Desiate výročie nie sú iba spomienky - szn.sk

História SPNZ
Desiate výročie
nie sú iba spomienky
Súčasne s politickými tendenciami na rozdelenie československej federácie vznikla
v roku 1992 aj na pôde vtedajšieho Československého plynárenského a naftového
zväzu (ČSPNZ) požiadavka na vznik dvoch samostatných organizácií. Konkrétnu
podobu nadobudla koncom toho istého roku, keď Rada ČSPNZ na svojom poslednom
zasadaní v Bratislave rozhodla o transformácii ČSPNZ na nástupnícke subjekty,
a to: Český plynárenský a naftový zväz a Slovenský plynárenský a naftový zväz.
Bolo to obdobie plné nezodpovedaných otázok, ale aj plné nadšenia a očakávania. Svoje
hodnotenie udalostí spred 10 rokov, ako aj pohľady do budúcnosti ponúkajú čitateľom Slovgas-u
priami účastníci formovania SPNZ Peter Bačo, Ing. Arpád Demko, Ing. Marián Siska,
Ing. Ján Wallner a Ing. Anton Šubín.
Mal som to šťastie a som na to hrdý, že
som bol jedným z aktérov vzniku samostatného
Slovenského plynárenského a
naftového zväzu.
Uplynulo 10 rokov od tejto udalosti, čo je
len kvapka a zlomok času vo vývoji a dianí
vo svete, ale i v živote jednotlica, no pre
mňa je to obdobie, ktoré sa navždy zapísalo
do pamäti ako pozitívne, veľmi dôležité, a
6
Peter BAČO*
Nebolo
to jednoduché
Január 1993 - podpis zmluvy o rozdelní ČSPNS/Z a garancii IGU prijať oba zväzy so Medzinárodnej
plynárnskej únie (zľava O. Solaříková, Ing. T. Tichý a J. P. Lauper s asistentkou)
verím, že i prospešné v mojich rozmanitých
záujmoch.
Dnes na to spomínam už i trochu nostalgicky,
a preto som s radosťou privítal ponuku,
aby som sa na stránkach časopisu SLO-
VGAS podelil s čitateľmi, pamätníkmi, ale
najmä so súčasnými členmi SPNZ o dojmy a
spomienky na neopakovateľnú situáciu vzniku
zväzu a na prvé kroky jeho rozbehu.
História vzniku zväzovej činnosti plynárov
a faktografické údaje až po súčasnosť sú
podrobne uvedené v samostatnej časti tohto
časopisu, podelím sa preto s vami len o zaujímavé
momenty z môjho pohľadu .
Môj vstup do aktívnej činnosti zväzu bol v
roku 1991 najmä zásluhou vtedajšieho riaditeľa
SPP, š. p., Ing. Červenáka, ktorý ma presvedčil,
a tak trocha dotlačil do týchto aktivít.
Na II. zjazde Československého plynárenského
a naftového zväzu (ČSPNZ) v Bratislave
vo februári 1992 som bol zvolený do
rady ČSPNZ, ktorej predsedom sa stal Ing.
Tichý z Plynoprojektu Praha a ja podpredsedom,
čo nebolo pre mňa veľkou záťažou,
pretože vo výborne organizovanom a dobre
fungujúcom zväze som to pokladal skôr
za čestnú reprezentačnú funkciu slovenskej
strany. Vtedy som ešte netušil, čo bude v najbližšom
období nasledovať a aký rýchly spád
udalostí dostanú.
V dôsledku rozdelenia bývalej ČSFR prijala
Rada ČSPNZ koncom roka 1992 na svojom
poslednom zasadaní v Bratislave rozhodnutie
o ďalšom postupe vo zväzovej činnosti
a rozhodla o transformácii ČSPNZ na
dva nástupnícke subjekty, a to Český plynárenský
a naftový zväz a Slovenský plynárenský
a naftový zväz. Takéto rozhodnutie akceptovala
aj Medzinárodná plynárenská únia
a oba zväzy prijala spontánne za riadnych
členov IGU už v roku 1993.
