov. Po prvý krát bol prezentovaný dňa<br />

19. novembra <strong>2010</strong> v Múzeu TANAPu v Tatranskej<br />

Lomnici na konferencii, ktorú usporiadali<br />

ŠL TANAPu pri príležitosti 6. výročia<br />

vetrovej kalamity zo dňa 19. novembra 2004.<br />

Toto načasovanie v sebe nieslo veľkú symboliku<br />

pretože táto kalamita výrazným spôsobom<br />

zasiahla do života lesov Tatranského<br />

národného parku a následne aj do života<br />

smrečín na celom území Slovenska. Druhá<br />

veľká prezentácia tento dokumentárneho filmu<br />

sa uskutočnila 24. novembra tohto roku,<br />

kedy prebehla tlačová konferencia o filme<br />

a problematike, ktorou sa zaoberá.<br />

Film je natočený amatérskym režisérom<br />

avšak spôsob spracovania a posolstvo, ktoré<br />

v sebe nesie by malo byť mementom pre súčasné<br />

ale aj budúce generácie.<br />

Elektronické aukcie –<br />

zvýšenie transparentnosti<br />

verejného obstarávania<br />

Uznesenie Vlády SR č. 653 z 24. septembra<br />

<strong>2010</strong> k zvýšeniu transparentnosti verejného<br />

obstarávania, ukladá povinnosť používať<br />

elektronickú aukciu pri zadávaní zákazky<br />

na dodanie a predaj tovaru okrem súťažného<br />

dialógu, rokovacieho konania bez zverejnenia<br />

a súťaže návrhov, aj pri zadávaní zákazky<br />

na poskytnutie služieb a uskutočnenie stavebných<br />

prác, ak možno presne určiť technické<br />

požiadavky týkajúce sa predmetu zákazky.<br />

Rovnako aj pri zadávaní zákazky v rámci dynamického<br />

nákupného systému a pri opätovnom<br />

otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi<br />

rámcovej dohody. Elektronické aukcie<br />

sú teda jedným zo spôsobov vyhodnocovania<br />

ponúk verejného obstarávania a súvisia zo zákonom,<br />

ktorý o verejnom obstarávaní pojednáva<br />

( § 43 zákona č. 25/2006 Z. z.).<br />

Táto povinnosť sa týka všetkých rozpočtových<br />

organizácií, príspevkových organizácií,<br />

obchodných spoločností so 100 % účasťou<br />

štátu a štátnych podnikov s účinnosťou od<br />

1. januára 2011.<br />

Medzinárodný rok lesov 2011<br />

Súčasný rok nesie tému Medzinárodný<br />

rok biodiverzity. Rok 2011 bol na valnom<br />

zhromaždením OSN rezolúciou č. 61/196<br />

z 20. novembra 2006, vyhlásený za Medzinárodný<br />

rok lesov 2011 a hlavným sloganom<br />

„Forest for people“ – čiže „Les pre ľudí“. Toto<br />

vyhlásenie je signálom pre všetky lesnícke<br />

inštitúcie sveta k vzájomnej spolupráci s vládami<br />

jednotlivých krajín, medzinárodnými<br />

organizáciami a verejnosťou, aby tak podporovali<br />

globálne aktivity pre obhospodarovanie<br />

lesov trvalo udržateľným spôsobom,<br />

ochranu a rozvoj všetkých typov lesov ako aj<br />

stromov rastúcich mimo lesa.<br />

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja<br />

vidieka SR poverilo Národné lesnícke<br />

centrum Zvolen koordinovať spoločnú prípravu<br />

a realizáciu aktivít lesníckych inštitúcií<br />

k Medzinárodnému roku lesov 2011. Z toho<br />

dôvodu Národné lesnícke centrum iniciovalo<br />

dňa 12. novembra <strong>2010</strong> pracovné stretnutie,<br />

ktoré slávnostne otvoril generálny riaditeľ<br />

NLC Zvolen Bc. Ing. Igor Morong. Boli<br />

prerokované mnohé otázky súvisiace s prípravou<br />

Medzinárodného roka lesov. Zástupcovia<br />

významných lesníckych organizácií sa<br />

dohodli na podpore tejto iniciatívy ako jedinečnej<br />

príležitosti propagovať lesníctvo a na<br />

vzájomnej spolupráci.<br />

Medzinárodný rok lesov 2011 bude oficiálne<br />

otvorený v dňoch 2. a 3. februára 2011<br />

v samotnom sídle OSN v New Yorku, počas<br />

9. zasadnutia Fóra OSN o lesoch.<br />

Ocenenie za našu<br />

redakčnú činnosť<br />

Za našu redakčnú činnosť nám na<br />

dňoch sv. Huberta bola riaditeľom Múzea<br />

vo Svätom Antone, Ing. Mariánom Čížom<br />

udelená medaila. Toto ocenenie nás veľmi<br />

teší a aj touto cestou ďakujem.<br />

Zasadnutie členov<br />

monitorovacieho výboru<br />

(lesnícke organizácie)<br />

a skupiny expertov<br />

V dňoch 15. a 16. 11. <strong>2010</strong> sa vo Zvolene<br />

uskutočnilo pracovné stretnutie k „Programu<br />

rozvoja vidieka SR 2007 – 2013“, kde boli<br />

zhodnotené a prezentované výsledky čerpania<br />

finančných prostriedkov v rámci PRV SR<br />

2007 – 2013 vo vzťahu k lesnému hospodárstvu<br />

(I. výzva).<br />

Zároveň bola otvorená diskusia k príprave<br />

novej výzvy v rámci Opatrenia 1. 4 Zvýšenie<br />

hospodárskej hodnoty lesov, ktorá bude<br />

pravdepodobne vyhlásená na budúcu jeseň.<br />

K programovaciemu obdobiu 2014 – 2020<br />

vo vzťahu k LH, jednotliví zástupcovia lesníckych<br />

organizácií predniesli svoje návrhy<br />

a prioritné ciele budúceho programovacieho<br />

obdobia. Tie sa prevažne zhodovali: pokračovanie<br />

v ozdravných opatreniach, podpora<br />

stavieb lesnej dopravnej siete, protipožiarne<br />

opatrenia a obstaranie technických a dopravných<br />

prostriedkov využívaných v LH.<br />

Je potrebné poznamenať, že toto stretnutie<br />

organizované MPaRV SR a NLC Zvolen<br />

bolo iniciačné a bude nasledovať ešte rad<br />

stretnutí, kde budú prejednávané a postupne<br />

prijímané úlohy pre nové programovacie obdobie.<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

13


od spoloČných koReňov<br />

seRiál<br />

PRedstaVUJeMe<br />

diVíZiU kaRlOVy VaRy<br />

Ing. Terézia Filipová, technik Správy lesov Pliešovce, zdroj: informačné materiály VLS ČR, š. p<br />

Přestože vznik prvních vojenských prostorů<br />

na území naší republiky se datuje kolem roku<br />

1905, vojenský výcvikový prostor Hradiště (komplex<br />

Doupovských hor), na němž byly zřízeny<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a statky Velichov, byl založen v roce<br />

