1 Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej ... - SACR

Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013
V Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2006 –2010 sa vláda SR v oblasti
cestovného ruchu zaväzuje, že vytvorí podmienky na naštartovanie turistického a hotelového
priemyslu s cieľom zvýšenia podielu tohto ekonomického odvetvia na hrubom domácom
produkte SR. Zabezpečí zriadenie satelitného účtu cestovného ruchu, stanoví zásady pre štátnu
politiku rozvoja cestovného ruchu ako oblasti verejného záujmu s dôrazom na podporu rozvoja a
významu domáceho a aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Vláda SR prehodnotí Stratégiu
rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 a pripraví komplexnú legislatívu
na zabezpečenie realizácie štátnej politiky rozvoja cestovného ruchu s prihliadnutím na
inštitucionalizáciu tohto odvetvia. Prostredníctvom motivačných ekonomických a finančných
nástrojov podporí investície do cestovného ruchu s cieľom zvyšovať kvalitu a komplexnosť
poskytovaných služieb. Vláda SR aj za pomoci štrukturálnych fondov EÚ vytvorí systém
finančnej podpory aktivít samospráv, obcí, miest a podnikateľských subjektov pri rozvoji
nosných foriem cestovného ruchu. Vláda SR ďalej podporí urýchlenie prác na novej zonácii
chránených území tak, aby pri zachovaní cieľov ochrany prírody boli umožnené podnikateľské
aktivity zamerané na rozvoj cestovného ruchu a boli zachované prírodné a kultúrne hodnoty
chránených území pre budúce generácie.
V predchádzajúcom volebnom období bola Stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do
roku 2013 prijatá uznesením vlády SR č. 632 z 24. augusta 2005. Táto stratégia však nebrala do
úvahy nový sociálny rozmer európskych dokumentov o cestovnom ruchu, ani politiku trvalo
udržateľného rozvoja ako ani ten fakt, že cestovný ruch je u nás stále významnejšou súčasťou
spotreby obyvateľstva.
Predkladaná stratégia je dokumentom, ktorý stanovuje strategické ciele pre rozvoj
cestovného ruchu vo verejnom záujme. V ústavnom zákone č. 357/2004 o ochrane verejného
záujmu je verejný záujem definovaný ako podpora regionálneho rozvoja ale aj zlepšenie životnej
úrovne na vidieku. Cestovný ruch môže prispieť k obom týmto cieľom, pretože jeho služby sú
službami podporujúcimi regionálny rozvoj i zamestnanosť.
1. Východiská novej stratégie rozvoja cestovného ruchu
V súvislosti s postupujúcim procesom globalizácie sa v praxi uplatňujú nové trendy,
mnohé len čiastočne overené procesy v podnikaní, zmeny v sociálnej sfére i dynamický rozvoj
územia vhodného pre cestovný ruch. Preto je dôležité proces globalizácie pozorne sledovať a
analyzovať jeho dôsledky aj na cestovný ruch. Zámerom predkladanej Novej stratégie rozvoja
cestovného ruchu Slovenskej republiky je preto adekvátne reagovať na tieto globalizačné trendy
pri využití konkurenčných prvkov a s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj cestovného ruchu
v oblasti hospodárskej, sociálnej i environmentálnej.
1.1. Medzinárodné súvislosti a trendy vývoja cestovného ruchu
V nadväznosti na všeobecný proces globalizácie vo svete došlo koncom 20. storočia
v cestovnom ruchu k prehlbovaniu medzinárodnej spolupráce. Tento proces bol sprevádzaný
liberalizáciou pohybu osôb a zároveň aj rastom konkurenčného prostredia. Progres v rozvoji
cestovného ruchu bol začiatkom 21. storočia negatívne ovplyvnený teroristickými útokmi
smerujúcimi aj do niektorých destinácií cestovného ruchu. Ako však ukazuje vývoj v ostatných
rokoch, cestovný ruch dokázal aj v týchto podmienkach napredovať, vyžaduje si však nové
prístupy a adekvátne opatrenia na všetkých úrovniach.
1

Globalizačné zmeny v cestovnom ruchu musia rešpektovať aj krajiny strednej Európy,
ktoré po vstupe do EÚ prechádzajú zložitou transformáciou. Pre tieto krajiny vrátane Slovenska
neexistuje iná alternatíva ako zapojenie sa do procesu globalizácie. Úlohou cestovného ruchu
preto je a bude aj zachovanie národnej identity Slovenska ako jednej zo základných prvkov
konkurenčnej výhody.
Podľa prognózy Svetovej organizácie turizmu (UNWTO) bude turizmus do roku 2020
najrýchlejšie rásť práve v regiónoch stredo-východnej a južnej Európy.
Európska komisia predstavila nový míľnik Lisabonskej stratégie a následne Európska rada
schválila v marci roku 2005 na svojom zasadnutí obnovenú Lisabonskú stratégiu. V tejto
súvislosti sa úsilie Európskej únie sústreďuje na realizáciu dvoch zásadných kľúčových úloh
zabezpečenia stabilnejšieho a dlhotrvajúceho hospodárskeho rastu a vyššieho počtu kvalitnejších
pracovných miest. Dôležitým predpokladom napĺňania lisabonských cieľov je zamerať úsilie
Slovenskej republiky na tie odvetvia hospodárstva, ktorú sú najdôležitejšie pre rozvoj
konkurencieschopnosti krajiny, pričom cestovný ruch nepochybne patrí medzi oblasti s vysokým
potenciálom.
Od roku 1997 sa na úrovni EÚ niekoľkokrát s uznaním hodnotil potenciál cestovného
ruchu vo vzťahu k zvyšovaniu zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Priamo sa cestovný ruch na
HDP i na celkovom počte pracovníkov v rámci EÚ podieľa 4 %, nepriamo je to u HDP až 11 %
a u počtu pracovníkov až 12 %. Preto je cestovný ruch dôležitou oblasťou v rámci obnovenej
Lisabonskej stratégie. Z dlhodobejšieho hľadiska možno uviesť, že za posledné desaťročie bola
ročná miera rastu zamestnanosti v ubytovacích a stravovacích zariadeniach (hotely, reštaurácie a
kaviarne) takmer vždy vyššia ako miera rastu celkovej zamestnanosti 1 .
Riešenie úloh v oblasti európskeho cestovného ruchu vyžaduje jednotný politický prístup
na všetkých úrovniach EÚ. EK vypracovala obnovenú politiku európskeho cestovného ruchu s
názvom „Posilnenie partnerstva v európskom turizme“. Jej hlavným cieľom je zvyšovať
konkurencieschopnosť európskeho cestovného ruchu a vytvárať vyšší počet lepších pracovných
miest pri súčasnom zabezpečovaní trvalo udržateľného rastu cestovného ruchu v rámci Európy,
ako aj v celosvetovom kontexte². Európska politika sa zameriava na:
1. Opatrenia určené na zefektívnenie odvetvia cestovného ruchu
1.1 Lepšia regulácia (usmerňovanie)
1.2 Koordinácia politiky
1.3 Lepšie využívanie dostupných finančných nástrojov EÚ
2. Podpora trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu
2.1 Európska agenda 21 pre oblasť cestovného ruchu
2.2 Osobitné podporné opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti európskeho
cestovného ruchu
3. Zlepšovanie vnímania a zviditeľňovanie odvetvia cestovného ruchu
3.1 Lepšie pochopenie cestovného ruchu v Európe
3.2 Podpora pri propagovaní európskych destinácií
3.3 Zviditeľňovanie odvetvia cestovného ruchu: spoločný cieľ.
Zmeny v demografickej štruktúre Európy významne ovplyvnia oblasť cestovného ruchu.
Očakáva sa ďalší nárast počtu starších ľudí (vo veku 65 rokov a viac), stúpať by mal aj počet ľudí
1
Eurostat - Statistics in focus 32/2005
² Obnovená politika EÚ v oblasti cestovného ruchu KOM(2006) 134
2

starších ako päťdesiat rokov, cestujúcich v oveľa vyššej miere ako v minulosti. Najvýznamnejší
nárast sa očakáva v oblasti kúpeľného a zdravotného cestovného ruchu, ako aj poznávacieho
cestovného ruchu založeného na kultúrnom a prírodnom dedičstve. Objavujú sa nové, prudko sa
rozvíjajúce destinácie ponúkajúce inovované produkty a služby.
Preto strategická orientácia cestovného ruchu musí byť zameraná na jeho dlhodobú
udržateľnosť pri rešpektovaní nielen vnútorných rozvojových podmienok, ale aj vonkajšieho
ekonomického, technologického i ekologického prostredia. V súvislosti s napĺňaním cieľov
Lisabonskej stratégie uvedených v dokumente „Integrované pravidlá pre rast a zamestnanosť
(2005 – 2008)“ (Integrated Guidelines for Growth and Jobs (2005–2008)), ktorý je jeden
z hlavných „lisabonských“ nástrojov koordinácie hospodárskych politík členských štátov EÚ, a
vzhľadom na veľmi vysoký podiel malého a stredného podnikania (MSP) v sektore cestovného
ruchu, je potrebné viac pozornosti venovať ich podpore, využívajúc pritom aj prostriedky
štrukturálnych fondov EÚ v novom plánovacom období rokov 2007 - 2013.
1.2. Základné tendencie hospodárskeho vývoja na Slovensku v roku 2006
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2006 vytvoril hrubý domáci produkt
v nominálnom objeme 1 636,3 mld. Sk, čo je o 11,2 % viac ako v roku 2005. V stálych cenách
medziročne vzrástol HDP o 8,3 %. Tvorba hrubého domáceho produktu vzrástla okrem ťažby
nerastných surovín (pokles o 1,5 mld. Sk) vo všetkých ostatných odvetviach. Rast ovplyvnilo
hlavne zvýšenie pridanej hodnoty v stálych cenách z priemyselnej výroby (o 37 mld. Sk), a pre
cestovný ruch je veľmi dôležité že aj v obchode, hoteloch a reštauráciách (o 28,5 mld. Sk).
Z hľadiska cestovného ruchu dôležitá konečná spotreba domácností vzrástla v roku 2006
v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2005 v bežných cenách o 11,7 % (o 1,7 p. b.). Vývoj
súvisel najmä s rastom hrubého disponibilného dôchodku (o 12 %). Podielovo tvorili najväčšiu
časť súkromnej spotreby naďalej výdavky na nákupy potravinárskeho tovaru 21,8 %,
najvyššiu dynamiku rastu však dosiahli výdavky na hotely a reštaurácie (o 13,4 %).
Na trhu práce pretrvával trend rastu zamestnanosti sprevádzaný poklesom
nezamestnanosti. V priemere za rok 2006 sa zvýšil počet zamestnaných osôb v hospodárstve o
2,2 % (o 73,2 tis.) na 2 148,2 tis. (v roku 2005 bolo rovnaké tempo rastu). Medziročný rast
zamestnanosti pokračoval v stavebníctve o 9,3 %, vysoká medziročná dynamika bola
zaznamenaná aj v hoteloch a reštauráciách o 7,8 %.
Rast priemernej mesačnej nominálnej mzdy sa spomalil. Priemerná mesačná nominálna
mzda zamestnanca v hospodárstve sa v priemere za rok 2006 medziročne zvýšila o 8 % na 18 761
Sk. Jej rast bol o 1,2 p. b. pomalší ako v roku 2005. Reálna mzda vzrástla o 3,3 %. Najnižšiu
priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v hoteloch a reštauráciách (14 170 Sk). Aj keď aj
v tejto oblasti možno predpokladať regionálne rozdiely a rozdiely v odmeňovaní v rámci
jednotlivých profesií, nízka finančná zainteresovanosť zamestnancov má demotivujúci vplyv na
kvalitu nimi poskytovaných služieb cestovného ruchu, vyvoláva aj dočasnú pracovnú emigráciu
hlavne kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia.
Vychádzajúc z uvedených údajov možno konštatovať, že postupne sa zvyšuje
kúpyschopnosť nášho obyvateľstva, a teda možno predpokladať nárast jeho účasti na cestovnom
ruchu. Zároveň je potrebné zvýšiť ekonomickú zainteresovanosť – mzdy v cestovnom ruchu, ako
dôležitý predpoklad na stabilizáciu kvalifikovanej pracovnej sily.
3

