Čítať ho môžete kliknutím na túto linku. - Združenie slovanskej ...

SPRAVODAJCA ZSV
Slová vedia viac ako my
Česká prozaička Ivana Blahutová napísala list slovenskému
básnikovi Pavlovi Janíkovi, v ktorom okrem iného uvádza:
Chcem sa Vám poďakovať za Vašu vtipnú a inšpirujúcu kniţku
Buď vôňa tvoja – nad mnohými veršami som sa musela nahlas
zasmiať, hoci to bol smiech miestami veľmi horký. Je krásne urobená
i výtvarne – báječné ilustrácie, grafika, nehanebne závidím ...
Obdivujem vašu skvelú prácu so slovami – to, ako tú zdanlivú
„ľahkú hravosť“ (viem, ţe v skutočnosti je to poriadna drina!)
celkom nenápadne, ale úţasne pevne drţíte na uzde – nič nie je
samoúčelné, nič nezvedie k čírej hračke ( v tomto zmysle som nikdy
neprišla na chuť napr. slávnym Morgensternovým Šibeničným
piesňam! – ale moţno to bolo aj prekladom a výberom), všetko
naopak cieľavedome vediete k jedinému: dostať sa aţ na dreň!
OBJAVIŤ ďalšie významové rozmery slov, ďalšie schopnosti
a dávno uloţené vedomosti rodného jazyka, ktoré v ňom odpradávna
čakajú na vyjadrenie – a Vy ten poklad jednoducho vykutáte a dáte
všetkým ako dar.
Sám potom (síce v inej súvislosti) vravíte: „Slová odmietajú
poslušnosť“. – Vám ju určite neodmietajú. Vám sa vo Vašich
básniach otvárajú a odhaľujú a rozrastajú – a s nimi sa otvára
a odhaľuje a rozrastá aj obraz nášho sveta.
Vo fantasy poviedke Nonstop som zhodou okolností napísala to,
čo ma uţ dlho znepokojuje a vzrušuje (v dobrom i v zlom): „Slová
vedia viac ako my. Ale nevedia to, čo my.“
A Vy práve viete slová donútiť, aby nám povedali viac, ako sme
v nich sami schopní a ochotní nachádzať. Je to nesmierne cenné,
najmä v dnešných hanebných časoch, keď dochádza (predpokladám,
39