Vojenské lesy 1/2021

Vojenské lesy 

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Ročník XV / 1 - 2021

VOJENSKÉ 

LESY 

Časopis zamestnancov 

Vojenských lesov 

a majetkov SR, š.p. 

1/2021 

Ročník 15 

VYDAVATEĽ: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 101 

fax: 045/5306 102 

e-mail: sekretariat@vlm.sk 

web: www.vlm.sk 

REDAKCIA: 

Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

Lesnícka 23 

962 63 PLIEŠOVCE 

tel: 045/5306 121 

mobil: 0902 913 223 

fax: 045/5306 122 

REDAKČNÁ RADA: 

Predseda: Ing. Gabriela Poljaková (šéfredaktor) 

Členovia: 

Ing. Juraj Laco (redaktor) 

Ing. Ľudovít Zvalený(redaktor) 

Ing. Marián Hojdan(redaktor) 

Ing. Ivan Schlosser – (redaktor – 

odborný garant pre strelectvo) 

Ing. Jaroslav Jurský – (redaktor – 

odborný garant pre kynológiu) 

REGISTRÁCIA: 

MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 

ISSN 1338-3221 

LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky 

TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. 

NEPREDAJNÉ! 

Neprešlo jazykovou úpravou. 

SLOVO NA ÚVOD 

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, priatelia, sympatizanti. 

Dovoľte, aby som sa Vám prihovoril po viac ako roku, ktorý zatiaľ neviem nazvať inak ako 

najnáročnejší a mimoriadny počas môjho viac ako 30 ročného pôsobenia v lesníctve. 

Už začiatok roka sa niesol v stave obrovského prebytku na trhu s drevnou hmotou, spôsobeným 

dlhodobým a pretrvávajúcim poškodzovaním prevažne ihličnatých porastov abiotickými 

a biotickými škodlivými činiteľmi. Následne s tým súvisel aj nezáujem odberateľov o drevnú 

hmotu, čo znamenalo, že nástup výrobných a obchodných procesov štátneho podniku začal netradične 

až koncom januára 2020. V tej dobe celý svet už začal reagovať aj na informácie z Čínskej 

ľudovej republiky, kde sa už začala pandémia ochorenia Covid-19. Dňa 6. marca 2020 sme 

zaznamenali na Slovensku prvý prípad nakazenia pacienta ochorením Covid-19 a následne vláda 

SR začala prijímať opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia Covid-19, ktoré sú prakticky 

prijímané nepretržite dodnes. 

Samozrejme, už tak oslabený trh s drevnou hmotou v mesiaci marec a apríl jednoducho skolaboval 

a zabezpečiť odbyt, výrobu a solventnosť štátneho podniku pri zabezpečení plnenia 

všetkých opatrení vlády Slovenskej republiky v boji s ochorením Covid–19, si vyžadovalo a vyžaduje 

vynaloženie pracovného nasadenia nad rámec pracovnej náplne a pracovných povinností 

všetkých zamestnancov. Predovšetkým však vrcholového manažmentu podniku, ktorého 

ale je to hlavná úloha, zabezpečiť zamestnancom, odberateľom a dodávateľom priaznivé pracovné 

podmienky pri plnení si svojich pracovných povinnosti. 

Vedenie štátneho podniku začalo prijímať opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid-19 paralelne 

s opatreniami vlády SR. Nebudem uvádzať všetky opatrenia, dohody, zmluvy, rokovania, 

príkazy, zákazy a podobne, môžem len úprimne a zo srdca poďakovať všetkým zamestnancom, 

pracovníkom v dodávateľsko–odberateľských činnostiach za disciplínu a toleranciu 

pri plnení všetkých vyššie uvedených pokynov. Ochorenie Covid–19 sa, samozrejme, aj napriek 

plneniu všetkých, či už vládou alebo vedením štátneho podniku, prijatých opatrení nevyhlo ani 

zamestnancom štátneho podniku. V januári 2021 jeden dlhoročný kolega a priateľ ochoreniu 

Covid-19 podľahol a doposiaľ 46 kolegýň a kolegov ochorenie Covid-19 prekonalo. Aj napriek 

mimoriadne zložitej situácií v boji proti šíreniu ochorenia Covid-19 musím spomenúť aj pozitívne 

informácie, ktoré sa nám podarilo v roku 2020 naplniť a to považujem za veľmi dôležité - 

pozitívnym myslením a prístupom prekonávať aj takéto zložité situácie ako hospodárska spolu 

s pandemickou krízou určite je. 

V letnom období na základe zlepšenej epidemiologickej situácie, trh s drevnou hmotou zaznamenal 

oživenie, čo sa priaznivo prejavilo aj v plnení krízového plánu štátneho podniku, ktorý 

bol prijatý v apríli v roku 2020, ako reakciu na vzniknutú situáciu ohľadom skolabovania 

trhu s drevnou hmotou v súvislosti s pandémiou Covid-19. 

Následne štátny podnik ukončil rok 2020 so ziskom, bez obmedzenia činnosti dodávateľom 

prác v komplexnej výrobe dreva a v lesníckych činnostiach, bez prepúšťania zamestnancov, dokonca 

v spolupráci s ministerstvom obrany SR s prijímaním nových zamestnancov na práce 

v pestovnej činnosti. 

Takisto v spolupráci s ministerstvom obrany SR a Národným lesníckym centrom sme zahájili 

nové projekty v ochrane lesa proti „podkôrnemu“ hmyzu na viacerých dôležitých úrovniach, 

čo považujem za mimoriadne významné. 

Chcel by som vyzdvihnúť spoluprácu s pánom ministrom obrany SR Jaroslavom Naďom 

a jeho kolektívom, ktorý sa aktívne zaujíma a zapája do riešenia problémov lesníctva v súvislos- 

Cesnak medvedí - Alium ursinum - Lesná správa Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou 

2 VOJENSKÉ LESY 1/2021

ISSN 1338-3221 

OBSAH 

ti s udržaním rovnováhy v prírode pri negatívnych dopadoch klimatických zmien. Úprimne si 

to cením a ďakujem aj v mene zamestnancov Vojenských lesov za pochopenie a pomoc pri riešení 

zložitých problémov lesníctva a pandémie ochorenia Covid–19. 

Určite po viac ako 30 rokoch sme zaznamenali významný ústup „podkôrnikovej“ kalamity 

v smrekových a borovicových porastoch v správe nášho podniku. Je to významná epocha v histórií 

Vojenských lesov a majetkov. Skrýva sa za ním mnoho práce Vás, kolegýň a kolegov, ktorá 

súvisí s odstraňovaním následkov kalamít, prevenciou, ochranou a monitoringom lesných porastov. 

Splnili sme si prvú, náročnejšiu časť pomoci lesným porastom pri udržiavaní rovnováhy 

a zabezpečení zdravotnej stability lesných porastov. Druhú časť starostlivosti nesmieme podceniť, 

tá spočíva v preventívnych a ochranných opatreniach a zabezpečení trvalo udržateľného 

obhospodarovania lesov v správe štátneho podniku. V roku 2022 budeme vykonávať obnovné 

a výchovné ťažby dreva v rozsahu bilancovaných etátov jednotlivých lesných celkov v našej 

správe, čo by bolo určite po viac ako 30 rokoch jedinečné. Pokračujeme vo výskume aplikácie 

látok proti nekrotickému ochoreniu javora a jaseňa, ktorý spôsobuje ich odumieranie na pokusných 

plochách v LC Jablonové. Pokusne revitalizujeme lesné porasty biologickými prípravkami 

na báze zeolitu na odštepnom závode v Malackách. 

Samozrejme, naša činnosť sa dostáva pod čoraz väčší drobnohľad verejnosti a kolegov 

z ochrany prírody, či už laickej alebo profesionálov. Je to trend, ktorý v súvislosti s rastúcimi 

negatívnymi vplyvmi klimatických zmien čoraz viac vzbudzuje záujem verejnosti o našu lesnícku 

prácu v lese. 

Musíme, opakujem musíme rešpektovať tento stav a len našou dôslednou, vycibrenou a profesionálnou 

lesníckou prácou môžeme postupne tento negatívny pohľad verejnosti na naše poslanie 

zmeniť. To si samozrejme vyžaduje aj moderný, otvorený prístup všetkých zamestnancov 

na všetkých úrovniach. Neustále konzervatívne používanie zastaraných technológií a postupov 

tieto naštrbené vzťahy medzi verejnosťou a nami lesníkmi určite nezlepší. Lesníctvo sa nachádza 

už viac rokov v defenzíve, nie je možné za pár rokov rýchlo a efektívne tento stav zmeniť, 

bude to trvať dlho a presvedčiť verejnosť o tom, že si naše poslanie vykonávame dôstojne, zodpovedne 

a čestne, môžeme len našou prácou a výsledkami, ktoré budú hmatateľné. Štátny podnik 

je na dobrej ceste plniť pri správe lesných pozemkov produkčné i mimoprodukčné funkcie 

lesov pri zabezpečení rovnováhy v lesnom prostredí, trvalo a udržateľne. Vyžaduje si to však 

mimoriadne úsilie, jednak pri práci v lese, jednak za zeleným stolom pri prijímaní nových legislatívnych 

opatrení, týkajúcich sa ochrany prírody a krajiny, lesníckej, ochranárskej činnosti 

a zmysluplného použitia finančných európskych zdrojov. 

Vážení kolegovia, dovoľte mi na záver môjho príhovoru poďakovať všetkým zamestnancom, 

kolegom zo štátnej správy, kolegom z ministerstva obrany Slovenskej republiky, kolegom 

z Ozbrojených síl SR, dodávateľom a odberateľom, za pomoc a porozumenie pri zvládnutí tak 

ťažkej a náročnej situácie, akú si pandémia ochorenia Covid-19 vyžadovala a vyžaduje. 

Prajem všetkým Vám aj Vašim rodinným príslušníkom hlavne veľa zdravia a aj šťastia pri 

boji proti ochoreniu Covid-19, ale aj veľa úspechov a v osobnom rodinnom a pracovnom živote. 

Chránime budúcnosť. 

• Vojenský lesom a majetkom Lesu Zdar 

Ing. Ján Jurica 

generálny riaditeľ 

LESNÍCTVO 

Predstavujeme Vám 

chránené územia III. ..................... 4 

Spolupráca Odštepného závodu 

Kežmarok na výrobe peliet ............... 6 

Starosti s nečakanou snehovou nádielkou .. 8 

Lesná škôlka Myslina .................... 9 

Zalesňovanie v Kamenici nad Cirochou .. 10 

Zalesňovanie na LS Jablonové ............ 10 

Umelá obnova lesa v roku 2021 

na Správe lesov Pliešovce ................ 11 

Obnova lesa na odštepnom 

závode Kežmarok ....................... 11 

Práce pre SVP na vodohospodársky 

významných vodných tokoch ............ 12 

Les ako oddychová zóna 

ústretová k vtákom ..................... 13 

Výchovné ťažby do 50 rokov a postupy 

pri ich spracovaní na LS Tichý Potok ..... 14 

Železný kôň „Kapsen“ 

na Lesnej správe Tichý Potok. . . . . . . . . . . . . 15 

POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO 

Chovateľské prehliadky 

– vyhodnotenie poľovníckej sezóny ...... 16 

STRELECTVO 

Guľovnica Mauser M18, 

presnosť a kvalita ....................... 18 

HISTÓRIA 

Poslední zo starých Valaškoviec - 2. časť ..20 

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 

Celoslovenská výstava umenia 

hendikepovaných umelcov .............. 23 

Ing. Jozef Benej pracuje už 20 rokov 

v kamenickom závode VLM ............. 24 

Náš Ferko Bukovina - 30 rokov vo VLM .. 24 

Jeden z nás - Štefan Gildein .............. 24 

Oliver Gira pracuje vo VLM už 40 rokov .. 24 

Ľudovít Šurina má 55 rokov ............. 25 

20 Zuzkiných rokov vo VLM ............ 25 

Naša jubilantka Jarka ................... 25 

Spomienka ............................. 26 

Ako nás ovplyvnil COVID-19 ........... 26 

LESNÁ PEDAGOGIKA 

Cínie – pekné i užitočné .................28 

Les ukrytý v knihe v online prostredí ..... 30 

VOJENSKÉ LESY 1/2021 

3

LESNÍCTVO 

PREDSTAVUJEME VÁM 

CHRÁNENÉ ÚZEMIA III. 

Mešterova Lúka 

Bc. Juraj Abrahám, 

technik LS Riadok, 

OZ Malacky (text, foto) 

CHRÁNENÝ 

AREÁL RUDAVA 

Riečka Rudava patrí do geomorfologického 

celku Borskej nížiny, ktorá je súčasťou Záhorskej 

nížiny. Preteká cez najväčšiu oblasť 

viatych pieskov na Slovensku s celkovou rozlohou 

asi 570 km 2 . V špecifických podmienkach 

sa tu vytvorila pestrá mozaika mimoriadne 

vzácnych a na území Slovenska často 

jedinečných spoločenstiev. 

VZÁCNA FLÓRA 

Tečúce i stojaté vody a mokrade sa striedajú 

so suchými piesočnými dunami. Chemizmus 

viatych pieskov je extrémne kyslý, čo sa 

odráža v špecifických pôdnych a vegetačných 

pomeroch. Vďaka mimoriadnej pestrosti biotopov 

sa tu na pomerne malom území nachádza 

vysoký počet druhov a spoločenstiev 

s rozdielnymi ekologickými nárokmi. Vysoká 

biologická rozmanitosť územia je daná aj 

jeho polohou na rozhraní karpatskej, panónskej 

a hercýnskej oblasti. Niektoré druhy sa 

ako veľká vzácnosť zachovali na vhodných 

stanovištiach ešte z ľadových dôb, keď bolo 

na Záhorí subarktické podnebie - napr. páperec 

alpínsky (Trichophorum alpinum), stavikrv 

väčší (Polygonum bistorta), diablik močiarny 

(Calla palustris), rosička okrúhlolistá 

(Drosera rotundifolia) a niektoré druhy rašelinníkov. 

K najvzácnejším druhom európskeho 

významu patrí drobná orchidea hľuzovec 

Loeselov (Liparis loeselii), ktorý tu má najbohatší 

výskyt v rámci celého Slovenska. V území 

je evidovaná prítomnosť 17 biotopov európskeho 

významu a 6 biotopov národného 

významu, ktoré plošne pokrývajú prakticky 

celé územie. 

UNIKÁTNE STROMY 

Lesné biotopy zaberajú viac ako 72 % územia 

v širokej škále lesných spoločenstiev od zamokrených 

slatinných jelšín až po suché borovicové 

dúbravy. Z lesných spoločenstiev si 

zaslúžia pozornosť najmä slatinné jelšiny a to 

spoločenstvá ostricovo - jelšového lesa a jelšiny 

s papraďou hrebenistou. Tieto pôvodné 

spoločenstvá s reliktnými druhmi sa dnes na 

Slovensku vyskytujú vo väčšom rozsahu už 

len na Záhorí. Rastú v medzidunových zníženinách 

a pozdĺž toku Rudavy na miestach 

s vysokou hladinou podzemnej vody, často 

bývajú aj povrchovo zaplavované. V stromovom 

poschodí prevláda jelša lepkavá (Alnus 

glutinosa). V bylinnom poschodí tu nájdeme 

typický jelšinový druh, ostricu predĺženú 

(Carex elongata) a niektoré ďalšie ostrice 

(napr. ostricu metlinatú – Carex paniculata), 

z ďalších druhov papradník močiarny (Thelypteris 

thelypteroides), perutník močiarny 

(Hottonia palustris), vachtu trojlistú (Meny- 


LESNÍCTVO 

anthes trifoliata) a vodnianku žabiu (Hydrocharis 

morsus - ranae), rosičku okrúhlolistú 

(Drosera rotundifolia) a žabu rosničku zelenú 

(Hyla arborea). 

CHROBÁKY Z DOBY 

ĽADOVEJ 

V území bolo zistených viac ako tisíc druhov 

chrobákov (Coleoptera), z ktorých mnohé 

predstavujú relikty ešte z ľadových dôb. 

Väčšinu vzácnych druhov chrobákov možno 

nájsť práve v zachovalých lesných biotopoch. 

Prioritným druhom európskeho významu 

je pižmovec hnedý (Osmoderma eremita), 

ktorý žije len v starých bútľavých stromoch. 

Odumierajúce stromy, najmä duby, sú 

tiež jedinečným biotopom pre roháče obyčajné 

(Lucanus cervus) a fúzače veľké (Cerambyx 

cerdo). Staré stromy sú nenahraditeľným 

biotopom aj pre netopiere, ktorých 

tu bolo zistených 11 druhov. Z druhov európskeho 

významu sa tu vyskytujú napríklad 

tri vzácne druhy vážok. Zistených bolo aj 39 

druhov rýb, čo predstavuje najvyššiu druhovú 

pestrosť ichtyofauny spomedzi všetkých 

55 prítokov rieky Moravy. Početná je 

aj fauna obojživelníkov (13 druhov), z plazov 

bol zaznamenaný výskyt piatich druhov. 

Z vtákov patrí k najvýznamnejším druhom 

bocian čierny (Ciconia nigra), ktorého obľúbenou 

potravou sú práve ryby a obojživelníky. 

Rudava bola na celom toku ako prvý tok 

na území Slovenska osídlená bobrom vodným 

(Castor fiber). Oveľa vzácnejšia je vydra 

riečna (Lutra lutra). 

CHRÁNENÝ AREÁL 

MEŠTEROVA LÚKA 

Mešterova lúka je chránený areál v správe 

štátnej ochrany prírody Záhorie. Lokalita 

sa z hľadiska geomorfologického hodnotenia 

územia SR nachádza v oblasti Záhorská 

nížina, v celku Borská nížina, v oddieli Bor. 

Rudava a okolie 

Navrhovaný CHA Mešterova lúka sa rozprestiera 

severne od mesta Malacky a západne 

od štátnej cesty Malacky – Studienka. 

Územie je v súčasnosti zaradené v 2.,4., a 5. 

stupni ochrany podľa zákona č.543/2002 Z. 

z. o ochrane prírody a krajiny. Celé územie 

CHA Mešterova lúka sa nachádza na lesnom 

pôdnom fonde a jeho výmera je 133,50 ha. 

Územie je súčasťou súvislej európskej sústavy 

chránených území (tzv. NATURA 2000). 