1.3. Doterajší vývoj cestovného ruchu na Slovensku
Vývoj cestovného ruchu na Slovensku v jeho hlavných ukazovateľoch v rokoch 2004 až
2006, dokumentuje nasledujúca tabuľka (údaje za rok 2006 sú predbežné). Z tabuľky vyplýva, že
po čiastočnom útlme prejavujúcom sa predovšetkým v devízových príjmoch cestovného ruchu
v roku 2004, vývoj cestovného ruchu v rokoch 2005 a 2006 zaznamenáva zvýšenú dynamiku.
2004 2005
Index
05/04
2006
Index
06/05
Devízové príjmy z aktívneho zahraničného CR v
mil. Sk 29 069,7 37 529,1 129,1 44 985,2 119,9
Devízové výdavky z pasívneho zahr. CR v mil. Sk 24 031,8 26 234,9 109,2 31 349,4 119,5
Saldo zo zahraničného cestovného ruchu v mil. Sk 5 037,9 11 294,2 224,2 13 635,8 120,7
Podiel AZCR na HDP (%) 2,1 2,6 123,8 2,7 103,8
Podiel AZCR na vývoze služieb (%) 24,2 27,5 113,6 x x
Príjazdy zahr. návštevníkov (prechody hraníc) v
tis. 26 415,2 29 395,6 111,3 30 592,3 104,1
Vycestov. občanov SR do zahr. (prechody hraníc)
v tis. 20 379,7 22 405,1 109,9 22 688,1 101,3
Počet turistov (ubytovaných návštevníkov) v tis. 3 244,5 3 428,1 105,7 3 583,9 104,5
v tom: zahraniční v tis. 1 401,2 1 515,0 108,1 1 611,8 106,4
domáci v tis. 1 843,3 1 913,1 103,8 1 972,1 103,1
Počet prenocovaní turistov celkom v tis. 10 748,5 10 732,8 99,9 11 137,6 103,8
v tom: zahraniční v tis. 4 675,0 4 872,0 104,2 5 133,5 105,4
domáci v tis. 6 073,5 5 860,7 96,5 6 004,0 102,4
Priemerný počet prenocovaní celkom 3,3 3,1 94,0 3,1 100,0
v tom: zahraniční 3,3 3,2 97,0 3,2 100,0
domáci 3,3 3,1 94,0 3,0 96,8
Počet ubytovacích zariadení CR celkom 2 519 2 446 97,1 2 490 101,8
v tom: hotely, motely, botely 470 478 101,7 485 101,5
penzióny 403 407 101,0 437 107,4
kempy 75 73 97,3 69 94,5
Počet izieb v UZ CR celkom 46 854 47 666 101,7 48 173 101,1
v tom: hotely, motely, botely 22 644 22 914 101,2 22 496 98,2
penzióny 5 068 5 317 104,9 5 964 112,2
kempy 1 142 1 059 92,7 987 93,2
Počet lôžok v UZ CR celkom 121 932 122 612 100,6 124 323 101,4
v tom: hotely, motely, botely 52 058 52 524 100,9 51 816 98,7
penzióny 12 987 13 496 103,9 15 289 113,3
kempy 4 346 4 006 97,2 3 690 92,1
Počet miest na voľnej ploche v kempoch celkom 55 115 53 044 96,2 36 444 68,7
Počet podnikateľských subjektov v CR podľa
OKEČ 19 839 20 254 102,1 19 504 96,3
Zdroj: ŠÚ SR, NBS
Počet zahraničných turistov na Slovensku rastie vyšším tempom a vykazuje i väčší počet
prenocovaní a o niečo dlhší čas prenocovania ako u domácich turistov. Hlavnými vysielajúcimi
krajinami podľa poradia sú: Česko, Poľsko, Nemecko a Maďarsko.
4

Krajina
Najdôležitejšie vysielajúce krajiny
Počet turistov
2003 2004 2005 2006 Podiel
Česko 469 991 419 273 424 900 455 381 28,3
Poľsko 215 383 179 078 198 479 224 159 13,9
Nemecko 175 746 188 067 194 158 190 422 11,8
Maďarsko 100 546 111 065 121 615 121 981 7,6
Rakúsko 51 365 55 609 55 630 60 560 3,8
Taliansko 37 996 50 201 59 344 60 971 3,8
Veľká Británia 26 062 34 349 51 720 63 137 3,9
Zdroj: Štatistický úrad SR
V roku 2006 najvyššiu návštevnosť vykazuje Bratislavský kraj (23,5 %), nasleduje Žilinský
kraj (18,2 %), Prešovský kraj (18,1 %), Banskobystrický kraj (11,8 %), Košický kraj (8,5 %)
a ostatné kraje približne so 6 – 7 % podielom. Na druhej strane však v Bratislavskom kraji sa
turisti zdržia najkratšie v priemere len 2,0 nocí a najdlhšie v Trnavskom kraji 4,8 nocí.
Návštevníci v ubytovacích zariadeniach podľa krajov
Index 2006 Index
Kraj 2003 2004 2005 05/04
06/05
Bratislava 656 730 721 379 786 266 109,0 840 804 106,9
Trnava 246 211 236 403 241 497 102,2 237 046 98,2
Trenčín 264 439 251 179 253 937 101,1 260 827 102,7
Nitra 197 829 177 846 203 463 114,4 215 712 106,0
Žilina 609 858 577 808 625 790 108,3 652 770 104,3
B. Bystrica 416 586 385 842 400 346 103,8 423 682 105,8
Prešov 687 420 607 514 621 032 102,1 647 068 104,2
Košice 294 467 285 514 295 752 103,6 305 970 103,5
SR 3 373 540 3 244 485 3 428 083 105,7 3 583 879 104,5
Zdroj: Štatistický úrad SR
Podľa výberového zisťovania údajov o zahraničných návštevníkoch SR v roku 2005 celkovo
netranzitní hostia predstavovali približne 68 %, zvyšok tvorili tranzitní hostia, t. j. návštevníci,
ktorí cez Slovensko len prechádzali. Priemerná dĺžka pobytu zahraničných návštevníkov na
Slovensku v roku 2005 bola 2,4 dňa, z toho u netranzitných 3,0 dňa. Najviac sa zdržali na
Slovensku hostia z Nemecka, Česka a Poľska.
Vychádzajúc z výberového zisťovania až 82 % hostí si organizovali cestu na Slovensko
samostatne. Zdrojom informácií o Slovensku pred pobytom boli predovšetkým predchádzajúce
návštevy a informácie od známych. Najfrekventovanejšie bolo ubytovanie na súkromí,
v penziónoch, u rodiny a známych, potom nasleduje ubytovanie v trojhviezdičkových hoteloch,
v dvoj- a jednohviezdičkových hoteloch, v turistických ubytovniach, v štvorhviezdičkových
hoteloch a v iných zariadeniach, ako sú vlastné chaty a chalupy na Slovensku. Hotely vyššej
triedy sú v tomto výpočte pozadu preto, lebo ich je zatiaľ na Slovensku len málo, dopyt však po
nich rastie veľmi rýchlo, a preto je dôležitá ich ďalšia výstavba.
V roku 2005 bolo medzi netranzitnými návštevníkmi 67 % návštevníkov veľmi
spokojných. Návštevníci kriticky hodnotili najmä služby spojené s dopravou, jazykovú úroveň a
prívetivosť personálu, čistotu a hygienu prostredia, kultúrno-spoločenské služby, služby spojené
s lyžovaním, cenovú úroveň služieb, informačné služby. Hodnotenie spokojnosti návštevníkov so
5

službami na Slovensku sa postupne mení k lepšiemu. Zlepšila sa kvalita reštauračného
stravovania najmä vo veľkých mestách, celoplošne možno hovoriť o pozitívnom posune v kvalite
ubytovacích zariadení a rozvoji informačných služieb.
Podľa zistených priemerných celkových výdavkov na osobu a deň bol urobený odborný
odhad výdavkov zahraničných návštevníkov na Slovensku za rok 2005, ktorý sa pohyboval od
65 - 84 miliárd Sk. Berúc do úvahy spodnú hranicu výdavkov je to o 76 % viac, ako sú oficiálne
výsledky. Z týchto údajov možno dedukovať, že význam odvetvia cestovného ruchu v ekonomike
Slovenska postupne narastá.
V činnosti cestovných kancelárií a cestovných agentúr prevláda ich výrazná orientácia na
pasívny zahraničný cestovný ruch, teda na vycestovanie našich občanov do zahraničia. Služby
cestovných kancelárií a cestovných agentúr pri organizovaní domáceho dovolenkového pobytu
využilo iba niečo viac ako 250 tis. klientov, pričom tento spôsob zabezpečovania dovolenky má
klesajúcu tendenciu. Prostredníctvom slovenských cestovných kancelárií v roku 2005
vycestovalo do zahraničia takmer 490 tis. slovenských občanov, čo je oproti roku 2004 o 6,5 %
viac.
Cestovný ruch organizovaný prostredníctvom cestovných kancelárií a cestovných agentúr v SR
Ukazovateľ 2003 2004 2005 Index 05/04
zahraničný CR - aktívny
- zahraniční návštevníci 111 286 152 271 133 095 87,4
- pobytové dni 380 903 545 872 460 528 84,4
- priemerná doba pobytu 3,4 3,6 3,5 97,2
zahraničný CR - pasívny
- vycestovania slov. občanov 407 571 456 543 486 161 106,5
- pobytové dni 3 556 224 4 352 045 4 401 522 101,1
- priemerná doba pobytu 8,7 9,5 9,1 95,8
domáci CR
- počet osôb 300 757 271 829 251 830 92,6
- pobytové dni 653 716 594 722 503 922 84,7
- priemerná doba pobytu 2,2 2,2 2,0 90,9
Na Slovensku je priestor na podnikanie v cestovnom ruchu, pričom pretrváva aj zvýšený
záujem o podnikanie v tejto oblasti. Problémom však je nie vždy dostatočná kvalita
poskytovaných služieb, ich komplexnosť a nedostatočná je aj prezentačno-marketingová činnosť.
Je potrebné motivovať podnikateľov predovšetkým v oblasti aktívneho zahraničného a domáceho
cestovného ruchu.
Potrebné je podstatne zlepšiť koordináciu verejnej a súkromnej sféry zahŕňajúcej tak
oblasť podnikania ako aj neziskové aktivity. Tomu môže napomôcť príprava zákona o zakladaní
a financovaní združení cestovného ruchu.
1.4. Prírodný, kultúrny a historický potenciál cestovného ruchu na Slovensku
Územie Slovenska je síce rozlohou neveľké, avšak bohato obdarené atraktivitami
cestovného ruchu. Z hľadiska kontinentálnej polohy a rozmanitosti turistických atraktivít je
Slovensko podobné vnútroeurópskym krajinám, ako je Rakúsko a Švajčiarsko.
Potenciál cestovného ruchu Slovenska je pomerne rozsiahly, pokrývajúci temer všetky
rozhodujúce druhy a formy cestovného ruchu. Z hľadiska celoročného využitia je dôležité, že na
6

