Vojenské lesy 1/2021

More documents

Recommendations

Info

HISTÓRIA POSLEDNÍ ZO STARÝCH VALAŠKOVIEC - 2. časť Niektoré udalosti ovplyvnili históriu celého ľudstva, iné zas dejiny národov. Sú však aj príbehy, ktoré, aj keď nemali zásadný vplyv a týkajú sa iba malej komunity, stoja za zaznamenanie a popísanie. Takouto „malou históriou“ je aj príbeh obce Valaškovce vo Vihorlatských vrchoch Anna Kužmová svadobná fotografia Autor: Ing. Anton Bodnár Fotografie: autor, archívy Valaškovčanov, Wikipedia ZA PANI KUŽMOVOU Stretnutia s poslednými potomkami pôvodnej komunity z vysídlenej obce opisujem dosť podrobne. Podobne aj okolnosti, ktoré k nim viedli. Niektorým čitateľom sa to možno bude zdať zbytočne rozvláčne. Ďalším rizikom je, že udalosti sú blízke len ľuďom z tohto regiónu. Hlavnou myšlienkou však bolo urobiť o týchto ľuďoch malý záznam najmä pre pamäť rodákov. Osobne som s Valaškovčanmi v dennom v styku, pretože bývam na ulici, ktorá je v susedstve nových Valaškoviec v Humennom. Podľa odporúčania gréckokatolíckeho duchovného z Hažína nad Cirochou smerovala moja prvá návšteva k babke Kužmovej. Navštívil som ju ešte v septembri minulého roku. Vopred som sa neohlásil. Vzhľadom na babkin vek som očakával, že žije s niekým v spoločnej domácnosti. Babka bola doma úplne sama. Keď som jej vysvetlil účel mojej návštevy, aj sa celkom potešila. Samému je niekedy smutno. Pani Anna Kužmová sa narodila 4. 1. 1929, oslávila teda 91 rokov. Rodičia sa z Valaškoviec odsťahovali ešte pred vysídlením obce. Otec bol na zárobkoch Anna Kužmová v Toronte. Po návrate z Ameriky sa s manželkou dohodli, že si postavia nový dom v Hažíne nad Cirochou. Prvý manžel Andrej Choma pochádzal tiež z Hažína. Zomrel tragicky v lese. Druhý manžel Jozef Kužma pochádzal z obce Bunkovce a už je tiež nebohý. Babka je bezdetná. ĎALŠÍ TIP Po krátkej debate ma zaviedla do prednej izby v dome a ukázala mi staré fotografie. Dovolila mi urobiť zábery zo svadobnej fotografie s prvým manželom. Keď som vyslovil uznanie, že boli veľmi pekný pár, potešila sa. „Hej, bula som šumna, ale muž bul krásavec, šicky dzivky u valalale mi ho zavidzeli. Ale aj druhy muž bul bárs krásny,“ dodala s nostalgiou v hlase v zemplínskom nárečí. Súhlasila, aby som ju vyfotografoval. „Joj, keby som znala, že me budzece aj focic, ta by som še inakši pooblikala,“ povzdychla. Pani Kužmová pochádza zo šiestich súrodencov. Nežije len najmladší brat Ondrej. Sestry Mariena Janušová a Ružena Doležiová ju pravidelne navštevujú a poskytujú potrebnú pomoc. Taktiež žijú v Hažíne nad Cirochou. Pani Doležiovú som pre overenie si niektorých údajov tiež osobne navštívil. Prekypuje obdivuhodnou energiou a humorom a jej životné zážitky z minulých rokov by boli takisto hodné zaznamenania. Babka Kužmová bežne používa mobil. Pri pohybe si pomáha paličkou. Na záver návštevy ma ponúkla jabĺčkami zo sadu, ktoré sama nazberala. Pri rozlúčke ešte poznamenala: „Šak ešče dakedy pridzce.“ Táto návšteva sa uskutočnila v 20. septembra minulého roku. Plánoval som o nej uverejniť článok v koncoročnom čísle nášho časopisu. Už aj názov som mal prichystaný – „Posledná Valaškovčanka.