Hollywood - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra

predpisoval“ anglické substantívum wood vyslovovať ako [vud]. S krátkou
samohláskou [u] sa vyslovovalo aj v priebehu celej histórie angličtiny“
(Ripka, 2013, s. 85; odkazujúc na A. Böhmerovú, 2007, s. 130).
V tomto prístupe sa však neberú do úvahy dve navzájom súvisiace skutočnosti,
ktoré podľa našej mienky pri interpretácii skúmaného javu majú
zásadný význam.
a) Vnútrojazykové okolnosti. Spôsob adaptácie (a teda aj transfonemizácie
1 ) v slovenčine nie je jednostranne závislý od stavu vo východiskovom
jazyku (v tomto prípade ide o angličtinu). Preberajúci jazyk (L2), ktorý je
v kontaktovom vzťahu aktívnejší, nemusí „brať ohľad“ na zákonitosti vo východiskovom
jazyku (L1). V slovenčine sa adaptovala dlhá výslovnosť koncovej
slabiky [-vúd], nie [-vud]; podobne napr. aj Robin Hood [húd]. Svedčí
o tom aj frekvencia adjektívneho derivátu hollywoodsky oproti variantu hollywoodský
(porov. časť 2). Argumentácia I. Ripku, ktorá sa opiera o medzijazykové
zdôvodnenie (porov. aj časť b), automaticky počíta s priamočiarou
závislosťou v smere L1 → L2. Inak povedané, jav v L2 autor zdôvodňuje
podľa pravidiel L1, pričom však ani interpretácia pravidiel v L1 v prípade
výslovnosti Hollywood nie je úplne akceptovateľná (porov. časť b). V tomto
kontexte nemožno a priori odmietnuť analógiu bežného používateľa jazyka
medzi ortografickou a ortoepickou podobou v slovách anglického pôvodu,
ktorá je založená na tom, že grafémam -oo- zodpovedá fonéma [ú].
b) Medzijazykové zdôvodnenie. Zapochybovať možno aj o argumente, že
v angličtine sa realizuje krátka výslovnosť [-vud]. Podľa vynikajúcej českej
anglistky a fonetičky A. Skaličkovej (napr. 1982) v angličtine je kvantita nestála
vlastnosť a závisí od kvality nasledujúceho konsonantu (kvantita má
v angličtine plurisegmentálny charakter). Preto namiesto protikladu kvantitatívnosť
– nekvantitatívnosť navrhuje terminologickú dvojicu longiórnosť
(relatívna dĺžka vokálu) – breviórnosť (relatívna krátkosť vokálu). Keď sa
krátky vokál ocitne pred lenisovým konsonantom (zjednodušene povedané:
v slovenčine ide o znelý konsonant), tento krátky vokál sa vyslovuje dlhšie
než pred fortisovým (neznelým) konsonantom, napr. hit [hit] – hid [hi·d],
rice [raɪs] – rise [raɪ·z] (bodka označuje predĺženosť nositeľa slabičnosti;
1 Transfonemizácia je adaptácia na zvukovej úrovni – primárne výmena fonémy východiskového
jazyka za fonému či fonematický komplex preberajúceho jazyka (porov. Filipović, 1986;
Ološtiak, 2007, s. 48 – 71).
140