06.06.2023 Views

Vojenské lesy 1/2023

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XVII / 1 - <strong>2023</strong>


VOJENSKÉ<br />

LESY<br />

Časopis zamestnancov<br />

Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š.p.<br />

1/<strong>2023</strong><br />

Ročník 17<br />

OBSAH<br />

LESNÍCTVO<br />

SPOLOČENSKÁ<br />

RUBRIKA<br />

ISSN 1338-3221<br />

VYDAVATEĽ:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 101<br />

fax: 045/5306 102<br />

e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />

web: www.vlm.sk<br />

REDAKCIA:<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />

Lesnícka 23<br />

962 63 PLIEŠOVCE<br />

tel: 045/5306 121<br />

mobil: 0902 913 223<br />

fax: 045/5306 122<br />

REDAKČNÁ RADA:<br />

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />

Členovia:<br />

Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />

Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />

odborný garant pre strelectvo)<br />

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />

odborný garant pre kynológiu)<br />

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />

ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o.<br />

Umelá obnova lesa v roku <strong>2023</strong><br />

na Správe lesov Pliešovce ...................4<br />

Práce v lesnej škôlke Myslina ...............8<br />

Vyhodnotenie poškodenia<br />

pôd po nasadení viacoperačných<br />

technológií na území OZ Kežmarok .........9<br />

Nové technika na Správe lesov<br />

Pliešovce .................................10<br />

Vrtochy počasia opäť narobili škody ........11<br />

Dudok chochlatý a naša cesta<br />

k jeho ochrane ............................12<br />

POĽOVNÍCTVO<br />

A RYBÁRSTVO<br />

Aktuálne problémy v ochrane lesa 2022 ....19<br />

Marián Bobák oslavuje<br />

päťdesiatku ...............................20<br />

Patrik Jurkovič oslávil päťdesiatku .........20<br />

Päťdesiatka Miroslava Kaprála .............20<br />

Ľudovít Šprinc má životné jubileum<br />

60 rokov .................................20<br />

Janka Piteková je u nás už 20 rokov .........21<br />

Jubilant Igor ..............................21<br />

Štefan Raniak má 55 ......................21<br />

VLM podporujú edukačný projekt<br />

Vojenskej expozície Michala Strenka .......22<br />

Spolupracujeme pri výcviku<br />

záchranárskych psov ......................23<br />

Náš vlastný kalendár ......................26<br />

LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

NEPREDAJNÉ!<br />

Neprešlo jazykovou úpravou.<br />

Chovateľské prehliadky<br />

Vyhodnotenie poľovníckej sezóny ..........14<br />

Vodné stavby na o. z. Malacky ako<br />

protipovodňová ochrana ..................17<br />

HISTÓRIA<br />

Práca lesných pedagógov ............. 27<br />

Hry ................................ 30<br />

Vojenský obvod Lešť (3. ČASŤ)<br />

História ..................................18<br />

Fotografia na titulnej strane: archív VLM SR, š.p., OZ Kamenica nad Cir.<br />

2 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


SLOVO NA ÚVOD<br />

Vážení spolupracovníci, kolegyne, kolegovia, milí čitatelia, <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, štátny podnik sa 1. januára <strong>2023</strong> so vznikom<br />

Slovenskej republiky„dovršil“ 30. rokov od svojho založenia.<br />

Som veľmi rád, že sa vám môžem pri tejto príležitosti prihovoriť.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik so<br />

sídlom v Pliešovciach, vznikli po rozdelení Československa 1. januára<br />

1993 zakladacou listinou Ministerstva obrany SR ako verejnoprospešný<br />

podnik pre správu a využívanie lesného a poľnohospodárskeho<br />

majetku a prírodných zdrojov vo vojenských<br />

výcvikových priestoroch armády SR. História podniku sa však<br />

píše už od roku 1918 a je spojená so vznikom Československej republiky<br />

v r. 1918, i keď niektoré priestory využívala armáda už za<br />

Rakúsko – Uhorskej monarchie. Prvý doklad, ktorý potvrdzuje<br />

existenciu inštitúcie, ktorú môžeme považovať za právneho predchodcu<br />

Vojenských lesov a majetkov SR, š. p. je Vládne nariadenie<br />

č. 76 z r.1928, ktorým sa zriaďujú <strong>Vojenské</strong> lesní podniky, ale viac<br />

histórie si povieme v mimoriadnom čísle.<br />

Čas beží neúprosne a <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> opäť stoja na prahu nového desaťročia<br />

s očakávaním budúceho vývoja. Minulosť je istá, pretože<br />

sa na nej nedá nič zmeniť. Avšak budúcnosť si môžeme tvoriť sami.<br />

Predchádzajúce generácie lesníkov nám <strong>lesy</strong> odovzdali v zachovalom<br />

stave. Bez zveličovania a možno aj s patričnou dávkou „vojenskej“<br />

hrdosti možno povedať, že sme od nich prevzali štafetu vysoko<br />

odborného, špecifického prístupu, disciplíny a tradícií k ich<br />

spravovaniu a zveľaďovaniu. Od samého začiatku spája náš podnik<br />

staré s novým. To zaisťuje pre súčasnú dobu trvalo udržateľné obhospodarovanie<br />

lesov aj zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability<br />

krajiny na území využívanom armádou SR, pri racionálnom<br />

využívaní ich produkčných a mimoprodukčných funkcií. Je dôležité<br />

pozrieť sa späť do minulosti, ktorú môžeme zhodnotiť a poučiť<br />

sa z nej. A rovnako tak je dôležité pozerať sa dopredu a mať jasne<br />

vytýčené ciele, ktoré chceme dosiahnuť.<br />

Verejnosť, ale aj väčšina z nás si v posledných rokoch čoraz viac<br />

uvedomuje hroziace nebezpečenstvo v dôsledku prebiehajúcej klimatickej<br />

zmeny. Aj v lesníctve sme svedkami jej prejavov. Hynutie<br />

lesov, záplavy, požiare a deštruktívne víchrice majú narastajúci,<br />

na niektorých územiach až katastrofálny, charakter. V dôsledku<br />

týchto, ale aj ďalších jej negatívnych prejavov narastá aj naša zodpovednosť<br />

za udržanie priaznivého stavu a význam odbornej starostlivosti<br />

o <strong>lesy</strong> pre elimináciu týchto nepriaznivých vplyvov. Dosahované<br />

kladné výsledky pre nás kladú stále vyššie nároky na<br />

kvalitu, formu, a obsah vykonávanej práce v lese.<br />

Aj napriek skutočnosti, že obhospodarované územie intenzívne<br />

využíva armáda, snažíme sa, aby hospodárenie v ňom zodpovedalo<br />

ekologickým, ekonomickým a sociálnym štandardom podľa medzinárodne<br />

uznaných kritérií. S plnou zodpovednosťou riešime<br />

problémy, ktoré sú nám kladené. Uvedomujeme si, že les nepatrí<br />

k jednoduchým systémom a práca lesníka je predovšetkým služba<br />

lesu, starostlivosť o zverený majetok a jeho zachovanie pre budúce<br />

generácie.<br />

Je nepochybné, že každý podnik, firma sa musí prispôsobiť vývoju.<br />

Tým vývojom mám na mysli hlavne rozvojové programy, budovanie<br />

infraštruktúry a zavádzanie nových, tzv. „zelených“ technológii<br />

v prevádzke. Súčasne sa „prácou lesníka v lese“ musíme prispôsobovať<br />

požiadavkám verejnosti.<br />

V týchto vyššie uvedených oblastiach rýchlo napredujeme a efektívnosť<br />

týchto opatrení, rozhodnutí a činností je možné pozorovať<br />

v dlhodobej stabilite podniku, či už v ekonomickej, sociálnej alebo<br />

hospodárskej.<br />

Na záver Vám všetkým ďakujem za vykonanú prácu a vyjadrujem<br />

presvedčenie, že <strong>lesy</strong> a lesníctvo vo vojenských lesoch predstavuje<br />

proces, ktorý dlhodobo, cez výsledky našich predchodcov, ale aj<br />

naše výsledky, smeruje k naplneniu základných cieľov trvalo udržateľného<br />

obhospodarovania lesov a takýmto smerom sa bude uberať<br />

aj v ďalšej budúcnosti.<br />

Ďakujem.<br />

Lesu a vojenským lesom zdar!<br />

• Ján Jurica<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

3


LESNÍCTVO<br />

UMELÁ OBNOVA LESA<br />

V ROKU <strong>2023</strong> NA SPRÁVE<br />

LESOV PLIEŠOVCE<br />

Tak ako po minulé roky, aj v tomto sme sa snažili začať práce v umelej obnove lesa čo najskôr<br />

po roztopení snehovej pokrývky a dostatočnom rozmrznutí pôdy. Trochu nás limitovalo<br />

premenlivé počasie na prelome marca a apríla. Početné snehové prehánky spolu s raňajšími<br />

mrazmi nám umožnili naplno rozbehnúť práce až po veľkonočných sviatkoch 11. apríla.<br />

Ing. Ján Kaplán, technik<br />

SL Pliešovce<br />

SL Pliešovce hospodári na štyroch lesných<br />

celkoch, ktoré sa nachádzajú v regióne stredného<br />

Slovenska. V južnej časti je to LC Lešť<br />

a v severnej LC Sklené, LC Sklené ostatné<br />

a LC Trenčianske Stankovce.<br />

LC LEŠŤ<br />

LC Lešť obhospodaruje lesné pozemky s celkovou<br />

výmerou 6 436 ha, ktoré sa nachádzajú<br />

v lesných oblastiach Krupinská planina, Ostrôžky<br />

a nepatrná časť vo Zvolenskej kotline. Drevinové<br />

zloženie: smrek 13 %, ostatné ihličnaté 4<br />

%, buk 48 %, hrab 17 %, dub 9 %, cer 4 %, ostatné<br />

listnaté 5 %. Porasty obnovujeme takmer na<br />

100 % podrastovým hospodárskym spôsobom.<br />

Väčšina plôch na prvé zalesnenie vzniká vykonaním<br />

dorubov nad jestvujúcim prirodzeným<br />

zmladením, preto aj pri relatívne vysokej výške<br />

obnovných ťažieb je potreba dopĺňania prirodzeného<br />

zmladenia nízka. V roku 2021 vzniklo<br />

po ťažbe takmer 38 ha nových holín, z ktorých<br />

však vyše 31 ha bolo pokrytých prirodzeným<br />

zmladením. Na rok 2022 spočívajú úlohy v obnove<br />

lesa v prvom zalesnení 6,29 ha. Na výsadbu<br />

bude použitých 38 000 kusov sadeníc buka.<br />

LC SKLENÉ<br />

Pôvodný LC Sklené zahŕňal lesné pozemky,<br />

ktoré sa nachádzajú v lesných oblastiach<br />

4 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


LESNÍCTVO<br />

Turčianska kotlina, Kremnické vrchy, Malá<br />

Fatra, Žiar, Podtatranská kotlina, Hornonitrianska<br />

kotlina, Strážovské vrchy. Z dôvodu<br />

opakujúceho sa spracovávania náhodných ťažieb<br />

v centrálnej časti LC (okolie obce Sklené),<br />

nebolo možné normálne hospodárenie<br />

v odlúčených častiach, ktoré boli taktiež jeho<br />

súčasťou. Nakoľko túto časť tvorí prevažne<br />

drevina smrek, je veľký predpoklad, že to nebude<br />

inak ani v budúcnosti. Preto sme pri obnove<br />

PSL, platného na roky 2022 – 2031, navrhli<br />

rozdelenie LC Sklené na dve časti. Tak<br />

vznikol LC Sklené, ktorý sa nachádza v Turčianskej<br />

kotline a Kremnických Vrchoch. Výmera<br />

nového LC je 2 207 ha. Obnova porastov<br />

v novom PSL je plánovaná podrastovým, ale<br />

aj holorubným hospodárskym spôsobom. Vysoký<br />

podiel monokultúr smreka však vytvára<br />

podmienky na jeho ohrozenie abiotickými aj<br />

biotickými škodlivými činiteľmi. Prejavilo sa<br />

to aj v roku 2021, keď v dôsledku spracovania<br />

kalamity spôsobenej najmä veternou smršťou<br />

z augusta pribudlo 44 ha nových holín.<br />

LC SKLENÉ OSTATNÉ<br />

Nachádza sa na zvyšných častiach pôvodného<br />

LC Sklené. Tvorí ho päť samostatných<br />

častí. Sú to prevažne objekty muničných<br />

skladov (Nováky, Zemianske Kostoľany, Rašov),<br />

resp. ostatné pozemky slúžiace MO SR<br />

(Liptovský Peter, Sučany). Drevinové zloženie<br />

je tam oveľa pestrejšie, prevládajú zmiešané<br />

porasty s borovicou, bukom, dubom,<br />

hrabom v rôznom percentuálnom zastúpení<br />

týchto drevín. Výmera LC je 434 ha.<br />

LC TRENČIANSKE<br />

STANKOVCE<br />

V rámci tohto LC Správa lesov hospodári iba<br />

v objekte MS Kubrá na výmere 113 ha lesných<br />

porastov. Porasty sú väčšinou zmiešané tvorené<br />

bukom, hrabom, agátom a borovicou.<br />

Na rok <strong>2023</strong> sú úlohy v obnove lesa na spomínaných<br />

štyroch LC nasledovné: prvé zalesnenie<br />

29,99 ha a opakované zalesňovanie<br />

10,05 ha. Nárast opakovaného zalesňovania<br />

v porovnaní s minulými rokmi spôsobilo mimoriadne<br />

suché počasie v roku 2022. Na výsadbu<br />

bude použitých 100 000 ks sadeníc dreviny<br />

smrek a 120 000 ks sadeníc dreviny buk.<br />

Všetky sadenice pre potreby SL Pliešovce dodal<br />

odštepný závod Kamenica nad Cirochou.<br />

Na eliminovanie škôd spôsobených vyťahovaním<br />

sadeníc zverou používame pachové<br />

ohradníky – textíliu namočenú v prípravku<br />

Kornitol a umiestnenú po okrajoch<br />

zalesňovaných plôch. Nadzemnú časť ošetrujeme<br />

prípravkom Cervacol extra. Koreňovú<br />

sústavu namáčame v prípravku Agrisorb.<br />

Tento práškový koncentrát je určený na prípravu<br />

ochranného koreňového hydrogélu,<br />

ktorý chráni korene sadeníc pred zaschnutím<br />

pri presadzovaní, preprave a skladovaní, a na<br />

zvýšenie vodnej kapacity pôdnych substrátov.<br />

Súbežne so sadením zakladáme na sadenice<br />

aj buničinové „plachtičky“. Mali by na<br />

istý čas zabrániť zaburineniu plôšok. Dávame<br />

ich na plochy, ktoré sú už teraz zarastené<br />

prevažne smlzom kroviskovým, resp. určite<br />

v priebehu vegetačnej doby budú. Celý objem<br />

prác (vrátane sadbového materiálu) zafinancujeme<br />

z dotácií na ekologické projekty z MO<br />

SR. Práce plánujeme ukončiť do konca mája.<br />

Pevne veríme, že naša snaha bude odmenená<br />

čo najväčším počtom ujatých sadeníc, ktoré<br />

budú tvoriť základ budúceho lesa.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

