Vojenské lesy 1/2023
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong><br />
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XVII / 1 - <strong>2023</strong>
VOJENSKÉ<br />
LESY<br />
Časopis zamestnancov<br />
Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š.p.<br />
1/<strong>2023</strong><br />
Ročník 17<br />
OBSAH<br />
LESNÍCTVO<br />
SPOLOČENSKÁ<br />
RUBRIKA<br />
ISSN 1338-3221<br />
VYDAVATEĽ:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 101<br />
fax: 045/5306 102<br />
e-mail: sekretariat@vlm.sk<br />
web: www.vlm.sk<br />
REDAKCIA:<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š.p.<br />
Lesnícka 23<br />
962 63 PLIEŠOVCE<br />
tel: 045/5306 121<br />
mobil: 0902 913 223<br />
fax: 045/5306 122<br />
REDAKČNÁ RADA:<br />
Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor)<br />
Členovia:<br />
Ing. Juraj Laco (redaktor)<br />
Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor)<br />
Ing. Marián Hojdan(redaktor)<br />
Ing. Ivan Schlosser – (redaktor –<br />
odborný garant pre strelectvo)<br />
Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor –<br />
odborný garant pre kynológiu)<br />
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky<br />
ZABEZPEČENIE TLAČE: Jánsky, s. r. o.<br />
Umelá obnova lesa v roku <strong>2023</strong><br />
na Správe lesov Pliešovce ...................4<br />
Práce v lesnej škôlke Myslina ...............8<br />
Vyhodnotenie poškodenia<br />
pôd po nasadení viacoperačných<br />
technológií na území OZ Kežmarok .........9<br />
Nové technika na Správe lesov<br />
Pliešovce .................................10<br />
Vrtochy počasia opäť narobili škody ........11<br />
Dudok chochlatý a naša cesta<br />
k jeho ochrane ............................12<br />
POĽOVNÍCTVO<br />
A RYBÁRSTVO<br />
Aktuálne problémy v ochrane lesa 2022 ....19<br />
Marián Bobák oslavuje<br />
päťdesiatku ...............................20<br />
Patrik Jurkovič oslávil päťdesiatku .........20<br />
Päťdesiatka Miroslava Kaprála .............20<br />
Ľudovít Šprinc má životné jubileum<br />
60 rokov .................................20<br />
Janka Piteková je u nás už 20 rokov .........21<br />
Jubilant Igor ..............................21<br />
Štefan Raniak má 55 ......................21<br />
VLM podporujú edukačný projekt<br />
Vojenskej expozície Michala Strenka .......22<br />
Spolupracujeme pri výcviku<br />
záchranárskych psov ......................23<br />
Náš vlastný kalendár ......................26<br />
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
NEPREDAJNÉ!<br />
Neprešlo jazykovou úpravou.<br />
Chovateľské prehliadky<br />
Vyhodnotenie poľovníckej sezóny ..........14<br />
Vodné stavby na o. z. Malacky ako<br />
protipovodňová ochrana ..................17<br />
HISTÓRIA<br />
Práca lesných pedagógov ............. 27<br />
Hry ................................ 30<br />
Vojenský obvod Lešť (3. ČASŤ)<br />
História ..................................18<br />
Fotografia na titulnej strane: archív VLM SR, š.p., OZ Kamenica nad Cir.<br />
2 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
SLOVO NA ÚVOD<br />
Vážení spolupracovníci, kolegyne, kolegovia, milí čitatelia, <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, štátny podnik sa 1. januára <strong>2023</strong> so vznikom<br />
Slovenskej republiky„dovršil“ 30. rokov od svojho založenia.<br />
Som veľmi rád, že sa vám môžem pri tejto príležitosti prihovoriť.<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik so<br />
sídlom v Pliešovciach, vznikli po rozdelení Československa 1. januára<br />
1993 zakladacou listinou Ministerstva obrany SR ako verejnoprospešný<br />
podnik pre správu a využívanie lesného a poľnohospodárskeho<br />
majetku a prírodných zdrojov vo vojenských<br />
výcvikových priestoroch armády SR. História podniku sa však<br />
píše už od roku 1918 a je spojená so vznikom Československej republiky<br />
v r. 1918, i keď niektoré priestory využívala armáda už za<br />
Rakúsko – Uhorskej monarchie. Prvý doklad, ktorý potvrdzuje<br />
existenciu inštitúcie, ktorú môžeme považovať za právneho predchodcu<br />
Vojenských lesov a majetkov SR, š. p. je Vládne nariadenie<br />
č. 76 z r.1928, ktorým sa zriaďujú <strong>Vojenské</strong> lesní podniky, ale viac<br />
histórie si povieme v mimoriadnom čísle.<br />
Čas beží neúprosne a <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> opäť stoja na prahu nového desaťročia<br />
s očakávaním budúceho vývoja. Minulosť je istá, pretože<br />
sa na nej nedá nič zmeniť. Avšak budúcnosť si môžeme tvoriť sami.<br />
Predchádzajúce generácie lesníkov nám <strong>lesy</strong> odovzdali v zachovalom<br />
stave. Bez zveličovania a možno aj s patričnou dávkou „vojenskej“<br />
hrdosti možno povedať, že sme od nich prevzali štafetu vysoko<br />
odborného, špecifického prístupu, disciplíny a tradícií k ich<br />
spravovaniu a zveľaďovaniu. Od samého začiatku spája náš podnik<br />
staré s novým. To zaisťuje pre súčasnú dobu trvalo udržateľné obhospodarovanie<br />
lesov aj zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability<br />
krajiny na území využívanom armádou SR, pri racionálnom<br />
využívaní ich produkčných a mimoprodukčných funkcií. Je dôležité<br />
pozrieť sa späť do minulosti, ktorú môžeme zhodnotiť a poučiť<br />
sa z nej. A rovnako tak je dôležité pozerať sa dopredu a mať jasne<br />
vytýčené ciele, ktoré chceme dosiahnuť.<br />
Verejnosť, ale aj väčšina z nás si v posledných rokoch čoraz viac<br />
uvedomuje hroziace nebezpečenstvo v dôsledku prebiehajúcej klimatickej<br />
zmeny. Aj v lesníctve sme svedkami jej prejavov. Hynutie<br />
lesov, záplavy, požiare a deštruktívne víchrice majú narastajúci,<br />
na niektorých územiach až katastrofálny, charakter. V dôsledku<br />
týchto, ale aj ďalších jej negatívnych prejavov narastá aj naša zodpovednosť<br />
za udržanie priaznivého stavu a význam odbornej starostlivosti<br />
o <strong>lesy</strong> pre elimináciu týchto nepriaznivých vplyvov. Dosahované<br />
kladné výsledky pre nás kladú stále vyššie nároky na<br />
kvalitu, formu, a obsah vykonávanej práce v lese.<br />
Aj napriek skutočnosti, že obhospodarované územie intenzívne<br />
využíva armáda, snažíme sa, aby hospodárenie v ňom zodpovedalo<br />
ekologickým, ekonomickým a sociálnym štandardom podľa medzinárodne<br />
uznaných kritérií. S plnou zodpovednosťou riešime<br />
problémy, ktoré sú nám kladené. Uvedomujeme si, že les nepatrí<br />
k jednoduchým systémom a práca lesníka je predovšetkým služba<br />
lesu, starostlivosť o zverený majetok a jeho zachovanie pre budúce<br />
generácie.<br />
Je nepochybné, že každý podnik, firma sa musí prispôsobiť vývoju.<br />
Tým vývojom mám na mysli hlavne rozvojové programy, budovanie<br />
infraštruktúry a zavádzanie nových, tzv. „zelených“ technológii<br />
v prevádzke. Súčasne sa „prácou lesníka v lese“ musíme prispôsobovať<br />
požiadavkám verejnosti.<br />
V týchto vyššie uvedených oblastiach rýchlo napredujeme a efektívnosť<br />
týchto opatrení, rozhodnutí a činností je možné pozorovať<br />
v dlhodobej stabilite podniku, či už v ekonomickej, sociálnej alebo<br />
hospodárskej.<br />
Na záver Vám všetkým ďakujem za vykonanú prácu a vyjadrujem<br />
presvedčenie, že <strong>lesy</strong> a lesníctvo vo vojenských lesoch predstavuje<br />
proces, ktorý dlhodobo, cez výsledky našich predchodcov, ale aj<br />
naše výsledky, smeruje k naplneniu základných cieľov trvalo udržateľného<br />
obhospodarovania lesov a takýmto smerom sa bude uberať<br />
aj v ďalšej budúcnosti.<br />
Ďakujem.<br />
Lesu a vojenským lesom zdar!<br />
• Ján Jurica<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
3
LESNÍCTVO<br />
UMELÁ OBNOVA LESA<br />
V ROKU <strong>2023</strong> NA SPRÁVE<br />
LESOV PLIEŠOVCE<br />
Tak ako po minulé roky, aj v tomto sme sa snažili začať práce v umelej obnove lesa čo najskôr<br />
po roztopení snehovej pokrývky a dostatočnom rozmrznutí pôdy. Trochu nás limitovalo<br />
premenlivé počasie na prelome marca a apríla. Početné snehové prehánky spolu s raňajšími<br />
mrazmi nám umožnili naplno rozbehnúť práce až po veľkonočných sviatkoch 11. apríla.<br />
Ing. Ján Kaplán, technik<br />
SL Pliešovce<br />
SL Pliešovce hospodári na štyroch lesných<br />
celkoch, ktoré sa nachádzajú v regióne stredného<br />
Slovenska. V južnej časti je to LC Lešť<br />
a v severnej LC Sklené, LC Sklené ostatné<br />
a LC Trenčianske Stankovce.<br />
LC LEŠŤ<br />
LC Lešť obhospodaruje lesné pozemky s celkovou<br />
výmerou 6 436 ha, ktoré sa nachádzajú<br />
v lesných oblastiach Krupinská planina, Ostrôžky<br />
a nepatrná časť vo Zvolenskej kotline. Drevinové<br />
zloženie: smrek 13 %, ostatné ihličnaté 4<br />
%, buk 48 %, hrab 17 %, dub 9 %, cer 4 %, ostatné<br />
listnaté 5 %. Porasty obnovujeme takmer na<br />
100 % podrastovým hospodárskym spôsobom.<br />
Väčšina plôch na prvé zalesnenie vzniká vykonaním<br />
dorubov nad jestvujúcim prirodzeným<br />
zmladením, preto aj pri relatívne vysokej výške<br />
obnovných ťažieb je potreba dopĺňania prirodzeného<br />
zmladenia nízka. V roku 2021 vzniklo<br />
po ťažbe takmer 38 ha nových holín, z ktorých<br />
však vyše 31 ha bolo pokrytých prirodzeným<br />
zmladením. Na rok 2022 spočívajú úlohy v obnove<br />
lesa v prvom zalesnení 6,29 ha. Na výsadbu<br />
bude použitých 38 000 kusov sadeníc buka.<br />
LC SKLENÉ<br />
Pôvodný LC Sklené zahŕňal lesné pozemky,<br />
ktoré sa nachádzajú v lesných oblastiach<br />
4 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
LESNÍCTVO<br />
Turčianska kotlina, Kremnické vrchy, Malá<br />
Fatra, Žiar, Podtatranská kotlina, Hornonitrianska<br />
kotlina, Strážovské vrchy. Z dôvodu<br />
opakujúceho sa spracovávania náhodných ťažieb<br />
v centrálnej časti LC (okolie obce Sklené),<br />
nebolo možné normálne hospodárenie<br />
v odlúčených častiach, ktoré boli taktiež jeho<br />
súčasťou. Nakoľko túto časť tvorí prevažne<br />
drevina smrek, je veľký predpoklad, že to nebude<br />
inak ani v budúcnosti. Preto sme pri obnove<br />
PSL, platného na roky 2022 – 2031, navrhli<br />
rozdelenie LC Sklené na dve časti. Tak<br />
vznikol LC Sklené, ktorý sa nachádza v Turčianskej<br />
kotline a Kremnických Vrchoch. Výmera<br />
nového LC je 2 207 ha. Obnova porastov<br />
v novom PSL je plánovaná podrastovým, ale<br />
aj holorubným hospodárskym spôsobom. Vysoký<br />
podiel monokultúr smreka však vytvára<br />
podmienky na jeho ohrozenie abiotickými aj<br />
biotickými škodlivými činiteľmi. Prejavilo sa<br />
to aj v roku 2021, keď v dôsledku spracovania<br />
kalamity spôsobenej najmä veternou smršťou<br />
z augusta pribudlo 44 ha nových holín.<br />
LC SKLENÉ OSTATNÉ<br />
Nachádza sa na zvyšných častiach pôvodného<br />
LC Sklené. Tvorí ho päť samostatných<br />
častí. Sú to prevažne objekty muničných<br />
skladov (Nováky, Zemianske Kostoľany, Rašov),<br />
resp. ostatné pozemky slúžiace MO SR<br />
(Liptovský Peter, Sučany). Drevinové zloženie<br />
je tam oveľa pestrejšie, prevládajú zmiešané<br />
porasty s borovicou, bukom, dubom,<br />
hrabom v rôznom percentuálnom zastúpení<br />