Úprimne povedané tento vývoj ma šokoval,
pretože som si uvedomil osobnú zodpovednosť
za ďalší osud zväzovej činnosti v
úplne iných súvislostiach vo funkcii „dočasného“
predsedu SPNZ. Bolo potrebné konštituovať
administratívne i personálne existenciu
samostatného zväzu a naštartovať činnosť.
Mal som len hmlistú predstavu ako ďalej
a tiež časový deficit v dôsledku pracovného
zaťaženia vo vedúcej funkcii v plynárenskom
priemysle.
Šťastie mi však prialo, pretože som bol obklopený
nadšencami pre takúto činnosť, ako
boli Ing. Červenák, Ing. Jasovský, Ing. Kolesár,
Ing. Michálek, Ing. Olexa, Ing. Suchý,
Ing. Siska, Ing. Wallner a celý rad ďalších
ľudí bez nároku na akékoľvek finančné
ocenenie, na ktoré aj tak nemal SPNZ žiadne
prostriedky. Samozrejme nadšenie by nestačilo
bez podpory zakladajúcich firemných
členov, ktorými boli: Slovenský plynárenský
priemysel, Nafta Gbely a Naftoprojekt Poprad.
Šéfovia týchto organizácií okamžite
pochopili dôležitosť a prospešnosť budúceho
poslania zväzu, najmä z pohľadu medzinárodnej
spolupráce a integrácie. Ich osobný
prínos bol taký významný pre začiatky činnosti
SPNZ, že ich mená by mali figurovať
v kronike zväzu zlatým písmom. Boli to Ing.
Demko, Ing. Prachár a Ing. Siska. Pre úplnosť
spomienok musím uviesť nenahraditeľnú
prácu Ing. Mališkovej, ako prvej výkonnej
sekretárky zväzu, a prácu nadšeného seniora
Ing. Šubína.
Eufória nadšenia, že na Slovensku vznikol
samostatný profesný a stavovský zväz
plynárenských a naftárenských odborníkov
Slovgas • 5/2003

História SPNZ
však veľmi rýchlo vystriedalo vedomie, že
sa už nedá spoliehať na aktivity funkcionárov
a odborníkov z Českej republiky. Bola to
samozrejme výzva pre slovenskú plynárenskú
inteligenciu. Preorientovanie sa na situáciu,
v ktorej bolo treba postupovať samostatne,
nebolo ľahké. Veľmi dôležitú úlohu práve
v tomto počiatočnom období zohral Naftoprojekt
Poprad, ktorý disponoval inžinierskym
kolektívom so širokým spektrom odbornosti,
vrátane jazykových znalostí. Práve
z ich radov sa odborníci aktívne zapojili do
činnosti zväzu a vďaka nim bol rozbeh činnosti
zväzu úspešný.
Ak hodnotím začiatky existencie zväzu s
odstupom času, nadobúdam presvedčenie, že
to síce nebolo jednoduché obdobie, ale nadšená
a nezištná práca širokého kolektívu priniesla
pomerne rýchle uznanie doma i v zahraničí.
Neprislúcha mi hodnotiť, či tento vývoj
bol alebo nebol optimálny, a ani to nie je cieľom
mojich spomienok. Takéto hodnotenie
prislúcha členskej základni zväzu. Uvedomujem
si, že nie všetko bolo ideálne a podľa
predstáv zväzu. Stále bol, a myslím si, že i v
budúcnosti bude priestor na rozvoj činnosti,
zvyšovanie kvality a nové aktivity i napriek
súčasnej vyspelosti a vysokej úrovni SPNZ.
Je to opäť výzva pre súčasnú novú generáciu
odborníkov pôsobiacich v plynárenskom
a naftovom odvetví.