5


LESNÍCTVO<br />

JARNÉ ZALESŇOVANIE<br />

OZ MALACKY<br />

Obnova lesných porastov v súčasnosti<br />

znamená tvorbu nových porastov, pri väčšom<br />

alebo menšom vplyve obnovovaných<br />

porastov. Obnova sa uskutočňuje prirodzene,<br />

alebo umelo.<br />

Ing. Radoslav Machata,<br />

samostatný technik LS Mikulášov<br />

Prirodzená obnova má významné postavenie,<br />

pretože sa pri nej účinne využívajú biologické<br />

zákonitosti a prírodné sily. Uskutočňuje<br />

sa opadávaním semien, prípadne výmladnosťou.<br />

Robí sa rôznym spôsobom, napríklad rozrušovaním<br />

pôdneho krytu a odstraňovaním<br />

hrubých vrstiev surového humusu a pod.<br />

Umelá obnova porastov je náhrada lesného<br />

porastu novým porastom sadením alebo sejbou.<br />

Sejba sa používa vtedy, keď sa klíčiacemu<br />

semenu môžu poskytnúť rovnaké podmienky,<br />

aké by malo pri prirodzenej obnove. Umelá<br />

obnova sadením umožňuje správnu voľbu<br />

dreviny, zakladanie zmiešaných porastov,<br />

rýchle zapojenie kultúr, zabezpečuje pravidelnú<br />

hustotu porastu a skrátenie rubnej doby.<br />

Zalesňovanie týmto spôsobom je bezpečná<br />

metóda regenerácie porastu.<br />

V OZ Malacky obnovujeme les oboma<br />

spôsobmi, no väčší podiel tvorí umelá obnova.<br />

Začiatkom marca sme začali zalesňovať,<br />

malo by to pokračovať plynulo do konca<br />

mája. Zalesňovacie práce vykonávajú naši<br />

vlastní zamestnanci, ktorí majú s touto činnosťou<br />

viacročné skúsenosti. Sadenie robíme<br />

dvoma spôsobmi - štrbinovou sadbou a pomocou<br />

sadiaceho stroja. Štrbinová sa využíva<br />

pri opakovanej sadbe, sadiaci stroj je vhodný<br />

na prvotnú výsadbu. V tomto roku sme na<br />

OZ Malacky vysadili 1 670 000 ks borovice lesnej<br />

na 167 ha lesa a 10 000 ks buka lesného na<br />

1,5 ha lesa. Sadenice boli z vlastnej produkcie<br />

VLM. Okrem borovice a buka bolo vysadených<br />

aj 30 000 ks sadeníc jelše lepkavej na 5<br />

ha lesa. Jelša bola vyzdvihovaná z prirodzeného<br />

zmladenia. Okrem umelej obnovy lesa sa<br />

využíva aj prirodzená obnova. V tomto roku<br />

sa prirodzeným zmladením obnovilo 2,60 ha<br />

lesa borovicou lesnou a 12 ha bukom lesným.<br />

Samozrejme, našu činnosť ovplyvňuje počasie,<br />

preto dúfame, že počas celého procesu zalesňovania<br />

budú priaznivé podmienky.<br />

KAMENICA NAD CIROCHOU<br />

Na úspešnosť zalesňovacích prác tento<br />

rok, okrem kvality sadbového materiálu<br />

a kvality vykonávaných prác, bude mať výrazný<br />

vplyv minuloročné extrémne suché<br />

leto a chudobná zima na snehové zrážky.<br />

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa,<br />

OZ Kamenica n/Cir., (text, foto)<br />

V Kamenici nad Cirochou sme začali<br />

s jarným zalesňovaním už 6. marca. Oproti<br />

predchádzajúcim rokom je to o niečo skôr.<br />

Nakoľko však ide o relatívne stabilné počasie<br />

bez výdatnejších zrážok, je to obdobie<br />

doslova ideálne k vykonávaniu zalesňovacích<br />

prác, no naopak vplyv takéhoto počasia<br />

a nedostatok jarnej vlahy môže negatívne<br />

ovplyvniť ujatosť sadeníc.<br />

Prevažujúci podiel bukových porastov<br />

v rámci o.z. Kamenica nad Cirochou dáva<br />

vhodné podmienky na využívanie prirodzenej<br />

obnovy. Po zohľadnení dosiahnutej<br />

skutočnosti 95 ha prirodzenej obnovy lesa<br />

v roku 2022 (80 % podiel z obnovy lesa celkovo)<br />

sa v tomto roku zalesní 24,48 ha plôch.<br />

Prevažne ide o doplňovanie už vzniknutého<br />

prirodzeného zmladenia, prípadne opakovú<br />

sadbu. Spolu bude vysadených 151 900<br />

sadeníc lesných drevín, z čoho najväčší podiel<br />

tvorí buk lesný 91 400 ks. Z ostatných<br />

drevín sú to dub zimný 24 800 ks, borovica<br />

lesná 29 200 ks, smrekovec opadavý 3 550 ks,<br />

smrek obyčajný 2 950 ks, ktoré sú viac-menej<br />

na spestrenie drevinovej skladby.<br />

Na zalesňovanie používame sadenice dopestované<br />

vo vlastnej lesnej škôlke na LS<br />

Jovsa, v ktorej sa tento rok pre potreby celého<br />

štátneho podniku vyzdvihlo 2,6 mil. sadeníc<br />

lesných drevín. Pri zalesňovaní používame<br />

štrbinovú sadbu sadzačom bez<br />

prípravy pôdy. Zalesňovacie práce sú vykonávané<br />

vlastnými zamestnancami, čo zaručuje<br />

dodržanie kvality a časových termínov<br />

vykonávaných prác Pevne verím, že naše<br />

úsilie bude odmenené čo najväčším počtom<br />

ujatých sadeníc, ktoré budú tvoriť základ budúceho<br />

lesa.<br />

6 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


LESNÍCTVO<br />

OZ KEŽMAROK<br />

Od 90-tych rokov minulého storočia sa na<br />

o. z. Kežmarok vplyvom sucha, húb, vetra<br />

a podkôrneho hmyzu vykonávala takmer<br />

výlučne náhodná ťažba. Tým vzniklo aj<br />

množstvo kalamitných plôch, ktoré boli zalesnené<br />

a teraz sú v štádiu prerezávok.<br />

Ing. Ľudovít Zvalený,<br />

vedúci oddelenia lesnej výroby<br />

V súčasnosti sa taktiež prednostne spracováva<br />

kalamita, ale systém hospodárenia sa<br />

postupne vracia k plneniu úloh stanovených<br />

v Pláne starostlivosti o les. Podľa zákona o lesoch<br />

325/2005 Z. z. je obhospodarovateľ lesa<br />

povinný obnovu lesa na holine vykonať najneskôr<br />

do dvoch rokov a v ochranných lesoch<br />

do troch rokov od skončenia kalendárneho<br />

roka, v ktorom holina vznikla. Holiny<br />

po ťažbe v preriedených porastoch sú značne<br />

zaburinené a porastené krovím, ktoré je<br />

potrebné prácne pred zalesňovaním odstrániť.<br />

Prvým predpokladom úspešného zalesňovania<br />

je kvalitná príprava plôch, ktorá sa robí<br />

ručne, alebo na terénne dostupných lokalitách<br />

aj mechanizovane. Semená lesných drevín používané<br />

na pestovanie sadbového materiálu<br />

pochádzajú z vlastných semenných zdrojov.<br />

Sadenice sú pestované vo vhodných klimatických<br />

podmienkach na o. z. Kamenica n/Cirochou,<br />

v škôlke Myslina. Odtiaľ ich prevážame<br />

na jednotlivé lesné správy. K dnešnému<br />

dňu ich máme takmer všetky uskladnené v našich<br />

snehových jamách. Sadenice sú pestované<br />

podľa plánu tak, aby boli lokálne vhodné a tiež<br />

zodpovedali príslušnému vegetačnému stupňu.<br />

Pri ihličnatých drevinách používame jamkovú<br />

sadbu s veľkosťou jamky 35 x 35 cm, u listnáčov<br />

sadbu štrbinovú.<br />

Prehľad zalesňovania podľa drevín a lesných správ<br />

Drevina sm sc bk bo jvh jd db Spolu<br />

LS Ľubica 101800 10050 280960 5460 3000 6000 2400 409670<br />

LS Tichý Potok 50000 16380 79260 145640<br />

o.z. VLM Kežmarok 151800 26430 360220 5460 3000 6000 2400 555310<br />

Medzi faktory úspešného zalesňovania<br />

patrí aj agrotechnický termín, ktorý je v našich<br />

podmienkach do konca mája. Nemalú<br />

úlohu pri zalesňovaní zohrávajú aj správne<br />

vyškolení a zodpovední pracovníci, ktorí<br />

ovládajú manipuláciu so sadenicami a pracovné<br />

postupy. V tomto bode sa situácia<br />

z roka na rok zhoršuje, pretože práca v lese<br />

stráca na atraktivite.<br />

Obnova lesa zalesňovaním je na našom závode<br />

cestou k trvalo udržateľnej starostlivosti<br />

o les a aj napriek mnohým problémom sa nám<br />

ju darí úspešne vykonávať.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

7


LESNÍCTVO<br />

PRÁCE V LESNEJ<br />

ŠKÔLKE MYSLINA<br />

Tento rok nám počasie v lesnej škôlke Myslina na lesnej správe v Jovse praje. S vyzdvihovaním<br />

sme začali o týždeň skôr, ako po minulé roky. Nadšenie robotníkov po zimnej<br />

prestávke je viditeľné aj z ich nasadenia, už za jeden deň pripravili 100 000 kusov sadeníc<br />

borovice pre jarné zalesňovanie na odštepnom závode v Malackách.<br />

Ing. Miloš Labanc,<br />

lesník LS Jovsa,<br />

OZ Kamenica nad Cir.<br />

Začali sme s vyzdvihovaním lesného reprodukčného<br />

materiálu borovice lesnej<br />

v počte 1 700 000 ks. Následne sme vyzdvihli<br />

smrekovec opadavý v počte 30 000 ks, dub<br />

zimný v počte 25 000 ks, buk lesný 590 000<br />

ks a smrek obyčajný v počte 255 000 ks. Lesný<br />

reprodukčný materiál sme priebežne počas<br />

každého dňa prevážali do snehovej jamy. Vo<br />

februári sme začali s výstavbou klimatizovanej<br />

haly, ktorá je momentálne vo fáze dokončovania.<br />

Samotný priestor chladenia bol<br />

dokončený začiatkom marca, takže sme ho<br />

mohli využiť na uskladnenie sadeníc už počas<br />

tejto jari. Veľmi nám to pomohlo, keďže<br />

v snehovej jame nedokážeme regulovať teplotu<br />

a vlhkosť. Manipuláciu zabezpečujeme<br />

elektrickým vysokozdvižným vozíkom. Sadenice<br />

sú umiestnené v pastových big boxoch.<br />

Do jednotlivých odštepných závodov<br />

VLM SR sa semenáčiky a sadenice rozvážali<br />

podľa potreby dvojnápravovým prívesným<br />

vozíkom.<br />

Práce v lesnej škôlke, ktoré začali ešte<br />

v zime, boli len začiatkom. Čaká nás ešte veľa<br />

ďalšej činnosti počas celého roka, kým zo semena<br />

vypestujeme kvalitný lesný reprodukčný<br />

materiál.<br />

8 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


LESNÍCTVO<br />

VYHODNOTENIE POŠKODENIA PÔD<br />

PO NASADENÍ VIACOPERAČNÝCH<br />

TECHNOLÓGIÍ NA ÚZEMÍ OZ KEŽMAROK<br />

V predchádzajúcom čísle časopisu 2/2022 sme uverejnili informáciu o meračských prácach<br />

výskumných pracovníkov z ČZU v Prahe za účelom zhodnotenia poškodenia pôd<br />

po viacoperačných technológiách pracujúcich v strmých terénoch za pomoci mobilných<br />

trakčných navijakov. Zozbierané dáta zo štyroch dielcov (821B200, 820G100, 820H000<br />

- s použitím istenia pomocou T-Wincha a dielec 810H100 - s nižším sklonom bez použitia<br />

