Hollywood - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra

názov mlyna Agát. Pole pravdepodobne patrilo k mlynu, resp. bolo majetkom
majiteľov mlyna, a preto sa príponou -ský označuje príslušnosť k majetku,
vlastníctvo (posesivita). Názov mlyna však nevylučuje motiváciu
agátovým porastom v jeho okolí, takže mohol vzniknúť proprializáciou apelatíva
agát, ako aj iné terénne názvy tohto typu. Rovnako mohol vzniknúť
aj transonymizáciou z osobného mena majiteľa mlyna, ak by mal priezvisko
alebo skôr prezývku Agát. Najmenej pravdepodobná by bola onymická motivácia
rodným (krstným) menom Agáta (napr. manželky či dcéry majiteľa).
Ženské meno Agáta má inú lexikálnu motiváciu ako názov stromu agát.
Pôvod má síce takisto v gréčtine, ale v slove agathós s významom „dobrý,
láskavý“ (Majtán – Považaj, 1998, s. 39).
Podľa hromadných podstatných mien vytvorených sufixom -ie ako vŕbie,
orešie vznikol aj tvar agáčie vo význame „agátový les“ (Slovník slovenského
jazyka, 1, s. 11, ďalej SSJ). SSN 1 (s. 55) uvádza iba tvar hakáčí (Jakubov
MAL) v záhorskom nárečí vo význame „agátové vetvy“. Tvar agáčie sa zachoval
aj v terénnych názvoch Agáčie, Nad agáčím, Pod Agáčím. V Zárečí
PU je názov lesa Agácie s hláskovým variantom c. Menej pravdepodobné
vysvetlenie by bolo, že ide o pl. agácie singulárového tvaru agácia vo význame
„agát biely, Robina pseudoacacia“, ktorý vznikol z druhej časti latinského
názvu acacia alebo priamo z názvu rastliny z rodu akácia, lat. Acacia.
Nemožno ani vylúčiť chybu pri výskume, pretože hláskový variant s c je
typický skôr pre východoslovenskú alebo južnoslovenskú oblasť.
Častejšie sa používali hromadné substantíva so sufixom -ina, a to agátina,
agáčina, čo dokazuje aj viac exemplifikácií v slovníkoch, ale aj veľká frekvencia
v rôznych typoch terénnych názvv: Agáčina 45 , Agátina 7 ; Agáčiny 3 ;
Tesárska agáčina, Plaťovská agáčina, Plaťovská agátina; Balatomské
Agáčiny; Agáčina nad Veselou, Agáčina nad záhradami, Agáčina nad záhradou,
Agáčina pod Poliačkou; Nad agáčinou, Nad agátinou, Pod agáčinou,
Pri agáčine 2 , V agáčine, Za agáčinou; Medzi Agáčinami, Medzi
agáčinami; Nad Tkáčovou agáčinou; Kopále pri agáčine. Hoci J. Horecký
(1959, s. 141, 142) tento sufix nezaradil medzi prípony, ktorými sa tvoria
hromadné substantíva, ale model so sufixom -ina označil ako produktívny
spôsob tvorenia názvov vecí, pričom skonštatoval, že substantíva odvodené
týmto sufixom od stromov, ako napr. hrabina, dubina, jelšina, brezina,
hložina i starší tvar bukovina, majú zrejmý odtienok hromadnosti (s. 106).
158