Zobraz PDF - szn.sk
Zobraz PDF - szn.sk
Zobraz PDF - szn.sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
STRATÉGIE A KONCEPCIE<br />
Ján ČATLOŠ, Lívius LISÝ , Peter TÓTH a ď.*<br />
Prepojenie prepravných sietí<br />
plynu Sloven<strong>sk</strong>a a Maďar<strong>sk</strong>a<br />
Vysvetlivky<br />
1 ČR/SR - reverzný tok Lanžhot<br />
2 Rakú<strong>sk</strong>o/SR - reverzný tok WOG<br />
3 Rakú<strong>sk</strong>o/SR - reverzný tok TAG<br />
4 KIP (plynovod Petržalka-Kittsee)<br />
5 SR/MR prepojenie<br />
6 Vnútroštátny reverzný tok SR<br />
7 Poľ<strong>sk</strong>o/ČR - prepojenie Těšín<br />
8 Gazela<br />
9 EuRoPol GAZ<br />
10 Nord Stream<br />
11 LNG terminál Poľ<strong>sk</strong>o<br />
12 LNG terminál Chorvát<strong>sk</strong>o<br />
13 OPAL<br />
14 MR/Chorvát<strong>sk</strong>e prepojenie<br />
Obr. 1 Schéma cezhraničných prepojení v strednej a východnej Európe<br />
Plánované plynovodné prepojenie Veľké<br />
Zlievce - Vecsés znamená prepojenie<br />
dvoch prepravných plynovodov, ktoré<br />
sú významné pre tranzit zemného plynu.<br />
Prvý z nich na území Sloven<strong>sk</strong>a začal fungovať<br />
pred viac ako 35 rokmi, ako významné<br />
spojenie sibír<strong>sk</strong>ych loží<strong>sk</strong> s odberateľmi<br />
v západnej Európe a význam druhého<br />
na maďar<strong>sk</strong>om území výrazne vzrastie po<br />
výstavbe plynovodu Nabucco.<br />
Dôvodov na vznik projektov v takomto<br />
rozsahu je vždy niekoľko a nie je to<br />
inak ani v prípade sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ého<br />
prepojenia. V prvom rade je to snaha<br />
o rozvoj a najmä integráciu plynáren<strong>sk</strong>ej<br />
infraštruktúry v Európe. Historicky majú<br />
totiž plynáren<strong>sk</strong>é siete v strednej Európe<br />
východno-západné smerovanie. Je to dôsledok<br />
vývoja plynáren<strong>sk</strong>ých prepojení,<br />
ktoré sa budovali ako spojnice medzi loži<strong>sk</strong>ami<br />
na území bývalého Soviet<strong>sk</strong>eho<br />
zväzu a odberateľmi v západnej Európe.<br />
Ako prvý sa vybudoval plynovod cez<br />
Ukrajinu a Če<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>o, ne<strong>sk</strong>ôr plynovod<br />
Jamal cez Bieloru<strong>sk</strong>o a Poľ<strong>sk</strong>o. Pretože<br />
prevádzka plynovodov je závislá nielen<br />
od technických možností siete a kompresorových<br />
staníc, ale aj od geopolitickej situácie,<br />
po rozpade Soviet<strong>sk</strong>eho zväzu<br />
vznikla otázka, ako zabezpečiť bezpečnú<br />
dodávku plynu do západnej Európy,<br />
keď sa v jednom zo štátov, cez ktorý prechádza<br />
prepravný plynovod, zmení politická<br />
situácia a dodávky budú ohrozené.<br />
Prirodzeným vyústením tohto stavu bola<br />
príprava projektov prepojenia hlavných<br />
plynáren<strong>sk</strong>ých prepravných sietí. Vysoká<br />
závislosť od neustáleho prísunu energie<br />
z iných krajín môže prerásť do ohrozenia<br />
nielen ekonomiky a stability daného štátu,<br />
ale aj jeho bezpečnosti.<br />
Problematike energetickej bezpečnosti<br />
Sloven<strong>sk</strong>a sa venuje významná pozornosť<br />
a jej základné myšlienky, ale aj<br />
riešenia sú zhrnuté v materiáli nazvanom<br />
Stratégia energetickej bezpečnosti Sloven<strong>sk</strong>a<br />
s výhľadom do roku 2030. Nástrojom<br />
na dosiahnutie energetickej nezávislosti<br />
a bezpečnosti je liberalizácia trhov s energiou<br />
spolu s diverzifikáciou dopravných<br />
trás, aby mohli byť eliminované dôsledky<br />
vplyvov geopolitických problémov alebo<br />
prípadných teroristických útokov. Okrem<br />
zabezpečenia bezpečnej prevádzky existujúcej<br />
siete je potrebné, pokiaľ to okolnosti<br />
dovoľujú, pristúpiť aj k diverzifikácii<br />
trás a k vybudovaniu spojovacích vedení,<br />
ktoré zlepšia prepojenie vnútorného európ<strong>sk</strong>eho<br />
trhu s plynom.<br />
Tento prístup nie je nijako neštandardný.<br />
Viaceré európ<strong>sk</strong>e štáty a plynáren<strong>sk</strong>é<br />
spoločnosti investujú nemalé prostriedky<br />
do zabezpečenia dostatku energetických<br />
surovín, pričom nevyhnutným krokov je<br />
vzájomná koordinácia existujúcich, ako aj<br />
pripravovaných projektov. Nástrojom koordinácie<br />
je už napríklad tretím legislatívnym<br />
balíčkom Európ<strong>sk</strong>ou komisiou (EK)<br />
zavedený desaťročný plán rozvoja plynáren<strong>sk</strong>ých<br />