1953.<br />

Do roku 1956 působila na území dvě hospodářská<br />

ředitelství VLS ČR, s. p., a to ředitelství<br />

„Vojenských lesů Vintířov“ v oboru zemědělském<br />

a ředitelství „Vojenských lesů Velichov“ v oboru<br />

lesníckém. V roce 1956 došlo ke sloučení obou<br />

a vzniklo ředitelství se sídlem ve Velichově s jednotnou<br />

působností. V roce 2004 se sídlo vojenských<br />

lesů a statků přemístilo do Karlových<br />

Varů. Dnešní divize Karlovy Vary působí přibližně<br />

v hranicích území, ktoré bylo vymezeno již v roce<br />

1956.<br />

Komplex Doupovských hor, kde divize Karlovy<br />

Vary hospodaří, je třetihorního původu,<br />

hlavním geologickým podkladem je čedič. Plochý<br />

sopečný příkrov s hlubokými stržemi po obvodu<br />

je jedním z nejvýznamnějších území České<br />

republiky, a to z hlediska výskytu vzácných živočichů,<br />

rostlin a v neposlední řadě i celých území,<br />

tzv. stanovíšť.<br />

Divize Karlovy Vary hospodaří na území vojenského<br />

újezdu Hradiště o celkové výměře 33<br />

161 ha. Veřejnosti je známý spíše jako Doupov. Je<br />

největším celistvým výcvikovým prostorem Armády<br />

ČR. Újezd se nachází v nejzápadnější části<br />

České republiky – na území Karlovarského kraje.<br />

Karlovarská divize má v právu hospodaření:<br />

14 610 ha lesa, 1 810 ha zemědělské půdy, 26 ha<br />

vodních ploch a 33 161 ha pro výkon práva myslivosti.<br />

Spravuje také bytový fond na celém území<br />

vojenského újezdu Hradiště. Současná organizační<br />

struktura divize Karlovy Vary: ředitelství<br />

divize Karlovy Vary, lesní správa Dolní Lomnice,<br />

lesní správa Klášterec nad Ohří, lesní správa Valeč,<br />

správa služeb Bochov. Honitba Hradiště se<br />

rozkláda v oblasti Doupovských hor v nadmořské<br />

výšce od 350 m n. m. u řeky Ohře až do 930<br />

m n. m. vrcholu Hradiště. Celková výměra honitby<br />

činí 35 446 ha a rozkladá se z velké části za<br />

hranicemi VVP Hradiště. Z celkové výměry tvoří<br />

lesní půda 14 055 ha. Úživnost honitby je díky<br />

bohatému bylinnému i křovinnému patru velmi<br />

dobrá pro jelení, dančí, mufloní a srnčí zvěř. Černá<br />

zvěr nemá v období mezi semennými roky v centrální<br />

části honitby dostatek energeticky hodnotné<br />

potravy. V honitbě se nacházejí území zařazená<br />

do Soustavy NATURA 2000.<br />

lesní správa Valeč<br />

Lesní správa Valeč leží na jihovýchodě <strong>Vojenské</strong>ho<br />

újezdu Hradiště. Újezd je tvořen Doupovskými<br />

horami s nejvyšším vrcholem horou<br />

Hradiště (934 m nad mořem), vzniklými v třetihorách<br />

vulkanickou činností, jako mohutná sopka.<br />

Rozloha vojenského prostoru je 33 161 ha.<br />

Lesní správa je jednou ze tří lesnických organizačních<br />

jednotek divize Karlovy Vary, výměra<br />

lesních porostů správy je 5 112,12 ha a rozkládá<br />

se v nadmořských výškách od 400 do 900 m nad<br />

mořem.<br />

→<br />

14 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


od spoločných koreňov<br />

Na východě území leží část LS v Žateckém<br />

srážkovém stínu se zastoupením převážně listnatých<br />

(DB, JS, BK) porostů. Směrem ke středu<br />

Doupova a s rostoucí nadmořskou výškou přechází<br />

zastoupení dřevin ve prospěch jehličnatých<br />

(SM) porostů. Vlivem po několik desetiletí působících<br />

větrných kalamit a schnutí porostů z důvodu<br />

emisí, ale i prostého sucha je zastoupení<br />

věkových tříd velmi netypické. Lesnickou mapu<br />

lesní správy zcela jednoznačně ovládá žlutá barva,<br />

což hovoří hodně o problémech, se kterými se<br />

lesní správa potýká. Na živných a svěžích stanovištích<br />

Doupovských hor jde pak zejména o boj<br />

s urputnou buření každoročně na rozloze bezmála<br />

800 ha.<br />

Roční těžba lesní správy se pohybuje okolo<br />

20 000 m³ převážně jehličnatého dřeva a je tvořena<br />

v průměru z 95 % těžbou nahodilou. Umělá<br />

obnova lesa je též vlivem pokračujícího rozpadání<br />

smrkových porostů v řádech třímístného<br />

čísla (rekordní v roce 2005 byla necelých 160 ha).<br />

V souvislosti s nepříznivým vývojem stavu kultur<br />

byl v témž roce zpracován rozsáhlý elaborát<br />

o stavu kultur a bylo požádáno u 268 porostů<br />

o prodloužení lhůty zajištěnosti. Po zhodnocení,<br />

systematickém přístupu a potřebné investici<br />

státního podniku se nyní daří kultury zajišťovat<br />

v kratších termínech i když pomocníci se jménem<br />

Kyril nebo Emma stále čísla srážejí ve prospěch<br />

prvního věkového stupně.<br />

Samotné sídlo lesní správy se nachází v malebném<br />

barokním městečku Valeč v Čechách.<br />

V současné době probíhá potřebná rekonstrukce<br />

vlastní budovy LS. Okolí kdysi velmi bohatého<br />

města včetně lesů obhospodařovaných LS nese<br />

stále nádech významnosti a je protkáno alejemi<br />

a drobnými stavbami z doby baroka. V roce 2006<br />

byla velká část lesa na území LS Valeč zpřístupněna<br />

veřejnosti (cca 25 %) a jsou na něm budována<br />

turistická zařízení. Za zmínku stojí též, že téměř<br />

celá LS je součástí ptačí oblasti (hnízdí zde téměř<br />

150 ptačích druhů) a také je součástí evropského<br />

systému ochrany přírody Natura 2000. Na jejím<br />

území se nachází významné naleziště minerálu<br />

„hyalit“ chráněné režimem přírodní památky.<br />

Zatímco lesník který se povětšinu roku prodírá<br />

dvoumetrovými kopřivami prorostlými svízelem<br />

musí mít nervy z ocele, z pohledu myslivce<br />

je obraz na lesní správy Valeč více vzrušující. Vysoká<br />

úživnost honidby a dostatek klidu mají za<br />

následek pestrou druhovou skladbu zvěře. Velkou<br />

devizou je i poměrně rozsáhlá plocha střelnic<br />

a jiných nelesních pozemků (přes 6000 ha), kde<br />

zvěř v klidu přežívá bez toho, aby působila škody<br />

na lesních porostech.<br />

Osudem nešetřená a přírodními poměry<br />

drsná lokalita Doupovských hor je zároveň útočiště<br />

opravdových milovníků přírody, jimiž lesníci<br />

LS Valeč rozhodně jsou.<br />

•<br />

Koncert poľovníckej<br />

hudby v Kežmarku<br />

Ing. Boris Juraško, vedúci LS Podolínec, OZ Kežmarok (text), Ing. Jozef Joppa (foto)<br />

