Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
e d i t o r i a l<br />
Tento mesiac by sa mal náš pospolitý ¾ud vyjadri v referende k vstupu SR do EÚ. O tom, ako to dopadne,<br />
rozhodnú hviezdy, lebo predbené optimistické prie<strong>sk</strong>umy pracujú s odchýlkou ±20 % ☺, èo v kombiná−<br />
cií s „úspešnosou“ <strong>na</strong>šich doterajších referend z<strong>na</strong>mená z<strong>na</strong>ènú mieru neistoty. Výz<strong>na</strong>mným argumen−<br />
tom v prospech vstupu do EÚ zo strany bených obèanov je oèakávané zvýšenie ich ivotnej úrovne (auto−<br />
maticky...), pripojenie sa k vyspelejšej západnej Európe a s tým spojená monos vo¾ného pohybu po jed−<br />
notlivých krajinách EÚ. V nedávnom prie<strong>sk</strong>ume – u neviem, od ktorej „renomovanej agentúry“ – zazne−<br />
lo, e a 50 % respondentov má záujem vybra sa za lepšie platenou prácou do niektorej z krajín EÚ.<br />
Priznám sa, e ma toto èíslo dos vydesilo a následne prinútilo vyjadri sa k tejto téme.<br />
Trend globalizácie ekonomiky je všeobecne známy. Keïe v súèasnosti sú firmy vïaka ekonomickej<br />
recesii nútené okresáva náklady, kde sa len dá, nie je prekvapujúce, e mnohé známe svetové firmy<br />
prepúšajú tisíce zamest<strong>na</strong>ncov a následne tú istú prácu zadávajú x−násobne menej platenému pracov−<br />
níkovi niekde <strong>na</strong> opaènom konci zemegule. Americké a európ<strong>sk</strong>e spoloènosti presúvajú svoje call cen−<br />
trá <strong>na</strong> Kostariku a do Junej Afriky, výrobcovia aut a spotrebnej elektroniky presúvajú závody do<br />
Mexika a Èíny. V Indii, Ru<strong>sk</strong>u a Èíne vznikajú obrov<strong>sk</strong>é softvérové domy a vývojové centrá pre firmy<br />
ako Intel, Nortel, Motorola èi Microsoft. Firmy si v týchto krajinách nechávajú robi kompletné úètov−<br />
níctvo, regrutujú z nich IT konzultantov, programátorov, architektov, grafikov. Matematika je jedno−<br />
duchá: kým návrhárovi integrovaných obvodov v Silicon Valley treba plati mesaène 7000 USD, rov−<br />
<strong>na</strong>ko kvalifikovaný ininier (a mono ešte usilovnejší) v Indii sa uspokojí aj s 1000 USD mesaène. Kým<br />
architekt v USA èaká <strong>na</strong> výplatnej pá<strong>sk</strong>e sumu aspoò okolo 3000 USD, jeho kolega v Bukurešti bude<br />
ve¾mi rád, keï mu <strong>na</strong> úèet za rov<strong>na</strong>ký mesaèný výkon príde aspoò 200 USD. Naèo plati jedného dra−<br />
hého programátora, keï za rov<strong>na</strong>ké peniaze firma zí<strong>sk</strong>a piatich rov<strong>na</strong>ko výkonných?<br />
Fenomén globalizácie, samozrejme, nie je nový. Poèas jej prvej vlny v priebehu uplynulých dvoch<br />
desaroèí sme boli svedkami odlivu jednoduchších sluieb, ako výroba topánok, hraèiek èi lacnej spo−<br />
trebnej elektroniky, do krajín Ïalekého východu. To, èo sa však deje v súèasnosti, je nový a kvalitatív−<br />
ne vyšší posun. Všetky profesie, ktoré sú postavené <strong>na</strong> z<strong>na</strong>lostiach a spracovaní informácií, môu by<br />
zabezpeèované z ¾ubovo¾ného miesta <strong>na</strong> zemeguli. Staèí, aby tam bola odborne vzdelaná a po anglicky<br />
hovoriaca populácia a dostatoène rýchly prístup <strong>na</strong> internet. Pod¾a odhadu Forrester Research by do<br />
roku 2015 malo z USA týmto spôsobom „odís“ viac ako 3,3 milió<strong>na</strong> „bielogolierových“ pracovných<br />
pozícií a 136 miliárd USD vo výplatách! A èo to bude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> pre krajiny, ktoré zachytia túto druhú<br />
vlnu? Do roku 2008 by len sektor IT sluieb mal pre Indiu vygenerova export v hodnote 57 miliárd<br />
USD, zamestnáva 4 milióny ¾udí a pomôc hrubému domácemu produktu príspevkom 7 %.<br />
Ak máte vyštudovaný niektorý zo iadaných odborov a viete po anglicky, bude o vás záujem. Ale nemusí−<br />
te si hneï bali kufre a objednáva letenku. Pre vášho budúceho zamestnávate¾a je výhodnejšie, aby ste<br />
zostali tam, kde ste, a <strong>na</strong>miesto seba posielali výsledky svojej práce. Necestujte do Silicon Valley, od roku<br />
2001 tu klesla zamest<strong>na</strong>nos o viac ako 20 %! Nebudú sa z vášho príchodu teši ani zamestnávatelia, ani<br />
zamest<strong>na</strong>nci, pre ktorých predstavujete potenciálnu hrozbu. U teraz ich znervózòuje pokles platov. Kým<br />
starší softvérový ininier v roku 2000 zarábal roène okolo 130 000 USD, dnes dostane <strong>na</strong> výplatu „len“<br />
100 000. Kým bený poèítaèový technik pred dvoma rokmi zarobil roène 55 000 USD, dnes môe èaka o<br />
20 000 USD menej. A to u je dôvod <strong>na</strong> nervozitu. Hovoríte si, e vy by ste pracovali aj za menej? OK, tak<br />
poèítajte ïalej, ale berte do úvahy aj ivotné náklady, ktoré sú vonku podstatne vyššie ako u nás. A neza−<br />
búdajte <strong>na</strong> fakt, e keby sa prepúšalo, budú prisahovalci prví <strong>na</strong> rade, ktorí pôjdu z kola von.<br />
Hovoríte, e nepotrebujete pracova v odbore, ktorý ste vyštudovali? Ak vám staèí umývanie riadu alebo<br />
šoférovanie taxíkov, tak sorry, vám môj príhovor asi nepomôe. Len sa desím predstavy, ako sa bude−<br />
te pred úradom v práce tlaèi o lepší „flek“ s konkurenciou z Po¾<strong>sk</strong>a èi Rumun<strong>sk</strong>a a zaradíte sa tak<br />
popri Iraku, Iráne, Sírii, Libanone do západoeuróp<strong>sk</strong>ej kategórie low−level „gastarbajtrov“...<br />
Nech sa <strong>na</strong> to pozerám z ktorejko¾vek strany, myšlienka vyuitia druhej vlny globalizácie ekonomiky<br />
by mohla by dobrým riešením pre z<strong>na</strong>ènú èas <strong>na</strong>šej populácie aj z poh¾adu jednotlivcov, aj celej kra−<br />
jiny. Budete pracova doma v oblasti, ktorú ste vyštudovali, za väèšie peniaze, ako je v kraji zvykom,<br />
a pri niších ivotných nákladoch ako v zahranièí. Keï sa tohto trendu nechytíme, vyuijú ho iné kon−<br />
kurenèné krajiny. A to by bola škoda.<br />
Tak èo, ešte sa vám chce odchádza za prácou do zahranièia?<br />
Zaujímavé èítanie májového èísla vám elá
INTERNET<br />
90 Net & Security news<br />
90 Komentár: /dev/null/021<br />
92 Na potulkách svetom WWW<br />
94 Vytvárame WWW stránky II. / 6. èas<br />
INFOWARE<br />
38<br />
REVUE<br />
TESTOVALI SME:<br />
3D karty s maximálnym výkonom<br />
4 Novinky<br />
14 Spoloèen<strong>sk</strong>á rubrika: IT komunita & Lifestyle<br />
16 Digitál<strong>na</strong> výbava v štýle Sony / Reportá<br />
19 Viete, èo je Embedded PC?<br />
22 Predaj tlaèových periférnych zariadení<br />
v SR v roku 2002 / Prie<strong>sk</strong>um<br />
24 obèan.<strong>sk</strong> – elektronický úrad nonstop<br />
a bez èakania<br />
26 nVidia verzus ATI / Technológie<br />
30 Farebné laserové tlaèiarne od A po Z<br />
35 Testujeme 3D grafické karty / Ako <strong>na</strong> to<br />
HARDWARE<br />
38 Testovali sme: 3D karty s maximálnym výkonom<br />
44 Testovali sme: 11×farebné laserové tlaèiarne<br />
50 Sony PEG-NX70V/E<br />
52 2× LCD-TV a la Philips<br />
53 iTec X-Drive II / Technické predstavenie<br />
54 AXIS 9010 Bluetooth Access Point<br />
55 Motorola T720i<br />
56 Toshiba Satellite 1950-801<br />
57 Nokia D211<br />
58 Archos Jukebox Multimedia<br />
60 Dva „<strong>na</strong>drozmerné“ LCD monitory<br />
62 Microtek ScanMaker 6800<br />
64 Klávesnice a myši od A4<br />
66 Pracovný stôl a la BenQ<br />
68 Siemens S55<br />
68 InFocus X1 / Technické predstavenie<br />
69 2× 3 milióny od Sony<br />
70 Umax VisionBook 630SX<br />
70 Visoneer 6600 USB Scanner<br />
71 Sony Ericsson P800<br />
72 Klávesnice UMAX<br />
73 Adaptec USB2EXCHANGE /Technické predstavenie<br />
74 Test DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek / Dodatok<br />
75 Acer TravelMate 803LCi<br />
75 Hitachi CP-X327<br />
´<br />
´<br />
95 Technológie & biznis news<br />
98 IT osobnos a IT firma roka 2003<br />
99 Testujeme 2TB di<strong>sk</strong>ové pole<br />
103 Microsoft .NET po roku<br />
105 Alter<strong>na</strong>tívni operátori prinášajú „alter<strong>na</strong>tívu“ zatia¾<br />
len pre firemných zákazníkov<br />
106 Solid Edge V14<br />
108 Bezdrôtové siete WLAN pod¾a štandardu IEEE 802.11a<br />
110 SAP Netweaver – nová architektúra od SAP<br />
112 Vírusový radar<br />
LINUXWARE<br />
114 Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 12. èas<br />
118 LinuxNews<br />
119 Step-by-Step / 1. Ako pripoji poèítaè s MS Windows NT/2000<br />
ako klienta Samby<br />
120 Utilitky a nástroje pre Linux<br />
121 Linux FAQ /3<br />
PROGRAMUJEME<br />
122 Grafika cez OpenGL / 11. èas: JPEG texture mapping<br />
123 Programujeme v jazyku C# / 8. èas<br />
124 DirectAnimation / 4. èas<br />
126 Delphi v praxi / 26. èas: Office a RichEdit<br />
128 Programujeme v Jave / 5. èas: Komponenty<br />
130 Ako <strong>na</strong> nápoveï / 12. èas<br />
132 Windows API / 2. èas: Transparent Window & Spin Control<br />
134 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET / 2. èas<br />
135 Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 6. èas: Microsoft Mobility<br />
Developer Conference 2003<br />
SERVIS<br />
137 Tipy a triky pre Windows<br />
138 Hardvér pod lupou / 4. èas: Operaèná pamä<br />
139 Poradòa<br />
141 Media klub<br />
142 DVD okienko<br />
SOFTWARE<br />
76 Panda Antivirus Platinum 7.0<br />
77 Norton Internet Security 2003<br />
78 VDMSound 2.0.4<br />
79 CD: Domáci uèite¾: Kúzelná cesta<br />
80 Microsoft Plus! Digital Media Edition<br />
82 Sharewarové okienko<br />
89 Impossible Creatures / Gamesy<br />
44<br />
TESTOVALI SME:<br />
11× farebné laserové tlaèiarne<br />
2 PC REVUE 5/2003
N O V I N K Y<br />
<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> 12. 3. – 15. 4.<br />
Obchodník s modèipmi pred súdom<br />
Nový svetový rekord vo ve¾koformátovej tlaèi<br />
IBM proti Taiwanu?!<br />
Orange zniuje ceny za volania do zahranièia<br />
Tablet PC pod 39−tisíc Sk bez DPH?<br />
Sun testuje Opteron od AMD pre <strong>na</strong>sadenie v serveroch<br />
Pentium 4 s 800 MHz zbernicou v Japon<strong>sk</strong>u<br />
Orange zlacòuje o 25 %<br />
Novelizácia záko<strong>na</strong> by pod¾a MDPT posilnila právo−<br />
moci TÚ<br />
Obrazové správy za cenu SMS<br />
Hoax o Gatesovej smrti zníil akcie Microsoftu!<br />
Predaj digitálnych fotoaparátov takmer dvojnásobný!<br />
Athlon XP so 400 MHz zbernicou definitívne!<br />
Od 1. mája sa u<strong>sk</strong>utoèní preèíslovanie <strong>sk</strong>rátených<br />
prístupových èísel<br />
Odinštalovanie Internet Explorera <strong>na</strong> jeden klik?<br />
ST vyzývajú po<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetu <strong>na</strong> rokovania<br />
o ADSL<br />
Plextor ide do USB k¾úèov<br />
ATO chce spoloèné riešenie novely telekomunikaè−<br />
ného záko<strong>na</strong><br />
ST sú proti novele telekomunikaèného záko<strong>na</strong><br />
Vírus SARS „proti vývojárom“...<br />
ECS bude vyvíja produkty pre Apple!<br />
Chcete zdrojové kódy k hre Duke Nukem 3D?<br />
IBM má u desiaty rok <strong>na</strong>jviac patentov v USA<br />
Intel uviedol 2,4 GHz Celeron<br />
Xbox beí <strong>na</strong> Linuxe aj bez modèipu<br />
Acer uvedie nové PDA, ceny od 173 USD!<br />
Sun u nechce vlastnú linuxovú distribúciu<br />
Macromedia uvedie vlastný prehrávaè pre Flash<br />
Zanevrel Microsoft <strong>na</strong> Internet Explorer 5.5?<br />
IBM bude vyrába èipy GeForce<br />
Po DirectX 9.0a sa z¾ahla zem!<br />
Za zvyšok Eurotelu ponúka Èe<strong>sk</strong>ý Telecom 1,285<br />
mld. USD<br />
Zavádza Microsoft vo svojej reklame?<br />
Dell uvádza prvé vlastné tlaèiarne pri monochroma−<br />
tickej tlaèi.<br />
DirectX 10 <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr s Windows Longhorn<br />
100 hackov pre Google<br />
Motorola nechce linuxové aplikácie vo svojich smart−<br />
phonoch<br />
SMS správa zrúti mobily od Siemensu<br />
Amazon ponúkal iPaq aj za 8 eur<br />
Nikon s novým logom<br />
Pouívatelia sú ochotní plati viac za nechránenú hudbu<br />
Tiscali opä cie¾om útoku<br />
90 miliónov predaných Windows XP<br />
(Ne)úspech tablet PC?<br />
Prichádzajú <strong>sk</strong>utoèné OLED displeje<br />
CD a DVD di<strong>sk</strong>y s nepoškrabate¾ným povrchom<br />
S kúpou DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky je dobré poèka<br />
LG má zapisovaèku pre všetky DVD formáty<br />
Mobilný telefón oslavuje 20. výroèie<br />
Virtuál<strong>na</strong> klávesnica ide <strong>na</strong>ozaj do výroby<br />
Xbox zlacnel <strong>na</strong> 199 USD<br />
Prvý tablet PC s Centrinom od Aceru<br />
Bluetooth a WLAN v Memory Stick a SD Card formáte<br />
Zbrojí Intel proti pretaktovávaniu?<br />
Objaví sa technológia x86−64 v Prescotte?<br />
Microsoft sa koneène rozhodol a DirectX 9.0a je tu<br />
oficiálne!<br />
Intel má 3 nové procesory pre PDA<br />
Microsoft má broúru Windows verzus Linux<br />
ST predpokladajú pokles hlasových sluieb <strong>na</strong> pev−<br />
ných linkách<br />
Sloven<strong>sk</strong>ý softvér v americkom námorníctve<br />
V parlamente dve poslanecké novely telekomunikaè−<br />
ného záko<strong>na</strong><br />
Java Virtual Machine je deravá!<br />
Experti riešeniam od Microsoftu neveria, ale pouívajú ich!<br />
Active Scripting je deravý!<br />
Blu−Ray od Sony v predaji ešte tento rok<br />
Sony oznámila, e ešte v tomto roku sa v jej ponuke objavia<br />
Blu Ray mechaniky. A k tomu aj patrièné di<strong>sk</strong>y. Modrý laser<br />
nám tak umoní uloi <strong>na</strong> 12 cm médium 23,3 GB dát.<br />
Takáto vysoká kapacita má nájs <strong>na</strong>sadenie <strong>na</strong>jmä v tých<br />
oblastiach, kde dnes u nedostaèujú 9,1 GB magnetooptic−<br />
ké médiá. Vyuíva by sa teda mali v oblasti, kde je potreb−<br />
né pohodlne a rýchlo uklada ve¾ké objemy dát. Maximálny<br />
dátový tok by mal by <strong>na</strong> úrovni 9 MB/s, celý di<strong>sk</strong> je tak<br />
moné zaplni dátami za necelých 45 minút.<br />
Mechaniky budú vybavené rozhraním Ultra Wide 160<br />
SCSI, aby bol zabezpeèený dostatoèný výkon pre mechani−<br />
ku a aby sa zabezpeèila bezproblémová inštalácia do ser−<br />
verov a výkonných pracovných staníc. Hovorca Sony <strong>na</strong>vyše<br />
uviedol, e v roku 2005 sa objaví druhá generácia Blu−Ray,<br />
teda médiá s kapacitou 50 GB, pri ktorých bude maximál−<br />
<strong>na</strong> prenosová rýchlos <strong>na</strong> hranici 18 MB/s. Tretia generácia<br />
by potom mala po<strong>sk</strong>ytnú kapacitu 100 GB pri rýchlosti<br />
36 MB/s.<br />
Sony chce ešte pred koncom roka uvies Blu−Ray mecha−<br />
niky <strong>na</strong> trh pod vlastným menom. Ich ce<strong>na</strong> by mala by nie−<br />
kde <strong>na</strong> hranici 3000 USD za mechaniku a 45 USD za 23,3<br />
GB médium.<br />
Fujitsu vyvíja technológiu bezdotykového<br />
rozpoznávania rúk<br />
U <strong>na</strong> jeseò roku 2002 spoloènos Fujitsu oznámila, e pra−<br />
cuje <strong>na</strong> vývoji biometrického systému, ktorý bude slúi <strong>na</strong><br />
identifikovanie osôb za pomoci ich ruky.<br />
U vtedy Fujitsu prezentovala systém integrovaný do kla−<br />
sickej myši, ktorý pri poloení ruky pre<strong>sk</strong>enoval rozmiestne−<br />
nie íl a <strong>na</strong> základe výsledku urèil, èi ide o autorizovanú<br />
osobu. Tentoraz však spoloènos tvrdí, e technológiu rozvi−<br />
nula <strong>na</strong>to¾ko, e funguje aj bez dotyku.<br />
Nový bezdotykový senzor takisto ako jeho predchodca<br />
pouíva infraèervené svetlo, ktoré nechá opticky vystúpi ily<br />
v ruke, aby tie mohli by odsnímané a porov<strong>na</strong>né so vzorom<br />
uloeným v databáze. Pozícia a vzdialenos ruky pritom<br />
pod¾a vyjadrenia Fujitsu môu by variabilné.<br />
Chybovos nového prístroja leí asi <strong>na</strong> úrovni jedného<br />
percenta pre rozpoz<strong>na</strong>nie ruky a zhruba 0,5 percenta <strong>na</strong><br />
chybné rozpoz<strong>na</strong>nie snímaného obrazu. Priemerná chybo−<br />
vos tak leí <strong>na</strong> hranici 0,8 percenta.<br />
Fujitsu zastáva svoju technológiu a vyzdvihuje jej <strong>na</strong>sa−<br />
denie <strong>na</strong>jmä v komerènej oblasti. V porov<strong>na</strong>ní s èítaèkou<br />
odtlaèkov prstov je toti hygienickejšia a menej náchylná <strong>na</strong><br />
falzifikáty. Otázne však je, kedy dôjde aj k „vánejšiemu“<br />
<strong>na</strong>sadeniu tejto technológie, chybovos <strong>na</strong> úrovni 0,5 per−<br />
cent je toti <strong>na</strong>príklad pre fi<strong>na</strong>nèné úkony neprijate¾ná.<br />
Intel verzus VIA: koniec súdnych sporov!<br />
Po takmer roku a pol, èo sa spoloènosti Intel a VIA Tech−<br />
nologies súdili spolu v desiatich prípadoch v piatich štátoch<br />
o 27 patentov, došlo k zásadnému obratu. Spoloènosti toti<br />
oznámili, e sa dohodli a vzájomne stiahli aloby.<br />
V rámci vyrov<strong>na</strong>nia medzi spoloènosami došlo k doho−<br />
de o vzájomnom po<strong>sk</strong>ytnutí príslušných licencií vyuívaných<br />
v èipových súpravách a mikroprocesoroch <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcich<br />
desa rokov!<br />
V rámci dohody môe VIA Technologies <strong>na</strong>ïalej ponúka<br />
mikroprocesory x86 kompatibilné. Tie však nesmú vyuíva<br />
rov<strong>na</strong>kú päticu ani zbernicu ako mikroprocesory Intelu. Intel<br />
po<strong>sk</strong>ytol VIA Technologies štvorroènú licenciu <strong>na</strong> vývoj<br />
a predaj èipových súprav pre mikroprocesory Intel.<br />
64−bitové edície Windows pre AMD budú!<br />
Microsoft vydal oficiálne vyhlásenie, pod¾a ktorého spoloè−<br />
nos vyvíja 64−bitové verzie Windows XP i Windows Server<br />
2003. Oba systémy pre mikroprocesory AMD s architektú−<br />
rou x86−64 by sa <strong>na</strong> trhu mali objavi pribline v polovici<br />
roka. Po Linuxoch (SuSE, RedHat i Mandrake) a Unixe (Sun<br />
Microsystems) teda máme pre Opterony a Athlony 64 aj<br />
„okienka“. Konèí sa teda dohadovanie, ako to Microsoft<br />
s podporou AMD v tomto smere myslí.<br />
Mohol za to brankár?<br />
Viete si predstavi, e futbalový zápas sledujete z poh¾adu<br />
hráèa alebo rozhodcu? Umoòuje to nová technológia<br />
Hawk Eye alebo Jastrabie oko, ktorá spracúva videozobra−<br />
zenia pomocou špeciálnych kamier. Kamery sú umiestnené<br />
v okolí ihri<strong>sk</strong>a, aby boli schopné vytvori trojdimenzionálny<br />
obraz pohybu lopty a hráèov s pämilimetrovou presnosou.<br />
Nová technológia Hawk Eye umoòuje dokonca predpove−<br />
da budúci smer lopty. Kamera pouíva pri pribliovaní<br />
alebo zaostrovaní deja <strong>na</strong> ihri<strong>sk</strong>u 3D zameriavanie v reál−<br />
nom èase. Vyuíva pri tom oz<strong>na</strong>èenia hracieho po¾a vyvinu−<br />
té vý<strong>sk</strong>umníkmi dcér<strong>sk</strong>ej spoloènosti Roke Manor Research<br />
koncernu Siemens.<br />
Hawk Eye u pouívajú televízne spoloènosti ako BBC,<br />
Sky Sport a brit<strong>sk</strong>ý Channel 4.<br />
Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e systém celú hru digitalizuje, môu si<br />
fanúšikovia vyuívajúci Hawk Eye znovu prehráva zábery<br />
hry z rôznych poh¾adov prostredníctvom internetu. Takéto<br />
záz<strong>na</strong>my môu by zobrazené <strong>na</strong> poèítaèi, televíznej obra−<br />
zovke a v blízkej budúcnosti aj <strong>na</strong> UMTS telefónoch. V spo−<br />
lupráci s brit<strong>sk</strong>ou spoloènosou Sunset+Vine zaloili Roke<br />
Manor Research spoloènos Hawk−Eye Innovations Ltd,<br />
ktorá sa v súèasnosti špecializuje <strong>na</strong> aplikáciu novej tech−<br />
nológie do ïalších športov, ako kriket, tenis alebo biliard.<br />
Štartuje koneène ADSL <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u?<br />
Spoloènos Slovanet, a. s., sa rozhodla pri propagovaní<br />
technológie ADSL pre netradièný krok. Namiesto toho, aby<br />
dali ve¾ký objem peòazí do reklamy, rozhodli sa pre závä−<br />
zok po<strong>sk</strong>ytova pripojenie <strong>na</strong> ADSL za 1590 Sk bez DPH<br />
mesaène (1908 Sk s DPH). Pritom sa nekladú iadne obme−<br />
dzenia <strong>na</strong> objem prenesených údajov. Ide o trvalé pripoje−<br />
nie <strong>na</strong> internet, a teda tarifikácia sa neviae <strong>na</strong> dobu pri−<br />
pojenia. Slovanet za túto cenu po<strong>sk</strong>ytuje maximálnu rých−<br />
los pripojenia 768 kb/s downstream / 192 kb/s upstream<br />
a jej záväzok trvá 6 mesiacov. Ponuka tohto pripojenia je<br />
limitovaná <strong>na</strong> prvých 300 záujemcov.<br />
Reálne sa bude moné <strong>na</strong> sie ADSL pripoji a po tom,<br />
èo túto slubu spustia Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie, a. s., èo<br />
by malo by <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr od 1. jú<strong>na</strong> 2003.<br />
Pod¾a vyhlásenia predstavite¾ov firmy Slovanet bude<br />
ponuka zo zaèiatku urèená pre mestá Bratislava, Ban<strong>sk</strong>á<br />
Bystrica a Košice, ne<strong>sk</strong>ôr pribudnú iné väèšie mestá. Ban<strong>sk</strong>á<br />
Bystrica a Košice budú pripojené <strong>na</strong> ADSL asi dva mesiace<br />
4 PC REVUE 5/2003
N O V I N K Y<br />
po Bratislave. Tu všetko závisí od ochoty ST investova do<br />
technológie ADSL.<br />
Aby bolo moné pripoji sa <strong>na</strong> ADSL, musia by splnené<br />
tri základné podmienky: telefón<strong>na</strong> prípojka musí by pripo−<br />
jená <strong>na</strong> koncentrátor ADSL, vzdialenos medzi telefónnou<br />
prípojkou a koncentrátorom ADSL nesmie by dlhšia, ako je<br />
kritická vzdialenos (asi dva a tri kilometre pod¾a typu<br />
pouitého modemu), a kvalita linky má by postaèujúca <strong>na</strong><br />
pripojenie ADLS. O tom, èi konkrétne miesto spåòa tieto<br />
podmienky, sa dozvie pouívate¾ po tom, èo technici vyko−<br />
<strong>na</strong>jú meranie. Pod¾a odhadov zástupcov Slovanetu tieto<br />
podmienky dnes spåòa 30 a 40 percent územia v spome−<br />
nutých troch mestách.<br />
Akciová ponuka je pritom <strong>na</strong> úrovni bených poplatkov<br />
za ove¾a pomalšie a<strong>na</strong>lógové dial−up pripojenie. Pri troch<br />
hodinách denne v slabej prevádzke (mimo špièky) pod¾a<br />
výpoètov Slovanetu vychádza dial−up pripojenie <strong>na</strong> 1791 Sk<br />
bez DPH, zatia¾ èo za ADSL Štart je to zmienená suma 1590<br />
Sk bez DPH.<br />
CD−RW mechanika so zápisom 1,2 GB dát<br />
Zdalo by sa, e v oblasti CD−RW mechaník je u vývoj uko−<br />
nèený. Spoloènos Plextor (<strong>www</strong>.plextor.com) však uviedla<br />
novú mechaniku s podporu zápisu a 1,2 GB údajov.<br />
Existuje interné i externé vyhotovenie a mechanika sa <strong>na</strong>zý−<br />
va Plextor Premium 52×.<br />
K¾úèom nového spôsobu zápisu je technológia GigaRec,<br />
ktorá umoòuje zmenšenie medzier medzi bitmi. Táto tech−<br />
nológia pracuje so softvérovým riešením PlexTools, ktoré sa<br />
dodáva spolu s mechanikou. Lepším vyuitím priestoru <strong>na</strong><br />
médiu dokáe mechanika <strong>na</strong>ozaj zapísa i preèíta <strong>na</strong> 99−<br />
minútovom médiu a 1,2 GB dát. Na médiu s kapacitou<br />
700 MB by malo by zvýšenie kapacity a o 40 percent.<br />
Nevýhodou je, e takto <strong>na</strong>pálené médiá zatia¾ preèítame<br />
len <strong>na</strong> mechanike s podporou GigaRec. Plextor však plánu−<br />
je vyrába svoje nové mechaniky práve s touto technológi−<br />
ou. Otázkou ostáva, èi sa pridajú aj ostatní výrobcovia,<br />
a teda èi sa nová technológia stane štandardom.<br />
Mechaniky Premium vyuívajú aj technológiu Silen Mode,<br />
ktorá umoòuje zmeni pouívate¾<strong>sk</strong>y rýchlos èítania i zápisu.<br />
Takto sa dosahuje tichšia prevádzka. Ïalšia technológia Q−<br />
check zabezpeèuje overenie správnosti zápisu údajov.<br />
Nová mechanika zapisuje i èíta 52−násobnou rýchlos−<br />
ou, prepisovanie sa vykonáva 32−násobnou rýchlosou.<br />
Externé vyhotovenie sa pripája <strong>na</strong> port USB 2.0, interné je,<br />
prirodzene, pre port ATAPI. Ovládací softvér umoòuje aj<br />
ochranu dát pred nepovolaným èítaním pomocou hesla<br />
(technológia SecuRec).<br />
Mechaniky pouívajú 8 MB buffer a prístupová doba je<br />
menej ako 65 ms. Na trh sa mechaniky Premium dostanú<br />
v máji.<br />
Inteligentný zásobník <strong>na</strong> digitálne fotografie<br />
od Epsonu<br />
Spoloènos Epson sa opä vracia do digitálnej fotografie.<br />
Bohuia¾, nové fotoaparáty tejto z<strong>na</strong>èky asi tak <strong>sk</strong>oro neuvi−<br />
díme, zato u v lete má Epson v pláne predstavi zariade−<br />
nie, ktoré poteší nejedného priaznivca digitálnej fotografie.<br />
Zariadenie sa volá Epson PhotoPC Player P−1000 a je<br />
kombináciou databanky a univerzálneho prehliadaèa digi−<br />
tálnych fotografií. Okrem dostatoèného úloného priestoru<br />
(10 GB pevný di<strong>sk</strong>) zariadenie disponuje priestranným LCD<br />
displejom s rozlíšením VGA (640 × 480 bodov), ktorý<br />
umoòuje prehliadanie uloených fotografií. Ak by vám to<br />
nestaèilo, PhotoPC Player ponúka aj výstup <strong>na</strong> pripojenie<br />
k televíznemu prijímaèu, port USB a slot pre pamäové karty<br />
CompactFlash typu I a II (myslím, e tu by mohol výrobca<br />
popracova <strong>na</strong> širšej podpore formátov). Zo spomí<strong>na</strong>ných<br />
vlastností by som sa rád pozastavil pri porte USB, ten<br />
umoòuje nielen pripojenie zariadenia k poèítaèu a komu−<br />
nikáciu s ním, ale vïaka podpore funkcie Direct−print<br />
umoòuje pripojenie k tlaèiarni Epson (musí takisto podpo−<br />
rova Direct−print) a tlaè fotografií priamo z prehliadaèa.<br />
Produkt by sa mal <strong>na</strong> európ<strong>sk</strong>om trhu objavi v priebehu<br />
leta a jeho ce<strong>na</strong> by sa mala pohybova <strong>na</strong> úrovni 545 eur.<br />
Office 2003 bude v šiestich verziách<br />
Microsoft sa koneène definitívne rozhodol, v akých verziách<br />
bude dodáva <strong>na</strong>jnovšiu generáciu svojho kancelár<strong>sk</strong>eho<br />
balíka Office. Ten <strong>na</strong>koniec bude ma a šes vyhotovení,<br />
prièom pri ich zostavovaní sa údajne kládol dôraz <strong>na</strong><br />
poiadavky pouívate¾ov.<br />
Základný balík ponesie meno Office Standard 2003<br />
Edition a bude obsahova Word, Excel, PowerPoint<br />
a Outlook. Ïalšia, vyššia verzia s oz<strong>na</strong>èením Office Pr−<br />
fessio<strong>na</strong>l 2003 <strong>na</strong>vyše ponúkne programy Access 2003,<br />
Publisher 2003, ako aj Business Contact Ma<strong>na</strong>ger 2003.<br />
Špeciálne <strong>na</strong> multilicencie pre firmy a vzdelávacie inšti−<br />
túcie tu bude verzia s oz<strong>na</strong>èením Office Professio<strong>na</strong>l 2003<br />
Enterprise Edition, ktorá <strong>na</strong>vyše obsahuje v porov<strong>na</strong>ní s ver−<br />
ziou Professio<strong>na</strong>l softvér InfoPath 2003. Pre malé a stredné<br />
firmy je tu verzia Office Small Business 2003 Edition obsa−<br />
hujúca aplikácie Word, Excel, Outlook, PowerPoint,<br />
Publisher a Business Contact Ma<strong>na</strong>ger.<br />
Ako OEM produkt bude dostupná verzia Office Basic<br />
2003, ktorá obsahuje iba tri aplikácie – Word, Excel<br />
a Outlook. Microsoft myslel aj <strong>na</strong> uèite¾ov a študentov, a tak<br />
sa objaví aj verzia Teacher 2003 Edition, ktorá je identická<br />
s tou oz<strong>na</strong>èovanou ako Standard. Ce<strong>na</strong> bude, samozrejme,<br />
nišia.<br />
Microsoft zatia¾ nemenoval ceny za jednotlivé verzie balí−<br />
ka Microsoft Office 2003. Všetky aplikácie Word, Excel,<br />
PowerPoint, Outlook, Access, Frontpage, OneNote,<br />
InfoPath a SharePoint Portal Server budú predávané aj oso−<br />
bitne.<br />
Altair – trocha iná internetová televízia<br />
Spoloènos Sony pod¾a vlastných slov u šes mesiacov pra−<br />
cuje <strong>na</strong> novej koncepcii internetovej televízie, ktorá nesie<br />
oz<strong>na</strong>èenie Altair. V podstate pôjde o plazmovú obrazovku,<br />
ktorá okrem klasického TV tunera bude obsahova aj<br />
broadbandové pripojenie <strong>na</strong> internet. To však nie je predu−<br />
rèené primárne <strong>na</strong> surfovanie, ale <strong>na</strong> sledovanie streamov<br />
z internetu. Dôkazom toho je aj fakt, e <strong>na</strong> ovládanie<br />
Altairu bude slúi klasické dia¾kové ovládanie, a nie klá−<br />
vesnica.<br />
Aký bude Pocket PC 2003?<br />
Na stretnutí Mobility Developer Conference sa objavili prvé<br />
detaily o operaènom systéme Pocket PC 2003 od Micro−<br />
softu, ktorý nesie kódové oz<strong>na</strong>èenie Ozone.<br />
Pod¾a informácií od Microsoftu má nový systém bea <strong>na</strong><br />
jadre Windows CE .NET 4.1 <strong>na</strong> rozdiel od Pocket PC 2002,<br />
ktorý beí <strong>na</strong> jadre Windows CE 3.0. Ozone takisto bude<br />
<strong>na</strong>plno vyuíva vlastnosti procesorov XScale, ako <strong>na</strong>príklad<br />
rozširujúce povely architektúry ARM−V5. Pocket PC 2002<br />
toti podporuje len procesory zaloené <strong>na</strong> predošlej gene−<br />
rácii, teda ARM−V4.<br />
Aj keï procesory ARM−V5 sú <strong>na</strong> trhu u rok, Microsoft si<br />
<strong>na</strong> ich implementáciu ponechal dostatok èasu. Ozone by<br />
tak mal po<strong>sk</strong>ytnú viac podpory pre hry a pribudnú by mala<br />
aj podpora Office nástrojov a podpora multimédií vše−<br />
obecne. Nový OS bude v pamäti ROM zabera viac miesta<br />
ako jeho predchodca. U teraz sa však objavili informácie,<br />
e niektoré existujúce modely zariadení nebudú s novým<br />
systémom schopné spolupracova. Medzi ne patria <strong>na</strong>prí−<br />
klad HP−iPAQs H3850, H3950 a H1915. O termíne uve−<br />
denia OS Pocket PC 2003 <strong>na</strong> trh Microsoft zatia¾ taktne<br />
mlèí, ale prvé zariadenia by sa mali objavi u tento rok.<br />
6 PC REVUE 5/2003
N O V I N K Y<br />
Skladaèky u aj pre platformu Apple?<br />
Skladané poèítaèe vo svete PC sú úplne normálny jav, takéto poèítaèe sa predávajú<br />
<strong>na</strong>jèastejšie pod z<strong>na</strong>èkou predajcu. Teraz sa objavuje nieèo podobné aj pri poèítaèoch pre<br />
operaèný systém Mac OS.<br />
Na tento nápad prišiel jeden <strong>na</strong>dšenec z Minnesoty. Pod¾a jeho slov vdy túil po<br />
monosti urobi si vlastný Mac. Jeho produkt sa <strong>na</strong>zýva iBox a svojím vyhotovením pripo−<br />
mí<strong>na</strong> škatu¾u <strong>na</strong> pizzu. Ako stavebné moduly pouil náhradné diely od firmy Other Word<br />
Computing. Svoje výrobky ponúka aj pre ostatných záujemcov a pod¾a stránky autora<br />
nápadu záujem o takéto poèítaèe rastie geometrickým radom. Ceny sú od 250 po 350<br />
USD, èo je podstatne menej ako za originálny výrobok.<br />
iBox má vybavenie bené pre dnešné poèítaèe tejto triedy: procesor PowerPC G4, giga−<br />
bitový ethernet, slot AGP pre grafiku, bezdrôtové pripojenie AirPort, porty USB i FireWire a<br />
operaèný systém Mac OS X.<br />
Prvé <strong>sk</strong>utoèné dodávky by sa mali zaèa v máji. Oèakáva sa však, e k dodávkam<br />
takýchto poèítaèov bude ma váne pripomienky firma Apple.<br />
Rýchlejšie tranzistory s menšou<br />
spotrebou od AMD<br />
Vývojári spoloènosti AMD predstavia v júni novú<br />
výkonnejšiu generáciu tranzistorov. Stane sa tak<br />
v rámci VLSI Sympózia, ktoré sa od 11. do 12.<br />
jú<strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoèní v japon<strong>sk</strong>om Kjóte.<br />
Nová generácia tranzistorov, o ktorej zatia¾<br />
nie sú známe iadne detaily, má pod¾a informá−<br />
cií AMD disponova o 30 % vyšším výkonom ako<br />
aktuálne pouívané tranzistory PMOS a o 20 a 25 % vyšším výkonom ako tranzistory vyrá−<br />
bané technológiou „<strong>na</strong>pnutého kremíka“ (ten bude vyuíva Intel pri <strong>na</strong>sadení výrobného<br />
procesu 90 nm).<br />
Nová generácia tranzistorov vychádza z technológie SOI a pracovne novú technológiu<br />
v AMD <strong>na</strong>teraz oz<strong>na</strong>èujú ako Fully Depleted Silicon−on−Insulator. Okrem zvýšenia výkon−<br />
nosti má nová technológia prinies aj zníenie spotreby a <strong>na</strong>pájacieho <strong>na</strong>pätia.<br />
Prvé pevné di<strong>sk</strong>y Serial ATA v maloobchode!<br />
Seagate a predajný reazec špecializovaný <strong>na</strong> oblas zábavnej technológie Best Buy sa stali<br />
prvými, kto ponúka pevné di<strong>sk</strong>y Serial ATA maloobchodným zákazníkom.<br />
Architektúra Serial ATA od Seagate umoòuje o 50 percent rýchlejší prenos dát ne<br />
predchádzajúca verzia, inteligentnú prácu s dátami a spojenie point−to−point. Dizajn kabe−<br />
láe a konektorov umoòuje ¾ahkú údrbu a upgrade, zlepšuje integritu dát a spo¾ahlivos<br />
PC systémov.<br />
Dizajn Serial ATA zlepšuje výkon pevného di<strong>sk</strong>u, lebo pracuje s dátami inteligentnejším<br />
spôsobom ne pevné di<strong>sk</strong>y s paralelnou ATA a <strong>na</strong>vyše v prvej generácii ponúka externú<br />
prenosovú rýchlos a 150 MB za sekundu – o 50 percent rýchlejšie ne Ultra ATA/100,<br />
pouívaná vo väèšine bených PC. Pouíva spojenie point−to−point, ktoré eliminuje<br />
zdie¾anie zberníc a tým zrých¾uje èinnos systémov, ako sú domáce servery. Úplná šírka<br />
pásma kadej zbernice je toti venovaná jedinému hard di<strong>sk</strong>u.<br />
So Serial ATA je inštalácia pevného di<strong>sk</strong>u a upgrade systému hraèkou. Pouíva jednodu−<br />
ché konektory <strong>na</strong>miesto starých 40−pinových konektorov, take sa zapája rov<strong>na</strong>ko ¾ahko ako<br />
telefón. Tenšie, dlhšie drôty sa lepšie rozvádzajú a konektivita hot−plug môe zaisti väèšiu<br />
produktivitu pri rekonfigurovaní PC systému. A <strong>na</strong>vyše Serial ATA eliminovala potrebu <strong>na</strong>sta−<br />
vova <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> malé master/slave jumpery. Rov<strong>na</strong>ko dôleité je, e Serial ATA po<strong>sk</strong>ytuje vyššiu<br />
spo¾ahlivos a zlepšenú integritu dát pre PC. Dáta a informácie chráni 32−bitová kontrola cyk−<br />
lickým kódom. Robustnejšia kabelá s redukovaným presluchom dát celkovo zlepšuje<br />
spo¾ahlivos systému a menšie drôtiky umoòujú väèšiu vzdušnos vnútri PC.<br />
Adobe vstupuje do oblasti DVD authoringu<br />
Spoloènos Adobe, známa hlavne programom Photoshop, uvedie nový produkt, urèený<br />
<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> vypa¾ovanie údajov <strong>na</strong> DVD médiá. Oproti iným riešeniam má by program<br />
s oz<strong>na</strong>èením Adobe Encore viac prepojený práve s rôznymi grafickými programami od<br />
tejto firmy – Photoshop, Premiere a AfterEffects. Tie sa vyuívajú pri tvorbe úvodného menu<br />
DVD a <strong>na</strong>vigácii v òom. Zdrojovými súbormi <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie <strong>na</strong> DVD médiá môu by<br />
súbory AVI, MPEG−1, MPEG−2 a program ich pri ukladaní <strong>na</strong> DVD automaticky konvertu−<br />
je <strong>na</strong> súbory MPEG−2 a zvuk v norme Dolby Digital.<br />
Cie¾ovým segmentom pre tento program má by hlavne oblas profesionálnej prípravy<br />
DVD, ïalej oblas marketingu a reklamy. Adobe Encore DVD pre Windows XP by sa mal<br />
objavi <strong>na</strong> trhu v treom štvrroku 2003. Predpokladaná ce<strong>na</strong> je 21 200 Sk.<br />
Internet po kábli neobmedzene. Zatia¾ len v Bratislave<br />
Spoloènos UPC prezentovala svoju ponuku neobmedzeného pripojenia do internetu pro−<br />
stredníctvom káblovej televízie.<br />
Testovacia prevádzka bola spustená 1. 4. 2003 a prvotná fáza pokrýva oblas brati−<br />
slav<strong>sk</strong>ého Starého Mesta. V priebehu rokov 2003 a 2004 by mali aj ostatné mest<strong>sk</strong>é èasti<br />
by pripravené <strong>na</strong> prenos internetu po kábli, fyzicky sú údajne potrebné len minimálne<br />
zmeny <strong>na</strong> kabelái a ešte v tomto roku pribudnú medzi èasti, ktoré budú internet po<strong>sk</strong>yto−<br />
va, aj Petralka a Dlhé Diely.<br />
8 PC REVUE 5/2003
Chello, ako sa ponuka od UPC volá, je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u uvedená<br />
ako v poradí u deviatej krajine v Európe. Túto slubu údajne vyuíva<br />
u vyše 700−tisíc pouívate¾ov v ôsmich štátoch.<br />
Sluba je zameraná <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> domácich pouívate¾ov, ktorí<br />
poadujú neobmedzené pripojenie do internetu. Pre tých je pripra−<br />
vená ponuka <strong>na</strong> úrovni 1699 Sk s DPH mesaène. V nej je zahrnuté<br />
pripojenie s rýchlosou 128 kbit/s upstream a 392 kbit/s down−<br />
stream, 1× emailová adresa (10 MB, 5× alias) a 10 MB <strong>na</strong> WWW<br />
stránku. Aktivaèný poplatok predstavuje jednorazovú sumu 1999 Sk<br />
s DPH. Káblový modem dostane zákazník zapoièaný k zmluve za<br />
zálohu 2499 Sk s DPH, ktorá mu bude po ukonèení vrátená.<br />
Pripojenie je neobmedzené, èo sa týka prenosu dát, UPC však<br />
údajne upozorní pouívate¾a, ak ten bude vyaením linky presaho−<br />
va bené hodnoty. Presnejšiu definíciu „benej hodnoty“ však UPC<br />
nepo<strong>sk</strong>ytlo. Od roku 2005 by sa Chello malo objavi aj v iných slo−<br />
ven<strong>sk</strong>ých mestách.<br />
Fujitsu predstavuje robota s Linuxom<br />
Firma Fujitsu ohlásila huma−<br />
noidného robota, ktorý je<br />
zaloený <strong>na</strong> operaènom sys−<br />
téme Linux. Nazýva sa<br />
HOAP−2 a jeho základom je<br />
procesor Intel Pentium III<br />
s taktovacou frekvenciou 700<br />
MHz. Je vysoký jeden a pol<br />
metra a má hmotnos 7 kg.<br />
Na japon<strong>sk</strong>ý trh sa má dosta<br />
<strong>na</strong> zaèiatku júla tohto roku.<br />
Zatia¾ nie je jasné, <strong>na</strong> èo<br />
budú budúci majitelia tohto<br />
robota vyuíva, ale objed−<br />
návky <strong>na</strong> jeho dodanie u<br />
existujú. Základnou komunikaènou zbernicou je USB 1.1, za prípla−<br />
tok je moné dosta vyhotovenie s 802.11b. Na detailné programo−<br />
vanie robota pod¾a predstavite¾ov firmy Fujitsu postaèuje bená z<strong>na</strong>−<br />
los jazyka C/C++. HOAP−2 sa oproti predchádzajúcej verzii<br />
HOAP−1 vyz<strong>na</strong>èuje väèšou vo¾nosou pohybu – má a 25 stupòov<br />
vo¾nosti. Navyše aj jeho pohyby sú viac synchronizované a boli<br />
odstránené aj trhané pohyby z predchádzajúcej verzie.<br />
Mobilný telefón v podobe náramkových hodiniek<br />
Japon<strong>sk</strong>ý mobilný operátor NTT DoCoMo predstavil ïalší mobilný<br />
telefón zabudovaný v hodinkách. Prístroj sa oz<strong>na</strong>èuje Wristomo<br />
a vyrába ju firma Seiko. Jeho rozmery sú v rozloenom stave 172 ×<br />
40 × 18,5 milimetra.<br />
V zloenom stave sú to v podstate o trochu väèšie náramkové<br />
hodinky, ich displej je monochroma−<br />
tický. Hmotnos je 113 gramov<br />
a interný akumulátor by mal<br />
vystaèi <strong>na</strong> 200 hodín pre−<br />
vádzky. Podobne ako špor−<br />
tové hodinky je aj tento<br />
prístroj odolný voèi vode.<br />
Navyše umoòuje dáto−<br />
vé spojenie, vyui sa te−<br />
da dá <strong>na</strong> prijímanie<br />
elektronickej pošty<br />
a prehliadanie webových<br />
stránok. Navyše umoòuje<br />
synchronizáciu údajov s poèíta−<br />
èom. Ce<strong>na</strong> je okolo 420 USD.<br />
Viac informácií nájdete <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.wristomo.com (informá−<br />
cie sú však v japonèine).<br />
LCD tvoria takmer tretinu z predaja monitorov<br />
O nástupe LCD displejov nikto nepochybuje, vïaka pádu cien a stále<br />
lepším parametrom sa dostavajú èoraz èastejšie aj k domácim<br />
pouívate¾om. A <strong>na</strong>jnovší vý<strong>sk</strong>um spoloènosti DisplaySearch potvrdzu−<br />
je ich neustále silnejúce postavenie <strong>na</strong> trhu. Za štvrtý kvartál roku 2002<br />
tak poèet 9,9 milió<strong>na</strong> predaných LCD tvoril a 30 percent z celkového<br />
poètu predaných monitorov. Takýto výsledok z<strong>na</strong>mená a 51−percent−<br />
ný nárast v porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kým obdobím v roku 2001 a 30−per−<br />
centný nárast v porov<strong>na</strong>ní s predošlým kvartálom.<br />
Zaujímavá je aj informácia o cenovom prepade v ponuke LCD<br />
displejov. Tu sa pri 15 a viacpalcových modeloch zníenie ceny v<br />
priebehu posledného kvartálu pohybovalo <strong>na</strong> úrovni 11−30 percent!<br />
LCD displeje sú pre pouívate¾ov jednoducho atraktívnejšie ne roz−<br />
merné CRT monitory, to vysvet¾uje takýto nárast dopytu.<br />
Gro predaja tvorili pouívatelia, ktorí <strong>na</strong>hradzovali svoje CRT<br />
monitory atraktívnejšími LCD. Pod¾a výsledkov DisplaySearch sa<br />
stále pomerne málo nových poèítaèových zostáv dodáva s LCD dis−<br />
plejom <strong>na</strong>miesto monitora. Aj tento fakt by mohol pod¾a a<strong>na</strong>lytikov<br />
z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> ïalší nárast predaja LCD. Pod¾a odhadov u v priebehu<br />
3. alebo 4. kvartálu tohto roka by predaj LCD a CRT monitorov mal<br />
by v pomere 1:1.<br />
Mobilov s fotoaparátom sa predá viac ako digitálov!<br />
Popularita digitálnej fotografie rastie, zdá sa však, e príchodom<br />
mobilov so zabudovanými fotoaparátmi im vyrastie ïalšia vá<strong>na</strong><br />
konkurencia. Kým v minulom roku sa <strong>na</strong> svete predalo okolo 18<br />
miliónov mobilov s fotoaparátom, v tomto roku to má by a 50<br />
miliónov! So spomí<strong>na</strong>ným èíslom dos ostro kontrastuje odhad zve−<br />
rejnený spoloènosou Strategy A<strong>na</strong>lytics. Pod¾a jej prie<strong>sk</strong>umu by sa<br />
malo v tomto roku <strong>na</strong> svete preda iba 37 miliónov mobilov s integ−<br />
rovaným fotoaparátom.<br />
Trh s digitálmi síce predpokladá tie nárast (hovorí sa o 18 a<br />
25 %), celkový objem však bude v kadom prípade niší ako v prí−<br />
pade mobilov s integrovaným fotoaparátom.<br />
A ko¾ko sa v tomto roku predá digitálov? Nu, ako odpoveda,<br />
lebo odhady sa líšia pod¾a zdroja. Kým japon<strong>sk</strong>á organizácia CIPA<br />
(Camera and Imaging Products Association) odhaduje <strong>na</strong> tento rok<br />
objem predajov digitálnych fotoaparátov <strong>na</strong> 31,45 milió<strong>na</strong> kusov,<br />
taiwan<strong>sk</strong>é zdruenie PIDA (Photonics Industry and Technology<br />
Development Association) poèíta s vyšším èíslom – 34,565 milió<strong>na</strong><br />
kusov.<br />
Pýtate sa, preèo je nástup mobilov s integrovaným fotoaparátom<br />
omnoho rýchlejší ako v prípade digitálnych fotoaparátov? Odpoveï<br />
je jednoduchá, ce<strong>na</strong> prístrojov je štedro dotovaná mobilnými operá−<br />
tormi, ktorí vïaka nim oèakávajú vyššie trby za sluby.<br />
Pevný di<strong>sk</strong> pre mobilné telefóny?<br />
Áno, <strong>sk</strong>utoène u existuje pevný di<strong>sk</strong>, ktorý jeho výrobca – spoloènos<br />
Cornice Inc. – zameriava <strong>na</strong> výrobcov mobilných telefónov. Na roz−<br />
diel od doterajších miniatúrnych di<strong>sk</strong>ov (IBM Microdrive) tento nie je<br />
urèený pre port CompactFlash. Pripája sa pevne k príslušnému<br />
radièu vo vnútornom vybavení poèítaèa. Výrobca predpokladá jeho<br />
pouitie hlavne v súvislosti s prehrávaèmi súborov MP3 a WMA<br />
v mobilnom telefóne.<br />
Ce<strong>na</strong> pevného di<strong>sk</strong>u je pri ve¾kom odbere pod 100 USD (polo−<br />
vièná oproti Microdrive), kapacita je 1,5 GB. Základný rozmer plat−<br />
ne pevného di<strong>sk</strong>u je jeden palec. Produkt sa <strong>na</strong> trh dostane do polo−<br />
vice tohto roka.<br />
Prvý HDTV film <strong>na</strong> DVD príde<br />
Pôjde o titul Standing in the Shadows of Motown, ktorý sa objaví 22.<br />
apríla. Otázne však je, èi nie je pri<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong> komerèné <strong>na</strong>sadenie for−<br />
mátu HDTV. Nikto z výrobcov toti zatia¾ neponúka iadny samo−<br />
statný prehrávaè, ktorý by zvládol formát HDTV. Preto bude jedinou<br />
monosou, ako si titul prehra, Windows Media 9.<br />
Pod¾a vyjadrenia spoloènosti Artisan Entertainment, ktorá film<br />
distribuuje, bude v rozlíšení 1080p (1920 × 1080 progresívne), èo<br />
má zabezpeèi maximálnu kvalitu reprodukcie. Otázne však je,<br />
ko¾ko bených pouívate¾ov si takéto vysoké rozlíšenie vychutná.<br />
Hardvérové nároky sú toti ne<strong>sk</strong>utoèné. Len <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie – <strong>na</strong> ply−<br />
nulé prehrávanie vo formáte 720p (1280 × 720 progresívne) potre−<br />
buje Windows Media 9 minimálne procesor Intel Pentium 4 2,4 GHz<br />
alebo AMD Athlon XP 2100+. Zdá sa, e pochybného úspechu<br />
prvého HDTV−DVD si je spoloènos Artisan Entertainment vedomá,<br />
a tak bude súèasou dodávky aj klasické DVD s filmom.<br />
Vreckový poèítaè snov pod 500 USD?<br />
Spoloènos Texas Instruments (TI) ohlásila nový typ vreckového poèí−<br />
taèa, ktorý v sebe spája tri bezdrôtové komunikaèné technológie.<br />
Nazýva sa WANDA – Wireless Any Network Digital Assistant. Vnútri<br />
poèítaèa sa <strong>na</strong>chádzajú tri hlavné moduly: aplikaèný procesor<br />
(OMAP1510), Bluetooth, WiFi a GSM/GPRS. Ïalej je to 64 MB<br />
pamäte RAM, dotykový displej s rozlíšením 240 × 320 bodov, roz−
hranie USB, IrDA, sníma−<br />
cí prvok s výstupným roz−<br />
líšením 800 × 600 bo−<br />
dov, LiPol akumulátor<br />
s kapacitou 1900 mAh<br />
a slot pre karty Secure<br />
Digital/MMC.<br />
Rozmery zariadenia<br />
sú 118 × 74 × 20 mm<br />
a hmotnos 174 gramov.<br />
Z pouívate¾<strong>sk</strong>ej stránky obsahuje WANDA štyri programovate¾né<br />
tlaèidlá, ovládaè hlasitosti, <strong>na</strong>vigaèný prvok, spúšanie diktafónu<br />
a pod.<br />
Operaèným systémom je Microsoft Pocket PC 2003, firma zatia¾<br />
nezverejnila o òom iadne podrobnosti. Ve¾kou výhodou je výdr<br />
tohto vreckového poèítaèa. TI udáva 8 hodín pre hlasové volania<br />
(GSM), 6 hodín pre dátovú komunikáciu (GPRS), 12 hodín pre funk−<br />
cie PDA a 450 hodín pohotovosti GSM modulu.<br />
Ako vidie z technických parametrov, ako i monosti vybavenia,<br />
WANDA patrí k tomu <strong>na</strong>jlepšiemu, èo je moné <strong>na</strong> dnešnom trhu<br />
zí<strong>sk</strong>a. Ce<strong>na</strong> tohto zariadenia by pod¾a TI mala by nišia ako 500 USD.<br />
MEGA poèítaè – hi−fi vea, domáce kino a PC<br />
Spoloènos MSI <strong>na</strong> výstave CeBit predstavila vlastnú predstavu o poèí−<br />
taèi do domácnosti. Na prvý poh¾ad by asi málokto povedal, e <strong>na</strong>ozaj<br />
ide o poèítaè. MEGA (MSI Entertainment and Gaming Appliance) je<br />
toti vyhotovená v efektnej <strong>sk</strong>rinke z lešteného hliníka. Predný panel<br />
zodpovedá dnešným hi−fi veiam a aj ovládanie je ve¾mi podobné.<br />
V <strong>sk</strong>utoènosti však ide o poèítaè s procesorom AMD alebo Intel<br />
(pod¾a typu modelu), ktorý je vybavený štyrmi portmi USB 2.0, DVD<br />
mechanikou, zvukovou kartou s podporou reimu 5.1, zabudova−<br />
ným TV a FM tunerom a WiFi pripojením <strong>na</strong> internet. Grafická karta<br />
je integrovaná, MSI odporúèa <strong>na</strong> hranie moderných 3D hier rozšíre−<br />
nie o výkonnú grafickú kartu (<strong>na</strong> základnej karte je vo¾ný port AGP).<br />
Na ïalšie rozširovanie je urèený jeden vo¾ný slot PCI. Úlohy TV a hi−<br />
fi vee zvládne MEGA aj bez procesora a bez operaènej pamäte.<br />
Súèasou dodávky je aj dia¾kové ovládanie, reproduktory sa kupu−<br />
jú samostatne. Do kompletnej hi−fi vee tak tomuto modelu chýba u<br />
len kazetový magnetofón. Výrobca si od tohto produktu s¾ubuje prenik<br />
<strong>na</strong> domáci trh u v tomto roku. Ce<strong>na</strong> je však zatia¾ dos vysoká – v pre−<br />
poète sa pod¾a modelu pohybuje od 90− do 120−tisíc korún.<br />
Notebook v tvare knihy<br />
O zariadení Estari 2−VU sme <strong>na</strong> itnews.<strong>sk</strong> písali u takmer pred<br />
rokom. Vtedy bolo informácií pomerne málo, teraz u sú takmer<br />
definitívne a finálny produkt sa má pod¾a informácií <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej<br />
stránke spoloènosti Estari objavi <strong>na</strong> trhu u <strong>na</strong> budúci mesiac.<br />
No, produkt... Presnejšie povedané, bude ich celá rodi<strong>na</strong>. Na<br />
stránkach firmy sú toti špecifikácie štyroch typov zariadení 2−VU. Skôr<br />
ako sa <strong>na</strong> ne pozrieme podrobnejšie, chcem spresni, e 2−VU nie je<br />
konceptom elektronickej knihy (ako bolo pôvodne uvedené), ale ide<br />
<strong>sk</strong>ôr o obdobu tablet PC. I keï pravda je, e tablet PC to nemôe by<br />
s oh¾adom <strong>na</strong> špecifikáciu tohto druhu zariadení, ktorá s dvojdisplejo−<br />
vým vyhotovením akosi neráta. Ïalšou vecou, ktorá dokumentuje, e<br />
2−VU nie je tablet PC, sú operaèné systémy podporované zariadením.<br />
V ich zoz<strong>na</strong>me toti figuruje Windows XP a Windows 2000. Koncepcia<br />
prístroja je zrejmá z obrázka, pre istotu dodám, e zariadenie nedis−<br />
ponuje klávesnicou, tú <strong>na</strong>hrádza virtuál<strong>na</strong> klávesnica (podobne ako<br />
<strong>na</strong> PDA èi tablet PC) a rozpoznávanie textu písaného rukou.<br />
Jednotlivé modely 2−VU nesú oz<strong>na</strong>èenie EDV28P−0212l, EDV28P−<br />
0215l, EDV18P−0112C a EDV18P−0115A. Prvé dva výrobca oz<strong>na</strong>èu−<br />
je ako Small Business model, druhá dvojica má oz<strong>na</strong>èenie<br />
Professio<strong>na</strong>l. Modely s oz<strong>na</strong>èením konèiacim sa <strong>na</strong> xx12x obsahujú<br />
dvojicu LCD displejov s uhloprieèkou 12,1" ostatné dva zasa disple−<br />
je s uhloprieèkou 15". V oboch prípadoch je však rozlíšenie displejov<br />
1024 × 768. Pokia¾ ide o mikroprocesor, v Estari stavili <strong>na</strong> Intel,<br />
presnejšie Pentium III vo verzii ULV, <strong>na</strong>teraz je konkrétny typ špecifi−<br />
kovaný ako „800 MHz alebo lepší“. Operaèná pamä je štandardne<br />
256 MB (rozšírite¾ná <strong>na</strong> 1 GB) a pevný di<strong>sk</strong> má kapacitu 30 alebo<br />
40 GB. Optická ani di<strong>sk</strong>etová mechanika v zariadení nie je inštalo−<br />
vaná (sú dodávané iba ako doplnková výbava). Notebooky dispo−<br />
nujú zvukovým adaptérom, sieovým adaptérom (10/100 Ethernet),<br />
slotom pre PC Card (verzia Professio<strong>na</strong>l dvoma), trojicou portov USB<br />
a dvojica modelov zo série Professio<strong>na</strong>l aj rozhraním FireWire a slo−<br />
tom pre SmartCard. Ïalším rozdielom medzi modelmi Small<br />
Business a Professio<strong>na</strong>l je dodané programové vybavenie. Kým v prí−<br />
pade nišieho radu je súèasou dodávky program Estari FileScout<br />
Professio<strong>na</strong>l Document Ma<strong>na</strong>gement, v prípade vyššej verzie je to<br />
Estari FileScout Publisher Document Ma<strong>na</strong>gement Software.<br />
Ceny zariadení sa majú pohybova v rozmedzí od 4− do 5−tisíc<br />
USD, teda niè pre <strong>na</strong>šinca... Na druhej strane je to ce<strong>na</strong> porov<strong>na</strong>−<br />
te¾ná s „dvojdisplejovým“ notebookom Xentex Flip−Pad Voyager,<br />
ktorý vychádza z konceptu predstaveného spoloènosou Pa<strong>na</strong>sonic<br />
a za ktorý výrobca pýta 5000 USD.<br />
AMD pripravuje nové oz<strong>na</strong>èovanie svojich procesorov<br />
AMD sa u dlhší èas s<strong>na</strong>í presvedèi zákazníkov, e rýchlos proce−<br />
sora udávaná v MHz nie vdy dobre odráa jeho <strong>sk</strong>utoèný výkon. Pri<br />
uvedení 64−bitových procesorov Opteron plánuje AMD zavies nový<br />
trojèíselný systém <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovanie jednotlivých modelov. Prvé èíslo<br />
v trojèíselnom rade bude urèova, pre aké systémy je procesor urèe−<br />
ný.<br />
100 – jednoprocesorový systém<br />
200 – dualprocesorový systém<br />
800 – osemprocesorové systémy<br />
Druhé a tretie èíslo budú urèova výkon jednotlivých èipov, hoci<br />
nie sú priamo spojené s frekvenciou urèitého modelu. Èíslovanie <strong>na</strong><br />
posledných dvoch miestach sa má zaèa a od èísla 40. Dôvodom je<br />
pod¾a AMD <strong>sk</strong>utoènos, e by si niektorí koncoví pouívatelia mohli<br />
myslie, e ide o oz<strong>na</strong>èenie frekvencie.<br />
Kde všade sa dá pripoji <strong>na</strong> bezdrôtový internet<br />
Jed<strong>na</strong> brit<strong>sk</strong>á spoloènos sa rozhodla do konca tohto roku vybavi tri−<br />
tisíc krèiem bezdrôtovým vysokorýchlostným pripojením k internetu.<br />
Vraj u v prvej polovici tohto roka by chceli <strong>na</strong>poji tisíc „pubov“. Wi−<br />
Fi signál alias bezdrôtový internet sa doposia¾ objavoval v hoteloch,<br />
<strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>ách a ïalších podobných miestach. Pripojenie k internetu je<br />
u ponúkané aj v niektorých lietadlách niektorých leteckých spoloè−<br />
ností. Cestujúci tak majú monos surfova za letu <strong>na</strong> vypoièanom<br />
subnotebooku, ktorý má a šeshodinovú výdr. Má to však nevýho−<br />
du. Na konci letu sú všetky dáta z di<strong>sk</strong>u automaticky vymazané.<br />
Pokia¾ však pasaier prejaví záujem o ponechanie notebooku, môe<br />
si ho rovno kúpi. Aby ste vedeli, bezdrôtové pripojenie Wi−Fi je tech−<br />
nológia, ktorá umoòuje rýchlejšie pripojenie <strong>na</strong> internet ne cez<br />
siete mobilných telefónov.<br />
Netradièný FireWire rozboèovaè v podobe dinosaura<br />
Spoloènos Charismac Engineering sa s dizajnom svojho rozboèo−<br />
vaèa pre port FireWire <strong>sk</strong>utoène pohrala. Vybrala si toti podobu<br />
pravekého dinosaura, prièom štyri porty FireWire umiestnila do jeho<br />
chrbtovej èasti. Jeho názov je Charismac FireWire Dino a jeho výška<br />
je a 20 cm. Po pripojení <strong>na</strong> zdrojový port FireWire v tme svieti èer−<br />
venými oèami a modrá iara mu vychádza z papule. Má pohyblivé
s podozrením <strong>na</strong> nelegálne pouívanie softvérových produktov,<br />
z ktorých tri prípady sú u predmetom detailného vyšetrovania. V cel−<br />
kovom súhrne za rok 2002 bolo pritom monitorovaných 34 prípa−<br />
dov nelegálnej inštalácie poèítaèových programov u predajcov poèí−<br />
taèov, 52 prípadov firiem s podozrením <strong>na</strong> nelegálne pouívanie<br />
softvéru a 12 prípadov jednotlivcov a <strong>sk</strong>upín ponúkajúcich nelegál−<br />
ne kopírované CD.<br />
konèatiny a chvost. Medzi príslušenstvom sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>pr. externý<br />
<strong>na</strong>pájací zdroj <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie zariadení pomocou portu FireWire.<br />
Podpora je garantovaná pre operaèný systém Windows<br />
98/Me/2000/XP a Mac OS X. Ce<strong>na</strong> je v prepoète okolo 2800 Sk bez<br />
DPH, viac informácií <strong>na</strong> stránke výrobcu – <strong>www</strong>.charismac.com.<br />
MiniSD – pamäová karta pre mobilné telefóny<br />
SanDi<strong>sk</strong> uvádza <strong>na</strong> trh nový typ pamäovej karty miniSD, ktorá má<br />
nájs uplatnenie <strong>na</strong>jmä v mobilných telefónoch.<br />
Formát miniSD bol vyvíjaný a schválený od SD Card Association,<br />
ktorú zaloili spoloènosti Matsushita, SanDi<strong>sk</strong> a Toshiba. MiniSD si<br />
vystaèí len so 60 percentami obvodov a 60 percentami miesta<br />
v porov<strong>na</strong>ní s klasickými SD kartami. Presné rozmery sú pritom<br />
21,5 × 20 mm a výška predstavuje 1,4 mm. Formát miniSD je <strong>na</strong>−<br />
vyše softvérovo kompatibilný s klasickým formátom SD. SanDi<strong>sk</strong> pre<br />
prípad, e by pouívate¾ chcel<br />
miniSD kartu poui v benej<br />
CD èítaèke, dodáva špeciálny<br />
adaptér, ktorý umoní ich èíta−<br />
nie.<br />
Prvotné urèenie nového for−<br />
mátu kariet je do mobilných<br />
telefónov, kde v ich prospech<br />
hovoria <strong>na</strong>jmä ich rozmery.<br />
Uvedenie prvých modelov <strong>na</strong><br />
trh je plánované u v tomto<br />
mesiaci. SanDi<strong>sk</strong> <strong>na</strong>jprv ponúkne 16, 32 a 64 MB miniSD karty, po<br />
ktorých budú <strong>na</strong>sledova 128 a 256 MB varianty. Ce<strong>na</strong> za 32 MB<br />
miniSD kartu je pritom stanovená <strong>na</strong> 29 USD.<br />
Prvý odsúdený <strong>na</strong>pa¾ovaè <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />
Dvadsiateho štvrtého januára 2003 bol <strong>na</strong> základe trestného rozka−<br />
zu Okresného súdu vo Zvolene uz<strong>na</strong>ný vinným mladistvý Pavel È. zo<br />
Zvole<strong>na</strong>, ktorý sa dopustil trestných èinov neoprávneného podnika−<br />
nia pod¾a paragrafu 118 ods. 1 Tr. záko<strong>na</strong> a trestného èinu porušo−<br />
vania autor<strong>sk</strong>ého práva pod¾a paragrafu 152 ods. 1 Tr. záko<strong>na</strong>. Ide<br />
tak o prvý prípad, keï bol <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u odsúdený èlovek, ktorý nele−<br />
gálne <strong>na</strong>pa¾oval CD nosièe a di<strong>sk</strong>ety s obsahom poèítaèových prog−<br />
ramov, poèítaèových hier a filmových a hudobných diel rôzneho<br />
druhu a ánru a predával ich prostredníctvom internetu.<br />
Mladistvý Pavol È. bol uz<strong>na</strong>ný vinným <strong>na</strong> základe výsledkov vyšet−<br />
rovania orgánov èinných v trestnom ko<strong>na</strong>ní, ktoré preukázalo, e<br />
v sledovanom období od marca 2000 do 29. jú<strong>na</strong> 2001 ako<br />
súkromná osoba nedisponujúca príslušným oprávnením ponúkal<br />
<strong>na</strong>pa¾ovanie CD nosièov a PC di<strong>sk</strong>iet s programami rôzneho druhu.<br />
V uvedenom období <strong>na</strong> základe objednávok záujemcov z územia<br />
celej SR odpredával <strong>na</strong> dobierku za vopred dohodnutú sumu CD<br />
nosièe a PC di<strong>sk</strong>ety, ktoré predtým sám <strong>na</strong> vlastnom zariadení <strong>na</strong>pá−<br />
lil, èím zí<strong>sk</strong>al fi<strong>na</strong>nènú sumu vo výške 188 364 Sk. Za túto èinnos<br />
bol Pavol È. odsúdený <strong>na</strong> úhrnný trest odòatia slobody v trvaní jeden<br />
rok, ktorého výkon sa mu podmieneène odkladá <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úšobnú dobu<br />
dvoch rokov. Zároveò mu bol udelený trest prepadnutia veci, a to<br />
poèítaèa a príslušenstva, ktoré pouíval <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie CD nosièov.<br />
V súèasnosti monitoruje BSA 18 ïalších prípadov jednotlivcov<br />
a <strong>sk</strong>upín, ktorí nelegálne kopírujú a distribuujú CD nosièe <strong>na</strong> území<br />
celého Sloven<strong>sk</strong>a. Okrem toho BSA sleduje 27 prípadov nelegálnej<br />
inštalácie poèítaèových programov u predajcov poèítaèov a 17 firiem<br />
Rozmýš¾ame v SMS−kách?<br />
Slohová práca 13−roènej iaèky z Ve¾kej Británie, <strong>na</strong>písaná štýlom,<br />
aký sa pouíva pri posielaní krátkych textových správ alebo<br />
„SMS−iek“ potvrdila obavy uèite¾ov, e tradièný literárny štandard je<br />
v dôsledku technologických výdobytkov ohrozený. Ako uviedol brit−<br />
<strong>sk</strong>ý denník The Daily Telegraph, uèite¾ka spomí<strong>na</strong>nej tee<strong>na</strong>gerky<br />
nemohla jej slohovú prácu rozlúšti. „Neverila som vlastným oèiam.<br />
Stra<strong>na</strong> bola plná hieroglyfov, z ktorých mnohé som jednoducho<br />
nedokázala rozlúšti,“ povedala uèite¾ka pre denník. Zaèiatok práce,<br />
ktorý uèite¾ke spôsobil problémy, bol <strong>na</strong>sledujúci (v angliètine):<br />
"My smmr hols wr CWOT. B4, we used 2go2 NY 2C my bro, his<br />
GF & thr 3 :− kids FTF. ILNY, it\'s a gr8 plc."<br />
V preklade a po úprave textu do normálnej podoby:<br />
„Moje letné prázdniny boli úplnou stratou èasu. Predtým sme<br />
zvykli chodi do New Yorku <strong>na</strong> návštevu k bratovi, jeho priate¾ke<br />
a ich troch deom, ktoré vám vreštia do tváre. Milujem New York. Je<br />
to úasné mesto.“<br />
Judith Gillespieová zo Škót<strong>sk</strong>ej rady rodièov a uèite¾ov pre denník<br />
uviedla, e postupný úpadok gramatických a literárnych schopností<br />
iakov èiastoène súvisí s eseme<strong>sk</strong>ovou mániou. „iaci myslia ústne<br />
a píšu foneticky,“ dodala.<br />
Office 2003 <strong>na</strong>robí problémy antivírusovým firmám<br />
Nová verzia kancelár<strong>sk</strong>eho balíka od Microsoftu je ešte len v štádiu<br />
beta testingu a u sa mnoia názory antivírusových firiem, e sa tu<br />
objavuje pomerne ve¾ký problém. Je ním novo podporovaný formát<br />
XML...<br />
Ten sa doèkal podpory priameho exportu z aplikácií Office.<br />
Problém však <strong>na</strong>stane pri dokumentoch, ktoré obsahujú makrá a sú<br />
exportované do tohto formátu. Zatia¾ èo iné formáty s makrami majú<br />
presne stanovené miesto v tele súboru, kam sa makrá ukladajú, XML<br />
formát ich vo svojom tele ukladá ¾ubovo¾ne.<br />
To sauje situáciu antivírusovým firmám, ktoré updatujú svoje<br />
produkty. Keïe vo formáte XML je makro kdeko¾vek, je potrebné<br />
pre<strong>sk</strong>enova celý dokument. To môe by problémom <strong>na</strong>príklad pri<br />
mailových serveroch. Keïe <strong>sk</strong>enovanie celého súboru je nároènejšie<br />
<strong>na</strong> výpoètový výkon, je ideálne takýto stav vyui <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> DoS<br />
útok. Netreba azda pripomí<strong>na</strong>, èo by so serverom spravilo nieko¾ko<br />
tisíc mailových správ s takýmto obsahom...<br />
Microsoft správne tvrdí, e problém s XML sa netýka len MS<br />
Office, ale aj konkurenèných kancelár<strong>sk</strong>ych balíkov. Súèasne s týmto<br />
vyhlásením však prišla z Redmondu správa, e Microsoft spolupra−<br />
cuje s antivírusovými firmami <strong>na</strong> nájdení optimálneho riešenia.<br />
Prvý sloven<strong>sk</strong>ý HotSpot v Internet Cafe No.1<br />
Bezdrôtové siete zaívajú vo svete nebývalý rozmach. Niet dòa, e by<br />
sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li novinku z tejto oblasti. Okrem technických novi−<br />
niek o nových zariadeniach sú èoraz èastejšie aj správy o vzniku<br />
prvých oblastí, kde sa môu pouívatelia pripoji k internetu pro−<br />
stredníctvom bezdrôtových technológií. Priaznivcov bezdrôtovej<br />
komunikácie isto škrelo, e kým v èe<strong>sk</strong>ej metropole postupne vzniká<br />
bezdrôtová sie pokrývajúca <strong>na</strong>jexponovanejšie èasti centra, <strong>na</strong><br />
Sloven<strong>sk</strong>u sme takýto verejne prístupný „bod“ (HotSpot) nemali.<br />
Dnes u toto konštatovanie neplatí. Ako obyèajne sa prví doèkali<br />
obyvatelia hlavného mesta. Prvý HotSpot bol uvedený do prevádzky<br />
v Internet Cafe No.1 (<strong>na</strong> Dobrovièovej ulici, budova HT Computers).<br />
Vïaka jeho inštalácii môu zákazníci spomenutej kaviarne pristupo−<br />
va k internetu aj bezdrôtovo. Ak teda ste v centre mesta, potrebuje−<br />
te si stiahnu poštu èi vybavi nejakú agendu, môete tak spravi aj<br />
so svojím notebookom a bez nutnosti pripája k nemu nejaké káble.<br />
Dodávku, montá a sprevádzkovanie technológie zabezpeèovali<br />
pracovníci spoloènosti HT Computers, ktorí vyuili zariadenia Cisco<br />
Aironet.<br />
A èo vás bude takýto „špás“ stá? Nemusíte sa obáva, ce<strong>na</strong> za<br />
minútu pripojenia je 1 Sk!
R E V U E<br />
SM☺TÁNKA<br />
Datalan: Lyovaèka v Hochkar – Göstling<br />
28. 3. 2003, Hochkar – Göstling, Rakú<strong>sk</strong>o<br />
Open Squash 2003<br />
12. 4. 2003, Squash & Fitness centrum FANATIX, Bratislava<br />
IT komunITa<br />
V rakú<strong>sk</strong>om lyiar<strong>sk</strong>om stredi<strong>sk</strong>u Hochkar – Göstling sa 28. marca 2003 ko<strong>na</strong>la lyovaèka,<br />
ktorú pre svojich klientov usporiadala spoloènos Datalan, a. s. Na podujatí, ktoré sa ko<strong>na</strong>−<br />
lo v prekrásnom prostredí zasneeného ¾adovca, nechýbali zástupcovia spoloèností, akými<br />
sú ¼udová banka, Ministerstvo spravodlivosti SR, Phare Office ÚV (CFCU), Istrobanka,<br />
EuroTel, Vý<strong>sk</strong>umný ústav geodézie, kartografie a katastra, PC REVUE a Sloven<strong>sk</strong>á správa<br />
ciest. Zraz sa ko<strong>na</strong>l pri sídle spoloènosti Datalan, odkia¾ autobus úèastníkov odviezol cez<br />
hranièný priechod Petralka – Berg do stredi<strong>sk</strong>a Hochkar. Tu u <strong>na</strong> nich èakala doko<strong>na</strong>le<br />
upravená zjazdovka, chutný obed v Sporthaus Hochkar a mnostvo športových záitkov.<br />
Návrat do Bratislavy prebehol pod¾a plánu vo veèerných hodinách. Na fotografii záber <strong>na</strong><br />
niektorých úèastníkov.<br />
IMET Squash IT CUP 2003<br />
29. 3. 2003, IMET Squash centrum, Bratislava<br />
Spoloènos exe, spol. s r. o., v spolupráci so spoloènosou Hewlett−Packard Slovakia, spol.<br />
s r. o., usporiadala v sobotu 12. apríla 2003 pre svojich zákazníkov a spolupracovníkov<br />
spoloèen<strong>sk</strong>o−športové podujatie 1. roèník OPEN SQUASH 2003. Podujatie sa ko<strong>na</strong>lo<br />
v Squash & Fitness centre FANATIX a zúèastnilo sa <strong>na</strong> òom 55 súaiacich. V kategórii ien<br />
zvíazila Katarí<strong>na</strong> Gregorová z HVB Bank Slovakia, v kategórii muov zvíazil Ivan Tomáš<br />
z Poisovne Sloven<strong>sk</strong>ej sporite¾ne. Tur<strong>na</strong>j mal ve¾mi dobrú úroveò, výborné výkony podali<br />
okrem iných Nadeda Vadovièová zo spoloènosti Philip Morris, Ja<strong>na</strong> Varèeková zo spoloè−<br />
nosti exe, Ja<strong>na</strong> Pastvová zo Sloven<strong>sk</strong>ej sporite¾ne, Rudolf Vadoviè z Ministerstva spravodli−<br />
vosti SR, Robert Štofko z Úradu vlády SR a Peter Krian zo Sloven<strong>sk</strong>ej sporite¾ne, ktorí sa<br />
dostali do finále, resp. semifinále tur<strong>na</strong>ja. Víaz mu<strong>sk</strong>ej kategórie Ivan Tomáš si okrem ceny<br />
za prvé miesto odniesol aj výhru z tomboly – digitálny fotoaparát HP Photosmart 850. Úèast−<br />
níci mali k dispozícii salón krásy, kde mohli vyui sluby kaderníctva, kozmetiky, solária,<br />
masérov, ako aj fitness centra.<br />
Vín<strong>na</strong> cesta Microsoft Business Solutions<br />
16. 4. 2003, Sloven<strong>sk</strong>ý Grob<br />
IMET Squash centrum v Bratislave sa stalo 29. marca 2003 deji<strong>sk</strong>om 2. roèníka squasho−<br />
vého tur<strong>na</strong>ja spoloèností informaèných technológií Imet Squash IT CUP 2003.<br />
Úèas <strong>na</strong> podujatí bola bohatá – <strong>na</strong> tur<strong>na</strong>ji sa zúèastnila sloven<strong>sk</strong>á „IT squashová špièka“,<br />
zastúpená súaiacimi z firiem, medzi ktorými nechýbali Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie,<br />
Datalan, IBM, Ability Development SK, eTel Sloven<strong>sk</strong>o, HP, SAP Sloven<strong>sk</strong>o, FaxCopy, Oracle<br />
Sloven<strong>sk</strong>o a Coco Loco Bar. Celé podujatie bolo sprevádzané bohatým programom, v kto−<br />
rom nechýbali ukákové jazdy a jazdy zruènosti v automobiloch z<strong>na</strong>èky Re<strong>na</strong>ult, súa v stol−<br />
nom futbale, ivá hudba, vystúpenie majstra sveta vo fitness, draba a ïalšie aktivity, ktoré<br />
dotvárali výbornú športovo−spoloèen<strong>sk</strong>ú atmosféru tur<strong>na</strong>ja.<br />
Na obrázku <strong>na</strong> stupni víazov 2. roèníka IMET Squash IT cup 2003 – z¾ava: zlatí Rakovan,<br />
Sulík (Fax Copy), moderátor podujatia Richard Vrablec, bronzoví Ju<strong>na</strong>s, Bobka (Sl. teleko−<br />
munikácie), strieborní Krá¾, Hrádek (Datalan 2) a organizátor tur<strong>na</strong>ja Raso Koyš<br />
V rámci prezentácie prostredia <strong>na</strong> tvorbu informaèného podnikového systému Microsoft<br />
Business Solutions, ktorá sa ko<strong>na</strong>la 16. 4. 2003 v Sloven<strong>sk</strong>om Grobe, informoval jej mar−<br />
ketingový a obchodný riadite¾ Jiøí Malík o postavení firmy <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu, predstavil<br />
konkurenèné výhody oproti iným riešeniam a <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil smer ïalšej stratégie <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.<br />
Dobrý softvér sa <strong>na</strong> tejto prezentácii spojil aj s ochutnávkou dobrého ví<strong>na</strong> a husacích špe−<br />
cialít. Novinári mali monos ochutnávky ví<strong>na</strong> a dobrého jedla v pezin<strong>sk</strong>ých pivniciach.<br />
Na obrázku novinári sledujú výklad majite¾a pivnice o <strong>sk</strong>ladovaní spracovaných šumivých<br />
vín.<br />
14 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
LIfesTyle<br />
ROZHOVOR<br />
Marian Goldschmidt<br />
Operations & Marketing Ma<strong>na</strong>ger<br />
HT Computers, a. s.<br />
1981: ukonèenie štúdia <strong>na</strong> odbore elektronické poèítaèe, Elektrotechnická fakul−<br />
ta SVŠT (STU) Bratislava<br />
1981 – 1988: systémový programátor <strong>na</strong> IBM 370, IBM S/36, IBM PC vo<br />
Výpoètovom laboratóriu Sloven<strong>sk</strong>ej plánovacej komisie (dnešné Datacentrum)<br />
1989 – 1990: pracovník oddelenia výpoètovej techniky v Sloven<strong>sk</strong>ej pláno−<br />
vacej komisii<br />
1990 – dodnes: rôzne pozície v spoloènostiach <strong>sk</strong>upiny HTC – od predajcu,<br />
riadite¾a predaja, výkonného riadite¾a, riadite¾a pre stratégiu a rozvoj a po<br />
súèasného riadite¾a pre prevádzku a marketing a súèasne zástupcu generál−<br />
neho riadite¾a a èle<strong>na</strong> predstavenstva HT Computers.<br />
Ako ste sa dostali k IT?<br />
Dnes si uvedomujem, e kritérium pri výbere môjho prvého<br />
zamest<strong>na</strong>nia ovplyvnilo celú moju doterajšiu kariéru – h¾adal<br />
som toti inštitúciu, kde mali poèítaè vyrobený <strong>na</strong> západ od<br />
<strong>na</strong>šich hraníc. Takých inštitúcií nebolo <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ve¾a,<br />
maximálne desiatky. A tak som v roku 1981 <strong>na</strong>stúpil ako sys−<br />
témový programátor k ve¾kej sálovej, dnes u legende – IBM<br />
370 v dnešnom Datacentre. Tam som mal s kolegami prí−<br />
leitos spoz<strong>na</strong> prvé „pravé“ IBM PC <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, inštalova<br />
prvý systém IBM S/36 v Èe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>u, inštalova a prevádz−<br />
kova prvé lokálne siete, realizova prvé dávkové aj interaktív−<br />
ne prenosy dát. Tam som ako klient spoz<strong>na</strong>l technológie<br />
a produkty IBM, <strong>na</strong>dviazal vzahy s odborníkmi vo Viedni i v<br />
Prahe. IBM vtedy h¾adala obchodných partnerov, cez ktorých<br />
by PC predávala. Ako prvé oslovila HTC, ktoré ešte v auguste<br />
1989 zaloili niektorí moji kolegovia a kam som <strong>na</strong>stúpil ako<br />
predajca IBM v marci 1990 a kde pracujem dodnes.<br />
Ko¾ko hodín denne strávite za poèítaèom, <strong>na</strong> pora−<br />
dách, obchodných stretnutiach?<br />
V kancelárii mám notebook pred sebou a pouívam ho prak−<br />
ticky celý deò, doma de<strong>sk</strong>top. Na cesty si beriem so sebou<br />
notebook, ale urèite ho neotváram, ak mám niekde štvr−<br />
hodinku vo¾<strong>na</strong>. Takú agendu nemám a dúfam, e ani nebu−<br />
dem ma. Tam musí staèi mobil. V súèasnosti sa viac venu−<br />
jem interným záleitostiam vo firme a cestujem menej, v za−<br />
èiatkoch nebolo 8−tisíc kilometrov <strong>na</strong> Favorite za mesiac vý−<br />
nimkou. Väèšinu pracovného èasu zaberajú operatívne stret−<br />
nutia s kolegami a partnermi a to, èo som si <strong>na</strong>plánoval<br />
urobi v konkrétny deò, robím a veèer, keï je pokoj. Stáva<br />
sa mi, e jeden desariadkový list píšem striedavo celý deò,<br />
a práve som pred radikálnym rozhodnutím, ako si pracovný<br />
èas optimálne usporiada. Sluobných ciest do zahranièia<br />
bolo tie viac v minulosti, keï sme <strong>na</strong>dväzovali nové kontak−<br />
ty a s <strong>na</strong>šimi zahraniènými dodávate¾mi riešili všetky bené<br />
obchodné záleitosti. Dnes staèí zájs do Polusu alebo do<br />
Ruovej doliny... Viac ma mrzí úbytok osobných kontaktov<br />
s <strong>na</strong>šimi klientmi po celom Sloven<strong>sk</strong>u, ktorý je prakticky pria−<br />
moúmerný zväèšovaniu spoloènosti.<br />
Ko¾ko mailov denne dostanete a ko¾ko z nich stih−<br />
nete vybavi? Aký rýchly máte internet?<br />
Denne dostávam 20 – 30 mailov, teším sa, keï môem nie−<br />
ktoré ihneï vymaza, reagovaním <strong>na</strong> ostatné strávim tak dve<br />
hodiny denne. Na rôzne menej výz<strong>na</strong>mné ponuky a iadosti<br />
zvonka som zvykol aspoò jednou vetou slušne odpoveda,<br />
dnes som rezignoval a èasto ich iba vymaem. Dúfam, e<br />
<strong>sk</strong>oro bude <strong>na</strong> trhu „automatický odpovedaè“ <strong>na</strong> všetky maily<br />
(mono dobrý tip pre <strong>na</strong>šu divíziu aplikácií) a my budeme ma<br />
opä pokoj pri práci. V práci mám pomerne rýchle pripojenie,<br />
nepocítil som zatia¾ obmedzenie ani v rýchlosti, ani v kapaci−<br />
te schránky. Doma som <strong>na</strong> tom ešte lepšie, mám dvojkanálo−<br />
vú 128 kbit/s ISDN prípojku, problém mám len raz mesaène<br />
– s manelkou, keï príde úèet za telekomunikaèné sluby.<br />
Dúfam, e ADSL bude aspoò „o fúz“ lacnejšie, u sa teším.<br />
Máte èas a chu niekedy si len tak bezcie¾ne zasur−<br />
fova <strong>na</strong> internete? Posahova si sem−tam nejakú<br />
hudbu, obrázky, filmy?<br />
Ve¾mi zriedka, zväèša mám konkrétny cie¾, predovšetkým<br />
internet banking, vyh¾adávanie a rezerváciu miesta <strong>na</strong> do−<br />
volenky, letenky, letové poriadky, spotrebnú elektroniku,<br />
autá a podobne. Pracujem v brani, ale aj tak ma obèas<br />
prekvapí sila internetu – <strong>na</strong>posledy, keï som sledoval cestu<br />
svojho neplnoletého sy<strong>na</strong> do Ameriky – <strong>na</strong>jprv on−line odle−<br />
tová tabu¾a vieden<strong>sk</strong>ého leti<strong>sk</strong>a, potvrdenie odletu i príletu<br />
<strong>na</strong> frankfurt<strong>sk</strong>om leti<strong>sk</strong>u, potom on−line informácie a prie−<br />
beh pristátia priamo z preh¾adového rádiolokátora boston−<br />
<strong>sk</strong>ého leti<strong>sk</strong>a a polhodinu <strong>na</strong>to telefonát amerických pria−<br />
te¾ov: U ho máme!<br />
Ako si udriavate preh¾ad o dianí v IT? Chodíte <strong>na</strong><br />
odborné konferencie, stíhate èíta odborné èasopi−<br />
sy, knihy? Sledujete dianie <strong>na</strong> spravodaj<strong>sk</strong>ých ser−<br />
veroch?<br />
Prirodzene, výrazne menej sa venujem produktovým informá−<br />
ciám, viac technológiám a povedzme spoloèen<strong>sk</strong>o−politické−<br />
mu preh¾adu. Tomu podriaïujem aj výber periodík. Obèas<br />
mám problém s mnostvom nových pojmov a <strong>sk</strong>ratiek <strong>na</strong>jmä<br />
v oblasti komunikácií, ale kadopádne sa nehanbím priz<strong>na</strong> si<br />
to a spýta sa kolegov. Bez poklonkovania musím priz<strong>na</strong>, e<br />
z odborných èasopisov si <strong>na</strong> víkend beriem domov práve PCR,<br />
z infoserverov uprednostòujem e−trend, vysoko aktuálne infor−<br />
mácie zo sveta h¾adám <strong>na</strong> cnn.com.<br />
Viete si predstavi, e by ste v budúcnosti vybavo−<br />
vali pracovnú agendu formou teleworkingu? Ak<br />
áno, kedy a v akom reime?<br />
Ve¾a sa o tom hovorí, bez problémov sú profesie ako prog−<br />
ramátor, spisovate¾, prekladate¾, kde je práca merate¾ná<br />
a dokonca aj odovzdate¾ná <strong>na</strong> dia¾ku. Pri ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>ych<br />
a obchodníckych postoch je to obané, osobná komuniká−<br />
cia s kolegami, dodávate¾mi i zákazníkmi, a to aj v mimo−<br />
pracovnom èase, je ne<strong>na</strong>hradite¾ná a <strong>na</strong>júèinnejšia. Pokoj<br />
domova alebo všeobecne mimo kancelárie (ideálne s vyp−<br />
nutým mobilom) vyuívam u dnes, keï treba urobi nejakú<br />
vánejšiu a<strong>na</strong>lýzu, <strong>na</strong>písa predpis alebo ponuku. Take vy−<br />
hýbavá odpoveï: v závislosti od povolania.<br />
Akým koníèkom, športom ste holdovali v minulosti<br />
a èomu sa ešte stíhate venova teraz?<br />
Nikdy som nebol aktívny, registrovaný športovec, ale pri<br />
rekreaènom športe som strávil urèite viac èasu ako súèasná<br />
mladá generácia, èo ma trocha mrzí. To, èomu som sa ve−<br />
noval v detstve, mi zostalo, len dy<strong>na</strong>mika sa akosi zníila:<br />
bicykel, motorky, vysokohor<strong>sk</strong>á turistika, lye, stolný tenis.<br />
Odpoviem aj <strong>na</strong> nepoloenú, ale frekventovanú otázku: èo<br />
tenis a golf? Bez týchto športov si v biznise pripadáte <strong>sk</strong>oro<br />
ako menejcenný a pri vzájomných stretnutiach azda nemáte<br />
ani o èom inom hovori. Zaèí<strong>na</strong> s dy<strong>na</strong>mickým tenisom sa mi<br />
zdá trochu ne<strong>sk</strong>oro. Èo sa týka golfu, tak <strong>na</strong> jeseò som<br />
absolvoval úvodný kurz, <strong>na</strong> Orange cupe <strong>na</strong> Tá¾och som u<br />
stihol zí<strong>sk</strong>a aj cenu za amatér<strong>sk</strong>e patovanie, dnes mám zele−<br />
nú kartu, h¾adám vhodnú výbavu a budem èaka, kedy ma to<br />
chytí tak, ako hovoria „profesionáli“. Adre<strong>na</strong>lín si udrujem<br />
svinejšou jazdou <strong>na</strong> motocykli, jazdím od 13 rokov, <strong>na</strong>jprv<br />
<strong>na</strong> doma po<strong>sk</strong>ladanom Pionieri, potom dlho <strong>na</strong> ÈZ 175,<br />
dnes <strong>na</strong> silnejšom japon<strong>sk</strong>om „<strong>na</strong>háèovi“. Škoda len, e sa<br />
nedá jazdi celý rok.<br />
Akú hudbu poèúvate, aká kniha vás v poslednom<br />
èase zaujala?<br />
V princípe mám rád akúko¾vek melodickú hudbu, od oldies<br />
z obdobia fifties, sixties cez Beatles, Abbu, Queen a po<br />
I have nothing od Whitney Houston. Rád èítam literatúru<br />
faktu, zaujíma ma obdobie druhej svetovej vojny, <strong>na</strong>posle−<br />
dy som èítal históriu stalingrad<strong>sk</strong>ej bitky v americkom poda−<br />
ní. Potešil ma Julo Satin<strong>sk</strong>ý svojím poh¾adom <strong>na</strong> ivot v Bra−<br />
tislave, škoda, e u viac ne<strong>na</strong>píše.<br />
Na akej <strong>na</strong>jlepšej dovolenke ste doteraz boli a ako<br />
vyzerá vaša predstava o ideálnej dovolenke?<br />
Ešte pred pár rokmi som uprednostòoval dlhšie dovolenky<br />
– tak 2 – 3 týdne. Dnes chodím radšej èastejšie a <strong>na</strong> jeden<br />
týdeò. Tých spomí<strong>na</strong>ných mailov je predsa len po týdni<br />
menej... Vlani sme s priate¾mi z USA absolvovali nádherný<br />
výlet ve¾kou loïou po Karibiku, to sa neopakuje kadý rok.<br />
Pri letných dovolenkách v zahranièí uprednostòujem pomer<br />
50 % poznávanie a 50 % pobyt pri mori s vodnými športmi.<br />
Èoraz viac sa však teším <strong>na</strong> pokoj <strong>na</strong> chate v Nízkych<br />
Tatrách, len tak v dínsach a trièku.<br />
A <strong>na</strong> záver jed<strong>na</strong> biznis téma. Èo bude pod¾a vás z<strong>na</strong>−<br />
me<strong>na</strong> vstup do EÚ pre sloven<strong>sk</strong>ý trh IT? Èo sa zmení?<br />
Sú sloven<strong>sk</strong>é IT firmy <strong>na</strong> vstup do EÚ pripravené?<br />
Budú vedie vyui výhody nišej ceny práce a schop−<br />
né presadi sa v novom konkurenènom prostredí?<br />
Myslím si, e vstup do EÚ môe ohrozi predovšetkým lokál−<br />
ne distribuèné firmy, kde je podstatou dobrá logistika,<br />
dostatok fi<strong>na</strong>nèných prostriedkov a dobré nákupné ceny od<br />
výrobcov. Tieto ceny ¾ahšie zí<strong>sk</strong>ajú zahranièné spoloènosti<br />
obsluhujúce dnes vyspelé trhy a odoberajúce násobné<br />
mnostvá hardvéru. Pri firmách, ktoré komunikujú s konco−<br />
vým zákazníkom, hrá prím z<strong>na</strong>los prostredia, dlhodobo<br />
budované osobné vzahy, <strong>sk</strong>úsenosti z pôsobenia <strong>na</strong> lokál−<br />
nom trhu dokonca aj vtedy, keï hovoríme o zahranièných<br />
zákazníkoch. Iná je otázka presadenia sa <strong>na</strong>šich firiem<br />
vonku; tu vidím ve¾ký potenciál. Dnes je ve¾a <strong>na</strong>šich odbor−<br />
níkov <strong>na</strong>jmä v oblasti vývoja softvéru v zahranièí. Verím, e<br />
v budúcnosti – po odstránení administratívnych bariér –<br />
budú môc pôsobi doma, v domácich firmách pre zahra−<br />
nièných odberate¾ov, za mzdových podmienok blízkych<br />
európ<strong>sk</strong>ym. Ve¾kou prekákou je ešte stále jazyková barié−<br />
ra, <strong>na</strong>jmä u strednej a staršej generácie.<br />
Ïakujem za rozhovor.<br />
Martin Drobný<br />
5/2003 PC REVUE 15
R E V U E<br />
REPORTÁ: SONY EUROPEAN PRESS FORUM<br />
Digitál<strong>na</strong> zábava v štýle Sony<br />
Spoloènos Sony kadoroène<br />
prezentuje v Berlíne novinárom<br />
z celej Európy pripravované<br />
novinky <strong>na</strong> aktuálny rok. I<strong>na</strong>k<br />
to nebolo ani teraz, a tak sa<br />
budova európ<strong>sk</strong>ej centrály<br />
spoloènosti <strong>na</strong> dva dni<br />
(4. a 5. marca) stala<br />
„domovom“ pre 250 novinárov<br />
z 28 krajín Európy.<br />
Konferenciu otvoril prezident Sony Europe pán<br />
Mike Tsurumi. Jeho vystúpenie malo by a bolo<br />
predzvesou záplavy noviniek, ktorú pre nás<br />
organizátori pripravili. U v tomto vystúpení sme<br />
sa dozvedeli, e Sony sa v <strong>na</strong>jblišom období<br />
sústredí <strong>na</strong> ove¾a tesnejšie prepojenie sveta domácej<br />
zábavy a IT, prièom produkty z IT by pod¾a Sony<br />
mali v budúcnosti vytvori infraštruktúru, ktorá<br />
umoní jednoduchú spoluprácu medzi zariadeniami<br />
spotrebnej elektroniky.<br />
Na podobné vystúpenia predstavite¾ov IT firiem<br />
sme si u akosi privykli. Odštartoval to Sun Microsystems,<br />
pokraèoval Microsoft, ku ktorému sa ve¾mi<br />
<strong>sk</strong>oro pridal aj Intel, a teraz prakticky niet v segmente<br />
IT výrobcu, ktorý by aspoò nekoketoval s myšlienkou<br />
uvies nejaké to zariadenie spadajúce do tejto<br />
oblasti. V minulosti sme boli svedkami toho, e jednotlivé<br />
firmy z IT hovorili o úzkej spolupráci s niektorou<br />
z firiem produkujúcich zariadenia spotrebnej<br />
elektroniky, prípadne svoje zámery v tejto oblasti<br />
z èasu <strong>na</strong> èas predstavil niektorý producent spotrebnej<br />
elektroniky.<br />
V spojení so z<strong>na</strong>èkou Sony dostáva táto s<strong>na</strong>ha<br />
úplne iný rozmer. Ten, samozrejme, vyplýva z postavenia,<br />
ktoré má v spotrebnej elektronike, kde jej<br />
produkty patria nielen k špièkovým, ale aj k <strong>na</strong>job¾úbenejším.<br />
Ïalšou ve¾mi podstatnou výhodou a prínosom<br />
Sony <strong>na</strong> ceste k digitálnej domácnosti (minimálne<br />
v jej zábavnej èasti) je fakt, e spoloènos je<br />
aktív<strong>na</strong> aj v oblasti vydávania hudobných a filmových<br />
titulov, a teda disponuje nielen technickými<br />
prostriedkami, ale aj „obsahom“. Práve to spojenie<br />
jej umoòuje postupova ve¾a komplexnejšie ako<br />
konkurenti. Sony vïaka tomuto jedineènému postaveniu<br />
nemusí vy<strong>na</strong>klada a také ve¾ké úsilie <strong>na</strong> zladenie<br />
záujmov producentov a technikov, tí sú toti<br />
takpovediac pod jednou strechou.<br />
SONY ERICSSON – SVETLO NA<br />
KONCI TUNELA?<br />
Svoju reportá zaènem oblasou, ktorá v Sony <strong>na</strong>teraz<br />
nepatrí k <strong>na</strong>júspešnejším. Fúzia Sony s firmou<br />
Ericsson zatia¾ nepriniesla ani zlomok toho, èo od<br />
nej obe spoloènosti oèakávali. Predstavitelia spoloènosti<br />
však tvrdia, e sme ešte stále <strong>na</strong> poèiatku a e<br />
prelomový okamih ešte len príde. S týmto vyjadrením<br />
korešpondovalo aj predstavenie viacerých nových<br />
modelov mobilných telefónov a mnostva doplnkov,<br />
ako sú rozširujúce bloky s digitálnym fotoaparátom,<br />
ble<strong>sk</strong>om, komunikaèný modul alebo Bluetooth<br />
hands-free súpravy, rozhlasové prijímaèe,<br />
Bluetooth adaptéry umoòujúce poèúva hudbu ulo-<br />
Walkman je dnes pre Sony<br />
široký pojem, tu sú<br />
<strong>na</strong>jhorúcejšie novinky:<br />
CD walkman D−NE1,<br />
MiniDisc MZ−N10<br />
a Network Walkman<br />
NW−MS70D. Okrem<br />
loga a oz<strong>na</strong>èenia Walkman<br />
v názve majú tieto<br />
prístroje aj ïalšiu<br />
spoloènú èrtu: okrem<br />
MP3 „vedia“ aj formát<br />
ATRAC3, ktorý vyvinuli<br />
v Sony.<br />
enú v pamäti telefónu èi inteligentné stolné driaky<br />
obsahujúce Bluetooth modul a <strong>na</strong>bíjaèku. Spomedzi<br />
noviniek si výrobca <strong>na</strong>jviac s¾ubuje od smartphonu,<br />
ktorého recenzia je v tomto èísle. Súdiac<br />
pod¾a poètu predstavených noviniek, Sony Ericsson<br />
sa <strong>na</strong>ozaj pripravuje <strong>na</strong> útok. Otázkou je, èi mnostvo<br />
modelov vyvedie Sony Ericsson z krízy.<br />
ZVUK<br />
Hovori o Sony a nespomenú oblas spracovania<br />
a reprodukcie zvuku by bolo hrubou chybou. Sony<br />
dala fanúšikom hudby <strong>na</strong>ozaj ve¾a a v tomto trende<br />
chce pokraèova aj ïalej. Po tom, èo do svojich produktov<br />
zapracovala podporu formátu MP3, je tu<br />
ïalšia novinka: zariadenia s podporou formátov<br />
ATRAC3 a ATRAC3plus. V oboch prípadoch ide<br />
o riešenia vyvinuté spoloènosou Sony. Opisu týchto<br />
formátov sa budeme venova v samostatnom materiáli,<br />
ktorý prinesieme v júnovom PC REVUE. Nateraz<br />
sa uspokojíme s konštatovaním, e Sony ním<br />
chce <strong>na</strong>hradi rozporuplný formát MP3. V porov<strong>na</strong>ní<br />
s ním a microsoftov<strong>sk</strong>ým WMA má ATRAC3 ponúknu<br />
pouívate¾om vyššiu kvalitu zvuku pri vyššom<br />
kompresnom pomere. Z toho budú ai <strong>na</strong>jmä prehrávaèe,<br />
ktoré vyuívajú pamäové karty ako médium<br />
<strong>na</strong> uloenie hudby.<br />
Walkman. Dnes, keï tie klasické kazetové doívajú,<br />
sa toto oz<strong>na</strong>èenie v spoloènosti Sony pouíva aj<br />
<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie ïalších produktov, ktorým je vlastná základná<br />
myšlienka pôvodného. Škála súèasných „mobilných“<br />
prehrávaèov je <strong>sk</strong>utoène široká, zaèí<strong>na</strong> sa pri<br />
di<strong>sk</strong>menoch, teda pri „mobilných“ CD prehrávaèoch<br />
(prehrávajúcich klasické hudobné CD, ako aj CD so súbormi<br />
MP3), pokraèuje cez zariadenia kategórie<br />
MiniDisc a po zariadenia prehrávajúce digitalizovanú<br />
hudbu, uloenú v zabudovanej pamäti alebo <strong>na</strong><br />
pamäových kartách. V prípade CD stojí za zmienku<br />
implementácia podpory prehrávania formátov<br />
ATRAC3 a ATRAC3plus. Prvým modelom, ktorý sa <strong>na</strong><br />
trhu objaví v máji, je D-NE1. Ten umoní prehrávanie<br />
klasických CD i CD obsahujúcich hudbu vo formátoch<br />
MP3 a ATRAC3, prièom <strong>na</strong> integrovanú batériu má<br />
umoni neprerušenú reprodukciu v dåke 150 hodín!<br />
MiniDi<strong>sk</strong>. Sony po prvý raz prezentovala zariadenia<br />
tohto typu u pred desiatimi rokmi. O opodstatnení<br />
tohto formátu by sme mohli úspešne a hlavne<br />
ve¾mi dlho polemizova. Pod¾a môjho názoru je Mini-<br />
Di<strong>sk</strong> ïalší z radu vynálezov, ktoré predstihli dobu.<br />
Dnes, v dobe MP3 prehrávaèov, sa môe zda tento<br />
koncept preitý. Nie je to však pravda. MD, ako sa názov<br />
MiniDisc s ob¾ubou <strong>sk</strong>racuje, ponúka v mnohých<br />
smeroch viac ako MP3 prehrávaèe. Umoòuje toti<br />
nielen reprodukciu uloenej hudby, ale aj realizáciu<br />
záz<strong>na</strong>mu vo vysokej kvalite z ¾ubovo¾ného zdroja signálu<br />
(audiosústava, mikrofón, PC...). Sony ani po desiatich<br />
rokoch MiniDisc nehodí cez palubu. Dôkazom<br />
je <strong>na</strong>jnovší prírastok do rodiny v podobe modelu MZ-<br />
N10, ktorý ku všetkým spomenutým monostiam<br />
pridáva aj podporu prehrávania hudby uloenej vo<br />
formáte ATRAC3.<br />
Network Walkman. Doslova bombou medzi audiozariadeniami<br />
Sony je miniatúrny prehrávaè digitálnej<br />
hudby NW-MS70D. Ten upúta nielen dizajnom,<br />
vïaka ktorému si ho mono pomýli so šperkom, ale<br />
16 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
Spomedzi nových<br />
kamier nás zaujali<br />
nové modely<br />
v ponuke miniDV<br />
kamier DCR−TRV33<br />
a 80, <strong>na</strong>jväèšiu<br />
pozornos však<br />
pútal prototyp<br />
kamery DCR−<br />
DVD200,<br />
vyuívajúci <strong>na</strong><br />
záz<strong>na</strong>m 80 mm DVD<br />
médiá, ktorý sa <strong>na</strong><br />
trhu objaví <strong>na</strong> jeseò.<br />
aj hmotnosou (54 gramov vrátane zdroja). Prístroj<br />
disponuje 256 MB zabudovanej pamäte, do ktorej vo<br />
formáte ATRAC3 a ATRAC3plus mono uloi a 11<br />
CD. Keby vám toto mnostvo hudby nestaèilo, k dispozícii<br />
je pamäový slot pre karty Memory Stick Duo.<br />
Prehrávaè mono poui aj <strong>na</strong> prenos údajov.<br />
S−Master. Ak sa aspoò trocha vyznáte v elektronike,<br />
isto ste si všimli, e poslednou èasou zvukového<br />
reazca, ktorej sa zatia¾ digitalizácia nedotkla,<br />
je zosilòovaè. Vývojári v Sony zamerali svoju<br />
pozornos práve týmto smerom, a tak svetlo sveta<br />
uzrela technológia digitálnych zosilòovaèov<br />
S-Master. Tie v porov<strong>na</strong>ní so svojimi predchodcami<br />
ponúkajú vyššiu kvalitu reprodukcie a <strong>na</strong>jmä ove¾a<br />
nišiu spotrebu. Nová technológia sa v priebehu<br />
tohto roka objaví v širokej škále produktov Sony,<br />
poèí<strong>na</strong>júc minisystémami a konèiac high end modelmi<br />
audiozariadení pre domáce kino.<br />
DIGITÁLNA FOTOGRAFIA<br />
Z tejto oblasti sme mali monos vidie v Berlíne<br />
kompletnú zostavu noviniek, ktorú spoloènos Sony<br />
predstavila <strong>na</strong> nedávnej PMA (tá bola iba dva<br />
týdne pred akciou v Berlíne). Prehliadku noviniek<br />
zaènime v segmente digitálov urèených pre bených<br />
spotrebite¾ov. Tam Sony predstavila trojicu<br />
noviniek: modely Cyber-shot DSC-P32, DSC-P52<br />
a DSC-P72, ktoré vyuívajú snímaèe s tromi miliónmi<br />
bodov. O prvom a poslednom z tejto trojice nájdete<br />
viac informácií v recenzii v tomto èísle. Do podobného<br />
segmentu, ale pre pouívate¾ov s vyššími<br />
nárokmi <strong>na</strong> kvalitu snímok smeruje aj trojica ïalších<br />
noviniek – modely Cyber-shot DSC-P9, DSC-P10<br />
a DSC-P92. V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi tromi<br />
modelmi tieto disponujú snímaèmi s piatimi miliónmi<br />
snímacích bodov a trojnásobným optickým<br />
zoomom. Rozdiely medzi jednotlivými modelmi sú<br />
v doplnkoch a funkciách. Po dlhšom èase je tu Sony<br />
opä s modelom digitálneho fotoaparátu, ktorý vyuíva<br />
ako pamäové médium CD-R, respektíve CD-<br />
RW di<strong>sk</strong>y. Ide o pokraèovate¾a rodu Mavica, ktorý<br />
dostal oz<strong>na</strong>èenie Mavica MVC-CD500, z èoho<br />
mono vytuši, e prístroj disponuje snímaèom<br />
s rozlíšením 5 miliónov snímacích bodov. Objektív<br />
Carl-Zeiss Vario Son<strong>na</strong>r disponuje 3× optickým<br />
zoomom. Tento model sa <strong>na</strong> trhu objaví a v máji.<br />
Na záver som si nechal ïalší pämegáè, ktorým sa<br />
vrátime do radu Cyber-shot. Nesie oz<strong>na</strong>èenie Cybershot<br />
V1. Ako <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje u názov prístroja, ide o koncepène<br />
nový prístroj v ponuke Sony. Okrem nového<br />
dizajnu disponuje 4× optickým zoomom, podporuje<br />
reimy noèného snímania (NightShot i NightFraming)<br />
a má dnes u zriedka vídaný rozsah citlivostí<br />
(ISO 100÷800!). Táto lahôdka sa však <strong>na</strong> trhu objaví<br />
a v júni.<br />
VIDEO<br />
Kamery. Na trhu s videokamerami Sony dominuje<br />
a po tom, èo sa jej podiel prehupol cez 40 %, jej<br />
chu sa <strong>na</strong>ïalej zvyšuje. Odborníci opierajúci sa<br />
o tvrdenia prie<strong>sk</strong>umov, e aj v ekonomicky silných<br />
krajinách vlastní videokameru iba 20 % domácností,<br />
h¾adajú vhodnú odpoveï <strong>na</strong> otázku, preèo ju nemá<br />
ostávajúcich 80 %. Tu niekde mono vidie základ<br />
èoraz širšieho spektra produktov, ktoré v tejto oblasti<br />
Sony ponúka. K jestvujúcim segmentom videokamier<br />
typu Hi8, Digital 8, mini DV a MICRODV pridá<br />
v tomto roku Sony ešte kamery ukladajúce záz<strong>na</strong>m<br />
<strong>na</strong> DVD. Z poh¾adu rozdelenia trhu sú kamery<br />
Hi8 urèené pre zákazníkov, ktorí vyadujú èo <strong>na</strong>jnišiu<br />
cenu, zákazníci preferujúci kvalitu obrazu sa<br />
orientujú <strong>na</strong> systémy Digital8 a mini DV, DVD kamery<br />
by mali oslovi pouívate¾ov s maximálnymi nárokmi<br />
<strong>na</strong> jednoduchos ovládania a kamery<br />
MICRODV sú urèené pre ¾udí vyznávajúcich aktívny<br />
ivotný štýl. Rozhodnutie Sony o vyuití DVD ako<br />
média pre videokameru je zaujímavé, pretoe DVD<br />
vlastne porazilo Memory Stick! Pravdou však je, e<br />
<strong>na</strong>teraz je DVD podstatne viac rozšírené. Digitálnej<br />
kamery so záz<strong>na</strong>mom <strong>na</strong> 8 cm DVD médium sa<br />
v Európe doèkáme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> jeseò. K dispozícii by<br />
v tom èase mali by oba modely, DCR-DVD100 a DCR-<br />
DVD200. Oba disponujú 10× optickým zoomom,<br />
rozhraním USB 2.0 a 2,5" LCD displejom. Líšia sa iba<br />
rozlíšením – kým prvý model pouíva snímaè s 800-<br />
tisíc bodmi (efektívne 400-tisíc), druhý disponuje<br />
snímaèom s 1 miliónom bodov (670-tisíc efektívne).<br />
Od DVD k BlueRay. Doslova bombou bolo<br />
predstavenie prehrávaèa typu BlueRay. Prvé informácie<br />
o tomto prístroji sa síce dostali <strong>na</strong> verejnos<br />
nieko¾ko dní pred konferenciou, tu sme však mali<br />
monos po prvý raz vidie nástupcu DVD. Ten sa<br />
v tomto roku objaví výluène <strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>om trhu. Aj<br />
preto o novinke nebolo zverejnených mnoho informácií.<br />
Pod¾a predstavite¾ov Sony sa dôraz aj <strong>na</strong>ïalej<br />
kladie <strong>na</strong> DVD a domáce kino <strong>na</strong> báze tohto produktu.<br />
Zariadenia BlueRay toti majú šancu presadi<br />
sa <strong>na</strong> trhu a pri dostatoènej penetrácii HDTV.<br />
V oblasti DVD a domáceho ki<strong>na</strong> sú <strong>na</strong> tento rok<br />
v kurze stolné DVD prehrávaèe podporujúce záz<strong>na</strong>m,<br />
ktoré pravdepodobne v tomto roku definitívne<br />
pochovajú klasické videorekordéry.<br />
5/2003 PC REVUE 17
R E V U E<br />
„Otec“ pamäovej karty Memory Stick<br />
Masaharu Ya<strong>na</strong>ga stál poèas celej prezentá−<br />
cie <strong>sk</strong>romne v úzadí, jednotliví prezentátori<br />
ho však neustále oèkom pozorovali. Osobnosti<br />
sú v japon<strong>sk</strong>ých firmách vysoko cenené. Keï<br />
sme ho poiadali, aby s <strong>na</strong>jnovšou verziou<br />
svojho dieaa zapózoval, ochotne tak urobil<br />
a okrem zdvorilostnej konverzácie pridal aj<br />
nieko¾ko informácií a poznámoèku, preèo<br />
nefotografujeme aparátmi Sony...<br />
MEMORY STICK<br />
Zvláštne postavenie medzi produktmi Sony má rozmermi<br />
nenápadná pamäová kartièka, ktorá si pre<br />
svoj tvar vyslúila pomenovanie uvaèka. Svetlo sveta<br />
uzrela pred piatimi rokmi a za ten èas si <strong>na</strong>šla cestu<br />
do mnohých zariadení, poèí<strong>na</strong>júc digitálnymi fotoaparátmi<br />
cez videokamery, osobné poèítaèe, notebooky,<br />
PDA a po televízne prijímaèe a videoprojektory.<br />
Na poèiatku sa Memory Stick presadzoval výluène<br />
v produktoch Sony, dnes sa pomaly pridávajú<br />
ïalší producenti (HP, Samsung, Sharp, Konica, Lexar,<br />
SanDi<strong>sk</strong>, Alpine, Pioneer a Toshiba). Plány Sony s Memory<br />
Stickom sú ve¾kolepé: kým dnes je pod¾a firemných<br />
údajov <strong>na</strong> svete medzi pouívate¾mi 30 miliónov<br />
zariadení schopných pracova s kartami Memory<br />
Stick, do roku 2005 má ich poèet vzrás <strong>na</strong> 200 miliónov!<br />
V prospech média Memory Stick hovorí aj porov<strong>na</strong>nie<br />
niektorých technických parametrov, v ktorých<br />
predstihuje iné pamäové karty. Toto tvrdenie<br />
platí pre <strong>na</strong>jnovšiu generáciu pamäových kariet<br />
Memory Stick Pro, ktorá má <strong>na</strong>teraz maximálnu<br />
kapacitu 1 GB, z konštrukèného h¾adi<strong>sk</strong>a ju mono<br />
zvyšova a <strong>na</strong> 32 GB. Najvyššia je aj rýchlos zápisu,<br />
ktorá dosahuje 9 Mb/s, vo verzii Pro a pri<br />
pouití kompatibilného zariadenia je podporovaná<br />
maximál<strong>na</strong> rýchlos a 15 Mb/s a maximál<strong>na</strong><br />
teoretická rýchlos záz<strong>na</strong>mu je dokonca a 160<br />
Mb/s! Ïalšou zvláštnosou je podpora<br />
technológií Memory Stick Duo (karta,<br />
ktorá disponuje dvoma pamäami)<br />
a Magic Gate (ochra<strong>na</strong><br />
obsahu karty).<br />
Podobne ako pri<br />
notebookoch aj pri<br />
de<strong>sk</strong>topoch si Sony potrpí<br />
<strong>na</strong> dizajn. No povedzte,<br />
nechceli by ste<br />
nieèo také<br />
pekné?<br />
SONY A IT<br />
U nás sa z<strong>na</strong>èka Sony ešte vdy takmer výhradne<br />
spája so spotrebnou elektronikou. Záber tohto<br />
elektronického giganta je však ove¾a širší. V jeho<br />
ponuke je toti široké spektrum produktov spadajúcich<br />
do oblasti IT. Na <strong>na</strong>šom trhu (podobne ako<br />
v Èechách) stolné poèítaèe, notebooky a PDA tejto<br />
z<strong>na</strong>èky nie sú oficiálne distribuované.<br />
Stolné poèítaèe. Je <strong>sk</strong>utoène škoda, e de<strong>sk</strong>topy<br />
Sony VAIO <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu nevidno. Ide o systémy,<br />
ktoré pouívate¾a zaujmú dizajnér<strong>sk</strong>ym riešením. Nezaostávajú<br />
však ani z poh¾adu výkonnosti a <strong>na</strong> výbornej<br />
úrovni je aj štandardná softvérová výbava.<br />
Jednoz<strong>na</strong>èným zámerom spoloènosti je po<strong>sk</strong>ytnú<br />
pouívate¾om systém, s ktorým môu ihneï po nákupe<br />
pracova. Nie je iadnym tajomstvom, e prakticky<br />
všetky systémy VAIO sú pripravené <strong>na</strong> spracovanie<br />
multimédií, preto v nich nechýbajú <strong>na</strong>jvýkonnejšie<br />
komponenty, rozhrania <strong>na</strong> pripojenie videokamier,<br />
DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky èi softvér <strong>na</strong> strih videa<br />
a DVD authoring. Zhmotnením tejto vízie je úplne<br />
nový modelový rad Sony Vaio RX500, v ktorom mono<br />
nájs zástupcov platforiem AMD aj Intel, grafiku<br />
<strong>na</strong> báze nVidia GeForce Ti4200, DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky<br />
podporujúce dvojicu štandardov (DVD-R/RW i DVD+<br />
R/RW). Ïalšia z predstavených noviniek, model Sony<br />
Vaio RZ104, je zaloená <strong>na</strong> mikroprocesore Pentium<br />
4, 2,8 GHz a je urèená pre domácich pouívate¾ov,<br />
ktorí si vïaka tejto zostave môu vytvori centrum<br />
digitálnej domácnosti. Sony pre toto urèenie dodáva<br />
spoloène s týmto modelom aj špeciálny softvér,<br />
okrem jednoduchého DVD authoringového programu<br />
Click-to-DVD je tu toti aj aplikácia Giga Pocket.<br />
Notebooky VAIO. Na rozdiel od de<strong>sk</strong>topov<br />
tejto z<strong>na</strong>èky nejaký ten notebook sme u v redakcii<br />
mali monos vidie i otestova. Sony v tejto oblasti<br />
drí krok so špièkou. Doslova lahôdkou bola dvojica<br />
modelov disponujúcich DVD zapisovaèkami<br />
s podporou oboch formátov (DVD-R/RW i DVD+<br />
R/RW). Spomí<strong>na</strong>né modely však upútali aj displejmi<br />
s uhloprieèkami 16" (1280 × 1024), respektíve<br />
16,1" (1600 × 1200). Zaujímavosou je, e jeden<br />
z modelov disponuje mikroprocesorom Intel Pentium<br />
4-M s pracovnou frekvenciou 2,4 GHz a grafikou<br />
ATI Radeon 7500 a 32 MB pamäte, kým druhý<br />
je zaloený <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topovom Pentiu 4 (2,6 GHz)<br />
a grafike ATI Radeon 9000 so 64 MB videopamäte.<br />
V ponuke ostávajú aj<br />
notebooky platformy<br />
AMD. Sony<br />
predstavilo štvoricu nových modelov. Najväèším<br />
prekvapením však bol prototyp <strong>na</strong>jhorúcejšej<br />
novinky zaloenej <strong>na</strong> novej architektúre Intelu<br />
Centrino. Ten nesie oz<strong>na</strong>èenie PCG-Z1SP a upúta<br />
netradièným dizajnom, hmotnosou pod 2 kg a dåkou<br />
práce <strong>na</strong> batérie 6 hodín.<br />
PDA Clié. Aj o schopnostiach tohto radu produktov<br />
sme sa v redakcii mali monos presvedèi<br />
<strong>na</strong> „vlastnej koi“. Opä platí to, èo sme <strong>na</strong>písali pri<br />
notebookoch. Clié je v porov<strong>na</strong>ní s inými PDA<br />
úplne niekde inde. Kým väèši<strong>na</strong> súèasných modelov<br />
z tejto kategórie sa sústreïuje <strong>na</strong> kooperáciu<br />
medzi PC a týmto typom poèítaèa a úpravami jeho<br />
moností, Sony do Clié integrovala prehrávanie videa,<br />
audia, digitálny fotoaparát (pracuje aj v reime<br />
kamery) a pridalo aj kompletnú klávesnicu! To<br />
všetko, samozrejme, so zachovaním pôvodných<br />
funkcií PDA a s ve¾kou dávkou elegancie.<br />
Sony VAIO PCG−Z1SP,<br />
prvý model Sony <strong>na</strong> báze architektúry Intel<br />
Centrino, upútal netradièným dizajnom;<br />
ktovie, èo má Sony v tejto oblasti ešte<br />
v talóne.<br />
Predstavitelia Sony (<strong>na</strong> moje <strong>sk</strong>lamanie) opä potvrdili,<br />
e ich postoj k distribúcii IT produktov<br />
v oblasti strednej a východnej Európy sa v <strong>na</strong>jblišom<br />
období nezmení. Spoloènos v IT rastie ve¾mi<br />
dobrým tempom a pod¾a môjho názoru sa èasom<br />
môe vypracova <strong>na</strong> jedného z popredných hráèov aj<br />
<strong>na</strong> tomto segmente trhu. Otázka, èi a kedy tak chce<br />
Sony spravi celoplošne, je však <strong>na</strong>teraz otvorená.<br />
VŠADEPRÍTOMNÁ KONVERGENCIA<br />
Skonèím tým, èím som zaèal – konvergenciou medzi<br />
IT a spotrebnou elektronikou, alebo ak chcete,<br />
digitálnou domácnosou. I keï Sony v rámci<br />
tejto akcie prezentovala nieko¾ko riešení domáceho<br />
zábavného centra, prepojeného<br />
so svetom poèítaèov, ani jed<strong>na</strong> z prezentácií,<br />
v ktorej sa toto spojenie<br />
objavilo, nepôsobila akopádne èi<br />
nútene. Tento fakt som si celkom<br />
zámerne nechal <strong>na</strong> záver.<br />
Ak toti hovoria o konvergencii<br />
predstavitelia IT firiem, vdy je<br />
to také „troška kostrbaté“. V podaní<br />
Sony to znelo ove¾a prirodzenejšie.<br />
Èím to bude?<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý, Berlín<br />
18 PC REVUE 5/2003
Viete, èo je to<br />
Embedded PC?<br />
Embedded PC v preklade z<strong>na</strong>mená vnorený poèítaè.<br />
Nie, nepredstavujte si poèítaè ponorený pod<br />
vodou, ale vnorený ako súèas nejakého iného<br />
zariadenia. S takýmto typom poèítaèa sa stretávame<br />
prakticky denne, aj keï si to pravdepodobne ani<br />
neuvedomujeme. Vnorené PC sa toti <strong>na</strong>chádza<br />
v kadom mobilnom telefóne, bankomate, PDA, inteligentnom<br />
telefóne, hracej konzole, výhernom<br />
automate èi v automate <strong>na</strong> predaj lístkov MHD. Nájdeme<br />
ho aj v dýchacom prístroji, prenosnom EKG èi<br />
v inteligentnej UPS. Pouívajú ho niektoré typy bezpeènostných<br />
kamerových systémov alebo <strong>na</strong>vigaèné<br />
GPS. O vnorený poèítaè ¾ahko zavadíte aj v obchodoch<br />
pri pokladnici, <strong>na</strong> èerpacej stanici èi platenom<br />
parkovi<strong>sk</strong>u. Skrátka, sú všade okolo nás.<br />
ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA<br />
Vnorené PC sa odlišuje od klasického poèítaèa svojou<br />
odolnosou vplyvu vonkajšieho prostredia,<br />
nišou spotrebou energie, hluènosou a prispôsobením<br />
nešetrnému zaobchádzaniu. V princípe je<br />
však vnorené PC svojou architektúrou a funkènos-<br />
ou ve¾mi podobné klasickému poèítaèu.<br />
MALÉ ROZMERY<br />
Aby sa vnorené poèítaèe <strong>na</strong>ozaj mohli vnori do<br />
iných zariadení, musia ma malé rozmery. Na druhej<br />
strane z h¾adi<strong>sk</strong>a opísanej funkènosti nemusia disponova<br />
špièkovým výkonom. Poadovaný výkon<br />
z<strong>na</strong>ène závisí od konkrétnej aplikácie. Napríklad <strong>na</strong><br />
riadenie automatu <strong>na</strong> predaj lístkov úplne postaèuje<br />
aj 386-ka, pár tlaèidiel a jednoriadkový displej, ktorý<br />
bude „rozpráva“ s kupujúcim. Inokedy, <strong>na</strong>pr. v prípade<br />
bankomatu, u potrebujeme aj väèšiu grafickú<br />
obrazovku a sieové pripojenie <strong>na</strong> centrálny systém.<br />
Takéto vnorené PC si toti prv, ako zaène rozdáva<br />
peniaze, musí overi v centrále banky platnos kreditnej<br />
karty a výšku zostatku <strong>na</strong> úète.<br />
Niektoré aplikácie vyadujú rozšírenie o modul<br />
GPS, sériové linky, vstup videosignálu a pod. Inými<br />
slovami, niekedy potrebujeme zbernicu ISA alebo<br />
PCI. No aj tie sú v prípade vnorených poèítaèov<br />
zmenšené a nesú trochu záhadné názvy, ako PC-<br />
104, PC-104PLUS, smartBUS480 a pod.<br />
PEVNÝ DISK A INÉ ROTUJÚCE<br />
SÚÈASTI<br />
Viaceré vnorené PC vôbec neobsahujú mechanické<br />
a rotujúce èasti. Zaobídu sa bez mechaniky pruného<br />
di<strong>sk</strong>u, èasto neobsahujú ani DVD èi CD-ROM mechaniku.<br />
Tieto zariadenia je však moné v prípade potreby<br />
pripoji <strong>na</strong>pr. pomocou portu USB. Pevný di<strong>sk</strong> je<br />
<strong>na</strong>hradený polovodièovým di<strong>sk</strong>om, oz<strong>na</strong>èovaným aj<br />
ako Solid State Di<strong>sk</strong> (SSD). V podstate ide o urèitú obdobu<br />
pamäových kariet. Pouitím SSD sa zároveò<br />
zníi spotreba elektrickej energie, odpadnú konštrukèné<br />
problémy s upevnením di<strong>sk</strong>ov, zníi sa hmotnos<br />
zariadenia a zabezpeèí sa jeho odolnos proti<br />
vibráciám, otrasom a teplotnému zaaeniu. Ak plánujete<br />
takýto pevný di<strong>sk</strong> vymieòa, potom sa pouíva<br />
konštrukcia s pripojením takéhoto di<strong>sk</strong>u k rozhraniu<br />
IDE alebo k pamäovej karte CompactFlash.<br />
Vnorené PC <strong>na</strong>vyše neobsahujú ventilátor, èím<br />
sa odstránila ïalšia mimoriadne nespo¾ahlivá,<br />
hluèná a citlivá súèiastka. Zároveò sa však musia<br />
<strong>na</strong> konštrukciu vnoreného PC poui súèiastky<br />
s nízkym príkonom elektrickej energie.<br />
TEPLOTNÝ ROZSAH<br />
Pri <strong>na</strong>sadení vnorených poèítaèov sa poaduje široký<br />
teplotný rozsah. Predstavte si automat <strong>na</strong> predaj cestovných<br />
lístkov. V zime tre<strong>sk</strong>úci mráz, v lete horúèavy.<br />
Aby sme zamedzili vniknutie prachu a vlhkosti,<br />
je lepšie vnorený poèítaè vnútri <strong>sk</strong>rinky utesni.<br />
V lete potom treba <strong>na</strong> priamom slneènom iarení<br />
poèíta s teplotou aj 70 °C, v zime musíme by pripravení<br />
<strong>na</strong> pokles teplôt a <strong>na</strong> -20 °C. Ešte nejakú<br />
rezervu a vyjde nám, e rozsah pracovnej teploty pre<br />
takéto vnorené PC je ideálne od -40° a po 85 °C.<br />
AUTOMATICKÝ REŠTART<br />
Pokia¾ sa <strong>na</strong> benom poèítaèi „sekne“ niektorá aplikácia,<br />
musíme ho pre ïalší spo¾ahlivý beh reštartova.<br />
Aby nebolo treba manuálne reštartova vnorený<br />
poèítaè, pouíva sa modul oz<strong>na</strong>èený ako Watch-<br />
Dog (angl. strány pes). Nie, tento modul neustrái<br />
PC pred zlodejom, ale dohliada <strong>na</strong> jeho beh. Watch-<br />
Dog je v podstate èasovaè. Pokia¾ aplikácia v programovom<br />
cykle ne<strong>na</strong>èíta jeho obsah v stanovenom<br />
èase, z<strong>na</strong>mená to, e nie je všetko v poriadku a operaèný<br />
systém „zamrzol“. Modul WatchDog v takomto<br />
prípade automaticky vykoná reštart. Vnorené<br />
PC zároveò pouívajú upravenú verziu BIOS-u,<br />
ktorá zabezpeèí rýchly štart.<br />
VZDIALENÝ PRÍSTUP<br />
Niektoré vnorené PC nemajú iadnu obrazovku<br />
alebo ju majú len ve¾mi malú. Aby s nimi mohol komunikova<br />
<strong>na</strong>pr. servisný technik, musia by vybavené<br />
vzdialeným prístupom. Najèastejšie sa pouíva<br />
smerovanie výstupu obrazovky a klávesnice <strong>na</strong> sériový<br />
port. Na tento port sa pripojí notebook a komunikácia<br />
sa môe zaèa.<br />
SOFTVÉR<br />
Vnorené PC èasto vykonávajú dôleité transakcie,<br />
ide o peniaze, niekedy aj o ¾ud<strong>sk</strong>é ivoty. Okrem systému<br />
Windows sa preto èasto pouívajú aj operaèné<br />
systémy reálneho èasu, ako je <strong>na</strong>pr. RT-Linux, Win-<br />
CE.NET, QNX a pod. Pre vnorené PC existujú spo¾ahlivé<br />
ovládaèe pre mnostvo operaèných systémov.<br />
VÝROBA<br />
Pri výrobe vnoreného PC sa kladú vysoké poiadavky<br />
<strong>na</strong> spo¾ahlivos. Kadý poèítaè sa pri výrobe<br />
dlhodobo testuje (aj nieko¾ko rokov), aby sa odstránili<br />
všetky chyby, a je vybavený certifikáciou.<br />
Takéto poiadavky <strong>na</strong> výrobu a testovanie zaisujú,<br />
e vnorené poèítaèe je moné poui pri masovej<br />
výrobe zariadení.<br />
Ondrej Macko
R E V U E<br />
Aký bude Windows Longhorn?<br />
Vdy, keï sa v spoloènosti Microsoft zaène<br />
pripravova nový operaèný systém, vypukne<br />
akési informaèné embargo a tok informácií<br />
o pripravovanom produkte smerom von je<br />
minimálny. Napriek tomu sa s dostatoèným<br />
predstihom <strong>na</strong> internete zakadým objavia<br />
screenshoty a informácie o testovacích<br />
verziách systému. A aj keï sám Microsoft<br />
takéto informácie nikdy nekomentuje,<br />
<strong>sk</strong>úsenosti z minulosti preukázali, e údaje,<br />
ktoré sa pozbierajú po internete, sú <strong>na</strong><br />
osemdesiat percent pravdivé, a teda<br />
z nich mono èerpa, kým oficiálny informaèný<br />
zdroj mlèí.<br />
Tak ako pri Windows 2000 èi XP aj<br />
pri ïalšej verzii OS od Microsoftu<br />
je <strong>na</strong> internete dostatok síce oficiálne<br />
nepodloených, ale vierohodných<br />
informácií o nových èrtách systému.<br />
A tak aj <strong>na</strong>priek tomu, e<br />
Microsoft je <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie informácií<br />
o ïalšej verzii Windows s kódovým<br />
oz<strong>na</strong>èením Longhorn ve¾mi<br />
opatrný, u v novembri minulého roku<br />
sa <strong>na</strong> internete objavili èlánky opisujúce<br />
alfa verziu systému s built èíslom<br />
3683. Vtedy sa ešte tieto informácie<br />
stretli s vlnou kritiky, ktorá ich<br />
odsudzovala a tvrdila, e ide o podvrh<br />
a <strong>na</strong> priloených screenshotoch<br />
je vyobrazený len upravený systém<br />
Windows XP. Zaujímavejšou sa však<br />
téma stala 1. marca 2003, keï <strong>na</strong><br />
internet zaèali postupne prenika<br />
informácie o ïalšej alfa verzii Longhornu,<br />
tentoraz s built èíslom 4008.<br />
A hoci mnohé zmeny avizované pre<br />
novú verziu OS nefungujú ani v tejto<br />
verzii, ide o pomerne konkrétny<br />
náh¾ad toho, aký bude nový systém.<br />
A aký teda Windows Longhorn bude?<br />
PLNOAUTOMATIZOVANÁ<br />
INŠTALÁCIA<br />
Priemerný èas potrebný <strong>na</strong> <strong>na</strong>inštalovanie<br />
OS Windows XP a 2000 predstavuje<br />
60 minút. Longhorn si v tomto<br />
smere z<strong>na</strong>ène polepší, inštalácia –<br />
èi u v podobe bootu z CD, alebo<br />
upgrade staršej verzie OS – bude zabera<br />
pribline 20 minút. Treba však<br />
ma <strong>na</strong> pamäti, e niektoré èasti systému<br />
sa doinštalujú a pri prvom<br />
ostrom boote, preto bolo moné<br />
<strong>sk</strong>ráti trvanie inštalácie. Nový setup<br />
bude takisto vyadova len minimálnu<br />
pozornos pouívate¾a. Vo verzii<br />
alfa 4008 toti po spustení inštalácie<br />
staèí zada sériové èíslo a zaène sa<br />
automatická detekcia hardvéru, aby<br />
následne <strong>na</strong>kopíroval potrebné súbory<br />
a reštartoval systém. Potom sa<br />
spustí sprievodca pridania nových<br />
pouívate¾ov do systému a inštalácia<br />
je <strong>na</strong> konci. Samozrejme, nie je moné<br />
vylúèi, e vo finálnej verzii bude<br />
Longhorn ponúka nepomerne viac<br />
<strong>na</strong>stavení poèas inštalácie.<br />
POUÍVATE¼SKÉ<br />
PROSTREDIE<br />
Vývojári sa pri uvo¾není kadej verzie<br />
(správnejšie by mono bolo oz<strong>na</strong>èenie<br />
generácie) Windows s<strong>na</strong>ia<br />
urobi tento systém prístupnejším<br />
pre pouívate¾ov. Ovláda by ho tak<br />
mal by schopný aj èlovek s minimálnymi<br />
technickými z<strong>na</strong>losami. Prelomový<br />
bol v tomto smere Windows<br />
95, ktorý priviedol <strong>na</strong> svet tie <strong>sk</strong>utoèné<br />
„okná“. Windows ME a následne<br />
Windows XP potom priniesli okrem<br />
zjednodušeného a intuitívnejšieho<br />
pouívania aj väèšiu podporu multimédií.<br />
A ani Longhorn nebude v tomto<br />
trende výnimkou.<br />
Prvá zme<strong>na</strong> sa týka u uvítacieho<br />
dialógu. Ten sa síce v porov<strong>na</strong>ní<br />
s Windows XP nezmenil, pribudol<br />
však malý detail – zobrazenie aktuálneho<br />
èasu a dátumu. Pre niekoho<br />
mono zanedbate¾ná malièkos, no<br />
<strong>na</strong> druhej strane je to jed<strong>na</strong> z èastých<br />
pripomienok pouívate¾ov.<br />
Ove¾a viac však zaujme nové menu<br />
Štart. To sa nevysúva z dolnej èasti<br />
obrazovky, tentoraz sa <strong>na</strong> obrazovke<br />
objavuje smerom z¾ava. Nové sú v òom<br />
dve poloky – My Contacts a My Hardware.<br />
Prvá menovaná poloka je nový<br />
spôsob zobrazovania kontaktov a<br />
zrejme <strong>na</strong>hradí starý známy Adresár,<br />
ktorý sa vo Windows drí u po nieko¾ko<br />
generácií. Druhá poloka s názvom<br />
My Hardware je u zaujímavejšia.<br />
Umoní toti jednoduché editovanie<br />
hardvérových <strong>na</strong>stavení komponentov<br />
a <strong>na</strong>hradí správcu zariadení,<br />
ktorý mal túto funkciu doteraz.<br />
Spodná lišta s tlaèidlom Štart však<br />
neostane v systéme Longhorn jedinou,<br />
pribudne k nej Sidebar. Ide<br />
o boènú lištu, ktorá sa predvolene<br />
zobrazuje po pravej vertikálnej èasti<br />
monitora. Sidebar obsahuje doplòujúce<br />
nástroje a zloky, ktoré pouívate¾<br />
<strong>na</strong>jèastejšie potrebuje pri svojej<br />
práci, mono ho teda prirov<strong>na</strong> <strong>na</strong>príklad<br />
k panelu MS Office, známemu<br />
z verzie 97 tohto kancelár<strong>sk</strong>eho balíka.<br />
Sidebar predvolene obsahuje ruèièkové<br />
hodiny, správcu virtuálnych<br />
pracovných plôch (áno, Longhorn<br />
priamo v systéme podporuje prácu<br />
s viacerými virtuálnymi plochami),<br />
zoz<strong>na</strong>m MFU (Most Frequently Used)<br />
programov a panel rýchleho spustenia<br />
(Quick Launch toolbar). Ïalej sa <strong>na</strong><br />
Sidebare štandardne <strong>na</strong>chádza vyh¾adávací<br />
formulár pre internet, preview<br />
panel poloky My Photos a pole<br />
so zoz<strong>na</strong>mom pouívate¾ov. Vïaka<br />
nemu môete ve¾mi jednoducho<br />
a rýchlo meni aktívneho pouívate¾a<br />
v systéme. Sidebar si, samozrejme,<br />
môete premiestni, prípadne <strong>na</strong>ò<br />
Mierne zmeny vidie u v uvítacom dialógu, kde pribudli<br />
iadané hodiny.<br />
Takto vyzerá pracovná plocha OS Windows Longhorn so všetkými<br />
novinkami, ktoré do nej boli zakomponované.<br />
20 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
Úplne nový prvok Sidebar v sebe<br />
zluèuje všetky <strong>na</strong>jdôleitejšie<br />
funkcie tak, aby ich mal<br />
pouívate¾ vdy poruke. Navyše<br />
si ho môete presne prispôsobi.<br />
prida nové poloky alebo ho celkom<br />
odstavi.<br />
Odlišne bude vo Windows Longhorn<br />
prebieha aj zobrazovanie v jednotlivých<br />
adresároch. Pridaná toti bude<br />
funkcia filtrovania, a tak si budete<br />
môc <strong>na</strong>príklad zjednoduši prezeranie<br />
fotografií zadaním jednoduchých<br />
kritérií <strong>na</strong> výber vhodných súborov.<br />
Zlepšené bude aj zobrazovanie informácií<br />
v špeciálnych adresároch pre<br />
dokumenty, obrázky, video èi hudbu.<br />
Tu sa v podobe detailov o vybranom<br />
súbore zobrazia <strong>na</strong>príklad pri hudobnej<br />
<strong>sk</strong>ladbe informácie o interpretovi,<br />
albume, ako aj odkaz, kde zí<strong>sk</strong>a viac<br />
informácií. Pri obrázkoch to potom<br />
bude miniatúrny náh¾ad (ktorý si budete<br />
môc zoomova), spojený s informáciami<br />
o fyzických rozmeroch obrázka<br />
a poznámkami. Novinkou je aj<br />
funkcia Lupa, ktorá umoní plynulé<br />
zmenšovanie èi zväèšovanie ikoniek<br />
v jednotlivých adresároch.<br />
INTELIGENTNÝ SÚBOROVÝ<br />
SYSTÉM A JEHO VÝHODY<br />
Vo Windows 98 to bolo FAT16 alebo<br />
FAT32, vo Windows 2000 a XP NTFS<br />
Zmení sa aj správa hardvéru. Správcu zariadení <strong>na</strong>hradí jednoduchší<br />
My Hardware.<br />
Náh¾ad <strong>na</strong> ikony v adresároch je takisto prepracovaný. Vo Windows<br />
Longhorn si plynule môete meni jeho ve¾kos.<br />
a pre Longhorn je predurèený WinFS.<br />
WinFS èie Windows Future Storage<br />
ešte ani v alfa verzii 4008 nebol funkèný,<br />
no pod¾a dostupných informácií<br />
pôjde o úplnú novinku, ktorá podstatne<br />
zmení systém ukladania dát<br />
a práce s nimi. Celý systém bude zaloený<br />
<strong>na</strong> princípe SQL servera a<br />
technológii Yukon.<br />
Èo táto zme<strong>na</strong> bude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> pre<br />
pouívate¾a? Ten bude pod¾a Microsoftu<br />
odbremenený od potreby pamäta<br />
si, kam si ukladá dáta, pri<br />
WinFS to bude nepodstatné. Dobrým<br />
príkladom sú multimediálne súbory.<br />
Tie môete ma uloené aj v desiatich<br />
adresároch <strong>na</strong> viacerých di<strong>sk</strong>och<br />
èi dokonca <strong>na</strong> sieti, no prístup k nim<br />
chcete ma z jedného miesta, aby ste<br />
<strong>na</strong>príklad pohodlne ovládali svoj prehrávaè.<br />
Windows Longhorn zavedie<br />
takzvané virtuálne zloky (Virtual<br />
Folders), ktoré budú zdruova multimediálne<br />
súbory <strong>na</strong> jedno miesto<br />
tak, aby s nimi vedel pouívate¾ jednotne<br />
pracova bez rozdielu <strong>na</strong> ich<br />
<strong>sk</strong>utoèné fyzické umiestnenie.<br />
Ïalšia výhoda, ktorá prichádza<br />
s WinFS, je celkom nové vyh¾adávanie.<br />
To bude plne kontextové a vïaka<br />
tejto inovácii podstatne efektívnejšie.<br />
Ak dáte <strong>na</strong>príklad vyh¾adáva konkrétne<br />
meno pouívate¾a, dostanete<br />
výsledok v podobe nájdených kontaktov,<br />
prijatých e-mailov, obrázkov<br />
èi dokumentov vytvorených pouívate¾om.<br />
Aj týmto krokom sa má ešte<br />
viac zjednoduši a <strong>na</strong>jmä zefektívni<br />
práca pouívate¾a v systéme.<br />
AKÉ ÏALŠIE NOVINKY<br />
SA EŠTE OBJAVIA?<br />
Hoci zatia¾ neboli zakomponované<br />