T-Wincha) na LO Kolačkov boli podrobne vyhodnotené.<br />

Ing. Zuzana Dudáková, PhD.<br />

Zhutňovanie pôdy spôsobuje znižovanie<br />

jej pórovitosti a tým dochádza k nárastu<br />

objemovej hmotnosti pôdy a nárastu jej penetračného<br />

odporu. Tieto pôdne vlastnosti<br />

dokážeme ľahko zistiť pomocou meracích<br />

prístrojov alebo odberom vzoriek. Prvá bola<br />

vyhodnotená práve objemová hmotnosť zo<br />

vzoriek odobratých z lokalít porast (P), koľaj<br />

(K) a stred (S). Objemová hmotnosť informuje<br />

rýchlo o kompaktnosti pôdy a najvyššie<br />

hodnoty by sa mali nachádzať v koľajach, ktoré<br />

vzniknú prejazdom techniky (Tabuľka 1).<br />

Z priemerných hodnôt objemovej hmotnosti<br />

vyplýva, že vplyvom prejazdov došlo v lokalite<br />

K k zvýšeniu objemovej hmotnosti pôdy<br />

v rozsahu 13.42 ‒ 22.35 %. Naopak, na lokalite<br />

S došlo v porovnaní s lokalitou P k poklesu<br />

BD, pravdepodobne v dôsledku vytláčania<br />

pôdy medzi koľajami prejazdom harvesterového<br />

uzla po približovacej linke.<br />

Obrázok 1. Maximálna a priemerná hĺbka koľají v dielcoch.<br />

Pri použití viacoperačných technológií<br />

s použitím mobilných trakčných navijakov<br />

v prípade našej štúdie nedošlo<br />

k väčšiemu poškodeniu pôdy napriek ich nasadeniu<br />

v strmších terénoch oproti bežnému<br />

nasadeniu v menších sklonoch. Najvyššie<br />

hodnoty objemovej hmotnosti, penetračného<br />

odporu pôdy aj najväčšie hĺbky koľají boli<br />

zistené v dielci, kde bola použitá bežná technológia<br />

bez trakčných navijakov, avšak tieto<br />

rozdiely sa nepotvrdili ako štatisticky významné<br />

oproti dielcom so strmšími terénmi<br />

(Kruskal Wallisova ANOVA). Pri porovnaní<br />

nameraných hodnôt objemovej hmotnosti,<br />

penetračného odporu pôdy a hĺbky koľají<br />

s inými štúdiami, ktoré sa kompaktnosti<br />

pôd po harvesterových technológiách venovali,<br />

potvrdzujeme, že hodnoty týchto premenných<br />

neboli v porovnaní s inými štúdiami<br />

vyššie. Môžeme konštatovať, že použitie<br />

viacoperačných technológií za pomoci trakčných<br />

navijakov v strmších sklonoch je technológia,<br />

ktorá má opodstatnenie a nespôsobuje<br />

výraznejšie poškodenie pôd v porovnaní<br />

s lokalitami s nasadením týchto technológií<br />

v bežných sklonoch.<br />

Ďalej sme hodnotili penetračný odpor<br />

pôdy, ktorý skúma usporiadanie pôdnych<br />

častíc a ide o odpor pôdy proti vnikaniu kužeľa<br />

so známym tvarom do pôdy. Zvýšený<br />

odpor proti vnikaniu tohoto telesa do pôdy<br />

vyjadruje mieru kompaktnosti pôdy. Z priemerných<br />

hodnôt penetračného odporu pôdy<br />

vyplýva, že vplyvom prejazdov došlo v koľaji<br />

k jeho nárastu v rozsahu 4.88 ‒ 26.8 % (Tabuľka<br />

2). Na lokalite P došlo v porovnaní s lokalitou<br />

S ku kolísaniu hodnôt a v niektorých<br />

porastoch PR vzrástol o 8 -17 % a v niektorých<br />

na tejto lokalite poklesol v rozsahu od 1.29 %<br />

do 10.4 %.<br />

Vyhodnotením hĺbky koľají sme zistili,<br />

že priemerná hĺbka koľají v jednotlivých<br />

dielcoch kolísala v rozmedzí 4.63 ‒ 7.28 cm<br />

a maximálna hĺbka koľají bola v rozmedzí<br />

10.86 ‒ 17.25 cm (Obrázok 1). V dielci<br />

810h1 boli namerané najvyššie priemerné<br />

a maximálne hĺbky koľají napriek tomu, že<br />

v tomto dielci bol realizovaný najmenší objem<br />

ťažby dreva (109,34 m³). V tomto prípade sa<br />

však prejavila absencia vplyvu trakčného navijaka<br />

minimalizujúceho preklzávanie kolies<br />

pri pohybe technológie po približovacej linke.<br />

Tabuľka 1. Priemerné hodnoty a zmeny v objemovej hmotnosti medzi<br />

jednotlivými lokalitami merania v skúmaných dielcoch<br />

Pa) Kb) Sc)<br />

Ø OHd)± ∆ P ↔ K (%) Ø BD ± SD ∆ K ↔ S (%) Ø BD ± SD ∆ P ↔ S (%)<br />

SDe)<br />

(g.cm-3)<br />

(g.cm-3)<br />

(g.cm-3)<br />

821b2 0.86±0.10 +22.09 1.05±0.20 ‒18.1 0.86±0.15 0<br />

820g1 0.82±0.12 +13.42 0.93±0.22 ‒17.20 0.77±0.14 ‒6.10<br />

820h0 0.90±0.12 +16.67 1.05±0.17 ‒19.05 0.85±0.13 ‒5.56<br />

810h1 0.85±0.38 +22.35 1.04±0.14 ‒20.19 0.83±0.11 ‒2.35<br />

a) P ‒ porast; b)K ‒ koľaj; c)S ‒ stred; OH ‒ objemová hmotnosť pôdy; e) SD ‒ smerodajná odchýlka merania; ∆ ‒ rozdiel hodnôt<br />

Tabuľka 2. Priemerné hodnoty a zmeny penetračného odporu pôdy<br />

medzi jednotlivými lokalitami merania v skúmaných dielcoch<br />

Pa) Kb) Sc)<br />

Ø POd) ±<br />

SDe) (MPa)<br />

∆ P ↔ K (%)<br />

Ø PO ± SD<br />

(MPa)<br />

∆ K ↔ S (%)<br />

Ø PR ± SD<br />

(MPa)<br />

∆ P ↔ S (%)<br />

821b2 2.87 ± 1.58 + 4.88 3.01 ± 1.50 ‒ 14.62 2.57 ± 1.50 ‒ 10.45<br />

820g1 3 ± 1.38 + 13 3.39 ± 1.43 + 3.54 3.51 ± 1.70 + 17<br />

820h0 3.10 ± 1.28 + 7.42 3.33 ± 1.80 ‒ 8.11 3.06 ± 1.68 ‒ 1.29<br />

810h1 2.50 ± 0.96 + 26.8 3.17 ± 1.79 ‒ 14.83 2.70 ± 1.39 + 8<br />

a)P ‒ porast, b)K ‒ koľaj, c)S ‒ stred; d)PO – penetračný odpor; e) SD – smeraodajná odchýlka ∆ ‒ rozdiel hodnôt<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

9


LESNÍCTVO<br />

TRAKTOR S ČELNÝM NAKLADAČOM<br />

NOVÁ TECHNIKA NA<br />

SPRÁVE LESOV PLIEŠOVCE<br />

Ing. Ján Chlpáň,<br />

vedúci SL Pliešovce<br />

Správa lesov Pliešovce so sídlom na Vidovom<br />

vrchu tento rok vo februári rozšírila svoj<br />

vozový park. Vzhľadom na to, že hospodári<br />

na cca 1000 ha poľnohospodárskej pôdy,<br />

prvým strojom je traktor s čelným nakladačom,<br />

ktorý bude slúžiť pri rôznych činnostiach,<br />

najmä pri príprave objemového krmiva<br />

pre približne 250 kusov hovädzieho dobytka<br />

a raticovú prežúvavú zver. Druhým strojom<br />

je harvestor novej generácie, ktorý jedinečnou<br />

terénnou priechodnosťou a flexibilnými<br />

možnosťami nasadenia uľahčí náročnú<br />

prácu v strmom a obzvlášť neschodnom teréne<br />

v lese. Momentálne je využívaný na LC<br />

Lešť, kde spracováva náhodnú ťažbu po ťažkom<br />

snehu a následnom silnom vetre v ihličnatých<br />

i listnatých porastoch.<br />

HIGHLANDER HL 10-2 - V IHLIČNATEJ ŤAŽBE<br />

KALAMITNÁ DREVNÁ HMOTA VYVRÁTENÁ BOROVICA PO ŤAŽKOM SNEHU HIGHLANDER HL 10-2 - V LISTNATEJ ŤAŽBE<br />

10 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


LESNÍCTVO<br />

VRTOCHY POČASIA OPÄŤ<br />

NAROBILI ŠKODY<br />

Koncom roka 2022 lesné porasty na území odštepného závodu Kamenica nad Cirochou<br />

postihla veľká kalamita. Za kalamitu považujeme rozsiahle poškodenie lesných porastov<br />

alebo celých lesných komple\xov pôsobením jedného alebo viacerých škodlivých činiteľov.<br />

Pôsobením viacerých abiotických škodlivých činiteľov vznikli na viacerých miestach<br />

až holiny.<br />

Lukáš Vataha Ing., vedúci LS<br />

Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />

vataha2@vlm.sk (text, foto - autor)<br />

V niektorých prípadoch prvotnú kalamitu<br />

spôsobenú jedným škodlivým činiteľom<br />

umocní následný tlak iného, keď napríklad<br />

po veternej kalamite napadne stromy drevokazný<br />

hmyz. Kalamitu rozoznávame roztrúsenú,<br />

keď sú napadnuté a poškodené jednotlivé<br />

stromy rozmiestnené na veľkej ploche,<br />

a kalamitu sústredenú, pri ktorej vznikajú<br />

súvislé plochy poškodených alebo až odumretých<br />

stromov.<br />

KOMBINÁCIA ŽIVLOV<br />

V decembri minulého roka vo Vihorlatských<br />

vrchoch postihla snehová a následne<br />

veterná kalamita <strong>lesy</strong> v obhospodarovaní OZ<br />

Kamenica nad Cirochou. V podstate môžeme<br />

hovoriť o pôsobení viacerých abiotických<br />

činiteľov. Príliš vysoké teploty na dané obdobie<br />

znamenali zrážky v podobe dažďa. To<br />

malo za následok rozmočenie pôdy a nestabilitu<br />

koreňových systémov v pôde. Následné<br />

prudké ochladenie spôsobilo namŕzanie dažďových<br />

zrážok, ktoré plynule premenili skupenstvo<br />

a zrážky sa zmenili na snehové. Tento<br />

sneh sa prichytával na už namrznuté konáre<br />

a zaťažoval tak koruny. Ako posledný abiotický<br />

činiteľ nastúpil silný vietor, ktorý následne<br />

vyvracal stromy ako zápalky. Pod náporom<br />

veľkej hmotnosti snehu došlo vo viacerých<br />

porastoch k masívnemu olámaniu konárov,<br />

vytváraniu zlomov, ba dokonca aj k vývratom<br />

a tým k sústredenej snehovej kalamite.<br />

Nielen sprístupňovanie dolín a sprejazdňovanie<br />

cestnej siete stálo nemálo námahy všetkých<br />

zamestnancov odštepného závodu Kamenica<br />

nad Cirochou. Hľadanie novej kalamity<br />

v neprístupných porastoch dalo tiež poriadne<br />

zabrať nejednému lesníkovi. Ďalej však musíme<br />

pokračovať v spracovaní kalamity, odstraňovaní<br />

jej následkov a minimalizácii škôd.<br />

Jednou z ďalších úloh je monitoring možného<br />

biotického škodcu Lykožrúta bukového<br />

(Taphrorychus bicolor). V súčasnosti už pripravujeme<br />

všetky potrebné technické a materiálne<br />

pomôcky na inštaláciu feromónových<br />

lapačov. Veríme, že sa nám podarí v prípade<br />

ohrozenia našich porastov týmto škodcom aj<br />

vďaka tomuto monitoringu a vedeckému výskumu<br />

včas zasiahnuť a ochrániť tým naše prírodné<br />

bohatstvo.<br />

ODHAĽOVANIE<br />

ROZSAHU KALAMITY<br />

Okrem listnatých porastov buka, ktorý je<br />

na OZ Kamenica nad Cirochou v prevažnom<br />

zastúpení, boli napadnuté aj ihličnaté porasty,<br />

ale v oveľa menšej miere. Celkové množstvo<br />

kalamitného dreva bolo veľmi ťažké odhadnúť.<br />

Veľa stromov ostávalo ešte dlho po prvom<br />

pôsobení snehu a vetra naklonených<br />

a inak nestabilných. Ešte dlho sme museli rátať<br />

s tým, že každú chvíľu niečo nové spadne.<br />

Uvoľnenie tlaku prišlo až v novom roku so<br />

zvyšujúcimi sa teplotami. Nie všetky doliny<br />

boli ihneď prístupné, no už teraz vieme povedať,<br />

že množstvo kalamitného dreva budeme<br />

počítať v desaťtisícoch metrov kubických.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

11


LESNÍCTVO<br />

Dudok chochlatý (Upupa epops) Autor Benedikt Reisner<br />

DUDOK CHOCHLATÝ A NAŠA<br />

CESTA K JEHO OCHRANE<br />

Dudok chochlatý (Upupa epops) sa pravidelne a dosť hojne vyskytoval nielen v južných<br />

oblastiach Slovenska, ale aj v agrárnej krajine otvorených kotlín, odkiaľ vplyvom zmien<br />

v krajine, úbytku starých stromov, skupín stromov a stromoradí v pasienkovej krajine postupne<br />

