16.03.2014 Views

PQ Rozličnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...

PQ Rozličnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...

PQ Rozličnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

zúčastňovať <strong>sa</strong> na niečom atď.)" (Klabal — Mullerová, 1986, s. 59).<br />

„Činnosťami nazývame jednotlivé druhy prác, fázy procesov a dejov,<br />

ktorých uskutočňovanie je potrebné na to, aby hospodárska organizácia<br />

optimálne fungovala a plnila tak svoje základné spoločenské<br />

a hospodárske poslanie" (Klabal — Mällerová, 1986, s. 59). Z definície<br />

vyplýva, že práve označenie činností by malo patriť medzi centrálne<br />

terminologizované sústavy pomenovaní. To, že to tak nie je,<br />

spôsobuje: a) neexi<strong>ste</strong>ncia vhodných názvov pre všetky činnosti hospodárskych<br />

organizácií; b) neujasnenosť, čo všetko má jednotlivá činnosť<br />

zahŕňať; c) nízke jazykové schopnosti autorov textov v oblastí<br />

riadenia (pórov. Klabal — Mullerová, 1986, s. 60).<br />

V súčasnosti rastú požiadavky na to, aby informácie týkajúce <strong>sa</strong><br />

riadenia boli interpretovateľné jednoznačne. To si vyžaduje „vybrať<br />

v množine jazyka účelovú podmnožinu výrazov, ktorá bude ob<strong>sa</strong>hovať<br />

designáty činností (slovesá); takáto podmnožina môže ob<strong>sa</strong>hovať:<br />

— zoznamy odporúčaných alebo zakázaných termínov, príp. kombinácie<br />

oboch,<br />

— zoznamy reprezentatívnych termínov spolu s istými reláciami medzi<br />

nimi" (Klabal, 1978, s. 41).<br />

Z analýzy slovies používaných na označovanie činností v hospodárskych<br />

organizáciách (analyzovali sme štúdiu Návrh sústavy slovies<br />

na používanie v organizačných normách podnikov, účelových organizácií<br />

a GR vo VHJ Slovakotexj vyplýva, že ich možno rozdeliť v podstate<br />

na dve základné skupiny. V prvej sú slovesá označujúce základné<br />

výrobné činnosti ako pilovať, sekať, kre<strong>sa</strong>ť, sústružiť, vŕtať, frézovať,<br />

ktoré majú jeden základný význam, a preto aj ich informačná<br />

entropia <strong>sa</strong> rovná nule. To vyplýva aj z toho, že tieto slová vznikali<br />

a fungovali ako termíny v určitej (najmä remeselníckej] terminologickej<br />

sústave. Preto <strong>sa</strong> do novej terminologickej sústavy preberajú<br />

s celým svojím lexikálnym významom a ako termín doplnia ďalšími<br />

predikátmi pojmu, vyplývajúcimi z ich miesta v sústave pojmov riadenia.<br />

Napr. sloveso frézovať má tento lexikálny význam (podlá SSJ):<br />

„obrábať (niečo) na fréze, frézovačke". Termín frézovať má v spomenutej<br />

sústave slovies takúto definíciu: „aktivita obrábania [správnejšie<br />

aktivita patriaca do sféry pojmu obrábať; pozn. autora], ktorou <strong>sa</strong><br />

podľa stanovených technológií, techník, smerníc, noriem, parametrov,<br />

výkresov a pokynov v súlade s predpismi o bezpečnosti práce pozmeňujú<br />

a upravujú určené materiály. Výsledkom sú frézovaním upravené<br />

a zhodnotené materiály a výrobky a informácie o ich kvantite a kvarte<br />

a o ďalších potrebných ekonomických a organizačných faktoch<br />

a údajoch." Vidíme, že definícia termínu frézovať je značne širšia ako<br />

^ V I n . e t i z e n ie významu slova frézovať. Vyplýva to zo začlenenia designáu<br />

osti do účelového systému, ktorý má vymedziť aj smer toku<br />

i n<br />

n

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!