- Rozličnosti Správy a posudky Spytovali ste sa Napísali ste nám

ianty v 2. p. mn. č. pri názvoch jednotiek miery (gramm popri
grammov, gektar popri gektarov), pri názvoch osôb podlá národnej
a národnostnej príslušnosti (baškir popri baškirov, chorvat popri
Chorvátov, tatar popri tatarov), pri slovách označujúcich druhy ovocia
a zeleniny (apeľsin [pomarančov] popri apeľslnov, baklažan popri
baklažanov, mandarín popri mandarínov), pričom výskyt variantu
závisí často od druhu slovného spojenia: tvary apeľsin, pomidor sa
spájajú s jednotkami váhy (kilogramma apeľsin, tonna pomidor), ale
v slovných spojeniach s obsahovým genitívom prevláda variant apeľslnov,
pomidorov, napr. cena apeľsinov, jaščik [debna] iz-pod pomU
dorov [paradajok].
Tradičný názor, že spisovná norma sa realizuje v textoch najlepších
národných spisovateľov a majstrov umeleckého slova, platí aj v súčasnosti.
Modifikuje sa však v tom zmysle, že vplyv jazyka umeleckej
literatúry na normu spisovného jazyka sa oslabuje a rastie vplyv rozhlasu,
televízie a filmu. Jazyk umeleckej literatúry je podľa Gorbačeviča
samostatným útvarom národného jazyka (podľa iných autorov
— napr. F. P. Filina — je zložkou spisovného jazyka, ktorá má širšiu
platnosť ako spisovný jazyk).
5. Vplyvom vedecko-technickej revolúcie sa spisovný jazyk stáva
zložitejším, obohacuje sa o nové vedecké pojmy a termíny, pričom
zachováva svoje vnútorné zákonitosti. Tento zákonitý jav v jazyku
— obohacovanie o nové prvky — neslobodno zamieňať s jeho zaplavovaním
neadekvátnymi novotvarmi alebo s ochudobňovaním. Jazyk
znečisťujú a ochudobňujú všetky tie naoko nové prostriedky, ktoré
neprinášajú dalšie významové odtienky, ktoré sú jednoducho dubletnou
podobou toho, čo už v jazyku jestvuje, ktoré prekrúcajú a vulgarizujú
bežný hovorený aj písaný jazykový prejav. Za škodlivú módu
treba pokladať používanie cudzojazyčnej lexiky, napr. slová dominirovať,
utrirovaf, prevalirovaf, parametr, fórum korrektiv. V súvislosti
s preberaním nových cudzojazyčných prvkov do súčasného jazyka
sa aj kodifikátori ruského jazyka stretávajú nielen s purizmom (hoci
azda v porovnaní s inými jazykmi v menšom rozsahu — L. I. Skvorcov
dokonca hovorí, že v ZSSR sa purizmus stráca), ale a] s opačným
javom, ktorý nazývajú antinormalizátorstvo.
Jazykový purizmus sa charakterizuje ako úsilie očistiť jazyk od
všetkých cudzojazyčných slov a výrazov, od všetkých neologizmov,
ako odmietanie lexikálnych a gramatických prvkov z teritoriálnych
a sociálnych nárečí, tzv. ľudových prvkov, profesionalizmov ap. V širokom
zmysle je purizmus zveličené prísny a nezmieriteľný postoj
k akýmkoľvek preberaným prvkom a novotvarom a ku všetkým subjektívne
chápaným prípadom znetvorovania, vulgarizovania a poškodzovania
jazyka. Priamym protikladom k purizmu je antinormalizá-