Súbor trubačov - divízia Lipník nad Bečvou<br />

„<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR - š.p.,<br />

OZ Kežmarok a mesto Kežmarok<br />

v rámci tzv. kultúrnej jesene,<br />

zorganizovali veľmi peknú<br />

a zaujímavú akciu. Dňa 16.<br />

októbra <strong>2010</strong> v podvečerných<br />

hodinách bol v Mestskom<br />

kultúrnom stredisku Kežmarok<br />

koncert Českej a Slovenskej<br />

poľovníckej hudby, pod<br />

záštitou generálneho riaditeľa<br />

VLM SR Ing. Jána Juricu.“<br />

V programe sa predstavili dva súbory. Za<br />

Českú republiku Súbor trubačov VLS ČR, s.p.<br />

Divízia Lipník nad Bečvou, pod vedením Ing.<br />

Jána Jeniša a za Slovenskú republiku Novum<br />

Castrum kvintet pri SOŠL Liptovský Hrádok,<br />

pod vedením Ing. Edmunda Hatiara. Úvodné<br />

slovo a privítanie patrilo nášmu generálnemu<br />

riaditeľovi. Potom sa už sálou kultúrneho<br />

strediska ozývali ľubozvučné tóny lesníc dvanásťčlenného<br />

kolektívu našich českých susedov.<br />

Mali sme možnosť vypočuť si starú českú<br />

a neskôr aj súčasnú loveckú hudbu, ktorá zaznieva<br />

pri spoločných poľovačkách a slávnostných<br />

príležitostiach v Čechách a na Morave.<br />

Ďalším programom nás sprevádzal šesťčlenný<br />

súbor z Liptovského Hrádku, ktorý interpretoval<br />

našu poľovnícku hudbu a na záver nám<br />

obidva kolektívy predviedli spoločne nacvičené<br />

skladby.<br />

Z histórie vieme, že už v staršej dobe kamennej<br />

používali naši predkovia na poľovačkách<br />

primitívne hudobné nástroje. Zdokonaľovaním<br />

sa vyvinuli na súčasné. Najviac<br />

využívame lesnice a pri otváraní veľkých poľovačiek<br />

sú používané lesné rohy. V roku 1970<br />

pri príležitosti osláv 50. výročia vzniku prvej<br />

poľovníckej organizácie na Slovensku, vznikli<br />

„Slovenské poľovnícke signály“, ktoré majú<br />

kultúrny význam a vychádzajú z potrieb pri<br />

spoločenských podujatiach a poľovačkách.<br />

Poľovnícke povely a signály sú dôležitou pomôckou<br />

pri udržaní poriadku a správneho vedenia<br />

poľovačky. Podľa pokynov poľovného<br />

hospodára, jeden alebo viacerí lesničiari hrajú<br />

na lesniciach potrebné signály, aby sa poľovníci<br />

v teréne správne orientovali a dodržiavali<br />

poriadok a bezpečnosť na poľovačke. Týchto<br />

signálov je jedenásť, od signálu „Uvítanie“ až<br />

po signál „Rozlúčka“ a poľovníkov sprevádzajú<br />

celou spoločnou poľovačkou. Ich autormi sú<br />

Dr. Pavol Poruban – text a Tibor Andrašovan<br />

– hudba.<br />

Oba kolektívy vyvinuli maximálne úsilie,<br />

aby nás previedli minulosťou a súčasnosťou<br />

poľovníckej hudby. Všetci zúčastnení sa zhodli,<br />

že koncert mal vysokú úroveň, a na podobnom<br />

podujatí sa radi zúčastnia aj v budúcnosti.<br />

Mňa osobne najviac očarili „Slovenské poľovnícke<br />

signály“ a to svojou dynamikou a melodikou,<br />

ale to už je vec názoru.<br />

•<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

15


histÓRia<br />

úsPešný 20. ROčník<br />

dní sV. HUBeRta<br />

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text, foto)<br />

„dvadsiaty - jubilejný RoČník<br />

celoslovenských poľovníckych<br />

slávností vo sv. antone mal<br />

opRoti ostatným RoČníkom<br />

RozšíRený pRogRam. dni sv.<br />

hubeRta boli súČasne oslavami<br />

90. výRoČia oRganizovaného<br />

poľovníctva na slovensku.“<br />

Už v piatok 3. septembra bol v priestoroch<br />

barokovej sýpky odborný seminár „20<br />

rokov Dní Sv. Huberta“ a bola tu slávnostne<br />

otvorená „Sieň úcty a slávy poľovníctva na<br />

Červonij, generálny sekretár Medzinárodnej<br />

rady pre poľovníctvo a ochranu zveri C.I.C.<br />

p. Tamás Margescu, zástupca FACE (Federácie<br />

európskych poľovníckych asociáciíi pri<br />

EÚ) p. Angus Midleton, delegácie poľovníckych<br />

organizácií zo Srbska, Rumunska, Maďarska,<br />

Poľska, Českej republiky, Rakúska,<br />

Ukrajiny ... a ďalší.<br />

Sobotňajší program sa začal pásmom<br />

o úspechoch slovenského poľovníctva za 90<br />

rokov. Dr. Jan Červíček (v zastúpení herec<br />

Vlado Rohoň zo Zvolena) porovnával začiatky<br />

spred 90 rokov so súčasným stavom<br />

Jäger) v podaní maestra Otokara Kleina.<br />

Okrem osvedčených bodov programu, ktoré<br />

majú návštevníci možnosť vidieť každý<br />

rok, patrili medzi novinky - výstava „Unikátne<br />

svetové a slovenské trofeje“, výstava<br />

atraktívnych trofejí (penisové kostičky,...<br />

ap.), vystúpenie lesných rohov Maďarskej<br />

poľovníckej komory a česko – slovenská fotografická<br />

súťaž „Zlatý jelen Slávy Štochla“.<br />

Za úspešný môžeme označiť dobrovoľný<br />

odber krvi „Hubertovská kvapka“. Z 37 zaevidovaných<br />

darovalo krv 27 dobrých ľudí -<br />

vrátane ministra pôdohospodárstva SR Ing.<br />

Slovensku“. Ako prvé významné osobnosti<br />

bol do siene uvedený zakladateľ Loveckého<br />

ochranného spolku pre Slovensko arm. gen.<br />

Dr. Jan Červíček a nestor slovenskej poľovníckej<br />

kynológie Koloman Slimák. Súčasťou<br />

seminára bola exkurzia v Banskej Štiavnici.<br />

V tento deň sa zároveň konalo významné<br />

stretnutie predstaviteľov poľovníckych múzeí<br />

strednej Európy, ktorí prijali i deklaráciu<br />

o spolupráci.<br />

Na oslavách sme mohli privítať mnoho<br />

významných hostí. Navštívili nás: minister<br />

pôdohospodárstva, životného prostredia<br />

a regionálneho rozvoja SR p. Zsolt Simon,<br />

námestník ministra lesov Ukrajiny p. Viktor<br />

v našich revíroch. Prezident Slovenského<br />

poľovníckeho zväzu a Slovenskej poľovníckej<br />

komory Ing. Tibor Lebocký, lesničiari,<br />

sokoliari, vábiči, poľovnícki kynológovia, redaktori<br />

z TV magazínu Halali a mnohí ďalší,<br />

predstavili všetky oblasti poľovníctva. Súčasťou<br />

programu bolo slávnostné uvedenie<br />

hymny a zástavy Slovenskej poľovníckej komory<br />

i Klubu slovenských poľovníčok. Oslavy<br />

výročia organizovaného poľovníctva pokračovali<br />

večer slávnostným koncertom<br />

v kaplnke a recepciou vo výstavnej sále. Záverečnou<br />

piesňou koncertu bola nová hymna<br />

Slovenskej poľovníckej komory (hudbu<br />

zložil Víťazoslav Kubička, text František<br />

Zsolta Simona a výkonného riaditeľa ústredia<br />

SPZ Dr. Imricha Šubu. Ako každý rok<br />

bola zlatým klincom osláv svätohubertovská<br />

omša so sprievodom s uloveným jeleňom<br />

a obetnými darmi.<br />

I napriek nepriaznivému počasiu v sobotu<br />

popoludní, navštívilo oslavy takmer 8<br />

tisíc návštevníkov. Poďakovanie patrí hlavným<br />

organizátorom, no i desiatkam ďalších<br />

ustanovizní a stovkám dobrých ľudí, ktorí<br />

prispeli k neopakovateľnej atmosfére. Rád<br />

využívam možnosť a v mene múzea ďakujem<br />

za spoluorganizovanie osláv Vojenským<br />

lesom a majetkom SR.<br />

•<br />

16 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


história<br />

Vzácna<br />

návšteva<br />

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text, foto)<br />

„Dňa 28. októbra <strong>2010</strong> navštívili<br />

svätoantonský kaštieľ Jeho<br />

excelencia Ivan Gašparovič,<br />

prezident SR s prvou dámou<br />

Silviou Gašparovičovou, Jeho<br />

veličenstvo nórsky kráľ<br />

Harald V. a Jej veličenstvo<br />

nórska kráľovná Sonja.“<br />

V kaštieli si prezreli časť umelecko –<br />

historickej expozície a poľovnícku expozíciu.<br />

Na slávnostný obed, ktorý bol podaný<br />

v reprezentačnej Coburgovej jedálni, pozval<br />

vzácnych hostí primátor Banskej Štiavnice<br />

Mgr. Pavol Balžanka. Naše múzeum sa nachádza<br />

v jadrovom území lokality UNESCO<br />

„Banská Štiavnica a okolie“ (zápis na Listine<br />

svetového kultúrneho a prírodého dedičstva)<br />

a s mestom má výbornú spoluprácu.<br />

V múzeu si vážime, že sme mohli privítať<br />

významných hostí. Náš kaštieľ veľmi dobre<br />

pozná i prezident<br />

Ivan Gašparovič.<br />

Nórsky<br />

kráľovský<br />

pár mohol v poľovníckej<br />

expozícii<br />

prostredníctvom<br />

DVD<br />

uvidieť i celoslovenské<br />

poľovnícke slávnosti Dni Sv. Huberta,<br />

ktoré náš pán prezident pravidelne<br />

navštevuje. So záujmom sledovali, napr.<br />

ako sa pán prezident zúčastnil na vytvorení<br />

Guinessovho rekordu v počte vábičov<br />

v poľovníckom oblečení, krorí naraz vábili<br />

na oslavách v roku 2004 (vrátane pána<br />

prezidenta ich bolo 68). J.V. Kráľ Harald V.<br />

je poľovníkom a v expozícii ho zaujali trofeje<br />

hlavne jeleňov, abnormality i u srnčieho<br />

parožia, unikátne vzorkovnice nábojov od<br />

firmy George Roth i rybárska a kynologická<br />

expozícia. J.V. kráľovnú Sonju zaujali diorámy<br />

so zoopreparátmi poľovnej zveri i ukážky<br />

sokoliarov, najmä dievčat zo ZŠ Štiavnické<br />

Bane, kde je sokoliarstvo zahrnuté<br />

do učebnej osnovy. V poslednej miestnosti<br />

s diorámou s jeleňou zverou, predstavil kráľovskému<br />

páru ukážku vábenia i dvojnásobný<br />

majster Európy p. Vladimír Kaděrka. Sme<br />

radi, že sme prehliadkou svätoantonského<br />

kaštieľa mohli prispieť k úspepešnej prezentácii<br />

Slovenska v rámci vzácnej návštevy<br />

z Nórskeho kráľovstva.<br />

•<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky Slovenskej<br />

republiky, štátny podnik Pliešovce<br />

(od lesnej správy cez podnik až po generálne riaditeľstvo VLM SR) - 3. časť<br />

Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR<br />

Roky 1970 – 1980<br />

postupný rozvoj podniku<br />

V predošlom čísle sme sa oboznámili<br />

s rôznymi organizačnými zmenami,<br />

vznikom novej správy, a to Asanačnej<br />

a Rekultivačnej správy. Novozaložená<br />

Asanačná správa VLM SR, š.p. Pliešovce<br />

mala za úlohu vykonávať všetky rekultivačné<br />

a asanačné práce v celom VVP<br />

Lešť. Správa mala najprv sídlo na Slávii<br />

a neskôr na Vidovom Vrchu, prvým vedúcim<br />

bol Pavel Valent a od roku 1967<br />

Silvester Polách. Rekultivačné práce pokračovali<br />

intenzívne až do roku 1968.<br />

Po príchode spojeneckých vojsk Sovietskej<br />

armády boli rekultivačné práce na<br />

území VVP Lešť zastavené z dôvodu<br />

intenzifikácie vojenskej činnosti a bolo nutné<br />

uvažovať o ďalšom zameraní tejto správy<br />

v budúcom období. Preto bolo v roku 1970<br />

pri tejto správe vytvorené Sadovnícke stredisko,<br />

ktoré malo pôsobiť na zlepšovanie<br />

pracovného a životného prostredia jednotlivých<br />

pracovísk VLM SR. Neskôr zlúčením<br />

Správy rekultivácií a Sadovníckeho strediska<br />

vlastne vznikla nová organizačná jednotka<br />

v rámci podniku, a to Správa sadových a asanačných<br />

úprav Pliešovce so sídlom na Malej<br />

Zábave, ktorej prvým správcom bol Ján Pohánka<br />

a po ňom od roku 1971 Ing. Ivan Tomaško,<br />

CSc., ktorý tam pôsobil do roku 1976,<br />

kedy odišiel na podnik, kde vykonával funkciu<br />

vedúceho projekčnej kancelárie. Táto<br />

správa pod vedením Ing. Tomašku začala postupne<br />

svoju činnosť zameriavať aj na práce<br />

mimo podnik a podieľala sa na sadových<br />

prácach rôznych stavieb v rámci Slovenska<br />

a dá sa povedať, že bola v tomto období<br />

jediná svojho druhu na Slovensku, čo bolo<br />

veľkým prínosom pre rozvoj podniku, lebo<br />

sa významnou mierou podieľala na ekonomickom<br />

profite podniku.<br />

Na základe tzv. normalizácie v strane<br />

(rozumej KSČ) a spoločnosti, po príchode<br />

piatich bratských armád Varšavskej zmluvy<br />

v rámci tzv. internacionálnej pomoci,<br />

musel po previerkach dňa 30. 12. 1970<br />

z funkcie riaditeľa podniku odísť plk. Jozef<br />

Naništa a na jeho miesto bol menovaný<br />

pplk. Ing. Jozef Švec.<br />

Neskrátený článok nájdete<br />

na stránke www.vlm.sk<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

17


kynológia<br />

Slovenský kopov<br />

Ing. Štefan Duda, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou (text, foto)<br />