sietí v Európe (Ten Year Network<br />
Developement Plan - TYNDP), ktorého<br />
úlohou je <strong>sk</strong>oordinovať a zosúladiť existujúce<br />
a plánované projekty rozvoja sietí<br />
z celoeuróp<strong>sk</strong>eho pohľadu.<br />
Medzi hlavné projekty rozvoja prepravných<br />
sietí v Európe (obr. 1) patria líniové<br />
projekty Nord Stream, Blue Stream,<br />
Južný koridor (South Stream, resp. Nabucco),<br />
ako aj výstavba nových LNG terminálov<br />
v Poľ<strong>sk</strong>u a Chorvát<strong>sk</strong>u. Sloven<strong>sk</strong>o<br />
je ešte stále najväčšou krajinou pre tranzit<br />
ru<strong>sk</strong>ého plynu, ktorej snahou je zachovať<br />
si tento status aj do budúcnosti. Preto boli<br />
v súvislosti s novou infraštruktúrou naplánované<br />
projekty prepojení, ktoré by<br />
boli súčasťou takzvaného severno-južného<br />
koridoru. Ide nielen o dlhodobejšie<br />
di<strong>sk</strong>utovaný projekt prepojenia prepravnej<br />
siete spoločnosti eustream, a.s.<br />
(Eustream) a poľ<strong>sk</strong>ej časti plynovodu Jamal<br />
, ale aj o sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>é prepojenie<br />
plynáren<strong>sk</strong>ých sietí.<br />
Finančná a plynová kríza ako<br />
katalyzátor procesu prepojenia<br />
Projekt sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ého prepojenia<br />
je relatívne nový a pre jeho vznik bolo<br />
dôležitých niekoľko faktorov a udalostí,<br />
ktoré sa odohrali v geopolitickej, ekonomickej<br />
a plynáren<strong>sk</strong>ej oblasti. Boli to najmä<br />
viaceré problémy v oblasti dodávok<br />
plynu a potreby rozvoja európ<strong>sk</strong>ej plynáren<strong>sk</strong>ej<br />
siete. Negatívne dôsledky krátkodobého<br />
výpadku energie nastolili problém<br />
energetickej bezpečnosti a poukázali<br />
na relatívne vysokú zraniteľnosť Európy<br />
v tejto oblasti.<br />
Závislosť Európy od dovozu energických<br />
surovín poukazuje na dôležitú úlohu<br />
spoľahlivej a efektívnej energetickej<br />
infraštruktúry nielen v národnom,<br />
ale aj v nadnárodnom kontexte. Posilnenie<br />
a dobudovanie takejto infraštruktúry<br />
však negatívne ovplyvňuje pretrvávajúca<br />
hospodár<strong>sk</strong>a a finančná kríza. Viaceré<br />
významné projekty zamerané na <strong>sk</strong>valitnenie<br />
a dobudovanie energetickej infraštruktúry<br />
môžu čeliť one<strong>sk</strong>oreniu ich<br />
2 / 2010 13
STRATÉGIE A KONCEPCIE<br />
14<br />
realizácie spôsobeného najmä nedostatkom<br />
finančných prostriedkov. EK si preto<br />
uvedomila, že je žiaduce urobiť všetky<br />
potrebné opatrenia na podporu investícií<br />
do projektov energetickej infraštruktúry.<br />
Keďže plánovanie a následná realizácia<br />
takýchto projektov si vyžaduje dostatok<br />
času, bolo v EK rozhodnuté, aby sa investovalo<br />
predovšetkým do vývoja tých projektov,<br />
ktoré sú mimoriadne dôležité pre<br />
dobré fungovanie vnútorného trhu, bezpečnosť<br />
dodávok energie v rámci Európ<strong>sk</strong>ej<br />
únie a ktoré prispievajú k oživeniu<br />
hospodárstva. Na podporu týchto projektov<br />
bol na pôde Európ<strong>sk</strong>ej rady schválený<br />
program na podporu oživenia hospodárstva<br />
(European Energy Programme for<br />
Recovery - EEPR).<br />
Ide o program, ktorý slúži na riešenie<br />
otázok spolufinancovania projektov zameraných<br />
na zabezpečenie bezpečnosti<br />
dodávok energetických surovín. Cieľom<br />
programu je po<strong>sk</strong>ytnúť nenávratnú finančnú<br />
pomoc krajinám najviac postihnutým<br />
hospodár<strong>sk</strong>ou a plynovou krízou.<br />
Začiatkom marca tohto roku prijala EK<br />
rozhodnutie o udelení finančnej pomoci<br />
v súlade s nariadením Európ<strong>sk</strong>eho<br />
parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje<br />
program na podporu oživenia hospodárstva<br />
pre projekty v oblasti energetiky.<br />
Rozhodnutie obsahuje zoznam konkrétnych<br />
projektov, ako aj maximálnu<br />
výšku finančnej pomoci, ktorá môže byť<br />
pridelená jednotlivým projektom po splnení<br />
všetkých predpísaných náležitostí<br />
a dodržaní stanovených podmienok.<br />
V súčasnosti sú v štádiu príprav konzultácie<br />
zástupcov EK a úspešných žiadateľov<br />
o pomoc z EEPR. Bilaterálne rokovania vedúce<br />
k uzavretiu zmlúv o po<strong>sk</strong>ytnutí nenávratných<br />
