PQ RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...
PQ RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...
PQ RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
zúčastňovať <strong>sa</strong> na niečom atď.)" (Klabal — Mullerová, 1986, s. 59).<br />
„Činnosťami nazývame jednotlivé druhy prác, fázy procesov a dejov,<br />
ktorých uskutočňovanie je potrebné na to, aby hospodárska organizácia<br />
optimálne fungovala a plnila tak svoje základné spoločenské<br />
a hospodárske poslanie" (Klabal — Mällerová, 1986, s. 59). Z definície<br />
vyplýva, že práve označenie činností by malo patriť medzi centrálne<br />
terminologizované sústavy pomenovaní. To, že to tak nie je,<br />
spôsobuje: a) neexi<strong>ste</strong>ncia vhodných názvov pre všetky činnosti hospodárskych<br />
organizácií; b) neujasnenosť, čo všetko má jednotlivá činnosť<br />
zahŕňať; c) nízke jazykové schopnosti autorov textov v oblastí<br />
riadenia (pórov. Klabal — Mullerová, 1986, s. 60).<br />
V súčasnosti rastú požiadavky na to, aby informácie týkajúce <strong>sa</strong><br />
riadenia boli interpretovateľné jednoznačne. To si vyžaduje „vybrať<br />
v množine jazyka účelovú podmnožinu výrazov, ktorá bude ob<strong>sa</strong>hovať<br />
designáty činností (slovesá); takáto podmnožina môže ob<strong>sa</strong>hovať:<br />
— zoznamy odporúčaných alebo zakázaných termínov, príp. kombinácie<br />
oboch,<br />
— zoznamy reprezentatívnych termínov spolu s istými reláciami medzi<br />
nimi" (Klabal, 1978, s. 41).<br />
Z analýzy slovies používaných na označovanie činností v hospodárskych<br />
organizáciách (analyzovali sme štúdiu Návrh sústavy slovies<br />
na používanie v organizačných normách podnikov, účelových organizácií<br />
a GR vo VHJ Slovakotexj vyplýva, že ich možno rozdeliť v podstate<br />
na dve základné skupiny. V prvej sú slovesá označujúce základné<br />
výrobné činnosti ako pilovať, sekať, kre<strong>sa</strong>ť, sústružiť, vŕtať, frézovať,<br />
ktoré majú jeden základný význam, a preto aj ich informačná<br />
entropia <strong>sa</strong> rovná nule. To vyplýva aj z toho, že tieto slová vznikali<br />
a fungovali ako termíny v určitej (najmä remeselníckej] terminologickej<br />
sústave. Preto <strong>sa</strong> do novej terminologickej sústavy preberajú<br />
s celým svojím lexikálnym významom a ako termín doplnia ďalšími<br />
predikátmi pojmu, vyplývajúcimi z ich miesta v sústave pojmov riadenia.<br />
Napr. sloveso frézovať má tento lexikálny význam (podlá SSJ):<br />
„obrábať (niečo) na fréze, frézovačke". Termín frézovať má v spomenutej<br />
sústave slovies takúto definíciu: „aktivita obrábania [správnejšie<br />
aktivita patriaca do sféry pojmu obrábať; pozn. autora], ktorou <strong>sa</strong><br />
podľa stanovených technológií, techník, smerníc, noriem, parametrov,<br />
výkresov a pokynov v súlade s predpismi o bezpečnosti práce pozmeňujú<br />
a upravujú určené materiály. Výsledkom sú frézovaním upravené<br />
a zhodnotené materiály a výrobky a informácie o ich kvantite a kvarte<br />
a o ďalších potrebných ekonomických a organizačných faktoch<br />
a údajoch." Vidíme, že definícia termínu frézovať je značne širšia ako<br />
^ V I n . e t i z e n ie významu slova frézovať. Vyplýva to zo začlenenia designáu<br />
osti do účelového systému, ktorý má vymedziť aj smer toku<br />
i n<br />
n