Max so zlatým diviakom<br />

„Odvážny, nebojácny, vytrvalý,<br />

húževnatý, s hlasitým<br />

prejavom, vynikajúcim<br />

orientačným zmyslom, ale<br />

hlavne vždy plný chuti<br />

pomôcť svojmu pánovi<br />

pri love aj za cenu svojho<br />

života. Tak by sa v krátkosti<br />

dal charakterizovať<br />

slovenský kopov, naše<br />

národné poľovné plemeno.“<br />

Prvé písomné zmienky o slovenskom<br />

kopovovi sú z nášho územia známe už od<br />

17. storočia, avšak jeho presný pôvod nie<br />

je celkom známy dodnes. Prvýkrát nazval<br />

tohto psa „pes so 4 očami“, pre svetlú<br />

škvrnu nad okom Anton Bernolák. Až na<br />

začiatku 40 - tych rokov 20. storočia upútal<br />

tento mimoriadne schopný poľovný<br />

pes skupinku nadšencov, ktorí sa pokúsili<br />

o uznanie tohto plemena a o zavedenie<br />

čistého chovu, ktorý by spĺňal požiadavky<br />

FCI /Federation Cynologique Internationale/,<br />

Medzinárodnej kynologickej federácie.<br />

V roku 1936 sa uskutočnil prvý výber psov<br />

vhodných pre riadený chov kopova. Počet<br />

genotypovo vhodných jedincov bol zo začiatku<br />

vyšší, až neskôr selekciou ako fenotypu,<br />

tak aj povahových vlastností, sa počet<br />

vhodných jedincov zúžil na 26 /14 psov<br />

a 12 sučiek/, ktorí sa stali základom dnešnej<br />

chovateľskej línie slovenského kopova.<br />

Po 27 rokoch šľachtenia sa podarilo<br />

dosiahnuť ustálenosť genotypu natoľko, že<br />

FCI schválila navrhnutý štandard kopova<br />

ako národného plemena. Nadšenci okolo<br />

pána Kolomana Slimáka svojím úsilím dosiahli,<br />

že slovenský kopov splnil podmienky<br />

Kopovom ide neraz o život<br />

pre zapisovanie do plemennej knihy. Samostatný<br />

klub chovateľov slovenského kopova<br />

bol zriadený pri ÚV SPZ až v roku 1988.<br />

Slovenský kopov patrí dnes medzi najobľúbenejšie<br />

plemená poľovných psov,<br />

hlavne v podhorských a horských revíroch<br />

nielen na Slovensku. Jeho dobré meno šíri<br />

najviac on sám, svojimi vlastnosťami, aj za<br />

hranice Slovenska. Je chovaný v mnohých<br />

štátoch Európy o čom svedčí aj vznik Medzinárodného<br />

združenia klubov chovateľov<br />

slovenských kopovov v roku 2001. V štátoch,<br />

ktoré sú členmi tohto združenia je<br />

Niečo zo štandardu<br />

Je to norma FCI, kde sú určené pravidlá<br />

na hodnotenie farebného a telesného vzhľadu,<br />

potrebného pre zaradenie do chovu.<br />

Slovenský kopov má ľahšiu postavu tela<br />

s pevnou kostrou obdĺžnikového tvaru. Hlava<br />

je primerane veľká na temene mierne zaokrúhlená,<br />

nadočnicové oblúky sú zreteľné.<br />

Pysky sú kratšie, priliehajúce, neprevísajú. Chrbát<br />

nosa je rovný. Krk je svalnatý, kratší, nesený<br />

v uhle 135°, bez voľných záhybov kože. Srsť je 2<br />

– 5 cm dlhá, stredne hrubá, hustá a priliehavá.<br />

Farba srsti je vždy čierna s hrdzavohnedým až<br />

mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami.<br />

Psy dosahujú v kohútiku výšku 45 – 50 cm,<br />

spolu asi 250 chovných jedincov a až 40 %<br />

z tohto počtu je mimo územia Slovenska.<br />

Pár príhod s Maxom.<br />

Keď mal Max 9 mesiacov, bol som<br />

s ním na posliedke za srncom. Po nie veľmi<br />

vydarenej rane na srnca som prehľadával<br />

nástrel, kde bolo len málo farby. Max sa<br />

ma stále držal. Vo chvíli, keď som ho chcel<br />

uviazať o spadnutý strom, aby som sám<br />

nástrel lepšie preveril, sa mi vytrhol a začal<br />

hneď prehľadávať husté papradie okolo<br />

mňa. Privolať sa nedal, lebo bol celý<br />

sučky 40 – 45 cm. Hmotnosť sa pohybuje od<br />

15 až po 20 kg.<br />

Využitie slovenského kopova je veľmi široké.<br />

Na Slovensku je určite najpočetnejším<br />

plemenom pri spoločných poľovačkách na diviačiu<br />

zver. Jeho fyzické a povahové vlastnosti<br />

sú ideálne na preháňanie húštin v horských<br />

revíroch aj s vyšším stavom snehu, kde majú<br />

sťažené uplatnenie teriéry alebo jazvečíky. Dokáže<br />

nájsť diviaky veľmi rýchlo a vytrvalo ich<br />

mohutným hlasom duriť. Je vynikajúcim stopárom<br />

poranenej zveri. Po dohľadaní zhasnutej<br />

zveri sa prejavuje väčšinou ako dobrý hlásič<br />

alebo hlasitý oznamovač.<br />

Neskrátený článok nájdete<br />

na stránke www.vlm.sk<br />

18 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


kynológia<br />

Mladučký Max s dohľadaným srncom<br />

ukázalo, podcenil som výšku trávy, z ktorej<br />

mu vytŕčala len hlava. Skúsený poľovník vie,<br />

že toto neveští nič dobré a že dohľadávka<br />

bude ťažká a pravdepodobne aj neúspešná.<br />

Kým som čakal na spolupracovníkov,<br />

ktorých som zavolal na pomoc pri dohľadávaní,<br />

videl som ešte čriedu asi 25 diviakov,<br />

ako vyšli z mladiny a prešli do inej doliny.<br />

Po vypustení Max okamžite začal hlásiť<br />

a hneď padol aj prvý výstrel. Polesný konštatoval,<br />

že nejde o žiadneho diviačika, ale<br />

vzrušený a zaujatý stopami zveri, ktoré tu<br />

boli všade naokolo. Postupne, pobehujúc<br />

po svahu, sa mi stratil za horizontom. Čakal<br />

som naň, kedy sa vráti, lebo sa mi zdalo,<br />

že išiel úplne opačným smerom ako postrelený<br />

srnec. Bol som rád lebo som nechcel,<br />

aby duril srnca a otupoval si chuť na diviaky.<br />

Ale stalo sa. Po chvíli som začul veľmi<br />

slabo štekať Maxa za hrebeňom kdesi<br />

v potoku. Rýchlym behom som sa dostal na<br />

miesto, odkiaľ som uvidel 9 mesačné dobre<br />

urastené šteňa, ako durí srnca dole k potoku.<br />

Keď som prišiel, bol srnec už na zemi<br />

pritlačený Maxom, ktorý ho držal za krk.<br />

Táto príhoda ma neskôr stála veľa úsilia,<br />

aby som Maxa „odhovoril“ od srnčej stopy<br />

a sústredil jeho pozornosť na diviaky.<br />

Neskôr, keď Max bol už výborným diviačiarom,<br />

som ho opäť pustil na dohľadávku<br />

inej zveri ako diviačej, a to na jeleňa.<br />

Jeleň značil ranu, ale okrem strižnej srsti<br />

nebolo na nástrele ani na stope nič. Asi po<br />

1500 metroch som si sadol pri solisku, kde<br />

bolo všetko schodené od vysokej. Vypustil<br />

som Maxa na voľno. Nebol som si istý, pre<br />

množstvo stôp a rujovísk, ktoré sme prešli,<br />

či sme vôbec na stope správne. Max prehľadávajúc<br />

v oblúkoch celé okolie, sa postupne<br />

stratil za hrebeňom. Keď sa hodnú<br />

chvíľu nevracal, rozhodol som sa vrátiť<br />

k autu obchvatom v smere, kde som videl<br />

Maxa naposledy. Asi po ďalšom kilometri<br />

som začul slabé štekanie. To bol signál na<br />

okamžitý šprint, hoci aj do kopca. Pohľad<br />

to bol úchvatný. Vysilený jeleň odrážal parohami<br />

útoky kopova, ktorý sa ho svojím<br />

pobehovaním a štekaním snažil držať na<br />

mieste. Kým som sa vydýchal a ticho sa približoval,<br />

jeleň si ľahol a oddane čakal na poslednú<br />

ranu.<br />

A nakoniec jeden príbeh z mnohých<br />

s diviakmi. Tohto roku v januári som postrelil<br />

diviaka zo skaly na Rakovskom kameni<br />

tak, že ostal v ohni v tráve na kraji veľkej<br />

mladiny, ktorej hovoríme lietadlo pre svoj<br />

tvar, aký sa vyjaví pri pohľade práve z tejto<br />

skaly. Keďže bol sám, usúdil som, že sa jedná<br />

o slabšieho, možno 3 ročného kančeka.<br />

No po chvíli sa podvihol a zmizol v mladine,<br />

z ktorej predtým vyšiel. Ako sa neskôr<br />

Predvádzanie na skúškach<br />

Aké sú disciplíny<br />

farbiarských skúšok<br />

malých plemien<br />

Ing. Dušan Staško, technik LS Kamienka<br />

Na týchto skúškach sa zúčastňujú<br />

plemená sliedičov, teriérov, jazvečíkov<br />

a duričov, ktoré sú medzi poľovníkmi<br />

obľúbené. Sú inteligentné<br />

a všestranne využiteľné. Skúškami<br />

sa overujú ich vrodené vlohy, stupeň<br />

výcviku a možnosti využitia v poľovníckej<br />

praxi.<br />

Predmetom skúšok sú disciplíny:<br />

• Hlasitosť<br />

• Poslušnosť<br />

• Vodenie na remeni<br />

• Sliedenie<br />

• Správanie sa psa po výstrele<br />

• Práca na pofarbenej stope<br />

• Odloženie<br />

Úspešným absolvovaním farbiarskych<br />

skúšok malých plemien získava<br />

pes poľovnú spôsobilosť na dohľadávanie<br />