do systému, vo Windows Longhorn<br />
pribudne ešte nieko¾ko ïalších zaujímavých<br />
funkcií. V prvom rade to bude<br />
u známa podpora vizuálnych<br />
štýlov. Dostavi by sa mala aj deklarovaná<br />
podpora formátu DVD+R/<br />
+RW priamo <strong>na</strong> úrovni systému.<br />
Pravdupovediac, neviem si presne<br />
predstavi, ako si Microsoft tento<br />
krok predstavuje, no bolo by <strong>sk</strong>velé,<br />
keby <strong>na</strong>pa¾ovanie DVD di<strong>sk</strong>ov prebiehalo<br />
ako bené kopírovanie súborov.<br />
To by monosti systému z<strong>na</strong>ène posunulo<br />
vpred, nehovoriac o obrov<strong>sk</strong>ej<br />
pomoci pre pouívate¾ov. Prepracovaná<br />
bude aj èas <strong>na</strong>stavení displeja,<br />
resp. zobrazovacej jednotky.<br />
Táto aplikácia u je kompletne <strong>na</strong>písaná<br />
<strong>na</strong> platforme .NET a pouívate¾ovi<br />
bude po<strong>sk</strong>ytova jednoduchšie<br />
monosti úprav zobrazenia. ia¾, ani<br />
táto funkcia zatia¾ nebola obsiahnutá<br />
v alfa verzii, ktorá sa objavila <strong>na</strong> internete.<br />
Di<strong>sk</strong>utovaná je aj otázka, èi<br />
sa v systéme objaví podpora pre príjem<br />
FM signálu. Ani v tomto smere<br />
však nie je jasno. Najväèšia novinka,<br />
ktorú však doteraz nikto v Longhorne<br />
nevidel, je deklarované plne<br />
3D grafické pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie.<br />
To by malo bea kompletne cez<br />
DirectX (mimochodom, uvedenie DirectX<br />
10 odsúva Microsoft <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr<br />
k termínu uvedenia OS Longhorn),<br />
zatia¾ však konkrétnu podobu nikto<br />
nevidel.<br />
LEN HOME ALEBO AJ<br />
SERVER?<br />
Ïalšia otázka, <strong>na</strong> ktorú Microsoft<br />
dlho neodpovedal: Objaví sa systém<br />
Windows Longhorn len vo verzii pre<br />
de<strong>sk</strong>topové PC alebo príde aj serverový<br />
operaèný systém, postavený <strong>na</strong><br />
technológiách, ktoré prinesie Longhorn?<br />
Aj keï všeobecne vládol názor,<br />
e sa tak nestane, Microsoft výrazne<br />
zamiešal kartami. V priebehu marca<br />
sa toti zo spoloènosti ozvali hlasy,<br />
ktoré nepriamo potvrdili, e Windows<br />
Longhorn bude aj v takejto verzii.<br />
Tá sa však neobjaví súèasne<br />
s benou edíciou a <strong>na</strong>vyše bude obsahova<br />
jadro zo systému Windows<br />
Server 2003. Výraznejšie zmeny tak<br />
môeme èaka a v ïalšej generácii<br />
Windows, ktorá zatia¾ nesie oz<strong>na</strong>èenie<br />
Blackbomb a <strong>na</strong> trh príde <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr<br />
v rokoch 2007 – 2008.<br />
KEDY PRÍDE WINDOWS<br />
LONGHORN?<br />
Termín nie je ešte celkom jasný, no<br />
poèíta sa, e ku koncu roka 2004 by<br />
sa tento systém mohol objavi. Serverová<br />
verzia by sa potom do predaja<br />
mohla dosta a v roku 2005. Microsoft<br />
tak chce osta verný svojej politike,<br />
e nový systém by sa mal objavova<br />
<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr kadé dva a tri roky,<br />
aby sa udral záujem oò zo strany<br />
zákazníkov.<br />
Stále je však otázne, aký <strong>sk</strong>utoène<br />
bude finálny Windows Longhorn.<br />
V súèasnosti sa nedá poveda, ako to<br />
bude vyzera, predsa len ide ešte iba<br />
o alfa verziu, inými slovami, ve¾a toho<br />
ešte nefunguje a aj to, èo je novinkou,<br />
je len koncept. Hoci niektoré<br />
hlavné èrty sú u známe, ve¾a vecí sa<br />
ešte môe zmeni. Asi <strong>na</strong>jlepšie túto<br />
situáciu vystihuje charakteristika<br />
z jedného amerického servera, ktorý<br />
OS Longhorn oz<strong>na</strong>èil ako „work in<br />
progress“. Jasnejšie budeme ma u<br />
pri beta verzii, ktorá by mala by<br />
posledným krokom pred ostrým uvedením<br />
systému <strong>na</strong> trh. Definitívnu<br />
predstavu o òom však dostaneme a<br />
vtedy, keï ho vybalíme zo škatule<br />
a <strong>na</strong>inštalujeme...<br />
Martin Turoò<br />
5/2003 PC REVUE 21
R E V U E<br />
PRIESKUM<br />
Predaj tlaèových periférnych<br />
zariadení v SR v roku 2002<br />
Redakcia magazínu PC REVUE u piaty raz zverejòuje<br />
výsledky vlastného prie<strong>sk</strong>umu poètu 2,6 % pokladnièné systémy a 0,6 % patrí segmentu<br />
multifunkèné zariadenia, 5,3 % ihlièkové tlaèiarne,<br />
predaných tlaèových zariadení <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Do farebných laserových tlaèiarní. Pre názornos sme<br />
tohto prie<strong>sk</strong>umu sme zaradili atramentové, monochromatické<br />
laserové, farebné laserové a ihlièkové v grafickej forme <strong>na</strong> obr. 1.<br />
zobrazili štruktúru predaja periférnych zariadení<br />
tlaèiarne, pokladnièné systémy a aj multifunkèné V štruktúre predaja sa prejavuje jednoz<strong>na</strong>ène preferencia<br />
sloven<strong>sk</strong>ých pouívate¾ov pri výbere perifér-<br />
zariadenia (teda kombinácia tlaèiareò, <strong>sk</strong>ener, prípadne<br />
fax). Medzi uvádzanými poètami multifunkèných<br />
zariadení sa však ne<strong>na</strong>chádzajú ve¾ké kopíro-<br />
ktoré sa dajú poui <strong>sk</strong>oro univerzálne. Týmto podneho<br />
zariadenia. Záujem je hlavne o lacné modely,<br />
vacie zariadenia, ktoré súèasne môu slúi aj ako mienkam <strong>na</strong>jviac vyhovujú práve farebné atramentové<br />
tlaèiarne, ktoré je moné zakúpi v cene u od<br />
tlaèiarne, resp. <strong>sk</strong>enery, ale nie je to ich hlavné urèenie.<br />
V <strong>na</strong>šom preh¾ade ïalej nie sú zahrnuté<br />
špeciálne rýchlotlaèiarne.<br />
Údaje sme èerpali z informácií po<strong>sk</strong>ytnutých<br />
od obchodných zastúpení zahranièných<br />
firiem, distribútorov konkrétnej<br />
z<strong>na</strong>èky a niektorých domácich predajcov,<br />
ktorí dováajú tlaèiarne mimo siete<br />
hlavných distribútorov. Rov<strong>na</strong>ko sme sa<br />
zaujímali aj o <strong>na</strong>jpredávanejší model<br />
konkrétnej z<strong>na</strong>èky. Na <strong>na</strong>šu výzvu sme<br />
tento rok dostali informácie o všetkých<br />
dôleitých z<strong>na</strong>èkách, ochota po<strong>sk</strong>ytnú<br />
tieto údaje oproti minulému roku podstatne<br />
vzrástla.<br />
Obr. 1 Štruktúra predaných tlaèiarní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2002<br />
2000 Sk bez DPH. Dajú sa poui <strong>na</strong> tlaè kratších dokumentov,<br />
farebných prezentácií, fotografií a pod. To,<br />
ŠTRUKTÚRA PREDANÝCH<br />
PERIFÉRNYCH ZARIADENÍ<br />
e prevádzkové parametre lacných tlaèiarní sú vyššie,<br />
Na Sloven<strong>sk</strong>u sa u tradiène <strong>na</strong>jlepšie darí farebným nie je pre ve¾kú èas pouívate¾ov pri výbere tlaèiarne<br />
atramentovým tlaèiaròam. Nasledujú monochromatické<br />
laserové tlaèiarne, ïalej multifunkèné zariadenejšou<br />
atramentovou tlaèiaròou HP De<strong>sk</strong>Jet 3325c<br />
a také urèujúce. V roku 2002 bola u nás <strong>na</strong>jpredávania,<br />
ihlièkové tlaèiarne, pokladnièné systémy a koneène<br />
farebné laserové tlaèiarne. Z údajov v tab. 1 vy-<br />
období sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predalo a 17 515 kusov tejto<br />
(a jej predchodca HP De<strong>sk</strong>Jet 656c). V sledovanom<br />
plýva, e <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa v roku 2002 predalo spolu kombinácie modelov. Z atramentových tlaèiarní sa<br />
viac ako 120-tisíc tlaèiarní, pokladnièných systémov ïalej dobre darilo aj modelu Canon S200 (okolo 4500<br />
a multifunkèných zariadení. Z tohto poètu tvoria ks) a Epson Stylus C42SX (1780 kusov).<br />
atramentové tlaèiarne takmer 60 %, podiel 23,2 % Monochromatické laserové tlaèiarne sa u nás presadzujú<br />
hlavne v podnikovom segmente. V dosiahli monochromatické laserové tlaèiarne, 8,6 %<br />
tomto<br />
Tab. 1 Poèty tlaèiarní predaných <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2002<br />
Z<strong>na</strong>èka produktu Laserové Laserové Atramentové Ihlièkové Pokladnièné Multifunkèné Spolu tlaèiarne<br />
monochro− farebné (nie poklad− (nie kopírky) za rok 2002<br />
matické<br />
nièné)<br />
HP 17 098 262 52 267 0 0 8 594 78 221<br />
Epson 179 1 8 447 5 453 2 939 0 17 019<br />
Canon 322 2 7 733 0 0 1 307 9 364<br />
Minolta 4 230 344 0 0 0 0 4 574<br />
Lexmark 442 8 3 542 150 0 18 4 160<br />
Xerox 2 538 72 0 0 0 0 2 610<br />
OKI 1 709 21 0 293 14 138 2 175<br />
Brother 786 0 0 0 0 139 925<br />
Kyocera−Mita 523 7 0 0 0 0 530<br />
Pa<strong>na</strong>sonic 118 0 0 340 0 225 683<br />
Star Micronics 0 0 0 0 233 0 233<br />
Tally 6 1 3 147 0 0 157<br />
Spolu 27 951 718 71 992 6 383 3 186 10 421 120 651<br />
prípade je motiváciou hlavne rýchlejšia tlaè dlhších<br />
dokumentov, nišie prevádzkové náklady, vyšší mesaèný<br />
objem tlaèe, vyššia kvalita tlaèe textu a pod.<br />
Ce<strong>na</strong> <strong>na</strong>jpredávanejších modelov laserových tlaèiarní<br />
je okolo 15 000 Sk bez DPH a viac, prevádzkové<br />
náklady sú však podstatne nišie ako pri atramentovej<br />
tlaèi. Najpredávanejšou laserovou tlaèiaròou bol<br />
u nás v roku 2002 rad HP LaserJet 1200/n. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
sa v roku 2002 predalo 11 215 kusov z tohto<br />
radu. Dobre sa predávali aj produkty Minolta<br />
DocuPrint P1100 (3427 ks), OKIPage 14ex (868 ks)<br />
a Kyocera Mita FS-1010 (249 ks).<br />
Pri multifunkèných zariadeniach sme nárast<br />
oèakávali, podiel 8,6 % je potvrdením<br />
vzrastu popularity týchto zariadení. Zatia¾<br />
sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predávajú hlavne multifunkèné<br />
zariadenia, ktoré sú zaloené <strong>na</strong> farebnej<br />
atramentovej tlaèovej technológii.<br />
Najpredávanejším modelom bolo zariadenie<br />
HP PSC 750 a jeho nástupca HP PSC 2110<br />
(v roku 2001 sa predalo 2576 kusov).<br />
PODIELY ZNAÈIEK<br />
Najväèším predajcom tlaèových periférnych<br />
zariadení <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je spoloènos<br />
HP, ktorá v roku 2002 dosiahla podiel <strong>na</strong> trhu takmer<br />
65 %. Firma HP zí<strong>sk</strong>ala <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u prvenstvo<br />
v oblasti atramentových i monochromatických laserových<br />
tlaèiarní, ako i pri predaji multifunkèných zariadení.<br />
Spolu sa v roku 2002 predalo u nás 78 221<br />
kusov periférnych zariadení pod z<strong>na</strong>èkou HP. Je to<br />
o 39 % viac ako v roku 2001. Na tomto úspechu sa<br />
podpísali hlavne dobré výsledky v <strong>na</strong>jpredávanejšom<br />
segmente – v atramentových tlaèiaròach.<br />
Spoloènos HP v roku 2002 toti predaj v tomto segmente<br />
zvýšila o 40 % a nárast v poète kusov bol takmer<br />
15 000 atramentových tlaèiarní. Na rozdiel od<br />
poèítaèov predaj periférnych zariadení nebol priamo<br />
ovplyvnený spojením HP-Compaq. Spoloènos Compaq<br />
toti nebola producentom tlaèiarní.<br />
Na druhom mieste z h¾adi<strong>sk</strong>a poètu predaných<br />
tlaèiarní sa umiestnila z<strong>na</strong>èka Epson s podielom<br />
o nieèo väèším ako 14 %. Firma za to vïaèí jednoz<strong>na</strong>ène<br />
zvýšeniu svojho podielu v <strong>na</strong>jpredávanejšom<br />
segmente atramentových tlaèiarní. V roku 2001 dosiahol<br />
Epson nárast takmer o 80 %, èo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo<br />
zvýšenie v poète predaných kusov o 3680 zariadení.<br />
Z<strong>na</strong>èka Epson si <strong>na</strong>ïalej udrala prvenstvo v oblasti<br />
ihlièkových tlaèiarní i pokladnièných systémov.<br />
Epson sa tak stal druhým <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším predajcom<br />
periférnych zariadení <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, zatia¾ èo<br />
v roku 2001 mu patrilo tretie miesto. Je to hlavne<br />
výsledok rozšírenia predajného kanála tejto z<strong>na</strong>èky<br />
<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v sledovanom období.<br />
22 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
Tab. 2 Porov<strong>na</strong>nie medziroèných trendov 1998 – 2002 pod¾a kategórií zariadení<br />
Rok/kategória Laserové Laserové Atramentové Ihlièkové Multifunkèné Spolu Medziroèná Medziroèná<br />
monochro− farebné farebné a pokladnièné zariadenia zme<strong>na</strong> zme<strong>na</strong><br />
matické (nie kopírky) poètu (ks) poètu (%)<br />
Spolu 1998 (ks) 26 276 0 35 401 15 330 77 007 – –<br />
Spolu 1999 (ks) 15 887 466 47 307 11 549 75 209 −1 798 −2,3 %<br />
Spolu 2000 (ks) 24 104 295 52 959 10 615 87 973 12 764 17,0 %<br />
Spolu 2001 (ks) 24 979 566 58 833 9 471 6 540 100 389 12 416 14,1 %<br />
Spolu 2002 (ks) 27 951 718 71 992 9 569 10 421 120 651 20 262 20,2 %<br />
Medziroèný nárast 2002 oproti 2001 (%) 11,9 % 26,9 % 22,4 % 1,0 % 59,3 % 20,2 %<br />
Medziroèný nárast 2002 oproti 2001 (ks) 2 972 152 13 159 98 3 881 20 262<br />
Tab. 3 Porov<strong>na</strong>nie medziroèných trendov pod¾a z<strong>na</strong>èiek produktov<br />
Z<strong>na</strong>èka Spolu 2002 Spolu 2001 Spolu 2000 Spolu 1999 Spolu 1998 Medziroèný nárast Medziroèný nárast<br />
produktu / rok v roku 2002 v roku 2002<br />
oproti 2001 (ks) oproti 2001* (%)<br />
HP 78 221 56 274 42 477 33 302 40 990 21 947 39,0 %<br />
Epson 17 019 13 180 13 446 13 259 16 279 3 839 29,1 %<br />
Canon 9 364 15 000 14 430 13 917 9 138 −5 636 −37,6 %<br />
Minolta 4 574 4 289 4 500 2 586 1 638 285 6,6 %<br />
Lexmark 4 160 397 351 2 282 2 690 3 763 947,9 %<br />
Xerox 2 610 6 019 6 714 4 929 1 350 −3 409 −56,6 %<br />
OKI 2 175 3 424 4 046 1 382 1 584 −1 249 −36,5 %<br />
Brother 925 211 35 N/A N/A 714 338,4 %<br />
Pa<strong>na</strong>sonic 683 782 989 2001 1 490 −99 −12,7 %<br />
Kyocera−Mita 530 440 635 627 612 90 20,5 %<br />
Star Micronics 233 244 308 610 623 −11 −4,5 %<br />
Tally 157 N/A N/A N/A N/A N/A N/A<br />
Seico−Precision N/A 129 N/A N/A N/A N/A N/A<br />
Spolu (ks) 120 651 100 389 87 973 75 209 77 007 20 262 20,2 %<br />
* – pouitý vzorec má tvar (Rozdiel 2002 – 2001)/(Predaj za rok 2001)×100 %<br />
Tretím <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším predajcom <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku<br />
2002 bol Canon, patrilo mu takmer 8 % trhu. Canon<br />
však v roku 2002 <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predal o 6500 atramentových<br />
tlaèiarní menej ako v roku 2001. To bol aj dôvod,<br />
preèo v poète predaných tlaèiarní stratila z<strong>na</strong>èka Canon<br />
svoje druhé miesto z roku 2001. Na druhej strane sa však<br />
o 126 kusov zvýšil predaj z<strong>na</strong>èky Canon v oblasti drahších<br />
laserových tlaèiarní. To je z h¾adi<strong>sk</strong>a hodnoty celkového<br />
predaja urèite zaujímavé.<br />
Najväèší nárast predaja zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la v roku 2001 z<strong>na</strong>èka<br />
Lexmark – bolo to a 947 %. Tu si treba uvedomi, e<br />
táto z<strong>na</strong>èka v minulých rokoch takmer úplne zmizla<br />
z nášho trhu a jej znovuzrodenie sa zaèalo a v druhej polovici<br />
roka 2001. Pozoruhodný nárast – a 338 % – dosiahla<br />
z<strong>na</strong>èka Brother, ktorá takisto rozhodujúcou mierou vstúpila<br />
<strong>na</strong> náš trh a v priebehu roka 2001. V dy<strong>na</strong>mike rastu<br />
dosiahla dobrý výsledok aj z<strong>na</strong>èka Kyocera Mita.<br />
Na druhej strane niektoré z<strong>na</strong>èky úplne vymizli zo sloven<strong>sk</strong>ého<br />
trhu (<strong>na</strong>pr. Citizen). Niektoré firmy tie zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />
pokles predaja. Tu si treba uvedomi, e výsledky<br />
v jednotlivých rokoch výraznou mierou ovplyvòujú úspechy<br />
firiem v nieko¾kých väèších tendroch. Na dôvaok rok<br />
2002 bol <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u volebným rokom, èo sa takisto<br />
podpísalo <strong>na</strong> zaradení tendrov v štátnych zákazkách. Ïalej<br />
v roku 2001 sa u <strong>na</strong>plno prejavil nástup sietí hypermarketov,<br />
v ktorých sa predáva zaujímavý objem tlaèiarní<br />
hlavne pre koncových zákazníkov. Na celkovom výsledku<br />
z<strong>na</strong>èky sa potom podie¾a úspešná dohoda s konkrétnym<br />
hypermarketom, èo nebýva jednoduchá záleitos.<br />
Hypermarkety sa riadia vlastnými pravidlami a prive¾a<br />
priestoru <strong>na</strong> manévrovanie tu nie je.<br />
TRENDY PREDAJA PERIFÉRNYCH<br />
ZARIADENÍ V ROKU 2002<br />
Pri a<strong>na</strong>lýze trendov predaja periférnych zariadení sme<br />
zhrnuli výsledky zo všetkých <strong>na</strong>šich prie<strong>sk</strong>umov od roku<br />
1998 do spoloènej tabu¾ky è. 2. Ako z týchto údajov vyplýva,<br />
v porov<strong>na</strong>ní s rokom 2001 <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>jviac <strong>na</strong>rástol<br />
predaj multifunkèných zariadení (takmer o 60 %)<br />
a farebných laserových tlaèiarní (takmer o 27 %). Trend<br />
posilòovania týchto dvoch segmentov predpokladáme aj<br />
v roku 2003. V prípade multifunkèných zariadení je motiváciou<br />
kúpy hlavne univerzálnos pouitia, úspora priestoru,<br />
prepojovacích káblov a jednotné ovládanie viacerých<br />
zariadení. Aj v budúcnosti oèakávame väèšiu èas<br />
predaja v oblasti modelov zaloených <strong>na</strong> atramentovej<br />
tlaèovej technológii.<br />
Za posilòovanie segmentu farebných laserových tlaèiarní<br />
hovorí predovšetkým poiadavka pouívate¾ov<br />
v kanceláriách <strong>na</strong> monos tlaèe farebných dokumentov.<br />
Klesajúca ce<strong>na</strong> farebných laserových tlaèiarní je katalyzátorom<br />
ich predaja. V segmente farebných laserových tlaèiarní<br />
sa podarilo v roku 2002 umiestni <strong>na</strong>jviac tlaèiarní<br />
z<strong>na</strong>èke Minolta. Darilo sa modelu Minolta Magicolor<br />
2200DL, ktorého sa v roku 2002 predalo u nás 204 kusov.<br />
V roku 2002 sme oproti roku 2001 zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nárast<br />
predaja atramentových tlaèiarní o 22,4 % a laserových<br />
monochromatických tlaèiarní takmer o 12 %. Je to dôsledok<br />
zvýšenia poètu predaných poèítaèov (pozri PC REVUE è.<br />
3/2003, s. 21) a rastúcich poiadaviek pouívate¾ov <strong>na</strong> tlaè.<br />
Na druhej strane rast predaja ihlièkových tlaèiarní a pokladnièných<br />
systémov bol v roku 2002 u len symbolický.<br />
V tab. 2 sme zhrnuli výsledky jednotlivých z<strong>na</strong>èiek od<br />
roku 1998 a vyhodnotili sme pre kadú z<strong>na</strong>èku aj medziroèný<br />
nárast v roku 2002 oproti roku 2001.<br />
ZÁVER<br />
Poèet predaných kusov periférnych zariadení, ktoré nám<br />
oznámili predajcovia a distribútori, by mal by dostatoène<br />
presný. V oblasti týchto tlaèových periférnych zariadení<br />
je situácia vo vyhodnocovaní jednoduchšia v tom, e<br />
neexistuje segment „<strong>sk</strong>ladaných“ tlaèiarní. Jednotlivé modely<br />
zastupujú svetoví výrobcovia. Lokálne zastúpenia<br />
tieto poèty pravidelne vyhodnocujú a oz<strong>na</strong>mujú ich svojim<br />
centrálam. Napriek tomu sa však nedá celkom vylúèi,<br />
e niektoré uvádzané údaje obsahujú aj modely, ktoré sa<br />
v koneènom dôsledku neumiestnili <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu.<br />
Odhadujeme však, e chyba nášho vyhodnocovania údajov<br />
je menšia ako 5 %.<br />
V celkovom hodnotení sme v roku 2002 zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />
výrazný nárast predaja tlaèových periférnych zariadení vo<br />
výške 20,2 %. Poèas roku 2002 sa predalo 120 651 tlaèiarní,<br />
pokladnièných systémov a multifunkèných zariadení. Pre<br />
viacero z<strong>na</strong>èiek bol rok 2002 ve¾mi úspešným obdobím.<br />
Ondrej Macko<br />
5/2003 PC REVUE 23
R E V U E<br />
obèan.<strong>sk</strong> – elektronický úrad<br />
nonstop a bez èakania<br />
Je všeobecne známe, e<br />
v informatizácii spoloènosti<br />
z<strong>na</strong>ène zaostávame nielen za<br />
èlen<strong>sk</strong>ými kraji<strong>na</strong>mi EÚ, ale aj<br />
za susednými kandidát<strong>sk</strong>ymi<br />
kraji<strong>na</strong>mi. Je všeobecne<br />
známe, e doposia¾ neexistuje<br />
záväzný dokument, ktorý by<br />
definoval stratégiu vlády<br />
v tejto oblasti, a nebol ani<br />
vyhradený orgán štátnej moci<br />
s reálnymi kompetenciami <strong>na</strong><br />
jej zabezpeèenie. A je<br />
všeobecne známe, e<br />
pripojenie <strong>na</strong> internet je ešte<br />
stále pomerne drahé, e<br />
vybavenie obèanov poèítaèmi<br />
a prístupom <strong>na</strong> internet je<br />
stále nízke, rov<strong>na</strong>ko tak ako<br />
poèítaèová gramotnos<br />
a všeobecné povedomie<br />
o monostiach IT.<br />
Napriek tomu sa však objavujú prvé náz<strong>na</strong>ky<br />
zmeny tejto situácie: oèakávaný nástup technológie<br />
ADSL a prístupu <strong>na</strong> internet cez rozvody<br />
káblovej TV, priebené zniovanie cien poèítaèovej<br />
techniky, zvyšovanie vybavenosti škôl poèítaèmi<br />
a prístupom <strong>na</strong> internet atï. A objavujú sa aj<br />
projekty informatizácie verejnej správy <strong>na</strong> zlepšenie<br />
komunikácie verejného sektora smerom k obèanovi<br />
a podnikate¾<strong>sk</strong>ej sfére. Najnovším z nich je<br />
projekt verejného informaèného portálu pre elektronizáciu<br />
verejnej správy (eGovernment) s názvom<br />
obèan.<strong>sk</strong>.<br />
Jeho cie¾om je vytvori jednotné vstupné miesto<br />
pre obèanov a podnikate¾<strong>sk</strong>ý sektor, cez ktoré by<br />
mali s verejnou správou komunikova. Verejný portál<br />
je akýmsi elektronickým úradom, cez ktorý<br />
obèan bude môc nielen zí<strong>sk</strong>ava informácie, ale<br />
v budúcnosti aj vybavova svoje podania a rieši<br />
svoje poiadavky. V prvej etape však pôjde <strong>na</strong>jmä<br />
o po<strong>sk</strong>ytovanie informácií o spôsoboch po<strong>sk</strong>ytovania<br />
verejných sluieb štátnou správou a vybranými<br />
orgánmi územných samospráv. Na rozdiel od bených<br />
portálov má nekomerèný charakter. Jeho ambíciou<br />
je pokry všetky ivotné situácie, ktoré sa<br />
poèas ivota obèa<strong>na</strong> môu vy<strong>sk</strong>ytnú, a da mu<br />
návod, ako ich vyrieši. Podobné portály boli vybudované<br />
vo Ve¾kej Británii, Bavor<strong>sk</strong>u, Španiel<strong>sk</strong>u,<br />
Chorvát<strong>sk</strong>u, Rumun<strong>sk</strong>u a inde.<br />
SPÝTALI SME SA:<br />
JAKUB ÈECH,<br />
zástupca riadite¾a Odboru informati−<br />
ky a racio<strong>na</strong>lizácie štátnej správy<br />
(OIRSS) Úradu vlády SR<br />
PCR: Bude projekt v prevádzke aj po 1. 1. 2004?<br />
Áno, samozrejme. Po tomto dátume bude portál<br />
prevádzkova Úrad vlády SR.<br />
PCR: Preèo musí by server umiestnený <strong>na</strong> ÚV SR?<br />
Je to fi<strong>na</strong>nène <strong>na</strong>jvýhodnejšie riešenie a <strong>na</strong>vyše<br />
Úrad vlády SR stál pri zrode projektu a dnes je<br />
prevádzkovate¾om portálu.<br />
PCR: Aké sú technické parametre jeho pripojenia?<br />
Bude schopný zvládnu záa nieko¾ko tisíc<br />
obèanov?<br />
Pevná linka s min. kapacitou 2 Mb/s s monosou<br />
operatívneho zvýšenia pod¾a potreby.<br />
PCR: Bude ÚV SR schopný <strong>na</strong>påòa obsah portálu<br />
vlastnými silami, aktualizova dokumenty, linky<br />
atï. po 1. 1. 2004?<br />
Vykonáme všetky opatrenia tak, aby aktualizácia<br />
portálu plynule pokraèovala ïalej. Reálny odhad<br />
ukazuje, e by to nemal by problém.<br />
PCR: Plánuje ÚV SR fi<strong>na</strong>ncova prevádzku<br />
takéhoto portálu zo štátneho rozpoètu, fondov EÚ?<br />
V ïalších etapách v závislosti od jeho návštevnosti<br />
a rozsahu vyuívania nie je vylúèené, e sa<br />
bude úrad uchádza o podporu z Európ<strong>sk</strong>ej únie<br />
èi Svetovej banky, ktorá podobné projekty<br />
v iných krajinách spolufi<strong>na</strong>ncuje.<br />
PCR: Nebráni sa aj po<strong>sk</strong>ytnutiu priestoru partnerom<br />
z komerènej sféry, ktorí by za linky / reklamu<br />
<strong>na</strong> svoje sluby / produkty odvádzali poplatky prevádzkovate¾ovi?<br />
POMOC PRI RIEŠENÍ IVOTNÝCH<br />
SITUÁCIÍ<br />
Kadý obèan s prístupom <strong>na</strong> internet si tu môe<br />
vyh¾ada adresy úradov pod¾a bydli<strong>sk</strong>a a portál mu<br />
po<strong>sk</strong>ytne návod, ako postupova pri vybavovaní<br />
úradných záleitostí v rôznych ivotných situáciách.<br />
Ide o šes základných situácií ivotného<br />
cyklu (<strong>na</strong>rodenie, deti a mláde, dospievanie, produktívny<br />
vek, seniori, úmrtie) a dvanás ivotných<br />
situácií spojených s kadodenným ivotom (bývanie,<br />
cestovanie, fi<strong>na</strong>ncie, práca, podnikanie, rodièovstvo<br />
a partnerstvo, vzdelávanie, zdravie, vo¾ný<br />
èas, ivotné prostredie, ivotné krízy, spoloènos<br />
a politika). Pri výbere urèitej kategórie a príslušnej<br />
podkategórie sa návštevníkovi zobrazia informácie<br />
vedúce k vyriešeniu vzniknutej situácie, <strong>na</strong>príklad<br />
organizácia sobáša, strata zamest<strong>na</strong>nia, kráde<br />
a pod.<br />
S takouto monosou v tejto chvíli nerátame.<br />
Komercializácia portálu prichádza do úvahy a<br />
v následných etapách (<strong>na</strong>pr. keï prevádzkovate¾<br />
nebude schopný v rámci existujúcich moností<br />
zvyšova pridanú hodnotu portálu).<br />
PCR: Má ÚV SR rámcovú predstavu o ïalších<br />
fázach rozvoja takéhoto informaèného portálu?<br />
Áno, existuje nieko¾ko variantov ïalšieho rozvoja.<br />
Krátko po spustení portálu bude odborníkmi<br />
pripravená podrobná rozvojová štúdia, ktorá<br />
presne definuje monosti a vyèísli náklady<br />
ïalšieho rozširovania projektu. Zatia¾ nie sú<br />
schválené iadne dodatoèné zdroje, take o konkrétnych<br />
otázkach rozvoja portálu v tejto chvíli<br />
hovori nemôeme.<br />
PCR: Má ÚV SR predstavu, ko¾ko obèanov bude<br />
sluby vyuíva a ako bude ich percento <strong>na</strong>rasta?<br />
Áno, existujú rámcové predpoklady, vychádzajúce<br />
z návštevnosti stránok rozlièných úradov. V<br />
zaèiatkoch rátame s dennou návštevnosou<br />
okolo 2000 návštevníkov (upútavky <strong>na</strong> úradných<br />
stránkach). Ïalší nárast závisí od rozsahu medializácie<br />
a propagácie portálu – vysokou ambíciou<br />
je 8000 – 10 000 návštevníkov denne.<br />
PCR: Má ÚV SR stratégiu oh¾adom sprístupnenia<br />
portálu obèanom bez pripojenia <strong>na</strong> internet?<br />
Existuje projekt budovania verejných prístupových<br />
bodov – informaèných kio<strong>sk</strong>ov, urèený pre takýchto<br />
obèanov? (*)<br />
V tejto fáze sa s takýmto rozšírením projektu<br />
nepoèíta. Táto otázka úzko <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> stratégiu<br />
informatizácie, ktorá je v kompetencii<br />
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.<br />
Pozn. redakcie: (*) Pod¾a reportu o progrese v krajinách,<br />
ktoré sa prihlásili k programu eEurope+<br />
2003, patrí Sloven<strong>sk</strong>o ku krajinám s <strong>na</strong>jmenším<br />
poètom verejných miest, ako aj domácností s prístupom<br />
<strong>na</strong> internet.<br />
24 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
SAHOVANIE ÚRADNÝCH<br />
FORMULÁROV<br />
Verejný informaèný portál obèan.<strong>sk</strong> pomôe aj<br />
¾uïom, ktorí chcú ušetri èas a <strong>na</strong>miesto návštevy<br />
úradu dajú prednos zí<strong>sk</strong>aniu úradného formulára<br />
z internetu. Èi u pôjde o daòové priz<strong>na</strong>nie, iados<br />
o výpis z registra trestov, alebo iados<br />
o rodinné prídavky – z portálu si návštevníci mô-<br />
u stiahnu potrebné tlaèivá. Ponuka týchto tlaèív<br />
sa neustále obohacuje a tvorcovia stránky oèakávajú<br />
ïalšie vyjadrenia návštevníkov stránky. Na<br />
portáli sa tak objavia <strong>na</strong>jmä formuláre, o ktoré je<br />
záujem a ktoré obèania pri styku s úradmi <strong>na</strong>jèastejšie<br />
vyuívajú.<br />
LOKALIZÁCIA ALEBO AKO NÁJS<br />
„SVOJ“ ÚRAD<br />
Zaujímavou vlastnosou portálu je monos tzv.<br />
lokalizácie. Návštevník stránky môe urèi mesto,<br />
v ktorom býva, a pri následnom prezeraní informácií<br />
o jednotlivých ivotných situáciách sa mu bude<br />
automaticky zobrazova adresa územne príslušného<br />
úradu, <strong>na</strong> ktorý sa musí pri vybavovaní svojich<br />
záleitostí obráti. V prípade, e súèasou procesu<br />
je aj návšteva inštitúcií verejnej správy, obèan<br />
dostane informácie o lokalite, kontaktoch, a pokia¾<br />
to bude moné, aj o úradných hodinách inštitúcií.<br />
Adresár verejnej správy je <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete<br />
takisto novinkou a vypåòa medzeru, ktorá tu<br />
doteraz bola. Práve adresy patria medzi <strong>na</strong>jvyh¾adávanejšie<br />
informácie <strong>na</strong> internete.<br />
CENTRÁLNE VYH¼ADÁVANIE NA<br />
STRÁNKACH ŠTÁTNYCH INŠTITÚCIÍ<br />
Ïalšou výhodou pre návštevníkov stránky je komplexná<br />
vyh¾adávacia sluba. Na rozdiel od bených<br />
vyh¾adávacích sluieb vyh¾adáva iba <strong>na</strong> špecifických<br />
stránkach – stránkach štátnych inštitúcií.<br />
Z<strong>na</strong>mená to, e pri zadaní poiadavky <strong>na</strong> vyh¾adanie<br />
informácií je poèet stránok spåòajúcich kritériá<br />
menší a štruktúrovanejší, èo umoòuje po<strong>sk</strong>ytnutie<br />
lepšej informácie obèanovi.<br />
Program eEurope+<br />
Cie¾om programu eEurope je dovies Európu <strong>na</strong><br />
èelo svetovej ekonomiky a diania. Kandidát<strong>sk</strong>e<br />
krajiny <strong>na</strong> èlenstvo v Európ<strong>sk</strong>ej únii sa pripojili<br />
k tomuto programu, prièom prijali jeho mäkšiu<br />
verziu, oz<strong>na</strong>èenú eEurope+. Tento program prijala<br />
aj Sloven<strong>sk</strong>á republika, prièom sa zaviazala k<br />
splneniu jeho bodov. Akèný plán eEurope+ je<br />
KTO STOJÍ ZA REALIZÁCIOU<br />
Prvým krokom k vytvoreniu portálu verejnej správy<br />
bol štart spolupráce medzi Úradom vlády Sloven<strong>sk</strong>ej<br />
republiky a Microsoftom, ktorý si k spolupráci<br />
prizval aj ïalších partnerov. Ide o firmy<br />
Siemens Business Services, Hewlett-Packard Slovakia<br />
a Millennium000.<br />
V projekte obèan.<strong>sk</strong> firma Microsoft Slovakia <strong>na</strong>sadila<br />
technológiu, <strong>na</strong>vrhla architektúru a zastrešila<br />
celý projekt, Siemens Business Services vytvoril<br />
koncepciu ivotných situácií a <strong>na</strong>påòa a spravuje<br />
obsah portálu, Hewlett-Packard Slovakia prispel<br />
poèítaèovým vybavením, firma Millennium000<br />
po<strong>sk</strong>ytla programovacie a dizajnér<strong>sk</strong>e práce a vývoj<br />
redakèného systému.<br />
Výsledná podoba projektu verejného informaèného<br />
portálu obèan.<strong>sk</strong> bola vytvorená zdruenými<br />
prostriedkami zmienených firiem. Hodnota investícií<br />
v podobe nákladov <strong>na</strong> výpoètovú techniku, licenèné<br />
poplatky, práce pri návrhu, vývoji a <strong>na</strong>påòanie<br />
a správe obsahu portálu bola pribline 6 800 000 Sk<br />
v zákazníckych cenách. Z toho 2 800 000 predstavoval<br />
vklad spoloèností Miscrosoft a Siemens<br />
Business Services, vklad firmy Hewlett-Packard Slovakia<br />
aj Millennium000 predstavoval pribline<br />
600 000 Sk.<br />
BUDÚCNOS<br />
Prevádzkovate¾om portálu je Úrad vlády Sloven<strong>sk</strong>ej<br />
republiky, pre ktorý bol tento pilotný projekt realizovaný<br />
bezplatne, všetky náklady znášajú jeho realizátori.<br />
Verejný informaèný portál je v <strong>sk</strong>úšobnej prevádzke,<br />
ktorá bude ukonèená 30. septembra 2003,<br />
keï by sa mala zaèa plná prevádzka. Návštevníci<br />
môu dovtedy zasiela podnety a pripomienky<br />
k obsahu stránky a jej funkènosti tak, aby sa<br />
strednodobá hospodár<strong>sk</strong>a koncepcia rozvoja<br />
informaènej spoloènosti v krajinách ašpirujúcich<br />
<strong>na</strong> èlenstvo v EÚ. Jeho cie¾om je urýchlenie reforiem<br />
a modernizácie ekonomík týchto krajín, zlepšenie<br />
a zvýšenie ich konkurencieschopnosti vo<br />
vyspelej Európe.<br />
Podrobnejšie info:<br />
http://europa.eu.int/information_society/topics/inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l/<br />
regulatory/eeuropeplus/index_en.htm<br />
1. októbra 2003 mohla sta ne<strong>na</strong>hradite¾nou a uitoènou<br />
súèasou sloven<strong>sk</strong>ého internetu.<br />
Od zaèiatku roka 2004 prejde zodpovednos za<br />
celkovú prevádzku portálu obèan.<strong>sk</strong> <strong>na</strong> Úrad vlády<br />
SR. Podmienkami sú zachovanie koncepcie ivotných<br />
udalostí, domény obèan.<strong>sk</strong>, logá portálu a<br />
zoz<strong>na</strong>mu partnerov <strong>na</strong> stránke. O prípadom rozširovaní<br />
portálu rozhodne Úrad vlády SR, nie je zaviazaný<br />
k odkúpeniu portálu. V prípade investícií<br />
do portálu bude Úrad vlády SR postupova v súlade<br />
s platnými právnymi predpismi. Dohoda rezervuje<br />
úradu predkupné právo <strong>na</strong> portál, ce<strong>na</strong> by mala<br />
predstavova zostatkové hodnoty.<br />
ZÁVER<br />
Jednotný portál umoòuje zníi náklady <strong>na</strong> administratívu,<br />
spreh¾adni a graficky zjednoti informácie<br />
o orgánoch verejnej správy a v koneènom<br />
dôsledku zlepši komunikáciu verejného sektora<br />
smerom k obèanovi a podnikate¾<strong>sk</strong>ej sfére;<br />
obèan.<strong>sk</strong> je základný kameò prechodu verejnej<br />
správy k svojej elektronizácii, t. j. základný kameò<br />
budovania eGovernment v Sloven<strong>sk</strong>ej republike.<br />
Jeho ambíciou je sta sa miestom, kam sa obrátia<br />
obèania kedyko¾vek, keï budú potrebova nejakú<br />
informáciu o verejných slubách alebo odpoveï<br />
<strong>na</strong> otázku týkajúcu sa sloven<strong>sk</strong>ých orgánov verejnej<br />
správy.<br />
Martin Drobný<br />
Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.obcan.<strong>sk</strong><br />
5/2003 PC REVUE 25
R E V U E<br />
TECHNOLÓGIE<br />
nVIDIA verzus ATI<br />
Súboj o pozíciu producenta<br />
<strong>na</strong>jvýkonnejšieho èipu pre 3D<br />
grafické karty sa priostruje.<br />
Nieko¾ko rokov <strong>na</strong> trhu<br />
dominovala nVidia, v priebehu<br />
minulého roka jej však zaèala<br />
váne konkurova spoloènos<br />
ATI Technologies, ktorá nVidiu<br />
dokonca pripravila o pozíciu<br />
lídra. Aká je aktuál<strong>na</strong> situácia<br />
a schopnosti <strong>na</strong>jnovších èipov,<br />
<strong>na</strong> to sa pozrieme v tomto<br />
materiáli.<br />
Najväèšiu èas èlánku, samozrejme, budeme venova<br />
porov<strong>na</strong>niu vlastností èipov, ktoré sú<br />
v tomto momente (zaèiatok apríla) <strong>na</strong>jvýkonnejšími<br />
v ponuke oboch súperov. Zhrnieme aj v súèasnosti<br />
dostupné informácie o èipoch, ktorých uvedenie<br />
<strong>na</strong> trh je takpovediac za dverami (výh¾ad do<br />
konca roka). Keïe sortiment 3D kariet je dnes ve¾mi<br />
široký, nezabudneme ani <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie èipov zo<br />
strednej triedy i niších tried. Tie síce neponúkajú<br />
úplne špièkový výkon, <strong>na</strong> druhej strane sú riešením<br />
pre väèšinu pouívate¾ov, ktorí nie sú za svoju novú<br />
kartu ochotní zaplati pämiestnu sumu.<br />
1. LIGA<br />
MAXIMÁLNY VÝKON PODMIENKOU<br />
Niet pochýb, e rov<strong>na</strong>ko ako v iných oblastiach aj<br />
v oblasti 3D grafických kariet je pre firmy ve¾mi<br />
lukratívny súboj o pozíciu aktuálneho výkonnostného<br />
lídra. Prostriedky vloené do vývoja èipov<br />
urèených pre tento segment trhu mono prirov<strong>na</strong><br />
k prostriedkom, ktoré automobilové firmy venujú<br />
<strong>na</strong> prestínu Formulu 1.<br />
V tomto segmente dominujú ATI Technologies<br />
a nVidia, ktorým ostatní konkurenti akosi nestaèia.<br />
Mono je trocha <strong>na</strong> škodu, e ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>á spoloènos<br />
Matrox z tohto súboja potichu vycúvala. Jej Parhelia<br />
512 je toti zaujímavá karta, urèená však <strong>sk</strong>ôr<br />
<strong>na</strong> profesionálne <strong>na</strong>sadenie. Verím však, e keby<br />
vývojári v Matroxe chceli, mohli by vytvori konkurencieschopný<br />
èip aj pre „herný“ segment.<br />
ATI Technologies v súèasnosti ponúka výrobcom<br />
grafických kariet ako svoj <strong>na</strong>jvýkonnejší èip<br />
Radeon 9700 Pro. Ten je zaloený <strong>na</strong> jadre R300<br />
a jeho technické parametre a základnú špecifikáciu<br />
nájdete v tabu¾ke (spoloèná pre všetky èipy momentálne<br />
dostupné <strong>na</strong> trhu). Najvýz<strong>na</strong>mnejšou zmenou,<br />
ktorú tento èip priniesol v porov<strong>na</strong>ní s predchodcom,<br />
bolo zdvojnásobenie šírky pamäovej<br />
zbernice, ktorá sa rozrástla zo 128 bitov <strong>na</strong> 256<br />
bitov.<br />
nVidia sa po úspechu, ktorý dosiahla ATI s Radeonom<br />
9700 Pro, dos ponáh¾ala s uvedením èipu<br />
NV30, ktorý dostal finálne oz<strong>na</strong>èenie GeForce FX<br />
5800. Výsledkom bolo jeho meškanie, ktoré však<br />
vzniklo nie v nVidii, ale u výrobcu èipu, spoloènosti<br />
TSMC, ktorá nebola schopná produkova tieto èipy<br />
VÝKONNÉ<br />
SYSTÉMY<br />
SYSTÉMY<br />
PRE BENÉ<br />
POUITIE<br />
LACNÉ<br />
SYSTÉMY<br />
Èasový harmonogram<br />
uvádzania grafických<br />
èipov pre de<strong>sk</strong>topové<br />
riešenia<br />
nVIDIA<br />
GeForce4<br />
Ti<br />
ATI<br />
Radeon<br />
8500<br />
nVIDIA<br />
GeForce4<br />
MX<br />
(NV17)<br />
Matrox<br />
Parhelia<br />
512<br />
SiS<br />
Xabre<br />
ATI<br />
Radeon<br />
9700<br />
ATI<br />
Radeon<br />
9000<br />
ATI<br />
Radeon<br />
9500<br />
s dostatoènou výanosou. Pokia¾ ide o vlastnosti,<br />
èip FX 5800 prináša podporu DirectX 9, podporu 8×<br />
FSAA (dvojnásobok v porov<strong>na</strong>ní s predošlým èipom<br />
a o dva viac ako <strong>na</strong>jlepší Radeon), zvýšenie poètu<br />
textúr, zlepšenie vertex shadera a pixel shadera,<br />
zvýšenie pracovnej frekvencie D/A prevodníka a<br />
doplnenie enkodéra pre TV výstup. Papierovo sa tak<br />
nVidia dostala opä pred ATI. Èipy FX však ešte <strong>sk</strong>ôr,<br />
ako sa objavili prvé karty s nimi, zoali kritiku za<br />
svoj stratový výkon. Niet sa èomu èudova, veï èip<br />
má úctyhodných 125 miliónov tranzistorov! Na druhej<br />
strane treba priz<strong>na</strong>, e vyhotovenie chladièov<br />
nVIDIA ATI<br />
GeForce Radeon<br />
FX 5800 9800<br />
nVIDIA<br />
GeForce<br />
FX 5600<br />
ATI S3 Del−<br />
Radeon tachro−<br />
9600 meF1<br />
nVIDIA<br />
GeForce<br />
FX 5200<br />
ATI<br />
Radeon<br />
9200<br />
DirectX6/7 DirectX7/8 DirectX8 DirectX8/9<br />
Mohutný odvádzaè tepla, chladiè a výkonný<br />
ventilátor = vysoká hluènos – to je <strong>na</strong>jvýkon−<br />
nejšia grafika nVidie<br />
Trident<br />
XP4<br />
nVIDIA<br />
NV35<br />
nVIDIA<br />
NV36<br />
Trident<br />
XP8<br />
ATI<br />
R400?<br />
nVIDIA<br />
NV40<br />
DirectX9<br />
(Shader 2.0)<br />
Shader<br />
2.0/3.0<br />
S3 Des−<br />
ti<strong>na</strong>tion<br />
Films<br />
Trident<br />
Shader<br />
3.0<br />
<strong>na</strong> kartách pôsobí, jemne povedané, zaujímavo. Ïalším<br />
negatívnym bodom, ktorý s chladením <strong>na</strong>jnovších<br />
èipov nVidie dos úzko súvisí, je fakt, e v systéme<br />
zaberú dve pozície, pretoe rámik s konektormi<br />
a v niektorých prípadoch aj otvormi <strong>na</strong> prívod<br />
a odvod vzduchu má práve túto šírku. Ak teda máte<br />
stroj „<strong>na</strong>dupaný“ kartami, bude integrácia FX-ky<br />
problémom. V niektorých prípadoch môe prehrievanie<br />
spôsobi aj ovplyvòovanie karty v druhom PCI<br />
slote a to u je riadne obmedzenie. Na trh by sa<br />
èasom mali dosta aj grafické karty s vodným chladením<br />
(zatia¾ takú ohlásila spoloènos Gainward),<br />
ktoré by tento problém mali eliminova.<br />
ÈO NÁS ÈAKÁ<br />
Po tom, èo nVidia uviedla èip NV30, oficiálne pomenovaný<br />
GeForce FX 5800, bol spresnený termín<br />
uvedenia <strong>na</strong>jnovšieho èipu ATI, vyvíjaného pod<br />
oz<strong>na</strong>èením R350. Jeho oficiálne meno bude Radeon<br />
9800 Pro a uvedený mal by ešte v priebehu apríla<br />
(do uzávierky sa tak nestalo). Nejde o nijakú prevratnú<br />
novinku, iba o zlepšenú trojstovku, ktorá je<br />
základom Radeonu 9700. Hlavný cie¾ je jasný: preko<strong>na</strong><br />
èipy nVidia FX 5800. Medzi úpravami budú<br />
<strong>na</strong>jzásadnejšie zdvojnásobenie poètu podporovaných<br />
textúr a podpora pamätí DDR-II.<br />
Nástupcom tohto èipu sa má sta èip vyvíjaný<br />
pod kódovým menom R400, ktorý bude zrejme<br />
prvým s úplnou podporou DirectX 10 a podporou<br />
pamätí GDDR3, èo sú „zlepšené“ DDRII. Ïalšie detaily,<br />
bohuia¾, v súèasnosti nepoznáme. Pokia¾ ide<br />
o dostupnos tohto èipu, ATI ho má v pláne <strong>na</strong> štvrtý<br />
štvrrok a karty zaloené <strong>na</strong> òom by sa mali <strong>na</strong><br />
trhu objavi ešte pred koncom roka.<br />
Podobne ako ATI Technologies aj nVidia má ešte<br />
<strong>na</strong> tento rok v talóne nieko¾ko noviniek. Ako prvý<br />
26 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
musíme spomenú èip NV35, ktorý by mal<br />
by oficiálne predstavený tento mesiac. Podobne<br />
ako pri R350 od ATI aj v prípade tohto<br />
èipu nVidie zrejme pôjde iba o mierne<br />
zlepšený èip GeForce FX 5800. Zásadnejšia<br />
zme<strong>na</strong> je iba jed<strong>na</strong>: rozšírenie pamäovej<br />
zbernice <strong>na</strong> 256 bitov. Ešte pred koncom roka<br />
chce aj nVidia predstavi ïalší úplne<br />
nový èip. Ten je vo vývoji pod oz<strong>na</strong>èením<br />
NV40 a jediné, èo je o òom teraz známe, je<br />
<strong>sk</strong>utoènos, e v porov<strong>na</strong>ní s FX 5800 by mal<br />
ma dvojnásobný výkon. Na rozdiel od ATI<br />
prvých kariet s novinkou nVidie sa doèkáme<br />
<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zaèiatkom budúceho roka.<br />
Kvapalinové chladenie má zníi hluk.<br />
Nešlo by to však aj i<strong>na</strong>k?<br />
2. LIGA<br />
VÝKON ZA PRIJATE¼NÉ<br />
PENIAZE<br />
Ïalším segmentom, v ktorom doslova zúri boj medzi<br />
ATI a nVidiou, je segment grafických kariet,<br />
ktoré sa oz<strong>na</strong>èujú ako mainstreamové, sú teda urèené<br />
širšiemu okruhu záujemcov, ktorí síce poadujú<br />
slušný výkon, <strong>na</strong> druhej strane je pre nich dos silným<br />
argumentom pri rozhodovaní aj ce<strong>na</strong>.<br />
ATI Technologies aktuálne ponúka v tomto segmente<br />
èipy Radeon 9000 a 9000 Pro, ktorým u však<br />
v ponukách zaèí<strong>na</strong>jú výz<strong>na</strong>mne konkurova èipy<br />
Radeon 9100 (vychádza z Radeonu 8500). Pod¾a plánov<br />
ATI sa <strong>na</strong> trhu objaví aj ïalšia verzia Radeonov<br />
9000. Tie sa budú od aktuálnych líši podporou rozhrania<br />
AGP 8×, niè viac a niè menej. Ïalším aktuálne<br />
ponúkaným èipom v tejto triede je Radeon 9500,<br />
tomu by èasom (v tomto štvrroku) mala pribudnú<br />
konkurencia v podobe Radeonu 9600, ktorý sa má<br />
sta základom pre <strong>na</strong>jlacnejšie 3D karty s podporou<br />
DirectX 9. ATI však plánuje aj prienik do segmentu<br />
<strong>na</strong>jlacnejších grafických kariet. Zbraòou pre tento<br />
segment má by Radeon 9200.<br />
nVidia má v tomto segmente v ponuke<br />
èipy GeForce 4MX. Tie však u v èase dokonèovania<br />
tohto materiálu zaèali <strong>na</strong>hrádza<br />
èipy GeForce FX 5200 (NV31). Cenovo<br />
i výkonnostne o nieèo vyššie by mali by<br />
GeForce FX 5600 (NV34). Oba èipy disponujú<br />
podporou DirectX 9, vïaka èomu<br />
predstavujú riadnu konkurenciu èipom Radeon<br />
9600, ktoré ešte len majú prís. Do<br />
konca roka sa v rov<strong>na</strong>kom segmente doèkáme<br />
ešte uvedenia èipu NV36.<br />
HALÓ, JE TU EŠTE NIEKTO?<br />
Ak sa vám náš doterajší preh¾ad zdal príliš<br />
jednostranný (presnejšie dvojstranný),<br />
chápem to. Bohuia¾, iba dokres¾uje aktuálnu<br />
situáciu <strong>na</strong> trhu, kde popri dvojici ve¾mi<br />
aktívnych firiem, ktorých produktom<br />
sme sa venovali, ostalo iba ve¾mi málo priestoru<br />
pre niekoho ïalšieho.<br />
V úvode sme spomenuli, e jedinou firmou, ktorá<br />
sa s<strong>na</strong>ila konkurova tejto dvojici v <strong>na</strong>jvyššom<br />
segmente trhu, je Matrox. Ako to však vyzerá v ïalších<br />
segmentoch? Ve¾mi podobne, ostatne tu je<br />
aspoò krátky preh¾ad.<br />
V strednej triede je aktuálne <strong>na</strong>jvánejším konkurentom<br />
spoloènos S3, ktorá je dnes súèasou<br />
VIA Technologies. Na druhý polrok pripravuje uve-<br />
Tabu¾ka 1 Charakteristické vlastnosti èipov<br />
ATI Radeon ATI Radeon ATI Radeon ATI Radeon ATI Radeon NVIDIA NVIDIA NVIDIA NVIDIA NVIDIA NVIDIA NVIDIA<br />
9500 9500 PRO 9600 / PRO* 9700 PRO 9800 / PRO* GeForceFX GeForce4 GeForce4 GeForceFX GeForceFX GeForceFX GeForceFX<br />
5200 / Ultra* Ti4200−8x Ti4600 5600 / Ultra* 5800 5800 Ultra 11200 Ultra *<br />
Technológia 256−bit. 256−bit. 256−bit. 256−bit. 256−bit. 256−bit. 256−bit. 256−bit. 256−bit. 256−bit. 256−bit. 256−bit.<br />
Výrobný proces [mikrometre] 0.15 0.15 0.13 0.15 0.15 0.13 0.15 0.15 0.13 0.13 0.13 0.13<br />
Poèet tranzistorov (v mil.) ? 107 ? 107 107 125 63 63 125 125 125 ?<br />
Pamäová zbernica 128−bit DDR 128−bit DDR 128−bit DDR 256−bit DDR 256−bit DDR/ 128−bit DDR2 128−bit DDR 128−bit DDR 128−bit DDR2 128−bit DDR2 128−bit DDR2 256−bit DDR2<br />
/2 DDR2<br />
Šírka pásma [GB/s] 8.8 8.8 9.6 19.8 21.8 ? 8.0 10.4 ? 16 16 ?<br />
Pixel Fillrate [gigapixel/s] 1.1 2.2 1.6 2.6 3.04 ? 1.1 1.24 ? ~4 ~4 ?<br />
Anti Aliased Fillrate ? 13.2 Billion ? 15.6 Billion 18.2 Billion ? 4 Billion 4.8 Billion ? ~16 Billion ~16 Billion ?<br />
AA Samples/s AA Samples/s AA Samples/s AA Samples/s AA Samples/s AA Samples/s AA Samples/s<br />
Maximálny reim FSAA 6× 6× ? 6× 6× ? 4×(s) 4×(s) ? 8× 8× ?<br />
Triangle Transform Rate 275 275 ? 325 380 ? 113 136 ? 350 350 600<br />
M Triangles/s M Triangles/s M Triangles/s M Triangles/s M Triangles/s M Triangles/s M Triangles/s M Triangles/s M Triangels/s<br />
Podporovaný AGP port 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/ 1×/2×/<br />
4×/8× 4×/8× 4×/8× 4×/8× 4×/8× 4×/8× 4×/8× 4×/8× 4×/8× 4×/8× 4×/8× 4×/8×<br />
Kapacita pamäte [MB] 64 128 128 128 / 256 128 / 256 64 / 128 128 128 64 / 128 128 / 256 128 / 256 128 / 256<br />
Frekvencia jadra [MHz] 275 275 400 325 380 325 250 300 350 ~500 ~500 350<br />
Frekvencia pamäte [MHz] 270 275 300 310 340 325 256 325 350 500 500 350<br />
(540 DDR) (550 DDR) (600 DDR) (620 DDR) (680 DDR) (513 DDR) (650 DDR) (1000 DDR2) (1000 DDR2)<br />
Pamä BGA 3.6 nsBGA 3.6 ns? BGA 2.9 ns? ? BGA 3,3−4nsBGA 2.8ns ? BGA 2.0nsBGA 2.0ns?<br />
Poèet Vertex Shader 4 4 4 4 4 ? 2 2 ? FP Array FP Array ?<br />
Poèet Pixel Pipelines 4 8 4 8 8 ? 4 4 ? 8 (4x2) 8 (4x2) ?<br />
Poèet textúrovacích jednotiek 1 1 1 1 1 ? 2 2 ? 1 1 ?<br />
Poèet textúr <strong>na</strong> jednotku 16 16 16 8 8 ? 4 4 ? 16 16 ?<br />
Verzia Vertex Shadera 2 2 2 2 2 ? 1.1 1.1 ? 2.0+ 2.0+ ?<br />
Verzia Pixel Shadera 2 2 2 2 2 ? 1.3 1.3 ? 2.0+ 2.0+ ?<br />
Generácia DirectX 9 9 9 9 9 9.0 (+) 8 8 9.0 (+) 9.0 (+) 9.0 (+) 9.0 (+)<br />
FSAA Mód MultiSampling MultiSampling MultiSampling MultiSampling MultiSampling MultiSampling MultiSampling MultiSampling MultiSampling MultiSampling MultiSampling ?<br />
Optimalizácia pamäte Hyper Z III Hyper Z III Hyper Z III Hyper Z III Hyper Z III+ LMA II LMA II LMA II LMA II LMA II LMA II ?<br />
Optimized, Optimized, Optimized, Optimized,<br />
Color Color Color Color<br />
Compression<br />
Compression Compression Compression<br />
Optimizations SmartShader SmartShader SmartShader SmartShader SmartShader IntelliSample − − IntelliSample IntelliSample IntelliSample ?<br />
2.0, Smooth 2.0, Smooth 2.0, Smooth 2.0, Smooth 2.1, Smooth<br />
Vision 2.0 Vision 2.0 Vision 2.1 Vision 2.0 Vision 2.1<br />
Poèet výstupov 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 ?<br />
Poèet interných RAMDAC, 2× 400 MHz 2× 400 MHz 2× 400 MHz 2× 400 MHz 2× 400 MHz ? 2× 350 MHz 2× 350 MHz 2× 400 MHz 2× 400 MHz 2 400 MHz 2× 400 MHz<br />
frekvencia<br />
Farebná håbka [bit/kanál] 10 10 10 10 10 ? 8 8 ? 10 10 ?<br />
Ïalšie vlastnosti TV Enc. TV Enc. TV Enc. TV Enc. TV Enc. − − TV Encoder TV Enc. On− TV Enc.On− TV Encoder<br />
On−Chip, On−Chip, On−Chip, On−Chip, On−Chip, On−Chip Chip, Exten− Chip, Exten− On−Chip<br />
Adaptive Adaptive Adaptive Adaptive Adaptive dend Pro− dend Pro−<br />
Filtering Filtering Filtering Filtering Filtering grammability grammability<br />
Ce<strong>na</strong> pri uvedení [USD] 179 199 169÷199 399 399 99÷149 150÷200 200÷300 179÷199 399 500 400÷500<br />
Legenda: * oèakávané, − nepodporuje, ? v èase písania èlánku nebolo známe<br />
28 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
Tabu¾ka 2 Porov<strong>na</strong>nie vlastností jednotlivých verzií DirectX<br />
DirectX 8 DirectX 8.1 DirectX 9 GeForceFX<br />
Verzia Pixel Shadera 1.1 1.4 2.0 2.0+<br />
Max. textúrovacích inštrukcií 4 6 16 16<br />
Max. inštrukcií pre farbu 4 8 32 1024<br />
Typ údajov Integer Integer Floating P. Floating P.<br />
Max. presnos údajov 32−bit 48−bit 128 (96)−bit 64 / 128−bit<br />
Poèet predpovedate¾ných inštrukcí − − 12 64<br />
Neobmedzené závislé textúry − − − Yes<br />
Swizzling − − − Yes<br />
Rozšírené inštrukcie − − − Yes<br />
Podmienený zápis ma<strong>sk</strong>y − − − Yes<br />
Dy<strong>na</strong>mická kontrola toku − − − Yes<br />
Tabu¾ka 3 Porov<strong>na</strong>nie schopností jednotlivých verzií Vertex Shadera<br />
DirectX 8 DirectX 9 GeForceFX<br />
Verzia VertexShadera 1.1 2.0 2.0+<br />
Max. poèet inštrukcií 128 1024 65536<br />
Max. poèet statických inštrukcií 128 256 256<br />
Max. poèet konštánt 96 256 256<br />
Doèasné registre 12 12 16<br />
Max. cyklov 0 4 256<br />
denie èipu DeltaChrome1. Ten má<br />
podporova DirectX 9 a je pokraèovaním<br />
pôvodného projektu S3 s názvom<br />
Columbia, ktorého výsledku<br />
sme sa však doposia¾ nedoèkali (mal<br />
by <strong>na</strong> trhu u koncom minulého roka).<br />
Na budúci rok má S3/VIA v pláne<br />
ïalší èip s názvom Desti<strong>na</strong>tion Films,<br />
ktorý má podporova DirectX 10<br />
a pod¾a plánov sa má <strong>na</strong> trhu objavi<br />
v polovici budúceho roka.<br />
V <strong>na</strong>jnišej triede sa presadzuje<br />
ïalšia firma. Ide o Trident Microsystems,<br />
ktorý sa sústreïuje <strong>na</strong> tento<br />
segment a <strong>na</strong> segment grafických èipov<br />
pre mobilné zariadenia. Doslova<br />
<strong>na</strong> spadnutie je uvedenie èipu Trident<br />
XP4, ktorý má by konkurenciou pre<br />
GeForce 4 MX a Radeon 9200. V druhej<br />
polovici tohto roku je v pláne ïalší<br />
èip XP8, ten bude prvým od Tridentu,<br />
ktorý bude podporova DirectX 9.<br />
Pomaly sme sa dostali k zoz<strong>na</strong>mu<br />
náhrobných kameòov, teda k firmám<br />
a èipom, ktoré svoj boj o miesto <strong>na</strong><br />
trhu prehrali. Hráèom, ktorý sa ešte<br />
pokúša o návrat, je spoloènos PowerVR.<br />
Jej èipy KYRO a KYRO II ako<br />
prvé priniesli do praxe Tile Based<br />
Rendering. Ani to im však nepomohlo<br />
k väèšiemu úspechu. Podiel <strong>na</strong> ich<br />
neúspechu mala aj nVidia, ktorá<br />
v súboji s týmito èipmi neváhala poui<br />
ani zastrašovanie výrobcov, ktorí<br />
prejavili záujem o výrobu kariet<br />
s èipmi PowerVR. Dôvod bol jednoduchý:<br />
KYRO a KYRO II boli viac ako<br />
dôstojnými konkurentmi pre Ge-<br />
Force2 MX, respektíve GeForce2 GTS.<br />
Po spomenutom neúspechu PowerVR<br />
v minulom roku zastavil vývoj èipov<br />
generácie Series 4 (KYRO III). Poèiatkom<br />
tohto roka však spoloènos vypustila<br />
informáciu, e pripravuje nový<br />
èip Series 5. O òom však zatia¾<br />
ve¾a informácií nie je. Na trhu by sa<br />
mohol objavi v <strong>na</strong>sledujúcom štvrroku,<br />
èi sa tak stane, je však otázne.<br />
Ïalším, kto pod¾ahol, je producent<br />
èipových súprav SiS (Silicon Integrated<br />
Systems), ktorý sa s<strong>na</strong>il èipom Xabre<br />
presadi v <strong>na</strong>jlacnejšom segmente.<br />
V plánoch <strong>na</strong> tento rok bol èip Xabre<br />
II, no ten sa pravdepodobne <strong>na</strong> trhu<br />
neobjaví. SiS sa toti plánuje venova<br />
výhradne integrovaným grafikám.<br />
ÏALŠÍ VÝVOJ<br />
S postupom èasu sa spåòa predpoklad,<br />
e firmy pôvodne súperiace o pozíciu<br />
výkonnostného lídra ovládnu všetky<br />
segmenty trhu. Ešte pred èasom bola<br />
jednoz<strong>na</strong>èným lídrom nVidia. Po tom,<br />
èo ATI Technologies upustilo od produkcie<br />
grafických kariet a pustilo sa<br />
do rov<strong>na</strong>kého modelu, ako vyuíva<br />
nVidia, sa z tejto firmy stal výz<strong>na</strong>mný<br />
konkurent, ktorý u nVidiu vo všelièom<br />
preko<strong>na</strong>l. A to, samozrejme,<br />
ešte nepovedal posledné slovo.<br />
V tomto materiáli sme sa nevenovali<br />
vývoju v oblasti grafických èipov pre<br />
mobilné zariadenia. Do centra pozornosti<br />
nVidie sa v minulom roku dostali<br />
notebooky, kde mala a ešte vdy má<br />
domi<strong>na</strong>nciu ATI. Ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>ý konkurent<br />
posunul svoju pozornos k ešte menším<br />
zariadeniam a pomaly, ale isto si<br />
zí<strong>sk</strong>ava prevahu <strong>na</strong> trhu s grafickými<br />
èipmi pre PDA.<br />
Ostrý súboj <strong>na</strong> viacerých frontoch<br />
prináša <strong>na</strong>jväèší osoh pouívate¾om.<br />
Na to, aby ste do svojho poèítaèa zí<strong>sk</strong>ali<br />
grafickú kartu podporujúcu <strong>na</strong>jnovšie<br />
hry, u nemusíte investova<br />
desa a viac tisíc, èasto vystaèíte s výrazne<br />
menšou ako poloviènou sumou.<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
5/2003 PC REVUE 29
R E V U E<br />
Farebné laserové tlaèiarne<br />
od A po Z<br />
ONDREJ MACKO<br />
Farebné laserové tlaèiarne boli ešte donedáv<strong>na</strong> dostupné len<br />
pre väèšie a bohatšie firmy, ktoré si farebnú tlaè v laserovej<br />
rýchlosti mohli fi<strong>na</strong>nène dovoli. Za posledný rok sme však boli<br />
svedkami poklesu predajných cien <strong>na</strong> úroveò, ktorú si môu<br />
dovoli u aj menšie spoloènosti. Tomu zodpovedá aj zvýšený<br />
predaj takýchto tlaèiarní, ktorý sa prejavil aj v <strong>na</strong>šom prie<strong>sk</strong>ume<br />
predaja za rok 2002 a 27−percentným nárastom. Prirodzene,<br />
darí sa hlavne lacnejším modelom, ktoré tvoria rozhodujúcu<br />
èas predaja.<br />
Vtomto èlánku vám predstavíme technológiu<br />
tlaèe farebných laserových tlaèiarní, poukáeme<br />
<strong>na</strong> výhody a nevýhody jednotlivých typov.<br />
Ïalej opíšeme mechanické vyhotovenie a softvérovú<br />
dodávku. Pozrieme sa <strong>na</strong> fi<strong>na</strong>nènú stránku zaobstarania<br />
a prevádzky a poradíme, kedy sa oplatí<br />
kúpi farebnú laserovú tlaèiareò <strong>na</strong>miesto atramentového<br />
modelu. Jednoducho, ak sa zaujímate<br />
o farebnú tlaè, mali by ste tomuto èlánku venova<br />
pozornos.<br />
ak plánujete tlaèi viac ako 20 000 farebných strán.<br />
Prirodzene, v prípade benej farebnej atramentovej<br />
tlaèiarne je toto vlastne hodnota, pri ktorej sa<br />
jej ivotnos konèí. Farebné laserové tlaèiarne sú<br />
teda jednoz<strong>na</strong>ène riešením pre pouívate¾ov, ktorí<br />
potrebujú tlaèi ve¾a.<br />
AKO PRACUJE FAREBNÁ LASEROVÁ<br />
TLAÈIAREÒ?<br />
Farebná laserová tlaèiareò pracuje s farebným modelom<br />
CMYK (Cyan – azúrová, Magenta – purpurová,<br />
Yellow – ltá a Black – èier<strong>na</strong>). V zásade farebná laserová<br />
tlaèiareò pouíva <strong>na</strong> prenos tonera ten istý princíp<br />
ako bená monochromatická tlaèiareò. Z<strong>na</strong>mená<br />
to, e jej podstatnou èasou je optický valec (èasto sa<br />
oz<strong>na</strong>èuje ako OPC – Organic PhotoConductor). Dáta,<br />
ktoré prichádzajú do tlaèiarne, sa pretransformujú<br />
<strong>na</strong> podobu tlaèových povelov. Tieto údaje sa privádzajú<br />
k zariadeniu <strong>na</strong> generovanie laserového lúèa.<br />
Laserový lúè následne vykreslí podobu tlaèovej stránky<br />
<strong>na</strong> optický valec. Na tej èasti valca, ktorý je osvetlený<br />
laserovým lúèom, sa zruší elektrický náboj.<br />
K osvetleným èastiam valca sú tak priahované èiastoèky<br />
tonera zo zásobníka. Týmto spôsobom sa <strong>na</strong><br />
valci vytvorí tonerová kresba pod¾a jej vykreslenia<br />
laserovým lúèom. Pri otáèaní OPC a súèasnom pohybe<br />
papiera potom opä pôsobením elektrostatických<br />
CENY A PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY<br />
Ceny farebných laserových tlaèiarní v <strong>na</strong>šom teste<br />
sa pohybujú vo ve¾mi širokom rozsahu od 28 990<br />
Sk a po 138 260 Sk bez DPH. Len <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie<br />
uvádzame, e pri <strong>na</strong>šom poslednom komplexnom<br />
teste farebných laserových tlaèiarní <strong>na</strong> konci roka<br />
2001 bol <strong>na</strong>jlacnejší testovaný model v cene 75 850<br />
Sk bez DPH a <strong>na</strong>jdrahšie tlaèiarne presahovali hranicu<br />
200-tisíc Sk bez DPH.<br />
Ako sme u uviedli v úvode, pokles ceny je jednoz<strong>na</strong>èným<br />
katalyzátorom predaja týchto tlaèiarní<br />
<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Najzaujímavejšie modely sú v cene<br />
pod 30 000 Sk bez DPH, èo je výhodné z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />
odpisov.<br />
Prevádzkové parametre pre èiernu tlaè zhruba<br />
zodpovedajú monochromatickej tlaèi. Najnišie<br />
náklady <strong>na</strong> tlaè èierneho dokumentu s pokrytím<br />
5 % sú 0,64 Sk bez DPH. Pri farebnej tlaèi sa zaèí<strong>na</strong>jú<br />
náklady <strong>na</strong> tlaè s 15-percentným pokrytím od<br />
3 korún bez DPH.<br />
Uvaujeme s tým, e pri kancelár<strong>sk</strong>ych atramentových<br />
tlaèiaròach môeme poèíta s priemernými<br />
nákladmi okolo 1,50 Sk bez DPH za èiernu stranu<br />
a 3,50 Sk bez DPH za farebnú stranu pri porov<strong>na</strong>te¾ných<br />
pokrytiach. Ak zoh¾adníme celkové náklady<br />
<strong>na</strong> vlastníctvo tlaèiarne v kancelár<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>sadení<br />
(hlavne ce<strong>na</strong> tlaèiarne a prevádzkové náklady),<br />
potom farebná laserová tlaèiareò sa oplatí vtedy,<br />
Spôsob generovania lúèa v laserovej tlaèiarni<br />
Spôsob prenosu tonera <strong>na</strong> papier pri laserovej tlaèi<br />
Laserový lúè<br />
Priamy prenos svetla<br />
zo svetelných diód pri LED<br />
tlaèiarni<br />
Tlaèové médiá<br />
30 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
Schematický náèrt princípu farebnej laserovej tlaèiarne typu karusel<br />
Prenos tonerov rôznych farieb <strong>na</strong> dopravný pás<br />
zvyškové èastice tonera<br />
Prevod tonerovej kresby z dopravného pásu <strong>na</strong> papier<br />
Principiálne zloenie tlaèiarne typu karusel (pôvodným výrobcom je<br />
spoloènos Minolta)<br />
síl dochádza k prechodu tonera <strong>na</strong> papier. Takto vytvorená<br />
tonerová kresba <strong>na</strong> papieri je však ešte ve¾mi<br />
nestabilná, a preto sa zaeh¾uje a vtláèa do média<br />
v zapekacej jednotke. Na záver vychádza z tlaèiarne<br />
papier s fixovanou tonerovou kresbou.<br />
Okrem tlaèiarní, ktoré <strong>na</strong> vykreslenie kresby <strong>na</strong><br />
OPC pouívajú laser, existujú ešte aj LED tlaèiarne.<br />
Tie sa dnes tie zahrnujú do <strong>sk</strong>upiny laserových<br />
tlaèiarní, hoci sa pri tlaèovom procese <strong>na</strong>miesto<br />
laserového lúèa pouíva svetlo z matice LED diód.<br />
Pri laserovej tlaèiarni je pouitý len jeden zdroj<br />
laserového lúèa – generuje ho tzv. laserové delo.<br />
Laserový lúè sa systémom šošoviek a rotujúceho<br />
zrkadla rozmietne po celej šírke optického valca.<br />
Z<strong>na</strong>mená to, e celý takýto mechanizmus je pomerne<br />
nároèný.<br />
LED tlaèiareò pouíva tlaèovú hlavu s to¾kými<br />
LED diódami, aké je <strong>sk</strong>utoèné rozlíšenie tlaèiarne.<br />
Nepouíva sa tu rotujúce zrkadlo, ktoré v prípade<br />
laserových tlaèiarní zabezpeèuje umiestnenie svetla<br />
<strong>na</strong> celú plochu valca. LED diódy pritom svietia priamo<br />
<strong>na</strong> valec OPC. Takto sa <strong>na</strong> OPC opä vytvorí kresba<br />
a ïalší proces umiestnenia tonera i jeho zapekania<br />
je obdobný ako pri <strong>sk</strong>utoènej laserovej tlaèiarni.<br />
V <strong>na</strong>šom preh¾ade predstavujeme aj jednu vo<strong>sk</strong>ovú<br />
tlaèiareò. Takáto tlaèiareò <strong>na</strong>miesto práškového<br />
tonera pouíva ako spotrebný materiál tuhý<br />
vo<strong>sk</strong>. Technológia tlaèe je síce podobná <strong>sk</strong>ôr atramentovým<br />
tlaèiaròam, ale výsledná tlaè i vyhotovenie<br />
vo<strong>sk</strong>ových tlaèiarní viac zodpovedá farebným<br />
laserovým tlaèiaròam. Vo<strong>sk</strong>ovú tlaèiareò by<br />
ste však nemali vypí<strong>na</strong>, pretoe sa pri tom spotrebuje<br />
ve¾ké mnostvo vo<strong>sk</strong>u.<br />
Farebná laserová tlaèiareò musí obsahova štyri<br />
oddelené zásobníky <strong>na</strong> tonery s konkrétnou farbou.<br />
Prechod tonera zo zásobníka <strong>na</strong> papier je taký<br />
istý, ako sme u spomí<strong>na</strong>li. Zásadný rozdiel medzi<br />
farebnými tlaèiaròami je v tom, ko¾ko optických<br />
valcov sa v nich <strong>na</strong>ozaj pouíva. Existujú dva základné<br />
typy riešenia – karusel (niekedy sa oz<strong>na</strong>èujú<br />
aj ako viacprechodové) a in-line (jednoprechodové).<br />
Rozdielom medzi obidvoma typmi sa budeme<br />
venova podrobnejšie.<br />
TLAÈIARNE KARUSELOVÉHO TYPU<br />
Základnom karuselového riešenia je otoèný mechanizmus,<br />
ktorý dokáe otáèa celými zásobníkmi s tonerom.<br />
Výhodou tohto riešenia je to, e takéto tlaèiarne<br />
pouívajú len jeden OPC. Z<strong>na</strong>mená to, e mô-<br />
u by relatívne lacné. Prácu karuselovej farebnej<br />
tlaèiarne schematicky znázoròuje obrázok v¾avo<br />
hore. Môete <strong>na</strong> òom vidie jednotlivé tonerové<br />
zásobníky, ktoré sú uloené v otoènom mechanizme<br />
– karuseli.<br />
Mechanizmus otáèania zabezpeèí, e práve jed<strong>na</strong><br />
tonerová kazeta sa dotýka optického valca. Na OPC<br />
sa laserom vykreslí <strong>na</strong>pr. obraz pre purpurovú farbu,<br />
prièom k OPC je <strong>na</strong>klonený zásobník s purpurovým<br />
tonerom. Otáèaním OPC sa purpurová tonerová kresba<br />
prenesie <strong>na</strong> dopravný pás. Následne sa karusel<br />
otoèí tak, e k OPC je <strong>na</strong>klonená ltá tonerová kazeta.<br />
Súèasne sa <strong>na</strong> OPC vytvorí kresba pre ltú farbu<br />
a ltý toner sa cez OPC prenesie <strong>na</strong> dopravný pás.<br />
Takto sa <strong>na</strong> dopravný pás postupne prenesie toner<br />
všetkých štyroch farieb (pokia¾ sú <strong>na</strong> výslednom obraze<br />
pouité), ako je to zobrazené <strong>na</strong> obrázku vpravo<br />
hore.<br />
Po <strong>na</strong>nesení všetkých štyroch farieb <strong>na</strong> dopravný<br />
pás (niekedy sa oz<strong>na</strong>èuje aj ako remeò) dochádza<br />
k prenosu vytvorenej pestrofarebnej tonerovej kresby<br />
<strong>na</strong> papier. Na tento proces sa opä pouíva elektrostatický<br />
princíp, prièom sa dopravný pás <strong>na</strong>bíja<br />
negatívnym nábojom. Ako vyplýva z ilustraèného<br />
obrázka, zrnieèka tonera sú priahované <strong>na</strong> papier,<br />
ktorý je <strong>na</strong>bitý kladným potenciálom. Dopravný pás<br />
sa <strong>na</strong> záver èistí od zostávajúcich èastíc tonera a ten<br />
sa u<strong>sk</strong>ladòuje v nádobe <strong>na</strong> zvyškový toner.<br />
Na záver ešte papier s tonerovou kresbou postupuje<br />
do fixaènej nádobky, kde sa toner vplyvom<br />
tepla a tlaku doslova prilepí <strong>na</strong> papier. Proces tlaèe<br />
jednej strany je tak ukonèený.<br />
Principiálne zloenie celej farebnej laserovej<br />
tlaèiarne karuselového typu znázoròuje ilustraèná<br />
fotografia. Tu je moné vidie uloenie kaziet s tonerom<br />
(vidie len azúrový toner, ostatné sú u<br />
umiestnené v tele tlaèiarne), dopravného pásu (remeòa),<br />
nádoby <strong>na</strong> zvyškový toner a fixaènej jednotky.<br />
Nádobka s olejom sa vyuívala <strong>sk</strong>ôr pri<br />
starších modeloch, v moderných tlaèiaròach u nie<br />
je potrebná vïaka štruktúre tonerových zrnieèok.<br />
Detail umiestnenia spotrebného materiálu<br />
v tlaèiarni typu karusel<br />
5/2003 PC REVUE 31
R E V U E<br />
Umiestnenie optického valca, dopravného pásu<br />
a nádoby <strong>na</strong> zvyškový toner v tlaèiarni karuselového<br />
typu znázoròuje obrázok. Jednotlivé èasti vnútorného<br />
vybavenia tlaèiarne sú oz<strong>na</strong>èené farebne i èíselne.<br />
To je dôleité pri výmene spotrebného materiálu.<br />
Jednotlivé èasti spotrebného materiálu sú síce<br />
vyhotovené tak, e ich mechanicky nezasuniete do<br />
nesprávnych otvorov, ale jasná orientácia a detailný<br />
schematický opis je ve¾mi vhodná pomôcka.<br />
TLAÈIAREÒ TYPU IN−LINE<br />
Z princípu karuselových tlaèiarní vyplýva jasná nevýhoda<br />
– pri tlaèi farebných strán sa musí otoèi<br />
zásobník s tonerovými zásobníkmi viackrát. V koneènom<br />
dôsledku to z<strong>na</strong>mená, e rýchlos tlaèe<br />
farebných dokumentov bude asi štyrikrát nišia,<br />
ne je rýchlos tlaèe èiernych dokumentov. Preto je<br />
takáto tlaèiareò vhodná <strong>sk</strong>ôr pre pouívate¾ov, ktorí<br />
potrebujú farebnú tlaè len obèas.<br />
Tlaèiareò typu in-line je konštruovaná i<strong>na</strong>k. Jej<br />
dôleitou vlastnosou je to, e rýchlos farebnej<br />
tlaèe je rov<strong>na</strong>ká ako rýchlos èiernej tlaèe. Z<strong>na</strong>mená<br />
to, e pri tvorbe výsledného obrazu sa nepouíva<br />
jeden optický valec, ale je ich viacero.<br />
Usporiadanie kombinácie tonerových<br />
zásobníkov a OPC <strong>na</strong>d sebou a spôsob výmeny<br />
spotrebného materiálu (HP color LaserJet<br />
4600)<br />
Ïalší typ farebnej tlaèiarne typu in-line je zobrazený<br />
<strong>na</strong> obrázku hore. Je to typ, pri ktorom je<br />
pouitý systém integrovaných tonerových zásobníkov<br />
a optických valcov. Nie sú tu teda nijaké ïalšie<br />
preberanie papiera<br />
zo zásobníka<br />
Usporiadanie tlaèových LED hláv v hornej<br />
èasti veka a zásobníkov s OPC v spodnom<br />
priestore (tlaèiareò OKI C5100n)<br />
Do tohto typu tlaèiarne in-line s priamym posunom<br />
papiera patria aj <strong>na</strong>jnovšie farebné LED<br />
tlaèiarne. Ako vidie <strong>na</strong> obrázku, pohyb papiera sa<br />
vykonáva vo vodorovnom smere. Tlaèové LED hlavy<br />
sú umiestené v hornom veku tlaèiarne, prièom<br />
existujú štyri LED hlavy, kadá pre samostatnú<br />
farbu. V spodnej èasti tlaèiarne sú umiestnené tlaèové<br />
valce s integrovaným zásobníkom <strong>na</strong> toner.<br />
V tomto prípade je tlaèový systém organizovaný<br />
tak, e pri tlaèi èiernej strany sú tlaèové valce pre<br />
ostatné farby zdvihnuté zo svojej tlaèovej polohy,<br />
take nedochádza k mechanickému opotrebeniu<br />
„farebných“ optických valcov. Zároveò sa tak pri<br />
tlaèi èierneho dokumentu dosahuje vyššia rýchlos<br />
tlaèe ako pri farebnom dokumente, keï sú všetky<br />
optické valce v tlaèovej polohe.<br />
Tlaèiareò typu in−line (pôvodným výrobcom mechaniky je Xerox)<br />
Existuje nieko¾ko typov in-line tlaèiarní, <strong>na</strong> obrázku<br />
môete vidie jeden z <strong>na</strong>jèastejších princípov. Je<br />
to variant, ktorý poèíta s oddelenými zásobníkmi<br />
<strong>na</strong> toner a optickými valcami.<br />
Vnútri tlaèiarne sa <strong>na</strong>chádzajú štyri základné optické<br />
valce, <strong>na</strong> ktorých sa vytvára tonerová kresba.<br />
Táto kresba sa prenáša <strong>na</strong> pomocné transportné<br />
valce, ktoré sústreïujú tonerovú kresbu z dvoch<br />
ved¾a seba umiestnených základných optických valcov.<br />
Na uvedenom obrázku je to <strong>na</strong>jprv kombinácia<br />
azúrovej a purpurovej farby a potom ltej a èiernej<br />
farby. Následne sa kresba z oboch transportných<br />
valcov prenesie <strong>na</strong> hlavný OPC. Odtia¾ sa prenesie <strong>na</strong><br />
papier a ten postupuje do fixaènej jednotky.<br />
Na obrázku sme <strong>na</strong>vyše znázornili aj systém<br />
duplexnej jednotky, ktorá zabezpeèuje tlaè <strong>na</strong> obidve<br />
strany papiera. Pritom sa papier po vytlaèení<br />
jednej strany len èiastoène vysunie do výstupného<br />
zásobníka. Následne sa vtiahne <strong>na</strong>spä do tlaèiarne<br />
a v spodnej èasti sa otoèí. Duplexnému reimu<br />
tlaèe sa budeme detailnejšie venova ne<strong>sk</strong>ôr.<br />
Zásobníky <strong>na</strong> toner sa <strong>na</strong>chádzajú v hornej èasti<br />
tlaèiarne a vymieòajú sa ve¾mi jednoducho. Na rozdiel<br />
od karuselovej tlaèiarne výmenu zásobníkov <strong>na</strong> toner<br />
v takejto tlaèiarni zvládne aj zaèiatoèník. Výme<strong>na</strong><br />
optických valcov je však u o nieèo komplikovanejšia.<br />
transportné valce a celá konštrukcia je jednoduchšia.<br />
Navyše papier pri tlaèi postupuje zo spodného<br />
zásobníka, prechádza priamo pred optickými valcami<br />
s <strong>na</strong>nesenou tonerovou kresbou a konèí v hornom<br />
zásobníku. Transport papiera zabezpeèuje dopravný<br />
pás umiestnený v prednom paneli tlaèiarne.<br />
Výme<strong>na</strong> spotrebného materiálu je v tomto prípade<br />
<strong>na</strong>ozaj ve¾mi jednoduchá. Nevýhodou je, e<br />
po spotrebovaní zásobníka <strong>na</strong> toner musíte vymeni<br />
aj optický valec.<br />
Jednoduchá výme<strong>na</strong> spotrebného materiálu pri<br />
mechanike od firmy Xerox<br />
TONER A ZÁSOBNÍKY NA TONER<br />
Toner je jed<strong>na</strong> z hlavných súèastí, ktoré ovplyvòujú<br />
výslednú kvalitu tlaèe dokumentov. Na rozdiel<br />
Štruktúra<br />
tonero−<br />
vého<br />
zrnieèka<br />
pri<br />
moderných<br />
tlaèiar−<br />
òach<br />
od minulosti sa pri jeho príprave u nepouíva<br />
mechanické mletie, ale tonerové zrnieèka vznikajú<br />
chemickým rastom. V prípade mletia sú toti<br />
zrnieèka nehomogénne a hra<strong>na</strong>té. Pri chemickom<br />
raste sa dosahuje pravidelný gu¾ovitý tvar tonera<br />
a zrnieèka sú ove¾a homogénnejšie. Jednoducho,<br />
vývoj správneho zloenia je tak trochu alchýmia<br />
a pre farebný toner to platí dvojnásobne.<br />
Dnešné tonerové zrnieèka u neobsahujú len<br />
uhlíkový prášok konkrétnej farby. Vnútri tonerového<br />
zrnieèka je obyèajne vo<strong>sk</strong>, ktorý je obalený<br />
uhlíkovým práškom. Na povrchu zrnieèka je <strong>na</strong>nesený<br />
ochranný pigment. Vo<strong>sk</strong>, ktorý je súèasou<br />
tonera, tak <strong>na</strong>hradzuje u spomí<strong>na</strong>nú nádobu <strong>na</strong><br />
olej. Pouíva sa <strong>na</strong> lepšiu fixáciu uhlíkového prášku<br />
do papiera. Tlaèený dokument má potom le<strong>sk</strong>lý<br />
32 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
nádych a pôsobí profesionálnym dojmom. Uvedený<br />
typ tonera umoòuje takisto zníi teplotu zapekania,<br />
èo sa prejaví v zníenej spotrebe tlaèiarne<br />
a hluènosti pri tlaèi. Nový typ tonera umoòuje aj<br />
zvýšenie rýchlosti tlaèe.<br />
Zásobníky <strong>na</strong> toner sú èoraz sofistikovanejšie.<br />
Zaèí<strong>na</strong>jú sa objavova typy s integrovanými elektronickými<br />
èipmi, ktoré sú nosite¾om informácií<br />
o poète vytlaèených strán, ostávajúcej kapacite<br />
v zásobníku a <strong>sk</strong>utoènom pokrytí poèas tlaèe. Pod¾a<br />
priemerného pokrytia a zostávajúceho tonera v zásobníku<br />
je potom moné vypoèíta, ko¾ko strán sa<br />
bude da ešte vytlaèi. Pouívate¾ tak môe dosta<br />
informáciu, e ním zadanú úlohu nie je moné vytlaèi<br />
a je potrebné doplni spotrebný materiál.<br />
ÏALŠÍ SPOTREBNÝ MATERIÁL<br />
Aj pre laserové tlaèiarne existuje odporúèaný typ<br />
papiera. Na rozdiel od farebných atramentových<br />
tlaèiarní je však v prípade farebných laserových tlaèiarní<br />
moné zí<strong>sk</strong>a kvalitný výsledok aj pri pouití<br />
beného kancelár<strong>sk</strong>eho papiera. No ak chcete<br />
dosiahnu èo <strong>na</strong>jlepšie výsledky, pouite výrobcom<br />
odporúèaný papier.<br />
Tento papier sa vyrába v le<strong>sk</strong>om a matnom vyhotovení<br />
a je aj o nieèo hrubší ako bený kancelár<strong>sk</strong>y<br />
papier. Jeho gramá je 120 g/m 2 a papiere predávajú<br />
sa v balíku obsahujúcom 200 kusov. Zakúpi<br />
je moné aj formát A3 takéhoto papiera.<br />
Niektorí výrobcovia odporúèajú aj špeciálny<br />
tlaèový papier pre laserové tlaèiarne<br />
Špeciálne odporúèanie máme pre prípad tlaèe <strong>na</strong><br />
prieh¾adné fólie. V tomto prípade sa neoplatí experimentova<br />
s rôznymi fóliami. Mali by ste poui<br />
výrobcom odporúèané médiá. Ak pouijete bené<br />
fólie, môe sa sta, e teplota zaeh¾ovania presiahne<br />
teplotu topenia fólie a v tomto prípade sa<br />
s vnútorným vyhotovením tlaèiarne oboznámite<br />
<strong>na</strong>ozaj detailne. Môe sa to <strong>sk</strong>onèi a výmenou<br />
zapekacieho mechanizmu, èo môe by fi<strong>na</strong>nène<br />
ve¾mi zaujímavá poloka (od 10 000 Sk vyššie).<br />
MECHANICKÉ VYHOTOVENIE<br />
TLAÈIARNÍ<br />
Farebné laserové tlaèiarne sú väèšinou urèené <strong>na</strong><br />
pouitie v kancelár<strong>sk</strong>ych priestoroch. Tomu je prispôsobené<br />
aj ich vyhotovenie. Majú vo všeobecnosti<br />
klasickú sivú farbu, ich súèasou obyèajne<br />
býva aj LCD displej.<br />
Na zadnom paneli nájdeme prepojovacie porty.<br />
Najdôleitejší je port <strong>na</strong> pripojenie k poèítaèovej<br />
sieti. Z h¾adi<strong>sk</strong>a vyuitia farebných laserových tlaèiarní<br />
a rýchlosti prenosu informácií je to toti preferovaný<br />
spôsob zapojenia tlaèiarne.<br />
Pripoji tlaèiareò pomocou sieového portu nie je<br />
nijaký problém. V podstate musíte len vedie, aký je<br />
port IP, do ktorého sa pripojuje tlaèiareò, a aká je<br />
ma<strong>sk</strong>a siete. Tieto údaje zadávate pomocou ovládacích<br />
tlaèidiel a LCD panela do tlaèiarne. Niekedy je<br />
potrebné po <strong>na</strong>stavení IP portu tlaèiareò následne<br />
resetova. Niektoré modely prichádzajú s ovládacím<br />
programom, ktorý<br />
umoòuje automaticky<br />
nájs tlaèiareò pripojenú<br />
k sieti.<br />
Okrem sieového portu<br />
sa <strong>na</strong> zadnom paneli<br />
èasto <strong>na</strong>chádza port<br />
USB (pri nových modeloch<br />
spravidla USB 2.0)<br />
a niekedy aj starší paralelný<br />
port. Pri lacnejších<br />
modeloch sieový port<br />
chýba, no dá sa prikúpi<br />
Prepojovací konektor<br />
pre opisované tlaèiarne<br />
obsahuje sieový port,<br />
USB i paralelný port<br />
ako príslušenstvo. Aj<br />
tlaèiareò bez sieového<br />
portu môe vyuíva<br />
kadý pouívate¾ v sieti,<br />
a to pomocou jej<br />
zdie¾ania. Nevýhodou je, e poèítaè, ktorý je k tejto<br />
sieti pripojený, musí by neustále zapnutý.<br />
Súèasou väèších laserových tlaèiarní býva aj samostatný<br />
pevný di<strong>sk</strong>. Ten sa vyuíva pri tlaèi <strong>na</strong><br />
odloenie tlaèovej úlohy, pri privátnej tlaèi<br />
alebo ako priestor, kde sú uschované informácie<br />
<strong>na</strong>pr. o hlavièkových firemných papieroch,<br />
fonty, logá a pod.<br />
Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, súèasou predného<br />
panela farebnej laserovej tlaèiarne je obyèajne<br />
aj LCD panel. Ten poèas tlaèe zobrazuje<br />
informácie o tlaèi alebo o stave spotrebného<br />
materiálu v tlaèiarni. V prípade zaseknutia<br />
papiera v tlaèiarni alebo nedostatku spotrebného<br />
materiálu vás displej informuje<br />
o ïalšom postupe. Na prednom paneli ïalej<br />
bývajú umiestnené tlaèidlá a informaèné<br />
LED diódy. Ve¾mi dôleité býva aj tlaèidlo <strong>na</strong><br />
okamité ukonèenie práve prebiehajúcej tlaèovej<br />
úlohy. To vám ušetrí papier i prevádzkové náklady<br />
v prípade, keï zistíte, e ste chceli vytlaèi<br />
nieèo iné.<br />
Predný panel tlaèiarní obsahuje LCD panel,<br />
súpravu tlaèidiel a LED diód<br />
Zásobník <strong>na</strong> manuálne vkladanie médií sa<br />
vyuíva pri manuálnom duplexe a pri pouití<br />
hrubších tlaèových médií<br />
Niektoré<br />
tlaèiarne je<br />
moné<br />
rozširova<br />
o celý rad<br />
ïalších<br />
zásobníkov<br />
Vstupné a výstupné zásobníky <strong>na</strong> papier bývajú<br />
<strong>na</strong> týchto tlaèiaròach objemnejšie. Najlepšie je, ak<br />
môete do vstupného zásobníka <strong>na</strong>raz vloi celý<br />
balík papiera (500 listov). Okrem štandardného<br />
vstupného zásobníka bývajú farebné laserové<br />
tlaèiarne vybavené aj multifunkèným zásobníkom.<br />
Sem sa vkladajú papiere väèšinou manuálne a ich<br />
gramá môe by väèšia ako v prípade štandardného<br />
zásobníka.<br />
Ve¾mi èasto je moné laserovú tlaèiareò rozširova<br />
o ïalšie zásobníky, do ktorých môete <strong>na</strong>pr.<br />
vloi iný druh papiera. Celok vytvára univerzálne<br />
tlaèové pracovi<strong>sk</strong>o, ktoré môe by <strong>na</strong>pr. umiestnené<br />
<strong>na</strong> vozíku s kolie<strong>sk</strong>ami. Tak je moné tlaèiareò<br />
¾ahko premiestòova v priestore kancelárie.<br />
RÝCHLOS A KVALITA TLAÈE<br />
Rýchlos dnešných farebných tlaèiarní karuselového<br />
typu je pri èiernobielych dokumentoch okolo<br />
16 strán za minútu. Pre farebnú tlaè je to štyrikrát<br />
menej – teda 4 strany za minútu. Pre tlaèiarne typu<br />
in-line je, ako sme u vysvet¾ovali, rýchlos tlaèe<br />
èiernej a farebnej strany rov<strong>na</strong>ká a je to 16 a 20<br />
strán za minútu. Výnimkou je tlaèiareò od firmy<br />
OKI, pri ktorej sa dosahuje zvýšenie rýchlosti èiernej<br />
tlaèe zdvihnutím ostatných (farebných) valcov.<br />
Doba tlaèe prvej strany sa pohybuje do 20 sekúnd,<br />
karuselové tlaèiarne vytlaèia dokument<br />
v èiernej farbe ove¾a rýchlejšie ako farebný. Doba<br />
štartu farebnej laserovej tlaèiarne je ove¾a dlhšia,<br />
ne je to v prípade monochromatickej laserovej<br />
tlaèiarne. Dôvodom je tzv. kalibrácia tlaèového mechanizmu.<br />
Poèas nej sa <strong>na</strong>stavuje tlaèiareò tak, aby<br />
sa dosahovala èo <strong>na</strong>jvyššia kvalita výstupu. Ako<br />
sme u uviedli, tlaèový mechanizmus farebnej laserovej<br />
tlaèiarne je dos kompilovaný a kalibrácia je<br />
nevyhnutná.<br />
Kalibrácia sa vykonáva vdy po zapnutí tlaèiarne<br />
a aj po vytlaèení urèitého poètu strán. Oproti minulosti<br />
väèši<strong>na</strong> dnešných tlaèiarní vykonáva kalibráciu<br />
tak, e nepreruší práve vykonávanú tlaèovú úlohu<br />
okamite po prekroèení hranièného poètu strán, ale<br />
kalibrácia sa odloí <strong>na</strong> dobu po <strong>sk</strong>onèení aktuálnej<br />
tlaèovej úlohy. Poèas kalibrácie sa <strong>na</strong>stavuje hustota<br />
tlaèe, poltónovanie a realizujú sa ïalšie testy.<br />
Farebná laserová tlaèiareò však nie je náhradou<br />
za atramentové fotografické tlaèiarne. Preto sa<br />
5/2003 PC REVUE 33
R E V U E<br />
v opisovanom segmente tlaèiarní ani nepouíva<br />
extrémne vysoké tlaèové rozlíšenie. Štandardné<br />
rozlíšenie farebných laserových tlaèiarní je 600 ×<br />
1200 dpi alebo 1200 × 1200 dpi, prípadne so softvérovým<br />
rozšírením kvality <strong>na</strong> 2400 dpi. Na tlaè<br />
kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov povaujeme aj rozlíšenie<br />
600 × 1200 dpi za úplne postaèujúce.<br />
SOFTVÉROVÁ VÝBAVA<br />
Farebné tlaèiarne pouívajú tlaèové jazyky PCL,<br />
PostScript, resp. ich variácie. Typ GDI z<strong>na</strong>mená, e<br />
tlaèiareò pri spracovaní údajov vyuíva výpoètové<br />
zdroje poèítaèa, èím sa poèítaè pri tlaèi viac<br />
zaauje. Pri výpoètovej sile dnešných poèítaèov<br />
však u zdranie spôsobené spracovaním tlaèových<br />
údajov nie je príliš podstatné. Nevýhodou<br />
je obmedzenie prevádzky tejto tlaèiarne len pre<br />
operaèný systém Microsoft Windows.<br />
PCL je tradièný tlaèový jazyk, ktorého autorom<br />
je spoloènos HP. Je to tlaèový jazyk, ktorý sa v súèasnosti<br />
<strong>na</strong>jviac vyuíva a jeho <strong>na</strong>jnovšia verzia<br />
v testovaných tlaèiaròach bola PCL 6.<br />
PostScript je tlaèový jazyk, ktorý sa pouíva<br />
<strong>na</strong>jmä pri tlaèi vektorovej grafiky, v DTP štúdiách.<br />
Jeho aktuál<strong>na</strong> verzia v testovaných zariadeniach<br />
bola PostScript Level 3.<br />
Pre tlaèiarne s tlaèovými jazykmi PCL a Post-<br />
Script patria medzi podporované operaèné systémy<br />
Microsoft Windows, Mac OS a Linux.<br />
Niektoré tlaèiarne vyuívajú zabudovaný<br />
displej <strong>na</strong> zobrazenie detailných informácií<br />
Pouívate¾ zadáva jednotlivé vo¾by pri tlaèi<br />
pomocou ovládaèa tlaèiarne. Rozhrania dnešných<br />
ovládaèov sú detailne prepracované, obsahujú grafické<br />
znázornenie jednotlivých volieb a zvolených<br />
funkcií. Pomocou ovládaèa potom pouívate¾ volí<br />
<strong>na</strong>pr. kvalitu tlaèe a poèet kópií. Takisto je moné<br />
tlaèi viacero strán <strong>na</strong> jeden hárok alebo, <strong>na</strong>opak,<br />
jednu stranu <strong>na</strong> viacero hárkov. Špeciálne vo¾by sa<br />
týkajú tlaèe broúrok.<br />
Na úèely monitorovania stavu tlaèiarne niektorí<br />
výrobcovia prikladajú k tlaèiarni vyhradené monitorovacie<br />
programy. Pokia¾ je tlaèiareò pripojená<br />
lokálne (<strong>na</strong>pr. cez port USB), predpokladá sa, e<br />
pouívate¾ má fyzický doh¾ad <strong>na</strong>d postupom tlaèovej<br />
úlohy. Potom je dos dôleité, aké údaje sa zobrazujú<br />
<strong>na</strong> zabudovanom LCD displeji. Pri <strong>na</strong>šich<br />
<strong>sk</strong>úškach sme si ve¾mi pochva¾ovali spôsob zobrazenia<br />
informácií <strong>na</strong> displeji v tlaèiaròach z<strong>na</strong>èky<br />
Xerox. Nájdete tu všetky potrebné údaje – kto práve<br />
tlaèí, z akej aplikácie, v akej èasti tlaèovej úlohy<br />
sa tlaèiareò práve <strong>na</strong>chádza a pod. Takisto sme<br />
mali jasnú predstavu o tom, kde je v tlaèiarni problém<br />
– tieto tlaèiarne detailne vedú pouívate¾a pri<br />
korekcii chýb grafickým spôsobom. Rov<strong>na</strong>ko mono<br />
aj vyvola pomocníka k práve vykonávanej funkcii.<br />
V prípade zapojenia do poèítaèovej siete je sie-<br />
ový monitorovací program prakticky podmienkou<br />
úspešného pouívania tlaèiarne. Existuje <strong>na</strong>pr.<br />
program HP Web Jetadmin, ktorý umoòuje sledova<br />
tlaèiareò, resp. tlaèiarne aj po internete. Z<strong>na</strong>mená<br />
to, e správca tlaèiarne vôbec nemusí by<br />
fyzicky v podniku, v ktorom sa tlaèiareò pouíva.<br />
Môe ju detailne ma<strong>na</strong>ova aj <strong>na</strong> dia¾ku. Ako vidno<br />
<strong>na</strong> obrázku dole, administrátor má preh¾ad<br />
o aktuálnom stave prevádzkových médií a prevádzkovom<br />
stave. Rov<strong>na</strong>ko je moné zí<strong>sk</strong>a údaje o<br />
poète vytlaèených strán a o tom, ktorý pouívate¾<br />
akou mierou tlaèiareò vyuíval a kedy. Niekedy sa<br />
dá <strong>na</strong>pr. zakáza farebná tlaè pre niektorých<br />
zásobníka a vytlaèíte zase párne strany. Takýmto<br />
spôsobom zí<strong>sk</strong>ate dokumenty vytlaèené <strong>na</strong> obidvoch<br />
stranách, ale tento spôsob vyaduje zásah<br />
pouívate¾a.<br />
ÏALŠIE VLASTNOSTI<br />
Mesaèné zaaenie farebných laserových tlaèiarní sa<br />
pohybuje od 30 000 do 80 000 strán. Spotreba dosahuje<br />
pri tlaèi okolo 430 W, èo je oproti minulosti<br />
výrazné zníenie. Rov<strong>na</strong>ko poklesla aj hluènos<br />
poèas tlaèe <strong>na</strong> hodnotu okolo 54 dBa. Hmotnos farebnej<br />
laserovej tlaèiarne je stále úctyhodná – od<br />
28 do 48 kg. S takouto tlaèiaròou by preto mali vdy<br />
manipulova minimálne dvaja ¾udia.<br />
POH¼AD ZA OPONU<br />
Domnievame sa, e cenový pokles farebných laserových<br />
tlaèiarní bude pokraèova. Pri karuselových<br />
tlaèiaròach oèakávame definitívny pokles pod<br />
magickú hranicu 30 000 Sk bez DPH. Drahšie modely<br />
typu in-line nebudú stá viac ako 90 000 Sk bez<br />
DPH. Splnenie týchto <strong>na</strong>šich predpovedí však oèakávame<br />
a v polovici budúceho roka.<br />
Rás bude aj výkon tlaèiarní. Pri <strong>na</strong>jrýchlejších<br />
modeloch oèakávame do polovice budúceho roka<br />
preko<strong>na</strong>nie hranice 30 strán za minútu aj pre farebnú<br />
tlaè. Stále pritom zostanú v ponuke aj modely<br />
typu GDI, keïe operaèný systém Windows je<br />
v kancelár<strong>sk</strong>om prostredí <strong>na</strong>jbenejší.<br />
Monitorovací<br />
program<br />
dokáe<br />
niekedy<br />
monitorova<br />
tlaèiareò<br />
aj cez<br />
internet<br />
Ovládací program pre tlaè je ve¾mi èasto<br />
doplnený grafikou a názorným zobrazením<br />
<strong>na</strong>stavených volieb<br />
pouívate¾ov. Nastavi sa dá aj odoslanie elektronickej<br />
pošty po spotrebovaní prevádzkového materiálu,<br />
resp. jeho priame objed<strong>na</strong>nie u zvoleného<br />
dodávate¾a po tom, èo sa dosiahne kritická hladi<strong>na</strong><br />
tonera.<br />
DUPLEX<br />
Duplex je monos tlaèe <strong>na</strong> obidve strany papiera.<br />
Zabezpeèí vám zníenie celkových nákladov <strong>na</strong> tlaè<br />
a <strong>na</strong> druhej strane budú vytlaèené dokumenty<br />
<strong>sk</strong>ladnejšie. Keïe sa <strong>na</strong> tlaè vyuívajú obidve strany<br />
papiera, majú duplexne vytlaèené dokumenty<br />
poloviènú hrúbku v porov<strong>na</strong>ní so štandardnou tlaèou.<br />
Duplexná jednotka tvorí súèas drahších tlaèiarní,<br />
väèšinou sa však dá prikúpi ne<strong>sk</strong>ôr ako<br />
príslušenstvo. Ovládaè tlaèiarne ve¾mi èasto umoòuje<br />
tzv. manuálny duplex. V tomto prípade sa vytlaèia<br />
<strong>na</strong>jprv nepárne strany z celého dokumentu.<br />
Tie potom opaènou stranou vloíte do vstupného<br />
Aj v tomto roku predpokladáme medziroèný<br />
nárast predaja farebných laserových tlaèiarní <strong>na</strong><br />
Sloven<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> úrovni viac ako 20 %. Z<strong>na</strong>mená to, e<br />
sa v <strong>na</strong>šich kanceláriách budeme streta s farebnými<br />
laserovými tlaèiaròami èoraz èastejšie.<br />
Na záver ešte jeden postreh. Pri testovaní sme si<br />
všimli, e viaceré tlaèiarne sa zo stránky mechanického<br />
vyhotovenia <strong>na</strong>vzájom výrazne ponášajú. Výrobcovia<br />
sami priznávajú, e si mechaniku obyèajne<br />
kupujú u iného výrobcu (èasto konkurenèného).<br />
Samotná tlaèiareò sa potom odlišuje hlavne vnútorným<br />
elektronickým vybavením, spôsobom spracovania<br />
údajov, vyhotovením ovládaèa a, prirodzene,<br />
logom výrobcu. Dôvodom takéhoto postupu sú<br />
predovšetkým vysoké náklady <strong>na</strong> vývoj správneho<br />
mechanického vyhotovenia.<br />
<br />
34 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
AKO NA TO<br />
Testujeme 3D grafické karty<br />
PETER ORVISKÝ<br />
Testovaniu výkonnosti 3D<br />
grafických kariet sa venujeme<br />
u nieko¾ko rokov. Za ten èas<br />
sme od vás neraz dostali<br />
otázku, ako by ste si mohli<br />
otestova výkonnos svojej<br />
grafickej karty.<br />
Keï sme do tohto èísla pripravovali ako jednu<br />
z hlavných tém test 3D kariet, zišlo mi <strong>na</strong> um<br />
doplni ho aj o materiál, v ktorom by sme vám<br />
poradili, ako a èím otestova tú vašu. Testovanie<br />
výkonnosti 3D grafických kariet mono pri ve¾mi<br />
zjednodušenom poh¾ade rozdeli <strong>na</strong> testovanie<br />
prostredníctvom syntetických benchmarkov a <strong>na</strong><br />
testovanie v hrách. V praxi sa obe tieto metódy<br />
pouívajú rov<strong>na</strong>ko èasto, rozlièná je ich výpovedná<br />
hodnota a komfort práce pri testovaní.<br />
Bez inštalácie tohto 3D a multimediálneho rozhrania<br />
3Dmark 2003 ani nepustíte. Pokia¾ ide o nároky<br />
<strong>na</strong> samotnú kartu, tá musí podporova aspoò<br />
DirectX 7. Pozrime sa <strong>na</strong> jednotlivé èasti testu.<br />
Test 1: Wings of Fury. Tento èiastkový benchmark<br />
je zaloený <strong>na</strong> leteckom simulátore, ktorý<br />
pod¾a vývojárov FutureMarku predstavuje typický<br />
polygónov. Tento prístup zniuje nároky <strong>na</strong> výkon<br />
grafického èipu i pamä. Ïalšou je vytváranie dy<strong>na</strong>mických<br />
tieòov a reálnych tieòov, ktoré sú generované<br />
v Stencil Bufferi. Výhodou tejto techniky je, e<br />
pri kadom objekte sa dá urèi, aký bude ma tieò<br />
alebo ako sa bude správa v priestore. Spomenuté<br />
monosti vyuívajú u súèasné hry (Unreal 2), prelomovým<br />
však v tomto smere pravdepodobne bude<br />
Doom III. Vytváranie tieòov v Scentil Bufferi je<br />
ve¾mi nároèné <strong>na</strong> výkon, prièom <strong>na</strong> ich výpoète sa<br />
podie¾a aj mikroprocesor, údaje sú teda prenášané<br />
medzi grafickou kartou a mikroprocesorom, vïaka<br />
èomu sa prostredníctvom nich dá overi priepustnos<br />
systému. V tomto teste je vyuívaný aj Pixel<br />
Shader v. 1.4. Do testu bola <strong>na</strong>sadená aj podpora<br />
postprocessingových efektov. Konkrétne sa v teste<br />
vyuívajú efekty Depth of Field a Bloom.<br />
SYNTETICKÉ BENCHMARKY<br />
Poèiatky tvorby syntetických benchmarkov <strong>na</strong> testovanie<br />
3D grafiky siahajú do roku 1997. V tomto<br />
roku vznikol prvý syntetický benchmark Fi<strong>na</strong>l<br />
Reality od spoloènosti Remedy. Legendou v tejto<br />
oblasti bol Ziff-Davis, ktorého 3D WinBench 99 (<strong>na</strong><br />
báze DirectX 6) a 2000 (DirectX 7) sme dlhý èas<br />
pouívali aj my v redakcii. U v èase jeho <strong>na</strong>jväèšej<br />
slávy sa však <strong>na</strong> obzore objavila firma FutureMark,<br />
ktorej prvotinou bol 3Dmark99 (vyuíval DirectX 6).<br />
Po premenovaní <strong>na</strong> MadOnion prišli ïalšie verzie.<br />
Prvou z nich pod novým názvom firmy bol 3Dmark<br />
2000, ktorý podporoval DirectX 7 a umoòoval testovanie<br />
kariet s T&L jednotkou. O rok ne<strong>sk</strong>ôr prichádza<br />
v histórii firmy (no dovolím si tvrdi, e aj<br />
vôbec) <strong>na</strong>jpopulárnejší syntetický 3D benchm<strong>na</strong>rk –<br />
3Dmark 2001. Bol to toti prvý benchmark, ktorý<br />
bol schopný testova pixel a vertex shadery a plne<br />
tak podporoval DirectX 8. Tento rok došlo k ïalšiemu<br />
prelomu, firma sa opä vrátila k pôvodnému<br />
názvu FutureMark a vydala novú verziu benchmarku<br />
s názvom 3Dmark 2003. Podobne ako predošlá<br />
verzia aj tento nástroj prináša ve¾a noviniek, <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšou<br />
je schopnos testova 3D karty<br />
s hardvérovou podporou DirectX 9.<br />
Keïe starší 3Dmark 2001, ktorý sme síce tie<br />
pouili pri testovaní, je dostatoène známy, pozrime<br />
sa podrobnejšie práve <strong>na</strong> aktuálnu novinku,<br />
3Dmark 2003.<br />
3DMARK 2003<br />
Ako sme sa u zmienili, <strong>na</strong> plnohodnotné testovanie<br />
prostredníctvom tohto benchmarku je potrebné<br />
ma k dispozícii 3D kartu s podporou DirectX 9.<br />
letecký simulátor <strong>na</strong> roky 2003 a 2004. Je to <strong>na</strong>jjednoduchší<br />
test z celého balíka, vyuíva toti výhradne<br />
monosti DirectX 7, nepouíva pixel shadery<br />
a vyaduje iba podporu Cube mapping a T&L.<br />
Vïaka tomu je spustite¾ný aj <strong>na</strong> starších kartách<br />
a umoòuje ich porovnávanie s aktuálnymi novinkami.<br />
Jednotlivé scény v teste nevyuívajú ve¾ké<br />
mnostvo zloitých nieko¾kovrstvových textúr.<br />
Vývojári sa rozhodli pre objekty zloené z ve¾kého<br />
poètu trojuholníkov. V teste sú vyuívané Cube<br />
mapy (zabezpeèujú vykres¾ovanie odrazov a osvetlenia),<br />
ïalej Gloss mapy (lepší vzh¾ad objektov a odrazov).<br />
Maximom z poh¾adu textúrových efektov je<br />
v tomto teste objekt so štyrmi vrstvami textúr. Do<br />
testu bolo zapracované aj vyuitie „èasticových“<br />
systémov (nimi sú generované dym, oheò a explózie),<br />
ktoré sa predtým testovali separátne v Point<br />
Sprites testoch. Aj keï ich implementácia v teste<br />
vyzerá <strong>na</strong>ozaj efektne, ide o point-sprites podporované<br />
u vo verzii DirectX 7, ktoré sú v porov<strong>na</strong>ní<br />
s dnešnými monosami výrazne obmedzené (nepodporujú<br />
samostatnú zmenu ve¾kosti, rýchlosti<br />
a smeru jednotlivých èastíc, ale pracujú s „tokom“,<br />
definovaným trojuholníkom).<br />
Test 2: Battle of Proxycon. V úlohe druhého<br />
testu <strong>na</strong>sadili vo FutureMarku „hviezdnu strie¾aèku“<br />
o kozmickú loï ProxyCon. Benchmark dos pripomí<strong>na</strong><br />
Doom III. Tento test u <strong>na</strong> svoje spustenie<br />
vyaduje kartu podporujúcu DirectX 8.1, z ktorého<br />
vyuíva všetko, <strong>na</strong> èo si len spomeniete!<br />
Zaènime Normal mappingom, textúrovacou<br />
technikou vizuálne zväèšujúcou detailnos jednotlivých<br />
objektov, ktoré sú vytvorené z malého poètu<br />
Pre náruivých hráèov môe výsledok v tomto<br />
teste <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èi, ako karta obstojí v pripravovanom<br />
Doome III a jemu podobných „strie¾aèkách“.<br />
Test 3: Troll´s Lair. Tretí test je klasickou<br />
RPG. Z poh¾adu vyuívaných vlastností testovanej<br />
karty je <strong>na</strong> tom tento test podobne ako predchádzajúci,<br />
všetko je zaloené <strong>na</strong> DirectX 8.1. Lahôdkou<br />
sú vlasy hlavnej hrdinky, <strong>na</strong> ktoré je aplikované<br />
anizotropické osvetlenie. Táto technika sa po-<br />
5/2003 PC REVUE 35
R E V U E<br />
Slovník pojmov z oblasti<br />
3D<br />
Alpha Blending – technika, ktorá umoòuje pridáva<br />
objektom modelovaným v 3D prieh¾adnos,<br />
vyuíva sa <strong>na</strong> vytváranie hmly, dymu a vody.<br />
Anisotropic Filtering – technika zlepšeného filtrovania<br />
štruktúr, ktorá zvyšuje kvalitu zobrazenia<br />
pri objektoch, ktoré prechádzajú z popredia<br />
plynulo do pozadia a majú spolu s inými vytvára<br />
dojem „håbky“ scény (cesta, rieka a iné).<br />
Antialiasing – technika umoòujúca redukciu<br />
vizuálnych dopadov aliassingu v poèítaèovej grafike.<br />
Bump Mapping – technika tieòovania, vyuívajúca<br />
viacnásobné textúry a osvet¾ovacie efekty.<br />
Umoòuje zí<strong>sk</strong>a realisticky vyzerajúce 3D povrchy<br />
bez rapídneho zvyšovania nárokov <strong>na</strong> výkon<br />
GPU. Bump Mapping zahàòa <strong>na</strong>sledujúce podtypy:<br />
Emboss Bump Mapping, Dot3 Bump Mapping,<br />
Environment Mapped Bump Mapping (EMBM)<br />
a True, Reflective Bump Mapping.<br />
Mipmapping – technika, ktorá umoòuje pouíva<br />
iné verzie textúr <strong>na</strong>nášaných <strong>na</strong> povrch<br />
objektov v závislosti od ve¾kosti objektov. Pre<br />
objekty s väèšími rozmermi sú volené detailnejšie<br />
textúry, pre objekty menších rozmerov opaène.<br />
Tento prístup zniuje nároky <strong>na</strong> výkon GPU pri<br />
zostavovaní scény.<br />
Pixel Shaders – umoòuje zmeni osvetlenie<br />
objektu <strong>na</strong> povrchový efekt, vïaka èomu sa zvyšuje<br />
kvalita obrazu v oblasti reálnosti zobrazenia<br />
povrchov.<br />
Texture – „vzorka“ pouívaná pri tvorbe objektu,<br />
povrchy sú zí<strong>sk</strong>avané viacnásobným <strong>na</strong>nášaním<br />
takýchto „vzoriek“.<br />
Transform & Lighting (T&L) – GPU <strong>na</strong> to, aby<br />
dosiahla extrémny výkon pri modelovaní scén,<br />
pouíva dve oddelené jednotky, prvou je jednotka<br />
spracúvajúca transformácie (jej výkon urèuje,<br />
aké zloité objekty dokáe GPU spracova), druhou<br />
je jednotka spracúvajúca osvetlenie (jej<br />
výkon urèuje realistickos výsledného zobrazenia).<br />
Vertex Shaders – umoòuje vytváranie charakteristík<br />
a prostredí pre jednotlivé objekty.<br />
Z-Buffer – oblas grafickej pamäte, v ktorej je<br />
uchovávaná informácia o „håbke“ objektov.<br />
uíva pri tvorbe dy<strong>na</strong>mických odle<strong>sk</strong>ov. Aj v tomto<br />
teste sú vo výhode karty s podporou Pixel Shader<br />
v. 1.4.<br />
Test 4: Mother Nature. Posledný z testov zahrnutých<br />
do 3Dmarku 2003 predstavuje test zaloený<br />
<strong>na</strong> DirectX 9. Ide o test, ktorý je oknom do<br />
budúcnosti, demonštruje toti, ako budú vyzera fotorealistické<br />
hry budúcnosti. Vývojári FutureMarku<br />
hovoria, e reálne sa ich <strong>na</strong> trhu doèkáme a o dvatri<br />
roky! Demo Mother Nature koncepène vychádza<br />
z rov<strong>na</strong>ko pomenovaného dema, ktoré je súèasou<br />
3Dmarku 2001. Prvá zme<strong>na</strong> sa dotkla generovania<br />
pohybu lístkov a konárov vo vetre. Kým pri dvetisícjednotke<br />
sa hýbali všetky lístoèky spoloène, teraz je<br />
pohyb kadého listu generovaný ako samostatný<br />
efekt. Ide o masívne <strong>na</strong>sadenie funkcie SinCos vertex,<br />
ktorá je súèasou DirectX 9. Zmenou prešiel aj<br />
spôsob tvorby vodnej hladiny. Voda je renderovaná<br />
ve¾kým poètom textúr, základom je mapa predstavujúca<br />
vlny, okrem nej sú pouívané aj ïalšie mapy:<br />
dvojica normálnych textúr (máp), mapa odrazov,<br />
refrakèná mapa, odrazová cube mapa pre vzdialené<br />
objekty a transparentná mapa. Všetky údaje z jednotlivých<br />
máp sú prepoèítané prostredníctvom perpixel<br />
Fresnel (per-pixel Lighting z T&L tretej generácie).<br />
Celá scé<strong>na</strong> vyuíva aj nové fotorealistické<br />
schopnosti DirectX 9, sem patrí High Color Range,<br />
teda interná 128-bitová farebná håbka.<br />
Interpretácia výsledkov. Hlavnou výhodou<br />
syntetických benchmarkov je to, e po<strong>sk</strong>ytujú<br />
pouívate¾ovi ako výsledok index, ktorý odráa výkonnos<br />
grafickej karty. S oh¾adom <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos<br />
je dobré poz<strong>na</strong>, ako je príslušný index zostavený.<br />
V prípade 3Dmarku2003 zvolili vo Future-<br />
Marku <strong>na</strong>sledujúci spôsob výpoètu indexu. Výsledkami<br />
všetkých opísaných testov sú rýchlosti v snímkach<br />
za sekundu. Tie sú pre kadý èiastkový test vynásobené<br />
váhou a následne sú výsledky zrátané do<br />
výsledného indexu. Vzorcový zápis vyzerá takto:<br />
3Dmark 2003 score = Test1 × 7,3 + Test2 × 37 +<br />
Test3 × 47,1 + Test × 38,7<br />
Ak si vzorec pozriete, ¾ahko zistíte, aké karty<br />
v òom budú excelova. Vplyv testu DirectX 7 je doslova<br />
zanedbate¾ný, jasnú prevahu majú testy<br />
DirectX 8 a DirectX 9, ani tie však nie sú vyváené!<br />
Výrazne <strong>na</strong>vrch majú toti testy DirectX 8! Toto<br />
prepoèítavanie výsledkov výz<strong>na</strong>mne zvýhodòuje<br />
karty s podporou Pixel Shader v. 1.4 a to sú v súèasnosti<br />
všetky Radeony a GeForce FX.<br />
Práve tu treba h¾ada príèinu kritiky tohto benchmarku<br />
zo strany nVidie. Dalo by sa poveda, e<br />
3Dmark 2003 <strong>sk</strong>res¾uje výsledky kariet v súèasných<br />
hrách a zvýhodòuje karty postavené pre hry, ktoré<br />
sa <strong>na</strong> trhu ešte len objavia. Práve preto sme sa rozhodli<br />
okrem tohto benchmarku mera v rámci testu<br />
aj starým osvedèeným testom 3Dmark 2001. Ten<br />
ve¾mi reálne odráa výkon kariet v súèasných hrách.<br />
3DMARK 2003 PROFESSIONAL<br />
U sme sa venovali bezplatnej verzii <strong>na</strong>jnovšieho<br />
3Dmarku, k dispozícii je však aj platená verzia Professio<strong>na</strong>l.<br />
Èo za svoje peniaze nákupom tohto balíka<br />
zí<strong>sk</strong>ate? Ïalšie testy!<br />
Prvým je test Fill−rate, ktorý je zlepšenou verziou<br />
rov<strong>na</strong>kého testu z predchádzajúcich verzií<br />
3Dmarku. Tentoraz je test rozdelený <strong>na</strong> dve èasti,<br />
v prvej sa testuje single texturing, teda jed<strong>na</strong> textúra<br />
je aplikovaná <strong>na</strong> 64 objektov. V druhej èasti sa<br />
testuje multi-texturing, tu je 64 textúr aplikovaných<br />
<strong>na</strong> jeden objekt. Test vlastne overuje, do ko¾kých<br />
cyklov dokáe karta aplikova všetky textúry.<br />
V tomto teste budú ma výborné výsledky <strong>na</strong>jmodernejšie<br />
karty s podporou DirectX 9, ktoré umoòujú<br />
aplikova a 16 textúr v jedinom takte.<br />
Test Vertex Shader 1.1 je podobný Vertex<br />
testu z 3Dmark 2001. Prakticky jedinou zmenou je<br />
ove¾a komplexnejšia scé<strong>na</strong>, ktorá je zostavená zo<br />
660-tisíc trojuholníkov.<br />
Tretím testom je Pixel Shader 2.0, ktorý je<br />
zameraný <strong>na</strong> overenie výkonnosti kariet pri spracovaní<br />
procedurálnych textúr (textúry generované<br />
za chodu). Podobne ako Mother Nature vyuíva inštrukcie<br />
SinCos, èo je <strong>na</strong>sadenie goniometrických<br />
funkcií v inštrukciách Pixel Shader i Vertex Shader.<br />
Test, samozrejme, funguje iba <strong>na</strong> kartách s podporou<br />
DirectX 9.<br />
Posledným „obrazovým“ testom je Ragtroll. Ide<br />
vlastne o kombináciu testu výkonu mikroprocesora<br />
pri výpoète fyzického modelu a výpoète deformácií<br />
objektu pomocou vertex shadera (s vyuitím pixel<br />
shadera).<br />
Zaujímavým testom je Audio test. Ten umoòuje<br />
preveri závislos výkonu systému od zvukovej<br />
karty. Základom testu je test Game 1, ktorý obsahuje<br />
ve¾ké mnostvo zvukových „objektov“ v priestore,<br />
prièom aplikovaný je <strong>na</strong>príklad aj Dopplerov<br />
efekt. Test sa spúša spolu trikrát, pri prvom spustení<br />
nie je vyuitý zvuk (meria sa èistý výkon systému),<br />
v druhom behu je scé<strong>na</strong> doplnená o 24 zdrojov<br />
zvuku a pri treom behu je ich poèet rozšírený<br />
<strong>na</strong> 60! Výsledky testu sú jednoducho interpretovate¾né:<br />
ak so zvyšovaním poètu zdrojov klesá <strong>na</strong>meraná<br />
framerate, je zvukovka slabá.<br />
Posledným výkonnostným testom je test CPU.<br />
Ide o implementáciu testov Game 1 a Game 3, ktoré<br />
sú <strong>na</strong>stavené tak, aby bol dosiahnutý výkon nezávislý<br />
od výkonu grafickej karty. Výsledky sú interpretované<br />
takto:<br />
CPU <strong>sk</strong>óre = Test1 × 4,6 + Test3 × 27,5<br />
Výsledný index môe slúi <strong>na</strong> hodnotenie výkonnosti<br />
mikroprocesorov v poèítaèových hrách,<br />
osobne však <strong>na</strong> úèel porovnávania výkonu mikroprocesorov<br />
preferujem iné testy.<br />
Okrem výkonnostných testov zaradil FutureMark<br />
do profesionálnej verzie 3Dmarku aj test kvality<br />
obrazu. V òom je mnostvo noviniek a musím priz<strong>na</strong>,<br />
e sa s ním vývojári poriadne pohrali. Pri testovaní<br />
si môete vybra ¾ubovo¾nú snímku, môete<br />
poui anti-aliasing alebo kinematické efekty (Bloom<br />
a Depth of Field). Rov<strong>na</strong>ko je k dispozícii monos<br />
vo¾by medzi jednotlivými druhmi filtrovania. Na<br />
renderovanie je pouitý referenèný rasterizér Di-<br />
36 PC REVUE 5/2003
R E V U E<br />
rectX 9. Podmienkou tohto testu je však <strong>na</strong>inštalovaný<br />
DirectX 9 SDK. V priebehu testu kvality je moné<br />
vyko<strong>na</strong> aj test kvality filtrovania textúr.<br />
TESTOVANIE V HRÁCH<br />
Syntetické benchmarky sú dobré, ale správny „gamesák“<br />
ocení, ak si môe výkon grafickej karty porov<strong>na</strong><br />
priamo v konkrétnej hre. Výber je pomerne pestrý,<br />
a tak si aspoò tie <strong>na</strong>jpouívanejšie hry a utility,<br />
ktoré sú do nich <strong>na</strong> testovanie zabudované (prípadne<br />
dodatoène vytvorené), predstavíme. Skôr ako tak<br />
spravíme, povieme si nieèo o <strong>na</strong>staveniach, ktoré by<br />
ste pred testovaním mali vyko<strong>na</strong>. Ak chcete porovnáva<br />
svoje výsledky s výsledkami ¾ubovo¾ného porovnávacieho<br />
testu, podrobne si preštudujte, aké <strong>na</strong>stavenia<br />
boli pouité pri testovaní. Ak si chcete spravi<br />
vlastný test èi porov<strong>na</strong>nie schopností karty, mô-<br />
ete s <strong>na</strong>staveniami ¾ubovo¾ne experimentova, majte<br />
však <strong>na</strong> pamäti, e porovnáva treba porov<strong>na</strong>te¾né!<br />
Základnými vecami, ktoré treba <strong>na</strong>stavi, sú:<br />
kvalita zvuku, zobrazovanie detailov a synchronizácia<br />
s monitorom. V prípade prvého parametra sa<br />
všeobecne pouíva <strong>na</strong>stavenie 22 kHz. Zobrazovanie<br />
detailov sa <strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong> maximálnu monú<br />
úroveò (existujú výnimky, ale <strong>na</strong> ne obyèajne autori<br />
upozoròujú). Pokia¾ ide o vertikálnu synchronizáciu<br />
s monitorom (VSYNC), tá musí by vypnutá.<br />
V opaènom prípade nemeriate schopnosti vašej<br />
grafickej karty, ale monitora! Pri hraní hier je, samozrejme,<br />
potrebné necha VSYNC zapnutý.<br />
K ïalším <strong>na</strong>staveniam, ktoré treba spomenú,<br />
patrí výber medzi Triple Buffering a Double Buffering.<br />
Obvyklé <strong>na</strong>stavenie je Double Buffering. Pri<br />
Triple Bufferingu toti dochádza k výz<strong>na</strong>mnej degradácii<br />
výkonu, niekedy dokonca aj k problémom<br />
s ovládaèmi testovanej karty.<br />
Pri niektorých hrách, ktoré nedisponujú vlastným<br />
<strong>na</strong>stavením rozlíšenia a farebnej håbky a preberajú<br />
<strong>na</strong>stavenia z ovládaèa, je pred štartom potrebné<br />
prekontrolova spomenuté <strong>na</strong>stavenia, prípadne<br />
ich upravi pod¾a poiadaviek. Pred testami<br />
je vhodné vypnú anizotropné filtrovanie i Full<br />
Scene Anti-Aliasing (ak nie je cie¾om testovania<br />
práve porov<strong>na</strong>nie týchto schopností).<br />
To by sme mali povinný základ. Teraz sa pozrime<br />
<strong>na</strong> konkrétne hry, ktoré testovanie umoòujú. V podstate<br />
ich mono rozdeli do dvoch <strong>sk</strong>upín. Do prvej<br />
by som zaradil hry, ktoré obsahujú špeciálne testovacie<br />
utility, prípadne sa do nich dajú takéto utilitky<br />
doplni. Druhú <strong>sk</strong>upinu tvoria hry, ktoré samy osebe<br />
testovanie nepodporujú a <strong>na</strong> to, aby sme v nich<br />
mohli testova, budeme potrebova ïalší softvér.<br />
Pozrime sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> prvú <strong>sk</strong>upinu hier, ktoré<br />
disponujú vlastným benchmarkom alebo umoòujú<br />
spúšanie testovacích dem.<br />
Quake III Are<strong>na</strong>. Myslím, e niet <strong>na</strong> svete poèítaèového<br />
hráèa, ktorý by nepoz<strong>na</strong>l túto hru. Rov<strong>na</strong>ko<br />
je to aj medzi testermi 3D kariet. Výhodou testovania<br />
v tejto hre je <strong>sk</strong>utoènos, e <strong>na</strong> tomto engine<br />
je zaloené ve¾ké mnostvo ïalších hier (za všetky<br />
spomeòme aspoò Medal Of Honor: Allied Assault,<br />
Star Wars: Jedi Knight II èi Return To Castle Wolfenstein)<br />
a, samozrejme, jej <strong>na</strong>dèasovos.<br />
Na testovanie sa <strong>na</strong>jèastejšie pouívajú demá<br />
001 a 002, ktoré sú súèasou hry. Toto však platilo<br />
iba do verzie 1.17. Ak disponujete novšou, budete<br />
musie demá previes pomocou utility Demo Show<br />
Creator. Ak máte verziu 1.25 alebo vyššiu, vyuite<br />
<strong>na</strong> testovanie nové demá, pretoe ani po prevedení<br />
tých pôvodných nedostanete porov<strong>na</strong>te¾né výsledky<br />
(v hre boli vyko<strong>na</strong>né výz<strong>na</strong>mné úpravy).<br />
Ak sa chcete o testovaní prostredníctvom tejto<br />
hry dozvedie viac, <strong>sk</strong>úste sa pozrie <strong>na</strong> túto adresu:<br />
http://<strong>www</strong>.3dcenter.de/userbench/quake3.php,<br />
nájdete <strong>na</strong> nej výborne spracovaný návod.<br />
Star Wars – Jedi Knight II. Hra je postavená<br />
<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom engine ako Quake III Are<strong>na</strong>. Tvorcovia<br />
tejto hry samotný engine príliš nezlepšovali,<br />
take tu prevaujú jednoduchšie textúry a tvary,<br />
jediné, èo je zaujímavé, sú povestné svetelné meèe.<br />
Výhodou je, e testovanie v tejto hre je ve¾mi jednoduché.<br />
Kompletný návod <strong>na</strong> ovládanie testov<br />
v tejto hre nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pctuning.cz.<br />
Return to Castle Wolfenstein je ïalšia z radu<br />
hier zaloených <strong>na</strong> engine Quake III. Z grafickej<br />
stránky však je <strong>na</strong> podstatne vyššej úrovni, <strong>na</strong>priek<br />
tomu je pouite¾ná aj pri testovaní starších kariet<br />
a zostáv. V porov<strong>na</strong>ní s pôvodným benchmarkom<br />
je 2× nároènejšia a <strong>na</strong> testovanie kariet je vhodná<br />
pri pouití rozlíšení 1280 × 1024 a vyšších.<br />
Wolfenstein však štandardne neobsahuje nijaké<br />
demá, ktoré by bolo moné poui <strong>na</strong> testovanie.<br />
Na tento úèel vzniklo nieko¾ko dem, ktoré sa dajú<br />
zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> internete. Najèastejšie pouívané je demo<br />
checkpoint, niektorí testeri však pouívajú aj vlastné<br />
demá. Ak máte záujem o podrobný návod <strong>na</strong><br />
testovanie, opä vás odkáem <strong>na</strong> web: http://<br />
<strong>www</strong>.3dcenter.de/userbench/rtcw.php.<br />
Unreal Tour<strong>na</strong>ment 2003. Táto hra disponuje<br />
benchmarkom v štandardnej dodávke, staèí v inštalácii<br />
nájs v adresári Systems súbor benchmark.exe<br />
a spusti ho. UT je však zaujímavý z iného h¾adi<strong>sk</strong>a,<br />
je to toti prvá z opisovaných benchmarkovacích<br />
hier zaloená <strong>na</strong> rozhraní Direct3D. S oh¾adom <strong>na</strong><br />
fakt, e ide o pomerne novú hru, Unreal je výborným<br />
nástrojom <strong>na</strong> testovanie výkonu grafických<br />
kariet. Hra vyuíva a štyri textúry súèasne a v niektorých<br />
mapách vyaduje výkonný multi-texturing<br />
karty (výnimkou sú èastejšie pouívané Antalus<br />
a Asbestos). Podobne ako predchádzajúci test aj<br />
Unreal Tour<strong>na</strong>ment je z pouívate¾<strong>sk</strong>ého h¾adi<strong>sk</strong>a<br />
ve¾mi jednoduchý.<br />
Ïalšou alter<strong>na</strong>tívou testovania v tejto hre je vyuitie<br />
testovacích dávok umiestnených v adresári<br />
Benchmark. V prípade potreby si môe pouívate¾<br />
<strong>na</strong>definova aj vlastné dávkové súbory. Posledným<br />
spôsobom, ako testova v Unreale, je utilitka s názvom<br />
[H]ardOCP UT2K3 Benchmarker. Jej pouitie je<br />
rov<strong>na</strong>ko pohodlné ako spomí<strong>na</strong>ný benchmark.exe.<br />
Výpoèet hier s integrovaným benchmarkom je<br />
<strong>na</strong>ozaj dos obsiahly (DOOM III, Half-Life: Counter-<br />
Strike, Heavy Metal FAKK2, Max Payne, Mercedes-<br />
Benz Truck Racing, Quake II, Serious Sam, Ultima<br />
IX, staršia verzia Unreal Tour<strong>na</strong>ment a ïalšie), a keby<br />
sme to chceli vzia systematicky, <strong>sk</strong>onèili by<br />
sme pri pomerne obsiahlej knike. Pre èitate¾ov,<br />
ktorých táto problematika zaujíma, ponúkam<br />
odkaz <strong>na</strong> server 3dcenter, kde nájdu opisy testovania<br />
azda vo všetkých moných hrách: http://<strong>www</strong>.<br />
3dcenter.de/userbench/.<br />
Nepreberné mnostvo hier však testovanie priamo<br />
nepodporuje. Pre tieto prípady bola vytvorená<br />
utilita FRAPS, ktorá nám v niektorých hrách umoní<br />
zmera priemernú rýchlos v snímkach za sekundu.<br />
Vïaka FRAPS môeme <strong>na</strong> testovanie vyui <strong>na</strong>príklad<br />
hry NHL 2002 alebo F1 2002.<br />
<br />
5/2003 PC REVUE 37
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
3D karty<br />
s maximálnym výkonom<br />
PETER ORVISKÝ<br />
V tomto èísle sme vám<br />
predstavili <strong>na</strong>jnovšie èipy pre<br />
grafické karty a poodhalili<br />
sme plány jednotlivých<br />
producentov <strong>na</strong> <strong>na</strong>jblišie<br />
obdobie. V ïalšom èlánku<br />
sme vám ukázali, èím a ako<br />
sa dajú testova grafické<br />
karty. Myslím, e je správny<br />
èas <strong>na</strong> to, aby sme sa pustili<br />
do testovania.<br />
U názov testu prezrádza, ako sme sa s<strong>na</strong>ili<br />
zostavi štartové pole. Tak ako to u v <strong>na</strong>šich<br />
zemepisných šírkach býva, situácia sa menila<br />
zo dòa <strong>na</strong> deò. Naj<strong>sk</strong>ôr to vyzeralo, e sa<br />
v teste stretnú grafické karty s èipom ATI Radeon<br />
9700 Pro s èipmi nVidia GeForce4, èo by nebolo<br />
ve¾mi vyrov<strong>na</strong>né súperenie. No <strong>na</strong>pokon sa nám<br />
podarilo zí<strong>sk</strong>a prvé exempláre grafických kariet<br />
s èipmi GeForce FX hneï od troch výrobcov<br />
a v nieko¾kých variantoch. Keïe sme však v tom<br />
èase u mali otestované aj karty so staršími èipmi<br />
nVidie, v teste sme ich ponechali (teda u výrobcov,<br />
ktorí ešte FX-kami nedisponovali).<br />
NA ÈOM SME TESTOVALI<br />
Hoci testova výkonné 3D karty mono <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom<br />
poèítaèi, my sme sa rozhodli postavi<br />
<strong>na</strong> test riadne výkonný systém. Siahli sme<br />
po mikroprocesore AMD Athlon XP 2500+ (s<br />
jadrom Barton), pre ktorý sme si vybrali základnú<br />
do<strong>sk</strong>u Microstar K7N2G, podporujúcu dvojkanálové<br />
usporiadanie pamätí DDR SDRAM. Na<br />
pozícii spomenutého komponentu sme vyuili<br />
dvojicu pamäových modulov A-Data s kapacitou<br />
256 MB, ktoré pracujú <strong>na</strong> frekvencii 450<br />
MHz! Zostavu sme doplnili pevným di<strong>sk</strong>om<br />
Maxtor DiamondMax Plus 8 s kapacitou 40 GB<br />
a DVD mechanikou. Všetky komponenty sme<br />
mali zapoièané od spoloènosti Agem Computers.<br />
ÈÍM SME TESTOVALI<br />
O tom, akými programami mono 3D karty testova,<br />
ste sa mohli doèíta iba o pár stránok<br />
<strong>sk</strong>ôr. Zo širokej ponuky sme si tentoraz vybrali<br />
iba dvojicu testov, oba od spoloènosti Future-<br />
Mark. Som si vedomý, e sa za tento výber zrejme<br />
znesie <strong>na</strong> moju hlavu riad<strong>na</strong> spàška kritiky.<br />
Kým však zaènete zasýpa moju emailovú<br />
schránku výhradami, <strong>sk</strong>úste sa trocha zamyslie.<br />
Na testovanie <strong>na</strong>jnovších kariet zaloených<br />
<strong>na</strong> èipoch nVidia FX sme mali vdy iba pár hodín,<br />
v dvoch prípadoch dokonca iba jedinú noc!<br />
Ak pridám, e sme sa s<strong>na</strong>ili otestova karty<br />
s viacerými <strong>na</strong>staveniami a e kadý test sa<br />
u nás opakuje 3× (aby sme eliminovali náhodnos)<br />
a po kadom teste <strong>na</strong>sleduje reštart systému,<br />
je zrejmé, preèo sme viac nestihli. Navyše si<br />
treba uvedomi, e pri výmene kariet sme vdy<br />
museli absolvova obnovenie systému a jeho<br />
konfiguráciu. Kadú kartu sme toti v záujme<br />
objektivity inštalovali v „èistom“ systéme.<br />
Naj<strong>sk</strong>ôr sme realizovali test 3Dmark2001, ktorý<br />
vyaduje DirectX 8.1, následne sme doinštalovali<br />
DirectX 9 a 3Dmark2003.<br />
Test 3Dmark2001 sme v úsilí minimalizova<br />
èas potrebný <strong>na</strong> testovanie realizovali iba so<br />
štandardnými <strong>na</strong>staveniami.<br />
Podstatne viac sme sa venovali testovaniu prostredníctvom<br />
testu 3Dmark2003, v ktorom sme<br />
kadú kartu testovali v štrnástich <strong>na</strong>staveniach.<br />
Okrem štandardného, ktoré má benchmark pred<strong>na</strong>stavené,<br />
sme menili spôsob spracovania bodov,<br />
filtrovania textúr a nevynechali sme ani softvérovú<br />
podporu Vertex Shadera.<br />
Celkový poèet testov <strong>na</strong> jednu kartu tak dosiahol<br />
45, pri desiatich grafických kartách je to<br />
450 meraní. Pri niektorých kartách sme merali<br />
aj viackrát, pretoe sme chceli otestova závislos<br />
výkonu grafickej karty od verzie ovládaèa,<br />
s ktorým pracuje, a pokúšali sme sa, samozrejme,<br />
otestova aj monos zvýšenia výkonu jednotlivých<br />
kariet prostredníctvom pretaktovania.<br />
AKO SME HODNOTILI<br />
Aj keï sme výrazne obmedzili poèet testov,<br />
mnostvo údajov, ktoré sme zí<strong>sk</strong>ali, je úctyhodné.<br />
Iba z testu 3Dmark 2001 sme zí<strong>sk</strong>ali 540 <strong>na</strong>meraných<br />
hodnôt. Z testu 3Dmark 2003 to u<br />
bolo 6720 hodnôt!<br />
V prípade oboch benchmarkov sme z jednotlivých<br />
výsledkov vyrátali priemery. Do výsledného<br />
hodnotenia sme sa <strong>na</strong>pokon rozhodli zaradi iba<br />
výsledné indexy z oboch testovacích programov.<br />
Ani èiastkové testy však nevyšli <strong>na</strong>zmar. Najzaujímavejšie<br />
z nich vám ponúkame v grafickom<br />
hodnotení jednotlivých kariet.<br />
Tak to je azda všetko, môeme sa pozrie <strong>na</strong><br />
štartové pole.<br />
Gainward Gainward Gigabyte Hercules inno3D ManLi ManLi ManLi ManLi Microstar<br />
GeForce 4 FX5800 Radeon Radeon GeForce 4 FX5800 FX5800 Radeon Radeon FX5800<br />
4200 Ti Ultra 9700Pro 9700Pro 4800Ti Ultra 9700Pro 9700Pro TbA Ultra<br />
3DMark 2003 Score [index] 1087 3947 3521 3528 1039 3408 3457 3298 3696 3951<br />
GT1 – Wings of Fury [fps] 69,9 131,8 130,5 130,9 69,1 120,4 121,3 122,5 131,4 132,3<br />
GT2 – Battle of Proxycon [fps] 108,0 357,3 298,2 298,2 89,5 304,2 307,7 275,2 314,2 357,3<br />
GT3 – Troll's Lair [fps] 86,9 291,9 268,8 268,4 88,9 245,4 249,2 246,6 279,4 291,7<br />
GT4 – Mother Nature [fps] 0,0 372,8 318,0 319,7 0,0 326,3 334,0 306,9 350,5 384,1<br />
Fill Rate (Single−Texturing) [MTexels/s] 448,1 1281,3 1369,4 1369,2 507,2 1067,4 1067,8 1280,4 1475,8 1265,3<br />
Fill Rate (Multi−Texturing) [MTexels/s] 1282,3 3012,9 2229,7 2229,7 1412,2 2513,5 2514,0 2096,6 2407,1 2975,0<br />
Vertex Shader [fps] 3,7 11,7 13,0 13,0 4,8 9,9 10,0 13,0 14,9 11,7<br />
Pixel Shader 2.0 [fps] 0,0 35,9 34,3 34,3 0,0 29,9 30,5 29,8 34,1 35,6<br />
Ragtroll [fps] 3,9 13,3 13,5 13,5 4,3 11,4 11,6 12,6 14,4 13,3<br />
3DMark 2001 Score [index] 12074 14519 14698 14704 12170 13798 14012 14013 14758 14553<br />
Výsledok 3DMark2001 67,65 99,87 93,19 95,95 69,32 87,94 94,55 88,49 96,12 100,00<br />
Výsledok 3DMark 2003 32,43 99,93 94,25 94,29 33,54 86,79 87,69 88,62 99,08 100,00<br />
Celkový výkonnostný index karty 100,08 199,80 187,44 190,24 102,86 174,73 182,24 177,11 195,19 200,00<br />
38 PC REVUE 5/2003
H A R D W A R E<br />
Gainward GeForce4<br />
PowerPack 4200Ti<br />
Grafické karty spoloènosti Gainward patria medzi<br />
<strong>na</strong>jvýkonnejšie (vo svojej kategórii). Ve¾kej ob¾ube<br />
sa tešia <strong>na</strong>jmä v Nemecku. Tento výrobca sa špecializuje<br />
<strong>na</strong> karty s bohatou doplnkovou výbavou.<br />