V roku 2004 bolo toto územie zaradené ako 

navrhované územie európskeho významu 

s označením SKUEV 0170 Mešterova lúka. 

Ako územie európskeho významu v panónskom 

biogeografickom regióne bolo 

schválené európskou komisiou dňa 3.novembra 

2007. Územie bolo navrhované z dôvodu 

ochrany biotopov európskeho významu, biotopov 

národného významu, druhov európskeho 

významu a druhov národného významu. 

CHRÁNENÉ AREÁLY VO VLM MALACKY 

Územie LC Stupeň ochrany Výmera lesných pozemkov 

CHA Kotlina Šranek 3 506,9 ha 

CHA Rudava Šranek, Mikulášov, Riadok, Nivky 3 1241,92 ha 

CHA Mešterova lúka Nivky 3 42,96 ha 



PR Orlovské vŕšky Riadok 2 106,53 ha 




CHA Šranecké piesky Šranek, Mikulášov 3 509,15 ha 

CHA Marhecké rybníky Bažantnica 3 38,72 ha 

SKUEV02019 Malina Bažantnica 2 389,127 ha 

SKUEV0218 Močiarka Bažantnica 2 214,160 ha 


5

LESNÍCTVO 

SPOLUPRÁCA 

ODŠTEPNÉHO 

ZÁVODU KEŽMAROK 

NA VÝROBE PELIET 

Začiatkom roku 2020 oslovila spoločnosť ISSA PP s. r. o. Vojenské lesy a majetky SR, š.p. 

s návrhom na realizáciu projektu výroby peliet, prípadne brikiet z kalamitného dreva a zvyškov 

po ťažbe. Primárne zameranie Vojenských lesov a majetkov SR š. p. je obhospodarovanie 

lesných a poľnohospodárskych pozemkov potrebných na zabezpečenie obrany štátu. 

Vzhľadom na problémy z odbytom vlákninového dreva začiatkom roku 2020 vedenie pristúpilo 

k rokovaniam k využitia drevnej suroviny a voľných priestorových kapacít o. z. Kežmarok. 

Ing. Michal Dudák, riaditeľ OZ 

Kežmarok (text, foto: OZ KK, MO SR) 

Eduard Plučinský, technik 

LS Ľubica, OZ Kežmarok 

(text, foto: archív autora, archív 

VLM SR, š.p. OZ Kežmarok, zdroje: 

https://youtu.be/TtLj3xmnhqs 

http://www.issa.sk/) 

Hlavným zameraním nášho OZ ako partnera 

v projekte je dodanie dostatočného množstva 

drevnej hmoty požadovanej kvality na zabezpečenie 

plynulej prevádzky linky. 

Vojenské lesy a majetky obhospodarujú 

v rámci Levočských vrchov v bývalom VO 

Javorina (výmera bývalého VO Javorina bola 

cca 32 tis. ha) lesné pozemky s výmerou približne 

16 tisíc hektárov (cca 16 tis. hektárov 

je už odovzdaných do užívania právnickým 

a fyzickým osobám). V prevažnej miere 

sú to hospodárske lesy s trvalo udržateľným 

obhospodarovaním lesných porastov za účelom 

plnenia mimoprodukčných funkcií lesa 

a zároveň produkcie drevnej hmoty. Menšiu 

výmeru tvoria lesy osobitného určenia s prevažne 

vodoochrannou funkciou v ochranných 

pásmach vodných zdrojov. Najmenší podiel 

majú ochranné lesy. Výraznou mierou 

našu plánovite riadenú hospodársku činnosť 

ovplyvňuje výskyt už spomínaných kalamít – 

prevažne vetrových a podkôrnikových. Pre 

aktívnu ochranu lesných porastov je potrebné 

najmä včasné a rýchle spracovanie kalamit- 


LESNÍCTVO 

LINKA TAJGA 

Základné parametre linky: 

Výkon linky: 

Inštalovaný výkon: 

Spotreba vody (m 3 ): 

Pracovní sila: 

Zastavaná plocha (m 2 ): 

nej hmoty a zvyškov po ťažbe a odvoz napadnutej 

drevnej hmoty spracovateľovi. V prípade 

možnosti spracovania priamo v regióne je 

tento proces rýchly a efektívny. 

VYUŽITIE 

OBNOVITEĽNÝCH 

ZDROJOV ENERGIE 

(PELIET, BRIKIET) 

Nové perspektívy sú v oblasti využitia kalamitného 

dreva a vlákniny na ekologizáciu 

životného prostredia a zefektívnenie našej 

miestnej energetiky jeho spracovaním 

na pelety a prípadne brikety. Pri porovnaní 

nákladov na vykurovanie peletami a plynom 

zisťujeme, že náklady pri použití peliet 

sú skoro polovičné. Využitie peliet ako ekologickej 

formy vykurovania rodinných domov 

bolo v uplynulých rokoch výrazne podporované 

v rámci projektov z fondov Európskej 

únie. V súčasnosti projekt nízkouhlíkovej 

stratégie pre región Zamaguria uvažuje o peletách 

a dendromasoe ako o alternatívnej surovine 

na vykurovanie budov samospráv, škôl 

2 t peliet / hod. 

* V závislosti na kvalite a vlhkosti vstupnej suroviny 

450 kW 

1 m 3 / deň 

3-6 ľudí / zmena 

* V závislosti na stupni mechanizácie a druhu balení 

53 x 14 m 2 , výška 7 m 

Spoločnosť ISSA PP s. r. o. aktuálne prevádzkuje autonómnu linku Tajga 

v regióne Turca. Začiatkom roku 2021 prebehol proces certifikácie ich 

výrobkov, pričom primárne sa zaoberajú výrobou peliet v kvalite A1. Dodávky 

v roku 2020 boli zabezpečované aj pre vykurovanie objektov MOSR. 

• Cena linky je 1,1-1,2 milióna eur v najširšom variante 

s návratnosťou, pri využití plnej kapacity, cca 2-3 roky. 

• Predpokladaná výroba peliet pri vlhkosti vstupnej 

suroviny/piliny 30-35% je 2t/ hod. 

• Pri dvojzmennej (14 hodín) prevádzke sa predpokladá výkon 

cca 7 000 ton za rok a spotreba cca 15 000 m3 dreva. 

• Pri plnom výkone na 3 zmeny = 20 pracovných hodín 

za deň je ročná produkcia 10 000t peliet. 

• Na tento objem je potrebných cca 20-25 000 m 3 

kalamitného dreva – ihličnatej vlákniny. 

• Počet manuálnych pracovníkov sa odvíja od konfigurácie 

linky a je od 3 do 6 na jednu zmenu. 

• Rozmer plochy závisí od toho, či drevo bude vyžadovať prirodzené 

dosušovanie, alebo nie. Vyššia vlhkosť dreva a vstupnej suroviny/ 

piliny znamená zvýšenie nákladov na sušenie v procese na úroveň 

10-12 % a tým aj znižovanie efektívnosti/produkcie linky. 

• Výstupné produkty výroby – pelety je možné baliť do BigBagov (cca 

1,2t), do vriec (bežne 15 kg/vrece, 1050 kg/paleta) alebo voľne. 

• Hotová produkcia sa skladuje v suchom sklade 

s ohľadom na sezónnosť spotreby/predaja. 

či úradov. V malých obciach bez plynofikácie 

je to významný alternatívny trvalo udržateľný 

a obnoviteľný zdroj energie. 

PODNIKATEĽSKÝ PLÁN 

A POSTAVENIE VLM 

SR Š. P. V PROJEKTE 

Spoločnosť ISSA PP s. r. o. zakúpi a postaví 

linku z vlastných alebo úverových zdrojov 

a s prispením štátnych (EÚ) fondov. Splácanie 

ceny linky (v prípade úveru) bude hradené 

z výnosov predaja tovaru. Spoločnosť vytvorí 

a zaškolí manažment z miestnych a externých 

ľudí, ktorý bude zodpovedať za riadny chod 

spoločnosti, riadenie výroby a zabezpečenie 

dodávky surovín a materiálu. Časť personálu 

je už zapojená do procesu inštalácie linky 

a stavebných úprav haly. Spoločnosť takisto 

zabezpečí odbyt produkcie v plnom rozsahu. 

VLM SR š. p. v prípade možností poskytne 

vlastných zamestnancov, prípadne žiakov 

duálneho štúdia, ktoré aktuálne prebieha 

v spolupráci so SOU Stará Ľubovňa. Na 

zabezpečenie výroby prenajíma priestory na 

umiestnenie výrobnej linky spolu s možnosťou 

vytvorenia zázemia pre zamestnancov 

a kancelárskych priestorov strediska poľnohospodárskej 

správy v Ľubici – miestna časť 

Pod lesom. Výrobná hala v minulosti slúžila 

ako priestor na výrobu trávnatých krmív. 

Posledné desaťročie už však nebola využívaná 

a slúžila na parkovanie techniky a poľnohospodárskeho 

náradia. Na proces výroby 

VLM SR š.p. zabezpečí zmluvné dodávky 

drevnej suroviny, prípadne lesnej dendromasy 

za trhové ceny na výrobu štiepky z výrobných 

kapacít o. z. Kežmarok v objeme cca 

11 000 m 3 ročne. Ako stabilný partner v regióne 

sprostredkuje aj zabezpečenie drevnej suroviny 

od iných vlastníkov a obhospodarovateľov 

lesných pozemkov v rámci bývalého VO 

Javorina a nákup od subjektov, kde sú lesné 

pozemky v odbornej správe VLM SR š.p. Dodávky 

sa budú napĺňať v závislosti od potreby 

a spracovateľskej kapacity linky. 

SOCIÁLNO – 

EKONOMICKÉ 

ASPEKTY PROJEKTU 

Projekt vytvára možnosť zamestnať priamo 

pri výrobe a obsluhe linky cca 3-12 ľudí (v závislosti 

od počtu zmien a vyťaženia linky). 

V regióne Spiša v rámci územnej pôsobnosti 

VLM SR, š.p., odštepného závodu Kežmarok, 

sa dlhodobo snažíme vytvárať nové možnosti 

na uplatnenie a zamestnanie občanov aj 

z marginalizovaných komunít. Pre časť prác 

vzniká možnosť zapojiť do projektu aj týchto 

spoluobčanov. Prípadne v spolupráci s obcou 

alebo úradom práce vzniká príležitosť poskytnúť 

prácu aj dlhodobo nezamestnaným. 

VYUŽITIE PELIET 

V BUDÚCNOSTI 

Drevo ako obnoviteľná surovina je aj z pohľadu 

využitia na energetické účely strategická 

surovina. Technické spracovanie a výroba 

peliet či brikiet výrazne zefektívňuje využitie 

drevnej suroviny. Horením peliet (z dôvodu 

vysokej hustoty a nízkej vlhkosti) nevzniká 

takmer žiadny alebo len minimálny odpad. 

Navyše, pri výrobe peliet nie sú používané 

žiadne chemické prípravky. Jediné spojivo vytvára 

lignín, ktorý vplyvom vysokého tlaku 

a teploty peletu zviaže. Ekonomický aspekt 

v súvislosti s poklesom cien drevnej hmoty 

v roku 2020 je výrazný. Jeden meter kubický 

vlákninového dreva dokáže obhospodarovateľ 

lesa speňažiť v súčasnosti v rozsahu 15-20 

eur na lokalite odvozného miesta. Na výrobu 

jednej tony peliet je potrebných cca 2,5 m3 

drevnej hmoty. Cena jednej tony peliet v závislosti 

od kvality sa pohybuje od 160 do 190 

eur bez DPH. 


7

LESNÍCTVO 

STAROSTI 

S NEČAKANOU 

SNEHOVOU 

NÁDIELKOU 

Za kalamitu považujeme rozsiahle poškodenie lesných porastov alebo celých lesných 

komplexov pôsobením jedného alebo viacerých škodlivých činiteľov. V niektorých prípadoch 

prvotnú kalamitu spôsobenú jedným škodlivým činiteľom umocní následný tlak iného, 

ako napríklad keď po veternej kalamite napadne stromy drevokazný hmyz. Tento rok 

nám dávajú zabrať snehové nádielky. 

Lukáš Vataha Ing., 

vedúci lesnej správy Kamienka, 

OZ Kamenica n/Cir. 

Kalamitu rozoznávame roztrúsenú, keď 

sú napadnuté a poškodené jednotlivé stromy 

rozmiestnené na veľkej ploche, a kalamitu 

sústredenú, pri ktorej vznikajú súvislé 

plochy poškodených alebo až odumretých 

stromov. 

SNEH NALÁMAL 

TISÍCKY KUBÍKOV 

Začiatkom roka 2021 vo Vihorlatských 

vrchoch postihla snehová kalamita lesy v obhospodarovaní 

OZ Kamenica nad Cirochou. 

Prvá nádielka snehovej pokrývky, ktorá spôsobila 

nemalé škody na lesných porastoch, 

prišla už koncom januára. V tomto období 

bolo relatívne teplo a napadlo skoro 30 cm 

nového a ťažkého snehu. Pod náporom veľkej 

hmotnosti snehu došlo vo viacerých porastoch 

k masívnemu olámaniu konárov, vytváraniu 

zlomov ba dokonca aj k vývratom 

a tým k sústredenej snehovej kalamite. 

Vo februári prišla druhá vlna v podobe 

mrznúcich dažďov, padajúceho snehu a silného 

vetra. Objem kalamitného dreva a poškodených 

porastov pribúdal, ale v podstatne 

menšom množstve. Okrem listnatých 

porastov buka, ktorý je na OZ Kamenica nad 

Cirochou v prevažnom zastúpení, boli napadnuté 

aj ihličnaté porasty. Polámané vrcholce 

jedlí, smrekov a borovíc sme nachádzali 

takmer vo všetkých porastoch s ich 

zastúpením. Celkové množstvo kalamitného 

dreva bolo veľmi ťažko odhadnúť. Nie všetky 

doliny boli totiž ihneď prístupné. Avšak už 

teraz vieme povedať, že množstvo kalamitného 

dreva budeme počítať v tisíckach metrov 

kubických. 

ODSTRAŇOVANIE 

S KOMPLIKÁCIAMI 

Nielen sprístupňovanie dolín a sprejazdňovanie 

cestnej siete stálo nemálo námahy 

všetkých zamestnancov odštepného závodu 

Kamenica nad Cirochou. Hľadanie novej 

kalamity v neprístupných porastoch dalo tiež 

poriadne zabrať nejednému lesníkovi. No 

všetko sa nám podarilo v relatívne rýchlom 

čase stihnúť, aby sme mohli pokračovať v naplánovaných 

úlohách na rok 2021. Ďalej však 

musíme pokračovať v spracovaní kalamity, 

odstraňovaní jej následkov a minimalizácii 

škôd. Okrem potreby nahlásiť vznik náhodnej 

ťažby v informačnom systéme lesného 

hospodárstva musíme rešpektovať aj obdobie 

hniezdenia dravých vtákov, ktoré spomaľuje 

spracovanie náhodnej ťažby. K tomu 

všetkému je od 1. januára 2021 v platnosti 

nová vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č 

321/2020 Z. z., ktorá mení a dopĺňa vyhlášku 

č. 297/2011 Z.z. o lesnej hospodárskej evidencii. 

Na jej implementácii do lesníckej praxe 

pracujeme súbežne s ostatnými neľahkými 

každodennými úlohami. 

Dnes, 6. apríla, keď dokončujem tento článok 

a pozriem sa von, rozmýšľam, čo nás ešte 

čaká. Včera bol veľkonočný pondelok sprevádzaný 

celodenným silným vetrom s veľkými 

nárazmi, v noci a predpoludním nám 

napadlo na niektorých miestach aj 20 cm 

mokrého, ťažkého snehu. Je to dôsledok klimatickej 

zmeny, alebo len „bláznivý apríl“? 

Nemali by sme niečo robiť inak? 


LESNÍCTVO 

LESNÁ ŠKÔLKA 

MYSLINA 

Medzi hlavné úlohy lesníctva okrem pestovateľskej a ťažbovej činnosti patrí aj lesné škôlkarstvo. 

Hlavnou úlohou škôlkarstva je vypestovať čo najkvalitnejší sadbový materiál. Lesný 

reprodukčný materiál vypestovaný v našej lesnej škôlke sa používa na umelú obnovu 

lesa, zalesňovanie nelesných plôch, lesotechnické meliorácie, ale aj na iné účely ako napríklad 

rekultivácie, náhradnú výsadbu a podobne. 

Od roku 2015 prešla lesná škôlka rozsiahlou 

rekonštrukciou. Obnovili sme zastaraný 

zavlažovací systém, ktorý je v súčasnosti čiastočne 

automatizovaný. V roku 2018 sme vybudovali 

novú prevádzkovú budovu a začali 

sme rozširovať produkčnú plochu lesnej škôlky. 

Vybudovaním nových dunemannových 

záhonov v dvoch fázach a zväčšením plochy 

voľných záhonov sa zvýšila produkčná plocha 

z 1880 m2 na 3800 m2. Na voľných záhonoch 

v súčasnosti pestujeme buk a dub, v dunemannoch 

buk a vo fóliovníkoch smrek a borovicu. 

Na všetkých plochách používame tzv. 

plnosejbu (výsev naplno). V roku 2020 sme 

vypestovali 1 milión semenáčikov a sadeníc 

buka, 55 tisíc semenáčikov duba, 140 tisíc semenáčikov 

smreka a 40 tisíc borovice. 

Vojenské lesy a majetky SR, š. p. vykonávajú 

ekologické obhospodarovanie lesnej a poľnohospodárskej 

pôdy. Hoci sa snažíme v čo 

najväčšej miere využívať prirodzené zmladenie, 

v zakladaní lesa má svoje miesto aj lesná 

škôlka. Hlavnou prioritou lesnej škôlky v nasledujúcom 

období je vypestovať čo najväčšie 

a najkvalitnejšie množstvo voľnokorenného 

sadbového materiálu nielen pre potreby VLM 

SR, š. p., ale aj pre ostatných záujemcov. 

Jarný výsev buka na voľných záhonoch 

Jarný výsev buka v dunemanoch 

Ing. Miloš Labanc, lesník LS 

Jovsa, OZ Kamenica nad 

Cirochou (text, foto: archív VLM) 

Vzchádzanie semenáčikov buka v dunemanoch 

Lesná škôlka Myslina sa nachádza v katastrálnom 

území obce Jovsa na južnej strane 

Vihorlatu. Leží v nadmorskej výške 125 m. n. 

m. Výhodou jej umiestnenia je predĺženie vegetačného 

obdobia v porovnaní s inými škôlkami, 

ktoré sú umiestnené severnejšie a vo 

väčšej nadmorskej výške, čo umožňuje vypestovať 

lesný reprodukčný materiál schopný výsadby 

v priebehu jedného roka. Samozrejme, 

záleží na tom, o akú drevinu ide, v akých podmienkach 

sa vysádza a v neposlednej miere na 

požiadavkách samotných odberateľov. 

