1/2009 - MEDIPRAX CB sro

More documents

Recommendations

Info

ETIKA – PSYCHOLOGIE – PRÁVO - pól (invariabilita) + pól (variabilita) KOGNITÍVNA VARIABILNOS týka sa kognitívnych funkcií, postihnutia a spracovávania komplexu situaèných premenných je trendom k interakciám so stabilnejším prostredím, kognitívne chudobným, resp. "nízkou priechodnos ou" kognitívnej kapacity pre dynamické vystihovanie a spracovávanie situaèných premenných tendencie ku zmene, tiahnutie k vysokej kvalite, dynamike a premenlivosti intenzívnych vonkajších podnetov pri ich komplexnom vystihovaní a spracovávaní EMOCIONÁLNA VARIABILNOS týka sa prežívania interakcií s prostredím a situaèných zmien, zachytáva dynamiku emócií a ich dôsledky v oblasti kognitívnej a konatívnej emocionálna stabilita, citová stálos , znížená emotivita, nízky dynamizmus prežívania vysoká emocionálna vzrušivos , sklon prežíva situaèné napätie, tenzie, citlivos na situaèné zmeny (emocionálny typ interakcií) REGULAÈNÁ VARIABILNOS týka sa regulujúcich funkcií konatívnej modality, kvality autoregulácie a ovládania aktivít sústavné zaraïovanie budúceho možného efektu do rozhodovacích procesov, do èinností a systémov správania (tzv. anticipaèná regulácia správania) je príznaèná nízkou úrovòou uvažovania o možných dôsledkoch prebiehajúcich interakèných aktivít, resp. zníženými autoreguláciami situaène úèelového správania ADJUSTAÈNÁ VARIABILNOS týka sa procesu adaptácie a vyrovnávania sa s novými skutoènos ami, podmienkami, èinnos ami a okolnos ami života adjustaèná rigidita, jednotlivec prejavuje tendenciu sa trvale pridàža vlastným prístupom, èinností, schém správania (tzn. neprispôsoba seba, ale sebe). Tendencia k maladaptabilite. tendencia odpoveda na situaèné premenné prispôsobovacími aktivitami (buï úèelovým vpravením sa, príp. na princípoch poddajnosti) Tab. 1: Charakteristika komponentov bazálnej psychickej integrovanosti (pod¾a Mikšík, 2004) 2. Melbournský dotazník rozhodovania, MDMQ (L. Manne et al., 1997; slovenská verzia I. Sarmány Schuller). 22 položkový dotazník identifikuje štyri štýly rozhodovania: a) VIG – vigilantné správanie: starostlivé h¾adanie relevantných informácií, asimilovanie informácií neskresleným spôsobom a starostlivé zvažovanie všetkých alternatív pred rozhodnutím. Ide o adaptívnu, optimálnu formu rozhodovania, ktorá je spojená len s iernou hladinou stresu. b) HYP – hypervigilantné správanie: v extrémnej polohe ide o unáhlený, anxiózny štýl rozhodovania spojený s ve¾kým emoèným stresom. c) PZ – presúvanie zodpovednosti pri rozhodovaní: ide o prenechávanie rozhodovania na iných a nepreberanie zodpovednosti, váhanie pri rozhodovaní. d) PRO – prokrastinácia: vyhýbanie sa rozhodovaniu pokia¾ možno èo najdlhšie, odkladanie rozhodnutia, tendencia k „nerozhodovaniu“. Výsledky Výskyt vz ahov medzi osobnostnými premennými psychickej variabilnosti a rozhodovacími štýlmi u zdravotníckych záchranárov V prvom kroku sme bivariaènou analýzou zistili signifikantné, negatívne vz ahy medzi emocionálnou a regulaènou variabilnos ou vo vz ahu k maladaptívnym štýlom rozhodovania. Vyššia úroveò kognitívnej variabilnosti (r = .174) ako naznaèuje hodnota korelaèného koeficientu sa spája s uplatòovaním hypervigilantného správania. Pri uplatòovaní adaptívnej formy rozhodovania – vigilantného správania sme zistili pozitívny vz ah ku regulaènej variabilite (r = .174) (Tabu¾ka 2). Výskyt vz ahov medzi osobnostnými premennými psychickej variabilnosti a rozhodovacími štýlmi u záchranárov s rôznou dåžkou praxe V druhom kroku analýzy sme participantov rozdelili do piatich skupín pod¾a dåžky praxe (v 5 roèných intervaloch, vzh¾adom na nízke zastúpenie respondentov v poslednej skupine je rozptyl 8 rokov) na pozícii zdravotníckeho záchranára. Tabu¾ka 3 prezentuje preh¾ad signifikantných vz ahov medzi osobnostnými dimenziami a štýlmi rozhodovania zistenými bivariaènou analýzou v jednotlivých