Slovensku je deväť národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, početné jazerá,
rozsiahle lesy, temer 4000 jaskýň, z ktorých je 12 sprístupnených aj verejnosti, a to Belianska,
Bystrianska, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová
jaskyňa, Domica, Driny, Gombasecká jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa,
Ochtinská aragonitová jaskyňa a Važecká jaskyňa. V súčasnosti je na Slovensku približne 12 tisíc
kilometrov značkovaných turistických chodníkov, žiaľ, ich dĺžka postupne klesá. Na Slovensku
sa tak môže rozvíjať v rôznych podobách letný cestovný ruch a možno realizovať pobyty
účastníkov cestovného ruchu pri vode i v prírode.
Desiatky hradov, zámkov, bohatá história a kultúra, 19 mestských pamiatkových
rezervácií i 5 prírodných a kultúrnych pamiatok zapísaných do zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO (jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu, Banská Štiavnica
a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia, Rezervácia ľudovej architektúry
Vlkolínec, Historické jadro mesta Bardejov a židovské suburbium a lokality kultúrneho dedičstva
vytypované na zápis do Zoznamu svetového dedičstva - drevené kostoly v slovenskej časti
Karpatského oblúka, Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome,
Pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradisko v Mikulčiciach – Kostol sv. Margity Antiochijskej
v Kopčanoch, Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, Gemerské
a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Pamätník Chatama Sofera, Tokajská
vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc, koncept šošovkovitého historického jadra
mesta Košice, rozšírenie lokality Spišský hrad a pamiatky okolia o Levoču a dielo Majstra Pavla
na Spiši), folklórne festivaly a jarmoky i skanzeny, nespočetné múzeá a zachovanie ľudových
remesiel vytvárajú rámec pre rozvoj kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu. K perlám kultúry
a histórie patria sakrálne pamiatky na celom Slovensku. Unikátne sú veľmi osobité a cenné
drevené kostolíky na východnom Slovensku.
Takmer 62 % územia krajiny tvoria hory a horské oblasti, čo dáva Slovensku veľmi dobré
predpoklady pre rozvoj zimného cestovného ruchu. Toto je jedna z málo konkurenčných výhod,
ktoré má Slovensko aj v porovnaní s okolitými krajinami (okrem Rakúska).V týchto horských
oblastiach máme už v súčasnosti 350 lyžiarskych areálov vybavených vyše tisíckou lanoviek
a vlekov. Našich 20 najvýznamnejších horských lyžiarskych stredísk má veľmi dobrú
vybavenosť a medzinárodný charakter. Technicky zasnežované lyžiarske zjazdové i bežecké trate
majú celkovú dĺžku viac ako 150 km a celkovú plochu viac ako 750 hektárov. Zimné strediská
na seba viažu ďalšie investície ako ubytovanie, stravovanie, požičovne športových potrieb,
lyžiarske školy, dopravu a ďalšie služby, ktoré vytvárajú oveľa viac pracovných miest ako
u samotných prevádzkovateľov lyžiarskych zariadení. Efektívny a intenzívny rozvoj lyžovania
(lyžiarskych aktivít) si vyžaduje dobudovať strediská najmä s medzinárodným významom.
V kombinácii s kúpeľníctvom možno potom zabezpečiť celoročné vyťaženie týchto zimných
horských stredísk. Veľmi dôležité je aj dobudovanie infraštruktúry hlavne v doprave a v údržbe
komunikácií.
Pretože približne dve tretiny územia Slovenska majú vidiecky charakter, máme možnosti
rozvíjať vidiecky cestovný ruch a v rámci neho agroturistiku. Do tejto oblasti možno zaradiť aj
postupne budované vínne cesty – Malokarpatská, Nitrianska a pod.
Na Slovensku sa nachádza vyše 1 200 termálnych a minerálnych prameňov, čím sú
vytvorené predpoklady pre celoročný rozvoj kúpeľného i zdravotného cestovného ruchu. Na báze
prírodných liečivých vôd je už vybudovaných 19 prírodných liečebných kúpeľov a na báze
klimatických podmienok vhodných na liečenie je vybudovaných 6 prírodných liečebných
kúpeľov s celkovou kapacitou vyše 12 tisíc lôžok, vo viacerých prípadoch až medzinárodného
významu. Pomerne rýchlym tempom sa do popredia dostáva aj preventívna stránka kúpeľného
7

cestovného ruchu, tzv. zdravotný cestovný ruch, teda predchádzanie chorobám, často v podobe
nových wellness centier. Termálne pramene, predovšetkým v oblasti juhozápadného Slovenska,
vytvárajú dobré podmienky na pobyty pri termálnych kúpaliskách. Takýchto termálnych
kúpalísk máme už vyše 40. V posledných rokoch sa veľkej obľube tešia novopostavené
aquaparky. Ich kombinácia s horskými strediskami je veľmi atraktívna a vyhľadávaná. Horské
pásma s veľmi dobrou klímou, predovšetkým vo Vysokých Tatrách, nám zároveň umožňujú
rozvíjať aj klimatické kúpele.
Jedným z významných prvkov ponuky cestovného ruchu, a to tak domáceho, ako aj
aktívneho zahraničného, sú kultúrne a historické pamiatky Slovenska. Takýto potenciál pre
cestovný ruch predstavuje aj baníctvo. História ťažby nerastných surovín na území Slovenska je
známa z počiatkov historických čias, v niektorých prípadoch aj z predhistorického obdobia.
Drahé kovy – zlato a striebro, sa ťažili najmä v Kremnici, Banskej Štiavnici, Hodruši, Zlatej Idke,
Gelnica, drahý opál v Dubníku, soľ v Solivare pri Prešove. Región Banskej Bystrice (Staré Hory,
Špania Dolina) a v Spišsko-gemerské rudohorie (najmä Smolník, Slovinky, Gelnica) bolo známe
ťažbou medených rúd. Železorudne bane boli najmä v Spišsko-gemerskom rudohorí - Železník,
Žakarovce, Rudňany, Rožňava, Gelnica, Smolník, Slovinky. Zachované sú unikátne vysoké pece.
Na Slovensku sa ťažilo aj olovo a zinok, najmä v Banskej Štiavnici, Hodruši, ortuť v Malachove,
Rudňanoch, Kobeliarove, Gelnici, Antimon v Čučmi, Pezinku, Magurke, Liptovskej Dúbrave,
opál v Dubníku, hnedé uhlie (20. storočie) v Handlovej, Cígli, Novákoch a vo Veľkom Krtíši.
Niektoré ložiská patrili vo svojom “zlatom” čase medzi najvýznamnejšie v európskom aj
svetovom meradle Zachovali sa vstupné cesty (portály štôlní a niektoré jamy), niektoré časti
úpravní, hút a pod. Existujú lokálne zbierky minerálov, mobiliára a technického vybavenia.
Vývoj dobývania, úpravy rúd, uhlia a hutníctva sa vypracoval na veľmi vysokú úroveň
presahujúcu hranice nášho územia. Vo viacerých činnostiach dosahoval svetové i európske
prvenstvá. Je logické, že intenzívna exploatácia neobnoviteľných zdrojov viedla postupne
k znižovaniu ich zásob, v mnohých prípadoch bolo dobývanie zdrojov ťažšie, finančne
i technicky náročnejšie.
Vychádzajúc zo súčasných stavu banských zariadení možno konštatovať, že do úvahy na
ich využitie ako turistických atraktivít prichádza približne 20 – 30 lokalít. Vzhľadom na finančné
možnosti bude potrebné vybrať iba najvýznamnejšie a z hľadiska využitia v cestovnom ruchu
najperspektívnejšie, predovšetkým vo väzbe na širšie aktivity cestovného ruchu v danom regióne.
Takto prichádza do úvahy v prvej etape 7 – 10 lokalít s ich postupným dobudovaním na
skanzeny, múzeá, technické pamiatky, geoparky a podobne.
Iba kombinácia dobrých podmienok, vybudovaná infraštruktúra cestovného ruchu
i kvalitné služby tvoria rámec, za ktorého pomoci môže cestovný ruch plniť úlohy a poslanie tak,
ako sa to od neho očakáva.
Vychádzajúc z Regionalizácie cestovného ruchu SR sú oblasti severného a východného
Slovenska svojím charakterom vhodné na aktivity spojené s horskou i zimnou turistikou
a športmi, južné i západné Slovensko poskytuje možnosti pobytov pri vode a využívanie
termálnej vody. Takmer celé Slovensko má množstvo kultúrnych, historických i prírodných
atraktivít s možnosťou ich celoročného využívania. Územie Slovenska možno rozdeliť do 21
oblastí cestovného ruchu, ktorých potenciál je uvedený v nasledujúcej mapke.
8

Nosné formy cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch cestovného ruchu dokumentuje nasledovná mapka:
a:
10

Dosiahnutý dlhodobý potenciál oblastí cestovného ruchu podľa aktivít charakterizuje
nasledovná tabuľka:
Aktivita
Potenciál
Vysoký Dobrý Priemerný Základný
Pobyt/rekreácia pri vode Bratislavská
Podunajská
Dolnozemplínska
Vodné športy
Pobyt/rekreácia pri termálnej
vode
Pobyt v lesnom/horskom
prostredí
Pešia turistika
Cykloturistika
Zjazdové lyžovanie
Lyžiarska turistika (výlety na
lyžiach, skialpinizmus)
Bratislavská
Podunajská
Dolnopovažská
Nitrianska
Oravská
Liptovská
Dolnozemplínska
Podunajská
Dolnopovažská
Liptovská
Tatranská
Severopovažská
Turčianska
Oravská
Liptovská
Gemerská
Horehronská
Tatranská
Spišská
Severopovažská
Turčianska
Oravská
Liptovská
Horehronská
Pohronská
Tatranská
Spišská
Bratislavská
Podunajská
Záhorská
Liptovská
Tatranská
Turčianska
Liptovská
Horehronská
Tatranská
Liptovská
Horehronská
Tatranská
Záhorská
Dolnopovažská
Nitrianska
Severopovažská
Oravská
Pohronská
Košická
Severopovažská
Košická
Hornozemplínska
Nitrianska
Hornonitrianska
Severopovažská
Turčianska
Ipeľská
Pohronská
Strednopovažská
Hornonitrianska
Ipeľská
Pohronská
Košická
Šarišská
Hornozemplínska
Bratislavská
Strednopovažská
Hornonitrianska
Gemerská
Košická
Šarišská
Hornozemplínska
Strednopovažská
Severopovažská
Turčianska
Oravská
Gemerská
Horehronská
Pohronská
Spišská
Košická
Šarišská
Severopovažská
Oravská
Severopovažská
Turčianska
Oravská
Strednopovažská
Hornonitrianska
Liptovská
Ipeľská
Gemerská
Hornozemplínska
Záhorská
Strednopovažská
Hornonitrianska
Gemerská
Pohronská
Tatranská
Spišská
Bratislavská
Strednopovažská
Oravská
Gemerská
Bratislavská
Záhorská
Dolnopovažská
Nitrianska
Dolnozemplínska
Záhorská
Dolnopovažská
Nitrianska
Ipeľská
Dolnozemplínska
Dolnopovažská
Hornonitrianska
Ipeľská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Strednopovažská
Hornonitrianska
Gemerská
Pohronská
Spišská
Košická
Šarišská
Hornonitrianska
Gemerská
Spišská
Turčianska
Tatranská
Spišská
Šarišská
Turčianska
Ipeľská
Záhorská
Košická
Dolnozemplínska
Podunajská
Podunajská
Nitrianska
Bratislavská
Ipeľská
Hornozemplínska
Bratislavská
Strednopovažská
Nitrianska
11

Pobyt na vidieku (vidiecky
turizmus)
Severopovažská
Oravská
Liptovská
Horehronská
Pohronská
Strednopovažská
Podunajská
Turčianska
Ipeľská
Gemerská
Pohronská
Tatranská
Spišská
Košická
Šarišská
Bratislavská
Záhorská
Nitrianska
Hornonitrianska
Košická
Šarišská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Ipeľská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Dolnopovažská
Horolezectvo
Aktivita
Potenciál
Zvýšený Základný
Severopovažská
Spišská
Turčianska
Oravská
Liptovská
Gemerská
Horehronská
Tatranská
Návšteva jaskýň a speleológia Dolnopovažská
Liptovská
Gemerská
Horehronská
Tatranská
Spišská
Košická
Vodná turistika/vodáctvo
Bratislavská
Podunajská
Záhorská
Nitrianska
Severopovažská
Liptovská
Horehronská
Pohronská
Tatranská
Hornonitrianska
Turčianska
Dolnopovažská
Strednopovažská
Turčianska
Oravská
Ipeľská
Spišská
Košická
Dolnozemplínska
Aktivita
Potenciál
Výskyt
Paragliding
Záhorská
Severopovažská
Liptovská
Gemerská
Horehronská
Tatranská
Košická
Dosiahnutý strednodobý potenciál oblastí (podľa aktivít)
Aktivita
Potenciál
Vysoký Dobrý Priemerný Základný
Pobyt/rekreácia pri vode Bratislavská
Dolnozemplínska
Pobyt/rekreácia pri termálnej
vode
Podunajská
Liptovská
Oravská
Liptovská
Pohronská
Košická
Hornozemplínska
Dolnopovažská
Nitrianska
Severopovažská
Podunajská
Záhorská
Dolnopovažská
Hornonitrianska
Severopovažská
Gemerská
Spišská
Strednopovažská
Oravská
Ipeľská
Strednopovažská
Nitrianska
Turčianska
Ipeľská
Tatranská
Bratislavská
Hornonitrianska
12

