- RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa NapÃsali ste nám
- RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa NapÃsali ste nám
- RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa NapÃsali ste nám
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
SPRÁVY A POSUDKY<br />
Jazykoveda pre učiteľov cudzích jazykov<br />
(Jazykoveda a príprava učitelú jazyka. Red. F. Kubík — W- Schmidt. Sborník<br />
Pedagogické fakulty UK v Praze. Praha 1980, I. zv. 199 s., II. zv. 143 s.)<br />
S podtitulom Teoretické problémy pripravili M. Kubík (Praha) a W. Schmidt<br />
(Potsdam) dvojzväzkový zborník štúdií nemeckých, českých a slovenských<br />
autorov o základných otázkach jazykovedy, ktoré by mohli zaujímať každého<br />
(teda nielen učiteľov), kto si chce prehĺbiť teoretické vedomosti o jazyku,<br />
o jazykovej kultúre a štylistike. Preto chceme upozorniť na niektoré<br />
zaujímavé myšlienky a postrehy tohto zborníka.<br />
Celkový plán zborníka zahrnuje jednak všeobecné otázky jazykovej komunikácie,<br />
pôsobenie jazyka a jazykovej kultúry, jednak otázky tvorenia<br />
textov a štylistiky. Špeciálne pre učitelov sú určené štúdie o jazykovom<br />
vyučovaní a ešte špeciálnejšie pre germanistov sú v zborníku príspevky<br />
o staršej a súčasnej nemčine.<br />
V úvodných kapitolách <strong>sa</strong> vysvetľujú a osvetľujú základné jazykové jednotky,<br />
ako je fonéma, morféma, slovo, veta- Pozoruhodný je sy<strong>ste</strong>matický<br />
výklad Z. Oliveriu<strong>sa</strong>, pravda, založený na hjelmslevovskom chápaní jazyka<br />
ako systému znakov a figúr. Týmto postojom <strong>sa</strong> Oliveriusova štúdia odlišuje<br />
metodologicky od ostatných štúdií.<br />
Na základné jazykovedné pojmy nadväzujú štúdie W. Schmidta o systéme<br />
a norme, o komunikačnej činnosti. Metodologickým východiskom v týchto<br />
štúdiách je teória jazykovej činnosti, resp. pôsobenia jazyka. Pri svojich výkladoch<br />
W. Schmidt prirodzene vychádza zo všeobecne prijímaných poznatkov,<br />
tradovaných vo svetovej jazykovednej literatúre, ale v našich súvislostiach<br />
sú cenné najmä odkazy na autorov z Nemeckej demokratickej republiky.<br />
Treba tu upozorniť, že najmä v otázkach jazykovej komunikácie<br />
rozvíja W. Schmidt svoje originálne názory, najmä pokiaľ ide o pojmy komunikačný<br />
zámer, komunikačný plán a komunikačný postup. Na vysvetlenie<br />
treba uviesť, že komunikačný plán je — podľa autorovej definície na s. 145<br />
v I. zv. — koncepcia optimálnej realizácie komunikačného zámeru, ktorá<br />
zahrnuje výber látky aj použitie istých komunikačných postupov pri spracovaní<br />
tejto látky, a tým určuje ob<strong>sa</strong>hovú i formálnu štruktúru textu (jeho<br />
kompozíciu a architektoniku), a tak vytvára základňu pre voľbu prostriedkov<br />
na toto spracovanie. K tomu treba ešte dodať, že ako komunikačné<br />
zámery <strong>sa</strong> uvádzajú informovanie (vecné a zážitkové), aktivovanie (presviedčanie,<br />
mobilizovanie, normalizovanie, zainteresovanie a emotívne pôsobenie)<br />
a vyjasňovanie (skúmanie a riešenie problémov). Komunikačné postupy<br />
sú napr- oznamovanie — zisťovanie — tvrdenie — vysvetľovanie — porovnanie<br />
— zhrnovanie — zdôvodňovanie — vyvodzovanie záverov — zovšeobecňovanie<br />
— definovanie. Jednotlivé komunikačné postupy autor bližšie<br />
vymedzuje, ale je škoda, že ich nevysvetľuje aj na analýze konkrétnych textov;<br />
lepšie by <strong>sa</strong> tým ukázala nosnosť týchto pojmov.
Change language