týchto drevín. Výmera LC je 434 ha.<br />
LC TRENČIANSKE<br />
STANKOVCE<br />
V rámci tohto LC Správa lesov hospodári iba<br />
v objekte MS Kubrá na výmere 113 ha lesných<br />
porastov. Porasty sú väčšinou zmiešané tvorené<br />
bukom, hrabom, agátom a borovicou.<br />
Na rok <strong>2023</strong> sú úlohy v obnove lesa na spomínaných<br />
štyroch LC nasledovné: prvé zalesnenie<br />
29,99 ha a opakované zalesňovanie<br />
10,05 ha. Nárast opakovaného zalesňovania<br />
v porovnaní s minulými rokmi spôsobilo mimoriadne<br />
suché počasie v roku 2022. Na výsadbu<br />
bude použitých 100 000 ks sadeníc dreviny<br />
smrek a 120 000 ks sadeníc dreviny buk.<br />
Všetky sadenice pre potreby SL Pliešovce dodal<br />
odštepný závod Kamenica nad Cirochou.<br />
Na eliminovanie škôd spôsobených vyťahovaním<br />
sadeníc zverou používame pachové<br />
ohradníky – textíliu namočenú v prípravku<br />
Kornitol a umiestnenú po okrajoch<br />
zalesňovaných plôch. Nadzemnú časť ošetrujeme<br />
prípravkom Cervacol extra. Koreňovú<br />
sústavu namáčame v prípravku Agrisorb.<br />
Tento práškový koncentrát je určený na prípravu<br />
ochranného koreňového hydrogélu,<br />
ktorý chráni korene sadeníc pred zaschnutím<br />
pri presadzovaní, preprave a skladovaní, a na<br />
zvýšenie vodnej kapacity pôdnych substrátov.<br />
Súbežne so sadením zakladáme na sadenice<br />
aj buničinové „plachtičky“. Mali by na<br />
istý čas zabrániť zaburineniu plôšok. Dávame<br />
ich na plochy, ktoré sú už teraz zarastené<br />
prevažne smlzom kroviskovým, resp. určite<br />
v priebehu vegetačnej doby budú. Celý objem<br />
prác (vrátane sadbového materiálu) zafinancujeme<br />
z dotácií na ekologické projekty z MO<br />
SR. Práce plánujeme ukončiť do konca mája.<br />
Pevne veríme, že naša snaha bude odmenená<br />
čo najväčším počtom ujatých sadeníc, ktoré<br />
budú tvoriť základ budúceho lesa.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
5
LESNÍCTVO<br />
JARNÉ ZALESŇOVANIE<br />
OZ MALACKY<br />
Obnova lesných porastov v súčasnosti<br />
znamená tvorbu nových porastov, pri väčšom<br />
alebo menšom vplyve obnovovaných<br />
porastov. Obnova sa uskutočňuje prirodzene,<br />
alebo umelo.<br />
Ing. Radoslav Machata,<br />
samostatný technik LS Mikulášov<br />
Prirodzená obnova má významné postavenie,<br />
pretože sa pri nej účinne využívajú biologické<br />
zákonitosti a prírodné sily. Uskutočňuje<br />
sa opadávaním semien, prípadne výmladnosťou.<br />
Robí sa rôznym spôsobom, napríklad rozrušovaním<br />
pôdneho krytu a odstraňovaním<br />
hrubých vrstiev surového humusu a pod.<br />
Umelá obnova porastov je náhrada lesného<br />
porastu novým porastom sadením alebo sejbou.<br />
Sejba sa používa vtedy, keď sa klíčiacemu<br />
semenu môžu poskytnúť rovnaké podmienky,<br />
aké by malo pri prirodzenej obnove. Umelá<br />
obnova sadením umožňuje správnu voľbu<br />
dreviny, zakladanie zmiešaných porastov,<br />
rýchle zapojenie kultúr, zabezpečuje pravidelnú<br />
hustotu porastu a skrátenie rubnej doby.<br />
Zalesňovanie týmto spôsobom je bezpečná<br />
metóda regenerácie porastu.<br />
V OZ Malacky obnovujeme les oboma<br />
spôsobmi, no väčší podiel tvorí umelá obnova.<br />
Začiatkom marca sme začali zalesňovať,<br />
malo by to pokračovať plynulo do konca<br />
mája. Zalesňovacie práce vykonávajú naši<br />
vlastní zamestnanci, ktorí majú s touto činnosťou<br />
viacročné skúsenosti. Sadenie robíme<br />
dvoma spôsobmi - štrbinovou sadbou a pomocou<br />
sadiaceho stroja. Štrbinová sa využíva<br />
pri opakovanej sadbe, sadiaci stroj je vhodný<br />
na prvotnú výsadbu. V tomto roku sme na<br />
OZ Malacky vysadili 1 670 000 ks borovice lesnej<br />
na 167 ha lesa a 10 000 ks buka lesného na<br />
1,5 ha lesa. Sadenice boli z vlastnej produkcie<br />
VLM. Okrem borovice a buka bolo vysadených<br />
aj 30 000 ks sadeníc jelše lepkavej na 5<br />
ha lesa. Jelša bola vyzdvihovaná z prirodzeného<br />
zmladenia. Okrem umelej obnovy lesa sa<br />
využíva aj prirodzená obnova. V tomto roku<br />
sa prirodzeným zmladením obnovilo 2,60 ha<br />
lesa borovicou lesnou a 12 ha bukom lesným.<br />
Samozrejme, našu činnosť ovplyvňuje počasie,<br />
preto dúfame, že počas celého procesu zalesňovania<br />
budú priaznivé podmienky.<br />
KAMENICA NAD CIROCHOU<br />
Na úspešnosť zalesňovacích prác tento<br />
rok, okrem kvality sadbového materiálu<br />
a kvality vykonávaných prác, bude mať výrazný<br />
vplyv minuloročné extrémne suché<br />
leto a chudobná zima na snehové zrážky.<br />
Ing. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa,<br />
OZ Kamenica n/Cir., (text, foto)<br />
V Kamenici nad Cirochou sme začali<br />
s jarným zalesňovaním už 6. marca. Oproti<br />
predchádzajúcim rokom je to o niečo skôr.<br />
Nakoľko však ide o relatívne stabilné počasie<br />
bez výdatnejších zrážok, je to obdobie<br />
doslova ideálne k vykonávaniu zalesňovacích<br />
prác, no naopak vplyv takéhoto počasia<br />
a nedostatok jarnej vlahy môže negatívne<br />
ovplyvniť ujatosť sadeníc.<br />
Prevažujúci podiel bukových porastov<br />
v rámci o.z. Kamenica nad Cirochou dáva<br />
vhodné podmienky na využívanie prirodzenej<br />
obnovy. Po zohľadnení dosiahnutej<br />
skutočnosti 95 ha prirodzenej obnovy lesa<br />
v roku 2022 (80 % podiel z obnovy lesa celkovo)<br />
sa v tomto roku zalesní 24,48 ha plôch.<br />
Prevažne ide o doplňovanie už vzniknutého<br />
prirodzeného zmladenia, prípadne opakovú<br />
sadbu. Spolu bude vysadených 151 900<br />
sadeníc lesných drevín, z čoho najväčší podiel<br />
tvorí buk lesný 91 400 ks. Z ostatných<br />
drevín sú to dub zimný 24 800 ks, borovica<br />
lesná 29 200 ks, smrekovec opadavý 3 550 ks,<br />
smrek obyčajný 2 950 ks, ktoré sú viac-menej<br />
na spestrenie drevinovej skladby.<br />
Na zalesňovanie používame sadenice dopestované<br />
vo vlastnej lesnej škôlke na LS<br />
Jovsa, v ktorej sa tento rok pre potreby celého<br />
štátneho podniku vyzdvihlo 2,6 mil. sadeníc<br />
lesných drevín. Pri zalesňovaní používame<br />
štrbinovú sadbu sadzačom bez<br />
prípravy pôdy. Zalesňovacie práce sú vykonávané<br />
vlastnými zamestnancami, čo zaručuje<br />
dodržanie kvality a časových termínov<br />
vykonávaných prác Pevne verím, že naše<br />
úsilie bude odmenené čo najväčším počtom<br />
ujatých sadeníc, ktoré budú tvoriť základ budúceho<br />
lesa.<br />
6 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
LESNÍCTVO<br />
OZ KEŽMAROK<br />
Od 90-tych rokov minulého storočia sa na<br />
o. z. Kežmarok vplyvom sucha, húb, vetra<br />
a podkôrneho hmyzu vykonávala takmer<br />
výlučne náhodná ťažba. Tým vzniklo aj<br />
množstvo kalamitných plôch, ktoré boli zalesnené<br />
a teraz sú v štádiu prerezávok.<br />
Ing. Ľudovít Zvalený,<br />
vedúci oddelenia lesnej výroby<br />
V súčasnosti sa taktiež prednostne spracováva<br />
kalamita, ale systém hospodárenia sa<br />
postupne vracia k plneniu úloh stanovených<br />
v Pláne starostlivosti o les. Podľa zákona o lesoch<br />
325/2005 Z. z. je obhospodarovateľ lesa<br />
povinný obnovu lesa na holine vykonať najneskôr<br />
do dvoch rokov a v ochranných lesoch<br />
do troch rokov od skončenia kalendárneho<br />
roka, v ktorom holina vznikla. Holiny<br />
po ťažbe v preriedených porastoch sú značne<br />
zaburinené a porastené krovím, ktoré je<br />
potrebné prácne pred zalesňovaním odstrániť.<br />
Prvým predpokladom úspešného zalesňovania<br />
je kvalitná príprava plôch, ktorá sa robí<br />
ručne, alebo na terénne dostupných lokalitách<br />
aj mechanizovane. Semená lesných drevín používané<br />
na pestovanie sadbového materiálu<br />
pochádzajú z vlastných semenných zdrojov.<br />
Sadenice sú pestované vo vhodných klimatických<br />
podmienkach na o. z. Kamenica n/Cirochou,<br />
v škôlke Myslina. Odtiaľ ich prevážame<br />
na jednotlivé lesné správy. K dnešnému<br />
dňu ich máme takmer všetky uskladnené v našich<br />
snehových jamách. Sadenice sú pestované<br />
podľa plánu tak, aby boli lokálne vhodné a tiež<br />
zodpovedali príslušnému vegetačnému stupňu.<br />
Pri ihličnatých drevinách používame jamkovú<br />
sadbu s veľkosťou jamky 35 x 35 cm, u listnáčov<br />
sadbu štrbinovú.<br />
Prehľad zalesňovania podľa drevín a lesných správ<br />
Drevina sm sc bk bo jvh jd db Spolu<br />
LS Ľubica 101800 10050 280960 5460 3000 6000 2400 409670<br />
LS Tichý Potok 50000 16380 79260 145640<br />
o.z. VLM Kežmarok 151800 26430 360220 5460 3000 6000 2400 555310<br />
Medzi faktory úspešného zalesňovania<br />
patrí aj agrotechnický termín, ktorý je v našich<br />
podmienkach do konca mája. Nemalú<br />
úlohu pri zalesňovaní zohrávajú aj správne<br />
vyškolení a zodpovední pracovníci, ktorí<br />
ovládajú manipuláciu so sadenicami a pracovné<br />
postupy. V tomto bode sa situácia<br />
z roka na rok zhoršuje, pretože práca v lese<br />
stráca na atraktivite.<br />
Obnova lesa zalesňovaním je na našom závode<br />
cestou k trvalo udržateľnej starostlivosti<br />
o les a aj napriek mnohým problémom sa nám<br />
ju darí úspešne vykonávať.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
7
LESNÍCTVO<br />
PRÁCE V LESNEJ<br />
ŠKÔLKE MYSLINA<br />
Tento rok nám počasie v lesnej škôlke Myslina na lesnej správe v Jovse praje. S vyzdvihovaním<br />
sme začali o týždeň skôr, ako po minulé roky. Nadšenie robotníkov po zimnej<br />
prestávke je viditeľné aj z ich nasadenia, už za jeden deň pripravili 100 000 kusov sadeníc<br />
borovice pre jarné zalesňovanie na odštepnom závode v Malackách.<br />
Ing. Miloš Labanc,<br />
lesník LS Jovsa,<br />
OZ Kamenica nad Cir.<br />
Začali sme s vyzdvihovaním lesného reprodukčného<br />
materiálu borovice lesnej<br />
v počte 1 700 000 ks. Následne sme vyzdvihli<br />
smrekovec opadavý v počte 30 000 ks, dub<br />
zimný v počte 25 000 ks, buk lesný 590 000<br />
ks a smrek obyčajný v počte 255 000 ks. Lesný<br />
reprodukčný materiál sme priebežne počas<br />
každého dňa prevážali do snehovej jamy. Vo<br />
februári sme začali s výstavbou klimatizovanej<br />
haly, ktorá je momentálne vo fáze dokončovania.<br />
Samotný priestor chladenia bol<br />
dokončený začiatkom marca, takže sme ho<br />
mohli využiť na uskladnenie sadeníc už počas<br />
tejto jari. Veľmi nám to pomohlo, keďže<br />
v snehovej jame nedokážeme regulovať teplotu<br />
a vlhkosť. Manipuláciu zabezpečujeme<br />
elektrickým vysokozdvižným vozíkom. Sadenice<br />
sú umiestnené v pastových big boxoch.<br />
Do jednotlivých odštepných závodov<br />
VLM SR sa semenáčiky a sadenice rozvážali<br />
podľa potreby dvojnápravovým prívesným<br />
vozíkom.<br />
Práce v lesnej škôlke, ktoré začali ešte<br />
v zime, boli len začiatkom. Čaká nás ešte veľa<br />
ďalšej činnosti počas celého roka, kým zo semena<br />
vypestujeme kvalitný lesný reprodukčný<br />
materiál.<br />
8 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
LESNÍCTVO<br />
VYHODNOTENIE POŠKODENIA PÔD<br />
PO NASADENÍ VIACOPERAČNÝCH<br />
TECHNOLÓGIÍ NA ÚZEMÍ OZ KEŽMAROK<br />
V predchádzajúcom čísle časopisu 2/2022 sme uverejnili informáciu o meračských prácach<br />
výskumných pracovníkov z ČZU v Prahe za účelom zhodnotenia poškodenia pôd<br />