13
Turčianska
Pohronská
Tatranská
Vodné športy
Bratislavská
Dolnopovažská
Severopovažská
Oravská
Liptovská
Podunajská
Záhorská
Hornonitrianska
Pohronská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Strednopovažská
Nitrianska
Gemerská
Košická
Pešia turistika
Turčianska
Oravská
Liptovská
Horehronská
Tatranská
Spišská
Severopovažská
Gemerská
Pohronská
Košická
Šarišská
Bratislavská
Strednopovažská
Podunajská
Záhorská
Dolnopovažská
Nitrianska
Hornonitrianska
Ipeľská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Zjazdové
lyžovanie/snowboarding
Severopovažská
Liptovská
Horehronská
Tatranská
Turčianska
Oravská
Spišská
Bratislavská
Strednopovažská
Hornonitrianska
Pohronská
Košická
Šarišská
Nitrianska
Ipeľská
Gemerský
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Bežecké lyžovanie
Horehronská
Tatranská
Severopovažská
Turčianska
Liptovská
Pohronská
Hornonitrianska
Oravská
Bratislavská
Strednopovažská
Nitrianska
Ipeľská
Gemerská
Spišská
Košická
Šarišská
Cykloturistika
Bratislavská
Podunajská
Záhorská
Liptovská
Tatranská
Horehronská
Spišská
Dolnopovažská
Strednopovažská
Severopovažská
Turčianska
Oravská
Nitrianska
Hornonitrianska
Ipeľská
Gemerská
Pohronská
Košická
Šarišská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Pobyt/rekreácia v kúpeľoch
Dolnopovažská
Strednopovažská
Tatranská
Šarišská
Pohronská
Hornonitrianska
Severopovažska
Turčianska
Liptovská
Ipeľská
Horehronská
Záhorská
Gemerská
Košická
Poznávanie kultúrneho
dedičstva
Bratislavská
Liptovská
Horehronská
Pohronská
Spišská
Košická
Šarišská
Podunajská
Dolnopovažská
Strednopovažská
Nitrianska
Hornonitrianska
Severopovažská
Turčianska
Oravská
Gemerská
Tatranská
Záhorská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Ipeľská
Návšteva múzeí a galérií
Bratislavská
Pohronská
Strednopovažská
Hornonitrianska
Severopovažská
Turčianska
Podunajská
Nitrianska
Ipeľská
Záhorská
Dolnopovažská
Dolnozemplínska

Návšteva podujatí
Účasť na kongresoch
a konferenciách
Bratislavská
Horehronská
Oravská
Liptovská
Gemerská
Horehronská
Tatranská
Spišská
Košická
Šarišská
Hornozemplínska
Strednopovažská
Nitrianska
Severopovažská
Pohronská
Košická
Bratislavská
Tatranská
Košická
Podunajská
Záhorská
Dolnopovažská
Hornonitrianska
Oravská
Liptovská
Tatranská
Spišská
Šarišská
Hornozemplínska
Dolnopovažská
Strednopovažská
Nitrianska
Severopovažská
Horehronská
Iné športové aktivity Bratislavská Košická Podunajská
Dolnopovažská
Strednopovažská
Hornonitrianska
Severopovažská
Horehronská
Tatranská
Šarišská
Obchodný turizmus
Bratislavská
Košická
Dolnopovažská
Strednopovažská
Nitrianska
Severopovažská
Liptovská
Horehronská
Podunajská
Turčianska
Pohronská
Tatranská
Spišská
Šarišská
Turčianska
Ipeľská
Gemerská
Dolnozemplínska
Oravská
Liptovská
Šarišská
Záhorská
Nitrianska
Turčianska
Liptovská
Ipeľská
Pohronská
Gemerská
Spišská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Záhorská
Hornonitrianska
Oravská
Ipeľská
Gemerská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Aktivita
Poznávanie miestnych tradícií Bratislavská
Podunajská
Záhorská
Dolnopovažská
Nitrianska
Oravská
Liptovská
Ipeľská
Horehronská
Pohronská
Tatranská
Účasť/návšteva veľtrhov
a výstav
Potenciál
Zvýšený Základný
Strednopovažská
Hornonitrianska
Severopovažská
Turčianska
Gemerská
Spišská
Košická
Šarišská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Bratislavská
Nitrianska
Strednopovažská
Severopovažská
Horehronská
Košická
14

Vybavenosť
Prechodné ubytovanie
Vybavenosť
Turisticko informačné
kancelárie
Dosiahnutý potenciál oblastí vo vybavenosti
Potenciál
Vysoký Dobrý Priemerný Základný
Bratislavská
Tatranská
Nitrianska
Turčianska
Liptovská
Horehronská
Košická
Potenciál
Zvýšený Základný
Bratislavská Podunajská
Severopovažská Záhorská
Oravská Dolnopovažská
Liptovská Strednopovažská
Horehronská Nitrianska
Tatranská Hornonitrianska
Turčianska
Gemerská
Pohronská
Spišská
Košická
Šarišská
Podunajská
Dolnopovažská
Strednopovažská
Severopovažská
Oravská
Ipeľská
Pohronská
Spišská
Šarišská
Hornozemplínska
Dolnozemplínska
Záhorská
Hornonitrianska
Gemerská
1.5. Podporné nástroje rozvoja cestovného ruchu
V rámci podpory rozvoja CR z predvstupových fondov EÚ boli pripravené a realizované
tri grantové schémy rozvoja cestovného ruchu (TDGS), a to z finančného memoranda PHARE
1998, PHARE 2002 a PHARE 2003. Schémy boli realizované v rokoch 2001 – 2005 a boli
zamerané tak do investičnej, ako aj neinvestičnej oblasti. Celkove bolo podporených 313
projektov v sume vyššej ako 400 mil. Sk.
Najvýznamnejšiu formu pomoci predstavujú štrukturálne fondy EÚ. Podpora rozvoja
cestovného ruchu je jednou z dvoch priorít sektorového operačného programu Priemysel a služby
na roky 2004 - 2006, pričom táto sa uskutočňuje tromi opatreniami. Na podporu aktivít verejného
sektora bolo schválených 23 projektov v celkovej výške 1,461 mld. Sk. Podpora podnikateľských
aktivít v cestovnom ruchu, a to malých a stredných podnikateľov je uskutočňovaná
prostredníctvom vybraných 40 projektov v celkovej výške nenávratného finančného príspevku
1,30 mld. Sk. V rámci 3. opatrenia je priamym príjemcom pomoci SACR. Táto v rámci
rozpočtovaných prostriedkov vo výške viac ako 600 mil. Sk zabezpečuje dve základné úlohy, a to
realizáciu propagačných a prezentačných aktivít Slovenska ako krajiny cestovného ruchu
a tvorbu Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu SR.
Ďalšiu formu pomoci predstavovala Schéma podpory rozvoja cestovného ruchu v SR
č. 6, ktorá mala charakter schémy „de minimis“ a bola finančne krytá zo zdrojov štátneho
rozpočtu. Na realizáciu od roku 2004 do konca roka 2006 bolo schválených 66 projektov s
nenávratným finančným príspevkom vo výške viac ako 106 mil. Sk. Realizáciou podporených
projektov sa získalo 920 lôžok, 2 522 miest pri stoloch, 382 stálych pracovných miest a 35
15

sezónnych pracovných miest. Až 17 projektov bolo zameraných na mechanické zasnežovanie
lyžiarskych vlekov a kúpu zariadení na úpravu lyžiarskych svahov.
Mimoriadne veľký záujem o výzvy v rámci predvstupových fondov, o grantové schémy
a neskôr aj o samotné štrukturálne fondy EÚ svedčia o tom, že sektor cestovného ruchu bol a je
pripravený na využitie týchto finančných prostriedkov pre svoj rozvoj aj v budúcom plánovacom
období 2007 - 2013, dopyt je naďalej vysoký, nebola potrebná žiadna realokácia prípadne
nevyužitých prostriedkov do iných programov, keďže dopyt prevyšoval ponuku až desaťnásobne.
Ďalšie nástroje podpory možno charakterizovať ako „nepriame“ formy podpory.
Konkrétne v zmysle zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov
bola od 1. 1. 2002 podnikateľom daná možnosť uplatniť v daňových výdavkoch aj príspevok vo
výške 1 000 Sk, ktorý poskytovali svojim zamestnancom na ubytovanie v zariadeniach
cestovného ruchu počas dovolenky zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Táto
suma bola mimoriadne nízka, opatrenie nedosiahlo požadovaný účinok, a preto toto ustanovenie
bolo neskôr zrušené.
Podľa zákona č. 313/2005 Z. z v znení neskorších predpisov o sociálnom fonde je možné
zo sociálneho fondu, ktorý sa vytvára z hrubých miezd a platov všetkých zamestnancov vo výške
0,6 až 1 %, poskytovať príspevok zamestnancovi aj na rekreáciu. Bolo by potrebné zvýšiť
minimálnu sadzbu tvorby sociálneho fondu a upraviť pravidlá používania jeho prostriedkov na
rekreáciu zamestnancov s cieľom podporiť domáci cestovný ruch.
Veľmi významným prvkom, ktorý v predchádzajúcom období zvyšoval
konkurencieschopnosť slovenského cestovného ruchu, bola nižšia sadzba dane z pridanej
hodnoty na vybrané služby. Na Slovensku je v zmysle zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. od roku
2004 uplatňovaná jednotná 19 % sadzba DPH, čo v podmienkach cestovného ruchu znamenalo
jej zvýšenie o 5 %. Aj keď podnikatelia vplyv zvýšenia DPH utlmovali znižovaním svojich
výnosov, tento postup zároveň znamenal znižovanie objemu ich prostriedkov na úkor
investičného rozvoja, resp. lepšieho odmeňovania.
Za podporu domáceho sociálneho cestovného ruchu je možné pokladať štátnu účelovú
dotáciu na rekreačné pobyty pre nepracujúcich dôchodcov. Rekreáciu nepracujúcich dôchodcov
zabezpečuje spoločnosť SOREA predovšetkým v mimosezónnom období. O rekreáciu je veľký
záujem.
Vo viacerých európskych štátoch na podporu domáceho cestovného ruchu sa využívajú
najmä tzv. cestovné alebo rekreačné šeky. Vo Švajčiarsku ešte v roku 1939 založili Švajčiarsku
cestovnú pokladnicu - REKA (Schweizer Reisekasse) ako nástroj podpory sociálneho cestovného
ruchu, ktorá túto úlohu plní doteraz.
Vo Francúzsku bola v roku 1982 založená Národná agentúra pre dovolenkové poukážky
(Agence Nationale pour les Chéques-Vacances), ktorá riadi systém dovolenkových poukážok
"Chéques-Vacances". Výhody tohto systému môžu využívať zamestnanci súkromného sektora,
ako aj štátni zamestnanci v produktívnom aj dôchodkovom veku. Od roku 1999 môžu
dovolenkové poukážky využívať aj zamestnanci malých a stredných podnikov, ktoré
zamestnávajú menej ako 50 osôb. Na základe finančných analýz sa zistilo, že 1 euro uplatnené
v poukážkach znamená prínos až 4 eur. Pritom objem využitých poukážok sa zvýšil za 10 rokov
zo 170 mil. EUR na 925 mil. EUR. Systém dovolenkových poukážok účinne podporuje
návštevnosť zariadení cestovného ruchu.
16

