clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk

CLXIII. ČÍSLO 2008 

Parlamentný 

Kuriér 

ČASOPIS 

Z NÁRODNEJ 

RADY 

SLOVENSKEJ 

REPUBLIKY 

160. výročie 

vzniku prvej 

Slovenskej národnej rady 

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CLXIII. ãíslo 2008 

PARLAMENTN¯ KURIÉR 

ãasopis z Národnej rady 

Slovenskej republiky 

Mesaãník, roãník XVI 

Vydavateº: 

Slovenská národná reklamná 

a propagaãná agentúra, s.r.o. 

v spolupráci s Národnou radou SR, 

Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR 

Adresa redakcie: 

Bôrik 

Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. 

Tel./fax: 02/54 414 546 

e-mail: parkur@nextra.sk 

eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor) 

fotoparkur@nextra.sk (pre foto) 

http://www.parlamentnykurier.sk 

Registrované MK SR ã. 837/93 

ISSN 1335–0307 

·éfredaktor: 

Zástupca ‰éfredaktora: 

Redakcia: 

Franti‰ek Nagy 

Ernest Weidler 

Peter Gregu‰ 

Anna Komová 

Robert Kotian 

Izabela Nagyová 

Marta Toma‰oviãová 

Peter Zemaník 

Redakãn˘ kruh: 

Gyula Bárdos 

Stanislav Jani‰ 

Róbert Madej 

ªudmila Mu‰ková 

Rafael Rafaj 

Mária Sabolová 

Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová 

madar@nextra.sk 

Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy 

Asistentka riaditeºa: 

Magdaléna Horáková 

02/54 414 546, 0903 766 995 

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566 

Riaditeº pre obchod a marketing: 

Marián Reisel 

02/54 414 544, 0905 224 492 

Typo & lito: 

AppleStudio 

Tlaã: 

WELTPRINT, Bratislava 

Grafická úprava: 

J. B. Design 

Fotografie: 

Rudolf Bihary, 

Alexander Jirou‰ek, Juraj Koban, 

Bedrich Schreiber, archív redakcie 

Karikatúry: 

Fedor Vico 

Predplatné a objednávky na uverejnenie 

reklamy prijíma: 

Slovenská národná reklamná a propagaãná 

agentúra, s.r.o. 

po‰tov˘ prieãinok 

814 01 Bratislava 1 

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 99,– Sk 

âíslo úãtu 2629002985/1100 

DIâ SK2020399458 

Foto na titulnej strane: mgr. art. Lenka Rajãanová, 

Polyfunkãn˘ bytov˘ dom DOMINANT, 

BYTOV¯ DOM ROKA 2008 

Hlavn˘ projektant: BRUMI UNO 

CONSULTING, spol. s r.o. 

Hlavn˘ zhotoviteº: Metrostav SK a.s. 

Zhotoviteº hrubej stavby: SkyBau, s.r.o. 

Obsah 

Editorial 

Rakovina spoloãensk˘ch vzÈahov (F. Nagy) 2 

Slovensko-ukrajinská spolupráca 

Ukrajinsko-slovenské vzÈahy charakterizuje kon‰truktívna spolupráca 3 

vo v‰etk˘ch oblastiach (Rozhovor s I. Ohnivec) 

Îivotné prostredie 

Efektívny systém podpory separovaného zberu odpadov z obalov (ENVI-PAK) 6 

Ministerstvo Ïivotného prostredia SR 

Rie‰iÈ problémy bez zbytoãné ho odkladania (Rozhovor s J. Chrbetom) 7 

160. v˘roãie Îelezníc 

Îeleznica je favoritom budúcnosti, Ïelezniãiarom patrí uznanie 10 

Svet financií 

Stavebné sporenie je nezávislé (Rozhovor s I. Bére‰om) 12 

Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja 

Spoloãenská potreba bytov je aktuálna aj akútna (Rozhovor s M. Janu‰ekom) 13 

Zaznamenali sme v˘voj aj v stavebníctve (Rozhovor s P. âernegom) 25 

Pre rozvoj regiónov je dôleÏitá aj dobrá stratégia (Rozhovor s M. Santaiom) 27 

Implementácia eurofondov (Rozhovor s I. ·tefanovom) 29 

Slovenské stavebníctvo 

VÁHOSTAV-SK, a. s., – spoºahliv˘ partner pre v˘stavbu (J. Kato) 17 

Stavebnícky chlebík je tvrd˘, ale my sa nevzdávame (Rozhovor s T. Maãugom) 18 

ByÈ ãlenom dobrej spoloãnosti (Rozhovor s T. ·tefanãíkom) 24 

Pre spokojnosÈ investorov (Rozhovor s K. Vörösom) 43 

Administratívne centrum Reding Tower II (M. Kolesár) 44 

Cesta k úspechu je tvrdá práca (Rozhovor s M. Trnovsk˘m) 46 

StimulovaÈ rozvoj uãÀovského ‰kolstva (Rozhovor s J. Mrázom) 48 

Mesto Ko‰ice 

Ko‰ice – mesto osobnosÈ (M. Drahovsk˘) 20 

Ko‰ice – mesto v kotline alebo mesto, ktoré potrebuje svoj mäkãeÀ (J. Koban) 22 

·tátny fond rozvoja b˘vania 

Pomoc, ktorá prichádza zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania... 31 

(Rozhovor s M. Ka‰ubom) 

Stavba roka 2008 

V˘znamné ocenenie na‰ej práce nás veºmi pote‰ilo (Rozhovor s G. Koczká‰om) 34 

A Slovensko naozaj rastie do krásy... (Rozhovor s M. Brichtovou) 36 

Mesto Bratislava 

Hºadanie rie‰ení nie je vÏdy jednoduché, ale to je na mojej práci 40 

azda najzaujímavej‰ie... (Rozhovor s A. ëurkovsk˘m) 

Zväz stavebn˘ch podnikateºov Slovenska 

Slovenské stavebníctvo musí mieriÈ k stále vy‰‰ím métam 50 

(Rozhovor s J. Majersk˘m) 

Národná rada SR 

VÏdy treba flexibilne reagovaÈ na regionálne poÏiadavky 53 

(Rozhovor s J. Berényim) 

Nové moÏnosti by sa mali staÈ impulzom rozvoja (Rozhovor s P. Gogom) 54 

Regionálny rozvoj je v záujme v‰etk˘ch (Rozhovor s I. ·a‰kom) 56 

Aj regiónu treba rozumieÈ (Rozhovor s A. Slafkovsk˘m) 58 

Vznik a prijímanie ústavy = vysoká ekvilibristika (Rozhovor s K. Tóthovou) 60 

Nie je potrebn˘ nov˘ zákon o Bratislave (Rozhovor s P. Minárikom) 62 

Parlamentné konfrontácie 

Poslanci nemôÏu podliehaÈ rozhodnutiam cudzieho zákonodárneho zboru 64 

(Rozhovor s J. Berényim) 

Rozdúchavanie vá‰ní nepatrí do 21. storoãia (Rozhovor s B. Zalom) 65 

Dialógy OA & EW 

Európa veºmi tvrdo padne na hubu (Rozhovor s O. Andrásym) 67 

Glosy – Poznámky – Eseje 

Niã nové pod slovensko-maìarsk˘m slnkom (R. Kotian) 71 

PápeÏ naìalej jedinou multilaterálnou individualitou 21. storoãia (E. Weidler) 73 

Ekonómia 

Sociálny ‰tát – ideál alebo preÏitok? (V. Juríãková) 75 

·tát a právo 

K niektor˘m problémom dlhodobej vízie slovenskej spoloãnosti (M. Ga‰par) 78 

Parlamentn˘ denník 

Mimoriadna schôdza s mimoriadnym nasadením a slovníkom (R. Kotian) 81 

Supermonitor 

Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 87 

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L 

Rakovina 

spoloãensk˘ch vzÈahov 

Odkedy sme v Európskej únii, môÏeme 

sledovaÈ ako sa kaÏd˘ rok Európska komisia 

veºmi Ïivo usiluje obmedziÈ byrokraciu 

v celom priestore Únie. UÏ v júni 2005 

spustila verejné konzultácie o spôsoboch 

zlep‰ovania podnikateºského prostredia a 

zniÏovania administratívnej záÈaÏe. Online 

sa manaÏérov p˘tala predov‰etk˘m na 

predpisy brzdiace podnikateºskú aktivitu a 

Ïiadala si návrhy na efektívne zjednodu‰enie. 

Neviem, ak˘ mala vtedy táto iniciatíva 

ohlas a úspech, ale viem, Ïe v septembri 

2007 sa komisia usilovala e‰te viac zjednodu‰iÈ 

svoju komunikáciu t˘m, Ïe spustila internetovú 

stránku a tak vytvorila konkrétny 

modern˘ elektronick˘ priestor na to, 

aby jej podnikatelia bez ak˘chkoºvek medziãlánkov 

mohli posielaÈ tipy, ako zlep‰iÈ 

legislatívu a zniÏovaÈ administratívne bremeno 

pre podnikateºov. V tom istom roku 

ru‰enie administratívnych prekáÏok nabralo 

väã‰iu r˘chlosÈ aj vìaka zavedeniu Akãného 

programu. 

A v tomto roku v júni Európska komisia 

uskutoãnila v Bruseli konferenciu pod názvom 

„ZniÏovanie byrokracie v Európe“. 

Kºúãov˘m reãníkom bol podpredseda Günter 

Verheugen, ktor˘ okrem iného skúmal 

a hodnotil aj to, ako pomáha zniÏovaÈ byrokratické 

zaÈaÏenie podnikateºov centrálna 

i regionálna a ãi národná legislatíva. 

Podºa mÀa tento opakovan˘ záujem o 

zákonodarstvo a realizáciu zákonov v podnikovom 

práve, v oblasti Ïivotného prostredia, 

dopravy alebo bezpeãnosti potravín 

potvrdzuje predov‰etk˘m to, Ïe 

1. byrokracia v administratíve Únie je 

tvrdohlavá a neustále sa vracia do praxe v 

jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch i vo väzbách 

na centrálne in‰titúcie v Bruseli, priãom 

nielen komplikuje Ïivot manaÏérov, ale aj 

vyvoláva nadbytoãné finanãné náklady, 

2. podnikatelia v ãlensk˘ch ‰tátoch vytrvalo 

svoje vlastné legislatívne orgány, 

ale asi e‰te viac kompetentn˘ch ãiniteºov 

Európskej komisie kritizujú a kritiku korunujú 

otázkou: Naão nám je EÚ, keì nám 

neuºahãuje, ale sÈaÏuje Ïivot a podnikanie? 

3. Európska komisia cíti neudrÏateºnosÈ 

tejto situácie, ktorá ohrozuje jeden z najdôleÏitej‰ích 

predpokladov ekonomickej stability 

a hospodárskeho rastu tej-ktorej krajiny: 

úspe‰né a vo svetovom meradle konkurencieschopné 

podnikanie – a preto vyvíja 

aÏ prekvapujúco veºké úsilie, aby stlaãila 

na minimum zbytoãne veºkú a degenerovanú 

administratívu. 

Ak v‰ak pí‰em práve v tomto ãasopise o 

nezniãiteºnej deformácii spoloãenského a 

ekonomického prostredia, ktor˘m je byrokracia, 

na rozdiel od Európskej komisie 

nemôÏem zostaÈ iba vo sfére podnikateºskej. 

Vlády a parlamenty kaÏdého ‰tátu totiÏ 

musia dbaÈ o ústretové konanie úradov, 

úradníkov a administratívy v akomkoºvek 

formáte ku kaÏdému obãanovi, a zvlá‰È k 

obãanovi rôznym spôsobom umen‰enému, 

na ktorého doºahol neÏiãliv˘ osud. Kvalita 

‰tátu a jeho administratívy sa meria nielen 

Ïivotnou úrovÀou povedzme pri európskom 

porovnávaní, ale najmä schopnosÈou 

hºadaÈ také rie‰enia, ktoré podstatnej 

ãasti obyvateºstva umoÏÀujú ÏiÈ ão najviac 

pohodlne a príjemne, v súlade so Ïivotn˘m 

‰t˘lom ãloveka v 21. storoãí. A v 

‰táte, ktor˘ za jednu zo svojich najprogresívnej‰ích 

devíz povaÏuje sociálnu solidaritu, 

musí kaÏd˘ minister, kaÏd˘ poslanec, 

kaÏd˘ prokurátor a sudca, kaÏd˘ úradník v 

ktorejkoºvek ‰tátnej ãi ‰tátu podriadenej 

in‰titúcii, kaÏd˘ uãiteº, ale aj kaÏd˘ primátor, 

starosta a predstaviteº samosprávy skúmaÈ 

v‰etky prijímané zákony, predpisy, 

usmernenia alebo rozhodnutia a posudzovaÈ 

ich podºa toho, akú moc a aké príleÏitosti 

dáva obãanom – a ãi nepreceÀuje alebo 

neumocÀuje moc úradníkov, ktorí by 

mali byÈ „sluÏobníkmi v‰etk˘ch obãanov“. 

S trpkosÈou musím kon‰tatovaÈ, Ïe e‰te 

stále je neúmerne a ‰kodlivo veºa byrokracie 

nielen vo vzÈahu k podnikateºom, ale 

rozhodne aj na dopravn˘ch in‰pektorátoch 

a niektor˘ch in˘ch policajn˘ch pracoviskách, 

ktoré poskytujú mimoriadne dôleÏité 

sluÏby väã‰ine verejnosti. Nie v‰etky si 

dokáÏu zorganizovaÈ prácu tak, aby vodiãi 

a Ïiadatelia o rôzne iné nevyhnutné dokumenty 

(obãianske preukazy, cestovné 

pasy) nemuseli zbytoãne vystávaÈ celé hodiny 

na chodbách pred kanceláriami. A 

zvlá‰È trpké je, keì byrokracia dominuje 

nad ºudsk˘m cítením úradníkov na rôznych 

pracoviskách, ktoré majú slúÏiÈ zdravotne 

postihnut˘m obãanom, teda invalidn˘m 

dôchodcom. Podobne je trpké, ba niekedy 

aÏ zdraviu a Ïivotu nebezpeãné, keì 

vo veºk˘ch ‰tátnych nemocniciach a v ordináciách 

‰tátnych zdravotníckych zariadení 

nechávajú lekári a zdravotné sestry – aj 

kvôli zlej organizácii práce – chor˘ch vyãkávaÈ 

doslova celé hodiny na nevyhnutne 

potrebné o‰etrenie, priãom súkromné zdravotné 

firmy svojím prístupom k pacientom 

a promptn˘m o‰etrením bez akéhokoºvek 

ãakania dokazujú, Ïe v mnoh˘ch prípadoch 

ide o neochotu, ºahostajnosÈ alebo 

neschopnosÈ ‰tátom platen˘ch pracovníkov. 

Veºmi úprimne by som rád uzavrel tento 

editorial kon‰tatovaním, Ïe úradnícka 

zvoºa nie je javom úplne v‰eobecn˘m a 

nedá sa, na‰Èastie, generalizovaÈ. Ak som 

povedzme spomínal necitlivosÈ, ba aÏ bezcitnosÈ 

niektor˘ch úradníkov na sociálnych 

pracoviskách, musím hneì dodaÈ: Ïe na 

tom istom úrade, kde vyãíÀa jedna arogantná 

vládkyÀa nad osudmi postihnut˘ch 

ºudí, je päÈ in˘ch, ktoré sa maximálne usilujú 

hºadaÈ také rie‰enia – v súlade so zákonom 

–, ktoré uºahãujú trpiacim ich údel. 

Tá prvá si v‰ak neuvedomuje, Ïe po‰kodzuje 

nielen ºudí, ktor˘m má slúÏiÈ, ale aj vlastn˘ch 

kolegov, keì svojou nezodpovednos- 

Èou kazí imidÏ celému oddeleniu, ba celému 

úradu. 

Nadpis, ktor˘ som tomuto ãlánku dal, nechce 

byÈ efektn˘m pritiahnutím záujmu ãitateºa. 

Je v Àom totiÏ kus veºmi boºavej 

reality – pretoÏe pre mnoh˘ch obãanov je 

skutoãne byrokracia, ktorá padá na ich hlavy 

a plecia, zhubnou spoloãenskou chorobou. 

·éfredaktor 

2

S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á 

S P O L U P R Á C A 

Ukrajinská republika je na‰ím najväã‰ím susedom. V záujme oboch krajín sú priateºské vzÈahy a Ukrajina 

sa okrem toho snaÏí byÈ súãasÈou európskych ‰truktúr. Ukrajinskej veºvyslankyni Inne OHNIVEC sme 

poloÏili niekoºko otázok, ktoré sa dot˘kajú tejto problematiky. Otázky kládol ná‰ redaktor Peter Gregu‰. 

Ukrajinsko-slovenské 

vzÈahy charakterizuje 

kon‰truktívna spolupráca 

vo v‰etk˘ch oblastiach 

P 25-27p 78-80Ako by sta hodnotili 

súãasn˘ stav vzÈahov medzi na‰imi 

krajinami poãas svojho pôsobenia? 

Predov‰etk˘m by som chcela poznamenaÈ, 

Ïe medzi na‰imi krajinami neexistujú Ïiadne 

politické problémy. Práve preto sa na‰e medzi- 

‰tátne vzÈahy rozvíjajú v duchu vzájomnej 

úcty a dobrého susedstva. Zatiaº máme dosÈ 

vysokú úroveÀ politického dialógu, ktor˘ je 

charakteristick˘ kon‰truktívnym partnerstvom 

vo v‰etk˘ch oblastiach dvojstrannej spolupráce. 

V priebehu ostatn˘ch rokov stále rastie 

zahraniãnoobchodn˘ obrat medzi Ukrajinou 

a Slovenskou republikou, ktor˘ v roku 

2007 prekroãil jednu miliardu USD, a táto 

pozitívna tendencia pokraãuje aj v tomto roku. 

ZároveÀ, berúc do úvahy ekonomick˘ potenciál 

na‰ich krajín, existujú rezervy pre aktivizáciu 

obchodno-ekonomickej spolupráce medzi 

Ukrajinou a Slovenskom, predov‰etk˘m 

znaãné perspektívy má spolupráca medzi na- 

‰imi krajinami v energetickej oblasti a v oblasti 

tranzitu energonosiãov, v cezhraniãnej 

spolupráci. 

Slovensko sa stalo ãlensk˘m ‰tátom Európskej 

únie v roku 2004. Ukrajina je na‰ím jedin˘m 

susedom, ktor˘ nie je ãlensk˘m ‰tátom 

EÚ. Okrem iného aj preto by slovenská 

verejnosÈ privítala, ak by sa aj ná‰ najväã‰í 

sused stal ãlenom EÚ. Aké sú snahy 

Ukrajiny v tejto oblasti a ão sa jej z nich podarilo 

realizovaÈ? 

V súãasnosti je spolupráca a budúca integrácia 

Ukrajiny do EÚ jednou z priorít zahraniãnej 

politiky ná‰ho ‰tátu. Realizujú sa dvojstranné 

podujatia spojené s uzatvorením nového 

dokumentu s pracovn˘m názvom „nová 

posilnená dohoda”, ktor˘ nahradí Dohodu o 

partnerstve a spolupráci medzi Ukrajinou a 

EÚ, ktorá bola podpísaná v roku 1996. Okrem 

toho bol 21. februára 2005 na ‰peciálnom zasadnutí 

Rady pre spoluprácu medzi Ukrajinou 

a EÚ podpísan˘ Akãn˘ plán Ukrajina – EÚ. 

Pred podpísaním Akãného plánu Ukrajina – 

EÚ bolo dosiahnuté kompromisné rozhodnutie 

o jeho uzatvorení na trojroãné obdobie (na 

rozdiel od ostatn˘ch akãn˘ch plánov medzi 

EÚ susedn˘mi ‰tátmi, ktoré sú obvykle naplánované 

na päÈ rokov). V kontexte nov˘ch reálií 

vzÈahov medzi Ukrajinou a EÚ, spojen˘m 

s procesom rokovania o Dohode o asociácii 

namiesto Dohody o partnerstve a spolupráci, 

a taktieÏ s priblíÏením sa tretieho v˘roãia podpísania 

plánu a vychádzajúc z oãakávaného 

ukonãenia jeho platnosti koncom februára 

2008, v dialógu s Európskou komisiou ukrajinská 

strana iniciovala otázku spolupráce pri 

realizácii priorít Akãného plánu Ukrajina – 

EÚ, predov‰etk˘m predæÏenie platnosti Akãného 

plánu Ukrajina – EÚ o jeden rok (do marca 

2009) a dohovor o príprave nového praktického 

nástroja na nahradenie Akãného plánu 

Ukrajina – EÚ. Dokument bude zabezpeãovaÈ 

realizáciu ustanovení budúcej Dohody 

o asociácii, ktorá v tom ãase bude hotová. 

Je potrebné poznamenaÈ, Ïe Ukrajina ako 

prvá zo v‰etk˘ch v˘chodn˘ch susedov EÚ 

zaãala rokovaÈ s Európskou úniou o novom 

praktickom nástroji spolupráce, ktor˘ nahradí 

v súãasnosti platn˘ Akãn˘ plán Ukrajina – 

EÚ v marci 2009. Tak˘mto spôsobom EÚ 

prakticky uznala úspe‰nosÈ plnenie Akãného 

plánu a potrebu kvalitného nového nástroja. 

Pred schválením nového nástroja Ukrajina 

bude pracovaÈ vo vnútornej práci na plnení 

opatrení na splnenie Akãného plánu Ukrajina 

– EÚ v roku 2008, a taktieÏ ìal‰ích dohovorov 

v rôznych podobách medzi Ukrajinou a 

EÚ alebo jej ãlensk˘mi ‰tátmi. 

Opatrenia sú zamerané predov‰etk˘m na 

realizáciu 23 priorít spolupráce medzi Ukrajinou 

a EÚ, zaraden˘ch do Správy o spoloãnom 

hodnotení pokroku v realizácii Akãného plán 

Ukrajina – EÚ z 11. marca 2008 a prekonanie 

problémov˘ch otázok, zaraden˘ch do Správy 

Európskej komisie o realizácii Európskej politiky 

susedstva na Ukrajine v roku 2007. 

Okrem toho bol roku 2008 medzi Ukrajinou 

a Slovenskou republikou podpísan˘ dokument 

Podujatia slovensko-ukrajinskej spolupráce 

v roku 2008, s cieºom priblíÏiÈ Ukrajinu 

k EÚ. Tento dokument sa stal logick˘m pokraãovaním 

spolupráce Ukrajiny a SR v otázke 

európskej integrácie, ktor˘ platí v ostatn˘ch 

rokoch. 

VyuÏívam príleÏitosÈ, aby som vyjadrila 

ministerstvám a rezortom SR úprimnú vìaku 

za spoluprácu a konkrétnu pomoc, ktorú slovenská 

strana poskytuje ukrajinskej strane v 

3



âo sa t˘ka rusk˘ch dodávok ropy je tu 

rovnaká situácia. Lí‰i sa tranzit ruskej ropy 

od tranzitu ruského zemného plynu cez 

va‰u krajinu? 

Realizácia projektu eurázijského koridora 

na prepravu ropy (EÁKPR), ktor˘ je zapojen˘ 

do stratégie európskej energetickej bezpeãnosti, 

umoÏní zníÏiÈ závislosÈ od Ruska v dodávkach 

ropy a produktov z nej. Pritom spracovanie 

ropy z kaspického regiónu by bolo 

efektívnej‰ie realizovaÈ v slovensk˘ch závodoch 

na spracovanie ropy, ktoré takmer polovicu 

svojej kapacity vyuÏívajú na spracovanie 

produktov z ropy na export. Tak˘to variant by 

umoÏnil zaãaÈ vyuÏívaÈ ropovod Odesa – Brody 

v priamom smere pre dodávky ropy z 

in˘ch, nerusk˘ch zdrojov, aj na Ukrajinu, aj 

na Slovensko. Projekt EÁKPR predpokladá 

oddelenú prepravu rôznych druhov ropy ropovodom 

DruÏba cez územie Slovenska k spotrámci 

realizácie uvedeného dokumentu. 

Chcem osobitne podãiarknuÈ, Ïe na‰a spolupráca 

na prevaÏnej väã‰ine podujatí tohto dokumentu 

má dynamick˘ charakter. 

Svet znepokojil konflikt medzi Gruzínskom 

a Ruskom. Ak˘ je postoj Ukrajiny v tejto 

otázke? 

Na Ukrajine vítajú dohovory medzi Gruzínskom 

a Ruskou federáciou, ktoré boli dosiahnuté 

prostredníctvom Francúzska, o definitívnom 

zastavení vojensk˘ch akcií, zrieknutia 

sa pouÏitia sily a urovnania konfliktu. Ide o tie 

principiálne zloÏky urovnania, ktoré neraz 

zdôrazÀoval prezident Ukrajiny a k ãomu vyzvalo 

Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí Ukrajiny 

vo svojich vyhláseniach a komentároch. Tak˘mto 

spôsobom sa realizovali základné prvky 

stanoviska Ukrajiny k vyrie‰eniu situácie 

okolo Gruzínska. 

Oãakávame, Ïe strany budú dôsledne dodrÏiavaÈ 

tieto dohovory. 

Ukrajina potvrdzuje svoje stanovisko o nevyhnutnosti 

zabezpeãiÈ územnú celistvosÈ a suverenitu 

Gruzínska a je pripravená v rámci diplomatického 

úsilia prispieÈ k mierovému úsiliu 

medzinárodného spoloãenstva s cieºom 

dosiahnuÈ v‰estranné urovnanie situácie v 

Gruzínsku. 

Hovorí sa aj o istej analógii medzi Abcházskom, 

JuÏn˘m Osetskom a Kosovom. Uznala 

Ukrajina nezávislosÈ Kosova alebo uva- 

Ïuje o tomto kroku? 

Ukrajina sa ako väã‰ina ‰tátov sveta domnieva, 

Ïe prijatie rozhodnutí o uznaní ãi neuznaní 

novovyhlásen˘ch ‰tátov je trval˘ proces, 

a to je normálna medzinárodná prax, predov‰etk˘m 

v kontexte s Kosovom. 

Berúc do úvahy váÏnosÈ situácie okolo Kosova 

aj pre región, aj pre systém medzinárodn˘ch 

vzÈahov celkovo, ukrajinská strana realizuje 

osobitné konzultácie so svojimi strategick˘mi 

partnermi. Ich v˘sledky budú zohºadnené 

pri urãení definitívneho stanoviska ná‰ho 

‰tátu. Pritom Ukrajina bude vychádzaÈ zo svojich 

národn˘ch záujmov. Sme presvedãení, Ïe 

najdôleÏitej‰ou úlohou svetového spoloãenstva 

je zachovanie mieru a pokoja na Balkáne, 

nepripustenie destabilizácie regiónu. Tak ako 

väã‰ina krajín sa domnievame, Ïe situácia okolo 

Kosova nemôÏe byÈ precedensom. 

Pomaly to bude uÏ rok, ão je na‰a krajina 

súãasÈou schengenského systému. Ukrajina 

je ná‰ jedin˘ sused, ktor˘ doÀ nepatrí. Aké 

to vyvoláva problémy a ako ich ukrajinská 

strana rie‰i? 

Po pripojení k Schengenu Slovenská republika 

oveºa prísnej‰ie realizuje vízovú a migraãnú 

politiku voãi obãanom krajín, ktorí nepatria 

do schengenskej zóny vrátane obãanov 

Ukrajiny. ZároveÀ na vonkaj‰ích hraniciach 

schengenského priestoru, a to s Ukrajinou, 

slovenská strana posilnila kontrolu a vybavovanie 

dokladov cestujúcich a priveºmi dôkladne 

sa zaãali realizovaÈ kontroly ich osobnej 

batoÏiny a dopravn˘ch prostriedkov. Slovensko 

taktieÏ zaviedlo na v‰etk˘ch cestn˘ch 

hraniãn˘ch prechodoch tzv. modr˘ pruh urãen˘ 

pre prechod obãanov len ãlensk˘ch krajín 

EÚ, ão vedie k umelému nahromadeniu radu 

v ostatn˘ch jazdn˘ch pruhoch. 

Ako vidíme, problémy existujú, a preto 

Ukrajina je dôsledná vo svojom stanovisku o 

potrebe postupnej liberalizácie vízov˘ch vzájomn˘ch 

vzÈahov s krajinami EÚ, predov‰etk˘m 

so svojimi susedmi. Domnievam sa, Ïe 

nie je zbytoãné spomenúÈ, Ïe e‰te v máji 2005 

ukrajinská strana jednostranne zru‰ila vízové 

poÏiadavky pre obãanov Európskej únie, povaÏujúc 

tak˘to krok za akt dobrej vôle a signálom 

európskemu spoloãenstvu o pripravenosti 

ná‰ho ‰tátu na prehæbenie spolupráce vo 

vízovej oblasti. V tomto kontexte pozitívne 

hodnotíme fakt, Ïe 1. januára 2008 nadobudla 

platnosÈ Dohoda medzi Ukrajinou a EÚ o 

zjednodu‰ení vybavovania víz a zaãiatok jej 

praktickej implementácie. Táto dohoda sa stala 

prv˘m krokom na ceste k zabezpeãeniu 

voºného pohybu ukrajinsk˘ch obãanov na území 

ãlensk˘ch ‰tátov EÚ, ku ktor˘m v súãasnosti 

patrí aj Slovensko. 

V rámci realizácie ‰tátnej politiky v oblasti 

ochrany práv a zákonn˘ch záujmov obãanov 

Ukrajiny v máji 2008 v Bratislave, ministrami 

zahraniãn˘ch vecí Ukrajiny a SR bola podpísaná 

Dohoda medzi Slovenskou republikou 

a Ukrajinou o malom pohraniãnom styku, 

ktorá nadobudne platnosÈ 27. septembra 2008. 

TaktieÏ vlády Ukrajiny a Slovenskej republiky 

pripravili a my dúfame, Ïe do konca tohto 

roku bude podpísaná Dohoda medzi SR a 

Ukrajinou o spolupráci poãas kontroly osôb, 

tovaru a dopravn˘ch prostriedkov, ktoré prekraãujú 

spoloãnú ‰tátnu hranicu. 

Berúc do úvahy v˘zvy obãanov, z iniciatívy 

Veºvyslanectva Ukrajiny v SR, poãas 7. zasadnutia 

slovensko-ukrajinskej komisie pre 

cezhraniãnú spoluprácu bola otvorená otázka 

otvorenia hraniãného prechodu cez spoloãnú 

hranicu Zabroì – Uliã. 

V súvislosti so vstupom do schengenského 

systému otvárajú sa aj iné otázky. Na Slovensku 

pracujú ukrajinskí obãania, zmenila 

sa ich situácia a je Ukrajina spokojná s 

teraj‰ím stavom? 

Od 6. mája 2008 stratila platnosÈ Dohoda 

medzi vládou SR a Kabinetom ministrov 

Ukrajiny o vzájomnom zamestnávaní obãanov, 

ão znaãne zjednodu‰ilo postup pri zamestnávaní 

obãanov Ukrajiny. Predov‰etk˘m boli 

zru‰ené v‰etky existujúce kvóty (v súlade s legislatívou 

EÚ) a zamestnávanie obãanov 

Ukrajiny realizuje bezprostredne zainteresovan˘ 

zamestnávateº prostredníctvom registrácie 

skutoãnosti o vzniku pracovn˘ch vzÈahov 

v regionálnom centre sluÏieb zamestnanosti. 

V súãasnosti sa v‰etky aspekty zamestnávania 

Ukrajincov na území SR vyznaãujú zjavnou 

konjunktúrou trhu práce. Pritom zamestnávateº 

je povinn˘ zabezpeãiÈ ukrajinskému pracovníkovi 

zdravotné poistenie, b˘vanie a v˘platu 

mzdy zakotvenej v zmluve. Okrem toho 

podºa platnej legislatívy SR cudzinec má tie 

isté práva ako obãan SR, ktor˘ je úãastníkom 

právnych vzÈahov a ktorému bolo udelené povolenie 

na doãasn˘ pobyt s cieºom zamestnaÈ 

sa. âiÏe ukrajinskí pracovní migranti majú 

tie isté práva, ako aj obãania SR. 

V ostatnom ãase rastie dopyt slovensk˘ch 

zamestnávateºov po kvalifikovanej pracovnej 

sile z Ukrajiny, ão je podmienené predov‰etk˘m 

odlevom vlastn˘ch kvalifikovan˘ch kádrov 

za prácot do krajín západnej Európy, a 

taktieÏ stratou popularity niektor˘ch profesií. 

Podºa ná‰ho názoru, takáto tendencia bude 

trvaÈ e‰te nie jeden rok a moÏno práve ona 

podmieni konjunktúru na trhu práce a zamestnávanie 

ukrajinsk˘ch odborníkov v SR. 

Podºa stavu v septembri 2008 poãet oficiálne 

zaregistrovan˘ch obãanov Ukrajiny v 

Slovenskej republike tvorí 4 575 osôb, z nich: 

na základe povolenia na zamestnanie pracuje 

848 osôb, podnikateºskej ãinnosti sa venuje 

293 osôb. Okrem toho 1 074 obãanov Ukrajiny 

získalo status zahraniãného Slováka. Ako 

je známe, nepotrebujú dodatoãné povolenie na 

zamestnanie sa. Koncom minulého roka len 

663 obãanov Ukrajiny bolo zamestnan˘ch na 

území SR. 

Otvoril sa v dne‰nej situácii ukrajinsk˘ 

stavebn˘ trh pre slovenské firmy? Aké 

majú dnes moÏnosti? 

Ukrajinsk˘ stavebn˘ trh je otvoren˘ pre 

v‰etk˘ch jeho úãastníkov bez akejkoºvek v˘nimky. 

Podmienky podnikania v tomto segmente 

ekonomiky Ukrajiny sú regulované v˘luãne 

zákonmi trhu. Podºa môjho názoru, zohºadÀujúc 

jeho kapacitu, miesto na ukrajinskom 

stavebnom trhu sa nesporne nájde aj pre 

slovenské firmy. 

Rusko je pre Slovensko a viacero ìal‰ích 

krajín dodávateºom zemného plynu. Ukrajina 

je tranzitnou krajinou. Aká je súãasná 

situácia v tejto oblasti? 

Áno, Rusko je kºúãov˘m producentom plynu 

pre EÚ, a Ukrajina je pre EÚ kºúãovou 

tranzitnou krajinou. Jedn˘m z krokov európskych 

‰truktúr, ktoré majú viesÈ k zlep‰eniu situácie 

v otázke diverzifikácie zdrojov dodávok 

energetick˘ch surovín, je pomoc Ukrajine 

zo strany EÚ pri reforme energetického 

sektora, predov‰etk˘m v poskytovaní pomoci 

pri realizácii reforiem, zameran˘ch na zní- 

Ïenie energetickej závislosti ekonomiky. Zní- 

Ïenie energetickej závislosti ekonomiky sa 

má staÈ jednou z hlavn˘ch oblastí pri poskytnutí 

technickej a finanãnej pomoci EÚ Ukrajine. 

Jedn˘m z tak˘chto krokov sa stalo podpísanie 

Dohody o financovaní programu zahraniãnej 

pomoci EÚ Príprava obrody energetickej 

stratégie Ukrajiny, podpísanej 19. 

septembra 2008. Finanãné prostriedky priamej 

rozpoãtovej podpory, ktoré sú poskytované 

Ukrajine na nenávratnom základe, budú zamerané 

na podporu realizácie energetickej stratégie 

Ukrajiny. 

4



rebiteºom v âesku, Rakúsku a Nemecku. Je 

potrebné poznamenaÈ, Ïe spoloãnosÈ Transpetrol, 

operátor systému SR na prepravu ropy, 

potvrdila technickú pripravenosÈ na realizáciu 

experimentu. Poãas Energetického summitu, 

ktor˘ sa konal na Ukrajine v máji tohto roku, 

medzi o. a. s. Ukrtransnafta a ãeskou spoloãnosÈou 

MERO bola podpísaná Dohoda o technickej 

spolupráci, ktorá predpokladá úãasÈ 

spoloãnosti MERO pri zavedení moderného 

systému vyuÏitia a kontroly ropovodov ukrajinskou 

spoloãnosÈou na prepravu ropy, a v júni 

tohto roku bola podpísaná Zmluva medzi o. a. 

s. Ukrtransnafta a a. s. Transpetrol o experimentálnej 

preprave 40-tisíc ton ºahkej ukrajinskej 

ropy ropovodom DruÏba cez územie SR 

do závodu na spracovanie ropy v Kralupách 

(âR). 

Ukrajinsk˘ i slovensk˘ národ sú si blízke 

nielen svojimi jazykmi, ale majú aj podobnú 

históriu. Aká je situácia v oblasti spolupráce 

v oblasti kultúry a ‰kolstva? 

Skutoãne, ukrajinsk˘ a slovensk˘ národ sú 

blízke jazykom, kultúrou, v priebehu storoãí 

sme i‰li podobnou cestou, ãasto spoloãne bojujúc 

o na‰u slobodu, jazyk, národnú ideu, 

národn˘ ‰tát. Tieto faktory predov‰etk˘m vysvetºujú, 

preão otázka kultúrno-humanitárnej 

spolupráce má také dôleÏité miesto v intenzívnom 

ukrajinsko-slovenskom politickom dialógu, 

ktor˘ prebieha na v‰etk˘ch úrovniach, 

vrátane najvy‰‰ej. Dnes môÏeme s uspokojením 

kon‰tatovaÈ úspe‰nosÈ takejto spolupráce, 

ktorá sa realizuje predov‰etk˘m v záujme obãanov 

na‰ich krajín, vzájomne zbliÏujúc na‰e 

národy. Uvediem len niekoºko faktov. V máji 

tohto roku Ukrajina privítala vyslancov slovenskej 

kultúry poãas Dní slovenskej kultúry 

na Ukrajine, poãas ktor˘ch bol podpísan˘ Program 

spolupráce medzi Ukrajinou a SR v oblasti 

kultúry na roky 2008 – 2012. Tento program 

obsahuje rad konkrétnych podujatí zameran˘ch 

na realizáciu spoloãn˘ch projektov 

v oblasti kniÏniãnej, muzeálnej, koncertnej 

ãinnosti atì. 

V súãasnosti sa v na‰ich krajinách pracuje 

na vytvorení Centra ukrajinskej kultúry v Pre- 

‰ove a Centra slovenskej kultúry v UÏhorode, 

ão predpokladajú dohovory prezidentov Ukrajiny 

a Slovenska, dosiahnuté poãas tohtoroãného 

stretnutia. Spustenie ãinnosti t˘chto centier 

potvrdí reálnu starostlivosÈ na‰ich ‰tátov 

o ukrajinskú a slovenskú národnostnú men‰inu, 

ktoré kompaktne Ïijú v Pre‰ovskom kraji 

Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. 

Na zabezpeãenie vyrie‰enia otázok zabezpeãenia 

práv ukrajinskej národnostnej men‰iny 

Slovenska a slovenskej národnostnej men- 

‰iny na Ukrajine strany vytvorili Dvojstrannú 

slovensko-ukrajinskú komisiu pre národnostné 

men‰iny, ‰kolstvo a kultúru, ktorej riadne 

ôsme zasadnutie sa konalo vo Svidníku v júni 

tohto roka. Poãas tohto zasadnutia sa rokovalo 

predov‰etk˘m o otázke ‰kolstva a celkovo 

vzdelávania. 

Spolupráca Ukrajiny a Slovenska v oblasti 

vzdelávania je zabezpeãená vysokou úrov- 

Àou priamej spolupráce – medzi 30 vysok˘mi 

‰kolami Ukrajiny a 14 vysok˘mi ‰kolami Slovenska 

je uzavret˘ch 34 dohôd. Zv˘‰eniu 

úrovne tejto spolupráce prispeje uzatvorenie 

Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a 

Kabinetom Ukrajiny o vzájomnom akademickom 

uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní, 

vydan˘ch na Ukrajine a v Slovenskej republike, 

ktorej projekt je v závereãnom ‰tádiu 

spracovania. 

V obidvoch krajinách na uspokojenie potrieb 

národnostn˘ch men‰ín fungujú ‰koly s 

v˘uãbou ukrajinského, resp. slovenského jazyka, 

boli vytvorené národnostno-kultúrne 

spoloãnosti, podporuje sa ãinnosÈ stredísk národnostnej 

kultúry. 

Aké kroky by bolo vhodné urobiÈ, aby sa 

priateºské vzÈahy medzi na‰imi krajinami 

e‰te zlep‰ili? 

K prehæbeniu priateºsk˘ch dobr˘ch susedsk˘ch 

vzÈahov medzi na‰imi krajinami v najbliÏ‰ej 

budúcnosti prispieÈ cel˘ rad objektívnych 

a subjektívnych faktorov. DôleÏité sú 

konkrétne podujatia dvojstrannej spolupráce 

Ukrajiny a Slovenska v politickej aj ekonomickej 

oblasti, napríklad vyrie‰enie problému 

okolo dostavby KËUKOR, realizácia podujatí 

v rámci eurázijského dopravného koridora; 

v humanitárnej oblasti – legislatívne úprava 

nov˘mi dohodami, napríklad v oblasti vzdelávania 

atì. 

Napokon najdôleÏitej‰ími, podºa môjho 

osobného názoru, sú priame ºudské kontakty 

obãanov Ukrajiny a Slovenska, rozvoj cestovného 

ruchu, cezhraniãnej spolupráce, medziregionálnych 

kontaktov, kontaktov na úrovni 

spriatelen˘ch miest, realizácia v˘men umeleck˘ch 

kolektívov atì., ão je moÏné pri liberalizácii 

alebo neexistencii vízového reÏimu. 

5

Î I V O T N É P R O S T R E D I E 

Komunálny odpad je najmä pre jeho vysokú produkciu mimoriadne aktuálnou témou 

nielen v kruhoch odborníkov, ale i medzi beÏn˘mi obyvateºmi. V západnej Európe 

je trend zberu, zhodnotenia a recyklácie odpadov na vysokej úrovni. 

Triedenie odpadu je pre v‰etk˘ch kaÏdodennou samozrejmosÈou. 

Efektívny systém podpory 

separovaného zberu odpadov z obalov 

UmoÏní ho iba vhodná úprava legislatívy 

ENVI-PAK nezabudol v súÈaÏiach ani na 

deti, ktoré sú nositeºom my‰lienky environmentálnej 

spriaznenosti do budúcnosti. 

AJ FESTIVAL POHODA 

BOL V ROKU 2008 ZELEN¯ 

Ak chce Slovensko plniÈ nariadenia Európskej 

komisie a parlamentu, je dôleÏité uberaÈ 

sa smerom k zníÏeniu mnoÏstva komunálneho 

odpadu. Preto je obyvateºov potrebné vhodnou 

osvetou a vzdelávaním nauãiÈ ako triediÈ odpad 

a motivovaÈ ich, aby sa aktívne zapojili do separácie 

odpadu. 

Oprávnenej organizácii ENVI-PAK sa v roku 

2008 podarilo zorganizovaÈ a uskutoãniÈ viacero 

projektov, ktoré obyvateºom v‰etk˘ch vekov˘ch 

kategórií priblíÏili a v neposlednom rade 

im aj umoÏnili triediÈ odpad. Skúsenosti ukázali, 

Ïe tieto projekty boli cieºov˘mi skupinami 

veºmi pozitívne vnímané a prispeli k zlep‰eniu 

fungovania systému separovaného zberu. 

PODPORA SEPAROVANÉHO ODPADU 

V PRIEVIDZI 

Mesto Prievidza v spolupráci s oprávnenou 

organizáciou ENVI-PAK, prevádzkovateºom 

systému ZELENÉHO BODU na Slovensku, 

pripravili pri príleÏitosti roz‰írenia infra‰truktúry 

systému separovaného zberu komunálneho 

odpadu v meste v˘nimoãnú osvetovú kampaÀ. 

Hlavn˘m cieºom propagaãného projektu bolo 

zv˘‰iÈ povedomie a informovanosÈ obyvateºov 

o tom, preão je separovaÈ odpad uÏitoãné a ako 

správne separovaÈ odpad. ëal‰ími cieºmi projektu 

bolo zv˘‰iÈ poãet obãanov, ktorí aktívne odpad 

triedia, ãím sa zv˘‰i mnoÏstvo vyseparovaného 

materiálu a zníÏi objem odpadu, ktor˘ 

konãí na skládke alebo v prírode. Informaãná 

kampaÀ mala za cieº ukázaÈ, Ïe triedenia odpadu 

má zmysel a Ïe úÏitok z tejto ãinnosti majú 

v‰etci obãania v kaÏdodennom Ïivote. 

Mesto Prievidza sa v spolupráci so zberovou 

spoloãnosÈou TEZAS postaralo o roz‰írenie 

infra‰truktúry separovaného zberu. ENVI-PAK 

pripravil informaãnú kampaÀ a zároveÀ na základe 

zmluvy uzatvorenej medzi mestom a 

ENVI-PAK Prievidza ‰tvrÈroãne dostáva finanãn˘ 

príspevok za vyseparované mnoÏstvo 

odpadov z obalov. „Tento príspevok sa mesto 

zaviazalo pouÏiÈ na financovanie systému separovaného 

zberu,“ uviedol Ing. Ján Bodnár, 

primátor mesta. Spolupráca medzi mestom 

Prievidza a ENVI-PAK v praxi ukazuje systém 

fungovania podpory separovaného zberu odpadov 

z obalov tak, ako ho poznáme zo zahraniãia. 

KAÎD¯ MÔÎE... 

TRIEDIË ODPAD A POMÔCË TAK 

ÎIVOTNÉMU PROSTREDIU 

Osveta medzi obyvateºmi je jednou zo základn˘ch 

úloh oprávnenej organizácie ENVI- 

PAK. Systém separovaného zberu odpadov z 

obalov totiÏ môÏe efektívne fungovaÈ len vtedy, 

ak sa doÀ zapojí dostatok domácností a odpad 

budú separovaÈ správnym spôsobom. V období 

1. mája aÏ 30. júna 2008 ENVI-PAK vytvoril 

a financoval osvetovú kampaÀ s názvom 

„KAÎD¯ MÔÎE... triediÈ odpad“, a t˘m aktivizoval 

Slovákov v separovaní odpadu. O tom 

preão a ako správne separovaÈ sa Slováci dozvedeli 

z billboardov, plagátov na autobusov˘ch 

zastávkach, z rozhlasu, letákov i z inzercie 

v celo‰tátnych denníkoch, vlakoch a prostriedkoch 

hromadnej dopravy. Na najnav‰tevovanej‰ích 

slovensk˘ch webstránkach beÏala 

bannerová kampaÀ. Stránka www.zelenybod.sk 

sa zmenila na online „pomôcku“ pre v‰etk˘ch, 

ão si nevedia rady alebo chcú vedieÈ o separovaní 

viac. 

Vyvrcholením kampane boli podujatia pre 

verejnosÈ v obchodn˘ch centrách v 7 slovensk˘ch 

mestách. Tam sa náv‰tevníci dozvedeli 

mnoÏstvo informácií o separovaní odpadu z 

obalov a o systéme ZELEN¯ BOD a tieÏ mohli 

vyhraÈ zelen˘ náramok ãi odznak. 

Oprávnená organizácia ENVI-PAK a zberová 

spoloãnosÈ SITA Slovensko vytvorili také 

podmienky, Ïe na festivale Pohoda náv‰tevníci 

síce vytvorili 61,4 tony odpadu, av‰ak z 

neho aÏ 22 % (13,6 t) vyseparovali a prispeli 

tak k ‰etreniu prírodn˘ch zdrojov. Zbern˘mi 

hniezdami boli vyzbrojené stanové mesteãká, 

obãerstvovacie a oddychové zóny aj plochy 

pod pódiami. Úãastníci festivalu, vystupujúci 

aj stánkari mali k dispozícii tisíce vriec na separovan˘ 

zber odpadu a 150 kontajnerov na 

plasty, ìal‰ích 100 na papier a kovy a 200 na 

ostatn˘ komunálny odpad a väã‰ina ich aj náleÏite 

pouÏívala. Kontajnery dostali zrozumiteºné 

nálepky, takÏe odpad sa dal triediÈ vÏdy 

a v‰ade. 

V˘sledkom bolo 13,6 tony vyseparovaného 

odpadu, z toho 3,8 tony PET flia‰, 6,4 tony 

ostatn˘ch plastov, ako sú fólie ãi plastové poháre 

od piva a kofoly, ìalej 3 tony papiera a 420 

kg kovov. V porovnaní s minul˘m rokom je to 

aÏ o 56 % viac vyzbieraného triedeného odpadu. 

ENVI-PAK priniesol na Pohodu i svoju 

kampaÀ „KaÏd˘ môÏe... triediÈ odpad“ a intenzívne 

komunikoval s náv‰tevníkmi o spôsoboch 

triedenia odpadu, o vyuÏití vyseparovan˘ch 

odpadov a jeho vplyve na Ïivotné prostredie. 

Michal Ka‰ãák, vedúci organizaãného tímu 

zhodnotil, Ïe napriek tomu, Ïe Pohodu organizuje 

uÏ 11 rokov a kaÏdoroãne nav‰tevuje vo 

svete mnoÏstvo festivalov, tak˘ ãist˘ festival, 

ako bola tohtoroãná Pohoda, v Ïivote nevidel. 

Okrem t˘chto projektov ENVI-PAK realizoval 

viacero ìal‰ích – napr. osvetovú kampaÀ 

v Skalici, vybudovanie infra‰truktúry 

zberu a osvetu v Marianke, ako aj mnohé 

iné, o ktor˘ch sa môÏete viac dozvedieÈ na 

stránke www.envipak.sk. 

Napriek tomu, Ïe legislatívne prostredie 

nie je voãi t˘mto projektom veºmi priateºské, 

podarilo sa ich uskutoãniÈ. Av‰ak na to, aby 

tak˘chto projektov mohlo byÈ viac, je potrebné 

upraviÈ príslu‰nú legislatívu, najmä 

zákon o obaloch tak, aby umoÏÀoval vytvoriÈ 

a prevádzkovaÈ efektívny systém podpory 

separovaného zberu odpadov z obalov na 

komunálnej úrovni. 

6

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A 

S R 

Rie‰iÈ problémy 

bez zbytoãného odkladania 

Na pozíciu ‰éfa rezortu Ïivotného prostredia pri‰iel z poslaneckého kresla. Nechce si dávaÈ 

veºa priorít, pretoÏe podºa neho potom uÏ prestávajú byÈ prioritami. Za najdôleÏitej‰ie 

v‰ak povaÏuje rie‰enie protipovodÀovej ochrany, pretoÏe ide o Ïivoty a majetok ºudí. 

Rozhovor s ministrom Ïivotného prostredia SR Jánom CHRBETOM pripravila Izabela Nagyová. 

Ide o v˘davky na chod ministerstva a rozpoãtov˘ch 

a príspevkov˘ch organizácií a na plnenie 

obligatórnych úloh ministerstva ako 

ústredného orgánu ‰tátnej správy starostlivosti 

o Ïivotné prostredie. Na doplnenie, hovorím 

o sume pribliÏne dve miliardy korún. 

Verím, Ïe tieto ãísla nie sú koneãné, keìÏe sa 

pripravujú ìal‰ie rokovania na úrovni ministrov, 

na ktor˘ch sa budú jednotlivé rezorty 

uchádzaÈ o finanãné prostriedky z rezervy 

vlády. Ministerstvo má stanoven˘ch päÈ priorít, 

ktoré je nevyhnutné rie‰iÈ, a na ktoré po- 

Ïadujeme finanãné prostriedky z rezervy vlády 

nad rámec návrhu rozpoãtu kapitoly. Vzhºadom 

na finanãnú nároãnosÈ ich nie je moÏné 

zabezpeãovaÈ z rozpoãtu kapitoly Ministerstva 

Ïivotného prostredia SR. 

Do akej miery nová pozícia zmenila vá‰ pohºad 

na súãasn˘ stav Ïivotného prostredia 

v SR? S ak˘mi predsavzatiami prichádzate 

do funkcie ministra Ïivotného prostredia 

SR? 

Exekutíva je, samozrejme, oveºa nároãnej- 

‰ia ako poslanecká funkcia. Problémov je 

veºa a deÀ má len 24 hodín. Mojou ambíciou 

je rie‰iÈ problémy bez zbytoãného odkladania 

a maximálne efektívne v prospech obãanov 

a Ïivotného prostredia. 

Rezort Ïivotného prostredia je rozsiahly a 

zloÏit˘. Ktoré problémy rezortu povaÏujete 

za najváÏnej‰ie? Aká je va‰a predstava 

ich rie‰enia predov‰etk˘m v oblasti legislatívy? 

Nechcem si dávaÈ veºa priorít, pretoÏe potom 

uÏ prestávajú byÈ prioritami. Za najdôle- 

Ïitej‰ie povaÏujem rie‰enie protipovodÀovej 

ochrany, pretoÏe ide o Ïivoty a majetok ºudí. 

DôleÏité je zabezpeãiÈ bezproblémovú plavbu 

po Dunaji, ão pri súãasnom zanedbanom 

stave gabãíkovsk˘ch plavebn˘ch komôr nie 

je jednoduché. Namiesto doteraj‰ieho plátania 

problémov aÏ keì horí treba urobiÈ komplexnú 

rekon‰trukciu. Problém je, samozrejme, 

v peniazoch, potrebujeme okolo ‰tyri 

miliardy korún, ktoré som sa podujal získaÈ. 

Rie‰iÈ musíme napojenie Slovenska na vodovody 

a kanalizáciu, ão je aj váÏny záväzok 

voãi Európskej únii. No nedobudovaním kanalizácie 

trpí najmä Ïivotné prostredie. ëalej 

chcem posunúÈ dopredu zonáciu TANAP, zákon 

o odpadoch, zákon o obaloch a zákon o 

environmentálnych záÈaÏiach. 

Prvá verzia budúcoroãného rozpoãtu je 

hotová. Ak˘ objem finanãn˘ch prostriedkov 

by potreboval vá‰ rezort? 

Áno, prvá verzia rozpoãtu kapitoly Ministerstva 

Ïivotného prostredia SR na roky 2009 

aÏ 2011 je pripravená. Uznesením z apríla 

tohto roku vláda SR schválila návrh v˘chodísk 

rozpoãtu verejnej správy na roky 2009 aÏ 

2011. Na základe toho Ministerstvo financií 

SR stanovilo pre kapitolu Ministerstva Ïivotného 

prostredia SR limity príjmov a v˘davkov 

na nasledujúce trojroãné obdobie. Podºa tohto 

návrhu by mala maÈ kapitola v rozpoãte na 

rok 2009 v˘davky vy‰e osem mld. Sk, ão je 

v porovnaní so schválen˘m rozpoãtom na rok 

2008 o 200 mil. Sk viac. Tento nárast súvisí 

s nárastom prostriedkov Európskej únie, a to 

aÏ o 1,8 mld. Sk. Naopak, v˘davky financované 

z prostriedkov ‰tátneho rozpoãtu, to znamená 

z ná‰ho „materského“ rozpoãtu, majú 

klesajúcu tendenciu. Sú o vy‰e 1,5 mld. Sk niÏ- 

‰ie ako v schválenom rozpoãte na rok 2008 a 

dokonca sú niÏ‰ie ako v˘davky v roku 2007. 

Nedostatok finanãn˘ch prostriedkov sa 

zrejme prejavuje najmä v oblasti vodného 

hospodárstva. 

V prvom rade ide o plnenie záväzkov Slovenskej 

republiky pri odvádzaní a ãistení odpadov˘ch 

vôd z verejn˘ch kanalizácií, ku 

ktor˘m sa Slovenská republika zaviazala v 

prístupovej zmluve do Európskej únie. Deficit 

prostriedkov zo ‰tátneho rozpoãtu tu predstavuje 

10 mld. Sk roãne. Pri nesplnení záväzkov 

hrozia Slovenskej republike sankcie Európskej 

komisie. To môÏe v hraniãnom prípade 

viesÈ aÏ k zastaveniu moÏnosti ãerpaÈ finanãné 

prostriedky Európskej únie. 

ëal‰ou finanãne poddimenzovanou oblas- 

Èou je protipovodÀová ochrana. Tu by bolo 

potrebné zo ‰tátneho rozpoãtu vynaloÏiÈ pribliÏne 

jednu miliardu korún roãne. V tejto súvislosti 

povaÏujem za potrebné zdôrazniÈ, Ïe 

snahou súãasnej vlády je túto negatívnu, viac 

rokov trvajúcu situáciu rie‰iÈ. V tomto roku 

bol rozpoãet ministerstva zv˘‰en˘ o vy‰e miliardu 

korún. Bola urãená najmä na protipovodÀové 

opatrenia. Tie realizuje Slovensk˘ 

vodohospodársky podnik, ‰. p. ëal‰ím problémom 

rezortu je úplná absencia zdrojov na 

úhradu nákladov na udrÏiavanie splavnosti 

vodn˘ch ciest a vytyãovanie plavebnej dráhy. 

Tieto ãinnosti zabezpeãuje Slovensk˘ vodohospodársky 

podnik v súlade so zákonom 

o vodách a Belehradsk˘m dohovorom o re- 

Ïime plavby po Dunaji. Ako verejnoprospe‰- 

né ãinnosti by sa mali v plnom rozsahu hradiÈ 

zo ‰tátneho rozpoãtu. Okrem vôd sa nedostatok 

finanãn˘ch prostriedkov prejavuje aj 

v in˘ch oblastiach, napríklad v monitorovaní 

kvality ovzdu‰ia v kvalite a rozsahu poÏadovanom 

EÚ, v náhradách vypl˘vajúcich zo 

zákona o ochrane prírody a krajiny atì. Cel- 

7

kovo si v rámci prioritn˘ch projektov nad 

rámec rozpoãtu uplatÀujeme nárok pribliÏne 

12 mld. Sk. 

Zákon o odpadoch ako aj Zákon o obaloch 

sú v legislatívnom procese. Kedy predpokladáte 

ukonãenie legislatívneho procesu 

t˘chto zákonov a ich vstup do platnosti? 

V rámci medzirezortného pripomienkového 

konania sme k zákonu o obaloch dostali 

413 pripomienok. Z toho bolo 160 zásadn˘ch. 

K zákonu o odpadoch bolo 672 pripomienok, 

z toho 230 zásadn˘ch. Uznáte, to je 

veºmi veºa. T˘m sme sa oproti pôvodn˘m 

predstavám dostali do ãasového sklzu a dnes 

neviem povedaÈ konkrétny termín predloÏenia 

na rokovanie vládneho kabinetu. 

Ak˘ je vá‰ názor na fungovanie systému 

odpadového hospodárstva na Slovensku, 

‰peciálne v oblasti elektroodpadu a obalov? 

Ne‰tátny Recyklaãn˘ fond uÏ dlh‰ie ‰íri 

názory, Ïe systém zberu elektroodpadu a 

obalov nie je transparentn˘ a efektívny, 

najmä ão sa t˘ka toku financií. ObviÀuje 

v˘robcov a dovozcov, Ïe plnením zákonov 

ho pripravujú o peniaze... Ako vnímate 

vytvorenie zbytoãn˘ch kapacít spracovania 

elektroodpadu a ìal‰ích komodít „úãelovou“ 

dotaãnou politikou tohto fondu? 

To je va‰e hodnotenie. Nevnucujte mi ho. 

Na druhej strane sú tu aj podozrenia z falo‰- 

n˘ch hlásení o recyklovan˘ch mnoÏstvách 

jednotliv˘ch komodít. TakÏe táto problematika 

nie je ãierno-biela, ako to otázkou nasto- 

ºujete. OblasÈ odpadového hospodárstva na 

Slovensku je v dostatoãnej miere pokrytá potrebn˘mi 

zákonn˘mi normami a vykonávacími 

predpismi, ktoré sú v súlade aj s európskou 

legislatívou. Legislatívny rámec odpadového 

hospodárstva sa neustále vyvíja. Reaguje 

na zmeny, ktoré prichádzajú nielen z EÚ, 

ale reflektuje aj na poÏiadavky a skúsenosti 

z praxe u nás doma. Ministerstvo Ïivotného 

prostredia SR akceptovalo zásadné pripomienky, 

ktoré súviseli s vlastnou transpozíciou 

smernice o batériách a akumulátoroch. V 

ãasti t˘kajúcej sa odpadu z elektrick˘ch a 

elektronick˘ch zariadení sme podchytili diaºkov˘ 

predaj. Na‰li sme kompromisné rie‰enie, 

ktoré sa t˘ka preukazovania plnenia limitov 

pre odpady z obalov a sprísnili sme sankcie 

za poskytovanie neúpln˘ch údajov. Zásadné 

pripomienky, ktoré sa t˘kali spôsobu nakladania 

so star˘mi vozidlami a elektroodpadom, 

sme sa rozhodli rie‰iÈ vo vykonávacích 

predpisoch, na ktor˘ch zaãneme pracovaÈ po 

prijat˘ch novelách. 

Sú podºa vás trhové podmienky v odpadovom 

hospodárstve SR v súlade s vyspel˘mi 

trhov˘mi ekonomikami EÚ. Mám na 

mysli napríklad zabránenie voºného pohybu 

tovaru a sluÏieb pri vyuÏívaní spracovateºsk˘ch 

kapacít v okolit˘ch ‰tátoch 

najmä vo vzÈahu ku prepravn˘m nákladom, 

vysoké ceny spracovania elektroodpadu 

v SR a nízke v˘kupné ceny druhotn˘ch 

surovín? NezaváÀa to podºa vás s nezdrav˘m 

lobizmom a takmer monopolom 

niektor˘ch spracovateºov a recyklátorov? 

Odpoveì na prvú otázku je Áno. Odpoveì 

na druhú otázku znie: Nie. Ministerstvo Ïivotného 

prostredia SR pri vydávaní rozhodnutí 

na cezhraniãnú prepravu odpadov uplatÀuje 

príslu‰né ãlánky Nariadenia Európskeho parlamentu 

a Rady o preprave odpadu. Rozhodnutia 

vydané na cezhraniãnú prepravu odpadov 

zohºadÀujú aj národné podmienky v 

zmluve o pristúpení Slovenska k EÚ a relevantné 

národné legislatívne predpisy. Do 

kompetencií Ministerstva Ïivotného prostredia 

SR nespadá problematika úpravy ak˘chkoºvek 

obchodn˘ch vzÈahov medzi subjektmi, 

a teda mimo jeho zorného poºa je aj 

otázka tvorby cien. Legislatíva t˘kajúca sa odpadového 

hospodárstva na území SR musí byÈ 

v súlade s legislatívou EÚ, ktorá striktne vy- 

Ïaduje také zabezpeãenie fungovania vnútorného 

trhu, aby sa predi‰lo deformovaniu a 

obmedzovaniu hospodárskej súÈaÏe vnútri 

spoloãenstva. 

Ako si predstavujete spoluprácu medzi rezortom 

Ïivotného prostredia a zástupcami 

v˘robcov a dovozcov t˘ch komodít, kde sa 

legislatívou EÚ a SR definuje adresná zodpovednosÈ 

povinn˘ch osôb za zber a spracovanie 

– recykláciu – odpadu príslu‰n˘ch 

komodít, pri rie‰ení legislatívnych otázok aj 

v samotnom v˘kone ãinností? 

Ministerstvo Ïivotného prostredia SR vÏdy 

spolupracovalo a naìalej bude spolupracovaÈ 

so subjektmi, ktor˘m z legislatívy SR a z legislatívy 

EÚ vypl˘va adresná zodpovednosÈ 

za zber a zhodnotenie odpadu príslu‰n˘ch 

komodít. Konkrétne sa to t˘ka odpadov z 

obalov, star˘ch vozidiel a odpadu z elektrick˘ch 

a elektronick˘ch zariadení. V oblasti 

nakladania s odpadmi vedieme rokovania s 

oprávnen˘mi organizáciami, záujmov˘mi 

zdruÏeniami a asociáciami zdruÏujúcimi povinné 

osoby. V oblasti elektrozariadení a elektroodpadu 

sme viedli rokovania s príslu‰n˘mi 

kolektívnymi organizáciami, ako aj s organizáciami 

IT Asociácia Slovenska, Asociácia dovozcov 

audiovizuálnej techniky a ZdruÏenie európskych 

v˘robcov elektrospotrebiãov na 

Slovensku, ktoré zastupujú v˘robcov a dovozcov 

elektrozariadení. Aktívna spolupráca je aj 

so Zväzom automobilového priemyslu SR. 

UÏ niekoºko rokov sa nedarí ministerstvu 

vyrie‰iÈ problém likvidácie PET flia‰. âo v 

tomto smere pripravujete urobiÈ? 

UvaÏujeme aj o zavedení zálohovania PET 

flia‰. Budeme o tom e‰te diskutovaÈ. 

Slovensko v uplynulom roku nevyuÏilo 

v‰etky kvóty na emisie oxidu uhliãitého, 

ktoré malo k dispozícii v rámci prvej fázy 

schémy obchodovania s emisiami – ETS. 

Aké sú doteraj‰ie predbeÏné v˘sledky v 

tejto oblasti? 

Rezort Ïivotného prostredia prideºoval a 

prideºuje emisné kvóty bezodplatne s cieºom 

podpory zniÏovania emisií skleníkov˘ch plynov 

ekonomicky v˘hodn˘m spôsobom. Ministerstvo 

Ïivotného SR zvaÏuje predaj emisn˘ch 

kvót, ktoré zostali na rezortnom úãte. Finanãné 

prostriedky získané predajom emisn˘ch 

kvót by po predaji i‰li na úãet Environmentálneho 

fondu. 

8

N1 6Á 0 R. O VD ¯N RÁ O Râ AI DE A Î ES LR 

E Z N Í C 

Îeleznica 

je favoritom budúcnosti, 

Ïelezniãiarom patrí uznanie 

V roku 160. v˘roãia Ïelezníc minister dopravy ocenil 74 Ïelezniãiarov 

Je to len jedin˘ deÀ v roku. NezáleÏí, z ktorej sú spoloãnosti, na akom poste pracujú. Stretávajú sa, lebo 

ich spája Ïeleznica. Jej venovali desiatky rokov svojho Ïivota, tisíce hodín práce, niektorí dokonca 

zachránili Ïivot ãi majetok. A v tento jedin˘ deÀ si zaslúÏia vypoãuÈ úprimné poìakovanie. 

Celoslovenské oslavy DÀa Ïelezniãiarov sa v tomto roku konali v Bratislave. KeìÏe Îeleznice Slovenskej 

republiky, Îelezniãná spoloãnosÈ Cargo Slovakia, a. s., a Îelezniãná spoloãnosÈ Slovensko, a. s., sa opäÈ 

rozhodli oslavovaÈ spoloãne, v piatok 19. septembra sa v bratislavskej Incheba Expo Aréne stretli 

zástupcovia troch Ïelezniãn˘ch spoloãnosti a pozvaní hostia, aby vzdali hold Ïelezniãiarskej profesii 

a najlep‰ích jednotlivcov z radov modrej armády aj ocenili. A práve ocenen˘m zaslúÏene patrila v tento 

deÀ najväã‰ia pozornosÈ. Do hlavného mesta pri‰lo 74 Ïelezniãiarov, aby si z rúk ministra dopravy, 

pô‰t a telekomunikácií SR ªubomíra VáÏneho prevzali rezortné vyznamenanie. 

TAKMER AKO PRED 160 ROKMI 

âlenovia skupiny Tovari‰stvo star˘ch bojov˘ch 

umení a remesiel svojím úvodn˘m 

vystúpením priblíÏili atmosféru príchodu prvého 

parného vlaku na Slovensko. I keì Ïelezniãiarska 

história sa pí‰e uÏ 160 rokov, 

nie vÏdy bol sviatkom Ïelezniãiarov 27. september. 

Tento dátum bol stanoven˘ na základe 

faktu, Ïe v tento deÀ bol v roku 1840 otvoren˘ 

prv˘ úsek konskej Ïeleznice Bratislava 

– Svät˘ Jur. Av‰ak prvé narodeniny Ïeleznici 

historici zapísali, aÏ keì na Slovensko pri- 

‰iel „naozajstn˘“ vlak, teda nie Èahan˘ koÀom, 

ale ako hovoria Ïelezniãiari „Ïelezo na Ïelezo“. 

A tak sa príchod prvého vlaku datuje 20. 

augusta 1848, kedy na územie Slovenska 

vstúpil prv˘ parostrojn˘ vlak. 

V·ETKO NAJLEP·IE, ÎELEZNIâIARI... 

Îeleznica je fenomén. Zo stránky historickej, 

lebo je tu úctyhodn˘ch 58 457 dní. Zo 

stránky technickej, pretoÏe tajomstvo zaãínajúce 

v trúbkach a kotly najstar‰ej parnej ma- 

‰iny za 160 rokov v˘voja a modernizácie vystriedali 

najmodernej‰ie elektrické ru‰ne a 

koºaje. Je to v‰ak fenomén aj zo stránky generaãnej, 

pretoÏe na chode Ïeleznice, jej rozvoji 

v lep‰ích i ÈaÏk˘ch ãasoch sa podieºali a 

podieºajú celé generácie rodín. Za fenomén 

môÏeme Ïeleznicu oznaãiÈ aj zo stránky svojej 

‰truktúry a hierarchie. ZvládnuÈ tak˘ obrovsk˘ 

kolos zo stránky riadiacej, prevádzkovej, 

organizaãnej i koordinaãnej je nesmierne 

ÈaÏké a zodpovedné. V‰etky tieto fenomény 

Ïeleznice sa v‰ak spájajú v azda tom najdôleÏitej‰om 

– fenoméne ºudskom. Îeleznica 

totiÏ spája. ªudí, osudy, mestá a krajiny. 

Je ich nem˘m strojcom i svedkom zároveÀ. 

,,Sto‰esÈdesiat rokov, to je jedineãná história. 

Je to obdobie rakúsko-uhorskej monarchie, jej 

rozpadu, dve svetové vojny, vznik a zánik 

‰tátnych útvarov, zmeny spoloãensk˘ch zriadení. 

Îeleznice zmenili svet, spoloãnosÈ, priniesli 

ekonomick˘ rast a stali sa neoddeliteºnou 

súãasÈou Ïivota ºudí,“ zhodnotil bohatú 

históriu generálny riaditeº Îelezníc Slovenskej 

republiky ·tefan Hlinka. 

,,V neustále sa meniacom svete sme preÏili 

horúce letá, kruté zimy, Ïivelné pohromy, 

ako aj procesy delenia Ïelezníc, konsolidácie, 

organizaãné a riadiace zmeny, vzostupy aj 

pády. Po viac ako 100 rokov bola Ïeleznica 

skutoãne jedin˘m v˘konn˘m odvetvím s kºúãov˘m 

v˘znamom pre hospodársky rozvoj 

Slovenska. A teraz sme sa ocitli v 21. storoãí 

a sú pred nami nové v˘zvy,“ uviedol generálny 

riaditeº ÎSR. 

V roku úctyhodného 160. v˘roãia vzniku 

Ïelezníc na území Slovenska je moÏné kon- 

‰tatovaÈ, Ïe sa podarilo zav⁄‰iÈ, ale aj rozbehnúÈ 

niekoºko v˘znamn˘ch a pre budúcnosÈ Ïelezníc 

strategicky dôleÏit˘ch procesov. Ukonãil 

sa proces konsolidácie, Îeleznice Slovenskej 

republiky sa stali vyrovnanou spoloãnos- 

Èou, plnia si záväzky voãi ‰tátnym a verejnoprávnym 

in‰titúciám, finanãn˘m in‰titúciám, 

ako aj voãi v‰etk˘m dodávateºom. 

Základn˘mi zámermi a cieºmi, na ktoré sa 

ÎSR zamerajú do budúcnosti sú predov‰etk˘m 

zv˘‰enie efektívnosti a konkurencieschopnosti 

prevádzkovania dráh v oblasti 

stratégie údrÏby Ïelezniãnej infra‰truktúry, revitalizácie 

Ïelezniãn˘ch staníc, procesu optimalizácie 

správy majetku. Prioritou je zavedenie 

EURO, aplikácia medzinárodn˘ch úãtovn˘ch 

‰tandardov a optimalizácia prevá- 

10

1 6 0 . V ¯ R O â I E Î E L E Z N Í C 

dzkov˘ch a riadiacich procesov a ãinností. 

Veºmi podstatnou otázkou pre ìal‰ie roky, 

ktorou sa systematicky a dlhodobo ÎSR zaoberá, 

je koncepcia spoplatÀovania Ïelezniãnej 

dopravnej cesty. Kvalitná Ïelezniãná infra‰truktúra 

je hlavnou poÏiadavkou na zabezpeãenie 

konkurenãného trhu so Ïelezniãn˘mi 

sluÏbami. Prioritami zostáva modernizácia 

Ïelezniãnej infra‰truktúry, v˘stavba eurokoridorov 

a tratí pre r˘chlosÈ 160 km/hod. a vytváranie 

podmienok pre zvy‰ovanie v˘konnosti 

Ïelezniãnej dopravy. To v‰etko je moÏné 

dosiahnuÈ len v prípade veºmi dobrej spolupráce 

v‰etk˘ch troch Ïelezniãn˘ch spoloãností 

a za v˘raznej podpory ministerstva dopravy 

a Vlády SR. 

ÎELEZNICA FAVORITOM BUDÚCNOSTI 

PREâO 27. SEPTEMBER? 

História Ïelezniãiarskeho sviatku sa zaãala 

odvíjaÈ v roku 1954, keì sa 18. augusta 

na PraÏskom hrade uskutoãnila prvá 

celo‰tátna konferencia Ïelezniãiarov. Pod- 

ºa nej sa DeÀ Ïelezniãiarov oslavoval v 

augustovom termíne aÏ do roku 1963. AÏ 

neskôr sa tento termín osláv presunul na 

27. septembra. Dvadsiaty siedmy september 

bol stanoven˘ za DeÀ Ïelezniãiarov na 

základe faktu, Ïe v tento deÀ bol v roku 

1840 otvoren˘ prv˘ úsek konskej Ïeleznice 

Bratislava – Svät˘ Jur. Táto konská Ïeleznica 

bola prvou verejnou Ïeleznicou 

nielen na Slovensku, ale v celom b˘valom 

Uhorsku. 

Ako zaujímavosÈ v‰ak treba uviesÈ, Ïe Ïeleznice 

na Slovensku oslavujú tohto roku 

160 rokov, lebo existencia Ïeleznice sa 

podºa historikov poãíta od dátumu príchodu 

prvého „naozajstného“ vlaku („Ïelezo 

na Ïelezo“ a nie vlak Èahan˘ koÀom). Jeho 

príchod sa datuje k 20. augustu 1848, kedy 

na územie Slovenska vstúpil prv˘ parostrojn˘ 

vlak (Marchegg – Devínska Nová 

Ves – Bratislava). 

,,Ani dnes Ïeleznica nestráca svoj v˘znam, 

práve naopak. Prísne ekologické parametre 

favorizujú Ïelezniãn˘ sektor. Vo vláde a aj v 

rezorte si plne uvedomujeme tento potenciál, 

a preto sa snaÏíme vytváraÈ primerané 

podmienky k naplneniu plnohodnotného fungovania 

Ïelezniãnej prepravy,“ uviedol Minister 

dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR 

ªubomír VáÏny pri príleÏitosti DÀa Ïelezniãiarov. 

Okrem iného zdôraznil, Ïe rekon- 

‰trukcia infra‰truktúry, liberalizácia Ïelezníc, 

interoperabilita, modernizácia a zvy‰ujúce 

sa poÏiadavky na bezpeãnosÈ a mnoÏstvo 

ìal‰ích strategick˘ch i kaÏdodenn˘ch operatívnych 

úloh si vyÏaduje dôslednú koordináciu 

ãinnosti a spoluprácu zainteresovan˘ch 

subjektov. 

,,UdrÏaÈ rozvoj spoloãnosti je seriózna úloha, 

ktorá kladie nároky na v‰etky tri spoloãnosti 

a ich zamestnancov,“ povedal minister. 

Jeho slová potvrdil aj predseda predstavenstva 

a generálny riaditeº Îelezniãnej spoloãnosti 

Slovensko, a. s., Milan Chúpek. ,,Bez 

dobrej spolupráce sa nezaobídeme. S trochou 

irónie hovorím, Ïe sme rozdelili horskú 

Ïeleznicu. Ak na‰e slovenské Ïeleznice 

dáme do kontextu európskych Ïelezníc, tak 

musíme uznaÈ, Ïe sme malou Ïeleznicou, ktorej 

väã‰ia ãasÈ tratí vedie v údolí krásnych hôr. 

Nechcem dokazovaÈ slabiny rozdelenia Ïelezníc, 

ale naopak, je potrebné, aby sme slabé 

stránky pomenovali a hºadali také formy spolupráce, 

aby Ïeleznica aspoÀ v prevádzke 

pôsobila ako integrovan˘ celok. KaÏdá z 

troch spoloãností sleduje svoje strategické 

ciele, záujmy spoloãností sú preto odli‰né. Je 

to v poriadku, ale ciele v podnikoch musia byÈ 

postavené tak, aby uspokojovali záujmy aj 

svojich obchodn˘ch partnerov.“ 

Spoluprácu ako veºmi podstatnú, i keì pri 

zachovaní v‰etk˘ch atribútov vlastn˘ch cie- 

ºov a kritérií, hodnotí aj predseda predstavenstva 

a generálny riaditeº Îelezniãnej spoloãnosti 

Cargo Slovakia, a. s., Matej Augustín. 

,,Îeleznica je dnes jeden liberalizovan˘ 

subjekt. To znamená, Ïe v‰etko robíme pod 

tlakom konkurencie, v striktnej legislatíve. 

To sú faktory, ktoré e‰te pred pár rokmi nehrali 

na Ïeleznici dôleÏitú úlohu. Napriek 

obrovskej liberalizácii a tlaku v rámci Európy 

si ZSSK Cargo udrÏiava stabiln˘ podiel 

na trhu a patrí medzi najv˘znamnej‰ie v centrálnej 

a v˘chodnej Európe. Je to devíza, 

ktorú musíme vyuÏiÈ, inak to vyuÏijú tretí dopravcovia. 

Aj keì máme komplikované prostredie, 

po ãiastoãnej schizofrénii, ktorá 

vznikla delením pôvodne jednotn˘ch Ïelezníc, 

zaãíname chápaÈ, Ïe najmä v praxi sa jeden 

bez druhého nezaobídeme,“ dodal Matej 

Augustín. 

Za mimoriadny prínos, tvorivú invenciu a 

poctivú prácu, ktorou prispeli k úspe‰n˘m v˘sledkom 

svojej firmy dostalo poãas osláv 

DÀa Ïelezniãiarov najvy‰‰ie rezortné vyznamenanie 

74 zamestnancov v‰etk˘ch troch 

spoloãností. Poctu ministra dopravy, pô‰t a telekomunikácií, 

titul ministra dopravy Zaslú- 

Ïil˘ zamestnanec dopravy a Uznanie ministra 

dopravy, pô‰t a telekomunikácií za zásluÏn˘ 

ãin si prevzalo 37 zamestnancov ÎSR, 14 

zamestnancov ZSSK a 23 Ïelezniãiarov zo 

ZSSK CARGO. ,, Dne‰né vyznamenanie je 

ocenenie pre vás, pre spoloãnosÈ, ktorá vás zamestnáva, 

ale i pre va‰ich rodinn˘ch príslu‰- 

níkov, ktorí vytvárajú pre vás také prostredie, 

aby ste boli schopní odovzdaÈ v práci maximum 

svojich profesionálnych vedomostí a 

zruãností,“ prihovoril sa ocenen˘m ‰éf rezortu 

dopravu. 

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE 

O ÎELEZNIâN¯CH SPOLOâNOSTIACH 

Îeleznice SR (ÎSR) vznikli 1. januára 

1993 rozhodnutím vlády SR o zriadení 

‰tátneho podniku v nadväznosti na rozdelenie 

âSFR, a t˘m i na rozdelenie âeskoslovensk˘ch 

‰tátnych dráh na dva samostatné 

subjekty. Rozhodnutie vlády SR 

bolo rozpracovane zákonom NR SR ã. 

258/1993 Z. z. o Îelezniciach SR z 30. septembra 

1993 v znení neskor‰ích predpisov. 

Od 1. januára 2002 sa ÎSR podºa Projektu 

transformácie a re‰trukturalizácie 

ÎSR rozdelili na dva samostatné subjekty 

– ÎSR a Îelezniãnú spoloãnosÈ, a. s., 

(ZSSK). A následne 1. januára 2005 sa 

ZSSK rozdelila na Îelezniãnú spoloãnosÈ 

Slovensko, a. s., zabezpeãujúcu osobnú 

dopravu a Îelezniãnú spoloãnosÈ Cargo 

Slovakia, a. s., zabezpeãujúcu nákladnú 

dopravu. 

11

S V E T F I N A N C I Í 

O v˘hodách stavebného sporenia, ktoré na Slovensku pôsobí bezmála 16 rokov, 

asi nikto nepochybuje. Av‰ak v súvislosti s dôsledkami americkej hypotekárnej krízy na svetov˘ch 

finanãn˘ch trhoch stavebn˘ch sporiteºov iste zaujíma, ãi aj oni môÏu pocítiÈ dopad na svoje 

úspory v stavebn˘ch sporiteºniach. Na stabilitu systému stavebného sporenia sme sa op˘tali 

urãite najpovolanej‰ieho – predsedu predstavenstva Prvej stavebnej sporiteºne, a. s., 

Ing. Imricha BÉRE·A. Zhováral sa Marián Reisel. 

Stavebné sporenie 

je nezávislé 

Dôvera voãi finanãn˘m in‰titúciám vo 

svete klesá. Majú dôvod aj stavební sporitelia 

obávaÈ sa o svoje vklady? 

Jednoznaãne nie, nejestvuje na to skutoãne 

Ïiaden dôvod. Stavebné sporenie je totiÏ 

nezávislé od svetov˘ch aj domácich finanãn˘ch 

trhov, ão potvrdzuje aj jeho uÏ takmer 

80-roãná história v Európe. 

MôÏete nezávislosÈ stavebného sporenia 

vysvetliÈ podrobnej‰ie? 

Veºmi rád. Stavebné sporenie pôsobí ako 

uzavret˘ systém. Znamená to, Ïe stavebné 

sporiteºne takmer nenakupujú finanãné zdroje 

na medzibankovom trhu, ale získavajú 

ich z dlhodob˘ch vkladov svojich klientov. 

Takto získané financie ani neukladajú do 

in˘ch bánk, ale poskytujú ich klientom na 

stavebné úvery. Systém stavebného sporenia 

je teda nezávisl˘ od náhlych zmien na finanãn˘ch 

trhoch ãi uÏ doma alebo vo svete. 

Vklady v stavebnom sporení sú preto bez rizika 

a zároveÀ sú v˘hodne úroãené úrokovou 

sadzbou nemennou poãas celého obdobia 

sporenia. 

V súvislosti so spomínanou krízou na americkom 

finanãnom trhu je pre va‰ich 

klientov urãite dôleÏitá garancia vkladov 

a úrokov˘ch sadzieb. Aké podmienky poskytuje 

svojim klientom Prvá stavebná 

sporiteºÀa, a. s.? 

V prvom rade treba zdôrazniÈ, Ïe vklady 

na‰ich klientov sú chránené Fondom na 

ochranu vkladov aÏ do v˘‰ky 20 000 eur, ão 

v prepoãte stanoven˘m konverzn˘m kurzom 

znamená aÏ 602 520 Sk. Úrokovú 

sadzbu k vkladom a ‰tátnej prémii garantujeme 

vo v˘‰ke aÏ 2 % roãne. Úroková sadzba 

stavebn˘ch úverov závisí od zvolenej tarify 

stavebného sporenia a je pre klientov 

PSS, a. s., nemenná poãas celej doby splatnosti 

úveru. V súãasnosti to môÏe byÈ buì 

2,9 % alebo 4,7 % roãne. ·tátna prémia v 

rokoch 2008 aj 2009 predstavuje 12,5 % z 

vkladov, maximálne 2 000 Sk pre jedného 

sporiteºa. Koneãne aj novela zákona o stavebnom 

sporení priniesla od januára tohto 

roka na‰im klientom mnoho ìal‰ích benefitov. 

Spomenutá novela zákona o stavebnom 

sporení dáva sporiteºom ‰ancu investovaÈ 

aj do oblastí, ktoré kedysi nebolo moÏné 

financovaÈ zo stavebného sporenia. V ãom 

je jej najväã‰í prínos? 

Novela zákona umoÏÀuje klientom pouÏiÈ 

finanãné prostriedky uÏ aj na investovanie 

do ãistiarní odpadov˘ch vôd, tepeln˘ch 

ãerpadiel, slneãn˘ch kolektorov, do v˘stavby 

plotov, garáÏí a podobne. UmoÏÀuje tak 

vyuÏívaÈ stavebné sporenie v oveºa ‰ir‰om 

rozsahu ako to bolo doteraz. Úverové sadzby 

sa nemenia a ak klient ãerpá stavebn˘ úver 

– preukazuje úãelovosÈ pouÏitia len prostriedkov 

stavebného úveru. 

V ãom novela roz‰iruje pôsobnosÈ stavebného 

sporenia v oblasti financovania projektov 

právnick˘ch osôb? 

·tátnu prémiu môÏu od tohto roku získavaÈ 

aj spoloãenstvá vlastníkov bytov, a okrem 

toho môÏu zo stavebného sporenia financovaÈ 

aj prípadné staré záväzky vypl˘vajúce z 

realizácie obnovy bytov˘ch domov. âo urãite 

ãitateºov vá‰ho ãasopisu zaujme je skutoãnosÈ, 

Ïe stavebné sporiteºne môÏu uÏ financovaÈ 

aj stavby s prevaÏujúcou funkciou 

b˘vania a ubytovania urãené na zariadenia 

sociálnych sluÏieb a ‰tudentsk˘ch internátov. 

Schválené zmeny zákona umoÏÀujú právnick˘m 

osobám získaÈ stavebn˘ úver pri niÏ‰om 

ako 50 % vklade. a t˘m môÏu v˘znamnej- 

‰ím podielom financovaÈ v˘stavbu a obnovu 

bytového fondu, ãím sa zv˘‰i objem realizovan˘ch 

prác a vzniknú nové pracovné 

príleÏitosti v oblasti stavebníctva. 

Ak by ste mali na záver zhrnúÈ v˘hody 

stavebného sporenia, ão by ste odporuãili 

ãitateºom? 

Jednou z najväã‰ích v˘hod je urãite istota, 

na ktorú sa na‰i klienti môÏu stopercentne 

spoºahnúÈ. KaÏd˘ ná‰ existujúci aj nov˘ 

klient má u nás garantované vklady do v˘‰- 

ky ekvivalentu 20-tisíc eur, nemenné úrokové 

sadzby na vklady aj na úvery poãas celej 

doby sporenia alebo splácania stavebn˘ch 

úverov. KaÏd˘ ãlen rodiny – ná‰ klient – vrátane 

detí, má nárok na získanie ‰tátnej prémie 

na svoju zmluvu o stavebnom sporení. 

Vari jedna z najzaujímavej‰ích v˘hod je zákonn˘ 

nárok na stavebn˘ úver pre kaÏdého 

klienta po splnení podmienok na jeho pridelenie, 

a urãite aj zhodnotenie vkladov v ‰esÈroãnom 

období o 5,95 % roãne. A, ako som 

uÏ spomenul, nezanedbateºná, najmä v súãasnosti, 

je nezávislosÈ systému od svetov˘ch aj 

domácich finanãn˘ch trhov. To je, myslím, 

dostatok argumentov na dôveru v systém 

stavebného sporenia. 

BliÏ‰ie informácie o v˘hodách a moÏnostiach 

financovania so stavebn˘m sporením 

v Prvej stavebnej sporiteºni, a. s., nájdete na 

www.pss.sk alebo na telefónnom ãísle 02/ 58 

55 58 55, prípadne v kaÏdej z viac ako 350 

kancelárií obchodn˘ch zástupcov PSS, a. s., 

na celom území Slovenska. 

12

MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR 

Spoloãenská potreba bytov 

je aktuálna aj akútna 

Tempo rozvoja Slovenska by mali ovplyvniÈ návrhy nov˘ch zákonov z oblasti územného plánovania, 

stavebného poriadku, ako aj vyvlastnenia pozemkov a stavieb. O pripravovan˘ch legislatívnych zmenách 

v rezorte, súãasnej situácii v bytovej v˘stavbe i aktuálnych otázkach ãerpania finanãn˘ch prostriedkov 

z európskej pomoci na obdobie 2007 – 2013 je rozhovor s ministrom v˘stavby a regionálneho rozvoja SR 

Marianom JANU·EKOM, ktor˘ zaznamenala Izabela Nagyová. 

V prvom návrhu ‰tátneho rozpoãtu na rok 

2009 sa pre rezort v˘stavby poãíta s balíkom 

finanãn˘ch prostriedkov men‰ím o 4,9 percenta. 

UÏ skôr ste uviedli, Ïe urobíte v‰etko 

pre to, aby ste získali viac peÀazí na podporu 

b˘vania. Aké argumenty máte pripravené 

na rokovania s ministrom financií SR Jánom 

Poãiatkom? 

Argumenty sú veºmi silné – volebn˘ program 

SNS stál na viacer˘ch pilieroch. Jedn˘m z nich 

bolo zlep‰enie bytovej situácie mlad˘ch rodín. 

Túto poÏiadavku sme premietli aj do Programového 

vyhlásenia vlády SR. Spoloãenská potreba 

bytov je aktuálna aj akútna. Narastá záujem nielen 

mlad˘ch rodín, ale aj tlak miest a obcí na vybudovanie 

nájomn˘ch bytov, ktoré slúÏia ‰ir‰iemu 

okruhu záujemcov. Ak sºuby chceme splniÈ, 

potrebujeme viac financií. Nazdávam sa, Ïe pochopenie 

na túto politiku pre obãanov nájdeme. 

Ako hodnotíte doteraj‰í v˘voj stavebnej produkcie 

a zvlá‰È v˘stavby bytov v tomto roku? 

âo malo na to najväã‰í vplyv, ak˘ ìal‰í v˘voj 

v tejto oblasti predpokladáte pre najbliÏ‰ie 

mesiace? 

Pokiaº ide o v˘stavbu bytov, doteraj‰í v˘voj 

v poãte zaãat˘ch, ako aj dokonãen˘ch bytov za 

prv˘ polrok 2008 v porovnaní s predchádzajúcimi 

rokmi dosiahol najvy‰‰ie hodnoty za posledné 

desaÈroãie. Na Slovensku sa zaãalo s v˘stavbou 

takmer 13 000 nov˘ch bytov a dokonãilo 

sa vy‰e 7 100. Tento trend naznaãuje, Ïe v 

tomto roku by mohlo byÈ ‰tatisticky zaznamenan˘ch 

najviac zaãat˘ch aj dokonãen˘ch bytov za 

obdobie posledn˘ch pätnástich rokov. V˘voj 

pritom ukazuje narastajúci záujem investorov o 

v˘stavbu bytov, a teda aj pretrvávajúci dopyt zo 

strany budúcich uÏívateºov bytov. Vzhºadom na 

vybavenosÈ bytmi v prepoãte na tisíc obyvate- 

ºov predpokladáme vzrastajúci trend aj v ìal‰om 

období. 

Rozvoj bytovej v˘stavby sa na‰tartoval vìaka 

ekonomick˘m nástrojom smerovan˘m do 

tejto oblasti. Ide najmä o hypotekárne úvery, stavebné 

sporenie, ale v neposlednom rade aj o pomoc 

zo strany ‰tátu v podobe ‰tátneho príspevku 

a ‰tátneho príspevku k hypotekárnym úverom 

pre mlad˘ch. ëalej je to ‰tátna prémia k stavebnému 

sporeniu, podpora poskytovanej prostredníctvom 

·tátneho fondu rozvoja b˘vania, ako aj 

dotácie poskytovan˘ch na‰ím ministerstvom na 

obstarávanie nájomn˘ch bytov, v˘stavba technickej 

vybavenosti i odstraÀovanie systémov˘ch porúch 

bytov˘ch domov. 

Aké sú skúsenosti z uplatÀovania vládnej politiky 

pri v˘stavbe nájomn˘ch a sociálnych 

bytov? 

V súlade s Koncepciou ‰tátnej bytovej politiky 

do roku 2010 je jednou z hlavn˘ch úloh ‰tátu 

vytváraÈ systém ekonomick˘ch nástrojov v oblasti 

dotaãnej, úverovej a daÀovej politiky, ktor˘ 

zabezpeãí dostupnosÈ primeraného b˘vania aj 

pre obãanov s nízkymi príjmami. A to vrátane 

skupín obyvateºstva ohrozen˘ch sociálnym vylúãením 

a marginalizovan˘ch skupín. V súlade 

s t˘mto zámerom sa na financovaní bytovej v˘stavby 

okrem vlastn˘ch zdrojov stavebníkov 

vyuÏíva komplexn˘ systém ekonomick˘ch nástrojov 

a ìal‰ie podporné nástroje ‰tátu. Na obstarávanie 

nájomn˘ch bytov pre nízkopríjmové 

skupiny obyvateºstva pomoc ‰tátu smeruje do 

systému priamych dotácií, ktoré poskytuje na‰e 

ministerstvo v rámci Programu rozvoja b˘vania 

schváleného vládou SR. Ten je urãen˘ pre obce 

a neziskové organizácie na obstaranie nájomn˘ch 

bytov pre obãanov s nízkymi príjmami, nepresahujúcimi 

trojnásobok Ïivotného minima. 

ëalej pre obce a neziskové organizácie na v˘stavbu 

technickej vybavenosti podmieÀujúcej 

uÏívanie novopostaven˘ch bytov. Dotáciu na 

obstaranie nájomn˘ch bytov beÏného ‰tandardu 

moÏno poskytnúÈ aÏ do v˘‰ky 30 percent obstarávacích 

nákladov v závislosti od veºkosti podlahovej 

plochy a pri dodrÏaní limitu obstarávacích 

nákladov. 

Táto pomoc ‰tátu smeruje aj do ·tátneho fondu 

rozvoja b˘vania zriadeného zákonom ã. 

607/2003 Z. z. o ·FRB v znení neskor‰ích predpisov. 

Fond poskytuje v˘hodné úvery na ‰esÈ 

úãelov. Úvery z fondu môÏu získaÈ tak fyzické 

osoby – s priemern˘m mesaãn˘m príjmom za 

predchádzajúci kalendárny rok nepresahujúcim 

3,5-násobok Ïivotného minima – ako aj právnické 

osoby pri splnení zákonom stanoven˘ch podmienok. 

Na obstaranie nájomn˘ch bytov moÏno 

poskytnúÈ úver vo v˘‰ke nepresahujúcej 80 

percent obstarávacej ceny bytu, maximálne 

1 300 000 korún, s lehotou splatnosti do 30 rokov 

a roãnou úrokovou sadzbou vo v˘‰ke jedno 

percento. 

Koºko sa ich doteraz vybudovalo? 

V˘stavba nájomn˘ch bytov vo verejnom sektore 

má vzrastajúci trend. Ak v roku 2001 bolo 

z celkového poãtu dokonãen˘ch bytov v nájomnom 

sektore 10,4 percent, v roku 2007 bolo 

z celkového poãtu dokonãen˘ch bytov 19,1 percent 

bytov nájomn˘ch. Rozsah v˘stavby nájomn˘ch 

bytov je, samozrejme, podmienen˘ 

moÏnosÈou podpory ich v˘stavby z disponibiln˘ch 

zdrojov ‰tátneho rozpoãtu. Spolufinancovanie 

v˘stavby nájomn˘ch bytov prostredníctvom 

t˘chto dvoch zdrojov je v˘znamn˘m ekonomick˘m 

nástrojom pri plnení úloh obcí v oblasti 

b˘vania. PoÏiadavky na dotácie a podporu 

zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania ìaleko presahujú 

moÏnosti ‰tátneho rozpoãtu a disponibilné 

zdroje fondu. 

13


Tempo rozvoja Slovenska by mali ovplyvniÈ 

návrhy nov˘ch zákonov z oblasti územného 

plánovania, stavebného poriadku, ako aj vyvlastnenia 

pozemkov a stavieb. V akom ‰tádiu 

je ich príprava? 

Návrh nového stavebného zákona prerokovala 

v júli Rada vlády SR pre verejnú správu a Stála 

pracovná komisia Legislatívnej rady vlády SR 

pre správne právo. Na‰e ministerstvo upravuje 

návrh zákona v intenciách pripomienok t˘chto 

poradn˘ch orgánov. Po zapracovaní pripomienok 

návrh zákona predloÏíme na rokovanie vlády SR. 

Návrh zákona o vyvlastÀovaní pozemkov a stavieb 

a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov 

prerokovala Legislatívna rada vlády SR a na 

rokovanie vlády SR bude predloÏen˘ spolu s 

upraven˘m návrhom stavebného zákona. 

Zastaví nov˘ stavebn˘ zákon doteraj‰iu prax 

dodatoãnej legalizácie ãiernych stavieb? Prví 

kritici nového zákona tvrdia, Ïe pokuty za takéto 

stavby nie sú dosÈ vysoké a Ïe sa im opäÈ 

moÏno vyhnúÈ... 

Návrh nového stavebného zákona uvaÏuje so 

sprísnen˘m reÏimom pre nepovolené stavby, najmä 

zavedením nov˘ch mechanizmov voãi stavebníkovi 

a zhotoviteºovi na zabezpeãenie zastavenia 

stavebn˘ch prác. Pre prípadné dodatoãné 

povolenie stavby sa urãujú prísnej‰ie podmienky 

neÏ by boli, keby stavba pre‰la riadnym povoºovacím 

procesom. VÏdy bude potrebné stavebné 

povolenie, aj keì ide o stavbu, ktorá by 

podliehala reÏimu ohlásenia. ZároveÀ sa taxatívnym 

spôsobom a presnej‰ie ako doteraz ustanovujú 

podmienky, za ktor˘ch moÏno stavbu dodatoãne 

povoliÈ a podmienky postupu, ak vlastník 

stavby nepredloÏí v urãenej lehote poÏadované 

podklady. A pokiaº nepreukáÏe vlastnícke alebo 

iné právo k pozemku alebo k jeho ãasti. TaktieÏ 

sa vymedzujú stavby, ktoré nemoÏno dodatoãne 

povoliÈ za Ïiadnych okolností. V ãasti sankcií sa 

po novom vymedzujú priestupky a iné správne 

delikty. Pritom sa skutkové podstaty adresnej‰ie 

spájajú so zodpovednosÈou jednotliv˘ch úãastníkov 

v˘stavby a nielen so stavebníkom. V novom 

zákone sú osobitne vymedzené skutkové podstaty 

priestupkov fyzick˘ch osôb a sadzby pokút za 

tieto priestupky. Ich rozpätie je ohraniãené hornou 

hranicou aÏ do dvoch miliónov korún, ãiÏe 

70 000 eur, respektíve do piatich miliónov korún, 

ãiÏe 165 000 eur, ak sa uskutoãÀuje stavba bez 

stavebného povolenia v chránenom území alebo 

v ochrannom pásme, podºa závaÏnosti priestupku. 

Sadzba pokuty za opakovan˘ priestupok sa 

vymedzuje ako dvojnásobok hornej hranice pôvodne 

uloÏenej pokuty. 

Aké ìal‰ie postihy sa e‰te spomínajú? 

Osobitne sa upravujú skutkové podstaty in˘ch 

správnych deliktov, ktoré sa t˘kajú právnick˘ch 

osôb alebo fyzick˘ch osôb oprávnen˘ch na podnikanie 

podºa osobitn˘ch predpisov, ako aj právnick˘ch 

osôb vo v‰eobecnosti a sadzby pokút za 

tieto správne delikty. Ich v˘‰ka sa pohybuje od 

50 000 do desaÈ miliónov korún, ãiÏe od 1 700 

do 350 000 eur podºa závaÏnosti správneho deliktu. 

Sadzba pokuty za opakovan˘ správny delikt 

môÏe byÈ vymedzená ako dvojnásobok hornej 

hranice pôvodne uloÏenej pokuty. Osobitne 

sa upravujú skutkové podstaty správnych deliktov 

a sadzby pokút za správne delikty, ktor˘ch 

sa môÏe dopustiÈ zhotoviteº stavby a správne delikty, 

ktor˘ch sa môÏu dopustiÈ prevádzkovatelia 

distribuãnej sústavy alebo distribuãnej siete 

– dodávatelia elektriny, plynu a vody. Zámerom 

t˘chto nov˘ch kvalifikácií skutkov˘ch podstát je 

úãinne zabrániÈ nepovolenému uskutoãÀovaniu 

stavieb. 

Ak prevádzkovateº rozvodnej siete nere‰pektuje 

v˘zvu príslu‰ného stavebného úradu na zastavenie 

dodávok elektrickej energie, vody alebo 

in˘ch médií na úãely uskutoãÀovania stavby 

bez stavebného súhlasu alebo bez stavebného povolenia, 

môÏe mu byÈ uloÏená pokuta od 100 000 

do 500 000 korún ãiÏe od 3 300 do 17 000 eur. 

Presunom pôsobnosti stavebn˘ch úradov na 

obce od 1. januára 2003 sa okrem iného mala 

zabezpeãiÈ úãinnej‰ia kontrola a sledovanie 

stavebnej ãinnosti v obci, vrátane prijímania 

vãasn˘ch a úãinn˘ch opatrení na elimináciu 

nepovolenej stavebnej ãinnosti. 

Áno, ide najmä o zistenie nepovolenej stavebnej 

ãinnosti hneì v poãiatoãnom ‰tádiu, bezodkladné 

zastavenie stavebn˘ch prác a udelenie 

sankcie formou peÀaÏnej pokuty, ktorá je príjmom 

rozpoãtu obce. Postup stavebného úradu 

pri stavbách postaven˘ch bez stavebného povolenia 

alebo v rozpore so stavebn˘m povolením 

upravujú ustanovenia § 88 ods. 1 a § 88a zákona 

ã. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom 

poriadku – stavebn˘ zákon. V intenciách 

citovan˘ch ustanovení stavebného zákona je 

stavebn˘ úrad povinn˘ nariadiÈ vlastníkovi stavby 

odstránenie stavby postavenej bez stavebného 

povolenia alebo v rozpore s ním. Zákon zároveÀ 

ustanovuje, Ïe odstránenie stavby sa nenariadi 

iba v prípadoch, keì dodatoãné povole- 

14


nie stavby nie je v rozpore s verejn˘mi záujmami. 

Dôkazné bremeno preukázania toho, Ïe ìal- 

‰ia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore 

s verejn˘mi záujmami, spoãíva na vlastníkovi 

stavby. Posúdenie súladu nepovolenej stavby 

s verejn˘mi záujmami podºa dokladov predloÏen˘ch 

vlastníkom stavby je vo v˘luãnej pôsobnosti 

stavebného úradu v konaní o dodatoãnom 

povolení stavby. Stavebn˘ úrad musí posúdiÈ 

súlad stavby najmä s platnou územnoplánovacou 

dokumentáciou, so stanoviskami dotknut˘ch 

orgánov ‰tátnej správy, ktoré ochraÀujú verejné 

záujmy podºa osobitn˘ch predpisov, ako aj 

so v‰eobecn˘mi technick˘mi poÏiadavkami na 

v˘stavbu. Podºa v˘sledku konania o dodatoãnom 

povolení stavby stavebn˘ úrad rozhodne, ãi je 

moÏné stavbu dodatoãne povoliÈ, alebo ãi treba 

nariadiÈ jej odstránenie. Pôvodn˘ zámer, ktor˘ 

sa sledoval presunom pôsobnosti stavebn˘ch 

úradov na obce, sa nepodarilo v plnej miere 

zrealizovaÈ, a to aj nedostatoãn˘m uplatÀovaním 

citovan˘ch ustanovení stavebného zákona. 

Pripravili ste návrh zákona o ukonãení niektor˘ch 

nájomn˘ch vzÈahov. âo je hlavnou 

my‰lienkou tohto právneho predpisu? Ak˘ je 

jeho osud, keìÏe Ministerstvo práce, sociálnych 

vecí a rodiny SR s ním nesúhlasilo? 

Paragrafové znenie tejto právnej úpravy, ktorej 

ambíciou bolo rie‰iÈ niektoré pálãivé problémy 

vlastníkov a nájomcov bytov najmä v domoch, 

ktoré v rámci re‰titúcie sa vrátili pôvodn˘m 

vlastníkom, vláda SR 5. marca 2008 na základe 

zamietavého postoja Ministerstva práce, 

sociálnych vecí a rodiny SR neprijala. S touto 

vecnou problematikou sa vláda SR zaoberala 

viackrát. V uznesení z mája tohto roku okrem 

iného uloÏila ná‰mu ministerstvu vypracovaÈ a 

predloÏiÈ na rokovanie vlády návrh koncepcie, 

ktorá bude rie‰iÈ spôsob usporiadania vzÈahov súkromn˘ch 

vlastníkov bytov˘ch domov a nájomcov 

bytov dotknut˘ch dereguláciou cien nájmu 

bytov v termíne do 31. decembra 2008. Tak˘to 

materiál sa pripravuje v koordinácii s ministerstvami 

spravodlivosti, financií, práce, sociálnych 

vecí a rodiny. Po jeho prerokovaní a schválení 

bude zrejm˘ tak vecn˘ spôsob rie‰enia uvedenej 

problematiky, ako aj ãasov˘ postup ìal‰ích 

krokov. 

Zákonník práce nezohºadÀuje ‰pecifikum sezónnych 

prác. Ak˘ je vá‰ názor na túto problematiku 

dopady a rie‰enie? 

Odvetvie stavebníctva je ‰pecifikom sezónnych 

prác poznamenané najviac zo v‰etk˘ch 

Dotácie na obstaranie nájomn˘ch bytov, 

ktoré poskytlo MVRR SR 

Rok Dotácia v Sk Poãet bytov 

2000 364 082 450 1 325 

2001 1 441 795 950 3 682 

2002 2 838 463 480 6 329 

2003 0 0 

2004 777 679 550 2 540 

2005 1 005 916 900 2 714 

2006 1 261 118 640 3 602 

2007 913 634 000 2 780 

Spolu 8 602 690 970 22 972 

odvetví národného hospodárstva. SkutoãnosÈou 

zostáva, Ïe záujem o prácu v odvetví s niÏ‰ími 

priemern˘mi zárobkami, s prevahou manuálnej 

práce v ãasto nepriazniv˘ch podmienkach, najmä 

z radov mládeÏe je nízky. Nezohºadnenie 

t˘chto skutoãností, s ktor˘mi sa v súãasnosti 

slovenské stavebníctvo vyrovnáva, a ktoré môÏu 

v budúcnosti ovplyvniÈ jeho v˘konnosÈ – najmä 

z hºadiska zvy‰ovania ceny ºudskej práce, je 

odlev pracovnej sily do zahraniãia, nedostatoãn˘ 

prísun vlastn˘ch kvalifikovan˘ch pracovníkov, 

najmä v robotníckych profesiách a nevyhovujúca 

úroveÀ uãÀovského ‰kolstva. Ministerstvo 

v rámci svojich kompetencií v záujme postupného 

odstránenia negatívnych dopadov t˘chto 

javov do stavebníctva v spolupráci s ostatn˘mi 

zainteresovan˘mi orgánmi podporuje v‰etky 

aktivity zamerané na zmenu spoloãenskej prestíÏe 

odvetvia stavebníctva, zv˘‰enie popularity 

stavebn˘ch remesiel a prezentáciu stavebníctva 

ako perspektívneho odvetvia, ktoré vyuÏíva 

vyspelé technológie a najmodernej‰ie v˘sledky 

v˘skumu a v˘voja. 

Ako charakterizujete spoluprácu so Zväzom 

stavebn˘ch podnikateºov Slovenska v oblasti 

legislatívy? 

Hodnotím ju ako veºmi dobrú. K zv˘‰eniu jej 

odbornej úrovne prispelo aj vytvorenie úseku 

sektorovej politiky, legislatívy a stratégie. Pozitívne 

hodnotíme spoluprácu aj na úrovni poradn˘ch 

orgánov ministra v˘stavby a regionálneho 

rozvoja, ktor˘mi sú tripartitná Rada v odvetví v˘stavby 

a stavebníctva a Rada pre rie‰enie problematiky 

stredn˘ch odborn˘ch uãilí‰È stavebn˘ch. 

Podpísali ste dohodu so Ïupanmi o delegovaní 

právomocí na sprostredkovateºsk˘ orgán, 

ktor˘mi by mali byÈ samosprávne kraje. V 

ktor˘ch oblastiach budú môcÈ konaÈ? 

Áno, so v‰etk˘mi samosprávnymi krajmi sme 

podpísali splnomocnenie o delegovaní právomocí 

Riadiaceho orgánu na sprostredkovateºsk˘ch 

orgánov pod riadiacim orgánom. V tematickej 

rovine budú VÚC realizovaÈ tri opatrenia: Podpora 

a rozvoj infra‰truktúry cestovného ruchu, 

Regenerácia sídiel a Regionálne komunikácie zabezpeãujúce 

dopravnú obsluhu regiónov. Kompetencie 

samosprávnych krajov budú v období 

2007 – 2013 v rámci Regionálneho operaãného 

programu a Operaãného programu Bratislavsk˘ 

kraj v˘razne posilnené. Podºa anal˘z v‰etk˘ch 

jedenásÈ operaãn˘ch programov samosprávne 

kraje majú najväã‰í podiel v implementácií v 

rámci Regionálneho operaãného programu a 

Podpora, ktorú poskytol ·tátny fond rozvoja b˘vania 

Operaãn˘ program Bratislavsk˘ kraj. Te‰í ma, Ïe 

aj Európska komisia povaÏuje zapojenie samosprávnych 

krajov v rámci Regionálneho operaãného 

programu a Operaãn˘ program Bratislavsk˘ 

kraj za primerané a vyrovnané. 

Rámcov˘ prehºad kompetencií, ktoré sa budú 

realizovaÈ na úrovni regiónov, je uveden˘ priamo 

v operaãn˘ch programoch. Ide o rad aktivít 

– od spolupráce pri vypracovaní v˘ziev pre príslu‰né 

opatrenia, cez prijímanie a hodnotenie Ïiadostí 

o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok, aÏ po 

spoluprácu pri ich v˘bere a prípravu zmlúv o poskytnutie 

nenávratného finanãného príspevku. 