po viacoperačných technológiách pracujúcich v strmých terénoch za pomoci mobilných<br />
trakčných navijakov. Zozbierané dáta zo štyroch dielcov (821B200, 820G100, 820H000<br />
- s použitím istenia pomocou T-Wincha a dielec 810H100 - s nižším sklonom bez použitia<br />
T-Wincha) na LO Kolačkov boli podrobne vyhodnotené.<br />
Ing. Zuzana Dudáková, PhD.<br />
Zhutňovanie pôdy spôsobuje znižovanie<br />
jej pórovitosti a tým dochádza k nárastu<br />
objemovej hmotnosti pôdy a nárastu jej penetračného<br />
odporu. Tieto pôdne vlastnosti<br />
dokážeme ľahko zistiť pomocou meracích<br />
prístrojov alebo odberom vzoriek. Prvá bola<br />
vyhodnotená práve objemová hmotnosť zo<br />
vzoriek odobratých z lokalít porast (P), koľaj<br />
(K) a stred (S). Objemová hmotnosť informuje<br />
rýchlo o kompaktnosti pôdy a najvyššie<br />
hodnoty by sa mali nachádzať v koľajach, ktoré<br />
vzniknú prejazdom techniky (Tabuľka 1).<br />
Z priemerných hodnôt objemovej hmotnosti<br />
vyplýva, že vplyvom prejazdov došlo v lokalite<br />
K k zvýšeniu objemovej hmotnosti pôdy<br />
v rozsahu 13.42 ‒ 22.35 %. Naopak, na lokalite<br />
S došlo v porovnaní s lokalitou P k poklesu<br />
BD, pravdepodobne v dôsledku vytláčania<br />
pôdy medzi koľajami prejazdom harvesterového<br />
uzla po približovacej linke.<br />
Obrázok 1. Maximálna a priemerná hĺbka koľají v dielcoch.<br />
Pri použití viacoperačných technológií<br />
s použitím mobilných trakčných navijakov<br />
v prípade našej štúdie nedošlo<br />
k väčšiemu poškodeniu pôdy napriek ich nasadeniu<br />
v strmších terénoch oproti bežnému<br />
nasadeniu v menších sklonoch. Najvyššie<br />
hodnoty objemovej hmotnosti, penetračného<br />
odporu pôdy aj najväčšie hĺbky koľají boli<br />
zistené v dielci, kde bola použitá bežná technológia<br />
bez trakčných navijakov, avšak tieto<br />
rozdiely sa nepotvrdili ako štatisticky významné<br />
oproti dielcom so strmšími terénmi<br />
(Kruskal Wallisova ANOVA). Pri porovnaní<br />
nameraných hodnôt objemovej hmotnosti,<br />
penetračného odporu pôdy a hĺbky koľají<br />
s inými štúdiami, ktoré sa kompaktnosti<br />
pôd po harvesterových technológiách venovali,<br />
potvrdzujeme, že hodnoty týchto premenných<br />
neboli v porovnaní s inými štúdiami<br />
vyššie. Môžeme konštatovať, že použitie<br />
viacoperačných technológií za pomoci trakčných<br />
navijakov v strmších sklonoch je technológia,<br />
ktorá má opodstatnenie a nespôsobuje<br />
výraznejšie poškodenie pôd v porovnaní<br />
s lokalitami s nasadením týchto technológií<br />
v bežných sklonoch.<br />
Ďalej sme hodnotili penetračný odpor<br />
pôdy, ktorý skúma usporiadanie pôdnych<br />
častíc a ide o odpor pôdy proti vnikaniu kužeľa<br />
so známym tvarom do pôdy. Zvýšený<br />
odpor proti vnikaniu tohoto telesa do pôdy<br />
vyjadruje mieru kompaktnosti pôdy. Z priemerných<br />
hodnôt penetračného odporu pôdy<br />
vyplýva, že vplyvom prejazdov došlo v koľaji<br />
k jeho nárastu v rozsahu 4.88 ‒ 26.8 % (Tabuľka<br />
2). Na lokalite P došlo v porovnaní s lokalitou<br />
S ku kolísaniu hodnôt a v niektorých<br />
porastoch PR vzrástol o 8 -17 % a v niektorých<br />
na tejto lokalite poklesol v rozsahu od 1.29 %<br />
do 10.4 %.<br />
Vyhodnotením hĺbky koľají sme zistili,<br />
že priemerná hĺbka koľají v jednotlivých<br />
dielcoch kolísala v rozmedzí 4.63 ‒ 7.28 cm<br />
a maximálna hĺbka koľají bola v rozmedzí<br />
10.86 ‒ 17.25 cm (Obrázok 1). V dielci<br />
810h1 boli namerané najvyššie priemerné<br />
a maximálne hĺbky koľají napriek tomu, že<br />
v tomto dielci bol realizovaný najmenší objem<br />
ťažby dreva (109,34 m³). V tomto prípade sa<br />
však prejavila absencia vplyvu trakčného navijaka<br />
minimalizujúceho preklzávanie kolies<br />
pri pohybe technológie po približovacej linke.<br />
Tabuľka 1. Priemerné hodnoty a zmeny v objemovej hmotnosti medzi<br />
jednotlivými lokalitami merania v skúmaných dielcoch<br />
Pa) Kb) Sc)<br />
Ø OHd)± ∆ P ↔ K (%) Ø BD ± SD ∆ K ↔ S (%) Ø BD ± SD ∆ P ↔ S (%)<br />
SDe)<br />
(g.cm-3)<br />
(g.cm-3)<br />
(g.cm-3)<br />
821b2 0.86±0.10 +22.09 1.05±0.20 ‒18.1 0.86±0.15 0<br />
820g1 0.82±0.12 +13.42 0.93±0.22 ‒17.20 0.77±0.14 ‒6.10<br />
820h0 0.90±0.12 +16.67 1.05±0.17 ‒19.05 0.85±0.13 ‒5.56<br />
810h1 0.85±0.38 +22.35 1.04±0.14 ‒20.19 0.83±0.11 ‒2.35<br />
a) P ‒ porast; b)K ‒ koľaj; c)S ‒ stred; OH ‒ objemová hmotnosť pôdy; e) SD ‒ smerodajná odchýlka merania; ∆ ‒ rozdiel hodnôt<br />
Tabuľka 2. Priemerné hodnoty a zmeny penetračného odporu pôdy<br />
medzi jednotlivými lokalitami merania v skúmaných dielcoch<br />
Pa) Kb) Sc)<br />
Ø POd) ±<br />
SDe) (MPa)<br />
∆ P ↔ K (%)<br />
Ø PO ± SD<br />
(MPa)<br />
∆ K ↔ S (%)<br />
Ø PR ± SD<br />
(MPa)<br />
∆ P ↔ S (%)<br />
821b2 2.87 ± 1.58 + 4.88 3.01 ± 1.50 ‒ 14.62 2.57 ± 1.50 ‒ 10.45<br />
820g1 3 ± 1.38 + 13 3.39 ± 1.43 + 3.54 3.51 ± 1.70 + 17<br />
820h0 3.10 ± 1.28 + 7.42 3.33 ± 1.80 ‒ 8.11 3.06 ± 1.68 ‒ 1.29<br />
810h1 2.50 ± 0.96 + 26.8 3.17 ± 1.79 ‒ 14.83 2.70 ± 1.39 + 8<br />
a)P ‒ porast, b)K ‒ koľaj, c)S ‒ stred; d)PO – penetračný odpor; e) SD – smeraodajná odchýlka ∆ ‒ rozdiel hodnôt<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
9
LESNÍCTVO<br />
TRAKTOR S ČELNÝM NAKLADAČOM<br />
NOVÁ TECHNIKA NA<br />
SPRÁVE LESOV PLIEŠOVCE<br />
Ing. Ján Chlpáň,<br />
vedúci SL Pliešovce<br />
Správa lesov Pliešovce so sídlom na Vidovom<br />
vrchu tento rok vo februári rozšírila svoj<br />
vozový park. Vzhľadom na to, že hospodári<br />
na cca 1000 ha poľnohospodárskej pôdy,<br />
prvým strojom je traktor s čelným nakladačom,<br />
ktorý bude slúžiť pri rôznych činnostiach,<br />
najmä pri príprave objemového krmiva<br />
pre približne 250 kusov hovädzieho dobytka<br />
a raticovú prežúvavú zver. Druhým strojom<br />
je harvestor novej generácie, ktorý jedinečnou<br />
terénnou priechodnosťou a flexibilnými<br />
možnosťami nasadenia uľahčí náročnú<br />
prácu v strmom a obzvlášť neschodnom teréne<br />
v lese. Momentálne je využívaný na LC<br />
Lešť, kde spracováva náhodnú ťažbu po ťažkom<br />
snehu a následnom silnom vetre v ihličnatých<br />
i listnatých porastoch.<br />
HIGHLANDER HL 10-2 - V IHLIČNATEJ ŤAŽBE<br />
KALAMITNÁ DREVNÁ HMOTA VYVRÁTENÁ BOROVICA PO ŤAŽKOM SNEHU HIGHLANDER HL 10-2 - V LISTNATEJ ŤAŽBE<br />
10 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
LESNÍCTVO<br />
VRTOCHY POČASIA OPÄŤ<br />
NAROBILI ŠKODY<br />
Koncom roka 2022 lesné porasty na území odštepného závodu Kamenica nad Cirochou<br />
postihla veľká kalamita. Za kalamitu považujeme rozsiahle poškodenie lesných porastov<br />
alebo celých lesných komple\xov pôsobením jedného alebo viacerých škodlivých činiteľov.<br />
Pôsobením viacerých abiotických škodlivých činiteľov vznikli na viacerých miestach<br />
až holiny.<br />
Lukáš Vataha Ing., vedúci LS<br />
Kamienka, OZ Kamenica n/Cir.,<br />
vataha2@vlm.sk (text, foto - autor)<br />
V niektorých prípadoch prvotnú kalamitu<br />
spôsobenú jedným škodlivým činiteľom<br />
umocní následný tlak iného, keď napríklad<br />
po veternej kalamite napadne stromy drevokazný<br />
hmyz. Kalamitu rozoznávame roztrúsenú,<br />
keď sú napadnuté a poškodené jednotlivé<br />
stromy rozmiestnené na veľkej ploche,<br />
a kalamitu sústredenú, pri ktorej vznikajú<br />
súvislé plochy poškodených alebo až odumretých<br />
stromov.<br />
KOMBINÁCIA ŽIVLOV<br />
V decembri minulého roka vo Vihorlatských<br />
vrchoch postihla snehová a následne<br />
veterná kalamita <strong>lesy</strong> v obhospodarovaní OZ<br />
Kamenica nad Cirochou. V podstate môžeme<br />
hovoriť o pôsobení viacerých abiotických<br />
činiteľov. Príliš vysoké teploty na dané obdobie<br />
znamenali zrážky v podobe dažďa. To<br />
malo za následok rozmočenie pôdy a nestabilitu<br />
koreňových systémov v pôde. Následné<br />
prudké ochladenie spôsobilo namŕzanie dažďových<br />
zrážok, ktoré plynule premenili skupenstvo<br />
a zrážky sa zmenili na snehové. Tento<br />
sneh sa prichytával na už namrznuté konáre<br />
a zaťažoval tak koruny. Ako posledný abiotický<br />
činiteľ nastúpil silný vietor, ktorý následne<br />
vyvracal stromy ako zápalky. Pod náporom<br />
veľkej hmotnosti snehu došlo vo viacerých<br />
porastoch k masívnemu olámaniu konárov,<br />
vytváraniu zlomov, ba dokonca aj k vývratom<br />
a tým k sústredenej snehovej kalamite.<br />
Nielen sprístupňovanie dolín a sprejazdňovanie<br />
cestnej siete stálo nemálo námahy všetkých<br />
zamestnancov odštepného závodu Kamenica<br />
nad Cirochou. Hľadanie novej kalamity<br />
v neprístupných porastoch dalo tiež poriadne<br />
zabrať nejednému lesníkovi. Ďalej však musíme<br />
pokračovať v spracovaní kalamity, odstraňovaní<br />
jej následkov a minimalizácii škôd.<br />
Jednou z ďalších úloh je monitoring možného<br />
biotického škodcu Lykožrúta bukového<br />
(Taphrorychus bicolor). V súčasnosti už pripravujeme<br />
všetky potrebné technické a materiálne<br />
pomôcky na inštaláciu feromónových<br />
lapačov. Veríme, že sa nám podarí v prípade<br />
ohrozenia našich porastov týmto škodcom aj<br />
vďaka tomuto monitoringu a vedeckému výskumu<br />
včas zasiahnuť a ochrániť tým naše prírodné<br />
bohatstvo.<br />
ODHAĽOVANIE<br />
ROZSAHU KALAMITY<br />
Okrem listnatých porastov buka, ktorý je<br />
na OZ Kamenica nad Cirochou v prevažnom<br />
zastúpení, boli napadnuté aj ihličnaté porasty,<br />
ale v oveľa menšej miere. Celkové množstvo<br />
kalamitného dreva bolo veľmi ťažké odhadnúť.<br />
Veľa stromov ostávalo ešte dlho po prvom<br />
pôsobení snehu a vetra naklonených<br />
a inak nestabilných. Ešte dlho sme museli rátať<br />
s tým, že každú chvíľu niečo nové spadne.<br />
Uvoľnenie tlaku prišlo až v novom roku so<br />
zvyšujúcimi sa teplotami. Nie všetky doliny<br />
boli ihneď prístupné, no už teraz vieme povedať,<br />
že množstvo kalamitného dreva budeme<br />
počítať v desaťtisícoch metrov kubických.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
11
LESNÍCTVO<br />
Dudok chochlatý (Upupa epops) Autor Benedikt Reisner<br />
DUDOK CHOCHLATÝ A NAŠA<br />
CESTA K JEHO OCHRANE<br />
Dudok chochlatý (Upupa epops) sa pravidelne a dosť hojne vyskytoval nielen v južných<br />
oblastiach Slovenska, ale aj v agrárnej krajine otvorených kotlín, odkiaľ vplyvom zmien<br />
v krajine, úbytku starých stromov, skupín stromov a stromoradí v pasienkovej krajine postupne<br />
mizne. Má rád otvorenú krajinu, pri migrácii cestuje pozdĺž vodných tokov.<br />
Na jar prilieta v marci-apríli a odlieta v auguste<br />
až v septembri. Na Slovensku je tento druh<br />
zaradený v Červenom ozname do kategórie<br />
„takmer zraniteľný druh“ a ako taký si zasluhuje<br />
zvýšenú ochranu. Od mája roku 2008 je<br />
národným vtákom Izraela. Je známy pre svoj<br />
chochol a pestré sfarbenie.,<br />
Na hniezdenie vyhľadáva prirodzené dutiny<br />
a pukliny v stromoch, iné dutiny (búdky).<br />
V máji znáša do hniezda ukrytého v dutine<br />
5-10 jednofarebných zelenkavo-modrých až žltobielych<br />
podlhovastých vajec veľkosti 17 x 25<br />
mm na ktorých sedí iba samička. Inkubačný<br />
čas 16-18 dní. Mláďatá kŕmi asi 22 dní rôznymi<br />
