Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
07.06.2015 • Views
Share Embed Flag

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

E D I T O R I A L<br />

Na konci každého roku sa <strong>na</strong> tomto mieste už pravidelne s<strong>na</strong>žím urobi bilanciu „strát a nálezov“ – toho,<br />

èo sa nám podarilo v PCR dosiahnu , a toho, o èo sa budeme usilova v roku ïalšom. Nie sme majstri<br />

ve¾kých gest a slov ani imidžové superhviezdy. Všetko to, èo sa s PCR nielen tento rok, ale poèas jeho existencie<br />

udialo, je výsledkom len a len poctivej práce a <strong>na</strong>šej úprimnej s<strong>na</strong>hy po neustálom zlepšovaní èasopisu,<br />

ktorému venujeme všetky svoje sily, èas a energiu a niekedy aj zdravie (kam poèítam aj vyteèené<br />

nervy, žalúdoèné vredy a pribúdajúce šediny...).<br />

Tento rok sme si <strong>na</strong> mušku vzali z obsahu <strong>na</strong>jmä spravodajstvo a testy. Na adrese itnews.<strong>sk</strong> sme ešte koncom<br />

minulého roka spustili vlastný spravodaj<strong>sk</strong>ý web zo sveta IT, ktorý má za cie¾ suplova hendikep<br />

papierového mesaèníka jed<strong>na</strong>k z h¾adi<strong>sk</strong>a možnosti aktualizácie, ale aj rozsahu. Denne nám tak <strong>na</strong> webe<br />

pribúda 15 – 20 správ, ktoré by sa <strong>na</strong> papier aj tak nepodarilo vprata . To nám umožòuje do papierového<br />

PCR prida vlastne ïalšiu elektronickú rubriku, ktorá si pomaly, ale isto <strong>na</strong>chádza svojich pravidelných<br />

èitate¾ov. Rov<strong>na</strong>ko aj ïalšie rubriky portálu pcrevue.<strong>sk</strong> majú za cie¾ prinies svojmu papierovému vzoru<br />

pridanú hodnotu v podobe informácií, ktoré buï nemá zmysel dáva <strong>na</strong> papier, alebo sa tam nezmestia, prípadne<br />

elektronická verzia umožní ich vyššie zhodnotenie v podobe triedenia, vyh¾adávania èi interaktivity,<br />

ktorú papierové médium nikdy nemôže po<strong>sk</strong>ytnú . Realita ešte z<strong>na</strong>ène zaostáva za <strong>na</strong>šimi plánmi<br />

a predstavami, èo je asi dané tým, že sa v takom malom redakènom kolektíve púš ame do aktivít, ktoré by<br />

za daných okolností zabezpeèovala samostatná redakcia. Tá by si však <strong>na</strong> seba musela vedie zarobi , èo<br />

sa mi v podmienkach sloven<strong>sk</strong>ého internetu zatia¾ nezdá celkom reálne. Ale pokia¾ viete o <strong>na</strong>dšencoch,<br />

ktorí by nám s tým chceli pomôc :-), radi ich medzi sebou privítame... No je dos možné, že situácia sa už<br />

èo<strong>sk</strong>oro radikálne zmení k lepšiemu a o. i. zaèneme <strong>na</strong>príklad dáva <strong>na</strong> web úplné znenia všetkých èlánkov<br />

z PCR v rámci elektronického archívu.<br />

Pri plánovaní porovnávacích testov pred rokom sme si urèili cie¾ prinies každý mesiac v PCR minimálne<br />

dva porovnávacie testy èi preh¾ady. To sa nám viac-menej aj podarilo, ibaže s odstupom èasu sme<br />

v priebehu roka zí<strong>sk</strong>ali pocit, že vás èíslami, tabu¾kami, grafmi a celkovým rozsahom testov príliš zahlcujeme.<br />

S<strong>na</strong>ha urobi èo <strong>na</strong>jkomplexnejšie porov<strong>na</strong>nie èo <strong>na</strong>jväèšej ponuky produktov <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu<br />

vyústila do megatestov, v ktorých bolo porov<strong>na</strong>ných niekedy až 40 produktov a ku každému z nich bolo<br />

zmeraných obrov<strong>sk</strong>é množstvo parametrov. V koneènom dôsledku to malo za následok nepreh¾adnos ,<br />

ažkopádnos a niekedy aj neaktuálnos , pretože pokia¾ sme sa niektorej dy<strong>na</strong>micky sa meniacej produktovej<br />

<strong>sk</strong>upine venovali len raz za rok, hoci komplexne, v èase uverejnenia testu boli niektoré údaje už staré<br />

a o pár mesiacov ne<strong>sk</strong>ôr už vlastne neaktuálne, lebo dané produkty z cenníkov niekedy vypadli, <strong>na</strong>hradené<br />

novými modelmi. Preto sme sa rozhodli <strong>na</strong> budúci rok robi viacero menších porovnávacích testov, v ktorých<br />

budú uverejòované už len extrahované výsledky s èo <strong>na</strong>jväèšou pridanou hodnotou, umožòujúcou<br />

¾ahšiu a preh¾adnejšiu orientáciu, a teda aj flexibilnejšiu pomoc pri výbere vhodného zariadenia pred<br />

kúpou. Sólo recenzie, samozrejme, zostanú, ale vo väèšom rozsahu pribudne aj žáner jednoduchých, struèných<br />

technických predstavení.<br />

Trochu sme „prekopali“ rozmiestnenie niektorých rubrík, pohrali sme sa s grafikou, niektoré rubriky sme<br />

<strong>na</strong> základe vašich požiadaviek výrazne posilnili (shareware, gamesy, internet atï.). V budúcom roku chceme<br />

posilni žánre, <strong>na</strong> ktoré nám tento rok nevyšiel priestor èi èas. Pôjde <strong>na</strong>jmä o cover story, teda nosné<br />

tematické èlánky, rozhovory, prie<strong>sk</strong>umy a preh¾ady. Dobrou správou je, že pridržiavajúc sa <strong>na</strong>šej sociálnej<br />

politiky, pokúsime sa podrža stánkovú cenu èasopisu (dúfam, že <strong>na</strong> tom „nevykrvácame“...). Napriek<br />

tomu, že budúci rok sa zaväzujeme vyda min. 6 CD príloh, predplatitelia ušetria <strong>na</strong> celoroènom predplatnom<br />

min. 150 korún a v lepšom prípade až 192 korún.<br />

Takže toto sme (popri iných záležitostiach) riešili tento rok a takéto máme plány <strong>na</strong> budúci rok. Ak máte<br />

návrhy, nápady, pripomienky, sem s nimi – váš názor je pre nás životne dôležitý. Nerobíme èasopis pre<br />

seba, ale pre vás – <strong>na</strong>šich èitate¾ov. Ak máte pocit, že by ste vedeli prispie nielen poznámkou èi kritikou<br />

(alebo pochvalou :-) ), a chcete sa zapoji do tvorby èasopisu, èi už pravidelne, alebo len obèasne, ohláste<br />

sa a nieèo spolu vymyslíme.<br />

Tento rok bol mimoriadne bohatý <strong>na</strong> udalosti, bohužia¾, nielen <strong>na</strong> tie príjemné. Mení sa svet, menia sa<br />

podmienky a príležitosti, menia sa ¾udia. Koniec koncov som za, zmeòme sa. Pokia¾ sa má totiž nieèo<br />

v tejto spoloènosti zmeni , treba zaèa od seba. Vyššiu životnú úroveò, materiálnu, ale aj duchovnú, kvalitnejšie<br />

medzi¾ud<strong>sk</strong>é vz ahy, ale aj znovuobjavenie tradièných hodnôt a vzorov správania sa nám neprinesie<br />

ani nová politická stra<strong>na</strong>, ani nová vláda, ani vstup do NATO èi EU. Musíme si pomôc sami!<br />

Nebude to ani jednoduché, ani rýchle, ani bezbolestné... Ale ak má niekto lepší recept, ako tu nieèo koneène<br />

zmeni , nech nám ho pošle. Radi ho zverejníme.<br />

Želám vám príjemné prežitie vianoèných sviatkov a bezproblémový vstup do nového roku. Pozor, to nie je<br />

len tradièná koncoroèná fráza! Minulý rok sme totiž hneï po Vianociach zaèí<strong>na</strong>li „<strong>na</strong>mokro“, keïže práve<br />

cez sviatky pra<strong>sk</strong>la vodovodná hadièka <strong>na</strong> umývadle a celé prízemie redakcie bolo po kolená pod vodou...<br />

Takže ešte raz, všetko dobré osobne aj v práci vám želá

O B S A H<br />

109 MaxSplitter / Rozkrájajte súbory rýchlo a jednoducho!<br />

110 LinuxWare: Samba / 10. èas<br />

111 LinuxNews<br />

112 DAV – jednoduchšia správa webu pod Apache<br />

113 Skriptovanie s Ruby<br />

115 Kylix Open Edition v praxi<br />

INFOWARE<br />

117 Novinky: Technológie a biznis<br />

121 Ako zabráni krádežiam firemných dát?<br />

122 Servery <strong>na</strong> požiadanie alebo Revolúcia<br />

vo výpoètových stredi<strong>sk</strong>ách<br />

123 Budovanie dátových <strong>sk</strong>ladov II.<br />

127 Visual Studio .NET – vývojové štúdio novej generácie<br />

48<br />

REVUE<br />

TESTOVALI SME:<br />

FAREBNÉ laserové tlaèiarne<br />

4 Novinky<br />

14 Èo s fotografiami z núl a jednotiek<br />

22 Bojovník za LED / Rozhovor<br />

24 Toshiba v z<strong>na</strong>mení „dvoch desiatok“<br />

26 Athlon XP pod lupou<br />

30 Ebook: Do sveta bez peòazí SKRZ-NASKRZ<br />

32 Windows XP / Nový operaèný systém verzus používatelia<br />

42 Tuning poèítaèov<br />

HARDWARE<br />

48 Testovali sme: Farebné laserové tlaèiarne<br />

61 Siemens ME45<br />

62 Toshiba Portégé 4000-10E<br />

65 Pretec CompactGPS<br />

66 HP Photosmart 1115 a 1315<br />

68 Pa<strong>na</strong>sonic GD35<br />

70 Plextor PX-S88TU<br />

71 Epson Stylus C40UX<br />

72 Olympus Camedia C-40Zoom<br />

73 Microsoft Office Keyboard<br />

75 Sony Cyber-Shot DSC-P5<br />

76 Sound Blaster Audigy EX<br />

78 Palm m105<br />

80 ScanMaker 3800 a 4800<br />

INTERNET<br />

130 Vytvárame WWW stránky / 3. èas<br />

131 Reklama <strong>na</strong> internete zadarmo<br />

131 Komentár: /dev/null/004<br />

132 Na potulkách svetom WWW<br />

SERVIS<br />

134 Vírusový radar<br />

136 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy<br />

138 Tipy a triky pre Windows<br />

139 Pošta<br />

139 Poradòa<br />

140 DVD okienko<br />

PROGRAMUJEME<br />

141 Delfinárium / 14. èas : Prehrávanie súborov MP3 I.<br />

142 Delphi v praxi / 9. èas : ID3 TAG v2 II.<br />

144 Assembler pod Windows / 12. èas : Resource III.<br />

145 C++ pod Windows / 17. èas : FAQ<br />

147 Java pod lupou / 16. èas : Balík java.awt (dokonèenie)<br />

149 ASP a databázy / 11. èas<br />

151 Malé ve¾ké databázy II. / 6. èas<br />

SOFTWARE<br />

82 Gamesy / NHL 2002, Novinky <strong>na</strong> obzore, Mechcommander 2<br />

87 Partition Magic 7.0<br />

89 PowerQuest Drive Image 5.0<br />

90 Jednoduché úètovníctvo ALFA<br />

92 Testovali sme: Programy <strong>na</strong> rozpoznávanie textu<br />

97 Microsoft AutoRoute Euro 2002<br />

98 Gavarite pa ru<strong>sk</strong>y?<br />

100 Sharewarové okienko<br />

106 HomePlanet 3.1 / Hvezdáreò nielen pre hvezdárov<br />

108 FreshDiagnose / Aby ste presne vedeli, èo máte pod kapotou<br />

32<br />

WINDOWS XP<br />

2 PC REVUE 12/2001

N O V I N K Y<br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />

Výber zo spravodajstva v titulkoch (16. 10. – 19. 11. 2001)<br />

n Xbox sa <strong>na</strong> èín<strong>sk</strong>ych pultoch neobjaví<br />

n Sun Fire 6800 rýchlejší ako Regatta p690 od IBM<br />

n IBM venuje open source komunite softvér za 40 mil. USD<br />

n Nintendo predstavil GameCube<br />

n Milión licencií PC SUITE<br />

n Euroweb Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l za devä mesiacov<br />

zdvojnásobil stratu<br />

n Nový server Vzdelávanie.<strong>sk</strong> v ostrej prevádzke<br />

n 30 rokov mikroprocesora 4004<br />

n Microsoft uvo¾nil DirectX 8.1<br />

n ui42 predala Yetiho spoloènosti Limba<br />

n Sabotáž reklamnej kampane Microsoftu<br />

n EuroTel má nové Tempo<br />

n Telefonovanie cez EASY DUO s 50 % z¾avou<br />

n Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie, a. s., otvorili komerènú<br />

prevádzku služieb ISDN do Rumun<strong>sk</strong>a<br />

n Adobe Illustrator 10 <strong>na</strong> trhu<br />

n Gates predpovedá boom technologických inovácií<br />

n Borland Kylix 2<br />

n Google <strong>na</strong> portáli GlobtelNet<br />

n Francúz<strong>sk</strong>y Avenir Telecom vstupuje <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>ý trh<br />