finančných prostriedkov by sa<br />
mali <strong>sk</strong>ončiť v prvej polovici tohto roku.<br />
Európ<strong>sk</strong>a únia aj prostredníctvom tohto<br />
programu sleduje zabezpečenie energetickej<br />
bezpečnosti podporou opatrení<br />
zameraných na energetickú efektívnosť<br />
a inovácie, na diverzifikáciu zdrojov a na<br />
diverzifikáciu prepravných trás.<br />
Jednou z krajín najviac postihnutých<br />
plynovou krízou bola aj Sloven<strong>sk</strong>á republika.<br />
Relatívne nízka diverzifikácia prepravných<br />
trás a vysoká závislosť od dovozu<br />
zemného plynu zo zahraničia môžu<br />
vážne ohroziť nielen ekonomickú prosperitu<br />
a stabilitu, ale aj bezpečnosť štátu. Aj<br />
to sú dôvody, pre ktoré bola Sloven<strong>sk</strong>á<br />
republika zaradená do zoznamu krajín<br />
oprávnených uchádzať sa o čerpanie finančnej<br />
pomoci z EEPR.<br />
Za Sloven<strong>sk</strong>ú republiku podala aj spoločnosť<br />
Eustream dve žiadosti o finan čnú<br />
podporu z tohto programu. Prvá žiadosť<br />
sa týkala dobudovania infraštruktúry a zariadení<br />
umožňujúcich reverzný tok plynu<br />
v smere západ - východ v prípade prerušenia<br />
dodávok. Druhou, finančne náročnejšiou,<br />
je projekt sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ého<br />
prepojenia plynovodov. Z pohľadu<br />
bezpečnosti dodávok je Sloven<strong>sk</strong>o dôležitým<br />
hráčom a predstavuje významnú<br />
prepravnú cestu, ktorou sa ru<strong>sk</strong>ý zemný<br />
plyn prepravuje do štátov strednej a západnej<br />
Európy. Posilnenie cezhraničnej<br />
prepravy plynu je jednou z priorít spoločnosti<br />
Eustream. Prostredníctvom užšej<br />
spolupráce so susednými prevádzkovateľmi<br />
prepravných sietí sa Eustream snaží<br />
zefektívniť a <strong>sk</strong>valitniť služby v oblasti prepravy<br />
zemného plynu a prispieť tak k bezpečnosti<br />
dodávok tejto komodity, a tým<br />
aj k rozvoju trhu so zemným plynom pre<br />
celý región. Obidva spomenuté projekty<br />
spoločnosti Eustream splnili náročné kritériá<br />
hodnotenia stanovené EK a sú súčasťou<br />
prílohy rozhodnutia EK o pridelení finančných<br />
prostriedkov v rámci EEPR.<br />
Opis projektu<br />
sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ého prepojenia<br />
Výstavba plánovaného plynovodu s projektovanou<br />
dĺžkou 115 km, s predpokladanou<br />
ročnou prepravnou kapacitou 5 mld.<br />
m 3 a s možnosťou obojsmerného toku plynu<br />
by sa mala realizovať v priebehu troch<br />
rokov. Plynovod plánuje postaviť a prevádzkovať<br />
Eustream spoločne s maďar<strong>sk</strong>ým<br />
prepravcom zemného plynu, spoločnosťou<br />
Földgázszállító Zrt. (FGSZ). Plynovod<br />
má spájať prepravné systémy v lokalite<br />
Veľké Zlievce na sloven<strong>sk</strong>ej strane a v<br />
lokalite Vecsés na maďar<strong>sk</strong>ej strane. Napojenie<br />
plynovodu na sloven<strong>sk</strong>ú prepravnú<br />
sústavu je navrhnuté v objekte kompresorovej<br />
stanice Veľké Zlievce, odkiaľ má smerovať<br />
k sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ej hranici v blízkosti<br />
obce Sloven<strong>sk</strong>é Ďarmoty.<br />
Na maďar<strong>sk</strong>ej strane má plynovod pokračovať<br />
južným smerom z Balassagyarmatu<br />
do Gödöllő a ďalej k mestu Vecsés,<br />
kde bude plynovod napojený na maďar<strong>sk</strong>ú<br />
prepravnú plynáren<strong>sk</strong>ú sieť. Oficiálna<br />
spolupráca Eustreamu a FGSZ sa začala<br />
v júni minulého roku podpisom Memoranda<br />
o porozumení, pričom ju podpo-<br />
rili aj vlády oboch krajín. Hlavným cieľom<br />
spolupráce spoločností bolo v počiatočnom<br />
štádiu analyzovať možnosti prepojenia<br />
sloven<strong>sk</strong>ej a maďar<strong>sk</strong>ej prepravnej<br />
sústavy a v relatívnej krátkom časovom<br />
období dvoch mesiacov vypracovať a zaslať<br />
žiadosť o finančnú podporu zo zdrojov<br />
Európ<strong>sk</strong>ej únie.<br />
Technické aspekty projektu<br />
V rámci prípravných projektových<br />
prác bolo potrebné stanoviť základné/<br />
počiatočné kritériá na určenie technického<br />
riešenia prepojovacieho vysokotlakového<br />
plynovodu. Z nich môžeme spomenúť<br />
tieto kľúčové kritériá:<br />
• zadefinovanie predbežnej prepravnej<br />
kapacity;<br />
• stanovenie smeru prúdenia plynu plynovodom;<br />
• vytipovanie počiatočného a koncového<br />
bodu napojenia na existujúce<br />