Okrem t˘chto aktivít Sprostredkovateºské orgány 

riadiaceho orgánu majú povinnosÈ monitorovaÈ 

projekty a overovaÈ implementáciu jednotliv˘ch 

projektov, ãi uÏ z administratívneho hºadiska, 

alebo overovaním realizácie projektu priamo 

na mieste. 

Hodnotili ste uÏ prvé projekty na rozvoj ‰kolskej 

infra‰truktúry. Ako by ste sumarizovali 

tieto v˘sledky? 

Z predpokladan˘ch jedenástich hodnotiacich 

kôl na opatrenie Infra‰truktúra vzdelávania na 

rok 2008 uÏ prebehlo päÈ kôl. V˘sledky prv˘ch 

‰tyroch kôl sú zverejnené na internetovej stránke 

www.ropka.sk, kde si Ïiadatelia a verejnosÈ 

majú moÏnosÈ skontrolovaÈ, ktoré Ïiadosti o nenávratn˘ 

finanãn˘ príspevok boli doteraz schválené. 

Posledné hodnotiace kolo sa uskutoãnilo v 

druhej polovici septembra. Ich uverejnenie oãakávame 

v najbliÏ‰ích dÀoch. V˘zva na opatrenie 

Infra‰truktúra vzdelávania na rok 2008 stále 

prebieha a presne v súlade s rezervovan˘mi termínmi 

prijímame projekty Ïiadateºov. 

Mám dobr˘ pocit, Ïe po apeloch, aby sa kaÏd˘ 

záujemca plne sústredil na dôkladnú prípravu 

projektov, väã‰ina Ïiadostí splnila poÏadované 

formálne kritériá a postúpila do odborného 

hodnotenia. V˘raznou mierou k tomu prispel aj 

inovatívny prístup ná‰ho ministerstva. Îiadatelia 

dostanú moÏnosÈ odstrániÈ formálne nedostatky 

v stanovenej lehote sedem dní. Oproti programovému 

obdobiu 2004 – 2006, keì do ìal‰ieho 

hodnotenia postúpila sotva desatina predlo- 

Ïen˘ch Ïiadostí, ide o v˘razné zlep‰enie. Do 

25. septembra sa prijalo 848 Ïiadostí o nenávratn˘ 

finanãn˘ príspevok a schválilo 172 projektov. 

Vzhºadom na relatívne veºk˘ objem financií, 

ktor˘ bol alokovan˘ práve na toto opatrenie, je 

predpoklad, Ïe sa podarí rekon‰truovaÈ a obnoviÈ 

‰koly rovnomerne na území v‰etk˘ch siedmich 

samosprávnych krajov Slovenska. 

Rok Poãet zmlúv Poskytnutá podpora Podporené byty 

2000 15 155 892 000 Sk 653 

2001 137 1 553 590 000 Sk 3 820 

2002 257 2 603 000 000 Sk 5 440 

2003 1 2 800 000 Sk 4 

2004 113 1 619 200 000 Sk 2 128 

2005 142 2 211 924 000 Sk 2 618 

2006 196 2 839 832 000 Sk 3 385 

2007 148 2 042 234 000 Sk 2 442 

Spolu 1009 13 028 472 000 Sk 20 490 

Zdroj: Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR. 

15

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O 

VÁHOSTAV - SK, a.s., 

spoºahliv˘ partner 

pre v˘stavbu 

Ekonomické 

ukazovatele spoloãnosti 

VÁHOSTAV - SK, a.s. 

za obdobie 2005 – 2007 

Celkov˘ priemern˘ roãn˘ obrat 

v stavebn˘ch prácach: 

Rok 2007: 5 240 734 tis. Sk 

Rok 2006: 4 743 540 tis. Sk 

Rok 2005: 3 132 704 tis. Sk 

V˘sledok hospodárenia 

za úãtovné obdobie 

(po zdanení): 

Rok 2007: 152 434 tis. Sk 

Rok 2006: 111 302 tis. Sk 

Rok 2005: 83 408 tis. Sk 

Poãet zamestnancov: 

Rok 2007: 1 477 

Rok 2006: 1 325 

Rok 2005: 1 132 

SúãasÈou názvu na‰ej spoloãnosti je slovenská 

rieka Váh. Preto je prirodzené, Ïe v 

histórii spoloãnosti VÁHOSTAV-SK dominovalo 

budovanie priehrad a hydroelektrárni 

na strednom a hornom toku rieky Váh. âasy 

sa v‰ak menia a priná‰ajú i nové moÏnosti. 

Na‰a spoloãnosÈ patrí dnes k v˘znamn˘m 

stavebn˘m spoloãnostiam na Slovensku, a to 

nielen v oblasti vodohospodárskych stavieb, 

ale celkovo na slovenskom stavebnom trhu. 

Jej pôsobnosÈ je zameraná na stavebnú ãinnosÈ 

t˘kajúcu sa infra‰truktúry – ciest, mostov, 

diaºnic, Ïelezniãn˘ch koridorov, ekologick˘ch 

a vodohospodárskych stavieb vrátane ‰irokého 

sortimentu stavieb polyfunkãn˘ch objektov, 

logistick˘ch a obchodn˘ch centier, 

v˘robn˘ch hál, obãianskej vybavenosti a bytov˘ch 

domov. 

VÁHOSTAV - SK, a.s., patrí medzi spoloãnosti, 

ktoré majú certifikovan˘ systém riadenia 

kvality. TieÏ environmentálny manaÏérsky 

systém a systém riadenia bezpeãnosti a 

ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike. 

V auguste 2008 bol v spoloãnosti vykonan˘ 

recertifikaãn˘ audit manaÏérskych 

systémov, ktor˘ potvrdil, Ïe jednotlivé systémy 

sú funkãné v rámci integrovaného mana- 

Ïérskeho systému. 

KomplexnosÈ a adaptabilitu akciovej spoloãnosti 

pomáhajú zabezpeãovaÈ dcérske spoloãnosti 

(VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o., 

VHS-SK-PROJEKT, s.r.o., IVG VÁHO- 

STAV-SK, s.r.o., CONTROL-VHS-SK, s.r.o.). 

T˘m sa spoloãnosÈ VÁHOSTAV - SK, a.s., 

stáva spoºahliv˘m partnerom, ktor˘ vie pohotovo 

a na vysokej profesionálnej úrovni splniÈ 

poÏiadavky stavebného trhu. 

DOPRAVNÉ STAVBY 

Dopravné stavby majú pre akciovú spoloãnosÈ 

VÁHOSTAV-SK veºk˘ v˘znam a tvoria 

v posledn˘ch rokoch najväã‰í percentuálny 

podiel na celom obrate spoloãnosti. V rozhodujúcej 

miere pozostávajú z v˘stavby diaºniãn˘ch 

a r˘chlostn˘ch ciest, obchvatov miest 

a preloÏiek ‰tátnych ciest. 

Prv˘mi pilotn˘mi stavbami cestnej infra- 

‰truktúry boli preloÏka cesty I/11 âadca – 

O‰ãadnica, diaºniãn˘ privádzaã Îilina – ªavobreÏná, 

1. ãasÈ, v˘stavba cesty Skalité – hranica 

SR/PR. V diaºniãnom programe i‰lo predov‰etk˘m 

o v˘stavbu úseku diaºnice D1 Behárovce 

– Branisko, ktorého súãasÈou bol aj 

tunel Branisko dæÏky 4 975 m, D1 VrtiÏer – 

Hriãovské Podhradie a cesta I/11 âadca – obchvat 

mesta spolu s tunelom Horelica dæÏky 

605 m, ako súãasÈ budúcej diaºnice D3 a úsek 

diaºnice D3 Hriãovské Podhradie – StráÏov. 

R˘chlostné cesty reprezentuje stavba R3 

Oravsk˘ Podzámok – Horná Lehota. V histórii 

dopravn˘ch stavieb v na‰ej spoloãnosti 

treba spomenúÈ aj preloÏky ciest a to najmä, 

diaºniãn˘ privádzaã Îilina – ªavobreÏná, 2. 

ãasÈ, diaºniãn˘ privádzaã cesta I/11 Îilina 

(Budatín) – Brodno. 

Do segmentu dopravn˘ch stavieb patrí aj 

v˘stavba a rekon‰trukcia Ïelezniãn˘ch tratí a 

lanov˘ch dráh. Najväã‰ími stavbami v tejto 

oblasti bola rekon‰trukcia Ïelezniãnej stanice 

âadca a modernizácia Ïelezniãnej trate 

·enkvice – Cífer a staníc Raãa – Trnava, v 

oblasti lanov˘ch dráh – rekon‰trukcia lanovej 

dráhy Vrátna – Chleb. 

D1 Sverepec – VrtiÏer, 2. úsek 

V súãasnosti k najväã‰ím dopravn˘m stavbám 

patrí: 

– diaºnica D1 Sverepec – VrtiÏer, 2.úsek D1 

v km 4,900- 9,595, kde VÁHOSTAV - SK, 

a.s., ako vedúci ãlen zdruÏenia Manín v 

spolupráci s firmami BÖGL & KR¯SL, 

Strabag realizuje predov‰etk˘m mostné 

objekty, ktoré tvoria podstatnú ãasÈ stavby. 

Nachádza sa tu v ‰tádiu v˘stavby objekt 

207, momentálne najdlh‰í mostn˘ objekt na 

Slovensku, 

– diaºnica D1 KriÏovatka Voderady – diaºniãná 

kriÏovatka, ktorá sa realizuje ako nevyhnutná 

spojnica pre napojenie priemyselného 

parku Samsung vo Voderadoch a juÏnej 

ãasti Trnava na diaºniãnú sieÈ, 

– Samsung – externá infra‰truktúra, súãas- 

Èou diela je systém miestnych a obsluÏn˘ch 

komunikácii v okolí priemyselného 

parku Samsung vo Voderadoch, ktoré spájajú 

cel˘ priemyseln˘ park s diaºnicou D1, 

– R3 Trstená – obchvat, ktor˘ stavia VÁHO- 

STAV - SK, a.s., v zdruÏení spolu s InÏinierskymi 

stavbami Ko‰ice. Stavbu tvorí 

preloÏka cesty I/59 v dæÏke 7,0 km a je rea- 

16


R3 Oravsk˘ Podzámok – Horná Lehota 

lizovaná ako poloviãn˘ profil budúcej r˘chlostnej 

cesty R3, 

– Miestne komunikácie a preloÏka cesty C 

II/583 pre stavbu: Závod na v˘robu automobilov 

KIA MOTORS a MOBIS Îilina, 

stavba pozostáva z preloÏky cesty II. triedy 

poza obce Tepliãka nad Váhom a Gbe- 

ºany, dopravne napája závod na v˘robu 

automobilov Kia, 

– Cesta I/75 Galanta, obchvat, I. stavba, rie- 

‰i presmerovanie kamiónovej dopravy z 

centra mesta Galanta a z oblasti priemyselného 

parku Samsung. 

SpomenúÈ treba aj projekty verejno-súkromného 

partnerstva (PPP), ktoré predstavujú 

pre nás veºkú v˘zvu a mali by zabezpeãiÈ 

v˘stavbu a údrÏbu diaºníc z peÀazí súkromn˘ch 

investorov. VÁHOSTAV - SK, a.s., 

je ãlenom konzorcia, ktoré sa dostalo do 

uÏ‰ieho v˘beru na prvé dva balíky t˘chto 

projektov. V spolupráci so zahraniãn˘mi partnermi, 

francúzskymi spoloãnosÈami Bouygues 

Travaux Publics SA a Colas SA, portugalskou 

Mota-Engil, SGPS, SA a maìarskou 

Intertoll–Europe ZRt a predov‰etk˘m slovenskou 

stavebnou spoloãnosÈou Doprastav, 

dávajú záruku kompletného rie‰enia, opierajúceho 

sa o skúsenosti vo v˘stavbe diaºnic a 

ich financovania. 

POZEMNÉ STAVBY 

Vytvorením samostatnej organizaãnej jednotky 

– od‰tepného závodu v Bratislave, reagovala 

v auguste minulého roku akciová 

spoloãnosÈ VÁHOSTAV-SK na rozsiahle aktivity 

v oblasti pozemn˘ch stavieb. To, Ïe i‰lo 

o správny krok ukázali v˘sledky dosiahnuté 

v prvom polroku 2008. Celkov˘ obrat od‰tepného 

závodu sa priblíÏil k miliarde korún. 

Hoci samostatná organizaãná zloÏka pozemn˘ch 

stavieb má za sebou iba rok existencie, 

úspe‰ne nadväzuje na v˘znamné stavebné 

diela materskej spoloãnosti z minulosti. 

Ako napríklad na v˘stavbu centrály VÚB 

ãi 32 podlaÏnú budovu Národnej Banky Slovenska. 

Nezabúdame ani na stavebné práce 

na Bratislavskom hrade, kde v rokoch 1997 

aÏ 2004 postupne pre‰la rekon‰trukciou západná 

terasa, v súãasnosti sa tam nachádzajú 

kancelária Národnej rady SR. TieÏ na rekon‰trukciu 

podzemn˘ch priestorov, Leopoldovho 

nádvoria a Viedenskej brány. Na zaãiatku 

roku 2008 sa VÁHOSTAV - SK, a.s. 

na Bratislavsk˘ hrad opäÈ vrátil, no ako generálny 

dodávateº stavby – rekon‰trukcie 

hradného paláca. Hradn˘ areál je stále prístupn˘ 

verejnosti a tak v‰etky práce, ktoré tam vykonávame 

sú pod drobnohºadom nielen investora 

a médií, ale aj turistov. Je v na‰om záujme 

prezentovaÈ sa i v tak˘chto zloÏit˘ch podmienkach 

v ão najlep‰om svetle. 

Obnova objektu na Západnej terase 

v areáli Bratislavského hradu 

V Bratislavskom okolí sa prezentujeme aj 

na ìal‰ích väã‰ích stavbách. Len nedávno 

sme odovzdali obytn˘ súbor pre zahraniãného 

investora v lokalite âierna Voda. V súãasnosti 

dokonãujeme rozsiahly obytn˘ súbor 

Slanec v bratislavskej mestskej ãasti Raãa a 

na Trnavskej ulici sa uÏ vyníma fasáda ìal- 

‰ieho polyfunkãného objektu. Na Mlynsk˘ch 

Nivách sme ako líder zdruÏenia rozbehli v˘stavbu 

obytného súboru Jarabiny a to pre investora, 

s ktor˘m spolupracujeme uÏ na druhom 

projekte. 

Druhou v˘znamnou lokalitou, kde sa prezentujeme 

stavebnou ãinnosÈou, je Îilina. 

Zaãiatkom septembra sme v Îiline ukonãili 

prvú fázu v˘stavby Obytného súboru Amfiteáter, 

toho ãasu najvy‰‰ej budovy v tomto meste. 

ZároveÀ prebieha v˘stavba nov˘ch piatich 

vyuãovacích pavilónov Îilinskej univerzity. 

A na veºkom sídlisku Vlãince staviame dva 

nové obytné súbory. 

EKOLOGICKÉ 

A VODOHOSPODÁRSKE 

STAVBY 

Súãasn˘ v˘robn˘ program vodohospodárskych 

a ekologick˘ch stavieb v rámci akciovej 

spoloãnosti VÁHOSTAV-SK môÏeme v 

tomto roku rozdeliÈ do troch podskupín. Sú to: 

realizácia kanalizácií a vodovodov, stavby 

vodohospodárskeho charakteru – tzv. veºká 

voda, ostatné ekologické a líniové stavby. 

Na‰ím najväã‰ím a najdôleÏitej‰ím projektom 

v oblasti vodohospodárskych stavieb 

je Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie 

Horn˘ch Kysúc s plánovan˘m ukonãením v 

roku 2009. Obsahuje realizáciu nov˘ch kanalizaãn˘ch 

potrubí v dæÏke 231 km, kanalizaãn˘ch 

domov˘ch prípojok – 36 km, kanalizaãn˘ch 

ãerpacích staníc, nov˘ch vodovodn˘ch 

potrubí - 175 km i 2000 ks vodovodn˘ch prípojok. 

Patrí tam tieÏ rekon‰trukcia a v˘stavba 

vodojemov, dotláãacích staníc vody a prepojení 

uÏ existujúcich vodovodn˘ch prípojok 

na novovybudované vodovodné potrubie. 

V˘stavba kanalizácie obsahuje aj rekon- 

‰trukciu niektor˘ch jestvujúcich kanalizaãn˘ch 

potrubí a napojenie jestvujúcich kanalizaãn˘ch 

potrubí v obciach na novovybudovanú 

kanalizaãnú sieÈ, rekon‰trukciu a intenzifikáciu 

âOV v âadci a Turzovke, za ich prevádzky, 

z dôvodu zv˘‰enia mnoÏstva privádzan˘ch 

odpadov˘ch vôd z novovybudovan˘ch 

kanalizácií. 

ëal‰ími stavbami v rámci tejto podskupiny 

sú zrealizované projekty totoÏného charakteru 

v Pie‰Èanoch a Komárne, ktoré budú 

sprevádzkové v tomto roku. V súãasnosti 

prebiehajú práce súvisiace s projektom Aglomerácie 

·amorín-kanalizácie a vodovody s 

predpokladom ukonãenia v roku 2009. 

K stavbám vodohospodárskeho charakteru 

s prívlastkom tzv. veºká voda v súãasnosti 

zaraìujeme projekty v˘znamného charakteru. 

Patrí sem ProtipovodÀová ochrana mesta 

Bratislava – realizovaná po jednotliv˘ch 

aktivitách, v kombinácii systému podzemn˘ch 

tesniacich prvkov s nadzemn˘mi sypan˘mi 

hrádzami alebo Ïelezobetónov˘mi múrmi 

a mobiln˘mi hradeniami, s termínom 

ukonãenia v roku 2010. Bude maÈ celkovú 

dæÏku 15,2 km, vrátane dodávky lode so sondáÏnym 

a meracím zariadením. ëal‰ou stavbou 

tejto podskupiny v nadväznosti na ÈaÏbu 

uhlia je stavba Otvárka 11. ÈaÏobného povrchu 

– Nováky. Spoãíva v prekládke toku rieky 

Nitra a Ïelezniãnej trate v mieste nového 

ÈaÏobného úseku s predpokladan˘m ukonãením 

v roku 2009. 

Najmen‰ou zloÏkou, ão sa t˘ka finanãného 

objemu, spadajúcou pod sekciu vodohospodárskych 

stavieb sú ostatné ekologické a líniové 

stavby. Tu môÏeme zaradiÈ v˘stavbu 

nádrÏí pre ropu v Buãanoch, Budkovciach a 

prepojenie sústav horúcovodu v Martine. 

âistiareÀ odpadov˘ch vôd Pie‰Èany 

Na‰ím prioritn˘m záujmom je uplatnenie 

sa i v ìal‰ích oblastiach dopravného, vodohospodárskeho 

a pozemného staviteºstva na území 

Slovenskej republiky. Zodpovedn˘mi rokovaniami 

s partnermi, r˘chlou a kvalitnou 

realizáciou stavieb ãi spoºahliv˘m prístupom 

k záväzkom sa snaÏíme zlep‰ovaÈ ekonomické 

ukazovatele na‰ej spoloãnosti. ZároveÀ 

nezabúdame na prístup k vlastn˘m zamestnancom 

a subdodávateºom. Pri realizácii na- 

‰ich stavebn˘ch diel sa snaÏíme neustále dbaÈ 

na trval˘ rozvoj Ïivotného prostredia. 

RNDr. Ján Kato, 

predseda predstavenstva 

a generálny riaditeº spoloãnosti 

17


„Stavebníctvo v súãasnosti preÏíva u nás obdobie konjunktúry. Toto obdobie priná‰a aj ‰pecifick˘ 

problém, na ktor˘ nie je na‰a krajina pripravená, a to je dovoz kapacít – pracovnej sily zo zahraniãia. 

S nedostatkom remeselníkov v stavebníctve zápasí kaÏdá firma na Slovensku. Îiaº, na‰a legislatíva 

v tomto smere zaspala dobu. Administratívny spôsob vybavovania formalít trebárs z Ukrajiny trvá 

niekoºko mesiacov. Nie je zriedkavosÈou, Ïe keì tú tortúru formalít zvládnete, druhá strana sa zamestná 

buì doma, alebo v inej krajine,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Tibor MAâUGA, 

generálny riaditeº Chemkostav, a. s., Michalovce. 

Stavebnícky chlebík je tvrd˘, 

ale my sa nevzdávame 

Chemkostav, a. s., Michalovce je firma 

známa na v˘chode i na západe Slovenska. 

Realizovali ste a realizujete v˘znamné stavby 

ãi uÏ v Bratislave alebo zas v Ko‰iciach 

ãi Michalovciach. Máte tak reálnu moÏnosÈ 

porovnávaÈ. Aké sú základné rozdiely – a 

aké základné spojitosti – ão sa t˘ka stavebného 

trhu oboch „pólov“ republiky? 

Základn˘m rozdielom na stavebnom trhu 

medzi v˘chodom a západom je nepomer v investovaní 

v privátnom sektore, ale aj v ‰tátnom. 

Je logické, Ïe kde je viac peÀazí a vybudovaná 

infra‰truktúra, viac sa aj stavia. Je 

pote‰iteºná aj zlep‰ujúca sa situácia smerom 

na v˘chod. Jednotlivé regióny na v˘chodnom 

Slovensku oÏívajú príchodom peÀazí z 

„eurofondov“, súkromn˘ch investorov a ‰tátnych 

investícií. 

Rozdiel medzi v˘chodom a západom republiky 

je aj v mzdovom hodnotení. V Bratislave 

sú remeselníci platení podstatne lep‰ie. 

ZároveÀ musím priznaÈ, Ïe ich doslova musíme 

preplácaÈ, aj keì ich v˘kon nie je ãasto 

adekvátny. 

Spomenuli ste Ukrajinu. Chemkostav má 

na Ukrajine dcérsku spoloãnosÈ, ktorá na 

tomto trhu pôsobí samostatne od roku 

1999. Nestojí teraz schengenská hranica 

ako urãitá prekáÏka ìal‰ieho plynulého 

expandovania (aj) Chemkostavu na ukrajinsk˘ 

stavebn˘ trh? 

KaÏdá krajina, kaÏd˘ trh má svoje ‰pecifikum. 

Ani Ukrajina nie je v˘nimkou. Podobne 

ako u nás aj na Ukrajine pôsobia domáci 

privátni investori, zahraniãní investori a samozrejme 

investuje aj samotn˘ ‰tátny sektor. 

KaÏdá firma, ktorá chce podnikaÈ na území 

iného ‰tátu, v prvom rade skúma „vymo- 

ÏiteºnosÈ práva“. Tá je na Ukrajine v porovnaní 

so Slovenskom na podstatne niÏ‰om 

stupni. V kaÏdom prípade podnikanie na 

Ukrajine je podºa na‰ich doteraj‰ích skúseností 

ÈaÏ‰ie. Hlavne domáci privátni investori sa 

správajú, povedané diplomaticky, ne‰tandardne. 

Ak chcete maÈ garanciu zaplatenia, musíte 

si v zmluve dohodnúÈ systém zálohov˘ch 

platieb. Znamená to, Ïe dostanete zálohovú 

platbu mesiac vopred. Po skonãení mesiaca 

zálohu „odúãtujete“. Zaujímav˘ systém, ale 

vo väã‰ine prípadov to funguje. 

Ukrajina je urãite zaujímav˘, ale hlavne 

veºk˘ trh, ktor˘ v súãasnosti napreduje. 

Schengenskú hranicu nevnímame ako nejak˘ 

radikálny posun, je síce viac stráÏená a 

kontrolovaná, ale z ãasového hºadiska, ão sa 

t˘ka odbavovania, ste na tom rovnako ako v 

minulosti. Je to nedôstojné, stáÈ vo „fronte“ 

na vybavenie s tzv. „turistami“, ktorí to dokáÏu 

za jeden deÀ „otoãiÈ“ aj trikrát. Urãite by 

som doprial kaÏdému, aby si skúsil prechod 

osobn˘m alebo nákladn˘m vozidlom cez ná‰ 

najväã‰í prechod vo Vy‰nom Nemeckom. 

VráÈme sa na Slovensko. Aké najv˘znamnej‰ie 

stavby nesúce logo va‰ej firmy, ãi uÏ 

nedávno dokonãené, rozpracované alebo 

len pripravované by ste chceli osobitne 

spomenúÈ? Vraj chystáte stavbu veºkej 

‰portovej haly… 

VymenovaÈ najv˘znamnej‰ie stavby zrealizované 

na‰ou spoloãnosÈou je pre mÀa dosÈ ÈaÏké. 

KaÏdá stavba mala a má pre nás svoj v˘znam, 

dôleÏitosÈ. KaÏdá stavba je realizovaná 

v inom ãase a v in˘ch ‰pecifick˘ch podmienkach. 

V‰etky stavby majú svoju históriu a my 

môÏeme byÈ radi, Ïe si nás investor vybral a my 

sme ju zrealizovali k jeho spokojnosti. 

V poslednom ãase sme postavili, resp. staviame 

niekoºko veºk˘ch projektov, ktoré nám 

robia dobré meno. V rámci Bratislavy je to 

Obytn˘ súbor III VeÏe. Je to veºk˘ projekt 

svojho druhu, ak˘ sme v histórii firmy e‰te nestavali. 

Pre nás je táto stavba urãite veºkou 

‰kolou. 

Na v˘chode republiky momentálne realizujeme 

dva veºké projekty. Prv˘m je projekt 

„Pre‰ov – pitná voda a kanalizácia v povodí 

rieky Torysy“ a druh˘m „Polyfunkãn˘ komplex 

Cassovar“ v Ko‰iciach. Verím, Ïe v‰etky 

menované projekty zvládneme k spokojnosti 

investorov. 

Nov˘ hraniãn˘ prechod, UÏhorod 

18


âo sa t˘ka ná‰ho vlastného projektu ‰portovej 

haly, ktor˘ sme zaãali realizovaÈ v máji 

tohto roku, bude to príspevok Chemkostavu 

k zlep‰eniu kultúry ‰portového prostredia v 

meste Michalovce. ·portová hala bude komplexom 

pre zázemie Ïenskej hádzanej (klub 

Iuventa), i pre oddych a relax. Budú tam 

priestory aj pre komerãné vyuÏitie a administratívu. 

Obytn˘ súbor III VeÏe, Bajkalská ulica, Bratislava 

·tátna správa – podnikateºsk˘ priestor. 

Niekedy súhra, niekedy kolízia. Hovorí sa 

o netransparentnosti, konflikte záujmov, 

priamych zadaniach pri verejnom obstarávaní… 

Aj keì je litera zákona „v poriadku“, 

predsa len nad mnoh˘mi kauzami – 

aj ão sa t˘ka eurofondov – leÏí tieÀ pochybností. 

Aké sú va‰e skúsenosti? 

UÏ pri ãítaní samotnej otázky mi je z toho 

smutno. Nebudem sa k tejto téme vyjadrovaÈ. 

Som rád, aj zároveÀ py‰n˘ na to, Ïe na‰a spoloãnosÈ 

v drvivej väã‰ine realizuje stavby pre 

súkromn˘ sektor, ktor˘ je podstatne nároãnej- 

‰í ako ‰tátny. VáÏim si poklonu od riaditeºa jednej 

z najväã‰ích stavebn˘ch firiem v âechách: 

„Je to supr, vy nejste zh˘ãkaní,“ po tom, ão 

som mu povedal ná‰ pomer realizácií medzi 

súkromn˘mi a ‰tátnymi zákazkami. 

SezónnosÈ v stavebníctve… Stále aktuálna, 

a pritom stále nedokonãená téma. Rovnako 

ako uÏ spomenut˘ nedostatok kvalifikovan˘ch 

pracovn˘ch síl na odborné stavebné 

práce, slabá úroveÀ odborného ‰kolstva… 

sa podpisuje i na napredovaní a naopak 

na stagnácii firiem. Ako sa s touto 

problematikou „pasuje“ Chemkostav, a. 

s., Michalovce? 

K problematike sezónnosti v stavebníctve 

Rezidencia Cassovar, Ko‰ice 

zaujala postoj súãasná vláda prijatím Zákonníka 

práce a my sa s t˘m musíme vyrovnaÈ. 

Kompetentní by v‰ak mali poãúvaÈ aj hlasy 

a názory technikov, remeselníkov a robotníkov. 

Od stola to vyzerá inak ako v realite. No 

ão uÏ, budeme robiÈ tri, ‰tyri smenovky, aby 

bol kaÏd˘ spokojn˘... 

Téma uãÀovského ‰kolstva a kvalifikovan˘ch 

pracovn˘ch síl leÏí na stole uÏ niekoºko 

rokov, a ani jedna vláda tento problém nerie‰i. 

Pritom je uÏ pár hodín po dvanástej, ão 

sa t˘ka v˘chovy mlad˘ch remeselníkov na 

uãÀovsk˘ch ‰kolách. Stavebné firmy si sami 

rekvalifikujú robotníkov, pretoÏe nie je iné v˘chodisko, 

keì potrebujete kvalifikovanú pracovnú 

silu. Stavebné firmy v‰ak tieÏ platia 

dane, ‰tát, Ïiaº, podporuje iné odvetvia pre v˘chovu 

uãÀov. Asi sa staneme krajinou automechanikov... 

Chemkostav problém kvalifikovan˘ch pracovn˘ch 

síl rie‰i podobne ako väã‰ina stavebn˘ch 

firiem na Slovensku, t. j. rekvalifikáciou 

vlastn˘ch robotníkov a dovozom kapacít 

zo zahraniãia. 

ARPROG, akciová spoločnosť Poprad 

Partizánska 3878/86 A 

058 01 Poprad 

tel.: 052 /772 10 20 

fax: 052 /776 17 4 4 

e-mail: arprog@arprog.sk 

www.arprog.sk 

âinnosÈ spoloãnosti je zameraná na inÏinierske stavby, pozemné 

stavby a cestné komunikácie: 

Realizované stavby 

• V˘stavba Aquaparku Poprad – I. etapa, I. a II. ãasÈ 

• LyÏiarsky areál Levoãská Dolina, Levoãa 

• Mercedes Benz, Poprad – areál pre autosalón 

• Dom slovensko-poºského stretávania euroregiónu Tatry 

• Bytov˘ dom 86 bytov˘ch jednotiek na sídlisku JUH V. 

v Poprade 

• V˘stavba autosalónu KIA Poprad 

• Prístavba telocviãne pre Z· a M· v ·uÀave 

Fond PHARE 

• Rozvoj environmentálnej infra‰truktúry okresov Poprad, 

KeÏmarok, Stará ªubovÀa 

• Infra‰truktúra pre rómske osady v obciach Huncovce, 

Peãovská Nová Ves, Stráne pod Tatrami 

• âistá voda brehu rieky Poprad a Dunajec (Kanalizácia – Podolínec, 

Stará ªubovÀa, Jakubany, Nová ªubovÀa, Plavnica, 

Orlov; Kanalizácia a âOV – Kolaãkov, Hromo‰, Mal˘ Lipník) 

Fond ISPA 

• Dostavba âOV Poprad-Matejovce a rekon‰trukcie kanalizácií 

19

M E S T O K O · I C E 

V ostatnom období sa v‰eobecn˘ záujem spoloãnosti aj odborníkov urbanistov a, samozrejme, 

developerov sústreìuje na mestá. Je to prirodzené, veì viac ako 50 % populácie na‰ej planéty 

b˘va v mestách. Napriek tomu, Ïe Slovensko e‰te nie je silne urbanizovanou krajinou, aj u nás sa 

nezadrÏateºne rozbehla koncentrácia obyvateºstva do niekoºk˘ch centier. 

Rozbehla sa, samozrejme, najmä tam, kde bola preferovane budovaná dopravná infra‰truktúra, 

kde prirodzene, ale aj s podporou sa vytvárali pracovné príleÏitosti. Mestá i regióny poãas svojej 

existencie zaÏívajú obdobia rozvoja i obdobia stagnácie. Je to akoby vzájomné prelínanie ãi 

súperenie dvoch tvárí toho istého mesta. Tváre viditeºnej, navonok sa prezentujúcej, ºahko 

ãitateºnej v rovinách ekonomickej prosperity, stavebného ruchu ãi vonkaj‰ích vzÈahov a tváre 

neviditeºnej, skrytej, vnútorne ukladajúcej svoje vrstvy, chrániacej a ÈaÏko odkr˘vajúcej 

podzemné galérie reálnych priestorov i straten˘ch ãi preÏit˘ch vzÈahov. Len pozorn˘m ãítaním 

obidvoch t˘chto tvárí a ich vzájomn˘m rozkolísaním v rovnováhe sa darí udrÏaÈ trval˘ rozvoj. 

Ko‰ice – mesto osobnosÈ 

Ing. arch. Martin Drahovsk˘ 

Od decembra 2007 hlavn˘ architekt mesta 

Ko‰ice, v rokoch 2005 – 2008 viceprezident 

Medzinárodnej únie architektov UIA so sídlom 

v ParíÏi, b˘val˘ viceprezident Spolku architektov 

Slovenska a Slovenskej komory architektov, 

vysoko‰kolsk˘ pedagóg na Fakulte 

umení Technickej univerzity v Ko‰iciach, 

profesor Medzinárodnej akadémie architektúry 

IAA v Sofii, partner v architektonickom 

ateliéri Drahovsk˘ & Pásztor architekti a spol. 

Vy‰tudoval Stavebnú fakultu SV·T v Bratislave 

odbor architektúra. Po skonãení ‰túdia 

pôsobil v ·portprojekte, neskôr absolvoval 

trojroãnú prax v AlÏírsku a polroãnú stáÏ 

v Kanade. Je povaÏovan˘ za ãelného predstaviteºa 

organickej architektúry. Presadzuje 

tvorbu v kontexte s prostredím, ktorá vychádza 

z miestnych tradícií a materiálov. Autor 

„Rekon‰trukcie hotela Bankov“ spoluautori 

P. Pásztor , P. ·imko, cena Du‰ana Jurkoviãa 

1997; „Letecké múzeum v Ko‰iciach“ nominácia 

na CE.ZA.AR 2007. 

Ktorá to bola tvár, ão dokázala získaÈ pre 

Ko‰ice ako prvé mesto v stredoeurópskom 

priestore udelenie erbu e‰te v roku 1369 ako 

prvej právnickej osobe v dne‰nom ponímaní, 

a t˘m aj uznanie a vymenovanie jeho osobnosti 

i osobitosti? Ktorá to bola tvár, ão dokázala 

zachovaÈ kompaktnosÈ historického 

jadra v jeho ucelenej forme i urbánnej ‰truktúre 

a iba s minimom ru‰iv˘ch zásahov, ale s 

vytvorením potrebn˘ch monumentálnych celospoloãensk˘ch 

budov na mieste b˘valého 

„Glacis“ pred mestsk˘m opevnením? Aké to 

bolo rozhodnutie o postavení „HUKO“, neskôr 

premenovan˘ch na VSÎ a v súãasnosti 

US STEEL, a. s., ktoré vytvorili novú priemyselnú 

oblasÈ a dali podnet nielen pre ekonomick˘, 

urbanistick˘, ale aj spoloãensk˘ 

rast Ko‰íc v druhej polovici 20. storoãia? 

KaÏdé mesto má ‰Èastnej‰ie i menej ‰Èastné 

chvíle. ZaloÏenie základnej dopravnej a urbanizaãnej 

kostry Ko‰íc a drÏanie tejto kostry 

aÏ do doteraj‰ieho územného plánu jeho 

rozvoja je urãite jedn˘m z najlep‰ích momentov 

mesta. Naopak, neuskutoãnenie dostatoãného 

mnoÏstva navrhnut˘ch prepojení 

do dne‰n˘ch dní dostáva v súãasnosti mesto 

do ranno-poobedÀaj‰ích dopravn˘ch problémov. 

Súãasné sústredenie sa na dopravné koridory 

musí nájsÈ finanãn˘ mechanizmus na 

v˘stavbu hlavn˘ch dopravn˘ch uzlov a prepojení 

pre mesto leÏiace v nádhernom prírodnom 

prostredí na styku posledn˘ch v˘beÏkov 

Slovenského rudohoria a Slansk˘ch vrchov 

nad panónskou níÏinou. 

Prírodné danosti ko‰ickej kotliny naozaj 

mimoriadne priaznivo formujú základnú urbanizaãnú 

schému Ko‰íc. Je na na‰ej generácii, 

s ak˘m citom a re‰pektom sa k prírodn˘m 

danostiam postaví. Je potrebné, aby sa súãasná 

doba developerskej prezentácie sily premenila 

na developerskú prezentáciu kultúry a v 

spolupráci s t˘mi, ktorí mesto poznajú najdokonalej‰ie, 

rozvinula svoje iniciatívy. 

Pochopenie a spolupráca, spolu s ochranou 

20


nosti zaloÏili progresívny a s prírodn˘m fenoménom 

zrasten˘ systém s úplne nov˘m 

rie‰ením dopravy v danom území. 

S nov˘m prístupom súvisí aj ochrana a 

ãistota ovzdu‰ia. Premiestnenie magnezitky 

z Ëahanoviec znamenalo radikálne zlep‰enie 

prostredia v celom meste. Pokraãovanie 

v tomto trende a vyãlenenie zneãisÈujúcich 

prevádzok do nov˘ch a novo sa tvoriacich 

priemyseln˘ch zón je nevyhnutn˘m predpokladom 

pre ìal‰ie postupné zlep‰enie. NapomôÏe 

tomu aj trend ekologizácie mestskej 

hromadnej dopravy a pripravovan˘ rozvoj 

integrovaného dopravného systému, spolu s 

vytvorením cyklistick˘ch trás. Preto je opäÈ 

potrebné zdôrazniÈ nutnosÈ vytvorenia legislatívnych 

mechanizmov na financovanie dopravn˘ch 

stavieb v Ko‰iciach tak, aby neboli 

jedin˘m krajsk˘m mestom na Slovensku s 

hendikepom nemoÏnosti ãerpania prostriedkov 

na cesty na svojom území. Aby sa mohli 

realizovaÈ z rôznych hºadísk nároãné dopravné 

uzly zvy‰ujúce bezpeãnosÈ, komfortnosÈ 

a ekologizáciu dopravy. Napríklad odstránenie 

dlh˘ch automobilov˘ch kolón pri 

zápchach, dymiacich do ovzdu‰ia napriek 

akokoºvek kvalitn˘m katalyzátorom v na‰ich 

kovov˘ch miláãikoch. Aj toto je jedna z reálnych 

ochrán ovzdu‰ia. 

A pokiaº zem, voda a vzduch predstavujú 

stabilitu jestvovania, oheÀ a teplo urãite symbolizujú 

jeho dynamiku – v prenesenom 

zmysle. V Ko‰iciach to platí aj v zmysle priamom. 

Znamená to spoluprácu a rozvíjanie 

priemyseln˘ch zón a US STEEL. Prirodzené 

naviazanie na plochy uÏ vyuÏívané pre priesov˘mi 

domami s absolútnym re‰pektom terénu, 

teda prírodného reliéfu. Nemali by na 

základe tak˘chto princípov aj na in˘ch dominantn˘ch 

prírodn˘ch útvaroch nad na‰imi 

mestami ostaÈ zachované prírodné danosti, 

ktoré po stároãia vytvárali ich vzájomn˘ prirodzen˘ 

vzÈah a formovali ich okolie? A ak 

by mala vzniknúÈ budova, stavebn˘ objekt na 

t˘chto hranách nad mestom, aká funkcia v nej 

má etické ãi hierarchické právo sídliÈ ãi pôsobiÈ? 

Po stároãia to boli vÏdy veÏe, ktoré 

odovzdávali odkaz v‰etk˘m obyvateºom, oznamovali 

dobré i zlé, odkazovali na ozdravenie 

ãi opatrenie du‰e, ktorá sídlila v sakrálnej 

stavbe pod nimi, ãi v súãasn˘ch ãasoch 

techniky spojenej s vysielaním oslovovaním 

nás v‰etk˘ch. 

Aténska Akropola, Sacré Coeur v ParíÏi, ãi 

retransmisná veÏa na Mont Juic nad Barcelonou 

sú krásnymi príkladmi symbiózy stavby 

a prírody i re‰pektovaním hierarchie a 

úcty k okoliu vo vlastnej du‰i. KaÏdé mesto, 

a Ko‰ice zvlá‰È, vzhºadom na svoju polohu má 

miesta, prepájajúce jeho jednotlivé ãasti a 

tvoriace jeho mimoriadne dominanty. Nie je 

akákoºvek tvarová ekvilibristika obytn˘ch 

veÏí ãi administratívy, snaÏiacich sa okupovaÈ 

tieto miesta, iba úbohou snahou nedospe- 

i rozumn˘m rozvíjaním základn˘ch prírodn˘ch 

fenoménov potrebn˘ch k Ïivotu – zeme, 

vody, vzduchu a ohÀa – sa nevyhnutne musia 

staÈ základn˘mi axiómami rozvoja mestského 

organizmu a kritériom pre hodnotenie 

kaÏdej investície. 

Umiestnenie mesta v kotline a kompaktnosÈ 

i zachovanosÈ jeho jadra, spolu s prirodzen˘mi 

dominantami, objektmi slúÏiacimi duchovnému 

rozvoju jasne definujú v˘‰kovú zástavbu 

v centre a jeho okolí. Zásahy, ktoré sa 

udiali za éry socializmu, sme v‰etci vnímali 

s nevôºou, lebo nielen neopodstatnene naru- 

‰ili stre‰nú krajinu mesta, ale ani nere‰pektovali 

tradiãnú európsku schému tvorby ulíc 

a námestí. BohuÏiaº, aj najnov‰ia rekon‰trukcia 

hotela v centre nevyuÏila ‰ance na prestavbu 

a autori architekti aj stavebník posunuli objekt 

z urbanistického pohºadu e‰te do negatívnej‰ieho 

obrazu ako bol objekt pôvodn˘. 

Terén okolo historického centra je z oboch 

strán obkolesen˘ prirodzen˘mi vyv˘‰eninami, 

ktoré majú e‰te stále mimoriadny potenciál 

na v˘stavbu. V 70. rokoch sa tu realizoval 

veºmi progresívny príklad zástavby teralého 

chlapca postaviÈ sa na najvy‰‰í kameÀ v 

okolí, aby naÀ v‰etci videli fyzicky a zároveÀ 

on dovidel ão najìalej a upevÀoval v sebe pocit, 

Ïe postavením sa na kameÀ nad ostatn˘ch, 

zároveÀ ich aj ovláda? A pritom b˘vanie, tá 

najzákladnej‰ia potreba ºudstva vo vzÈahu k 

prostrediu, bolo vÏdy spojené s prostredím a 

zemou. Také sú aj potenciály nov˘ch lokalít 

v Ko‰iciach, kde obytné súbory sa primk˘najú 

k prírodn˘m lesn˘m masívom, ãi uÏ sa jedná 

o lokalitu medzi Myslavou a sídliskom 

KVP, KOPA Girbe‰, ãi o Ëahanovce IV. a V. 

stavbu, ãi o Heringe‰ alebo juhov˘chodné 

svahy medzi Ko‰ickou Novou Vsou a Krásnou 

nad Hornádom. Navrhované polohy spolu 

s terénnym reliéfom vytvárajú potenciál 

komplexn˘ch obytn˘ch ‰tvrtí s ºudskou mierkou 

zástavby. 

A ob˘vajúc zem, ná‰ Ïivot rozvíja voda. 

Voda je, alebo má byÈ súãasÈou kaÏdého mesta. 

Jej integrácia a previazanosÈ s mestsk˘m 

organizmom dáva mestu jedineãn˘ kolorit. 

Nie jestvovanie vedºa seba – vodn˘ tok a 

mesto, ale Ïivot v sebe – vodn˘ tok ãi jeho poloha 

v meste a s mestom. To je fenomén 

ozdravujúci i oãarujúci obyvateºov i jeho náv‰tevníkov. 

Nie vÏdy v histórii sme sa správali 

k tejto prírodnej vzácnosti priateºsky. 

Mnohokrát sme vodu spútavali, vymiestÀovali 

na okraj, umiestÀovali pri nej priemyselné 

podniky, aby z nej naãierali pln˘m priehr‰tím, 

neberúc ohºad, ão za odpad do nej vypú‰Èajú. 

Vymiestnenie vody v ãasti Mlynského náhonu 

a jej nahradenie cestnou komunikáciou 

v 70. rokoch minulého storoãia radikálne 

zlep‰ilo dopravnú situáciu okolo centra a 

umoÏnilo vytvoriÈ kompaktnú pe‰iu zónu. 

ZároveÀ ale ochudobnilo centrum mesta o 

vzácny vodn˘ fenomén. Je ‰Èastím, Ïe sa tak 

nestalo v celom rozsahu, a Ïe okrem osí 1500- 

metrovej ãasti dva 1,5 kilometrové úseky 

stále existujú, ba sú aj funkãné a ich revitalizácia 

je len otázkou rozvoja dan˘ch lokalít. 

V územnom pláne rozvoja mesta Ko‰ice sa 

s nimi stále poãíta. 

Rozvoj obytn˘ch zón Ko‰íc v 70., 80. a 90. 

rokoch minulého storoãia sa uberal v˘chodn˘m 

smerom na chrbte oddeºujúcom Hornádsku 

a Toryskú kotlinu a prekroãil vodn˘ 

tok Hornádu. Odrazu sa rokmi zanedbávané 

a neuznávané územie, plné priemyselného 

v‰eliãoho a od mesta oddelené e‰te aj ‰irok˘m 

pásom zeme zaberan˘m Ïeleznicou, stalo potenciálnym 

územím rozvoja nového mestského 

organizmu. Pás okolo rieky Hornád, 

ktorá pre‰la reguláciou bez zaãlenenia do 

okolitého územia, a urãite bude potrebovaÈ 

modifikáciu pre uvoºnenie toku a priblíÏenie 

vody k okolitému terénu, je pásom obrovského 

potenciálu polyfunkãnej zástavby aj s 

mnoÏstvom bytovej funkcie a zároveÀ plôch 

pre ‰port a rekreáciu v spojení s vodou i nov˘ch 

promenádnych trás. ZároveÀ blízkosÈ 

veºkej ãasti územia k historickému jadru dáva 

moÏnosÈ tvorby administratívno-spoloãensk˘ch 

funkcií a nového centra aj s v˘stavbou 

budov s vy‰‰ou hladinou. Ekologizácia celého 

pásu okolo nového toku a jeho nové vyuÏitie 

je my‰lienkou, ktorou sa urbanisti kedysi 

zaoberali vo svojich úvahách, no ktorá 

teraz dospela k moÏnosti realizácie aj z ekonomicko-priestorového 

hºadiska. A nielen 

moÏnosti, ale aj nutnosti, aby sme do budúc- 

21


mysel a plochy ochrann˘ch pásiem, ktoré nie 

je moÏné vyuÏiÈ na b˘vanie, prípadne plochy 

vymedzené dopravn˘mi Èahmi, ktoré oddeºujú 

ãasti od ostatného územia, sú moÏnosÈami 

rozvoja priemyseln˘ch zón. Ko‰ice majú takéto 

územia, ktoré sú dokonca veºmi dobre 

napojené na v‰etky druhy dopravy, vrátane leteckého 

terminálu aj ‰irokorozchodnej Ïelezniãnej 

trate, pouÏívanej nielen na teritóriu 

b˘val˘ch ‰tátov Sovietskeho zväzu, ale aj vo 

Fínsku. Sú to teda zóny v súlade s trendmi Európskej 

únie o potrebe opätovného zv˘‰enia 

dopravnej kapacity na Ïeleznici a odºahãenia 

cestnej dopravy. Územia s moÏn˘m priemyseln˘m 

vyuÏitím sú dokonca aj dobre lokalizované 

bez priameho vizuálneho kontaktu s 

hlavn˘mi vstupn˘mi koridormi do mesta, 

snáì okrem zaloÏenej zóny Pere‰ – Barca letisko, 

ão vytvára moÏnosti umiestnenia kvalitn˘ch 

architektúr práve na vstupn˘ch osiach 

a nie iba osadzovanie plechov˘ch ‰katúº. Pokraãovanie 

v tomto trende dáva Ko‰iciam 

moÏnosÈ vytvárania mnoÏstva pracovn˘ch 

príleÏitostí aj pre mlad˘ch ºudí z tohto a okolit˘ch 

regiónov. Kvalitné univerzitné zázemie 

a tradícia vysokého ‰kolstva spolu s dobre zaloÏen˘mi 

univerzitn˘mi areálmi a moÏnosÈou 

ich ìal‰ieho rozvoja sú základn˘mi predpokladmi 

rozvoja vzdelanostnej ekonomiky. A 

vzdelanie spolu s prirodzen˘m rozvojom 

umení vytvára základy kultúry v meste, ktoré 

o svojom kultúrnom potenciáli presvedãilo 

aj získaním titulu Európske hlavné mesto 

kultúry 2013. 

Ing. arch. Martin Drahovsk˘ 

Poznámka redakcie: Treba len zablahoÏelaÈ menom ãitateºov 

Parlamentného kuriéra i obãanov Slovenska mestu 

Ko‰ice s tak˘m obrovsk˘m potenciálom jeho rozvoja k veºkému 

úspechu: k získaniu titulu EURÓPSKE HLAVNÉ 

MESTO KULTÚRY 2013. 

Ko‰ice – mesto v kotline 

alebo mesto, 

ktoré potrebuje svoj mäkãeÀ 

Doc. Ing. arch. Juraj Koban, PhD. 

je dekanom Fakulty umení Technickej 

univerzity v Ko‰iciach, kde je zároveÀ 

vedúcim ateliérov architektúry a garantom 

‰tudijn˘ch programov architektúry 

a urbanizmu, dizajnu. Architektonick˘ 

ateliér KOPA a dizajnérsky ateliér 

KOPA-DESIGN, v ktor˘ch je jednou 

z vedúcich tvoriv˘ch osobností, sú tvorcami 

desiatok architektonick˘ch a interiérov˘ch 

diel doma aj v zahraniãí. 

Ko‰ice sú kozmopolitné mesto, usadené v 

kotline, uprostred svojich lesov, so svojím jazykom, 

svojou históriou. Obãas sa stali (ãi stanú), 

ão i len nakrátko, aj hlavn˘m mestom. 

NajbliÏ‰ie budú hlavn˘m mestom hokeja 

2011, neskôr kultúry 2013... 

Ko‰ice formovali obyvatelia hovoriaci 

mnoÏstvom jazykov – slovensk˘m, nemeck˘m, 

maìarsk˘m, poºsk˘m, ãesk˘m, Ïidovsk˘m, 

ukrajinsk˘m. LeÏia na území, kde sa 

ãasto posúvali hranice. A z kaÏdej strany. Tento 

národnostn˘ mix tu existoval celú ich históriu, 

menil sa len pomer podielu jednotliv˘ch 

etník na celkovom poãte obyvateºov. Mesto 

nesie pozitívne kolonizaãné stopy. Stredoveké, 

ãi novoveké vlny prisÈahovan˘ch remeselníkov, 

vojakov, úradníkov, hutníkov, ktoré 

formovali ducha mesta. Vtlaãili mu peãaÈ, kolorit, 

identitu. Pozerajúc sa do svojej kotliny 

vÏdy videlo Európu. V˘chodnú Európu. 

Takmer cel˘ stredovek boli Ko‰ice jedn˘m 

z najväã‰ích miest strednej Európy a 

takmer poãas celej svojej histórie boli slobodn˘m 

mestom. Slobodn˘m kráºovsk˘m. Slobodn˘m 

duchom a kráºovsky krásnym. 

Najväã‰ia pamiatková rezervácia na Slovensku 

je ukrytá v kotline z troch strán obklopená 

jedn˘mi z najväã‰ích mestsk˘ch lesov 

v Európe. Niet obdobia z kultúrnych slohov 

(snáì okrem gréckeho a rímskeho), ktoré by 

nezanechali v meste architektonické stopy. 

Mesto nepotrebovalo hºadaÈ svoju veºkú víziu 

a ani neãakalo na veºkú v˘zvu. Ono kontinuálne 

Ïilo a vrstvilo sa. Ko‰ice nie sú mestom 

veºk˘ch urbanistick˘ch ãinov, architektonick˘ch 

gest, pretoÏe mali od stredoveku jasne zaloÏenú 

‰truktúru, jadro mesta, jasne stanovené 

architektonické skvosty – kultúrne hodnoty. 

Ko‰ice vìaka poãiatkom svojej existencie 

ako mesta majú svoju kostru. Tá dáva ‰ancu 

mestu maÈ svoju koncepciu, maÈ moÏnosÈ si 

udrÏaÈ urbánnu slu‰nosÈ. 

22


Vo svojom pôdoryse má jednu pozdæÏnu os 

a veºa osí prieãnych. PozdæÏna os mesto definuje 

v kotline, napája ho vodou, formuje 

jeho centrum. Prieãne osi ho drÏia, aby neodplávalo 

z kotliny. UmoÏÀujú mu v˘hºad cez 

okolité kopce. Napájajú ho ekonomicky. Z 

b˘val˘ch „hu‰tákov“, dnes prestavan˘ch do 

mestsk˘ch ãastí, sa dennodenne zosúva do 

kotliny 200 000 obyvateºov za prácou, kultúrou, 

vzdelaním. Jednoducho, nabiÈ sa energiou. 

V srdci svojho pôdorysu má mesto katedrálu, 

Dóm sv. AlÏbety, ktor˘ mu dáva mierku. 

Jeho mierka i v˘‰ka sa v kotline doteraz ctila. 

Neprekraãovala sa. Je dobré, keì mestá 

majú nepísané zákony. Patrí to k ich bohatstvu. 

Nepísané zákony vytvárajú ‰pecifickosÈ, 

jedineãnosÈ, neopakovateºnosÈ. Vo veºk˘ch 

mestách na perifériách je problém nepísané 

zákony udrÏaÈ. PretoÏe nepísané zákony 

sa nedajú pretlmoãiÈ ºuìom, ktorí sa tu zastavia 

len kvôli násobeniu svojich bankov˘ch 

úãtov. Mesto rastie vrstvením, prestavbami, 

konverzn˘mi procesmi. Dlho rastie, a 

tieÏ dlho stagnuje. Sú etapy, kedy obraz mesta 

zhorí. Ak je ale vnútorne silné, opäÈ vstane 

z popola. 

Mesto má vnútorn˘ systém projektovania a 

hodnotenia. Ak staviam na v˘chodnom úboãí, 

sadnem si na západné úboãie a hodnotím. 

Potom si to e‰te obzriem z dna kotliny a prirovnám 

k Dómu. Tento dlhoroãn˘ mestsk˘ 

projektov˘ kánon dovoºuje v tomto meste projektovaÈ. 

Na zem patrí e‰te portál, aby bolo vidieÈ 

vstup. PretoÏe portál patrí ku ko‰ick˘m domom. 

A nad strechu patrí e‰te mäkãeÀ, aby sa 

dom oznaãkoval ko‰ickou znaãkou. 

Ko‰ice potrebujú svoj mäkãeÀ nad S, pretoÏe 

S je znakom jemného kºukatenia ich 

hlavnej osi. Zo severu na juh. A mäkãeÀ je 

znakom kotliny, uprostred ktorej leÏia. Cudzinci 

ten mäkãeÀ ãasto poloÏia nad nesprávne 

písmeno, ale len do momentu, k˘m tu nepreÏijú 

nejakú tú chvíºu. K˘m nezaãujú ‰um, 

‰u‰ºanie ãi ‰vitorenie ‰umného mesta. 

Aj základn˘ symbol mesta, Dóm, bol v 

minulosti mäkk˘, trochu kriv˘, trochu gotick˘, 

renesanãn˘ a aj barokov˘. V‰etko dokopy. 

Z centra, vtedy z Viedne, sa naplánovalo 

jeho vyrovnanie – „...krikºavo pom˘lené 

umiestnenie základov“ bolo potrebné puristicky 

vyrovnaÈ. A práve tento typ zásahov z 

centra sa niekedy snaÏí veci poeuróp‰tiÈ. Dôsledkom 

je strata koloritu. Jednoducho, stratí 

sa mäkãeÀ. 

V kotline Ïijúci ãlovek veºmi intenzívne 

vníma oblohu, krivky nad svojou hlavou. V 

kotline aj perspektíva je iná. Horizont je ukotven˘ 

na úboãiach kotliny. Nie je v nekoneãne. 

To „nieão“ za horizontom je uÏ susedné 

– spi‰ské, ‰ari‰ské, zemplínske… Abovské je 

uÏ za jazykov˘m horizontom. Slnko vychádza 

aj zapadá za mestsk˘mi lesmi. Nedáva 

veºa ãasu na sentimentálne rozjímanie. 

Niektoré mestá majú svoju rieku, svoj 

vrch, svoj hrad. Ko‰ice majú svoju kotlinu. 

Svoju „dieru“. Sú jedn˘m z mála miest s viacer˘mi 

námestiami v stredovekej ‰truktúre. V 

jeho strede je ‰o‰ovkovité námestie. Hradby, 

patrónované ‰trasbursk˘m odborníkom na 

opevnenia D. Specklom, drÏali od 16. storoãia 

Ko‰iãanov vnútri a nepriateºov pred hradbami. 

Vojny, ekonomick˘ boom, ãi neuváÏené 

kroky vymazali niektoré fenomény z obrazu 

mesta. Zmizol hrad z jeho siluety, takmer 

zmizol hradobn˘ systém, doprava vymiestnila 

vodu z centra, v˘razne sa preriedili rady 

in˘ch v meste Ïijúcich etník, takmer sa predali 

mestské lesy. V‰etko sa ale môÏe vrátiÈ, 

hoci v inej kvalite, v inej dimenzii. 

Hrad ako nositeº kultúry sa, dúfajme, do 

roku 2013 premiestni na susedn˘ kopec nad 

mestom s úvahou o transformácii b˘valej 

bane na magnezit na kultúrne centrum pre 

open air festivaly. Mesto sa v najbliÏ‰ích desaÈroãiach 

redukciou priemyseln˘ch zón a 

Ïelezniãn˘ch koºajísk usadí na brehoch rieky 

Hornád. Do mesta vstúpili vìaka priemyslu, 

obchodu i kultúre nové, uÏ nielen európske, 

etniká. Mestské lesy, na‰Èastie, ostali a aj s hubármi. 

Mesto má svoju pamäÈ. Je to mnohovrstvová 

pamäÈ ukrytá v jeho pôdoryse, v jeho 

gotickej parcelácii, v objektoch na nich stojacich, 

v záhyboch fasád... Pred mestom stoja 

v˘zvy. Napríklad miesta, kde dnes nestojí 

niã, sú v˘zvami. V˘zvami sú i udalosti, ktoré 

v blízkej budúcnosti mesto ãakajú. Tak 

ako bola V˘stava v˘chodu âSR – Ko‰ice 

1938. Na jej základe vzniklo technické vysoké 

‰kolstvo v Ko‰iciach. 

Mesto nemá zachované v˘raznej‰ie industriálne 

areály z 19. a zaãiatku 20. storoãia. 

(Okrem Starej sladovne a torza PoledÀákov˘ch 

strojární). ªahli popolom, ãi boli rozomleté 

na ‰trk. Ostali mu tu v˘nimoãné areály 

kasární, nemocnica a drobné objekty vodojemov, 

trafostaníc, kotolní, v˘menníkov˘ch 

staníc. Predsa len nieão na konverziu, 

reanimáciu, revitalizáciu. V pôdoryse mesta 

sa môÏu objaviÈ nové kry‰talizaãné body. 

Novo zadefinované, novoobjavené alebo reanimované 

kultúrne alebo prírodné prvky dokáÏu 

preskupiÈ vnútorné komunikaãné vzÈahy 

v území a oÏiviÈ obytné súbory. V jeho pôdoryse 

sa rozprestrie kreatívny priemysel. 

Mesto vo svojej fyzickej a duchovnej podstate 

má na to, aby sa stalo studÀou kultúrnosti 

svojich obyvateºov. 

23


Skupinu SKANSKA na území Slovenska a âiech asi netreba nikomu predstavovaÈ. UÏ tretí rok 

je jej ãlenom i Skanska Technológie, a. s. Za toto krátke obdobie sa stala jedn˘m z lídrov v odvetví, 

ktoré sa zaoberá sa tzv. ãiernym remeslom. Parlamentn˘ kuriér oslovil Ing. Tibora ·TEFANâÍKA, 

predsedu predstavenstva a generálneho riaditeºa Skanska Technológie, a. s. 

ByÈ ãlenom dobrej 

spoloãnosti 

Kde je vlastne zaãiatok cesty Skanska Technológie, 

a. s.? 

Na zaãiatku bola firma Klimavex, prvá súkromná 

vzduchotechnická firma na území b˘valého 

âeskoslovenska. Pred tri a pol rokmi nás 

skupina SKANSKA oslovila s ponukou na akvizíciu, 

kúpila akcie a stala sa hlavn˘m akcionárom. 

Po zmene názvu vznikla dne‰ná Skanska 

Technológie, a. s., ktorá sa v‰ak naìalej zaoberá 

t˘m, ãím sa dovtedy zaoberal Klimavex, 

teda vzduchotechnikou, klimatizáciou, ÈaÏk˘mi 

montáÏnymi technologick˘mi linkami, odpra- 

‰ovaním s veºk˘mi v˘konmi. 

Ako by ste po tri a pol roku zhodnotili prínos 

zjednotenia so SKANSKA? 

Samozrejme, v rámci skupiny do‰lo aj k 

ist˘m synergiám, ktoré boli úãelom uskutoãnenej 

akvizície. Ich v˘sledkom je prebranie ãinností, 

ktoré SKANSKA dovtedy na Slovensku 

neposkytovala. Zväã‰a ide o odborné ãinnosti 

s vy‰‰ou pridanou hodnotou. Dnes ich zastre- 

‰ujeme pre celé Slovensko. 

Steel Aréna Ko‰ice – klimatizácia a dodávka technológie 

Roz‰írenie ãinnosti nastalo v oblasti stabiln˘ch 

hasiacich prístrojov a likvidácie azbestu. 

Väã‰í dôraz sa zaãal klásÈ na dosiaº doplnkové 

ãinnosti, napríklad na vykurovanie a na montáÏne 

ãinnosti v zmysle ucelenej montáÏe technologick˘ch 

liniek a v˘robn˘ch zariadení. 

Kde v‰ade pôsobíte? 

V oblasti montáÏí vzduchotechniky a klimatizácie 

pôsobíme najmä na Slovensku, v oblasti 

obchodu so vzduchotechnick˘mi zariadeniami 

pôsobíme na území âeskej aj Slovenskej republiky, 

kde sme importérom vysoko kvalitn˘ch 

technologick˘ch zariadení od v˘robcov Airwell, 

Vortice alebo Dantherm. Ich predaj sa riadi 

z Ko‰íc pre celú âeskú a Slovenskú republiku. 

Investor tieÏ vníma schopnosÈ skupiny 

SKANSKA garantovaÈ a poskytnúÈ stavbu na 

kºúã s vlastn˘mi ºuìmi a kapacitami i v súãasnosti, 

keì je situácia na trhu s pracovnou silou 

veºmi zlá. V neposlednom rade o nieãom svedãí 

aj ná‰ priemern˘ obrat, ktor˘ sa pred akvizíciou 

pohyboval vo v˘‰ke asi 500 aÏ 700 miliónov 

korún roãne a po akvizícii sa pohybuje vo 

v˘‰ke okolo 700 miliónov aÏ 1,4 miliardy korún 

roãne. 

Na ak˘ch investiãn˘ch akciách ste sa zúãastnili? 

âo máte aktuálne rozpracované a ão vás 

e‰te ãaká? 

Robili sme skôr väã‰ie projekty, napríklad pre 

Slovalco alebo pre TepláreÀ Ko‰ice, Kia Motors 

Slovakia, Mondi BP SCP alebo pre U.S. Steel 

Ko‰ice, s. r. o. – Steel Aréna v Ko‰iciach, Pozinkovacia 

linka ã. 3. Zvyãajne i‰lo o projekty 

mimoriadne nároãné na prípravu, celkovú koordináciu 

a dodrÏiavanie termínov. Zaujímavé 

stavby boli napríklad Punch Campus v Námestove, 

Tunel Sitina, Lake Side Park a niektoré veºké 

polyfunkãné objekty v Bratislave. Teraz 

máme rozroben˘ch asi 50 drobnej‰ích stavieb. 

Pracujeme v pomerne r˘chlych „obratoch“, od 

dopytu po realizáciu ubehnú 1 aÏ 3 mesiace, záleÏí 

od veºkosti stavby. Nekontrahujeme na dlhé 

roky dopredu, ale prichádzame na stavby, ktoré 

sú uÏ na 80 % hotové. Na‰a práca je nároãná 

hlavne na pruÏnosÈ, flexibilitu a pracovnú 

silu. 

Niã sa nedá robiÈ bez ºudí... 

Zamestnávame asi 200 ºudí, z toho 150 montérov. 

Kladieme dôraz na to, aby sme mali normálne 

a korektné vzÈahy s kaÏd˘m zamestnancom. 

Tento prístup sme si osvojili uÏ v Klimavexe, 

kde bol zaveden˘ systém partnerstva, ktor˘ 

umoÏÀoval zamestnancom podieºaÈ sa na zisku 

spoloãnosti. SKANSKA podstúpila tento 

krok minul˘ rok, ponúkla zamestnancom akcie 

a na‰i ºudia sa stali akcionármi nadnárodnej 

spoloãnosti. 

Majú na va‰u ãinnosÈ vplyv aktuálne trendy 

v oblasti energií a ekológie? Ako vás posúvajú 

dopredu? 

SnaÏíme sa o dosiahnutie optimálneho nastavenia 

medzi cenou a kvalitou. To v skutoãnosti 

znamená, Ïe v˘robky nie sú najlacnej‰ie, ale 

cena zodpovedá kvalite. Súvisí to s t˘m, Ïe 

nám nikdy ne‰lo len o nízku cenu a kvantitatívne 

úspe‰n˘ predaj. Dôvod je jednoduch˘, komplexn˘ 

balík na‰ich sluÏieb zah⁄Àa aj servis a starostlivosÈ, 

takÏe ãím kvalitnej‰ie zariadenie predáme, 

t˘m je spoºahlivej‰ie, klient spokojnej‰í 

a servis menej nároãn˘. Za progresívnu pova- 

Ïujem dnes oblasÈ regulácií, v tomto smere sa 

dá asi najviac u‰etriÈ. Dobre navrhnuté a vyregulované 

zariadenie dokáÏe priniesÈ v˘borné 

v˘sledky. 

Tube City IMS Ko‰ice 

Istotne máte naplánované stratégie do budúcnosti. 

Niã prevratné sa na najbliÏ‰ie obdobie nechystá, 

skôr sa budú roz‰irovaÈ a skvalitÀovaÈ tie 

oblasti, ktoré priniesla synergia so skupinou, napríklad 

oblasÈ stabiln˘ch hasiacich zariadení, 

kde vidíme veºkú perspektívu. Urãite chceme 

naìalej posilÀovaÈ na‰e ãinnosti s vy‰‰ou pridanou 

hodnotou, kde zaváÏi profesionalita, odbornosÈ 

a vysoko ‰pecializovaná dodávka na kºúã. 

TieÏ máme stále záujem o oblasÈ merania a regulácie. 

Na vy‰‰iu úroveÀ by sme chceli dostaÈ 

technologické montáÏe. Keì to v‰ak zhrniem, 

stále budeme pokraãovaÈ v ceste „ºahkej“ a 

„ÈaÏkej“ vzduchotechniky. DôleÏitou stratégiou 

je neustále zvy‰ovanie odbornosti a profesionality 

na‰ich zamestnancov. Sme si vedomí, Ïe len 

s ich prácou môÏeme plniÈ ciele, ktoré si kladieme 

pred seba a za to im urãite patrí uznanie. 

24


Zaznamenali sme v˘voj 

aj v stavebníctve 

Generálny riaditeº Sekcie stavebníctva a bytovej politiky Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR 

Peter âERNEGA sa v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér zamyslel nad situáciou v oblasti b˘vania na 

Slovensku, ktorú do znaãnej miery ovplyvÀuje nov˘ stavebn˘ zákon. Rozpráva sa redaktorka Anna Komová. 

Dá sa povedaÈ, Ïe situácia v oblasti b˘vania sa 

na Slovensku zlep‰ila? Pozrime sa na dosiahnuté 

v˘sledky za posledné obdobie. Ste spokojn˘? 

HodnotiÈ situáciu v oblasti b˘vania na Slovensku 

by bola téma na niekoºko rozhovorov. Z 

kontextu poloÏenej otázky v‰ak vypl˘va, Ïe je 

smerovaná do problematiky investícií – v˘stavby 

nov˘ch bytov, opráv a údrÏby resp. obnovy bytového 

fondu. A keì sa pozrieme na tento segment 

cez ‰tatistiku, je moÏné kon‰tatovaÈ istú spokojnosÈ. 

Poãet bytov, na ktoré boli vydané stavebné povolenia 

(zaãaté byty) ako aj bytov, na ktoré boli 

vydané kolaudaãné rozhodnutia (dokonãené byty), 

má neustále rastúcu tendenciu, napr. za obdobie 

prvého polroka 2008 bolo zaãat˘ch takmer 13 

tisíc nov˘ch bytov a dokonãen˘ch viac ako 7 100 

bytov, v roku 2007 bolo dokonãen˘ch takmer 

16 500 bytov. To v‰etko sú najvy‰‰ie ãísla za porovnateºné 

obdobie od zaãiatku uskutoãÀovania 

transformácie v samostatnej Slovenskej republike. 

âasÈ z dokonãen˘ch bytov má pritom charakter 

nájomn˘ch bytov s priamou podporou ‰tátu, 

ktoré umoÏÀujú zv˘‰iÈ dostupnosÈ b˘vania aj pre 

tie skupiny obyvateºov, ktoré majú niÏ‰ie príjmy. 

Zámerne som nepouÏil slovné spojenie, Ïe som 

spokojn˘. PretoÏe v‰ade je dosÈ priestoru na ìal- 

‰ie zlep‰enie, aj vo v˘voji intenzity v˘stavby bytov 

na Slovensku. Je to aj otázkou zmien v legislatíve, 

dostupnosti finanãn˘ch zdrojov ako aj 

reálnych príjmov obyvateºstva. V˘vojové tendencie 

naznaãujú, Ïe intenzita bytovej v˘stavby na 

Slovensku e‰te nedosiahla svoj vrchol a aktivity 

investorov v tejto oblasti stúpajú. 

âo je cieºom nového stavebného zákona? 

Platná právna úprava zákona ã. 50/1976 Zb. o 

územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebn˘ 

zákon) v znení neskor‰ích predpisov vychádzala 

z koncepcie navrhnutej v polovici 70 rokov. 

Po novembri 1989 sa tento zákon viackrát novelizoval. 

Novely z rokov 1990, 1992, 1995, 1997, 

2000 aÏ 2005 rie‰ili nesúlad zákona s nov˘mi 

ústavn˘mi a spoloãensk˘mi pomermi, niektoré 

rie‰ili úãelovo existujúce spoloãenské potreby. 

Toto mnoÏstvo legislatívnych úprav naru‰ilo pôvodnú 

systematiku platného stavebného zákona. 

Skúsenosti a poznatky získané aplikáciou stavebného 

zákona v rokoch 1992 aÏ 2005 preukázali 

potrebu formulovaÈ novú koncepciu zákona 

a zároveÀ vyuÏiÈ a zachovaÈ tie koncepãné zásady, 

ktoré sa v posledn˘ch desaÈroãiach osvedãili 

v súãasnej právnej úprave. 

Navrhovan˘ nov˘ staven˘ zákon nahradí v súãasnosti 

platn˘ stavebn˘ zákon s v˘nimkou in‰titútu 

vyvlastnenia, ktor˘ bude upraven˘ samostatn˘m 

zákonom s rovnakou úãinnosÈou ako je navrhovaná 

pre nov˘ stavebn˘ zákon. 

Návrh zákona je koncipovan˘ ako ucelená 

komplexná právna úprava v oblasti územného 

plánovania a verejného stavebného práva, ktorá zah⁄Àa 

hmotnoprávne ustanovenia, ako aj procesy 

obstarávania a schvaºovania územn˘ch plánov, 

umiestÀovania, ohlasovania a povoºovania stavieb 

vrátane ich kolaudácie, odstraÀovania stavieb, 

osobitn˘ch oprávnení stavebného úradu (nariadenia), 

‰tátneho stavebného dohºadu a sankcií. 

Snahou novej právnej úpravy je najmä vytvorenie 

‰tandardn˘ch podmienok (z pohºadu rozvinut˘ch 

krajín Európskej únie) pre uskutoãÀovanie 

zmien v prostredí, umoÏÀujúci vstup potencionálnych 

investorov a súãasne vytváraÈ podmienky pre 

právnu istotu pri realizácii ich aktivít, porovnateºnú 

s podmienkami v ostatn˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch 

Európskej únie. 

âo by mali ako prioritné zabezpeãiÈ a na ão by 

sa mali sústrediÈ spoloãné stavebné úrady, ktoré 

sa vytvárajú v rámci nového stavebného zákona 

? 

Pôvodn˘ zámer, ktor˘ sa sledoval presunom pôsobnosti 

stavebn˘ch úradov na obce sa nepodarilo 

v plnej miere zrealizovaÈ a to aj nedostatoãn˘m 

uplatÀovaním ustanovení stavebného zákona. 

Vzhºadom na odbornú a ekonomickú nároãnosÈ 

ãinnosti stavebn˘ch úradov, nie je v silách jednotliv˘ch 

mal˘ch obcí zabezpeãovaÈ túto ãinnosÈ 

na príslu‰nej úrovni samostatne, najmä – malé 

obce nemajú poÏadované odborné zázemie ão sa 

prejavuje na odbornom v˘kone ãinnosti, napr. nekonajú 

v problematick˘ch veciach, 

• rozhodovanie je ovplyvÀované príbuzensk˘mi 

alebo in˘mi vzÈahmi, 

• spoloãné obecné úrady zabezpeãujúce ãinnosÈ 

stavebného úradu nemajú právnu subjektivitu 

s ãím súvisia problémy s hmotno-právnou zodpovednosÈou 

za ich ãinnosÈ a problémy s riadením 

a v˘konom kontroly ich ãinnosti, 

• nerovnomerné zdruÏovanie obcí do spoloãn˘ch 

obecn˘ch úradov a nestabilnosÈ ich sídla. 

Na základe poznatkov doteraj‰ieho fungovania 

stavebn˘ch úradov, v záujme zlep‰enia kvality 

v˘konu ãinnosti stavebn˘ch úradov ministerstvo 

navrhlo upraviÈ prenesen˘ v˘kon ‰tátnej správy na 

úseku územného plánovania a stavebného poriadku 

na vybrané obce s územn˘mi obvodmi urãen˘mi 

priamo v prílohe zákona tak, aby bola zabezpeãená 

kvalita, odbornosÈ a permanencia tejto 

pôsobnosti, vykonávanej stavebn˘mi úradmi v 

správnom konaní, a to v súlade s právnou istotou 

a ochranou práv a právom chránen˘ch záujmov fyzick˘ch 

a právnick˘ch osôb, ktoré sú predmetom 

rozhodovania. 

V˘kon ãinnosti stavebného úradu popri odbornom 

vzdelaní je podmienen˘ splnením osobitn˘ch 

kvalifikaãn˘ch predpokladov jeho zamestnancov. 

Zákon novo ‰pecifikuje potrebné odborné 

vzdelanie ako vysoko‰kolské vzdelanie architektonického, 

stavebného alebo právnického zamerania, 

alebo úplné stredo‰kolské vzdelanie stavebného 

zamerania. 

Obec v rámci v˘konu samosprávy má v˘znamnú 

právomoc aj ako obstarávateº a schvaºovateº 

územno-plánovacej dokumentácie, ktorá zásadne 

podmieÀuje a môÏe zjednodu‰iÈ postup povoºovania 

stavieb. Absencia kvalitnej a podrobnej územno-plánovacej 

dokumentácie na úrovni zóny s 

podrobnosÈou regulácie zástavby na jednotliv˘ch 

pozemkoch vyÏaduje dvojstupÀové povoºovanie 

(v územnom konaní a stavebnom konaní), v opaãnom 

prípade by postaãilo iba stavebné povolenie 

alebo ohlásenie stavby. 

Rezervy teda sú najmä v skvalitnení územnoplánovacej 

ãinnosti obcí a tieÏ v zabezpeãení odbornosti 

zamestnancov stavebn˘ch úradov pre 

kvalitnú aplikáciu ustanovení stavebného zákona. 

Pokiaº sa nezaznamená zlep‰enie funkcie stavebn˘ch 

úradov a naìalej budú pretrvávaÈ uvedené nedostatky 

v ich ãinnosti, bude nutné uvaÏovaÈ s prenesením 

v˘konu ‰tátnej správy v tejto oblasti z 

obcí späÈ na ‰tát. 

Ak˘ máte názor na novú kategorizáciu stavieb? 

A ako sa zjednodu‰ia a ur˘chlia napríklad 

povoºovacie konania? 

Úãelom novej kategorizácie stavieb, ktorú zavádza 

nov˘ stavebn˘ zákon, je uºahãenie a zr˘chlenie 

schvaºovacích procesov pri t˘ch stavbách, 

ktoré majú minimálny vplyv na okolie. Pri t˘chto 

proces povoºovania v podstate spoãíva v kontrole 

úplnosti podkladov, u t˘chto stavieb je moÏné 

vyuÏiÈ ãinnosÈ audítora stavby, ão umoÏÀuje vyhnúÈ 

sa správnym konaniam. Z tohto hºadiska 

nov˘ stavebn˘ zákon rozdeºuje stavby do t˘chto 

kategórií: 

• stavby, ich zmeny a údrÏba, terénne úpravy, ktoré 

nevyÏadujú stavebné povolenie ani ohlásenie 

(v podstate súãasné drobné stavby), 

• stavby, ich zmeny a údrÏba, terénne úpravy, ktoré 

vyÏadujú ohlásenie stavebnému úradu (v zásade 

teraj‰ia kategória jednoduch˘ch stavieb), 

• stavby, ich zmeny a terénne úpravy, ktoré vy- 

Ïadujú stavebné povolenie (alebo stavebné povolenie 

vydané v zjednodu‰enom konaní), 

25


Osobitnú kategóriu tvoria stavby, ich zmeny a 

terénne úpravy, ktoré vyÏadujú stavebné povolenie 

vydané v sprísnenom reÏime (tieto stavby alebo 

stavebné ãinnosti moÏno vykonaÈ na základe 

právoplatného stavebného povolenia vydaného 

príslu‰n˘m stavebn˘m úradom v sprísnenom re- 

Ïime. 

Pri niektor˘ch mimoriadne nároãn˘ch stavbách 

z hºadiska základn˘ch podmienok pre stavby 

alebo pri stavbách, v ktor˘ch je umoÏnené 

zhromaÏìovanie veºkého poãtu osôb sa predpokladá 

vypracovanie dokumentácie len autorizovanou 

osobou a následné vyjadrenie nezávislej poverenej 

osoby z oblastí mechanická odolnosÈ a stabilita 

stavieb. Predpokladá sa aj odborná nezávislá 

kontrola poãas realizácie stavby). 

Zákon tieÏ upravuje, pre ktoré stavby sa nevy- 

Ïaduje územné rozhodnutie ani ohlásenie. Ide 

predov‰etk˘m o budovy a inÏinierske stavby vrátane 

ich údrÏby, ktoré svojou rozlohou, úãelom 

alebo dobou, po ktorú majú byÈ vyuÏívané, nemajú 

také nároky na územie, ktoré by bolo potrebné 

urãiÈ v územnom konaní. 

Za úãelom racionalizácie konaní zákon v nadväznosti 

na novú kategorizáciu stavieb upravuje 

moÏnosÈ zlúãenia územného konania so stavebn˘m 

konaním a územn˘ súhlas s ohlásením stavby. 

Navrhujú sa nové procesné zjednodu‰enia, ktoré 

sa prejavia najmä v zníÏenom administratívnom 

zaÈaÏení stavebníkov, ako aj zamestnancov stavebn˘ch 

úradov aj v stavebnom konaní. 

Na povoºovanie stavieb, ktoré nemôÏu zásadn˘m 

spôsobom zasiahnuÈ do prostredia alebo 

ohroziÈ ºudí, sa zavádza moÏnosÈ ich ohlásenia alebo 

povolenia v zjednodu‰enom stavebnom konaní. 

Je pravdepodobné, Ïe navrhované zmeny zlep- 

‰ia stavebné konanie t˘m spôsobom, Ïe umoÏÀujú 

pouÏiÈ skrátené postupy na väã‰í okruh stavieb 

ako doteraz. Pri veºkom okruhu beÏn˘ch stavieb 

je moÏné vyuÏiÈ ãinnosÈ audítora stavby, ão umoÏ- 

Àuje vyhnúÈ sa správnym konaniam. Celkovo by 

zmeny mali ur˘chliÈ v˘stavbu najmä v ãasti jej prípravy 

(ohlásenie, stavebn˘ súhlas, stavebné povolenie 

v zjednodu‰enom konaní, predbeÏné stavebné 

povolenie). 

Podrobnej‰ie vymedzenie oprávnení, povinností 

a zodpovedností úãastníkov v˘stavby sa 

zlaìuje s obvykl˘mi kompetenciami v zahraniãí, 

ãím sa oblasÈ v˘stavby dostane na ‰tandardnú a pre 

investorov, projektantov a dodávateºov so zahraniãn˘mi 

skúsenosÈami predvídateºnú úroveÀ. 

MôÏeme predpokladaÈ, Ïe po zavedení nového 

stavebného zákona do praxe sa postupne ur˘chli 

príprava, projektovanie, uskutoãÀovanie a kolaudácia 

stavieb, ão by mohlo ako vedºaj‰í efekt jednotliv˘m 

investorom (vrátane verejn˘ch) priniesÈ 

úsporu vypl˘vajúcu v zr˘chlení konaní a v celkovom 

skrátení lehoty v˘stavby. 

Nov˘ stavebn˘ zákon poãíta aj so sprísnením 

sankcií pre nepovolené stavby. Sú dostatoãne 

skonkretizované podmienky na to, aby sa zabránilo 

ãiernym stavbám? 

Návrh nového stavebného zákona uvaÏuje so 

sprísnen˘m reÏimom pre nepovolené stavby, najmä 

zavedením nov˘ch mechanizmov na zabezpeãenie 

zastavenia stavebn˘ch prác voãi stavebníkovi 

a zhotoviteºovi. 

Pre prípadné dodatoãné povolenie stavby sa urãujú 

prísnej‰ie podmienky neÏ by boli, keby stavba 

pre‰la riadnym povoºovacím procesom. Najmä 

bude potrebné vÏdy stavebné povolenie, aj keì ide 

o stavbu, ktorá by podliehala reÏimu ohlásenia. 

ZároveÀ sa taxatívnym spôsobom a presnej‰ie 

ako doteraz ustanovujú podmienky, za ktor˘ch 

moÏno stavbu dodatoãne povoliÈ a podmienky 

postupu, ak vlastník stavby nepredloÏí v urãenej 

lehote poÏadované podklady a pokiaº nepreuká- 

Ïe vlastnícke alebo iné právo k pozemku alebo k 

jeho ãasti. TaktieÏ sa vymedzujú stavby, ktoré 

nemoÏno dodatoãne povoliÈ za Ïiadnych okolností. 

V ãasti sankcií sa po novom vymedzujú priestupky 

a iné správne delikty, priãom sa skutkové 

podstaty adresnej‰ie spájajú so zodpovednosÈou 

jednotliv˘ch úãastníkov v˘stavby a nie len so stavebníkom. 

V novom zákone sú osobitne vymedzené 

skutkové podstaty priestupkov fyzick˘ch osôb 

a sadzby pokút za tieto priestupky, ktor˘ch rozpätie 

je ohraniãené hornou hranicou aÏ do 2 miliónov 

Sk (do 70 000 €), resp. do 5 miliónov Sk (do 

165 000 €), ak sa uskutoãÀuje stavba bez stavebného 

povolenia v chránenom území alebo v 

ochrannom pásme), podºa závaÏnosti priestupku. 

Sadzba pokuty za opakovan˘ priestupok sa vymedzuje 

ako dvojnásobok hornej hranice pôvodne 

uloÏenej pokuty. 

Osobitne sa upravujú skutkové podstaty in˘ch 

správnych deliktov, ktoré sa t˘kajú právnick˘ch 

osôb alebo fyzick˘ch osôb oprávnen˘ch na podnikanie 

podºa osobitn˘ch predpisov, ako aj právnick˘ch 

osôb vo v‰eobecnosti a sadzby pokút za 

tieto správne delikty. Ich v˘‰ka sa pohybuje od 50 

tisíc do 10 miliónov Sk (od 1 700 € do 350 000 €) 

podºa závaÏnosti správneho deliktu. 

Sadzba pokuty za opakovan˘ správny delikt 

môÏe byÈ vymedzená ako dvojnásobok hornej 

hranice pôvodne uloÏenej pokuty. 

Osobitne sa upravujú skutkové podstaty správnych 

deliktov a sadzby pokút za správne delikty, 

ktor˘ch sa môÏe dopustiÈ zhotoviteº stavby a 

správne delikty ktor˘ch sa môÏu dopustiÈ prevádzkovatelia 

distribuãnej sústavy alebo distribuãnej 

siete (dodávatelia elektriny, plynu a vody). Zámerom 

t˘chto nov˘ch kvalifikácií skutkov˘ch podstát 

je úãinne zabrániÈ nepovolenému uskutoãÀovaniu 

stavieb. 

Ak prevádzkovateº rozvodnej siete nere‰pektuje 

v˘zvu príslu‰ného stavebného úradu na zastavenie 

dodávok elektrickej energie, vody alebo 

in˘ch médií na úãely uskutoãÀovania stavby bez 

stavebného súhlasu alebo bez stavebného povolenia 

môÏe mu byÈ uloÏená pokuta od 100 000 do 

500 000 Sk (od 3 300 eur do 17 000 eur). 


obce od 1. januára 2003 sa okrem iného mala zabezpeãiÈ 

úãinnej‰ia kontrola a sledovanie stavebnej 

ãinnosti v obci, vrátane prijímania vãasn˘ch 

a úãinn˘ch opatrení na elimináciu nepovolenej stavebnej 

ãinnosti a to najmä 

• zistenie nepovolenej stavebnej ãinnosti hneì v 

poãiatoãnom ‰tádiu, 

• bezodkladné zastavenie stavebn˘ch prác, 

• následné udelenie sankcie formou peÀaÏnej 

pokuty, ktorá je príjmom rozpoãtu obce. 

Aj v súãasnosti postup stavebného úradu pri 

stavbách postaven˘ch bez stavebného povolenia 

alebo v rozpore so stavebn˘m povolením upravujú 

ustanovenia § 88 ods. 1 a § 88a zákona ã. 

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom 

poriadku (stavebn˘ zákon) v znení neskor‰ích 

predpisov. V intenciách cit. ustanovení stavebného 

zákona je stavebn˘ úrad povinn˘ nariadiÈ vlastníkovi 

stavby odstránenie stavby postavenej bez 

stavebného povolenia alebo v rozpore s ním; zákon 

zároveÀ ustanovuje, Ïe odstránenie stavby 

sa nenariadi iba v prípadoch, keì dodatoãné povolenie 

stavby nie je v rozpore s verejn˘mi záujmami. 

Dôkazné bremeno preukázania toho, Ïe 

ìal‰ia existencia nepovolenej stavby nebude v 

rozpore s verejn˘mi záujmami spoãíva na vlastníkovi 

stavby. 

Posúdenie súladu nepovolenej stavby s verejn˘mi 

záujmami podºa dokladov predloÏen˘ch 

vlastníkom stavby je vo v˘luãnej pôsobnosti stavebného 

úradu v konaní o dodatoãnom povolení 

stavby. Stavebn˘ úrad musí posúdiÈ súlad stavby 

najmä s platnou územno-plánovacou dokumentáciou, 

so stanoviskami dotknut˘ch orgánov ‰tátnej 

správy, ktoré ochraÀujú verejné záujmy podºa 

osobitn˘ch predpisov, ako aj so v‰eobecn˘mi 

technick˘mi poÏiadavkami na v˘stavbu. 

Podºa v˘sledku konania o dodatoãnom povolení 

stavby stavebn˘ úrad rozhodne, ãi je moÏné 

stavbu dodatoãne povoliÈ, alebo ãi je potrebné 

nariadiÈ jej odstránenie. 

Vymedzuje sa aj sadzba pokuty za opakovan˘ 

delikt. Ak˘ to bude maÈ podºa vás úãinok na 

stavebníkov, ktorí stavajú na ãierno? Nedá sa 

to chápaÈ ako prevencia. 


obce sa predpokladalo, Ïe obce, ktoré sú zároveÀ 

obstarávateºmi a schvaºovateºmi územno-plánovacej 

dokumentácie, nadobudnú dôslednej‰iu kontrolu 

nimi spravovaného územia a prijmú aj preventívne 

opatrenia na zamedzenie nepovolen˘ch 

stavieb tak, aby mali moÏnosÈ zasiahnuÈ v ãase zaãatia 

nepovolenej stavby a nie aÏ v ‰tádiu, keì je 

stavba postavená. Preventívnym opatrením na 

zistenie nepovolenej stavebnej ãinnosti hneì v poãiatoãnom 

‰tádiu by mohlo byÈ napr. hlásenie 

mestskej polície stavebnému úradu, ktor˘ má pod- 

ºa stavebného zákona kompetencie na bezodkladné 

zastavenie stavebn˘ch prác a tieÏ následné 

udelenie sankcie formou peÀaÏnej pokuty, ktorá 

je príjmom rozpoãtu obce. 

V tejto súvislosti nov˘ zákon bude pôsobiÈ preventívne 

aj t˘m, Ïe sa osobitne upravujú skutkové 

podstaty správnych deliktov a sadzby pokút za 

správne delikty, ktor˘ch sa môÏe dopustiÈ zhotoviteº 

stavby a správne delikty ktor˘ch sa môÏu dopustiÈ 

prevádzkovatelia distribuãnej sústavy alebo 

distribuãnej siete (dodávatelia elektriny, plynu 

a vody). Zámerom t˘chto nov˘ch kvalifikácií 

skutkov˘ch podstát je úãinne zabrániÈ nepovolenému 

uskutoãÀovaniu stavieb uÏ v poãiatoãnom 

‰tádiu nepovolenej stavebnej ãinnosti. 

Dá sa k spokojnosti vyrie‰iÈ aj stále sa opakujúca 

situácia nespokojn˘ch obyvateºov v re‰tituovan˘ch 

domoch? 

KaÏdá situácia je rie‰iteºná, aj situácia nájomcov 

bytov v bytoch, ktoré boli v rámci re‰titúcie 

vrátené pôvodn˘m vlastníkom. Treba v‰ak v tejto 

súvislosti vnímaÈ aj tú skutoãnosÈ, Ïe v tomto 

prípade ide o konflikt záujmov dvoch skupín – nájomcov 

bytov a vlastníkov bytov. Preto sa musí 

hºadaÈ také rie‰enie, ktoré zabezpeãí istú spokojnosÈ 

vlastníkov i nájomcov bytov. A isto uznáte, 

Ïe je ÈaÏké, ba priam nemoÏné prijaÈ také rie‰enie, 

s ktor˘m by vyjadrili absolútnu spokojnosÈ obe 

strany. Musí tu ísÈ o ist˘ kompromis. 

Îiaº paragrafové znenie návrhu zákona o ukonãení 

niektor˘ch nájomn˘ch vzÈahov, ktorého ambíciou 

bolo rie‰iÈ niektoré pálãivé problémy vlastníkov 

a nájomcov tak˘chto bytov, vláda SR na základe 

zamietavého postoja ministerstva práce, sociálnych 

vecí a rodiny neprijala. S uvedenou problematikou 

sa v‰ak vláda následne zaoberala viackrát, 

priãom vo svojom uznesení ã. 357 z 28. 

mája 2008 uloÏila okrem iného ná‰mu ministerstvu 

vypracovaÈ a predloÏiÈ na jej rokovanie do 31. 

decembra 2008 návrh koncepcie, ktorá bude rie- 

‰iÈ spôsob usporiadania vzÈahov súkromn˘ch vlastníkov 

bytov˘ch domov a nájomcov bytov dotknut˘ch 

dereguláciou cien nájmu bytov. 

Tak˘to materiál sa v súãasnosti pripravuje a po 

jeho prerokovaní a schválení bude zrejm˘ vecn˘ 

26


spôsob rie‰enia uvedenej problematiky, ako aj ãasová 

následnosÈ ìal‰ích krokov pri jej rie‰ení. 

MoÏno oãakávaÈ, Ïe bytová situácia na Slovensku 

sa bude stále zlep‰ovaÈ? 

Tak na túto otázku môÏem odpovedaÈ, Ïe som 

o tom presvedãen˘. Dalo by sa pouÏiÈ dosÈ argumentov, 

ktoré takéto presvedãenie podporujú – 

napr. rast hrubého domáceho produktu, rast reálnych 

príjmov obyvateºstva, zvy‰ovanie dostupnosti 

bankov˘ch produktov pri zabezpeãení financovania 

rozvoja b˘vania, relatívne nízky poãet bytov 

na tisíc obyvateºov, rast investiãn˘ch aktivít verejného 

aj súkromného sektora. 

Verím, Ïe v‰etko toto prispeje k plneniu na‰ej 

základnej my‰lienky – zvy‰ovaniu dostupnosti 

b˘vania pre obyvateºov Slovenskej republiky. 

Kde vidíte rezervy, ktoré treba odkryÈ moÏno 

aj prostredníctvom nového stavebného zákona, 

aby stavebníctvo prekvitalo? 

Odvetvie stavebníctva má v súãasnosti dobré 

predpoklady ìal‰ieho kvantitatívneho i kvalitatívneho 

rozvoja. Jeho rast aj v budúcnosti bude závisl˘ 

predov‰etk˘m na v˘‰ke zdrojov investovania 

verejného i súkromného sektora. Je mnoho ìal- 

‰ích faktorov ovplyvÀujúcich jeho rozvoj, priãom 

rezervy vidíme najmä v odstraÀovaní t˘ch, ktoré 

sú brzdou jeho rastu ako napr. pomerne zloÏitá administratíva 

súvisiaca s v˘stavbou, ãasto komplikované 

a dlhé rokovania so samosprávami, nepripravenosÈ 

územia, nevysporiadané majetkovoprávne 

vzÈahy, nedostatok finanãn˘ch zdrojov, 

posuny zaãatia realizácie stavieb, nedostatok kvalifikovanej 

pracovnej sily a pod. Predpokladom pre 

budúcnosÈ bude schopnosÈ udrÏaÈ si, prípadne aj 

roz‰irovaÈ teritoriálne pôsobenie slovensk˘ch stavebn˘ch 

kapacít. Slovenské stavebníctvo by malo 

ÈaÏiÈ a profitovaÈ najmä orientáciou na kvalitu, zni- 

Ïovanie miery korupcie, rast produkcie financovanej 

z prostriedkov EÚ, osvojenie si realizácie 

PPP projektov, zlep‰enie prístupov na európske 

trhy, rozvoj a implementáciu nov˘ch technológií 

umoÏÀujúcich zniÏovanie nákladov, v˘voj nov˘ch 

finanãn˘ch produktov pre samotné podniky 

i pre ich klientov a pod. 

Pre rozvoj regiónov 

je dôleÏitá aj dobrá stratégia 

V poslednom období treba viac neÏ inokedy chápaÈ skutoãnosÈ inovácií, ktoré si vyÏadujú 

systémov˘ prístup pri zavádzaní potrebn˘ch opatrení. Treba poznaÈ ão najviac bariér rozvoja 

v kaÏdom regióne, aby sa zvolil správny prístup pri ich odstraÀovaní. Aj o to sa snaÏí generálny riaditeº 

Sekcie stratégie a rozvojov regiónov Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Michal SANTAI, 

ktor˘ odpovedal na otázky redaktorke Anne Komovej. 

SpomeÀme hneì v úvode hlavné ciele podpory 

rozvoja v regiónoch. âo je dôleÏité pri Ïelanej 

koordinácii hospodárskeho a sociálneho rozvoja 

regiónov, aby sa udrÏal ich trval˘ rozvoj? 

Trvalo udrÏateºn˘ rozvoj regiónov je hlavnou 

prioritou regionálnej politiky Slovenska, keìÏe 

hospodárska aj sociálna úroveÀ na‰ich regiónov je 

znaãne rozdielna. Táto skutoãnosÈ je v˘sledkom 

dlhodobého historického v˘voja a na‰ou úlohou je 

vyvinúÈ v‰etko úsilie na to, aby sa tieto rozdiely v 

ão najvy‰‰ej miere odstránili tak, aby sa zlep‰ila 

kvalita Ïivota na‰ich obyvateºov. 

Strategick˘m cieºom regionálnej politiky SR, 

ktor˘ je zadefinovan˘ v dokumente Národn˘ strategick˘ 

referenãn˘ rámec, je: „V˘razne zv˘‰iÈ do 

roku 2013 konkurencieschopnosÈ a v˘konnosÈ regiónov 

a slovenskej ekonomiky a zamestnanosÈ pri 

re‰pektovaní trvalo udrÏateºného rozvoja“. Dosiahnutie 

tohto cieºa sa bude realizovaÈ koncentráciou 

príspevkov na tri hlavné ciele, ktor˘mi sú 

1. Konvergencia, 

2. Regionálna konkurencieschopnosÈ a zamestnanosÈ 

3. Európska územná spolupráca 

Konvergencia je zameraná na ur˘chlenie ‰trukturálnej 

konvergencie oprávnen˘ch regiónov a 

koncentruje sa na skvalitnenie podmienok rastu a 

zamestnanosti vìaka investíciám do fyzick˘ch a 

ºudsk˘ch zdrojov, inovácií a poznatkovej spoloãnosti; 

adaptabilnosti na hospodárske a sociálne 

zmeny; ochranu Ïivotného prostredia; administratívnu 

efektívnosÈ. Oprávnen˘m územím, spadajúcim 

pod tento cieº je celé Slovensko, s v˘nimkou 

Bratislavského kraja. 

Regionálna konkurencieschopnosÈ a zamestnanosÈ 

je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosÈ 

a atraktivity regiónu Bratislavského kraja cestou 

predvídania hospodárskych a sociálnych zmien 

a podpory inovácií, spoloãnosti zaloÏenej na vedomostiach 

a na podnikateºskom duchu, cestou ochrany 

Ïivotného prostredia a prevencie pred rizikami, 

podporu adaptability pracovníkov a podnikov, rozvojom 

trhu práce orientovaného na sociálne zaãle- 

Àovanie. 

Európska územná spolupráca je urãená na rozvoj 

cezhraniãn˘ch hospodárskych, sociálnych a environmentálnych 

ãinností prostredníctvom spoloãn˘ch 

stratégií trvalo udrÏateºného územného 

rozvoja, a predov‰etk˘m prostredníctvom podpory 

podnikania, najmä rozvoja MSP, cestovného ruchu, 

kultúry a cezhraniãného obchodu. 

Zv˘‰enie hustoty vybavenia regiónov infra- 

‰truktúrou a zv˘‰enie efektívnosti s Àou súvisiacich 

verejn˘ch sluÏieb, rozvoj zdrojov trvalo udrÏateºného 

ekonomického rastu, zvy‰ovanie konkurencieschopnosti 

priemyslu a sluÏieb, zv˘‰enie zamestnanosti, 

rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej 

ekonomiky a zv˘‰enie sociálnej inklúzie 

rizikov˘ch skupín, to v‰etko sú priority, ktoré 

sme si zadefinovali v NSRR na dosiahnutie strategického 

cieºa. 

Nezabudli sme ani na rie‰enie prierezov˘ch 

problémov. Práve t˘m sme venovali pozornosÈ pri 

stanovovaní horizontálnych priorít, ktoré sú svojim 

charakterom a vplyvmi prierezov˘mi témami 

v‰etk˘ch priorít a opatrení a budú re‰pektované pri 

kaÏdom projekte bez ohºadu na podporovanú tému 

alebo územie. T˘mito horizontálnymi prioritami sú 

marginalizované rómske komunity, rovnosÈ príle- 

Ïitostí, trvalo udrÏateºn˘ rozvoj a informaãná spoloãnosÈ. 

V súãasnom období je v procese schvaºovania 

zákon o podpore regionálneho rozvoja, ktor˘ definuje, 

ciele, úlohy, základné dokumenty a subjekty 

podpory regionálneho rozvoja, priãom prostredníctvom 

jednotliv˘ch ustanovení vytvára priestor 

pre efektívnej‰ie uskutoãÀovanie podpory regionálneho 

rozvoja bez ãasového obmedzenia v prepojení 

na vyuÏívanie pomoci z prostriedkov Európskej 

únie. 

Na ão sa treba hlb‰ie zameraÈ pri regionálnom 

rozvoji, a naopak ão netreba podporovaÈ? 

Hlavnou úlohou vlády je zastaviÈ pokraãujúci 

trend prehlbovania regionálnych rozdielov úãelnou 

kombináciou centrálnych rozvojov˘ch impulzov a 

parciálnych politík samosprávnych krajov. Za t˘mto 

úãelom je moÏné vyuÏívaÈ okrem národn˘ch 

zdrojov aj zdroje, ktoré nám ponúka EÚ – finanãné 

prostriedky fondov EÚ. Základn˘m dokumentom, 

na základe ktorého tieto fondy EÚ môÏe Slovensko 

ãerpaÈ je Národn˘ strategick˘ referenãn˘ 

rámec SR na roky 2007 – 2013, v ktorom sme si 

stanovili priority a ciele podmienené re‰pektovaním 

niektor˘ch zásad pri plánovaní a implementácii 

príspevkov zo ·F a KF, ku ktor˘m patrí aj zásada 

koncentrovaÈ príspevky na efektívne a úãinné 

projekty, témy a územia tak, aby podporovali 

‰trukturálne zmeny a regionálny rozvoj vedúci k 

zvy‰ovaniu atraktívnosti regiónov pre investovanie, 

rozvoj podnikania, Ïivot súãasn˘ch a budúcich 

generácií. Pre úãely efektívnej‰ej podpory regionálneho 

rozvoja je potrebné v budúcnosti zabezpeãiÈ 

uÏ‰ie prepojenie medzi politikami mestského 

a vidieckeho Ïivota. 

27


Na základe ‰tatistick˘ch údajov k 31. decembru 

2006 je na území Slovenskej republiky 2 891 

obcí (úroveÀ LAU 2) pri poãte 5 393 637 obyvateºov, 

ão je vzhºadom na hustotu osídlenia a v˘meru 

územia nadmern˘ poãet. V oblastiach s koncentráciou 

veºkého poãtu mal˘ch obcí sú aj najväã‰ie 

regionálne rozdiely – tieto regióny sú najviac chudobné 

(juh stredného Slovenska a severov˘chod 

Slovenska). Preto si myslím, Ïe táto problematika 

by mala byÈ v budúcom období rie‰ená komplexne 

prostredníctvom komunálnej reformy. 

Kde sú najväã‰ie problémy, ktoré brzdia rozvoj 

jednotliv˘ch regiónov? Existuje ich spoloãn˘ 

menovateº, alebo sú priepastné rozdiely? 

Ak odhliadneme od Bratislavského kraja, ktor˘ 

svojou ekonomickou úrovÀou vysoko vyãnieva 

nad úroveÀ ostatn˘ch krajov SR, priepastné rozdiely 

v úrovni rozvoja ostatn˘ch slovensk˘ch regiónov 

nie sú. Ako je uÏ naznaãené v odpovedi na 

predchádzajúcu otázku, na úrovni Slovenskej republiky 

existujú urãité súhrnné disparity (môÏeme 

ich nazvaÈ spoloãn˘m menovateºom disparít), ktoré 

charakterizujú zaostávanie Slovenska za pôvodn˘mi 

ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ (EÚ 15) v ãase, keì 

vstupovalo do Únie. Sú to 

• nízka konkurencieschopnosÈ materiálovej v˘roby 

a sluÏieb, 

• nedostatoãná kvalita ºudsk˘ch zdrojov, 

• nedostatoãná kvalita a dostupnosÈ verejnej infra‰truktúry. 

Prirodzene, tieto hlavné disparity, aj keì sú 

spoloãné pre celé Slovensko, sa v jednotliv˘ch regiónoch 

krajiny prejavujú s rozdielnou silou a naliehavosÈou. 

Typick˘m príkladom je dopravná infra‰truktúra, 

ktorej zaostávanie je najv˘raznej‰ie v 

regióne NUTS 2 v˘chodné Slovensko a men‰í 

resp. oneskoren˘ prílev zahraniãn˘ch investícií 

do tohto regiónu sa pripisuje hlavne ch˘bajúcemu 

diaºniãnému spojeniu. 

Treba v‰ak tieÏ upozorniÈ na pomerne veºké 

vnútroregionálne rozdiely v rámci samosprávnych 

krajov (rozdiely medzi okresmi alebo mikroregiónmi 

vnútri kraja). Aj v relatívne ekonomicky vyspelej‰ích 

slovensk˘ch krajoch, ako je napr. Bratislavsk˘ 

alebo Trnavsk˘, existujú rozdiely medzi 

úrovÀou jednotliv˘ch okresov alebo medzi úrov- 

Àou krajského mesta a jeho okolia a vzdialenej‰ími 

oblasÈami kraja. 

Ako sa vyh˘baÈ jednotliv˘m nezhodám pri regionálnych 

odli‰nostiach (pri získavaní finanãn˘ch 

prostriedkov do podpory regionálneho 

rozvoja), ktoré narú‰ajú Ïelané napredovanie? 


SR okrem iného riadi a monitoruje poskytovanie 

finanãn˘ch prostriedkov do podpory regionálneho 

rozvoja jednotliv˘ch regiónov SR dvoma formami: 

Po prvé formou ‰trukturálnych fondov EÚ prostredníctvom 

Regionálneho operaãného programu 

(ROP) a Operaãného programu pre Bratislavsk˘ 

kraj (OPBK) a programu INTEREG – cezhraniãnej 

spolupráce SR. Orientaãné alokácie na programové 

obdobie 2007 – 2013 sú pre ROP 1 445 mil. 

eur a pre OPBK 87 mil. eur. Alokácie medzi jednotlivé 

regióny SR na úrovni NUTS 3 sú 31,1% 

pre západné Slovensko, 31,9% pre stredné Slovensko 

a 34,0% pre v˘chodné Slovensko; V tomto 

pomere sa predpokladá ãerpanie finanãn˘ch 

prostriedkov z EÚ fondov v rámci cieºa konvergencia. 

Po druhé formou finanãnej podpory z kapitoly 

MVRR SR do oblasti rozvoja a obnovy b˘vania 

prostredníctvom: ·tátneho fondu rozvoja b˘vania, 

·tátnej prémie k prvému stavebnému sporeniu 

pre stavebné sporiteºne, ·tátneho príspevku pre 

mlad˘ch k hypotekárnym úverom, poskytovaním 

príspevku pre vypracovávanie územnoplánovacej 

dokumentácie sídiel... 

âerpanie finanãn˘ch prostriedkov pre obe formy 

finanãnej podpory sa uskutoãÀuje na základe 

predloÏen˘ch Ïiadostí verejn˘ch i súkromn˘ch 

subjektov z jednotliv˘ch regiónov SR. Úspe‰nosÈ 

ãerpania je úmerná kvalite predloÏen˘ch projektov 

a poãtu predloÏen˘ch Ïiadostí, ãím priamo závisí 

od iniciatívy a absorpãnej schopnosti jednotliv˘ch 

regiónov resp. Ïiadajúcich subjektov o poskytnutie 

finanãnej podpory. 

Z dôvodu optimalizácie prepojenia procesov a 

informaãn˘ch tokov, MVRR SR zriadilo Integrovanú 

sieÈ regionálnych rozvojov˘ch agentúr (IS 

RRA), ktorá na miestnej úrovni najmä zabezpeãuje 

informovanosÈ, poradenstvo a poskytovanie informaãno-poradensk˘ch 

sluÏieb v oblasti regionálneho 

rozvoj a poskytuje pomoc Ïiadateºom pri získavaní 

finanãnej podpory z EÚ fondov. 

Je dostatoãné finanãné zabezpeãenie podpory 

regionálneho rozvoja? Z ak˘ch zdrojov sa najãastej‰ie 

regionálny rozvoj financuje? 

Povedzme si otvorene, peÀazí nikdy nie je dosÈ 

vzhºadom na v‰etky tie problémy, ktoré treba v regiónoch 

rie‰iÈ. Ale myslím si, Ïe ich mnoÏstvo nie 

je aÏ tak dôleÏité ako povedomie ºudí a ich schopnosÈ 

disponibilné financie správne a efektívne pouÏiÈ. 

Najväã‰ím zdrojom financovania regionálneho 

rozvoja sú v súãasnosti fondy EÚ. V programovom 

období 2007 – 2013 sa prostredníctvom 11 

operaãn˘ch programov prerozdelí aÏ 11,3 mld. 

eur. 

Okrem fondov EÚ sa regionálny rozvoj financuje 

príspevkami zo ‰tátneho rozpoãtu, rozpoãtov 

samosprávnych krajov, miest a obcí a so súkromn˘ch 

zdrojov, ãi uÏ domácich alebo zahraniãn˘ch. 

Veºmi dôleÏité je podporovaÈ regionálny rozvoj aktivizovaním 

vlastn˘ch vnútorn˘ch zdrojov rozvoja. 

Na to má slúÏiÈ zákon o podpore regionálneho 

rozvoja, ktor˘ má do budúcnosti vytvoriÈ priestor 

a podmienky na efektívnej‰ie usmerÀovanie a 

uskutoãÀovanie regionálnej politiky. Návrh zákona 

je v súãasnosti v legislatívnom procese schva- 

ºovania. 


