PQ Rozličnosti Správy a posudky Spytovali ste sa - Jazykovedný ...

hou je pomenovať pojmy vlastné určitému odboru či už vedeckému
alebo praktickému" (Sochor, 1955, s. 8). Ale napr. konštatovaniu, že
„termín je teda pomenovanie, ktoré odborník potrebuje pre svoj odbor
navyše v porovnaní s bežnou slovnou zásobou" (tamže, s. 9), sotva
možno prisúdiť platnosť definície. Je to jednoducho jedna potenciálna
výpoveď z logického spektra pojmu termín. Ostatne v súvislosti s ňou
Kocourek konštatuje: „Nedostatkom tejto definície je, že by mimo terminológie
zostali výrazy typu: pôda, voda, oblak, list, výkon" (Kocourek,
1965, s. 10). Konštatovanie nedostatku je vo všeobecnosti
správne, ale jeho presvedčivosť oslabuje fakt, že uvedené príklady sú
priam klasickou ukážkou na tvorenie termínov sémantickým spôsobom
a že teda slová pôda, voda atď. vonkoncom nezostávajú či nemusia
zostať mimo terminológie.
Významné miesto v Kocourkovej štúdii má analýza definície termínu,
ktorú vypracoval K. Hausenblas: „termín je pomenovanie, resp. pomenúvacia
jednotka, ktorá má vzhľadom na komunikačné (v orig. sdélovací)
potreby odbornej oblasti, kde sa používa, špecificky vymedzený
význam" (citované podľa Kocourka, 1965, s. 11). Ku Kocourkovým
všeobecným zisteniam, že táto definícia korešponduje s Havránkovým
chápaním termínu a terminológie a že sa v nej preberá Horálkovo
chápanie pomenovacej jednotky, pridáme explicitnú formuláciu,
že tu ide o priamu súvislosť s teóriou funkčných štýlov. Inými slovami,
zdôrazňuje sa myšlienka, že termín je prvkom odborného štýlu
a textu. Z hľadiska praktickej požiadavky, podľa ktorej definícia má
byť úsporná, je podľa našej mienky odpodstatnené uvažovať o nadbytočnosti
spojenia pomenúvacia jednotka vo vyjadrení pomenovanie,
resp. pomenúvacia jednotka; medzi obidvoma členmi tohto vyjadrenia
nepochybne jestvuje vzťah synonymie a bežne sa nimi označujú aj
jednoslovné, aj viacslovné pomenúvacie jednotky či pomenovania,
teda termíny jednoslovné aj viacslovné.
R. Kocourek sprevádza podrobným komentárom aj úvahy, v ktorých
Hausenblas naznačuje, akým smerom by malo postupovať spresňovanie
definície termínu, a uzatvára, že „zdôraznením stupňa terminologickosti
na jednej strane a stupňa definovanosti na druhej strane
upozornil Hausenblas na aspekt podstatný pre uspokojivú definíciu
termínu" (Kocourek, 1965, s. 13). V obidvoch Hausenblasových postulátoch
je zreteľné, že k termínu pristupuje na základe jeho „správania"
v texte a na základe jeho začleňovania do textu. Lenže ak sa
vezme do úvahy, že úlohou terminológie ako vednej disciplíny je
povedať s maximálnou presnosťou (a stručnosťou), čo je termín, a
postulovať jeho základné vlastnosti, a úlohou aplikovanej terminológie
je odpovedať na otázku, čo je to (čo je tá vec, ktorú termín
označuje), maximálne presnou definíciou, úvaha o stupni definova-