plynovody na sloven<strong>sk</strong>ej a maďar<strong>sk</strong>ej<br />
strane;<br />
• vytipovanie miesta prepojenia/spojenia<br />
sloven<strong>sk</strong>ého a maďar<strong>sk</strong>ého úseku<br />
plynovodu.<br />
Na základe uvedených kritérií boli určené<br />
predbežné parametre plynovodu:<br />
• predbežná kapacita plynovodu v objeme<br />
5 mld. m 3 /rok;<br />
• obojsmerné prúdenie plynu;<br />
• pripojenie na vstupno-výstupný objekt<br />
kompresorovej stanice Veľké Zlievce na<br />
sloven<strong>sk</strong>ej strane;<br />
• pripojenie na rozdeľovací uzol Vecsés<br />
na maďar<strong>sk</strong>ej strane;<br />
• prepojenie úsekov plynovodu na sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ej<br />
štátnej hranici medzi<br />
sloven<strong>sk</strong>ými obcami Selešťany a<br />
Sloven<strong>sk</strong>é Ďarmoty.<br />
Z týchto miest napojenia na existujúce<br />
plynovody vyplynuli predpokladané<br />
dĺžky úsekov prepojovacieho plynovodu.<br />
Dĺžka sloven<strong>sk</strong>ého úseku bola predbežne<br />
určená na 21 km a maďar<strong>sk</strong>ého úseku na<br />
94 km.<br />
Jednou z komplexných častí projektu<br />
je zabezpečenie obojsmerného fyzického<br />
toku plynu. Z tohto pohľadu je najdôležitejšou<br />
časťou realizácie tak inštalácia potrubnej<br />
línie plynovodu, ako aj zabezpečenie<br />
energie potrebnej na prepravu plynu,<br />
pričom treba zohľadniť ich vzájomnú<br />
interakciu s požadovanou prepravnou kapacitou<br />
a hydraulickými pomermi v prepojovaných<br />
prepravných systémoch.<br />
Uvedené pomery sú schematicky znázornené<br />
na obr. 2 spolu s naznačením rozsahu<br />
prevádzkových tlakov v oboch prepojovaných<br />
systémoch.<br />
Tlakové pomery prepojenia nebudú<br />
v čase konštantné, a preto sa pri scenároch<br />
výstavby uvažovalo o viacerých variantoch,<br />
z ktorých sa v súčasnosti ako<br />
najviac pragmatický javí rozvoj plynovodu<br />
rozdelený do dvoch hlavných etáp.<br />
Avšak finálne rozhodnutie o výhodnosti<br />
toho - ktorého variantu sa prijme až po<br />
ukončení procesu „Open Season“, ktorý<br />
ukáže záujem trhu o prepravované množstvá<br />
zemného plynu a umožní presne vyhodnotiť<br />
všetky scenáre.<br />
Prvá etapa uvažovaného variantu<br />
zohľadňuje súčasné podmienky v oboch<br />
systémoch, keď tlaková úroveň na strane<br />
prepravného tranzitného systému (TS)<br />
Sloven<strong>sk</strong>ej republiky je vyššia ako tlaková<br />
úroveň na strane systému Maďar<strong>sk</strong>ej republiky<br />
(MR-1). Druhá etapa zohľadňuje<br />
SLOVGAS
STRATÉGIE A KONCEPCIE<br />
2 / 2010<br />
Tlak [MPa]<br />
7,5<br />
7,0<br />
6,5<br />
6,0<br />
5,5<br />
5,0<br />
4,5<br />
4,0<br />
3,5<br />
3,0<br />
MR-2<br />
K-2<br />
MR-1<br />
2,5<br />
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10<br />
MR<br />
Obr. 2 Hydraulická schéma prepojenia SR-MR<br />
stav po pripojení Maďar<strong>sk</strong>a na nový zdroj<br />
plynu z plánovaného plynovodu v južnom<br />
koridore s vyššou tlakovou úrovňou<br />
(MR-2). Z tohto dôvodu je z pohľadu budúceho<br />
využitia plynovodu optimálne<br />
použiť potrubie s maximálnym prevádzkovým<br />
tlakom 75 barov, ktorý navyše<br />
zodpovedá súčasnému stavu na sloven<strong>sk</strong>ej<br />
strane. Priemer potrubia je stanovený<br />
na základe denného prietoku zodpovedajúceho<br />
predpokladanej prepravnej<br />
kapacite 5 mld. m 3 /rok v oboch smeroch<br />
a týchto okrajových podmienok:<br />
• v prvej etape je aj za najnepriaznivejších<br />
tlakových podmienok (v tomto prípade<br />
nízke tlaky) na sloven<strong>sk</strong>ej strane<br />
nutné dodržať potrebný tlak na vstupe<br />
do systému na maďar<strong>sk</strong>ej strane v smere<br />
prúdenia SR-MR;<br />
• v druhej etape je potrebné aj za najnepriaznivejších<br />
tlakových podmienok<br />
(v tomto prípade vysoké tlaky) na<br />
sloven<strong>sk</strong>ej strane dodržať požadovaný<br />
prietok v smere prúdenia MR-SR pri tlaku<br />
na maďar<strong>sk</strong>ej strane menšom ako je<br />
maximálny prevádzkový tlak potrubia.<br />
Pre obe podmienky vyhovuje priemer<br />
potrubia DN800.<br />
Vzhľadom na obmedzené zdroje plynu<br />
v Maďar<strong>sk</strong>u (MR-1) bude v prvej etape<br />
fyzická preprava plynu za štandardných<br />
podmienok v smere SR-MR s cieľovou<br />
destináciou prepravovaného plynu<br />
