Čítať ho môžete kliknutím na túto linku. - Združenie slovanskej ...

SLOVANSKÉ SLOVO
Nebezpečné tabuizovanie
II. časť
Július Handţárik
Antisemitizmus – špecifikum nemeckej podoby fašizmu
Antisemitizmus nebol organickou súčasťou fašistických
ideológií, pretoţe bol v principiálnom rozpore so samou podstatou
fašistickej „revolúcie“. Vo väčšine európskych štátov patrili totiţ
Ţidia k najmajetnejším vrstvám obyvateľstva a nikde neboli
výraznou súčasťou mestského proletariátu (robotníctva) či dedinskej
chudoby (maloroľníctva a vrstvy ţeliarov). Fašistická revolúcia
manaţérov teda nemohla byť a nebola zameraná proti tejto vrstve
manaţérov a preto aţ do roku 1939 bola väčšina fašistických strán a
hnutí voči ţidovstvu fakticky indiferentná. A Maďarsko, prvý štát
reálneho fašizmu v Európe, malo dokonca celkom filosemitský
reţim, čo vyplývalo z osobitného postavenia Ţidov v maďarskej
spoločnosti a hlavne v jej najvyšších majetných vrstvách. Uhorsko a
v ňom hlavne etnické Maďarsko bolo totiţ dlhodobo cieľom
hromadného sťahovania Ţidov z Haliče. Kým v roku 1700 ţilo
v Uhorsku len 12 tisíc, v roku 1805 to bolo 127 tisíc, roku 1890 uţ
707 tisíc a roku 1914 dokonca aţ 911 tisíc Ţidov. Dominantné
postavenie dosiahli vo finančníctve, priemysle i poľnohospodárstve
(ako majitelia a hlavne árendátori veľkostatkov) a vo veľkom počte
prenikli aj do slobodných povolaní ako advokáti, ţurnalisti, lekári,
lekárnici a umelci. Na Slovensku promaďarské správanie a
dominantná hospodárska pozícia Ţidov vytvárali koncom 19.
storočia v slovensko-ţidovských vzťahoch komplikované situácie.
Pre slovenský ľud boli Ţidia – veľkostatkári, árendátori, továrnici,
12