n Lacné DVD+RW mechaniky <strong>na</strong> budúci rok<br />

n Nová verzia Apache 2.0<br />

n Akcionári Transtelu schválili vznik spoloènosti Energotel<br />

n Microsoft – ešte nie je dobojované<br />

n Predstavenstvo spoloènosti Compaq: áno fúzii<br />

n Nové základné do<strong>sk</strong>y pre AMD<br />

n Domé<strong>na</strong> .biz odštartovala<br />

n CrossWorlds sa stal súèas ou IBM<br />

n O Telekom Austria majú záujem dve <strong>sk</strong>upiny investorov<br />

n Softip už nemá s Govnetom niè spoloèné<br />

n EK pokraèuje vo vyšetrovaní aktivít Microsoftu<br />

n Handspring má nový prehliadaè Blazer 2.0<br />

n Yahoo Messenger 5.0<br />

n Ekonómovia a politici zvažujú zavedenie daní pre<br />

internet<br />

n Kamera, ktorá sa za vami otoèí<br />

n Hráèi videohier – noví žoldnieri<br />

n Európ<strong>sk</strong>a komisia chce zakáza Cookies<br />

n Orange pripravený pre 3G<br />

n NetRatings ovládol <strong>sk</strong>upinu Jupiter Media Metrix<br />

n Saud<strong>sk</strong>ý miliardár drží palce spojeniu HP a Compaq<br />

n 100 miliónov konzol Playstation<br />

n Nový low-end server od Sunu<br />

n Èe<strong>sk</strong>ý Telecom umožní on-line prístup k telefónnym<br />

úètom<br />

n eTel kúpil rakú<strong>sk</strong>u firmu Millenium Communications<br />

n KPN plánuje prepusti 4800 ¾udí, aby znížil svoj dlh<br />

n Matsushita má 50 GB optický di<strong>sk</strong><br />

n Google zvažuje po<strong>sk</strong>ytovanie platených služieb<br />

n Allied Telesyn otvára poboèku v Mo<strong>sk</strong>ve<br />

n Lernout & Hauspie vyhlásil bankrot<br />

n Instant Messaging smeruje do multimediálnej oblasti<br />

n SEGA-AM2 a Sonic Team vyvíjajú nové hry pre Xbox<br />

n LCD televízory so vstavaným DVD prehrávaèom<br />

n Nové èipy budú ve¾ké iba ako miliónti<strong>na</strong> zrnka pie<strong>sk</strong>u<br />

n Imation predáva divíziu tlaèe<br />

n Internet používa štvrti<strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>ej populácie<br />

n aženie proti pirátom pokraèuje<br />

n ÈTÚ ponúka nové podmienky v tendri <strong>na</strong> UMTS<br />

n British Telecom predáva podiel v talian<strong>sk</strong>om Blu<br />

n Výdavky cez karty Visa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u za polrok<br />

dosiahli 42 mld. Sk<br />

n Microsoft uviedol operaèný systém Pocket PC 2002<br />

n FNM ÈR podpísal zmluvu o predaji Èe<strong>sk</strong>ých<br />

radiokomunikací<br />

n Èe<strong>sk</strong>ý ÚVIS má e-podate¾òu<br />

n Výpredaj secondhandových WinXP!?<br />

n Zlé èasy pre výrobcov pamätí<br />

n Sme.<strong>sk</strong> a Post.<strong>sk</strong> sa zluèujú<br />

n O Èe<strong>sk</strong>ý Telecom sa zaujíma 20 fi<strong>na</strong>nèných investorov<br />

Úplné znenie týchto a mnoho ïalších správ nájdete <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>. Denne pribúda 10 – 20 nových správ.<br />

u Skicár a PDA v jednom. Spoloènos Seiko Instruments<br />

uviedla <strong>na</strong> trh obal <strong>na</strong> vreckový poèítaè pod názvom<br />

SmartPad. Jeho funkcia nie je len v ochrane vášho miláèika.<br />

Umožòuje totiž svojmu majite¾ovi písa texty a kresli<br />

obrázky do priloženého papierového bloku. Všetko, èo<br />

vytvoríte <strong>na</strong> papieri, sa prenesie do vreckového poèítaèa.<br />

SmartPad tak spája možnos písania poznámok <strong>na</strong>jprirodzenejším<br />

spôsobom – <strong>na</strong> papier s výhodou elektronického<br />

spracovania – jednoduchým uložením a dostupnos ou. Písa<br />

však musíte priloženým perom. V obale SmartPad2 sa pod<br />

papierovým blokom <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>chádza klávesnica, ktorá má<br />

rozloženie kláves totožné<br />

s bežnou klávesnicou.<br />

Zároveò má<br />

obal pripravené miesto pre mobilný telefón.<br />

Prenos informácií medzi vreckovým poèítaèom a plochou,<br />

kde informácie vytvárate, sa realizuje pomocou<br />

infraèerveného portu. Súèas ou obalu sú aj ceruzkové batérie.<br />

Obidve zariadenia pracujú len s vreckovými poèítaèmi<br />

s operaèným systémom PalmOS (Palm, Handspring, Sony).<br />

Ce<strong>na</strong> SmartPad je 150 USD (asi 7200 Sk), SmartPad2 stojí<br />

200 USD (asi 9600 Sk). Viac informácií <strong>na</strong> <strong>www</strong>.seiko<br />

smart.com.<br />

u PDA v hodinkách. Americká spoloènos Fossil predstavila<br />

koncept vreckového poèítaèa v náramkových hodinkách<br />

pod názvom Wrist. Vyrába sa v dvoch vyhotoveniach – pre<br />

operaèný systém Palm OS a Pocket PC. Dokáže komunikova<br />

len s vreckovými poèítaèmi, a nie so stolným poèítaèom.<br />

Pomáha tak hlavne takým používate¾om, pre ktorých sú<br />

hmotnos a rozmery vreckového poèítaèa neakceptovate¾né<br />

a 145 dolárov nie je pre nich problém.<br />

Hodinky sú vybavené 8-bitovým procesorom a èiernobielym<br />

displejom s podsvietením. Displej má rozlíšenie 102 ×<br />

64 bodov. Navigáciu používate¾ realizuje pomocou štvorcestného<br />

ovládaèa. Zabudovaná pamä 190 KB je postaèujúca<br />

<strong>na</strong> 1100 kontaktov, 800 schôdzok, 5000 <strong>na</strong>plánovaných<br />

úloh a 350 poznámok. Hodinky<br />

obsahujú infraèervené<br />

rozhranie, pomocou ktorého sa<br />

prenášajú údaje z vreckového<br />

poèítaèa. Spolupráca je pre<br />

Palm OS garantovaná pre<br />

vreckové poèítaèe Palm III, V,<br />

VII, m100 a m500, ïalej<br />

Handspring Visor, Edge a Sony<br />

Clie. Wrist PDA/PC podporuje<br />

systémy ako Compaq iPaq,<br />

Cassiopeia a HP Jor<strong>na</strong>da. Rozmery<br />

tohto vreckového poèítaèa sú 44 × 50 ×15 mm<br />

a hmotnos 75 gramov. <strong>www</strong>.fossil.com/pda.<br />

u AMD – nové technológie, nové produkty! Pod¾a niektorých<br />

odborníkov je AMD váhavé v oblasti prechodu <strong>na</strong> technológiu<br />

0,13 mikrometra. Na Mikroprocesorovom fóre padla<br />

prvá oficiál<strong>na</strong> informácia – AMD <strong>na</strong> òu prejde v prvom polroku<br />

budúceho roka. Pre používate¾ov to z<strong>na</strong>mená, že<br />

Athlony opä posunú svoje frekvenèné maximum, znížia<br />

spotrebu a aj ich jadro bude o poz<strong>na</strong>nie menšie. Samozrejme,<br />

nepôjde o súèasné jadro Palomino, ale jeho nástupcu<br />

Thoroughbred. Rov<strong>na</strong>kej zmeny sa doèká aj jadro<br />

Duro<strong>na</strong>, kde súèasný Morgan bude <strong>na</strong>hradený Appaloosou.<br />

Ïalšou vážnou zmenou v oblasti využívaných výrobných<br />

technológií bude prechod <strong>na</strong> technológiu SOI (Silicon<br />

On Insulator). Tá sa pod¾a plánu u<strong>sk</strong>utoèní v druhom polroku<br />

a s jej využitím sa budú vyrába nielen <strong>na</strong>jnovšie Athlony<br />

(jadro Barton), ale aj <strong>na</strong>joèakávanejšia novinka roka od AMD<br />

– mikroprocesory radu Hammer (ClawHammer a Sledge-<br />

Hammer). AMD zverejnila svoj zámer prejs v polovici roka<br />

2003 <strong>na</strong> technológiu 9 <strong>na</strong>nometrov. Pôjde o úplne novú technológiu<br />

výroby, ktorá je v plánoch oz<strong>na</strong>èená termínom LowK.<br />

Aj táto technológia vydrží v plnom <strong>na</strong>sadení iba pár mesiacov<br />

– v roku 2005 by ju mala <strong>na</strong>hradi technológia 6,5 <strong>na</strong>nometra<br />

(HighK), s ktorou chce AMD zavies aj výrobu <strong>na</strong> 300<br />

mm waferoch. Aj tento výpoèet potvrdzuje <strong>sk</strong>utoènos , že<br />

v AMD sú momentálne – a hodlajú osta aj <strong>na</strong>ïalej – o nieèo<br />

rýchlejší v zavádzaní nových technológií. Pod¾a údajov zverejnených<br />

MDR je cyklus zmien v AMD <strong>na</strong> úrovni jedného roka,<br />

kým v Inteli je jeho dåžka dvojnásobná.<br />

Do konca tohto roka by sme sa pod¾a roadmapov spoloènosti<br />

AMD a komentárov odborníkov mali doèka dvojice<br />

mikroprocesorov z rodiny Athlon XP. Prvým bude<br />

AthlonXP 1900+, pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 1,6 GHz, druhým<br />

Athlon XP 2000+, ktorého reál<strong>na</strong> pracovná frekvencia<br />

bude 1,67 GHz. Nateraz posledným mikroprocesorom<br />

z rodiny Athlon XP je pod¾a firemných materiálov verzia<br />

2100+, ktorej pracovná frekvencia má by 1,73 GHz. Tohto<br />

mikroprocesora by sme sa mali doèka v prvom štvr roku<br />

roka 2002, presnejšie jeho zaèiatkom.<br />

V AMD nezabúdajú ani <strong>na</strong> Durony a tie by sa mali<br />

nového „chladnejšieho“ jadra Appaloosa, vyrábaného<br />

technológiou 0,13 mikrometra, doèka <strong>na</strong> jeseò. Dovtedy<br />

by mali by <strong>na</strong> trh uvedené ešte dva Durony s jadrami<br />

Morgan (súèasné 0,18-mikrometrové jadro) s pracovnými<br />

frekvenciami 1,2 a 1,3 GHz.<br />

u 20 GB D.A.P Jukebox. Spoloènos Creative Technology<br />

uviedla <strong>na</strong> trh 20 GB verziu audioprehrávaèa D.A.P<br />

Jukebox, ktorý dokáže uloži , prehráva , kompilova a indexova<br />

množstvo <strong>sk</strong>ladieb ekvivalentné 500 CD alebo 5000<br />

<strong>sk</strong>ladieb vo formáte MP3, WMA a ïalších. V dátovej oblasti<br />

ide o perfektný prostriedok <strong>na</strong> prenos dát medzi poèítaèmi.<br />

20 GB Jukebox je ¾ahký, ¾ahko pripojite¾ný a všestranný<br />

rov<strong>na</strong>ko ako 6 GB model: váži len 400 g a podporuje 4-<br />

kanálový priestorový zvuk. Jeho rozhranie USB a podpora<br />

<strong>na</strong>hrávania súborov WAV cez linkový vstup a mikrofón so<br />

zosilòovaèom zais ujú rýchly a ¾ahký záz<strong>na</strong>m. Je flexibilný aj<br />

z h¾adi<strong>sk</strong>a výstupu a môže by použitý so slúchadlami, systémami<br />

<strong>na</strong> použitie v aute, aktívnymi reproduktorovými systémami<br />

alebo je ho možné pripoji k tradièným Hi-Fi systémom.<br />

u 1 GB <strong>na</strong> karte CompactFlash! Nie je to tak dávno, èo bola<br />

kapacita 1 GB priam bytostne spojená s pevným di<strong>sk</strong>om,<br />

iba prednedávnom sme si <strong>na</strong> òu zaèali zvyka aj v súvislosti<br />

s ve¾kos ou operaènej pamäte poèítaèov a teraz sú <strong>na</strong><br />

rade pamä ové karty! Už zaèiatkom budúceho roka sa totiž<br />

doèkáme pamä ových kariet CompactFlash so spomí<strong>na</strong>nou<br />

kapacitou.<br />

Túto senzaènú správu uvo¾nila spoloènos SanDi<strong>sk</strong>, ktorá<br />

nám už v tomto roku <strong>na</strong> poli pamä ových kariet priniesla<br />

nieko¾ko horúcich noviniek. Naj<strong>sk</strong>ôr vo februári ohlásila<br />

pamä ovú kartu CompactFlash s kapacitou 512 MB, ne<strong>sk</strong>ôr<br />

sme sa doèkali aj verzií s kapacitami 256 a 384 MB a minulý<br />

mesiac táto spoloènos uviedla <strong>na</strong> trh „rýchle“ verzie kariet<br />

CompactFlash. Tie nesú oz<strong>na</strong>èenie UltraCF a v porov<strong>na</strong>ní<br />

4 PC REVUE 12/2001

N O V I N K Y<br />

s klasickými CF kartami disponujú dvojnásobnou rýchlos ou<br />

zápisu – 2,8 MB/s. I keï o tom <strong>na</strong>teraz údaje po<strong>sk</strong>ytnuté spoloènos<br />

ou nehovoria, 1 GB karta CF bude zrejme patri do<br />

radu UltraCF. Nuž a keby ste zvažovali investíciu do tejto<br />

„vecièky“, pripravte si 800 USD. Na tejto úrovni by sa totiž<br />

mala pohybova ce<strong>na</strong> v èase jej uvedenia <strong>na</strong> trh, ktoré je<br />

<strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> prvý štvr rok budúceho roka.<br />

u Fujitsu Siemens MemoryBird. Ïalšou firmou, ktorá ponúka<br />

USB k¾úè, je Fujitsu Siemens. Ide o malé pamä ové zariadenie<br />

v podobe k¾úèa, ktoré sa pripája do portu USB. Do<br />

tohto zariadenia potom môžete <strong>na</strong>hra 16, 64 alebo 128<br />

MB údajov (pod¾a typu k¾úèa) a prenies ho <strong>na</strong> iné miesto.<br />

MemoryBird nie je potrebné inštalova pod operaèným systémom<br />

Windows Me, Windows 2000 a Windows XP, pretože<br />

príslušné ovládaèe sú súèas ou samotného operaèného systému.<br />

Pre Windows 98 sa dodávajú ovládaèe <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete.<br />

Súèas ou balenia sú aj predlžovacie káble, ktoré pomôžu<br />

pri pripojovaní k¾úèa <strong>na</strong> menej prístupné miesta. Ce<strong>na</strong><br />

zariadenia je približne 1700 Sk bez DPH.<br />

u Skupi<strong>na</strong> právnikov podporuje MusicCity. Populárny server<br />

<strong>na</strong> výmenu súborov MusicCity stojí pred podobným problémom,<br />

ako to bolo v prípade Napstera. Hudobné a filmové<br />

spoloènosti vystúpili proti jeho prevádzke s tým, že ide<br />

o porušenie autor<strong>sk</strong>ých práv. Na stranu MusicCity sa však<br />

postavila <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> právnikov, ktorá tvrdí, že princíp fungovania<br />