Celková výmera škôlky je 1,3 ha a produkčná 

plocha je 0,38 ha. Výmera voľných záhonov 

je 0,19 ha, fóliovníkov 0,05 ha a výmera 

dunemannov je 0,14 ha. Lesný reprodukčný 

materiál pestujeme vo voľných záhonoch na 

minerálnej pôde, vo fóliovníkoch a v dunemannoch 

na substráte. 

Jarný výsev duba na voľných záhonoch 


9


Na zalesňovanie používame prevažne sadenice 

dopestované vo vlastnej lesnej škôlke Myslina 

na LS Jovsa. Pre potreby celého štátneho podniku 

sa vyzdvihlo 950 000 ks sadeníc lesných 

drevín. Zalesňovacie práce robíme vlastnými 

zamestnancami, čo zaručuje dodržanie kvality 

a časových termínov vykonávaných prác. 

Pevne verím, že naše úsilie bude odmenené čo 

najväčším počtom ujatých sadeníc, ktoré budú 

tvoriť základ budúceho lesa. 

ZALESŇOVANIE 

NA LS JABLONOVÉ 

Ing. Patrik Kuriš, lesník LS 

Jablonové, OZ Malacky (text, foto) 

ZALESŇOVANIE 

ZALESŇOVANIE 

V KAMENICI 

NAD CIROCHOU 

Ing. Marek Hojdan, vedúci LS Jovsa, 

OZ Kamenica n/Cir., (text, foto) 

O zalesňovaní hovoríme, ak výsevom alebo 

výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu. 

Umelá obnova je opätovné založenie lesného 

porastu na lesnej pôde, a to pod ochranou 

starého porastu, alebo na holej predtým 

vyťaženej ploche. 

Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať 

dvoma spôsobmi: sejbou semena alebo 

plodov priamo na plochu, kde má porast 

vzniknúť, a výsadbou rozlične starých stromčekov 

– sadeníc, ktoré sa získali vybratím 

z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, 

alebo boli dopestované v lesnej škôlke. 

V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná 

obnova. Prirodzená obnova na miestach, kde je 

bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná, 

sa dopĺňa umelou obnovou. Na Slovensku 

sa ročne umelou obnovou zalesní cca 10 tisíc 

hektárov plôch. 

POČASIE URÝCHLILO 

ŠTART 

Prebúdzajúca sa jar v tomto roku prišla jednak 

oneskorene v porovnaní s minulým, ale 

zato časovo rýchlou a premenlivou zmenou 

počasia. Táto skutočnosť si vyžiadala okamžité 

začatie zalesňovacích prác. Lesníci na základe 

dlhoročných skúseností vedia, že je 

potrebné tieto práce urýchliť a využiť v maximálnej 

miere jarnú vlahu v pôde a tým dosiahnuť 

maximálne ujatie vysádzaných sadeníc, čo 

sa v konečnom efekte prejaví na minimálnych 

stratách. Využitie vlhkosti je dôležité najmä 

pri zalesňovaní na holinách po kalamitných 

ťažbách a južných svahoch Vihorlatu, kde sa 

pôdna vlhkosť vplyvom silných slnečných lúčov 

a jarných teplých vetrov výrazne znižuje. 

NAJVIAC BUDE BUKOV 

Prevažujúci podiel bukových porastov v rámci 

o. z. Kamenica nad Cirochou poskytuje vhodné 

podmienky na využívanie prirodzenej obnovy. 

Po zohľadnení dosiahnutej skutočnosti 

94 ha prirodzenej obnovy lesa v roku 2020 

(80 % podiel z obnovy lesa celkovo) sa v tomto 

roku zalesní 24 ha plôch. Prevažne ide o dopĺňanie 

už vzniknutého prirodzeného zmladenia, 

prípadne vylepšovanie kultúr, opakovú 

sadbu. Spolu bude vysadených 149 800 sadeníc 

lesných drevín, z čoho najväčší podiel tvorí 

buk lesný 71 % a dub zimný 17 %. Z ostatných 

drevín sú to borovica lesná, smrekovec opadavý, 

smrek obyčajný a jedľa biela, ktoré sú viac- 

-menej na spestrenie drevinovej skladby. Pri 

zalesňovaní používame štrbinovú sadbu sadzačom 

bez prípravy pôdy. 

VLASTNÝMI SILAMI 

Tak ako každý rok, aj tento budeme na našej 

lesnej správe zalesňovať. Tento raz 

v objeme 14 hektárov. Z toho na lesnom 

celku Bažantnica zalesníme 10,5 hektára 

borovicou a dubom a na lesnom celku Jablonové 

3,5 hektára bukom. Borovíc sadíme 

8 500 kusov na hektár a buka 6 000 kusov 

na hektár. Celkovo vysadíme 122 800 sadeníc. 

Borovicu a dub na jar, buk budeme 

zalesňovať na jeseň. 

Umelú obnovu sadeníc borovice robíme 

prostredníctvom sadzacieho stroja, ktorý 

predstavuje nadstavbu za univerzálny kolesový 

traktor. Výhodou tejto technológie je 

vysoký výkon a takisto aj veľmi dobrá kvalita 

sadby. Predpokladom pre použitie tejto 

technológie je príprava pôdy, ktorá spočíva 

vo vytrhaní pňov a koreňových systémov, vytlačení 

humusovej vrstvy do depónií, v orbe 

a smykovaní. Umelá obnova duba sa vykoná 

ručne štrbinovou sadbou a umelá obnova 

buka jamkovou sadbou. 

V tomto roku po prvý raz urobíme umelú 

obnovu borovice na ploche cca 1 hektára 

našim sadzacím strojom. Vzhľadom na jarné 

počasie sme na začiatku apríla začali len so 

zalesňovaním duba. 

Tohtoročnému zalesňovaniu nielen na našej 

lesnej správe, ale na celom Odštepnom 

závode Malacky, želám najmä veľa zrážok, 

ktoré nám v posledných rokoch chýbajú. 



UMELÁ OBNOVA 

LESA V ROKU 

2021 NA SPRÁVE 

LESOV PLIEŠOVCE 

Ing. Ján Kaplán, technik SL 

Pliešovce (text, foto: archív) 

Charakter počasia v jarných mesiacoch 

v posledných rokoch a dlhodobé prognózy 

jeho vývoja nás už naučili, že skorý 

začiatok prác na umelej obnove lesa 

s cieľom maximálne využiť jestvujúcu 

priaznivú pôdnu vlhkosť je nevyhnutný. 

Žiaľ, tohtoročná zima bola iná, ako tie 

predošlé. Napriek tomu, že sadenice buka 

z o. z. Kamenica nad Cirochou priviezli už 

9. marca, ani začiatkom apríla nebolo 

možné začať práce na obnove lesa pre 

stále zamrznutú pôdu v lesných 

porastoch. 

Prvé sadenice sa tak dostali do pôdy až po 

Veľkej noci. Sadenice smreka, ktorých potrebujeme 

120 000 kusov, budú z rovnakého dôvodu 

k dispozícii z o. z. Kežmarok až v polovici 

apríla. 

SL Pliešovce hospodári na dvoch lesných 

celkoch – LC Lešť a LC Sklené, ktoré majú 

odlišné drevinové zloženie a aj spôsob hospodárenia. 

LC LEŠŤ 

LC Lešť obhospodaruje lesné pozemky 

s celkovou výmerou 6 436 ha, ktoré sa nachádzajú 

v lesných oblastiach Krupinská planina, 

Ostrôžky a nepatrná časť vo Zvolenskej 

kotline. Drevinové zloženie je smrek 13 %, 

ostatné ihličnaté 4 %, buk 48 %, hrab 17 %, 

dub 9 %, cer 4 %, ostatné listnaté 5 %. Väčšina 

plôch na prvé zalesnenie vzniká dorubmi 

nad jestvujúcim prirodzeným zmladením, 

preto aj pri relatívne vysokej výške obnovných 

ťažieb je potreba dopĺňania prirodzeného 

zmladenia nízka. Na rok 2021 sú úlohy 

v obnove lesa urobiť prvé zalesnenie na výmere 

4,56 ha a opakované zalesňovanie 1,92 

ha. Na výsadbu bude použitých 39 000 kusov 

sadeníc buka. 

LC SKLENÉ 

% dub 4 %, javor 4 %, ostatné ihličnaté a listnaté 

9 %. Vysoký podiel monokultúr smreka 

vytvára podmienky na jeho ohrozenie ako 

abiotickými tak aj biotickými škodlivými činiteľmi. 

To sa prejavilo aj v roku 2020, keď 

v dôsledku spracovania kalamity spôsobenej 

podkôrnym hmyzom a vetrom pribudlo 

18 ha nových holín. K tomu treba pripočítať 

ešte nezalesnené plochy z roku 2019 vo výške 

14 ha. Kalamitné plochy sa tak v posledných 

rokoch na 100 % podieľajú na prírastku nových 

holín. 

Na rok 2021 sú úlohy v obnove lesa nasledovné: 

prvé zalesnenie 24,07 ha a opakované 

zalesňovanie 4,45 ha. Na výsadbu bude použitých 

120 000 ks sadeníc smreka a 51 000 ks 

sadeníc buka. Celý objem prác bude financovaný 

prostredníctvom dotácií na ekologické 

projekty. 

K eliminovaniu škôd spôsobených vyťahovaním 

sadeníc zverou použijeme pachové 

ohradníky – textíliu namočenú v prípravku 

Kornitol a umiestnenú po okrajoch zalesňovaných 

plôch. Koreňová sústava je namáčaná 

v prípravku Agrisorb. 

Napriek časovému sklzu plánujeme práce 

ukončiť do konca mája. Pevne veríme, že 

naša snaha bude odmenená čo najväčším 

počtom ujatých sadeníc, ktoré budú tvoriť 

základ budúceho lesa. 

OBNOVA LESA 

NA ODŠTEPNOM 

ZÁVODE 

KEŽMAROK 

Ing. Ľudovít Zvalený, 

vedúci oddelenia lesnej 

výroby OZ Kežmarok 

Odštepný závod Kežmarok v obnove lesa 

v roku 2021 zabezpečuje prednostne obnovu 

kalamitných holín z predchádzajúcich 

dvoch rokov. Okrem týchto úloh pribudli 

doplňovania starých holín z popisu 

úloh v nových „Plánoch starostlivosti o les“ 

na lesných celkoch v obhospodarovaní závodu. 

Samotnej obnove predchádza množstvo 

práce. Je to zber semien z uznaných porastov, 

vylúštenie a uskladnenie, množstvo úkonov 

pri pestovaní v lesnej škôlke, prevoz sadeníc 

a ich uskladnenie v snehových jamách, vykopanie 

jamky až po zasadenie stromčeka.Plánovanie 

počtu a druhu sadeníc na dobu 2-3 

roky vopred, kým sa sadenice vypestujú, je 

veľmi náročné najmä v oblasti kalamitných 

ťažieb. V jeseni predchádzajúceho roku pred 

zalesňovaním prebieha v rámci celého štátneho 

podniku rozdelenie sadeníc podľa potreby 

jednotlivých odštepných závodov a produkčných 

možnosti škôlok. Musia sa pri tom 

dodržať výškové zóny a pôvod podľa semenárskych 

oblasti. Už niekoľko rokov je štátny 

podnik v pestovaní sadbového materiálu 

sebestačný a sadbový materiál pochádza 

z vlastných semenných zdrojov. 

Pre úspešnú obnovu je potrebné dodržať 

predovšetkým kvalitu postupu. V praxi 

to znamená, že korene sadeníc nesmú 

preschnúť, jamka musí byť dostatočne prekopaná 

a veľká, sadenica riadne zasadená 

a utlačená. Pri štrbinovej sadbe musí byť hĺbka 

štrbiny primeraná veľkosti koreňového 

systému a správne pritlačená v celom profile. 

V tomto roku o.z. Kežmarok bude zalesňovať 

vlastnými zamestnancami. V posledných 

rokoch sa javí trend znižovania záujmu 

o tieto práce. Prichádzajú stále noví pracovníci, 

ktorých je potrebné zaškoliť a najmä dohliadať 

na kvalitu vykonaných prác. 

Samotné práce pri zalesňovaní sme začali 

v utorok 6. apríla, deň po Veľkej noci. Dôvodom 

boli chladné noci, keď substrát v škôlke 

bol ešte zamrznutý a sadenice sa nedali vyzdvihnúť. 

Nepriaznivé počasie hneď v začiatku 

prerušilo práce na niekoľko dní. Veríme 

však, že tak ako po minulé roky, aj teraz sa 

nám podarí dodržať agrotechnický termín, 

ktorý je v našich prírodných podmienkach 

do konca mája. 

LC Sklené obhospodaruje lesné pozemky 

s celkovou výmerou 2 717 ha. O rozmanitosti 

prírodných pomerov svedčí skutočnosť, že 

sa nachádzajú v lesných oblastiach Turčianska 

kotlina, Kremnické Vrchy, Malá Fatra, 

Žiar, Podtatranská kotlina, Hornonitrianska 

kotlina, Strážovské vrchy. Percentuálne 

sú dreviny na území LC Sklené zastúpené - 

smrek 67 %, jedľa 5 %, borovica 5 %, buk 6 

Prehľad jarných zalesňovacích úloh za o.z. Kežmarok v roku 2021 

Množstvo 

sadeníc 

Plocha 

v ha 

Drevina (ks) 

sm sc jd bk bo bh jh jl 

LS Ľubica 630 920 112,47 53 550 17 300 7 050 436 800 56 100 1 000 58 800 300 

LS Tichý Potok 99 580 17,76 6 000 4 000 12 000 65 700 11 900 0 0 0 

o.z. spolu 730 500 130,23 59 550 21 300 19 050 502 500 68 000 1 000 58 800 300 


11

LESNÍCTVO 

PRÁCE PRE SVP 

NA VODOHOSPODÁRSKY 

VÝZNAMNÝCH 

VODNÝCH TOKOCH 

Lesy majú významný vplyv na kolobeh 

vody v krajine. Pôsobia na odtokové pomery 

v územiach, na ktorých sa nachádzajú, 

majú pozitívny vplyv na znižovanie rozsahu 

záplav a erózie pôdy. VLM sa dokážu odborne 

postarať aj o vodné toky na svojich územiach. 

Ing. Ján Bučan, samostatný 

odborný referent OLV GR 

(text, foto: archív VLM) 

Vojenské lesy a majetky SR, š. p. spravovali 

na územiach vo svojej pôsobnosti všetky vodné 

toky na základe rozhodnutí vydaných príslušnými 

ministerstvami. Robili tak až do 31. 

decembra 2019, keď v zmysle zákona o vodách 

prevzal správu vodohospodársky významných 

vodných tokov (VVVT) Slovenský vodohospodársky 

podnik, š.p. (SVP). VLM SR ďalej zostali 

správcami drobných vodných tokov na územiach 

vo svojej správe. Správa týchto vodných 

tokov nie je jednoduchá, nakoľko na spomínaných 

územiach prebieha výcvik ozbrojených síl 

a ostatných zložiek. Na územiach v Levočských 

Vrchoch v bývalom VO Javorina pokračuje pyrotechnická 

asanácia územia. 

VLM USPELI, 

POSTARAJÚ SA 

Osud vodohospodársky významných vodných 

tokov nebol vedeniu VLM SR ani po 

zmene ich správy ľahostajný. Preto privítali 

možnosť zúčastniť sa výzvy zo strany SVP 

na starostlivosť o vodohospodársky významné 

vodné toky, ktorých správa prešla na SVP. 

V tejto výzve boli VLM SR úspešné a vo februári 

2020 bola uzatvorená zmluva o vykonávaní 

stavebných prác pri zabezpečovaní starostlivosti 

o vodohospodársky významné 

vodné toky na území bývalého VO Javorina, 

VO Lešť, VO Valaškovce, VO Záhorie a VVP 

Turecký Vrch. Spomínaná zmluva sa týkala 

starostlivosti o 22 vodohospodársky významných 

vodných tokov pretekajúcich lesnými 

a poľnohospodárskymi pozemkami v správe 

VLM SR. Úlohy vyplývajúce zo zmluvy by 

sa dali rozdeliť do dvoch oblastí: monitoring 

vodných tokov a následne samotné vykonávanie 

stavebných prác. 

PRÁCE PODĽA HLÁSENÍ 

V rámci monitoringu VVVT sa sledoval 

stav vodných tokov a pobrežných pozemkov 

z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného 

toku. Sledovali sa vody vo vodných tokoch 

z hľadiska možných príznakov mimoriadneho 

zhoršenia stavu. Výsledkom tejto monitorovacej 

činnosti boli „Mesačné hlásenia zo 

sledovania vodohospodársky významného 

vodného toku“. Hlásenia obsahovali dátum 

vykonania sledovania vodného toku, časový 

rozsah tohto sledovania, bol v nich zhodnocovaný 

aktuálny stav vodných tokov, rozsah 

vykonaných prác za príslušný mesiac a návrh 

prác na ďalšie obdobie. Hlásenia sa zasielali 

na príslušné pracoviská odštepných závodov 

SVP a po ich odsúhlasení sa robili stavebné 

práce. 


LESNÍCTVO 

Tie sa realizovali podľa odsúhlasených návrhov 

uvedených v mesačných hláseniach 

a boli zamerané najmä na: 

a) udržiavanie korýt v stave, ktorý zabezpečuje 

ich prirodzenú alebo projektovanú 

prietočnosť a hĺbku vody, 

b) udržiavanie alebo odstraňovanie brehových 

porastov vo vodných tokoch, 

na pobrežných pozemkoch 

tak, aby sa nestali prekážkou odtoku 

vody pri povodniach a podľa možnosti 

zachovali prírodné podmienky, 

c) spevňovanie brehov vodných tokov, 

zabezpečovanie ich neupravených 

úsekov brehovými porastmi, 

d) udržiavanie a čistenie korýt a odstraňovanie 

naplavenín, ľadových a iných prekážok, 

čo je nevyhnutné na zabezpečenie 

nehateného odtoku alebo prietoku, 

e) zabezpečovanie potrebnej úpravy 

vodných tokov. 