SR je riadiacim orgánom pre 3 operaãné programy, 

podporuje finanãn˘m príspevkom euroregionálne 

zdruÏenia a vybrané regionálne rozvojové 

agentúry. Ministerstvo taktieÏ aktívne podporuje 

v˘stavbu nájomn˘ch bytov priamo z prostriedkov 

‰tátneho rozpoãtu, aj v˘hodn˘mi úvermi zo ·tátneho 

fondu rozvoja b˘vania. 

Na‰ou úlohou do budúcnosti je bojovaÈ v diskusiách 

o budúcej podobe politiky súdrÏnosti EÚ za 

to, aby po roku 2013 SR získala moÏnosÈ vyuÏívaÈ 

fondy EÚ aspoÀ v takom rozsahu ako je to v 

súãasnosti a zároveÀ vytvoriÈ efektívny systém financovania 

regionálneho rozvoja aj mimo t˘chto 

zdrojov. 

VyuÏívajú sa aj doplnkové zdroje finanãného zabezpeãenia 

z EÚ? Do akej miery a na ão sa 

prevaÏne ãerpajú? 

Doplnkové zdroje finanãného zabezpeãenia 

podpory regionálneho rozvoja sú zdroje zo ‰trukturálnych 

fondov a Kohézneho fondu. 

V súvislosti s implementáciou inovatívnych finanãn˘ch 

nástrojov EK vytvorila pre programové 

obdobie 2007 – 2013 iniciatívy JEREMIE, JESSI- 

CA a JASPERS. V súãasnosti je návrh implementaãn˘ch 

dokumentov k iniciatíve JEREMIE (materiál 

MF SR) v pripomienkovom konaní. Iniciatívu 

JASPERS vyuÏíva MÎP SR a MDPT SR. 

Iniciatíva JESSICA sa v SR nevyuÏíva. 

Na aké obdobie sa vypracúva národná stratégia 

pri uplatnení partnerstva a s ak˘m obsahom? 

Zámerom MVRR SR je vypracovaÈ dlhodobú 

komplexnú stratégiu regionálneho rozvoja SR na 

cca 20 rokov, ktorá sformuluje strategick˘ prístup 

‰tátu k podpore regionálneho rozvoja. Návrh zákona 

o podpore regionálneho rozvoja v § 6 ustanovuje 

v˘chodiskov˘ strategick˘ dokument Národná 

stratégia regionálneho rozvoja, ktor˘ bude vypracovan˘ 

v spolupráci so sociálno-ekonomick˘mi 

partnermi podieºajúcimi sa na regionálnom 

rozvoji. ·truktúra a obsah Národnej stratégie regionálneho 

rozvoja zaloÏí v˘chodiskovú pozíciu k dosiahnutiu 

priorít a cieºov urãen˘ch pre trvalo udrÏateºn˘ 

rozvoj regiónov. Jej obsahom bude anal˘za 

hospodárskej a sociálnej situácie regiónov, na základe 

ktorej sa urãia najväã‰ie disparity a rozvojov˘ 

potenciál regiónov, ìalej ‰truktúra realizaãn˘ch 

krokov k naplneniu vízie Slovenskej republiky 

pri zohºadnení geografickej, historickej a kultúrnej 

diferenciácie jednotliv˘ch regiónov. Súãas- 

Èou tohto dokumentu bude aj ‰pecifikácia jednotliv˘ch 

nástrojov podpory a rozpracovanie finanãného 

zabezpeãenia napæÀania ustanoven˘ch cieºov 

a priorít podpory rozvoja regiónov. 

Strategick˘m dokumentom pre vyuÏívanie podpory 

z EÚ je Národn˘ strategick˘ referenãn˘ rámec 

pre obdobie rokov 2007 – 2013, ktor˘ vychádzal 

zo skúseností získan˘ch v skrátenom programovacom 

období 2004 – 2006, ktoré bolo pre 

Slovensko prv˘m obdobím, kedy sa mohlo uchádzaÈ 

o príspevky z fondov EÚ, a bol oficiálne 

schválen˘ 17. augusta 2007 Európskou komisiou. 

Obsahovo sa ãlení na jednotlivé kapitoly, ktoré do 

seba logicky zapadajú a sú zamerané na proces prípravy 

NSRR, anal˘zu súãasnej situácie v na‰ej krajine, 

zadefinovanie vízie a stratégie hospodárskeho 

a sociálneho rozvoja, charakteristiku jednotliv˘ch 

operaãn˘ch programov a spôsob financovania. 

Z ak˘ch údajov ãerpáte pri vypracúvaní národnej 

stratégie? Sú dostatoãné na pozdvihnutie regiónu? 

Národn˘ strategick˘ referenãn˘ rámec na roky 

2007 – 2013 vychádza zo skúseností z minulého 

skráteného programového obdobia 2004 – 2006, 

z nariadení ES pre programové obdobie 2007 - 

2013, vyuÏíva údaje z domácich koncepãn˘ch a 

strategick˘ch dokumentov (napr. Koncepcia územného 

rozvoja Slovenska 2001, Národná stratégia 

trvalo udrÏateºného rozvoja SR, Národn˘ program 

reforiem SR na roky 2006 – 2008, Rámec podpory 

Spoloãenstva 2004 – 2006 pre Slovensko, Programy 

hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych 

krajov) ako aj ‰tatistické údaje z dostupn˘ch 

európskych, národn˘ch a regionálnych databáz. 

Okrem uveden˘ch dokumentov boli pri vypracovaní 

jednotliv˘ch ‰pecifick˘ch priorít NSRR 

pouÏité aj rezortné strategické materiály schválené 

vládou SR. 

Obdobné údaje Ministerstvo vyuÏije i pri vypracúvaní 

národnej stratégie regionálneho rozvoja, 

najmä skúsenosti z okolit˘ch krajín pri vypracovaní 

ich vlastn˘ch národn˘ch stratégií, ‰tatistické 

údaje, rezortné strategické a programové dokumenty, 

Koncepciu územného rozvoja Slovenska a aktuálne 

programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja 

vy‰‰ích územn˘ch celkov. 

Predpokladáme, Ïe v‰etky pouÏité materiály a 

informácie v nich obsiahnuté odráÏajú skutoãn˘ 

stav v jednotliv˘ch regiónoch, a preto si osobne 

myslím, Ïe ich správnym vyuÏitím by z dlhodobej- 

‰ieho hºadiska mali prispieÈ k pozdvihnutiu regiónu. 

VedomosÈ o záporoch a kladoch regiónu je základom 

pre jeho rozvoj. 

28


Va‰e ministerstvo práve analyzuje a monitoruje 

hospodársku situáciu v jednotliv˘ch regiónoch 

na Slovensku, ktoré patria medzi najrozvinutej‰ie 

a preão? 

MVRR SR monitoruje vybrané ukazovatele 

rozvoja SR pri realizácii finanãnej pomoci z EÚ zo 

‰trukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci 

programového dokumentu NSRR SR pre obdobie 

2007 – 2013 v porovnaní s krajinami EÚ-15 na 

úrovni NUTS 1 a NUTS 2. Pre vybrané ukazovatele 

monitorovania a hodnotenia boli stanovené poãiatoãné 

a cieºové hodnoty, ktoré by mali byÈ dosiahnuté 

pri konci programového obdobia, za predpokladu 

efektívneho vyuÏitia finanãn˘ch prostriedkov 

z EÚ. Sledovanie plnenia t˘chto ukazovateºov 

má v˘znam z pohºadu plnenia resp. neplnenia stanoven˘ch 

cieºov pri rozvoji SR a taktieÏ i z pohºadu 

prípadn˘ch nutn˘ch zmien operaãn˘ch programov 

resp. ich finanãn˘ch alokácií. 

Na úrovni NSRR SR bolo stanoven˘ch niekoºko 

ukazovateºov na monitorovanie a hodnotenie. 

Patria sem 

Energetická nároãnosÈ ekonomiky, 

HDP (hrub˘ domáci produkt) na obyvateºa v PKS 

(parita kúpnej sily) vo vzÈahu k EÚ-15, 

Miera zamestnanosti (15-64) vo vzÈahu k EÚ-15, 

Produktivita práce vo vzÈahu k EÚ-15, 

Súhrnn˘ index inovatívnosti (EIS) 

a Regionálny súhrnn˘ index inovatívnosti (RRSII) 

pre BK, západné Slovensko, stredné Slovensko a 

v˘chodné Slovensko. 

Regionálne rozdiely vo v˘konnosti ekonomiky 

SR na úrovni NUTS 2 sú znaãné a v roku 2004 

predstavoval HDP na obyvateºa v parite kúpnej sily 

vyroben˘ na Západnom Slovensku 46,6% priemeru 

EÚ-15, na strednom Slovensku 41,2% a na v˘chodnom 

Slovensku iba 37,4%. 

Bratislavsk˘ kraj dosiahol v HDP na obyvateºa 

v PKS 114,2% úrovne EÚ-15. V˘razn˘ rozdiel vo 

v˘konnosti Bratislavského kraja súvisí s postavením 

BA ako hlavného mesta, ktoré sústreìuje najväã‰ie 

administratívne a priemyselné kapacity a 

disponuje mimoriadne vhodnou geografickou polohou. 

Aké sú v˘sledky pri zabezpeãovaní spolupráce 

s orgánmi EÚ v oblasti regionálneho rozvoja? 

MVRR SR sa podieºa na presadzovaní pozícií 

SR v in‰titúciách EÚ (Rada EÚ). Rezortná koordinaãná 

skupina MVRR SR pre záleÏitosti EÚ 

predstavuje prvú úroveÀ koordinácie rozhodovacieho 

procesu v záleÏitostiach EÚ, ktorá vpl˘va na 

prípravu pozície Slovenskej republiky vo v‰etk˘ch 

etapách rozhodovacieho procesu. Jej hlavnou 

úlohou je odborná príprava predbeÏného stanoviska 

a pozície SR na rokovanie pracovnej skupiny 

Rady EÚ pre ‰trukturálne opatrenia v Bruseli. 

Aká je úroveÀ rozvoja jednotliv˘ch regiónov v 

porovnaní s EÚ? 

Pri vypracovávaní programového dokumentu 

NSRR pre obdobie 2007 – 2013 bola v rámci Makroekonomickej 

anal˘zy SR hodnotená úroveÀ 

SR voãi EÚ-15 v oblasti v‰eobecného ekonomického 

prostredia na základe ‰tatistick˘ch údajov z 

EUROSTATu. 

Hodnota hrubého domáceho produktu na obyvateºa 

v parite kúpnej sily na základe prepoãtov 

údajov zverejnen˘ch Eurostatom sa dosiahlo v SR 

v roku 2004 HDP 59,85% priemeru EÚ-15. Pri 

hodnotení v˘voja ekonomiky z pohºadu reálnej 

konvergencie zaznamenala SR v období rokov 

2000 – 2006 v˘raznú akceleráciu vo v˘konnosti 

ekonomiky. Zv˘‰enie hrubého domáceho produktu 

na obyvateºa v ‰tandardoch kúpnej sily na základe 

prepoãtov údajov zverejnen˘ch Eurostatom 

dosiahlo SR v roku 2006 HDP 63,7% priemeru 

EÚ-27. 

Pre porovnanie rozvoja SR nadväzujeme na odpoveì 

z otázky ã. 9, kde sú uvádzané ‰tatistické 

údaje z EUROSTATu za rok 2004. Posledné dostupné 

‰tatistické údaje z EUROSTATu z roku 

2005 uvádzajú pre SR na úrovni NUTS 2 tieto hodnoty 

HDP na obyvateºa v parite kúpnej sily v porovnaní 

priemeru EÚ-27: Bratislavsk˘ kraj 

147.9%, Západné Slovensko 57,0%, Stredné Slovensko 

46.7% a V˘chodné Slovensko 43.1%. 

Realizáciou cieºa politiky súdrÏnosti EÚ sú v SR 

evidentné pozitívne ukazovatele pri odstraÀovaní 

rozdielov hodnoten˘ch území na úrovni NUTS 2. 

Vplyv postupn˘ch zmien sa prejavuje v ãasov˘ch 

posunoch. Podºa jednej zo ‰tatistík OECD, ktorá 

hodnotí zdroje ekonomického rastu v regiónoch 

krajín OECD z roku 2007, medzi celkovo 320 

hodnoten˘mi oblasÈami z 30 ãlensk˘ch krajín 

OECD sa uvádza stredné Slovensko na 91. mieste, 

západné Slovensko na 93. mieste, v˘chodné Slovensko 

na 107. mieste a Bratislavsk˘ kraj s prírastkom 

HDP o 2,1 percenta na 109. mieste. 

Pri maximálnom ur˘chlení v‰etk˘ch predpísan˘ch administratívnych procesov sa predpokladá, 

Ïe je moÏné oãakávaÈ väã‰í nárast ãerpania eurofondov aj pre Slovensko. Ich implementácia 

sa stáva skutoãnosÈou pri splnení podmienok kladen˘ch legislatívou EÚ a SR. 

Viac na spomínanú tému v rozhovore s generálnym riaditeºom 

Agentúry na podporu regionálneho rozvoja, Igorom ·TEFANOVOM, 

ktor˘ odpovedá na otázky redaktorky Anne Komovej. 

Implementácia eurofondov 

Aká je realita, potrebuje Slovensko v˘raznú finanãnú 

pomoc zo strany EÚ? S akou sumou 

peÀazí sa ráta z eurofondov pre regionálny 

rozvoj Slovenska? 

Pristúpením 12 nov˘ch ãlensk˘ch krajín sa 

zv˘raznili vnútorné rozdiely v príjmoch a príle- 

Ïitostiach v rámci EÚ. âo sa t˘ka Slovenska, na 

celom jeho území s v˘nimkou Bratislavského 

kraja je priemern˘ HDP niÏ‰í ako 75% priemeru 

EÚ. Je na‰ím záujmom, a tieÏ záujmom EÚ, investovaÈ 

znaãné úsilie a prostriedky s cieºom ão 

najr˘chlej‰ie priblíÏiÈ Ïivotnú úroveÀ Slovenska 

a jeho regiónov k priemeru EÚ. 

V rámci kohéznej politiky vyãlenila EÚ pre 

Slovensko na obdobie rokov 2007 – 2013 viac ako 

11,5 mld. eur. Tieto prostriedky smerujú priamo 

do oblastí, v ktor˘ch pretrvávajú najváÏnej‰ie 

problémy, a ktor˘ch odstránenie má potenciál 

priniesÈ v˘razné zlep‰enie Ïivotnej úrovne na 

Slovensku. Vláda SR vypracovala a EK schválila 

11 operaãn˘ch programov (OP), ktoré prichádzajú 

so stratégiou podpory v konkrétnych oblastiach, 

ako Doprava, Îivotné prostredie, Infra- 

‰truktúra, V˘skum a v˘voj, ZamestnanosÈ a pod. 

Vo svojej podstate v‰etky OP prispievajú k 

rozvoju regiónov Slovenska, av‰ak netreba zabúdaÈ 

na skutoãnosÈ, Ïe finanãné prostriedky EÚ sú 

len doplnkov˘mi zdrojmi pre regionálny rozvoj 

a nie sú urãené na rie‰enie v‰etk˘ch oblastí Ïivota 

spoloãnosti. OP sú nastavené tak˘m spôsobom, 

aby sa podporili len skutoãné priority definované 

na národnej úrovni. Absorpãná kapacita 

Slovenska vysoko presahuje objem prostriedkov 

vyãlenen˘ch na programové obdobie 2007 – 2013. 

Pokiaº ide o programy, ktoré spadajú pod gesciu 

Agentúry na podporu regionálneho rozvoja v 

rámci Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja 

SR, tie sú zamerané hlavne na oblasÈ regionálnej 

infra‰truktúry. Ide predov‰etk˘m o Regionálny 

operaãn˘ program (ROP) s celkovou alokáciou 

1,445 mld. EUR (ERDF). ROP podporuje 

celé územie SR okrem Bratislavského kraja, pre 

ktor˘ je urãen˘ samostatn˘ Operaãn˘ program 

Bratislavsk˘ kraj (OPBK) s celkovou alokáciou 

87 mil. eur (ERDF). ëal‰ích viac ako 227 mil. eur 

(ERDF) pôjde na projekty cezhraniãnej a medziregionálnej 

spolupráce v rámci aktivity nazvanej 

Európska teritoriálna spolupráca (Slovensko má 

zriadené programy s âeskou republikou, Rakúskom, 

Maìarskom, Poºskom a zúãastÀuje sa aj 

tzv. programu ENPI). 

Sú problémy pri ich získavaní? âo treba odstrániÈ, 

aby sa viac financií dostalo na Slovensko? 

Slovensko po vstupe do EÚ zaãalo ãerpaÈ prostriedky 

zo ‰trukturálnych fondov od roku 2004. 

Bolo to prvé programové obdobie pre nás, kedy 

sme nemali Ïiadne skúsenosti s ãerpaním. S t˘m 

súviseli aj niekedy neefektívne procedúry, ktoré 

len sÈaÏovali prácu nielen Ïiadateºom ale aj pracovníkom 

na jednotliv˘ch riadiacich orgánoch. 

Vzhºadom na veºké mnoÏstvo nárazovo prijat˘ch 

Ïiadostí boli Ïiadosti ãasto zamietané na základe 

formálnych nedostatkov, teda nie na základe 

posúdenia ich obsahovej kvality. Hodnotiaci 

proces trval takmer 1 rok – Ïiadatelia museli ãakaÈ 

neúmerne dlho na v˘sledok schvaºovacieho 

procesu. V období jedného roka ãasto do‰lo k zv˘- 

‰eniu cien, ão viedlo k problémom pri implementácii 

(realizácii) projektov a k finanãnému za- 

ÈaÏeniu Ïiadateºov. V predchádzajúcom období na 

Slovensku bolo nedostatok skúsen˘ch pracovníkov. 

V tomto smere sme dosiahli pokrok, na rezortoch 

zaoberajúcich sa ‰trukturálnymi fondami 

uÏ pracuje viac kvalifikovan˘ch ºudí. V novom 

programovom období 2007 – 2013 sa snaÏíme vyuÏiÈ 

nami získané skúsenosti ale aj skúsenosti 

29


in˘ch ‰tátov. Vypracovali sme nov˘ systém riadenia 

‰trukturálnych fondov a Kohézneho fondu, 

ktor˘ je platn˘ pre v‰etky operaãné programy. Zaviedli 

sme nové procedúry pre Regionálny operaãn˘ 

program a Operaãn˘ program Bratislavsk˘ 

kraj, ktoré sú veºmi prínosné pre transparentn˘ a 

objektívny schvaºovací proces jednotliv˘ch Ïiadostí 

o NFP, vo väã‰ej miere sa vyuÏívajú informaãné 

technológie, zaviedli sa nové mechanizmy 

informovania pre Ïiadateºov a pod. 

Pri regionálnom rozvoji pribúda aj spolufinancovanie 

zo ‰tátneho rozpoãtu, ão to znamená 

pre rozvoj, bude sa daÈ hovoriÈ o v˘raznom, 

viditeºnom rozvoji? 

Na základe princípu doplnkovosti bol ãlensk˘ 

‰tát povinn˘ stanoviÈ k príspevkom EÚ a 

mieru, ktorou prispeje na financovanie projektov 

zo ‰tátneho rozpoãtu SR. V prípade Slovenska je 

táto miera stanovená vo v˘‰ke maximálne 10 % 

z celkov˘ch oprávnen˘ch v˘davkov na projekty. 

Príspevok prijímateºov predstavuje minimálne 

5 %. Samozrejme tieto pravidlá neplatia pre schémy 

‰tátnej pomoci urãené podnikateºskému sektoru. 

Uvedená miera finanãnej úãasti prijímateºa vo 

v˘‰ke 5 % je v európskom porovnaní stále veºmi 

nízka, zohºadÀuje v‰ak reálne moÏnosti samospráv. 

V budúcnosti, po programovom období 

2007 – 2013, by vy‰‰ia spoluúãasÈ prijímateºov 

na financovaní projektov mohla znamenaÈ aj väã- 

‰ie mnoÏstvo podporen˘ch projektov˘ch zámerov. 

Kde v‰ade je treba pridaÈ? Aké sú problémy 

pri získavaní príspevkov z fondov EÚ? âo 

treba odstrániÈ, aby sa viac financií dostalo na 

Slovensko? 

MôÏem hodnotiÈ len programy riadené Agentúrou 

na podporu regionálneho rozvoja. V doteraj‰ích 

v˘zvach sme sa stretli s vysok˘m záujmom 

o predloÏenie Ïiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ 

príspevok (NFP), najmä pri podpore základn˘ch 

a stredn˘ch ‰kôl. Vzhºadom na formálne nedostatky 

projektov˘ch zámerov bola ãasto vyuÏívaná 

nová sluÏba pre Ïiadateºov – tzv. in‰titút klarifikácie 

– to znamená, Ïe v prípade zistenia formálnych 

nedostatkov bola Ïiadateºovi poskytnutá 

moÏnosÈ na doplnenie ch˘bajúcich príloh do 7 

dní. Poskytnutie tejto moÏnosti Ïiadateºom kládlo 

zv˘‰ené nároky na nastavenie systému implementácie, 

pretoÏe v kaÏdej v˘zve sa ráta so stovkami 

projektov. Zv˘‰enie komfortu Ïiadateºov a 

efektívnej‰ie vyuÏitie administratívnych kapacít 

ministerstva bolo dosiahnuté aj prostredníctvom 

internetovej rezervácie termínov na predloÏenie 

Ïiadostí o NFP. 

Na základe doteraz predloÏen˘ch Ïiadostí o poskytnutie 

NFP sme vytvorili na na‰ej internetovej 

stránke www.ropka.sk zoznam odpovedí na 

ãasto kladené otázky a prehºad najãastej‰ie sa vyskytujúcich 

nedostatkov, aby si Ïiadatelia na základe 

t˘chto uÏitoãn˘ch informácií mohli e‰te 

pred podaním Ïiadosti dopracovaÈ svoj projekt do 

poÏadovanej kvality. 

Zatiaº môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe vy‰e 90% Ïiadostí 

splnilo poÏadované formálne kritériá a postúpili 

do ìal‰ieho odborného hodnotenia. Oproti 

programovému obdobiu 2004-2006, kedy do 

ìal‰ieho hodnotenia postúpila menej ako polovica 

predloÏen˘ch Ïiadostí, ide o v˘razné zlep‰enie, 

hlavne zásluhou riadiaceho orgánu. ZároveÀ 

je to dôkazom toho, Ïe zvolen˘ systém prijímania 

a hodnotenia projektov kladie dôraz na ich 

kvalitu. Ako najváÏnej‰í problém z pohºadu riadiaceho 

orgánu sa javí nedostatok kvalitn˘ch administratívnych 

kapacít a pomerne ãasté aktualizácie 

predpisov, ktoré sú pre riadiace orgány záväzné. 

Aké je ãerpanie zo ‰trukturálnych fondov k 

dne‰nému dÀu? 

V prvom rade je potrebné rozlí‰iÈ predchádzajúce 

skrátené programové obdobie 2004 – 2006, 

kde je moÏné prostriedky doãerpaÈ do konca roku 

2008 a nové programové obdobie 2007 – 2013. 

OpäÈ sa vyjadrím za programy realizované Agentúrou 

na podporu regionálneho rozvoja. V rámci 

Priority 3 Lokálna infra‰truktúra Operaãného 

programu Základná infra‰truktúra (predchodca 

ROP) sa do dne‰ného dÀa vyãerpalo viac ako 

83 % celkovej alokácie a predpokladá sa 100 % 

splnenie pravidiel na vyãerpanie celého alokovaného 

objemu finanãn˘ch prostriedkov do konca 

roku 2008. V rámci JPD 2 (predchodca OPBK) 

je ku koncu septembra 2008 stav ãerpania na 

úrovni viac ako 82 % celkovej alokácie. 

Po schválení posledn˘ch súhrnn˘ch Ïiadostí o 

platbu Ministerstvom financií SR dosiahlo ãerpanie 

záväzku pre roky 2004 – 2006 úroveÀ takmer 

85 %. V rámci programov cezhraniãnej spolupráce 

momentálna situácia ohºadom ãerpania je: IN- 

TERREG IIIA RA-SR: 82,73 %, INTERREG 

IIIA PL-SR: 92,36 %, INTERREG IIIA SR-âR: 

92,14 %, INTERREG IIIA H-SR-Ukr: 86,99 % 

. 

V rámci nového programového obdobia 2007 

– 2013 sa v súãasnosti len zaãínajú realizovaÈ 

schválené projekty. Reálne ãerpania zaãne koncom 

roka 2008. 

Aká je realizácia politiky súdrÏnosti únie z 

vá‰ho pohºadu? 

Cieºom politiky súdrÏnosti je zmierÀovanie 

rozdielov medzi regiónmi s r˘chlym rozvojom 

(ako napríklad Bratislava, ktorej sa t˘ka „cieº 

Konkurencieschopnosti“) a zaostávajúcimi regiónmi 

(západné, stredné a v˘chodné Slovensko), 

ktoré spadajú pod tzv. cieº Konvergencie. 

Pre oblasÈ podpory zo ‰trukturálnych fondov 

EÚ boli vládou urãené na nasledujúce roky priority 

zamerané na Infra‰truktúru a regionálnu 

dostupnosÈ, znalostnú ekonomiku a ºudské zdroje 

a vzdelávanie. 

V stratégii Národného strategického referenãného 

rámca SR sú urãené i horizontálne priority, 

ktoré podporujú dosahovanie cieºov v ‰tyroch 

oblastiach: rómske komunity postavené na okraj 

spoloãnosti, rovnaké príleÏitosti, trvalo udrÏateºn˘ 

rozvoj a informaãná spoloãnosÈ. Slovenská 

republika plánuje napæÀaÈ svoje v‰eobecné priority, 

ako sú urãené v uvedenom rámci, prostredníctvom 

11 operaãn˘ch programov. 

Systém implementácie OP umoÏÀuje, aby sa 

správnosÈ tohto nastavenia poãas rokov 2007 – 

2013 priebeÏne prehodnocovala. 

Zlep‰ujú sa podmienky pre Ïivot v dôsledku 

pomoci aj rómskej komunite? Do akej miery? 

EÚ dáva znaãn˘ dôraz na zlep‰enie podmienok 

rómskej komunity. Svedãí o tom zaradenie horizontálnej 

priority Marginalizované rómske komunity 

(MRK) medzi 4 prierezové horizontálne priority 

programového obdobia 2007 – 2013. Túto 

problematiku koordinuje Úrad vlády SR, ktor˘ rokuje 

s Riadiacimi orgánmi jednotliv˘ch operaãn˘ch 

programov, aby sa dosiahol poÏadovan˘ 

pozitívny dopad na rómsku komunitu. PrítomnosÈ 

rómskej komunity a pozitívny prínos k rie‰eniu 

jej problémov sa berie do úvahy aj pri hodnotení 

a schvaºovaní projektov. Len v rámci ROP je 

na takéto aktivity vyãlenen˘ch 80 mil. eur, tak- 

Ïe existuje reálny predpoklad, Ïe OP prispejú k 

zlep‰eniu kvality Ïivota tejto skupiny obyvateºstva. 

Ktoré z regiónov sú najzaostalej‰ie, kde by 

bolo treba najviac financií na zabezpeãenie 

slu‰ného Ïivota obyvateºov? Myslíte si, pán 

riaditeº, Ïe je ‰anca aby sa jednotlivé regióny 

navzájom vyrovnali? 

Podpora regiónov je zameraná na celé územie 

SR. V súãasnosti operaãné programy obsahujú aj 

regionálne alokácie, na základe ktor˘ch je smerovanie 

podpory naprogramované. Tieto rozdelenia 

boli vykonané na základe anal˘z hospodárskej 

a sociálnej situácie regiónov. Samozrejme kaÏd˘ 

región má svoje ‰pecifiká, ale keìÏe EÚ sleduje 

práve vyrovnávanie rozdielov, je veºmi dôleÏité 

nestratiÈ potrebn˘ nadhºad nad cel˘m podporovan˘m 

územím. Zatiaº sa nám darí plniÈ ciele, ão 

sme si stanovili na zaãiatku programov. E‰te viac 

nás ale te‰ia konkrétne v˘sledky na‰ej práce – desiatky 

rekon‰truovan˘ch ‰kôl a zariadení v oblasti 

kultúry, sociálnej sféry, zdravotníctva, kilometre 

miestnych komunikácií atì. 

âo sa t˘ka nového programového obdobia, 

ziataº nemáme hmatateºné v˘sledky, lebo prvé v˘zvy 

sme vyhlásili v priebehu tohto roka, v súãasnosti 

prebieha prijímanie a hodnotenie Ïiadostí o 

NFP (nenávratn˘ finanãn˘ príspevok). Podarilo 

sa v‰ak cel˘ systém v˘razne zjednodu‰iÈ a zefektívniÈ, 

skrátiÈ lehoty a odbremeniÈ Ïiadateºov od 

menej potrebn˘ch povinností. Opakovane je ale 

potrebné zdôrazniÈ, Ïe prostriedky z fondov EÚ 

nemoÏno povaÏovaÈ za v‰eliek a oãakávaÈ, Ïe 

vyrie‰ia v‰etky problémy regiónov. 

Aké investiãné projekty sú uprednostÀované – 

prioritné? 

Hlavn˘m cieºom ROP je prostredníctvom realizácie 

jednotliv˘ch opatrení zv˘‰iÈ vybavenosÈ a 

skvalitniÈ územie zariadeniami obãianskej infra- 

‰truktúry s ohºadom na zabezpeãenie ich dostupnosti 

ako i posilnenie kvality poskytovan˘ch slu- 

Ïieb a následného zvy‰ovania celkovej kvality Ïivota 

obyvateºov dan˘ch regiónov. Jednotlivé prioritné 

osi ROP sú zamerané na oblasÈ ‰kolstva, sociálnych 

sluÏieb, sociálnoprávnej ochrany, sociálnej 

kurately, miestnej infra‰truktúry pamäÈov˘ch 

a fondov˘ch in‰titúcií, regenerácie sídiel, regenerácie 

a vyuÏitia nehnuteºn˘ch kultúrnych pamiatok 

a ciest II. a III. triedy, infra‰truktúry cestovného 

ruchu a infra‰truktúry stavebn˘ch objektov 

nekomerãn˘ch záchrann˘ch sluÏieb. 

V súãasnosti sa môÏe potenciálny Ïiadateº v dokumentoch 

zverejnen˘ch na internete presne doãítaÈ, 

aké typy projektov majú ‰ancu byÈ podporené 

a aké podmienky musí splniÈ. Cel˘ proces je 

oproti predchádzajúcim rokom r˘chlej‰í a transparentnej‰í, 

pretoÏe sú vopred jasne dané priority 

a Ïiadatelia po oboznámení sa s operaãn˘m 

majú moÏnosÈ odhadnúÈ ‰ance svojho projektového 

zámeru. Oproti predchádzajúcemu programovému 

obdobiu je stratégia OP definovaná pomerne 

jednoznaãne. Ako súãasÈ Programového 

manuálu ROP majú Ïiadatelia zároveÀ k dispozícii 

hodnotiace a v˘berové kritériá schválené 

Monitorovacím v˘borom pre ROP. 

A ão v‰etko je potrebné na to, aby boli regióny 

Slovenska porovnateºné s vyspel˘mi zahraniãn˘mi 

regiónmi? 

Samozrejme je dôleÏité vyuÏiÈ prostriedky, 

ktoré nám EÚ ponúka v rámci rôznych podporn˘ch 

programov a som pevne presvedãen˘, Ïe sa 

situácia v regiónoch zlep‰í aj s prispením fondov 

EÚ. 

30

· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A B ¯ V A N I A 

·tátny fond rozvoja b˘vania poskytuje pomoc obãanom na skvalitnenie b˘vania uÏ 12 rokov. 

Jeho riaditeº Ing. Miroslav KA·UBA vyjadril svoj názor na existenciu fondu a jeho aktivity 

aj prostredníctvom rozhovoru pre Parlamentn˘ kuriér, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová. 

Pomoc, ktorá prichádza 

zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania... 

Dá sa hovoriÈ o zvy‰ovaní záujmu obãanov o 

podporu b˘vania práve zo ·tátneho fondu 

rozvoja b˘vania? Porovnajte ho prosím, s 

predchádzajúcimi rokmi. 

·tátny fond rozvoja b˘vania bol zriaden˘ zákonom 

NR SR ã. 124/1996 Z. z. o ·FRB pre financovanie 

‰tátnej podpory pri roz‰irovaní a 

zveºaìovaní bytového fondu v Slovenskej republike. 

Po 12 rokoch existencie a ãinnosti ·FRB 

je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe ·FRB sa stal jedn˘m 

z najdôleÏitej‰ích pilierov ‰tátnej bytovej politiky, 

ktor˘mi okrem ·FRB sú stavebné sporenie 

a hypotekárne financovanie bytovej v˘stavby. 

Táto skutoãnosÈ je potvrdená vzrastom poãtu 

dokonãen˘ch bytov zo 6 157 v roku 1995 na 

rádovo 8 – 10-tisíc po roku 2000. Vláda SR vo 

svojom Programovom vyhlásení v auguste roku 

2006 na základe doteraj‰ieho v˘voja v oblasti 

bytovej v˘stavby, obnovy a revitalizácie bytového 

fondu potvrdila opodstatnenosÈ zriadenia 

·FRB, jeho zachovania a vytvárania podmienok 

na 

• v˘stavbu nájomn˘ch bytov pre mladé rodiny, 

• zv˘‰enie obnovy a revitalizácie bytového 

fondu so zreteºom na zníÏenie nákladov jeho 

prevádzku a úsporu energií, 

• v˘stavbu zariadení sociálnych sluÏieb pre 

star‰ích obãanov a osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘m 

postihnutím. 

Podºa v˘voja Ïiadostí je moÏné jednoznaãne 

kon‰tatovaÈ, Ïe záujem obãanov o podporu zo 

·FRB je kaÏdoroãne väã‰í. Najmarkantnej‰ie sa 

to prejavuje v úãeloch v˘stavba nájomn˘ch bytov 

a v úãele obnovy bytovej budovy. 

Má fond dostatoãné zdroje na úãel podpory 

obnovy bytovej budovy? 

Zo ‰tatistick˘ch údajov vypl˘va, Ïe v˘raznej- 

‰ie sa úãel obnovy bytov˘ch budov zaãal podporovaÈ 

novelizáciou zákona o ·FRB v roku 

2000. Treba v‰ak uviesÈ, Ïe skutoãne vy‰‰ie finanãné 

zdroje boli poskytnuté fondu aÏ v roku 

2006 (roku 2006 bolo obnoven˘ch 4 644 b. j. a 

v roku 2007 8 231 b. j.).Tento nárast bol umoÏnen˘ 

aj presunom voºn˘ch disponibiln˘ch zdrojov 

z úãelu „V˘stavba nájomn˘ch bytov“ do 

úãelu obnovy bytovej budovy. 

âinnosÈ ·FRB bola v predchádzajúcich obdobiach 

rokov smerovaná hlavne do roz‰irovania 

bytového fondu a v˘‰ka zdrojov vyãleÀovan˘ch 

na tento úãel bola zanedbateºná. Reálny stav 

bytového fondu SR a akútna potreba nápravy v 

tejto oblasti vyÏaduje zabezpeãiÈ postupné zvy- 

‰ovanie podpory na obnovu bytov. V˘voj poãtu 

Ïiadostí v úãele obnovy od roku zaloÏenia ·FRB 

je zrejm˘ z priloÏeného prehºadu (Tab. ã. 1). 

Je preto potrebné vyãleÀovaÈ zo ‰tátneho rozpoãtu 

pre ·FRB moÏnú (úmernú) v˘‰ku finanãn˘ch 

prostriedkov na poskytovanie podpory predov‰etk˘m 

pre Ïiadateºov v úãele obnovy bytov˘ch 

domov. Vzhºadom na moÏnosti ‰tátneho 

rozpoãtu v‰ak treba kon‰tatovaÈ, Ïe prísun finanãn˘ch 

prostriedkov zo ‰tátneho rozpoãtu a 

v˘‰ke návratn˘ch zdrojov ·FRB z poskytnut˘ch 

úverov v predchádzajúcich sú k predkladan˘m 

poÏiadavkám fyzick˘ch a právnick˘ch osôb v 

tomto úãele nedostatoãné. Návrh rozpoãtu ·FRB 

pre rok 2008 predpokladá poskytnutie finanãnej 

podpory v úãele obnovy bytovej budovy vo v˘- 

‰ke 750 mil. Sk, priãom poÏiadavka prijat˘ch 

Ïiadostí v úãele obnova bytovej budovy je v 

sume viac ako 1,6 mld. Sk. 

Aká je situácia pri zatepºovaní star‰ích panelákov 

na na‰ich sídliskách, ktoré sa obnovujú 

za úãelom úspory energie? 

Z celého fondu budov na b˘vanie sa pribliÏne 

50 % nachádza v bytov˘ch domoch a aÏ 85 % 

z celkového poãtu bytov bolo postaven˘ch v bytov˘ch 

domoch hromadn˘mi formami najmä 

uplatnením panelov˘ch technológií po roku 

1960. 

Tab. ã. 1 Prehºad poskytnut˘ch podpôr ·FRB za roky 1996 – 2008 

Fyzick˘ stav tohto bytového fondu je hor‰í neÏ 

zodpovedá jeho veku. V prevaÏnej väã‰ine ide o 

star‰í bytov˘ fond, ktor˘ vykazuje nedostatky v 

dôsledku zanedbanej údrÏby a opráv, ale aj nedostatky 

vzniknuté v dôsledku pouÏitej technológie 

a kvality vykonan˘ch stavebn˘ch prác. Príãiny 

tohto stavu sú v‰etk˘m obãanom veºmi dobre 

známe a jediná vhodná cesta postupného odstránenia 

veºkej zanedbanosti bytového fondu a 

súãasne zabezpeãenie jeho ìal‰ieho dlhodobého 

uÏívania je jeho obnova a modernizácia, ktorá vedie 

k stavu zabezpeãujúceho splnenie základn˘ch 

poÏiadaviek na stavby a k spokojnosti jeho vlastníkov 

– uÏívateºov. Pristúpenie k t˘mto krokom 

zv˘razÀuje aj postupné zvy‰ovanie cien tepelnej 

energie. Je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe tieto skutoãnosti 

si postupne uvedomuje ãím ìalej, t˘m viac 

spoloãenstiev vlastníkov bytov, bytov˘ch druÏstiev 

a správcovsk˘ch organizácií. 

Sú poskytované podpory na úãely rekon- 

‰trukcie nájomn˘ch a v˘stavbu sociálnych 

bytov dostatoãne vysoké? 

Zákon o ·FRB presne vymedzuje pouÏitie 

prostriedkov podpory v úãele obnovy na: 

• tepelnú ochranu bytového domu alebo rodinného 

domu, 

• obnovu a modernizáciu spoloãn˘ch ãastí a 

spoloãn˘ch zariadení bytového domu, 

• odstránenie statick˘ch nedostatkov bytového 

domu ak sú preukázané oprávnenou právnickou 

alebo fyzickou osobou.. 

Zákonné podmienky doplÀuje Vyhlá‰ka 

MVRR SR ã. 582/2007 Z. z., o podrobnostiach 

obsahu Ïiadosti, o technick˘ch podmienkach a 

o dæÏke ãasu uskutoãnenia stavby, na ktorú sa 

‰tátna podpora poskytuje. 

Druhy a v˘‰ky poskytovan˘ch podpôr z prostriedkov 

·FRB na jednotlivé úãely sú urãené zá- 

rok zdroje v mil. Sk poãet klientov podporené byty 

celkom úver NP celkom FO PO celkom nová v˘stavba obnovené 

1996 349,06 335,57 13,49 1 022 1 004 18 1 321 1 224 97 

1997 1 678,22 1 374,49 303,73 3 545 3 513 32 4 078 3 748 330 

1998 3 530,74 2 794,45 736,29 6 917 6 898 19 7 400 6 712 688 

1999 1 645,42 1 276,11 369,31 2 787 2 782 5 2 922 2 778 144 

2000 3 411,48 2 956,15 455,33 6 180 6 123 57 8 489 6 042 2 447 

2001 3 685,61 3 659,19 26,42 4 081 3 916 165 9 147 7 677 1 470 

2002 5 183,31 5 154,49 28,82 4 367 4 088 279 10 781 9 464 1 317 

2003 2 843,98 2 840,16 3,82 4 063 3 967 96 8 300 3 911 4 389 

2004 3 383,04 3 382,26 0,78 1 966 1 813 153 5 801 3 983 1 818 

2005 3 852,73 3 844,51 8,22 1 622 1 432 190 5 981 4 240 1 741 

2006 4 700,52 4 691,74 8,78 1 582 1 279 303 9 341 4 697 4 644 

2007 4 266,83 4 260,80 6,03 1 544 1 209 335 11 975 3 744 8 231 

2008 * 3 839,36 3 834,65 4,71 1 069 822 247 9 390 3 308 6 082 

spolu 42 370,30 40 404,57 1 965,73 40 745 38 846 1 899 94 926 61 528 33 398 

* stav k 31. 8. 2008 

FO – fyzická osoba, PO – právnická osoba 

31

· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A B ¯ V A N I A 

konn˘m Nariadením vlády SR ã. 432/2007 Z. z. 

z 12. septembra 2007, ktoré je pre ·FRB záväzné. 

·FRB v súlade so zákonom o ·FRB neposkytuje 

úverovú podporu na stavebné práce súvisiace 

s rekon‰trukciou vlastn˘ch bytov v bytov˘ch 

domoc (nájomn˘ch resp. vo vlastníctve 

fyzick˘ch osôb). 

TaktieÏ termín „sociálne byty“ zákon o ·FRB 

nepozná. V˘‰ka podpôr na jednotlivé úãely vypl˘va 

z moÏností rozpoãtu fondu pre jednotlivé 

roky v súlade s platnou legislatívou. 

Netreba ÏiadaÈ vládu o zv˘‰enie rozpoãtu fondu, 

aby sa dalo do väã‰ej miery pomôcÈ samospráve 

pri v˘stavbe nájomn˘ch bytov? 

·FRB v priebehu roka 2008 na základe nárastu 

poÏiadaviek – Ïiadostí obcí a miest, ktoré v 

úãele v˘stavby nájomn˘ch bytov enormne prevy‰ovali 

v˘‰ku prostriedkov ·FRB vyãlenen˘ch 

v rozpoãte, poÏiadal prostredníctvom MVRR 

SR v súlade so zákonom o ·FRB vládu SR o 

nové schválenie rozpoãtu ·FRB so zv˘‰ením o 

dotáciu zo ‰tátneho rozpoãtu. Do roka 2008 

vstupoval ·FRB so schválen˘m rozpoãtom vo 

v˘‰ke 4 028,564 mil. Sk a v priebehu roka bol 

uÏ vládou novoschválen˘ na sumu 4 688,564 

mil. Sk, ão znaãí, Ïe pri‰lo k zv˘‰eniu zdrojov 

o 660 mil. Sk. Treba poznamenaÈ , Ïe tieto zdroje 

neboli poskytnuté zo ‰tátneho rozpoãtu ale sú 

to zdroje vytvorené splátkami z uÏ poskytnut˘ch 

úverov a z predãasne splaten˘ch úverov Ïiadateºmi 

– dlÏníkmi. 

KeìÏe ani toto zv˘‰enie rozpoãtu ·FRB nepokrylo 

podané Ïiadosti v t˘chto dvoch úãeloch 

·FRB v snahe rie‰iÈ tento stav a pomôcÈ samospráve 

vo v˘stavbe bytov opätovne poÏiadal 

prostredníctvom MVRR SR vládu SR o zv˘‰enie 

rozpoãtu ·FRB na rok 2008 vo v˘‰ke, ktorá 

by pokryla v‰etky podané Ïiadosti v úãele v˘stavba 

nájomn˘ch bytov. Rozhodnutie vlády 

v‰ak závisí od moÏností v˘voja a v˘sledkov 

ekonomiky ‰tátu. 

NezaÈaÏujú tieto podpory zo ·FRB v˘‰ku verejn˘ch 

investícií ‰tátneho rozpoãtu? 

Veºk˘m pozitívom je fakt, Ïe finanãné prostriedky 

poskytnuté Ïiadateºom – fyzick˘m a 

právnick˘m osobám na podpory ( úvery ) zo 

·FRB v súlade s bilanciou príjmov a v˘davkov 

verejného rozpoãtu na akruálnom princípe pod- 

ºa metodiky ESA 95 sú vylúãené z v˘davkov a 

teda nezaÈaÏujú v˘‰ku verejn˘ch investícií ·tátneho 

rozpoãtu. 

Aká je spolupráca ·tátneho fondu rozvoja b˘vania 

so samosprávami? 

Je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe spolupráca so samosprávami 

je na veºmi slu‰nej úrovni. 

V prvom rade treba spomenúÈ spoluprácu so 

ZdruÏením miest a obcí Slovenska (ZMOS), 

Tab. ã. 2 Prehºad Ïiadostí ·FRB za rok 2008 (stav k 22. 9. 2008) 

ktorého zástupca je ãlenom Rady fondu, ktor˘ 

je poradn˘m orgánom ministra v˘stavby a regionálneho 

rozvoja SR pre tvorbu a pouÏitie prostriedkov 

fondu. 

Zamestnanci fondu sa pomerne intenzívne 

stretávajú so zástupcami samospráv na zasadnutiach 

regionálnych zdruÏení ZMOSu, kde vysvetºujú 

moÏnosti fondu k financovaniu investiãn˘ch 

plánov obcí a miest a o zmenách a novelizáciách 

legislatívnych noriem o ·FRB. 

V nemalej miere vyuÏívajú zástupcovia samospráv 

poskytovanie informácií v rámci konzultaãného 

dÀa ·FRB, ktor˘ je vÏdy vo ‰tvrtok od 

7:00 do 15:00 hod. 

·FRB poskytuje aj podporu obciam a mestám 

aj na rie‰enie financovania v˘stavby bytov pre 

sociálne slab˘ch obãanov vrátane rómskeho etnika 

poskytovaním úveru vo v˘‰ke 20 % alebo 

aÏ 25 % z rozpoãtov˘ch nákladov stavby. Samozrejme 

najdôleÏitej‰iu úlohu pri financovaní v˘stavby 

nízko‰tandardn˘ch bytov má dotaãná politika 

‰tátu prostredníctvom MVRR SR poskytovaním 

dotácií vo v˘‰ke 75 alebo 80 % rozpoãtov˘ch 

nákladov. 

Budete maÈ moÏnosÈ v nasledujúcom roku 

uspokojiÈ viacer˘ch ãakateºov na podporu z 

vá‰ho fondu? Aká je perspektíva? 

V roku 2007 mal ·FRB disponibilné zdroje na 

úvery vo v˘‰ke 4 395,381 mil. Sk, ão bola v histórii 

jeho pôsobenia (12 rokov) tretia najvy‰‰ia 

suma na podpory. Z nej bola priznaná podpora 

v celkovej sume 4 370,581 mil. Sk. V roku 2007 

sa v‰ak poÏiadavky a v˘‰ka poskytnut˘ch podpôr 

v úãele v˘stavby nájomn˘ch bytov dostali 

do útlmu, keì oproti roku 2006 bola podporená 

v˘stavba nájomn˘ch bytov o 943 bytov menej. 

Tento fenomén sa opakuje pravidelne v roku 

po komunálnych voºbách, keìÏe samospráva 

(starosta, poslanci zastupiteºstva) nemajú záujem 

realizovaÈ potrebnú územnú a projektovú 

prípravu stavieb vzhºadom na neisté, nezaruãené 

v˘sledky komunálnych volieb v ich prospech. 

Voºné zdroje z úãelu v˘stavby nájomn˘ch bytov 

v roku 2007 sa preto presunuli do úãelu obnovy 

bytovej budovy a z toho dôvodu bolo oproti 

roku 2006 v roku 2007 v obnove podporen˘ch 

o 3 587 bytov viac. 

Bude sa aj naìalej zo ·FRB rie‰iÈ b˘vanie sociálne 

slab‰ích obãanov, s ak˘m v˘hºadov˘m 

plánom rátate, dokedy uspokojíte väã‰inu 

ãakateºov? 

V rámci Programu b˘vania schváleného uznesením 

vlády SR ã. 752 z 13. septembra 2006, ktorého 

cieºom je vytvorenie podmienok na oÏivenie 

obstarávania nájomn˘ch bytov urãen˘ch pre 

uÏívanie sociálne slab‰ích skupín obyvateºstva. 

Táto otázka bude predmetom rie‰enia aj v ìal- 

‰ích rokoch tohto volebného obdobia. Na realizácii 

tohto programu sa okrem ·FRB podieºa aj 

MVRR SR poskytovaním dotácií ( nenávratné 

prostriedky pre stavebníka ). Proces poskytovania 

podpôr uskutoãÀuje v súlade so zákonn˘mi 

predpismi urãujúcimi podmienky poskytovania 

úverovej podpory ·FRB a V˘nosmi MVRR SR 

o poskytovaní dotácií na rozvoj b˘vania, ktoré 

urãujú rozsah, podmienky a spôsob poskytovania 

dotácií. 

Do financovania bytovej v˘stavby nájomn˘ch 

bytov teda vstupujú súbehom dva zdroje t.j. 

úvery zo ·FRB vo v˘‰ke 70 – 80 % obstarávacej 

ceny a dotácie z MVRR SR vo v˘‰ke 20 – 

30 % ceny stavby. 

Koºko Ïiadostí o podporu evidujete k dne‰nému 

dÀu, ktoré prevaÏujú? 

K dne‰nému dÀu podºa evidencii Ïiadostí v databáze 

·FRB evidovan˘ch podºa jednotliv˘ch 

úãelov 1 686 Ïiadostí. PoÏiadavky o úver prevy- 

‰ujú zdroje ·FRB prakticky vo v‰etk˘ch úãeloch, 

okrem úãelu v˘stavba zariadenia sociálnych slu- 

Ïieb. PrevaÏujúci pretlak Ïiadostí oproti rozpoãtu 

je v úãeloch: 

U 5 – obnova bytovej budovy, navy‰e 175 Ïiadostí 

v objeme 924,083 tis. Sk. 

U 6 – v˘stavba nájomného bytu, navy‰e 51 Ïiadostí 

v objeme 337,8 tis. Sk 

U 1 – v˘stavba bytu v bytovom alebo polyfunkãnom 

dome pre FO 

navy‰e 227 Ïiadostí v objeme 124,331 tis. Sk 

(Tab. ã. 2 ). 

Ste spokojn˘ so súãasnou legislatívou, ktorá 

platí pre ·FRB, alebo by ste v nej vedeli urobiÈ 

zmeny, ktoré by viedli k obojstrannej spokojnosti? 

âo vám najviac sÈaÏuje prácu? 

SFRB predkladal k vypracovan˘m návrhom 

novelizácií resp. zmien ustanovení zákona o 

·FRB pripomienky, ktor˘ch koneãné posúdenie 

a definitívne rozhodnutie o znení navrhovan˘ch 

zmien a doplnkov vykonáva MVRR SR. Stanovisko 

MVRR SR deklaruje, Ïe za tvorbu nástrojov 

podpory rozvoja b˘vania je p l n e zodpovedné 

MVRR SR a ·FRB je len jedn˘m z nástrojov 

jeho realizácie. Toto jeho stanovisko sa právne 

opiera o ustanovenie zákona ã. 608/2003 Z. 

z., § 2 písm. c) 

Bude na‰ou snahou v spolupráci hlavne so 

ZMOSom a ìal‰ími skupinami zapojen˘mi do 

procesu bytovej v˘stavby meniÈ legislatívu na 

prospech obãanov v Slovenskej republike. 

Limitujúcim faktorom v‰ak budú moÏnosti 

rozpoãtu fondu, ktor˘ je stále napojen˘ cez kapitolu 

MVRR SR na ‰tátny rozpoãet, ktorého 

moÏnosti nie sú v rozsahu umoÏÀujúcom zv˘‰iÈ 

sumu pre ·FRB na v˘‰ku potrebnú k poskytnutiu 

‰tátnej podpory pre v‰etk˘ch Ïiadateºov o 

podporu z prostriedkov ·FRB. 

Kód Úãel podpory - § 5 zákona rozpoãet skutoãná poÏiadavka priznaná podpora podpora v banke* po porad. ãíslo 

U1,2 V˘stavba bytu v BD, RD alebo PD 1 044 564 000,00 Sk 1 168 895 000,00 Sk 982 190 000,00 Sk 945 642 000,00 Sk 1 487 

U3 V˘stavba zariadenia sociálnych sluÏieb 50 000 000,00 Sk 24 650 000,00 Sk 21 750 000,00 Sk 20 140 000,00 Sk v‰etky Ïiadosti 

U4 Kúpa bytu 81 000 000,00 Sk 87 759 000,00 Sk 69 047 000,00 Sk 68 167 000,00 Sk 1 542 

U5 Obnova bytovej budovy 750 000 000,00 Sk 1 674 083 000,00 Sk 695 233 000,00 Sk 723 248 000,00 Sk 573 

U6 V˘stavba nájomného bytu 2 763 000 000,00 Sk 3 100 802 000,00 Sk 2 682 755 000,00 Sk 2 482 687 000,00 Sk 704 

U8 Obnova zariadenia sociálnych sluÏieb - Sk - Sk - Sk - Sk 

Spolu 4 688 564 000,00 Sk 6 056 189 000,00 Sk 4 450 975 000,00 Sk 4 239 884 000,00 Sk 

* vrátane Ïiadostí z r. 2007 

Uznesením vlády SR ã. 494 z 16.7.2008 bol rozpoãet fondu na rok 2008 pre úãely v˘stavba bytu v bytovom a polyfunkãnom dome (U 1) a v˘stavba bytu v rodinnom dome (U 2) 

spojen˘ do jedného úãelu !!! 

32

S T A V B A R O K A 2 0 0 8 

V Bratislave sa 25. júna 2008 v historickej budove opery SND uskutoãnilo v rámci 

DÀa stavebn˘ch podnikateºov slávnostné vyhlásenie 14. roãníka prestíÏnej celo‰tátnej verejnej 

neanonymnej súÈaÏe realizovan˘ch stavieb na Slovensku STAVBA ROKA 2008, ktorej 

organizátorom bolo ZdruÏenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia. 

Hlavnú cenu STAVBA ROKA 2008 odborná porota udelila stavebnému dielu Diaºniãn˘ úsek 

D2 Bratislava, Lamaãská cesta – Staré grunty s tunelom Sitina – novostavba. 

Hlavn˘ projektantom tejto právom vyznamenanej stavby bol DOPRAVOPROJEKT, a. s. 

Parlamentn˘ kuriér oslovil generálneho riaditeºa DOPRAVOPROJEKTU, a. s. 

Ing. arch. Gabriela KOCZKÁ·A. 

V˘znamné ocenenie 

na‰ej práce nás veºmi pote‰ilo 

Diaºniãn˘ úsek D2 Lamaãská cesta – Staré 

grunty s tunelom Sitina získal nielen hlavnú 

cenu STAVBA ROKA 2008 a Nomináciu 

na hlavnú cenu, ale aj Cenu Slovenskej komory 

stavebn˘ch inÏinierov za najlep‰ie 

projektové rie‰enie stavebného diela a Cenu 

primátora Hlavného mesta SR Bratislavy za 

vytvorenie stavebného diela, ktoré je v˘znamn˘m 

poãinom z hºadiska rie‰enia dopravnej 

infra‰truktúry hlavného mesta SR 

Bratislavy ako neoddeliteºná súãasÈ mestského 

dopravného systému. Je to úplne v˘nimoãné, 

Ïe jedno stavebné dielo získalo v sú- 

ÈaÏi STAVBA ROKA aÏ ‰tyri ceny. S ak˘mi 

pocitmi ste prijímali v‰etky tieto ocenenia? 

Cenu Stavba roka 2008 a v‰etky ìal‰ie ocenenia 

za úsek diaºnice D2 Bratislava, Lamaãská 

cesta – Staré grunty s tunelom Sitina sme 

ako hlavn˘ projektant úseku spolu s hlavn˘m 

zhotoviteºom, ZdruÏením TAISEI – SKANSKA, 

prijali s pote‰ením a pocitom dobre vykonanej 

práce. Priznám sa ale, Ïe som nepredpokladal, 

Ïe toto stavebné dielo získa aÏ toºko ocenení. 

Bolo pre nás poctou, Ïe sme mali moÏnosÈ naprojektovaÈ 

takéto celospoloãensky v˘znamné 

dielo. Úsek je ukonãením ch˘bajúceho vnútorného 

diaºniãného okruhu Bratislavy a je nesmierne 

prínosnou stavbou, ktorá svojim uÏí- 

vateºom kaÏdodenne od svojho otvorenia 23. 

júna 2007 ‰etrí ãas, zlep‰uje dopravnú situáciu 

hlavného mesta Slovenska a ão je najpodstatnej‰ie, 

radikálne zlep‰uje Ïivotné prostredie. 

Obyvateºom Patrónky a priºahl˘ch oblastí sa 

uºavilo z dôvodu skrátenia ãasu stráveného 

cestou do práce – prejazd Patrónky trval pred 

otvorením tunela Sitina v dopravnej ‰piãke 

takmer pol hodinu s priemernou r˘chlosÈou 10 

km/h, teraz je v‰ak plynul˘ a bezkolízny. 

Tunel Sitina, ktor˘ je súãasÈou diaºniãného 

úseku D2 sa staval 3,5 roka. I‰lo zrejme o vysoko 

sofistikovanú a zloÏitú stavbu… 

O tom, Ïe to bola veºmi zloÏitá práca asi netreba 

presviedãaÈ ani laickú verejnosÈ. Veì naprojektovaÈ 

a skoordinovaÈ 216 samostatn˘ch 

stavebn˘ch objektov tejto stavby v zloÏit˘ch 

geologick˘ch pomeroch v intraviláne mesta s 

mnoÏstvom inÏinierskych sietí a realizovaÈ poãas 

nepretrÏitej premávky, bolo naozaj nároãné 

i pre profesionálov. 

Pri návrhu tohto spojenia uÏ existujúcich 

úsekov diaºnice bol dôraz kladen˘ v prvom rade 

na dopravné napojenie jestvujúcich komunikácií 

a bezpeãnosÈ prevádzky diaºnice, najmä 

v‰ak tunela. Tunel spæÀa najvy‰‰ie európske nároky 

na bezpeãnosÈ premávky a evakuáciu 

osôb v prípade nebezpeãenstva. Tunel Sitina je 

prv˘ dvojrúrov˘ diaºniãn˘ tunel na Slovensku, 

tvoria ho teda dve samostatné tunelové rúry, 

kaÏdá s dvoma jazdn˘mi pruhmi. Cel˘ tunel je 

dlh˘ 1 440 metrov, priãom je vybaven˘ modernou 

technológiou, ktorá riadi cel˘ jeho chod: 

vetranie, osvetlenie, dopravu a v prípade kolíznych 

a nehodov˘ch situácií aj uzavretie. V 

tuneli je päÈ prieãnych prepojení tunelov˘ch rúr 

(únikov˘ch ciest) s maximálnou vzdialenosÈou 

250 metrov. KaÏdá tunelová rúra má vlastn˘ 

poÏiarny vodovod. V rúrach sú SOS v˘klenky 

v maximálnej vzdialenosti 150 metrov. Dispeãing 

pre mimoriadne a krízové situácie je na 

obidvoch portáloch. Riadenie tunela je automatické 

aj manuálne z centrálneho a podruÏn˘ch 

dispeãingov. 

Tunel Sitina v‰ak nie je solitérnou stavbou, 

ale súãasÈou veºkého stavebného dopravného 

diela: Diaºniãného úseku D2… 

Celá stavba diaºniãného úseku D2 s kriÏovatkami 

má zhruba 3,6 kilometra. Sitina je po tuneli 

Branisko s dæÏkou 4 975 metrov a tuneli 

34

S T A V B A R O K A 2 0 0 8 

Horelica s dæÏkou 605 metrov v poradí tretím 

realizovan˘m slovensk˘m diaºniãn˘m tunelom, 

je v‰ak prv˘m dvojrúrov˘m diaºniãn˘m 

tunelom. SpoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT sa 

zaoberala projektovou prípravou tohto diaºniãného 

úseku uÏ od roku 1995, priãom v technickej 

‰túdii navrhla 9 variantov trasy, z ktor˘ch 

tri boli navrhnuté ako tunelové. 

Príprava v˘stavby celej diaºnice D2 sa zaãala 

uÏ v roku 1963. Samotná v˘stavba diaºnice 

D2 zaãala v roku 1967 a vlani bol po 40 rokoch 

od zaãiatku v˘stavby dan˘ do uÏívania jej posledn˘ 

úsek Lamaãská cesta – Staré grunty. 

Projekt diaºnice D2 s v˘nimkou krátkeho úseku 

pri hraniciach s âR vznikol cel˘ v spoloãnosti 

DOPRAVOPROJEKT, a. s. 

Úsek diaºnice D2 v˘razn˘m spôsobom pomohol 

zlep‰iÈ dopravnú situáciu v Bratislave, 

najmä v západnej ãasti, ktorá bola komplikovaná 

predov‰etk˘m kvôli prejazdu tranzitnej 

nákladnej dopravy. Dnes je diaºnica D2, vrátane 

oceneného úseku Bratislava, Lamaãská 

cesta – Staré grunty, ucelen˘m diaºniãn˘m Èahom 

od hraníc Slovenskej republiky s âeskom 

po hranice Slovenska s Maìarskom a tvorí súãasÈ 

európskej cesty E65 Praha – Brno – Bratislava 

– GyŒr – Budape‰È. 

Zatiaº sme hovorili skôr na tému uÏ zrealizovan˘ch 

stavebn˘ch a dopravn˘ch diel. 

Na pracovn˘ch stoloch projektantov DO- 

PRAVOPROJEKTU v‰ak uÏ nepochybne 

leÏia nové aktuálne projekty... 

SpoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT, a.s. rie- 

‰i v súãasnosti aj nároãn˘ a taktieÏ nesporne 

veºmi prínosn˘ projekt pre obyvateºov Bratislavy, 

ktor˘m je projekt Îelezniãného prepojenia 

koridorov TEN-T s letiskom M. R. ·tefánika 

a Ïelezniãnou sieÈou TEN-T. 

Základn˘m cieºom prepojenia koridorov je 

zv˘‰iÈ interoperabilitu Ïelezniãnej siete a integrovaÈ 

Bratislavu do európskej Ïelezniãnej siete. 

Od roku 2007 prebieha v Bratislave intenzívna 

príprava projektu dot˘kajúceho sa ‰ir‰ieho 

centra mesta. Svojou 1. stavbou v cieºovom 

rie‰ení prepojí projekt stredom mesta Ïelezniãnú 

traÈ od Ïelezniãnej stanice Predmestie po Ïelezniãnú 

stanicu PetrÏalka, v rámci jednotliv˘ch 

etáp druhej stavby zabezpeãí zdvojkoºajnenie 

trate v úseku PetrÏalka – Kittsee, zdvojkoºajnenie 

prepojenia Hlavnej stanice so Ïelezniãnou 

stanicou Bratislava-Nové Mesto a zapojenie 

letiska M.R. ·tefánika na Ïelezniãnú 

sieÈ zo smeru PetrÏalka, ako aj zo smeru Bratislava-Nové 

Mesto. Tretia stavba projektu vyrie‰i 

elektrifikáciu trate Devínska Nová Ves – 

Marchegg. Projekt svojimi vetvami v˘znamnou 

mierou zasiahne do celého bratislavského 

uzla a to nielen roz‰írením samotnej trate, ale 

zásadn˘m spôsobom ovplyvní aj jeho dopravnú 

technológiu. 

Ktor˘ úsek tohto projektu povaÏujete – aj 

z odborného hºadiska – za najkomplikovanej‰í? 

Rozhodujúcou a technicky i ekonomicky 

najnároãnej‰ou ãasÈou projektu je I. stavba 

Bratislava predmestie – Bratislava PetrÏalka, 

spájajúca existujúce Ïelezniãné trate na oboch 

brehoch rieky Dunaj tunelov˘m vedením pod 

centrom mesta a popod koryto rieky Dunaj. 

Celková dæÏka tejto vetvy Ïelezniãného prepojenia 

je 6,88 km, z ãoho je 6,43 km veden˘ch 

tunelmi. Vzhºadom na vysoko urbanizované 

mestské prostredie a v˘‰kové budovy, ktoré 

bude trasa prepojenia kriÏovaÈ, je traÈ vedená 

v extrémnom prípade aÏ 40 m pod terénom. 

Okrem funkcie tranzitného prepojenia Ïelezniãn˘ch 

koridorov bude stavba plniÈ aj funkcie 

vnútromestskej dopravy, ãím sa ãrtá ‰anca 

ãiastoãne nahradiÈ ãasÈ v minulosti pripravovanej, 

no zatiaº nerealizovanej stavby Nosného 

systému mestskej hromadnej dopravy (NS 

MHD). Z tohto dôvodu budú na trase prepojenia 

vybudované ‰tyri stanice, dve hæbené a 

dve razené. DæÏka staníc sa predpokladá v závislosti 

od ich funkãného vyuÏitia od 150 aÏ 

400 m. Podºa ãasového harmonogramu prípravy 

projektu sa poãíta s realizáciou diela v 

období rokov 2010 – 2015. 

A ão projektovanie diaºniãn˘ch úsekov? 

Zrejme ani tu DOPRAVOPROJEKT, a. s. 

nezaháºa… 

DOPRAVOPROJEKT, a. s., sa intenzívne 

venuje projektovaniu úsekov diaºnice D1 a r˘chlostnej 

cesty R1, ktor˘ch realizácia sa predpokladá 

prostredníctvom PPP projektov. Medzi 

tieto patria D1 Dubná Skala – Turany, D1 

Turany – Hubová a D1 Friãovce – Svinia, ako 

aj úseky r˘chlostnej cesty R1 Nitra-západ – Selenec, 

Selenec – Beladice a Beladice – Tekovské 

Nemce. 

Hlavná cena súÈaÏe STAVBA ROKA 2008: 

Diaºniãn˘ úsek D2 Bratislava, Lamaãská 

cesta – Staré grunty s tunelom Sitina 

Hlavn˘ projektant: 

DOPRAVOPROJEKT, a. s. 

Hlavn˘ zhotoviteº: 

ZdruÏenie TAISEI – SKANSKA 

– TAISEI Corporation, 

organizaãná zloÏka Slovakia 

– SKANSKA DS, a. s. 

Stavebník: 

Národná diaºniãná spoloãnosÈ, a. s. 

Stavebné náklady: cca 3,5 mld. Sk 

Lehota v˘stavby: 05/2003 – 12/2007 

Hlavnú cenu získalo toto stavebné dielo za 

návrh a realizáciu vysokonároãného a vynikajúceho 

komplexného inÏinierskeho stavebného 

diela 

– za projektovanie najv˘znamnej‰ieho stavebného 

objektu tunela SITINA podºa najnov‰ích 

európskych noriem aj vzhºadom 

na vysokú bezpeãnosÈ 

– za vybavenie tunela modernou technológiou, 

súãasÈou ktorej je riadenie celého chodu 

tunela od vetrania, osvetlenia, dopravy 

a v prípade kolíznych a nehodov˘ch situácií 

je moÏnosÈ aj jeho uzavretia, 

– za vysokokvalifikovan˘ prístup v‰etk˘ch 

úãastníkov v˘stavby tohto stavebného diela 

k jeho komplexnej realizácii, 

– za zvládnutie v˘stavby nároãného technického 

diela, ão je dobrou vizitkou umu a 

technickej zdatnosti projektov˘ch a stavebn˘ch 

firiem, ako aj dodávateºov technologick˘ch 

zariadení, 

– za integritu stavebného diela po stránke architektonickej, 

kon‰trukãnej a technologickej 

a celkov˘ súlad kon‰trukãného a 

statického rie‰enia s technologick˘m postupom 

v˘stavby v nároãn˘ch podmienkach. 

Stavba Diaºniãn˘ úsek D2 Lamaãská cesta 

– Staré grunty s tunelom Sitina je súãas- 

Èou európskej cesty E65 Praha – Brno – Bratislava 

– GyŒr – Budape‰È. Dokumentuje a 

prezentuje návrh a realizáciu vysokonároãného 

a z rôznych hºadísk vynikajúceho komplexného 

inÏinierskeho stavebného diela. 

Tento stavebne a technologicky zaujímav˘ 

projekt od svojho uvedenia do prevádzky 

priniesol veºkú úºavu bratislavsk˘m, ale aj 

tranzitujúcim vodiãom. Stal sa neoddeliteºnou 

súãasÈou mestského dopravného systému, 

bez ktorého je plynulá doprava nielen v 

západnej ãasti Bratislavy len ÈaÏko predstaviteºná. 

Po jeho dobudovaní vozidlá mesto 

obchádzajú a nezaÈaÏujú mestské komunikácie. 

V rámci stavby bolo realizovan˘ch 6 mostn˘ch 

objektov, z toho 2 diaºniãné a 1 objekt 

podcestia pod diaºnicu v Mlynskej doline. Pri 

zakladaní mostn˘ch objektov, protihlukov˘ch 

stien a podcestia bolo vyhotoven˘ch 

1 800 m betónov˘ch pilót s priemerom od 

620 do 930 mm. Vybudovan˘ch bolo celkom 

2 436 m 2 protihlukov˘ch stien, oporn˘ch 

múrov s celkovou dæÏkou 735 m. 

V rámci stavby sa urobila preloÏka a úprava 

potoku, ako aj objekty kanalizácie, vodovodov 

a veºké mnoÏstvo prekládok elektrick˘ch 

rozvodov, telefónov, diaºkov˘ch káblov 

a rozvodov verejného osvetlenia. 

Celková dæÏka novovybudovanej diaºnice 

je 3 909 m. Uskutoãnila sa úprava stredného 

deliaceho pásu v ãasti Lamaã a Mlynská 

dolina s celkovou dæÏkou 5 800 m, ktorá pozostávala 

z opravy verejného osvetlenia, v˘meny 

svietidiel a kabeláÏe, ako aj z demontáÏe 

oceºov˘ch zvodidiel a ich nahradení betónov˘mi 

zvodidlami s celkovou dæÏkou 

12 469 m, z ãoho bolo 2 830 m monolitick˘ch 

betónovan˘ch na mieste technológiou Skanska. 

Oceºové zvodidlá sú v celkovej dæÏke 

viac ako 11 km. 

Najv˘znamnej‰ím stavebn˘m objektom 

celého úseku je tunel Sitina. 

Západná tunelová rúra má 1 440 m, z toho 

je ãasÈ 1 189 m razená a 251 m hæbená. V˘chodná 

tunelová rúra má 1 415 m, z toho je 

ãasÈ 1 159 m razená a 256 m hæbená. Tunel 

je projektovan˘ podºa najnov‰ích európskych 

noriem s ohºadom na vysokú bezpeãnosÈ, 

vybaven˘ modernou technológiou, súãasÈou 

ktorej je centrálne riadenie celého chodu tunela 

od vetrania, osvetlenia, dopravy a v prípade 

kolíznych a nehodov˘ch situácií aj jeho 

uzavretia. Riadenie je automatické aj manuálne 

z centrálneho a podruÏn˘ch dispeãingov. 

Okrem toho je tunel vybaven˘ na havarijné 

situácie (poÏiarny vodovod, únikové chodby). 

Plánované dopravné zaÈaÏenie poãas 

prevádzky bude prekraãovaÈ podºa dopravnoinÏinierskych 

podkladov hodnotu 20 000 vozidiel/24 

hodín v oboch smeroch (iné neÏ 

dvojrúrové rie‰enie nepripadalo do úvahy). 

Tunel bol razen˘ novou rakúskou tunelovacou 

metódou (NRTM) v ÈaÏk˘ch geologick˘ch 

podmienkach. Vozovka v tuneli spæÀa 

vysoké bezpeãnostné kritériá, má cementovo-betónov˘ 

povrch – oproti tradiãnému asfaltu 

– odoln˘ voãi zaÈaÏeniu pri kaÏdej teplote. 

Netvoria sa na Àom nebezpeãné koºaje, 

je nehorºav˘, má dlhú ÏivotnosÈ, navy‰e 

je recyklovateºn˘. 

35

S T A V B A R O K A 2 0 0 8 

„Dovolím si kon‰tatovaÈ, Ïe ‰trnásty roãník súÈaÏe STAVBA ROKA bol ìal‰ím vydaren˘m roãníkom 

verejnej prezentácie komplexnej kvality realizácie v odvetví architektúry a stavebníctva pred príslu‰nou 

odbornou i laickou verejnosÈou,“ povedala pre Parlamentn˘ kuriér prezidentka organizátora súÈaÏe, 

ZdruÏenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva–- ABF Slovakia Ing. Mária BRICHTOVÁ. 

A Slovensko naozaj 

rastie do krásy… 

SúÈaÏ STAVBA ROKA má za sebou uÏ 

‰trnásÈ roãníkov. Ako by ste zhodnotili ten 

posledn˘ – tohtoroãn˘? V ãom sa odli‰oval 

a v ãom nie od t˘ch predchádzajúcich? 

Zaãnem vari s viac ako dôstojn˘m záverom 

tejto súÈaÏe, a to slávnostn˘m vyhlásením jej 

v˘sledkov s udeºovaním cien, ktoré sa uÏ tradiãne 

uskutoãÀuje v rámci osláv 14. dÀa stavebn˘ch 

podnikateºov – tvorí rámcov˘ program 

jeho oficiálnej ãasti. Tento roãník sa 

dostal na javisko Opery historickej budovy 

Slovenského národného divadla. A dovolím si 

aj ja kon‰tatovaÈ, Ïe to jednoducho veºmi pristalo 

t˘mto dvom vzájomne sa doplÀujúcim 

foto: SKANSKA BS, a.s., archív 

Diaºniãn˘ úsek D2 Lamaãská cesta – Staré grunty s tunelom 

Sitina – Cena Slovenskej komory stavebn˘ch inÏinierov 

za najlep‰ie projektové rie‰enie stavebného diela, 

Cena primátora Hlavného mesta SR Bratislavy, Nominácia 

na hlavnú cenu, hlavná cena STAVBA ROKA 2008 

a motivujúcim aktivitám, vydaren˘mi prezentovan˘mi 

stavebn˘mi dielami a ich realizátormi, 

a to architektmi, projektantmi, zhotoviteºmi, 

stavebníkmi ãi developermi. Teda 

opäÈ tá úÏasná atmosféra v˘znamn˘ch kultúrnych 

ustanovizní ako napríklad pred dvomi 

rokmi v novostavbe SND, ãi e‰te predt˘m v 

ko‰ickej ·tátnej opere, ãi v bratislavskej Redute, 

ãi v Divadle J. Záborského v Pre‰ove, 

ãi v nitrianskom Divadle A. Bagara atì. K 

slávnostnej atmosfére tohto 14. roãníka prispeli 

aj váÏení hostia, a to manÏelka prezidenta 

SR pani Silvia Ga‰paroviãová, minister dopravy, 

pô‰t a telekomunikácií ªubomír VáÏny, 

ktor˘ odovzdával aj hlavnú cenu titul Stavba 

roka 2008, ako aj ìal‰ie v˘znamné osobnosti 

spoloãenského, kultúrneho a politického 

Ïivota, zástupcovia profesijn˘ch spolkov, 

zdruÏení a komôr, akademickej obce a zahraniãní 

hostia. SúãasÈou bola vernisáÏ putovnej 

v˘stavy Stavby roka 2008 vo foyeri divadla, 

v‰etk˘ch 27 deväÈãlennou odbornou porotou 

s medzinárodnou úãasÈou posudzovan˘ch sú- 

ÈaÏn˘ch návrhov stavebn˘ch diel. 

Od minulého roãníka sa tento lí‰il napríklad 

poãtom udelen˘ch cien – ich zníÏením na 

trinásÈ – a zmenami niektor˘ch názvov a t˘m 

aj ich ‰tatútov. Namiesto piatich nominácií na 

hlavnú cenu boli len tri. Neudeºovala sa cena 

InÏinierska stavba roka. A ão nielen mÀa 

osobne mrzí, neudeºovala sa ani cena za rekon‰trukciu, 

a to v období, keì e‰te stále prebieha 

na Slovensku doslovne „masívna“ rekon‰trukcia 

nielen star‰ích stavieb v rámci investiãného 

boomu, ale aj rekon‰trukcie pamiatkov˘ch 

objektov, v ktor˘ch b˘va stavebníkom 

‰tát ãi súkromn˘ stavebník ãi developer. 

Je to osobit˘ druh realizácie z rôznych hºadísk 

vysoko nároãného investiãného zámeru 

na v‰etk˘ch úrovniach realizácie jeho rekon- 

‰trukcie, do ktorého navy‰e vstupujú v mnoh˘ch 

prípadoch aj pamiatkári. 

Pri posudzovaní súÈaÏn˘ch návrhov odbornou 

porotou sa ale zohºadnilo jedno z dôleÏit˘ch 

nov˘ch kritérií súÈaÏe, a to cena za celospoloãensk˘ 

prínos z hºadiska rozvoja obce, 

mesta, regiónu, Slovenska, a to ãi uÏ ekologick˘, 

hospodársky, sociálny, b˘vanie, turistick˘ 

ruch, trvalo udrÏateºn˘ rozvoj. 

Sem boli zaãlenené dve ceny, a to Cena primátora 

hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj 

nová cena, resp. zmenená cena MVRR SR, 

premenovaná na Cenu ministra v˘stavby a regionálneho 

rozvoja SR. 

Tento rok získala najvy‰‰ie ocenenie – 

Hlavnú cenu – dopravná stavba: Diaºniãn˘ 

úsek D2 Lamaãská cesta – Staré grunty 

s tunelom Sitina. PreváÏila spoloãenská 

v˘znamnosÈ tohto diela? Nie sú ostatné 

stavby men‰ieho rozsahu a nie tak na 

oãiach verejnosti automaticky v nev˘hode? 

A aj v tomto je prestíÏ tejto súÈaÏe, Ïe v nej 

niet „malej stavby“... V‰etky, teda bez ohºadu 

na stavebn˘ ãi investiãn˘ objem, majú 

rovnaké ‰ance. Samozrejme, podmienkou je 

kvalita komplexnej realizácie na v‰etk˘ch 

úrovniach investiãného procesu v˘stavby. 

Len pre pamäÈ, v novodobej histórii tejto sú- 

ÈaÏe, teda v jej trinástom roãníku, bola udelená 

hlavná cena novostavbe viacúãelová ‰portová 

hala POPRAD ARÉNA s investiãn˘m 

nákladom 229 mil. Sk - popri niektor˘ch aj 2 

miliardov˘ch stavbách... A v e‰te star‰ej histórii 

to boli stavby s celkov˘mi investiãn˘mi 

nákladmi 40 mil. Sk ãi 80 mil. Sk atì. 

foto: Ing. arch. Miroslav Hudák 

Stavebné úpravy komunikácií a verejn˘ch priestranstiev 

v pamiatkovej zóne mesta Skalica – Cena ministra v˘stavby 

a regionálneho rozvoja SR, Nominácia na hlavnú cenu 

Tohtoroãnou hlavnou cenou „ovenãen˘“ 

Diaºniãn˘ úsek D2 Lamaãská cesta – Staré 

grunty s tunelom Sitina získal v tejto súÈaÏi 

celkom ‰tyri ceny. Z nich jednou bola aj cena 

za spoloãensk˘ prospech, a to Cena primátora 

hl. mesta SR Bratislavy, ktorá má v ‰tatúte 

o. i. zakotvené udelenie aj za vynikajúce architektonické 

alebo inÏinierske dielo s dôrazom 

na optimálny kontext s okolit˘m prostredím, 

za progresívne stavebno-technické rie- 

‰enie a vysokokvalitnú stavebnú realizáciu. 

ëal‰ou udelenou bola cena Slovenskej komory 

stavebn˘ch inÏinierov za najlep‰ie projektové 

rie‰enie stavebného diela. 

Teda súÈaÏná porota pri závereãnom posudzovaní 

stavieb porovnávaním ich kvality 

komplexnej realizácie podºa kritérií hodnotenia 

postupne prichádzala na to, Ïe je v tomto 

36

S T A V B A R O K A 2 0 0 8 

roãníku súÈaÏe takmer bezkonkurenãn˘m stavebn˘m 

dielom na hlavnú cenu práve toto 

dielo. Samozrejme, svoju úlohu zohral aj celospoloãensk˘ 

prínos tohto diela. Je pozitívom, 

Ïe väã‰ina nielen príslu‰nej odbornej 

verejnosti sa stotoÏnila s verdiktom poroty. 

V‰etci hlavní úãastníci realizácie tohto stavebného 

diela, teda Dopravoprojekt, a. s., Zdru- 

Ïenie TAISEI – Skanska a v neposlednom 

rade i Národná diaºniãná spoloãnosÈ, a. s., odviedli 

kus poctivej roboty v ÈaÏk˘ch geologick˘ch 

podmienkach, v˘sledkom ktorej je stavebné 

dielo skutoãne vysokej kvality. 

A tu mi nedá opäÈ pripomenúÈ nesmierne 

nároãnú úlohu odbornej poroty, ktorá musí byÈ 

vysoko profesionálna a odborne zdatná, aby 

foto: PaÈo Safko 

Obchodné zastúpenie VIESSMANN v Bratislave – 

Cena Technického a skú‰obného ústavu stavebného, n. o. 

za optimálne pouÏitie progresívnych stavebn˘ch materiálov, 

v˘robkov a systémov v stavbe 

dokázala na záver vyniesÈ meritórne rozhodnutie 

napr. o hlavnej cene medzi stavebn˘mi 

dielami zaãlenen˘mi do rôznych kategórií 

v˘stavby – bytové domy, nebytové budovy 

nev˘robné, nebytové budovy v˘robné, inÏinierske 

stavby, vodohospodárske stavby. Po 

roku 2000, priznám sa, i ja som si nevedela 

veºmi zvyknúÈ na zmenu ‰tatútu súÈaÏe Stavba 

roka, Ïe miesto 3 hlavn˘ch cien je len jedna 

jediná. Ale uÏ sám názov súÈaÏe hovorí o 

stavbe roka, teda jednej jedinej. V roku 2001, 

keì ZdruÏenie ABF Slovakia organizovalo 

úspe‰nú celo‰tátnu anketu Stavba storoãia, 

boli ãiastkové stavby storoãia v jednotliv˘ch 

kategóriách v˘stavby a potom len jedna jediná, 

nazvime to, hlavná stavba storoãia, a tou 

sa stal dne‰n˘ Nov˘ most (predt˘m most 

SNP). A dodnes rezonuje v periodikách ãi v 

denníkoch ãi odbornej literatúre pri prezentácii 

kvalitn˘ch stavieb realizovan˘ch na Slovensku 

aj odvolanie sa na Stavbu storoãia 

bratislavského Nového mosta. T˘ch 6 ãiastkov˘ch 

stavieb storoãia v jednotliv˘ch kategóriách 

v˘stavby sa uvádza len sporadicky. 

Teda, t˘m súãasne odpovedám t˘m, ktorí 

majú v˘hrady k udeºovaniu len jednej jedinej 

Stavby roka. 

Ktoré iné z ocenen˘ch stavieb priniesli 

okrem perfektnej komplexnej kvality stavebného 

diela ãi uÏ v projektovej alebo 

realizaãnej fáze nieão nev‰edné, nieão 

„high“? 

Bolo ich skutoãne v tomto roãníku, v porovnaní 

s minul˘mi roãníkmi, ako sa povie 

„poÏehnane“. Darmo, dostupnosÈ nov˘ch 

technológií v˘stavby, chvalabohu, nároãnosÈ 

na kvalitu uÏ i stavebníkov a developerov a 

v neposlednom rade konkurencia na stavebnom 

a realitnom trhu, ako aj stále sa zvy‰ujúce 

nároky budúcich uÏívateºov si priam vy- 

Ïadujú uskutoãÀovaÈ aj takéto stavby. 

Okrem hlavnou cenou oceneného stavebného 

diela je to napríklad prestavba ko‰ického 

zimného ‰tadióna STEELARÉNA, kde doslovne 

hviezdili aj architekti, aj projektanti i 

zhotoviteº – v˘nimoãné architektonické rie‰enie 

stavby, originálny tvar stre‰nej kon‰trukcie 

s veºkorozponov˘m zastre‰ením a stavebná 

realizácia, nároãné zakladanie pod nosnú 

oceºovú kon‰trukciu spájaním protiºahl˘ch 

pätiek pod hlavn˘mi nosn˘mi stæpmi na celú 

‰írku haly pod úrovÀou ºadovej plochy Ïelezobetónov˘mi 

Èahadlami atì. 

ëalej Obchodné zastúpenie Viessmann v 

Bratislave s pouÏitím high-tech solárnych panelov 

a solárnej techniky na fasáde budovy, 

ão prezentuje novú kvalitu v kombinácii technick˘ch 

prvkov s v˘tvarn˘m dizajnom budovy. 

Efektívnym rie‰ením je klimatizácia priestorov 

chladen˘mi betónov˘mi stropmi studniãnou 

vodou v kombinácii s tepeln˘m ãerpadlom 

vo vykurovaní budovy. Táto stavba 

spæÀa tie najvy‰‰ie technické a estetické kritériá. 

A opäÈ sa blysla popradská novostavba relaxaãn˘m 

bazénom BLUE SAPPHIRE, ktor˘ 

je súãasÈou trvalo sa roz‰irujúceho komplexu 

AQUACITY POPRAD – pokraãovanie v 

pokrokovej filozofii návrhu a realizácie ekologickej 

stavby s energeticky nulitnou prevádzkou 

nezneãisÈujúcou Ïivotné prostredie, 

vybavenie modern˘mi ,,high-tech“ technológiami 

‰esÈ vzájomne poprepájan˘ch bazénov 

(technológie ekologické, ‰etriace elektrickú 

energiu a nezneãisÈujúce Ïivotné prostredie). 

Okrem geotermálnej energie vyuÏíva aj slneãnú 

získavanú zo zasklenej fotovoltickej fasády. 

ImidÏová firemná budova novostavba EMA- 

TECH TECHNOLÓGIE (finanãn˘ náklad 25 

mil. Sk (!!!) a bola jej udelená i v˘znamná cena) 

doslovne uãarovala takmer v‰etk˘m porotcom 

vyváÏenou koncepciou moderného architektonického 

návrhu imidÏového sídla firmy vo vidieckom 

prostredí (LuÏianky pri Nitre) s pouÏitím 

progresívnych technológií vykurovania, 

prípravy teplej vody a chladenia na malej stavbe 

a ekologick˘m prínosom pri efektívnom 

zásobovaní energiami. 

Banskobystrická novostavba Europa Shopping 

Center realizovaná najmodernej‰ími a 

najprogresívnej‰ími technológiami v stavebnej 

v˘robe, ako aj pomocou najnov‰ích poznatkov 

pri realizácii celého stavebného diela 

vrátane technického zariadenia budovy, 

úspe‰ného pouÏitia technológie jednostranného 

debnenia pri stavbe Ïelezobetónového monolitického 

oporného múru v dæÏke 270 m, s 

v˘‰kou miestami aÏ 17 m a ‰írkou 600 mm, 

ukotveného do svahu Èahadlami, je v˘nimoãnou 

ãasÈou stavby. 

A tak by sme mohli tu vymenúvaÈ rad aj ìal- 

‰ích zaujímav˘ch stavieb z tohtoroãníkovej 

súÈaÏe Stavba roka. 

foto: Ing. Eva ·tefucová 

Aquacity Poprad, relaxaãn˘ bazén Blue Sapphire – 

Nominácia na hlavnú cenu 

Jednou z cien v SúÈaÏi STAVBA ROKA je 

aj Cena organizátora súÈaÏe, ZdruÏenia 

pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva 

– ABF Slovakia, za originálne urbanistické 

a architektonické rie‰enie. âím 

bolo originálne tento rok odmenené stavebné 

dielo: Rekreaãná chata pri seneck˘ch 

Slneãn˘ch jazerách? 

Originálne rie‰enie tejto chaty je v jej odsadenej 

dostavbe od terénu voºn˘m parterom 

so vstupom do objektu a parkovacími miestami 

pod objektom. Zdvihnutím hmoty novej 

prístavby nad terén vhodne reaguje na genius 

loci – zachovaním konfigurácie terénu s 

uvoºnením parteru budovy a vizuálnym kontaktom 

s jazerom. Originálnou je aj nenároãná 

dvojvrstvová fasáda, vhodná pre dan˘ typologick˘ 

rad stavieb – flexibilné zhrnovacie 

krycie okenice z maxdosák, odsadené obsluÏn˘m 

koridorom od celozasklenej fasády po celom 

obvode stavby. Originálne rie‰enie fasády 

umoÏÀuje objekt pohotovo prispôsobovaÈ 

na svetelné a poveternostné vplyvy z exteriéru 

a zároveÀ plniÈ aj bezpeãnostnú funkciu v 

ãase neprítomnosti uÏívateºa. Táto flexibilita 

umoÏÀuje úplné otvorenie interiéru smerom 

von, alebo jeho úplné uzavretie, a to do v‰etk˘ch 

smerov. A v neposlednom rade sa vysoko 

hodnotila flexibilita a transparentnosÈ dispoziãného 

rie‰enia. Stavebn˘ objekt t˘mto 

nenároãn˘m a lacn˘m rie‰ením pouÏit˘ch 

materiálov je vhodn˘m originálnym typologick˘m 

príkladom obytnej chaty pri jazere. 

A ão tie neocenené diela? Nena‰li by sa aj 

medzi nimi viac ako pov‰imnutiahodné 

realizácie? 

Predov‰etk˘m to boli bytové domy s poly- 

foto: Martin Liãko 

Rekon‰trukcia a obnova národnej kultúrnej pamiatky, 

Bratislava-Staré Mesto 

37

S T A V B A R O K A 2 0 0 8 

foto: Mgr. art. Lenka Rajãanová 

Polyfukãn˘ bytov˘ dom RUSTICA 

Uprime teda svoj pohºad aj do budúcnosti... 

âo Slovensko a stavebníctvo e‰te napríklad 

ãaká? 

Je priam neuveriteºné, Ïe priemyseln˘ park 

v Kechneci, vybudovan˘ v roku 2002, môÏe 

byÈ vzorom takmer v‰etk˘m päÈdesiatim priemyseln˘m 

parkom na Slovensku. Pritiahol 

investície vo v˘‰ke 15 mld. Sk!!! Navy‰e, jeden 

súkromn˘ stavebník plánuje v Kechneci 

postaviÈ AQUAPARK za 800 mil. Sk a druh˘ 

servisné logistické centrum za 30 mil. eur 

(zaãiatok v˘stavby november 2008). Michalovce 

zase plánujú v˘stavbu Shopping parku, 

Humenné nového priemyselného parku s inského 

pamiatkovo chráneného objektu z 13. 

storoãia na luxusn˘, modern˘ päÈhviezdiãkov˘ 

Hotel ARCADIA, priãom jeho historicky 

hodnotné jadro zostalo zachované. 

Ako vy osobne vidíte celkov˘ stav slovenského 

stavebníctva? SúÈaÏ STAVBA ROKA je 

predsa len „‰piãkou pyramídy“... Vy osobne 

poznáte aj to „kaÏdodenné Slovensko“... 

Ako je to na niÏ‰ích úrovniach? 

Je príjemné poznanie, a urãite nielen moje, 

Ïe Slovensko naozaj rastie do krásy. Malé 

dedinky, ãi obce a mestá sa zaãínajú prebúdzaÈ 

a zorientúvaÈ v úrovni architektúry a urbanizmu 

seberovn˘ch vo vyspel˘ch krajinách najmä 

Európy, a zaãínajú si ich skutoãne cieºavedome 

priam sofistikovane ãi systémovo 

prebudúvaÈ s vyuÏívaním rôznych podporn˘ch 

fondov EÚ ãi lákaním bohat˘ch stavebníkov 

a developerov do priemyseln˘ch parkov, 

ktoré im skutoãne zveºaìujú ich Ïivotné 

priestory, poãnúc cestn˘mi komunikáciami 

ãi v˘stavbou hotelov, apartmánov, zábavn˘ch 

parkov, obchodn˘ch centier... Vzorov˘m príkladom 

môÏe slúÏiÈ mesto Skalica s jeho komplexnou 

rekon‰trukciou pamiatkovej mestskej 

zóny, teda nielen hlavného námestia. 

Mesto získalo finanãné prostriedky aj zo 

‰trukturálnych fondov EÚ a uskutoãnilo doposiaº 

na Slovensku svojou komplexnosÈou 

funkciou, vrátane rodinn˘ch domov. V tejto kategórii 

s najvy‰‰ím poãtom súÈaÏn˘ch návrhov 

– celkom 11, ão vlastne odráÏa investiãn˘ 

boom v oblasti bytovej v˘stavby na Slovensku, 

a to byty ‰tandardné i nad‰tandardné – bola 

udelená cena len jednému súÈaÏnému návrhu 

BYTOV¯ DOM ROKA 2008, a to bratislavskej 

novostavbe polyfunkãného bytového 

domu DOMINANT. Zo zvy‰n˘ch desiatich 

boli, z môjho hladiska, prinajmenej tri veºmi 

zaujímavé, a to bratislavská novostavba polyfunkãn˘ 

bytov˘ dom RUSTICA, na v‰etk˘ch 

úrovniach v˘stavby veºmi vydarená bratislavská 

nadstavba bytového domu na Páriãkovej ul. 

(odborná porota ho dokonca pasovala za etalón 

nadstavieb bytov˘ch domov na Slovensku!) 

a u takmer v‰etk˘ch ãlenov poroty z bytov˘ch 

domov „hviezdil“ bratislavsk˘ bytov˘ 

komplex ATHOS – PORTHOS – ARAMIS (o 

niektorú z vysok˘ch cien pri‰iel len v dôsledku 

nesplnenia jednej z podmienok súÈaÏe(!)...). 

Z ìal‰ích stavieb je veºmi vydarená a zaujímavá 

rekon‰trukcia a obnova bratislavskej národnej 

kultúrnej pamiatky na Michalskej ul. ã. 12, 

takisto veºmi nároãná rekon‰trukcia bratislavojedinelú 

rekon‰trukciu. Obrovské zásluhy 

na tomto poãine má vedenie mesta, ktoré pochopilo, 

ak˘m prínosom je z hºadiska jeho 

trvalo udrÏateºného rozvoja turistick˘ ruch. A 

veru má ão náv‰tevníkom a turistom poskytnúÈ 

z hºadiska historického, architektonického 

a urbanistického toto skutoãne ãarovné 

b˘valé slobodné kráºovské mesto, kde sa na 

pomerne malom priestore starobylého jadra 

nachádza mnoÏstvo hodnotn˘ch pamiatok. 

Tieto spolu s drobnou rázovitou zástavbou vytvárajú 

vzácny a relatívne zachoval˘ model 

stredovekého osídlenia. Rie‰iÈ námestie s historick˘m 

v˘znamom, prinavrátiÈ mu to, ão je 

jedineãné a nikde inde vo svete sa nenachádzajúce, 

bolo najmä pre architektov veºkou 

v˘zvou. Prínos ich architektonického rie‰enia 

je v harmónii celku pri re‰pektovaní historick˘ch 

princípov, ktoré sú pretransformované na 

súãasnosÈ. A tu hviezdi ìal‰í obrovsk˘ poãin 

vedenia mesta. Túto skutoãne architektonicky, 

urbanisticky i stavebno-technicky vysoko 

nároãnú rekon‰trukciu zverilo skúsen˘m architektom, 

projektantom i zhotoviteºovi. A 

oni naozaj nesklamali mesto, ani Slovensko, 

ani jeho obyvateºov i náv‰tevníkov. 

T˘mto príkladom chcem prezentovaÈ paralelu 

medzi ‰tatútom súÈaÏe Stavba roka a stavebn˘mi 

firmami – zhotoviteºmi. Vecou stavovskej 

cti kaÏdej firmy by mala byÈ poctivo 

uskutoãnená robota bez ohºadu na veºkosÈ zákazky 

– stavebn˘ ãi finanãn˘ objem – resp. 

bez ohºadu na jej lokalitu. E‰te pred dvomi 

rokmi sa hovorilo, Ïe v Bratislave, resp. v západoslovenskom 

regióne sú kvalitnej‰ie novostavby 

ãi rekon‰trukcie. Dnes moÏno kon- 

‰tatovaÈ, Ïe sa architektonická kvalita a kvalita 

stavebnej realizácie posúva smerom na v˘chodné 

Slovensko. Teda ani stavebníctvo nebude 

maÈ problémy popasovaÈ sa s pretrvávajúcim 

investiãn˘m boomom vo v‰etk˘ch lokalitách 

Slovenska. 

foto: Du‰an Harvan 

Rekreaãná chata, Senec, Slneãné jazerá – Cena ZdruÏenia pre 

rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia 

za originálne urbanistické a architektonické rie‰enie 

foto: Zoltán Borsos 

Hotel ARCADIA, rekon‰trukcia me‰tianskeho domu, 

prístavba, Bratislava-Staré Mesto (pamiatková zóna) 

vestíciou 315 mil. Sk (z nich len 5 % prispeje 

mesto), Trenãianske Teplice revitalizáciu 

centra, Trnava v˘stavbu obytného súboru za 

cca 2 mld. Sk, v okresoch Rimavská sobota 

a Poltár rekon‰trukciu ciest aj s finanãnou 

pomocou eurofondov, rekon‰trukciu ciest druhej 

a tretej triedy v Banskobystrickom kraji 

(úvery zo Slovenskej sporiteºne, a. s.), Nitra 

dva mosty, jeden cez rieku Nitru a druh˘ nahradí 

existujúcu lávku pre pe‰ích atì. NemoÏno 

ale e‰te nespomenúÈ ani mesto Îilina, 

ktoré t. ã. zaÏíva veºk˘ stavebn˘ boom... 

Zaãínajú sa revitalizovaÈ centrálne zóny 

väã‰ích i men‰ích miest, dokonca i obcí, zatepºovaÈ 

bytové domy (menej uÏ rodinné 

domy), stavaÈ energeticky úsporné domy (re‰- 

pektovanie smernice ã. 2002/91/ES Európskeho 

parlamentu o Energetickej hospodárnosti 

budov, ktorú Slovenská republika prevzala 

do svojho právneho systému zákonom ã. 

555/2005 Z. z. o Energetickej hospodárnosti 

budov a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov 

– Zákon ukladá od 1. januára 2008 povinnosÈ 

Energetickej certifikácie budov). Vzorov˘m 

príkladom je napríklad budova supermarketu 

TESCO v Rajci – prv˘ energeticky úsporn˘ 

supermarket na Slovensku. 

A keì k tomu v‰etkému prirátame rozostavané 

ãi do roku 2013 plánované verejné investície 

(diaºnice, r˘chlostné komunikácie, 

obchvaty atì.), tak slovenské stavebníctvo 

bude v podstate v tomto období stále konjukturálnym 

odvetvím. DopomôÏe k tomu aj 

moÏnosÈ ãerpania finanãn˘ch prostriedkov z 

európskych fondov. 

Teda, roboty budú maÈ stavebné firmy naozaj 

poÏehnane. Treba sa len popasovaÈ s pretrvávajúcimi 

a nov˘mi neduhmi, ktoré mnohé 

z nich trápia a nepomôÏe ich vyrie‰iÈ len 

v‰emocn˘ trh. Je to najmä platobná nedisciplinovanosÈ 

odberateºov, druhotná platobná 

neschopnosÈ, priam akútny nedostatok kvalifikovan˘ch 

pracovníkov najmä remeselníkov, 

zadrÏiavanie percentuálnej finanãnej 

ãiastky z fakturaãn˘ch cien a v neposlednom 

rade nekorektn˘ konkurenãn˘ boj na stavebnom 

trhu. 

38

M E S T O B R A T I S L A V A 

Bratislava na zaãiatku tretieho tisícroãia je mesto na vzostupe, so sºubne sa vyvíjajúcou 

perspektívou na dosiahnutie európskych kritérií pre prosperujúce moderné hlavné mesta. 

Primátor Bratislavy Andrej ëURKOVSK¯, rodák z Bratislavy, sa snaÏí pochopiÈ v‰etky potreby 

v˘voja a nezabúdaÈ ani na historické zvlá‰tnosti mesta. 

Pre Parlamentn˘ kuriér odpovedal na otázky redaktorky Anny Komovej. 

Hºadanie rie‰ení nie je vÏdy 

jednoduché, ale to je na mojej 

práci azda najzaujímavej‰ie... 

V Bratislave – hlavnom meste Slovenska, 

treba neustále rie‰iÈ veºa problémov, pretoÏe 

kaÏdodenn˘ prísun obyvateºov si vy- 

Ïaduje vÏdy in˘ postoj, nové skutoãnosti 

neraz aj individuálne rie‰enia... âo je najaktuálnej‰ie 

pre dobr˘ chod Bratislavy? 

Pre mesto sú rozhodujúce dobré dlhodobé 

rie‰enia, ktoré sú systémové a dôkladne pripravené. 

Mám na mysli predov‰etk˘m oblasÈ 

dopravy. Bratislava je zaÈaÏovaná najmä t˘m, 

Ïe takmer 200-tisíc ºudí prichádza kaÏdodenne 

do hlavného mesta SR Bratislava, nehovoriac 

o tranzitnej doprave, ktorá tieÏ v˘razne 

zaÈaÏuje dopravn˘ systém. Z môjho 

pohºadu je to v˘zva nielen na rie‰enie dopravy 

samej, ale aj na rie‰enie ìal‰ej infra‰truktúry. 

Bratislava má obrovsk˘ skryt˘ dlh v 

cestnej infra‰truktúre, ale aj vo vozidlách 

mestskej hromadnej dopravy. Je to pre nás zá- 

ÈaÏ, ktorá existuje uÏ niekoºko rokoch a my 

ju musíme rie‰iÈ. 

Územn˘ plán umoÏÀuje väã‰í rozsah zastavanosti, 

charakterizuje nové rozvojové 

územia, aké je va‰e stanovisko k jeho realizácii? 

NepreháÀa sa to s tou zastavanos- 

Èou? Aká je podºa vás koncepcia ìal‰ieho 

urbanistického rozvoja Bratislavy. Ste s 

Àou spokojn˘? 

Zo strany developerov ãasto poãúvame 

kritiku, Ïe územn˘ plán umoÏÀuje dokonca 

podstatne niÏ‰í rozsah zastavanosti ako to 

bolo v minulosti. Z tohto dôvodu naráÏa 

územn˘ plán na problémy zo strany developerov. 

Myslím, Ïe existujú aj rozumné investície, 

ktoré nebudú pre developerov znamenaÈ 

síce obrovskú marÏu, ale prinesú skvalitnenie 

Ïivotného prostredia a budú uÏitoãné 

pre Bratislavu. Pri tejto príleÏitosti mi nedá, 

aby som nespomenul zákon, ktorí sme predloÏili 

ako Bratislava, ktor˘ upravuje, Ïe investori 

by mali pri v˘stavbe novej investície 

platiÈ jednorazov˘ poplatok do rozpoãtu mesta, 

ak sa tak mesto rozhodne, na úãely zlep- 

‰enia fungovania infra‰truktúry. Je to zákon, 

ktor˘ by sme radi do parlamentu predloÏili a 

mohol by byÈ obrovsk˘m prínosom pre kaÏdé 

slovenské mesto, ktoré sa dobrovoºne rozhodne 

tento poplatok zaviesÈ. ëal‰ie kroky, 

vedúce k úspe‰nej implementácii zákona od 

praxe, sú na poslancoch Národnej rady. Musím 

v‰ak povedaÈ, Ïe spomenut˘ návrh zákona 

podporujú v‰etky krajské mestá na Slovensku, 

zdruÏené v K8. Momentálne rie‰ime 

zóny Bottova a Chalupkova, kde by mala 

vzniknúÈ prakticky nová ‰tvrÈ, ktorá by mala 

vzniknúÈ na b˘valej priemyselnej ‰tvrti. Je to 

zóna, kde jednoznaãne zo strany mesta bude 

dan˘ súhlas aÏ vtedy, keì developeri budú 

spæÀaÈ v‰etky kritériá potrebné v tejto zóne a 

nebudú ich poru‰ovaÈ. Iba tak môÏeme v 

centre mesta vytvoriÈ novú hodnotnú a príjemnú 

‰tvrÈ pre Ïivot. 

âo je najviac pripomienkované a kto má 

najv˘raznej‰ie, no koncepãné pripomienky? 

Predov‰etk˘m sú to silní developeri, ktorí 

sa nepú‰Èajú iba do men‰ích solitérnych projektov, 

ale chcú rie‰iÈ doslovne celé ‰ir‰ie 

územia. Tu sa vyskytujú práve otázky, ãi na 

juÏnej alebo západnej strane mesta. KaÏd˘ investor, 

ktor˘ má záujem realizovaÈ v hlavnom 

meste väã‰iu investíciu, spravidla príde na 

radnicu predstaviÈ svoj zámer. SnaÏíme sa aj 

so spolupracovníkmi z územného rozvoja 

mesta, s hlavn˘m architektom aj s kolegami 

zo sekcie dopravy, vysloviÈ im prvotn˘ názor 

na ich investíciu a uÏ na zaãiatku ich záujem 

nasmerovaÈ tak, aby bol v súlade so záujmami 

mesta, v súlade s platn˘m územn˘m plánom. 

Väã‰ina investorov dokáÏ akceptovaÈ tak˘to 

prístup, hoci to nie je vÏdy jednoduché. 

Po tom, ão sa zoznámia s realitou, prichádzajú 

na to, Ïe ak naozaj chcú vstúpiÈ na niektoré 

územie, budú sa musieÈ vyrovnaÈ s mnoh˘m 

faktormi – roz‰írením komunikácií, 

chodníkov, vybudovaním prístupov˘ch ciest 

a podobne. Stáva sa aj to, Ïe niektorí investori 

prídu s tak˘mi nápadmi, ktoré musíme v 

zárodku odsúdiÈ na zánik. Je vÏdy v záujme 

investora, aby si dal vypracovaÈ urbanistickú 

‰túdiu, ktoré preukáÏe v‰etky vzÈahy v konkrétnom 

území a potom je moÏné sa posunúÈ 

ìalej. Urbanistické ‰túdie robia aj niektoré 

mestské ãasti, ale aj hlavné mesto. 

40


âo je dôleÏité pre magistrát pri zadávaní 

urbanistick˘ch ‰túdií a úloh? 

Momentálne zvy‰ujúca sa poÏiadavka obyvateºov 

na kvalitu Ïivotného prostredia, tzn. 

nielen udrÏanie, ale aj budovanie nov˘ch zelen˘ch 

plôch a dostatoãnej dopravnej infra- 

‰truktúry aj so zázemím. 

Pozrime sa do historického centra, na budovy, 

ão je uÏ dokonãené z t˘ch najv˘znamnej‰ích 

stavieb a ão vám, primátorovi 

Bratislavy, robí najväã‰ie starosti? 

Dokonãené, z hºadiska historického jadra, 

je v‰etko. V˘nimkou je snáì iba Kapitulská 

ulica, kde je potrebné dobudovaÈ, niektoré za 

socializmu zbúrané objekty, v historickom 

‰t˘le predpokladám. V zásade ale historické 

centrum má v‰etky budovy takmer zrekon- 

‰truované, ão láka do centra práve turistov a 

ìal‰ích náv‰tevníkov. 

Bratislava urobila krok vpred najmä pri 

skvalitÀovaní stredu mesta, aj keì v˘sledky 

posledn˘ch rekon‰trukcií, najmä Hlavného 

námestia, sú hodnotené rôzne. Ak˘ je 

vá‰ názor? 

Hodnotenie rekon‰trukcií pripadá do úvahy 

najmä vtedy, keì to hodnotia ºudia, ktorí 

námestia vyuÏívajú a nav‰tevujú. Z môjho pohºadu 

je námestie stále „okupované“ ºuìmi, 

ão je pre mÀa dôkaz, Ïe sa tam cítia dobre a 

príjemne ãi uÏ pri jednotliv˘ch kultúrnych podujatiach, 

ktoré sa tam dejú alebo pri in˘ch 

príleÏitostiach. Rekon‰trukciou sa nám podarilo 

spojiÈ dve námestia – Hlavné a Franti- 

‰kánske – do jedného celku, ão je prínosné, 

pretoÏe sa tento priestor stal variabiln˘. Z tohto 

pohºadu vnímam túto rekon‰trukciu ako 

vydarenú. 

Ako je to s rekon‰trukciou Bratislavského 

hradu, dostavbou barokového krídla na 

západnej terase? Pravdepodobne je to verná 

napodobenina stavby, aj keì ch˘ba posolstvo 

minulosti. UvaÏujete aj nad jeho 

vd˘chnutím? 

Táto otázka by mala smerovaÈ skôr predsedovi 

NR SR. Pred niekoºk˘mi rokmi sa 

nám zdalo, Ïe hrad je trocha uzavret˘ pred sam˘mi 

Bratislavãanmi a chceli sme ich viac 

pripútaÈ k tomuto miestu. Chceli sme, aby 

Bratislavãania mali dôvod chodiÈ na hrad. 

Preto som rokoval s vedením Národnej rady 

a naliehal, aby sa zaãala rekon‰trukcia. KaÏdopádne 

som rád, Ïe sa tak stalo a Ïe sa zaãala 

rekon‰trukcia aj vlastného hradu. Táto 

pamiatka si zaslúÏi náleÏitú pozornosÈ. Vytvorenie 

repliky nevidím ako zlé rie‰enie, pokiaº 

bude urobené tak kvalitne, ako v in˘ch krajinách. 

Vd˘chnutie urãitého genia loci tomuto 

miestu je na Národnej rade. Mesto sa 

snaÏí pomôcÈ práve veºk˘mi podujatiami, 

konan˘mi na hrade. Naposledy to bol napríklad 

koncert v˘znamnej opernej speváãky 

Edity Gruberovej a Miroslava Dvorského. 

Sústredila sa, podºa vás, iniciatíva postaviÈ 

zaniknuté stavby najviac v Podhradí? 

