here - National Library Of South Africa
here - National Library Of South Africa
here - National Library Of South Africa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ile a gapeletšega go botša barwa ba gagwe thwii, gore ke mang mo go bona yo e lego<br />
kgoši ya Banareng. Ge a seno kwa mantšu a papagwe, bakeng sa go amogela mantšu<br />
papagwe a go re Phaladi ke yena kgoši, bobedi Makgale le Phaladi ba ile ba kitimela<br />
mebileng bahlabile lešata fao yo mongwe le yo mongwe wa bona a re ke yena kgoši.<br />
Se ke sona se dirilego gore Makgale a thome lesolo la go bolaya mang le mang o a<br />
bego a le tseleng ya gagwe ya go dula setulo sa bogoši.<br />
Makgale o ile a thoma pele ka go feleletša papagwe, Kgadima, yo a bego a le diphateng<br />
tšeo di fi šago. Ka morago o ile a bolaya rakgadi wa gagwe, Rifi lwe. Go tloga fao o ile<br />
a bolaya morwarragwe Phaladi ka kgopolo ya gore go tla šala yena a nnoši yo a ka<br />
tšeago setulo sa bogoši. O ile a bolaya batho ba bangwe bao a bego a bona ba mo<br />
eme tseleng ya go ba kgoši. Makgale o ile a leka go feleletša morero wa gagwe ka go<br />
bolaya moratho wa gagwe, Sefudi. Le ge go le bjalo, Sefudi o ile a mo palela gomme<br />
a hlaba mokgoši wa gore Makgale ke yena mmolai.<br />
Banna ba ile ba ipopa ngatana gomme ba hlasela Makgale ba mmolaya.Sefudi o ile a<br />
tšea setulo sa bogoši.<br />
Page 58<br />
Mongwadi: Diphete Bopape o belegwe ka 20 Dibatsela 1957<br />
motsaneng wa Mamoakela go la GaMamabolo’a seolwana sa<br />
mmataladi sekgopa banna matolo.<br />
O thomile sekolo ka 1964 sekolong sa praemari ya tlase le ya godimo<br />
sa Megoring. Ka morago ga go phetha dithuto tša mphato<br />
wa 6 ka 1971 Megoring, o ile a tšwela pele ka dithuto tša sekolo<br />
seo se phagamego sa Hwiti go la Mankweng go tloga ka 1972 go fi hla ka 1976 ge a<br />
phetha dithuto tša marematlou. Go tloga fao o ile a šala morago lengwalo la borutiši<br />
la JSTC (Junior Secondary Teacher’s Certifi cate) kholetšheng ya Tlhahlo ya borutiši<br />
ya Setotolwane ka 1977 – 78.<br />
Diphete o thomile go ruta ka 1979 go seo se bego se bitšwa Seminare sa ‘Christ The<br />
Priest’ (seo bjalo se bitšwago St Paul’s College) go la Luckau tikologong ya Groblersdal<br />
fao a šomilego feela dikgwedi tše senyane. Kgweding ya Diphalane wona ngwageng<br />
woo o ile a ya sekolong seo se phagamego sa Bopedi-Bapedi, GaMarishane go<br />
la Sekhukhune, fao a tlogilego mafelelong a ngwaga wo o latelago wa 1980. Go tloga<br />
Preserving and Celebrating our literary heritage