srnčej zveri.<br />

•<br />

o poriadného kanca. Max ho duril v mladine<br />

takmer pol hodinu. Kancovi sa nechcelo<br />

von. Ísť za postreleným kancom do mladiny<br />

je životu nebezpečné, tak sme čakali<br />

kto z koho. Až po dlhšom hlásení na tom istom<br />

mieste sme sa opovážili bližšie do hustého.<br />

Kanec sedel na zadných a cvakal zubami.<br />

Max stál asi 4 metre od neho a hlásil,<br />

hrabúc prednými nohami od vzrušenia. Až<br />

rana z brokovej hlavne bezpečnou jednotnou<br />

strelou ukončila našu vzrušujúcu poľovačku<br />

a začala rannú rozcvičku s ťahaním<br />

150 kilového kanca, ktorý bol na Svetovej<br />

výstave vývoja poľovníctva lovectva v Brne<br />

ohodnotený zlatou medailou.<br />

•<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

19


strelectvo<br />

Malá veľká puška<br />

CZ 527 Carbine<br />

Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan<br />

Česká zbrojovka v Uherskom<br />

Brode patrí k stáliciam na<br />

slovenskom trhu. Strelné<br />

zbrane z jej produkcie<br />

s obľubou používa väčšina<br />

našich poľovníkov. Už dlhšie<br />

je v ponuke predajcov zbraní<br />

a streliva guľovnička pod<br />

obchodným názvom CZ 527 –<br />

Carbine. Ide o malú opakovaciu<br />

guľovnicu s mauserovým<br />

valcovým odsuvným záverom<br />

v kalibri .223 Rem, vhodnú<br />

do pohonu. Okrem tohto<br />

klibru sa zbraň dodáva aj<br />

pre „samopalový“ náboj 7,62<br />

x 39 mm, pre zákazníkov na<br />

americkom kontinente.<br />

Zbraň v kalibri .223 Rem sa u niektorých<br />

poľovníkov teší obľube kvôli plochej dráhe<br />

letu strely. Zámerný bod nie je potrebné prenášať.<br />

Horšie však dopadnú výsledky streľby<br />

v hustom poraste, vysokej tráve, alebo za<br />

dažďa. Vzhľadom na celkovú dĺžku iba 950<br />

mm a hmotnosť 2 700 g je manévrovateľnosť<br />

s guľovnicou pohodlná a zacielenie veľmi rýchle.<br />

Keďže produkcia je určená väčšinou pre zákazníkov<br />

v Spojených štátoch, pažba je klasická,<br />

americká, s rovným chrbtom a bez lícnice<br />

s pištoľovou rukoväťou. Kresba svetlohnedého<br />

orechového momoreného dreva pažby je<br />

málo výrazná. Hlavisko je zakončené gumenou<br />

mriežkovanou pätkou Pachmayr, pre zaručenie<br />

dobrého posadenia do ramena. K pevnému<br />

držaniu prispieva aj výrazná rybina na<br />

predpažbí, pištoľovej rukoväti a krčku pažby.<br />

Na spodnej strane predpažbia a hlaviska sú<br />

namontované rýchloupínacie úchytky pre závesné<br />

očká remeňa. Plávajúca hlaveň je k pažbe<br />

uchytená dvoma skrutkami. Vývrt 470 mm<br />

dlhej hlavne tvorí šesť pravotočivých drážok<br />

so stúpaním 230 mm. Jej ústie je ukončené<br />

kužeľom, ktorý chráni hlaveň proti poškodeniu.<br />

Hlaveň je pevne fixovaná v puzdre tela<br />

záveru. Vzhľadom na menej výkonný kaliber<br />

záver uzamyká do puzdra záveru iba pomocou<br />

dvoch širších uzamykacích zubov. Vrchná<br />

tvarovaná hrana puzdra záveru umožňuje<br />

ľahkú montáž zameriavacej optiky, puškohľadu.<br />

Guľovnica je vybavená dobre čitateľnými,<br />

otvorenými mechanickými mieridlami, ktoré<br />

výborne poslúžia na vzdialenosť 50 metrov.<br />

Cieľnik je osadený do rybiny a umožňuje iba<br />

prípadnú stranovú korekciu. Na zadnej strane<br />

cieľnika, ktorého výrez má tvar písmena U,<br />

sú vodorovné, antireflexné drážky. Mosadznú<br />

mušku, ukončenú perličkou, chráni mohutný<br />

tunel, takže mieridlá sú výborne viditeľné aj<br />

v ostrom svetle.<br />

Na počernenej zbrani vyniká striebrolesklý<br />

záver a jazýček spúšte. Spúšťový mechanizmus<br />

je štandardne vybavený francúzskym<br />

napináčikom, iba na požiadanie výrobca dodáva<br />

zbraň aj bez tohto „doplnku“. Nastaviteľný<br />

odpor jazýčka spúšte je v rozmedzí od 4 do 22<br />

N. Chod je krátky, bez najmenšieho trenia.<br />

Ovládacie prvky na puške sú umiestnené<br />

tak, aby ich strelec, pravák mal pohodlne<br />

na dosah. Na pravej zadnej strane puzdra záveru<br />

sa nachádza páčka mechanickej poistky,<br />

ktorá má nový, slzovitý tvar. Pre dokonalé<br />

a bezpečné ovládanie má zvrchu drážkovanie.<br />

V prednej polohe páčka guľovničku zaisťuje.<br />

V zaistenej polohe je blokovaný záver a zároveň<br />

jazýček spúšte. Po odistení zbrane sa odokryje<br />

červený výstražný bod. Počas odisťovania<br />

zbrane nie je počuť žiadne rušivé zvuky,<br />

Kovový zásobník s kapacitou 5 nábojov Dokonale vyleštený záver má hladký chod Tichá mechanická poistka má nový, slzovitý tvar<br />

20 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


strelectvo<br />

Záver vyberieme po zatlačení tlačidla<br />

na pravej zadnej strane puzdra<br />

Technické parametre:<br />

Model: CZ 527 Carbine<br />

Výrobca: CZ a.s. Uherský Brod<br />

Kaliber: .223 Rem<br />

Dĺžka:<br />

950 mm<br />

Výška: 161 mm<br />

Šírka:<br />

51 mm<br />

Dĺžka hlavne: 510 mm<br />

Dĺžka zámernej: 335 mm<br />

Hmotnosť: 2700 g<br />

Kapacita: 5 nábojov<br />

Cena:<br />

776,-eur (23 380,-Sk)<br />

Jazýček spúšte je doplnený francúzskym<br />

napináčikom<br />

aj keď poistka svojou konštrukciou nepatrí<br />

medzi úplne bezhlučné. Na čistenie sa záver<br />

vyberá po zatlačení tlačidla na pravej zadnej<br />

strane puzdra záveru. Stačí tlačidlo jemne<br />

zatlačiť, dať kľuku záveru do hornej polohy<br />

a jednoducho záver vytiahnuť. Obdĺžnikovité<br />

tlačidlo vypúšťania zásobníka sa nachádza<br />

na pravej strane zásobníkovej šachty.<br />

Po praktickej stránke sme guľovničku<br />

vyskúšali na strelnici. K držaniu zbrane<br />

z troch strelcov nemal nikto žiadne výhrady.<br />

Puška sa veľmi ľahko a pohotovo ovláda.<br />

Rovnako ovládanie záveru nerobí problém<br />

ani pri prilícenej zbrani. Krátka hlaveň<br />

a ergonómia umožňujú rýchle prenesenie<br />

zámerného bodu. Strieľali sme celoplášťovými<br />

nábojmi .223 Rem. českého výrobcu<br />

Sellier & Bellot s 3,6 g strelou na športový<br />

malokalibrovkový terč v polohe v sede,<br />

s podopretou zbraňou na vzdialenosť 50<br />

m. Všetkých päť nábojov sme vedeli ľahko<br />

vložiť do jednoradového celokovového zásobníka,<br />

ktorý sa vypúšťa širšou páčkou na<br />

pravej strane pred lučíkom. Samotná streľba<br />

za dobrých svetelných podmienok bola<br />

presná a príjemná. Vzhľadom na použitý<br />

kaliber, aj napriek svojej nízkej hmotnosti,<br />

mala zbraň minimálny spätný náraz. Najlepší<br />

rozptyl 5 ranovej položky sme dosiahli 39<br />

mm, čo pri zámernej iba 335 mm považujeme<br />

za veľmi uspokojivý. Strieľali sme s pomocou<br />

napináčika. Továrensky nastavenú spúšť sme<br />

nijako neupravovali. Majiteľ zbrane si môže<br />

podľa potreby upraviť tak odpor, ako aj dĺžku<br />

chodu jazýčka spúšte. V našom prípade mala<br />

spúšť, keď bol použitý napináčik, asi 1 mm<br />

chod s odporom približne 3 N. Bez „urýchľovača“<br />

mala spúšť rovnako 1 mm chod, ale odpor<br />

mal 20 N. Vzhľadom na svoje malé rozmery<br />

je puštička vhodná aj do hustejších lesných<br />

porastov i húštin, ale pre rozporuplný náboj,<br />

ktorého strela letí na hranici balistickej stability<br />

už takéto prostredie nevyhovuje. Viac by sa tu<br />

osvedčil klasický náboj 7,62x39 mm, ale nábojnica<br />

tohto náboja nevyhovuje našim platným<br />

poľovným predpisom, pretože jej výška nemá<br />

predpísaných 40 mm.<br />

Praktickými vlastnosťami a najmä presnosťou<br />

guľovničky sme boli spokojní. Mieridlá<br />

boli pre streľbu v teréne celkom vyhovujúce<br />

a na vzdialenosť 50 metrov nám optika ani<br />

nechýbala. Na záver môžeme konštatovať, že<br />

užitkové vlastnosti guľovnice CZ 527 Carbine<br />

prevyšujú jej cenu, takže potencionálny majitel<br />

získa ako sa hovorí „za málo peňazí veľa<br />

muziky“.<br />

Hlavisko je zakončené gumenou pätkou<br />

Mosadznú perličkovú mušku chráni tunel<br />

• Zásobník splýva s lučíkom<br />

Záver má dva uzamykacie zuby<br />

Záver uzamyká do puzdra záveru<br />

Po vybratí záveru vidieť jeho blokujúci záchyt<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