Podhradie je jedn˘m z najvzácnej‰ích území, 

ktoré máme v hlavnom meste. Práve preto 

sme postupovali v tomto území dlhodobo 

systematicky a veºmi zodpovedne. Urobili 

sme územn˘ plán zóny, ktor˘ prísne obmedzil 

‰truktúru budúcej v˘stavby Podhradia, investor 

zorganizoval verejnú súÈaÏ, poãúva 

hlasy verejnosti. Odborná porota, ktorá vyhodnocovala 

súÈaÏ ideov˘ch návrhov si za 

svojím v˘sledkom stojí, verím, Ïe koneãn˘ 

efekt bude pozitívny. Je ÈaÏko oãakávaÈ, Ïe by 

v podhradí boli postavené rovnaké stavby, aké 

tam stáli v minulosti, lebo tam v minulosti nestáli 

historicky v˘znamné stavby, ão je názor 

aj mnoh˘ch historikov a odborníkov. Z ná‰ho 

pohºadu ide o vytvorenie projektu, ktor˘ bude 

konsenzom investorov s odbornou verejnos- 

Èou, ktor˘ bude prijateºn˘ pre v‰etk˘ch a na 

vysokej kvalitatívnej architektonickej úrovni. 

Som presvedãen˘, Ïe sa toto aj podarilo a 

v blízkej budúcnosti by sa mohlo zaãaÈ s budovaním. 

Mesto sa dvíha aj do v˘‰ky. Regulácia v˘- 

‰kov˘ch stavieb hlavne v samotnom meste 

je ale potrebná. Máte to pod kontrolou? 

Aká je va‰a spolupráca s architektom 

mesta? 

Územn˘ plán Bratislavy stanovuje základné 

kritériá na v˘stavbu v Bratislave, na reguláciu 

v˘‰kov˘ch stavieb slúÏia najmä územné 

plány zón, ktoré urãujú aj v˘‰kové obmedzenia. 

Hlavn˘ architekt je prítomn˘ na kaÏdej 

urbanistickej komisii, kde sa posudzujú 

jednotlivé projekty, ãiÏe kaÏd˘ projekt dostáva 

do rúk a musí povedaÈ áno alebo nie. Z hºadiska 

v˘‰kov˘ch stavieb práve hlavn˘ architekt 

mesta koordinuje a pripravuje, v spolupráci 

s Fakultou architektúry, koncepciu v˘- 

‰kov˘ch stavieb. 

Bratislava rastie tieÏ do ‰írky, ide hlavne 

o satelity rodinn˘ch domov a roz‰irujúce 

sa sídliská. Treba rie‰iÈ nielen ich koncepãnosÈ, 

ale aj problém s dopravou, pretoÏe ºudia 

z nich cestujú za prácou prevaÏne do 

Bratislavy. Ak˘ je zámer samosprávy v 

tejto oblasti? 

V tejto oblasti by som oãakávala v˘raznú 

pomoc BSK, ktorá by mala vstúpiÈ do podpory 

dopravného napojenia Bratislavy na okolité 

obce a mesta, hovorím ‰peciálne o juÏnom 

Èahu na Îitn˘ ostrov, kde je zlá dopravná situácia, 

a nie je to doprava Bratislavãanov, ale 

obãanov Ïijúcich mimo Bratislavy. Rovnako 

je potrebné skvalitniÈ prístup do mesta z v˘chodnej 

ãasti, smer âierna Voda, Chorvátsky 

Grob a podobne, ktoré v˘razne zaÈaÏujú práve 

mestskú ãasÈ Vajnory, ktorá nie je stavaná 

na to, aby centrom b˘valej obce, dnes mestskej 

ãasti, prechádza hustá automobilová doprava. 

âo sa t˘ka poslednej menovanej lokality, 

podpísali spoloãné memorandum, kde 

sme v‰etci zainteresovaní deklarovali záujem 

rie‰iÈ dopravu a postupovaÈ spoloãne, ãi uÏ je 

to BSK, mesto a mestská ãasÈ. 

Do akej miery ste sa pri novom územnom 

pláne pridrÏiavali princípov urbanizmu 

Európy? 

Nov˘ územn˘ plán sa zaãal tvoriÈ pribliÏne 

pred 10 rokmi, za mojich predchodcov. 

Myslím, Ïe spracovatelia sa drÏali v‰etk˘ch 

princípov, ktoré sú s tvorbou územného plánu 

spojené. Ná‰ územn˘ plán bolo navy‰e 

nutné rie‰iÈ aj v medzinárodn˘ch súvislostiach 

pre blízkosÈ hraníc dvoch ‰tátov. Potenciál ná- 

‰ho hlavného mesta umoÏÀuje Bratislave staÈ 

sa reprezentatívnym lokalitou, v ktorej sa 

zhodnotí rozvojov˘ potenciál celej SR a preto 

sa premietol aj do jeho územného plánu. 

Poãíta sa v Àom s vybudovaním regionálnych 

rozvojov˘ch pólov v prihraniãn˘ch väzbách 

Bratislavy s lokalizáciou nov˘ch regionálnych 

obsluÏn˘ch centier, hospodárskych 

aktivít a ‰portovo-rekreaãn˘ch centier regionálneho 

v˘znamu. V severozápadnom rozvojovom 

póle v priestore Lamaãskej brány, v 

juÏnom regionálnom rozvojovom póle v smere 

Mestská ãasÈ Rusovce – âunovo – Rajka 

– Mosonmagyarovár, najmä zhodnotenie potenciálu 

vodného diela na Dunaji pre rekreáciu, 

vodné ‰porty a cestovn˘ ruch, a to hlavne 

v lokalitách pri Jarovskom ramene, kde je 

vybudovaná veslárska dráha olympijsk˘ch 

parametrov, a v areáli âunovo s medzinárodn˘m 

centrom cestovného ruchu, orientované 

na vodné ‰porty. V juhozápadnom rozvojovom 

póle v smere mestská ãasÈ PetrÏalka 

– Berg – Wolfsthal – Hainburg a v smere 

Jarovce – Kittsee – Bruck an der Leitha sa 

zasa ráta s potenciálom rozvoja reprezentaãn˘ch, 

obsluÏn˘ch hospodárskych i ‰portovorekreaãn˘ch 

aktivít. 

Je dostatoãná spolupráca s ministerstvom 

dopravy a Îeleznicami SR? 

Momentálne povaÏujem túto komuniká- 

41


ciu za dostatoãnú. Hovorím o projektoch, 

ktoré realizujeme spoloãne – Ten-T 17 a pod. 

Samozrejme z hºadiska záujmom hlavného 

mesta by som bol rád, ak by sa r˘chlej‰ie postupovalo 

pri v˘stavbe nultého okruhu v Bratislave, 

ão je v koneãnom dôsledku problém 

tranzitnej dopravy a nie mestskej. Tu by mal 

‰tát iste viac investovaÈ do Bratislavy. 

Veºa sa hovorí o integrovanej doprave. Projekt 

sa mal zaãaÈ realizovaÈ v marci 2008, 

zatiaº nevnímam väã‰í rozdiel. 

Integrovaná doprava je projekt, ktor˘ súvisí 

nielen s mestom, ale aj s jeho okolím, to 

znamená, Ïe treba na systém MHD napojiÈ 

prímestskú dopravu. Je to dlhodob˘ projekt, 

na ktor˘ sme ‰peciálne zaloÏili spoloãnosÈ 

BID, ktorá musí dohodnúÈ pravidlá spoloãného 

fungovania dopravy v bratislavskom regióne 

a v samotnej Bratislave. Väã‰inu aktivít tejto 

spoloãnosti má na starosti VÚC. My sa sna- 

Ïíme orientovaÈ predov‰etk˘m na MHD. Projekt 

si v‰ak vyÏaduje spoluprácu so v‰etk˘mi 

zainteresovan˘mi zloÏkami, ktoré prevádzkujú 

mestskú a prímestskú dopravu. Pokiaº 

mám informácie, spolupráca je zatiaº aktívna. 

Ako je to so statickou dopravou. Rie‰i sa 

a dorie‰i aj sústavn˘ problém s parkovaním 

v meste? 

Momentálne sa pripravuje viacero projektov 

v˘stavby nadzemn˘ch i podzemn˘ch garáÏí, 

predov‰etk˘m v dvoch mestsk˘ch ãastiach, 

v Starom Meste a v PetrÏalke. ëalej je 

tento problém vypukl˘ najmä v Karlovej Vsi 

a na Dlh˘ch dieloch, kde vodiãi parkujú aj na 

zeleni. Veºa si sºubujeme aj od iniciatívy samotn˘ch 

obyvateºov, ktorí s t˘m majú problémy 

a my by sme im chceli umoÏniÈ v˘stavbu 

parkovacích domov na mestsk˘ch pozemkoch 

za ich vlastné peniaze. 

Dlh‰ie sa hovorí aj o tom, Ïe Bratislava potrebuje 

aj vonkaj‰í, tzv. nult˘ okruh, ktor˘ 

odkloní dopravu mimo územia Bratislavy. 

Zatiaº je to len v projektovej fáze? 

V tejto veci som zatiaº dosÈ sklaman˘ s postupom, 

ako to ide na vláde a na VÚC. Oãakával 

by som podstatne väã‰iu razanciu, s ktorou 

by sa k tomuto projektu malo pristupovaÈ, 

lebo to nie je projekt len pre Bratislavu, ale 

súvisí prakticky s cel˘m Slovenskom a samozrejme 

aj s okolit˘mi mestami. Trváme na 

tom, aby sa tomu okruhu venovala ão najväã- 

‰ia pozornosÈ ãím skôr. Ja by som veºmi uvítal, 

keby sa aj poslanci NR SR v rámci rozpoãtu 

SR venovali ‰peciálne tejto otázke, kde 

bude potrebné ãeliÈ otázke vykupovania pozemkov, 

ale predov‰etk˘m sa jedná o jeho finanãné 

zabezpeãenie, keìÏe bude potrebné aj 

postaviÈ ìal‰í most cez Dunaj poza Slovnaft. 

Myslím, Ïe Bratislavãania by veºmi ocenili, 

keby poslanci venovali tejto téme zv˘‰enú pozornosÈ. 

Najväã‰iu iniciatívu by som oãakával 

najmä od Bratislavãanov – poslancov NR 

SR, ale aj ostatn˘ch, ktorí do Bratislavy prichádzajú 

na rokovanie a vidia, Ïe odklon 

tranzitnej dopravy by v˘razne pomohol v‰etk˘m. 

Plánuje sa aj v˘stavba ‰iesteho mosta cez 

Dunaj, ão bude so Star˘m mostom? 

ëal‰í most sa plánuje, projekty e‰te nie sú 

e‰te hotové. T˘mto projektom by sa primárne 

mala zaoberaÈ Národná diaºniãná spoloãnosÈ. 

·iesty most je nevyhnutn˘ a mal by byÈ 

súãasÈou nultého okruhu. TaktieÏ by mal v˘razne 

odºahãiÈ Prístavn˘ most, ktor˘ je zaÈa- 

Ïen˘ nielen automobilovou, ale aj nákladnou 

a kamiónovou dopravou. âo sa t˘ka Starého 

mosta, je tu snaha o jeho vyhlásenie za 

kultúrnu pamiatku. PovaÏujem za tro‰ku nezmyselnú 

poÏiadavku, ak by sa hovorilo o celom 

moste a ·afárikovom námestí. Je akceptovateºné 

hovoriÈ o m˘tnych domãekoch a 

jednom dvoch pilieroch, ktoré neprekáÏajú 

lodnej doprave. Av‰ak chrániÈ most ako celok 

nepovaÏujem za správne, lebo Bratislava a 

bratislavská doprava tento most potrebujú a 

je nevyhnutné, aby fungoval v celom dopravnom 

systéme, vo v‰etk˘ch sférach dopravy 

od pe‰ích, cyklistov, autá aÏ po elektriãku. 

Tunel Sitina v˘razne odºahãil dopravu v západnej 

ãasti mesta a získal aj ocenenie 

stavba roka. Ste spokojn˘ s jeho vyuÏitím, 

funguje v‰etko podºa plánu? 

Jednoznaãne áno. Staãí si len predstaviÈ, ão 

by znamenalo zatvorenie tohto tunela na jeden 

dva dni, k ak˘m kolapsom v doprave by 

sme sa vrátili. Najviac pomohol cestujúcim 

smerom na Záhorie a napríklad PetrÏalãania 

si pochvaºujú r˘chlosÈ, s akou sa dostanú na 

v˘padovku smerom na západ. 

Kedy sa doãkáme plánovaného posilnenia 

koºajového systému v Bratislave? Mám na 

mysli zavedenie elektriãkovej trate, ktorá 

bude spájaÈ PetrÏalku s mestom. 

Veºmi ma mrzí záujem niektor˘ch ºudí zablokovaÈ 

tento projekt vyhlasovaním Starého 

mosta za kultúrnu pamiatku. Napriek tomu 

my uÏ pripravujeme uÏ traÈ za Star˘m mostom. 

Tento projekt je rozsiahly vzhºadom na 

to, Ïe nadväzuje aj na ‰tátne investície, tzn. 

budovanie Ïelezniãnej trate a podzemného tunela. 

Definitívne rie‰enie sa ukáÏe v decembri 

2008, keì budú mestskí poslanci schvaºovaÈ 

zmenu územného plánu, konkrétnu finanãnú 

participáciu ‰tátu na tomto projekte. 

Ste spokojn˘ so vstupom zahraniãn˘ch 

stavebn˘ch firiem a veºk˘ch developerov 

do Bratislavy, alebo by ste privítali aj väã- 

‰í záujem? 

V Ïiadnom prípade by som uÏ väã‰í záujem 

neprivítal. Obavám sa v‰ak teraz v súvislosti 

s ekonomickou krízou, ktorá vypukla v 

USA a prejavuje sa aj v Európe, aby sa súãasní 

finanãní investori nedostali do finanãn˘ch 

problémov a niektoré projekty by mohli byÈ 

zablokované. Z môjho pohºadu by mohla nastaÈ 

situácia, keì by niektoré stavby nemuseli 

byÈ dostavané a niektoré ãasti mesta by 

tak mohli vyzeraÈ nepríÈaÏlivo. 

Myslíte si, Ïe realizácia programu Bratislavy 

ju zrovnoprávÀuje, alebo len pribliÏuje 

k úrovni in˘ch európskych miest? 

Bratislave sa ãasto vyt˘ka, Ïe je iná ako slovenské 

mestá a v˘razne sa od nich odli‰uje. 

Nemyslím si, Ïe by sa odli‰ovala svojím princípom, 

ale je iná poÏiadavkami svojich obyvateºov, 

ktorí sú veºmi nároãní – a oprávnene. 

Je to spôsobené jej polohou a porovnávaním 

so susedn˘m Rakúskom, a t˘m sa Bratislava 

dostáva do radu európskych miest, 

ktoré spolu súÈaÏia, ão pre nás znamená nové 

v˘zvy, ktoré by som rád ako primátor pre obyvateºov 

Bratislavy naplnil. 

42


„Sme moderná stavebná firma s dlhoroãnou tradíciou a konsolidovan˘m kolektívom vlastn˘ch skúsen˘ch 

pracovníkov. Riadiaci manaÏment, ako aj väã‰ina technikov a robotníkov pracovala dlhodobo na stavbách 

a to nielen v tuzemsku, ale aj v zahraniãí. Skúsenosti nadobudnuté dlhoroãnou praxou v stavebníctve úspe‰ne 

aplikujeme aj na súãasné podnikateºské aktivity a aj tomu najnároãnej‰iemu zákazníkovi vieme ponúknuÈ 

poÏadovanú kvalitu a priaznivé termíny realizácie,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér konateº spoloãnosti 

OSP DANUBIUS DS s. r. o. Ing. Karol VÖRÖS. 

Pre spokojnosÈ investorov 

Pred rokom ste rozhovor pre ná‰ ãasopis zakonãili: 

„....dúfame, Ïe v budúcnosti si svoju 

pozíciu na slovenskom stavebnom trhu 

e‰te viac upevníme“. Stalo sa tak ? Ak˘ bol 

vlastne ten posledn˘ rok vo va‰ej firme? 

S uspokojením môÏem skon‰tatovaÈ, Ïe sa 

naplnili na‰e oãakávania spred roka a na‰u 

pozíciu na slovenskom stavebnom trhu sa nám 

podarilo e‰te viac upevniÈ. Za uplynul˘ rok sme 

nielen úspe‰ne ukonãili niekoºko v˘znamn˘ch 

stavieb, ale sme zároveÀ „na‰tartovali“ aj nové 

zákazky, ão je sºubné pre ìal‰í rozvoj firmy. 

Zo stavieb, ktoré sme v uplynulom roku 

úspe‰ne ukonãili spomeniem aspoÀ niektoré: 

Prístavba telocviãne a uãební pre Obchodnú 

akadémiu vo Veºkom Mederi, Novostavba haly 

na skladovanie ovocia a zeleniny v Zlatnej na 

Ostrove, V˘stavba haly so sociálnym zázemím 

a bytom v ·amoríne pre investora z Talianska, 

Rekon‰trukcie polyfunkãn˘ch objektov 

na Ventúrskej a Michalskej ulici v Bratislave 

a v˘stavba Rezidencie Veºvyslanectva Maìarskej 

republiky v Bratislave. 

Medzi vymenovan˘mi stavbami „svieti“ sídlo 

Veºvyslanectva Maìarskej republiky na 

Slovensku. Mohli by ste o tejto v˘znamnej 

referencii povedaÈ nieão viac? 

Práce na stavbe Veºvyslanectva Maìarskej 

republiky sme zaãali vlani v lete a napriek 

tomu, Ïe to bola pomerne nároãná stavba a po- 

Ïiadavky investora sa menili aj v priebehu v˘stavby, 

stavbu sme ukonãili v dohodnutom 

termíne a teraz v septembri sme ju odovzdali 

do uÏívania investorovi. Táto stavba bola jednou 

z najnároãnej‰ích stavieb, ktoré sme v 

uplynulom roku realizovali. NároãnosÈ sa prejavila 

nielen v procese uzavretia zmluvy s investorom, 

keì sme museli splniÈ prísne kritéria 

na v˘ber zhotoviteºa stavby, ale aj poãas realizácie 

stavby sme sa operatívne museli prispôsobovaÈ 

‰pecifick˘m poÏiadavkám investora, 

t˘kajúcich sa najmä bezpeãnostného a ochranného 

zabezpeãenia budovy pre budúceho uÏívateºa. 

A ão aktuálne rozpracované realizácie? Sú 

nieãím v˘nimoãné, alebo sú to „iba“ kvalitné 

stavby? 

KaÏdá stavba je svojím spôsobom v nieãom 

v˘nimoãná a to môÏem povedaÈ aj o stavbách, 

ktoré realizujeme v súãasnosti. Z v˘znamnej‰ích 

stavieb, ktoré sú v ‰tádiu realizácie 

je to najmä Polyfunkãn˘ objekt na ul. ·. 

Králika v Devínskej Novej Vsi, súãasÈou ktorého 

je 100 bytov˘ch jednotiek a zhotovenie 

hrubej stavby Bytového domu na Klenovej ul. 

v Bratislave. „Na‰tartovali“ sme aj práce na rekon‰trukcii 

a prístavbe k administratívnej budove 

ná‰ho sídla v ·amoríne. E‰te v tomto roku 

plánujeme zrekon‰truovaÈ aj na‰e v˘robné 

priestory, najmä stolársku dielÀu, ão je v‰ak 

podmienené voºn˘mi kapacitami, ktoré budeme 

maÈ k dispozícii. V súvislosti s rekon‰trukciou 

stolárskej dielne by sme chceli nielen 

roz‰íriÈ uÏ existujúcu v˘robu euro-okien a dverí 

o nové v˘robné priestory, ale aj doplniÈ v˘robu 

o novú technológiu. 

Ak˘ je vlastne teritoriálny záber va‰ej firmy? 

S va‰ím logom sa evidentne moÏno 

stretnúÈ nielen na juhu Slovenska, ale stále 

ãastej‰ie aj v Bratislave. âím je pre vás nároãn˘ 

bratislavsk˘ trh zaujímav˘? A ako vás 

akceptuje? 

Te‰í nás, Ïe na‰a firma sa ãoraz viac dostáva 

do povedomia investorov nielen v ·amoríne, 

Dunajskej Strede ãi Komárne, ale aj v Bratislave. 

Je to v˘sledok na‰ej firemnej politiky, 

keì na‰ou snahou bolo vybudovaÈ firmu, ktorá 

je konkurencieschopná aj na nároãnom bratislavskom 

stavebnom trhu. 

Nová budova Veºvyslanectva Maìarskej republiky v Bratislave 

Myslím si, Ïe bratislavsk˘ stavebn˘ trh je zaujímav˘ 

nielen pre na‰u firmu, ale aj pre väã- 

‰inu stavebn˘ch firiem pôsobiacich v ‰ir‰om 

okolí Bratislavy. Aj keì v uplynulom období 

je cítiÈ nárast objemu stavebnej v˘roby aj v regióne 

ná‰ho sídla, Bratislava ostáva „ ‰pecifická“ 

a to ão do objemu a mnoÏstva realizovan˘ch 

investícií. V silnej konkurencii ostatn˘ch 

stavebn˘ch firiem pôsobiacich na bratislavskom 

trhu je schopná sa udrÏaÈ len firma, ktorá 

vie ponúknuÈ maximálnu kvalitu, prijateºné 

ceny a primeranú lehotu v˘stavby. 

Pri v‰etkej skromnosti môÏem prehlásiÈ, Ïe 

na‰ej firme sa v tejto silnej konkurencii darí a 

v uplynulom roku sme realizovali v samom 

„srdci“ Bratislavy aj dve stavby, a to polyfunkãné 

objekty na Ventúrskej a Michalskej 

ulici. Tieto stavby boli rekon‰trukciami budov, 

ktoré sú národn˘mi kultúrnymi pamiatkami, 

preto boli práce o nieão nároãnej‰ie. Podarilo 

sa nám v‰ak obe zákazky realizovaÈ k maximálnej 

spokojnosti investora z Talianska. 

Polyfunkãn˘ objekt, Ventúrska ul., Bratislava 

V ãom je podºa vás „kºúã k úspechu“ vo va- 

‰ej oblasti podnikania? 

MôÏem len potvrdiÈ to, ão som povedal v 

rozhovore pre vá‰ ãasopis pred rokom. Základom 

úspechu kaÏdej stavebnej firmy je najmä 

kvalita realizovan˘ch stavieb a vybudovanie si 

dobrého mena. Prvoradá musí byÈ maximálna 

spokojnosÈ zákazníka, pretoÏe kaÏd˘m úspe‰- 

ne realizovan˘m projektom zhotoviteº získa 

dobré referencie pre realizáciu ìal‰ích projektov. 

Stará pravda vraví, Ïe dobré meno sa ‰íri 

r˘chlo, ale zlé meno e‰te r˘chlej‰ie. Na‰ou 

snahou je, aby sa ‰írilo len dobré meno na‰ej 

firmy a aby sme v budúcnosti mali ão najviac 

spokojn˘ch investorov. 

OSP DANUBIUS DS s. r. o. 

Bratislavská 37, 931 01 ·amorín 

Tel: +421 (031) 590 24 03 

Fax: +421 (031) 590 24 04 

E-mail: ospds@stonline.sk 

www.ospdanubiusds.sk 

43


Po ‰tyroch rokoch nároãnej investiãnej prípravy sa spoloãnosti REDING, a.s., 

podarilo pripraviÈ nov˘ administratívny komplex pracovne nazvan˘ REDING TOWER II, 

ktor˘ je logick˘m pokraãovaním jestvujúcej administratívnej budovy REDING TOWER I. 

Administratívne centrum 

REDING TOWER II 

Základné údaje o spoloãnosti 

(k 31. 12. 2007): 

• Základné imanie: 

150 000,- tis Sk 

• Vlastné imanie: 

269 602,- tis Sk 

• Hospodársky v˘sledok: 

27 892,- tis Sk 

• Poãet zamestnancov: 181 

– z toho THP: 44% 

– z toho v˘robní pracovníci: 56% 

Predstavenstvo spoloãnosti: 

Predseda: Ing. Ladislav Ver‰ovsk˘ 

generálny riaditeº 

âlen: 

Ing. Ivan Bali‰ 

zástupca generálneho riaditeºa 

âlen: 

Ing. Gabriel Csonka 

finanãn˘ riaditeº 

Raãianska 153/A 

831 54 Bratislava 34 

Slovenská republika 

Tel.: 00421 2 50277410 

00421 2 50277402 

Fax: 00421 2 55571101 

http:\\www.reding.sk 

e-mail: reding@reding.sk 

Navrhované administratívne centrum 

sa nachádza v Bratislave, na Raãianskej 

ulici, na pozemkoch vo vlastníctve akciovej 

spoloãnosti (p. ã. 17424/2, 4, 5, 6, 7 

v k.ú. Raãa) v pravo v smere do centra. 

Z hºadiska ‰ir‰ích vzÈahov je areál súãasÈou 

priemyselno-administratívnej 

zóny lokalizovanej pozdæÏ Raãianskej 

ulice, medzi Bielym KríÏom a KrasÀanmi, 

tangovan˘ je Raãianskou ulicou a 

areálmi AB Kozmetika a DPB vozovÀa 

KrasÀany. Poloha areálu v rámci zóny 

umoÏÀuje dobré dopravné napojenie na 

Raãiansku ulicu, z hºadiska ‰ir‰ích väzieb 

priame napojenie cez Jaro‰ovu ulicu na 

Bajkalskú ulicu (pokraãovanie cez Prístavn˘ 

most na diaºniãn˘ obchvat), cez 

Raãianske m˘to do centra. V opaãnom 

smere napojenie na Svät˘ Jur, Pezinok, 

..., alebo cez Vajnory na diaºnicu. Z lokálneho 

hºadiska priame napojenie na 

MHD (zástavka elektriãiek priamo pred 

areálom) vytvárajú optimálne podmienky 

pre kvalitné dopravné napojenie administratívneho 

centra a jeho dostupnosÈ 

budúcimi uÏívateºmi a náv‰tevníkmi. 

Navrhovan˘ areál priamo nadväzuje 

na jestvujúcu budovu REDING TOWER 

I. (9 podlaÏí – plocha 7 047 m 2 ), ktorá 

bola daná do uÏívania v XII/2004. O jej 

kvalite svedãí aj fakt, Ïe ako prvá administratívna 

budova v súkromnom vlastníctve 

získala v IV/2008 Energetick˘ 

certifikát v súlade so zákonom 555/2005 

Z.z. o energetickej hospodárnosti budov 

(trieda B). 

V budove v súãasnosti sídlia verejné 

in‰titúcie (DaÀov˘ úrad Bratislava III., 

poboãka zdravotnej poisÈovne SZP) a 

súkromné firmy. Okrem kancelárii je v 

objekte aj stravovacie zariadenie, ktoré 

poskytuje sluÏby nájomcom a ‰ir‰iemu 

okoliu. Na blízkej Peknej ceste sú k dispozícii 

doplnkové sluÏby (obchody, re‰- 

taurácie, ...) s funkãnou náplÀou poÏadovanou 

investorom a uÏívateºom areálu. 

Administratívne centrum – REDING 

TOWER II pozostáva z dvoch 9-podlaÏn˘ch 

budov (A, B), s hlavn˘m nástupom 

z Raãianskej ulice. Budovy sú rie- 

‰ené ako administratívny päÈtrakt s racionálnou 

dispoziãno-prevádzkovou schémou. 

Vnútorné ãlenenie objektu je flexibilné 

(moÏné prispôsobiÈ konkrétnym 

prevádzkov˘m poÏiadavkám budúcich 

uÏívateºov). 

Na 1. NP (prízemie) sú navrhnuté 

vstupné priestory, vrátnica, priestor pre 

náv‰tevy a technické priestory (kotolÀa, 

strojovÀa VZT). Priestory 1. a 2. NP. sú 

opticky prepojené a vytvárajú vy‰‰iu 

kvalitu vnútorného priestorového záÏitku. 

SúãasÈou 2.NP sú zasadaãky, rokovacie 

miestnosti i kancelárske priestory. 

3. – 9. NP sú navrhnuté ako administratívne 

podlaÏia. Komunikaãné a hygienické 

jadrá sú umiestnené na vnútornom 

obvode budov smerom do átria. 

Priestory lokalizované vo vnútri dispozície 

sú uvaÏované ako pomocné a technické 

priestory (archív, server, sklady a 

pomocné priestory). Obojstranne sa rozvíjajúce 

administratívne plochy umoÏ- 

Àujú vytvoriÈ jednak klasickú chodbovú 

administratívnu dispozíciu ako i veºkopriestorové 

kancelárie na celú ‰írku traktu. 

V‰etky rozhodujúce priestory administratívneho 

objektu sú priamo osvetlené 

a vetrané, priestory lokalizované vo vnútri 

dispozície sú vetrané a osvetlené umelo. 

Vertikálna komunikácia je v kaÏdom 

objekte zabezpeãená dvojicou komunikaãn˘ch 

jadier. Hlavné komunikaãné jadro 

prepájajúce v‰etky podlaÏia objektu 

pozostáva z dvoch kapacitn˘ch v˘Èahov 

a únikového schodiska s predsieÀou. 

Druhé komunikaãné jadro je tvorené únikov˘m 

schodiskom s predsieÀou. Obe 

jadrá spæÀajú príslu‰né poÏiarno - technické 

parametre. 

SúãasÈou centra sú aj podzemné gará- 

Ïe (pod cel˘m pozemkom) a garáÏov˘ 

dom prepojen˘ s podzemím, ktor˘ je 

umiestnen˘ v zadnej ãasti areálu. 

44


Napojenie centra na technickú infra- 

‰truktúru je nezávislé od jestvujúcej AB. 

Kapacity REDING TOWER II 

• ÚÏitková plocha: 

12 979 m 2 

– z toho budova „A“: 6 421 m 2 

– z toho budova „B“: 6 558 m 2 

• Podzemná garáÏ: 

355 státí 

• Zastavaná plocha celkom: 

3 079 m 2 

• ÚÏitková plocha celkom: 

23 564 m 2 

• Obostavan˘ priestor celkom: 

89 837 m 3 

Príprava projektu 

Odbor inÏinieringu a projekcie akciovej 

spoloãnosti (OIP) zabezpeãil v spolupráci 

s architektonick˘m ateliérom 

AVK potrebné podklady a rozhodnutia v 

súlade s platnou legislatívou potrebné 

pre zahájenie realizácie projektu: 

• projekt pre územné konanie (DUR): 

V/2005 – VIII/2005 

• posúdenie vplyvov na ÎP (EIA): 

XI/2005 

• územné rozhodnutie (UR): 

III/2006 

• projekt pre stavebné konanie (DSP): 

V/2006 – XII/2007 

• stavebné povolenie (SP): 

VII/2008 

BudúcnosÈ projektu 

K dne‰nému dÀu sú splnené v‰etky 

predpoklady aby mohla byÈ v˘stavba administratívneho 

centra zahájená. 

V súãasnosti zvaÏuje vedenie spoloãnosti 

alternatívne moÏnosti financovania 

a realizácie projektu: 

• realizácia stavby pre konkrétneho investora 

(budúci vlastník, developer) 

• realizácia stavby financovaná bankov˘m 

úverom, 

• alebo odpredaj developerského projektu 

(projekty, povolenia, pozemok). 

Záverom môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe sa 

nám spoloãn˘m úsilím vlastn˘ch organizaãn˘ch 

zloÏiek, architektov a úspe‰nou 

komunikáciou s orgánmi ‰tátnej správy, 

územnej samosprávy a dotknut˘ch zlo- 

Ïiek podarilo pripraviÈ modern˘ ambiciózny 

projekt, ktor˘ svojou architektúrou 

a rozsahom bude dôstojnou bránou 

na vstupe do mesta po Raãianskej ulici. 

Ing. Milan Kolesár 

vedúci odboru OIP 

45


„Svetovú finanãnú a hospodársku krízu a krízu „hypotekárnych úverov,“ ktorá uÏ prichádza aj na Slovensko, 

by sme nemali v Ïiadnom prípade podceÀovaÈ. Je to zásah zvonka do na‰ej ekonomiky a ìal‰ieho rastu, 

ktor˘ môÏe maÈ nedozierne následky. ZdraÏenie a obmedzenie úverov, rastúca cena peÀazí, zostrenie konkurencie, 

zniÏovanie cien práce a realít povaÏujem za „nôÏ do chrbta“, ktor˘ nás vracia späÈ do tvrdej reality. Ako ochráni 

alebo vytvorí nové podmienky pre podnikanie na‰a vláda? Zostanú nám m⁄tve stavby-pomníky alebo sa vytvoria 

podmienky pre podnikanie?“ Aj to boli témy, ktoré zazneli v na‰om rozhovore. Na otázky Parlamentného kuriéra 

odpovedá Ing. Miroslav TRNOVSK¯, generálny riaditeº SkyBau, s. r. o. 

Cesta k úspechu 

je tvrdá práca 

Podnikateº roka SR za rok 2007 

Toto ãíslo Parlamentného kuriéra je znova 

venované tak ako minul˘ rok investiãnej v˘stavbe 

a slovenskému stavebnému trhu. Ako 

vnímate rast a zmeny za posledn˘ rok? 

Na celom Slovensku nastal ìal‰í rast stavebnej 

produkcie a investiãnej v˘stavby, ktorá 

je jedn˘m z motorov rastu hrubého národného 

dôchodku. Za ten rok sa vybudovali a 

uviedli do prevádzky kapacity na v˘robu osobn˘ch 

áut, otvorili nové úseky diaºnice, dokonãila 

a zaãala sa v˘stavba ìal‰ích veºk˘ch administratívnych, 

polyfunkãn˘ch a obchodn˘ch 

projektov. Hlavne sa ale pokraãovalo v na‰tartovanej 

bytovej v˘stavbe, ktorá dlhé roky stagnovala. 

Investiãná v˘stavba sa zaãala stále viac 

posúvaÈ z hlavného mesta Bratislavy smerom 

na v˘chod a na celé Slovensko. Trnava, Nitra, 

Eurovea 

Trenãín, Îilina, Banská Bystrica, Tatry a ich 

podhorie, Pre‰ov a Ko‰ice sa postupne prebúdzajú 

a uãia sa, ão znamená stavebn˘ boom. 

âo znamenal uplynul˘ rok pre stavebné 

podniky a developerov? 

Znamenal ìal‰í rok tvrd‰ej konkurencie, nedostatok 

kvalifikovan˘ch pracovn˘ch síl ãi uÏ 

robotníkov alebo technicko-hospodárskych pracovníkov. 

Na trh pri‰li a neustále prichádzajú 

investori a developeri z âeskej republiky a 

rozvinut˘ch krajín Európskej únie, nadnárodné 

spoloãnosti. 

Aké problémy rezonujú na stavebnom trhu 

dnes? 

Je to najmä nedostatok kvalifikovan˘ch a 

skúsen˘ch pracovníkov v robotníckych profesiách, 

ão je do znaãnej miery aj dôsledok postupného 

rozpadu uãÀovského ‰kolstva a stredn˘ch 

‰kôl. Tieto produkujú stále menej odborn˘ch 

robotníkov a stredn˘ch stavebn˘ch kádrov. 

Obdobná situácia je aj na stavebn˘ch fakultách 

univerzít. Zauãenie a zapracovanie absolventov 

si vyÏaduje pomerne dlh˘ ãas vzhºadom 

na ich nízku odbornú a praktickú úroveÀ, 

ktorú získajú v ‰kolách. 

Technické univerzity produkujú absolventov, 

ktorí sa roztratia v projekãn˘ch, obchodn˘ch a 

developersk˘ch spoloãnostiach, najmä zo zahraniãia, 

ale bez praxe a dostatoãn˘ch skúsenosti. 

Pre v˘robné firmy zostáva len zvy‰ok. 

Vytvára sa neprimeran˘ tlak na zvy‰ovanie 

platovej úrovne bez primeranej odbornej úrovne 

a skúsenosti. Paradoxom pritom je, Ïe len 

mizivé percento absolventov ovláda aspoÀ jeden 

cudzí jazyk, ktor˘ je dnes základom pre komunikáciu 

na stavbe a v praktickom Ïivote. 

Otvorenie trhu práce v EÚ, resp. seversk˘ch 

krajinách zaznamenalo ìal‰iu etapu. Nemám 

v‰ak obavu o stratu stavebn˘ch kapacít, ktoré 

smerujú do t˘chto krajín. Odchádzajú hlavne 

mladí, ktorí v tvrd˘ch podmienkach získajú 

prax a skúsenosti a veºmi r˘chlo zistia, Ïe aj na 

zahraniãn˘ zárobok treba tvrdo pracovaÈ. U 

nás sa uÏ dnes dá slu‰ne zarobiÈ a byÈ pritom 

doma s rodinou a priateºmi, ão sa ale nedá meraÈ 

peniazmi. 

Aké sú va‰e skúsenosti s veºk˘mi firmami a 

nadnárodn˘mi spoloãnosÈami? 

SkyBau pôsobí na trhu obãianskej v˘stavby 

so ‰pecializáciou na Ïelezobetonárske a murárske 

práce hlavnej stavebnej v˘roby. V tejto oblasti 

sme ale vyrástli na jednu z rozhodujúcich 

kapacít na slovenskom trhu. V minulom roku 

sme získali negatívne skúsenosti, ktor˘ch v˘sledkom 

je, Ïe sa vyh˘bame subdodávkam pre 

tieto spoloãnosti a orientujeme sa na priame dodávky 

pre investorov a developerov. 

Tieto spoloãnosti totiÏ prichádzajú na trh 

len s minimálnym manaÏmentom, bez vlastn˘ch 

pracovn˘ch kapacít, ale s balíkom voºn˘ch 

finanãn˘ch zdrojov. Sú nútení oslovovaÈ Ïivnostníkov, 

mal˘ch subdodávateºov a preto pre- 

Èahujú kapacity s prísºubom vy‰‰ích zárobkov 

od in˘ch spoloãností. To vytvára neprimeran˘ 

Monte Carlo – finále o svetového podnikateºa roka 2008 

a neopodstatnen˘ tlak na rast miezd, infláciu 

cien a nákladov. Na zohranie stavebnej kapacity 

na stavbe potom nezostáva dostatok ãasu 

a v˘sledkom sú nekvalitne urobené práce, nesplnené 

termíny a nezdravá konkurencia. Viaceré 

stavby sú toho názorn˘m príkladom. 

Aké je va‰e postavenie na trhu a ako sa zmenilo 

za posledn˘ rok? 

Vìaka ‰pecializácii, prepracovanej organizácii 

práce, kvalitn˘m pracovn˘m kapacitám a 

hodnotám, na ktor˘ch sa na‰a spoloãnosÈ buduje, 

sme v roku 2007 pravdepodobne dosiahli 

vrchol ná‰ho postavenia na trhu. Obhájili 

sme 8. miesto z pohºadu obratu stavebnej produkcie 

a pri zisku dosiahnutom pred zdanením 

sme sa vy‰plhali aÏ na 2. miesto, hneì za Doprastav 

Bratislava. Ak porovnáme % vyjadrenie 

dosiahnutého zisku k obratu je tento úspech 

e‰te markantnej‰í. 

SkyBau dnes zamestnáva kapacitu 800 aÏ 

900 pracovníkov, ná‰ obrat bol 2,461 mld. Sk 

a zisk pred zdanením 257 mil. Sk. V roku 2007 

sme zhotovili 217 994 m 3 betónu, 753 612 m 2 

46


spoloãnosÈou Ernst & Young. Moje víÈazstvo v 

2. roãníku tejto súÈaÏe v rámci SR a úãasÈ na 22. 

roãníku svetového finále tejto súÈaÏe v Monte 

Carle, v dÀoch 28. – 31. mája 2008 za úãasti 49 

národn˘ch víÈazov, na galaveãeri pred 550 hos- 

Èami z celého sveta bola vrcholom, ktor˘ sa uÏ 

nedá prekonaÈ. 

Ako vidíte budúcnosÈ v dôsledku finanãnej 

a hospodárskej krízy a krízy „hypotekárnych 

úverov“, ktorá uÏ prichádza aj na Slovensko? 

Nezostáva nám niã iné ako tvrdo pracovaÈ, 

zniÏovaÈ náklady, zvy‰ovaÈ kvalitu, nepopustiÈ 

z na‰ej serióznosti a spoºahlivosti a hºadaÈ ìal- 

‰ie cesty zvy‰ovania efektívnosti práce. Na‰Èastie 

nie sme ìaleko od tak˘chto podmienok, aj 

keì máme stále e‰te ão doháÀaÈ. 

Tatracity – PetrÏalka 

debnenia a uloÏili 23 277 ton v˘stuÏe. 

Dokonãili a odovzdali sme najväã‰í komplex 

objektov multifunkãného centra Eurovea na 

nábreÏí Dunaja pred nov˘m Národn˘m divadlom 

v Bratislave a ìal‰ie veºké stavby, ako Aupark 

II. etapa, Apollo II., Dominant, Universo, 

Tatracity a ìal‰ie v˘znamné objekty, rovnako 

v hlavnom meste Slovenska. 

Pokraãovali sme vo v˘stavbe objektov „na 

kºúã“ – dokonãená Vy‰ehradská II. v PetrÏalke 

a na developersk˘ch projektoch Tri Star v 

Îiline (110 bytov˘ch jednotiek) a Kúrii, Pongrác 

– hotel v Liptovskom Mikulá‰i. 

âo povaÏujete za najväã‰ie úspechy firmy a 

vás osobne ako zakladateºa a spoluvlastníka? 

Je to najmä dokonãenie hrubej stavby Eurovea 

od základovej dosky cez 3 podzemné podlaÏia 

a 8 objektov do v˘‰ky 8 nadzemn˘ch 

podlaÏí na zastavanej ploche 3,6 ha pre zahraniãn˘ch 

generálnych dodávateºov firmy Bilfinger 

Berger a ZdruÏenie Zipp a Porr. ëalej krátka 

lehota v˘stavby administratívneho centra 

APOLLO II., ako i nábeh v˘stavby nároãnej 

stavby Auparku v Îiline. 

Osobne si cením najmä ekonomické v˘sledky 

spoloãnosti, ktoré spoloãnosÈ dosiahla za rok 

2007 a najmä ocenenie „Podnikateº roka Slovenskej 

republiky za rok 2007“, ktoré som získal 

v prestíÏnej medzinárodnej súÈaÏi pravidelne 

organizovanej audítorskou a právnickou 

Apollo II, leteck˘ záber 

âoho sa najviac obávate v podnikaní? 

Najväã‰ie obavy mám z rizika úhrad dodávok 

stavebnej produkcie, stavu a krachu finanãn˘ch 

ústavov, ktoré môÏu pohltiÈ na‰e zisky 

a na druhej strane poÏadovaÈ úhrady na‰ich 

záväzkov. Najväã‰ie riziko vidím v bytovej 

v˘stavbe „na kºúã“, ão sa nám uÏ ukázalo aj v 

tomto roku. Na investiãnej v˘stavbe sa zúãast- 

Àujú ‰tyri subjekty – investor, úverujúca banka, 

vy‰‰í dodávateº a subdodávatelia. KaÏd˘ investuje 

svojím spôsobom – investor projektom 

a základn˘m kapitálom, finanãné in‰titúcie 

úverom, vy‰‰í dodávateº a subdodávateº 

svojimi dodávkami, ktor˘ch cenu hradia prví 

dvaja s ãasov˘m odstupom. Keì sa nesplnia 

plánované v˘nosy, teda predaj bytov, dielo sa 

síce dokonãí alebo aj nedokonãí, ale na prvom 

mieste sa hojí úverujúca banka, ktorá si na to 

v úverovej zmluve vytvorila podmienky a pre 

ostatn˘ch zostane len zvy‰ok alebo oãi pre 

plaã. 

V ãom vidíte ìal‰ie negatíva stavebného trhu 

na Slovensku? 

Ako som uÏ spomenul, zniÏuje a rozpadáva 

sa platobná disciplína.V poslednej dobe sme to 

pocítili najmä u zahraniãn˘ch firiem, priãom 

i‰lo a ide aj o pohºadávky väã‰ieho objemu. 

Na druhej strane je tu viditeºná snaha „nepustiÈ 

nás“ k prezentácii na‰ej práce a na‰ej spoloãnosti 

na dielach, ktoré zhotovujeme pre 

niektor˘ch vy‰‰ích alebo generálnych dodávateºov. 

Je to problém, ktor˘ vnímam osobitne 

veºmi citlivo, lebo som hrd˘ na prácu na‰ich 

ºudí a nie je korektné, keì sa kvalitou a serióznosÈou 

mena SkyBau chvália iné spoloãnosti. 

Je to viac ako neférové a svedãí to o charaktere 

a morálnych hodnotách manaÏérov tak˘chto 

spoloãností ako i spoloãnosti ako takej. 

âím sa dá uzavrieÈ va‰e rozprávanie a stanovisko 

podnikateºa, ãloveka, ktor˘ sa uÏ 

te‰í, Ïe 17. októbra 2008 prevezme z rúk 

dekana Stavebnej fakulty druh˘ diplom 

pri príleÏitosti 50. v˘roãia ukonãenia ‰túdia 

a prevzatia diplomu stavebného inÏiniera 

v roku 1958? 

Kon‰tatovaním, Ïe sa asi uzatvára najkraj‰ia 

kapitola môjho Ïivota, ktorá mi ale dáva vieru 

a nádej, Ïe spoloãnosÈ SkyBau a cel˘ trh doká- 

Ïu aj naìalej zabezpeãiÈ stabilnú a serióznu 

prácu svojim zamestnancom a dodávateºom. 

Verím, Ïe ìalej sa budeme te‰iÈ na SkyBau-ãatá, 

ktoré roz‰íria na‰u rodinu poãas zamestnania 

ich rodiãov v na‰ej spoloãnosti.


„MôÏem zodpovedne na základe vlastn˘ch skúsenosti z na‰ej firmy povedaÈ, Ïe malé i stredne veºké firmy 

na financovanie v˘chovy vlastného uãÀovského dorastu nemajú dosÈ finanãn˘ch ani in˘ch prostriedkov. A uÏ vôbec 

nemajú na to, aby nahrádzali úlohu ‰tátu rie‰iÈ prostredníctvom v˘chovy odborníkov pre vlastnú potrebu aj 

problém zapojenia rómskych obãanov – hlavne s niÏ‰ou Ïivotnou úrovÀou, ãasto bez najnutnej‰ích predpokladov – 

do stavebného procesu,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Ján MRÁZ, minister v˘stavby a verejn˘ch prác SR 

v rokoch 1994 – 1998, dnes spolumajiteº a konateº spoloãnosti STAVOTERM Michalovce, s. r. o. 

StimulovaÈ rozvoj 

uãÀovského ‰kolstva 

Ïieb pre danú stavbu boli ão moÏno najplynulej- 

‰ie. Je mimoriadne zloÏité úspe‰ne riadiÈ stavebnú 

firmu, ak sa v priebehu realizácie zásadne 

mení realizaãn˘ projekt, resp. sa stavba úplne zastaví. 

A stáva sa to najmä pri stavbách financovan˘ch 

cez ‰tátny rozpoãet. 

Zapríãinené je to podºa môjho názoru najmä 

t˘m, Ïe nie je zabezpeãené financovanie – napr. 

v˘stavba ‰kôl v období od januára príslu‰ného 

roka aÏ do schválenia ‰tátneho rozpoãtu – resp. 

prenesenia t˘chto prostriedkov z ministerstva financií 

na samosprávne kraje. AÏ následne sú 

uhrádzané stavebné práce a dodávky pre stavebné 

organizácie – Ïiaº, ãasto aj s niekoºkomesaãn˘m 

oneskorením. To spôsobuje napätie medzi 

jednotliv˘mi kooperujúcimi firmami a neproduktívne 

náklady v‰etk˘ch, ktorí sa na realizácii 

stavby v danom období podieºali. 

Ján MRÁZ 

nar. 29. 8. 1940 vo Veºkom Folkmári, 

okr. Gelnica 

1955 – 1958 Odborné uãili‰te ‰tátnych 

pracovn˘ch záloh v Krompachoch 

1958 – 1959 nastúpil ako tesár 

do Pozemn˘ch stavieb n. p. Ko‰ice 

1959 – 1965 majster na stavbách 

Pozemn˘ch stavieb n. p. Ko‰ice 

1965 – 1968 stavbyvedúci 

1968 – 1970 hlavn˘ stavbyvedúci 

1970 – 1973 vedúci inÏinier závodu 

1973 – 1980 riaditeº závodu 

1980 – 1986 riaditeº podniku 

Pozemné stavby Michalovce 

1986 – 1989 námestník primátora Ko‰íc 

1989 – 1994 súkromn˘ podnikateº 

v oblasti stavebníctva 

1994 – 1998 minister v˘stavby 

a verejn˘ch prác SR 

v súãasnosti spolumajiteº a konateº 

stavebnej firmy Stavoterm, s. r. o., 

Michalovce 

Slovenské stavebníctvo zaÏíva boom: ãísla, 

ako sa hovorí, nepustia. Predsa len: je v‰etko 

nastavené správne? Aká je situácia v reálnej 

kaÏdodennej praxi? Kde slovenské stavebné 

firmy najviac „tlaãí topánka“? 

V úsilí vidieÈ súãasnú situáciu aspoÀ tro‰ku 

komplexnej‰ie sa treba pozrieÈ do dávnej‰ej minulosti, 

keì u nás dochádzalo ku spoloãenskoekonomick˘m 

zmenám. Mnohí si pamätáme, 

ako dochádzalo k necitlivému, ãasto aÏ barbarskému 

likvidovaniu aj veºk˘ch, prosperujúcich 

stavebn˘ch firiem, zväã‰a veden˘ch erudovan˘mi 

pracovníkmi. To isté sa, Ïiaº, dialo aj s investiãn˘mi 

útvarmi a cel˘mi investorsk˘mi organizáciami. 

Tak sa zlikvidovali základné predpoklady 

profesijnej odbornej prípravy hlavne stavebn˘ch 

akcií financovan˘ch ‰tátom. 

Nemám ambíciu a neprináleÏí mi hodnotiÈ politické 

ani iné aspekty ovplyvÀujúce tento proces, 

ktoré by s investiãn˘m dianím a stavebníctvom 

zvlá‰È bezprostredne nesúviseli. 

Pokladal som za potrebné zaãaÈ odpoveì na 

túto otázku aspoÀ t˘mito úvodn˘mi vetami, pretoÏe 

korene problémov pretrvávajúcich e‰te aj 

v súãasnosti zaãali uÏ tam. Domnievam sa, Ïe by 

bolo krátkozraké nevidieÈ nedostatky uÏ pri investorskej 

príprave stavieb – od jasného investiãného 

zámeru, cez projektovú prípravu, aÏ po 

zabezpeãenie finanãného krytia tak, aby finanãné 

toky investor – stavebné firmy – subdodávatelia 

a dodávatelia rôznych materiálov, prác a slu- 

Otázka prípravy odborn˘ch profesií, uãÀovského 

‰kolstva atì. je nepochybne otázkou 

prípravy na budúcnosÈ aj v prípade slovenského 

stavebníctva. Otázkou, na ktorú teda 

musíme poznaÈ odpoveì uÏ dnes. Ak˘ je vá‰ 

pohºad? 

Keby som zaãal hovoriÈ o akútnom nedostatku 

stavbárskych profesií bez vízie do budúcna, 

bolo by to mlátenie prázdnej slamy. Pokúsim sa 

poukázaÈ na danú problematiku v ‰ir‰ích súvislostiach. 

Dovolím si tvrdiÈ, Ïe na‰e deti sa rodia 

tak ako v minulosti – s rôznym nadaním, s 

rôznymi predpokladmi uplatnenia sa v Ïivote. 

ZáleÏí len od spoloãnosti, aké priority si stanoví. 

Som presvedãen˘, Ïe pri vytváraní podmienok 

na uplatnenie sa t˘ch menej nadan˘ch detí 

– ale ãasto mimoriadne zruãn˘ch a ‰ikovn˘ch – 

Bytovka, Lúãna 830 

48


spoloãnosÈ im ‰kodí a ubliÏuje. Domnievam sa, 

Ïe k devastácii uãÀovského ‰kolstva okrem iného 

veºkou mierou prispieva aj spôsob ich financovania, 

riadenia a vytvárania akejsi glorioly nad 

Ïiakmi ostatn˘ch stredn˘ch ‰kôl, najmä gymnázií 

s prednostn˘m uplatnením sa na vysok˘ch 

‰kolách. Nedovolím si hodnotiÈ úroveÀ ‰tudentov 

gymnázií, ani ich porovnávaÈ so Ïiakmi na- 

‰ich uãilí‰È, nemám dosÈ serióznych podkladov 

ani nie som na to dosÈ odborne zdatn˘, ale na základe 

vlastn˘ch skúseností mám svoj názor na 

danú problematiku. 

Vedel by som na mnoh˘ch konkrétnych príkladoch 

dokumentovaÈ úspe‰nosÈ v uplatnení 

sa absolventov na‰ich odborn˘ch uãilí‰È vo firmách, 

v spoloãenskom Ïivote, v rôznych pozíciách 

a nielen pri manuálnej zruãnosti. Moje skúsenosti 

sú také, Ïe absolventi odborného uãili‰- 

Èa po prípadnom nadobudnutí úplného stredo- 

Obytn˘ dom, Sobrance 

‰kolského vzdelania ukonãeného maturitou, prípadne 

ukonãenia vysoko‰kolského ‰túdia sú 

lep‰ie pripravení do reálneho Ïivota aj s moÏnos- 

Èou ‰ir‰ieho uplatnenia najmä v riadiacich funkciách 

na rôznych úrovniach predov‰etk˘m vo firmách. 

Myslím si, Ïe odborn˘ rozhºad, zruãnosÈ, 

pragmatickej‰í pohºad na Ïivot môÏe mlad˘ ãlovek 

získaÈ v zapájaní sa do pracovného procesu 

uÏ poãas ‰túdia práve v odborn˘ch uãili‰tiach. 

Bolo by veºkou chybou, keby sme nebrali do 

úvahy fakt, Ïe nie kaÏd˘ mlad˘ ãlovek má nadanie 

a schopnosti ukonãiÈ povinnú ‰kolskú dochádzku 

s primeran˘m úspechom. To v‰ak neznamená, 

Ïe po kvalitnej teoretickej a odbornej 

príprave v uãili‰tiach nemôÏe byÈ úspe‰n˘ práve 

v oblasti, ktorá ho zaujíma, na ktorú bol pripravovan˘. 

Veºmi sa prihováram za to, aby sa aj legislatívne 

upravila v˘raznej‰ia podpora uãÀovského 

‰kolstva, aby sme za 5 – 10 rokov nemuseli dováÏaÈ 

murárov, tesárov a ìal‰ích odborn˘ch robotníkov 

zo zahraniãia a aby na‰i absolventi 

ostatn˘ch stredn˘ch a aj vysok˘ch ‰kôl pritom 

neodchádzali do zahraniãia, kde ãasto vykonávajú 

práce, na ktoré sa poãas ‰túdia nepripravovali. 

Na slovensk˘ch stavbách v minulosti pracovalo 

aj mnoho obãanov rómskej národnosti. 

Väã‰inou na úrovni pomocn˘ch prác, ale viacerí 

sa osvedãili a postupovali v hierarchii vy‰- 

‰ie. Nie je aj tu priestor rie‰iÈ rómsku problematiku 

– cez napredujúce slovenské stavebníctvo? 

Nie je aj tu príleÏitosÈ pre ministerstvo 

práce, sociálnych vecí a rodiny – stimulovaÈ 

tento aspekt? 

Na stavbách, ktoré v súãasnosti realizuje na‰a 

firma, pracuje v priemere okolo 40 – 50 obãanov 

rómskej národnosti, ktorí vykonávajú rôzne 

druhy prác – môÏem zodpovedne vyhlásiÈ, Ïe 

sme s ich prácou v podstate spokojní. Pracujú 

ako pomocní robotníci, ale aj ako betonári, murári, 

obkladaãi a – aj keì zriedka – aj ako iní remeselníci 

priamo na stavbách ãi v obsluÏn˘ch 

ãinnostiach. V minulosti neboli v˘nimky stretnúÈ 

sa s cel˘mi murárskymi ãatami, ktoré sa v 

rôznych súÈaÏiach umiestÀovali na popredn˘ch 

miestach. 

V súãasnosti, keì miera nezamestnanosti tejto 

ãasti obyvateºstva v niektor˘ch krajoch dosahuje 

okolo 90%, bolo by nanajv˘‰ aktuálne a potrebné, 

aby sa zapájaniu predov‰etk˘m mlad˘ch 

Rómov do pracovného procesu venovalo aj ministerstvo 

práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä 

pri vytváraní vhodn˘ch podmienok pre stavebné 

firmy pri ich stimulovaní – hlavne pri prijímaní 

a zabezpeãovaní ich odborného rastu v 

odborn˘ch uãili‰tiach. 

Treba aj v súãasnosti vyuÏívaÈ skúsenosti, 

ktoré tu sú so zaraìovaním najmä rómskej mládeÏe 

do dvojroãného uãebného pomeru. Jeho absolventi 

spravidla neboli vyuãení odborníci, ale 

získali zásadné a nevyhnutné návyky pre zaradenie 

sa do v˘robného procesu na na‰ich stavbách. 

Je pravdou, Ïe stavebné firmy si veºmi touto 

pracovnou silou nepomôÏu, ale verím, Ïe len 

málo firiem by nepochopilo nutnosÈ participovaÈ 

na tomto procese. Garantom pri vytváraní 

vhodn˘ch podmienok by mali byÈ ústredné orgány 

‰tátnej správy – ministerstvo hospodárstva, 

ministerstvo financií, ministerstvo ‰kolstva, 

ale najmä ministerstvo sociálnych veci a rodiny. 

Jedna vec je poznanie stavu, toho, ão je, druhá 

vyt˘ãenie cieºa. Vieme, kde sme a vieme, 

kam chceme dôjsÈ. Ako sa v‰ak dostaÈ k cie- 

ºu? Medzit˘m je totiÏ reálny trhov˘ priestor, 

v ktorom je cel˘ komplex síl, vzÈahov a súvislostí. 

Otázka znie: majú firmy dostatok financií, 

aby to celé – v˘chovu vlastného odborného 

a uãÀovského dorastu, zapojenie rómskych 

obãanov do stavebného procesu – mohli 

financovaÈ ãi spolufinancovaÈ? Sú na to vytvorené 

napríklad legislatívne – a iné – predpoklady? 

Zastávam názor, Ïe aspoÀ ãasÈ finanãn˘ch 

prostriedkov, poskytovan˘ch ‰tátom na rôzne 

príspevky, dotácie a podpory tejto ãasti obyvateºstva 

by sa mala poskytovaÈ firmám a organizáciám, 

ktoré by sa na ich prev˘chove a v˘chove 

aj touto formou podieºali. 

Domnievam sa, Ïe by to mali byÈ uãÀovské zariadenia 

s internátnym vybavením, erudovan˘mi, 

rómskej problematiky znal˘mi pedagogick˘mi 

a odborn˘mi pracovníkmi, ktorí by vedeli, 

ale hlavne chceli pomôcÈ tento dnes uÏ vysoko 

akútny celospoloãensk˘ problém rie‰iÈ. V 

tejto oblasti trh niã nevyrie‰i a ani nikto nemô- 

Ïe ÏiadaÈ od firiem, ktoré boli v podstate vytvorené 

za úãelom zabezpeãenia vlastnej, aspoÀ 

jednoduchej reprodukcie a primeraného zisku, 

aby ãasÈ takto získan˘ch finanãn˘ch prostriedkov 

pouÏívali na rie‰enie sociálnych problémov 

spoloãnosti. Bolo by moÏné uvaÏovaÈ o ãiastoãnom 

spolufinancovaní firiem, ãi uÏ priamo poskytovaním 

finanãného krytia urãit˘ch nákladov 

alebo vytváraním in˘ch potrebn˘ch podmienok 

pre v˘uãbu a praktick˘ v˘cvik, resp. ubytovanie 

a poskytovanie vlastn˘ch priestorov, strojov, 

mechanizmov alebo in˘ch firemn˘ch zariadení. 

Firmy by museli maÈ zabezpeãenú návratnosÈ 

vlastn˘ch vloÏen˘ch prostriedkov, ãi uÏ vo forme 

získania nov˘ch mlad˘ch vyuãencov, resp. 

aj vytváraním urãit˘ch hodnôt realizovaním stavebnej 

produkcie na stavbách tej-ktorej stavebnej 

firmy. 

Bolo by teda nutné ujednotiÈ sa a dohodnúÈ patriãné 

pravidlá pri ohodnocovaní podielu firiem 

na ìal‰ej v˘chove a v˘uãbe uãÀovského dorastu. 

Som presvedãen˘, Ïe prostriedky vlády vlo- 

Ïené do t˘chto aktivít by sa v priebehu niekoºk˘ch 

rokov viacnásobne spoloãnosti vrátili v 

podobe aspoÀ sãasti vytrhnut˘ch mlad˘ch Rómov 

z ich osád a pripraven˘ch do normálneho 

spoloãenského Ïivota. 

Na záver: aká je situácia na stavebnom trhu 

v˘chodného Slovenska? Je tu dostatok príle- 

Ïitostí kvalitn˘ch vzÈahov na osi investor – dodávateº 

– uÏívateº? Alebo slovenské stavebné 

firmy zaãínajú chodiÈ za stále zaujímavej‰ími 

príleÏitosÈami na ukrajinsk˘ stavebn˘ trh? 

Ja také skúsenosti nemám a v dohºadnom 

ãase sa ani nepripravujem vyuÏívaÈ na‰u stavebnú 

kapacitu na Ukrajine. Skôr naopak, sme viac 

v kontakte s ukrajinsk˘mi partnermi pri získavaní 

ich odborníkov v niektor˘ch profesiách – 

hlavne murár, obkladaã a tesár – na práce u nás 

na Slovensku. Bol som sa osobne pozrieÈ na stavbách 

realizovan˘ch ich vlastnou kapacitou na 

Ukrajine, ale aj v Maìarsku a môÏem povedaÈ 

iba slová spokojnosti s úrovÀou kvality t˘chto 

prác. Treba ale zabudnúÈ na to, Ïe budú u nás robiÈ 

za poloviãné ceny. Robia podstatne kvalitnej- 

‰ie, ako sme ich poznali zhruba pred 20 – 25 rokmi, 

ale túto prácu Ïiadajú aj patriãne zaplatiÈ. 

Som osobne presvedãen˘, Ïe stavebn˘ boom 

na v˘chodnom Slovensku e‰te nezaãal a ak mám 

na mysli obãiansku a hlavne bytovú a ostatnú 

úãelovú stavbu, tak ten sa v plnej miere prejaví 

aÏ po prepojení v˘chodu Slovenska s Bratislavou 

pripravovanou diaºnicou. 

Polyfunkãn˘ objekt, Hencovce 

Sme na v˘chode Slovenska v takej v˘hodnej 

geografickej polohe, Ïe je skutoãne otázkou ãasu, 

kedy sa zaãnú aj investori s perspektívou investovania 

na v˘chod od na‰ich hraníc zaujímaÈ o 

moÏnosti etablovania svojich podnikov a svojho 

podnikania do okolia Ko‰íc a Pre‰ova. Náznaky 

takéhoto záujmu tu uÏ sú a dá sa reálne poãítaÈ 

aj s ich záujmom o lokality medzi Ko‰icami a 

Vy‰n˘m Nemeck˘m na ukrajinskej hranici. Preto 

si myslím, Ïe v˘chodoslovenskí stavbári sa o 

svoju budúcnosÈ báÈ nemusia, naopak, musíme 

sa pripraviÈ na odsun na‰ich stavebn˘ch kapacít 

z Bratislavy a jej okolia domov na v˘chodné Slovensko. 

A keì chcem nadºahãene ironicky ukonãiÈ 

tento rozhovor, tak mi dovoºte vysloviÈ jednu 

nostalgickú my‰lienku – ‰koda, Ïe sa uÏ nedo- 

Ïijem toho, aby Bratislava a západoslovenské firmy 

museli plniÈ záväzné presunové úlohy na 

v˘chode Slovenska tak, ako sme my v˘chodniari 

budovali Bratislavu a jej okolie. 

49

Z V Ä Z S T A V E B N ¯ C H P O D N I K A T E ª O V S L O V E N S K A 

Zväz stavebn˘ch podnikateºov Slovenska (ZSPS) je nezávislé, dobrovoºné, nepolitické, otvorené 

hospodárske a záujmové zoskupenie, ktoré zdruÏuje hospodárske podnikateºské subjekty pôsobiace 

v ãinnostiach súvisiacich so stavebníctvom. Cieºom ZSPS je vytváraÈ vhodné podnikateºské prostredie 

v oblasti stavebníctva podporujúce aktivity v‰etk˘ch subjektov, podnikajúcich v tejto oblasti. Osobitnú 

pozornosÈ venuje ZSPS zahraniãn˘m vzÈahom. Od roku 1994 je riadnym ãlenom Európskej federácie 

stavebného priemyslu FIEC. Toto ãlenstvo a zahraniãné aktivity ZSPS sú v˘znamn˘m zdrojom 

informácií pre ãlenskú základÀu ZSPS, ktoré umoÏÀujú a uºahãujú slovensk˘m stavebn˘m podnikateºom 

uplatniÈ svoje schopnosti pri prácach v zahraniãí. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá 

Ing. Ján MAJERSK¯, prezident Zväzu stavebn˘ch podnikateºov Slovenska. 

Slovenské stavebníctvo musí 

mieriÈ k stále vy‰‰ím métam 

Na pozícii prezidenta Zväzu stavebn˘ch 

podnikateºov Slovenska stojíte uÏ druhé 

funkãné obdobie. Keì sa obzriete späÈ, ão 

najviac rezonuje vo va‰ej mysli? 

Z hºadiska vnútrozväzového sú to zmeny, 

ktoré sme vo Zväze stavebn˘ch podnikateºov 

Slovenska uskutoãnili za posledné tri roky. Z 

osobného hºadiska sú to moje nové skúsenosti 

s veºk˘m stavebníctvom na Slovensku a 

hlavne v zahraniãí. Z hºadiska spoloãenského 

sú to stretnutia, diskusie a skúsenosti, vypl˘vajúce 

zo snahy vytváraÈ kvalitné podmienky 

pre stavebn˘ch podnikateºov na Slovensku, ão 

je na‰ou hlavnou úlohou v ZSPS. 

Ako vidíte slovensk˘ stavebn˘ trh v tejto 

chvíli? Ktoré trendy je moÏné na Àom identifikovaÈ? 

Dnes máme uÏ k dispozícii ‰tatistiky za 

prv˘ polrok 2008, ktoré sú aj predmetom rokovania 

tripartity ministra v˘stavby koncom 

septembra tohto roku. ·tatistiky nám opäÈ 

ukazujú pozitívny trend v˘voja stavebníctva 

na Slovensku tak, ako to bolo obvyklé za posledn˘ch 

päÈ rokov. Oproti minulému roku je 

nárast stavebnej produkcie o 10,8% a nárast 

zamestnanosti o 7,9 %. Vy‰‰ia o 2,8 % je aj 

produktivita práce na jedného pracovníka v 

stavebníctve, ão v minulosti nebolo tak vysoko. 

Kon‰tatujeme, Ïe v‰etky kritériá sú vy‰‰ie 

ako v sledovanom období za minul˘ rok. 

âo sa t˘ka trendu rastu, je predpoklad, Ïe 

trend rastu sa do konca tohto roku udrÏí. Mám 

ale pochybnosti o udrÏaní dvojciferného rastu 

stavebnej produkcie. Aj keì v˘sledky za posledné 

roky sú optimistické, stále upozorÀujem 

na pokoru vo vzÈahu k t˘mto v˘sledkom. 

V západn˘ch krajinách je v súãasnosti stavebná 

recesia a je len otázkou ãasu, kedy nastane 

aj na Slovensku. Momentálne investície 

v na‰om ‰táte, ktoré sa tak pozitívne prejavujú 

aj v sektore stavebníctva, majú svoj strop a 

predpokladám, Ïe v horizonte 5 aÏ 10 rokov 

bude momentálna kvantita investiãného potenciálu 

vyãerpaná a dvojcifern˘ nárast stavebnej 

produkcie nebude realitou. Prvé náznaky recesie 

sa prejavia aj v najbliÏ‰om období. Myslím 

si, Ïe finanãná kríza vo svete bude maÈ sekundárne 

dopady aj na Slovensku. Informácie 

z posledn˘ch dní, kedy viacerí zahraniãní investori 

zastavili alebo zníÏili rozsah svojich investícií 

do stavieb na Slovensku, sú toho dôkazom. 

MoÏno je cesta v tom, Ïe by slovenské firmy 

mali viac podnikaÈ na v˘chodn˘ch 

trhoch, najmä na Ukrajine. Regióny západnej 

Ukrajiny sú zaujímavé pre spoloãnosti 

pôsobiace v stavebníctve vzhºadom 

na stavebn˘ rozmach predov‰etk˘m v meste 

ªvov a okolí. V najbliÏ‰ej budúcnosti je 

totiÏ predpoklad realizácie viacer˘ch stavebn˘ch 

projektov z dôvodu organizácie 

Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 

2012 vo ªvove. Ide napríklad o rekon‰trukciu 

letiska, v˘stavbu ‰tadiónu, rekon‰trukciu 

a dostavbu dopravnej infra‰truktúry v 

regióne, v˘stavbu a rekon‰trukciu hotelov 

a súvisiace stavebné akcie… 

Orientácia na v˘chodné trhy vo v‰eobecnosti 

je a bude pre slovensk˘ch stavebn˘ch podnikateºov 

a slovenské stavebné firmy nevyhnutnosÈou. 

Historické skúsenosti a poznanie 

50

Z V Ä Z S T A V E B N ¯ C H P O D N I K A T E ª O V S L O V E N S K A 

trhu nás k tomu predurãujú. V˘voj stavebníctva, 

ktor˘ máme moÏnosÈ sledovaÈ, jednoznaãne 

potvrdzuje túto orientáciu. Dynamika rastu 

na západn˘ch stavebn˘ch trhoch je totiÏ 

dlhodobo nízka a recesia stavebníctva na Západe 

je preukázateºná. 

Rozvojov˘ potenciál v˘chodn˘ch trhov potvrdzujú 

aj moje skromné skúsenosti z podnikania 

v Moskve, kde sa stretávam so stavbármi 

z celej Európy. Oãakávam v‰ak aj väã‰iu 

podporu od na‰ej vlády pre podnikateºov v tejto 

orientácii. 

Spolupráca Zväzu s Ministerstvom v˘stavby 

a regionálneho rozvoja SR sa v‰ak zdá 

v tejto chvíli ideálna. Ktoré sú tie hlavné 

spoloãné témy a oblasti, ktoré sú predmetom 

va‰ej komunikácie? 

Je to najmä oblasÈ prípravy nového stavebného 

zákona, ktor˘ by mal ísÈ v tomto roku do 

finále a mal by byÈ predloÏen˘ do vlády. Z ìal- 

‰ích legislatívnych zámerov sú to najmä zákony, 

ktoré sa t˘kajú nájomného b˘vania alebo 

podpory b˘vania v‰eobecne. ZSPS podporuje 

návrh, ktor˘ vy‰iel z iniciatívy Prvej stavebnej 

sporiteºne o podpore súkromného kapitálu 

do nájomného b˘vania. Stálou témou je aj 

oblasÈ odborného vzdelávania a stavebné kapacity. 

Medzi najdôleÏitej‰ie legislatívne otázky 

súãasnosti v oblasti stavebného podnikania 

v‰ak nepochybne patrí najmä ten uÏ 

spomenut˘ nov˘ stavebn˘ zákon. Slovensk˘ 

stavebník uÏ po Àom úpenlivo volá, lebo 

ten star˘ „socialistick˘“ uÏ naozaj nevyhovuje. 

Navy‰e bol uÏ toºkokrát novelizovan˘, 

Ïe beÏn˘ stavebník stráca prehºad. Ako ìaleko 

je formulácia nového stavebného zákona? 

Myslím si, Ïe po takmer piatich rokoch príprav, 

rokovaní a zmien je dnes stavebn˘ zákon 

pripraven˘ tak, aby mohol prejsÈ legislatívnou 

radou vlády a bol posunut˘ do vlády a následne 

do parlamentu. Oãakávame, Ïe spracovateº 

zákona Ministerstvo v˘stavby a regionálneho 

rozvoja SR to zabezpeãí do konca roku 2008 

tak, aby sme mohli v roku 2009 od 1. júla 

uviesÈ zákon do praxe. Následne nás ãaká obdobie 

prípravy vykonávacích vyhlá‰ok k novému 

stavebnému zákonu a jeho implementácia. 

Medzi ìal‰ie „horúce“ legislatívne otázky 

patrí certifikácia stavebn˘ch podnikateºov. 

Je to priorita aj vo va‰ej agende. Mohli by 

ste o tejto téme a o svojom postoji k nej povedaÈ 

nieão viac? 

Certifikácia stavebn˘ch podnikateºov je iniciatívou 

ZSPS a preto je pre nás mimoriadne 

dôleÏitá. Dnes uÏ máme na ZSPS pripraven˘ 

zámer a anal˘zu európskeho prostredia v otázke 

certifikácie stavebn˘ch podnikateºov a táto 

anal˘za jasne preukázala opodstatnenosÈ takéhoto 

in‰titútu. Pre budúci rok chceme naplánovaÈ 

intenzívnej‰iu prípravu nového predpisu 

pre certifikáciu stavebn˘ch podnikateºov 

priamo v spolupráci s ministerstvom v˘stavby, 

ktoré by sa malo staÈ v budúcnosti certifikaãn˘m 

orgánom a ZSPS má ambíciu byÈ prevádzkovateºom 

celého certifikaãného systému. 

Certifikácia stavebn˘ch podnikateºov je in- 

‰titút, ktor˘ bude dávaÈ stavebn˘m podnikate- 

ºom, ktorí získajú túto certifikáciu, garanciu pre 

svojich odberateºov v serióznosti a hlavne odbornej, 

ekonomickej a organizaãnej spôsobilosti 

pre realizáciu prác pre dan˘ segment, v 

ktorom bude konkrétny subjekt klasifikovan˘. 

Po vytvorení klasifikaãného systéme budeme 

maÈ ambíciu tento systém dostaÈ aj do zákonnej 

úpravy tak ako je to napríklad v Belgicku 

alebo Portugalsku, kde je certifikácia stavebn˘ch 

podnikateºov povinná. 

Na záver: Aké sú va‰e plány, zámery a vízie 

na poste prezidenta ZSPS do budúcnosti? 

Po valnej hromade ZSPS v marci tohto roku 

som dostal od novozvoleného prezídia dôveru 

a ãesÈ opäÈ reprezentovaÈ ZSPS ako prezident. 

Je to moje posledné volebné obdobie 

podºa na‰ich nov˘ch stanov. To podstatné ão 

mám v pláne je potvrdenie nastaven˘ch zmien 

v ZSPS, stabilizácia ãlenskej základne a posilnenie 

postavenia Zväzu stavebn˘ch podnikateºov 

Slovenska ako jedného z najväã‰ích zamestnávateºsk˘ch 

zdruÏení na Slovensku. 

Máme ambíciu aktívne a úspe‰ne sa zúãastÀovaÈ 

formovania legislatívneho prostredia pre 

stavebn˘ch podnikateºov na Slovensku ako aj 

podieºaÈ sa na vytváraní kvalitného sociálneho 

prostredia v na‰ich stavebn˘ch podnikoch. 

Ako reprezentant stavebn˘ch podnikateºov 

Slovenska sa ZSPS v priebehu uÏ vy‰e 15-roãného 

pôsobenia dostal do trvalého povedomia 

nielen podnikateºov, ale aj ‰irokej verejnosti 

a toto svoje postavenie si chce aj naìalej 

udrÏaÈ a rozvíjaÈ ho na prospech transparentného 

podnikateºského prostredia v stavebníctve. 

51

Takto chutí pohoda – to je 

Hotel Limbach 

V malebnej starobylej obci Limbach v blízkosti Pezinka nájdete ná‰ útuln˘ rodinn˘ penzión s bohatou 

históriou. Len ‰tvrÈhodinku od mestskému ruchu Bratislavy sa ocitnete akoby v inom svete – svete, 

kde ãas nehrá Ïiadnu rolu. Ochotn˘ personál vám pripraví nezabudnuteºn˘ gurmánsky záÏitok. 

Popri neodmysliteºnej chutnej chrumkavej husacine, kaãacine s lok‰ami a kapustou, ãi prepeãenom bavorskom 

kolene sú v ponuke jedál v˘borné domáce polievky, ‰peciality z r˘b a diviny kombinované s lahodn˘mi 

omáãkami, ãi vyberané jedlá z cestovín a zeleniny. Na záver si nenechajte ujsÈ záÏitok 

zo ‰trúdle Èahanej po domácky, z makov˘ch ‰úºancov a periek. Na letnej terase priamo pod vinicami 

môÏete ochutnaÈ vína známych malokarpatsk˘ch v˘robcov. V na‰om ìal‰om stredisku Limba‰ské humno 

usporadúvame spoloãenské akcie, svadby a rôzne firemné akcie aÏ pre 100 osôb. 

Loveck˘ salón: 

kapacita 12 osôb 

Rustikálna re‰taurácia: 

kapacita 60 miest 

Limba‰ské humno: kapacita 130 osôb, 

s taneãn˘m parketom 90 osôb 

Hotel Limbach, SNP 18, 900 91 Limbach 

tel.: 00421/33/6477 281, fax: 00421/33/6477 361, e-mail: recepcia@hotellimbach.sk, www.hotellimbach.sk

N Á R O D N Á R A D A S R 

Nie je novinkou, Ïe poslanec NR SR za SMK József BERÉNYI pracuje tieÏ vo V˘bore NRSR pre verejnú správu 

a regionálny rozvoj. Veì vzÈah k histórii spája so vzÈahom k súãasnosti a obohacuje tak rozvoj a pokrok 

Slovenska. V rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér odpovedal na otázky redaktorky Anne Komovej. 

VÏdy treba flexibilne reagovaÈ 

na regionálne poÏiadavky 

Dá sa povedaÈ Ïe ste spokojn˘ s rie‰ením 

‰pecializovanej ‰tátnej správy? Malo by sa 

nieão zmeniÈ, aby sa dosiahla väã‰ia spokojnosÈ 

obyvateºov? 

Skôr nie som spokojn˘ so súãasn˘m rie‰ením 

‰pecializovanej ‰tátnej správy. Hoci to 

prijala vláda, ktorej bola súãasÈou aj moja strana 

SMK, nepovaÏujem ani dnes za dobré rie- 

‰enie roztrie‰tenie ‰tátnej správy na viaceré 

samostatné jednotky v regiónoch. Som zástancom 

jedného okresného a jedného krajského 

úradu. V takom prípade sa podºa mÀa 

obãan vie zorientovaÈ ºah‰ie a aj politická 

zodpovednosÈ je jednoznaãná. Tá politická 

strana, ktorá nominuje prednostu okresného 

ãi krajského úradu nesie zodpovednosÈ za 

cel˘ chod ‰tátnej správy v danom regióne. Pri 

súãasnom stave sú zodpovední v‰etci a takmer 

nikto z koaliãn˘ch strán. Za veºk˘ nezmysel 

ìalej povaÏujem zru‰enie krajského 

úradu v oblasti v‰eobecnej správy, a presun 

ich kompetencií na okresn˘ úrad. Teraz vlastne 

máme okresné úrady síce s krajsk˘mi právomocami, 

ale pod názvom obvodn˘ úrad. 

Podºa mÀa je to chaotické a nesystémové. 

Ako sa rozdeºujú peniaze z fondov Európskej 

únie jednotliv˘m regiónom? Má to 

v˘znam aj pre juÏné Slovensko? 

KaÏd˘ program treba vnímaÈ individuálne. 

S niektor˘mi programami sme spokojní aj ão 

sa t˘ka prerozdeºovania finanãn˘ch prostriedkov, 

ale práve v t˘chto dÀoch sme avizovali, 

Ïe v programe s názvom „Infra‰truktúra 

vzdelávania“ sme zaznamenali veºkú územnú 

nerovnováhu v procese schvaºovania projektov. 

Z doteraz schválen˘ch zhruba 160 

projektov len 17 je z t˘ch okresov, kde Ïije 

zmie‰ané obyvateºstvo. Z t˘ch 17 je len jedna 

‰kola podporovaná s vyuãovacím jazykom 

maìarsk˘m. Tento stav je potrebné rie‰iÈ teraz 

a to preto, lebo starostovia po doteraj‰ích 

neúspechoch strácajú motiváciu podávaÈ projekty 

v nasledujúcich kolách. V koneãnom dôsledku 

to môÏe znamenaÈ , Ïe po skonãení tohto 

programu bude podporená z celého obrovského 

balíãka len tá jedna men‰inová ‰kola. 

Ste spokojn˘ s v˘stavbou veºk˘ch centier 

a obytn˘ch domov práve na juhu, alebo 

bolo by treba pridaÈ, aby sa dosiahol väã- 

‰í rozvoj? 

Tak ako na celom území Slovenska, aj na 

juhu je v tomto období veºk˘ boom v oblasti 

v˘stavby obytn˘ch domov a in˘ch veºk˘ch 

centier. Samozrejme vnímame regionálne rozdiely 

– tento rozmach sa t˘ka najmä západného 

Slovenska. Platí teda naìalej, Ïe vládne 

podporné programy by mali uprednostÀovaÈ 

okresy s vy‰‰ou mierou nezamestnanosti. 

Na juÏnom Slovensku Ïijú obyvatelia slovenskej 

aj maìarskej národnosti, starajú 

sa spoloãne o regionálny rozvoj, aká je medzi 

nimi spolupráca? Majú dostatoãné 

moÏnosti na zveºaìovanie svojho domova? 

Otázka uplatÀovania spoloãného regionálneho 

rozvoja záleÏí na konkrétnych osobách 

v danom regióne. Ak starostovia a primátori 

alebo podnikatelia uÏ vytvorili spoloãné t˘mi, 

v lep‰om prípade aj spoloãné rozvojové agentúry, 

tak môÏeme hovoriÈ aj o spoloãnom regionálnom 

rozvoji, z ãoho – som presvedãen˘ 

– prosperuje kaÏd˘ na danom území bez 

ohºadu na to ãi je Slovák, Maìar alebo Róm. 

Podarilo sa zabezpeãiÈ investície na v˘stavbu 

Nov˘ch Zámkov, Dunajskej Stredy, 

Komárna? V ãom bol najväã‰í problém? 

Podºa dostupn˘ch ãísiel obdobie najväã‰ieho 

príchodu zahraniãn˘ch investorov je za 

nami. ZároveÀ aj v rámci tejto témy musím 

zdôrazÀovaÈ, Ïe juÏné Slovensko nie je kompaktn˘m 

a jednotn˘m regiónom. K˘m v tom 

okrese, kde aj ja b˘vam v Galante, v tomto 

okamihu uÏ skôr nie je voºná pracovná kapacita 

pre nov˘ch investorov, tak vo Veºkom 

Krtí‰i a smerom na v˘chod pozdæÏ slovenskomaìarsk˘ch 

hraníc je situácia iná. Tam tie regióny 

by vedeli absorbovaÈ e‰te veºa zahraniãn˘ch 

investorov. 

Investície v konkrétnych mestách zabezpeãujú 

miestne samosprávy, podnikatelia alebo 

samotní obãania. Vláda môÏe len pomôcÈ pri 

rie‰ení t˘chto cieºov. Vláda má vÏdy poãúvaÈ 

hlasy zdola a prispôsobovaÈ svoje programy 

miestnym poÏiadavkám. V minulosti bol pod- 

ºa mojich informácii celkom úspe‰n˘ napríklad 

program v˘stavby nájomn˘ch bytov, dnes 

viaceré mestá a obce ãerpajú z programu v˘stavby 

sociálnych bytov. Problémy sa ukázali 

pri vybavovaní pozemkov na patriãné úãely 

miestnych samospráv. ëalej by som poznamenal, 

Ïe vo v‰etk˘ch troch spomenut˘ch 

mestách, ale aj inde na Slovensku sme boli 

svedkami veºkého rozmachu nákupn˘ch centier. 

Vznik tak˘chto centier je vÏdy náznakom 

väã‰ej kúpyschopnosti obyvateºstva. Mohol 

by som povedaÈ, sú lakmusov˘m papierom 

toho, ãi je v danom meste ekonomick˘ rozvoj 

alebo nie. Aj v Komárne aj v Nov˘ch Zámkoch 

a v Dunajskej Strede nájdete mnoÏstvo 

nákupn˘ch centier. 

âo najpotrebnej‰ie sa vybudovalo, postavilo 

v spomínan˘ch mestách? 

Ako som uÏ spomínal napríklad nájomné 

a sociálne byty. Boli investície aj v oblasti Ïivotného 

prostredia. Vo viacer˘ch prípadoch 

prebiehala rekon‰trukcia miestnej dopravnej 

infra‰truktúry, ãiastoãne aj rekon‰trukcia ‰kôl. 

Som ale veºmi ìaleko od toho, aby som tvrdil, 

Ïe teraz uÏ je v‰etko v poriadku a západo-juÏné 

Slovensko uÏ podporu nepotrebuje. 

âomu treba venovaÈ najväã‰iu pozornosÈ 

práve na juÏnom Slovensku? 

Je to predov‰etk˘m rozvoj ciest. Doprava 

na trase Dunajská Streda – Bratislava kaÏdé 

ráno skolabuje. Investície neprichádzajú na 

stredo-juÏné a v˘chodo-juÏné oblasti práve z 

dôvodu ch˘bajúcej diaºnice. Tieto akútne problémy 

treba veºmi r˘chlo a efektívne rie‰iÈ. 

Dá sa povedaÈ, Ïe dopravná infra‰truktúra 

sa v príslu‰n˘ch regiónoch zlep‰ila? 

Nehovorím, Ïe neprebiehala a neprebieha 

v niektor˘ch prípadoch rekon‰trukcia, av‰ak 

nárast poãtu áut bol oveºa väã‰í ako roz‰írenie 

dopravn˘ch kapacít najmä na juhozápade 

Slovenska. 

Kde vidíte rezervy vo v˘stavbe, ktoré by sa 

dali vyuÏiÈ pre lep‰í rozvoj juhu Slovenska? 

Ako som uÏ hovoril vÏdy treba vychádzaÈ 

a flexibilne reagovaÈ na miestne a regionálne 

poÏiadavky. To je podºa mÀa alfou a omegou 

rozvoja aj juÏného Slovenska. Je nesmierne 

dôleÏité nediskriminovaÈ, ani zo strany 

vlády ani zo strany regionálnych samospráv, 

Ïiadny región pri v˘bere úspe‰n˘ch 

projektov. Takáto politika totiÏ môÏe narú‰aÈ 

nielen vyváÏen˘ ekonomick˘ rozvoj Slovenska 

a vyvolaÈ nezvládnuteºné migraãné trendy, 

ale môÏe naru‰iÈ aj pokojné spolunaÏívanie 

väã‰inového národa a národnostn˘ch 

men‰ín. 

53


Regionálny rozvoj a v˘stavbu v topoºãianskom okrese dôverne pozná aj poslanec NRSR 

za SMER-SD Pavol GOGA. O svoje poznatky a názory sa podelil s redaktorkou 

Annou Komovou, ktorá ich pripravila pre Parlamentn˘ kuriér. 

Nové moÏnosti by sa mali 

staÈ impulzom rozvoja 

Ako je to so stavebn˘m ruchom práve v topoºãianskom 

okrese? Vidíte pokrok za posledné 

roky? 

Okres Topoºãany je charakterizovan˘ ako 

región s priemyselno-poºnohospodárskym 

zameraním. Historicky patrí k oblastiam, kde 

sa priemyselnej v˘robe darilo. Za posledn˘ch 

dvadsaÈ rokov sa v‰ak veºa zmenilo. 

Zmenil sa nielen charakter v˘robn˘ch prevádzok, 

ale rozvoj nastal aj v stavebnej produkcii. 

Samozrejme v priemyselnej i individuálnej. 

·truktúra priemyslu je dostatoãne diverzifikovaná. 

Sú tu podniky na strojársku v˘robu, 

spracovanie dreva a v˘robu nábytku, 

v˘roba plastov, odevov, kovov˘ch v˘robkov 

a pod. Nie sú súãasÈou priemyselného parku, 

skôr sú individuálne situované a netvoria jednoliaty 

celok. Tak˘mi sú napr. Decodom, a. 

s., Ozeta Neo, a. s., Pivovary Topvar, Elektrokarbon, 

a. s. a ìal‰ie. Tieto podniky vychádzajú 

zo svojho historického potenciálu, ktoré 

sa tu dlhé roky udrÏal. Treba v‰ak vidieÈ aj 

novovybudované podniky, ktoré sú lokalizované 

na kraji mesta, napr. Sews, s. r. o., 

Hyza, a. s. Okrem toho sa vytvorili nové 

priemyselné zóny, napr. v Kru‰ovciach, v 

Tovarníkoch. Na úsilie t˘chto obcí musí nadviazaÈ 

aj mesto Topoºãany vybudovaním priemyselného 

parku, a to je aj jednou z hlavn˘ch 

priorít mesta. Z hºadiska kvality v˘roby a 

budovania nov˘ch v˘robn˘ch centier je vidieÈ 

pokrok, ale myslím si, Ïe okres Topoºãany má 

e‰te väã‰í stavebn˘ rozvoj pred sebou. 

Od roku 1990, kedy sa zaãala formovaÈ samospráva 

sa iste museli rie‰iÈ aj väã‰ie nedostatky. 

Pristupujú, podºa vás, obyvatelia 

k rozvoju a v˘stavbe svojich domovov 

iniciatívne? 

KaÏd˘ samosprávny celok mal pri formovaní 

svoje problémy. Veºa kompetencií prechádzalo 

na mestá a dediny, a spolu s nimi aj 

majetok, ktor˘ sa dostal pod ich správu. Aj 

ná‰ okres sa musel vyrovnaÈ s vlastníckymi 

problémami. Tie boli a sú e‰te stále najväã- 

‰ou brzdou ìal‰ieho rozvoja. V najbliÏ‰ej budúcnosti 

zohrá v˘znamnú úlohu nov˘ územn˘ 

plán mesta, ktor˘ bol schválen˘ MsZ v Topoºãanoch 

v júli 2007. Aj on môÏe ako základn˘ 

stavebn˘ dokument pomôcÈ v stavebnom 

ruchu. A to nielen pre skupinové záujmy 

zastupujúce firmy a spoloãnosti, ale pre 

záujmy individuálne. Ak pritiahneme prosperujúcu 

v˘robu, prídu aj ºudia, ktorí si 

môÏu nájsÈ uplatnenie a postaraÈ sa aj o zv˘- 

‰en˘ stavebn˘ ruch. Mesto Topoºãany musí 

vyuÏiÈ potenciál svojho okolia, pretoÏe centrum 

je takmer zaplnené. Obyvatelia mesta 

Topoºãany a blízkeho okolia si vÏdy vedeli 

vybudovaÈ svoje domovy a vedia sa o ne aj 

staraÈ. Ak sa pozrieme na v˘stavbu rodinn˘ch 

domov v jednotliv˘ch obciach je tu vidieÈ veºa 

nov˘ch domov, veºa sa opravuje a vyuÏívajú 

sa v‰etky moÏnosti na v˘stavbu. Obce si 

uvedomujú potrebu udrÏaÈ alebo prilákaÈ obyvateºov. 

âo sa uÏ vybudovalo a ão je e‰te potrebné 

dotiahnuÈ do konca vo va‰om topoºãianskom 

okrese pre to, aby sa Ïilo lep‰ie? 

UÏ som spomínal, ktoré tradiãné podniky 

sú v Topoºãanoch vybudované Mesto dokázalo 

pritiahnuÈ aj zahraniãné spoloãnosti, napr. 

SEWS Slovakia s v˘robou zameranou na káblové 

zväzky do automobilov .Nov˘ priemyseln˘ 

park vznikol v obci Kru‰ovce (firmy Logis, 

ZKW Slovakia, Brückner Slovakia), ktoré 

postupne zvy‰ujú stav svojich zamestnancov. 

Mesto sa zapæÀa nov˘mi obchodn˘mi 

centrami, ktoré priÈahujú kupujúcich. Radové 

obchodno-spoloãenské budovy v centre mesta 

majú aj zaujímavé architektonické rie‰enia. 

Topoºãany sa môÏu pochváliÈ aj mnoh˘mi 

‰portoviskami pre oddych, zábavu, ale i súÈaÏné 

‰porty. Treba v‰ak povedaÈ, Ïe v meste, kde 

je pomerne dobr˘ hospodársky rast, mobilita 

pracovnej sily a prichádzajúci investori, je 

problémom kvalitná cestná infra‰truktúra. 

Osobitn˘m problémom je vysoké dopravné 

zaÈaÏenie centra mesta, fungovanie dopravného 

systému, ale najmä poloha mesta mimo národn˘ch 

a transeurópskych dopravn˘ch sietí. 

Preto je prioritou okresu a samotného mesta 

54


Topoºãany dokonãenie obchvatu Topoºãian. 

Predov‰etk˘m vybudovanie kvalitného prepojenia 

sever – juh. Malo by ním byÈ vybudovanie 

4-prúdovej komunikácie Hradi‰te –Topoºãany 

– Nitra (R8), ktorú schválila aj vláda 

SR na svojom v˘jazdovom zasadnutí priamo 

v Topoºãanoch. 

Museli sa rie‰iÈ aj problémy verejno-prospe‰n˘ch 

stavieb, alebo sa tieto vyvíjali 

bez väã‰ích ÈaÏkostí? 

Obyvatelia miest a obcí pomerne intenzívne 

vnímajú v˘stavbu, ktorá sa realizuje v 

ich najbliÏ‰om okolí. Ak hovoríme o stavbách 

takéhoto typu, ich reakcie sú v zásade v‰ade 

rovnaké, v závislosti od charakteru stavby a 

od vplyvu na Ïivot ºudí. Mesto Topoºãany má 

pomerne veºa zelene, centrum mesta sa stalo 

pe‰ou zónou, vhodnou pre posedenie a 

oddych. Zaãalo sa investovaÈ do mestsk˘ch 

parkov a uvaÏuje sa aj o vybudovaní oddychového 

areálu v okolí rieky Nitra. Mesto má 

pomerne dobré zázemie pre kultúru a ‰port. 

Viac by sa malo investovaÈ do sídlisk z hºadiska 

terénnych úprav, chodníkov a pod. Obyvatelia 

sú samozrejme citliví aj na rie‰enie odpadového 

hospodárstva. Vedeli sa vzoprieÈ 

návrhom na vybudovanie spaºovne komunálneho 

odpadu v Topoºãanoch, hoci nemali 

vÏdy dostatoãné informácie. Ak hovorím o 

problematike komunálneho odpadu , tak to s 

t˘ka aj obcí. Hoci skládky sa nachádzajú 

mimo obytn˘ch zón, a pomaly sa konãí ich 

ÏivotnosÈ, celkom si viem predstaviÈ reakcie 

ºudí v prípade, ak sa bude rozhodovaÈ o nov˘ch 

priestoroch na uskladnenie odpadu. Pomerne 

silná je aj kritika statickej dopravy v 

okresnom meste, preplnené sú parkoviská 

centra mesta i sídlisk, ale to nie je len problém 

ná‰ho mesta. 

Nemala by sa zlep‰iÈ situácia aj v bytovej 

v˘stavbe? Nech˘bajú byty pre mladé rodiny 

a sociálne slab‰ích? 

Aj mesto Topoºãany má problémy s bytovou 

v˘stavbou. Najväã‰í rozmach bol zaznamenan˘ 

v rokoch 1981-1990, kedy bolo kaÏdoroãne 

postaven˘ch viac ako 244 bytov. V 

nasledujúcich rokoch do‰lo k v˘raznému poklesu 

v˘stavby a bytov˘ fond vzrástol iba o 

451 bytov. Od roku 2001 bol za ‰tyri nasledujúce 

roky zaznamenan˘ prírastok 185 bytov. 

Najviac to bolo v roku 2003, konkrétne 

80 bytov na sídlisku Stred II. V súãasnej 

dobe je vo v˘stavbe 44 bytov˘ch jednotiek na 

sídlisku Juh, ktoré by mohli byÈ odovzdané 

koncom tohto roka. Mesto Topoºãany v‰ak 

bude musieÈ vybudovaÈ aj byty niÏ‰ieho ‰tandardu, 

a preto plánuje v roku 2009 vybudovaÈ 

36 tak˘chto bytov pre sociálne slab‰ie 

skupiny obyvateºov. Tento mal˘ exkurz do 

histórie a súãasnosti v˘stavby bytov jasne 

ukazuje, Ïe bytov je v Topoºãanoch málo, a 

je úlohou mesta nájsÈ rie‰enie pre uspokojenie 

záujmu o byty. V neposlednom rade si treba 

v‰imnúÈ aj problémy so zastaran˘m bytov˘m 

fondom. Opravy a rekon‰trukcia je závislá 

od majiteºov bytov, od ich schopností 

získaÈ finanãné prostriedky. Zdá sa mi ,Ïe v 

tejto oblasti zaostávame. Ak hovoríme o mlad˘ch 

rodinách, aj tu je treba jednoznaãne povedaÈ 

, Ïe bytov je málo. Pokraãovanie v doteraj‰ej 

stratégii mesta v oblasti b˘vania je 

priamo dané vymedzením plôch pre v˘stavbu 

bytov˘ch domov a pre individuálnu bytovú 

v˘stavbu. 

Nie je jednoduché práve financovanie bytovej 

v˘stavby. Aké máte skúsenosti z topoºãianskeho 

okresu? 

Myslím si, Ïe mestá musia vyuÏívaÈ v‰etky 

moÏnosti na financovanie v˘stavby bytov, 

ktoré im umoÏÀuje legislatíva, ‰tátny rozpoãet, 

ale i samotné rozpoãty mesta. DôleÏitou 

súãasÈou financovania je ·tátny fond rozvoja 

b˘vania, ktor˘ poskytuje mestám financie 

na rozvoj bytovej v˘stavby. V doteraj‰om 

období mesto Topoºãany dokázalo ãerpaÈ financie 

zo ·FRB a aj spolufinancovaÈ v˘stavbu 

bytov. Tento spôsob financovania je zaujímav˘ 

nielen pre mesto, ale aj pre obce okresu, 

priãom niektoré z nich si dokázali vybudovaÈ 

vlastné bytovky, napr. Tovarníky, Bojná, 

Solãany, Pra‰ice a i. Pokiaº mám informácie, 

tak niektoré obce aj v tomto roku a v najbliÏ‰om 

období budú pokraãovaÈ vo v˘stavbe 

bytov. Zaujímavá je aj my‰lienka financovania 

bytov zo súkromného kapitálu, ktorá sa 

v‰ak v na‰om regióne neuplatÀovala, ale prvé 

moÏnosti sa uÏ objavili. Predpokladám, Ïe to 

bude uÏ v nasledujúcom roku a pôjde o byty 

vy‰‰ej kategórie. 

Existujú vo va‰om okrese – kraji silné stavebné 

firmy regionálneho v˘znamu, ktoré 

sa zapájajú do v˘stavby regiónu? 

Jednoznaãne treba povedaÈ, Ïe v okrese 

Topoºãany je viac stavebn˘ch firiem, ktoré sa 

podieºajú na v˘stavbe mesta, ãi na stavbách 

v blízkom okolí, a treba povedaÈ aj to, Ïe vyuÏívajú 

aj moderné technologické postupy. 

Staãí sa pozrieÈ napr. na Námestie M. R. ·tefánika, 

ktoré je akousi v˘kladnou skriÀou 

firmy REHÁK, ktorá pokladá najmä zámkovú 

dlaÏbu a podieºajú sa aj na stavbách mimo 

Slovenska. O rozmach a modernizáciu sa nemalou 

mierou priãiÀuje aj stavebná spoloãnosÈ 

REN-INVEST. O v˘stavbu bytov sa stará 

firma ZUKEP a o stavby, stroje, dokonca 

aj poºnohospodárske produkty sa stará aj topoºãianska 

spoloãnosÈ APEX, priãom by som 

mohol menovaÈ ìal‰ie stavebné firmy. 

Vidíte príleÏitosti ktoré by mohli zlep‰iÈ situáciu 

a znamenaÈ pokrok vo v˘stavbe? 

UÏ som ãosi naznaãil v súvislosti s vypracovaním 

a schválením nového územného plánu 

Mesta Topoºãany. Predpokladám, Ïe bude 

potrebné dorie‰iÈ aj niektoré majetkové a 

vlastnícke nezrovnalosti, bude potrebná aj 

dohoda a vzájomné vyrovnanie pozemkov v 

lokalitách, ktoré sa budú môcÈ ponúknuÈ investorom, 

ãi uÏ pri budovaní priemyseln˘ch 

zón, ako aj pri individuálnej v˘stavbe. V˘znamn˘m 

impulzom môÏe byÈ aj vybudovanie 

uÏ spomínanej r˘chlostnej komunikácie. 

Mesto bude musieÈ vyuÏiÈ skúsenosti in˘ch 

partnersk˘ch miest s budovaním priemyseln˘ch 

parkov, vypracovaÈ koncepciu spolupráce 

regionálnych in‰titúcií, a informovaÈ 

podnikateºov o rozvojov˘ch moÏnostiach. 

MoÏnosti vidím aj vo vybudovaní v˘razného 

strediska cestného ruchu a vo vybudovaní 

ubytovacích a stravovacích zariadení, ktoré by 

viac propagovali ná‰ región i v oblasti cestovného 

ruchu. 

Do akej miery sa v okrese Topoºãany vyuÏíva 

program hospodárskej pomoci z eurofondov? 

Ná‰ okres má siln˘ potenciál na to, aby vyuÏíval 

program hospodárskej pomoci z eurofondov. 

Nové moÏnosti, ktoré v súãasnosti ponúka 

najmä programové obdobie rokov 2007 

– 2013 v dokumente Národn˘ strategick˘ referenãn˘ 

rámec by sa mali staÈ siln˘m impulzom 

pre vypracovávanie projektov. Netreba 

sa vzdávaÈ v prípade prv˘ch neúspechov, pretoÏe 

mnohé v˘zvy budú dobiehaÈ aÏ do roku 

2015. Mesto má moÏnosÈ spolupracovaÈ aj s 

Regionálnymi rozvojov˘mi agentúrami alebo 

si môÏe vytvoriÈ vlastné odborné skupiny 

na vypracovanie projektov. Av‰ak, keì som 

porovnával celkov˘ objem zazmluvnen˘ch finanãn˘ch 

prostriedkov podºa okresov Nitrianskeho 

samosprávneho kraja (‰trukturálne 

fondy + ‰tátny rozpoãet) k 10.4.2008, tak 

okres je na chvoste prijímania pomoci. Z celkového 

objemu za Nsk okres Topoºãany ãerpal 

len 6,42%, k˘m napr. Nové Zámky aÏ 

22,42%, Komárno 21,97% a Levice 18,18%. 

Tu vidím veºké rezervy, najmä preto, Ïe okres 

má siln˘ potenciál vstupn˘ch v˘robn˘ch faktorov 

priemyslovej a poºnohospodárskej v˘roby. 

Je tu dostatok ºudsk˘ch zdrojov, postaãujúca 

sieÈ matersk˘ch, základn˘ch a stredn˘ch 

‰kôl, kultúrne pamiatky, pomerne vyhovujúci 

systém regionálnej autobusovej a Ïelezniãnej 

dopravy, veºké moÏnosti vyuÏitia 

geotermálnych a termálnych vôd a pod. 

Myslíte si, Ïe prospieva vidieku sÈahovanie 

obyvateºov z väã‰ích miest? 

Tento trend, kedy sa obyvatelia viac sÈahujú 

na vidiek, sa v dne‰nej dobe stáva realitou. 

Súvisí to najmä s moÏnosÈou oddychu na vidieku. 

Agroturistika sa môÏe staÈ v˘znamn˘m 

priestorom pre získanie financií z eurofondov, 

ão môÏe byÈ prínosom pre obce, aj pre podnikateºov 

v cestovnom ruchu. Preplnené mestá 

sú stresujúce a ºudia hºadajú in‰piráciu v 

prírode. Opravujú sa staré domy, skrá‰ºujú sa 

záhradky a ak sa tam aj mnohí presÈahujú, prinesú 

do obce oÏivenie a nehovoriac aj o tom, 

Ïe to môÏe maÈ pre obce aj finanãn˘ prínos. 

VÏdy v‰ak bude v tomto spolunaÏívaní zále- 

ÏaÈ aj skladby domácich a od prispôsobenia 

sa „nov˘ch“ vidieãanov. Dne‰né moÏnosti 

mobility budú tento trend iba zvy‰ovaÈ. 

Aká je spolupráca jednotliv˘ch miest a 

obcí vo va‰om regióne? 

Okres Topoºãany je súãasÈou Nitrianskeho 

samosprávneho kraja a mám dojem, Ïe spolupráca 

medzi mestami, ale aj medzi obcami 

je minimálna. Podobne to je aj medzi jednotliv˘mi 

obcami okresu. Preto vítam, Ïe sú v 

na‰om regióne vytvorené mikroregióny, ktoré 

zdruÏujú obce do väã‰ích celkov. Predov‰etk˘m 

je to tribeãsko-inoveck˘ región ako 

najväã‰í skupinov˘ orgán 51 obcí, kde je zastúpené 

aj mesto Topoºãany. ëalej mikroregióny 

SOTDUM, Západn˘ Tribeã, Bebrava 

a ìal‰ie. Z poznania, ktoré mám, mi vypl˘va, 

Ïe spolupráca medzi nimi nie je optimálna, 

pretoÏe si presadzujú viac lokálne záujmy. Samozrejme, 

aj to je jedna z moÏností rozvoja, 

av‰ak z hºadiska rozvoja okresu by sa vyÏadovala 

spoloãná koordinácia záujmov. 

55


Poslanec NR SR Ivan ·A·KO a podpredseda V˘boru pre verejnú správu a regionálny rozvoj sa 

podelil so svojimi skúsenosÈami, ktoré pramenia aj z konkrétnej prace v regióne. 

Veì tento ambiciózny muÏ si uÏ dve desaÈroãia udrÏiava dôveru väã‰iny obãanov Tvrdo‰ína. 

Rozhovor poskytol redaktorke Anne Komovej. 

Regionálny rozvoj 

je v záujme v‰etk˘ch 

zdravé súÈaÏenie medzi nimi, ktoré prospieva, 

ale naopak stavia niektoré regióny 

proti sebe. âím je to podºa vás spôsobené? 

Pojem egocentrizmus nevnímam v jeho 

pravom zmysle slova, pretoÏe vo verejnej a 

‰tátnej správe nemoÏno o Àom hovoriÈ. V‰etky 

regióny sú navzájom prepojené, svojim 

spôsobom sa potrebujú a spolu idú za dan˘m 

cieºom. Na druhej strane, nevidím niã zlé na 

tom, keì sa starosta dobre stará o svoju obec, 

Ïupan o región. SúÈaÏenie v prospech ºudí je 

dobré, kaÏdého z partnerov posúva dopredu. 

Tieto my‰lienky treba chápaÈ vo v‰etk˘ch 

súvislostiach a snaÏiÈ sa o to, ão prospieva 

obyvateºom regiónu, Slovenska. V súãasnosti 

pri moÏnostiach získania prostriedkov z 

fondov EÚ môÏeme hovoriÈ o rovnak˘ch 

‰tartovacích podmienkach. ZáleÏí na tom, 

kto a ako sa zmobilizuje, pochopí, v ãom je 

jeho prednosÈ - potenciál a aké veºké úsilie vynaloÏí 

napríklad pri tvorbe kvalitn˘ch projektov, 

zodpovedajúcim stanoven˘m kritériám. 

Pracujete vo V˘bore NR SR pre verejnú 

správu a regionálny rozvoj, máte isté spektrum 

poznania, ktoré pramení aj z vlastnej 

skúsenosti s prácou v regióne, kde alebo 

v ãom vidíte najväã‰ie regionálne rozdiely? 

Vo verejnej správe pracujem uÏ od 1. mája 

1985 najskôr ako predseda MsNV v Tvrdo- 

‰íne a potom od roku 1990 doteraz ako primátor 

mesta s t˘m, Ïe uÏ druhé volebné obdobie 

som poslancom VÚC Îilina a v súãasnosti 

aj poslancom NR SR, kde vykonávam 

funkciu podpredsedu V˘boru pre verejnú 

správu a regionálny rozvoj. Som rád, Ïe pracujem 

v tejto sekcii, pretoÏe táto oblasÈ je mi 

najbliÏ‰ia a vypl˘va naozaj z mojej dlhoroãnej 

práce vo verejnej správe. Poznám problematiku 

Oravy i regiónu ÎSK, ale zaujímam 

sa o v‰etky regióny Slovenska. Musím povedaÈ, 

Ïe pri porovnaní ich rozvoja si musíme 

uvedomiÈ, Ïe sú podmienené historicky a tak 

je to i dnes. Na ich rozvoj vpl˘vajú rôzne faktory 

od prírodn˘ch zaãínajúc po ekonomické 

konãiac. Niektoré mestá ãi regióny sa v súãasnosti 

vyvíjajú dynamickej‰ie, prichádzajú 

tam investori, ìal‰ie v tomto úsilí zaostávajú. 

Teda regionálne rozdiely existujú, ich 

nerovnosÈ sa nedá úplne odstrániÈ, ale sa dá 

vyrovnávaÈ a minimalizovaÈ. V súãasnom období 

sa regióny sami usilujú, aby tieto rozdiely 

odstránili a dostali sa na úroveÀ t˘ch najvyspelej‰ích. 

Prispieva k tomu i pomoc z 

EÚ, ktorá je zameraná práve na pomoc zaostávajúcim 

regiónom. V tejto súvislosti je 

potrebné zdôrazniÈ aj vyrovnávanie rozdielov 

a nastavenie cezhraniãnej spolupráce medzi 

Slovenskom, âeskom, Poºskom a Maìarskom. 