<strong>na</strong> báze technológie P2P (peer-to-peer) nie je nelegálny<br />

a neporušuje autor<strong>sk</strong>é práva. V prípade MusicCity<br />

(a iných serverov – AudioGalaxy, Gnutella) si súbory <strong>na</strong>vzájom<br />

vymieòajú používatelia a nie sú umiestnené <strong>na</strong> centrálnom<br />

serveri. Server vlastne len sprostredkuje výmenu súborov<br />

medzi používate¾mi. MusicCity predstavuje distribútora<br />

softvéru. Hudobné a filmové spoloènosti pritom tvrdia, že<br />

neposudzujú technológiu P2P. Posudzujú len to, èi ide alebo<br />

nejde o porušenie autor<strong>sk</strong>ých práv.<br />

Na druhej strane sa jedno z <strong>na</strong>jväèších vydavate¾stiev –<br />

EMI – rozhodlo nájs taký obchodný model, ktorý by vyšiel<br />

sie am v ústrety a aktivity oboch táborov <strong>sk</strong>åbil. V rámci projektu<br />

ponúkne EMI cez Gnutellu limitovaný výber videoklipov,<br />

<strong>na</strong> ktoré budú viazané aj linky s on line adresami inzerentov<br />

a publikácií EMI. Pod¾a pozorovate¾ov ide o ve¾ký krok vpred,<br />

pretože vz ah medzi sie ami P2P a vydavate¾stvami až doteraz<br />

charakterizoval boj, a nie spolupráca.<br />

Skúšobná prevádzka bola zatia¾ úspešná. Videoklip ku<br />

<strong>sk</strong>ladbe My Baby od Lil Romeo zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo 400 000 otvorení,<br />

prièom 15 % užívate¾ov kliklo aj <strong>na</strong> e-predajovú webovú<br />

stránku, prostredníctvom ktorej si mohli album objed<strong>na</strong> .<br />

u Spam oberá firmy o ve¾ké peniaze. Brit<strong>sk</strong>é firmy doplácajú<br />

<strong>na</strong> spamy. Straty v prepoète <strong>na</strong> jedného zamest<strong>na</strong>nca <strong>na</strong><br />

rok predstavujú 470 libier. Vyplýva to zo štúdie bezpeènostnej<br />

firmy MessageLabs, ktorá zistila, že až 28 % emailových<br />

správ opisujú adresáti ako nevyžiadané a nepotrebné.<br />

Zistenia sa približujú a<strong>na</strong>lýze spoloènosti Gartner, ktorá<br />

takto oz<strong>na</strong>èila až 34 % e-mailov.<br />

MessageLabs zistila, že v dôsledku spamov príde firma<br />

so 100 zamest<strong>na</strong>ncami o nezanedbate¾ných 47 000 libier<br />

roène. Vyplýva to z prepoètu nákladov <strong>na</strong> jedného zamest<strong>na</strong>nca<br />

s priemernou mzdou 25 000 libier, ktorý denne strávi<br />

10 minút triedením svojho emailového konta, z ktorého<br />

odstraòuje nevyžiadané správy. Jeho aktivitou prichádza<br />

firma každý deò o dve libry.<br />

O tom, že firmy zbytoèné straty nepodceòujú, svedèí tiež<br />

fakt, že až 62 % spoloèností prijalo opatrenia s cie¾om zníži<br />

náklady súvisiace s nevyžiadanými správami elektronickej<br />

pošty.<br />

u Dohoda o urov<strong>na</strong>ní sporu Microsoftu s americkou vládou.<br />

Spoloènos Microsoft 2. novembra oznámila, že dosiahla<br />

dohodu o urov<strong>na</strong>ní svojho protimonopolného sporu s vládou<br />

USA trvajúceho tri roky. Riešenie, ktoré ešte musí schváli<br />

dozorujúci federálny sudca, predpokladá v <strong>na</strong>sledujúcich<br />

piatich rokoch obmedzenie a reguláciu spôsobu, akým spoloènos<br />

vyvíja softvér a ude¾uje <strong>na</strong>ò licencie, ako spolupracuje<br />

s nezávislými predajcami softvéru a ako komunikuje s partnermi<br />

a konkurenciou o vnútornej funkcii svojich softvérových<br />

produktov.<br />

Urov<strong>na</strong>nie súdneho sporu je výsledkom intenzívnych<br />

rokovaní v uplynulých týždòoch za pomoci súdom urèeného<br />

sprostredkovate¾a Erica Gree<strong>na</strong>. Napriek tomu, že americké<br />

ministerstvo spravodlivosti a spoloènos Microsoft<br />

dosiahli dohodu, 18 štátov, ktoré v spore vystupujú, sa zatia¾<br />

nerozhodlo, èi schvália aj prelomové urov<strong>na</strong>nie sporu.<br />

u TV v mobile? – Displej už máme. Výrobcovia mobilných<br />

telefónov integrujú do svojich prístrojov èoraz viac funkcií –<br />

doteraz nám ponúkali možnos prehráva MP3 súbory,<br />

využíva služby digitálneho asistenta èi poèúva rozhlasové<br />

vysielanie. Po tom, èo spoloènos NEC oznámila, že ukonèila<br />

vývoj nového LCD displeja, sa pravdepodobne doèkáme<br />

mobilov s integrovaným televíznym prijímaèom. Displej sa<br />

zatia¾ oz<strong>na</strong>èuje system-on-glass LCD a pri zobrazení<br />

260 000 farieb dokáže zobrazi celý klasický televízny obraz<br />

v rozlíšení 352×288 bodov a zároveò dokáže <strong>na</strong> spodnej<br />

èasti displeja zobrazova text, èo doterajšie systémy neumožòovali.<br />

Kedy sa doèkáme prvých mobilov s integrovaným TV<br />

prijímaèom, to ukážu <strong>na</strong>jbližšie mesiace, všetko je však pripravené.<br />

u Externý pevný di<strong>sk</strong> 40 GB s pripojením <strong>na</strong> port USB. Externý<br />

di<strong>sk</strong> je dobrým riešením <strong>na</strong> prenášanie ve¾kého objemu údajov<br />

medzi vzdialenými poèítaèmi, ktoré nie sú pripojené <strong>na</strong><br />

internet. Spoloènos Seagate ponúka 20 alebo 40 GB di<strong>sk</strong><br />

s oz<strong>na</strong>èením Di<strong>sk</strong>Stor, ktorý sa pripája <strong>na</strong> port USB. Bohužia¾,<br />

ide o USB 1.1, ktorého teoretická rýchlos je 12 Mb/s, a teda<br />

<strong>na</strong>plni celý di<strong>sk</strong> bude trva nieko¾ko hodín. Na druhej strane<br />

tento port sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> všetkých dnes predávaných poèítaèoch<br />

a notebookoch. Firma pripravuje aj di<strong>sk</strong> s rozhraním<br />

USB 2.0 a FireWire.<br />

Súèas ou dodaného riešenia je program DataKeeper,<br />

ktorý spravuje archivované súbory. Mechanické vyhotovenie<br />

je robustné a pripravené <strong>na</strong> tvrdé zaobchádzanie. Riešenie je<br />

preto výhodné v takých prípadoch, keï si chcete uloži ve¾ké<br />

množstvo údajov a neexistuje iný efektívnejší spôsob <strong>na</strong> ich<br />

transport. Ce<strong>na</strong> Di<strong>sk</strong>Stor 40 je okolo 15 000 Sk bez DPH.<br />

u Sound Blaster 4.1 Digital. Spoloènos Creative Technology<br />

oznámila uvedenie <strong>na</strong> trh novej zvukovej karty Sound<br />

Blaster 4.1 Digital. PCI zvuková karta je urèená prevažne<br />

pre hry s viackanálovým zvukom, prináša 3D audio a možnos<br />

<strong>na</strong>hráva a prehráva zvuk v CD kvalite.<br />

Jej výstup SPDIF po<strong>sk</strong>ytuje digitálny zvuk a prepúš a cez<br />

kartu zvuk kódovaný vo formáte Dolby Digital 5.1 (AC-3)<br />

a DTS. Podpora dvoch až štyroch a<strong>na</strong>lógových reproduktorov<br />

z<strong>na</strong>mená, že karta pri použití s vhodným reproduktorovým<br />

systémom, ako je <strong>na</strong>pr. FourPointSurround FPS1600 od spoloènosti<br />

Creative, prinesie priestorový zvuk a prekoná tak<br />

normálne stereo.<br />

Na zaistenie maximálnej priepustnosti a efektivity používa<br />

karta Sound Blaster 4.1 Digital technológiu prevzatia<br />

riadenia zbernice PCI (Bus Mastering) <strong>na</strong> prenos zvuku<br />

z karty do pamäte hostite¾<strong>sk</strong>ého poèítaèa a šetrí tak CPU.<br />

Karta je tiež zaujímavá prepracovaným 128-hlasným syntetizátorom<br />

zvuku pracujúcim s tabu¾kami vzoriek zvuku <strong>na</strong><br />

dosiahnutie bohatého zvuku <strong>na</strong> prehrávanie súborov MIDI.<br />

Podpora technológii EAX, Microsoft DirectSound and<br />

DirectSound 3D po<strong>sk</strong>ytuje používatelom prístup k håbke<br />

a realite ponúkanej <strong>na</strong>jèerstvejšími hracími audiotechnológiami.<br />

Èerešòou <strong>na</strong> torte je tak podpora karty <strong>na</strong> prehrávanie<br />

a záz<strong>na</strong>m v 16-bitovej kvalite.<br />

u Záz<strong>na</strong>mník a fotoaparát v jednom! Spoloènos Aiwa, ktorú<br />

<strong>na</strong>šinci poz<strong>na</strong>jú ako producenta spotrebnej elektroniky,<br />

uviedla <strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>ý trh digitálny diktafón kombinovaný s digitálnym<br />

fotoaparátom. Nenápadná novinka s rozmermi 42<br />

× 115 × 20 mm a hmotnos ou 86 gramov vrátane batérií<br />

po<strong>sk</strong>ytuje používate¾ovi možnos zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> 260 minút zvukového<br />

záz<strong>na</strong>mu a 200 fotografií, to všetko sa má vojs do<br />

vnútornej pamäte s kapacitou 16 MB. Teraz isto tušíte, že<br />

fotoaparát nie je „niè extra“, je založený <strong>na</strong> CMOS snímaèi<br />

s 310000 snímacími bodmi a pevným objektívom.<br />

Napájanie prístroja zabezpeèuje dvojica AAA batérií (mikroceruzky),<br />

ktoré udržia prístroj v prevádzke 10 ÷ 14 hodín<br />

v závislosti od režimu prevádzky. Všetky údaje zí<strong>sk</strong>ané týmto<br />

univerzálnym zariadením je možné prenies <strong>na</strong> PC prostredníctvom<br />

rozhrania USB a ïalej spracováva . Ce<strong>na</strong> zariadenia<br />

bola stanovená <strong>na</strong> 240 USD.<br />

u Ïalší poèítaè a mobilný telefón v jednom. Svojím príspevkom<br />

do segmentu vreckového poèítaèa a mobilného telefónu<br />

prispela aj firma Mitsubishi Electronic. Ide o produkt<br />

Mondo, ktorý pracuje s operaèným systémom Pocket PC.<br />

Displej je monochromatický a Mondo neobsahuje kartu <strong>na</strong><br />

externé rozširovanie. Používate¾a sa však s<strong>na</strong>ží zauja cenou,<br />

ktorá je v prepoète pod<br />

30 000 Sk (konkurenèné<br />

modely siahajú až k hranici<br />

50-tisíc korún). Jeho<br />

pamä má kapacitu 16<br />

MB a prístroj poháòa procesor<br />

Intel StrongARM SA<br />

1110. Èas mobilného<br />

telefónu zatia¾ zvláda<br />

„len“ protokol WAP.<br />

Výrobca <strong>na</strong> zaèiatku<br />

budúceho roka s¾ubuje aj<br />

GPRS. K dispozícii je vibraèné<br />

zvonenie a filtrácia<br />

prichádzajúcich hovorov.<br />

Výdrž <strong>na</strong> batérie je okolo<br />

100 hodín, doba hovoru 4 hodiny. Ïalšie informácie sú <strong>na</strong><br />

http://<strong>www</strong>.trium.net alebo http://<strong>www</strong>.trium-ap.com.<br />

u Na svete je miniatúr<strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovaèka CD/RW. Spoloènos<br />

Imation, známa hlavne produkciou CD médií, zaèí<strong>na</strong> predáva<br />

miniatúrnu <strong>na</strong>pa¾ovaèku a prehrávaè MP3 a WMA<br />

súborov. Nazýva sa RipGo! a umožòuje prácu len s malými<br />

médiami (priemer 80 mm, kapacita 185 MB). Svojou<br />

ve¾kos ou sa tak pohodlne zmestí do ruky. K poèítaèu sa pripája<br />

pomocou portu USB 1.1 a <strong>na</strong>pájanie je zaistené aj<br />

pomocou batérií. Ide o batérie typu Li-Ion, ktoré postaèia<br />

<strong>na</strong> prehrávanie hudby poèas šiestich hodín a pravdepodobne<br />

aj krátkodobé <strong>na</strong>pa¾ovanie údajov. Ce<strong>na</strong> zariadenia<br />

bola stanovená <strong>na</strong> 400 USD.<br />

6 PC REVUE 12/2001

N O V I N K Y<br />

STV 2: premiéra – 17. 12. o 22.10<br />

repríza – 22. 12. o 11.30<br />

u Architektúra Socket 370 „konèí“. Výrobcovia<br />

èipových súprav i základných<br />

dosiek sa zhodli, že éra systémov založených<br />

<strong>na</strong> pätici Socket 370 sa blíži ku svojmu<br />

koncu. V minulom mesiaci poklesol záujem<br />

o základné do<strong>sk</strong>y pre mikroprocesory Pentium<br />

III a Celeron o 35 %! Svedèí to o jedinom:<br />

Intelu sa zrejme aj vïaka novej cenovej<br />

politike darí presviedèa výrobcov systémov<br />

i zákazníkov o prednostiach architektúry<br />

P4. Aj v tejto oblasti hovoria èísla celkom<br />

jasne: kým v druhom kvartáli sa predaje systémov<br />

založených <strong>na</strong> tomto mikroprocesore<br />

zvýšili o 15 %, v tre om kvartáli bol nárast<br />

25 %. Niektorí výrobcovia dokonca hovoria<br />

o ešte vyšších nárastoch. Pod¾a údajov zverejnených<br />

spoloènos ami Asustek a Gigabyte<br />

bol nárast predaja základných dosiek pre<br />

Pentium 4 v poslednom štvr roku 40 % a pre<br />

posledný kvartál tohto roka rátajú s ïalším<br />

50 % nárastom.<br />

u Rambus predstavil Yellowstone. Spoloènos<br />

Rambus predstavila novú pamä ovú<br />

architektúru s názvom Yellowstone. Pod¾a informácií<br />

zverejnených <strong>na</strong> Rambus Developer<br />

Forum predstavuje nová architektúra pamä<br />

ových èipov výrazné zlepšenie parametrov<br />

hneï vo viacerých oblastiach. Z poh¾adu<br />

používate¾ov i výrobcov <strong>na</strong>jdôležitejšie je<br />

výz<strong>na</strong>mné zvýšenie priepustnosti pamä o-<br />

vého subsystému. Kým v súèasnosti používané<br />

pamäte RDRAM sa v rámci vývoja dostali<br />

z poèiatoènej efektívnej prenosovej frekvencie<br />

500 MHz <strong>na</strong> úroveò 1200 MHz (cez<br />

600, 800 a 1066 MHz), nová technológia<br />

umožòuje zvýšenie tejto hodnoty hneï <strong>na</strong><br />

poèiatku jej <strong>na</strong>sadenia <strong>na</strong> 3,2 GHz a v druhom<br />

