Vojenské lesy 1/2021
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
HISTÓRIA<br />
su. Ľudia začali hovoriť: „Nechoďte s tým do<br />
nemocnice, ale za Firdom on vám to napraví.“<br />
V tom čase pôsobil v Humenskej nemocnici<br />
chirurg, ktorý bol známy tým, že neriešil<br />
niektoré zlomeniny kosti ich reparáciou,<br />
ale často volil jednoduché a radikálne riešenie<br />
– „budeme rezať“. Pán Firda spomenul<br />
prípad, že keď vyslovil túto vetu pred jednou<br />
rodinou, ktorá priviedla do nemocnice svojho<br />
blízkeho, tí ho z nemocnice „ukradli“ a zaviezli<br />
k otcovi. Veď čo ak chirurg vyplní svoju<br />
hrozbu a pripraví chudáka o časť tela. Po nejakom<br />
čase sa však v ich dome objavili žandári<br />
na bicykloch a žiadali vydať pacienta. Otec<br />
však už do príchodu policajtov pacienta ošetril<br />
k spokojnosti jeho aj rodiny. Jeden z policajtov<br />
otca poznal a správal sa zmierlivo. Jeho<br />
kolega chcel postupovať ako zákon káže a mip.<br />
Micikášová a p. Štenková<br />
babky Štenkovej na jedno nedeľné popoludnie.<br />
Návšteva sa nám však nevydarila a dohodnuté<br />
stretnutie s cieľom rozhovoru nedopadlo<br />
dobre. V čase nášho príchodu sa tam<br />
totiž súčasne objavil aj syn babky Micikášovej<br />
a synovec babky Štenkovej. Prišiel na návštevu<br />
tety. Naše vysvetlenie účelu návštevy sa mu<br />
nepozdávalo. Keď si ešte všimol môj fotoaparát,<br />
neváhal vysloviť ďalší „logický“ záver, že<br />
si dom chceme nasnímať, aby sme sa pri našej<br />
budúcej návšteve vedeli orientovať a vykonať<br />
nejaký nekalý čin. Nedalo sa nič robiť. Odišli<br />
sme bez výsledku. Ešte v ten deň nám volala<br />
jeho mama, pani Micikašová, a ospravedlňovala<br />
sa za nevhodné konanie svojho syna.<br />
Milý bol jej dodatok, že keď sa syn ihneď prišiel<br />
ku nej pochváliť, že vyhnal nebezpečných<br />
Ukrajincov z domu tety Štenkovej, mamkine<br />
pokarhanie aj so všetkým čo k tomu patrí<br />
ho neminulo. Skončili sme zatiaľ tak, že sme si<br />
vymenili telefonické kontakty s tým, že sa dohodneme<br />
na termíne ďalšej schôdzky. Ale už<br />
nie v dome pani Štenkovej, ale doma u pani<br />
Micikašovej.<br />
Michal Micikáš<br />
VOJENSKÉ LESY 1/<strong>2021</strong><br />
DO TRETICE MUŽ<br />
Po čase nastúpila na scénu opäť naša suseda,<br />
teta Oreská. Prišla s novou informáciou.<br />
Pri jednom mojom príchode z práce<br />
ma zastavila a hovorí: „Pán Bodnár, stretla<br />
som sa s nevestou deda Firdu a tá mi povedala,<br />
že jej svokor sa v januári dožil 86 rokov. Aj<br />
jeho miestom narodenia sú staré Valaškovce.“<br />
Takto sa môj okruh respondentov na článok<br />
opäť rozšíril. Ďakujem tete za novú informáciu<br />
a opatrne sa jej pýtam, či vie zabezpečiť<br />
stretnutie s pánom Firdom. „Pravdaže, ja<br />
všetko s nevestou Jarkou dohodnem,“ odpovedá<br />
teta Oreská. Takže v nedeľu 16. februára<br />
Ján Firda so synom Jánom<br />
reportážna trojica, teta Oreská, moja manželka<br />
a ja vyrážame do domu rodiny Firdových.<br />
Privíta nás spomínaná nevesta Jarka s malým<br />
ospravedlnením, že manžel, teda syn svokra<br />
ešte spí, lebo je po nočnej. Stretávame sa so<br />
starým sympatickým sivovlasým pánom.<br />
Žije na prízemí v spoločnom dome so synovou<br />
rodinou. Na prízemí má potrebné pohodlie<br />
so všetkým, čo k tomu patrí. Je cítiť, že požíva<br />
úctu svojej nevesty aj syna Jána, ktorý sa<br />
k nám po čase pridá a zapája sa do rozhovoru.<br />
Starý pán sa narodil 18. 1. 1934. V čase<br />
sťahovania z Valaškoviec mal tri roky. Myseľ<br />
má stále čistú, sťažuje sa však, že nohy ho<br />
už neposlúchajú. Teta Oreská žartom prehodí,<br />
že od tých čapášov za mlada… „Hej, hej,<br />
ale aj ten futbal čo som hrával tomu dodal,“<br />
dodá pán Firda. Je z piatich súrodencov, dve<br />
sestry a traja bratia. Zo súrodencov už žije len<br />
sestra.<br />
BOHATÝ PRÍBEH<br />
Vianoce 1970<br />
Po nasťahovaní na Nové Valaškovce v Humennom<br />
bývali všetci spoločne v jednom<br />
dome. Dom stál v blízkosti školy, ktorá bola<br />
tiež súčasťou novej výstavby. Spomienky pána<br />
Firdu na život na novom mieste po vysťahovaní<br />
rodiny z obce vo Vihorlate sú rozsiahle.<br />
Zmienim sa však o len tých udalostiach, ktoré<br />
charakterizujú mentalitu ľudí z Valaškoviec.<br />
Veľká časť spomienok pána Firdu patrila<br />
otcovi. Otec bojoval v prvej svetovej vojne<br />
na Talianskom fronte. Robil pucáka vojenskému<br />
lekárovi. Preto sa pohyboval aj vo vojenských<br />
lazaretoch. Občas z vlastnej iniciatívy<br />
a so súhlasom svojho veliteľa lekára pomáhal<br />
pri ošetrovaní ranených vojakov. Často pozoroval<br />
aj komplikované operácie. Videl prácu<br />
lekárov a personálu a všímal si anatómiu ľudského<br />
tela. Po návrate z vojny sa preto odvážil<br />
napraviť tu vykĺbene rameno, tam poskladať<br />
zlomenú kosť. Mal úspechy. Jeho schopnosť<br />
sa postupne stávala známou nielen v Humennom,<br />
ale aj za hranicami mesta a okre-<br />
21
Change language