Karta. U oz<strong>na</strong>èenie tejto karty dáva tuši, e ide<br />
o starší model, ktorý bol zaloený <strong>na</strong> èipe GeForce4<br />
Ti 4200, ktorý pracoval <strong>na</strong> frekvencii 250 MHz<br />
a podporoval rozhranie AGP 8×. Grafická pamä<br />
má pri tomto modeli kapacitu 128 MB a pracuje<br />
<strong>na</strong> frekvencii 250 MHz. Karta disponuje<br />
aktívnym chladièom grafického èipu a pasívnymi<br />
chladièmi pamätí (<strong>na</strong> spoloènom).<br />
K dispozícii sú výstupy VGA, DVI-D a S-video.<br />
Dodávka. U sme sa zmienili, e karty tohto výrobcu<br />
disponujú bohatým doplnkovým vybavením.<br />
V prípade tohto modelu je okrem manuálu, programového<br />
vybavenia (3 CD: ovládaè, Video Cinema,<br />
Inter Video, Cinema a hru Serious Sam) a prepojovacích<br />
vodièov v dodávke aj karta s rozhraním Fire-<br />
Wire, podporujúca pripojenie troch FireWire zariadení.<br />
Výkon. S oh¾adom <strong>na</strong> súperov, ktorí sú predsa len<br />
z inej ligy, si karta poèí<strong>na</strong>la slušne a s jediným porov<strong>na</strong>te¾ným<br />
partnerom v teste zvádzala vyrov<strong>na</strong>ný súboj.<br />
Kým v 3Dmarku 2001 bola slabšia, v 3Dmarku<br />
2003 sa jej darilo podstatne lepšie ako konkurentovi.<br />
V celkovom hodnotení to však <strong>na</strong> viac ako predposlednú<br />
prieèku logicky nemohlo staèi.<br />
Karty s èipmi GeForce4 u èo<strong>sk</strong>oro pôjdu do výpredaja,<br />
ak nepotrebujete podporu DirectX 9 a špièkový<br />
výkon, mono sa oplatí vyèka <strong>na</strong> vhodný moment<br />
<strong>na</strong> kúpu.<br />
Ce<strong>na</strong>: 10 000 Sk bez DPH / 12 000 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Sofos<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOGGGGG<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOGGGGGGG<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
n.a.<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOGGGGGG<br />
VertexShader<br />
OOOGGGGGGG<br />
PixelShader<br />
n.a.<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOGGG<br />
3DMark2003<br />
OOOGGGGGGG<br />
Celkovo<br />
OOOOOGGGGG<br />
Gainward FX PowerPack<br />
Ultra/1000 Plus<br />
ZA VÝBAVU<br />
Druhý zo zástupcov Gainwardu u patrí k <strong>na</strong>jmodernejšej<br />
generácii kariet <strong>na</strong> báze èipov od nVidie.<br />
Do testu prišiel pä minút po dvanástej, èakanie sa<br />
však oplatilo!<br />
Karta. Základom tejto karty je èip nVidia FX 5800<br />
Ultra pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 301 MHz. Tomu zdatne<br />
sekunduje 128 MB pamäte DDR-II pracujúcej <strong>na</strong><br />
frekvencii 602 MHz. Ako kadá karta s èipom FX<br />
aj táto je vo vyhotovení pre dva sloty. Na<br />
rámiku karty je štrbi<strong>na</strong>, ktorou ventilátor<br />
<strong>na</strong>sáva vzduch z okolia poèítaèa. Chladiè je<br />
spoloèný pre èip i pamäte a <strong>na</strong> jeho vrchnej<br />
strane je priehradka z plexi<strong>sk</strong>la, usmeròujúca<br />
prietok vzduchu od ventilátora. Vyššia spotreba<br />
èipu si vyaduje prepojenie karty s <strong>na</strong>pájacím<br />
zdrojom. Karta disponuje výstupmi VGA, DVI-D<br />
a S-video.<br />
Dodávka. Tak to, èo sme vylovili zo škatule, si<br />
zaslúi ocenenie! Posúïte sami: okrem programového<br />
vybavenia <strong>na</strong> štyroch CD (ovládaèe ku karte<br />
a ku zvukovke, WinCinema a Duke Nukem) dostanete<br />
kartu FireWire (s tromi vstupmi) a 5.1 zvukovú<br />
kartu, ktorá disponuje aj digitálnym a digitálnym<br />
optickým výstupom. S grafikou vlastne dostanete<br />
„takmer kompletný poèítaè“.<br />
Výkon. Táto karta vo všetkých èiastkových testoch<br />
doslova excelovala. V celkovom hodnotení jej<br />
<strong>na</strong>pokon patrila druhá prieèka. S oh¾adom <strong>na</strong> odstup,<br />
ktorý èinil 0,6 bodu, èo predstavuje 0,3 % z výkonu<br />
víaznej karty, si myslím, e takýto rozdiel je<br />
<strong>na</strong>ozaj zanedbate¾ný. Prednosou tejto karty je bohatá<br />
výbava. Tá však z<strong>na</strong>mená vyššiu cenu, a tak<br />
budú zrejme pouívatelia jej nákup zvaova.<br />
Ce<strong>na</strong>: 24 000 Sk bez DPH / 28 800 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Sofos<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOOOOOO<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOOOOOOOO<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
OOOOOOOOOO<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOOOOOOO<br />
VertexShader<br />
OOOOOOOOGG<br />
PixelShader<br />
OOOOOOOOOO<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOOOO<br />
3DMark2003<br />
OOOOOOOOOO<br />
Celkovo<br />
OOOOOOOOOO<br />
Výkon kariet v teste 3DMark v závislosti od <strong>na</strong>stavenia testu<br />
Pixel Processing (ostatné <strong>na</strong>stavenia sú štandardné)<br />
Výkon kariet v teste 3DMark v závislosti od <strong>na</strong>stavenia<br />
Texture Filtering (ostatné <strong>na</strong>stavenia sú štandardné)<br />
5/2003 PC REVUE 39
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
Gigabyte Maya II<br />
R9700Pro<br />
Podobne ako iní výrobcovia základných dosiek aj<br />
Gigabyte sa dal <strong>na</strong> produkciu grafických kariet.<br />
Vývojári tejto spoloènosti sa rozhodli pre platformu<br />
zaloenú <strong>na</strong> èipoch ATI Technologies.<br />
Karta. Najvýkonnejšia karta <strong>na</strong> báze ATI nemôe<br />
by zaloená <strong>na</strong> nièom inom ako <strong>na</strong> èipe Radeon<br />
9700 Pro. Ten pracuje <strong>na</strong> frekvencii 324 MHz a je<br />
doplnený 128 MB pamäte DDR pracujúcej <strong>na</strong> frekvencii<br />
311 MHz. Karta je v klasickom vyhotovení<br />
s aktívnym chladièom èipu a<br />
pasívnymi chladièmi pamätí (spoloèné<br />
pre viac èipov), prièom vzduch od<br />
ventilátora prechádza cez chladiè grafického<br />
èipu k pasívnym chladièom pamätí<br />
<strong>na</strong> prednej strane do<strong>sk</strong>y. Rov<strong>na</strong>ko ako u konkurencie<br />
aj tu je prítomný <strong>na</strong>pájací konektor pre<br />
doplnkové <strong>na</strong>pájanie. Aj táto karta je vybavená u<br />
štandardnými tromi výstupmi (VGA, DVI a S-Video).<br />
Dodávka. Grafická karta je dodaná s prepojovacími<br />
káblami (<strong>na</strong>pájací, S-Video a redukcia S-Video<br />
– komponentné video), redukciou DVI-VGA a programovým<br />
vybavením, ktoré tvorí sedem di<strong>sk</strong>ov<br />
CD-ROM (ovládaè, DVD prehrávaè a hry Serious<br />
Sam, Heavy Metal F.A.K.K., Bune a Motocross Mania).<br />
Výkon. V staršom 3Dmarku si Radeony poradia<br />
s FX-kami. Rozdiel síce nie je ve¾mi ve¾ký, ale je to<br />
tak. Excelentný je aj výkon Vertex a Pixel Shadera.<br />
Horšie si karta poèí<strong>na</strong>la v teste DirectX 9. Aj tu však<br />
s konkurentom od nVidie drala krok. Vcelku mono<br />
poveda, e v súèasných hrách si Radeon 9700<br />
poèí<strong>na</strong> podobne ako FX5800, v prostredí DirectX 9<br />
však u má nVidia „<strong>na</strong>vrch“.<br />
Ce<strong>na</strong>: 14 289 Sk bez DPH / 17 147 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Libra Electronics<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOOOOOG<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOOOOOOOG<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
OOOOOOOOGG<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOOOOOOG<br />
VertexShader<br />
OOOOOOOOOG<br />
PixelShader<br />
OOOOOOOOOG<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOOOG<br />
3DMark2003<br />
OOOOOOOOOG<br />
Celkovo<br />
OOOOOOOOOG<br />
Hercules Radeon<br />
9700 Pro<br />
Hercules bol jedným z prvých výrobcov, ktorí zaèali<br />
produkciu grafických kariet s èipmi ATI po tom,<br />
ako sa mater<strong>sk</strong>á firma vzdala produkcie finálnych<br />
výrobkov.<br />
Karta. Je ve¾mi podobná predchádzajúcemu modelu<br />
od Gigabyte, èip Radeon 9700 Pro pracuje <strong>na</strong><br />
frekvencii 324 MHz, 128 MB videopamäte pracuje<br />
<strong>na</strong> frekvencii 311 MHz. Odlišne od predošlého<br />
modelu je riešené chladenie,<br />
grafický èip má jednoduchý<br />
aktívny chladiè. Pamäte sú vybavené<br />
samostatnými pasívnymi chladièmi.<br />
Karta má tri výstupy (VGA, DVI<br />
a S-Video) a konektor <strong>na</strong> pripojenie k <strong>na</strong>pájaciemu<br />
zdroju.<br />
Dodávka. Karta sa dodáva s redukciou DVI-VGA<br />
a S-Video – komponentné video. Okrem toho nájde<br />
pouívate¾ v balení kábel <strong>na</strong> pripojenie k zdroju<br />
a tri CD-ROM (ovládaèe, PowerDVD a hru No One<br />
Lives Forever 2). Zmienku si zaslúi fakt, e v dodávke<br />
je aj program <strong>na</strong> úpravu pracovnej frekvencie<br />
èipu grafickej karty i pamäte. Program zaujal<br />
jednoduchým ovládaním, ako aj tým, e <strong>na</strong>stavené<br />
parametre je moné uchova a karta sa do elaných<br />
pracovných hodnôt <strong>na</strong>staví po reštarte systému<br />
automaticky.<br />
Výkon. Z poh¾adu výkonnosti je <strong>na</strong> tom karta<br />
ve¾mi podobne ako predchádzajúca, jej výkon je<br />
však predsa len o nieèo vyšší (0,2 bodu v celkovom<br />
hodnotení!). V prípade záujmu ho môete ešte zvýši<br />
prostredníctvom dodanej utility.<br />
Ce<strong>na</strong>: 16 049 Sk bez DPH / 19 259 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: BGS Distributions<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOOOOOG<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOOOOOOOG<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
OOOOOOOOGG<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOOOOOOG<br />
VertexShader<br />
OOOOOOOOOG<br />
PixelShader<br />
OOOOOOOOOG<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOOOG<br />
3DMark2003<br />
OOOOOOOOOG<br />
Celkovo<br />
OOOOOOOOOG<br />
Inno3D Tor<strong>na</strong>do GeForce4<br />
4800Ti<br />
Je druhou grafickou kartou v <strong>na</strong>šom teste zaloenou<br />
<strong>na</strong> staršom riešení spoloènosti nVidia.<br />
Karta. Model Inno3D bol zaloený <strong>na</strong> èipe<br />
GeForce4 4800Ti, ktorý pracoval <strong>na</strong> frekvencii 274<br />
MHz a podporoval rozhranie AGP 8×. Grafická<br />
pamä má pri tomto modeli kapacitu 64 MB a pracuje<br />
<strong>na</strong> frekvencii 554 MHz. Karta disponuje aktívnym<br />
chladièom grafického èipu a pasívnymi<br />
chladièmi pamätí, vdy spoloènými<br />
pre dva èipy. Karta je vybavená<br />
výstupmi DVI-D, VGA a S-video.<br />
Dodávka. Inno 3D Tor<strong>na</strong>do sa dodáva<br />
s redukciou DVI-VGA a káblovou redukciou<br />
S-video – komponentné video. V dodávke je ešte<br />
podloka pod myš a dvojica CD-ROM médií, z ktorých<br />
prvé obsahuje ovládaèe a druhé hru Ballistics.<br />
Výkon. V staršej verzii 3Dmarku si karta poèí<strong>na</strong>la<br />
o nieèo lepšie ako konkurenèná karta, v teste<br />
3DMark 2003 bol však jej výkon niší, a tak jej <strong>na</strong>pokon<br />
patrilo s miernym odstupom posledné miesto.<br />
Rov<strong>na</strong>ko ako pri prvej karte, zaloenej <strong>na</strong> èipe<br />
GeForce4, aj tu platí, e po masívnejšom nástupe<br />
FX-iek mono oèakáva pokles cien týchto kariet.<br />
Ce<strong>na</strong>: 6 374 Sk bez DPH / 7 649 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: BGS Distributions<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOGGGGG<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOGGGGGGG<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
n.a.<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOGGGGGG<br />
VertexShader<br />
OOOGGGGGGG<br />
PixelShader<br />
n.a.<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOGGG<br />
3DMark2003<br />
OOOGGGGGGG<br />
Celkovo<br />
OOOOOGGGGG<br />
40 PC REVUE 5/2003
H A R D W A R E<br />
ManLi FX5800<br />
Grafické karty spoloènosti ManLi sú <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />
populárne pre svoju prijate¾nú cenu, vïaka ktorej<br />
sú schopné prakticky v ¾ubovo¾nej kategórii ponúknu<br />
pouívate¾ovi atraktívny pomer ce<strong>na</strong>/výkon.<br />
V oblasti výkonných grafických kariet sa tento producent<br />
doposia¾ orientoval <strong>na</strong> karty s èipmi ATI,<br />
teraz svoju ponuku doplnil aj o <strong>na</strong>jvýkonnejšie modely<br />
s èipmi nVidie.<br />
Karta. Ako prvá z dvojice kariet s èipom<br />
FX5800 prišla predprodukèná vzorka.<br />
Karta bola osadená èipom nVidia Ge-<br />
Force FX 5800 (301 MHz), 128 MB pamäte<br />
(602 MHz). Upútala nás odlišným riešením<br />
chladenia grafického èipu FX5800.<br />
Síce mala „dvojslotové“ vyhotovenie, výrobca<br />
ju však nevybavil „<strong>na</strong>sávacou“ štrbinou, a tak<br />
pri chladení musí vystaèi so vzduchom z poèítaèa.<br />
Karta je rov<strong>na</strong>ko ako všetky ostatné FX-ky vybavená<br />
výstupmi DVI, VGA a S-video. Samozrejmosou<br />
v tejto triede kariet je aj <strong>na</strong>pájací konektor.<br />
Dodávka. V prípade tohto modelu sme nedostali<br />
originálne balenie, pretoe išlo o prototyp. Bene sa<br />
s kartou dodáva CD s ovládaèmi a DVD prehrávaèom,<br />
prepojovacie káble (<strong>na</strong>pájací, kompozitné video<br />
a redukcia S-video/kompozitné video).<br />
Výkon. Z výkonnostnej stránky bol tento model<br />
<strong>na</strong>jslabšou kartou s èipom FX5800. Je to pochopite¾né,<br />
<strong>na</strong> rozdiel od ostatných toti nešlo o verziu<br />
Ultra. Výkonnostne bola táto karta porov<strong>na</strong>te¾ná<br />
s kartami zaloenými <strong>na</strong> èipoch Radeon 9700 Pro,<br />
teda z poh¾adu celkového výkonu. Kým v testoch<br />
vyuívajúcich DirectX 9 ich poráala, v testoch<br />
s DirectX 8.1 i DirectX 7 disponovala o nieèo niším<br />
výkonom.<br />
Ce<strong>na</strong>: 15 399 Sk bez DPH / 18 478 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Agem Computers<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOOOOOG<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOOOOOOGG<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
OOOOOOOOGG<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOOOOOGG<br />
VertexShader<br />
OOOOOOOGGG<br />
PixelShader<br />
OOOOOOOOGG<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOOOG<br />
3DMark2003<br />
OOOOOOOOOG<br />
Celkovo<br />
OOOOOOOOOG<br />
ManLi FX5800 Ultra<br />
Úplne <strong>na</strong> záver testu stihol dodávate¾ doruèi do<br />
redakcie aj druhú z kariet ManLi s <strong>na</strong>jnovším èipom<br />
nVidie, tentoraz vo verzii Ultra.<br />
Karta. Na druhý pokus sme mali k dispozícii kartu<br />
ManLi s èipom FX5800 Ultra. Ten rov<strong>na</strong>ko ako vo<br />
všetkých kartách pracoval <strong>na</strong> frekvencii 301 MHz,<br />
bol doplnený 128 MB videopamäte pracujúcej <strong>na</strong><br />
frekvencii 602 MHz. Chladenie èipu i mechanické<br />
vyhotovenie bolo identické s predchádzajúcou<br />
kartou ManLi. Rov<strong>na</strong>ké je<br />
aj vybavenie karty rozhraniami (výstupy<br />
DVI, VGA a S-video) a <strong>na</strong>pájací konektor.<br />
Dodávka. Druhý z modelov ManLi bol dodaný<br />
u v štandardnom balení, ktorého súèasou<br />
boli dva di<strong>sk</strong>y CD-ROM (prvý obsahuje<br />
ovládaèe, druhý DVD prehrávaè) a prepojovacie<br />
káble (<strong>na</strong>pájací, kompozitné video a redukcia S-video/kompozitné<br />
video).<br />
Výkon. Tento model bol o poz<strong>na</strong>nie výkonnejší<br />
ako predchádzajúca grafika od ManLi. Dôvod je jednoduchý:<br />
<strong>na</strong>sadenie èipu vo verzii Ultra! Ani toto<br />
zlepšenie však nedostalo túto kartu <strong>na</strong> absolútny<br />
výkonnostný vrchol. Zato sa však karta ako jediná<br />
z dodaných FX-iek dala pretaktova, hoci je pravda,<br />
e o mnoho to nebolo. Pod¾a informácií od dodávate¾a<br />
by sa však èo<strong>sk</strong>oro mala <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavi<br />
aj tretia FX5800-ka tejto z<strong>na</strong>èky, ktorá bude vyladená<br />
<strong>na</strong> maximálny výkon. ManLi FX5800 Ultra však<br />
ponúka pouívate¾om to, èo je pre túto z<strong>na</strong>èku charakteristické<br />
– <strong>na</strong>jlepší pomer výkon/ce<strong>na</strong> v tejto<br />
kategórii.<br />
Ce<strong>na</strong>: 15 398 Sk bez DPH / 18 478 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Agem Computers<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOOOOOG<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOOOOOOOG<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
OOOOOOOOOG<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOOOOOGG<br />
VertexShader<br />
OOOOOOOGGG<br />
PixelShader<br />
OOOOOOOOOG<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOOOG<br />
3DMark2003<br />
OOOOOOOOOG<br />
Celkovo<br />
OOOOOOOOOG<br />
5/2003 PC REVUE 41
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
ManLi Radeon 9700 Pro<br />
ManLi a Radeon, to je osvedèená kombinácia, ktorú<br />
ocenil nejeden pouívate¾ preferujúci pri nákupe<br />
prijate¾nú cenu.<br />
Karta. Rov<strong>na</strong>ko ako ostatné karty zaloené <strong>na</strong><br />
Radeone 9700 Pro aj ManLi vychádza z dizajnu vytvoreného<br />
spoloènosou ATI Technologies. Základom<br />
je, ako sme spomenuli, èip Radeon 9700 Pro<br />
pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 324 MHz, doplnený o 128<br />
MB videopamäte, ktorá pracuje <strong>na</strong> frekvencii 311<br />
MHz. Isté odlišnosti v konštrukcii tu však mono<br />
nájs. Ide <strong>na</strong>jmä o rozdielne riešené<br />
chladenie. Kým grafický èip je<br />
podobne ako ostatné karty vybavený<br />
aktívnym chladièom, pamäte <strong>na</strong><br />
tejto karte nie sú vybavené nijakými<br />
chladièmi! Karta má tri výstupy (VGA, DVI<br />
a S-Video) a konektor <strong>na</strong> pripojenie k <strong>na</strong>pájaciemu<br />
zdroju.<br />
Dodávka. Karta sa dodáva s redukciou DVI-VGA<br />
a S-Video – komponentné video. Okrem toho nájde<br />
pouívate¾ v balení kábel <strong>na</strong> pripojenie k zdroju<br />
a dva di<strong>sk</strong>y CD-ROM (ovládaèe a DVD prehrávaè).<br />
Výkon. Priznám sa, keï som videl, e pamäte <strong>na</strong><br />
karte nemajú chladièe, mal som zlý pocit, e karta<br />
bude nestabilná. Opak bol však pravdou! Karta nielene<br />
nemala v priebehu testovania <strong>na</strong>jmenšie<br />
problémy so stabilitou, ale dala sa aj pretaktova!<br />
V porov<strong>na</strong>ní s ostatnými kartami zaloenými <strong>na</strong><br />
Radeone 9700 Pro sa dostala táto karta <strong>na</strong>jvyššie,<br />
a to vrátane pamätí! V štandardných pracovných<br />
podmienkach bol jej výkon o nieèo niší ako v prípade<br />
ostatných Radeonov. Ak však vezmeme do<br />
úvahy potenciál karty a jej cenu, dostávame jasnú<br />
odpoveï <strong>na</strong> otázku, preèo sú tieto karty u nás také<br />
populárne.<br />
Ce<strong>na</strong>: 14 179 Sk bez DPH / 17 015 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Agem Computers<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOOOOOG<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOOOOOOGG<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
OOOOOOOOGG<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOOOOOGG<br />
VertexShader<br />
OOOOOOOOOG<br />
PixelShader<br />
OOOOOOOOGG<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOOOG<br />
3DMark2003<br />
OOOOOOOOOG<br />
Celkovo<br />
OOOOOOOOOG<br />
ManLi Radeon 9700 Pro<br />
TbA<br />
Druhá variácia <strong>na</strong> tému ManLi a Radeon je trocha<br />
zvlášt<strong>na</strong>. Rov<strong>na</strong>ko ako my si toti dobré vlastnosti<br />
tejto karty všimol aj dodávate¾, a tak vznikla upravená<br />
verzia, ktorá má v oz<strong>na</strong>èení doplnok TbA. A èo<br />
to z<strong>na</strong>mená? To je jednoduché: Tuning by Agem!<br />
Karta. Karta je totoná s predchádzajúcim modelom,<br />
disponuje rov<strong>na</strong>kým èipom i pamäou.<br />
Rov<strong>na</strong>ké je osadenie výstupmi (DVI, VGA a<br />
S-Video) i konektorom <strong>na</strong> pripojenie<br />
k <strong>na</strong>pájaciemu zdroju. Odlišnos je<br />
v pracovnej frekvencii grafického<br />
èipu Radeon 9700 Pro a pamätí. Miesto<br />
štandardne pouívaných 324, respektíve<br />
311 MHz sa dodávate¾ovi podarilo dosta jadro<br />
a <strong>na</strong> 371 MHz a pamäte <strong>na</strong> 358 MHz. Takéto pracovné<br />
frekvencie u bez doplnkového chladenia<br />
pamäových èipov nie sú moné, a tak je súèasou<br />
úpravy aj ich doplnenie.<br />
Dodávka. Karta sa dodáva v rov<strong>na</strong>kom balení<br />
ako predošlý model. Dostanete teda redukciu<br />
DVI-I/VGA a redukciu S-Video – komponentné video,<br />
kábel <strong>na</strong> pripojenie k zdroju a dva di<strong>sk</strong>y CD-<br />
ROM (ovládaèe a DVD prehrávaè).<br />
Výkon. U pri neupravenej karte som spomí<strong>na</strong>l,<br />
e má ve¾ký výkonnostný potenciál, a verzia TbA to<br />
iba potvrdila! Kým bene predávaná ManLi Radeon<br />
9700 Pro bola <strong>na</strong>jslabším Radeonom v teste, verzia<br />
TbA bola zasa <strong>na</strong>jvýkonnejším! Istee, výkonnostný<br />
odstup od nVidie sa jej dotiahnu nepodarilo,<br />
o nejaký ten bodík ho však predsa len zrazila.<br />
Ce<strong>na</strong>: 14 999 Sk bez DPH / 17 998 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Agem Computers<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOOOOOO<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOOOOOOOG<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
OOOOOOOOOG<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOOOOOOO<br />
VertexShader<br />
OOOOOOOOOO<br />
PixelShader<br />
OOOOOOOOOO<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOOOO<br />
3DMark2003<br />
OOOOOOOOOO<br />
Celkovo<br />
OOOOOOOOOO<br />
Microstar FX5800 Ultra<br />
Grafické karty Microstar netreba predstavova,<br />
podobne ako základné do<strong>sk</strong>y tohto producenta patria<br />
k tomu <strong>na</strong>jlepšiemu, èo je v danej kategórii <strong>na</strong><br />
trhu. Keïe Microstar je jedným z <strong>na</strong>jstarších partnerov<br />
nVidie, <strong>sk</strong>oré dodávky FX-iek sa dali èaka.<br />
Karta. Karta je zaloená <strong>na</strong> èipe nVidia GeForce FX<br />
5800 Ultra, ktorý pracuje <strong>na</strong> frekvencii 301 MHz, ako<br />
pamä je vyuitých 128 MB DDR, pracujúcej <strong>na</strong> frekvencii<br />
602 MHz. Tak ako ostatné karty s èipom FX<br />
5800 aj Microstar je v „dvojslotovom“ vyhotovení.<br />
Konštruktéri tejto firmy však vytvorili <strong>na</strong>jdoko<strong>na</strong>lejší<br />
chladiaci systém spomedzi<br />
testovaných kariet. O odvod tepla z èipu<br />
a pamätí sa toti stará konštrukcia<br />
z medi, podobná tým, aké sa pouívajú<br />
v notebookoch, ktorá je prostredníctvom<br />
tepelného vodièa spojená s telom<br />
chladièa (takisto z medi), umiestneným ïalej od<br />
èipu. Celý priestor chladiaceho telesa je ochladzovaný<br />
vzduchom privedeným z okolia poèítaèa (<strong>na</strong> rámiku je<br />
otvor <strong>na</strong> <strong>na</strong>sávanie). O kvalite konštrukcie svedèí aj<br />
fakt, e zohriaty vzduch neostáva v poèítaèi, ale je<br />
prostredníctvom „slimáka“ z plexi<strong>sk</strong>la cez teleso chladièa<br />
odvedený mimo <strong>sk</strong>rinky poèítaèa! Pasívne chladenie<br />
majú iba pamäte <strong>na</strong> zadnej strane do<strong>sk</strong>y. S oh¾adom<br />
<strong>na</strong> jeho rozmer a „premostenie“ s hlavným chladièom<br />
je však teplota celého chladenia rovnomerná.<br />
Dodávka. Kartu sme dostali v retail balení, ktoré<br />
svojou ve¾koleposou vzbudzovalo úctu. V rozmernej<br />
škatuli sme <strong>na</strong>šli grafickú kartu, <strong>na</strong>pájací kábel, kábel<br />
S-video, káblovú redukciu S-Video/kompozitné video,<br />
redukciu DVI-I/VGA a desa di<strong>sk</strong>ov CD-ROM obsahujúcich<br />
ovládaèe a utility, MSI Media Center, Virtual<br />
Drive Restore Professio<strong>na</strong>l a sedem CD s hrami.<br />
Výkon. Pätisícosemstovka od MSI súperila o prvenstvo<br />
s grafikou Gainward, postavenou <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom<br />
èipe, o víazovi rozhodovali detaily. Viac ich<br />
hovorilo v prospech karty od MSI. Tesné víazstvo si<br />
karta vyslúila vïaka miernej výkonnostnej prevahe,<br />
èo sa v súboji <strong>na</strong>jvýkonnejších kariet poèíta.<br />
S oh¾adom <strong>na</strong> výkon karty je moné za únosnú povaova<br />
aj jej cenu, ktorá je <strong>na</strong>vyše kompenzovaná<br />
bohatou softvérovou výbavou.<br />
Ce<strong>na</strong>: 17 589 Sk bez DPH / 21 105 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Agem Computers<br />
H O D N O T E N I E<br />
DirectX 7 (Wings Of Fury)<br />
OOOOOOOOOO<br />
DirectX 8.1 (Battle of Proxycon a Troll´s Lair) OOOOOOOOOO<br />
DirectX 9 (Mother Nature)<br />
OOOOOOOOOO<br />
FillRate (oba)<br />
OOOOOOOOOO<br />
VertexShader<br />
OOOOOOOOGG<br />
PixelShader<br />
OOOOOOOOOO<br />
3DMark2001<br />
OOOOOOOOOO<br />
3DMark2003<br />
OOOOOOOOOO<br />
Celkovo<br />
OOOOOOOOOO<br />
42 PC REVUE 5/2003
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
11×farebné laserové<br />
tlaèiarne<br />
ONDREJ MACKO<br />
Na <strong>na</strong>šu výzvu <strong>na</strong> zapoièanie farebných laserových<br />
tlaèiarní sme tento rok dostali a 11<br />
modelov. Je to podstatný rozdiel oproti minulosti,<br />
èo je dôkazom rastúcej ponuky i záujmu<br />
o takéto modely aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />
Testované tlaèiarne sme rozdelili do dvoch<br />
<strong>sk</strong>upín. Prvú <strong>sk</strong>upinu tvorili tlaèiarne karuselového<br />
typu (s viacnásobným prechodom) a tu sme<br />
mali pä modelov. Priemerná ce<strong>na</strong> tlaèiarní v tejto<br />
<strong>sk</strong>upine bola 42 600 Sk bez DPH, prièom ceny<br />
sa zaèí<strong>na</strong>li od 28 990 Sk bez DPH.<br />
Druhá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zastrešovala modely typu inline<br />
(jednoprechodové). Tu sme mali šes testovaných<br />
modelov s priemernou cenou 112 500 Sk<br />
bez DPH. Ce<strong>na</strong> <strong>na</strong>jlacnejšieho modelu v tejto <strong>sk</strong>upine<br />
bola 39 900 Sk bez DPH.<br />
AKO SME TESTOVALI?<br />
Na testovanie sme pouili poèítaè s procesorom<br />
AMD Athlon XP 1800+, 256 MB RAM, pevným<br />
di<strong>sk</strong>om s kapacitou 40 GB, operaèným systémom<br />
Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l a kancelár<strong>sk</strong>ym<br />
balíkom Microsoft Office XP, oba v anglickej<br />
jazykovej verzii<br />
s podporou slovenèiny.<br />
Ïalším programom bol Adobe Acrobat<br />
Reader 5.5 v anglickej verzii.<br />
Keïe farebná laserová tlaèiareò je domi<strong>na</strong>ntou<br />
kancelár<strong>sk</strong>eho vybavenia, pripojili sme ju<br />
k poèítaèovej sieti podporujúcej rýchlos 100<br />
Mbit/s. Pokia¾ tlaèiareò nebola v štandardnej dodávke<br />
vybavená portom <strong>na</strong> poèítaèovú sie, pripojili<br />
sme ju pomocou portu USB 2.0. Ne<strong>sk</strong>ôr sme<br />
aj pri ostatných tlaèiaròach testovali dosiahnutú<br />
rýchlos tlaèe v zapojení pomocou portu USB èi<br />
paralelného portu. Dospeli sme k názoru, e port<br />
USB vo verzii 2.0 je zhruba rov<strong>na</strong>ko rýchly ako<br />
poèítaèová sie, pripojenie do iných portov rýchlos<br />
tlaèe vdy len zniilo (vrátane USB 1.1). Ak<br />
máte tú monos, vdy pripojte tlaèiareò k poèítaèovej<br />
sieti. Pokia¾ takýmto portom nie je vaša<br />
tlaèiareò vybavená, mali by ste porozmýš¾a <strong>na</strong>d<br />
nákupom externého tlaèového servera.<br />
Pri testoch sme postupovali tak, e sme <strong>na</strong>jprv<br />
zmerali dobu tlaèe prvej strany. Ako tlaèový dokument<br />
sme pouili známy list Dr. Grauerta s nominálnym<br />
5-percentným pokrytím. Merali<br />
sme dobu tlaèe od zadania povelu <strong>na</strong> tlaè a po<br />
monos odobratia vytlaèenej strany z výstupného<br />
zásobníka. Nasledoval test tlaèe 10 strán s jednoduchým<br />
èiernym dokumentom. Oba tieto výsledky<br />
sme zahrnuli do kategórie rýchlosti èiernej tlaèe.<br />
Ïalšie testy sme zamerali <strong>na</strong> overenie rýchlosti<br />
farebnej tlaèe. Tlaèili sme 5 relatívne komplikovaných<br />
strán z Wordu, ïalej 9 strán graficky nároènej<br />
prezentácie z PowerPointu, jednu stranu tabuliek<br />
a grafov z Excelu a dvojstranový plagát vo formáte<br />
PDF. Nakoniec sme ešte vytlaèili 50 strán<br />
zmiešaného dokumentu z programu Microsoft<br />
Word. Asi 70 % tohto dokumentu tvoril èierny<br />
text, ïalej to boli farebné zvýraznenia textu, farebné<br />
tabu¾ky, grafy a aj jed<strong>na</strong> fotografia. Vdy<br />
sme merali dobu tlaèe opísaným spôsobom.<br />
Všetky vytlaèené dokumenty sme ïalej pouili<br />
pri hodnotení kvality tlaèe. Pritom sme sa zamerali<br />
<strong>na</strong> tlaè ltého textu <strong>na</strong> èiernom pozadí, testovaciu<br />
ruicu, farebné prechody a èiastoène aj <strong>na</strong> spôsob<br />
zobrazenia fotografií. Spolu sme vytlaèili asi 1500<br />
listov, za zmienku stojí, e papier sa nám ani v jed-<br />
Tab. 1a Parametre testovaných tlaèiarní typu karusel<br />
Tlaèiareò Epson AcuLaser C900N Epson AcuLaser C1900N HP color LaserJet 1500L Minolta Magicolor 2300DL Minolta Magicolor 2350<br />
Rýchlos tlaèe (èier<strong>na</strong> stra<strong>na</strong>) [str./min.] 16 16 16 16 17<br />
Rýchlos tlaèe (farebná stra<strong>na</strong>) [str./min.] 4 4 4 4 4<br />
Doba tlaèe prvej strany [s] 14 mono, 25 color 14 mono, 25 color 16 mono, 20 color 14 mono, 23 color 14 mono, 23 color<br />
Doba štartu [s] 180 160 120 120 120<br />
Typ procesora VR4305/48 MHz PowerPC/300 MHz 150 MHz, OTI−4110 PowerPC 405/200 MHz PowerPC 405/200 MHz<br />
Kapacita pamäte [MB] 16 (max. 144) 32 (max. 1024) 16 32 (max. 288) 128 (max. 384)<br />
Maximálne rozlíšenie [dpi] 2400 2400 600+ImageREt 2400 600 × 2400 1200 × 1200<br />
Tlaèové jazyky PCL ESC/Page S PCL6, volite¾ne PS3 GDI GDI PCL5, PCL6, PS3,LP<br />
Kapacita multifunkèného zásobníka [strany] − − 125 − −<br />
Kapacita vstupného zásobníka [strany] 200 200 volite¾ne 250/500 str. 200 200<br />
Maximál<strong>na</strong> kapacita vstupných zásobníkov 700 700 875 700 700<br />
Kapacita výstupného zásobníka 200 200 125 200 200<br />
Maximál<strong>na</strong> gramá [g/m 2 ] 163 163 177 163 163<br />
Priama dráha papiera nie nie nie nie nie<br />
Duplex volite¾ne volite¾ne nie volite¾ne volite¾ne<br />
Pevný di<strong>sk</strong> nie volite¾ne nie nie volite¾ne<br />
Spôsob pripojenia USB, LPT USB, LPT, Ethernet USB USB, LPT, Ethernet USB, LPT, Ethernet<br />
Podporované operaèné systémy Windows 95, 98, Windows 95, 98, Windows 98, NT 4.0, Windows 95, 98, Windows 95, 98, NT 4.0,<br />
NT 4.0, 2000, Me, XP, NT 4.0, 2000, Me, XP, 2000, Me, XP, NT 4.0, 2000, Me, XP 2000, Me, XP, Mac OS,<br />
Mac OS 8.1 a vyšší Mac OS 8.6 Mac OS 8.6 a vyšší Linux/Unix<br />
Maximálne mesaèné zaaenie 35 000 35 000 30 000 35 000 35 000<br />
Spotreba poèas tlaèe [W] 352 352 403 450 450<br />
Hluk poèas tlaèe [dBa] 54 54 52 54 54<br />
Zabudovaný LCD displej nie áno nie áno áno<br />
Rozmery [mm] 406 × 521 × 429 496 × 521 × 526 482 × 451 × 512 356 × 500 × 392 356 × 500 × 392<br />
Hmotnos [kg] 29 29 29,3 28 28<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèiarne [bez DPH] 36 900 49 900 29 990 28 990 49 990<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany (5 % pokrytie, bez DPH) 0,64 0,64 0,95 1,02 1,02<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany (15 % pokrytie, bez DPH) 4,66 4,66 4,14 4,39 4,39<br />
Záruka [mesiacov] 12 12 12 36 36<br />
Zapoièala spoloènos Epson ÈR Epson ÈR HP Sloven<strong>sk</strong>o Minolta Slovakia Minolta Slovakia<br />
44 PC REVUE 5/2003
nom prípade nezasekol. Je to dôkaz správneho<br />
vyriešenia vstupného podávacieho mechanizmu.<br />
Ïalej sme hodnotili prevádzkové parametre tlaèiarní.<br />
Vdy sme uvaovali s 5-percentným pokrytím pre<br />
èierny text a 15-percentným pokrytím pre farebný<br />
dokument (5 % kadou farbou). Prirodzene, v celkovom<br />
hodnotení sme brali do úvahy aj <strong>na</strong>dobúdaciu cenu.<br />
Na základe zí<strong>sk</strong>aných výsledkov sme pri kadej tlaèiarni<br />
uviedli bodové hodnotenia jednotlivých kategórií v<br />
grafickej podobe. Body sme pride¾ovali osobitne pre obe<br />
hodnotené <strong>sk</strong>upiny – jedno- a viacprechodové modely.<br />
Pritom sme modelu, ktorý v príslušnej <strong>sk</strong>upine a kategórii<br />
zí<strong>sk</strong>al <strong>na</strong>jlepší výsledok, priradili 10 bodov. Bodový zi<strong>sk</strong><br />
ostatných modelov bol priamo úmerný ich výsledku.<br />
Epson AcuLaser C900N<br />
TLAÈIARNE TYPU KARUSEL<br />
Pri tlaèi sa papier preberá zo spodného zásobníka,<br />
prechádza cez tlaèiareò a konèí v hornom výstupnom<br />
zásobníku. Štandardný spodný zásobník<br />
je prístupný len z urèitej èasti a je uzatvorený prieh¾adnou<br />
umelou hmotou. Tlaèiareò je vybavená<br />
všetkými benými komunikaènými portami vrátane<br />
pripojenia <strong>na</strong> poèítaèovú sie. AcuLaser C900N je<br />
moné doplni o doplnkový zásobník, ktorý po pripojení<br />
vytvára podstavu pre tlaèiareò.<br />
Zo stránky softvérovej výbavy ide v tomto prípade<br />
o tlaèiareò s podporou jazyka PCL. V pouívate¾<strong>sk</strong>om<br />
rozhraní tlaèiarne je moné <strong>na</strong>stavi dva<br />
základné reimy – rýchly a kvalitný. K dispozícii je<br />
aj reim šetrenia tonera. Náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè sú<br />
pritom v tejto kategórii tlaèiarní <strong>na</strong>jlepšie.<br />
Tento model patrí k jednoduchším farebným laserovým<br />
tlaèiaròam, <strong>na</strong>priek tomu však v <strong>na</strong>šom teste<br />
dosiahol pozoruhodné výsledky. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý<br />
panel tvoria len dve LED diódy, všetky ostatné<br />
<strong>na</strong>stavenia a sig<strong>na</strong>lizácia sa realizujú prostredníctvom<br />
softvérového vybavenia. Konštrukcia tlaèiarne<br />
je vyriešená takým spôsobom, e spotrebný<br />
materiál sa vymieòa zboku. Hoci je to o nieèo komplikovanejšia<br />
operácia, ilustraèné obrázky presne<br />
vedú pouívate¾a celým týmto procesom.<br />
Epson AcuLaser C1900N<br />
Zapoièal: Epson ÈR<br />
Ce<strong>na</strong>: 36 900 Sk bez DPH / 44 280 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 0,64 Sk bez DPH<br />
/ 0,77 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 4,66 Sk bez<br />
DPH / 5,59 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOOOOO<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOOOOG<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOOOGG<br />
Zo stránky mechanického vyhotovenia sa táto tlaèiareò<br />
podobá <strong>na</strong> model AcuLaser C900N. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý<br />
panel je však o nieèo bohatší. Obsahuje<br />
toti LCD displej, tri sig<strong>na</strong>lizaèné LED a pä tlaèidiel.<br />
Tak je moné lepšie <strong>na</strong>stavova niektoré vo¾by<br />
– <strong>na</strong>pr. ove¾a jednoduchšie sa táto tlaèiareò pripája<br />
<strong>na</strong> poèítaèovú sie, keïe adresu IP je moné priamo<br />
<strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> tlaèiarni.<br />
Ïalším rozdielom je vnútorná výbava. AcuLaser<br />
C1900N obsahuje viacero emulácií tlaèiarní a volite¾ne<br />
aj PostScript Level 3. Tlaèiareò je moné rozšíri<br />
o pevný di<strong>sk</strong>, duplexnú jednotku a rozširovací<br />
vstupný zásobník, existuje aj vyhotovenie s podporou<br />
komunikácie WiFi.<br />
Prevádzkové náklady sú totoné ako v prípade<br />
modelu C900N. Podobne je to aj v prípade ovládacieho<br />
softvéru. Zaujímavý je aj monitor tlaèe. Ten<br />
zobrazuje detailné informácie o spotrebnom materiáli<br />
– o hladine tonera v zásobníkoch, ivotnosti<br />
optického valca, stave zásobníka <strong>na</strong> papier i <strong>na</strong>plnení<br />
nádoby <strong>na</strong> odpadkový toner. Súèasou dodávky<br />
je aj jed<strong>na</strong> rezervná nádoba <strong>na</strong> zvyškový toner.<br />
Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme zaregistrovali vysokú<br />
rýchlos pri èiernej i farebnej tlaèi. Tlaèiareò sa tak<br />
oplatí hlavne pri poiadavke <strong>na</strong> rýchlu tlaè a nízke<br />
prevádzkové náklady pri èiernej tlaèi.<br />
Zapoièal: Epson ÈR<br />
Ce<strong>na</strong>: 49 900 Sk bez DPH / 59 880 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 0,64 Sk bez DPH<br />
/ 0,77 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 4,66 Sk bez<br />
DPH / 5,59 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOOOOO<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOOOOG<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOGGGG
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
HP color LaserJet 1500L<br />
Tento model patrí k úplným novinkám, <strong>na</strong> trh sa<br />
vlastne dostáva a v tomto mesiaci. Doteraz<br />
v segmente karuselových tlaèiarní ponúkala spoloènos<br />
HP len model color LaserJet 2500. Predstavované<br />
zariadenie je urèitým z¾ahèením tohto<br />
modelu, prièom došlo k poklesu ceny, take je<br />
moný jednorazový odpis tejto tlaèiarne.<br />
Mechanická výbava je totoná ako pri modeli<br />
color LaserJet 2500. Testovaná tlaèiareò je však<br />
typu GDI, má iný procesor, kapacita RAM je 16 MB<br />
a pripoji ju mono len pomocou portu USB.<br />
Spotrebný materiál sa do tejto tlaèiarne vkladá<br />
spredu, týka sa to zásobníkov <strong>na</strong> toner i optického<br />
valca. Dráha papiera pri pohybe poèas tlaèe je o nieèo<br />
jednoduchšia ako pri iných viacprechodových modeloch.<br />
Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel tvorí systém LED diód<br />
a troch tlaèidiel. Tie slúia <strong>na</strong> prerušenie prebiehajúcej<br />
tlaèe a otáèanie zásobníkov v karuseli (nevyhnutné<br />
pri ich výmene). Ako príslušenstvo je moné prikúpi<br />
<strong>na</strong>pr. rozširovacie zásobníky <strong>na</strong> papier, ale aj<br />
externé riešenie pripojenia <strong>na</strong> poèítaèovú sie.<br />
V <strong>na</strong>šom teste dosiahla táto tlaèiareò ve¾mi<br />
dobrú kvalitu tlaèe. Spokojní sme boli aj s prevádzkovými<br />
nákladmi <strong>na</strong> farebnú tlaè. Na druhej<br />
strane bola však rýchlos tlaèe farebných dokumentov<br />
o nieèo nišia.<br />
Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Ce<strong>na</strong>: 29 990 Sk bez DPH / 35 988 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 0,95 Sk bez DPH<br />
/ 1,14 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 4,14 Sk bez<br />
DPH / 4,97 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOGGG<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOOGGG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOOOOO<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Minolta Magicolor 2300DL<br />
KATEGÓRIA<br />
KARUSEL<br />
Magicolor 2300DL predstavuje zo stránky predajnej<br />
ceny <strong>na</strong>jlacnejšie riešenie v celom <strong>na</strong>šom teste.<br />
Ide o tlaèiareò typu GDI, pouijete ju teda len<br />
v súvislosti s operaèným systémom Windows.<br />
Vzh¾adom <strong>na</strong> predajnú cenu je výhodou štandardná<br />
kapacita RAM – 32 MB.<br />
Spoloènos Minolta po<strong>sk</strong>ytuje svoje mechaniky aj<br />
pre ostatných výrobcov farebných laserových tlaèiarní.<br />
Ide teda o riešenie, ktoré sme u opisovali<br />
<strong>na</strong>pr. pri produktoch z<strong>na</strong>èky Epson. Na rozdiel od neho<br />
je pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel vybavený iným LCD displejom<br />
a ovládacími tlaèidlami orientovanými do kruhu.<br />
Tlaèiareò je moné prepoji pomocou všetkých<br />
spôsobov vrátane poèítaèovej siete. Vstupný podávaè<br />
<strong>na</strong> spodnej strane tlaèiarne však nie je uzavretý.<br />
Farebne je tlaèiareò vyhotovená v sivom<br />
odtieni. Ve¾kou výhodou je doba záruky, ktorá je<br />
v tomto prípade tri roky.<br />
Pri testovaní sme zaregistrovali vysokú rýchlos<br />
tlaèe pre èierne i farebné dokumenty. Rov<strong>na</strong>ko sme<br />
boli spokojní aj s kvalitou tlaèe a, prirodzene, s jej<br />
predajnou cenou. Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èierne<br />
dokumenty sú však o nieèo vyššie. Napriek tomu je<br />
to ve¾mi dobré riešenie <strong>na</strong> farebnú tlaè.<br />
Zapoièala: Minolta Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Ce<strong>na</strong>: 28 990 Sk bez DPH / 34 788 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 1,02 Sk bez DPH<br />
/ 1,22 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 4,39 Sk bez<br />
DPH / 5,27 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOGGGG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOOOOG<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Tab. 1b Parametre testovaných tlaèiarní typu in−line<br />
Tlaèiareò Brother HL−4000CN HP ColorLaserJet Lexmark C750dn OKI C5100n Xerox Phaser Xerox Phaser<br />
4600dn 6200N 8200DP<br />
Rýchlos tlaèe (èier<strong>na</strong> stra<strong>na</strong>) [str./min.] 16 16 19 20 16 16<br />
Rýchlos tlaèe (farebná stra<strong>na</strong>) [str./min.] 16 16 19 12 16 16<br />
Doba tlaèe prvej strany [s] menej ako 20 17,5 17,5 mono, 20 color 9 mono, 14 color 15 9<br />
Doba štartu [s] 30 120 N/A 95 N/A N/A<br />
Typ procesora QED 350 MHz 400 MHz RISC 350 MHz 200 MHz PowerPC 500 MHz PowerPC 300 MHz<br />
Kapacita pamäte [MB] 64 (max. 320) 160 (max. 416) 64 (max. 512) 32 (max. 288) 128 (max.256) 128 (max.256)<br />
Maximálne rozlíšenie [dpi] 1200 × 1200 600+ImageREt 2400 1200 × 1200 600 × 1200 2400 1200<br />
Tlaèové jazyky PCL6, PS3 PCL6, PCL5, PS3 PCL6, PS3 GDI PCL5c, PS3 PCL5c, PS3<br />
Kapacita multifunkèného zásobníka [strany] 100 100 100 100 100 N/A<br />
Kapacita vstupného zásobníka [strany] 500 500 500 300 500 200<br />
Maximál<strong>na</strong> kapacita vstupných zásobníkov 1100 1100 3100 930 1000 1200<br />
Kapacita výstupného zásobníka 250 250 250 250/100 200 200<br />
Maximál<strong>na</strong> gramá [g/m 2 ] 216 163 176 203 216 216<br />
Priama dráha papiera nie nie áno áno nie nie<br />
Duplex áno áno volite¾ne volite¾ne áno áno<br />
Pevný di<strong>sk</strong> volite¾ne volite¾ne volite¾ne nie volite¾ne volite¾ne<br />
Spôsob pripojenia USB, LPT, Ethernet LPT, Ethernet USB, LPT, Ethernet USB 2.0, Ethernet USB, LPT, Ethernet USB, LPT, Ethernet<br />
Podporované operaèné systémy Windows 95, 98, Windows 98, NT 4.0, Windows 95, 98, Windows 95, 98, Windows 95, 98, NT Windows 95, 98, NT<br />
NT 4.0, 2000, Me, 2000, Me, XP, NT 4.0, 2000, Me, NT 4.0, 2000, Me, 4.0, 2000, Me, XP, 4.0, 2000, Me, XP,<br />
XP, Mac OS 8.51, Mac OS 9 a vyšší XP XP Mac OS 8.x, Mac Mac OS 8.x, Mac OS X,<br />
Mac OS X OS X, Linux/UNIX Linux/UNIX<br />
Maximálne mesaèné zaaenie 60 000 85 000 60 000 50 000 60 000 65 000<br />
Spotreba poèas tlaèe [W] 450 415 500 400 400 400<br />
Hluk poèas tlaèe [dBa] 52 51 53 54 54 51<br />
Zabudovaný LCD displej áno áno áno áno áno áno<br />
Rozmery [mm] 439 × 590 × 445 480 × 508 × 693 528 × 605 × 470 342 × 400 × 528 439 × 445 × 590 432 × 390 × 600<br />
Hmotnos [kg] 35 48 47,7 20 36 36<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèiarne [bez DPH] 114 950 131 350 138 260 39 900 128 570 121 826<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany (5 % pokrytie, bez DPH) 0,77 0,77 0,90 0,64 1,39 1,09<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany (15 % pokrytie, bez DPH) 3,57 3,08 3,86 4,29 5,09 4,89<br />
Záruka [mesiacov] 12 12 12 12 12 12<br />
Zapoièala spoloènos Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l HP Sloven<strong>sk</strong>o HT Computers OKI Sloven<strong>sk</strong>o PS Products PS Products<br />
46 PC REVUE 5/2003
Minolta Magicolor<br />
2350<br />
Táto tlaèiareò je zdoko<strong>na</strong>lením modelu Magicolor<br />
2300. Na rozdiel od neho toti nejde o model GDI,<br />
ale tlaèiareò s podporou jazyku PCL5 i 6, ako aj<br />
PostScript 3. Pouíva pritom tlaèovú technológiu s<br />
oz<strong>na</strong>èením Crown. Z<strong>na</strong>mená to, e ju môete<br />
poui univerzálnejšie. Z tohto dôvodu je zväèšená<br />
aj kapacita pamäte. Magicolor 2350 dosahuje pri<br />
tlaèi maximálne rozlíšenie 1200 dpi. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý<br />
panel, monosti pripojenia, rozširovania i farebné<br />
vyhotovenie sú totoné s modelom Magicolor 2300.<br />
Výhodou dizajnu je to, e tlaèiareò zaberá relatívne<br />
málo miesta <strong>na</strong> pracovnom stole. Medzi volite¾né<br />
príslušenstvo patrí automatická duplexná jednotka<br />
a prípadný vstupný zásobník. Záruka aj <strong>na</strong><br />
tento model je 36 mesiacov.<br />
Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme dosiahli ve¾mi dobrú<br />
rýchlos tlaèe èierneho dokumentu. Pri farebných<br />
dokumentoch sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li zvýšenie kvality<br />
tlaèe, ale súèasne došlo aj k jej spomaleniu. Vysvet¾ujeme<br />
si to tým, e tento model predstavuje<br />
<strong>na</strong> trhu novinku a pravdepodobne ešte v èase testovania<br />
neboli celkom vyladené tlaèové ovládaèe.<br />
Z hardvérovej stránky má tlaèiareò Magicolor 2350<br />
všetky predpoklady <strong>na</strong> to, aby dosiahla vysokú<br />
rýchlos tlaèe aj pri farebných dokumentoch.<br />
Zapoièala: Minolta Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Ce<strong>na</strong>: 49 990 Sk bez DPH / 59 998 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 1,02 Sk bez DPH /<br />
1,22 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 4,39 Sk bez DPH<br />
/5,27 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOGGGGGGG<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOGGGG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOOOOG<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOGGGG<br />
TLAÈIARNE TYPU IN−LINE<br />
Brother HL−4000CN<br />
Spoloènos Brother ponúka túto tlaèiareò <strong>na</strong> pouitie<br />
v oblasti hromadnej farebnej tlaèe. Zodpovedá<br />
tomu hlavne jej masív<strong>na</strong> konštrukcia i zabudovaná<br />
duplexná jednotka. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel<br />
tvorí LCD displej, sedem tlaèidiel a dve LED diódy.<br />
Tlaèidlo <strong>na</strong> okamité zrušenie tlaèe je dostatoène<br />
výrazné. LCD displej poèas tlaèe zobrazuje oz<strong>na</strong>èenie<br />
portu, z ktorého prichádzajú údaje. Mechanické<br />
vyhotovenie je ve¾mi podobné ako pri modeloch od<br />
firmy Xerox.<br />
Súèasou softvérovej dodávky je program BRAdmin<br />
Professio<strong>na</strong>l, ktorý umoòuje sledova aj tlaèiarne<br />
iných z<strong>na</strong>èiek v sieti. Tento program po<strong>sk</strong>ytuje<br />
detailné údaje o spôsobe pouívania tlaèiarne.<br />
V <strong>na</strong>šom testovaní sme s týmto modelom<br />
dosiahli ve¾mi dobré výsledky, a to hlavne v oblasti<br />
produkcie farebných dokumentov. Vytlaèený výsledok<br />
je mierne posunutý smerom do èerveného<br />
odtieòa. Podanie farieb je však moné manuálne<br />
<strong>na</strong>stavi. Staèilo mierne ubra z purpurovej a ltej<br />
farby a dosiahli sme <strong>na</strong>jlepšie podanie fotografickej<br />
tlaèe v celom teste.<br />
Aj prevádzkové náklady patria vo vyhodnocovanej<br />
<strong>sk</strong>upine tlaèiarní k lepšiemu priemeru. Ce<strong>na</strong> tlaèiarne<br />
je síce vyššia, tento model sa však oplatí, pokia¾<br />
to myslíte s farebnou tlaèou v podniku váne.<br />
Zapoièal: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />
Ce<strong>na</strong>: 114 950 Sk bez DPH / 137 940 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 0,77 Sk bez DPH /<br />
0,92 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 3,57 Sk bez DPH<br />
/ 4,28 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOGG<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOOOGG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOOOOG<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOOGGG
POROVNÁVACÍ TEST<br />
H A R D W A R E<br />
HP color LaserJet 4600dn<br />
KATEGÓRIA<br />
IN−LINE<br />
Ide asi o rozmerovo <strong>na</strong>jvyššiu tlaèiareò z nášho<br />
testu. Konštrukcia je <strong>sk</strong>utoène masív<strong>na</strong> a tomu zodpovedá<br />
aj odporúèané mesaèné zaaenie tlaèiarne.<br />
Monos tlaèi a 85 000 strán mesaène je v <strong>na</strong>šom<br />
teste maximum. Napriek masívnemu vyhotoveniu<br />
je však manipulácia pri výmene spotrebného materiálu<br />
zvládnutá ve¾mi elegantne a jednoducho.<br />
Súèasou color LaserJet 4600dn je podsvietený<br />
LCD displej, ktorý zobrazuje hladinu zostávajúceho<br />
tonera pre kadú farbu osobitne. Tlaèiareò pouíva<br />
systém integrovaných zásobníkov <strong>na</strong> toner a tlaèových<br />
valcov. Napriek tomu sú jej prevádzkové náklady<br />
relatívne nízke, pri farebnej tlaèi sú dokonca<br />
<strong>na</strong>jnišie z celej vyhodnocovanej <strong>sk</strong>upiny.<br />
Súèasou dodávky je program Web Jetadmin (je<br />
aj <strong>na</strong> internete), ktorý dokáe administrova tlaèiarne<br />
z<strong>na</strong>èky HP aj cez internet.<br />
Pri inštalácii po sieti inštalaèný program sám<br />
<strong>na</strong>šiel tlaèiareò. Výhodou je opä zabudovaný duplex.<br />
Paradoxne však táto tlaèiareò nemá port USB,<br />
<strong>na</strong>miesto neho je pouitý starší paralelný port.<br />
S kvalitou obchodnej grafiky sme boli spokojní,<br />
pretoe sme dosiahli <strong>na</strong>jlepšie výsledky v celom<br />
teste. Podanie „pleoviek“ v tlaèených fotografiách<br />
však mierne trpí farebným posunom.<br />
Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Ce<strong>na</strong>: 131 350 Sk bez DPH / 157 620 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 0,77 Sk bez DPH<br />
/ 0,92 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 3,08 Sk bez<br />
DPH / 3,70 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOGG<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOOOGG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOOOOO<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOGGGG<br />
Lexmark C750dn<br />
Táto tlaèiareò je pod¾a papierových predpokladov<br />
<strong>na</strong>jrýchlejšia v <strong>na</strong>šom teste, výrobca udáva 19<br />
strán za minútu pre èiernu i farebnú tlaè. Rov<strong>na</strong>ko<br />
ako v predchádzajúcom prípade ide o masívne riešenie,<br />
urèené <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> hromadnú tlaè. Papier sa<br />
pri tlaèi odoberá zo vstupného podávaèa, prechádza<br />
okolo vodorovne usporiadaných tlaèových valcov<br />
a konèí vo výstupnom zásobníku v hornej èasti<br />
tlaèiarne.<br />
C750dn je moné rozširova o mnostvo vstupných<br />
zásobníkov, duplexnú jednotku, výstupný<br />
triediè, ale i dierkovaè dokumentov. Skrátka, C750<br />
je motorom centrálneho systému <strong>na</strong> spracovanie<br />
dokumentov.<br />
Operaèný panel tvorí LCD displej a nieko¾ko rôznofarebných<br />
tlaèidiel. Súèasou softvérovej dodávky<br />
je správcov<strong>sk</strong>ý program MarkVision.<br />
Pri testovaní sme zistili vysokú rýchlos v prípade,<br />
e dokumenty sú relatívne jednoduché. No ak sú<br />
dokumenty komplikovanejšie, tlaè trvá o nieèo<br />
dlhšie. Vysvet¾ujeme si to nišou štandardnou kapacitou<br />
vstupnej pamäte, ktorá sa však dá ve¾mi jednoducho<br />
rozšíri (bené SIM moduly). Pri testovaní<br />
sa nám celkom páèila aj kvalita výstupu v prípade<br />
fotografií so zobrazením ¾ud<strong>sk</strong>ej pleti. Pripomeòme,<br />
e optické rozlíšenie tlaèe je 1200 × 1200 dpi.<br />
Zapoièal: HT Computers<br />
Ce<strong>na</strong>: 138 260 Sk bez DPH / 165 219 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 0,90 Sk bez DPH<br />
/ 1,08 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 3,86 Sk bez<br />
DPH / 4,63 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOGG<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOGGG<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOOGGG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOOOGG<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOGGGG<br />
OKI C5100n<br />
KATEGÓRIA VÝKON/CENA<br />
Ide o jednoprechodovú tlaèiareò s ve¾mi zaujímavou<br />
cenou. Je typu GDI, teda spracovanie informácií sa<br />
vykonáva v pripojenom poèítaèi. Zaujalo nás aj jej<br />
farebné vyhotovenie, ktoré predstavuje kombináciu<br />
sivej a tmavofialovej farby. Súèasou predného panela<br />
je podsvietený LCD displej, ktorý zobrazuje viacero<br />
údajov pri tlaèovom procese. Hoci ide o tlaèiareò<br />
so štyrmi valcami, jej hmotnos je relatívne nízka.<br />
Preto sa s òou dá pohodlne manipulova.<br />
Na zadnom paneli nájdete sieový i USB port (vo<br />
verzii 2.0). Pri pripojovaní <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu poèítaèovú sie<br />
nám inštalaèný program tlaèiareò ne<strong>na</strong>šiel, ale<br />
manuálne <strong>na</strong>stavenie portu IP situáciu vyriešilo.<br />
Výhodou je aj to, e tento model umoòuje tlaèi<br />
s priamou dráhou papiera. Tlaèi tak môete aj <strong>na</strong><br />
hrubšie tlaèové médiá, tlaèiareò podporuje aj tlaè<br />
<strong>na</strong> bannerový formát papiera.<br />
Súèasou ve¾mi bohatej softvérovej dodávky sú rozlièné<br />
utility <strong>na</strong> lokálnu i sieovú správu tlaèiarne.<br />
Ovládaè tlaèiarne umoòuje <strong>na</strong>stavenie troch typov<br />
kvality tlaèe a detailné <strong>na</strong>stavovanie podania farieb.<br />
Ve¾kou výhodou sú nízke prevádzkové náklady <strong>na</strong> tlaè<br />
èierneho dokumentu, ako i <strong>na</strong>jvyššia rýchlos tlaèe<br />
pre èierne dokumenty v sledovanej <strong>sk</strong>upine tlaèiarní.<br />
Zapoièal: OKI Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Ce<strong>na</strong>: 39 900 Sk bez DPH / 47 880 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 0,64 Sk bez DPH<br />
/ 0,77 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 4,29 Sk bez<br />
DPH / 5,15 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOOGG<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOGG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOOOOO<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOOGGG<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Tab. 2 Dosiahnuté doby tlaèe rozlièných dokumentov pri testovaní<br />
Uvedené sú doby tlaèe [mm:ss] Epson Epson HP color Minolta Minolta Brother HP Color Lexmark OKI Xerox Phaser Xerox Phaser<br />
AcuLaser AcuLaser LaserJet Magicolor Magicolor HL− LaserJet C750n C5100n 6200DP 8200DP<br />
C900N C1900N 1500L 2300DL 2350 4000CN 4600hdn Color Printer Color Printer<br />
Doba tlaèe prvej strany 00:17 00:16 00:18 00:16 00:17 0:00:17 0:00:17 0:00:19 0:00:14 0:00:17 0:00:22<br />
Doba tlaèe 10 textových strán mono 00:52 00:49 00:52 00:49 00:49 0:00:52 0:00:51 0:00:46 0:00:41 0:00:55 0:01:06<br />
Doba tlaèe 5 strán dokumentu color 01:25 01:19 01:50 01:38 04:01 0:00:39 0:00:37 0:00:43 0:00:42 0:00:57 0:01:02<br />
Doba tlaèe 9 strán prezentácie color 04:30 02:55 02:25 02:43 21:50 0:01:02 0:01:17 0:02:46 0:01:15 0:01:23 0:01:19<br />
Doba tlaèe 1 strany tabu¾ky color 00:30 00:27 00:35 00:28 00:33 0:00:17 0:00:18 0:00:21 0:00:19 0:00:21 0:00:13<br />
Doba tlaèe 2 strán plagátu color 00:55 00:50 00:58 00:51 04:33 0:00:32 0:00:29 0:01:19 0:00:28 0:00:33 0:00:34<br />
Doba tlaèe 50 strán zmiešaného dokumentu 07:17 07:15 11:25 07:13 12:17 0:03:31 0:03:18 0:03:28 0:04:33 0:03:14 0:03:29<br />
48 PC REVUE 5/2003
Xerox Phaser<br />
6200N<br />
ZA ZOBRAZENIE<br />
INFORMÁCIÍ<br />
NA DISPLEJI<br />
Xerox Phaser<br />
8200DP<br />
Táto tlaèiareò pracuje <strong>na</strong> rozdiel<br />
od všetkých ostatných testovaných<br />
modelov s vo<strong>sk</strong>ovou<br />
technológiou. Z<strong>na</strong>mená to, e do<br />
nej vkladáte <strong>na</strong>miesto tonera tuhý<br />
vo<strong>sk</strong> v tvare kociek. Samotný<br />
spôsob tlaèe je <strong>sk</strong>ôr podobný<br />
atramentovej tlaèiarni. Súèasou<br />
vo<strong>sk</strong>ovej tlaèiarne sú dýzy, ich poèet<br />
priamo súvisí s rozlíšením tlaèiarne.<br />
Dýzy umiestòujú roztopený<br />
vo<strong>sk</strong> <strong>na</strong> tlaèový valec, pomocou ktorého<br />
sa prenáša vytváraná kresba <strong>na</strong><br />
papier. Výhodou je monos tlaèe <strong>na</strong><br />
štruktúrovaný papier. Vo<strong>sk</strong>ovú tlaèiareò by<br />
ste mali vypí<strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jmenej. Jed<strong>na</strong>k doba zahrievania<br />
predstavuje nieko¾ko minút, jed<strong>na</strong>k takto zbytoène<br />
rastú prevádzkové náklady.<br />
Existujú rôzne vyhotovenia radu 8200. Testovaný<br />
model patril do oblasti zariadení s lepšou výbavou,<br />
súèasou bola aj automatická duplexná jednotka.<br />
Základný model Phaser 8200B má nišie rozlíšenie<br />
a nemá zabudované sieové rozhranie. Súèasou dodávky<br />
však je externé pripojenie <strong>na</strong> sie – JetDirect.<br />
VYHODNOTENIE A ZÁVER<br />
Je dotestované, môeme a<strong>na</strong>lyzova výsledky. Prvá<br />
<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> tlaèiarní s viacnásobným prechodom je vo všeobecnosti<br />
lacnejšia a urèená je pre pouívate¾ov, ktorí<br />
berú farebné dokumenty <strong>sk</strong>ôr ako doplnok k èiernej<br />
tlaèi a budú ich potrebova len obèas. V tejto <strong>sk</strong>upine<br />
tlaèiarní pod¾a nášho názoru <strong>na</strong>jlepšie vyhovuje poiadavkám<br />
pouívate¾ov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u model Minolta<br />
Magicolor 2300DL. Ide o tlaèiareò s <strong>na</strong>jnišou cenou<br />
z testu, pritom tlaèí dostatoène rýchlo i kvalitne. Upozoròujeme<br />
však, e je to tlaèiareò typu GDI. Ak by to<br />
bol pre <strong>na</strong>sadenie tlaèiarne problém, upozoròujeme<br />
<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> model Epson AcuLaser C1900n, ktorý má <strong>na</strong>vyše<br />
monosti rozšírenia <strong>na</strong> bezdrôtovú komunikáciu.<br />
Na druhej strane pre oblas väèších podnikov<br />
s heterogénnou štruktúrou odporúèame výkonnú<br />
Ide i klasickú laserovú tlaèiareò<br />
od spoloènosti Xerox s osvedèenou<br />
mechanikou, ktorú firma<br />
po<strong>sk</strong>ytuje aj pre niektorých iných<br />
výrobcov. Zásobníky s tonerom sa<br />
<strong>na</strong>chádzajú v jej zadnej èasti, sú prekryté<br />
prieh¾adným krytom a ¾ahko sa<br />
vymieòajú. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel tvorí<br />
LCD displej a pä tlaèidiel. Ve¾mi sa nám páèil spôsob<br />
oz<strong>na</strong>movania informácií pomocou LCD displeja. Máte<br />
detailné informácie o tlaèovom procese, pri <strong>na</strong>stavovaní<br />
je pri jednotlivých vo¾bách k dispozícii aj blišie<br />
vysvetlenie. Takéto vyhotovenie informaèného displeja<br />
by sme privítali aj u ostatných výrobcov.<br />
Inštalaèný program <strong>na</strong>šiel tlaèiareò v sieti a <strong>na</strong>inštaloval<br />
potrebné súbory. Dobre je prepracovaný aj<br />
monitor tlaèe – dá sa <strong>na</strong>pr. zí<strong>sk</strong>a informácia o nákladoch<br />
<strong>na</strong> tlaè a <strong>na</strong> úroveò jednotlivých pouívate¾ov. K<br />
výhodám patrí monos <strong>na</strong>stavenia profilov (niektorým<br />
pouívate¾om môete <strong>na</strong>pr. zakáza<br />
farebnú tlaè), existuje tlaè<br />
vo forme broúrky, úsporný re-<br />
im, priama tlaè z PDF a pod.<br />
Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />
dobrú rýchlos<br />
tlaèe pri farebných i èiernych<br />
dokumentoch. S výnimkou<br />
homogenity farby pri výplni<br />
ve¾kých plôch sme s kvalitou<br />
tlaèe boli spokojní.<br />
Zapoièal: PS Products<br />
Ce<strong>na</strong>: 128 570 Sk bez DPH / 154 284 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 1,39 Sk bez DPH /<br />
1,67 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 5,09 Sk bez DPH<br />
/ 6,11 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOOOGG<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOGGGGG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOGGGG<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOGGGG<br />
Zo stránky softvérovej výbavy sa<br />
Phaser 8200 ve¾mi podobá modelu<br />
Phaser 6200. Pri <strong>na</strong>šich<br />
testoch sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />
dobrú rýchlos tlaèe v oblasti<br />
produkcie farebných<br />
dokumentov a spokojní<br />
sme boli aj s dosiahnutou<br />
kvalitou tlaèe. Pri èiernej<br />
tlaèi je rýchlos v porov<strong>na</strong>ní<br />
s modelom Phaser 6200<br />
o nieèo nišia.<br />
Zapoièal: PS Products<br />
Ce<strong>na</strong>: 121 826 Sk bez DPH /<br />
146 191 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe èierneho dokumentu: 1,09 Sk<br />
bez DPH / 1,31 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> tlaèe farebného dokumentu: 4,89 Sk bez DPH<br />
/ 5,87 Sk s DPH<br />
H O D N O T E N I E<br />
Rýchlos èiernej tlaèe:<br />
OOOOOOGGGG<br />
Rýchlos farebnej tlaèe:<br />
OOOOOOOOOG<br />
Kvalita tlaèe:<br />
OOOOOOOOOO<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè: OOOOOOGGGG<br />
Prevádzkové náklady <strong>na</strong> farebnú tlaè: OOOOOOGGGG<br />
Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:<br />
OOOOOOOGGG<br />
jednoprechodovú tlaèiareò s nízkymi prevádzkovými<br />
nákladmi. Výhodná je aj monos zabudovaného<br />
duplexu. Pod¾a nášho názoru týmto kritériám <strong>na</strong>jlepšie<br />
zodpovedá model HP color LaserJet 4600dn. Je<br />
dostatoène rýchly, má monosti rozširovania, kvalita<br />
tlaèe je pre oblas kancelár<strong>sk</strong>eho <strong>na</strong>sadenia ve¾mi<br />
dobrá. Ak je poiadavka <strong>na</strong> nišiu <strong>na</strong>dobúdaciu cenu,<br />
upozoròujeme <strong>na</strong> model Brother HL-4000CN.<br />
Cenu sme sa rozhodli udeli aj modelu OKI C5100n,<br />
ktorý pod¾a nášho názoru disponuje <strong>na</strong>jvyšším pomerom<br />
výkon/ce<strong>na</strong>. Je to tlaèiareò typu GDI, ale jej výkon<br />
v oblasti rýchlosti i kvality tlaèe je neprehliadnute¾ný.<br />
No a <strong>na</strong>pokon cenu ude¾ujeme aj modelu Xerox<br />
Phaser 6200DP za ukákové spracovanie softvérovej<br />
výbavy vrátane spracovania informaèného displeja.
H A R D W A R E<br />
Sony PEG−NX70V/E<br />
Spoloènos Sony sa zameriava <strong>na</strong> produkciu vreckových<br />
poèítaèov, ktoré pracujú <strong>na</strong> operaènom<br />
systéme Palm OS a pritom trochu paradoxne vynikajú<br />
svojím multimediálnym výkonom. Potvrdením<br />
tohto trendu je aj model s oz<strong>na</strong>èením PEG-<br />
NX70V/E. Spoloènos Sony v tomto prípade pouila<br />
modifikovanú verziu operaèného systému Palm<br />
OS 5, súèasou je kvalitný farebný displej, zabudovaná<br />
kamera, mechanická klávesnica, monos<br />
bezdrôtového pripojenia <strong>na</strong> internet a aj precízne<br />
magnéziové vyhotovenie zodpovedá štýlu firmy<br />
Sony.<br />
Sony PEG-NX70V/E obsahuje otoèný displej, ktorý<br />
je moné otoèi prieène okolo osi. Displej teda<br />
môete otoèi do takej polohy, e bude prekrýva<br />
klávesnicu a celé ovládanie budete vykonáva len<br />
pomocou dotykového pera.<br />
V hornej èasti vreckového poèítaèa nájdete<br />
zabudovanú kameru. Tá má rozlíšenie 640 × 480<br />
bodov, môete ju otoèi zhruba o 260° a má dvojnásobný<br />
zoom. S jej pomocou môete <strong>na</strong>táèa video<br />
alebo fotografie, ktoré sa ukladajú do pamä-<br />
ovej karty Memory Stick. Rov<strong>na</strong>ko sa do tejto<br />
pamäovej karty ukladajú aj audiosúbory. Tie opä<br />
môu vzniknú <strong>na</strong>hrávaním pomocou zabudovaného<br />
mikrofónu. Na pamäovú kartu Memory<br />
Stick s kapacitou 128 MB sa pritom zmestí okolo<br />
535 minút audiozáz<strong>na</strong>mu alebo 60 minút videa<br />
v rozlíšení 160 × 112 pixelov.<br />
Sony PEG−NX70<br />
s otoèným displejom,<br />
mechanickou klávesnicou<br />
a zabudovanou kamerou<br />
CHARAKTERISTIKA<br />
Do pamäovej karty však<br />
môete uloi aj bené multimediálne<br />
súbory zo stolného poèítaèa.<br />
Na prenos sú urèené programy,<br />
ktoré dokáu prepoji vreckový<br />
a stolný poèítaè. Do pamäovej<br />
karty tak môete prenies <strong>na</strong>pr. súbory<br />
MP3 a potom ich prehráva vo vreckovom<br />
poèítaèi.<br />
Dodávka tohto prístroja obsahuje aj slúchadlá<br />
s dia¾kovým ovládaním. Z<strong>na</strong>mená to, e<br />
tento vreckový poèítaè môete pouíva podobne<br />
ako hudobný prehrávaè. Na prezentovanie obrázkov<br />
môete poui aj prezentaèný program Photo-<br />
Stand, ktorý môe by doplnený aj hudobným<br />
sprievodom. Rov<strong>na</strong>ko je moné do tohto vreckového<br />
poèítaèa prenies aj video (MPEG-4) alebo<br />
prehra súbory typu Macromedia Flash.<br />
Na zadnej strane Sony PEG-NX70 je priestor <strong>na</strong><br />
rozširujúcu kartu <strong>na</strong> bezdrôtový WiFi prístup k<br />
sieti (802.11b). Ide o kartu typu CompactFlash II,<br />
benú pamäovú CF kartu však tento vreckový poèítaè<br />
nedokázal rozpoz<strong>na</strong>. Ce<strong>na</strong> rozširovacej<br />
WiFi karty PEGA-WL100 je okolo<br />
150 USD.<br />
Zaujímavé je aj rozšírenie operaèného<br />
systému Palm OS 5.0 v tomto prístroji.<br />
Všetky aplikácie sú rozdelené do kategórií,<br />
èo u¾ahèuje ich výber. Pohyb v rámci aplikácií<br />
sa realizuje dotykovým perom alebo<br />
otoèným tlaèidlom <strong>na</strong> ¾avej strane prístroja.<br />
Pohyb v rámci kategórií je moný pomocou<br />
pera alebo klávesmi <strong>na</strong> prednom paneli.<br />
Spusti <strong>na</strong>táèanie, fotografovanie alebo<br />
<strong>na</strong>hrávanie zvuku je moné stlaèením<br />
tlaèidla z vonkajšej strany prístroja.<br />
Mechanická QWERTY klávesnica<br />
je umiestnená v strednej èasti<br />
prístroja. Po istom cviku s òou<br />
<strong>na</strong>píšete aj dlhší text. Škoda,<br />
e výrobca ešte lepšie<br />
nevyuil priestor<br />
<strong>na</strong> ploche poèítaèa<br />
a klávesy ešte viac<br />
nezväèšil. Na zadávanie<br />
textu mô-<br />
ete poui aj systém rozpoznávania<br />
textu písaného rukou<br />
(Graffiti). Chcelo by to však kompletnú sloven<strong>sk</strong>ú<br />
lokalizáciu. Nad mechanickou klávesnicou sú<br />
umiestnené ešte ïalšie štyri klávesy, ktoré umonia<br />
rýchle spustenie vybraných aplikácií. Ïalšie<br />
rýchle spustenie aplikácií môete definova v grafickom<br />
rozhraní nového operaèného systému, kde je<br />
priestor <strong>na</strong> ïalších 16 aplikácií.<br />
50 PC REVUE 5/2003
H A R D W A R E<br />
Ïalšie softvérové aplikácie<br />
sú zamerané <strong>na</strong> funkcie bené<br />
pre vreckové poèítaèe – zoz<strong>na</strong>m<br />
úloh, kontakty, <strong>na</strong>plánované<br />
stretnutia. Takisto je<br />
moné v tomto poèítaèi synchronizova<br />
a spracúva súbory<br />
typu Word alebo Excel,<br />
a to pomocou dodávanej<br />
aplikácie DocumentsToGo.<br />
Na spojenie s poèítaèom<br />
sa pouíva synchronizaèná<br />
kolí<strong>sk</strong>a. Tá sa pripája <strong>na</strong><br />
port USB poèítaèa a zároveò<br />
slúi ako driak pre tento<br />
vreckový poèítaè. Súèasou dodávky<br />
je aj špeciálny konektor <strong>na</strong><br />
cesty, ktorý zaisuje prepojenie kábla<br />
USB i <strong>na</strong>pájanie poèítaèa z externého<br />
zdroja.<br />
Tento vreckový poèítaè sme mali<br />
monos pouíva dlhší èas. Preto<br />
sú aj <strong>na</strong>še <strong>sk</strong>úsenosti s jeho pouívaním<br />
komplexnejšie. Sony PEG-<br />
NX70 je jednoz<strong>na</strong>ène dobrý vreckový<br />
poèítaè, a to hlavne vtedy, ak si<br />
k nemu obstaráte aj pamäovú kartu<br />
Memory Stick s kapacitou aspoò<br />
Poh¾ad <strong>na</strong> displej<br />
otoèený o 180°<br />
a slúchadlá s<br />
dia¾kovým ovládaním<br />
– všimnite si aj pre−<br />
pracované<br />
pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />
rozhranie s graficky<br />
oddelenými kategó−<br />
riami a iko<strong>na</strong>mi<br />
programov <strong>na</strong> rýchly<br />
prístup<br />
CHARAKTERISTI−<br />
KA<br />
128 MB. Môete ho poui univerzálne – <strong>na</strong>píšete<br />
text aj <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>u, potešíte sa ob¾úbenými hudobnými<br />
súbormi, <strong>na</strong>snímate si momentky, kedyko¾vek<br />
chcete. Pri fotografovaní je výhodný aj<br />
dvojnásobný zoom. Pokia¾ fotíte za dobrých svetelných<br />
podmienok, sú fotografie<br />
celkom dobré. Takisto môete týmto<br />
vreckovým poèítaèom dia¾kovo<br />
ovláda televízor, videorekordér<br />
alebo DVD. Softvérová dodávka je<br />
ve¾mi bohatá, mnoho programov sa<br />
<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> dodanom CD a <strong>na</strong><br />
internetovej stránke výrobcu. Prepojenie<br />
s poèítaèom funguje bez problémov,<br />
synchronizujete si <strong>na</strong>vzájom<br />
dôleité údaje a komunikujete<br />
s Memory Stickom.<br />
Tento vreckový poèítaè<br />
tak môete poui aj<br />
<strong>na</strong> prenos údajov medzi<br />
poèítaèmi.<br />
Pri výkonovom teste Benchmark<br />
2.0 dosiahol tento model <strong>sk</strong>óre<br />
271 % – <strong>na</strong> pripomenutie uvádzame,<br />
e <strong>sk</strong>óre 100 % má vreckový poèítaè<br />
Palm IIIe a Handspring Visor Platinum<br />
má 204 %. Pri prehrávaní videa<br />
v prehliadaèi Kinoma (<strong>www</strong>.kinoma.<br />
com) sme dosiahli rýchlos prehrávania<br />
testovacieho filmu s rozlíšením<br />
120 × 120 bodov (záber P-51) a 359<br />
snímok za sekundu.<br />
Obidve hodnoty predstavujú ve¾mi<br />
slušné výsledky, ktoré podèiarkujú príslušnos<br />
tohto poèítaèa k súèasnej špièke. Výhodou je<br />
aj kvalita spracovania a bohaté multimediálne<br />
schopnosti. Myslíme si, e súèasou dodávky by<br />
mohla by aj pamäová karta Memory Stick, pretoe<br />
bez nej nie moné <strong>na</strong>plno vyui potenciál<br />
tohto poèítaèa.<br />
O tento typ vreckového poèítaèa sa bude zaujíma<br />
predovšetkým hudobný <strong>na</strong>dšenec, ktorý súèasne<br />
môe nosi so sebou agendu, dokumenty a prípadne<br />
si odfoti èi <strong>na</strong>toèi zaujímavé scény.<br />
Ce<strong>na</strong>: 24 999 Sk bez DPH/29 999 Sk s DPH<br />
Zapoièal: RR Unlimited, <strong>www</strong>.rru.<strong>sk</strong><br />
Ondrej Macko<br />
T E C H N I C K É<br />
P A R A M E T R E<br />
Procesor: ARM 200 MHz<br />
Pamä: 16 MB RAM, 16 MB ROM<br />
Operaèný systém: Palm OS 5.0<br />
Rozhranie: USB, infraèervené, Memory Stick, CompactFlash II<br />
Podporované hudobné súbory: MP3, ATRAC3<br />
Formát fotografií: JPEG<br />
Formát videa: MPEG−4<br />
Displej: vysokokontrastný, 320 × 480 bodov, 65 536 farieb<br />
Ïalšie funkcie: videokamera (310 000 pixelov), audiorekordér,<br />
MP3 prehrávaè, mechanická klávesnica, funguje ako dia¾kové<br />
ovládanie, polyfonický alarm<br />
Batéria: Lithium−Ion polymer, výdr <strong>na</strong> batérie asi 10 dní<br />
(pouitie 30 minút denne s vypnutým podsvietením)<br />
Rozmery: 72 × 137 × 24 mm<br />
Hmotnos: 220 gramov<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
5/2003 PC REVUE 51
H A R D W A R E<br />
2×LCD−TV `a<br />
la Philips<br />
Jedným zo segmentov, od ktorého si producenti<br />
LCD monitorov s¾ubujú prudký nárast predaja svojich<br />
výrobkov, sú takzvané LCD-TV. Dvojicu takýchto<br />
prístrojov z ponuky spoloènosti Philips sme mali<br />
monos otestova.<br />
Kým spoèiatku boli LCD displeje urèené výluène<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v spojení s poèítaèmi, dnes sa situácia<br />
výz<strong>na</strong>mne mení. Dôvodov je hneï nieko¾ko. Najdôleitejším<br />
bolo zlepšenie technických parametrov<br />
LCD, ktoré sú dnes z tohto poh¾adu <strong>na</strong> úrovni porov<strong>na</strong>te¾nej<br />
s klasickými CRT obrazovkami. Ïalšími faktormi<br />
sú priaznivý cenový vývoj, nárast objemov<br />
produkcie a rast uhloprieèok. V s<strong>na</strong>he dosta LCD displeje<br />
k èo <strong>na</strong>jširšiemu okruhu zákazníkov si vývojári<br />
rýchlo uvedomili, e obrov<strong>sk</strong>ý potenciál pre <strong>na</strong>sadenie<br />
LCD je v oblasti spotrebnej elektroniky, a tak sme<br />
sa doèkali príchodu „tenkých“ televíznych prijímaèov.<br />
Iba krátko po tom, èo sa LCD TV objavili v ponuke<br />
viacerých producentov, <strong>na</strong>sledoval ïalší logický<br />
krok. Bolo ním spojenie LCD monitora a LCD televízneho<br />
prijímaèa do jediného zariadenia.<br />
KOMBINÁCIA LCD A TV ALEBO VIAC? Pri návrhu<br />
tohto typu zariadení bola rozhodujúca myšlienka<br />
vytvori produkt, ktorý by kombinoval televízny<br />
prijímaè a LCD monitor. Vo Philipse dotiahli myšlienku<br />
ešte o krôèik ïalej. Na rozdiel od iných výrobkov<br />
tejto kategórie, pre ktoré je zvyèajné zabudovanie<br />
TV tunera do LCD displeja, vývojári tejto<br />
spoloènosti si uvedomili, e ak má by zariadenie<br />
úspešné, treba nieèo prida...<br />
Philips 150<br />
MT10P<br />
Philips 180<br />
MT13P<br />
PHILIPS 150 MT10P<br />
Prvým z dvojice testovaných modelov bol prístroj<br />
s menšou, 15" uhloprieèkou. Naj<strong>sk</strong>ôr sa <strong>na</strong>ò pozrieme<br />
ako <strong>na</strong> poèítaèový monitor. Prístroj má vzh¾adom<br />
<strong>na</strong> uhloprieèku obvyklé <strong>na</strong>tívne rozlíšenie<br />
(1024 × 768). Z poh¾adu pripojenia poèítaèa je k<br />
dispozícii iba klasický a<strong>na</strong>lógový vstup VGA. Pokia¾<br />
ide o technické parametre, tento displej je moné<br />
zaradi ku kvalitnejším LCD. Disponuje toti vysokým<br />
kontrastným pomerom (500:1), <strong>na</strong>dpriemernou<br />
svietivosou (<strong>na</strong>d 310 cd/m 2 ) a slušnou latenciou<br />
(pod 25 milisekúnd).<br />
Z poh¾adu parametrov televízneho prijímaèa mono<br />
poveda, e ide o prístroj modernej koncepcie,<br />
s pamäou <strong>na</strong> 100 TV kanálov, ktorý je vybavený<br />
modulom teletextu (pamä <strong>na</strong> sto stránok) èi podporou<br />
funkcie obraz v obraze. Tá príde pouívate-<br />
¾ovi vhod, keï chce simultánne s prácou <strong>na</strong> PC sledova<br />
TV vysielanie alebo, <strong>na</strong>opak, v priebehu sledovania<br />
TV (prípadne DVD) pozrie, ako momentálne<br />
vyzerá práca <strong>na</strong> PC.<br />
Vïaka implementácii vstupu videosignálu je<br />
moné prístroj poui aj <strong>na</strong> sledovanie filmov z<br />
DVD alebo videoprehrávaèa. Za zmienku stojí aj<br />
zvukový subsystém prístroja, ktorý podporuje funkcie<br />
Smart Sound Setting, Incredible Surround a Auto<br />
Volume Leveler, ktoré umoòujú pouívate¾ovi jednoduché<br />
a optimálne <strong>na</strong>stavenie audiosystému v závislosti<br />
od momentálne pripojeného zdroja signálu<br />
(TV, prehrávanie DVD, PC).<br />
V dodávke prístroja sú prepojovacie káble, CD-<br />
ROM s ovládaèmi a príruèkou pouívate¾a a dia¾kové<br />
ovládanie.<br />
A veru pridali, TV prijímaè vybavili prijímaèom teletextu,<br />
zariadenie ako celok doplnili aj o ïalšie videovstupy,<br />
vïaka ktorým mono prístroj pripoji k videu,<br />
DVD prehrávaèu alebo výstupu z videokamery.<br />
Pouívatelia isto ocenia aj zabudovanie funkcie PIP<br />
(Picture In Picture), alebo ak chcete, „obraz v obraze“.<br />
Tá je príjemná, ak pracujete <strong>na</strong> poèítaèi a chcete jedným<br />
okom sledova program v televízii. Funkciu PIP<br />
je však moné vyui aj v opaènom garde.<br />
PHILIPS 180 MT13P<br />
Druhé z testovaných zariadení disponovalo väèšou,<br />
18" uhloprieèkou, vïaka ktorej má aj vyššie <strong>na</strong>tívne<br />
rozlíšenie (1280 × 1024). Výborná je svietivos displeja<br />
(300 cd/m 2 ). Na dobrej úrovni je kontrastný<br />
pomer (300:1) i latencia (30 ms). Pri poslednom z<br />
parametrov sa pozastavím. Nieko¾ko ráz som u<br />
toti odpovedal <strong>na</strong> otázku, èi latencia <strong>na</strong> úrovni 30<br />
ms nespôsobuje problémy pri prehrávaní videa a pri<br />
hrách. Tu je jednoz<strong>na</strong>èná odpoveï: ak ide o kvalitný<br />
monitor, je 30 ms úplne postaèujúcich!<br />
Televízny prijímaè je pri tomto modeli riešený<br />
rov<strong>na</strong>ko ako pri predchádzajúcom a jeho paramet-<br />
52 PC REVUE 5/2003
e vrátane funkcií podporovaných<br />
audioreazcom sú identické.<br />
ZÁVER. Spojenie LCD monitora s TV<br />
prijímaèom je jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jlepších vecí,<br />
akú sme v oblasti monitorov pre PC<br />
za posledných desa rokov zaili, teda<br />
aspoò pod¾a môjho názoru. Ak je<br />
kombinácia oboch zariadení <strong>na</strong>vrhnutá<br />
s takým <strong>na</strong>dh¾adom ako pri dvojici<br />
recenzovaných zariadení, moje konštatovanie<br />
platí dvojnásobne. Oba<br />
modely LCD-TV od Philipsu toti nie<br />
T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />
Výrobca Philips Philips<br />
Typ 150 MT10P 180 MT13P<br />
Uhloprieèka 15" 18"<br />
Natívne rozlíšenie 1024 × 768 1280 × 1024<br />
Vzdialenos bodov 0,297 mm 0,2805 mm<br />
Poèet farieb 16,7 mil. 16,77 mil.<br />
Horizontál<strong>na</strong> frekvencia [kHz] 31÷75 30÷80<br />
Vertikál<strong>na</strong> frekvencia [Hz] 56÷61 56÷75<br />
Šírka pásma [MHz] 80 MHz 135<br />
Pozorovací uhol (¼, P, H, D) 70/70/55/65 85/85/85/85<br />
Rozmery zobrazovacej plochy [mm] 304,1 × 228,1 359 × 287<br />
Kontrast 500:1 300:1<br />
Svietivos 310 cd/m 2 300 cd/m 2<br />
Latencia celkovo (tr, tf) [ms]
H A R D W A R E<br />
AXIS 9010 Bluetooth Access Point<br />
Bezdrôtový spôsob pripojenia rozlièných<br />
zariadení vás zbavuje<br />
nutnosti viaza sa <strong>na</strong> jedno<br />
miesto, dáva vám slobodu<br />
pohybu a odstraòuje<br />
sple káblov.<br />
Prístupový bod <strong>na</strong> pripojenie<br />
zariadení komunikujúcich<br />
s technológiou Bluetooth do poèítaèovej<br />
siete predstavila nedávno<br />
spoloènos Axis. Jeho hlavným<br />
urèením je bezdrôtové pripojenie<br />
notebooku, vreckového poèítaèa<br />
alebo mobilného telefónu do lokálnej<br />
poèítaèovej siete a <strong>na</strong> internet.<br />
Vyuije sa hlavne v kanceláriách,<br />
konferenèných miestnostiach, hoteloch<br />
a pod.<br />
AXIS 9010 beí u tradiène <strong>na</strong><br />
operaènom systéme Linux, ktorý je<br />
uloený v pamäti typu flash. Jeho<br />
správa je moná cez internet, keïe<br />
vytvára vlastný webový server.<br />
V <strong>na</strong>šom testovaní sme ho pouili<br />
<strong>na</strong> pripojenie notebooku k redakènej<br />
sieti. AXIS 9010 <strong>na</strong>pája externý adaptér<br />
a mono ho umiestni aj <strong>na</strong> stenu.<br />
Jeho tvar pripomí<strong>na</strong> di<strong>sk</strong> a predný<br />
panel tvoria tri LED diódy. Tie indikujú<br />
<strong>na</strong>pájanie, pripojenie k sieti<br />
(oranovou farbou 10 Mb/s, zelenou<br />
100 Mb/s) a posledná LED je vyhradená<br />
<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie aktivity Bluetooth<br />
modulu. Na boku zariadenia je tlaèidlo<br />
reset, pri testoch sme ho však nemuseli<br />
poui. AXIS 9010 obsahuje <strong>na</strong><br />
zadnom paneli port <strong>na</strong> pripojenie<br />
siete Ethernet 10/100. Súèasou AXIS<br />
9010 je ovládací softvér. Jeho inštalácia<br />
i konfigurácia je jednoduchá, v podstate<br />
je to potvrdzovanie predvolených<br />
hodnôt. Po inštalácii programu<br />
zí<strong>sk</strong>ate <strong>na</strong> poèítaèi zloku My Bluetooth<br />
Places a „vidíte“ kadé<br />
zariadenie, ktorá je vybavené<br />
touto komunikaènou technológiou<br />
a je v dosahu prístupového<br />
kódu. Na vytvorenej<br />
webovej stránke<br />
tohto prístupového bodu<br />
môete sledova pripojené<br />
zariadenia a takisto môete<br />
špecifikova adresy IP pripojených<br />
klientov. Pokia¾ sa externé<br />
zariadenie pokúša o pripojenie do<br />
siete, vyaduje sa zadanie prístupového<br />
me<strong>na</strong> a hesla.<br />
Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach sme pouili<br />
notebook s externým Bluetooth USB<br />
k¾úèom od firmy MSI. Takto sme boli<br />
schopní bezdrôtovým spôsobom komunikova<br />
so sieou v <strong>na</strong>šej budove<br />
<strong>na</strong> vzdialenos zhruba 20 m, a to pri<br />
prechode cez jednu stenu. Pri prechode<br />
cez dve steny sila signálu u výraznejšie<br />
poklesla a komunikaèná<br />
rýchlos sa adekvátne zníila. Pokia¾<br />
to myslíte s takýmto spôsobom pripojenia<br />
vánejšie, mali by ste si zadovái<br />
viac prístupových bodov a rozmiestni<br />
ich vo vašich priestoroch<br />
pod¾a toho, ako máte usporiadané<br />
miestnosti.<br />
Ce<strong>na</strong>: 22 700 Sk bez DPH/27 240 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Canex connections, s. r. o.<br />
Ondrej Macko<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Komunikácia: bezdrôtová Bluetooth Class 1<br />
Rozsah frekvencie: 2,402 a 2,480 GHz<br />
Výbava: procesor 100 MIPS RISC, 16 MB<br />
DRAM, 4 MB flash<br />
Ïalšie vlastnosti: interná anté<strong>na</strong>, podpora<br />
DHCP, pripojenie <strong>na</strong> sie pomocou konektora<br />
RJ−45, monos upgrade firmware<br />
Spotreba: 2,5 W, externý <strong>na</strong>pájací zdroj 12 V<br />
Rozmery: 50 × 143 × 178 mm<br />
Hmotnos: 300 gramov<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
Výrobca: AXIS Communications AB, Švéd<strong>sk</strong>o<br />
54 PC REVUE 5/2003
Motorola T720i<br />
Motorola ako prvá vyrukovala <strong>na</strong> trh<br />
mobilných telefónov s véèkovými modelmi<br />
a túto koncepciu si udriava dodnes.<br />
Nám sa do redakcie dostal model<br />
T720i, ktorý <strong>na</strong>sleduje len krátko po<br />
modeli T720 so zámerom ešte viac<br />
rozšíri jeho funkcie a monosti.<br />
ROZMERY A DIZAJN. Dizajn<br />
novej Motoroly je konzervatívny<br />
a pritom moderne<br />
pôsobiaci. Namiesto preh<strong>na</strong>ných<br />
oválov tu nájdete<br />
len ve¾mi jemne zaoblené tvary,<br />
ktoré dávajú telefónu hra<strong>na</strong>tý a<br />
dôstojný výzor. Vïaka pouitiu kombinácie<br />
sivej a striebornej farby je isté,<br />
e T720i bude vynika, nech sa objaví<br />
kdeko¾vek. Jeho rozmery 90 × 47,5 ×<br />
23 mm, ako aj hmotnos 111 g patria<br />
k dnešnému priemeru a robia z tohto<br />
telefónu kompaktné zariadenie.<br />
DISPLEJ A BATÉRIA. Vïaka vyklápaciemu<br />
riešeniu je hlavný displej<br />
telefónu väèší, ne je bené. A ako sa<br />
u stalo dobrým zvykom, je doplnený o<br />
malý stavový displej <strong>na</strong> obale telefónu.<br />
Ten je bielo podsvietený a obsahuje<br />
informácie o èase, dátume, sieti operátora,<br />
prípadne oz<strong>na</strong>muje prichádzajúci<br />
hovor. Hlavný displej má ve¾korysé rozmery<br />
120 × 160 bodov a dokáe zobrazi<br />
maximálne 4093 farieb. Jeho èitate¾nos<br />
je pritom ve¾mi dobrá a neprekáajú<br />
mu ani slneèné lúèe.<br />
Pod¾a údajov výrobcu sa T720i pri<br />
štandardnej batérii udrí v pohotovostnom<br />
reime maximálne 230 hodín.<br />
Nám sa podarilo telefón s dodávanou<br />
Li-Ion batériou s kapacitou 750 mAh<br />
udra pri ivote tri dni, poèas ktorých<br />
sme ho <strong>na</strong> noc nevypí<strong>na</strong>li a denne sa s<br />
prístrojom telefonovalo asi 30 minút a<br />
poslalo 25 SMS správ. Trochu zaráajúca<br />
bola doba <strong>na</strong>bíjania, ktorá zaberie<br />
plné tri hodiny.<br />
KLÁVESNICA A<br />
OVLÁDANIE. Vyklápacie<br />
èie véèkové<br />
telefóny majú oproti svojim „klasickým“<br />
kolegom tú výhodu, e <strong>na</strong> klávesnicu<br />
môu po<strong>sk</strong>ytnú podstatne väèší<br />
priestor. Práca s jednotlivými tlaèidlami<br />
je tak ove¾a pohodlnejšia a v koneènom<br />
dôsledku aj preh¾adnejšia. Okrem<br />
èíselných klávesov <strong>na</strong> tele telefónu nájdete<br />
jedno smerové ovládacie tlaèidlo a<br />
päticu ïalších tlaèidiel, ktorých funkcia<br />
sa mení v závislosti od pozície v menu.<br />
Tie sú doplnené tlaèidlom <strong>na</strong> spustenie<br />
hlasového záz<strong>na</strong>mníka a regulátorom<br />
hlasitosti.<br />
Menu Motoroly T720i je ve¾mi jednoduché<br />
a je triedené do 9 hlavných<br />
poloiek. Napriek tomu však musím<br />
ovládanie hodnoti dos nízko a dôvod<br />
je jednoduchý – pomalos telefónu.<br />
Tá je taká zúfalá, e niekedy èakáte<br />
a 3 sekundy <strong>na</strong> ohlas (<strong>na</strong>príklad<br />
pri vyvolaní menu), èo je <strong>na</strong> normálnu<br />
prácu neprijate¾né.<br />
APLIKÁCIE A DODATOÈNÁ VÝBA−<br />
VA. Oproti T720 pribudla v T720i Java.<br />
Tá má <strong>na</strong> svedomí spomalenie celého<br />
telefónu. Zdá sa, ako keby vstavaný<br />
procesor nezvládal také nároèné<br />
výpoèty. Telefón si, samozrejme,<br />
poradí s MMS, GPRS je takisto štandardom.<br />
Za<strong>sk</strong>oèil nás však fakt, e telefón<br />
nedisponuje ani rozhraním<br />
Bluetooth, èo by ešte<br />
bolo ospravedlnite¾né, ale<br />
v jeho dodávke nie je dokonca<br />
ani konektor IrDA. A minimálne<br />
ten dnes mono povaova<br />
za štandard v tomto segmente<br />
telefónov. Aspoò e nechýbali klasické<br />
utility, ako konvertor mien èi kalkulaèka,<br />
a ako výhodu hodnotíme aj<br />
fakt, e v T720i si priestor <strong>na</strong>šiel ve¾mi<br />
preh¾adný kalendár.<br />
Prítomnos Javy je <strong>na</strong>ïalej <strong>na</strong> úkor<br />
e-mailov. Inými slovami, emailový<br />
klient bol z dôvodu šetrenia miesta<br />
v pamäti vymazaný, a tak e-mail z<br />
T720i neodošlete. To¾ko mazania má,<br />
samozrejme, svoj dôvod – bolo potrebné<br />
<strong>na</strong>hra aplikáciu, ktorá bude<br />
obsluhova digitálny fotoaparát, ktorý<br />
sa dá k telefónu pripoji. Ten dokáe<br />
fotografie sníma v dvoch kvalitatívnych<br />
stupòoch a pri dvoch odlišných<br />
mierach osvetlenia. Fotografie<br />
sú však vo výslednej kvalite ve¾mi slabé<br />
a <strong>na</strong> viac ako <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v MMS<br />
by sme ich <strong>sk</strong>utoène neodporúèali.<br />
ZÁVER. Motorola T720i je rozporuplný<br />
telefón. Na jednej strane je to<br />
dizajnovo ve¾mi podarený model s<br />
kvalitným displejom a jednoduchým<br />
ovládaním. Dobré hodnotenie však<br />
kazí vyslovená pomalos telefónu,<br />
ako aj absencia dnes u takých bených<br />
vecí, ako je IrDA èi emailový<br />
klient. Záporne treba hodnoti aj pomalos<br />
telefónu. Práve tá by asi <strong>na</strong>jviac<br />
mohla ovplyvni pouívate¾ov.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Dizajn<br />
☺ Displej<br />
☺ Klávesnica<br />
☹ Absencia IrDA<br />
☹ Pomalé ovládanie<br />
☹ Kvalita fotoaparátu<br />
Ce<strong>na</strong>: 7908 Sk bez DPH/9490 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Motorola Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Martin Turoò<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Rozmery: 90 × 47,5 × 23 mm<br />
Hmotnos: 111 g<br />
Batéria: Li−lon 750 mAh<br />
Displej: 120 × 160 bodov, 4049 farieb<br />
GSM: 900/1800 MHz<br />
WAP: 1.2<br />
GPRS: Áno<br />
Java: Áno<br />
IrDA: Nie<br />
Bluetooth: Nie<br />
MMS: Áno
H A R D W A R E<br />
Toshiba Satellite 1950−801<br />
Notebook? Alebo u nie? Tento prístroj toho s notebookom,<br />
ako si ho väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov predstavuje,<br />
ve¾a spoloèného nemá! Na prvý poh¾ad sa mu podobá,<br />
no len èo sa s ním oboznámite, zistíte, e máte<br />
èes s plnohodnotnou náhradou stolného péceèka!<br />
Zaènime pekne po poriadku. Notebook upúta u<br />
svojimi rozmermi, ktoré sú dané integráciou 16"<br />
displeja! Ten síce vzbudzuje úctu rov<strong>na</strong>ko ako hmotnos<br />
prístroja (mierne <strong>na</strong>d 4 kg), je však iba povestnou<br />
špièkou ¾adovca, ktorú dokres¾uje odnímate¾ná<br />
bezdrôtová klávesnica a myš.<br />
To <strong>na</strong>jpodstatnejšie sa však ukrýva vnútri notebooku.<br />
Ide o výkonné komponenty. Im dominuje<br />
de<strong>sk</strong>topový mikroprocesor s frekvenciou 2,8 GHz,<br />
ktorý vyuíva systémovú zbernicu pracujúcu <strong>na</strong><br />
frekvencii 533 MHz (to sme doposia¾ v nijakom<br />
notebooku nevideli!). Mikroprocesor je doplnený<br />
512 MB pamäte DDR SDRAM (266 MHz) a grafikou<br />
GeForce4 440 Go, ktorá disponuje 64 MB vlastnej<br />
videopamäte. U spomenutý 16" TFT displej pracuje<br />
v rozlíšení 1280 × 1024 bodov a systém umoòuje<br />
pripojenie druhého monitora alebo TV prijímaèa.<br />
Za grafickým subsystémom v nièom nezaostáva<br />
di<strong>sk</strong>ový. Základom je pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou<br />
60 GB, ktorý je však 5400-otáèkový (to je pri notebookoch<br />
ešte vdy zriedkavos). Ten je doplnený<br />
DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkou. Poviete si, iad<strong>na</strong> novinka,<br />
opak je však pravda! Toshiba toti do tohto modelu<br />
integrovala <strong>na</strong>pa¾ovaèku, ktorá kombinuje podporu<br />
pre záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> médiá DVD-R/RW i DVD-RAM!<br />
Zápis <strong>na</strong> CD-R/RW je samozrejmosou, rov<strong>na</strong>ko ako<br />
èítanie všetkých spomenutých médií.<br />
Notebook disponuje slušnou výbavou aj z poh¾adu<br />
rozhraní. K dispozícii je paralelný port, trojica<br />
portov USB, port IrDA a FireWire. V zoz<strong>na</strong>me komunikaèných<br />
zariadení je iba klasický 56K modem<br />
a adaptér 10/100 Ethernet. Keby ste však zatúili<br />
po adaptéri bezdrôtovej siete WiFi, staèí dokúpi<br />
príslušný modul, pretoe notebook je <strong>na</strong> jeho inštaláciu<br />
pripravený.<br />
Pre prípad ïalšieho rozširovania je k dispozícii dvojica<br />
slotov PC Card. V úlohe polohovacieho zariadenia<br />
je pouitý touchpad. Ten však v pohodlí kancelárie<br />
isto radi vymeníte za bezdrôtovú klávesnicu, ktorá je<br />
súèasou dodávky a okrem štandardných klávesov disponuje<br />
aj funkènými klávesmi. Na ovládanie DVD<br />
môete <strong>na</strong>vyše poui multimediálny ovládací panel,<br />
umiestnený v prednej hrane prístroja. S oh¾adom <strong>na</strong><br />
rozmery displeja isto príde vhod aj odnímate¾ná bezdrôtová<br />
klávesnica. Napájanie zaisuje LiIon batéria s<br />
kapacitou 6400 mAh, ktorú je moné dobíja aj poèas<br />
práce <strong>na</strong> notebooku.<br />
VÝKON<br />
Výrobca<br />
Toshiba<br />
Model<br />
Satellite 1950−801<br />
WinBench 99 CPUmark 178<br />
WinBench 99 FPUmark 9970<br />
Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 6890<br />
High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 22900<br />
Business Graphics WinMark 99 628<br />
High−End Graphics WinMark 99 1550<br />
ZD Battery Mark 4.01<br />
LifeTest (min) 112<br />
Conditioning Run (min) 93<br />
Súèasou dodávky je tradiène aj programové vybavenie.<br />
Pri tomto modeli je základom operaèný systém<br />
Windows XP Home Edition, doplnený o aplikácie<br />
Win DVD player, Drag&Drop CD a Motion DV Studio.<br />
VÝKON. Poh¾ad <strong>na</strong> tabu¾ku s výsledkami testov hovorí<br />
jednoz<strong>na</strong>ène, opä tu máme výkonnostného<br />
„borca“! Výkon, ktorý sme <strong>na</strong>merali pri tomto modeli,<br />
je toti absolútne <strong>na</strong>jvyšším spomedzi všetkých<br />
<strong>na</strong>mi testovaných notebookov! Nepochybne <strong>na</strong>jväèší<br />
podiel <strong>na</strong> tom má u spomí<strong>na</strong>ný de<strong>sk</strong>topový<br />
mikroprocesor a pouitie systémovej zbernice pracujúcej<br />
<strong>na</strong> frekvencii 533 MHz. Oba spomenuté parametre<br />
sa však odrazili aj <strong>na</strong> výdri notebooku pri<br />
práci <strong>na</strong> batérie, tá je pod hranicou dvoch hodín<br />
(v teste LifeTest).<br />
ZÁVER. Satellite 1950-801 je momentálne <strong>na</strong>jvýkonnejším<br />
notebookom Toshiba <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.<br />
Cenou za neobvyklý výkon je, samozrejme, obmedzená<br />
prenosnos a o nieèo vyššia hluènos pri práci<br />
mikroprocesora <strong>na</strong> plný výkon. Jedineèným robí<br />
tento notebook okrem výkonu aj implementácia<br />
DVD mechaniky podporujúcej záz<strong>na</strong>m pod¾a dvoch<br />
štandardov. Satellite 1950-801 je notebook, ktorý<br />
má poslúi ako náhrada de<strong>sk</strong>topu. Z poh¾adu výkonnosti<br />
i moností práce sa mu túto ambíciu celkom<br />
isto podarí splni. Ce<strong>na</strong> prístroja je <strong>na</strong> prvý<br />
poh¾ad podstatne vyššia ne ce<strong>na</strong> podobne výkonného<br />
de<strong>sk</strong>topu, ak však pôjdete do detailov a doprajete<br />
si k zostave rov<strong>na</strong>ko kvalitný LCD monitor<br />
a dvojicu DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek, ve¾mi rýchlo sa k cene<br />
tohto notebooku priblíite.<br />
K negatívnym stránkam prístroja patrí nišia<br />
výdr <strong>na</strong> batérie, väèšie rozmery a hmotnos. Treba<br />
si však uvedomi, e tento prístroj má slúi <strong>na</strong>jmä<br />
<strong>na</strong> prácu v kancelárii a doma a tam vám budú spomenuté<br />
vlastnosti prekáa minimálne.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Výkon<br />
☺ Displej<br />
☹ Výdr <strong>na</strong> batériu<br />
Ce<strong>na</strong>: 145 990 Sk bez DPH/175 188 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: HT Computers<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
56 PC REVUE 5/2003
Nokia D211<br />
PC karta D211 je urèená <strong>na</strong> bezdrôtové pripojenie prenosných<br />
poèítaèov do WAN sietí GPRS/HSCSD, mobilných sietí<br />
GSM 900/1800, ale aj WLAN sietí WiFi (IEEE802.11b).<br />
Kombinácia moností pripojenia do lokálnej siete a bezdrôtovej<br />
mobilnej siete <strong>na</strong> prenos dát je<br />
šikovné riešenie. V prípade, e<br />
sa pohybujete priestoroch,<br />
kde je dostupná<br />
bezdrôtová sie pod¾a<br />
štandardu WiFi, mô-<br />
ete prenáša dáta<br />
rýchlosou 11 Mb/s.<br />
Keï opustíte kancelár<strong>sk</strong>e<br />
priestory, a teda<br />
aj dosah siete WiFi, mô-<br />
ete sa pripoji do siete<br />
GSM s vyuitím sluieb GPRS<br />
(40,2 kb/s), resp. HSCSD (43,2 kb/s). Pripojenie GPRS je výhodnejšie<br />
<strong>na</strong> bené surfovanie, prezeranie pošty, IM sluby<br />
atï. HSCSD je zase výhodnejšie <strong>na</strong> sahovanie väèšieho objemu<br />
dát.<br />
D211 má hrúbku kariet typu II, take zaberie len jeden<br />
slot. Z<strong>na</strong>èná èas karty, v ktorej je aj anté<strong>na</strong>, trèí mimo<br />
zásuvnej šachty, take pri balení notebooku do tašky ju<br />
asi bude nevyhnutné vytiahnu. Problémovým miestom<br />
môe by štrbinka <strong>na</strong> zasunutie SIM karty, ktorá umoní <strong>na</strong><br />
jednej strane zasunú SIM kartu tak, e nedolieha <strong>na</strong><br />
kontakty, <strong>na</strong> druhej strane, ak ju zatlaèíte príliš hlboko,<br />
môete ma problém vytiahnu ju, mono sa vám to<br />
podarí iba za pouitia špicatejšieho predmetu. Má to<br />
však svoje výhody, pretoe karta pevne drí a pri manipulácii<br />
zbytoène nevypadáva.<br />
Inštalácia je ve¾mi jednoduchá a bezproblémová. Po<br />
vytvorení dátových profilov s pomocou sprievodcu vyberiete<br />
typ prenosu (GPRS, GSM alebo WiFi), <strong>na</strong>stavíte príslušné<br />
parametre pripojenia pod¾a informácií od operátora:<br />
GSM – vytáèané èíslo, GPRS – APN a pri WiFi typ siete a<br />
access point. Potom aktivujete príslušné pripojenie a mô-<br />
ete surfova. Z jednotlivých aktivít sa vytvára log file,<br />
ktorý sa dá spätne prezera.<br />
Súèasou softvérového vybavenia je aj program <strong>na</strong><br />
spracovanie a ukladanie SMS, ako aj kontaktných adries <strong>na</strong><br />
SIM karte. SMS správy môete aj posiela a prijíma,<br />
karta však, bohuia¾, nepodporuje štandard multimediálnych<br />
MMS správ.<br />
D211 je <strong>na</strong>sledovníkom karty Nokia CardPhone2,<br />
ktorá však podporovala dátové prenosy len v sieach s<br />
technológiou HSCSD. Pridaním podpory dátových prenosov<br />
v sieach GPRS a WiFi sa jej úitková hodnota z<strong>na</strong>ène<br />
zvýšila. V súèasnosti predstavuje asi <strong>na</strong>jlepšie riešenie pre<br />
mobilných pracovníkov vybavených notebookom.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Ovládaèe<br />
☺ Podpora GPRS, HSCSD a WiFi<br />
☹ Úzka štrbi<strong>na</strong> pre SIM kartu<br />
Ce<strong>na</strong>: 14 000 Sk bez DPH/16 800 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Agora plus, a. s.<br />
Martin Drobný<br />
T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />
Siete: GSM (HSCSD) – a 43,2 kb/s, GPRS – a 40,2 kb/s, WiFi –<br />
a 11 Mb/s<br />
Rozmery: 125 × 54 × 5/10 mm<br />
Hmotnos: 51 g<br />
Ovládaèe: Windows 98 SE, Me, 2000, XP, Pocket PC od verzie 3.0,<br />
Linux<br />
Pin<strong>na</strong>cle PCTV Pro<br />
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />
Televíz<strong>na</strong> karta<br />
z<strong>na</strong>èky Pin<strong>na</strong>cle<br />
predstavuje<br />
rozumný<br />
kompromis pre pouívate¾ov,<br />
ktorí chcú<br />
<strong>na</strong> svojom poèítaèi sledova<br />
televízny signál v dostatoènej<br />
kvalite za rozumnú<br />
cenu.<br />
Karta je uspôsobená <strong>na</strong> príjem<br />
televízneho aj FM signálu v stereokvalite.<br />
Samozrejme, dokáe signál<br />
okrem premietania aj zaz<strong>na</strong>menáva,<br />
ale o tom ne<strong>sk</strong>ôr. Montá karty<br />
do poèítaèa aj <strong>na</strong>inštalovanie potrebných<br />
softvérových aplikácií prebieha<br />
bez problémov. Následne karta sama<br />
zaène vyh¾adáva všetky dostupné<br />
televízne stanice a pridáva ich do<br />
poradia. Potom máte monos meni<br />
ich poradie èi ich manuálne doladi<br />
pre ešte vyššiu kvalitu prijímaného<br />
signálu.<br />
Maximálne rozlíšenie obrazu, ktorý<br />
karta bude premieta v reime fullscreen,<br />
je 720 × 576 pixelov, prirodzene,<br />
nechýbajú ani iné ekvivalenty.<br />
Vysielanie je potom<br />
moné zachytáva<br />
do formátu<br />
AVI alebo<br />
MPEG I/II, ktoré si následne<br />
môete vypáli <strong>na</strong>príklad<br />
ako VideoCD. Samozrejmosou<br />
je aj monos ukladania zachytených<br />
obrázkov do formátu BMP.<br />
Ovládanie TV karty prebieha softvérovo<br />
alebo pomocou dodávaného<br />
dia¾kového ovládaèa, môete si vybra,<br />
èo je pre vás pohodlnejšie.<br />
Okrem softvéru urèeného <strong>na</strong> zobrazovanie<br />
TV signálu a prehrávanie<br />
FM vysielania v dodávke nájdete aj<br />
trial verziu strihového softvéru<br />
Pin<strong>na</strong>cle Studio 7.<br />
-mt-<br />
Ce<strong>na</strong>: 3980 Sk bez DPH / 4770 Sk s DPH
H A R D W A R E<br />
Archos Jukebox Multimedia<br />
Archos sa zmestí do dlane,<br />
pritom obsahuje farebný displej<br />
a prenosné puzdro.<br />
Vyhotovenie je ve¾mi odolné<br />
a vydrí aj tvrdšie<br />
zaobchádzanie.<br />
C H A R A K T E R I S T I −<br />
K A<br />
Do redakcie sme vïaka nášmu<br />
èitate¾ovi dostali zariadenie,<br />
ktoré nás okamite zaujalo.<br />
Ide o multimediálny prehrávaè<br />
videa, hudby a obrázkov<br />
s oz<strong>na</strong>èením Archos. V podstate<br />
je to malý poèítaè s<br />
displejom, pevným di<strong>sk</strong>om,<br />
prispôsobenou klávesnicou,<br />
prepojovacími portmi, batériou<br />
a operaèným systémom.<br />
Pritom je to však zariadenie, ktoré<br />
sa vám pohodlne zmestí do dlane.<br />
Archos Jukebox Multimedia obsahuje<br />
miniatúrny pevný di<strong>sk</strong> vo ve¾kosti<br />
od 10 do 40 GB. Na vy<strong>sk</strong>úšanie<br />
sme mali verziu s kapacitou 20 GB.<br />
Štandardným prepojením je port<br />
USB 1.1, ako príslušenstvo je moné<br />
prikúpi prepojovací port pre USB<br />
2.0 alebo FireWire. K ïalšiemu príslušenstvu<br />
patria èítaèky <strong>na</strong> pamäové<br />
karty. My sme mali k dispozícii<br />
adaptér pre kartu SmartMedia a CompactFlash.<br />
Okrem toho existuje pre<br />
tento multimediálny prehrávaè aj<br />
konektor, ktorý ho dokáe prepoji s<br />
televízorom a <strong>na</strong> òom premieta video.<br />
Navyše súèasou tohto zariadenia<br />
je zabudovaný mikrofón, a tak<br />
Archos vyuijete aj ako prenosný<br />
audiozáz<strong>na</strong>mník. Okrem toho umoòuje<br />
<strong>na</strong>hráva audio vo vysokej kvalite<br />
v reálnom èase aj z vonkajšieho<br />
zdroja. Keïe môete vyui plnú<br />
kapacitu pevného di<strong>sk</strong>u, nie je problém<br />
ani so <strong>sk</strong>utoène dlhými <strong>na</strong>hrávkami.<br />
Súèasou dodávky sú celkom<br />
dobré slúchadlá. Takisto je<br />
moné zakúpi náhradnú <strong>na</strong>bíjate¾nú<br />
batériu a pouívate¾<strong>sk</strong>y<br />
ju vymeni.<br />
Zariadenie sa dodáva v<br />
odolnom magnéziovom puzdre<br />
s pogumovanými okrajmi.<br />
Na ovládanie slúi spolu<br />
10 tlaèidiel. Základom je zapí<strong>na</strong>nie<br />
a vypí<strong>na</strong>nie prístroja, ïalej je to<br />
kombinované tlaèidlo <strong>na</strong> pohyb v smere<br />
hore/dole a doprava/do¾ava a štart<br />
prehrávania. Pod displejom sa <strong>na</strong>chádza<br />
trojica tlaèidiel, ktorých výz<strong>na</strong>m<br />
závisí od aktuálneho stavu. O ich výz<strong>na</strong>me<br />
teda informuje stavový riadok<br />
displeja. Displej je farebný LCD s diagonálou<br />
1,5 palca.<br />
V <strong>na</strong>stavení programu je moné<br />
zmeni dobu podsvietenia displeja<br />
(neplatí pre reim premietania videa),<br />
jeho kontrast a jas, jazyk <strong>na</strong> zobrazenie<br />
informácií, farebné podanie ovládania,<br />
dobu automatického vypnutia<br />
atï. Archos je moné upgradova pomocou<br />
informácií <strong>na</strong> stránke výrob-<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Kapacita pevného di<strong>sk</strong>u: od 10 do 40 GB<br />
(štandardne 10 GB)<br />
Rozhranie: USB 1.1, volite¾ne USB 2.0,<br />
FireWire<br />
Buffer: 16 MB<br />
Nahrávanie a prehrávanie audia: MP3<br />
dekódovanie od 30 do 320 kb/s, MP3<br />
enkódovanie od 30 do 160 kb/s<br />
Zobrazenie obrazu: formáty JPEG a BMP<br />
v ¾ubovo¾nom rozlíšení<br />
Prehrávanie videa: MPEG−4, 352 × 288<br />
pixelov, 30 snímok za sekundu, MP3<br />
stereozvuk, VHS kvalita, formát súboru AVI,<br />
DivX 4.0 a 5.0<br />
Displej: zabudovaný LCD, farebný, diagonála<br />
1,5 palca, 237 × 234 bodov, RGB, moný<br />
výstup <strong>na</strong> TV<br />
Audiovstup: stereo a<strong>na</strong>lóg alebo digital<br />
Line−IN mini jack, alebo zabudovaný mikrofón<br />
Audiovýstup: stereo a<strong>na</strong>lóg alebo digital<br />
Line−OUT mini jack, alebo výstup <strong>na</strong> slúchadlá<br />
Výdr batérie: 7 hodín prehrávania zvuku<br />
(bez podsvieteného displeja)<br />
Napájanie: <strong>na</strong>bíjate¾ná lítiovo−iónová<br />
batéria alebo externý <strong>na</strong>pájací zdroj<br />
Rozmery: 110 × 78 × 28 mm<br />
Hmotnos: 290 gramov vrátane batérie<br />
Podporovaný operaèný systém pripojeného<br />
poèítaèa: Windows 98 SE, Me, 2000, XP,<br />
Mac OS 8.6 a vyšší<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
58 PC REVUE 5/2003
Kvalita farebného displeja je<br />
ve¾mi dobrá<br />
Archos môete pripoji aj<br />
k televízoru a máte prenosný<br />
prehrávaè videa<br />
Spôsob pripojenia <strong>na</strong> port USB<br />
cez univerzálny konektor<br />
cu (<strong>www</strong>.archos.com). Tu sa <strong>na</strong>chádzajú<br />
aktuálne verzie firmware a výrobca<br />
kladie <strong>na</strong> zlepšovanie zariadenia<br />
<strong>na</strong>ozaj dôraz. Verzia firmware, ktorú<br />
sme mali <strong>na</strong>inštalovanú, nebola staršia<br />
ako mesiac.<br />
Archos sme <strong>sk</strong>úšali nieko¾ko dní a<br />
<strong>na</strong>še poz<strong>na</strong>tky s ním sú ve¾mi pozitívne.<br />
Skúšali sme prehráva video <strong>na</strong><br />
zabudovanom displeji i <strong>na</strong> pripojenom<br />
televízore, poèúvali sme hudobné<br />
<strong>sk</strong>ladby cez slúchadlá i cez pripojený<br />
zosilòovaè, vyuívali sme ho aj<br />
ako archivaèné zariadenie <strong>na</strong> programy<br />
typu shareware i bené poèítaèové<br />
dáta. Sledovanie videa <strong>na</strong> 1,5-palcovom<br />
displeji má <strong>sk</strong>ôr informaènú<br />
hodnotu, ale <strong>na</strong> cestách sa zíde. Pokia¾<br />
sme cez konektory Scart pripojili televízor,<br />
boli sme s reprodukovanou<br />
kvalitou obrazu spokojní. Archos pouíva<br />
videoformát MPEG-4. Na prenos<br />
údajov do poèítaèa sme pouívali<br />
rozhranie USB 2.0 a celoveèerný film<br />
vo formáte DivX sme preniesli do poèítaèa<br />
do jednej minúty. Štandardný<br />
prepojovací konektor USB 1.1 je <strong>sk</strong>ôr<br />
riešením pre staršie poèítaèe. Pri pripojení<br />
<strong>na</strong> operaèný systém Microsoft<br />
Windows XP nemusíte inštalova<br />
nijaký dodatoèný ovládaè, všetko je<br />
u v dodávke operaèného systému.<br />
Konektory <strong>na</strong> pamäové karty pouívané<br />
v digitálnych fotoaparátoch podèiarkujú<br />
pouitie v oblasti digitálneho<br />
spracovania obrazu.<br />
Operaèný systém pouitý v tomto<br />
zariadení dokáe prehráva multimediálne<br />
súbory, ïalej je moné pomocou<br />
neho kopírova, maza súbory,<br />
vytvára adresáre, premenova ich a<br />
pod. Celé ovládanie však zodpovedá<br />
monostiam 1,5-palcového displeja.<br />
Systém ovládania je zo zaèiatku trochu<br />
mätúci, ale po èase si <strong>na</strong>ò zvyknete.<br />
Treba si hlavne všíma informácie<br />
<strong>na</strong> stavovom riadku. Pod¾a nich sa<br />
urèuje výz<strong>na</strong>m troch klávesov pod<br />
displejom.<br />
V celkovom hodnotení je Archos<br />
predovšetkým nástroj pre profesionálov<br />
– fotografov, tvorcov hudby a<br />
pod. Uplatní sa tak <strong>na</strong>pr. v kreatívnom<br />
štúdiu. Výhodou je vysoká kvalita<br />
<strong>na</strong>hrávania zvuku. Vyuije ho aj<br />
bený pouívate¾, ktorý <strong>na</strong> takéto<br />
zariadenie má dostatok fi<strong>na</strong>nèných<br />
prostriedkov. Zí<strong>sk</strong>a tak prenosný<br />
pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou od 10 do 40 GB,<br />
prenosný videoprehrávaè, prièom<br />
video môe sledova aj <strong>na</strong> cestách,<br />
kvalitný hudobný prehrávaè a archivaèné<br />
zariadenie <strong>na</strong> fotografie a poèítaèové<br />
súbory. Rov<strong>na</strong>ko je moné<br />
aj priame <strong>na</strong>hrávanie hudobných<br />
súborov do formátu MP3. Pre rozširovací<br />
port existujú aj ïalšie zariadenia<br />
– digitál<strong>na</strong> kamera, fotoaparát<br />
a pod. U verzia s kapacitou 10 GB<br />
pritom umoní uloi okolo 2500<br />
súborov MP3, 30 000 fotografií èi 25<br />
hodín videa. Jednoducho je to také<br />
multimediálne centrum <strong>na</strong> dlani.<br />
Domnievame sa, e Archos je zariadenie,<br />
ktoré si <strong>na</strong>ozaj zaslúi ocenenie<br />
Tip redakcie.<br />
Ce<strong>na</strong>: okolo 500 eur s DPH za verziu s 20 GB<br />
di<strong>sk</strong>om (asi 20 800 Sk)<br />
Zapoièal: Tomáš Haverlík<br />
Kreatívne štúdio Kolovrátok<br />
Ondrej Macko
H A R D W A R E<br />
Dva „<strong>na</strong>drozmerné“ LCD monitory<br />
Vïaka prepadu cien sa LCD monitory stávajú èoraz<br />
dostupnejšími. Príjemné je, e toto tvrdenie u<br />
neplatí iba v kategórii LCD monitorov s menšími<br />
uhloprieèkami, ale aj v kategórii monitorov s uhloprieèkami<br />
<strong>na</strong>d 18". Tentoraz sa v redakcii stretli<br />
dva LCD monitory s uhloprieèkami 19" a 21".<br />
V oboch prípadoch šlo o produkty renomovaných<br />
výrobcov a modely z vyššej kategórie.<br />
Eizo FlexScan<br />
L985EX<br />
EIZO FLEXSCAN L985EX<br />
Eizo je výrobcom monitorov, ktorý je známy <strong>na</strong>jmä<br />
medzi grafikmi a pouívate¾mi aplikácií CAD/CAM.<br />
Z aktuálnej ponuky tohto výrobcu sme mali monos<br />
otestova doposia¾ <strong>na</strong>jväèší LCD displej, aký v<br />
<strong>na</strong>šej redakcii vôbec bol.<br />
Monitory s uhloprieèkou 21" ešte vdy patria k<br />
menej obvyklým aj medzi klasickými CRT modelmi<br />
a uplatnenie <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong>jèastejšie v grafických<br />
štúdiách alebo pri práci s aplikáciami CAD/CAM. Do<br />
rov<strong>na</strong>kého prostredia teraz Eizo ponúka aj tento<br />
LCD model.<br />
Displej je vybavený dvoma vstupmi (DVI-I a<br />
D-Sub). Z poh¾adu mechanického vyhotovenia displeja<br />
je zaujímavá <strong>sk</strong>utoènos, e disponuje monosou<br />
výškového <strong>na</strong>stavenia (viac ako 8 cm). Príjemný<br />
je aj fakt, e sa displej dodáva v dvoch farebných<br />
mutáciách – sivej a èiernej. V ponuke výrobcu<br />
je aj doplnkový multimediálny kit obsahujúci<br />
reproduktory.<br />
Z poh¾adu technických parametrov stoja za<br />
povšimnutie <strong>na</strong>tívne rozlíšenie displeja, ktoré je <strong>na</strong><br />
LCD úctyhodných 1600 × 1200 bodov (môete necha<br />
zobrazi dva dokumenty formátu A4 ved¾a<br />
seba), rov<strong>na</strong>ko mono hodnoti rozsah pozorovacích<br />
uhlov (180° horizontálne i vertikálne) a <strong>na</strong>dpriemerný<br />
je kontrast (400:1).<br />
Spomedzi moností monitora stojí za pozornos<br />
<strong>na</strong>jmä rozsiahla podpora správy farieb. Monitor<br />
podporuje nielen bené <strong>na</strong>stavenia hodnoty teploty<br />
bielej, ale aj <strong>na</strong>stavenia úrovne jednotlivých<br />
zloiek farieb. Úplne jedineèná v tejto kategórii<br />
monitorov je nová korekcia gama krivky, ktorá<br />
miesto bene pouívanej 8-bitovej håbky podporuje<br />
10-bitovú håbku, vïaka èomu je moné <strong>na</strong>stavova<br />
miesto 256 farebných prechodov a 1024!<br />
Rov<strong>na</strong>ko jedineèná je funkcia emulácie farebných<br />
charakteristík vybraných typov LCD a CRT monitorov.<br />
Tá je dôleitá <strong>na</strong>jmä v grafických štúdiách, kde<br />
je potrebné zladi farebné podanie obrazu <strong>na</strong> rôznych<br />
monitoroch. Grafici isto ocenia aj podporu<br />
funkcie Pivot, ktorou displej disponuje. Tá toti<br />
umoòuje otoèi monitor o 90°.<br />
Z poh¾adu praktických vlastností je FlexScan<br />
L985EX špièkové riešenie. Je to LCD monitor s <strong>na</strong>jvyššou<br />
homogenitou zobrazenia spomedzi všetkých<br />
doposia¾ testovaných LCD monitorov v PC<br />
REVUE. Výborná je èasová i farebná stabilita zobrazenia,<br />
a to tak v rámci pracovného dòa, ako aj pri<br />
dlhodobom porovnávaní (porov<strong>na</strong>nie <strong>na</strong>meraných<br />
hodnôt medzi jednotlivými dòami).<br />
ZÁVER. Za LCD displej s uhloprieèkou 21" by ste<br />
ešte pred pár mesiacmi museli da šesmiestnu<br />
sumu, dnes je to podstatne menej. Eizo FlexScan<br />
L985EX sa celkom isto nestane <strong>na</strong>jpredávanejším<br />
modelom. To si však ani nekladie za cie¾! Je to kus,<br />
ktorý ocenia profesionálni grafici, pre nich sú vlastnosti,<br />
ako je rozlíšenie 1600 × 1200, podpora 10-<br />
bitovej korekcie gama krivky èi monos emulácie<br />
farebných charakteristík širokého spektra CRT i<br />
LCD monitorov, doslova neocenite¾né. Tejto <strong>sk</strong>upine<br />
pouívate¾ov nebude prekáa <strong>na</strong> dnešné pomery<br />
priemerná latencia a svietivos.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Uhloprieèka a rozlíšenie<br />
☺ Funkcia pivot<br />
☺ Výškové <strong>na</strong>stavenie<br />
Ce<strong>na</strong>: 102 627 Sk bez DPH/123 152 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Sofos<br />
NEC MultiSync<br />
LCD1920NX<br />
60 PC REVUE 5/2003
H A R D W A R E<br />
T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />
Výrobca Eizo NEC<br />
Typ FlexScan L985EX MultiSync LCD1920NX<br />
Uhloprieèka 21" 19"<br />
Natívne rozlíšenie 1600 × 1200 1280 × 1024<br />
Vzdialenos bodov 0,27 mm 0,294 mm<br />
Poèet farieb 16,7 mil. 16,77 mil.<br />
Horizontál<strong>na</strong> frekvencia [kHz] 24÷94 31,5÷80<br />
Vertikál<strong>na</strong> frekvencia [Hz] 49÷86 56÷75<br />
Šírka pásma [MHz] 202 MHz 135<br />
Pozorovací uhol 85/85/85/85 85/85/85/85<br />
Rozmer zobrazovacej plochy [mm] 432 × 324 376 × 301<br />
Kontrast 400:1 500:1<br />
Svietivos 250 cd/m 2 250 cd/m 2<br />
Latencia celkovo (tr,tf) [ms] 40 (20+20) 25 (10+15)<br />
Teplota farieb <strong>na</strong>stavite¾ná 2 + <strong>na</strong>stavite¾ná<br />
Vstupy D−Sub / DVI−I D−Sub / DVI−D<br />
Spotreba [watt] 60 60<br />
Napájacie <strong>na</strong>pätie [V] 100÷240 100÷240<br />
Hmotnos [kg] 10,2 8<br />
Rozmery [mm] 472 × 459−541 × 208,5 434 × 423 × 205<br />
Reproduktory Volite¾ne Nie<br />
USB Áno Nie<br />
Monos upevnenia <strong>na</strong> stene nedodáva sa štandardne nedodáva sa štandardne<br />
On Screen menu Áno Áno<br />
Podpora i−Key Áno Áno<br />
Zodpovedá TCO'99 TCO'99<br />
Port Kensington Áno Áno<br />
NEC MULTISYNC<br />
LCD1920NX<br />
Druhým z monitorov s ve¾kou uhloprieèkou,<br />
ktorý sme mali monos<br />
otestova, bol produkt spoloènosti<br />
NEC-Mitsubishi, ktorá patrí k popredným<br />
producentom tak klasických<br />
CRT, ako aj LCD monitorov.<br />
Testovaný model má uhloprieèku<br />
19", ktorá v kombinácii s <strong>na</strong>tívnym<br />
rozlíšením (1280 × 1024) po<strong>sk</strong>ytuje<br />
príjemné pracovné prostredie pre<br />
kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie i prácu s videom.<br />
O monosti vyuitia tohto monitora<br />
aj v spojení s multimediálnymi<br />
aplikáciami vypovedá latencia, ktorá<br />
je 25 milisekúnd. Rov<strong>na</strong>ko dobrý vplyv<br />
<strong>na</strong> kvalitu zobrazenia má aj vysoký<br />
kontrastný pomer monitora (500:1)<br />
a rozsah pozorovacích uhlov (180° v<br />
oboch smeroch). Na priemernej úrovni<br />
je svietivos monitora (250 cd/m 2 ).<br />
Monitor je vybavený dvojicou vstupov,<br />
a<strong>na</strong>lógovým a digitálnym, prièom<br />
pri práci v <strong>na</strong>tívnom reime je<br />
zobrazenie rov<strong>na</strong>ko kvalitné pri vyuití<br />
ktoréhoko¾vek z nich. Pri práci<br />
v niších rozlíšeniach sme sa pri vyuití<br />
a<strong>na</strong>lógového vstupu stretli s drobnými<br />
defektmi v obraze.<br />
Z poh¾adu kvality zobrazenia mono<br />
<strong>na</strong> tomto modeli vyzdvihnú homogenitu<br />
podsvietenia, ktorá má zásadný<br />
vplyv <strong>na</strong> homogénnu interpretáciu<br />
farieb <strong>na</strong> celej ploche monitora.<br />
Rov<strong>na</strong>ko kvalitný je monitor aj z poh¾adu<br />
èasovej a farebnej stability zobrazenia.<br />
Štandardne je riešené ovládanie<br />
funkcií monitora prostredníctvom menu<br />
OSD a štvorice tlaèidiel <strong>na</strong> prednom<br />
paneli. Spomedzi pokroèilejších<br />
funkcií je dostupné <strong>na</strong>stavenie teploty<br />
farieb (dve preddefinované hodnoty<br />
a pouívate¾<strong>sk</strong>é <strong>na</strong>stavenie úrovne<br />
jednotlivých zloiek).<br />
Monitor je moné okrem beného<br />
<strong>na</strong>sadenia <strong>na</strong> pracovnom stole pripevni<br />
aj <strong>na</strong> stenu. Montá<strong>na</strong> súprava<br />
<strong>na</strong> takéto <strong>na</strong>sadenie síce nie je v štandardnej<br />
dodávke, dá sa však doobjed<strong>na</strong>.<br />
ZÁVER. NEC patrí v produkcii LCD<br />
monitorov k špièke, modelom Multi-<br />
Sync LCD1920NX toto postavenie jednoz<strong>na</strong>ène<br />
dokumentuje. V jeho prospech<br />
toti hovorí nielen kvalita a stabilita<br />
zobrazenia, ale aj <strong>sk</strong>utoènos,<br />
e displej zodpovedá nielen norme<br />
TCO´99, ale aj ISO 13406-2 (definuje<br />
poiadavky <strong>na</strong> LCD monitory z poh¾adu<br />
kvality zobrazenia).<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Kontrast, latencia<br />
☺ Podanie a stabilita farieb<br />
Ce<strong>na</strong>: 36 278 Sk bez DPH/43 534 Sk s DPH<br />
Zapoièal: BGS Distributions<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
5/2003 PC REVUE 61
H A R D W A R E<br />
Microtek ScanMaker 6800<br />
Pred krátkym èasom spoloènos Microtek predstavila<br />
nového zástupcu produktovej línie s modelovým<br />
oz<strong>na</strong>èením ScanMaker 6800, ktorý sa nám do<br />
redakcie dostal <strong>na</strong> otestovanie. Nový model prináša<br />
mnostvo technologických noviniek a<br />
rozšírení, ktoré zabezpeèujú vysokú kvalitu<br />
digitalizovaného výstupu, èo je popri vysokej<br />
dátovej priepustnosti a presnosti spracovania<br />
jeho hlavnou prednosou. Pozrime<br />
sa <strong>na</strong> túto novinku trochu blišie, aby sme zistili,<br />
èi ide iba o s¾uby, alebo o <strong>sk</strong>utoènos.<br />
VYHOTOVENIE. ScanMaker 6800 je k dispozícii<br />
v kompaktnom plochom vyhotovení, ktoré je optimalizované<br />
<strong>na</strong> úsporu priestoru <strong>na</strong> pracovnom stole<br />
pri zabezpeèení úplného komfortu pri práci. Príklopný<br />
panel vybavený modulom <strong>na</strong> spracovanie<br />
transparentných podkladov s maximálnym formátom<br />
102 × 107 mm prikrýva digitalizaènú plochu s<br />
rozmermi 210 × 297 mm s jemným vykrojením, zabezpeèujúcim<br />
ergonomický prístup tak k otvoreniu<br />
pri vkladaní digitalizovaného podkladu, ako aj k súprave<br />
tlaèidiel, umoòujúcich èiastoènú automatizáciu<br />
práce. Na vrchnej strane príklopu nájdeme<br />
priestor <strong>na</strong> prezeranie transparentných predlôh, ktorý<br />
je podsvietený <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie aktuálneho preh¾adu<br />
o podklade ešte pred jeho digitalizáciou.<br />
SPRACOVANIE PODKLADOV. Skener umoòuje<br />
spracovanie ruène podávaných reflexívnych a transparentných<br />
podkladov pri zabezpeèení optimalizácie<br />
spracovania v závislosti od pouitej tlaèovej<br />
predlohy. O digitalizáciu sa stará vynovený senzor<br />
CCD z radu Sigma-6, ktorý prichádza s usporiadaním<br />
jednotlivých senzorov, CCD v šesriadkovom<br />
rozloení. Oproti väèšine starších <strong>sk</strong>enerov, ktoré<br />
vyuívajú trilineárne usporiadanie senzorov sa<br />
tak hustota zvýšila dvojnásobne, èo má za následok<br />
vernejšiu interpretáciu farieb a zvýšenie<br />
optického rozlíšenia. Nemenej dôleitú úlohu hrá<br />
aj implementácia technológie Microtek Dy<strong>na</strong>mic<br />
Rendition, ktorá sa stará o ostros a detailnos<br />
výsledku digitalizácie. Vïaka vyuitiu nového<br />
senzora CCD tento <strong>sk</strong>ener dosahuje optické rozlíšenie<br />
predstavujúce raster 2400 × 4800 dpi pri<br />
48-bitovej håbke farieb.<br />
PREVÁDZKOVANIE. Na doko<strong>na</strong>lé<br />
<strong>na</strong>hriatie a <strong>sk</strong>alibrovanie<br />
studenej katódy zabezpeèujúcej<br />
<strong>na</strong>svietenie reflexívnych<br />
materiálov je<br />
potrebné vyèka pribline<br />
tri minúty, vtedy je <strong>sk</strong>ener<br />