Vlastná snaha byÈ lep‰í, porovnávaÈ sa 

nás vÏdy Ïenie dopredu. MôÏem to ilustrovaÈ 

na prípade Oravy. V minulosti keì existoval 

odstup od susedn˘ch miest v zahraniãí, najmä 

zo vzájomného nepoznania sa, dnes je situácia 

taká, Ïe podpisujeme dohody o spolupráci 

v rôznych oblastiach, ako partnerské 

mestá sa navzájom prispôsobujeme, kladieme 

si spoloãné ciele, ktoré nás posúvajú dopredu 

a hºadáme to, ão nás spája. KaÏd˘ región 

by mal zhodnotiÈ svoje moÏnosti a mal 

by maximálne vyuÏiÈ svoj potenciál na svoj 

rozvoj. 

V minulosti mali obce, regióny smerovanie 

nalinkované. Dnes má samospráva vlastné 

kompetencie a moÏnosti. MôÏe sa rozhodnúÈ, 

ão chce robiÈ, aké investície – ão a 

koho prijme na svoje územie a ak˘m smerom 

sa bude ìalej uberaÈ. Sme v EÚ, máme veºa 

moÏností ãerpaÈ prostriedky z jej fondov, takisto 

získavaÈ skúsenosti zo zahraniãia a porovnávaÈ. 

Nav‰tívil som niekoºko krajín EÚ 

a môÏem povedaÈ, Ïe Slovensko v porovnaní 

s niektor˘mi regiónmi, napr. Francúzska ãi 

Belgicka nie je na tom tak zle, ako sa hovorí 

a naozaj sa vo v‰eobecnosti nemáme za ão 

hanbiÈ. Aj v t˘chto krajinách, ale aj na celom 

svete regionálne rozdiely sú a aj budú. 

Nemáte pocit, Ïe v niektor˘ch regiónoch 

vládne ak˘si egocentrizmus, nie vÏdy ide o 

âo je pre samosprávy najviac problematické? 

Ako s a dá úãinne pomôcÈ pri rie‰ení 

problémov? Aké máte skúsenosti? 

Samospráva je zloÏit˘ mechanizmus a ten, 

kto pôsobil a pôsobí v samospráve si musí 

uvedomiÈ, Ïe vÏdy ide o ºudí. Jednoducho povedané 

– máme povinnosÈ vytváraÈ také podmienky, 

aby sa v‰etk˘m sociálnym skupinám 

Ïilo dobre. Popri zabezpeãení v‰etk˘ch 

funkcií mesta v ostan˘ch rokoch pribudla 

pre starostov, primátorov ìal‰ia povinnosÈ – 

prispieÈ k tomu, aby bol v obci dostatok práce. 

Tento problém je treba chápaÈ v súvislostiach 

a okamÏite ho rie‰iÈ. A tu musím zdôrazniÈ, 

Ïe je to vÏdy o ºuìoch, o tom, ãi sa tejto 

veci venujú s pln˘m nasadením, ãi doká- 

Ïu pracovaÈ nad rozsah svojich povinností. 

Na Slovensku máme viac ako 2 800 obcí, 

ão je z môjho pohºadu veºa. Nie vÏdy majú 

malé obce také ‰ance ako väã‰ie mestá. Do 

tohto procesu by mala vstúpiÈ legislatíva, 

ktorá v spolupráci so ZMOSom by mala rie- 

‰iÈ, aby malé obce neboli diskriminované, 

prípadne ich zluãovaÈ, nechcem priamo hovoriÈ 

o ich zru‰ení. Ako príklad uvediem poºské 

gminy. Malé obce sa spájajú do väã‰ích 

celkov a poslanci jednotliv˘ch obcí majú 

moÏnosÈ lep‰ie presadiÈ svoje poÏiadavky. V 

niektor˘ch prípadoch sa malé obce majú lep- 

‰ie ako centrálne mesto. Najpálãivej‰ím problémom 

je odchod mlad˘ch, vzdelan˘ch ºudí 

z mal˘ch obcí do väã‰ích miest alebo zahraniãia. 

Práve jemu by sme sa mali venovaÈ intenzívnej‰ie, 

pretoÏe nepriazniv˘ demografic- 

56


k˘ v˘voj nie je len problémom západnej Európy, 

ale aj Slovenska. 

Národn˘ strategick˘ referenãn˘ rámec na 

roky 2007 – 20013 poskytuje isté finanãné 

zabezpeãenie pre regióny, ktoré pre to, aby 

ho mohli vyuÏívaÈ, potrebujú v prvom rade 

dobré projekty. Neb˘va problém práve s 

ich kvalitou? 

Slovensko má skúsenosti s predvstupov˘mi 

fondmi, so skráten˘m programovacím 

obdobím rokov 2004 – 2006 a prv˘m rokom 

tohto programovacieho obdobia. Teda v oblasti 

ãerpania prostriedkov z EÚ nie sme 

Ïiadnymi nováãikmi. Myslím si, Ïe je pred 

Slovenskom veºmi priaznivé obdobie a je len 

na nás, aby sme ho vyuÏili. KaÏd˘ z nás v samospráve 

si musí uvedomiÈ, Ïe musíme robiÈ 

dobré, kvalitné projekty, ktoré budú spæÀaÈ 

podmienky stanovené EÚ. V podstate nie sú 

od nás Ïiadané nejaké neuskutoãniteºné veci. 

Sú to profesionálne nasadené pravidlá, ktor˘m 

sa nikto nemôÏe vyhnúÈ. Kladne hodnotím 

ist˘ prenos kompetencií z jednotliv˘ch 

ministerstiev na samosprávne kraje, kde najlep‰ie 

vedia o svojich problémoch a vedia, 

ako sa dajú rie‰iÈ. Niektoré z programov, ktoré 

e‰te pokraãujú nastavila predchádzajúca 

vláda a ministerstvá, súãasná vláda skoãila do 

rozbehnutého vlaku a vlastne ich dokonãieva. 

Nehovorím, Ïe v‰etky programy boli v minulosti 

zle nastavené, no nájdu sa aj také, ktoré 

treba prehodnotiÈ. T˘ka sa to napr. budovania 

kanalizaãn˘ch sietí v obciach do 2-tisíc 

obyvateºov. T˘mto obciam treba pomôcÈ, 

mnohé z nich nevedia alebo nemajú prostriedky 

na vypracovanie kvalitn˘ch projektov. 

Tu vidím rie‰enie v spájaní men‰ích obcí 

pri tvorbe projektov. Budovanie ciest, investovanie 

do Ïivotného prostredia, ‰kolstvo, 

zdravotníctvo, sociálne veci...To v‰etko stojí 

pred nami. Pote‰iteºné je, Ïe nám „vyrástli“ 

odborníci, ktorí sa vyprofilovali a zameriavajú 

sa na tvorbu projektov jednotliv˘ch 

programov, ão znamená, Ïe dobr˘ch projektov 

bude pribúdaÈ. Táto vláda urobí v‰etko pre 

to, aby sa nestalo, ão v minulosti, Ïe ãasÈ 

prostriedkov, ktoré sme mohli pouÏiÈ na svoj 

rozvoj, bola vrátená do Bruselu. Verím, Ïe ãoskoro 

sa budeme v Ïivotnej úrovni porovnávaÈ 

s tak˘mi ‰tátmi, ako sú Rakúsko, Nemecko, 

Francúzsko. 

Na ão v‰etko moÏno ãerpaÈ peniaze? 

Nebudem tu vymenúvaÈ v‰etky programy, 

ktoré sú zahrnuté v Národnom strategickom 

referenãnom rámci na roky 2007 – 2013. Pote‰iteºné 

je, Ïe vláda a v‰etky ministerstvá 

hneì po jeho schválení príslu‰n˘mi orgánmi 

v Bruseli na‰tartovali informaãnú kampaÀ a 

postupne zverejÀujú v˘zvy na tvorbu projektov, 

priãom súbeÏne prebieha aj hodnotenie 

vypracovan˘ch projektov. Dá sa povedaÈ, 

Ïe verejná správa, ‰tátna správa, tretí sektor 

i fyzické osoby sa do tvorby projektov môÏu 

zapojiÈ a nájsÈ si medzi programami to, ão povaÏujú 

za prioritu, na ão majú danosti a predpoklady. 

Samozrejme, Ïe ãerpanie finanãn˘ch 

prostriedkov z fondov EÚ nie je jednoduché, 

treba urobiÈ veºa preto, aby sa vyãerpali 

efektívne a správne Na margo verejnej 

správy poviem, Ïe je na starostoch a primátoroch, 

aby sa obklopili schopn˘mi ºuìmi, aby 

ich na‰tartovali, pomohli im s projektmi a neskôr 

pri samotnej realizácii projektu. 

âo si myslíte, na ão sa treba sústrediÈ v 

rámci krajov? Ktor˘ kraj by si zaslúÏil 

väã‰iu pozornosÈ? 

Druhé volebné obdobie som poslancom 

Îilinského samosprávneho kraja, sledujem 

problematiku nielen jeho, ale aj ìal‰ích krajov. 

Myslím si, Ïe samosprávne kraje dobre 

na‰tartovali toto programovacie obdobie uÏ 

t˘m, Ïe majú väã‰ie právomoci oproti predchádzajúcemu 

obdobiu. Vytvorili si samostatné 

skupiny súvisiace s prípravou projektov, 

informovali v‰etky zariadenia, ktoré sú 

v ich pôsobnosti – od ‰kolstva, cez zdravotníctvo, 

sociálne veci, vyzvali ich, aby sa pripravili 

a na‰tartovali na ãerpanie fondov. Teraz 

je to uÏ len vecou zastupiteºstiev, aby 

správne posúdili a urãili priority, ktor˘m sa 

treba venovaÈ. 

Ako som uÏ spomínal, regionálne rozdiely 

existujú. KaÏd˘ z nás vie, Ïe Bratislava a 

BSK sú na tom najlep‰ie, preto aj fondy sú 

upravované tak, Ïe najväã‰ia pomoc sa ich nedot˘ka, 

Ïe smeruje do zaostávajúcich krajov. 

Nechcem hodnotiÈ úroveÀ jednotliv˘ch 

krajov, ‰tatistiky jasne ukazujú, na ão treba sústrediÈ 

najväã‰iu pozornosÈ. Obce a mestá v 

prihraniãnom území sa môÏu venovaÈ projektom 

na cezhraniãnú spoluprácu. Veºkú devízu 

pre Slovensko vidím v cestovnom ruchu, 

tam by sme mali sústrediÈ väã‰iu pozornosÈ. 

K jeho rozvoju a vyuÏití sme priam predurãení, 

moÏností máme veºa, pretoÏe Slovensko 

je naozaj pekná krajina. DosiahnuÈ treba 

poÏadovanú úroveÀ zabezpeãovania sluÏieb 

a turisti k nám prídu, a nielen z okolit˘ch ‰tátov. 

Máte prehºad na ão sa najviac vyuÏívajú 

prostriedky zo ‰trukturálnych fondov a 

Kohézneho fondu? 

ârpanie prostriedkov z Kohézneho fondu 

bolo naplánované nastavené uÏ za b˘valej 

vlády. Nechcem kritizovaÈ toto obdobie, ale 

viem, Ïe e‰te z predvstupového obdobia sa 

presúvalo jeho ãerpanie a realizácia aÏ do súãasnosti. 

V tomto fonde Ïe boli sústredené 

prostriedky, ktoré smerovali do infra‰truktúry, 

v˘stavby dialníc, ciest. To sa t˘ka aj ÎSK 

a aj samotnej Oravy, kde z t˘chto fondov 

boli postavené cesty. Takisto tu spadá aj v˘stavba 

kanalizácií. V mnoh˘ch regiónoch sa 

tieto prostriedky ãerpali a e‰te ãerpajú. Je na 

‰kodu veci, Ïe niektoré ministerstvá nedosiahli 

poÏadovan˘ efekt a vracajú finanãné prostriedky 

do Bruselu, pretoÏe sa nenaplnili 

podmienky, ktoré nám uloÏila EÚ. Z tohto si 

treba zobraÈ ponauãenie, aby sme sa vyvarovali 

predchádzajúcich ch˘b, odstránili nedostatky 

a aby sme v tomto období maximálne 

vyuÏili tie moÏnosti, ktoré nám dáva EÚ. Z 

oblasti ‰trukturálnych fondov sa najväã‰ie 

finanãné prostriedky t˘kajú rekon‰trukcií v 

plánovan˘ch oblastiach. 

Ak sa teraz pozrieme, pán poslanec, na 

infra‰truktúru a kvalitu Ïivota v jednotliv˘ch 

regiónoch Slovenska, pravdepodobne 

budete súhlasiÈ, Ïe je ão zlep‰ovaÈ. Kde 

je to najproblematickej‰ie? 

Problémov na Slovensku je veºa a iste sa 

zhodneme na tom, Ïe na kvalitu Ïivota popri 

in˘ch faktoroch vo veºkej miere vpl˘va aj finanãná 

situácia obyvateºstva. Staãí si pozrieÈ 

‰tatistiky s mierou nezamestnanosti v tomktorom 

regióne. Nejde o to len zhodnotiÈ, 

kde je najproblematickej‰ia, ide o to, aby 

bola rie‰ená. Niekedy si vie obec pomôcÈ 

sama, inokedy treba intervenciu regiónu a 

niekedy aÏ pomoc vlády, aby smerovala strategické 

investície do zaostalého regiónu. 

VÏdy to bude záleÏaÈ od nás, od ºudí, ktorí 

sme vo verejnej, ‰tátnej správe, ktorí máme 

moÏnosÈ zmeniÈ situáciu. ZáleÏí na tom, kto 

stojí na cele samosprávy. Rozdiely vidieÈ najmä 

v mal˘ch obciach. Keì sa starosta snaÏí, 

obec je ãistá, upravená a buduje sa v nej. 

Niekde, keì starosta nemá aÏ tak˘ záujem, obãania 

majú smolu. Samozrejme, to, ão som 

povedal sa nedá generalizovaÈ. V niektor˘ch 

obciach, kde je väã‰ie percento neprispôsobiv˘ch 

obãanov, sa problémy nedajú rie‰iÈ 

okamÏite, jedná sa o dlhodob˘ proces. 

Ktoré oblasti Slovenska sú investormi najvyhºadávanej‰ie? 

Od ãoho to závisí? 

Ak spomeniem veºké investiãné akcie – v˘stavbu 

automobiliek, na Slovensko prichádzali 

uÏ s jasn˘m zámerom. Veºmi dobre mali 

zmapované Slovensko, sami si vybrali regióny 

a lokality, do ktor˘ch investovali. Keì 

pri‰la KIA do Îiliny, jej zástupcovia vedeli, 

Ïe je tam vysoká dopravná ‰kola, dostatok 

pracovnej sily, Ïe bude rie‰ená cestná infra- 

‰truktúra a samozrejme, Ïe aj samotné mesto 

bude s nimi spolupracovaÈ a vytvorí im k 

ich zámeru tie najlep‰ie podmienky. To je 

v‰eobecná odpoveì na va‰u otázku. K t˘mto 

podmienkam treba e‰te spomenúÈ prepojenie 

na Európu. 

V tomto období, keì sa bude zvaÏovaÈ intervencia 

investícií do urãit˘ch oblastí, treba 

maÈ na zreteli ich danosti, prednosti. Ak sú 

niektoré regióny predurãené na poskytovanie 

sluÏieb v cestovnom ruchu, treba sa sústrediÈ 

na skvalitÀovanie sluÏieb. âo pomôÏe regiónom, 

aby ich investori „na‰li“ sú kvalitne 

cesty – diaºnice a r˘chlostné cesty I. triedy. 

Pred samosprávou stojí v˘zva – rekon‰trukcie 

ciest II. A III. triedy. Tu vidím veºké rezervy, 

do ktor˘ch sa treba pustiÈ s veºk˘m nasadením. 

Ako vidíte perspektívu rozvoja regiónov 

Slovenska a s Àou spojené zvy‰ovanie zamestnanosti 

? 

Slovensko má veºkú perspektívu. O tom 

sme uÏ presvedãili aj okolité ‰táty, moÏno aj 

celú EÚ, ktorá nám zo zaãiatku aÏ tak neverila. 

Mnohí z jej obyvateºov ani nepoznali, kde 

sa nachádza Slovensko. Dnes, keì k nám prichádzajú 

ºudia zo ‰tátov EÚ, b˘vajú prekvapení, 

Ïe Slovensko nie je zaostalé. Dá sa povedaÈ, 

Ïe je primerane vybudované, kultúrne, 

ºudia sú vzdelaní a pohostinní. A to je veºká 

devíza. Prostriedky z EÚ spolu so ‰tátnou pomocou 

pomôÏu na‰tartovaÈ rozvojové impulzy 

pre rozvoj zamestnanosti a kultúry Ïivota. 

Verím, Ïe sa r˘chlo zaradíme medzi vyspelé 

‰táty Európy. 

57


Poslanec Alexander SLAFKOVSK¯ sa snaÏí nielen porozumieÈ, ale aj splniÈ poÏiadavky 

a potreby, ktoré znamenajú lep‰í Ïivot pre ºudí. Aj Liptovsk˘ Mikulá‰ si ho pamätá v dobrom 

a vzÈah k mestu nepopiera ani pán poslanec. Rozhovor pripravila Anna Komová. 

Aj regiónu treba rozumieÈ 

Pretrvávajú isté hodnoty, ktor˘m sa základ 

poloÏil za vá‰ho primátorovania aÏ 

dodnes, ktoré? 

Zmena vo vedení mesta priniesla mnoho 

nov˘ch názorov na rie‰enie koncepãn˘ch otázok 

Ïivota mesta, ãi k lep‰iemu ukáÏe aÏ ãas. 

Dva roky od komunálnych volieb je príli‰ zavãasu 

na hodnotenie. Je pozitívne, Ïe pretrváva 

tendencia rozvíjaÈ Liptovsk˘ Mikulá‰ ako 

mesto s rôznorod˘m priemyslom a potenciálom 

pre podporu cestovného ruchu. Ako negatívum 

vidím to, Ïe sa mesto zbavuje rozhodujúceho 

vplyvu na strategické oblasti, ak˘mi 

sú v˘roba tepla, alebo skládkovanie odpadu 

a verejnoprospe‰né sluÏby, napriek ich pomerne 

kvalitnej úrovni. 

Pochádzate z Liptovského Mikulá‰a a Liptovsk˘ 

Mikulá‰ je jedn˘m z najväã‰ích 

okresov Îilinského samosprávneho kraja. 

Poznáte jeho potreby, ktoré sú v súãasnosti 

nevyhnutné pre v˘znamn˘ rozvoj regiónu? 

V prvom rade je to koordinácia a kompletizácia 

územn˘ch plánov obcí okolo Liptovskej 

Mary a v podhorí Nízkych Tatier. Bez t˘chto 

dokumentov a ich zladenia sa nedá oãakávaÈ 

dlhodob˘ udrÏateºn˘ rozvoj Liptova. V 

tejto súvislosti sa uÏ príli‰ dlho naÈahuje nová 

zonácia národn˘ch parkov, ktor˘mi je Liptov 

obkolesen˘. Rovnako je potrebné ukonãiÈ 

ROEP v Liptove. Vodná nádrÏ Liptovská Mara 

je stále ohrozovaná zneãisten˘mi odpadov˘mi 

vodami z obcí v jej povodí. Ich úãinné ãistenie 

je pre tento klenot v území otázkou 

priam existenciálnou. V oblasti dopravy je 

prepotrebn˘ samostatn˘ nájazd na autostrádu 

z priemyselnej zóny na v˘chodnom okraji 

mesta Liptovsk˘ Mikulá‰, ako aj obchvat obce 

Liptovské Matia‰ovce a zv˘‰enie prostriedkov 

na údrÏbu regionálnej cestnej siete. V oblasti 

vzdelávania je veºmi málo vyuÏit˘ potenciál 

Akadémie ozbrojen˘ch síl pre rozvoj aj civilného 

sektora, ktor˘ by mal vplyv na tvorbu a 

udrÏanie zaujímav˘ch pracovn˘ch príleÏitostí. 

V cestovnom ruchu bude stále do ãoho investovaÈ, 

aby lyÏiarske strediská a aquaparky 

udrÏali krok so svetovou konkurenciou. 

Boli ste dokonca trikrát zvolen˘ za primátora 

Liptovského Mikulá‰a, ão najdôleÏitej- 

‰ie pre Ïivot obãanov sa za va‰ej éry v Liptovskom 

Mikulá‰i vybudovalo – postavilo? 

Najväã‰iu hodnotu má asi sanácia starej 

skládky priemyselného a komunálneho odpadu 

s jej súãasn˘m roz‰írením kapacity na cca 

20 rokov. V rokoch 1993 – 1994 to stálo cca 

160 mil. Sk a bolo sanovan˘ch takmer 160 000 

m 3 priemyseln˘ch a komunálnych odpadov na 

neriadenej skládke, ktoré priamo ohrozovali 

vody Liptovskej Mary. Práce boli realizované 

s minimálnou pomocou ‰tátu, bez európskych 

fondov. No najviditeºnej‰ia je v˘stavba 

pe‰ej zóny, ktorá v˘razne zmenila Ïivot v 

centre mesta a v˘znamne ho priblíÏila ku 

tomu, ão sa oãakáva od centra cestovného ruchu. 

V˘stavba auquaparku, k rozvoju ktorého 

v˘znamne prispelo aj mesto, zmenila charakter 

cestovného ruchu v letn˘ch aj zimn˘ch mesiacoch. 

Obãania ocenili aj rekon‰trukciu tepelného 

hospodárstva ,ktorá umoÏnila odpojenie 

sa od zastaranej centrálnej vykurovacej 

sústavy a jej v˘raznú modernizáciu pri zachovaní 

stabilnej ceny tepla pod úrovÀou slovenského 

priemeru. Za v˘znamnú povaÏujem humanizáciu 

veºk˘ch sídlisk na Podbrezinách a 

NábreÏí s rekon‰trukciou ich verejn˘ch priestranstiev. 

Nemenej v˘znamná je aj revitalizácia 

starej priemyselnej zóny vìaka ãinorodému 

podnikateºskému prostrediu a úãinnej 

spolupráci mesta. 

Ako by ste rie‰ili koncepciu urbanistického 

rozvoja Îilinského kraja, ste spokojn˘ 

s dne‰n˘m stavom? 

Nateraz sa nedá povedaÈ, Ïe som spokojn˘, 

aj keì isté zlep‰enie oproti koncu minulého 

storoãia je viditeºné. Základn˘m problémom 

pre pozitívny rozvoj je vyrie‰enie dopravn˘ch 

tepien západo-v˘chodn˘m smerom a 

severojuÏn˘mi smermi s nadväznosÈami na súãasnú 

v˘robnotechnickú infra‰truktúru. Mám 

na mysli predov‰etk˘m tunel popod Martinské 

hole a pokraãovanie autostrády v˘chodne 

od Îiliny tak, aby sa cestná doprava vyhla 

Streãnu a tunel popod Donovaly (bohuÏiaº 

bola schválená dlh‰ia, ale menej uÏitoãn˘ variant 

s prepojením D. Kubína cez Martin na 

Zvolen a Budape‰È. Nie sú to lacné rie‰enia, 

ale kedy inokedy ak nie teraz bude ‰anca ich 

realizovaÈ, keì je unikátna moÏnosÈ získaÈ 

zdroje z európskych peÀazí? Rovnak˘ problém 

je odkanalizovanie Hornej Oravy a Horn˘ch 

Kysúc a mal˘ch obcí okolo Liptovskej 

Mary. Problémom bude aj vybudovanie regionálnej 

spaºovne priemyseln˘ch a komunálnych 

odpadov, ich skládkovanie je ãoraz zlo- 

Ïitej‰ie. V odpovedi na prvú otázku spomínam 

aj problémy s územn˘mi plánmi mal˘ch obcí 

a oblastí cestovného ruchu na Liptove, rovnak˘ 

problém má cel˘ kraj. Pre udrÏanie rovnováhy 

v území je potrebné v˘razne zlep‰iÈ starostlivosÈ 

o cesty 2. a 3. triedy a udrÏaÈ regionálnu 

obsluÏnosÈ hromadnou dopravou. Bez 

nich Ïivot a krása severného Slovenska nebude 

udrÏateºná tak, ako ju poznáme. 

Aké nové stavby by mali pribudnúÈ konkrétne 

v Liptovskom Mikulá‰i, aby sa obyvateºom 

Ïilo ºah‰ie, kraj‰ie? 

Rekon‰trukcie ciest a chodníkov v ‰ir‰om 

okolí centra a v mestsk˘ch ãastiach, parkovacie 

miesta v centre mesta a revitalizácia Domu 

sluÏieb, rekon‰trukcie ‰kolsk˘ch budov s dôrazom 

na úsporu tepelnej energie, zv˘‰enie kapacít 

v domovoch dôchodcov a zriadenie hospica, 

kompletizácia cyklistick˘ch trás a ich 

prepojenie s okolit˘mi obcami a prímestsk˘mi 

ãasÈami, nov˘ zimn˘ ‰tadión alebo rekon- 

‰trukcia starého, letná plaváreÀ, zv˘‰enie dostupnosti 

b˘vania pre mladé rodiny za primerané 

ceny, stavby protipovodÀovej ochrany v 

prímestsk˘ch ãastiach a na Váhu, protihluková 

ochrana pred hrmotom zo Ïeleznice a autostrády, 

odkanalizovanie zostávajúcich prímestsk˘ch 

ãastí, prekládka ‰tátnej cesty I/18 

z centra mesta do priestoru juÏne od autostrády, 

zlikvidovanie star˘ch nefunkãn˘ch priemyseln˘ch 

stavieb aj s komínmi, staãí? Je 

toho dosÈ aj na viac funkãn˘ch období... 

58


VyuÏívajú sa v Liptovskom Mikulá‰i na 

dobudovanie, v˘stavbu, prípadne iné ciele 

aj prostriedky z eurofondov? 

Áno. Najväã‰í projekt v cestovnom ruchu 

na Slovensku zo zdrojov EÚ v plánovacom 

období 1999 – 2006 je pred dokonãením. Je 

to projekt rozvoja strediska cestovného ruchu 

medzinárodného v˘znamu pri Liptovskej 

Mare za takmer 200 miliónov. V starom plánovacom 

období bolo úspe‰né ‰kolstvo, vzdelávanie 

v samospráve, ale aj nemocnica. Nové 

plánovacie obdobie sa e‰te len rozbieha a 

mestu a jeho obyvateºom by len prospelo, 

keby sa dosiahli porovnateºné úspechy ako v 

tom uplynulom, keìÏe zdroje sú rádovo vy‰- 

‰ie. 

Na kraje pre‰li isté kompetencie a zariadenia, 

ktoré mali v minulosti dosÈ v˘razné 

dlhy, ako napr. ‰koly, nemocnice, kultúrne 

pamiatky... a urobili nejednému primátorovi 

vrásky na ãele. Ako je to v Liptovskom 

Mikulá‰i, máte informácie? 

Zabudli ste na oblasÈ sociálnej starostlivosti, 

ktorá trpí dlhodobou podfinancovanosÈou, 

najmä opatrovateºská starostlivosÈ. V ostatnom 

ãase v‰ak rezonovala snaha vytvoriÈ jednu 

veºkú nemocnicu ako akciovú spoloãnosÈ so 

sídlom v Îiline, ktorá mala spojiÈ nemocnice 

v âadci, Trstenej, Dolnom Kubíne a Liptovskom 

Mikulá‰i do jedného celku s cieºom vytvoriÈ 

a. s. so sídlom v Îiline, ão vyvolalo pod- 

ºa mÀa oprávnenú búrku protestov tak medzi 

zdravotníkmi, ako aj medzi obãanmi. Prechodom 

na krajskú samosprávu sa len o málo 

zlep‰ila situácia vo vami spomínan˘ch zariadeniach, 

ktoré pre‰li do kompetencie krajsk˘ch 

samospráv. Ich ‰trukturálna zadlÏenosÈ 

pod správou ‰tátu bola oveºa vy‰‰ia ako sú finanãné 

zdroje vypl˘vajúce pre kraje z fi‰kálnej 

decentralizácie a ich úverové moÏnosti. 

Úverové zdroje boli takmer vo v‰etk˘ch krajoch 

vyuÏité na maximum a ìal‰ie úvery uÏ nie 

sú zo zákona moÏné. Aj súãasné sú ãasto kryté 

zdrojmi, ktoré sú urãené na financovanie 

prenesen˘ch kompetencií zo ‰tátu na samosprávne 

kraje, ão pokladám za veºké riziko v 

prípade mimoriadnych v˘dajov a v Îilinskom 

kraji to nie inak. Banky sa totiÏto nebudú p˘taÈ 

na ak˘ úãel pri‰li peniaze na úãet kraja a 

veºmi ºahko ho zablokujú v prípade jeho finanãn˘ch 

problémov. 

Ani cesty druhej a tretej triedy nie sú zanedbateºnou 

poloÏkou, no pre obyvateºov 

väã‰ích miest a okolit˘ch obcí sú nevyhnutné. 

Ako sa rie‰i ich v˘stavba a údrÏba v Liptovskom 

Mikulá‰i a okolí. Dá sa pomôcÈ? 

Bez peÀazí to nepôjde. Úverové zaÈaÏenie 

kraja je na maxime a tak poslednou nádejou 

sú ‰trukturálne fondy Európskej únie. Ná‰ 

kraj nie je jedin˘ v takejto situácii a ako som 

uÏ povedal, povaÏujem cestnú sieÈ na úrovni 

druhej a tretej triedy za rozhodujúci pilier pre 

rovnomern˘ rozvoj v území. Len na autostrádu 

sa spoliehaÈ nedá, ak nechceme zaÏiÈ masívny 

exodus z vidieka do miest. V uplynulom 

roku do‰lo ku v˘raznej zmene v systéme správy 

a údrÏby t˘chto ciest. 

Pri‰lo k v˘raznej centralizácii ich správy s 

odobratím kompetencií b˘val˘m „Okresn˘m 

správam ciest“ a ich prenesením do Îiliny. V˘sledok 

je zatiaº zavãasu hodnotiÈ, ale podºa 

toho ão sa podarilo urobiÈ v údrÏbe a ak˘ je 

stav prípravy projektov pre ãerpanie európskych 

zdrojov, tak nie som veºk˘ optimista. 

Takmer v‰etky regióny majú ÈaÏkosti nielen 

s infra‰truktúrou ale aj samotnou dopravou. 

Poznáte situáciu v Îilinskom kraji? 

Regionálnu dopravu u nás spravujú dve akciové 

spoloãnosti. Jedna so sídlom v Îiline a 

druhá v RuÏomberku. Obidve sa nezaobídu 

bez dotácie ku cestovnému zo samosprávneho 

kraja, ináã by neboli schopné udrÏaÈ dostupné 

cestovné. Priznám sa, Ïe hlbiny ich úãtovníctva 

sú pre mÀa záhadou a ani kontrolór samosprávneho 

kraja nebol spokojn˘ v minulom 

roku s dokumentmi, ktoré mu predloÏila jedna 

z nich. Obidve spoloãnosti obnovili svoj 

„vozov˘“ park nákupom nov˘ch autobusov z 

vlastn˘ch úverov, ale aj tak minimálne 1/3 autobusov 

je po základnej Ïivotnosti a fungujú 

len vìaka generálkam a silou vôle. 

Viete v súãasnosti z vá‰ho postu prispieÈ napríklad 

dobrou radou, prípadne konkrétne 

pomôcÈ regionálnemu rozvoju? V ãom sa 

robí najviac ch˘b pri rozvíjaní potrieb dan˘ch 

regiónov. MôÏete byÈ aj konkrétny. 

âi by bola moja rada dobrá, to neviem posúdiÈ. 

BohuÏiaº prichádza k príli‰nému politizovaniu 

in‰titúcií a rozhodnutí krajskej samosprávy 

aj na regionálnej úrovni, a t˘m k nedostatku 

dlhodobého pohºadu na problémy. 

Niekedy prevláda prístup, á la „Franto podrÏ 

ten komín, ja skoãím pre peniaze, bo idú voºby“. 

Nech mi ãitateº prepáãi, Ïe nebudem 

konkrétny. 

Veterné elektrárne 

a diskusia okolo nich 

V súvislosti s v˘stavbou vetern˘ch elektrární 

(VE) bolo v hromadn˘ch oznamovacích 

prostriedkoch v poslednom ãase publikovan˘ch 

veºa príspevkov. Takmer v‰etky prezentovali 

odmietav˘ postoj k ich v˘stavbe a cítiÈ 

z nich „rukopis“ aktivistov obãianskeho zdru- 

Ïenia Krajina bez vrtúº. Poburujúca je v‰ak 

skutoãnosÈ, Ïe v publikovan˘ch ãlánkoch, ale 

aj na verejn˘ch prerokovaniach navrhovanej 

ãinnosti (posudzovanie vplyvov na Ïivotné 

prostredie), je prípadn˘ pozitívny postoj 

starostu alebo poslancov obecného zastupiteºstva 

priamo alebo nepriamo spájan˘ s podozrením 

z korupcie. A to je skutoãnosÈ, na 

ktorú musíme zareagovaÈ. Veºmi dôrazne a nekompromisne 

tieto podozrenia odmietame. 

Je málo tém, ktoré vyvolali takú búrlivú a 

rozporuplnú reakciu v obecn˘ch zastupiteºstvách, 

ako zámer na v˘stavbu VE. Zásluhou 

aktivistov spomenutého zdruÏenia sa v‰ak diskusia 

o tejto téme posúva do oblasti poloprávd, 

demagógie, vyloÏen˘ch nezmyslov, 

spochybÀovania v‰etkého, ão len naznaãí 

sympatie a záujem o vyuÏitie veternej energie 

v katastroch na‰ich obcí. Finanãn˘ prínos 

do obecnej pokladnice je bagatelizovan˘, 

obyvatelia dotknut˘ch lokalít sú zastra‰ovaní 

negatívnymi vplyvmi, starostovia obcí a poslanci, 

ktorí prejavia záujem o v˘stavbu, sú 

povaÏovaní za devastátorov krajiny. Áno, sme 

si vedomí, Ïe veterné elektrárne sa stanú dominantou 

v krajine – to je nespochybniteºn˘ 

fakt. A ako kaÏdé technické dielo vyvolávajú 

rôzne reakcie. Niekomu sa páãia, niekomu nie, 

a mnoh˘m je to jedno. Súvisiace diskusie 

podporujeme, ak sú vecné a argumentaãne 

podloÏené. Ná‰ záujem o túto problematiku je 

jednoznaãne motivovan˘ finanãn˘m prínosom 

do rozpoãtu na‰ich obcí – veì ide o nie 

zanedbateºné prostriedky. Je pre na‰e obce 

veºmi v˘znamn˘ a ÈaÏko ho nahradiÈ inou alternatívou. 

Veºmi radi privítame radu v tomto 

smere. Obnoviteºné zdroje energií majú 

dnes zelenú a vietor k tak˘m zdrojom urãite 

patrí. Otázka podºa ná‰ho názoru nestojí tak, 

ãi veterné elektrárne na Slovensku budú alebo 

nebudú. Otázkou je – kde budú. Preão by 

nemali maÈ na‰e obce z tohoto trendu finanãn˘ 

profit? Rokujme s investormi o vyváÏenosti 

ich ziskov a prínosu pre obec. Bude dostatoãn˘, 

aby vyváÏil naru‰en˘ vzhºad krajiny v 

okolí na‰ich obcí? Pri odpovedi na tieto otázky 

potrebujeme poznaÈ názor obãanov, predov‰etk˘m 

t˘ch, ktorí majú trval˘ pobyt v na‰ich 

obciach. Opakujeme – vítame diskusiu okolo 

v˘stavby vetern˘ch parkov, ale dôrazne 

odmietame podozrenia z korupcie. Veì my 

sme obãania t˘chto obcí a chceme nimi byÈ aj 

v budúcnosti. To si váÏne niekto myslí, Ïe si 

neuvedomujeme moÏné súvisiace riziká? 

Rozruch okolo v˘stavby VE povaÏujeme 

za umelo zdramatizovan˘. Prijímame kaÏd˘ 

názor, ktor˘ je k téme a argumentaãne podloÏen˘. 

Chceme aj touto cestou vyzvaÈ na‰ich 

spoluobãanov, aby sa zapojili do tejto diskusie. 

Potrebujeme poznaÈ ich názory a sme 

pripravení svoje názory a dôvody postoja verejne 

obhájiÈ. 

Za obce: 

Cerová – Vladimír Jáno‰, 

Chvojnica – Ján Ple‰a, 

Hlboké – JUDr. Pavol Holej‰ovsk˘, 

Hradi‰te pod Vrátnom – Ing.Ivan Hatiar, 

Osuské – Ing. Anton Fiala, 

Soboti‰te – Ing. Dana âerneková, 

Vrbovce – Ing. Samuel Redecha 

59


Od ospal˘ch desiatok poslancov sa v˘razne odli‰uje jedna z najaktívnej‰ích a najiniciatívnej‰ích – 

klasiãka slovenskej ponovembrovej politiky prof. JUDr. Katarína TÓTHOVÁ (ªS-HZDS). V na‰ej 

politickej publicistike nezvykneme uvádzaÈ tituly na‰ich rozhovorov˘ch partnerov, ale v tomto 

prípade to povaÏujeme nielen za oprávnené, ale aj potrebné. Hoci ani oznaãenie vysoko‰kolskej 

kvalifikácie nie je zárukou poslancovej ãinorodosti, v tomto prípade je priama súvislosÈ medzi 

univerzitn˘m vzdelaním profesorky práva a jej aktivitami. UÏ dlhé roky je b˘valá ministerka 

spravodlivosti (1992 – 94), podpredsedníãka vlády (1994 – 1998) a poslankyÀa (1993 – 1994, 

1998 – 2006, 2006 – ) Tóthová usilovnou predkladateºkou návrhov zákonov súvisiacich najmä so 

záujmami rodiny, mládeÏe a s presadzovaním niektor˘ch morálnych spoloãensk˘ch princípov (boj 

s alkoholizmom a uÏívaním drog). Hoci je ãlenkou HZDS od jeho zaloÏenia v roku 1991 a hoci je 

predseda hnutia dosÈ popudliv˘ politik – mnohí jeho spolupracovníci sa s ním uÏ dávno rozi‰li –, 

o nejak˘ch jej sporoch a rozporoch s Vladimírom Meãiarom nijaké informácie za ten dlh˘ ãas na 

verejnosÈ neprenikli. V parlamente sa s Àou stretol publicista Ernest Weidler. 

Vznik a prijímanie ústavy = 

vysoká ekvilibristika 

Za t˘ch takmer 20 rokov od Novembra 

1989 sa vystriedalo v slovenskom verejnom 

Ïivote niekoºko desiatok politikov. Je asi logické 

– vzhºadom na to, Ïe ani jeden z nich 

sa nepripravoval, ako sa to deje na Západe, 

na toto poslanie –, Ïe skoãili rovn˘mi 

nohami do politiky, priãom sa dopustili aj 

mnoh˘ch ch˘b a omylov. Aj preto môÏe 

kaÏdú chvíºu jeden vyãítaÈ druhému to, ão 

vykonal pred tromi, ôsmymi alebo pätnástimi 

rokmi. Ako by, podºa vás, prijali 

voliãi, keby popredn˘ politik, ako povedzme 

b˘val˘ premiér Vladimír Meãiar alebo 

Mikulá‰ Dzurinda, predstúpil pred svojich 

voliãov a priaznivcov a keby povedal, 

Ïe v tej a tej veci sa nerozhodol rozumne, 

Ïe urobil chybu a Ïe mal teda postupovaÈ 

inak, ako postupoval? Myslíte si, Ïe verejnosÈ 

by chápala sebareflexiu ako krok dozadu 

– alebo moÏno naopak, mnohí by 

boli uveliãení: Veì to je ãlovek, ktor˘ sa 

správa tak, ako sa má kaÏd˘ slu‰n˘ ãlovek 

správaÈ, a teda aj uznaÈ si svoju chybu? 

Politik – hlavne ten, ktor˘ je vo vláde – robí 

váÏne rozhodnutia pre spoloãnosÈ a ja som 

hlboko presvedãená, Ïe ich robí s presvedãením, 

Ïe jeho rozhodnutie je správne. Samozrejme, 

ºavicov˘ politik správnosÈ vidí v prospech 

‰irok˘ch más, národne orientovan˘ 

politik v prospech národa a pravicov˘ politik 

v prospech kapitálu, ktor˘ sa má kumulovaÈ 

u urãitej uÏ‰ej triedy. âiÏe v tom momente, 

keì robí svoje rozhodnutie z t˘chto hºadísk, 

povaÏuje svoje rozhodnutie za správne. 

AÏ niekedy postupom ãasu sa ukáÏe, Ïe vtedy, 

keì ich prijal a vykonal, boli niektoré 

rozhodnutia unáhlené, niektoré zasa oneskorené 

a niektoré moÏno aj nesprávne a dali sa 

lep‰ie rie‰iÈ, ale to je uÏ stará známa pravda, 

Ïe po bitke je radov˘ vojak múdrej‰í ako 

pred bitkou generál. Spomínali ste Vladimíra 

Meãiara. Niektoré rozhodnutia, ktoré spra- 

60


vil a pri ktor˘ch som bola aj ja, napríklad zriadenie 

nového ‰tátu, a tak˘m kultivovan˘m 

spôsobom, ako sa to stalo, bolo to najsprávnej‰ie 

rozhodnutie, ktoré sa urobilo v prav˘ 

ãas a ktoré aj cel˘ svet veºmi pozitívne vnímal 

ako vysoko kultúrne a na úrovni. Samozrejme, 

niektoré rozhodnutia mohli byÈ spravené 

aj inak, veì sám Vladimír Meãiar sa po 

urãitom ãase zam˘‰ºal nad t˘m, ãi bolo privatizovanie 

t˘m spôsobom, ako sme to robili, 

najsprávnej‰ie, a ak˘ by malo dopad, napríklad, 

keby sme súhlasili s úãasÈou západn˘ch 

záujemcov v privatizácii SPP. Pravdepodobne 

by sme boli sme tá najlep‰ia vláda, 

tá najsympatickej‰ia a najdemokratickej‰ia. 

TakÏe áno, veì mnoho z toho, ão sme urobili, 

bolo prehodnotené. KaÏd˘ politik vychádzal 

pri posudzovaní rôznych rozhodnutí z 

in˘ch hodnotov˘ch stupníc a na základe jeho 

stupnice moÏno aj dneska to povaÏuje za 

správne. Napríklad predaj SPP: keì budete 

poãúvaÈ exministra financií Miklo‰a, budete 

poãuÈ vÏdy, Ïe on je aj dneska hlboko presvedãen˘ 

o tom, Ïe to bol správny krok. Len zase 

z in˘ch hodnotov˘ch hºadísk, napríklad ªS- 

HZDS, kde je stredobodom predov‰etk˘m 

celospoloãensk˘ záujem, priãom vieme, aké 

je to kuriatko, ktoré nosí zlaté vajcia, a koºko 

komu priná‰a, toto rozhodnutie povaÏujeme 

za absolútne nesprávne. TakÏe vÏdy sú 

smerodajné aj postoje a kritériá, na základe 

ktor˘ch sa rozhoduje. 

Aj v na‰om domácom, rodinnom Ïivote sa 

stáva, Ïe ná‰mu partnerovi nieão vyvedieme, 

nieão povieme, nieão zariadime, a potom 

nás to na druh˘, tretí deÀ moÏno aj 

mrzí. Máte chuÈ sa svojmu najbliÏ‰iemu 

ospravedlniÈ, keì vidíte, Ïe sa ho to, ão ste 

urobili, dotklo a Ïe ste moÏno mohli k tej 

veci pristúpiÈ aj inak? 

To je úplne in˘ druh rozhodovania. To je 

rozhodovanie vo vzájomn˘ch citov˘ch väzbách, 

kde je okruh subjektov úzky, takÏe tam 

väã‰inou sú spoloãné záujmy a nesprávne 

konanie je postoj proti spoloãn˘m záujmom. 

Iná kategória je rozhodovanie s celospoloãensk˘m 

dopadom. SpoloãnosÈ je veºmi diferencovaná 

a v nej sú rôzne záujmy. TakÏe ten, 

kto prezentuje politické záujmy, povaÏuje 

svoje rozhodnutie alebo rozhodnutie strany, 

ktorú vedie alebo ku ktorej patrí, za správne, 

keì svoje kroky robí aj podºa názorov svojej 

voliãskej základne. Veì predsa prezentuje 

voliãov, ktorí ho podporili a dali mu svoj 

hlas. Znovu sa vrátim k prípadu pána poslanca 

Miklo‰a, ktor˘ prezentuje predov‰etk˘m 

pravicovú politiku a jeho voliãi sú pravicoví, 

ãiÏe majú urãitú vyhranenú predstavu 

o rie‰ení spoloãensk˘ch záleÏitostí. Ja 

mám in˘ okruh voliãov, takÏe jeho a môj 

krok nemoÏno prirovnaÈ k intímno-ºúbostnorodinnému 

vzÈahu dvoch ºudí, kde niet ‰ir‰ieho 

spoloãenského zázemia. 

Ale aj tak mi môÏete odpovedaÈ, ãi ste sa 

niekedy svojmu partnerovi v istej situácii 

ospravedlnili. 

Ak myslíte na manÏelstvo alebo vôbec na 

vzájomn˘ vzÈah muÏa a Ïeny, ten ak má fungovaÈ, 

musí stáÈ na ochote ku kompromisom, 

k˘m politika stojí na zásade vzájomného 

boja. Politick˘ boj je boj o priazeÀ voliãa, je 

to snaha získaÈ moc, aby som názory svojich 

voliãov mohla cez získané pozície, ktoré mi 

to umoÏÀujú, realizovaÈ. âiÏe to je úplne in˘ 

vzorec, pán redaktor. Politika nestojí na rovnak˘ch 

kompromisn˘ch záujmoch. 

Po dlh˘ch rokoch úãinkovania v parlamente 

a predt˘m vo vláde ako by ste zhodnotili, 

kedy ste mali pocit silného uspokojenia, 

Ïe sa vám nieão vydarilo, buì samej, 

alebo s nejak˘m tímom, Ïe ste urobili nieão, 

ão sa naozaj zachová v slovenskej histórii, 

a o ãom vieme, Ïe to bol krok veºmi 

osoÏn˘. 

V prvom rade uvediem 1. september roku 

1992, keì bola odsúhlasená Ústava Slovenskej 

republiky, pretoÏe nielenÏe som bola v 

kontakte s tímom, ktor˘ ju pripravoval, ale za 

vládu som bola priamo poverená obhajovaÈ 

túto ústavu vo v‰etk˘ch v˘boroch Slovenskej 

národnej rady, ako aj prispieÈ k jej priechodnosti 

v pléne. Vtedy a tam som bola skutoãne 

veºmi spokojná, pretoÏe táto ústava bolo 

nieão, ão nemali ani âesi. Naozaj si zaslúÏilo 

aÏ obdiv, Ïe uÏ pri vzniku SR 1. januára 

1993 tento nov˘ ‰tát mal aj svoju ústavu. Samozrejme, 

aj 1. január 1993 bol dÀom, kedy 

som mala pocit, Ïe sa dobrá vec vydarila. 

Ústava SR vznikla za veºmi zloÏit˘ch okolností. 

Napriek tomu je táto ústava svojou 

kvalitou a komplexnosÈou dôstojná a hodná 

európskeho demokratického ‰tátu? 

Samozrejme, autori sú vÏdy presvedãení, 

Ïe ústava, ktorú vytvorili, je plnokrvná a 

spæÀa európske poÏiadavky. Ale ja sa dovolám 

reakcií zo zahraniãia, ktoré jasne formulovali 

stanovisko, Ïe Slovensko prijalo modernú 

demokratickú ústavu. Sú na to dôkazy, ktoré 

bezprostredne po prijatí ústavy vy‰li v zahraniãnej 

tlaãi. 

Slováci nemali za sebou desaÈroãia ‰tátu, 

ako ho mali âesi, a napriek tomu za veºmi 

r˘chly ãas naozaj vznikla plnohodnotná 

ústava a v podstate – keì sa na Àu spätne 

pozrieme – môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe doteraz 

sa na nej vlastne veºmi málo zmenilo. 

To vo vás vyvoláva pocit hrdosti? 

Ja si myslím, Ïe treba e‰te jedno povedaÈ: 

Ústava nielen vznikla za krátky ãas, ale jej príprava 

a okolnosti jej schvaºovania predstavovali 

vysokú ekvilibristiku, pretoÏe ústava, 

ktorá bola prijatá v septembri 1992, bola prijatá 

v ãase, keì e‰te platila federálna ústava 

a – samozrejme – slovenská ústava nesmela 

byÈ v rozpore s ústavou federálnou. TakÏe 

bolo treba niektoré veci ‰ikovne formulovaÈ 

tak, aby Ïiadne ustanovenie nebolo v rozpore 

s federálnou ústavou. 

A nemáte pocit krivdy, Ïe vzhºadom na 

kvality tejto ústavy a na premyslenosÈ, ktorá 

sprevádzala proces jej prijímania, sa 

veºmi málo zv˘razÀuje, ako vznikla a kto 

boli hlavní autori tohto dôleÏitého právneho 

a ‰tátneho dokumentu? 

Nie, vonkoncom som takéto pocity nevidela 

ani na ìal‰ích spolutvorcoch ústavy. A pokiaº 

mám hovoriÈ za seba, pre mÀa je dobr˘ 

pocit z v˘sledku viac ako nejaké oslavné 

ãlánky, a v podstate bezproblémové pouÏívanie 

tejto základnej právnej normy mi priná- 

‰a viac zadosÈuãinenia neÏ nejaká oslavná 

procedúra. Ale v jednom predsa len je pocit 

krivdy: Ïe k v˘roãiam vzniku Slovenskej republiky 

uÏ bol ocenen˘ kde-kto – okrem 

hlavného projektanta a otca slovenskej ‰tátnosti, 

ktor˘m je Vladimír Meãiar. To je, pod- 

ºa môjho názoru, situácia nie hodná samostatného 

suverénneho ‰tátu. 

Nespôsobil si to v‰ak trochu aj samotn˘ 

Vladimír Meãiar, napríklad nie veºmi prívetiv˘m 

vzÈahom k mnoh˘m novinárom a 

predstaviteºom inteligencie? 

KeìÏe som bola pri zrode ‰tátu, aj v jeho 

exekutíve poãas nasledujúcich rokov, mô- 

Ïem zodpovedne povedaÈ, Ïe sa veºa pracovalo 

so zástupcami akadémie, so zástupcami 

vysok˘ch ‰kôl a aj s viacer˘mi novinármi. Samozrejme, 

nemoÏno na druhej strane zase 

nevidieÈ, Ïe niektorí novinári boli orientovaní 

ãechoslovakisticky a príli‰ nepodporovali 

vznik nového ‰tátu, a v tom nie ºahkom období 

nebolo moÏné inak, iba rázne a jednoznaãne 

podporovaÈ jedine to, ão bolo v súlade 

s na‰imi zámermi, a spolupracovaÈ jedine 

s t˘mi, ão boli jasne v súzvuãnom prúde so 

vznikom samostatného ‰tátu. Vy viete veºmi 

dobre, Ïe nové ‰táty sa rodia v tvrdom boji a 

aj v krviprelievaní, a tu k niãomu takému nedo‰lo. 

A ak sme cítili potrebu zameraÈ sa na 

dôslednú spoluprácu predov‰etk˘m s t˘mi 

prúdmi, ktoré nám zaloÏenie Slovenskej republiky 

uºahãovali, nieto nám ão vyãítaÈ. 

TakÏe – keì to zhrnieme – máte dobr˘ pocit 

z mnoh˘ch vecí, ktoré ste v priebehu 

dlh˘ch rokov v sluÏbe slovenskej verejnosti 

vykonali? 

Ja osobne – vzhºadom na to, Ïe som bola 

pri vzniku ‰tátu, pri zakladaní jeho prv˘ch 

‰tátnych orgánov, ktoré naskoãili ako ‰vajãiarske 

hodinky, priãom neboli Ïiadne kompetenãné 

konflikty, neboli zmätky, neboli 

chaosy, takÏe sa r˘chlo vytvorili orgány, ktoré 

nemali na Slovensku tradíciu – prijímam 

tie roky s uspokojením. Bola to veºmi veºká 

práca a len ten, kto pozná, ako ÈaÏko sa rodia 

nové ‰táty a nové riadenie v nich, vie oceniÈ, 

ak˘ veºk˘ kus práce je za t˘m. A ako intenzívne 

a cieºavedome musel pracovaÈ kaÏd˘, 

kto bol v tom ãase pri vláde a v parlamente. 

Ja som presvedãená, Ïe ãím ìalej, t˘m viac 

to história ohodnotí. 

61


Dnes uÏ b˘val˘ poslanec za KresÈanskodemokratické hnutie bol v minulosti aj námestníkom primátora 

Bratislavy a tak je mu problematika hlavného mesta dôverne blízka. V súãasnosti je nielen nezávisl˘m 

poslancom NR SR, zakladajúcim ãlenom Konzervatívnych demokratov Slovenska, ale aj poslancom mestského 

zastupiteºstva Bratislavy – preto seriál rozhovorov o zákone o Bratislave zaãíname s ním. Pavol MINÁRIK. 

Nie je potrebn˘ nov˘ zákon 

o Bratislave 

Pre mÀa je nelogická, lebo samospravovaÈ 

sa má jeden organick˘ celok. Ten organick˘ 

celok môÏe byÈ región, preto sme vygenerovali 

samosprávne kraje, ktor˘ je urãite viac ako 

Bratislava aj s jej zázemím. 

PetrÏalka je napríklad tretím najväã‰ím 

slovensk˘m mestom... 

Napriek tomu, Ïe je PetrÏalka ‰tatisticky 

tretím najväã‰ím mestom, nie je mestom. Teda 

nenapæÀa v‰etky funkcie obce a je tak organicky 

prepojená na ostatnú ãasÈ Bratislavy, Ïe len 

spolu so Star˘m mestom, kultúrnym zázemím, 

historick˘m jadrom, s troma obcami a 

ich prírodn˘m a rekreaãn˘m zázemím, len v 

celom tomto komplexe vytvára mestsk˘ celok. 

Je nov˘ zákon o Bratislave potrebn˘? Súãasn˘ 

má osemnásÈ rokov. 

Nov˘ zákon o Bratislave potrebn˘ nie je. 

Bol by moÏno potrebn˘ zákon o hlavnom 

meste, ktor˘ by zv˘raznil postavenie Bratislavy 

oproti ostatn˘m mestám v tom, Ïe je sídlom 

vrcholov˘ch orgánov ‰tátu, a t˘m sa odli‰uje 

od ostatn˘ch slovensk˘ch miest. Vo 

v‰etkom ostatnom by mohla Bratislava fungovaÈ 

podºa zákona o obecnom zriadení. UÏ aj 

preto, Ïe aspoÀ zatiaº jestvuje v‰eobecn˘ konsenzus, 

Ïe aj financovanie Bratislavy pôjde s 

nulovou mierou solidarity, teda tak ako pre 

v‰etky ostatné mestá a obce. Posledné zlep‰enie 

jej financovania bolo e‰te v súvislosti s 

cestnou daÀou a tá sa prerozdeºovala trochu 

inak medzi mesto a ‰tát ako ostatné podielové 

dane, ale odvtedy je stopercentná miera 

solidarity a zákon o Bratislave ako takej nemá 

v˘znam. 

âím by sa mal zákon o hlavnom meste odli‰ovaÈ 

od teraj‰ieho zákona i do navrhovanej 

novely? Na odlí‰enie postavenia hlavného 

mesta by staãilo niekoºko paragrafov. 

Áno. NepociÈujem nejaké ‰peciálne potreby, 

aby bola Bratislave nejako zv˘razÀovaná. 

Bratislava je ekonomicky veºmi silná a ak by 

tá miera prerozdeºovania nebola stopercentná, 

tak by aj bola finanãne dostatoãne vybavená. 

Tento návrh zákona reaguje hlavne na to, Ïe sú 

tu dve úrovne samosprávy, ão okrem Ko‰íc nie 

je nikde inde, a snaÏia sa poslanci, ktorí majú 

nejak˘ záujem tieto vzÈahy ovplyvniÈ zvonku 

a nechcú ich nechaÈ na internú dohodu mesta, 

tak prostredníctvom tohto zákona vychyºujú 

ten rovnováÏny stav, ktor˘ vznikol po veºmi 

dlh˘ch a veºmi ÈaÏk˘ch rokovaniach o ‰tatúte 

medzi mestom a mestsk˘mi ãasÈami, na jednu 

stranu. V tejto chvíli môÏem povedaÈ, Ïe je 

to starostovská strana, pretoÏe v parlamente 

sedí poslanec, ktor˘ má zákonodarnú iniciatívu 

a je zároveÀ starostom, ãiÏe je úplne prirodzené, 

Ïe chce tú arbitráÏ zvonku vo svoj prospech. 

Ale to by mohlo byÈ aj naopak – keby 

sa stal bratislavsk˘m primátorom mesta poslanec 

NR SR za Smer, tak by sme asi videli, Ïe 

by pri‰iel úplne in˘ zákon o Bratislave, tentoraz 

vych˘len˘ na úplne inú stranu. A to nie je 

dobré. Ak chceme povedaÈ, Ïe tie dve úrovne 

sú samosprávnymi úrovÀami, tak sa musia 

„samospravovaÈ“– nastavenie z 90. roku bolo 

veºmi euforické, samospráve sa dala obrovská 

voºnosÈ. MoÏno inokedy by sa to nedalo dosiahnuÈ. 

Neskôr po roku 1998 sa samosprávy 

aj kompetenãne dobudovali. Úplne posledn˘ 

záver bol v predchádzajúcom volebnom období, 

keì sa zrealizovala aj fi‰kálna decentralizácia. 

Najhor‰ia situácia by vznikla, keby sa 

naozaj uskutoãní zámer rozpoãtovej kapitoly 

pre Bratislavu. 

K tomu sa e‰te dostaneme. Hovoríte o dvojúrovÀovej 

samospráve pri polmiliónovom 

meste, do ktorého denne prichádzajú ìal‰ie 

desaÈtisíce – ão sa poãtom takmer vyrovná 

inému samosprávnemu kraju. Je pri takomto 

poãte a problémoch, aké musí rie‰iÈ 

Bratislava, dvojúrovÀová samospráva nelogická? 

Napriek tomu, PetrÏalka musí kooperovaÈ 

s ostatn˘mi mestsk˘mi ãasÈami – nie je 

predsa len tá dvojúrovÀová samospráva logická? 

Ona je logická z pohºadu ºudí, ktorí tento 

systém spustili v 90. roku, z pohºadu veºmi izolovan˘ch 

mestsk˘ch ãastí, ktoré uÏ dnes sú v˘razne 

potlaãené. Mám na mysli Jarovce, Rusovce, 

âunovo, Devín, Vajnory, Devín prestal 

maÈ charakter dediny s 900 obyvateºmi, a väã- 

‰ina prisÈahovalcov s úplne inou identitou preklopí 

jej doteraj‰í charakter. 

Nie je problém Bratislavy aj v tom, Ïe je 

mestsk˘ch ãastí priveºa a nie sú celkom dorie‰ené 

kompetenãné vzÈahy s magistrátom? 

Pohºad ºudí, ktorí nastavili samosprávny 

systém, spoãíval v tom, Ïe chceli zachovaÈ 

identitu priãlenen˘ch obcí, aby sa ich charakter 

zachoval. Ale potom sa veºmi ne‰Èastne zaãala 

zv˘razÀovaÈ potreba pov˘‰iÈ mestskú ãasÈ 

na obec práve od t˘ch, ktorí to logicky nespæÀali. 

Jarovce boli skoro obcou so v‰etk˘m, 

ão k tomu patrí. Ale PetrÏalka alebo RuÏinov? 

Pritom tieto ãasti to mohli akcelerovaÈ, 

lebo mali politickú aj ekonomickú silu. Tieto 

ãasti sú bez toho, aby boli súãasÈou Bratislavy, 

neschopné. Viete si predstaviÈ, Ïe by nás 

v Bruseli reprezentoval staromestsk˘ starosta? 

Kto by tam s ním komunikoval? Alebo Ïe 

by sa v 90. rokoch chcel kontaktovaÈ viedensk˘ 

primátor Zilk nie s Kresánkom, ale petr- 

Ïalsk˘m Doktorovom? Îe by ViedeÀ zaãala 

kooperovaÈ s PetrÏalkou alebo Karlovou Vsou? 

Ja to nespochybÀujem, ale z istého hºadiska 

pri vyrie‰ení kompetencií odtiaº – potiaº 

sa mi zdá dvojúrovÀovosÈ Bratislavy ako logická. 

Tá subsidiarita bola odvodená pre nieão, 

62


ão organicky nespæÀalo kritériá obce a to vytvorilo 

veºmi nedobr˘ vzÈah. Pokiaº neprídeme 

s koncepãne nov˘m pohºadom na problém 

mesto – mestské ãasti, dovtedy si myslím, Ïe 

nie je ãas na nejak˘ zásadn˘ zásah do súãasného 

stavu a dovtedy by si malo mesto a samosprávne 

orgány uplatÀovaÈ svoje samosprávne 

kompetencie a vyrie‰iÈ si svoje problémy 

vnútri, bez arbitra zvonku. Lebo vÏdy, 

keì má jedna strana pocit, Ïe by mohla prísÈ 

arbitráÏ zvonku, tak sa k nej veºmi rada uchy- 

ºuje. 

Ako by teda podºa vás mal vyzeraÈ nov˘ 

koncepãn˘ projekt Bratislavy? âo by malo 

byÈ jeho podstatou? 

Ja poznám modely v desiatkach miest, kde 

je distribuovaná centrálna moc, ale nikto ju nedistribuoval 

rozhodnutím zhora. Nepoznám 

okrem Ko‰íc a Bratislavy takto usporiadané 

mesto zvonku. Aj ViedeÀ má svoje ãasti, ale 

nikto ich nekreslí. Magistrát sa potrebuje dostaÈ 

k svojim obyvateºom, tak tam deleguje 

svoju organizaãnú zloÏku a nechá t˘ch obyvateºov, 

aby lokálne o sebe v mnoh˘ch veciach 

sami rozhodli. Ale to je pre vnútornú potrebu 

obyvateºstva, nie pre to, aby to niekto zhora nakreslil. 

Keby nebola zhora nakreslená dvojúrovÀová 

samospráva, aj Bratislava by ako jedno 

mesto rozhodla o distribúcii svojich kompetencií 

na nejaké men‰ie ãasti. 

Na päÈ napríklad? 

Viem si predstaviÈ, Ïe by to bolo v rôznych 

oblastiach rôzne. Napríklad stavebné úrady by 

urãite staãili tri. 

âo tomu bráni? 

Ak niekomu dáte moc, tak sa jej veºmi nerád 

vzdáva. Keì sme prechádzali v ‰tatúte 

kompetencie, tak o stavebn˘ úrad mali starostovia 

eminentn˘ záujem. 

âo je logické. 

Logické by bolo, keby aj mesto malo oÀ záujem 

a nemalo to dopustiÈ. Ale rozhodlo sa 

mesto z vlastnej iniciatívy, Ïe to prenechá ãastiam, 

ale pod sºubom, Ïe sa budú vytváraÈ 

spoloãné úradovne a Ïe t˘ch úradov bude najviac 

‰tyri. Viete, koºko ich je dnes? Okrem PetrÏalky 

má svoj úrad kaÏd˘ – aj ten Devín, ktor˘ 

nedokázal svoje územie ochrániÈ, pretoÏe je 

na to veºmi slab˘. Viete si predstaviÈ silu developera 

voãi devínskemu starostovi a voãi 

bratislavskému primátorovi? 

Myslím, Ïe áno. 

Predsa len primátor, ktor˘ je pod oveºa väã- 

‰ou kontrolou verejnosti, médií, s oveºa rozpt˘lenej‰ími 

záujmami je schopn˘ odolávaÈ 

tlaku inak. 

Takisto boli aj rozhodnutia mestsk˘ch poslancov, 

ktoré tomu tlaku developerov neodolali 

– ako napríklad v PetrÏalke v prípade 

Krasovského lesíka. 

Ja som vãera tieÏ odi‰iel z rokovania mestského 

zastupiteºstva so slovami, Ïe na tejto realitnej 

kancelárii sa nebudem podieºaÈ. To bola 

nehoráznosÈ. Áno, je to moÏné, ale tá pozícia 

starostu 800 obyvateºov a primátora polmiliónového 

mesta voãi komukoºvek je principiálne 

iná. Jednoducho kaÏdá ‰tátna náv‰teva na 

úrovni hlavy ‰tátu protokolárne prichádza k 

primátorovi. Primátor má voãi stavebníkovi, 

ktor˘ disponuje niekoºk˘mi miliardami, predsa 

len inú pozíciu, ak sa predt˘m stretol s holandskou 

kráºovnou. To je iná pozícia. 

Teoreticky je to tak, ale tieÏ viete, Ïe sila developerov 

pri mnoh˘ch v˘stavbách v meste 

hovorí o nieãom inom, aj o slabosti mesta 

a primátora. 

Neviem, ãi v‰etko je prejav slabosti, alebo 

aj vôle. A keby sa kaÏdá v˘‰ková stavba zastavila 

na krik nejakej lokálnej skupiny ºudí, tak 

toto mesto by nikdy nezaÏilo tak˘ stavebn˘ 

boom, nikdy by nebolo túÏbou mlad˘ch ºudí 

z v˘chodného Slovenska byÈ Bratislavãanom, 

nikdy by priemerná mzda v Bratislave nebola 

o 40 percent vy‰‰ia ako je niekde na Slovensku. 

Mesto je priestor sústreden˘ch aktivít, 

tak tomu hovoria urbanisti a tomu sa musí 

nieão obetovaÈ. Vedenie mesta musí stále hºadaÈ 

nejak˘ rovnováÏny stav medzi t˘m, Ïe je 

to mesto a ako mesto sa musí rozvíjaÈ a ão bude 

znamenaÈ, ak ten rozvoj zastavíme, ubudne aj 

pracovn˘ch príleÏitostí. A keì sa nebudú 

umiestÀovaÈ pracovné príleÏitosti do tak˘chto 

koncentrátov, potom neprídu ani investori. 

âo povaÏujete za najväã‰í problém návrhu 

tohto zákona? 

Kapitolu mesta v ‰tátnom rozpoãte. Zdá sa, 

akoby to kaÏd˘ chcel, lebo to vnímajú ako spôsob, 

ako dostaÈ viac peÀazí pre mesto. KaÏd˘ 

si myslí, Ïe do Bratislavy nejaká vláda naleje 

peniaze, ale na to vôbec netreba takúto zloÏitú 

a nesystémovú techniku. Staãilo by zníÏiÈ 

mieru solidarity medzi Bratislavou a obcami 

na v˘chodnom Slovensku alebo na Gemeri a 

v Bratislave by bolo neuveriteºne viac peÀazí. 

Nehovorím, aby sme to zníÏili, ale ão by sa stalo, 

ak by bola v ‰tátnom rozpoãte samostatná 

kapitola o Bratislave? Finanãne zatiaº niã, 

lebo uÏ sme mali aj zákonom urãené ciele na 

financovanie, napríklad fond Pro Slovakia 

mal v zákone percentuálne urãené, koºko financií 

musí do neho ísÈ, ale pre financovanie je 

najvy‰‰ou úrovÀou zákon o ‰tátnom rozpoãte, 

ktor˘ sa schvaºuje kaÏd˘ rok, a ak poslanci do 

Fondu toho pol percenta nepo‰lú, tak vo Fonde 

nie je a nedá sa s t˘m niã robiÈ. A teraz, ão 

by sa stalo, keby tam tá kapitola bola? KaÏdoroãne 

by sa Bratislava stala predmetom politického 

handlu. V druhom rade by sa stalo, Ïe 

samospráva by stratila nezávislosÈ, lebo kaÏdoroãne 

by primátor, nech by bol z akejkoºvek 

strany, musel ísÈ ÏobraÈ na vládu a nepriamo 

by ho obyvateºstvo hodnotilo podºa toho, ãi by 

tie peniaze vyÏobral alebo nie. 

A toto je faktick˘ dôvod, preão ten návrh 

obsahuje tento variant... 

A voliã by tieÏ stratil ãiastoãne nezávislosÈ 

pri voºbe uÏ aj vzhºadom na to, ako blízko za 

sebou nasledujú parlamentné a komunálne 

voºby. 

âiÏe ak by premiér bol z KDS, tak by bolo 

pre Bratislavãanov dobré, aby aj primátor 

bol za túto stranu. 

Presne tak. Voliã z Bratislavy by bol k tomuto 

tlaãen˘, lebo by si povedal, Ïe ja rozhodnem 

o primátorovi inak orientovanom ako je 

vláda, tak sa po‰kodím, lebo kapitola o Bratislave 

bude nízka. 

A toto je faktick˘ dôvod, preão ten návrh 

obsahuje tak˘to variant financovania mesta. 

Ja by som ich z toho nepodozrieval, len hovorím, 

Ïe v tomto je veºké nebezpeãenstvo. Je 

to nesystémov˘ krok, je to zásah do samosprávy. 

VzÈah samosprávy a ‰tátneho rozpoãtu 

musí byÈ len v‰eobecn˘ a platiÈ pre kaÏdého, 

aby nebol dôvod byÈ takto pred voºbami motivovan˘. 

Aby nezávislosÈ aj voliãa aj vedenia 

mesta bola zaruãená. 

Ako vnímate ten návrh zniÏovania poãtu 

poslancov? 

Je to dobr˘ v˘krik pre voliãa, lebo ‰etrnosÈ 

sa vÏdy oceÀuje. Treba povedaÈ, Ïe k tomuto 

nikto mimoriadne nepristupoval, hoci na to 

bola moÏnosÈ. Keì som odchádzal z PetrÏalky, 

tak to bola prvá mestská ãasÈ, ktorá dokázala 

zníÏiÈ poãet poslancov zo 60 na 40. KaÏd˘ 

starosta to mohol navrhnúÈ, dnes to dávajú 

do zákona, pretoÏe sa o tom dobre hovorí 

navonok, ale vo vlastn˘ch zastupiteºstvách to 

nepresadzovali a nepresadili. Mne sa to podarilo. 

Nejde ale fakticky o dobré rozhodnutie prijímané 

okºukou? 

Ak chceme plnú samosprávnosÈ, tak by to 

malo byÈ prijaté inak. Aj k tomuto som sa vyjadroval 

poãas rozpravy, toto urãite nie je problém 

tej predlohy. 

A ão je problémom novely s v˘nimkou kapitoly 

v ‰tátnom rozpoãte? 

Îe zasahuje do tej krehkej rovnováhy medzi 

mestom a mestsk˘mi ãasÈami. Tu sa naozaj 

za ‰estnásÈ rokov diskusií o ‰tatúte nejaká rovnováha 

dosiahla vnútorn˘mi mechanizmami, 

diskusiou, aj ostrou polemikou, a dosiahli ju 

tí, ktorí boli za to zodpovední. A teraz bez toho, 

aby sa prichádzalo s konsenzuálnou koncepãnou 

zmenou, ktorá jediná by na to oprávÀovala, 

sa prichádza s nejak˘m vych˘lením tejto 

rovnováhy len preto, Ïe na to máme v tejto 

chvíli moc. Zásah do samosprávy zvonku, 

ktor˘ nie je vyvolan˘ akútnou potrebou, napríklad 

kolapsom, nútenou správou, zadlÏenos- 

Èou, neschopnosÈou obce sa pozviechaÈ zo Ïivelnej 

pohromy, nepovaÏujem za dobré. 

âiÏe prekáÏa vám spôsob, ak˘m sa to deje, 

alebo aj zámer? 

PrekáÏa mi zámer, Ïe niekto, kto je zainteresovan˘, 

vyuÏíva nie prirodzen˘ mechanizmus 

dohadovania sa na meste a hºadania rovnováhy, 

ão sa v minulosti vÏdy dialo, teraz má 

moÏnosÈ zbrklo rozhodnúÈ a vychyºuje rovnováhu, 

ktorá sa ÈaÏko dosahovala, ak˘msi arbitrárnym 

zásahom zvonku na svoju stranu. 

Toto sa deje v‰ade. 

Ale predstavme si, Ïe za ‰tyri roky bude 

Ftáãnik v parlamente a bude primátorom – potom 

sa to zasa preklopí na druhú stranu? Mesto 

má zasa lietaÈ medzi starostovsk˘mi a primátorsk˘mi 

chúÈkami len preto, kto je v parlamente 

a kto nie? 

MoÏno si niektoré veci jednoducho musíme 

zaÏiÈ na vlastnej koÏi. 

Samospráva je preto samosprávou, lebo sa 

má spravovaÈ sama a nemá ju spravovaÈ parlament. 

63

P A R L A M E N T N É K O N F R O N T Á C I E 

Berényi verzus Zala 

Slovensko-maìarské vzÈahy sa v poslednom ãase dostali do veºmi vyostrenej podoby – predposledn˘m dôvodom 

bola úãasÈ poslancov SMK na rokovaní Fóra maìarsk˘ poslancov Karpatskej kotliny, ktorá predov‰etk˘m v 

radoch SNS vyvolala obavy o to, Ïe poslanci SMK podliehajú rozhodnutiam predsedníãky maìarského 

parlamentu Katalin Szili. Padali silné slová, spochybÀujúce dokonca mandáty poslancov SMK a na svetlo sveta 

sa dostali aj úmysly prijaÈ zákon o ochrane republiky. O uvedenej téme sa v Parlamentn˘ch konfrontáciách 

zhovárame s poslancami Borisom ZALOM (Smer-SD) a Józsefom Berényim (SMK). 

József Berényi: Poslanci nemôÏu 

podliehaÈ rozhodnutiam 

cudzieho zákonodarného zboru 

Sú rozhodnutia Fóra záväzné pre jeho 

úãastníkov? 

Nie sú, závery rokovania majú v˘luãne odporúãací 

charakter. 

Ako môÏe a ako zasahuje maìarsk˘ parlament 

do rokovania Fóra? 

Maìarsk˘ parlament Ïiadnym spôsobom 

nezasahuje do rokovania fóra, aÏ na to, Ïe 

predsedníãka parlamentu zvoláva stretnutia 

raz roãne a parlament poskytuje priestory. 

Viacerí slovenskí politici sa obávajú, Ïe Fórum 

sa môÏe staÈ nástrojom na presadzovanie 

maìarsk˘ch záujmov v okolit˘ch krajinách 

– ako vnímate tieto obavy? 

Podºa môjho poÀatia „maìarsk˘m záujmom“ 

je to, aby maìarské komunity v okolit˘ch 

‰tátoch Maìarska nezanikli. Fórum má 

napomôcÈ práve tomuto cieºu. Myslím si ale, 

Ïe je to maximálne legitímny cieº, ktor˘ vôbec 

neohrozuje územnú celistvosÈ Slovenska. 

Mohli by ste charakterizovaÈ vznik a status 

Fóra poslancov karpatskej kotliny? 

Fórum bolo zaloÏené v roku 2003 s úmyslom 

vytvoriÈ príleÏitosÈ pre v‰etk˘ch riadne 

zvolen˘ch maìarsk˘ch poslancov v Karpatskej 

kotline na neformálne prediskutovanie spoloãn˘ch 

tém. 

Preão sa zmenil jeho ‰tatút na jar tohto 

roka? Zdá sa, Ïe problém vznikol aÏ po tejto 

zmene... 

Jeho ‰tatút sa nezmenil, pretoÏe sa v Àom naìalej 

hovorí o tom, Ïe fórum nemá medzinárodnoprávnu 

relevanciu, ale konzultaãn˘ charakter. 

Je v‰ak pravdou, Ïe maìarsk˘ parlament 

prijal uznesenie, v ktorom kon‰tatuje existenciu 

urãitého in‰titútu. Nemám informácie o 

tom, z akého dôvodu do‰lo k prijatiu takéhoto 

uznesenia. 

TieÏ si myslíte, Ïe nov˘ ‰tatút Fóra naru‰uje 

medzinárodné vzÈahy? 

Neviem, nie som odborník na medzinárodnoprávne 

otázky, ale nebránim sa tomu, aby 

som si vypoãul názor t˘ch, ktorí sa v tom lep- 

‰ie vyznajú a im aj dôverujem. 

MôÏu slovenskí poslanci podliehaÈ rozhodnutiam 

cudzieho zákonodarného zboru? A 

je toto prípad poslancov za SMK a Fóra? 

Samozrejme, Ïe nemôÏu poslanci podliehaÈ 

rozhodnutiam cudzieho zákonodarného zboru, 

a nie je to ani prípad fóra, keìÏe fórum neprijíma 

Ïiadne rozhodnutia záväzného charakteru 

k jednotliv˘m ãlenom. 

Ide skutoãne o in‰titúciu, ktorá zakladá neprípustn˘ 

‰tátoprávny vzÈah medzi Maìarskou 

republikou (jej parlamentom) a 

poslancami z in˘ch krajín? 

Jedinou spornou záleÏitosÈou môÏe byÈ uÏ 

spomenuté uznesenie, a ako som uÏ povedal, 

treba to preskúmaÈ. 

Je Fórum konzultaãnou in‰titúciou alebo formálnou 

súãasÈou maìarského parlamentu? 

Ako som spomenul, ‰tatút jasne hovorí, Ïe 

fórum má konzultaãn˘ charakter. 

Je úãasÈ v takomto fóre v rozpore s postavením 

poslanca NR SR, alebo s jeho poslaneck˘m 

sºubom? 

Nie, nemyslím si. Takmer v‰etci poslanci 

NR SR majú svoje medzinárodné kontakty, 

uskutoãÀujú rôzne stretnutia. Toto fórum je len 

jedn˘m z tak˘chto multilaterálnych stretnutí, 

niã viac, niã menej. 

Podºa Borisa Zalu je právna stránka Fóra 

problematická – vzniká vraj dvojprávna 

situácia, keì slovensk˘ poslanec podlieha 

jurisdikcii iného ‰tátu – súhlasíte s t˘mto 

tvrdením? 

Na túto otázku som uÏ odpovedal – poslanci 

nemôÏu podliehaÈ rozhodnutiam cudzieho 

zákonodarného zboru, a nie je to ani prípad 

fóra. 

âím sa odli‰uje situácia slovenského poslanca 

na rokovaní takéhoto Fóra od pozície 

na rokovaní Európskeho parlamentu 

napríklad? 

Pokraãovanie na strane 66 

64


Boris Zala: Rozdúchavanie vá‰ní 

nepatrí do 21. storoãia 

âím sa odli‰uje situácia slovenského poslanca 

na rokovaní takéhoto Fóra od pozície 

na rokovaní Európskeho parlamentu 

napríklad? 

Otázke nerozumiem. Myslí sa rokovanie 

europoslanca alebo poslanca slovenského 

parlamentu? V prvom prípade je europoslanec 

zvolen˘ obãanmi Slovenska a ich tam reprezentuje. 

V druhom prípade sa tak deje na 

základe zmlúv o vstupe Slovenska do EÚ, 

teda dohodou oboch strán. 

Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael 

Rafaj v pléne poÏiadal v mene v‰etk˘ch 

koaliãn˘ch strán, aby podpredseda vlády 

pre men‰inové práva Du‰an âaploviã v 

októbri poslancom podal „komplexné informácie 

o dopadoch in‰titucionalizácie 

Fóra maìarsk˘ch poslancov Karpatskej 

kotliny na slovensko-maìarské vzÈahy, legitimitu 

a zvrchovanosÈ ústavy a zákonov 

Slovenskej republiky voãi v‰etk˘m obãanom 

bez v˘nimky“. âo si od tohto návrhu 

sºubujete? 

PreskúmaÈ vznik Fóra maìarsk˘ch poslancov 

Karpatskej kotliny z hºadiska domáceho 

práva. Ja by som k tomu pridal aj potrebu pozrieÈ 

sa na tento akt maìarského parlamentu 

aj z medzinárodného práva... 

Ako vnímate vznik a status Fóra poslancov 

karpatskej kotliny? 

Ja negatívne a to preto, Ïe nejde o neformálne, 

priateºské stretávky poslancov maìarskej 

národnosti, ale o in‰titúciu zriadenú 

maìarsk˘m parlamentom, pod patronátom 

predsedníãky maìarského parlamentu. Je to 

teda vytváranie právnych väzieb medzi maìarsk˘m 

‰tátom a obãanmi iného ‰tátu! 

Preão si myslíte, Ïe nov˘ ‰tatút Fóra naru- 

‰uje medzinárodné vzÈahy? 

No práve pre onú exteritorialitu, ºudsky 

povedané, nie je moÏné, aby sa obãania jedného 

‰tátu riadili právnymi normami ‰tátu 

iného (ak to nie je v˘sledkom dohody oboch 

‰tátov). A tobôÏ uÏ nie ustavní ãinitelia! 

MôÏu slovenskí poslanci vôbec podliehaÈ 

rozhodnutiam cudzieho zákonodarného 

zboru? A je toto prípad poslancov za SMK 

a Fóra? 

NemôÏu a podºa mÀa je to práve prípad poslancov 

SMK. Myslím, Ïe sa sami mali proti 

tomu ohradiÈ. 

Ide skutoãne o in‰titúciu, ktorá zakladá neprípustn˘ 

‰tátoprávny vzÈah medzi Maìarskou 

republikou (jej parlamentom) a 

poslancami z in˘ch krajín? 

Opakujem, podºa mÀa ÁNO. 

Sú rozhodnutia Fóra záväzné pre jeho 

úãastníkov? 

Pre poslancov parlamentu, ãi je slovensk˘ 

alebo maìarsk˘, nie je z príncípu niã záväzné, 

okrem dodrÏiavania zákonov – ão platí pre 

kaÏdého obãana. Ale podstata veci je v tom, 

Ïe sa stali súãasÈou orgánu inej krajiny, krajiny, 

ktorej nie sú obãanmi. 

Viacerí poslanci za SNS sa obávajú, Ïe Fórum 

sa môÏe staÈ nástrojom na presadzovanie 

maìarsk˘ch záujmov v okolit˘ch 

krajinách – povaÏujete tieto obavy za racionálne? 

No to nie je závislé od právnej formy organizácie 

– Maìarská republika permanentne 

vykazuje snahy o presadzovanie svojich 

záujmov, ãi uÏ prostredníctvom poslancov 

alebo men‰inov˘ch organizácií atì. Najnebezpeãnej‰ím 

aktom bol e‰te Orbánov pokus o 

dvojité obãianstvo (ão zamietli samotní maìarskí 

obãania v referende). Myslím, Ïe je na 

reprezentáciach men‰ín, politick˘ch, ale aj obãianskych, 

aby rozvíjali svoj národno-kultúrny 

Ïivot v plnej zhode so ‰tátom, ktorého 

sú obãanmi a nie naopak. 

Tvrdíte, Ïe právna stránka Fóra je problematická 

– vzniká vraj dvojprávna situácia, 

kedy slovensk˘ poslanec podlieha jurisdikcii 

iného ‰tátu – ão vás k tomuto tvrdeniu 

vedie? Je úãasÈ v takomto fóre v rozpore 

s postavením poslanca NR SR, alebo 

s jeho poslaneck˘m sºubom? 

UÏ som odpovedal: ãlenstvo v tomto orgáne 

je riadené normou prijatou in˘m ‰tátom. 

Ak˘ obsah malo posledné rokovanie Fóra? 

PovaÏujete tieto rokovania za nieãím ohrozujúce 

územnú celistvosÈ Slovenskej republiky? 

Pokiaº som sa mohol dostaÈ k oficiálnemu 

programu a rokovaniu, tak nie. Je pravdou, Ïe 

v‰etci zastupcovia men‰ín okrem slovensk˘ch 

poÏadujú autonómiu. Rozvoj infra- 

‰truktúry na juhu Slovenska a severe Maìarska 

je potrebn˘ a mnohokrát som vyãítal 

SMK, Ïe sa zaujímajú len o otázky maìarstva 

a nie o reálny Ïivot ºudí v pohraniãnej oblasti. 

Netrpím stihomamom, Ïe sa rozvojom 

cestnej siete, podnikania, turistiky ... zv˘‰i 

ohrozenie Slovenska. To sa zv˘‰i len stupÀovaním 

konfrontácie! 

Ak˘ v˘znam majú v˘sledky t˘chto rokovaní 

pre prácu maìarského parlamentu a 

pre parlamenty ãi vlády krajín, susediacich 

s Maìarskom? 

Netu‰ím. 

Poslanci SMK odmietajú rokovaÈ o Fóre a 

o ich ãinnosti v Àom na pôde NR SR – myslíte 

si, Ïe by otvorená diskusia alebo aspoÀ 

informácia o rokovaniach Fóra upokojila 

väã‰inu poslancov NR SR? 

Je chybou poslancov SMK, Ïe nechcú o 

veci otvorene diskutovaÈ. Chapem urazenú 

reakciu po tvrdom útoku zo strany predsedu 

SNS Jána Slotu, ale vidím pozítívny v˘voj aj 

v SNS, ktorá uÏ problém zaãína formulovaÈ 

v parlamente kvalifikovanej‰ie (nepochybne 

aj po triezvych argumentáciach Smeru...). 

Poslanci SMK by mali byÈ odolnej‰í aj voãi 

extrémnym alebo chybn˘m snahám, ktoré 

prichádzajú z Maìarska, a mali by byÈ aj 

otvorenej‰í v diskusiach na pôde slovenského 

parlamentu: vzájomné pochopenie je dôleÏité 

a v Àom je budúcnosÈ. Nie v mechanizme 

medzinárodného sÈaÏovania sa – ako to robia 

niektorí, bohuÏiaº predseda SMK Csáky 

za‰iel tak ìaleko, Ïe rozdúchava vá‰ne o 

ohrození Ïivotov! Ak pouÏijem jeho obºubené 

kli‰é, „toto nepatrí do politiky 20 storoãia“. 

Ako vnímate návrh poslanca Józsefa Berényiho, 

aby Rada Európy preskúmala, ãi 

forma fungovania Fóra poslancov Karpatskej 

kotliny k Maìarskej republiky je 

v súlade s jej odporúãaniami a predpismi? 

Pokraãovanie na strane 66 

65


Pokraãovanie zo strany 64 

Napríklad v tom, Ïe rozhodnutia rôznych 

európskych orgánov môÏu byÈ záväzné pre 

Slovensko, dokonca aj stranícke zoskupenia 

(ako EPP, ESP) môÏu zaväzovaÈ svojich ãlenov. 

Závery fóra nie sú nikdy záväzného charakteru. 

Ak˘ obsah malo posledné rokovanie Fóra? 

Najväã‰ou témou posledn˘ch rokovaní bolo 

postavenie Maìarov v Srbsku a na Ukrajine, 

keìÏe tieto ‰táty nie sú ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ. 

Prerokovali sme rozsiahly materiál ohºadne 

rozvoja dopravnej infra‰truktúry prihraniãn˘ch 

regiónov, súhlasili sme s vytvorením 

akejsi kancelárie pre maìarské men‰inové komunity 

v Bruseli. ZdôrazÀujem ale, Ïe aj táto 

kancelária sa bude zaoberaÈ najmä otázkami 

maìarskej men‰iny v Srbsku a na Ukrajine, 

pretoÏe my máme svojich poslancov v Európskom 

parlamente a dúfam, Ïe aj po nasledujúcich 

voºbách ich budeme maÈ, teda SMK takúto 

kanceláriu nepotrebuje. 

Zástupcovia ktor˘ch krajín sa na rokovaní 

Fóra zúãastÀujú? 

Prakticky zastúpenia v‰etk˘ch okolit˘ch 

krajín Maìarska. 

Ako reagujú poslanci in˘ch zákonodarn˘ch 

zborov na túto zmenu ‰tatútu Fóra? 

Opakujem, ‰tatút nebol zmenen˘. Bolo prijaté 

nové uznesenie, a ani k uzneseniu, ani k 

existencii tohto fóra zatiaº, podºa mojich informácií, 

neboli Ïiadne reakcie ani v Rumunsku, 

ani v Srbsku, ani inde. 

Ak˘ v˘znam majú v˘sledky t˘chto rokovaní 

pre prácu maìarského parlamentu a pre 

parlamenty ãi vlády krajín, susediacich s 

Maìarskom? 

KaÏd˘ môÏe prijaté materiály vziaÈ na vedomie, 

môÏe ich pouÏívaÈ alebo si ich nev‰ímaÈ, 

kaÏd˘ podºa vlastnej vôle. 

Preão odmietate rokovaÈ o Fóre a o va‰ej 

ãinnosti v Àom na pôde NR SR? Nepripú- 

‰Èate moÏnosÈ, Ïe by otvorená diskusia alebo 

aspoÀ informácia o rokovaniach Fóra 

upokojila väã‰inu poslancov a mala by pozitívny 

dopad aj na väã‰inu verejnosti? 

Nie sme proti verejnej diskusii. Sme ochotní 

vysvetºovaÈ samotnú existenciu fóra, ãi na‰u 

úãasÈ na Àom koºkokrát len treba, ale nie na 

pôde parlamentu. Podºa ná‰ho názoru, Ústava 

SR neumoÏÀuje, aby poslanci Ïiadali od 

in˘ch poslancov podanie takejto správy. Aj 

keby sme s t˘m boli z ºudského hºadiska súhlasili, 

boli by sme konali protiústavne. 

Podºa vás by Rada Európy mala preskúmaÈ, 

ãi forma fungovania Fóra poslancov Karpatskej 

kotliny k Maìarskej republiky je v 

súlade s jej odporúãaniami a predpismi – 

aká je va‰a predstava takejto reakcie? 

Podºa mÀa by nezhody a nedorozumenia 

ohºadne parlamentného uznesenia a existencie 

tohto fóra mali prerokovaÈ predsedovia oboch 

parlamentov. Ak by v rámci tak˘chto rokovaní 

nedo‰lo k rie‰eniu, slovenská strana by 

mohla poÏiadaÈ medzinárodné in‰titúcie, napr. 

Radu Európy, o stanovisko, ãi je fórum v súlade 

s medzinárodn˘m právom. Ja osobne sa 

nebránim takejto iniciatíve. 

Poslanci za SNS v tejto súvislosti Ïiadali prijaÈ 

zákon na ochranu republiky a o vytváraní 

domobrany. Chcú vraj spochybniÈ aj 

mandáty poslancov SMK na Ústavnom 

súde. Ak˘ máte postoj k t˘mto aktivitám 

poslancov SNS? 

Prajem im veºa zdravia a ‰Èastia, ale nemyslím 

si, Ïe by tieto ich iniciatívy dostali podporu 

aj ostatn˘ch parlamentn˘ch strán. 

âím si vysvetºujete túto iniciatívu SNS? 

SNS potrebuje vytvoriÈ takú silnú protimaìarskú 

náladu na Slovensku, aby sa SMK nemohla 

dostaÈ do budúcej vládnej koalície. 

V‰etci vieme, Ïe my (SMK a SNS) sa navzájom 

vyluãujeme z budúcej moÏnej vlády s 

hocijakou kombináciou politick˘ch strán. SNS 

nejde o niã iné, len dotlaãiÈ verejnú mienku k 

tomu, aby si ºudia mysleli, Ïe kto spolupracuje 

s SMK, zradí Slovensko. Poãas ôsmich rokov 

vládnutia sme ale my, politici SMK, ukázali, 

Ïe dokáÏeme byÈ veºmi integrálnou súãas- 

Èou nielen slovenskej vlády, ale aj celého slovenského 

politického Ïivota. Na‰a úãasÈ v 

Dzurindov˘ch vládach bola prospe‰ná pre 

v‰etk˘ch obãanov a vytvorila vhodné podmienky 

k pokojnému spolunaÏívaniu Maìarov 

a Slovákov. Skrátka, k˘m sme boli vo vláde, 

na Slovensku panoval národnostn˘ pokoj, 

k˘m je vo vláde SNS, od roku 2006 Ïijeme neustále 

v akomsi virtuálnom slovensko-maìarskom 

„vojnovom stave“. 

Ako vnímate vyjadrenia ministra ‰kolstva 

Jána Mikolaja na margo pouÏívania maìarského 

jazyka vo verejnom priestore? 

Na moju otázku v parlamente, Ïe ako vníma 

p. minister Mikolaj nárast protimaìarskej 

nálady u 15-roãn˘ch Ïiakov, som od neho 

oãakával asi takúto odpoveì: „Ako minister 

‰kolstva urobím v‰etko pre to, aby to tak nebolo“, 

a t˘m by bola celá záleÏitosÈ vyrie‰ená. 

On v‰ak najprv spochybnil v˘sledky prieskumu 

a následne povaÏoval za logick˘ ten názor 

mlad˘ch, podºa ktorého by Maìari mohli 

rozprávaÈ po maìarsky len doma, na ulici uÏ 

nie. Minister ‰kolstva Ïiadnej demokratickej 

vlády by takto rozprávaÈ nemal a nikto na 

Slovensku by sa nemal ãudovaÈ, Ïe tento názor 

má patriãnú odozvu aj v zahraniãí. ZdôrazÀujem, 

nie vìaka medzinárodnému lobingu 

SMK, ale vìaka veºmi nevhodnej vete vyslovenej 

na pôde parlamentu z úst ministra 

‰kolstva. 

Pokraãovanie zo strany 65 

Máme k dispozícii niekoºko anal˘z Benátskej 

komisie, ktorá vÏdy akúkoºvek 

extrateritorialitu a vytváranie právnych 

zaväzkov obãanov jedného ‰tátu voãi druhému 

kvalifikovala ako poru‰enie medzinárodného 

práva a aj ako nezluãiteºnú s 

príncípmi EÚ i RE. 

Poslanci za SNS v tejto súvislosti Ïiadali 

prijaÈ zákon na ochranu republiky a 

o vytváraní domobrany. Chcú vraj spochybniÈ 

aj mandáty poslancov SMK na 

Ústavnom súde. Ak˘ máte postoj k t˘mto 

aktivitám poslancov SNS? 

Táto aktivita podºa mÀa nemieri na rie- 

‰enie problému (povaha Fóra...), zbytoãne 

dramatizuje situáciu a navy‰e domobrana 

a zákon na ochranu republiky nie sú 

dnes nástrojmi, ktoré by posilnili pozíciu 

Slovenska voãi Maìarsku. Aj tu môÏem 

zodpovedne povedaÈ, Ïe tieto nástroje nepatria 

do „politiky 21. storoãia“, opaãne, 

práve nimi sa prehráva (pozri Balkán). 

âím si vysvetºujete túto iniciatívu SNS? 

Neuberám SNS ani v najmen‰om 

úprimnú starosÈ o Slovensko a jeho integritu. 

Sú skutoãne na maìarské „excesy“ 

citliví: ale rie‰enia, ktoré ponúkajú – ako 

som uÏ spomenul – nie sú efektívne. Na‰a 

sociálnodemokratická politika urãite upev- 

Àuje integritu Slovenska oveºa viac, ako by 

to dokázal ak˘koºvek zákon o ochrane republiky: 

napokon sme ho mali za prvej ãeskoslovenskej 

republiky, a aj tak sa rozpadlo 

a to aspoÀ na ‰esÈ ãastí... 

Ako vnímate vyjadrenia ministra ‰kolstva 

Jána Mikolaja na margo pouÏívania 

maìarského jazyka vo verejnom 

priestore? 

Myslím, Ïe by nebolo vhodné v tomto 

rozhovore tému roz‰íriÈ, to by si Ïiadalo 

osobitn˘ rozhovor, trochu sociologick˘ o 

spôsoboch vnímania sa rôznych národov 

a etník ãi sociálnych skupín v Slovensku. 

66

D I A L Ó G Y O A 

& E W 

O ãom? 

O novej tvári slovenskej politiky – Robovi BeÀovi 

O europoslanoch HZDS prihlásen˘ch do rôznych poslaneck˘ch klubov EP 

O presocializovanej Európe 

O vyblednut˘ch Zelen˘ch na Slovensku 

O tom, ãi zbúraÈ stavby rozostavané bez povolenia 

O tlaku opozície na koalíciu 

O tom, kedy sa skvalitní politická súÈaÏ na Slovensku 

O mediálnej politike doteraj‰ích troch vlád SR 

Európa veºmi tvrdo 

padne na hubu 

poslaneck˘ch klubov v rámci Európskeho parlamentu 

– uÏ sa hlásili k liberálom, uÏ sa hlásili ku 

kresÈansk˘ch demokratom a ºudovcom a, neviem, 

moÏno aj k socialistom... Prosto, poprihlasovali 

sa kade-tade, pretoÏe asi sa riadia heslom, 

ktoré vyslovoval hlavn˘ predstaviteº románu Julesa 

Verna „Vynález skazy“ – Ïe „vlasÈ vynálezcu 

je tam, kde ho prijmú“. Tak sa aj lídri HZDS 

poprihlasovali v‰ade, kde sa dalo, s t˘m, Ïe kde 

ich prijmú, tak tam bude ich „vlasÈ“. Keì ich prijmú 

medzi liberálov, tak budú horliví liberáli, ale 

keì ich prijmú medzi ºudovcov, tak budú zase 

horliví ºudovci. 

Robo BeÀo dosÈ dlh˘ ãas pôsobil na rôznych 

postoch ako Ïurnalista a moderátor v televízii 

Markíza. Nedávno sa v‰ak objavil v politike. 

Najprv ako poslanec na niÏ‰om stupni samosprávy 

v jednej z bratislavsk˘ch mestsk˘ch 

ãastí a teraz uÏ aj ako volebn˘ líder Strany zelen˘ch. 

Tej strany, ktorá uzavrela dohodu o 

spolupráci so Smerom, ale zatiaº veºa o praktick˘ch 

krokoch v rámci tejto zmluvy nebolo 

poãuÈ. BeÀo má 45-46 rokov, ako novinár vie 

slu‰ne reãniÈ, myslíte, Ïe ho treba zaradiÈ medzi 

nádejné nové tváre slovenskej politiky? 

Neviem, priznám sa, Ïe nad t˘mto som neuva- 

Ïoval. Nedávno som ãítal s ním rozhovor a vlastne 

aÏ z toho ãlánku som sa dozvedel, Ïe má vôbec 

nieão spoloãné so Stranou zelen˘ch, ão som 

dovtedy netu‰il. Ale myslím si, Ïe nás bolo dosÈ 

veºa tak˘ch, ão sme to vôbec netu‰ili. Je podºa 

v‰etkého veºmi ambiciózny ãlovek, ale neviem, 

z akého dôvodu si vybral Stranu zelen˘ch, ãi 

preto, Ïe naozaj cíti ekologicky, ão je moÏné, 

alebo preto, Ïe sa mu zdalo, Ïe v na‰om politickom 

a straníckom spektre je práve tam e‰te voºné 

miesto a tak mu cez hlavu preletel tak˘ kalkul, 

Ïe tu je e‰te priestor na to, aby sa nejako uplatnil. 

Netrúfam si na základe toho, ão doteraz o Àom 

viem, odhadnúÈ jednu alebo druhú moÏnosÈ. Budeme 

to v‰ak sledovaÈ a uvidíme, ako sa jeho 

vzÈah so Zelen˘mi vyvinie. Ale do nejak˘ch hypotéz 

by som sa asi v tejto chvíli na základe t˘ch 

mizern˘ch informácii, ão o jeho straníckom pôsobení 

mám, nechcel pú‰ÈaÈ. 

Prosto, ºudia vstupujú v tomto období do strán 

podºa toho, kde sa im zdá, Ïe je voºné miesto 

a Ïe by sa mohli uplatniÈ – a strany vstupujú 

do politiky nie s vopred premyslen˘mi ideami, 

ale s tak˘mi, ktoré tieÏ – ako sa im zdá – nachádzajú 

v politike voºn˘ priestor, povedzme 

liberálnymi... 

A dokonca neviem, ãi neexistujú rôzne agentúry, 

ktoré urobia akoby vedeck˘ prieskum a stanovia, 

Ïe e‰te táto a táto ãasÈ politického spektra 

nie je pokrytá, a potom odporuãia strane, ktorá 

prejaví záujem, Ïe by mohla pôsobiÈ t˘m smerom, 

ktor˘ na‰li ako voºn˘. Ale podobne sa správajú aj 

existujúce strany, ktoré tieÏ lavírujú. Zoberte si 

HZDS, tí uÏ sa poprihlasovali hádam do v‰etk˘ch 

A myslíte si, Ïe je vôbec potrebné, najmä v súvislosti 

s názorovou nevyhranenosÈou v posledn˘ch 

desaÈroãiach, aby strany a aj obãania 

boli nejako presne ideologicky fixovaní a 

zaãlenení? Nie je to uÏ preÏitok, Ïe je niekto vykry‰talizovan˘ 

ºaviãiar, liberál alebo praviãiar? 

Nie je dnes najdôleÏitej‰ie to, aby sa aj 

ãlenovia strán nejak˘m v˘razn˘m spôsobom 

pozitívne presadili? Povedzme – ak ste spomínali 

HZDS – tam sa v podstate za celé roky naozaj 

nedalo presne urãiÈ, kam patria, a teda 

kam ich presne zaradiÈ v celej názorovej ‰kále. 

A napriek tomu mali svojich stabiln˘ch 

prívrÏencov. PovaÏujete to za nejakú ich veºkú 

chybu? Nemali aj väã‰ie chyby, neÏ len to, 

Ïe nepatrili striktne k praviãiarom, alebo ºaviãiarom? 

Ja som nehovoril o chybe, ja som hovoril len 

o úsmevnej epizóde, za ktorú povaÏujem snahu 

HZDS dostaÈ sa do Európskeho parlamentu cez 

ktor˘koºvek stranícke zoskupenie. Uznáte, Ïe je 

zvlá‰tne, keì sa niekto v krátkom ãasovom rozpätí 

hlási k smerom, ktoré sú svojím spôsobom 

v priamom protiklade jeden k druhému. Viete, to 

ako keby som sa hlásil do Rómskej iniciatívy, ale 

keì ma tam nezoberú, tak pôjdem k skinhedom. 

Ja nehovorím, Ïe je to chyba, len je to veºmi 

úsmevné. Napokon, keì takto o tom hovoríme, 

musíme sa asi op˘taÈ aj to, ão je to vlastne strana? 

Malo by to byÈ asi nejaké zoskupenie ºudí, 

ktorí zdieºajú zhruba rovnaké politické názory a 

tie sa pomocou toho, Ïe sa dajú dokopy, Ïe sa 

zgrupujú do skupiny, snaÏia presadzovaÈ. Ale u 

nás to ãasto funguje, bohuÏiaº, naopak, Ïe ºudia 

67


& E W 

vlastne neveria niãomu, ale chcú byÈ takpovediac 

pri koryte, tak si teraz dajú nejakej marketingovej 

agentúre zistiÈ, na ão by bol kupec a potom 

tak˘ stranícky tovar zaãnú vyrábaÈ. Obrazne povedané 

e‰te nevedia, ão budú vyrábaÈ, ãi topánky 

alebo motorky, alebo ãi budú podnikaÈ v úãtovníctve, 

ãi dováÏaÈ kvetiny, ale uÏ vedia, koºko 

chcú zarábaÈ. No a potom podºa toho, ão im 

poradí tá mediálna agentúra – alebo aká je to uÏ 

agentúra – podºa toho sa zariadia. Ak im povie, 

Ïe ºudia by teraz chceli kupovaÈ, neviem, udice, 

tak zaãnú vyrábaÈ udice, lebo si myslia, Ïe z toho 

bude k‰eft. TakÏe je to také nejaké obrátené v porovnaní 

s t˘m, ako si ja myslím, Ïe by to malo byÈ 

– a je málo tak˘ch strán, ão idú do politiky za svojím 

presvedãením. A je potom navy‰e paradoxom, 

Ïe práve tie strany, ktoré chcú ísÈ za svojím názorom, 

patria na na‰ej politickej scéne skôr k 

t˘m slab‰ím. Napríklad KDS – Konzervatívni 

demokrati Slovenska – alebo aj OKS – Obãianska 

konzervatívna strana –, to sú ºudia, ktorí nieãomu 

veria a idú si za t˘m, len, paradoxne, zatiaº 

to bolo tak, Ïe keì mali jedno percento vo voºbách, 

tak sa te‰ili, ão svedãí o tom, Ïe kaÏdé dobro 

sa vypomstí. 

LenÏe ak hovoríme o veºmi nízkych percentách, 

ktoré niektoré strany slu‰n˘ch ºudí získali 

vo voºbách, tak sa zabúda na to, Ïe aj politika 

zaruãene patrí medzi tie ºudské aktivity, 

ktoré treba vedieÈ dobre robiÈ. Na ktoré sa tieÏ 

treba nejako pripravovaÈ. A strany, v ktor˘ch 

majú hlavné slovo intelektuáli, akoby to ignorovali. 

Musia si prinajmen‰om premyslieÈ nejakú 

taktiku, ako a ãím budú oslovovaÈ obãanov, 

keì chcú, aby mohli byÈ ºuìom blízke ich 

idey a predstavy. 

Máte pravdu, ale keì si zase pozriete povedzme 

iné strany, a teraz nehovorme len o slovensk˘ch, 

pretoÏe aj v zahraniãí to ãasto podobne funguje, 

tak, bohuÏiaº, so smútkom v du‰i kon‰tatujem, Ïe 

funguje to takmer v celom demokratickom svete 

tak, Ïe si s pomocou rôznych agentúr nájdu také 

okruhy tém alebo názorov, ktoré ºudia chcú poãuÈ, 

a ºuìom-obãanom nasºubujú hory-doly. Vedia, 

Ïe to nesplnia, ide len o to dostaÈ sa k moci. 

A keì sú uÏ pri nej, potom robia to, ãomu veria 

alebo to, o ão majú záujem. Je to podvod, ale asi 

nevyhnutn˘. Je to smutné, Ïe to musím takto vravieÈ, 

ale dnes asi naozaj nie je iná cesta ako tá, Ïe 

sa voliãovi nasºubuje bársão a potom, keì voºby 

dopadnú dobre, tak si strana robí takú politiku, aká 

je podºa ich názoru správna. Lebo keby dopredu 

povedali voliãom to, ão chcú robiÈ, tak by nezískali 

niã, iba ak naozaj to jedno percento. V demokratick˘ch 

podmienkach je, Ïiaº, celkom beÏné, 

a robia to prakticky vo v‰etk˘ch krajinách, teda 

aj v t˘ch, kde uÏ je takzvaná zabehnutá demokracia, 

Ïe voliãov svojím spôsobom na nieão nabalamutia 

a potom robia voºaão úplne iné. To nie je 

slovenské ‰pecifikum, práve naopak, my sa teraz 

tzv. ‰tandardizujeme, ãiÏe zlaìujeme s in˘mi krajinami, 

len, bohuÏiaº, synchronizujeme sa väã‰inou 

v tom, ão síce funguje, ale ão nie je veºmi morálne. 

V‰etci napríklad Ïasnú, Ïe sa na‰la nejaká 

strana, ako bola SDKÚ, ktorá urobila niektoré odváÏne 

reformy, a aj v zahraniãí sa ãudujú, lebo oni 

by sa do toho nepustili, veì si v‰imnite, Ïe v 

Ïiadnej západoeurópskej krajine nikto nejde robiÈ 

Ïiadne reformy, hoci sú uÏ úplne nevyhnutné, 

lebo veì aj západná Európa je vo veºmi zlej situácii. 

Teraz sa hovorí o tom, Ïe podobná kríza, 

aká zasiahla Ameriku, je uÏ prakticky neodvratná 

aj v Európe. Najhor‰ie je na tom asi Nemecko, 

ale ani iné krajiny, povedzme Francúzsko 

alebo Anglicko nie sú na tom nejako extrémne 

dobre, ale niet politickej strany, ktorá by bola natoºko 

zodpovedná, Ïe by povedala: Áno, poìme 

s t˘m nieão robiÈ! A nejdú to robiÈ preto, lebo vedia, 

Ïe s tak˘mto reformn˘m politick˘m programom 

vo voºbách absolútne nemajú ‰ance. Tak len 

zametajú ‰pinu pod koberec a dúfajú v zázrak, alebo 

neviem v ão. Skonãí sa to v‰ak jednou veºkou 

katastrofou a to, ão je teraz Amerike, a z ãoho sa 

my dokonca posmievame, Ïe tam majú nejakú hypotekárnu 

krízu, tak to je, myslím si, v porovnaní 

s t˘m, ão nastane tu, niã. Lebo dlhodobo nie 

je moÏné niã nerobiÈ, alebo robiÈ len málo, a maÈ 

sa dobre, k˘m iné krajiny, a teraz myslím hlavne 

na âínu, Vietnam a tieto donedávna zaostalé krajiny, 

robia tvrdo a navy‰e aj skromne Ïijú. To sa 

jednoducho ãasom prejaví. Prosto Európa, keì 

bude aj naìalej taká presocializovaná, ako je 

dnes, Ïe ºudia niã nerobia a len nat⁄ãajú dlane, tak 

skôr alebo neskôr veºmi tvrdo padne na hubu. Ne- 

Ïelám jej to, ale obávam sa toho. 

Viackrát som rozm˘‰ºal o tom, preão sa vlastne 

Zelení v slovenskej politike takmer vôbec 

nepresadili. A keì áno, veì boli aj v prvej 

Dzurindovej vláde, tak zaruãene menej, ako 

povedzme v Rakúsku alebo v Nemecku, kde 

b˘vajú pravidelne prinajmen‰om v parlamente. 

Nepotrebuje Slovenská republika Zelen˘ch, 

alebo sú tí, ão sa hlásia do ich ‰truktúr na Slovensku, 

neschopní vzbudiÈ záujem ‰ir‰ej verejnosti? 

Nie, ja si myslím, Ïe sa za t˘m na Slovensku 

skr˘va tak˘ principiálny problém: Keì niekto, povedzme, 

nemá kde b˘vaÈ, tak jeho záujmom a my- 

‰lienkam je bliÏ‰ie to, aby mu niekto postavil byt, 

neÏ aby sa staral o to, ãi pri jeho v˘stavbe vyrúbu 

les alebo nie. âiÏe my sme zatiaº v takej, povedal 

by som, prvotnopospolnej fáze kapitalizmu, 

Ïe sa chceme koneãne dostaÈ k tak˘m t˘m vcelku 

normálnym civilizaãn˘m v˘dobytkom západnej 

civilizácie: chceme maÈ pekné b˘vanie a chceme 

maÈ moderné auto a plazmu a v‰elião iné. A 

keìÏe to chceme maÈ veºmi, tak sa zatiaº e‰te nepozeráme 

na cenu, za ktorú to v‰etko zaplatíme. 