LES AKO 

ODDYCHOVÁ 

ZÓNA 

ÚSTRETOVÁ 

K VTÁKOM 

LS Mikulášov je súčasťou CHKO Záhorie. Od prírodných podmienok a rastlinstva 

sa odvíja aj druh a množstvo vtáctva. Les je prirodzene kolonizovaný rôznymi 

druhmi rastlín a vtáctva počas ťažobnej činnosti a aj po jej ukončení. Prijíma druhy, 

ktorých prirodzené prostredie je ohrozené. 

ČISTENIE TOKOV 

A POLDROV 

Okrem stavebných prác na VVVT a správcovských 

činností na drobných vodných tokoch 

zabezpečujú VLM SR od roku 2015 aj 

údržbu a dostatočnú kapacitu jedenástich 

protipovodňových poldrov a 230 technických 

a biotechnických opatrení v oblasti Levočských 

Vrchov, obhospodarovanej Odštepným 

závodom Kežmarok. Pri stavebných prácach 

boli VVVT za účelom zabezpečenia prietočnosti 

vyčistené od viac ako 10 000 metrov kubických 

naplavenín. Práce boli zamerané nielen 

na čistenie vodných tokov od naplavenín, 

ale aj na spevňovanie brehov lomovým kameňom 

a udržiavanie a ošetrovanie brehových 

porastov za účelom zabezpečenia prietočnosti 

vodných tokov pri povodniach s ohľadom na 

zachovanie prírodných podmienok. 

KOREKTNÁ 

SPOLUPRÁCA 

Všetky práce odsúhlasovali a následne 

kontrolovali príslušní zamestnanci odštepných 

závodov SVP š. p. Komunikácia so zamestnancami 

SVP bola korektná a prínosná, 

za čo patrí poďakovanie najmä pracovníkom 

riaditeľstva štátneho podniku v Banskej 

Štiavnici. 

VLM SR majú dlhoročné skúsenosti 

so starostlivosťou o vodné toky a disponujú 

dostatočnými personálnymi kapacitami 

a množstvom mechanizačných prostriedkov 

potrebných na výkon starostlivosti o vodné 

toky. Preto by uvítali možnosť aj naďalej vykonávať 

okrem starostlivosti o drobné vodné 

toky aj starostlivosť o vodohospodársky významné 

vodné toky pretekajúce pozemkami 

v ich správe. 

Ing. Radoslav Machata, 

technik správy LS Mikulášov, 

OZ Malacky 

K zabezpečeniu nerušeného hniezdenia, 

zimovania i odpočinku prispieva 

smernica 2009/147/ES o ochrane voľne 

žijúceho vtáctva. Jej cieľom je ochrana 

voľne žijúceho vtáctva v EÚ, a to tak, že 

sa v nej stanovujú pravidlá ich ochrany, 

kontroly a starostlivosť o nich. Uplatňuje 

sa na vtáky, hniezda a biotopy. Ochrana 

vtáctva je typickým problémom ochrany 

životného prostredia, ktorý prekračuje 

hranice, preto je potrebná spoločná zodpovednosť 

za ochranu. 

Vtákov, napriek tomu, že sú chránené, 

je z roka na rok menej. Ich úbytok zapríčinilo 

viacero vecí. Jednou z nich je menej 

miest vhodných na zahniezdenie. Niektoré 

spevavé vtáky hniezdia iba v dutinách 

stromov alebo v skalách. Stromy s dutinami 

pomaly miznú a tomuto druhu vtáctva 

hrozí, že postupne vymizne tiež, ak si nenájde 

vhodné miesto na založenie potomstva. 

Veľmi im neprospievajú ani rýchlo 

sa meniace klimatické podmienky. 

Preto pracovníci našej LS počas roka 

2018 postupne rozvešali 300 kusov drevených 

vtáčích búdok. Búdky rozmiestnili 

na celej výmere LS. Predpokladalo sa, 

že v búdkach sa zahniezdia zväčša sýkorky, 

ktoré majú väčšie teritoriálne nároky, 

a dokážu likvidovať najmä húsenice a ich 

vajíčka. To má regulačný vplyv v prírode. 

Búdky sú z vyrobené z dreva a sú otvárateľné, 

určené na dlhodobé hniezdenie. Po 

každej hniezdnej sezóne je treba búdky 

vyčistiť. 

Keďže vtáčích druhov ubúda, inštaláciu 

vtáčích búdok uvítali i ornitológovia. 

Pomoc vtáctvu je vítanou zmenou nielen 

vzhľadom na zachovanie prírodného prostredia, 

ale poskytuje ľuďom príležitosť na 

pozorovanie vtáčej fauny, čo má priaznivý 

vplyv na ľudskú psychiku. Ide o určitý 

druh psychohygieny. 

Všetci chceme zdravé čisté lesy bohaté 

na flóru a faunu. Naša LS k tomu trochou 

prispela. Celé územie lesa je jedna 

veľká oddychová zóna, zelené pľúca planéty. 

A je len na nás, ako sa v nej budeme 

správať, aký postoj zaujmeme. Či túto 

oddychovú zónu zachováme aj pre budúce 

generácie. 


13

LESNÍCTVO 

VÝCHOVNÉ ŤAŽBY DO 

50 ROKOV A POSTUPY 

PRI ICH SPRACOVANÍ 

NA LS TICHÝ POTOK 

Ing. Pavol Tomala, 

vedúci LS Tichý Potok, 

OZ Kežmarok (text, foto) 

Pri vývoji lesa a lesných porastov medzi 

najdôležitejšie výkony alebo zásahy patria výchovné 

ťažby v mladších lesných porastoch. 

Zamerané sú najmä na kvalitu a kvantitu drevín. 

V lesníckej praxi ich označujeme jednoducho 

pojmom prebierka. Delíme ich na výchovné 

zásahy do 50 rokov a výchovné zásahy 

nad 50 rokov veku porastu. 

Prvé výchovné ťažby vykonávame po pestovných 

výchovných zásahoch ako je prerezávka. 

Táto výchovná ťažba má za úlohu 

uvoľniť a preriediť hustejšie skupiny stromov 

s vytvorením potrebného priestoru na ďalší 

rast a vývoj ponechaných jedincov. Odstraňujú 

sa drevinovo zdravotne a kvalitatívne nevhodné 

a nežiaduce jedince a druhy drevín. 

Lesná správa Tichý Potok sa nachádza 

v nadmorskej výške od 527 m. n. m. až po 

1287 m. n. m. Lesné porasty sú výškovo rozdielne 

diferencované. Z toho vyplýva, že lesné 

porasty sú vo svahoch so sklonom od 10 % až 

po 65 %, preto bolo nutné prispôsobiť aj technologické 

postupy pri spracovaní najmä listnatých 

„prebierok“ do 50 rokov. 

HARVESTERY 

Vo svahoch do 30 % sa využíva technológia 

založená na harvesterovom uzle. Znamená 

to ťažbu harvesterom a forwarderom, konkrétne 

na našej lesnej správe Rottne 11, približovanie 

na OM vývoznou súpravou Rotne. Vo svahoch 

nad 30 % využívame pri tejto technológii 

aj navijak TWINCH, na ktorom je uchytený 

najskôr harvester a v nadväznosti potom aj vývozná 

súprava. Výhodou tohto technologického 

postupu je rýchle a kvalitné spracovanie 

a zhodnotenie drevnej hmoty a dendromasy. 

Technologický postup je ekonomicky náročnejší, 

no výsledný efekt v plastických listnatých 

porastoch je rýchle rozšírenie plochy korún, 

zaplnenie priestoru a zvýšený prírastok mladých 

porastov. 

ŽELEZNÝ KÔŇ 

Vo svahoch od 10 % do 30 % sklonu spracovávame 

„prebierky“ technológiou založenou 

na práci tzv. železného koňa KAPSEN. 

Ťažba sa robí klasicky JMP a to s odvetvovaním 

alebo bez odvetvovania kmeňov približovaním 

celých stromov. Približovanie z lesného 

porastu na vývozné miesto vykonáva 

železný kôň a to stromovou metódou alebo 

kmeňovou metódou na vývozné miesto. 

Z vývozného miesta na odvozné miesto sa 

drevná hmota približuje pomocou UKT. 

V našich podmienkach využívame aj traktor 

Valtra s vývozkou Patruna. Následne sa 

na odvoznom mieste robí manipulácia pomocou 

procesora s manipulačnou hlavicou 

WOODY. Výhodou tejto technológie je nižšie 

zaťaženie pôdy technikou a hygiena porastu, 

nakoľko nezostávajú zvyšky po ťažbe 

v poraste. Nevýhodou je, že pri vyššej snehovej 

vrstve železný kôň (Kapsen) nemá takú 

dostupnosť (prešmykovanie pásov) a zvýšená 

prácnosť. 

LANOVKOVÝ SYSTÉM 

Vo svahoch so sklonom nad 30 % používame 

zatiaľ v menšej miere lesnícky lanovkový 

systém (lanovky). Skúsenosti lesníckej 

prevádzky potvrdzujú, že z hľadiska ochrany 

prírodného prostredia je použitie lanoviek na 

sústreďovanie dreva najvýhodnejšie zo všetkých 

bežne používaných mechanizovaných 

spôsobov.Ťažba sa vykonáva klasicky JMP 

a to stromovou metódou alebo kmeňovou 

metódou. Približovanie sa uskutočňuje pomocou 

lán smerom nahor alebo nadol podľa 

umiestnenia traktora UKT s vežou (Laryx) 

alebo umiestnenia lanového systému na podvozku 

vozidla Iveco s procesorovou hlavicou. 

Pri traktore je približovanie stromovou metódou 

s následným priblížením drevnej hmoty 

pomocou UKT na odvozné miesto (OM), 

kde v nadväznosti na to prebehne manipulácia 

pomocou procesora UDS s hlavicou WO- 

ODY 50. 

Približovanie lanovým systémom na podvozku 

Iveco sa robí stromovou metódou, pričom 

po priblížení drevnej hmoty k veži stroja 

sa uskutoční manipulácia pomocou procesorovej 

hlavice priamo na vývoznom mieste. 

Drevnú hmotu v podobe zmanipulovaných 

sortimentov a dendromasu vývoznou 

súpravou sústredíme na odvozné miesto. Veľkou 

výhodou lesníckych lanoviek je spracovanie 

všetkej drevnej hmoty z porastu, pričom 

pre ochranu životného prostredia je to 

jedna z najlepších metód. Menšou nevýhodou 

lanovky na podvozku Iveco je to, že tento 

stroj potrebuje dostatočne sprístupnenú cestnú 

sieť. 

KLASIKA S KOŇMI 

Pri spracovaní výchovných úmyselných 

ťažieb vo svahoch od 5 % do 45 % na lesnej 

správe Tichý Potok taktiež využívame klasickú 

metódu - ťažbu uskutočňovanú JMP 

s približovaním pomocou konského zápra- 

Bukový porast po priblížení drevnej 

hmoty konským záprahom 

Bukový porast po 

spracovaní harvesterom 

Bukový porast po sprácovaní pomocou 

železného koňa Kapsen 



hu na vývozné miesto. Z vývozného miesta 

postupne približujeme na odvozné miesto 

s UKT. Táto metóda je v súvislosti z prechodom 

na jemnejšie spôsoby hospodárenia najvhodnejšia 

z ekologického hľadiska. Problém 

je nedostatok konských záprahov a čoraz menej 

ľudí ochotných pracovať so živými zvieratami. 

Bol to jeden s dôvodov, prečo sme na LS 

Tichý Potok pristúpili k využitiu železného 

koňa ako alternatívy k živým zvieratám. 

ČO NAJMENŠIA ZÁŤAŽ 

ŽELEZNÝ KÔŇ 

„KAPSEN“ NA LESNEJ 

SPRÁVE TICHÝ POTOK 

Na Lesnej správe Tichý Potok je pri výchovných 

ťažbách hlavným kritériom pri výbere 

technológie čo najmenšie zaťaženie porastov 

ťažkou technikou a v čo najväčšej 

Približovanie pomocou 

lesníckej lanovky 

Spracovanie prebierok pomocou 

harvestera Rottne H11 

miere uplatnenie ekologických ťažbových postupov. 

Na základe toho 55 % výchovných ťažieb 

robíme klasickou metódou, konským záprahom 

v kombinácii s UKT. Druhou najviac 

využívanou metódou je metóda „železného 

koňa“ (približne 30 %). Metódou lesníckych 

lanoviek spracujeme približne 15 % výchovných 

ťažieb. Najmenej využívanou metódou 

na našej lesnej správe je harvesterová technológia 

(5 %). 

Aj z týchto údajov vyplýva, že našou snahou 

ako lesníkov bolo aj bude zachovať porasty 

v čo najmenšej miere zaťažené technikou 

a uberať sa cestou „prírode blízkeho 

hospodárenia“. 

TECHNICKÉ PARAMETRE STROJA, 

KTORÉ UVÁDZA VÝROBCA 

Objem palivovej nádrže 

Objem hydraulickej nádrže 

Max. tlak pojazdu 

Max. tlak navijaka 

Rozmery v cm (d x š x v) 

Výška svetiel 

Výška s ramenom 

Šírka pásu 

Dĺžka lana 

Priemer lana (oceľové 

válcované) 

Ing. Miloš Mišenko, lesník 

Tichý Potok, OZ Kežmarok 

7l 

20l 

180 bar 

210 bar 

230x120x143 

24cm 

162cm 

40cm 

35m 

6mm 

Svahová dostupnosť cca 35° 

Palivo Natural 95/E5 

Motorový olej 5W-30 

KAPSEN 18 RC je samonosný ťažný stroj 

na pásovom podvozku so sklopným štítom 

a navijakom, riadený diaľkovým ovládaním. 

Kapsen 18 RC je poháňaný spaľovacím, 

štvortaktným, vzduchom chladeným motorom 

Briggs & Stratton s výkonom 18HP a pojazd 

je zabezpečený dvoma nezávislými hydromotormi. 

Súčasťou podvozku sú dvojdielne 

gumové pásy spojené oceľovými priečnikmi, 

ktoré stroju dávajú lepšiu stabilitu a trakciu. 

V zadnej časti je sklopný štít, ktorý slúži ako 

fixácia v teréne pri priťahovaní kmeňov navijakom. 

Navijak sa ovláda pomocou páčky na 

rozvádzači alebo pomocou diaľkového ovládača 

a je možné zaistiť ho pomocou západky. 

Navijak navíja a odvíja lano s hrúbkou 6 mm 

na vzdialenosť cca 35 metrov cez pevné rameno 

a kladku. Ťažná sila, ako ju uvádza výrobca, 

je 12 KN a s hmotnosťou stroja 1000 kg je 

dostačujúca pri zbližovaní kmeňov vo výchovných 

ťažbách. 

Nespornou výhodou tohoto zariadenia je, 

že sa dá jednoducho naložiť na prívesný vozík 

alebo dodávku a premiestniť do nového porastu 

alebo na údržbu či servis. 

Kapsen 18 RC je primárne určený na približovanie 

dreva do objemu 1,50 m3 na rovinatých 

terénoch, prípadne po spádnici. Na Lesnej 

správe Tichý Potok je tento stroj nasadený 

v predrubných porastoch s hmotnatosťou do 

1,00 m3. Osvedčil sa však aj pri prácach na odstraňovaní 

stromov z vodných tokov a ich prítokov. 

Vďaka dobrej priechodnosti terénom 

a nízkemu tlaku na pôdu sa dá použiť aj v porastoch 

s menej únosnou pôdou. Pri súčinnosti 

s univerzálnym kolesovým traktorom (UKT, 

prípadne LKT), prípadne vývoznou súpravou, 

sa stal neoddeliteľnou súčasťou sústreďovania 

dreva pri výchove mladých lesných porastov. 


15


CHOVATEĽSKÉ 

PREHLIADKY – 

VYHODNOTENIE 

POĽOVNÍCKEJ SEZÓNY 

V sezóne 2020/2021 sa v rámci všetkých revírov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. 

odlovilo 1769 kusov jelenej zveri, 938 kusov danielej, 201 muflonej, 282 srnčej a 668 kusov 

diviačej zveri vrátane úhynu. Čísla napovedajú, že to bol v rámci lovu zveri úspešný 

rok. Ako to vyzeralo v jednotlivých závodoch? 

MALACKY 

Ing. Dávid Greňa, samostatný 

odborná referent oddelenia 

výroby GR (text, foto: odštepné 

závody VLM SR, š.p.) 

V rámci odštepného závodu Malacky bol 

plán jelenej zveri splnený na 100 %, odlovilo 

sa 492 ks jelenej zveri, z toho bolo 125 jeleňov. 

Najsilnejší jeleň odlovený v poľovnom 

revíri Záhorie dosiahol striebornú medailu so 

199,81 bodmi CIC. Jelenie trofeje v rámci OZ 

získali dve strieborné a dve bronzové medaily. 

Lov danielej zveri bol splnený na 96 % s počtom 

854 ks danielej zveri a z toho 133 danielov. 

Medzi najsilnejšie trofeje danielej zveri 

patrí daniel ulovený v poľovnom revíri Hlboká 

mláka so zlatou medailou a bodovou hodnotou 

188,71 CIC, zlatú medailu získal aj kus 

s bodovou hodnotou 186,60 CIC a daniel so 

183,59 bodmi CIC. Celkovo tak dosiahli tri 

zlaté, dve strieborné a štyri bronzové medaily. 

Plán muflonej zveri sa podarilo splniť na 

93 % s počtom 184 ks a z toho bolo 41 muflónov. 

Najsilnejší muflón dosiahol zlatú medailu 

s bodovou hodnotou 215,60 bodov CIC, 

ulovený bol v poľovnom revíri Hlboká mláka. 

Celkovo bolo dosiahnutých päť bronzových, 

jedna strieborná a jedna zlatá medaila. 

Plán srnčej zveri sa splnil na 97 %, pričom sa 

odlovilo 191 kusov. Rovnako úspešný bol aj 

lov diviačej zveri, pri ktorom sa plán splnil na 

100 % a odlovilo sa spolu 318 ks diviačej zveri, 

z toho jeden diviak dosiahol striebornú medailu. 