21


strelectvo<br />

Vráž – strelecká súťaž<br />

Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný referent, GR Pliešovce (text), foto: materiály VLS ČR<br />

„10. septembra tohto roku<br />

sa na strelnici Vráž v Českej<br />

republike uskutočnila strelecká<br />

súťaž. Organizátorom boli<br />

už po šiesty krát VLS ČR, s. p.<br />

a keďže prevádzkovateľom<br />

strelnice sú LČR, s. p. pripadla<br />

im tak úloha hostiteľa.“<br />

Slávnostné otvorenie<br />

•<br />

Víťazi v kategórii družstiev<br />

Medzi účastníkmi súťaže vládla dobrá nálada<br />

Účastníci trojboja<br />

Priamo na mieste bola možnosť prihlásiť<br />

sa do rôznych sprievodných súťaží<br />

ako napríklad trojboj. Nemenej zaujímavá<br />

bola rýchlostreľba – celkom 25 terčov<br />

bolo vypustených v priebehu 50 sekúnd.<br />

Súťaže sa zúčastnil aj štvorčlenný tím<br />

VLM SR š. p. Hoci od začiatku bolo jasné,<br />

že súťaž nebude jednoduchá. Totiž<br />

hlavnou disciplínou bola broková streľba<br />

na 80 asfaltových terčov z 12 rôznych<br />

prírodných stanovíšť. A to vyžaduje tréning<br />

a skúsenosti. Napriek tomu vynikajúci<br />

strelci z „guľových“ zbraní - Ing. Pavol<br />

Tomala, Miroslav Jarkovský, Ján Krempaský<br />

a Radovan Pilát na chvíľu zamenili svoje<br />

zbrane za „broky“ a boj nevzdali. Čestne<br />

hájili naše farby, za čo im patrí vďaka.<br />

Napokon, toto priateľské stretnutie s kolegami<br />

z VLS ČR, bolo skvelou príležitosťou<br />

ako získať nové skúsenosti a zážitky.<br />

22 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


spoločenská rubrika<br />

„Všetkých nás žiaľom rozochvela správa, že náš spolupracovník, Ivan Kašiar, s ktorým sme dlhé<br />

roky, deň po dni, na spoločnom pracovisku, prežili veselé i ťažšie chvíle, už nie je medzi nami.<br />

Správa, ktorá sa rozšírila medzi nami 13. augusta <strong>2010</strong>, správa o tom, že kniha života nášho<br />

spolupracovníka sa navždy zatvorila. Preto mu venujeme túto spomienku – aspoň pár riadkov...“<br />

Ivan Kašiar – Jeden z nás<br />

Ing Zuzana Balandová, samostatný odborný referent , GR Pliešovce, foto: Ing. Terézia Filipová<br />

Ivan Kašiar, začal svoju lesnícku púť úž<br />

štúdiom. Bol študentom SLTŠ V Banskej Štiavnici.<br />

Ako čerstvý absolvent dňa 15. 7. 1980 nastúpil<br />

do zamestnania k Vojenským lesom<br />

a majetkom, národný podnik Pliešovce, kde na<br />

Lesnej správe Lešť absolvoval nástupnú prax.<br />

Potom nasledovala základná vojenská služba.<br />

Po jej odslúžení sa opäť vracia k vojenským lesom<br />

a majetkom. V apríli 1983 nastupuje ako<br />

praktikant a vedúci lesného obvodu Dačov<br />

Lom a Horné Strháre. Po viac ako ôsmych rokoch<br />

na tomto pracovisku bol 25. 6. 1991 preradený<br />

na LO Horný Tisovník, kde vykonával<br />

funkciu vedúceho lesného obvodu. Od 31. 8.<br />

1992 bol opäť ustanovený za vedúceho LO<br />

Dačov Lom. Ivan Kašiar strávil vo vojenských<br />

lesoch celý svoj profesijný život. Celkom tu odpracoval<br />

27 rokov a desať mesiacov.<br />

Zodpovedne si plnil svoje pracovné povinnosti,<br />

ktorými prispieval k rozvoju a starostlivosti<br />

o <strong>lesy</strong> zverené pod jeho krídla. Výsledky<br />

jeho lesníckej práce tu budú viditeľné<br />

dlhé roky. S veľkým zanietením sa venoval nie<br />

len lesu, ale aj poľovníctvu. Vojenský priestor<br />

Lešť poznal ako vlastnú dlaň. Vedel o mnohých<br />

poľovníckych chodníčkoch, poznal návyky<br />

zveri. Pre mnohých bol žiadaným poľovníckym<br />

sprievodcom.<br />

O tom, že bol so svojou prácou spätý<br />

niet pochýb. Ten, kto ho poznal vie, že ho vždy<br />

sprevádzal psík. Výchove a výcviku poľovných<br />

psov venoval podstatnú časť zo svojho času.<br />

A o tom, že to robil naozaj dobre svedčili aj<br />

výsledky, ktoré psy pod jeho vedením dosahovali.<br />

Nejednému kolegovi, či priateľovi bol<br />

v tejto oblasti učiteľom i radcom. Dobrá rada<br />

od neho bola už akoby samozrejmosťou. Práve<br />

jeho zanietenosť spôsobila to, že nielen poľovníci<br />

v revíri Javorie, ale aj tí zo širokého okolia<br />

nepociťovali núdzu o poľovných psov. Či už<br />

pri spoločných poľovačkách, dohľadávaní alebo<br />

brlohárení. Jeho veľkou záľubou bola príprava<br />

rôznych poľovníckych špecialít. Vo chvíli,<br />

keď bola pripravovaná nejaká akcia vedeli<br />

sme, kto bude náš „hlavný kuchár“.<br />

Štefan Raniak:<br />

Ivana vystihuje výraz nášho bývalého<br />

kolegu, že „ Kašiar má väčšie srdce ako mozog“.<br />

Toľko času ako Ivan, nevenoval práci<br />

a poľovačke veru nikto z nás. Nikdy nepovedal<br />

nie, keď bolo treba nakladať kamióny - či<br />

o polnoci, či v nedeľu. Svojou dobráckou povahou<br />

si získal toľko kamarátov, že sa nedá<br />

ani odhadnúť koľko ich bolo. My sme mnohých<br />

ani nepoznali a aj tí ktorých sme poznali<br />

nám skôr či neskôr po Ivanovom pohrebe<br />

telefonovali, že sme im nedali vedieť o Ivanovom<br />

úmrtí, čo ma úprimne mrzí. Čo som ho<br />

poznal, vždy po jeho boku kráčal psík. Väčšinou<br />

dva aj tri a treba povedať, že mal vždy<br />

špičkových kopovov. Neuspokojil sa, keď mu<br />

pes skončil skúšky horšie ako v I. cene. Pri<br />

najbližšom termíne skúšky zopakoval a pes<br />

presvedčivo skončil v I. cene. Mali sme možnosť<br />

sa od neho priučiť.<br />

Poďakovanie priateľom a spolupracovníkom VLM SR, š. p. Pliešovce<br />

Touto cestou by sme chceli poďakovať všetkým spolupracovníkom a priateľom<br />

za účasť na poslednej rozlúčke s naším bratom a otcom Ivanom Kašiarom. Ďakujeme<br />