mizne. Má rád otvorenú krajinu, pri migrácii cestuje pozdĺž vodných tokov.<br />

Na jar prilieta v marci-apríli a odlieta v auguste<br />

až v septembri. Na Slovensku je tento druh<br />

zaradený v Červenom ozname do kategórie<br />

„takmer zraniteľný druh“ a ako taký si zasluhuje<br />

zvýšenú ochranu. Od mája roku 2008 je<br />

národným vtákom Izraela. Je známy pre svoj<br />

chochol a pestré sfarbenie.,<br />

Na hniezdenie vyhľadáva prirodzené dutiny<br />

a pukliny v stromoch, iné dutiny (búdky).<br />

V máji znáša do hniezda ukrytého v dutine<br />

5-10 jednofarebných zelenkavo-modrých až žltobielych<br />

podlhovastých vajec veľkosti 17 x 25<br />

mm na ktorých sedí iba samička. Inkubačný<br />

čas 16-18 dní. Mláďatá kŕmi asi 22 dní rôznymi<br />

pandravami, húsenicami, koníkmi, kobylkami<br />

a iným na zemi žijúcim hmyzom.<br />

Pozorovania výskytu druhu z minulosti na<br />

Hornom Spiši boli len počas jarnej migrácie<br />

(2-3 dekáda apríla) v lokalitách Beliansky potok,<br />

Vrbovské rybníky, Žakovský rybník, Kežmarský<br />

rybník, Podhorany, Ihľany, Červený<br />

Kláštor a počas jesennej migrácie (tretia dekáda<br />

augusta) Kežmarok - niva rieky Poprad.<br />

V tomto roku máme prvý záznam z migrácie<br />

už 30. marca <strong>2023</strong> pri VN Kežmarok.<br />

12 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


LESNÍCTVO<br />

Dudok chochlatý (Upupa epops) Autor Benedikt Reisner<br />

Ing. Anton Potaš<br />

Dudok chochlatý (Upupa epops) Autor Benedikt Reisner<br />

Druhé potvrdenie hniezdenia dudkov v oblasti<br />

Horného Spiša prišlo 22. júla 2022 s hlásením<br />

o náleze zraneného jedinca dudka zo<br />

Slovenskej Vsi. Nálezkyňa, resp. nahlasovateľka<br />

chráneného živočícha, zachránila dudka<br />

z pazúrov sliepok, zrejme po náraze do stavby<br />

a páde na dvor domu. Zranenia a chýbajúce perie<br />

na hrudi mu skrátili život a jedinec uhynul<br />

cez noc.<br />

16. júna 2022 bol pozorovaný jedinec neďaleko<br />

(Kamienky na hranici katastra s Jarabinou),<br />

pričom sa neskôr ukázalo, že ide o kŕmenie<br />

mláďat rodičovským párom. Biotop,<br />

v ktorom sme dudky pozorovali, boli prípotočné<br />

preriedené porasty s topoľom so vzdialenou<br />

ornou pôdou a pasienkami.<br />

V roku <strong>2023</strong> sme získali malý členský projekt<br />

na „Podporu hniezdenia dudka chochlatého“,<br />

so sprievodnými činnosťami: vyvesenie<br />

búdok na podporu hniezdenia, zvýšenie environmentálneho<br />

povedomia spojené s druhom<br />

Dudok chochlatý, podpora spolupráce s regionálnymi<br />

vlastníkmi a užívateľmi pri ochrane<br />

dudka a monitoring druhu.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p., Odštepný<br />

závod Kežmarok, sa stal v toto roku najvýznamnejším<br />

podporovateľom ich ochrany<br />

na Hornom Spiši vyhotovením a osadením<br />

klátikových búdok v dotknutom regióne (Žakovce,<br />

Vrbov, Ruskinovská dolina, Zvonárka…).<br />

Naša podpora ich migrácie a hniezdenia<br />

je témou pri environmentálnej výchove na<br />

spriaznených Základných školách a cestou<br />

k ich ochrane.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

13


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

CHOVATEĽSKÉ<br />

PREHLIADKY<br />

VYHODNOTENIE<br />

POĽOVNÍCKEJ SEZÓNY<br />

Pripravená prehliadka<br />

Hodnotenie jeleních zhodov<br />

KAMENICA<br />

NAD CIROCHOU<br />

Lukáš Vataha Ing., vedúci<br />

LS Kamienka, o.z. Kamenica n/C.<br />

Poľovníctvo chápeme ako racionálne využívanie<br />

prírodných obnoviteľných zdrojov<br />

s ich primeraným ekonomickým využitím<br />

s cieľom ich ochrany, zachovania<br />

a zušľachtenia. Preto je naším prvoradým<br />

záujmom v poľovníckom obhospodarovaní<br />

revíru dosiahnuť čo najlepšie výsledky<br />

v chove a love zveri, v starostlivosti o poľovný<br />

revír tak, aby zver bola zdravá, vitálna,<br />

aby jej trofeje dosahovali čo najvyššie<br />

hodnoty a tak jej lov zabezpečil požiadavku<br />

ekonomickej efektívnosti vynaložených<br />

nákladov a rentability poľovníctva.<br />

Muflón<br />

Chceme, aby sa náš revír dostal do povedomia<br />

širokej poľovníckej verejnosti - jednak<br />

trofejami úlovkov, odbornosťou poľovníckeho<br />

personálu, kvalitnou starostlivosťou<br />

o zver a vybavením poľovníckych zariadení.<br />

Vyhodnotenie sezóny<br />

Organizáciu CHPT si ako každý rok vzali<br />

na starosť zamestnanci o. z. Kamenica n/<br />

Cirochou. Tradične ju usporiadali v zasadačke<br />

zrekonštruovanej budovy VLM. Hodnotiteľská<br />

komisia pracovala zložení Ing. Ján<br />

Hrabovčin – predseda komisie, Adrián Piteľ<br />

a Ing. Lukáš Vataha. Po vyhodnotení boli<br />

trofeje ihneď inštalované na výstavné panely<br />

a sprístupnené verejnosti. Vďaka profesionálnemu<br />

prístupu zamestnancov o. z. komisia<br />

nezaznamenala pri žiadnej z trofejí<br />

nesprávny zásah do populácie voľne žijúcej<br />

zveri.<br />

Schválený plán lovu jelenej zveri vo voľnom<br />

revíri (mimo jelenej zvernice Kamienka)<br />

v počte spolu 92 kusov bol splnený na 98<br />

% (90 ks) vrátane 1 ks započítaného úhynu<br />

v nasledovnej štruktúre: (plán/ skutočnosť/<br />

% plnenia): jeleň I. VT – 11/7/64 %, jeleň II.<br />

VT – 16/16/100 %, jeleň III. VT – 6/6/100 %,<br />

jeleň IV. VT 5/5/100 %, jelene spolu 38/34/89<br />

%, jelenice 38/38/100 %, jelenčatá 16/17/113<br />

% (z toho 1 ks úhyn).<br />

14 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Vo zvernici jelenej zveri Kamienka bol<br />

schválený plán lovu v počte 35 kusov splnený<br />

na 91 % (32 ks) vrátane 3 ks započítaného<br />

úhynu v nasledovnej štruktúre: (plán/skutočnosť/<br />

% plnenia): jeleň I. VT – 6/2/33 %, jeleň<br />

II. VT – 3/3/100, jeleň III. VT – 1/1/100 %, jeleň<br />

IV. VT 1/1/100 %, jelene spolu 11/7/64 %,<br />

jelenice 16/16/100 % (z toho 3 ks úhyn), jelenčatá<br />

8/9/113 %.<br />

Nesprávny odstrel jeleňov komisia nezaznamenala.<br />

V 26 prípadoch boli predložené<br />

fotografie trofejí, išlo o jelene ulovené zahraničnými<br />

poľovníckymi hosťami. Dve jelenie<br />

trofeje dosiahli bodovú hodnotu na udelenie<br />

striebornej medaily (200,58 CIC – 11 r.,<br />

191,31 CIC – 11 r.) a päť jeleních trofejí dosiahlo<br />

bronzovú medailovú bodovú hodnotu<br />

(186,04 CIC – 7 r., 181,65 CIC – 8 r., 176,95<br />

CIC – 11 r., 174,41 CIC – 5 r., 171,87 CIC –<br />

11 r.).<br />

Medzi návštevníkmi našej chovateľskej<br />

prehliadky okrem verejnosti nechýbali ani<br />

deti z materskej školy v Kamenici nad Cirochou,<br />

ktoré pod vedením lesných pedagógov<br />

Lukáša Vatahu a Jakuba Ryníka spoznávali<br />

trofeje lovenej zveri a naučili sa zásady správania<br />

v prírode.<br />

Poďakovanie patrí všetkým zamestnancom,<br />

ktorí sa svojím odborným prístupom<br />

k výkonu práva poľovníctva podieľajú na výborných<br />

výsledkoch chovu a lovu zveri a prispievajú<br />

k rozvoju poľovníctva v našom poľovnom<br />

revíri. Do novej poľovníckej sezóny<br />

<strong>2023</strong>/2024 vám želáme veľa pekných poľovníckych<br />

zážitkov.<br />

KEŽMAROK<br />

Pracovná a hodnotiacia komisia<br />

Ing. Ľubomír Babič, oddelenie<br />

lesnej výroby OZ Kežmarok<br />

Po pandemických rokoch sme mohli od<br />

24.do 26. marca <strong>2023</strong> usporiadať výstavnú<br />

časť chovateľskej prehliadky za spoločný<br />

poľovný revír Javorina. Revír patrí<br />

rozlohou medzi najväčšie revíri v rámci<br />

Slovenskej republiky. Od 1. januára 2015<br />

je poľovný revír Javorina rozdelený podľa<br />

užívateľov. VLM SR užíva 16 100 ha pozemkov.<br />

Ostatní užívatelia poľujú na pozemkoch<br />

vo výmere 10 800 ha.<br />

Za poľovnú sezónu 2022/<strong>2023</strong> sa súhrne<br />

ulovilo 522 kusov jelenej zveri. Trofejovej<br />

jelenej zveri bolo 178 ks, jeleníc 171 a jelenčiat<br />

173 kusov. Z medailovej jelenej zveri<br />

bolo ulovených v spoločnom revíri Javorina<br />

22 kusov jeleňov s bronzovou medailou, 7<br />

223,05 CIC<br />

211,01 CIC<br />

kusov jeleňov so striebornou medailou a tri<br />

jelene so zlatou medailou. Najsilnejšia jelenia<br />

trofej má hodnotu 223,05 bodov CIC. Druhá<br />

najsilnejšia jelenia trofej má hodnotu 215,21<br />

CIC a tretia 211,01 bodov CIC. Všetky tri jelene<br />

boli ulovené na lesnej správe Ľubica.<br />

Zo srnčej zveri sa ulovilo 57 kusov. Srncov<br />

I – III. vekovej triedy 38 kusov, sŕn 12 kusov<br />

a srnčiat 7 kusov. Diviačiu zver sa podarilo<br />

odloviť v celkovom počte 27 kusov. Dospelý<br />

diviak sa ulovil v počte 4 kusov, 4 dospelé diviačice,<br />

lanštiak 11 kusov a diviača v celkovom<br />

počte 8 kusov. Z ostatnej zveri sa ulovilo<br />

12 kusov líšky hrdzavej, 5 kusov pytliačiacich<br />

psov a 1 kus jazveca lesného.<br />

215,21 CIC<br />

Obvodná hodnotiteľská komisia posúdila<br />

za poľovnú sezónu 2022/<strong>2023</strong> v spoločnom<br />

revíri Javorina všetky predložené trofeje za<br />

správny selektívny odstrel.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

15


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

MALACKY<br />

NAJSILNEJŠIE TROFEJE ZVERI ULOVENEJ V ROKU 2022/<strong>2023</strong> V MALACKÁCH<br />

Poľovný revír Meno strelca Vek Body C.I.C. Medaila<br />

Ing. Patrik Kuriš<br />

lesník, LS Jablonové, OZ Malacky<br />

Veľmi nás potešilo, že po troch rokoch obmedzení<br />

spojených s opatreniami proti šíreniu<br />

COVID 19 sa mohla znovu uskutočniť<br />

chovateľská prehliadka na OZ Malacky.<br />

Prehliadka bola od 14. do 17. marca <strong>2023</strong><br />

už tradične v priestoroch OZ Malacky. Vôbec<br />

prvýkrát sa pristúpilo k nevystavovaniu<br />

trofejí prvej vekovej triedy, z dôvodu ich<br />

vysokého počtu. Výsledkom tohto opatrenia<br />

bolo prehľadné usporiadanie trofejí<br />

vyšších vekových tried.<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p., OZ Malacky<br />