KEŽMAROK 

V pôsobnosti odštepného závodu Kežmarok, 

spoločného poľovného revíru Javorina, 

bol plán jelenej zveri splnený na 97 %, odlo- 

OZ Kežmarok Jeleň 202,50 CIC 



OZ Kamenica n.C Kanec 115,19 CIC 

OZ Malacky Daniel 188,71 bodov CIC 

OZ Kamenica n.C Jeleň 196,20 CIC 

OZ Kežmarok Jeleň 216,56 CIC 

OZ Malacky Muflón 215,60 bodov CIC 

SL Pliešovce Jeleň 220,59 CIC 

vilo sa 460 ks a z toho 154 ks jeleňov. Najsilnejší 

jeleň získal zlatú medailu a dosiahol bodovú 

hodnotu 216,56 CIC. Druhá najsilnejšia 

trofej získala striebornú medailu a 202,50 bodov 

CIC. Oba jelene sa podarilo uloviť pravidelnému 

hosťovi Stanislavovi Veselému, 

k jeho významnému životnému jubileu 70 

rokov. Celkovo dosiahli jelenie trofeje jednu 

zlatú, tri strieborné a dvadsať bronzových 

medailí. Plán srnčej zveri bol splnený na 71 

% s celkovým počtom 54 ks. Plán diviačej 

zveri bol splnený na 49 % s počtom 46 ks. 

KAMENICA 

NAD CIROCHOU 

Odštepný závod Kamenica nad Cirochou 

splnil plán jelenej zveri na 93 % so 112 kusmi, 

z toho bolo 30 jeleňov. Najsilnejšia trofej 

SL Pliešovce Jeleň 211,29 CIC 

SL Pliešovce 239,00 CIC 

získala striebornú medailu s bodovou hodnotou 

196,20 CIC. Celkovo trofeje jelenej zveri 

získali jednu striebornú a štyri bronzové medaily. 

Plán srnčej zveri bol splnený na 85 % 

s celkovým počtom 28 ks, diviačej zveri na 93 

% s počtom 102 ks. Najsilnejšia trofej diviačej 

zveri získala striebornú medailu s bodovou 

hodnotou 115,19 CIC. Celkovo diviačia 

zver získala jednu striebornú a jednu bronzovú 

medailu. 

PLIEŠOVCE 

V rámci SL Pliešovce bol plán jelenej zveri 

splnený na 98 % s počtom 873 ks, z toho 

160 jeleňov. Najsilnejšie zlaté trofeje boli ulovené 

v poľovnom revíri Podjavorie a dosiahli 

220,59 bodov CIC a 211,29 bodov CIC. 

Celkovo dosiahli jelene dve zlaté, osem strieborných 

a dvadsaťšesť bronzových medailí. 

SL Pliešovce Kanec 124,33 CIC 

Plán danielej zveri bol splnený na 97 % a odlovilo 

sa 84 ks danielej zveri, z toho 17 danielov. 

Najsilnejší daniel s bronzovou medailou 

predstavuje úhyn v poľovnom revíri Podjavorie 

a dosiahol 168,23 bodov CIC. Druhý 

najsilnejší daniel s bronzovou medailou bol 

odlovený v poľovnom revíri Javorie a dosiahol 

164,08 bodov CIC. Plán muflonej zveri 

bol splnený na 42 % s počtom 17 ks a z toho 

3 muflóny. Najsilnejší muflón odlovený v poľovnom 

revíri Podjavorie získal zlatú medailu 

a dosiahol 239,00 bodov CIC. Druhý najsilnejší 

so zlatou medailou predstavuje úhyn 

v rovnakom revíri a dosiahol 222,80 bodov 

CIC. Celkovo získali trofeje dve zlaté a jednu 

striebornú medailu. Plán srnčej zveri bol splnený 

na 91 % s počtom 31 ks, diviačej na 66 

% s počtom 231 ks a z toho 23 kancov. Najsilnejšie 

tri získali zlatu medailu a to s bodovou 

hodnotou 124,33 CIC, 123,23 CIC, 

120,17 CIC. Celkovo získali kance tri zlaté, 

dve strieborné a štyri bronzové medaily. 

Tieto výsledky z chovateľských prehliadok 

poukazujú na vysokú úživnosť poľovných revírov 

a kvalitu poľovnej zveri v štátnom podniku 

Vojenské lesy a majetky SR. 


17

STRELECTVO 

GUĽOVNICA MAUSER M18, 

PRESNOSŤ A KVALITA 

Guľovnica Mauser M18, jednoduchosť, presnosť a kvalita, má všetko čo lovec v prírode 

potrebuje, nič naviac. Mauser rozšíril svoje portfólio o špičkovú pušku pre každého za 

všetkých okolností a znížil tak prestíž Browningu v tomto segmente zbraní. Zaujímavá informacia 

je, že krátko po uvedení na americký trh sa stal model Mauser M18 najpredávanejšou 

evropskou guľovnicou. Možeme konštatovať, že konzervatívna Európa sa začína 

prebúdzať a viacej uplatňovať nesporné výhody plastových pažieb, ktoré sú v USA dominantné 

už tridsať rokov. Na Slovensku sa Mauser M18 objavil tiež, len mi dalo trochu námahy 

zohnat túto ešte stále novinku. Na moju otázku kladne odpovedal predajca zbraní 

a poľovníckych potrieb Mychajlo Špilka zo Šale a tak som si „tento pracovný nástroj“ lovcov, 

opakovačku pre každého, odskúšať priamo na neďalekej strelnici. Na prvý pohľad mi 

pripomína Mauser M12 Black Impact. 

Základom vysokej prenosti guľovníc Mauser 

a teda aj M18 sú hrubostenné hlavne, vyrobené 

rotačným kovaním tŕňom za studena, 

z vysokokvalitnej ocele firmy Böhler. Vývrt 

voľne plávajúcej hlavne tvorí šesť pravotočivých 

drážok so stúpaním 10 palcov. Povrchová 

úprava mitridáciou načierno zaručuje veľmi 

dobrú oteruvzdornosť a odolnosť voči poveternostným 

vplyvom. Ústie hlavne je ukončené 

oválnym vybratím, ktoré chráni vývrt pred 

poškodením. Hlavne sa dodávajú v dvoch dĺžkach 

560 mm Standard a 620 mm Magnum 

v najbežnejších kalibroch .243 Win., 6,5 Creedmoor, 

.270 Win., .308 Win., .30-06 Sprg., 

7mm Rem. Mag., .300 Win. Mag. Hlaveň je 

uložená v prednej časti predpažbia, v priečnych 

oceľových záliskoch, ktoré pohlcujú časť 

spätného nárazu. Spolu s telom záveru tvorí 

blok, ktorý kotví celý systém zo spodnej časti 

pažby uchytený skrutkami. Telo záveru má 

pomerne veľké vyhadzovacie okienko nábojníc, 

z vrchnej strany ho prekrývala Picatini lišta 

pre montáž zameriavacej optiky. 

Ústup od klasiky je markantný na otočnom 

odsuvnom závere Mauser - Remington 

1 

TECHNICKÉ PARAMETRE: 

Výrobca: 

Mauser Jagdwaffen 

GmbH, Nemecko 

Model: 

M18 

Kaliber: 

.308 Win. 

Dĺžka hlavne: 560 mm 

Celková dĺžka: 1 060 mm 

Hmotnosť: 

2 900 g 

Záver: 

otočný, odsuvný 

Kapacita: 

5 +1 náboj 

Maloobchodná cena: 720,– Eur 

Predajca: 

Poľovnícke potreby 

- SOLDAT Šaľa 

s pridanou drážkou. K plynulému a hladkému 

pohyb záveru napomáha aj „masívny“ dizajn, 

čo znamená, že telo má celkový priemer 

rovnaký ako zuby. Tri mohutné uzamykacie 

zuby, ktoré zapadajú do vybratí v hlavni, znesú 

bez problémov tlaky a zaťaženie najvýkonnejších 

kalibrov. Osou závorníka prechádza 

úderník so zápalníkom, na čele je integrovaný 

vyťahovač a oproti nemu dva odpružené 

vyhadzovače nábojníc. Tie zaručujú maximálnu 

spoľahlivosť vyhodenia vystrelenej 

nábojnice v extrémnych situáciách. Uhol otáčania 

záveru je 60 stupňov, horizontálny pohyb 

kľuky je takmer vo vodorovnej polohe, 

takže ani pri nízkej montáži optiky a navlečenej 

rukavici nemôže dôjsť k náhodnému 

zachyteniu. Pohyb záveru je plynulý a hladký, 

presne vymedzený drážkou zo spodnej 

časti. Pokiaľ chceme záver vybrať zo zbrane, 

musíme zatlačiť na ľavej strane tela puzdra 

záveru vypúšťaciu klapku. Veľkou prednosťou 

je konštrukcia záveru, ktorý sa dá ľahko 

rozmontovať bez nástrojov pri bežnej údržbe. 

Dôležitou stránkou tejto strohej guľovnice 

je bezpečnosť. Vymoženosťou je nová trojpolohová 

mechanická poistka, ktorá sa nachádza 

na zadnej pravej strane puzdra záveru. 

Poistka má podobu malej páčky s výrazne 

zdrsneným hmatníkom. Chod je stupňovitý 

a pokiaľ páčku pridržiavame, tak v podstate 

aj bezhlučný. V zadnej polohe zaisťuje 

spúšť aj záver, v strednej zaisťuje len spúšť 

s možnosťou bezpečnej manipulácie so záverom 

a v prednej, po zakrytí červeného bodu, 

je spúšť plne odistená. Všetky tri polohy sú 

pomerne dosť ďaleko od seba, po krátkom 

oboznámení sa so zbraňou spoľahlivo spoznáte 

polohu poistky jednoducho hmatom. 

Súčasťou bezpečnostných prvkov je aj vizuálna 

kontrola napnutia bicieho mechanizmu. 

Pri napnutí bicieho mechanizmu z matice záveru 

vystúpi výstražník, malý valcový kolík 

úderníka s červeným krúžkom. 

Do puzdra záveru je upevnený kompaktný 

spúšťový mechanizmus skrinkového typu. 

2 3 4 


STRELECTVO 

5 

6 

7 

8 

9 

10 

To znamená, že je chránený proti prenikaniu 

vonkajších nečistôt, ktoré môžu spôsobiť rôzne 

problémy pri odpáľení. Nadvôvažok, lučik 

jazýčka spúšte je vylisovaný ako integrálna 

časť pažby. Chod jazýčka spúšte je krátky 

a hladký, zaručuje jemné spustenie a tým aj 

presné zásahy bez strhávania. Priamo vo výrobe 

je odpor nastavený na15 N. Ten sa však 

dá zmeniť podľa požiadaviek strelca otáčaním 

skrutky v koreni jazýčka spúšte. V smere 

hodinových ručičiek zvýšujeme, v protismere 

hodinových ručičiek znižujeme odpor. Spúšťový 

mechanizmus je bez napínáčika, ale 

vzhľadom na charakter chodu spúšte nie je 

ani potrebný. 

Celoplastový schránkový zásobník Mauser 

je robustný a odolný, presne zapadne do 

šachty v tele puzdra záveru. Kapacitu má päť 

nábojov, ktoré sa ľahko vkladajú v dvoch radoch. 

Kruhové tlačidlo vypustenia pred šachtou 

umožňuje pohodlné a spoľahlivé prebitie, 

lebo zásobník vám vkĺzne rovno do dlane. 

Zásobník je do šachty zapustený, takže sa nemusíte 

obávať jeho straty pri manévrovaní 

napríklad v húštine. 

Jednoduchú eleganciu zbrane dotvára 

čierna, plastová pažba amerického typu 

s rovným chrbtom, bez viditeľných spojov 

vytvorených počas výrobného procesu. Predpažbie 

za nosom sa mierne rozširuje do plnej 

dlane. Vnútorný priestor predpažbia je vystužený 

účelovými rebrami, ktoré tlmia rezonanciu 

plastu. Za hlavňou prechádza do 

štíhleho krku a výraznej pištoľovej rukoväti. 

Dosah na jazýček spúšte je pohodlný. 

V zadnej časti pažby na oboch stranách sú 

dve doštičky s logom Mauser. Po ich stlačení 

umožnia strelcovi odmontovať pružnú botku. 

Malý priestor sa dá využiť na uloženie 

drobných predmetov. Pri pohľade dovnútra 

je väčšia časť pažby vyplnená tuhou penou, 

ktorá výrazne tlmí rezonančný hluk plastu 

pri náraze alebo poklepaní. Týmto opatrením 

Mauser odstránil jeden z bežných problémov 

vstrekovaných plastových pažieb na 

moderných guľovniciach. Pažba nemá stranové 

vyhnutie, takže vyhovuje pravákom aj 

11 

ľavákom. Súčasťou guľovnice sú aj úchytky 

na remeň, ktoré sa naskrutkujú do výstupkov 

vpredu na spodnej časti predpažbia a vzadu 

na spodnej časti hlaviska. 

Na malé praktické otestovanie sme využili 

nastavenie termovízie Dedal 460 ruskej 

výroby. Ide o vysokokontrastné nočné videnie, 

EOP III. generácie, s automatickou reguláciou 

svetelnosti, so zameriavacím krížom 

MIL-DOT a reguláciou jeho osvetlenia. 

Zaostrenie objektívu je možné od 10 m. Na 

vzdialenosť 50 metrov sme korigovali prevýšenie, 

aby videnie bolo pripravené na 100 

metrovú vzdialenosť. Použili sme nemecké 

náboje GECO Express, s hmotnosťou strely 

10,70 g (165 gr). Ide o veľmi kvalitné a presné 

strelivo aj na väčšie vzdialenosti vzhľadom na 

počiatočnú energiu E 0 

3641 J a rýchlosť v 0 

825 

m/s. Pri opakovaných päťranových sériách 

na pripravený terč, boli všetky zásahy takmer 

v strede. Jednoduchý priemer rozptylu opísaný 

kružnicou predstavoval 29 mm so stredom 

zásahu 9 mm vpravo o tretej. A keď už 

hovoríme o presnosti, Mauser garantuje sub- 

-MOA skupiny pre päť výstrelov, čo nedosahujú 

žiadne iné zbrane v cenovej relácii pod 

tisíc Euro. 

Spätný náraz bol mäkký, krátky chod jazýčka 

spúšte umožňuje presné spustenie bez 

strhnutia rany. Guľovnica sa ľahko ovláda 

i prilícená, pri prebití strelec nemusí dávať 

pušku dole z ramena. Vložky z mäkkej pryže 

na úchopových plochách sú dobré, ale mohli 

by byť o trochu drsnejšie. Nami prezentovaná 

guľovnica M18 mala štandardnú hlaveň 560 

mm, bez mechanických mieridiel, s celkovou 

dĺžkou 1 060 mm a hmotnosťou 2 900 g. Vďaka 

týmto parametrom je Mauser dostatočne 

kompaktný na to, aby sa dal použiť v pohone, 

v hustom poraste alebo na postriežke. 

Puška Mauser M18 a jej varianty, ako aj 

modely M03 a M12 sa vyrábajú v Isny im Allgäu, 

v južnom Nemecku a predávajú sa pod 

značkou firmy Mauser Jagdwaffen GmbH. 

Schopnosť vyrobiť guľovnicu M18 za tak dostupnú 

cenu znamená, že veľa začínajúcich 

poľovníkov, ale aj športových strelcov si kedykoľvek 

môže realizovať svoj sen, vlastniť 

Mauser. Táto puška je ideálna aj pre tých, 

ktorí hľadajú dokonalú bezúdržbovú zbraň, 

nedisponuje žiadnymi zbytočnosťami. Snech, 

dážď, blato, prach, jednoducho zbraň, ktorú 

nič nezastaví pred ničím. Jej užitkové vlastnosti 

a presnosť vysoko prevyšujú cenu. A že 

nie je pažba z najlepšieho dreva, kovové časti 

vyzdobené gravírovaním, vyberateľný spúšťový 

mechanizmus, nuž a ktorý pracovný nástroj 

býva vyšperkovaný? Najdôležitejšie je, 

že sa na ňu môžete v každej situácii plne spoľahnúť. 

Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan 

Foto: 

01) Guľovnica Mauser M18 jednoduchosť, 

presnosť a kvalita. 

02) Celoplastový dvojradový zásobník 

s kapacitou 5 nábnojov. 

03) Hladký chod záveru umožňuje 

pohodlné zasunutie náboja. 

04) Trojpolohová poistka, vysunutý výstražník. 

05) Nastaviteľný jazýček spúšte. 

06) Záver s troma uzamykacími zubmi, 

vyťahovačom a dvoma vyhazovačmi. 

07) Na ľavej strane tela záveru je tlačidlo uvoľnenia záveru. 

08) Plastová pažba amerického typu 

pre pravákov aj ľavákov. 

09) Odnímateľná pružná botka, v pažbe 

malý priestor na drobné predmety. 

10) Valcovité vybratie ústia hlavne. 

11) Nočné videnie Dedal 460. 


19

HISTÓRIA 

POSLEDNÍ ZO STARÝCH 

VALAŠKOVIEC - 2. časť 

Niektoré udalosti ovplyvnili históriu celého ľudstva, iné zas dejiny národov. Sú však aj 

príbehy, ktoré, aj keď nemali zásadný vplyv a týkajú sa iba malej komunity, stoja za zaznamenanie 

a popísanie. Takouto „malou históriou“ je aj príbeh obce Valaškovce vo Vihorlatských 

vrchoch 

Anna Kužmová svadobná fotografia 

Autor: Ing. Anton Bodnár 

Fotografie: autor, archívy 

Valaškovčanov, Wikipedia 

ZA PANI KUŽMOVOU 

Stretnutia s poslednými potomkami pôvodnej 

komunity z vysídlenej obce opisujem 

dosť podrobne. Podobne aj okolnosti, ktoré 

k nim viedli. Niektorým čitateľom sa to možno 

bude zdať zbytočne rozvláčne. Ďalším rizikom 

je, že udalosti sú blízke len ľuďom z tohto 

regiónu. Hlavnou myšlienkou však bolo 

urobiť o týchto ľuďoch malý záznam najmä 

pre pamäť rodákov. Osobne som s Valaškovčanmi 

v dennom v styku, pretože bývam na 

ulici, ktorá je v susedstve nových Valaškoviec 

v Humennom. Podľa odporúčania gréckokatolíckeho 

duchovného z Hažína nad Cirochou 

smerovala moja prvá návšteva k babke 

Kužmovej. Navštívil som ju ešte v septembri 

minulého roku. Vopred som sa neohlásil. 