všetkým za poskytnutú pomoc, prejavenú sústrasť a kvetinové dary.<br />

Spomínajte s úctou.<br />

Smútiace deti a sestry s rodinami<br />

Ján Gutten:<br />

S Ivanom sme sa poznali veľmi dlho.<br />

Vlastne už od detstva je to 33 rokov. Už ako<br />

dieťaťu mu život uštedril zopár krutých rán.<br />

No on ľudom rozdával len dobrú náladu<br />

a úsmev. Bol lesník telom aj dušou. Vo všetkom<br />

sa so zápalom angažoval – od lesníctva<br />

až po rybárstvo. Bol to vynikajúci poľovník<br />

a kynológ. Všetky aj výnimočné poľovnícke<br />

situácie zvládal s ľahkosťou, vždy sa vedel vynájsť.<br />

Najviac ho charakterizuje to, že žil viac<br />

pre druhých ako pre seba. Bol to veľmi obetavý<br />

človek a aj keď mal ťažkosti, len zriedka<br />

sa sťažoval. Vždy sa snažil ľuďom okolo seba<br />

pomôcť. Jeho priateľská povaha bola pre<br />

všetkých ako magnet. Keď niekam vstúpil, odrazu<br />

ho bola plná miestnosť a nemusel ani nič<br />

povedať. Hoci každý vie, že jeho vtipkovanie<br />

vždy stálo za to.<br />

Ing. Terézia Filipová:<br />

Každý kto poznal Ivana dá za pravdu, že<br />

mal veľké srde a bol priateľský. Ak nepomohol,<br />

určite neublížil. Život mu nepriniesol len<br />

tie pekné chvíle, ale aj starosti, s ktorými musel<br />

bojovať a vyrovnať sa s nimi. Ale aj napriek<br />

tomu bol optimista a vždy mal vyčarený<br />

úsmev na tvári. Všetok svoj voľný čas venoval<br />

práci, snáď aj na úkor svojej rodiny a zdravia.<br />

Vo veľkej miere sa venoval poľovníckym<br />

psom, poľovaniu a všetkému, čo s lesom súviselo.<br />

Všetkým sa nám tieto riadky píšu ťažko<br />

a určite sa nájde mnoho dobrého, čo sme<br />

o ňom nevypovedali. Každý s ním prežil jedinečné<br />

zážitky. No zhodneme sa na tom, že<br />

to bol človek vždy usmiaty s veľkým láskavým<br />

srdcom, ktorý by sa najradšej rozdal.<br />

Takého si ho budeme pamätať navždy. Česť<br />

tvojej pamiatke Ivan!<br />

•<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

23


spoločenská rubrika<br />

Zahraničná návšteva<br />

Ing. Vladimír Kováč, prednosta <strong>Vojenské</strong>ho lesného úradu<br />

„V termíne 18. až 22. októbra<br />

<strong>2010</strong> bola na pozvanie VLM SR<br />

- š. p., na krátkom študijnom<br />

pobyte delegácia z Ministerstva<br />

obrany Českej republiky, sekcie<br />

správy majetku, <strong>Vojenské</strong>ho<br />

lesného úradu Praha -<br />

Ing. Václav Patera,<br />

Ing. Petr Horka,<br />

a Ing. Ivo Růžička. Postupne<br />

navštívili veľkú časť<br />

teritórií, na ktorých sa<br />

rozprestierajú vojenské <strong>lesy</strong><br />

v Slovenskej republike.“<br />

Po privítaní delegácie na MO SR, odbore<br />

riadenia štátnej správy riaditeľom Ing. Ľubomírom<br />

Galovičom, prezentoval činnosť<br />

a postavenie OÚVO Záhorie a využitie <strong>Vojenské</strong>ho<br />

obvodu Záhorie jeho prednosta, Dr.<br />

Pavol Škrha. Na druhý deň Ing. Juraj Laco privítal<br />

hostí v odštepnom závode Malacky, kde<br />

sa dozvedeli o činnosti a úlohách VLM SR - š.<br />

p., OZ Malacky. O bohatom zazverení poľovných<br />

revírov sa bolo možné presvedčiť po pohľade<br />

na výrad po komerčnej poľovačke na<br />

kačice. Večer a ráno bolo možné pozorovať<br />

voľne sa pasúcu vysokú zver. Zaujímavé bolo<br />

stretnutie so zástupcom BROZ RNDr. Jarom<br />

Šíblom na tému ochrana prírody vo VO Záhorie.<br />

Nemenej podnetná bola terénna pochôdzka<br />

v LS Mikulášov a LS Šranek. V stredu<br />

sa uskutočnilo stretnutie s manažérmi NLC<br />

Zvolen a ÚHÚL Zvolen. Problematika tvorby<br />

plánov starostlivosti o <strong>lesy</strong> poskytla priestor na<br />

širokú diskusiu, porovnávanie a prednesenie<br />

možností riešenia. K problematike podávania<br />

projektov financovaných z eurofondov na generálnom<br />

riaditeľstve VLM SR - š. p. V Pliešovciach<br />

sa vyjadroval Ing. Ján Bučan. Ing. Vladimír<br />

Ziman prednášal na tému NATURA 2000. Kolorit<br />

dňa pri presune delegácie z Pliešoviec na<br />

Kamenný Vrch umocňoval pohľad na presun<br />

rôznych druhov vojsk, ktoré splnili svoje úlohy<br />

po cvičení vo Vojenskom obvode Lešť. Po<br />

presune na OZ Kežmarok so sídlom v Podolínci<br />

sa uskutočnila prednáška na oddelení informačných<br />

technológií za účasti generálneho<br />

riaditeľa Ing. Jána Juricu a vedúceho tohto<br />

oddelenia p. Miroslava Čongrádyho. Témou<br />

boli progresívne trendy evidencie pohybu<br />

drevnej hmoty a mapovania, práce na tvorbe<br />

PSoL, ktorá hostí zaujala. Problematika hynutia<br />

smrečín, škody na lesných pozemkoch<br />

spôsobené povodňami boli témou terénnej<br />

pochôdzky v LS Ľubica so sprievodom Ing.<br />

Ľudovíta Zvaleného. Vydarený deň s ukážkami<br />

snehovej metelice na „spišský spôsob“ bolo<br />

večerné kúpanie na termálnom kúpalisku vo<br />

Vrbove. Zaujímavý týždeň ukončila krátka exkurzia<br />

vo Vysokých Tatrách za slnečného počasia<br />

a s pohľadom na pocukrované tatranské<br />

štíty.<br />

Na záver by som sa chcel poďakovať generálnemu<br />

riaditeľovi VLM SR - š. p., Ing. Jánovi<br />

Juricovi za ústretovosť a pomoc pri organizovaní<br />

tohto študijného pobytu, pri ktorom<br />

sa aj naši hostia zo zahraničia mohli presvedčiť<br />

o kvalitnej práci vojenských lesníkov, vysokej<br />

profesionalite a líderstve vo využívaní moderných<br />

technológií v praxi.<br />

•<br />

24 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


spoločenská rubrika<br />

Navštívili sme<br />

južnú Moravu<br />

Ing. Peter Šoltés, samostatný referent oddelenia ekonomiky, OZ Kežmarok<br />

Zlatá plaketa<br />

MUDr. Jana<br />

Janského<br />

Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný<br />

referent, GR Pliešovce<br />

„V dňoch 21. až 23. októbra<br />

zorganizovala Odborová<br />

organizácia OZ VLM SR - š.p., OZ<br />

Kežmarok, pre zamestnancov<br />

a ich rodinných príslušníkov,<br />

zájazd na južnú Moravu.<br />

Cieľom bolo poznanie<br />

historických miest Znojmo,<br />

Mikulov a spoznanie známeho<br />

Lednicko – Valtického areálu,<br />

ktorý je charakteristický<br />

svojimi vínnymi pivnicami.“<br />

prírodný výtvor – jaskyňu Na Turoldu,<br />

ktorá nie je charakteristickou jaskyňou<br />

s kvapľovou výzdobou, ale vznikla posunom<br />

a prepadávaním obrovských kamenných<br />

komplexov. Zároveň slúži ako zimovisko<br />

vzácnych druhov netopierov, ktoré<br />

sme mohli vidieť na vlastné oči.<br />

Zážitkov zo zájazdu sme mali určite<br />

viac ako dosť, nevynímajúc bohatú fotodokumentáciu<br />

či videozáznamy. Vydarený<br />

zájazd bohato splnil svoj účel a každý<br />

účastník si iste prišiel na svoje. •<br />

„Pred časom k nám bol<br />

doručený list, v ktorom stálo:<br />

„Krv je totiž jediná<br />

nenahraditeľná tekutina<br />

a najvzácnejší dar, aký možno<br />

darovať. Jeho výnimočnosť<br />

spočíva v tom, že je nezištný<br />

– darca obdarovaného<br />

nepozná a pritom je to dar,<br />

ktorý nezriedka zachráni<br />

život...“<br />

To, že náš kolega Janko Krempaský, lesník<br />

z Lesnej správy Ľubica chodieva darovať<br />

krv, sme vedeli. No o tom, že absolvoval už 40<br />

bezplatných odberov nás upovedomil až spomínaný<br />

list zo Slovenského Červeného kríža,<br />

územného spolku v Poprade. Týmto humánnym<br />

činom splnil podmienky pre udelenie<br />

Zlatej plakety MUDr. Jana Janského.<br />

Ubytovaní sme boli v historickej Břeclavi.<br />

Krásny večer sme prežili vo vínnej pivnici<br />

chateau Lednice, kde sme absolvovali<br />

večerný someliersky kurz s odborným výkladom<br />

pestovania a výroby vína, spojený<br />

s ochutnávkou všetkých druhov vín vyrábaných<br />

v tejto oblasti.<br />

Samozrejme, že sme nezostali len pri<br />

víne, ale v ďalších dňoch sme navštívili aj<br />

historické objekty na známych miestach<br />

južnej Moravy. Silným zážitkom bola<br />

návšteva podzemných katakomb mesta<br />

Znojma, ale aj prehliadka pamätihodností<br />

tohto historického mesta. Rovnako<br />

veľmi zaujímavá bola aj prehliadka ďalšieho<br />

známeho juhomoravského mesta Mikulov.<br />

Aby ale neostalo len pri historických<br />

pamiatkach, prezreli sme si aj zaujímavý<br />

O tomto skromnom človeku môžno povedať,<br />

že práca mu je viac koníčkom ako zamestnaním.<br />

Poznáme ho vždy usmiateho a aktívneho<br />

v rôznych činnostiach. Okrem toho,<br />

že je vynikajúci strelec je aj šikovný preparátor.<br />

Svoje diela s ochotou prepožičiava na rôzne expozície<br />

a výstavy. S údivom sme sledovali, aký<br />

obrovský záujem vzbudzoval jeho preparát<br />

vlka dravého u návštevníkov Svetovej výstavy<br />

vývoja poľovníctva a lovectva, ktorá sa konala<br />

v Brne tohto roku. Vždy, keď to pracovné povinnosti<br />

dovolia, s nadšením sa zúčastňuje na<br />

akciách, kde najmä deťom môže priblížiť les<br />

a život v ňom. Je to už skúsený lesný pedagóg,<br />

ktorého deti doslova hlcú očami.<br />

To všetko robí pre niekoho možno nepochopiteľne,<br />

úplne nezištne. Je v tom však<br />

jednoduchá filozofia – má to zmysel! •<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