v južnej časti Európy. Pre tento smer prepravy<br />
vie Eustream zabezpečiť energiu<br />
potrebnú na prepravu priamo kompresnou<br />
prácou zo svojho prepravného systému.<br />
V prípade požiadavky na obrátený<br />
tok bude potrebné vzhľadom na rôznu<br />
tlakovú úroveň v prepojovaných systémoch<br />
zabezpečiť fyzický tok plynu v smere<br />
MR-SR použitím kompresorovej stanice.<br />
Z pohľadu hydrauliky je výhodnejšou<br />
možnosťou vybudovanie kompresorovej<br />
stanice na začiatku, t. j. pri prúdení v smere<br />
MR-SR na maďar<strong>sk</strong>ej strane. Je však dôležité,<br />
aby sa zvážili aj ďalšie faktory, ktoré<br />
ovplyvnia umiestnenie kompresorovej<br />
stanice. Napríklad v prípade neštandardných<br />
krízových režimov je výhodnejšie<br />
umiestnenie kompresorovej stanice (K-1)<br />
na území Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.<br />
V druhej etape projektu, po pripojení<br />
maďar<strong>sk</strong>ého plynovodného systému na<br />
nový zdroj plynu z plánovaného plynovodu<br />
v južnom koridore s vysokotlakovou<br />
úrovňou (MR-2), bude naopak prevládať<br />
fyzický tok prepravy v smere MR-SR. Na<br />
prepravu sa bude zväčša využívať energia<br />
z kompresnej práce nového plynovodu,<br />
ktorá bude v prípade potreby posilnená<br />
kompresorovou stanicou na strane Maďar<strong>sk</strong>ej<br />
republiky (K-2). Po následnej stabilizácii<br />
podmienok prepravy sa pristúpi<br />
k prehodnoteniu ďalšej potreby kompresorovej<br />
stanice na sloven<strong>sk</strong>ej strane.<br />
Pre po<strong>sk</strong>ytnutie komplexného pohľadu<br />
na technické riešenie bolo nevyhnutné,<br />
aby sa spracovala Štúdia realizovateľnosti<br />
prepojenia medzi Sloven<strong>sk</strong>ou a Maďar<strong>sk</strong>ou<br />
republikou, ktorá slúži ako jeden<br />
zo základných materiálov pre rozhodovací<br />
proces Eustreamu o realizácií projektu.<br />
Na základe požiadavky Eustreamu bola<br />
koncom roku 2009 spoločnosťou GasOil<br />
engineering, a.s., Poprad spracovaná Štúdia<br />
realizovateľnosti prepojovacieho vysokotlakového<br />
plynovodu DN800 Sloven<strong>sk</strong>o -<br />
Maďar<strong>sk</strong>o pre sloven<strong>sk</strong>ý úsek, keďže každá<br />
zo zainteresovaných strán si riadi realizáciu<br />
úseku na svojom území samostatne.<br />
2. ETAPA<br />
1. ETAPA<br />
1. ETAPA<br />
Obr. 3 Alternatívy výberu trasy prepojovacieho plynovodu<br />
TS<br />
K-1<br />
SR<br />
Pre výber trasy plynovodu na našom území<br />
bolo potrebné, z dôvodu zložitej konfigurácie<br />
územia, vykonať podrobnú obhliadku<br />
terénu. Kritériá trasovania, ktoré<br />
vyplývali z charakteru uvažovaného projektu<br />
(stavby) boli definované takto:<br />
• návrh trasy vysokotlakového plynovodu<br />
musí rešpektovať ustanovenia STN<br />
EN 1594 a STN 38 6410;<br />
• návrh trasy musí predstavovať čo najkratšiu<br />
spojnicu medzi prechodom<br />
štátnej hranice a objektom kompresorovej<br />
stanice Veľké Zlievce;<br />
• navrhnutá trasa musí umožniť realizáciu<br />
plynovodu s polomerom ohybov<br />
40 m;<br />
15
Den<br />
1<br />
STRATÉGIE A KONCEPCIE<br />
-1<br />
2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023<br />
Doba trvania kontraktov<br />
15<br />
15<br />
13<br />
11<br />
Celková poadovaná kapacita<br />
Technická kapacita<br />
13<br />
11<br />
Celková poadovaná kapacita<br />
Technická kapacita<br />
Denný prietok [mil. Nm 3 ]<br />
9<br />
7<br />
5<br />
3<br />
1<br />
Denný prietok [mil. Nm 3 ]<br />
9<br />
7<br />
5<br />
3<br />
1<br />
-1<br />
2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023<br />
Doba trvania kontraktov<br />
Obr. 4 Požadovaná denná prepravná kapacita v smere SR-MR<br />
-1<br />
2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023<br />
Doba trvania kontraktov<br />
Obr. 5 Požadovaná denná prepravná kapacita v smere MR-SR<br />
16<br />
Denný prietok [mil. Nm 3 ]<br />
15<br />
• návrh trasy musí predstavovať minimálny<br />
13 zásah do prírodného prostredia<br />
horce, Sloven<strong>sk</strong>é Ďarmoty s predpokladanou<br />
dĺžkou plynovodu 21,3 km. Výhodou<br />
a lesného fondu;<br />
Celková poadovaná tejto alternatívy kapacita je, že čiastočne využíva<br />
11<br />
• návrh trasy musí v maximálnej miere Technická existujúce kapacita ochranné pásmo prepravnej<br />
využívať 9 rovinatý terén bez potreby vytvárania<br />