Pred viac ako desiatimi rokmi pri diskusiách
o založení Plynárenského a naftového
zväzu sa ťažko modelovalo poslanie
tejto organizácie. Treba si uvedomiť stav
úrovne rozmýšľania zodpovedajúce tej dobe.
Porevolučné nadšenie vyprchalo pod ťarchou
každodenných starostí, ale staré návykové
potreby zostali. Myslím tým na aktivity
ľudí v rámci vedecko-technických spoločností.
My sme chceli niečo podobné, a predsa
iné, a myslím si, že sa to vďaka ľuďom a
prostrediu, v ktorom pracujú, aj podarilo.
Motívom podpory založenia zväzu bola
snaha vytvoriť platformu, na ktorej sa minimalizujú
funkčné rozdiely účastníkov akcií
a otvorí sa priestor na uplatnenie mladých a
schopných. Funkcia už ani v tom čase nebola
previazaná so schopnosťami ľudí.
Nemenej dôležitým dôvodom bola aj zvýšená
možnosť pre schopných pracovníkov
zapojiť sa do medzinárodného odborného
diania. Bolo už známe, že Slováci nemajú ani
menšie hlavy, ani kratšie ruky od ostatných
Európanov, ale okrem jazykovej bariéry tu
5/2003 • Slovgas
Arpád DEMKO *
Máme
na čom stavať
bola chýbajúca sebadôvera. Prinútiť niekoho
študovať jazyk je len vec peňazí, ale sebadôvera
sa dá získať len v pracovnom prostredí
a z výsledkov práce kolektívu v priamej medzinárodnej
konfrontácii odborníkov.
Ďalším dôvodom na založenie zväzu bola
snaha o neformálne odborné prepojenie pracovníkov
plynárenstva, naftárenstva a Naftoprojektu
s ostatnými spolupodnikateľskými
subjektmi na Slovensku. Úprimnou snahou
bolo vytvoriť stavovskú organizáciu, ktorá
môže mať kvalitatívny prínos v období dynamického
rozvoja plynofikácie Slovenska.
Iste by bolo poučné analyzovať úspešnosť
práve tohto zámeru - spomeňme si na Svätoplukove
prúty.
Nakoniec by som rád spomenul zámer, tak
trochu súvisiaci s predchádzajúcim: vytvoriť
prostredie založené na výsledkoch duševnej
práce zakladateľských subjektov, ktoré by
však súčasne bolo rovnocenným prostredím
na odbornú diskusiu, publikovanie a uplatnenie
odborných poznatkov z domova aj zahraničia.
Ak sa písané slová stanú použiteľnou pomocou
a pravidlom, určite každému prospejú.
Financovať tieto aktivity musia hlavne
veľké firmy, spoločenský prínos sa aj tak
prejaví ako bonus v ich ziskoch budúcich období,
ony sú bežci na dlhé trate.
Dúfam, že z naznačených zámerov sa v
uplynulom období podarilo zrealizovať to,
čo si doba vyžiadala a čo ľudia vedeli, ale
hlavne, čo chceli. Toto platí aj do budúcnosti.
Je na čom stavať, a dnešné výzvy nie sú o nič
menšie ako tie pred desiatimi rokmi.
Ján WALLNER *
Budúcnosť vidím
optimisticky
. výročie založenia Slovenského plynárenského
a naftového zväzu je pre
10
mnohých z nás nielen príležitosťou na krátku
reflexiu či návrat k momentom, ktoré sa
so vznikom a účinkovaním zväzu prirodzene
spájajú, ale tiež možnosťou porovnať počiatočné
zámery s dnešnou realitou.
Od začiatku 90-tych rokov sa podarilo zapojiť
do pracovných komisií Medzinárodného
plynárenského zväzu (IGU) širokú platformu
odborníkov z plynárenských a naftových
spoločností celého Československa.
Podpora vedúcich manažérov plynárenských
a naftových spoločností bola v tom čase rozhodujúcim
momentom pre to, aby motívy založenia
zväzu a zapojenie mladých odborníkov
nezostali iba prvotným entuziazmom.
