Lobing v Európskej únii II. - Ministerstvo zahraničných vecí SR

Lobing v Európskej únii II.
Trend tvorby zastúpenia v Bruseli sa stal štandardnou stratégiou pre skupiny zo strednej
Európy, ktoré sú ovplyvňované kompetenciami európskych inštitúcií. Faktory rozhodujúce o
investícii do tejto stratégie sú:
• kompetencie európskych inštitúcií a ich bezprostredný vplyv na oblasti záujmu danej
skupiny,
• možnosť ovplyvňovať rozhodnutia predstaviteľov európskych inštitúcií,
• prítomnosť a blízkosť iných záujmových skupín, ktoré vplývajú na politiku EÚ,
• potreba networkingu a zbierania informácií o vývoji európskych politík.
Väčšina – okolo 80 % – spomenutých stredoeurópskych zastupiteľstiev zamestnáva maximálne
3 osoby. Tie vo všeobecnosti plnia tieto funkcie:
• monitoring a poskytovanie informácií o európskych reguláciách, programoch a vývoji
v iných členských štátoch EÚ,
• zastupovanie členov pred európskymi inštitúciami, partnermi a v európskych asociáciách,
• lobing v rámci špecifických otázok a presadzovanie záujmov v európskych inštitúciách,
• poskytovanie dodatočných služieb a zázemia pre svojich členov,
• propagačná činnosť.
Bruselské zastupiteľstvá sú nielen nástrojom vplyvu na európske inštitúcie, ale aj efektívnym
spôsobom komunikácie a networkingu s inými organizáciami a zastupiteľstvami. V Bruseli
existuje špecifická „európska“ komunita, v rámci ktorej je možné nadviazať kontakty, budovať
koalície, viesť politické kampane, ako aj vplývať na médiá informujúce o dianí v EÚ (počet
zahraničných korešpondentov akreditovaných v Bruseli sa odhaduje na okolo 800).
2.5. Slovenský lobing v Bruseli
V prvých rokoch členstva v EÚ slovenské záujmové skupiny zaostávali svojimi aktivitami
v porovnaní so skupinami z nových členských krajín. Väčšina záujmových skupín z nových
štátov EÚ začala budovať vzťahy a reprezentáciu v Bruseli už koncom 90. rokov, čo výrazne
pomohlo jednotlivým sektorom pri ich príprave na vstup do EÚ. V tomto období slovenské
záujmové skupiny realizovali svoje ciele buď na úrovni vlády, alebo pričlenením sa k existujúcim
európskym federáciám. Táto situácia však prešla v posledných rokoch zmenou a v súčasnosti
možno vidieť trend rastúceho záujmu o európsku politiku.
Obrazom toho trendu je napríklad vnímanie Európskej únie slovenskými podnikateľmi, ktoré je
dlhodobo pozitívne. Pritom viac ako 80 % zástupcov slovenských podnikov deklarovalo pri
23