pandravami, húsenicami, koníkmi, kobylkami<br />
a iným na zemi žijúcim hmyzom.<br />
Pozorovania výskytu druhu z minulosti na<br />
Hornom Spiši boli len počas jarnej migrácie<br />
(2-3 dekáda apríla) v lokalitách Beliansky potok,<br />
Vrbovské rybníky, Žakovský rybník, Kežmarský<br />
rybník, Podhorany, Ihľany, Červený<br />
Kláštor a počas jesennej migrácie (tretia dekáda<br />
augusta) Kežmarok - niva rieky Poprad.<br />
V tomto roku máme prvý záznam z migrácie<br />
už 30. marca <strong>2023</strong> pri VN Kežmarok.<br />
12 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
LESNÍCTVO<br />
Dudok chochlatý (Upupa epops) Autor Benedikt Reisner<br />
Ing. Anton Potaš<br />
Dudok chochlatý (Upupa epops) Autor Benedikt Reisner<br />
Druhé potvrdenie hniezdenia dudkov v oblasti<br />
Horného Spiša prišlo 22. júla 2022 s hlásením<br />
o náleze zraneného jedinca dudka zo<br />
Slovenskej Vsi. Nálezkyňa, resp. nahlasovateľka<br />
chráneného živočícha, zachránila dudka<br />
z pazúrov sliepok, zrejme po náraze do stavby<br />
a páde na dvor domu. Zranenia a chýbajúce perie<br />
na hrudi mu skrátili život a jedinec uhynul<br />
cez noc.<br />
16. júna 2022 bol pozorovaný jedinec neďaleko<br />
(Kamienky na hranici katastra s Jarabinou),<br />
pričom sa neskôr ukázalo, že ide o kŕmenie<br />
mláďat rodičovským párom. Biotop,<br />
v ktorom sme dudky pozorovali, boli prípotočné<br />
preriedené porasty s topoľom so vzdialenou<br />
ornou pôdou a pasienkami.<br />
V roku <strong>2023</strong> sme získali malý členský projekt<br />
na „Podporu hniezdenia dudka chochlatého“,<br />
so sprievodnými činnosťami: vyvesenie<br />
búdok na podporu hniezdenia, zvýšenie environmentálneho<br />
povedomia spojené s druhom<br />
Dudok chochlatý, podpora spolupráce s regionálnymi<br />
vlastníkmi a užívateľmi pri ochrane<br />
dudka a monitoring druhu.<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p., Odštepný<br />
závod Kežmarok, sa stal v toto roku najvýznamnejším<br />
podporovateľom ich ochrany<br />
na Hornom Spiši vyhotovením a osadením<br />
klátikových búdok v dotknutom regióne (Žakovce,<br />
Vrbov, Ruskinovská dolina, Zvonárka…).<br />
Naša podpora ich migrácie a hniezdenia<br />
je témou pri environmentálnej výchove na<br />
spriaznených Základných školách a cestou<br />
k ich ochrane.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
13
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
CHOVATEĽSKÉ<br />
PREHLIADKY<br />
VYHODNOTENIE<br />
POĽOVNÍCKEJ SEZÓNY<br />
Pripravená prehliadka<br />
Hodnotenie jeleních zhodov<br />
KAMENICA<br />
NAD CIROCHOU<br />
Lukáš Vataha Ing., vedúci<br />
LS Kamienka, o.z. Kamenica n/C.<br />
Poľovníctvo chápeme ako racionálne využívanie<br />
prírodných obnoviteľných zdrojov<br />
s ich primeraným ekonomickým využitím<br />
s cieľom ich ochrany, zachovania<br />
a zušľachtenia. Preto je naším prvoradým<br />
záujmom v poľovníckom obhospodarovaní<br />
revíru dosiahnuť čo najlepšie výsledky<br />
v chove a love zveri, v starostlivosti o poľovný<br />
revír tak, aby zver bola zdravá, vitálna,<br />
aby jej trofeje dosahovali čo najvyššie<br />
hodnoty a tak jej lov zabezpečil požiadavku<br />
ekonomickej efektívnosti vynaložených<br />
nákladov a rentability poľovníctva.<br />
Muflón<br />
Chceme, aby sa náš revír dostal do povedomia<br />
širokej poľovníckej verejnosti - jednak<br />
trofejami úlovkov, odbornosťou poľovníckeho<br />
personálu, kvalitnou starostlivosťou<br />
o zver a vybavením poľovníckych zariadení.<br />
Vyhodnotenie sezóny<br />
Organizáciu CHPT si ako každý rok vzali<br />
na starosť zamestnanci o. z. Kamenica n/<br />
Cirochou. Tradične ju usporiadali v zasadačke<br />
zrekonštruovanej budovy VLM. Hodnotiteľská<br />
komisia pracovala zložení Ing. Ján<br />
Hrabovčin – predseda komisie, Adrián Piteľ<br />
a Ing. Lukáš Vataha. Po vyhodnotení boli<br />
trofeje ihneď inštalované na výstavné panely<br />
a sprístupnené verejnosti. Vďaka profesionálnemu<br />
prístupu zamestnancov o. z. komisia<br />
nezaznamenala pri žiadnej z trofejí<br />
nesprávny zásah do populácie voľne žijúcej<br />
zveri.<br />
Schválený plán lovu jelenej zveri vo voľnom<br />
revíri (mimo jelenej zvernice Kamienka)<br />
v počte spolu 92 kusov bol splnený na 98<br />
% (90 ks) vrátane 1 ks započítaného úhynu<br />
v nasledovnej štruktúre: (plán/ skutočnosť/<br />
% plnenia): jeleň I. VT – 11/7/64 %, jeleň II.<br />
VT – 16/16/100 %, jeleň III. VT – 6/6/100 %,<br />
jeleň IV. VT 5/5/100 %, jelene spolu 38/34/89<br />
%, jelenice 38/38/100 %, jelenčatá 16/17/113<br />
% (z toho 1 ks úhyn).<br />
14 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
Vo zvernici jelenej zveri Kamienka bol<br />
schválený plán lovu v počte 35 kusov splnený<br />
na 91 % (32 ks) vrátane 3 ks započítaného<br />
úhynu v nasledovnej štruktúre: (plán/skutočnosť/<br />
% plnenia): jeleň I. VT – 6/2/33 %, jeleň<br />
II. VT – 3/3/100, jeleň III. VT – 1/1/100 %, jeleň<br />
IV. VT 1/1/100 %, jelene spolu 11/7/64 %,<br />
jelenice 16/16/100 % (z toho 3 ks úhyn), jelenčatá<br />
8/9/113 %.<br />
Nesprávny odstrel jeleňov komisia nezaznamenala.<br />
V 26 prípadoch boli predložené<br />
fotografie trofejí, išlo o jelene ulovené zahraničnými<br />
poľovníckymi hosťami. Dve jelenie<br />
trofeje dosiahli bodovú hodnotu na udelenie<br />
striebornej medaily (200,58 CIC – 11 r.,<br />
191,31 CIC – 11 r.) a päť jeleních trofejí dosiahlo<br />
bronzovú medailovú bodovú hodnotu<br />
(186,04 CIC – 7 r., 181,65 CIC – 8 r., 176,95<br />
CIC – 11 r., 174,41 CIC – 5 r., 171,87 CIC –<br />
11 r.).<br />
Medzi návštevníkmi našej chovateľskej<br />
prehliadky okrem verejnosti nechýbali ani<br />
deti z materskej školy v Kamenici nad Cirochou,<br />
ktoré pod vedením lesných pedagógov<br />
Lukáša Vatahu a Jakuba Ryníka spoznávali<br />
trofeje lovenej zveri a naučili sa zásady správania<br />
v prírode.<br />
Poďakovanie patrí všetkým zamestnancom,<br />
ktorí sa svojím odborným prístupom<br />
k výkonu práva poľovníctva podieľajú na výborných<br />
výsledkoch chovu a lovu zveri a prispievajú<br />
k rozvoju poľovníctva v našom poľovnom<br />
revíri. Do novej poľovníckej sezóny<br />
<strong>2023</strong>/2024 vám želáme veľa pekných poľovníckych<br />
zážitkov.<br />
KEŽMAROK<br />
Pracovná a hodnotiacia komisia<br />
Ing. Ľubomír Babič, oddelenie<br />
lesnej výroby OZ Kežmarok<br />
Po pandemických rokoch sme mohli od<br />
24.do 26. marca <strong>2023</strong> usporiadať výstavnú<br />
časť chovateľskej prehliadky za spoločný<br />
poľovný revír Javorina. Revír patrí<br />
rozlohou medzi najväčšie revíri v rámci<br />
Slovenskej republiky. Od 1. januára 2015<br />
je poľovný revír Javorina rozdelený podľa<br />
užívateľov. VLM SR užíva 16 100 ha pozemkov.<br />
Ostatní užívatelia poľujú na pozemkoch<br />
vo výmere 10 800 ha.<br />
Za poľovnú sezónu 2022/<strong>2023</strong> sa súhrne<br />
ulovilo 522 kusov jelenej zveri. Trofejovej<br />
jelenej zveri bolo 178 ks, jeleníc 171 a jelenčiat<br />
173 kusov. Z medailovej jelenej zveri<br />
bolo ulovených v spoločnom revíri Javorina<br />
22 kusov jeleňov s bronzovou medailou, 7<br />
223,05 CIC<br />
211,01 CIC<br />
kusov jeleňov so striebornou medailou a tri<br />
jelene so zlatou medailou. Najsilnejšia jelenia<br />
trofej má hodnotu 223,05 bodov CIC. Druhá<br />
najsilnejšia jelenia trofej má hodnotu 215,21<br />
CIC a tretia 211,01 bodov CIC. Všetky tri jelene<br />
boli ulovené na lesnej správe Ľubica.<br />
Zo srnčej zveri sa ulovilo 57 kusov. Srncov<br />
I – III. vekovej triedy 38 kusov, sŕn 12 kusov<br />
a srnčiat 7 kusov. Diviačiu zver sa podarilo<br />
odloviť v celkovom počte 27 kusov. Dospelý<br />
diviak sa ulovil v počte 4 kusov, 4 dospelé diviačice,<br />
lanštiak 11 kusov a diviača v celkovom<br />
počte 8 kusov. Z ostatnej zveri sa ulovilo<br />
12 kusov líšky hrdzavej, 5 kusov pytliačiacich<br />
psov a 1 kus jazveca lesného.<br />
215,21 CIC<br />
Obvodná hodnotiteľská komisia posúdila<br />
za poľovnú sezónu 2022/<strong>2023</strong> v spoločnom<br />
revíri Javorina všetky predložené trofeje za<br />
správny selektívny odstrel.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
15
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
MALACKY<br />
NAJSILNEJŠIE TROFEJE ZVERI ULOVENEJ V ROKU 2022/<strong>2023</strong> V MALACKÁCH<br />
Poľovný revír Meno strelca Vek Body C.I.C. Medaila<br />
Ing. Patrik Kuriš<br />
lesník, LS Jablonové, OZ Malacky<br />
Veľmi nás potešilo, že po troch rokoch obmedzení<br />
spojených s opatreniami proti šíreniu<br />
COVID 19 sa mohla znovu uskutočniť<br />
chovateľská prehliadka na OZ Malacky.<br />
Prehliadka bola od 14. do 17. marca <strong>2023</strong><br />
už tradične v priestoroch OZ Malacky. Vôbec<br />
prvýkrát sa pristúpilo k nevystavovaniu<br />
trofejí prvej vekovej triedy, z dôvodu ich<br />
vysokého počtu. Výsledkom tohto opatrenia<br />
bolo prehľadné usporiadanie trofejí<br />
vyšších vekových tried.<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR, š. p., OZ Malacky<br />
poľovne obhospodaruje 28 174 ha.<br />
Z toho sú dva voľné revíry a dve uznané zvernice.<br />
V tohoročnej poľovnej sezóne bolo odlovených<br />
3018 ks raticovej zveri, čo je v doterajšej<br />
histórii najvyšší počet. Takisto po prvý<br />
raz za uplynulé obdobie bol v našich revíroch<br />
ulovený šakal zlatý. Plnenie plánu ulovenej<br />
zveri v roku 2022/<strong>2023</strong> bolo nasledovné:<br />
JELEŇ LESNÝ<br />
Obora Kopča Roman Jankovič 10 213,75 Zlato<br />
Záhorie Dušan Kotrba 11 195,50 Striebro<br />
Záhorie Rudolf Brandhuber 11 191,69 Striebro<br />
DANIEL ŠKVRNITÝ<br />
Obora Hlboká Mláka J. Schwarzenberg 8 199,88 Zlato<br />
Obora Hlboká Mláka Róbert Kiš 10 198,03 Zlato<br />
Obora Hlboká Mláka Marko Igonda 9 192,81 Zlato<br />
SRNEC LESNÝ<br />
Záhorie Vincent Barbier 4 99,78<br />
Záhorie Vincent Barbier 7 99,70<br />
Záhorie Dominik Mizner 4 89,68<br />
MUFLÓN LESNÝ<br />
Záhorie Úhyn 10 220,95 Zlato<br />
Obora Hlboká Mláka Gyula Hubay 7 217,50 Zlato<br />
Obora Hlboká Mláka Vladimír Vondrák 6 212,85 Zlato<br />
DIVIAK LESNÝ<br />
Turecký Vrch Ján Culka 4 115,90 Striebro<br />
Záhorie Vladimír Iffka 7 112,80 Bronz<br />
Záhorie Matúš Fekete 4 101,70<br />
ŠAKAL ZLATÝ<br />
Záhorie Ivan Hirner 3 26,59 Zlato<br />
Druh zveri Plán Skutočnosť<br />
Jelenia 568 561<br />
Srnčia 225 226<br />
Danielia 1621 1640<br />
Muflónia 257 240<br />
Diviačia 320 351<br />
Spolu: 2991 3018<br />
Počet medailových trofejí ulovených v poľovnej<br />
sezóne 2022/<strong>2023</strong> sa vyšplhal na 60.<br />
Z toho bolo - zlato: 1 jeleň, 12 danielov, 10<br />
muflónov, 1 jazvec, 1 šakal, striebro: 2 jelene,<br />
11 danielov, 5 muflónov, 1 diviak, bronz:<br />
2 jelene, 8 danielov, 5 muflónov, 1 diviak.<br />
Hodnotiteľská komisia posúdila všetky<br />
predložené trofeje ako správny odstrel - buď<br />
ako výradové jedince, lovné jedince alebo abnormality.<br />
Vďaka patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili<br />
na príprave chovateľskej prehliadky.<br />
Daniel<br />
PLIEŠOVCE<br />
Jeleň 205,53 CIIC<br />