V Nemecku a v in˘ch podobn˘ch krajinách, napríklad 

v Rakúsku, kde uÏ sú Zelení silnej‰í a sú 

dokonca tu‰ím vo vláde, tak tam uÏ istá ãasÈ obyvateºstva 

zaãína uvaÏovaÈ nad t˘m: No dobre, budeme 

maÈ v‰etko, ão je potrebné k pohodlnému 

Ïivotu, ale akú cenu za to zaplatíme? MoÏno práve 

tí, ão sú v Strane zelen˘ch, uÏ majú aj slu‰né 

b˘vanie, aj slu‰né autá, ãiÏe – takpovediac – sa 

im ºahko hovorí, keì uÏ to majú. Ale keì niekto 

z t˘ch základn˘ch vecí v‰elião nemá a chce to 

maÈ, tak ÈaÏko mu vyãítaÈ, Ïe neprotestuje proti 

tomu, ak sa nejak˘ strom popri tom spæÀaní jeho 

túÏob vyrúbe. Je to na jednej strane moÏno aj otázka 

osobnej ºudskej vyspelosti, ale na druhej strane 

moÏno aj hospodárskej rozvinutosti, ãiÏe, in˘mi 

slovami, Strana zelen˘ch je taká strana, na ktorú 

uÏ spoloãnosÈ musí maÈ. Viete, sú v‰elijaké Ïivotné 

situácie. Keì vám ide o Ïivot alebo o holú 

existenciu, tak vtedy sa nepozeráte na to, Ïe keì 

hodíte do vody granát, tak ten tam zabije tisíc r˘b. 

Ak vám ten granát zachráni Ïivot, tak vám to bude 

skoro jedno. To je pud sebazáchovy jednotlivca. 

Strana zelen˘ch, to je uÏ vy‰‰ia forma pudu sebazáchovy: 

sebazáchova ºudstva. A na tú my e‰te 

nemáme. 

Podºa mÀa vo viacer˘ch krajinách na Západe 

sa Zelení snaÏia dostaÈ nejak˘m spôsobom do 

svojho základného Zeleného programu, v ktorom 

dominuje ochrana Ïivotného prostredia, 

aj ochranu morálnych princípov v spoloãenskom, 

a teda najmä politickom Ïivote, a navy- 

‰e dosÈ vyzdvihujú aj sociálne aspekty ‰tátnej 

politiky. Nepotrebovalo by v dne‰nej dobe aj 

Slovensko práve takúto stranu, uÏ ãi bude Zelená, 

alebo nie? 

Ale potrebovalo, a vôbec aj Stranu zelen˘ch by 

podºa mÀa veºmi potrebovalo, lebo naozaj cena 

niektor˘ch stavieb – myslím, ekologická cena – 

je privysoká. Je dobre na jednej strane, ão v‰etko 

uÏ budeme maÈ, ale na druhej strane keì si 

predstavíme, akú ‰kodu to spôsobí, tak nemôÏem 

pochybovaÈ o tom, Ïe by sme Stranu zelen˘ch veºmi 

potrebovali, o morálnej obnove ani nehovoriac. 

Len problém je v tom, Ïe zatiaº na to nie je 

kupec – teda nie je bohviekoºko záujemcov o takúto 

stranu, pretoÏe veºká ãasÈ ºudí-voliãov chce 

si e‰te najprv nahonobiÈ nejaké materiálne statky 

a aÏ potom, keì budú maÈ postaãujúci majetok 

nagazdovan˘, tak potom si ºahnú na diván a 

moÏno sa budú zam˘‰ºaÈ nad t˘m, Ïe aj prírodu 

treba zachrániÈ. Ale k˘m si nemáte veºmi kam ºahnúÈ 

a beháte s vyplazen˘m jazykom, aby ste si nieão 

zarobili, tak o záchrane sveta príli‰ neuvaÏujete... 

BohuÏiaº, málokto sa zam˘‰ºa nad Ïivotn˘m 

prostredím, a nielen na Slovensku. Úplne v drastickej 

podobe to vidíte v rozvojov˘ch krajinách, 

povedzme v JuÏnej Amerike. No chcite od t˘ch 

ºudí, ktor˘m ide o holé preÏitie – to uÏ, na‰Èastie, 

nie je ná‰ problém, ale tam to je –, aby e‰te dbali 

aj na Ïivotné prostredie, keì im vlastne, pokiaº 

si nieão v tom ich lese ãi pralese nevyrúbu, jednoducho 

hrozí, Ïe zomrú. V Egypte uÏ nie je, pokiaº 

viem, ani jeden krokodíl, ani jeden maliãk˘ 

krokodíl nie je v celom Níle. Sú aÏ potom dole v 

Sudáne. Ale v celom Egypte nenájdete jediného 

krokodíla, lebo tam, keì sa narodí malink˘ krokodílik, 

tak ho hneì zavraÏdia a predávajú turistom. 

Neviem v‰ak, do akej miery sme napríklad 

my oprávnení toto Afriãanom vyãítaÈ, a najmä 

konkrétne EgypÈanom v tomto prípade, keì im 

moÏno mal˘ krokodílik, ktorého predajú turistom, 

zachráni Ïivot. âiÏe v tom je vÏdy problém, nech 

uÏ rozoberáme ãokoºvek, Ïe z akého pohºadu to 

posudzujeme. A potom je jasné, Ïe keì ide o 

holé preÏitie niekoho, tak ten urãite sa nebude zaoberaÈ 

Ïivotn˘m prostredím. Preto si myslím, Ïe 

Ïivotné prostredie je uÏ istá nadstavba nad ºudskou 

existenciou, a aby sa tomu ºudia mohli venovaÈ, 

tak uÏ musia maÈ vyrie‰ené svoje elementárne 

Ïivotné potreby – ale rozhodne nemôÏu zápasiÈ 

s preÏitím. 

Teraz by som sa e‰te v súvislosti s Róbertom 

BeÀom dotkol veci, o ktorej ste práve vy v 

jednom z t˘chto na‰ich rozhovorov nedávno 

hovorili. BeÀo totiÏ ako regionálny poslanec 

vraj presne zistil, ako funguje mechanizmus 

komunálnych podvodov, a to ho budem presne 

citovaÈ. Údajne, podºa neho, je to oveºa 

hor‰ie, ako tzv. veºká politika. Vraví: „ªudia, 

ktorí robia politiku na pln˘ úväzok, teda 24 hodín 

denne poÈahujú nitkami, dokáÏu vymyslieÈ 

také kúsky, Ïe ako novinár by ste na ne nikdy nepri‰li.“ 

A potom uvádza aj konkrétny príklad. 

„V mnoh˘ch veciach je úpln˘ bodrel,“ citujem 

ho. „Niekto napríklad nahlási, Ïe ide postaviÈ 

trojbytov˘ dom, postaví v‰ak deväÈ dvanásÈbytov˘ch, 

priãom sa tvári, Ïe to nie je ãierna stavba. 

Zrátajte si, koºko na tom zarobí, aj keì dostane 

smie‰nu miliónovú pokutu.“ Vy ste, pán Andrássy, 

v niektor˘ch veciach dosÈ radikálny. 

Ako by ste, keby ste mali moÏnosÈ a moc, takúto 

rozostavanú ãiernu stavbu rie‰ili? Dali by 

ste ju, zákon vám to v mnoh˘ch prípadoch 

68


& E W 

umoÏÀuje, zbúraÈ, aj keby uÏ boli postavené 

povedzme tri poschodia? 

Ja by som to rozhodne dal zbúraÈ. A myslím si, 

Ïe keby sme zbúrali ão len jeden dom, tak by to 

staãilo, a viac by sme búraÈ nemuseli, lebo keby 

tí ostatní investori videli, Ïe v prípade absolútneho 

ignorovania zákonov a vôbec pravidiel hry sa 

niekomu za to aj nieão stane, tak by to podºa mÀa 

uÏ druh˘ neurobil. Ale keìÏe v‰etci vidia, Ïe ten 

poru‰il a ten poru‰il – a nikomu sa niã nestalo, nanajv˘‰ 

zaplatil naozaj nejakú symbolickú pokutu, 

tak potom v‰etci poru‰ujú predpisy ako chcú, 

pretoÏe ºudia sú v tomto veºmi praktickí a pragmatickí: 

kaÏd˘ sa správa podºa pravidiel hry. Priãom 

pod pravidlami hry myslím skutoãné pravidlá 

hry, a nie teoretické, Ïe platí nie to, ão je napísané 

v zákone, ale to, ako to potom naozaj v 

reálnom Ïivote funguje. Keì sa oplatí byÈ slu‰- 

n˘m, sú ºudia slu‰ní, keì sa oplatí byÈ gaunerom, 

tak mnohí ºudia, ktorí by moÏno inak boli slu‰- 

ní, budú gauneri, lebo to je v˘hodné. TakÏe moja 

odpoveì na va‰u otázku znie: Áno, ja by som bol 

v tomto asi dosÈ nekompromisn˘ a myslím si, Ïe 

keby nejakú budovu zbúrali, tak uÏ by v krátkom 

ãase druh˘ tak˘ ist˘ problém nebol. 

Pravda, v súvislosti s niektor˘mi investormi je 

mimoriadne dôleÏité to, Ïe oni si, samozrejme, 

vytvoria okolo seba cel˘ okruh podobn˘ch 

ºudí, ako sú oni sami, a tí im za rôzne protisluÏby 

ochraÀujú ich záujmy, a niekedy aj tak, Ïe 

zastra‰ujú t˘ch, ktorí by sa chceli prid⁄ÏaÈ 

zákona. A tak mnohí zo samosprávy a ‰tátnej 

správy, ktorí o stavbách a stavebn˘ch povoleniach 

a udrÏaní ãiernych stavieb rozhodujú, 

buì sa boja, alebo majú z toho zisk, ak priÏmúria 

oãi, Ïe sa stavba stavia, aj keì úradné, oficiálne 

povolenie nemá. OdváÏili by ste sa proti 

tejto sile nejako vystúpiÈ, keby ste boli primátorom 

alebo starostom mestskej ãasti? 

V tomto ohºade sa ÈaÏko teoretizuje. Ja neviem, 

aká je tá sila, ktorú nasadia na udrÏanie ãiernej 

stavby – neviem, keby mi uÏ zaãali vybuchovaÈ 

autá, alebo keby mi povedzme dcéru uniesli, alebo 

keby pouÏili takéto podobné nátlakové metódy, 

tak neviem, do akej miery by som bol hrdina. 

Lebo to sa ºahko povie, Ïe áno, budem stáÈ 

striktne za zákonom, ale ãlovek je – keì uÏ nie 

sebou, tak minimálne tou rodinou dosÈ vydierateºn˘. 

Preto nechcem robiÈ zo seba väã‰ieho hrdinu, 

ako som. Keby uÏ nastal nejak˘ tak˘to priamo 

– aÏ by som povedal – mafiánsky nátlak, tak 

neviem, neviem, do akej miery by som odolal. Ale 

pokiaº by v hre bolo prosto len to, Ïe by som mal 

maÈ nejaké zisky z toho, keby som priÏmúril oãi, 

tak v tom prípade by som asi voãi tomu dosÈ radikálne 

postupoval. Ale Ïivot rodiny by som v 

Ïiadnom prípade neohrozil, do tej miery by som 

– predpokladám – za spravodlivosÈou ne‰iel. 

Z toho, ão ste vraveli, vypl˘va, akú dôleÏitú 

úlohu majú, a nie si to vÏdy uvedomujeme, polícia, 

a potom aj prokuratúra a súdy. 

Ja hovorím, Ïe to je absolútny základ ‰tátu. Pokiaº 

nefunguje v ‰táte spravodlivosÈ, tak nefunguje 

‰tát. ·tát stavia aj cesty, aj sa stará o infra- 

‰truktúru a o iné potrebné veci, ale to nie je to najpodstatnej‰ie. 

Najpodstatnej‰ie je to, Ïe ‰tát musí 

garantovaÈ svojim obãanom nejaké pravidlá hry 

a svojimi donucovacími metódami, ktoré má k 

dispozícii, musí dotlaãiÈ v‰etk˘ch, ktorí by tieto 

pravidlá nechceli dodrÏiavaÈ, aby ich dodrÏiavali. 

Pritom musí tu byÈ snaha stanoviÈ pravidlá a 

zákony ão najlep‰ie a potom hºadaÈ nátlakové spôsoby, 

ktoré by v‰etk˘ch primäli k tomu, aby tieto 

pravidlá hry aj re‰pektovali a zachovávali. 

PretoÏe pravidlá hry, ktoré nikto nedodrÏiava, 

nie sú pravidlá hry. Pamätám sa na starú humoristickú 

poviedku jedného ruského autora, vtedy 

vlastne e‰te sovietskeho, v ktorej sa konala súÈaÏ 

psov a tú súÈaÏ vyhrala maãka, lebo to bola maãka 

okresného funkcionára. Tak to chodilo za komunistick˘ch 

ãias. SúÈaÏ psov ãasto vyhrala maãka, 

lebo mala vplyvného majiteºa. A toto, bohu- 

Ïiaº, e‰te stále platí aj u nás, Ïe môÏe na akomkoºvek 

chránenom priestranstve si nieão postaviÈ 

ten, kto má moc a vplyv a dnes aj peniaze. Prosto, 

nedbá sa na pravidlá hry a potom zastavanosÈ 

je taká, ako to vyhovuje t˘m, ktorí to môÏu 

ovplyvniÈ. A keì to niekto urobí raz a niã sa nestane, 

tak preão by to niekto druh˘ tieÏ neurobil 

podobne. Tak˘ ‰tát, kde sa poru‰ujú pravidlá a niã 

sa nedeje, dá sa povedaÈ, Ïe neexistuje, pretoÏe ten 

‰tát stratil zmysel. A potom to treba rozpustiÈ, zru- 

‰iÈ dane a kaÏd˘ nech si kúpi pi‰toº alebo samopal 

, a nech sa pretlãie ako chce. 

Myslíte si, Ïe opozícia vyvíja dostatoãn˘ tlak na 

koalíciu, keì zistí, Ïe pri nieãom, na ão mala 

koalícia vplyv, vyhrá maãka na súÈaÏi psov? Vyvíja 

opozícia dostatoãn˘ tlak proti tomu? 

(smiech) Ona sa ten tlak snaÏí vyvíjaÈ, len, 

viete, ak v ére, keì vládla práve táto opozícia, vyhral 

na súÈaÏi psov krokodíl, tak ÈaÏko môÏu vyãítaÈ 

teraj‰ej koalícii, Ïe dnes vyhrala maãka. To 

je ten problém. 

V tejto súvislosti je v‰ak zaujímavá takáto 

otázka: Dokedy, podºa vás, bude moÏné a v 

spoloãnosti aj úãinné vyÈahovaÈ v‰etky staré 

chyby, ktoré spáchala teraj‰ia opozícia vtedy, 

keì bola koalíciou? Do konca tohto volebného 

obdobia? Alebo e‰te dlh‰ie? Povedzme k˘m 

budú ÏiÈ? 

Nie, dovtedy, k˘m túto opozíciu budú reprezentovaÈ 

tí istí ºudia, ktorí v nej pôsobili na popredn˘ch 

miestach vtedy, keì boli tieto strany pri 

moci. BohuÏiaº, paradoxne, dôveru stratili v podstate 

u svojich sympatizantov, a tam je aj ten 

hlavn˘ problém, lebo vôbec nejde o to, Ïe sympatizanti 

koalície sa nevedia stotoÏniÈ s návrhmi 

opozície, to je v‰ade dosÈ beÏné, ale ide o to, Ïe 

práve sympatizanti opozície sa ÈaÏko vedia stotoÏniÈ 

s t˘m, ão robí opozícia, lebo jednoducho 

mnohí reprezentanti súãasnej opozície v ãasoch, 

keì mali reálnu moc nieão uskutoãniÈ, tak konali 

úplne inak, ako je to, ão teraz Ïiadajú od tejto 

koalície. Keby oni boli naozaj vodu kázali a vodu 

aj pili v ãasoch, keì boli pri moci, tak dnes by mali 

ºahkú pozíciu. Ale keì oni vodu kázali a víno pili, 

a teraz od tejto koalíciu chcú, aby vodu kázali a 

vodu aj pili, tak je to problematické, lebo, jednoducho, 

stratili na to morálne právo. TakÏe zrejme 

bude musieÈ dôjsÈ k úplnému preskupeniu alebo 

novovybudovaniu alebo neviem k ãomu tejto 

opozície, lebo ºudia, ão sú na jej ãele pôsobia nedôveryhodne 

a veru niekedy aÏ komicky. Minule 

som to zaÏil na internete. Ivan Miklo‰ pri‰iel s 

nejak˘m návrhom akoÏe lep‰ích opatrení, neÏ 

teraz pripravil Poãiatek ãi kto, no a diskusia na 

stránkach Sme ho tak zotrela, Ïe som sa nestaãil 

ãudovaÈ. A to bolo na stránkach Sme, kde by sa 

dalo predpokladaÈ, Ïe tam to ãítajú a potom sa k 

tomu vyjadrujú takí, ktor˘ch môÏeme oznaãiÈ 

ako pravicovo zm˘‰ºajúcej‰ích ãitateºov. Ale práve 

tí ho úplne zotreli: Teraz s t˘m prichádza‰? Teraz 

ty ide‰ robiÈ nejaké sociálne opatrenia? A 

najviac mu, pochopiteºne, vyãítali to, Ïe na konci 

prvého volebného obdobia nejaké sociálne 

opatrenia prijali a hneì na zaãiatku druhého volebného 

obdobia to zru‰ili. To bola hlavná v˘ãitka, 

ão asi je úplne racionálne: preão o pol roka zru- 

‰ili nieão, ão asi bolo dôleÏité, keì to pol roka 

predt˘m – teda pred voºbami – prijali? 

A môÏe vôbec dôjsÈ k nejakej radikálnej zmene, 

ktorá by trochu oÏivila a skvalitnila politickú 

súÈaÏ na Slovensku? Aj v Rakúsku bojujú 

tvrdo, aÏ surovo, ale predsa len tieto súboje 

striedajú aj kultúrnej‰ie obdobia alebo v˘kony, 

najmä keì si tamoj‰í politici uvedomia, 

Ïe ide o záujem Rakúska alebo o také záujmy 

obãanov, ktoré musia re‰pektovaÈ, bez ohºadu 

na to, ãi ich presadzuje nejaká strana v koalícii 

alebo v opozícii – lebo si zrejme uvedomujú, 

Ïe obãania bez ohºadu na to, koho podporujú, 

by im neodpustili, keby sa nieão z politiky 

obrátilo na zlé. 

Neviem, ja sa stále snaÏím dúfaÈ, Ïe sa stane 

nejak˘ mal˘ zázrak. Povedal by som, Ïe prichádzajú 

do úvahy dve moÏnosti, aspoÀ pokiaº ide o 

úãinkovanie pravice: Jedna je tá, Ïe vznikne opozícia, 

ktorá bude lep‰ia, ako je súãasná koalícia, 

a ºudia prirodzen˘m spôsobom budú voliÈ lep‰ie 

rie‰enie. Druhá moÏnosÈ, uÏ menej elegantná, je 

tá, Ïe táto súãasná koalícia sa tieÏ tak zopsuje ako 

opozícia a bude pôsobiÈ e‰te hor‰ie, ako súãasná 

opozícia, a preto ºudia zvolia rad‰ej to tzv. men- 

‰ie zlo. TakÏe buì to nové bude vy‰‰ie nad t˘m, 

ão je vo vláde dnes, alebo to súãasné klesne e‰te 

pod morálnu úroveÀ b˘valej vlády, ão tieÏ nie je 

vylúãené. Viete, ako to je: keì dajú v ‰kole dobrého 

Ïiaka k zlému, aby ten dobr˘ napravil toho 

zlého, tak ãasto sa stáva to, Ïe nielenÏe sa zl˘ nenapraví, 

ale e‰te aj ten dobr˘ sa pokazí. TakÏe teraz 

ktor˘ z t˘chto variantov sa presadí, ãi dobr˘ 

Ïiak dosiahne to, Ïe ten druh˘ bude e‰te lep‰í, alebo 

Ïe ten lep‰í bude hor‰í, ako predt˘m bol ten 

zl˘, uvidíme. Realita nám to asi ãoskoro ukáÏe. 

Ak vychádzame z toho, Ïe aj koalícia, aj opozícia 

majú svoje veºké problémy, Ïe v‰ade sú 

väã‰ie alebo men‰ie chyby a Ïe ºudia sú dosÈ 

skeptickí k úrovni ná‰ho verejného Ïivota, je 

predsa len nejak˘ predpoklad, Ïe sa nájdu nejakí 

politici, ktorí pochopia niektoré problémové 

miesta politiky svojich strán alebo politiky 

vôbec a Ïe sa pokúsia vylep‰iÈ teraj‰í stav aspoÀ 

svojej politiky? 

Neviem, do akej miery je moÏné pochopiÈ 

v‰etky kritické miesta vo verejnom Ïivote a zamyslieÈ 

sa nad nimi... Viete, ak by sa to malo staÈ, 

tak to musí byÈ – ako by som povedal – autentické, 

to musí byÈ kryté zlatom, ako sa kedysi písalo 

na bankovkách : ich reãi musia byÈ kryté ich 

Ïivotom a konaním. Prosto, darmo by niekto dospel 

k nieãomu podstatnému a zvestoval to ºuìom. 

Veì to je ten problém, Ïe oni aj v‰elião hovoria, 

len im nikto neverí. To je ako v tej rozprávke s pastierom, 

vlkom a ovcami. Pastier zaãal kriãaÈ, Ïe 

vlk napadol ovce, ale keì dedinãania pribehli, tak 

pastier sa len smial, Ïe to bol Ïart. A tak to urobil 

tu‰ím aj druh˘ raz. Ale keì sa vlk prikradol naozaj 

a zaãal útoãiÈ na ovce a pastier zdesene kriãal: 

ªudia, poìte, vlk napadol na‰e ovce!, dedinãania 

mu uÏ neverili a nepribehli. Tak je to aj s 

väã‰inou slovensk˘ch politikov. Momentálne je 

v podstate úplne jedno, k ãomu na‰i politici dospejú 

a ão budú hovoriÈ, pretoÏe nech povedia ão 

chcú, ani len ich sympatizanti im celkom neveria 

– a to sa práve vo veºkej miery t˘ka opozície 

–, lebo aj popredn˘ch politikov ich Ïivot a ich 

skutky z minulosti zdiskreditovali. Budú musieÈ 

prísÈ iní ºudia, ktorí v lep‰om prípade naozaj 

budú autenticky ÏiÈ, teda tak, ako budú hovoriÈ, 

69


& E W 

a v hor‰om prípade budú natoºko pouãení a natoºko 

múdri zo skúseností svojich predchodcov, 

Ïe uÏ neurobia takú ‰kolácku chybu, aby úplne ignorovali 

obãanov a Ïe budú maÈ väã‰iu mieru citlivosti 

voãi verejnej mienke, takÏe aj keì si niekde 

nieão zoberú, ak uÏ nevedia v politike úplne 

bez toho ÏiÈ, tak to neurobia tak okato, aby to ºuìom 

bilo do oãí a Ïe to budú robiÈ povedzme kultivovanej‰ie 

a oveºa zdrÏanlivej‰ie a v znesiteºnej 

miere. Ja viem, Ïe sa to nemá robiÈ vôbec, ale 

nemá v˘znam – ak mám odpovedaÈ na va‰u otázku 

– len tak pekne mudrovaÈ, keì realita je iná. 

To je prv˘ predpoklad, ak sa má nieão zmeniÈ aspoÀ 

trochu k lep‰iemu. Lebo si zoberte, keì do- 

‰iel prv˘ krát Meãiar, tak v‰etko, ão robil, robil 

tak, Ïe akoby veºkou sekerou búchal do v‰etkého. 

Potom, keì do‰li Dzurindovci, uÏ to robili sofistikovanej‰ie, 

a teraz Ficovci to robia, podºa 

mÀa, e‰te rafinovanej‰ie, takÏe je predpoklad, Ïe 

tí, ão dôjdu ìal‰í, to budú robiÈ e‰te tro‰ku asi kultivovanej‰ie 

a civilizovanej‰ie. Ja nehovorím, Ïe 

to bude lep‰ie, a najmä správnej‰ie, pretoÏe vo 

svojej podstate to môÏe byÈ vÏdy rovnako nemorálne, 

ale nebude to aspoÀ také do oãí bijúce. Sám 

vidíte, Ïe som skromn˘, nenároãn˘. 

Odkedy je Slovensko samostatnou Slovenskou 

republikou, v podstate v‰etk˘m vládam, aj 

Meãiarov˘m, aj Dzurindov˘m a teraz aj Ficovej 

sa vyãítalo a vyãíta, Ïe majú zlú mediálnu 

politiku, priãom, podºa mÀa, ani v jednom 

prípade sa nejako hlb‰ie neanalyzovalo, ãi je 

to pravda, a keì je, preão. âo si vy o tom myslíte? 

Ja hovorím, Ïe prakticky najlep‰iu mala asi 

Dzurindova vláda, tá e‰te v podstate – tak by som 

povedal – najkultivovanej‰ie zaobchádzala s novinármi, 

to jej zase treba povedaÈ ku cti. V tejto 

vláde, myslím si, sú veºké rozdiely medzi jej jednotliv˘mi 

ãlenmi. Pán premiér, ten má novinárov 

dosÈ v zuboch, aÏ ich nezná‰a, ale zase, povedzme, 

pán KaliÀák má k novinárom dobr˘ vzÈah a správa 

sa k nim mimoriadne slu‰ne. TakÏe to, ão hovoríte, 

je v tejto vláde asi viac problémom pána 

premiéra, resp. pána Slotu ako predsedu koaliãnej 

strany, neÏ jednotliv˘ch ãlenov vlády. 

Pravda, mediálna politika obsahuje e‰te ove- 

ºa viac javov, neÏ len vzÈah jednotliv˘ch politikov 

k novinárom. Je to veºmi ‰iroká oblasÈ 

aktivít a z nich sa doteraz veºa neurobilo, hoci 

médiá sú naozaj dôleÏit˘m faktorom spoloãensko-verejno-politického 

Ïivota a, pochopiteºne, 

aj kultúry. 

Tam sú, samozrejme, dve roviny. A jedna z nich 

je tá, Ïe niekedy aj na‰e médiá robia politiku, ão 

je nie veºmi pozitívny jav. Médiá skutoãne nie 

vÏdy len informujú o dianí, ale aj samé sú akoby 

úãastníkmi politického boja. To nepovaÏujem za 

veºmi ‰Èastn˘ jav. A potom druhá vec je tá, Ïe politici 

nie veºmi radi poãúvajú o svojich pre‰ºapoch, 

samozrejme, za predpokladu, Ïe novinári naozaj 

poukazujú na rôzne nekalé javy v politike úplne 

nezi‰tne a Ïe majú rovnak˘ meter na v‰etk˘ch. Ale 

ani za predpokladu úplnej objektívnosti a nestrannosti 

politici nie sú veºmi radi, keì sa o ich 

ãinoch otvorene hovorí. Aj teda keì som hovoril, 

Ïe najlep‰iu mediálnu politiku mala Dzurindova 

vláda, tieÏ to platilo viac na prvé obdobie jej 

vládnutia, keì ju e‰te novinári viac-menej chválili. 

Vtedy mali naozaj dobré vzÈahy. Potom, keì 

uÏ Ïurnalisti zaãali kritizovaÈ aj Dzurindovu vládu, 

tak uÏ sa aj tieto vzÈahy pokazili, lebo nikto, 

ani Dzurinda, nerád poãúval o svojich problematick˘ch 

stránkach. TakÏe ja si viem predstaviÈ, Ïe 

keby novinári Fica chválili, tak aj ich vzájomné 

vzÈahy by boli dobré, ale keì ho kritizujú, tak nie 

sú pozitívne. Druhá vec je tá – a teraz to naozaj 

neberte tak, Ïe chcem robiÈ nejakého advokáta Ficovi 

–, Ïe naozaj mám niekedy pocit, ako keby 

sa na Fica zo strany novinárov robil pohon, tak- 

Ïe ãokoºvek Fico urobí, tak sa novinári doÀho pustia. 

To je aj dôvodovom toho, Ïe ich vzÈahy sú zlé, 

aÏ nepriateºské, priãom minimálne keì premiér 

poznamenal, Ïe v istom bulvárnom t˘Ïdenníku 

veºmi neetick˘m spôsobom informovali o chorobe 

Michala Doãolomanského, tak som si musel 

povedaÈ, Ïe áno, v tomto s ním aj ja absolútne súhlasím. 

Lebo informovaÈ o tom alebo napísaÈ na 

titulnú stranu, Ïe toto sú Doãolomanského posledné 

chvíle, keì e‰te Ïil, bolo, myslím si, naozaj 

hrozne neetické. A asi by sme na‰li aj viacero tak˘ch 

príkladov, kedy by sa s ním teoreticky dalo 

súhlasiÈ. Ale pravda je aj taká, Ïe je hlúpa vláda, 

ktorá takto vyostrí vzÈahy s novinármi, lebo potom 

Ïurnalisti pouÏijú systém oko za oko, zub za 

zub, a aj o veciach, ktoré sú pozitívne, informujú 

negatívne. Ja byÈ na mieste premiéra, asi by som 

zavolal novinárov na nejakú akciu, neviem uÏ kde, 

do nejakého úãelového zariadenia vlády, a skúsil 

by som si s nimi tak normálne, ãi uÏ medzi ‰tyrmi 

oãami, alebo aj medzi viacer˘m, podebatovaÈ, 

aby sa to napätie, ktoré vzniklo medzi ním a novinármi 

tro‰ku uvoºnilo. Lebo, ako sa hovorí, 

Ïiadna ka‰a sa neje taká horúca, ako sa varí, a preto 

si myslím, Ïe keby sa novinári mali moÏnosÈ 

s premiérom v dlh‰om ãase a moÏno neformálne 

porozprávaÈ, tak moÏno by aj premiér pochopil, 

v ãom robí povedzme chyby a ão by teda nemal 

robiÈ, ale zase moÏno aj novinári by pochopili, Ïe 

ani Fico nie je stelesnením diabla a Ïe ani oni nemôÏe 

k nemu tak povrchne pristupovaÈ, Ïe keì len 

otvorí ústa, tak hneì sa v novinách objaví na to 

nejaká negatívna reakcia. 

Nedávno sa na Úrade vlády udiala zaujímavá 

zmena, ktorá moÏno úzko súvisí s t˘m, o ãom 

hovoríme: premiér poÏiadal BraÀa Ondru‰a, 

moderátora súkromnej televízie JOJ, aby sa 

stal riaditeºom mediálneho odboru. Myslíte 

si, Ïe to môÏe trochu vypl˘vaÈ práve zo snahy 

premiéra hºadaÈ nové spôsoby komunikácie s 

novinármi a s médiami? 

Tak svedãí to o tom, Ïe je to minimálne krok 

tak˘mto smerom, lebo treba povedaÈ, Ïe sleãna 

Glendová je síce vcelku sympatické dievãa, ale 

ãasto sa správala dosÈ arogantne a pov˘‰enecky, 

ão jej naozaj pri jej krátkom Ïivotnom príbehu neprislúcha: 

ona zase toho aÏ tak veºmi veºa v Ïivote 

nedokázala, aby sa takto samoºúbo správala. 

TakÏe verím, Ïe BraÀo Ondru‰, ktorého aj 

osobne poznám a povaÏujem ho v zásade za sympatického 

ãloveka, hoci naozaj veºmi, veºmi ºavicovo 

zm˘‰ºajúceho – to posunie k lep‰iemu. Napokon, 

keì niekto odjakÏiva verí tomu istému, 

hoci aj ºavicov˘m ideám, tak preão by na to nemal 

právo? âiÏe to by som mu nevyãítal. A potom, 

je e‰te mlad˘. A viete, ão sa hovorí: Keì má 

niekto dvadsaÈ a nie je ºaviãiar, nemá srdce, a keì 

má niekto tridsaÈ a je e‰te stále ºaviãiar, tak nemá 

rozum. 

A keì ho uÏ premiér na to miesto ustanovil, 

myslíte si, Ïe bude re‰pektovaÈ Ondru‰ove názory? 

Ak mu Ondru‰ bude napríklad nieão zazlievaÈ 

z jeho predo‰l˘ch spôsobov v komunikácii 

s médiami, myslíte, Ïe Robert Fico o tom 

pouvaÏuje a moÏno sa v nieãom aj zmení? 

To neviem, to sa neodvaÏujem tipovaÈ, ale mô- 

Ïeme len predpokladaÈ, Ïe keì k tejto zmene do- 

‰lo, tak asi niekto na Úrade vlády cítil, Ïe nieão 

nie je v najlep‰om poriadku. âi to bol premiér alebo 

niekto in˘ tam vo vláde, kto sa o tak˘to krok 

zaslúÏil, to neviem povedaÈ, lebo nemám o tom 

Ïiadne informácie, ale väã‰inou keì nieão funguje 

ako ‰vajãiarske hodiny, tak sa zmeny nerobia. 

Asi niekto v premiérovej blízkosti cítil, Ïe niekde 

daão ‰krípe, a preto túto zmenu urobili, ale bolo 

by veºmi ‰pekulatívne uvaÏovaÈ, ako sa bude vyvíjaÈ 

vzÈah premiéra a ‰éfa mediálneho odboru v 

budúcnosti. Budeme to pozorovaÈ a potom, keì 

budeme maÈ nejaké informácie alebo keì uvidíme 

ten vzÈah v praxi, si môÏeme dopovedaÈ aj to, 

ãi to bolo osoÏné. Zatiaº len môÏeme dúfaÈ, Ïe ãi 

on, ãi premiér budú hºadaÈ lep‰í spôsob komunikácie 

s novinármi. 

Na zaãiatku leta uplynuli dva roky vlády Roberta 

Fica. Vy síce vidíte Slovensko len alebo 

najmä z bratislavského horizontu, ale stretávate 

sa s mnoh˘mi ºuìmi zo v‰etk˘ch konãín 

ná‰ho ‰tátu. Ako si väã‰ina Ïije? Majú obãania 

na Slovensku dobr˘ a radostn˘ pocit, Ïe 

Ïijú práve tu, aj keì vÏdy nesúhlasia s politikou 

toho alebo onoho ãiniteºa? Kazí, ãi nekazí 

im politika Ïivot? 

Tak, pozrite sa, podºa mÀa, ‰iroké masy ºudí 

Ïijú spokojne, k˘m moÏno istá ãasÈ intelektuálov 

je nespokojná. To, ão som povedal, vyzerá v mojich 

oãiach tak asi aj preto, Ïe podºa prieskumov 

verejnej mienky 48 % alebo koºko obãanov podporuje 

túto vládu – a tak˘ jav v polovici volebného 

obdobia podºa mÀa tu e‰te nebol, aspoÀ ja 

si nepamätám. TakÏe si myslím, Ïe obãania sú 

vcelku spokojní. Do akej miery je to správne 

alebo nesprávne, o tom teraz nehovorme, ale z 

hºadiska ºudí istá spokojnosÈ tu existuje a existuje 

aj preto, lebo veºmi stúpli príjmy obyvateºstva, 

ão nie je síce celkom zásluhou vlády, ale ºudia to 

tejto vláde pripisujú. A môÏem to aj trochu skonkretizovaÈ, 

lebo ja som tento nárast príjmov ãasti 

obyvateºstva zistil v rámci mojich stavebn˘ch 

aktivít priamo na vlastnej koÏi, a to v môj neprospech. 

Musím kon‰tatovaÈ, Ïe pracovníci, ktorí robili 

za 100-150 korún na hodinu, teraz chcú 200 

aÏ 300 korún, ão je 100%-n˘ nárast. Dnes byÈ ãinn˘ 

v stavebníctve je zlatá baÀa, a skôr by som si 

vedel zohnaÈ prezidenta republiky, ako klampiara. 

A keì koneãne dôjde (nie ten prezident, ale ten 

klampiar), tak si nadiktuje také podmienky, aké 

chce, a vôbec nikto nemá ani odvahu s ním zjednávaÈ, 

lebo ste rád, Ïe sa nejakému klampiarovi 

vôbec uráãi sem prísÈ. To je situácia, ktorá pre mÀa 

nie je veºmi dobrá, ale pre klampiarov a murárov 

áno. A ãi je dobrá aj pre ekonomiku, ÈaÏko povedaÈ, 

ale skôr si myslím, Ïe nie, lebo keì veºmi 

stúpne cena práce, tak v‰etci investori, ktorí sem 

pri‰li práve kvôli nízkej mzde robotníkov, sa jednoducho 

poberú inde a cel˘ hospodársky zázrak 

sa skonãí. TakÏe keì sa nepodarí niekomu – neviem 

komu – nejak˘m spôsobom zraziÈ cenu 

práce, nastanú tu problémy. Podºa v‰etkého sa to 

dá zraziÈ jedine tak, Ïe sa otvorí nov˘ trh pracovníkov 

a Ïe sem budú chodiÈ pracovníci uÏ ãi z 

Ukrajiny, ãi z Bulharska, ãi z Rumunska, alebo 

odkiaº. Ale keì sa tak nestane, tak cena práce bude 

najmä v stavebníctve taká vysoká, Ïe celé toto odvetvie 

a ostatné, ktoré naÀ nadväzujú, prestane byÈ 

rentabilné. A potom uÏ cel˘ pracovn˘ trh a ìal- 

‰ie zloÏky ekonomiky zaãnú padaÈ veºmi r˘chlo 

úplne na dno, a to, ão sa tu budovalo roky, môÏe 

spadnúÈ na nos za dva mesiace. 

S Oliverom Andrásym uvaÏoval 

Ernest Weidler 

70

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E 

Niã nové pod 

slovensko-maìarsk˘m slnkom 

Je to uÏ asi trendy – keì sa zdá, Ïe by sa v 

slovensko-maìarsk˘ch vzÈahoch mohlo blysnúÈ 

na lep‰ie ãasy (napríklad na to, aby sa 

stretli obaja predsedovia vlád a skultivovali 

atmosféru medzi oboma krajinami), nájde sa 

niekto, kto prileje oleja do ohÀa a pri blkotajúcom 

plameni sa darí preferenciám a obavám 

zo svojho suseda. Suseda slovenského aj maìarského. 

Slovenskí a maìarskí prilievaãi do 

ohÀa sú si fakticky fifty-fifty a pre svoju budúcu 

lukratívnu existenciu zaloÏenú na strachu 

a vyvolávaní duchov urobili skutoãne 

dosÈ. MôÏu sa na seba dokonca spoºahnúÈ – 

ak unikne Jánovi Slotovi ‰anca na vyostrenie 

slovensko-maìarského napätia, premení ju 

Pál Csáky alebo Miklós Duray. A naopak. A 

keìÏe nádobku s horºavinami si pri ohnisku 

podávajú aj premiéri a ministri zahraniãn˘ch 

vecí, verbálny konflikt dvoch spoloãenstiev 

nadobúda na gradácii a v˘zname. 

Paradoxy autonómie 

Skvel˘ postreh o paradoxe fenoménu, 

ak˘m je na Slovensku autonómia, uverejnil v 

denníku Sme Peter Morvay. Podstata jeho 

postrehu spoãíva v tom, Ïe ak na Slovensku 

vládne koalícia, ktorá nepovaÏuje maìarskú 

men‰inu za nepriateºov a dajú sa od nej získaÈ 

nejaké men‰inové v˘hody, slabne túÏba 

Maìarov po autonómii. Naopak, ak je pri 

moci vláda naladená protimaìarsky, silnie 

medzi maìarskou men‰inou túÏba po väã‰ej 

samospráve a autonómia sa stáva frekventovanej‰ím 

projektom. Opaãné garde majú ‰ance 

na jej uskutoãnenie, pí‰e (takmer) v˘stiÏne 

Morvay: „S uskutoãnením autonómie je to 

v‰ak práve naopak. Najmen‰ia ‰anca na Àu je 

za vlády, politickej situácie i stavu vedomia 

väã‰inového národa, za ktorej na Àu majú 

men‰iny najväã‰í morálny nárok. Îiadny slu‰- 

n˘ Slovák nemôÏe dosÈ dobre Maìarom vyãítaÈ, 

Ïe chcú byÈ autonómni od Slotu, má naopak 

nutkanie sa k nim pridaÈ. ·anca na autonómiu 

stúpa úmerne tomu, ako klesá vplyv 

slovenského nacionalizmu a strachu z Maìarov 

v ‰tátnej správe a v povedomí ºudí – ãím 

v‰ak ubúda aj dôvodov na Àu. Jednoducho povedané, 

ak by na Slovensku nastala situácia, 

Ïe by sa dalo o men‰inovej autonómii váÏne 

uvaÏovaÈ, uÏ by jej ani nebolo treba. To v‰ak 

hneì tak nebude,“ konãí svoju zaujímavú 

úvahu Peter Morvay – a zrejme treba dodaÈ, 

Ïe pri súãasnom mentálnom nastavení väã‰iny 

slovenského obyvateºstva a väã‰iny slovensk˘ch 

strán (ak nie v‰etk˘ch, lebo o takej, 

ktorá by akceptovala autonómiu na juÏnom 

Slovensku, neviem) je vyhliadka na to, Ïe by 

men‰inové obyvateºstvo na juÏnom Slovensku 

na‰lo pochopenie u väã‰inového obyvateºstva, 

je limitne blízka nule a nesignalizuje 

Ïiadny odklon k reálnej ‰anci. 

Kto si bez viny 

Svoj diel viny na súãasnom napätí majú 

takmer v‰etci, ktorí sa k danej téme vyjadrujú 

– bez nároku na úplnosÈ môÏeme zaãaÈ 

ministrom ‰kolstva, ktor˘ nie celkom ‰Èastne 

reagoval na prieskum verejnej mienky a namiesto 

toho, aby vyjadril záujem a cieº korigovaÈ 

názory, podºa ktor˘ch by sa Maìari 

mali rozprávaÈ materinsk˘m jazykom iba 

doma a nie na verejn˘ch priestoroch, vyjadril 

isté pochopenie pre tento názor. âo v‰ak 

moÏno oãakávaÈ v situácii, ak je ministrom 

‰kolstva nominant Slovenskej národnej strany? 

V komplikovanej situácii sa nachádzajú 

médiá – na jednej strane sú texty a príspevky 

o slovensko-maìarsk˘ch sporoch mimoriadne 

ãítané a sledované, v koneãnom dôsledku 

v‰ak prispievajú skôr k nedorozumeniam 

ako porozumeniu a pochopeniu postoja 

druhej strany. Nev‰ímaÈ si predsedu SNS 

Jána Slotu v ãase excesov sa veºmi nedá – je 

príli‰ dôleÏit˘m koaliãn˘m politikom, navy- 

‰e má pod palcom kºúãové ministerstvá ‰kolstva 

a v˘stavby, aby ho médiá mohli ignorovaÈ. 

O to je úloha médií pri informovaní, analyzovaní 

a komentovaní slovensko-maìarsk˘ch 

vzÈahov dôleÏitej‰ia a nároãnej‰ia na intelekt 

a neraz aj len na nervy. 

Naposledy rozbúril slovensko-maìarské 

vzÈahy predseda SMK Pál Csáky, ktor˘ na 

stretnutí so sedmohradsk˘m biskupom a europoslancom 

Lászlóom Tökésom diskutoval 

o projekte autonómie – a svoj postoj k tomuto 

na Slovensku mimoriadne citlivému fenoménu 

charakterizoval v˘rokom, Ïe „SMK 

nepouÏíva slovo autonómia, lebo na toto slovo 

sú Slováci precitlivení“. O niekoºko dní neskôr 

predseda SMK oznaãil túto interpretáciu 

jeho stretnutia s Lászlóom Tökésom za hlúpu 

a provinãnú mediálnu bublinu. Csáky 

dokonca poprel preklad zvukového záznamu, 

na ktorom hovorí o tom, Ïe autonómia 

vÏdy patrila k cieºom SMK. Oznaãil ho za neférov˘, 

na rokovaní vraj niã také nepovedal. 

Predseda SMK pripustil, Ïe o autonómii vravel 

iba jednu vysvetºujúcu vetu, keì mal objasÀovaÈ, 

Ïe pre Slovákov je termín autonómia 

citliv˘. Csáky podºa vlastn˘ch slov s Tökésom 

neformálne hovoril o návrhu zákona, 

ktor˘ vypracovali v minulom volebnom období, 

hovoriacom o ‰kolskej a kultúrnej samospráve. 

Ani tento Csákyho di‰tanc od mediálne 

mimoriadne pertraktovaného stretnutia 

a jeho obsahu v‰ak niã nemení na skutoãnosti, 

Ïe verejne narábaÈ so slovom autonómia 

v ãase nevyberavej diskusie o úãasti poslancov 

SMK v in‰titúte, ak˘m je Fórum maìarsk˘ch 

poslancov Karpatskej kotliny, je 

prejavom buì politického infantilizmu alebo 

nedomyslenou provokáciou. 

Prekvapením v‰ak do veºkej miery je, Ïe 

uvaÏovaním o vy‰‰ej miere samosprávy (predov‰etk˘m 

kultúrnej a ‰kolskej) sa cíti slo- 

71


venská politická elita taká zaskoãená. Kto 

chcel, ten si uÏ pred voºbami roku 2006 mohol 

vo volebnom programe SMK preãítaÈ: 

„SMK nepovaÏuje za definitívnu súãasnú 

podobu hraníc vy‰‰ích územn˘ch celkov. 

Územné usporiadanie Slovenska schválené v 

roku 1996 povaÏujeme za prechodné rie‰enie, 

pretoÏe nevzniklo na základe prirodzen˘ch – 

historick˘ch regiónov. Viaceré slovenské regióny 

(napr. Spi‰) tieÏ majú tento názor. Pri 

zmene systému územného usporiadania budeme 

preferovaÈ vytváranie tak˘ch regiónov, 

ktoré zabránia neodôvodnenému rozdeleniu 

maìarskej men‰iny na Slovensku. SMK bude 

preto naìalej podporovaÈ vznik prirodzen˘ch 

regiónov. Na juÏnom území Slovenska odporúãame 

vznik Podunajskej Ïupy a Gemersko- 

Novohradskej Ïupy.“ 

Gönczová verzus Fico 

Do napät˘ch vzÈahov nad‰tandardne vstúpila 

maìarská ministerka zahraniãn˘ch vecí 

Kinga Gönczová, ktorá si predvolala veºvyslanca 

SR v Budape‰ti Juraja Miga‰a, od ktorého 

Ïiadala vysvetlenie niektor˘ch krokov 

slovenskej strany z uplynul˘ch t˘ÏdÀov. Slovník 

maìarskej ministerky zaviedol verejn˘ diskurz 

do druhej polovice 19. storoãia – hoci 

je moÏné a zrejme aj pravdepodobné, Ïe slovenská 

strana chybila pri príprave uãebnice 

vlastivedy pre 4. roãník základn˘ch ‰kôl (a 

t˘m poprela základné princípy dvojjazyãnosti 

pri tak˘chto uãebniciach), tón vyjadrenia 

maìarskej diplomatky bol nediplomatick˘ 

a podvedome (ãi úãelovo?) pripomínal 

komunikáciu materskej krajiny s kolóniou: 

maìarská strana totiÏ Ïiadala od Juraja Miga- 

‰a vysvetlenie niektor˘ch krokov slovenskej 

strany, ktoré povaÏovala za „neprijateºné a nepochopiteºné 

v hodnotovom vzÈahu dvoch 

demokratick˘ch susedn˘ch krajín patriacich 

do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie“. 

Podºa agentúrnych správ sa Kinga Gönczová 

zvlá‰È sústredila na tvrdenie, Ïe slovenská 

strana poru‰ila svoj sºub, podºa ktorého 

nezmení status quo men‰ín, konkrétne 

t˘m, Ïe v uãebniciach pre ‰koly s vyuãovacím 

jazykom maìarsk˘m budú uvedené aj 

maìarské názvy miest, obcí a zemepisn˘ch 

oznaãení. Slovenskej strane vyãítala Gönczová 

aj to, Ïe maìarské ‰koly na Slovensku sa 

takmer nedostali k podpore z európskych 

zdrojov, ão je v rozpore s protidiskriminaãnou 

politikou únie a postavila sa na obranu 

Pála Csákyho, atakovaného za jeho úãasÈ na 

konzultatívnom Fóre poslancov karpatskej 

kotliny, voãi ktorému nevzniesol námietky 

Ïiadny susedn˘ ‰tát okrem Slovenska. A hoci 

nemoÏno uprieÈ veºkú mieru pravdivosti 

Gönczovej v˘roku, Ïe „predseda vlády Robert 

Fico je zodpovedn˘ za vzniknutú atmosféru, 

v ktorej sa mladá generácia dostala pod vplyv 

hlásania nenávisti voãi Maìarom. Premiér 

tieÏ nesie v‰eobecnú politickú zodpovednosÈ 

za vzÈahy medzi oboma krajinami," nemoÏno 

takisto nevidieÈ, Ïe namiesto slov, ako je 

„hlásanie nenávisti“, by bolo naãim urobiÈ 

v‰etko moÏné aj nemoÏné pre stretnutie premiérov 

oboch krajín a ich prípadné spoloãné 

upokojujúce vyhlásenie verejnostiam oboch 

susedn˘ch ‰tátov. 

Faktom totiÏ je, Ïe v˘zvu maìarskej ministerky, 

aby slovenská vláda zaujala stanovis- 

ko, ãi uvedené tendencie sú oficiálnou politikou 

Bratislavy a jej oãakávanie, Ïe slovenská 

strana podá vysvetlenie na takto prezentované 

záleÏitosti a podºa tejto reakcie Maìarsko 

zváÏi ìal‰ie diplomatické kroky, slovensk˘ 

premiér veºmi ochotne oznaãil za ultimátum, 

a pokraãoval spôsobom sebe vlastn˘m – maìarská 

ministerka zahraniãn˘ch vecí Kinga 

Gönczová dala slovenskej vláde ultimátum – 

ak sa vláda SR nebude správaÈ podºa predstáv 

maìarskej vlády, maìarská strana zaãne proti 

Slovensku diplomatickú vojnu v EÚ a ìal- 

‰ích medzinárodn˘ch organizáciách: "Odpovedám 

kategoricky nie. Nebudeme podliehaÈ 

ultimátu, ktoré nám dáva vláda MR. Ultimátum 

je súãasÈou dlhodobej koncepcie Maìarska 

o posilÀovanie maìarstva v strednej 

Europe. Je zlé, Ïe ide o koncepciu, ktorú vláda 

MR presadzuje na úkor dotknut˘ch krajín. 

Nedovolíme, aby niekto na úkor na‰ich národn˘ch 

a ‰tátnych záujmov presadzoval takúto 

koncepciu.“ 

A bolo vymaºované – na plátne, na ktorom 

e‰te pred premiérom slovenské ministerstvo 

zahraniãn˘ch vecí nakreslilo zvlá‰tne kontúry: 

„MZV SR dôrazne odmieta vyhlásenie 

MZV MR z dne‰ného popoludnia ako celok, 

aj v jeho jednotliv˘ch ãastiach. Jeho tón, ako 

aj jeho neopodstatnené tvrdenia sú neprijateºné. 

Takéto zámerne konfrontaãné postoje a 

kroky, ktoré sú v politike Maìarska voãi SR 

prítomné od poãiatku existencie demokraticky 

zvolenej vlády SR pod vedením premiéra 

Roberta Fica nemôÏu niã iné, iba zhor‰ovaÈ 

vzÈahy medzi oboma krajinami. 

Bezmedzná, etnicky motivovaná politika 

zasahovania do vnútorn˘ch záleÏitostí in˘ch 

‰tátov sa v Európe ukázala ako tragicky zhubná 

tak v polovici, ako aj na konci minulého 

storoãia a zjavne nevymizla ani zaãiatkom 

tohto storoãia. Za zamyslenie stojí, Ïe toto vyhlásenie 

MZV MR na podporu Pála Csákyho, 

predsedu opoziãnej politickej strany 

SMK, ktorá je súãasÈou slovenského, a nie 

maìarského politického systému, prichádza 

len niekoºko dní po stretnutí na území SR 

predsedu Csákyho s popredn˘m predstavite- 

ºom rumunsk˘ch Maìarov a Rady autonómii 

Karpatskej kotliny biskupom Lászlóm TŒkésom 

k otázkam autonómie. Poãas tohto stretnutia 

zazneli podºa médií o. i. slová, Ïe Maìari 

budú ÏiadaÈ späÈ zabraté územia podºa 

izraelského modelu „územie za mier“ a na 

tomto území si budú uplatÀovaÈ právo na sebaurãenie 

podºa kosovského modelu. Na nebezpeãenstvo 

a neprijateºnosÈ podobn˘ch extrémistick˘ch 

v˘rokov a postojov upozornil aj 

minister zahraniãn˘ch vecí SR Ján Kubi‰ na 

tlaãovej konferencii. 

Práve László TŒkés v mene Rady a tieÏ v 

mene SMK pohrozil v otvorenom liste úãastníkom 

summitu NATO v Bukure‰ti, Ïe neexistencia 

autonómií na etnickom princípe v 

strednej Európe je váÏnym bezpeãnostn˘m rizikom, 

ako to údajne ukázal príklad Kosova. 

A ão ìalej? 

Jedno formálne, povrchné rie‰enie, preto- 

Ïe korene slovensko-maìarského napätie sú 

oveºa hlb‰ie v histórii, vedomí aj podvedomí 

oboch spoloãností, ponúka slovensk˘ premiér 

– stretnúÈ sa so svojím náprotivkom na 

oficiálnej náv‰teve Slovenska. 

Na takomto stretnutí v‰ak môÏe ísÈ v tom 

lep‰om prípade len o signál, o ‰tartovaciu 

ãiaru ìal‰ieho kola zmierÀovania a zmierovania 

– zmierÀovania napätia a zmierovania sa 

s realitou roku 2008. Nie roku 908, ani 1848, 

ani 1918, ani 1938 – v‰etky tri spoloãnosti by 

sa mali k sebe zaãaÈ správaÈ partnersky – aj 

maìarská (MR) k slovenskej (SR), aj slovenská 

(väã‰inov˘ národ) k maìarskej (národnostná 

men‰ina). 

Róbert Kotian 

72


PápeÏ naìalej jedinou multilaterálnou 

individualitou 21. storoãia 

Hoci komunikácia medzi ºuìmi najmä od 2. 

polovice 20. storoãia nadobudla zásluhou 

nevídan˘ch technick˘ch objavov úplne nové 

rozmery a je takmer v kaÏdom okamihu a 

takmer s k˘mkoºvek na zemeguli, ale uÏ aj v 

blízkom vesmíre moÏná, väã‰ina ºudí stále 

nie je úplne uspokojená. âlovek potrebuje 

okrem tisícov praktick˘ch úvah, ponauãení a 

komentárov o daniach, sociálnych dávkach, 

v˘hodn˘ch nákupoch, Ïivotn˘ch a zdravotn˘ch 

poisteniach, o lacnom ‰kolstve, o nájomnom 

a poplatkoch za elektrinu aj ãosi, ão by 

viac alebo menej odpovedalo na otázky, ktoré 

ho znepokojujú uÏ tisícroãia. Ale súãasne 

sa dopæÀajú aj aktuálnymi podnetmi súvisiacimi 

práve aj s pôsobením modernej techniky 

a modern˘ch spôsobov spoloãenského Ïivota. 

KeìÏe politici – tieÏ zhodou okolností v 

uplynulom polstoroãí – v neb˘valom pragmatickom 

o‰iali akosi úplne vypustili zo svojho 

repertoáru filozofické reflexie, v ktor˘ch by sa 

odzrkadlili aspoÀ niektoré problémy zasahujúce 

ºudskú psyché, tento obrovsk˘ citovoduchovn˘ 

priestor v Ïivote jednotlivca, ale aj 

cel˘ch spoloãností zostal znovu najmä len na 

pleciach duchovn˘ch pastierov. 

KaÏd˘ má právo na vieru 

PápeÏ Benedikt XVI. síce v poslednom 

ãase vzhºadom na svoj vysok˘ vek a na svoje 

upadajúce zdravie uÏ cestuje do zahraniãia 

pomerne málo, v polovici septembra 2008 

prekonal v‰ak svoje fyzické problémy a nav‰tívil 

Lurdy, ktoré vtedy oslavovali 150. v˘roãie 

zjavenia Panny Márie v tomto francúzskom 

mesteãku. Lurdy sa uÏ dávno zmenili 

na jedno z najslávnej‰ích pútnick˘ch miest na 

svete, pretoÏe tisíce ºudí veria, Ïe práve tam 

získajú nielen poÏehnanie od Panny Márie, ale 

Ïe sa aj zázraãne vylieãia v tamoj‰ích posvätn˘ch 

prameÀoch. Cirkev uznala ‰esÈdesiatsedem 

prípadov uzdravenia chor˘ch, ktorí uÏ 

boli v beznádejnom stave a po náv‰teve Lúrd 

sa udial – podºa ich názoru – zázrak. 

Hoci odborníci sa ãasto pokú‰ajú dokázaÈ, 

ão sa mohlo reálne staÈ, keì sa t˘mto ºuìom 

vrátilo v Lurdoch zdravie, ja sám nemám 

ambície dokazovaÈ, Ïe viera v lurdskú Pannu 

Máriu je len falo‰n˘m v˘kladom vyzdravenia, 

ktoré má svoje lekárske alebo azda aj iné 

prirodzené vysvetlenie. Naozaj sa totiÏ stáva, 

Ïe rôzne sily a energie – bez toho, aby boli dôsledkom 

nejakej posvätnosti – prekvapia ºudí 

svojimi unikátnymi, zdanlivo nadzemsk˘mi 

úãinkami. Tento spôsob viery mnoh˘ch ºudí 

zachraÀuje v bezv˘chodiskov˘ch situáciách 

– a podºa môjho presvedãenia treba sa te‰iÈ, 

Ïe sa niekomu telesne, ale aj du‰evne uºavilo. 

A keì si to niekto spojí s náboÏenskou vierou, 

netreba sa z toho ani len smiaÈ. Iste je 

otázne, ãi dobr˘ v˘sledok priniesla viera v 

Boha alebo v milostivosÈ Panny Márie, ale 

táto viera v podstate nikomu ne‰kodí a kaÏd˘, 

kto ju potrebuje a kto jej dôveruje, má maÈ 

právo s Àou ÏiÈ a udrÏiavaÈ si ju. Tak isto, ako 

zasa druhí majú úplne rovnaké právo zostaÈ 

pri svojej skepse, ktorá tieÏ nie je neodôvodnená 

a nelogická. Práve na tomto príklade vidno, 

ako sme neustále otrokmi nejak˘ch nemenn˘ch 

a tradiãn˘ch predstáv a ako stále 

chceme niekomu vnucovaÈ jedin˘ správny 

v˘klad nejak˘ch udalostí a pocitov – samozrejme, 

ná‰. Vieru, alebo ateizmus 

VráÈme sa k pápeÏovi, lebo v tejto glose ide 

hlavne oÀho, a ãi o jeho vklad do revitalizácie 

ºudsk˘ch duchovn˘ch pohybov. Bolo skutoãne 

obetavé od neho, Ïe sa vybral na nároãnú 

cestu. Iste si dobre uvedomoval, ak˘ v˘znam 

má púÈ tisícov ºudí do Lúrd a súãasne 

jeho prítomnosÈ vo vych˘renom mesteãku 

pri tomto v˘znamnom v˘roãí. Snáì mi bude 

dovolené, ak v súvislosti s t˘mto v˘nimoãn˘m 

javom pouÏijem slovník a ‰t˘l trochu patetickej‰í 

alebo ozdobnej‰í, neÏ sa na anal˘zu – ãi 

pokus o Àu – patrí. Úprimná viera musela 

priam usadaÈ na hlavy a do s⁄dc putujúcich davov 

a pápeÏova úãasÈ ju len umocnila. A znásobiÈ 

ju chcel aj Svät˘ Otec, keì vo svojej kázni 

sa prihovoril k pokorne stojacim alebo dokonca 

kºaãiacim davom a mnoh˘m sediacim 

v invalidn˘ch vozíkoch – a keì im povedal: 

„Viera nám hovorí, Ïe moc lásky na tomto 

svete je silnej‰ia ako smrÈ, silnej‰ia ako na‰e 

slabosti a hriechy, neÏ zlo, ktoré nás ohrozuje.“ 

Benedikt XVI. z tejto silno znejúcej vety 

Pána Boha opatrne vynechal. Samozrejme, 

On tam niekde v kontexte alebo v podtexte je, 

ale mne sa zdá, Ïe pápeÏ nechtiac alebo vedome 

presunul pozornosÈ zboÏne poãúvajúcich 

z v‰evedúceho a v‰emohúceho Boha a 

odvodene z Panny Márie na samotn˘ch ºudí, 

ktorí rozjímali. Moc lásky mnoh˘m musela 

zaznieÈ oveºa prirodzenej‰ie a dôveryhodnej- 

‰ie neÏ slová viery v Boha, ktoré sú vlastne 

dosÈ abstraktné a vedomiu ãloveka aj vzdialené, 

k˘m moc lásky je veºmi reálna a tak ju 

aj ºudia vnímajú. 

Nechcem nesprávne vykladaÈ iste dobre 

premyslen˘ pápeÏov text, ale uÏ nech ho myslel 

akokoºvek, vo mne ním vyvolal pocit, Ïe 

ani Svät˘ Otec si vierou v Boha nie je stopercentne 

ist˘, a keì chcel poãúvajúcich ºudí 

strhnúÈ s plnou vehemenciou a s absolútnym 

dosahom na ich du‰e, tak trochu rad‰ej vieru 

pretransformoval na pôsobivú moc lásky alebo 

ju láskou umocnil. Keì som sa zam˘‰ºal, 

ãím mohli tieto pomerne jednoduché slová zaujaÈ 

práve lurdsk˘ch pútnikov s ich psychick˘m 

zázemím, zi‰la mi na um zvlá‰tna súvislosÈ. 

PápeÏ Benedikt XVI. je blízky uãeníkom 

JeÏi‰ov˘m 

Aj keì riskujem, Ïe trochu preÏeniem, pretoÏe 

rozdiel sú dve tisícroãia, úplne odli‰ná 

spoloãenská atmosféra nultého a 20. storoãia, 

úplne rozdielne psychické a skúsenostné zázemie 

charizmatickej osobnosti JeÏi‰ovej a 

ãloveka, ktorého len nedávno zvolili ºudia 

(lebo aj kardináli sú „len“ ºudia) za hlavu 

jednej z desiatok cirkví, predsa len si dovolím 

vyjadriÈ svoj pocit, Ïe pápeÏ Benedikt 

XVI. je my‰lienkovo i ‰tylisticky blízky apo‰- 

tolom, ktorí – naozaj netu‰ím, ak˘m spôsobom 

a do akej miery verne ãi voºne – sledovali 

osudy JeÏi‰a a zaznamenávali Jeho (?) 

slová, názory, prikázania a odkazy ºudstvu. 

Nov˘ zákon je skutoãne úctyhodn˘ sumár 

príbehov, ktoré vrcholia uÏitoãn˘mi pouãeniami, 

sumár podobenstiev, ktoré aj najne‰kolenej‰ím 

ºuìom poskytujú silné podnety pre 

vlastnú morálku, a sumár rôznych posolstiev, 

ktoré sú obãas rámcované priamo ãi prenesene 

formulovan˘mi pravidlami pre Ïivot. 

Samozrejme, základn˘m predpokladom 

úãinnosti novozákonn˘ch evanjelií a epi‰tol 

– ale zrejme aj kázní a príhovorov súãasného 

vatikánskeho apo‰tola – je bezpodmieneãne 

viera v Boha a pokiaº ide o Benedikta 

XVI., tak aj v BoÏí status JeÏi‰a Krista. 

Pravda, práve v tomto citlivom bode je základn˘ 

kameÀ úrazu, pretoÏe zrejme podstatnou 

otázkou pre mnoh˘ch vyspelej‰ích kres- 

Èanov, neustále konfrontovan˘ch so ‰irokou 

‰kálou ideologick˘ch a filozofick˘ch názorov, 

je: Musí ãlovek, ktor˘ predpokladá BoÏiu 

existenciu, bezv˘hradne v Boha a potom aj v 

JeÏi‰a Krista veriÈ – alebo môÏe aj pochybovaÈ, 

resp. skúmaÈ piliere a nezodpovedané 

otázky svojej viery? Musí veriÈ v kaÏdé slovo 

Biblie a chápaÈ ho ako slovo, ktoré ºuìom 

poslal Boh a podºa ustálenej doktríny oãakáva 

od nich, Ïe na jeho základe bezv˘hradne 

budú veriÈ povedanému a od Boha tlmoãenému? 

A najmä – do akej miery musí veriÈ v‰etk˘m 

dogmám a encyklikám, ktoré rozoslali 

veriacim pápeÏi poãas storoãí, a do akej miery 

môÏe pripustiÈ, Ïe nie v‰etko, ão je v nich 

napísané, má posvätenie BoÏie, pretoÏe ten, 

73


kto ich písal, teda pápeÏ alebo niektor˘ svät˘, 

je koniec koncov len smrteºn˘ ãlovek? 

A e‰te ÈaÏ‰ie sú otázky, ktoré znepokojujú 

v ‰ir‰ej miere, najmä keì sa zráÏajú s pomyseln˘m 

sloganom niektor˘ch autoritatívnych 

predstaviteºov cirkevnej hierarchie: Nep˘taj 

sa, ale ver! Keì bude‰ veriÈ, bude aj Boh! Boh 

je v˘sledkom na‰ej viery. Boh nie je preto, Ïe 

je, ale preto, Ïe veríme, Ïe je. In˘mi slovami: 

My na‰ou vierou sme schopní stvoriÈ aj Boha. 

Uveríme, Ïe je – a bude. Dokedy v‰ak bude 

platiÈ tak˘to jednoduch˘ a bezbolestn˘, bezproblémov˘ 

vzorec? (Napokon, je neobyãajne 

ºahké veriÈ. Je to bezproblémové a otvára 

to pred ãlovekom dosÈ priamoãiaro lahodnú 

budúcnosÈ v raji. TakÏe preão sa vlastne niektorí 

ºudia vzpierajú veriÈ? Len z ºudskej tvrdohlavosti?) 

A práve na tomto mieste sa síce opatrne, ale 

moÏno aj oprávnene p˘tame: Naão vlastne 

Boh potrebuje, aby ãlovek bezpodmieneãne 

veril v Jeho existenciu? Skutoãne zaujíma 

Boha, ãi milióny a uÏ dokonca miliardy ºudsk˘ch 

jednotlivcov v Neho veria? Nie je to 

prenesenie príli‰ ºudskej vlastnosti („Kto mi 

dôveruje, ten má u mÀa pozitívny ohlas!“) na 

dokonalého Boha, ktor˘ takéto podmieÀovanie 

Svojej sluÏby ãloveku vierou v Neho si nemusí 

klásÈ ako základn˘ predpoklad? To neznamená, 

Ïe keì ãlovek dospeje k potrebe veriÈ 

v Boha, nemôÏe tak uãiniÈ. MôÏe. Nie je 

v‰ak ãlovek slobodnej‰í, neÏ pripú‰Èajú dogmatici? 

Kolaps základov spoloãnosti 

E‰te pred Lurdami v apríli 2008 bol Benedikt 

XVI. na nároãnej náv‰teve USA, krajiny 

potácajúcej sa medzi puritánstvom a pekelníctvom. 

Na om‰i vo Washingtone pred 

pribliÏne 50.000 veriacimi pápeÏ dosÈ nekompromisne 

varoval pred rozvratom vzÈahov 

v spoloãnosti a pred pribúdaním násilia i odcudzenia. 

Povedal: „Vidíme jasné náznaky kolapsu 

základov spoloãnosti, ktoré vzbudzujú 

obavy.“ Podºa jeho slov v ºuìoch ochabujú 

morálne hodnoty a pribúda „nev‰ímavosÈ voãi 

Bohu“. Akokoºvek môÏe byÈ niekto namrzen˘ 

na vatikánskeho pontifika za jeho fundamentalizmus, 

s ktor˘m vyjadruje niektoré 

trvalo problematické postoje povedzme k celibátu 

alebo k povoleniu potratov, treba uznaÈ, 

Ïe v súãasnom západnom svete – ale moÏno 

aj ponad európsky a americk˘ kultúrny priestor 

– je tento 80-roãn˘ muÏ moÏno jedin˘, 

kto nesie v sebe siln˘ duchovn˘ náboj a ním 

oprávnene znepokojuje ‰iroké masy a vytrháva 

ich z televíznej pohodlnosti a mamonárskej 

ºahostajnosti. 

Táto iskra e‰te v˘raznej‰ie a my‰lienkovo 

i ‰tylisticky naliehavej‰ie zaznela v polovici 

júla na kontinente, ktor˘ sa príli‰ ãasto v súvislosti 

s katolicizmom nespomína – v Austrálii. 

PápeÏ pred 150-tisícov˘m davom prevaÏne 

mlad˘ch katolíckych pútnikov kritizoval 

popkultúru, konzum a „falo‰né idoly“. V Sydney 

mlad˘m zahraniãn˘m aj domácim veriacim 

pripomenul, ako apo‰toli „bojovali proti 

perverznosti v kultúre aj mimo nej“, keì zakladali 

cirkev. „Ná‰ svet je vyãerpan˘ z lakomstva, 

zneuÏívania a otrávenia z falo‰n˘ch 

idolov a ãiastkov˘ch odpovedí a bolesti z falo‰n˘ch 

sºubov.“ A potom otvorene, nekompromisne 

a trochu aÏ odváÏne vyhlásil, Ïe existujú 

viaceré znaky svedãiace o tom, Ïe „je 

nieão zlé“ v modernej spoloãnosti (majme na 

zreteli katolíckych kÀazov, ktorí zneuÏívali 

svoju autoritu a pomerne ºahko sa dostávali 

k bezbrann˘m chlapcom a dievãatám a k intímnym 

pedofiln˘m stykom s nimi.): „V na- 

‰ich súkromn˘ch Ïivotoch a v na‰ich komunitách 

sa stretávame s nebezpeãn˘m nepriateºstvom 

– teda s jedom, ktor˘ koroduje v‰etko, 

ão je dobré, pretvára to, ãím sme a niãí zmysel, 

pre ak˘ sme boli stvorení“. 

V tejto súvislosti kritizoval aj alkoholovú 

a drogovú závislosÈ, ktoré sú podºa neho dvoma 

najfrekventovanej‰ími príkladmi „modern˘ch 

chorôb“. A bez rozpakov, nezaobalene 

kritizoval aj sexuálne poniÏovanie a násilie, 

ktoré je zamaskované pod rú‰kom televíznej 

a internetovej zábavy: „P˘tam sa sám 

seba: Mohol by niekto stáÈ tvárou v tvár ºuìom 

trpiacim násilím a sexuálnym zneuÏívaním, 

ktorí tvrdia, Ïe tieto tragédie, zabalené 

do virtuálnej formy, treba povaÏovaÈ takmer 

za zábavu?“ A potom nástojãivo vyzval mladé 

publikum, aby odmietlo konzumnú spoloãnosÈ: 

„Nedajte sa zlákaÈ t˘mi, ktorí vás vidia 

len ako ìal‰ieho zákazníka na trhu neprebern˘ch 

moÏností, kde sa samotná voºba stáva 

dobrom, novota si uzurpuje krásu a subjektívny 

záÏitok nahrádza pravdu.“ PápeÏ obvinil 

konzumnosÈ aj z podielu na environmentálnych 

problémoch, s ktor˘mi teraz bojuje 

celá planéta: „Toto sú rany, ktoré sa zar˘vajú 

do povrchu na‰ej Zeme; erózia, odlesÀovanie, 

mrhanie svetov˘mi minerálnymi a morsk˘mi 

zdrojmi s cieºom uspokojiÈ bezodn˘ 

konzum“. 

MôÏe alebo má byÈ pápeÏ progresívny, modern˘? 

Keì modern˘ a súãasne vzdelan˘ ãlovek 

sleduje takéto jedineãné kazateºsko-rétorické 

v˘kony Svätého Otca, dosÈ zarmútene si moÏno 

pomyslí: Aká ‰koda, Ïe takúto rozumnú 

rozhodnosÈ nevkladá pápeÏ aj do svojej celej 

názorovej a reãníckej produkcie, teda aj tam, 

kde je priamo poveren˘, aby skúmal doteraj- 

‰í priebeh úãinkovania medzi ºuìmi a na ºudí 

a aby usilovne a vytrvalo hºadal nové perspektívy 

pre milióny ºudí – teda v cirkvi. Keby práve 

tam menej prilipol ku konzervatívnym a 

strnul˘m, priam nehybn˘m prúdom ºudsk˘ch 

pocitov, oznaãovan˘ch ako pevnosÈ vo viere. 

Ak existencia úplne v‰etkého na Zemi i vo 

vesmíre podlieha neustálej zmene a ak tieto 

zmeny ovplyvÀujú rozumov˘ i citov˘ kapitál 

ãloveka – a, navy‰e, ak sám Boh je veãn˘ 

a teda nepretrÏite plynúci ãi trvajúci v ãase –, 

nie je ani najmen‰í dôvod uviaznuÈ práve vo 

viere na umelo vytvorenom bode a nepokúsiÈ 

sa – na poste pápeÏa – umoÏniÈ veriacim, 

aby ich du‰a na kaÏdom v˘vinovom stupni 

ºudskej histórie splynula s poznatkami a spoloãenskou 

atmosférou pozitívne zodpovedajúcou 

danému dÀu, roku a storoãiu. PápeÏova 

viera, ktorú ‰íri okolo seba, tieÏ musí byÈ 

trochu flexibilnej‰ia, a preto i pápeÏ musí 

kritickej‰ie posudzovaÈ, ãi jeho predchodcovia 

nesÈaÏili mnoh˘m cenn˘m ºuìom, aby sa 

prid⁄Ïali Vatikánu ako svojej duchovnej opory, 

keì zakonzervovali niektoré prikázania 

pod zámienkou, Ïe sú vôºou BoÏou. 

Ak sa chcem v‰ak veºmi pokúsiÈ o objektívnosÈ, 

nemôÏem obísÈ otázku, ktorá ma síce 

nete‰í, ale ktorá je odôvodnená: Bol by pápeÏ 

schopn˘ niektor˘ch svojich brilantn˘ch úkonov, 

ktoré prekraãujú hranice katolíckej pastorácie 

a majú v‰eºudsk˘ charakter, keby nepodliehal 

mnoh˘m tradiãn˘m formám a prejavom 

viery? Nie je to tak, Ïe ich prítomnosÈ 

v jeho vedomí mu dáva in‰piráciu a silu k pozitívnym 

verejn˘m vystúpeniam, ale súãasne 

mu komplikujú, aby pôsobil úplne slobodne 

a aby nikomu nepodliehal pri svojich rozhodnutiach.– 

iste okrem Boha, ale Toho hºadaÈ v 

kaÏdej dogme by bolo iste zbytoãné. Proste, 

aj pápeÏ je len nedokonal˘ ãlovek, a preto ºudstvo 

veºkú nádej na revitalizáciu a modernizáciu 

svojho duchovného Ïivota nemá. 

Slovenskí kÀazi sú v súãasnosti na spodnej 

hranici tejto nedokonalosti a závislosti od 

negatívnych spoloãensk˘ch vplyvov. Príli‰ 

sa spoliehajú na desaÈtisíce pútnikov do Levoãe 

alebo do ·a‰tína – teda t˘ch, ktorí v nervóznej 

dobe prinajmen‰om ãiastoãného verejného 

rozvratu hºadajú oporu v Bohu ão ako 

tradiãne servírovanom slovensk˘mi duchovn˘mi. 

Ale ich vplyv na ‰ir‰iu pospolitosÈ je 

chudobn˘ a neukotvuje sa v du‰iach veriacich 

a uÏ vôbec nie neveriacich tak, ako sa uÏ 

viackrát podarilo ukotviÈ svoje náhºady na 

rozvrat súãasnej spoloãnosti Benediktovi 

XVI. za jeho dosiaº krátkeho pontifikátu. Ak 

najväã‰iu pozornosÈ vzbudí arcibiskup nadch˘najúci 

sa takmer ideálnym Ïivotom v Slovenskej 

republike katolíckeho kÀaza Jozefa 

Tisa, ktorá bola spojencom fa‰istického Hitlera 

a aj preto mala na konte Ïivoty desaÈtisícov 

svojich obãanov, tak je to veºmi chudobná, 

a najmä problematická bilancia z hºadiska 

duchovného pôsobenia cirkvi na ºudské 

du‰e. 

Ak zo svetsk˘ch verejn˘ch ãiniteºov v „západnom 

kultúrnom okruhu“ uÏ dlh‰í ãas 

nieto nikoho, kto by hlb‰ie zaujal ão len 

vlastnú krajinu, ak nie aj ºudí mimo nej, 

tak sú to smutné vyhliadky. A ani trochu 

lep‰ie – ak nie e‰te hor‰ie – sú na Slovensku. 

Îijeme v absolútnej duchovnej podvy- 

Ïivenosti a asi aj preto pred 15 rokmi vzru- 

‰il labilnej‰iu ãasÈ slovenskej society aspoÀ 

Vladimír Meãiar zrejme pôsobiv˘m ‰írením 

nenávisti ku skupine ním vymyslen˘ch 

protivníkov a v uplynulom päÈroãí nepriamo 

naÀho nadviazal Robert Fico jasnej‰ie 

formulovanou nevraÏivosÈou, ktorá 

e‰te viac ako na Meãiara nadväzuje na 

triedne nepriateºstvo ubíjajúce najmä najsilnej‰í 

prúd ãloveãensk˘ch kvalít, za ktoré 

povaÏujeme ºudsk˘ humanizmus. To 

bola aj ‰anca najprv pre KDH a potom – 

keì sa KDH utopilo vo vlastnej bezradnosti 

a v príklone k hor‰ím ãrtám slovenskej 

cirkevnej politiky – pre SDKÚ. Tá v‰ak 

svojím prízemn˘m pragmatizmom, ktor˘ 

je v príkrom protiklade k pápeÏov˘m posolstvám 

povedzme v USA a v Austrálii, sa 

takisto úplne zriekla intelektuálnych a duchovne 

zrel˘ch prejavov pri oslovovaní serióznych 

vrstiev slovenského spoloãenstva. 

Îe si to táto strana neuvedomuje ani teraz, 

keì je na hranici svojej budúcnosti, je pre 

Slovensko dosÈ tragické. 

Ernest Weidler, 

publicista 

74

E K O N Ó M I A 

Sociálny ‰tát – ideál 

alebo preÏitok? 

(pokraãovanie z ãísla CLX.) 

S na‰ou hlavnou témou, ktorú sme nastolili 

v prvej ãasti tohto príspevku, t. j. so sociálnym 

‰tátom úzko súvisí i ìal‰ia osobitná kategória 

– medzigeneraãná spravodlivosÈ. Túto 

veºmi dobre symbolizuje známa rozprávka o 

troch gro‰och, situovaná e‰te do ãias cára Petra 

I., ale rovnako aktuálna aj dnes; len kulisy 

sa menia. Súãasná generácia na rozdiel od minul˘ch 

môÏe osud budúcich generácií ovplyvniÈ 

mnohorak˘mi a sofistikovanej‰ími spôsobmi 

ako doteraj‰ie generácie. Pokrok vo vede a 

technike jej dáva také moÏnosti, o ktor˘ch sa 

muÏíkovi za cára Petra I. s jeho tromi gro‰mi 

ani nesnívalo. A kapitál, ktor˘ naakumuluje a 

ktor˘ investuje napr. do budovania diaºnic a 

in˘ch dopravn˘ch sietí, do rozvoja priemyslu, 

do vzdelania mlad˘ch, do elektronizácie ekonomiky 

je v‰etko v prospech nastupujúcej generácie, 

takisto, ako to, ão predt˘m vybudovala 

predchádzajúca generácia, vyuÏíva a ãasto 

aj zneuÏíva súãasná generácia. Preto aj vôbec 

nie zriedkavo rezonujúce v˘hrady, Ïe súãasná 

populácia v produktívnom veku dopláca na 

dôchodcov nielenÏe neobstoja, ale sú doslova 

neetické. 

Medzigeneraãná spravodlivosÈ má v‰ak aj 

svoju druhú, dalo by sa povedaÈ odvrátenú 

stránku. A tu na prvom mieste je naru‰enie Ïivotného 

prostredia, likvidácia aj efektívnych 

v˘rob a pod. 

Napokon, rovnako by sa dalo namietaÈ aj 

proti tomu, ão obetuje súãasná generácia v 

prospech budúcej: buduje infra‰truktúru, elektronickú 

ekonomiku, ktorú budú vyuÏívaÈ najmä 

budúce generácie, ale na druhej strane 

zväã‰uje ‰tátny dlh, ktor˘ budú taktieÏ splácaÈ 

budúce generácie. OpäÈ sa potvrdzuje idea, Ïe 

ão je spravodlivé pre jedn˘ch, môÏe sa javiÈ ako 

nespravodlivé voãi in˘m. Absolútna spravodlivosÈ 

rovnako ako absolútna pravda sú vlastne 

ideály, ku ktor˘m sa môÏeme a musíme 

viac ãi menej pribliÏovaÈ. 

V súvislosti s kategóriou spravodlivosti za 

absolútne scestné a cynické povaÏujeme tieto 

kon‰tatovania: „... pojem spravodlivosÈ (rozumej 

sociálna) nemá Ïiadnu intelektuálnu hodnotu, 

je iba známkou demagógie a lacného 

Ïurnalizmu a mali by sme sa hanbiÈ tento pojem 

pouÏívaÈ. Je súãasne aj znakom nezrelosti 

a primitívneho myslenia vyÏadovaÈ spravodlivosÈ 

od spoloãnosti a braÈ ju na zodpovednosÈ 

za konkrétne hmotné postavenie a ne‰Èastie 

niektorej skupiny obyvateºstva“. [Hayek, 1992] 

Tieto slová urãite nepotrebujú ìal‰ie komentáre. 

Je v‰ak o to zaráÏajúcej‰ie, Ïe patria takej 

osobnosti, akou bol F. A. Hayek. Hodnotenie 

tohto v˘roku ponecháme na ãitateºa. 

J. Rawls, filozof z harwardskej univerzity sa 

v súvislosti s rovnosÈou a spravodlivosÈou v rozdeºovaní 

zaoberal aj otázkou podstúpeného rizika 

ako ìal‰ieho z determinantov v˘‰ky príjmu. 

Kon‰tatuje, Ïe väã‰ina ºudí má odpor k riziku. 

U t˘ch, ktorí riskujú, je vÏdy väã‰ia pravdepodobnosÈ 

r˘chleho zbohatnutia, ale aj krachu 

ako u t˘ch, ktorí stavajú na istote a pravidelnosti 

príjmu. 

Snahou J. Rawlsa bolo dopracovaÈ sa k princípu 

distributívnej spravodlivosti, ktor˘ by bol 

akceptovateºn˘ v‰etk˘mi racionálnymi jedincami, 

ãiÏe k univerzálnym princípom a kritériám. 

Dospel k záveru, Ïe sociálne a ekonomické 

nerovnováhy je potrebné usporiadaÈ tak, 

aby boli späté s pracovn˘mi pozíciami a funkciami 

otvoren˘mi pre v‰etk˘ch. Podºa Rawlsa 

sú ºudia ochotní tolerovaÈ urãitú mieru nerovnosti 

príjmov pod podmienkou, Ïe táto nerovnosÈ 

povedie ku zv˘‰eniu celkovej ãiastky urãenej 

na rozdeºovanie a smeruje k zníÏeniu 

nerovnosti spojenej s pôsobením trhu. [Rawls, 

1995] 

Za zmienku stojí aj interpretácia spravodlivosti 

manÏelov Musgraveovcov. Ich teória kore‰ponduje 

napr. s ideou paretovského optima, 

ktoré predpokladá, Ïe k rastu blahobytu dôjde 

vtedy, keì sa postavenie jednotlivca zlep‰í bez 

toho, aby sa zhor‰ilo postavenie niekoho iného. 

Preto sa táto teória naz˘va aj teóriou optimálneho 

rozdeºovania. Aj Musgraveovci sú 

toho názoru, Ïe rozdeºovanie nemôÏe byÈ riadené 

iba trhom. Nie je totiÏ spojené len s materiálnym 

dostatkom a hojnosÈou, ale aj so subjektívnym 

pocitom spravodlivosti. Faktom je, 

Ïe kaÏd˘ by si vybral iné kritéria spravodlivosti, 

in˘ rebríãek hodnôt podºa toho, na ktorej strane, 

resp. na ktorej prieãke spoloãenského rebríãka 

a najmä ekonomického rebríãka sa sám práve 

nachádza. A tak to bolo v podstate vÏdy. 

Nie náhodou sa za jedno z najflagrantnej‰ích 

kritérií spravodlivosti povaÏovala práve rovnosÈ. 

Tá dokonca kore‰ponduje i s duchom 

kresÈanstva. Paradoxom v‰ak je, Ïe hlavn˘m zástancom 

idey rovnosti po J. J. Rouseauovi, 

ktor˘ zastával názor, Ïe kaÏd˘ jednotlivec má 

rovnakú cenu, bol materialista a ateista K. 

Marx, k˘m práve cirkev v praktickom Ïivote 

bola od nej ãasto na míle vzdialená. No ako sme 

uÏ naznaãili v predchádzajúcom texte, uÏ Aristoteles 

poukazoval na to, Ïe absolutizácia rovnosti 

vedie v koneãnom dôsledku k nespravodlivosti. 

Medzi pojmy úzko súvisiace s problematikou 

sociálneho ‰tátu patrí aj ekonomick˘ blahobyt. 

Veºmi zjednodu‰ene sa ekonomick˘ 

blahobyt spája s reálnym HDP: ãím väã‰í HDP, 

t˘m vy‰‰í blahobyt. Aj keì je tu priama nadväznosÈ, 

reálny HDP nie je to isté ako ekonomick˘ 

blahobyt. K˘m HDP zahrÀuje iba tie tovary, 

ktoré majú cenu a predávajú sa na trhu, 

blahobyt je osobitn˘ práve t˘m, Ïe obsahuje aj 

mnoho in˘ch komponentov, ktoré nemajú stanovenú 

cenu a nepredávajú sa na trhu. Sem patrí 

napr. voºn˘ ãas, kvalita Ïivota, sociálne istoty, 

mimotrhové sluÏby a ìal‰ie. Ekonomick˘ 

blahobyt nie je tak totoÏn˘ s reálnym HDP. 

Na druhej strane v‰ak treba povedaÈ, Ïe s ním 

predsa len úzko súvisí. Napríklad cez normy na 

ochranu Ïivotného prostredia, kvalitu Ïivotného 

prostredia, vy‰‰iu gramotnosÈ, lep‰ie 

vzdelanie, spoloãenské postavenie a disponovanie 

dostatoãn˘m príjmom. 

Z uvedeného, t. j. zo vzÈahu HDP a ekonomického 

blahobytu plynie jeden veºmi dôleÏit˘ 

záver (aj pre víziu): ekonomická teória i 

hospodárska politika by sa mali rovnako intenzívne 

a váÏne, ako sa venujú rastu HDP a teda 

prevaÏne ekonomick˘m parametrom, zaoberaÈ 

aj mimoekonomick˘mi parametrami, najmä 

sociálnymi otázkami, právnym a politick˘m 

prostredím. A práve táto „odvrátená“ strana u 

nás evidentne zaostáva, resp. nepôsobí rovnováÏne 

a vyrovnane. 

Osobitnú kapitolu tvoria pojmy spojené so 

sociálnou kohéziou (súdrÏnosÈou). Pojem sociálna 

kohézia je sociologick˘ pojem a pouÏíva 

sa vo viacer˘ch v˘znamoch. Je to pomerne 

nov˘ v˘raz, ktor˘ sa zaãal pertraktovaÈ v ostatn˘ch 

dvadsiatich rokoch. Je v‰ak diskrepancia 

medzi klasick˘m pouÏívaním tohto pojmu a 

jeho novou interpretáciou. Pôvodne sa definuje 

ako väzby v spoloãnosti. Sociálna kohézia 

je proces materializovan˘ na mikroúrovni a pociÈovan˘ 

ako súdrÏnosÈ a spoloãná identita. S 

inou definíciou pri‰iel napríklad Lockwood, 

ktor˘ pouÏíva v˘raz sociálna kohézia na vyjadrenie 

sily primárnych a sekundárnych väzieb 

sociálnej siete, najmä v‰ak primárnych spoloãensk˘ch 

vzÈahov. Je spojením piatich komponentov: 

1) spoloãné hodnoty a obãianska kultúra; 

2) spoloãensk˘ poriadok a spoloãenská 

kontrola; 3) solidarita a redukcia v sociálnej 

stratifikácii; 4) sociálna sieÈ a spoloãensk˘ kapitál; 

5) spoloãenská oddanosÈ. 

V inom ponímaní sa sociálna kohézia aplikuje 

v dvoch dimenziach: a) sociálna exklúzia 

zahrÀuje sociálnu nerovnosÈ a stratifikáciu; b) 

spoloãensk˘ kapitál zahrÀuje aspekty sociálnych 

vzÈahov a väzieb. 

Sociálna exklúzia je veºmi zloÏit˘ fenomén 

a medzi teoretikmi neexistuje zhoda pokiaº ide 

o jeho definíciu a o jeho príãiny, ktoré de- 

‰trukãne pôsobia na sociálny poriadok a sociálnu 

kohéziu. âasto sa uvádza v súvislosti s tak˘mi 

pojmami ako nezamestnanosÈ, nízka kvalifikácia, 

nízky príjem, vysoká kriminalita, nízka 

ºudská dôstojnosÈ a pod. Úzku nadväznosÈ 

má najmä na fenomén chudoby. Samotn˘ pojem 

exklúzia má niekoºko v˘znamov. V spojení 

s prívlastkom sociálna sa identifikuje najmä 

na sociálnu polarizáciu na horizontálnej 

úrovni. 

Kºúãovou charakteristikou sociálnej exklúzie 

môÏe byÈ sumarizácia ‰tyroch kºúãov˘ch 

hºadísk. 

75


1. Sociálna exklúzia predstavuje vylúãenie indivíduí 

alebo skupín zo systému politického, 

ekonomického a sociálneho fungovania 

spoloãnosti, v ktorej Ïijú; vylúãenie z prístupu 

a úãasti v in‰titúciách a zdrojoch, vylúãenie 

z v‰eobecnej dostupnosti príleÏitosti a 

moÏnosti zo sociálne a ekonomickej istoty 

a normálnych Ïivotn˘ch podmienok a moÏnosti 

vzdelania. 

2. Sociálna exklúzia ako multidimenzionálny 

fenomén je tak extrémny stav aj v oblasti 

vzÈahovej; znamená vylúãenie indivíduí ãi 

skupín zo spoloãensk˘ch vzÈahov a väzieb 

s in˘mi ãlenmi spoloãnosti. 

3. Sociálna deprivácia nie je nepriazniv˘m javom 

len sama osebe, ale má váÏne dôsledky 

prejavujúce sa v rôznych formách. 

4. Potrebné je tak v‰ímaÈ si exklúziu nielen v 

absolútnom zmysle v dichotómii s inklúziou 

ako polarizovan˘ jav, ale aj jej medzietapy 

v zmysle parciálneho javu. 

Spoloãensk˘ kapitál je kon‰truovan˘ ako 

dôleÏit˘ komponent sociálnej kohézie vychádzajúci 

zo sociálnej siete. Podobne ako iné 

pojmy sa tieÏ spája s poãtom dvojznaãností, s 

multiv˘znamovosÈou a aplikuje sa rôznymi 

spôsobmi. Aj napriek tomu má spoloãensk˘ kapitál 

ako modern˘ pojem a ako v˘znamn˘ atribút 

moderného ‰tátu svoje miesto v ekonomickej, 

sociálnej a politickej terminológii. 

Pojem spoloãensk˘ kapitál vyjadruje väzby 

a prepojenia medzi indivíduami spojen˘mi do 

urãitej siete, urãité vyãlenenie v rozhodujúcich 

sférach Ïivota na sociálnej mikroúrovni. Spoloãensk˘ 

kapitál orientuje sociálne väzby na urãit˘ 

objekt a teda prispieva k dosiahnutiu cie- 

ºov danej skupiny. 

Problémy i v˘hody tak˘chto zoskupení závisia, 

okrem iného, práve na úrovni spoloãenského 

kapitálu, ktor˘ by mal byÈ preverovan˘ 

na troch úrovniach sociálneho systému: makro-, 

mezo- i mikro. Spoloãensk˘ kapitál nemô- 

Ïe byÈ rovnako siln˘ na v‰etk˘ch troch úrovniach. 

Jeho úãinok spoãíva na pomoci indivíduám. 

Podpora znamená pomoc ºuìom vo zvládaní 

ich kaÏdodenného Ïivota alebo urãit˘ch 

(finanãn˘ch, citov˘ch) in˘ch kríz. Konkrétnu 

(vzájomnú) pomoc moÏno kategorizovaÈ do 

‰tyroch skupín: 

• in‰trumentálna (alebo materiálna) podpora 

vo forme peÀazí alebo inej hmotnej podoby; 

• informaãná podpora – poskytovanie informácií, 

ktoré dané osoby potrebujú v ãase rozhodujúcich 

Ïivotn˘ch zmien (pri sÈahovaní, 

hºadaní práce a pod.); 

• emocionálna podpora je podpora poskytovaná 

poãas väã‰ích alebo men‰ích Ïivotn˘ch 

kríz (smrÈ blízkej osoby, rozvod...); 

• sociálna podpora predstavuje príleÏitostné 

neformálne, socializujúce formy ako v˘lety, 

vzájomné náv‰tevy, náv‰teva kina...). 

S ekonomickou nerovnosÈou bezprostredne 

súvisí i otázka chudoby. Je dôsledkom novej 

‰truktúry spoloãnosti, kde niekoºko bohat˘ch 

rodín ovláda krajinu a väã‰ina ºudí Ïije v biede. 

Samotn˘ pojem chudoby sa v‰ak lí‰i od pojmu 

sociálnej nerovnosti, v‰eobecne povaÏovanej 

za dôsledok rozdielnych v˘konov v spoloãnosti, 

ktorá favorizuje princíp v˘konu. Atribútom 

chudoby je verejnosÈ, k˘m atribútom 

bohatstva je súkromnosÈ. A práve priorizovanie, 

resp. favorizovanie jedného z t˘chto atribútov 

determinuje charakter sociálneho modelu. 

Okrem toho, samotn˘ stav chudoby, jej pre- 

Ïívanie a pociÈovanie nezávisí len od absolútnej 

ekonomickej situácie, a podobne, ako je to 

pri pociÈovaní nespravodlivosti, teda v závislosti 

od skutoãného mnoÏstva jedla, obleãenia, 

úrovne b˘vania, ktorú majú, ale aj, a niekedy 

hlavne od toho, ão majú ºudia v porovnaní s 

in˘mi ºuìmi, teda relatívno tu dominuje nad absolútnom. 

To v‰ak nedáva právo tvrdiÈ, Ïe chudoba 

je iba relatívna pomerná veliãina. âo 

teda chudoba de facto je? Rozhodne to nie je 

iba subjektívny pocit. Je to skutoãn˘ stav úrovne 

a kvality Ïivota. 

„Chudobou rozumieme sociálny jav, ktor˘ 

je charakteristick˘ nedostatkom Ïivotn˘ch prostriedkov 

jednotlivca alebo skupiny. V tomto 

zmysle je povaÏovaná za sociálny problém, prípadne 

za sociálno-patologick˘ jav. Niekedy 

sa namiesto mnohoznaãne definovaného pojmu 

absolútnej chudoby pouÏíva pojem bieda. V porovnaní 

s pojmom bieda je chudoba povaÏovaná 

za menej drastickú situáciu, v ktorej sa jednotlivec 

alebo sociálna skupina nachádzajú. 

Pojem bieda b˘va obvykle pouÏívan˘ v súvislosti 

s hladom, telesn˘m alebo du‰evn˘m 

utrpením alebo po‰kodzovaním, sociálnou odkázanosÈou 

a pod. (hranice biedy i chudoby nie 

je moÏné stanoviÈ a ãasto sa oba v˘znamy zamieÀajú).“ 

[Ondrejkoviã, Kasanová, 2002] 

2. Sociálny ‰tát – základné atribúty a struãná 

genéza 

Ústredn˘m pojmom na‰ej témy je ‰tát. ·tát 

je historick˘m javom, ktor˘ vznikol ako základná 

mocenská organizácia na ochranu hospodárskych 

a politick˘ch záujmov spoloãensk˘ch 

skupín. Napriek tomu, Ïe pre‰iel dlhodob˘m 

historick˘m v˘vojom, táto jeho podstata 

sa v zásade nemení. Menia sa jeho formy a 

názory na jeho úlohu v spoloãnosti. Základom 

ponímania ‰tátu a jeho úlohy je koncepcia 

vzÈahu ãloveka a spoloãnosti, indivídua a ‰tátu 

a najmä vzÈah obãana a ‰tátu. Obãianska spoloãnosÈ 

a obãan mali problémy poãas celej 

histórie. 

Osobitn˘ zásah do genézy ‰tátu vôbec a t˘m 

i do sociálneho ‰tátu predstavuje globalizácia. 

V˘razne ovplyvÀuje v‰etky základné atribúty 

‰tátu ako riadiaca funkcia, kontrola, suverenita. 

Priná‰a so sebou aj mnohé zákernosti. „·tát 

predvádza striptíz a na konci predstavenia mu 

zostáva len to najnevyhnutnej‰ie – represívne 

sily a ... národn˘ ‰tát sa stáva bezpeãnostnou 

sluÏbou megaspoloãnosti“. [Bauman, 2000] 

Vzniká tak otázka: Sociálny ‰tát má svoje reálne 

opodstatnenie, alebo je to len slovné spojenie 

bez reálneho v˘znamu. Ná‰ známy politológ 

tézu o akejkoºvek zodpovednosti ‰tátu za 

blaho ãloveka od kolísky aÏ po hrob zmietol zo 

stola rovnako nekompromisne ako cel˘ sociálny 

‰tát. A vystríha nás pred tak˘mi jeho formami, 

ak˘mi sú ‰tát blahobytu, zaopatrovací 

‰tát, ‰tát rovnosti ‰ancí ãi sociálne zodpovedn˘ 

‰tát. To koniec koncov kore‰ponduje s uveden˘m 

bonmotom Z. Baumana, Ïe ‰tát sa stáva 

bezpeãnostnou sluÏbou megaspoloãnosti. 

Túto „deformáciu“, teda snahu o zavedenie 

sociálneho ‰tátu, pripisuje komunistickej ideológii. 

Ak by to bolo skutoãne tak, vyvstáva potom 

otázka, preão sa aj netotalitné ‰táty, najmä 

·védsko, ale aj Veºká Británia priklonili k 

tejto idei. Je síce pravda aj to, Ïe postupne od 

nej ustupujú. A tak otázka Sociálny ‰tát – ideál 

(ilúzia) ãi preÏitok je stále aktuálna. Na druhej 

strane, pokiaº ide o nov˘ koncept sociálneho 

‰tátu, ten je stále v nedohºadne. Paternalizmus 

je podºa spomenutého politológa hlavn˘ argument 

proti sociálnemu ‰tátu, je dokonca hrozbou. 

Ale ão, ak je to jedin˘ atribút, ktor˘ mu 

e‰te – podºa slov Z. Baumana – zostal. To je 

jeden uhol pohºadu. 

Existuje v‰ak aj in˘ prístup. A ten spoãíva 

na fakte, Ïe posledné roky nepotvrdili zniÏovanie 

úlohy sociálneho ‰tátu. To v‰ak neznamená, 

Ïe koncept sociálneho ‰tátu netreba vôbec 

meniÈ. Naopak, reformy sú nevyhnutné a 

to z dôvodov prudko sa meniacich ekonomick˘ch, 

sociálnych, politick˘ch, environmentálnych 

a ìal‰ích zmien súvisiacich najmä s globalizáciou. 

A práve v tomto globalizovanom 

svete, v meniacom sa prostredí jednotlivec je 

aÏ fatálne odcudzen˘ a preto potrebuje také sociálne 

systémy, ktoré by mu poskytovali nielen 

spoºahlivú ochranu, ale aj správnu orientáciu 

v spletitej sieti väzieb, vzÈahov a najmä 

ohrození. 

Predchádzajúci model ‰tátu v‰eobecne a sociálneho 

systému osobitne bol fixovan˘ aj na 

in˘ model indivídua. Jeho hlavn˘mi atribútmi 

boli také fakty, Ïe tento „homo sapiens“ strávi 

väã‰inu Ïivota doma, teda v jednom ‰táte, 

v jednom zamestnaní a napokon i v jednom 

manÏelstve. Dne‰ná „individualita“ je v‰ak 

zásadne odli‰ná od tej doteraj‰ej. Dnes sa jej 

hlavn˘mi atribútmi stávajú flexibilita v absolútnom 

zmysle – bezhraniãn˘ pobyt v priestore 

minimálne v rámci „schengenu“, diverzifikácia 

zamestnaní i povolaní, partnerské vzÈahy 

tzv. single, dôchodkové piliere a pod. Zmeny 

sú teda bez poch˘b nevyhnutné. 

Napriek nekoneãnej deklarácii a proklamácii 

potreby zmien v sociálnom ‰táte sa zatiaº neprejavili 

ani v pozitívnom zmysle, ani v adekvátnej 

miere. Z toho logicky vypl˘va kon‰tatovanie, 

Ïe posledné roky nepotvrdili citeºné 

zniÏovanie úlohy sociálneho ‰tátu, ale ani jeho 

degradáciu. 

V súvislosti s t˘m sa vynára otázka, ktorá má 

v‰ak skôr charakter reãníckej otázky: preão najmä 

vysoko otvorené a fungujúce ekonomiky 

majú silnú sociálnu ochranu, a s Àou súvisí aj 

ìal‰ia, preão najmä vo vyspel˘ch ‰tátoch neklesajú 

sociálne v˘davky. A ìalej, preão aj 

niektoré v˘chodoeurópske krajiny majú aÏ 

prekvapivo pruÏn˘ sociálny systém. 

Ako vidno, ak˘koºvek jednostrann˘ pohºad 

na existenciu a fungovanie sociálneho ‰tátu je 

kontraproduktívny. A to v plnej miere platí i v 

opaãnom prístupe zaloÏenom na absolutizácii 

minimalizácie, resp. na eliminácii ‰tátnych zásahov 

v prospech posilÀovania úlohy súkromného 

sektora. „Kapitalizácia“ sociálneho systému, 

do znaãnej miery súvisiaca s úsilí o presadzovanie 

liberálneho modelu ‰tátu sa v znaãnej 

miere prejavila i v modeli dôchodkového 

systému so siln˘m pilierom individuálnych, komerãne 

spravovan˘ch úãtov. AÏ ãas zrejme 

ukáÏe ich relevanciu. Zatiaº je v‰ak projekt budúcnosti, 

resp. vízie sociálneho ‰tátu v nedohºadne. 

Pokiaº ide o odpoveì na druhú ãasÈ otázky, 

ãi je sociálny ‰tát preÏitok, i tu je rovnako ÈaÏké 

nájsÈ jednoznaãnú odpoveì. Ako sme kon- 

‰tatovali v prvej ãasti odpovede, sociálne ‰táty 

nezlyhali, naopak, v mnoh˘ch prípadoch sa 

76


revitalizujú. Aj nadnárodné korporácie potrebujú 

totiÏ ‰tát, aj keì by to bolo uÏ naozaj len 

na zabezpeãenie poriadkovej sluÏby. Analogicky 

ako o demokracii moÏno i o ‰táte povedaÈ, 

Ïe nemáme niã lep‰ie, ako je ‰tátna moc napriek 

tomu, Ïe aj ona má svoje nedostatky. UÏ 

John Locke, spolutvorca liberálneho poriadku 

tvrdil, Ïe ãlovek sa nezrodil preto, aby slúÏil 

‰tátu, ale ‰tát vznikol preto, aby slúÏil ãloveku. 

âist˘ liberálny poriadok pripisoval ‰tátu iba 

úlohu ochrancu tzv. negatívnych práv, t. j. práva 

na Ïivot, práva na slobodu a práva na vlastníctvo. 

Ostatné práva sa ponechávajú trhov˘m 

silám dopytu a ponuky. Paradoxom je, Ïe 

to bol práve John Locke, ktor˘ tvrdil, Ïe ‰tát 

vznikol preto, lebo dovtedy bol Ïivot ºudí veºmi 

krut˘, smutn˘ a najmä krátky. Bola to vojna 

v‰etk˘ch proti v‰etk˘m. A preto, ak by sa 

‰tát negoval, resp. dereguloval, nastala by 

dÏungºa, chaos. ·tát je práve na to, aby spacifikoval 

spoloãnosÈ. 

Aj keì sa v súvislosti s globalizáciou zdá, Ïe 

‰tát je len akási formalita predstierajúca vlastnú 

dôleÏitosÈ, pravdou je, Ïe aj nadnárodné 

korporácie ‰tát potrebujú. 

Ako vidno z predchádzajúcich úvah, hºadanie 

adekvátneho modelu sociálneho ‰tátu je nesmierne 

zloÏitá úloha, ale bez jej vyrie‰enia sa 

jeho v˘voj nepohne ìalej. 

3. Sociálny ‰tát – pre a proti – historick˘ 

kontext 

Obzvlá‰È frekventovaná, práve vo vzÈahu k 

sociálnemu ‰tátu, je otázka vzÈahu ‰tátu a trhu. 

V súvislosti s touto otázkou hovoríme o liberalizme 

a etatizme. I tu ide de facto o dva polarizované 

pohºady na tento pojem: v prvom 

prípade ide o absolutizáciu ‰tátnej intervencie, 

v druhom o absolutizáciu slobody najmä indivídua. 

KaÏd˘ z uveden˘ch pohºadov má v‰ak 

pomerne ‰iroké rozpätie. Pre prv˘, svojou najvyhrotenej‰ou 

formou ultraliberálny prístup 

je v‰adeprítomná a donekoneãna omieºaná 

idea spoliehania sa indivídua na seba samého, 

kaÏd˘ je sám tvorcom svojho osudu. Ako konkrétne, 

aj keì absurdné pôsobenie tejto idey jeden 

z jej zástancov dáva za príklad indiánske 

kmene v britskej kolónii, Kajmanské ostrovy. 

Títo indiáni, Ïijúci v pralesoch, sú tieÏ odkázaní 

sami na seba. Z toho Richard W. Rahn 1 vyvodil 

záver, Ïe Kajmanské ostrovy sú najviac 

„hayekovské“, teda ultraliberálne, hoci priznáva, 

Ïe „kajmanci“ majú aj urãité problémy. 

Z tejto absurdnej úvahy vyvodzuje rovnako absurdn˘ 

záver o v‰emohúcnosti indivídua. Objavujú 

sa pritom aj také názory, Ïe socialistické 

spôsoby, ktor˘mi niektoré vlády presadzujú 

svoje politiky, sa roz‰irujú nielen v tradiãn˘ch 

socialistick˘ch krajinách (teda v b˘val˘ch 

krajinách socialistického bloku), ale ão je pod- 

ºa nich uÏ úplne katastrofálne, prenikajú aj do 

tak˘ch krajín, ako je Veºká Británia, rodná 

krajina Adama Smitha a in˘ch veºk˘ch nositeºov 

idey slobodného trhu. Ony tam v‰ak neprenikajú; 

ony tam uÏ dávno boli. Podºa nich 

dokonca aj v Amerike vláda nadmieru ovplyv- 

Àuje ekonomické aktivity, a t˘m i kaÏdodenn˘ 

Ïivot svojich obãanov, ão nie je v súlade s 

hodnotami, na ktor˘ch stavali otcovia liberálnej 

teórie v roku 1776. Kapitalizmus v USA bol 

podºa M. Nowaka 2 zdiskreditovan˘ najmä v 30. 

rokoch 20. storoãia. Táto diskreditácia bola 

zaloÏená na chybnej premise, pretoÏe to, ão nebolo 

v poriadku, bola vtedy vláda, nie samotn˘ 

kapitalizmus. Chyba vlády spôsobila diskreditáciu 

klasického liberálneho systému, 

ak˘ v tom ãase fungoval. Podºa neho ºudia 

e‰te stále majú „‰tátom vym˘vané mozgy“. V 

súãasnosti svet prechádza krízou sociálneho 

‰tátu. Okrem toho, ak je ‰tát príli‰ starostliv˘, 

ºudia sa stávajú pasívnej‰í, osobná zodpovednosÈ 

sa vytráca. MnoÏia sa falo‰né v˘hovorky 

na zdravie. ·tát korumpuje. Národy sa menia 

na poslu‰né stáda. Sociálne ‰táty sú v˘sledkom 

nesprávneho chápania úlohy ‰tátu. Prehnaná 

pomoc mlad˘m zniÏuje morálku. Sociálny ‰tát 

priná‰a morálnu de‰trukciu. Garantom sociálnej 

spravodlivosti nemôÏe byÈ ‰tát, ale obãianska 

spoloãnosÈ. Tieto a podobné argumenty 

tvoria obsah neoliberálneho ponímania ‰tátu. 

Väã‰ina modern˘ch, prevaÏne liberálnych 

koncepcií ‰tátu je zaloÏená na hypertrofii a 

absolutizácii individualizmu, spája sa s chybn˘m 

ponímaním slobody, s bezuzdn˘m liberalizmom. 

Zvy‰uje v˘znam ãisto ekonomick˘ch 

parametrov (zisk, majetok, vysok˘ sociálny 

status a pod.). 