“ Našťastie, môj zámer bol včas zastavený. Moja manželka v nedeľu ráno chodieva na prvú omšu do cerkvi na sídlisku Pod Sokolejom. V nedeľu sa tam konajú dve liturgie, prvá v staroslovienskom jazyku a druhá v slovenskom. Na starosloviensku službu, ako nazývajú gréckokatolíci omšu, chodieva aj väčšina starých Valaškovčanov. Manželka sedáva v lavici pri pani Štenkovej a Micikašovej. Niekedy ich po skončení omše zaváža autom domov na ulicu Podskalka, kde bývajú. Štenková a Micikašová sú švagriné. Micikašovej nebohý manžel je bratom Štenkovej. Manželka vozieva do cerkvi pravidelne aj našu susedu, tetu Oreskú. Pri jednom návrate z cerkvi prišla v debate v aute medzi manželkou a tetou Oreskou reč aj nato, že chcem napísať článok o poslednej žijúcej Valaškovčanke, spomínanej babke z Hažína. „Ale veď to nie je jediná žijúca osoba zo starých Valaškoviec. Babka Štenková, ktorá pri vás sedáva na omši v cerkvi, sa tam tiež narodila,“ povedala pani Oreská. NEÚSPEŠNÝ POKUS Keď mi tento fakt manželka doma zreferovala, bol som rád, lebo by som napísal niečo, čo nie je úplná pravda. Bude potrebné navštíviť a porozprávať sa aj druhou žijúcou pamätníčkou, povedal som si. Manželka po dohode s pani Micikašovou naplánovala návštevu 20 VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong>
HISTÓRIA su. Ľudia začali hovoriť: „Nechoďte s tým do nemocnice, ale za Firdom on vám to napraví.“ V tom čase pôsobil v Humenskej nemocnici chirurg, ktorý bol známy tým, že neriešil niektoré zlomeniny kosti ich reparáciou, ale často volil jednoduché a radikálne riešenie – „budeme rezať“. Pán Firda spomenul prípad, že keď vyslovil túto vetu pred jednou rodinou, ktorá priviedla do nemocnice svojho blízkeho, tí ho z nemocnice „ukradli“ a zaviezli k otcovi. Veď čo ak chirurg vyplní svoju hrozbu a pripraví chudáka o časť tela. Po nejakom čase sa však v ich dome objavili žandári na bicykloch a žiadali vydať pacienta. Otec však už do príchodu policajtov pacienta ošetril k spokojnosti jeho aj rodiny. Jeden z policajtov otca poznal a správal sa zmierlivo. Jeho kolega chcel postupovať ako zákon káže a mip. Micikášová a p. Štenková babky Štenkovej na jedno nedeľné popoludnie. Návšteva sa nám však nevydarila a dohodnuté stretnutie s cieľom rozhovoru nedopadlo dobre. V čase nášho príchodu sa tam totiž súčasne objavil aj syn babky Micikášovej a synovec babky Štenkovej. Prišiel na návštevu tety. Naše vysvetlenie účelu návštevy sa mu nepozdávalo. Keď si ešte všimol môj fotoaparát, neváhal vysloviť ďalší „logický“ záver, že si dom chceme nasnímať, aby sme sa pri našej budúcej návšteve vedeli orientovať a vykonať nejaký nekalý čin. Nedalo sa nič robiť. Odišli sme bez výsledku. Ešte v ten deň nám volala jeho mama, pani Micikašová, a ospravedlňovala sa za nevhodné konanie svojho syna. Milý bol jej dodatok, že keď sa syn ihneď prišiel ku nej pochváliť, že vyhnal nebezpečných Ukrajincov z domu tety Štenkovej, mamkine pokarhanie aj so všetkým čo k tomu patrí ho neminulo. Skončili sme zatiaľ tak, že sme si vymenili telefonické kontakty s tým, že sa dohodneme na termíne ďalšej schôdzky. Ale už nie v dome pani Štenkovej, ale doma u pani Micikašovej. Michal Micikáš VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong> DO TRETICE MUŽ Po čase nastúpila na scénu opäť naša suseda, teta Oreská. Prišla s novou informáciou. Pri jednom mojom príchode z práce ma zastavila a hovorí: „Pán Bodnár, stretla som sa s nevestou deda Firdu a tá mi povedala, že jej svokor sa v januári dožil 86 rokov. Aj jeho miestom narodenia sú staré Valaškovce.