kompletne pripravený <strong>na</strong> profesionálne<br />
pouitie. Spracovanie podkladov<br />
ide potom u ako po masle.<br />
Náh¾ad predlohy je k dispozícii po pár<br />
sekundách, digitalizaèný proces prebieha<br />
rov<strong>na</strong>ko rýchlo. Na<strong>sk</strong>enovanie fotografie s<br />
24-bitovou håbkou farieb a s rozmermi 10 ×<br />
15 cm pri rozlíšení 300 dpi zaberie 16 sekúnd, pri<br />
600 dpi 26 sekúnd, spracovanie s rozlíšením 1200<br />
dpi si vyiada necelých 44 sekúnd. Pri testovaní<br />
sme vyuili pripojenie k hostu prostredníctvom<br />
rozhrania FireWire, prièom <strong>sk</strong>enovanie do Adobe<br />
Photoshop Elements zabezpeèil dodávaný Scan-<br />
Wizard5. Dosiahnuté èasy zahàòali monos vyuitia<br />
automatických korekcií farebnosti a kontrastu<br />
výsledku digitalizácie, ak však chceme zázraky,<br />
<strong>na</strong> úrok rýchlosti spracovania môeme<br />
aktivova technologické rozšírenie DIGITAL ICE,<br />
ktoré tu hrá dôleitú úlohu.<br />
DIGITAL ICE. Pri spracúvaní podkladov sa stretávame<br />
s <strong>na</strong>jrôznejšími poškodeniami predlohy, ku<br />
ktorým mohlo dôjs pri jej príprave alebo pri <strong>sk</strong>ladovaní,<br />
obzvláš pri transparentných podkladoch èi<br />
fotografických materiáloch. Najèastejšie ide o rôzne<br />
škrabance, zvlnenia, <strong>na</strong>trhnutie èi lokálne rozmazanie<br />
nátlaèku a podobne, ktoré si neraz vyadujú ruèné<br />
retušovanie predlohy, èo pri potrebe vysokokvalit-<br />
62 PC REVUE 5/2003
H A R D W A R E<br />
ného výsledku nie je jednoduchá záleitos. Èasto ide<br />
o pomerne zdåhavú prácu, ktorú je moné s vyuitím<br />
tejto technológie z<strong>na</strong>ène urýchli s viac ako uspokojivým<br />
výsledkom. Spoloènos Microtek prináša riešenie<br />
Technológia Digital ICE<br />
<strong>sk</strong>utoène nie je <strong>na</strong> zahodenie<br />
tohto problému, postavené <strong>na</strong> softvérovej báze. Ide o<br />
vyuitie technológie Digital ICE pochádzajúcej z vývojár<strong>sk</strong>ych<br />
dielní Applied Science Fiction, ktorá sa<br />
dokáe efektívnym spôsobom vyrov<strong>na</strong> s takýmito<br />
vidite¾nými nedostatkami. Svetlo dopadajúce z viacerých<br />
uhlov <strong>na</strong> takéto miesta príslušný vizuálny nedostatok<br />
ešte zdôrazòuje, take náprava je viac ako<br />
potrebná. Pri èiastoène poškodených predlohách sa<br />
môeme stretnú s výsledkom digitalizácie, ktorý<br />
vizuálne i parametricky predstihuje predlohu. Celý<br />
proces prebieha automaticky bez potreby zásahu pouívate¾a.<br />
Èo sa týka hardvérovej a èasovej nároènosti,<br />
<strong>na</strong> otestovanie moností DIGITAL ICE sme vyuili<br />
referenènú demonštraènú fotografiu,<br />
<strong>na</strong> ktorej spracovanie sme vyuili<br />
pracovnú stanicu vybavenú procesorom<br />
Pentium 4 1,8 GHz, 512 MB<br />
RAM a operaèným systémom Windows<br />
XP. Skenovanie sme aj v tomto<br />
prípade u<strong>sk</strong>utoènili softvérom<br />
ScanWizard 5, èasy však boli vzh¾adom<br />
<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èné poškodenie fotografie<br />
vyššie. Dosiahnutie výsledku<br />
v rozlíšení 300 dpi zabralo 3:28, pri 600 dpi 3:34, pri<br />
1200 dpi bol proces u<strong>sk</strong>utoènený za 3:56. Ako však<br />
vidno, výsledok stojí za to.<br />
PRIPOJENIE. Na zabezpeèenie dostatoènej dátovej<br />
priepustnosti umoòujúcej rýchlos spracovania bolo<br />
vhodne zvolené rozhranie štandardu USB 2.0, kombinované<br />
alter<strong>na</strong>tívou FireWire, èo je obzvláš výhodná<br />
vo¾ba v multiplatformových prostrediach PC & Mac.<br />
Keïe ide o <strong>sk</strong>ener vo vyhotovení CCD, energetické<br />
nároky sú vyššie ako monosti, ktoré rozhranie USB<br />
po<strong>sk</strong>ytuje, take <strong>na</strong>pájanie je zabezpeèené samostatným<br />
externým adaptérom.<br />
SOFTVÉROVÉ VYBAVENIE. Okrem ovládaèa Twain<br />
tu nájdeme softvérový balík ScanWizard 5, ktorý zabezpeèuje<br />
všetky úlohy spojené s digitalizáciou podkladov<br />
vrátane rozšírenia OCR. Tento nástroj <strong>na</strong>vyše<br />
zabezpeèuje efektívnos produktivity prepojením s<br />
kancelár<strong>sk</strong>ymi nástrojmi a poštovým klientom. Navyše<br />
tu nájdeme balík LanWizard <strong>na</strong> podporu sie-<br />
ových operácií, Adobe Photoshop Elements, Fine-<br />
Reader Sprint OCR, Acrobat Reader, nástroj <strong>na</strong> kalibráciu<br />
farieb Kodak Digital Science Colour Ma<strong>na</strong>gement<br />
a Ulead Photo Explorer.<br />
BALENIE A POIADAVKY. Súèasou dodávky je<br />
<strong>sk</strong>ener, <strong>na</strong>pájací zdroj, súprava prepojovacích káblov<br />
USB a FireWire, struèný manuál a súprava CD<br />
nosièov s ovládaèmi a softvérom. Rozšírená verzia<br />
pre PC <strong>na</strong>vyše obsahuje kartu FireWire. Rozmery<br />
<strong>sk</strong>enera dosahujú 483 × 292 × 74 mm pri celkovej<br />
hmotnosti 4,7 kg, èo <strong>na</strong> takéto prepracované zariadenie<br />
<strong>sk</strong>utoène nie je ve¾a.<br />
Ce<strong>na</strong>: 23 990 Sk bez DPH/28 788 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: TS−Pro<br />
Milan Gige¾<br />
T E C H N I C K É<br />
P A R A M E T R E<br />
Maximálne optické rozlíšenie [DPI]: 2400 × 4800<br />
Maximálne interpolované rozlíšenie: 65 535 × 65 535<br />
Technológia <strong>sk</strong>enovania: CCD Sigma 6<br />
Maximál<strong>na</strong> farebná håbka: 48 bitov<br />
Maximálne rozmery reflexnej predlohy: 210 × 297 mm<br />
Maximálny rozmer transparentnej predlohy: 102 × 127 mm<br />
Spôsob pripojenia: USB 2.0 / FireWire<br />
Rozmery: 483 × 292 × 74 mm<br />
Hmotnos: 4,7 kg<br />
Záruka: 12 mesiacov<br />
5/2003 PC REVUE 63
H A R D W A R E<br />
Klávesnice a myši od A4<br />
S klávesnicou a myšou sa stretáva kadý pouívate¾<br />
poèítaèa. Záujem rastie hlavne o zariadenia, ktoré<br />
kladú dôraz <strong>na</strong> ergonómiu a kvalitu spracovania.<br />
Práve takéto zariadenia vyrába aj spoloènos A4.<br />
Na niektoré produkty od tejto firmy sme sa pozreli<br />
blišie.<br />
ERGO A−SHAPE WIRELESS DESKTOP<br />
KB 835−RP<br />
Ide o kombináciu bezdrôtovej klávesnice a myši.<br />
Klávesnica je vyhotovená tak, aby bránila ú<strong>na</strong>ve<br />
zápästí obidvoch rúk, ktorá sa vy<strong>sk</strong>ytuje pri<br />
dlhšom pouívaní „benej“ klávesnice. Firma<br />
A4 stavila <strong>na</strong> usporiadanie klávesov<br />
v tvare písme<strong>na</strong> A, klávesy sú teda usporiadané<br />
šikmo. Pokia¾ pouívate¾ píše <strong>na</strong> takejto<br />
klávesnici, jeho ruky zvierajú zhruba pravý<br />
uhol. Klávesy majú ve¾mi príjemný zdvih a overili<br />
sme si, e <strong>na</strong> takejto klávesnici sa píše ve¾mi<br />
dobre. Klávesnica je <strong>na</strong>vyše vybavená systémom<br />
doplnkových tlaèidiel. Tie sú orientované <strong>na</strong> prácu<br />
s multimédiami (<strong>na</strong>stavovanie hlasitosti, posun v<br />
prehrávaní a pod.), internetom a elektronickou poštou,<br />
správu <strong>na</strong>pájacieho zdroja (uspatie poèítaèa) a<br />
štart dôleitých súèastí operaèného systému (Môj<br />
poèítaè, Kalkulaèka a pod.). Spolu je <strong>na</strong> klávesnici<br />
a 23 takýchto doplnkových tlaèidiel. Usporiadanie<br />
ostatných klávesov je totoné s benými klávesnicami.<br />
V dodávke sú aj nálepky so sloven<strong>sk</strong>ým popisom<br />
klávesov.<br />
Anti−RSI Health<br />
Keyboard KBS−8<br />
Súèasou dodávky je aj myš, ktorá je<br />
optická, s dvoma tlaèidlami a <strong>na</strong>vigaèným<br />
kolie<strong>sk</strong>om. Manipulácia s <strong>na</strong>vigaèným kolie<strong>sk</strong>om<br />
je ve¾mi tichá. Tvar myši je opä prispôsobený<br />
ergonómii pouívania. Myš<br />
i klávesnica komunikujú s poèítaèom bezdrôtovo,<br />
prièom <strong>na</strong><br />
poèítaè sa pripája<br />
prepojovací èlen. Ten obsahuje pripojenie <strong>na</strong><br />
porty PS/2 pre myš a klávesnicu. Na komunikáciu<br />
je moné <strong>na</strong>stavi dva reimy, èo je výhodné vtedy,<br />
ak niekto vo vašom okolí pouíva taký istý typ<br />
myši alebo klávesnice. Nastavením iného komunikaèného<br />
reimu sa potom vyluèuje neelané<br />
vzájomné ovplyvòovanie so susedom. Pod¾a <strong>na</strong>šich<br />
<strong>sk</strong>úšok je maximál<strong>na</strong> vzdialenos medzi<br />
Ergo A−Shape<br />
Wireless<br />
De<strong>sk</strong>top KB 835−RP<br />
2HandWorks<br />
Wireless<br />
Optical De<strong>sk</strong>top<br />
KB−2548RP<br />
myšou èi klávesnicou a prijímacou èasou okolo<br />
dvoch metrov.<br />
Klávesnica i myš si <strong>na</strong> pouívanie vyadujú batérie,<br />
ktoré sú súèasou dodávky. Pokia¾ v myši pouívate<br />
<strong>na</strong>bíjate¾né batérie, je ich moné dobíja<br />
64 PC REVUE 5/2003
H A R D W A R E<br />
Wireless Optical Mouse<br />
Full Power RP−648<br />
WWW−35<br />
4DMouse<br />
WOP−35<br />
Deluxe Optical 3DMouse SWOP−23<br />
v textovom alebo tabu¾kovom editore. Ide o optickú<br />
myš so štyrmi tlaèidlami. Pripája sa do portu<br />
PS/2 v poèítaèi. Existuje vyhotovenie s rozlíšením<br />
400 dpi (oz<strong>na</strong>èenie je WOP-35) a 520 dpi (oz<strong>na</strong>èenie<br />
je WWW-35).<br />
Súèasou myši s oz<strong>na</strong>èením WWW-35 je aj redukcia<br />
<strong>na</strong> sériový port. Táto myš je vybavená benou<br />
gu¾ôèkou, nejde teda o optickú myš.<br />
Ce<strong>na</strong> (WOP−35): 440 Sk bez DPH/528 Sk s DPH<br />
Ce<strong>na</strong> (WWW−35): 280 Sk bez DPH/336 Sk s DPH<br />
Optical Mini<br />
3Dmouse MOP−35<br />
cez <strong>na</strong>pájací zdroj k telefónom z<strong>na</strong>èky Nokia. Okrem<br />
toho je súèasou dodávky aj prepojovací kábel <strong>na</strong><br />
port USB, ktorý zabezpeèí istý stupeò <strong>na</strong>bitia batérie.<br />
Poèas <strong>na</strong>bíjania sa dá s myšou plnohodnotne<br />
pracova.<br />
Na internetovej stránke výrobcu (<strong>www</strong>.a4tech.<br />
com.tw) sa <strong>na</strong>chádza aj výuèbový program <strong>na</strong> správne<br />
návyky <strong>na</strong> toto rozloenie klávesov. Ne<strong>na</strong>šli sme<br />
verziu pre sloven<strong>sk</strong>é rozloenie klávesov (pre èe<strong>sk</strong>é<br />
však existuje).<br />
Ce<strong>na</strong>: 1966 Sk bez DPH/2359 Sk s DPH<br />
2HANDWORKS WIRELESS OPTICAL<br />
DESKTOP KB−2548RP<br />
Ide o luxusnejšie vyhotovenie klávesnice i myši. Usporiadanie<br />
klávesov <strong>na</strong> klávesnici je rov<strong>na</strong>ké ako v<br />
predchádzajúcom prípade. Na rozdiel od beného<br />
usporiadania je však numerická èas umiestnená<br />
<strong>na</strong> ¾avej strane klávesnice. Je to preto, e pod¾a<br />
prie<strong>sk</strong>umov spoloènosti A4 je písanie èíslic ¾avou<br />
rukou a <strong>na</strong>vigácia myšou v pravej ruke pre pouívate¾ov<br />
vyplòujúcich èíselné údaje jednoduchšia.<br />
Toto usporiadanie sa prejavilo aj <strong>na</strong> mierne modifikovanej<br />
pozícii <strong>na</strong>vigaèných klávesov. Zámerom<br />
bolo dosiahnu monos zadávania èísel a súèasnej<br />
<strong>na</strong>vigácie pravou rukou. Toto usporiadanie tak prispieva<br />
k rovnomernému pouívaniu rúk.<br />
Klávesnica má aj trochu iné usporiadanie multimediálnych<br />
tlaèidiel. Sú vyhotovené z le<strong>sk</strong>lej umelej<br />
hmoty, celkový poèet doplnkový klávesov je 19. Špeciálne<br />
tlaèidlo je vyhradené pre balík kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
aplikácií. Výz<strong>na</strong>m ïalších tlaèidiel je moné pouívate¾<strong>sk</strong>y<br />
prispôsobova pomocou programu iKeyWorks.<br />
Súèasou klávesnice je aj <strong>na</strong>vigaèné kolie<strong>sk</strong>o.<br />
Myš má oproti predchádzajúcemu prípadu mierne<br />
modifikovaný tvar. Tlaèidlá sú viac prehnuté a myš je<br />
aj o nieèo hrubšia. Navyše je presnos snímacieho<br />
mechanizmu zvýšená a <strong>na</strong> 800 dpi, èo z<strong>na</strong>mená<br />
ve¾mi presnú <strong>na</strong>vigáciu. Pod¾a výrobcu batérie vystaèia<br />
<strong>na</strong> tri mesiace v benom pouívaní.<br />
Pripomí<strong>na</strong>me, e klávesnica i myš sú opä bezdrôtové,<br />
dosah je okolo dvoch metrov. Súèasou<br />
dodávky sú štyri <strong>na</strong>bíjate¾né ceruzkové batérie.<br />
Ce<strong>na</strong>: 2320 Sk bez DPH/2785 Sk s DPH<br />
ANTI−RSI HEALTH KEYBOARD KBS−8<br />
Ide o klávesnicu s drôtovým pripojením <strong>na</strong> poèítaè.<br />
Oproti benej klávesnici je výhodou usporiadanie<br />
klávesov v tvare písme<strong>na</strong> A. Klávesnica tie<br />
obsahuje 19 doplnkových klávesov, orientovaných<br />
hlavne <strong>na</strong> multimédiá. Výz<strong>na</strong>m niektorých z nich<br />
je moné pouívate¾<strong>sk</strong>y upravova. Súèasou dodávky<br />
je podobne ako v predchádzajúcich prípadoch<br />
aj podloka pod dlane.<br />
Ce<strong>na</strong>: 390 Sk bez DPH/468 Sk s DPH<br />
4DMOUSE WOP−35<br />
Ide o myš s dvoma <strong>na</strong>vigaènými kolie<strong>sk</strong>ami. Jedno<br />
slúi <strong>na</strong> pohyb vo vertikálnom a druhé v horizontálnom<br />
smere. Overili sme si, e pouívanie<br />
tejto myši <strong>sk</strong>utoène zrých¾uje ovládanie <strong>na</strong>pr.<br />
WIRELESS OPTICAL MOUSE FULL<br />
POWER RP−648<br />
V tomto prípade ide o bezdrôtovú optickú myš, ktorá<br />
je totoná ako pri produkte 2HandWorks. Len<br />
pripomeòme, e ide o myš s rozlíšením 800 dpi.<br />
Súèasou v tomto prípade však nie je klávesnica.<br />
Pouívate¾ <strong>na</strong> druhej strane zí<strong>sk</strong>a aj <strong>na</strong>bíjaè batérií.<br />
Keïe v dodávke sú štyri <strong>na</strong>bíjate¾né batérie, dve z<br />
nich sa môu priebene <strong>na</strong>bíja. Nabíjaè sa pripája<br />
<strong>na</strong> port USB poèítaèa, myš je moné pripoji k portu<br />
USB i PS/2.<br />
Ce<strong>na</strong>: 1240 Sk bez DPH/1490 Sk s DPH<br />
OPTICAL MINI 3DMOUSE MOP−35<br />
Ide o myš špeciálne konštruovanú <strong>na</strong> pouitie v súvislosti<br />
s notebookom. Jej rozmery sú zhruba polovièné<br />
oproti klasickej myši. Preto takúto myš ¾ahko<br />
pribalíte do tašky spolu s notebookom. Súèasou<br />
myši je aj rolovacie kolie<strong>sk</strong>o a konvertor PS/2-USB.<br />
Ce<strong>na</strong>: 440 Sk bez DPH/528 Sk s DPH<br />
DELUXE OPTICAL 3DMOUSE SWOP−23<br />
Na záver sme si nechali asi <strong>na</strong>jkrajší exemplár<br />
myši. Jej tvarovanie je opä ergonomické, farebné<br />
vyhotovenie kombinuje striebornú a purpurovú<br />
farbu. Rolovacie kolie<strong>sk</strong>o má tichý chod a zapoji<br />
ju mono do portu PS/2 i USB. Rozlíšenie myši je<br />
520 dpi.<br />
Ce<strong>na</strong>: 458 Sk bez DPH/550 Sk s DPH<br />
Produkty zapoièal: Euromedia<br />
Ondrej Macko<br />
5/2003 PC REVUE 65
H A R D W A R E<br />
Pracovný stôl `a<br />
la BenQ<br />
Pred pár rokmi boli osobné poèítaèe<br />
uniformné, monosou výberu dizajnu<br />
sa nik ani nezaoberal. Dnes sa výrobcovia<br />
s<strong>na</strong>ia ponúknu èo <strong>na</strong>jnápadnejšie<br />
kombinácie a upúta zákazníka<br />
nielen technickými parametrami.<br />
Okrem poèítaèových <strong>sk</strong>riniek sa<br />
tento trend dotkol aj periférií, ktoré<br />
tvoria spojenie medzi obsluhou a poèítaèom.<br />
KVALITNÝ MONITOR AKO ZÁKLAD.<br />
Pochybova o tom, e trendom sú dnes<br />
LCD monitory, bude asi málokto. V ponuke<br />
spoloènosti BenQ je takýchto<br />
produktov široká plejáda. Tentoraz<br />
sme mali monos otestova jeden z<br />
<strong>na</strong>jnovších modelov, sedemnáspalcový<br />
FP791. Svietivos 400 cd/m 2 i<br />
kontrastný pomer 450:1 (špièkovo<br />
dokonca 500:1) patrili ešte prednedávnom<br />
pri LCD monitoroch k vysnívaným<br />
hodnotám, rov<strong>na</strong>ko mono<br />
hodnoti aj špièkovú latenciu, ktorá<br />
vïaka novej technológii dosahuje 16<br />
ms, prièom nejde o vyjadrenie jedinej<br />
hodnoty (ako to robili niektorí výrobcovia<br />
pred èasom), ale o súèet oboch<br />
èasov tr + tf! Progres v parametroch<br />
si <strong>na</strong>jlepšie uvedomíme, ak spomenieme,<br />
e ešte pred pol rokom<br />
bol LCD monitor s latenciou <strong>na</strong><br />
hranici 30 ms povaovaný za<br />
špièku. FP791 zvládne celý cyklus<br />
v poloviènom èase, vïaka èomu<br />
si s ním bez akýchko¾vek<br />
obáv môete<br />
vychut<strong>na</strong> tak 3D hry,<br />
ako aj sledovanie DVD<br />
alebo televízneho vysielania.<br />
Výborné technické<br />
parametre sú<br />
však iba základom<br />
tohto produktu. Merania,<br />
ktoré s testovanými<br />
monitormi robíme, ukázali,<br />
e tento model po<strong>sk</strong>ytuje<br />
kvalitné a stabilné zobrazenie.<br />
Podanie farieb je po celej ploche<br />
monitora homogénne a aj èasová<br />
stabilita zobrazenia patrila doposia¾<br />
k <strong>na</strong>jlepším.<br />
Ani to však nie je všetko, monitor<br />
je toti vybavený nieko¾kými zaujímavými<br />
funkciami. Prvá je prevzatá<br />
zo sveta klasických monitorov a<br />
umoòuje pouívate¾ovi jednoducho<br />
zmeni <strong>na</strong>stavenie jasu a farebného<br />
podania pod¾a aktuálnych poiadaviek.<br />
Nie je toti tajomstvom, e <strong>na</strong><br />
kadú èinnos je vhodné iné <strong>na</strong>stavenie<br />
parametrov monitora, prièom<br />
detailné prestavovanie je pre beného<br />
pouívate¾a <strong>na</strong>máhavé a iba ako<br />
sa dajú opakovane <strong>na</strong>stavi rov<strong>na</strong>ké<br />
parametre monitora. V prípade FP791<br />
má pouívate¾ k dispozícii trojicu preddefinovaných<br />
<strong>na</strong>stavení, ktoré sú<br />
Za nápaditým dizajnom<br />
sa <strong>sk</strong>rýva ove¾a viac,<br />
17" LCD monitor<br />
špièkových parametrov<br />
s kvalitným zobrazením,<br />
doplnkom v podobe<br />
TV tunera a modulom<br />
èítaèiek pamäových<br />
kariet sa po doplnení<br />
dizajnér<strong>sk</strong>y podobne<br />
riešenej klávesnice<br />
a myši môe sta<br />
vaším spoloèníkom<br />
nielen pri práci.<br />
CHARAKTERISTIKA<br />
optimalizované <strong>na</strong> prácu<br />
v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách, prehliadanie<br />
fotografií (práca s grafikou) a<br />
sledovanie videa (prehrávanie DVD èi<br />
sledovanie TV vysielania).<br />
Okrem kvalitného obrazu ponúka<br />
FP791 aj integrované reproduktory,<br />
ktoré ako prvé reproduktory implementované<br />
do LCD displeja podporujú<br />
technológiu SRSR, vïaka ktorej<br />
mono dosiahnu výbornú kvalitu<br />
zvuku.<br />
66 PC REVUE 5/2003
H A R D W A R E<br />
T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />
Výrobca/Typ<br />
BenQ/FP591<br />
Uhloprieèka 17"<br />
Natívne rozlíšenie 1280 × 1024<br />
Vzdialenos bodov<br />
Poèet farieb<br />
0,264 mm<br />
16,2 millió<strong>na</strong><br />
Horizontál<strong>na</strong> frekvencia [kHz] 31 ÷ 81<br />
Vertikál<strong>na</strong> frekvencia [Hz] 56 ÷ 76<br />
Šírka pásma [MHz] 25 ÷ 135<br />
Pozorovací uhol (L,P;H,D) 70/70/70/70<br />
Rozmer zobrazovacej plochy [mm] 337,9 × 270<br />
Kontrast 450:1 (max. 550:1)<br />
Svietivos 400 cd/m 2<br />
Latencia celkovo (tr,tf) [ms] 16 (5+11)<br />
Teplota farieb<br />
<strong>na</strong>stavite¾ná<br />
Dåka bezporuchovej prevádzky [h] 40 000<br />
ivotnos lampy [h] 30 000<br />
Vstupy<br />
Spotreba [watt] 50<br />
D−Sub / DVI−D<br />
Napájacie <strong>na</strong>pätie [V] 100 ÷ 240<br />
Hmotnos [kg] 7,5<br />
Rozmery [mm] 451 × 443 × 192<br />
Reproduktory<br />
USB<br />
Monos upevnenie <strong>na</strong> stene<br />
Swivel<br />
On Screen menu<br />
Podpora i−Key<br />
Zodpovedá<br />
Port Kensington<br />
Ïalšia výbava<br />
Doplnková výbava<br />
Áno<br />
Nie<br />
Áno<br />
Nie<br />
Áno<br />
Áno<br />
TCO'95<br />
Áno<br />
Digital Photo Frame<br />
(èítaèka kariet CF, SM,<br />
SD/MMC)<br />
TV tuner<br />
Ïalšou špecialitou monitora je zabudovanie trojice<br />
èítaèiek pamäových kariet (CompactFlash,<br />
SmartMedia a SecureDigital alebo MultiMedia<br />
Card). Ak do ¾ubovo¾ného zo slotov vloíte príslušnú<br />
pamäovú kartu, aktivuje sa funkcia Digital<br />
Photo Frame, vïaka ktorej si môete <strong>na</strong> obrazovke<br />
LCD monitora prezera fotografie uloené <strong>na</strong><br />
pamäovej karte. Na prehliadanie nie je potrebné<br />
ma pripojený poèítaè. Je to výborná aplikácia, osobne<br />
by som však ocenil doplnenie monitora o rozhranie<br />
USB, prostredníctvom ktorého by bolo moné<br />
pripoji èítaèku pamäových kariet aj k poèítaèu<br />
a pracova s òou plnohodnotne (v prípade zapnutého<br />
poèítaèa).<br />
TELEVÍZNY PRIJÍMAÈ. Väèši<strong>na</strong> výrobcov LCD panelov<br />
si uvedomuje popularitu týchto zariadení, a<br />
tak vyššie modely, kam FP 791 bez di<strong>sk</strong>usií patrí,<br />
dopåòajú o televízne tunery. V BenQu sa vydali inou<br />
cestou ako <strong>na</strong>príklad vo Philipse, a tak má TV tuner,<br />
ktorý si mono k tomuto modelu dokúpi, podobu<br />
externého zariadenia. Jeho oz<strong>na</strong>èenie je BenQ<br />
AV Box V2, podporuje príjem TV vysielania v normách<br />
NTSC i PAL. Okrem anténneho vstupu disponuje<br />
dvojicou výstupov (kompozitný videosignál a<br />
S-Video). Zaujímavosou je aj fakt, e v prípade pouitia<br />
s monitorom FP791 staèí prepoji tuner s monitorom<br />
bez nutnosti pripája k nemu <strong>na</strong>pájací<br />
zdroj. Súèasou dodávky tunera je, samozrejme, aj<br />
dia¾kové ovládanie. TV tuner nás v priebehu testu<br />
príjemne prekvapil, pretoe vykazoval ve¾mi dobrú<br />
citlivos.<br />
KLÁVESNICA A MYŠ. Podobne ako v oblasti<br />
monitorov sú v kurze LCD, v prípade klávesníc a<br />
myší sú aktuálnym trendom bezdrôtové zariadenia<br />
tohto typu. Z ponuky spoloènosti BenQ sme mali k<br />
dispozícii súpravu RF11-GP, pozostávajúcu z bezdrôtovej<br />
klávesnice a bezdrôtovej optickej myši.<br />
Súprava vyuíva <strong>na</strong> komunikáciu „vo¾né“ pásmo<br />
27 MHz, v ktorom komunikuje <strong>na</strong> dvoch kanáloch<br />
(jeden vyuíva klávesnica, druhý myš). Dodávka<br />
obsahuje klávesnicu, myš, komunikaèný modul<br />
(prijímaè a vysielaè pripojený k PC), batérie a softvér<br />
<strong>na</strong> CD-ROM. Klávesnica disponuje 104 klávesmi,<br />
z ktorých je pä plne programovate¾ných pouívate¾om<br />
a ïalšie dva sú preddefinované <strong>na</strong> multimediálne<br />
a ACPI funkcie. Myš je vybavená dvojicou<br />
tlaèidiel a kolie<strong>sk</strong>om, funkène je kompatibilná<br />
s myšami typu IntelliMouse. Komunikaèný modul<br />
sa pripája ku konektorom PS/2, urèeným <strong>na</strong> pripojenie<br />
klávesnice a myši. Výdr batérií sme s oh¾adom<br />
<strong>na</strong> obmedzenú dobu testovania nemali monos<br />
overi.<br />
ZÁVER. Komplet zo zariadení z<strong>na</strong>èky BenQ vytvoril<br />
dodávate¾ a treba priz<strong>na</strong>, e mal šastnú ruku.<br />
Horná hra<strong>na</strong> monitora ukrýva èítaèku<br />
pamäových kariet podporujúcu formáty<br />
CompactFlash, Smartmedia, SecureDigital<br />
a Multimedia Card.<br />
Z jednotlivo dostupných produktov toti po<strong>sk</strong>ladal<br />
zostavu periférií, ktoré pokrývajú <strong>na</strong>jbenejšiu<br />
komunikáciu èloveka s poèítaèom. Nápaditý „vrstvený“<br />
dizajn a štíhlos modelu BenQ FP791 korešponduje<br />
s dizajnom ostatných komponentov do<br />
takej miery, e pôsobia ako jeden celok. Výhodou<br />
tohto riešenia je aj <strong>sk</strong>utoènos, e vyuitie LCD displeja<br />
nie je viazané iba <strong>na</strong> prácu s poèítaèom, ale s<br />
vyuitím TV modulu je moné tento komponent<br />
vyui aj <strong>na</strong> relaxáciu pri sledovaní televízneho<br />
programu. Vïaka implementovaným èítaèkám<br />
pamäových kariet a funkcii Digital Photo Frame je<br />
moné monitor vyui <strong>na</strong> prezeranie digitálnych<br />
fotografií.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Technické parametre monitora<br />
☺ Podporované funkcie<br />
☺ Dizajn<br />
Ceny:<br />
BenQ FP791: 21 500 Sk bez DPH/25 800 Sk s DPH<br />
BenQ AV Box V2: 2950 Sk bez DPH/3540 Sk s DPH<br />
BenQ RF11−GP: cca 1800 Sk bez DPH/2160 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Agem Computers<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
5/2003 PC REVUE 67
H A R D W A R E<br />
Siemens S55<br />
Trieda S pri z<strong>na</strong>èke Siemens vdy oz<strong>na</strong>èovala<br />
rad ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>ych telefónov a<br />
i<strong>na</strong>k to nie je ani v tomto prípade.<br />
Nový model však prešiel výraznejším<br />
„face liftingom“ a pouívate¾ov si okrem<br />
iného podmaní aj svojím vzh¾adom.<br />
ROZMERY A DIZAJN. Tvar vajíèka<br />
je v Siemense momentálne úplne<br />
„in“, a tak sa tento fenomén v<br />
plnej miere prejavil aj <strong>na</strong> S55. Ve¾mi<br />
efektná kombinácia tmavých<br />
farieb spolu s èiernym lemom displeja<br />
dotvárajú jedineèný dizajn, ktorý tento<br />
telefón u <strong>na</strong> prvý poh¾ad odlišuje od<br />
konkurentov.<br />
Ve¾mi priaznivé sú pritom aj rozmery<br />
prístroja: 101 × 42 × 18 mm<br />
pri hmotnosti 85 g robia z tohto drobèeka<br />
ideálneho kandidáta, ktorý nielen<br />
perfektne sadne do ruky, ale <strong>na</strong>vyše<br />
sa bez problémov stratí <strong>na</strong>príklad<br />
aj v prednom vrecku košele.<br />
DISPLEJ A BATÉRIA. Prekvapením<br />
<strong>na</strong> S55 je práve displej. V dokumentácii<br />
sa toti doèítate, e má len 256<br />
farieb. Pravdupovediac, rozdiel by som<br />
si bez takéhoto predèasného varovania<br />
nevšimol. Zobrazovanie <strong>na</strong> displeji<br />
s rozmermi 101 × 80 bodov je dostatoène<br />
kvalitné a jasné. Zo siedmich<br />
riadkov sú dva stavové a v ostatných<br />
prebieha zobrazovanie obsahu. Tak<br />
ako aj ostatné mobilné telefóny s farebným<br />
displejom má S55 jednu nevýhodu<br />
– èitate¾nos<br />
displeja prudko<br />
klesá pri priamom slneènom svetle.<br />
Batéria je v S55 <strong>sk</strong>utoène miniatúr<strong>na</strong><br />
a ani rozmermi, ani hmotnosou<br />
ne<strong>na</strong>rušuje koncept tohto drobèeka.<br />
Je typu Li-Ion s kapacitou 700 mAh,<br />
prièom výrobca udáva ako maximálnu<br />
dåku jej pohotovostného reimu<br />
300 hodín. Praktické testovanie pri<br />
dennom objeme telefonovania do 30<br />
minút a 25 SMS ukázalo, e <strong>na</strong> jedno<br />
<strong>na</strong>bitie si telefón bez problémov vystaèí<br />
aj 4 celé dni, èo je pomerne dobrý<br />
výsledok.<br />
KLÁVESNICA A OVLÁDANIE. Klávesnica<br />
<strong>na</strong> prvý poh¾ad vyzerá ve¾mi<br />
príalivo, horšie je to však od momentu,<br />
keï si <strong>na</strong> òu máte <strong>na</strong>vyknú a<br />
prostredníctvom nej ovláda funkcie<br />
telefónu. Tvrdý zdrsnený plast, ktorý<br />
bol pouitý <strong>na</strong> èíselnú klávesnicu, je<br />
síce príjemný <strong>na</strong> dotyk, klávesy sú však<br />
málo citlivé. Pouívate¾ovi takisto mô-<br />
e prekáa malý rozstup klávesov, vinou<br />
ktorého stúpne vý<strong>sk</strong>yt preklepov.<br />
Orientácia v menu je <strong>na</strong>priek<br />
tomu ve¾mi intuitív<strong>na</strong> a práca s telefónom<br />
ani pre nováèika nepredstavuje<br />
nijaký problém.<br />
APLIKÁCIE A DODATOÈNÁ VÝ−<br />
BAVA. Z tejto stránky je Siemens S55<br />
vybavený <strong>sk</strong>utoène bohato. Tak ako<br />
to má pri <strong>sk</strong>utoènom ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>om<br />
telefóne by, je tu k dispozícii ve¾kokapacitný<br />
telefónny zoz<strong>na</strong>m, do ktorého<br />
uloíte a 500 záz<strong>na</strong>mov. Ten je<br />
doplnený osobným plánovaèom a kalendárom,<br />
ktoré vám pomôu lepšie<br />
si zorganizova pracovný èi vo¾ný èas.<br />
Nechýba, samozrejme, ani vstavaný<br />
emailový klient a podpora MMS, ktoré<br />
môete doplni obrázkami z pripojite¾ného<br />
digitálneho fotoaparátu,<br />
ktorý Siemens S55 podporuje.<br />
K ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>emu telefónu sa hodí<br />
aj monos <strong>na</strong>hrávania hlasových poznámok.<br />
V tomto smere vám S55 ponúkne<br />
dve minúty záz<strong>na</strong>mu a umoní<br />
vám ovláda aj niektoré funkcie<br />
telefónu hlasom. Samozrejmosou je<br />
podpora rozhrania IrDA a nechýba<br />
ani GPRS, <strong>na</strong>vyše je tu monos komunikácie<br />
cez rozhranie Bluetooth.<br />
Siemens S55 takisto podporuje Javu,<br />
a tak si môete do telefónu bez problémov<br />
doinštalova nové aplikácie.<br />
ZÁVER. Siemens S55 by sa asi <strong>na</strong>jlepšie<br />
dal charakterizova ako módny<br />
ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>y telefón. Spája v sebe<br />
všetky funkcie a vymoenosti, ktoré<br />
sa od zariadenia tejto triedy oèakávajú.<br />
Ve¾mi dobrý dojem zanecháva monos<br />
pouitia Javy v telefóne, ako aj<br />
príjemný vzh¾ad a kvalitný displej.<br />
Na druhej strane je tu však zle vyriešená<br />
klávesnica, ktorá vrhá tieò <strong>na</strong><br />
ináè ve¾mi dobrú vizitku, ktorú po sebe<br />
Siemens S55 zanechal.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Dizajn<br />
☺ Displej<br />
☺ Jednoduchos menu<br />
☺ Funkcie<br />
☹ Klávesnica<br />
Ce<strong>na</strong>: 16 583 Sk bez DPH/19 900 Sk s DPH<br />
Zapoièal: EuroTel Bratislava, a. s.<br />
Martin Turoò<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Rozmery: 101 × 42 × 18 mm<br />
Hmotnos: 85 g<br />
Batéria: Li−lon 700 mAh<br />
Displej: 101 × 80 bodov, 256 farieb<br />
GSM: 900/1800/1900 MHz<br />
WAP: 1.2.1<br />
GPRS: Áno<br />
Java: Áno<br />
IrDA: Áno<br />
Bluetooth: Áno<br />
MMS: Áno<br />
InFocus X1<br />
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />
V <strong>na</strong>jnovšom modeli z<strong>na</strong>èky In-<br />
Focus sa práca a zábava spájajú<br />
do projektora výnimoènej<br />
kvality. Môete<br />
ho vyuíva vo firme, v<br />
podniku, doma, kdeko¾vek<br />
sa <strong>na</strong>chádzate.<br />
Dá sa k nemu pripoji<br />
jeden poèítaèový výstup,<br />
ktorý je moné kombinova s videom<br />
(S-Video i RCA). Svetelný výkon je 1000<br />
ANSI lúmenov, kontrast 2000:1 (full on/full off), èo<br />
ponúka dobré monosti prezentácie aj pri benom<br />
dennom osvetlení. Pouitú technológiu DLP (Digital<br />
Light Processing) sme u vysvet¾ovali v <strong>na</strong>šom<br />
teste v PC REVUE è. 1/2003. V tomto projekte<br />
je <strong>na</strong>vyše vyuitá doplnková technológia, ktorá<br />
zabezpeèuje vyššiu presnos zobrazenia obrazu.<br />
Problém nerobí ani zobrazenie èiernej farby.<br />
Obraz je moné <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> formát 4:3 alebo 16:9.<br />
ivotnos výbojky projektora X1 je 3000 hodín.<br />
Projektor X1 zvládne <strong>na</strong>tívne rozlíšenie SVGA<br />
(800 × 600 bodov) s monosou kompresie XGA<br />
(1024 × 768 bodov). Svojou hmotnosou 3,1 kg sa<br />
zaraïuje do kategórie<br />
mobilných zariadení.<br />
K projektoru je moné<br />
pripoji aj poèítaèovú<br />
myš cez port<br />
USB a riadi prezentáciu<br />
pomocou nej. Na projektore<br />
sú zopakované prvky<br />
z dia¾kového ovládania. Zaostrovanie<br />
i <strong>na</strong>stavenie diagonály<br />
prezentovaného obrazu sa<br />
u<strong>sk</strong>utoèòuje manuálne. Na <strong>na</strong>stavenie uhla odklonu<br />
od podstavy slúi vysúvacia noièka. Z ponuky v<br />
<strong>na</strong>stavení projektora spomeòme ešte monos<br />
zrkadlovej prezentácie, <strong>na</strong>stavenia úvodného loga,<br />
korekciu lichobeníka, kontrast, jas a pomer strán<br />
obrazu. Súèasou výbavy je aj audiozosilòovaè a reproduktor.<br />
V celkovom hodnotení ide o zariadenie, ktoré<br />
zaujme pomerom ceny a po<strong>sk</strong>ytovaného svetelného<br />
výkonu. V dodávke ako príslušenstvo nájdete<br />
kábel VGA, kábel <strong>na</strong> myš, audio, video, dia¾kové<br />
ovládanie s podsvietením a aj transportnú tašku.<br />
Ako sme uviedli, projektor InFocus X1 je pod¾a<br />
nášho názoru riešenie hlavne pre menšie podniky,<br />
prièom vïaka pouitej technológii je vhodný aj <strong>na</strong><br />
realizáciu domáceho ki<strong>na</strong>.<br />
-om-<br />
T E C H N I C K É<br />
Svetelný výkon: 1000 ANSI lúmenov<br />
Rozšírenie: SVGA (800 × 600 bodov), kompresné XGA<br />
(1024 × 768 bodov)<br />
Kontrastný pomer: 2000:1 full on/full off<br />
Hmotnos: 3,1 kg<br />
Rozmery: 318 × 249 × 106 mm<br />
Rozsah zaostrenia: 1,5 ÷ 10 m<br />
Ve¾kos uhloprieèky: 80 ÷ 650 cm<br />
Typ lampy: 150 W<br />
ivotnos lampy: 3000 hodín<br />
Hluènos < 37 dBa<br />
Vstupy: poèítaè (VGA 15 pin), video (S−Video i Video−In RCA),<br />
audio (Jack 3,5 mm), USB <strong>na</strong> poèítaèovú myš<br />
Výstupy: poèítaèový monitor, 2,5 W audio<br />
Odber: 200 W<br />
Záruka: 24 mesiacov (monos rozšírenia <strong>na</strong> 36 mesiacov),<br />
<strong>na</strong> výbojku 500 hodín/3 mesiace<br />
Ce<strong>na</strong>: 79 500 Sk bez DPH/95 400 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: AP Media, s. r. o.<br />
P A R A M E T R E<br />
68 PC REVUE 5/2003
2×3 milióny od Sony<br />
Novinky predstavené spoloènosou Sony <strong>na</strong> tohtoroènej<br />
PMA sa dostávajú aj <strong>na</strong> náš trh. Prvými dvoma<br />
modelmi, ktoré sa k nám dostali <strong>na</strong> recenziu, sú trojmegapixelové<br />
prístroje, urèené pre širší okruh záujemcov<br />
o digitálnu fotografiu.<br />
Oba modely patria do radu Cyber-shot P, ktorý<br />
Sony uviedla <strong>na</strong> trh v roku 2000. Pre všetky modely<br />
tejto rodiny je príz<strong>na</strong>èné podlhovasté puzdro s<br />
excentricky umiestneným objektívom. Poïme sa<br />
však pozrie <strong>na</strong> oba modely podrobnejšie.<br />
CYBER−SHOT DSC−P32<br />
Tento trojmegáè je vybavený objektívom s pevným<br />
ohni<strong>sk</strong>om (33 mm). Svetelnos objektívu je v rozmedzí<br />
od F2,8 do F5,6, èo je <strong>na</strong> túto kategóriu prístrojov<br />
<strong>na</strong> prijate¾nej úrovni a rov<strong>na</strong>ko mono<br />
zhodnoti aj jeho vlastnosti.<br />
LCD displej má uhloprieèku 1,6", k dispozícii je,<br />
samozrejme, aj optický h¾adáèik. Napájanie prístroja<br />
je riešené dvojicou AA èlánkov, prièom v dodávke<br />
sú dva NiMH èlánky vrátane <strong>na</strong>bíjaèky!<br />
MONOSTI PRÍSTROJA. Monosti prístroja vychádzajú<br />
z jeho technických parametrov. Okrem<br />
ukladania fotografií do <strong>na</strong>tívneho rozlíšenia snímaèa<br />
(2048 × 1536 bodov) sú podporované aj ïalšie<br />
rozlíšenia (1632 × 1224, 1280 × 960 a 640 ×<br />
480). Ukladanie snímok je moné iba vo formáte<br />
JPG a v dvoch kompresných pomeroch (fine a standard).<br />
Podporované je aj ukladanie videa v rozlíšení<br />
640 × 480. Vo fotoreimoch je pre Sony samozrejmosou<br />
monos prepí<strong>na</strong>nia pomeru strán (4:3<br />
alebo 3:2). Rozsah expozièných èasov je od 1/1000 s<br />
po 2 s, citlivos sa dá meni v rozsahu od 100 do<br />
400 ISO a rozsah ostrenia je od 10 cm. Je moné<br />
<strong>na</strong>stavi zónové alebo bodové ostrenie.<br />
OVLÁDANIE PRÍSTROJA. Sony ho doko<strong>na</strong>le prispôsobilo<br />
cie¾ovej <strong>sk</strong>upine pouívate¾ov. Na zapnutie<br />
prístroja slúi tlaèidlo <strong>na</strong> hornej strane prístroja,<br />
tu je umiestnená aj spúš. Všetky ostatné ovládacie<br />
prvky sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> zadnej stene prístroja.<br />
Tu je prepí<strong>na</strong>è funkcií, trojica funkèných tlaèidiel<br />
a pätica tlaèidiel <strong>na</strong> pohyb v menu. Na pravej<br />
strane prístroja je <strong>na</strong>vrchu ovládaè zoomu (v prípade<br />
tohto prístroja iba digitálneho), pod ním sú<br />
pod krytom umiestnené konektory: sieový zdroj,<br />
USB a videovýstup.<br />
Podobne ako mechanické vyhotovenie a ovládacie<br />
prvky aj menu je „klasické“. Lišta v spodnej<br />
èasti LCD obsahuje prepí<strong>na</strong>è reimov, program, manuálne<br />
zaostrovanie, <strong>na</strong>stavenie bielej, <strong>na</strong>stavenie<br />
citlivosti, <strong>na</strong>stavenie kompresie, <strong>na</strong>stavenie intenzity<br />
ble<strong>sk</strong>u a efekty.<br />
KVALITA SNÍMOK. Aj <strong>na</strong>priek tomu, e pre objektívy<br />
s pevnou ohni<strong>sk</strong>ovou vzdialenosou je typická<br />
jednoduchos, pri tomto prístroji sa Sony podarilo<br />
dosiahnu uspokojivú kvalitu. Pokia¾ ide o tlaèené<br />
výstupy, štandardne si môete<br />
dovoli formát 10 × 15 cm a ani formát<br />
13 × 18 cm nie je problém. V prípade<br />
zväèšenín formátu A4 treba<br />
vybera kvalitné zábery. Farebné<br />
podanie je vyváené, ako pri všetkých<br />
prístrojoch Sony je výsledok o<br />
nieèo farebnejší ako originál (to nie je<br />
výèitka).<br />
ÏALŠIE SKÚSENOSTI. Naj<strong>sk</strong>ôr sa<br />
pozastavím pri rýchlosti. Štart prístroja<br />
je doslova raketový, fotografova je moné u 0,8<br />
sekundy po zapnutí! Ani ostriaca automatika sa<br />
nedá zahanbi, s predostrením je one<strong>sk</strong>orenie<br />
spúšte 0,1 sekundy, bez neho hodnota stúpne <strong>na</strong><br />
0,4 sekundy, èo je <strong>sk</strong>velá hodnota, ktorú dokonca<br />
môete <strong>sk</strong>ráti a <strong>na</strong> 0,3 sekundy (<strong>na</strong>stavením<br />
manuálneho ostrenia). Spomenuté výsledky<br />
sú dosiahnuté vïaka konštrukcii objektívu.<br />
Pokia¾ ide o ostrenie, prístroj nemá problémy<br />
ani v horších svetelných podmienkach,<br />
to však platí iba pri fotografovaní <strong>na</strong> krátke<br />
vzdialenosti (tam mono vyui doplnkové<br />
osvetlenie). Pri práci v automatickom reime<br />
je zaujímavé, e ani v zlých svetelných podmienkach<br />
ne<strong>na</strong>staví prístroj citlivos ISO 400,<br />
maximom je ISO 320.<br />
ZÁVER. Aj keï je model DSC-P32 v ponuke Sony<br />
charakterizovaný ako <strong>na</strong>jjednoduchší trojmegapixelový<br />
model, ponúka pouívate¾ovi <strong>na</strong>ozaj dos:<br />
prijate¾né rozmery, hmotnos, fotografovanie,<br />
záz<strong>na</strong>m videa a zvukových poznámok. Navyše je<br />
prístroj dos rýchly. Dostatoène široká je aj ponuka<br />
funkcií a za povšimnutie stojí implementácia<br />
podpory pamäových kariet Memory Stick PRO.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Rýchlos prístroja<br />
☺ Manuálne ostrenie<br />
☺ Funkcie<br />
Ce<strong>na</strong>: 10 409 Sk bez DPH/12 490 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Sony Slovakia<br />
CYBE−RSHOT DSC−P72<br />
Druhý z recenzovaných prístrojov sa od predchádzajúceho<br />
modelu líši väèšími rozmermi a objektívom,<br />
ktorý disponuje trojnásobným optickým<br />
zoomom (39 ÷ 118 mm). Svetelnos objektívu je<br />
rov<strong>na</strong>ká ako pri predošlom prístroji (F2,8 ÷ F5,6).<br />
LCD displej má síce uhloprieèku iba 1,5", ale<br />
je vyrobený z nízkoteplotného polykryštalického<br />
kremíka. K dispozícii je aj optický h¾adáèik.<br />
Napájanie prístroja je riešené dvojicou AA èlánkov,<br />
v dodávke sú dva NiMH èlánky vrátane <strong>na</strong>bíjaèky.<br />
H A R D W A R E<br />
MONOSTI PRÍSTROJA. Prístroj podobne ako<br />
predošlý model podporuje ukladanie fotografií v<br />
<strong>na</strong>tívnom rozlíšení snímaèa (2048 × 1536 bodov),<br />
ako aj v ïalších rozlíšeniach (1632 × 1224, 1280 ×<br />
960 a 640 × 480). Ukladanie snímok je moné iba<br />
vo formáte JPG a dvoch kompresných pomeroch.<br />
Podporované je ukladanie videa v rozlíšení 640 ×<br />
480 i 320 × 160 a ukladanie audiozáz<strong>na</strong>mov. Vo fotoreimoch<br />
je moné prepí<strong>na</strong> pomer strán (4:3<br />
alebo 3:2). Rozsah expozièných èasov je od 1/2000 s<br />
po 2 s, citlivos je rov<strong>na</strong>ko ako pri modeli DSC-P32<br />
od 100 do 400 ISO, rozsah ostrenia je od 10 cm pre<br />
reim makro a od 50 cm pre ostatné reimy.<br />
OVLÁDANIE PRÍSTROJA. Z tohto poh¾adu je model<br />
DSC-P72 totoný s modelom DSC-P32, prièom<br />
toto tvrdenie platí nielen pre rozmiestnenie ovládacích<br />
prvkov, ale aj pre usporiadanie menu a<br />
funkcie v òom obsiahnuté.<br />
KVALITA SNÍMOK. Pri snímkach s menším ohni<strong>sk</strong>om<br />
sú výsledky porov<strong>na</strong>te¾né s predchádzajúcim<br />
modelom. Pri tomto však máte k dobru optický<br />
zoom. Z poh¾adu kvality tlaèených výstupov i farebného<br />
podania sú oba modely prakticky totoné.<br />
ÏALŠIE SKÚSENOSTI. Štart prístroja je o nieèo<br />
pomalší ako v prípade predošlého modelu, to je<br />
však daò za implementáciu optického zoomu. No aj<br />
tak hodnota 4,5 sekundy patrí k lepším. Podobne<br />
ako štart prístroja pomalšia je aj ostriaca automatika,<br />
s predostrením je one<strong>sk</strong>orenie spúšte 0,3 sekundy,<br />
bez neho stúpne <strong>na</strong> 0,8 sekundy.<br />
Ostriaca automatika sa správa identicky ako pri<br />
predošlom modeli.<br />
ZÁVER. V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim modelom<br />
je DSC-P72 bohatší o optický zoom, všetky ostatné<br />
parametre, funkcie a schopnosti oboch prístrojov<br />
sú takmer totoné. Výber medzi modelmi DSC-32<br />
alebo DSC-P72 sa „zuuje“ <strong>na</strong> odpoveï <strong>na</strong> otázku, èi<br />
je pouívate¾ovi 3× optický zoom a rozhranie USB<br />
2.0 hodný rozdielu v cene oboch testovaných modelov.<br />
Osobne si myslím, e rozdiel v cenách oboch<br />
modelov, ktorý je 5500 Sk, je <strong>na</strong>ozaj dos ve¾ký. Na<br />
druhej strane je pravda, e porov<strong>na</strong>te¾né modely<br />
od konkurencie majú ceny ve¾mi podobné.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Všetko ako pri DSC−P32<br />
☺ Optický zoom<br />
☺ USB 2.0<br />
Ce<strong>na</strong>: 14 992 Sk bez DPH/17 990 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Sony Slovakia<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
5/2003 PC REVUE 69
H A R D W A R E<br />
Umax VisionBook 630SX<br />
Na <strong>na</strong>šom trhu je široký výber notebookov, k tým<br />
stálejším z<strong>na</strong>èkám patria aj notebooky Umax. Tento<br />
mesiac sme mali monos otestova hneï dvojicu<br />
modelov.<br />
KONFIGURÁCIA. Základom notebooku je mikroprocesor<br />
z rodiny Intel Pentium 4. Keïe pouívate¾<br />
má v prípade Umaxu monos vybra si verziu mikroprocesora<br />
pod¾a svojich poiadaviek, dodajme, e<br />
do systému je moné zabudova mikroprocesory<br />
Intel Pentium 4 a Intel Celeron. Testovaný model<br />
mal zabudovaný mikroprocesor Pentium 4 s pracovnou<br />
frekvenciou 2 GHz. Ten bol doplnený 256 MB<br />
pamäte DDR, ktorá môe ma maximálne 1 GB.<br />
Keïe ide o klasického zástupcu notebookov koncepcie<br />
všetko v jednom, neprekvapí, e di<strong>sk</strong>ový<br />
sybsystém pozostáva z 3,5" di<strong>sk</strong>etovej jednotky,<br />
pevného di<strong>sk</strong>u s kapacitou 30 GB a mechaniky<br />
typu kombo (DVD a CD-RW). Grafický<br />
subsystém je zaloený <strong>na</strong> integrovanej grafike,<br />
ktorá v úlohe videopamäte vyuíva<br />
vyhradenú oblas operaènej pamäte. Na<br />
tento úèel mono rezervova 32 ÷ 64 MB. Zobrazenie<br />
zabezpeèuje LCD displej s uhloprieèkou 14,1", ktorý pracuje v <strong>na</strong>tívnom rozlíšení 1024 ×<br />
VÝSLEDKY TESTOV<br />
Výrobca<br />
Umax<br />
Model<br />
VisionBook 630SX<br />
WinBench 99 CPUmark 115<br />
WinBench 99 FPUmark 4700<br />
Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 4920<br />
High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 15 000<br />
Busines Graphics WinMark 99 265<br />
High−End Graphics WinMark 686<br />
ZD Battery Mark 4.1<br />
Life Test (minút) 93<br />
Conditioning Run (minút) 72<br />
768 bodov. Podporované je aj zobrazenie <strong>na</strong> externom<br />
monitore, ktorý môete pripoji k výstupu<br />
VGA. Umax do tohto modelu integroval ve¾mi širokú<br />
škálu rozhraní. Okrem paralelného portu sú tu<br />
dva porty USB, port PS/2, paralelný port, výstup S-<br />
Video, IrDA, modem, sieové rozhranie a dokonca<br />
aj FireWire. Zvláštnosou je implementácia iba jedného<br />
slotu PC Card.<br />
Napájanie notebooku zabezpeèuje LiIon batéria<br />
s kapacitou 4800 mAh, ktorá je však riešená netradiène.<br />
Nie je toti zabudovaná do zvyèajného vyberate¾ného<br />
modulu, ale je do notebooku integrovaná.<br />
Umax vyuíva ako polohovacie zariadenie touchpad<br />
a v tomto modeli <strong>na</strong>šla uplatnenie aj trojica doplnkových<br />
klávesov.<br />
VÝKON. Výkonnos zodpovedá konfigurácii<br />
notebooku. Mikroprocesor Pentium 4 a pamäte<br />
DDR majú výborný potenciál, horšie je to s výkonom<br />
integrovanej grafiky. Vcelku tak dostávame<br />
stroj, ktorý po<strong>sk</strong>ytuje dostatoèný výkon <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />
v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách.<br />
Základom notebooku je de<strong>sk</strong>topový mikroprocesor,<br />
kapacita batérie patrí k priemeru, a<br />
tak sme boli <strong>na</strong> výsledky testov zameraných <strong>na</strong><br />
výdr notebooku pri práci <strong>na</strong> batériu <strong>na</strong>ozaj zvedaví.<br />
V teste Ziff-Davis Battery Mark 4.0 sme<br />
<strong>na</strong>merali <strong>na</strong>sledujúce hodnoty: v teste Conditioning<br />
Run dosiahol notebook èas 1:20 a v teste<br />
Life èas 1:27. Rozdiel v èasoch dosiahnutých<br />
v teste Life a Conditioning je dôsledkom<br />
implementácie de<strong>sk</strong>topového mikroprocesora.<br />
ZÁVER. Umax VisionBook 630SX predstavuje<br />
riešenie pre pouívate¾ov,<br />
ktorí potrebujú notebook s dostatoèným<br />
výkonom <strong>na</strong> prácu v bených<br />
kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách a s notebookom<br />
<strong>na</strong>pájaným z batérie pracujú iba výnimoène a<br />
krátko. Vzh¾adom <strong>na</strong> výkon a ostatné vlastnosti<br />
mono za výhodu tohto notebooku povaova<br />
jeho cenu.<br />
Ce<strong>na</strong>: 70 000 Sk bez DPH/84 000 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
Visioneer 6600 USB Scanner<br />
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />
Tesne po <strong>sk</strong>onèení<br />
testu <strong>sk</strong>enerov,<br />
ktorý sme zverejnili<br />
v marcovom èísle PC RE-<br />
VUE, k nám dorazil model Visioneer 6600. Je to<br />
<strong>sk</strong>ener z kategórie produktov urèených <strong>sk</strong>ôr do<br />
domácnosti a pozornos takýchto pouívate¾ov<br />
púta hlavne cenou a rýchlosou <strong>sk</strong>enovania.<br />
Visioneer 6600 je <strong>sk</strong>ener s maximálnym rozlíšením<br />
600 × 1200 dpi. Jeho dizajn je charakteristický<br />
malou výškou, <strong>na</strong>priek tomu však ide o <strong>sk</strong>ener<br />
typu CCD. Vyhotovenie je v kombinácii striebornosivej<br />
farby. Na prednom paneli sú umiestnené<br />
tri tlaèidlá – <strong>sk</strong>enovanie, posielanie<br />
dokumentov do programu <strong>na</strong> posielanie<br />
elektronickej pošty<br />
a kopírovanie <strong>na</strong> pripojenej<br />
tlaèiarni. Napájanie<br />
je realizované pomocou<br />
externého <strong>na</strong>pájacieho<br />
zdroja, k poèítaèu<br />
sa pripája pomocou portu USB<br />
1.1. Veko <strong>sk</strong>enera je moné posúva<br />
v prieènom smere, èo sa vyuije pri<br />
<strong>sk</strong>enovaní hrubších dokumentov.<br />
Súèasou softvérovej dodávky je program PaperPort<br />
Deluxe (správa <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných dokumentov)<br />
a Ulead PhotoExpress (úprava fotografií). Ako<br />
nástroj <strong>na</strong> rozpoznávanie textu sa pouíva Text-<br />
Bridge OCR s podporou slovenèiny. Skenovacím programom<br />
v operaènom systéme Windows XP je štandardné<br />
rozhranie Twain.<br />
Skener sme <strong>sk</strong>úšali rov<strong>na</strong>kým spôsobom ako v<br />
teste z èísla 3/2003. Namerali sme 10-sekundovú dobu<br />
realizácie prvotného náh¾adu, priemerná doba<br />
<strong>sk</strong>enovania je 40,5 sekundy. Èo sa týka rýchlosti <strong>sk</strong>enovania,<br />
tento <strong>sk</strong>ener by sa v spomí<strong>na</strong>nom teste<br />
umiestnil <strong>na</strong> prvom mieste v kategórii domácich<br />
<strong>sk</strong>enerov. Rov<strong>na</strong>ko je ve¾mi dobrá aj kvalita <strong>sk</strong>enovania.<br />
Výhodou je aj malá hrúbka <strong>sk</strong>enera a jeho<br />
efektné vyhotovenie. Z<strong>na</strong>mená to, e ide o <strong>sk</strong>ener s<br />
<strong>na</strong>sadením predovšetkým do domácnosti. -om-<br />
T E C H N I C K É<br />
Optické rozlíšenie: 600 × 1200 dpi<br />
Interpolované rozlíšenie: 2400 dpi<br />
Farebná håbka: 48−bitová<br />
Typ <strong>sk</strong>enera: CCD<br />
Spôsob pripojenia k poèítaèu: USB<br />
Rozmery: 452 × 260 × 70 mm<br />
Hmotnos: 1,93 kg<br />
Ce<strong>na</strong>: 2491 Sk bez DPH/2990 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Euro Media<br />
P A R A M E T R E<br />
70 PC REVUE 5/2003
Sony Ericsson P800<br />
Máloktorý model v poslednom èase vzbudil rozruch<br />
medzi verejnosou ako práve P800-ka. A to<br />
ešte pred svojím oficiálnym, hoci viackrát odlo-<br />
eným príchodom! P800 je toti funkciami doteraz<br />
<strong>na</strong>jlepšie vybavený mobilný telefón triedy smartphone<br />
od spoloènosti Sony Ericsson.<br />
Základné informácie sme u uviedli v predchádzajúcich<br />
èíslach PCR, tak si ich len v <strong>sk</strong>ratke pripomeòme:<br />
P800 disponuje ve¾kým displejom, citlivým <strong>na</strong><br />
dotyk a s vysokým rozlíšením, ktorý umoòuje aj èítanie<br />
emailových správ a príloh vrátane súborov vo formáte<br />
MS Word, Excel, PowerPoint èi Adobe Acrobat.<br />
Koncept displeja a odklápacej klávesnice vychádza z<br />
modelu R380, ktorý mono vïaka kombinácii funkcií<br />
mobilného telefónu a PDA oz<strong>na</strong>èi za predchodcu<br />
P800. Klávesnica toti nie je nijako elektronicky prepojená<br />
s centrálnym systémom. Informácia o stlaèenom<br />
tlaèidle sa prenáša cez miniatúrny plastikový<br />
hrot <strong>na</strong> opaènej strane klávesnice mechanicky <strong>na</strong> dotykový<br />
displej. Na displeji sa pri zatvorenej klávesnici<br />
zobrazuje pod òou jej identická virtuál<strong>na</strong> obdoba.<br />
Potlaèením tlaèidla sa plastikový hrot dotkne identického<br />
„tlaèidla“ <strong>na</strong> virtuálnej klávesnici <strong>na</strong> displeji, z<br />
ktorého sa informácia odovzdá do vyhodnocovacej<br />
jednotky. V kåbe klávesnice je však snímaè, ktorý<br />
vyhodnocuje, èi je klávesnica odklopená alebo nie, a<br />
pod¾a toho prispôsobuje zobrazenie obsahu displeja.<br />
Po odklopení klávesnice môete pouíva celú plochu<br />
displeja a premeni P800 <strong>na</strong> PDA. Klávesnica je<br />
dokonca odnímate¾ná s tým, e k dispozícii sú náhradné<br />
kryty, aby po jej odòatí nezostali nezakryté<br />
technické úchytky. Montá/demontá klávesnice si<br />
vyaduje trochu viac zruènosti (urèite nie násilie!),<br />
ale nie je problematická. Displej sa dá podsvieti,<br />
vïaka èomu je jeho obsah èitate¾ný nielen v tme, ale<br />
aj vonku za pekného slneèného dòa, èo nebýva beným<br />
zvykom pri iných mobilných telefónoch/PDA.<br />
P800 je mobilný telefón novej generácie, preto<br />
neprekvapí, e disponuje digitálnym fotoaparátom,<br />
umoòuje prehrávanie digitálnej hudby cez prehrávaè<br />
súborov MP3 a podporuje video streaming,<br />
èo umoòuje sledovanie videa on-line. Telefón je<br />
trojpásmový, podporuje dátové prenosy v sieach<br />
po<strong>sk</strong>ytujúcich sluby HSCSD (2+1) a GPRS (4+2),<br />
nechýba ani integrovaný Bluetooth.<br />
Zaujímavosou je, e P800 podporuje špeciálny<br />
reim <strong>na</strong> pouitie <strong>na</strong> palube lietadla, ktorý deaktivuje<br />
rádiový vysielaè a umoòuje pouívate¾om poèas<br />
letu bezpeène èíta stiahnuté správy, upravova<br />
zoz<strong>na</strong>m kontaktov, zadáva termíny stretnutí,<br />
poèúva hudbu èi hra hry.<br />
Na prvý poh¾ad pôsobí P800 trochu masívnejšie,<br />
a to <strong>na</strong>jmä pre svoju hrúbku, ktorá je však akceptovate¾ná<br />
vzh¾adom <strong>na</strong> hlbšie zasadený displej a<br />
umiestnenie èítaèky kariet Memory Stick Duo pod<br />
batériu. Dizajn <strong>na</strong>priek pouitému plastu pôsobí<br />
pomerne luxusne. Na bokoch P800 sú ovládacie<br />
prvky <strong>na</strong> okamité fotografovanie, spustenie internetového<br />
prehliadaèa, ako aj rolovacie tlaèidlo,<br />
ktoré slúi <strong>na</strong> pohyb v menu a súèasne v závislosti<br />
od aktivovanej funkcie aj ako ovládaè hlasitosti. Pri<br />
jeho potlaèení funguje ako potvrdzovacie tlaèidlo.<br />
Na boku je aj „kolí<strong>sk</strong>a“ <strong>na</strong> umelohmotné „pero“<br />
slúiace <strong>na</strong> pohyb v menu, ale aj vkladanie textu èi<br />
kreslenie priamo <strong>na</strong> displeji. Jeho netradièné uchytenie<br />
(treba vidie) nevzbudzuje ve¾kú dôveru, ale<br />
<strong>na</strong>priek tomu pero spo¾ahlivo udrí. No aj tak sú<br />
súèasou dodávky i náhradné perá. Dodávka obsahuje<br />
aj slúchadlá, ktoré vyuijete buï <strong>na</strong> poèúvanie<br />
hudby, alebo ako kvázi handsfree súpravu.<br />
MP3man umoòuje prehráva hudobné formáty<br />
MP3, WAV, MIDI a ïalšie. Hudba sa dá poèúva cez<br />
slúchadlá, ale aj cez vstavaný reproduktor, hoci,<br />
pochopite¾ne, v neporov<strong>na</strong>te¾ne nišej kvalite. V základnom<br />
balení dostanete 16 MB kartu, <strong>na</strong> ktorú sa<br />
síce pár súborov MP3 zmestí, ale niè nebráni dokúpi<br />
si kartu s väèšou kapacitou.<br />
Na kartu si môete umiestni aj videoklipy vo<br />
formáte MPEG-4. P800 má síce vstavanú kameru <strong>na</strong><br />
snímanie fotografií, ale neumoòuje plynule sníma<br />
aj video, èo však èaká asi len <strong>na</strong> príchod aplikácie,<br />
ktorá by potenciál mobilného telefónu s kamerou<br />
dokázala vyui.<br />
Vo funkcii fotoaparátu dokáete urobi obrázky vo<br />
formáte JPEG v rozlíšení 640 × 480 pixelov pri 16,7<br />
miliónoch farieb. Zaujímavá je funkcia samospúšte,<br />
príjemná je monos korekcie jasu a kontrastu.<br />
Adresár, kontakty, úlohy, odkazy a <strong>sk</strong>icár sú pomocou<br />
programu PC Suite plne synchronizovate¾né s<br />
Outlookom a vraj aj s Lotus Notes (ne<strong>sk</strong>úšal som). Po<br />
jeho inštalácii sa aj WinXP pýtajú prekvapujúco reštartova...<br />
Testovacia vzorka P800, ktorú sme mali k<br />
dispozícii, nepodporovala systém prediktívneho písania<br />
textu T9 ani doruèenky odoslanej pošty, tieto<br />
funkcie by sa však mali objavi v niektorej z ïalších<br />
verzií firmware. Okrem bených SMS však podporuje<br />
P800 aj EMS a MMS. A takisto obsahuje plnohodnotného<br />
emailového klienta s posielaním príloh a adresárom,<br />
ktorý podporuje protokoly POP3 aj IMAP4 a<br />
pozná nielen textové, ale aj HTML e-maily! Internetový<br />
prehliadaè podporuje HTML 3.2, WAP 2.0, nepodporuje<br />
však šifrované spojenie (SSL).<br />
Ve¾mi príjemná funkcia je monos <strong>na</strong>stavi<br />
WAP, MMS aj mailového klienta extrémne jednoducho<br />
cez <strong>na</strong>stavovacie SMS, ktoré si vygenerujete<br />
<strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.sonyericsson.com/<strong>sk</strong>/spg.jsp?<br />
page=start. SMS si necháte posla <strong>na</strong> mobil a <strong>na</strong><br />
mobile ju len otvoríte a potvrdíte. Naozaj „easy“.<br />
Prílohy mailov si môete prezera v zabudovanom<br />
prehliadaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov typu<br />
H A R D W A R E<br />
MS Word èi Excel, ale zobrazíte si aj PDF alebo obrázky.<br />
Urèite sa však èasom objavia prehliadaèe aj<br />
iných formátov a pribudnú aj ich editory.<br />
Hotové dokumenty môete do P800 uloi aj priamo<br />
z PC prostredníctvom kolí<strong>sk</strong>y s rozhraním USB. Po<br />
jej pripojení sa P800 zobrazuje ako ïalšie zariadenie so<br />
svojou vlastnou adresárovou štruktúrou. Pri kopírovaní<br />
súborov sem-tam síce mrzol Explorer, èo by som<br />
však prièítal <strong>na</strong> vrub staršiemu firmware, pretoe testovaná<br />
P800 pochádzala ešte z predpredajnej série.<br />
Na prenos údajov je kolí<strong>sk</strong>a síce fajn, nepáèil sa<br />
mi však spôsob jej spojenia s P800 cez vyènievajúci<br />
dátový konektor, ktoré sa mi zdá nepohodlné a<br />
labilné. To by u lepším riešením bola káblová<br />
redukcia z USB <strong>na</strong> klasický „ericssonov<strong>sk</strong>ý“ dátový<br />
konektor. Na druhej strane <strong>na</strong> prepojenie P800 s PC<br />
môete kolí<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>hradi ešte šikovnejšie, a to bezdrôtovo<br />
cez Bluetooth.<br />
Pokia¾ niektoré funkcie P800 chýbajú, je moné<br />
poobzera sa po <strong>na</strong>tívnych programoch pre systém<br />
Symbian alebo po javov<strong>sk</strong>ých aplikáciách, alebo po<br />
objavujúcich sa aplikáciách špeciálne <strong>na</strong>písaných<br />
pre P800.<br />
Výdr kadej batérie je závislá, samozrejme, od<br />
spôsobu pouívania, pri P800 sa pohybuje <strong>na</strong> úrovni<br />
2-3 dní. Nie je to ve¾a, ale treba si uvedomi, e<br />
nejde o telefón benej kategórie. Sony Ericsson<br />
P800 je <strong>na</strong>ozaj špièkový mobilný telefón, hoci za<br />
špièkovú cenu. Napriek one<strong>sk</strong>orenému príchodu <strong>na</strong><br />
trh svojím spôsobom predstavuje mobil novej<br />
generácie. Hoci pre mnohých bude slúi ako pekná<br />
imidová technologická „hraèka“, ide v <strong>sk</strong>utoènosti<br />
o výkonné zariadenie, ktoré umoòuje by plnohodnotne<br />
on-line kdeko¾vek v teréne a vybavova<br />
kancelár<strong>sk</strong>u agendu hoci <strong>na</strong> lavièke v parku. A èasom<br />
jeho ce<strong>na</strong> urèite pôjde dole... ☺<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Výborný displej<br />
☺ Plnohodnotný emailový klient<br />
☺ Nastavovanie EMS, WAP, emailového konta cez web + SMS<br />
☺ Slušná kamera + prehrávanie MP3<br />
☺ Rozširovanie pamäte cez kartu Memory Stick<br />
☹ Nemá vyzváòacie profily<br />
☹ Nešikovné prepojenie kolí<strong>sk</strong>y s P800<br />
Ce<strong>na</strong> EU: 36 000 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Sony Ericsson Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Martin Drobný<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Displej: 208 × 320 bodov, 4096 farieb<br />
Operaèný systém: Symbian 7.0<br />
Siete: 900, 1800, 1900 MHz<br />
Dátové prenosy: HSCSD a GPRS<br />
Bezdrôtové pripojenie: Bluetooth<br />
Digitál<strong>na</strong> kamera: 640 × 480 bodov, 24 bitov<br />
Interná pamä: 12 MB RAM<br />
Externá pamä: 16 MB Memory Stick Duo<br />
Aplikácie: kalendár, adresár, plánovaè, poznámky, internetový<br />
prehliadaè, emailový klient atï.<br />
Hry: Men in Black, Stunt Run, Solitaire a šach, ktorý je moné<br />
hra samostatne alebo v interaktívnom reime s priate¾mi<br />
cez SMS<br />
Multimediálne správy: MMS, EMS<br />
Podporované protokoly a jazyky: WAP 2.0, cHTML, Java,<br />
SyncML a M−Services<br />
5/2003 PC REVUE 71
H A R D W A R E<br />
Klávesnice UMAX<br />
Ponuka klávesníc, myší a de<strong>sk</strong>topových<br />
kompletov sa v ostatnom èase<br />
aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu pomerne pekne<br />
rozrastá. Dôkazom sú aj posledné<br />
vydania PC REVUE, kde sme u predstavili<br />
produkty viacerých výrobcov.<br />
Tentoraz sme sa pozreli <strong>na</strong> ponuku<br />
spoloènosti Umax.<br />
SLIM KEYPAD TK521<br />
Prierez produktovým portfóliom Umaxu<br />
zaèneme trocha netradièným zariadením,<br />
doplnkovou numerickou klávesnicou,<br />
ktorá je urèená pre pouívate¾ov notebookov.<br />
Zariadenie sa k notebooku pripája<br />
prostredníctvom portu USB, pre<br />
majite¾ov starších notebookov je v<br />
dodávke aj redukcia umoòujúca pripojenie<br />
k portu PS/2.<br />
Ce<strong>na</strong>: 1500 Sk s DPH<br />
SLIM WK713<br />
Je prvou z „dospelých“ klávesníc z ponuky<br />
Umaxu. Ide o rozmerovo malú klávesnicu,<br />
doplnenú o pätnás funkèných<br />
klávesov <strong>na</strong> ovládanie multimediálnych<br />
funkcií, funkcií emailového klienta a Internet<br />
Explorera. K dispozícii je aj dvojica<br />
klávesov ovládajúcich zapnutie poèítaèa a prechod<br />
do reimu sleep. Pouívate¾ má k dispozícii<br />
aj jeden funkèný kláves, ktorého výz<strong>na</strong>m si môe<br />
<strong>na</strong>definova sám. Klávesnica sa dodáva vo vyhotovení<br />
pre rozhranie PS/2. Z poh¾adu kadodenného<br />
<strong>na</strong>sadenia je táto klávesnica zaujímavá <strong>na</strong>jmä svojimi<br />
rozmermi.<br />
Ce<strong>na</strong>: 1300 Sk s DPH<br />
Slim Keypad<br />
TK521<br />
MEDIA USB WK−711<br />
Rozmerovo ve¾mi zaujímavá klávesnica, ktorá upúta<br />
aj nevšedným dizajnom. Tak mono asi <strong>na</strong>jvýstinejšie<br />
vyjadri dojem, akým <strong>na</strong> nás zapôsobila<br />
táto multimediál<strong>na</strong> USB klávesnica. Pomenovanie<br />
multimediál<strong>na</strong> dostala od výrobcu preto, e obsahuje<br />
15 funkèných klávesov,<br />
ktorými mono ovláda<br />
multimediálne funkcie<br />
poèítaèa a internetové aplikácie. Klávesnica je vybavená<br />
aj klávesmi <strong>na</strong> úsporu energie, respektíve ovládanie<br />
funkcií zapnutia poèítaèa, prechodu do reimu<br />
sleep a funkcie wake-up. Ako sme u <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, klávesnica<br />
sa k poèítaèu pripája prostredníctvom portu<br />
USB a s ním je spojená aj ïalšia funkcia zariadenia.<br />
Klávesnica toti pracuje aj ako rozboèovaè USB, ku<br />
ktorému môete pripoji dve zariadenia USB.<br />
Zdvih klávesov je optimálny, èo v kombinácii<br />
so zaujímavým dizajnom po<strong>sk</strong>ytuje pouívate¾ovi<br />
vysoký komfort aj pri dlhšie trvajúcej nepretritej<br />
práci.<br />
Ce<strong>na</strong>: 1500 Sk s DPH<br />
MEDIA WIRELESS RF−711<br />
Toto zariadenie koncepène vychádza z predchádzajúcej<br />
klávesnice a má s òou totoné vybavenie<br />
multimediálnymi klávesmi a klávesmi <strong>na</strong> ovládanie<br />
reimu práce poèítaèa. Ako však <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje<br />
slovíèko wireless v názve, ide o komplet pre pracovný<br />
stôl, ktorý s poèítaèom komunikuje bezdrôtovo.<br />
Okrem klávesnice obsahuje komplet aj bezdrôtovú<br />
optickú myš, ktorá podporuje funkcie<br />
IntelliMouse (dve tlaèidlá a kolie<strong>sk</strong>o), a základnú<br />
komunikaènú jednotku. V dodávke je štvorica<br />
alkalických batérií pre klávesnicu, dvojica <strong>na</strong>bíjate¾ných<br />
èlánkov (rov<strong>na</strong>ko mikroceruzkové) pre<br />
myš a <strong>na</strong>bíjaèka, ktorou mono dobíja batérie v<br />
tele myši. Základná jednotka sa pripája k poèítaèu<br />
prostredníctvom dvojice konektorov PS/2 (myš,<br />
klávesnica).<br />
Práca s kompletom je príjemná, <strong>na</strong> ivot bez káblov<br />
<strong>na</strong> pracovnom stole si zvyknete <strong>na</strong>ozaj ¾ahko.<br />
Jediné, <strong>na</strong> èo si bude pouívate¾ musie zvyka, je <strong>sk</strong>utoènos,<br />
e ak dlhšie nepracuje s myšou, tá prejde do<br />
reimu úspory energie, a tak <strong>na</strong> opätovnú inicializáciu<br />
potrebuje istý èas (pribline dve sekundy).<br />
Ce<strong>na</strong>: 3000 Sk s DPH<br />
Media Wireless<br />
RF−711<br />
Slim WK713<br />
Media USB WK−711<br />
72 PC REVUE 5/2003
My Office Gray<br />
WK9000<br />
My Office<br />
Black WK9000<br />
funkcií prehliadaèa internetu a emailového klienta (osem<br />
klávesov), k dispozícii sú multimediálne klávesy (sedem<br />
klávesov), klávesy <strong>na</strong> ovládanie zapnutia poèítaèa a<br />
prechodu do reimu sleep. Umax však tento rad klávesníc<br />
oz<strong>na</strong>èuje My Office Keyboard for XP. Toto oz<strong>na</strong>èenie<br />
vyplýva z toho, e klávesnice disponujú mnostvom funkèných<br />
klávesov, ktoré pouívate¾ vyuije v prostredí<br />
kancelár<strong>sk</strong>eho balíka Office XP. Klávesy <strong>na</strong> ovládanie<br />
funkcií Office sú rozdelené do dvoch blokov: sedem klávesov<br />
je samostatných a slúia <strong>na</strong> spustenie jednotlivých<br />
aplikácií balíka. Ïalších pätnás funkèných klávesov,<br />
ktoré sú k dispozícii v aplikáciách Office, zí<strong>sk</strong>ali vývojári<br />
tým, e klasické funkèné klávesy „spriahli“ s predraïovaèom<br />
Office Function Lock Key. Ak k tomuto<br />
výpoètu pridáme ovládaè <strong>na</strong> ¾avej strane klávesnice,<br />
ktorý sprístupòuje pohyb kurzora a ovládanie ïalších<br />
funkcií (ïalších 12 klávesov), zistíme, e klávesnica ponúka<br />
pouívate¾ovi neuverite¾ných 52 funkèných klávesov!<br />
Kým si <strong>na</strong> ich pouívanie privyknete, isto to bude chví¾ku<br />
trva, ale potom u bude pre vás kadý prechod ku klasickej<br />
klávesnici doslova utrpením.<br />
Ce<strong>na</strong>: 1200 Sk s DPH<br />
Turbo Office<br />
WK9100<br />
MY OFFICE WK9000<br />
Tento typ klávesnice sme mali k dispozícii hneï v dvoch<br />
vyhotoveniach – Black a Gray. Jediný rozdiel medzi modelmi<br />
je zrejmý – líšia sa len vo farbe (èier<strong>na</strong> alebo sivá). Ide<br />
o klávesnice, ktoré sa k systému pripájajú prostredníctvom<br />
rozhrania PS/2. Doslova výnimoèné sú z poh¾adu<br />
bohatosti výbavy doplnkových tlaèidiel. Základom je dnes<br />
u takmer povinná výbava v podobe tlaèidiel <strong>na</strong> ovládanie<br />
TURBO OFFICE WK9100<br />
Podobne ako predchádzajúca dvojica klávesníc aj tento<br />
model je urèený predovšetkým pouívate¾om kancelár<strong>sk</strong>ych<br />
aplikácií. Klávesnica sa k systému pripája prostredníctvom<br />
portu PS/2, volite¾ne sa však dodáva aj s<br />
redukciou umoòujúcou pripojenie prostredníctvom<br />
portu USB. Škála podporovaných funkcií je ve¾mi podobná<br />
predchádzajúcemu radu klávesníc, i keï je pravda, e<br />
táto disponuje „iba“ štyridsiatimi štyrmi funkènými klávesmi.<br />
Mechanické vyhotovenie a usporiadanie tejto klávesnice<br />
je výrazne odlišné a dizajnu dominuje symetrické<br />
usporiadanie, ktoré je vyuité nielen v hornom<br />
rade funkèných klávesov, ale aj pri umiestnení klávesov<br />
urèených <strong>na</strong> ovládanie funkcií clipboardu (<strong>na</strong> ¾avej strane)<br />
a multimediálnych funkcií (<strong>na</strong> pravej strane).<br />
Ce<strong>na</strong>: 1200 Sk s DPH<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
Adaptec USB2EXCHANGE<br />
TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />
Rozhranie USB 2.0 prinieslo<br />
v porov<strong>na</strong>ní so<br />
svojím predchodcom, rozhraním<br />
USB 1.1, z<strong>na</strong>èné<br />
zrýchlenie komunikaènej rýchlosti<br />
medzi zariadeniami pripojenými<br />
k poèítaèu. Namiesto 11 Mb/s<br />
umoòuje rozhranie USB 2.0 komunikáciu<br />
<strong>na</strong> hranici 480 Mb/s. Takáto rýchlos<br />
je nielen dostatoèná <strong>na</strong> pripojenie<br />
<strong>sk</strong>enerov èi tlaèiarní, ale hravo pokryje aj<br />
nároky externého pevného di<strong>sk</strong>u èi CD alebo<br />
DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky. USB 2.0 sa tak vïaka svojej<br />
cene a vyuite¾nosti stáva konkurenciou aj pre rozhranie<br />
SCSI. Ale ako <strong>na</strong>príklad vyui existujúce zariadenia SCSI<br />
<strong>na</strong> systémoch, ktorým dominuje USB 2.0? Jednoduchú<br />
odpoveï <strong>na</strong> túto otázku prináša spoloènos Adaptec svojím<br />
produktom USB2XCHANGE. V podstate ide o jednoduchú<br />
redukciu, ktorá vám umoní <strong>na</strong> rozhranie USB 2.0 (v<br />
krajnom prípade aj 1.1, ale pre pomalos práce sa takáto<br />
kombinácia neodporúèa) jednoducho pripoji akéko¾vek<br />
zariadenie SCSI. Inštalácia pritom prebieha<br />
štýlom plug and play, a preto by sa nemal<br />
objavi ani problém s kompatibilitou. Bez<br />
problémov tak môete USB2EXCHANGE<br />
<strong>na</strong>sadi <strong>na</strong>príklad vo firme, kde sa síce<br />
pouívajú zariadenia SCSI, ale novšie systémy<br />
sú pre úsporu nákladov vybavené len<br />
rozhraním USB 2.0.<br />
-mt-<br />
Ce<strong>na</strong>: 3010 Sk bez DPH/3612 Sk s DPH<br />
Záruka: 1 rok<br />
Zapoièal: Servodata
H A R D W A R E<br />
Test DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek / dodatok<br />
V predošlom èísle PC REVUE sme vám v<br />
komplexnejšom teste predstavili osem<br />
DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek. Keïe po uzávierke<br />
testu sa do redakcie dostali ïalšie dva<br />
modely (oba ako horúce novinky), rozhodli<br />
sme sa, e ich do testu zaradíme<br />
dodatoène. Z<strong>na</strong>mená to, e oba modely,<br />
tak ASUS DRW-0402P pre formát<br />
DVD-R, ako aj Plextor PX-504A, urèený<br />
pre médiá DVD+R, sme nechali prejs<br />
rov<strong>na</strong>kými sériami testov ako ich predchodcov<br />
z aprílového èísla. Systém hodnotenia<br />
ostal rov<strong>na</strong>ký, preto si sami<br />
môete porov<strong>na</strong>, ako sa mechaniky<br />
umiestnili. Staèí <strong>na</strong>listova aprílové<br />
èíslo a môete porovnáva...<br />
ASUS DRW−0402P<br />
Z<strong>na</strong>èku Asus v teste zastupoval tento<br />
model, podporujúci zápis <strong>na</strong> formát<br />
DVD-R a DVD-RW. Mal deklarovanú maximálne<br />
štvornásobnú rýchlos zápisu<br />
<strong>na</strong> DVD, tú sa však v teste nepodarilo<br />
dosiahnu. Inými parametrami mechanika<br />
nevyboèuje z radu, treba však<br />
vyzdvihnú ve¾mi dobré výsledky zápisu<br />
<strong>na</strong> médium DVD-R, ako aj výsledky<br />
pri popisovaní CD médií. Vcelku tak<br />
mechanika z<strong>na</strong>èky Asus po<strong>sk</strong>ytuje vynikajúci<br />
pomer medzi <strong>na</strong>dobúdacou cenou<br />
a po<strong>sk</strong>ytnutou úitkovou hodnotou.<br />
Jej inštalácia je bezproblémová a aj<br />
pouívanie prebieha bez komplikácií.<br />
Dodávaný je <strong>na</strong>pa¾ovací balík Nero<br />
Burning Rom, ktorý vám po<strong>sk</strong>ytne<br />
dostatok moností <strong>na</strong> pohodlnú prácu<br />
s médiami DVD, ako aj CD. Pre kompletnos<br />
v dodávke nájdete aj softvér<br />
InCD, ktorý umoòuje jednoducho<br />
pracova s médiami CD-RW, ako aj<br />
nieko¾ko menších utilít.<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos èítania: <br />
Rýchlos zápisu: <br />
Doplnková výbava: <br />
Ce<strong>na</strong>: <br />
Ce<strong>na</strong>: 10 990 Sk bez DPH/13 188 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Libra Electronics<br />
PLEXTOR PX−504A<br />
Po neèakanej správe, e spoloènos Plextor<br />
plánuje vstup <strong>na</strong> trh s DVD <strong>na</strong>pa-<br />
¾ovaèkami, sa pomerne rýchlo objavil<br />
T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />
DVD−R\−RW DVD+R\+RW<br />
Výrobca/model Asus DRW−0402P Plextor PX−504A<br />
Cache 2 MB 2 MB<br />
Prístupová doba DVD 140 ms 130 ms<br />
Prístupová doba CD 130 ms 110 ms<br />
Èítanie DVD Single Layer 12× 8×<br />
Èítanie DVD Dual Layer 8× 8×<br />
Èítanie CD 32× 40×<br />
Podporované formáty – zápis<br />
DVD−RAM – –<br />
DVD+R – 4×<br />
DVD+RW – 2.4×<br />
DVD−R 4× –<br />
DVD−RW 2× –<br />
CD−R 16× 16×<br />
CD−RW 8× 10×<br />
Podporované formáty – èítanie<br />
DVD−ROM <br />
DVD−Video <br />
DVD−R <br />
DVD−RW <br />
DVD+R <br />
DVD+RW <br />
DVD−RAM F F<br />
CD−ROM <br />
CD−DA <br />
Photo CD <br />
CD−R <br />
CD−RW <br />
Napa¾ovací softvér Nero Burning Rom Nero Burning Rom<br />
Dodatoèná výbava CyberLink Medi2@ In CD, Pin<strong>na</strong>cle Studio 7,<br />
Show SE, Power Power DVD, 1× DVD+R,<br />
Director<br />
1× DVD+RW<br />
Ce<strong>na</strong> 10 990 Sk bez DPH, 12 865 Sk bez DPH,<br />
13 188 Sk s DPH 15 438 Sk s DPH<br />
Záruka 2 roky 2 roky<br />
Zapoièal Libra Electronics Servodata<br />
model patriaci do kategórie formátu<br />
DVD+R/+RW. A pravdupovediac, z<strong>na</strong>èka<br />
Plextor splnila to, èo som od nej oèakával.<br />
PX-504A je jednoducho <strong>sk</strong>velý<br />
produkt, ktorý sa nielen bez problémov<br />
inštaluje, ale <strong>na</strong>vyše podáva aj vynikajúci<br />
výkon v kadej oblasti. Ve¾mi dobré<br />
sú výsledky nielen pri meraní prístupovej<br />
doby èi rýchlosti èítania, Plextor<br />
je výborný aj v oblasti zápisu.<br />
Kompletné DVD tak môete ma<br />
<strong>na</strong>príklad u za necelých 24 minút,<br />
èo je <strong>sk</strong>velá hodnota, RW di<strong>sk</strong> sa nebude<br />
<strong>na</strong>pa¾ova ove¾a dlhšie. CD médiá<br />
vie mechanika chrli v štyriapolminútových<br />
intervaloch, èo sú ve¾mi<br />
SKÓRE<br />
dobré hodnoty. Ak k tomu pripoèítame<br />
aj výhodnú cenu a kvalitný <strong>na</strong>pa¾ovací<br />
balík Nero Burning Rom,<br />
stojí mechanika Plextor PX-504A za<br />
zváenie.<br />
HODNOTENIE<br />
Rýchlos èítania: <br />
Rýchlos zápisu: <br />
Doplnková výbava: <br />
Ce<strong>na</strong>: <br />
Ce<strong>na</strong>: 12 865 Sk bez DPH/15 438 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Servodata<br />
Martin Turoò<br />
Asus DRW−0402P Plextor PX−504A<br />
Priemerná rýchlos èítania (DVD Tach) 8.9 9.8<br />
Prístupová doba (DVD Tach) 6.8 10<br />
Zápis DVD (4500 MB) 9.9 9.8<br />
Zápis DVD RW (4500 MB) 9.3 9.7<br />
Zápis CD−R 9.2 8.6<br />
Zápis CD−RW 8 10<br />
Príslušenstvo 7 8<br />
Ce<strong>na</strong> 10 8<br />
Celkové <strong>sk</strong>óre 8.6 9.4<br />
Rýchlos èítania (DVD Tach) 7.0x 6.1x<br />
Prístupová doba (DVD Tach) 229 ms 141 ms<br />
Zápis DVD (4500 MB) (hh:mm:ss) 57:53 23:36<br />
Zápis DVD RW (4500 MB) (hh:mm:ss) 1:00:32 23:43<br />
Zápis CD−R (hh:mm:ss) 5:25 4:51<br />
Zápis CD−RW (hh:mm:ss) 9:52 7:28<br />
74 PC REVUE 5/2003
H A R D W A R E<br />
Acer TravelMate 803LCi<br />
Výrobca<br />
Acer<br />
Model<br />
TravelMate 803LCi<br />
WinBench 99 CPUmark 169<br />
WinBench 99 FPUmark 7815<br />
Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 4980<br />
High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 14800<br />
Busines Graphics WinMark 99 612<br />
High−End Graphics WinMark 14300<br />
ZD Battery Mark 4.1<br />
LifeTest (minút) 228<br />
Prvý notebook s Centrinom, ktorý si<br />
môete reálne kúpi aj <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />
trhu, to je Acer TravelMate 803Lci. Je<br />
splnením predstáv Intelu o platforme<br />
Centrino.<br />
C H A R A K T E R I S T I K A<br />
Iba v predošlom èísle sme predstavili <strong>na</strong>jnovšiu<br />
mobilnú platformu spoloènosti Intel a u tu máme<br />
prvý notebook dostupný <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, ktorý je <strong>na</strong><br />
nej zaloený. V aktuálnej ponuke Aceru je rodi<strong>na</strong><br />
TravelMate 800 u dvanástou rodinou notebookov<br />
(devä <strong>na</strong> platforme Intel a tri <strong>na</strong> platforme AMD).<br />
KONFIGURÁCIA. Základom notebooku je momentálne<br />
<strong>na</strong>jvýkonnejší mikroprocesor Intel Pentium M<br />
s pracovnou frekvenciou 1,6 GHz, ktorý je zabudovaný<br />
do architektúry Centrino. Z<strong>na</strong>mená to, e notebook<br />
disponuje èipovou súpravou rov<strong>na</strong>kého<br />
výrobcu (Intel 855PM) a adaptérom bezdrôtovej siete<br />
Intel Pro Wireless 2100. Systém disponuje 256 MB<br />
operaènej pamäte DDR 266, ktorej kapacitu je moné<br />
zvýši a <strong>na</strong> 2 GB.<br />
Grafický subsystém je zaloený <strong>na</strong> grafickom adaptéri<br />
s èipom ATI Mobility Radeon 9000, s rozhraním<br />
AGP 4×, ktorý je doplnený o 64 MB videopamäte. Na<br />
zobrazovanie vyuíva 15,1" TFT displej, ktorého <strong>na</strong>tívne<br />
rozlíšenie je 1400 × 1050 bodov. Na výstup VGA<br />
mono pripoji externý monitor, ktorý sa dá pouíva<br />
súbene s LCD monitorom, jeho rozlíšenie však môe<br />
by a 1600 × 1200 bodov.<br />
Di<strong>sk</strong>ový subsystém vyuíva rozhranie ATA/100 a<br />
obsahuje pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 30 GB a mechaniku<br />
typu kombo (DVD/CD-RW). Mechanika kombo je<br />
vo výmennom module AcerMedia Bay.<br />
Vybavenos rozhraniami je pri tomto modeli <strong>na</strong><br />
špièkovej úrovni, k dispozícii je u zmienený výstup<br />
VGA, výstup S-Video, paralelný port, port<br />
IrDA, štvorica portov USB, port FireWire a konektory<br />
pre audio. Okrem u spomenutého adaptéra bezdrôtovej<br />
siete WiFi disponuje notebook aj klasickým<br />
adaptérom 10/100 Ethernetu a 56K modemom.<br />
Napájanie notebooku zabezpeèuje Li-Ion batéria<br />
s <strong>na</strong>pätím 10,5 V a kapacitou 4400 mAh. Ako polohovacie<br />
zariadenie vyuili konštruktéri tohto<br />
modelu klasický touchpad.<br />
MONOSTI ROZŠÍRENIA. U sme sa zmienili o<br />
tom, e v tomto modeli je mechanika kombo dodávaná<br />
v module AcerMedia Bay. V rov<strong>na</strong>kom vyhotovení<br />
ponúka Acer aj ïalšie komponenty. Výber je<br />
široký, poèí<strong>na</strong>júc ïalšími typmi optických mechaník<br />
(vrátane <strong>na</strong>pa¾ovaèky DWD-R) cez druhý pevný<br />
di<strong>sk</strong> a po druhú batériu.<br />
Okrem toho môe pouívate¾ prostredníctvom<br />
rozhrania Acer EasyPort pripoji replikátor portov.<br />
V ponuke spoloènosti je aj externá <strong>na</strong>bíjaèka batérie.<br />
VÝKON. Keïe ide o prvý komerène dostupný notebook<br />
s Centrinom, nebudeme jeho výkonnos porovnáva<br />
so iadnym iným modelom (testy v predchádzajúcom<br />
èísle sme toti robili <strong>na</strong> predprodukèných<br />
vzorkách). U v budúcom èísle sa však<br />
objavia recenzie notebookov s Centrinom od<br />
ïalších výrobcov. Vcelku však mono zhodnoti<br />
výkonnos notebooku ako výbornú.<br />
Dobré vlastnosti Centri<strong>na</strong> sa prejavili v<br />
oblasti výdre notebooku <strong>na</strong> batérie, v oboch testoch<br />
dosiahol notebook <strong>na</strong>dpriemerné hodnoty. Pri<br />
benej práci s kancelár<strong>sk</strong>ymi balíkmi však mono<br />
dosiahnu ešte vyššie hodnoty, nám sa podarilo<br />
dosta takmer k piatim hodinám!<br />
ZÁVER. Hoci sme u pri príprave predošlého èísla<br />
testovali trojicu notebookov s Centrinom, Acer Travel-<br />
Mate 803LCi je prvým reálne dostupným notebookom<br />
s touto architektúrou <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu.<br />
Výkonnos notebooku je výborná, rov<strong>na</strong>ko mono<br />
hodnoti jeho výdr pri práci <strong>na</strong> batérie èi bohatos<br />
výbavy. Z nej ocenia <strong>na</strong>jmä pouívatelia vo firemnom<br />
prostredí výhody, ktoré ponúka Acer vo forme<br />
bezpeènostných riešení.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Prvý reálne dostupný notebook s Centrinom<br />
☺ Výkon/výdr <strong>na</strong> batérie<br />
Ce<strong>na</strong>: 109 990 Sk bez DPH/131 988 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Acer CZ<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
Hitachi CP−X327<br />
Hoci Hitachi je jedným zo špièkových výrobcov projektorov,<br />
z produkcie tejto spoloènosti sme vám doposia¾<br />
nijaký projektor nepredstavili, a tak sériu zaèneme<br />
zariadením, ktoré patrí v ponuke tejto firmy<br />
k ¾ahkým modelom, urèeným <strong>na</strong>jmä pre pouívate¾ov,<br />
ktorí potrebujú prezentova u zákazníka.<br />
Dodávka prístroja obsahuje prepojovacie vodièe,<br />
tašku <strong>na</strong> prenášanie zariadenia, dia¾kové ovládanie<br />
a návod <strong>na</strong> pouitie.<br />
Aj keï ide o projektor s malými rozmermi, èo sa<br />
týka vstupov, je toto zariadenie vybavené <strong>na</strong>dštandardne<br />
– k dispozícii je pä vstupov. Projektor je<br />
moné prepoji a ovláda poèítaèom prostredníctvom<br />
sériového portu alebo portu USB. Svetelný výkon projektora<br />
je 1800 ANSI lúmenov, èo postaèuje <strong>na</strong> bené<br />
pouitie. V tejto kategórii projektorov mono spomenutú<br />
hodnotu povaova za <strong>na</strong>dpriemernú. So svetelným<br />
výkonom je úzko spojená ivotnos projekènej<br />
lampy. Tá je pri tomto modeli 4000 hodín.<br />
Projektor je vybavený kvalitnou optikou, vïaka<br />
ktorej je moné pracova s ním v širokom rozsahu<br />
vzdialeností od projekènej plochy bez vplyvu <strong>na</strong><br />
kvalitu zobrazenia. Poèas testovania sme ocenili<br />
zobrazovacie schopnosti projektora, ktoré sú vhodné<br />
tak <strong>na</strong> projekciu prezentácií z poèítaèa, ako aj <strong>na</strong><br />
projekciu videa. S oh¾adom <strong>na</strong> kategóriu, do ktorej<br />
tento prístroj patrí, sa dá vysoko hodnoti aj<br />
stabilita a vernos zobrazenia.<br />
Ovládacie prvky sú sústredené <strong>na</strong> hornom<br />
paneli projektora, ovládanie prístroja je moné aj<br />
prostredníctvom dia¾kového ovládania, prípadne<br />
osobného poèítaèa. Ovládanie projektora je jednoduché,<br />
pouívate¾<strong>sk</strong>ý návod vlastne ani nepotrebujete.<br />
Ikony <strong>na</strong> tlaèidlách sú dostatoène výstiné.<br />
Projektor okrem bených <strong>na</strong>stavení a funkcií podporuje<br />
aj pouívate¾<strong>sk</strong>é <strong>na</strong>stavenie a funkciu My-<br />
Screen Mode. Tá umoòuje pouívate¾ovi vloi do<br />
projektora obrázok, ktorý bude premietaný v èase<br />
zapí<strong>na</strong>nia projektora a v èase, keï nie je pripojený<br />
zdroj videosignálu. Vyzdvihnú treba aj vysoký poèet<br />
vstupov.<br />
Ce<strong>na</strong>: 128 000 Sk bez DPH/153 600 Sk s DPH<br />
Dodávate¾: Codum<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />
T E C H N I C K É<br />
P A R A M E T R E<br />
Pouitá technológia: 3× LCD 0,7" XGA<br />
Skutoèné rozlíšenie: XGA, 1024 × 768<br />
Vstupy: 2× PC, S−Video, kompozitné video, komponentné<br />
video, audio (L/R Cinch), USB, Control (zdruený – myš +<br />
RS−232)<br />
Výstupy: VGA monitor (VESA)<br />
Svetelný výkon: 1800 ANSI lúmenov<br />
Kontrastný pomer: 300:1<br />
Korekcia lichobeníka: 20:1<br />
Rozsah projekènej vzdialenosti: 0,9 ÷ 11 m<br />
ivotnos iarovky: 4000 hodín<br />
Hluènos: 33 dBA<br />
Spotreba: 240 W<br />
Rozmery: 295 × 231 × 75,5 mm<br />
Hmotnos: 2,7 kg<br />
Záruka: 36 mesiacov<br />
5/2003 PC REVUE 75
S O F T W A R E<br />
Panda Antivirus Platinum 7.0<br />
Nedávno sa <strong>na</strong> trhu objavila <strong>na</strong>jnovšia<br />
verzia antivírusového programu Panda<br />
Antivirus 7.0. Do redakcie sme <strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>úšanie<br />
dostali edíciu Platinum tohto<br />
programu a treba uz<strong>na</strong>, e obsahuje<br />
oproti minulosti podstatné zlepšenia.<br />
Dodáva sa v sloven<strong>sk</strong>ej jazykovej edícii<br />
a okrem ochrany pred poèítaèovými<br />
vírusmi obsahuje aj osobný firewall<br />
(systém, ktorý dokáe zabráni prieniku<br />
do poèítaèa zvonka). Ochraòuje vás<br />
tak hlavne pred hackermi. Navyše<br />
Panda Antivirus Platinum obsahuje aj<br />
tzv. Antidialer. Ten vás dokáe ochráni<br />
pred prípadom, keï vám pri prístupe<br />
<strong>na</strong> internet nejaký program zmení <strong>na</strong>stavenia<br />
vytáèania. Neautorizované telefonické<br />
pripojenie siete vás toti mô-<br />
e nepríjemne prekvapi výškou telefónneho<br />
úètu.<br />
Pri inštalácii Panda <strong>na</strong>jprv otestuje<br />
operaènú pamä poèítaèa <strong>na</strong> prítomnos<br />
vírusov. Pokia¾ je všetko v poriadku,<br />
pokraèujete vo¾bami pre firewall.<br />
Je dos dôleité, ako firewall <strong>na</strong>stavíte,<br />
pretoe to môe ovplyvni doterajšiu<br />
úlohu poèítaèa aj v lokálnej<br />
poèítaèovej sieti. Konfigurova je pritom<br />
moné osobitne všetky sieové<br />
adaptéry i modemy.<br />
Po prvom spustení programu sa<br />
automaticky vykonáva aktualizácia<br />
Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie programu Panda Antivirus 7.0 Platinum<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu verziu cez internet. Tá<br />
je zo zaèiatku zadarmo, po nieko¾kých<br />
dòoch sa však vyaduje zadanie prístupového<br />
me<strong>na</strong> a hesla. Aktualizácia<br />
databázy je pritom inkrementál<strong>na</strong> –<br />
sahujú sa len zmeny. Denne je to<br />
okolo 10 a 20 KB, èím je zabezpeèená<br />
ochra<strong>na</strong> pred novými vírusmi.<br />
Základom antivírusového modulu<br />
je tzv. systém neustálej ochrany. Skladá<br />
sa z troch èastí – ochra<strong>na</strong> poèítaèových<br />
súborov, systému elektronickej<br />
pošty a ochra<strong>na</strong> cez firewall. Kadý<br />
z týchto modulov môe by samostatne<br />
aktivovaný, k dispozícii sú aj<br />
POZOR SÚA!<br />
V spolupráci s firmou proNetix s. r. o.<br />
sme pripravili súa o 10 AV programov<br />
Panda Antivirus. Ak do 13. jú<strong>na</strong><br />
2003 zašlete anketový lístok z tohto<br />
èísla PCR budete zaradení do rebovania.<br />
podrobné vo¾by. Poui môete aj funkciu<br />
SmartClean, ktorá obnoví pôvodný<br />
stav konfigurácie operaèného systému<br />
po vírusovej infekcii.<br />
Program sme <strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong> operaènom<br />
systéme Windows XP. S inštaláciou<br />
neboli iadne problémy. Hneï<br />
sme vyko<strong>na</strong>li aktualizáciu programu<br />
a spustili kontrolu. Na <strong>na</strong>šom testovacom<br />
poèítaèi sme však nemali iadne<br />
vírusy. Výhodou bola ve¾mi rýchla<br />
práca antivírusového programu. Skúsili<br />
sme následne <strong>na</strong>inštalova program<br />
<strong>na</strong> starší poèítaè s operaèným<br />
systémom Windows 98, ktorý sa pouíval<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong>še pokusy <strong>na</strong>pr. so sie-<br />
ami typu P2P. Na tomto poèítaèi Panda<br />
Antivírus odhalila spolu sedem vírusov<br />
práve v programoch, ktoré sa k<br />
nám dostali cez internet. Všetky vírusové<br />
infekcie sa poradilo eliminova.<br />
Ve¾kou výhodou programu je to, e<br />
telefonickú technickú pomoc máte k<br />
dispozícii nepretrite. Podozrivé súbory<br />
môete da do tzv. karantény a posla<br />
výrobcovi <strong>na</strong> podrobnejšiu a<strong>na</strong>lýzu.<br />
Treba však konštatova, e v prípade<br />
operaèného systému Windows 98<br />
sa èinnos poèítaèa pri antivírusovej<br />
kontrole výraznejšie spomalila.<br />
Okrem edície Platinum existuje aj<br />
lacnejšia edícia Titanium, ktorá neobsahuje<br />
antidialer a firewall. Na adrese<br />
<strong>www</strong>.pandasoftware.<strong>sk</strong> je moné bezplatne<br />
spusti test <strong>na</strong> detekciu vírusov.<br />
Ce<strong>na</strong>: 2960 Sk bez DPH/ 3552 Sk s DPH<br />
vrátane roènej aktualizácie<br />
Dodávate¾: proNETIX<br />
Ondrej Macko<br />
76 PC REVUE 5/2003
S O F T W A R E<br />
Norton Internet Security 2003<br />
Ide o program, ktorý je urèený hlavne<br />
pre domáceho pouívate¾a a poívate¾ov<br />
v menšom podniku. Jeho funkcie<br />
sú zamerané <strong>na</strong> antivírusovú kontrolu,<br />
ochranu pred útokmi <strong>na</strong> poèítaè<br />
cez internet, riešenie kontroly <strong>na</strong>d<br />
spôsobom pouívania poèítaèa a ochrany<br />
proti nevyiadanej pošte.<br />
Program sa po <strong>na</strong>inštalovaní usadí<br />
v podobe ikony <strong>na</strong> stavovom riadku poèítaèa.<br />
Beí teda v pozadí ostatných<br />
aplikácií a pouívate¾a upozoròuje <strong>na</strong><br />
niektoré dôleité udalosti. Poklepaním<br />
<strong>na</strong> túto ikonu sa zobrazí pouívate¾<strong>sk</strong>é<br />
rozhranie pod¾a horného obrázka.<br />
V tomto rozhraní máte preh¾ad,<br />
ktoré funkcie sú aktívne a ktoré<br />
nie. V predvolenom stave je zapnutý<br />
osobný firewall, kontrola prienikov a<br />
antivírusová kontrola. K tomu pristupuje<br />
ešte kontrola prijatých mailov <strong>na</strong><br />
spamy a doh¾ad <strong>na</strong>d osobnými údajmi.<br />
Antispamová kontrola plne spolupracuje<br />
aj s programom Microsoft Outlook.<br />
Pouívanie tohto programu sa prejaví<br />
hneï po tom, èo sa pripojíte <strong>na</strong><br />
internet. Okamite po inštalácii si<br />
program overuje, èi nie je <strong>na</strong> internetovej<br />
stránke výrobcu novšia verzia<br />
programu, hlavne definícia nových<br />
vírusov. Pokia¾ sa nájde takáto aktualizácia,<br />
zaène sa proces jej sahovania<br />
a inštalácie. Aj v tomto prípade sa<br />
však vyaduje od pouívate¾a potvrdenie<br />
inštalácie nového programu,<br />
ktorý prichádza z internetového prostredia.<br />
Rov<strong>na</strong>ko pracuje Internet<br />
Security pri kadej inštalácii programov<br />
zvonka, prièom bez potvrdenia<br />
pouívate¾om sa tento program ne<strong>na</strong>inštaluje.<br />
Ak sa zistia nebezpeèné<br />
útoky známymi vírusmi (<strong>na</strong>pr. Nimda<br />
alebo Code Red), Internet Security<br />
automaticky zabráni v komunikácii s<br />
poèítaèom, ktorý je šírite¾om takejto<br />
nákazy. Aj odosielané maily sa kontrolujú<br />
<strong>na</strong> to, èi neobsahujú niektoré<br />
citlivé osobné údaje.<br />
Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie programu Norton Internet Security –<br />
v tomto prípade je vypnutá kontrola reklamy a rodièov<strong>sk</strong>á kontrola<br />
Monitor programu Norton Internet Security<br />
– iko<strong>na</strong> v ovládaní monitora umoòuje<br />
okamite zastavi prevádzku internetu<br />
O èinnosti programu máte preh¾ad<br />
pomocou nového monitora prevádzky.<br />
Ten obsahuje informácie o celkovom<br />
toku smerom k poèítaèu a od<br />
poèítaèa. Navyše je moné <strong>na</strong> jedno<br />
stlaèenie tlaèidla okamite odpoji<br />
celú prevádzku poèítaèa.<br />
Ïalšou funkciou je blokovanie internetovej<br />
reklamy – Norton Internet<br />
Security pritom odstraòuje bannery,<br />
vy<strong>sk</strong>akovacie okná a pod. Pre pouívate¾ov,<br />
ktorí sú pripojení pomocou<br />
dial-up, táto ochra<strong>na</strong> predstavuje z<strong>na</strong>èné<br />
šetrenie komunikaèných nákladov.<br />
Zaujímavá funkcia je rodièov<strong>sk</strong>ý<br />
doh¾ad. V nej pouívate¾ definuje, èo<br />
všetko je pre deti zakázané – týka sa<br />
<strong>na</strong>pr. stránok zameraných <strong>na</strong> sex,<br />
zbrane, násilie, drogy a pod. Prístup k<br />
týmto stránkam je potom chránený<br />
heslom.<br />
Pri <strong>na</strong>šom pouívaní sme program<br />
<strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong> viacerých poèítaèoch. Je<br />
pravda, e tento program je komplexným<br />
riešením <strong>na</strong> nebezpeèné útoky<br />
prichádzajúce z internetu. Oproti verzii<br />
Norton Internet Security 2002 sme<br />
však nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li prive¾a zlepšení.<br />
Ide <strong>sk</strong>ôr o kozmetické zlepšenia, ako je<br />
zjednodušené pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />
a pridanie doplnkových funkcií. Pri <strong>na</strong>šom<br />
teste <strong>na</strong> poèítaèi s procesorom s<br />
taktovacou frekvenciou 233 MHz sa po<br />
inštalácii tohto balíka celková práca poèítaèa<br />
pozorovate¾ne spomalila. Takýto<br />
efekt sme <strong>na</strong> poèítaèi s procesorom<br />
AMD XP 2000+ nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li.<br />
Funkcia programu zodpovedá oèakávaniam.<br />
Naozaj sa ubránite prevanej<br />
väèšine útokov z internetu, antispamová<br />
kontrola vás do urèitej miery<br />
zbaví otravného mazania prijatých<br />
mailov. Aj blokovanie reklamy <strong>na</strong> internetových<br />
stránkach je príjemné.<br />
Vcelku tak funkciu programu hodnotíme<br />
pozitívne.<br />
Ak intenzívne pracujete s internetom,<br />
hlavne kupujete veci v internetových<br />
obchodoch alebo hráte on-line<br />
hry, Internet Security je pre vás dobrým<br />
riešením. Predpokladom je dostatoène<br />
výkonný poèítaè. Odporúèame<br />
ho predovšetkým<br />
novým pouívate¾om,<br />
pre majite¾ov edície 2002<br />
je upgrade <strong>na</strong> novú verziu<br />
<strong>na</strong> zváenie. Výhodou<br />
je azda hlavne komplexné<br />
prispôsobenie <strong>na</strong><br />
operaèný systém Windows<br />
XP.<br />
Ce<strong>na</strong>: 2974 Sk bez DPH/ 3568 Sk s DPH<br />
upgrade: 1841 Sk bez DPH/2209 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Gratex, <strong>www</strong>.realshop.<strong>sk</strong><br />
Ondrej Macko<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Systémové poiadavky (minimálne): procesor<br />
Intel Pentium alebo kompatibilný, taktovacia<br />
frekvencia 150 MHz a vyššia, 48 MB RAM<br />
(odporúèa sa 64 MB), operaèný systém<br />
Windows 98/Me, 2000 Professio<strong>na</strong>l,<br />
XP Home a Professio<strong>na</strong>l, 90 MB vo¾ného<br />
priestoru <strong>na</strong> inštaláciu, CD−ROM mechanika,<br />
prístup <strong>na</strong> internet<br />
Podporovaní klienti elektronickej pošty:<br />
kontroluje maily z Outlook 97, 98, 2000, XP,<br />
Outlook Express, Netscape Messenger 4.X,<br />
Netscape Mail 6.0, Eudora<br />
Podporovaní klienti instant messaging: MSN<br />
Instant Messenger 3.6, AOL Instant<br />
Messenger 4.3, Windows Messenger 4.0<br />
Výrobca: Symantec, USA<br />
5/2003 PC REVUE 77
S O F T W A R E<br />
VDMSound 2.0.4<br />
Obèas sa mi zacnie po starých dobrých hrách z èias<br />
MS DOS-u. ia¾, pouívam Windows 2000, a ako je<br />
známe, okná MS DOS v tomto systéme pracujú bez<br />
podpory zvuku. Je to trochu škoda, keïe pod Windows<br />
sa stále dá spusti pomerne ve¾ké mnostvo<br />
starších hier, <strong>na</strong>jmä tých, ktoré beia pod extenderom<br />
DOS4G/W. Bol som preto nesmierne rád, keï<br />
som <strong>na</strong>trafil <strong>na</strong> program schopný emulova zvukovú<br />
kartu v oknách MS DOS systémov Windows 2000<br />
a NT. Na stránke výrobcu sa okrem iného <strong>na</strong>chádza<br />
Obr. 1<br />
aj aplikácia VDMSLaunchPad, ktorá zabezpeèí integráciu<br />
programu VDMSound do Prie<strong>sk</strong>umníka.<br />
DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Inštalaèný archív programu<br />
VDMSound je vo formáte MSI, ve¾kos súboru<br />
je 978 KB. VDMSLaunchPad sa spolieha <strong>na</strong> u tradièný<br />
formát ZIP, prièom ve¾kos súboru je 516 KB.<br />
Autor odporúèa pred inštaláciou programu VDMS-<br />
LaunchPad odinštalova predchádzajúcu verziu.<br />
SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Na bezproblémovú<br />
prevádzku budete potrebova aspoò Windows NT<br />
4.0 SP3, resp. Windows 2000. V dokumentácii sa<br />
Obr. 2<br />
iadne poiadavky <strong>na</strong> hardvér neuvádzajú, praktické<br />
<strong>sk</strong>úsenosti však hovoria, e èím rýchlejší stroj,<br />
tým lepšie. Program som testoval <strong>na</strong> 1,8 GHz Pentiu<br />
4 s 256 MB RAM a Windows 2000 CZ SP3.<br />
PROSTREDIE PROGRAMU. Samotný VDMSound<br />
iadne prostredie neobsahuje, túto úlohu preberá<br />
VDMSLaunchPad. Ako som u spomí<strong>na</strong>l, je to aplikácia,<br />
ktorá zabezpeèí integráciu programu VDM-<br />
Sound do Prie<strong>sk</strong>umníka (obr. 1). Ve¾mi príjemnou<br />
vlastnosou je, e VDMSLaunchPad pri prvom spustení<br />
hry, resp. MS DOS programu ponúkne monos<br />
<strong>na</strong>stavenia parametrov emulácie (obr. 2). Nastavenia<br />
sa vzápätí uloia a pri <strong>na</strong>jblišom spustení<br />
toho-ktorého programu/hry sa pouijú automaticky.<br />
PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI. Rozhodne nebude <strong>na</strong><br />
škodu, ak sa pohráte s vo¾bou Reuse Existing Configuration,<br />
ktorá umoòuje pouitie jedného konfiguraèného<br />
súboru pre viaceré programy/hry. Dôvod<br />
je ve¾mi jednoduchý: ak istá hra s urèitou konfiguráciou<br />
funguje, je celkom moné, e s tými<br />
istými <strong>na</strong>staveniami bude fungova aj iná hra. Parametrov<br />
je dos a bolo by predsa stratou èasu vytvára<br />
dve separátne a pritom rov<strong>na</strong>ké konfigurácie.<br />
Ïalej je potrebné zdôrazni, e emulácia je pomalý<br />
proces, nároèný <strong>na</strong> hardvér, take ani 1,8 GHz<br />
P4 s 256 MB RAM nemôe by dostatoènou zárukou<br />
plynulosti hier. Môete sa síce <strong>sk</strong>úsi pohra s konfiguráciou,<br />
moje osobné <strong>sk</strong>úsenosti však hovoria,<br />
e riešenie bude v <strong>na</strong>stavení parametrov hry (nišie<br />
rozlíšenie, slabšie textúry atï.).<br />
Azda <strong>na</strong>jsmutnejšie je, e hry SVGA nebudú fungova<br />
za iadnych okolností – VDMSound toti nedokáe<br />
emulova štandard VESA. Na stránke výrobcu<br />
sa však <strong>na</strong>chádza link s názvom DOS Compatibility<br />
Database, ktorý obsahuje podrobný zoz<strong>na</strong>m<br />
fungujúcich hier. Zaujímavosou je, e tu nájdete aj<br />
vysvetlenia, preèo niektoré populárne hry VDM-<br />
Sound nepodporuje.<br />
Poèas recenzovania produktu som testoval hry<br />
Termi<strong>na</strong>l Velocity, Legend of Kyrandia a India<strong>na</strong><br />
Jones 3. V prípade Termi<strong>na</strong>l Velocity sa vy<strong>sk</strong>ytli problémy<br />
so synchronizáciou zvuku a obèas došlo k zamrznutiu<br />
systému. Èo sa týka kvality emulácie, tá<br />
je <strong>na</strong> dobrej úrovni – všetky hry som toti poz<strong>na</strong>l<br />
ešte z èias MS DOS-u a <strong>na</strong> oboch systémoch znel<br />
zvuk rov<strong>na</strong>ko.<br />
ZÁVER. Ak sa vás pri poh¾ade <strong>na</strong> súbory s vašimi<br />
starými MS DOS hrami zmocòuje pocit nostalgie a<br />
ste majite¾mi systémov Windows 2000/NT4, rozhodne<br />
neurobíte chybu, keï VDMSound vy<strong>sk</strong>úšate.<br />
Neslobodno však zabúda, e emulácia je predsa<br />
len emulácia a obèasné „zamrznutie“ stroja vás veru<br />
nesmie prekvapi.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Nápad<br />
☺ VDMSLaunchPad<br />
☺ Monos detailnej konfigurácie<br />
Licencia: freeware<br />
Ve¾kos súboru: 978 KB<br />
Download: http://ntvdm.cjb.net/<br />
Ivan Zernovác ml.<br />
78 PC REVUE 5/2003
S O F T W A R E<br />
CD: Domáci uèite¾: Kúzelná cesta<br />
Po troch predchádzajúcich výuèbových<br />
programoch od spoloènosti<br />
Eddica uzrel svetlo sveta nový produkt<br />
– Domáci uèite¾: Kúzelná cesta.<br />
Tento program je urèený <strong>na</strong>jmä mladším<br />
pouívate¾om, ale poslúi aj dospelým<br />
záujemcom o výuèbu anglického<br />
jazyka.<br />
Ve¾kou výhodou programu je monos<br />
výberu jazyka – môete si vybra<br />
medzi èe<strong>sk</strong>ou a sloven<strong>sk</strong>ou verziou.<br />
Jazykovú verziu si pritom zvolíte<br />
pri inštalácii.<br />
Inštalácia hry sa vám však nespustí<br />
hneï po vloení cédeèka. Musíte<br />
teda manuálne spusti inštalaèný<br />
program pre sloven<strong>sk</strong>ú alebo èe<strong>sk</strong>ú<br />
jazykovú verziu. Pri spúšaní je to<br />
podobné – musíte dvakrát kliknú <strong>na</strong><br />
ikonu programu v prostredí operaèného<br />
systému Windows.<br />
V tejto chvíli sa dostanete do hlavného<br />
menu hry. Hlavné menu má v<br />
pozadí niektoré z postáv, s ktorými<br />
sa poèas hry stretnete. Obsahuje štyri<br />
hlavné poloky. Prvou je sprievodca,<br />
kde sa dozviete blišie informácie<br />
o hre a postupe v nej. Ïalšou polokou<br />
sú informácie o výrobcoch hry.<br />
Treou a <strong>na</strong>jzaujímavejšou polokou<br />
je spustenie programu. Tu vás privíta<br />
kúzelník Merlin – váš sprievodca<br />
celou hrou. Pomáha vám, prekladá, ale<br />
aj uèí. Komunikuje s vami plynulou<br />
angliètinou, ale môete si vyiada<br />
preklad. Po štarte si vyberáte formu<br />
výuèby – klasické uèenie alebo hra.<br />
Ak zaènete uèením, môete si vybra<br />
z dvadsiatich výuèbových programov.<br />
Medzi nimi sú <strong>na</strong>príklad výuèba zameraná<br />
<strong>na</strong> èísla, písmená, farby, povolania,<br />
ale aj mnohé ïalšie. Merlin vám<br />
Postup pri hre, pri ktorom hádete virtuálnou kockou a postupujete<br />
po mape Ve¾kej Británie<br />
predmet výuèby ukáe <strong>na</strong> obrázku,<br />
automaticky ho vysloví po anglicky, ale<br />
môete si zvoli aj monos textového<br />
prekladu v obidvoch jazykoch (slovenèi<strong>na</strong><br />
alebo anglièti<strong>na</strong>).<br />
Po kadej lekcii <strong>na</strong>sleduje dlhší test.<br />
V úvodných fázach výuèby odpovedáte<br />
<strong>na</strong> otázky <strong>na</strong>jprv len áno alebo nie.<br />
Ne<strong>sk</strong>ôr pribudnú úlohy s výberom<br />
správneho obrázka z viacerých moností.<br />
Niekedy sa však zobrazí a dvanás<br />
obrázkov, ktoré zakrývajú obraz<br />
niektorej historickej pamiatky v Británii.<br />
Ako odokrývate obrázky, odha-<br />
¾uje sa postupne aj obraz v pozadí.<br />
Druhou polokou je hra, prièom sa<br />
v nej postupuje podobne ako pri známom<br />
Èloveèe, nehnevaj sa. Pomocou<br />
tejto hry sa <strong>na</strong>uèíte viac ako pästo<br />
anglických slov a fráz. Pozriete si aj<br />
film, v ktorom vám Merlin vyrozpráva<br />
príbeh o krá¾ovi Williamovi a jeho<br />
verných bojovníkoch, ako porazili<br />
nepriate¾a. Ale ak ste si zvolili pri inštalácii<br />
sloven<strong>sk</strong>ý jazyk, bude toto<br />
rozprávanie ve¾mi monotónne. Èe<strong>sk</strong>ý<br />
hlasový sprievod je urèite lepší.<br />
Po <strong>sk</strong>onèení filmu si môete zvoli<br />
reim hry – jeden hráè alebo dvaja<br />
hrajúci <strong>na</strong>raz <strong>na</strong> jednom poèítaèi.<br />
Ïalej si vyberáte jednu zo štyroch<br />
postáv a zadávate jej meno. A <strong>na</strong>koniec<br />
si môete vybra z troch stupòov<br />
obanosti hry. Pri hre pohybujete<br />
figúrkami po hracom poli v podobe<br />
mapy Británie. Pomocou virtuálnej<br />
kocky zistíte, o ko¾ko miest sa pohnete.<br />
Po kadom hodení kockou však<br />
dostanete sériu otázok. Otázky sú zamerané<br />
<strong>na</strong> tému, ktorú ste sa <strong>na</strong>uèili<br />
v èasti urèenej <strong>na</strong> výuèbu. Po úspešnom<br />
zodpovedaní urèitého mnostva<br />
otázok postúpite ïalej. Ak odpoviete<br />
nesprávne, vrátite sa <strong>na</strong> vašu predchádzajúcu<br />
pozíciu v hernom poli.<br />
Otázky vám kladú postavy. Najprv sa<br />
stretnete s tromi tradiènými postavami<br />
– sú nimi drevorubaè, zbojník a<br />
veštkyòa. Ako postupujete v hre, objavujú<br />
sa ïalšie postavy, prièom sa s nimi<br />
blišie oboz<strong>na</strong>mujete. Stretnete sa<br />
<strong>na</strong>príklad s Robinom Hoodom, Sherlockom<br />
Holmesom, Lochnes<strong>sk</strong>ou príšerou,<br />
krá¾ovnou Viktóriou, Johnom Lennonom,<br />
ale aj ïalšími postavami. Ak neprejdete<br />
hru <strong>na</strong>raz, môete si ju aj<br />
uloi. Problém <strong>na</strong>stane, ak budete<br />
chcie pokraèova vo vašej hre a nebudete<br />
si chcie opätovne pozrie film. Ak<br />
si nevšimnete ve¾mi malé tlaèidlo v dolnom<br />
pravom rohu, budete donútení<br />
pozrie si celý film ešte raz.<br />
Poslednou polokou je koniec. Tú<br />
vyuijete <strong>na</strong>jmä vtedy, keï vás hra<br />
zaène nudi. Kedyko¾vek môete hru<br />
<strong>sk</strong>onèi aj kombináciou Alt + F4.<br />
Ak teda h¾adáte nieèo, pri èom by ste<br />
sa <strong>na</strong>uèili základy angliètiny a zároveò<br />
by ste sa zabavili aj so svojimi priate¾mi,<br />
táto hra je to, èo ste h¾adali.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Program obsahuje hru, ktorá je dostupná aj<br />
pre dvoch hráèov. Okrem výuèby angliètiny<br />
sa dozviete viac o histórii Ve¾kej Británie.<br />
☹ Monotónny prednes sloven<strong>sk</strong>ého<br />
sprievodného hlasu v úvodnom filme.<br />
Odporúèaná ce<strong>na</strong>: 999 Sk s DPH<br />
Zapoièal: Cenega Slovakia, s. r. o.<br />
Peter Macko<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Poèítaèové vybavenie zodpovedajúce<br />
poiadavkám Windows 98, zvuková karta,<br />
CD−ROM.<br />
Ïalšie informácie:<br />
<strong>www</strong>.eddica.cz/soft/duakc/index.html<br />
Výrobca: Eddica<br />
5/2003 PC REVUE 79
S O F T W A R E<br />
Microsoft Plus! Digital Media Edition<br />
Ïalší z rozširujúcich balíkov pre operaèný<br />
systém Windows XP je <strong>na</strong> svete.<br />
Ako u jeho názov hovorí, ide o rozšírenia<br />
v smere k multimediálnemu vybaveniu.<br />
Na rozdiel od štandardného<br />
balíka Plus! tento program vyaduje<br />
pri inštalácii autorizáciu. Z<strong>na</strong>mená to,<br />
e bez pripojenia <strong>na</strong> internet alebo bez<br />
telefonického spojenia s autorizaèným<br />
centrom tento balík nebudete môc vôbec<br />
pouíva. Neexistuje toti iad<strong>na</strong><br />
<strong>sk</strong>úšobná lehota alebo obmedzený<br />
poèet štartov.<br />
BUDÍK<br />
Súèasou balíka je viacero programov.<br />
Prvým je aplikácia <strong>na</strong>zvaná Alarm<br />
Clock – budík. Nastavi môete viacero<br />
alarmov, ktoré vás upozoròujú zvukovým<br />
alarmom a aj textom. Program<br />
po <strong>na</strong>stavení alarmov ostáva v èinnosti<br />
aj po zatvorení pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania.<br />
Na alarmy vás však, prirodzene,<br />
upozorní len vtedy, ak máte poèítaè<br />
zapnutý. Po príchode alarmových hlásení<br />
ich môete oddiali <strong>na</strong> ïalšie oznámenie<br />
<strong>na</strong>pr. o 7 minút (dá sa <strong>na</strong>stavi)<br />
alebo zruši. Budík je moné ovláda aj<br />
klávesnicou.<br />
REKORDÉR<br />
PRE ANALÓGOVÝ ZVUK<br />
Ïalšou aplikáciou je A<strong>na</strong>log Recorder.<br />
Ten dokáe <strong>na</strong>hráva zvuk <strong>na</strong>pr. z kazetového<br />
magnetofónu èi gramofónového<br />
prehrávaèa, premieòa ho <strong>na</strong><br />
digitálnu formu a uklada do poèítaèa.<br />
Rov<strong>na</strong>ko je moné <strong>na</strong>hráva aj hlasové<br />
poznámky z mikrofónu. Súèas-<br />
ou spracovania je aj automatické odstraòovanie<br />
šumu a pra<strong>sk</strong>ania. Pri spustení<br />
programu sa zisuje úroveò sily<br />
a<strong>na</strong>lógového zvuku.<br />
AUDIOKONVERTOR<br />
Na predchádzajúcu aplikáciu <strong>na</strong>dväzuje<br />
aj meniè audioformátov. Pracuje<br />
tým spôsobom, e dokáe zmeni formát<br />
digitálnych audiosúborov (wma,<br />
mp3 alebo wav) do výsledného formátu<br />
– wma alebo mp3. Problém je v<br />
tom, e formát mp3 je podporovaný<br />
len vtedy, ak si <strong>na</strong>inštalujete externý<br />
mp3 kodek. Tak aspoò hovorí pomocník<br />
k tejto aplikácii. Kde však takýto<br />
kodek h¾ada, to u Microsoft neuvádza.<br />
V štandardnej dodávke vám tak<br />
vlastne ostáva len monos konverzie<br />
súborov typu mp3 a wav <strong>na</strong> wma.<br />
Nastavenie alarmov v balíku Plus! Digital Media Edition<br />
Audiokonvertorom nie je tie moné<br />
spracova bené hudobné CD médiá<br />
(tento systém však podporuje <strong>na</strong>pr.<br />
Windows Media Player). Výhodná je<br />
monos hromadnej konverzie celej<br />
zloky digitálnych súborov.<br />
CD LABEL MAKER<br />
Ide o program, ktorý dokáe vytvori<br />
nálepky <strong>na</strong> CD médiá alebo obaly <strong>na</strong><br />
škatu¾ky s CD médiami. Pri tvorbe obalov<br />
<strong>na</strong>jprv vyberiete názov hudobných<br />
<strong>sk</strong>ladieb (z di<strong>sk</strong>u alebo z média<br />
z CD mechaniky). Ïalej urèíte, aké<br />
fólie budete pouíva <strong>na</strong> takéto obaly.<br />
Špeciálne fólie pre CD médiá sa<br />
predávajú aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, populárne<br />
sú <strong>na</strong>pr. produkty od firmy Memorex<br />
alebo Verbatim. Predlohy pre niektoré<br />
ïalšie fólie si môete stiahnu cez<br />
internet. Nasleduje výber pozadia a<br />
textov pre vytváranú predlohu. Nakoniec<br />
ostáva u len výber spôsobu<br />
tlaèe a obal je hotový.<br />
Postavy taneèníkov môete vymieòa.<br />
Vybra si môete niektorého z taneèníkov<br />
alebo necha výber pod¾a<br />
ánru práve prehrávanej <strong>sk</strong>ladby.<br />
Na internete nájdete nieko¾ko ïalších<br />
postavièiek taneèníkov. Konkrétne<br />
v základnej dodávke máte 11 postavièiek<br />
v <strong>na</strong>jmenšej ve¾kosti. Na<br />
internete nájdete ich stredné a ve¾ké<br />
vyhotovenia a v èase písania recenzie<br />
bolo <strong>na</strong> stiahnutie ïalších šes postavièiek.<br />
Ve¾kos súboru s jedným taneèníkom<br />
v strednej ve¾kosti však bola<br />
okolo 20 MB.<br />
POZOR SÚA!<br />
V spolupráci s firmou Microsoft Slovakia<br />
sme pripravili súa o operaèný<br />
systém Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l<br />
a rozširujúci balík Microsoft<br />
Plus! Digital Media Edition.<br />
Staèí, ak do 13. jú<strong>na</strong> 2003 správne<br />
odpoviete <strong>na</strong> otázky, ktoré nájdete <strong>na</strong><br />
<strong>na</strong>šej adrese <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>. Z došlých<br />
odpovedí vyrebujeme jedného,<br />
ktorému zašleme operaèný systém<br />
i rozširujúci balík.<br />
PARTY MODE<br />
Toto je špeciálny prevádzkový reim<br />
operaèného systému Windows. Po jeho<br />
<strong>na</strong>stavení máte k dispozícii rozhranie<br />
programu, ktoré prekrýva celú plochu<br />
obrazovky. V predvolenom stave<br />
umoòuje dosta sa k multimediálnym<br />
súborom – k hudbe alebo filmom.<br />
Pouívate¾ má monos vybera<br />
si medzi ponúkanými súbormi.<br />
Z<strong>na</strong>mená to, e Party Mode je reim<br />
urèený pre prípad, e <strong>na</strong>pr. èakáte<br />
návštevu, ktorej chcete prezentova<br />
záitky z vašich ciest alebo udalostí,<br />
resp. sa chcete pochváli svojimi<br />
hudobnými <strong>na</strong>hrávkami.<br />
Party Mode vlastne umoòuje vytvori<br />
ve¾mi jednoduché prostredie,<br />
z ktorého sa dajú prehráva multimediálne<br />
súbory. Pri hudobných súboroch<br />
mono zmeni vizualizáciu alebo<br />
<strong>na</strong>stavi ekvalizér. V predvolenom<br />
stave sa <strong>na</strong> krátky èas zobrazí aj názov<br />
<strong>sk</strong>ladby a meno interpreta. Navyše<br />
vašej návšteve môete necha premieta<br />
aj nejaký textový odkaz, ktorý<br />
je editovate¾ný aj poèas prehrávania.<br />
Pokia¾ <strong>na</strong>stavíte v rozhraní tohto<br />
módu ochranu svojich údajov, potom<br />
sa reim Party Mode nedá beným<br />
spôsobom ukonèi. V takomto prípade<br />
nefungujú ani bené kombinácie<br />
klávesov, ako je Ctrl + Esc, Alt + Tab.<br />
Po stlaèení klávesu Alt + F4 sa po<br />
potvrdení <strong>sk</strong>onèenia Party Mode pouívate¾<br />
dostane len do prihlasovacieho<br />
ok<strong>na</strong>, ktoré je chránené heslom.<br />
Na stiahnutie <strong>na</strong> internete sú v tomto<br />
prípade rôzne pozadia pre tento prevádzkový<br />
reim.<br />
PHOTO STORY<br />
Toto je jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jcennejšia èas<br />
celého balíka. Umoòuje nieèo, èo tak<br />
¾ahko neuvidíte – z fotografií dokáete<br />
urobi video. Pýtate sa, ako je to moné?<br />
Microsoft pri takomto spôsobe<br />
tvorby videa postupuje tak, e pouívate¾<br />
si vyberie snímky, z ktorých chce<br />
vytvori film. Tie môu pochádza z<br />
rozlièných adresárov a je moné aj ne<strong>sk</strong>ôr<br />
urèova ich poradie. Kadá fotografia<br />
sa potom bude <strong>na</strong> obrazovke<br />
prezentova, ako keby sa pohybovala –<br />
<strong>na</strong>pr. zhora <strong>na</strong>dol, z¾ava doprava, plynulo<br />
sa dá meni aj mierka, špeciálne<br />
mono zobrazi aj statickú fotografiu.<br />
Toto <strong>na</strong>stavenie vykoná program Photo<br />
Story sám, ale pouívate¾ má monos<br />
ho zmeni. Vo výsledku máte<br />
takto zobrazený film, ktorý pozostáva<br />
z krátkych poh¾adov <strong>na</strong> pohyblivé<br />
obrázky. Je to <strong>na</strong>ozaj pôsobivé a výsledok<br />
stojí za to. Je to <strong>sk</strong>rátka úplne<br />
iný poh¾ad <strong>na</strong> fotografie, ktorý je<br />
ove¾a záivnejší ako poh¾ad <strong>na</strong> prezentáciu<br />
obsahujúcu len jednoduchý<br />
sled fotografií.<br />
Taneèníci sprevádzajú<br />
prehrávanie hudby<br />
PLUS! DANCERS<br />
Koneène nieèo nové! Dancers èie taneèníci<br />
sú vizuálnym obohatením<br />
multimediálnych prezentácií o zobrazenie<br />
3D postáv. Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong><br />
obrazovke sa objaví postavièka taneèníka<br />
alebo taneèníkov. Tí tancujú<br />
v rytme reprodukovanej hudby (pokia¾<br />
systém obsahuje zvukovú kartu).<br />
Tvorba videa z existujúcich fotografií pomocou programu Photo Story<br />
80 PC REVUE 5/2003
S O F T W A R E<br />
Monosti stiahnutia multimediálnych<br />
správ z internetu <strong>na</strong> vreckový poèítaè<br />
s operaèným systémom Pocket PC<br />
Navyše môete doplni nové video<br />
o hudobný sprievod. Miernym problémom<br />
je to, e nemôete zaradi<br />
viac hudobných <strong>sk</strong>ladieb za sebou.<br />
Na spájanie hudobných súborov musíte<br />
poui nejaký iný program. Na<br />
druhej strane však môete k takto<br />
pripravenému videu <strong>na</strong>hovori svoj<br />
vlastný komentár cez mikrofón. Tento<br />
komentár vytvárate pri tvorbe<br />
videa a <strong>na</strong> obrazovke sa vám zobrazuje<br />
aktuál<strong>na</strong> podoba premietanej<br />
snímky. Film môete ešte vybavi názvom<br />
a menom autora. Takisto je moné<br />
zobrazi grafické pozadie pre kadú<br />
fotografiu a <strong>na</strong>stavi dobu, poèas<br />
ktorej sa bude fotografia zobrazova.<br />
Vytvorený film sa uloí do adresára<br />
My Videos. Pri zostavovaní výsledného<br />
filmu si ešte vyberáte medzi zobrazením<br />
v podobe 640 × 480 alebo<br />
320 × 240 bodov. Menšie rozlíšenie<br />
je urèené hlavne <strong>na</strong> zasielanie hotového<br />
videa pomocou elektronickej pošty,<br />
vyššie rozlíšenie je moné uloi<br />
<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> CD médium.<br />
Problémom tejto, i<strong>na</strong>k ve¾mi vydarenej<br />
aplikácie je to, e u raz vytvorený<br />
film nie je moné ne<strong>sk</strong>ôr vôbec<br />
editova. Ak chcete nieèo <strong>na</strong> vytvorenom<br />
filme zmeni, nezostane iné ako<br />
vytvori ho ešte raz.<br />
SYNC & GO<br />
Ide o špeciálny program <strong>na</strong> synchronizáciu<br />
údajov s vreckovými poèítaèmi.<br />
Bohuia¾, len s vreckovými poèítaèmi s<br />
platformou Pocket PC, Microsoft u dlhodobo<br />
jednoducho nepripúša existenciu<br />
platformy Palm OS (zatia¾ domi<strong>na</strong>ntnej).<br />
Na prevádzkovanie tohto<br />
programu musíte ma <strong>na</strong>inštalovaný<br />
systém Microsoft ActiveSync 3.5. Microsoft<br />
ActiveSync 3.5 a vreckový poèítaè<br />
s pamäovou kartou. Na túto pamäovú<br />
kartu potom môete umiestni<br />
multimediálne súbory zo stolného poèítaèa<br />
– <strong>na</strong>pr. hudbu wma alebo video<br />
vo formáte wmv. K dispozícii sú aj bezplatné<br />
kanály z internetu, <strong>na</strong>pr. tu nájdete<br />
informácie z kanála USAToday,<br />
MSNBC, a to s dennou aktualizáciou.<br />
Spravodaj<strong>sk</strong>ý kanál v sloven<strong>sk</strong>om alebo<br />
èe<strong>sk</strong>om jazyku pre tento systém<br />
sme však zatia¾ ne<strong>na</strong>šli.<br />
Urèením programu je automatizácia<br />
synchronizácie multimediálneho<br />
obsahu medzi<br />
stolným a vreckovým poèítaèom.<br />
ROZŠÍRENIA EXISTU−<br />
JÚCICH PROGRAMOV<br />
Balík Plus! obsahuje aj rozšírenia<br />
programu Windows Movie<br />
Maker 2.0 a Windows<br />
Media Player. Pred inštaláciou<br />
balíka Plus! sa pritom overí, èi<br />
máte <strong>na</strong>jnovšie verzie týchto<br />
programov, a pokia¾ nie, <strong>na</strong>vrhne sa<br />
ich aktualizácia cez internet (zadarmo).<br />
V programe Movie Maker prináša<br />
balík Plus! Digital Media Edition asi<br />
50 nových prelí<strong>na</strong>èiek a efektov <strong>na</strong><br />
úpravu existujúceho obrazu. Sú to<br />
<strong>na</strong>ozaj pozoruhodné efekty, ktoré sa<br />
doteraz v tomto jednoduchom programe<br />
<strong>na</strong> prípravu videa nevy<strong>sk</strong>ytovali.<br />
Efekty i prelí<strong>na</strong>èky pochádzajú od<br />
firmy Pixelan a umoòujú futuristickým<br />
spôsobom obohati bené zábery.<br />
Do programu Windows Media Player<br />
balík Plus! zaraïuje ïalších devä nových<br />
<strong>sk</strong>inov. Rov<strong>na</strong>ko umoòuje aj<br />
pri minimalizácii prehrávaèa <strong>na</strong> stavovom<br />
riadku necha lištu urèenú <strong>na</strong><br />
základné ovládanie prehrávania hudobných<br />
súborov.<br />
VYHODNOTENIE. Viaceré programy,<br />
ktoré sú obsiahnuté v balíku Plus! Digital<br />
Media Edition, nájdeme aj v<br />
iných programoch (<strong>na</strong>pr. od firmy<br />
Ahead), niektoré sa dokonca šíria ako<br />
shareware. Novinkou balíka je hlavne<br />
aplikácia Photo Story. Vzh¾adom <strong>na</strong><br />
cenu programu vám tento program<br />
odporúèame, ak ste milovníkmi multimediálneho<br />
spracovania údajov.<br />
Všetky programy máte toti integrované<br />
v jednom balíku a máte záruku,<br />
e sú plne kompatibilné s operaèným<br />
systémom Windows XP.<br />
Ce<strong>na</strong>: 698,60 Sk bez DPH/839 Sk s DPH<br />
Výrobca: Microsoft, USA<br />
Zapoièal: Microsoft, Bratislava<br />
Ondrej Macko<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Poiadavky <strong>na</strong> prevádzkovanie: operaèný<br />
systém Microsoft Windows XP Home alebo<br />
Professio<strong>na</strong>l alebo Media Center Edition,<br />
poèítaè s procesorom s taktovacou frekvenciou<br />
minimálne 500 MHz, 128 MB RAM, 205 MB<br />
vo¾ného priestoru <strong>na</strong> inštaláciu, CD−ROM,<br />
klávesnica a myš. Odporúèa sa pripojenie<br />
<strong>na</strong> internet, zvuková karta so vstupom<br />
Line−in, vreckový poèítaè s operaèným<br />
systémom Pocket PC<br />
5/2003 PC REVUE 81
S O F T W A R E<br />
Sharewarové okienko<br />
nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />
Get Right v5.0<br />
Opis: komplexný download ma<strong>na</strong>ér pre Win95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
program slúi <strong>na</strong> sahovanie súborov cez protokol<br />
FTP a HTTP; adresu URL sahovaného súboru je<br />
moné zadáva „ruène“, resp. proces sahovania<br />
príslušných typov súborov môe zaèa program realizova<br />
automaticky pri vzniku poiadavky <strong>na</strong> ich<br />
stiahnutie v rámci aktivít iných programov; pokia¾<br />
to server umoòuje, program po<strong>sk</strong>ytuje monos<br />
vo¾bu súborov urèených <strong>na</strong> stiahnutie; v prípade<br />
FTP serverov je k dispozícii aj funkcia vyh¾adávania<br />
súborov<br />
sú k dispozícii doplnkové programy umoòujúce<br />
zobrazenie stavu procesov sahovania vo forme<br />
šetrièa obrazovky, zásuvné moduly umoòujúce<br />
previazanie programu GetRight s prehliadaèmi<br />
Netscape 6.x, Mozilla a Opera, sahovanie súborov<br />
prostredníctvom emailovej sluby, inkrementálnu<br />
tvorbu názvov sahovaných súborov a pod.<br />
„doahovania“ súborov, ktorých sahovanie nebolo<br />
z nejakého dôvodu úspešne ukonèené (úmyselné<br />
prerušenie pouívate¾om, strata spojenia, výpadok<br />
<strong>na</strong>pájania èi havária operaèného systému)<br />
proces sahovania je moné <strong>na</strong>plánova vo zvolený<br />
èas a so zvolenou prioritou s tým, e program<br />
zabezpeèí svoje pripojenie <strong>na</strong> internet a jeho<br />
odpojenie, resp. aj vypnutie poèítaèa po ukonèení<br />