kroku <strong>na</strong> 6,4 GHz, prièom vo firemných<br />

materiáloch Rambusu sa objavujú aj<br />

èísla 9,6 a 11,8 GHz, to však až v roku<br />

2005. Zvýšenie efektívnej pracovnej frekvencie<br />

z<strong>na</strong>mená zvýšenie priepustnosti.<br />

Základom takéhoto zlepšenia je architektúra<br />

Octal Data Rate (ODR), ktorá umožòuje<br />

prenos informácií osemkrát v priebehu jedného<br />

hodinového cyklu. Iba <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

tu možno nájs paralelu so zbernicami<br />

Double Data Rate umožòujúcim prenos<br />

informácií dvakrát za hodinový cyklus (<strong>na</strong><br />

tomto princípe pracuje systémová zbernica<br />

systémov AMD a pamäte DDRAM) èi Quad<br />

Data Rate umožòujúcim prenos informácií<br />

štyrikrát za hodinový cyklus (<strong>na</strong> tomto princípe<br />

pracuje systémová zbernica systémov<br />

s mikroprocesorom Intel Pentium 4). Obe<br />

staršie architektúry sú totiž „zviazané“ s èasovaním<br />

zbernice. V prípade DDR i QDR sú<br />

prenosy synchronizované s nástupnými<br />

a zostupnými hra<strong>na</strong>mi hodinových impulzov.<br />

V prípade ODR sú <strong>na</strong> synchronizáciu prenosu<br />

údajov používané vlastné hodiny, ktoré sú<br />

síce s frekvenciou zbernice synchronizované,<br />

prenos údajov však nie je viazaný <strong>na</strong> hrany<br />

hodinového impulzu.<br />

Okrem ODR prináša Yellowstone aj ïalšiu<br />

výraznú zmenu, ktorou je zníženie odstupu<br />

medzi signálmi reprezentujúcimi logickú<br />

nulu a logickú jednotku. Kým pri SDRAM<br />

pamätiach je rozdiel medzi týmito signálmi<br />

3,3 V (Low Voltage TTL), pri obvodoch SSTL<br />

sa využíva odstup 2,5 V a pri staršej generácii<br />

pamätí Rambus 0,8 V. V prípade novej<br />

technológie sa vývojárom podaril doslova<br />

husár<strong>sk</strong>y kúsok, keï rozdiel medzi úrovòami<br />

logických signálov „stlaèili“ <strong>na</strong> 0,2 V. Úroveò<br />

logickej jednotky má by reprezentovaná<br />

hodnotou 1,2 V a úroveò logickej nuly hodnotou<br />

1 V.<br />

u Sie ový volkmen od firmy Sony – Network<br />

Walkman. Firma Sony zaviedla do vybavenia<br />

volkmenov ïalšiu funkciu, ktorou je<br />

možnos pripojenia <strong>na</strong> poèítaè. Pomocou<br />

prepojenia sa do tohto volkmenu prenesie<br />

hudba z bežného multimediálneho poèítaèa.<br />

Môžu do by hudobné <strong>na</strong>hrávky z CD<br />

média alebo súbory vo formáte PM3 èi<br />

WMA. Takisto je možné použi súbory typu<br />

WAV. Prepojenie sa realizuje pomocou<br />

portu USB. Kapacita pamäte 64 MB postaèí<br />

asi <strong>na</strong> 120 minút hudby. Súèas ou volkmenu<br />

je aj LCD displej. Vyhotovenie tohto<br />

volkmenu je typicky športové, puzdro je<br />

vytvorené z odolnej hliníkovej hmoty. Je<br />

odolný voèi vlhkosti, prachu i pádu. Jeho<br />

ce<strong>na</strong> bola stanovená <strong>na</strong> 200 USD.<br />

u 3D Blaster opä <strong>na</strong> scéne! Ešte 11. septembra<br />

<strong>na</strong> tlaèovej konferencii vo Varšave<br />

predstavitelia spoloènosti presviedèali, že<br />

Creative Labs definitívne <strong>sk</strong>onèila s grafickými<br />

kartami. Iba nieèo málo viac ako mesiac<br />

staèilo <strong>na</strong> doko<strong>na</strong>lú zmenu. Spoloènos<br />

totiž ohlásila uvedenie trojice nových modelov<br />

grafických kariet populárneho radu<br />

3D Blaster. Do istej miery sa však splnili<br />

slová predstavite¾ov spoloènosti, Creative<br />

Labs totiž už nebudú grafické karty vyrába ,<br />

túto èinnos prenechali spoloènosti MSI<br />

(Microstar Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l).<br />

Najnižším z plánovaných modelov je 3D<br />

Blaster GeForce2 Titanium, jeho základom<br />

je „zlepšená“ GeForce2 Pro, èip by mal pracova<br />

<strong>na</strong> 250 MHz, bude doplnený 64 MB<br />

pamäte DDR, ktorá bude pracova <strong>na</strong> 200<br />

MHz (400 MHz efektívne), ce<strong>na</strong> tohto modelu<br />

je predbežne stanovená <strong>na</strong> 170 USD.<br />

Väèší výkon ponúkne používate¾om model<br />

3D Blaster GeForce3 Titanium 200 s èipom<br />

GeForce3 Ti200, ktorý pracuje <strong>na</strong> frekvencii<br />

175 MHz a je doplnený 64 MB pamäte DDR<br />

pracujúcej <strong>na</strong> 200 MHz (400 MHz efektívne).<br />

Ce<strong>na</strong> tohto modelu je predbežne stanovená<br />

<strong>na</strong> 266 USD. Posledným a <strong>na</strong>jvýkonnejším<br />

modelom je 3D Blaster GeForce3<br />

Titanium 500, ktorý je založený <strong>na</strong> èipe rov<strong>na</strong>kého<br />

me<strong>na</strong> (GeForce3 Ti500), ktorý pracuje<br />

<strong>na</strong> 240 MHz a je doplnený 64 MB<br />

pamäte DDR pracujúcej <strong>na</strong> 250 MHz (500<br />

MHz efektívne). Ce<strong>na</strong> tohto modelu je stanovená<br />

<strong>na</strong> 370 USD.<br />

u Nový OS umožní spúš a aplikácie aj pre<br />

Linux aj Windows. Softvérová start-up spoloènos<br />

Lindows.com, ktorú vedie bývalý<br />

šéf MP3.com Michael Robertson, plánuje<br />

vytvori novú verziu OS Linux, ktorá<br />

umožní používa aj populárne programy<br />

pre Windows. Jej <strong>sk</strong>úšobná verzia by sa<br />

mala zaèa predáva ešte tento rok za 99<br />

8 PC REVUE 12/2001

USD, prièom s prvou produkènou verziou sa poèíta zaèiatkom<br />

budúceho roku.<br />

Softvér vychádza zo známeho projektu Wine, ktorý zastrešoval úsilie<br />

opensource emulova spúš anie aplikácií Windows. Lindows<br />

k nemu pridáva rôzne ïalšie zlepšenia – <strong>na</strong>príklad ¾ahšiu inštaláciu.<br />

Výhodou novej verzie je licenèná politika spoloènosti, a teda <strong>na</strong><br />

rozdiel od WinXP sa softvér môže inštalova do viacerých než len do<br />

jedného PC.<br />

u Mikroprocesory od ATI? Spoloènos ATI sa rozhodla rozšíri svoje<br />

aktivity a vstupuje aj do segmentu mikroprocesorov. Nie, ATI nechce<br />

konkurova AMD, Intelu èi VIA Technologies a nehodlá vstúpi <strong>na</strong> trh<br />

mikroprocesorov pre osobné poèítaèe èi servery. Jej cie¾ovým segmentom<br />

majú by informaèné zariadenia (Set Top Boxy a digitálne<br />

TV), presnejšie mikroprocesory typu System On A Chip (ako Cyrix<br />

MediaGX, Geode). Projekt spoloènosti ATI nesie názov XILLEON<br />

220 a prvé informácie o òom zazneli <strong>na</strong> Mikroprocesorovom fóre.<br />

Nový èip integruje mikroprocesor, obvody <strong>na</strong> spracovanie videa,<br />

audia a vstupno-výstupné obvody.<br />

Základným stavebným prvkom je mikroprocesor z rodiny MIPS<br />

pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 300 MHz, ktorý je doplnený Dual-HD MPEG<br />

dekodérom, audiodekodérom, grafickým èipom s podporou 2D<br />

a 3D zobrazenia z produkcie ATI. Komunikáciu èipu s ostatnými<br />

zariadeniami budú zabezpeèova jednotky podmieneného prístupu,<br />

radiè pamäte, radiè pevného di<strong>sk</strong>u a zbernice USB a PCI. Na<br />

„zostavenie“ zariadenia tak postaèí pripoji k èipu pamä , TV tuner,<br />

di<strong>sk</strong>, prípadne modem. Zaujímavos ou je, že grafický subsystém<br />

integrovaný v èipe má podporova zobrazenie <strong>na</strong> dvoch zobrazovacích<br />

zariadeniach súèasne, prièom v špecifikácii sa dokonca<br />

uvažuje o možnosti spracovania dvoch odlišných signálov.<br />

u Nástupca DVD di<strong>sk</strong>ov. Nástupom DVD médií sa vývoj v tejto oblasti,<br />

prirodzene, nekonèí. Požiadavky <strong>na</strong> kapacitu médií rastú <strong>na</strong>ïalej.<br />

Jedno z ïalších riešení predstavila firma Matsushita (spája z<strong>na</strong>èky<br />

Pa<strong>na</strong>sonic a Technics). Ide o optické di<strong>sk</strong>y s možnos ou zápisu a prepisu<br />

pri kapacite až 50 GB. Pritom táto kapacita platí len pre jednu<br />

vrstvu média a výsledné médium môže ma kapacitu teoreticky až<br />

100 GB. Okrem toho toto médium umožòuje dosiahnu prenosovú<br />

kapacitu až 33 MB za sekundu. Táto rýchlos bude postaèova <strong>na</strong> premietanie<br />

videa v špièkovej kvalite. Pod¾a výrobcu bude možné <strong>na</strong><br />

takéto médium zapisova údaje opakovane nieko¾ko tisíc ráz.<br />

u Poèítaèové hodinky od IBM a Citizen. Pracovný názov produktu je<br />

WatchPad 1.5, má rozmery 65 × 46 × 16 mm a bez náramku má<br />

hmotnos 43 gramov. Základom je 32-bitový procesor s premenlivou<br />

pracovnou frekvenciou od 18 do 74 MHz, pamä RAM má kapacitu<br />

8 MB a operaèný systém Linux a grafickou <strong>na</strong>dstavbou Microwindows.<br />

Displej je monochromatický, má rozlíšenie 320 × 240<br />

bodov. Na ovládanie sa používa systém tlaèidiel a kolie<strong>sk</strong>a, ako<br />

i dotykový displej. Styk s prostredím zabezpeèuje Bluetooth, IrDA<br />

a sériový port. Softvérové vybavenie má zais ova prepojenie tohto<br />

poèítaèa s podnikovou IT architektúrou. Napriek miniatúrnym rozmerom<br />

je vo WatchPade integrovaný reproduktor, mikrofón, snímaè<br />

odtlaèkov prstov. Napájanie zais uje akumulátor typu LiIon. Ce<strong>na</strong><br />

tohto poèítaèa sa má pohybova v prepoète <strong>na</strong> úrovni 50 000 Sk.<br />

u Herná konzola Xbox <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu približne o rok. Herná<br />

konzola Xbox od spoloènosti Microsoft sa <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu objaví<br />

pravdepodobne <strong>na</strong> jeseò budúceho roku, teda šes mesiacov po<br />

uvedení v krajinách Európ<strong>sk</strong>ej únie. Na západoeuróp<strong>sk</strong>ych trhoch<br />

bude od 14. marca 2002 k dispozícii v maloobchodnej sieti za<br />

predpokladanú cenu 479 EUR. Informovala o tom spoloènos<br />

Microsoft. Do európ<strong>sk</strong>ych obchodov by sa malo za prvé tri mesiace<br />

predaja, teda do konca jú<strong>na</strong> 2002, dosta celkovo 1,5 milió<strong>na</strong><br />

Xboxov. Toto množstvo zahàòa týždenné dopåòanie tovaru z výrobného<br />

závodu Xbox v Maïar<strong>sk</strong>u. Hry pre novú konzolu budú dostupné<br />

za predpokladanú maloobchodnú cenu 69 EUR.<br />

Xbox <strong>na</strong>šiel podporu u èlenov komunity výz<strong>na</strong>mných vývojárov<br />

hier, ako Sega, Electronic Arts, Infogrames èi Activision. Microsoft<br />

bude zároveò ponúka nieko¾ko titulov zo svojich vlastných štúdií. Pri<br />

uvedení ponúkne Microsoft pre túto konzolu 15 až 20 hier, ku<br />

koncu roka by mala ponuka obsahova viac ako 30 titulov.<br />

u Intel opúš a segment spotrebnej elektroniky. Intel sa vzdáva svojej<br />

divízie vyrábajúcej digitálne fotoaparáty, digitálne audioprehrávaèe<br />

a hraèky, èo je súèas ou stratégie návratu k jadru biznisu spoloènosti<br />

– èipom.<br />

„Ide o to, že divízia nespåòala <strong>na</strong>še predstavy o raste z h¾adi<strong>sk</strong>a<br />

dlhodobej perspektívy,“ uviedol hovorca Intelu, ktorý zároveò rozhodol<br />

zastavi plány <strong>na</strong> výrobu príslušenstva pre internetové Web<br />

Tablety, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, že jeho prototyp predstavil už v januári<br />

