Mikroekonómia

Mikroekonómia
10. týždeň

Efekty zmeny ceny statku na dopyt
• Zmena ceny statku X pri nezmenených cenách
a pri nemennom dôchodku sa prejavuje:
1. Zmenou reálneho dôchodku spotrebiteľa
2. Zmenou pomeru ceny statku X k ostatným
cenám
Potom efekt zmeny ceny môžeme rozložiť podľa
pôsobenia faktorov na substitučný a dôchodkový
efekt.

Substitučný efekt
• Substitučný efekt (SE) – časť celkového efektu
zmeny ceny, keď táto zmena ceny vyvoláva
zmenu dopytu v dôsledku substitúcie relatívne
drahšieho statku lacnejším statkom. Je to tá
časť celkového efektu zmeny ceny, v dôsledku
ktorej dochádza k zmene relatívnej vzácnosti
iných statkov.

Dôchodkový efekt
• Dôchodkový efekt (IE) – znamená zmenu
dopytu v dôsledku zmeny reálneho dôchodku.
Je to tá časť celkového efektu zmeny ceny, v
dôsledku ktorej dochádza k zmene reálnej
kúpnej sily spotrebiteľa.

Celkový efekt
• Celkový efekt (TE) spôsobený zmenou ceny
daného statku na dopyt po tomto statku je
súčtom substitučného a dôchodkového
efektu.
TE = SE + IE

• Substitučný efekt vždy vedie k zmene dopytu v
opačnom smere k zmene ceny. Cena sa zvýši,
dopyt sa zníži. Substitučný efekt je vždy
negatívny.
• Pri dôchodkovom efekte treba brať do úvahy
druh statku. Normálne statky – rast ceny spôsobí
pokles kúpnej sily, pokles dopytu. Pre normálne
statky je negatívny. Celkový efekt pre normálne
statky je vždy negatívny. Inferiórne statky –
dôchodkový efekt je pozitívny, celkový efekt
nejednoznačný, dôchodkový a substitučný efekt
pôsobia proti sebe.

Prebytok spotrebiteľa
• Rozdiel medzi maximálnou cenou, ktorú by bol
spotrebiteľ ochotný zaplatiť a cenou, ktorú na
trhu skutočne zaplatí.
• Je to rozdiel medzi hodnotou, ktorú má statok
pre spotrebiteľa a trhovou cenou.

Prebytok spotrebiteľa
Spotrebiteľ je ochotný za každú ďalšiu zakúpenú jednotku statku X zaplatiť maximálnu cenu,
ktorá sa mení s nakupovaným množstvom nasledovne: P= 15,13,11,9,7. Trhová cena je 7 Eur.
Pri cene 7 eur nakúpi spotrebiteľ 5 kusov, zaplatí 35 Eur. (5*7=35). Jeho ochota zaplatiť za
statok je 55 Eur (15+13+11+9+7) rozdiel medzi subjektívnym ohodnotením statku X a trhovou
hodnotou je spotrebiteľský prebytok (55-35=20)

Vplyv ceny ostatných statkov na dopyt
• Substitučné statky – statky možné v spotrebe
vzájomne zamieňať. Rast ceny statku X vyvolá rast
dopytu po statku Y. Zníženie ceny statku X, pokles
po dopyte statku Y. Spotrebiteľ nahrádza drahší
statok lacnejším.
• Komplementárne statky – v spotrebe sa dopĺňajú.
Rast ceny jedného statku vyvolá pokles dopytu po
tomto statku ako aj pokles dopytu po
komplementárnom statku. S rastom ceny statku X
klesá dopyt po statku Y.

Elasticita dopytu
• Percentuálna zmena dopytu, ktorá nastáva
vplyvom percentuálnej zmeny niektorého
faktora dopytu.
• Je to relatívna zmena dopytu, ku ktorej
dochádza vtedy, keď sa niektorý z faktorov
dopytu zmení o 1%.

Cenová elasticita
• Vyjadruje vplyv zmeny ceny na dopyt. Ak
cenová elasticita dopytu predstavuje citlivosť
požadovaného množstva daného statku na
jeho vlastnú cenu, označuje sa ako priama
cenová elasticita.
• Cenovú elasticitu priamu definujeme na
základe koeficienta, kt. vyjadruje vzťah
relatívnej zmeny v objeme dopytu po statku k
relatívnej zmene ceny.
Cenová elasticita = %zmeny dopytu/ %zmeny ceny

• Koeficient cenovej elasticity Eii udáva, o koľko
percent sa zmení množstvo statku, ak sa zmení
cena tohto statku o 1%.
• Rozlišujeme bodovú a oblúkovú elasticitu. Pre
výpočet oblúkovej elasticity platí:

• Oblúková elasticita sa vzťahuje na určitý
vymedzený úsek krivky dopytu, vymedzený
východiskovou a konečnou cenou. Pri
oblúkovej elasticite ide o výraznú zmenu
príslušnej veličiny.
• Ak zmena premennej veličiny predstavuje
veľmi malé číslo, hovoríme o bodovej
elasticite. Táto elasticita vyjadruje mieru
citlivosti jednej premennej na zmenu druhej
premennej v bode krivky dopytu.

Elastický dopyt
Vzniká vtedy, keď pri 1% poklese (raste) ceny požadované množstvo statku
vzrastie (poklesne) viac ako o 1%. Percentuálna zmena ceny vyvolá opačne
orientovanú väčšiu % zmenu požadovaného množstva. Eii je väčšie ako 1.

Neelastický dopyt
Vzniká vtedy, ak 1% - ný pokles (rast) ceny vedie k rastu (poklesu) dopytu
menej (viac) ako o 1%. Platí, že Eii je menšie ako 1. % zmena vyvolá
menšiu % zmenu požadovaného množstva statku.

Jednotková elasticita
1% pokles (rast) ceny vedie k 1% - nému poklesu (rastu dopytu). Platí:
Eii=1. Percentuálna zmena ceny vyvoláva rovnakú zmenu požadovaného
množstva.

Nulová elasticita
Dopyt na zmenu ceny nereaguje. Označuje sa ja dokonale nepružný. Týka
sa tovarov, kt. sa spotrebúvajú v malom množstve, pričom sa toto
množstvo spotrebúva nezávisle od ceny. (korenie, soľ). Eii=0

Nekonečná elasticita
Dopyt je pri danej cene dokonale elastický, za danú cenu sa predá
akékoľvek množstvo. Eii= nekoenčno.

Krížová - nepriama elasticita dopytu
• Hovoríme o nej vtedy, keď zmena dopytu po
určitom statku je vyvolaná zmenou ceny
nejakého iného statku, alebo aj všetkých
ostatných.
• Bodovú elasticitu potom vyjadríme ako:

Dôchodková elasticita
• Vyjadruje vplyv zmeny dôchodku na dopyt.
• Udáva, o koľko % sa zmení dopyt po statku i,
ak sa zmení dôchodok spotrebiteľa (I) o 1%.
• Oblúková elasticita
• Bodová elasticita

• Pre normálne statky: dôchodková elasticita
dopytu je kladná. S rastom dôchodku rastie
množstvo nakupovaných normálnych statkov
Eii je väčšie ako 0
• Luxusné statky množstvo nakupovaných
statkov rastie rýchlejšie ako dôchodok Eii je
väčšie ako 1.
• Nevyhnutné statky % zmena množstva statku
je nižšia ako % zmena dôchodku. Platí: Eii je
väčšie ako 0 a menšie ako 1.
• Inferiórny statok – s rastom dôchodku dopyt
klesá. Eii je menšie ako 1.