poľovne obhospodaruje 28 174 ha.<br />

Z toho sú dva voľné revíry a dve uznané zvernice.<br />

V tohoročnej poľovnej sezóne bolo odlovených<br />

3018 ks raticovej zveri, čo je v doterajšej<br />

histórii najvyšší počet. Takisto po prvý<br />

raz za uplynulé obdobie bol v našich revíroch<br />

ulovený šakal zlatý. Plnenie plánu ulovenej<br />

zveri v roku 2022/<strong>2023</strong> bolo nasledovné:<br />

JELEŇ LESNÝ<br />

Obora Kopča Roman Jankovič 10 213,75 Zlato<br />

Záhorie Dušan Kotrba 11 195,50 Striebro<br />

Záhorie Rudolf Brandhuber 11 191,69 Striebro<br />

DANIEL ŠKVRNITÝ<br />

Obora Hlboká Mláka J. Schwarzenberg 8 199,88 Zlato<br />

Obora Hlboká Mláka Róbert Kiš 10 198,03 Zlato<br />

Obora Hlboká Mláka Marko Igonda 9 192,81 Zlato<br />

SRNEC LESNÝ<br />

Záhorie Vincent Barbier 4 99,78<br />

Záhorie Vincent Barbier 7 99,70<br />

Záhorie Dominik Mizner 4 89,68<br />

MUFLÓN LESNÝ<br />

Záhorie Úhyn 10 220,95 Zlato<br />

Obora Hlboká Mláka Gyula Hubay 7 217,50 Zlato<br />

Obora Hlboká Mláka Vladimír Vondrák 6 212,85 Zlato<br />

DIVIAK LESNÝ<br />

Turecký Vrch Ján Culka 4 115,90 Striebro<br />

Záhorie Vladimír Iffka 7 112,80 Bronz<br />

Záhorie Matúš Fekete 4 101,70<br />

ŠAKAL ZLATÝ<br />

Záhorie Ivan Hirner 3 26,59 Zlato<br />

Druh zveri Plán Skutočnosť<br />

Jelenia 568 561<br />

Srnčia 225 226<br />

Danielia 1621 1640<br />

Muflónia 257 240<br />

Diviačia 320 351<br />

Spolu: 2991 3018<br />

Počet medailových trofejí ulovených v poľovnej<br />

sezóne 2022/<strong>2023</strong> sa vyšplhal na 60.<br />

Z toho bolo - zlato: 1 jeleň, 12 danielov, 10<br />

muflónov, 1 jazvec, 1 šakal, striebro: 2 jelene,<br />

11 danielov, 5 muflónov, 1 diviak, bronz:<br />

2 jelene, 8 danielov, 5 muflónov, 1 diviak.<br />

Hodnotiteľská komisia posúdila všetky<br />

predložené trofeje ako správny odstrel - buď<br />

ako výradové jedince, lovné jedince alebo abnormality.<br />

Vďaka patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili<br />

na príprave chovateľskej prehliadky.<br />

Daniel<br />

PLIEŠOVCE<br />

Jeleň 205,53 CIIC<br />

Diviak 121,32 CIC<br />

Ing. Dávid Greňa, SOR<br />

odd. lesnej výroby GR<br />

V sezóne 2022/<strong>2023</strong> sa v rámci revíru Javorie,<br />

Podjavorie a Rovná Dolina odlovilo<br />

1058 kusov raticovej zveri vrátane úhynu.<br />

Plán jelenej zveri bol splnený na 97 %, ulovených<br />

bolo 766 ks a z toho 125 ks jeleňov.<br />

Najsilnejšia striebrom ocenená trofej bola<br />

ulovená v poľovnom revíri Podjavorie a dosiahla<br />

205,53 bodov CIC, druhá najsilnejšia<br />

v poľovnom revíri Javorie a dosiahla 197,27<br />

bodov CIC. Celkovo dosiahli jelene päť strieborných<br />

a osemnásť bronzových medailí.<br />

V rámci poľovného revíru Javorie sa v posledných<br />

rokoch zvyšuje početnosť danielej<br />

zveri, tým sa zvyšujú aj počty odlovených<br />

kusov. Sezóna 2022/<strong>2023</strong> bola práve na lov<br />

danielej zveri veľmi úspešná. Pôvodný plán<br />

danielej zveri bol splnený na 209 %. Navýšený<br />

plán o 73 ks danielej zveri bol splnený<br />

na 100 % a odlovilo sa 140 ks danielej zveri,<br />

16 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />

Daniel 173,42 CIC<br />

z toho 39 ks danielov. Najsilnejší daniel odlovený<br />

v poľovnom revíri Javorie dosiahol striebornú<br />

medailu a 179,05 bodov CIC. Celkovo<br />

dosiahli daniely tri strieborné a päť bronzových<br />

medailí. Plán muflonej zveri bol v poľovnom<br />

revíri Podjavorie splnený na 93 % s počtom<br />

13 ks, z toho 4 ks muflónov. Najsilnejší<br />

muflón odlovený v poľovnom revíri Podjavorie<br />

získal zlatú medailu a dosiahol 214,70 bodov<br />

CIC. Celkovo získali trofeje jednu zlatú<br />

a jednu bronzovú medailu. Plán srnčej zveri<br />

bol splnený na 95 % s počtom 40 ks, z toho<br />

38 ks srncov. Plán diviačej zveri sme splnili na<br />

64 % s počtom 99 ks, z toho 9 kancov. Plnenie<br />

plánu ovplyvnil Africký mor ošípaných a tým<br />

aj výrazné zníženie početnosti diviačej zveri.<br />

Najsilnejší kanec získal zlatú medailu s bodovou<br />

hodnotou 121,32 CIC. Celkovo získali<br />

kance jednu zlatú a jednu striebornú medailu.<br />

MEDAILOVÉ TROFEJE<br />

V RÁMCI SL PLIEŠOVCE<br />

Zver Medaila počet ks<br />

Jeleň<br />

Daniel<br />

Muflón<br />

Diviak<br />

Bronz 18<br />

Striebro 5<br />

Zlato 0<br />

Bronz 5<br />

Striebro 3<br />

Zlato 0<br />

Bronz 1<br />

Striebro 0<br />

Zlato 1<br />

Bronz 1<br />

Striebro 0<br />

Zlato 1<br />

VODNÉ STAVBY NA O. Z. MALACKY<br />

AKO PROTIPOVODŇOVÁ OCHRANA<br />

IV súčasnosti sú v plnom prúde revitalizačné práce na sústave vodných stavieb (SVS) Rybníky Rakárenskej sústavy a SVS Sústava<br />

rybníkov Marheček. Majú za cieľ zvýšenie retenčnej schopnosti, zlepšenie protipovodňových opatrení a podmienok pre život<br />

vodného vtáctva a obojživelníkov. Povedzme si o tejto sústave rybníkov a iných vodných stavbách na našom území trochu viac.<br />

Ing. Jozef Bittara, riaditeľ,<br />

fotografie: Ing. Richard<br />

Hájek, oddelenie výroby,<br />

o. z. Malacky<br />

SVS Rybníky Rakárenskej sústavy sa nachádza<br />

v katastrálnom území Bažantnica vo<br />

Vojenskom obvode Záhorie a pozostáva zo<br />

štyroch rybníkov s celkovou výmerou 40,89<br />

hektára. Rybníky sú prietočné, napájané z tokov<br />

Pernecká Malina (povodie 36,05 km²),<br />

Kuchynská Malina a Malina (povodie 75,55<br />

km²). Rybníky sú pomenované ako R1-Majerský,<br />

R2-Zabité, R3-Rakáreň a R4- Marheček.<br />

Rybníky sú viacúčelové a plnia retenčnú<br />

(protipovodňovú) funkciu), slúžia aj ako zásobáreň<br />

na vodu v prípade požiarov, na odber<br />

vody na závlahy a na chov rýb. Rybníky ležia<br />

v chránenom území európskeho významu<br />

vzhľadom na existenciu vzácnych biotopov -<br />

NATURA 2000 Malina. Najväčšiu zátopovú<br />

plochu 15,18 ha má R4–Marheček. Prebiehajúce<br />

revitalizačné práce pozostávajú z úpravy<br />

jestvujúcich hrádzí, inovácií hradiacich objektov<br />

(hrablice a hradiace konštrukcie budú<br />

v plnom rozsahu nahradené novými), dná<br />

rybníkov budú upravené na pôvodnú projektovanú<br />

niveletu odstránením sedimentov.<br />

Druhou SVS je Sústava rybníkov Marheček,<br />

ktorú tvorí spolu 12 rybníkov (Rybníky<br />

č.5-10 a 16-21). Nachádza sa asi tri kilometre<br />

od Malaciek na hornom toku Balážovho<br />

potoka a jeho povodie je pomerne malé 9,50<br />

km². Rybníky 5 až 10 sú prietočné, priestorovo<br />

sú situované za sebou v kaskáde a sú vybudované<br />

priamo v toku Balážovho potoka.<br />

Rybníky č.16 až 21 nie sú vybudované priamo<br />

v toku. Ide o sústavu rybníkov v kaskáde<br />

a navzájom sú medzi sebou oddelené stredovými<br />

hrádzami. Napúšťané sú gravitačne,<br />

Rybník č.2 na SVS Rakárenské rybníky pred rekonštrukciou<br />

Začiatok prác Rybník č.4 na SVS Rakárenské rybníky<br />

postupne vždy z vyššieho rybníka. Prítok do<br />

sústavy je zabezpečený z Rybníka č. 10, ktorý<br />

je priamo na toku Balážovho potoka pomocou<br />

prepadu na nápustnom objekte. V rámci<br />

revitalizácie budú na tejto sústave vymenené<br />

všetky železobetónové objekty (prepadové<br />

šachty – mníchy), do koruny hrádze budú inštalované<br />

štetovnice, aby sa zabránilo presakovaniu<br />

vody, geomrežou sa spevní návodný<br />

a vzdušný svah a dno bude upravené vývozom<br />

sedimentov (v niektorých rybníkoch na<br />

žiadosť ŠOP zostane dno v pôvodnom stave).<br />

SVS Marhečské rybníky pred rekonštrukciou<br />

Zatĺkanie štetovníc na SVS Marhečské rybníky<br />

Ďalšími vodnými stavbami sú rybníky<br />

Jablonovskej sústavy, ktoré sa nachádzajú<br />

v Malých Karpatoch vo vojenskom výcvikovom<br />

priestore Turecký vrch. V prvom<br />

rade slúžia ako zdroj vody v prípade požiaru,<br />

na zachytenie povodňovej vlny a na rybárstvo.<br />

Sústavu tvoria dva samostatné rybníky<br />

na vodnom toku Stupavský potok a plocha<br />

povodia je 2,90 km². Rovnaké funkcie<br />

má aj Rybník Tančibok, ktorý je asi 4 km od<br />

Malaciek v k. ú. Bažantnica. Nachádza sa na<br />

vodnom toku Tančibocký potok a plocha povodia<br />

je 3,54 km². V roku 2006 sa na tomto<br />

rybníku počas vysokého povodňového zaťaženia<br />

pretrhla hrádza. Následne prešiel v rokoch<br />

2009-2010 úplnou rekonštrukciou.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

17


HISTÓRIA<br />

VOJENSKÝ OBVOD LEŠŤ (3. ČASŤ)<br />

HISTÓRIA<br />

História a osídlenie územia vojenského obvodu Lešť sa spája s bývalými obcami Lešť<br />

a Turie Pole, ktorých celé katastrálne územia boli pojaté do územia vojenského obvodu.<br />