Na druhej strane je v‰ak potrebné si uvedomiÈ, 

Ïe sociálny ‰tát nie je jednojednoznaãn˘ 

pojem. Naopak, i v praxi má mnoÏstvo modifikácií 

a v kaÏdej krajine je jedineãn˘m javom, 

pretoÏe je rezultátom, reflexiou urãit˘ch 

‰pecifick˘ch, ekonomick˘ch, historick˘ch, kultúrnych 

a in˘ch podmienok. O to väã‰ie sú rozdiely 

v typoch sociálneho ‰tátu v postsocialistick˘ch 

krajinách. To vedie ku kvalitatívne odli‰nému 

usporiadaniu vzÈahov medzi ‰tátom, 

trhom, rodinami a jednotlivcami. 

Je logické, Ïe súkromn˘ sektor viac ãi menej 

negatívne reaguje na reguláciu a aj samotní 

obãania ÈaÏko zná‰ajú diktovanie verejného 

sektora, najmä jeho byrokraciu. Úlohou teórie 

je preto, okrem iného, aj hºadanie originálnych 

spôsobov dosahovania optimálnej symbiózy 

sociálneho ‰tátu a ekonomického rozvoja. 

DôleÏit˘m aspektom je pritom finanãná nároãnosÈ 

najmä s cieºom minimalizácie finanãn˘ch 

prostriedkov. Urãit˘m paradoxom sú regulatívy, 

ktoré podporujú voºn˘ pohyb v‰etk˘ch 

faktorov. Preto sa skôr uprednostÀuje koordinácia 

pred reguláciou. 

ëalej treba zdôrazÀovaÈ, Ïe rozumn˘ sociálny 

‰tát nemá niã spoloãné s absolutizáciou 

rovnosti, so sklonom k rovnostárskym tendenciám. 

Na druhej strane treba rátaÈ s t˘m, Ïe naìalej 

bude existovaÈ urãitá ãasÈ obyvateºstva, 

ktorá nebude schopná ãi ochotná prevziaÈ zodpovednosÈ 

za svoj sociálno-ekonomick˘ status. 

·tát tak musí kalkulovaÈ a zabezpeãovaÈ moÏnosti 

i pre realizáciu tejto kategórie obãanov. 

T˘ka sa to predov‰etk˘m oblastí ‰kolstva, zdravotníctva, 

zamestnanosti a pod. 

Aj keì sa hovorí o rovnosti, má sa na mysli 

predov‰etk˘m rovnosÈ ‰ancí; preto je potrebné 

roz‰íriÈ obsah tejto kategórie o také oblasti, 

ako je ‰anca na vzdelanie, ‰anca na zamestnanie, 

‰anca ÏiÈ v rozvíjajúcom sa regióne, 

‰anca na prístup ku kultúre, k zdravotnému 

zabezpeãeniu, ão je súãasne v kompetencii 

‰tátu. A to logicky protireãí téze, Ïe kaÏd˘ je 

sám tvorcom svojho osudu. ·tát sa totiÏ musí 

postaraÈ o to, aby tieto ‰ance existovali, jednotlivec 

sa musí usilovaÈ o to, aby ich náleÏite vyuÏil. 

Jedno bez druhého je nedostaãujúce. A to 

by malo byÈ v˘chodiskom správneho chápania 

sociálneho ‰tátu i sociálneho modelu. A ako 

sme uÏ viackrát zdôraznili, absolutizácia jedného 

z nich vedie k míÀaniu sa sociálnych, a 

napokon i ekonomick˘ch cieºov. 

Pre zabezpeãenie najvy‰‰ej moÏnej miery 

vyváÏenosti medzi ‰tátom a jednotlivcom je potrebné 

definovanie urãit˘ch ‰tandardov, úrovní, 

princípov, ktoré by Ïiadny ‰tát nemal prekroãiÈ. 

Aj preto je, bez ohºadu na to, ãi ide prevaÏne 

o liberálny, alebo viac sociálny typ ‰tátu, 

nevyhnutná urãitá koordinácia a tieÏ aj urãitá 

miera regulácie sociálneho systému. To napokon 

nepopierajú ani samotní zástancovia liberálneho 

modelu. Potrebná je taktieÏ urãitá solidarita, 

vzájomné zdieºanie rizík, spoluzodpovednosÈ 

rôznych generácií, sociálnych skupín 

a ìal‰ích, i ne‰tátnych subjektov a in‰titúcií. 

·tátu zostáva najmä zodpovednosÈ za mana- 

Ïovanie závaÏn˘ch rizík modernej spoloãnosti. 

Funkãná deºba práce medzi ‰tátom a ostatn˘mi 

subjektami je základn˘ atribút pri koncipovaní 

a realizácii sociálnej politiky a predpoklad 

efektívnosti sociálneho modelu. Z uveden˘ch 

atribútov vypl˘va taktieÏ nevyhnutná 

potreba konsenzu. Je to o to ÈaÏ‰ie v podmienkach, 

keì existuje konflikt medzi liberálnou, 

konzervatívnou a sociálno-demokratickou 

ideológiou. Práve preto existujú dnes v Európe 

i vo svete rôzne typy sociálnych modelov, 

ktoré ãasto majú veºmi málo spoloãné s v˘znamom 

„sociálny“, aj keì sú formálne budované 

na tak˘ch nadãasov˘ch kategóriách, ako je 

spravodlivosÈ, solidarita, sloboda, zodpovednosÈ. 

Pri koncipovaní sociálneho modelu je potrebná 

taktieÏ jeho etapizácia na jednej strane 

a súãasne jeho kontinuita. 

Aj keì globalizácia do znaãnej miery spochybnila 

opodstatnenosÈ sociálneho ‰tátu, je to 

práve ona, ktorá súãasne potvrdila jeho potrebu. 

Vilma Juríãková 

ekonómka 

LITERATÚRA: 

âambalíková, M. – Sedová, T.: Exklúzia a sociálna situácia 

na Slovensku. Zborník z konferencie. Vysoká ‰kola 

v Sládkoviãove, Fakulta sociálnych ‰túdií, 2007. 

Ondrejkoviã, P. – Kasanová, A.: Problém chudoby ako 

kategorick˘ imperatív. In: âambalíková – Sedová: Exklúzia 

a sociálna situácia na Slovensku, 2007. 

Aristoteles: Etika Nikomachova. Bratislava : Pravda, 

1979. 

Musgrave, R. A. – Musgraveová, P. B.: Vefiejné finance 

v teorii a praxi. Praha : Economia, 1992 – 1999. 

Hayek, F. A.: Právo, zákonodafiství a svoboda. Praha . 

Academia, 1991, 91. 

Rawls, J.: Teoerie spravedlnosti. Praha : Victoria Publishing, 

1995. 

Bauman, Z.: Globalizácia. Dôsledky pre ºudstvo. Bratislava 

: Kalligram, 2000. 

Inequality, Gorwth, and Poverty in an Era of Liberalization 

and globalization. Edited by Giovanni Andrea Cornia. 

Oxford : University Press, 2004. 

Holman, R.: V˘voj ekonomického my‰lení. Praha : 

Liberální institut, 2003. 

Sen, A. K.: On Economic Inequality. New York : Norton 

and Company, 1973. 

Social overview 2006. Editor in Chief: Jana S. Javornik. 

ªubºana : Institute of Macroeconomic Analysis and 

Development, 2007. 

Lockwood, D.: Civic integration and social cohesion. 

In: Cough, I. – Olofsson, G.: Capitalism and social cohesion. 

Essays on exclusion and integration. London : Macmillan 

Pres, 1999. 

Kus˘, M.: Ná‰ jedin˘ prípustn˘ Jáno‰ík. ·tát. Sme, 19. 

januára 2008. 

1 R. W. Rahn je riaditeºom Center for Global Economic 

Growth. 

2 M. Nowak je americk˘ teológ a filozof slovenského pôvodu. 

77

· T Á T A P R Á V O 

K niektor˘m problémom 

dlhodobej vízie 

slovenskej spoloãnosti 

Michal Ga‰par sa narodil 9.10.1927 

v Hrachovi‰ti, okr. Nové Mesto nad Váhom. 

V rokoch 1954-93 pôsobil na Katedre ‰t. 

a správneho práva, od 1957 Katedra 

správneho práva, v súãasnosti Katedra 

správneho a environmentálneho práva, 

Práv. fak. UK v Bratislave, od 1994 na 

Práv. fak. Univ. P .J. ·afárika v Ko‰iciach. 

Profesorom sa stal v roku 1991. Vo vedeckej 

ãinnosti sa zameriava na problémy 

súãasného správneho práva a súãasnej 

verejnej správy, na problematiku rie‰enia 

finanãn˘ch vzÈahov centra a miest, ako aj 

administratívnoprávneho postavenia 

obãana, intenzívna je jeho spolupráca 

s Europskou skupinou pre verejnú správu 

a in˘mi org. Autor vysoko‰kolsk˘ch 

publikácií, odb. ved. ‰túdií, príspevkov na 

medzinárodn˘ch konferenciách, 

autor a spoluautor odb. monografií, 

napr. âs. správne právo (1973), 

Moderná verejná správa (1993), 

Správne právo, teória a prax, (1998), 

Základy teórie verejnej správy (2000). 

Práca, ktorú tu chceme z ist˘ch pohºadov 

recenzovaÈ, a moÏno aj doplniÈ, má sedem kapitol 

spracovan˘ch viacer˘mi autormi. Táto 

vízia obsahuje po úvode najmä: 

a) pohºad na globálny megatrend utvárania 

znalostnej ekonomiky a spoloãnosti, 

b) smerovanie Slovenskej republiky k súdrÏnej 

a dobre spravovanej spoloãnosti, 

c) tendencie v˘voja politického a právneho 

systému, 

d) dobiehanie vyspel˘ch krajín – cieº hospodárskeho 

v˘voja Slovenskej republiky do 

roku 2030, 

e) cesty k znalostnej spoloãnosti, 

f) multikriteriálne sektory udrÏateºného a 

bezpeãného rozvoja, 

g) víziu priestorového (regionálneho a územného) 

rozvoja. 

Sumárne môÏeme dodaÈ, Ïe 7 vyãlenen˘ch 

daností je dostatoãne konkretizovan˘ch, nie 

je to v‰ak úplná konkretizácia. Podºa ná‰ho 

názoru tu viaceré fakty ch˘bajú. Ide najmä o: 

• súãasné svetové trendy – trend na decentralizáciu, 

trend na v˘chovu efektívneho 

úradníka, 

• súãasné európske trendy: trend aktivizácie 

vláda ako systém 

– organizaãn˘ 

– funkãn˘ 

– informaãn˘ 

– spolupracujúci 

VLÁD A 

ústavn˘ch súdov, trend aktivizácie súdneho 

systému, trend budovania úãinného kontrolného 

systému, trend budovania modern˘ch 

ministerstiev á trend aktivizácie da- 

Àového systému, trend budovania transparentnej 

správy, 

• uplatÀovanie teórie 4 doktrín – teoretickej, 

normatívnej, jurisprudencionálnej a administratívnej, 

• vyuÏívanie vedeck˘ch zákonov (t. j. zákon 

ãasovej postupnosti, zákon ‰ir‰ieho uplat- 

Àovania vedy, zákon budovania verejnej 

správy zákon organizácie v˘konnej, samosprávnej 

a uãiacej sa, zákon aktívnych subjektov, 

zákon procesnej postupnosti, zákon 

objektovej postupnosti a zákon optimálneho 

vyuÏívania hlavn˘ch foriem správy), 

• vyuÏívanie vedeck˘ch zákonov spojen˘ch 

s demokraciou (zákon zhromaÏìovania, 

zákon ‰ir‰ieho konsenzu, zákon re‰pektovania 

v˘sledkov volieb, zákon zabezpeãovania 

univerzálnej vôle, zákon zv˘razÀujúci 

univerzálnu vôºu pokiaº sa táto e‰te nepreÏila, 

zákon zabezpeãovania tradiãn˘ch 

demokratick˘ch hodnôt, zákon zv˘razÀu- 

vláda ako 

organizácia 

v‰eobecnej‰ia charakteristika vlád: 

A. vláda uplatÀujúca syntézy, 

B. vláda zabezpeãujúca jednotu verejnej správy 

C. vláda uplatÀujúca definíciu aktívneho ‰tátu 

D. vláda rokujúca 

E. vláda konajúca v záujme ‰tátu a obãanov 

F. vláda dbajúca na pravidelnosÈ správy krajiny 

G. vláda zabezpeãujúcu precíznu realizáciu práva 

H. vláda poznávajúca situáciu v ‰táte, 

Ch. vláda vykonávajúca zodpovedn˘ diel regulácie, 

I. vláda tvoriaca vãasné rozhodnutia 

J. vláda uskutoãÀujúca personálne a organizaãné zmeny 

K. vláda zabezpeãujúca racionálne nakladanie s materiálnymi, 

humánnymi a finanãn˘mi zdrojmi, 

L. vláda predkladajúca návrhy parlamentu, 

M. vláda starajúca sa o fungovanie vládneho kontrolného systému, vláda 

zabezpeãujúca efektívny vplyv na decentralizované 

záleÏitosti pri re‰pektovaní dan˘ch kompetenãn˘ch oprávnení, 

O. vláda schopná predloÏiÈ v‰estrann˘ návrh rozpoãtu, 

P. vláda usilujúca sa o komplexnosÈ postojov, prístupov a rie‰ení, 

R. vláda vyuÏívajúca participáciu, 

S. vláda konajúca transparentne 

T. vláda sledujúca kvalitu riadenia, 

U. vláda vyuÏívajúca analytické pohºady, 

V. vláda nadväzujúca svoju ãinnosÈ na existujúce trendy ãi megatrendy, 

78

· T Á T A P R Á V O 

júci zabezpeãovanie nov˘ch demokratick˘ch 

hodnôt), 

• vyuÏívanie univerzálneho vedeckého zákona 

v˘konu ‰tátnej ãinnosti, a preto ‰tátne 

orgány majú konaÈ adekvátne, legálne, ekonomicky 

a adaptívne. 

O vláde sa v recenzovanej ‰túdii temer niã 

nehovorí. Vláda je na ãele v˘konnej moci. V 

súãasnosti vlády prekraãujú rámec modernej 

vlády a kráãajú k vláde ideálnej. Preto pripájame 

‰ir‰iu úvahu o tomto probléme. 

OD MODERNEJ VLÁDY 

K VLÁDE IDEÁLNEJ 

Podobu ideálnej vlády dotvárajú viaceré 

anal˘zy: a) anal˘za v‰eobecn˘ch demokratick˘ch 

problémov + anal˘za nov‰ích definícií 

verejnej správy, anal˘za vedeck˘ch zákonov, 

kritické pohºady na ideálnu vládu, realistické 

vízie a pohºady na dotváranie modelov a 

aj ‰etrné nakladanie s materiálnymi, finanãn˘mi 

ãi humánnymi zdrojmi. 

Ideálnu vládu charakterizuje: ‰tandardnosÈ, 

koncepãnosÈ modelovanie a perfektnosÈ. Je to 

tieÏ vláda proporcionálneho plnenia svojich 

funkcií: f. tvorby vládneho programu, f. informaãnej, 

f. koordinaãnej, f. nariaìovacej a 

rozhodovacej, f. uplatÀovania zodpovednosti, 

f. podnecovania iniciatívy, a f. reprezentaãnej. 

Ideálna vláda, ktorá sa stane reálnou vládou, 

nemôÏe podliehaÈ uplatneniu zodpovednosti, 

a ak, len v˘nimoãne. E‰te predt˘m ako 

urobíme klasifikáciu vlád z hºadiska zodpovednosti, 

pokúsme sa vypoãítaÈ viacero 

schopností európskych vlád: a) asociatívna 

schopnosÈ, b) preukázateºná schopnosÈ rie‰iÈ 

veci s predstihom, e) formovaÈ pokrok ako 

schopnosÈ, d) reformná schopnosÈ, e)schopnosÈ 

posudzovaÈ záleÏitosti z hºadiská strategick˘ch 

súvislostí, f) schopnosÈ podniknúÈ 

nevyhnutné kroky proti erózii v˘konu, g) 

schopnosÈ zabezpeãiÈ potrebnú súÈaÏivosÈ. h) 

dbaÈ o v‰eobecnú v˘konnú schopnosÈ, ch) 

preukázaÈ schopnosÈ modelového rozhodovanie, 

i) schopnosÈ interpretovaÈ vznikajúce situácie, 

j) schopnosÈ viesÈ pluralisticky organizované 

diskusie, k) preukázaÈ v‰eobecnú 

komunikaãnú schopnosÈ. 

Podºa poãtu schopností, ktoré majú charakterizovaÈ 

európsku vládu, by kaÏdá z nich 

mala vstúpiÈ do procesu vládnutia s 12 schopnosÈami. 

Sú to charakteristiky kaÏdého ãlena 

vlády a vlády ako celku. 

1. Pokiaº ide o prvú schopnosÈ – tú by mala 

kaÏdá európska vláda preukázaÈ uÏ v rámci 

tvorby vstupn˘ch formalizovan˘ch dokumentov 

(najmä pri tvorbe vládneho programového 

vyhlásenia). Práve v t˘chto 

dokumentoch môÏe uÏ v príprave na vládnutie 

preukázaÈ spojenie doteraz realizovan˘ch 

ideí s predstavami o nov˘ch cieºoch 

a nov˘ch my‰lienkach, ktoré by mali byÈ 

realizované poãas nastávajúceho vládnutia. 

Reálna nadväznosÈ, nové predstavy a ciele 

z rámca nov˘ch ideí predstavujú prvé 

kroky na novej ceste kaÏdej európskej vlády. 

2. SchopnosÈ rie‰iÈ záleÏitosti s predstihom. Je 

to zámer kaÏdej novej vlády. U viacer˘ch 

vlád sa v‰ak predstihová schopnosÈ nenaplní 

a ak, nemusí to byÈ so Ïelateºn˘m ãasov˘m 

predstihom. Táto schopnosÈ jednotliv˘ch 

vlád organicky nadväzuje na prvú 

a predstavuje organickú postupnosÈ k dosahovaniu 

cieºa ãi cieºov. Ide tu o schopnosÈ 

rie‰iÈ v‰etky dané záleÏitosti s predstihom, 

tie, ktoré na seba nadväzujú a aj tie, ktoré 

s nimi súvisia. Tu sa v plnom svetlo prejaví 

ãinnosÈ z rámca v‰etk˘ch 7 autostrádnych 

smerov. Realizácia Ïiadnu z predpokladan˘ch 

vecí neodkladá, nespomaºuje, 

nezuÏuje. Súvislostne spojené záleÏitosti, 

tvoria jednotu – a to realizaãnú jednotu 

predstihovú. 

3. SchopnosÈ formovaÈ pokrok. Je to v˘znamná 

vlastnosÈ nov˘ch európskych vlád. Túto 

schopnosÈ moÏno preukazovaÈ v smere: k 

verejnému sektoru, k súkromnému sektoru, 

k spôsobom uskutoãÀovania vládnej 

ãinnosti a k vládnutiu ako takému. Toto formovanie 

pokroku je viacsmerov˘m pohºadom 

dopredu. MôÏe ísÈ o vyrovnávanie 

pokrokového úsilia, kvantitatívneho aj kvalitatívneho. 

To v‰ak neznamená, Ïe nemô- 

Ïe ísÈ aj o pionierske úsilie vo formovaní 

pokroku. 

4. Reformná schopnosÈ. Na reformnú schopnosÈ 

sa európske vlády pripravujú v rámci 

svojej ãinnosti !dosahovaÈ istú kvalitatívnu 

úroveÀ svojej ãinnosti“. KaÏdá reformná 

schopnosÈ sa dá prejaviÈ len tak, Ïe sa reformou 

nastolia nové kvalitatívne rie‰enia. 

Tieto reformy sú spravidla dlh‰ie pripravované. 

Vedecká vyspelosÈ administratívnych 

vied s predstihom pripravuje v‰eobecné 

teoretické modely, na báze ktor˘ch 

sa vytvárajú viaceré typy reformn˘ch modelov. 

Spravidla sa vyberie tak˘ model, 

ktor˘ najlep‰ie zapadne do existujúcej domácej 

reality a zodpovedajúcim spôsobom 

ju kvalitatívne stvárni. 

5. SchopnosÈ podnikaÈ nevyhnutné kroky proti 

erózii v˘konu. Táto schopnosÈ je univerzálna. 

Z povahy veci v‰ak vypl˘va najmä 

to, Ïe túto schopnosÈ by mali európske vlády 

vyuÏívaÈ vo vzÈahu k realizácii zámerov 

hospodárskej politiky a to vÏdy vtedy, ak 

v˘kon, t. j. jeho ist˘ stupeÀ, zaãne klesaÈ. 

MôÏe klesaÈ v˘kon vo v‰eobecnosti, môÏu 

v‰ak klesaÈ aj len jeho isté zloÏky (napr. poãet 

prihlasovan˘ch patentov, rozsah schopnosti 

súÈaÏiÈ vo vede, porovnateºné v˘kony 

v zdravotníctve, poãet vysoko‰kolsky 

vzdelávan˘ch ºudí, poãet suÈaÏeschopn˘ch 

v˘robkov, môÏe tieÏ klesaÈ tvorba aktívneho 

majetku v ãinnosti samosprávnych orgánov 

a môÏe dochádzaÈ tieÏ k takému stavu, 

Ïe zníÏi súÈaÏivosÈ v budúcnosti). 

Európske vlády, aj tie nastupujúce musia 

maÈ tieÏ na zreteli kvalitatívne stránky v˘konu 

(napr. z hºadiska vzÈahu nákladov a 

úÏitkov, z hºadiska vzÈahu cieºov a ziskov), 

tieÏ relaãnú kvalitu (vzÈah poãtu pracovn˘ch 

miest obsadzovan˘ch napr. lekármi a 

stredne vzdelan˘mi zdravotníckymi pracovníkmi). 

6. SchopnosÈ posudzovaÈ záleÏitosti z hºadiska 

strategick˘ch súvislostí. Je to v˘znamná 

schopnosÈ uÏ aj preto, Ïe vlády musia 

hºadieÈ ìaleko dopredu. VyuÏívajú tu formalizované 

dokumenty predchádzajúcich 

vlád, ako aj svoje vlastné formalizované 

dokumenty (vládne stratégie a dlhodobé 

koncepcie). MôÏu pre pohºady vyuÏiÈ perspektívne 

empirické poznávanie. ëalej sú to 

predpovede z rámca rôznych vedn˘ch disciplín, 

európskych a medzinárodn˘ch organizácií. 

V˘znamn˘m prostriedkom je tu vyuÏívanie 

vedeck˘ch poznatkov t˘kajúcich sa budúcnosti, 

ako aj t˘ch prostriedkov, ktoré pre 

európske vlády môÏu vyplynúÈ z rámca 

organizácie vlád ako uãiacich sa organizácií 

a osobití vládneho aparátu. V uvedenej 

schopnosti je dôleÏité posudzovaÈ obsah 

vládnej politiky, ktor˘ je spät˘ so základn˘mi 

podmienkami – prácou, b˘vaním, 

odmenou za prácu a valorizáciou dôchodkov, 

vzdelávaním a vzostupom kvality Ïivota. 

7. SchopnosÈ zabezpeãiÈ potrebnú súÈaÏivosÈ, 

najmä: a) vo v‰eobecn˘ch ukazovateºoch, 

b) vo vysokom ‰kolstve, c) v záleÏitostiach, 

kde si ãasná súÈaÏivosÈ klesá a d) 

súÈaÏivosÈ v zabezpeãovaní rozvoja. 

7. 1. SchopnosÈ zabezpeãiÈ potrebnú súÈa- 

ÏivosÈ vo v‰eobecn˘ch ukazovateºoch. 

Ide o dæÏku Ïivota, hrub˘ domáci produkt 

na jedného obyvateºa a úroveÀ 

vzdelávania. Sú to najv˘znamnej‰ie 

v‰eobecné ãi univerzálne ukazovatele. 

Z hºadiska tejto súÈaÏivosti treba 

aby tu bola porovnateºná dæÏka Ïivota 

a aby táto dæÏka ma stúpajúcu tendenciu, 

ktorá sa musí upínaÈ aj na hrub˘ 

domáci produkt. Pokiaº ide o úroveÀ 

vzdelávania – tá sa musí zakladaÈ 

na porovnateºnom financovaní nákladov 

na vzdelávanie a na dôslednej 

vzdelávacej politike. 

7. 2. SchopnosÈ preukázaÈ vplyv na súÈaÏivosÈ 

vysok˘ch ‰kôl predstavuje zohraÈ 

pozitívnu úlohu európskych vlád 

v zápase o kvalitatívnu reprodukciu 

spoloãnosti ako celku. Európske vlády 

to môÏu urobiÈ podºa ná‰ho názoru 

najmä pomocou tak˘ch typov univerzít, 

ktoré sú: a) univerzitami nového 

milénia, b) elitn˘mi univerzitami, 

c) univerzitami s dobre zorganizovan˘m 

vedeck˘m Ïivotom, d) univerzitami 

s dobre zorganizovan˘m pedagogick˘m 

Ïivotom e) univerzitami syntetického 

typu. 

7. 3. SchopnosÈ preukázaÈ súÈaÏivosÈ v rozvoji 

v súãasn˘ch podmienkach pre 

európske vlády znamená vlastne dokumentovaÈ 

svoje schopnosti v zabezpeãovaní 

trvalo udrÏateºného rozvoja. 

MôÏu tak urobiÈ najmä syntetick˘m 

vyuÏívaním súãasn˘ch teórií rozvoja. 

8. V‰eobecná v˘konná schopnosÈ a jej zabezpeãovanie. 

Ist˘ v˘kon sa t˘ka kaÏdej 

jednotlivej stránky ãinnosti európskych 

vlád. Ide tu o vy‰‰í v˘kon oproti doteraj- 

‰iemu dosahovanému stavu. Ide tu o schopnosÈ 

predpokladanú programovanú, moÏnú, 

porovnateºnú (z hºadiska súãasného porovnávania), 

Ïelanú a dosahovanú pomocou 

spravidla nov˘ch metód. Túto schopnosÈ 

môÏeme charakterizovaÈ aj ako schopnosÈ 

uÏitoãn˘ch a veºk˘ch prínosov. Je to 

schopnosÈ v˘sledková. Ide tu tieÏ o v˘konnosÈ 

porovnateºn˘ch jednotiek (napr. 

obcí, miest, vy‰‰ích územn˘ch celkov a 

pod.). 

9. SchopnosÈ modelového rozhodovania. Táto 

schopnosÈ vytvára v‰estranne základy na 

dobré rozhodovanie. V súãasn˘ch pod- 

79


mienkach si európske vlády nemôÏu dovoliÈ 

rozhodovaÈ oneskorene. Îiada sa rozhodovacia 

vãasnosÈ a dôslednosÈ, ako aj komplexnosÈ. 

NemôÏu si dovoliÈ ani to, aby o 

jednej a tej istej veci rozhodovali dvakrát 

ãi viackrát. Tento prístup by spomaºoval v˘kon 

vládnej ãinnosti a vlády ako také by nemohli 

byÈ príkladom pre iné orgány v rozhodovacej 

ãinnosti. 

V uvedenej súvislosti by sa mala uplatÀovaÈ 

najmä zásada rozhodovaÈ tradiãné vládne 

záleÏitosti formou tradiãn˘ch modelov 

rozhodovania, zásada rozhodovaÈ jedineãné 

vládne záleÏitosti formou jedineãn˘ch a 

ad hoc uspôsoben˘ch modelov a zásada 

rozhodovaÈ zloÏité vládne záleÏitosti formou 

syntetick˘ch rozhodovacích modelov. 

10. SchopnosÈ interpretovaÈ vzniknuté situácie. 

Európske vlády konajú v meniacich 

sa podmienkach. Na tejto dynamickej 

stránke mnohosti situácií vzniká potreba: 

a) poznaÈ príãiny meniacich sa situácií, b) 

hodnotiÈ tieto príãiny z hºadiska ich moÏn˘ch 

dôsledkov, e) poznávaÈ okruhy ich 

pôsobenia a to moÏného reálneho, ideálneho, 

pozitívneho a aj negatívneho. 

Na tomto základe sa vytvára okruh súvislostí 

v rámci ktor˘ch treba zaãaÈ interpretovaÈ 

situácie z hºadiska ich trvalosti, stálosti, 

zuÏovania, roz‰irovania, slabnúceho 

alebo silnejúceho vplyvu. V t˘chto 

súvislostiach vznikajú aj viaceré otázky 

– ako zvládnuÈ tieto situácie, aké postoje 

treba zachovaÈ, ãi sa netreba opäÈ vrátiÈ 

k poznávaniu vznikajúcich situácií, 

ako ìalej prehæbiÈ interpretovanie t˘chto 

situácií, ãi uÏ nastala chvíºa k zmenám doteraj‰ích 

postojov, do akej miery podrobne 

treba mapovaÈ tieto situácie, ãi staãí len 

prehæbiÈ doteraj‰ie postoje, ãi nezachovaÈ 

chladn˘ postoj, do akej miery modifikovaÈ 

postoje a v akom rozsahu pozmeniÈ 

doteraj‰ie rozhodnutia. 

Z uvedeného vidno najmä to, Ïe interpretácia 

situácií je v˘znamn˘ prostriedok 

upínajúci sa na schopnosÈ európskych 

vlád. Tie by mali interpretovaÈ v‰etky dôleÏité 

rozhodnutia späté s ich ãinnosÈou: 

a) zákony parlamentu, b) svoje vlastné 

rozhodnutia najmä z rámca delegovanej 

legislatívy. 

11. SchopnosÈ viesÈ pluralisticky orientované 

diskusie. Táto schopnosÈ má dva smery 

zamerania: a) do vnútra vlády a b) navonok 

( najmä k verejnosti). Oba smery 

sú v˘znamné. Prv˘ priná‰a so sebou predov‰etk˘m 

druhovo odborne fundované 

názory, ktoré konkretizujú pohºady na 

danú otázku ãi otázky. MoÏno tu zaznamenaÈ, 

Ïe tieto názory umoÏÀujú voliÈ 

najmä to, ão je z hºadiska vysloven˘ch názorov 

najpodstatnej‰ie. Takto sformulované 

„podstatné“ predstavuje ist˘ v˘sledok 

– nieão pozitívne, ão sa dá v danej 

otázke nielen zastávaÈ, ale aj realizovaÈ. 

Tento v˘sledok môÏeme kvalifikovaÈ aj 

ako uÏitoãn˘. Jeho uÏitoãnosÈ sa môÏe 

prejaviÈ ako reálne uplatnenie vo vládnych 

postojoch alebo v obsahu vládnych 

formalizovan˘ch dokumentov. 

Pokiaº ide o druhy smer tejto schopnosti 

– viesÈ pluralisticky orientované diskusie 

navonok – môÏe priniesÈ rovnako pozitívne 

a uÏitoãné názory, a to: 

v smere moÏného kritického hodnotenia 

viacer˘ch súvislosti realizácie vládnej 

politiky schválenej parlamentom, 

v smere ‰ir‰ieho posúdenia diskusn˘ch 

otázok, ktor˘ch rie‰enie môÏe ovplyvniÈ 

viaceré vládne zámery z hºadiska ich obsahu 

a rozsahu, z hºadiska moÏnosti ich 

uskutoãniÈ alebo neuskutoãniÈ a z hºadiska 

odkladu rie‰enia na ist˘ ãas, 

v smere prínosu nov˘ch v‰eobecnej‰ích 

rie‰ení, ktoré organicky doplnia navrhované 

vládne rie‰enia. 

Pokiaº ide o prv˘ smer – tu sa môÏe v 

rámci pluralisticky orientovan˘ch diskusií 

pln‰ie vyuÏiÈ vysokú odbornosÈ vládneho 

aparátu, aj aparátu ministerstiev a 

ich poradn˘ch orgánov. 

Druh˘ smer orientovania pluralistick˘ch 

diskusií môÏe byÈ prínosom: a) tak, Ïe povzbudí 

‰ir‰í záujem o spravovanie verejn˘ch 

záleÏitostí, b) naãrtne ‰ir‰ie rie‰enie 

vo veciach, ktoré sú predmetom diskusie 

a e) prijme ako v˘sledok diskusie modifikované 

prípadne aj nové vecné rie‰enia. 

12. V‰eobecná komunikaãná schopnosÈ vlád. 

Poãet komunikaãn˘ch prostriedkov sa 

zv˘‰il – t˘m sa vytvorili efektívne„moÏnosti 

pre v‰estrannej‰iu komunikáciu. 

Nové informaãné technológie umoÏÀujú 

európskym vládam r˘chlej‰ie komunikovaÈ. 

Táto komunikácia sa stáva oveºa 

bezprostrednej‰ou neÏ doteraz bola. Treba 

v tejto súvislosti zdôrazniÈ najmä to, Ïe 

sa znaãne zv˘‰il poãet internalít ako aj externalít. 

Tento stav roz‰iruje poãet dennej 

komunikácie. âím je vy‰‰ia poãetnosÈ 

vládnej komunikácie, t˘m je vy‰‰í stupeÀ 

informaãnej zabezpeãenosti vlád ako celku, 

jej jednotliv˘ch ãlenov, ako aj vládneho 

aparátu. 

prof. JUDr. Michal Ga‰par, CSc. 

Tráva a krava spolu súvisia 

„Kde je tráva, tam je krava,“ tieto slová z 

úst detí na Základnej ‰kole Pankúchová v 

Bratislave zaujali ministra pôdohospodárstva 

SR natoºko, Ïe ich chce predniesÈ i na 

rokovaní vlády. Podºa Stanislava Becíka 

majú v sebe totiÏ hæbku: „Tam, kde je tráva, 

by mala byÈ aj krava, ale v na‰ej Ïivoãí‰nej 

v˘robe to tak vôbec nevyzerá“. Ocenil prácu 

pedagógov, ktorí vedú Ïiakov k zdravej 

v˘Ïive. 

Na základnej ‰kole privítali ministra deti 

spevom a tancom poãas Svetového dÀa ‰kolského 

mlieka, ktor˘ sa slávi od roku 2000. A 

presne toºko je aj základn˘ch ‰kôl na Slovensku, 

ktoré sa do tohto spoloãného projektu 

EÚ a SR môÏu zapojiÈ. Z pribliÏne 500 tisíc 

Ïiakov v‰ak tento projekt vyuÏíva u nás len 

7,5 percenta. Ako vysvetlila prítomná generálna 

riaditeºka sekcie poºnohospodárstva Jarmila 

Dúbravská, môÏu v‰ak tak urobiÈ v‰etky 

nielen základné, ale aj stredné ‰koly. Dokonca 

sa do programu môÏu prihlásiÈ aj mliekarne 

na jednotliv˘ch regionálnych pracoviskách 

Pôdohospodárskej platobnej agentúry. 

V˘hodou projektu je, Ïe cena za mlieãnu 

desiatu sa skladá z troch zloÏiek. Jednu dodá 

Únia, druhú ‰tát a tretiu ãasÈ ceny platí Ïiak. 

A tak desaÈkorunov˘ jogurt ho stojí 6,50. Becík 

si v‰ak myslí, Ïe je priestor pre obchodníkov, 

aby zniÏovali ceny mlieãnych v˘robkov. 

Podºa jeho slov roºníci dnes dostávajú o 

30 percent menej za dodané mlieko, ako pred 

pol rokom. LenÏe ceny o túto sumu neklesli, 

aj keby podºa slov ministra pôdohospodárstva 

mohli. 

Stanislav Háber 

80

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K 

Na poãiatku bol telefonick˘ rozhovor Bakiho Sadikiho so ·tefanom 

Harabinom, vtedaj‰ím sudcom Najvy‰‰ieho súdu. V podstate priateºsk˘ 

telefonát získal na grádoch aÏ po tom, ako vysvitlo, Ïe Baki Sadiki bol 

v minulosti „hlavou albánskej drogovej mafie“ (podºa odôvodnenia návrhu 

na odvolanie ministra Harabina, vychádzajúceho zo zistení ‰vajãiarskej 

polície). Paradoxne ãi symptomaticky, schôdza bola o v‰etkom moÏnom, 

o Bakim Sadikim aÏ v poslednom rade. 

Mimoriadna schôdza 

s mimoriadnym 

nasadením 

a slovníkom 

I. âO ODZNELO V PARLAMENTN¯CH 

LAVICIACH 

Daniel Lip‰ic, poslanec KDH 

·tefan Harabin? 

Áno. Som Èa nespoznal vôbec po hlase, vie‰? 

No, tak telefón tro‰ku mení hlas, ão má‰ nového? 

·tefan Harabin sa nep˘ta, kto volá. ·tefan Harabin 

pozná hlavu albánskej drogovej mafie, 

Bakiho Sadikiho po hlase. Dôvod tejto schôdze 

je teda jasn˘. Jej ústrednou témou je jednoduchá 

otázka. Chceme, aby v slovenskej vláde sedel 

minister, ktor˘ sa kamaráti s hlavou albánskej 

drogovej mafie? 

Pred dvomi rokmi, pri schvaºovaní programového 

vyhlásenia vlády, som túto vládu nazval 

mafia friendly. Toto oznaãenie spôsobilo búrku 

nevôle a kritiky zo strany vládnej koalície. Tento 

termín má tri slová, vláda, mafia, friendly. Po 

slovensky, vláda, ktorá sa kamaráti s mafiou. âo 

vám na tomto slovnom spojení vadilo? Zrejme 

nie slovo vláda. Teraz skúsme preskúmaÈ tie 

zvy‰né dve slová. Mafia a kamarátstvo. Poìme 

najskôr k slovku mafia alebo mafián. 

Ako by sme nazvali osobu, ktorá bola na Slovensku 

trestne stíhaná za obchodovanie s tromi 

kilogramami heroínu, bola odsúdená za prechovávanie 

nelegálnych samopalov a brokovníc? 

Podºa obÏaloby stála na vrchole pyramídy poãetnej 

organizovanej skupiny realizujúcej obchod 

s drogami osoba, ktorej komplici boli odsúdení 

vo ·vajãiarsku a v Rakúsku na dlhoroãné tresty 

odÀatia slobody. Ako by sme nazvali osobu, 

voãi ktorej bolo trestné stíhanie pre drogov˘ 

zloãin zastavené len preto, Ïe za záhadn˘ch 

okolností zomreli kºúãoví svedkovia, ktorí ju 

usvedãovali z obchodu s heroínom. 

Tretie slovo je kamarátstvo. âo znamená pojem 

kamarátstvo? Sú pravidelné náv‰tevy, tykania, 

Ïoviálna rodinná komunikácia prejavom 

kamarátstva? Je telefonát do práce, kde si dohadujete 

priateºské stretnutia a poznáte sa po hlase, 

prejavom kamarátstva? Zrejme áno. Ktoré 

slovo vám teda prekáÏa? Vrátim sa e‰te k mafii. 

âím je mafia iná ako v‰etky iné formy trestnej 

ãinnosti? Mafia znamená, Ïe sa snaÏí nielen páchaÈ 

nejaké násilné drogové, ekonomické delikty, 

ale cez svoj vplyv v ‰táte, v justícii, na prokuratúre, 

na polícii chce zabezpeãiÈ sebe a svojim 

predstaviteºom beztrestnosÈ. StáÈ nad zákonom. 

To je definiãn˘ znak mafie, oproti akejkoºvek 

inej trestnej ãinnosti. A základná otázka potom 

znie, kto vládne? Mafia alebo ‰tát? Predstavitelia 

mafie sú pritom väã‰inou ºahko identifikovateºní. 

Sú to ãlenovia zloãinecky organizovan˘ch 

skupín, a potom máme kolaborantov s 

mafiou, alebo prisluhovaãov mafie. Tí sú e‰te 

moÏno hor‰í ako ãlenovia zloãineck˘ch skupín, 

lebo sa tvária, alebo snaÏia sa tváriÈ ako slu‰ní 

obãania. Tieto biele goliere umoÏÀujú predstaviteºom 

mafie vyh˘baÈ sa trestnej zodpovednosti. 

UmoÏÀujú im stáÈ nad zákonom. 

Obchodovanie s heroínom spôsobuje bolesÈ, 

utrpenie a smrÈ stoviek nevinn˘ch ºudsk˘ch bytostí. 

Obchodníci s heroínom prejavujú absolútnu 

neúctu k nevinnému ºudskému Ïivotu, s jedn˘m 

cieºom, zarobiÈ obrovské peniaze. To nie sú 

peniaze ani z tendrov, ani z korupcie, to sú peniaze 

zo smrti nevinn˘ch ºudí. To sú krvavé peniaze. 

Keì sa minister spravodlivosti kamaráti 

s hlavou albánskej drogovej mafie, tak sú drogoví 

díleri na slobode. Sú v na‰ich uliciach a 

mestách, ohrozujú na‰ich blízkych. Ohrozujú 

t˘ch najzraniteºnej‰ích. 

Dne‰né hlasovanie teda bude o pomerne jednoduchej 

otázke. âi chceme, aby sme mali ministra 

tejto vlády, ktor˘ je kamarátom s hlavou 

albánskej drogovej mafie? MôÏeme sa v mnoh˘ch 

veciach sporiÈ, o v˘‰ke daní, systéme zdravotného 

poistenia, ãi podobe Zákonníka práce, 

ale na jednej veci, by sme sa sporiÈ nemali. Táto 

krajina si zaslúÏi, aby slu‰ní ºudia mali navrch. 

Aby mafiáni a drogoví díleri boli zatlaãení tam, 

kam patria, aby sa predstavitelia mafie ministra 

spravodlivosti báli a nie ho poz˘vali k sebe domov. 

Aby sa mali dobre tí, ktorí ãestne pracujú, a 

nie tí, ktorí sú na vysokom mieste nájdu vhodného 

kamaráta. Dnes pri hlasovaní si budeme 

musieÈ vybraÈ. Nikto asi nemôÏe zostaÈ celkom 

neutrálny, a preto, milé kolegyne, váÏení kole- 

OD 26. MARCA 2008 DO 30.APRÍLA 2008 

26. marca – Poslanci NR rady SR si vyhlásením 

pripomenuli 20. v˘roãie svieãkovej manifestácie 

v Bratislave. V schválenom texte kon‰tatujú, 

Ïe protest stoviek ºudí na Hviezdoslavovom 

námestí bol zlomov˘m momentom pre modernú 

históriu Slovenska. 

OD 1. AUGUSTA DO 5. SEPTEMBRA 2008 

1. augusta – Parlamentn˘ v˘bor pre financie, 

rozpoãet a menu by mal preskúmaÈ dar dôchodcu 

Rudolfa Trávniãka pre ªS-HZDS vo v˘‰ke 

7,169 milióna Sk (238.000 eur). ªS-HZDS dar 

priznala vo v˘roãnej správe za rok 2007. Podnet 

na preskúmanie zaslala dnes v˘boru Aliancia 

Fair-play. „Darca Rudolf Trávniãek pre denník 

Sme tvrdil, Ïe peniaze poslal v igelitovej ta‰ke po 

známom. Zákon v‰ak prikazuje, aby boli dary nad 

5 000 Sk (1660 eur) podloÏené písomnou zmluvou, 

ktorá musí byÈ v prípade sumy nad 100 000 

Sk (3 320 eur) overená notárom,“ uvádza sa v stanovisku 

aliancie. 

1. augusta – O 150 poslancov NR SR sa stará 

262 asistentov. Rekordérom v poãte pomocníkov 

je nezávisl˘ poslanec Peter Gabura, ktorému 

v pracovnom nasadení pomáha desaÈ asistentov. 

Naopak, poslanec SNS Ján Chrbet si ako jedin˘ 

z ãlenov zákonodarného zboru na internetovej 

stránke NR SR neuvádza ani jedného asistenta. 

4. augusta – ªS-HZDS dnes na svojej internetovej 

stránke zverejnilo notársky overené kópie 

darovacích zmlúv Rudolfa Trávniãka a Jozefa 

Oceºa. „ªS-HZDS nie je stranou, ktorá potrebuje 

svojich darcov vym˘‰ºaÈ alebo utajovaÈ a 

t˘mto povaÏuje kauzu darcovia za ukonãenú,“ 

uviedla ústredná tajomníãka hnutia Zdenka 

Kramplová. „Hospodár strany Milan Urbáni 

priniesol peniaze do sídla strany spolu s notársky 

overenou darovacou zmluvou. Po podpise 

ústrednou tajomníãkou Zdenkou Kramplovou 

boli zmluvy vrátené aj s potvrdením a pán Trávniãek 

odkázal, Ïe dokumenty si nenechá, preto- 

Ïe ich nepotrebuje,“ vysvetlila dnes okolnosti 

daru hovorkyÀa ªS-HZDS Monika Zakariásová. 

6. augusta – Predseda parlamentného v˘boru 

pre financie, rozpoãet a menu Jozef Burian 

(Smer-SD) podá podnet na Úrad pre dohºad nad 

v˘konom auditu, aby sa zaoberal moÏn˘mi pochybeniami 

audítorov overujúcich v˘roãné finanãné 

správy ªS-HZDS a KDH. Aby sa predchádzalo 

nezrovnalostiam pri kontrole v˘roãn˘ch 

správ politick˘ch strán, Burian bude iniciovaÈ 

stretnutie zástupcov finanãného v˘boru so 

Slovenskou komorou audítorov. 

7. augusta – Rada pre vysielanie a retransmisiu 

bude rie‰iÈ, ãi je v poriadku, ak v relácii Slovenského 

rozhlasu premiér Robert Fico diskutuje 

bez politick˘ch oponentov. Na Sobotné dialógy 

s Ficom dnes podal sÈaÏnosÈ podpredseda Obãianskej 

konzervatívnej strany Ondrej Dostál. 

„Rada v decembri 2003 rozhodla, Ïe SRo poru- 

‰il zákon vysielaním relácie Tvárou v tvár, v ktorej 

bol priestor ako jedinému politikovi poskytnut˘ 

vtedaj‰iemu premiérovi a predsedovi SDKÚ 

Mikulá‰ovi Dzurindovi. Podºa rozhodnutia Rady 

z roku 2003 t˘m SRo poru‰il zákon, lebo nezabezpeãil 

názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej 

sluÏby a objektívnosÈ a nestrannosÈ 

politicko-publicistick˘ch programov,“ uviedol 

Dostál paralelu z minulosti. 

8. augusta – Za aktuálnu kauzu okolo darov 

pre ªS-HZDS môÏu dvaja vrcholoví predstavitelia 

hnutia – ústredná tajomníãka ªS-HZDS 

Zdenka Kramplová a hospodár strany Milan Ur- 

81


báni. Pre TASR to povedal podpredseda hnutia 

a krajsk˘ ‰éf v Trnave Miroslav JureÀa s t˘m, Ïe 

za problematické povaÏuje miliónové dary od fyzick˘ch 

osôb a nie 50-tisícov˘ (1 660 eur) dar od 

polo‰tátneho Transpetrolu. „Verejná prezentácia 

dôchodcov s igelitov˘mi ta‰kami je v˘smechom,“ 

domnieva sa. ZároveÀ odmietol úvahu 

ko‰ického krajského lídra ªS-HZDS Pavla DÏurinu, 

Ïe celá kauza je snahou o po‰kodenie dobrého 

mena strany a jej predstaviteºov. „Toto sme 

si vyrobili sami. Treba si to otvorene povedaÈ,“ 

uzavrel exminister pôdohospodárstva. 

11. augusta – KDH rozhodne o postupe pri obsadzovaní 

postu predsedu parlamentného v˘boru 

pre kultúru a médiá koncom augusta. Predsedníãka 

poslaneckého klubu KDH Mária Sabolová 

pre TASR povedala, Ïe poslaneck˘ klub strany 

zasadne aÏ koncom leta a pred septembrovou 

schôdzou Národnej rady SR prezentuje svoje 

stanovisko. O odvolaní doteraj‰ieho ‰éfa mediálneho 

v˘boru, nezávislého poslanca Pavla 

Minárika, rozhodla NR SR na návrh lídra ªS- 

HZDS Vladimíra Meãiara zaãiatkom júla kvôli 

tomu, Ïe Minárik po odchode z KDH nefiguruje 

v Ïiadnom poslaneckom klube. Minárik by mal 

vo v˘bore pôsobiÈ naìalej ako radov˘ ãlen. 

12. augusta – Aktivisti Novej demokracie 

(ND), vznikajúcej politickej strany na ãele s lídrom 

Tiborom Miku‰om, uÏ zbierajú podpisy 

pre jej registráciu. Termín na získanie potrebn˘ch 

desaÈ tisíc platn˘ch podpisov si ale prípravn˘ 

v˘bor ND neurãil. ND má zatiaº najsilnej‰iu 

odozvu v Trnavskom kraji, odkiaº je aj väã‰ina 

b˘val˘ch ãlenov ªS-HZDS, ktorí spolu s Miku- 

‰om pred niekoºk˘mi mesiacmi z hnutia vystúpili 

a ohlásili vznik nového politického subjektu. 

Stalo sa to po tom, ako sa Miku‰ neúspe‰ne 

uchádzal o post lídra hnutia. V súboji v júni 2007 

prehral s dlhoroãn˘m predsedom ªS-HZDS Vladimírom 

Meãiarom. Strana chce ponúknuÈ nov˘ 

prvok – vlastenectvo a úctu k tradíciám, k národu 

a ku kultúre. Podºa Miku‰ov˘ch slov bude subjekt 

okrem vlastenectva smerovaÈ aj k demokratickému, 

tradiãnému, solidárnemu a obãianskemu 

chápaniu hodnôt. 

13. augusta – SNS nominuje na post ministra 

Ïivotného prostredia poslanca SNS Jána Chrbeta. 

Na tlaãovej konferencii strany to uviedla prvá 

podpredsedníãka SNS Anna Belousovová. O nominácii 

Chrbeta do funkcie rozhodlo roz‰írené 

predsedníctvo strany na návrh predsedu Jána 

Slotu. Predseda vlády SR Robert Fico re‰pektuje 

rozhodnutie SNS o novom ministrovi Ïivotného 

prostredia. 

14. augusta – Predseda ªS-HZDS uÏ poÏiadal 

predsedu vlády Roberta Fica o uvoºnenie ministerky 

pôdohospodárstva Zdenky Kramplovej 

z funkcie. Dôvodom majú byÈ problémy vo vnútrostraníckej 

práci, konkrétne chyby pri prijímaní 

a evidovaní straníckych darov. Ministerka pôdohospodárstva 

Zdenka Kramplová je prekvapená 

návrhom na jej odvolanie, rovnako ako dôvodmi, 

ktoré v návrhu uviedol predseda ªS-HZDS 

Vladimír Meãiar. Odmietla, Ïe by to malo byÈ 

kvôli netransparentnému verejnému obstarávaniu 

na ministerstve. „V tomto prípade mám svedomie 

ãisté a môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe dôvodom nemôÏe 

byÈ netransparentné verejné obstarávanie za 

môjho pôsobenia,“ pripomenula na dne‰nej tlaãovej 

konferencii. 

Premiér Robert Fico predloÏí prezidentovi 

Ivanovi Ga‰paroviãovi v najbliÏ‰ích dÀoch návrh 

na odvolanie ministerky Zdenky Kramplovej z jej 

postu. Urobí tak na základe oficiálne doruãeného 

návrhu na jej uvoºnenie z funkcie od predsedu 

ªS-HZDS Vladimíra Meãiara. Fico dnes na 

govia, na záver zopakujem pre nás v‰etk˘ch 

otázku, na ktorú odpovieme hlasovaním. Chceme, 

aby v slovenskej vláde sedel minister, ktor˘ 

sa kamaráti s hlavou albánskej drogovej mafie? 

Robert Fico, predseda vlády SR 

Po oboznámení sa s obsahom poslaneckého 

návrhu je moÏné k jednotliv˘m dôvodom na 

vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády SR 

·tefanovi Harabinovi, poverenému riadením 

Ministerstva spravodlivosti SR uviesÈ: 

Pokiaº ide o listinné materiály, o ktoré sa 

opiera poslaneck˘ návrh, tieto neboli a nie sú obsahom 

trestného spisu v predmetnej veci, ão písomne 

potvrdil aj generálny prokurátor Slovenskej 

republiky. ·tefan Harabin ako sudca neporu‰il 

svoje zákonné povinnosti, naopak, postupoval 

plne v súlade so zákonom. 

Vláda Slovenskej republiky pripomína, Ïe 

podpredseda vlády a minister spravodlivosti ·tefan 

Harabin má bezpeãnostnú previerku na stupeÀ 

prísne tajné. Predsedovi vlády SR bol doruãen˘ 

záver preskúmania, ktoré vo veci bezpeãnostnej 

previerky ·tefana Harabina uskutoãnil 

Národn˘ bezpeãnostn˘ úrad na základe podaného 

podnetu. Národn˘ bezpeãnostn˘ úrad kon‰tatuje, 

Ïe pre‰etril v‰etky okolnosti a informácie a 

zistil, Ïe v súvislosti s osobou ·tefana Harabina 

neexistujú Ïiadne bezpeãnostné riziká. Tak˘to 

záver Národného bezpeãnostného úradu, ako aj 

stanovisko generálneho prokurátora, Ïe listinné 

materiály, o ktoré sa opiera poslaneck˘ návrh, nikdy 

neboli a ani nie sú obsahom trestného spisu, 

stavia argumenty obsiahnuté v návrhu na odvolanie 

podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti 

·tefana Harabina do polohy irelevantn˘ch, 

nepodloÏen˘ch a vykon‰truovan˘ch obvinení. 

Z uveden˘ch dôvodov je potrebné povaÏovaÈ 

poslaneck˘ návrh za úãelov˘ a neodôvodnen˘. 

Vláda sa ním zaoberala na svojom vãeraj‰om zasadnutí 

3. septembra 2008 a uznesením ã. 592 

vyslovila s t˘mto návrhom nesúhlas. ëakujem 

pekne. 


Pán predseda vlády, budem struãn˘ a zareagujem 

len na jednu vec. Je to aj k stanovisku vlády, 

kde ste napísali, Ïe prepis tohto telefonátu sa 

nenachádza v trestnom spise. To nikto ani netvrdil. 

Nachádza sa v inom spise. V dohºadovom 

spise Generálnej prokuratúry spisová znaãka 

III/2GPT 228/93 na strane 256. Tam sa nachádza. 

KeìÏe námietka nebola podaná kvôli tomu, 

Ïe do‰lo k v˘mene ãlena senátu, preto tá námietka 

nie je vo vy‰etrovacom spise, ale je v dohºadovom 

spise, ktoré Generálna prokuratúra pouÏíva 

na odvolacie konanie. 

Vladimír Meãiar, poslanec ªS-HZDS 

Keì hºadáme, preão tak˘to návrh vôbec do 

parlamentu pri‰iel, kto ho podal vieme, kto ho 

podpísal takisto, tak zisÈujeme, Ïe tu je veºmi veºa 

súvislostí, ktoré sú skryté za t˘mto návrhom. Za 

prvé, je tu ãasová súvislosÈ, Ïe sa bude voliÈ 

predseda Najvy‰‰ieho súdu Slovenskej republiky 

a ºudia, ktorí pouÏívali naj‰pinav‰ie metódy 

aÏ tak, Ïe musela zasahovaÈ Organizácia spojen˘ch 

národov proti hlupákom, darebákom v politike 

a chrániÈ predsedu Najvy‰‰ieho súdu Harabina 

pred odvolávaním, dneska robia to isté len 

in˘mi metódami a vtedy pouÏité argumenty, 

ktoré nikdy neboli preukázané a nikdy neboli zákonné. 

Práve preto, aby sa nestalo, Ïe by náhodou ·tefan 

Harabin i‰iel kandidovaÈ, alebo aby sa nestalo, 

Ïe sa stane predsedom Najvy‰‰ieho súdu, z 

ãoho istí páni oprávnene majú strach, tak bolo 

treba to urobiÈ teraz. Nepo‰kodia, len zasmradia. 

TakÏe inak sa to nedá ani tieto návrhy hodnotiÈ. 

ëalej je tu súvislosÈ aj osobná. Vy viete, Ïe nielen 

v minulosti boli útoky na ·tefana Harabina, 

ale aj po nástupe do funkcie boli veºké útoky práve 

zo strany pána Lip‰ica. âo spravil ·tefan 

Harabin také trestuhodné, okrem toho, Ïe vysvetlil, 

v ãom sú jeho názory na spravodlivosÈ a fungovanie 

spravodlivosti iné a dneska funguje lep- 

‰ie. Podstatne lep‰ie vo v‰etk˘ch smeroch a 

zloÏkách ako predt˘m. Dovolil si urobiÈ jednu 

vec, dal podanie orgánom ãinn˘m v trestnom konaní, 

aby preskúmali, ãi v súlade so zákonom na 

svoju osobnú reklamu a propagáciu si nechal robiÈ 

sociologické prieskumy pán Daniel Lip‰ic za 

‰tátne peniaze. Podozrenie je odôvodnené a konanie 

vo veci prebieha. 

Je druhá vec, Ïe to konanie vo veci je pridlhé, 

ale isté, Ïe smeruje k osobe, lebo jedin˘, kto mal 

osoh, jedin˘, kto to podpísal, jedin˘, kto dával 

príkaz na preplatenie Daniel Lip‰ic. A jeho pomstivá 

du‰iãka sa rozhorela e‰te viacej a od tej 

doby nenachádza na Harabinovi niã dobré. Ani 

nenájde. 

ëalej pokiaº ide o predmetné vzÈahy a veci, o 

ktor˘ch treba rokovaÈ. Prvá. V kaÏdej spoloãnosti 

sa skúma nielen dôkaz, ale aj spôsob, ako bol 

získan˘. Ak pán Lip‰ic ide ukazovaÈ tuto papier, 

Ïe nie v trestnom spise, ale niekde inde je nieão 

zaznamenané, tak pretoÏe o súdoch voºaão viem, 

tak viem, Ïe sú tieto dokumenty prísne utajené, 

Ïe sú v zapeãaten˘ch obálkach a Ïe prístup k nim 

majú iba vyhradené kvalifikované osoby. Ako 

Daniel Lip‰ic získava takéto doklady, to je mafiánstvo. 

To je neãestnosÈ. Pokiaº ide o túto súvislosÈ, 

treba veºmi jednoznaãne povedaÈ, ãi parlament 

sa vôbec má zaoberaÈ „dokladmi“, ktoré 

sú získané pochybn˘m spôsobom. âi sa má 

zaoberaÈ vôbec nejak˘m papierom, ktor˘ nie je 

nik˘m podpísan˘, napísan˘ nie je v trestnom spise 

a ten, ktor˘ mal byÈ údajn˘m podávateºom, ani 

nevie, Ïe také nieão robil. Ako je moÏné na základe 

tohto spochybniÈ vládu ako mafiánsku a 

spochybniÈ ministra spravodlivosti vo funkcii. 

Ako? Kto podvádza verejnosÈ, kto je podvodník. 

Skoro profesionál. Lebo to opakuje stále a robí 

si z toho metódu politickej popularity a robí si 

z toho kampaÀ preto, aby vyzeral ako niekto, na 

kom treba stavaÈ budúcnosÈ, div, Ïe nie budúcnosÈ 

KDH. 

Pokiaº ide o tieto spôsoby voãi Harabinovi, 

boli uplatnené voãi Lexovi, boli uplatÀované 

voãi mne, boli uplatÀované voãi ìal‰ím ãlenom 

vlády, je to trvalá metóda jednej skupiny v tomto 

parlamente. Buì sa s t˘m politika vysporiada, 

alebo bude smrdieÈ a zasvinená stále. Inak sa 

to uÏ urobiÈ nedá. Pokiaº ide o otázky vecn˘ch 

pripomienok a prístupov danej situácii, ak sa stavia 

na prepise telefonického rozhovoru. TieÏ 

nie je súãasÈ trestného spisu. Musel by byÈ vy- 

Àat˘, ak bol z niekade inokade. Ak bol vyÀat˘ 

inokade a in˘m zákonn˘m spôsobom, tak potom 

nás zaujíma, aké je na to stanovisko prokuratúry. 

A generálny prokurátor listom zo dÀa 28. augusta 

2008 napísal: Listinné materiály, na ktoré 

sa ma p˘tate, a ktoré boli aj produkované v printov˘ch 

a elektronick˘ch médiách, neboli a nie 

sú obsahom trestného spisu. Podpísan˘ Trnka 

vlastnou rukou. Nie sú obsahom trestného spisu. 

Ako je moÏné, Ïe doklady, ktoré nie sú v trestnom 

spise, alebo akékoºvek papiere sa dostáva- 

82


jú na rokovanie tohto parlamentu ako hodnoverné, 

preverené a preskúmané. Neboli predmetom 

verifikácie v konaní, ktoré mu predchádzalo. 

ëalej v ãom sa vidí zavinenie Harabina. Sú 

dve súvislosti, rozhovor, ktor˘ bol pred 14 rokmi. 

V médiách sa prezentuje, akoby bol vãera. 

Pán Lip‰ic dnes i medzi t˘m hovorí o priateºskom 

vzÈahu, ktor˘ má s drogov˘m dílerom. Je 

ak˘koºvek minimálny dôkaz, Ïe okrem tohto 

telefonátu existoval tu nejak˘ in˘ kontakt za 14 

rokov? Nie je. 

Ak teda po roku 1998 bolo známe, Ïe zo 

·vajãiarska idú doklady o tom, Ïe ho povaÏujú 

za hlavu drogovej mafie a ministerstvo spravodlivosti 

8 rokov patrilo kresÈansk˘m demokratom, 

ão ste robili. Preão ste ho nevydali, preão ste ho 

nebrali na zodpovednosÈ, ministerstvo vnútra 

vám tieÏ patrilo, preão ste nesúdili, nestíhali, nedokázali. 

Naopak, v t˘chto oblastiach a veciach 

je zbaven˘ viny a netrestan˘. Kde je miera va- 

‰ej politickej zodpovednosti? Harabin predsa 

nevstupoval do prípadu, Ïe by on zabránil vydaniu 

nejakého zloãinca, stíhaniu zloãinca. Ale vy 

ste niã nerobili. Preão? Na Lexu ste vedeli urobiÈ 

a na Sadikiho nie. Preão? 

PretoÏe tu sa ustálila metóda politického Ïivota, 

ktorá v tomto parlamente bola dva roky. A 

deformuje spoloãensk˘ Ïivot politiku aj obsah 

rozhodnutí a vedomie obãanov aj zmysel práva, 

navrhujem, aby Národná rada rozhodla najprv o 

návrhu navrhovateºov a aby Národná rada prijala 

uznesenie k návrhu skupiny poslancov NR 

SR na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády 

SR ·tefanovi Harabinovi, poverenému riadením 

Ministerstva spravodlivosti SR, tlaã 760. 

NR SR za a) kon‰tatuje, Ïe návrh skupiny poslancov 

NR SR na vyslovenie nedôvery podpredsedovi 

vlády SR ·tefanovi Harabinovi, poverenému 

riadením Ministerstva spravodlivosti SR 

sa opiera o listiny, o ktor˘ch je dôvodné podozrenie, 

Ïe sú falzifikáty a majú slúÏiÈ len na ìal- 

‰ie znevaÏovanie ãlena vlády a spochybÀovanie 

plnenia jeho funkcie. 

Za b) Ïiada orgány ãinné v trestnom konaní, 

aby posúdili, ãi predloÏením t˘chto listín pripojen˘ch 

k návrhu, o ktoré sa návrh skupiny poslancov 

opiera a ãi v tejto súvislosti aj postupom poslancov 

a orgánov ãinn˘ch v trestnom konaní, bol 

poru‰en˘ zákon, vrátane vyvodenia prípadnej 

trestnoprávnej zodpovednosti. Navrhujem, aby sa 

o tomto návrhu na tomto konaní hlasovalo tieÏ 

a návrh predkladám pani predkladateºke. 


Preão sme ho nevydali? To uÏ ten argument 

zaznel. My sme ho vydaÈ nemohli. Bol stíhan˘ 

na Slovensku. ·vajãiarska justícia ho vydala na 

trestné stíhanie k nám. My nemôÏeme vydávaÈ 

osobu, ktorá je u nás stíhaná. Keby ho ·vajãiari 

v deväÈdesiatych rokoch nevydali nám na 

trestné stíhanie, potom by mohli ÏiadaÈ ... mohli 

by sme ho im vydaÈ. Nezmysel. Vy to viete a 

kompromitujete sa aj ako právnik, keì hovoríte, 

Ïe sme ho mohli vydaÈ do ·vajãiarska. ·vajãiari 

ho uÏ nestíhali, lebo sme trestné stíhanie 

prevzali my. 

Ale úplne na záver k tomu uzneseniu. Zdá sa 

mi byÈ tro‰ku rozporuplné. Prvá ãasÈ toho uznesenia 

hovorí, Ïe je dôvodné podozrenie, Ïe i‰lo 

o falzifikáty. A druhá ãasÈ hovorí, Ïe unikli utajované 

skutoãnosti a treba ich preveriÈ. TakÏe potom 

unikli pravdivé skutoãnosti. Len vás trápi, 

ak˘m spôsobom unikli z dohºadového spisu Generálnej 

prokuratúry. 

âiÏe odporúãam sa trochu nad t˘m zamyslieÈ 

a moÏno e‰te do konca schôdze ten návrh uznesenia 

vylep‰iÈ. 

Pavol Minárik, nezávisl˘ poslanec 

Na druhej strane je moÏno pre Slovensko 

dobré, Ïe kolegovia z koalície ministra Harabína 

v jeho funkcii ponechajú pre dva dôvody. Ten 

prv˘ je, pretoÏe je dobr˘ Ïivot v pravde, je nepochybné, 

Ïe úroveÀ tejto vlády je úroveÀ jej ministra 

spravodlivosti, uÏ len preto, ako ho premiér 

bránil a ako sa k nemu postavil. A je lep- 

‰ie, keì je vo vláde usmievav˘ frajer, ktor˘ verejne 

ide na jachtu v Monaku, je lep‰ie, keì je 

tam frajer, ktor˘ je ochotn˘ zniãiÈ Ïivot mladej 

Ïeny a roznecovaÈ nacionalizmus len pre, ozaj 

preão vlastne? Pre vlastnú popularitu? Je lep‰ie, 

keì je vo vláde minister, ktor˘ trieska do stola 

v kravíne, len preto, Ïe musí odísÈ, pretoÏe sa prevalí 

‰kandál s pozemkami. Je dobré, keì je vo 

vláde minister Harabín. Je to asi lep‰ie, ako keì 

je tam len distingvovan˘ Maìariã, dôstojne sa 

tváriaci akademik, usmievavé dámy, tichuãk˘ 

minister dopravy, ktor˘ pripravuje najväã‰ie zadlÏenie 

Slovenska, je dobré, Ïe sú tam ministri, 

ktor˘m temperament, intelekt a v˘chova navodia 

to, Ïe sa ukáÏe, ako na tom vláda skutoãne 

je. Je dobré, Ïe vìaka tak˘mto ministrom vieme, 

kto nám vládne. 

Ján Slota, poslanec SNS 

Pán poslanec Lip‰ic, ão to tu hráte za teátrum. 

O ãom sa tu dnes chcete baviÈ. Generálny prokurátor 

pán Trnka jednoznaãne vyvrátil tieto va‰e 

v˘mysly a va‰a pseudokauza skonãila a vy mô- 

Ïete ísÈ domov so spokojnou hlavou a zaliezÈ 

niekde do my‰acej diery. Mienite zase niekomu 

podhodiÈ ìal‰ie vyrobené falzifikáty. Alebo nás 

nepodaj prekvapíte straten˘mi nahrávkami vá‰- 

ho straníckeho druha Bielika? Chápem, Ïe po 

dvoch letn˘ch mesiacoch vám uÏ ch˘ba lesk televíznych 

kamier, no mali by ste si rozmyslieÈ, 

kde a ak˘m spôsobom sa chcete pred nimi predvádzaÈ. 

Lebo ja uÏ si myslím, Ïe pomaliãky keì 

doma otvorím dvere na chladniãke, Ïe na mÀa vyskoãí 

Lip‰ic. To je nieão neskutoãné. Ten ksicht 

proste v‰ade vidno. A tie jeho blúznenia poãúvaÈ, 

no to je nieão prí‰erné. Toto va‰e divadlo môÏete 

ako ochotník hraÈ na ulici, ale nie v zákonodarnom 

zbore. Ak máte záujem nebodaj úãinkovaÈ 

pravidelne pred kamerami, odporúãam vám 

osloviÈ televízie, kde by ste sa mohol realizovaÈ 

ako ìal‰ia celebrita a urãite budete úspe‰ne konkurovaÈ 

hrdinom ako Banán alebo Pipina. 

Záverom by som chcel jednoznaãne prehlásiÈ, 

Ïe Slovenská národná strana podrÏí pána 

ministra Harabina, pretoÏe si ho ako odborníka 

a aj ako ãloveka váÏi. 

Robert KaliÀák, minister vnútra SR 

Vãera som sa doãítal v jednom denníku, Ïe 

pán Lip‰ic si nepreberá doruãenky zo súdu. Ja 

chcem povedaÈ, Ïe je vÏdy veºmi odváÏne vyliaÈ 

vedrá ‰piny na tejto chránenej pôde imunitou a 

potom sa vyh˘baÈ súdnemu konaniu, keì niekto 

sa chce doÏiadaÈ svojej spravodlivosti. Vysvetlení 

môÏe byÈ tisíc. Ja som si len preãítal, o ão 

súd poÏiadal políciu, aby sme to doruãili, preto- 

Ïe sa to súdu nepodarilo. Druhá vec je, ktorá sa 

dot˘ka, Ïe ãastokrát hovorí pán Lip‰ic o rovnosti 

pred zákonom. NuÏ, v tom prípade, v jednom 

minimálne ja som rovn˘ a vy ste rovnej‰í, pán 

Lip‰ic. Ja mám päÈ rokov koncipientskej praxe 

u advokáta. A po piatich rokoch som mohol byÈ 

tlaãovej besede pripomenul, Ïe Ïiadne v˘znamnej‰ie 

nedostatky v práci Kramplovej nevidel, av- 

‰ak momentálna situácia ukazuje, Ïe ministerka 

stratila dôveru strany, ktorá ju nominovala 

Rozkol v koaliãnej ªS-HZDS v súvislosti s aktuálnym 

dianím okolo ministerky pôdohospodárstva 

Zdenky Kramplovej podºa podpredsedu 

strany Miroslava JureÀu urãite nehrozí. „Naopak, 

pokiaº budeme dôslední a otvorení a budeme 

sa správaÈ transparentne, tak môÏeme na‰e 

pozície len a len posilniÈ,“ uviedol na dne‰nom 

stretnutí s novinármi. 

18. augusta – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã 

prijal demisiu ministra Ïivotného prostredia Jaroslava 

Izáka a na návrh premiéra Roberta Fica 

odvolal z postu ministra pôdohospodárstva Zdenku 

Kramplovú. ZároveÀ na ich miesto vymenoval 

Jána Chrbeta (MÎP SR) a Stanislava Becíka 

(MP SR). Personálnu v˘menu v kresle ministra 

Ïivotného prostredia si pre neetické prideºovanie 

dotácii z Environmentálneho fondu vyÏiadal 

predseda vlády. O odchod Kramplovej oficiálne 

poÏiadal Fica predseda ªS-HZDS Vladimír Meãiar 

Exminister Ïivotného prostredia Jaroslav Izák 

(SNS) pri príleÏitosti svojho odstúpenia z funkcie 

uviedol, Ïe sa s medializovan˘mi dôvodmi na 

v˘menu na poste ministra Ïivotného prostredia 

stotoÏniÈ nemôÏe. 

Zákony prírody sú podºa exministerky pôdohospodárstva 

Zdenky Kramplovej silnej‰ie ako 

zákony trhu. Toto posolstvo zanechala svojmu nástupcovi 

vo funkcii Stanislavovi Becíkovi. ZároveÀ 

vyslovila nádej, Ïe „popri svojej odbornosti 

bude maÈ Becík aj dostatoãnú politickú podporu“. 

19. augusta – Poslanec Smeru-SD Boris Zala 

predloÏí do NR SR návrh zákona o Alexandrovi 

Dubãekovi. „Alexander Dubãek sa mimoriadne 

zaslúÏil o demokraciu, slobodu slovenského národa 

a o ºudské práva,“ bude sa kon‰tatovaÈ v prvom 

paragrafe zákona. Druh˘ ustanoví, Ïe busta 

s t˘mto nápisom bude umiestnená v priestoroch 

Národnej rady SR. Podobná norma o zásluhách 

historickej osobnosti uÏ v súãasnosti platí v prípade 

Andreja Hlinku. 

20. augusta – Ministri vnútra a zdravotníctva 

Robert KaliÀák a Richard Ra‰i sa neobávajú, 

Ïe by zv˘‰enie prípustnej hladiny alkoholu v 

krvi z nula na 0,2 promile spôsobilo u vodiãov 

väã‰í záujem o poÏitie alkoholick˘ch nápojov 

predt˘m, ako sadnú do auta. KaliÀák pripomenul, 

Ïe ide o ‰tandardnú toleranciu, ktorú urãili aj lekárski 

experti, keìÏe pri takom malom mnoÏstve 

nie je ovplyvnená schopnosÈ ãloveka riadiÈ motorové 

vozidlo. Dodal, Ïe doteraz sa v praxi 

uplatÀovalo nepísané pravidlo, ktoré sa zaviedlo 

e‰te za jeho predchodcu Ivana ·imka. Test bol 

teda pozitívny v prípade, ak nameraná hodnota 

presiahla pri dychovej skú‰ke 0,3 promile. 

22. augusta – Miliónové dary od dvoch fyzick˘ch 

osôb, ktoré vo svojej v˘roãnej správe za rok 

2007 uviedla ªS-HZDS, budú do jedného mesiaca 

z úãtovníctva hnutia odstránené a nebudú viac 

v poloÏke príjmov. Na tlaãovej besede v Bratislave 

to vyhlásil predseda ªS-HZDS Vladimír 

Meãiar s t˘m, Ïe tento krok zabezpeãia hospodár 

strany Milan Urbáni a ústredná tajomníãka Zdenka 

Kramplová. Urbáni podºa Meãiara zodpovedá 

za to, Ïe tieto dary boli prijaté do pokladne 

strany, Kramplová zase za uzatváranie darovacích 

zmlúv. 

23. augusta – Raritu v podobe zákonov o zásluhách 

rôznych osobností Slovensko zdedilo 

po âeskoslovenskej federatívnej republike a dodnes 

sa jej nevie zbaviÈ. Na margo návrhu záko- 

83


na o zásluhách Alexandra Dubãeka za demokraciu, 

slobodu slovenského národa a ºudské práva 

to pre TASR povedal podpredseda SMK Miklós 

Duray. Na Slovensku dnes platí zákon o zásluhách 

Milana Rastislava ·tefánika a Andreja Hlinku. 

24. augusta – Predseda vlády SR Robert Fico 

vyhlásil, Ïe nebude diskriminovaÈ ãlenov a sympatizantov 

vládnej koalície, ktorí poÏiadajú o 

dotácie, ak ich projekty budú spæÀaÈ zákonné 

podmienky. Podºa neho nie je straníckym klientelizmom, 

ak do sociálneho podniku, „na ãele 

ktorého stojí syn starostu za Smer, idú peniaze“. 

„Vládna koalícia a vláda si vÏdy vyberá ºudí, len 

musí byÈ dodrÏan˘ zákon a pravidlá. Ak sa budú 

predraÏovaÈ tendre, ak sa budú dávaÈ peniaze súkromn˘m 

osobám, ak budeme vidieÈ nejaké prepojenie, 

ktoré je v rozpore so zákonom, budeme 

jasne konaÈ,“ zdôraznil v relácii televízie TA3 V 

politike. âlenstvo v strane a sympatizanstvo pod- 

ºa premiéra nemôÏe byÈ chápané ako „záznam v 

registri trestov“. 

31. augusta – Miera klientelizmu a rozkrádania 

verejn˘ch zdrojov je podºa podpredsedu 

SDKÚ-DS Ivana Miklo‰a najvy‰‰ia v histórii 

Slovenska. „Taká nebola ani za Vladimíra Meãiara,“ 

povedal v diskusnej relácii televízie TA3 

V politike. Minister vnútra Robert KaliÀák (Smer- 

SD) oponoval, Ïe vláda je na tieto témy mimoriadne 

citlivá a premiér Robert Fico pri pochybeniach 

niekedy koná r˘chlej‰ie, ako stihne opozícia 

zvolaÈ tlaãovú konferenciu. KaliÀák argumentoval 

poistkami, ktoré majú zabrániÈ nekalému 

nakladaniu so ‰tátnymi peniazmi. Jednou z 

nich má byÈ stoliãka ‰éfa Úradu pre verejné obstarávanie 

(ÚVO) pre nominanta opozície Bélu 

Angyala (SMK). Miklo‰ sa od ãinnosti ÚVO 

vzápätí di‰tancoval s t˘m, Ïe „napomáha klientelistick˘m 

praktikám vládnej koalície“. 

2. septembra – PravosÈ prepisu telefonického 

rozhovoru medzi ministrom spravodlivosti 

·tefanom Harabinom a údajnou hlavou albánskej 

drogovej mafie Bakim Sadikim spred 14 rokov 

potvrdila pred dvoma mesiacmi Generálna prokuratúra. 

Pre TASR to dnes povedal podpredseda 

KDH a autor návrhu na vyslovenie nedôvery 

Harabinovi Daniel Lip‰ic. PravosÈ dokumentov, 

ktoré Lip‰ic priloÏil k návrhu na odvolanie ministra, 

dnes spochybnil predseda vlády Robert 

Fico aj líder ªS-HZDS Vladimír Meãiar. Druh˘m 

dokumentom je list odoslan˘ z prokuratúry, ktor˘m 

mal byÈ Harabin ako sudca Najvy‰‰ieho 

súdu vylúãen˘ z konania voãi Sadikimu z dôvodu 

zaujatosti. „Je to politick˘ ‰kandál. To, ão 

predloÏil Lip‰ic, nikdy nebolo a nie je súãasÈou 

trestného spisu. Osoby, ktoré mali dokumenty 

podpisovaÈ, ich nikdy nevideli,“ povedal Meãiar. 

3. septembra – ÚS SR dnes rozhodol, Ïe preukazovanie 

pôvodu majetku nie je v súlade s 

Ústavou SR. „Napadnut˘ zákon poru‰uje ústavn˘ 

princíp právnej istoty, je retroaktívny vo vzÈahu 

k nadobudnut˘m právam a pripú‰Èa nadmerné 

zasahovanie do práva vlastniÈ majetok,“ uvádza 

sa v komuniké ÚS. PoslankyÀa Národnej 

rady SR za ªS-HZDS Katarína Tóthová privítala 

rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci preukazovania 

pôvodu majetku. „Som veºmi rada, 

Ïe takéto rozhodnutie bolo prijaté,“ reagovala pre 

TASR s t˘m, Ïe namietala jeho protiústavnosÈ a 

zastupovala aj skupinu poslancov na konaní na 

súde, a nemaÈ z rozhodnutia radosÈ by bolo neprirodzené. 

Preukazovanie pôvodu majetku presadil 

v roku 2005 vtedy opoziãn˘ Smer, za schválenie 

hlasovalo 114 poslancov. ÚãinnosÈ sporného 

zákona ÚS SR pozastavil v októbri 2005, keì 

prv˘krát pripusten˘ k advokátskej skú‰ke. Koºko 

máte právnej praxe pred va‰ou skú‰kou, pán 

Lip‰ic? âiÏe ja som rovn˘, ale vy ste rovnej‰í. 

Hovorí sa, niekde som ãítal, Ïe kto si bez 

viny, hoì kameÀom. Vy nemôÏete hodiÈ ani 

zrnkom piesku. A e‰te jednu vec pri tomto v‰etkom, 

ão sa tu dnes hovorí. B˘valá vláda udelila 

obãianstvo pánovi Sadikimu. B˘valá vláda. 

Preto ho dnes nie je moÏné vyhostiÈ. Zamyslite 

sa sami nad sebou, preão dnes moÏné ho nie je 

vyhostiÈ? A preão ste ho uznali za obãana potrebného 

pre tento ‰tát? Na tú otázku si dajte najprv 

odpoveì, preão ste ho uznali potrebného pre 

tento ‰tát, aby mal obãianstvo tejto republiky a 

nemohli sme ho vyhostiÈ. 

II. INTERMEZZO JEDEN 

A potom ·tefan Harabin povedal Danielovi 

Lip‰icovi: Pôjde‰ do basy, ty hajzel. 

A potom ·tefan Harabin poprel, Ïe to povedal. 

AÏ potom, oveºa neskôr, ·tefan Harabin potvrdil, 

Ïe to povedal, lebo mu vytiekli nervy. 

III. POKRAâOVANIE V NR SR 

·tefan Harabin, podpredseda vlády a minister 

spravodlivosti SR 

Teraz krátko k t˘m nezmyslom o Bakim Sadikim. 

Je to typick˘ marketingov˘ Èah z va‰ej 

dielne. Najskôr odpí‰ete obÏalobu a potom ma 

uÏ iba lÏivo pridelíte k tejto osobe. A národ má 

byÈ zhrozen˘. NuÏ keby som mal s ním vzÈah a 

rozhodol o jeho oslobodení, nemôÏem byÈ sudcom 

ani minútu. Ale v‰etci vieme, Ïe som nerozhodoval. 

TakÏe prvé va‰e klamstvo, Harabin 

nikdy nerozhodoval, lebo som sa sám namietol. 

Druh˘m najväã‰ím klamstvom je údajná existencia 

a pravosÈ prepisu nahrávky. Vy nemáte 

moÏnosÈ sa dostaÈ legálnou cestou k akejkoºvek 

nahrávke. Museli by ste totiÏ vykradnúÈ trezor 

prokuratúry a keby ste to aj urobili, na mÀa niã 

nenájdete. Nielen v tomto prípade, ale ani v budúcnosti, 

lebo verím, Ïe vy sa budete pokú‰aÈ, 

veì ako, vy nezapriete svoju identitu. 

Generálny prokurátor mi oznámil, Ïe niã také, 

ão ste podsunuli printov˘m a elektronick˘m 

médiám, sa v Ïiadnom trestnom spise, ani v dohºadovom, 

nikde nikdy nenachádzalo, ani nenachádza. 

Tento vá‰ list je prístupn˘ kaÏdému poslancovi. 

Opakujem, generálny prokurátor povedal, 

Ïe niã neexistuje. Ja verím generálnemu 

prokurátorovi, nie vám, nie vám, pán Lip‰ic. 

TakÏe k ãomu sa mám vyjadrovaÈ? Od zaãiatku 

hovorím, Ïe ãi si tykám? Hovorím oveºa 

viac, nemám Ïiadny vzÈah a to je oveºa viac! Tak- 

Ïe opakujem, k ãomu sa mám vyjadrovaÈ? K 

ãomu? K fal‰ovan˘m a nepodpísan˘m zdrapom 

papiera, ktoré b˘val˘ prokurátor Filip nikdy nepodpísal 

a ich aj verejne jednoznaãne poprel? 

Nikdy mi Ïiaden prepis nebol doruãen˘. O absolútnej 

nedôveryhodnosti nepodpísaného zdrapu 

papiera, ktor˘ ste bez hanby predloÏili tak 

váÏnemu orgánu, ak˘m je Národná rada, svedãí 

aj to, v t˘ch zdrapoch, ktoré tam máte, Ïe o 

predmete v senáte nerozhodoval Lipovsk˘, ale 

Dr. Vranka, ako i ìal‰í ÈaÏk˘ podvrh. Mne dávate 

do úst, Ïe som potvrdil pravosÈ rozhovoru a 

generálna prokuratúra mala tieÏ potvrdiÈ jeho 

pravosÈ. NuÏ nikdy niã som také neurobil. Od zaãiatku 

tvrdím, Ïe nemám Ïiaden vzÈah a nikdy 

som ho nemal. To je viac ako vykanie, tykanie 

a onikanie. Vysvetlil som to aj na NBÚ poãas 

bezpeãnostného pohovoru. 

TakÏe to, ão ste si vyrobili a podhodili, za to 

budete, predpokladám, keì sme v právnom ‰táte, 

niesÈ i trestno-právne dôsledky. Opakujem, v 

Ïiadnom trestnom spise sa niã nenachádza, ani 

v dohºadovom, lebo dohºadov˘ je tieÏ trestn˘ 

spis, ani nenachádzal. Opakujem e‰te raz, generálny 

prokurátor to nie Ïe nepotvrdil, ale v˘slovne 

vyvrátil existenciu vami vyrobeného rozhovoru 

v trestnom spise. 

Tento list je podpísan˘ najvy‰‰ou autoritou dozoru 

nad zákonnosÈou, generálnym prokurátorom. 

Poãas mojej kariéry trestného sudcu za 26 

rokov som asi vyniesol 15 tisíc rozsudkov. Z toho 

minimálne 5000 nepodmieneãn˘ch trestov. Teda 

ja cel˘ Ïivot na rozdiel od vás mafiánov zatváram. 

Viete, cez zdrapy papiera, ktoré ste predloÏili 

najvy‰‰iemu zákonodarnému a ústavodarnému 

orgánu, by nemohli u sudcu slúÏiÈ ani na 

odsúdenie zlodeja zápaliek. 

Podhodili ste vami vyrobené nezmysel a na 

tom ste zaloÏili ìal‰ie klamstvá. Má vôbec v˘znam 

reagovaÈ na tieto podvrhy a falzifikáty, ktoré 

ste vyprodukovali? Tvrdíte, Ïe je úbohé p˘taÈ 

sa, odkiaº sú tieto va‰e v˘robky. NuÏ lebo toto 

je o ‰t˘le politiky, o slu‰nosti a metódach, ktoré 

tu presadzujete uÏ dlhé roky. Vy ste totiÏ 

mohli cudzinca vydaÈ na stíhanie do ·vajãiarska, 

niã tomu nebránilo. Zbytoãne klamete a vyhovárate 

sa. Inak, Najvy‰‰í súd nikdy cudzinca 

neoslobodil, urobil tak Krajsk˘ súd v Ko‰iciach 

a ak by Najvy‰‰í súd vtedy pred 13 rokmi to potvrdil, 

mohla byÈ kauza uzavretá. Právo môj matersk˘ 

senát, v ktorom nebol Lipovsk˘, ale Vranka, 

zru‰il oslobodenie a nariadil vypoãuÈ dvoch 

svedkov, ktor˘ch polícia osem rokov pod vedením 

KDH nedokázala vypoãuÈ. Keì ste neboli 

schopní ich vypoãuÈ, mohli ste v spolupráci so 

‰vajãiarskym kolegom zariadiÈ jeho vydanie do 

·vajãiarska. Trebárs aj za in˘ skutok. Vy sa tu 

darmo vyhovárate, Ïe keì on bol ·vajãiarmi 

vydan˘, Ïe potom uÏ do ·vajãiarska nemohol byÈ 

vydan˘. Mohol. Keì tvrdíte, Ïe ‰vajãiarska polícia 

mala toºko dôkazov, tak sme mohli ísÈ za 

ním a ste mu mohli povedaÈ, viete ão, my nemáme 

na to, my sme schopní vypoãuÈ t˘chto ...., po- 

Ïiadaj ma, alebo poÏiadajte ma o vydania a ja ako 

minister spravodlivosti ho vydám. Ale va‰a exekutíva, 

ktorej ste boli súãasÈou, namiesto toho v 

roku 2002 udelila ‰tátne obãianstvo, aby sa navÏdy 

zahatala cesta jeho vydaniu do zahraniãia. 

P˘tam sa, kto pomáhal Bakimu Sadikimu, 

nebol to v skutoãnosti Daniel Lip‰ic a exekutíva, 

ktorej bol podpredsedom? Ja sa p˘tam. Vy 

v‰ak, pán Lip‰ic, veºmi dobre viete, aká je pravda, 

ako to sa vám vôbec nehodí, Ïe Harabin je 

aj v tom prípade absolútne ãist˘, lebo namietol, 

ão bola jeho povinnosÈ. Aby ste to vedeli aj pochopili, 

museli by ste maÈ prax na súde. TotiÏto, 

keby som ja pojednával a keby sme ho v mojom 

senáte zatvorili, tak by mohol kriãaÈ, ahá, tak 

by mohol kriãaÈ, asi preto, Ïe má e‰te pletky s 

mojou Ïenou. Keby bol osloboden˘, mohol by 

kriãaÈ prokurátor, pozná jeho Ïenu. âiÏe som konal 

ãestne. Lebo som poznal jeho manÏelku. 

Inak ãudujem sa SDKU, myslím si, Ïe vá‰ nominant 

·imko dal obãianstvo Bakimi Sadikimu 

a vôbec tak nemusel urobiÈ. Stalo sa tak, uÏ ako 

som spomínal, v roku 2002. Kto teda mu pomáhal. 

Ja som neurobil niã, iba som sa namietol, 

lebo poznám jeho manÏelku. 

TakÏe divadlo nevy‰lo. 

84


Vladimír Palko, nezávisl˘ poslanec 

Pán Harabin, po stránke morálnej, to ão ste 

predviedli, to je stoka. Po stránke intelektuálnej 

to bol primitivizmus. Ale nieão iné je podstatné. 

Vy, pán Harabin, ste v tejto miestnosti dneska 

dvakrát, dvakrát posielali poslanca Národnej 

rady do väzenia. Povedali ste mu, Ïe pôjde do 

väzenia. Najprv ste to povedali nie na mikrofón 

a okorenili ste to e‰te vulgárnym neslu‰n˘m 

oslovením a potom pred pár minútami ste to povedali 

na mikrofón úplne otvorene. Povedali 

ste, Ïe poslanec Lip‰ic pôjde v modrej ko‰eli. 

Proste ako väzeÀ. Povedali ste mu, Ïe pôjde do 

väzenia. Cten˘ parlament, toto je precedens. Takéto 

nieão e‰te v tejto rokovacej miestnosti nezaznelo. 

Ani za Meãiarovej vlády dokonca. A teraz 

treba povedaÈ úplne, úplne jasne. A mám teraz, 

chcem teraz osloviÈ poslankyne a poslancov 

zo strany Smer. Ak ste do dneska mali pochybnosÈ 

nejakú o tom, Ïe minister Harabin by mal 

byÈ odvolan˘, tak potom, ão ste z jeho úst poãuli, 

ako posielal poslanca do väzenia, ako mu oznámil, 

Ïe bude vo väzení, tak po tomto by ste 

mali hlasovaÈ za jeho odvolanie. Bude hlasovanie 

a hanba kaÏdému poslancovi tohto snemu, 

ktor˘ si toto v‰etko vypoãul a nezahlasuje za odvolanie 

ministra Harabina. 

Daniel Lip‰ic, poslanec 

Poãuli sme tu, Ïe vlastne v kauze Sadiki konal 

pán Harabin ãestne, lebo sa on sám namietol. 

Naozaj? A kde je tá námietka zaujatosti a kde 

je rozhodnutie o nej. Ak sa namietne sudca, tak 

o jeho vylúãení rozhoduje in˘ senát Najvy‰‰ieho 

súdu. V námietke zaujatosti, v spise nie je 

Ïiadna námietka zaujatosti, ani rozhodnutie o vylúãení 

pána Harabina. Pán Harabin znovu klame. 

Nie je pravdou ani, Ïe prepis tejto nahrávky 

nemá podpis. Má, dokonca je tu zloÏenie nového 

senátu. Pán Harabin povedal, Ïe to je loÏ, Ïe 

také zloÏenie nebolo. Ale veì to tvrdí generálna 

prokuratúra. Ja vám preãítam stanovisko generálnej 

prokuratúry v ãase, keì kauza vznikla. 

V tejto trestnej veci prokurátor krajskej prokuratúry, 

23. 2. 1994 pod ãíslom 2 KV1494, toto 

ãíslo nariadil odposluchy desiatich telefónnych 

ãísiel, ktoré mali súvis s touto trestnou vecou, 

teda s vecou Sadikiho. ZároveÀ generálna prokuratúra 

potvrdila, Ïe generálna prokuratúra 

mala pripraven˘ s dátumom 27. júna 1995 koncept 

návrhu, ktor˘ nebol nikde odoslan˘ na vylúãenie 

sudcu Harabina pre prípad, Ïe by bol ãlenom 

senátu Najvy‰‰ieho súdu, ktor˘ o veci rozhodoval. 

V koneãnom dôsledku o veci rozhodoval senát 

Najvy‰‰ieho súdu v zloÏení Burger, Sklár a 

Lipovsk˘. Toto stanovisko generálneho prokurátora 

k trestnej veci Baki Sadiki, tak rozzúrilo 

pána Harabina, Ïe ‰tátny tajomník Hudák poslal 

pomerne vulgárny list generálnemu prokurátorovi, 

v ktorom sa mu vyhráÏal Ïalobou, na generálnu 

prokuratúru. Pán Harabin, ten list, zverejnite 

ho, keì sa vám tak páãi stanovisko generálnej 

prokuratúry, potvrdzujúce vierohodnosÈ 

tohto prepisu. Ak sa, sporíme sa tu o to, Ïe ãi dohºadov˘ 

spis je trestn˘ spis. No tak, ja hovorím, 

Ïe dohºadov˘ spis je interná pomôcka prokuratúry, 

ktorá nie je trestn˘m spisom. 

Ale poìme k tej pravde alebo nepravde, lebo 

o ste sa viackrát opierali. Áno, je pravdou, ja som 

na minulej schôdzi, keì som prv˘krát otvoril 

kauzu Bakiho Sadikiho, povedal, Ïe nemáte bezpeãnostnú 

previerku. Máte ju. Ja som nevedel, 

Ïe ju máte. Nikde ste to nezverejnili, pre mÀa 

znamená klamstvo, nie keì niekto povie z neznalosti 

informáciu, ale keì úmyselne klame a poviem 

vám, ão to je. 

Pán Harabin, vy aÏ keì vás ãapnú pri klamstve, 

tak sa priznáte. Dnes tu bola taká malá polemika, 

ohºadne toho, ão ste mi povedali, uvidíme, 

ãi aj v tomto prípade, keìÏe ste to popreli, 

vás neprichytia pri klamstve. 

Pred hodinou minister povedal, Ïe niãím tak˘m 

sa mi nevyhráÏal. Uvidíme. Ja verím, ja si nemyslím, 

Ïe ja mám vÏdy pravdu, ale verím, Ïe pravda 

sa dá nájsÈ, keì sa hºadá. Dá sa nájsÈ a nájde 

sa. Keì spomíname Bakiho Sadikiho, aj on poprel 

kontakt s vami, keì sa ho prv˘krát p˘tali. 

Pán minister nám dnes povedal, Ïe b˘val˘ riaditeº 

trestného odboru Filip poprel, Ïe by sa na 

návrh, na koncept návrhu podpísal, ale to nie je 

pravda. B˘val˘ riaditeº trestného odboru povedal, 

Ïe sa nepamätá, ãi tak˘ návrh i‰iel, ne‰iel a 

Ïe sa vlastne nepamätá v tejto kauze na niã. 

Spomenuli ste tieÏ, Ïe Sadikiho mohlo vydaÈ ministerstvo 

spravodlivosti. Vy sa hrdíte t˘m, Ïe ste 

dlhoroãn˘ sudca najvy‰‰ieho súdu a vy poviete 

v tejto snemovni úplne zjavn˘ právny nezmysel. 

Veì vydaÈ, do ktorejkoºvek krajiny môÏe minister 

len vtedy, keì príde ÏiadosÈ tej krajiny o vydanie. 

Neviem o tom, Ïe by minister spravodlio 

jeho preskúmanie poÏiadali dve skupiny poslancov 

na ãele s Jánom Drgoncom (exposlanec 

ANO) a Katarínou Tóthovou. Zákonu vyãítali 

moÏnú neústavnosÈ najmä v oblasti retroaktivity 

a prenesenia dôkazného bremena na podozrivého. 

3. septembra – DosiahnuÈ platnosÈ zákona o 

preukazovaní pôvodu majetku sa dá prijatím v 

podstate identického, ale ústavného zákona, tvrdí 

predseda Konzervatívnych demokratov Slovenska 

Vladimír Palko. Navrhuje, aby sa obdobn˘m 

znením zákona poslancov Smeru-SD, ktor˘ 

vyhlásil Ústavn˘ súd SR za protiústavn˘, zaoberala 

Národná rada SR uÏ na najbliÏ‰ej riadnej 

schôdzi. Rie‰enie protiústavnosti zákona jeho 

pov˘‰ením na ústavn˘ povaÏuje podpredseda 

Ústavnoprávneho v˘boru NR SR Peter Mi‰‰ík 

(SDKÚ-DS) za absurdné. „Napadnut˘ zákon poru‰uje 

ústavn˘ princíp právnej istoty, je retroaktívny 

vo vzÈahu k nadobudnut˘m právam a pripú‰Èa 

nadmerné zasahovanie do práva vlastniÈ 

majetok. Napadnut˘ zákon podºa názoru ústavného 

súdu neprimeran˘m spôsobom presúva dôkazné 

bremeno z orgánov verejnej moci na fyzické 

osoby a právnické osoby a v spojení s t˘m zavádza 

nov˘, ústave neznámy spôsob prepadnutia 

majetku, ktorého realizácia nie je transparentná 

a napokon z jeho ustanovení vôbec nevypl˘va,“ 

uvádza sa v dnes zverejnenom komuniké ÚS k 

spomínanému zákonu. 

3. septembra – Rozhodnutie Ústavného súdu 

SR nebolo podºa predsedu NR SR Pavla Pa‰ku 

jednoduché. „Zákon bol odmietnut˘ ako celok. 

NemôÏe byÈ súãasÈou právneho poriadku SR v takom 

znení. Formálne v tejto podobe nie, ale na 

obsahu sa niã nemení. Problematika preukazovania 

pôvodu majetku alebo ako sa vyrovnajú orgány 

ãinné v trestnom konaní, prípadne súdy s 

prípadmi, kde sa dá preukázaÈ majetok, ktor˘ 

nemá legitímny pôvod, to uÏ je druhá záleÏitosÈ, 

ale dúfam, Ïe to zostáva. Je to problém, nie politikou, 

ale ºudí, ktorí sa na to ãasto p˘tajú,“ povedal 

krátko po vyhlásení rozhodnutia Pa‰ka. 

4. septembra – Predstavitelia dvoch opoziãn˘ch 

strán SDKÚ-DS a KDH majú podozrenie, 

Ïe SMK ticho kolaboruje s vládnou koalíciou. Po 

opoziãnom stretnutí v Bratislave, ktoré sa konalo 

bez úãasti SMK, to vyhlásil predseda KDH Pavol 

Hru‰ovsk˘. Ako b˘val˘ ‰éf parlamentu povedal, 

nepozdáva sa im postup Úradu pre verejné 

obstarávanie, ktor˘ vedie nominant SMK Béla 

Angyal. Nepáãi sa im v tejto súvislosti postup 

úradu v procese tendra na elektronické m˘to. Aj 

toto je podºa neho dôvod, preão pretrvávajú dôvody 

znemoÏÀujúce ‰tandardnú spoluprácu. 

„Chceme v‰ak s nimi o tom hovoriÈ,“ uviedol 

Hru‰ovsk˘. VzÈahy medzi t˘mito stranami sa 

zhor‰ili po tom, ako SMK podporilo napriek dohode 

tlaãov˘ zákon. 

4. septembra – Koalícia sa s opozíciou môÏe 

o mnohom sporiÈ, mali by v‰ak byÈ zajedno v tom, 

Ïe slu‰ní ºudia by mali maÈ navrch. Na úvod parlamentnej 

schôdze o vyslovení nedôvery ministrovi 

spravodlivosti ·tefanovi Harabinovi (nominant 

ªS-HZDS) to povedal podpredseda KDH 

Daniel Lip‰ic. NaráÏal na ãasÈ prepisu rozhovoru 

Harabina s údajn˘m mafiánom Bakim Sadikim. 

Sadiki v Àom poz˘va Harabina, v tom ãase 

sudcu Najvy‰‰ieho súdu SR, na náv‰tevu. Napomáhaãi 

a kolaboranti sú podºa Lip‰ica moÏno e‰te 

hor‰í ako mafiáni, pretoÏe sa snaÏia tváriÈ ako 

slu‰ní obãania. „Tieto biele goliere im (mafiánom) 

umoÏÀujú stáÈ nad zákonom,“ myslí si. Zo 

zmieneného rozhovoru z roku 1994 vypl˘va kamarátsky 

vzÈah ministra a Sadikiho. 

4. septembra – Úsilie opozície o diskreditá- 

85


ciu ministra spravodlivosti ·tefana Harabina pripomína 

predsedovi ªS-HZDS Vladimírovi Meãiarovi 

kampaÀ proti Ivanovi Lexovi a jemu samému. 

Dôkazy, ktoré podpredseda KDH Daniel 

Lip‰ic priloÏil k návrhu na odvolanie Harabina, 

sú podºa Meãiara získané pochybn˘m spôsobom 

a je otázne, ãi by sa nimi mal parlament vôbec 

zaoberaÈ. Meãiar navrhol prijaÈ uznesenie, Ïe 

skupina poslancov, ktorá iniciuje Harabinovo 

odvolanie, sa opiera o listiny, o ktor˘ch je dôvodné 

podozrenie, Ïe sú falzifikáty a majú slúÏiÈ na 

ìal‰ie znevaÏovanie ãlena vlády. Uznesenie malo 

tieÏ obsahovaÈ poÏiadavku na orgány ãinné v 

trestnom konaní, aby posúdili, ãi predloÏenie t˘chto 

listín k návrhu na odvolanie bolo v súlade 

so zákonom, vrátane vyvodenia prípadnej trestnoprávnej 

zodpovednosti. 

4. septembra – Minister spravodlivosti SR 

·tefan Harabin tvrdí, Ïe divadlo s cieºom zdiskreditovaÈ 

jeho osobu nevy‰lo. Uviedol to dnes vo 

svojom vystúpení na mimoriadnej schôdzi Národnej 

rady SR, kde sa opozícia pokú‰a o jeho odvolanie. 

Vo svojom závereãnom slove zaradom 

obviÀoval opoziãn˘ch politikov z pre‰ºapov. Daniela 

Lip‰ica (KDH), ktor˘ odvolanie navrhol, 

vyzval, aby sa vzdal justiãnej skú‰ky, ktorú mal 

získaÈ v rozpore s predpismi. ZároveÀ sa nazdáva, 

Ïe Lip‰ic sa na ministerstvo spravodlivosti 

vráti, ale ako súãasÈ väzenskej upratovacej ãaty 

s vysávaãom a handrou. „Ak˘ je rozdiel medzi 

Goebbelsom a Lip‰icom?“ zakonãil svoje vystúpenie. 

Harabinovo vystúpenie Palko vzápätí z 

morálneho hºadiska ohodnotil ako stoku a z intelektuálneho 

za primitivizmus. „Toto je precedens. 

Takéto nieão nezaznelo dokonca ani za 

Meãiarovej vlády,“ komentoval hrozby o Lip‰icovom 

uväznení. 

4. septembra – Minister spravodlivosti ·tefan 

Harabin ostáva aj po dne‰nom hlasovaní poslancov 

NR SR vo funkcii. Zo 131 prítomn˘ch 

hlasovalo za vyslovenie nedôvery 55 zákonodarcov, 

proti bolo 75 a jeden poslanec sa hlasovania 

zdrÏal. Podºa oãakávania za vyslovenie 

nedôvery nehlasoval Ïiaden z poslancov vládnej 

koalície, návrh podporili iba ãlenovia opoziãn˘ch 

strán a niektorí nezávislí poslanci. Poslancom 

sa v‰ak nepodarilo schváliÈ návrh lídra ªS- 

HZDS Vladimíra Meãiara. Navrhol, aby parlament 

kon‰tatoval, Ïe návrh skupiny opoziãn˘ch 

poslancov, ktorá iniciovala Harabinovo odvolanie, 

sa opieral o listiny, o ktor˘ch je dôvodné podozrenie, 

Ïe sú falzifikáty a majú slúÏiÈ na ìal- 

‰ie znevaÏovanie ãlena vlády a spochybÀovanie 

plnenia jeho funkcie. Uznesenie tieÏ obsahuje po- 

Ïiadavku, aby orgány ãinné v trestnom konaní posúdili, 

ãi predloÏenie bolo v súlade so zákonom, 

vrátane vyvodenia prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti. 

Pri hlasovaní o uznesení Vladimíra 

Meãiara sa prezentovalo len 75 poslancov a parlament 

preto nebol uzná‰aniaschopn˘. 

4. septembra – Ministrovi spravodlivosti ·tefanovi 

Harabinovi poãas rozpravy na mimoriadnej 

schôdzi Národnej rady SR „vytiekli nervy“. 

Sám takto zhodnotil svoje slová adresované poslancovi 

KDH Danielovi Lip‰icovi – „pôjde‰ do 

basy, ty hajzel!“ Harabin pripustil, Ïe je ochotn˘ 

sa Lip‰icovi za svoje dne‰né slová ospravedlniÈ, 

ale aÏ potom, ako tak urobí sám poslanec. Harabin 

ostáva aj po dne‰nom hlasovaní poslancov 

Národnej rady SR vo funkcii. 

4. septembra – Po takmer piatich hodinách 

Okresn˘ súd Bratislava I odroãil civilné pojednávanie, 

v rámci ktorého Ïaluje na ochranu osobnosti 

predseda NR SR Pavol Pa‰ka poslanca a exministra 

Ivana Miklo‰a a poÏaduje ospravedlnenie 

a nemajetkovú ujmu vo v˘‰ke milión Sk 

(33.193 eur), na 14. októbra. Pa‰ka aj jeho právna 

zástupkyÀa sa na proces dostavila, Miklo‰ 

nie. Exminister sa v tomto roku uÏ po ‰tvrt˘ raz 

nezúãastnil pojednávania. Miklo‰ na pojednávanie, 

ako uviedol jeho náhradn˘ zástupca, nepri‰iel 

z dôvodu, Ïe dnes sa konala pribliÏne o 

10.hodine mimoriadna schôdza NR SR. Pa‰ka po 

viac ako ‰tyroch hodinách pojednávania z procesu 

odi‰iel, aby sa mohol zúãastniÈ hlasovania v 

NR SR. SudkyÀa vypoãula v‰etk˘ch troch predvolan˘ch 

svedkov – medzi nimi aj ko‰ického 

podnikateºa Alexandra Zápotockého. Podnikateº 

v tejto istej súvislosti Ïaloval na ochranu osobnosti 

Miklo‰a a uspel na zaãiatku leta tohto roka 

na Okresnom súde v Ko‰iciach. Rozsudok v tejto 

kauze e‰te nie je právoplatn˘. Len Zápotock˘ 

vypovedal dnes viac ako dve hodiny. Substituãn˘ 

advokát Ïalovaného vyhlásil, Ïe súhlasia s v˘poveìami 

predvolan˘ch svedkov v neprítomnosti 

jeho klienta. Na najbliÏ‰om termíne pojednávania 

v‰ak budú maÈ otázky na svedkov. Miklo‰ov 

obhajca zároveÀ navrhol vypoãuÈ ìal‰ích 

svedkov, medzi nimi aj novinára, ktor˘ spolupracuje 

s denníkom Sme. 

4. septembra – Predseda vlády SR Robert 

Fico v súlade so svojím vyhlásením poÏiadal listom 

predsedníãku Ústavného súdu SR Ivettu 

Macejkovú, aby ÚS SR v ão najkrat‰om ãase zaujal 

názor k otázke ìal‰ieho postupu pri predkladaní 

a prijímaní nového zákona o preukazovaní 

pôvodu majetku po tom, ão zákon ã. 335/2005 Z. 

z. o preukazovaní pôvodu majetku vyhlásil ÚS 

SR 3. septembra za protiústavn˘. TASR o tom informovala 

hovorkyÀa predsedu vlády SR Silvia 

Glendová. „Osobitne je dôleÏit˘ názor ÚS SR, ãi 

je moÏné predloÏiÈ a schváliÈ návrh ústavného zákona 

s rovnak˘m obsahom, ako má zákon ã. 

335/2005 Z. z., ktor˘ bol vyhlásen˘ za protiústavn˘,“ 

dodala. 

4. septembra – SkutoãnosÈ, Ïe minister spravodlivosti 

·tefan Harabin dnes na pôde parlamentu 

najprv poprel svoje vyjadrenie na adresu podpredsedu 

KDH Daniela Lip‰ica a aÏ neskôr sa k 

nemu priznal, nie je podºa politológa Petra Horvátha 

v˘nimoãná. „Keby to bol prv˘ prípad na 

Slovensku, bolo by to váÏne, ale bohuÏiaº, tak˘chto 

prípadov je viacero. Nemyslím si, Ïe to bude 

maÈ politické dôsledky,“ povedal Horváth. Minister 

podpredsedovi KDH Danielovi Lip‰icovi adresoval 

vetu „Pôjde‰ do basy, ty hajzel“ Harabin 

najprv v snemovni poprel, Ïe tieto slová povedal, 

neskôr priznal, Ïe mu „vytiekli nervy“ po tom, ão 

ho Lip‰ic vyprovokoval slovami „drÏ hubu“. 

Podpredseda KDH v‰ak vylúãil, Ïe by toto expresívne 

vyjadrenie pouÏil. „Posielanie do väzenia 

je v˘hraÏn˘m momentom, ako by si ·tefan Harabin 

neuvedomoval, Ïe slovo minister pochádza 

od slova slúÏiÈ a nie rozkazovaÈ,“ kon‰tatoval 

Horváth, podºa ktorého je vyhráÏka väzením 

väã‰ím problémom ako samotná nadávka. 

5. septembra – Predseda vlády SR Robert Fico 

sa na tlaãovej konferencii v Bratislave di‰tancoval 

od ‰tvrtkov˘ch (4.9.) hrub˘ch v˘rokov ministra 

spravodlivosti ·tefana Harabina a poslanca NR 

SR za KDH Daniela Lip‰ica, ktoré si vzájomne 

adresovali na pôde parlamentu. „Takéto slová nepatria 

na pôdu NR SR,“ povedal. Udalosti poãas 

mimoriadneho zasadnutia zákonodarného zboru 

nehodnotí ako schôdzu o odvolávaní Harabina, 

ale ako vybavovanie si star˘ch úãtov KDH a 

ªS-HZDS. Ako problematick˘ vníma predov‰etk˘m 

ºudsk˘ vzÈah Lip‰ica a Harabina. „Nechcem 

ich na niã nahováraÈ, ale moÏno keby si dali poldeci, 

tak by to obom pomohlo. Keì budú chcieÈ, 

ja im nalejem,“ dodal. 

vosti mohol kohokoºvek vydaÈ do inej krajiny 

bez toho, aby existovala ÏiadosÈ o jeho vydanie. 

