Lobing v Európskej únii II. - Ministerstvo zahraniÄných vecà SR
Lobing v Európskej únii II. - Ministerstvo zahraniÄných vecà SR
Lobing v Európskej únii II. - Ministerstvo zahraniÄných vecà SR
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>Lobing</strong> v Európskej únii <strong>II</strong>.<br />
4. Biopalivá – hra s podstatou problému<br />
Jedným z často používaných nástrojov ovplyvnenia politických procesov je relativizovanie,<br />
resp. manipulácia problémov. V niektorých prípadoch môže ísť iba o jednoduché „prebalenie“<br />
starého problému do nového šatu, v iných je možné obratnou manipuláciou vyvolať zmenu<br />
v diskusii, prípadne jej prenesenie do inej politickej domény. Príkladom takéhoto postupu je<br />
diskusia ohľadom európskej legislatívy týkajúcej sa biopalív. Počas nej sa pod vplyvom<br />
lobingu niekoľkých záujmových skupín presunulo ťažisko problému z oblasti riešenia klimatických<br />
zmien na oblasť trvalo udržateľnej produkcie biopalív.<br />
Tabuľka: Príklady manipulácie niekoľkých tém v európskej politike:<br />
Základný problém:<br />
Manipulácia:<br />
CAP (Spoločná poľnohospodárska politika)<br />
Rovnovážny rozvoj<br />
Import lacného textilu<br />
Práca maloletých<br />
Import piva<br />
Verejné zdravie<br />
Subvencie pre kraje južnej Európy Sociálna súdržnosť<br />
Import banánov z krajín ACP (Afrika, Karibik, Tichomorie)<br />
Pomoc rozvojovým krajinám<br />
Definícia čokolády<br />
Pomoc rozvojovým krajom<br />
Biopalivá<br />
Trvalo udržateľný rozvoj<br />
Zdroj: van Schendelen 2004<br />
4.1. Úloha biopalív v novej energetickej politike EÚ<br />
Európsky trh s biopalivami je vo veľkej miere determinovaný politikou a legislatívou Európskej<br />
únie. Dôkazom je rapídny rast ich využitia po roku 2003, keď únia prijala európsku smernicu<br />
o biopalivách. 40 Podľa odhadov Komisie však v EÚ stále existuje vysoký potenciál pre ďalší<br />
rozvoj tohto alternatívneho zdroja energie. Európska komisia sa preto rozhodla výrazne podporiť<br />
využitie biopalív a navrhla v rámci takzvaného energetického balíka cieľ dosiahnuť 10-<br />
percentný podiel biopalív v doprave do roku 2020. Na naplnenie tohto cieľa musia byť splnené<br />
dve kritériá: trvalá udržateľnosť výroby biopalív a komerčná dostupnosť druhej generácie<br />
biopalív (nevyrábaných z poľnohospodárskych plodín ako kukurica, ale z odpadu, drevnatých<br />
hmôt či zvyškov poľnohospodárskej výroby).<br />
Biopalivá sú pomerne novou formou energetických zdrojov, ktoré stále potrebujú podporu<br />
verejných financií, aby pretrvali na trhu. Prevládajúcim argumentom pri poskytovaní podpory<br />
biopalivám z verejných financií je ich priaznivejší vplyv na životné prostredie v porovnaní<br />
s konvenčnými zdrojmi energie. Spočiatku sa diskusia o biopalivách tiahla práve po línii<br />
ochrany životného prostredia a riešenia problému klimatických zmien. Postupom času a s<br />
40<br />
2003/30/ES.<br />
39