prenosu; je moné plánova aj automatické pravidelné<br />
sahovanie definovaných súborov vo zvolené<br />
dni a vo zvolený èas<br />
pokia¾ to server umoòuje, program je schopný<br />
zabezpeèi sahovanie jedného súboru z jedného servera<br />
vo viacerých kanáloch, resp. pokia¾ sú k dispozícii<br />
kópie sahovaného súboru aj <strong>na</strong> iných serveroch,<br />
tak aj z viacerých serverov po èastiach <strong>na</strong>raz; technológia<br />
segmentácie umoòuje zvýši rýchlos prenosu<br />
dlhých súborov a priblíi sa k limitnej<br />
rýchlosti danej príslušným typom pripojenia<br />
procesy sahovania jednotlivých súborov sa dajú<br />
vizualizova v individuálnych oknách alebo v hlavnom<br />
okne programu, keï je moné okrem zobrazenia<br />
príslušných údajov o celkovej dåke súboru<br />
a dåke u stiahnutej èasti, resp. odhadu dåky<br />
sahovania zobrazi aj èasový vývoj rýchlosti<br />
sahovania<br />
program ukladá históriu sahovaných súborov;<br />
zoz<strong>na</strong>m súborov urèených <strong>na</strong> stiahnutie je moné<br />
exportova do súboru, ktorý sa dá následne importova<br />
do programu inštalovaného <strong>na</strong> inom poèítaèi<br />
(s lepším pripojením <strong>na</strong> internet) pre realizáciu<br />
ich stiahnutia<br />
vstavaný prie<strong>sk</strong>umník umoòuje zobrazi súborovú<br />
štruktúru <strong>na</strong> zadanej adrese URL a preh¾adnú<br />
program je vybavený <strong>sk</strong>in technológiou,<br />
funkciou ohlasovania nových verzií a viacjazyènou<br />
podporou; je k dispozícii aj sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia<br />
programu<br />
-ph-<br />
Autor: Headlight Software, USA<br />
Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má niektoré<br />
funkèné obmedzenia<br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 25 USD + DPH<br />
Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.getright.com<br />
Download URL: ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/comm/getrt500.exe<br />
(samotný program)<br />
nnCron v1.88<br />
Opis: plánovaè úloh a makier pre Win95-XP; pod<br />
názvom nnCron LITE ponúka autor aj oklieštenú<br />
freeware verziu programu<br />
Vlastnosti:<br />
program slúi primárne <strong>na</strong> jednorazové, resp.<br />
periodické spúšanie definovaných úloh (spustenie<br />
aplikácie alebo <strong>sk</strong>riptu, otvorenie dokumentu atï.)<br />
vo zvolené dni a vo zvolený èas, vypnutie poèítaèa,<br />
resp. jeho prechod do sleep módu a jeho<br />
opätovné „prebudenie“; úlohy je moné spúša,<br />
aj keï <strong>na</strong>stane definovaná udalos, ako <strong>na</strong>pr. štart<br />
poèítaèa a ukonèenie práce s ním, definovaná<br />
zme<strong>na</strong> v súborovom systéme, pripojenie poèítaèa<br />
k internetu a strata tohto spojenia, zasunutie CD<br />
média do mechaniky, štart alebo ukonèenie definovanej<br />
aplikácie, stlaèenie definovanej kombinácie<br />
tlaèidiel (èo umoòuje definova klávesové<br />
<strong>sk</strong>ratky <strong>na</strong> spúšanie aplikácií) a pod.; je moné<br />
definova pouívate¾a, ktorý dané úlohy spúša<br />
82 PC REVUE 5/2003
S O F T W A R E<br />
(a ktorý môe by rôzny od práve prihláseného<br />
pouívate¾a); program je moné vyui aj vo funkcii<br />
pripomí<strong>na</strong>èa termínov, keï sa <strong>na</strong> obrazovke vo<br />
zvolený dátum a èas objavuje definovaná textová<br />
správa<br />
spúšané úlohy mono definova vo vlastnom<br />
<strong>sk</strong>riptovacom jazyku, kompatibilnom s jazykom<br />
Forth, vo VBScript/JScript jazyku a vo forme výrazov<br />
RegExp; je moné interpretova aj unixové<br />
súbory crontab; program môe pouíva aj externé<br />
zásuvné moduly, <strong>na</strong>písané v jazyku SP-Forth<br />
(v tomto jazyku je <strong>na</strong>písaný aj celý program)<br />
pri spúšaní úloh je moné emulova èinnos<br />
klávesnice a myši, manipulova s pamäovou<br />
schránkou, súbormi a registrami, vytáèa a ukonèova<br />
dial-up pripojenie, prostredníctvom protokolu<br />
NNTP synchronizova systémový èas, sahova<br />
súbory cez protokol HTTP, zobrazova oz<strong>na</strong>movacie,<br />
resp. dialógové okná a prehráva zvukové<br />
súbory vo formáte WAV, resp. generova zvukové<br />
signály cez vstavaný reproduktor<br />
je moné ukonèova beiace procesy alebo<br />
meni ich prioritu a reštartova poèítaè po fatálnych<br />
chybách; okná jednotlivých úloh mono<br />
<strong>sk</strong>rýva alebo zobrazova, minimalizova a maximalizova<br />
èi zatvára<br />
program po<strong>sk</strong>ytuje monos registrácie<br />
záz<strong>na</strong>mu o aktivovaných súboroch, oknách<br />
a procesoch, pripojeniach <strong>na</strong> internet,<br />
vkladaní výmenných médií, aktivitách myši<br />
a klávesnice, vyuití pamäte RAM a pod.<br />
program je moné ovláda alter<strong>na</strong>tívne<br />
cez vlastné grafické prostredie alebo z príkazového<br />
riadka; s programom sa dodávajú<br />
dva pomocné nástroje – WinSpy <strong>na</strong> identifikáciu<br />
aktuálnej polohy kurzora a triedy<br />
objektu pod ním a Console, ktorý<br />
umoòuje interakciu s programom nnCron<br />
prostredníctvom jazyka Forth (s monosou<br />
dia¾kového ovládania)<br />
-ph-<br />
Autor: nnSoft, Ru<strong>sk</strong>o<br />
Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 25 USD + DPH<br />
Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.nncron.ru<br />
Download URL: ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/utilta<strong>sk</strong>/nncron.exe<br />
SysTuner v3.01<br />
Opis: program <strong>na</strong> zmenu vnútorných <strong>na</strong>stavení<br />
a optimalizáciu behu operaèných systémov<br />
Win9x/Me/2000/XP<br />
Vlastnosti:<br />
program je rozdelený <strong>na</strong> sekcie Tweaks<br />
a Moduly; prvá z nich umoòuje zmeni vnútorné<br />
<strong>na</strong>stavenia niektorých programov (MSIE, Outlook<br />
Express, Windows Media Player, <strong>sk</strong>icár, Nero<br />
Burning ROM a pod.) a <strong>na</strong>stavenia hardvérových<br />
komponentov (autoštart CD, max. rýchlos CD-<br />
ROM mechaniky, di<strong>sk</strong>ová pamä cache, DMA<br />
buffer, súbor SWAP, kód DVD regiónu, klávesnica<br />
a myš); ïalej je moné zmeni niektoré <strong>na</strong>stavenia<br />
vzh¾adu pracovnej plochy a ponuky štart, zmeni<br />
reštrikcie operaèného systému pri jeho pouívaní<br />
ne<strong>sk</strong>úseným pouívate¾om (ukrytie niektorých<br />
systémových poloiek, resp. zákaz niektorých<br />
sluieb); v neposlednom rade je moné zmeni<br />
niektoré <strong>na</strong>stavenia ovplyvòujúce beh a stabilitu<br />
operaèného systému (<strong>na</strong>stavenie DirectDraw, optimalizácia<br />
vo¾nej pamäte pri štarte operaèného<br />
systému a pod.) èi, <strong>na</strong>stavenia internetového pripojenia<br />
a portov COM<br />
druhá spomí<strong>na</strong>ná sekcia obsahuje viacero systémovo<br />
orientovaných funkcií, ako <strong>na</strong>pr. odkrývanie<br />
hesiel, <strong>na</strong>stavovanie ikon pre adresáre, èistiè<br />
nepotrebných poloiek registrov, hromadné<br />
mazanie doèasných súborov a cookies, prehliadaè<br />
beiacich procesov, modul defragmentácie pamäte<br />
RAM a modul tvorby virtuálnych di<strong>sk</strong>ov<br />
pre menej <strong>sk</strong>úsených pouívate¾ov ponúka<br />
SysTuner nieko¾ko sprievodcov, ktorí krok po<br />
kroku umoòujú so sprievodným komentárom<br />
zmeni príslušné <strong>na</strong>stavenia Windows<br />
aktuálne <strong>na</strong>stavenia je moné zálohova do<br />
súboru <strong>na</strong> ich ne<strong>sk</strong>oršiu obnovu v prípade problémov<br />
s ne<strong>sk</strong>ôr zmenenými <strong>na</strong>staveniami -ph-<br />
Autor: Michal Strehov<strong>sk</strong>ý, SR<br />
Štatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 100 Sk<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.migeel.host.<strong>sk</strong><br />
Download URL: ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/systunr3.zip<br />
Pictures to Exe v4.01<br />
Opis: program <strong>na</strong> tvorbu samospúšate¾ných<br />
audiovizuálnych prezentácií pre Win95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
prezentácie sa vytvárajú vo forme samospúšate¾ných<br />
súborov EXE s monosou pridania vlast-
S O F T W A R E<br />
nej ikony; prezentácie je moné exportova aj vo forme šetrièa obrazovky;<br />
kód vlastného prehrávaèa predluje prezentáciu oproti súètu dåok multimediálnych<br />
súborov o necelých 200 KB<br />
prezentáciu vo forme série obrázkov zobrazovaných v definovanom alebo<br />
náhodnom poradí (s ruèným ovládaním, resp. s automatickým striedaním<br />
obrázkov s definovaným èasom <strong>na</strong> zobrazenie kadého obrázka) je moné<br />
ozvuèi hovoreným slovom s podporou formátu WAV a MP3; je moné realizova<br />
aj prehrávanie podkladovej hudby vo formáte MP3, WAV, WMA alebo<br />
MIDI (interným, resp. externým prehrávaèom) s monosou synchronizácie<br />
prezentácie s dåkou hudby<br />
pri prepí<strong>na</strong>ní obrázkov je podporovaných 10 rôznych prechodových efektov<br />
s variabilným <strong>na</strong>stavením (smer prelí<strong>na</strong>nia, trvanie efektu), ku kadému<br />
obrázku je moné <strong>na</strong>písa komentár (s monosou vo¾by typu a ve¾kosti<br />
písma), dá sa zvoli farba pozadia obrázkov (jednofarebná, resp. s postupným<br />
prechodom medzi dvoma farbami) a je moné realizova aj dládené pozadie<br />
objektu s vyuitím definovaného obrázka vo formáte BMP, GIF alebo JPG;<br />
v rámci obrázkov môu by umiestnené rôzne objekty, ako <strong>na</strong>pr. tlaèidlá <strong>na</strong><br />
ovládanie prezentácie, hyperlinky a vnorené obrázky<br />
tvorbu aplikácií u¾ahèuje monos vytvárania šablón, zdrojový kód vytváraného<br />
projektu je moné uloi <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> vo vlastnom súborovom formáte .PTE<br />
vytvorenú prezentáciu je moné ochráni heslom, resp. èasovým ohranièením<br />
<strong>sk</strong>úšobnej verzie a je moné zakáza kopírovanie snímok funkciou<br />
PrintScreen<br />
viacjazyèná podpora vrátane slovenèiny<br />
-ph-<br />
Autor: WnSoft, Ru<strong>sk</strong>o<br />
Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní, <strong>sk</strong>úšobná verzia má obmedzenie poètu<br />
obrázkov a do prezentácie exportuje reklamný nápis<br />
Ce<strong>na</strong> registrácie: 24 USD <strong>na</strong> nekomerèné pouitie, 30 USD <strong>na</strong> komerèné pouitie jedným<br />
autorom, 59 USD <strong>na</strong> komerèné pouitie celou firmou<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.wnsoft.com<br />
Download URL: ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/pte401.zip<br />
Abracadabra 1.3<br />
Opis: program <strong>na</strong> komplexnú prácu so súbormi<br />
Vlastnosti:<br />
aplikácia je urèená <strong>na</strong> prehliadanie, editovanie a ukladanie súboru; program<br />
otvára mnoho druhov textových (RTF, HTML a väèších ako 64 KB) a grafických<br />
(BMP, JPG, WMF, PCX, TGA, DIB, RLE, ICO) súborov<br />
podporuje štandardné operácie so súbormi, ako kopírovanie, presun,<br />
premenovanie, mazanie, otvorenie dokumentu v asociovanom programe (exe,<br />
com, lnk, pif)<br />
obrázky ukladá vo formáte BMP, JPG; podporuje efekty prevracania, inverziu,<br />
RGB premeny, zväèšovanie, zmenšovanie, <strong>na</strong>stavenie obrázka <strong>na</strong> pozadie plochy<br />
(wallpaper), kopírovanie obrázka do schránky, vytvorenie diasnímok (slideshow)<br />
je jednoduchý a pohodlný <strong>na</strong><br />
pouívanie vïaka novému spôsobu<br />
<strong>na</strong>vigácie v adresároch a súboroch;<br />
umoòuje pohyb v systéme alebo<br />
<strong>na</strong> sieti nieko¾kými kliknutiami<br />
myšou; ten istý pohyb myšou je<br />
pouitý aj <strong>na</strong> prehliadanie grafiky<br />
má zaujímavú funkciu <strong>na</strong> tvorbu<br />
súboru hyperimage (HIM); je to textový<br />
súbor pripojený k obrázku<br />
a obsahuje poz<strong>na</strong>tky o programoch<br />
a dokumentoch<br />
jediným kliknutím sa priamo presuniete z aktuálneho obrázka <strong>na</strong> iný obrázok,<br />
dokument alebo spustíte iný program; mono vytvori textové odkazy<br />
alebo ikony <strong>na</strong> obrázku a vytvori dlhé reazce poz<strong>na</strong>tkov o súboroch <strong>na</strong> poèítaèi;<br />
takisto môete vytvori desiatky a<strong>na</strong>logických plôch pre kadý deò<br />
program má jedineèný vzh¾ad hlavného panela, rýchlu <strong>na</strong>vigáciu v súboroch<br />
a katalógoch (jedno kliknutie ¾avým/pravým tlaèidlom <strong>na</strong> myši vykoná<br />
všetky potrebné funkcie); okno so súbormi je vdy zobrazené a mono ho<br />
prispôsobi<br />
Autor: Lighttek Software<br />
Štatút programu: freeware<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.lighttek.com/abra.htm<br />
Vlastnosti súboru: 620 KB (zip)<br />
-vl-<br />
84 PC REVUE 5/2003
Alteros 3D 2.1<br />
Opis: grafický prehliadaè 3D a 2D súborov v prostredí<br />
W95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
zobrazuje 3D grafické súbory 3dm, 3dmf, 3ds, asc, ase,<br />
c4d, cob, dwg (dwg2000 nie), dxb, dxf, geo, iv, lif, lvs,<br />
lw, lwo, max (limitovaná podpora), md2, md3, mdl, mts,<br />
ndo, obj, objf, off, peo, prj, pro, rax, scn, spx, stl, tim,<br />
wrl, x, xsi v rôznej mierke alebo ako zmenšeniny<br />
a umoòuje ich otáèanie, osvet¾ovanie, vo¾bu materiálu<br />
a módu zobrazenia a ïalšie <strong>na</strong>stavenia pre 3D scény;<br />
výsledný efekt sa <strong>sk</strong>opíruje do schránky<br />
zobrazuje 2D grafické súbory bmp, btn1, btn2, btn3,<br />
dib, emf, gif, ico, jif, jpe, jpeg, jpg, pcx, rle, tga, wmf,<br />
psd, tiff, png, ppm, cel, iff, rgb, fli/flc, pic, tim v normálnej<br />
ve¾kosti alebo ako zmenšeniny; je dostupné zväèšovanie<br />
a zmenšovanie pomocou myši a ïalšie efekty, ako<br />
obracanie, otáèanie, zme<strong>na</strong> RGB, inverzia a ïalšie efekty;<br />
mono spusti prehliadanie súborov snímok v stanovených<br />
intervaloch a inštalova obrázok ako pozadie<br />
plochy; súbory sa ukladajú vo formáte bmp, JPG, ico<br />
zobrazuje a edituje textové súbory txt, rtf; dá sa súbene<br />
otvori viacero dokumentov a prepí<strong>na</strong> medzi nimi<br />
prehliada súbory HTML a iné dokumenty OLE, <strong>na</strong>pr.<br />
súbory MS Word, Excel; príslušné aplikácie však musia<br />
by <strong>na</strong>inštalované <strong>na</strong> PC<br />
súborový ma<strong>na</strong>ér je neustále dostupný <strong>na</strong> obrazovke<br />
<strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie operácií, ako je otvorenie a triedenie<br />
IconTOY 3.1<br />
Opis: program špeciálne vytvorený <strong>na</strong> vyberanie ikon<br />
z akéhoko¾vek súboru, ktorý ich obsahuje<br />
Vlastnosti:<br />
preh¾adá celý hard di<strong>sk</strong> a zobrazí všetky ikony (ICO,<br />
ICL, EXE, DLL, BMP); oz<strong>na</strong>èenú ikonu mono <strong>sk</strong>opírova<br />
do schránky alebo uloi ako ikonu (ico), prípadne ako<br />
súbor bmp; pri preh¾adávaní pouíva stromovité radenie<br />
umoòuje manipulova s pozadím plochy (wallpaper),<br />
pre ktoré sa vyuije nájdená iko<strong>na</strong> alebo súbor bmp;<br />
staèí jeden klik a výsledok je <strong>na</strong> obrazovke; pozadie<br />
môe by vycentrované alebo vyosené<br />
ikony sú zobrazované a ukladané vo farebnom formáte<br />
256 Color, High Color alebo True Color<br />
-vl-<br />
Autor: Lighttek Software<br />
Štatút programu: freeware<br />
Ce<strong>na</strong> programu: 15 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.lighttek.com/toy.htm<br />
Vlastnosti súboru: 540 KB (zip)<br />
súborov, ich mazanie, premenovanie, kopírovanie<br />
a premiestnenie<br />
je lokalizovaný do viacerých jazykov, o. i. aj do èeštiny<br />
povelový riadok umoòuje vkladanie názvu súboru,<br />
adresára, adresu http:// a iné povely<br />
je monos meni vzh¾ad hlavnej obrazovky a pridávanie<br />
rôznych volieb do nástrojových panelov programu;<br />
<strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke je výber rôznych masiek hlavnej<br />
obrazovky<br />
má súborový formát ADESK <strong>na</strong> tvorbu plochy, pridanie<br />
grafických alebo textových tlaèidiel a mnoho ïalších<br />
dekoratívnych obrázkov; program obsahuje široké spektrum<br />
povelov, ktoré môu by pripojené k tlaèidlám<br />
vo¾ba autoštart vytvára súbor (vrátane ADESK) automaticky<br />
spustite¾ný pri štarte poèítaèa<br />
-vl-<br />
Autor: Lighttek Software<br />
Štatút programu: freeware<br />
Ce<strong>na</strong> programu: 29,95 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>. lighttek.com<br />
Vlastnosti súboru: 2,8 MB (zip)<br />
Melody 1.52<br />
Opis: program <strong>na</strong> prehrávanie hudobných súborov<br />
a audio CD<br />
Vlastnosti:<br />
kliknutie ¾avým tlaèidlom <strong>na</strong> myši otvorí di<strong>sk</strong> alebo<br />
prieèinok a zaène prehráva súbory WAV, MPEG, MIDI,<br />
MOD, MPP alebo MDZ; kliknutie pravým tlaèidlom <strong>na</strong><br />
myši posúva úroveò stromovitého radenia o jeden stupeò<br />
<strong>na</strong>hor postupne a k di<strong>sk</strong>u; takisto mono pouíva<br />
kurzorové šípky <strong>na</strong> pohyb medzi melódiami a <strong>na</strong> previnutie<br />
zobrazovanie piesne, módu, èasu, dostupnos tlaèidiel<br />
<strong>na</strong> prehrávanie vpred, vzad a stop je samozrejmé ako<br />
pri iných prehrávaèoch<br />
je umonené vytvorenie zoz<strong>na</strong>mu melódií a pridanie<br />
poznámky, pod¾a ktorej sa melódie vyh¾adávajú -vl-
S O F T W A R E<br />
Autor: Lighttek Software<br />
Štatút programu: freeware<br />
Ce<strong>na</strong> programu: 10 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.lighttek.com/melody.htm<br />
Vlastnosti súboru: 435 KB (zip)<br />
Image browser Arxtic 4.62<br />
Opis: program ponúka jednu z <strong>na</strong>jefektívnejších a <strong>na</strong>j¾ahších ciest <strong>na</strong> prezeranie<br />
obrázkov <strong>na</strong> PC v prostredí W95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
program automaticky zistí podporované typy obrázkov a zobrazuje ich<br />
v zmenšeninách, ktoré sa dvojklikom dajú zväèši<br />
pre èasto pouívané obrázky si môete vytvori prieèinok Favorites Archive<br />
alebo ich vloi do zoz<strong>na</strong>mu, usporiada a uloi <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie pouitie<br />
umoòuje premiestnenie alebo kopírovanie súborov z jedného prieèinka<br />
do druhého a vkladanie obrázkov do rôznych aplikácií s vyuitím schránky<br />
program má schopnos šifrova obrázky a súbory pouitím 128-bitového<br />
algoritmu<br />
obrázky mono prezera v originálnej alebo zvolenej ve¾kosti a <strong>na</strong> celej<br />
obrazovke<br />
mono meni tieto formáty obrázkov medzi sebou: BMP, JPG, ICO, TIF, TGA,<br />
PCX, PNG, GIF; pri ukladaní formátu JPG je dostupná kompresia<br />
program podporuje spoluprácu so <strong>sk</strong>enerom a digitálnou kamerou -vl-<br />
Autor: Jobin Rezai<br />
Štatút programu: shareware<br />
Ce<strong>na</strong> programu: 29 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.uticasoft.com<br />
Vlastnosti súboru: 8,77 MB (exe)<br />
PhotoMeister 1.15<br />
Opis: program <strong>na</strong> správu a editáciu fotografií z digitálneho fotoaparátu v prostredí<br />
W95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
všetky funkcie programu sú ¾ahko pouite¾né formou samospustite¾ných<br />
sprievodcov a je dostupný rozsiahly pomocník vo formáte PDF<br />
vytvorenie diaprehliadaèa obrázkov, ovládaného èasovaèom alebo len posunom<br />
po jednotlivých obrázkoch; vytvorený súbor sa dá zmeni <strong>na</strong> samospúšací<br />
súbor exe a vyuíva <strong>na</strong> PC, kde nie je <strong>na</strong>inštalovaný Image Browser<br />
prezeranie obrázkov v zmenšenom formáte vnútri archívov ZIP bez potreby<br />
ich rozbalenia; monos extrahova, prida, maza alebo vytvori vlastné<br />
súbory ZIP<br />
program sahuje webové stránky a zobrazuje len obrázky pod¾a vlastného<br />
výberu<br />
kontroluje vybratý prieèinok a pod¾a zvoleného formátu vyberie obrázky,<br />
ktoré si potom prezriete<br />
vyh¾adáva, zobrazuje a ukladá ikony <strong>sk</strong>ryté v súboroch DLL a EXE<br />
86 PC REVUE 5/2003
automaticky vyh¾adáva fotografie uloené v prieèinkoch,<br />
v pamäti prístroja a importuje ich priamo do programu;<br />
importuje aj obrázky zo <strong>sk</strong>enera; podporuje<br />
formáty JPG, TIF, BMP, PCX, ICO, CUR, PNG, WMF, EMF,<br />
TGA, PXM<br />
fotografie sa zhromaïujú do albumu, èo je jednoduchý<br />
adresár súborov JPG <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u PC, obyèajne My<br />
Files\My Pictures, kde je prístup aj z iného softvéru; <strong>na</strong><br />
¾ahšiu orientáciu sa generujú zmenšeniny volite¾ného<br />
rozmeru; po kliknutí <strong>na</strong> zmenšeninu sa obrázok zobrazí<br />
zväèšený; zväèšenie je volite¾né a po celú obrazovku<br />
<strong>na</strong> premiestòovanie obrázkov mono poui schránku;<br />
s obrázkami sa dajú robi bené manipulácie, ako<br />
premiestòovanie, kopírovanie, zdvojenie, mazanie<br />
(presun do koša), odloenie (presun obrázka <strong>na</strong>bok<br />
a jeho ne<strong>sk</strong>oršie vloenie kliknutím myši)<br />
zobrazenie informácií o obrázku, ako dátum, èas,<br />
expozícia atï.<br />
obrázky mono <strong>na</strong>stavi ako pozadie <strong>na</strong> plochu<br />
Windows<br />
<strong>na</strong> úpravu obrázkov pouíva obvyklé nástroje, ako<br />
otáèanie, orezávanie, pridanie rámikov, redukcia efektu<br />
èervených oèí, rôzne filtre atï.<br />
výsledné obrázky sa dajú aranova <strong>na</strong> hárku s vybratým<br />
pozadím a vytlaèi aj s titulkami<br />
je moné vytvori nádherné webové albumy pozostávajúce<br />
s viacerých stránok, <strong>na</strong> ktorých sú zobrazené<br />
zmenšeniny a detailná stránka so zväèšeným poh¾adom;<br />
<strong>na</strong> aranovanie môete poui 20 profesionálne vytvorených<br />
šablón pozadia, ktoré sa dajú editova zabudovaným<br />
editorom, a môete si tak vytvori vlastné (dostupné<br />
vo verzii Professio<strong>na</strong>l Edition); albumy sa automaticky<br />
pošlú <strong>na</strong> webový server zabudovaným klientom FTP<br />
fotografie sa dajú posla e-mailom priamo alebo ako<br />
príloha (súbor JPG, ZIP viacerých súborov JPG, súbor PDF<br />
s fotoalbumom, kontaktný hárok so zmenšeni<strong>na</strong>mi<br />
kadej fotografie); fotosúbory sú automaticky menené<br />
<strong>na</strong> ve¾kos a kompresný pomer vhodný pre e-mail, tieto<br />
parametre sú <strong>na</strong>stavite¾né<br />
so zabudovanou kninicou PDF môete vytvori album<br />
PDF s ¾ubovo¾ným pozadím a s titulkami<br />
¾ahko sa dajú vytvori súbory pre šetriè obrazovky<br />
a diaprehliadaè, generova jednotlivé súbory EXE<br />
s potrebnými údajmi; pri vytvorení sa vyuívajú<br />
monosti <strong>na</strong>stavenia ve¾kosti obrázkov a kompresný<br />
pomer, ozvuèenie (mp3, wav, mid) a rôzne premiestòovacie<br />
efekty<br />
program disponuje aj dávkovacím reimom <strong>na</strong> prácu<br />
s ve¾kým mnostvom fotosúborov a umoòuje premenu<br />
výstupných formátov <strong>na</strong> JPG, TIF, BMP, PNG, PCX, zmenu<br />
ve¾kosti a kompresie, pomenovanie súborov v rôznych<br />
formátoch<br />
výsledné fotografie si môete <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> CD-ROM ako<br />
samospustite¾né CD alebo jednoducho len zálohova;<br />
potrebný softvér je súèasou programu<br />
-vl-<br />
Autor: Paessler Tools<br />
Štatút programu: 30−dòový free trial<br />
Ce<strong>na</strong> programu: 35 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.paessler.com<br />
Vlastnosti súboru: 4,73 MB (exe)<br />
ABLE PHOTO SLIDE SHOW 1.1<br />
Opis: program <strong>na</strong> plynulé zobrazovanie jednotlivých grafických<br />
obrázkov v <strong>na</strong>stavených èasových intervaloch<br />
v prostredí W95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
rozpoznáva viacero grafických formátov vrátane tif,<br />
tiff, fax, gif, jpg, jpeg, jpe, pcx, bmp, dib, rle, ico, cur,<br />
png, wmf, emf, tga, targa, vda, icb, vst, pix, pxm, ppm,<br />
pgm, pbm<br />
pred <strong>na</strong>hratím obrázkov si ich mono prezrie<br />
v aktuálnom prieèinku, pritom sa zobrazí poradové èíslo<br />
obrázka v pomere k celkovému mnostvu obrázkov<br />
projekcia je automatická s monosou rôznych 3D<br />
efektov; pouitie posuvu obrázkov vpred, vzad alebo<br />
náhodne je samozrejmé, takisto aj opakovanie projekcie<br />
celého súboru; èasové intervaly sú <strong>na</strong>stavite¾né tak pri premietaní<br />
jednotlivých snímok, ako aj pri pridaní 3D efektov;<br />
obrázky mono umiestni do stredu obrazovky a prispôsobova<br />
ich zobrazenie pod¾a ve¾kosti originálu<br />
-vl-<br />
Autor: GraphicRegion<br />
Štatút programu: freeware, demo, pri projekcii <strong>na</strong> obrázkoch nápis DEMO<br />
Ce<strong>na</strong> programu: 19,95 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.graphicregion.com<br />
Vlastnosti súboru: 992 KB (zip)<br />
ACD mPower Tools 1.0<br />
Opis: program rozširuje funkcie prehliadania a spravovania<br />
digitálnych obrázkov a mediálnych súborov<br />
vo Windows<br />
Vlastnosti:<br />
<strong>na</strong> pozadí sa automaticky spustí ma<strong>na</strong>ér a fotoprehliadaè<br />
programu a vidno tak zobrazenia a informácie<br />
o mediálnych súboroch bez potreby otvorenia iných<br />
programov; pomocou PicaView (populárny prehliadací<br />
softvér vyuívajúci pravé tlaèidlo <strong>na</strong> myši) je urýchlené<br />
prehliadanie zmenšenín obrázkov a metadát vo<br />
Windows Exploreri<br />
podporuje sa prezeranie viac ako 50 formátov obrázkov,<br />
video- a audiosúborov, z toho profesionálne formáty,<br />
ktoré Windows normálne nepodporuje, ako Canon<br />
Raw, PSD a Kodak Photo CD; mierka zobrazenia je <strong>na</strong>stavite¾ná<br />
<strong>na</strong> hodnoty 25 %, 50 %, 75 %, 100 %, 150 %<br />
a 200 %<br />
do Windows Explorera sa pridali nové volite¾né ståpce<br />
<strong>na</strong> zobrazenie ïalších asi 20 nových informácií o súboroch;<br />
zrýchlilo sa triedenie prieèinkov s tisícami obrázkov<br />
kliknutím pravým tlaèidlom myši sa zobrazujú obrázky,<br />
video- a audiosúbory a otvárajú v mediálnom prehrávaèi,<br />
ktorý je súèasou programu<br />
pri h¾adaní mediálnych súborov v programoch<br />
Photoshop, Paint Shop Pro a iných sa vyuíva mediál<strong>na</strong><br />
nástrojová lišta, ktorej ve¾kos sa dá meni a <strong>sk</strong>ry; táto<br />
lišta sa dá umiestni kdeko¾vek <strong>na</strong> ploche a pomocou nej<br />
sa prechádza medzi súbormi, porovnávajú sa a prezerajú<br />
zmenšeniny obrázkov; aktuálny súbor sa jednoducho<br />
premiestni z mediálnej lišty do spracovate¾<strong>sk</strong>ého progra-
S O F T W A R E<br />
mu; <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong> lištu mono umiestni <strong>na</strong>jviac pouívané nástroje, ako je triedenie,<br />
ob¾úbené súbory atï.<br />
pouívanie pravého tlaèidla <strong>na</strong> myši ušetrí èas pri prehliadaní mediálnych<br />
súborov v Exploreri; pozriete si obrázky, video, vypoèujete hudbu a zí<strong>sk</strong>ate<br />
informácie o súbore; pravým tlaèidlom sa objekt otáèa, mení ve¾kos, názov,<br />
dátum, premení sa <strong>na</strong> iný formát; to všetko sa dá robi <strong>na</strong> jednotlivom obrázku<br />
alebo <strong>na</strong> viacerých súèasne<br />
program vytvorí zoz<strong>na</strong>my a vytlaèí jeden alebo viac obrázkov <strong>na</strong> jednom<br />
liste papiera vrátane informácií o súbore; vytvorí diaprehliadaè a pozadie <strong>na</strong><br />
plochu; pri posielaní obrázkov cez e-mail ich automaticky optimalizuje, aby<br />
ich prenos bol rýchly a súbor mal malú ve¾kos<br />
program zdie¾a databázu obrázkov, vytvorenú v ACDSee 5.0<br />
k samotnému programu a aj k ACDSee sú dostupné rôzne doplnky,<br />
ktoré ich rozširujú o nové funkcie, tieto pluginy sú dostupné <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej<br />
stránke<br />
-vl-<br />
Autor: ACD Systems<br />
Štatút programu: 30−dòový free trial<br />
Ce<strong>na</strong> programu: 49,95 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.acdsystems.com<br />
Vlastnosti súboru: 9,7 MB<br />
ACDZip<br />
Opis: program <strong>na</strong> kompresiu a dekompresiu súborov obrázkov, audio, video<br />
a dokumentov; má rýchle prehliadanie obrázkov a je urèený <strong>na</strong> otvorenie<br />
súborov zip, záloných súborov a ich ochranu šifrovaním a zaheslovaním;<br />
pracuje v prostredí W95-XP<br />
Vlastnosti:<br />
<strong>na</strong> vytvorenie súborov zip je dostupných a 10 rôznych formátov (CAB,<br />
LZH, TAR, UUE, MIME, ZIP a iné); súbory pred archiváciou a po nej sa prehliadajú<br />
buï v zmenšeninách, alebo v celej ve¾kosti<br />
pri prehliadaní sa podporuje 9 formátov: BMP, EMF, GIF, JPG, PCX, PNG,<br />
TGA, TIFF a WMF; v prípade, e je <strong>na</strong>inštalovaný ACDSee, ich je a 40; pri tvorení<br />
alebo otváraní súborov zip môete archívy vidie, modifikova a meni<br />
formáty bez potreby ich rozbalenia<br />
pridávanie, odstraòovanie a zme<strong>na</strong> názvu súborov vo vytvorenom archíve<br />
sa vykoná metódou drag and drop; medzi ïalšie ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>e funkcie patrí<br />
schopnos organizova obsah archívov do prehliadate¾ných prieèinkov, pohodlné<br />
vyh¾adávacie funkcie a rýchly prístup k funkciám programu v kontextovom<br />
menu<br />
program prenáša súbory zip<br />
priamo cez e-mail tým, e automaticky<br />
spustí emailovú aplikáciu,<br />
otvorí správu a pridá k nej<br />
archív<br />
vytvára samorozba¾ovacie<br />
archívy prehliadate¾né <strong>na</strong> akomko¾vek<br />
PC i bez odzipovacieho softvéru;<br />
k týmto archívom môete<br />
prida text, odkazy a grafiku<br />
program je ve¾mi dobre<br />
pouite¾ný <strong>na</strong> ochranu súboru<br />
zašifrovaním a zaheslovaním;<br />
pouíva 256-bitový formát -vl-<br />
Autor: ACD Systems<br />
Štatút programu: freeware<br />
Ce<strong>na</strong> programu: 19,95 USD<br />
Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.acdsystems.com<br />
Vlastnosti súboru: 3,1 MB<br />
Peter Hubin<strong>sk</strong>ý, Vladimír Luchava<br />
AVIR<br />
Registrácia shareware programov<br />
za sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />
88 PC REVUE 5/2003
S O F T W A R E<br />
G A M E S Y<br />
Impossible Creatures<br />
Po úspešnom vydaní hry Age of Mythology<br />
prišla <strong>na</strong> svetlo sveta ïalšia<br />
strategická hra pod názvom Impossible<br />
Creatures. Táto hra je zalo-<br />
ená <strong>na</strong> tom istom princípe ako Age of<br />
Mythology, ale obsahuje aj viacero<br />
nových trikov.<br />
Po <strong>na</strong>inštalovaní a spustení vás uvíta<br />
ve¾mi dobre vypracované hlavné<br />
menu, v pozadí zaène hra pútavá<br />
hudba, ktorá sa ne<strong>sk</strong>ôr zmení <strong>na</strong> spev<br />
vtákov a zvuky zvierat. V grafickom<br />
pozadí hlavného menu sa vám zjaví<br />
ako podklad zemegu¾a a za òou ve¾ký<br />
ventilátor, ktorý sa neustále pomaly<br />
pohybuje. Tu si môete vybra z obsahu<br />
hry tieto poloky: kampane, hra<br />
hráèa proti poèítaèu, tutorial, hra po<br />
sieti a <strong>na</strong>koniec je tu aj tvorba vlastných<br />
bojovníkov (Army builder). Tu si<br />
vytvárate <strong>sk</strong>upiny zvierat. V kadej<br />
<strong>sk</strong>upine si môete vytvori devä rôznych<br />
zvierat. Pritom môete zvieratá<br />
<strong>na</strong>vzájom kombinova. Vytvorené zviera<br />
bude pri boji aspoò vyrov<strong>na</strong>ným<br />
súperom vašim nepriate¾om. Ale mô-<br />
ete si aj vytvori zviera, ktoré bude<br />
takmer nesmrte¾né. Tu môete da<br />
tigriu hlavu mravcovi alebo dokonca<br />
raloèiu hlavu a plutvu orlovi a podobne.<br />
Takto môete pretvára a kombinova<br />
vyše pädesiat zvierat. Sú tu<br />
všetky známe <strong>sk</strong>upiny zvierat: hmyz,<br />
vtáky, ryby, cicavce, hady, ale aj kôrovce.<br />
Ve¾kosti všetkých si môete porov<strong>na</strong><br />
s ve¾kosou èloveka, ale nemô-<br />
ete ju zmeni.<br />
Týchto bojovníkov ne<strong>sk</strong>ôr vyuijete<br />
pri boji hráèa proti poèítaèu. Nielene<br />
môete vybra vlastných bojovníkov,<br />
ale aj bojovníkov svojich nepriate¾ov.<br />
Pritom pouívate nielen vlastné<br />
<strong>sk</strong>upiny bojovníkov, ale aj vopred<br />
vytvorené.<br />
Môete si vybra aj boji<strong>sk</strong>o z nespoèetného<br />
mnostva miest, ktoré<br />
síce nie sú <strong>sk</strong>utoèné, ale sú ve¾mi zaujímavo<br />
vypracované. Ïalej si budete<br />
môc zvoli tradièné <strong>na</strong>stavenia. Nepochopite¾ne<br />
si však nemôete vybra<br />
mnostvo nepriate¾<strong>sk</strong>ých armád,<br />
môete ho iba zniova. Maximálne<br />
mnostvo nepriate¾ov je pritom dané<br />
druhom mapy, ktorú ste si vybrali.<br />
Novinkou je monos vyberania farby<br />
tímu zo šiestich farieb. Na to, aby ste<br />
v hre mohli vytvára svojich bojovníkov,<br />
musíte <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr postavi nieko¾ko<br />
elektrární. Tým zí<strong>sk</strong>ate dostatok elektriny<br />
<strong>na</strong> ïalšiu èinnos.<br />
Keï u jej budete ma dostatok,<br />
choïte do hlavného stanu a postúpte<br />
<strong>na</strong> vyššiu úroveò. Predpokladom<br />
úspešného pokraèovania v hre je<br />
stavba budov pre bojovníkov. Prestupujte<br />
stále do vyšších úrovní, a keï<br />
prejdete všetkých pä, zí<strong>sk</strong>ate právo<br />
vytvára všetkých devä bojovníkov.<br />
Je tu aj novinka, a to monos postavenia<br />
vrtu¾níka. Do toho <strong>na</strong>sadne jeden<br />
z vašich robotníkov. Vo vrtu¾níku<br />
sa môe prepravova rýchlejšie, <strong>na</strong>vyše<br />
<strong>na</strong>ò nikto neútoèí. Po vyhratej<br />
alebo prehratej vojne sa vám <strong>na</strong> obrazovke<br />
zobrazí panel, <strong>na</strong> ktorom sú<br />
všetky dôleité informácie. Napríklad<br />
vaše zásoby pri <strong>sk</strong>onèení misie, poèty<br />
bojovníkov <strong>na</strong> konci a iné pre vás dôleité<br />
údaje.<br />
Ïalšou polokou v hlavnom menu<br />
sú kampane. Tu máte mnostvo úloh,<br />
ktoré máte plni. Po spustení tejto<br />
poloky sa pred vašimi oèami zaène<br />
premieta príbeh odohrávajúci sa<br />
pred druhou svetovou vojnou okolo<br />
roku 1937. Vy ste hlavný hrdi<strong>na</strong> Rex<br />
Chance, vojnový veterán a zároveò<br />
známy novinár, ktorý prešiel celý<br />
svet. Teraz sa s<strong>na</strong>íte nájs svojho dávno<br />
strateného otca Dr. Erica Chanikova<br />
a neèakane od neho dostanete<br />
list. V liste sa vám s<strong>na</strong>í poveda, e<br />
sa <strong>na</strong>chádza v junom Pacifiku <strong>na</strong><br />
jednom z ostrovov. Rozhodnete sa ís<br />
za ním. Na ostrove nájdete pracovi<strong>sk</strong>o<br />
vášho otca v strašnom stave. Napadnú<br />
vás hrôzostrašní mutanti. Ich<br />
velite¾ Ubtan Julius však vydá príkaz<br />
<strong>na</strong> vašu likvidáciu. V poslednej chvíli<br />
sa k vám <strong>na</strong> ostrov obrov<strong>sk</strong>ou rýchlosou<br />
prienie vznášadlo v podobe<br />
lokomotívy. Z neho vystúpi ïalšia<br />
spolupracovníèka vášho otca. Zachráni<br />
vás a ujdete spolu <strong>na</strong> jej vznášadle.<br />
Cestou sa vznášadlo pokazí, pristanete<br />
<strong>na</strong> neznámom ostrove. Tu sa <strong>sk</strong>onèí<br />
film a vy si musíte vytvori armádu<br />
a porazi nepriate¾a. Lene to nebude<br />
všetko, ïalšími vašimi nepriate¾mi<br />
budú Velika LaPette, nekompromisná<br />
vedkyòa, Whitey Hooten, netvor<br />
milujúci zimu, a <strong>na</strong>koniec èlovek,<br />
èo neznáša zvieratá a tvorí tie <strong>na</strong>jhoršie<br />
tvory <strong>na</strong> svete – Dr. Otis Ganglion.<br />
Tutorial je poloka, ktorú by ste si<br />
mali vy<strong>sk</strong>úša, ak ste sa s touto hrou<br />
stretli po prvý raz. Tu sa <strong>na</strong>uèíte všetko,<br />
èo by ste potrebovali <strong>na</strong> úspešné<br />
splnenie všetkých misií tejto hry.<br />
Poslednou polokou v hlavnom<br />
menu je multiplayer. Tu môete hra<br />
hru proti sebe, ale aj v tímoch. Kadý,<br />
kto sa pripojí, si môe vybra svojich<br />
bojovníkov. Môete sa spolu s vašimi<br />
priate¾mi spoji proti iným hráèom <strong>na</strong><br />
sieti.<br />
Ak chcete nieèo, èo tu ešte nebolo,<br />
s vynikajúcou grafikou a pútavým príbehom,<br />
Impossible Creatures je práve<br />
to, èo ste h¾adali.<br />
Hodnotenie:<br />
☺ Vynikajúca grafika, pútavý príbeh a nové<br />
stratégie boja<br />
☹ Nie je moné ovplyvni ve¾kos bojovníkov,<br />
iad<strong>na</strong> šanca zväèši mnostvo nepriate¾ov<br />
Peter Macko<br />
TECHNICKÉ PARAMETRE<br />
Hardvérové poiadavky: procesor Intel<br />
500 MHz, potrebné miesto <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u<br />
1,5 GB, Microsoft Windows XP, Windows<br />
2000, Windows Me, Windows 98, 128 MB<br />
RAM, grafická karta s videopamäou 16 MB<br />
a 4× CD−ROM drive<br />
Ïalšie informácie:<br />
<strong>www</strong>.microsoft.com/games/impossiblecreatures<br />
Ce<strong>na</strong>: 1680 Sk bez DPH/2016 Sk s DPH<br />
Výrobca: Microsoft/Ensemble Studios<br />
Zapoièal: Microsoft Slovakia<br />
5/2003 PC REVUE 89
I N T E R N E T<br />
Denné spravodajstvo zo sveta IT<br />
<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />
Net & Security news<br />
Fi<strong>na</strong>nèné podvody <strong>na</strong> internete<br />
sa strojnásobili! Bilancia nie je ruová,<br />
pod¾a údajov FBI sa za posledný rok pod−<br />
vody vyko<strong>na</strong>né prostredníctvom internetu<br />
len v USA strojnásobili. Súèasne tak stúpol<br />
aj objem škôd, ktorý predstavuje a 54<br />
miliónov USD v porov<strong>na</strong>ní so 17 miliónmi<br />
v roku 2001. Spolu tak FBI zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo<br />
v roku 2002 a 75 063 saností, <strong>na</strong>jviac<br />
podvodov pritom stále pripadá <strong>na</strong> on−line<br />
akcie, ktoré z celkového poètu zabrali 46−<br />
percentný podiel.<br />
K¾úè pre Windows Server 2003 je<br />
<strong>na</strong> internete. Spoloènos Microsoft infor−<br />
movala, e <strong>na</strong> internete je u vyše 14 dní<br />
dostupný nelegálny k¾úè, ktorý umoòuje<br />
aktivova Windows Server 2003. Pod¾a slov<br />
povereného hovorcu právnici spoloènosti<br />
pracujú <strong>na</strong> objasnení tohto faktu. Je zrejmé,<br />
e k¾úè <strong>na</strong> internet umiestnil klient, ktorý má<br />
zakúpený Volume Licensing program. Mic−<br />
rosoft súèasne dementoval správy, e zmení<br />
aktivaèný proces v tomto serverovom ope−<br />
raènom systéme.<br />
Internetové rádiá a hudobné vy−<br />
davate¾stvá sa koneène dohodli! Po<br />
dlhom období nezhôd sa koneène obe<br />
strany dohodli <strong>na</strong> tom, ko¾ko budú pre−<br />
vádzkovatelia on−line rádií za svoje vysiela−<br />
nie v rokoch 2003 a 2004 plati. Prvotne<br />
zavedené poplatky, ktoré po dlhodobých<br />
nezhodách zaviedol U.S. Copyright Office,<br />
toti boli pre mnohé internetové rádiá ne−<br />
prijate¾né a ohrozovali ich existenciu. Tie<br />
<strong>na</strong>vyše museli poplatky odovzda spätne a<br />
do roku 1998. Nový systém je rov<strong>na</strong>ko za−<br />
loený <strong>na</strong> poplatkoch za odvysielané pies−<br />
ne, no prevádzkovate¾ rádia si môe vy−<br />
bra, èi radšej nechce plati percentuálny<br />
poplatok pod¾a svojich dosiahnutých zis−<br />
kov alebo hodinovú taxu. Je len <strong>na</strong> òom,<br />
aký model si vyberie. U.S. Copyright Office<br />
od nových podmienok oèakáva zvýšenie<br />
prínosov a lepšie podmienky pre interneto−<br />
vé rádiá, ktoré sa, ako sa zdá, novému sys−<br />
tému poplatkov potešili.<br />
Projekt SETI@home je deravý.<br />
Bezpeènostná chyba, ktorá bola objavená<br />
v klient/server aplikácii projektu SETI<br />
(Search for Extra Terrestrial Intelligence),<br />
ohrozuje 4,3 milió<strong>na</strong> èlenov tohto projek−<br />
tu. Pre túto chybu je toti moné, aby úto−<br />
èníci vnikli do servera a zí<strong>sk</strong>ali tak prístup<br />
do všetkých pripojených poèítaèov. Autori<br />
projektu sa dostali pod vlnu kritiky, e<br />
takúto závanú chybu neošetrili.<br />
Yahoo sa chce osamostatni od<br />
Google. Po tom, èo spoloènos Microsoft<br />
ohlásila, e plánuje spusti svoj vlastný<br />
vyh¾adávaè, prišla ïalšia zlá správa pre<br />
Google. Portál Yahoo sa bude orientova<br />
<strong>na</strong> vybudovanie svojej vlastnej sluby, urèe−<br />
nej <strong>na</strong> vyh¾adávanie, a monosti, ktoré mu<br />
ponúka spolupráca s gigantom Google, tak<br />
bude vyuíva len do konca roka. Potom sa<br />
Yahoo preorientuje <strong>na</strong> sluby vyh¾adávaèa<br />
Inktomi, ktorý prevzala <strong>na</strong> konci roku<br />
2002. Ten potom bude kombinova so svo−<br />
jím vlastným katalógom.<br />
FBI zbrojí proti zloèincom aj v<br />
oblasti IT. Presne 600 miliónov americ−<br />
kých dolárov sa rozhodlo FBI investova do<br />
novej generácie poèítaèovej siete, ktorá má<br />
pomôc pri odha¾ovaní zloèincov. Trilogy,<br />
ako sa nový projekt volá, má za úlohu rých−<br />
lejšie spája èiastkové údaje z jednotlivých<br />
stanovíš, centralizova ich a zabezpeèi<br />
plynulejšiu výmenu aktualizovaných dát.<br />
Takto sa majú lepšie spoji súvislosti medzi<br />
26 miliónmi dokumentov, ktoré sa v data−<br />
báze <strong>na</strong>chádzajú. Takto majú do konca<br />
roka vzniknú tzv. Virtual cases, ktoré budú<br />
zdruova podobné dokumenty a pomáha<br />
pri h¾adaní zloèincov. Databáza tak má<br />
potom finálne obsahova nieko¾ko 100 TB<br />
dát. Okrem toho FBI modernizovala aj<br />
hardvér, len pred dvoma rokmi agenti pra−<br />
covali s 386−kami, <strong>na</strong>šastie inštitúcia <strong>na</strong>−<br />
kúpila 22−tisíc nových PC.<br />
RIAA opä zamierila proti štu−<br />
dentom. Len prednedávnom RIAA varova−<br />
la univerzity vo vyše 20 krajinách pred roz−<br />
rastajúcim sa pirátstvom medzi ich štu−<br />
dentmi. A teraz došlo ku konkrétnym èi−<br />
nom, štyria študenti z troch rozlièných uni−<br />
verzít sú obvinení z nelegálneho šírenia<br />
hudby <strong>na</strong> lokálnych výmenných sieach.<br />
Všetci èelia obvineniu, e vytvorili nelegál−<br />
nu sie, po ktorej sa vymieòajú <strong>sk</strong>ladby.<br />
Hovorkyòa RIAA prirov<strong>na</strong>la ich prípady<br />
k Napsteru, a preto by sa s nimi pod¾a nej<br />
malo zaobchádza obdobne.<br />
Quicktime aj Real Player sú de−<br />
ravé. Èlovek si bezpeènosou systému ne−<br />
môe by istý ani pri prehrávaní multimé−<br />
dií. O tom vás presvedèí <strong>na</strong>jnovší objav<br />
americkej bezpeènostnej spoloènosti iDe−<br />
fense.<br />
iDefense varuje, e obe bezpeènostné<br />
diery sú pomerne váne a pouívatelia by<br />
ich nemali ignorova. Pri prehrávaèi Quick−<br />
time vo verzii 5.x a 6.0 pre Windows je to<br />
buffer overflow, ktorý vznikne vtedy, ak sú<br />
v prehrávaèi volané adresy URL, ktoré<br />
dåkou presahujú 400 z<strong>na</strong>kov. Túto chybu<br />
je moné potlaèi pomocou upgrade <strong>na</strong><br />
verziu 6.1.<br />
Chyba v Real Playeri je takisto pomerne<br />
zaujímavá. Vy<strong>sk</strong>ytuje sa v RealOne Player,<br />
RealOne Player v2 pre Windows, RealPlayer 8<br />
pre Windows, RealPlayer 8 pre Mac OS 9,<br />
RealOne Player pre Mac OS X, RealOne<br />
Enterprise De<strong>sk</strong>top Ma<strong>na</strong>ger a RealOne<br />
Enterprise De<strong>sk</strong>top. Výrobca upozoròuje, e<br />
vïaka upravenému obrázku PNG, ktorý ob−<br />
sahuje špeciálne dáta, útoèník môe zí<strong>sk</strong>a<br />
plnú kontrolu <strong>na</strong>d systémom. Aj v tomto prí−<br />
pade pomôe patrièný update prehrávaèa.<br />
Èe<strong>sk</strong>ý mobilný internet bez ob−<br />
medzenia za paušál 1000 korún!<br />
Èe<strong>sk</strong>ý Eurotel spustil nový program Data<br />
Nonstop, pri ktorom zákazníci za mesaèný<br />
paušál 1000 Kè zí<strong>sk</strong>ajú neobmedzený prí−<br />
stup k internetu cez GPRS. Súèasne zníil<br />
ceny <strong>na</strong> slubu GPRS Instant cez noc (20.00<br />
a 08.00) o 67 %, zákazníci tak zaplatia len<br />
0,01 Kè za 1 KB. Cez deò zaplatia pri tejto<br />
slube 0,03 Kè za 1 KB. Rov<strong>na</strong>ko èe<strong>sk</strong>ý<br />
Eurotel doèasne do 30. jú<strong>na</strong> zníil ceny <strong>na</strong><br />
slubu HSCSD Instant o 75 % (0,50 Kè za<br />
minútu).<br />
Treti<strong>na</strong> technologických firiem<br />
ignoruje ohlasy návštevníkov. For−<br />
muláre <strong>na</strong> webových stránkach firiem<br />
zaoberajúcich sa informaènými technoló−<br />
giami vás èasto ako návštevníkov poprosia<br />
o <strong>na</strong>písanie vášho názoru, prípadne otáz−<br />
ky. Najnovšie štatistiky však vykázali, e<br />
z<strong>na</strong>èné percento firiem <strong>na</strong> takéto ohlasy<br />
neodpovedá. A tak <strong>na</strong>priek tomu, e šes<br />
z desiatich firiem vám odpovie do 48 ho−<br />
dín, a jed<strong>na</strong> treti<strong>na</strong> spoloèností vám neod−<br />
povie vôbec. Zo známejších firiem <strong>na</strong> pozí−<br />
ciách <strong>na</strong>jlepšie reflektujúcich firiem spoèi−<br />
nuli Hewlett−Packard, Dell, Xerox, IBM<br />
a Microsoft. Medzi <strong>na</strong>jhoršie potom patrili<br />
EMC, Ingram Micro a Tech Data. Tomu sa<br />
hovorí feedback.<br />
Skutoèné FAST siete. Zvyšovanie<br />
rýchlosti sietí sa dá realizova aj softvérovo.<br />
Jednou cestou môe by technológia FAST<br />
(Fast Active queue−ma<strong>na</strong>gement Scalable<br />
TCP). Tá pracuje s existujúcim hardvérom<br />
poèítaèových sietí efektívnejšie. FAST tak<br />
v porov<strong>na</strong>ní s protokolom TCP/IP pracuje<br />
ove¾a efektívnejšie, pod¾a vedcov z Kali−<br />
forn<strong>sk</strong>ej univerzity je efektivita a o 95 per−<br />
cent vyššia. Súèasne však dodávajú, e<br />
FAST je ešte len v štádiu vývoja a s jeho<br />
<strong>sk</strong>orým <strong>na</strong>sadením nie je moné poèíta.<br />
80 % Amerièanov bude do 10 ro−<br />
kov on−line. Tomu sa hovorí vysoká pe−<br />
netrácia internetového pripojenia. Na kon−<br />
ci roku 2002 bolo pod¾a odhadov on−line<br />
pripojených a 55 percent Amerièanov,<br />
èie inými slovami, 158 miliónov ¾udí. Mi−<br />
mochodom. 17 percent z nich pristupuje<br />
<strong>na</strong> sie cez broadband. A ich poèet by mal<br />
neustále rás, u o 10 rokov by ich poèet<br />
mal stúpnu <strong>na</strong> 80 percent.<br />
Service Pack brzdí Windows XP.<br />
Zaujímavá je správa, pod¾a ktorej sa systém<br />
Windows XP po <strong>na</strong>inštalovaní Service<br />
Packu z<strong>na</strong>ène spomalí. Na svedomí to má<br />
údajne zle vyriešená správa pamäte, ktorá<br />
niekedy procesom pridelí väèší blok pamä−<br />
te, ne by reálne potrebovali. Viac sa o tej−<br />
to zaujímavej „chybe“ dozviete <strong>na</strong> serveri<br />
<strong>www</strong>.theinquirer.net.<br />
Èí<strong>na</strong> spamuje spammerov. Èín<strong>sk</strong>e<br />
úrady pouívajú ve¾mi zaujímavú metódu,<br />
ako odradi spammerov, ktorí posielajú<br />
neelané správy cez mobilný telefón, od<br />
ich aktivít. Ak je toti objavený takýto po−<br />
uívate¾, špeciálny softvér zahltí jeho vlast−<br />
ný mobilný telefón nevyiadanými správa−<br />
mi a zablokuje mu tak èinnos. Mono ide<br />
90 PC REVUE 5/2003
I N T E R N E T<br />
o trochu drastický postup, no jeho úèin−<br />
nos je zrejme vysoká.<br />
Sahuješ si MP3? Pôjdeš do vä−<br />
zenia! Taký je návrh republikán<strong>sk</strong>eho<br />
kongresma<strong>na</strong> Joh<strong>na</strong> Cartera. Pod¾a neho<br />
by bolo ideálnym riešením problému s pi−<br />
rátmi krimi<strong>na</strong>lizovanie sahovania hudby.<br />
A tak by prichytení študenti, ktorí sahujú<br />
nelegálne <strong>sk</strong>ladby, automaticky putovali<br />
do väzenia. Dotyèný kongresman si myslí,<br />
e takéto opatrenie by raz a <strong>na</strong>vdy vyrieši−<br />
lo problém s nelegálnymi <strong>sk</strong>ladbami. RIAA,<br />
samozrejme, podporila tento návrh, ináè<br />
však zareagovali ostatní èlenovia Kongre−<br />
su, ktorí logicky argumentovali, e ide<br />
o príliš tvrdé opatrenie. A oponujú aj uni−<br />
verzity, ktoré sú dokonca ochotné zapla−<br />
ti poplatok za sluby ponúkajúce down−<br />
load.<br />
Hotmail vám obmedzí poèet od−<br />
chádzajúcich mailov. 100 odoslaných<br />
mailov denne je nový limit, ktorý zavádza<br />
freemailová sluba Microsoftu Hotmail.<br />
Vesmír<strong>na</strong> lupa<br />
O tom, aké blízke sú svety mikrosveta a makrosveta, atómových štruktúr a kozmic−<br />
kých galaxií, sa môete presvedèi, keï <strong>na</strong>vštívite túto stránku, venovanú mikro<strong>sk</strong>o−<br />
pii a digitálnemu zobrazovaniu. Vïaka presvedèivej animácii si tak môete urobi aj<br />
obraz o dåkových mierach, ktoré sú v èíselnom vyjadrení pre nás buï obrov<strong>sk</strong>é,<br />
alebo <strong>na</strong>opak, nepredstavite¾ne malé.<br />
Zaèí<strong>na</strong>te vo vzdialenosti 10 +23 , èo predstavuje vzdialenos 10 svetelných rokov<br />
od Mlieènej dráhy, pri 10 +16 sa dostanete <strong>na</strong> vzdialenos jedného svetelného roka<br />
od <strong>na</strong>šej Zeme, pri 10 +8 sa pozriete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu zemegu¾u zo vzdialenosti 100 000 ki−<br />
lometrov, zamierite <strong>na</strong> juhovýchod USA, priblíite sa k laboratóriu <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>um vyso−<br />
ko magnetických polí, zamierite do blízkeho parku, vo vzdialenosti 10 −1 pristanete<br />
<strong>na</strong> dubovom liste, 100−násobne si zväèšíte jeho štruktúru, pri zväèšení 10 −4 bude−<br />
te rozoznáva jeho bunkovú štruktúru, o dva rády nišie u zbadáte bunkové<br />
jadro, pri zväèšení 10 −8 sa dostanete <strong>na</strong> <strong>na</strong>nometrovú vzdialenos a rozoznáte DNA<br />
závity, pri 10 −10 <strong>na</strong> 100 pikometroch zbadáte elektrónový oblak jedného atómu<br />
uhlíka, pri 10 femtometroch vo vzdialenosti 10 −14 uvidíte jednotlivé jadrá atómu<br />
uhlíka, o rád nišie vo vzdialenosti 1 femtometra rozoznáte jednotlivé protóny<br />
a ešte o jeden rád nišie, <strong>na</strong> úrovni 100 atommetrov, sa dostanete k základným<br />
známym èiastoèkám hmoty, a to kvarkom.<br />
Takúto animáciu si môete stiahnu z uvedenej stránky aj ako šetriè obrazovky –<br />
http://micro.magnet.fsu.edu/primer/java/scienceopticsu/powersof10/index.html<br />
Pod¾a vyjadrenia kompetentných je toto<br />
opatrenie nevyhnutné, ak sa má predís<br />
zneuitiu emailových úètov <strong>na</strong> spamova−<br />
nie. Ako sa kompetentný hovorca vyjadril,<br />
pod¾a prie<strong>sk</strong>umov servera Hotmail by 100<br />
e−mailov denne malo pokry potreby<br />
99 % pouívate¾ov. Okrem iného sa tak<br />
<strong>na</strong>príklad zabráni posielaniu firemných<br />
ponúk z personálnych kont a pod. A èo<br />
vy, staèí vám limit 100 odoslaných správ<br />
denne?<br />
Objavia sa prvé <strong>sk</strong>utoène nebez−<br />
peèné vírusy pre Linux? To, èo sa<br />
pred pár rokmi èi mesiacmi mohlo zda<br />
nemyslite¾né, sa mono u èo<strong>sk</strong>oro stane<br />
reálnym nebezpeèenstvom. Linux zaènú<br />
<strong>na</strong>páda <strong>sk</strong>utoène deštruktívne vírusy...<br />
Aj keï v minulosti sa u nieko¾ko víru−<br />
sov pre tento OS objavilo, nikdy nemali ne−<br />
jako extrémne deštruktívne následky.<br />
Z princípu práce Linuxu toti vyplýva, e<br />
vírus nemohol zí<strong>sk</strong>a rootov<strong>sk</strong>é práva a prí−<br />
stup tak mal len k údajom z práce <strong>na</strong>hlá−<br />
seného pouívate¾a.<br />
Situácia sa však môe zmeni. Dôkazom<br />
toho je nedávno objavená diera v ptrace.<br />
Tá umoòuje útoèníkovi zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> <strong>na</strong>pad−<br />
nutom systéme rootov<strong>sk</strong>é práva a prevzia<br />
tak kompletnú kontrolu. Keïe odstráne−<br />
nie tejto chyby potrebuje pomerne ve¾kú<br />
„námahu“ zo strany pouívate¾a, je dos<br />
pravdepodobné, e ešte nieko¾ko mesia−<br />
cov budú on−line stroje, ktoré nebudú ma<br />
túto chybu vyriešenú. Reè teraz nie je ani<br />
tak o linuxových serveroch, ale <strong>sk</strong>ôr o<br />
de<strong>sk</strong>topových systémoch bených pouí−<br />
vate¾ov. Práve tí toti èasto netušia o hroz−<br />
be tejto bezpeènostnej diery, a preto<br />
nebudú inštalova nové jadro, nie ho ešte<br />
kompilova.<br />
Na internete je v obehu funkèný ex−<br />
ploit, ktorý <strong>na</strong> zdrojovom kóde ukazuje,<br />
ako je moné vykonáva príkazy s rootov−<br />
<strong>sk</strong>ými právami. Teraz u len staèí, aby nie−<br />
kto spojil tieto dve veci a vírus, ktorý <strong>na</strong>−<br />
príklad <strong>na</strong>formátuje pevný di<strong>sk</strong>, je <strong>na</strong> sve−<br />
te. Samozrejme, je ešte predèasné hovori<br />
o tom, kedy k takémuto kroku dôjde.<br />
S pribúdajúcim poètom bených pouíva−<br />
te¾ov, ktorí <strong>na</strong>hrádzajú OS Windows Li−<br />
nuxom, sa samozrejme, zvyšuje aj riziko.<br />
Linux sa svojím pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhra−<br />
ním blíi jednoduchosti Windows, u to<br />
nie je systém len pre <strong>na</strong>dšencov. A preto<br />
je potrebné poèíta s tým, e autori víru−<br />
sov sa takisto preorientujú a bezpeènost−<br />
né chyby v Linuxe v spojení s nez<strong>na</strong>losou<br />
pouívate¾ov vyuijú.<br />
Nechcete èín<strong>sk</strong>u doménu? Od 17.<br />
marca si môe ktoko¾vek zaregistrova<br />
¾ubovo¾nú èín<strong>sk</strong>u doménu s koncovkami<br />
com.cn, net.cn. a org.cn. Pod¾a informácií<br />
oficiálnych registrátorov bude èín<strong>sk</strong>y regis−<br />
traèný systém pre domény jeden z <strong>na</strong>jjed−<br />
noduchších a <strong>na</strong>jliberálnejších <strong>na</strong> svete.<br />
Záujem o takto uvo¾nené TLD je obrov<strong>sk</strong>ý,<br />
u teraz údajne existujú stovky tisíc pre−<br />
dobjednávok.<br />
Koniec anonymným SIM kartám<br />
vo Švajèiar<strong>sk</strong>u. Doteraz bolo vo Švaj−<br />
èiar<strong>sk</strong>u moné zakúpi si v kadom novi−<br />
novom stánku prepaid SIM kartu s medzi−<br />
národnou platnosou bez potreby zadania<br />
osobných údajov. Tomuto je teraz koniec,<br />
takto sa má údajne zabráni vyuívaniu<br />
takýchto kariet zo strany teroristov a dro−<br />
gových dílerov. A tak odteraz kadý, kto si<br />
bude chcie vo Švajèiar<strong>sk</strong>u kúpi predpla−<br />
tenú SIM kartu, bude musie po<strong>sk</strong>ytnú<br />
èas svojich osobných údajov. Tie sa budú<br />
<strong>sk</strong>ladova po dobu dvoch rokov.<br />
UMTS u E−plus od roku 2004.<br />
A ïalší operátor odsúva štart UMTS. Je ním<br />
spoloènos E−plus. Tá oznámila, e jej<br />
zákazníci budú môc pouíva sluby novej<br />
siete a od zaèiatku roka 2004. Technicky<br />
je údajne všetko pripravené, no spoluprá−<br />
ca niektorých mobilných telefónov s ich<br />
sieou je vraj problematická a riešenie<br />
týchto detailov si vyiada nejaký èas.<br />
<br />
KOMENTÁR:<br />
/dev/null/021<br />
Nastal máj, èas lá<strong>sk</strong>y, piknikov a hod−<br />
notenia tohtoroèného Cofaxu. Po dl−<br />
hom èase, keï bolo o vysokorýchlost−<br />
nom pripojení <strong>na</strong> internet ticho, sa za−<br />
èiatkom apríla celá záleitos zrejme<br />
trochu pohla. Otázne však je, èi to bol<br />
pohyb správnym smerom.<br />
Na rekapituláciu pár <strong>sk</strong>utoèností.<br />
Prvá informácia o DSL sa objavila<br />
v polovici roku 2001. Tvrdila, e <strong>na</strong>ši –<br />
vtedy ešte zákonno−monopolný – tele−<br />
komunisti plánujú DSL <strong>na</strong> zaèiatok<br />
roku 2002. Vo februári 2002 bol pred−<br />
stavený pilotný program, ktorý sa<br />
<strong>na</strong>koniec spustil presne pod¾a hlasov<br />
<strong>sk</strong>eptikov zaèiatkom roka, a to kon−<br />
krétne v júni. Lene s pilotom DSL<br />
nesúhlasili po<strong>sk</strong>ytovatelia pripojenia<br />
do internetu, a tak zasahoval<br />
Protimonopolný úrad. Ten celý minu−<br />
loroèný sen o DSL <strong>sk</strong>onèil tým, e<br />
12. jú<strong>na</strong> rozhodol o zastavení testova−<br />
cej prevádzky.<br />
Tým oh¾adne DSL <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u tak−<br />
mer <strong>na</strong> pol roka <strong>sk</strong>apal pes. A zaèiat−<br />
kom tohto roka informovali ST, e<br />
umonia nekomerèný test DSL pre<br />
po<strong>sk</strong>ytovate¾ov pripojenia. Do boja<br />
o vysokorýchlostný internet sa zapojili<br />
postupne aj kábloví operátori. UPC sa<br />
síce chystala pripojova do internetu<br />
u pred viac ako dvoma rokmi, no po<br />
známych „udalostiach“ tento plán,<br />
diplomaticky povedané, radšej<br />
odloila.<br />
Súèasná situácia vyzerá tak, e Slo−<br />
ven<strong>sk</strong>é telekomunikácie <strong>na</strong> svojich<br />
stránkach (je polovica apríla) stále<br />
ponúkajú technologický test. Pre masy<br />
by sme sa aspoò niekde mali doèka<br />
ADSL v druhom polroku. Dokonca to<br />
u vyzerá aj trochu reálne, lebo práve<br />
poèúvam z rádia reklamu <strong>na</strong> ADSL pri−<br />
pojenie od jedného z providerov. Je to<br />
akcia – len za 1599 bubákov bez dane<br />
mesaène, dokonca flat rate. Svoju<br />
polievoèku zaèí<strong>na</strong> vari aj UPC – flat<br />
rate do 392/128 kb/s za 1699 s DPH.<br />
Zatia¾ však len v bratislav<strong>sk</strong>om Starom<br />
Meste. Bohuia¾... Ale aspoò nieèo.<br />
Apropo, flat rate èi obmedzený pre−<br />
nos dát. Priam hamletov<strong>sk</strong>á otázka.<br />
Z èisto osobného záujmu hlasujem za<br />
flat a nikdy i<strong>na</strong>k. Vysokorýchlostný<br />
internet s obmedzením prenosu po−<br />
vaujem za kvadratúru kruhu. Dokáem<br />
síce pochopi obavu z obrov<strong>sk</strong>ých<br />
downloadov niektorých sahovaèov,<br />
ale... No bez servítky <strong>na</strong> ústach – kto<br />
sahuje <strong>na</strong>ozaj vo ve¾kom, asi nie je<br />
odkázaný <strong>na</strong> nejakú káblovku èi DSL.<br />
Na záver azda len nádej, e konku−<br />
rencia <strong>na</strong> trhu bude <strong>na</strong> prospech kon−<br />
covému uívate¾ovi a nápady o obme−<br />
dzenom prenose dát budú po zásluhe<br />
odmenené komerèným neúspechom.<br />
A pre kadý prípad ešte jeden zaují−<br />
mavý link – http://<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>free.net.<br />
Peter Kováè<br />
5/2003 PC REVUE 91
I N T E R N E T<br />
NA POTULKÁCH<br />
<strong>www</strong>.vanishingtattoo.com/<br />
celebrity_tattoos.htm<br />
<strong>www</strong>.pbs.org/perilousfight<br />
S V E T O V É W E B Y<br />
<strong>www</strong>.edspace.<strong>na</strong>sa.gov<br />
Tetovanie u nie je len symbolom pobytu vo väzení.<br />
Svedèí o tom jeho èoraz väèšia popularita <strong>na</strong>jmä medzi<br />
mladými. Táto stránka vám preto poodhalí, ktoré svetové<br />
celebrity sa rozhodli pre túto formu umenia tela. Niektoré<br />
obrázky <strong>sk</strong>utoène stoja za to.<br />
<strong>www</strong>.ghosttowngallery.com<br />
Od ukonèenia druhej svetovej vojny u síce ubehlo pár<br />
rokov, jej priebeh však stále má èím zauja. Na tejto ve¾mi<br />
pekne spracovanej stránke nájdete nielen priebeh celého<br />
konfliktu z amerického poh¾adu, ale aj dodatoèné infor−<br />
mácie o následkoch a príèinách vojny. Ak viete dobre po<br />
anglicky, je to ideálny zdroj informácií.<br />
<strong>www</strong>.time.com/time/2002/<br />
inventions<br />
NASA pripravila pre návštevníkov tejto stránky <strong>sk</strong>utoène<br />
peknú prehliadku. Obsah je zameraný <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> mladšie<br />
deti a interaktívne ich krok po kroku uvádza do tajov ves−<br />
míru, umoní im <strong>na</strong>zrie do raketoplánu, obletie Mesiac<br />
èi len spoz<strong>na</strong> iných èlenov posádky. Staòte sa <strong>na</strong> chví¾u<br />
kozmo<strong>na</strong>utom…<br />
<strong>www</strong>.implosionworld.com<br />
Zlatá horúèka, ktorá opantala Ameriku v 19. storoèí, vie<br />
upúta mnostvom zaujímavostí. Jednou z nich sú aj tzv.<br />
mestá duchov, ktoré po odchode zlatokopov ostali prázd−<br />
ne. Ich zoz<strong>na</strong>m, ako aj lokalizáciu <strong>na</strong> mape nájdete <strong>na</strong><br />
tomto serveri. eby sme sa vybrali h¾ada zlato do jedného<br />
z nich?<br />
<strong>www</strong>.metapet.net<br />
Nielen pre vy<strong>na</strong>liezavých je táto stránka. Jej obsah je jed−<br />
noduchý – prináša do popredia a vyzdvihuje tie <strong>na</strong>jlepšie<br />
vynálezy z roku 2002. Tie sú zoradené pekne do kategó−<br />
rií a ku kadému vynálezu tu nájdete obšírny opis a foto−<br />
grafiu. Je ne<strong>sk</strong>utoèné, èo ¾udia niekedy vymyslia…<br />
<strong>www</strong>.flashface.flashmaster.ru<br />
Budova tesne pred explóziou, prepchatá dy<strong>na</strong>mitom. Po−<br />
tom odpoèítavanie a výbuch, stovky ton betónu sa zosy−<br />
pú ako domèek z karát. Demoláciami sa zaoberá tento<br />
server, nájdete <strong>na</strong> òom nielen opis takejto akcie, ale aj<br />
ve¾mi impozantné obrázky kolosov, ktoré u padli demo−<br />
látorom za obe.<br />
<strong>www</strong>.museumofhoaxes.com<br />
Urèite si pamätáte <strong>na</strong> ošia¾, ktorý vyvolalo virtuálne zvie−<br />
ratko tamagoèi. A èo tak <strong>sk</strong>úsi si nieèo podobné po inter−<br />
nete, ale s tým rozdielom, e stara sa budete nie o zvie−<br />
ra, le o virtuálneho pracovníka. Je teda len <strong>na</strong> vás, ako sa<br />
budete stara o jeho zdravie, vzdelanie a celkovú spokoj−<br />
nos.<br />
Policajní kreslièi. S týmto povolaním ste sa istotne u stret−<br />
li v niektorom filme – títo ¾udia v priebehu nieko¾kých<br />
minút dajú <strong>na</strong> papier pod¾a zopár údajov kompletnú<br />
podobu h¾adaného páchate¾a. Zahrajte sa aj vy <strong>na</strong> chví¾u<br />
<strong>na</strong> takéhoto kreslièa, táto stránka vám umoní jednodu−<br />
cho si <strong>na</strong>kresli vlastnú podobizeò. Staèí len pár klikov<br />
myšou…<br />
Hoaxy, neoverené poplašné správy, sú rov<strong>na</strong>ko neob¾ú−<br />
bené ako spam. Hoaxy sú tu však podstatne dlhšie, ich<br />
korene siahajú a do 17. storoèia. Ak vás zaujíma, kde<br />
všade k ich šíreniu dochádza a ktoré hoaxy boli v minu−<br />
losti <strong>na</strong>jznámejšie, <strong>na</strong>vštívte tento server.<br />
92 PC REVUE 5/2003
I N T E R N E T<br />
SVETOM WWW<br />
S L O V E N S K É W E B Y<br />
Viete o zaujímavých sloven<strong>sk</strong>ých alebo zahranièných weboch?<br />
Napíšte mi <strong>na</strong> mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>, rád sa <strong>na</strong> ne pozriem a zverejním ich.<br />
<strong>www</strong>.supermusic.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.srandy.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.education.<strong>sk</strong><br />
Zaujímajú vás novinky o hudbe, chceli by ste si stiahnu<br />
nejaké melódie, prípadne akordy? Všetko vrátane infor−<br />
mácií o hudbe v iných médiách nájdete tu. Server je<br />
pekne spracovaný, rýchlo sa <strong>na</strong>èíta a <strong>na</strong>vyše má ve¾mi<br />
kvalitný obsah. Zamierte <strong>na</strong>ò ešte dnes!<br />
Na trochu oddychu <strong>na</strong>príklad v práci vám poslúi tento<br />
server. Nájdete <strong>na</strong> òom kvalitný humor v podobe vtipov,<br />
obrázkov, testov a hier. Potešia aj niektoré funkcie <strong>na</strong>vyše,<br />
ako <strong>na</strong>príklad monos virtuálneho znetvorenia celebrity,<br />
politika èi športovca.<br />
Vzdelávame sa celý ivot a tejto tematike je venovaná aj<br />
<strong>na</strong>sledujúca stránka. Na nej záujemcovia nájdu nielen<br />
zoz<strong>na</strong>m kurzov a školení, delených pod¾a odboru, preèíta<br />
si tu môete aj o pracovných èi dokonca bezplatných<br />
pobytoch v zahranièí. Ak vás táto téma zaujíma a máte<br />
plány ïalej sa vzdeláva, urèite sem zamierte.<br />
<strong>www</strong>.futurologia.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.harrypotter.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.dobermann.<strong>sk</strong><br />
Futurológia je veda zaoberajúca sa štúdiom a <strong>sk</strong>úmaním<br />
budúcnosti. To¾ko v struènosti, ak vás táto téma zaujíma<br />
viac, vedzte, e <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete je server, ktorý sa<br />
tomuto vednému odboru venuje ve¾mi intenzívne. Pekne<br />
spracované a <strong>na</strong>vyše výborne podané informácie h¾adajte<br />
práve tu.<br />
Harry Potter si dobyl srdcia aj sloven<strong>sk</strong>ého publika. Niet sa<br />
èo èudova, e <strong>na</strong> internete sa ako huby po dadi objavili<br />
servery venované práve tomuto hrdinovi. Jeden z tých<br />
lepších v slovenèine nájdete <strong>na</strong> tejto adrese. Ak vás teda<br />
knihy o Harrym lákajú, zamierte sem.<br />
Dobermany budia u ¾udí rešpekt; vidia v nich strácov svo−<br />
jich domovov, prípadne ochrancu. No ak chcete podrob−<br />
nejšie informácie o tomto – mimochodom krásnom –<br />
psovi, je táto stránka s rovnomennou doménou ideálnym<br />
zdrojom informácií.<br />
<strong>www</strong>.futare<strong>na</strong>.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.beh.szm.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.surf.<strong>sk</strong><br />
Futbal je hra, ktorou Sloven<strong>sk</strong>o (hneï po hokeji ☺) ije<br />
asi <strong>na</strong>jviac. Okrem poh¾adu do histórie, ako aj aktuálne−<br />
ho poh¾adu <strong>na</strong> sezónu tu nájdete aj monos tipovania èi<br />
di<strong>sk</strong>usie s inými fanúšikmi, potešia i rozhovory „bez reš−<br />
pektu“. To všetko v príjemnej grafike a s výbornou rých−<br />
losou. Ak ob¾ubujete futbal, presmerujte prehliadaè sem.<br />
Rekreaèný beh prospieva nielen telu, ale aj duchu. Ak to−<br />
muto športu chcete venova trochu svojho èasu a neviete,<br />
kde nájs vo vašom okolí podobné podujatie, vedzte, e tu<br />
je ich zoz<strong>na</strong>m. Nechýbajú ani tipy a triky a ïalšie zaujíma−<br />
vé informácie, ktoré vám pomôu správne venova energiu<br />
tomuto športu.<br />
Aj keï túto stránku asi všetci dobre poznáte, nedá mi<br />
nepripomenú ju. Ide azda o jediný hodnotený katalóg<br />
internetových stránok <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete. Témy, ku<br />
ktorým h¾adáte stránky, si tu nielen nájdete, ale vopred sa<br />
môete pozrie aj <strong>na</strong> to, ako ich hodnotia druhí, èo vám<br />
pri surfovaní môe by z<strong>na</strong>ènou pomocou.<br />
Martin Turoò<br />
5/2003 PC REVUE 93
I N T E R N E T<br />
Vytvárame WWW stránky II. / 6. èas<br />
Vo viacerých e−mailoch ste ma iadali o uve−<br />
rejnenie postupu inštalácie PHP pod Win−<br />
dows, pretoe si chcete <strong>na</strong>še <strong>sk</strong>ripty PHP vy−<br />
<strong>sk</strong>úša aj <strong>na</strong> domácich poèítaèoch bez nut−<br />
nosti umiestòova ich <strong>na</strong> internetové servery.<br />
Inštalácia Apache + PHP +<br />
MySQL pod Windows<br />
Inštalácia Apache. Inštalaèný sú−<br />
bor HTTP servera Apache si môeme stiah−<br />
nu z <strong>www</strong>.apache.org. Samozrejme,<br />
musíme stiahnu verziu pre Windows.<br />
Inštalácia je tradièná „oknoidná“ a ve¾mi<br />
jednoduchá, prekvapi nás môe iba výzva<br />
<strong>na</strong> zadanie informácií o serveri (obr. 1).<br />
Keïe budeme Apache pouíva iba <strong>na</strong><br />
svojich domácich poèítaèoch, nie je a také<br />
dôleité, aké meno domény, prípadne ser−<br />
vera si zvolíme. Program <strong>na</strong>inštalujeme do<br />
C:\Program Files\Apache Group\Apache.<br />
Inštalácia PHP. Inštalaèný súbor PHP<br />
si stiahneme z <strong>www</strong>.php.net, samozrejme,<br />
verziu pre Windows. Obsah inštalaèného<br />
súboru rozbalíme do adresára C:\Php. Po<br />
rozbalení súborov nájdeme v tomto adresá−<br />
ri okrem iného súbor php.ini−dist. Ten pre−<br />
menujeme <strong>na</strong> php.ini a prekopírujeme do<br />
adresára C:\Windows. Všetky kninice DLL<br />
prekopírujeme z adresára C:\Php do adre−<br />
sára C:\Windows\ System (Windows 9x),<br />
prípadne C:\Windows\System32 (Windows<br />
NT/2000/XP).<br />
Inštalácia MySQL. Inštalaèný sú−<br />
bor MySQL si stiahneme z <strong>www</strong>.mysql.<br />
com, samozrejme, verziu pre Windows.<br />
Inštalácia je tak ako pri Apache tradièná<br />
„oknoidná“ (obr. 2). Odporúèam <strong>na</strong>−<br />
inštalova MySQL do adresára C:\MySQL,<br />
èím si ušetríme prácu s konfiguráciou.<br />
Konfigurácia MySQL. Ak sme<br />
MySQL <strong>na</strong>inštalovali do spomí<strong>na</strong>ného ad−<br />
resára C:\MySQL, nemusíme sa konfigurá−<br />
ciou zaobera. V prípade inštalácie do iného<br />
adresára je potrebné vyh¾ada súbor my−<br />
example.cnf, premenova ho <strong>na</strong> my.cnf<br />
a <strong>sk</strong>opírova do C:\. Takisto je potrebné<br />
v tomto súbore odkomentova riadky base−<br />
dir a datadir (zmaza z<strong>na</strong>k # zo zaèiatku)<br />
a upravi ich <strong>na</strong> basedir=c:/ cesta_k_mysql/<br />
a datadir=c:/cesta_k_ mysql/data/. Urèite<br />
ste si všimli pouitie opaèných lomiek (/).<br />
Konfigurácia PHP. PHP sa konfi−<br />
guruje pomocou u spomí<strong>na</strong>ného súboru<br />
php.ini, ktorý sme prekopírovali do C:\<br />
Windows. Otvoríme preto tento súbor<br />
a vyh¾adáme riadok zaèí<strong>na</strong>júci sa doc_root<br />
=. Tu doplníme cestu k adresáru, ktorý<br />
Obr. 3 Apache je spustený<br />
Obr. 4 Informácie o PHP<br />
Obr. 1 Inštalácia Apache<br />
Obr. 2 Inštalácia MySQL<br />
bude obsahova <strong>na</strong>še WWW stránky, <strong>na</strong>−<br />
príklad doc_root = c:\html. Uvedený adre−<br />
sár však musí existova! Okrem toho ešte<br />
upravíme riadok extension_dir <strong>na</strong> exten−<br />
sion_dir = c:\php (cesta k adresáru, kde<br />
sme rozbalili PHP) a v sekcii Windows Ex−<br />
tensions odkomentujeme (zmaeme z<strong>na</strong>k ;<br />
zo zaèiatku) riadok extension=php_mysql,<br />
èím sme povolili spoluprácu s MySQL.<br />
Kofigurácia Apache. Nakoniec pri−<br />
stúpime ku konfigurácii Apache. Konfigu−<br />
rácia sa vykoná editáciou súboru httpd.conf<br />
v adresári :\Program Files\Apache Group\<br />
Apache\conf. Ak sa v tomto adresári takýto<br />
súbor ne<strong>na</strong>chádza, vytvoríme si ho preme−<br />
novaním súboru httpd.conf.default. Otvo−<br />
ríme súbor httpd.conf. Skontrolujeme, èi je<br />
ServerType <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> ServerType stand−<br />
alone. Keïe HTTP server treba aj nejako<br />
pomenova, <strong>na</strong>stavíme ServerName ser−<br />
ver.<strong>sk</strong> (¾ubovo¾ný názov). Aby Apache vedel,<br />
kde sa budú <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>še WWW stránky,<br />
<strong>na</strong>stavíme DocumentRoot "C:/html".<br />
Teraz ešte treba <strong>na</strong>stavi Apache <strong>na</strong> spo−<br />
luprácu s PHP. Preto vyh¾adáme poloku<br />
ScriptAlias a doplníme riadok ScriptAlias<br />
/php/ "C:/php/". Takisto nájdeme poloku<br />
AddType a doplníme riadok AddType app−<br />
lication/x−httpd−php3 .php3 .php .phtml.<br />
Tým sme urèili, e <strong>na</strong>še dokumenty PHP<br />
môu ma prípony .php3, .php a .phtml.<br />
K týmto príponám musíme ešte <strong>na</strong>defino−<br />
va obsluný program dopísaním Action<br />
application/x−httpd−php3 "/php/php.exe".<br />
Do riadka DirectoryIndex <strong>na</strong>koniec do−<br />
plníme index.php3 index.php index.phtml<br />
a konfigurácia je hotová.<br />
Test konfigurácie. Aby sme otes−<br />
tovali, èi všetko funguje, spustíme MySQL<br />
súborom mysqld (Windows 9x), prípadne<br />
mysql−nt (Windows NT/2000/XP), ktorý<br />
nájdeme v adresári C:\MySQL\Bin a Apa−<br />
che pomocou zástupcu v menu Štart |<br />
Programy | Apache Web Server | Start<br />
Apache. Ak sme Apache <strong>na</strong>konfigurovali<br />
správne, otvorí sa nám okno <strong>na</strong> obr. 3.<br />
Toto okno sa nesmie zavrie, môeme ho<br />
iba minimalizova. Zavrieme ho, a keï<br />
budeme chcie Apache vypnú.<br />
Na otestovanie si <strong>na</strong>píšeme jednoduchý<br />
<strong>sk</strong>ript, ktorý preverí, èi nám beí PHP aj<br />
MySQL:<br />
<br />
Nazveme ho test.php a umiestnime do<br />
adresára C:\html. Spustíme ¾ubovo¾ný<br />
internetový prehliadaè a zadáme http://<br />
localhost/test.php. Ak vidíme nieèo po−<br />
dobné ako <strong>na</strong> obr. 4, môeme si poveda,<br />
e sa inštalácia Apache + PHP + MySQL<br />
podarila.<br />
Záver<br />
Dúfam, e sa vám inštalácia a konfigurácia<br />
Windows <strong>na</strong> prácu s PHP podarila. Ak<br />
máte nejaké otázky, som vám dispozícii <strong>na</strong><br />
emailovej adrese ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />
Spomí<strong>na</strong>né programy (Apache, MySQL,<br />
PHP) by ste mali nájs aj <strong>na</strong> minulomesaè−<br />
nom CD Revue.<br />
Igor Kulman<br />
94 PC REVUE 4/2003
Technológie&<br />
biznis news<br />
Skupi<strong>na</strong> spoloèností propagujúcich nový štandard<br />
širokopásmových bezdrôtových technológií sa rozrastá<br />
Poprední výrobcovia komunikaènej techniky vstupujú do nezi<strong>sk</strong>ovej<br />
organizácie WiMAX, aby podporili kompatibilitu a interoperabilitu<br />
vybavení pre širokopásmové bezdrôtové siete a zaistili ich certifikáciu.<br />
V tejto chvíli sú èlenmi organizácie WiMAX okrem iného aj spoloènosti<br />
Airspan Networks, Alvarion Ltd., Aperto Networks, Ensemble Com−<br />
munications Inc., Fujitsu Microelectronics America, Intel Corporation,<br />
Nokia, OFDM Forum, Proxim Corporation a Wi−LAN Inc.<br />
Cie¾om zo<strong>sk</strong>upenia je urýchli uvedenie bezdrôtových širokopás−<br />
mových sieových zariadení zodpovedajúcich štandardu IEEE<br />
(Institute for Electrical and Electronics Engineers) 802.16 <strong>na</strong> trhu.<br />
Toto úsilie smeruje k celosvetovému rozšíreniu širokopásmových<br />
bezdrôtových sietí.<br />
Štandard IEEE 802.16, rozšírený v januári tohto roku ešte o do−<br />
datok 802.16a pokrývajúci frekvencie 2 a 11 GHz, je sieová tech−<br />
nológia urèená pre bezdrôtové metropolitné siete, k pripojeniu WiFi<br />
prípojných bodov štandardu 802.11 <strong>na</strong> internet, prípadne pre bez−<br />
drôtovú „poslednú mí¾u“ širokopásmového káblového èi DSL pripo−<br />
jenia. Táto technológia umoòuje lineárne pokrytie oblasti v polo−<br />
mere a 50 km, èo uívate¾om otvára širokopásmovú konektivitu<br />
bez inštalácie špeciálneho káblového vedenia. Širokopásmový bez−<br />
drôtový prístup po<strong>sk</strong>ytuje prenosové pásmo so šírkou a 70 Mb/s,<br />
èo postaèí <strong>na</strong> spoloèné pripojenie 60 podnikov, pri kadom s ko−<br />
nektivitou zodpovedajúcou systému T1 alebo stoviek domácností<br />
s pripojením adekvátnym xDSL linke. Táto šírka pásma je k dispozí−<br />
cii v rámci jedného sektora základòovej stanice. Typické základòo−<br />
vé stanice majú takýchto sektorov a šes.<br />
Pokia¾ <strong>na</strong>príklad nie sú sluby siete T1 v urèitej budove k dispo−<br />
zícii, bude ich sprevádzkovanie miestnemu po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi pripoje−<br />
nia trva zhruba 3 mesiace. Pomocou širokopásmovej bezdrôtovej<br />
technológie 802.16 môe rov<strong>na</strong>ký po<strong>sk</strong>ytovate¾ sluieb <strong>na</strong>vrhnú<br />
rov<strong>na</strong>kú rýchlos sieového pripojenia v priebehu nieko¾kých dní –<br />
<strong>na</strong>vyše za zlomok ceny nového káblového pripojenia. S týmito mo−<br />
nosami môe ïalej po<strong>sk</strong>ytovate¾ sluieb ponúknu vysokorýchlostné<br />
pripojenie „<strong>na</strong> poèkanie“, èo nájde uplatnenie <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> ve¾trhoch so<br />
stovkami èi tisíckami 802.11 uívate¾ov alebo v „mobilných“ firmách<br />
typu stavebných spoloèností, ktoré z èasu <strong>na</strong> èas potrebujú široko−<br />
pásmové pripojenie <strong>na</strong> stavbách. V priebehu budúceho roka pri−<br />
pravuje WiMAX plán testovania kompatibility, vyberie certifikované<br />
laboratóriá a oblasti pre hromadné testovanie interoperability<br />
802.16 vybavenia. Skupi<strong>na</strong> bude ïalej úzko spolupracova s ETSI<br />
(European Telecommunications Standards Institute) pri vývoji testo−<br />
vacieho systému pre európ<strong>sk</strong>y štandard širokopásmovej bezdrôtovej<br />
metropolitnej siete HIPERMAN.<br />
Sloven<strong>sk</strong>é doklady nespåòajú bezpeènostné štandardy EÚ<br />
Vstup Sloven<strong>sk</strong>a do EÚ prináša so sebou potrebu výmeny osobných<br />
dokladov obèanov, <strong>na</strong>jmä obèian<strong>sk</strong>ych preukazov, vodiè<strong>sk</strong>ých pre−<br />
ukazov a pasov. Okrem výmeny dokladov sa musí zmeni aj systém ich<br />
vydávania, evidencie a registrácie obèanov. Sloven<strong>sk</strong>é doklady ne−<br />
spåòajú bezpeènostné štandardy EÚ, pretoe sú ¾ahko falšovate¾né<br />
a nezoh¾adòujú bezpeènostné trendy posledných rokov. K takýmto<br />
trendom patria biometrické metódy identifikácie osôb, <strong>na</strong>pr. pomocou<br />
odtlaèku prsta, integrácia s informaènými systémami prostredníctvom<br />
èipov implementovaných priamo <strong>na</strong> osobných dokladoch a podobne.<br />
Siemens Business Services v Bratislave zástupcom štátnej správy<br />
predstavil riešenie CIPS (Citizen Identification Protection System),<br />
bezpeènostný systém vyvinutý spoloènosou Siemens Business<br />
Services <strong>na</strong> identifikáciu obèanov. Toto riešenie u pouívajú <strong>na</strong>prí−<br />
klad v Bosne a Hercegovine, krajine porov<strong>na</strong>te¾nej ve¾kosou so<br />
Sloven<strong>sk</strong>om.<br />
Riešenie pokrýva celý proces moderného spracúvania legitimaè−<br />
ných dokumentov, a teda decentralizované zbieranie dát (prostred−<br />
níctvom digitálnych high−tech fotoaparátov, ktorými sa vyhotovujú<br />
pasové fotografie a zaz<strong>na</strong>menávajú podpisy), bezpeènú šifrovanú<br />
komunikáciu medzi lokálnymi pracovi<strong>sk</strong>ami, centrálnym archívom<br />
a perso<strong>na</strong>lizaèným centrom a vyhotovovanie osobných preukazov<br />
vo ve¾kosti kreditných kariet v centrálnom perso<strong>na</strong>lizaènom centre<br />
pod¾a dodaných dát.<br />
V praxi to z<strong>na</strong>mená, e iadate¾ovi o preukaz sa <strong>na</strong> pracovnej<br />
stanici digitálne zosníma tvár, podpis, ako aj odtlaèky prstov. Ná−<br />
sledne sa všetky zí<strong>sk</strong>ané údaje spolu s adresou, menom a priezvis−<br />
kom zašlú do perso<strong>na</strong>lizaèného centra, kde sa preukaz vyrobí. Vy−<br />
tlaèený preukaz sa následne posiela <strong>na</strong> pracovnú stanicu, kde je<br />
vydaný iadate¾ovi.<br />
ID karta je vyrobená z polykarbonátu a dáta sa ukladajú <strong>na</strong><br />
kartu laserovou technológiou. Systém spåòa poiadavky EÚ, take<br />
nové osobné preukazy môu by pouívané ako cestovný dokument<br />
v mnohých európ<strong>sk</strong>ych krajinách.<br />
Microsoft rozširuje svoj support<br />
Podpora zákazníkom by sa pod¾a vyjadrenia Microsoftu mala rozší−<br />
ri o dva nové prvky. Tým prvým je on−line pomoc v podpore chatu<br />
s operátorom cez Instant messaging. Na takúto formu komunikácie<br />
sa poaduje, aby pouívate¾ zadal svoje licenèné èíslo produktu.<br />
Potom s jeho súhlasom môe operátor zo strany Microsoftu vstúpi<br />
dia¾kovo do systému a <strong>sk</strong>ontrolova <strong>na</strong>stavenia a prípadne korigo−<br />
va chyby. Druhou novou funkciou je vystavenie on−line step−by−step<br />
manuálov, pod¾a ktorých si pouívate¾ môe niektoré úkony v systé−<br />
me urobi sám. Tie nájdete <strong>na</strong> adrese http://support.microsoft.com/.<br />
Internetová bezpeènos: útoky razantne pribúdajú<br />
Spoloènos Internet Security Systems zverejnila výsledky svojho<br />
vý<strong>sk</strong>umu týkajúceho sa bezpeènosti za prvý kvartál roku 2003.<br />
A jeho záver nie je optimistický…<br />
Pod¾a prie<strong>sk</strong>umov toti za prvé tri mesiace roku 2003 bolo zaz<strong>na</strong>−<br />
me<strong>na</strong>ných a 160,3 milió<strong>na</strong> relevantných bezpeènostných udalostí.<br />
Toto èíslo z<strong>na</strong>mená a 84−percentný (!) nárast v porov<strong>na</strong>ní s pred−<br />
chádzajúcim obdobím. Nárast poètu potvrdených útokov je tak <strong>sk</strong>u−<br />
toène z<strong>na</strong>èný. Okrem pokusov o útoky <strong>na</strong> poèítaèové systémy sa z<strong>na</strong>è−<br />
ne zvýšil aj vý<strong>sk</strong>yt èervov a stúpol aj poèet tzv. hybridného ohrozenia.<br />
Na druhej strane poklesol poèet objavených bezpeènostných<br />
dier. Tých bolo za prvý kvartál presne 606, èo je o 28 menej ako<br />
v predošlom kvartáli. Z toho bolo 156 oz<strong>na</strong>èených za kritické, 341<br />
za stredne nebezpeèné a 109 za len málo nebezpeèné. Znepo−<br />
kojujúci je však fakt, e aj <strong>na</strong>priek zníeniu poètu bezpeènostných<br />
dier sa hackerom darí vyuíva ich stále rýchlejšie. Dobrým príkla−<br />
dom je <strong>na</strong>príklad nedávno ohlásená chyba v Sendmaile. Patrièný<br />
exploit sa objavil do 24 hodín po zverejnení chyby. A práve takých−<br />
to zero day útokov (teda takých, keï sa chyba vyuije zo strany ha−<br />
ckerov do 24 hodín) pribúda <strong>na</strong>jviac.<br />
S&T kupuje Fujitsu Services!<br />
Spoloènosti S&T AG a Fujitsu Services Limited sa dohodli, e S&T AG<br />
prevezme poboèky Fujitsu Services v 7 krajinách (Èe<strong>sk</strong>á republika,<br />
Grécko, Maïar<strong>sk</strong>o, Malta, Po¾<strong>sk</strong>o, Rumun<strong>sk</strong>o a Sloven<strong>sk</strong>o). Ide<br />
o <strong>na</strong>jväèšiu akvizíciu v histórii S&T, pribudne jej tak asi 300 nových<br />
zamest<strong>na</strong>ncov a 30 miliónov eur <strong>na</strong> obrate. Podrobnosti o zmenách<br />
v pôsobnosti oboch firiem <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ej úrovni zatia¾ nie sú oficiál−<br />
ne známe, keïe schválenie akvizície je momentálne <strong>na</strong> Protimo−<br />
nopolnom úrade.<br />
Upravená Stratégia informatizácie spoloènosti<br />
Odborná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> pod gesciou štátneho tajomníka Ministerstva<br />
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) Branislava Opaterného<br />
pripravuje upravenú verziu Stratégie informatizácie spoloènosti.<br />
Pôvodná verzia stratégie predpokladala aj vytvorenie a zriadenie<br />
Národnej agentúry pre informatizáciu a Radu vlády SR pre infor−<br />
matizáciu spoloènosti. Stratégia odporúèala zamera sa prioritne <strong>na</strong><br />
šes oblastí, a to <strong>na</strong> informatické vzdelávanie a informatizáciu vzde−<br />
lávania, informaèno−komunikaènú infraštruktúru, informatizáciu<br />
verejnej správy, elektronické podnikanie a obchod, vý<strong>sk</strong>um a vývoj<br />
a <strong>na</strong> ochranu a bezpeènos digitálneho prostredia.<br />
S prechodom kompetencií v oblasti informatiky je spojený aj pre−<br />
chod majetku štátu z Ministerstva školstva SR (MŠ) <strong>na</strong> MDPT v cel−
I N F O W A R E<br />
kovej hodnote 396,8 tis. Sk. Na ministerstvo dopravy by malo prejs aj šes zamest<strong>na</strong>ncov<br />
MŠ. Delimitácia majetku by mala <strong>na</strong>dobudnú úèinnos 1. mája 2003.<br />
Štúdia predpovedá prudký nárast trhu v oblasti mobilného biznisu<br />
Mobilné komunikaèné riešenia ako pracovný prostriedok by malo do roku 2007 vyuíva<br />
viac ako 80 miliónov zamest<strong>na</strong>ncov v západnej Európe, èo predstavuje takmer 50 % pra−<br />
covnej sily v tomto regióne. Pod¾a vý<strong>sk</strong>umu, ktorý vyko<strong>na</strong>la nezávislá a<strong>na</strong>lytická spoloènos<br />
IDC, <strong>na</strong>stáva nárast v oblasti <strong>na</strong>sadenia mobilných komunikaèných riešení podnikmi<br />
v s<strong>na</strong>he zvýši produktivitu a zi<strong>sk</strong>ovos a súèasne <strong>sk</strong>valitni sluby zákazníkom a starostlivos<br />
o klienta.<br />
Vý<strong>sk</strong>um spoloènosti IDC s názvom Mobilita v biznis prostredí zdôrazòuje, e v súèasnos−<br />
ti <strong>na</strong>stal správny èas <strong>na</strong> rozhodnutia v oblasti investícií do mobilných komunikaèných rieše−<br />
ní pre firmy. Návratnos investícií do takýchto riešení meraná ukazovate¾om ROI (Return on<br />
Investment) je pod¾a IDC v niektorých prípadoch u tri mesiace od ich zavedenia. Okrem<br />
toho štúdia zdôrazòuje, e mobilní operátori sa vïaka svojim komunikaèným riešeniam pre<br />
firmy stávajú súèasou hodnotového reazca podnikov.<br />
Z vý<strong>sk</strong>umnej štúdie vyplynulo nieko¾ko k¾úèových záverov:<br />
Mobilite vïaka mobilným komunikaèným riešeniam sa do roku 2007 bude teši 80<br />
miliónov pouívate¾ov z radu zamest<strong>na</strong>ncov firiem v západnej Európe, èo je 50 % pracovnej<br />
sily v tomto regióne.<br />
Podiel malých a stredne ve¾kých spoloèností pouívajúcich mobilné dátové riešenia v zá−<br />
padnej Európe sa do roku 2007 zvýši z 2 % <strong>na</strong> 20 %. Súèasne <strong>na</strong>stanú <strong>na</strong>sledujúce trendy:<br />
– pouívanie jednoduchých mobilných dátových sluieb (WAP, informaèné sluby atï.) sa<br />
zvýši z 50 <strong>na</strong> 95 % v období 2002 – 2007;<br />
– pouívanie integrovaných mobilných dátových sluieb (WAP, e−mail, CRM, ERP atï.) sa<br />
zvýši z 2 <strong>na</strong> 20 % v období 2002 – 2007;<br />
Mobilní operátori zohrávajú k¾úèovú úlohu v hodnotovom reazci firiem a zabezpeèujú<br />
dokonca merate¾nos efektivity investícií do mobilných komunikaèných riešení. Mobilné tech−<br />
nológie zodpovedajú špecifickým potrebám podnikov, ktoré si ich osvojujú úspešne a rýchlo.<br />
Predpoklady <strong>sk</strong>utoènej mobilnej práce u v súèasnosti reálne existujú – v podobe<br />
potrebných sietí, zariadení, bezpeènosti a partnerstiev. Podniky by preto mali okamite zvái<br />
iniciatívy v tejto oblasti, ak chcú zí<strong>sk</strong>a výhody, ktoré im tieto riešenia ponúkajú.<br />
Správa IDC súèasne <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje evolúciu postupov v oblasti mobilného biznisu, zvýšenú<br />
penetráciu a osvojovanie èoraz komplexnejšej technológie, keïe spoloènosti sa s<strong>na</strong>ia zvýši<br />
obrat, produktivitu a konkurencieschopnos a súèasne <strong>sk</strong>valitni svoju ponuku v oblasti sluieb<br />
pre zákazníkov.<br />
Štúdia: Licenèná politika Microsoftu vedie k predraovaniu<br />
U dva roky sa prudko di<strong>sk</strong>utuje o novej licenènej politike Microsoftu. Spoloènos Software<br />
Assurance ešte pred svojím <strong>na</strong>sadením <strong>na</strong>šla mnoho oponentov a aktuál<strong>na</strong> štúdia dokazuje,<br />
e mali pravdu. Nová licenèná politika predrauje <strong>na</strong>sadenie riešení Microsoftu vo firmách.<br />
K takémuto výsledku sa v aktuálnej štúdii dopracovali pracovníci spoloènosti Yankee Group.<br />
V nej vychádzali z odpovedí 1000 IT ma<strong>na</strong>érov z celého sveta. Z nich a 60 percent udalo,<br />
e s novou licenènou politikou, ktorú Microsoft zaviedol od 6. augusta 2002, výdavky <strong>na</strong> zís−<br />
kanie nových produktov Microsoftu <strong>na</strong>rástli.<br />
Objem 60 percent je síce niší ako odhadovaných 80 percent, ktoré v októbri 2001 pred−<br />
povedala spoloènos Gartner, no <strong>na</strong>priek tomu môe by Microsoft s výsledkom spokojný.<br />
A aký je prierez nárastom nákladov?<br />
28 % firiem uviedlo, e ich náklady v tomto smere v porov<strong>na</strong>ní s minulým licenèným systé−<br />
mom ne<strong>na</strong>rástli. 22 % opýtaných firiem odhaduje nárast nákladov v rozmedzí 5 – 20 %, 7,4 %<br />
hovorí o náraste v hraniciach 30 – 50 %. Ïalších 7,4 % firiem odhadovalo nárast nákladov<br />
minimálne o 50 % a 6,3 % dokonca tvrdilo, e ich náklady sa v tomto smere zdvojnásobili.<br />
Pri takýchto výsledkoch neprekvapí ani ïalší údaj, a síce percentuálny podiel firiem, ktoré<br />
prešli <strong>na</strong> nový licenèný program. Len 28 % firiem sa tak pripojilo k Software Assurance,<br />
ïalších 45 % sa radšej podpísalo pod starší a lacnejší Licensing 5 Program.<br />
NEXTRA v ÈR a SR bez lokálneho vedenia<br />
Spoloènos NEXTRA Èe<strong>sk</strong>á a Sloven<strong>sk</strong>á republika bude od 1. mája 2003 riadená nór<strong>sk</strong>ou<br />
centrálou Telenor Networks. V Èe<strong>sk</strong>ej a Sloven<strong>sk</strong>ej republike budú spoloènosti Telenor<br />
Networks a NEXTRA fungova i <strong>na</strong>ïalej ako samostatné právne subjekty a svoje sluby budú<br />
ponúka pod svojimi súèasnými z<strong>na</strong>èkami. Zme<strong>na</strong> vlastníka v Nór<strong>sk</strong>u nebude ma iadny<br />
vplyv <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytované sluby.<br />
Gigabitový ethernet od Intelu<br />
O tom, e Intel, to ani zïaleka nie sú iba mikroprocesory, netreba nikoho presviedèa.<br />
Najnovšie sa spoloènos predviedla novinkou z oblasti sieových technológií. Intel toti svoju<br />
ponuku produktov rozšíril o èipy pre sieové adaptéry pre 1 Gb Ethernet, 10 Gb Ethernet,<br />
optický èlen potrebný <strong>na</strong> konštrukciu optickej infraštruktúry 10 Gb Ethernetu a dvojicu<br />
sieových adaptérov.<br />
Doved<strong>na</strong> Intel predstavil päticu nových produktov. Základom je dvojica èipov: Intel<br />
PRO/1000 CT a Intel PRO/1000 MT, ktoré sú urèené <strong>na</strong> konštrukciu sieových adaptérov<br />
(verzia CT pre de<strong>sk</strong>topy, verzia MT pre servery). Oba èipy sú dostupné okamite a ich ce<strong>na</strong><br />
je rov<strong>na</strong>ká – 29,95 USD.<br />
Posledným z nových konštrukèných prvkov je optický èlen zdruujúci vysielaciu a prijíma−<br />
ciu èas s oz<strong>na</strong>èením Intel TXN18107 10GbE XFP, ten je, pochopite¾ne, o poz<strong>na</strong>nie drahší,<br />
stojí toti rovných 500 USD.<br />
96 PC REVUE 5/2003
I N F O W A R E<br />
ŠTÚDIA: Ako si ochráni e−mail pred spammermi?<br />
Zaujímavý vý<strong>sk</strong>um v oblasti spamu vyko<strong>na</strong>lo Center for Democracy and Technology (CDT). Jeho výsledky by tak mali<br />
vies uívate¾ov k vyššej miere ochrany súkromia.<br />
Výsledok celej štúdie nie je nijako prekvapivý, <strong>na</strong>jèastejším zdrojom pre databázu adries spammerov sú webové strán−<br />
ky, kde pouívatelia zverejòujú svoje adresy. Klasický formát zápisu mailovej adresy <strong>na</strong> stránke tak u¾ahèuje prácu robo−<br />
tom, ktorí stránky sondujú. CDT odporúèa, aby preto uívatelia svoju adresu zapisovali <strong>na</strong>miesto zauívaného exam−<br />
ple@domain.com radšej formou example at domain.com. S tou si síce roboty neporadia, ale <strong>na</strong> druhej strane je aj nepo−<br />
hodlná <strong>na</strong> pouívanie. Náhradným riešením tak môe by zápis emailovej adresy v zdrojovom kóde jazyka HTML.<br />
Adresa example@domain.com potom má tvar:<br />
exam ple @dom<br />
ai n.com<br />
V okne prehliadaèa je pritom zobrazovaná ako aktívny odkaz a je moné ju normálne poui. Len roboty, ktoré<br />
preh¾adávajú zdrojové kódy WWW stránok, si s takýmto zápisom jednoducho neporadia.<br />
Druhým <strong>na</strong>jèastejším zdrojom pre databázy spammerov sú pod¾a CDT di<strong>sk</strong>usné servery a rôzne fóra. Práve tu sa toti<br />
<strong>na</strong>chádza mnostvo adries, ktoré roboty zahàòajú do zoz<strong>na</strong>mu. CDT preto odporúèa, aby si pouívatelia <strong>na</strong> takéto úèely<br />
vytvorili špeciálny e−mail, v ktorom sa pokojne môe kopi spam bez toho, aby zahlcoval <strong>na</strong>príklad ich pracovnú schrán−<br />
ku. CDT takisto odporúèa ostraitos uívate¾ov pri vypåòaní formulárov <strong>na</strong> internete. Zaujíma by ste sa preto mali <strong>na</strong>jmä<br />
o vyhlásenie o ochrane osobných dát zo strany prevádzkovate¾a sluby, ktorá poaduje vašu emailovú adresu.<br />
Zaujímavý je aj poz<strong>na</strong>tok CDT o tom, aké mailové adresy sa <strong>na</strong>jèastejšie stávajú terèom útoku. Aj keï sa toti neza−<br />
pájate do di<strong>sk</strong>usií a váš e−mail nie je nikde zverejnený, spam vám môe chodi. Na svedomí to majú tzv. brute force<br />
útoky, pri ktorých spammeri hromadne odosielajú e−maily <strong>na</strong> adresy generované z náhodnej <strong>sk</strong>upiny z<strong>na</strong>kov. Je logic−<br />
ké, e pri takomto <strong>sk</strong>úšaní sa <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr trafia a dostanú aj vás do zoz<strong>na</strong>mu. CDT preto odporúèa voli dlhšie texto−<br />
vé reazce pre emailové adresy – s kadým z<strong>na</strong>kom <strong>na</strong>vyše toti klesá šanca, e si vás spammer zaradí do databázy.<br />
Ostatné dva z predstavených produktov sú finálne pro−<br />
dukty, zaloené <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>ných novinkách. Prvý je štvor−<br />
portový adaptér gigabitového ethernetu, urèený <strong>na</strong> zabu−<br />
dovanie do serverov, ktorý je dodávaný pod názvom Intel<br />
PRO/1000 MT. Jeho ce<strong>na</strong> bola stanovená <strong>na</strong> 575 USD.<br />
Doslova lahôdkou je posledný predstavený produkt, adap−<br />
tér 10 Gb Ethernetu pre server s optickým vstupom a výstu−<br />
pom! Tento produkt nesie oz<strong>na</strong>èenie Intel PRO/10GbE LR<br />
a jeho ce<strong>na</strong> je nezanedbate¾ná – 7995 USD! S oh¾adom <strong>na</strong><br />
<strong>na</strong>sadenie vo vysokovýkonných serveroch <strong>na</strong>jvyššej výkon−<br />
nostnej triedy to však prípadným zákazníkom nebude spôso−<br />
bova problémy...<br />
SAP Sloven<strong>sk</strong>o dosiahol v roku 2002 obrat<br />
629 miliónov Sk<br />
Spoloènos SAP Sloven<strong>sk</strong>o ohlásila fi<strong>na</strong>nèné výsledky za rok<br />
2002. Celkový obrat dosiahol výšku 629 miliónov Sk, èo<br />
predstavuje nárast o 2 % v porov<strong>na</strong>ní s rokom 2001. Celkový<br />
obrat za predaj nových licencií produktov SAP sa oproti roku<br />
2001 zvýšil o 6,4 %, obrat v slubách klesol o 6,3 %.<br />
Medzi zákazníkov SAP <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2002 pri−<br />
budli v oblasti utilít spoloènosti Západosloven<strong>sk</strong>á energeti−<br />
ka, a. s., a Martin<strong>sk</strong>á Tepláren<strong>sk</strong>á, a. s. Ïalšími novými<br />
organizáciami vyuívajúcimi riešenia SAP sú Matador, a. s.,<br />
a Štát<strong>na</strong> pokladnica (projekty dodávané spoloènosou<br />
Hewlett−Packard). Z fi<strong>na</strong>nèných inštitúcií sa uívate¾om rie−<br />
šenia SAP stala Sloven<strong>sk</strong>á sporite¾òa, a. s., z organizácií<br />
verejných sluieb Všeobecná zdravotná poisovòa. Pod¾a<br />
posledného nezávislého prie<strong>sk</strong>umu IDC dominuje firma<br />
SAP <strong>na</strong>ïalej trhu podnikových aplikácií <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u s po−<br />
dielom 61,9 % (pod¾a metodológie IDC 2002).<br />
ST so zi<strong>sk</strong>om 4,5 miliardy Sk v roku 2002, vedenie<br />
však nie je spokojné<br />
Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie zverejnili svoje hospodár<strong>sk</strong>e<br />
výsledky za rok 2002. Trby v roku 2002 dosiahli výšku<br />
18,84 mld. Sk, èo bolo v porov<strong>na</strong>ní s rokom 2001 menej<br />
o 1,27 mld. Sk. Hlavným zdrojom výnosov spoloènosti boli<br />
príjmy z hovorného vo výške 9,108 mld. Sk a výnosy zo<br />
stálych poplatkov vo výške 3,729 mld. Sk.<br />
ST k 31. 12. 2002 dosiahli zi<strong>sk</strong> pred zdanením, odpismi,<br />
úrokmi a amortizáciou (EBITDA) v objeme 9,379 mld. Sk.<br />
Zi<strong>sk</strong> pred zdanením bol vo výške 4,486 mld. Sk, èo je len<br />
o 13 mil. Sk menej, ako to bolo v roku 2001. Zi<strong>sk</strong> po zda−<br />
není dosiahol výšku 3,468 mld. Sk. V porov<strong>na</strong>ní s rokom<br />
2001 bol èistý zi<strong>sk</strong> niší o 454 mil. Sk. Tento pokles bol za−<br />
príèinený zvýšením zaplatenej dane v roku 2002 o 182 mil.<br />
Sk a <strong>na</strong>jmä zníením odloenej dane spoloènosti o 623 mil.<br />
Sk z dôvodu jednorazového dopadu zmeny sadzby dane<br />
v roku 2001.<br />
V roku 2002 ST preinvestovali 5,789 mld. Sk, t. j. takmer<br />
31 % zo svojho obratu, èo je vyšší podiel investícii ako v roku<br />
2001. Investície smerovali <strong>na</strong>jmä do digitalizácie telekomu−<br />
nikaènej siete, zvýšenia kapacity transportnej siete a ïalšieho<br />
rozvoja podporných informaèných systémov spoloènosti.<br />
Celková splatná daò z príjmov právnických osôb, ktorá<br />
bola odvedená do štátneho rozpoètu Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />
za rok 2002, dosiahla výšku 987 mil. Sk. Sloven<strong>sk</strong>é teleko−<br />
munikácie, a. s., evidovali k 31.12. 2002 1 457 794 tele−<br />
fónnych staníc (vrátane ISDN B kanálov a verejných tele−<br />
fónnych automatov).<br />
Celková hodnota aktív spoloènosti k 31. decembru<br />
2002 predstavovala hodnotu 62,219 mld. Sk, prièom vlast−<br />
né imanie spoloènosti je v celkovej výške 46,846 mld. Sk.<br />
Priemerná mzda zamest<strong>na</strong>ncov v roku 2002 bola 19 833<br />
Sk, prièom v roku 2002 <strong>na</strong> jedného zamest<strong>na</strong>nca pripadalo<br />
181 liniek. Vo svete je pritom beným výkonom telekomov<br />
300 liniek <strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>nca. Vedenie ST chce ïalej zvyšova<br />
svoju efektívnos aj vzh¾adom <strong>na</strong> to, e ST ešte stále dosahu−<br />
jú jednu z <strong>na</strong>jniších výnosností <strong>na</strong> 1 zákazníka.<br />
SCO aluje IBM!<br />
Spoloènos SCO Group zaalovala IBM o 1 miliardu dolá−<br />
rov. Dôvodom by malo by odcudzenie obchodných<br />
tajomstiev, porušenie kontraktu, nekalá súa a pokus znièi<br />
ekonomickú hodnotu Unixu, hlavne Unixu <strong>na</strong> platforme<br />
Intel, aby tak pomohla svojim linuxových produktom a slu−<br />
bám. SCO Group zaslala IBM list poadujúci zastavenie<br />
údajných protikonkurenèných praktík. Pokia¾ IBM v priebe−<br />
hu 100 dní od doruèenia listu nesplní poiadavky, SCO<br />
vyhlasuje, e bude ma právo <strong>na</strong> zrušenie licencie IBM spo−<br />
jenej s unixovým operaèným systémom AIX.<br />
Odbyt mobilných telefónov vlani preko<strong>na</strong>l odhady<br />
Vl<strong>na</strong> nákupov <strong>na</strong> konci roka pozdvihla minuloroèný predaj<br />
mobilných telefónov <strong>na</strong> vyššiu úroveò, ako sa oèakávalo.<br />
Uviedla to <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> Gartner Dataquest a dodala, e v tomto<br />
roku sa zrejme tento údaj ešte zvýši. Vlani spotrebitelia kúpi−<br />
li 423 mil. kusov mobilných telefónov, keï v roku 2001 to<br />
bolo 400 mil. kusov. Minuloroèný výsledok preko<strong>na</strong>l predpo−<br />
vede a<strong>na</strong>lytikov o nieko¾ko miliónov. „V krajinách ako Ne−<br />
mecko a v ázij<strong>sk</strong>o−tichomor<strong>sk</strong>om regióne sme boli svedkami<br />
úasného rastu,“ povedal Ben Wood, a<strong>na</strong>lytik <strong>sk</strong>upiny.<br />
Najviac mobilných telefónov vlani predala opä s preh¾a−<br />
dom fín<strong>sk</strong>a Nokia, svetová jednotka vo výrobe týchto zaria−<br />
dení. Predala ich viac ako dvakrát to¾ko èo svetová dvojka<br />
Motorola. Trhový podiel Nokie v minulom roku vzrástol <strong>na</strong><br />
35,8 % z 35 % v roku 2001, pokia¾ vychádzame z údajov<br />
o predaji koncovým pouívate¾om.<br />
IBM dodáva vzorky procesorov Power5<br />
Spoloènos IBM dodáva svojim partnerom vzorky nových<br />
64−bitových mikroprocesorov Power5, urèených pre výkon−<br />
né servery. Ide o novú generáciu tohto typu mikroproceso−<br />
rov IBM, ktorá sa má <strong>na</strong> trhu objavi <strong>na</strong> budúci rok.<br />
Mikroprocesory Power5 sú zaujímavé nielen tým, e <strong>na</strong><br />
jednom èipe integrujú dvojicu jadier, ale aj tým, e tento<br />
mikroprocesor podporuje technológiu podobnú Hyper−<br />
Threadingu. Vïaka tomu sa jediný èip Power5 bude pre<br />
aplikácie „tvári“ ako štvorica procesorov! Vzorky mikropro−<br />
cesorov Power5, ktoré IBM distribuuje, sú vyrábané techno−<br />
lógiou 0,13 mikrometra a pracujú <strong>na</strong> frekvencii 1,5 GHz.<br />
IBM u má dokonca „vo vrecku“ aj prvú objednávku <strong>na</strong><br />
superpoèítaè s mikroprocesormi Power5. Ten bude urèený<br />
pre Lawrence Livermore Natio<strong>na</strong>l Laboratory a bude dispo−<br />
nova 12 544 mikroprocesormi Power5.<br />
5/2003 PC REVUE 97
I N F O W A R E<br />
NOMINÁCIE NA IT OSOBNOS A IT FIRMU ROKA 2003<br />
Tradícia ude¾ovania prestínych ocenení IT osobnosti a IT firmy<br />
roka pokraèuje v rámci podujatia Cofax tretím roèníkom. Od−<br />
borná komisia zostavila tento rok širšiu nomináciu 33 osobností<br />
a 36 firiem pôsobiacich v oblasti informaèných technológií a tele−<br />
komunikácií. Komisia pozostávala zo sloven<strong>sk</strong>ých ur<strong>na</strong>listov pô−<br />
sobiacich v oblasti infokomunikaèných technológií, zástupcov<br />
akademickej obce a profesijných zdruení.<br />
Na základe údajov z informaèných dotazníkov porota hlaso−<br />
vaním zostavila ušie nominácie piatich osobností a piatich firiem<br />
bez urèenia poradia, z ktorých ne<strong>sk</strong>ôr vybrala drite¾ov tohto pre−<br />
stíneho ocenenia <strong>na</strong> rok 2003.<br />
Nominácie <strong>na</strong> IT osobnos roka 2003<br />
V kategórii IT osobnos roka 2003 sa do ušej nominácie dostali<br />
(v abecednom poradí):<br />
Prof. Pavol Horváth,<br />
Centrum výpoètovej techniky<br />
STU<br />
Vypracoval projekt SANET II, pomo−<br />
hol zí<strong>sk</strong>a fi<strong>na</strong>ncie <strong>na</strong> jeho realizáciu<br />
a spolupodie¾a sa <strong>na</strong> riadení jeho<br />
implemetácie. Podie¾al sa <strong>na</strong> vypra−<br />
covaní všetkých verzií dokumentov<br />
týkajúcich sa informatizácie spoloè−<br />
nosti v SR, má bohatú pedagogickú,<br />
vý<strong>sk</strong>umnú a publikaènú èinnos.<br />
František Jakab,<br />
FEI TU Košice, elfa, Cisco<br />
Koordinátor sieového akademic−<br />
kého programu Cisco (CNAP) pre<br />
SR, projektov budovania sietí WAN<br />
a podpory rozširovania sietí ATM<br />
v SR, medzinárodných projektov<br />
riešených v rámci programu Leo<strong>na</strong>r−<br />
do da Vinci, bohatá pedagogická<br />
èinnos.<br />
Prof. Jozef Kelemen,<br />
FHI EU<br />
Presadzovanie <strong>na</strong>jnovších trendov<br />
v oblasti informatiky, akými sú<br />
<strong>na</strong>príklad kognitívne vedy a oblas<br />
umelého ivota, šírenie dobrého<br />
me<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ej informatiky doma<br />
aj v zahranièí, patrí medzi 5 <strong>na</strong>jcito−<br />
vanejších informatikov v zahranièí.<br />
Peter Polakoviè,<br />
zdruenie Internet pre<br />
všetkých<br />
Prezident nezi<strong>sk</strong>ového obèian<strong>sk</strong>eho<br />
zdruenia IPV, ktoré sa výraznou<br />
mierou s<strong>na</strong>í presadi lacnejší prístup<br />
<strong>na</strong> internet s kvalitným obsahom pre<br />
všetkých obèanov. Na základe me−<br />
diálneho tlaku iniciovaného IPV sa<br />
realizovalo viacero opatrení, ktoré<br />
tomuto cie¾u pomohli.<br />
Peter Weber,<br />
Hewlett−Packard Sloven<strong>sk</strong>o<br />
Úspešná transformácia novej spo−<br />
loènosti, podpora projektu priemy−<br />
selného parku Eurovalley, aktivity<br />
v oblasti zlepšovania podmienok<br />
podnikania <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, výrazná<br />
osobnos v IT.<br />
Nominácie <strong>na</strong> IT firmu roka 2003<br />
V kategórii IT firma roka sa do ušej nominácie dostali (v abe−<br />
cednom poradí):<br />
A<strong>na</strong>soft APR, spol. s r. o.<br />
Úspešné presadzovanie vlastných riešení v medzinárodných pro−<br />
jektoch (Národná banka Jamajky, Cogent Investment Research,<br />
Lotto GC), úèas <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>umných projektoch s akademickou obcou<br />
doma aj v zahranièí, sponzorovanie projektov smerujúcich<br />
k ochrane zdravia a podpore rodinného ivota.<br />
Datalan, a. s.<br />
Výborné hospodár<strong>sk</strong>e výsledky, medziroèný rast obratu o 64 %,<br />
podpora vý<strong>sk</strong>umu autonómnych robotov, angaovanos v oblasti<br />
informatizácie sloven<strong>sk</strong>ej spoloènosti.<br />
Limba, spol. s r. o.<br />
Export sluieb s vysokou pridanou hodnotou vo forme po<strong>sk</strong>ytova−<br />
nia sluieb zahranièným zákazníkom, 51−percentný podiel z<br />
trieb v roku 2002, 117−percentný medziroèný nárast sluieb<br />
realizovaných cez internet, sponzoring aktivít v oblasti ¾udovej kul−<br />
túry a hudby.<br />
PosAm, spol. s r. o.<br />
Vysoká miera vývoja a predaja vlastných produktov a sluieb,<br />
projektová podpora sluieb a vládnych operácií vo verejnej sprá−<br />
ve, podpora mnohých verejnoprospešných projektov.<br />
Orange Sloven<strong>sk</strong>o, a. s.<br />
Vysoký nárast trieb vo výške 32 %, zi<strong>sk</strong>u EBITDA 49 %, investícií<br />
do infraštuktúry a licencií 51 %, vyplatenie dividend za rok 2002,<br />
vyšší prírastok zákazníkov.<br />
Kto a ako rozhodol o nomináciách<br />
O kritériách súae a nomináciách rozhodla komisia novinárov<br />
z výz<strong>na</strong>mných sloven<strong>sk</strong>ých médií, ktorí sa dlhodobo venujú prob−<br />
lematike infokomunikaèných technológií.<br />
Osobnosti, ktoré prijali nomináciu, hodnotila porota z po−<br />
h¾adu prínosu k technickému rozvoju, k rozvoju IT biznisu <strong>na</strong> Slo−<br />
ven<strong>sk</strong>u. Zoh¾adòovala sa aj úèas v poradných orgánoch, profe−<br />
sijných zdrueniach, angaovanos vo vzdelávaní, osvete a infor−<br />
movaní verejnosti.<br />
V prípade firiem sa hodnotili aj hospodár<strong>sk</strong>e výsledky (trby,<br />
zi<strong>sk</strong>), tempo rastu, unikátne produkty èi sluby, rozvoj nových<br />
trhových segmentov, investície do rozvoja firmy, vývoj nových pro−<br />
duktov a exportné aktivity, spolupráca s akademickou sférou<br />
a vý<strong>sk</strong>umnými ústavmi èi verejnoprospešné projekty. Základom<br />
hodnotenia boli výsledky dosiahnuté v roku 2002, porota však<br />
prihliadala aj <strong>na</strong> vývoj firiem a osobností v širšom èasovom hori−<br />
zonte.<br />
Zastupujúce médiá: SITA, Hospodár<strong>sk</strong>e noviny, Sme, Trend,<br />
PC Space, Svet telekomunikácií, rádio Twist, Sloven<strong>sk</strong>ý rozhlas,<br />
zive.<strong>sk</strong>, itnews.<strong>sk</strong> a PC REVUE.<br />
Profesijné zdruenia a zástupcovia akademickej obce:<br />
Asociácia telekomunikaèných operátorov, Zdruenie ATM <strong>na</strong> Slo−<br />
ven<strong>sk</strong>u, Fakulta elektrotechniky a informatiky Sloven<strong>sk</strong>ej technic−<br />
kej univerzity, IT asociácia Sloven<strong>sk</strong>a.<br />
Mená absolútnych víazov boli vyhlásené 23. apríla 2003 <strong>na</strong> sláv−<br />
nostnom IT gala veèere v bratislav<strong>sk</strong>ej Redute.<br />
Ocenenie IT osobnos roka zí<strong>sk</strong>al<br />
Prof. Pavol Horváth,<br />
a IT firmou roka sa stala spoloènos<br />
Datalan, a. s.<br />
98 PC REVUE 5/2003
Testujeme 2TB di<strong>sk</strong>ové pole<br />
NA ZAÈIATOK: Tento príspevok<br />
bude trochu netradièný, ukáeme si<br />
vzorové systémové riešenie, ktoré<br />
nám umoòuje realizova vynikajúce<br />
storage riešenie pre existujúce infraštruktúry,<br />
po<strong>sk</strong>ytujúce dostatoèný<br />
priestor <strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoènenie <strong>na</strong>šich úloh<br />
a zámerov. V testovacích laboratóriách<br />
<strong>na</strong>šej redakcie zostavíme storage<br />
priestor z<strong>na</strong>ènej kapacity za vyuitia<br />
dnes u dostupných komponentov.<br />
Keïe ide o rozsiahlejší implementaèný<br />
projekt, s akým sa<br />
v blízkej budúcnosti mono stretnete<br />
aj vy, pozývame vás <strong>na</strong> <strong>na</strong>hliadnutie<br />
<strong>na</strong> <strong>na</strong>šu prácu.<br />
Pracovali sme s di<strong>sk</strong>ovým priestorom<br />
s kapacitou 1206 GB, vytvoreným<br />
z di<strong>sk</strong>ov ATA/100, chráneným<br />
redundantným modelom di<strong>sk</strong>ového<br />
po¾a RAID5 so zabezpeèením prístupu<br />
cez rozhranie SCSI. K tomu sme si<br />
pridali ïalších 689 GB di<strong>sk</strong>ovej kapacity<br />
ako bonus. Dostali sme sa <strong>na</strong><br />
hranicu takmer 2 TB di<strong>sk</strong>ového priestoru,<br />
zostaveného z cenovo prístupných<br />
di<strong>sk</strong>ov ATA/100. Myslíte si, e<br />
je to nemoné? Opak je pravdou.<br />
Pustime sa teda do práce. V príspevku<br />
vám predstavíme produkty spoloènosti<br />
Promise (promise – s¾ub po<br />
anglicky), ktoré nám umonia splni<br />
vytýèenú úlohu. Rov<strong>na</strong>ko si predstavíme<br />
výkonný dvojprocesorový server,<br />
postavený <strong>na</strong> procesorovej báze<br />
Intel Xeon DP a serverových komponentov<br />
spoloènosti Intel, ktorý nám<br />
poslúi ako základòa.<br />
PROMISE SuperTrak SX6000:<br />
Promise SuperTrak SX6000 je še<strong>sk</strong>análový<br />
ATA/100 RAID radiè, ktorý<br />
podporuje maximálnu osadite¾nos<br />
šiestimi pevnými di<strong>sk</strong>ami. Ako je<br />
zrejmé z fotografie è. 1, ide o kartu<br />
plnej dåky, <strong>na</strong> ktorej sa <strong>na</strong>chádza<br />
168-pinový SDRAM DIMM slot <strong>na</strong><br />
osadenie pamäte cache. Pamä nie je<br />
štandardnou súèasou dodávky, vyuijeme<br />
teda pripravený samostatný<br />
modul s kapacitou 128 MB. Ako sme<br />
sa <strong>na</strong> vlastnej koi presvedèili, bez<br />
tejto pamäte je radiè nefunkèný, èo<br />
treba bra do úvahy pri zostavovaní<br />
riešenia príslušnej situácie. Moné je<br />
poui pamäové moduly vo ve¾kosti<br />
od 16 MB a po 128 MB, a to buï<br />
s podporou kontrolno-opravných súètov<br />
ECC, alebo lacnejší, i keï teoreticky<br />
menej bezpeèný non-ECC variant.<br />
Radiè je v klasickom 32-bitovom<br />
PCI vyhotovení, take je moné<br />
u<strong>sk</strong>utoèni inštaláciu hoci aj do obyèajnej<br />
de<strong>sk</strong>topovej matiènej do<strong>sk</strong>y,<br />
<strong>na</strong>príklad pri vytváraní dátových<br />
<strong>sk</strong>ladov pre strihové štúdiá a podobne.<br />
Kapacitnú bariéru 137 GB rieši<br />
48-bitová adresácia LBA, èo sa v <strong>na</strong>šom<br />
prípade bude hodi. Medzi podporované<br />
operaèné systémy patria<br />
platformy Microsoft Windows, Linux<br />
a Netware, èo pokrýva mainstreamový<br />
trh serverov. Radiè podporuje<br />
operáciu v módoch RAID 0, 1, 0+1, 3,<br />
Obr. 1<br />
Obr. 2<br />
5 a JBOD, <strong>na</strong> kalkulácie XOR sa<br />
pouíva osvedèený procesor Intel<br />
i960RM RISC.<br />
V <strong>na</strong>šom prípade sme mali monos<br />
od<strong>sk</strong>úša si rozšírenú verziu Pro<br />
tohto radièa, ku ktorej sú pribalené aj<br />
tri kusy hot swap rámèekov Super-<br />
Swap (obr. 2) pre di<strong>sk</strong>y, èo umoòuje<br />
zabezpeèi výmenu di<strong>sk</strong>ov, ktoré pri<br />
svojej práci zlyhali, a to poèas behu<br />
systému bez potreby reinicializácie.<br />
Keïe <strong>na</strong>še testovacie pole bude trochu<br />
rozmernejšie, vyuijeme dva dodatkové<br />
rámèeky, èo nám umoní od<strong>sk</strong>úša<br />
si úplnú funkènos takto vybaveného<br />
storage subsystému. Rámèeky<br />
SuperSwap sú celokovové (okrem èela<br />
a driaka rámèeka), vyrobené z odolnej,<br />
vynikajúco teplovodivej hliníkovej<br />
zliatiny s pomocným ventilátorom,<br />
umiestneným v zadnej èasti.<br />
Táto konštrukcia umoòuje dostatoèné<br />
chladenie di<strong>sk</strong>ov, ktoré by sa pri<br />
intenzívnom dlhodobom pouívaní<br />
v klasických plastových rámèekoch<br />
nedalo dosiahnu. Ïalšou výhodou<br />
týchto rámèekov je to, e v plnom<br />
rozsahu spolupracujú s Promise Array<br />
Ma<strong>na</strong>gementom, take je moné monitorova<br />
teplotu vnútri kadého rámèeka<br />
a otáèky jednotlivých ventilátorov,<br />
èím dokáeme predchádza náhodným<br />
chybám. V <strong>na</strong>šom teste sme<br />
pouili pä kusov di<strong>sk</strong>ov IBM s kapacitou<br />
180 GB s 8 MB pamäte cache, èo<br />
nám zabezpeèilo výslednú kapacitu<br />
pribline 720 GB (presnejšie 689 GB)<br />
pri pouití RAID 5 módu (to z<strong>na</strong>èí, e<br />
„výsledná kapacita = (n – 1)*kapacita<br />
jedného di<strong>sk</strong>u“, kde n je poèet di<strong>sk</strong>ov).<br />
Obr. 3<br />
PROMISE UltraTrak RM8000:<br />
Promise UltraTrak RM8000 je v krátkom<br />
funkènom poòatí rack <strong>sk</strong>rinka<br />
plná di<strong>sk</strong>ov ATA/100. Nie je to však<br />
obyèajná <strong>sk</strong>rinka. Okrem toho, e<br />
pojme a osem takýchto di<strong>sk</strong>ov, pripája<br />
sa k hosujúcemu systému prostredníctvom<br />
rozhrania štandardu<br />
SCSI-3 LVD. Výsledkom je, e takto<br />
vytvorený storage subsystém sa operaènému<br />
systému javí ako jeden di<strong>sk</strong><br />
SCSI-3, ktorého ve¾kos je obmedzená<br />
iba ve¾kosou inštalovaných di<strong>sk</strong>ov<br />
ATA/100 a zvoleným RAID<br />
módom. Podobne, ako je to pri<br />
SX6000, podporovanými módmi sú<br />
RAID 0, 1, 0+1, 3, 5 a JBOD, <strong>na</strong>vyše<br />
tu však nájdeme módy 30 a 50, zabezpeèujúce<br />
vysokú mieru redundantnosti.<br />
Priamo vo výrobe je tento<br />
systém osadený 16 MB cache pamäte.<br />
Rámèeky, do ktorých sa montujú<br />
di<strong>sk</strong>y, sú vzh¾adom odlišné od<br />
rámèekov SuperSwap (obr. 4), pouitých<br />
pri predchádzajúcom poli,<br />
a sú súèasou základnej dodávky.<br />
Rámèeky vzh¾adom <strong>na</strong> odlišné kon-
I N F O W A R E<br />
Obr. 4<br />
Obr. 5<br />
štrukèné vyhotovenie neobsahujú<br />
ventilátory, chladenie zabezpeèuje<br />
centralizovane riadený ventilaèný<br />
systém, umiestnený <strong>na</strong> zadnej strane.<br />
Okrem podpory hot swap mô-<br />
eme vyui monos urèenia spare<br />
(záloných) di<strong>sk</strong>ov, ktoré budú v latentnom<br />
stave pripravené prevzia<br />
úlohu pevného di<strong>sk</strong>u tvoriaceho èas<br />
po¾a, ktorý pri svojej èinnosti zlyhá.<br />
Ïalšou výhodou je prítomnos<br />
dvoch redundantných hotswapových<br />
zdrojov (obr. 5), take v prípade<br />
poruchy <strong>na</strong>pájania je moné zabezpeèi<br />
výmenu chybného zdroja za<br />
behu bez akéhoko¾vek prestoja a <strong>na</strong>rušenia<br />
prevádzky. Pokia¾ treba <strong>na</strong><br />
ten istý radiè pripoji obrov<strong>sk</strong>ú kapacitu<br />
bez oh¾adu <strong>na</strong> rýchlos, umoòuje<br />
táto <strong>sk</strong>rinka daisy chaining mód,<br />
v <strong>na</strong>šom prípade si však, bohuia¾,<br />
túto monos nebudeme ma príleitos<br />
od<strong>sk</strong>úša. Keïe kadá <strong>sk</strong>rinka<br />
sa javí radièu SCSI a operaènému systému<br />
ako jeden di<strong>sk</strong> SCSI s vlastným<br />
SCSI ID, je moné reazi tieto <strong>sk</strong>rinky<br />
za sebou a do vyèerpania kapacity<br />
identifikátorov SCSI ID daného<br />
radièa.<br />
Samotný UltraTrak RM8000 sa dá<br />
ovláda a konfigurova tromi spôsobmi.<br />
Prvý spôsob je prostredníctvom<br />
panela pozostávajúceho z displeja<br />
a štyroch tlaèidiel, ktorý je<br />
umiestnený <strong>na</strong> èelnej strane <strong>sk</strong>rinky<br />
(obr. 6), druhý je prostredníctvom<br />
TCP/IP a sériového kábla v PAM (Promise<br />
Array Ma<strong>na</strong>gement), posledný<br />
tretí spôsob pokrýva monos pripojenia<br />
cez sériový kábel v hypertermináli<br />
alebo v ¾ubovo¾nom inom<br />
termináli sprístupòujúcom sériové<br />
rozhranie s vyuitím CLI (Command<br />
Obr. 6<br />
Line Interface). Prístup ku konfigurácii<br />
je chránený heslom, ktorého prítomnos<br />
je volite¾ná. Nemenej zaujímavou<br />
funkciou je gigabyte boundary.<br />
Táto vlastnos umoòuje <strong>na</strong>hradi<br />
pokazený di<strong>sk</strong> kapacitne<br />
menším di<strong>sk</strong>om (akceptovaný je<br />
kapacitný rozdiel do 1 GB), inými<br />
slovami 80,9 GB di<strong>sk</strong> sa dá <strong>na</strong>hradi<br />
80,1 GB di<strong>sk</strong>om v prípade núdze (ak<br />
sa taký di<strong>sk</strong> u nevyrába), pretoe<br />
jeho kapacita bude zaokrúhlená<br />
smerom dole <strong>na</strong> celé èíslo. POZOR!<br />
Táto funkcia musí by zapnutá v menu<br />
pred vytvorením po¾a, i<strong>na</strong>k<br />
UltraTrak nedovolí <strong>na</strong>hradi pokazený<br />
di<strong>sk</strong> menším. Dôsledkom tohto<br />
riešenia je nepatrná strata kapacity,<br />
pretoe ve¾kos di<strong>sk</strong>ov sa zaokrúh¾uje<br />
dole <strong>na</strong> celé èíslo, táto nepatrná<br />
úprava je však kompenzovaná<br />
flexibilitou. V neposlednom rade<br />
umoòuje táto „zázraèná <strong>sk</strong>rinka“<br />
expandova a konvertova polia<br />
RAID v presne definovanom rozsahu.<br />
Pri <strong>na</strong>šom teste sme pouili 8<br />
kusov di<strong>sk</strong>ov IBM 180 GB s 8 MB<br />
cache v RAID 5 bez di<strong>sk</strong>u hot spare,<br />
èo nám sprístupnilo kapacitu pribline<br />
1260 GB (presnejšie 1266 MB<br />
alebo 1,18 TB). Pri pouití budúcich<br />
di<strong>sk</strong>ov kapacity 300 GB, ktoré sa<br />
chystajú <strong>na</strong> uvedenie <strong>na</strong> trh, by to<br />
boli 2 TB len v jednej <strong>sk</strong>rini Ultra-<br />
Trak. Radi si však otestujeme aj <strong>na</strong>šu<br />
„<strong>sk</strong>romnú“ zostavu.<br />
Obr. 7<br />
ZÁKLADÒA S¼UBOV – SER−<br />
VER ISP5520: Ako základòu<br />
nášho testovania sme pouili server<br />
zo strednej línie ponuky ISP serverov<br />
spoloènosti Asbis ISA Group, konkrétne<br />
model ISP5520-R. Ako písmeno<br />
R v názve <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, tento model<br />
bol pripravený <strong>na</strong> umiestnenie do<br />
rack <strong>sk</strong>rine, a ako je v Inteli zvykom,<br />
ohúri sa nás pokúsilo precízne èierne<br />
vyhotovenie. Tento model bol<br />
osadený matiènou do<strong>sk</strong>ou Intel<br />
SE7500 CW2 (Clearwater) a dvoma<br />
procesormi Intel Xeon DP 2,4 GHz<br />
(štandardne sa osadzuje jeden). Operaèná<br />
pamä <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom testovacom<br />
serveri dosahovala kapacitu 1 GB pri<br />
osadení pamäami DDR PC266 ECC.<br />
Ako interný di<strong>sk</strong>ový subsystém slú-<br />
ilo u spomí<strong>na</strong>né pole RAID 5 <strong>na</strong><br />
radièi Promise SuperTrak SX6000 Pro<br />
s rámèekmi SuperSwap. Externé pole<br />
Obr. 8<br />
UltraTrak RM8000 bolo k serveru pripojené<br />
pomocou osvedèeného radièa<br />
Adaptec ASC-29320R. Externé pole<br />
sme sa rozhodli pripoji prostredníctvom<br />
