- Rozličnosti Správy a posudky Spytovali ste sa Napísali ste nám

v russkom jazyke poslednich desiatiletij. V pláne Ústavu ruského jazyka
na rok 1980 sú aj ďalšie tituly, napr. Stilističeskij slovar' [poňatija
i termíny) — práca plánovaná na 5 rokov.
Velmi záslužnú prácu v oblasti jazykovej kultúry vykonávajú časopisy
a rozhlas. Od r. 1967 vychádza z inciatívy spomínaného ústavu
špeciálny časopis Russkaja reč (dvojmesačník), ktorého úlohou je
jazyková osveta a výchova čitateľov, všestranné propagovanie poznatkov
o ruštine, jej dejinách a kodifikácii. Venuje sa aj otázkam
terminológie, štylistiky, analyzuje jazyk učebných pomôcok ap. Napokon
tento časopis je dostatočne známy aj u nás, informoval o ňom
aj náš časopis (pozri Kultúra slova, 1, 1967, s. 312—3).
Redakcia literárno-dramatického vysielania Všezväzového rozhlasu
vysiela raz do mesiaca cyklus relácií pod názvom Besedy o russkom
jazyke, ktoré sa stretajú s velmi živým záujmom poslucháčov.
Okrem toho jestvuje aj ďalšia relácia — jazyková poradňa v rozhlase
pod názvom V mire slov.
3. V tomto ani zďaleka nie úplnom výpočte publikácií týkajúcich
sa jazykovej kultúry sme zámerne uviedli dve mená: L. I. Skvorcov
a K. S. Gorbačevič, pretože v našej informácii o jazykovej kultúre
v ZSSR sa opierame najmä o citované práce týchto dvoch autorov.
L. I. Skvorcov chápe jazykovú kultúru ako ovládanie normy v oblasti
výslovnosti, prízvuku, používania slov, gramatiky a štylistiky, ale
rozumie ňou aj umenie, schopnosť využívať výrazové prostriedky jazyka
v rozličných jazykových situáciách primerane cieľu, úlohám
a obsahu komunikácie. Rozlišuje teda dva stupne ovládania spisovného
jazyka: jazykovú správnosť a jazykové majstrovstva. Jazyková
správnosť znamená dodržiavanie noriem súčasného spisovného jazyka,
v ktorých jeho používatelia vidia vzor, ideál alebo všeobecne
prijatý úzus. Hodnotenie výrazových prostriedkov z hľadiska správnosti
je dosť kategorické: správne — nesprávne, po rusky — nie
po rusky, možno — neslobodno ap. Jazykové majstrovstvo na rozdiel
od jazykovej správnosti nie je iba dodržiavanie noriem spisovného
jazyka, ale aj umenie vybrať z jestvujúcich variantov významovo
najpresnejší, štylisticky najvhodnejší, najvýstižnejší a najpochopiteľnejší
spôsob vyjadrovania. Hodnotenie výrazových prostriedkov (najmä
variantov) z hľadiska jazykového majstrovstva je menej kategorické:
lepšie — horšie, presnejšie, jasnejšie, výstižnejšie ako iné ap.
Ústredným pojmom jazykovej kultúry je spisovná norma. Norma
je vodidlom celého jazykového kolektívu v jeho mnohostrannej rečovej
činnosti. Preto sa za jednu z najdôležitejších úloh pokladá skúmanie
objektívnych jazykových noriem vo všetkých jazykových rovinách,
ako aj skúmanie ich ustálených (tradičných) foriem a rozvíjajúcich
sa alebo novovznikajúcich tendencií ku zmenám.