V Maďarsku zriadili v roku 1992 Maďarskú národnú rekreačnú nadáciu, ktorá formou
rekreačných šekov stimuluje rozvoj domáceho cestovného ruchu. Nadácia má zmluvy s 350
cestovnými kanceláriami a vyše 3600 ubytovacími zariadeniami, ktoré akceptujú rekreačné šeky.
V roku 2006 bolo možné poskytnúť rekreačné šeky jednej osobe v hodnote 62 500,- HUF (cca
8 500,- Sk - výška minimálnej mzdy), pričom daňové zvýhodnenie predstavovalo 100 %.
Rekreačné šeky sú vystavené na meno a majú platnosť jeden rok. Zamestnávatelia môžu nimi
odmeniť svojich zamestnancov. Rekreačné šeky predstavujú v súčasnosti 30 % tržieb
ubytovacích zariadení v rámci domáceho cestovného ruchu.
Pre nasledujúce obdobie budú najvýznamnejším nástrojom finančnej podpory aktivít
cestovného ruchu štrukturálne fondy EÚ. V cestovnom ruchu bude potrebné zamerať pozornosť
na využitie prírodného, kultúrneho a doteraz vybudovaného potenciálu pre rozvoj udržateľného
cestovného ruchu, s cieľom financovať najmä budovanie komplexných stredísk a zariadení
cestovného ruchu, s vyššou pridanou hodnotou.
Ďalším z podporných nástrojov pre rozvoj cestovného ruchu, podporu vstupu
podnikateľských subjektov do tohto odvetvia a maximalizáciu prílevu priamych investícií
v oblasti cestovného ruchu sú projekty verejno-súkromných partnerstiev (PPP – Public Private
Partnership). Projekty verejno-súkromných partnerstiev sú vo svete štandardným nástrojom pri
zabezpečovaní verejných služieb a verejnej infraštruktúry, pričom pri ich optimálnej
implementácii prispievajú k efektívnejšej alokácii verejných zdrojov, zabezpečeniu kvalitných
verejných služieb, ekonomickému rastu a rastu priamych zahraničných investícií podporou
súkromných investícií do verejnej infraštruktúry a verejných služieb. PPP je forma spolupráce
medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie,
prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb pomocou tejto infraštruktúry.
V rámci PPP sú subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od
ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade zabezpečuje na svoje náklady výstavbu
a prevádzku diela a ako protihodnotu poskytuje služby spojené s týmto dielom za platby od jeho
používateľov alebo od verejného partnera. Ďalšími z dôležitých charakteristík PPP je rozdelenie
rizík spojených s výstavbou a prevádzkou diela medzi súkromným a verejným partnerom
a dlhodobosť zmluvných vzťahov medzi súkromným a verejným partnerom.
Zároveň sa bude podporovať prezentácia slovenského cestovného ruchu doma
i v zahraničí vrátane rozvoja a napĺňania Národného jednotného informačného systému
cestovného ruchu.
Národný strategický referenčný rámec Slovenska, ako základný strategický dokument na
využívanie štrukturálnych fondov aj v cestovnom ruchu v plánovacom období rokov 2007 - 2013,
predpokladá jeho podporu predovšetkým v rámci regionálneho operačného programu (podpora
aktivít verejnej správy) a operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast
(podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu). Ale možnosti predstavujú aj operačné
programy, ktorých riadiacimi jednotkami sú iné rezorty – poľnohospodárstvo, životné prostredie
a pod. Bude preto potrebné dôsledne dbať na koordináciu pri výbere projektov tak, aby sa
dosahoval synergický efekt investícií. V hodnotiacom procese bude preto potrebné zohľadňovať
tak Regionalizáciu cestovného ruchu, ako aj požiadavky inštitúcií verejnej správy na regionálnej
i miestnej úrovni. Úloha VÚC, mestských a obecných úradov v celom hodnotiacom procese je
preto dôležitá.
17

2. SWOT analýza cestovného ruchu
SWOT analýza ako súhrnný nástroj naznačuje možné alternatívy budúceho vývoja
cestovného ruchu, možnosti na ich využitie, prípadne ich riešenie.
SWOT ANALÝZA - SILNÉ
STRÁNKY
možnosti pre využitie predností
najpriaznivejšie podmienky v strednej zimné športy, letná turistika, ponuka zdravého prírodného
Európe na horský cestovný ruch letný, aj prostredia, jedinečné klimatické kúpele na liečenie chorôb
zimný
dýchacích ciest
zachovaný prírodný potenciál, flóra, ponuka zdravého prostredia s vysokým stupňom ochrany
fauna, scenéria krajiny, temer žiadne prírody a krajiny, sústredenosť najrôznejších prírodných
prírodné katastrofy
hodnôt na relatívne malom území
rôznorodosť a pestrosť turistických silný destinačný manažment, diferencovanie produktu podľa
atraktivít pre najrôznejšie cieľové skupiny potrieb a očakávaní cieľových skupín, cielený marketing
zameraný na stredné vrstvy klientov
početnosť národných parkov a
využitie v liečebných a oddychových formách cestovného
sprístupnených jaskýň
ruchu
početnosť historických stavebných
pamiatok, mestských pamiatkových
rezervácií
kultúrne dedičstvo, ľudové umenie,
hudba, zvyky, remeslá, folklór,
architektúra, kultúrne programy, festivaly
jedinečné predpoklady pre kúpeľný a
zdravotný cestovný ruch
dobre značená sieť turistických chodníkov
po celej krajine
koncentrácia na ich trvalú obnovu a údržbu za podpory
európskych fondov a ich prebudovanie na účely využitia v
cestovnom ruchu
tvorba nových atraktivít a programov, ich využitie v
marketingovej komunikácii a rovnomerný rozptyl na celom
území
kampaň na zvyšovanie účasti v rámci kúpeľného CR,
fitness, wellness, pestrosť ponuky vhodnej na celoročné
využitie
aktívny pobyt turistu v prírodnom prostredí, horská turistika,
možnosť prispôsobiť charakter navštívenej krajiny podľa
náročnosti cieľových skupín
vybavenosť osobnými horskými propagácia zimných športov, plánovitá rekonštrukcia a
dopravnými zariadeniami, technické obnova zastaraných lanoviek a vlekov
zasnežovanie (ale v nevyhovujúcej kvalite
a štruktúre)
všeobecná vzdelanostná úroveň
obyvateľstva
priaznivá cenová úroveň pre zahraničných
návštevníkov
SWOT ANALÝZA - SLABÉ
STRÁNKY
absentujúci výrazný turistický imidž,
slabá znalosť Slovenska zo strany
zahraničných touroperátorov
neznáma cieľová krajina pre zahraničných
návštevníkov
nedobudovaná dopravná infraštruktúra
diaľnic a rýchlostných železničných tratí
zlaďovanie študijných plánov odborných škôl s potrebami
praxe, rekvalifikácia a zvyšovanie motivácie na zmenu
prístupu k práci v službách
možnosť stať sa dovolenkovou krajinou pre početné stredné
príjmové kategórie susedných aj vzdialenejších krajín
možnosti pre odstránenie nedostatkov
dlhodobé budovanie obrazu Slovenska ako ideálnej
dovolenkovej krajiny, študijné cesty pre zahraničných
predajcov, výskum trhu vo vysielacích krajinách, zavádzanie
nových imidžových prvkov
spracovanie novej koncepcie propagácie Slovenska s
výraznejšou finančnou účasťou, nové marketingové
aktivity SACR, pravidelné zbieranie a vyhodnocovanie
očakávaní zahraničných turistov od návštevy Slovenska
dobudovanie siete diaľníc, skvalitňovanie železničnej a
cestnej siete, napojenie Slovenska leteckými linkami na
významné vysielajúce krajiny
18

vysoký podiel jednodňových a tranzitných
návštevníkov, nízky podiel pobytových
turistov
nedostatočná orientácia slovenských
cestovných kancelárií na organizovanie
aktívneho ZCR a DCR
nedostatočná starostlivosť o kultúrnohistorické
pamiatky, nedostatočne
zabezpečená prístupnosť sakrálnych
pamiatok
nevyhovujúca kvality a štruktúra horských
dopravných zariadení v zimných
strediskách cestovného ruchu
nedobudovaná sieť miestnych a
regionálnych združení a turistickoinformačných
kancelárií
živelnosť v rozvoji CR na miestnej,
regionálnej i národnej úrovni
nedostatok komplexných turistických
produktov
nízka cena práce v podnikoch služieb CR
a odchod kvalitných pracovníkov do
zahraničia
jazyková neznalosť obyvateľstva
neexistencia satelitného účtu CR
nedokonalá a nejednotná štatistická
evidencia výkonov CR
SWOT ANALÝZA - PRÍLEŽITOSTI
objavovanie strednej a východnej Európy
v rámci európskeho cestovného ruchu
využitie podporných programov z EÚ na
dobudovanie infraštruktúry a tvorbu
nových produktov
stimulácia stredných vrstiev obyvateľstva
k účasti na domácom cestovnom ruchu
príprava nových produktov a balíčkov služieb na predĺženie
pobytov, trhové správanie subjektov CR, propagácia nových
atrakcií, pružnejšia cenová politika, marketing cielený na
určité segmenty zákazníkov
motivácia domácich i zahraničných touroperátorov na dovoz
turistov do SR za pomoci nových ekonomických nástrojov,
zmena politiky hotelov pri zabezpečovaní zahraničnej
klientely, kompletizácia produktu v cieľových miestach
ponuka vhodných objektov na prenájom alebo odpredaj
vhodným investorom s možnosťou ich využitia na
ubytovanie, riešenie problému prístupnosti pamiatok
dohodou s ich správcami s ohľadom na zaistenie bezpečnosti
cirkevných objektov a ich mobiliáru
podpora výstavby a rekonštrukcie horských dopravných
zariadení aj za pomoci štrukturálnych fondov EÚ
príprava zákona o vzniku a financovaní združení CR,
vybudovanie regionálnych marketingových pracovísk
SACR, hľadanie nových odbytových kanálov na ponuku
produktov CR, zakladanie miestnych a regionálnych
združení s kompetenciami a zdrojmi na podporu ich činnosti
systematická príprava koncepčných a rozvojových
dokumentov zameraných na stratégiu rozvoja CR v obciach,
regiónoch i v celoslovenskom rozsahu
podnecovanie podnikateľskej sféry k ich tvorbe, spolupráca
s okolitými krajinami, regiónmi, obcami aj strategickými
partnermi v zahraničí
v spolupráci s profesijnými zväzmi a zamestnávateľmi
hľadanie riešení na zatraktívnenie profesií
zdôrazňovanie potreby osvojovania si cudzích jazykov,
zmena postoja k ich štúdiu, skvalitňovanie jazykovej výuky
vo vzdelávacích inštitúciách
riešenie projektu a jeho financovanie podľa metodiky krajín
OECD s cieľom získať objektívny obraz o pozitívnom
vplyve cestovného ruchu na ekonomiku krajiny
prispôsobenie metodiky štatistických výskumov v zmysle
skúseností krajín EÚ, OECD a UNWTO s rozvinutým CR,
aby sa získali podklady na kvalifikované rozhodovanie, za
základ brať metodiku zberu dát v ubytovacích zariadeniach
(nie na hraničných priechodoch)
možnosti pre využitie príležitostí
spoločná ponuka krajín V4 na tretích trhoch (USA,
Japonsko, Čína, India), tvorba spoločných produktov,
zlaďovanie marketingových postupov a charterových letov
účasť na nových tendroch a grantových schémach
vyhlasovaných v rámci EÚ, obnova vidieka a zachovanie
tradičných foriem hospodárenia, dobudovanie zimných
lyžiarskych stredísk
zlepšovanie devízovej bilancie prínosov CR pre ekonomiku
Slovenska, tvorba nových pracovných miest a veľké
možnosti pri razantnom znižovaní nezamestnanosti
19