68-pinového kábla k externému<br />
konektoru radièa Adaptec. Vhodný<br />
kábel SCSI bol súèasou dodávky<br />
UltraTraku (obr. 8).<br />
KOMPLETÁCIA: So zostavením<br />
testovanej zostavy sme si poradili<br />
jednoduchšie, ako sme predpokladali.<br />
Vïaka podrobnej dokumentácii, ktorá<br />
VÝSLEDKY SISOFTWARE SANDRA 2003<br />
bola súèasou zapoièanej súpravy,<br />
sme precízne postupovali pod¾a jednotlivých<br />
krokov, èím sme postupne<br />
oivovali jednotlivé súèasti. Server<br />
okamite rozoz<strong>na</strong>l pripojené periférie,<br />
radiè Adaptec <strong>na</strong> prvýkrát správne<br />
zdetegoval pripojené externé di<strong>sk</strong>ové<br />
pole, ktoré sa nám v krátkom<br />
èase podarilo kompletne sprevádzkova.<br />
Vyòatím náhodného di<strong>sk</strong>u sme<br />
<strong>sk</strong>ontrolovali správnu funkènos systému<br />
RAID, èo nás utvrdilo v <strong>na</strong>šich<br />
oèakávaniach o bezpeènosti uloených<br />
dát. Pokusne sme otestovali inštaláciu<br />
operaèného systému Red Hat<br />
Linux 7.3, ktorá prebehla bez komplikácií,<br />
Microsoft Windows 2000 server<br />
sa rov<strong>na</strong>ko elegantne usídlil <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej<br />
zostave, èo nás u vôbec neprekvapovalo.<br />
Jemné svišanie di<strong>sk</strong>ov a ventilátorov<br />
<strong>na</strong>vodilo príjemnú atmosféru<br />
<strong>na</strong> testovanie.<br />
VÝSLEDKY TESTOV A SPL−<br />
NENÉ S¼UBY: Obidva di<strong>sk</strong>ové<br />
subsystémy sme testovali v renomovaných<br />
testovacích programoch Si-<br />
Software Sandra 2003 a PCMark 2002.<br />
Testovanie bolo u<strong>sk</strong>utoènené s dvoma<br />
rôznymi <strong>na</strong>staveniami pamäte<br />
cache: write thru a write back. Pri<br />
<strong>na</strong>stavení pamäte cache write thru sa<br />
všetky údaje zapisujú priamo <strong>na</strong> di<strong>sk</strong><br />
bez èakania. Dôsledkom toho je, e<br />
zápis je pomalší, ale nedôjde k strate<br />
dát pri výpadku <strong>na</strong>pájania. Pri <strong>na</strong>stavení<br />
write back sa dáta <strong>na</strong>jprv zapi-<br />
Promise SuperTrak SX6000 Write thru Write back<br />
Buffered Read 44 MB/s 43 MB/s<br />
Sequential Read 61 MB/s 62 MB/s<br />
Random Read 14 MB/s 14 MB/s<br />
Buffered Write 3 MB/s 61 MB/s<br />
Sequential Write 6 MB/s 34 MB/s<br />
Random Write 3 MB/s 4 MB/s<br />
Promise UltraTrak RM8000 Write thru Write back<br />
Buffered Read 59 MB/s 59 MB/s<br />
Sequential Read 34 MB/s 36 MB/s<br />
Random Read 16 MB/s 16 MB/s<br />
Buffered Write 8 MB/s 52 MB/s<br />
Sequential Write 14 MB/s 31 MB/s<br />
Random Write 7 MB/s 8 MB/s<br />
100 PC REVUE 5/2003
I N F O W A R E<br />
VÝSLEDKY PCMARK 2002<br />
Promise SuperTrak SX6000 Write thru Write back<br />
Cached file read 24,5 MB/s 22,9 MB/s<br />
Uncached file read 59 MB/s 56 MB/s<br />
Cached file write 3,4 MB/s 12,4 MB/s<br />
Uncached file write 5,1 MB/s 30,4 MB/s<br />
File copy 4,7 MB/s 14,2 MB/s<br />
Promise UltraTrak RM8000 Write thru Write back<br />
Cached file read 28 MB/s 26,9 MB/s<br />
Uncached file read 37,2 MB/s 37,2 MB/s<br />
Cached file write 9 MB/s 20,4 MB/s<br />
Uncached file write 13,6 MB/s 29,9 MB/s<br />
File copy 9,3 MB/s 17,1 MB/s<br />
sujú do rýchlejšej pamäte cache,<br />
take hlavný procesor má èas <strong>na</strong> iné<br />
úlohy, kým radiè RAID zapisuje dáta<br />
z pamäte cache <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>y. Nevýhodou<br />
je, e pri výpadku <strong>na</strong>pájania sa nezapísané<br />
dáta z pamäte cache nenávratne<br />
stratia. Všetky testy boli vyko<strong>na</strong>né<br />
a po kompletnom vytvorení<br />
polí, èo trvalo nieko¾ko hodín.<br />
Ako je zrejmé z výsledkov, pri pouití<br />
<strong>na</strong>stavenia write back sa nieko¾konásobne<br />
zvýšila rýchlos zápisu.<br />
Tento jav sa, samozrejme, neprejavuje<br />
pri náhodnom zápise blokov dát.<br />
PROMISE ARRAY MANA−<br />
GEMENT. Promise Array Ma<strong>na</strong>gement,<br />
<strong>sk</strong>rátene PAM, je aplikácia<br />
urèená pre operaèný systém Microsoft<br />
Windows, ktorá je spoloènou<br />
ma<strong>na</strong>mentovou aplikáciou pre radièe<br />
a externé polia FastTrak, Super-<br />
Trak a UltraTrak z produkcie spoloènosti<br />
Promise. Jej <strong>na</strong>jnovšia verzia,<br />
ako aj <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe a BIOS súbory<br />
sa dajú nájs <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej<br />
stránke <strong>www</strong>.promise.com, <strong>na</strong> ktorú<br />
sme pri <strong>na</strong>šom testovaní zavítali. PAM<br />
po<strong>sk</strong>ytuje širokú škálu moností,<br />
okrem základných funkcií, ako je<br />
vytvorenie po¾a a jeho monitorovanie<br />
(teploty di<strong>sk</strong>ov, otáèky ventilátorov,<br />
<strong>na</strong>pätia), umoòuje e-mail alerting<br />
(oz<strong>na</strong>my o stave po¾a <strong>na</strong> emailovú<br />
adresu), správu oprávnených pouívate¾ov<br />
a riadenie prístupu ku kritickým<br />
<strong>na</strong>staveniam po¾a. Komunikácia prebieha<br />
pomocou protokolu TCP/IP,<br />
v prípade UltraTraku RM8000 aj cez<br />
sériový kábel, kde sme okamite otestovali<br />
náš PSION, ktorý sa <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytol<br />
poruke <strong>na</strong> zápis poznámok z testovania.<br />
Neodolali sme však ani ma<strong>na</strong>mentovej<br />
konzole, ktorú sme si ihneï<br />
od<strong>sk</strong>úšali v praxi.<br />
Po spustení PAM sa <strong>na</strong> ¾avej strane<br />
zobrazila stromová štruktúra s dostupnými<br />
servermi. Nový server je<br />
moné prida kliknutím pravého tlaèidla<br />
myši <strong>na</strong> ikonu MyConsole a <strong>na</strong>definovaním<br />
prislúchajúceho me<strong>na</strong><br />
hostu a adresy IP. Prihlásenie je moné<br />
<strong>na</strong> jednotlivé servery u<strong>sk</strong>utoèni<br />
kliknutím pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong><br />
názov servera, výberom funkcie<br />
login a následným zadaním me<strong>na</strong><br />
pouívate¾a a hesla. Jediný úèet, ku<br />
ktorému sme mohli pristúpi, niesol<br />
názov administrator, pretoe ide o<br />
implicitný úèet, vytváraný v rámci<br />
inštalaèného procesu (obr. 9).<br />
Po kliknutí <strong>na</strong> poloku enclosure<br />
sa nám <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytne poh¾ad <strong>na</strong> stav di<strong>sk</strong>ov<br />
v rámèekoch SuperSwap. V tejto<br />
sekcii môeme <strong>sk</strong>ontrolova, ko¾ko<br />
di<strong>sk</strong>ov je on-line, aká je priemerná<br />
teplota v rámèeku, v akom stave je<br />
<strong>na</strong>pájanie, nechýba však ani oèakávaný<br />
monitoring ventilaèného systému.<br />
Pri prehliadaní operaèných parametrov<br />
nás pobavilo grafické znázornenie<br />
rotujúcich ventilátorov,<br />
Obr. 9<br />
5/2003 PC REVUE 101
I N F O W A R E<br />
Obr. 10<br />
Obr. 11<br />
ktoré verne emulovali èinnos svojich <strong>sk</strong>utoèných<br />
hardvérovo riešených kolegov (obr. 10).<br />
V poloke IOP SuperTraku môeme nájs verzie<br />
firmware a ve¾kos pamäte cache. Údaj o verzii firmware<br />
je dôleitý v prípade kontaktovania technickej<br />
podpory, v <strong>na</strong>šom prípade však všetko fungovalo,<br />
ako malo, take sme túto monos vyui <strong>sk</strong>utoène<br />
nemuseli. Dialógové okno umoòuje meni<br />
prioritu procesu obnovenia dát, èo umoòuje efektívne<br />
riadenie nárokov. V prípade vyššej priority<br />
prebehne táto operácia rýchlejšie <strong>na</strong> úkor vyššej<br />
záae procesora, v prípade nišej priority prebehne<br />
obnovenie pomalšie,<br />
èo umoòuje vyui ušetrené<br />
cykly CPU <strong>na</strong> iné<br />
operácie. Ïalšie <strong>na</strong>stavenie<br />
Automatic flush frequency<br />
urèuje, aký maximálny<br />
èas zostanú dáta<br />
vo vyrovnávacej pamäti,<br />
kým sú vyhodené a <strong>na</strong>hradené<br />
novými, èo nám<br />
pomáhalo pri vylaïovaní<br />
celkového výkonu systému.<br />
Posledné dve <strong>na</strong>stavenia<br />
umoòujú zapnú<br />
alebo vypnú funkciu<br />
S.M.A.R.T. a write cache<br />
<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>och (obr. 11).<br />
V poloke Array sme<br />
pristupovali k podrobnejším<br />
informáciám o vytvorenom poli. V <strong>na</strong>šom prípade<br />
sa pole volalo Array1, pri vyuití štrukturálneho<br />
modelu RAID5. Ve¾kos <strong>na</strong>jmenšej èasti <strong>na</strong><br />
di<strong>sk</strong>u dosahovala 64 KB, kapacita po¾a dosiahla<br />
neuverite¾ných 689,178 GB pri úplnej funkènosti<br />
a pripravenosti. Posledné dve poloky súvisia s vyrovnávacou<br />
pamäou, prièom je pre rýchlos zápisu<br />
dôleité hlavne <strong>na</strong>stavenie E<strong>na</strong>ble write back<br />
(obr. 12).<br />
Po kliknutí <strong>na</strong> názov poèítaèa je moné <strong>na</strong>stavi<br />
e-mail alerting. Táto funkcia, ako aj celý PAM funguje<br />
iba vtedy, ak má poèítaè adresu IP a v prípade<br />
Obr. 13<br />
Obr. 15<br />
e-mail alertingu musí ma právo odosiela cez mail<br />
server, ktorého meno sa píše do kolónky SMTP server.<br />
Následne treba <strong>na</strong>stavi, kto bude odosielate¾om<br />
informaèných e-mailov o stave di<strong>sk</strong>ového<br />
po¾a. Pri <strong>na</strong>šich testoch sa nám podarilo túto funkciu<br />
bez problémov sprevádzkova s doplnkovým<br />
smerovaním <strong>na</strong> mobilný telefón vo formáte SMS<br />
pri vyuití jednej z dostupných brán. Nastavenie<br />
pokraèuje v spodnej èasti ok<strong>na</strong> (obr. 13).<br />
V spodnej èasti ok<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavíme, kto bude príjemcom<br />
informaèných e-mailov o stave di<strong>sk</strong>ového<br />
po¾a. Na záver <strong>na</strong>stavíme, pre ktoré udalosti sa<br />
bude generova informaèná správa, prièom súèasne<br />
zadávame jej formu, èi u pôjde o e-mail, alebo<br />
pop-up okno (obr. 14).<br />
Po kliknutí pravého tlaèidla myši <strong>na</strong> ikonku<br />
Users a výbere vo¾by New-User je moné pridáva<br />
nových pouívate¾ov. Ak klikneme priamo <strong>na</strong> pouívate¾a,<br />
je umonené meni jeho prístupové práva<br />
a heslo, samozrejme, iba v prípade, keï sme prihlásení<br />
pod úètom s <strong>na</strong>jvyššími právami, teda<br />
v <strong>na</strong>šom prípade pod administrátorom. Pouívate¾<br />
Administrátor musí ma <strong>na</strong> zabezpeèenie úplnej<br />
funkènosti všetky poloky zaškrtnuté, preto sa<br />
zmeny <strong>na</strong>stavení jeho profilu radšej vyvarujeme,<br />
a to hlavne v prípade vzdialeného prístupu, èo by<br />
nemuselo dopadnú vdy <strong>na</strong>jlepšie. Ako sme sa<br />
v praxi presvedèili, aj takéto prípady môu <strong>na</strong>sta.<br />
Keïe sa nám teda „podarilo“ obra jediného administrátora<br />
o práva, museli sme <strong>na</strong>novo <strong>na</strong>inštalova<br />
aplikáciu PAM a <strong>na</strong>novo definova ostatných<br />
pouívate¾ov. Nastavenia a funkènos samotného<br />
po¾a však táto reinštalácia neovplyvnila (obr. 15).<br />
ZÁVER: Z výsledkov testovania aj opisu funkcií<br />
usudzujeme, e kombinácia Intel – Promise ponúka<br />
v tejto dobe, ktorá nepraje drahým a nákladným<br />
riešeniam, zaujímavý pomer výkon/ce<strong>na</strong>. Riešenia<br />
postavené <strong>na</strong> tomto modeli sú vhodné pre malé<br />
a stredné firmy. Táto kombinácia síce neohúri ve¾kými<br />
prenosovými rýchlosami, ale pre väèšinu<br />
aplikácií postaèí výborná ochra<strong>na</strong> dát (RAID), ma<strong>na</strong>ment<br />
a hlavne obrov<strong>sk</strong>á kapacita za zhruba tretinovú<br />
cenu oproti iným konkurenèným riešeniam.<br />
Naše oèakávania sa pri intenzívnom týdòovom<br />
testovaní potvrdili. Ak teda h¾adáte efektívny spôsob<br />
<strong>na</strong> vyriešenie kritickej situácie storage priestoru<br />
vo vašej spoloènosti, povaujte náš príspevok za<br />
štartovací bod pri výbere vášho riešenia.<br />
Obr. 12 Obr. 14<br />
Miroslav Lukáè, Milan Gigel<br />
102 PC REVUE 5/2003
I N F O W A R E<br />
Microsoft .NET po roku<br />
Od prvých zmienok o vzniku platformy .NET z júla roku<br />
2000 prešlo u viac ako dva a pol roka, poèas ktorých <strong>na</strong>beral<br />
.NET reálne obrysy vo vzniku nástrojov pre jeho vývoj<br />
a aplikácií, ktoré boli postavené <strong>na</strong> prednostiach .NET-u.<br />
Na konci februára minulého roku si svoje miesto medzi<br />
vývojovými nástrojmi <strong>na</strong>šla finál<strong>na</strong> verzia vývojového<br />
nástroja Visual Studio .NET. Za rok produktívneho vývoja<br />
pre .NET sa jeho vízie pretavujú do reálnych projektov.<br />
Základnou myšlienkou stojacou za Microsoft .NET je<br />
zme<strong>na</strong> orientácie od individuálnych webových portálov<br />
alebo zariadení prepojených cez internet k štruktúre poèítaèov,<br />
zariadení a sluieb, ktoré spolupracujú a po<strong>sk</strong>ytujú<br />
širšie a bohatšie riešenia. Základom interkomunikácie<br />
v .NET-e je široká podpora XML, ktorého schopnos samopopisova<br />
dáta <strong>na</strong> platformovo neutrálnom základe je<br />
prís¾ubom pre vyriešenie poiadavky multiplatformovej<br />
komunikácie medzi aplikáciami.<br />
Z technologického h¾adi<strong>sk</strong>a .NET platforma obsahuje:<br />
.NET Framework a nástroje Visual Studia .NET<br />
.NET základné webové sluby, pouívate¾<strong>sk</strong>é z<strong>na</strong>losti<br />
a riešenia<br />
klient<strong>sk</strong>y .NET softvér pre inteligentné<br />
zariadenia<br />
.NET Enterprise servery<br />
Prvé spomí<strong>na</strong>né súèasti<br />
platformy .NET –<br />
.NET Framework a<br />
nástroje Visual Studia<br />
.NET – sú programovou<br />
infraštruktúrou,<br />
resp. vývojovým<br />
prostredím <strong>na</strong> vytváranie<br />
novej generácie<br />
distribuovaných aplikácií. Visual<br />
Studio .NET maximálne zjednodušuje<br />
vytváranie webových<br />
XML sluieb a webových aplikácií.<br />
Neustále sa rozrastajúca <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> .NET základných<br />
webových sluieb ponúka novým riešeniam internetovú<br />
funkcio<strong>na</strong>litu, integrovate¾nú do aplikácií – <strong>na</strong>pr. identifikaènú<br />
slubu (zaloenú <strong>na</strong> Microsoft .NET Passport),<br />
mapovú slubu (Mappoint .NET) a iné.<br />
.NET softvér pre inteligentné zariadenia dáva k dispozícii<br />
personálnym poèítaèom, pracovným staniciam, „inteligentným“<br />
telefónom, „handheldom“, tablet PC, herným<br />
konzolám a ïalším „inteligentným“ zariadeniam<br />
monos pracova vo svete .NET s pokroèilými „inteligentnými“<br />
aplikáciami.<br />
Skupi<strong>na</strong> Microsoft .NET Enterprise serverov obsahuje<br />
prostriedky <strong>na</strong> vyriešenie úlohy nájs spo¾ahlivý spôsob,<br />
ako v podnikoch integrova, riadi a sprístupni aplikácie<br />
pre web a intranet. Kadý server v <strong>na</strong>jnovšej verzii u<br />
obsahuje rozhranie webovej sluby, èo umoòuje tieto<br />
servery prepája s inými platformami podporujúcimi<br />
webové sluby.<br />
WEBOVÉ SLUBY<br />
Nevyhnutnos štandardizovaného publikovania informácií<br />
a dát v spojení s rozširovaním <strong>sk</strong>upiny „inteligentných“<br />
zariadení vyvolávajú otáznik <strong>na</strong>d spôsobom vývoja<br />
serverovo orientovaných aplikácií. Pri tvorbe riešení pre<br />
rôzne zariadenia sa èasto pristupuje k budovaniu mno-<br />
iny súbenej architektúry, kde jeden webový portál je<br />
špeciálne urèený <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie informácií pre personálne<br />
poèítaèe, ïalší po<strong>sk</strong>ytuje obsah pre bezdrôtové zariadenia<br />
atï. Uvedený typ redundancie je zjavne neefektívny,<br />
drahý a vyaduje alter<strong>na</strong>tívny prístup.<br />
Webové sluby ponúkajú nový prístup k vývoju aplikácií<br />
pre heterogénne a multiaplikaèné prostredie. Predstavujú<br />
softvérové komponenty (ostrovèeky funkcio<strong>na</strong>lity), programovo<br />
prístupné po internete/intranete za pouitia otvorených<br />
internetových protokolov vrátane HTTP <strong>na</strong> úrovni<br />
transportu a XML pre bohatú a prunú reprezentáciu dát.<br />
Keïe interakcia medzi webovou slubou a jej klientom je<br />
úplne riadená otvorenými internetovými protokolmi, akéko¾vek<br />
zariadenie alebo platforma, ktorá podporuje tieto<br />
štandardy, môe „hostova“ alebo „konzumova“ webové<br />
sluby. Programový model webových sluieb je platformovo<br />
nezávislý a je ideálny pre heterogénnu podstatu internetu.<br />
Monosti <strong>na</strong> pouitie webových sluieb sú neobmedzené.<br />
Servery môu ve¾mi jednoducho spolupracova s<br />
inými servermi, môu komunikova s klientmi a klienti mô-<br />
u komunikova <strong>na</strong>vzájom. Napríklad keï vojdete do rokovacej<br />
miestnosti, máte v ruke klient<strong>sk</strong>e zariadenie a v miestnosti<br />
sú ïalší ¾udia s podobnými zariadeniami, boli by ste<br />
radi, keby ste si mohli vzájomne odovzdáva, prebera<br />
a vymieòa informácie. V tomto prípade<br />
riešenie vyaduje elementy<br />
klient – klient, klient – server<br />
a server – server.<br />
Tie však budú postavené<br />
<strong>na</strong> jednotnom<br />
štandarde za pouitia<br />
vlastností<br />
a inteligencie zabudovanej<br />
do jednotlivých<br />
zariadení.<br />
Príkladom webovej<br />
sluby klient – server je webová<br />
sluba Nasdaq Stock Market,<br />
postavená <strong>na</strong>d Microsoft .NET,<br />
ktorá publikuje XBLR (Extensible<br />
Business Reporting Language) dáta <strong>na</strong> pouitie v a<strong>na</strong>lytických<br />
aplikáciách investorov <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topových poèítaèoch.<br />
V tomto riešení tak zákazníci Nasdaqu rýchlo zí<strong>sk</strong>ali aplikaèný<br />
komponent <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu fi<strong>na</strong>nèných dát v reálnom<br />
èase. Pre riešenie postavené <strong>na</strong> štandarde XML webovej<br />
sluby <strong>na</strong>d platformou Microsoft .NET sa rozhodol aj<br />
Austrál<strong>sk</strong>y štatistický úrad (ABS), ktorý pomocou tejto<br />
modernej technológie publikuje cez internet mnostvo štatistických<br />
informácií zí<strong>sk</strong>aných z heterogénnych „backendových“<br />
systémov (SUN, IBM, MS, Oracle...).<br />
Z technologického h¾adi<strong>sk</strong>a sú webové sluby XML jednotky<br />
kódu, ktoré umoòujú programom <strong>na</strong>písaným v rôznych<br />
programovacích jazykoch a <strong>na</strong> rôznych platformách<br />
komunikova a zdie¾a dáta cez štandardné internetové<br />
protokoly, ako XML a SOAP, publikova svoj opis vo formáte<br />
Web Services Description Language (WSDL) <strong>na</strong> rýchlu<br />
implementáciu riešení a vyh¾adáva publikované webové<br />
sluby pomocou štandardu Universal Description,<br />
Discovery and Integration (UDDI).<br />
Topológia platformy Microsoft .NET<br />
NÁSTUP MOBILNÝCH ZARIADENÍ<br />
Dilema, ktorej v súèasnosti èelia vývojári, spoèíva v tom,<br />
e musia vytvára riešenia uspokojujúce rozmanitý výber<br />
klient<strong>sk</strong>ych zariadení odlišujúcich sa rozlíšením obrazovky<br />
a inými podstatnými faktormi. A èo viac, prezentované<br />
informácie <strong>na</strong> týchto zariadeniach musia by prispôsobené<br />
a èasto kombinované z rôznych dátových zdrojov,<br />
po<strong>sk</strong>ytovaných širokou mnoinou rôznych serverov.<br />
5/2003 PC REVUE 103
I N F O W A R E<br />
Štruktúra webovej sluby<br />
Takéto riešenie vyaduje intenzívnu výmenu informácií,<br />
èasto v obidvoch smeroch.<br />
Jednou z <strong>na</strong>jväèších výhod platformy .NET je jej<br />
schopnos prepája a podporova širokú súpravu<br />
stacionárnych a mobilných zariadení. Ucelený<br />
klient<strong>sk</strong>y softvér, ako je .NET Compact Framework<br />
s Windows CE .NET, umoní rôznorodým „inteligentným“<br />
zariadeniam pracova a komunikova<br />
s platformou .NET a vyuíva XML webové sluby.<br />
K¼ÚÈOVÉ ASPEKTY .NET<br />
FRAMEWORKU<br />
Vývoj riešení pre platformu Microsoft .NET je sústredený<br />
<strong>na</strong> programovú infraštruktúru .NET Framework.<br />
Z poh¾adu programátora i architekta softvérového<br />
projektu disponuje .NET Framework nieko¾kými<br />
aspektmi, ktoré zvyšujú atraktivitu riešenia<br />
pri jeho pouití.<br />
Bezpeènostný systém .NET Frameworku je jemne<br />
èlenený a zaloený <strong>na</strong> faktoch (evidence). Z<strong>na</strong>mená<br />
to, e vývojárom a administrátorom ponúka<br />
široký rozsah privilégií, ktoré môu priradi kódu<br />
(nielen zakáza a povoli), a to, ako budú tieto privilégiá<br />
aplikované, záleí <strong>na</strong> k¾úèových aspektoch<br />
samotného kódu.<br />
Jedným z <strong>na</strong>jväèších ú<strong>sk</strong>alí, ktorému èelia vývojári<br />
a administrátori (a bezpochyby aj pouívatelia),<br />
je správa verzií. Ak váš systém jeden deò funguje,<br />
následne inštalujete novú aplikáciu a zrazu<br />
prestane fungova, je ve¾mi èasto dôvodom takého<br />
správania prepísanie niektorých zdie¾aných kniníc,<br />
dodaných spoloène s novou aplikáciou. Ide<br />
o taký èastý problém, e dokonca dostal aj vlastné<br />
pomenovanie DLL Hell. .NET Framework obsahuje<br />
zlepšenia, ktoré tento problém prakticky odstraòujú.<br />
V striktnom názvovom systéme neexistuje spôsob,<br />
ako si poplies dve kninice, i keï majú rov<strong>na</strong>ké<br />
fyzické mená súborov.<br />
Exekuèným prostredím pre beh .NET aplikácií je<br />
Common Language Runtime (CLR), ktorý po<strong>sk</strong>ytuje<br />
aplikáciám mnoho špecifických sluieb vrátane zavedenia<br />
a spustenia kódu, izolácie aplikaènej pamäte,<br />
správy pamäte, spracovania výnimiek, prístupu<br />
k metadátam (rozšírené typové informácie)<br />
a konverzie medzikódu (Microsoft Intermediate<br />
Language èie MSIL) <strong>na</strong> <strong>na</strong>tívny kód platformy.<br />
Architektúra takto riadeného kódu výrazne redukuje<br />
aplikaèné chyby asociované s klient<strong>sk</strong>ymi<br />
i serverovými aplikáciami tým, e transparentne<br />
kontroluje správanie sa programového kódu. Eliminuje<br />
väèšinu hlavných bezpeènostných rizík, s ktorými<br />
sa dnešné aplikácie stretávajú (ako <strong>na</strong>pr. preteèenia<br />
buferov), a presúva kritické bezpeènostné<br />
rozhodnutia z pouívate¾ov <strong>na</strong> administrátorov.<br />
Nad CLR je postavená kninica základných<br />
tried Base Framework, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje rozsiahlu<br />
mnoinu tried, logicky zotriedených do hierarchických<br />
menných priestorov, ktoré umoòujú<br />
prístup k interným vlastnostiam operaèného systému.<br />
Nová technológia prístupu k dátam ADO<br />
.NET obsahuje výz<strong>na</strong>mné zlepšenia spracovania<br />
dát so zameraním <strong>na</strong> odpojenú podstatu webu<br />
a štandard XML. Technológia ASP .NET predstavuje<br />
revoluèné prostredie <strong>na</strong> tvorbu webových aplikácií<br />
a webových sluieb. Programový model Windows<br />
Forms ponúka robustnú architektúru <strong>na</strong><br />
vývoj aplikácií Windows. Špecifikácia Common<br />
Language Specification (CLS) je zodpovedná za<br />
sprístupnenie väèšiny zo zmienených technológií<br />
všetkým programovacím jazykom, ktoré platforma<br />
.NET podporuje. Definuje súbor pravidiel,<br />
ktoré umoòujú spoluprácu medzi kompilátormi<br />
jazykov a kninicami.<br />
Pri migrácii <strong>na</strong> platformu .NET môu by jednými<br />
z k¾úèových aspektov z<strong>na</strong>losti konkrétneho<br />
programovacieho jazyka vo vývojovom tíme a existencia<br />
bázového kódu <strong>na</strong>sadených aplikácií. Ak je<br />
aplikaèný kód <strong>na</strong>písaný <strong>na</strong>príklad v jazykoch C,<br />
Cobol, Visual Basic atï., máte v prostredí .NET<br />
Frameworku benefit v jeho jazykovej neutralite.<br />
Táto <strong>sk</strong>utoènos z<strong>na</strong>mená, e .NET podporuje<br />
v súèasnosti viac ako 40 programovacích jazykov.<br />
VÝVOJOVÉ NÁSTROJE<br />
Architektúra platformy Microsoft .NET po<strong>sk</strong>ytuje<br />
vývojárom monos koncentrova menej energie<br />
<strong>na</strong> to, ako alebo kde aplikácia beí, ale dáva im viac<br />
priestoru <strong>na</strong> programovanie <strong>sk</strong>utoènej hodnoty<br />
aplikácií, ktorou je funkèný obsah riešenia. Na zjednodušenie<br />
vývoja integrovate¾ných aplikácií a webových<br />
sluieb je nevyhnutný vývojový nástroj,<br />
ktorý pracuje <strong>na</strong> vyššej úrovni ne nástroje <strong>na</strong><br />
tvorbu uzavretých alebo nesieových riešení. Nástrojom<br />
<strong>na</strong> vývoj <strong>na</strong>d infraštruktúrou .NET Framework<br />
urèujúcim trend je Visual Studio .NET.<br />
V prostredí Visual Studia .NET sú predpripravené<br />
<strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong> tvorbu webových aplikácií i webových<br />
sluieb <strong>na</strong>d technológiou ASP .NET, ktorá<br />
sa vyz<strong>na</strong>èuje rozhraním <strong>na</strong> jednoduchý vývoj webových<br />
stránok, zaloených <strong>na</strong> serverových ovládacích<br />
prvkoch generujúcich zodpovedajúci kód<br />
HTML v závislosti od schopností klient<strong>sk</strong>eho prehliadaèa.<br />
Doposia¾ sa museli úpravy kódu <strong>na</strong> zobrazovanie<br />
<strong>na</strong> rôznych prehliadaèoch robi manuálne.<br />
ASP .NET šetrí úsilie vývojárov a zaisuje<br />
mnoho ïalších pokroèilých vlastností vrátane<br />
zlepšenej škálovate¾nosti a výkonnosti, jednoduchšieho<br />
<strong>na</strong>sadenia (xcopy) a pokroèilých moností<br />
pri riadení stavu pripojenia. Vývojové tímy, ktoré<br />
sa delia <strong>na</strong> programátorov a dizajnérov, ocenia<br />
vlastnos ASP .NET pri vývoji vo Visual Studiu .NET<br />
<strong>na</strong>zvanú code-behind, ktorá umoòuje separova<br />
prezentaèný kód od aplikaènej logiky.<br />
Vývojári vytvárajúci klient<strong>sk</strong>e aplikácie pre Windows<br />
(„tuèných klientov“) majú v prostredí .NET<br />
Frameworku k dispozícii programový model Windows<br />
Forms, ktorý je rýchlou cestou k vývoju<br />
pokroèilého pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania po<strong>sk</strong>ytovaného<br />
Windows (vrátane prieh¾adných, vrstvených<br />
alebo plávajúcich okien). Jednou z k¾úèových vlastností<br />
Windows Forms je vizuál<strong>na</strong> dediènos, ktorá<br />
zvyšuje produktivitu vývojárov a umoòuje opakované<br />
pouitie kódu. Organizácia môe <strong>na</strong>príklad<br />
definova štandard základného formulára, ktorý<br />
bude obsahova poloky, ako sú firemné logo èi<br />
spoloèná nástrojová lišta. Windows Forms vyuívajú<br />
takisto výhody spojené so správou aplikaèných<br />
verzií a s monosou intranetového <strong>na</strong>sadenia<br />
ve¾kých podnikových riešení.<br />
Visual Studio .NET implementuje unifikovaný<br />
projektový model. Tento nový prístup k vývoju<br />
vám umoní integráciu komponentov z VB .NET,<br />
C# i Ma<strong>na</strong>ged Extensions for C++ do jedného<br />
projektu, <strong>na</strong> ktorom pracuje celý tím. Vo výslednom<br />
efekte je projekt schopný zahrnú komponenty<br />
vytvorené v jazyku, ktorý je pre ne <strong>na</strong>jvhodnejší.<br />
MERATE¼NÝ PRÍNOS .NET−U<br />
V PRAXI<br />
Schopnos .NET-u spája rôznorodé systémy, èi u<br />
sú to interné aplikácie, alebo externé dodávate¾<strong>sk</strong>é<br />
reazce, prináša so sebou nišie prevádzkové náklady<br />
takýchto riešení. Tradièné obchodné integraèné<br />
metódy zaloené <strong>na</strong> EDI nie sú èasto vhodné<br />
tam, keï spolupracujete s malými dodávate¾mi<br />
a partnermi, ktorí frekventovane pouívajú izolované<br />
poèítaèové systémy a komunikujú faxom, telefónom,<br />
e-mailom. Softvér prepojený cez Microsoft<br />
.NET môe pomôc premosti komunikaèné<br />
priepasti medzi menšími partnermi, ktorí si nikdy<br />
neadoptovali EDI a, samozrejme, aj ve¾kými, ktorí<br />
preferujú <strong>na</strong>pr. spomí<strong>na</strong>ný štandard EDI. Prepojenie<br />
softvéru cez .NET je zaloené <strong>na</strong> štandarde<br />
webových sluieb XML, ktorý umoòuje aj nové, aj<br />
existujúce aplikácie prepoji <strong>na</strong>prieè platformami,<br />
aplikáciami a programovacími jazykmi. Napríklad<br />
v aplikáciách ako Excel 2002 vám softvér .NET<br />
umoní minútu po minúte sledova výrobu potrebných<br />
komponentov u rôznych dodávate¾ov.<br />
Microsoft .NET posúva existenciu individuálnych<br />
webov alebo zariadení pripojených <strong>na</strong> internet<br />
k zo<strong>sk</strong>upeniam poèítaèov, zariadení a sluieb,<br />
ktoré spolupracujú s cie¾om vytvorenia ucelených<br />
riešení. Pre IT profesionálov leí hodnota .NET-u<br />
v interoperabilite a konektivite medzi rôznymi<br />
systémami a zdrojmi dát. Monosou komunikácie<br />
v kadom èase, kdeko¾vek a s akýmko¾vek<br />
„inteligentným“ zariadením pomáha softvér postavený<br />
<strong>na</strong>d .NET-om vytvára vysokú úroveò<br />
integrácie medzi zákazníkmi a ich obchodnými<br />
partnermi, zamest<strong>na</strong>ncami a ich zamestnávate¾mi,<br />
medzi akýmiko¾vek konzumentmi informácií<br />
a ich po<strong>sk</strong>ytovate¾mi.<br />
<br />
.NET Framework<br />
104 PC REVUE 5/2003
I N F O W A R E<br />
Alter<strong>na</strong>tívni operátori prinášajú „alter<strong>na</strong>tívu“ zatia<br />
len pre firemných zákazníkov<br />
Liberalizácia telekomunikačného trhu z poh adu<br />
alter<strong>na</strong>tívnych operátorov<br />
O liberalizácii telekomunikačného trhu sa v poslednom období objavilo<br />
vea informácií. Verejnosti sú aktívne predkladané informácie o aktuálnom<br />
stave rokovaní o zmluve, ktorá bude rieši prepojenie sietí medzi<br />
Sloven<strong>sk</strong>ými telekomunikáciami a licencovanými alter<strong>na</strong>tívnymi operátormi.<br />
Verejnos má dnes dostatok informácií o službách a aktivitách Sloven<strong>sk</strong>ých<br />
telekomunikácií. Mimoriadne silné domi<strong>na</strong>ntné postavenie Sloven<strong>sk</strong>ých<br />
telekomunikácií <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om telekomunikačnom trhu si všimol<br />
aj Protimonopolný úrad SR, ktorý <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utočnos poukázal vo svojej<br />
správe za rok 2002. Záujem o miesto <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu hlasových<br />
služieb po<strong>sk</strong>ytovaných prostredníctvom pevnej telefónnej siete majú<br />
aj alter<strong>na</strong>tívni operátori. Ich filozofia práce je postavená <strong>na</strong> profesionálnom<br />
a korektnom prístupe k zákazníkom.<br />
Aká je realita<br />
Alter<strong>na</strong>tívni operátori po<strong>sk</strong>ytujú svoje služby už dnes a to aj bez zmluvy<br />
o prepojení so ST. Ich služby sú však obmedzené. Možnosti, ktoré dnes<br />
majú sa zužujú len <strong>na</strong> prevádzku odchádzajúcich volaní a sú určené len pre<br />
firemných klientov. Na to aby mohli alter<strong>na</strong>tívni operátori po<strong>sk</strong>ytova<br />
plnohodnotné a efektívne služby, potrebujú sa prepoji s monopolným<br />
operátorom. Potrebujú prístup k už vybudovanej sieti, využívanej zatia<br />
len Sloven<strong>sk</strong>ými telekomunikáciami. Alter<strong>na</strong>tívni operátori nemôžu<br />
v súčasnosti po<strong>sk</strong>ytova zákazníkom vlastné telefónne čísla, ktoré majú<br />
pridelené <strong>na</strong> základe lincencie a ktoré by umožňovali po<strong>sk</strong>ytova<br />
aj prichádzajúce hovory. Ak zákazník realizuje odchádzajúce volanie<br />
cez alter<strong>na</strong>tívneho operátora, musí si teda necha pripojenie ST pre<br />
prichádzajúce volania. Domáci užívatelia a malé firmy však zatia alter<strong>na</strong>tívnym<br />
operátorom nevygenerujú dostatočnú prevádzku <strong>na</strong> to, aby sa<br />
k nim zaplatila prístupová cesta. Zverejnené informácie o tom, že alter<strong>na</strong>tívni<br />
operátori majú záujem len o veké firmy a nechcú sa priblíži bežnému<br />
zákazníkovi, nie sú pravdivé.<br />
Od oficiálneho dátumu spustenia liberalizácie telekomunikačného trhu<br />
ubehli viac ako tri mesiace, aj <strong>na</strong>priek tomu nebola doteraz uzavretá ani<br />
jed<strong>na</strong> prepojovacia zmluva. Dôvodom sú návrhy zmlúv predkladané<br />
domi<strong>na</strong>ntným operátorom, ktoré nie sú pre nich akceptovatené ani<br />
v jednej z kúčových častí. Faktom ostáva aj to, že možnosti oficiálneho<br />
regulačného orgánu (Telekomunikačného úradu SR) zasiahnu do týchto<br />
procesov sú poda platného telekomunikačného záko<strong>na</strong> vemi malé.<br />
Riešenie<br />
Riešením tejto zatia bezvýchodi<strong>sk</strong>ovej situácie môže by schválenie<br />
niektorej z predložených noviel súčasného telekomunikačného záko<strong>na</strong><br />
v parlamente. V prípade, že sa jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>vrhovaných noviel schváli,<br />
do platnosti by vstúpila v druhej polovici tohoto roka. Pri situácii, že ani<br />
jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>vrhovaných noviel nebude schválená je tu predpoklad, že si<br />
Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie udržia svoj faktický monopol až do dátumu<br />
oficiálneho vstupu Sloven<strong>sk</strong>a do EÚ. Vstup do EÚ je totiž podmienený<br />
prijatím nového záko<strong>na</strong> o elektronických komunikáciách, ktorého<br />
obsahom musia by štandardné pravidlá liberalizovaného európ<strong>sk</strong>eho<br />
telekomunikačného trhu. Liberalizácia telekomunikačného trhu <strong>na</strong>príklad<br />
v susednom Rakú<strong>sk</strong>u priniesla v predchádzajúcich troch rokoch až 60-percentný<br />
pokles cien za služby v pevnej sieti a prispela k zvýšeniu hrubého<br />
domáceho produktu o 3 mld. eur.<br />
Individuálny prístup, flexibilita, kvalita za lepšiu cenu –<br />
cie alter<strong>na</strong>tívnych operátorov<br />
Kvalita po<strong>sk</strong>ytovaných služieb, flexibilita, individuálny prístup k zákazníkovi<br />
a dobrá ce<strong>na</strong>. Do týchto bodov sa dajú v <strong>sk</strong>ratke zhrnú výhody alter<strong>na</strong>tívnych<br />
operátorov oproti doterajšiemu monopolnému operátorovi. Vychádzajúc<br />
zo <strong>sk</strong>úseností <strong>na</strong>šich susedov, kde liberalizácia telekomunikačného trhu<br />
už dávno prebehla, alter<strong>na</strong>tívni operátori sú v jed<strong>na</strong>niach so zákazníkmi<br />
ovea rýchlejší a pružnejší, <strong>na</strong> rozdiel od vekých firiem, ktoré sa za každú<br />
cenu s<strong>na</strong>žia zachova si svoj monopol <strong>na</strong> trhu. Noví operátori sú zväčša<br />
súkromné spoločnosti strednej vekosti so silným tímom <strong>sk</strong>úsených<br />
a vzdelaných odborníkov, ktoré <strong>na</strong> požiadavky svojich zákazníkov reagujú<br />
promptne a operatívne riešia prípadné problémy a sažnosti. K výrazným<br />
výhodám a faktom patrí aj to, že nie sú zaažení minulosou a sú úplne<br />
nezávislí od štátu. Skutočnos, že vlastníkom väčšiny nových operátorov<br />
sú medzinárodné holdingové spoločnosti s výz<strong>na</strong>mným prepojením <strong>na</strong><br />
<strong>na</strong>dnárodnú sie, prispieva k bohatšej ponuke služieb a je zárukou fi<strong>na</strong>nčnej<br />
stability daného operátora. Jednou z takýchto spoločností, ktorá pôsobí<br />
<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je aj GTS Slovakia. Jej vlastníkom je Antel Holdings Ltd.,<br />
ktorý prostredníctvom jednotlivých spoločností GTS CE predstavuje<br />
<strong>na</strong>jväčšieho alter<strong>na</strong>tívneho telekomunikačného operátora v strednej<br />
Európe. GTS Slovakia pôsobí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u od roku 1996 a jej cieom<br />
je po<strong>sk</strong>ytova väčší rozsah kvalitnejších služieb za výhodné ceny.<br />
Čo ponúkajú alter<strong>na</strong>tívni operátori<br />
Kvalitu po<strong>sk</strong>ytovaných služieb za podstatne lepšie ceny<br />
Profesio<strong>na</strong>litu<br />
Flexibilitu<br />
Individuálny prístup<br />
Branislav Brezovič – generálny<br />
riadite GTS Slovakia<br />
„Spoločnos GTS Slovakia si váži každého<br />
zákazníka a venuje mu maximálnu<br />
pozornos. Hodnoty spoločnosti sú založené<br />
<strong>na</strong> korektnosti, profesio<strong>na</strong>lite a obojstranne<br />
prospešnom vzahu. Veríme, že o nich budeme<br />
môc verejnos presvedči v čo <strong>na</strong>jbližšej<br />
dobe aj v oblasti po<strong>sk</strong>ytovania pevnej<br />
hlasovej služby,“ konštatuje riadite<br />
GTS Slovakia Branislav Brezovič.<br />
REKLAMNÝ ÈLÁNOK<br />
5/2003 PC REVUE 105
I N F O W A R E<br />
Solid Edge V14<br />
Nová verzia, s ktorou som sa mal monos oboznámi, je postavená <strong>na</strong> jadre<br />
Parasolid V14.1. Na inštaláciu SE potrebujete PC s takouto konfiguráciou:<br />
Minimál<strong>na</strong>: Intel Celeron, AMD Duron, Windows 98 SE, 128 MB RAM, 2 GB<br />
miesta <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, grafický adaptér min. 1024 × 768, 65K farieb.<br />
Odporúèaná: Intel Pentium 4, AMD Athlon XP, Windows 2000/XP, 512 MB<br />
RAM, 40 GB miesta <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, OpenGL grafický adaptér min. 65K farieb.<br />
Osvedèená modulová <strong>sk</strong>ladba Solid Edge sa nezmenila a aj ïalej ju tvoria tieto<br />
základné moduly:<br />
Part – tvorba dielcov; Assembly – tvorba zostáv, tvorba montánych schém,<br />
základná kinematika, vizualizácia; SheetMetal – tvorba plechových dielov a rozvinutých<br />
tvarov; Weldment – tvorba a opracovanie zvarencov; Draft – automatické<br />
generovanie a tvorba výkresovej dokumentácie; XpressRoute – káblové<br />
zväzky, hydraulické a potrubné trasy; WebPublisher – modul publikovania<br />
vašich výrobkov <strong>na</strong> webe; InSight – správa technickej dokumentácie, ako sú<br />
revízie dokumentov, zmenové ko<strong>na</strong>nia a schva¾ovací proces.<br />
Základný balík Solid Edge Classic Bundle obsahuje poloky Part, Assembly,<br />
Draft, SheetMetal, Weldment a InSight klienta. Ostatné moduly, ako<br />
XpressRoute, WebPublisher, je moné dokúpi zvláš, podobne ako aj aplikáciu<br />
MechSoft pre SE, ktorá obsahuje kninicu normalizovaných dielcov, optimalizáciu<br />
funkènosti zostáv a dielcov a prepojenie <strong>na</strong> externé databázy cez ODBC.<br />
S novou verziou sa rozširuje oblas pôsobenia Solid Edge z oblasti klasického<br />
strojárstva do oblasti modelovania tvarovo zloitých plôch. Na modelovanie<br />
všeobecných plôch bola pouitá technológia Rapid Blue s novými príkazmi <strong>na</strong><br />
prácu so všeobecnými plochami. V Solid Edge V14 si EDS dalo zálea aj <strong>na</strong><br />
optimalizácii a zrýchlení práce s ve¾kými zostavami (boli vytvorené u zostavy<br />
obsahujúce viac ne 100 000 dielcov). Nezanedbate¾ným novým prvkom je<br />
ergonomicky vysoko prepracované prostredie SE.<br />
Take poïme <strong>na</strong> novinky v module PART:<br />
IntelliSketch – pridané nové spôsoby zachytávania entít (Edit Point, Curve<br />
Control Vertex, Pierce Point)<br />
Kótovanie – monos zadáva nulové a záporné hodnoty kót, nový spôsob<br />
kótovania uhlov od jednej základne, monos meni popis hodnôt kót<br />
Skicáre a roviny – monos meni farbu èiar kadej z entít <strong>na</strong> <strong>sk</strong>icári, vkladanie<br />
obrázkov do <strong>sk</strong>icára, kopírovanie obsahu <strong>sk</strong>icára do nového <strong>sk</strong>icára, monos<br />
vyfarbova roviny, definovanie novej roviny normálovo (kolmo) <strong>na</strong> krivku,<br />
dy<strong>na</strong>mická editácia neúplne parametrizovaných entít<br />
Strom operácií – je prítomný aj poèas <strong>sk</strong>icovania (<strong>sk</strong>ry operácie, aktivácia<br />
prvkov)<br />
Technológia Rapid Blue – prevod entity <strong>na</strong> krivku a jej následné tvarovanie<br />
(Convert to Curve); definovanie 3D krivky dvoma 2D krivkami; vytváranie 3D<br />
kriviek pomocou k¾úèových zachytávacích bodov telesa; kreslenie <strong>na</strong> všeobecné<br />
plochy; a<strong>na</strong>lýza krivosti kriviek a plôch; BlueSurf – nové definovanie všeobecných<br />
plôch; BlueDot – <strong>na</strong>dväzovanie priestorových kriviek<br />
Novinky v module ASEMBLY:<br />
– pribudla nová vrecková väzba; pri vkladaní dielcov boli vytvorené nové<br />
monosti úchytu <strong>na</strong> objekty (koordi<strong>na</strong>èné systémy, kresby v <strong>sk</strong>icároch atï.);<br />
monos vytvorenia kninice zostáv (vytvorenie zo<strong>sk</strong>upenia dielcov s väzbami,<br />
po ich vloení do zostavy sa vloia dielce aj s definovanými väzbami); Inter-<br />
Part – rozšírenie monosti vzájomného spätného ovplyvòovania prvkov pri<br />
tvorbe geometrie, a to takým systémom, e teleso A ovplyvòuje B a B ovplyvòuje<br />
teleso A; polohu <strong>sk</strong>icovacích rovín je moné <strong>na</strong>dviaza <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný dielec;<br />
pri vytváraní trajektórií v module XpresRoute je moné definova 3D všeobecné<br />
krivky; zrýchlenie 3D grafiky (pri vybratí objektu sa prepne do polopriesvitného<br />
reimu, kde vidie aj <strong>sk</strong>ryté èasti telesa).<br />
Novinky v module DRAFT:<br />
– monos vytvárania parciálnych (èiastoèných) rezov pomocou všeobecnej<br />
krivky aj z 3D poh¾adov; nový príkaz <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie osi stredov prírub; vytvorenie<br />
priesvitných dielov zostavy (zvýraznenie urèitých dielov zostavy); zmeny<br />
pri vytváraní prerušovaných poh¾adov – monos meni typ a hrúbku prerušovanej<br />
èiary; súèasné prerušenie poh¾adu z dvoch strán; iná definícia prerušenia<br />
(vyberiete, èo sa nemá zobrazi); monos vytvori ïalší poh¾ad z prerušeného<br />
podh¾adu; zviazanie polohy detailu s geometriou – ak sa presunie geometria<br />
v modeli, presunie sa aj poh¾ad; zlepšené monosti otoèenia poh¾adu. U<br />
z <strong>na</strong>toèeného poh¾adu je moné vytvori ïalší poh¾ad; monos zakótova 3D<br />
poh¾ad 3D kótami; nové klávesnicové <strong>sk</strong>ratky <strong>na</strong> zväèšovanie, zmenšovanie<br />
a posúvanie poh¾adu.<br />
Novinky v module InSight:<br />
Life Cycle Assistant – sledovanie ivotného cyklu dokumentov vo vzahu<br />
k produktu, následná kontrola schva¾ovacieho procesu v prostredí interných,<br />
ako aj externých sietí<br />
Revision Rules – pouívate¾ si môe prezrie dokument v rôznych stavoch<br />
rozpracovania jednoduchým zadaním poadovaného pravidla, <strong>na</strong>pr. „Chcem<br />
vidie v zostave len <strong>na</strong>jnovšie zmeny“ alebo „Chcem vidie zostavu, ktorá bola<br />
<strong>na</strong>posledy kompletne schválená“.<br />
Podporované formáty:<br />
IGES 2-D/3-D, AutoCAD12-2002 (dwg, dxf), I-DEAS (.XPK), MicroStation, ACIS<br />
(SAT), Pro/Engineer 17 – 2000i2, STEP (STP), Parasolid (X_T), EMS, MDS, JT, STL,<br />
XGL, AVI, BMP, TIF, JPG.<br />
To sú v krátkosti zhrnuté základné zlepšenia Solid Edge v 14. Je ich ove¾a<br />
viac, ale s<strong>na</strong>il som sa <strong>na</strong> tomto priestore opísa aspoò tie <strong>na</strong>jdôleitejšie.<br />
106 PC REVUE 5/2003
I N F O W A R E<br />
Samozrejme, ako èloveka, ktorý u dlhodobo pracuje s týmto CAD-om, ma<br />
<strong>na</strong>jviac zaujali praktické testy pri reálnej práci. Preto som pouil stredne ve¾kú<br />
zostavu (moja <strong>na</strong>jväèšia), ktorá bola vytvorená v Solid Edge V12. Zostava obsahuje<br />
viac ne 2000 unikátnych dielcov.<br />
V uvedenej zostave som <strong>sk</strong>úšal vyko<strong>na</strong> rôzne úpravy a nepocítil som iadne<br />
spomalenie práce. Dokonca došlo k zvýšeniu rýchlosti pri rotovaní celou zostavou.<br />
Zatia¾ èo vo V12 som cítil mierne trhanie, vo V14 som zostavou rotoval ako<br />
jednoduchým dielcom, a nie stredne ve¾kou zostavou. Následne som nechal<br />
vytvori z danej zostavy výkresovú dokumentáciu, prièom som porovnával<br />
èasy potrebné <strong>na</strong> jednotlivé operácie. Namerané hodnoty sú uvedené v tabu¾ke.<br />
Testy boli vyko<strong>na</strong>né<br />
Solid Edge V12 V14<br />
Naèítanie zostavy 3D modelu 16 s 13 s<br />
Vygenerovanie poh¾adu 88 s 81 s<br />
Vygenerovanie rezu 36 s 33 s<br />
Vygenerovanie 3D poh¾adu 68 s 24 s<br />
Prekreslenie všetkých poh¾adov 198 s 56 s<br />
Celkový èas 443 s 255 s<br />
Ve¾kos zostavy 440 KB 115 KB<br />
Ve¾kos výkresu 22 768 KB 13 616 KB<br />
<strong>na</strong> tom istom poèítaèi<br />
s multiinštaláciou softvéru<br />
(viac inštalácií rôznych<br />
verzií Solid Edge súèasne).<br />
Uvedený poèítaè<br />
má <strong>na</strong>sledujúce parametre:<br />
Intel P4/2 GHz,<br />
1 GB DDRAM, OpenGL<br />
grafický adaptér 3Dlabs<br />
Wildcat VP760, Windows<br />
2000 SP3. Výsledky ma príjemne prekvapili. Ako vidie z <strong>na</strong>meraných<br />
hodnôt, Solid Edge V14 je opä výrazne rýchlejší a úspornejší, ako je jeho predchodca.<br />
Najmä trojnásobné zvýšenie rýchlosti prekreslenia výkresu je obrov<strong>sk</strong>ým<br />
zvýšením výkonnosti a produktivity, pretoe v praktickej èinnosti treba<br />
vykonáva prekres¾ovanie pomerne èasto.<br />
Solid Edge je u riadne vyzretý chlapík, ktorý<br />
u dávno preko<strong>na</strong>l det<strong>sk</strong>é choroby a má k dispozícii<br />
všetko, èo potrebujete – od návrhu výrobku,<br />
vizualizácie návrhu, tvorby ve¾mi kvalitnej výkresovej<br />
dokumentácie cez ma<strong>na</strong>ment súborov a<br />
po sledovanie revízií dokumentov. Spåòa všetky<br />
podmienky <strong>na</strong> zavedenie ISO certifikátu vo vašej<br />
spoloènosti. Nezanedbate¾nou výhodou je jeho<br />
jednoduché a rýchle zvládnutie, èo prináša rýchle prínosy a rapídne zvyšuje<br />
produktivitu práce. Solid Edge nie je uzavretý systém. Je schopný komunikácie<br />
s ve¾kým mnostvom softvéru od iných výrobcov. K dispozícii je široký sortiment<br />
programov (CAM/CAE/...) tzv. tretích strán <strong>na</strong> ïalšie vyuitie modelov<br />
a dát vytvorených v Solid Edge.<br />
Samozrejme, ak poadujete viac a zaoberáte sa vysoko špecializovanými<br />
konštrukènými èinnosami, máte monos priamej výmeny modelov a dát s takým<br />
masívnym nástrojom, ako je „ve¾ký brat“ SE – UNIGRAPHIX NX, ktorý urèite<br />
pokryje všetky potreby kadej konštrukènej kancelárie.<br />
Sloven<strong>sk</strong>é prostredie je súèasou štandardnej dodávky.<br />
Výrobca: EDS PLM Solutions<br />
Ing. Jozef RADI<br />
5/2003 PC REVUE 107
I N F O W A R E<br />
Bezdrôtové siete WLAN pod¾a štandardu IEEE 802.11a<br />
Vo¾né pokraèovanie èlánku Kam smerujú bezdrôtové siete WLAN z è. 11/2002<br />
V predchádzajúcom èlánku boli všeobecnejšie opísané<br />
súèasné smery vývoja sietí WLAN. Tento príspevok<br />
predstavuje vo¾né pokraèovanie èlánku<br />
z èísla 11/2002. Cie¾om je prezentova smery technologického<br />
riešenia a niektoré konkrétne vlastnosti<br />
zariadení urèených pre pásmo 5 GHz a rýchlos<br />
prenosu do 54 Mb/s (štandard IEEE 802.11a)<br />
oz<strong>na</strong>èované WECA ako WiFi5).<br />
PRODUKTY WLAN SO<br />
ŠTANDARDOM IEEE 802.11A<br />
Tieto zariadenia predstavujú perspektívne<br />
a vysokovýkonné, z h¾adi<strong>sk</strong>a bezpeènosti<br />
prenosu dát spravidla dobre zabezpeèené,<br />
¾ahko ma<strong>na</strong>ovate¾né a spo¾ahlivé produkty<br />
kategórie WLAN.<br />
Ich základné komponenty sú prístupový<br />
bod (access point – ïalej aj AP; konkrétne<br />
príklady obr. è. 1) a klient<strong>sk</strong>e adaptéry<br />
(client adaper – konkrétne príklady obr. è. 2).<br />
Na prístupový bod sú <strong>na</strong>pojené všetky<br />
„bezdrôtové“ (= všetky zdroje siete, v ktorých<br />
je implementovaný bezdrôtový prístup)<br />
komponenty siete WLAN a súèasne je to spojovací<br />
bod medzi sieou WLAN a „drôtovou“<br />
sieou LAN. Niektoré prístupové body môu<br />
tie vykonáva „bridging“ funkcie (D-Link).<br />
Progresívne zariadenia WLAN pracujúce<br />
pod¾a štandardu IEEE 802.11a sú èasto duálne,<br />
to z<strong>na</strong>èí, e je umonená práca tak v pásme<br />
5 GHz, ako aj simultánne v pásme 2,4 GHz (IEEE<br />
štandard 802.11b). Uívate¾om sa tak po<strong>sk</strong>ytuje<br />
maximum flexibility a mobility, keïe sú zabezpeèené<br />
(bezdrôtové) prepojenia k všetkým jeho sieovým<br />
zdrojom, vybaveným prípadne aj odlišnými WLAN<br />
technológiami (resp. štandardmi) a súèasne sa tak<br />
zabezpeèuje ochra<strong>na</strong> investícií vzh¾adom <strong>na</strong> existujúce<br />
aj perspektívne štandardy IEEE.<br />
Na obr. è. 3 je schematicky znázornená sie<br />
WLAN, kde bezdrôtový klient (notebook má inštalovaný<br />
IEEE 802.11a klient<strong>sk</strong>y adaptér) sa v rámci<br />
roamingu môe vo¾ne pohybova a komunikova<br />
alter<strong>na</strong>tívne prostredníctvom dual band AP (2,4<br />
D−Link<br />
Cisco−Aironet<br />
Cisco−Aironet<br />
Obr. 1 Prístupový bod (access point)<br />
D−Link<br />
Obr. 2 Klient<strong>sk</strong>y adaptér<br />
GHz – štandard IEEE 802.11b – modrý kruh a 5 GHz<br />
– štandard IEEE 802.11a – èervený kruh), resp. single<br />
band AP (802.11a – èervený kruh). Pritom <strong>na</strong><br />
dual band AP môu by súèasne pripojení aj klienti<br />
vyuívajúci bezdrôtové adaptéry so štandardom<br />
IEEE 802.11b.<br />
Je zrejmé, e jednou z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších vlastností<br />
štandardu 802.11a je vysoká prenosová rýchlos<br />
(do 54 Mb/s). Ak si však uvedomíme, e reálne<br />
rýchlosti prenosu dát sú <strong>na</strong> úrovni asi 50 % nominálnych<br />
rýchlostí neprekvapuje, e sa u viacerých<br />
výrobcov objavujú aj neštandardné vysokorýchlostné<br />
„turbo“ reimy, ktoré však èasto spôsobujú<br />
problémy v interoperabilite pri spolupráci komponetov<br />
WLAN od rôznych výrobcov a môu tak prinies<br />
<strong>sk</strong>lamanie oèakávaní návrhára siete.<br />
ÏALŠIE VLASTNOSTI<br />
PROGRESÍVNYCH ZARIADENÍ WLAN<br />
V predchádzajúcom príspevku bol uvedený všeobecnejší<br />
preh¾ad vlastností súèasných komponentov<br />
sietí WLAN. Teraz sa podrobnejšie zameriame<br />
<strong>na</strong> niektoré technické aspekty riešenia.<br />
Bezpeènos prenosu dát. V predošlom èlánku<br />
sme u <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili monosti zabezpeèenia bezdrôtovo<br />
prenášaných dát. Iste vieme vymenova rad<br />
aplikácií, ktoré robustnú ochranu dát vyadujú. Prezentované<br />
zariadenia po<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong>sledujúce monosti<br />
ochrany dát:<br />
Viacnásobnú autorizáciu, ktorá zabezpeèuje,<br />
e iba legitímny klient sa môe pripoji<br />
<strong>na</strong> legitímny a autorizovaný AP<br />
Prítomnos sluby Radius (Remote Authentical<br />
Dial-in User Service), ktorá oprávòuje <strong>na</strong><br />
prístup vdy iba konkrétneho pouívate¾a,<br />
a nie poèítaè<br />
Dy<strong>na</strong>mický kódovací k¾úè, ktorý sa mení<br />
automaticky pod¾a pouívate¾a, a to s kadou<br />
jeho „session“<br />
Viaceré <strong>na</strong>dstavby <strong>na</strong>d WEP (Wired Equivalent<br />
Privacy) ako výsledok implementácie<br />
architektúry 802.1X, ktoré zahàòajú TKIP<br />
(Temporary Key Integrity Protocol), podporu<br />
kontroly integrity správ MIC (Message Integrity<br />
Check), hashing a rotáciu k¾úèov a pod.<br />
Obrázok è. 4 <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje moný postup legalizácie<br />
prístupu (implementácia 802.1X)<br />
v týchto krokoch:<br />
1. Klient <strong>na</strong>dväzuje spojenie s AP<br />
2. AP blokuje poiadavku klienta <strong>na</strong> prístup<br />
do LAN-u<br />
3. Pouívate¾ vykonáva logon do siete (zadáva<br />
meno a heslo)<br />
4. Radius <strong>na</strong> serveri autorizuje pouívate¾a, vytvára<br />
sa k¾úè WEP<br />
5. Radius doruèuje k¾úè <strong>na</strong> klienta<br />
6. Klient<strong>sk</strong>y adaptér a AP aktivujú WEP a pouívajú<br />
dy<strong>na</strong>mický k¾úè <strong>na</strong> otvorenie prístupu<br />
Príjemnou vlastnosou opisovaných produktov je<br />
minimalizácia degradácie prenosu pouitím HW<br />
akcelerátora pre kódovania WEP, èo zabezpeèuje<br />
maximalizáciu priepustnosti.<br />
Obr. 3 Sie WLAN podporujúca simultánnu prácu v oboch frekvenèných<br />
pásmach<br />
Obr. 4 Implementácia architektúry 802.1X<br />
108 PC REVUE 5/2003
I N F O W A R E<br />
Obr. 5 Monosti <strong>na</strong>stavenia antény<br />
A)<br />
prestavite¾nos<br />
antény<br />
B)<br />
smerové<br />
diagramy<br />
pre rôzne<br />
<strong>na</strong>stavenia<br />
(všesmerová<br />
vs. smerová<br />
5 dBi anté<strong>na</strong>)<br />
Dosah. Na obrázku è. 3 bolo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené, e pohyb<br />
mobilnej stanice <strong>na</strong> väèšom priestore môe<br />
vyadova inštaláciu viacerých pevných rádiových<br />
prístupových bodov – AP – so schopnosou odovzdáva<br />
si klienta (roaming). Tento obrázok súèasne<br />
ilustruje známu <strong>sk</strong>utoènos, e dosah zariadení<br />
WLAN sa so vzrastajúcou hodnotou frekvencie prenosového<br />
pásma a vzrastajúcou rýchlosou prenosu<br />
dát zniuje (porov<strong>na</strong>j polomery kruhov pre obe<br />
pásma). Je preto <strong>na</strong>mieste pri zariadeniach pod¾a<br />
štandardu IEEE 802.11a venova osobitnú pozornos<br />
zabezpeèeniu poadovaného dosahu a stabilite<br />
výkonu pre rôzne vzdialenosti.<br />
Viaceré di<strong>sk</strong>utované zariadenia WLAN disponujú<br />
nieko¾kými nástrojmi, ktoré umoòujú dosah regulova.<br />
Patrí k nim <strong>na</strong>jmä monos <strong>na</strong>stavova<br />
v urèitom rozmedzí vysielací výkon a monos<br />
pripája vhodné smerové antény. Príkladom flexibility<br />
pri pouití antén je unikát<strong>na</strong> integrovaná<br />
<strong>na</strong>stavite¾ná anté<strong>na</strong>, pouitá pri prístupovom bode<br />
(AP) spoloènosou Cisco (obr. è. 5a a 5b), ktorá<br />
umoòuje alter<strong>na</strong>tívne (dve rôzne) priestorové<br />
pokrytia signálom v závislosti od konkrétneho<br />
usporiadania siete WLAN. Z obr. è. 5 je však zrejmé,<br />
e výrazné zmeny v dosahu prenosov (pri rôznom<br />
<strong>na</strong>stavení antény) nie je moné oèakáva,<br />
pozitívnejšie sa môe prejavi iba obmedzenie<br />
príp. interferencií v potlaèenej èasti pôvodného<br />
kruhového diagramu.<br />
Kvalitný firmware. Podobne ako „drôtovú“<br />
sie je moné sie WLAN ma<strong>na</strong>ova prostredníctvom<br />
SNMP, Telnet alebo webového browsera (konfigurovanie,<br />
monitorovanie, riešenie problémov –<br />
troubleshooting, sahovanie SW – SW download<br />
a registrovanie udalostí v sieti – event logging).<br />
K dispozícii býva aj rad nástrojov s intuitívnym<br />
grafickým rozhraním, ktoré podstatne u¾ahèuje<br />
monitorovanie a ma<strong>na</strong>ovanie WLAN-u. Napríklad<br />
dobrou pomôckou <strong>na</strong> zabezpeèenie potrebného<br />
dosahu a nájdenie vhodného miesta <strong>na</strong> inštaláciu<br />
AP (prípadne vhodnej antény a jej smerovania) je<br />
priebené monitorovanie kvality prenosu (pozri<br />
príklad riešenia spoloènosti Cisco <strong>na</strong> obr. è. 6).<br />
Obr. 6<br />
Link status<br />
meter<br />
Monos <strong>na</strong>stavi HF výkon zabezpeèuje takisto flexibilitu<br />
v pokrytí rádiovým signálom a monos<br />
prispôsobova sa potrebám konkrétnej siete.<br />
Niektoré ïalšie uitoèné vlastnosti.<br />
Rozsah príspevku neumoòuje uvies a podrobne<br />
rozobra všetky vlastnosti zariadení WLAN pod¾a<br />
štandardu IEEE 802.11a. Preto uvádzame ešte<br />
aspoò tri ich ïalšie zaujímavé a èasto implementované<br />
vlastnosti:<br />
znova pripomí<strong>na</strong>me modularitu a flexibilitu (ods.<br />
2), umoòujúcu prácu v jednom alebo súèasne<br />
v dvoch pásmach,<br />
monos el. <strong>na</strong>pájania priamo lokálne spí<strong>na</strong>ným<br />
zdrojom alebo alter<strong>na</strong>tívne prostredníctvom injektora<br />
cez ethernetovú prípojku,<br />
monos vo¾by medzi integrovanou, resp. inými<br />
vhodnými externým anté<strong>na</strong>mi, v závislosti od topológie<br />
bezdrôtovej siete, podporovanú zabudovanými<br />
HF konektormi.<br />
Legislatíva upravujúca zriaïovanie<br />
a prevádzku zariadení WLAN pod¾a<br />
IEEE 802.11a platná v SR<br />
Podmienky <strong>na</strong> zriaïovanie a prevádzkovanie telekomunikaèných<br />
zariadení a podmienky <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie<br />
telekomunikaèných sluieb u boli podrobnejšie<br />
spomenuté v predchádzajúcom èlánku. Pripomeòme<br />
iba, e môu by uvádzané <strong>na</strong> trh alebo do prevádzky<br />
a po posúdení ich zhody pod¾a <strong>na</strong>riadenia vlády è.<br />
443/2001 Z. z. a ïalej podmienky <strong>na</strong> zriaïovanie<br />
a prevádzku vysielacích rádiových zariadení malého<br />
výkonu <strong>na</strong> prenos dát (WLAN), pracujúcich <strong>na</strong> princípe<br />
rozprestretého spektra vo frekvenènom pásme<br />
5 GHz, definuje všeobecné povolenie TÚ SR è. VPR –<br />
01/2001. K¾úèovým parametrom limitujúcim platnos<br />
uvedeného VPR je pritom horná hranica ekvivalentného<br />
izotropického vyiareného výkonu<br />
(EIRP), ktorá je stanovená <strong>na</strong> hodnotu 200 mW.<br />
ZÁVER<br />
V príspevku sme vám predstavili zariadenia WLAN<br />
pracujúce v pásme 5 GHz s rýchlosou prenosu do<br />
54 Mb/s. Súèasne boli opísané ich niektoré uitoèné<br />
vlastnosti.<br />
Prezentované <strong>sk</strong>utoènosti by mali ukáza, e<br />
súèasné inovatívne produkty WLAN sa môu sta<br />
efektívnou súèasou sietí zariadení IT aj pre <strong>na</strong>jnároènejšie<br />
aplikácie.<br />
Ing. Juraj Kosík, CSc.<br />
Autor príspevku je senior konzultant spoloènosti CQ Service, s. r. o.,<br />
Bratislava<br />
5/2003 PC REVUE 109
I N F O W A R E<br />
SAP Netweaver – nová architektúra od SAP<br />
Informaèný systém pre stredné a ve¾ké<br />
organizácie sa takmer vdy <strong>sk</strong>ladá<br />
z viacerých riešení rôznych dodávate¾ov.<br />
Súèasne èoraz viac rastú nároky <strong>na</strong><br />
efektívnos administrácie, kvalitu a rozsah<br />
po<strong>sk</strong>ytovaných sluieb, ako aj <strong>na</strong> úroveò<br />
prezentovaných informácií.<br />
Drvivá väèši<strong>na</strong> organizácií u<strong>sk</strong>utoènila v uplynulom<br />
desaroèí rozsiahle investície do IT produktov,<br />
ktoré mali èo <strong>na</strong>jlepšie uspokojova funkèné<br />
poiadavky pouívate¾ov. V súèasnosti sú tieto<br />
organizácie <strong>sk</strong>lamané investíciami, ktoré nepriniesli<br />
oèakávané výsledky, a radikálne zvýšili tlak<br />
<strong>na</strong> svojich dodávate¾ov, od ktorých poadujú nišie<br />
náklady, monos rastu, ale <strong>na</strong>jmä reálnu pridanú<br />
hodnotu ich konkrétneho IT riešenia. Takúto hodnotu<br />
predstavuje práve integrácia heterogénnych<br />
systémov od rôznych dodávate¾ov tak, aby mal<br />
uívate¾ pocit, e pracuje s jediným systémom.<br />
Aby to nebolo také jednoduché, dnešný trh je<br />
<strong>na</strong>vyše rozdelený medzi dva <strong>na</strong>vzájom súperiace<br />
tábory – Java a .NET –, èo ešte viac rozširuje nejednotnos<br />
produktových portfólií. Pretoe ve¾a rozhodnutí<br />
o softvérovej infraštruktúre sa deje <strong>na</strong><br />
úrovni jednotlivých oddelení, a nie centrálne, organizácie<br />
èasto investujú do oboch technologických<br />
platforiem. Takáto situácia núti organizácie neustále<br />
zvláda komplexnú systémovú integráciu<br />
ich systémov. Vízia zákazníka však smeruje ïalej.<br />
Zákazníci sa usilujú o komplexný prístup k riešeniu<br />
IT architektúry, ktorý zahàòa úplnú integráciu <strong>na</strong><br />
troch úrovniach: integráciu ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov,<br />
informácií a organizaèných procesov.<br />
O splnenie tejto vízie sa v súèasnosti usiluje<br />
<strong>na</strong>príklad spoloènos SAP tým, e všetky riešenia<br />
budú odteraz budované <strong>na</strong> báze architektúry, pre<br />
ktorú sa zavádza pojem Enterprise Services<br />
Architecture (ESA). Táto architektúra je postavená<br />
<strong>na</strong> vyuívaní webových sluieb (tieto sluby sú<br />
definované štandardnými protokolmi SOAP, WSDL,<br />
UDDI), kde k¾úèovou vlastnosou je ich znovupouite¾nos<br />
(reusability). Architektúra ESA predstavuje<br />
historicky tretí stupeò vývoja IT technológie,<br />
prièom prvým stupòom bola architektúra mainframe<br />
a druhým trojvrstvová architektúra klient/server,<br />
ktorá mala obrov<strong>sk</strong>ý úspech v devädesiatych<br />
rokoch.<br />
Kým pojem ESA je podobne ako pojem klient/<br />
server všeobecné oz<strong>na</strong>èenie pre typ architektúry,<br />
SAP <strong>na</strong> tlaèovej konferencii v New Yorku 16. januára<br />
2003 predstavila termín SAP NetWeaver, ktorý<br />
oz<strong>na</strong>èuje konkrétnu implementáciu ESA – mnoinu<br />
technologických komponentov (softvérových produktov),<br />
<strong>na</strong> ktorých budú v budúcnosti postavené<br />
všetky riešenia SAP. A<strong>na</strong>logicky bolo v minulosti<br />
pouívané oz<strong>na</strong>èenie mySAP Technology, ktoré<br />
z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo implementáciu architektúry klient/server<br />
v prostredí SAP.<br />
Portfólio technologických komponentov SAP<br />
NetWeaver môeme z funkèného h¾adi<strong>sk</strong>a rozdeli<br />
<strong>na</strong> aplikaènú platformu a tri vrstvy integrácie –<br />
integrácia organizaèných procesov, informácií<br />
a ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov. Architektúra SAP NetWeaver<br />
(komponenty a ich vzájomné prepojenia) je <strong>na</strong>vrhnutá<br />
tak, aby bola zabezpeèená úplná kompatibilita<br />
s platformami .NET od Microsoftu a WebSphere<br />
od IBM. Teraz si povieme podrobnejšie o k¾úèových<br />
komponentoch, ich funkènosti a postavení v celkovej<br />
architektúre.<br />
APLIKAÈNÁ PLATFORMA<br />
SAP Web Application Server predstavuje robustný<br />
aplikaèný server, tvoriaci základné prostredie <strong>na</strong><br />
beh aplikácií (runtime) a iných technologických<br />
komponentov, po<strong>sk</strong>ytuje vlastné vývojové prostredie<br />
<strong>na</strong> tvorbu aplikaènej logiky a prezentaènej<br />
infraštruktúry. Server plne podporuje platformovo<br />
nezávislé webové sluby (podstata modelu Enterprise<br />
Services Architecture), webové aplikácie a vývoj<br />
zaloený <strong>na</strong> otvorených štandardoch. Súèasne<br />
zahàòa ve¾mi dôleité schopnosti riadenia ivotného<br />
cyklu softvéru (Life Cycle Ma<strong>na</strong>gement), ktoré<br />
riešia neustále sa meniace poiadavky pouívate¾ov<br />
v dnešnom turbulentnom podnikate¾<strong>sk</strong>om<br />
prostredí.<br />
Web Application Server zahàòa podporu klasického<br />
jazyka SAP produktov ABAP (je to jazyk kategórie<br />
4GL, úzko spojený s dátami), ako aj progresívneho,<br />
èisto objektového jazyka Java pod¾a špecifikácie<br />
Java 2 Platform Enterprise Edition (J2EE) od<br />
spoloènosti Sun. Vývojári môu implementova<br />
aplikaènú biznis logiku a perzistenciu dát v zdrojových<br />
kódoch obidvoch jazykov, ktorými sú známe<br />
reporty ABAP a populárne Enterprise Java Beans<br />
(EJB) v J2EE.<br />
SAP Web Application Server podporuje klasické<br />
internetové komunikaèné protokoly, HTTP a jeho<br />
zabezpeèenú verziu HTTPS, otvorené štandardy pre<br />
webové sluby: Web Services Description Language<br />
(WSDL), Simple Object Access Protocol<br />
(SOAP), Universal Description, Discovery, and<br />
Integration (UDDI) a štandardné formáty pre elektronickú<br />
výmenu dát HTML a XML.<br />
V heterogénnom prostredí existujú mnohé ïalšie<br />
poiadavky <strong>na</strong> integráciu <strong>na</strong> aplikaènej úrovni.<br />
Webový aplikaèný server je otvorený a podporuje<br />
klasické objektové distribuované architektúry<br />
CORBA (Common Object Request Broker Architecture)<br />
a DCOM (Distributed Common Object Model).<br />
Vzdialené volanie metód biznis objektov v prostredí<br />
SAP sa riadi protokolom RFC (Remote Function<br />
Call). Jeho implementácie sú k dispozícii pre väèšinu<br />
operaèných systémov a programovacích jazykov.<br />
SAP Web Application Server je v súèasnosti jediný<br />
aplikaèný server, ktorý podporuje obe súperiace<br />
platformy – Java a .NET. Medzi technologické komponenty,<br />
ktoré podporujú obojsmernú komunikáciu<br />
medzi aplikáciami SAP a aplikáciami tretích<br />
strán, patria SAP Java Connector a SAP .NET<br />
Connector. SAP, IBM a Microsoft vyvíjajú spoloèné<br />
úsilie v hlavných štandardizaèných iniciatívach,<br />
ako W3C, OASIS a JSR.<br />
Èo sa týka vývojového prostredia, SAP sa rozhodol<br />
zjednoti svoje javov<strong>sk</strong>é vývojové prostredie <strong>na</strong><br />
otvorenej platforme Eclipse od IBM. U sám tento<br />
fakt zaruèuje vysokú mieru kompatibility s vývojovým<br />
nástrojom WebSphere Studio Application<br />
Developer (WSAD) z dielne IBM. Napríklad javov<strong>sk</strong>é<br />
triedy pre prístup k rozhraniam SAP – Remote<br />
Function Calls (RFC) a Business Application<br />
Programming Interfaces (BAPIs) – sú priamo integrované<br />
do WSAD, a teda aplikácie vyvinuté v tomto<br />
nástroji pobeia <strong>na</strong> platforme SAP Web Application<br />
Server.<br />
VRSTVA INTEGRÁCIE ¼UDSKÝCH<br />
ZDROJOV<br />
K¾úèovými vlastnosami, ktoré SAP NetWeaver<br />
po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong> integráciu ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov, sú jednotný<br />
prístup cez portál, monosti kolaborácie<br />
pouívate¾ov a multikanálový prístup cez rozlièné<br />
zariadenia, ako sú PDA alebo mobilný telefón.<br />
Technologické komponenty, ktoré tieto vlastnosti<br />
po<strong>sk</strong>ytujú, sa <strong>na</strong>zývajú SAP Enterprise Portal a SAP<br />
Mobile Infrastructure.<br />
Hlavným prínosom portálu je agregácia obsahu<br />
(aplikácií, databáz, WWW, súborových systémov)<br />
bez oh¾adu <strong>na</strong> ich zdroj do jedného konzistentného,<br />
<strong>na</strong> rolách zaloeného pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania<br />
(webová aplikácia beiaca v okne internetového<br />
prehliadaèa). Takáto nároèná úloha si vy-<br />
aduje efektívne vývojové prostredie, ktoré zároveò<br />
dokáe zuitkova <strong>sk</strong>úsenosti vývojárov<br />
v iných prostrediach. Cie¾om SAP je plná podpora<br />
vznikajúceho štandardu Web Services for Remote<br />
Portals (WSRP) od OASIS a Java Specification<br />
Request è. 168 (JSR 168) od Java Community Process.<br />
To umoní portálu transparentne vyuíva<br />
portlety (<strong>na</strong>zývajú sa aj iViews, <strong>sk</strong>ratka z angl.<br />
Integrated View), základné funkèné jednotky,<br />
okienka v prehliadaèi tvoriace pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />
pre konkrétny zdroj dát, vytvorené v iných<br />
vývojových prostrediach. iViews generujú udalosti<br />
<strong>na</strong> strane klienta, ktoré môu spúša biznis<br />
logiku a vytvára tak kompozitné aplikácie integrujúce<br />
riešenia viacerých dodávate¾ov a platforiem.<br />
Infraštruktúra SAP Mobile Infrastructure po<strong>sk</strong>ytuje<br />
škálovate¾nú platformu, ktorá zákazníkom<br />
umoòuje spúša mobilné aplikácie beiace <strong>na</strong><br />
notebooku, PDA alebo mobilnom telefóne v on-line<br />
alebo off-line reime. V súèasnosti sú podporované<br />
Pocket PC a zariadenia zaloené <strong>na</strong> Linuxe.<br />
KOLABORÁCIA POUÍVATE¼OV<br />
Riešenie mySAP Enterprise Portal po<strong>sk</strong>ytuje funkèné<br />
balíky (business packages) pre celý rad oblastí,<br />
okrem iného aj pre oblas groupware a spoluprácu<br />
v pracovnej <strong>sk</strong>upine. Kolaborácia je podporovaná<br />
prostredníctvom kolaboraèných miestností, zdie-<br />
¾aného e-mailu a <strong>sk</strong>ladu dokumentov (súvisí s<br />
Knowledge Ma<strong>na</strong>gement). Okrem toho je však moná<br />
aj integrácia riešení kolaborácie od tretích<br />
110 PC REVUE 5/2003
I N F O W A R E<br />
strán, opä prostredníctvom funkèných balíkov,<br />
a to pre Lotus Notes/Domino, Microsoft Exchange<br />
a Microsoft Office. SAP v súèasnosti pracuje <strong>na</strong><br />
integrácii riešenia Lotus Sametime, riešenia pre<br />
okamitý messaging a webové konferencie z dielne<br />
IBM.<br />
VRSTVA INTEGRÁCIE INFORMÁCIÍ<br />
Hlavnými vlastnosami, ktoré má po<strong>sk</strong>ytova vrstva<br />
integrácie informácií, sú Business Intelligence<br />
(dátové <strong>sk</strong>lady umoòujúce extrakciu, manipuláciu<br />
a prezentáciu štruktúrovaných dát), Knowledge<br />
Ma<strong>na</strong>gement (riadenie z<strong>na</strong>lostnej bázy, správa neštruktúrovaných<br />
dokumentov, verzie, di<strong>sk</strong>usie,<br />
úpravy, hodnotenia, schva¾ovací proces, vyh¾adávanie<br />
atï.) a Master Data Ma<strong>na</strong>gement (zabezpeèenie<br />
dátovej integrity a konzistencie, <strong>na</strong>pr. synchronizácia<br />
èíselníkov medzi SAP a databázou tretej<br />
strany). Príkladom môe by komponent SAP<br />
Business Information Warehouse, ktorý komplexne<br />
pokrýva problematiku dátových <strong>sk</strong>ladov. Jeho<br />
škálovate¾ná architektúra je <strong>na</strong> viacerých úrovniach<br />
integrovaná s produktmi tretích strán.<br />
Organizácia môe <strong>na</strong>príklad vyui produkt SQL<br />
Server A<strong>na</strong>lysis Services od spoloènosti Microsoft<br />
ako multidimenzionálne úloi<strong>sk</strong>o pre svoje informaèné<br />
kocky. SAP BW ponúka medzivrstvy pre<br />
integráciu pod¾a špecifikácií Java Metadata<br />
Interface (JMI) a XML Metadata Interchange (XMI).<br />
Tieto medzivrstvy sú práve podstatné pre spoluprácu<br />
s riešeniami vyvíjanými <strong>na</strong> platformách .NET<br />
a J2EE. Na integráciu s webovými slubami slúi<br />
podporovaný štandard XML for A<strong>na</strong>lysis, ktorý<br />
definuje aplikaèné rozhranie (API) zaloené <strong>na</strong><br />
SOAP. To umoòuje, aby sa do dátového <strong>sk</strong>ladu<br />
dalo pristupova z webových aplikácií, internetu,<br />
mobilných zariadení aj klasických de<strong>sk</strong>topových<br />
aplikácií.<br />
Druhým príkladom je technologický komponent<br />
SAP Knowledge Ma<strong>na</strong>gement, ktorý podporuje<br />
zauívané štandardy pre prístup, správu a prezentáciu<br />
neštruktúrovaných informácií (dokumentov),<br />
uloených v heterogénnom <strong>sk</strong>lade (repository).<br />
Architektúra SAP KM po<strong>sk</strong>ytuje aplikaèné rozhrania<br />
<strong>na</strong> pripojenie k prakticky ¾ubovo¾nému úloi<strong>sk</strong>u<br />
buï cez proprietárne adaptéry, alebo cez štandardné<br />
protokoly ako Web-based Distributed Authoring<br />
and Versioning (WebDAV), HTTP a Information<br />
Content Exchange (ICE). Sluby riadenia dokumentov<br />
ako fulltextové vyh¾adávanie, kategorizácia,<br />
správa verzií, sa dajú aplikova <strong>na</strong> kadé pripojené<br />
úloi<strong>sk</strong>o dokumentov. SAP sa v súèasnosti venuje<br />
integrácii produktu KM s nástrojmi Content Ma<strong>na</strong>ger<br />
od IBM a Content Ma<strong>na</strong>gement Server od<br />
Microsoftu.<br />
VRSTVA INTEGRÁCIE<br />
ORGANIZAÈNÝCH PROCESOV<br />
Zmyslom integrácie organizaèných procesov je<br />
minimalizácia koncových prepojení medzi technológiami,<br />
centralizácia integraèných rozhraní a parametrov<br />
v jedinom úloi<strong>sk</strong>u (repository), èo<br />
umoòuje ich ¾ahkú modifikáciu a budovanie aplikácií,<br />
ktoré vyuívajú viacero rozlièných technológií<br />
<strong>na</strong>raz. Príkladom je komponent SAP Exchange<br />
Infrastructure, ktorý dokáe integrova aplikácie<br />
a webové sluby produktov SAP a ostatných produktov.<br />
Infraštruktúra SAP XI po<strong>sk</strong>ytuje celý rad<br />
technických adaptérov, ktoré spolupracujú s riešeniami<br />
B2B od strategických IT dodávate¾ov, ako<br />
<strong>na</strong>pr. adaptér JMS, ktorý komunikuje s IBM Web-<br />
Sphere. SAP XI je takisto kompatibilný s riešením<br />
Microsoft Message Queuing (MSMQ), take je moné<br />
integrova <strong>na</strong>pr. Microsoft BizTalk Server.<br />
V budúcnosti bude SAP XI po<strong>sk</strong>ytova architektúru<br />
adaptérov zaloených <strong>na</strong> štandarde Java<br />
Connector Architecture (JCA) 1.5. To umoní, aby<br />
¾ubovo¾ní záujemcovia vytvárali vlastné adaptéry,<br />
ktoré sa jednoducho zapoja do tejto architektúry<br />
bez toho, aby potrebovali vlastný runtime server<br />
(všetko bude obsluhova Integration Broker). IBM<br />
WebSphere u v súèasnosti po<strong>sk</strong>ytuje mnostvo<br />
adaptérov JCA pre spojenie s aplikáciami od dodávate¾ov<br />
ako Oracle, PeopleSoft, JD Edwards a Siebel.<br />
Funkènos komponentu SAP Exchange Infrastructure<br />
nespoèíva len v schopnosti posiela správy<br />
medzi rôznymi aplikáciami, ale aj v centralizácii<br />
integraèných z<strong>na</strong>lostí a obsahu v integraènom<br />
úloi<strong>sk</strong>u (Integration Repository). To má okrem zjednodušenej<br />
administrácie podstatnú výhodu v monosti<br />
vytvárania biznis scenárov a mapovaní viacerých<br />
integrujúcich sa aplikácií. Keïe SAP XI je zaloený<br />
<strong>na</strong> otvorených štandardoch, sú moné dva<br />
scenáre takejto integrácie. Prvou monosou je import<br />
definícií webových sluieb opísaných v súboroch<br />
WSDL, prevzatých od IBM alebo Microsoftu.<br />
Druhou monosou je vytváranie mapovaní pod¾a<br />
štandardu XSLT medzi SAP a ostatnými aplikáciami,<br />
<strong>na</strong>príklad aplikáciami beiacimi <strong>na</strong> platforme<br />
.NET.<br />
NOVÁ TRIEDA APLIKÁCIÍ XAPPS<br />
SAP vytvoril novú triedu aplikácií s oz<strong>na</strong>èením<br />
xApps, ktoré sú hlavnou novinkou súvisiacou s prechodom<br />
<strong>na</strong> novú architektúru SAP NetWeaver. Sú<br />
to vlastne aplikácie postavené <strong>na</strong>d inými existujúcimi<br />
aplikáciami. Beia v prostredí SAP Enterprise<br />
Portal a novú funkcio<strong>na</strong>litu (pridanú hodnotu)<br />
vytvárajú <strong>sk</strong>ladaním sluieb existujúcich aplikácií<br />
a vlastnej biznis logiky s vyuitím SAP Exchange<br />
Infrastructure. Reprezentantom tejto triedy je aplikácia<br />
SAP Resource and Program Ma<strong>na</strong>gement (SAP<br />
xRPM), ktorá u bola úspešne implementovaná <strong>na</strong><br />
strane zákazníka.<br />
ZÁVER<br />
Zmyslom prechodu <strong>na</strong> novú technologickú architektúru<br />
SAP NetWeaver je vízia po<strong>sk</strong>ytnutia integraènej<br />
a aplikaènej platformy <strong>na</strong> zjednotenie organizaèných<br />
procesov, informácií a ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov<br />
s existujúcimi technologickými monosami.<br />
Cie¾om je pritom dosiahnutie stavu, keï sa aj heterogénny<br />
systém z h¾adi<strong>sk</strong>a uívate¾ov a správcov<br />
správa homogénne a je schopný po<strong>sk</strong>ytova konzistentné<br />
sluby nezávisle od svojej vnútornej<br />
štruktúry.<br />
Peter Vaníèek<br />
5/2003 PC REVUE 111
I N F O W A R E<br />
Vírusový radar<br />
V polovici apríla sa ko<strong>na</strong>la medzinárodná konferencia<br />
Security 2003. Miestom ko<strong>na</strong>nia bol u tradiène<br />
Národní dùm v Prahe. Tohto roku sa tam dokonca<br />
objavil Mikko Hypponen, charizmatický „vírusológ“<br />
z Fín<strong>sk</strong>a. Bohuia¾, dåka jeho prezentácie bola trocha<br />
zdecimovaná nutnosou hovoreného prekladu,<br />
a tak svojich 80 slideov preletel za 15 minút. I<strong>na</strong>k<br />
atmosféra ako vdy výborná a organizácia klapala<br />
<strong>na</strong> jednotku. Keïe dnes je opisov vírusov trocha<br />
viac, pridám u len momentku z konferencie a ideme<br />
bez dlhých reèí hneï <strong>na</strong> vírusy.<br />
Win32/Chowl.A<br />
Ïalšie názvy: W32.Cydog<br />
Win32/Chowl.A je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe<br />
správ elektronickej pošty. Dokáe sa šíri v prostredí<br />
P2P sietí KaZaA a niektorých ïalších. Èerv<br />
má dåku 34 816 bajtov a <strong>na</strong> zmenšenie dåky je<br />
<strong>sk</strong>omprimovaný programom UPX. Po rozpakovaní<br />
je jeho dåka viac ako 115 kilobajtov. Èerv <strong>na</strong>páda<br />
poèítaèe s operaèným systémom Windows 95/98/<br />
Me/NT/2000 a XP.<br />
Win32/Chowl.A prichádza so správou, ktorej<br />
predmet je náhodne vybraný z viacerých preddefinovaných<br />
moností. Predmet správy tvorí jeden<br />
z <strong>na</strong>sledujúcich textov:<br />
EA and EIDOS Presents...<br />
A Virtual joke...the funniest around!<br />
PacketStorm:WINDOWS Xp has several exploits<br />
A kiss from me to you...<br />
Telo správy tvoria preddefinované texty, ktoré<br />
majú za úlohu presvedèi adresáta, aby spustil súbor<br />
v prílohe správy, obsahujúci èerva. Tento súbor<br />
má vdy dåku 34 816 bajtov, prièom jeho názov<br />
môe by jeden z <strong>na</strong>sledujúcich: CyberWolf-<br />
Patch.exe, Windows Xp Exploit.exe, The CyberWolf-<br />
Joke.scr alebo My Kiss for you.scr.<br />
Poznámka: V ïalšom texte je <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> adresára, v ktorom je<br />
<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows, ktorý sa z pochopite¾ných<br />
dôvodov môe líši pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolický<br />
zápis %windir%. Pre systémový podadresár adresára s operaèným systémom<br />
je pouitý symbolický zápis %system% .<br />
Po spustení súboru v prílohe èerv èíta obsah k¾úèa<br />
HKEY_CURRENT_USER\Software\Kazaa\LocalContent<br />
a zisuje hodnotu poloky DownloadDir. Tá obsahuje<br />
adresár, ktorý pouíva <strong>na</strong>inštalovaný klient KaZaA<br />
<strong>na</strong> zdie¾anie súborov. V tomto adresári potom èerv<br />
vytvorí podadresár Windows Security Haches a <strong>sk</strong>opíruje<br />
sa tam pod me<strong>na</strong>mi Visual Basic 6.0 Msdn<br />
Plugin.exe, Hotmail Hacker 2003-Xss Exploit.exe,<br />
Netbios Nuker 2003.exe, WinRar 3.xx Password Cracker.<br />
exe, Microsoft KeyGenerator-Allmost all microsoft<br />
stuff.exe, W32.CyberWolf@mm Fix.exe, Kazaa SDK +<br />
Xbit speedUp for 2.xx.exe, WinZipped Visual C++<br />
Tutorial.exe, XNuker 2003 2.93b.exe, Edonkey2000-Speed<br />
me up scotty.exe, Imesh SDK+Xbit Speed Up.exe., PopUp<br />
remover 9.25.exex, Credit Card Numbers generator(incl<br />
Visa,Master Card,...).exe, EA Games Keygen for All versions(only<br />
EA).exe, Free mem-Games-SpeedUP.exe, Security-2003-Update.exe,<br />
Stripping MP3 dancer+crack.exe,<br />
Crackologic(all windows Apps).exe, CyberWolf-Patch.<br />
exe, Windows Xp Exploit.exe, The CyberWolf-Joke.scr<br />
a My Kiss for you.scr.<br />
Nie je to však jediné miesto, kam èerv umiestni<br />
svoje kópie. Do adresára %system% umiestni kópie<br />
s názvami CyberWolf.exe, Rundll32.exe, \System\explorer.exe,<br />
\System\system.exe, Kernell32.exe, system32.exe,<br />
systems.exe, service.exe, regedit32.exe, Ms-Dos.com a<br />
Windows.scr. V adresári %windir%\TEMP vytvorí kópiu<br />
s názvom Windows Media Player Plugin.exe.<br />
Win32/Chowl.A vytvorí svoje kópie aj v <strong>na</strong>sledujúcich<br />
lokáciách:<br />
C:\Program files\eDonkey2000\Incoming\<br />
Edonkey2000−Ad remover.exe<br />
C:\Program files\eDonkey2000\Incoming\<br />
Hotmail Hacker 2003−Xss Exploit.exe<br />
C:\Program files\eDonkey2000\Incoming\<br />
Netbios Nuker 2003.exe<br />
C:\Program files\eDonkey2000\Incoming\<br />
WinRar 3.xx Password Cracker.exe<br />
C:\Program files\eDonkey2000\Incoming\<br />
EA Games Keygen for All versions(only EA).exe<br />
C:\Program Files\Bearshare\Shared\<br />
Hotmail Hacker 2003−Xss Exploit.exe<br />
C:\Program Files\Bearshare\Shared\<br />
BearShare Pro 4.3.1 Beta Version.exe<br />
C:\Program Files\Bearshare\Shared\<br />
XNuker 2003 2.93b.exe<br />
C:\Program Files\Bearshare\Shared\<br />
Chaos Ip 2003−Xp compitable.exe<br />
C:\Program Files\Bearshare\Shared\<br />
Netbios Nuker 2003.exe<br />
C:\Program FIles\Grokster\My Grokster\<br />
Grokster ad−remover.exe<br />
C:\Program FIles\Grokster\My Grokster\<br />
Stripping mp3 dancer+crack.exe<br />
C:\Program FIles\Grokster\My Grokster\<br />
Trojan Utility 5.6.exe<br />
C:\Program FIles\Grokster\My Grokster\<br />
Winrar 3.xx password cracker.exe<br />
C:\Program FIles\Grokster\My Grokster\<br />
NetScan 1.6.exe<br />
C:\Program FIles\Grokster\My Grokster\<br />
Xss security exploit−hotmail.exe<br />
C:\Program Files\Morpheus\My Shared Folder\<br />
Morpheus−Gold.exe<br />
C:\Program Files\Morpheus\My Shared Folder\<br />
WebSeek−Mp3.exe<br />
C:\Program Files\Morpheus\My Shared Folder\<br />
Chaos Ip.exe<br />
C:\Program Files\limewire\Shared\<br />
Lunix−Download.exe<br />
C:\Program Files\Morpheus\My Shared Folder\<br />
Netbios Exploiter Xp.exe<br />
C:\Program Files\limewire\Shared\<br />
Credit card Generator<br />
C:\Program Files\limewire\Shared\<br />
CrackOlogic(all windows apps).exe<br />
Potom Win32/Chowl.A manipuluje s registrom systému,<br />
aby zabezpeèil svoju aktiváciu po reštarte<br />
systém. Vo vetve registra HKEY_LOCAL_MACHINE\<br />
Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run<br />
vytvorí poloku CyberWolf s hodnotou C:\WINDOWS\<br />
CyberWolf.exe. Vo vetve registra HKEY_CURRENT_<br />
USER\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\<br />
Run vytvorí poloku Windows Installer Service s hodnotou<br />
C:\WINDOWS\SYSTEM\msiexec.exe.<br />
Vo vetvách registra HKEY_CURRENT_USER\<br />
SOFTWARE\CyberWolf a HKEY_CURRENT_USER<br />
\SOFTWARE\CyberWolf vytvorí poloku s názvom<br />
CyberWolf a hodnotou You are Biten.<br />
Pomocou manipulácie registra systému Win32/<br />
Chowl.A <strong>na</strong>staví štartovaciu stránku pre Microsoft<br />
Internet Explorer <strong>na</strong> http://CyberWolf-has-bitten-you.com.<br />
Èerv deaktivuje procesy, ktorých mená sú uvedené<br />
v <strong>na</strong>sledujúcom zoz<strong>na</strong>me: CCAPP.exe, zapro.exe,<br />
ta<strong>sk</strong>mgr.exe, NMAIN.exe, AVPCC.exe, AVP.exe, ANTI-<br />
TROJAN.exe, WEBSCAN.exe, NUPDATE.exe, NAVA-<br />
PW32.exe, ESAFE.exe, BLACKICE.exe, CFIND.exe,<br />
KPFW32.exe, KPF.exe, LUALL.exe, AUPDATE.exe, QCON-<br />
SOLE.exe, BOOTWARN.exe, CCSHTDWN.exe, AVPMON.exe,<br />
SCAN32.exe, FINDVIRU.exe a _AVP32.exe.<br />
Èerv potom zobrazí takéto okno:<br />
Win32/Chowl.A sa šíri prostredníctvom poštového<br />
klienta Microsoft Outlook <strong>na</strong> adresy, ktoré zí<strong>sk</strong>a<br />
z Windows Address Book.<br />
Win95/Lorez<br />
Win95/Lorez je rezidentný vírus, ktorý má schopnos<br />
šíri sa v prostredí operaèných systémov Windows<br />
9x/ME. Napáda súbory typu PE (Portable executable)<br />
a systémový súbor kernel32.dll.<br />
Po svojej aktivácii Win95/Lorez <strong>sk</strong>opíruje súbor<br />
kernel32.dll zo systémového adresára operaèného<br />
systému Windows (typicky adresár C:\WINDOWS\<br />
SYSTEM\ do adresára %windir%. Túto kópiu systémového<br />
súboru kernel32.dll vírus <strong>na</strong>padne tak, e <strong>na</strong><br />
seba presmeruje obsluhu funkcie GetFileAttributesA.<br />
Napadnutím systémového súboru kernel32.dll vírus<br />
zabezpeèí svoju aktiváciu aj po reštarte operaèného<br />
systému. Vírus <strong>na</strong>páda všetky spustite¾né súbory<br />
s príponou EXE, ktoré majú formát PE. Okrem <strong>na</strong>pádania<br />
súborov nemá vírus nijaký ïalší prejav.<br />
Pri konci kódu vírusu sa v jeho tele <strong>na</strong>chádzajú<br />
<strong>na</strong>sledujúce textové reazce.<br />
[LoRez] v1 by Virogen [NoP]\KERNEL32.dll<br />
GetTickCount<br />
GetWindowsDirectoryA<br />
SetFileAttributesA<br />
CreateFileA<br />
SetFilePointer<br />
ReadFile<br />
WriteFile<br />
CloseHandle<br />
GetSystemDirectoryA<br />
CopyFileA<br />
GetFileTime<br />
SetFileTime<br />
ExitProcess<br />
GetFileAttributesA<br />
Win95/Whog.878.B<br />
Win95/Whog.878.B je rezidentný vírus, <strong>na</strong>písaný<br />
špecificky pre operaèné systémy Windows 9x/ME.<br />
Pre pouitie kódu spoliehajúceho sa <strong>na</strong> nedoko<strong>na</strong>los<br />
Windows 9x/ME nefunguje v prostredí Windows<br />
2000, NT a XP.<br />
Win95/Whog.878.B vyuíva trik prvý raz pouitý<br />
vo víruse Win95/CIH, pomocou ktorého prekonáva<br />
bariéru odde¾ujúcu úroveò oprávnenia bených<br />
programov (RING 3) a úroveò oprávnenia jadra<br />
operaèného systému (RING 0, <strong>na</strong>jvyššie oprávnenie).<br />
Vírus zmení pomocou manipulácie s registrom<br />
systému <strong>na</strong>stavenie štartovacej stránky prehliadaèa<br />
Internet Explorer <strong>na</strong> http://202.115.16.8/~ekang.<br />
Potom Win95/Whog.878.B presmeruje <strong>na</strong> svoj<br />
kód niektoré funkcie <strong>na</strong> prístup k súborom a <strong>na</strong>páda<br />
všetky súbory s príponou EXE, majúce formát PE.<br />
Pri konci kódu vírusu sa v jeho tele <strong>na</strong>chádza<br />
textový reazec:<br />
Lock IE Start Page Ver 2.0,By Whg 2001.6.13<br />
Miroslav Trnka a Peter Kováè<br />
112 PC REVUE 5/2003
L I N U X W A R E<br />
Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 12. èas<br />
U sme si povedali, e poèítaè s Linuxom môeme<br />
pouíva <strong>na</strong>jèastejšie v dvoch rovinách – ako server<br />
a ako de<strong>sk</strong>top. Ako de<strong>sk</strong>top ho môeme pouíva<br />
v kancelárii alebo doma. Má slúi <strong>na</strong> vytváranie<br />
benej agendy, ako je <strong>na</strong>písanie urèitých dokumentov,<br />
tvorba obrázkov a podobne. A ako je v de<strong>sk</strong>topových<br />
aplikáciách bené, tieto veci nebudeme<br />
chcie iba vytvára, ale aj tlaèi. A práve tlaèi pod<br />
Linuxom sa budeme venova podrobnejšie.<br />
TYPY TLAÈIARNÍ<br />
Dnes sú tlaèiarne <strong>na</strong> takej cenovej úrovni, e ich bene<br />
nájdeme aj v domácnosti. Na rozdiel od dávnej (èi<br />
nedávnej?) minulosti, keï sme ešte tlaèievali<br />
z DOS-u <strong>na</strong> ihlièkovej tlaèiarni, dnes sa <strong>na</strong>jèastejšie<br />
v spojení s rôznym grafickým prostredím pouívajú<br />
atramentové alebo laserové tlaèiarne. Tie atramentové<br />
sa vzh¾adom <strong>na</strong> svoju cenu, monos tlaèe vo<br />
farbe, ale obmedzenú rýchlos a kapacitu výtlaèkov<br />
<strong>na</strong>jèastejšie objavujú v domácnostiach. Laserové<br />
tlaèiarne, <strong>na</strong>opak, hlavne pre kapacitu a urèitú cenovú<br />
nároènos sa objavujú v kanceláriách. Ale èasy sa<br />
menia, a tak u aj doma nájdeme „laserovky“.<br />
Obidva typy tlaèiarne majú nieèo spoloèné –<br />
kvalitnú tlaè, ve¾mi vhodnú <strong>na</strong> pouívanie práve<br />
s grafickým prostredím, ktorú by sme <strong>na</strong> ihlièkovej<br />
tlaèiarni nikdy nedosiahli.<br />
Z dôvodu nedostatku miesta sa nebudeme venova<br />
konštrukcii tlaèiarní, predpokladám, e ste sa<br />
s jednotlivými typmi u stretli. Zhrnieme si teda<br />
<strong>na</strong>še z<strong>na</strong>losti len do bodov, z ktorých budeme ne<strong>sk</strong>ôr<br />
vychádza.<br />
Tlaèiarne môeme rozdeli pod¾a spôsobu tvorby<br />
tlaèe <strong>na</strong>:<br />
mozaikové<br />
stránkové<br />
Medzi mozaikové tlaèiarne patria:<br />
ihlièkové<br />
riadkové s typovým valcom<br />
s typovým kolie<strong>sk</strong>om<br />
Stránkové tlaèiarne môeme rozdeli <strong>na</strong>:<br />
atramentové<br />
laserové<br />
iné (parafínové, termické atï.)<br />
Pod¾a spôsobu pripojenia (teda pod¾a rozhrania)<br />
tlaèiarne delíme <strong>na</strong>:<br />
paralelné<br />
sériové<br />
USB<br />
sieové<br />
A <strong>na</strong>koniec pod¾a spôsobu komunikácie programu<br />
s tlaèiaròou <strong>na</strong>:<br />
post<strong>sk</strong>riptové<br />
nepost<strong>sk</strong>riptové<br />
A teraz budeme vychádza z tohto struèného<br />
delenia.<br />
V praxi (a teraz nezáleí <strong>na</strong> príslušnom operaènom<br />
systéme) sa <strong>na</strong>jèastejšie pouívajú tlaèiarne<br />
stránkové s pripojením <strong>na</strong> paralelný port. A keïe<br />
post<strong>sk</strong>riptové tlaèiarne boli, sú a budú ve¾mi drahé,<br />
<strong>na</strong>jèastejšie sa pouívajú nepost<strong>sk</strong>riptové tlaèiarne.<br />
V poslednom èase sa <strong>na</strong> trhu objavujú tlaèiarne<br />
s pripojením <strong>na</strong> port USB, a tak vytláèajú zo svojich<br />
popredných pozícií tlaèiarne s paralelným pripojením.<br />
Pouívanie portu USB bolo ešte pred nieko¾kými<br />
rokmi v Linuxe ve¾mi problémové, dnes je situácia<br />
podstatne lepšia.<br />
Vzorovým kandidátom, ktorý zahrnuje spomí<strong>na</strong>né<br />
špecifikácie <strong>na</strong>jèastejšie pouívaných tlaèiarní,<br />
je model HP LaserJet 6 L. Teraz si ukáeme, ako ju<br />
pripoji a <strong>na</strong>stavi a ako ju pouíva v rôznych<br />
programoch <strong>na</strong> Linuxe. (Vy si za spomí<strong>na</strong>nú tlaèiareò<br />
v týchto postupoch dosaïte tú svoju!)<br />
PRINCÍP TLAÈE V LINUXE<br />
Princíp tlaèe v Linuxe je identický s tlaèou v Unixe.<br />
Je to samozrejmé, lebo Linux z Unixu vyšiel, a tak,<br />
bohuia¾, prevzal aj spôsob tlaèe. Hovorím bohuia¾,<br />
lebo Unix u existuje dlhé roky, dlhšie ako DOS aj<br />
Windows, a tak sa zameral iba <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> tlaèiaròach<br />
pre nás dnes u atypických. A preto musel Linux<br />
v poslednom období preko<strong>na</strong> kus cesty, aby bol<br />
schopný tlaèi <strong>na</strong> bene dostupných tlaèiaròach.<br />
Tlaè v prostredí Linuxu (a Unixu) inicializuje proces,<br />
ktorý sa <strong>na</strong>zýva print spooling. Je to akési súbené<br />
spracúvanie tlaèových úloh.<br />
TROŠKA Z HISTÓRIE<br />
Princíp tlaèe je taký, e pouívate¾ Linuxu zašle svoju<br />
poiadavku <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> príslušné zariadenie. To si<br />
uloí úlohu do tlaèového frontu, a ak je zariadenie<br />
vo¾né, úlohu vytlaèí. V prípade, e ešte prebieha tlaè<br />
predchádzajúcej úlohy, úloha èaká vo fronte <strong>na</strong> svoje<br />
poradie. Výhodou je, e pouívate¾ nemusí èaka<br />
<strong>na</strong> dokonèenie tlaèe, tak ako sme <strong>na</strong> to boli zvyknutí<br />
v prostredí DOS-u. Pouívate¾ má po uloení tlaèovej<br />
úlohy do frontu okamite uvo¾nené prostredie<br />
<strong>na</strong> svoju ïalšiu prácu. Nezáleí <strong>na</strong> tom, èi je pouívate¾<br />
miestny alebo vzdialený, len musí ma právo<br />
pristupova <strong>na</strong> tlaèové zariadenie. Vtedy to bola<br />
prevratná novinka, ktorá podstatne zrých¾ovala prácu<br />
v un*xovom prostredí.<br />
Dnes je situácia z poh¾adu pouívate¾a iná. Aj<br />
Windows riešia ukladanie úloh do akéhosi frontu,<br />
preto pouívate¾ takisto nie je obmedzovaný vo<br />
svojej práci poèas tlaèe jeho vlastnej alebo cudzej<br />
tlaèovej úlohy.<br />
Ukladanie tlaèových úloh, ich samotnú tlaè<br />
a všetky úkony s tým spojené má <strong>na</strong> starosti program,<br />
ktorému sa hovorí tlaèový spooler. Ten<br />
umoòuje správcovi systému, ale aj jednotlivým<br />
pouívate¾om manipuláciu s tlaèovými úlohami vo<br />
fronte, ako je zdranie, vymazanie alebo zme<strong>na</strong><br />
poradia tlaèovej úlohy.<br />
Väèši<strong>na</strong> programových prostriedkov riadenia<br />
tlaèových úloh v Linuxe vznikla ako tzv. tlaèoví<br />
démoni. V poslednom èase sa vyprofilovali programové<br />
balíky lpd, LPRng a CUPS.<br />
lpd<br />
lpd je <strong>na</strong>jstarší systém <strong>na</strong> prácu s tlaèou. Bol zahrnutý<br />
u v Unixe, a preto, samozrejme, prešiel aj do<br />
Linuxu.<br />
lpd z<strong>na</strong>èí Line Printer Daemon (démon riadkovej<br />
tlaèiarne), ale nie je to len samotný démon, je to<br />
vlastne celý programový balík utilít <strong>na</strong> prácu s tlaèou.<br />
U pod¾a oz<strong>na</strong>èenia Line Printer vidíme, e bol<br />
<strong>na</strong>jèastejšie pouívaný <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> riadkovej tlaèiarni,<br />
kde o nejakej grafike nebolo ani chýru. A preto, aby<br />
bolo moné tlaèi aj grafiku, museli sa v Unixe pouíva<br />
post<strong>sk</strong>riptové tlaèiarne. Tým sa toti nemuseli<br />
posiela akési grafické bity a bajty, ale sa vo<br />
forme textu posielali príkazy jazyka PostScript; lpd<br />
umoòoval zasielanie textu, a preto bol pre tlaè <strong>na</strong><br />
post<strong>sk</strong>riptových tlaèiaròach ve¾mi vhodný. Jednotlivé<br />
príkazy PostScriptu potom urèovali, ako má<br />
daná stránka tlaèovej úlohy vyzera, a tak sa „vnútri“<br />
tlaèiarne vytvorila poadovaná grafika a tá sa<br />
presunula <strong>na</strong> papier. Vyuitie PostScriptu malo ešte<br />
jednu nespornú výhodu. Nezálealo <strong>na</strong> výrobcovi<br />
tlaèiarne – kadá tlaèiareò s PostScriptom – èi u od<br />
IBM, alebo HP – fungovala bez problémov.<br />
U vieme, e Linux zdedil spôsob tlaèe z Unixu,<br />
a tak (<strong>sk</strong>oro) všetky programy pouívané v Linuxe<br />
predpokladajú, e je k systému pripojená post-<br />
114 PC REVUE 5/2003
L I N U X W A R E<br />
<strong>sk</strong>riptová tlaèiareò. Keïe post<strong>sk</strong>riptové tlaèiarne<br />
sú podstatne drahšie ako obyèajné, musel sa vymyslie<br />
postup, ako dosta grafiku do lacnejšej<br />
a dostupnejšej nepost<strong>sk</strong>riptovej tlaèiarne. Na to<br />
boli vytvorené pomocné utility – filtre, ktoré konvertujú<br />
PostScript do širokého spektra formátov<br />
tak, aby im rozumeli nepost<strong>sk</strong>riptové tlaèiarne.<br />
V Linuxe sa <strong>na</strong>jèastejšie pouíva utilita Ghost-<br />
Script. To však má za následok, e utilita Ghost-<br />
Script musí poz<strong>na</strong> tlaèiareò, ktorú chceme pouíva.<br />
To preto, lebo práve pre túto tlaèiareò musí<br />
ma v sebe akýsi ovládaè, ktorý premení príkazy<br />
PostScriptu <strong>na</strong> také, ktorým porozumie aj <strong>na</strong>ša<br />
tlaèiareò. Tento ovládaè nie je univerzálny a isto sa<br />
bude líši pre jednotlivé druhy tlaèiarní, zvláš od<br />
rôznych výrobcov.<br />
Nemusíme ma obavy, e by sme utilitu Ghost-<br />
Script nemohli pouíva. Táto utilita a ovládaèe<br />
k nej sa vyvíjajú ve¾mi rýchlo, take ak príde <strong>na</strong> trh<br />
nová nepost<strong>sk</strong>riptová tlaèiareò, zarovno s òou sa<br />
objaví aj príslušný ovládaè.<br />
AKO TO FUNGUJE<br />
Predstavme si, e máme k Linuxu pripojenú nepost<strong>sk</strong>riptovú<br />
tlaèiareò, <strong>na</strong>pr. spomí<strong>na</strong>nú HP 6L.<br />
Aplikácia, nech je to KWriter z balíka KOffice, vygeneruje<br />
post<strong>sk</strong>riptový súbor. Tento súbor je <strong>na</strong>smerovaný<br />
do tlaèového frontu, ktorý pošle súbor do<br />
utility GhostScript. Úloha sa v GhostScripte transformuje<br />
do súboru, ktorému tlaèiareò HL 6L rozumie,<br />
a tak sa vytlaèí <strong>na</strong> papier.<br />
Èo a ako treba poèas tlaèe spravi s tlaèovou úlohou<br />
(súborom) a tlaèiaròou, má lpd zapísané v konfiguraènom<br />
súbore, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v adresári<br />
/etc a má názov printcap (ako print capabilities =<br />
schopnosti tlaèe). Súbor zahrnuje poloky, ktoré<br />
špecifikujú konfiguraèné dáta pre všetky tlaèiarne,<br />
ktoré sú v systéme <strong>na</strong>definované, èi u ide o lokálne<br />
tlaèiarne, alebo vzdialené, ale dosiahnute¾né po<br />
sieti. Vzor súboru /etc/printcap je <strong>na</strong> výpise è. 1:<br />
# /etc/printcap<br />
HP6L:\<br />
:ml=0:\<br />
:mx=0:\<br />
:sd=/var/spool/lpd/tlaciar<strong>na</strong>:\<br />
:af=/var/spool/lpd/tlaciar<strong>na</strong>/tlaciar<strong>na</strong>.acct:\<br />
:sh:\<br />
:lp=/dev/lp0:\<br />
:lpd_bounce=true:\<br />
:if=/usr/share/printconf/util/mf_wrapper:<br />
U z výpisu vidíme, e je pomerne komplikovaný. Na<br />
to, aby sa nemusel definova ruène vrátane príslušných<br />
filtrov GhostScriptu, boli vytvorené urèité nástroje<br />
<strong>na</strong> „oknoidné“ <strong>na</strong>stavovanie tlaèiarní v Linuxe.<br />
LPRng<br />
LPRng je nástroj <strong>na</strong> riadenie a spracúvanie tlaèe<br />
v Linuxe, ktorý vyšiel z podstaty svojho staršieho<br />
predchodcu lpd. Preto zahrnuje ekvivalenty väèšiny<br />
nástrojov a utilít vrátane konfiguraèného súboru<br />
/etc/printcap, ktoré sa svojimi názvami podobajú utilitám<br />
z lpd, aj keï sa v niektorých detailoch môu<br />
líši. Podstatnou zmenou je odstránenie nedostatkov<br />
lpd a semigrafická a grafická <strong>na</strong>dstavba, ktorá<br />
umoòuje pohodlnú konfiguráciu tlaèe a tlaèiarní.<br />
Teraz sa nebudeme podrobnejšie zaobera riadkovými<br />
utilitami správy tlaèe. Ukáeme si konfiguraèné<br />
nástroje, ktoré sa pouívajú v Red Hat Linuxe a majú<br />
názov printconf-tiu a printconf-gui. Staršie verzie<br />
Red Hat Linuxu alebo iné distribúcie môu pouíva<br />
ve¾mi podobný nástroj, ktorý sa <strong>na</strong>zýva printtool.<br />
Ako to vyznieva z názvov utilít, printconf-tui je<br />
nástroj v textovom, semigrafickom prostredí a mô-<br />
eme ho spúša priamo z konzoly v príkazovom<br />
riadku.<br />
Utilita printconf-gui sa spúša v grafickom prostredí<br />
X Window.<br />
Konfigurácia tlaèiarní pomocou utility<br />
printconf−tui<br />
Utilitu printconf-tui môeme spusti priamo v príkazovom<br />
riadku <strong>na</strong>písaním me<strong>na</strong> súboru alebo pomocou<br />
nám u známej <strong>na</strong>stavovacej utility setup – obr. è. 2:<br />
Zvolíme poloku Printer configuration a stlaèíme<br />
Enter. Spustí sa utilita printconf-tui – obr. è. 3:<br />
Tabulátorom presunieme kurzor <strong>na</strong> poloku<br />
New a stlaèíme Enter. Objaví sa okno definície novej<br />
tlaèiarne – obr. è. 4:<br />
Vyplníme jednotlivé poloky:<br />
V poloke Queue Name zadáme názov, <strong>na</strong> ktorý<br />
sa budeme v systéme pri potrebe tlaèe odvoláva.<br />
Odporúèam pouíva jednoz<strong>na</strong>èné názvy. Azda <strong>na</strong>jvhodnejším<br />
je typové oz<strong>na</strong>èenie tlaèiarne – v tomto<br />
prípade HP6L. Kliknutím tabulátora sa presunie<br />
kurzor <strong>na</strong> ïalšiu vo¾bu, a to <strong>na</strong> typ pripojenia tlaèiarne.<br />
Vidíme, e sa ponúka pä rôznych typov pripojenia:<br />
Local Printer Device z<strong>na</strong>èí tlaèiareò, ktorá je<br />
priamo pripojená k poèítaèu, <strong>na</strong> ktorom tlaèiareò<br />
<strong>na</strong>stavujeme.<br />
Unix Print Queue sa odvoláva <strong>na</strong> tlaèiareò, ktorá<br />
je pripojená k inému poèítaèu so systémom Unix<br />
alebo Linux. V tomto prípade to bude pre nás<br />
vzdialená tlaèiareò.<br />
Windows Print Queue z<strong>na</strong>èí tlaèiareò, ktorá je<br />
pripojená k poèítaèu s operaèným systémom MS<br />
Windows a je po<strong>sk</strong>ytnutá <strong>na</strong> zdie¾anie ostatným<br />
pouívate¾om siete.<br />
Novell Print Queue je tlaèiareò pripojená k serveru<br />
so systémom Novell NetWare.<br />
Jetdirect Printer je malé zariadenie, ktoré plní<br />
úlohu tlaèového servera a je pripojené pomocou<br />
sieového rozhrania do poèítaèovej siete.<br />
My si, samozrejme, v tomto prípade vyberieme<br />
prvú monos a po presunutí kurzora (pomocou tabulátora)<br />
<strong>na</strong> tlaèidlo Next prejdeme do ïalšieho<br />
ok<strong>na</strong> – obr. è. 5:<br />
5/2003 PC REVUE 115
L I N U X W A R E<br />
V tomto okne vyberieme zariadenie, kde je <strong>na</strong>ša<br />
tlaèiareò fyzicky pripojená. Z ponúkaných moností<br />
vidíme zariadenie /dev/lp0, èo z<strong>na</strong>èí prvý paralelný<br />
port poèítaèa (adekvátny DOS-ovému LPT1).<br />
Klikneme <strong>na</strong> Next.<br />
Na obr. è. 6 vyberieme typ pripojenej tlaèiarne.<br />
Vidíme, e je moné vybra priamo post<strong>sk</strong>riptovú<br />
tlaèiareò, kde nezáleí <strong>na</strong> výrobnej z<strong>na</strong>èke, alebo<br />
len èisto textovú tlaèiareò.<br />
My však máme tlaèiareò od Hewlett-Packard,<br />
a tak musíme vybra tú. Prejdeme kurzorom <strong>na</strong> písmená<br />
HP. Z<strong>na</strong>k + (plus) z<strong>na</strong>èí, e sa v tejto poloke<br />
<strong>na</strong>chádzajú ešte ïalšie podpoloky. K podpolokám<br />
sa dostaneme po stlaèení medzerníka. Poloka<br />
HP sa rozbalí a uvidíme typy jednotlivých tlaèiarní<br />
od firmy HP – obr. è. 7:<br />
editáciu jednotlivých súèastí, <strong>na</strong>príklad zmenu niektorých<br />
parametrov ovládaèa, tak ako je to znázornené<br />
<strong>na</strong> obr. è. 10:<br />
Odporúèam robi zmeny <strong>na</strong>ozaj len vtedy, keï je<br />
to nevyhnutné. Taký prípad môe <strong>na</strong>sta, ak sme si<br />
kúpili tlaèiareò, ktorá nemá v <strong>na</strong>šej distribúcii príslušný<br />
ovládaè. Vtedy vyberieme typovo <strong>na</strong>jbliší.<br />
Spravidla to bude fungova. Keby sa pri pouívaní<br />
vy<strong>sk</strong>ytli problémy, <strong>sk</strong>úsime editáciou ovládaèa<br />
zmeni niektoré jeho parametre, aby sme dosiahli<br />
poadovaný výsledok.<br />
Posledným, ale ve¾mi dôleitým krokom pri <strong>na</strong>stavení<br />
tlaèiarne je od<strong>sk</strong>úšanie funkènosti tlaèe. V hlavnom<br />
menu klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo Test.<br />
Z testov vyberieme ten, ktorý nám <strong>na</strong>jviac vyhovuje,<br />
teda v <strong>na</strong>šom prípade A4 PostScript Testpage (<strong>na</strong><br />
nepost<strong>sk</strong>riptovej tlaèiarni). Ak sme všetko správne<br />
<strong>na</strong>stavili, tlaèiareò vytlaèí testovaciu stránku. A ako<br />
taký test vyzerá? Je <strong>na</strong> obrázku è. 11:<br />
Ak je vám tento panel povedomý, nemýlite sa! Je<br />
ve¾mi podobný Ovládaciemu panelu z prostredia MS<br />
Windows. Klikneme <strong>na</strong> ikonu Printer Configuration.<br />
Spustí sa samotná utilita printconf-gui – obr. è. 13:<br />
Klikneme myškou <strong>na</strong> ikonku New. Objaví sa<br />
sprievodca Add A New Print Queue – obr. è. 14:<br />
Presunieme sa <strong>na</strong> poloku LaserJet 6L. Aj tu z<strong>na</strong>mienko<br />
plus sig<strong>na</strong>lizuje, e sa po stlaèení medzerníka<br />
dostaneme do následných podpoloiek.<br />
V tomto prípade ide o jednotlivé ovládaèe tlaèiarne.<br />
Práve tu sa <strong>na</strong>stavujú parametre príslušného<br />
filtra utility GhostScript – obr. è. 8:<br />
Klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo Nasledujúci a vstúpime do<br />
formulára Set the Print Queue Name and Type – obr.<br />
è. 15:<br />
Kliknutím <strong>na</strong> Next sa dostaneme k sumárnemu<br />
zhodnoteniu <strong>na</strong>stavenia – obr. è. 9:<br />
Klikneme <strong>na</strong> Finish a vrátime sa do hlavného<br />
menu celej utility.<br />
Máme <strong>na</strong>definovanú tlaèiareò s názvom HP6L.<br />
Z poloiek menu môeme vyko<strong>na</strong> pod¾a potreby<br />
Niekedy sa môe sta, e printconf vyhlási chybu<br />
pri teste tlaèe. Vtedy staèí, ak reštartujeme slubu<br />
lpd príkazom<br />
[root@jantar etc] /etc/init.d/lpd restart<br />
A je vyma¾ované!<br />
Konfigurácia tlaèiarní pomocou utility<br />
printconf−gui<br />
Túto utilitu pouívame pri <strong>na</strong>stavovaní tlaèiarne<br />
v prostredí X Window. Môeme ju spusti <strong>na</strong>písaním<br />
príkazu printconf-gui v xterme alebo kliknutím<br />
<strong>na</strong> ikonu rozba¾ovania menu (to je tá, kde sa vo<br />
Windows <strong>na</strong>chádza tlaèidlo Štart. Môe to by labka<br />
(v Gnome) alebo ozubené kolie<strong>sk</strong>o s písmenom<br />
K (v KDE)). V sekcii Systém spustíme Control Panel –<br />
obr. è. 12:<br />
Tu zobrazené poloky sú nám u známe, a preto<br />
sa pri nich nebudeme zastavova a jednoducho ich<br />
vyplníme a vyberieme prvú monos – Local Printer.<br />
Kliknutím <strong>na</strong> Nasledujúci sa presunieme <strong>na</strong> konfiguráciu<br />
zariadenia. Tak ako v predchádzajúcom prípade,<br />
aj tu vyberieme ponúkané zariadenie /dev/lp0<br />
– obr. è. 16.<br />
116 PC REVUE 5/2003
L I N U X W A R E<br />
Klikneme <strong>na</strong> Nasledujúci. V ïalšej ponuke vyberieme<br />
príslušnú tlaèiareò, v <strong>na</strong>šom prípade HP<br />
LaserJet 6L – obr. è. 17.<br />
Následným kliknutím <strong>na</strong> Nasledujúci sa <strong>na</strong>stavovanie<br />
tlaèiarne ukonèí a vrátime sa do hlavnej obrazovky.<br />
Vidíme, e u máme <strong>na</strong>definovanú tlaèiareò<br />
s menom HP6L – obr. è. 18:<br />
Aj tu máme monos zariadenie vymaza, editova<br />
alebo vy<strong>sk</strong>úša test tlaèe.<br />
Zároveò môeme kliknutím <strong>na</strong> ikonku Apply vyko<strong>na</strong><br />
reštart démo<strong>na</strong> lpd, èo sa potvrdí hlásením<br />
podobným tomu <strong>na</strong> obrázku è. 19:<br />
Po úspešnom <strong>na</strong>stavení<br />
tlaèiarne a jej<br />
otestovaní ju môeme<br />
spokojne pouíva.<br />
Týmito konfiguraènými<br />
nástrojmi<br />
bol vytvorený aj súbor<br />
/etc/printcap.<br />
Tlaèiareò môeme vyuíva v reime príkazového<br />
riadka, v prostredí X Window alebo pomocou<br />
vzdialenej tlaèe.<br />
VZDIALENÁ TLAÈ<br />
Vzdialená tlaè je v Linuxe ve¾mi ob¾úbená. Nie kadý<br />
poèítaè má toti pripojenú tlaèiareò, a preto je<br />
ve¾mi iaduce pouíva tlaè <strong>na</strong> vzdialených tlaèiaròach.<br />
Vzdialenú tlaè môeme rozdeli <strong>na</strong>:<br />
tlaè z Linuxu <strong>na</strong> Linux<br />
tlaè z MS Windows <strong>na</strong> linuxovej tlaèiarni<br />
tlaè z Linuxu <strong>na</strong> tlaèiarni v MS Windows<br />
Tlaè z Linuxu <strong>na</strong> Linux<br />
V prípade tlaèe z Linuxu <strong>na</strong> Linux musíme <strong>na</strong>konfigurova<br />
tlaè tak <strong>na</strong> serveri (teda <strong>na</strong> poèítaèi, ku ktorému<br />
je tlaèiareò fyzicky pripojená), ako aj <strong>na</strong><br />
klient<strong>sk</strong>ej stanici (t. j. <strong>na</strong> poèítaèi, z ktorého sú<br />
tlaèové úlohy zasielané).<br />
Na strane servera <strong>na</strong>stavíme tlaè, tak ako sme si<br />
to ukázali, teda zvolíme lokálnu tlaèiareò a po<br />
<strong>na</strong>stavení tlaè vy<strong>sk</strong>úšame.<br />
Konfigurácia <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>ej stanici si vyaduje<br />
podobný postup, len v okamihu, ktorý je zobrazený<br />
<strong>na</strong> obr. è. 4, zvolíme druhú poloku Unix Print<br />
Queue. Keby sme vyuívali grafické prostredie, v situácii<br />
podobnej tej <strong>na</strong> obr. è. 15 zvolíme poloku<br />
Unix Printer. Ïalej sa riadime následnými pokynmi.<br />
Pre zvýšenie bezpeènosti môeme ešte <strong>na</strong>stavi<br />
súbory /etc/hosts.lpd a /etc/lpd.perms.<br />
Tlaè z MS Windows <strong>na</strong> tlaèiarni Linux<br />
Mono by ste si povedali, e tlaèi z Windows <strong>na</strong><br />
tlaèiarni pripojenej k Linuxu je ako spoji vodu<br />
a oheò. Ide toti o dva rôzne operaèné systémy<br />
s rôznymi komunikaènými protokolmi. A presvedèi<br />
ich, aby sa vzájomne dohovorili, dá trochu<br />
práce. Ale funguje to!<br />
Tam, kde si dvaja nerozumejú, musí jeden ustúpi.<br />
A pod¾a pravidla „múdrejší ustúpi“ je to Linux,<br />
ktorý prevezme <strong>na</strong> seba úlohu, e sa <strong>na</strong>uèí rozumie<br />
protokolu, ktorý pouívajú Windows. Na to<br />
slúi v Linuxe program Samba. Teraz nebudeme<br />
rozobera, ako sa taká Samba <strong>na</strong>stavuje, jednoducho<br />
si <strong>na</strong>listujte staršie èísla PC REVUE, kde beal<br />
rovnomenný seriál.<br />
Ak chceme pouíva Sambu len <strong>na</strong> tlaè, staèí, ak<br />
ju <strong>na</strong>stavíme v minimálnej konfigurácii. Na výpise<br />
è. 20 je vzor konfiguraèného súboru smb.conf:<br />
[global]<br />
workgroup = CEVARO<br />
netbios <strong>na</strong>me = MYNAME<br />
[printers]<br />
comment = All Printers<br />
path = /var/spool/samba<br />
printable = Yes<br />
browseable = No<br />
Z praxe môem potvrdi, e to funguje a je to ve¾mi<br />
efektívne.<br />
Tlaè z Linuxu <strong>na</strong> tlaèiarni Windows<br />
Nastavenie a prevádzka Samby je „mali<strong>na</strong>“ oproti<br />
variantu, keï chceme tlaèi z Linuxu <strong>na</strong> tlaèiarni,<br />
ktorá je pripojená k poèítaèu s operaèným systémom<br />
MS Windows. A zase je to Linux, ktorý ustúpi<br />
a prispôsobí sa. Najprv musíme v súbore<br />
/etc/printcap vytvori tejto tlaèiarni novú poloku.<br />
Na to môeme vyui u opísané <strong>na</strong>stavovacie utility,<br />
len v príslušných krokoch zvolíme Windows<br />
Printer alebo Windows Print Queue. Zároveò vyuijeme<br />
urèitú súèas programu Samba, ktorá sa <strong>na</strong>zýva<br />
smbprint. Tento <strong>sk</strong>ript musí by spustený <strong>na</strong><br />
Linuxe. Zachytáva procesy normálneho tlaèového<br />
frontu, aby ho následne presmeroval pomocou utility<br />
smbclient <strong>na</strong> pracovnú stanicu, kde je tlaèiareò<br />
fyzicky pripojená.<br />
V Linuxe sa vyuíva ešte jeden, pomerne nový<br />
systém riadenia tlaèe. Nazýva sa CUPS – Common<br />
Unix Print System. Zdá sa mi trochu prepracovanejší<br />
a hlavne podporuje viac druhov tlaèiarní. Jeho nespornou<br />
výhodou je, e ho môeme <strong>na</strong>stavova<br />
a ovláda aj z dia¾ky, pretoe jeho rozhranie komunikuje<br />
pomocou protokolu HTTP, èo umoòuje vyuíva<br />
nielen miestne siete, ale aj internet. Bolo by<br />
to celkom zaujímavé, <strong>na</strong>stavova tlaèiarne nejakej<br />
firme a pritom sedie v internetovej kaviarni niekde<br />
<strong>na</strong> prímor<strong>sk</strong>ej dovolenke... (Alebo eby z notebooku<br />
priamo <strong>na</strong> plái?)<br />
Ale o tom <strong>na</strong>budúce.<br />
Miroslav Oravec<br />
5/2003 PC REVUE 117
L I N U X W A R E<br />
LINUX NEWS<br />
Tento mesiac nás zaplavili nové verzie distribúcií. Od Slackware 9.0 v podstate<br />
niet èo nové èaka. Obsahuje nové verzie jednotlivých balíèkov. Firma<br />
Red Hat Software prišla s novou verziou Red Hat Linuxu s poradovým èíslom<br />
9. V prvom rade sa mení celá filozofia distribúcií, keïe Red Hat bude dodáva<br />
Red Hat Linux (edícia <strong>na</strong> stiahnutie a edícia Professio<strong>na</strong>l) a Red Hat<br />
Enterprise Linux (v troch verziách: WS, ES, AS). Hlavným rozdielom bude frekvencia<br />
vydávania verzií – pri klasickom Red Hat Linuxe to bude pribline 4 –<br />
6 mesiacov, pri Enterprise to bude 12 – 18 mesiacov.<br />
Mandrake Linux 9.1, <strong>na</strong> ktorý mnohí èakali a ktorý bol vydaný aj <strong>na</strong>priek<br />
fi<strong>na</strong>nèným problémom spoloènosti MandrakeSoft, <strong>na</strong>ozaj stojí za to. Má pár<br />
múch, ale aj pár príjemných zlepšení. Pre pouívate¾a asi <strong>na</strong>jvidite¾nejšia<br />
zme<strong>na</strong> sú nové ovládacie panely. Samozrejme, obsahuje nové verzie všetkých<br />
hlavných aplikácií a prepracovaný inštalaèný program. Podobne ako RedHat<br />
aj Mandrake u obsahuje integrovanú tému, ktorá by mala vizuálne priblíi<br />
prostredia KDE a GNOME v tejto distribúcii. Nová téma sa volá MandrakeGalaxy<br />
a mne osobne sa celkom pozdáva.<br />
FreeBSD 4.8 bude posledná alebo predposledná verzia zo štvorkového radu<br />
FreeBSD. Mono sa pýtate, preèo nová verzia z tohto radu, keï u je <strong>na</strong> svete<br />
FreeBSD 5.0. Dôvod je ten, e FreeBSD 5.0 nebol zatia¾ vyhlásený za STABLE,<br />
preto sa paralelne s ním stále vyvíja tzv. STABLE vetva. Medzi novinky patrí<br />
hlavne prebraté kryptografické API z OpenBSD, ale predovšetkým mnostvo<br />
opravených chýb. Zakomponované boli aj bezpeènostné záplaty. Nikto neèakal,<br />
e FreeBSD 4.8 prinesie nieèo radikálne nové, <strong>na</strong> to je verzia 5. Pre tých<br />
z nás, ktorí však vyadujú úplnú stabilitu, je verzia 4.8 jasným prínosom.<br />
„Distribuènú“ èas noviniek zakonèíme len krátkymi zmienkami o nových<br />
verziách menej pouívaných linuxových distribúcií. Gentoo Linux sa dostal<br />
<strong>na</strong> verziu 1.4RC4, Yellow Dog (distribúcia pre poèítaèe PowerPC) sa dostal <strong>na</strong><br />
verziu 3.0 a v èase, keï budete èíta tieto riadky, by u mala by stiahnute¾ná<br />
z webu (štandardne sa dá chví¾u po uvo¾není len kúpi, iso obrazy sa objavia<br />
<strong>na</strong> webe a o èosi ne<strong>sk</strong>ôr). Excelentné „ivé CD“ pre tých, ktorí nechcú Linux<br />
inštalova, z produkcie Klausa Knoppera sa dostalo k verzii 3.2. Knoppix obsahuje<br />
nové prostredie KDE 3.1 a mnostvo ïalších zaujímavých noviniek.<br />
Knoppix robí Linuxu ve¾mi dobrú reklamu a odporúèam ho všetkým, ktorí sa<br />
zdráhajú Linux inštalova, pretoe sa im to zdá príliš zloité, ale chceli by ho<br />
<strong>sk</strong>úsi.<br />
Po dlhom èase vyšla nová stabilná verzia prehrávaèa rôznych multimediálnych<br />
súborov MPlayer. Verzia 0.90 prináša oproti poslednej verzii nespoèetné<br />
mnostvo noviniek. Odporúèam preèíta si HOWTO od teraz u bývalého<br />
maintainera MPlayera o tom, ako ho èo <strong>na</strong>jlepšie „vytunova“. Howto<br />
nájdete <strong>na</strong> adrese http://freshmeat.net/articles/view/747/, mplayer <strong>na</strong> adrese<br />
http://mplayerhq.hu/. Maintainer projektu, známy pod prezývkou Arpi, sa rozhodol<br />
projekt opusti. Urèite to však nez<strong>na</strong>mená pre MPlayer koniec, keïe<br />
projekt má nieko¾ko stálych vývojárov.<br />
V prípade, e si radi <strong>na</strong>pa¾ujete filmy vo formáte DivX, odporúèam do vašej<br />
pozornosti minidistribúciu MoviX, ktorá sa pripáli k filmu a umoní jeho prezeranie<br />
tak, e z cédeèka jednoducho <strong>na</strong>bootujete systém. HOWTO <strong>na</strong> to, ako<br />
to urobi, prináša Linux Jour<strong>na</strong>l: http://<strong>www</strong>.linuxjour<strong>na</strong>l.com//article.php?sid<br />
=6474.<br />
Databáza MySQL radu 4.x bola po ve¾mi dlhom testovaní vyhlásená za stabilnú.<br />
Medzi novinky patrí hlavne jednoduchšia monos replikácie, embedded<br />
verzia servera (ako zdie¾aná kninica), podpora nových SQL výrazov a,<br />
samozrejme, rýchlos.<br />
Medzi bezpeènostné problémy za posledný mesiac patrí v prvom rade<br />
remote exploit <strong>na</strong> balík Samba, ïalšia diera v systémovom volaní ptrace<br />
v Linuxe (dovo¾uje lokálnym pouívate¾om zí<strong>sk</strong>a rootov<strong>sk</strong>é práva) a takisto<br />
diera v KDE, ktorá umoòuje spúšanie ¾ubovo¾ného kódu, ak útoèník presvedèí<br />
obe, aby otvorila ním pripravený Postscript alebo PDF dokument.<br />
Juraj Bednár<br />
118 PC REVUE 5/2003
L I N U X W A R E<br />
Step−by−Step / 1. Ako pripoji poèítaè s MS Windows NT/2000 ako klienta Samby<br />
Niekedy sa stáva, e ani po <strong>na</strong>študovaní urèitej teórie nie<br />
sme schopní dosiahnu poadované výsledky. Môe to by<br />
tým, e teória je ve¾mi komplikovaná a my ešte nemáme<br />
dostatok z<strong>na</strong>lostí a <strong>sk</strong>úseností, aby sme odhadli, aké ïalšie<br />
súvislosti sú schované za príslušným príkazom èi postupom.<br />
Vtedy nám dobre padne, ak niekde nájdeme èo <strong>na</strong>jpresnejšie<br />
opísaný postup, ako iadaný výsledok dosiahnu.<br />
Dokonca ve¾mi èasto sa vyuíva spôsob alebo urèitá technika,<br />
ktorá nie je opísaná v nijakej literatúre alebo manuáli,<br />
ba niekedy a zaváòa mágiou, ale zaruèuje úspech. Takéto<br />
„kuchárky“ sú overené praxou a sú ve¾mi ob¾úbené, pretoe<br />
èitate¾a vedú k cie¾u chronologicky postupnými krokmi.<br />
Na základe vašich mailov zaèí<strong>na</strong>me novú rubriku, za<br />
ktorej názov vïaèím jednému z vás.<br />
Tentoraz opíšeme postup, ako pripoji poèítaèe s operaèným<br />
systémom MS Windows NT/ MS Windows 2000<br />
k linuxovému serveru so Sambou.<br />
TEÓRIA<br />
V prostredí domény Windows, kde sú klientmi poèítaèe<br />
s operaèným systémom MS Windows, slúi ako jeden<br />
z hlavných serverov primárny radiè domény – Primary Domain<br />
Controller (PDC). Nie vdy to musí by poèítaè, kde je<br />
<strong>na</strong>inštalovaný operaèným systém MS Windows NT alebo<br />
W2k, ktorý plní povinnosti PDC. Môe to by aj Linux so<br />
spusteným systémom Samba, ktorý <strong>na</strong>hradí plnohodnotne<br />
systém od firmy Microsoft.<br />
Ako sa Samba inštaluje a <strong>na</strong>stavuje, bolo opísané v starších<br />
èíslach PC REVUE v rovnomennom seriáli.<br />
Samba bene a bez problémov funguje ako PDC pre<br />
klientov s operaèným systémom Windows 95/98.<br />
S klientmi so systémom <strong>na</strong> báze technológie NT, t. j. so systémom<br />
Windows NT alebo Windows 2000, to nie je a také<br />
jednoduché. Musia toti ma zaregistrované tzv. dôveryhodné<br />
úèty – trusted accounts. Tie umoòujú pripojenie k vlastnému<br />
radièu domény, èo z<strong>na</strong>mená, e PDC môe dôverova ¾ubovo¾ným<br />
pripojeniam od pouívate¾ov <strong>na</strong> tomto klientovi.<br />
Dôveryhodný úèet je vo všetkých oh¾adoch zhodný s pouívate¾<strong>sk</strong>ým<br />
úètom. Na emuláciu dôveryhodných úètov budeme<br />
pouíva bené pouívate¾<strong>sk</strong>é úèty <strong>na</strong> systéme Linux.<br />
Prihlasovacie meno dôveryhodného úètu pre konkrétny<br />
poèítaè je meno poèítaèa s pridaným z<strong>na</strong>kom dolár – $.<br />
POSTUP<br />
Aby sme mohli pripoji poèítaè s OS typu NT/W2k do<br />
Samby ako k PDC, budeme postupova takto (predpokladáme<br />
u funkènú a overenú Sambu):<br />
A. Na strane Linuxu a Samby vykonáme tieto kroky:<br />
1. V Linuxe (un*xe) vytvoríme nového pouívate¾a, ktorého<br />
meno bude totoné s windowsovým NetBIOS menom poèítaèa<br />
so z<strong>na</strong>kom dolár <strong>na</strong> konci me<strong>na</strong>. Nech máme poèítaè so<br />
systémom Windows 2000 a nech sa volá <strong>na</strong>príklad uctaren.<br />
Vytvoríme nového pouívate¾a v systéme Linux s názvom<br />
uctaren$ takto:<br />
[root@jantar etc] useradd uctaren$<br />
2. Heslo do Linuxu tomuto pouívate¾ovi nebudeme <strong>na</strong>stavova.<br />
3. Do Samby pridáme nového pouívate¾a root s takým<br />
istým heslom, ako má v Linuxe, takto:<br />
[root@jantar etc] smbpasswd −a root<br />
New SMB password:<br />
Retype new SMB password:<br />
Added user root.<br />
4. Vyplníme poadované heslo.<br />
5. V Sambe vytvoríme nový dôveryhodný úèet poèítaèa<br />
s názvom uctaren. Pri zadávaní me<strong>na</strong> v príkaze smbpasswd<br />
z<strong>na</strong>k dolára nepridávame, príkaz ho <strong>na</strong> základe parametra<br />
-m doplní automaticky. Parameter -m z<strong>na</strong>mená, e sa vytvára<br />
dôveryhodný úèet, nie úèet beného pouívate¾a:<br />
[root@jantar etc] smbpasswd −a −m uctaren<br />
Added user uctaren$.<br />
6. V tomto prípade systém nepoaduje vytvorenie hesla.<br />