<strong>na</strong> Consumer Electronics Show. Konèí aj s výrobou Dot.Station,<br />

prièom 250-tisíc týchto zariadení predal AOL Avant, èo je španiel<strong>sk</strong>a<br />

joint venture spoloènosti America Online, ktorá predbežne<br />

neplánuje vyrába ïalšie.<br />

Intel tak opúš a projekt budovania rôznych divízií, ktorý odštartoval<br />

pred viac ako tromi rokmi s cie¾om zvýši obrat spoloènosti aj<br />

v iných segmentoch, než sú PC procesory. Napriek tomu, že niektoré<br />

nové produkty boli úspešné, mnohé <strong>na</strong> trhu zlyhali. Medzi ne sa<br />

tohto roku zaradili aj Rex a mediálne služby (Intel Media Services ),<br />

ktoré mali po<strong>sk</strong>ytova hostovacie služby pre streamingové video. Tie<br />

rozvinul Intel v súvislosti s iniciatívou firiem ako Gateway, Compaq<br />

a Microsoft, ktoré od minulého roku rozvíjali zvýšenú aktivitu v segmente<br />

zákazníckej elektroniky. A<strong>na</strong>lytici však tvrdia, že ich oèakávania<br />

boli privysoké a reálne výsledky sa im dodnes nepriblížili.<br />

u VIA s „vlastným“ Pentiom 4? Zdá sa, že rozpory medzi Intelom<br />

a spoloènos ou VIA Technologies sa ešte vyostria a možno sa bude<br />

opakova situácia zo zaèiatku devä desiatych rokov, keï viedol Intel<br />

viacero sporov s AMD. Z histórie vieme, že Intelu to ve¾mi nepomohlo,<br />

a hoci to už v niektorých chví¾ach s AMD vyzeralo <strong>na</strong> hodenie<br />

uteráka, <strong>na</strong>pokon sa spoloènos z krízy dostala a dnes je<br />

<strong>na</strong>jvážnejším konkurentom Intelu <strong>na</strong> poli mikroprocesorov. Možno<br />

sa bude situácia opakova . V hlavnej úlohe je však tentoraz VIA<br />

Technologies a posledným „provokaèným krokom“ zo strany tejto<br />

spoloènosti je oznámenie, že spoloènos pracuje <strong>na</strong> vývoji nového<br />

èipu, ktorý nesie pracovné oz<strong>na</strong>èenie CZA. Pod¾a prvých informácií<br />

tento mikroprocesor bude disponova nielen rov<strong>na</strong>kou zbernicou<br />

ako Pentium 4, ale aj jeho vnútorná štruktúra je tomuto mikroprocesoru<br />

viac ako blízka. Pod¾a predpokladov spoloènosti VIA Technologies<br />

sa nový mikroprocesor bude vyrába technológiou 0,10 mikrometra<br />

a „štartovacia“ pracovná frekvencia by mala by <strong>na</strong>d hranicou<br />

2 GHz. Termín uvedenia mikroprocesora CZA je <strong>na</strong>plánovaný<br />

<strong>na</strong> prelom rokov 2003 – 2004.<br />

u Digitálny fotoaparát za 500 Sk? Vo svete digitálnej fotografie už<br />

dlhšie èakáme <strong>na</strong> výraznejší prielom fotoaparátov so snímaèmi<br />

CMOS. Tie sú v porov<strong>na</strong>ní s klasickými CCD podstatne lacnejšie<br />

a disponujú aj nižšou spotrebou, èo by mohlo ma za následok ïalší<br />

pád cien v oblasti digitálnej fotografie a jej masovejšie rozšírenie.<br />

Nateraz však firmy pristupujú k podpore tejto technológie váhavo,<br />

a preto je minimálne zaujímavé poukáza <strong>na</strong> každú zmenu.<br />

Zrejme nik neoèakáva, že CMOS snímaèe sa presadia v kategórii<br />

profesionálnych prístrojov, a preto prekvapilo spojenie CMOS<br />

a Pentax. Táto spoloènos prináša <strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>ý trh spoloène s firmou<br />

A1 Tech jednorazový digitálny fotoaparát. Jeho základom je CMOS<br />

snímaè s rozlíšením 640 × 480 bodov, súèas ou prístroja je interná<br />

pamä , do ktorej je možné <strong>na</strong>sníma 24 snímok. Zaujímavé je aj<br />

ïalšie použitie prístroja. Po zaplnení pamä ovej kapacity s ním zájdete<br />

do fotolabu, tam vám vytlaèia fotografie a indexovú fotku<br />

a prístroj putuje do odpadkového koša! A ce<strong>na</strong> tohto prístroja?<br />

2000 jenov (približne 400 Sk!).<br />

u Prestonia, Gallatin a Noco<strong>na</strong> – 32-bitové mikroprocesory Intel pre<br />

servery. Intel <strong>na</strong> Mikroprocesorovom fóre zverejnenil svoj roadmap<br />

pre mikroprocesory urèené <strong>na</strong> stavbu serverov.<br />

Prvým z nových serverových mikroprocesorov, ktorý sa objaví <strong>na</strong><br />

trhu, by mal by mikroprocesor Xeon, založený <strong>na</strong> jadre Prestonia.

Bude založený <strong>na</strong> technológiách Pentia 4, tento mikroprocesor bude<br />

vyrábaný technológiou 0,13 mikrometra a bude urèený pre malé<br />

dvojprocesorové servery. Táto verzia mikroprocesorov Xeon by sa <strong>na</strong><br />

trhu mala objavi v marci budúceho roku, prièom pracovná frekvencia<br />

by mala by 2,2 GHz. Prestonia bude disponova podporu<br />

400 MHz systémovej zbernice a 512 KB L2 cache v jadre. Do konca<br />

roka 2002 by sa mala pracovná frekvencia vyšplha <strong>na</strong> 2,53 GHz<br />

a súèasne by mal Intel aj pri týchto mikroprocesoroch prejs <strong>na</strong> 533<br />

MHz systémovú zbernicu.<br />

Nasledovníkom bude model Gallatin, oz<strong>na</strong>èovaný Xeon MP. Ten<br />

bude vyrábaný technológiou 0,13 mikrometra a priamo v jadre<br />

bude integrovaná pamä cache tretej úrovne s kapacitou 1 alebo<br />

2 MB v závislosti od konkrétneho modelu. Tieto mikroprocesory by<br />

sa <strong>na</strong> trhu mali objavi v poslednom štvr roku 2002, prièom pracovná<br />

frekvencia prvého modelu by mala by 1,6 GHz a budú urèené<br />

pre štvor- a osemprocesorové servery.<br />

Nateraz posledným <strong>na</strong>plánovaným serverovým mikroprocesorom<br />

v rade 32-bitových Intelov je Xeon s jadrom Noco<strong>na</strong>, ktorý<br />

bude urèený pre dvojprocesorové systémy a <strong>na</strong> trhu by sa mal objavi<br />

v roku 2003.<br />

V roadmape Intelu sa objavila aj jed<strong>na</strong> zaujímavos . Intel prebral<br />

od AMD oz<strong>na</strong>èovanie mikroprocesorov urèených pre viacprocesorové<br />

systémy. AMD totiž svoje Athlony urèené pre takéto systémy<br />

oz<strong>na</strong>èuje doplnkovými písme<strong>na</strong>mi MP. Kým v AMD predstavuje toto<br />

doplnkové oz<strong>na</strong>èenie jedinú možnos odlíšenia od bežných<br />

Athlonov, pri Inteli ide o krok, ktorý bude odlišova mikroprocesory<br />

pre štvor- a viacprocesorové systémy od mikroprocesorov pre dvojprocesorové<br />

systémy. Doplnkové oz<strong>na</strong>èenie MP totiž zí<strong>sk</strong>ajú <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr<br />

mikroprocesory Xeon, založené <strong>na</strong> jadre Foster, a ne<strong>sk</strong>ôr aj modely<br />

založené <strong>na</strong> jadre Gallatin.<br />

u RIAA chce hackova <strong>na</strong>še PC. Hudobné vydavate¾stvá vo svojich<br />

nárokoch <strong>na</strong> zabezpeèenie <strong>na</strong>hrávok proti pirátom opä pokroèili:<br />

domáhajú sa práva hacknú každý PC a vymaza všetky ukradnuté<br />

MP3. Nejde o žart! RIAA (Recording Industry Association of America)<br />

o to oficiálne požiadala prednedávnom americký Kongres.<br />

Vo svojom zdôvodnení asociácia tvrdí, že iniciatíva je <strong>na</strong>mierená<br />

iba proti tým, ktorí porušujú zákon, a všetci držitelia autorizovaných<br />

hudobných, filmových aj knižných <strong>na</strong>hrávok zostanú voèi tomuto<br />

postupu imúnni a nehrozí im žiad<strong>na</strong> strata dát uložených <strong>na</strong> ich<br />

domácich PC. Priaznivci požiadavky RIAA to považujú za legálny<br />

postup, ktorý má <strong>na</strong>stoli v tejto oblasti „právo a poriadok“.<br />

u AMD oficiálne predstavilo Hammer. Najväèšou novinkou prvého<br />

dòa mikroprocesorového fóra bolo oficiálne predstavenie rodiny<br />

64-bitových mikroprocesorov spoloènosti AMD, nesúcich oz<strong>na</strong>èenie<br />

Hammer. I keï už <strong>na</strong> prvý poh¾ad sa zdá jasné, že tento èip by sa<br />

mal sta konkurentom pre Itanium od Intelu, prípadne ïalšie 64-<br />

bitové mikroprocesory, nie je to úplná pravda. Na rozdiel od Itania<br />

a iných 64-bitových mikroprocesorov využíva AMD špecifickú architektúru.<br />

Hammer sa totiž správa, ako keby bol zložený z dvojice 32-<br />

bitových mikroprocesorov pracujúcich paralelne. Ak <strong>na</strong> poèítaè<br />

s mikroprocesorom Hammer <strong>na</strong>inštalujete hoci 32-bitové Windows,<br />

bude sa javi ako dvojica paralelne pracujúcich 32-bitových mikroprocesorov,<br />

èomu bude zodpoveda aj patriène vyšší výkon. Ak <strong>na</strong><br />

takýto poèítaè <strong>na</strong>inštalujete 64-bitový operaèný systém, mikroprocesor<br />

bude pracova ako 64-bitový.<br />

Ide o jedineèné riešenie, ktorého výsledkom by pod¾a slov vývojárov<br />

mala by <strong>na</strong>tív<strong>na</strong> podpora 32- i 64-bitových aplikácií.<br />

Atraktívnos tohto riešenia spoèíva v tom, že práve jedineènos<br />

architektúry môže zaisti ove¾a <strong>sk</strong>orší vstup 64-bitových mikroprocesorov<br />

do bežných poèítaèov. Na trhu by sa mali prvé mikroprocesory<br />

z tejto rodiny objavi už v budúcom roku.<br />

u Canon výrazne zvyšuje kapacitu hard di<strong>sk</strong>ov. Canon oficiálne informoval,<br />

že jeho divízia R&D vyvinula materiál, ktorý dokáže zvýši dátovú<br />

úložnú kapacitu až <strong>na</strong> 500 Gb <strong>na</strong> ploche jedného štvorcového<br />

palca. Ide o signifikantné zlepšenie, pretože hard di<strong>sk</strong> so zatia¾ <strong>na</strong>jväèšou<br />

úložnou kapacitou dosahuje iba 100 Gb <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kú plochu.<br />

Do roku 2010 plánuje Canon kapacitu ešte zdvojnásobi a nový materiál,<br />

ktorý je substrátom magnetických elementov kobaltu a kobaltových<br />

zliatin alebo niklových prímesí, zlepši . Napriek tomu, že <strong>na</strong><br />

vývoji technológie zvyšujúcej hustotu záz<strong>na</strong>mu pracuje nieko¾ko spoloèností,<br />

japon<strong>sk</strong>ý gigant sa domnieva, že prednos ou jeho objavu sa<br />

stane hlavne cenová dostupnos . Nový materiál by sa mal v komerèných<br />

produktoch objavi <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr v roku 2007 èi 2008.<br />

SPOLOÈENSKÉ WINDOW<br />

u 10. <strong>na</strong>rodeniny Tronetu. Už 10 rokov pôsobí <strong>na</strong><br />

sloven<strong>sk</strong>om IT trhu spoloènos Tronet, jeden z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších<br />

systémových integrátorov u nás. Pri<br />

príležitosti svojich 10. <strong>na</strong>rodenín pripravil Tronet<br />

príjemný veèer pre svojich zamest<strong>na</strong>ncov a obchodných<br />

partnerov. V sloven<strong>sk</strong>om ¾udovom duchu<br />

sa nieslo nielen úchvatné vystúpenie S¼UK-u<br />

„Zo srdca“, ale aj celá slávnostná recepcia. Narodeninová<br />

atmosféra bola ešte zdôraznená tým,<br />

že generálny riadite¾ a zakladate¾ Tronetu Vladimír<br />

Šikura oslavoval práve v ten deò svoje 49. <strong>na</strong>rodeniny.<br />

Compaq oslavoval 10 rokov. V novootvorenom hoteli Carlton si<br />

Compaq pripomenul mí¾niky svojho pôsobenia <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />

trhu. Z¾ava: Peter Weber, generálny riadite¾ spoloènosti<br />

Compaq Computer Slovakia, Hali<strong>na</strong> Pawlov<strong>sk</strong>á<br />

u<br />

u eTel v Carltone. Spoloènos eTel Sloven<strong>sk</strong>o oslavovala v hoteli<br />

Carlton prvý rok zapojenia svojho prvého zákazníka. Soòa<br />

Müllerová, ktorá sprevádzala veèerom, ne<strong>sk</strong>rývala <strong>na</strong>dšenie<br />

a rados . Spoloène s Tiborom Tarábkom, výkonným riadite¾om<br />

spoloènosti eTel Sloven<strong>sk</strong>o, vytvorili pre hostí netradièný zážitok.<br />

Celý Carlton prežil neuverite¾ný veèer, plný ír<strong>sk</strong>ej hudby a tanca.