Príslušnosť ONV v Krupine sa vzťahuje<br />

v celom obore verejnej správy odo dňa 1.<br />

júla 1950 i na tie časti územia vojenského obvodu<br />

Lešť, ktoré do neho boli pojaté z okresu<br />

Modrý Kameň. Sídlomobvodného úradu vojenského<br />

obvodu Lešť je v Oremovom Laze.<br />

V dňoch 12. – 15. júla 1950sa zástupcovia<br />

MNO plk. Dr. Bor a plk. Štál zúčastnili jednania<br />

u KNV Banská Bystricavo veci podrobného<br />

vytýčenia hraníc vojenského obvodu Lešť<br />

a zoštátnenia nehnuteľností najeho území.<br />

Dňa 14. júla 1950 na porade zástupcov MNO<br />

a KNV v Banskej Bystriciboli doriešené otázky<br />

vytýčenia hraníc vojenského obvodu Lešť<br />

ako aj text a dátum vyhlášky. Zároveň bol odsúhlasený<br />

text Vyhlášky KNV v Banskej Bystrici,<br />

kde podľa § 8 ods.1,2zákona č. 169/1949<br />

Sb. sa deň 1. august 1950 stanovuje ako deň,<br />

ktorým prechádza všetok nehnuteľný majetok<br />

v priestore vojenského obvodu na vojenskú<br />

správu. Ku dňu 13. 5. 1951 bolo ukončené<br />

presídlenie 749 samostatných rodín. V rámci<br />

vysídľovania boli spísané dohody na úplné<br />

vyrovnanie nárokov za poštátnené nehnuteľnosti<br />

s 1 910 majiteľmi nehnuteľností. Za uvedené<br />

nehnuteľnosti bolo majiteľom nehnuteľností<br />

vyplatené celkom 187 miliónov Kčs.<br />

V 50. rokoch bola začatá výstavba stabilizačných<br />

bytov pre zamestnancov Vojenských<br />

lesov a majetkov (VLM) v častiach vojenského<br />

obvodu Lažťoky, Podjavorie, Riečky a Hôrka.<br />

V rokoch 1952 – 1955 prebehla výstavba<br />

sídliska Veľká Zábava pozostávajúca z 5 bytových<br />

domov predurčených pre ubytovanie<br />

vojakov z povolania a zamestnancov vojenskej<br />

správy ako aj výstavba dvojtriednej základnej<br />

školy a bytu učiteľa. Uznesením vlády<br />

republiky Československej zo dňa 29. apríla<br />

1959 č. 344 bolo rozhodnuté o sústredení<br />

správy štátneho bytového fondu do bytového<br />

hospodárstva národných výborov. Na základe<br />

uvedeného uznesenia Rada krajského<br />

národného výboru v Banskej Bystrici svojim<br />

uznesením č. 137 z 12. mája 1960 schválila vyčlenenie<br />

územia sídliska Zábava z vojenského<br />

obvodu Lesť a pričleniť ho k MNV v Pliešovciach.<br />

s poukazom na ustanovenie § 3 a § 1<br />

ods.3 zákona č, 169/1949 o vojenských obvodoch.<br />

V 60. rokoch boli VLM postupne vybudované<br />

sídliská Vidov Vrch (4 bytové domy)<br />

a Kamenný Vrch (3 bytové domy). V týchto<br />

lokalitách boli vybudované aj hospodárske<br />

dvory za účelom zabezpečenia živočíšnej,<br />

rastlinnej a lesníckej výroby na území vojenského<br />

obvodu. Počet obyvateľov s trvalým pobytom<br />

na území vojenského obvodu sa v tomto<br />

období pohyboval od 200 do 240 osôb.<br />

Podľa čl. 3 Zmluvy medzi vládou ČSSR<br />

a vládou ZSSR o podmienkach dočasného pobytu<br />

sovietskych vojsk na území ČSSR zo dňa<br />

16. októbra 1968, vláda ČSSR bola povinná<br />

poskytnúť sovietskym vojskám po dobu ich<br />

dočasného pobytu kasárne, byty vo vnútri kasární,<br />

služobné 969 uvoľnilo kasárenské, ubytovacie<br />

a skladovacie priestory v kasárňach<br />

Oremov Laz a presťahovalo sa na sídlisko Veľká<br />

Zábava. V tejto súvislosti vojenská správa<br />

dňa 26. 8. 1969 prevzala späť od obce Pliešovce<br />

budovu dvojtriednej základnej školy za<br />

účelom ubytovania vojakov základnej služby,<br />

ako aj časť bytového fondu za účelom zriadenia<br />

nevyhnutných kancelárskych priestorov.<br />

Na území vojenského obvodu Lešť boli<br />

v období rokov 1969 až 1991 dislokované<br />

útvary 30. gardovej motostreleckej divízie –<br />

veliteľstvo vo Zvolene. Jednalo sa o 30. tankový<br />

pluk, 144. protilietadlový raketový pluk<br />

(kasárne Oremov Laz), 75. samostatný tankový<br />

prápor, 20. prieskumný prápor (kasárne<br />

Riečky). V súvislosti s novými potrebami Sovietskej<br />

armády ako aj Československej ľudovej<br />

armády v priebehu 70.- 80. rokov na území<br />

vojenského obvodu Lešť došlo k rozsiahlej<br />

výstavbe nových ubytovacích zariadení (sídlisko<br />

Družba, sídlisko Riečky, kasárenské objekty<br />

SA Oremov Laz, kasárenské objekty SA<br />

Riečky, kasárenské objekty SA Broškov Prameň<br />

zrubový tábor ČSĽA Slávia, táborisko<br />

ČSĽA Riečky), výcvikových zariadení (tanková<br />

strelnica, pechotná strelnica, súčinnostná<br />

strelnica, letecká strelnica, cvičisko<br />

vodenia bojových vozidiel, vodné cvičisko<br />

Vododrom), parkovacích zariadení (parkové<br />

dvory SA Oremov Laz, parkový dvor SA Riečky,<br />

park techniky ČSĽA Slávia) a skladovacích<br />

zariadení.<br />

V tomto období bol vojenský výcvikový<br />

priestor zaradený ako vševojskový výcvikový<br />

priestor, v podriadenosti veliteľa Východného<br />

vojenského okruhu (VVO) a slúžiaci ako výcviková<br />

základňa VVO a Strednej skupiny sovietskych<br />

vojsk.<br />

V súvislosti s medzinárodnými záväzkami<br />

Česko - Slovenska v dodržovaní ľudských<br />

práv sa po odsune SA v roku 1991 počítalo<br />

v uvoľnených ubytovacích objektoch zriadiť<br />

utečenecký tábor s kapacitou 1000 osôb. V rokoch<br />

1990-1995 bola časť ubytovacích a parkovacích<br />

zariadení využívaná Základňou pre<br />

sústreďovanie nadbytočnej a neupotrebiteľnej<br />

techniky. V súvislosti s rozdelením Česko<br />

- Slovenska a tým súvisiacim prerozdelením<br />

vojenského materiálu vo vojenskom obvode<br />

pôsobila v rokoch 1993 – 1995 602. stavebná<br />

základňa. Časť ubytovacích a parkovacích<br />

priestorov v kasárňach Riečky sa do súčasnej<br />

doby využíva k skladovacím účelom. Od<br />

roku 1997 na území vojenského obvodu pôsobí<br />

Ústav špeciálneho zdravotníctva a výcviku<br />

Lešť. Zoznam útvarov dislokovaných na území<br />

Vo Lešť od vzniku VO Lešť 1950 je uvedený<br />

v tabuľke/foto 11/<br />

Dňa 1. 7. 2008 došlo k prepodriadeniu VÚ<br />

4558 - VVP Lešť, Posádkovej správy budov –<br />

PSB Lešť a Spoločného bojového a výcvikového<br />

centra Martin so sídlom v Lešti pod velenie<br />

ÚŠZV Lešť. Dňa 1. 7. 2008 sa ÚŠZV<br />

Lešť stal rozpočtovou organizáciou MO SR<br />

a v roku 2014 zmenil názov na Centrum výcviku<br />

Lešť.<br />

Zoznam veliteľov, prednostov a vedúcich<br />

VO od roku 1992-1993 pplk. Ing. Václav<br />

KADLEC od: 18. 10. 1990 do: 31. 3. 2005<br />

pplk. Ing. Štefan POMOTY od: 1. 5. 2008 do:<br />

31. 12. 2016 pplk. Ing. Miloš MÁTYÁS od:<br />

15. 3. 2017 doteraz.<br />

PPLK. ING. VÁCLAV KADLEC PPLK. ING. ŠTEFAN POMOTY PPLK. ING. MILOŠ MÁTYÁS<br />

18 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


HISTÓRIA<br />

ZLOŽKY NACHÁDZAJÚCE SA NA ÚZEMÍ VO LEŠŤ, ZÁKLADNÉ<br />

ÚLOHY A MOŽNOSTI V PROSPECH OSSR<br />

Na území VO Lešť pôsobia a majú v správe<br />

majetok štátu 2 organizačné zložky MO<br />

SR. Centrum výcviku Lešť a Generálne riaditeľstvo<br />

Vojenských lesov a majetkov Pliešovce<br />

š.p.<br />

CV Lešť: Územie VO Lešť využíva prevažne<br />

k výcvikovým účelom /Zákon č.278/1993<br />

Z.z./, (časť územia v správe CV Lešť je využívaná<br />

Výcvikovým centrom HaZZ Lešť.)<br />

Základným účelom zriadenia Centra výcviku<br />

Lešť je plniť úlohy súvisiace s bezpečnosťou<br />

a obranou štátu, vykonávaním zdravotnej<br />

starostlivosti, zdravotného zabezpečenia<br />

a špeciálnej prípravy predovšetkým špeciálnych<br />

jednotiek ozbrojených síl Slovenskej republiky<br />

a špeciálnych jednotiek výkonných<br />

zložiek bezpečnostného systému Slovenskej<br />

republiky.<br />

VLM SR š.p.: Územie VO Lešť využíva<br />

k hospodárskym účelom /Zákon č.111/1990<br />

Z.z./VLM SR ako podnik vznikol po rozdelení<br />

Československa v r. 1993 so sídlom<br />

v Pliešovciach pre potreby efektívneho a ekologického<br />

obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej<br />

pôdy vo vojenských výcvikových<br />

priestoroch armády SR.<br />

Výcvikové centrum HaZZ Lešť: poskytuje<br />

vhodné podmienky európskej kvality na<br />

výcvik profesionálnych a dobrovoľných hasičov.<br />

Doposiaľ centrum zabezpečovalo základné<br />

kurzy pre príslušníkov HaZZ, odborné<br />

prípravy a výcvik dobrovoľných hasičov.<br />

K novým aktivitám centrum pripojilo veliteľsko-štábne<br />

cvičenia určené pre stálych členov<br />

riadiacich štábov z okresných a krajských.<br />

BUDOVA SIMULAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ<br />

RIADITEĽSTVO CV LEŠŤ BUDOVA 100 VÝCVIKOVÉ ZARIADENIE, VODODROM<br />

AKTUÁLNE PROBLÉMY V OCHRANE LESA 2022<br />

Klimatické podmienky v roku 2022 a problémy v ochrane lesa v dôsledku oslabenia porastov suchom – to boli témy, na ktoré<br />

sa zameral už v poradí 31. ročník medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa. Z nich vyplynuli aj prognózy<br />

ohrozenia porastov sekundárnymi škodcami.<br />

Ing. Michal Dudák<br />

riaditeľ OZ Kežmarok<br />

Ing. Štefan Rak<br />

riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou<br />

Na podujatí sa zišlo vyše sto účastníkov<br />

zo širokého okruhu vlastníkov, obhospodarovateľov<br />

a užívateľov lesa, odborných<br />

lesných hospodárov, pracovníkov odbornej<br />

štátnej správy a rôznych lesníckych inštitúcií.<br />

Za <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š.<br />

p. prezentoval príspevok na konferencii<br />

riaditeľ o. z. Kamenica nad Cirochou Ing.<br />

Štefan Rak. V úvodnej časti zhodnotil aktuálny<br />

zdravotný stav porastov v správe<br />

VLM SR š. p. Pripomenul, že vysoké teploty<br />

a deficit zrážok sa v tomto roku najviac<br />

negatívne prejavili práve na o. z. Kamenica<br />

nad Cirochou a SL Pliešovce, kde vplyvom<br />

extrémneho sucha došlo k defoliácii<br />

bučín a dokonca k zaschnutiu bukových<br />

náletov. Dôsledky suchého počasia sa budú<br />

dať komplexne zhodnotiť až počas nasledujúcej<br />

jari.<br />

V prezentácii sa zameral aj na opatrenia,<br />

ktoré VLM SR š. p. v rámci stratégie<br />

udržateľnosti podniku dlhodobo zavádzajú<br />

už od roku 2015. Patria k nim najmä<br />

technológie šetrné k životnému prostrediu,<br />

ktoré prispievajú k znižovaniu množstva<br />

emisií a znečisťujúcich látok v prostredí.<br />

Pre svoju činnosť využívame elektrickú<br />

energiu vyrobenú vlastnými prostriedkami<br />

z obnoviteľných zdrojov. Z ďalších<br />

odborných prezentácií zaujali najmä<br />

výsledky analýz Slovenského hydrometeorologického<br />

ústavu (SHMÚ), kde výrazne<br />

podnormálne zrážky od septembra 2021<br />

do augusta 2022 v rámci celého Slovenska<br />

dosiahli najnižšiu hodnotu za posledných<br />

142 rokov.<br />

Popri tradičných škodlivých činiteľoch<br />

sa musíme začať viac zaujímať aj o škodcov<br />

na buku. Výrazné suché obdobia oslabujú<br />

stromy a vytvárajú čoraz priaznivejšie<br />

podmienky na množenie škodcov aj na<br />

tejto dominantnej drevine v našich lesoch.<br />

V posledných rokoch výrazne stúpa počet<br />

hlásení o napadnutí porastov lykožrútom<br />

bukovým. Hlavným cieľom odborného<br />

a spoločenského podujatia bolo nielen<br />

oboznámiť sa s jednotlivými problémami<br />

v ochrane lesa, ale aj vymeniť si skúsenosti<br />

a názory na ich riešenie. Konferencia bola<br />

prínosom, zhodli sa na záver všetci účastníci.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