Vzhľadom na babkin vek som očakával, že 

žije s niekým v spoločnej domácnosti. Babka 

bola doma úplne sama. Keď som jej vysvetlil 

účel mojej návštevy, aj sa celkom potešila. Samému 

je niekedy smutno. Pani Anna Kužmová 

sa narodila 4. 1. 1929, oslávila teda 91 rokov. 

Rodičia sa z Valaškoviec odsťahovali ešte 

pred vysídlením obce. Otec bol na zárobkoch 

Anna Kužmová 

v Toronte. Po návrate z Ameriky sa s manželkou 

dohodli, že si postavia nový dom v Hažíne 

nad Cirochou. Prvý manžel Andrej Choma 

pochádzal tiež z Hažína. Zomrel tragicky 

v lese. Druhý manžel Jozef Kužma pochádzal 

z obce Bunkovce a už je tiež nebohý. Babka je 

bezdetná. 

ĎALŠÍ TIP 

Po krátkej debate ma zaviedla do prednej 

izby v dome a ukázala mi staré fotografie. Dovolila 

mi urobiť zábery zo svadobnej fotografie 

s prvým manželom. Keď som vyslovil uznanie, 

že boli veľmi pekný pár, potešila sa. „Hej, 

bula som šumna, ale muž bul krásavec, šicky 

dzivky u valalale mi ho zavidzeli. Ale aj druhy 

muž bul bárs krásny,“ dodala s nostalgiou v hlase 

v zemplínskom nárečí. Súhlasila, aby som ju 

vyfotografoval. „Joj, keby som znala, že me budzece 

aj focic, ta by som še inakši pooblikala,“ 

povzdychla. Pani Kužmová pochádza zo šiestich 

súrodencov. Nežije len najmladší brat Ondrej. 

Sestry Mariena Janušová a Ružena Doležiová 

ju pravidelne navštevujú a poskytujú 

potrebnú pomoc. Taktiež žijú v Hažíne nad 

Cirochou. Pani Doležiovú som pre overenie si 

niektorých údajov tiež osobne navštívil. Prekypuje 

obdivuhodnou energiou a humorom 

a jej životné zážitky z minulých rokov by boli 

takisto hodné zaznamenania. Babka Kužmová 

bežne používa mobil. Pri pohybe si pomáha paličkou. 

Na záver návštevy ma ponúkla jabĺčkami 

zo sadu, ktoré sama nazberala. Pri rozlúčke 

ešte poznamenala: „Šak ešče dakedy pridzce.“ 

Táto návšteva sa uskutočnila v 20. septembra 

minulého roku. Plánoval som o nej uverejniť 

článok v koncoročnom čísle nášho časopisu. Už 

aj názov som mal prichystaný – „Posledná Valaškovčanka.“ 

Našťastie, môj zámer bol včas zastavený. 

Moja manželka v nedeľu ráno chodieva 

na prvú omšu do cerkvi na sídlisku Pod Sokolejom. 

V nedeľu sa tam konajú dve liturgie, prvá 

v staroslovienskom jazyku a druhá v slovenskom. 

Na starosloviensku službu, ako nazývajú 

gréckokatolíci omšu, chodieva aj väčšina starých 

Valaškovčanov. Manželka sedáva v lavici 

pri pani Štenkovej a Micikašovej. Niekedy ich 

po skončení omše zaváža autom domov na ulicu 

Podskalka, kde bývajú. Štenková a Micikašová 

sú švagriné. Micikašovej nebohý manžel je 

bratom Štenkovej. Manželka vozieva do cerkvi 

pravidelne aj našu susedu, tetu Oreskú. Pri jednom 

návrate z cerkvi prišla v debate v aute medzi 

manželkou a tetou Oreskou reč aj nato, že 

chcem napísať článok o poslednej žijúcej Valaškovčanke, 

spomínanej babke z Hažína. „Ale 

veď to nie je jediná žijúca osoba zo starých Valaškoviec. 

Babka Štenková, ktorá pri vás sedáva 

na omši v cerkvi, sa tam tiež narodila,“ povedala 

pani Oreská. 

NEÚSPEŠNÝ POKUS 

Keď mi tento fakt manželka doma zreferovala, 

bol som rád, lebo by som napísal niečo, 

čo nie je úplná pravda. Bude potrebné navštíviť 

a porozprávať sa aj druhou žijúcou pamätníčkou, 

povedal som si. Manželka po dohode 

s pani Micikašovou naplánovala návštevu 


HISTÓRIA 

su. Ľudia začali hovoriť: „Nechoďte s tým do 

nemocnice, ale za Firdom on vám to napraví.“ 

V tom čase pôsobil v Humenskej nemocnici 

chirurg, ktorý bol známy tým, že neriešil 

niektoré zlomeniny kosti ich reparáciou, 

ale často volil jednoduché a radikálne riešenie 

– „budeme rezať“. Pán Firda spomenul 

prípad, že keď vyslovil túto vetu pred jednou 

rodinou, ktorá priviedla do nemocnice svojho 

blízkeho, tí ho z nemocnice „ukradli“ a zaviezli 

k otcovi. Veď čo ak chirurg vyplní svoju 

hrozbu a pripraví chudáka o časť tela. Po nejakom 

čase sa však v ich dome objavili žandári 

na bicykloch a žiadali vydať pacienta. Otec 

však už do príchodu policajtov pacienta ošetril 

k spokojnosti jeho aj rodiny. Jeden z policajtov 

otca poznal a správal sa zmierlivo. Jeho 

kolega chcel postupovať ako zákon káže a mip. 

Micikášová a p. Štenková 

babky Štenkovej na jedno nedeľné popoludnie. 

Návšteva sa nám však nevydarila a dohodnuté 

stretnutie s cieľom rozhovoru nedopadlo 

dobre. V čase nášho príchodu sa tam 

totiž súčasne objavil aj syn babky Micikášovej 

a synovec babky Štenkovej. Prišiel na návštevu 

tety. Naše vysvetlenie účelu návštevy sa mu 

nepozdávalo. Keď si ešte všimol môj fotoaparát, 

neváhal vysloviť ďalší „logický“ záver, že 

si dom chceme nasnímať, aby sme sa pri našej 

budúcej návšteve vedeli orientovať a vykonať 

nejaký nekalý čin. Nedalo sa nič robiť. Odišli 

sme bez výsledku. Ešte v ten deň nám volala 

jeho mama, pani Micikašová, a ospravedlňovala 

sa za nevhodné konanie svojho syna. 

Milý bol jej dodatok, že keď sa syn ihneď prišiel 

ku nej pochváliť, že vyhnal nebezpečných 

Ukrajincov z domu tety Štenkovej, mamkine 

pokarhanie aj so všetkým čo k tomu patrí 

ho neminulo. Skončili sme zatiaľ tak, že sme si 

vymenili telefonické kontakty s tým, že sa dohodneme 

na termíne ďalšej schôdzky. Ale už 

nie v dome pani Štenkovej, ale doma u pani 

Micikašovej. 

Michal Micikáš 


DO TRETICE MUŽ 

Po čase nastúpila na scénu opäť naša suseda, 

teta Oreská. Prišla s novou informáciou. 

Pri jednom mojom príchode z práce 

ma zastavila a hovorí: „Pán Bodnár, stretla 

som sa s nevestou deda Firdu a tá mi povedala, 

že jej svokor sa v januári dožil 86 rokov. Aj 

jeho miestom narodenia sú staré Valaškovce.“ 

Takto sa môj okruh respondentov na článok 

opäť rozšíril. Ďakujem tete za novú informáciu 

a opatrne sa jej pýtam, či vie zabezpečiť 

stretnutie s pánom Firdom. „Pravdaže, ja 

všetko s nevestou Jarkou dohodnem,“ odpovedá 

teta Oreská. Takže v nedeľu 16. februára 

Ján Firda so synom Jánom 

reportážna trojica, teta Oreská, moja manželka 

a ja vyrážame do domu rodiny Firdových. 

Privíta nás spomínaná nevesta Jarka s malým 

ospravedlnením, že manžel, teda syn svokra 

ešte spí, lebo je po nočnej. Stretávame sa so 

starým sympatickým sivovlasým pánom. 

Žije na prízemí v spoločnom dome so synovou 

rodinou. Na prízemí má potrebné pohodlie 

so všetkým, čo k tomu patrí. Je cítiť, že požíva 

úctu svojej nevesty aj syna Jána, ktorý sa 

k nám po čase pridá a zapája sa do rozhovoru. 

Starý pán sa narodil 18. 1. 1934. V čase 

sťahovania z Valaškoviec mal tri roky. Myseľ 

má stále čistú, sťažuje sa však, že nohy ho 

už neposlúchajú. Teta Oreská žartom prehodí, 

že od tých čapášov za mlada… „Hej, hej, 

ale aj ten futbal čo som hrával tomu dodal,“ 

dodá pán Firda. Je z piatich súrodencov, dve 

sestry a traja bratia. Zo súrodencov už žije len 

sestra. 

BOHATÝ PRÍBEH 

Vianoce 1970 

Po nasťahovaní na Nové Valaškovce v Humennom 

bývali všetci spoločne v jednom 

dome. Dom stál v blízkosti školy, ktorá bola 

tiež súčasťou novej výstavby. Spomienky pána 

Firdu na život na novom mieste po vysťahovaní 

rodiny z obce vo Vihorlate sú rozsiahle. 

Zmienim sa však o len tých udalostiach, ktoré 

charakterizujú mentalitu ľudí z Valaškoviec. 

Veľká časť spomienok pána Firdu patrila 

otcovi. Otec bojoval v prvej svetovej vojne 

na Talianskom fronte. Robil pucáka vojenskému 

lekárovi. Preto sa pohyboval aj vo vojenských 

lazaretoch. Občas z vlastnej iniciatívy 

a so súhlasom svojho veliteľa lekára pomáhal 

pri ošetrovaní ranených vojakov. Často pozoroval 

aj komplikované operácie. Videl prácu 

lekárov a personálu a všímal si anatómiu ľudského 

tela. Po návrate z vojny sa preto odvážil 

napraviť tu vykĺbene rameno, tam poskladať 

zlomenú kosť. Mal úspechy. Jeho schopnosť 

sa postupne stávala známou nielen v Humennom, 

ale aj za hranicami mesta a okre- 

21

HISTÓRIA 

lého otca eskortovať. Nakoniec druhý policajt 

príliš aktívneho partnera uchlácholil a otec 

z toho prípadu vyšiel so zdravou kožou. 

VALAŠKOVSKÝ KOSIBA 

Jeho schopnosti a popularita však bola niektorým 

ľudom tŕňom v oku a otcovi znepríjemňovali 

život. Nakoniec však aj jeden z takýchto 

dobrákov skočil v otcových rukách. 

Schádzajúc z rebríka vo vyšmatlaných papučiach 

spadol a poranil si nohu. V bezvedomí 

ho priviezli k otcovi. Otec mu samozrejme 

pomoc neodmietol. Počúvajúc tieto príbehy 

som podotkol, že nebohému otcovi by patrila 

prezývka valaškovský Kosiba, ako v knihe 

Mastičkár. Všetci sa zasmiali a súhlasne 

pritakávali. Pán Firda otcovi neraz pomáhal 

a čo to sa od neho aj priučil a po jeho smrti 

sa tomu nejaký čas venoval. Doba sa však 

menila. Otec pána Firdu aj v novom domove 

udržiaval dávne zvyky predkov. Jedávanie 

niektorých jedál z jednej misky nebolo 

ničím zvláštnym. Sestra pána Firdu mala 

manžela z Nitry. V Humennom bola v tom 

čase policajná škola. Po skončení ostal pôsobiť 

v Humennom ako policajt a spoznal sa 

tam s budúcou manželkou. Pri jednom podávaní 

jedla, ktoré sa bežne konzumovalo spoločne, 

postavila na stôl okrem misy ešte jeden 

tanier. Na otázku otca, na čo je ten tanier, 

mama odpovedala, že pre nového zaťa. Otec 

bez komentára zobral tanier zo stola a rozbil 

ho o podlahu. Len poznamenal: „Bude jesť 

ako my všetci.“ Zať neodporoval a bolo vymaľované. 

V Gazdovských novinách z roku 1937 

stálo, že bývanie na Nových Valaškovciach 

bolo na tú dobu celkom slušné. V domoch 

bol zavedený aj vodovod. Avšak chuť vody 

spod Vihorlatu mnohým chýbala. Poniektorí 

vychádzali na staré miesta bývalej dediny 

a prinášali si ju odtiaľ. Nechodili individuálne. 

Zozbierali sa fľaše z viacerých domácností 

označené menami a podľa dohody stále niekto 

iný zabezpečil túto službu. 

SPASITEĽ PODNIKU 

Pán Firda má skončenú meštianku. Mal 

vzťah k čiernemu remeslu. Po škole pracoval 

v zámočníckej dielni u Gajdoša v Humennom. 

Naučil sa obsluhovať sústruh. Gajdoš 

bol súkromník, okrem zámočníckych 

prác opravoval aj autá. Vtedajšie „úrady práce“ 

vysielali šikovných chlapcov do učilíšť. 

Tak aj pán Firda absolvoval odborné učilište 

až v Galante. V Chemlone Humenné vykonával 

funkciu predáka údržby dlhé roky. Pri 

výstavbe podniku Chemko Strážske sa zúčastňoval 

montáže technologických potrubí, 

ktoré zabezpečovali nemeckí dodávatelia. 

Správnosť nastavenia regulačných ventilov na 

potrubiach si poznačil vlastnými značkami 

bez toho, aby si uvedomil, že sa mu to niekedy 

zíde. Keď ho teda pri jednej poruche týchto 

zariadení ako známeho odborníka privolali 

na pomoc, spomenul si na túto svoju tajnú aktivitu 

a bez problémov systém vyladil. Rýchle 

spojazdnenie zariadenia umožnilo splnenie 

štvrťročného plánu výroby a vyplatenie prémií 

pre zamestnancov prevádzky. Ešte v ten 

deň dostal finančné odmeny na ruku hneď 

od dvoch šéfov vo výrobe. Náš rozhovor trval 

skoro dve hodiny a jeho celý zápis by bol na 

osobitný článok. 

ČIPERNÁ BABIČKA 

Keďže prvý pokus o rozhovor s pani Štenkovou 

sa skončil úsmevne a neúspešne, urobil 

som opakovaný. V druhý marcový týždeň 

sme sa dostavili do domu pani Micikášovej. 

Informácie o 86 ročnej pani Štenkovej 

sú teda sprostredkované len ňou. Pani Micikášová 

povedala, že vzhľadom na vek švagrinej 

to bude takto lepšie. Ďalej sme to nerozvádzali 

a ja som netrval na tom, že chcem aby 

pani Štenková bola prítomná pri rozhovore. 

Pani Štenková sa narodila 18. 12. 1933. Teda 

zo starých Valaškoviec odišla s rodičmi v necelých 

štyroch rokoch. Jej manžel už nežije. 

Spolu deti nemali. Stará pani je vzhľadom na 

svoj vek veľmi samostatná. Na nákupy chodí 

z Podskalky do Humenného pešo. Pri ceste 

musí prechádzať cez niekoľko ulíc s automobilovou 

premávkou. Cesta do mesta vedie 

aj starým mostom cez rieku Laborec. Jej húževnatosť 

a osobitosť dokresľuje aj to, že hoci 

nemala odborné školy, značnú časť života pracovala 

ako vedúca v predajniach s látkami, 

naposledy na oddelení v obchodnom dome 

Laborec. Z domčekov, ktoré pre nich postavil 

štát na Nových Valaškovciach, sa po čase 

vysťahovali. Aj kvôli výstavbe nového nadjazdu 

a mostu cez rieku a potrebe zbúrať ich 

domček. Nové domy si postavili na jednom 

pozemku. 

RODINÉ VZŤAHY 

Aj napriek veku 80 rokov je samostatnosť 

a húževnatosť evidentná aj u pani Micikášovej. 

Výborne počuje aj pri telefonovaní cez 

mobil. Nedá mi nespomenúť aj jej manžela. 

Zomrel náhle v januári toho roku ako 84 

ročný. Bola to priam ikonická osobnosť, ktorú 

poznali nielen starí Valaškovčania, ale aj 

obyvatelia priľahlých ulíc a ľudia v dedine 

Jasenov. Bol veľmi dobre fyzický stavaný, za 

mladi hrával futbal. Odbojná povaha. Ja som 

ho osobne poznal ešte ako zamestnanca železničnej 

stanice v Udavskom, pri expedícii 

vagón ov s drevom z manipulačného skladu 

lesného závodu Humenné. So svojimi koňmi 

pooral snáď všetky záhumienky a role na Valaškovciach, 

ale aj v okolitých dedinách. Počas 

života ich mal osem. Kone podobne ako 

ľudia mali rôzne povahy. Jeden nechcel pripustiť 

sebe pani Micikašovú. Mali aj takého, 

že sa ju pokúšal pri priblížení pohrýzť. Keď 

bol manžel jeden čas dlhšie v nemocnici, kŕmiť 

a obriadiť ho musel chodiť spomínaný 

pán Kužma. Keď som ukázal pani Štenkovej 

fotografiu babky Kužmovej z Hažína, veselo 

povedala: „Veď to je moja krstná.“ To bola 

mladá krstná, podotýkam. „Hej, mala len 11 

rokov. Ale vtedy sa to tak nebralo, ako dnes,“ 

odpovedá. Kruh sa uzavrel. Pri odchode sme 

vonku stretli pani Štenkovú. Išla k nám hore 

miernym kopčekom prostovlasá, v ľahkom 

oblečení. Niesla švagrinej letáky. Roznášači 

ich zasúvajú do spodnej spoločnej bráničk. 

Žena ju pozdravila prvá: Sláva Isusu Christu. 

Po odzdravení „Sláva na viky“ pozrela na 

manželku a podotkla – neboli ste v nedeľu na 

omši. Vraj slabšia pamäť. Urobil som ešte na 

pamiatku spoločnú fotografiu. Marcové slnko 

sa skrylo za dom pani Micikášovej. Rozlúčili 

sme sa. Švagriné ostali samé. Keď som sa 

pri bráničke otočil, stáli na tom istom mieste 

na polceste medzi domami. Zakýval som im. 

Neodpovedali mi. Asi ma na tu diaľku už nevideli. 

Rýchlo sa zotmelo. 

PAMÄTNÉ DOKUMENTY 

O starých Valaškovciach a jej obyvateľoch 

neexistuje nejaký ucelený písomný dokument. 