siete Eustreamu, ale značnou nevýhodou<br />
priečnych zárezov a minimali-<br />
je, že prechádza lesnými úsekmi s potre-<br />
zovať 7 prechody cez strmé svahy;<br />
bou výrubu lesa a v katastri obce Nová<br />
• terén v mieste prechodu štátnej hranice<br />
musí umožňovať zrealizovanie obtom<br />
svahov, roklín, územím s priečnym<br />
Ves prechádza zložitým terénom s vý<strong>sk</strong>y-<br />
5<br />
jektu 3 trasového uzáveru a objektu čistiacich<br />
<strong>sk</strong>lonom terénu a tiež poddolovaným<br />
komôr;<br />
územím s možnosťou prepadu pôdy.<br />
1<br />
• k objektu trasového uzáveru a objektu Skutočná dĺžka plynovodu a jeho trasovanie<br />
budú spresnené vypracovaním<br />
čistiacich -1 komôr musí byť umožnené<br />
vytvorenie 2013 2014príjazdovej 2015 2016 komunikácie,<br />
2017 2018 2019 2020 2021 projektovej 2022 2023dokumentácie pre výstavbu<br />
Doba trvania kontraktov<br />
ako aj prívodu elektrickej energie. tohto prepojovacieho vysokotlakového<br />
plynovodu. Priemerná výška krytia plynovodu<br />
Trasovanie prepojovacieho plynovodu<br />
bude po zasypaní potrubia v ry-<br />
Na základe týchto kritérií boli navrhnuté<br />
he približne 1 m. Na porovnanie jednotlipojovacieho<br />
dve alternatívy trasovania (obr. 3) prevých<br />
opísaných alternatív návrhu vedenia<br />
vysokotlakového plynovodu trasy plynovodu sa zvolili tieto kritériá:<br />
DN800 od kompresorovej stanice Veľké • dĺžka trasy podľa staničenia a podľa<br />
Zlievce po sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ú hranicu v odhadu <strong>sk</strong>utočnej dĺžky zohľadňujúcej<br />
katastri obce Sloven<strong>sk</strong>é Ďarmoty.<br />
prevýšenia terénu;<br />
V prvej alternatíve je prepojovací vysokotlakový<br />
• zásah do prírodného prostredia;<br />
plynovod situovaný od kom-<br />
• dĺžka úsekov trasy prechádzajúcej les-<br />
presorovej stanice Veľké Zlievce k sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ej<br />
nými úsekmi a s tým súvisiacou potre-<br />
hranici mimo koridoru bou odlesnenia;<br />
existujúcich línií prepravnej siete Eustreamu<br />
• dĺžka úsekov trasy prechádzajúcich te-<br />
v smere Veľké Zlievce, Malé Zlievce, rénom s potrebou vytvorenia prieč-<br />
Olováry, Kiarov, Želovce, Záhorce, Sloven<strong>sk</strong>é<br />
nych zárezov;<br />
Ďarmoty s predpokladanou dĺž-<br />
• možnosť situovania trasy v maximálnej<br />
kou plynovodu 20,3 km. Táto alternatíva miere do rovinatých úsekov bez vý<strong>sk</strong>ytu<br />
predstavuje najkratšiu trasu k dohodnutému<br />
strmých svahov;<br />
miestu prechodu štátnej hranice, • počet prírodných a umelých prekážok<br />
rešpektujúc prírodné prekážky, lesné porasty<br />
v trase vysokotlakového plynovodu a<br />
a ďalšie prírodné prekážky. V druhej ich vhodnosť na realizáciu križovania;<br />
alternatíve je prepojovací vysokotlakový • maximálna miera možnosti dodržania<br />
plynovod situovaný od kompresorovej základnej bezpečnostnej vzdialenosti<br />
stanice Veľké Zlievce v súbehu s existujúcimi<br />
od existujúcich cudzích objektov podľa<br />
líniami prepravnej siete Eustreamu STN 38 6410;<br />
až po obec Obeckov, kde sa navrhovaná • inžinier<strong>sk</strong>o-geologické pomery v navrhovanej<br />
trasa prepojovacieho plynovodu lomí na<br />
trase;<br />
juh a pokračuje k štátnej hranici v smere • vhodnosť návrhu trasy z hľadi<strong>sk</strong>a protikoróznej<br />
Veľké Zlievce, Malé Zlievce, Veľké Straciny,<br />
ochrany;<br />
Nová Ves, Obeckov, Sklabiná, Želovce, Zá-<br />
• dostupnosť navrhovanej trasy vysokotlakového<br />
plynovodu z existujúcich<br />
štátnych ciest.<br />
Po zvážení výhodnosti navrhovaných<br />
alternatív v zmysle spomenutých kritérií<br />
a s prihliadnutím na predpokladanú investičnú<br />
náročnosť bolo rozhodnuté, že<br />
prepojovací plynovod DN800 kompresorová<br />
stanica Veľké Zlievce - sloven<strong>sk</strong>omaďar<strong>sk</strong>á<br />
hranica sa bude na území Sloven<strong>sk</strong>ej<br />
republiky realizovať podľa prvej<br />
alternatívy.<br />
Budúca stavba sloven<strong>sk</strong>ého úseku prepojovacieho<br />
plynovodu z kompresorovej<br />
stanice Veľké Zlievce bude po štátnu hranicu<br />
obsahovať tieto základné objekty:<br />
• plynovod DN800, berúc do úvahy, že<br />
špecifikácie rúr budú zadefinované tak,<br />
aby sa rešpektovali požiadavky európ<strong>sk</strong>ych<br />
