Stiahni (1.4 MB - pdf) - ŠOP SR

Nové publikácie a recenzie
teľného rozvoja;
b) kategorizovať krajinu horských oblastí Slovenska
z hľadiska analytických znakov ich prírodného
prostredia a reliéfotvorných krajinných procesov
v nich a na to nadväzujúcej krajinnej typológie
s analýzou typov životného prostredia, čo vyúsťuje
do krajinnoekologickej charakteristiky hlavných typov
krajiny v horských oblastiach Slovenska;
c) stručne zhodnotiť ohrozenie povrchu horských
oblastí Slovenska prírodnými a antropogénnymi
vplyvmi a načrtnúť faktory ekologickej
únosnosti prírodného prostredia a zaťažiteľnosti
územia ľudskými aktivitami. Rozsiahlejšia časť
monografickej štúdie je venovaná nutnosti a možnostiam
racionálneho využívania územia horských
oblastí Slovenska vo vzťahu k ekologickej únosnosti
a ochrane prírody a krajiny v týchto oblastiach.
Po prečítaní štúdie možno konštatovať, že vytýčené
ciele autor splnil veľmi úspešne.
Autor štúdie kriticky ale s hlbokou znalosťou
problematiky pripomína, že horské oblasti nemožno
jednoducho spájať so žiadnym biómom,
resp. ekozónou sveta. Horskú oblasť autor priraďuje
k horskému (montánnemu) stupňu, vyššiemu
horskému (supramontánnemu), subalpínskemu,
alpínskemu, subniválnemu a niválnemu (snežnému)
stupňu. Skúsenosti autora zo štyridsaťročného
výskumu horských oblastí sveta a Slovenska vyústili
do poznania, že horské oblasti by sa mali vyčleňovať
na základe komplexnej krajinnoekologickej
charakteristiky z fyzickogeografického aspektu,
resp. podľa biogeografických odlišností. Zároveň
pripomína, že táto cesta je však veľmi náročná.
Koncepciu udržateľného rozvoja autor štúdie
chápe ako integritu ekologicko-environmentálneho,
ekonomického a sociálneho aspektu. Každý
z nich má svoje vlastné ciele. V súvislosti s rozličnou
interpretáciou termínu „trvalo udržateľný rozvoj“
autor považuje za vhodnejšie používať výraz
„vývoj“, lebo ten zastrešuje rovnako rozvoj, stagnáciu
ako aj úpadok, teda tri atribúty rozvoja v širšom
ponímaní. Autor štúdie pripomína, že horské oblasti
s bohatou mozaikou ekosystémov, ktoré reprezentujú
mikrokozmos širokej habitátovej diverzity,
majú nízku homeostázu, sú citlivé na klimatické
zmeny a na antropogénne vplyvy.
V najdôležitejšej a z hľadiska obsahu najobsiahlejšej
tretej kapitole autor štúdie veľmi prehľadne,
vedecky dôkladne, s citom pre mieru a rozsah
informácií formuloval cieľ a metodiku prístupu
k riešeniu tejto problematiky na území Slovenska.
Pôvodne roztrieštené informácie v početných odborných
publikáciách autor stručne zhrnul do samostatných
podkapitol. Vďaka vysokej vedeckej
erudícii autora štúdie pomerne zložitá problematika
sa tak naraz stala oveľa zrozumiteľnejšia, jednotlivé
časti sa ukázali v inom svetle a súčasne s tým
sa nám v krajine odhalili nové, dovtedy netušené
vzťahy a súvislosti.
Osobitnú pozornosť venoval autor štúdie prírodným
ohrozeniam (erózia pôdy, lavínové ohrozenie
v zime, sutinové prúdy v lete, vetrové, snehové
a námrazové ohrozenie lesných porastov), ohrozeniam
antropogénnymi vplyvmi (pastierstvo, baníctvo,
hutníctvo, lesné hospodárstvo – sprístupňovanie
horských lesov cestami, holoruby, urbanizácia)
a zmenám krajinnej pokrývky v poľnohospodárskej
a lesnej krajine. V tejto oblasti náš popredný
krajinný ekológ s vysokou vedeckou výpovednou
hodnotou prezentuje výsledky vlastných dlhodobých
experimentálnych výskumných prác. Zároveň
analyzuje očakávané vplyvy klimatických zmien
na krajinu horských oblastí a hypoteticky predpokladá
vysoký stupeň pravdepodobnosti zmien
v krajine Slovenska vplyvom ohlasovaných klimatických
zmien.
Teoretické aspekty potenciálu a únosnosti krajiny,
resp. územia, autor štúdie interpretuje jasne
a s vysokou vedeckou erudíciou. Spomedzi účelových
vlastností krajiny autor za najvýznamnejšiu
považuje potenciál, lebo z neho sa odvodzuje (ekologická)
únosnosť krajiny, ktorú chápe ako možnú
mieru využívania potenciálu danej krajiny predovšetkým
(ale nie len) človekom, ktorá nespôsobuje
deštrukciu krajiny. Rozsah monografickej štúdie
neumožnil autorovi interpretovať únosnosť krajiny
v jednotlivých celkoch horských oblastí Slovenska.
Osobitnú pozornosť autor venuje implikácii teoretických
poznatkov o únosnosti na možné využitie
územia z hľadiska lesníctva, poľnohospodárstva,
vodného hospodárstva, cestovného ruchu, rekreácie
a športu. Vyslovuje odporúčania a požiadavky,
na ktoré je potrebné prihliadať pri rozličných antropogénnych
aktivitách v krajine horských oblastí
s cieľom prevencie pred možnou deštrukciou, čo
je osobitne cenné pre ochranu prírody a krajiny
v našich horských oblastiach.
CHUS 68/2006 – STRANA 41
chus68.indd 41 7. 6. 2006 11:22:20