skupinách. U záchranárov s najkratšou dåžkou praxe (< 5 rokov) sa hypervigilantné rozhodovanie objavuje v prípade adjustaènej rigidity (r = -.381; p < 0.05), ktorá sa prejavuje tendenciou trvale sa pridržiava vlastných prístupov, èinností a schém správania. V kategórii so 6–10 rokmi praxe sa zaèína objavova tendencia k hypervigilancii v spojení s emocionálnou invariabilitou (r = -.410; p < 0.05), ktorá sa prejavuje emocionálnou stabilitou, presvedèením o vlastnej úèinnosti a zníženou emotivitou. Zároveò zis ujeme u respondentov tejto skupiny uplat- Kognitívna variabilita Emocionálna variabilita Regulaèná variabilita Adjustaèná variabilita Vigilancia Hyper-vigilacia Presúvanie Prokrastinácia zodpovednosti -.121 .174* .116 .114 -.043 -.415** -.284** -.313** .174* -.177* -.076 -.297** -.058 -.070 .036 -.030 *p < 0.05; **p < 0.01 Tab. 2: Korelácie medzi komponentmi bazálnej psychickej integrovanosti a štýlmi rozhodovania (n = 134); (Pearson´s r) 24 URGENTNÍ MEDICÍNA 1/<strong>2009</strong>
ETIKA – PSYCHOLOGIE – PRÁVO K O E M R E A D < 5 rokov n = 35 (HYP) r = -.381* 6-10 rokov n = 37 (PZ) r = .496** (HYP) r = -.410* 11 - 15 rokov n = 28 (HYP) r = -.537** (PPO) r = -.507** (PZ) r = -.461* (HYP) r = -.468* (PPO) r = -.432* Legenda: KO - kognitívna variabilita, EM - emocionálna variabilita, RE - regulaèná variabilita, AD - adjustaèná variabilita, VIG - vigilantcia, HYP - hypervigilancia, PZ - presúvanie zodpovednosti, PRO - prokrastinácia Dížka praxe v odbore zdravotnícky záchranár 16 - 20 rokov n = 24 (HYP) r = -.466* (PZ) r = -.420* 21 - 28 rokov n = 10 (HYP) p = -.664* *p < 0.05; **p < 0.01 Tab. 3: Korelácie medzi premennými psychickej variabilnosti a rozhodovacími štýlmi u záchranárov s rôznou dåžkou praxe; (Pearson´s r, Spearman's rho) òovanie presúvania zodpovednosti pri vysokej kognitívnej variabilnosti, ktorá sa spája s komplexným vystihovaním a spracovávaním intenzívnych vonkajších podnetov. Premenné psychickej variabilnosti najvýraznejšie ovplyvòujú kvalitu rozhodovacieho procesu v skupine záchranárov s dåžkou praxe 11–15 rokov. Zis ujeme, že na výskyt sledovaných maladaptívnych foriem rozhodovania významne vplýva emocionálna a regulaèná invariabilita (korelaèné koeficienty uvádzame v tabu¾ke 3). U záchranárov s dåžkou praxe 16–20 rokov sa stále objavuje vplyv emocionálnej invariability na výskyt hypervigilancie (r = -.466; p < 0.05) a presúvania zodpovednosti (r = -.420; p < 0.05) v procese rozhodovania. U záchranárov s najdlhšou praxou (21–28 rokov) zis ujeme výskyt hypervigilantného rozhodovania pri regulaènej invariabilite ( = -.664; p < 0.05) spojenej s anticipaènou reguláciou správania. Diskusia Zistenia prezentujú aspekty vedúce k rizikovému rozhodovaniu v sledovanom súbore zdravotníckych záchranárov a poukazujú na významný vplyv emocionálnej invariability (EM-) a regulaènej invariability (RE-) na uplatòovanie maladaptívnych štýlov rozhodovania. Je možné uvažova o súvislosti medzi emocionálnou, ako i regulaènou variabilitou a adaptívnymi spôsobmi riešenia decizijných konfliktov. Pod¾a O. Mikšíka (2004) protipólom „pokojného typu (EM-RE-)“ je „vzrušivý, spontánny typ (EM+RE+)“. Emocionálna variabilita (EM+) v uvedenom type predstavuje vysokú emocionálnu vzrušivos , sklon prežíva situaèné napätie, tenzie, citlivos na situaèné zmeny (emocionálny typ interakcií) a regulaèná variabilita (RE+) je príznaèná nízkou úrovòou uvažovania o možných dôsledkoch prebiehajúcich interakèných aktivít, resp. zníženými autoreguláciami situaène úèelového správania. Hypotéza somatických markerov (Damasio, 2000), jedna zo súèasných koncepcií rozhodovania, poukazuje na vplyv emócií na samotný proces a výsledok rozhodovania za špecifických podmienok, za akých realizujú svoju èinnos aj zdravotnícky záchranári: v silnom èasovom tlaku, v situáciách komplikovaného rozhodovania vzh¾adom na prítomnos väèšieho poètu vzájomne si odporujúcich