Diviak 121,32 CIC<br />
Ing. Dávid Greňa, SOR<br />
odd. lesnej výroby GR<br />
V sezóne 2022/<strong>2023</strong> sa v rámci revíru Javorie,<br />
Podjavorie a Rovná Dolina odlovilo<br />
1058 kusov raticovej zveri vrátane úhynu.<br />
Plán jelenej zveri bol splnený na 97 %, ulovených<br />
bolo 766 ks a z toho 125 ks jeleňov.<br />
Najsilnejšia striebrom ocenená trofej bola<br />
ulovená v poľovnom revíri Podjavorie a dosiahla<br />
205,53 bodov CIC, druhá najsilnejšia<br />
v poľovnom revíri Javorie a dosiahla 197,27<br />
bodov CIC. Celkovo dosiahli jelene päť strieborných<br />
a osemnásť bronzových medailí.<br />
V rámci poľovného revíru Javorie sa v posledných<br />
rokoch zvyšuje početnosť danielej<br />
zveri, tým sa zvyšujú aj počty odlovených<br />
kusov. Sezóna 2022/<strong>2023</strong> bola práve na lov<br />
danielej zveri veľmi úspešná. Pôvodný plán<br />
danielej zveri bol splnený na 209 %. Navýšený<br />
plán o 73 ks danielej zveri bol splnený<br />
na 100 % a odlovilo sa 140 ks danielej zveri,<br />
16 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO<br />
Daniel 173,42 CIC<br />
z toho 39 ks danielov. Najsilnejší daniel odlovený<br />
v poľovnom revíri Javorie dosiahol striebornú<br />
medailu a 179,05 bodov CIC. Celkovo<br />
dosiahli daniely tri strieborné a päť bronzových<br />
medailí. Plán muflonej zveri bol v poľovnom<br />
revíri Podjavorie splnený na 93 % s počtom<br />
13 ks, z toho 4 ks muflónov. Najsilnejší<br />
muflón odlovený v poľovnom revíri Podjavorie<br />
získal zlatú medailu a dosiahol 214,70 bodov<br />
CIC. Celkovo získali trofeje jednu zlatú<br />
a jednu bronzovú medailu. Plán srnčej zveri<br />
bol splnený na 95 % s počtom 40 ks, z toho<br />
38 ks srncov. Plán diviačej zveri sme splnili na<br />
64 % s počtom 99 ks, z toho 9 kancov. Plnenie<br />
plánu ovplyvnil Africký mor ošípaných a tým<br />
aj výrazné zníženie početnosti diviačej zveri.<br />
Najsilnejší kanec získal zlatú medailu s bodovou<br />
hodnotou 121,32 CIC. Celkovo získali<br />
kance jednu zlatú a jednu striebornú medailu.<br />
MEDAILOVÉ TROFEJE<br />
V RÁMCI SL PLIEŠOVCE<br />
Zver Medaila počet ks<br />
Jeleň<br />
Daniel<br />
Muflón<br />
Diviak<br />
Bronz 18<br />
Striebro 5<br />
Zlato 0<br />
Bronz 5<br />
Striebro 3<br />
Zlato 0<br />
Bronz 1<br />
Striebro 0<br />
Zlato 1<br />
Bronz 1<br />
Striebro 0<br />
Zlato 1<br />
VODNÉ STAVBY NA O. Z. MALACKY<br />
AKO PROTIPOVODŇOVÁ OCHRANA<br />
IV súčasnosti sú v plnom prúde revitalizačné práce na sústave vodných stavieb (SVS) Rybníky Rakárenskej sústavy a SVS Sústava<br />
rybníkov Marheček. Majú za cieľ zvýšenie retenčnej schopnosti, zlepšenie protipovodňových opatrení a podmienok pre život<br />
vodného vtáctva a obojživelníkov. Povedzme si o tejto sústave rybníkov a iných vodných stavbách na našom území trochu viac.<br />
Ing. Jozef Bittara, riaditeľ,<br />
fotografie: Ing. Richard<br />
Hájek, oddelenie výroby,<br />
o. z. Malacky<br />
SVS Rybníky Rakárenskej sústavy sa nachádza<br />
v katastrálnom území Bažantnica vo<br />
Vojenskom obvode Záhorie a pozostáva zo<br />
štyroch rybníkov s celkovou výmerou 40,89<br />
hektára. Rybníky sú prietočné, napájané z tokov<br />
Pernecká Malina (povodie 36,05 km²),<br />
Kuchynská Malina a Malina (povodie 75,55<br />
km²). Rybníky sú pomenované ako R1-Majerský,<br />
R2-Zabité, R3-Rakáreň a R4- Marheček.<br />
Rybníky sú viacúčelové a plnia retenčnú<br />
(protipovodňovú) funkciu), slúžia aj ako zásobáreň<br />
na vodu v prípade požiarov, na odber<br />
vody na závlahy a na chov rýb. Rybníky ležia<br />
v chránenom území európskeho významu<br />
vzhľadom na existenciu vzácnych biotopov -<br />
NATURA 2000 Malina. Najväčšiu zátopovú<br />
plochu 15,18 ha má R4–Marheček. Prebiehajúce<br />
revitalizačné práce pozostávajú z úpravy<br />
jestvujúcich hrádzí, inovácií hradiacich objektov<br />
(hrablice a hradiace konštrukcie budú<br />
v plnom rozsahu nahradené novými), dná<br />
rybníkov budú upravené na pôvodnú projektovanú<br />
niveletu odstránením sedimentov.<br />
Druhou SVS je Sústava rybníkov Marheček,<br />
ktorú tvorí spolu 12 rybníkov (Rybníky<br />
č.5-10 a 16-21). Nachádza sa asi tri kilometre<br />
od Malaciek na hornom toku Balážovho<br />
potoka a jeho povodie je pomerne malé 9,50<br />
km². Rybníky 5 až 10 sú prietočné, priestorovo<br />
sú situované za sebou v kaskáde a sú vybudované<br />
priamo v toku Balážovho potoka.<br />
Rybníky č.16 až 21 nie sú vybudované priamo<br />
v toku. Ide o sústavu rybníkov v kaskáde<br />
a navzájom sú medzi sebou oddelené stredovými<br />
hrádzami. Napúšťané sú gravitačne,<br />
Rybník č.2 na SVS Rakárenské rybníky pred rekonštrukciou<br />
Začiatok prác Rybník č.4 na SVS Rakárenské rybníky<br />
postupne vždy z vyššieho rybníka. Prítok do<br />
sústavy je zabezpečený z Rybníka č. 10, ktorý<br />
je priamo na toku Balážovho potoka pomocou<br />
prepadu na nápustnom objekte. V rámci<br />
revitalizácie budú na tejto sústave vymenené<br />
všetky železobetónové objekty (prepadové<br />
šachty – mníchy), do koruny hrádze budú inštalované<br />
štetovnice, aby sa zabránilo presakovaniu<br />
vody, geomrežou sa spevní návodný<br />
a vzdušný svah a dno bude upravené vývozom<br />
sedimentov (v niektorých rybníkoch na<br />
žiadosť ŠOP zostane dno v pôvodnom stave).<br />
SVS Marhečské rybníky pred rekonštrukciou<br />
Zatĺkanie štetovníc na SVS Marhečské rybníky<br />
Ďalšími vodnými stavbami sú rybníky<br />
Jablonovskej sústavy, ktoré sa nachádzajú<br />
v Malých Karpatoch vo vojenskom výcvikovom<br />
priestore Turecký vrch. V prvom<br />
rade slúžia ako zdroj vody v prípade požiaru,<br />
na zachytenie povodňovej vlny a na rybárstvo.<br />
Sústavu tvoria dva samostatné rybníky<br />
na vodnom toku Stupavský potok a plocha<br />
povodia je 2,90 km². Rovnaké funkcie<br />
má aj Rybník Tančibok, ktorý je asi 4 km od<br />
Malaciek v k. ú. Bažantnica. Nachádza sa na<br />
vodnom toku Tančibocký potok a plocha povodia<br />
je 3,54 km². V roku 2006 sa na tomto<br />
rybníku počas vysokého povodňového zaťaženia<br />
pretrhla hrádza. Následne prešiel v rokoch<br />
2009-2010 úplnou rekonštrukciou.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
17
HISTÓRIA<br />
VOJENSKÝ OBVOD LEŠŤ (3. ČASŤ)<br />
HISTÓRIA<br />
História a osídlenie územia vojenského obvodu Lešť sa spája s bývalými obcami Lešť<br />
a Turie Pole, ktorých celé katastrálne územia boli pojaté do územia vojenského obvodu.<br />
Príslušnosť ONV v Krupine sa vzťahuje<br />
v celom obore verejnej správy odo dňa 1.<br />
júla 1950 i na tie časti územia vojenského obvodu<br />
Lešť, ktoré do neho boli pojaté z okresu<br />
Modrý Kameň. Sídlomobvodného úradu vojenského<br />
obvodu Lešť je v Oremovom Laze.<br />
V dňoch 12. – 15. júla 1950sa zástupcovia<br />
MNO plk. Dr. Bor a plk. Štál zúčastnili jednania<br />
u KNV Banská Bystricavo veci podrobného<br />
vytýčenia hraníc vojenského obvodu Lešť<br />
a zoštátnenia nehnuteľností najeho území.<br />
Dňa 14. júla 1950 na porade zástupcov MNO<br />
a KNV v Banskej Bystriciboli doriešené otázky<br />
vytýčenia hraníc vojenského obvodu Lešť<br />
ako aj text a dátum vyhlášky. Zároveň bol odsúhlasený<br />
text Vyhlášky KNV v Banskej Bystrici,<br />
kde podľa § 8 ods.1,2zákona č. 169/1949<br />
Sb. sa deň 1. august 1950 stanovuje ako deň,<br />
ktorým prechádza všetok nehnuteľný majetok<br />
v priestore vojenského obvodu na vojenskú<br />
správu. Ku dňu 13. 5. 1951 bolo ukončené<br />
presídlenie 749 samostatných rodín. V rámci<br />
vysídľovania boli spísané dohody na úplné<br />
vyrovnanie nárokov za poštátnené nehnuteľnosti<br />
s 1 910 majiteľmi nehnuteľností. Za uvedené<br />
nehnuteľnosti bolo majiteľom nehnuteľností<br />
vyplatené celkom 187 miliónov Kčs.<br />
V 50. rokoch bola začatá výstavba stabilizačných<br />
bytov pre zamestnancov Vojenských<br />
lesov a majetkov (VLM) v častiach vojenského<br />
obvodu Lažťoky, Podjavorie, Riečky a Hôrka.<br />
V rokoch 1952 – 1955 prebehla výstavba<br />
sídliska Veľká Zábava pozostávajúca z 5 bytových<br />
domov predurčených pre ubytovanie<br />
vojakov z povolania a zamestnancov vojenskej<br />
správy ako aj výstavba dvojtriednej základnej<br />
školy a bytu učiteľa. Uznesením vlády<br />
republiky Československej zo dňa 29. apríla<br />
1959 č. 344 bolo rozhodnuté o sústredení<br />
správy štátneho bytového fondu do bytového<br />
hospodárstva národných výborov. Na základe<br />
uvedeného uznesenia Rada krajského<br />
národného výboru v Banskej Bystrici svojim<br />
uznesením č. 137 z 12. mája 1960 schválila vyčlenenie<br />
územia sídliska Zábava z vojenského<br />
obvodu Lesť a pričleniť ho k MNV v Pliešovciach.<br />
s poukazom na ustanovenie § 3 a § 1<br />
ods.3 zákona č, 169/1949 o vojenských obvodoch.<br />
V 60. rokoch boli VLM postupne vybudované<br />
sídliská Vidov Vrch (4 bytové domy)<br />
a Kamenný Vrch (3 bytové domy). V týchto<br />
lokalitách boli vybudované aj hospodárske<br />
dvory za účelom zabezpečenia živočíšnej,<br />
rastlinnej a lesníckej výroby na území vojenského<br />
obvodu. Počet obyvateľov s trvalým pobytom<br />
na území vojenského obvodu sa v tomto<br />
období pohyboval od 200 do 240 osôb.<br />
Podľa čl. 3 Zmluvy medzi vládou ČSSR<br />
a vládou ZSSR o podmienkach dočasného pobytu<br />
sovietskych vojsk na území ČSSR zo dňa<br />
16. októbra 1968, vláda ČSSR bola povinná<br />
poskytnúť sovietskym vojskám po dobu ich<br />
dočasného pobytu kasárne, byty vo vnútri kasární,<br />
služobné 969 uvoľnilo kasárenské, ubytovacie<br />
a skladovacie priestory v kasárňach<br />
Oremov Laz a presťahovalo sa na sídlisko Veľká<br />
Zábava. V tejto súvislosti vojenská správa<br />
dňa 26. 8. 1969 prevzala späť od obce Pliešovce<br />
budovu dvojtriednej základnej školy za<br />
účelom ubytovania vojakov základnej služby,<br />
ako aj časť bytového fondu za účelom zriadenia<br />
nevyhnutných kancelárskych priestorov.<br />
Na území vojenského obvodu Lešť boli<br />
v období rokov 1969 až 1991 dislokované<br />
útvary 30. gardovej motostreleckej divízie –<br />
veliteľstvo vo Zvolene. Jednalo sa o 30. tankový<br />
pluk, 144. protilietadlový raketový pluk<br />
(kasárne Oremov Laz), 75. samostatný tankový<br />
prápor, 20. prieskumný prápor (kasárne<br />
Riečky). V súvislosti s novými potrebami Sovietskej<br />
armády ako aj Československej ľudovej<br />
armády v priebehu 70.- 80. rokov na území<br />
vojenského obvodu Lešť došlo k rozsiahlej<br />
výstavbe nových ubytovacích zariadení (sídlisko<br />
Družba, sídlisko Riečky, kasárenské objekty<br />
SA Oremov Laz, kasárenské objekty SA<br />
Riečky, kasárenské objekty SA Broškov Prameň<br />
zrubový tábor ČSĽA Slávia, táborisko<br />
ČSĽA Riečky), výcvikových zariadení (tanková<br />
strelnica, pechotná strelnica, súčinnostná<br />
strelnica, letecká strelnica, cvičisko<br />
vodenia bojových vozidiel, vodné cvičisko<br />
Vododrom), parkovacích zariadení (parkové<br />
dvory SA Oremov Laz, parkový dvor SA Riečky,<br />
park techniky ČSĽA Slávia) a skladovacích<br />
zariadení.<br />
V tomto období bol vojenský výcvikový<br />
priestor zaradený ako vševojskový výcvikový<br />