astúci počet víkendových ciest v Európe investovanie do aquaparkov, tematických stredísk,
organizácia pravidelných kultúrnych a spoločenských
podujatí na prilákanie krátkodobých návštevníkov najmä z
okolitých krajín
príspevok CR k stabilizácii ekonomiky v
regióne
vytváranie nových pracovných príležitostí, zachovanie
ľudových zvykov, folklóru, remesiel,
zastavenie odchodu mladých ľudí z vidieka, využívanie
vidieckych usadlostí ne rekreáciu
SWOT ANALÝZA - HROZBY
možnosti pre elimináciu hrozieb
rastúca medzinárodná konkurencia na trhu sústredenie sa na marketingovú ponuku odlišujúcu nás od
CR, obmedzená možnosť presadiť sa iných európskych turistických destinácií, poznanie
marketingovej stratégie našich susedov, akcentovanie našej
jedinečnosti
nepripravenosť a neexistencia plánov
rozvoja CR v regiónoch a cieľových
miestach
posilňovanie kurzu koruny voči
zahraničným menám
pokles dopytu v rámci domáceho
cestovného ruchu
zaostávajúce vedomie zachovania
prírodných hodnôt v zhoršujúcom sa
životnom prostredí
podceňovanie ľudského faktora a
profesionálnej prípravy zamestnancov CR
smerovanie štátnej podpory do regiónov a cieľových miest
prioritného záujmu, zapájanie miestnych a regionálnych
orgánov štátnej správy a samosprávy do riadenia cestovného
ruchu
podnecovanie tvorby cenovo výhodnejších ponúk v rámci
DCR, zameranie marketingu na domáceho turistu, zavedenie
rekreačných šekov
zmena pohľadu obyvateľstva na dôležitosť zachovania
prírodných hodnôt, hľadanie kompromisných riešení pri
rozvoji cestovného ruchu v národných parkoch a CHKO v
súlade s trvale udržateľným rozvojom
obmedzenie zamestnávania nekvalifikovanej pracovnej sily
najmä v manažmente a v obsluhe, intenzívna poradenská a
vzdelávacia činnosť pre začínajúcich podnikateľov
3. Vízia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013
Cestovný ruch je vo svete považovaný za jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich
hospodárskych odvetví. Cestovný ruch na Slovensku nie je sformovaný ako hospodárske
odvetvie v inštitucionálnom zmysle, chýba mu príslušná legislatíva, inštitucionálne usporiadanie,
fungujúca organizačná štruktúra v regiónoch, stabilná vedeckovýskumná základňa, ucelená
štatistika, väčšia finančná podpora pre štátnu propagáciu a marketing. Zatiaľ neboli stanovené ani
zásady štátnej politiky cestovného ruchu. Aj keď je cestovný ruch charakterizovaný ako
prierezové odvetvie so značnou ingerenciou temer všetkých rezortov, jeho riadenie je roztrieštené
a medzi jednotlivými rezortmi chýba koordinácia z jedného miesta. Vplyv výkonov podnikov
cestovného ruchu a nadväzných odvetví na ekonomiku krajiny je zatiaľ na Slovensku
nemerateľný, keďže doteraz nebol zriadený satelitný účet cestovného ruchu.
Napriek potenciálu, ktorý Slovensko má v cestovnom ruchu, a to aj v porovnaní
s okolitými krajinami, jeho vývoj nie je adekvátny a následne aj jeho potenciálny vplyv na tvorbu
pracovných príležitostí, vyrovnávanie regionálnych rozdielov a v neposlednom rade aj na celkovú
ekonomiku Slovenska nie je dostatočný. Porovnanie základných ukazovateľov v rámci krajín V4
dokumentuje nasledovná tabuľka:
Porovnanie vývoja cestovného ruchu na Slovensku vo vzťahu k okolitým krajinám, resp.
v rámci krajín V4 v roku 2005, dokumentuje nasledovná tabuľka:
20

Česko Maďarsko Poľsko Slovensko
Príjazdy zahraničných návštevníkov (v tis.) 100,466 38,555 64,606 29,396
Počet turistov celkom (ubytovaných)
domáci
zahraniční
12,362
6,026
6,336
7,731
4,008
3,723
16,597
12,287
4,310
3,428
1,913
1,514
Počet prenocovaní celkom
domáci
zahraniční
Priemerný počet prenocovaní (noci)
domáci
zahraniční
40,320
20,725
19,595
4,3
4,4
4,1
22,686
10,486
12,200
2,9
2,6
3,3
48,618
38,076
10,542
2,9
3,1
2,4
10,733
5,860
4,872
Devízové príjmy z AZCR (mil. EUR) 3,725 3,433 5,050 972
Devízové výdavky na PZCR (mil. EUR) 1,940 2,347 3,500 680
Saldo zahraničného CR (mil. EUR) 1,785 1,085 1,550 292
Podiel AZCR na HDP (%) 3,8 n.a. 2,1 2,6
Podiel na exporte tovarov (%) 5,9 6,9 5,5 3,8
Podiel na exporte tovarov a služieb (%) 43,0 34,6 n.a. 3,3
Počet zahraničných zastúpení marketing. agentúry 28 21 13 6
Rozpočet marketing. agentúry (v mil. Sk) 271,5 850 350 85
Ak teda Slovensko chce mať z cestovného ruchu prínos adekvátny jeho značnému
prírodnému a kultúrnemu potenciálu, vláda SR musí mať jasnú víziu jeho rozvoja s perspektívou
na najbližšie roky. Takáto vízia v našich podmienkach znamená, že:
• Slovensko bude krajinou s dynamicky sa rozvíjajúcim cestovným ruchom, ktorá ponúka
širokú paletu produktov pre domácich a zahraničných návštevníkov,
• Slovensko bude vnímané aj medzinárodne ako krajina poskytujúca kvalitné a komplexné
služby cestovného ruchu, ucelená a vzájomne previazaná bude jeho prezentácia
a propagácia,
• postavenie cestovného ruchu v hospodárstve krajiny bude stabilné, cestovný ruch bude
koordinovaný, bude sa mu venovať pozornosť na všetkých úrovniach,
• vytvorená a stabilizovaná bude organizačná štruktúra cestovného ruchu od obce
a mikroregiónu cez región až po vyšší územný celok a štát,
• stabilizované bude podnikateľské prostredie pre subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu
tak, aby zákony umožňovali slobodne podnikať,
• ucelený bude systém vzdelávania pracovníkov i zamestnancov pôsobiacich v cestovnom
ruchu,
• legislatívne normy týkajúce sa cestovného ruchu zaručia dlhodobý stabilný rozvoj
odvetvia s jednoznačnými nositeľmi úloh, ich kompetenciami a zodpovednosťou,
stanovia predpoklady pre tvorbu zdrojov a rozpočtové financovanie odvetvia, budú účinne
riešiť ochranu spotrebiteľa v cestovnom ruchu,
• rozhodovacie procesy sa budú decentralizovať tak, aby sa konkrétna úloha riešila
v zmysle zásady subsidiarity,
• položia sa základy pre systematické skúmanie nových trendov v cestovnom ruchu vrátane
regiónov, teda tam, kde sa cestovný ruch realizuje,
• väčšia pozornosť sa bude venovať rozvoju domáceho cestovného ruchu podporou
znevýhodnených príjmových skupín obyvateľstva, čím sa umožní účasť širšieho okruhu
klientely na cestovnom ruchu a dosiahne sa lepšie využitie zariadení cestovného ruchu
najmä v mimosezónnom období,
3,1
3,2
3,1
21

• koexistencia medzi záujmami štátu na úseku ochrany prírody a krajiny a záujmami trvalo
udržateľného rozvoja cestovného ruchu bude vyriešená zásadným spôsobom.
Odhad dosahov navrhovanej Novej stratégie cestovného ruchu do roku 2013 vychádza
z porovnania údajov za zahraničný a domáci cestovný ruch. Ak v časovom horizonte roku 2013
predpokladáme minimalisticky 1 - 2 % medziročný rast aktívneho zahraničného cestovného
ruchu t. j. celkove 8 – 16 %, pri rovnakom tempe rastu pasívneho zahraničného cestovného
ruchu, by aktívne saldo zahraničného cestovného ruchu vzrástlo o 1 – 1,5 mld. Sk. Táto
skutočnosť by sa pri tvorbe devízových príjmov z aktívneho zahraničného cestovného ruchu
a jeho vzťahu k HDP mala prejaviť nasledovne:
Indikátor 2003 2006 2009 2013
2,7 3,0 3,3 4,0
podiel devízových
príjmov z CR na tvorbe
HDP v %
Zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu Slovenska bude mať pozitívny vplyv
aj v podnikateľskej oblasti, v cestovnom ruchu vykazovanej predovšetkým v oblasti štatistiky
prenocovaní s následným dopadom na ekonomiku podnikateľských subjektov, ktoré poskytujú
predmetné služby.
Indikátor 2003 2006 2009 2013
Priemerný počet prenocovaní 3,6 4,0 4,3 4,8
Počet ubytovaných turistov celkom 3 373 3 600 3 900 4 300
v tis. osôb
v tom zahraniční 1 386 1 450 1 570 1 710
24 984 25 900 26 500 27 200
Príjazdy zahraničných
návštevníkov v tis. osôb
Počet prenocovaní turistov celkom 12 058 14 400 16 770 20 640
v tom zahraniční 4 964 5 800 6 751 8 208
46,32 52 60 70
Priemerný výdavok návštevníka
na osobu a deň v USD
4. Strategický cieľ cestovného ruchu, špecifické ciele a úlohy na ich naplňovanie
Vychádzajúc z doterajšieho vývoja cestovného ruchu na Slovensku a na medzinárodnom
trhu cestovného ruchu, ako aj novo sa tvoriacej politiky cestovného ruchu v rámci EÚ, možno pre
cestovný ruch stanoviť
4.1. strategický cieľ, ktorým je zvyšovať jeho konkurencieschopnosť pri lepšom využívaní
potenciálu, so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných
príležitostí.
4.2. Ťažiskovými formami cestovného ruchu, pre ktoré má Slovensko najlepšie predpoklady a
ktoré treba v priebehu najbližších rokov prednostne podporovať, rozvíjať a skvalitňovať, sú:
1. Letná turistika a pobyty pri vode
Využívanie voľného času pri vodných plochách v letnom období sa stalo najmasovejšou
formou rekreácie a športu. Príroda, rozmanitá krajina a relatívne neporušené životné
prostredie sú silnou stránkou Slovenska, ktorá priťahuje podstatné množstvo
návštevníkov. Pri výstavbe stredísk pre letné športy, aquaparkov, termálnych kúpalísk a i.
22

preto bude potrebné zabezpečiť koexistenciu medzi záujmami štátu na úseku ochrany prírody a
krajiny a záujmami trvalo udržateľného cestovného ruchu. Výstavbou ďalších takýchto
stredísk vhodných na trávenie voľného času prispejeme k zníženiu sezónnosti
a k rozšíreniu možností vyplniť čas dovolenkára inými pohybovými a zábavnými
aktivitami. Nie je reálne očakávať od podnikateľských subjektov, že prevezmú na seba
náročné financovanie prieskumných vrtov na využitie geotermálnej energie na účely
cestovného ruchu s neistou zárukou, či navŕtaný prameň bude výdatný. Tu by mal väčšiu
úlohu na seba prevziať štát, kým samotné prvotné a druhotné využívanie geotermálnej
energie by už malo byť vecou samospráv a podnikateľských subjektov.
2. Kúpeľný a zdravotný cestovný ruch
Slovensko svojím kúpeľníctvom patrí k tradične vyspelým krajinám Európy, najmä pre
kvalitu liečivých vôd a klímy a vysoký štandard zdravotníckych služieb v kúpeľoch. Na
európskom trhu je záujem využívať ponuku najmä tradičnej kúpeľnej liečby. Produkt
wellness (trvá 2 až 5 dní), ktorý začínajú ponúkať i slovenské kúpele, je novým prvkom
v našej ponuke v súlade s európskymi trendmi. Na zlepšenie uplatnenia sa kúpeľov na
medzinárodnom trhu je potrebné skvalitniť najmä mikroštruktúru kúpeľných miest,
kúpeľného prostredia, obohatiť ponuku o doplnkové služby, rozšíriť ponuku aktivít pre
voľný čas, zatraktívniť iné formy cestovného ruchu. V kúpeľných mestách, kde je vyššia
kvalita prostredia, treba do hotelových zariadení umiestňovať kvalitné wellness služby a
rôzne športové aktivity. Všetky zariadenia spoločne využívajú prednosti vyššej kvality
prostredia.
3. Zimný cestovný ruch a zimné športy
Zimný cestovný ruch a zimné športy sú pre Slovensko nemenej dôležitými formami, pre
ktoré má naša krajina veľmi dobré prírodné podmienky. Pri rozvoji zimného cestovného
ruchu a budovaní zimných rekreačných stredísk je potrebné preferovať dobudovanie,
rekonštrukciu a zlepšovanie kvality už existujúcich zariadení a stredísk a nimi
poskytovaných služieb. Lyžiarske strediská musia garantovať pre pobytovú klientelu
dostatok snehu. Preto umelé zasnežovanie bude mať z hľadiska udržania návštevnosti
zimných stredísk a predlžovania sezóny rastúci význam. Orientovať sa treba hlavne na
hostí z tých krajín, kde nie sú veľké možnosti na lyžiarske vyžitie a ich obyvatelia až na
výnimky väčšinou nepatria ani do kategórie náročných lyžiarov (Maďarsko, Poľsko,
Česko, Rusko, Ukrajina, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko).
Týmto cieľovým skupinám treba pripraviť komplexnú ponuku kapacít, služieb a športovej
vybavenosti, aby podporila trvalú a opakovanú návštevnosť. Pritom musia byť rešpektované
záujmy ochrany prírody, krajiny a životného prostredia, vyjadrené v príslušnej legislatíve.
4. Mestský a kultúrno-poznávací cestovný ruch
Od 70. rokov minulého storočia v Európe neustále narastá záujem o kultúrne dedičstvo.
Na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1622/2006/ES z 24. októbra
2006 na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry na roky 2007 až 2019 jedno
mesto v Slovenskej republike bude nositeľom titulu „Európske hlavné mesto kultúry”
spolu s jedným francúzskym mestom v roku 2013.
Slovenské mesto, ktorého projekt v súťaži vyhrá a naplní stanovené podmienky, bude
odmenené cenou Európskej komisie na počesť Meliny Mercouriovej vo výške do 1,5
milióna EUR a na základe správ monitorovacej komisie.
Európske hlavné mesto kultúry (ECOC) patrí medzi najrozsiahlejšie a najpopulárnejšie
kultúrne podujatia, organizované na úrovni Európskej únie, ale v slovenských
podmienkach ide o prvú skúsenosť s podujatím tohto rozsahu v európskom kontexte.
23

