Stiahni (1.4 MB - pdf) - ŠOP SR

Druhová ochrana rastlín
Kolonizácia opustených lúk a pasienkov drevinami
v CHKO-BR Poľana
V horských oblastiach Slovenska sa vyskytuje
veľký počet voľných trávnatých plôch, ktoré vznikli
odlesnením najmä počas valaskej kolonizácie, ale
aj v neskorších obdobiach. Po kolektivizácii poľnohospodárstva
v 50-tych rokoch sa znížila intenzita
hospodárskych zásahov a často sa zmenil aj spôsob
ich využívania (pôvodne kosené lúky sa využívali
ako pasienky). Zmeny v poľnohospodárskej výrobe
po roku 1989 priniesli ďalší pokles obhospodarovania
týchto plôch a mnohé z nich boli opustené
úplne. Vzhľadom na to, že potenciálnu vegetáciu
tu tvorí les, začala sa ich postupná kolonizácia lesnými
drevinami.
Typickým príkladom je komplex asi 100 ha trávnych
porastov v oblasti sedla Príslopy v CHKO-BR
Poľana. Vznikol po vyklčovaní pôvodných jedľovo-
-bukových lesov pravdepodobne v druhej polovici
18. storočia. Až do kolektivizácie bolo celé územie
pravidelne kosené, neskôr sa začalo využívať ako
družstevné pasienky. Od polovice 80-tych rokov intenzita
pastvy postupne klesala (väčšinou sa páslo
len niekoľko týždňov neskôr v lete, hlavne v strede
územia, kde sa za spoluúčasti ochrany prírody realizovali
aj rozsiahlejšie výruby borievok). Okrajové
a drevinami viac zarastené časti však zostávali už
dlhšie bez využitia. To umožnilo gradáciu sukcesných
procesov – šírenie expanzívnych tráv a drevín
(najmä smreka a borievky).
Okolo roku 1890 bol pozdĺž južného okraja Príslopov
vysadený pás smreka, ktorý po ukončení
pravidelného kosenia začal postupne kolonizovať
celý severný svah. Objekt bol využitý ako modelové
územie pre riešenie vedeckého projektu, ktorý sa
zaoberal rôznymi aspektmi sekundárnej sukcesie
na opustených trávnatých plochách a na ktorom
sa zúčastňovali pracovníci Lesníckej fakulty TU
vo Zvolene a Botanického ústavu SAV v Bratislave.
Smrek je na tejto lokalite hnacím motorom
sukcesie rastlinných spoločenstiev. Ako dokazuje
séria historických leteckých snímok, dostupná
na VKÚ, v období, kým boli lúky pravidelne kosené,
sa s výnimkou niekoľkých jedincov rastúcich
na medziach smrek na voľnej ploche nedokázal
uchytiť. Od začiatku päťdesiatych rokov však nastala
veľmi intenzívna expanzia smreka a borievky.
Rozptyl semien smreka prebieha na pomerne
krátke vzdialenosti s vrcholom krivky hustoty semien
v rozmedzí 0,5-2,1 m od materského stromu
v závislosti na jeho výške a plodnosti. Napriek
tejto skutočnosti je aj spodná najredšie zarastená
časť kolonizovanej plochy dostatočne saturovaná
semenami. Podľa našich zistení za limitujúce faktory
pre prežívanie semenáčikov a juvenilných jedincov
smreka možno považovať výskyt vhodných
substrátov pre klíčenie (ako priaznivé sa ukázali
najmä plôšky s vysokou pokryvnosťou machorastov)
a v nižších výškových triedach aj konkurenciu
vysokých expanzívnych tráv. Juvenilné jedince
smreka vykazujú zreteľné zhlukovanie. Dospelé
jedince sú rozmiestnené náhodne okrem najpokročilejších
sukcesných štádií, kde majú naopak
tendenciu k rovnomernému zastúpeniu v dôsledku
vzájomnej konkurencie. Potomstvá majú tendenciu
zhlukovať sa okolo materského stromu.
Príčinou sú jednak spomínané krátke rozptylové
vzdialenosti semien, ale aj skutočnosť, že jedince
smreka modifikujú mikroklímu a následne aj bylinnú
vegetáciu vo svojom bezprostrednom okolí.
Medzi jednotlivými generáciami smreka tak existuje
pozitívna spätná väzba, prítomnosť úspešných
„kolonizátorov“ uľahčuje prežívanie ďalších semenáčikov
v ich blízkosti.
CHUS 68/2006 – STRANA 29
Na sledovanej ploche sme identifikovali 13 vegetačných
typov. Rozlíšili sme dva varianty ich
vzájomnej následnosti v rámci sukcesnej série.
Mezotrofný variant sukcesie predstavuje priamu
postupnosť štádií od kosených lúk k ploche obsadenej
smrekom, oligotrofný variant nastupuje
po nepravidelnom pasení na bývalých kosených
lúkach, na ktorých boli lúčne spoločenstvá zmenené
na pasienky ešte pred opustením plochy.
Oba varianty však vedú k rovnakej prechodnej
fáze, v ktorej smrek úplne dominuje na stanovišti,
kým bylinná a neskôr aj machová vegetácia sú
úplne potlačené. Výskyt vegetačného typu s dominanciou
bučinových podrastových druhov v hornej
časti svahu, kde sa vysadený pás smreka začína
rozpadávať, naznačuje následný vývoj ku klimaxovému
štádiu, ktoré predstavuje jedľovo-bukový les.
Priestorové rozmiestnenie jednotlivých vegetač-
chus68.indd 29 7. 6. 2006 11:22:13