priestor, v podriadenosti veliteľa Východného<br />
vojenského okruhu (VVO) a slúžiaci ako výcviková<br />
základňa VVO a Strednej skupiny sovietskych<br />
vojsk.<br />
V súvislosti s medzinárodnými záväzkami<br />
Česko - Slovenska v dodržovaní ľudských<br />
práv sa po odsune SA v roku 1991 počítalo<br />
v uvoľnených ubytovacích objektoch zriadiť<br />
utečenecký tábor s kapacitou 1000 osôb. V rokoch<br />
1990-1995 bola časť ubytovacích a parkovacích<br />
zariadení využívaná Základňou pre<br />
sústreďovanie nadbytočnej a neupotrebiteľnej<br />
techniky. V súvislosti s rozdelením Česko<br />
- Slovenska a tým súvisiacim prerozdelením<br />
vojenského materiálu vo vojenskom obvode<br />
pôsobila v rokoch 1993 – 1995 602. stavebná<br />
základňa. Časť ubytovacích a parkovacích<br />
priestorov v kasárňach Riečky sa do súčasnej<br />
doby využíva k skladovacím účelom. Od<br />
roku 1997 na území vojenského obvodu pôsobí<br />
Ústav špeciálneho zdravotníctva a výcviku<br />
Lešť. Zoznam útvarov dislokovaných na území<br />
Vo Lešť od vzniku VO Lešť 1950 je uvedený<br />
v tabuľke/foto 11/<br />
Dňa 1. 7. 2008 došlo k prepodriadeniu VÚ<br />
4558 - VVP Lešť, Posádkovej správy budov –<br />
PSB Lešť a Spoločného bojového a výcvikového<br />
centra Martin so sídlom v Lešti pod velenie<br />
ÚŠZV Lešť. Dňa 1. 7. 2008 sa ÚŠZV<br />
Lešť stal rozpočtovou organizáciou MO SR<br />
a v roku 2014 zmenil názov na Centrum výcviku<br />
Lešť.<br />
Zoznam veliteľov, prednostov a vedúcich<br />
VO od roku 1992-1993 pplk. Ing. Václav<br />
KADLEC od: 18. 10. 1990 do: 31. 3. 2005<br />
pplk. Ing. Štefan POMOTY od: 1. 5. 2008 do:<br />
31. 12. 2016 pplk. Ing. Miloš MÁTYÁS od:<br />
15. 3. 2017 doteraz.<br />
PPLK. ING. VÁCLAV KADLEC PPLK. ING. ŠTEFAN POMOTY PPLK. ING. MILOŠ MÁTYÁS<br />
18 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
HISTÓRIA<br />
ZLOŽKY NACHÁDZAJÚCE SA NA ÚZEMÍ VO LEŠŤ, ZÁKLADNÉ<br />
ÚLOHY A MOŽNOSTI V PROSPECH OSSR<br />
Na území VO Lešť pôsobia a majú v správe<br />
majetok štátu 2 organizačné zložky MO<br />
SR. Centrum výcviku Lešť a Generálne riaditeľstvo<br />
Vojenských lesov a majetkov Pliešovce<br />
š.p.<br />
CV Lešť: Územie VO Lešť využíva prevažne<br />
k výcvikovým účelom /Zákon č.278/1993<br />
Z.z./, (časť územia v správe CV Lešť je využívaná<br />
Výcvikovým centrom HaZZ Lešť.)<br />
Základným účelom zriadenia Centra výcviku<br />
Lešť je plniť úlohy súvisiace s bezpečnosťou<br />
a obranou štátu, vykonávaním zdravotnej<br />
starostlivosti, zdravotného zabezpečenia<br />
a špeciálnej prípravy predovšetkým špeciálnych<br />
jednotiek ozbrojených síl Slovenskej republiky<br />
a špeciálnych jednotiek výkonných<br />
zložiek bezpečnostného systému Slovenskej<br />
republiky.<br />
VLM SR š.p.: Územie VO Lešť využíva<br />
k hospodárskym účelom /Zákon č.111/1990<br />
Z.z./VLM SR ako podnik vznikol po rozdelení<br />
Československa v r. 1993 so sídlom<br />
v Pliešovciach pre potreby efektívneho a ekologického<br />
obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej<br />
pôdy vo vojenských výcvikových<br />
priestoroch armády SR.<br />
Výcvikové centrum HaZZ Lešť: poskytuje<br />
vhodné podmienky európskej kvality na<br />
výcvik profesionálnych a dobrovoľných hasičov.<br />
Doposiaľ centrum zabezpečovalo základné<br />
kurzy pre príslušníkov HaZZ, odborné<br />
prípravy a výcvik dobrovoľných hasičov.<br />
K novým aktivitám centrum pripojilo veliteľsko-štábne<br />
cvičenia určené pre stálych členov<br />
riadiacich štábov z okresných a krajských.<br />
BUDOVA SIMULAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ<br />
RIADITEĽSTVO CV LEŠŤ BUDOVA 100 VÝCVIKOVÉ ZARIADENIE, VODODROM<br />
AKTUÁLNE PROBLÉMY V OCHRANE LESA 2022<br />
Klimatické podmienky v roku 2022 a problémy v ochrane lesa v dôsledku oslabenia porastov suchom – to boli témy, na ktoré<br />
sa zameral už v poradí 31. ročník medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa. Z nich vyplynuli aj prognózy<br />
ohrozenia porastov sekundárnymi škodcami.<br />
Ing. Michal Dudák<br />
riaditeľ OZ Kežmarok<br />
Ing. Štefan Rak<br />
riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou<br />
Na podujatí sa zišlo vyše sto účastníkov<br />
zo širokého okruhu vlastníkov, obhospodarovateľov<br />
a užívateľov lesa, odborných<br />
lesných hospodárov, pracovníkov odbornej<br />
štátnej správy a rôznych lesníckych inštitúcií.<br />
Za <strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š.<br />
p. prezentoval príspevok na konferencii<br />
riaditeľ o. z. Kamenica nad Cirochou Ing.<br />
Štefan Rak. V úvodnej časti zhodnotil aktuálny<br />
zdravotný stav porastov v správe<br />
VLM SR š. p. Pripomenul, že vysoké teploty<br />
a deficit zrážok sa v tomto roku najviac<br />
negatívne prejavili práve na o. z. Kamenica<br />
nad Cirochou a SL Pliešovce, kde vplyvom<br />
extrémneho sucha došlo k defoliácii<br />
bučín a dokonca k zaschnutiu bukových<br />
náletov. Dôsledky suchého počasia sa budú<br />
dať komplexne zhodnotiť až počas nasledujúcej<br />
jari.<br />
V prezentácii sa zameral aj na opatrenia,<br />
ktoré VLM SR š. p. v rámci stratégie<br />
udržateľnosti podniku dlhodobo zavádzajú<br />
už od roku 2015. Patria k nim najmä<br />
technológie šetrné k životnému prostrediu,<br />
ktoré prispievajú k znižovaniu množstva<br />
emisií a znečisťujúcich látok v prostredí.<br />
Pre svoju činnosť využívame elektrickú<br />
energiu vyrobenú vlastnými prostriedkami<br />
z obnoviteľných zdrojov. Z ďalších<br />
odborných prezentácií zaujali najmä<br />
výsledky analýz Slovenského hydrometeorologického<br />
ústavu (SHMÚ), kde výrazne<br />
podnormálne zrážky od septembra 2021<br />
do augusta 2022 v rámci celého Slovenska<br />
dosiahli najnižšiu hodnotu za posledných<br />
142 rokov.<br />
Popri tradičných škodlivých činiteľoch<br />
sa musíme začať viac zaujímať aj o škodcov<br />
na buku. Výrazné suché obdobia oslabujú<br />
stromy a vytvárajú čoraz priaznivejšie<br />
podmienky na množenie škodcov aj na<br />
tejto dominantnej drevine v našich lesoch.<br />
V posledných rokoch výrazne stúpa počet<br />
hlásení o napadnutí porastov lykožrútom<br />
bukovým. Hlavným cieľom odborného<br />
a spoločenského podujatia bolo nielen<br />
oboznámiť sa s jednotlivými problémami<br />
v ochrane lesa, ale aj vymeniť si skúsenosti<br />
a názory na ich riešenie. Konferencia bola<br />
prínosom, zhodli sa na záver všetci účastníci.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
19
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
MARIÁN BOBÁK<br />
OSLAVUJE<br />
PÄŤDESIATKU<br />
PÄŤDESIATKA<br />
MIROSLAVA<br />
KAPRÁLA<br />
Ing. Ján Chlpáň, SL Pliešovce<br />
Eduard Kriššák, vedúci LS Ľubica<br />
Ani sa človek nenazdal a od 17. marca<br />
<strong>2023</strong> má už polstoročie za sebou ďalší náš kolega<br />
- Marián Bobák. Lesnícke začiatky rodáka<br />
z Veľkého Krtíša majú korene na Strednej<br />
lesníckej škole v Banskej Štiavnici. Po jej<br />
ukončení sa Marián zamestnal od 15. marca<br />
1996 vo Vojenských lesoch a majetkoch<br />
SR, š. p., kde uplatňoval nadobudnuté vedomosti<br />
na pozícii lesníka na Lesnej správe Vidov<br />
Vrch a lesnom obvode Priečne Bralo.<br />
V roku 2009 po personálnych zmenách prevzal<br />
funkciu vedúceho strediska poľovníctva,<br />
kde pôsobí doteraz. Záľubu v poľovníctve<br />
premieta do svedomitej práce, ktorá, ako<br />
všetci vieme, je časovo a niekedy i fyzicky<br />
veľmi náročná.<br />
Náš kolega Miroslav Kaprál sa v apríli dožíva<br />
okrúhleho životného jubilea 50 rokov.<br />
Tento významný medzník v živote nám dáva<br />
príležitosť obzrieť sa za jeho doterajšou profesionálnou<br />
púťou lesníctvom.<br />
Chcem sa mu preto poďakovať v mene svojom<br />
i kolegov zo Správy lesov Pliešovce za vykonanú<br />
prácu a zaželať mu k jeho životnému jubileu<br />
veľa zdravia, šťastia a pohody.<br />
PATRIK JURKOVIČ<br />
OSLÁVIL<br />
PÄŤDESIATKU<br />
Ivan Hirner, technik správy<br />
LS Jablonové, OZ Malacky<br />
Patrik sa narodil 7. januára 1973 v Malackách.<br />
Vyštudoval na Strednej odbornej lesníckej<br />
a drevárskej škole v Liptovskom Hrádku,<br />
ktorú navštevoval v rokoch 1987-1991.<br />
Po jej skončení začal 15. augusta 1991 pracovať<br />
na píle vo Vojenských lesoch a majetkoch<br />
ako praktikant. Tam zbieral prvé skúsenosti<br />
z praxe až do odchodu na vojenskú službu.<br />
Po návrate nastúpil 1. apríla 1993 na lesnú<br />
správu Bažantnica ako technik správy, kde<br />
odpracoval dva roky a prešiel na pozíciu lesníka<br />
LO Malina. Po čase sa presunul na obvod<br />
Štumbach, kde pôsobí dodnes. Na tomto<br />
obvode sa nachádza zverník Kopča, o ktorý<br />
sa stará. Popri práci sa podieľal na chove<br />
kačíc od liahnutia až po spoločné poľovačky,<br />
ktoré sa tešili veľkej obľube. Vo voľnom<br />
čase sa venuje futbalu, absolvoval aj trénerské<br />
skúšky, aby mohol svoju futbalovú vášeň<br />
odovzdávať deťom.<br />
Za celý kolektív LS Jablonové chceme Patrikovi<br />
zaželať k životnému jubileu najmä pevné<br />
zdravie, veľa pracovných aj súkromných úspechov<br />
a ešte dlhú úspešnú spoluprácu.<br />
Miroslav nastúpil do VLM SR na Lesnú<br />
správu Spišská Belá ako lesník po ukončení<br />
štúdia na strednej lesníckej škole v Prešove<br />
v roku 1991. Neskôr bol preradený na Lesnú<br />
správu Ľubica ako lesník a mal na starosti<br />
aj stredisko škôlky na tejto správe. V súčasnosti<br />
vykonáva prácu technika LS a súčasne<br />
zástupcu vedúceho LS. Kolegovia ho poznajú<br />
ako svedomitého a precízneho človeka,<br />
ktorý sa neuspokojí len s priemerným výsledkom.<br />
Je výborným poľovníkom, má za sebou<br />
množstvo úspešných sprievodov a jeho výsledky<br />
oceňujú aj poľovní hostia.<br />
Miroslavovi v mene kolektívu zamestnancov<br />
Lesnej správy Ľubica želáme veľa ďalších pracovných<br />
úspechov, zdravia a rodinnej pohody<br />
do ďalších rokov.<br />
ĽUDOVÍT ŠPRINC MÁ<br />
ŽIVOTNÉ JUBILEUM<br />
60 ROKOV<br />
Zlatko Štvrtecký<br />
lesník LS Jablonové, OZ Malacky<br />
Po ukončení lesníckeho odborného učilišťa<br />
v Modre a strednej lesníckej a technickej<br />
školy v Banskej Štiavnici zbieral Ľudovít<br />
20 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
Pred 25 rokmi, v apríli 1998, nastúpil Igor<br />
na pozíciu pomocného kartografa na oddelení<br />
HÚL Kežmarok. Po dvoch rokoch kancelárskych<br />
prác začal na LC Podolínec aj s vonkajším<br />
popisom porastov. Jedinú zmenu<br />
pracovnej funkcie vo Vojenských lesoch zažil<br />
v roku 2008, keď sa stal vedúcim oddelenia<br />
HÚL. Na tejto pozícii aj s rovnakou „posádkou“<br />
vyhotovujú Programy starostlivosti<br />
o les dodnes.<br />
Život taxátora (osem mesiacov na týždňovke)<br />
veľmi nepraje rôznym koníčkom a záľubám,<br />
takže Igor všetok voľný čas venuje predovšetkým<br />
rodine. Kolektív HÚL (Milan a Ľuboš)<br />
mu želá do ďalších rokov veľa zdravia, šťastia<br />
a úspechov v osobnom a pracovnom živote.<br />
svoje prvé pracovné skúsenosti v Štátnych lesoch<br />
- najskôr ako ťažbový majster, neskôr<br />