R E V U E<br />

Digitálne fotoaparáty sa stávajú spoloèníkom<br />

èoraz väèšieho množstva používate¾ov,<br />

ktorých požiadavky <strong>na</strong> spracovanie snímok sa<br />

výrazne odlišujú. Doposia¾ sme sa digitálnej<br />

fotografii venovali <strong>sk</strong>ôr vo forme predstavovania<br />

<strong>na</strong>jnovších digitálnych prístrojov. Tentoraz<br />

sa <strong>na</strong> òu pozrieme z poh¾adu možností<br />

uchovávania digitálnych fotografií a ich<br />

prípadného zdie¾ania s vašimi blízkymi.<br />

Najväèšia èas však bude venovaná<br />

odpovedi <strong>na</strong> <strong>na</strong>jèastejšiu otázku: ako zí<strong>sk</strong>a<br />

z digitálnych obrázkov klasické papierové fotografie.<br />

Èo s fotografiami<br />

z núl a jednotiek?<br />

PETER ORVISKÝ<br />

Tab. 1<br />

Typ monitora Odporúèané rozlíšenie Pomer strán<br />

14" 800 × 600 4:3<br />

15" 1204 × 768 4:3<br />

17" 1204 × 768 4:3<br />

19" 1280 × 1024 4:3<br />

21" 1600 × 1200 4:3<br />

TV-PAL 700 × 525 4:3<br />

Tab. 2<br />

Snímaè Rozlíšenie Pomer strán<br />

1,3 MP 1280 × 960 4:3<br />

2,1 MP 1600 × 1200 4:3<br />

3,3 MP 2048 × 1536 4:3<br />

4 MP 2240 × 1680 4:3<br />

4,1 MP 2722 × 1704 4:3<br />

5,2 MP 2560 × 1920 4:3<br />

ARCHIVÁCIA<br />

Kým sa pustíme do spracovania digitálnej fotografie,<br />

je <strong>na</strong> mieste pouvažova aj <strong>na</strong>d spôsobom<br />

archivácie. Ja sám som zástancom archivácie neupravovaných<br />

snímok, pretože táto možnos<br />

vám po<strong>sk</strong>ytuje prístup k pôvodnému materiálu<br />

v jeho pôvodnej kvalite. Pochopite¾ne, archivova<br />

môžeme (mali by sme) aj upravené fotografie<br />

a ich prezentácie. Pokia¾ ide o výber vhodného<br />

nosièa, nespoliehajte sa <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> vášho<br />

poèítaèa, i keï je jeho kapacita dostatoèná.<br />

Radšej si fotografie archivujte <strong>na</strong> CD-R alebo CD-<br />

RW médiách, ktoré sú aj s oh¾adom <strong>na</strong> svoju cenu<br />

<strong>na</strong> tento úèel doslova ideálne. Pravdepodobne<br />

nemusíme zdôrazòova , že CD-RW médiá sú<br />

vhodnejšie <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> prechodné uloženie fotografií<br />

a CD-R médiá oceníte ako trvalé riešenie. Z poh¾adu<br />

výberu programového vybavenia <strong>na</strong> tento<br />

úèel vystaèíte prakticky s ¾ubovo¾ným softvérom,<br />

<strong>na</strong>príklad aj tým, ktorý bol dodaný k vašej <strong>na</strong>pa¾ovaèke.<br />

Ak budete chcie využi CD aj <strong>na</strong> prezentáciu<br />

fotografií <strong>na</strong> TV prijímaèi prepojenom<br />

s DVD prehrávaèom, poohliadnite sa po programe<br />

podporujúcom formát PhotoCD, ktorý zvláda<br />

väèši<strong>na</strong> DVD prehrávaèov. Pre používate¾ov, ktorí<br />

budú fotografie archivova iba <strong>na</strong> použitie <strong>na</strong> poèítaèi,<br />

máme takisto jedno odporúèanie. Postupujte<br />

systematicky a investujte trocha èasu do<br />

katalogizácie snímok a vytvárania indexov s náh¾admi<br />

jednotlivých fotografií. S oh¾adom <strong>na</strong> kapacitu<br />

CD-ROM médií vám systematické usporiadanie<br />

fotografií a vytvorenie indexov celkom isto<br />

ušetrí ve¾a èasu <strong>na</strong>jmä v momente, keï budete<br />

disponova nieko¾kými CD médiami plnými fotografií<br />

a budete potrebova nájs konkrétny záber.<br />

Ani z ekonomickej stránky vás táto èinnos<br />

„nezruinuje“, veï ceny CD-R a CD-RW médií sa<br />

pohybujú <strong>na</strong> úrovni desiatok korún. O tom, že<br />

digitálny album vás vyjde lacnejšie ako klasický<br />

papierový, celkom isto niet pochýb.<br />

SPRACOVANIE<br />

Kým si povieme èo-to o ïalšom použití digitálnych<br />

fotografií, musíme sa pristavi pri ich spracovaní.<br />

Najèastejšími úlohami, ktoré vás pri spracovaní<br />

digitálnych fotografií èakajú, sú zme<strong>na</strong><br />

ve¾kosti, operácie korigujúce nedostatky obrazu<br />

(doostrenie, korekcia zbiehajúcich sa línií, korekcia<br />

jasu a kontrastu, korekcia podania bielej<br />

farby, retuš a korekcia èervených oèí, korekcia<br />

saturácie farieb) a vytváranie indexov a albumov.<br />

Pre každú zo spomenutých èinností je k dispozícii<br />

množstvo kvalitných sharewarových programov,<br />

prièom väèši<strong>na</strong> z nich kombinuje viacero (ak<br />

nie všetky) spomenuté èinnosti. Na uvedené<br />

úèely, samozrejme, môžeme použi aj programy<br />

dodávané spolu s digitálnymi fotoaparátmi. Pre<br />

aké riešenie sa rozhodnete, to závisí od toho, ako<br />

„Život“ digitálnej fotografie sa<br />

ani zïaleka nekonèí presunom<br />

fotografií z digitálneho fotoaparátu<br />

do poèítaèa. Medzi jej<br />

<strong>na</strong>jväèšie výhody v porov<strong>na</strong>ní<br />

s klasickou fotografiou totiž<br />

patria široké možnosti jej spracovania<br />

a prezentácie. V tomto<br />

èlánku vám poradíme, ako:<br />

l archivova fotografie<br />

l vytvára fotoalbumy<br />

l prezera fotografie<br />

s použitím TVP<br />

l zí<strong>sk</strong>a „klasické“ fotografie<br />

mienite svoje fotografie používa . My sa sústredíme<br />

<strong>na</strong> použitie v domácich podmienkach, ktoré<br />

je <strong>na</strong>jèastejšie reprezentované prípravou fotografií<br />

<strong>na</strong> prezeranie <strong>na</strong> poèítaèi, export <strong>na</strong> internet,<br />

prezeranie <strong>na</strong> televíznom prijímaèi a tlaè.<br />

PREZERANIE NA POÈÍTAÈI<br />

Najèastejšou formou prezentácie digitálnej fotografie<br />

je bez di<strong>sk</strong>usie prezeranie <strong>na</strong> poèítaèi. Na<br />

tento úèel je možné použi digitálne fotografie<br />

bez akejko¾vek úpravy prostredníctvom programu<br />

dodaného s fotoaparátom. Ove¾a vhodnejšie<br />

je však vytvori si vlastnú prezentáciu vo forme<br />

digitálneho albumu. Aj <strong>na</strong> tento úèel je k dispozícii<br />

celá plejáda programov. Tie umožòujú nielen<br />

vytváranie albumov, ale aj jednoduchšie<br />

a <strong>na</strong>jmä hromadné úpravy vybraných obrázkov.<br />

Samozrejmos ou je možnos doplni jednotlivé<br />

zábery popismi, ozdobnými grafickými prvkami<br />

èi pripoji k nim zvukový súbor.<br />

V súvislosti s prezentáciou digitálnych fotografií<br />

musíme vyrieši základnú otázku, èi budeme<br />

<strong>na</strong> prezentáciu využíva „surové“ alebo spracované<br />

fotografie. V prvom rade ide o rozhodnutie<br />

vz ahujúce sa <strong>na</strong> ve¾kos obrazu. Väèši<strong>na</strong><br />

súèasných digitálnych fotoaparátov ponúka rozlíšenie,<br />

ktoré vysoko prevyšuje možnosti zobrazenia<br />

<strong>na</strong> poèítaèových monitoroch. Najmä ak<br />

hovoríme o domácom èi kancelár<strong>sk</strong>om PC vybavenom<br />

15" èi 17" monitorom. Dobrý preh¾ad<br />

o rozdiele medzi rozmermi snímok vytvorených<br />

digitálnymi fotoaparátmi a rozlíšeniami podporovanými<br />

monitormi (a TV prijímaèom) vám<br />

14 PC REVUE 12/2001

po<strong>sk</strong>ytne tabu¾ka è. 1. Z nej celkom jasne vyplýva, že pri<br />

prehliadaní digitálnych fotografií <strong>na</strong> týchto zariadeniach<br />

nemáme v prípade prístrojov používaných v domácnostiach<br />

šancu využi obraz zachytený fotoaparátom v mierke<br />

1:1. Z tohto poh¾adu môžeme bez obáv pristúpi<br />

k zmenšeniu snímok. Aj v takomto prípade je vhodné<br />

ponecha snímky aj v plnom rozlíšení, môžu sa totiž hodi<br />

pre potreby budúceho spracovania alebo tlaèe. V procese<br />

zmenšovania je vhodné postupova v nieko¾kých krokoch,<br />

ich poèet je závislý od rozdielu medzi objemom pôvodného<br />

obrázka a predpokladanými rozmermi nového. Pri<br />

zmenšovaní totiž program nevypúš a prebytoèné body,<br />

ale vytvára priemer viacerých bodov. Ich poèet je priamo<br />

úmerný zmenšeniu. Ak teda zvolíte „ve¾ký“ <strong>sk</strong>ok, môže<br />

by výsledkom vášho úsilia rozmazaný obrázok. Efektívnym<br />

riešením, aspoò èiastoène eliminujúcim toto <strong>sk</strong>reslenie,<br />

je využívanie filtrov medzi jednotlivými krokmi<br />

zmenšenia. Menej nároèní sa isto uspokoja s aplikáciou<br />

funkcie „doostri “ (sharpen), nároènejší sa môžu pokúsi<br />

priblíži k ideálu pomocou kombinácie viacerých filtrov.<br />

Ïalším spôsobom manipulácie s rozmermi obrázkov je<br />

využívanie funkcie orezanie. Prostredníctvom nej zmenšujeme<br />

obrázok <strong>na</strong>jmä vtedy, ak potrebujeme korigova<br />

zlú kompozíciu scény pri fotografovaní (odstráni „nepotrebnú“<br />

èas obrázka). Výhodou tohto postupu je, že neznižujeme<br />

kvalitu ponechaného obrazu.<br />

Na podrobnejší opis týchto úprav by sme potrebovali<br />

podstatne väèší priestor, a tak si komplexnejší poh¾ad <strong>na</strong><br />

túto problematiku necháme do niektorého z ïalších èísel.<br />

EXPORT NA INTERNET<br />

Výborným riešením sprístupnenia fotografií je internet. Èi<br />

už sa chcete podeli o svoje „jedineèné“ úlovky s priate¾mi,<br />

alebo príbuznými, internet je <strong>sk</strong>utoène výborné<br />

miesto. Staèí ma pripravené snímky, ktoré chcete umiestni<br />

do virtuálneho albumu <strong>na</strong> svojom poèítaèi, pripoji sa<br />

k internetu a <strong>na</strong> vlastné webové stránky alebo <strong>na</strong> niektorý<br />

verejne prístupný server po<strong>sk</strong>ytujúci priestor pre fotografické<br />

albumy prenies vaše súbory. Zoz<strong>na</strong>m vybraných<br />

serverov po<strong>sk</strong>ytujúcich webový<br />

priestor pre súkromné fotoalbumy<br />

uvádzame v tabu¾ke. Pri úpravách<br />

obrázkov <strong>na</strong> tento úèel platí všetko,<br />

èo sme už spomenuli, pre prezentáciu<br />

v internetovom albume však<br />

platia niektoré zásady. V prvom<br />

rade nevytvárajte <strong>na</strong>dmerne ve¾ké<br />

súbory, <strong>na</strong>jmä ak umiestòujete viac<br />

obrázkov <strong>na</strong> jednu stránku, používajte náh¾ady, ktorých<br />

šírka nepresiahne 200 bodov. Ani pri kompresii a vytvorení<br />

náh¾adových obrázkov nevkladajte <strong>na</strong> jednu stránku<br />

viac ako 9 až 12 snímok. Berte oh¾ad <strong>na</strong> návštevníkov, ani<br />

vám sa nepáèi, keï <strong>na</strong> zobrazenie stránky musíte èaka<br />

nieko¾ko minút. Pochopite¾ne, okrem náh¾adov môžete <strong>na</strong><br />

server uloži aj snímky vo vyššom rozlíšení a náh¾ady<br />

využi ako odkazy.<br />

PREZERANIE NIELEN NA POÈÍTAÈI<br />

Ïalšou, až prekvapivo málo využívanou možnos ou digitálnych<br />

fotoaparátov je prezentácia snímok <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong><br />

televíznom prijímaèi. Iba málokto z používate¾ov digitálnej<br />

fotografie si uvedomuje, akým mocným prezentaèným<br />

nástrojom je digitálny fotoaparát. Väèši<strong>na</strong> týchto prístrojov<br />

totiž dnes okrem „klasických“ funkcií (snímanie, prezeranie<br />

a prenos do PC) umožòuje aj jednoduchšie spracovanie<br />

snímok (oz<strong>na</strong>èenie snímok <strong>na</strong> tlaè, rotácia, orezanie)<br />

a, samozrejme, prezeranie <strong>na</strong> televíznom prijímaèi.<br />

Skúsme sa teda pozrie <strong>na</strong> to, ako èo <strong>na</strong>jefektívnejšie<br />

Adresa<br />

http://<strong>www</strong>.fotoalbum.<strong>sk</strong><br />

http://album.olympus.cz<br />

http://<strong>www</strong>.foto.<strong>sk</strong><br />

http://<strong>www</strong>.fotostar.<strong>sk</strong><br />

využi spojenie digitálneho fotoaparátu s televíznym prijímaèom.<br />

V prvom rade si musíme uvedomi , že podobne ako pri<br />

prezeraní fotografií <strong>na</strong> obrazovke monitora ani pri prezeraní<br />