Na jej základoch sa podarilo budovať systematicky
organizované združenie a vytvoriť z
myšlienky hmatateľné dielo.
So vznikom samostatnej Slovenskej republiky,
v období pred a po rozdelení bývalej
ČSFR, súviseli aj otázky ďalšieho účinkovania
slovenského plynárenstva na medzinárodnej
scéne, ktorú už 70 rokov reprezentuje
IGU. Mnohí si pri tejto príležitosti intenzívne
uvedomili, že samostatnosti dáva skutočný
zmysel až zodpovednosť za vlastné konanie.
Boli sme presvedčení o schopnosti, odbornom
potenciáli a entuziazme plynárov a
naftárov a verili sme, že Slovenský plynárenský
a naftový zväz má zrozumiteľnú víziu:
stať sa plnohodnotným členom IGU a umožňovať
odborné i neformálne prepojenie slovenských
odborníkov s medzinárodným plynárenstvom.
Od založenia SPNZ v roku 1993 sa konali
už štyri Svetové plynárenské kongresy a
Slovensko bolo reprezentované na každom
z nich dôstojnými stánkami, prezentáciami
odborných článkov, ako aj priliehavými spoločenskými
akciami. Naše vystúpenia boli
vždy aktuálne, vecné, úprimné a dostatočne
sebavedomo skromné. Práve preto sme boli
poctení návštevami všetkých doterajších prezidentov
a sekretárov IGU a z tohto dôvodu
si čas na objavovanie Slovenska našli aj lídri
popredných plynárenských spoločností.
V týchto dňoch som absolvoval prípravu
na konferenciu a 4. riadny snem SPNZ spolu
s delegátmi a alternantmi pracovných komisií
SPNZ. Každé stretnutie s týmto mladým,
ambicióznym tímom upevňuje moje
presvedčenie o správnosti rozhodnutí, ktoré
boli uskutočnené v priebehu celej histórie
práce Slovenského plynárenského a naftového
zväzu.
Marián SISKA*
Je čas
zamyslieť sa
História vzniku SPNZ paralelne sleduje
históriu vzniku samostatnej Slovenskej
republiky po rozdelení bývalej ČSFR. Je zložitá
a zaujímavá, odráža entuziazmus a nezištné
ciele zakladateľov až po celú škálu neskorších
postojov.
V čase rozpadu Československého plynárenského
a naftového zväzu si niekoľkí plynári
okamžite uvedomili naliehavosť založenia
organizácie, ktorá by predstavovala adekvátneho
partnera iným národným plynárenským
združeniam, mohla by byť akceptovaná
svetovými inštitúciami, a dostala tak slovenskú
odbornú špičku do medzinárodného
povedomia. Zakladateľom nešlo o frázy, o
zdanie, či dokonca o osobnú prestíž, ako je
v súčasnosti pri fungovaní mnohých celoslovenských
organizácií trendom. Šlo im o zaplnenie
priestoru v Medzinárodnej plynáren-
7

História SPNZ
8
skej únii, ktorý po rozpade Československa
vznikol, o dôstojné pokračovanie predošlej
práce v ČSPNZ v súčinnosti s kolegami zo
vzniknutého Českého plynárenského a naftového
zväzu. Intenzita, s akou sa začali zasadzovať
o založenie zväzu, bola obrovská a
postupne priniesla výsledky.
Odborníci z bývalého Naftoprojektu, ktorí
mali skúsenosti z práce v Technických výboroch
VTS, pokladali za stavovskú hrdosť
môcť pracovať v Technických výboroch
SPNZ a IGU a za česť byť v pozícii reprezentantov
slovenského plynárenstva. Nadšenie
vedenia Naftoprojektu pre založenie
a fungovanie zväzu pomohlo zorganizovať
a finančne spoluzabezpečiť desiatky odborných
seminárov, konferencií a výstav SPNZ.