“ Takto sa môj okruh respondentov na článok opäť rozšíril. Ďakujem tete za novú informáciu a opatrne sa jej pýtam, či vie zabezpečiť stretnutie s pánom Firdom. „Pravdaže, ja všetko s nevestou Jarkou dohodnem,“ odpovedá teta Oreská. Takže v nedeľu 16. februára Ján Firda so synom Jánom reportážna trojica, teta Oreská, moja manželka a ja vyrážame do domu rodiny Firdových. Privíta nás spomínaná nevesta Jarka s malým ospravedlnením, že manžel, teda syn svokra ešte spí, lebo je po nočnej. Stretávame sa so starým sympatickým sivovlasým pánom. Žije na prízemí v spoločnom dome so synovou rodinou. Na prízemí má potrebné pohodlie so všetkým, čo k tomu patrí. Je cítiť, že požíva úctu svojej nevesty aj syna Jána, ktorý sa k nám po čase pridá a zapája sa do rozhovoru. Starý pán sa narodil 18. 1. 1934. V čase sťahovania z Valaškoviec mal tri roky. Myseľ má stále čistú, sťažuje sa však, že nohy ho už neposlúchajú. Teta Oreská žartom prehodí, že od tých čapášov za mlada… „Hej, hej, ale aj ten futbal čo som hrával tomu dodal,“ dodá pán Firda. Je z piatich súrodencov, dve sestry a traja bratia. Zo súrodencov už žije len sestra. BOHATÝ PRÍBEH Vianoce 1970 Po nasťahovaní na Nové Valaškovce v Humennom bývali všetci spoločne v jednom dome. Dom stál v blízkosti školy, ktorá bola tiež súčasťou novej výstavby. Spomienky pána Firdu na život na novom mieste po vysťahovaní rodiny z obce vo Vihorlate sú rozsiahle. Zmienim sa však o len tých udalostiach, ktoré charakterizujú mentalitu ľudí z Valaškoviec. Veľká časť spomienok pána Firdu patrila otcovi. Otec bojoval v prvej svetovej vojne na Talianskom fronte. Robil pucáka vojenskému lekárovi. Preto sa pohyboval aj vo vojenských lazaretoch. Občas z vlastnej iniciatívy a so súhlasom svojho veliteľa lekára pomáhal pri ošetrovaní ranených vojakov. Často pozoroval aj komplikované operácie. Videl prácu lekárov a personálu a všímal si anatómiu ľudského tela. Po návrate z vojny sa preto odvážil napraviť tu vykĺbene rameno, tam poskladať zlomenú kosť. Mal úspechy. Jeho schopnosť sa postupne stávala známou nielen v Humennom, ale aj za hranicami mesta a okre- 21
Page 1 and 2: Vojenské lesy Časopis zamestnanco
Page 3 and 4: ISSN 1338-3221 OBSAH ti s udržaní
Page 5 and 6: LESNÍCTVO anthes trifoliata) a vod
Page 7 and 8: LESNÍCTVO LINKA TAJGA Základné p
Page 9 and 10: LESNÍCTVO LESNÁ ŠKÔLKA MYSLINA
Page 11 and 12: POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO UMELÁ O
Page 13 and 14: LESNÍCTVO Tie sa realizovali podľ
Page 15 and 16: SPOLOČENSKÁ RUBRIKA hu na vývozn
Page 17 and 18: POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO OZ Kamen
Page 19: STRELECTVO 5 6 7 8 9 10 To znamená
Page 23 and 24: SPOLOČENSKÁ RUBRIKA CELOSLOVENSK
Page 25 and 26: ĽUDOVÍT ŠURINA MÁ 55 ROKOV Ing.
Page 27 and 28: AKTUALITY KEĎ LES NA CHVÍĽU STÍ
Page 29 and 30: SPOLOČENSKÁ RUBRIKA Okrem slnka p
Page 31: LESNÁ PEDAGOGIKA ZVIERATKÁ V LESE

Vojenské lesy 1/2021

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?