<strong>na</strong> obrazovke televízneho prijímaèa nemáte šancu<br />

využi megapixelové rozlíšenia digitálnych fotoaparátov.<br />

Základným úkonom prípravy televíznej prezentácie<br />

vašich snímok teda bude ich zmenšenie. Ním jed<strong>na</strong>k zí<strong>sk</strong>ate<br />

obrázky, ktoré budú <strong>na</strong> tento úèel rozmerovo optimalizované,<br />

jed<strong>na</strong>k dôjde k radikálnej úspore pamäového<br />

priestoru, a tým zvýšeniu kapacity vášho fotoaparátu<br />

<strong>na</strong> prezentaèné úèely. Pri zmenšení digitálnej<br />

fotografie do televízneho formátu a využití uloženia do<br />

súboru typu JPEG sa <strong>na</strong> vašu pamä ovú kartu zmestí mnohonásobne<br />

väèší poèet snímok než obyèajne. Na návštevu<br />

k starým rodièom tak môžete ís s albumom vašich ratolestí<br />

vo fotoaparáte a s káblom umožòujúcim pripojenie<br />

k televízoru.<br />

PAPIER JE PAPIER<br />

Tak ako v oblasti bezpapierovej kancelárie aj v oblasti<br />

digitálnej fotografie sa používatelia musia vyrovnáva<br />

s istými predsudkami a nik z nás sa z èasu <strong>na</strong> èas (alebo<br />

pravidelne) nevyhne riešeniu otázky, ako zí<strong>sk</strong>a z digitálnych<br />

fotografií klasické papierové.<br />

Èo si budeme <strong>na</strong>hovára , DVD prehrávaèom umožòujúcim<br />

priame prezeranie digitálnych fotografií <strong>na</strong>pálených<br />

<strong>na</strong> CD je pravdepodobne vybavených ešte menej domácností<br />

ako digitálnym fotoaparátom. S poèítaèmi je to síce<br />

o nieèo lepšie, s penetráciou internetu v domácnostiach<br />

však nie. Ak teda chcete ukáza èi nebodaj darova digitálne<br />

snímky aj svojim starším príbuzným, nemáte vlastne<br />

inú šancu než zí<strong>sk</strong>a klasické papierové fotografie!<br />

Ciest je nieko¾ko: k dispozícii sú atramentové, laserové<br />

a termosublimaèné tlaèiarne, ale aj digitálne fotolaby.<br />

Každé zo spomenutých riešení má svoje výhody i nevýhody.<br />

Okrem nich je potrebné pri rozhodovaní sa o tom, do<br />

ktorého riešenia investova , bra <strong>na</strong> zrete¾ aj prevádzkové<br />

a obstarávacie náklady viažuce sa <strong>na</strong> jednotlivé riešenia.<br />

Keïže už z tohto jednoduchého<br />

výpoètu vyplýva, že riešenie nie je<br />

<strong>na</strong>jjednoduchšie a rozhodovanie je<br />

závislé od viacerých faktorov, vytvorili<br />

sme tento èlánok, aby sme vám<br />

prípadné rozhodovanie èo <strong>na</strong>jviac<br />

u¾ahèili. Zaèneme všeobecným zhrnutím<br />

a preh¾adom riešení dostupných<br />

aj domácemu používate¾ovi.<br />

Predstavíme vám riešenia dostupné <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu a pozrieme<br />

sa <strong>na</strong> výsledky zariadení, ktoré sme mali možnos<br />

otestova .<br />

PRÍPRAVA SNÍMOK NA TLAÈ<br />

Skôr ako sa však dáme do tlaèe, venujme sa príprave fotografií<br />

<strong>na</strong> tlaè. Ak máte pocit, že vaše fotografie potrebujú<br />

„retuš“, prípadne že sa s nimi chcete graficky pohra ,<br />

smelo do toho! V <strong>na</strong>jhoršom prípade, ak nebudete so svojím<br />

dielom spokojní, máte k dispozícii pôvodnú snímku.<br />

Vhodných programových prostriedkov isto nájdete<br />

dostatok a mnohé sme už recenzovali v PCR. Pred prípravou<br />

digitálnych fotografií <strong>na</strong> tlaè je však vhodné pripomenú<br />

, že nie každá fotografia je <strong>na</strong> tento úèel ideál<strong>na</strong>.<br />

Preto sa pred výberom snímok <strong>na</strong> tlaè presvedète, aké<br />

rozmery má vaša fotografia a èi postaèujú <strong>na</strong> tlaè vo zvolenom<br />

formáte. Základný preh¾ad o maximálnom formáte,<br />

<strong>na</strong> ktorý možno snímku v danom rozlíšení tlaèi , vám<br />

ponúka ïalšia tabu¾ka (tabu¾ka è. 2). V prípade, že sú vaše<br />

snímky menšie ako v tabu¾ke odporúèaná ve¾kos pre tlaè,

R E V U E<br />

ešte nie je všetko stratené. Pomoc vám po<strong>sk</strong>ytnú unikátne<br />

spôsoby spracovania fotografií, ktoré v súèasnosti<br />

ponúkajú takmer všetky fototlaèiarne. V mnohých z nich<br />

sú totiž implementované vyspelé technológie, prostredníctvom<br />

ktorých je možné „doráta “ údaje, ktoré pôvodný<br />

súbor s fotografiou neobsahuje, <strong>na</strong> tlaè vo zvolenej<br />

ve¾kosti sú však potrebné. Jednou z takýchto technológií<br />

je <strong>na</strong>príklad PhotoREt spoloènosti Hewlett-Packard.<br />

Všetky tieto technológie pracujú <strong>na</strong> podobnom princípe<br />

(ich základom je softvérová interpolácia), výsledky sa<br />

však môžu výz<strong>na</strong>mne líši (v závislosti od použitej<br />

tlaèiarne i zdrojového súboru), a preto je potrebné vhodnos<br />

ich použitia a <strong>na</strong>jmä dosiahnute¾nú kvalitu výstupu<br />

overi experimentálne. Ani moderné technológie totiž<br />

nie sú všemocné a zaruèenou cestou k doko<strong>na</strong>lému<br />

výsledku je obyèajne súbor s dostatoèným objemom<br />

údajov. Ak taký nemáte k dispozícii, je lepšie oželie<br />

možnos zí<strong>sk</strong>a tlaèené výstupy.<br />

ROZHODUJE TECHNOLÓGIA TLAÈE?<br />

V súèasnosti sú <strong>na</strong> trhu dostupné farebné tlaèiarne <strong>na</strong>sledujúcich<br />

typov: laserové, s pevným atramentom, atramentové<br />

a termosublimaèné. V podstate každá zo spomenutých<br />

technológií tlaèe nám môže po<strong>sk</strong>ytnú výsledky, s ktorými<br />

budeme spokojní. Záleží iba <strong>na</strong> dostupných prostriedkoch<br />

a predpokladanom <strong>na</strong>sadení tlaèiarne. Do domácnosti sú<br />

však asi <strong>na</strong>jvhodnejším riešením atramentové a termosublimaèné<br />

fototlaèiarne. V prípade profesionálneho riešenia<br />

sú výborné aj tlaèiarne s pevným atramentom, ktorých<br />

výsledná kvalita je s oboma prv spomenutými typmi úplne<br />

porov<strong>na</strong>te¾ná. Farebné laserové tlaèiarne sú vhodnejšie <strong>na</strong><br />

tlaè obchodnej grafiky ako <strong>na</strong> tlaè fotografií.<br />

RIEŠENIE PRVÉ – ATRAMENTOVÁ<br />

TLAÈIAREÒ<br />

Nik asi nebude pochybova , že v domácnostiach je <strong>na</strong>jjednoduchšou<br />

alter<strong>na</strong>tívou použitie atramentovej tlaèiarne.<br />

Jedným dychom však dodajme, že nie každej. Na<br />

tlaèiarni za tri èi štyri tisícky neèakajte kvalitné výstupy<br />

digitálnych fotografií, <strong>na</strong>jmä pri väèších rozmeroch fotografií<br />

a nižšom rozlíšení zdrojových súborov. Ak aj<br />

použijete atramentovú tlaèiareò s prívlastkom fotografická,<br />

rátajte so zvýšenou spotrebou atramentu a samozrejmos<br />

ou by malo by použitie špeciálneho fotopapiera,<br />

ktorý tiež nieèo stojí. Pri atramentových tlaèiaròach je<br />

teda ce<strong>na</strong> výtlaèku definovaná množstvom spotrebovaného<br />

atramentu a cenou použitého papiera. Pochopite¾ne,<br />

ceny výtlaèkov sa líšia nielen v závislosti od z<strong>na</strong>èky<br />

tlaèiarne, ale aj média. Na základe <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností však<br />

môžeme zovšeobecni , že pri využití tohto typu tlaèe sa<br />

náklady <strong>na</strong> fotografiu s rozmermi 10×15 cm pohybujú<br />

v rozmedzí 35 ÷ 45 korún.<br />

RIEŠENIE DRUHÉ –<br />

TERMOSUBLIMAÈNÁ TLAÈIAREÒ<br />

V poèiatkoch digitálnej fotografie hrali tlaèiarne tohto<br />

typu jednoz<strong>na</strong>ène prím. Dnes sú alter<strong>na</strong>tívou k atramentovým<br />

tlaèiaròam, <strong>na</strong>jmä v aplikáciách, kde sa vyžaduje<br />

vyššia èasová stabilita fotografií a ich vyššia odolnos<br />

voèi vonkajším vplyvom. Urèenie ceny výtlaèku je pri<br />

tomto type tlaèiarní ove¾a jednoduchšie, spotreba fólie je<br />

konštantná a obvykle je papier dodávaný v jednom balení<br />

s fóliou. Prevádzkové náklady tak môžete pomerne jednoducho<br />

stanovi poh¾adom do cenníka spotrebného<br />

materiálu. Na základe hodnôt platných pre <strong>na</strong>mi testované<br />

tlaèiarne tohto typu, ale aj pre ostatné dostupné <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom trhu vychádza priemerná ce<strong>na</strong> za fotografiu formátu<br />

10×15 <strong>na</strong> úrovni 40 korún.<br />

ALTERNATÍVA MENOM FOTOLAB<br />

Okrem vymenovaných možností tlaèe digitálnych fotografií<br />

vstupuje do hry ešte ïalšia alter<strong>na</strong>tíva v podobe digitálneho<br />

fotolabu. Staèí tam zájs s digitálnymi fotografiami<br />

<strong>na</strong> pamä ovom alebo CD-ROM médiu. Akoko¾vek jednoducho<br />

to znie, realizácia je zložitejšia. Prvým a vôbec<br />

nie nepodstatným problémom je <strong>sk</strong>utoènos , že fotolab<br />

musí disponova digitálnym zariadením. A ním nie sú ešte<br />

ani zïaleka vybavené všetky zberne. Vo výhode sú teda<br />

obyvatelia väèších miest, ktorí majú k dispozícii väèší<br />

poèet fotolabov. No ani používatelia z miest, v ktorých nie<br />

je digitálny fotolab èi zberòa, ktorá jeho služby sprostredkúva,<br />

nemusia by zúfalí. Alter<strong>na</strong>tívou pre nich môže by<br />

internet. Jestvujú totiž fotolaby, ktoré aj <strong>na</strong> òom ponúkajú<br />

svoje služby. Staèí sa teda pripoji k internetu, <strong>na</strong>vštívi<br />

príslušný server, vytvori zákazku, oz<strong>na</strong>èi zberòu, do ktorej<br />

majú by hotové fotografie doruèené, a odosla svoje<br />

digitálne fotografie. Za službu zaplatíte pri prevzatí fotografií.<br />

Azda <strong>na</strong>jväèší virtuálny fotolab prevádzkuje spoloènos<br />

Sony. Jeho pôsobnos je celoeuróp<strong>sk</strong>a, prièom<br />

hotové fotografie sú v stanovenom èasovom limite doruèené<br />

priamo <strong>na</strong> vami zadanú adresu. Na moje prekvapenie<br />

ce<strong>na</strong> fotografií nie je až taká vysoká, toto tvrdenie<br />

však neplatí v súvislosti s cenou za dopravu.<br />

Fotolaby pri spracovaní klasickej fotografie využívajú<br />

dva princípy. Prvý klasický fotochemický, kde vyvolanie<br />

filmu i jeho prenos <strong>na</strong> papier prebieha klasickým spôsobom.<br />

Digitálne fotolaby síce prvú fázu spracovania filmov<br />

realizujú úplne rov<strong>na</strong>ko, ale hotové filmy sú následne<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enované, uložené <strong>na</strong> pamä ové médium a vytlaèené.<br />

Preto vám v niektorých fotolaboch ponúknu aj<br />

CD s vašimi fotografiami. V prípade ceny fotografie zí<strong>sk</strong>anej<br />

v digitálnom fotolabe sa ce<strong>na</strong> pohybuje <strong>na</strong> úrovni<br />

14 korún za fotografiu 9×13, prípadne tesne pod dvadsa<br />

korún za fotografiu formátu 10×15. Pochopite¾ne, ide<br />

o „èistú“ cenu za výtlaèok a v prípade, že využijete služby<br />

niektorej virtuálnej zberne <strong>na</strong> internete, musíte si priráta<br />

aj cenu za èas pripojenia k internetu, ktorý je potrebný<br />

<strong>na</strong> prenesenie vašich údajov do zberne. Niektoré zberne<br />

vám ponúknu dovoz fotografií až do domu, iné ich<br />

dopravia do vami zadanej fotozberne. V prípade doruèenia<br />

domov si pozorne preštudujte ceny, <strong>na</strong>príklad v prípade<br />

Sony Print Services predstavuje ce<strong>na</strong> za doruèenie<br />

poštou 140 Sk, èo sa pri rozsiahlejšej objednávke dá<br />

akceptova , ale ak využijete doruèenie prostredníctvom<br />

DHL, je ce<strong>na</strong> za doruèenie 1400 Sk!<br />

FOTOTLAÈIARNE<br />

V predchádzajúcom texte sme sa sústredili <strong>na</strong> informácie<br />

týkajúce sa spracovania digitálnych fotografií a struèný<br />

preh¾ad výhod a nevýhod použitia jednotlivých typov<br />

tlaèiarní. Je <strong>na</strong>jvyšší èas pozrie sa <strong>na</strong> praktické produkty.<br />

Preh¾ad jednotlivých typov fotografických tlaèiarní<br />

dostupných <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu nájdete v <strong>na</strong>sledujúcej<br />

tabu¾ke. V nej sú zhrnuté základné vlastnosti jednotlivých<br />

produktov, ich ceny, ceny spotrebného materiálu<br />

a priemerná ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku (vyrátaná z ceny spotrebného<br />

materiálu). Na tomto mieste je potrebné doda ,<br />

že nie všetky tlaèiarne po<strong>sk</strong>ytujú výstupy rov<strong>na</strong>kých rozmerov,<br />

a preto je ich porov<strong>na</strong>nie z poh¾adu ceny výtlaèku<br />

ešte zložitejšie.<br />

Spomedzi tlaèiarní, ktoré by mali by <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />

dostupné, sme mali možnos otestova v reálnej prevádzke<br />

<strong>na</strong>sledujúce modely: Canon CP-10, Hewlett-Packard<br />

PhotoSmart 100, Olympus P-200, Olympus P-400 a Sony<br />

DPP-SV77. Ostatné tlaèiarne i <strong>na</strong>priek tomu, že ich<br />

dovozcovia <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu ponúkajú, sa nám <strong>na</strong> otestovanie<br />

nepodarilo zí<strong>sk</strong>a .<br />

16 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

Výrobca Canon Canon Epson Hewlett-Packard Olympus Olympus Sony Sony<br />

Model CP-10 CD-300 StylusPhoto 870 PhotoSmart 100 P200 P400 DPP-SV77 DPP-SV55<br />