19


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

MARIÁN BOBÁK<br />

OSLAVUJE<br />

PÄŤDESIATKU<br />

PÄŤDESIATKA<br />

MIROSLAVA<br />

KAPRÁLA<br />

Ing. Ján Chlpáň, SL Pliešovce<br />

Eduard Kriššák, vedúci LS Ľubica<br />

Ani sa človek nenazdal a od 17. marca<br />

<strong>2023</strong> má už polstoročie za sebou ďalší náš kolega<br />

- Marián Bobák. Lesnícke začiatky rodáka<br />

z Veľkého Krtíša majú korene na Strednej<br />

lesníckej škole v Banskej Štiavnici. Po jej<br />

ukončení sa Marián zamestnal od 15. marca<br />

1996 vo Vojenských lesoch a majetkoch<br />

SR, š. p., kde uplatňoval nadobudnuté vedomosti<br />

na pozícii lesníka na Lesnej správe Vidov<br />

Vrch a lesnom obvode Priečne Bralo.<br />

V roku 2009 po personálnych zmenách prevzal<br />

funkciu vedúceho strediska poľovníctva,<br />

kde pôsobí doteraz. Záľubu v poľovníctve<br />

premieta do svedomitej práce, ktorá, ako<br />

všetci vieme, je časovo a niekedy i fyzicky<br />

veľmi náročná.<br />

Náš kolega Miroslav Kaprál sa v apríli dožíva<br />

okrúhleho životného jubilea 50 rokov.<br />

Tento významný medzník v živote nám dáva<br />

príležitosť obzrieť sa za jeho doterajšou profesionálnou<br />

púťou lesníctvom.<br />

Chcem sa mu preto poďakovať v mene svojom<br />

i kolegov zo Správy lesov Pliešovce za vykonanú<br />

prácu a zaželať mu k jeho životnému jubileu<br />

veľa zdravia, šťastia a pohody.<br />

PATRIK JURKOVIČ<br />

OSLÁVIL<br />

PÄŤDESIATKU<br />

Ivan Hirner, technik správy<br />

LS Jablonové, OZ Malacky<br />

Patrik sa narodil 7. januára 1973 v Malackách.<br />

Vyštudoval na Strednej odbornej lesníckej<br />

a drevárskej škole v Liptovskom Hrádku,<br />

ktorú navštevoval v rokoch 1987-1991.<br />

Po jej skončení začal 15. augusta 1991 pracovať<br />

na píle vo Vojenských lesoch a majetkoch<br />

ako praktikant. Tam zbieral prvé skúsenosti<br />

z praxe až do odchodu na vojenskú službu.<br />

Po návrate nastúpil 1. apríla 1993 na lesnú<br />

správu Bažantnica ako technik správy, kde<br />

odpracoval dva roky a prešiel na pozíciu lesníka<br />

LO Malina. Po čase sa presunul na obvod<br />

Štumbach, kde pôsobí dodnes. Na tomto<br />

obvode sa nachádza zverník Kopča, o ktorý<br />

sa stará. Popri práci sa podieľal na chove<br />

kačíc od liahnutia až po spoločné poľovačky,<br />

ktoré sa tešili veľkej obľube. Vo voľnom<br />

čase sa venuje futbalu, absolvoval aj trénerské<br />

skúšky, aby mohol svoju futbalovú vášeň<br />

odovzdávať deťom.<br />

Za celý kolektív LS Jablonové chceme Patrikovi<br />

zaželať k životnému jubileu najmä pevné<br />

zdravie, veľa pracovných aj súkromných úspechov<br />

a ešte dlhú úspešnú spoluprácu.<br />

Miroslav nastúpil do VLM SR na Lesnú<br />

správu Spišská Belá ako lesník po ukončení<br />

štúdia na strednej lesníckej škole v Prešove<br />

v roku 1991. Neskôr bol preradený na Lesnú<br />

správu Ľubica ako lesník a mal na starosti<br />

aj stredisko škôlky na tejto správe. V súčasnosti<br />

vykonáva prácu technika LS a súčasne<br />

zástupcu vedúceho LS. Kolegovia ho poznajú<br />

ako svedomitého a precízneho človeka,<br />

ktorý sa neuspokojí len s priemerným výsledkom.<br />

Je výborným poľovníkom, má za sebou<br />

množstvo úspešných sprievodov a jeho výsledky<br />

oceňujú aj poľovní hostia.<br />

Miroslavovi v mene kolektívu zamestnancov<br />

Lesnej správy Ľubica želáme veľa ďalších pracovných<br />

úspechov, zdravia a rodinnej pohody<br />

do ďalších rokov.<br />

ĽUDOVÍT ŠPRINC MÁ<br />

ŽIVOTNÉ JUBILEUM<br />

60 ROKOV<br />

Zlatko Štvrtecký<br />

lesník LS Jablonové, OZ Malacky<br />

Po ukončení lesníckeho odborného učilišťa<br />

v Modre a strednej lesníckej a technickej<br />

školy v Banskej Štiavnici zbieral Ľudovít<br />

20 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

Pred 25 rokmi, v apríli 1998, nastúpil Igor<br />

na pozíciu pomocného kartografa na oddelení<br />

HÚL Kežmarok. Po dvoch rokoch kancelárskych<br />

prác začal na LC Podolínec aj s vonkajším<br />

popisom porastov. Jedinú zmenu<br />

pracovnej funkcie vo Vojenských lesoch zažil<br />

v roku 2008, keď sa stal vedúcim oddelenia<br />

HÚL. Na tejto pozícii aj s rovnakou „posádkou“<br />

vyhotovujú Programy starostlivosti<br />

o les dodnes.<br />

Život taxátora (osem mesiacov na týždňovke)<br />

veľmi nepraje rôznym koníčkom a záľubám,<br />

takže Igor všetok voľný čas venuje predovšetkým<br />

rodine. Kolektív HÚL (Milan a Ľuboš)<br />

mu želá do ďalších rokov veľa zdravia, šťastia<br />

a úspechov v osobnom a pracovnom živote.<br />

svoje prvé pracovné skúsenosti v Štátnych lesoch<br />

- najskôr ako ťažbový majster, neskôr<br />

ako ťažbový technik. Do Vojenských lesov<br />

a majetkov nastúpil v roku 1997 na Lesnú<br />

správu Jablonové na pozíciu ťažbového technika<br />

a súčasne ho na jeden rok poverili aj vedením<br />

lesnej správy. Po reorganizácii v roku<br />

2007, keď došlo k zlučovaniu lesných správ,<br />

začal pracovať ako vedúci Lesníckeho obvodu<br />

Kaňovské. Pre zvýšenie kvalifikácie si v roku<br />

2004 urobil skúšky odborného lesného hospodára.<br />

Okrem plnenia pracovných úloh<br />

v lesníctve sa aktívne venuje aj poľovníctvu.<br />

Jeho životné jubileum sme - ako sa patrí –<br />

oslávili a aj touto formou milému Ludvíčkovi<br />

želáme veľa zdravia, šťastia a ďalších úspechov.<br />

zodpovedne, s plným nasadením a s úsmevom<br />

na tvári. Medzi jej záľuby patrí relax<br />

s dobrou knihou, veľmi rada pečie a varí.<br />

Naša Janka má dobré srdiečko, je ochotná<br />

vždy pomôcť.<br />

Náš kolektív OZ Malacky jej želá veľa zdravia<br />

a úspechov v pracovnom i súkromnom živote.<br />

JUBILANT IGOR<br />

Milan Sor,<br />

oddelenie HÚL, OZ Kežmarok<br />

ŠTEFAN RANIAK<br />

MÁ 55<br />

Ing. Ján Chlpáň, SL Pliešovce<br />

Štefan Raniak je aktuálne druhým najstarším<br />

THP pracovníkom na Správe lesov<br />

Pliešovce so sídlom na Vidovom Vrchu. 1.<br />

októbra to bude 28 rokov od jeho prvého nástupu<br />

do zamestnania do Vojenských lesov<br />

a majetkov SR, š. p. V jeho začiatkoch mu dočasne<br />

pridelili dva lesnícke obvody Starý Háj<br />

a Dubina. Do dnešných čias mu ostal LO Dubina,<br />

kde vykonáva pracovné povinnosti. Iste<br />

jeho oči poteší i pohľad na odrastajúce kultúry,<br />

či porasty po výchovných zásahoch, ktoré<br />

sám vysadil, chránil proti burine či stále<br />

hladnej zveri.<br />

JANKA PITEKOVÁ JE<br />

U NÁS UŽ 20 ROKOV<br />

Ing. Lukáš Šrámek, odd. obchodu<br />

a odbytu OZ Malacky<br />

Janka do nášho podniku nastúpila 13. februára<br />

2003 na ústredňu OZ Malacky. V roku<br />

2009 postúpila o poschodie vyššie, do podateľne.<br />

Od roku 2019 pracuje ako SOR oddelenia<br />

riaditeľa, kde svoju funkciu vykonáva<br />

Štefan je lesník, ktorému je práca aj koníčkom.<br />

I keď sa musel nedávno podrobiť komplikovanej<br />

operácii chrbtice, neprestal sa venovať<br />

svojim záľubám. V mene kolektívu pracovníkov<br />

Správy lesov Pliešovce chcem poblahoželať<br />

nášmu kolegovi k jeho životnému jubileu<br />

a zaželať mu do ďalšieho života veľa zdravia<br />

a pohody.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

21


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

BLAHOŽELÁME KOLEGOM<br />

V uplynulých mesiacoch si pripomenulo životné či pracovné jubileá viacero našich kolegov. Všetkým srdečne blahoželáme.<br />

JANUÁR<br />

MAREC<br />

Patrik Jurkovič<br />

OZ Malacky, lesník LS Jablonové<br />

– životné jubileum 50 rokov<br />

FEBRUÁR<br />

Ján Komarc<br />

samostatný odborný referent<br />

odd. lesnej výroby, OZ<br />

Kamenica nad Cir. – životné<br />

jubileum 60 rokov<br />

Jaroslava Peliešková<br />

robotníčka SL Vidov Vrch –<br />

pracovné jubileum 20 rokov vo<br />

VLM<br />

APRÍL<br />

Igor Pogran – OZ Kežmarok,<br />

odd. HÚL – pracovné jubileum 25<br />

rokov vo VLM<br />

Miroslav Kaprál – OZ<br />

Kežmarok, lesník LS Ľubica –<br />

životné jubileum 50 rokov<br />

Jana Piteková<br />

samostatná odborná<br />

referentka odd. riaditeľa<br />

OZ Malacky – pracovné<br />

jubileum 20 rokov vo VLM<br />

Štefan Raniak<br />

lesník SL Vidov Vrch –<br />

životné jubileum 55 rokov<br />

Milan Porubovič – vedúci<br />

referent informačných technológií<br />

GR – životné jubileum 50 rokov<br />

Ľudovít Šprinc<br />

OZ Malacky, lesník LS Jablonové –<br />

životné jubileum 60 rokov<br />

Marián Bobák<br />

technik správy SL Pliešovce –<br />

životné jubileum 50 rokov<br />

Ľubomír Čarny – OZ<br />

Kamenica nad Cirochou, lesník LS<br />

Kamienka – pracovné jubileum 20<br />

rokov vo VLM<br />

VLM PODPORUJÚ EDUKAČNÝ<br />

PROJEKT VOJENSKEJ EXPOZÍCIE<br />

MICHALA STRENKA<br />

Už siedmy rok otvoríme brány Vojenskej<br />

expozície Michala Strenka pod hradom<br />

v Starej Ľubovni. Stane sa tak vďaka našej<br />

tvrdej práci, vďaka našim snom a cieľom,<br />

vďaka rastúcemu počtu návštevníkov, ale<br />

v neposlednej miere vďaka našim podporovateľom,<br />

medzi ktorých patria aj <strong>Vojenské</strong><br />

<strong>lesy</strong> a majetky SR.<br />

Katarína Ilkovičová<br />

Náš areál je vďaka vám oveľa bezpečnejší,<br />

ako bol. Pre nás bolo ekonomicky a technicky<br />

nereálne odborné posúdenie a následné<br />

zrezanie dlhodobo chorých a vyschnutých<br />

drevín, takisto ošetrenie a orezanie suchých<br />

vetví, ktoré pravidelne padali a ohrozovali<br />

našich návštevníkov. Veľmi ďakujeme<br />

vedeniu Vojenských lesov a majetkov SR<br />

a všetkým zamestnancom, že vyhoveli našej<br />

žiadosti a prosbe o pomoc. Vďaka vám môžeme<br />

svoju prácu a ďalší rozvoj Vojenskej expozície<br />

Michala Strenka robiť ešte lepšie a náš<br />

areál je oveľa krajší, ale najmä bezpečnejší.<br />

V neposlednej miere sme mohli vďaka vám<br />

vysadiť v areáli vojenskej expozície a jeho<br />

blízkom okolí sadenice borovíc. Vaša pomoc<br />

s dodávkou dreva nám pomohla prekonať<br />

energeticky náročnú zimu a zároveň sme<br />

mohli použiť drevenú guľatinu aj na opravy<br />

zákopov a bunkrov. Dnes je veľmi ťažké<br />

získať akúkoľvek pomoc pre náš a podobné<br />

projekty, preto si nesmierne vážime pomoc<br />

Vojenských lesov a majetkov SR a podporu<br />

uchovania histórie pre jej ďalší edukačný<br />

rozmer. Ďakujeme a tešíme sa na vás vo Vojenskej<br />

expozícii Michala Strenka.<br />

22 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

SPOLUPRACUJEME PRI VÝCVIKU<br />

ZÁCHRANÁRSKYCH PSOV<br />

<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š. p. spolupracujú s horskými záchranármi pri výcviku psov<br />

a psovodov. Na výcvik psov je potrebný náročný terén a na tento účel sú lesné porasty<br />

a územia obhospodarované štátnym podnikom veľmi vhodné. V tomto roku sme taktiež<br />

organizačne podporili seminár s medzinárodnou účasťou, ktorý sa uskutočnil od 13. do<br />

17. marca v Mengusovskej doline a v Doline Zlomísk.<br />

Ako sa hovorí - ťažko na cvičisku, ľahko<br />

na bojisku. Veríme, že aj s našim prispením<br />

bol výcvik psov a psovodov kvalitný a tešíme<br />

sa na ďalšiu spoluprácu.<br />

Ing. Michal Dudák,<br />

riaditeľ OZ Kežmarok<br />

Seminára sa zúčastnilo 65 účastníkov –<br />

25 príslušníkov HZS, päť zmluvných psovodov,<br />

26 zmluvných figurantov a deväť zmluvných<br />

záchranárov. Okrem príslušníkov HZS<br />

nechýbalo deväť zahraničných psovodov (zo<br />

záchranárskych organizácií z Česka, Poľska,<br />

Bulharska). Celkovo bolo pripravených<br />

10 pracovísk s rôznou obťažnosťou záhrabov<br />

alebo špecializáciou (mladé psy, špeciálne<br />

pachy, záhraby). Psovodi si počas celého<br />

výcviku zaznamenávali svoje trasy a trasy<br />

svojich psov na GPS. Tieto cvičenia mali za<br />

úlohu precvičiť prácu s GPS, prípadne vyhodnotiť<br />

prácu psovoda a psa. Pri jednotlivých<br />

pracoviskách prebiehal tiež výcvik<br />

s lavínovými vyhľadávačmi, ktoré sú neoddeliteľnou<br />

súčasťou pri vyhľadávaní osôb zasypaných<br />

lavínou.<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

23


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

SKAUTI PRE KRAJŠIU<br />

BUDÚCNOSŤ<br />

Skautská organizácia 69. zbor M. R. Štefánika v Malackách SLSK v roku <strong>2023</strong> žije v duchu<br />

100. výročia založenia skautingu v Malackách. Odkaz histórie vedie naše myšlienky<br />