Ani nepredpokladám, že ešte vznikne. 

Československé ministerstvo obrany vyrobilo 

v roku 1937 filmovú reportáž v dĺžke 9 minút 

a 29 sekúnd dokumentujúcu sťahovanie 

Valaškovčanov do nového domova. 

Generál Lev Prchala (1892-1963) 

Filmový dokument má názov „V nový život“. 

Dá sa vyhľadať na YouTube. Film natočil 

štábny kapitán Jiří Jeníček, slovný sprievod 

napísal dr. Jozef Knap, hudbu zložil Jiři 

Strnka. Film vznikol vo filmových ateliéroch 

AB Praha Barandov. V roku 1929 porozprával 

Juraj Kalanin Suchý, roľník narodený v apríli 

1900 vo Valaškovciach, ukrajinskému etnológovi 

M. Paňkevičovi, ktorý chcel zaznamenať 

reč Rusínov, rozprávku „O jednej chudobnej 

žene“. Rozprávku si nahral aj francúzsky akademik 

Hubert Pernot. Tento veľmi zaujímavý 

zvukový dokument som našiel na facebokovej 

stránke Staré Valaškovce. Oplatí sa ho vypočuť. 

Spomínanú stránku navštevujú a prispievajú 

do nej najmä Valaškovčania. Je tam 

aj stará fotografia bez uvedenia času vzniku. 

Keď som sa vyzvedal, podľa vyjadrenia niektorých, 

malý chlapček druhý sprava v dolnom 

rohu, je vyššie spomínaný pán Micikáš. 

Jeden z prispievateľov na stránke Staré Valaškovce 

uvádza, že zbiera materiál na vydanie 

publikácie o Starých Valaškovciach. Držím 

mu palce. Zdroje: Jozef Pejřimovský Historická 

stúdie území VLM Kamenica n. C. 

Zdroje: Jozef Pejřimovský Historická 

stúdie území VLM Kamenica n. C. 

Fedič a kolektív Humenné 



CELOSLOVENSKÁ VÝSTAVA 

UMENIA HENDIKEPOVANÝCH 

UMELCOV 

Vážený pán generálny riaditeľ 

Ing. Ján Jurica. 

Vojenské lesy š.p. 

generálne riaditeľstvo Pliešovce 

Dovoľte, aby som Vám, nielen 

v mene našich organizácii 

Ing. Matúš Fekete, vedúci LS 

Riadok, OZ Malacky (text, foto) 

Slovenská agentúra na podporu zdravotne 

postihnutých občanov REFLEXY n. o. v spolupráci 

s Vojenskými lesmi a majetkami SR, 

š.p. pod záštitou generálneho riaditeľa VLM 

SR, š.p. Ing. Jána Juricu usporiadali celoslovenskú 

výstavu umenia hendikepovaných 

umelcov. 

Výstava patrila do cyklu „Národná prezentácia 

umenia handicapovaných umelcov 

SR 2020“ a organizovala sa v spolupráci 

s PhDr. Jánom Riapošom, PhD., predsedom 

Slovenského paraolympijského výboru, slovenským 

paralympijským športovcom, reprezentantom 

Slovenska na Paralympijských 

hrách. Expozícia bola v budove Vojenských 

lesov a majetkov SR, š.p., o. z. Malacky v termíne 

od 23. novembra 2020 do 18. januára 

2021. Žiaľ, pre nepriaznivú pandemickú situáciu 

nebola prístupná verejnosti. Na výstave 

sa prezentovali diela od autorov Ondreja Šufliarskeho 

zo Starej Huty (drevorezba), Igora 

Frimmela z Piešťan (umelec na vozíčku - 

umenie fotografie), Róberta Ridera Nemčíka 

z Ružomberka (umelec na vozíčku), Miloša 

Ráca z Považskej Bystrice (umelec na vozíčku), 

DOMKO DSS Košice - Umenie mentálne 

postihnutých fotografov Košického kraja. 

V rámci Národnej výstavy sa prezentovalo 

vyše štyridsať diel. 

Slovenská agentúra na podporu zdravotne 

postihnutých občanov, REFLEXY, n.o., 

ale aj v mene handicapovaných umelcov 

SR, úprimne poďakoval za Vašu pomoc 

v súčasnej veľmi ťažkej dobe, ktorá 

je momentálne v SR, za umožnenie Národnej 

výstavy umenia handicapovaných 

umelcov SR v priestoroch Vojenských lesov 

š.p. v odštepnom závode Malacky. 

Veľmi ste pomohli ťažko zdravotne postihnutým 

športovcom, umelcom, ktorí 

sa mohli vďaka Vám prezentovať 

svojimi nádhernými dielami. 

Ďakujeme 

V úcte 

Beník Arpád 

Predseda 

REFLEXY n.o. 


23


Ing. JOZEF 

BENEJ PRACUJE 

UŽ 20 ROKOV 

V KAMENICKOM 

ZÁVODE VLM 

NÁŠ 

FERKO BUKOVINA 

- 30 ROKOV VO VLM 

Marián Pisarčík, samostatný 

odborný referent oddelenia 

ekonomiky OZ Kežmarok (text, foto) 

Marián Vataha, samostatný odborný 

referent oddelenia ekonomiky, OZ 

Kamenica nad Cir. (text, foto) 

Jožko Benej, rodák z Udavského v údolí 

Laborca, si vybudoval kariéru v cirošskej doline 

vo Vojenských lesoch Kamenica nad Cirochou. 

Od 1. januára 2001 mladý lesný inžinier 

z Technickej univerzity vo Zvolene, po 

ročnej vojenskej službe, plný očakávaní začal 

na Lesnej správe Kamienka ako lesník. 

Po roku sa stal polesným na polesí Kamienka. 

Do kolektívu starších lesníkov rýchlo zapadol. 

V roku 2004 prišla výzva, keď ho preložili 

na odštepný závod Kamenica nad 

Cirochou na pozíciu personalistu - referenta 

práce a miezd, čo ho od lesníctva trochu 

vzďaľovalo. Že sa tejto výzvy zhostil viac než 

dobre, dokazuje aj fakt, že na závode pôsobí 

doteraz a postupne sa vypracoval až na vedúceho 

ekonomického oddelenia. 

Jožka poznáme ako človeka, na ktorého sa 

môžeme kedykoľvek obrátiť, lebo vždy, keď 

môže, pomôže. Rád poradí, usmerní, veď je 

lesný inžinier, rokmi preverený ekonóm a navyše 

veľmi zručný v informačných technológiách. 

Takú kombináciu treba hľadať a vo Vojenských 

lesoch je veľmi vítaná. 

Jožkov vzťah k lesom a horám je známy. 

Na flintu a poľovačky nezabudol, rád sa ich 

zúčastňuje. V lete s obľubou bicykluje, chodí 

na túry, v zime na lyže. Len toho času má na 

tieto aktivity akosi čoraz menej. Dve desiatky 

rokov vo VLM SR prebehli, ani sme si to neuvedomili, 

a možno ani sám Jožko. 

Písal sa 11. február 1991, keď Ferko Bukovina 

nastúpil na oddelenie automatizované 

systémy riadenia ako samostatný odborný 

referent. Jeho veľmi dobré charakterové 

vlastnosti a ochota pomôcť sa naplno prejavili 

pri zavádzaní nových informačných 

technológii tak na závode, ako aj na lesných 

správach, kde ochotne pomáhal všetkým zamestnancom 

pri ich zavádzaní do praxe. 

V pracovnom kolektíve bol obľúbený, aj preto 

ho všetci zamestnanci volali „Ferko“. 

Po organizačných zmenách od roku 2009 

pracuje na oddelení ekonomiky vo funkcii 

samostatného odborného referenta, kde si 

pracovné povinnosti plní zodpovedne aj napriek 

neustálemu pribúdaniu nových úloh. 

Od detstva má rád šport, najmä futbal, ktorému 

sa aktívne venuje dodnes. 

K jeho pracovnému jubileu mu želám pevné 

zdravie, zvlášť v dnešnej ťažkej dobe, a chcem 

sa mu poďakovať za kvalitne vykonávanú prácu. 

Je mi cťou pracovať s takýmto človekom na 

oddelení ekonomiky. 

JEDEN Z NÁS - 

ŠTEFAN GILDEIN 

Eduard Plučinský, technik správy 

LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto) 

Štefan sa od neho naučil orať, siať, kosiť 

a láska k strojom a poľnohospodárskej technike 

ho tak v roku1997 priviedla na poľnohospodársku 

správu VLM o. z. Kežmarok do 

Záľubice. Pracuje tam dodnes. Jeho cit pre 

stroje a techniku ho robí všestranným strojníkom. 

Milý Štefan, my kolegovia ti želáme pri tvojom 

jubileu veľa zdravia a šťastia, aby si ešte 

dlho mohol svojimi činnosťami a myšlienkami 

prispieť k dobrej pohode nielen v práci, ale aj 

v kruhu svojej rodiny. 

OLIVER GIRA 

PRACUJE VO VLM 

UŽ 40 ROKOV 

Kolektív LS Tichý Potok 

Náš kolega Oliver Gira po skončení základnej 

vojenskej služby nastúpil 2. januára 

1981 ako lesník do Vojenských lesov a majetkov 

SR, š. p., odštepný závod Kežmarok. Na 

lesnej správe Tichý Potok pracuje nepretržite 

už 40 rokov. Bol vedúcim lesného obvodu 

Škapová, vedúcim expedičného skladu Lipany 

a dnes je vedúcim lesného obvodu Javorinka. 

Svoju funkciu vykonáva vždy naplno 

a profesionálne. 

Má veľmi rád prírodu, v ktorej trávi väčšiu 

časť svojho pracovného dňa. Jeho záľubami, 

ktorým sa venuje vo voľnom čase, sú poľovníctvo, 

včelárstvo a záhradkárstvo, ale najmä 

hra na klávesové nástroje. 

Milý Oliver, do ďalších rokov života ti želáme 

najmä veľa zdravia, šťastia, síl a rodinnej pohody. 

Chcem v mene všetkých zamestnancov Vojenských 

lesov vyjadriť uznanie a vďaku za jeho 

20-ročnú svedomitú, zodpovednú a kvalitnú 

prácu, za čas, ktorý venoval Vojenským lesom, 

aby mohli napredovať a plniť svoje úlohy, 

a zaželať Jožkovi do ďalších rokov veľa 

pevného zdravia, šťastia i lásky, porozumenia 

v rodine i na pracovisku. 

Pred 55 rokmi, 4. januára 1966, sa narodil 

náš spolupracovník Štefan Gildein. Vyučil 

sa na SOU za tesára. Počas letných prázdnin 

a voľného času chodil do práce za otcom, 

ktorý ho zaúčal obsluhovať a opravovať poľnohospodárske 

stroje. Jeho otec Ľudo totiž 

pracoval vo VLM na poľnohospodárskej 

správe v Záľubici ako traktorista až do starobného 

dôchodku. 


ĽUDOVÍT ŠURINA 

MÁ 55 ROKOV 

Ing. Radoslav Machata, 

technik správy LS Mikulášov, 

OZ Malacky 

Tento rok oslavuje životné jubileum 55 rokov 

náš dlhoročný kolega Ľudovít Šurina. 

Začínal v roku 1985 ako lesník na LS Šranek. 

Na dva roky (1986-1988) si odbehol splniť základnú 

vojenskú službu. Po jej ukončení pokračoval 

ako lesník na Lesnej správe Mikulášov, 

ktorej zostal verný doteraz. Vo voľnom 

čase sa venuje najmä rodine, prechádzkam 

po lese. Ako poľovník a lesník uznáva hodnoty 

s tým spojené, ako je úcta k zveri a k lesu. 

Ľudovít je známy svojou priateľskou a kolegiálnou 

povahou. 

K životnému jubileu mu všetci želáme veľa 

zdravia, optimizmu a pohody. 

20 ZUZKINÝCH 

ROKOV VO VLM 

Ivan Hirner, technik správy 

LS Jablonové, OZ Malacky (text, foto) 

Prvé zamestnanie po škole mala Zuzka 

Mrázová v Bratislave, kde predávala v domácich 

potrebách. Neskôr sa naplno venovala 

materským povinnostiam. Po tejto životnej 

etape si začala hľadať prácu v blízkosti svojho 

bydliska a naskytla sa jej príležitosť zamestnať 

sa vo Vojenských lesoch Slovenskej 

republiky na odštepnom závode v Malackách. 

Nastúpila prvého marca v roku 2001 na 

LS Bažantnica na polovičný úväzok. Na starosť 

dostala poľovnícke zariadenie Kozánek. 

Jej hlavnou pracovnou náplňou bola starostlivosť 

o zariadenie chaty a o poľovných hostí, 

ktorým rada pripravovala chutné jedlá. 

Asi po polroku sa jej naskytla príležitosť zamestnať 

sa na plný úväzok s tým, že sa starala 

o LS Bažantnicu. Neskôr prišlo k zlúčeniu 

správ a Zuzka prešla pod správu Jablonové, 

kde pracuje dodnes. V rámci pracovnej náplne 

jej pribudla nová chata Rybník, v krásnom 

prostredí na Tureckom vrchu. Zodpovedný 

prístup je u našej Zuzky samozrejmosťou a je 

to vidieť na vykonanej práci. S plným nasadením 

často pracuje aj vo voľnom čase. 

Zuzku všetci poznajú ako vášnivú rybárku, 

hubárku i cukrárku. Jej zákusky sú 

ozajstné delikatesy, poznať na nich, že sú vyrobené 

s láskou. Často aj nám na lesnú správu 

prinesie ochutnať tieto výborné maškrty, 

ktorými nám spríjemní a osladí deň. 

Zuzke v mene spolupracovníkov želám najmä 

pevné zdravie a spokojnosť nielen v pracovnom, 

ale aj v rodinnom živote, aby bola stále 

taká usmiata, plná energie a životného elánu. 

NAŠA JUBILANTKA 

JARKA 

Katarína Hyžová, samostatný 

referent EO, OZ Malacky 

Vo februári sa krásneho životného jubilea 

60 rokov dožila naša kolegyňa Jarmila Rybárová. 

Jarka sa narodila 9. februára 1961 v Trenčianskych 

Tepliciach. Spolu s rodičmi žila 

v Novej Dubnici, neskôr sa presťahovali do 

Zohoru, dedinky na Záhorí. Odtiaľ dochádzala 

do Bratislavy za štúdiom na Strednej 

priemyselnej škole stavebnej. Pred nástupom 

do Vojenských lesov Jarka pracovala 

v Štátnych lesoch SR ako mzdová účtovníčka. 

V auguste 2008 sa rozhodla pre zmenu a prišla 

do nášho kolektívu na ekonomické oddelenie, 

kde pracuje ako účtovníčka. 

Nás kolektív OZ Malacky chce Jarke k životnému 

jubileu zaželať predovšetkým pevné 

zdravie, veľa radosti zo svojich blízkych, potešenie 

z práce a záľub. 


BLAHOŽELÁME 

KOLEGOM 

JANUÁR 

Ing. Jozef Benej 

vedúci EO OZ Kamenica nad Cirochou – 

pracovné jubileum 20 rokov vo VLM 

Štefan Gildein 

OZ Kežmarok – životné 

jubileum 55 rokov života 

Oliver Gira 

lesník LS Tichý Potok –pracovné 

jubileum 40 rokov vo VLM 

FEBRUÁR 

Jarmila Rybárová 

SOR oddelenia ekonomiky OZ Malacky – 

životné jubileum 60 rokov života 

František Bukovina 

samostatný odborný referent 

OLV OZ Kežmarok – pracovné 


Eduard Pľučinský 

technik LS Ľubica – životné 


MAREC 

Jozef Žinčák 

lesník LS Kamienka – životné 


Marián Bobák 

SL Pliešovce – pracovné 


Ing. Peter Krpeľan 

vedúci ekonomického oddelenia GR VLM SR 

š.p. – pracovné jubileum 25 rokov vo VLM 

Zuzana Mrázová 

robotníčka LS Jablonové – pracovné 


APRÍL 

Ľudovít Šurina – 

lesník LS Mikulášov – životné 



25


SPOMIENKA 

Eduard Kriššák, vedúci LS Ľubica, OZ 

Kežmarok (text, foto: archív VLM) 

Prešlo už vyše troch mesiacov, keď 

nás 6. januára 2021 vo veku 61 rokov 

opustil náš kolega, priateľ a skvelý 

spolupracovník Ľubomír Gancarčík. 

AKO NÁS OVPLYVNIL 

COVID-19 

Mgr. Viliam Marušinec, technik BOZP OZ Malacky 

V marci uplynul rok od prvého výskytu ochorenia COVID-19 na Slovensku. Pandémia 

poznačila životy každého z nás. Akým spôsobom sa dotkla Vojenských lesov a majetkov 

SR, š.p.? 

Po ukončení štúdia na lesníckom učilišti 

nastúpil v roku 1980 do Vojenských 

lesov na Dopravno-mechanizačnú 

správu Kežmarok ako opravár – 

mechanik. Po polroku z opravárenskej 

dielne prešiel na LKT 80 HR ako 

traktorista ku lanovej súprave STEYR 

KSK – 16, kde pracoval až do konca 

roku 1992. Potom ho preradili na 

novovzniknuté škôlkarské stredisko 

v Záľubici. Až do roku 2007 sa staral 

o sadenice, zabezpečovanie závodnej 

kuchyne a rozvoz obedov na jednotlivé 

správy. Od toho času pracoval na LS 

Ľubica ako šofér nákladnej dopravy 

a traktorista. Patril medzi spoľahlivých 

a zodpovedných pracovníkov a tak ho 

všetci kolegovia aj vnímali. 

Venujme mu tichú spomienku. 

V prvej vlne pandémie na jar 2020 vedenie 

podniku prijalo rázne rozhodnutia, ktoré 

sa týkali dodržiavania všeobecných opatrení 

a najmä prevencie pred nakazením novým 

koronavírusom. 

V prvom rade bol zavedený systém informovania, 

vďaka ktorému sa všetky relevantné 

informácie, opatrenia a vyhlášky Úradu 

verejného zdravotníctva Slovenskej republiky 

a uznesenia Vlády Slovenskej republiky 

dostali v reálnom čase ku každému zamestnancovi 

podniku. Platné dokumenty boli, sú 

a ďalej budú pravidelne aktualizované a zverejnené 

na nástenkách jednotlivých pracovísk 

podniku a na webovej stránke. 

