Stiahni (1.4 MB - pdf) - ŠOP SR

Ochrana anorganických zložiek prírody
Význam adnetských vápencov z hľadiska ich ochrany
Adnetské vápence sú známe z oblasti Západných
Karpát už od 19. storočia. Termín adnetské
súvrstvie pre oblasť Západných Karpát prvýkrát
použil Hohenegger (1867) pre červené vápence
v sedle Veľký Šturec vo Veľkej Fatre. Túto lokalitu
opisuje aj Štúr (1859, 1860, 1868). V minulom
storočí mali veľký podiel na výskume adnetských
vápencov Andrusov (1931) a hlavne Mišík & Rakús
(1964), ktorí opísali mikrofaciálny charakter
a faunistické zloženie vrchnotriasových a liasových
sedimentov krížňanského príkrovu. Najnovšie litologické,
mikrofaciálne a paleontologické
zhodnotenie adnetského súvrstvia prináša
Bendík (2004).
Adnetská formácia sa vyskytuje v mezozoiku
zliechovskej sukcesie krížňanského
príkrovu jadrových pohorí centrálnych
Západných Karpát, v chočskom príkrove
Brezovských a Čachtických Karpát
a Strážovských vrchov a v silickom príkrove
Slovenského krasu neďaleko Gemerskej
Kováčovej v potoku Miglinc (Kollárová-Andrusovová,
V., 1966).
Adnetské vápence predstavujú svetlo
až tmavo (tehlovo) červené hľuznaté
doskovité vápence (hrúbka dosiek je 10-
30 cm), ílovité vápence až ílovce. Hľuzy,
resp. pseudohľuzy, majú svetlejšiu farbu
(ružové, svetločervené), kruhový, resp.
elipsoidný prierez a sú tvorené z väčšej
časti intraklastami a ojedinele jadrami
amonitov. Často po ich obvode vystupuje červený
íl. Vo vrchnej časti profilov dominujú ílovce,
ktorých hrúbka lavíc je do 5-10 cm. Celé súvrstvie
je silno postihnuté nadložným tlakom, čoho výsledkom
je prítomnosť stylolitov, deformovaných amonitových
jadier, intraklastov a rostier belemnitov.
Dôležitosť ochrany adnetských vápencov spočíva
v prítomnosti výskytu amonitov. Amonity
sú vyhynutá podtrieda hlavonožcov (Cephalopoda),
ktorá bola v geologickej minulosti Zeme
významnou súčasťou živej prírody a vymizla
koncom druhohôr. Ich veľký význam spočíva
v značnej biodiverzite (amonity boli rozšírené
vo všetkých oceánoch a moriach, ľahko sa dokázali
premiestňovať) a v časovom intervale (sú spoľahlivými
indikátormi určitého veku). Jednotlivé
geologické obdobia vývoja Zeme rozdeľujeme na
menšie úseky, ktoré môžeme stratifikovať pomocou
amonitových biozón (biozóna – doba od prvého
výskytu druhu až po jeho vyhynutie). Určenie
biozóny je dôležité z hľadiska korelácie veku medzi
rôznymi typmi sedimentárnych hornín rôznych
tektonických jednotiek (napr. tatrikum – fatrikum
– hronikum), ako aj medzi vzdialenejšími oblasťami
(napr. Alpy – Karpaty).
Tak isto ako v súčasnosti, aj v minulosti bola planéta
Zem rozdelená na teplé (tetýdne) a chladné
(boreálne) oblasti. Medzi týmito oblasťami nebola
Prirodzený odkryv doskovitých vápencov adnetského typu.
Lokalita Úplaz, Veľká Fatra.
ostrá hranica, ale dochádzalo k ich vzájomnému
miešaniu, a tým aj k miešaniu oboch typov amonitových
faun. Sledovaním prítomnosti toho-ktorého
rodu či druhu charakteristického pre danú oblasť,
dokážeme približne zrekonštruovať paleotektonickú
pozíciu karpatského sedimentačného priestoru,
ako aj pôsobenie morského prúdenia a paleoklimatické
podmienky tejto oblasti.
Adnetské súvrstvie svojím postavením zohráva
významnú úlohu v paleontológii. Predbežným výskumom
6 profilov na území NP Veľká Fatra som
zistil prítomnosť 47 druhov a 9 rodov (určené ako
sp. v dôsledku slabšieho zachovania) triedy Ammonoidea
ZITTEL. Na základe týchto nálezov
sa mi podarilo presnejšie vyčleniť biozonáciu
na území Veľkej Fatry, čo je dôležité z hľadiska
presnejšieho určenia veku vrstiev a ich korelácie
CHUS 68/2006 – STRANA 33
chus68.indd 33 7. 6. 2006 11:22:15