a skutky spoločnými skautskými chodníčkami.<br />

Mária Ftáčniková (Marika), zástupca vodcu<br />

69. Zboru M. R. Štefánika Malacky SLSK<br />

Naše prvotné myšlienky v zovretí čarokrásnej<br />

prírody Záhoria nás priviedli k výzve.<br />

Každý skaut nášho zboru vysadí 100<br />

stromčekov. Slovo dalo slovo a slová neostali<br />

len slovami. „Na skautskú česť (slovo) sa<br />

dá spoľahnúť“ je prvý bod skautského zákona.<br />

V spolupráci a so súhlasom VLM SR o. z.<br />

Malacky sa naša myšlienka, poskytnúť prírode<br />

pomoc, ukotvila. Výzva „Skauti pre krajšiu<br />

budúcnosť“ sa stala realitou a súčasne<br />

výbornou príležitosťou na dôstojné oslavy<br />

skautingu v našom meste.<br />

Čas plynie pomaly, ale isto, ľudia si pamätajú<br />

aj zabúdajú, menia sa ako príroda okolo<br />

nás. Zmeny, ktoré nastávajú, sú následkom<br />

klimatickej zmeny, ktorú zapríčinilo samotné<br />

ľudstvo. Aj my. Nesmieme a nemôžeme<br />

zabúdať na okolitú prírodu, na jej ochranu<br />

a tak na zachovanie jej krásy, sviežosti. Príroda<br />

je spoločenstvo, kde okrem nás ľudí žijú<br />

a dýchajú vzduch zvieratá, chrobáčiky, motýle,<br />

kvetenstvo, stromy. Ži a nechaj žiť! Stromy<br />

sú zdrojom nášho žitia. Stromy, ktorých výška<br />

sa udáva v desiatkach metrov, majú spravidla<br />

bohato rozkonárenú korunu a zodpovedajúce<br />

olistenie. Celková plocha olistenia<br />

u stredného stromu môže predstavovať niekoľko<br />

stoviek štvorcových metrov. Zelené<br />

listy stromov sú anténou, ktorá sa nasmeruje<br />

na slnečné lúče, zachytáva ich a pohlcuje.<br />

Z energie zachyteného žiarenia sa v listoch<br />

za prítomnosti oxidu uhličitého a vody<br />

vytvárajú energetické organické väzby. Táto<br />

časť rastlinnej látkovej výmeny sa nazýva fotosyntéza.<br />

Fotosyntézou stromy produkujú<br />

kyslík, taký potrebný na prežitie. 50 ľudí<br />

24 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

za deň spotrebuje približne 35 m³ vzduchu,<br />

čo predstavuje asi 7000 litrov kyslíka, ktorý<br />

napríklad vyprodukuje buk vysoký 25 metrov<br />

listovou plochou 1600 m² za jeden deň.<br />

Uvedomujme si, aká veľká je dôležitosť, význam<br />

zelených, zdravých stromov. Stromy sú<br />

filtrami prachu, regulátormi vody v krajine,<br />

pohlcujú hluk, zohrávajú veľkú úlohu aj pri<br />

ochrane pred emisiami.<br />

Príroda je pre nás skautov druhým domovom,<br />

preto sa k nej správame ohľaduplne.<br />

Miesto táborenia opúšťame dôkladne vyčistené,<br />

organizujeme brigády čistenia lesov,<br />

potokov od odpadkov. Skaut je ochrancom<br />

prírody a cenných ľudských výtvorov, hovorí<br />

6. bod skautského zákona. Sme skauti z 69.<br />

Zboru M. R. Štefánika Malacky SLSK, prírodu<br />

chránime a pomáhame jej. V tento výnimočný<br />

rok pre náš 69. skautský zbor, keď<br />

oslavujeme 100. výročie založenia skautingu<br />

v Malackách, sme sa rozhodli a dali záväzok<br />

vysadiť stromčeky. V rámci spolupráce<br />

s VLM SR ako náš reklamný partner<br />

a s VLM SR, o. z. v Malackách, sme sa 1. apríla<br />

<strong>2023</strong> za skorého rána vybrali do priľahlého<br />

lesa Malacky - Polesie, aby sme svoje rozhodnutie<br />

vykonali, všetci spoločne včielky,<br />

vĺčatá, skauti a skautky s vodcami a s odborným<br />

dozorom, pani Jozefkou Kunákovou.<br />

Teta Jozefka, ako ju dôverne naši skauti<br />

volali, nám podrobne vysvetlila celý postup.<br />

Riadky rovné, pravidelné odstupy, dodržať<br />

hĺbku a veľmi dôležité správne stromček - sadeničku<br />

borovice zahrnúť zeminou. Počasie<br />

nám ten prvý aprílový deň prialo, mohli sme<br />

tak náš záväzok splniť. Vysadili sme 2700<br />

stromčekov, pre radosť našu, pre radosť vás<br />

ľudí a všetkého živého v lesnom spoločenstve,<br />

pre vďačnosť prírode a pre krajšiu budúcnosť.<br />

Zásoby stromčekov sa míňali a my<br />

spolu s Gordonom – vodcom 69. zboru sme<br />

sa zhodli, že sme spoločne vykonali užitočnú<br />

činnosť. Vďaka vedeniu VLM SR za možnosť<br />

a dôveru.<br />

Život v dnešnej dobe by bol bez lesa<br />

s jeho významnými funkciami nemysliteľný.<br />

Chráňme prírodu, <strong>lesy</strong>, chráňme každý<br />

strom.<br />

„Pútníku, ktorý kráčaš okolo mňa, vypočuj<br />

moju prosbu: Nenič ma! Pútniku, nezdvihni<br />

na mňa ruku, lebo som:<br />

- teplo tvojho krbu počas zimných nocí,<br />

- strechou tvojho prístrešia, kde sa utiahneš<br />

pred páliacim slnkom a ovocie moje uhasí<br />

tvoj smäd,<br />

- trám, čo drží tvoj dom,<br />

- stôl, na ktorom jedávaš, posteľ, v ktorej<br />

odpočívaš,<br />

- doska, z ktorej si postavíš čln i dvere tvojho<br />

domu, i drevo Tvojej kolísky a nakoniec<br />

i Tvojej truhly.<br />

Nenič ma!<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

25


SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />

NÁŠ VLASTNÝ KALENDÁR<br />

Používame ho aj v dobe informačných<br />

technológií, ktoré nám prostredníctvom<br />

elektronických diárov dokážu zabezpečiť,<br />

že nezabudneme na žiadny pracovný<br />

či súkromný termín, udalosť, sviatok.<br />

V trochu v inej podobe, ako ho poznáme<br />

dnes, ho už v 18. storočí, ako jediný<br />

nástroj na hlásanie kultúry a osvety medzi<br />

jednoduchých ľudí, šíril národný buditeľ<br />

Matej Hrebenda. Kalendár.<br />

Mgr. Zuzana Benedeková,<br />

samostatný odborný referent<br />

Kancelárie GR (text), foto archív<br />

S myšlienkou vytvoriť kalendár z vlastných<br />

fotografií, na ktorých budú zachytené<br />

bežné, ale aj nezvyčajné okamihy zo života<br />

vojenských lesov, prišiel generálny riaditeľ<br />

Ing. Ján Jurica. Prvý takýto stolový kalendár<br />

sme vydali v roku 2015. Odvety každoročne<br />

koncom leta oslovujeme kolegyne a kolegov,<br />

aby prispeli svojimi fotografiami a pričinili<br />

sa tak o vydanie kvalitných kalendárov, či už<br />

stolových, alebo nástenných. Môžeme s potešením<br />

konštatovať, že ich úroveň sa z roka na<br />

rok zvyšuje. V nemalej miere k tomu prispieva<br />

aj technika, ktorou sú vybavení zamestnanci<br />

vojenských lesov – fotoaparáty a mobilné<br />

telefóny najvyššej úrovne. Zároveň je<br />

však dôležitý fakt, že v priestoroch vojenských<br />

lesov je aj čo fotografovať. Krásna príroda<br />

vo vojenských obvodoch, zdravá fauna<br />

a flóra, o ktorú sa starajú práve samotní zamestnanci,<br />

na to sme právom všetci pyšní.<br />

Stolový kalendár 2015<br />

Nástenný kalendár <strong>2023</strong><br />

Kalendár zostavený z vlastných fotografií<br />

je zároveň pre vojenské <strong>lesy</strong> aj forma pozitívnej<br />

prezentácie práce všetkých zamestnancov.<br />

Pri každej fotografii v kalendári je<br />

uvedená organizačná jednotka - miesto záberu,<br />

názov fotografie a jej autor. Za sedem<br />

rokov (však ten čas rýchlo letí…) už pomaly<br />

tradície sa mnoho kolegýň a kolegov podelilo<br />

o svoje fotografické zábery. Aj keď musím<br />

konštatovať, že každý rok je dosť „napínavé“<br />

získať včas dostatočný počet fotografií, nakoniec<br />

vždy sa všetko podarí k spokojnosti<br />

pána generálneho riaditeľa aj všetkých ostatných<br />

a výsledkom spoločného úsilia je nástenný<br />

aj stolový kalendár, ktorý všetci chcú<br />

mať. Viackrát sa stalo, že pre veľký záujem<br />

sme museli zabezpečiť dotlač.<br />

Stolový kalendár <strong>2023</strong><br />

Vymenovať všetky kolegyne a kolegov, ktorí<br />

viac či menej pravidelne zasielajú svoje fotografie,<br />

sa pokúsim čo najpresnejšie. Ak by som<br />

na niekoho nechtiac zabudla, najlepšie sa môže<br />

pripomenúť zaslaním fotografií do kalendárov<br />

na rok 2024. Vyslovujeme teda poďakovanie<br />

týmto kolegyniam a kolegom: Ing. Dávid Greňa,<br />

Ing. Peter Sýkora, Ing. Ján Chlpáň, Ing. Ján<br />

Slúka, Ing. Jozef Bittara, Ing. Štefan Rak, Ing.<br />

Michal Dudák, Ing. Ľudovít Zvalený, Ing. Pavol<br />

Tomala, pán Eduard Kriššák, Ing. Ľubomír<br />

Babič, pán Miroslav Cvek, Ing. Peter Pružinský,<br />

Ing. Patrik Kuriš, Ing. Martin Kováč,<br />

Ing. Matúš Fekete, Ing. Ivan Schlosser, pán<br />

Ivan Hirner, Ing. Dušan Staško, pán Ján Brezáni,<br />

Ing. Lukáš Vataha, Ing. Katarína Lacová,<br />

pani Katarína Hyžová, Ing. Juraj Laco, Ing. Richard<br />

Boďo, Ing. Radoslav Machata, Ing. Alica<br />

Pápayová, Ing. Peter Cintula.<br />

Zároveň im aj nám želáme, aby naďalej pri<br />

plnení svojich pracovných povinností vnímali<br />

aj krásy okolia, mali pripravený mobilný<br />

telefón či fotoaparát a mohli sa s ostatnými<br />

podeliť o pôsobivé fotografické zábery. Ďakujeme.<br />

26 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

PRÁCA LESNÝCH<br />

PEDAGÓGOV<br />

OZ KEŽMAROK<br />

Po náročných covidových rokoch sa pomaly<br />

vraciame do starých koľají aj v rámci<br />

propagácie lesníctva v školách a iných<br />

inštitúciách. V rámci odštepného závodu<br />

Kežmarok sa v roku 2022 vyškolili traja<br />

certifikovaní lesní pedagógovia. Lesná pedagogika<br />

ako „vzdelávací odbor“ je učenie<br />

o lesnom ekosystéme, zároveň je súčasťou<br />

environmentálnej výchovy a pomocou zážitkového<br />

učenia zvyšuje povedomie o význame<br />

lesa pre spoločnosť.<br />

Aj vďaka lesnej pedagogike sa rozvíja<br />

spolupráca lesníkov s verejnosťou v súlade<br />

s princípmi udržateľného hospodárenia<br />

v lesoch. Lesná pedagogika zároveň podporuje<br />

vzťah a zodpovednosť k životnému prostrediu.<br />

Prehlbuje kreativitu a predstavivosť,<br />

zvedavosť a sústredenie. Lesní pedagógovia<br />

v rámci odštepného závodu Kežmarok<br />

sa zúčastňujú na rôznych aktivitách spojených<br />

s environmentálnou výchovou. Pracujú<br />

v rámci troch okresov. Stretávame sa s rôznymi<br />

vekovými skupinami, od predškolákov<br />

až po dôchodcov. Každá skupina si vyžaduje<br />

zvláštnu prípravu a použité didaktické pomôcky.<br />

Pracujeme väčšinou v teréne, kde<br />

máme neobmedzené možnosti, ale pri „mokrom“<br />

variante sa snažíme využívať učebne<br />

alebo knižnice rôznych inštitúcií, ktoré nás<br />

pozývajú.<br />

V roku 2022 sme aj spoluorganizovali viacero<br />

akcií, napríklad poľovnícke dni v Kežmarku<br />

či Lesnícke dni pod Tatrami. V roku<br />

<strong>2023</strong> budeme opätovne spoluorganizátormi<br />

lesníckych dní a poľovníckeho dňa, ale zároveň<br />

prijímame každé pozvanie na besedy alebo<br />

zážitkové učenie do škôl. Poslaním lesného<br />

pedagóga je odovzdať múdrosť a prebudiť<br />

lásku k lesom.<br />

Ing. Ľubomír Babič,<br />

OLV o. z. Kežmarok<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

27


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

GR A SL<br />

PLIEŠOVCE<br />

Lesná pedagogika je súčasťou väčšiny akcií<br />

organizovaných generálnym riaditeľstvom<br />

a správy lesov Pliešovce. V rámci<br />

Pliešoviec sú certifikovaní piati lesní pedagógovia,<br />

ale na lesnej pedagogike spolupracujú<br />

či sa podieľajú aj ostatní zamestnanci<br />

GR a SL.<br />

Medzi najväčšie akcie v rámci roku 2022,<br />

na ktorej GR s pomocou všetkých závodov<br />

robilo aktivity lesnej pedagogiky, bola medzinárodná<br />

výstava Poľovníctvo a príroda na<br />

výstavisku Agrokomplex Nitra. Lesní pedagógovia<br />

pripravili aktivity spojené s lesom -<br />

napríklad prechádzku „nočným lesom“, pozorovanie<br />

okolia z posedu, ale aj preskúšali<br />

vedomosti detí zo života včiel, rastlín a divej<br />

zveri.<br />

Na Dni sv. Huberta v Pliešovciach lesní<br />

pedagógovia pripravili v parku pre deti „cestu<br />

lesom“ pomocou lana a ďalších pomôcok.<br />

Deti sa zabavili aj pri tradičných skladačkách,<br />

maľovankách a v takzvanej „kreatívnej<br />

dielni“. Samozrejme, v ponuke boli aj najrôznejšie<br />

pohybové aktivity, „doskoč ako“ a pod.<br />

Nechýbali sme ani na akcii Deň detí v kasárňach<br />

Martin, kde zamestnanci SL hravou<br />

formou šírili vedomosti o lesnom prostredí<br />

a prezentovali skúsenosti z lesa.<br />

Lesní pedagógovia v rámci GR a SL organizovali<br />

s deťmi z materských a základných<br />

škôl aj lesné vychádzky a besiedky v okolí<br />

Pliešoviec, Senohradu, Dobrej Nivy a Kežmarku.<br />

Deti si pri vychádzkach vyskúšali<br />

fungovanie lesného ekosystému, rozpoznávanie<br />

zvierat pomocou zvuku, výstavbu mraveniska.<br />

Náramne sa zhostili úlohy napodobnenia<br />

hospodárskeho lesa a dôležitého<br />

významu lesníka v danom lese.<br />

Momentálne sa pripravuje celoslovenské<br />

podujatie Lesnícke dni vo Zvolene s aktivitami<br />

lesnej pedagogiky s účasťou lesných pedagógov<br />

a zamestnancov GR a SL. V rovnakom<br />

čase sa VLM SR, š. p. predstaví aj na medzinárodnej<br />

výstave ITF Slovakiatour, Danubius<br />

Gastro v Inchebe EXPO Bratislava, kde<br />

lesní pedagógovia z GR s pomocou všetkých<br />

závodov a SL pripravujú zaujímavé aktivity<br />

pre deti, mládež a dospelých. Všetky aktivity<br />

sú prispôsobované podľa záujmových skupín<br />

a vždy s dôrazom na zážitkové učenie.<br />

Ing. Dávid Greňa, SOR<br />

odd. lesnej výroby GR<br />

LESNÁ<br />

PEDAGOGIKA<br />

OŽÍVA<br />

Tak ako príroda, aj pedagogika v školách<br />

a škôlkach sa prebúdza zo zimného spánku.<br />

Lesní pedagógovia z OZ Malacky už<br />

naplno plnia svoje poslanie a najmä deťom<br />

v materských školách sprostredkúvajú<br />

svoje znalosti. Deti ich len s úžasom počúvajú.<br />

Je už tradíciou, že každý rok v apríli (mesiaci<br />

lesov) sme spoluorganizátormi Lesníckych<br />

dní. Okrem Lesníckych dní v Bratislave<br />

nás čaká aj výstava “Poľovníctvo a relax”<br />

a veľa prednášok v základných a materských<br />

školách.<br />

Katarína Hyžová,<br />

samostatný referent EO<br />

OZ Malacky<br />

28 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

ČISTÝ REVÍR = ČISTÁ PRÍRODA<br />

OD 1.2.<strong>2023</strong> DO 31.12.<strong>2023</strong><br />

SLOVENSKÁ POĽOVNÍCKA KOMORA<br />

(Komisia pre poľovníctvo a životné prostredie SPK)<br />

a TELEVÍZNA RELÁCIA HALALI (RTVS)<br />

vyhlasujú už V. ročník projektu Čistý revír = čistá príroda,<br />

do ktorého sa môžu zapojiť poľovníci a všetci milovníci prírody!<br />

Počas 4 rokov sa poľovníkom podarilo vyzbierať z prírody<br />

už 850 ton odpadu!<br />

Pridajte sa k nám!<br />

Viac informácií o možnostiach získania finančnej podpory z SPK na zbieranie odpadu získate tu:<br />

WWW.POLOVNICKAKOMORA.SK<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

29


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

Okopíruj obrázok líšky<br />

Pomôž nájsť líške cestu domov<br />

Koľko cm meria<br />

medveď?<br />

30 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>


LESNÁ PEDAGOGIKA<br />

Pospájaj bodky od 1 do 25 a vyfarbi obrázok<br />

Nájdi jeleňovi cestu k jabĺčkam<br />

VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />

31

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!