25


spoločenská rubrika<br />

Oslava Dňa sv. Huberta<br />

v Pliešovciach<br />

Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný referent, GR Pliešovce<br />

„Oslava Dňa svätého Huberta sa<br />

v Pliešovciach stáva tradíciou.<br />

Vždy, v jeden septembrový<br />

deň sa obec mikroregiónu<br />

Pliešovskej kotliny premení<br />

na dejisko poľovníctva.<br />

Tento rok sa tomu tak<br />

stalo už po siedmy krát.“<br />

ŽIVOTNÉ JUBILEÁ<br />

JANUÁR 2011<br />

OĽGA MICHALOVSKÁ<br />

55 rokov, upratovačka, GR Pliešovce<br />

MAREC 2011<br />

PAVOL HRIVNÁK<br />

60 rokov, lesník LS Pliešovce<br />

MILAN GAJDOŠ<br />

60 rokov, robotník LS Jovsa<br />

ING. PETER ŠOLTÉS<br />

55 rokov, referent OZ Kežmarok<br />

MARIÁN NAŠČÁK<br />

55 rokov, lesník LS Kamienka<br />

Obec Pliešovce a VLM SR – š. p. v spolupráci<br />

s OkO SPZ Zvolen, Múzeom vo Svätom<br />

Antone, Strednou odbornou školou<br />

lesníckou v Banskej Štiavnici a Mikroregiónom<br />

Pliešovskej kotliny pripravili pre návštevníkov<br />

zaujímavé podujatie. Ústrednou témou<br />

podujatia bola lesná pedagogika a teda<br />

vzťah všetkých vekových kategórií k prírode.<br />

Na svoje si však prišiel každý. Ekumenická<br />

bohoslužba, bohaté vystúpenie detí zo školy<br />

a škôlky v Pliešovciach, súťaž vo varení poľovníckej<br />

špeciality, či tanec a hudba v podaní<br />

folklórneho súboru Poľana. Veľmi zaujímavou<br />

bola výstava poľovníckych trofejí a expozícia<br />

Múzea vo Svätom Antone. Trubači, sokoliari<br />

a šermiari ukazovali svoje umenie s ochotou<br />

a nadšením všetkým zvedavcom. To<br />

všetko bolo len zlomkom toho, čo program<br />

podujatia ponúkal. Ak chcete vedieť viac,<br />

prídte sa pozrieť o rok v septembri.<br />

•<br />

PRACOVNÉ JUBILEÁ<br />

JANUÁR 2011<br />

OLIVER GIRA<br />

30. výročie, lesník LS Tichý Potok<br />

FEBRUÁR 2011<br />

FRANTIŠEK BUKOVINA<br />

20. výročie, referent OZ Kežmarok<br />

26 vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11


lesná pedagogika<br />

PRečO niektORÉ<br />

ZVieRatá klaMú?<br />

Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný referent, GR Pliešovce, foto: Jozef Vitkovič<br />

„poznáte to. môžete si aj oČi<br />

vyoČiť, ale niČ nevidíte. faRba,<br />

tvaR – niČ nenasvedČuje<br />

tomu, že by nieČo nebolo<br />

v poRiadku a na svojom mieste.<br />

až do chvíle, kým sa konáRik<br />

nepohne, kameň neodpláva<br />

alebo tRs tRávy neuteČie.“<br />

Prečo niekedy nevidíme napríklad lesnú<br />

zver, keď stojí bez pohybu alebo dokonca aj<br />

keď sa hýbe? Háčik je v tom, že každý živočích<br />

v prírode je súčasťou istého potravinového<br />

reťazca. A teda, ak chce prežiť, musí sa chrániť<br />

pred predátormi. Musí využiť všetky svoje<br />

schopnosti a možnosti na to, aby riziko, že<br />

ho predátor zbadá, znížil na najnižšiu možnú<br />

úroveň. A za príkladmi nemusíme ísť ani do<br />

ďalekej exotickej krajiny. Všetko sa to deje aj<br />

Daniel, autor Rebeka Riečanová<br />

u nás a to úplne pravidelne. Tak ako sa striedajú<br />

ročné obdobia, menia sa aj napríklad<br />

poveternostné podmienky. Mení sa prostredie,<br />

v ktorom zvieratá žijú. Tam kde je v lete<br />

hustý listnatý les, v zime je omnoho viac<br />

svetla a priestoru, ale menej farieb. A tomu je<br />

nutné prispôsobiť vonkajší vzhľad zveri. Kým<br />

v lete má srnčia zver krásne hnedočerveno<br />

sfarbenú srsť, v zime by takéto sfarbenie pútalo<br />

príliš veľkú pozornosť. Preto zimná srsť<br />

je sivá, tmavšia a splýva tak s kôrou stromov,<br />

ktoré sú práve bez lístia. Okrem toho, že farba<br />

srsti je v zimnom období iná, má takáto<br />

srsť aj iné funkcie. Zvyčajne je dlhšia a máva<br />

hustú podsadu, aby zver dokázala odolávať<br />

aj nízkym teplotám.<br />

Čím je živočích zraniteľnejší, tým dokonalejšie<br />

musí byť jeho maskovanie. Niektoré<br />

húsenice dokážu strnulo bez pohybu vydržať<br />

hodiny a vyzerajú pri tom ako súčasť konárika.<br />

To všetko sa nazýva mimikry – schopnosť<br />

živočícha z ochranných dôvodov prispôsobovať<br />

sa svojmu okoliu. Často je to však jediný<br />

spôsob, ako môžu prežiť.<br />

No existujú živočíchy, ktorým pre rovnaký<br />

účel – prežiť, slúži presný opak. Sú výrazne<br />

sfarbené, často je to spojené s istým<br />

prudkým pohybom alebo chemickou reakciou,<br />

ktorou v kombinácii s farbou predátora<br />

vyľakajú a odradia.<br />

•<br />

Diviak, autor Timur Riečan<br />

MilÉ deti a Všetci<br />

PRiatelia lesa,<br />

Máme pre vás dobrú správu. Budúci<br />

rok, rok 2011 je vyhlásený za Medzinárodný<br />

rok lesov. Veľmi nás to teší, pretože<br />

vďaka tomu máme mnoho námetov, ako<br />

túto krásnu tému môžeme po celý nasledujúci<br />

rok rozvíjať.<br />

Už teraz vám môžeme prezradiť, že<br />

sme pre vás pripravili niekoľko zaujímavých<br />

súťaží. Kreslenie, písanie a hranie sa<br />

vám môže byť na osoh, pretože budeme<br />

súťažiť vo viacerých disciplínach. Viac zatiaľ<br />

nepovieme, aby ste sa mali na čo tešiť<br />

už v budúcom čísle. Dovtedy, Lesu zdar!<br />

ktO náM<br />

POMáHal?<br />

V spoločenskej rubrike<br />

tohto čísla sme už trochu<br />

zhodnotili priebeh<br />

Osláv Dňa svätého Huberta<br />

v Pliešovciach. Je však ešte nutné povedať,<br />

kto nám s realizáciou pomáhal...<br />

Boli to profesionálni lesní pedagógovia<br />

z Národného lesníckeho centra - Ústavu lesníckeho<br />

poradenstva a vzdelávania Zvolen.<br />

Pripravili pre všetkých záujemcov hry, ktorými<br />

sa bolo možné hravo naučiť rôzne zaujímavosti<br />

o lese a zvieratkách. Aj touto cestou im<br />

ďakujeme a už teraz sa tešíme na ďalšiu spoluprácu.<br />

Veríme, že pre všetky deti pripravíme<br />

ešte veľa zábavných hier.<br />

•<br />

vojenské <strong>lesy</strong> 4/<strong>2010</strong>–11<br />

27


MOBILNÁ PROJEKČNÁ LASEROVÁ<br />

STRELNICA<br />

HOLANDSKEJ VÝROBY<br />

NOVINKA NA SLOVENSKOM TRHU<br />

Umožňuje streľbu z laserovej zbrane na premietané video. Špeciálna kamera sníma zásah,<br />

vyhodnocuje ho a počítač naň interaktívne reaguje. V súprave sú dve zbrane a rôzne<br />

strelecké scénky, zábavné, poľovnícke aj výcvikové. Teraz so zdokonalenou 16-bodovou<br />

poloautomatickou kalibráciou systému a plynulým nastavením úrovne snímania kamery<br />

rozlíšenia zásahu.<br />

Strelnica je výborným doplnkom pri osvojovaní si základných návikov streľby • vhodná<br />

pri nácviku taktiky pri streľbe • pre zábavu a radosť • v poľovníckych klubovniach<br />

a združeniach • v herniach a rekreačných strediskách • ako doplnok na ostrých strelniciach.<br />

Trenažér zdokonaľuje a učí správnej manipulácii so zbraňou • streleckým schopnostiam<br />

• rýchlemu rozhodovaniu pri streľbe • taktike.<br />

Výhradný dodávateľ pre ČR a SR: S-servis bke, s.r.o, Neužilova 35, CZ 625 00 Brno<br />

www.lasershot.sk, 00421 0903 414 271, mesaros@lasershot.sk<br />

www.lasersniper.cz, 00420 0777 106 523, obchod@lasersniper.cz

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!