alternatív. A. R. Damasio (2000) definuje somatické markery ako „špecifický prípad pocitu vzniknutého na základe sekundárnych emócií, ktoré sú uèením prepojené s predpokladanými následkami urèitých reakcií“. Ak sa s urèitým následkom spája negatívny somatický marker, spoloène fungujú ako varovný signál a naopak, pozitívny marker pôsobí ako stimul. Efektívne rozhodovanie závisí aj od charakteristík rozhodovacej úlohy. Proces rozhodovania sa zdravotníckych záchranárov v priebehu zásahu je realizovaný èasto pod èasovým tlakom, kedy situácia tvorby rozhodnutia neumožòuje analytický systém rozhodovania spojený s logickým a racionálnym posudzovaním a hodnotením jednotlivých alternatív pomocou analýzy úžitkov. Naše zistenia podporujú, že citlivos na situaèné zmeny – emocionálny typ interakcií, významne súvisí s uskutoènením optimálneho rozhodnutia, keïže vzh¾adom na hypotézu somatických markerov emócie majú potenciál urých¾ova proces rozhodovania a pod¾a A. R. Damasio (2000) nie sú prekážkou racionálneho myslenia. Súvislos medzi zisteným prepojením regulaènej invariability, v zmysle anticipaènej regulácie správania a uplatòovaním maladaptívnych foriem rozhodovania, nachádzame v prístupe z h¾adiska anticipaèných emócií v procese rozhodovania pod¾a G. Loewenstein et al. (2001). T. D. Wilson et al. (1993) zistili, že rozhodnutia sú menej kvalitné ak sú potlaèené afektívne vstupy tým, že decidenti myslia systematicky na dôvody pre a proti danej alternatívy rozhodnutia. Analýza výskytu vz ahov medzi osobnostnými premennými psychickej variabilnosti a rozhodovacími štýlmi u zdravotníckych záchranárov s rôznou dåžkou praxe preukázala, že prepojenie medzi emocionálnou invariabilitou, regulaènou invariabilitou a výskytom maladaptívnych foriem rozhodovania sa najvýraznejšie objavuje u záchranárov s 10–15 roènou praxou (t.j. s predpokladanou najrelevantnejšou praxou na pozícii záchranára). Uvedený vplyv emocionálnej invariability na výskyt hypervigilantného štýlu rozhodovania, ako ukazujú naše zistenia nastupuje už v období 6–10 rokov praxe a ustupuje v období 16–20 rokov praxe. O. Mikšík (2003) poukazuje na proces utvárania a rozvíjania osobnosti, ktorý sa realizuje výluène v konfrontácii s nárokmi 1 Príklady položiek škály EM = emocionálna variabilnos (Dotazník SPARO, Mikšík, 2004): „Obvykle si zaènem dôverova až po dlhej a tvrdej príprave. Dos èasto by som potreboval viacej sebadôvery. Chýba mi sebaistota. Obdivujem tých, ktorí dokážu prejavi sebaovládanie v neoèakávaných situáciách, pretože ja sám obvykle strácam rozvahu. Niekedy zis ujem, že moje znalosti nie sú mi príliš platné, pretože ich nedokážem dos rýchle využi . Pri zodpovednejšej práci mávam silný pocit napätia. Èím plním zodpovednejšiu úlohu, tým ažšie sa sám rozhodujem, ako postupova “. Na + póle vystupuje vysoká emocionálna vzrušivos , na – póle emocionálna stabilita. URGENTNÍ MEDICÍNA 1/<strong>2009</strong> 25
Page 1 and 2: URGENTNÍ UM MEDICÍNA 1/2009 ČASO
Page 3 and 4: ÚVODNÍ SLOVO Kolegové, kteří m
Page 5 and 6: KONCEPCE - ØÍZENÍ - ORGANIZACE n
Page 7 and 8: KONCEPCE - ØÍZENÍ - ORGANIZACE
Page 9 and 10: VZDÌLÁVÁNÍ A ZKUŠENOSTI Mýty
Page 11 and 12: VZDÌLÁVÁNÍ A ZKUŠENOSTI si pam
Page 13 and 14: VZDÌLÁVÁNÍ A ZKUŠENOSTI • OD
Page 15 and 16: ODBORNÉ TÉMA LÉKAØSKÉ niny 1%.
Page 17 and 18: ODBORNÉ TÉMA LÉKAØSKÉ Existuj
Page 19 and 20: ODBORNÉ TÉMA LÉKAØSKÉ Èeská
Page 21 and 22: ODBORNÉ TÉMA LÉKAØSKÉ neurolo
Page 23: ETIKA - PSYCHOLOGIE - PRÁVO Osobno
Page 27 and 28: ETIKA - PSYCHOLOGIE - PRÁVO Abstra
Page 29 and 30: ETIKA - PSYCHOLOGIE - PRÁVO Expozi
Page 31 and 32: ETIKA - PSYCHOLOGIE - PRÁVO Závì
Page 33 and 34: ETIKA - PSYCHOLOGIE - PRÁVO z pros
Page 35 and 36: ETIKA - PSYCHOLOGIE - PRÁVO Projek
Page 37 and 38: INFORMAÈNÍ SERVIS Traumatologick
Page 39: INFORMAÈNÍ SERVIS ká bezpeènost

1/2009 - MEDIPRAX CB sro

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?