a národných štandardov a taktiež<br />
kritériá návrhu trasovania na zabezpečenie<br />
bezpečného prevádzkovania plynovodu<br />
(napr. kategórie rúr, typ protikoróznej<br />
ochrany a pod);<br />
• napojenie na vstupno-výstupný objekt<br />
kompresorovej stanice Veľké Zlievce;<br />
• koncový objekt plynovodu pri sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ej<br />
štátnej hranici v katastrálnom<br />
území obce Sloven<strong>sk</strong>é Ďarmoty,<br />
čo najbližšie k dohodnutému<br />
miestu prechodu štátnej hranice, na<br />
poľnohospodár<strong>sk</strong>ej pôde medzi riekou<br />
Ipeľ a potokom Krtíš. Veľkosť objektu<br />
bude závislá od schváleného záverečného<br />
technického riešenia, ktoré<br />
je v súčasnosti v štádiu rozpracovania<br />
niekoľkých variantov.<br />
Napojenie na vstupno-výstupný objekt<br />
KS Veľké Zlievce bude navrhnuté tak,<br />
aby sa zabezpečila/o:<br />
• možnosť prevádzkovania navrhovaného<br />
plynovodu zo strany vstupu do<br />
kompresorovej stanice;<br />
• možnosť prevádzkovania navrhovaného<br />
plynovodu zo strany výstupu z kompresorovej<br />
stanice;<br />
SLOVGAS
STRATÉGIE A KONCEPCIE<br />
Tab. 1 Časový harmonogram procesu „Open Season“<br />
Nezáväzná fáza<br />
Záväzná fáza<br />
• perspektíva prípadného rozšírenia<br />
kompresorovej stanice o nové turbokompresorové<br />
jednotky;<br />
• miesto na inštalovanie novej čistiacej<br />
komory na zabezpečenie budúceho<br />
prevádzkového čistenia plynovodu.<br />
Sloven<strong>sk</strong>ý úsek prepojovacieho plynovodu<br />
bude ukončený križovaním rieky<br />
Ipeľ na sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ej hranici v<br />
katastrálnom území obce Sloven<strong>sk</strong>é Ďarmoty.<br />
Spomenutý úsek neobsahuje riešenie<br />
meracej stanice, ktorá na základe<br />
vzájomných dohovorov bude situovaná<br />
na maďar<strong>sk</strong>om území, s kontrolnými mechanizmami<br />
na strane Eustreamu. Definitívna<br />
podoba technického riešenia prepojenia<br />
sloven<strong>sk</strong>ého a maďar<strong>sk</strong>ého úseku<br />
na sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ej hranici sa určí<br />
na základe vzájomnej dohody medzi sloven<strong>sk</strong>ou<br />
a maďar<strong>sk</strong>ou stranou. Prevádzka<br />
plynovodu bude automatická, bez<br />
obsluhy, napojená na sekciu dispečingu<br />
v Nitre. Spustenie plánovaného prepojovacieho<br />
vysokotlakového plynovodu medzi<br />
Sloven<strong>sk</strong>ou republikou a Maďar<strong>sk</strong>ou<br />
republikou do prevádzky sa predpokladá<br />
k 1. januáru 2013.<br />
Obchodné aspekty projektu<br />
2 / 2010<br />
Termín<br />
2. 11. 2009 Začiatok registrácie<br />
17. 11. 2009 Ukončenie zasielania otázok<br />
25. 11. 2009 Informačné stretnutie so záujemcami<br />
7. 12. 2009 Ukončenie podávania nezáväzných žiadostí o kapacity<br />
15. 12. 2009 Vyhodnotenie výsledkov nezáväznej fázy a ich zverejnenie<br />
Termín<br />
1. 3. 2010 Začiatok registrácie<br />
do 22. 3. 2010 Zasielanie otázok<br />
30. 3. 2010 Informačné stretnutie so záujemcami<br />
do 31. 5. 2010 Podávanie záväzných žiadostí o kapacity<br />
15. 6. 2010<br />
Vyhodnotenie výsledkov záväznej fázy, alokačný proces<br />
a ich zverejnenie<br />
do 15. 7. 2010 Uzatváranie prepravných kontraktov<br />
Plánované investičné náklady na vybudovanie<br />
prepojovacieho vysokotlakového<br />
plynovodu Sloven<strong>sk</strong>o – Maďar<strong>sk</strong>o s najväčšou<br />
pravdepodobnosťou presiahnu<br />
100 miliónov eur, pričom v rámci EEPR je<br />
na tento projekt vyčlenených maximálne<br />
30 miliónov eur. Výška celkových investičných<br />
nákladov, ako aj objemy prepraveného<br />
plynu však budú závisieť predovšetkým<br />
od reálnych požiadaviek trhu,<br />
ktoré sa obidve spoločnosti usilujú zistiť<br />
prostredníctvom procesu tzv. „Open Season“.<br />
Ide o aktivitu vyžadovanú regulačnými<br />
orgánmi a trhom, počas ktorej sa prepravná<br />
kapacita ponúkne potenciálnym<br />
záujemcom, a na základe ich spätnej väzby<br />
sa zí<strong>sk</strong>a dostatok informácií a podkladov<br />
pre projekt a pre následný vstup do<br />
obchodného vzťahu s účastníkmi trhu.<br />
V prípade sloven<strong>sk</strong>o-maďar<strong>sk</strong>ého plynovodného<br />
prepojenia majú účastníci trhu<br />
v súčasnosti dostatočný priestor a potrebné<br />
informácie, aby mohli vyjadriť svoj<br />
