Čítať ho môžete kliknutím na túto linku. - Združenie slovanskej ...

Rozloha:51 129 km²
Počet obyvateľov: 4 000 000 ( v r. 2000)
Hlavné mesto: Sarajevo – 526 000 obyv.
Úradný jazyk: chorvátčina, srbčina
Národnostné zloţenie: Bosniaci 44%, Srbi 31%, Chorváti 17%, iní
8%
Náboţenstvo: islam 44%, srbsko-pravoslávne 31%, rímsko-katolícke
17%, iné 8%
Štátny sviatok: 1. marec (Deň samostatnosti, 1992)
Administratívne usporiadanie: dve samostatné územné jednotky –
Federácia Bosny a Hercegoviny (Federacija Bosne i Hercegovine)
26 076 km², Srbská republika (Republika Srbska ) 25 053 km².
História Bosny pripomína magický uzol, ktorý sa ešte nikomu
dodnes nepodarilo rozpliesť. Vedú sa nekonečné spory, či sú
bosnianski moslimi chorvátskeho alebo srbského pôvodu, pravda je
však trochu komplikovanejšia. Bosna bola pôvodne iba malá
pohraničná bánovina, ktorá bola postupne súčasťou chorvátskeho,
srbského aj uhorského štátu. Ale keď sa v roku 1377 na istý čas
osamostatnila a bosniansky bán Tvrtko bol korunovaný kráľom,
patrila uţ väčšina slovanského obyvateľstva Bosny k tzv.
bogomilom, radikálnemu duchovnému smeru, ktorý hlásal návrat
k pôvodným princípom kresťanstva a neuznával cirkevné autority
západu ani východu. Nečudo, ţe sa tak Bosna dostala medzi dva
mlynské kamene, a keď ju v roku 1463 dobyli Turci, väčšiny
bogomilov prestúpila na islam. Zo zaznávanej náboţenskej menšiny
sa tak stali odrazu súčasťou vládnuceho osmanského národa, pričom
si zachovali svoj slovanský jazyk i cítenie. V Osmanskej ríši sa
Bosna tešila mnohým privilégiám. Ostala súčasťou Turecka
formálne aţ do roku 1908, keď ju anektovalo Rakúsko-Uhorsko a uţ
o desať rokov na to sa stala súčasťou Juhoslávie. Situácia
bosnianskych moslimov sa opäť radikálne zmenila a mlynské
kamene histórie začali znovu mlieť. Po osamostatnení Bosny
a Hercegoviny v roku 1992 konflikt vypukol naplno a nie je
uzatvorený dodnes. Územie štátu je rozdelené na moslimsko-
5