Milé kolegyne, váÏení kolegovia, rozprava 

preukázala, Ïe v dohºadovom spise Generálnej 

prokuratúry spisová znaãka III/2GPT2288/93 

na strane 256 sa nachádza koncept námietky zaujatosti, 

ktorého prílohou je prepis familiárneho, 

dôverného rozhovoru pána Harabina s hlavou albánskej 

drogovej mafie. Nie sme na Sicílii, ani 

v rovníkovej Afrike a v kaÏdej slu‰nej krajiny by 

tak˘to vzÈah mal byÈ pre ministra spravodlivosti 

zniãujúci. Preto si vám dovolím úplne na záver 

znovu predniesÈ jednoduchú otázku, o ktorej 

budeme na tomto pléne hlasovaÈ. Chceme, aby 

v slovenskej vláde sedel minister, ktor˘ sa kamaráti 

s hlavou albánskej drogovej mafie. 

IV. A POTOM SA HLASOVALO 

A potom sa hlasovalo o vyslovení nedôvery 

ministrovi ·tefanovi Harabinovi. 

Pavol Pa‰ka, predseda NR SR 

131 prítomn˘ch, 55 bolo za, 75 proti, ani jeden 

poslanec sa nezdrÏal, 1 nehlasoval. Kon‰tatujem, 

Ïe Národná rada nevyslovila nedôveru pánovi 

podpredsedovi vlády a ministrovi vlády 

Slovenskej republiky pánovi doktorovi ·tefanovi 

Harabinovi. 

A potom sa hlasovalo o Meãiarovom návrhu 

uznesenia. Niekoºko hodín predt˘m generálny 

prokurátor Dobroslav Trnka na tlaãovej besede 

potvrdil pravosÈ dokumentov predloÏen˘ch Danielom 

Lip‰icom, ão ovplyvnilo najmä poslancov 

Smeru-SD. 


Prítomn˘ch bolo 75 poslancov, v‰etci boli 

za. Kon‰tatujem, Ïe sme schválili návrh uznesenia. 

OspravedlÀujem sa. Nie sme uzná‰aniaschopní. 

A potom, o niekoºko dní, sa opäÈ hlasovalo o 

Meãiarovom návrhu uznesenia. 


Dámy a páni, budeme pokraãovaÈ v preru‰enej 

26. schôdzi. Poprosím vás, aby sme sa prezentovali 

a zistili, ãi sme uzná‰ania schopní. 

Národná rada nie je uzná‰ania schopná. Preru- 

‰ujem rokovanie 26. schôdze a v zmysle § 23 

ods. 6 urãujem jej pokraãovanie na dnes o 18. 

hodine. Pán predseda Meãiar? 

A potom cel˘ príbeh mimoriadnej schôdze 

fakticky ukonãil predseda ªS-HZDS. 

Vladimír Meãiar, poslanecªS-HZDS 

VáÏen˘ pán predseda, tento návrh predloÏilo 

Hnutie za demokratické Slovensko po dohode 

so stranou Smer a Slovenskou národnou stranou. 

KeìÏe Smer a SNS sa ukázali ako partneri nedôveryhodní, 

oznamujem vám a t˘m aj Národnej 

rade, Ïe o tomto návrhu viacej hlasovaÈ nebudeme. 

Cel˘ klub poslaneck˘ ªudovej strany 

Hnutia za demokratické Slovensko. 

A v‰etko zostalo tak, ako bolo pred mimoriadnou 

schôdzou. Iba politická kultúra prerazila 

ìal‰ie dno a pokraãovala v doteraz nastolenom 

smere. 

Róbert Kotian 

86

S U P E R M O N I T O R 

SUPERMONITOR 

a (medzit˘m) minikomentáre 

24. júla – 27. augusta 2008 

Pre mnoh˘ch Európanov je Obama nádejou 

na odklon od nepopulárnej politiky Busha. A on 

sám stavia na tom, Ïe dokáÏe obnoviÈ dobré 

meno USA vo svete. MôÏe vìaka popularite v 

zahraniãí tvrdiÈ, Ïe svetoví lídri by rad‰ej spolupracovali 

s ním ako s McCainom. Zahraniãná 

obºuba priamo Ameriãanov neovplyvÀuje, 

ale hrá Obamovi do karát. 

Politológ z univerzity v Iowe Brian 

Lai. Pravda 24. 7. 

(Mnohí Európania Obamu pri beÏnom sledovaní 

správ nepriraìujú k Ïiadnej strane, 

ale uvaÏujú o Àom v súvislosti s rôznymi 

okolnosÈami, ktoré povaÏujú za jednoznaãné 

a dôleÏité. V tomto prípade je pre ºudí rozhodujúce, 

ãi prinesie do USA inú verziu veºmocenskej 

politiky a ako ju bude uplatÀovaÈ 

na rôznych citliv˘ch miestach zemegule. Väã- 

‰ina ºudstva túÏi po bezkonfliktnosti a globálnom 

pokoji.) 

*** 

Do seriálu musí‰ obsadiÈ herca, ktor˘ v r˘chlom 

pracovnom tempe dokáÏe ponúknuÈ ‰tandard. 

Má hereckú skúsenosÈ, ovláda svoje telo, 

pracuje r˘chlo. Preto tvorcovia siahajú hlavne 

po hercoch, u ktor˘ch majú túto základnú istotu. 

A t˘ch nie je tak veºa. 

ReÏisérka TV seriálu 

Marta Ferencová (35). TV oko 25. 7. 

(Takto konfekãne dnes rozvaÏujú mladí re- 

Ïiséri a iste aj herci. V‰etko sa odohráva v r˘chlom 

tempe a v úplnej povrchnosti. MôÏu 

títo ºudia v blízkej budúcnosti vyrásÈ na zaujímavé 

osobnosti, ktoré dajú svoj ‰t˘l, svoje 

my‰lienkové zázemie, svoj talent pracoviskám, 

na ktor˘ch sa pohybujú? A zvlá‰È slovenskej 

kultúre?) 

*** 

Politika je dnes profesia, pri ktorej sa takmer 

zotreli hranice so ‰oubiznisom. Istá dosÈ veºká 

miera bulvarizácie politikov je dnes trendom. 

Je to tak, pretoÏe tvrd˘m meradlom pre politika 

sú percentá, a tie treba zbieraÈ. 

Kandidátka na post prezidenta SR 

Iveta Radiãová. HN 25. 7. 

(Radiãovej úvaha je náleÏitá, ale pre Àu samotnú 

je dôleÏitej‰ia otázka, koºko e‰te stále 

zostalo medzi obãanmi ºudí uprednostÀujúcich 

spoloãenské a osobné ºudské hodnoty 

– a ktorí aj od budúceho prezidenta ãakajú, 

Ïe nebude len ‰oumanom, ale i exponentom 

trvalej‰ích kvalít v ºudskom Ïivote. Iste 

práve táto skupina ºudí ãaká, ãím ju Radiãová 

osloví, ão jej ponúkne a ak˘mi slovami zasiahne 

ich humanistické presvedãenie.) 

*** 

Nemyslím si, Ïe som extrémny extrovert, 

ale rozprávaÈ sa je pre mÀa ak˘si ventil. Niektorí 

ºudia sú takí introvertní, Ïe by sa zbláznili, 

keby mali dve minúty rozprávaÈ. Mám ‰Èastie, 

Ïe moji rodiãia sú diskutéri. Debatovali o 

v‰eliãom a keì som k tomu chcela nieão povedaÈ, 

nechali ma. Nikdy ma nezastra‰ovali reakciou, 

Ïe buì ticho, ty tomu nerozumie‰. 

Moderátorka Adela Baná‰ová. 

Sme 26. 7. 

(Baná‰ová je inteligentná mladá Ïena. A 

predsa sa neodbytne vnucuje otázka: Je z nej 

uÏ zrelá moderátorská osobnosÈ? Alebo tieÏ 

v uplynul˘ch rokoch pár ráz predala svoju 

du‰u pri uvádzaní mnoh˘ch banálnych relácií? 

Je na úrovni svojich moÏností, alebo 

pod Àou? E‰te sa niekedy vy‰vihne do pozície 

nenapodobiteºnej individuality? ) 

*** 

Ak nás ºudia na Slovensku vôbec nepoznajú 

a nevedia o na‰ich úspechoch, je to preto, Ïe 

slovenské médiá nemajú záujem o ná‰ ‰port. V 

nich sa nedoãítate, Ïe som ‰tartovala na piatich 

svetov˘ch ‰ampionátoch. Ich nezaujíma bedminton 

ako tak˘. V novinách sa dnes rie‰ia iné 

problémy. Novinári robia populárnych ºudí aj 

z t˘ch, ão populárni vôbec nie sú – a nebudú. 

Reprezentantka v bedmintone 

Eva Sládeková, úãastníãka OH 2008. 

Tele plus 26. 7. 

(Keby v‰ak vybehla nahá na futbalové ihrisko 

alebo keby ju moderátor Vilo Rozboril pozval 

na veãeru, okamÏite by boli o nej plné 

noviny.) 

*** 

Nemeckí politici museli Obamovi závidieÈ. 

Nikto z nich neprilákal na svoj prejav ‰tvrÈ milióna 

ºudí. Obama je superstar, ktorá vie osloviÈ 

aj t˘ch, ão sa o politiku nezaujímajú. Je veºmi 

populárny Obama v Nemecku i v celej Európe. 

Väã‰ina ºudí pritom o jeho politick˘ch 

názoroch nemá ani tu‰enia. Prilákala ich zvedavosÈ 

a najmä to, Ïe je opakom Busha. 

Publicista ·tefan Hudec. 

Sme 26. 7. 

(Bolo by falo‰n˘m gestom povedaÈ, Ïe obºúbenosÈ 

mnoh˘ch dne‰n˘ch politikov nezávisí 

od ich názorov, ale od ich imidÏu. A predsa 

v tomto tvrdení je veºk˘ kus pravdy. Keby 

sme mali povedaÈ, ktorou my‰lienkou Obama 

zaujal státisíce ºudí, nalámali by sme si 

hlavu. Ale cítime, Ïe z neho nieão vyÏaruje, 

ão fascinuje poslucháãov.) 

*** 

V súvislosti s mojimi deÈmi sa obãas prichytím 

pri tom, Ïe mi z ich strany ch˘ba aspoÀ elementárny 

záujem o moju osobu. Keby mi trebárs 

obãas zavolali, sp˘tali sa, ako sa mám, ãi 

stíham trebárs platiÈ úãty, ãi nie som chor˘ alebo 

depresívny, tak by to bolo pre mÀa celkom 

povzná‰ajúce. Hlavne preto, Ïe Ïivot uteká, 

dnes sme tu a zajtra môÏe byÈ v‰etko inak. 

Herec Ivo Gogál. 

Slovak expres júl 2008. 

(A predsa je, na‰Èastie, dosÈ mlad˘ch ºudí, 

ktorí aj v dobe plnej arogancie si do hæbky 

du‰e uvedomujú, aké hodnoty pre nich kvalitní 

rodiãia predstavujú.) 

*** 

Kresba: Andrej Mi‰anek. Tele plus 26. 7. 

(Slovensk˘ europirát. Alebo slovensk˘ eurobezdomovec?) 

*** 

Pracujeme s hlinou, deti zoznámime s rôznymi 

technikami. Popoludní maºujú v˘robky, ão 

zhotovili dopoludnia, program im dotvárame 

rôznymi hrami a súÈaÏami. Na konci septembra 

si deti budú môcÈ v‰etko, ão tu vytvorili, zobraÈ 

domov. Napríklad hrnãeky môÏu bez obáv 

pouÏiÈ na pitie, keì sú glazované, dajú sa pouÏívaÈ 

ako normálna keramika. 

Nevidiaca umelkyÀa-hrnãiarka 

SoÀa Zelisková (44), Dubnica n. V. 

Pravda 28. 7. 

(Za pozornosÈ stojí najmä to, ako nevidiaca 

farebne opisuje hru s hlinou.) 

*** 

Podnikateºom klepnúÈ po prstoch, zuÏovaÈ im 

mantinely, posielaÈ ich do basy. Takto sa stup- 

Àuje radikálnosÈ návrhov ministerstva spravodlivosti, 

ktoré samo seba pasovalo do úlohy 

ochrancu obãanov proti „zl˘m“ podnikateºom. 

Navrhuje 6 mesiacov aÏ 3 roky väzenia za tzv. 

neodôvodnené zvy‰ovane cien a najnov‰ie za 

predajné techniky nútiace zákazníka kúpiÈ tovar. 

Namieste je otázka: ak ministerstvo chráni 

obãanov pred podnikateºmi, kto alebo ão 

87


chráni podnikateºov pred príli‰ horliv˘m ministerstvom? 

Prezident ZdruÏenia podnikateºov SR 

Ján Oravec. Sme 28. 7. 

(Keì premiér Fico nedávno hodnotil svojich 

ministrov, ktovie, ako posúdil ãasté v˘pady 

·tefana Harabina proti rôznym skupinám 

obãanov. Zlep‰ujú atmosféru v spoloãnosti?) 

*** 

Ja si myslím, Ïe sa ãesko-slovensk˘ rozvod 

vôbec nemusel uskutoãniÈ. Îe to bola unáhlenosÈ, 

ktorá âesko-Slovensko zniãila. âas ukázal, 

Ïe si t˘m rozvodom ani âesi, ani Slováci 

nepomohli. âechov neãakal Ïiadny hospodársky 

zázrak, na ktor˘ mysleli, keì si hovorili, Ïe 

nebudú musieÈ doplácaÈ na Slovákov. A ani 

Slovensko si nepomohlo. PreÏilo si 6 rokov 

„meãiarizmu“ a teraz sa ocitlo vo „ficizme“, ão 

je len o trochu civilizovanej‰ia forma kombinácie 

provinãnosti, nacionalizmu a komunistického 

pohºadu na svet. 

Redaktor Lidov˘ch novín Lubomír 

Palata. T˘ÏdeÀ 28. 7. 

(âesi majú unikátnu osobnosÈ moderného 

veku – b˘valého prezidenta Václava Havla. 

Ovplyvnil v rokoch 1990 – 1992, napriek 

svojej genialite, du‰e âechov správnym smerom?) 

*** 

Prv˘ dojem môÏe‰ urobiÈ iba raz. A tak som 

sa rozhodol v‰etok môj voºn˘ ãas venovaÈ sebavzdelávaniu. 

KaÏdé ráno som vstal aspoÀ o 

30 minút skôr a veãer namiesto sledovania seriálov 

som sa ponoril do vzdelávania a zapisovania 

si nápadov. Pre‰lo 15 rokov a môj pohºad 

späÈ mi dáva veºkú radosÈ, príjemn˘ pocit a 

spokojnosÈ, Ïe to v‰etko stálo za to. 

Riaditeº CaliVita Tomá‰ Zsigmond. 

HN 28. 7. 

(Práve na prv˘ dojem mladí ºudia zabúdajú 

najãastej‰ie. To, samozrejme, neznamená, 

Ïe sa staãí na zaãiatku pretvarovaÈ a potom 

sa uÏ na v‰etko vyka‰laÈ. Katastrofou sa 

môÏe skonãiÈ i to, ak ãlovek stratí hoci aj piaty 

dojem.) 

*** 

Radiãová chce predstaviÈ svoj volebn˘ tím na 

jeseÀ. Kto ho bude viesÈ, nepovedala. Na jej programe 

spolupracujú diplomat Bútora, ústavn˘ 

právnik Procházka, sociológ Kriv˘, analytiãka 

Humajová a ekonómovia Jurzyca a Ódor. 

Îurnalistka Diana Schniererová. 

Pravda 29. 7. 

(Je logické, Ïe sa úspe‰nej profesionálke podarilo 

uÏ teraz zhromaÏdiÈ do svojho tímu inteligentn˘ch 

odborníkov a vytvoriÈ z nich 

kostru svojho ‰tábu. Len je otázka, ãi pre 

kampaÀ staãia kvalitní experti, alebo ãi sú 

potrební aj nápadití ºudia schopní vycítiÈ, 

ktoré témy sú nielen spoloãensky nosné, ale 

ktoré svojou zaujímavosÈou pritiahnu aj rôzne 

spoloãenské skupiny. A ãi ich dokáÏu ucelene 

zaãleniÈ do Radiãovej programu.) 

*** 

Stal som sa konzervatívnym praviãiarom. 

KonzervatívnosÈ a liberálnosÈ sa nevyluãujú, 

skôr dopæÀajú. Za jednu z najÈaÏ‰ích vecí pova- 

Ïujem to, aby som presvedãil ekonomicky vzdelan˘ch 

liberálov o dôleÏitosti kultúry pre uchovanie 

slobodnej spoloãnosti a naopak, aby som 

vysvetlil náboÏensk˘m tradicionalistom, Ïe odpovede 

na niektoré nimi vznesené otázky nájdu 

v sfére liberálnej ekonómie. Konzervatívci 

naozaj majú s liberálmi styãné body. 

·éfredaktor portálu Pravé spektrum 

Luká‰ Krivo‰ík. Sme 29. 7. 

(V súlade s Krivo‰íkov˘mi názormi si vytvorila 

skvelé ideové predpoklady SDKÚ. Pre 

slovenskú politiku je zarmucujúce, Ïe túto 

moÏnosÈ neinteligentne odignorovala.) 

*** 

Carla Bruni-Sarkozyová, ktorá preferuje 

tmav‰ie vlasy, sa nedávno priznala, Ïe pred 

svojím manÏelom a francúzskym prezidentom 

mala pätnásÈ milencov. Potvrdzuje tak zistenia, 

Ïe tmavovlásky mali v minulosti priemerne 

viac partnerov ako blondínky. 

Britsk˘ denník Daily Mail 29. 7. 

(âo uÏitoãné by modernému Francúzsku 

dalo, keby sa pohor‰ovalo nad t˘m, Ïe jeho 

prezidentom je ãlovek, ktor˘ má za manÏelku 

modelku s minulosÈou plnou milencov?) 

*** 

Je pravda, Ïe cirkev ako oficiálna ustanovizeÀ 

sa vÏdy snaÏila správaÈ kompromisne bez 

ohºadu na to, ak˘ bol „establi‰ment". Logika je 

totiÏ taká, Ïe cirkev je tu 2 000 rokov, priãom 

v‰etky politické systémy skôr ãi neskôr skonãia, 

preto musí konaÈ tak, aby tu ostala i naìalej. 

Cirkev si vÏdy nájde cestu na preÏitie, ale 

t˘m pádom vÏdy prídu aj nejaké tragické omyly. 

Publicista a protestantsk˘ teológ 

Michal Havran ml. (34). Sme 29. 7. 

(Sú ºudia, ktorí veria v Boha, ale nepotrebujú 

na to nijakú cirkev, pretoÏe tú povaÏujú 

za dielo ºudské, a nie BoÏie. A mnohí nepotrebujú 

ani Ïiadne náboÏenstvo, ktoré by 

ich usmerÀovalo, ak˘m spôsobom majú veriÈ. 

Boh je tak˘ veºkolep˘, Ïe – podºa nich – 

nepotrebuje nijak˘ch pozemsk˘ch pomocníkov 

na to, aby zvládol cel˘ vesmír a ºudstvo. 

Cirkvi sú veºmi omylné – ako ºudia, ktorí ju 

tvoria –, k˘m Boh je dokonal˘.) 

*** 

Komorná hra priná‰a pocit muzikantskej súdrÏnosti 

a komunikácie. Cel˘ Ïivot som veºmi 

rád hral túto hudbu. 

Violonãelista Richard Vandra Ïije 

od roku 1986 v ‰panielskom Bilbau. 

Pravda 29. 7. 

(Hudba je asi jediná oblasÈ ºudskej aktivity, 

ktorá z kaÏdého hºadiska priná‰a pozitívne 

prejavy komunikácie a fungovania – a súãasne 

oslobodzuje ãloveka od prízemnosti.) 

*** 

Premiér má uÏ priveºa skúseností, takÏe reálne 

nemoÏno oãakávaÈ, Ïe euro naozaj zlomí 

väzy Smeru. Skôr sa môÏe staÈ jeho ìal‰ím veºk˘m 

víÈazstvom. 

Publicista Jakub Topol. 

Slovo 30. 7. 

(Spoloãenská atmosféra zatiaº nesmeruje k 

tomu, Ïeby euro úplne vyviedlo obãanov z 

miery. A preto aj ·tefancove ataky, SDKÚ- 

DS, môÏu v januári vyvolaÈ skôr v˘smech neÏ 

v‰eobecné zdesenie. Rozumnej‰ie by bolo, 

keby sa podarilo Miklo‰ovi priniesÈ niekoºko 

kon‰truktívnych projektov, ako prijaté 

euro pozitívne vyuÏiÈ v podnikateºskej i rodinnej 

praxi. Na to v tejto chvíli vo Ficovom 

kruhu nikto nedozrel.) 

*** 

Franti‰ek Miklo‰ko ako jeden z mála politikov 

sa pohybuje vo verejnom Ïivote takmer celé 

dve desaÈroãia, je známy, nestihol si po‰ramotiÈ 

povesÈ nijak˘m ‰kandálom a jeho bonmoty 

obãas dokáÏu oceniÈ aj jeho politickí súperi. Do 

zápasu o post prezidenta ho v‰ak posielajú takmer 

neznámi konzervatívni demokrati. S takouto 

politickou oporou v chrbte sa dá oãakávaÈ len 

jedno – Miklo‰kov v˘sledok bude e‰te hor‰í ako 

roku 2004. 

Komentátor Márius Kopcsay. 

Pravda 30. 7. 

(Ako treba posúdiÈ v kontexte s nepo‰ramoten˘m 

majstrom bonmotov mravnú bázu 

odborne vysoko hodnotenej Radiãovej? 

Zvlá‰tne, Ïe o jej etike nikto nehovorí.) 

*** 

Franti‰ek Miklo‰ko by bol veºmi dobr˘ prezident, 

ale bude mizern˘ kandidát. Voºba prezidenta 

nie je olympiáda, kde sama úãasÈ sa vie 

tváriÈ ako víÈazstvo. Miklo‰ko nebude v súÈaÏi 

s Ga‰paroviãom a Radiãovou, ale s Bollovou a 

planktónom in˘ch exhibicionistov, ão sa v kampani 

e‰te vynoria. Toto je cieº, vízia, bodka kariéry 

pre muÏa novembra? 

Analytik Peter Schutz. 

Sme 30. 7. 

(Schutz upozornil na veºmi dôleÏit˘ citliv˘ 

bod Miklo‰kovej kandidatúry. Samo o sebe 

prehraÈ vo voºbách nie je hanba. Ale nezískaÈ 

víÈazstvo vtedy, keì je evidentné, Ïe práve 

on by si ho zaslúÏil – uÏ aj v záujme skrá- 

‰lenia popºuvanej slovenskej histórie –, je 

trpké. A nielen pre Miklo‰ka, ale aj, a predov‰etk˘m, 

pre ‰irokú verejnosÈ.) 

*** 

Je ÈaÏké si predstaviÈ, ako sa môÏe bez problémov 

oddeliÈ Valónsko, ktorého bohatstvo v 

porovnaní s Flámskom upadlo. Aj preto sú Valóni, 

prirodzene, proti rozdeleniu Belgicka. Navy‰e, 

do hry by vstúpil ÈaÏk˘ a zloÏit˘ zápas o 

uplatnenie nároku oboch strán na Brusel, hlavné 

mesto Belgicka, sídlo EÚ a ìal‰ích medzinárodn˘ch 

in‰titúcií. 

Publicista Michal Ra‰o. 

HN 31. 7. 

(Odporcovia rozdelenia âSFR pred 15 rokmi 

argumentovali, okrem iného, aj t˘m, ako 

by Európa, teda najmä EÚ, negatívne prijala 

rozpad federácie. Je aÏ komické sledovaÈ, 

ako teraz uÏ mesiace je v hre rozdelenie krajiny, 

ktorá sama je centrom EÚ, a keì najväã‰ie 

konflikty hrozia z urãenia, kam a 

komu pripadne Brusel, najviditeºnej‰í symbol 

zjednotenej Európy.) 

*** 

88


Spotrebitelia v bohat˘ch ‰tátoch reagujú na 

vy‰‰ie ceny energií a je to prospe‰né. V New 

Yorku za posledn˘ch 6 mesiacov klesol poãet 

súkromn˘ch áut vchádzajúcich do mesta o 5 %. 

Zmen‰il sa poãet dopravn˘ch kolapsov a dnes 

je bezproblémové jazdiÈ po meste autom. 

Kenneth Rogoff, Harvardova univerzita. HN 

31. 7. 

(Kto by bol v ãase konjunktúry uveril, Ïe globálna 

finanãná kríza blahodarne zapôsobí 

aspoÀ na zníÏenie smogu a stresov vo veºkomestách.) 

*** 

Roberta Fica neodstaví ten, komu ºudia uveria, 

Ïe Miklo‰, Kaník a Zajac boli to najlep‰ie, 

ão mohlo Slovensko postihnúÈ, ale ten, kto uká- 

Ïe cestu ìalej. ëalej po Ficovi, nie naspäÈ pred 

Fica. Tí, ktorí to nepochopia, súÈaÏia iba o vavrínov˘ 

veniec za dávne zásluhy. 

Komentátor Peter JavÛrek. Îurnál 

31. 7. 

(Aj preto sa Robert Fico blíÏi k absolútnej 

väã‰ine mandátov v NR SR, Ïe on sám –a popri 

tom, ão mnohí naz˘vajú populizmom – 

ukazuje cestu ìalej. Alebo aspoÀ vytvára 

zdanie, Ïe ju ukazuje. Ponúka nieão, ão sa podobá 

na perspektívu, na lep‰ie v˘chodisko 

pre zajtraj‰ok.) 

*** 

KaÏd˘ ãlovek môÏe byÈ z ãasu na ãas pre niekoho 

problémovou osobou. Aj my sami. Niekedy 

dávame nálepku nezná‰anlivého ãloveka 

aj kolegom, ktorí by potenciálne, napríklad v 

inom tíme, mohli pôsobiÈ celkom primerane. Do 

napätia a konfliktov nás dostávajú rozdielnosti. 

Platí zásada, Ïe ãím menej problémoví sme 

my sami, s t˘m men‰ím poãtom problémov˘ch 

ºudí sa stretávame. Ak je „problémov˘ch“ ºudí 

okolo nás veºa, pravdepodobne sa aj sami podieºame 

na vytváraní napätia. 

Psychologiãka Daniela Mináãová, 

riaditeºka vzdelávacej agentúry. HN 31. 7. 

(DesaÈ rokov sme traja – uÏ to je rarita – vytvárali 

reláciu v rozhlase, ktorá, ako vidno 

aj z odstupu ãasu, mala u poslucháãov veºk˘ 

ohlas. KaÏd˘ sme boli „problémovou osobou“, 

kaÏdé kreovanie relácie sprevádzali 

konflikty a napätia – a predsa sme nechceli 

robiÈ s nik˘m in˘m. Boli to hádky v koneãnom 

dôsledku veºmi kon‰truktívne.) 

*** 

So zahraniãn˘mi ‰tábmi – povedzme americk˘mi 

– robím rád. Pre ne je dôleÏitá aj práca v 

príjemnom prostredí. Samozrejme, Ïe sa pozerajú 

na cenu, ale je to len jedno kritérium. Chcú 

si robotu aj uÏiÈ. Pri slovensk˘ch a ãesk˘ch 

produkciách je to väã‰inou jedno, chcú jednoducho 

vyrobiÈ. Za ak˘chkoºvek podmienok. 

Filmár Peter Nemec, 

tvorca ‰peciálnych efektov. Îurnál 31. 7. 

(V postkomunistickej strednej Európe sme 

v zlom psychickom ‰tádiu spoloãnosti ako 

celku. ZaÏiadanosÈ za dobr˘m zárobkom a 

ziskom niãí pote‰enie zo Ïivota takmer na 

kaÏdom pracovisku. A mnohí politici – namiesto 

toho, aby túto sociálnu degeneráciu 

brzdili – e‰te viac svojou ziskuchtivosÈou 

priamo podporujú alebo podnecujú cudziu.) 

*** 

Kresba: Milan Vavro. Extra plus júl 

(Nie náhodou povaÏujeme za novinárov aj 

karikaturistov.) 

*** 

Îijeme v krajine s deformovan˘m mediálnym 

trhom. Tu nie je problém staÈ sa mediálnou 

hviezdou ako 20-roãn˘, priãom dotyãn˘ ani 

nemusí niã vedieÈ o svete. Staãí, keì z vás urobia 

redaktora hlavnej spravodajskej relácie v televízii, 

ktorú veãer sleduje milión ºudí. 

Nov˘ generálny riaditeº SITA 

Miroslav Kollár. Sme 1. 8. 

(Vo v‰eobecnosti sú Kollárove slová oprávnené 

a poskytujú obraz o istom v˘seku zdeformovanej 

mediálnej sféry. Pravda, úplnú 

profesionálnu spoºahlivosÈ jeho názorov spochybÀuje 

obdobie, keì sám bol predsedom 

Rady STV a v tej funkcii do krajnosti podporoval 

riaditeºské vyãíÀanie Richarda Rybníãka 

v STV.) 

*** 

Priemern˘ zárobok je na‰a milá fikcia. Len 

30 % Slovákov zarába priemer a viac. 70 % zarába 

podpriemerne. Na 1 miliardára, na 1 riaditeºa 

krachujúcej ‰tátnej akciovky s 5 miliónmi 

roãne, ba ão len poslanca musí veºa Slovákov 

drieÈ za 12 000, aby priemer vychádzal optimisticky. 

Fejtónista Martin Hric. 

Pravda 1. 8. 

(Je pozoruhodné, Ïe ani v jednej vláde, ani 

v jednom slovenskom parlamente sa nena‰iel 

ani jeden minister, ba ani jeden poslanec, 

ktor˘ by podnikol konkrétne kroky na potlaãenie 

chudoby v slovenskej spoloãnosti, hoci 

aj na vlastn˘ úkor.) 

*** 

Iste je tu aj tlak zo strany vládnej koalície, 

aby vznikla ìal‰ia bábková kvázi pravicová 

strana, ktorá by sa viac ponúkala Ficovi do 

vládnej koalície. Rozhodne som v‰ak proti 

tomu, aby sme sa v tejto fáze ponúkali do koalície 

so Smerom. 

Poslanec za SDKÚ-DS Pavol Fre‰o. 

Plus 7 dní 1. 8. 

(O budúcnosti uvaÏovaÈ treba, ale uÏ teraz 

myslieÈ na povolebné koalície je predsa len 

trochu privãas. Ktovie, ktoré strany dovtedy 

zaniknú a aké vzniknú.) 

*** 

Pacientky neplatia za recepty ani antikoncepciu. 

Zásadne objednávame vopred, preto pacientky 

neãakajú. Ponúkame aj sluÏby ako 

ultrazvuk ãi mamografiu, takÏe nemusia cestovaÈ 

za ìal‰ími vy‰etreniami inde. 

ªubica Kováãová zo súkromnej 

ambulancie Medifem. HN 1. 8. 

(Minister zdravotníctva Ra‰i hneì od nástupu 

do funkcie e‰te zv˘‰il tlak na opätovné 

zosocializovanie, ãiÏe úplné po‰tátnenie 

v‰etkého vo svojom rezorte, najmä zdravotn˘ch 

poisÈovní, ako by od toho záviseli lep- 

‰ie v˘kony v tejto citlivej oblasti. Mal by sa 

v‰ak v prvom rade zameraÈ na skvalitnenie 

sluÏieb pacientom, ktoré sú ãasto v ‰tátnych 

zariadeniach biedne: Ak pacientov ubíja 

dlhé ãakanie pred ordináciou, preão niã nerobí 

pre to, aby sa to zmenilo hoci na Kramároch, 

kde sám Ra‰i bol doteraz riadite- 

ºom?) 

*** 

V‰etky ‰kandály, ão doposiaº otriasali vládnou 

koalíciou a stoliãkami ministrov ãi in˘ch 

vysok˘ch funkcionárov, odhalili alebo vytiahli 

na svetlo novinári. Pritom premiér má isto 

oveºa lep‰í prístup k informáciám ako novinári. 

Komentátor Milo‰ Luknár. 


(Premiér Fico môÏe byÈ vlastne vìaãn˘ novinárom 

a tretiemu sektoru, Ïe na Slovensku 

je e‰te stále demokracia a nie úplne skorumpovaná 

africká autokracia.) 

*** 

Odtiaºto to moÏno vyzerá, Ïe francúzski hudobníci 

zarobia viac, lenÏe si treba uvedomiÈ, 

aké sú náklady na Ïivot v ParíÏi. Plat tritisíc eur 

je fajn, ale keì len za b˘vanie v garsónke zaplatíte 

polovicu a za jednu kávu dáte ‰tyri eurá, 

uÏ to nie je také ruÏové. V Nemecku sú v áãkov˘ch 

orchestroch naozaj adekvátne platy, od 

päÈtisíc eur na sólov˘ch stoliãkách. O profesorsk˘ch 

platoch v Nemecku ani nehovorím, iba 

by som deprimoval ãitateºov. 

Koncertn˘ umelec a manaÏér Matej 

Drliãka. TV oko 1. 8. 

(UÏ aj pri rozhovoroch o umeleck˘ch v˘konoch 

sa zdá, akoby v‰etci ºudia boli posadnutí 

zárobkami a peniazmi. Treba v‰ak vziaÈ 

na vedomie, ako prudko sa spoloãenská atmosféra 

zmenila. ªudia na mnoh˘ch miestach 

jednoducho neobstoja, ak nemajú primerané 

finanãné a vecné zabezpeãenie. Bez 

mobilu, internetu, do istej miery aj bez auta 

a in˘ch, aspoÀ pre Slovákov drah˘ch vecí sa 

mnohí ºudia nemôÏu uplatniÈ.) 

*** 

Oholen˘, ostrihan˘, mierne schudnut˘, v 

tmavom obleku sa Radovan KaradÏiã po desa- 

Èroãí ukázal na verejnosti pred Medzinárodn˘m 

tribunálom v Haagu. Naznaãil hneì na 

úvodnom „zoznamovacom“ sedení, Ïe bude 

pre Ïalobcov tvrd˘m orie‰kom. „Napriek tomu, 

ão si myslím o tomto súde, budem sa mu brániÈ. 

Rovnako ako pred in˘mi prírodn˘mi katastrofami 

Îurnalista Tomá‰ Vasilko. 

Sme 1. 8. 

(Keì ãlovek denne sleduje v médiách sprá- 

89


vy o brutálnych vraÏdách, o únosoch mal˘ch 

detí a o masov˘ch hroboch, nemoÏno sa ãudovaÈ, 

Ïe sa mu dvíha Ïalúdok. Najväã‰í zloãinci 

sa v‰ak namiesto kajania matkám a Ïenám 

obetí správajú arogantne a sebaisto.) 

*** 

Komunizmus bol väã‰í podvod neÏ fa‰izmus, 

pretoÏe kto ãítal Hitlerov Mein Kampf, musel 

vedieÈ, na ão slúÏi. Ale kto ãítal Marxove alebo 

Engelsove práce, tak skutoãne nemusel poãítaÈ 

s t˘m, ão sa z toho vyvinie. 

Dramatik Pavel Kohout (80), 

prinúten˘ v roku 1979 k emigrácii. 

Sme 1. 8. 

(Pravá tvár Marxovho komunizmu sa odokryla 

najmä po páde sovietskeho bloku. Ani 

najbezcitnej‰í kapitalisti a potomkovia fa‰istov 

sa tak zaÏrato nevrhli na miliardové majetky 

pracujúceho ºudu, ako b˘valí komunisti, 

teda predvoj robotníckej triedy.) 

*** 

K˘m v âR stoja cca 22-tisíc Sk, na Slovensku 

sa ich cena vy‰plhá na cca 27-tisíc. 

BohuÏiaº. Zle je postaven˘ zákon. K˘m v âesku 

má v˘robca vozíkov priamo zmluvu so 

zdravotn˘mi poisÈovÀami a je v kontakte s pacientmi, 

aby mali vozík priamo od neho a na 

mieru, tu je to oveºa zloÏitej‰ie. Nabaºujú sa na 

tom ºudia a firmy, ktoré s vozíkmi nemajú niã 

spoloãné. 

Marián Hrebenár, ktor˘ dováÏa 

detské invalidné vozíky z âR. 

Pravda 2. 8. 

(Solidaritu sociálno-demokratickej vlády s 

postihnut˘mi obãanmi a invalidn˘mi dôchodcami 

ochromuje ãasto bezohºadná byrokracia 

a arogancia k ich potrebám.) 

*** 

Neviem, a ani sa o tom nerozprávame, ãi 

moja manÏelka bude kandidovaÈ (za prezidentku 

SR). Je to jej vec. 

ManÏel Zuzany Martinákovej Marián 

Bednár. Sme 2. 8. 

(Ako môÏe chcieÈ byÈ prezidentkou ‰tátu 

Ïena z rozvrátenej rodiny? Veì ako inak oznaãiÈ 

rodinu, kde manÏelka nehovorí man- 

Ïelovi o svojich najdôleÏitej‰ích rozhodnutiach? 

Alebo kde manÏela nezaujíma, aké závaÏné 

plány jeho partnerka má?) 

*** 

Chcela som od prísneho otca a nemilovanej 

macochy ão najskôr odísÈ. Jediná vtedy moÏná 

cesta bol vydaj. Chcela som byÈ hereãkou 

alebo sochárkou. Také nieão pre otca neprichádzalo 

do úvahy, to bol podºa neho bohémsky Ïivot, 

pln˘ orgií... niã poriadne. A tak som sa 

r˘chlo, uÏ v dvadsiatke, vydala za dobre vyzerajúceho, 

charakterného, ale konzervatívneho 

muÏa. Kde sa vtedy hovorilo o láske! Tá pod- 

ºa starej mamy existovala len v románoch. 

Posledná Ïijúca pacientka Sigmunda 

Freuda Margarethe Lutzová (1918). Pravda 

2. 8. 

(Obdobie romantickej, a ãi aspoÀ hippisáckej 

lásky bolo v 20. storoãí krátke – muselo 

sa zmestiÈ medzi niekdaj‰iu autoritatívnu 

rodiãovskú prísnosÈ a súãasné zlatokopectvo 

so zaÏiadanosÈou po lukratívnych postoch, 

ktoré ãas na lásku neposkytujú.) 

*** 

V‰elião, ão bolo o mne v novinách napísané, 

ma uÏ rozladilo. Mám predsa rodinu, malé 

deti. U nás si demokraciu m˘lia s anarchiou. 

Herec Maro‰ Kramár. Sme 2. 8. 

(Kramárove slová sú úplne oprávnené. Ale 

rovnako legitímna je aj otázka, ãi by si svoju 

rodinu s mal˘mi deÈmi nemal viac uvedomovaÈ 

i samotn˘ Kramár pri svojom verejnom 

vystupovaní, ktoré má ãasto znaky provokovania 

bulvárnej tlaãe, aby si ho v‰imla.) 

*** 

Na súãasnom rozvoji slovensk˘ch miest a 

ich novej architektúre ma znepokojuje najmä to, 

Ïe sa pri nov˘ch veºkorys˘ch zásahoch do miest 

neuvaÏuje o ich kráse, ak smiem pouÏiÈ také zastarané 

slovo. To, Ïe nikto sa nezamyslí nad t˘m, 

ãi bude ten alebo onen v˘‰kov˘ dom pekn˘, ãi 

bude architektonicky na v˘‰ke. Obyvateºom sa 

nedáva moÏnosÈ kochaÈ sa kraj‰ím domom, ako 

má hoci susedné mesto. 

Historik architektúry Matú‰ Dulla. 

Pravda 2. 8. 

(Dookola sa hovorí o problematickej morálnej 

a profesionálnej úrovni politikov vo vláde 

a NR SR, ale zhovievavo sa mlãí o formáte 

primátorov slovensk˘ch miest. Práve t˘ch 

by v‰ak mali obãania vziaÈ na zodpovednosÈ 

za barbarstvo, ktoré nenahraditeºne niãí ‰t˘l, 

estetickú hodnotu i kvalitu Ïivotného prostredia 

v mestsk˘ch i regionálnych centrách.) 

*** 

PouÏívanie biopalív v boji proti zmene klímy 

dopadá ako jedno z najÏalostnej‰ích rie‰ení 

v‰etk˘ch veºk˘ch v˘ziev tohto obdobia. Biopalivá 

v podstate berú potraviny hladn˘m ústam 

a k⁄mia nimi autá. Obilniny potrebné na naplnenie 

nádrÏe vozu triedy SUV by Ïivili jedného 

Afriãana po cel˘ rok, 30 % tohtoroãnej úrody 

kukurice v USA sa spáli na americk˘ch cestách. 

Dánsky ekológ Björn Lomborg. 

T˘ÏdeÀ 4. 8. 

(âo je vlastne väã‰ou hrozbou pre súãasné 

ºudstvo? Zmena klímy, alebo nezmeniteºná ziskuchtivosÈ 

ºudí, neberúca ohºad na niã?) 

*** 

Neãudujem sa tomu, Ïe sa postihnutí ºudia 

ÈaÏko dostávajú k vyhovujúcim invalidn˘m vozíkom. 

Veì o tom rozhodujú tí, ão sa vozia v 

pohodln˘ch drah˘ch autách. 

âitateºka Daniela Îiaãiková, Púchov, 

v rubrike SMS ring. Pravda 4. 8. 

(Nieto takého silného aforizmu ãi gnómy, 

aby si ich v‰imli ºudia v siln˘ch autách.) 

*** 

Ficovo správanie, ktoré povaÏujem za väã‰í 

problém ako Slotove vulgarizmy, ukazuje zmätok 

v hlave vládnych ãiniteºov. Nemajú víziu, 

ako budovaÈ modernú európsku spoloãnosÈ v 

21. storoãí. Najhor‰ie je, keì sa spoliehajú na 

negativistické a zastarané metódy, ktoré produkuje 

Matica slovenská. SúperiÈ v tom, kto je 

viac nemodern˘, nepovaÏujem za dobré. 

Predseda SMK Pál Csáky. 

Sme 4. 8. 

(Fico podºa novinárov zoÏal na oslavách MS 

v Martine veºk˘ potlesk. Ak budú Csáky, 

Miklo‰, Hru‰ovsk˘, ale aj Dzurinda bez ‰tipky 

espritu, a najmä odstupu hodnotiÈ Ficove 

vystúpenia a dávaÈ mu najhor‰ie nálepky, 

sami prejavia najbeznádejnej‰iu nemodernosÈ 

a utopia sa v nedôstojnej ‰ablónovitosti 

a nekon‰truktívnosti.) 

*** 

Prvá snímka zemegule, urobená z vesmíru, 

sa objavila v novembri 1967. Astronaut James 

B. Irwin, ktor˘ v roku 1971 pristál na Mesiaci, 

o svojom pohºade na Zem povedal: „Bola to 

taká vzdialená malá guºa v ãiernoãiernom vesmíre. 

âloveka to v du‰i otrasie. Videli sme, aká 

je na‰a planéta krehká, ale pritom taká nádherná.“ 

Neberme tento v˘rok na ºahkú váhu. Pohºad 

na Zem z vesmíru mal hlbok˘ psychologick˘ 

efekt. 

Robert J. Shiller, 

University of Yale. HN 5. 8. 

(Îijeme v ãase, ktor˘ priná‰a ºudstvu úÏasn˘ 

pocit povznesenia a sebaobdivu nad razantn˘m 

a e‰te pred 100 rokmi nevídan˘m 

vstupom do vesmíru – a súãasne ‰okové pocity 

z malosti a bezprizornosti Zeme pri porovnávaní 

s rozºahlosÈou „neba“.) 

*** 

O mojej budúcnosti rozhodla vá‰eÀ. Pri prijímacích 

skú‰kach na herectvo ma zradil vtedaj‰í 

horúci módny hit – nylonové panãuchy. 

Viliam Záborsk˘ mi neskôr povedal: „Vie‰, 

preão sme Èa vtedy prijali? Lebo ty si sa tak ponorila 

do svojej recitácie, Ïe si vôbec nezbadala, 

kedy sa ti odopla panãucha.“ TakÏe, zdá sa, 

o mojom budúcom Ïivote rozhodla panãucha. 

Hereãka Eva Kristínová (80). 

Pravda 5. 8. 

(Podobné kuriozity sa väã‰inou in˘m ako 

hercom neprihodia. Originalita ich epizód 

azda najlep‰ie vysvetºuje, preão práve a jedine 

herci dokáÏu byÈ najpríÈaÏlivej‰ou, ale 

súãasne aj najhodnotnej‰ou skupinou medzi 

predstaviteºmi ‰ou-biznisu.) 

*** 

Realizovali sme reformy, vládli 8 rokov a rozumiem, 

Ïe voliãi z nás uÏ boli trochu unavení. 

Rozumiem i tomu, Ïe s ºuìmi treba komunikovaÈ 

zrozumiteºne, veì preto chápem aj Fica, 

Ïe nerobí Ïiadne reformy a iba rozpráva. Nebol 

totiÏ núten˘ rie‰iÈ ão len jedin˘ bolestiv˘ problém. 

Ficova vláda je vládou pre pekné poãasie 

a rozbehnut˘ vlak. 

Poslanec SDKÚ-DS Pavol Fre‰o. 

Sme 5. 8. 

(Ak Dzurinda zanechal Ficovi pekné poãasie 

a dobre rozbehnut˘ vlak, preão pomerne 

ºahko pripustil, aby sa jeho koalícia rozpadla 

a aby sa konali predãasné voºby? Urobil 

dosÈ, aby obãania jasne videli a cítili, kto 

im rozsvietil slnko nad hlavami?) 

*** 

O Rusku sa nenadarmo hovorí, Ïe je krajinou 

90


s nepredvídateºnou minulosÈou. Dejiny sa tam 

prepisujú s chuÈou, náruÏivo a s fantáziou. Momentálne 

sú v móde samovládcovia, ktorí Ïeleznou 

rukou dokázali krajinu postaviÈ na nohy, 

upevniÈ ju a premeniÈ na impérium. Stavajú sa 

sochy veºk˘m cárom Petrovi i Kataríne, nakrúca 

sa veºkofilm o Ivanovi Hroznom. Stalinovi 

zatiaº nové pamätníky na námestiach nevztyãujú, 

do povedomia más sa v‰ak vkráda späÈ ãoraz 

nástojãivej‰ie, ako prav˘ Otec Vlasti 

Publicista Ivan Drábek. 

Pravda 5. 8. 

(V Rusku pred ak˘mikoºvek ideami a pravdami 

má prednosÈ pokrytectvo. Ak si Rusi 

Ïelajú, aby ich história bola pekná a dôstojná 

a aby zvy‰ovala hodnotu ich národa, tak 

ju Àou urobia. Pritom sa ºahko zabudne aj 

na milióny zabit˘ch poãas Stalinovho vodcovstva. 

Táto ãrta prikrá‰ºovania sa na Rusoch 

páãila a páãi aj mnoh˘m Slovákom. 

MaÈ veºk˘ch a skvel˘ch panovníkov je veºmi 

lákavé.) 

*** 

E‰te pred olympiádou udreli v âíne teroristi. 

Ak zaútoãí atentátnik v Lond˘ne, Istanbule, 

Tel Avive, ãlovek prirodzene solidarizuje s postihnut˘mi 

– Britmi, Turkami, Izraelãanmi. V 

âíne to také jasné nie je. Nevyrába si náhodou 

âína atmosféru solidarity? Bol to autentick˘ 

moslimsk˘ teror alebo kon‰pirácia pekinsk˘ch 

úradov? 

Lidové noviny, âR, 5. 8. 

(Kam aÏ civilizácia klesla, keì z propagandistick˘ch 

dôvodov barmsk˘ reÏim obetuje 

tisíce vlastn˘ch obãanov a nepripustí humanitárnu 

pomoc pre obete prírodnej katastrofy? 

Keì vláda – moÏno – kamuflovala vra- 

Ïedn˘ útok kdesi v strednej Ázii, aby vyvolala 

ºútosÈ k napadnutej âíne?) 

*** 

Kresba: Danglár. Pravda 5. 8. 

(V súlade s Marxov˘m uãením âíÀania prefarbili 

aj ãierne mraky na biele obláãky.) 

*** 

Warhol je ‰labikárom spojenia umenia so 

Ïivotom, umenia s biznisom, umenia s filozofiou, 

umenia s obyãajn˘m aj s akademicky 

vzdelan˘m ãlovekom. Na tomto základe stojí 

budúcnosÈ umenia. Urobil jeden zázrak. Premenil 

g˘ã na umenie a posunul ho miliónom ºudí, 

ktorí by ÈaÏké akademické umenie neprijali. 

Kurátor Warholovho múzea 

v Medzilaborciach Michal Bycko. 

HN 6. 8. 

(MoÏno aj preto sa Warhol ÈaÏko zaraìuje do 

kontextu slovenského umenia, lebo sa absolútne 

odli‰oval od konfekãnosti tvorby i Ïivotného 

‰t˘lu slovensk˘ch umelcov. V jeho 

ateliéri boli na dennom poriadku Ïúry, sexuálne 

orgie, drogové veãierky. Z párty sa vracal 

domov k svojej mame, s ktorou b˘val celé 

roky. „Azda len ona poznala pravú tvár 

ustráchaného a smutného samotára, ktor˘ 

túÏil byÈ stredobodom pozornosti, a keì ním 

bol, túÏil byÈ zase sám.“) 

*** 

Penzie by sa mali valorizovaÈ len podºa inflácie. 

Zmysel valorizácie je, aby sa udrÏala 

reálna hodnota dôchodku. 

Hlavn˘ ekonóm ING Bank Ján Tóth. 

Sme 6. 8. 

(Tento návrh – ãisto byrokraticky a odºud- 

‰tene vzaté – je naozaj jednou z moÏností, 

ako zníÏiÈ náklady Sociálnej poisÈovne. Ale 

z hºadiska dôstojnej existencie dôchodcov a 

ich Ïivotnej úrovne je to jeden z najhor‰ích 

návrhov. O to viac, Ïe súãasn˘ penzijn˘ systém 

zaraìuje slovensk˘ch dôchodcov na európske 

dno, priãom základné kritérium na 

ich posúdenie – pomer medzi priemernou 

mzdou a dôchodkom – je od nástupu Dzurindov˘ch 

vlád stále neprajnej‰ie. 

*** 

Niekedy by som zatvárala rodiãov, a nie 

t˘ch, ão spáchali zloãin – neverili by ste, koºko 

prípadov je podmienen˘ch traumou z detstva. 

Generálna riaditeºka zboru väzenskej 

stráÏe Mária Kreslová. HN 7. 8. 

(Reãi o zodpovednosti rodiãov za deti, za 

ich ‰Èastné detstvo a za úctu k poriadku 

majú svoje opodstatnenie. Ale ako kaÏdá 

fráza sú veºmi limitované. Málokto hovorí o 

potrebe v‰estrann˘ch klubov pre deti a mlad˘ch 

s príÈaÏlivou a viacrozmernou ponukou, 

a s kvalitn˘mi klubmajstrami. Deti predsa 

nemôÏu za to, Ïe majú nekvalitn˘ch rodiãov. 

A kto ich má nahradiÈ alebo zastúpiÈ, ak nie 

dobrí pedagógovia v kluboch?) 

*** 

V momente, keì sa západné Rumunsko stane 

pre investorov zaujímavej‰ím a dostupnej- 

‰ím ako v˘chodné Slovensko, bude jasné, Ïe 

Slovensko zaspalo. 

Riaditeº sekcie agentúry SARIO 

Peter Ostrica. Îurnál 7. 8. 

(VytláãaÈ zo zdravotnej starostlivosti súkromné 

poisÈovne ãi obmedzovaÈ aktivity 

DSS si nevyÏaduje nijakú nároãnej‰iu profesionálnu 

prípravu – treba len ideológiu 

premeniÈ na praktické kroky. UdrÏaÈ v SR 

zahraniãn˘ch investorov ãi ìal‰ích sem prilákaÈ 

je nároãnej‰ie a potrebuje ‰tátnické 

uvaÏovanie ãlenov vlády.) 

*** 

Najlep‰ie zarábajúcou hereãkou v Hollywoode 

je 35-roãná kráska Cameron Diazová. Za 

jeden rok zarobila 50 miliónov dolárov a do tejto 

sumy sme zahrnuli nielen herecké honoráre, 

ale aj vedºaj‰ie príjmy z reklamy, ktoré nie sú 

zanedbateºné. 

Ekonomick˘ magazín Forbes 7. 8. 

(Iste, ale aj tak vlády uÏ ãoskoro budú musieÈ 

zmeniÈ svoju sociálnu filozofiu a politiku, 

ak nechcú dopustiÈ, aby ºudstvo skolabo- 

valo. Z nieãoho bude treba zaplatiÈ ãoraz nároãnej‰ie 

dávky a dotácie pre mladé rodiny, 

pre dôchodcov, na zdravotníctvo, do ‰kolstva 

atì. Zdroje ÈaÏko nájdu inde neÏ u t˘ch, 

ktorí ich majú – teda u milionárov.) 

*** 

Kresba: Shooty. Sme 7. 8. 

(Mimochodom, viete, ak˘ je rozdiel medzi 

opozíciou a analytikmi? Nijak˘. Ani politici 

SDKÚ, SMK a KDH, ani politológovia uÏ 

roky nijak˘ nápad nemali. âi je ich spánok 

veãn˘, to nevieme, ale Ïe je hlbok˘, to mô- 

Ïeme odprisahaÈ.) 

*** 

Cítim sa úplne v˘borne, mám jedno z najkraj‰ích 

období svojho Ïivota. ·tyridsiatka 

oslobodzuje, dáva voºnosÈ. Îeny, ktoré sú v 

mojom veku, urãite pochopia, ako to myslím. 

Nemusíte sa staraÈ o deti, vychovávaÈ ich, kontrolovaÈ, 

ãi chodia do ‰koly, máte dosÈ ãasu venovaÈ 

sa sebe a svojim záºubám, ale aj kariére. 

Nepotrebujem ÏiÈ pre médiá, rodina a moje súkromie 

sú dôleÏitej‰ie neÏ v‰etky spoloãenské 

veãierky. Preto sme s Fedorom najrad‰ej sami 

so sebou alebo sa stretávame s na‰imi priateºmi. 

EuroposlankyÀa Monika 

Fla‰íková-BeÀová. Plus 7 dní 8. 8. 

(V prv˘ch rokoch BeÀovej pôsobenia v politike 

dominovali v jej prehovoroch stranícky 

formulované tézy bez osobnej ºudskej zainteresovanosti. 

Teraz, keì sa zdá, Ïe ju 

Smer vypú‰Èa z kruhu svojich poslaneck˘ch 

kandidátov, akoby oÏívala, akoby na‰la pravú 

esenciu politiky a akoby roz‰írila svoj 

obãiansky rozmer.) 

*** 

Predseda vlády má svoj kabinet pevne v rukách. 

Len ÈaÏko sa nájde minister, ktor˘ by 

mu odporoval. A preto má ministerka práce 

‰Èastie, Ïe práve na jej rezorte si Robert Fico buduje 

imidÏ sociálneho premiéra. âo na tom, Ïe 

sa vezmú peniaze rezortom, ktoré ich potrebujú 

viac? Preão by vláda odstraÀovala príãiny, ak 

môÏe zakr˘vaÈ následky... 

Komentátor Pavol Babo‰. 

Pravda 8. 8. 

(A pritom práve ministerka sociálnych vecí 

má najzloÏitej‰ie úlohy: vytvoriÈ novú koncepciu 

rodinnej sociálnej politiky, vytvoriÈ 

kon‰truktívne rie‰enie pre tisíce sociálne 

ÈaÏko prispôsobiv˘ch ºudí, vytvoriÈ nov˘ dôchodkov˘ 

systém. Keì zlyhá – a uÏ teraz zlyháva, 

pretoÏe s niãím nov˘m neprichádza –, 

dostanú sa budúce vlády do zlej situácie.) 

91


*** 

Veºmi ma bolí, Ïe sa nespieva na‰a pôvodná 

tvorba. Keì zapnem rádio a nie je tam práve 

hovorené slovo, tak ani neviem, ãi je to 

Bratislava. Ja som spievala pôvodné pesniãky, 

ão je väã‰ia vec, ako prebraÈ veºké uznávané 

‰lágre, ktoré si uÏ spieva cel˘ svet. A ja som 

mala dobr˘ nos, vycítila som, z ãoho bude hit. 

âesÈ v˘nimkám, aj dnes sú veºmi pekné melódie, 

ale niektorí tzv. skladatelia dnes poznajú tri 

akordy, texty ukradnú, ide sa na to veºmi ºahko. 

Speváãka populárnej ‰lágrovej hudby Melánia 

Olláryová (80). 

TV oko 8. 8. 

(Jednostrann˘ text ãloveka núti spomenúÈ si 

na ãasy pred 40 rokmi a zapochybovaÈ o 

veºkej citlivosti pani Olláryovej pri v˘bere 

hitov. Koºko z jej ‰lágrov malo aj nejakú tvorivú 

invenciu a kultúrnu hodnotu, a ktoré sa 

pohybovali skôr na hranici g˘ãa?) 

*** 

Nechcem ºudí nudiÈ ani uráÏaÈ ich inteligenciu. 

Musím si zaslúÏiÈ ich pozornosÈ. Na zaãiatku 

písania b˘va veºká osamelosÈ a neistota, ãi 

to má zmysel, ãi uÏ tak˘ príbeh niekto nepovedal 

lep‰ie, a ak áno, preão by sme ho mali rozprávaÈ 

my a inak. 

Mimoriadne úspe‰n˘ ãesk˘ reÏisér 

Jan Hfiebejk (Pupendo). Pravda 8. 8. 

(Je to krásna schopnosÈ: zaujaÈ ãitateºa a 

diváka. MaÈ ho svojím spôsobom v moci. 

DonútiÈ ho, aby nieão cítil a aby o nieãom 

rozm˘‰ºal. Len je to obvykle veºká drina.) 

*** 

Pani ministerka (Tomanová) je potrebná na 

to, aby ‰írila sociálnu demagógiu. Îiadnu inú 

úlohu vo vláde nemá. Îiaºbohu, Ïe nemá Ïiadnu 

víziu, ako by sociálna politika a dôchodkov˘ 

systém mali vyzeraÈ. E‰te sa nestalo, aby sa 

pustila na hodine otázok do diskusie s opoziãn˘m 

poslancom. Vie, Ïe na to nemá. Naposledy, 

keì sme sa stretli v TV diskusii O päÈ minút 

12, tak ma zaãala osoãovaÈ, Ïe mi nerozumie 

a Ïe neviem po slovensky. âakala, Ïe budem 

oponovaÈ a vznikne z toho národnostná 

otázka. Ale ja som sa nenechala vyprovokovaÈ. 

PoslankyÀa Klára Sárközy, SMK. 


(Je zvlá‰È smutné, keì politik namiesto toho, 

aby hºadal rie‰enia ÈaÏk˘ch úloh a odpovede 

na váÏne otázky, hºadá spôsob, ako oponenta 

znemoÏniÈ.) 

*** 

Kedysi si nepriateºa poznal podºa obleãenia, 

ale dnes je obleãen˘ ako ty a v˘bu‰ninu pripevnenú 

okolo pása skr˘va pod triãkom. A tak 

jedného dÀa uÏ nikto z nás nebude maÈ tvár, ale 

nanajv˘‰ abstraktné znaky, algoritmy, ako je 

ãiarov˘ kód na tovare v supermarketoch. 

Estetik a románopisec 

Umberto Eco (1932). Sme 9. 8. 

(Je to tak. Modern˘ vek a jeho javy nás nútia 

vzdávaÈ sa mnoh˘ch svojich podstatn˘ch 

ºudsk˘ch znakov. Literatúra je posledn˘ ostrov, 

kde má kaÏd˘ nielen svoju tvár, ale aj 

svoju jedineãnú du‰u, neunifikovanú internetom, 

masovou televíziou a v‰adeprítomn˘mi 

mobilmi. A my dopustíme, aby nekultúrne 

tsunami odplavilo aj tento Ïiv˘ ostrov.) 

*** 

Mnohé organizmy majú veºmi presné nároky 

na prostredie, v ktorom Ïijú. Ich v˘skyt v 

skamenenej forme tak umoÏÀuje rekon‰truovaÈ 

zmeny v teplote vody a táto metóda sa veºmi 

pouÏíva napríklad pri rekon‰trukciách oceánov. 

Skameneliny, ktoré majú schránky tvorené 

z uhliãitanu vápenatého, sú jedn˘m z kºúãov˘ch 

zdrojov poznania o tom, ako sa napr. 

menila teplota a kyslosÈ morskej vody poãas 

geologickej histórie. âiÏe v priebehu miliónov 

rokov. 

Paleontológ Adam Tomá‰ov˘ch, 

postdoktorand na univerzite v Chicagu. 

Pravda 9. 8. 

(Paleontológiu moÏno daÈ do jedného radu 

s historickou gramatikou. Obe – úplne odli‰n˘mi 

náuãn˘mi postupmi – dokáÏu odokryÈ 

spôsob Ïivota na‰ich predkov pred storoãiami 

zakonzervovan˘ dávno zaniknut˘mi 

jazykov˘mi a Ïivoãí‰nymi javmi.) 

*** 

Kapela je intímnej‰í vzÈah ako manÏelstvo. 

Keì je dusno vo vzÈahu, sú spôsoby, ako to vyvetraÈ, 

ale keì ãlovek musí byÈ stále s t˘mi 

ostatn˘mi, na jednom pódiu, v jednom aute, v 

jednom hoteli, nedá sa to. Trávili sme spolu viac 

ãasu ako s partnermi. UÏ keì nastupoval niekto 

do auta, inému navierali Ïily a boli sme radi, 

keì sme mali kaÏd˘ vlastnú izbu v hoteli. 

Speváãka Katarína Knechtová. 

Sme 9. 8. 

(Napätie môÏe byÈ veºmi husté, keì malá 

skupina ºudí má úplne rovnaké záujmy, rovnaké 

záÏitky, rovnaké ohlasy. Îivotodarná je 

najmä – alebo len – pestrosÈ.) 

*** 

Kresba: Andrej Mi‰anek. Tele plus 9. 8. 

(Ak si âíÀania prezreli Mi‰ankovu karikatúru, 

pochopili, Ïe uÏ sú zrelí aj na zimnú 

olympiádu.) 

*** 

JuÏné Osetsko nie je provincia, nie je ‰tát, nie 

je politick˘ reÏim. To je firma ãekistick˘ch generálov 

a osetsk˘ch banditov, ktor˘ch jedin˘m 

cieºom je získaÈ ão najviac peÀazí plynúcich z 

Moskvy na vojnu s Gruzínskom.. 

Ruská publicistka Júlia Latynina. 

Portál Gazeta.pl 11. 8. 

(UÏ v‰etko stráca svoju ‰pecifickosÈ, svoje jedineãné 

miesto v Ïivote ãloveka. V‰etko dávajú 

pod jednu strechu peniaze – a e‰te presnej‰ie: 

ão najväã‰ie peniaze. Napokon, aj v 

SR povedzme úãasÈ na sociálnych aktivitách 

alebo láska k vlasti má jedno pomenovanie: 

euro. Tisíce eur.) 

*** 

K˘m budú verejnoprávne televízie v zahraniãí, 

bude aj tu STV. Ak sa pozrieme na verejnoprávne 

televízie vo v‰eobecnosti, nielen na 

Slovensku, tak urãite majú v˘znam. V Nemecku 

je verejnoprávna TV líder na trhu, aj v ·panielsku 

je veºmi silná. 

·éf nezávislej producentskej firmy MAYA 

Vojtech Hron. T˘ÏdeÀ 11. 8. 

(Politici spusto‰ili na Slovensku STV a aj tak 

nedosiahli svoj cieº: maÈ z STV svoju firmu 

na propagandu. Dnes to uÏ totiÏ nejde tak ºahko 

ako pred desaÈroãiami. Dnes aj na to sú 

potrební profesionáli. A tí si lep‰ie zarobia, 

keì slúÏia ‰oubiznisu neÏ politike.) 

*** 

Z hºadiska obãanov by Park kultúry a oddychu 

mal zostaÈ. Nejde veºmi o architektúru, prvorad˘ 

je urbanizmus. Je to jedna z kºúãov˘ch 

vecí v meste a nielen zo sentimentu. Je to komplexne 

rie‰en˘ areál na ideálnom mieste, iné 

také Bratislava ani nemá. 

ªubica Trubíniová z iniciatívy Bratislava 

Otvorene. Sme 11. 8. 

(Celé nábreÏie Dunaja od tunela po Lafranconi 

sa postupne premieÀa na bezduch˘ 

komplex stavieb, ktor˘ pomáha zlikvidovaÈ 

atmosféru jedného z najoriginálnej‰ích priestorov 

Bratislavy. Dunaj je európska veºrieka, 

na Slovensku nemá obdobu. A PKO pri 

Àom bol svedkom udalostí, ktoré mali jedineãn˘ 

charakter, ãím sa stali súãasÈou histórie 

tisícov obãanov hlavného mesta a ãasto aj 

celého Slovenska. Bratislava je stále menej 

metropolou a stále viac zásobárÀou skvel˘ch 

ziskov.) 

*** 

Vedel som od zaãiatku, Ïe film V údolí Elah 

chcem reÏírovaÈ. Rád nakrúcam projekty, pre 

ktoré cítim osobné nad‰enie. A v tomto prípade 

som veºmi chcel vypovedaÈ nieão o tom, ako 

vojna v Iraku a tzv. vojna proti terorizmu niãí 

morálne tkanivo Ameriky – teda to, ão Ameriku 

kedysi urobilo veºkou. 

Kanadsk˘ scenárista a reÏisér 

Paul Haggis. Pravda 12. 8. 

(V‰imnime si, ako slovenskí filmári, ale aj 

spisovatelia, ão uÏ je úplne ãudné, sa vyh˘bajú 

zaujaÈ osobné stanovisko k „morálnemu 

tkanivu“ svojho spoloãenstva.) 

*** 

Keì sa chcú âeãeni odtrhnúÈ od Ruska, 

vtrhnú k nim ruské tanky. Keì sa chce JuÏné 

Osetsko odtrhnúÈ od Gruzínska, vtrhnú tam 

ruské tanky. Saaka‰vili bezpochyby nie je kladn˘ 

hrdina, ão v‰ak na podstate agresie niã nemení. 

Ruská odpoveì nemohla byÈ nikdy taká 

zdrvujúca, keby nebola vopred pripravená. Mali 

by sme sa Gruzíncov zastaÈ dôraznej‰ie... 

Hospodáfiské noviny, âR, 13. 8. 

(Ruské tanky majú mimoriadne zlé meno, 

92


pretoÏe sa takmer vÏdy spájajú s útokmi 

bez u‰ºachtilého cieºa. Tanky totiÏ môÏu maÈ 

aj dôstojnú úlohu, najmä keì chránia slobodu 

obãanov v ohrozenom ‰táte. Ale Rusi od 

konca 2. svetovej vojny len atakujú – vo svojom 

mocenskom záujme.) 

*** 

Zdá sa, Ïe nebyÈ Severoatlantickej aliancie, 

so suverenitou âeska, Poºska ãi Litvy by to vyzeralo 

dosÈ mizerne. Asi tak, ako teraz so suverenitou 

Gruzínska. 

Analytik Ivo Samson. HN 13. 8. 

(Slovensko by sa nemalo zahrávaÈ so svojou 

bezpeãnosÈou. Pre ná‰ mal˘ ‰tát je mimoriadne 

dôleÏité viesÈ takú zahraniãnú politiku, 

ktorá uÏ nedá Rusku príleÏitosÈ, aby osud SR 

mohlo vojensky ovplyvniÈ. Akokoºvek má 

EÚ pre nás veºa negatívnych ã⁄t, je nutné maÈ 

ju pevne za na‰ím chrbtom.) 

*** 

Rómov charakterizujú dve veci – hudba a odmietnutie. 

Hudba – to sú oni, odmietnutie – to 

sú tí ostatní. 

Rómsky reÏisér Tony Gatlif. 

Pravda 13. 8. 

(A práve v odmietaní ostatn˘ch je prapôvod 

takmer nemoÏnej kooperácie Rómov so Slovákmi. 

A v podstate nik nevie, ako to zmeniÈ, 

a ãi sa to zmeniÈ vôbec dá.) 

*** 

V minulosti, keì Ïivot e‰te len vznikal, bola 

voda kolískou Ïivota. ªudia sa zaãali usadzovaÈ 

pri vode, voda riek a morí tvorila prvé cesty 

pri poznávaní vlastnej krajiny, voda priná‰ala 

Ïivot poºnohospodárskym spoloãenstvám. 

Hydrologiãka Oºga Majerãáková. 

Slovo 13. 8. 

(Neustále musíme obdivovaÈ – ak sme trochu 

súdni –, aké je v‰etko na nebi i na zemi skvele 

zariadené a zosúladené. A keì nás sonda, 

ktorú sme vyslali na Mars, informuje, Ïe je 

tam ºad, ba dokonca Ïe sneÏilo, je to signál 

o moÏnej prítomnosti Ïivého tvora.) 

*** 

Teraz to uÏ, Ïiaº, nie je tak, ale voºakedy 

sme nerobili niã iné, len ãítali. To bolo to, ão 

sa nám chcelo robiÈ. âítali sme úplne v‰etko. 

Hereãka a spisovateºka 

Zuzana Cigánová. 

Sme 13. 8. 

(âlovek je stále viac ochudobnen˘ o niektoré 

rozko‰e. âítanie románov a poviedok 

môÏe byÈ takouto blaÏenosÈou – z príbehu, z 

komplikovan˘ch vzÈahov, ale aj z jazyka a 

‰t˘lu dobrej prózy. UÏ sme ãasto varovali, 

aby sa ãlovek nevzdával tohto pôÏitku, ale 

zrejme zbytoãne. Znamená to, Ïe raz prestane 

byÈ siln˘m záÏitkom povedzme aj erotika?) 

*** 

India a USA sú dve najväã‰ie demokracie na 

svete. E‰te dôleÏitej‰ie je, Ïe po skonãení bipolarity 

sveta uÏ nebol ZSSR ako spojenec Indii 

poruke. Indická ekonomika zaãala rásÈ tempom 

8 % roãne, takÏe je atraktívnej‰ia pre zahraniãné 

investície. Obchod medzi Indiou a 

Amerikou je na vzostupe. V USA dnes ‰tuduje 

pribliÏne 80-tisíc indick˘ch ‰tudentov a mnohí 

z nich v Amerike zostali, aby tam zaloÏili 

úspe‰né firmy. 

Profesor Harvardovej univerzity 

Joseph S. Nye. HN 14. 8. 

(Slovenská zahraniãná politika – politika 

malého a v podstate nie veºmi v˘znamného 

‰tátu – nemôÏe veºmi h˘baÈ napríklad svetov˘m 

obchodom. Ale na druhej strane práve 

preto musí byÈ ão najpozornej‰ia ku v‰etkému, 

ão sa na piatich kontinentoch deje, aby 

SR nezostala úplne v kúte svetov˘ch udalostí. 

Sme veºmi prikrãení v strednej Európe a 

nie sme dosÈ r˘chli, aby si nás v‰imli napr. v 

Indii a aby prejavili o nás záujem.) 

*** 

Pre âínu a Rusko, dvoch stálych ãlenov Bezpeãnostnej 

rady OSN, je EÚ mäkká. Stojí mimo 

a poriadne sa s Àou neráta. O Gruzínsko sú 

ochotní sa zasadiÈ len V˘chodoeurópania, ktorí 

majú skúsenosÈ s b˘val˘m Sovietskym zväzom 

a nov˘m Ruskom sa nenechajú oklamaÈ. 

Belgick˘ De Standaard 14. 8. 

(NeschopnosÈ popredn˘ch ãiniteºov EÚ rie- 

‰iÈ zloÏité ekonomické a politické problémy 

je váÏnym ohrozením postavenia Európy vo 

svete, v ktorom sa od zaãiatku 21. storoãia rysujú 

popri USA aj âína a India, ale aj Rusko 

ako krajiny, ktoré chcú a zväã‰a uÏ aj 

môÏu ovplyvÀovaÈ priebeh kºúãov˘ch udalostí. 

Európania sa nechali uãiãíkaÈ siln˘mi slovami 

málo vitálnych bruselsk˘ch politikov a 

sú rovnako pasívni ako ich elita.) 

*** 

Bach je najväã‰í dÏezov˘ pianista, ak˘ kedy 

Ïil! Staãila mu malá fráza a dokázal vytvoriÈ 

celú fúgu. Veì dÏez, to je tvorenie v okamihu. 

Nedávno som robil rozhovor do jednej knihy o 

dÏezovej histórii. Autor sa ma p˘tal, kto bol mojím 

uãiteºom. Menoval som Bacha a on sa ma 

op˘tal, kde a s k˘m hrá. Nedo‰lo mu, Ïe mô- 

Ïem myslieÈ veºkého Johanna Sebastiana. 

Americk˘ filmov˘ skladateº Russel 

Garcia (92). Îurnál 14. 8. 

(Odborníci veºmi po‰kodili vnímanie umeleckej 

tvorby ‰ir‰ou verejnosÈou, keì v hudbe 

roztriedili skladateºov do rôznych umel˘ch 

radov, hoci konkrétne skladby sa, na- 

‰Èastie, tomuto akademickému klasifikovaniu 

nikdy nepodriadili. Pred 40 rokmi v 

rozhlasovom bloku pre mládeÏ sme medzi 

‰lágre Beatles pokojne zaradili Mozarta – 

hoci nás experti za to veºmi kritizovali – a je 

‰okujúce, Ïe dodnes si mnohí pamätajú z celej 

relácie ãasto práve túto istú akoby extravaganciu, 

aj keì du‰a poslucháãov ju tak nevnímala.) 

*** 

Cenzúra platila aj v oblasti populárnej hudby: 

na albume sa nemohla objaviÈ pieseÀ, ktorá 

by nepre‰la sitom komisie. Tá povedala, ãi 

je text dob˘ alebo nie. Mnohí speváci zámerne 

dávali do textov „udiãky“ v podobe antisocializmom 

zaváÀajúcich slovíãok, ktoré upútali 

pozornosÈ komisie a tá potom nerie‰ila pre hudobníkov 

podstatné veci. PovedaÈ v‰ak, Ïe sa 

niã nedalo nahraÈ, je lacnou v˘hovorkou pre 

t˘ch, ktorí by aj tak niã nespravili. 

Líder skupiny Prúdy Pavol Hammel. 

HN 15. 8. 

(Bol to neuveriteºn˘ ãas: V rozhlase poãas 

dvojhodinovej relácie pre mlad˘ch smela 

zaznieÈ jedna jediná pieseÀ v angliãtine! 

Dnes v komerãn˘ch médiách ãasto iné hity 

neÏ interpretované v angliãtine ani neznejú. 

DôleÏitá je v‰ak Hammelova pointa: mnohí 

v˘hovorkami na cenzúru chcú prekryÈ svoju 

tvorivú nedostatoãnosÈ.) 

*** 

Lúãnica dokázala svojou kvalitou a originalitou 

slovenskú kultúru prezentovaÈ vo svete tak, 

Ïe je zaraìovaná publikom, kritikmi i medzinárodn˘mi 

agentúrami medzi najlep‰ie súbory 

na svete vo svojom odbore. Národná kultúra by 

v‰ak bez ‰tátnych dotácií nemohla preÏiÈ, aspoÀ 

kvalitná nie. NemôÏeme si dovoliÈ ísÈ na ãisto 

komerãnú formu vystúpení a urãiÈ ceny lístkov 

na ‰tyri, ãi päÈtisíc korún, aby sme pokryli v‰etky 

v˘davky. Kto by si to dovolil kúpiÈ? Voãi ná- 

‰mu publiku máme úctu, chceme mu priná‰aÈ 

kvalitu, no za primeranú cenu. 

Riaditeº Lúãnice Marián Turner. 

TV oko 15. 8. 

(Nároãné umelecké aktivity sa nemôÏu zaobísÈ 

bez ‰tátnej podpory. Na ministerstvo 

kultúry sa v‰ak kladú vysoké nároky: rozde- 

ºovaÈ dotaãné milióny maximálne zodpovedne, 

z hºadiska profesionálneho, ale aj mravného, 

aby sa ‰tátne peniaze neprepadávali do 

paÏeráka bezcharaktern˘ch chamtivcov.) 

*** 

Fico pokladá za pôvodcu vojny gruzínsku 

provokáciu. Ak dotiahne tú úvahu do konca, 

moÏno sa dozvieme, Ïe keby praÏská jar nedráÏdila 

Moskvu, mohli sme si inváziu u‰etriÈ. 

âeské Lidové noviny 15. 8. 

(Niekedy sa dokonca zdá, Ïe keby nás na‰i 

rodiãia nepoãali, mohli sme si u‰etriÈ e‰te 

viac, neÏ bola ruská invázia v auguste 1968. 

Existovala by bez tela aspoÀ na‰a du‰a?) 

*** 

Na nejaké reãi o gruzínskej územnej celistvosti 

moÏno zabudnúÈ. Je ÈaÏké presvedãiÈ 

JuÏné Osetsko a Abcházsko, aby súhlasili s 

opätovn˘m zaãlenením do Gruzínska. 

Rusk˘ minister zahraniãia 

Sergej Lavrov. Pravda 15. 8. 

(Koºko generácií rusk˘ch ministrov zahraniãia 

uÏ pouÏíva Lavrovove tézy?) 

*** 

Niekoºko ulíc od LaÏanského paláca, kde 

sme v spacákoch spali na schodoch, sa upálil 

ná‰ rovesník z filozofickej fakulty Jan Palach. 

Bolo to ãosi nepredstaviteºné a hrozné. Myslím, 

Ïe sme to v tej chvíli vnímali ako veºmi bolestivú, 

definitívnu správu, ktorá sa existenciálne 

dotkla na‰ej slobody a mladosti. Dokumentárna 

kvalita filmu o tej udalosti bola sekundárna. 

Boli sme radi, Ïe sme priniesli správu o spoloãnosti, 

ktorá mala vtedy svedomie. 

ReÏisér Du‰an Tranãík, uÏ jedin˘ 

93


Ïijúci z trojice reÏisérov filmu Tryzna. 

Sme 16. 8. 

(Je zahanbujúce, Ïe drvivá väã‰ina obãanov 

musí maÈ dnes pocit, Ïe Ïije v spoloãnosti, 

ktorá svedomie nemá. Kde je ten ‰tudent, 

alebo vôbec mlad˘ ãlovek, ktor˘ by sa upálil 

na protest proti svinstvám, ktoré ho obklopujú? 

Alebo ani Palachova samovraÏda nemala 

zmysel? Katolícki kÀazi by ho ani nepochovali?) 

*** 

Slovenská Ïurnalistika leÏí na lopatkách. 

Novinári robia, ão môÏu, moji kolegovia pracujú 

s pln˘m nasadením, ale tvoriví ºudia nenachádzajú 

to médium, toho ãloveka s mocou, 

ktor˘ by im dal priestor, ak˘ si klasick˘ pojem 

Ïurnalistiky zasluhuje. Ale niekto musí predsa 

do toho celého bú‰iÈ! Spoloãnosti treba sústavne 

dohováraÈ. Ak to nebudú hovoriÈ novinári, 

tak kto? 

Publicistka Tina âorná. 

Sme 16. 8. 

(Vyzerá to tak, Ïe novinári, ktorí majú vy‰- 

‰ie tvorivé ambície, sú dnes v rovnakej nezávideniahodnej 

situácii, ako boli za komunizmu. 

Vtedy sa usilovali rozhodovaÈ o obsahu 

a podobe médií nekompetentní stranícki 

ãinitelia, dnes tieÏ. A navy‰e tí, ktorí do médií 

investovali nejaké financie a za to chcú, 

aby sa im aj s úrokmi vrátili. Pritom nemajú 

ani poÀatia, ako má príÈaÏlivé médium vyzeraÈ.) 

*** 

Nie vÏdy a v‰etci stavebníci predpisy re‰pektujú. 

Stavajú ãierne stavby, bez stavebného povolenia, 

v rozpore s pravidlami. V niektor˘ch 

krajinách tieto stavby dáva stavebná polícia 

zbúraÈ. Na Slovensku to, Ïiaº, tak nie je. 

Prof. Ing. arch. ·tefan ·lachta, 

hlavn˘ architekt mesta Bratislavy. 

Pravda 16. 8. 

(Okrem rôznych prejavov chamtivosti hrá 

dôleÏitú úlohu aj zvrátená slovenská ohºaduplnosÈ: 

Je nám ºúto majiteºov ãiernych stavieb, 

ich doteraj‰ej vynaloÏenej námahy a finanãn˘ch 

prostriedkov, ale aj budov, ktoré 

sa uÏ-uÏ chystajú na kolaudáciu. Hoci sa 

pritom ignoruje fakt, Ïe mnohé neoprávnene 

postavené stavby na dlhé roky, moÏno na 

cel˘ Ïivot deformujú okolit˘m obyvateºom 

ich Ïivotné prostredie, zastierajú im slnko, 

ohrozujú ich zdravie a pripravujú o hry na 

detsk˘ch ihriskách ich potomkov.) 

*** 

Som fanú‰ikom pani Ivety Radiãovej a trápi 

ma, Ïe sa e‰te nestala skutoãnou znaãkou, i 

keì na to má v˘znamn˘ potenciál. Iste, nie je 

jednoduché preniknúÈ k ãoraz rozdrobenej‰ím 

cieºov˘m skupinám slovenskej spoloãnosti. 

Dne‰n˘ voliã je zaneprázdnen˘ superkonzumn˘ 

jednotlivec, ktor˘ ka‰le na to, aká tvár sa na- 

Àho ‰kerí na pestrofarebnom billborde alebo mu 

ãosi sºubuje v otravnom TV ‰ote. Potrebuje 

nadobudnúÈ dojem, Ïe kandidát na prezidenta 

má oÀho záujem, mieni s ním komunikovaÈ a 

dokáÏe ho zabávaÈ. 

Spisovateº Michal Hvoreck˘. 

Sme 16. 8. 

(Do akej miery v‰ak Radiãová chce byÈ prezidentkou, 

ktorá obãanov najmä zabáva?) 

*** 

Film nebude komédiou o tom, ako jeden bohat˘m 

bral a chudobn˘m dával. Chceme vyrozprávaÈ 

príbeh ãloveka, ktor˘ uÏ ako 15-roãn˘ 

chlapec bojoval v protihabsburskom povstaní, 

vstúpil do armády, videl krv a smrÈ. Dezertoval 

a rozhodol sa izolovaÈ od sveta a pásÈ ovce. Nepodarilo 

sa mu to. Jeho kamarát Tomá‰ Uhorãík 

ho poveril vedením svojej partie. TakÏe 

akosi náhodou sa Jáno‰ík stal najslávnej‰ím 

zbojníkom v strednej Európe. 

Poºská reÏisérka Agnieszka Hollandová 

o svojom filme Pravdivá história 

o Jurajovi Jáno‰íkovi... HN 18. 8. 

(Je pôvabné, ako sa najslávnej‰í reÏiséri 

strednej Európy pokú‰ajú v poslednom ãase 

poskytnúÈ svojimi veºkofilmami vlastnú verziu 

príbehov atraktívnych figúr slovenskej 

histórie. Jakubisko z âachtickej krvavej panej 

urobil ºudomilnú lieãiteºku, Hollandová 

chce transformovaÈ romantického zbojníka 

Jáno‰íka na ãloveka, ktor˘ sa so svojou citlivou 

du‰ou ºudí priam bál. AspoÀ by mali 

z charakterizácie oboch filmov vynechaÈ 

slovko „historick˘“.) 

*** 

Europoslanec má väã‰í plat ako jeho kolegovia 

v NR SR. Ak je ‰ikovn˘, získa si kontakty, 

s ktor˘mi sa dá vÏdy ‰ikovne naloÏiÈ. Navy‰e 

nie je pod drobnohºadom médií, a tak si môÏe 

dovoliÈ relatívne väã‰ie pohodlie (absencie, nulová 

aktivita...) s men‰ím rizikom odhalenia. 

Publicista Pavol Babo‰. 

Pravda 18. 8. 

(Pritom kaÏd˘ ambiciózny ãlovek by mohol 

byÈ hrd˘ na to, ak by mal moÏnosÈ vstupovaÈ 

do veºkého európskeho politického divadla 

a byÈ spoluhercom v dráme, ktorá by mala 

priniesÈ vyspel˘m Európanom oslobodzujúcu 

katarziu.) 

*** 

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 18. 8. 

(Kompletná súprava rusk˘ch matrio‰ok: 

Najprv príde folklórny súbor s devu‰kou, potom 

na tankoch dopravia vojaãikov a nakoniec 

úplne dnu zasunú gulagovú smrtku.) 

*** 

Mal 21. august 1968 alternatívu? 

Publicisti Jozef Majchrák 

a Tomá‰ Gális. T˘ÏdeÀ 18. 8. 

(Nie, 21. august 1968 nemal alternatívu. Slováci 

potrebovali maÈ svojho Dubãeka. A tak 

im ho osud doÏiãil. Aj âesi potrebovali maÈ 

svojho Dubãeka – a keì ho nemali, tak im bol 

v roku 1968 dobr˘ aj ten slovensk˘. Rusi 

mali BreÏneva, a preto nemohli dovoliÈ akémusi 

Dubãekovi, aby zaãal plniÈ historickú 

úlohu. BreÏnev bol v‰ak slaboduch˘ partajník, 

ktor˘ nemal fantáziu na ‰tátnick˘ spôsob 

politiky – ale mal obrovské mnoÏstvo 

tankov. Tak ão mu iné zostávalo, ako daÈ do 

dejín zapísaÈ 21. august 1968?) 

*** 

Dubãeka hodnotím ako v˘nimoãnú osobnosÈ 

ãesko-slovenskej histórie. ZaslúÏi si, aby 

sa na neho spomínalo ako na ãloveka, ktorému 

patrí popredné miesto v dejinách 20. storoãia. 

Samozrejme, Ïe robil chyby, ale veì bol ºudská 

bytosÈ a omylní sme v‰etci. MoÏno bol trochu 

naivn˘, keì veril, Ïe BreÏnevov tlak ustojí, 

ale zároveÀ si zaslúÏi obdiv za to, Ïe svoje 

názory bránil aÏ do poslednej moÏnej chvíle. 

Tajomník veºvyslanectva USA v Prahe 

v auguste 1968 Kenneth Skoug. 

Pravda 19. 8. 

(Slováci od roku 1919, keì zahynul ·tefánik, 

nemali osobnosÈ s medzinárodnou autoritou. 

AÏ v roku 1968 sa vynoril Dubãek, ktor˘ 

ju r˘chlo získal. A stal sa hviezdou v celom 

demokratickom svete. Okrem – ãudujme 

sa – Slovenska! To akoby ho ani nepotrebovalo. 

Slovenskí intelektuáli r˘chlo zabudli 

na zákernosÈ a podlosÈ sovietskej politiky, 

takÏe to, ão poskytol na jar 1968 Dubãek 

obãanom âSSR, nemalo páru.) 

*** 

Ministri zahraniãia krajín NATO vyslali z 

Bruselu jasn˘ odkaz: Podporujeme Gruzínsko. 

S veºmi tvrd˘m vyhlásením vystúpil hlavne 

britsk˘ minister zahraniãia Miliband: „Rusko 

poru‰ilo medzinárodné právo.“ âesk˘ minister 

zahraniãia Schwarzenberg povedal, Ïe Rusi 

„prekroãili prípustné hranice“. 

Publicistka Tereza ·upová. 

Lidové noviny 19. 8. 

(Do NATO sme vstúpili najmä preto, aby sme 

mali za chrbtom v prípade akútnej potreby 

silnú oporu. Skúsenosti s Àou sú v‰ak Ïalostné. 

Ako sa povedzme Veºká Británia v roku 

1938 poãas Mníchova postavila za slab‰ie ‰táty 

strednej Európy proti Hitlerovi? Ako sa postavila 

na ochranu Prahy pred sovietskou 

okupáciou? Ako pomohla Gruzínsku proti 

tankovej invázii v 2008? Treba sa vraj vyhnúÈ 

konfliktu. Iste. Ale koºko Ïivot uÏ stála takáto 

alibistická politika?) 

*** 

OdváÏne a zásadovo sa Nemecko pred rokom 

postavilo v súboji s âínou, keì sa zastalo Tibe- 

Èanov a Merkelová sa stretla s dalajlámom. Pre 

Nemcov nasledovali miliónové straty v obchode 

s Pekingom. Straty nasledovali aj po májovej 

hádke medzi Merkelovou a Chávezom, po 

sérii embárg na africké a ázijské ‰táty, Sudánom 

poãínajúc, Mjanmarskom konãiac. Nemci sa 

bijú za lep‰í svet a strácajú lukratívne obchody. 

Politologiãka Katarína Mallok. 

Sme 19. 8. 

(Politika vÏdy súvisela s obchodom a od neho 

závisela. Dnes uÏ mu je úplne podriadená.) 

94


*** 

To, ão ma na Slovensku trápi, je mal˘ prehºad 

verejnosti o tom, ako fungujú ministerstvá, 

ktoré konajú takmer bez kontroly – a zle. Kontrola 

moci je slabá a obãania zaÏívajú veºa nespravodlivosti. 

Slováci nevedia reagovaÈ, vyjadriÈ 

nesúhlas, a t˘m vláde rozväzujú ruky prakticky 

na ãokoºvek. 

Jorge Porubsk˘ z rodiny slovensk˘ch 

emigrantov v Buenos Aires. Slovo 20. 8. 

(Názory ºudí, ktorí sa vrátia z emigrácie a 

Ïijú v SR e‰te len 7 rokov, nemusia maÈ príli‰ 

veºkú hodnotu. Ale tie, ktoré vyslovil Jorge, 

sú dobre vypozorované a je v nich ukryt˘ 

jeden z dôvodov rozpaãitosti v slovenskom 

verejnom Ïivote. UtajenosÈ dôleÏit˘ch 

aktivít úradníkov je to, ão ºudí veºmi znechucuje, 

ale politikom a úradníkom to nepreká- 

Ïa.) 

*** 

Kresba: Fedor Vico. HN 20. 8. 

(Toto nie je Ïart, ale tragická realita slovenského 

kapitalistického a vládneho dne‰ka.) 

*** 

Smutn˘ medzník ãeskoslovensk˘ch dejín 

znamená pre USA pocit vlastnej trpkosti. USA 

pre âechoslovákov veºa nespravili. Ale potom 

vykonali dosÈ pre vybudovanie slobodnej Európy, 

v ktorej nijak˘ ‰tát nemusí maÈ strach, ak˘ 

zaÏili âesi a Slováci v roku 1968. Úspe‰ne 

sme skonãili studenú vojnu, pomohli sme nov˘m 

demokraciám od âeska po Bulharsko postaviÈ 

sa na vlastné nohy. Zastavili sme zverstvá 

obãianskej vojny na Balkáne. 

Prezidentsk˘ kandidát na prezidenta USA Barack 

Obama. Server YouTube 21. 8. 

(Je to veºmi príjemné, keì sa muÏ, ktor˘ 

e‰te len dúfa, Ïe bude hlavou superveºmoci, 

vyjadrí k historick˘m udalostiam, ktoré sa 

odohrali pred 40 rokmi a tisíce km od USA. 

Pravda, dodatoãne sa ºahko vyslovuje ºútosÈ, 

keì nemusí ako vtedaj‰í prezident USA 

zvaÏovaÈ, aké dôsledky pre Európu i svet by 

mal vtedaj‰í americk˘ zásah proti Rusom.) 

*** 

V auguste ’68 mala som práve 20 rokov. 

Stratila som v‰etky ilúzie, najmä o ºuìoch a kolegoch. 

Videla som na vlastné oãi, ako prevracajú 

kabáty. Tá, ktorú koncom druhej svetovej 

vojny znásilnili a na príchod Rusov najviac 

nadávala, náhle zmenila názor, keì zavetrila kariéru. 

Bola dokonca v preverovacej komisii! 

Hnus! Keì som sa koneãne odhodlala v roku 

1970 emigrovaÈ, nastala normalizácia. Zru‰ili 

zájazd do Francúzska a zatvorili hranice. To sú 

moje stratené ilúzie o Ïivote. 

Dita z Bratislavy. www.pravda.sk 21.8. 

(Teda nie v‰etk˘ch 5 miliónov obyvateºov 

komunistického Slovenska spomína bezstarostne 

na ãasy, keì boº‰evici dávali najväã- 

‰iu ‰ancu priemern˘m a podpriemern˘m 

darebákom a predávali vych˘rené mlieko 

za dve koruny. Nech je presvedãen˘ch postkomunistov 

koºkokoºvek, ale rozhodne 

hodnotné jadro slovenskej komunity nepredstavujú 

– sú bliÏ‰í k svetu Ïivoãí‰nemu neÏ 

humanistickému.) 

*** 

Tanky nesmú byÈ hlavn˘m znakom zahraniãnej 

politiky krajiny. Reã hrozieb nesmie byÈ reãou 

budúcnosti. UÏ nikdy viac nechceme maÈ 

strach pred Ruskom. 

Rakúska ministerka zahraniãia 

Ursula Plassnik. HN 22. 8. 

(Ale budeme ho maÈ. Rusko nemá dôvod – 

a ani povahu – na to, aby zastavilo svoje 

tanky a rakety pod náporom akokoºvek siln˘ch 

slov. A ako uznali aj mnohí dne‰ní politici, 

Ameriãania v roku 1968, po tom, keì 

sovietske tanky zaãali rolovaÈ ãeskú a slovenskú 

zem, na niã iné ako na slová sa nezmohli. 

Ruská reã hrozieb je permanentná 

a ãasto sa premieÀa aj na zlovestné ãiny. 

Rusi zatiaº e‰te nikdy nemali na ãele svojho 

‰tátu ani len „komunistu“ ãi dokonca „socialistu 

s ºudskou tvárou“.) 

*** 

PaÏrav˘ ‰tát si z kaÏdej jednej koruny, ktorú 

za benzín ãi naftu zaplatíme, uchmatne viac 

ako polovicu, aby mohol ÏiviÈ v‰etk˘ch parazitov. 

Áno, je to skutoãne tak – keì stojí liter 

benzínu 40 Sk, len necel˘ch 20 Sk dostane v˘robca, 

z ãoho musí zaplatiÈ za dodávky ropy, 

uhradiÈ v˘robné a investiãné náklady a e‰te 

prenechaÈ ãasÈ aj predajcovi. 

Komentátor Milo‰ Luknár. 

Plus 7 dní 22. 8. 

(UÏ tretí premiér tu dlhodobo vládne, a obyvatelia 

e‰te stále nemôÏu maÈ pocit, Ïe Ïijú 

v sociálne spravodlivom ‰táte, kde vláda 

robí maximum pre to, aby ºudia nemuseli 

maÈ pocit krivdy z toho, Ïe pracovit˘ch ºudí 

okrádajú o neprimeranú ãasÈ príjmov ºudia 

bez ‰krupúº. Nemusíme byÈ hneì ·vajãiarskom, 

staãí, keì nebudeme Bolívou alebo 

Venezuelou a keì uÏ na dohºad budeme vidieÈ 

Dánsko.) 

*** 

Prípad spi‰sko-gemerského sociálneho podniku 

je podºa mÀa veºmi váÏny a naznaãuje, Ïe 

ºudia blízki strane Smer môÏu maÈ cez kontakty 

a informácie pri ãerpaní dotácií z eurofondov 

v˘hodu oproti ostatn˘m uchádzaãom. 

·éfka Aliancie Fair-play ZuzanaWienk. 

HN 22. 8. 

(Premiér Fico má pravdu, Ïe Ïiaden primátor 

alebo manaÏér nemôÏe byÈ odsunut˘ pri 

rozdeºovaní dotácií len preto, Ïe je zo Smeru-SD. 

Ale tieÏ platí, Ïe v slu‰nej spoloãnosti 

ani jeden nemôÏe byÈ uprednostnen˘ len 

preto, Ïe patrí k vládnej koalícii. Nároky 

obãanov na zlep‰ovanie ich existencie sú 

apolitické a kto to nere‰pektuje, uráÏa ducha 

demokratického ‰tátu.) 

*** 

Dubãek bol aparátnik, ktor˘ preto, Ïe bol neschopn˘ 

a pri‰iel s nieãím ako tretia cesta, bol 

dobrou voºbou pre demontáÏ komunizmu. Práve 

pre svoju neschopnosÈ a nerozhodnosÈ bol 

zvolen˘ za 1. tajomníka ÚV KSâ a práve pre 

túto neschopnosÈ ho obyvateºstvo akceptovalo. 

Politológ Ivo Samson. 

Nâ 22. 8. 

(Veºmi dobre sa v salónnom prostredí pí‰e takéto 

zdrvujúce hodnotenie politika, ktor˘ 

musel konaÈ v reálnej situácii, priãom ho limitoval 

jeho osobn˘ historick˘ v˘voj. Ale 

k˘m Ïijú kultivovaní a citliví ºudia, ktorí 

museli v ‰táte s komunistick˘m reÏimom 

existovaÈ a ãeliÈ jeho poniÏujúcim zásahom, 

nemoÏno len tak pov˘‰enecky devalvovaÈ 

muÏa, ktor˘ iste musel prekonaÈ aj osobn˘ 

strach, aby aspoÀ na niekoºko mesiacov v zadú‰ajúcom 

bahne diktatúry vytvoril ostrov 

s náznakmi slobody a dôstojnosti.) 

*** 

Husák mal tisíce moÏností, ako konaÈ po 

auguste ’68. Ale vybral si pre spoloãnosÈ najhor‰iu. 

On sám dosiahol to, po ãom cel˘ Ïivot 

túÏil – byÈ na vrchole, hoci opusten˘ a poníÏen˘. 

Rektor BISLA Samuel Abrahám. 

Sme 22. 8. 

Husák bol ãlánkom smutnej reÈaze rozporupln˘ch 

slovensk˘ch politikov. Svojím intelektom 

mal v‰etky predpoklady na to, aby stál 

ão najvy‰‰ie, svojou morálnou labilitou padal 

nadol.) 

*** 

India je demokracia demokracií, teda jeden 

absolútny chaos. KaÏd˘ Ïije, ako chce. Îijú aj 

spia na uliciach. Chaos, bordel, India je proste 

jedno veºké kompostovisko. 

Herec Igor Adamec (Mafstory). TV 

oko 22. 8. 

(Herec adamcovského typu iste rád mystifikuje, 

ale i tak je zaujímavé a pouãné, keì sa 

demokracia môÏe vykladaÈ aj ako kompostovisko 

alebo dokonca bordel. Z toho vypl˘va, 

Ïe problémom demokracie je nekonsolidovanosÈ 

ºudsk˘ch vzÈahov.) 

*** 

Ak EÚ a USA chcú zastaviÈ okupáciu spriateleného 

Gruzínska, naão e‰te ãakajú? K˘m 

prozápadného, demokraticky zvoleného Saaka‰viliho 

nevyÏenú do exilu, nenahradia bábkovou 

vládou? Musíme zachrániÈ demokraciu, 

vystavenú smrteºnému nebezpeãenstvu. PretoÏe 

nejde len o Gruzínsko. Ide aj o Ukrajinu, 

o v˘chodnú Európu. Keì pripustíme, aby tanky 

a bombardéry zlikvidovali Gruzínsko, v‰etk˘m 

blízkym susedom Veºkoruska t˘m dávame 

signál, Ïe ich nikdy nebudeme brániÈ a Ïe 

od nás nemajú ão oãakávaÈ. 

Francúzski filozofovia André Glucksmann 

a Bernard-Henri Lévy. Sme 23. 8. 

(Takto znejú najnekompromisnej‰ie slová 

k vstupu rusk˘ch vojsk na územie Gruzínska 

a k úsiliu Moskvy odstaviÈ regulárne zvoleného 

prezidenta slobodného ‰tátu.) 

95


*** 

ReÏiséri vedia, kto je na javisku kráº a kto 

‰a‰o. Kráº Ïije a ‰a‰o hrá. Kráº je veliãenstvo 

a ‰a‰o trpaslík. Kráº je nedostupn˘ a ‰a‰o vrto- 

‰iv˘. A chce byÈ v strede pozornosti. Niektor˘ 

sa za cel˘ Ïivot neuvedie na javisku ani jednou 

hlavnou ãi v˘znamnou úlohou. Keì som sa 

pred rokmi p˘tal môjho priateºa, ãeského herca 

Hefimánka, preão nie je v Národnom divadle, 

povedal mi: „Já mám své divadlo! Já nepÛjdu 

nikdy nûkam nûkomu dûlat tajtrlíka!“ To je 

principiálny v˘rok kráºa javiska. 

Herec ªubo Gregor. 

Tele plus 23. 8. 

(Kráº a ‰a‰o sú pekná symbolika. V Smotánkach 

sú obvykle ‰a‰ovia, tam králi zväã‰a vôbec 

nie sú. Ako sú podelení v parlamente a 

vo vláde – netrúfame si odhadnúÈ. A kde s istotou 

hºadaÈ kráºov? Dnes je doba, ktorá vyvoláva 

obavu, Ïe ich niet moÏno nikde.) 

*** 

Kresba: Jindfiich Otta. Tele plus 23. 8. 

(Krokodíl si zasa pochutná. Hore na ‰mykºavke 

sedí celá opozícia.) 

*** 

Slovenské noviny ma vo v‰eobecnosti nebavia, 

pí‰u o nezaujímav˘ch veciach. 

Nov˘ riaditeº Tlaãového odboru 

úradu vlády Branislav Ondru‰. 

Sme 23. 8. 

(Noviny v SR naozaj stratili svoju vzru‰ivosÈ, 

ktorú pred 10 – 15 rokmi mali. Ale ani Ondru‰ 

ako pravideln˘ autor jedného zo slovensk˘ch 

mienkotvorn˘ch t˘Ïdenníkov nijako 

zo Ïurnalistickej ‰edivosti a jednostrannosti 

nevyboãuje.) 

*** 

Keì ruské tanky vtrhli do Gruzínska, pripomenulo 

to voliãom, Ïe dôleÏitou otázkou pri 

voºbe nového prezidenta bude zbehlosÈ v oblasti 

zahraniãnej politiky. 

New York Times 24. 8. 

(Americké prezidentské voºby kladú nad- 

‰tandardné nároky na politickú zbehlosÈ 

kandidátov. NemôÏu habkaÈ ani v jednej 

sfére Ïivota spoloãnosti. Nestaãí chcieÈ byÈ 

hlavou ‰tátu, treba aj prezentovaÈ svoj rozhºad 

a schopnosÈ zaujaÈ stanovisko.) 

*** 

PrestaÀte, prosím, radiÈ âíÀanom, ako majú robiÈ 

to alebo ono. âína má päÈtisícroãné skúsenosti 

s t˘m, aby vedela posúdiÈ, ão je dobré a ão nie. 

Pekinãan Fang Îen v internetovej debate. 

Pravda 25. 8. 

(âína sa uÏ dávno vzdala svojej kultúrnej a 

filozofickej tradície. Nahradila ju kultúrnou 

maoistickou revolúciou, ktorá ignorovala 

akúkoºvek kultúru.) 

*** 

E‰te pred niekoºk˘mi rokmi nebolo nezvyãajné, 

ak ‰piãkov˘ manaÏér pôsobil na vysokom 

riadiacom poste 15 – 20 rokov. Rast trhov a dynamika 

v˘voja v súãasnosti spôsobujú, Ïe pracovníci 

s vysokou zodpovednosÈou a nároãnou 

prácou sa r˘chlej‰ie opotrebúvajú, a tak organizácie 

musia skôr siahnuÈ po v˘mene ºudského 

kapitálu. 

Riadiaci partner z Amrop Hever Slovakia 

Igor ·ulík. HN 25. 8. 

(Kádrová problematika v modern˘ch podnikoch 

priná‰a neãakané situácie. Personalista 

dnes musí sledovaÈ tak˘ okruh otázok, 

Ïe pohodln˘ ãlovek nemá ‰ancu uspieÈ.) 

*** 

V roku 1987 dal turínsky arcibiskup k dispozícii 

vzorky z Turínskeho plátna trom rôznym 

laboratóriám. Ich úlohou bolo urãiÈ vek vzoriek 

pomocou rádiouhlíkovej metódy a zistiÈ tak, ãi 

v tomto plátne naozaj mohlo byÈ zabalené Kristovo 

telo. V˘sledky laboratórií v Oxforde, Tucsone 

a Zürichu boli jednoznaãné: vzorky pochádzali 

z obdobia medzi rokmi 1260 a 1390, ão 

poukazovalo na stredovek˘ pôvod plátna. 

Publicista Martin MojÏi‰. 

T˘ÏdeÀ 25. 8. 

(Boh svojou dokonalosÈou predstavuje nieão 

ãlovekom neobsiahnuteºné. Na Jeho veºkosÈ 

nemá nijak˘ vplyv to, ãi sa nájde alebo 

nenájde plátno, do ktorého bolo zabalené 

ubolené JeÏi‰ovo telo. Ani Kristovo utrpenie 

nezmierni plátno, ktoré by sa na‰lo po storoãiach. 

Ani viera ºudí nebude hlb‰ia, ak by 

sa dotkli látky, ktorá obopínala BoÏieho 

Syna. Ale predmety dobre nahrádzajú cit, 

ktor˘ by mal byÈ ukotven˘ vo veriacej du‰i.) 

*** 

Sociálne podniky sú chor˘m prvkom v ekonomike. 

Ich hlavn˘m motívom je pod plá‰tikom 

zamestnávania nezamestnateºn˘ch prilep‰iÈ svojim 

vern˘m. V rokoch 1994 – 1998 sa na obdobné 

sociálne projekty minuli stovky miliónov 

korún bez efektu. Peniaze na podporu vytvárania 

pracovn˘ch miest, ale i nákup strojov a 

technológií, tiekli cez úrady práce v rukách 

nominantov HZDS a projekty skonãili vytunelovaním 

verejn˘ch zdrojov. 

Ekonomick˘ redaktor Alexander Buzinkay. 

HN 26. 8. 

(Asi niã tak necharakterizuje morálnu tvár 

ponovembrového Ïivota, ako klientelizmus.) 

*** 

SúÈaÏ bude maÈ názov Miss rádová sestra a 

je urãená pre mní‰ky. Krása je dar od Boha. 

Mní‰ky môÏeme postaviÈ nad v‰etky Ïeny. Sú- 

ÈaÏ ukáÏe, Ïe neexistuje len krása, ktorú vidíme 

v televízii, ale aj diskrétnej‰í ‰arm. Naozaj 

si v‰ak myslíte, Ïe v‰etky mní‰ky sú vysu‰ené, 

mrzuté staré dámy? Dnes to uÏ tak nie je, aj vìaka 

prílevu novej krvi zo zahraniãia. Najkraj‰ie 

sú Brazílãanky. Promenáda v plavkách sa v‰ak 

konaÈ nebude. Urãite nie. Pochybujem, Ïe by sa 

niektorá nechala odfotiÈ v plavkách. 

Taliansky kÀaz Antonio Rungi (56). 

Pravda 26. 8. 

(Dnes by ãloveka nemala prekvapiÈ nijaká, 

ani úplne absurdná situácia. A predsa: Na 

jednej strane katolícka cirkev stále bazíruje 

na celibáte a protestuje proti otvorenej sexuálnej 

v˘chove na ‰kolách – na druhej strane 

katolícky duchovn˘ organizuje súÈaÏ o 

najkraj‰iu mní‰ku. Je to signál, Ïe sa zaãala 

revoluãná transformácia Vatikánu?) 

*** 

Odstupujem od svojho úmyslu usporiadaÈ 

internetovú súÈaÏ o najkraj‰iu mní‰ku, najmä 

kvôli nepochopeniu zo strany médií, ktoré môj 

pôvodn˘ zámer skreslili, keì ho ohlasovali ako 

mega‰ou odhaºujúcu skryt˘ pôvab mní‰ok. Sú- 

ÈaÏ mala poslúÏiÈ v˘luãne na to, aby upozornila, 

Ïe aj Ïivot mní‰ok môÏe byÈ krásny. Nápad 

pri‰iel od samotn˘ch mní‰ok. Chcel ukázaÈ, Ïe 

existuje aj iná krása neÏ iba televízna, a to cudná, 

pochádzajúca zo srdca a du‰e. 

Antonio Rungi. Nâ 27. 8. 

(Predo‰l˘ Rungiho citát musíme doplniÈ druh˘m, 

ktor˘ v podstate anuluje informáciu z 

prvého. Zdá sa, Ïe väã‰ia slobodymyseºnosÈ 

v katolíckom prostredí je zatiaº ilúziou.) 

*** 

V muzikáli Na skle maºované som hrala 

SmrÈ a vÏdy som si ho zobrala ako biela smrÈ 

v ºudovom kroji. Po jednom dobrom predstavení 

hovorí: Kamilka, musím ti povedaÈ, Ïe sa 

mi s tebou veºmi dobre hrá. Ako smrÈ by si bola 

úÏasná. Bodaj by som mal takúto smrÈ! 

Hereãka Kamila Magálová. Pravda 

27. 8. 

(SmrÈ by skutoãne mala byÈ na skle maºovaná. 

Kto je veriaci, mal by byÈ pokojn˘ a ani 

by nemal extrémne ºútostivo ÏialiÈ za blízkymi 

– veì m⁄tvy sa stáva súãasÈou druhého 

sveta, kraj‰ieho neÏ je pozemské slzavé údolie. 

A kto je ateista, má to braÈ so stoick˘m 

pokojom – je to predsa úplne samozrejm˘ 

komponent fungovania prírody. LenÏe my cítime, 

Ïe Boh, ku ktorému sa túÏime dostaÈ, 

má iné parametre, neÏ mu prisudzujeme.) 

*** 

Kresba: Pavel Jakubec. HN 27. 8. 

(Alebo ktorú má ku korytu priviesÈ.) 

Vyberajú a komentujú 

Anna Weidlerová a Ernest Weidler 

96

clxiii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk