Lobing v Európskej únii II. - Ministerstvo zahraničných vecí SR

Lobing v Európskej únii II.
podobné a určujú všeobecné zásady prístupu lobistov k európskym inštitúciám. Ich zásadný
význam však spočíva v tom, že vytvorili štandard postupovania lobistov vo vzťahu k inštitúciám,
ktorý je akceptovaný tak Európskou komisiou, ako aj Európskym parlamentom.
Európsky parlament zvolil v otázke regulácie a kontroly lobingu odlišný prístup. Stojí na systéme
akreditácie regulujúcom vstup lobistov do parlamentných budov. Každý z nich môže
získať oprávnenie navštevovať pravidelne Európsky parlament, ak sa akredituje pri Kolégiu
kvestorov a podpíše kódex profesionálneho správania. V súčasnosti je takýmto spôsobom v
Parlamente zaregistrovaných okolo 4 570 reprezentantov záujmových skupín. Je však potrebné
dodať, že akreditácia vydaná Európskym parlamentom nedáva okrem bezproblémového
vstupu do priestorov EP žiadne špeciálne výsady.
Samoregulácia, ktorá dlhý čas v európskom lobingu prevládala, viedla spolu s nárastom počtu
záujmových skupín k otvoreniu otázky, kto vlastne tvorí a ovplyvňuje európsku politiku
a kto stojí za lobistami pôsobiacimi na európskej úrovni. Oprávnenosť týchto otázok potvrdili
najmä odhalenia profesionálnych záujmových skupín stojacich za vytváraním a financovaním
„jednorazových“ MVO alebo vlastných think-tankov, alebo prípady, keď bývalí úradníci európskych
inštitúcií začali ihneď po odchode z inštitúcií pracovať pre medzinárodné korporácie.
Na otvorenie otázky kontroly lobingu mala vplyv aj kauza amerického lobistu Jacka Abramoffa
14 , v ktorej bol profesionálny lobista obvinený zo sprenevery peňazí svojich klientov a lobingu
proti ich záujmom. V Spojených štátoch vyvolala kauza pochybnosti o fungovaní a kontrole
systému reprezentácie záujmov a hoci priamo nesúvisela s lobingom v EÚ, jej medializácia
prispela k iniciatíve Barrosovej komisie, ktorej cieľom mal byť transparentný vzťah medzi európskymi
inštitúciami a záujmovými skupinami.
1.3. Regulácia alebo samoregulácia?
Otázka transparentnosti európskych inštitúcií vo vzťahu k obyvateľom sa dostala do popredia
s nástupom Barrosovej komisie. Tá začala konať dosť razantne. Jej zámerom bolo zabezpečiť
väčšiu otvorenosť únie verejnej kontrole, v rámci ktorej by sa vytvoril štruktúrovaný rámec
pre činnosti predstaviteľov záujmových skupín. V súvislosti s tým sa v roku 2005 problém
regulácie lobingu objavil v Zelenej knihe o transparentnosti v EÚ. 15 Európska komisia v nej
načrtla hlavné problémy spojené s lobingom v európskych inštitúciách, napríklad predkladanie
informácií o možných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkoch legis-
13
EPACA - European Public Affairs Consultancie’s Association zastupuje v Bruseli 34 známych konzultačných
firiem (www.epaca.org).
14
Jack Abramoff, známy americký lobista pracujúci pre Preston Gates & Ellis a Greeenberg Trauring,
obvinený z defraudácie, konfliktu záujmov a korupcie verejných činiteľov.
15
KOM (2006) 194.
13