TRI SLOVÁ… 

Základným a zásadným preventívnym opatrením 

bolo, je a bude dodržiavanie zásady 

ROR, teda nosenie Rúšok (respirátorov), dodržiavanie 

Odstupov minimálne 2 m a pravidelná 

a dôkladná hygiena Rúk. 

V oblasti zabezpečenia pred nakazením 

novým koronavírusom boli všetkým zamestnancom 

a ich rodinným príslušníkom poskytnuté 

najskôr jednorazové a neskôr látkové 

rúška a hygienické rukavice. Pre všetky 

pracoviská boli zabezpečené dezinfekčné prostriedky 

na ruky aj na povrchy. 

V oblasti organizácie práce boli zamestnanci 

rozdelení na dve skupiny, jedna pracovala 

z domu a druhá na pracovisku a naopak. 

Jednotlivé skupiny sa nestretávali a tým sa 

znížila možnosť infikovania. Prísnym dodržiavaním 

všetkých opatrení najmä sme prvú 

vlnu prestáli na výbornú. 

SILNEJŠIA DRUHÁ VLNA 

Počas leta 2020 sa všetko vrátilo do normálu 

a podnik fungoval bez výraznejších obmedzení. 

Na jeseň však Slovensko zasiahla druhá 

vlna pandémie a tá bola oveľa intenzívnejšia, 

ako prvá. S ňou prišli nové opatrenia 

a nové rozhodnutia. Zároveň aj ich oveľa dôslednejšie 

dodržiavanie. Vstup na pracoviská 

bez rúška, dezinfekcie rúk a merania teploty 

bol zakázaný nielen všetkým návštevám, ale 

aj zamestnancom. Systém informovania fungoval 

nepretržite a funguje až dodnes. 

V oblasti zabezpečenia pred nakazením 

novým koronavírusom a aj jeho mutáciami sa 

pre všetkých zamestnancov podniku doplnili 

rúška, rukavice a neskôr aj FFP2 respirátory. 

Na pracoviská boli zakúpené stojany na dezinfekciu 

rúk a germicídne žiariče na vyčistenie 

vzduchu v miestnostiach. Každý zamestnanec 

dostal výživové doplnky (jedno balenie 

vitamínu C, vitamínu D a zinku). 

TESTOVANIE 

S VOJSKOM 

Po skúsenostiach s celoplošným testovaním, 

keď ľudia museli čakať v chlade a daždi, bolo 

pre zamestnancov podniku zabezpečené testovanie 

v priestoroch podnikových prevádzok 

tak, aby sa nevystavili možnosti iných 

ochorení. Testovanie bolo vykonávané v dvojtýždňových 

intervaloch až do doby, keď situácia 

vonku neumožnila objednávať sa na testovanie 

na určený čas. Následne sme v oblasti 

testovania nadviazali spoluprácu s organizačnými 

zložkami Ozbrojených síl Slovenskej republiky. 

Bola tiež zabezpečená dezinfekcia 

objektov, v ktorých sa zistil pohyb infikovaných 

osôb. 

Na základe opatrení prijatých vládou Slovenskej 

republiky a Úradom verejného zdravotníctva 

Slovenskej republiky boli obmedzené, 

prípadne zrušené spoločné poľovačky 

a individuálny odstrel. Táto skutočnosť negatívne 

ovplyvnila hospodárenie podniku. 

Napriek prísnemu dodržiavaniu nariadených 

opatrení sa desiatky zamestnancov nakazili 

novým koronavírusom a museli postúpiť 

karanténu. Bohužiaľ, jeden zamestnanec 

ochoreniu COVID-19 podľahol. 

Na záver by som chcel vysloviť prianie, aby 

sa nám všetkým najmä vakcináciou podarilo 

pandémiu v blízkej budúcnosti poraziť a aby 

sme takto o rok už nemuseli čítať žiadny článok 

o tom, ako nás ovplyvnil COVID-19. 


AKTUALITY 

KEĎ LES NA CHVÍĽU 

STÍCHNE - TIP NA 

DOBRÉ ČÍTANIE 

Knihu si môžete si ju objednať 

na čísle 0905 795808, alebo 

na e-mailovej adrese: beika06@ 

gmail.com, tak ako som to urobil 

aj ja. Neoľutoval som a verím, že 

aj vy budete spokojní. 

Marian Číž 

VOJENSKÉ LESY 

A MAJETKY 

PODPORUJÚ 

SLOVENSKÝCH 

VČELÁROV 

Lesu a lovu zdar, dobrí ľudia! 

V marci 2021 sa mi dostala do 

rúk kniha poľovníckych príbehov 

od Evky Hívešovej „Keď les 

na chvíľu stíchne“. Veľmi milo 

ma prekvapila, ozaj rýchlo som 

ju prečítal a odporúčam ju do 

pozornosti aj vám. 

Prečítal som už mnoho poľovníckej 

beletrie a nečakal 

som, že ma niečo tak silno osloví. 

Evka Hívešová je vlastne prvá 

ženská autorka knihy poľovníckych 

príbehov na Slovensku. Verím, 

že kniha zaujme všetkých 

ozajstných poľovníkov a iste 

všetkých poľovníckych kynológov. 

Príbehy sú úprimné, vyžaruje 

z nich veľká pokora, majú 

pútavý i dramatický, dobre gradovaný 

dej. Spolu s autorkou 

sa ocitnete v zákutiach jej revíru 

veľmi realisticky – ako keby 

ste boli súčasťou deja. Psičkárske 

príbehy sú opravdivé, až lyricky 

precítené, je v nich smútok 

i radosť, ľútosť i šťastie, vážne 

aj s humorom z nich cítiť, že poľovníkom 

nemôže byť hocikto. 

Z knihy vyznieva aj úprimné 

priateľstvo poľovníkov navzájom, 

dodržiavanie tradícií, 

nepísané, ale umocnené zvyky 

– to všetko dokazuje, že poľovníctvo 

je dnes nevídaný fenomén. 

Ozajstní poľovníci sú dobrí 

ľudia, ktorých príroda učí byť 

tvrdými, spravodlivými, priateľskými 

a skromnými. Už máme, 

žiaľ, málo takých záujmových 

skupín, ktoré dokážu nezištne 

pomáhať. 

Včelári z celého sveta v posledných 

rokoch zaznamenávajú 

prudký úbytok včiel – jedného 

z hlavných svetových opeľovačov 

rastlín. Ich záchrana sa preto 

stala celosvetovou výzvou, pri 

ktorej svoju pomoc podávajú aj 

Vojenské lesy a majetky SR. 

Štátny podnik rezortu obrany 

podporil slovenských včelárov, 

ktorí v roku 2020 včelárili na ich 

pozemkoch. Prostredníctvom 

dotácie na základe Memoranda 

o spolupráci medzi Slovenským 

zväzom včelárov a Vojenskými 

lesmi a majetkami SR, š. p. prerozdelili 

medzi 24 včelárov celkovo 

7340 eur. 

Opeľovače sú jedným zo základných 

prvkov biodiverzity 

a sú nevyhnutné pre rozmnožovanie 

väčšiny rastlinných druhov, 

a preto si aj táto problematika 

zaslúži našu plnú pozornosť. 

Sme veľmi radi, že ruku k dielu 

môžeme priložiť aj my. 

https://polovnickakomora.sk/ 

Aj o tom je táto kniha – je 

to kusisko poľovníckej osvety, 

úžasná prezentácia našej poľovníckej 

kultúry a vlastne je to 

krásny dôkaz, že poľovníctvo má 

zmysel. 


27


CÍNIE – PEKNÉ I UŽITOČNÉ 

Cínia (lat. zinnia) patrí k najčastejšie pestovaným letničkám v našich záhradkách. Patrí do 

čeľade astrovité (lat. Asteraceae). Druh pestovaný u nás je cínia pôvabná (Lepąie). Medzi 

pestovateľmi je rozšírený ľudový názov "zaznamenáva" odvodený z latinského mena. Cínie 

sa dajú získať v niekoľkých variantoch, ktoré sa líšia najmä štruktúrou kvetu. Vyberte 

si na svoju záhradku tú, ktorá vám bude najlepšie pasovať, alebo si kúpte balíček semien 

s označením "mix". V ňom nájdete tie najkrajšie odrody. 

Cínie sú jednoročné rastliny, ktoré dorastajú 

do výšky od 40 - 90 cm v závislosti od 

konkrétnej odrody a podmienok pestovania. 

Byle sú chlpaté, riedko sa vetvia. Listy vyrastajú 

ústretovo, sú sediace, široko eliptického 

tvaru. Kvety majú rôzne tvary aj farby. Možno 

sa stretnúť s pompónkovitými aj ihlicovitými 

kvetmi. Veľkosť najväčších kvetov môže 

byť až 10 cm v priemere. Farby kvetov sú vďaka 

neustálemu šľachteniu veľmi rozmanité. 

Jediné, čo sa doteraz nepodarilo je vypestovanie 

modrej a čiernej cínie. V budúcnosti však 

ani to nemusí byť nemožné. 

Cínia má svoj pôvod v Mexiku. Veľkú obľubu 

si najmä vďaka odolnosti a krásnym kvetom 

získala takmer na celom svete. U nás je jej pestovanie 

veľmi populárne. Kvety vidno takmer 

v každej záhrade, kde sa pestujú letničky. 

DRUHY CÍNIE 

Cínia lepá pomponkovitá má veľmi zaujímavý, 

plný kvet. Okrajové okvetné lístky sú 

veľké, vnútorné, zakrpatené lístky tvorí stredový 

pompónik. Farby kvetov sú rôzne, najčastejšie 

sa objavujú odtiene červenej, oranžovej 

a ružovej. 

Cínia lepá jiřinkokvetá - okvetné lístky sú 

všetky približne rovnako veľké, tvoria bohatý 

kvet rôznych farieb. Kultivar Pepermint stick 

má žíhané kvety, dostať aj variant s oranžovým, 

fialovým, červeným či bielo-žltým kvetom. 

Záhony žiariace všetkými farbami si vypestujete 

zo semienok označených ako Mix. 

Cínia lepá kaktusovitá má jednotlivé okvetné 

lístky ihlicovitého tvaru, môžete si dopriať 

širokú paletu farieb kvetov z jediného vrecka 

semienok. 

Cínia lepá kalifornská sa vzhľadom svojich 

kvetov veľmi podobá druhému variantu. Kvety 

sú veľké, plné s približne rovnako veľkými lupeňmi. 

Cínia lepá liliput vďaka šľachteniu dorastá 

iba do malej výšky. Malý vzrast však nič nemení 

na tom, že kvety sú rovnako nádherné ako 

u ostatných variantov. 

PESTOVANIE CÍNIE 

Pestovanie Cínie nie je nijako zložité, krásne 

kvety môže na záhradke vypestovať aj úplný 

začiatočník. Cínie vďaka svojmu pôvodu 

v Mexiku milujú slnečné a teplé počasie, preto 

im slniečka doprajte čo najviac. Naopak v daždivom 

lete sa pravdepodobne dočkáte bujných 

rastlín, ale kvetov bude menej. Počasie sa, bohužiaľ, 

ovplyvniť nedá. Jediné, čo je možné 

pre cínie urobiť, je vysadiť ich na čo najteplejšie 

miesto záhradky. Cínie chráňte pred nárazovým 

vetrom, ktorý by mohol rastliny zlomiť. 



Okrem slnka potrebujú k zdarnému rastu výživnú, 

dobre priepustnú a výhrevnú pôdu. Cínie 

nikdy nevysádzajte na tienisté, vlhké stanovisko, 

pretože by vám kvety radosť určite 

neurobili a navyše by mohla rastlina zhniť alebo 

dostať nejakú hubovú chorobu. 

VHODNÉ JE 

PREDPESTOVAŤ 

Cínie patria k rastlinám, ktoré je vhodné 

pred výsadbou na záhon predpestovať. Semená 

sa vysievajú do výsevného zariadenia v priebehu 

marca až apríla. Vysiate semená sa rozprestrú 

po povrchu substrátu, možno ich aj 

zakryť tenkou vrstvičkou zeminy. Ideálna teplota 

pre klíčenie semien je okolo 20 °C. K dobrému 

klíčeniu prispieva aj dostatočná vlhkosť. 

Vyklíčené rastlinky je nutné presadiť do sadbovacej 

alebo do väčšej misky, aby mali dostatok 

priestoru pre ďalší vývoj. Vyrastené rastlinky 

sa na záhon vysádzajú až koncom mája, pretože 

cínie sú citlivé na mráz. Cínie si však môžu 

vypestovať aj tí, ktorí nemajú možnosť si sadeničky 

predpestovať. Druhou možnosťou výsevu 

je totiž výsev priamo na záhon v priebehu 

apríla, pre jesenné kvitnutie až do júna. Pri 

výseve priamo na záhon dbajte na dostatočnú 

vzdialenosť medzi semenami, aby ste nemuseli 

zbytočne presádzať. 

SADENIČKÁM 

HROZIA SLIMÁKY 

Rastliny sú pomerne odolné proti chorobám 

a škodcom, ak sú pestované na vhodnom mieste. 

Veľkú hrozbu predstavujú iba slimáky, ktoré 

si veľmi radi pochutnávajú na lístkoch mladých 

sadeníc. Niekedy to môže mať pre rastlinku až 

fatálne následky - obhrýzanie rastového vrcholu 

a následné uhynutie rastliny. Možnou prevenciou 

je systematická likvidácia slimákov, 

využívanie osvedčených receptov v boji s nimi 

a vysádzanie urastenejších sadeničiek, na ktoré 

si už slimáky až tak netrúfajú. 

DOBRÁ STAROSTLIVOSŤ 

- ZDRAVÉ RASTLINY 

Pekné bujné rastliny sú výsledkom celosezónnej 

starostlivosti. Cínie je vhodné počas sezóny 

okopávať a odburiňovať. V teplých dňoch 

by mali dostať aj pravidelný prídel vody. Cínie 

majú vodu rady, ale nesmie jej byť príliš. Kvitnutie 

možno podporiť pridaním hnojiva určeného 

pre záhradné kvety do zálievky. Ideálne je 

pravidelne striedať stanoviská, aby sa zamedzil 

rozvoj chorôb a škodcov. 

UŽITOČNÉ CÍNIE 

Cínia odpudzuje háďatká, môžete ju vysadiť 

ako prevenciu do zeleninových záhonov. 

Čerstvé kvety je možné použiť aj na farbenie 

látok, najvhodnejšie sú kvety červené a žlté. 

Zdroj: http://www.semena-osiva.sk 


29


LES UKRYTÝ 

V KNIHE 

V ONLINE 

PROSTREDÍ 

Celoslovenská kampaň, zameraná na zvýšenie 

čitateľskej a prírodovednej gramotnosti 

žiakov základných škôl prostredníctvom 

kníh sa v tomto roku opäť prenesie do 

ONLINE prostredia. V mesiaci apríl a máj 

2021 sa školopovinné deti zapoja do projektu 

z prostredia svojich domovov. 

Aj tohto roku je v rámci projektu Les ukrytý 

v knihe pripravená výzva pre deti na čítanie 

o lese z obľúbenej knihy v autentickom prostredí 

lesa. Za normálnych okolností boli miestom 

realizácie projektu knižnice, kde žiakov základných 

škôl pozývali lesní pedagógovia a spolu 

objavovali tajomstvá lesa čítaním z kníh, hrami 

a aktivitami lesnej pedagogiky. Tohto roku prebehne 

realizácia projektu v modifikovanej podobe 

v online prostredí. 

Hlavným cie¾om projektu 

Detská lesnícka univerzita 

je popularizácia lesníckej 

vedy a výskumu a podpora 

rozvoja prírodovednej 

gramotnosti. Projekt 

umožòuje žiakom 

základných škôl spoznávaś 

nové zaujímavé fakty 

z oblasti lesníctva 

a ekológie lesa priamo 

vo vysokoškolskom prostredí 

formou interaktívnych 

prednášok a zážitkového 

uèenia. 

DETSKÁ LESNÍCKA UNIVERZITA 

Školský rok 

2020/2021 

ČO ČAKÁ ÚČASTNÍKOV DETSKEJ 

LESNÍCKEJ UNIVERZITY? 

• Študijný materiál 

• 8 zaujímavých prednášok 

s odborníkmi na danú lesnícku 

problematiku 

• Lesnícky výlet 

• Lesná pedagogika 

a zážitkové hry 

• Diplom o úspešnom 

absolvovaní na Technickej 

univerzite vo Zvolene 

... škodí našim lesom? 

... je to biodiverzita? 

... všetko potrebuje vedieť lesník? 

... môže „vyveštiť“ počítačová hra 

pre budúcnosť lesa? 

... rastie a žije v lese? 

... v sebe ukrýva les? 

... je to edafón? 

... je to biomasa? 

KOORDINÁCIA PROJEKTU: 

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM 

NLC – Ústav lesníckeho 

poradenstva a vzdelávania 

Zvolen 

HLAVNÝ PARTNER PROJEKTU: 

Vojenské lesy a majetky SR – š. p. 

PARTNERI PROJEKTU: 

Ak si žiakom 6. roèníka... 

... a zaujíma śa biológia a máš rád prírodu, 

... chceš si vyskúšaś, aké je to byś skutoèným vysokoškolákom, 

... chceš vnímaś les všetkými zmyslami, 

... máš záujem spoznávaś les s lesníkmi... 

... tak sa prihlás na Detskú lesnícku univerzitu! 

Zaèíname v októbri 2020. 

Vydalo: NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM 

– Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen, 2020 

Informuj sa u svojho uèite¾a: 

Úlohou detí bude vyplnenie pracovného listu 

online na základe prečítaného úryvku a zaslanie 

fotografie „Čítanie o lese v lese“, na ktorej 

bude zachytený moment čítania z obľúbenej 

knihy s témou lesa v prírodnom prostredí. Zaujímavé 

fotografie a správne vyplnené pracovné 

listy budú odmenené malým lesným darčekom. 

Realizácia projektu začína 6. apríla a potrvá do 

31. mája 2021. 

Zdroj: www.lesnapedagogika.sk 

Absolventi Detskej lesníckej univerzity 

2018-2019 počas realizovania odbornej 

prednášky priamo v lesnom prostredí 



ZVIERATKÁ V LESE 

Vystrihni zvieratká a dolep ich do lesana vhodné 

miesta. Zvieratká vyfarbi a pomenuj. 


31

Vojenské lesy 1/2021

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?