PQ RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...
PQ RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...
PQ RozliÄnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
vodnou domovinou je Severná Amerika. Američania druh /. nebulosus<br />
nazývajú brown bullhead, teda hnedý. Aj vedecké meno je motivované<br />
sfarbením (nebulosus = zahmlený, dymovo sivý). Hoci tento sumček<br />
farebne varíruje, pred<strong>sa</strong> len uňho dominuje hnedé sfarbenie rôznych<br />
odtieňov niekedy s nejasnými škvrnami či mramorovaním. U nás <strong>sa</strong><br />
objavilo aj meno sumček krpatý, čes. sumeček zakrslý (podľa nemeckého<br />
Zwergwels; pórov, aj poľské sumik karlowaty, maďarské tôrpeharc<strong>sa</strong>,<br />
rumunské somn pitie). Aj toto meno je nevhodné, lebo už ani<br />
v rámci rodu Ictalurus nie je /. nebulosus najmenším druhom. Podľa<br />
nášho názoru by <strong>sa</strong> mal Ictalurus nebulosus nazývať sumček hnedý,<br />
čes. sumeček hnšdý.<br />
Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK<br />
Mlynská dolina B-l, Bratislava<br />
Základné názvy z bon<strong>sa</strong>jistiky<br />
ŠTEFAN<br />
KLOKNER<br />
Čo je to bon<strong>sa</strong>j? Je to miniaturizovaná drevina (strom alebo krík]<br />
pestovaná spravidla v keramickej umeleckej miske (pórov. Elsner,<br />
1985). Ide vlastne o botanické umelecké dielo, ktoré je dynamické,<br />
t. j. nikdy nenadobudne konečnú podobu, pretože drevina stále rastie.<br />
Pôvodné japonské slovo bon<strong>sa</strong>i (voľný preklad: miniatúrna drevina<br />
pestovaná v miske) v slovenčine zdomácnelo v podobe bon<strong>sa</strong>j a v<br />
tejto podobe ako podstatné meno mužského rodu ho zachytáva aj<br />
Krátky slovník slovenského jazyka (1987).<br />
Bon<strong>sa</strong>je začali pestovať Číňania už pred viac než pol druha tisícročím.<br />
Pestovanie do dnešnej podoby rozvinuli Japonci za posledné tri<br />
storočia (pórov. Herynek, 1985; Ryšán, 1985). Čínsky znak pojmu <strong>sa</strong><br />
číta v rôznych oblastiach Číny rozlične, napr. pencai, pchen-<strong>sa</strong>i, pun-<br />
-<strong>sa</strong>i. Japonci zmenili znenie znaku (v Číne a Japonsku je znak platný<br />
aj dnes) na bon<strong>sa</strong>i a v tej forme <strong>sa</strong> rozšíril do celého sveta. Znak<br />
<strong>sa</strong> stal bežným až v prvej polovici 19. storočia, písomne ho prvýkrát<br />
použili v ó<strong>sa</strong>ckom časopise z roku 1875. Odtiaľ umelecký smer prenikol<br />
cez západnú Európu (japonské výstavy bon<strong>sa</strong>jov) aj do Československa.<br />
O jeho významnejšom rozšírení však možno hovoriť až v poslednom<br />
de<strong>sa</strong>ťročí, do ktorého patrí vznik prvého československého klubu<br />
bon<strong>sa</strong>jistov (Praha 1980). Hoci <strong>sa</strong> bon<strong>sa</strong>je pestujú v krajinách juhovýchodnej<br />
Ázie predovšetkým pod šírym nebom (v záhrade, v záhradke<br />
a pod.), v krajinách mierneho pásma, teda aj v Československu
Change language