To sa automaticky vytvorí ako zašifrované NetBIOS meno<br />
poèítaèa, ale s malými z<strong>na</strong>kmi.<br />
7. Pozrieme sa do súboru /etc/samba/smbpasswd, èi sa<br />
vytvorili noví pouívatelia Samby. Jeden z nich bude root<br />
a ten druhý bude uctaren$. To, e ide o dôveryhodný úèet<br />
klient<strong>sk</strong>ej stanice, spoznáme pod¾a písme<strong>na</strong> W v hra<strong>na</strong>tých<br />
zátvorkách <strong>na</strong> konci záz<strong>na</strong>mu uctaren$.<br />
B. Na strane klienta so systémom NT/W2k vykonáme<br />
tieto kroky:<br />
8. V systéme NT/W2k vytvoríme nového pouívate¾a<br />
s menom root a heslom, akým sa root prihlasuje do Linuxu<br />
a Samby.<br />
9. Klienta <strong>na</strong>stavíme tak, aby sa hlásil do <strong>na</strong>mi poadovanej<br />
domény.<br />
10. Zresetujeme klient<strong>sk</strong>y poèítaè a po <strong>na</strong>štartovaní a ponúknutí<br />
prihlásenia sa do <strong>na</strong>šej domény sa prihlásime ako<br />
root s <strong>na</strong>staveným heslom. Po úspešnom <strong>sk</strong>ontrolovaní<br />
me<strong>na</strong> a hesla zo strany Samby budeme v doméne privítaní.<br />
11. Odhlásime sa z domény.<br />
12. Opä sa prihlásime do domény, ale u pod tým pouívate¾<strong>sk</strong>ým<br />
menom, pod ktorým budeme <strong>na</strong> danom poèítaèi<br />
pracova.<br />
13. Na strane klienta v systéme zrušíme úèet pouívate¾a<br />
root.<br />
14. V prípade, e u nebudeme <strong>na</strong>stavova iadny iný<br />
poèítaè so systémom NT/W2k, zrušíme <strong>na</strong> strane Samby<br />
úèet pre pouívate¾a root, <strong>na</strong>príklad editovaním súboru<br />
smbpasswd.<br />
Poznámka:<br />
Vieme, e Linux aj Samba sú citlivé <strong>na</strong> malé/ve¾ké písmená.<br />
Preto musíme dáva pozor, akými písme<strong>na</strong>mi boli<br />
v systéme NT/W2k <strong>na</strong>definované NetBIOS mená. I<strong>na</strong>k to nebude<br />
fungova a my nezistíme príèinu!<br />
BOLO−NEBOLO<br />
Mono sa zdá postup s vyuitím úètu root <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>ej<br />
stanici a <strong>na</strong> Sambe zbytoèný. Teoreticky áno, lebo to nikde<br />
v dokumentácii nie je <strong>na</strong>písané. Ba ani spôsob tvorby dôveryhodného<br />
úètu niè také ne<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje.<br />
Bohuia¾, keï som to robil bez tohto postupu, nie vdy<br />
sa mi podarilo u<strong>sk</strong>utoèni spojenie ako bený, ale riadny<br />
pouívate¾ Samby. Raz som sa prihlásil, inokedy nie a Samba<br />
nemohla overi tento dôveryhodný úèet. A tak som<br />
pátral <strong>na</strong> internete. Zistil som, e s klientmi typu NT/W2k<br />
majú aj iní podobné problémy. Po nespoèetných radách<br />
som <strong>na</strong>šiel túto s pouitím úètu roota <strong>na</strong> obidvoch stranách.<br />
Pri prvom spojení do domény sa staèí prihlási ako<br />
root. Pri ïalších prihláseniach do domény u úèet roota<br />
nepotrebujeme a z dôvodu bezpeènosti ho <strong>na</strong> obidvoch<br />
stranách odstránime. A èuduj sa svete, funguje to!<br />
Miroslav Oravec<br />
5/2003 PC REVUE 119
L I N U X W A R E<br />
Utilitky a nástroje pre Linux<br />
Real Random<br />
Pri dlhšom poèúvaní CD<br />
ma zaèí<strong>na</strong>la bolie hlava<br />
z neustále sa opakujúcich<br />
pesnièiek, <strong>na</strong>vyše stále v<br />
tom istom poradí. Tak som<br />
u po èase vedel, aká<br />
<strong>sk</strong>ladba bude <strong>na</strong>sledova<br />
po tej, ktorú práve poèúvam.<br />
Existuje trik: shuffle (náhodné poradie prehrávania). No aj keï mám vyše<br />
20 hodín <strong>sk</strong>ladieb istej <strong>sk</strong>upiny, všimol som si, e niektoré <strong>sk</strong>ladby sa opakujú (a<br />
môj uptime za bených okolností 20 hodín nedosahuje ani náhodou...). Pri potulkách<br />
internetom som <strong>na</strong>šiel okrem iných programov aj tento ve¾mi milý plugin<br />
pre XMMS. Jeho názov <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e shuffle bude <strong>na</strong>ozaj shuffle, a keï ve¾mi<br />
chcete, môete zapnú monos neopakova <strong>sk</strong>ladby. Takto nebude nijaká pieseò<br />
di<strong>sk</strong>riminovaná ignorant<strong>sk</strong>ým prehrávaèom a vás nebude bolie hlava... :)<br />
Web: http://home.pages.at/kingleo/index.php?show=/development/stuff<br />
PyTone<br />
Z èasu <strong>na</strong> èas potrebujete prehráva MP trojky bez pekne vyzerajúceho prehrávaèa,<br />
ako <strong>na</strong>pr. XMMS, ale predsa nechcete pouíva príkazy ako mpg123<br />
súbor.mp3, ale radšej by ste chceli nejaké pohodlnejšie prostredie. Napríklad<br />
máte staršiu mašinku, ktorá zvládne dekódovanie súborov, ale X Windows by<br />
u <strong>na</strong> òu bolo prive¾a. Potom <strong>sk</strong>úste PyTone. Ide o jukebox, <strong>na</strong>písaný v Pythone,<br />
vyuívajúci kninicu Curses (teda funguje <strong>na</strong> textovej konzole). Nenechajte sa<br />
však odradi, po<strong>sk</strong>ytuje mnohé príjemné vlastnosti, <strong>na</strong> ktoré sa bez pluginov<br />
nezmôe ani spomí<strong>na</strong>ný XMMS! Napríklad crossfading (plynulý prechod zo<br />
<strong>sk</strong>ladby <strong>na</strong> <strong>sk</strong>ladbu – postupné zniovanie hlasitosti jednej a zvyšovanie hlasitosti<br />
druhej <strong>sk</strong>ladby), jednoducho ovládate¾né prostredie, editovanie playlistov,<br />
monos vo¾by backendu (PyTone priamo obsahuje vlastný prehrávaè<br />
súborov MP3 a OGG Vorbis, ale môete si zvoli <strong>na</strong>príklad aj pouívanie iných<br />
programov, ako <strong>na</strong>pr. mpg123, XMMS a iných). Samozrejmosou je <strong>na</strong>príklad<br />
èítanie tagov ID3 (názov <strong>sk</strong>ladby, autor...). Vyh¾adávanie je v štýle Norton<br />
Commandera (Alt + písmeno – <strong>sk</strong>ok <strong>na</strong> prvú <strong>sk</strong>ladbu zaèí<strong>na</strong>júcu sa <strong>na</strong> dané<br />
písmeno). Nejde teda o iadny druhotriedny program. Autor ho pod¾a vlastných<br />
slov predurèuje <strong>na</strong> funkciu jukeboxu <strong>na</strong> vašich parties a myslím, e ak<br />
máte poruke starší notebook s Linuxom, budete ma o zábavu postarané.<br />
Web: http://<strong>www</strong>.luga.de/pytone/<br />
Autolame<br />
Ak ešte nemáte nijaký frontend <strong>na</strong> tvorbu súborov MP3, enkodér MP3 so všetkými<br />
prepí<strong>na</strong>èmi, <strong>na</strong> zaèiatok môete <strong>sk</strong>úsi tento shell <strong>sk</strong>ript. Nie je závislý od<br />
iadneho konkrétneho programu, nemal by by problém upravi ho pre váš ob-<br />
¾úbený. Funguje celkom jednoducho – spustíte ho a zo súborov *.wav vo vstupnom<br />
adresári vytvorí *.mp3 vo výstupnom adresári. Tie vstupné súbory, ktoré u<br />
spracoval, zmae. To je všetko. Ale ako sa hovorí, v jednoduchosti je genialita...<br />
Web: http://<strong>www</strong>.h.shuttle.de/mitch/stuff.en.html<br />
KShowMail<br />
Prejdime teraz od hudby k sieti. V poslednom èase sa spam zaèal bra ako<br />
samozrejmos, nutné zlo. Dalo by sa to prei – zmaza raz za èas (deò, hodinu...)<br />
polovicu správ, prídeme o pár minút ivota, a ide sa ïalej. Áno, ak máte<br />
dostatoène rýchlu linku. Nijaký slušný uívate¾ internetu neposiela „dialupistom“<br />
prílohy <strong>na</strong>d nieko¾ko desiatok (max. 100) kb, take sa to stiahne pomerne<br />
rýchlo. Nevyiadaná reklama však èasto toto nepísané pravidlo porušuje<br />
a ako prílohu dostanete polmegabajtové súbory, <strong>na</strong>jlepšie vo formáte *.doc :).<br />
Ak sa vám podobné „vtipy“ dostávajú do schránky èasto a váš modem, sotva<br />
ahajúci <strong>na</strong> 5 kb/s, to u nezvláda, <strong>sk</strong>úste KSchowMail. Jeho úlohou je stiahnu<br />
hlavièky správ z POP3 servera a vy sa môete rozhodnú, èo s nimi. Ak si všimnete,<br />
e niektorá správa je od neznámeho odosielate¾a a <strong>na</strong>vyše má pekne<br />
tuènú prílohu, pravdepodobne ju zmaete a ušetríte si èas, ktorý by ste i<strong>na</strong>k<br />
museli plati nášmu ob¾úbenému po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi telefónnych sluieb.<br />
Program ïalej dokáe spúša externé programy ako fetchmail <strong>na</strong> stiahnutie<br />
kompletných správ do vašej lokálnej schránky. Do budúcnosti autor plánuje<br />
integráciu do emailového klienta KMail.<br />
Web: http://kshowmail.sourceforge.net/<br />
SmallBoardPHP<br />
Máte svoju osobnú<br />
stránku? A chceli<br />
by ste ju oivi o<br />
knihu návštev? Tak<br />
si stiahnite Small-<br />
BoardPHP! Ide o<br />
preh¾adnú knihu<br />
návštev vyuívajúcu<br />
MySQL. Do knihy<br />
sa zapisuje meno,<br />
e-mail a text<br />
odkazu. Ak je v databáze<br />
viac správ,<br />
ako je zadaný poèet,<br />
môete medzi<br />
nimi „listova“. Samozrejme,<br />
ide iba<br />
o základ, ak však nemáte ve¾mi ve¾ké <strong>sk</strong>úsenosti s PHP a chceli by ste ma dy<strong>na</strong>mické<br />
prvky <strong>na</strong> vašej stránke, <strong>sk</strong>úsi to môete.<br />
Web: http://<strong>www</strong>.davemeikle.co.uk/smallboardphp/<br />
FaqMan<br />
Pri webe ešte chví¾ku ostaneme. Skratka FAQ vám urèite nie je neznáma<br />
(Frequently A<strong>sk</strong>ed Question = èasto kladené otázky). Niekedy môe by problematické<br />
udriava zoz<strong>na</strong>my takýchto otázok a odpovedí aktuálne, preto si to môete<br />
sèasti automatizova týmto systémom (<strong>na</strong>písaný takisto v PHP). Take ak robíte<br />
nejaký (trošku väèší) projekt a <strong>na</strong> túto otázku ešte nemáte odpoveï, <strong>sk</strong>úste.<br />
Web: http://hemphill.iotech.net/projects/FAQMAN/<br />
libConfuse<br />
Teraz tu máme nieèo pre programátorov. Obèas sa vy<strong>sk</strong>ytne problém, ako<br />
udra program jednoducho zmenite¾ný, <strong>na</strong>jlepšie bez zásahu do zdrojových<br />
súborov. Pravdepodobne vás <strong>na</strong>padlo riešenie – konfiguraèné súbory. Tie by<br />
však mali by jednoducho editovate¾né pre ¾udí a ¾ahko èitate¾né pre poèítaèe,<br />
èo nemusí by a taká ¾ahká úloha. V poslednom èase sa aj do tejto oblasti prebíja<br />
XML, ktorý síce spåòa obe tieto poiadavky, ale nie vdy to je a také jednoduché<br />
– hlavne preto, e kvalitnejší parser je dos objemná záleitos a nie<br />
vdy si chce pouívate¾ k stokilobitovému programu aha dvoj- èi trojmegový<br />
XML parser. Máme aj iné riešenie – poui klasické konfiguraèné súbory, ktoré<br />
sa síce ¾ahko editujú, ale a také jednoduché to zasa s èítaním nemusí vdy by.<br />
Preèo sa však trápi, keï môeme poui <strong>na</strong>príklad aj túto kninicu?! Ako ste<br />
isto uhádli, slúi <strong>na</strong> spracovanie konfiguraèných súborov. A tie nemusia obsahova<br />
iba jednoduché priraïovania (premenná = „hodnota“), ale podporované<br />
sú aj mnohé ïalšie operácie a „jazykové“ konštrukcie (komentáre, +=, grupovanie<br />
parametrov, funkcie...). Môete sa teda úplne zamera <strong>na</strong> váš problém<br />
a nemusíte viac rieši konfiguráciu, o to sa postará libConfuse.<br />
Web: http://<strong>www</strong>.e.kth.se/~e97_mhe/confuse.shtml<br />
Na CD nájdete aj bonus v podobe nového MPlayera, nejaké pluginy, kodeky a <strong>sk</strong>iny<br />
(samozrejme, aj fonty latin-2, aby ste si titulky vychut<strong>na</strong>li <strong>na</strong>plno ☺). Teším sa <strong>na</strong><br />
stretnutie o mesiac!<br />
Oto Komiòák<br />
120 PC REVUE 5/2003
L I N U X W A R E<br />
Linux FAQ/3<br />
Vo FAQ/1 v PCR è. 3/2003 som sa dopustil nepresnosti, ktorá spôsobila, e otázky<br />
è. 7 a 8 sú v podstate v tej podobe, ako sú tam <strong>na</strong>písané, bez blišieho<br />
vysvetlenia nepravdivé. Aby nevznikali nejasnosti, povaujem za povinnos<br />
uvies veci <strong>na</strong> pravú mieru:<br />
Môe bený pouívate¾ bez vedomia a dovolenia roota<br />
pouíva príkaz shutdown?<br />
Bený pouívate¾ nemôe pouíva príkaz shutdown, pokým mu to root nedovolí.<br />
Ten však môe za istých okolností povoli vybraným pouívate¾om pouívanie<br />
tohto príkazu.<br />
Môe bený pouívate¾ bez vedomia a dovolenia roota<br />
pouíva príkaz mount?<br />
Bený pouívate¾ nemôe pouíva príkaz mount, pokým to root nedovolí. Ak<br />
si to však situácia vyaduje, môe urèitými zásahmi do konkrétnych súborov<br />
umoni, aby príkaz mount pouívali aj iní pouívatelia.<br />
Ako môe root umoni pouívanie príkazu shutdown aj<br />
iným pouívate¾om?<br />
V prípade, e root chce delegova právo <strong>na</strong> pouitie príkazu shutdown <strong>na</strong> iného<br />
pouívate¾a, môe tak uèini. Najèastejšie sa tak stane, ak pouívame Linux ako<br />
de<strong>sk</strong>top a chceme, aby ho mohli normálne pouíva aj iní pouívatelia, nielen<br />
root. A tí musia ma právo systém korektne vypnú. Toto <strong>na</strong>stavenie vykonáme<br />
ako root takto (platí pre KDE v RedHat, v iných prostrediach alebo distribúciách<br />
to môe by trochu odlišné):<br />
V prostredí X Window prejdeme do Ovládacieho centra. V ¾avom paneli klikneme<br />
<strong>na</strong> poloku Systém a v nej <strong>na</strong> podpoloku Správa prihlásenia. V pravom<br />
paneli prejdeme <strong>na</strong> záloku Sedenia a v nej <strong>na</strong>stavíme, kto môe a kto nemôe<br />
systém vypnú – pozri obrázok:<br />
V prípade, e chceme pouíva Linux nie v grafickom, ale konzolovom<br />
reime, môe root umoni pouívanie príkazu shutdown takto:<br />
Root vytvorí v adresári /etc súbor shutdown.allow. V tomto súbore vytvorí<br />
zoz<strong>na</strong>m pouívate¾ov, ktorí môu pouíva príkaz shutdown.<br />
Pouívate¾, ktorý nie je root, ale jeho meno sa <strong>na</strong>chádza v tomto zoz<strong>na</strong>me,<br />
môe spusti príkaz shutdown s parametrom -a. Ten spôsobí, e sa pred vyko<strong>na</strong>ním<br />
shutdownu systém pozrie do súboru /etc/shutdown.allow, èi má daný<br />
pouívate¾ právo tento príkaz vyko<strong>na</strong>. (Nie vo všetkých distribúciách to takto<br />
funguje. Niekde treba upravi aj ïalšie súbory.)<br />
Pozor! V takomto prípade, a <strong>na</strong> serveroch zvláš, musíme v súbore /etc/inittab<br />
zakáza (alebo upravi) tú sekciu, kde je moné „opièím trojhmatom“<br />
!<br />
Ctrl – Alt – Del zresetova systém! I<strong>na</strong>k môe ¾ubovo¾ný pouívate¾ vyko<strong>na</strong> neiaduci<br />
reštart, a to aj bez dovolenia roota!<br />
Ako môe root umoni pouívanie príkazu mount aj iným<br />
pouívate¾om?<br />
Ak si to vyaduje situácia, <strong>na</strong>pr. pouívanie Linuxu ako de<strong>sk</strong>topu viacerými<br />
pouívate¾mi, môe root povoli, aby mohli aj iní pouívatelia vykonáva montovanie<br />
niektorých zariadení, <strong>na</strong>pr. di<strong>sk</strong>iet alebo cédeèiek. Povolenie príkazu<br />
mount pre nerootov<strong>sk</strong>ých pouívate¾ov je moné <strong>na</strong>stavi v súbore /etc/fstab pridaním<br />
atribútu user alebo owner k danému súborovému systému, <strong>na</strong>pr. takto:<br />
/dev/fd0 /mnt/floppy auto noauto,user,kudzu 0 0<br />
(Poloky v štvrtom ståpci sa zadávajú bez medzier a odde¾ujú sa èiarkou!) Z takto<br />
<strong>na</strong>montovaných zariadení nie je implicitne moné spúša binárne súbory ani<br />
pouíva SUID a SGID (toto však môe root dovoli pouitím konkrétnych atribútov).<br />
Meno pouívate¾a, ktorý daný prostriedok <strong>na</strong>montoval, je zapísané<br />
v súbore /etc/mtab. Vyuíva sa pri overení, kto odmontováva dané zariadenie.<br />
Tu platí, e odmontova ho môe iba ten, kto ho <strong>na</strong>montoval.<br />
Súborové systémy je tie moné <strong>na</strong>stavi tak, aby ich mohol odmontova<br />
¾ubovo¾ný pouívate¾, nielen ten, ktorý dané zariadenie <strong>na</strong>montoval. Na to<br />
slúi atribút users, ktorý pouijeme <strong>na</strong>miesto user alebo owner.<br />
Pouívam Linux a Sambu, ale <strong>na</strong> mojom Linuxe mi chýba, e<br />
nevidím okolité poèítaèe. Existuje nieèo ako „Poèítaèe v sieti“?<br />
Existuje. Vy<strong>sk</strong>úšal som dva programy – Komba a LinNeighbourhood. Ten druhý<br />
sa mi zdá prepracovanejší.<br />
Obidva fungujú v X Window a tvária sa <strong>na</strong>ozaj tak ako pouitie ikony<br />
Poèítaèe v sieti, známe z prostredia MS Windows. Umoòujú montova di<strong>sk</strong>y<br />
a vyuíva ich.<br />
A kde ich nájdete? Na mojej WWW stránke <strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong>.<br />
Miroslav Oravec<br />
5/2003 PC REVUE 121
P R O G R A M U J E M E<br />
Grafika cez OpenGL<br />
11. èas: JPEG texture mapping<br />
Mesiac ubehol od nášho posledného stretnutia pri OpenGL a u tu máme v poradí jede−<br />
nástu èas. Jej témou bude jpg texture mapping, èo je vlastne textúrovanie objektov tex−<br />
túrami uloenými vo formáte JPEG. Formát JPEG pozná asi kadý a aspoò raz sa s ním<br />
stretol. Len spomeniem, e ide o stratovú kompresiu obrazu, ktorá sa èasto pouíva v<br />
digitálnej fotografii a hodí sa aj <strong>na</strong> posielanie obrázkov cez e−mail, pretoe výsledné súbo−<br />
ry sú aj pri vysokom rozlíšení pomerne malé. Tento formát sa hodí aj nám pri textúrova−<br />
ní. Veï si viete predstavi, aký ve¾ký by bol náš projekt, keby sme v òom pouili asi pä<br />
BMP textúr, a aký ve¾ký by bol ten istý projekt pri pouití rov<strong>na</strong>kých textúr, ale vo formá−<br />
te JPG? Isto by išlo aspoò o 0,6 MB, èo je u dos. My sa <strong>na</strong>uèíme, ako vyui výhody JPG<br />
textúr, hoci to bude trochu zloitejšie. Vychádzame zo základného zdrojového kódu z<br />
prvých troch èastí seriálu.<br />
Na zaèiatok si ešte musíme do adresára s <strong>na</strong>ším programom <strong>na</strong>hra kninicu jpeg.lib a<br />
hlavièkový súbor jpeglib.h, lebo bez nich by sme nemohli niè urobi. Tieto dva súbory<br />
môete nájs <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke tohto seriálu – <strong>www</strong>.glgrafika.szm.<strong>sk</strong>, ide pribline o<br />
351 KB, prípadne mi môete <strong>na</strong>písa e−mail a obratom vám ich pošlem. Ak máme tieto<br />
dva súbory v adresári s projektom, vytvorte si nový projekt tak, ako sme uviedli v prvej<br />
èasti seriálu, a v okne Project Settings <strong>na</strong> karte Link pridajte okrem OpenGL kniníc aj<br />
kninicu jpeg.lib. Túto kninicu pridáme aj do súborov workspaceu cez menu Project/Add<br />
To Project/Files... Ak sme to urobili, môeme prida nový súbor, ktorý pomenujeme tex−<br />
tury.cpp. Na zaèiatok ako vdy <strong>na</strong>includujeme hlavièkové súbory a definujeme premenné,<br />
jed<strong>na</strong>k interné, jed<strong>na</strong>k externé. Hlavièka súboru teda bude vyzera takto:<br />
#include <br />
#include <br />
#include <br />
#include <br />
#include "jpeglib.h" //hlavièkový súbor jpeg.lib<br />
#define POCET_TEXTUR 1 //poèet pouívaných textúr<br />
GLuint textura[POCET_TEXTUR]; //miesto <strong>na</strong> u<strong>sk</strong>ladnenie textúr<br />
char cesta[POCET_TEXTUR][20]={"dat/textura.jpg"}; //cesta k textúram<br />
extern HWND hWnd;<br />
Keïe formát JPEG je komprimovaný a kódovaný, musíme ho rozkódova, aby sme s<br />
ním mohli <strong>na</strong>rába. Na to slúi <strong>na</strong>sledujúca funkcia s príz<strong>na</strong>èným názvom DecodeJPG,<br />
ktorá má dva parametre. Prvý obsahuje informácie o komprimácii a druhý obsahuje sa−<br />
motný obraz a informácie o jeho šírke, výške rozlíšení atï. Obidva tieto dátové typy po−<br />
chádzajú z kninice jpeg.lib.<br />
void DecodeJPG(jpeg_decompress_struct* cinfo, tImageJPG *pImageData) //cinfo−info o kom−<br />
primácii; pImageData − obraz<br />
{<br />
Najprv musíme <strong>na</strong>èíta hlavièku súboru, aby sme vedeli, ako súbor rozkódova a ko¾ko<br />
pamäte preò máme alokova. To urobíme pomocou jpeg_read_header a hlavièku uloíme<br />
do premennej cinfo.<br />
jpeg_read_header(cinfo, TRUE); //<strong>na</strong>èítaj informácie z hlavièky<br />
Ak vieme, s èím máme do èinenia, môeme sa pusti do dekomprimovania. Podobne<br />
ako v OpenGL poznáme glBegin a glEnd <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie zaèiatku a konca kreslenia, tak aj<br />
tu máme dve funkcie <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie zaèiatku a konca dekomprimovania. Dekompri−<br />
movanie zaèneme funkciou:<br />
jpeg_start_decompress(cinfo); //zaèni dekomprimova<br />
Aby sme vedeli, akú ve¾kos má textúra, musíme zisti jej rozmery. To urobíme tak, e<br />
z premennej cinfo priradíme jednotlivé hodnoty do premenných štruktúry pImageData.<br />
Konkrétne zistíme výšku, šírku a dåku riadka, ktorú zí<strong>sk</strong>ame, ak vynásobíme šírku obrazu<br />
poètom komponentov (farebných zloiek).<br />
pImageData−>rowSpan = cinfo−>image_width * cinfo−>num_components; //dåka riadka<br />
pImageData−>sizeX = cinfo−>image_width; //šírka<br />
pImageData−>sizeY = cinfo−>image_height; //výška<br />
Ak u máme tieto údaje <strong>na</strong>èítané, môeme alokova priestor v pamäti <strong>na</strong> samotnú tex−<br />
túru. Ve¾kos pamäte zistíme vynásobením výšky obrazu dåkou riadka. Tu je kód, ktorý<br />
robí presne toto.<br />
pImageData−>data = new unsigned char[pImageData−>rowSpan * pImageData−>sizeY];<br />
Okrem toho si musíme vytvori smerníky, ktoré budú ukazova <strong>na</strong> jeden riadok textú−<br />
ry. Ich poèet sa rovná výške textúry a jednotlivé hodnoty sa priraïujú v cykle typu for.<br />
unsigned char** rowPtr = new unsigned char*[pImageData−>sizeY];<br />
for (int i = 0; i < pImageData−>sizeY; i++)<br />
rowPtr[i] = &(pImageData−>data[i*pImageData−>rowSpan]);<br />
A teraz prichádza samotné ukladanie jednotlivých pixelov do pamäte. Ešte prv si defi−<br />
nujeme premennú typu integer, ktorá bude obsahova èíslo riadka, ktorý èítame, resp.<br />
poèet preèítaných riadkov. Funkcia sa <strong>na</strong>zýva jpeg_read_scanlines a po kadom <strong>na</strong>èíta−<br />
nom riadku sa zväèší hodnota premennej, ktorá udáva poèet preèítaných riadkov.<br />
int rowsRead = 0;<br />
while (cinfo−>output_scanline < cinfo−>output_height)<br />
{<br />
rowsRead += jpeg_read_scanlines(cinfo, &rowPtr[rowsRead], cinfo−<br />
>output_height – rowsRead);<br />
}<br />
A to je vlastne celá práca oh¾adne <strong>na</strong>èítavania textúry JPEG. Ešte však musíme vyma−<br />
za smerníky <strong>na</strong> riadky, pretoe by zbytoène zahlcovali pamä. Ak máme toto urobené,<br />
môeme ukonèi dekompresiu príkazom jpeg_finish_decompress.<br />
delete [] rowPtr;<br />
jpeg_finish_decompress(cinfo);<br />
}<br />
Èo však s tým, e vieme dekomprimova súbor JPEG, keï ho nevieme otvori a vytvo−<br />
ri z neho textúru? Na otvorenie súboru JPEG s textúrou slúi ïalšia funkcia s názvom<br />
LoadJPG, ktorá má jeden parameter, udávajúci cestu k danému súboru, a funkcia vracia<br />
nám u známy typ tImageJpg.<br />
tImageJPG *LoadJPG(const char *file<strong>na</strong>me)<br />
{<br />
Na zaèiatok si definujeme tri premenné. Prvá bude štruktúra typu jpeg_decom−<br />
press_struct, ktorá obsahuje informácie o komprimácii, ïalej je to premenná typu tIma−<br />
geJpg <strong>na</strong> uloenie dát obrazu a handle <strong>na</strong> samotný súbor JPG.<br />
struct jpeg_decompress_struct cinfo;<br />
tImageJPG *pImageData = NULL;<br />
FILE *pFile;<br />
Ako prvé sa, samozrejme, pokúsime otvori súbor s textúrou <strong>na</strong> èítanie v binárnom<br />
móde. Ak sa nám to nepodarilo, program sa <strong>sk</strong>onèí vypísaním chybového hlásenia.<br />
if((pFile = fopen(file<strong>na</strong>me, "rb")) == NULL)<br />
{<br />
MessageBox(hWnd, "Nemôem <strong>na</strong>èíta JPG súbor!", "Chyba", MB_OK);<br />
return NULL;<br />
}<br />
Ak sa vy<strong>sk</strong>ytnú chyby poèas dekomprimovania, musíme ich ošetri. Preto si vytvoríme<br />
premennú typu jpeg_error_mgr, ktorá drí jednotlivé chyby, a priradíme jej adresu jednej<br />
premennej štruktúry cinfo. Celé to vyzerá takto:<br />
jpeg_error_mgr jerr;<br />
cinfo.err = jpeg_std_error(&jerr);<br />
Na samotnom zaèiatku <strong>na</strong>èítania súboru si musíme inicializova objekt cinfo a špecifi−<br />
kova zdroj údajov, v <strong>na</strong>šom prípade to je pointer pFile.<br />
jpeg_create_decompress(&cinfo);<br />
jpeg_stdio_src(&cinfo, pFile);<br />
Alokujeme si miesto v pamäti a zavoláme funkciu DecodeJPG, ktorá nám dekóduje<br />
súbor JPEG a uloí dáta do pImageData.<br />
pImageData = (tImageJPG*)malloc(sizeof(tImageJPG));<br />
DecodeJPG(&cinfo, pImageData);<br />
Aby sme nespôsobili chaos, musíme za sebou poupratova pamä, ktorú sme pouili<br />
<strong>na</strong> ukladanie, èítanie a dekódovanie. To urobíme pomocou jpeg_destroy_decompress.<br />
jpeg_destroy_decompress(&cinfo);<br />
U len staèí zatvori súbor a vráti premennú pImageData a sme hotoví s <strong>na</strong>èítaním<br />
súboru JPEG.<br />
fclose(pFile);<br />
return pImageData;<br />
}<br />
Posledná vec, ktorú musíme urobi s obrazom, je previes ho <strong>na</strong> textúru, uloi do<br />
pamäte a <strong>na</strong>stavi jej parametre. Na to slúi nám u známa funkcia LoadGLTextures, ktorú<br />
len trochu pozmeníme, konkrétne zavoláme predchádzajúce dve funkcie.<br />
int LoadGLTextures()<br />
{<br />
Aby sme si to spríjemnili, celú prácu budeme robi v cykle for, èo nám zabezpeèí, e ak<br />
chceme prida novú textúru, staèí zmeni konštantu POCET_TEXTUR a <strong>na</strong>písa cestu k nej<br />
a nemusíme zbytoène písa ïalší kód, ktorý sa vlastne pri konvertovaní obrazu <strong>na</strong> textú−<br />
ru stále opakuje.<br />
for (int i=0;i
P R O G R A M U J E M E<br />
Ako prvé zavoláme funkciu LoadJPG, ktorá otvorí, rozkóduje a uloí JPEG súbor do<br />
pamäte.<br />
tImageJPG *pImage = LoadJPG(cesta[i]);<br />
Samozrejme, môe sa sta, e sa nám to nemusí podari. Preto si overíme, èi existujú<br />
dáta, ktoré sa mali <strong>na</strong>èíta. Opatrnosti nikdy nie je dos.<br />
if(pImage == NULL) exit(0);<br />
Ak sme však bez problémov <strong>na</strong>èítali obraz do pamäte, môeme z neho vygenerova<br />
textúru pomocou glGenTextures. Prvý parameter tejto funkcie je poèet textúr a druhý je<br />
smerník <strong>na</strong> pole, kde budú generované textúry uloené.<br />
glGenTextures(1, &textura[i]);<br />
Èerstvo vygenerovanú textúru teraz vyberieme pomocou glBindTexture.<br />
glBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[i]);<br />
Teraz prichádza vec, ktorú sme minule pri BMP textúrach nemali. Sú to textúry mip−<br />
map, ktoré vyzerajú ove¾a lepšie, pretoe sa vytvorí viacero verzií textúr pre rôzne vzdia−<br />
lenosti od pozorovate¾a. Tieto textúry vytvorí príkaz glBuild2Dmipmaps, ktorý má šes<br />
parametrov:<br />
1. parameter – typ textúry – 1D alebo 2D<br />
2. parameter – poèet farebných komponentov<br />
3. parameter – šírka textúry<br />
4. parameter – výška textúry<br />
5. parameter – formát farebných komponentov<br />
6. parameter – ukazovate¾ <strong>na</strong> dáta textúry<br />
gluBuild2DMipmaps(GL_TEXTURE_2D, 3, pImage−>sizeX, pImage−>sizeY, GL_RGB,<br />
GL_UNSIGNED_BYTE, pImage−>data); //vytvor mipmapové textúry<br />
U len staèí <strong>na</strong>stavi parametre textúry pre prípad, keï je pixel textúrovaný <strong>na</strong> oblas,<br />
ktorá je väèšia ako jeden element textúry, a <strong>na</strong>opak. Pre tieto prípady <strong>na</strong>stavíme lineárny<br />
filter, ktorý vyzerá dobre, ale <strong>na</strong> slabších poèítaèoch to môe spoma¾ova alebo seka. Pre<br />
slabšie poèítaèe preto treba <strong>na</strong>stavi typ filtrovania <strong>na</strong> GL_NEAREST.<br />
glTexParameteri(GL_TEXTURE_2D,GL_TEXTURE_MIN_FILTER,GL_LINEAR);<br />
glTexParameteri(GL_TEXTURE_2D,GL_TEXTURE_MAG_FILTER,GL_LINEAR);<br />
So všetkým sme hotoví, len... èo ešte? No poupratova! Ak sme v poriadku <strong>na</strong>tiahli<br />
obraz a ak obraz obsahuje dáta, tak ho vymaeme, lebo ho nepotrebujeme – textúra je<br />
uloená v pamäti grafickej karty <strong>na</strong> to urèenej.<br />
if (pImage)<br />
{<br />
if (pImage−>data)<br />
{<br />
}<br />
free(pImage−>data);<br />
free(pImage);<br />
}<br />
}<br />
return TRUE;<br />
} //koniec LoadGLTextures<br />
Staèí zavola z InitGL funkciu LoadGLTextures a povoli 2D textúry a hor' sa do JPG tex−<br />
túrovania!<br />
if(!LoadGLTextures())return 0;<br />
glE<strong>na</strong>ble(GL_TEXTURE_2D);<br />
Skúste otextúrova polygón spôsobom, ktorý sme preberali v PCR è. 11/2002, a spuste<br />
program. Ako to vyzerá? Správne, textúra je nejako prehodená. Ako sa to mohlo sta?<br />
Veï vrcholy textúry sedia s vrcholmi polygónu! Máte pravdu. Súbory JPEG však ukladajú<br />
dáta presne opaène ako súbory BMP. Preto aj pri textúrovaní sa nám obraz trochu pre−<br />
klopil. Staèí však trochu porozmýš¾a a poprehadzova zopár èísel. Pre tých, ktorým sa<br />
nechce rozmýš¾a, uvádzam správny kód.<br />
glBindTexture(GL_TEXTURE_2D,textura[0]);<br />
glBegin(GL_QUADS);<br />
glTexCoord2f(0.0f,1.0f);<br />
glVertex3f(−1.0f,−1.0f,0.0f);<br />
glTexCoord2f(0.0f,0.0f);<br />
glVertex3f(−1.0f,1.0f,0.0f);<br />
glTexCoord2f(1.0f,0.0f);<br />
glVertex3f(1.0f,1.0f,0.0f);<br />
glTexCoord2f(1.0f,1.0f);<br />
glVertex3f(1.0f,−1.0f,0.0f);<br />
glEnd();<br />
Takto by to malo fungova správne. Treba si teda dáva ve¾ký pozor <strong>na</strong> to, aký typ tex−<br />
túry pouívame, pretoe keby sme si to pomýlili, výsledok by nás nemilo prekvapil.<br />
ZÁVER. Opä sme si zdoko<strong>na</strong>lili <strong>na</strong>še vedomosti o programovaní v OpenGL, tentoraz to<br />
bolo JPEG textúrovanie. Toto textúrovanie je málo nároèné <strong>na</strong> miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, hoci dekó−<br />
dovanie zaberá viac procesorového èasu. Ale dáte mi za pravdu, e výsledok stojí za to.<br />
Na ïalšie <strong>na</strong>še stretnutie som si pripravil ozajstnú lahôdku, ale neprezradím ju – poèkaj−<br />
te si jeden mesiac, oplatí sa to. Keby sa vy<strong>sk</strong>ytli nejaké problémy oh¾adom zdrojového<br />
kódu alebo by ste mali nejaké pripomienky k seriálu, <strong>na</strong>píšte mi e−mail, rád privítam vaše<br />
postrehy a nápady. Prajem vám pekný zvyšok mája – mesiaca lá<strong>sk</strong>y (k programovaniu??? ☺).<br />
Zdroj: <strong>www</strong>.gametutorials.com<br />
Lukáš Staòa<br />
Programujeme v jazyku C#<br />
8. èas<br />
V tejto èasti seriálu o programovaní v jazyku C# sa budeme venova takým technikám objek−<br />
tovo orientovaného programovania, ako sú abstraktné triedy, zapeèatené triedy a rozhrania.<br />
ABSTRAKTNÉ TRIEDY A METÓDY. Pod pojmom abstraktná trieda si môete<br />
predstavi triedu, ktorá deklaruje urèitú funkènos alebo pravidlá, ktoré musia spåòa<br />
(implementova) odvodené triedy. Abstraktnú triedu musíte deklarova k¾úèovým slovom<br />
abstract. Táto explicitná deklarácia sa vyaduje vtedy, ak trieda obsahuje aspoò jednu<br />
abstraktnú metódu, ale môete ju deklarova ako abstraktnú aj vtedy, keï iadnu ab−<br />
straktnú metódu neobsahuje. Abstraktné metódy slúia <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nú deklaráciu urèitej<br />
funkènosti alebo pravidiel pre odvodené triedy. Ako príklad nám môe poslúi ukáka z<br />
predošlej èasti seriálu, konkrétne trieda Zviera. V tejto triede sme deklarovali aj definova−<br />
li metódu pohyb(). Keï sa <strong>na</strong> to pozrieme z logického h¾adi<strong>sk</strong>a, kadé zviera by malo ma<br />
pre svoj druh definovanú triedu, do ktorej by mali by ukladané informácie špecifické pre<br />
daný druh. Pre iadny druh by nemala by pouitá <strong>na</strong> uchovávanie informácií o òom trie−<br />
da Zviera, pretoe tá je príliš všeobecná, a teda má slúi iba ako bázová trieda pre všet−<br />
ky ostatné triedy predstavujúce u konkrétny druh. Preto by bolo vhodné práve triedu<br />
Zviera deklarova ako abstraktnú. Pretoe abstraktné triedy nie je moné inštanciova,<br />
bude zaruèené, e nikto nebude z tejto triedy vytvára inštancie a pouíva ju <strong>na</strong> uchová−<br />
vanie informácií alebo <strong>na</strong> èoko¾vek iné. Z toho vyplýva, e abstraktné triedy sú urèené<br />
výhradne ako bázové triedy pre nejaké nové, odvodené triedy.<br />
Naša trieda Zviera z predchádzajúcej èasti obsahovala jedinú metódu, ktorou bola<br />
metóda pohyb(). Táto trieda obsahuje základnú implementáciu tejto metódy, ale bolo by<br />
vhodné, aby kadá odvodená trieda obsahovala vlastnú implementáciu metódy pohyb().<br />
Keïe trieda Zviera je teraz abstraktná, nedajú sa z nej vytvára inštancie, a preto nijakú<br />
implementáciu metódy pohyb() nepotrebuje. Môeme teda pokojne implementáciu vyne−<br />
cha a túto metódu deklarova ako abstraktnú. Tým si vynútime to, e kadá trieda odvo−<br />
dená od triedy Zviera bude musie túto metódu implementova. To platí, samozrejme, iba<br />
v prípade, e táto novo odvodená trieda nebude opä abstraktná, èo je tie moné.<br />
V takom prípade záleí len <strong>na</strong> návrhu, èi novo odvodená abstraktná trieda má túto metó−<br />
du implementova alebo ponecha implementáciu <strong>na</strong> svojich potomkov.<br />
Práve metóda pohyb() predstavuje deklaráciu urèitej funkènosti, o ktorej som písal v<br />
úvode tohto oddielu. Metóda pohyb() toti vyaduje, aby kadá odvodená trieda (nový<br />
druh zvieraa) definovala spôsob, akým sa konkrétne zviera pohybuje. Abstraktné triedy<br />
sú automaticky aj virtuálnymi, take pri ich implementácii v odvodených triedach musíte<br />
poui k¾úèové slovo override. Vïaka tomu môete uchováva inštancie odvodených tried<br />
v spoloènej dátovej štruktúre ako inštancie typu Zviera (pozri 6. èas tohto seriálu, oddiel<br />
Pretypovanie <strong>na</strong>hor) a aj <strong>na</strong>priek tomu zabezpeèi správne volanie príslušných metód<br />
implementovaných v odvodených triedach (o tom ste sa mohli doèíta v predchádzajú−<br />
com pokraèovaní v èasti o polymorfizme). Trieda Zviera teda po úpravách bude vyzera<br />
asi takto:<br />
abstract class Zviera {<br />
public abstract void pohyb();<br />
}<br />
Triedy Kon a Orol zostávajú nezmenené. Ako vidíte, syntax pouitia abstraktných tried a<br />
metód je ve¾mi jednoduchá. Staèí poui pred názvom triedy i metódy k¾úèové slovo abstract.<br />
Abstraktná metóda je iba deklarovaná, t. j. trieda obsahuje iba jej sig<strong>na</strong>túru, ale nemá iadne<br />
telo, teda nie je implementovaná. To je u ponechané <strong>na</strong> odvodené triedy. Môete si vy<strong>sk</strong>úša,<br />
èo sa stane, ak sa pokúsite vytvori inštanciu z tejto abstraktnej triedy (pokia¾ sa vám nechce,<br />
prezradím vám, e dostanete chybové hlásenie u poèas prekladu).<br />
ZAPEÈATENÉ TRIEDY A METÓDY. Zapeèatené triedy a metódy po<strong>sk</strong>ytujú jed−<br />
noduchý mechanizmus <strong>na</strong> to, aby ste ïalším programátorom zabránili v odvodzovaní<br />
ïalších tried. Pokia¾ je teda trieda zapeèatená, z<strong>na</strong>mená to, e nie je moné odvádza od<br />
nej nové triedy. To môete vyui v akejko¾vek situácii, keï to uznáte za vhodné. Zape−<br />
èatenú triedu musíte deklarova k¾úèovým slovom sealed. Je logické, e zapeèatená trieda<br />
nemôe obsahova iadne virtuálne ani abstraktné metódy, pretoe, ako sme u uviedli,<br />
takéto metódy sú urèené <strong>na</strong> to, aby boli implementované v odvodených triedach.<br />
5/2003 PC REVUE 123
P R O G R A M U J E M E<br />
Èo sa týka zapeèatených metód, pravdepodobne ste sa u dovtípili, e zapeèatená<br />
metóda sa líši od ostatných tým, e nemôe by prekrytá v odvodenej triede. Samozrejme,<br />
pokia¾ trieda obsahuje zapeèatenú metódu, nez<strong>na</strong>mená to, e táto trieda nemôe slúi<br />
ako bázová trieda pre nové odvodené triedy. Z<strong>na</strong>mená to len to¾ko, e iad<strong>na</strong> zo zapeèa−<br />
tených metód nesmie by v takýchto nových triedach prekrytá. Zapeèati môete len<br />
metódu, ktorá je implementovaná, teda nemôete zapeèati abstraktnú metódu. Na<br />
zapeèatenie metódy slúi rov<strong>na</strong>ké k¾úèové slovo ako <strong>na</strong> zapeèatenie triedy – sealed. Ako<br />
príklad nám poslúi opä príklad s triedami Zviera, Kon a Orol z predošlej èasti seriálu.<br />
Dajme tomu, e chceme zapeèati metódu pohyb() v triede Kon, pretoe aj keby niekto<br />
vytvoril nové triedy odvodené od triedy Kon, vdy pôjde o nejaký druh koòa a tie sa pohy−<br />
bujú všetky rov<strong>na</strong>ko. Take zapeèatením zabezpeèíme, e metódu pohyb() v triede Kon<br />
nebude môc nikto predefinova. V prípade triedy Orol predpokladajme, e existuje iba<br />
jeden druh orla, a teda nebudeme urèite chcie v budúcnosti odvodi od tejto triedy novú<br />
triedu. To z<strong>na</strong>mená, e túto triedu môeme zapeèati (trieda Zviera zostáva nezmenená):<br />
class Kon : Zviera {<br />
public sealed override void pohyb() {<br />
Console.WriteLine("Cval ko<strong>na</strong>");<br />
}<br />
}<br />
sealed class Orol : Zviera {<br />
public override void pohyb() {<br />
Console.WriteLine("Let orla");<br />
}<br />
}<br />
Ako vidíte, nejde o niè zloité. Pokia¾ sa pokúsite o odvodenie novej triedy od triedy<br />
Orol, zobrazí prekladaè chybu poèas prekladu. Rov<strong>na</strong>ký výsledok dosiahnete vtedy, ak<br />
<strong>sk</strong>úsite odvodi novú triedu od triedy Kon a v nej predefinova metódu pohyb().<br />
ROZHRANIA. Rozhrania sú ve¾mi známe aj programátorom v iných objektovo orien−<br />
tovaných jazykoch. Rozhranie je v podstate akýsi zvláštny druh úplne abstraktnej triedy s<br />
nieko¾kými malými odlišnosami. Z rozhrania rov<strong>na</strong>ko ako z abstraktnej triedy nie je<br />
moné vytvára inštancie. Rozhranie má však aj ïalšie obmedzenia – nesmie obsahova<br />
èlen<strong>sk</strong>é dátové zloky, všetky jeho metódy sú automaticky verejné a abstraktné, a teda<br />
nesmú by v rozhraní implementované a rozhrania nesmú obsahova nijaký konštruktor<br />
ani deštruktor. Napriek všetkým obmedzeniam predstavujú rozhrania ve¾mi uitoèný me−<br />
chanizmus <strong>na</strong> podporu dediènosti. V jazyku C# toti rov<strong>na</strong>ko ako v Jave nemáte monos<br />
odvodi triedu od viacerých tried <strong>na</strong>raz, ako to je moné <strong>na</strong>pr. v C++. Niekedy sa môe<br />
sta, e práve takéto odvodenie potrebujete, a v takýchto prípadoch prichádzajú <strong>na</strong><br />
pomoc rozhrania. Trieda môe by toti odvodená od rozhrania a v tom prípade musí<br />
implementova metódy deklarované v rozhraní. Správnym výrazom pre tento postup teda<br />
nie je odvodenie od rozhrania, ale implementácia rozhrania. Hlavná výhoda spoèíva v<br />
tom, e trieda môe implementova viacero rozhraní, nielen jedno.<br />
Rozhranie môete deklarova k¾úèovým slovom interface. Pod¾a konvencií sa odporúèa<br />
dáva názvom rozhrania prefix I. Metódy deklarujte bez kvalifikátorov prístupu, pretoe,<br />
ako som u uviedol, všetky metódy rozhrania sú automaticky verejné. Keïe v <strong>na</strong>šom prí−<br />
klade so zvieratami obsahuje abstraktná trieda Zviera jedinú abstraktnú metódu, mono<br />
by bolo vhodné ju definova ako rozhranie, nie ako triedu. Ukáková deklarácia rozhrania<br />
by teda mohla vyzera asi takto:<br />
interface IZviera {<br />
void pohyb();<br />
}<br />
(ak chcete, aby program zostal funkèný aj po tejto úprave, nezabudnite všade, kde sme<br />
doteraz pracovali s triedou Zviera, zameni ju za IZviera).<br />
Pri deklarácii triedy, ktorá je odvodená od nejakej ïalšej triedy a zároveò implementu−<br />
je nejaké rozhrania, musíte uvies za dvojbodkou <strong>na</strong>jprv bázovú triedu a potom všetky<br />
implementované rozhrania. Názvy rozhraní a bázovej triedy sú oddelené bodkami:<br />
class MojaTrieda : BazovaTrieda, IPrveRozhranie, IdruheRozhranie<br />
Trieda, ktorá implementuje nejaké rozhranie, musí implementova všetky jeho metó−<br />
dy. Pokia¾ trieda implementuje viacero rozhraní a niektoré z nich obsahujú metódu s rov−<br />
<strong>na</strong>kou sig<strong>na</strong>túrou, treba implementova obe tieto metódy. Rozlišova medzi nimi je<br />
potrebné tým, e pri implementácii pred jej názov pridáte názov príslušného rozhrania,<br />
oddelený bodkou:<br />
interface IPrveRozhranie {<br />
void mojaMetoda();<br />
}<br />
interface IDruheRozhranie {<br />
void mojaMetoda();<br />
}<br />
class MojaTrieda : IPrveRozhranie, IDruheRozhranie {<br />
void IPrveRozhranie.mojaMetoda() {<br />
// implementácia metódy prvého rozhrania<br />
}<br />
void IDruheRozhranie.mojaMetoda() {<br />
// implementácia metódy druhého rozhrania<br />
}<br />
}<br />
Pokia¾ vytvoríte inštanciu triedy, ktorá deklaruje metódy rozhraní explicitne, nemôete<br />
sa <strong>na</strong> tieto metódy odvoláva prostredníctvom premennej predstavujúcej odkaz <strong>na</strong> in−<br />
štanciu takejto triedy:<br />
MojaTrieda mt = new MojaTrieda();<br />
mt.mojaMetoda(); // toto nebude fungova<br />
Namiesto toho musíte pretypova tento objekt <strong>na</strong> niektoré z rozhraní, ktorého metó−<br />
du chcete vola:<br />
MojaTrieda mt = new MojaTrieda();<br />
((IDruheRozhranie) mt).mojaMetoda(); // toto je u v poriadku<br />
Je takisto moné a bené odvodzova nové rozhrania z u existujúcich rozhraní.<br />
Odvodzovanie rozhraní sa riadi podobnými pravidlami ako odvodzovanie tried s tým roz−<br />
dielom, e odvodi rozhranie je moné iba od rozhrania, nie od triedy:<br />
interface ISpolocneRozhranie : IPrveRozhranie, IdruheRozhranie<br />
ZÁVER. V tejto èasti sme zakonèili <strong>na</strong>še rozprávanie o objektovo orientovanom prog−<br />
ramovaní v C# výkladom o abstraktných a zapeèatených triedach a metódach a o roz−<br />
hraniach. V <strong>na</strong>jblišom èase sa teda budeme môc zaèa venova primitívnym dátovým<br />
typom, operátorom a kontrolným štruktúram jazyka C#. Dovtedy dovidenia.<br />
Andrej Chu<br />
Direct Animation / 4. èas<br />
V predchádzajúcich èastiach sme sa <strong>na</strong>uèili pouíva triedy DAImage, DAColor a DAFont−<br />
Style. To nám umoní vklada a pouíva obrázky, video a text. Tým sa však monosti<br />
DirectAnimation ani zïaleka nekonèia. Okrem týchto 2D objektov môeme zobrazova i<br />
objekty v priestore, a teda renderova jednoduchšie 3D scény. Okrem toho máme k dis−<br />
pozícii i tzv. drawing surface <strong>na</strong> kreslenie základných útvarov, ako sú èiary, krunice, štvorce<br />
a pod. Posledným dvom <strong>sk</strong>upinám sa však budeme venova ne<strong>sk</strong>ôr. Teraz sa pre zmenu<br />
<strong>na</strong>uèíme animova objekty, ktoré u vieme zobrazi.<br />
Na to, aby sme mohli vytvára animovaný obsah pomocou kninice DirectAnimation,<br />
potrebujeme <strong>na</strong>jprv poz<strong>na</strong> spôsob, akým môeme s vloenými objektmi pohybova a<br />
meni ich ve¾kos, i<strong>na</strong>k povedané, transformova ich. Na tento úèel slúi u známa funk−<br />
cia DAImageObj.Transform() zobrazovaného objektu triedy DAImage. Parametre tejto funk−<br />
cie sú objekty triedy DATransform2, ktoré nesú informácie o transformácii objektu. Preto<br />
sa <strong>na</strong> zaèiatok budeme venova triede DATransform2.<br />
TRIEDA DATRANSFORM2. Objekty triedy DATransform2 sú nosite¾mi informácií o<br />
transformácii objektu, a to konkrétne o zmene jeho polohy (translate), rotácii (rotate), zme−<br />
ne ve¾kosti (scale), prípadne <strong>sk</strong>osení (<strong>sk</strong>ew). Objekty triedy DATransform2 prvotne vytvo−<br />
ríme pomocou <strong>na</strong>sledujúcich funkcií a vlastností.<br />
FUNKCIE A VLASTNOSTI RELEVANTNÉ K TRIEDE DATRANSFORM2. Naj−<br />
prv sa pozrime <strong>na</strong> funkcie, pomocou ktorých vytvoríme objekty triedy DATransform2<br />
urèujúce pohyb objektov v smere osi x a y. Ide o tieto funkcie:<br />
lib.Translate2Anim(tx, ty),<br />
lib.Translate2(tx, ty).<br />
Aspoò s jednou z týchto funkcií sme sa u stretli v predchádzajúcich príkladoch.<br />
Funkcie vracajú objekty triedy DATransform2. Parametre tx a ty predstavujú hodnotu (v<br />
pixeloch alebo metroch – v závislosti od pouitého súradnicového systému), o ktorú sa<br />
objekt presunie v smere osi x a y. V prípade animovanej funkcie lib.Translate2Anim() sú<br />
tieto parametre animované, a teda sú objektmi triedy DANumber. Je dôleité uvedomi<br />
si, e vrátený objekt predstavuje vektor pohybu, teda urèuje smer a ve¾kos pohybu. To<br />
z<strong>na</strong>mená, e ko¾kokrát danú transformáciu pouijeme, to¾kokrát sa objekt presunie da−<br />
ným smerom. Pripomeniem, e východi<strong>sk</strong>ová poloha objektu je [0,0] a jednotlivé súrad−<br />
nicové systémy boli opísané v 1. èasti.<br />
Keï sme sa zmienili o vektoroch, treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e DirectAnimation obsahuje trie−<br />
dy objektov predstavujúce vektory. Pre nás je zatia¾ zaujímavá hlavne trieda DAVector2, a<br />
to hlavne pre funkciu<br />
lib.Translate2Vector(v).<br />
Pohyb objektu je urèený vektorom v, objektom triedy DAVector2.<br />
Ak teda budeme potrebova, aby sa nejaký objekt pohyboval urèitou rýchlosou zvole−<br />
ným smerom, dosiahneme to efektívne pomocou funkcie lib.Translate2Anim(). Keïe<br />
parametre musia by triedy DANumber, budeme musie poui ešte niektorú z funkcií<br />
relevantných k triede DANumber <strong>na</strong> vytvorenie parametrov. V takomto prípade je preto<br />
jednoduchšie poui funkciu<br />
lib.Translate2Rate(tx, ty).<br />
Parametre tx a ty sú potom jednoduché konštanty, vynásobené hodnotou lib.Local−<br />
Time. Vlastnos lib.LocalTime je po<strong>sk</strong>ytovaná triedou DAStatics. Ide o vlastnos, ktorej<br />
124 PC REVUE 5/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
hodnota <strong>na</strong>rastá o jednu jednotku za jednu sekundu. To z<strong>na</strong>mená, e parametre tx a ty<br />
v tomto prípade predstavujú rýchlos pohybu v pixeloch alebo metroch za sekundu.<br />
Poslednou funkciou z tejto <strong>sk</strong>upiny je<br />
lib.Translate2Point(loc).<br />
Tá vytvára 2D transformáciu, ktorá priamo urèuje výslednú polohu prostredníctvom<br />
súradníc. Parameter loc je bod, objekt triedy DAPoint2, urèujúci novú polohu (súradnice).<br />
Skupi<strong>na</strong> týchto piatich transformaèných funkcií nám umoòuje doko<strong>na</strong>le ovláda<br />
pohyb a výslednú polohu ktoréhoko¾vek zobrazovaného objektu, èi u ide o bod, krivku,<br />
obrázok, alebo videoklip. Nasledujúca <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> funkcií vytvára transformaèné objekty ro−<br />
tácie. Sú to funkcie<br />
lib.Rotate2Anim(radians),<br />
lib.Rotate2(radians),<br />
lib.Rotate2Degrees(degrees),<br />
lib.Rotate2Rate(radians),<br />
lib.Rotate2RateDegrees(degrees).<br />
Po oboznámení sa s predchádzajúcimi funkciami by u z názvu funkcií malo by jasné,<br />
èo ktorá umoòuje. Parametre funkcií sú buï radiány (radians), alebo stupne (degrees).<br />
Okrem funkcie lib.Rotate2Anim(), kde parameter radians je animované èíslo (objekt trie−<br />
dy DANumber), sú všetky ostatné parametre konštanty. Samozrejme, v prípade tzv. Rate<br />
funkcií sú tieto konštanty násobené hodnotou lib.LocalTime, tak ako to bolo v predchá−<br />
dzajúcom prípade. Take parameter tu potom predstavuje uhlovú rýchlos. V prvom prí−<br />
pade, teda vo funkcii lib.Rotate2Rate(radians) bude jednotkou radián za sekundu a v dru−<br />
hom prípade stupeò za sekundu.<br />
V <strong>na</strong>sledujúcom príklade si ukáeme praktické pouitie niektorých transformaèných<br />
funkcií.<br />
Príklad JS_4_1<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
V prvej èasti príkladu sme vytvorili dva objekty v tvare štvorca. Na kadý boli potom<br />
aplikované dve transformácie, a to rotácia a pohyb. Parametre (objekty DANumber) tých−<br />
to funkcií boli vytvorené pomocou iných funkcií relevantných k triede DANumber. Kon−<br />
krétne funkcia<br />
lib.SlowInSlowOut(from, to, duration, acceleration)<br />
vracia hodnotu v rozmedzí (from, to) za èas duration a funkcia<br />
lib.DANumber(a)<br />
len konvertuje èíselný dátový typ double <strong>na</strong> objekt triedy DANumber.<br />
Predchádzajúce funkcie nám pomôu vyrieši len jednoduchý pohyb v smere osi x a y,<br />
prípadne rotáciu. Ako postupova, aby sa nejaký náš objekt pohyboval po zvolenej zlo−<br />
itejšej trajektórii? Na tento úèel existujú funkcie:<br />
lib.FollowPath(path, duration),<br />
lib.FollowPathEval(path, evaluator),<br />
lib.FollowPathAngle(path, duration),<br />
lib.FollowPathAngleEval(path, evaluator),<br />
lib.FollowPathAngleUpright(path, duration),<br />
lib.FollowPathAngleUprightEval(path, evaluator).<br />
Funkcie vracajú objekt triedy DATransform2. Parameter path je objekt triedy DAPath2 a<br />
predstavuje cestu (trajektóriu), po ktorej sa bude objekt, <strong>na</strong> ktorý bola transformácia apliko−<br />
vaná, pohybova. Parameter duration predstavuje celkový èas v sekundách, po ktorý sa<br />
objekt bude po ceste pohybova. Prípadne parameter evaluator je animované èíslo, objekt<br />
triedy DAImage v rozmedzí (0, 1), ktorý vyjadruje polohu objektu <strong>na</strong> trajektórii. 0 predsta−<br />
vuje zaèiatok cesty a 1 jej koniec. Pod¾a toho, ktorý z variantov funkcií pouijeme, budeme<br />
riadi pohyb objektu. V prvom prípade môeme len ovplyvni celkovú dobu pohybu objektu.<br />
V prípade funkcií s evaluatorom môeme jeho polohu presne riadi. Ako ste si mohli všim−<br />
nú, existujú tri varianty funkcií <strong>na</strong> pohyb po trajektórii. Prvá funkcia lib.FollowPath() vytvára<br />
jednoduchý pohyb objektu po danej ceste. Zloitejší pohyb vytvárajú funkcie lib.FollowPath−<br />
Angle(), pretoe ide o pohyb dotyènice. To z<strong>na</strong>mená, e objekt sa nielen pohybuje po zvole−<br />
nej trase, ale sa aj <strong>na</strong>táèa, ako si ukáeme v <strong>na</strong>sledujúcom príklade.<br />
Príklad JS_4_2<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
Objekt path sme vytvorili pomocou funkcie lib.Oval(width, height), ktorá je relevantná<br />
k triede DAPath2. Na zobrazenie cesty sme pouili funkciu DAPath2Obj.Draw(line_style)<br />
triedy DAPath2. Podrobne sa s triedou DAPath2 oboznámime trochu ne<strong>sk</strong>ôr.<br />
Tieto tri <strong>sk</strong>upiny funkcií predstavujú silný nástroj <strong>na</strong> ovládanie pohybu zobrazovaných<br />
objektov. Teraz sa pozrieme <strong>na</strong> funkcie ovplyvòujúce ve¾kos zobrazovaných objektov.<br />
Funkcie<br />
lib.Scale2Anim(sx, sy),<br />
lib.Scale2(sx, sy),<br />
lib.Scale2Rate(x, y),<br />
lib.Scale2Vector(v)<br />
vracajú objekty DATransform2, ktoré pri aplikovaní <strong>na</strong> 2D objekt zmenia jeho ve¾kos v<br />
smere osi x a y. Parametre sx a sy vyjadrujú mieru zmenšenia/zväèšenia. Platia pre ne rov−<br />
<strong>na</strong>ké pravidlá ako doteraz. To z<strong>na</strong>mená, e pre funkciu Anim sú objektmi typu DANum−<br />
ber, pri pouití funkcie Rate sú násobené hodnotou lib.LocalTime. Parameter v je objekt<br />
triedy DAVector2. Jednoducho, ak chceme <strong>na</strong>príklad zmenši ve¾kos 2D objektu v smere<br />
x o polovicu a zväèši jeho výšku v smere osi y dvakrát, pouijeme <strong>na</strong>sledujúci zápis:<br />
imageObj = imageObj.Transform(lib.Scale2(0.5, 2));<br />
Funkcie<br />
lib.Scale2UniformAnim(uniformFactor),<br />
lib.Scale2Uniform(uniformFactor),<br />
lib.Scale2UniformRate(rate)<br />
majú podobný úèinok, len zme<strong>na</strong> ve¾kosti je v oboch smeroch rov<strong>na</strong>ká.<br />
5/2003 PC REVUE 125
P R O G R A M U J E M E<br />
Poslednou transformáciou, ktorú môeme <strong>na</strong> 2D objekt aplikova, je <strong>sk</strong>osenie. Ide o tieto<br />
funkcie:<br />
lib.XShear2Anim(a),<br />
lib.YShear2Anim(a),<br />
lib.XShear2(a),<br />
lib.YShear2(a),<br />
lib.XShear2Rate(rate),<br />
lib.YShear2Rate(rate).<br />
Výsledkom je objekt DATransform2, ktorý pri aplikovaní <strong>na</strong> 2D objekt ho <strong>sk</strong>osí v smere<br />
osi x, resp. y.<br />
Na objekty môeme aplikova ¾ubovo¾ný poèet transformácií za sebou. Napríklad <strong>na</strong><br />
aplikovanie dvoch transformácií <strong>na</strong> objekt imageObj môeme poui zápis:<br />
imageObj = imageObj.Transform(lib.Translate2(10, 10));<br />
imageObj = imageObj.Transform(lib.Rotate2(1));<br />
Iným spôsobom, èasto vhodnejším, bude poui funkciu:<br />
lib.Compose2(xf1, xf2) alebo<br />
lib.Compose2Array(xforms),<br />
ktoré vytvárajú kompozíciu z daných transformácií. Parametre xf1 a xf2 sú objekty triedy<br />
DATransform2 a parameter xforms predstavuje pole týchto objektov.<br />
Predchádzajúci zápis potom môeme <strong>na</strong>hradi týmto:<br />
// prvý objekt transformácie<br />
xformObj1 = lib.Translate2(10, 10);<br />
// druhý objekt transformácie<br />
xformObj2 = lib.Rotate2(1);<br />
// kompozícia<br />
xformCompose = lib.Compose2(xformObj1, xformObj2);<br />
// aplikácia <strong>na</strong> objekt<br />
imageObj = imageObj.Transform(xformCompose);<br />
Existuje ešte jed<strong>na</strong> vlastnos z triedy DAStatics relevantná k triede DATransform2, a to<br />
vlastnos<br />
lib.IdentityTransform2,<br />
ktorá vracia objekt transformácie nemajúci iadny vplyv <strong>na</strong> 2D objekt, <strong>na</strong> ktorý bola trans−<br />
formácia aplikovaná. Èie ide o akýsi prázdny objekt triedy DATransform2.<br />
To bol preh¾ad funkcií a vlastností relevantných k triede DATransform2. Trieda DATrans−<br />
form2 sama po<strong>sk</strong>ytuje jedinú zaujímavú funkciu<br />
DATransform2Obj.Inverse().<br />
Tá vracia objekt triedy DATransform2, ktorý je presným opakom (inverziou) pôvodnej<br />
transformácie. Inverznú transformáciu z predchádzajúceho príkladu vytvoríme <strong>na</strong>pr.<br />
týmto zápisom:<br />
imageObj = imageObj.Transform(xformCompose.Inverse());<br />
Týmto sme ukonèili triedu DATransform2. Ale <strong>na</strong> to, aby sme vedeli vytvori akýko¾vek<br />
zloitý pohyb objektu v rovine, je potrebné vedie vytvori cestu, po ktorej sa má pohybova.<br />
Cesty sú objekty triedy DAPath2. V jednom z predchádzajúcich príkladov sme <strong>na</strong> vytvo−<br />
renie cesty pouili jednu z jej funkcií. V tomto prípade sa objekt pohyboval po krunici.<br />
Cesta však môe ma akoko¾vek zloitý tvar a môe by vytvorená z ¾ubovo¾ného poètu<br />
ruène definovaných bodov. Preto prv ako sa blišie pozrieme <strong>na</strong> triedu DAPath2, <strong>na</strong>uèí−<br />
me sa definova body v rovine, objekty triedy DAPoint2.<br />
TRIEDA DAPOINT2. Objekty triedy DAPoint2 sú body predstavujúce polohu v rovi−<br />
ne. Pri práci s DirectAnimation môeme body urèi pomocou kartezián<strong>sk</strong>ych [x, y] alebo<br />
polárnych súradníc [uhol, vzdialenos]. Objekty DAPoint2 vytvoríme pomocou <strong>na</strong>sledujú−<br />
cich funkcií relevantných k triede DAPoint2.<br />
FUNKCIE A VLASTNOSTI RELEVANTNÉ K TRIEDE DAPOINT2. K základným<br />
a <strong>na</strong>jpouívanejším funkciám patria<br />
lib.DAPoint2(x, y),<br />
lib.DAPoint2Anim(x, y),<br />
lib.DAPoint2Polar(XYangle, lenght),<br />
lib.DAPointPolarAnim(XYangle, lenght).<br />
Funkcie vracajú objekty triedy DAPoint2. Parametre x, y sú kartezián<strong>sk</strong>e súradnice a para−<br />
metre XYangle, lenght sú polárne súradnice bodu v rovine. Na vysvetlenie: parameter<br />
XYangle je uhol v radiánoch medzi osou x a lúèom prechádzajúcim poèiatkom súradnicového<br />
systému a definovaným bodom. Parameter lenght je vzdialenos bodu od poèiatku.<br />
Medzi zaujímavé relevantné vlastnosti patria<br />
lib.MousePosition,<br />
lib.Origin2.<br />
Prvá vlastnos obsahuje objekt triedy DAPoint2 s aktuálnou polohou ukazovate¾a myši.<br />
Druhá vlastnos obsahuje koordináty poèiatku súradnicového systému.<br />
Trieda DAStatics po<strong>sk</strong>ytuje i ïalšie relevantné funkcie. Tie vytvárajú body tým, e vyko−<br />
návajú urèité operácie <strong>na</strong>d inými existujúcimi bodmi. Týmito funkciami sa však nebude−<br />
me zaobera. Ich opis nájdete <strong>na</strong> http://msdn.microsoft.com.<br />
Teraz u vieme zadefinova i body v rovine. Nabudúce sa podrobne oboznámime s trie−<br />
dou DAPath2. Potom u budeme môc vytvára akoko¾vek zloité cesty <strong>na</strong> pohyb objektov.<br />
Andrej Luchava<br />
Delphi v praxi / 26. èas: Office a RichEdit<br />
Táto èas bude venovaná komunikácii <strong>na</strong>šej aplikácie s kancelár<strong>sk</strong>ym balíkom Microsoft<br />
Office, ale aj základným zruènostiam pri práci s komponentom RichEdit. Hoci si väèši<strong>na</strong> z<br />
vás myslí, e <strong>na</strong>jväèší pokrok v oblasti automatizácie je poèítaè, ktorý softvérom automa−<br />
tizova netreba, mýlite sa! Proces automatizácie môeme prezentova aj ako komuniká−<br />
ciu medzi dvoma paralelne beiacimi procesmi. Delphi v svojej terajšej podobe obsahuje<br />
viacero moností vo forme komponentov, ktoré dokáu komunikova s programami.<br />
Tentoraz si povieme èosi o práci s jednotlivými aplikáciami rozšíreného kancelár<strong>sk</strong>eho<br />
prostredia Microsoft Office, èo takisto patrí ku komunikácii paralelne spustených proce−<br />
sov. My si ukáeme základné postupy, ale bez pouitia týchto komponentov, ktoré sa<br />
<strong>na</strong>chádzajú a v Delphi 5 a vyšších. Take radšej vyuijeme to, èo dokáu aj nišie verzie<br />
ako OLE automation. Predpokladám, e si prácu s objektmi OLE ob¾úbite, pretoe je úplne<br />
zrozumite¾ná, takmer ako celé Delphi. Na záver vám prezradím zopár trikov s kompo−<br />
nentom RichEdit, ktoré sa mi podarilo doposia¾ <strong>na</strong>zhromadi.<br />
WORD. Pred exportovaním dát do dokumentu ho musíme vytvori. Predtým si však tre−<br />
ba otvori program Word, <strong>na</strong> èo potrebujeme pripísa do klauzuly uses kninicu ComObj.<br />
Tá obsluhuje monos vytvorenia objektu OLE (v <strong>na</strong>šom prípade wordovú aplikáciu). Pri<br />
komunikácii budeme vyuíva jednu globálnu premennú typu Variant.<br />
Uses ComObj;<br />
Var word: Variant;<br />
...<br />
procedure TForm1.OpenWord1Click(Sender: TObject);<br />
begin<br />
Word:= CreateOleObject('Word.Application');<br />
Word.Visible:= True;<br />
Word.DisplayAlerts:= True;<br />
end;<br />
procedure TForm1.CloseWord1Click(Sender: TObject);<br />
begin<br />
if VarIsEmpty(Word)= false then Word.Quit;<br />
end;<br />
Udalosti sú v demonštraènom príklade vytvorené prostredníctvom komponentu<br />
TButton, èo, samozrejme, nie je podmienkou. Funkcia CreateOleObject nepotrebuje<br />
takmer nijaký komentár. Zrozumite¾ne nám vytvára aplikáciu Word. Parameter Visible<br />
urèuje, èi sa má zobrazi okno otvorenej aplikácie cez OLE. Ak druhý parameter Dis−<br />
playAlerts bude nosite¾om hodnoty False, nebudú sa zobrazova iadne dialógové hlá−<br />
senia aplikácie (<strong>na</strong>pr. èi sa má dokument uloi a pod.). Druhá udalos, ktorej úlohou<br />
je zatvorenie aplikácie Word, je ošetrená <strong>na</strong>mi zatia¾ nepouitou funkciou VarIsEmpty,<br />
ktorá kontroluje existenciu obsahu premennej. Ak premenná nenesie nijaké zmeny od<br />
jej pred<strong>na</strong>stavenia, bude aplikácia Word ukonèená. Pozorný èitate¾ si iste všimol, e<br />
uvedený zdrojový kód síce aplikáciu Word otvorí, ale nevytvorí v nej nový dokument,<br />
do ktorého by sme mohli exportova dáta. Vytvorenie nového dokumentu je vyjadrené<br />
<strong>na</strong>sledujúcim zápisom:<br />
procedure TForm1.CreateWord1Click(Sender: TObject);<br />
begin<br />
if VarIsEmpty(word)=false then word.Documents.Add;<br />
caption:=IntToStr(word.Documents.Count);<br />
end;<br />
Po overení stavu premennej word je vytvorený nový dokument metódou add. Poèet<br />
vytvorených dokumentov nesie funkcia Count, ktorú som nechal vypísa do caption for−<br />
mulára. V rutine exportovania dát do novootvorenej aplikácie sa vyuíva u aj spomenu−<br />
tá èas. Prvý krok je vytvorenie objektu. Následne sa oz<strong>na</strong>èí všetok text z komponentu<br />
RichEdit1 a kopíruje sa do pamäte. Jeho vloenie je podmienené vytvorením nového do−<br />
kumentu direktívou add a pouitím premennej r.<br />
procedure TForm1.ExportWord1Click(Sender: TObject);<br />
var R:Variant;<br />
begin<br />
Word:=CreateOleObject('Word.Application');<br />
Word.Visible:=True;<br />
RichEdit1.SelectAll;<br />
RichEdit1.CopyToClipboard;<br />
Word.Documents.Add;<br />
R:=Word.Documents.Item(1).Range;<br />
R.Paste;<br />
end;<br />
126 PC REVUE 5/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
Takto <strong>na</strong>plnený dokument treba aj uloi. Podobne ako ostatné príkazy aj tento je<br />
úplne jednoducho pochopite¾ný.<br />
procedure TForm1.SaveWord1Click(Sender: TObject);<br />
begin<br />
Word.Documents.Item(1).SaveAs('C:\PCRevueTest.doc');<br />
end;<br />
Tento <strong>na</strong>juší výber moností práce s objektom OLE aplikácie Word mono zve¾aïova<br />
o ïalšie funkcie, <strong>na</strong> ktoré èasom urèite <strong>na</strong>razíte. Prechádzame ku komunikácii medzi<br />
<strong>na</strong>šou aplikáciou a hárkom tabu¾kového procesora Excel. Jeho vytvorenie je podmienené<br />
<strong>na</strong>sledujúcim zápisom:<br />
Var excel: Variant;<br />
...<br />
procedure TForm1.OpenExcel1Click(Sender: TObject);<br />
begin<br />
excel:= CreateOLEObject('Excel.Application');<br />
excel.Visible:= True;<br />
excel.DisplayAlerts:= True;<br />
end;<br />
Ten tak ako pri Worde <strong>na</strong>jprv vytvorí objekt OLE s parametrom Excel.Application.<br />
Nastaví u spomí<strong>na</strong>né parametre. Ukonèenie aplikácie je opä jednoriadková záleitos.<br />
...<br />
If VarIsEmpty(Excel) then Excel.Quit;<br />
Zjavný syntaktický rozdiel <strong>na</strong>stáva pri aplikovaní vstupných parametrov ako dopyt <strong>na</strong><br />
aplikáciu Excel. Word tie neobsahuje jednotlivé hárky, ktorých predvolenú sústavu v<br />
Delphi tvoríme jednoriadkovým zápisom.<br />
excel.WorkBooks.Add;<br />
Máme takisto monos vytvára separátne hárky pomocou direktívy add, ale s jedným<br />
vstupným parametrom, konštantou s ve¾kosou −4167 (excel.WorkBooks.Add(−4167)).<br />
Vkladanie údajov do buniek si demonštrujeme <strong>na</strong> príklade, kde sa do prvého ståpca vloia<br />
hodnoty inkrementovanej premennej a <strong>na</strong>koniec sa vykoná funkcia SUM (ich súèet).<br />
procedure TForm1.ExportExcel1Click(Sender: TObject);<br />
var i: integer;<br />
Harok: variant;<br />
begin<br />
Harok:= Excel.WorkBooks[1].WorkSheets[1];<br />
for i:=1 to 100 do begin<br />
Harok.Cells[i,1]:=i;<br />
end;<br />
Harok.Cells[101,1]:='=SUM(A1:A100)';<br />
end;<br />
Premenná harok nám poslúi ako médium prístupu k bunkám. Prvý riadok bloku sa<br />
priradí premennej pracovná kniha èíslo jeden, ako aj hárok èíslo jeden. V tele cyklu sa<br />
postupne do <strong>na</strong>staveného hárka vloia èísla. Po ukonèení cyklu sa do 101. riadka prvého<br />
ståpca vpíše funkcia SUM. Aplikovanie akejko¾vek funkcie <strong>na</strong> bunky nie je nièím podmie−<br />
nené, samozrejme, len podporou Excelu. Pred uloením tabu¾ky je estétom umonená<br />
istá korekcia. Na demonštráciu nám postaèuje zme<strong>na</strong> vlastností písma a šírky ståpca.<br />
Hodnoty v riadkoch 1 a 10 sú generované funkciou Excelu RAND.<br />
procedure TForm1.FormatExcel1Click(Sender: TObject);<br />
var R,ColumnR: variant;<br />
begin<br />
R:= Excel.WorkBooks[1].WorkSheets[1].Range['A1:A10'];<br />
R.Formula:= '=RAND()';<br />
ColumnR:= Excel.WorkBooks[1].WorkSheets[1].Columns;<br />
ColumnR.Columns[1].ColumnWidth:= 15;<br />
ColumnR.Columns[1].Font.Bold:= true;<br />
ColumnR.Columns[1].Font.Size:= 8;<br />
ColumnR.Columns[1].Font.Color:= clGreen;<br />
end;<br />
Vkladanie okrajov sa zakladá <strong>na</strong> zistení okraja EM_GETRECT a <strong>na</strong>fúknutia premennej<br />
Rect zápornými hodnotami. V <strong>na</strong>šom príklade −15pix. Pomocou direktívy EM_SETRECT<br />
aplikujeme zmeny premennej <strong>na</strong> komponent RichEdit1. Druhým, celkom uitoèným tri−<br />
kom pre tento textový komponent je zistenie poètu slov v dokumente. Tým budem rea−<br />
gova <strong>na</strong> otázky viacerých èitate¾ov. Je to len cyklená selekcia jednotlivých z<strong>na</strong>kov s neja−<br />
kými podmienkami.<br />
procedure TForm1.Button2Click(Sender: TObject);<br />
Var count1,count2,sum:integer;<br />
b:boolean;<br />
Begin<br />
Sum:=0;<br />
for count1:=0 to RichEdit1.Lines.Count−1 do begin<br />
b:=false;<br />
For count2:=1 to Length(Trim(RichEdit1.Lines[count1])+' ') do begin<br />
if b=false then begin<br />
if Copy(Trim(RichEdit1.Lines[count1])+' ',count2,1)=' ' then begin<br />
Sum:=Sum+1;<br />
b:=true;<br />
end;<br />
end else begin<br />
if Copy(Trim(RichEdit1.Lines[count1])+' ', count2, 1)' ' then b:=False;<br />
end;<br />
end;<br />
end;<br />
caption:=IntToStr(Sum);<br />
end;<br />
Z h¾adi<strong>sk</strong>a konštrukcie algoritmu ide o cyklus v cykle, prièom prvý vyberá riadky a druhý<br />
po celej ich dåke h¾adá medzery. Ak ju nájde, hodnota Sum inkrementuje. Urèite si všim−<br />
nete pomocnú premennú b, ktorá ošetruje prípadné dve za sebou <strong>na</strong>sledujúce medzery.<br />
Výsledok uloený v premennej Sum som vypísal do formulára caption. Posledný výpis<br />
zdrojového kódu v tejto èasti bude ma <strong>na</strong> starosti vyh¾adanie textového reazca. Netreba<br />
zabúda <strong>na</strong> pridanie komponentu TFindDialog <strong>na</strong> formulár. Ten nám udáva formu vyh¾a−<br />
dávacieho formulára bez akýchko¾vek prepojení <strong>na</strong> náš textový komponent TRichEdit.<br />
Prepojenie bude vyzera takto:<br />
procedure TForm1.FindDialog1Find(Sender: TObject);<br />
var FoundAt:LongInt;<br />
Start, Endd:Integer;<br />
begin<br />
with RichEdit1 do begin<br />
if SelLength0 then Start:=SelStart + SelLength else<br />
Start:=0;<br />
Endd:=Length(text)−Start;<br />
FoundAt:= FindText(FindDialog1.FindText, Start, Endd, [stMatchCase]);<br />
if FoundAt −1 then begin<br />
SetFocus;<br />
SelStart:=FoundAt;<br />
SelLength:=length(FindDialog1.FindText);<br />
end;<br />
end;<br />
end;<br />
Najprv si pomocou premennej Start ošetríme zaèiatok, teda miesto, odkia¾ sa má<br />
zaèa proces vyh¾adávania. Prvá podmienka h¾adá, èi je v dokumente oz<strong>na</strong>èený reazec,<br />
v rozmedzí ktorého chceme u<strong>sk</strong>utoèni vyh¾adávanie. Ak takýto reazec neexistuje, pre−<br />
menná Start sa <strong>na</strong>plní nulou, èo z<strong>na</strong>èí, e bude preh¾adaný celý dokument od zaèiatku.<br />
Po splnení poslednej podmienky sa automaticky oz<strong>na</strong>èí zhodný reazec. Tento príklad<br />
preh¾adáva dokument zhora dole. Realizáciu vyvolania dialógu (FindDialog1.Execute)<br />
asi netreba pripomí<strong>na</strong>. Táto èas bola oddychovou v <strong>na</strong>šej „Delphi púti“, preto si ušet−<br />
rené sily odlote <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúce pokraèovanie nášho seriálu. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stret−<br />
nutie o mesiac.<br />
Jozef KOZÁK ml.<br />
Uloenie súboru *.xls je takmer identické s ukladaním textového dokumentu.<br />
Excel.WorkBooks[1].SaveAs('C:\PCrevueTest.xls');<br />
Komponent TRichEdit je v podstate potomkom komponentu TMemo. Štandardne nám<br />
ponúka základné monosti práce s textom, ktoré nepostaèujú <strong>na</strong> vytvorenie plnohodnot−<br />
ného textového editora, ktorému nemôeme odobra mnostvo uitoèných funkcií, èo je<br />
v iných editoroch samozrejmosou. Prvým <strong>na</strong>ším zlepšením bude monos vloenia okra−<br />
jov okolo textu. Budeme pouíva kninicu RichEdit, ktorú si dopíšeme do klauzuly uses.<br />
Uses RichEdit;<br />
...<br />
procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);<br />
var Rect:Trect;<br />
begin<br />
RichEdit1.Perform(EM_GETRECT, 0, lparam(@Rect));<br />
InflateRect(Rect, −15, −15);<br />
RichEdit1.Perform(EM_SETRECT, 0, lparam(@Rect));<br />
end;<br />
5/2003 PC REVUE 127
P R O G R A M U J E M E<br />
Programujeme v Jave<br />
5. èas: Komponenty<br />
V tomto pokraèovaní seriálu sa budeme venova ïalším komponentom po<strong>sk</strong>ytovaným<br />
kninicou Swing a udalostiam, ktoré s nimi súvisia. V predchádzajúcej èasti ste sa mali<br />
monos oboznámi s tlaèidlom JButton, ktoré je potomkom AbstractButton. Tentoraz sa<br />
budeme venova okrem iného ïalším jeho potomkom, preto budú ma tieto komponen−<br />
ty ve¾a spoloèného. Takisto sa budeme venova textovým komponentom.<br />
JCHECKBOX. JCheckBox je ïalším predstavite¾om potomkov AbstractButton. JCheck−<br />
Box je jednoduché zaškrtávacie políèko, aké urèite poznáte z iných aplikácií alebo webo−<br />
vých formulárov. Táto trieda po<strong>sk</strong>ytuje viacero konštruktorov, ktoré umoòujú špecifiko−<br />
va text pridruený k políèku, implicitný stav políèka alebo jeho ikonu. Ich vymenúvaním<br />
sa tu nebudeme zaobera, v tomto vám dostatoène pomôe API referencia k JDK. Pouí−<br />
vanie JCheckBox je ve¾mi jednoduché, v podstate sa riadi tými istými pravidlami ako Jbutton,<br />
s tým rozdielom, e uchováva aj hodnotu o svojom stave, teda èi je zaškrtnuté alebo neza−<br />
škrtnuté. Na to, aby sme túto informáciu zí<strong>sk</strong>ali, nám môe poslúi metóda isSelected() defi−<br />
novaná v triede AbstractButton. Druhou monosou je zí<strong>sk</strong>a model tlaèidla a z neho infor−<br />
máciu o jeho stave, èo je uitoèné <strong>na</strong>jmä pri obsluhe udalostí, ako ste to mali monosti vidie<br />
v predošlej èasti. Príklad pouitia JCheckBox je uvedený ïalej v tomto èlánku.<br />
JRADIOBUTTON. Komponent JRadioButton je sèasti podobný JCheckBox, s tým rozdie−<br />
lom, e je urèený <strong>na</strong> zo<strong>sk</strong>upovanie viacerých tlaèidiel s tým, e vdy môe by oz<strong>na</strong>èené<br />
iba jedno z nich. Tento komponent vám môe by známy aj pod názvom prepí<strong>na</strong>è. Na to,<br />
aby ste mohli urèi, ktoré tlaèidlá patria do jednej <strong>sk</strong>upiny, potrebujete inštanciu triedy<br />
ButtonGroup. Po jej vytvorení môete do tohto kontajnera vklada potomkov triedy<br />
AbstractButton, èo budú <strong>na</strong>jèastejšie práve komponenty JRadioButton. Na vloenie kompo−<br />
nentu slúi metóda add(), ktorej ako parameter odovzdáte odkaz <strong>na</strong> tlaèidlo, ktoré chcete do<br />
kontajnera vloi. Rov<strong>na</strong>ký parameter musíte odovzda metóde remove(), ktorá slúi <strong>na</strong> vyòa−<br />
tie tlaèidla z kontajnera. Poèet tlaèidiel v kontajneri môete zí<strong>sk</strong>a metódou getButtonCount()<br />
a metódou getSelection() zí<strong>sk</strong>ate model oz<strong>na</strong>èeného tlaèidla. Uitoèná môe by aj metóda<br />
getElements() vracajúca objekt typu Enumeration obsahujúci odkazy <strong>na</strong> všetky tlaèidlá v kon−<br />
tajneri. Pouitie JRadioButton a JCheckBox uvádzam v <strong>na</strong>sledujúcom príklade:<br />
import javax.swing.*;<br />
import java.awt.*;<br />
import java.awt.event.*;<br />
public class ButtonTest extends JApplet {<br />
JRadioButton t1, t2, t3;<br />
JCheckBox cb;<br />
JButton b;<br />
public void init() {<br />
this.setSize(new Dimension(190, 200));<br />
Container kontajner = getContentPane();<br />
kontajner.setLayout(new GridLayout(6, 1));<br />
kontajner.add(new JLabel("Vasa uroven z<strong>na</strong>losti Javy:"));<br />
ButtonGroup bg = new ButtonGroup();<br />
t1 = new JRadioButton("zaciatocnik");<br />
t1.setSelected(true);<br />
bg.add(t1);<br />
kontajner.add(t1);<br />
t2 = new JRadioButton("pokrocily");<br />
bg.add(t2);<br />
kontajner.add(t2);<br />
t3 = new JRadioButton("expert");<br />
bg.add(t3);<br />
kontajner.add(t3);<br />
cb = new JCheckBox("Chcem sa <strong>na</strong>ucit o Jave viac", false);<br />
kontajner.add(cb);<br />
b = new JButton("OK");<br />
b.addActionListener(new ActionListener() {<br />
public void actionPerformed(ActionEvent ae) {<br />
JRadioButton vybrane = null;<br />
if (t1.isSelected()) vybrane = t1;<br />
else if (t2.isSelected()) vybrane = t2;<br />
else if (t3.isSelected()) vybrane = t3;<br />
JOptionPane.showMessageDialog(ButtonTest.this,<br />
"V programovani v Jave ste "<br />
+ vybrane.getText() +<br />
", a " + (cb.isSelected() ? "" : "ne")<br />
+ "chcete sa <strong>na</strong>ucit viac.",<br />
"Vysledok",<br />
JOptionPane.INFORMATION_MESSAGE);<br />
}<br />
});<br />
kontajner.add(b);<br />
}<br />
}<br />
Po <strong>sk</strong>ompilovaní a spustení tohto kódu uvidíte applet<br />
ako <strong>na</strong> obrázku 1. V tomto miniformulári si môete vy−<br />
bra jednu z troch moností ponúkaných prepí<strong>na</strong>èmi a<br />
môete sa rozhodnú, èi zaškrtnete zaškrtávacie políèko.<br />
Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo OK je zobrazená informácia o hod−<br />
notách, ktoré ste zvolili. Tieto informácie sú zobrazené<br />
pomocou komponentu JOptionPane, ktorý je pri takýchto<br />
situáciách ve¾mi uitoèný. Umoòuje nielen zobrazenie in−<br />
formaèného alebo chybového dialógu, ale aj poiada o po−<br />
uívate¾<strong>sk</strong>ý vstup. Máte monos špecifikova, aká iko<strong>na</strong><br />
má by zobrazená, aký text, záhlavie a aké tlaèidlá má dia−<br />
lóg obsahova. Pokia¾ chcete zisti o tomto komponente viac,<br />
<strong>na</strong>hliadnite do API referencie k JDK. Aj v tomto seriáli ju<br />
budeme dos èasto pouíva.<br />
Pokia¾ teda zaškrtnete zaškr−<br />
távacie políèko, vyberiete druhý<br />
prepí<strong>na</strong>è a kliknete <strong>na</strong> OK, uvi−<br />
díte rov<strong>na</strong>ký dialóg ako <strong>na</strong> ob−<br />
rázku 2.<br />
JTEXTFIELD. JTextField pred−<br />
stavuje ïalší z vám u urèite zná−<br />
mych komponentov. Ide o jed−<br />
noriadkové vstupné textové po−<br />
Obr. 2<br />
Obr. 1<br />
le, ktoré umoòuje pouívate¾ovi zada nejakú hodnotu. JTextField je potomkom JText−<br />
Component, od ktorého dedí model zaloený <strong>na</strong> architektúre dokument/poh¾ad, ktorý<br />
umoòuje efektívnejšiu manipuláciu s vloenými dátami. Najjednoduchším spôsobom,<br />
ako vytvori inštanciu triedy JtextField, je odovzda jej konštruktoru èíslo predstavujúce<br />
ve¾kos textového po¾a <strong>na</strong> šírku, prípadne inicializaèný text a ve¾kos textového po¾a.<br />
Aj keï textové pole umoòuje registráciu poslucháèa ActionListener, ktorého metóda<br />
actionPerformed() je volaná vtedy, keï pouívate¾ stlaèí pri editácii toho po¾a kláves Enter,<br />
nebudete túto monos asi prièasto vyuíva (ale oplatí sa o nej vedie). Od svojej rodièov−<br />
<strong>sk</strong>ej triedy JTextComponent dedí monos registrácie aj poslucháèov typu CaretListener.<br />
Tento poslucháè obsahuje jedinú metódu caretUpdate(), ktorá je volaná pri zmene pozí−<br />
cie kurzora. Túto udalos takisto asi nebudete príliš èasto potrebova.<br />
Ove¾a uitoènejšími metódami sú tie <strong>na</strong> kopírovanie, vynímanie a vkladanie textu. Na<br />
tieto úkony slúia metódy copy(), cut() a paste(), definované v triede JTextComponent.<br />
Vïaka tomu nemusíte túto funkènos v iadnom textovom poli odvodenom od JTextCom−<br />
ponent implementova vy, všetko za vás spravili u návrhári kniníc Javy. V prípade, e<br />
chcete vyko<strong>na</strong> niektorú z týchto operácií, staèí zavola príslušnú metódu. Nemusíte však<br />
dokonca ani implementova podporu štandardných klávesových <strong>sk</strong>ratiek (ako Ctrl + C,<br />
Ctrl + V alebo Ctrl + X), pretoe tá je tie u implementovaná v dodávanej kninici. V<br />
rámci jednej aplikácie je moné kopírova a vklada text medzi rôznymi textovými políè−<br />
kami, ale, bohuia¾, nie je moné tieto operácie vykonáva medzi rôznymi aplikáciami.<br />
Implementácia takejto funkènosti je u trošku zloitejšia a v tomto seriáli sa jej zatia¾<br />
nebudeme venova.<br />
Poïme si predvies pouitie textových políèok <strong>na</strong> príklade. V <strong>na</strong>sledujúcej ukáke vy−<br />
tvoríme jednoduchý applet obsahujúci dve textové políèka, medzi ktorými je jedno tlaèid−<br />
lo. Políèko v¾avo slúi ako zdroj a políèko vpravo ako cie¾. V prípade, e je vybraný nejaký<br />
text v zdrojovom políèku a pouívate¾ klikne <strong>na</strong> tlaèidlo, bude tento text vyòatý zo zdro−<br />
ja a vloený do cie¾ového políèka. Pokia¾ pri tom pouívate¾ podrí kláves Ctrl, bude text<br />
iba <strong>sk</strong>opírovaný, teda zostane aj v zdrojovom políèku:<br />
import javax.swing.*;<br />
import java.awt.*;<br />
import java.awt.event.*;<br />
public class TextTest extends JApplet {<br />
JTextField zdroj, ciel;<br />
public void init() {<br />
this.setSize(new Dimension(300, 40));<br />
Container kontajner = getContentPane();<br />
kontajner.setLayout(new FlowLayout());<br />
zdroj = new JTextField(10);<br />
kontajner.add(zdroj);<br />
JButton tlacidlo = new JButton(">>");<br />
tlacidlo.addActionListener(new ActionListener() {<br />
public void actionPerformed(ActionEvent ae) {<br />
if (zdroj.getSelectedText() != null) {<br />
if ((ae.getModifiers() & ActionEvent.CTRL_MASK) != 0) zdroj.copy();<br />
else zdroj.cut();<br />
ciel.paste();<br />
}<br />
}<br />
});<br />
kontajner.add(tlacidlo);<br />
ciel = new JTextField(10);<br />
kontajner.add(ciel);<br />
}<br />
}<br />
Spustený applet po <strong>sk</strong>ompilovaní máte monos vidie <strong>na</strong> obrázku 3. To <strong>na</strong>jdôleitejšie<br />
sa <strong>na</strong>chádza v tele metódy actionPerformed() anonymnej triedy implementujúcej Action−<br />
128 PC REVUE 5/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
Listener rozhranie. V tejto metóde <strong>na</strong>jprv zistí−<br />
me, èi je v zdrojovom políèku oz<strong>na</strong>èený nejaký<br />
text pomocou metódy getSelectedText(). Pokia¾<br />
áno, zistíme, èi pri stlaèení tlaèidla bol stlaèený<br />
kláves Ctrl, a v závislosti od toho voláme buï<br />
metódu cut(), alebo copy() zdrojového tlaèidla. Obr. 3<br />
Následne zavoláme metódu paste() cie¾ového<br />
tlaèidla a tým je celý proces ukonèený. Pokia¾ chcete, môete sa pokúsi tento applet<br />
zmeni tak, aby po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo zostal kopírovaný text v zdrojovom tlaèidle oz<strong>na</strong>èe−<br />
ný, pretoe teraz sa po <strong>sk</strong>opírovaní odz<strong>na</strong>èí. Môete to spravi <strong>na</strong>príklad tak, e si uloíte<br />
informáciu o tom, ktorá èas textu bola oz<strong>na</strong>èená, a po dokonèení operácie tento text<br />
opä oz<strong>na</strong>èíte (pomôu vám pri tom metódy getSelectionStart() a getSelectionEnd(), resp.<br />
setSelectionStart() a setSelectionEnd() triedy JTextComponent).<br />
JPASSWORDFIELD. Textový komponent JPasswordField je potomkom JTextField a<br />
mierne sa od neho líši v tom, e zobrazuje zadávaný vstup iba jedným typom z<strong>na</strong>ku,<br />
<strong>na</strong>jèastejšie ide o z<strong>na</strong>k hviezdièka (*). Toto je uitoèné v prípade, keï chcete, aby<br />
pouívate¾ zadal nejaké heslo alebo inú dôvernú informáciu. S takýmto textovým políè−<br />
kom ste sa u tie urèite niekde <strong>na</strong> webe stretli.<br />
Pouitie tohto textového políèka je ve¾mi podobné pouitiu JTextField, líši sa od neho<br />
iba v niektorých detailoch. Obsahuje predefinované metódy cut() a copy(), ktoré pri<br />
pokuse o <strong>sk</strong>opírovanie dôverného textu vygenerujú iba chybové pípnutie a iadanú<br />
operáciu neumonia z bezpeènostných dôvodov. Ïalšia odlišnos spoèíva v tom, e zada−<br />
ný vstup sa neodporúèa zí<strong>sk</strong>ava metódou getText() (táto metóda je oz<strong>na</strong>èená ako De−<br />
precated, teda zastaraná – takisto z bezpeènostných dôvodov), ale metódou getPassword(),<br />
ktorá vracia pole z<strong>na</strong>kov char obsahujúce zadaný text.<br />
Jednoduchým spôsobom je moné zmeni z<strong>na</strong>k, ktorý je zobrazený pouívate¾ovi pri<br />
zadávaní vstupu. Ako som u spomenul, implicitnou hodnotou je z<strong>na</strong>k hviezdièky (*), ale<br />
niè vám nebráni v tom, aby ste pomocou metódy setEchoChar(), definovanej v triede<br />
JPasswordField, <strong>na</strong>stavili explicitne, ktorý z<strong>na</strong>k má by vypisovaný. Momentálne <strong>na</strong>stave−<br />
nie môete zí<strong>sk</strong>a metódou getEchoChar().<br />
JFORMATTEDTEXTFIELD. Toto textové pole slúi <strong>na</strong> zadávanie formátovaného vstu−<br />
pu pouívate¾om. Formátovaným vstupom mám <strong>na</strong> mysli nejaké obmedzenie zadáva−<br />
ného textu, ako <strong>na</strong>príklad umonenie zadávania iba èíselných hodnôt a podobne. Na kon−<br />
trolu správnosti vstupu zadávaného pouívate¾om slúi formátovací objekt, ktorý musí<br />
by inštanciou nejakej triedy odvodenej od triedy Format alebo JFormattedTextField.Ab−<br />
stractFormatter. Vy si môete, samozrejme, vytvori vlastný formátovací objekt, ale v drvi−<br />
vej väèšine prípadov si asi vystaèíte s formátmi po<strong>sk</strong>ytovanými kninicami Javy.<br />
Nastavi formátovanému textovému po¾u formátovací objekt môete pomocou metó−<br />
dy setFormatter() alebo ho môete odovzda ako parameter konštruktoru komponentu<br />
(prvá monos je pouite¾ná len v prípade, e pouijete JFormattedTextField.Abstract−<br />
Formatter). Pokia¾ chcete poui inštanciu triedy odvodenej od triedy Format, musíte od−<br />
kaz <strong>na</strong> òu odovzda konštruktoru komponentu.<br />
Nasledujúci fragment kódu demonštruje pouitie inštancie triedy NumberFormat, po−<br />
mocou ktorej dovolíme pouívate¾ovi vklada iba èíselné hodnoty:<br />
NumberFormat format = NumberFormat.getInstance();<br />
format.setGroupingUsed(false);<br />
format.setParseIntegerOnly(false);<br />
format.setMaximumFractionDigits(2);<br />
JFormattedTextField ftf = new JFormattedTextField(format);<br />
ním metódy setWrapStyleWord() s hodnotou true. Text bude zalamovaný vdy iba medzi<br />
slovami, v strede slova iba v prípade, e slovo je dlhšie ako celý riadok. Tento postup je<br />
demonštrovaný <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom príklade (uvádzam len fragment kódu):<br />
JTextArea ta = new JTextArea("Serial o Jave v PC REVUE", 10, 7);<br />
ta.setLineWrap(true);<br />
ta.setWrapStyleWord(true);<br />
Pokia¾ vloíte tento kód do nejakého appletu a pri−<br />
dáte do jeho kontajnera toto textové pole, môete<br />
<strong>sk</strong>úsi doò zapisova. Len èo zaplníte všetko miesto<br />
vnútri textového po¾a, to zaène zväèšova svoju výšku<br />
tak, aby vyhovela potrebám vloeného textu. V prípa−<br />
de, e ne<strong>na</strong>stavíte zalamovanie riadkov, bude pole<br />
zväèšova aj svoju šírku. Pre nás by však bolo ove¾a<br />
vhodnejšie, keby ve¾kos komponentu zostávala rov−<br />
<strong>na</strong>ká a v prípade, e text nebude moné zobrazi celý,<br />
aby bolo moné sa v òom pohybova pomocou posuv− Obr. 4<br />
níkov. To sa dá dosiahnu zapuzdrením komponentu<br />
do inštancie triedy JScrollPane. Táto trieda predstavuje komponent posuvníkov a mono<br />
do nej zapuzdri akýko¾vek komponent. Èasom uvidíte, e ide o ve¾mi uitoènú vlastnos,<br />
a budete JScrollPane vyuíva pomerne èasto. My si <strong>na</strong> záver tohto pokraèovania seriálu<br />
ukáeme jeho pouitie spolu s komponentom JTextArea <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom príklade (uvá−<br />
dzam iba metódu init()):<br />
public void init() {<br />
this.setSize(new Dimension(250, 150));<br />
Container kontajner = getContentPane();<br />
kontajner.setLayout(new FlowLayout());<br />
JTextArea ta = new JTextArea("Serial o Jave v PC REVUE", 6, 20);<br />
ta.setLineWrap(true);<br />
ta.setWrapStyleWord(true);<br />
JScrollPane jsp = new JScrollPane(ta);<br />
kontajner.add(jsp);<br />
}<br />
Ako vidíte, pouitie JScrollPane je <strong>na</strong>ozaj jednoduché. Staèí pri konštrukcii objektu<br />
odovzda ako parameter odkaz <strong>na</strong> komponent, ktorý chcete zapuzdri (v <strong>na</strong>šom prípade<br />
JTextArea), a následne do kontajnera prida odkaz <strong>na</strong> inštanciu JScrollPane <strong>na</strong>miesto<br />
odkazu <strong>na</strong> konkrétny komponent. Výsledok uvedeného kódu vidíte <strong>na</strong> obrázku 4.<br />
ZÁVER. Po tejto èasti u poznáte väèšinu vyuite¾ných tlaèidlových a textových kom−<br />
ponentov. Je dobré si prejs dokumentáciu a zisti, èo všetko ešte tieto komponenty<br />
umoòujú. V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa budeme venova trošku zloitejším komponentom.<br />
Andrej Chu<br />
Po zí<strong>sk</strong>aní inštancie triedy NumberFormat jej statickou metódou getInstance() sme <strong>na</strong>j−<br />
prv <strong>na</strong>stavili poadované správanie sa formátovacieho objektu – metóda setGrouping−<br />
Used() <strong>na</strong>staví vlastnos zdruovania èísel po násobkoch 1000 (teda to, èi majú by èísla<br />
vypisované vo formáte „15.156.875,00“ – hodnota true, alebo radšej vo formáte bez<br />
bodiek „15156875,00“ – hodnota false). Metóda setParseIntegerOnly() urèuje to, èi má<br />
by umonené pouívate¾ovi vloenie aj reálneho (hodnota false) alebo iba celého èísla<br />
(true). Keïe sme vkladanie reálnych èísel umonili, zíde sa <strong>na</strong>stavenie maximálneho poè−<br />
tu èíslic za desatinnou èiarkou metódou setMaximumFractionDigits(). Po vytvorení in−<br />
štancie formátovacieho objektu a <strong>na</strong>stavení všetkých iadaných vlastností sme odkaz <strong>na</strong><br />
túto inštanciu odovzdali ako parameter konštruktoru komponentu JFormattedTextField.<br />
JTEXTAREA. Posledným textovým komponentom, ktorému sa budeme venova, je<br />
JTextArea. Ide opä o komponent, ktorý u urèite dôverne poznáte – je to textové pole<br />
umoòujúce zadávanie viacriadkového textu, teda predstavuje akési rozšírenie kompo−<br />
nentu JTextField, aj keï v <strong>sk</strong>utoènosti medzi nimi nejde o vzah rodiè – potomok.<br />
Vytvorenie komponentu JTextArea je rov<strong>na</strong>ko jednoduché ako vytvorenie ostatných<br />
komponentov, s ktorými sme sa doteraz oboznámili. JTextArea po<strong>sk</strong>ytuje viacero prea−<br />
ených konštruktorov, <strong>na</strong>jèastejšie budete pouíva pravdepodobne tie, ktorým odovzdá−<br />
vate poèet ståpcov a riadkov, ktoré má textové pole obsahova, prípadne verziu kon−<br />
štruktora, ktorá prijíma ako prvý parameter ešte inicializaèný text. Trieda JTextArea však<br />
po<strong>sk</strong>ytuje o nieèo viac metód, ne to bolo pri jednoriadkových textových poliach. Na−<br />
príklad metódy setRows() a setColumns() umoòujú <strong>na</strong>stavi poèet riadkov a ståpcov tex−<br />
tového po¾a, prièom tento poèet staèí zada ako parameter. Dôleitou metódou je aj<br />
setLineWrap(), ktorá ako jediný parameter preberá hodnotu typu boolean, ktorou urèíte<br />
to, èi majú by slová <strong>na</strong> konci riadkov zalamované, alebo nie. V prípade, e túto hodno−<br />
tu <strong>na</strong>stavíte <strong>na</strong> true, budú konce riadkov zalamované, ale takým spôsobom, e ak to bude<br />
potrebné, bude zalomený text aj v strede slova. Toto správanie býva zväèša neiaduce,<br />
pretoe je vhodné, aby bol text zalamovaný iba medzi slovami. To môete dosiahnu vola−<br />
5/2003 PC REVUE 129
P R O G R A M U J E M E<br />
Ako <strong>na</strong> nápoveï / 12. èas<br />
Dovolím si vyhlási, e dvanásta èas seriálu o nápovedi bude v<strong>sk</strong>utku revoluèná. Oddnes<br />
sa toti budeme zaobera technologicky vyspelejšou nápoveïou štýlu HTML. Áno, uvede−<br />
né iniciály predpovedajú, e základy nového typu nápovede spoèívajú <strong>na</strong> ob¾úbenom<br />
z<strong>na</strong>èkovacom jazyku HTML. V tejto úvodnej èasti sa dozviete, aké moderné prvky a zlep−<br />
šenia prináša nový štýl HTML nápovede. Rov<strong>na</strong>ko tak porovnáme oba nápovedné systé−<br />
my z viacerých h¾adí<strong>sk</strong>. Som presvedèený, e u netrpezlivo èakáte <strong>na</strong> predstavenie nápo−<br />
vede HTML, a preto mi nezostáva niè iné ako zaela príjemné a nièím nerušené èítanie.<br />
NÁPOVEÏ HTML NA PRVÝ POH¼AD. Som si takmer istý, e ste sa s nápoveïou<br />
HTML u niekedy stretli. Pokia¾ nie, nemusíte ma obavy, všetky potrebné náleitosti, kto−<br />
ré by ste mali poz<strong>na</strong>, budú vysvetlené v <strong>na</strong>sledujúcom texte. Vonkajšia podoba a štruk−<br />
túra nápovede HTML je v porov<strong>na</strong>ní s nápoveïou typu WinHelp 4.0 odlišná, v niektorých<br />
prvkoch dokonca zrete¾ne a jednoz<strong>na</strong>ène. Pozrime sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> vizuálnu podobu ok<strong>na</strong><br />
nápovede HTML, ktorú môete vidie <strong>na</strong> obr. 1.<br />
Obr. 1 Vizuál<strong>na</strong> podoba nápovede HTML<br />
Ako si môete všimnú, <strong>na</strong> obrázku sú numericky vyz<strong>na</strong>èené štyri základné èasti hlav−<br />
ného ok<strong>na</strong> nápovede HTML. Teraz sa s nimi blišie oboznámime.<br />
1. Titulkový pruh<br />
Titulkový pruh nápovede HTML plní identickú funkciu ako v akomko¾vek inom programe<br />
pre operaèný systém Windows, a teda zobrazuje pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivý názov nápoved−<br />
ného systému štýlu HTML.<br />
2. Panel tlaèidiel<br />
Podoba panela s tlaèidlami v podaní nápovede HTML je charakteristická prvými inovaènými<br />
zme<strong>na</strong>mi. V prvom rade sa <strong>na</strong> jednotlivých tlaèidlách objavujú dy<strong>na</strong>mické ikony, èo nielen zle−<br />
pšuje dizajn panela, ale takisto pomáha v orientácii pouívate¾a. Na paneli sa štandardne zob−<br />
razujú štyri tlaèidlá. Tie zabezpeèujú <strong>sk</strong>rytie <strong>na</strong>vigaèného panela v prípade potreby, návrat <strong>na</strong><br />
predchádzajúcu tému nápovede, vytlaèenie obsahu dokumentu a aktivovanie ïalších volieb.<br />
3. Navigaèný panel<br />
Pokia¾ by sme mali hodnoti inovaèný charakter všetkých zmien, ktoré priniesla nápoveï<br />
štýlu HTML, <strong>na</strong>vigaèný panel by sa urèite <strong>na</strong>chádzal <strong>na</strong> popredných miestach. Po pravde<br />
povedané, existencia <strong>na</strong>vigaèného panela úplne mení spôsob, akým pouívatelia pracujú<br />
s celým nápovedným systémom HTML. Navigaèný panel zdruuje všetky vymoenosti, ktoré<br />
ponúkal obsahový súbor (.CNT) nápovede štýlu WinHelp 4.0. Inováciou v pravom zmysle<br />
slova je však umiestnenie záloiek <strong>na</strong> vyvolanie obsahovej štruktúry nápovede, registra a<br />
fulltextového vyh¾adávania do jednoliateho <strong>na</strong>vigaèného panela, ktorý sa <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>chá−<br />
dza v primárnom okne nápovede. Vïaka tomuto premyslenému kroku je práca a <strong>na</strong>jmä<br />
orientácia v systéme nápovede jednoduchšia ako kedyko¾vek predtým (nie je teda nevy−<br />
hnutné neustále prechádza medzi dvoma samostatnými ok<strong>na</strong>mi, ako to bolo v predchá−<br />
dzajúcej verzii nápovede).<br />
4. Informaèný panel<br />
Náplòou informaèného panela sú témy nápovede, presnejšie dokumenty HTML, ktoré ob−<br />
sahujú informaèný text, grafiku a ïalšie podporované elementy.<br />
PRVOTNÁ KOMPARÁCIA NÁPOVEDNÝCH SYSTÉMOV. Ešte prv, ako prejde−<br />
me k podrobnejšiemu opisu nápovede HTML, povedzme si nieèo o výhodách a nevýho−<br />
dách nápovedných systémov WinHelp 4.0 a HTML (tab. 1).<br />
NÁPOVEÏ HTML POD DROBNOH¼ADOM. Po prvých <strong>sk</strong>úsenostiach v prostredí<br />
nápovede HTML sami uznáte, e zmien oproti predchádzajúcej generácii je <strong>sk</strong>utoène ve¾a,<br />
a preto sa ich opisu budeme ešte chví¾u venova. Èo nám teda môe nový štýl nápovede<br />
ponúknu?<br />
1. Ako u bolo spomenuté, základom nápovede je jazyk HTML, ktorý tvorí nielen nosnú<br />
štruktúru všetkých nápovedných tém, no v zásadnej miere sa uplatòuje pri budovaní štruk−<br />
túry potrebných projektových súborov. Pri tvorbe nápovede HTML pamätajte <strong>na</strong> jednu vše−<br />
obecne prijatú zásadu: kadá nápovedná téma je reprezentovaná jedným dokumentom<br />
HTML. Ak teda budete chcie vytvori systém pozostávajúci z tisíc tém, pripravte sa <strong>na</strong> to, e<br />
budete musie vytvori rovnú tisícku dokumentov HTML. Pokia¾ sa rozhodnete inovova <strong>na</strong><br />
nový štýl nápovede, vaša práca sa bude viac−menej ponáša <strong>na</strong> prácu autora internetových<br />
stránok. Na druhej strane u nebudete obmedzení monosou formátovania dokumentu<br />
.RTF, ale budete môc vyui všetky monosti a schopnosti kódu HTML.<br />
2. V súvislosti s jazykom HTML treba spomenú <strong>sk</strong>utoènos, e mnoho operácií, ktorých<br />
u<strong>sk</strong>utoènenie v prostredí nápovede štýlu WinHelp 4.0 bolo takmer nemoné, sa v ponímaní<br />
nápovede HTML dajú realizova za krátky èas (typickým príkladom je aplikácia prvkov<br />
DHTML).<br />
3. Jednou z <strong>na</strong>jdôleitejších zmien je zabudovaná synchronizácia obsahovej štruktúry<br />
<strong>na</strong>vigaèného panela s témami nápovede. V predchádzajúcej generácii nápovede sa mohlo<br />
pouívate¾ovi ¾ahko sta, e sa pri èítaní jednotlivých tém nápovede v celom systéme jed−<br />
noducho stratil. Pokia¾ vás práve táto <strong>sk</strong>utoènos iritovala, nová vlastnos nápovede HTML<br />
vás urèite poteší. Prostredníctvom automatickej synchronizácie má pouívate¾ takmer vo<br />
všetkých prípadoch istotu, e mu budú vdy doruèené informácie o tom, v ktorej sekcii<br />
nápovedného systému sa <strong>na</strong>chádza.<br />
Bohuia¾, i v nápovedi HTML sa obèas stáva, e automatická synchronizácia zlyhá. Situácia sa preto v<br />
profesionálnej praxi zvyèajne rieši pridaním špeciálneho lokalizaèného tlaèidla do panela tlaèidiel. V<br />
prípade, e pouívate¾ stratí preh¾ad o tom, v ktorej èasti systému nápovede sa práve <strong>na</strong>chádza, jed−<br />
noducho aktivuje spomí<strong>na</strong>né tlaèidlo. Výsledkom spustenej operácie je zvýraznenie tej poloky obsa−<br />
hovej štruktúry <strong>na</strong>vigaèného panela, ktorá zodpovedá práve otvorenej nápovednej téme (a pouívate¾<br />
okamite vie o svojej pozícii v nápovednom systéme).<br />
4. Ïalšou devízou nápovede HTML je implementovaná technológia informaèných<br />
typov. Tvorbe informaèných typov sa budeme podrobne venova v jednej z <strong>na</strong>sledujúcich<br />
èastí tohto seriálu. V tomto okamihu si však informaèné typy môete predstavi ako úèin−<br />
ný filter, ktorý umoòuje flexibilne meni obsah a rozsah zobrazených informácií v nápo−<br />
vednom systéme. Pomocou informaèných typov môete vytvori nieko¾ko pouívate¾<strong>sk</strong>ých<br />
filtrov, ktoré budú meni charakter zobrazovaných informácií. Aby ste lepšie pochopili<br />
podstatu informaèných typov, uvaujme takýto prípad: Máte za úlohu vytvori nápoved−<br />
ný systém k urèitej softvérovej aplikácii. Monosti aplikácie však bude treba vysvetli trom<br />
rozlièným cie¾ovým <strong>sk</strong>upinám pouívate¾ov (zaèiatoèníci, stredne pokroèilí pouívatelia a<br />
profesionáli) a pritom dba <strong>na</strong> to, aby boli zástupcom kadej <strong>sk</strong>upiny doruèené relevant−<br />
né informácie. Bez pouitia informaèných typov by istotne išlo o pomerne komplikovanú<br />
úlohu. Našastie nápoveï HTML stavia do hry technológiu informaèných typov, ktorej<br />
pouitím je uvedené zadanie vyriešené v priebehu nieko¾kých minút. Autor nápovedného<br />
systému vytvorí tri filtre (pre kadú cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu pouívate¾ov jeden) a tie dôsledne<br />
zakomponuje do nápovede. Napokon finálny pouívate¾ si zvolí ten filter, ktorý mu bude<br />
<strong>na</strong>jlepšie vyhovova. Po aplikácii filtra budú v obsahovej štruktúre nápovede prístupné len<br />
tie poloky, ktoré sú podstatné pre vybratú cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu pouívate¾ov. Teda ak<br />
pouívate¾ bude chcie, aby sa zobrazili informácie len pre zaèiatoèníkov, pouije adek−<br />
vátny filter, ktorý zobrazí témy pre zaèiatoèníkov a ostatné témy <strong>sk</strong>ryje. Podobná je situá−<br />
cia pri výbere tém pre pokroèilých pouívate¾ov a profesionálov.<br />
5. Pokia¾ ste vývojárom modulárnych softvérových aplikácií, urèite budete <strong>na</strong>dšení no−<br />
vými monosami nápovede HTML v oblasti tvorby a pouívania modulárnych nápoved−<br />
ných systémov. Ak neviete, èo sa onou modulárnou koncepciou myslí, dovo¾te mi, aby<br />
som vniesol trochu svetla do tejto problematiky. Pod pojmom modulárny softvér sa zvy−<br />
èajne rozumie softvérový balík, ktorý je tvorený z viacerých modulov. Keby sme sa blišie<br />
TAB. 1<br />
Výhody<br />
Nevýhody<br />
Nápoveï typu obsahová štruktúra tém menšia interaktivita<br />
WinHelp 4.0 fulltextové vyh¾adávanie tém absencia dy<strong>na</strong>mických<br />
ve¾kolepá kolekcia vstavaných makier<br />
animaèných prvkov<br />
monos tvorby pouívate¾<strong>sk</strong>ých makier<br />
slabšia podpora tvorby<br />
stabilné WinHelp API<br />
modulárneho nápovedného<br />
linkovanie nápovedných tém pouitím makier systému<br />
ALink a KLink<br />
okamitá pouite¾nos <strong>na</strong> systémoch Windows*<br />
*exekuèné súbory, potrebné <strong>na</strong> beh nápovede,<br />
sú zahrnuté v inštalácii operaèného systému<br />
Nápoveï HTML bohatá paleta tvorby dy<strong>na</strong>mických efektov, menej stabilné aplikaèné<br />
èi u pomocou DHTML alebo externých<br />
programové rozhranie<br />
animaèných objektov·<br />
(HTMLHelp API) vo Visual<br />
monos vyuitia všetkých výhod, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje Basicu 6.0<br />
z<strong>na</strong>èkovací jazyk HTML<br />
existencia <strong>na</strong>vigaèného panela v ¾avej èasti<br />
hlavného ok<strong>na</strong> nápovede<br />
automatická synchronizácia obsahovej štruktúry<br />
nápovede s témami<br />
prepracovaný systém tvorby modulárneho systému<br />
nápovede<br />
zavedenie informaèných typov<br />
monos tvorby pouívate¾<strong>sk</strong>ých ikon v obsahovej<br />
štruktúre <strong>na</strong>vigaèného panela<br />
130 PC REVUE 5/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
Obr. 2 Súborová štruktúra nápovede štýlu<br />
Windows 95<br />
Obr. 3 Súborová štruktúra nápovede<br />
HTML<br />
Obr. 4 Reakcia <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>ý<br />
podnet (nápoveï typu<br />
WinHelp 4.0)<br />
Obr. 5 Reakcia <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>ý<br />
podnet (nápoveï HTML)<br />
pozreli <strong>na</strong> mnoinu týchto modulov, uvideli by sme v nej dve podmnoiny. Prvú z nich<br />
tvorí primárny modul, ïalšiu vytvárajú ostatné (sekundárne) moduly. Primárny modul je<br />
základnou stavebnou jednotkou softvérového balíka, zabezpeèuje všetky hlavné operácie<br />
a tvorí tak hlavné jadro programu. Sekundárne moduly – èi u priamo, alebo nepriamo –<br />
<strong>na</strong>dväzujú <strong>na</strong> primárny modul. Pre sekundárne moduly je charakteristická <strong>na</strong> jednej stra−<br />
ne ich závislos od primárneho modulu a <strong>na</strong> druhej strane ich vzájomná nezávislos.<br />
Pokia¾ to však logika aplikácie vyaduje, tak aj niektoré sekundárne moduly môu by<br />
<strong>na</strong>vzájom závislé. Toto je základný princíp modulárneho softvéru. Teraz sa prenesme v<br />
úvahách o krok ïalej a <strong>sk</strong>úsme prís <strong>na</strong> to, ako s uvedenou modulárnou koncepciou súvisí<br />
nápovedný systém. Situácia vyzerá asi takto: Pri tvorbe primárneho modulu aplikácie sa<br />
vytvorí aj primárny modul nápovedného systému. Rov<strong>na</strong>ko aj k ostatným modulom sa<br />
vytvoria sekundárne nápovedné moduly. Keï si pouívate¾, ktorý bene pracuje iba s pri−<br />
márnym modulom aplikácie a jej nápoveïou, zakúpi dodatoèný programový modul, je<br />
potrebné zaèleni nápoveï tohto prídavného modulu do nápovedného systému primár−<br />
neho softvérového modulu. Pokia¾ plánujete pouitie modulárnych systémov s nápo−<br />
veïou, technológia nápovede HTML vám urèite podá pomocnú ruku. Naším cie¾om, ako<br />
autorov nápovedných systémov, bude vytvori taký modulárny systém, <strong>na</strong> ktorý sa môu<br />
pouívatelia plne spo¾ahnú. Tento systém by mal by taký konzistentný, aby pouívate¾<br />
vôbec nespoz<strong>na</strong>l, e nepracuje s jednoliatou nápoveïou, ale modulárnym systémom,<br />
ktorý vznikol inteligentným „po<strong>sk</strong>ladaním“ nieko¾kých nápovedných modulov.<br />
6. V prípade, e plánujete vytvára aplikácie štýlu .NET pomocou vývojového nástroja<br />
Visual Basic .NET, urèite uvítate podporu, ktorú prostredie tohto jazyka nápovedi HTML<br />
ponúka.<br />
V <strong>sk</strong>utoènosti je vo Visual Basicu .NET priama podpora len pre nápoveï HTML (a to tak pre kompilo−<br />
vané súbory nápovede HTML, ako i pre „surové“ súbory .HTM). Ak ste však strávili ve¾a èasu zlepšo−<br />
vaním a odlaïovaním systému nápovede v štýle WinHelp 4.0, nemusíte zúfa, i táto forma nápovede<br />
sa dá poui prostredníctvom volania API funkcie WinHelp.<br />
7. Posledný bod zoz<strong>na</strong>mu bude patri programátorom. Nápoveï HTML pouíva novú<br />
verziu aplikaèného programového rozhrania s názvom HTMLHelp API, ktorého hlavnou<br />
súèasou je funkcia HtmlHelp. Zápis a sig<strong>na</strong>túra funkcie je ve¾mi podobná vám u známej<br />
API funkcii WinHelp, no nájdu sa aj odlišnosti. API funkciu HtmlHelp budete môc poui<br />
<strong>na</strong> úèel zobrazenia hlavného ok<strong>na</strong> nápovede HTML èi kontextovo urèenej témy. Ak ste v<br />
nápovedi štýlu WinHelp 4.0 prišli <strong>na</strong> chu makrám, je mi ¾úto, no v prostredí nápovede<br />
HTML sa s nimi u nestretnete.<br />
Skutoènos je taká, e nápoveï HTML s makrami nepracuje. Práca, ktorú v predchádzajúcej verzii ná−<br />
povede vykonávali makrá, sa odteraz prenáša <strong>na</strong> špeciálny ovládací prvok ActiveX s názvom HTML<br />
Help ActiveX Control.<br />
Z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti však musím konštatova, e pouitie API funkcie HtmlHelp v pro−<br />
stredí Visual Basicu 6.0 je, jemne povedané, ve¾mi chúlostivé. Jednoducho funkcia je ve¾mi<br />
citlivá <strong>na</strong> správnos zadania svojich parametrov, a preto sa ¾ahko môe sta, e keï zadá−<br />
te nieèo iné, ako funkcia oèakáva, vznikne vá<strong>na</strong> chyba (GPF), ktorá je schopná nielene<br />
ihneï ukonèi testovaciu aplikáciu, ale dokonca i samotný VB 6.0.<br />
Ak však pracujete vo VB .NET, môete zosta pokojní, pretoe v tomto prostredí je pouitie nápovede<br />
HTML ošetrené <strong>na</strong> jednotku a všetko pracuje tak, ako má. K dispozícii vám je jed<strong>na</strong>k trieda Help a tak−<br />
isto samostatný ovládací prvok HelpProvider.<br />
KOMPARÁCIA SÚBOROVEJ ŠTRUKTÚRY OBOCH GENERÁCIÍ NÁPOVEDE.<br />
Urèite zaujímavé bude porov<strong>na</strong>nie štruktúry súborov v oboch systémoch nápovede. Naj−<br />
<strong>sk</strong>ôr sa pozrieme <strong>na</strong> nápoveï štýlu Windows 95, ktorej tvorba bola doteraz hlavným pred−<br />
metom nášho záujmu (obr. 2).<br />
Ako môete vidie, v schéme sú zobrazené všetky hlavné súbory, s ktorými sa pri tvor−<br />
be nápovede typu WinHelp 4.0 môete stretnú. Celý kolobeh sa zaèí<strong>na</strong> prípravou súbo−<br />
ru s témami, <strong>na</strong>sleduje zaradenie grafických súborov a vytvorenie obsahového súboru<br />
nápovede. Všetky informácie o projekte integruje projektový súbor. Vo finálnej fáze je<br />
projektový súbor spolu s ostatnými sprievodnými súbormi podrobený kompilácii a vzniká<br />
plnohodnotný súbor nápovede. Ako je to však pri nápovedi HTML? Pozrite sa <strong>na</strong> obr. 3.<br />
Nápoveï HTML má <strong>na</strong> prvý poh¾ad odlišnú súborovú štruktúru. Predovšetkým treba<br />
zdôrazni, e miesto niekdajšieho súboru s témami teraz zaujímajú dokumenty HTML.<br />
Poèet týchto dokumentov je variabilný a viae sa <strong>na</strong> mnostvo tém, z ktorých bude sys−<br />
tém nápovede HTML pozostáva. Pri poh¾ade <strong>na</strong> elipsu reprezentujúcu grafické súbory<br />
môete vidie ïalšiu zmenu. U nebudete obmedzení len <strong>na</strong> bitmapové obrázky a súbo−<br />
ry typu .WMF. Nápoveï HTML podporuje ove¾a širšie spektrum grafických súborov, medzi<br />
ktorými môete nájs <strong>na</strong>príklad súbory typu .GIF, .JPG èi .PNG. Treou dôleitou súèasou<br />
je obsahový súbor nápovede HTML. Ako si môete všimnú, jeho koncovka sa síce zme−<br />
nila <strong>na</strong> .HHC, no i<strong>na</strong>k obsahový súbor plní rov<strong>na</strong>kú funkciu ako ten predošlý.<br />
V <strong>sk</strong>utoènosti aj obsahový súbor ponúka niektoré zaujímavé vlastnosti, ktoré môu vo ve¾kej miere<br />
zlepši vzh¾ad vašej nápovede HTML. Ide <strong>na</strong>príklad o <strong>na</strong>hradenie zabudovaných ikon vlastnými iko<strong>na</strong>−<br />
mi. Ako <strong>na</strong> to? Dozviete sa v niektorej z <strong>na</strong>sledujúcich èastí seriálu.<br />
Ve¾kou zmenou je však oddelenie poloiek (k¾úèových slov) registra a ich vloenie do<br />
samostatného súboru s koncovkou .HHK. Ako iste viete, v predošlej verzii nápovede boli<br />
k¾úèové slová súèasou súboru s témami, no v nápovedi HTML je situácia odlišná. I v nej<br />
sú všetky podstatné informácie o nápovednom projekte vloené do projektového súboru<br />
(.HHP). Po u<strong>sk</strong>utoènení kompilácie je vygenerovaný plnohodnotný súbor s nápoveïou<br />
HTML (.CHM).<br />
KOMPARÁCIA OBOCH SYSTÉMOV NÁPOVEDE Z H¼ADISKA INTERAK−<br />
CIE S POUÍVATE¼OM. Aby sme boli dôkladní, ukáme si teraz, ako sa obidva<br />
nápovedné systémy správajú pri reakcii <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>é podnety. Naj<strong>sk</strong>ôr opä uvaujme<br />
s nápoveïou štýlu WinHelp 4.0 (obr. 4).<br />
Predpokladajme, e pouívate¾ vykoná v prostredí nápovede nejakú akciu (<strong>na</strong>pr. vybe−<br />
rie z ponuky príkaz <strong>na</strong> zobrazenie nápovede). V okamihu u<strong>sk</strong>utoènenia akcie je aktivova−<br />
né WinHelp API (presnejšie parametrom API funkcie WinHelp sú odovzdané poadované<br />
hodnoty, ktoré funkcia vzápätí spracuje). Ïalej je spustená aplikácia WinHlp32.EXE, kto−<br />
rej API „povie“, èo sa má vyko<strong>na</strong>, resp. ktorý súbor s nápoveïou sa má poui, aká téma<br />
sa má zobrazi, aký typ ok<strong>na</strong> sa má vybra a pod. Ak bude treba otvori súbor s nápo−<br />
veïou a jeho obsah zobrazi v primárnom okne, programová logika to u<strong>sk</strong>utoèní. A teraz<br />
sa dostáva do hry opä pouívate¾, pretoe zbadá, e <strong>na</strong> displeji sa zobrazilo hlavné okno<br />
s nápoveïou. Pouívate¾ môe, samozrejme, ïalej pracova s nápovedným systémom a<br />
aplikaèné programové rozhranie stále flexibilne reaguje <strong>na</strong> jeho poiadavky a pokyny.<br />
Pri nápovedi HTML je situácia iná (obr. 5).<br />
Po vstupe pouívate¾a je aktivovaná HTMLHelp API, ktorá pri svojej práci vyuíva slu−<br />
by ovládacieho prvku ActiveX s názvom HHCtrl.OCX a dy<strong>na</strong>micky linkovanej kninice<br />
Shdocvw.DLL (ide o kninicu, ktorú pouíva Internet Explorer). Výsledkom <strong>na</strong>dväzujúcich<br />
operácií je zobrazenie kompilovaného súboru s nápoveïou HTML.<br />
Pri spustení kompilovaného súboru nápovede HTML priamo z prie<strong>sk</strong>umníka je spustená i samostatná<br />
aplikácia HH.EXE, ktorá ïalej vyuíva pri svojej èinnosti sluby ovládacieho prvku HTML Help ActiveX<br />
(HHCtrl.OCX).<br />
Nápoveï HTML je v porov<strong>na</strong>ní s nápoveïou štýlu Windows 95 v ove¾a väèšej miere závis−<br />
lá od externých programových súèastí (ide <strong>na</strong>jmä o u spomí<strong>na</strong>ný ovládací prvok ActiveX s<br />
názvom HHCtrl.OCX). Táto <strong>sk</strong>utoènos dovo¾uje programátorom lepšiu ovládate¾nos nápo−<br />
vedného systému priamo z programového kódu. Predchádzajúca verzia nápovede bola v<br />
tomto smere pomerne akopád<strong>na</strong> a neponúkala mnoho moností <strong>na</strong> dy<strong>na</strong>mickú zmenu<br />
svojho vzh¾adu v reime exekúcie. Ak ste <strong>na</strong>príklad definovali sekundárne okno s ¾ubovo¾nou<br />
farbou pozadia, nebolo moné túto farbu zmeni pomocou programového kódu externej<br />
aplikácie. Pri pouití nápovede HTML je predostretá situácia riešite¾ná: programátor môe<br />
vyko<strong>na</strong> isté operácie, a tak sa podie¾a <strong>na</strong> vzh¾ade celého nápovedného systému.<br />
NABUDÚCE. Aj keï bola úvodná èas do problematiky nápovede HTML pomerne roz−<br />
siahla, verím, e vás zaujala a <strong>na</strong>šli ste v nej zaujímavé informácie. V <strong>na</strong>sledujúcej èasti si<br />
povieme, aké softvérové nástroje budete potrebova, aby ste mohli prikroèi k tvorbe<br />
nápovede štýlu HTML. Takisto si predvedieme tvorbu prvého súboru nápovede HTML štý−<br />
lom „krok za krokom“.<br />
Ján Hanák<br />
5/2003 PC REVUE 131
P R O G R A M U J E M E<br />
Windows API<br />
2. èas: Transparent Window & Spin Control<br />
Ako je u z <strong>na</strong>dpisu zrejmé, tentoraz sa pozrieme <strong>na</strong> to, ako sa dajú vytvori prieh¾adné<br />
dialógové okná. Ïalej si ukáeme, ako poui komponent Spin (CUpDownCtrl), a bude−<br />
me sa zaobera rozdielmi medzi WTL a MFC. Take tému poznáme, pusme sa do toho.<br />
Ešte azda upozorním, e zdrojové kódy k tejto èasti nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />
v sekcii Programujeme.<br />
TRANSPARENT WINDOW. Skôr ako sa pustíme do programovania, musím vás<br />
upozorni <strong>na</strong> jednu dôleitú vec. Ide o <strong>na</strong>stavenie ciest v prostredí programu Visual Stu−<br />
dio 6.0. V menu Tools | Options vyberte záloku Directories (pozri obrázok 1). Tam treba<br />
<strong>na</strong>stavi cestu k hlavièkovým súborom kninice Platform SDK a WTL, prípadne ATL. Trans−<br />
parentné okno môete zobrazi od verzie operaèného systému Win2k vrátane. Poslúi<br />
nám <strong>na</strong> to funkcia SetLayeredWindowAttributes, ktorá sa <strong>na</strong>chádza v kninici USER32.DLL<br />
(pozri obrázok 2). Platform SDK po<strong>sk</strong>ytuje header files a zdrojový kód v kniniciach, ale<br />
<strong>na</strong> pouitie funkcie postaèí aj jej import z kninice USER32.DLL.<br />
Naj<strong>sk</strong>ôr musíme zadeklarova nieko¾ko konštánt (pozri súbor maindlg.h):<br />
#ifndef WS_EX_LAYERED<br />
#define WS_EX_LAYERED 0x00080000<br />
#define LWA_COLORKEY 0x00000001<br />
#define LWA_ALPHA 0x00000002<br />
#endif<br />
Zadefinujeme <strong>na</strong>sledujúce deklarácie v súbore maindlg.h:<br />
typedef DWORD (WINAPI *PSLWA)(HWND, DWORD, BYTE, DWORD);<br />
PSLWA pSetLayeredWindowAttributes;<br />
Keïe budeme potrebova kninicu USER32.DLL, musíme zabezpeèi jej <strong>na</strong>èítanie do<br />
pamäte. Urobíme to v konštruktore:<br />
CMainDlg::CMainDlg()<br />
{<br />
hDLL = ::LoadLibrary ("user32");<br />
}<br />
V deštruktore kninicu USER32.DLL z pamäte uvo¾níme:<br />
CMainDlg::~CMainDlg()<br />
{<br />
if (hDLL) ::FreeLibrary(hDLL);<br />
}<br />
⊳ Obr. 1 Okno Options<br />
z programu Visual C++ 6.0<br />
Obr. 3<br />
Štandardné okno<br />
Ak bola funkcia SetLayeredWindowAttributes <strong>na</strong>importovaná korektne, musíme po−<br />
mocou funkcie SetWindowLong „rozšíri“ dialóg o štýl WS_EX_LAYERED, ak chceme<br />
prejs do prieh¾adného – transparentného – módu.<br />
Funkcia SetLayeredWindowAttributes je definovaná takto:<br />
BOOL SetLayeredWindowAttributes(<br />
HWND hwnd, // handle to the layered window<br />
COLORREF crKey, // specifies the color key<br />
BYTE bAlpha, // value for the blend function<br />
DWORD dwFlags // action<br />
);<br />
Parametre funkcie sú: hwnd [in] – handle ok<strong>na</strong>, crKey [in] – ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru<br />
COLORREF, ktorej hodnota špecifikuje pouitý transparentný farebný k¾úè, bAlpha [in] –<br />
alpha hodnota sa pouije <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie prieh¾adnosti: 0 = nevidite¾né okno; 255 = vidi−<br />
te¾né okno, dwFlags [in] – špecifikuje akciu. Tento parameter môe by LWA_COLORKEY<br />
alebo LWA_ALPHA. Ak pouijeme príz<strong>na</strong>k LWA_ALPHA, výsledok môete vidie <strong>na</strong> obráz−<br />
ku 4. V pozadí vidno presvitajúcu pracovnú plochu – DESKTOP.<br />
Posledná vec, ktorú musíme urobi, je zablokova funkciu SetLayeredWindowAttri−<br />
butes, ak aplikácia beí pod iným operaèným systémom ne Win2K a vyšším.<br />
Zme<strong>na</strong> håbky transparentnosti ok<strong>na</strong> sa realizuje zachytením správy UDN_DELTAPOS<br />
prvku up−down controls. Najprv však musíme zachyti a spracova správu WM_NOTIFY.<br />
LRESULT CMainDlg::OnNotify (UINT uMsg, WPARAM wParam, LPARAM lParam, BOOL&<br />
bHandled)<br />
{<br />
switch (((LPNMUPDOWN) lParam)−>hdr.code) {//(LPNMHDR)<br />
case UDN_DELTAPOS: {<br />
if (m_bWin2k) SetWindowTransparent(m_hWnd, 0, ((LPNMUPDOWN) lParam)−>iPos,<br />
LWA_ALPHA);<br />
break;<br />
}<br />
}<br />
return 0;<br />
}<br />
Ešte azda spomeniem, e uvedená technológia transparentnosti sa nehodí pre prekrý−<br />
vajúce sa okná s textom. Dochádza tak k zliatiu a text v jednom aj v druhom okne sa stane<br />
takmer neèitate¾ným. Naopak, urèitú prípustnú håbku transparentnosti môete poui pri<br />
presúvaní objektov technológiou drag & drop.<br />
CUPDOWNCTRL <br />
Metódy:<br />
public:<br />
CUpDownCtrl(HWND hWnd = NULL)<br />
CUpDownCtrl& operator=(HWND hWnd)<br />
HWND Create(HWND hWndParent, _U_RECT rect = NULL, LPCTSTR szWindowName =<br />
NULL, DWORD dwStyle = 0, DWORD dwExStyle = 0, _U_MENUorID MenuOrID = 0U,<br />
LPVOID lpCreateParam = NULL)<br />
Atribúty:<br />
static LPCTSTR GetWndClassName()<br />
UINT GetAccel(int nAccel, UDACCEL* pAccel) const<br />
BOOL SetAccel(int nAccel, UDACCEL* pAccel)<br />
UINT GetBase() const<br />
int SetBase(int nBase)<br />
CWindow GetBuddy() const<br />
CWindow SetBuddy(HWND hWndBuddy)<br />
int GetPos() const<br />
int SetPos(int nPos)<br />
DWORD GetRange() const<br />
void GetRange(int& nLower, int& nUpper) const<br />
void SetRange(int nLower, int nUpper)<br />
void SetRange32(int nLower, int nUpper)<br />
void GetRange32(int& nLower, int& nUpper) const<br />
BOOL GetUnicodeFormat() const<br />
BOOL SetUnicodeFormat(BOOL bUnicode = TRUE)<br />
int GetPos32(LPBOOL lpbError /*= NULL*/) const<br />
int SetPos32(int nPos)<br />
Obr. 2<br />
Funkcia SetLayeredWindowAttributes<br />
Dátové èleny: iadne<br />
Funkcia CreateUpDownControl vytvorí ovládací prvok, ktorý sa <strong>sk</strong>ladá z dvoch tlaèidiel<br />
(pozri obrázok 3 a 4) a pouíva sa zväèša <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie nejakej poadovanej hodnoty.<br />
Tlaèidlá zväèšujú, resp. zmenšujú velièinu o vopred zadanú hodnotu. Zmenu hod−<br />
noty zachytíte pomocou správy UDN_DELTAPOS, ktorú zí<strong>sk</strong>ame zo štruktúry NMHDR<br />
(v ukákovom príklade AlfaSpin je to funkcia CMainDlg::OnNotify).<br />
WIN32API variant<br />
HWND CreateUpDownControl (DWORD dwStyle, int x, int y, int cx, int cy, HWND<br />
hParent, int nID, HINSTANCE hInst, HWND hBuddy, int nUpper, int nLower, int nPos);<br />
Parametre:<br />
dwStyle – štýly ok<strong>na</strong> pre komponent up−down control. Tento parameter by mal obsaho−<br />
va štýly ako WS_CHILD, WS_BORDER, WS_VISIBLE. Okrem toho však môe obsahova<br />
¾ubovo¾né iné, ktoré sú podporované komponentom up−down control.<br />
132 PC REVUE 5/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
Obr. 4 Preh¾adné okno Obr. 5 Tab Order Obr. 6 Štýl UDS_<br />
AUTOBUDDY<br />
Obr. 7 Aplikácia vytvorená v MFC Obr. 8 Aplikácia vytvorená vo WTL<br />
x<br />
y<br />
cx<br />
cy<br />
hParent<br />
nID<br />
hInst<br />
hBuddy<br />
nUpper<br />
nLower<br />
nPos<br />
– horizontál<strong>na</strong> súradnica ¾avého horného rohu prvku up−down control<br />
– vertikál<strong>na</strong> súradnica ¾avého horného rohu prvku up−down control<br />
– šírka v bodoch<br />
– výška v bodoch<br />
– handle rodièov<strong>sk</strong>ého ok<strong>na</strong><br />
– identifikátor pre up−down control<br />
– handle inštancie modulu aplikácie, ktorá prvok up−down control vytvorila<br />
– handle ok<strong>na</strong>, ktoré bude pridruené k prvku up−down control; ak je tento<br />
parameter NULL, up−down control nemá iadne spriatelené okno<br />
– horný limit (range) prvku up−down control<br />
– dolný limit (range) prvku up−down control<br />
– umiestnenie prvku<br />
Návratové hodnoty: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je win−<br />
dow handle up−down controlu. V opaènom prípade bude vrátená hodnota NULL.<br />
TAB. 1 Porov<strong>na</strong>nie kniníc MFC a WTL<br />
Feature MFC WTL<br />
Stand−alone library Áno Nie (built on ATL)<br />
AppWizard support Áno Áno<br />
ClassWizard support Áno Nie<br />
Officially supported by Microsoft Áno Nie (Supported by<br />
volunteers inside MS)<br />
Support for OLE Documents Áno Nie<br />
Support for Views Áno Áno<br />
Support for Model Documents Áno Nie<br />
Basic Win32 & Common Control Wrappers Áno Áno<br />
Advanced Common Control Wrappers Nie Áno<br />
(Flat scrollbar, IP Address, Pager Control, etc.)<br />
Command Bar support (including bitmapped Nie (MFC does provide Áno<br />
context menus)<br />
dialog bars)<br />
Cstring Áno Áno<br />
GDI wrappers Áno Áno<br />
Helper classes (CRect, Cpoint etc.) Áno Áno<br />
Property Sheets/Wizards Áno Áno<br />
SDI, MDI support Áno Áno<br />
Multi−SDI support Nie Áno<br />
MRU Support Áno Áno<br />
Docking Windows/Bars Áno Nie<br />
Splitters Áno Áno<br />
DDX Áno Áno (not as extensive<br />
as MFC)<br />
Printing/Print Preview Áno Áno<br />
Scrollable Views Áno Áno<br />
Custom Draw/Owner Draw Wrapper Nie Áno<br />
Message/Command Routing Áno Áno<br />
Common Dialogs Áno Áno<br />
HTML Views Áno Áno<br />
Single Instance Applications Nie Nie<br />
UI Updating Áno Áno<br />
Template−based Nie Áno<br />
Size of a statically linked do−nothing SDI 228 KB +MSVCRT.DLL 24k (with<br />
application with toolbar, status bar, and menu (288 KB) /OPT:NOWIN98)<br />
(+ MSVCRT.DLL if you<br />
use CString)<br />
Size of a dy<strong>na</strong>mically linked do−nothing SDI 24KB +MFC42.DLL N/A<br />
application with toolbar, status bar, and menu (972 KB) +MSVCRT.DLL<br />
(288 KB)<br />
Runtime Dependencies CRT (+ MFC42.DLL, Nie (CRT if you use<br />
if dy<strong>na</strong>mically linked) CString)<br />
WTL variant<br />
HWND Create(HWND hWndParent, _U_RECT rect = NULL, LPCTSTR szWindowName =<br />
NULL, DWORD dwStyle = 0, DWORD dwExStyle = 0, _U_MENUorID MenuOrID = 0U,<br />
LPVOID lpCreateParam = NULL)<br />
hWndParent – handle rodièov<strong>sk</strong>ého ok<strong>na</strong><br />
rect<br />
– ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT<br />
szWindowName – názov vytvoreného prvku<br />
dwStyle<br />
– štýl ok<strong>na</strong>, ktoré sa vytvorí; štýl sa <strong>sk</strong>ladá z hodnôt, ktoré sú<br />
kombinované s binárnym operátorom | (<strong>na</strong>príklad: WS_VISIBLE |<br />
WS_CHILD)<br />
dwExStyle – špecifikuje tzv. rozšírený štýl<br />
MenuOrID – id vytvoreného prvku<br />
lpCreateParam – ukazovate¾ <strong>na</strong> dáta, ktoré budú odovzdané ako LPARAM správy<br />
WM_CREATE; pri väèšine okien a ovládacích prvkov sa tento<br />
parameter <strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong> NULL<br />
V <strong>na</strong>šom príklade bude ma funkcia Create tvar:<br />