ako ťažbový technik. Do Vojenských lesov<br />
a majetkov nastúpil v roku 1997 na Lesnú<br />
správu Jablonové na pozíciu ťažbového technika<br />
a súčasne ho na jeden rok poverili aj vedením<br />
lesnej správy. Po reorganizácii v roku<br />
2007, keď došlo k zlučovaniu lesných správ,<br />
začal pracovať ako vedúci Lesníckeho obvodu<br />
Kaňovské. Pre zvýšenie kvalifikácie si v roku<br />
2004 urobil skúšky odborného lesného hospodára.<br />
Okrem plnenia pracovných úloh<br />
v lesníctve sa aktívne venuje aj poľovníctvu.<br />
Jeho životné jubileum sme - ako sa patrí –<br />
oslávili a aj touto formou milému Ludvíčkovi<br />
želáme veľa zdravia, šťastia a ďalších úspechov.<br />
zodpovedne, s plným nasadením a s úsmevom<br />
na tvári. Medzi jej záľuby patrí relax<br />
s dobrou knihou, veľmi rada pečie a varí.<br />
Naša Janka má dobré srdiečko, je ochotná<br />
vždy pomôcť.<br />
Náš kolektív OZ Malacky jej želá veľa zdravia<br />
a úspechov v pracovnom i súkromnom živote.<br />
JUBILANT IGOR<br />
Milan Sor,<br />
oddelenie HÚL, OZ Kežmarok<br />
ŠTEFAN RANIAK<br />
MÁ 55<br />
Ing. Ján Chlpáň, SL Pliešovce<br />
Štefan Raniak je aktuálne druhým najstarším<br />
THP pracovníkom na Správe lesov<br />
Pliešovce so sídlom na Vidovom Vrchu. 1.<br />
októbra to bude 28 rokov od jeho prvého nástupu<br />
do zamestnania do Vojenských lesov<br />
a majetkov SR, š. p. V jeho začiatkoch mu dočasne<br />
pridelili dva lesnícke obvody Starý Háj<br />
a Dubina. Do dnešných čias mu ostal LO Dubina,<br />
kde vykonáva pracovné povinnosti. Iste<br />
jeho oči poteší i pohľad na odrastajúce kultúry,<br />
či porasty po výchovných zásahoch, ktoré<br />
sám vysadil, chránil proti burine či stále<br />
hladnej zveri.<br />
JANKA PITEKOVÁ JE<br />
U NÁS UŽ 20 ROKOV<br />
Ing. Lukáš Šrámek, odd. obchodu<br />
a odbytu OZ Malacky<br />
Janka do nášho podniku nastúpila 13. februára<br />
2003 na ústredňu OZ Malacky. V roku<br />
2009 postúpila o poschodie vyššie, do podateľne.<br />
Od roku 2019 pracuje ako SOR oddelenia<br />
riaditeľa, kde svoju funkciu vykonáva<br />
Štefan je lesník, ktorému je práca aj koníčkom.<br />
I keď sa musel nedávno podrobiť komplikovanej<br />
operácii chrbtice, neprestal sa venovať<br />
svojim záľubám. V mene kolektívu pracovníkov<br />
Správy lesov Pliešovce chcem poblahoželať<br />
nášmu kolegovi k jeho životnému jubileu<br />
a zaželať mu do ďalšieho života veľa zdravia<br />
a pohody.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
21
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
BLAHOŽELÁME KOLEGOM<br />
V uplynulých mesiacoch si pripomenulo životné či pracovné jubileá viacero našich kolegov. Všetkým srdečne blahoželáme.<br />
JANUÁR<br />
MAREC<br />
Patrik Jurkovič<br />
OZ Malacky, lesník LS Jablonové<br />
– životné jubileum 50 rokov<br />
FEBRUÁR<br />
Ján Komarc<br />
samostatný odborný referent<br />
odd. lesnej výroby, OZ<br />
Kamenica nad Cir. – životné<br />
jubileum 60 rokov<br />
Jaroslava Peliešková<br />
robotníčka SL Vidov Vrch –<br />
pracovné jubileum 20 rokov vo<br />
VLM<br />
APRÍL<br />
Igor Pogran – OZ Kežmarok,<br />
odd. HÚL – pracovné jubileum 25<br />
rokov vo VLM<br />
Miroslav Kaprál – OZ<br />
Kežmarok, lesník LS Ľubica –<br />
životné jubileum 50 rokov<br />
Jana Piteková<br />
samostatná odborná<br />
referentka odd. riaditeľa<br />
OZ Malacky – pracovné<br />
jubileum 20 rokov vo VLM<br />
Štefan Raniak<br />
lesník SL Vidov Vrch –<br />
životné jubileum 55 rokov<br />
Milan Porubovič – vedúci<br />
referent informačných technológií<br />
GR – životné jubileum 50 rokov<br />
Ľudovít Šprinc<br />
OZ Malacky, lesník LS Jablonové –<br />
životné jubileum 60 rokov<br />
Marián Bobák<br />
technik správy SL Pliešovce –<br />
životné jubileum 50 rokov<br />
Ľubomír Čarny – OZ<br />
Kamenica nad Cirochou, lesník LS<br />
Kamienka – pracovné jubileum 20<br />
rokov vo VLM<br />
VLM PODPORUJÚ EDUKAČNÝ<br />
PROJEKT VOJENSKEJ EXPOZÍCIE<br />
MICHALA STRENKA<br />
Už siedmy rok otvoríme brány Vojenskej<br />
expozície Michala Strenka pod hradom<br />
v Starej Ľubovni. Stane sa tak vďaka našej<br />
tvrdej práci, vďaka našim snom a cieľom,<br />
vďaka rastúcemu počtu návštevníkov, ale<br />
v neposlednej miere vďaka našim podporovateľom,<br />
medzi ktorých patria aj <strong>Vojenské</strong><br />
<strong>lesy</strong> a majetky SR.<br />
Katarína Ilkovičová<br />
Náš areál je vďaka vám oveľa bezpečnejší,<br />
ako bol. Pre nás bolo ekonomicky a technicky<br />
nereálne odborné posúdenie a následné<br />
zrezanie dlhodobo chorých a vyschnutých<br />
drevín, takisto ošetrenie a orezanie suchých<br />
vetví, ktoré pravidelne padali a ohrozovali<br />
našich návštevníkov. Veľmi ďakujeme<br />
vedeniu Vojenských lesov a majetkov SR<br />
a všetkým zamestnancom, že vyhoveli našej<br />
žiadosti a prosbe o pomoc. Vďaka vám môžeme<br />
svoju prácu a ďalší rozvoj Vojenskej expozície<br />
Michala Strenka robiť ešte lepšie a náš<br />
areál je oveľa krajší, ale najmä bezpečnejší.<br />
V neposlednej miere sme mohli vďaka vám<br />
vysadiť v areáli vojenskej expozície a jeho<br />
blízkom okolí sadenice borovíc. Vaša pomoc<br />
s dodávkou dreva nám pomohla prekonať<br />
energeticky náročnú zimu a zároveň sme<br />
mohli použiť drevenú guľatinu aj na opravy<br />
zákopov a bunkrov. Dnes je veľmi ťažké<br />
získať akúkoľvek pomoc pre náš a podobné<br />
projekty, preto si nesmierne vážime pomoc<br />
Vojenských lesov a majetkov SR a podporu<br />
uchovania histórie pre jej ďalší edukačný<br />
rozmer. Ďakujeme a tešíme sa na vás vo Vojenskej<br />
expozícii Michala Strenka.<br />
22 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
SPOLUPRACUJEME PRI VÝCVIKU<br />
ZÁCHRANÁRSKYCH PSOV<br />
<strong>Vojenské</strong> <strong>lesy</strong> a majetky SR š. p. spolupracujú s horskými záchranármi pri výcviku psov<br />
a psovodov. Na výcvik psov je potrebný náročný terén a na tento účel sú lesné porasty<br />
a územia obhospodarované štátnym podnikom veľmi vhodné. V tomto roku sme taktiež<br />
organizačne podporili seminár s medzinárodnou účasťou, ktorý sa uskutočnil od 13. do<br />
17. marca v Mengusovskej doline a v Doline Zlomísk.<br />
Ako sa hovorí - ťažko na cvičisku, ľahko<br />
na bojisku. Veríme, že aj s našim prispením<br />
bol výcvik psov a psovodov kvalitný a tešíme<br />
sa na ďalšiu spoluprácu.<br />
Ing. Michal Dudák,<br />
riaditeľ OZ Kežmarok<br />
Seminára sa zúčastnilo 65 účastníkov –<br />
25 príslušníkov HZS, päť zmluvných psovodov,<br />
26 zmluvných figurantov a deväť zmluvných<br />
záchranárov. Okrem príslušníkov HZS<br />
nechýbalo deväť zahraničných psovodov (zo<br />
záchranárskych organizácií z Česka, Poľska,<br />
Bulharska). Celkovo bolo pripravených<br />
10 pracovísk s rôznou obťažnosťou záhrabov<br />
alebo špecializáciou (mladé psy, špeciálne<br />
pachy, záhraby). Psovodi si počas celého<br />
výcviku zaznamenávali svoje trasy a trasy<br />
svojich psov na GPS. Tieto cvičenia mali za<br />
úlohu precvičiť prácu s GPS, prípadne vyhodnotiť<br />
prácu psovoda a psa. Pri jednotlivých<br />
pracoviskách prebiehal tiež výcvik<br />
s lavínovými vyhľadávačmi, ktoré sú neoddeliteľnou<br />
súčasťou pri vyhľadávaní osôb zasypaných<br />
lavínou.<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
23
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
SKAUTI PRE KRAJŠIU<br />
BUDÚCNOSŤ<br />
Skautská organizácia 69. zbor M. R. Štefánika v Malackách SLSK v roku <strong>2023</strong> žije v duchu<br />
100. výročia založenia skautingu v Malackách. Odkaz histórie vedie naše myšlienky<br />
a skutky spoločnými skautskými chodníčkami.<br />
Mária Ftáčniková (Marika), zástupca vodcu<br />
69. Zboru M. R. Štefánika Malacky SLSK<br />
Naše prvotné myšlienky v zovretí čarokrásnej<br />
prírody Záhoria nás priviedli k výzve.<br />
Každý skaut nášho zboru vysadí 100<br />
stromčekov. Slovo dalo slovo a slová neostali<br />
len slovami. „Na skautskú česť (slovo) sa<br />
dá spoľahnúť“ je prvý bod skautského zákona.<br />
V spolupráci a so súhlasom VLM SR o. z.<br />
Malacky sa naša myšlienka, poskytnúť prírode<br />
pomoc, ukotvila. Výzva „Skauti pre krajšiu<br />
budúcnosť“ sa stala realitou a súčasne<br />
výbornou príležitosťou na dôstojné oslavy<br />
skautingu v našom meste.<br />
Čas plynie pomaly, ale isto, ľudia si pamätajú<br />
aj zabúdajú, menia sa ako príroda okolo<br />
nás. Zmeny, ktoré nastávajú, sú následkom<br />
klimatickej zmeny, ktorú zapríčinilo samotné<br />
ľudstvo. Aj my. Nesmieme a nemôžeme<br />
zabúdať na okolitú prírodu, na jej ochranu<br />
a tak na zachovanie jej krásy, sviežosti. Príroda<br />
je spoločenstvo, kde okrem nás ľudí žijú<br />
a dýchajú vzduch zvieratá, chrobáčiky, motýle,<br />
kvetenstvo, stromy. Ži a nechaj žiť! Stromy<br />
sú zdrojom nášho žitia. Stromy, ktorých výška<br />
sa udáva v desiatkach metrov, majú spravidla<br />
bohato rozkonárenú korunu a zodpovedajúce<br />
olistenie. Celková plocha olistenia<br />
u stredného stromu môže predstavovať niekoľko<br />
stoviek štvorcových metrov. Zelené<br />
listy stromov sú anténou, ktorá sa nasmeruje<br />
na slnečné lúče, zachytáva ich a pohlcuje.<br />
Z energie zachyteného žiarenia sa v listoch<br />
za prítomnosti oxidu uhličitého a vody<br />
vytvárajú energetické organické väzby. Táto<br />
časť rastlinnej látkovej výmeny sa nazýva fotosyntéza.<br />
Fotosyntézou stromy produkujú<br />
kyslík, taký potrebný na prežitie. 50 ľudí<br />
24 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
za deň spotrebuje približne 35 m³ vzduchu,<br />
čo predstavuje asi 7000 litrov kyslíka, ktorý<br />
napríklad vyprodukuje buk vysoký 25 metrov<br />
listovou plochou 1600 m² za jeden deň.<br />
Uvedomujme si, aká veľká je dôležitosť, význam<br />
zelených, zdravých stromov. Stromy sú<br />
filtrami prachu, regulátormi vody v krajine,<br />
pohlcujú hluk, zohrávajú veľkú úlohu aj pri<br />
ochrane pred emisiami.<br />
Príroda je pre nás skautov druhým domovom,<br />
preto sa k nej správame ohľaduplne.<br />
Miesto táborenia opúšťame dôkladne vyčistené,<br />
organizujeme brigády čistenia lesov,<br />
potokov od odpadkov. Skaut je ochrancom<br />
prírody a cenných ľudských výtvorov, hovorí<br />
6. bod skautského zákona. Sme skauti z 69.<br />
Zboru M. R. Štefánika Malacky SLSK, prírodu<br />
chránime a pomáhame jej. V tento výnimočný<br />
rok pre náš 69. skautský zbor, keď<br />
oslavujeme 100. výročie založenia skautingu<br />
v Malackách, sme sa rozhodli a dali záväzok<br />
vysadiť stromčeky. V rámci spolupráce<br />
s VLM SR ako náš reklamný partner<br />
a s VLM SR, o. z. v Malackách, sme sa 1. apríla<br />
<strong>2023</strong> za skorého rána vybrali do priľahlého<br />
lesa Malacky - Polesie, aby sme svoje rozhodnutie<br />
vykonali, všetci spoločne včielky,<br />
vĺčatá, skauti a skautky s vodcami a s odborným<br />
dozorom, pani Jozefkou Kunákovou.<br />
Teta Jozefka, ako ju dôverne naši skauti<br />
volali, nám podrobne vysvetlila celý postup.<br />
Riadky rovné, pravidelné odstupy, dodržať<br />
hĺbku a veľmi dôležité správne stromček - sadeničku<br />
borovice zahrnúť zeminou. Počasie<br />
