- RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa NapÃsali ste nám
- RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa NapÃsali ste nám
- RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa NapÃsali ste nám
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
v russkom jazyke poslednich desiatiletij. V pláne Ústavu ruského jazyka<br />
na rok 1980 sú aj ďalšie tituly, napr. Stilističeskij slovar' [poňatija<br />
i termíny) — práca plánovaná na 5 rokov.<br />
Velmi záslužnú prácu v oblasti jazykovej kultúry vykonávajú časopisy<br />
a rozhlas. Od r. 1967 vychádza z inciatívy spomínaného ústavu<br />
špeciálny časopis Russkaja reč (dvojme<strong>sa</strong>čník), ktorého úlohou je<br />
jazyková osveta a výchova čitateľov, všestranné propagovanie poznatkov<br />
o ruštine, jej dejinách a kodifikácii. Venuje <strong>sa</strong> aj otázkam<br />
terminológie, štylistiky, analyzuje jazyk učebných pomôcok ap. Napokon<br />
tento časopis je dostatočne známy aj u nás, informoval o ňom<br />
aj náš časopis (pozri Kultúra slova, 1, 1967, s. 312—3).<br />
Redakcia literárno-dramatického vysielania Všezväzového rozhlasu<br />
vysiela raz do mesiaca cyklus relácií pod názvom Besedy o russkom<br />
jazyke, ktoré <strong>sa</strong> stretajú s velmi živým záujmom poslucháčov.<br />
Okrem toho jestvuje aj ďalšia relácia — jazyková poradňa v rozhlase<br />
pod názvom V mire slov.<br />
3. V tomto ani zďaleka nie úplnom výpočte publikácií týkajúcich<br />
<strong>sa</strong> jazykovej kultúry sme zámerne uviedli dve mená: L. I. Skvorcov<br />
a K. S. Gorbačevič, pretože v našej informácii o jazykovej kultúre<br />
v ZSSR <strong>sa</strong> opierame najmä o citované práce týchto dvoch autorov.<br />
L. I. Skvorcov chápe jazykovú kultúru ako ovládanie normy v oblasti<br />
výslovnosti, prízvuku, používania slov, gramatiky a štylistiky, ale<br />
rozumie ňou aj umenie, schopnosť využívať výrazové prostriedky jazyka<br />
v rozličných jazykových situáciách primerane cieľu, úlohám<br />
a ob<strong>sa</strong>hu komunikácie. Rozlišuje teda dva stupne ovládania spisovného<br />
jazyka: jazykovú správnosť a jazykové majstrovstva. Jazyková<br />
správnosť znamená dodržiavanie noriem súčasného spisovného jazyka,<br />
v ktorých jeho používatelia vidia vzor, ideál alebo všeobecne<br />
prijatý úzus. Hodnotenie výrazových prostriedkov z hľadiska správnosti<br />
je dosť kategorické: správne — nesprávne, po rusky — nie<br />
po rusky, možno — neslobodno ap. Jazykové majstrovstvo na rozdiel<br />
od jazykovej správnosti nie je iba dodržiavanie noriem spisovného<br />
jazyka, ale aj umenie vybrať z jestvujúcich variantov významovo<br />
najpresnejší, štylisticky najvhodnejší, najvýstižnejší a najpochopiteľnejší<br />
spôsob vyjadrovania. Hodnotenie výrazových prostriedkov (najmä<br />
variantov) z hľadiska jazykového majstrovstva je menej kategorické:<br />
lepšie — horšie, presnejšie, jasnejšie, výstižnejšie ako iné ap.<br />
Ústredným pojmom jazykovej kultúry je spisovná norma. Norma<br />
je vodidlom celého jazykového kolektívu v jeho mnohostrannej rečovej<br />
činnosti. Preto <strong>sa</strong> za jednu z najdôležitejších úloh pokladá skúmanie<br />
objektívnych jazykových noriem vo všetkých jazykových rovinách,<br />
ako aj skúmanie ich ustálených (tradičných) foriem a rozvíjajúcich<br />
<strong>sa</strong> alebo novovznikajúcich tendencií ku zmenám.