Jej pracovníci po celé roky koncipovali, zabezpečovali
vydávanie a distribúciu prvého
odborného plynárenského časopisu na Slovensku,
dvojmesačníka Slovgas, ktorý dodnes
slúži ako odborné prezentačné a diskusné
fórum plynárenských expertov a poskytuje
informačný priestor slovenskej plynárenskej
verejnosti.
V prvých rokoch fungovania SPNZ nešlo
nikomu o lukratívne cesty do zahraničia ako
o jednu z vtedajších foriem odmien. Naopak,
na medzinárodné podujatia sa na Slovensko
podarilo pritiahnuť zahraničných účastníkov,
a tieto podujatia sa napriek nízkym nákladom
stali medzinárodne nielen akceptovanými,
ale vďaka vysokému organizačnému a
odbornému štandardu skutočne medzinárodne
oceňovanými.
Ďalšie obdobie, keď už bolo postavenie
Zväzu v odbornom povedomí u nás aj vo
svete etablované, prinieslo rozšírenie členskej
základne aj negatívnejšie stránky, ako
je pokles prvotného entuziazmu, formálnosť
činnosti a posun od vnímania členstva ako
veci stavovskej cti k členstvu a honorárnej
záležitosti. Bolo by preto namieste zamyslieť
sa nad návratom k pôvodným predstavám,
ktoré zdôrazňovali potrebu vzniku fóra
pre odborníkov s cieľom povzbudiť ich ďalší
odborný rast, umožniť prezentáciu výsledkov
ich práce a vzájomnej výmeny, ich názory
a skúsenosti. Inou témou na zamyslenie
sú náklady organizovaných podujatí. Napriek
tomu, že ceny plynu sa pomaly dostávajú
na svetovú úroveň, nie je možné organizovať
odborné akcie pre domácich účastníkov
aplikovaním účastníckych poplatkov,
ekvivalentných poplatkom v západoeurópskych
krajinách. Naši odborníci sú totiž platení
na nezmenenej slovenskej úrovni, ktorá
má od západu poriadne ďaleko.
Existencia a činnosť Slovenského plynárenského
a naftového zväzu sa bytostne týka
všetkých jeho členov. Jeden z firemných členov,
spoločnosť Gas&Oil Poprad, zamestnáva
väčšinu pôvodných odborníkov spomínaného
Naftoprojektu, mnohých dlhoročných
aktívnych členov SPNZ. Má záujem o spoluprácu
v organizovaní odborných seminárov
a konferencií zväzu, napríklad pri každoročnom
organizovaní odbornej akcie, finančne
dostupnej pre účastníkov z celého
Slovenska.
Odbornosť, skúsenosti a vysoká kvalifikovanosť
sú pojmami, ktoré mali v plynárenskom
sektore najväčší význam v minulosti,
majú ho dnes a určite ho budú mať aj
v budúcnosti. Je veľmi dôležité, aby Slovenský
plynárenský a naftový zväz, ako predstaviteľ
slovenskej plynárenskej odbornosti vo
svete, prosperoval k prínosu pre svojich členov.
Všetci si to prajeme a všetci k tomuto
prosperovaniu chceme svojím dielom zodpovedne
prispieť.
Anton ŠUBÍN *
Plynárenský zväz
ma obohacoval
Pred desiatimi rokmi, keď vznikal samostatný
Slovenský plynárenský a naftový
zväz som bol ako čestný člen zväzu zapojený
s Petrom Bačom a Ing. Ladislavom Červenákom
a ďalšími sympatizantmi do priameho
diania. S plynárenstvom žijem od svojich
mladých liet. V pracovnej oblasti som pôsobil
počas štyridsaťročnej práce v plynárňach
do odchodu na dôchodok v rôznych činnostiach.