nám ten prvý aprílový deň prialo, mohli sme<br />
tak náš záväzok splniť. Vysadili sme 2700<br />
stromčekov, pre radosť našu, pre radosť vás<br />
ľudí a všetkého živého v lesnom spoločenstve,<br />
pre vďačnosť prírode a pre krajšiu budúcnosť.<br />
Zásoby stromčekov sa míňali a my<br />
spolu s Gordonom – vodcom 69. zboru sme<br />
sa zhodli, že sme spoločne vykonali užitočnú<br />
činnosť. Vďaka vedeniu VLM SR za možnosť<br />
a dôveru.<br />
Život v dnešnej dobe by bol bez lesa<br />
s jeho významnými funkciami nemysliteľný.<br />
Chráňme prírodu, <strong>lesy</strong>, chráňme každý<br />
strom.<br />
„Pútníku, ktorý kráčaš okolo mňa, vypočuj<br />
moju prosbu: Nenič ma! Pútniku, nezdvihni<br />
na mňa ruku, lebo som:<br />
- teplo tvojho krbu počas zimných nocí,<br />
- strechou tvojho prístrešia, kde sa utiahneš<br />
pred páliacim slnkom a ovocie moje uhasí<br />
tvoj smäd,<br />
- trám, čo drží tvoj dom,<br />
- stôl, na ktorom jedávaš, posteľ, v ktorej<br />
odpočívaš,<br />
- doska, z ktorej si postavíš čln i dvere tvojho<br />
domu, i drevo Tvojej kolísky a nakoniec<br />
i Tvojej truhly.<br />
Nenič ma!<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
25
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA<br />
NÁŠ VLASTNÝ KALENDÁR<br />
Používame ho aj v dobe informačných<br />
technológií, ktoré nám prostredníctvom<br />
elektronických diárov dokážu zabezpečiť,<br />
že nezabudneme na žiadny pracovný<br />
či súkromný termín, udalosť, sviatok.<br />
V trochu v inej podobe, ako ho poznáme<br />
dnes, ho už v 18. storočí, ako jediný<br />
nástroj na hlásanie kultúry a osvety medzi<br />
jednoduchých ľudí, šíril národný buditeľ<br />
Matej Hrebenda. Kalendár.<br />
Mgr. Zuzana Benedeková,<br />
samostatný odborný referent<br />
Kancelárie GR (text), foto archív<br />
S myšlienkou vytvoriť kalendár z vlastných<br />
fotografií, na ktorých budú zachytené<br />
bežné, ale aj nezvyčajné okamihy zo života<br />
vojenských lesov, prišiel generálny riaditeľ<br />
Ing. Ján Jurica. Prvý takýto stolový kalendár<br />
sme vydali v roku 2015. Odvety každoročne<br />
koncom leta oslovujeme kolegyne a kolegov,<br />
aby prispeli svojimi fotografiami a pričinili<br />
sa tak o vydanie kvalitných kalendárov, či už<br />
stolových, alebo nástenných. Môžeme s potešením<br />
konštatovať, že ich úroveň sa z roka na<br />
rok zvyšuje. V nemalej miere k tomu prispieva<br />
aj technika, ktorou sú vybavení zamestnanci<br />
vojenských lesov – fotoaparáty a mobilné<br />
telefóny najvyššej úrovne. Zároveň je<br />
však dôležitý fakt, že v priestoroch vojenských<br />
lesov je aj čo fotografovať. Krásna príroda<br />
vo vojenských obvodoch, zdravá fauna<br />
a flóra, o ktorú sa starajú práve samotní zamestnanci,<br />
na to sme právom všetci pyšní.<br />
Stolový kalendár 2015<br />
Nástenný kalendár <strong>2023</strong><br />
Kalendár zostavený z vlastných fotografií<br />
je zároveň pre vojenské <strong>lesy</strong> aj forma pozitívnej<br />
prezentácie práce všetkých zamestnancov.<br />
Pri každej fotografii v kalendári je<br />
uvedená organizačná jednotka - miesto záberu,<br />
názov fotografie a jej autor. Za sedem<br />
rokov (však ten čas rýchlo letí…) už pomaly<br />
tradície sa mnoho kolegýň a kolegov podelilo<br />
o svoje fotografické zábery. Aj keď musím<br />
konštatovať, že každý rok je dosť „napínavé“<br />
získať včas dostatočný počet fotografií, nakoniec<br />
vždy sa všetko podarí k spokojnosti<br />
pána generálneho riaditeľa aj všetkých ostatných<br />
a výsledkom spoločného úsilia je nástenný<br />
aj stolový kalendár, ktorý všetci chcú<br />
mať. Viackrát sa stalo, že pre veľký záujem<br />
sme museli zabezpečiť dotlač.<br />
Stolový kalendár <strong>2023</strong><br />
Vymenovať všetky kolegyne a kolegov, ktorí<br />
viac či menej pravidelne zasielajú svoje fotografie,<br />
sa pokúsim čo najpresnejšie. Ak by som<br />
na niekoho nechtiac zabudla, najlepšie sa môže<br />
pripomenúť zaslaním fotografií do kalendárov<br />
na rok 2024. Vyslovujeme teda poďakovanie<br />
týmto kolegyniam a kolegom: Ing. Dávid Greňa,<br />
Ing. Peter Sýkora, Ing. Ján Chlpáň, Ing. Ján<br />
Slúka, Ing. Jozef Bittara, Ing. Štefan Rak, Ing.<br />
Michal Dudák, Ing. Ľudovít Zvalený, Ing. Pavol<br />
Tomala, pán Eduard Kriššák, Ing. Ľubomír<br />
Babič, pán Miroslav Cvek, Ing. Peter Pružinský,<br />
Ing. Patrik Kuriš, Ing. Martin Kováč,<br />
Ing. Matúš Fekete, Ing. Ivan Schlosser, pán<br />
Ivan Hirner, Ing. Dušan Staško, pán Ján Brezáni,<br />
Ing. Lukáš Vataha, Ing. Katarína Lacová,<br />
pani Katarína Hyžová, Ing. Juraj Laco, Ing. Richard<br />
Boďo, Ing. Radoslav Machata, Ing. Alica<br />
Pápayová, Ing. Peter Cintula.<br />
Zároveň im aj nám želáme, aby naďalej pri<br />
plnení svojich pracovných povinností vnímali<br />
aj krásy okolia, mali pripravený mobilný<br />
telefón či fotoaparát a mohli sa s ostatnými<br />
podeliť o pôsobivé fotografické zábery. Ďakujeme.<br />
26 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
PRÁCA LESNÝCH<br />
PEDAGÓGOV<br />
OZ KEŽMAROK<br />
Po náročných covidových rokoch sa pomaly<br />
vraciame do starých koľají aj v rámci<br />
propagácie lesníctva v školách a iných<br />
inštitúciách. V rámci odštepného závodu<br />
Kežmarok sa v roku 2022 vyškolili traja<br />
certifikovaní lesní pedagógovia. Lesná pedagogika<br />
ako „vzdelávací odbor“ je učenie<br />
o lesnom ekosystéme, zároveň je súčasťou<br />
environmentálnej výchovy a pomocou zážitkového<br />
učenia zvyšuje povedomie o význame<br />
lesa pre spoločnosť.<br />
Aj vďaka lesnej pedagogike sa rozvíja<br />
spolupráca lesníkov s verejnosťou v súlade<br />
s princípmi udržateľného hospodárenia<br />
v lesoch. Lesná pedagogika zároveň podporuje<br />
vzťah a zodpovednosť k životnému prostrediu.<br />
Prehlbuje kreativitu a predstavivosť,<br />
zvedavosť a sústredenie. Lesní pedagógovia<br />
v rámci odštepného závodu Kežmarok<br />
sa zúčastňujú na rôznych aktivitách spojených<br />
s environmentálnou výchovou. Pracujú<br />
v rámci troch okresov. Stretávame sa s rôznymi<br />
vekovými skupinami, od predškolákov<br />
až po dôchodcov. Každá skupina si vyžaduje<br />
zvláštnu prípravu a použité didaktické pomôcky.<br />
Pracujeme väčšinou v teréne, kde<br />
máme neobmedzené možnosti, ale pri „mokrom“<br />
variante sa snažíme využívať učebne<br />
alebo knižnice rôznych inštitúcií, ktoré nás<br />
pozývajú.<br />
V roku 2022 sme aj spoluorganizovali viacero<br />
akcií, napríklad poľovnícke dni v Kežmarku<br />
či Lesnícke dni pod Tatrami. V roku<br />
<strong>2023</strong> budeme opätovne spoluorganizátormi<br />
lesníckych dní a poľovníckeho dňa, ale zároveň<br />
prijímame každé pozvanie na besedy alebo<br />
zážitkové učenie do škôl. Poslaním lesného<br />
pedagóga je odovzdať múdrosť a prebudiť<br />
lásku k lesom.<br />
Ing. Ľubomír Babič,<br />
OLV o. z. Kežmarok<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
27
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
GR A SL<br />
PLIEŠOVCE<br />
Lesná pedagogika je súčasťou väčšiny akcií<br />
organizovaných generálnym riaditeľstvom<br />
a správy lesov Pliešovce. V rámci<br />
Pliešoviec sú certifikovaní piati lesní pedagógovia,<br />
ale na lesnej pedagogike spolupracujú<br />
či sa podieľajú aj ostatní zamestnanci<br />
GR a SL.<br />
Medzi najväčšie akcie v rámci roku 2022,<br />
na ktorej GR s pomocou všetkých závodov<br />
robilo aktivity lesnej pedagogiky, bola medzinárodná<br />
výstava Poľovníctvo a príroda na<br />
výstavisku Agrokomplex Nitra. Lesní pedagógovia<br />
pripravili aktivity spojené s lesom -<br />
napríklad prechádzku „nočným lesom“, pozorovanie<br />
okolia z posedu, ale aj preskúšali<br />
vedomosti detí zo života včiel, rastlín a divej<br />
zveri.<br />
Na Dni sv. Huberta v Pliešovciach lesní<br />
pedagógovia pripravili v parku pre deti „cestu<br />
lesom“ pomocou lana a ďalších pomôcok.<br />
Deti sa zabavili aj pri tradičných skladačkách,<br />
maľovankách a v takzvanej „kreatívnej<br />
dielni“. Samozrejme, v ponuke boli aj najrôznejšie<br />
pohybové aktivity, „doskoč ako“ a pod.<br />
Nechýbali sme ani na akcii Deň detí v kasárňach<br />
Martin, kde zamestnanci SL hravou<br />
formou šírili vedomosti o lesnom prostredí<br />
a prezentovali skúsenosti z lesa.<br />
Lesní pedagógovia v rámci GR a SL organizovali<br />
s deťmi z materských a základných<br />
škôl aj lesné vychádzky a besiedky v okolí<br />
Pliešoviec, Senohradu, Dobrej Nivy a Kežmarku.<br />
Deti si pri vychádzkach vyskúšali<br />
fungovanie lesného ekosystému, rozpoznávanie<br />
zvierat pomocou zvuku, výstavbu mraveniska.<br />
Náramne sa zhostili úlohy napodobnenia<br />
hospodárskeho lesa a dôležitého<br />
významu lesníka v danom lese.<br />
Momentálne sa pripravuje celoslovenské<br />
podujatie Lesnícke dni vo Zvolene s aktivitami<br />
lesnej pedagogiky s účasťou lesných pedagógov<br />
a zamestnancov GR a SL. V rovnakom<br />
čase sa VLM SR, š. p. predstaví aj na medzinárodnej<br />
výstave ITF Slovakiatour, Danubius<br />
Gastro v Inchebe EXPO Bratislava, kde<br />
lesní pedagógovia z GR s pomocou všetkých<br />
závodov a SL pripravujú zaujímavé aktivity<br />
pre deti, mládež a dospelých. Všetky aktivity<br />
sú prispôsobované podľa záujmových skupín<br />
a vždy s dôrazom na zážitkové učenie.<br />
Ing. Dávid Greňa, SOR<br />
odd. lesnej výroby GR<br />
LESNÁ<br />
PEDAGOGIKA<br />
OŽÍVA<br />
Tak ako príroda, aj pedagogika v školách<br />
a škôlkach sa prebúdza zo zimného spánku.<br />
Lesní pedagógovia z OZ Malacky už<br />
naplno plnia svoje poslanie a najmä deťom<br />
v materských školách sprostredkúvajú<br />
svoje znalosti. Deti ich len s úžasom počúvajú.<br />
Je už tradíciou, že každý rok v apríli (mesiaci<br />
lesov) sme spoluorganizátormi Lesníckych<br />
dní. Okrem Lesníckych dní v Bratislave<br />
nás čaká aj výstava “Poľovníctvo a relax”<br />
a veľa prednášok v základných a materských<br />
školách.<br />
Katarína Hyžová,<br />
samostatný referent EO<br />
OZ Malacky<br />
28 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
ČISTÝ REVÍR = ČISTÁ PRÍRODA<br />
OD 1.2.<strong>2023</strong> DO 31.12.<strong>2023</strong><br />
SLOVENSKÁ POĽOVNÍCKA KOMORA<br />
(Komisia pre poľovníctvo a životné prostredie SPK)<br />
a TELEVÍZNA RELÁCIA HALALI (RTVS)<br />
vyhlasujú už V. ročník projektu Čistý revír = čistá príroda,<br />
do ktorého sa môžu zapojiť poľovníci a všetci milovníci prírody!<br />
Počas 4 rokov sa poľovníkom podarilo vyzbierať z prírody<br />
už 850 ton odpadu!<br />
Pridajte sa k nám!<br />
Viac informácií o možnostiach získania finančnej podpory z SPK na zbieranie odpadu získate tu:<br />
WWW.POLOVNICKAKOMORA.SK<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
29
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Okopíruj obrázok líšky<br />
Pomôž nájsť líške cestu domov<br />
Koľko cm meria<br />
medveď?<br />
30 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong>
LESNÁ PEDAGOGIKA<br />
Pospájaj bodky od 1 do 25 a vyfarbi obrázok<br />
Nájdi jeleňovi cestu k jabĺčkam<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2023</strong><br />
31