záujem o prepravu plynu v novom prepojovacom<br />
plynovode. Koncom roka 2009 sa<br />
u<strong>sk</strong>utočnila nezáväzná fáza „Open Season“.<br />
Počas trvania tejto fázy dostali všetci záujemcovia<br />
informácie o projekte prostredníctvom<br />
internetu, ale aj osobného stretnutia.<br />
Tí z nich, ktorých projekt <strong>sk</strong>utočne<br />
zaujal, prejavili svoj záujem zaslaním nezáväznej<br />
prihlášky. Celkovo sa do procesu<br />
zapojilo 15 spoločností, ktoré prejavili<br />
nezáväzný záujem o využitie prepravnej<br />
kapacity. Jej ročná hodnota počas prvej<br />
fázy predstavuje približne 6 mld. m 3 , z<br />
čoho 70 % predstavuje kapacita v smere<br />
zo Sloven<strong>sk</strong>a do Maďar<strong>sk</strong>a a 30 % v opačnom<br />
smere. Nezáväzná fáza preukázala<br />
záujem účastníkov trhu o tento projekt, čo<br />
dokumentujú obr. 4 a 5, pričom hodnoty<br />
znázorňujú požadovanú dennú prepravnú<br />
kapacitu v smere a protismere toku plynu.<br />
Dodatok k zmluve SPP - Gazprom export<br />
Zhodnotenie nezáväznej fázy „Open<br />
Season“ po<strong>sk</strong>ytlo podklady na prípravu<br />
a vypracovanie záväznej fázy, v ktorej<br />
záujemcovia na základe spresnených informácií<br />
o budúcich obchodných podmienkach<br />
podávajú záväzné žiadosti na<br />
požadované prepravné kapacity a zavŕšením<br />
celého procesu je uzatváranie obchodných<br />
kontraktov o budúcej preprave.<br />
Záväzná fáza „Open Season“ sa začala<br />
1. marca tohto roku a jej záver je naplánovaný<br />
na polovicu júla. V tab. 1 je časový<br />
harmonogram už u<strong>sk</strong>utočnenej, ale aj pripravovanej<br />
časti „Open Season“, pričom<br />
rovnako ako v prípade nezáväznej fázy,<br />
sú súčasťou oboznamovacieho procesu<br />
záväznej fázy pre účastníkov trhu k dispozícii<br />
aj bilaterálne rokovania, spolu s informačným<br />
dňom.<br />
Výsledky záväznej fázy výrazne ovplyvnia<br />
budúcnosť celého projektu, pretože<br />
vyústia buď do podpisu zmlúv o preprave,<br />
no pri nedostatočnom záujme účastníkov<br />
trhu, a teda nerentabilite projektu,<br />
sa môže tento projekt stať z obchodného<br />
hľadi<strong>sk</strong>a rizikovým.<br />
Pretože však ide, ako sa spomína už<br />
v úvode, o projekt medzinárodného významu<br />
s dosahom na prosperitu a značným<br />
dôrazom na energetickú bezpečnosť<br />
celého regiónu, nebude sa pri rozhodovaní<br />
o jeho realizácií prihliadať len na ekonomické<br />
aspekty. Aj samotná EK v rámci<br />
programu EEPR poukazuje najmä na fakt,<br />
že výstavba plynovodu je viac ako len obchodným<br />
záujmom.<br />
Lektor: Dr. Ing. Milan Sedláček,<br />
eustream, a.s.<br />
*Mgr. Ján Čatloš, Ing. Lívius Lisý,<br />
Ing. Peter Tóth, Ing. Michal Briatka,<br />
Ing. Lucia Matejková, eustream, a.s.<br />
e-mail: jan.catlos@eustream.<strong>sk</strong>,<br />
livius.lisy@eustream.<strong>sk</strong>,<br />
toth.peter@eustream.<strong>sk</strong>,<br />
michal.briatka@eustream.<strong>sk</strong><br />
lucia.matejkova@eustream.<strong>sk</strong><br />
Sloven<strong>sk</strong>ý plynáren<strong>sk</strong>ý priemysel, a.s. (SPP)<br />
sa začiatkom apríla t. r. dohodol s ru<strong>sk</strong>ým<br />
dodávateľom zemného plynu Gazprom export,<br />
že zmluvne dohodnuté ročné objemy<br />
plynu budú dočasne znížené, pričom v ne<strong>sk</strong>orších<br />
rokoch budú naopak zvýšené. Dodatok<br />
k zmluve súvisí s poklesom dopytu po<br />
zemnom plyne, ktorý je dôsledkom pretrvávajúcej<br />
hospodár<strong>sk</strong>ej krízy. Toto riešenie<br />
neznamená žiadnu finančnú kompenzáciu<br />
pre niektorú zo zmluvných strán.<br />
Dodatok k zmluve o dodávkach plynu so<br />
spoločnosťou Gazprom export nemá žiadny<br />
súvis s rokovaniami o kompenzácii za prerušenie<br />
dodávok zemného plynu počas plynovej<br />
krízy v januári 2009. Napriek tomu, že<br />
ňou boli v januári postihnuté viaceré krajiny<br />
a viaceré európ<strong>sk</strong>e plynáren<strong>sk</strong>é spoločnosti<br />
zvažovali žaloby s cieľom kompenzácie<br />
škôd, k právnym krokom na medzinárodnom<br />
arbitrážnom súde pristúpil podľa<br />
našich informácií iba SPP.<br />
Po dôkladnej analýze a prehodnotení rizík<br />
a možností pozitívneho výsledku, ako aj<br />
vysokých nákladov a potrebného času, SPP<br />
sa rozhodol žalobu na arbitrážnom súde<br />
stiahnuť.<br />
TS SPP<br />
17
Change language