Každá z nich vyžadovala individuálne
úsilie a študovanie problematiky, zvyšovanie
odbornej spôsobilosti. A tu by som rád
zdôraznil: vždy to bol plynárenský zväz a jeho
organizačný článok na Slovensku, vďaka
ktorému som mal príležitosť stretávať sa so
skúsenými plynárenskými odborníkmi z celej
bývalej Československej republiky, z Medzinárodnej
plynárenskej únie, zo sveta, a
zúčastňovať sa na seminároch, konferenciách,
ktoré obohacovali moje vedomosti, zvyšovali
osobnú kvalifikáciu a odbornosť.
Ako senior, predseda celoslovenského
Predsedníctva Klubu plynárenských seniorov,
svojim bývalým kolegom, i tým, čo v
plynárenstve pracujú a do neho prichádzajú,
odkazujem, že je nielen na čo spomínať,
ale majú aj na čo v bohatej tradícii slovenského
plynárenstva nadväzovať a ďalej zveľaďovať.
* Peter Bačo, prvý prezident SPNZ. Túto
funkciu zastával dve funkčné obdobia až do
roku 2000.
* Ing. Arpád Demko, generálny riaditeľ SPP,
š. p., od roku 1992 do roku 1997
*Ing. Ján Wallner, viceprezident SPNZ v rokoch
1993 až 1995
* Ing. Marián Siska, riaditeľ Naftoprojektu v
rokoch 1990 až 1998
* Ing. Anton Šubín, čestný člen SPNZ, pracoval
v prípravnom zakladajúcom výbore
SPNZ
Československý
plynárenský
a naftový
svaz/zväz
v prosinci 1992
Když bylo jasné,
že Československo
bude rozděleno na
dva státy, bylo nutné
uvažovat jak dál také
v ČPNS/Z.
Členové Rady Svazu
z obou částí republiky
přistoupili k tomuto řešení velice
rozumně a zodpovědně. Všichni si byli vědomi
toho, že pouze za předpokladu seriozního
rozdělení Svazu si udrží obě nástupnické organizace
pozici, kterou doma ale zejména v
zahraničí v krátké době získaly.
Celou situaci plně vystihuje vyjádření tehdejšího
předsedy ČPSN/Z Ing. Tomáše Tichého.
Právě on a místopředseda pan Peter
Bačo mají zásluhu na nynějších nejlepších
kolegiálních vztazích Slovenského a Českého
svazu.
Dovoluji si proto Ing. Tomáše Tichého citovat:
Prožíval jsem tehdy rozdělení federace ve
třech rovinách. Za prvé samozřejmě jako občan
a říkám otevřeně, že mi nějakou dobu trvalo,
než jsem se s touto realitou vyrovnal.
Jako obchodní náměstek ředitele tehdejšího
státního podniku ČPP jsem se podílel
na rozdělení Tranzitního plynovodu. Šlo tehdy
o velmi citlivou věc nejen ve vztahu česko-slovenském,
ale ve vztazích ke všem - do
té doby společným - zahraničním obchodním
partnerům. Vše se podařilo vyřešit velmi
korektně a hodnotu díla, myslím, dokázaly
loňské ceny za privatizaci slovenského
a českého plynárenství, bezkonkurenčně nejúspěšnější
privatizaci v obou zemích, které
jsou neopakovatelné.
A konečně jsme stáli před úlohou rozdělit
Svaz, a to nejen právně, ale i organizačně,
majetkově a technicky. Navíc jsme si tehdy
vytkli ambiciózní cíl: oba svazy si musí zachovat
plné členství v IGU. Český svaz zůstal
v Unii kontinuálně nástupnickou organizací
a o přijetí slovenského svazu rozhodla Unie o
necelé dva roky později. Mám z té doby pocit
dobře vykonané práce, a to co je ještě důležitější,
jsou skvělé vztahy mezi českým a slovenským
svazem a trvalá osobní přátelství.
S přáním, aby dosavadní dobrá spolupráce
úspěšně pokračovala
Olga Solaříková
generální sekretář
Český plynárenský svaz
Slovgas • 5/2003