V prípade dodržania podmienok na časovú, odbornú a finančnú pripravenosť prinesie
prestíž nielen mestu, ale aj celej krajine.
Pre zabezpečenie rozvoja mestského a kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu sú
výrazným motivačným faktorom návštevnosti daného územia návštevy hradov, kaštieľov
a hradnej torzálnej architektúry a atraktivita nehmotného kultúrneho dedičstva (folklór).
V súčasnosti sa kultúrno-historický potenciál našich miest využíva nedostatočne.
V mnohých mestách sú vo veľmi zanedbanom technickom stave kaštiele, zámky,
zemianske kúrie, na ktorých opravu neboli nikdy voľné finančné prostriedky. Na ich
rekonštrukcie je možné využívať prostriedky z európskych štrukturálnych fondov. Ďalšou
možnosťou je ponúknuť ich investorom na prenájom alebo odkúpenie, následnú
rekonštrukciu a ich adaptáciu na kvalitné ubytovacie, reštauračné, kultúrne a spoločenské
zariadenia pri súčasnom rešpektovaní záujmov ochrany pamiatok a kultúrneho dedičstva.
Zabezpečenie rozvoja mestského cestovného ruchu by malo byť predovšetkým úlohou
mestských úradov vychádzajúc pritom z vlastných koncepcií rozvoja.
5. Vidiecky cestovný ruch a agroturistika
Vidiecky cestovný ruch a agroturistika na Slovensku sa stávajú relatívne novou formou
cestovného ruchu hlavne v horských a podhorských oblastiach. Vidiecky cestovný ruch
možno definovať ako využívanie voľného času na vidieku rôznymi rekreačnými
činnosťami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch alebo
v účelových komerčných ubytovacích zariadeniach postavených v tomto prostredí.
V zahraničí neustále narastá záujem o poznávanie života na vidieku, čo Slovensku dáva
veľké šance na uplatnenie sa na medzinárodnom trhu vidieckej turistiky.
4.3. Vychádzajúc zo strategického cieľa a nosných foriem cestovného ruchu možno definovať
nasledovných päť špecifických cieľov rozvoja cestovného ruchu SR:
1. Posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve.
2. Zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa.
3. Zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu.
4. Zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov Slovenska skvalitňovaním poskytovaných
služieb.
5. Podpora tvorby nových pracovných príležitostí najmä v regiónoch s významným
potenciálom pre cestovný ruch.
4.4. Úlohy na naplnenie strategických cieľov
ŠPECIFICKÝ CIEĽ 1:
POSILNENIE POSTAVENIA ODVETVIA CESTOVNÉHO RUCHU V NÁRODNOM
HOSPODÁRSTVE
Úlohy na dosiahnutie cieľa 1:
• v osobitnom dokumente prijať zásady štátnej politiky cestovného ruchu Slovenskej
republiky, ktorej obsahom okrem iného bude:
- tvorba zdrojov a zásady financovania cestovného ruchu na všetkých troch
úrovniach zo strany štátneho, verejného a súkromného sektora,
- vymedzenie právneho rámca pre spoluprácu všetkých štátnych, verejných a
súkromných subjektov na podporu cestovného ruchu,
- štandardizácia podmienok podnikania,
24

- ucelená štatistika harmonizovaná s EÚ vrátane satelitného účtu,
- systém celoživotného vzdelávania v rámci cestovného ruchu s dôrazom na výuku
jazykov,
- kritériá na podporu trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu,
- harmonizácia slovenskej štatistiky s európskymi štatistickými inštitúciami,
- kritériá na spoluprácu s univerzitami na systematickom výskume procesov
v cestovnom ruchu na sledovanie a prognózovanie jeho ďalšieho vývoja
v regiónoch, vrátane stáží pre študentov cestovného ruchu vo verejnej správe
i v podnikateľskom sektore,
- posilniť pôsobnosť samosprávnych inštitúcií v oblasti prezentácie a propagácie
cestovného ruchu,
- zahrnutie propagácie cestovného ruchu do politiky jednotnej prezentácie SR
v zahraničí prostredníctvom siete zastúpení SACR, OBEO a zastupiteľských
úradov SR v zahraničí,
T: 31. 08. 2007
Z: MH SR, MZV SR
• legislatívne podporiť vznik miestnych a regionálnych združení cestovného ruchu,
hľadať systémové možnosti na financovanie ich prevádzkovania tak, aby prostriedky,
ktoré sa vytvoria v cestovnom ruchu, sa prednostne využívali na jeho ďalší rozvoj.
Novelizovať vyhlášku 419/2001 Z. z.. o kategorizácii ubytovacích zariadení,
T: 31. 12. 2007
Z: MH SR
• na úrovni samosprávnych krajov, miest a obcí vypracovať, resp. aktualizovať vlastné
stratégie a koncepcie rozvoja cestovného ruchu, doplniť chýbajúce územné plány a plány
sociálneho a hospodárskeho rozvoja,
T: 31. 12. 2008
Z: VÚC
• urýchliť skvalitňovanie dopravnej infraštruktúry (diaľnice, rýchlostné komunikácie
a cesty 1. triedy) ako kľúčovej podmienky pre rozvoj cestovného ruchu vo všetkých
regiónoch,
T: 31. 12. 2008
Z: MDPT SR
• efektívnym využívaním foriem marketingovej komunikácie v cieľových krajinách
osloviť cieľové segmenty na týchto trhoch a vytvoriť silnú, odlíšiteľnú
a konkurencieschopnú značku „Slovensko“, použiteľnú aj v kontexte systému ďalších
„štátnych marketingov“ Slovenska,
T: 21. 12. 2010
Z: MH SR
• v Štatistickom úrade SR vytvoriť personálne predpoklady pre zintenzívnenie prác na
príprave metodiky zostavovania satelitného účtu cestovného ruchu tak, aby tento
poskytol reálny pohľad na vplyvy a dôsledky cestovného ruchu na príjmy štátneho
a miestnych rozpočtov, na tvorbu HDP, na tvorbu nových pracovných miest, na
indikovanie údajov o veľkosti kapitálových investícií do cestovného ruchu, na jeho
prínosy v daňovej oblasti, na štruktúru výdavkov účastníkov cestovného ruchu, pohľady
na motiváciu k účasti na cestovnom ruchu a pod.,
T: 31. 12. 2007
Z: ŠÚ SR
• urýchliť spracovanie zonácie územia a vypracovať zásady pre rozvoj cestovného ruchu
v chránených územiach, s dôrazom na zachovanie tých prírodných hodnôt, ktoré tvoria
hlavný motív pre väčšinu návštevníkov Slovenska,
25

T: 31. 12. 2007
Z: MŽP SR
• na základe nových pravidiel poskytovania investičných stimulov podporiť vstup
podnikateľských subjektov a maximalizovať prílev priamych investícií do odvetvia
cestovného ruchu s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť jednotlivých produktov
cestovného ruchu na Slovensku, toto zabezpečiť prostredníctvom vytvorenia samostatnej
organizačnej jednotky v rámci sekcie cestovného ruchu na MH SR, ktorá bude
zodpovedať za proinvestičný marketing, vyhľadávanie pozemkov pre potenciálne
investičné projekty, ako aj za samotnú exekutívu týchto projektov.
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR
ŠPECIFICKÝ CIEĽ 2:
ZVÝŠENIE ATRAKTÍVNOSTI SLOVENSKA AKO DOVOLENKOVÉHO CIEĽA
Úlohy na dosiahnutie cieľa 2:
• v nadväznosti na potrebu efektívnej marketingovej komunikácie o Slovensku definovať
špecifické znaky produktu cestovného ruchu krajiny ako dovolenkového cieľa, vyvinúť,
resp. spolupodieľať sa na vytvorení nového konceptu značky krajiny (Country
Brand), ktorý bude výraznejšou mierou zasahovať cieľové skupiny na základe vyššie
uvedeného výskumu. Toto definovanie realizovať výhradne na základe celosvetového
marketingového výskumu realizovaného nielen v súčasných cieľových krajinách, ale aj
hĺbkovej analýzy produktov cestovného ruchu na Slovensku vrátane analýzy trendov
v oblasti tvorby konkurencieschopných produktov na Slovensku. Napríklad Slovensko
ako kresťanská krajina, ktorá výrazne prispela ku kresťanských koreňom Európy,
predstavuje potenciál rozvoja pútnického cestovného ruchu,
T: 31. 12. 2008
Z: MH SR
• na základe kvalitných analýz realizovaných doma i v zahraničí spracovať marketingovú
stratégiu SACR pre roky 2007 až 2013 a následne detailný plán marketingovej
komunikácie SACR pre roky 2007 a 2008 vo vzťahu k využívaniu finančných
prostriedkov SOP PS, 2.3. Trvale zlepšovať spoluprácu SACR s regiónmi pri koordinácii
propagácie a prezentácie regiónov na výstavách a veľtrhoch, pri vydávaní tlačových
materiálov a realizácii workshopov a informačných ciest pre zahraničných novinárov
a televízne štáby. Prostredníctvom SACR a VÚC výraznejšie finančne podporiť štátnu
propagáciu Slovenska ako cieľovej dovolenkovej krajiny, v záujme toho vyčleniť
prostriedky na zriadenie ďalších regionálnych marketingových pracovísk SACR
v každom regióne, ktoré budú analyzovať nové i existujúce produkty pre zahraničných
návštevníkov i podieľať sa na tvorbe produktov pre domácich návštevníkov,
T: 30. 06. 2007
Z: MH SR
• na základe potreby zintenzívniť prácu na cieľových trhoch AZCR, pričom prioritou bude
otvorenie nových zahraničných zastúpení SACR v Budapešti, Tokiu, Bruseli, Kyjeve,
Londýne a Ríme,
T: 31. 12. 2009
Z: MH SR
• marketingové aktivity SACR zacieliť na vybrané trhy krajín EÚ a na perspektívne ázijské
trhy, oslovovať klientelu z vyšších stredných príjmových tried, ktorej nároky
26

a očakávania môžeme a vieme splniť. V hlavných vysielajúcich krajinách realizovať
prostredníctvom SACR doplňujúcu analýzu trhu a motivácie turistov k návšteve
Slovenska, ktorá bude slúžiť ako nepretržitý následný monitoring spotrebiteľského
správania sa potenciálnych či skutočných návštevníkov Slovenska,
T: 31. 12. 2008
Z: MH SR
• zvýšenú pozornosť venovať spusteniu a pravidelnej aktualizácii Národného jednotného
informačného systému cestovného ruchu Slovenskej republiky na internete, v záujme toho
skvalitňovať spoluprácu SACR a turisticko-informačných centier v regiónoch s cieľom
vytvorenia takej informačnej bázy v minimálne 8 jazykových verziách, ktorá bude
schopná v reálnom čase prijímať a implementovať informácie o nových produktoch
cestovného ruchu,
T: 31. 12. 2008
Z: MH SR
• v SACR vypracovať Program podpory domáceho cestovného ruchu, ktorého prvotným
marketingovým nástrojom bude Národný jednotný informačný systém cestovného ruchu
Slovenskej republiky na internete a ktorý bude odo dňa spustenia neustále generovať
informácie o atraktívnej ponuke domáceho cestovného ruchu,
T: 31. 12. 2007
Z: MH SR
• využívať spoluprácu s krajinami Vyšehradskej štvorky pri oslovovaní nových zámorských
a ázijských trhov, ktoré javia zvýšený záujem o región strednej a východnej Európy ako
o jednu spoločnú destináciu,
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR
• zavedením systému rekreačných šekov vytvoriť podmienky na trávenie dovolenky na
Slovensku pre zamestnancov i ďalšie skupiny domáceho obyvateľstva, tým prispieť
k rovnomernejšiemu vyťaženiu hotelových kapacít, k zmierneniu sezónnosti, zvýšeniu
príjmov podnikov cestovného ruchu, skvalitneniu životnej úrovne účastníkov domáceho
cestovného ruchu a zlepšeniu ekonomiky poskytovateľov služieb.
T: 31. 12. 2009
Z: MH SR
ŠPECIFICKÝ CIEĽ 3:
ZVÝŠENIE OBJEMU POBYTOVÉHO CESTOVNÉHO RUCHU
Úlohy na dosiahnutie cieľa 3:
• vytvoriť podmienky pre pravidelnú systémovú podporu tzv. šetrných foriem cestovného
ruchu, ktoré nemajú negatívny vplyv na prírodu a krajinu - budovanie treckingových
cyklistických trás (miestnych, regionálnych a medzinárodných) a základnej cyklistickej
infraštruktúry, podporovať rozvoj vidieckej turistiky, ekoturistiky, horských športov,
agroturistiky, podporovať rozvoj vodáctva a plachetnicového športu na vodných
plochách, podporovať jazdectvo, golfový turizmus, zvyšovať komfort kempov a táborísk,
obnovovať značkovanú sieť turistických chodníkov, budovať odpočívadlá a prístrešky
a pod.,
T: 31. 12. 2008
Z: VÚC
27