Create(m_hWnd,rcDefault,"updown control",WS_BORDER | WS_VISIBLE | WS_CHILD |<br />
UDS_SETBUDDYINT | UDS_ALIGNLEFT | UDS_NOTHOUSANDS, 0, 10000);<br />
Po vytvorení prvku up−down control <strong>na</strong>stavíme ešte rozsah pomocou metódy Set−<br />
Range(0,255). Keïe budeme meni èíselnú hodnotu, priradíme ku komponentu prvok<br />
typu STATIC, v ktorom sa bude èíselná hodnota zobrazova. Toto dosiahneme pouitím<br />
metódy SetBuddy(GetDlgItem(IDC_UPDOWN)), kde IDC_UPDOWN je id prvku typu<br />
STATIC. Východi<strong>sk</strong>ovú pozíciu <strong>na</strong>stavíme pomocou metódy SetPos(255). Metóda Set−<br />
Base(10) urèuje, v akej èíselnej sústave sa hodnota regulovaná prvkom up−down control<br />
bude zobrazova. Máte <strong>na</strong> výber z dvoch moností: 10 pre decimal a 16 pre hexadecimal.<br />
Existujú aj metódy typu GET, ktoré mono poui <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie aktuálneho <strong>na</strong>stavenia<br />
prvku up−down control.<br />
Štýly prvku up−down control (tieto štýly mono kombinova so štýlmi parametra dwStyle):<br />
UDS_ALIGNLEFT – prvok up−down control sa zobrazí v¾avo od spriateleného ok<strong>na</strong><br />
UDS_ALIGNRIGHT – prvok up−down control sa zobrazí vpravo od spriateleného ok<strong>na</strong><br />
UDS_ARROWKEYS – up−down control zväèšuje, resp. zmenšuje stav, keï je stlaèená<br />
šípka hore (UP ARROW), resp, šípka dolu (DOWN ARROW)<br />
UDS_AUTOBUDDY – automaticky vyberie spriatelené okno; výber sa realizuje pod¾a<br />
toho (pozri obrázok 5), ktorý prvok v okne bude oz<strong>na</strong>èený ako posledný pomocou<br />
funkcie Visual C++ Tab Order (CTRL + D), ktorú nájdete v menu Layout, v <strong>na</strong>šom prí−<br />
pade (obrázok 5) ide o tlaèidlo OK, èie up−down control sa prilepí k tomuto tlaèidlu a<br />
zároveò ho pouije ako svoj výstup (pozri obrázok 6); výber prvku, ktorý poadujete,<br />
zabezpeèíte volaním metódy SetBuddy<br />
UDS_HORZ – tlaèidlá prvku up−down control sa zobrazia horizontálne a ovládanie šíp−<br />
kami sa zmení z „hore – dolu“ <strong>na</strong> „v¾avo – vpravo“<br />
UDS_SETBUDDYINT – text bude <strong>na</strong>formátovaný ako desiatková èíslica alebo hexadeci−<br />
málny reazec<br />
UDS_SETBUDDYINT – up−down control <strong>na</strong>staví text spriatelenému oknu (pouitím sprá−<br />
vy WM_SETTEXT), keï sa zmení hodnota<br />
UDS_NOTHOUSANDS – tento parameter spôsobí, e sa nevloí odde¾ovaè tisícok medzi<br />
kadé tri desiatkové èíslice; <strong>na</strong>príklad: 2 500 (pred pouitím štýlu), 2500 (po pouití štýlu)<br />
UDS_HOTTRACK – Zvýrazní tlaèidlá: šípka hore () a šípka dolu (), ak <strong>na</strong>d nimi prej−<br />
dete kurzorom myši; tento štýl vyaduje operaèný systém Microsoft Windows 98 alebo<br />
Windows 2000 (ak máte <strong>na</strong>inštalovaný systém Windows 95 alebo Windows NT 4.0, prí−<br />
z<strong>na</strong>k bude ignorovaný); to, èi je HOTTRACK povolený, zistite pomocou funkcie<br />
SystemParametersInfo<br />
UDS_WRAP – tento parameter spôsobí tzv. preteèenie hodnoty, teda ak zväèšovaním,<br />
resp. zmenšovaním hodnoty presiahnete maximálny limit, poèítanie sa v prípade maxi−<br />
málnej hodnoty zaène znovu od definovanej minimálnej alebo <strong>na</strong>opak<br />
ROZDIELY MEDZI WTL A MFC. WTL prináša nové monosti, <strong>na</strong>opak, niektoré veci<br />
z MFC tu nenájdete. Tabu¾ka 1 obsahuje hlavné rozdiely medzi kninicami WTL a MFC.<br />
Ïalšie porov<strong>na</strong>nie mono urobi z h¾adi<strong>sk</strong>a efektívnosti výsledného kódu. Aplikácia,<br />
ktorú som pouil <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie, vlastne simuluje príkazový riadok (command line), kon−<br />
krétne príkaz ping. Na obrázkoch 7 a 8 sú dve vizuálne totoné aplikácie; jed<strong>na</strong> je vytvo−<br />
rená v MFC, druhá vo WTL. Rozdiely vo ve¾kosti sú takéto: MFC Debug – 2030 KB, MFC<br />
Release – 212 KB, WTL Debug – 420 KB a WTL Release – 56 KB.<br />
Výsledný kód vo WTL (Windows Template Library) je nielen menší, pokia¾ ide o ve¾kos,<br />
ale aj ove¾a efektívnejší. Nemenej dôleitý je fakt, e budete ma všetky výhody podpory<br />
COM v ATL, ktorá v MFC chýba. Pán Kenn Scribner, ktorý sa zaoberal porovnávaním kni−<br />
níc MFC a WTL, povedal: „Musím sa priz<strong>na</strong>, e WTL je ve¾mi hodnotná kninica, urèená<br />
hlavne pre profesionálnych programátorov C++.“<br />
Peter Gašparoviè<br />
5/2003 PC REVUE 133
P R O G R A M U J E M E<br />
Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET / 2. èas<br />
V druhom pokraèovaní seriálu si predstavíme prácu správy<br />
pamäte prostredníctvom nového prvku platformy .NET s náz−<br />
vom Garbage Collection (GC) a ukáeme si, aké zmeny nás<br />
èakajú pri „migrácii“ do vývojového prostredia VB .NET.<br />
AUTOMATICKÁ SPRÁVA PAMÄTE POMOCOU<br />
GARBAGE COLLECTION. .NET Framework prináša no−<br />
vú koncepciu správy pamäte, ktorá je plne automatická a<br />
dôkladne premyslená. Aj keï nie je <strong>na</strong>ším primárnym záuj−<br />
mom håbkové <strong>sk</strong>úmanie technológie .NET Frameworku,<br />
ukáeme si, ako celá mašinéria pracuje. Ako u viete, vytvo−<br />
rený objekt je uchovávaný v pamäovej oblasti, ktorú <strong>na</strong>zýva−<br />
me hromada. Objektová premenná, ktorá obsahuje referen−<br />
ciu <strong>na</strong> tento objekt, je <strong>na</strong>proti tomu uloená <strong>na</strong> zásobníku.<br />
Objektová premenná je premennou referenèného typu, pre−<br />
toe obsahuje odkaz <strong>na</strong> platný objekt. Takisto je vám známe,<br />
e objekt v pamäti existuje dovtedy, kým <strong>na</strong>ò „ukazujú“ isté<br />
odkazy, i<strong>na</strong>k povedané, kým existujú referenèné premenné,<br />
ktoré disponujú ukazovate¾om <strong>na</strong> tento objekt. Vytvorený<br />
objekt a odkazy, ktoré <strong>na</strong> tento objekt ukazujú, má „po<br />
novom“ <strong>na</strong> starosti práve Garbage Collection. GC neustále<br />
sleduje, ko¾ko objektových premenných obsahuje referenciu<br />
<strong>na</strong> objekt, a tak má preh¾ad o tom, ako je objekt vyuívaný.<br />
V okamihu, keï sú zlikvidované všetky objektové premenné,<br />
a teda <strong>na</strong> objekt nie sú <strong>na</strong>dviazané nijaké ïalšie odkazy, do−<br />
stáva sa k slovu GC, ktorý odstráni objekt z pamäte poèítaèa.<br />
Tak dochádza k uvo¾neniu pamäového priestoru, ktorý môe<br />
by pouitý <strong>na</strong> iné operaèné èinnosti.<br />
Objektová premenná je zlikvidovaná vtedy, ak sa dostane mimo svoj−<br />
ho rozsahu (oboru) platnosti. Ak je teda objektová premenná dekla−<br />
rovaná v súkromnej (Private) procedúre, dôjde k likvidácii tejto pre−<br />
mennej vo chvíli, keï sa ukonèí exekúcia programového kódu tejto<br />
procedúry. Ukáme si túto situáciu <strong>na</strong> príklade. Predpokladajme, e v<br />
udalostnej procedúre Click ovládacieho prvku Button vytvoríme ob−<br />
jekt (inštanciu triedy) pomocou k¾úèového slova New a odkaz <strong>na</strong> ten−<br />
to objekt uloíme do objektovej premennej objPremenná:<br />
Dim objPremenná As New Objekt()<br />
Ak sa ukonèí vykonávanie zdrojového kódu v obsluhe udalosti<br />
Click ovládacieho prvku Button (presnejšie procesor „<strong>na</strong>razí“ <strong>na</strong> ria−<br />
dok s príkazom End Sub), premenná objPremenná bude podrobená<br />
likvidácii. Ak nejestvujú ïalšie objektové premenné, ktoré by obsaho−<br />
vali odkazy <strong>na</strong> vytvorený objekt (inštanciu fiktívnej triedy Objekt v<br />
<strong>na</strong>šom príklade), Garbage Collection vytvorený objekt zlikviduje.<br />
Obr. 1<br />
Názorná ukáka práce Garbage Collection<br />
Obr. 2<br />
Nastavenie profilu vývojára vo Visual Basicu<br />
Pre lepšiu ilustráciu si demonštrujme princíp práce Gar−<br />
bage Collection <strong>na</strong> schéme (obr. 1).<br />
Pre technicky zdatnejších programátorov je potrebné<br />
doda, e èinnos, ktorá je oz<strong>na</strong>èovaná termínom Gar−<br />
bage Collection (v preklade zber odpadkov), je realizova−<br />
ná prostredníctvom samostatného vlák<strong>na</strong>, ktoré sa <strong>na</strong>zýva<br />
Garbage Collector. Ve¾mi zaujímavý je však spôsob, akým<br />
toto vlákno vykonáva svoju èinnos. Predovšetkým je dô−<br />
leité vedie, e vlákno je stále aktívne a za štandardných<br />
podmienok je jeho priorita nízka. Ak však <strong>na</strong>stane prob−<br />
lém s nedostatkom pamäte, priorita vlák<strong>na</strong> sa automatic−<br />
ky zvýši a spustí sa proces upratovania pamäte. Výsled−<br />
kom tohto procesu je uvo¾nenie (dealokácia) pamäového<br />
priestoru. Po sprístupnení pamäovej kapacity je priorita<br />
vlák<strong>na</strong> opä zníená, prièom GC stále dohliada <strong>na</strong> pamä<br />
a sleduje, èo sa v nej deje. Tento cyklus striedania priorit−<br />
nej hodnoty GC sa stále opakuje.<br />
Na záver èasti o Garbage Collection si povedzme, aké<br />
výhody nám prináša táto technológia.<br />
Predpokladám, e vás ako programátorov <strong>na</strong>jviac po−<br />
teší <strong>sk</strong>utoènos, e od tejto chvíle u nie je bezpodmiene−<br />
ène nutné, aby ste explicitne odstraòovali vytvorené ob−<br />
jekty. Toto bremeno <strong>na</strong> seba preberá Garbage Collection.<br />
Ak patríte medzi <strong>sk</strong>úsených programátorov vo VB 6, mo−<br />
no ste sa niekedy dostali do konfliktu s odstraòovaním<br />
objektov (typickým zdrojom mnohých chýb bolo <strong>na</strong>príklad<br />
nesprávne ukonèenie èinnosti objektu èi zabudnutie <strong>na</strong><br />
jeho odstránenie z pamäte <strong>na</strong>jmä pri zloitejších operá−<br />
ciách s vnorenými referenciami). Na tieto, ako aj podobné<br />
obavy u môete zabudnú.<br />
Aj Garbage Collection však disponuje urèitou kozme−<br />
tickou chybou. O èo ide? Jednoducho povedané, i keï je<br />
správa pamäte plnoautomatická, nie je moné poveda,<br />
kedy presne dochádza k deštrukcii príslušného objektu.<br />
Samozrejme, e táto <strong>sk</strong>utoènos môe trápi <strong>na</strong>jmä profe−<br />
sionálnych programátorov, ktorí potrebujú vdy presne<br />
vedie, ako sa ich program bude správa v urèitom okami−<br />
hu. Našastie existuje riešenie i tejto zdanlivo neriešite¾nej<br />
dilemy, ktorým je aplikácia metódy Dispose().<br />
Metódu Dispose() obsahujú mnohé triedy. Metódu je moné zavo−<br />
la v prípade, ak chceme urýchli prácu GC a okamite uvo¾ni isté<br />
pamäové prostriedky. Pouitie tejto metódy je dokonca odporúèané<br />
pri práci s moderným grafickým subsystémom GDI+ platformy .NET,<br />
ako aj pri iných príleitostiach.<br />
CHARAKTERISTIKA PROSTREDIA VB .NET. V <strong>na</strong>−<br />
sledujúcich riadkoch si opíšeme základné zmeny, ktoré sa<br />
u<strong>sk</strong>utoènili v štruktúre pracovného, resp. vývojového pro−<br />
stredia programovacieho jazyka VB .NET.<br />
Keïe autor pracuje s VB .NET, ktorý je súèasou balíka Visual<br />
Studio .NET, uvedené postupy sa budú vzahova <strong>na</strong> takúto edíciu.<br />
Ak vlastníte len samotný VB .NET, je moné, e v niektorých situá−<br />
ciách budete musie aplikova mierne odlišné postupy.<br />
Ak spustíte Visual Studio .NET, objaví sa obrazovka<br />
Start, ktorá vám ponúka viacero moností, medziiným aj<br />
zvolenie vášho programátor<strong>sk</strong>ého profilu. Ak chcete mo−<br />
difikova váš profil, urobte toto:<br />
1. Klepnite <strong>na</strong> hypertextový odkaz My Profile v okne<br />
Start.<br />
2. Z otváracieho zoz<strong>na</strong>mu Profile vyberte poloku Visual<br />
Basic Developer.<br />
Po tomto úkone sa vývojové prostredie samo <strong>na</strong>staví<br />
tak, aby vyhovovalo programátorovi vo Visual Basicu (obr. 2).<br />
Ak budete chcie, môete rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong>stavi akciu, ktorá sa<br />
u<strong>sk</strong>utoèní vdy po štarte Visual Basicu .NET. Túto vo¾bu vám<br />
dovo¾uje aktivova otvárací zoz<strong>na</strong>m At Startup (obr. 3).<br />
Pri štarte vás môe program privíta tak, e:<br />
zobrazí obrazovku Start (štandardné <strong>na</strong>stavenie)<br />
<strong>na</strong>èíta posledné otvorené riešenie (projekt alebo<br />
<strong>sk</strong>upinu projektov)<br />
zobrazí dialógové okno <strong>na</strong> otvorenie projektu<br />
zobrazí dialógové okno <strong>na</strong> zaloenie nového<br />
projektu<br />
sprístupní prázdne vývojové prostredie<br />
Po úspešnej úprave profilu môete prikroèi k vytvore−<br />
niu nového typu projektu. Pokyn <strong>na</strong> vytvorenie nového<br />
projektu môete vyda priamo z obrazovky Start. Staèí,<br />
keï klepnete <strong>na</strong> hypertextový odkaz Get Started a akti−<br />
vujete tlaèidlo New Project.<br />
Nový projekt je moné zaloi ešte ïalšími tromi spôsobmi:<br />
1. Vyberte ponuku File, oz<strong>na</strong>ète poloku New a zvo¾te príkaz<br />
Project.<br />
2. Klepnite <strong>na</strong> ikonu New Project <strong>na</strong> hlavnom paneli nástrojov.<br />
3. Pouite klávesovú <strong>sk</strong>ratku CTRL + N.<br />
Èi u pouijete ikonu, alebo klávesovú <strong>sk</strong>ratku, uvidíte<br />
dialógové okno New Project. Pozrime sa blišie <strong>na</strong> ponu−<br />
ku tohto ok<strong>na</strong>.<br />
Obr. 3<br />
Monosti otváracieho zoz<strong>na</strong>mu At Startup<br />
Keïe chceme vyvíja aplikácie pomocou Visual Basicu,<br />
vyberieme v sekcii Project Types zloku Visual Basic Pro−<br />
jects. Ïalej sa zameriame <strong>na</strong> pravú èas dialógového ok<strong>na</strong>,<br />
presnejšie <strong>na</strong> sekciu Templates. Tá obsahuje zoz<strong>na</strong>m typov<br />
projektov, ktoré môeme vytvori. Uistite sa, e ste vybrali<br />
poloku Windows Application. Ako je z názvu zrejmé, pred−<br />
metom nášho záujmu bude tvorba aplikácie .NET pre Win−<br />
dows. Do po¾a Name zapíšte názov projektu.<br />
Vo VB .NET sa zavádza nový pojem, tzv. riešenie. Riešenie je glo−<br />
bálny pojem a oz<strong>na</strong>èujú sa ním všetky aktívne projekty a ich èasti<br />
<strong>na</strong>hrané v prostredí IDE VB .NET (angl. Integrated Development<br />
Environment, integrované vývojové prostredie).<br />
Rov<strong>na</strong>ko môete klepnú <strong>na</strong> tlaèidlo More a zaèiarknu vo¾−<br />
bu Create directory for Solution. Tým Visual Basicu prikáe−<br />
te, aby pre vaše riešenie vytvoril rovnomenný adresár (obr. 4).<br />
Vo chvíli, keï ste so všetkými úpravami spokojní, klep−<br />
nite <strong>na</strong> tlaèidlo OK. VB .NET vytvorí nové riešenie a vpustí<br />
vás do svojho vývojového prostredia. Integrované vývojo−<br />
vé prostredie VB .NET je znázornené <strong>na</strong> obr. 5.<br />
Pretoe nové IDE prináša mnoho zmien, dovolím si veno−<br />
va sa jeho opisu podrobnejšie.<br />
1. Titulkový pruh IDE<br />
V titulkovom pruhu je uvedený názov projektu, názov ver−<br />
zie Visual Basicu, špecifikácia reimu, v akom sa projekt<br />
<strong>na</strong>chádza, a názov práve aktívnej èasti projektu (resp. ná−<br />
zov formulára). Ako iste viete, vyvíjaný projekt sa môe<br />
<strong>na</strong>chádza v dvoch reimoch:<br />
reim návrhu aplikácie (design)<br />
reim behu (exekúcie) aplikácie (run)<br />
V reime návrhu je moné písa zdrojový kód aplikácie,<br />
pridáva formuláre, ako aj iné súèasti aplikácie (<strong>na</strong>pr. in−<br />
štancie rôznych ovládacích prvkov). Aplikácia, ktorá sa <strong>na</strong>−<br />
chádza v reime exekúcie, sa správa voèi programátorovi<br />
rov<strong>na</strong>ko ako voèi finálnemu pouívate¾ovi. Pouitie oboch<br />
reimov je totoné s ich implementáciou v predchádzajú−<br />
cej verzii Visual Basicu.<br />
2. Hlavné menu<br />
Pri práci vo VB .NET sú vám k dispozícii tieto ponuky hlav−<br />
ného menu:<br />
File<br />
Ponuka File pozostáva z mnoiny známych príkazov (za−<br />
loenie nového projektu, otvorenie existujúceho projektu,<br />
134 PC REVUE 5/2003
P R O G R A M U J E M E<br />
uloenie projektu), ako aj ïalších príkazov (pridanie pro−<br />
jektu do riešenia, pridanie novej súèasti do projektu a pod.).<br />
Pre lepšiu orientáciu nechýba ani zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>posledy otvo−<br />
rených projektov a súborov.<br />
Edit<br />
Ponuka integruje príkazy <strong>na</strong> prácu s textom zdrojového<br />
kódu, prípadne pre operácie s inými objektmi. Rov<strong>na</strong>ko tu<br />
môete nájs poloky <strong>na</strong> h¾adanie, zámenu textových re−<br />
azcov a mnohé ïalšie.<br />
View<br />
Obsah tejto ponuky vám umoòuje zobrazi editor <strong>na</strong> zápis<br />
zdrojového kódu aplikácie, ako aj okno <strong>na</strong> návrh vzh¾adu for−<br />
mulára. Pomocou príkazov tohto menu je moné ïalej zvidi−<br />
te¾ni ïalšie špeciálne okná, <strong>na</strong>pr. Prie<strong>sk</strong>umníka riešenia (So−<br />
lution Explorer) alebo okno so zoz<strong>na</strong>mom vlastnostní vy−<br />
braných objektov (Properties Window).<br />
Project<br />
Príkazy <strong>na</strong> pridávanie nových alebo u existujúcich prog−<br />
ramových súèastí tvoria náplò štvrtej ponuky. Pokia¾ bude−<br />
te chcie do vášho projektu zaèleni moduly, triedy, kom−<br />
ponenty a iné externé elementy, urèite vyuijete monosti<br />
ponuky Project.<br />
Build<br />
Ponuka Build obsahuje vo¾by <strong>na</strong> prvotné a opätovné<br />
zostavenie projektu a vytvorenie spustite¾ného súboru<br />
(assembly). V ponuke je umiestnená aj poloka Configu−<br />
ration Ma<strong>na</strong>ger, ktorá dovo¾uje spravova konfigurácie<br />
pre zostavenie riešenia.<br />
Debug<br />
Vo chví¾ach, keï budete „zápasi“ s programovým kódom<br />
aplikácie a h¾ada logické alebo syntaktické chyby, urèite<br />
radi privítate priehrštie príkazov, ktoré vám po<strong>sk</strong>ytuje po−<br />
nuka Debug.<br />
Tools<br />
V ponuke Tools sa <strong>na</strong>chádza ve¾avravný príkaz Options,<br />
ktorý vám predostrie monosti prispôsobenia a úpravy vývo−<br />
jového prostredia programu. Z<strong>na</strong>ènú èas ponuky tvoria prí−<br />
kazy <strong>na</strong> spustenie externých programov, ako je <strong>na</strong>pr. ActiveX<br />
Control Test Container, Spy++ èi Create GUID.<br />
Window<br />
Keï sa vám bude zda, e „zmes“ okien vo vývojovom pro−<br />
stredí je u len ve¾mi málo preh¾adná, <strong>sk</strong>úste otvori túto<br />
ponuku a pomocou príkazov v nej obsiahnutých urobi s<br />
neporiadkom „krátky proces“.<br />
Help<br />
Posledná ponuka zdruuje príkazy <strong>na</strong> aktiváciu dy<strong>na</strong>mic−<br />
kého pomocníka a prácu s ním, ïalej zavolanie technickej<br />
podpory, u<strong>sk</strong>utoènenie aktualizácie produktu, ako aj <strong>na</strong><br />
zobrazenie úvodnej obrazovky Start.<br />
Obr. 6<br />
Inteligentný<br />
panel<br />
Obr. 4<br />
Obr. 5 <br />
IDE Visual<br />
Basicu .NET<br />
Okno New Project <strong>na</strong> zaloenie nového<br />
projektu<br />
Okruh vymenovaných ponúk nie je koneèný (uviedli sme si len zá−<br />
kladné ponuky). V prípade potreby je súbor základných ponúk auto−<br />
maticky rozšírený. Napríklad keï budete pracova s formulármi pro−<br />
jektu, uvidíte v hlavnom menu ïalšie dve ponuky: Data a Format.<br />
3. Hlavný panel nástrojov (standard)<br />
Tento panel nástrojov tvoria tlaèidlá s iko<strong>na</strong>mi pre všetky<br />
štandardné operácie, ako je zaloenie nového projektu èi<br />
otvorenie u existujúceho projektu. Okrem vám u iste<br />
známych tlaèidiel sa tu môete stretnú s tlaèidlami <strong>na</strong><br />
odvolanie a opakovanie u u<strong>sk</strong>utoènenej operácie (Navi−<br />
gate Backward, Navigate Forward). Na paneli sa <strong>na</strong>chá−<br />
dzajú ešte ïalšie tlaèidlá, no s ich funkciou sa oboznámi−<br />
te, keï budete postupova jednotlivými èasami tohto se−<br />
riálu.<br />
V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcou verziou <strong>na</strong>brali panely<br />
nástrojov <strong>na</strong> inteligencii, a preto v prípade, e nebude<br />
moné zobrazi celý panel, v pravej èasti panela sa objaví<br />
tlaèidlo s obrázkom dvojice šípok. Ak kliknete <strong>na</strong> toto tla−<br />
èidlo, zobrazia sa dodatoèné tlaèidlá panela, ktoré nebolo<br />
moné zobrazi (obr. 6).<br />
V budúcej èasti seriálu si povieme o ïalších prvkoch<br />
integrovaného vývojového prostredia jazyka Visual Basic<br />
.NET.<br />
Ján Hanák<br />
Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia<br />
6. èas: Microsoft Mobility Developer Conference 2003<br />
Na polceste èohoko¾vek, a teda aj seriálu o vývoji apliká−<br />
cií pre mobilné zariadenia sa obyèajne treba zastavi,<br />
poohliadnu sa dozadu a, samozrejme, <strong>na</strong>hliadnu i do−<br />
predu. Dobrú zámienku nám <strong>na</strong> to po<strong>sk</strong>ytla konferencia<br />
Microsoft Mobility Developer Conference 2003, ktorá sa<br />
ko<strong>na</strong>la 31. marca a 2. apríla v Paríi pre oblas EMEA. Ale<br />
kým <strong>na</strong>hliadneme do svetovej mobilnej vývojár<strong>sk</strong>ej kuchy−<br />
ne, pokúsme sa rekapitulova situáciu u nás. Pripomí<strong>na</strong>−<br />
me, e predmetom konferencie a aj tohto seriálu je vývoj<br />
aplikácií pre mobilné zariadenia <strong>na</strong> platformách Micro−<br />
softu, teda Windows CE, Pocket PC 2002, Smartphone 2002<br />
a Windows CE.NET.<br />
AKTUÁLNA SITUÁCIA U NÁS. Poèítaèový mesaè−<br />
ník má v dnešnej dobe trochu iné poslanie z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />
aktuálnosti informácií, ne to bolo kedysi. ivot, techno−<br />
lógie a trendy sa neustále zrých¾ujú. Naši starí rodièia si<br />
mono ešte pamätajú èasy, keï sa do domácnosti kupo−<br />
val raz roène kalendár. Bola to asi 400−stranová kniha, ktorá<br />
ponúkala èítanie <strong>na</strong> dlhé zimné veèery a nede¾né odpo−<br />
ludnia po celý rok. Mesaèník by bol v tej dobe nepredsta−<br />
vite¾ne „rýchle“ médium. Ako ideálny zdroj aktuálnych in−<br />
formácií slúil mesaèník v predinternetovej ére. Dnes si<br />
nájdeme èerstvé informácie <strong>na</strong> webe a seriály o progra−<br />
movaní sú vhodným aktuálnym doplnkom kniných pub−<br />
likácií. Preèo to všetko spomí<strong>na</strong>me? Napriek tomu, e<br />
dosia¾ boli v tomto seriáli opisované u v podstate „zasta−<br />
rané“ technológie, bol to <strong>na</strong>dèasový seriál a pre väèšinu<br />
èitate¾ov zatia¾ zbytoèný, pretoe sme len niekde <strong>na</strong> za−<br />
èiatku mohutnej penetrácie mobilných zariadení. No všet−<br />
ky dosia¾ opisované aplikácie a technológie sa dali emulo−<br />
va <strong>na</strong> kvalitných, takmer <strong>na</strong> sto percent verných emulá−<br />
toroch. Ak porovnáme situáciu u nás a v susednej Èe<strong>sk</strong>ej<br />
republike, tam u <strong>na</strong> predpokladanej exponenciálnej kriv−<br />
ke rozšírenia mobilných zariadení mierne postúpili. Mo−<br />
bilní operátori Eurotel CZ a T−Mobil (bývalý Paegas) dotu−<br />
jú vo svojich akciách zariadenia MDA, teda prístroje triedy<br />
Pocket PC Phone Edition, èo je prístroj triedy Pocket PC<br />
2002 so zabudovaným telefónom GSM. Presné èísla nepo−<br />
známe, ale kadý zo spomí<strong>na</strong>ných operátorov urèite pre−<br />
dal nieko¾ko stoviek týchto prístrojov. A ak k tomu pripo−<br />
èítame „klasické“ Pocket PC, <strong>na</strong>príklad HP iPAQ, Toshiba,<br />
Cassiopeia, Sony, zaèí<strong>na</strong> to by s rozšírením prístrojov toh−<br />
to typu zaujímavé.<br />
NOVÉ SMERY A TRENDY – MICROSOFT MOBI−<br />
LITY DEVELOPER CONFERENCE. Na konferencii<br />
sa zúèastnilo viac ne 1000 úèastníkov z vyše tridsiatich<br />
krajín. V jednotlivých prezentáciách zazneli <strong>na</strong>jaktuálnej−<br />
šie informácie oh¾adne súèasného stavu vývoja aplikácií<br />
pre mobilné zariadenia. Azda <strong>na</strong>jzaujímavejšia z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />
mobilných trendov bola úvodná prezentácia Robbie Ray<br />
Wrighta, riadite¾a Microsoft Mobile Devices Group pre ob−<br />
las EMEA.<br />
Spektrum mobilných zariadení, ktorých sa konferencia<br />
týkala, bolo pomerne široké: od miniatúrnych PDA (Bill<br />
Gates u jeden pokus s PDA v hodinkách Timex urobil a<br />
mono sa odhodlá <strong>na</strong> ïalší) cez mobilné telefóny, mobil−<br />
né telefóny triedy Smartphone 2002, klasické prístroje<br />
triedy Pocket PC vrátane podtriedy Pocket PC Mobile<br />
Edition, èo sú prístroje triedy Pocket PC s integrovaným<br />
modulom GSM/GPRS, priemyselné zodolnené prístroje s<br />
operaèným systémom Windows CE.NET a po tablet PC.<br />
Všetky tieto <strong>na</strong> prvý poh¾ad nehomogénne triedy prístro−<br />
jov tvoria akýsi „Windows Powered ekosystém“, prièom<br />
integrujúcimi komunikaènými médiami sú Wi−Fi 802.11x,<br />
Bluetooth a GSM/GPRS. Mimochodom, súèasou konfe−<br />
5/2003 PC REVUE 135
P R O G R A M U J E M E<br />
Priaznivé a nepriaznivé faktory rozširovania<br />
mobilných zariadení<br />
Microsoft Mobile2Market<br />
XML webové sluby<br />
Technológie <strong>na</strong> vývoj softvéru pre jednotlivé mobilné platformy<br />
rencie bola aj exhibícia, kde Sloven<strong>sk</strong>o dôstojne zastupovala bratislav<strong>sk</strong>á firma Gotive<br />
(<strong>www</strong>.gotive.com), ktorá vystavovala nieko¾ko variantov zodolneného priemyselného<br />
poèítaèa s operaèným systémom Windows CE.NET.<br />
Ve¾mi zaujímavé bude v blízkej budúcnosti sledova „súboj“ dvoch platforiem – Smart−<br />
phone 2002 a Pocket PC Phone Edition. Kým Smartphone je <strong>sk</strong>ôr „klasický“ mobilný telefón<br />
s klasickou klávesnicou a minijoystickom, ktorý sa od bených telefónov líši pomerne ve¾kým<br />
farebným displejom a operaèným systémom z rodiny Windows, prístroj triedy Pocket PC<br />
Phone Edition je s výnimkou anténky vlastne klasický PDA s dotykovým displejom bez klá−<br />
vesnice, len s nieko¾kými ovládacími prvkami. Ak chceme z takéhoto prístroja telefonova,<br />
zobrazí sa nám <strong>na</strong> displeji buï virtuál<strong>na</strong> klávesnica pripomí<strong>na</strong>júca klávesnicu mobilného tele−<br />
fónu, alebo si môeme vybra poadované telefónne èíslo priamo z kontaktov. V obidvoch<br />
prípadoch pracujeme pomocou dotykového pera, ktoré sa <strong>na</strong>zýva aj stylus (<strong>na</strong> rozdiel od tab−<br />
let PC je to len kus hmoty bez elektroniky), alebo v núdzi aj... prstom.<br />
Vývoju aplikácií pre obidve triedy prístrojov sa budeme venova aj v tomto seriáli. Na<br />
vývoj aplikácií pre platformu Smartphone 2002 ponúka firma Microsoft Smartphone De−<br />
veloper kit.<br />
Balík obsahuje nielen potrebný softvér, ale aj samotné zariadenie. Je urèený hlavne<br />
partner<strong>sk</strong>ým firmám (viac podrobností <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.microsoft.com/mobile/partners).<br />
Pod¾a globálneho trendu tento prístroj pod komerèným názvom Orange SPV uvedie <strong>na</strong><br />
sloven<strong>sk</strong>ý trh mobilný operátor Orange.<br />
Ale vráme sa k prezentovaným trendom. Ak sa pozrieme <strong>na</strong> diagram trendov typu<br />
semafor, „zelenú“ rozširovaniu a <strong>na</strong>sadzovaniu mobilných zariadení dáva zdoko<strong>na</strong>¾ova−<br />
nie hardvérových komponentov pri klesajúcich cenách. A v „èervenej“ oblasti je stále ne−<br />
dostatok potrebných kvalitných aplikácií a ekonomické trendy, hlavne urèitá nechu k<br />
investovaniu do IT.<br />
Dôleitý je, samozrejme, aj ¾ud<strong>sk</strong>ý faktor. Pouívatelia preferujú jednoduchú obsluhu<br />
zariadení. Názorne to dokumentuje údaj francúz<strong>sk</strong>eho operátora Orange: majite¾ telefó−<br />
nu Motorola pošle mesaène priemerne 14 SMS, <strong>na</strong>proti tomu majitelia telefónov z<strong>na</strong>èky<br />
Nokia a 45 SMS mesaène. Z ktorého telefónu sa asi SMS správy posielajú ¾ahšie? (Šta−<br />
tistika je však nepresný súhrn presných èísel, a tak uvedené èísla môu vyjadrova aj to,<br />
e prístroje z<strong>na</strong>èky Motorola môu pouíva viac ma<strong>na</strong>éri a tí SMS neposielajú ☺).<br />
A keïe zaujímavá je nielen teória, ale aj prax, staèilo pozorne sledova správanie<br />
úèastníkov konferencie. Väèši<strong>na</strong> z nich si <strong>na</strong>šla nejaký kútik – tí šastnejší blízko elektric−<br />
kej zásuvky – a pracovala so svojimi mobilnými zariadeniami. Kadému, kto mal záujem,<br />
toti usporiadatelia konferencie poièali Pocket PC Toshiba, prípadne tým, ktorí si mobil−<br />
né zariadenie priniesli so sebou, poièali kartu (CF alebo PCMCIA) <strong>na</strong> prístup do Wireless<br />
LAN. Ïalším trendom, ktorý si nebolo moné nevšimnú, bol pomerne nízky vekový prie−<br />
mer úèastníkov konferencie, a èo je ve¾mi zaujímavé, hojná úèas príslušníèok neného<br />
pohlavia. A súdiac pod¾a rozhovoru s nieko¾kými z nich, ve¾mi fundovaných vývojárok.<br />
Dievèinám zrejme zaimponovali prístroje elegantných tvarov, ktoré mono nosi v kabelke.<br />
MICROSOFT MOBILE2MARKET. Vývoj aplikácií je len malá, aj keï výz<strong>na</strong>mná èas<br />
ivotného cyklu celej aplikácie. Aplikáciu je potrebné dobre otestova a pomocou neja−<br />
kého marketingového kanála distribuova ku koncovým pouívate¾om. Pri aplikáciách pre<br />
platformu PC sa túto myšlienku nepodarilo zrealizova, aplikácie sa šíria rôznymi druhmi<br />
distribuèných kanálov, prièom ako médiá prevládajú v dnešnej dobe CD a DVD. Menšie<br />
aplikácie je moné distribuova aj prostredníctvom internetu, no pri grafických apliká−<br />
ciách, vývojových prostrediach a serverových aplikáciách dosahuje ve¾kos inštalaèných<br />
súborov nieko¾ko stovák megabajtov. A nesmieme, samozrejme, zabudnú ani <strong>na</strong> <strong>sk</strong>u−<br />
toènos, e nie kadý PC je pripojený do internetu (hlavne v <strong>na</strong>šich konèinách). Pri apli−<br />
káciách pre mobilné zariadenia je situácia iná. Väèši<strong>na</strong> nových zariadení disponuje neja−<br />
kým bezdrôtovým komunikaèným kanálom, prevane GPRS, prièom typická ve¾kos mo−<br />
derných aplikácií vyuívajúcich .NET Compact Framework je pár desiatok kilobajtov, take<br />
nie je nijaký problém zí<strong>sk</strong>ava aplikácie priamo zo serverov distribútorov <strong>na</strong> mobilné<br />
zariadenia. A pri aplikáciách vyvinutých v<br />
eVT (<strong>na</strong>tívny kód) spravidla ve¾kos apli−<br />
kácie neprekroèí nieko¾ko sto megabaj−<br />
tov. Pravda, nielen vo fyzike, ale aj v in−<br />
formatike platí entropia – zjednodušene<br />
povedané, veci ponechané samy <strong>na</strong> seba<br />
spejú od desiatich k piatim. A tak softvé−<br />
rový produkt, ktorý je ponechaný bez<br />
podpory, èasom zanikne. Azda <strong>na</strong>jviac i−<br />
votaschopné sú v prípade ponechania Trendy ma<strong>na</strong>ged verzus <strong>na</strong>tívny kód<br />
samých <strong>na</strong> seba paradoxne poèítaèové<br />
vírusy.<br />
Program Microsoft Mobile2Market viac−menej korešponduje so základnými etapami<br />
ivotného cyklu programu, pravda, len po jeho distribúciu, teda vývoj aplikácie, jej zosta−<br />
venie (pri <strong>na</strong>tívnom kóde pre mobilné zariadenia je dôleité, aby bola aplikácia <strong>sk</strong>ompi−<br />
lovaná a zostavená pre správny procesor), následná certifikácia a marketing, teda dis−<br />
tribuèné kanály <strong>na</strong> šírenie aplikácie. Pojem certifikácia z<strong>na</strong>mená udelenie certifikátu, vo<br />
fyzickom zmysle slova akéhosi loga, obvykle vo forme nálepky, ktoré zrete¾ne oz<strong>na</strong>èuje,<br />
e daný produkt je overený a certifikovaný pre danú platformu, v <strong>na</strong>šom prípade pre Po−<br />
cket PC alebo Smartphone 2002. Nie je to absolút<strong>na</strong> novinka, podobné logo pride¾uje<br />
Microsoft aj hardvérovým produktom od väèšiny známych výrobcov, take logo nás ubez−<br />
peèí, e daný produkt sa hodí pre príslušný operaèný systém.<br />
XML WEBOVÉ SLUBY. Doslova hitom v softvérových technológiách sú v posled−<br />
ných mesiacoch XML webové sluby. Pripomeòme si, e ide o serverovú aplikáciu a staèí<br />
si <strong>na</strong>listova niektoré z èastí nedávno <strong>sk</strong>onèeného seriálu ASP.NET, kde nájdeme nieko¾ko<br />
príkladov <strong>na</strong> vytvorenie webovej sluby, ale aj <strong>na</strong> aplikácie, ktoré webovú slubu vyuíva−<br />
jú. XML webové sluby sa toti trafili presne do filozofie vyuívania mobilných zariadení.<br />
V mobilnom zariadení staèí ma jednoduchú aplikáciu alebo len prehliadaè webových<br />
stránok a celý aplikaèný kód beí <strong>na</strong> serveri. Typickým príkladom môe by <strong>na</strong>príklad<br />
splátkový predaj, rezervácia leteniek a podobne, keï sa pripojíme k webovej slube po−<br />
<strong>sk</strong>ytovate¾a a <strong>na</strong> základe <strong>na</strong>mi zadaných parametrov, <strong>na</strong>príklad parametrov pôièky, zís−<br />
kame výšku mesaènej splátky a celkovú sumu, ktorú musíme splati. Všetky údaje medzi<br />
webovou slubou a klient<strong>sk</strong>ymi aplikáciami sa vymieòajú vo formáte XML.<br />
TECHNOLÓGIE NA VÝVOJ APLIKÁCIÍ PRE MOBILNÉ ZARIADENIA NA<br />
PLATFORME MICROSOFT. Azda <strong>na</strong>jpreh¾adnejšia forma <strong>na</strong> prezentovanie techno−<br />
lógií <strong>na</strong> vývoj mobilných aplikácií <strong>na</strong> platforme Microsoft bude tabu¾ka a obrázok. V pr−<br />
vých dvoch ståpcoch tabu¾ky sú prezentované súèasné technológie, v posledných dvoch<br />
ståpcoch technológie blízkej budúcnosti.<br />
PPC 2002 SP 2002 PPC Ozone SP v.Next<br />
WinCE OS 3.0 3.0 4.2 4.2<br />
eVC 3.0 3.0 4.0 (SP2) 4.0 (SP2)<br />
eVB 3.0 – – –<br />
VS.NET 2003 – 2003 2003<br />
.NETCF 1.0 – 1.0 1.0*<br />
MFC X – X –<br />
ATL X – X X<br />
eVB (runtime) X – X (RAM) –<br />
SQL CE X – X –<br />
ADO.NET X – X X<br />
MSMQ X – X X<br />
Web Server X – X –<br />
Zrejmý je hlavne trend prechodu z aplikácií vytvorených v <strong>na</strong>tívnom kóde <strong>na</strong> aplikácie<br />
vyvinuté v „ma<strong>na</strong>ged“ kóde. Tento kód je potom spoloèný pre všetky platformy a inter−<br />
pretuje sa <strong>na</strong> úrovni architektonickej vrstvy CLI.<br />
MICROSOFT MOBILITY DEVELOPER CONFERENCE – PREZENTÁCIE. Hoci<br />
konferencia trvala len dva dni, v nieko¾kých paralelných sekciách zaznelo pomerne ve¾a<br />
prezentácií a niektoré veci si bolo moné vy<strong>sk</strong>úša aj priamo v poèítaèových laboratóriách.<br />
Nie je preto moné v rámci tohto èlánku prezentova všetko, ale... dá sa to ¾ahko <strong>na</strong>pravi.<br />
Na priloenom CD sú powerpointové slide <strong>na</strong>jzaujímavejších prezentácií, ktoré <strong>na</strong> konferen−<br />
cii zazneli. Je to vlastne komplet dvoch k¾úèových prezentácií (KEY) a všetkých prezentácií zo<br />
sekcie aplikácií pre klienta (CLI) a všetkých prezentácií zo serverovej sekcie (SVR).<br />
¼uboslav Lacko<br />
136 PC REVUE 5/2003
S E R V I S<br />
Tipy a triky pre Windows<br />
WINDOWS XP<br />
Panel Rýchle spustenie. Ak ste pouívali Windows 98, urèite ste si zvykli <strong>na</strong> panel<br />
Rýchle spustenie (Quick Launch). Vo Windows XP sa síce tie <strong>na</strong>chádza, ale je potrebné<br />
ho zapnú. Kliknite pravým tlaèidlom <strong>na</strong> prázdne miesto <strong>na</strong> Hlavnom paneli a z kontex−<br />
tového menu vyberte Panel nástrojov | Rýchle spustenie. Objaví sa vám panel Rýchle<br />
spustenie presne <strong>na</strong> svojom mieste (ved¾a tlaèidla Štart). Od svojho predchodcu vo<br />
Windows 98 sa trochu odlišuje. Nemôete <strong>na</strong>príklad meni jeho ve¾kos. Tá sa automatic−<br />
ky prispôsobuje poètu poloiek v tomto paneli. Maximálne môu by však zobrazené iba tri<br />
poloky, ostatné sa zobrazia po kliknutí <strong>na</strong> šípku (obr. 1).<br />
Obr. 1 Panel Rýchle spustenie<br />
podmienok. Novú podmienku pridáte<br />
kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo Prida a násled−<br />
ným vyplneným Názvu a farebného<br />
Oz<strong>na</strong>èenia. Nesmiete však zabudnú<br />
ani <strong>na</strong> tlaèidlo Podmienka a zvoli, ke−<br />
dy sa má poloka zvýrazni poadova−<br />
nou farbou.<br />
SKRYTÉ APLIKÁCIE<br />
VO WINDOWS XP<br />
Aj vo Windows XP sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>sk</strong>ryté<br />
aplikácie. Sú to aplikácie, <strong>na</strong> ktoré<br />
nenájdete odkaz v iadnej ponuke sys−<br />
tému. Spúšajú sa cez ponuku Štart |<br />
Spusti <strong>na</strong>písaním me<strong>na</strong> aplikácie a<br />
potvrdením kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo OK.<br />
Obr. 4<br />
Automatické formátovanie<br />
v Outlook XP<br />
Meno aplikácie je uvedené v zátvorke za názvom aplikácie.<br />
Prehliadaè schránky (clipbrd) – pomocou prehliadaèa schránky môete vystrihnú<br />
alebo kopírova dáta z urèitej aplikácie a uloi ich <strong>na</strong> stránku, ktorú môete pomenova,<br />
uloi, opakovane pouíva alebo zdie¾a s inými pouívate¾mi.<br />
Ak sa však blišie pozriete <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenia Hlavného panela, zistíte, e ve¾kos panela<br />
Rýchle spustenie sa predsa len dá meni. Musíte však v Štart | Nastavenia | Hlavný panel<br />
a ponuka Štart odškrtnú monos Uzamknú hlavný panel.<br />
Ponuka Štart. Windows XP obsahuje novú ponuku Štart, ktorá vám umoòuje rýchlejší<br />
prístup k internetovému prehliadaèu, emailovému klientovi a èasto spúšaným apliká−<br />
ciám. Ak sa vám však táto nová ponuka Štart nepáèi, môete sa vráti k tzv. klasickej,<br />
ktorú poznáte z Windows 9x. Porov<strong>na</strong>nie týchto ponúk nájdete <strong>na</strong> obrázku è. 2.<br />
Obr. 2 Nová a klasická<br />
ponuka Štart<br />
Obr. 5<br />
Správca di<strong>sk</strong>ov<br />
Obr. 3<br />
Nastavenie klasickej ponuky<br />
Štart<br />
MICROSOFT OFFICE XP<br />
K <strong>na</strong>staveniam ponuky Štart sa dostane−<br />
te cez Štart | Nastavenia | Hlavný panel a<br />
ponuka Štart prepnutím <strong>na</strong> záloku Po−<br />
nuka Štart. Tu si môete vybra, èi chcete<br />
pouíva novú alebo klasickú ponuku Štart.<br />
Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo Vlastnosti sa dosta−<br />
nete k jednotlivým <strong>na</strong>staveniam.<br />
Pri novej ponuke Štart máte monos <strong>na</strong>−<br />
stavi ve¾kos ikon, poèet programov v zoz<strong>na</strong>−<br />
me èasto spúšaných aplikácií a preferovaný<br />
internetový prehliadaè a emailového klienta.<br />
Pri klasickej ponuke Štart máte k dispozí−<br />
cii viacero <strong>na</strong>stavení (obr. 3). Zaujímavé je<br />
<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavenie Pouíva individuál−<br />
ne ponuky, ktoré urèuje, èi majú ma všet−<br />
ci pouívatelia rov<strong>na</strong>kú alebo individuálnu<br />
ponuku Štart.<br />
Outlook XP. Ak pouívate v aplikácii Outlook XP kalendár, urèite vám príde vhod fareb−<br />
né rozlíšenie udalostí. Ak u máte spustený Outlook XP, prepnite sa do sekcie Kalendár.<br />
Pravým tlaèidlom kliknite <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný riadok kalendára a z kontextového menu vyberte<br />
Automatické formátovanie. V tomto okne (obr. 5) môete definova ¾ubovo¾ný poèet<br />
Správca programov (program) – táto aplikácia umoòuje vytvára programové <strong>sk</strong>upi−<br />
ny pre pouívate¾ov a spúša pod nimi programy.<br />
Editor systémovej konfigurácie (sysedit) – je to klasický editor systémových súborov<br />
ako vo Windows 9x. Umoòuje prístup k súborom win.ini a system.ini.<br />
Telnet (telnet) – klasický telnet klient.<br />
Správa di<strong>sk</strong>ov (di<strong>sk</strong>mgmt.msc) – tento nástroj slúi, ako u názov <strong>na</strong>povedá, <strong>na</strong> mani−<br />
puláciu s di<strong>sk</strong>ami, vytváranie oddielov, formátovanie a priraïovanie písmen jednotlivým jed−<br />
notkám. Práve priraïovanie písmen jednotlivým jednotkám by ste márne h¾adali v Správcovi<br />
zariadení. Vo Windows 2000 a Windows XP sa <strong>na</strong>chádza práve v tomto programe (obr. 5).<br />
Správca zariadení (devmgmt.msc) – táto aplikácia umoòuje grafické zobrazenie <strong>na</strong>in−<br />
štalovaného hardvéru. Môete ju poui pri aktualizácii ovládaèov, upravách <strong>na</strong>stavenia<br />
hardvéru a <strong>na</strong>jmä pri riešení problémov.<br />
Správca overovania ovládaèov (veriefier) – prostredníctvom tohto nástroja sa dozvie−<br />
te, èo majú inštalované ovládaèe „dovolené“ a èo nie, niektoré <strong>na</strong>stavenia môete aj<br />
meni. Tento nástroj však nie je urèený do rúk zaèiatoèníkov!<br />
Správca úloh (ta<strong>sk</strong>mgr) – správcu úloh urèite všetci poznáte z Windows 9x. Tam sa dal<br />
vyvola stlaèením Ctrl + Alt + Del. Táto kombinácia klávesov platí aj pre Windows XP<br />
Professio<strong>na</strong>l. Správca úloh po<strong>sk</strong>ytuje informácie o spustených programoch a procesoch.<br />
Spustené programy a procesy dokáe <strong>na</strong> váš pokyn ukonèi, a to ove¾a svinejšie ako jeho<br />
predchodca z Windows 9x. Takisto meria zaaenie CPU a vyuitie operaènej pamäte. Z<br />
týchto údajov je potom moné vytvori graf „vyuitia“ poèítaèa.<br />
Editor súkromných z<strong>na</strong>kov (eudcdit) – pomocou tejto aplikácie máte monos vytvo−<br />
ri a 6400 jedineèných z<strong>na</strong>kov (písmená, logá...), ktoré môete následne poui v kninici<br />
písiem. Editor súkromných z<strong>na</strong>kov obsahuje základné nástroje <strong>na</strong> vytváranie a úpravu<br />
z<strong>na</strong>kov a ïalšie spresòujúce monosti.<br />
Prehliadaè udalostí (eventvwr) – pomocou tohto nástroja môete sledova udalosti,<br />
ktoré sú zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né v protokole zabezpeèenia a systémovom protokole. Pouitím<br />
Prehliadaèa udalostí zí<strong>sk</strong>ate preh¾ad o všetkom, èo sa v systéme deje, vrátane hlásení o<br />
chybách a informácií, ako k nim došlo.<br />
O produkte Windows (winver) – jednoduché okno zobrazujúce informácie o verzii<br />
Windows, pouívate¾ovi a licencii.<br />
Igor Kulman<br />
5/2003 PC REVUE 137
S E R V I S<br />
Hardvér pod lupou / 4. èas: Operaèná pamä<br />
Na úvod si nieèo povieme o realizácii pamäových obvodov v<br />
komplexnom ponímaní. Prakticky sa dajú poui nie iba pri<br />
PC, ale takmer v kadom elektronickom zariadení vrátane PC.<br />
Samozrejme, ich fyzická konštrukcia nie je daná presným nor−<br />
movaným vyhotovením puzdra pamäte, take sa môeme<br />
stretnú s jej rôznymi mutáciami v aplikovanej elektronike. Vo<br />
všeobecnosti rozde¾ujeme pamäte pod¾a prístupu k informá−<br />
ciám <strong>na</strong> pamäte s náhodným prístupom (RAM), pri ktorých<br />
platí, e doba prístupu pre jednotlivé bunky pamäte je rov−<br />
<strong>na</strong>ká a nezáleí <strong>na</strong> umiestnení bunky v pamäti. Práve takáto<br />
pamä je pre PC strategická. Pamä so sekvenèným prístu−<br />
pom (SAM) má rôznu dobu prístupu k rôznym pamäovým<br />
bunkám, a teda záleí <strong>na</strong> umiestnení bunky v pamäti. Adre−<br />
sovaná bunka sa tým sprístupní a po systematickom<br />
preh¾adaní predchádzajúcich buniek. Pamäte s asociatívnym<br />
prístupom (CAM) majú realizáciu adresovania vyriešenú spô−<br />
sobom výberového k¾úèa. To z<strong>na</strong>mená, e bunka sa nesprí−<br />
stupní <strong>na</strong> základe adresy, ale a po systematickom preh¾a−<br />
daní obsahu všetkých buniek spomí<strong>na</strong>ným výberovým k¾ú−<br />
èom. Pamäou CAM je v PC vyrovnávacia pamä. Druhé roz−<br />
delenie pamätí je a<strong>na</strong>logicky odvodené od prvého a týka sa<br />
alter<strong>na</strong>tív IO operácií spomenutých pamätí. Pamäte <strong>na</strong> èíta−<br />
nie a zápis (RWM) dovo¾ujú v priebehu èinnosti zápis aj èíta−<br />
nie. Niektoré typy týchto pamätí po vypnutí <strong>na</strong>pájacieho<br />
<strong>na</strong>pätia svoj obsah stratia (polovodièové pamäte) a niektoré<br />
si ho uchovajú (magnetické formy záz<strong>na</strong>mu). V polovodièo−<br />
vých statických pamätiach typu RWM (SRAM) fyzická realizá−<br />
cia pamäovej funkcie je vytvorená bistabilným klopným<br />
obvodom. Dy<strong>na</strong>mické pamäte RWM (RAM) majú realizovanú<br />
pamäovú bunku pomocou parazitnej kapacity a jedného<br />
tranzistora, teda polovodièového priechodu v bunkovom spí−<br />
<strong>na</strong>èi. Pri zápise sa parazitná kapacita <strong>na</strong>bije a tým sa uchová<br />
informácia. Vplyvom zvodového prúdu sa kapacita postupne<br />
vybíja, a preto treba týmto pamätiam v urèitých intervaloch<br />
<strong>na</strong>bíja kapacitu. Tomuto javu hovoríme obèerstvovanie pa−<br />
mäte alebo REFRESH. Pamäte iba <strong>na</strong> èítanie (ROM) sú urèené<br />
<strong>na</strong> stále uchovanie informácií. Jedinou monou operáciou je<br />
èítanie jej obsahu, prièom zapísa obsah (definovaný pri výro−<br />
be) môeme len ako. Pamäte ROM sú realizované buï ako<br />
pamäte PROM, ktoré sa dajú <strong>na</strong>programova iba raz (pri výro−<br />
be), alebo EPROM, ktorých dáta mono vymaza pouitím<br />
ultrafialového iarenia. Je to len struèný preh¾ad bene po−<br />
uívaných pamätí v aplikovanej elektronike. Informácie o ich<br />
rozdielnej rýchlosti a konštrukcii sú pre tento seriál nepotreb−<br />
né, take sa poïme venova práve poèítaèovým pamätiam.<br />
ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA. Operaèná pamä<br />
v poèítaèi má za úlohu uklada spracované informácie,<br />
pozostávajúce z dát a jednotlivých inštrukcií programov.<br />
Pamä si mono predstavi ako maticu elektronických prv−<br />
kov, prièom kadá bunka môe uchova informáciu jed−<br />
ného bitu (0 alebo 1). Orientácia v takejto matici je odo−<br />
vzdaná adresovému systému. Do kadej bunky môeme<br />
prostredníctvom adresy vstúpi, dáta preèíta alebo modi−<br />
Obr. 1<br />
fikova. Dva základné parametre urèujú výkon pamäte. Jej<br />
kapacita, ktorá sa udáva v bitoch (<strong>na</strong>príklad pamä 512<br />
kilobitov je pamäou 64 kilobitov × 8 bitov). Druhý para−<br />
meter je prístupová doba, ktorá predstavuje èas od prija−<br />
tia adresy pamäou po vydanie obsahu pamäovej bunky<br />
<strong>na</strong> príslušné kontakty pamäte.<br />
TECHNOLÓGIE A ROZDELENIE PAMÄTÍ (RAN−<br />
DOM ACCESS MEMORY). Mikroprocesor <strong>na</strong>jèastej−<br />
šie komunikuje s pamäou. Pretoe nároky softvéru h<strong>na</strong>li<br />
vpred vývoj nového hardvéru, h<strong>na</strong>l sa s nimi aj alter<strong>na</strong>tívny<br />
vývoj nielen operaèných pamätí. Uprednostnenie technológie<br />
RAM môeme odôvodni azda aj tým, e má menšiu prístu−<br />
povú dobu ako pamäte ROM. Poïme sa teda pozrie <strong>na</strong> rea−<br />
lizáciu ostatných pamätí zaloených <strong>na</strong> RAM. SRAM (Static<br />
RAM) je typ pamäte, ktorej kadá bunka je tvorená bistabil−<br />
ným klopným obvodom. Ten môe <strong>na</strong>dobúda stav logickej<br />
1 alebo logickej 0. Ich hlavnou výhodou je rýchlos (prístupo−<br />
vá doba). Tá sa pohybuje v rozpätí 20 a 30 ns. Na druhej<br />
strane je zloitá realizácia jednej bunky, èím <strong>na</strong>rastajú aj<br />
výrobné náklady. Jej aplikácia je <strong>na</strong>mieste vtedy, ak potrebu−<br />
jeme rýchlu, ale nie prive¾kú pamä. V poèítaèi je vyuívaná<br />
ako cache druhej úrovne. Pamä DRAM (Dy<strong>na</strong>mic RAM) má<br />
jednotlivé bunky tvorené miniatúrnymi kondenzátormi, kto−<br />
rých kapacita je príliš nízka, èo má za následok ich pomerne<br />
rýchle vybíjanie. To rieši u spomí<strong>na</strong>ný signál REFRESH (obèer−<br />
stvovanie pamäte). Ich výrobné náklady sú nišie, kapacity<br />
vyššie. Na rozdiel od pamätí SRAM sú pomalšie, pretoe ich<br />
prístupová doba je 60 a 100 ns. Ïalšou menej známou<br />
pamäou je CMOS−RAM (Complementary Metal Oxide Si−<br />
licon). Tá je vyrobená technológiou CMOS a vyz<strong>na</strong>èuje sa<br />
hlavne malou spotrebou. V <strong>na</strong>šich poèítaèoch zastupuje dô−<br />
leitú funkciu zápisu parametrov BIOS−u jeho setupom. Po<br />
vypnutí poèítaèa je CMOS−RAM <strong>na</strong>pájaná batériou matiènej<br />
do<strong>sk</strong>y. Od tohto èlánku zrejme nikto neoèakáva správy o<br />
novinkách, ale všeobecný preh¾ad, no aj <strong>na</strong>priek tomu sa pri<br />
èítaní <strong>na</strong>sledujúcich riadkov tí „zasvätení“ mono budú cíti<br />
ako <strong>na</strong> hodine dejepisu (ale nedá sa nespomenú!!!). Pamä<br />
DRAM u patrí do histórie PC vývoja, pretoe bola vytlaèená<br />
pamäovými modulmi typu FPM a EDO−RAM. Skratka FPM−<br />
RAM (Fast Page Mode) sa v tomto èlánku zatia¾ nevy<strong>sk</strong>ytla,<br />
ale buïte bez obáv! Ide o typ pamäte RAM, ktorý umoòuje<br />
adresovanie stránok. Ešte stále sme v minulosti, respektíve v<br />
èasoch 386 èi 486. Samozrejme, FPM ustupuje ïalšiemu,<br />
rýchlejšiemu variantu EDO (Extended Data Output). Ide o<br />
dy<strong>na</strong>mickú pamä, ktorá dovo¾uje uchovanie dát <strong>na</strong> výstupe,<br />
èo umoní prekrývanie èítacích impulzov. Tým sa dosiahne<br />
to, e pripravovanie ïalšej adresy prebieha v èase èítania.<br />
Nárast rýchlosti oproti FPM je párpercentný, pretoe pri zápi−<br />
se sa prekrývanie dát nedá aplikova. Výrobcovia pred Ex−<br />
tended Data Output zaradili slovko Burst a vznikajú pamäte<br />
BEDO. V praxi ide len o dvojstupòové zreazenie, èoho výsled−<br />
kom je <strong>na</strong>èítanie viacerých pamäových adries <strong>na</strong>raz. SDRAM<br />
(Synchronous Dy<strong>na</strong>mic RAM) – <strong>na</strong>stavenie frekvencie pa−<br />
mäovej zbernice urèuje takt tejto pamäte. Jej doba vybave−<br />
nia je 8 a 12 ns. V praxi je pamä SDRAM pouitá vo väèši−<br />
ne poèítaèov (starších ako dva roky). Modul má 168 vývodov.<br />
Táto technológia vytlaèila EDO, BEDO, ako aj FPM. SAM<br />
(Serial Access Memory) k jednotlivým bunkám pristupuje sé−<br />
riovo. Inkrementáciou adresy sa dáta postupne vyèítavajú.<br />
Táto pamä má minimum vývodov <strong>na</strong> puzdre. Pamäte<br />
RDRAM vyvinula firma Rambus Inc. (Rambus Dy<strong>na</strong>mic RAM).<br />
Ide o duálnu pamä pracujúcu <strong>na</strong> hranici 800 MHz. Aj <strong>na</strong>−<br />
priek tomu, e doba prístupu je v súèasnosti horšia ako pri<br />
<strong>na</strong>jrýchlejšej SDRAM, dosahuje <strong>sk</strong>velé výsledky (duálnos a<br />
800 MHz). Druhá technológia, ktorá je pre beného smrte¾−<br />
níka nedostupná, je MRAM (Magnetoresistive Random Access<br />
Memory). Jej princíp je zmenený <strong>na</strong> elementárnej úrovni.<br />
Základ fyzickej vrstvy tvorí magnetický film, ktorý je pokrytý<br />
kremíkovým substrátom. Magnetická vrstva je uzatvorená<br />
medzi dvoma mriekami, ktoré sú vytvorené <strong>na</strong>notechnoló−<br />
giou z „drôtikov“. Prechodom prúdu vzniká v okolí magne−<br />
tické pole, ktoré sa buï ruší druhou mriekou, alebo zapíše èi<br />
vymae daný bit. Údaje ostávajú v pamäti aj po odpojení<br />
elektrickej energie. Túto technológiu plánujú integrova pria−<br />
mo <strong>na</strong> mikroprocesor, ale to všetko je len hudba budúcnos−<br />
ti. Sú asi 30−krát rýchlejšie ako konvenèné pamäte DRAM.<br />
„NEZNÁMA“. ECC (Error Correction Code) je hardvé−<br />
rová implementácia kontrolného algoritmu integrity úda−<br />
jov. Takýto kontrolný mechanizmus iste poznáte pod náz−<br />
vom paritný bit. Pamäová zbernica tak môe automatic−<br />
ky detegova jednoduché chyby. Je viac ne pravdepodob−<br />
né, e chyba v dvoch bitoch spôsobí zastavenie systému.<br />
Vý<strong>sk</strong>yt dvoch po sebe <strong>na</strong>sledujúcich chýb je zriedkavý, èo<br />
však nez<strong>na</strong>mená, e sa to raz nestane. Samozrejme, pod−<br />
pora ECC musí by <strong>na</strong> strane pamätí, ale aj <strong>na</strong> strane èipo−<br />
vej súpravy. Ce<strong>na</strong> pamätí s ECC je výrazne vyššia, a preto sa<br />
pouíva len pri zvláš hodnotných hardvérových aplikáciách.<br />
SPD (Serial Presence Detect) je informácia uchovaná v<br />
EEPROM <strong>na</strong> pamäti SDRAM, urèená <strong>na</strong> automatickú opti−<br />
malizáciu prostredníctvom matiènej do<strong>sk</strong>y.<br />
CAS (Column Address Strobe) je kontrolný signál, ktorý<br />
aktivuje pamä <strong>na</strong> èítanie informácií bloku adries.<br />
INŠTALÁCIA. Inštalácia pamäového modulu do PC je<br />
zvyèajne bezproblémový proces. Aby sme predišli akým−<br />
ko¾vek problémom, musíme dodra zopár základných pravi−<br />
diel. Pamäové moduly sú citlivé <strong>na</strong> elektrostatický výboj, a<br />
preto sa pri práci uistite, èi ste v priamom spojení so zemou,<br />
ktorá by prípadný výboj okamite zviedla. Matièná do<strong>sk</strong>a dis−<br />
ponuje viacerými slotmi, ktoré sú oz<strong>na</strong>èené poradovým èís−<br />
lom (1, 2, prípadne 3, 4). Z praxe viem, e výrobcom oz<strong>na</strong>èo−<br />
vané sloty nezohrávajú k¾úèovú úlohu pri konfigurácii.<br />
Takisto ich nedodranie nijako neovplyvní chod PC. Samo−<br />
zrejme, odporúèa sa dodra postupnos. Pamäový modul<br />
nie je moné otoèi, a preto pri zasúvaní uplatòujeme pra−<br />
vidlo „nie silou, ale rozumom“. Pokus o násilné otoèenie pa−<br />
mäového modulu sa <strong>sk</strong>onèí znièením plastovej èasti slotu<br />
alebo trvalým poškodením pamäte. Pri pamätiach SIMM<br />
modul vkladáme pod uhlom 45° a po jeho zasunutí ho posu−<br />
nieme tak, aby bol umiestnený kolmo <strong>na</strong> matiènú do<strong>sk</strong>u, èím<br />
sa modul sám zamkne. Vkladanie a vyberanie pamätí DIMM<br />
je vybavené iným zabezpeèovacím mechanizmom. Pamä sa<br />
vkladá kolmo <strong>na</strong> matiènú do<strong>sk</strong>u a po <strong>na</strong>vedení okrajov pa−<br />
mäte <strong>na</strong> slot sa rovnomernou silou automaticky zamkne.<br />
Pochopite¾ne, neodporúèam vám kombinova èi pokúša sa<br />
prevádzkova rôzne druhy pamätí, pretoe sa vám nepodarí<br />
oivi ich. Zvyèajne je ich frekvencia <strong>na</strong>stavovaná BIOS−om,<br />
kde medzi manuálnym <strong>na</strong>stavením nájdete aj parameter<br />
BySPD. Skratku SPD si netreba preklada ako speed, pretoe<br />
ide o Serial Presence Detect.<br />
PROBLÉMY A DIAGNOSTIKA. Pamäové moduly<br />
nie sú v konštrukcii PC <strong>na</strong>jèastejším zdrojom konfliktov. Aj<br />
<strong>na</strong>priek tomu sú èasto „nevypoèítate¾né“. V tejto èasti sa<br />
budem s<strong>na</strong>i opísa tie hlavné. Poruchy môeme rozdeli<br />
do dvoch <strong>sk</strong>upín. Prvá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zahàòa chybné pamäové<br />
moduly (z h¾adi<strong>sk</strong>a fyzickej realizácie). Nie je pravidlom, e<br />
takto poškodená pamä je úplne nefunkèná. Ak do matiè−<br />
nej do<strong>sk</strong>y nezaloíme iadnu pamä alebo pamä úplne<br />
chybnú, do<strong>sk</strong>a to deteguje a pouívate¾a upozorní zabez−<br />
peèovacím systémom. Ten môe by realizovaný rôznymi<br />
spôsobmi (<strong>na</strong>jèastejšie sig<strong>na</strong>lizácia LED <strong>na</strong> zadnom paneli<br />
èi zvuková sig<strong>na</strong>lizácia). Ak poèítaè nedáva poívate¾ovi<br />
nijakú správu o chybe a funguje, nez<strong>na</strong>mená to, e pamä<br />
je fyzicky v poriadku. Môe obsahova chybné pamäové<br />
miesta, z ktorých, resp. do ktorých nemôu „tiec“ dáta.<br />
Príèinu h¾adáme v spomí<strong>na</strong>nej fyzickej realizácii. Nezáleí<br />
<strong>na</strong> tom, èi je to porucha adresácie, prístupu alebo chyb−<br />
ného ohlasu. Takúto poruchu diagnostikujeme prostred−<br />
níctvom príslušného programu. Rôzne mutácie zaloené<br />
<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom princípe (len dizajn je iný ☺) nájdete <strong>na</strong><br />
internete. Môem vám len odporúèa aplikáciu pracujúcu<br />
pod MS DOS, pretoe je viac ne pravdepodobné, e OS<br />
Windows nebude s èiastoène chybnou pamäou pracova<br />
správne. Osobne som si ob¾úbil program Memtest−86<br />
v3.0. Proces kontroly pozostáva zo siedmich krokov. V<br />
podstate ide o postupné preadresovanie celej pamäte s<br />
pokusom zápisu a èítania 8−bitovej vzorky a 32−bitovej<br />
vzorky. Druhú <strong>sk</strong>upinu tvoria pamäové moduly, ktoré sú<br />
funkèné a správne zaloené, ale nie sú korektne <strong>na</strong>stave−<br />
né alebo sú v konflikte s ostatným hardvérom. Pri výbere<br />
novej pamäte máme dnes viacero moností. Donedáv<strong>na</strong><br />
osamelí výrobcovia PQI a APACER sú <strong>na</strong> trhu tým, èo<br />
zákazníci dobre poz<strong>na</strong>jú. Osobnú <strong>sk</strong>úsenos mám však<br />
lepšiu s pamäami APACER, pretoe PQI nepracovali vdy<br />
správne ani <strong>na</strong> frekvencii, ktorá bola udávaná <strong>na</strong> štítku.<br />
Ich stabilitu je neraz moné docieli len ich podtaktovaním<br />
(<strong>na</strong>pr. zo 133 MHz <strong>na</strong> 100 MHz). Nestabilita sa prejavuje<br />
hibernáciou poèítaèa (modrá obrazovka èi úplné „stuhnu−<br />
tie“) alebo samovo¾ným reštartovaním (v prípade, ak nie je<br />
zvýšená teplota procesora) pri spustení OS èi aplikácie.<br />
NABUDÚCE. Ïalšiu èas venujeme opä pamätiam, ale<br />
pre zmenu nie polovodièovým, ale pamätiam s magnetickou<br />
formou uchovania dát, teda pevným di<strong>sk</strong>om. Vysvetlíme si<br />
ich fyzickú realizáciu, ako aj ich rôzne reimy èi štandardy.<br />
Verím, e vám táto, ale aj ïalšie èasti dajú všeobecný preh¾ad<br />
o jednotlivých èastiach poèítaèa. O mesiac doèítania.<br />
Jozef KOZÁK ml.<br />
138 PC REVUE 5/2003
S E R V I S<br />
Poradòa: Questions & Answers (Q&A)<br />
REŠTARTOVANIE PC PO VYPNUTÍ HRY<br />
Q: Mám PC: MB: K7VTA3; AMD DURON 1200 MHz; nVidia<br />
GeForce2 MX400 32 MB; 256 MB RAM; 60 GB Maxtor.<br />
Mal som tam u viacero operaèných systémov (Win−<br />
dows ME, Windows XP Home, Windows XP Professio<strong>na</strong>l,<br />
Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l) a pod kadým mi robí to isté:<br />
po vypnutí akejko¾vek 3D hry (Counter−Strike, Soldier of<br />
Fortune, Mafia...) mi reštartuje PC. Neviem, èo s tým. Skús−<br />
te mi poradi, ak viete. Ïakujem. Karol (karci@post.cz)<br />
A: Daný problém by som riešil takto:<br />
1. Vytvoril by som èistú inštaláciu zvoleného OS (<strong>na</strong>pr. Win<br />
XP). Po nej <strong>na</strong>inštaloval príslušné servis packy (<strong>na</strong>ozaj<br />
vrelo odporúèam pre legálne inštalácie) a ovládaèe, hlav−<br />
ne k MB a VGA. Následne aplikáciu, pri ktorej sa chyba<br />
prejavuje (staèí jednu). Èistá inštalácia predstavuje inštalá−<br />
ciu OS <strong>na</strong> sformátovaný di<strong>sk</strong>. Ja ju uprednostòujem vdy,<br />
keï je nejaký problém, kde neviem odhadnú príèinu. Po−<br />
vie nám, èi zo stránky softvéru je všetko v poriadku, a po−<br />
môe nám vylúèi chyby spôsobené rôznymi reinštaláciami.<br />
2. Ak sa chybu nepodarilo odstráni, pravdepodobne je <strong>na</strong><br />
príèine zdroj, základná do<strong>sk</strong>a, RAM alebo VGA.<br />
Postupoval by som od default <strong>na</strong>stavenia v BIOS−e (èas−<br />
té problémy sú <strong>na</strong>pr. pri zápise do pamäte VGA), výmeny<br />
VGA (<strong>na</strong>pr. poièa od kamaráta, <strong>na</strong>jlepšie však TNT2, prí−<br />
padne aj Ge4 MX), èím odhalíme problém s verziou AGP,<br />
prípadne vylúèime chybu VGA. Obèas sa stáva, e sa po−<br />
kazí aj vetráèik, treba prekontrolova aj ten.<br />
Potom výme<strong>na</strong> RAM – <strong>na</strong>jlepšie je zvoli jeden modul a<br />
<strong>sk</strong>úsi aj inú z<strong>na</strong>èku. Potom test zdroja a jeho stability<br />
(<strong>na</strong>pr. ak je ve¾a zariadení a zdroj je menší ako 250 W).<br />
No a ak sa aj <strong>na</strong>ïalej chyby prejavujú, je ve¾mi pravde−<br />
podobne chybná MB. ia¾, <strong>na</strong> dia¾ku mi je aké viac po−<br />
môc, pretoe príèin môe by ve¾mi ve¾a.<br />
No šikovný servisný technik by mal aj <strong>na</strong> základe mo−<br />
no vami nepostrehnute¾ných prejavov vylúèi niektoré<br />
príèiny a príslušne sa orientova len <strong>na</strong> <strong>na</strong>jviac pravdepo−<br />
dobné. Mono <strong>na</strong>koniec bude chyba len v nesprávne <strong>na</strong>−<br />
inštalovanom ovládaèi MB a VGA, horšie by bolo poško−<br />
denie MB. Osobne však tipujem len softvérové riešenie,<br />
<strong>na</strong>pr. rozdiel v rozlíšení <strong>na</strong> obrazovke, kde je jej zme<strong>na</strong><br />
viazaná <strong>na</strong> reštart PC, alebo je hra nekvalitne <strong>na</strong>inštalova−<br />
ná (prípadne je nelegál<strong>na</strong>) a pri ukonèovaní vytvorí „ne−<br />
platnú operáciu“.<br />
-ds-<br />
ONESKORENÉ HLASOVÉ OZVUÈOVANIE<br />
Q: Môj nevidiaci syn pouíva <strong>na</strong> hlasové ozvuèenie Vintalker<br />
a Jaws. Keï pouíval P2, 550 MHz, 192 MB RAM, bolo všet−<br />
ko v poriadku; teraz po výmene za P4, 1,7 GHz, 256 MB RAM<br />
<strong>na</strong>stali problémy, a to v one<strong>sk</strong>orenom hlasovom pol a jed−<br />
nosekundovom ozvuèovaní. Prosil by som Vás o radu, kde, v<br />
ktorej oblasti by mohla by chyba. Za odpoveï a radu Vám<br />
ve¾mi pekne ïakujem. Samo¾ (esamol@ stonline.<strong>sk</strong>)<br />
A: Pravdepodobne ste po výmene nereinštalovali systém.<br />
Keïe došlo k výmene základnej do<strong>sk</strong>y, je potrebná rein−<br />
štalácia operaèného systému, pretoe ten si uchováva nie−<br />
ktoré parametre z predchádzajúcich <strong>na</strong>stavení. A môe sa<br />
to týka aj ovládaèa zvukovej karty, ktorá priamo spôso−<br />
buje one<strong>sk</strong>orovanie zvuku. Skúste èistú inštaláciu systému<br />
(po zálohe dôleitých dát, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> CD, a následnom sfor−<br />
mátovaní HDD), ovládaèov a programu Vintalker a Jaws.<br />
Problém by sa tým mal vyrieši.<br />
-ds-<br />
ZOSTAVA KOMPONENTOV<br />
Q: Prosím, môete mi poradi, ako vybra zostavu kompo−<br />
nentov <strong>na</strong> tvorbu internetovej stránky: fotoaparát, <strong>sk</strong>ener,<br />
tlaèiareò, HW, SW. Sme zaèí<strong>na</strong>júca firma v oblasti cestov−<br />
ného ruchu. Keïe si budeme sami pripravova katalóg a<br />
následne ho budeme tlaèi <strong>na</strong> papier aj <strong>na</strong> internetovú<br />
stránku (internetovú stránku si dáme spravi firme), chceme<br />
sa zorientova v oblasti výpoètovej techniky. Ïakujem a ostá−<br />
vam s pozdravom. Peter Longauer (longi@bb.psg.<strong>sk</strong>)<br />
A: Na poadovanú èinnos je dnes vhodný v podstate aký−<br />
ko¾vek dostupný hardvér. ia¾, nešpecifikujete, ko¾ko fi−<br />
<strong>na</strong>nèných prostriedkov chcete <strong>na</strong> nákup poui, preto mô−<br />
em odporúèa do pozornosti len všeobecné charakteristi−<br />
ky pre <strong>na</strong>juniverzálnejšiu zostavu. Na podrobnejšie infor−<br />
mácie tu nie je dostatok priestoru:<br />
1. Kúpte kvalitnejšiu základnú do<strong>sk</strong>u, dnes je v trende<br />
Gigabyte, <strong>na</strong>pr. pre platformu AMD 7VAX, pre Intel<br />
8IR2003<br />
2. Vyberte si procesor – buï AMD Athlon XP od 1700+<br />
vyššie, alebo Intel P4. Nezabudnite <strong>na</strong> dobré chladenie.<br />
3. Zakúpte 256 MB pamäte DDR 333. Dnes u nie je drahá.<br />
4. Kúpte si hard di<strong>sk</strong> – <strong>na</strong>pr. Western Digital 60 GB.<br />
5. Kúpte CD RW – <strong>na</strong>pr. Samsung, Teac...<br />
6. Kúpte vhodnú VGA – <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> báze ATI Radeon 7000<br />
– 9000 alebo nVidia GeForce4 MX.<br />
7. Ostatné príslušenstvo – vhodnú klávesnicu, myš (odpo−<br />
rúèam optickú s „kolie<strong>sk</strong>om“), reproduktory, mikrofón<br />
(pod¾a poiadaviek).<br />
8. Monitor – 17", dnes je dobrá kúpa z<strong>na</strong>èky Samtron a<br />
Samsung, ale aj ostatné z<strong>na</strong>èky vidite¾ne zlacneli.<br />
Vyberajte tie s plochou obrazovkou – oz<strong>na</strong>èuje sa ako flat.<br />
9. Tlaèiareò, fotoaparát...<br />
10. Ako softvér pre nový PC odporúèam Windows XP –<br />
postaèí Home v OEM verzii pribline za 5000 Sk aj s DPH.<br />
Na blišiu špecifikáciu odporúèam <strong>sk</strong>ontaktova sa s<br />
<strong>na</strong>jbliším predajcom IT v okolí. Kúpa PC je toti komplex−<br />
ný a pomerne nároèný proces, pokia¾ to má by výhodný<br />
nákup. Ak máte záujem, trochu podrobnejšie sme sa tejto<br />
téme venovali v starších èíslach PC REVUE (2/2002 – 1/2003)<br />
v seriáli Zaèí<strong>na</strong>me s PC. V èísle 12/2002 sme uviedli aj pre−<br />
h¾ad zostáv <strong>na</strong> rôzne vyuitie (tieto èlánky je moné nájs<br />
aj vo formáte PDF <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich CD).<br />
-ds-<br />
ÈISTÁ INŠTALÁCIA WIN XP<br />
Q: Vo februárovom èísle PCR v rubrike Poradòa ste <strong>na</strong> prob−<br />
lém s inštaláciou modemu odporúèali okrem iného aj èistú<br />
inštaláciu Win XP. Zaujímalo by ma, aká je pod¾a vás èistá<br />
inštalácia Win XP, keï XP sa nedá inštalova z DOS−u, ale len<br />
z W98 alebo iného. milanhal1@orangemail.<strong>sk</strong><br />
A: Win XP (Home, Professio<strong>na</strong>l...) ako kadý operaèný sys−<br />
tém je v nieko¾kých verziách pod¾a inštalácie – tzv. full a<br />
OEM, ktoré sa líšia spôsobom inštalácie. OEM sa dodáva<br />
len s novým PC (t. j. s PC, kde nie je ešte iadny OS) a full<br />
sa dodáva k akémuko¾vek PC. Obidve však dokáu booto−<br />
va z CD a mono ich inštalova aj <strong>na</strong> èistý hard di<strong>sk</strong>. Nie<br />
je potrebné ma <strong>na</strong> PC iadny operaèný systém.<br />
Ak potrebujete ma tzv. èistú inštaláciu, je moné bootova<br />
z dodaného CD (pokia¾ je originálne, resp. kvalitne odkopíro−<br />
vané a vytvorené ☺) alebo zo spúšacej di<strong>sk</strong>ety (<strong>na</strong>pr. pripra−<br />
venej pod Win 98). Následne (po príslušnej príprave HDD a<br />
PC...) sa inštalácia spúša z adresára i386 /winnt.exe.<br />
To je v <strong>sk</strong>ratke asi všetko, nie je pravda, e XP nie je moné<br />
inštalova z DOS, prípadne zo spúšacej di<strong>sk</strong>ety. -ds-<br />
VYUITIE INFRAPORTU<br />
Q: Mám do<strong>sk</strong>u ECS K7S5A. Na do<strong>sk</strong>e mám integrovaný IR.<br />
Chcel som ho vyui a zoh<strong>na</strong>l som si schému zapojenia,<br />
pretoe k do<strong>sk</strong>e som niè nedostal. Kamarát mi to vyrobil<br />
pod¾a schémy. Funguje mi to, ale keïe mám aj televízny<br />
tuner, chcel by som ho vyui aj <strong>na</strong> dia¾kové ovládanie rôz−<br />
nych programov, <strong>na</strong>pr. TV, MDVDP a pod. Pokúšal som sa<br />
to rozbeha <strong>na</strong> GIRDER−i, ale nemôem zoh<strong>na</strong> ovládaèe.<br />
Nepodarilo sa mi to, a preto sa obraciam <strong>na</strong> vás. Urèite exis−<br />
tuje nejaké riešenie a myslím, e vy mi pomôete. Ïakujem.<br />
S pozdravom váš èitate¾ msatin<strong>sk</strong>y@orangemail.<strong>sk</strong><br />
A: Pokia¾ mi je známe, kadý IrDA má vlastnú špecifikáciu<br />
a nie je moné pouíva dátový IrDA s dia¾kovými ovlá−<br />
daèmi. Pracujú <strong>na</strong> inom frekvenènom rozsahu. K TV tune−<br />
ru sa zvyèajne pridáva vlastné „oèko“ <strong>na</strong> komunikáciu. No<br />
nevyluèujem, e niektoré zariadenia dokáu spracova väèší<br />
frekvenèný rozsah, nie sú mi však zatia¾ známe. Je mi ¾úto,<br />
ale nedokáem v tejto otázke pomôc, azda vám bude ve−<br />
die poradi niekto z èitate¾ov.<br />
-ds-<br />
FLASHGET<br />
Q: V PCR è. 2/2003 píšete o akcelerátoroch: „...doma Net<br />
Vampir a DAP v práci“. Ja som tie pouíval DAP a bol som<br />
s ním ve¾mi spokojný, ale keïe išlo o shareware, vymazal<br />
som ho a <strong>na</strong>hradil FlashGetom v.094, pretoe je to free−<br />
ware, ale je aj v slovenèine... Ako hodnotíte tento akce−<br />
lerátor v porov<strong>na</strong>ní s DAP? Jozef<br />
A: FlashGet je tie výborný, <strong>na</strong>vyše je to freeware. DAP<br />
má ako shareware obmedzenie <strong>na</strong> dva súèasne <strong>na</strong>pojené<br />
downloady a ukazuje reklamu. Dokáe sa však lepšie<br />
integrova do viacerých prehliadaèov WWW stránok. Ale<br />
pre obyèajného pouívate¾a je to v podstate jedno. Princíp<br />
oboch je zaloený <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej technológii, take závisí od<br />
pouívate¾a, èo si vyberie (vkus, poiadavky <strong>na</strong> „komfort“<br />
pri práci...). Výsledok je však rov<strong>na</strong>ký – rýchlejší a pohodl−<br />
nejší download.<br />
-ds-<br />
„CVAKANIE“ CD, UPGRADE BIOS−U, VRÈANIE<br />
VENTILÁTORA A RUŠENIE PRÍJMU TV STANÍC<br />
Q: iadam Vás o pomoc pri riešení <strong>na</strong>sledujúcich problé−<br />
mov. Zostava: MB 5ALI61, K6−2 500, 256 MB RAM, HDD<br />
Quantum Fireball + 10 GB, VGA Vanta 16 MB, CD−ROM<br />
48×, CD−RW Benq 40 × 12 × 48, Modem 56k PCI, zvuk<br />
ManLi CME8738. Zdroj AT 200 W<br />
1. Po <strong>na</strong>pálení audio CD mi pri prehrávaní CD niektoré<br />
<strong>sk</strong>ladby cvakajú, take CD je nepoèúvate¾né.<br />
2. Upgrade BIOS−u. V manuáli od do<strong>sk</strong>y stojí, e podpo−<br />
ruje UDMA 66, ale všetky zariadenia deteguje ako UDMA<br />
33. Verzia BIOS−u je 2.2_33, èo by mohol by ten<br />
problém. Zo stránky výrobcu som stiahol verziu 3.2_66<br />
a 3.3_66, no v oboch prípadoch mi deteguje di<strong>sk</strong> aj<br />
mechaniky iba v PIO móde.<br />
3. Pri štarte PC ventilátor v zdroji nepríjemne vrèí asi dve<br />
minúty. Potom ho to prejde a funguje bez problémov.<br />
4. Najzávanejší problém. Asi posledné dva mesiace zaèa−<br />
lo PC ruši príjem TV staníc vysielaných <strong>na</strong> 1. a 6. TV<br />
kanáli. Toto však predtým nerobilo.<br />
Dušan (kubalik@zoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong>)<br />
A: 1. „Cvakanie“ <strong>na</strong>pálených audio CD je zvyèajne spô−<br />
sobené tým, e pri <strong>na</strong>pa¾ovaní bola pouitá vyššia ako<br />
4× rýchlos. Pokia¾ chcete ma bezproblémové CD,<br />
odporúèa sa <strong>na</strong>pa¾ova 2×, max. 4×. CD tým zí<strong>sk</strong>ajú<br />
vyššiu kvalitu a ivotnos.<br />
2. S <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou je chýbajúca podpora<br />
ATA 66 spôsobená chýbajúcim káblom s podporou ATA<br />
66/100 alebo jeho nesprávnym zapojením <strong>na</strong> MB. Kábel<br />
je 80−ilový <strong>na</strong>miesto 40−ilového ATA 33. Ïalšou príèi−<br />
nou môe by zapojenie pomalších mechaník/di<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong><br />
kábel – pokia¾ má di<strong>sk</strong> podporu ATA 66/100 (je potrebné<br />
sa o tom presvedèi), nemal by sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> jednom<br />
kábli spolu s CD−ROM a pod.<br />
3. Zdroj je v takom prípade <strong>na</strong>jlepšie vymeni, ak si<br />
prípadne trúfate, postaèí vymeni jeho ventilátor (asi<br />
150 Sk). Ten sa toti zvykne po istom èase práce zahlti<br />
prachom, vyderú sa plastové loi<strong>sk</strong>á atï. a je hluèný.<br />
Teplom sa plast roztiahne a hluk prestane, ale u to<br />
bude len horšie.<br />
4. Na zodpovedanie nemám dostatok informácií – TV je<br />
vo vašom PC ako samostatná TV karta? Nepremieòali ste<br />
jej pozíciu? Po akej èinnosti sa to objavilo po prvýkrát<br />
5/2003 PC REVUE 139
S E R V I S<br />
(inštalácia, výme<strong>na</strong>...)? Príèinou toti<br />
môe by len uvo¾nený kábel, prípadne<br />
jeho zlé tienenie alebo sa zmenila poloha<br />
antény... Je toho viac, <strong>na</strong> dia¾ku neviem<br />
v súèasnosti odhadnú.<br />
-ds-<br />
NASTAVENIE PROTOKOLU<br />
TCP/IP VO WINDOWS XP<br />
Q: Neviete mi poradi, kde je chyba, keï<br />
sa mi dlho pripája poèítaè <strong>na</strong> internet pri<br />
odosielaní pošty?<br />
V kolónke Spresni <strong>na</strong>stavenie protoko−<br />
lu TCP/IP mám zaškrtnú zakáza alebo<br />
povoli rozhranie NetBIOS <strong>na</strong>d protoko−<br />
lom TCP/IP? Ja mám povoli. V protokole<br />
siete internet (TCP/IP) som <strong>sk</strong>úsil <strong>na</strong>miesto<br />
automatického pripojenia <strong>na</strong> IP – server za−<br />
da èísla serverov, ale odmietlo potom pri−<br />
poji sa <strong>na</strong> internet. Vo Win 98 toto <strong>na</strong>sta−<br />
venie bolo také jednoduché oproti Win<br />
XP... Šulek (josuk@isternet.<strong>sk</strong>)<br />
A: Nu, Win XP má toho v <strong>na</strong>stavení viac,<br />
hlavne „profi“ verzia. ia¾, príèin poma−<br />
lého pripojenia môe by nieko¾ko a <strong>na</strong><br />
dia¾ku je aké odhadnú <strong>sk</strong>utoèný dôvod<br />
a opisova všetko <strong>na</strong>stavenie je pomerne<br />
prácne. Vo vašom prípade by som postu−<br />
poval takto:<br />
1. Skontroloval by som správnu inštaláciu<br />
sieovej karty (nemono sa uspokoji len<br />
s ovládaèmi priamo pod Win XP, treba<br />
<strong>na</strong>inštalova od výrobcu urèené pre Win XP).<br />
2. NetBios by som zakázal.<br />
3. Prekontroloval by som <strong>na</strong>stavenie<br />
TCP/IP (všetko da <strong>na</strong> automatiku).<br />
Napokon by som sa presvedèil o <strong>na</strong>stave−<br />
niach <strong>na</strong> stránke/manuáli svojho provide−<br />
ra (zvyèajne je tam podrobný rozpis všet−<br />
kých <strong>na</strong>stavení).<br />
-ds-<br />
MECHANIKA ACER 52MAX<br />
Q: Môj problém: mám dvojroènú mecha−<br />
niku ACER 52MAX (ATAPI) a nechce mi <strong>na</strong>−<br />
èíta CD−RW. Pritom <strong>na</strong> balení je popísa−<br />
ných viac formátov CD, ktoré dokáe pre−<br />
èíta, a je medzi nimi aj CD−RW. Moja ver−<br />
zia firmware bola 52AE a upgradoval som<br />
<strong>na</strong> 52GE. Upgrade prebehol úspešne, ale<br />
môj problém to nevyriešilo. Nainštaloval<br />
som aj <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe a stále niè. Je<br />
chyba v hardvéri alebo v softvéri? Kristian<br />
Pinke<br />
A: ia¾, nepíšete, èi sa to týka všetkých<br />
CD−RW di<strong>sk</strong>ov alebo len niektorých a èi sa<br />
chyba vy<strong>sk</strong>ytuje od zaèiatku. Pokia¾ sa týka<br />
všetkých di<strong>sk</strong>ov, chyba je jednoz<strong>na</strong>ène v<br />
mechanike – Acer nepatrí medzi <strong>na</strong>jspo−<br />
¾ahlivejšie z<strong>na</strong>èky a po dlhšom pouívaní<br />
(uvádzajú sa asi 2 roky) zaèí<strong>na</strong> ma prob−<br />
lémy s èítaním CD médií.<br />
V tom prípade pomôe len výme<strong>na</strong> a<br />
odporúèam priamo za CD−RW mechaniku<br />
– jej èítacie schopnosti sú ove¾a vyššie. Ak<br />
sa to týka len niektorých médií, problém<br />
môe by v tom, e sú <strong>na</strong>pa¾ované pod vy−<br />
sokou rýchlosou (viac ako 4×) alebo <strong>na</strong><br />
menej kvalitnom médiu. CD−ROM mecha−<br />
niky však neboli spoèiatku stavané <strong>na</strong> èíta−<br />
nie CD−RW médií, ich optomechanika má<br />
ove¾a nišiu kvalitu ako DVD−ROM alebo<br />
CD−RW. Take ak bude chyba pretrváva<br />
(<strong>sk</strong>úste iné médiá, nišiu <strong>na</strong>pa¾ovaciu rých−<br />
los...), problém je v HW a pomôe len vý−<br />
me<strong>na</strong>, prípadne s nízkou šancou <strong>na</strong> úspech<br />
preèistenie mechaniky.<br />
-ds-<br />
KÚPA GRAFICKEJ KARTY<br />
Q: Rozhodol som sa, e sa <strong>na</strong> vás obrátim<br />
s prosbou o pomoc. Neviem sa rozhodnú,<br />
èi mám kúpi novú grafickú kartu alebo<br />
rovno upgradova celý poèítaè. Moja te−<br />
rajšia zostava je AMD Duron 900 MHz,<br />
256 MB SDRAM, WD 40 GB/5400 ot. VGA<br />
mám vyhliadnutú buï ManLi Radeon<br />
8500, alebo Radeon 9000. Obidve majú<br />
64 MB DDR, DVI, TV out, retail. Neviem, èi<br />
sa mi oplatí upgradova len VGA. Poèul<br />
som, e moje PC nedokáe utiahnu R8500.<br />
e by som si peniaze odloil a kúpil: MB<br />
Microstar AMD KT4 V, VIA KT400, sock. A,<br />
Duron/Athlon, AMD, ATA133, 6× PCI/1×<br />
AGP 8×/3× DDR333/6× USB, audio 5.1<br />
CPU AMD. Athlon XP 1700+ (1,47 GHz<br />
266 MHz) socket A DIMM. DDR 256 MB<br />
PC333 VGA SuperGrace ATI RADEON<br />
9000, 64 MB DDR, DVI, TV out, retail.<br />
Myslíte, e je to dobrá vo¾ba? Di<strong>sk</strong> mi<br />
zatia¾ celkom postaèuje, take ten by som<br />
nemenil. Ïakujem za odpoveï.<br />
PS: Aký máte názor <strong>na</strong> VGA Power<br />
Color ATI Radeon 9100, 64 MB DDR, DVI,<br />
TV out? Matúš Formánek<br />
A: Pre vašu zostavu je v súèasnosti vhod−<br />
ná VGA <strong>na</strong> báze ATI Radeon 7000 – 7500<br />
alebo nVidia Ge 2 – 3 (prípadne Ge4 MX).<br />
Silnejšie grafické karty budú ma len mini−<br />
málny vplyv <strong>na</strong> výkon oproti <strong>na</strong>vrhnutým z<br />
dôvodu celkovej priepustnosti systému,<br />
RAM a výpoètovej sily CPU. Závisí však aj<br />
od pouitej základnej do<strong>sk</strong>y, predpokla−<br />
dám však, e je <strong>na</strong> báze èipovej súpravy KT<br />
133 (A).<br />
Ak <strong>na</strong>ozaj potrebujete silnejší PC (a vie−<br />
te, <strong>na</strong> èo ho vyuijete), odporúèam vám,<br />
pokia¾ sa dá, ešte nejaký èas poèka. V blíz−<br />
kej budúcnosti (do 6 mesiacov) budú k dis−<br />
pozícii nové technológie (<strong>na</strong>pr. silnejšie VGA,<br />
CPU, nové èipové súpravy, rýchlejšie a lac−<br />
nejšie DDR...) a súèasne ceny môu po−<br />
klesnú a <strong>na</strong> polovicu, pokia¾ sa prudko<br />
nezmení situácia (kurz USD, voj<strong>na</strong> v Iraku,<br />
výroba komponentov...).<br />
Aby som to zhrnul:<br />
1. Osobne by som <strong>na</strong> vašom mieste ešte<br />
asi 6 mesiacov poèkal, pretoe po výme−<br />
ne VGA vás bude brzdi priepustnos<br />
RAM, potom pomalý HDD... Potom kúpi−<br />
te ATI 9000 Pro – 9700 Pro, CPU XP<br />
2000+, 512 MB DDR...<br />
2. Ak sa nedá a potrebujete zvýši výkon,<br />
poèkal by som aspoò <strong>na</strong> novú èipovú<br />
súpravu VIA KT 400A a následne kúpil<br />
novú zostavu, hlavne ak je pouitá staršia<br />
èipová súprava, integrovaná VGA...<br />
3. Pokia¾ vás to súri a nemáte dostatok<br />
fi<strong>na</strong>ncií, odporúèal by som <strong>na</strong>hradi<br />
súèasnú VGA (predpokladám, e TNT2)<br />
<strong>na</strong>pr. za ATI 7500, prípadne nVidia Ge4<br />
MX, èím sa TROCHU zvýši výkon a zí<strong>sk</strong>ate<br />
podporu nových funkcií. Silnejšiu VGA sa<br />
kupova neoplatí – kým ju osadíte do<br />
nového PC, bude úplne v iných cenových<br />
reláciách a pri súèasnej konfigurácii ju<br />
plne nevyuijete. Nehovoriac o monom<br />
probléme, pokia¾ kúpite VGA s podporou<br />
AGP 3.0 (AGP 8×/4×) a vy máte <strong>na</strong> MB<br />
AGP 2.0 (AGP 4×/2×), prípadne starší<br />
(závisí od výrobcu MB).<br />
Power Color je lepší výrobca ako ManLi<br />
a ATI 9100 je od¾ahèená 9000 a priamy<br />
pokraèovate¾ 7500. 9100 sa výkonom pri−<br />
bliuje 8500 :−). Trochu zloité, ale výrob−<br />
ca sám uvádza názvy tak, aby sa v tom<br />
hocikto nevyz<strong>na</strong>l. Blišie informácie sa<br />
dajú nájs <strong>na</strong> stránke výrobcu. -ds-<br />
DISK S KAPACITOU NAD 60 GB<br />
VO WIN 98<br />
Q: Chcel by som vedie, do akej ve¾kosti<br />
di<strong>sk</strong>u je podpora vo Win 98 SE. Mám Win<br />
XP, ale mám s ním dos problémov ☺ a<br />
chcel by som znova <strong>na</strong>inštalova Win 98<br />
SE, ale neviem, èi mi bude 80 GB di<strong>sk</strong> zob−<br />
razený celý. Ak by to nešlo normálne, exis−<br />
tuje <strong>na</strong> to nejaká utilita? A keby som di<strong>sk</strong><br />
rozdelil <strong>na</strong> 60 GB a 20 GB, fungovalo by to<br />
alebo by to boli stále ešte ve¾ké oddiely pre<br />
Win 98 SE? (V poèítaèi chcem len jeden sys−<br />
tém, nie Win XP aj Win 98 SE.). Pavel Ko−<br />
valanèík (pavel.kovalancik@post.<strong>sk</strong>)<br />
A: Fdi<strong>sk</strong> pod Win 98 má podporu pre dis−<br />
ky asi 60 GB ve¾ké. Väèšie di<strong>sk</strong>y spoznáva<br />
pomerne nesprávne, ale je to moné soft−<br />
vérovo obís. No <strong>na</strong>jlepšie riešenie aj s<br />
oh¾adom <strong>na</strong> ïalšiu prácu, zálohu a bez−<br />
peènos dát je rozdelenie di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> dva od−<br />
diely – c a d. Ve¾kos oddielov závisí od va−<br />
šej práce – èi väèšie súbory tvoríte alebo<br />
inštalujete. Pod¾a toho potom aj rozdelíte<br />
di<strong>sk</strong>, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> 50 a zvyšok (asi 23). Neod−<br />
porúèam deli <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké èasti. Fungova to<br />
bude bez problémov, iba s delením môu<br />
by drobné starosti – je potrebná utilitka z<br />
novšieho systému ako fdi<strong>sk</strong> z Win 98. Po roz−<br />
delení je moná inštalácia a následný bez−<br />
problémový beh systému, odporúèam však<br />
kadý oddiel menší ako 60 GB. -ds-<br />
by sa u<strong>sk</strong>utoènilo pomocou obecného optic−<br />
kého kábla; aj toto viem, e by sa malo da<br />
vykry sèasti pomocou štátnych dotácií.<br />
Èie tu by išlo o vybudovanie hlavných<br />
optických ahov obce. Tu s tými peniazmi<br />
u zaèí<strong>na</strong>m pochybova, ale poèul som o<br />
sponzor<strong>sk</strong>ej pomoci miestnych firiem, kto−<br />
ré by boli pripojené <strong>na</strong> „mest<strong>sk</strong>ý server“.<br />
Mohli by ste mi, prosím vás, poradi, èo<br />
všetko by bolo <strong>na</strong> to potrebné urobi, aby<br />
sa „obecné zosieovanie a vybudovanie<br />
obecného servera“ dalo u<strong>sk</strong>utoèni? A <strong>na</strong><br />
koho sa obráti oh¾adom takých vecí, ako<br />
je urobenie projektu a obstaranie provide−<br />
ra? Prípadne poradi, ktoré mestá sú takto<br />
pripojené. Za odpoveï vopred ïakujem.<br />
Martin eR.<br />
A: Pravdepodobne ste sa dopoèuli o pilot−<br />
nom testovacom projekte, organizovanom<br />
Energotelom. Ten chce vyui vo¾né optic−<br />
ké kapacity elezníc, elektrární... a v rámci<br />
<strong>sk</strong>úšobnej prevádzky (v nej sa malo po−<br />
núknu pripojenie pribline pre 3 – 5 obcí<br />
s rôznou štruktúrou...) vybudoval a zapojil<br />
„obecný server“ z vlastných peòazí (resp.<br />
štátnych, keïe väèšinový podiel má štát).<br />
Jedným z miest mala by aj Ban<strong>sk</strong>á Štiav−<br />
nica, ia¾, <strong>na</strong> ïalšie si u nespomí<strong>na</strong>m,<br />
keïe to bolo pre mòa aktuálne asi pred<br />
dvoma rokmi. Po <strong>sk</strong>onèení pilotu mala by<br />
aktivita presunutá aj <strong>na</strong> ïalšie obce, no u<br />
za iných podmienok – ve¾a vecí si u obec<br />
fi<strong>na</strong>ncuje sama a je potrebné zabezpeèi<br />
nieko¾ko zákazníkov <strong>na</strong> zaplnenie urèitej<br />
kapacity po<strong>sk</strong>ytnutej linky. Takisto u<br />
neviem, ako to s ním <strong>na</strong>koniec dopadlo,<br />
mám však taký pocit, e ve¾a vecí išlo do<br />
útlmu a pilot nebol stopercentne úspešný<br />
(<strong>na</strong>pr. Štiavnica sa <strong>na</strong>koniec nedohodla).<br />
Keïe sa danej oblasti nevenujem, od−<br />
porúèam vám obráti sa priamo <strong>na</strong> Ener−<br />
gotel. Ten by vám mohol po<strong>sk</strong>ytnú prísluš−<br />
né informácie o monostiach pripojenia. Ak<br />
by ste s ním mali problémy, <strong>sk</strong>úste sa obrá−<br />
ti <strong>na</strong> ïalších providerov (fungujú však <strong>na</strong><br />
inom princípe) – <strong>na</strong>pr. Slovanet, Nextra...,<br />
ktorí vám môu pomôc s vybudovaním<br />
príslušného „obecného servera“. -ds-<br />
Daniel Sládek<br />
ALTERNATÍVNE PRIPOJENIE<br />
K INTERNETU CEZ SATELIT<br />
Q: Mal by som záujem <strong>na</strong>šu obec alter<strong>na</strong>−<br />
tívne pripoji k internetu cez satelit. Viem,<br />
e existujú peniaze v štáte <strong>na</strong> vytvorenie<br />
takýchto projektov pre obce, a takisto<br />
viem, e v mnohých obciach takéto pripo−<br />
jenie bez problémov funguje. Mal by som<br />
predstavu o nieèom takom ako vybudova−<br />
nie základnej stanice („mest<strong>sk</strong>ý server“), z<br />
ktorej by boli pripájané miestne firmy a<br />
obèania obce. Pripojenie firiem a obèanov<br />
140 PC REVUE 5/2003
S E R V I S<br />
MEDIA KLUB / VÝBER Z PONUKY<br />
CD TITULY<br />
KNIHY<br />
INDIANA JONES AND<br />
THE EMPEROR´S TOMB<br />
Zloèinecká èín<strong>sk</strong>a organizácia má<br />
v úmysle ukradnú Draèie srdce,<br />
vzácnu èiernu perlu, ktorá<br />
umoòuje svojmu majite¾ovi for−<br />
mova mysle iných. Indyho úlo−<br />
hou je nájs Draèie srdce <strong>sk</strong>ôr,<br />
ne sa dostane do nesprávnych<br />
rúk, a vráti ho èín<strong>sk</strong>ej vláde.<br />
Ce<strong>na</strong>: 1799 Sk<br />
Objednávkový kód: CD52003−204<br />
NAUÈTE SE PYTHON<br />
Python je moderne objektovo<br />
orientovaný <strong>sk</strong>riptovací jazyk,<br />
vhodný <strong>na</strong> tvorbu èohoko¾vek<br />
od jednoduchých <strong>sk</strong>riptov<br />
po rozsiahle systémy. Jednou<br />
z výhod je, e si ho môete stiah−<br />
nu zadarmo. Kniha u èitate¾a<br />
nepredpokladá iadne predbené<br />
<strong>sk</strong>úsenosti s programovaním. Všetko je ve¾mi názorne<br />
vysvetlené a doplnené ilustraènými príkladmi.<br />
Autor: Mark Lutz, David Ascher Vydavate¾: GRADA<br />
Poèet strán: 360<br />
Ce<strong>na</strong>: 655 Sk<br />
Objednávkový kód: 541K52003G<br />
VIETCONG<br />
Ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
FLASH S VYUITÍM XML<br />
(tvorba dy<strong>na</strong>mických webových stránek)<br />
Kniha vás <strong>na</strong>uèí vyui populárny<br />
Flash v ešte ove¾a rafinovanejších<br />
aplikáciách, ne <strong>na</strong> aké ste zvyk−<br />
nutí. Jeho schopnos komuniko−<br />
va prostredníctvom XML s prog−<br />
ramami písanými v PHP èi ASP<br />
otvára pred tvorcami webových<br />
stránok nové netušené monosti.<br />
Autor: Craig Swann, Greg Caines Vydavate¾: GRADA<br />
Poèet strán: 240<br />
Ce<strong>na</strong>: 434 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
CASINO TYCOON<br />
ANGLICKÉ MATURITNÉ TÉMY<br />
Vite sa do roly vojaka americ−<br />
kých špeciálnych jednotiek<br />
bojujúceho vo vojne vo<br />
Viet<strong>na</strong>me alebo sa staòte èlenom<br />
Vietcongu. Veïte <strong>sk</strong>upinu a<br />
šiestich expertne trénovaných<br />
vojakov cez 20 dramatických<br />
misií.<br />
Postavte si kasíno snov: tajomné<br />
orientálne, a privítajte v òom<br />
hráèov kadého druhu – od<br />
zaèiatoèníkov po profesionálov.<br />
Najímajte bezpeènostné sluby,<br />
technikov, vrátnikov, barmanov,<br />
a zabávaèov a sledujte indikátory<br />
spokojnosti vašich návštevníkov.<br />
CD52003−205<br />
Ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />
Objednávkový kód: CD52003−206<br />
Ce<strong>na</strong>: 799 Sk<br />
Objednávkový kód: CD52003−207<br />
NÁVRH PROGRAMU POMOCÍ VZORU<br />
/Stavební kameny objektovì orientov. programu<br />
Jed<strong>na</strong> z „biblií“ moderného<br />
programovania, ktorá vyhrala<br />
cenu Software Development<br />
Productivity Award. Opisuje zák.<br />
stavebné kamene (vzory), z kto−<br />
rých sa <strong>sk</strong>ladajú moderné prog−<br />
ramy. Programátor, ktorý tieto<br />
základné kamene zahrnie do<br />
svojho repertoáru, ich u nebude musie <strong>na</strong>budúce<br />
vymýš¾a, a tak výrazne zvýši svoju produktivitu.<br />
Autor: Erich Gamma, Richard Helm, Ralph Johnson,<br />
John Vlissides Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 388<br />
Ce<strong>na</strong>: 639 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
WEB DESIGN<br />
/Nenute uivatele pøemýšlet!<br />
Program <strong>na</strong> výuèbu a precvièova−<br />
nie angliètiny, hlavne v oblasti<br />
hovoreného súvislého textu.<br />
Tematické okruhy nie sú zamera−<br />
né len <strong>na</strong> zvyèajné konverzaèné<br />
témy (<strong>na</strong>kupovanie, vo¾ný èas),<br />
ale aj <strong>na</strong> historickú, geografickú<br />
a spoloèen<strong>sk</strong>ú oblas.<br />
Prezentácie <strong>na</strong> webe sú pri pro−<br />
pagácii spoloèností i jednotlivcov<br />
v súèasnosti ove¾a dôleitejšie<br />
ako všetky papierové katalógy<br />
dokopy. S òou rastú i nároky<br />
<strong>na</strong> správny dizajn, estetickú<br />
stránku, obsah a <strong>na</strong>vigáciu<br />
v rámci webových prezentácií.<br />
Táto celofarebná publikácia vám ukáe cestu k vytvore−<br />
niu úspešného webu.<br />
Autor: Steve Krug Vydavate¾: Computer Press <br />
Poèet strán: 152<br />
Ce<strong>na</strong>: 374 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
542K52003G 543K52003G 544K52003C<br />
ADOBE PREMIERE 6.5<br />
Kniha vyuíva kombináciu<br />
inštrukcií a názorných ilustrácií,<br />
sprevádzaných nevyhnutnými<br />
vysvetleniami, take èitate¾ nie je<br />
nútený prehrýza sa mnostvom<br />
textu. Staèí, aby si v obsahu<br />
<strong>na</strong>šiel témy, ktoré chce zvládnu,<br />
<strong>na</strong>listoval patriènú stránku,<br />
sledoval postup zachytený v texte i <strong>na</strong> obrázkoch. Kniha<br />
je urèená pre pouívate¾a PC i pre platformu Macintosh.<br />
Autor: Antony Bolante Vydavate¾: Computer Press<br />
Poèet strán: 546 strán<br />
Ce<strong>na</strong>: 525 Sk<br />
Objednávkový kód: 545K52003C<br />
QUARKXPRESS 4&5 / Podrobná pøíruèka<br />
QuarkXPress je medzi zalamova−<br />
cími programami legendou<br />
a kniha pre jeho novšiu verziu<br />
(rady 4 a 5) tu dlho chýbala.<br />
Publikácia vás nielen oboznámi<br />
s ovládaním Quarku, ale spro−<br />
stredkuje aj potrebné typografic−<br />
ké z<strong>na</strong>losti a ukáe prínos<br />
rôznych Xtensions – doplnkových modulov – pre hlad−<br />
ký priebeh sadzby.<br />
Autor: Jiøí Hlavenka Vydavate¾: Computer Press<br />
Poèet strán: 296<br />
Ce<strong>na</strong>: 520 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
DESATERO MANAERA / to nejdùleitejší,<br />
co potøebuje znát a ovládat úspìšný ma<strong>na</strong>er<br />
Kniha je urèená ma<strong>na</strong>érom<br />
a vedúcim pracovníkom,<br />
obchodníkom a tým, ktorých<br />
pracovnou náplòou je èastá<br />
komunikácia s druhými osobami.<br />
Po<strong>sk</strong>ytuje výber základných<br />
zruèností, ktoré musí brilantne<br />
ovláda kadý riadiaci pracovník,<br />
nech u je to plánovanie, riadenie, organizovanie<br />
porád, motivovanie ¾udí, rokovanie so zákazníkom.<br />
Autor: František Bìlohlávek Vydavate¾: Computer<br />
Press Poèet strán: 96 strán<br />
Ce<strong>na</strong>: 145 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
KOMPLETNÍ PRÙVODCE OPERAÈNÍM<br />
SYSTÉMEM WINDOWS XP<br />
Kniha vám dá monos vyui<br />
svoj poèítaè <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>plno,<br />
a to aj vïaka mnostvu nových<br />
technológií a zlepšení Windows<br />
XP. Je tu všetko od inštalácie<br />
systému, riešenia problémov cez<br />
zapojenie myši a po zriadenie<br />
podnikovej siete. Èi u ste zaèia−<br />
toèník, alebo máte u <strong>sk</strong>úsenosti, v knihe vdy nájdete<br />
odpoveï, vysvetlenie a príklady, ktoré potrebujete.<br />
Autor: Peter Norton a John Mueller Vydavate¾:<br />
Softpress Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 744<br />
Ce<strong>na</strong>: 837 Sk<br />
Objednávkový kód:<br />
546K52003C 547K52003C 548K52003AN<br />
CSS PRO WEBDESIGNÉRY<br />
Kniha pojednáva o ka<strong>sk</strong>ádových<br />
štýloch a zahàòa normu CSS 1,<br />
ako aj normu CSS 2. Mala by sa<br />
predovšetkým sta praktickým<br />
sprievodcom webových dizajné−<br />
rov a webmasterov. Praktické<br />
informácie v knihe prevaujú<br />
<strong>na</strong>d teóriou. Kniha sa zaoberá<br />
oblasami ka<strong>sk</strong>ádových štýlov – od základných princí−<br />
pov CSS a po detailný opis jednotlivých vlastností.<br />
Autor: Prokop Marek Vydavate¾: iDNES Dodávate¾:<br />
ANIMA Košice Poèet strán: 279<br />
Ce<strong>na</strong>: 474 Sk<br />
C PRO MIKROKONTROLÉRY + CD<br />
V popredí knihy stojí tvorba<br />
efektívneho programového kódu,<br />
zvláštnosti jazyka C pre rodiny<br />
mikroradièov AVR a MCS−51.<br />
Sprievodné CD obsahuje ve¾a<br />
príkladov a tabuliek jazyka C,<br />
kompilátor jazyka C a stimulátory<br />
MCU od IAR Systems pre AVR<br />
a 8051 AT89 firmy Atmel, take všetky príklady je<br />
moné <strong>na</strong>podobni v simulátore.<br />
Autor: Mann Burkhrad Vydavate¾: Ben Dodávate¾:<br />
ANIMA Košice Poèet strán: 280<br />
Ce<strong>na</strong>: 843 Sk<br />
KYLIX V PØÍKLADECH + CD<br />
Kniha ponúka struènú ukáku<br />
toho, èo sa v Kylixe dá urobi. Ak<br />
vás z toho nieèo zaujme, preèíta−<br />
te si, ako sa to robí. V knihe náj−<br />
dete zhruba stovku malých prog−<br />
ramov ukazujúcich monosti<br />
Kylixu. Struèný obsah knihy:<br />
Úvod, Grafika, Databázy,<br />
Internet, WebFTP. Priloené CD vhodne dopåòa knihu<br />
a <strong>na</strong>pomáha tak lepšie pochopenie tohto programu.<br />
Autor: Forst Libor, Holan Tomáš Vydavate¾: Ben <br />
Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 264<br />
Ce<strong>na</strong>: 674 Sk<br />
MATLAB PRO ZAÈÁTEÈNÍKY<br />
Kniha je pre kadého, kto potre−<br />
buje rýchlo a s èo <strong>na</strong>jmenšou<br />
námahou pochopi základy práce<br />
s programovým systémom MAT−<br />
LAB. Systém je urèený pre tých,<br />
ktorí potrebujú <strong>na</strong> poèítaèi rieši<br />
matematické problémy, jednodu−<br />
cho pracova s 2D a 3D grafikou,<br />
programova vlastné aplikácie a pod. Kniha tvorí struè−<br />
nú príruèku s mnostvom príkladov a obrázkov.<br />
Autor: Doòar Bohuslav, Zaplatílek Karel Vydavate¾:<br />
Ben Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 144<br />
Ce<strong>na</strong>: 252 Sk<br />
Objednávkový kód: 549K52003AN Objednávkový kód: 550K52003AN Objednávkový kód: 551K52003AN Objednávkový kód: 552K32003AN<br />
OPRAVA: V predchádzajúcom èísle<br />
sme chybne uverejnili cenu knihy<br />
OpenOffice.ORG od Computer Press.<br />
Správ<strong>na</strong> ce<strong>na</strong> je 295 Sk. Èitale¾om i firme<br />
sa ospravedlòujeme.<br />
Redakcia<br />
Uvedené CD−ROM<br />
a kniné tituly<br />
si môete objed<strong>na</strong><br />
prostredníctvom<br />
vloeného<br />
objednávkového lístka<br />
alebo v internetovom<br />
obchode<br />
<strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>,<br />
kde nájdete kompletnú<br />
ponuku titulov spolu<br />
s anotáciami.<br />
NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA<br />
Anglicko – sloven<strong>sk</strong>ý, sloven<strong>sk</strong>o – anglický CD82000−66 699 Sk<br />
Celá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Všeobecný pøehled CD42002−162 799 Sk<br />
multimediálny slovník<br />
Commandos 2 CD102001−144 1599 Sk<br />
Another War CD112002−185 999 Sk<br />
Eurotran 2000 – prekladaè ang. CD699−19 1169 Sk<br />
Autoškola CD72002−174 499 Sk<br />
internetových stránok<br />
Èe<strong>sk</strong>é kliparty 2 CD22001−92B 592 Sk<br />
Kilometrovník Európy CD42001−106 1399 Sk<br />
Domácí uèitel angliètiny – 1. diel CD52001−115A−1 999 Sk<br />
Multimediálny slovník (SRN/SR, SR/SRN) CD112002−187 699 Sk<br />
Domácí uèitel angliètiny – 2. diel CD52001−115A−2 999 Sk<br />
Operation Flashpoint CD72001−131 999 Sk<br />
Domáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 Sk<br />
Time Machine + Devil Inside – CD92002−179 399 Sk<br />
Language Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov) CD42002−164 1722 Sk<br />
Game 4U Special<br />
NHL 2003 CD112002−184 1699 Sk<br />
Toca tourning cars – Game4U CD92002−180 299 Sk<br />
PC Elektro 2 CD42000−59 399 Sk<br />
TS det<strong>sk</strong>ý kútik II CD62002−173 699 Sk<br />
PC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 Sk<br />
Warcraft 3: Reign of chaos CD72002−176 1599 Sk<br />
Anglicky efektivnì CD102000−76 999 Sk James Bond 007: Nightfire CD22003−192 1699 Sk<br />
Nìmèi<strong>na</strong> efektivnì CD102000−76B 999 Sk The Lord of the Rings: Fellowship of the Ring CD22003−193 1499 Sk<br />
Celá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Dìjepis CD42002−161 799 Sk SIM CITY 4 CD32003−196 1799 Sk<br />
5/2003 PC REVUE 141
S E R V I S<br />
DVD okienko<br />
XXX (James Bond má nové krycie meno – xXx –)<br />
Xander Cage (XXX) je extrémista v kadom smere. Podniká bláznivé a nebezpeèné e<strong>sk</strong>a−<br />
pády – <strong>na</strong>príklad <strong>sk</strong>ok padákom z ukradnutého auta padajúceho z mosta – a iví sa tým,<br />
e ich záz<strong>na</strong>my predáva <strong>na</strong> web. Neustále balansuje <strong>na</strong> hranici priestupku a zloèinu. A to<br />
vyuije ostrie¾aný agent Národnej bezpeènostnej agentúry Augustus Gibbons (Samuel L.<br />
Jackson). Ponúkne Xanderovi „obchod“ – nepôjde do väzenia, ak sa mu podarí preniknú<br />
do ru<strong>sk</strong>ej a<strong>na</strong>rchistickej <strong>sk</strong>upiny v Prahe a zisti, <strong>na</strong>ko¾ko je nebezpeèná. Xanderove fyzic−<br />
ké schopnosti a bystrá myse¾ ho <strong>na</strong> takúto úlohu predurèujú. Nedobrovo¾ný novopeèený<br />
agent dostáva krycie meno XXX.<br />
XXX (USA, 2002, 124 min.)<br />
Réia: Rob Cohen. Scenár: Rich Wilkes. Kamera: Dean Semler. Hudba: Randy Edelman.<br />
Hrajú: Vin Diesel, Samuel L. Jackson, Asia Argentová, Marton Csokas, Joe Bucaro III.<br />
zvukové normy: 5.1 jazykové verzie: èe<strong>sk</strong>á, anglická, maïar<strong>sk</strong>á titulky: èe<strong>sk</strong>é,<br />
anglické, maïar<strong>sk</strong>é èe<strong>sk</strong>ý dabing aj titulky<br />
DVD bonusy:<br />
komentár reiséra<br />
vynechané scény s volite¾ným komentárom<br />
dokument Denník tvorcov 1. a 2. èas<br />
dokumenty z <strong>na</strong>táèania<br />
zábery vizuálnych efektov<br />
filmografie<br />
hudobné video Adre<strong>na</strong>line (Gavin Rossdale)<br />
trailery<br />
FANTÓM PARÍA<br />
(<strong>na</strong> prijímaèkách <strong>na</strong> VŠMU som sa zaoberal práve týmto estetickým <strong>sk</strong>vostom)<br />
Parí, rok 1830. V meste vyèíòa ma<strong>sk</strong>ovaný vrah, známy ako Alchymista. Po jeho stopách<br />
sa vydáva <strong>na</strong>júspešnejší francúz<strong>sk</strong>y vyšetrovate¾, legendárny François Vidocq. V ne¾útost−<br />
nom súboji je však porazený a zdá sa, e zabijaka u nikto nemôe zastavi.<br />
Vo Vidocqovom pátraní sa však rozhodne pokraèova mladík Etienne Boisset, spisovate¾,<br />
ktorý o detektívovi pôvodne pripravoval knihu. Na jeho púti temným parí<strong>sk</strong>ym podsvetím<br />
èaká mnoho smrte¾ných nebezpeèenstiev a tajomstvá, ktoré nemali by nikdy odhalené.<br />
SÚA: 100 lístkov <strong>na</strong> MATRIX!<br />
Znovu sa pripoj! Udalos roka sa blíi! Dòa 22. 5. 2003 bude <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u premiéra<br />
dlho oèakávaného pokraèovania kultového sci−fi MATRIX Reloaded. V spolupráci<br />
so spoloènosou Continental film sme pre vás pripravili súa o 50×2 lístky <strong>na</strong><br />
tento film vo vybraných kinách Sloven<strong>sk</strong>a.<br />
Zapoji sa do súae môete tentokrát len cez internet – staèí si kliknú<br />
<strong>na</strong> <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, kde sa dozviete súanú otázku a ïalšie informácie o súai.<br />
Odpovede <strong>na</strong> òu posielajte <strong>na</strong> adresu: sutaz@pcrevue.<strong>sk</strong> do 18. 5. 2003<br />
(pozor, termín je tentokrát kratší ako obvykle). Nezabudnite, <strong>na</strong> pädesiatich z vás<br />
èakajú dva lístky do ki<strong>na</strong> <strong>na</strong> Matrix Reloaded, ktorý môete vidie v kinách Tatra<br />
(Bratislava), ODA (Trenèín), Strojár (Martin), Urpín (Ban<strong>sk</strong>á Bystrica) a Klub (Prešov).<br />
Vidocq (Francúz<strong>sk</strong>o, 2001, 100 min.)<br />
Réia: Pitof. Scenár: Pitof, Jean−Christophe Grangé. Kamera: Jean−Pierre Sauvaire, Jean−<br />
Claude Thibault. Hudba: Bruno Coulais. Hrajú: Gérard Depardieu, Guillaume Canet,<br />
Edith Scob, Moussa Maa<strong>sk</strong>ri, Jean−Pierre Gos, Isabelle Re<strong>na</strong>ud, Jeal−Paul Dubois, André<br />
Penvern, Gilles Abo<strong>na</strong>, Jean−Marc Thibault.<br />
zvukové normy: DTS, 5.1 jazykové verzie: francúz<strong>sk</strong>a, èe<strong>sk</strong>á titulky: èe<strong>sk</strong>é èe<strong>sk</strong>ý<br />
dabing aj titulky<br />
DVD bonusy:<br />
trailer<br />
videoklip<br />
film o filme<br />
zábery z <strong>na</strong>táèania<br />
filmové triky<br />
výroba ma<strong>sk</strong>y<br />
interview so scenáristom, herci a tvorcovia<br />
fotogalérie<br />
DVD ROM<br />
AKO NA VEC (viete o tom, e Hugh Grant sa obèas objaví aj v dobrom filme?)<br />
Súrodenci Chris a Paul Weitzovci <strong>na</strong>toèili nieèo ako Denník Bridget Jones <strong>na</strong>ruby. Hlavný<br />
hrdi<strong>na</strong> – krásny Hugh Grant – <strong>na</strong> zaèiatku nemá nijaký dôvod by zakomplexovaný. Ale v<br />
okamihu, keï sa tento playboy zaène hra <strong>na</strong> opusteného otca a stretne chlapca Marcusa,<br />
jeho ivot sa neuverite¾ne zmení. Tridsaosemroèný Will je typický londýn<strong>sk</strong>y macho. Je<br />
bohatý, slobodný, bezdetný a bezstarostný. Ale iba do chvíle, keï mu jed<strong>na</strong> z mnohých<br />
priateliek, ktoré a doteraz striedal vo svinom tempe, dá kopaèky. A síce – pre svoje<br />
diea. Práve táto nová a úplne nepochopite¾ná <strong>sk</strong>úsenos privedie Willa do nedotknutého<br />
lovi<strong>sk</strong>a – je ním Zdruenie osamelých rodièov, kde sú takmer výhradne slobodné èi roz−<br />
vedené eny. Vïaka <strong>na</strong>jatraktívnejšej z nich – Susie – sa Will v jednu nede¾u zoznámi s<br />
Marcusom. Je to èudný chlapec a ešte èudnejšia je jeho mama Fio<strong>na</strong>. Zhodou náhod sa<br />
Will ocitne v úlohe záchrancu a potom aj pestú<strong>na</strong>.<br />
About A Boy (Ve¾ká Británia, 2002, 121 min.)<br />
Réia: Chris Weitz, Paul Weitz Scenár: Nick Hornby, Peter Hedges Hudba: Damon<br />
Gough Hrajú: Hugh Grant, Toni Collett, Rachel Weisz, Nicholas Hoult, Victoria Smerfit.<br />
zvukové normy: 5.1 jazykové verzie: anglická, maïar<strong>sk</strong>á titulky: èe<strong>sk</strong>é, anglické,<br />
arab<strong>sk</strong>é, grécke, maïar<strong>sk</strong>é, turecké, rumun<strong>sk</strong>é èe<strong>sk</strong>é titulky<br />
DVD bonusy:<br />
komentár reiséra<br />
film o filme<br />
vynechané scény s komentárom<br />
hudobné videá od Badly Drawn Boy: Silent Sigh,<br />
Something To Talk About<br />
rozhovor s Badly Drawn Boy<br />
DVD ROM<br />
3 trailery<br />
DOBA ¼ADOVÁ<br />
(podarený animák štúdia 20th Century Fox s nezabudnute¾nou frustrovanou<br />
veverièkou, ktorú sa nedá nemilova)<br />
Príbeh nás zavedie do èias, keï sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej Zemi zaèí<strong>na</strong>la doba ¾adová. Osud èi náhoda<br />
dá vtedy dokopy èudnú štvoricu – flegmatického mamuta Manfreda, lenivého leòocha<br />
Sida, podlého šab¾ozubého tigra Diega a stratené ¾ud<strong>sk</strong>é bábätko. Manfred sa rozhodne<br />
vráti diea ¾uïom, a tak sa zaèí<strong>na</strong> jedno ve¾ké dobrodrustvo o zrade, priate¾stve a lá<strong>sk</strong>e.<br />
Ice Age (USA, 2002, 81 min.)<br />
Réia: Carlos Saldanha, Chris Wedge. Scenár: Michael Berg, Michael J. Wilson, Peter<br />
Ackerman. Hudba: David Newman. Hrajú v sloven<strong>sk</strong>om znení: Jozef Švoòav<strong>sk</strong>ý,<br />
Richard Stanke, Ján Kroner, Peter Rúfus, Peter Krajèoviè, Ivo Gogál, Roman Fratriè, Ivan<br />
Romanèík, Katarí<strong>na</strong> Šulajová, Lucia Vráblicová.<br />
zvukové normy: 5.1, 2.0 (CZ) jazykové verzie: anglická, èe<strong>sk</strong>á, hebrej<strong>sk</strong>á, po¾<strong>sk</strong>á <br />
titulky: anglické, èe<strong>sk</strong>é, po¾<strong>sk</strong>é, chorvát<strong>sk</strong>e, hebrej<strong>sk</strong>é èe<strong>sk</strong>ý dabing aj titulky<br />
DVD bonusy:<br />
dokument o <strong>na</strong>táèaní Under The Ice<br />
vymazané scény (<strong>na</strong>dabované!)<br />
nová príhoda veverièky s orieškom<br />
krátkometrány film Bunny<br />
galéria postáv<br />
Peter Koneèný
SUAE V PC REVUE 2003:<br />
DESA PROGRAMOV PANDA ANTIVIRUS<br />
V spolupráci so spoloènosou proNETIX sme pre vás pri−<br />
pravili súa o desa programov Panda AntiVirus. Ak<br />
sa chcete do súae zapoji, zašlite objednávkový lístok<br />
z tohto èísla PC REVUE so správnymi odpoveïami do<br />
13. jú<strong>na</strong> 2003. Pomôckou pri odpovediach <strong>na</strong> otázky<br />
vám môe by recenzia v tomto èísle PC REVUE a spravo−<br />
daj<strong>sk</strong>ý server <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>.<br />
Prvou cenou je <strong>na</strong>jnovšia verzia antivírusového prog−<br />
ramu Panda Antivirus Platinum 7.0 ESD s aktualizáciou 2<br />
roky. Predstavenie tohto programu nájdete v tomto èísle<br />
PC REVUE <strong>na</strong> strane 76.<br />
MICROSOFT PLUS! DIGITAL MEDIA<br />
EDITION<br />
Ïalšiu tohtomesaènú súa, v ktorej môete <strong>sk</strong>úsi šas−<br />
tie, sme pre vás pripravili so spoloènosou Microsoft Slo−<br />
vakia. Súai sa bude o operaèný systém Microsoft Win−<br />
dows XP Professio<strong>na</strong>l a rozširujúci balík Microsoft Plus!<br />
Digital Media Edition.<br />
VYHODNOTENIE SÚAE:<br />
V marcovom èísle sme blahoelali Pentiu k jeho desia−<br />
tym <strong>na</strong>rodeninám a zároveò sme vyhlásili súa o mik−<br />
roprocesor Intel Pentium 4 s frekvenciou 3,06 GHz<br />
podporujúci Hyper−Threading vrátane základnej do<strong>sk</strong>y.<br />
Sponzorom ceny bola spoloènos Intel Czech Tradings.<br />
Správne odpovede:<br />
1. Aký je <strong>na</strong>jmladší èlen rodiny mikroprocesorov<br />
Intel Pentium pre de<strong>sk</strong>topy?<br />
Intel Pentium 4 3,06 GHz s Hyper−Threading<br />
2. Kedy sa <strong>na</strong>jlepšie vyuijú monosti technológie<br />
Hyper−Threading?<br />
V aplikáciách, ktoré sú pre tento typ spracovania<br />
optimalizované, prípadne pri súèasnom behu viacerých<br />
aplikácií.<br />
3. V ktorom roku uviedla spoloènos Intel<br />
Corporation <strong>na</strong> trh prvý mikroprocesor?<br />
1971<br />
4. Ko¾ko mikroprocesorov rodiny Intel Pentium<br />
(vrátane verzií pre mobilné poèítaèe a servery okrem<br />
mikroprocesorov Celeron) uviedla spoloènos Intel<br />
Corporation?<br />
152<br />
5. Ko¾ko mikroprocesorov Intel Pentium 4 podporu−<br />
júcich Hyper−Threading môe Intel vïaka technológii<br />
VÝZVA IT FIRMÁM:<br />
O INTEL PENTIUM 4 SO ZÁKLADNOU DOSKOU<br />
REKLAMA NA WEBE ZADARMO!<br />
Register sloven<strong>sk</strong>ých IT firiem 2003<br />
Aj tento rok aktualizujeme Register sloven<strong>sk</strong>ých IT firiem <strong>na</strong><br />
<strong>na</strong>šej webovej stránke: <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>.<br />
Registraèná karta obsahuje okrem kontaktných informá−<br />
cií aj charakteristiku a zameranie spoloènosti, jej postavenie<br />
<strong>na</strong> trhu, uzatvorené partnerstvá a informácie o produkto−<br />
vom portfóliu. Súèasou karty je aj firemné logo. Všetky tieto<br />
údaje sú v elektronickej verzii registra uverejòované zadarmo!<br />
Registrácia firiem je bezplatná, staèí vyplni registraènú<br />
kartu priamo <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>.<br />
Pokia¾ u register obsahuje údaje o vašej firme, <strong>sk</strong>on−<br />
trolujte, prosím, ich aktuálnos a doplòte nové údaje.<br />
Staèí, ak do 13. jú<strong>na</strong> 2003 správne odpoviete <strong>na</strong> otáz−<br />
ky, ktoré nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej adrese <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>. Z doš−<br />
lých odpovedí vyrebujeme jedného, ktorému zašleme<br />
operaèný systém i rozširujúci balík. Recenziu <strong>na</strong> balík<br />
Microsoft Plus! Digital Media Edition nájdete v tomto èísle<br />
PC REVUE <strong>na</strong> strane 80.<br />
100 LÍSTKOV NA MATRIX<br />
Dòa 22. 5. 2003 bude <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u premiéra dlho oèa−<br />
kávaného pokraèovania kultového sci−fi MATRIX Reloa−<br />
ded. V spolupráci so spoloènosou Continental film sme<br />
pre vás pripravili súa o 50 × 2 lístky <strong>na</strong> tento film vo<br />
vybraných kinách Sloven<strong>sk</strong>a.<br />
Zapoji sa do súae môete len cez internet – <strong>na</strong><br />
<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> sa dozviete súanú otázku, termíny pre−<br />
mietania filmu vo vybraných kinách <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, ako aj<br />
zoz<strong>na</strong>m výhercov. POZOR! Termín uzávierky súae je<br />
18. 5. 2003. Ïalšie informácie o súai nájdete <strong>na</strong> strane<br />
142 a <strong>na</strong> <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />
0,13 mikrometra vyrobi <strong>na</strong> jednom waferi<br />
s priemerom 300 mm?<br />
2225<br />
Súaných lístkov prišlo do redakcie presne 1448<br />
a z nich sme vyrebovali týchto šastlivcov:<br />
1. ce<strong>na</strong> – mikroprocesor Intel Pentium 4 3,06 GHz<br />
podporujúci Hyper−Threading so základnou do<strong>sk</strong>ou –<br />
Andrej Urban, Ruomberok<br />
2. – 5. ce<strong>na</strong> – miki<strong>na</strong> od spoloènosti Intel − Martin<br />
Šuran, Kriovany <strong>na</strong>d Dudváhom; Monika Šusteková,<br />
Kysucké Nové Mesto; Marian Rybár, Zvolen; Miloš<br />
Kováè, Ruomberok<br />
6. – 10. ce<strong>na</strong> – trièko od spoloènosti Intel – ¼ubomír<br />
Kliment, Ban<strong>sk</strong>á Belá; Jozef Girmala, Prešov; Dávid<br />
Gebe, Jovice; Róbert Mesároš, Niná Myš¾a; Peter<br />
Kostár, ili<strong>na</strong><br />
Súbene so súaou v PC REVUE 3/2003 sme vyhlásili<br />
súa aj v TV relácii PC REVUE, kde <strong>na</strong> poloenú<br />
súanú otázku správne odpovedalo 281 divákov<br />
(ïalších 18 odpovedí bolo nesprávnych)<br />
Výhercom televíznej súae sa stáva: Ludwig Tomáš<br />
z Bratislavy, ktorý zí<strong>sk</strong>ava mikroprocesor Intel Pentium<br />
4 2,4 GHz.<br />
Výhercom srdeène blahoeláme a prosíme, aby sa <strong>sk</strong>ontaktovali s redakciou oh¾adne prevzatia cien.<br />
Oproti minulému roku sme toti pridali novú kategóriu<br />
údajov – hospodár<strong>sk</strong>e výsledky firmy. Z týchto údajov<br />
(obrat, poèet zamest<strong>na</strong>ncov atï.) budeme kadý rok zo−<br />
stavova rebríèek IT firiem, ktorého výslednú podobu<br />
uverejníme aj v PC REVUE.<br />
Elektronickú verziu Registra (formát *.xls) bude<br />
moné objed<strong>na</strong> a po aktualizácii <strong>na</strong> adrese redakcie.<br />
V priebehu roka 2003 pripravíme aj vydanie tlaèenej ver−<br />
zie registra.<br />
Všetky potrebné informácie, ako aj iadosti o pridele−<br />
nie nového prístupového kódu vám po<strong>sk</strong>ytneme <strong>na</strong> adre−<br />
se it−register@pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />
ZOZNAM INZERENTOV<br />
Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />
1. AB−COM 117 (038/5322 038)<br />
2. AGEM 58, 64 (02/6381 0049)<br />
3. AGORA PLUS 56, 82 (02/6381 3873)<br />
4. ALLIED TELESYN 101 (+43/1/8762 441)<br />
5. AP MEDIA 67 (02/6541 1168)<br />
6. ART COM 119 (037/6517 108)<br />
7. ASBIS SK 51, 63, 66 (02/4487 1589)<br />
8. ASM SLOVAKIA 88 (02/4446 2308)<br />
9. AV DIGITAL 96 (02/6828 6660)<br />
10. BSP 121 (02/5443 0017)<br />
11. BULL 107 (02/5557 4857)<br />
12. CANON 3<br />
13. CASABLANCA 59 (02/5825 2131)<br />
14. CASPER 72 (02/4445 0574)<br />
15. CENTRON 96 (02/6478 0767)<br />
16. CÍGLER SOFTWARE 83 (02/4446 2746)<br />
17. CODUM 59, 96 (02/6353 2921)<br />
18. COLUMBEX 12, 52 (02/6827 7777)<br />
19. CONQUEST 9, 11, 13 (02/4488 2145)<br />
20. CQ SERVICE 115 (02/4820 4911)<br />
21. DATA 60, 78 (02/4487 3656)<br />
22. DATALAN 53, 55, 57 (02/5025 7777)<br />
23. ESET 113 (02/5930 5311)<br />
24. EURO MEDIA 3. OBÁLKA, 24 (041/5116 111)<br />
25. EXPERT&PARTNER 81<br />
26. FERIMEX 73 (02/4564 1701)<br />
27. GEMMA 84 (02/4445 1127)<br />
28. GRAS 140 (0908/300 901)<br />
29. GRATEX 17 (02/4342 9490)<br />
30. GTS SLOVAKIA 105 (02/5778 1111)<br />
31. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 43, 50, 61 (02/5020 5611)<br />
32. HT COMPUTERS 5 (02/5020 5611)<br />
33. IBM 29 (02/4929 1122)<br />
34. IMAGE SUPPLIES 129 (02/4487 2052)<br />
35. JOYCE 111<br />
36. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />
37. KONSIGNA 45, 47, 49 (02/5249 1491)<br />
38. KROS 77 (041/7071 011)<br />
39. MICROSOFT 7 (02/4342 6565)<br />
40. MM MEDIA 95 (02/4363 1542)<br />
41. NIKON 19 (02/4488 0785)<br />
42. NIVEA 6 (041/700 1780)<br />
43. OKI 62, 76 (0903/788 847)<br />
44. OPAL MULTIMEDIA 98 (051/7734 332)<br />
45. P.E.S. CONSULTING 140 (031/780 3419)<br />
46. PC BUSINESS 87 (02/4342 5000)<br />
47. POS AM 121 (02/4923 9111)<br />
48. PRONETIX 96 (02/4445 5702)<br />
49. Q−PRODUCTS 85 (02/4525 7568)<br />
50. QUENTIN 118 (+420/233 355 585)<br />
51. S&H WARE 97 (032/7443 836)<br />
52. SAP 10 (02/6828 3111)<br />
53. SIEMENS 27 (02/5968 1114)<br />
54. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)<br />
55. SOFOS 25, 37, 41, 65 (02/5477 3980)<br />
56. SONY 54<br />
57. STORMWARE 89 (02/5479 3647)<br />
58. SUNTEQ 114 (046/5430 754)<br />
59. SWS DISTRIBUTION 99 (02/4342 6811)<br />
60. SYNTEX 127 (02/4552 5471)<br />
61. TECOMPRINT 23 (02/4425 5777)<br />
62. TECPROM 103 (02/4341 0472)<br />
63. TEOS TN 86 (032/7436 104)<br />
64. TRONET 109 (02/5822 4111)<br />
65. UNICORN 79 (02/4341 1940)<br />
66. WEBGLOBE 96 (02/5363 4961)<br />
67. XENON 96, 129 (0904/401 088)<br />
5/2003 PC REVUE 143
Šéfredaktor:<br />
Zástupca šéfredaktora:<br />
Odborná redakcia:<br />
Hlavný sekretár:<br />
Administratíva:<br />
Technický servis:<br />
Spolupracovníci:<br />
DTP:<br />
Rediguje:<br />
Inzercia:<br />
Osvit:<br />
Tlaè:<br />
Internet pripojenie:<br />
Adresa redakcie:<br />
E−mail:<br />
Http:<br />
Predplatné:<br />
Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −md<br />
Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −om<br />
Martin Turoò (mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mt<br />
Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −po<br />
Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Zuza<strong>na</strong> Javor<strong>sk</strong>á (zjavor<strong>sk</strong>a@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Andrej Chu (achu@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bm<br />
Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ds<br />
Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ik<br />
Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ja<br />
Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Juraj Bednár (jbedz<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jb<br />
Juraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ll<br />
Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Martin Kováè (mkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mk<br />
Martin Uák (muzak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Milan Gigel (mgigel@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mo<br />
Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mt<br />
Peter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ph<br />
Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pg<br />
Peter Koneèný (pkonecny@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pk<br />
Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pp<br />
Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Thomas Ulej (tulej@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />
tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />
eM·Ha PREPRESS<br />
Tlaèiareò Telem K & M<br />
Dial Telecom, EuroTel, GTS Slovakia<br />
Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />
Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />
tel.: +421 2 4342 0956<br />
+421 2 4342 0957<br />
fax: +421 2 4342 0958<br />
redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />
<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>,<br />
<strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />
e−mail: predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong><br />
tel.: +421 2 4342 0956<br />
+421 2 4342 0957<br />
PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2003<br />
Pokia¾ sa chcete sta <strong>na</strong>ším predplatite¾om, môete<br />
poui jeden z <strong>na</strong>sledujúcich postupov:<br />
pošlite nám objednávku, <strong>na</strong> základe ktorej vám<br />
pošleme predtlaèenú poštovú poukáku s prideleným<br />
VS, resp. zálohovú faktúru,<br />
uhradíte poštovú poukáku typu A <strong>na</strong> náš úèet:<br />
2620081584/1100, Tatra Banka; Digital Visions, s. r. o.,<br />
Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />
bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet 2620081584/1100,<br />
Tatra Banka. VS vám pridelíme obratom <strong>na</strong> základe<br />
telefonickej alebo emailovej objednávky. Pokia¾ nebu−<br />
de uvedený VS, nebudeme vedie vašu platbu identifi−<br />
kova!<br />
Uzávierka objed<strong>na</strong>ných a zaplatených výtlaèkov<br />
je 14 dní pred expedíciou nového èísla.<br />
Všetci, ktorí majú predplatené PCR a chcú pokra−<br />
èova v odbere aj ïalší rok, si poštovú poukáku/<br />
zálohovú faktúru nájdu vloenú v èasopise 2 mesia−<br />
ce pred ukonèením predplatného. Po uhradení zálo−<br />
hovej faktúry bude firmám zaslaná ostrá faktúra.<br />
Tí z vás, ktorí dostali predtlaèenú poštovú po−<br />
ukáku a nechcú ju uhradi poštou, ale banko−<br />
vým prevodom, musia pri úhrade zada variabilný<br />
symbol (VS), ktorý im bol pridelený.<br />
Upozornenie: Predplatitelia, ktorí si objed<strong>na</strong>li PC<br />
REVUE s CD v priebehu roka 2002, majú zaplatené<br />
6× CD REVUE. V tomto roku bude vychádza CD<br />
REVUE kadý mesiac, t. j. 12× do roka. Ak máte<br />
záujem, môete si ostatné CD doobjed<strong>na</strong>. Na−<br />
príklad ak máte objed<strong>na</strong>né PC REVUE od è. 10/2002<br />
do è. 9/2003, máte zaplatené CD do èísla 4/2003,<br />
t. j. 5 ks CD si budete musie doobjed<strong>na</strong>. Ce<strong>na</strong> jed−<br />
ného CD pre predplatite¾ov je 46 Sk, pre predplati−<br />
te¾ov so z¾avou je 41 Sk a pre ostatných je ce<strong>na</strong> CD<br />
60 Sk.<br />
Ceny PC REVUE <strong>na</strong> rok 2003. Od roku 2003 bude<br />
PC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do roka<br />
aj s prílohou CD REVUE. Z dôvodu zjednodušenia<br />
distribúcie bude moné v novinových stánkoch kúpi<br />
PC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových<br />
stánkoch bude 119 Sk. Pokia¾ však máte záujem len<br />
o èasopis bez CD prílohy, je to moné len prostred−<br />
níctvom predplatného.<br />
Na vloenú predtlaèenú poštovú poukáku vypíšte cenu pod¾a vami zvoleného typu predplatného<br />
(s CD, bez CD, z¾avnené atï.).<br />
Ce<strong>na</strong> v stánku 119 Sk Ce<strong>na</strong> predplatného bez CD s CD<br />
ce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroène ušetríte<br />
Predplatné 49 Sk 588 Sk 120 Sk 95 Sk 594 Sk 1140 Sk 288 Sk<br />
Predplatné z¾avnené 42 Sk 504 Sk 204 Sk 83 Sk 522 Sk 996 Sk 432 Sk<br />
Pozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je<br />
posla <strong>na</strong> adresu redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku, resp. zasla<br />
èíslo karty mládee EURO
Change language