Hollywood - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra

utrhač“, navyše skrivodlivec i skrivodník, skrivodlivý s významom „nespravedlivý,
utrhačný“.
Vráťme sa však k úvodnej otázke a k vysvetleniu súvislosti slov zázrivý
a zázrosť so slovami s koreňom kriv-. Slová zázrivý, zázrosť dáva M. Majtán
(2003 – 2004, s. 335) do súvislosti so slovami závistný, závistlivý, závisť,
ktoré ich neskôr celkom nahradili. Slová závisť, závistlivý ako najstaršie doložené
rovnomenné exemplifikácie hesiel zo ŽPK sú spracované v HSSJ (7,
2008, s. 213) s významom „pociťovanie nežičlivosti, neprajnosti, nepriateľstva
voči niekomu“ a „ktorý závidí niekomu“. Ide teda skutočne o slová
s rovnakým významom? V prípade textov právneho zacielenia treba v týchto
slovách vidieť skôr istý významový posun. Vzhľadom na skutočnosť, že tu
ide o chybné, nenáležité použitie slovenských ekvivalentov, uprednostňujeme
tu význam „krivoprísažný, krivoprísažníctvo“, zodpovedajúci nemeckému
originálu. 4 O nevhodnosti použitia slovenského ekvivalentu závistlivý je
potom dobrým svedectvom použitie v nemeckom origináli dvojice slov meineidig
a falsch, 5 ktoré sa nachodia, hádam nie náhodou, napr. v texte paragrafu
326/268: Cheyn scheppe(n) mak man von den schephen ampt absetzen, er
en sey maynaydik oder sey mit valsche begriffen (Piirainen, s. 121): Zadneho
sudczy nemuoz wywrczy z stolicze nebo z geho vrzadu, lecz by byl zawistliwy
a_neb w ffalschy nalezeny (porov. Kuchar, 1993, s. 89). Od závisti, ktorá je
pri textoch s náboženskou tematikou adekvátne pomenovaná, text právneho
zamerania si však vyžadoval vyhovujúcejšie vyjadrenie nespravodlivého
konania, ktoré bolo dôkladnejšie posúdené a aj potrestané, ako nedostatočne
naznačuje slovo závisť. Išlo tu však už o zločin, najmä pre vypovedanie
niečoho falošného, nepravdivého, krivého, a to ešte pred súdom. Takto sa
to javí a konštatuje najmä v prípadoch termínov, resp. hesiel krivoprísažne,
krivoprísažníctvo, krivoprísažník, krivoprísažnica, krivoprísažníčka, v ktorých
prípade už nastupuje a figuruje séma „falošnosti“ vyjadrená pred súdom/právom
(SSSJ, tamže, s. 810). Takto teda aj falošnosť možno pokladať
4
Ako o chybne preložených uvažoval o ich obsahovej stránke aj F. Ryšánek (1954, s. 760 –
762).
5
Ide tu v podstate o použitie dvojice blízkoznačných slov, typického štylistického prvku aj
v nemeckom jazyku, zopakovaním inou formou toho istého obsahu: er en sey maynaydik oder
sey mit valsche begriffen (porov. heslo falsch 1. >Betrug, Unredlichkeit< a heslo meineidig, Adj.
>eidbrüchig, einen Falscheid schwörend< Papsonová, tamže, s. 250 a 481).
134