• dobudovať a skvalitniť informačné strediská a informačný systém v územiach pre
návštevníkov národných parkov a iných chránených území, s cieľom usmerňovať
návštevnosť chránených území tak, aby táto negatívne neovplyvnila prírodné hodnoty
území.,
T: 31. 12. 2008
Z: MŽP SR,
VÚC
• podporovať využitie kultúrno-historických a technických pamiatok pre cestovný ruch
nadregionálneho významu
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR,
MK SR
• zavedením systému poplatkov za využitie zariadení cestovného ruchu nachádzajúcich sa
v chránených územiach prispieť k zlepšeniu stavu prírodného prostredia ako hlavnej
atraktivity návštevnosti,
T: 31. 12. 2008
Z: MŽP SR,
VÚC
• s cieľom záchrany banských diel a zariadení na Slovensku ako historicky jedného
z najvýznamnejších centier európskeho baníctva, tieto zrekonštruovať tak, aby ich bolo
možné prezentovať ako technické a historické pamiatky využiteľné aj v cestovnom ruchu.
Vytvoriť, resp. dotvoriť existujúce čiastkové projekty na realizáciu skanzenov, náučných
chodníkov, geoparkov a centier poukazujúcich na banícku činnosť v regióne. Práce
realizovať aj za podpory štrukturálnych fondov EÚ.
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR,
MŽP SR,VÚC
ŠPECIFICKÝ CIEĽ 4:
ZLEPŠENIE ŠTRUKTÚRY ZAHRANIČNÝCH NÁVŠTEVNÍKOV SLOVENSKA
SKVALITŇOVANÍM POSKYTOVANÝCH SLUŽIEB
Úlohy na dosiahnutie cieľa 4:
• podporou vhodných veľkých projektov v strediskách a regiónoch cestovného ruchu
s najvyšším potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu zvyšovať ich
konkurencieschopnosť v európskom priestore,
T. 31. 12. 2010
Z: MH SR,
MVRR SR,
VÚC
• podporovať zavádzanie systémov kvality v zariadeniach cestovného ruchu
prostredníctvom profesijných zväzov, špecializovaných certifikačných firiem, štátnych a
samosprávnych inštitúcií s cieľom skvalitniť všetky produkty a služby. Pravidelne
hodnotiť kvalitu služieb a ochranu spotrebiteľa vnútornými a vonkajšími kontrolnými
mechanizmami,
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR,
VÚC
28

• podnikateľské subjekty podnecovať a motivovať k budovaniu hotelov vyšších tried,
vrátane ostatných zariadení poskytujúcich ubytovacie a stravovacie služby, k tvorbe produktov
a nových atrakcií, rozvíjať doplnkové služby na vyplnenie voľného času dovolenkárov
s cieľom ich využitia počas väčšej časti roka a zvýšenie návštevnosti Slovenska
ekonomicky silnejšou, a teda náročnejšou klientelou.
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR,
VÚC
ŠPECIFICKÝ CIEĽ 5:
PODPORA TVORBY NOVÝCH PRACOVNÝCH PRILEŽITOSTÍ NAJMÄ V REGIÓNOCH
S VÝZNAMNÝM POTENCIÁLOM PRE CESTOVNÝ RUCH
Úlohy na dosiahnutie cieľa 5:
• vytvoriť systém podporných programov, pozostávajúci z podpory
o veľkých projektov cestovného ruchu v rámci (návrhu) zákona o investičnej pomoci
vytvárajúceho priestor na synergický efekt rôznych druhov pomoci – dotácie na pracovné
miesta, vzdelávania, pomoc pri získavaní investičného majetku a pod. a zohľadňujúceho
regionálne rozdiely,
o stredných a veľkých projektov zo štrukturálnych fondov EÚ ako rozhodujúceho nástroja
priamej finančnej pomoci. Vo vzťahu k súčasnému Národnému strategickému
referenčnému rámcu javí sa výrazná potreba koordinácia regionálneho operačného
programu a operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Programu
rozvoja vidieka,
o malých projektov v rámci schémy pomoci charakteru „de minimis“, pričom sa ukazuje
potreba zvýšenia maximálnej hranice podpory zo 100 tis. EUR na 150 – 200 tis. EUR.
Cieľom je pri výrazne nižšej administratívnej náročnosti v porovnaní so štrukturálnymi
fondmi, operatívne podporovať malé projekty cestovného ruchu predovšetkým v oblasti
doplnkových služieb,
o perspektívne, v časovom horizonte 3 – 4 rokov, začať v rámci štrukturálnych fondov
s využívaním tzv. inovatívnych nástrojov pomoci (mäkké úvery, možno rizikový kapitál,
projekty verejno-súkromných partnerstiev a pod.),
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR,
MP SR
• v spolupráci s rezortmi výstavby a regionálneho rozvoja a pôdohospodárstva koordinovať
postupy a realizáciu pri využívaní Regionálneho operačného programu, Operačného
programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Programu rozvoja vidieka na potreby
cestovného ruchu tak, aby sa dosahoval ich synergický efekt. Pri tvorbe a realizácii
podporných programov zohľadňovať regionálne disparity,
T: 31. 12. 2010
Z: MVRR SR,
MH SR, MP SR
• z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ zriadiť odborné útvary pri VÚC na podporu
koordinácie a rozvoja cestovného ruchu s tým, že tieto budú metodicky a odborne
usmerňované MH SR a Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch,
T: 31. 12. 2008
Z: VÚC, MHSR
29

• vytvoriť priaznivé investičné prostredie pre domácich a zahraničných investorov,
maximalizovať prílev priamych investícií do oblasti cestovného ruchu aj za pomoci
vytvorenia samostatnej organizačnej jednotky v rámci sekcie cestovného ruchu na MH SR,
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR
• investície smerovať do obnovy kúpeľných zariadení, do termálnych kúpalísk a aquaparkov,
do kompletizáce lyžiarskych stredísk, športových areálov, do výstavby infraštruktúry pre
kongresový cestovný ruch a do všetkých ostatných zariadení, ktoré umožňujú predlžovanie
pobytov,
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR,
MZ SR, VÚC
• Regionalizáciu cestovného ruchu SR využívať pri spracovaní územnoplánovacích
dokumentov obcí, miest a regiónov, pri príprave generelov, urbanistických štúdií a koncepcií
rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj pri implementácii štrukturálnych fondov.
Túto postupne rozpracovať so zameraním na stanovenie maximálnej únosnosti územia
z hľadiska návštevnosti,
T: 31. 12. 2010
Z: VÚC
• zvyšovať podiel kvalifikovanej pracovnej sily v podnikoch cestovného ruchu, jej
odmeňovaniu venovať väčšiu pozornosť, prípravu odborníkov pre cestovný ruch prispôsobiť
trendom globalizácie a internacionalizácie s dôrazom na vysokú odbornosť, jazykovú
pripravenosť, multikulturálne aspekty, etickú zodpovednosť voči zákazníkovi a vlastníkovi
podniku, pri zachovaní národnej kultúrnej identity,
T: 31. 12. 2010
Z: MŠ SR
• zintenzívniť účasť zamestnávateľskej sféry a podnikateľov v oblasti cestovného ruchu
v odborných komisiách Ministerstva školstva SR, ktoré sa podieľajú na tvorbe študijných
programov pre oblasť cestovného ruchu T: 31. 12. 2010
Z: MŠ SR
• skvalitniť a zintenzívniť poradenskú a vzdelávaciu činnosť pre začínajúcich podnikateľov,
organizačne a finančne podporovať profesijné zväzy pri obnovení pravidelných súťaží
odbornosti v profesiách kuchár, čašník, cukrár, barman,
T: 31. 12. 2010
Z: MH SR,
MPSVR SR
• osvetu a vzdelávacie programy pre obyvateľstvo zamerať na chápanie významu cestovného
ruchu pre pracovníka pracujúceho v službách, pre jeho rodinu, pre obec, región i celú krajinu,
vysvetľovať dôležitosť správania sa k turistovi, čo následne u neho formuje pozitívny alebo
negatívny obraz o Slovensku.
T: 31. 12. 2010
Z: VÚC
Záver
Prioritnou úlohou v rámci obnovenej Lisabonskej stratégie je zabezpečenie
hospodárskeho rastu a zvyšovanie zamestnanosti so súčasnou podporou sociálnych či
environmentálnych cieľov. Doterajší pozitívny vývoj cestovného ruchu u nás za ostatné roky, ako
30

aj jeho vysoký prírodný a kultúrny potenciál dokumentujú, že Slovensko má veľmi dobré
predpoklady na jeho ďalší dynamický rozvoj. Osobitne cenný je jeho potenciál tvorby nových
pracovných príležitostí i vyrovnávania regionálnych rozdielov vo vidieckych oblastiach, kde je
už len veľmi málo iných príležitostí pre hospodárske oživenie a zvýšenie životnej úrovne
miestneho obyvateľstva.
Vychádzajúc z vízie rozvoja cestovného ruchu do roku 2013 preto predkladaný dokument
ako strategický cieľ pre cestovný ruch v strednodobom časovom horizonte stanovuje zvyšovanie
jeho konkurencieschopnosti pri lepšom využívaní potenciálu, so zámerom vyrovnávania
regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí. Ťažiskovými formami
cestovného ruchu budú
o letná turistika a pobyt pri vode
o kúpeľný a zdravotný cestovný ruch
o zimný cestovný ruch a zimné športy
o mestský a kultúrny cestovný ruch
o vidiecky cestovný ruch a agroturistika.
Stanovený strategický cieľ cestovného ruchu bude realizovaný úlohami v rámci piatich
špecifických cieľov, ktorými sú
o posilnenie postavenia odvetvia cestovného ruchu v národnom hospodárstve
o zvýšenie atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa
o zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu
o zlepšenie štruktúry zahraničných návštevníkov Slovenska skvalitňovaním poskytovaných
služieb
o podpora tvorby nových pracovných príležitostí najmä v regiónoch s významným
potenciálom pre cestovný ruch.
V kontexte so zámermi novej politiky cestovného ruchu Európskej únie je preto úlohou
všetkých riadiacich orgánov v štátnej správy, regionálnej i miestnej samospráve, úlohou
podnikateľských subjektov, ich profesijných asociácií, zväzov a združení, zamestnávateľov
i zamestnancov pôsobiacich v cestovnom ruchu, aby sa navrhované úlohy na dosiahnutie týchto
strategických cieľov postupne naplnili v záujme trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho
a environmentálneho rozvoja európskeho i slovenského cestovného ruchu.
31