Metóda tlaèe Termotransferová Termotransferová Atramentová Atramentová Termotransferová Termotransferová Termotransferová Termotransferová<br />

Rozlíšenie 300×300 dpi 300×300 dpi 1440×720 dpi 2400×1200 320×320 dpi 314×314 dpi 400×400 dpi 400×400 dpi<br />

Poèet prechodov papiera 4 4 1 1 4 4 4 4<br />

Podpora DFC/DPOF l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l<br />

Maximálny formát tlaèe (cm) 8,6×5,4 10×14 A4 10×15 12,5×8 19,4×25,8 10×15 10×15<br />

Tlaè bez okrajov l l l l l l l l<br />

Poèet snímok <strong>na</strong> papier 1, 8 1, 25 – 1, 2, 4, 8 1, 4, 9, 16 a 40 1, 2, 3, 4 – –<br />

Tlaè doplnkových údajov Dátum – – – Dátum Dátum – –<br />

Možnos <strong>na</strong>stavovania <strong>na</strong> tlaèiarni – Jas, kontrast, odtieò, – – Ostros – – –<br />

sýtos , ostros<br />

Ochra<strong>na</strong> tlaèe Ochrannou vrstvou Ochrannou vrstvou – – Laminovaním Laminovaním Laminovaním Laminovaním<br />

Napájanie sie /batéria l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l l/l<br />

Rozmery (mm) 108 × 125 × 47 249 × 94 × 262 480 × 285 × 195 218 × 108 × 115 121 × 52 × 153 422 × 311 × 275 242 × 87 × 267 242 × 72 × 267<br />

Hmotnos (gramov) 510 2700 6400 1300 850 11 300 2500 21 000<br />

Tlaè z PC/DF/videa/karty l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l l/l/l/l<br />

Karty SM/CFI/CFII/MS/P l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l l/l/l/l/l<br />

Integrované rozhrania Vlastné Paralelné, Video, USB USB Paralelné, USB Paralelné, USB USB USB<br />

S-Video<br />

Možnos zobrazenia snímok – Video monitor – – – Monochromatický Farebný TFT –<br />

LCD<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèiarne 16 990 Sk N/A N/A 8597 Sk 22 990 Sk 37 990 Sk 37 990 Sk 22 990 Sk<br />

Legenda: DCF – tlaè snímok vo formátoch JPEG (JFIF, Exif) a TIFF; DPOF – oz<strong>na</strong>èenie, poèet výtlaèkov, orezanie; PC – poèítaè; DF – digitálny fotoaparát; Video – Video vstup;<br />

SM – SmartMedia; CFI – CompactFlash I; CFII – CompactFlash II; MS – Memory Stick; P – Pa<strong>na</strong>sonic;<br />

Ceny fotografií<br />

Tlaè prostredníctvom Canon CP-10 HP PhotoSmart 100 1 HP PhotoSmart 100 2 Olympus P200 Olympus P400 Sony DPP-SV77 Sony Print Services Digitálny fotolab<br />

Poèiatoèná investícia 16 990 8597 8597 22 990 37 990 37 990 0 0<br />

Iné náklady (doprava poštou / DHL) 0 0 0 0 0 0 140 / 1400 0<br />

Formát fotografie 86×54 100×150 100×150 100×150 94×125 100×150 100×150 90×130<br />

Ce<strong>na</strong> za fotografiu 23,6 38,6 42,0 43,6 43,85 35,6 17,0 13,9<br />

Teoretická ce<strong>na</strong> (rov<strong>na</strong>ký formát 9×13) 59,46 30,10 32,77 34,01 43,66 27,77 13,26 13,90<br />

1 – údaje HP, 2 – údaje zí<strong>sk</strong>ané poèas testovania<br />

Pri poh¾ade <strong>na</strong> testovacie výtlaèky možno<br />

konštatova , že nech sa rozhodnete pre ktorúko¾vek<br />

tlaèiareò, výsledné fotografie vás svojou<br />

kvalitou celkom iste uspokoja. To, èo teda pri<br />

rozhodovaní o výbere tlaèiarne bude s ve¾kou<br />

pravdepodobnos ou rozhodova , bude urèenie<br />

tlaèiarne, ale aj obstarávacie náklady, ce<strong>na</strong> spotrebného<br />

materiálu, prípadne výbava a doplnkové<br />

funkcie.<br />

ZÁVER<br />

Pri jednotlivých tlaèiaròach nájdete ich charakteristiku,<br />

ktorá vám bude nápomocná pri prípadnom<br />

výbere <strong>na</strong>jvhodnejšieho riešenia. Vlastný<br />

názor si môžete spravi nielen z porov<strong>na</strong>nia<br />

nákladov, ale aj z poh¾adu <strong>na</strong> výsledky, ktoré jednotlivé<br />

riešenia po<strong>sk</strong>ytujú v oblasti kvality tlaèe.<br />

Pod¾a nášho názoru sú ve¾mi vyrov<strong>na</strong>né. Okrem<br />

ukážkovej snímky, vytlaèenej <strong>na</strong> všetkých testovaných<br />

tlaèiaròach, vám ponúkame aj výstup<br />

z digitálneho fotolabu.<br />

Na tomto mieste by som chcel ešte raz poukáza<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos , že kým pri termotransferových<br />

tlaèiaròach sú náklady <strong>na</strong> tlaè konštantné, pri<br />

atramentovej tlaèi je spotreba atramentu premenlivá<br />

a údaje výrobcov o jeho „výdrži“ sú orientaèné.<br />

Vïaka pochopeniu spoloènosti HP sme tentoraz<br />

mali možnos overi aj tento citlivý parameter.<br />

Poèas testovania sme totiž mali k dispozícii štvoricu<br />

náhradných atramentových náplní a dostatoènú<br />

zásobu fotografického papiera. Výsledok nášho<br />

experimentu je zahrnutý v hodnotení tlaèiarne HP<br />

PhotoSmart 100, kde uvádzame dve hodnoty vyjadrujúce<br />

prevádzkové náklady. Bohužia¾, aj tento<br />

test overil, že údaje uvádzané výrobcom sú obvykle<br />

„priaznivejšie“ ako <strong>sk</strong>utoènos . Nám sa totiž<br />

s jednou náplòou priemerne podarilo vytlaèi sto<br />

fotografií, v porov<strong>na</strong>ní s výrobcom udávanými 120<br />

je to však o 20 % menej.<br />

Ïalším zaujímavým „testom“, ktorý sme realizovali,<br />

bolo porov<strong>na</strong>nie kvality fotografií v závislosti<br />

od použitého rozlíšenia digitálneho fotoaparátu.<br />

Za základ sme vzali obrázok <strong>na</strong>snímaný<br />

fotoaparátom s rozlíšením 4 megapixely a z neho<br />

sme „synteticky“ vytvorili obrázky zodpovedajúce<br />

digitálnym fotoaparátom so snímaèmi 3, 2,1, 1,3,<br />

0,8 a 0,3 miliónom snímacích bodov. Podotýkame,<br />

že pri zmenšovaní sme fotografie nedoostrovali<br />

ani nijako i<strong>na</strong>k neupravovali. Úprava rozmerov<br />

prebiehala v spomenutých krokoch, èiže zo 4 megapixelového<br />

obrázku sme vytvorili 3 a z neho 2,1.<br />

Všetky zí<strong>sk</strong>ané fotografie boli vytlaèené tlaèiaròami<br />

HP PhotoSmart 100 a Olympus P400. Pri porovnávaní<br />

výsledných fotografií nás príjemne prekvapila<br />

vyrov<strong>na</strong>nos kvality fotografií zí<strong>sk</strong>aných zo<br />

súborov s rozlíšením 4, 3, 2,1 a 1,3 megapixela.<br />

Prakticky prvé vidite¾né rozdiely sa prejavili až pri<br />

snímkach s rozlíšením 800 a 300-tisíc bodmi.<br />

Dúfam, že vám bude tento materiál osožný.<br />

Keïže z ekonomického poh¾adu využitie digitálneho<br />

fotolabu vychádza ve¾mi zaujímavo, v niektorom<br />

z budúcich èísel sa pokúsime komplexne<br />

zmapova možnosti v rámci celého Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

Canon CP-10<br />

Táto tlaèiareò využíva <strong>na</strong> tlaè termosublimaèný<br />

princíp a medzi testovanými modelmi má výnimoèné<br />

postavenie. Jej využitie je totiž možné iba<br />

v spojení s digitálnym fotoaparátom a azda už<br />

tušíte, že aj ten musí pochádza od rov<strong>na</strong>kého<br />

výrobcu. Ïalším obmedzením je <strong>na</strong>jmenší z podporovaných<br />

formátov: 8,6 × 5,4 cm.<br />

Na druhej strane tlaèiareò je možné prostredníctvom<br />

portu USB pripoj k poèítaèu. Kvalita fotografií<br />

je <strong>na</strong> dobrej úrovni a vïaka <strong>na</strong>ozaj minimálnym<br />

rozmerom a mimoriadne nízkej hmotnosti je<br />

toto zariadenie dobrým riešením <strong>na</strong> okamžitú<br />

tlaè v teréne. Skôr ako <strong>na</strong> bežné domáce použitie<br />

je tento model urèený <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie pri kusovej<br />

„výrobe“ preukazov èi identifikaèných kariet.<br />

V týchto aplikáciách je totiž maximálny formát papiera<br />

podporovaný tlaèiaròou viac ako postaèujúci.<br />

Hodnotenie: J Mobilita<br />

L Nedisponuje èítaèkou, formát papiera<br />

12/2001 PC REVUE 19

R E V U E<br />

Hewlett-Packard<br />

PhotoSmart 100<br />

I keï táto spoloènos má v ponuke pomerne širokú<br />

škálu atramentových fotografických tlaèiarní,<br />

PhotoSmart100 je v jej ponuke výnimoèný model.<br />

Upúta nielen svojimi rozmermi a hmotnos ou, ale<br />

aj univerzálnos ou. Tlaèiareò totiž s výnimkou<br />

pamä ových kariet SD podporuje všetky zvyèajné<br />

typy pamä ových kariet. Má integrované èítaèky<br />

CompactFlash, SmartMedia i Memory Stick. Maximálny<br />

formát tlaèe je pri tomto modeli 10 × 15<br />

cm, prièom vïaka použitiu špeciálneho formátu<br />

papiera je tlaèiareò schopná tlaèe bez okrajov.<br />

Samozrejmos ou je v HP podpora pripojenia k poèítaèu<br />

(prostredníctvom USB). Pri tomto spôsobe<br />

využitia oceníte prepracovaný ovládací softvér<br />

a možnos využíva zariadenie aj ako univerzálnu<br />

èítaèku pamä ových kariet. Tlaèiareò, samozrejme,<br />

umožòuje aj autonómne využitie (bez PC).<br />

Hodnotenie: J Komplexnos riešenia, ce<strong>na</strong>, univerzálnos<br />

L Odolnos fotografií<br />

Olympus P-200<br />

Prvý z modelov Olympusu je urèený <strong>na</strong> tlaè v teréne.<br />

Maximálny formát tlaèe je 12,5 × 8 cm, èo je<br />

síce menej ako dnes <strong>na</strong>jpopulárnejší fotografický<br />

formát, <strong>na</strong> druhej strane táto tlaèiareò umožòuje<br />

použitie kariet SmartMedia i CompactFlash, možno<br />

ju pripoji k poèítaèu cez port USB (potrebné<br />

èasti však nie sú súèas ou dodávky) a hlavne ako<br />

jediná spomedzi testovaných tlaèiarní umožòuje<br />

<strong>na</strong>pájanie z batérie.<br />

Z poh¾adu výsledkov je tlaèiareò úplne porov<strong>na</strong>te¾ná<br />

s ostatnými termotransferovými tlaèiaròami.<br />

Jediným negatívom je <strong>sk</strong>utoènos , že tento<br />

model neumožòuje tlaè bez okrajov.<br />

Hodnotenie: J Mobilita, kvalita tlaèe, ochra<strong>na</strong> fotografií<br />

L Nepodporuje „plnú tlaè“<br />

Olympus<br />

P-400<br />

Druhá z termotransferových tlaèiarní od Olympusu<br />

je zástupcom techniky urèenej pre štúdiá èi<br />

menší digitálny fotolab. Medzi prednosti patrí formát<br />

tlaèe (maximálne A4), jej rýchlos (do 90<br />

sekúnd) i kvalita. Zaujímavá je aj možnos prezrie<br />

si tlaèené fotografie <strong>na</strong> zabudovanom displeji<br />

(ten je však monochromatický), zvoli niektorú<br />

z nich ako podklad èi tlaèi priamo stránky fotoalbumu.<br />

Navyše tlaèiareò umožòuje tlaè prakticky<br />

z ¾ubovo¾ného pamä ového média. Zabudovaný je<br />

totiž nielen slot SmartMedia, ale aj PC Card, do<br />

ktorého pomocou príslušného adaptéra môžete<br />

zasunú ¾ubovo¾nú pamä ovú kartu. Samozrejmos<br />

ou je aj pripojenie k poèítaèu paralelným<br />

i USB portom.<br />

Z poh¾adu kvality tlaèe platí to isté, èo pri predošlom<br />

modeli. P-400 však svojimi rozmermi<br />

a hmotnos ou rozhodne nepredstavuje mobilné<br />

riešenie.<br />

Hodnotenie:<br />

J Formát do A4, tlaè albumu, ochra<strong>na</strong> fotografií<br />

L Ce<strong>na</strong><br />

Sony DPP-SV77<br />

Najnovšia termotransferová tlaèiareò v ponuke<br />

Sony je urèená <strong>na</strong> tlaè fotografií do formátu 10 ×<br />

15 cm, podporuje pamä ové karty Memory Stick<br />

a CompactFlash. Zvláštnos ou tohto modelu je integrácia<br />

farebného LCD displeja, ktorý umožòuje<br />

prezeranie náh¾adov fotografií uložených <strong>na</strong> pamä<br />

ových kartách. Spomedzi termotransferových<br />

tlaèiarní, ktoré sme mohli otestova , podporuje<br />

<strong>na</strong>jvyššie rozlíšenie, kvalitatívny rozdiel sme<br />

však nepostrehli.<br />

V ponuke Sony je model DPP-SV55, ktorý<br />

má <strong>na</strong>vlas podobné technické parametre,<br />

jeho ce<strong>na</strong> je však s oh¾adom <strong>na</strong> to, že neobsahuje<br />

LCD displej, o 15 000 Sk nižšia.<br />

Hodnotenie:<br />

J ovládanie, možnos prezerania<br />

L ce<strong>na</strong><br />

20 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

u PCR: Preèo nie je táto technológia viac rozšírená?<br />

w AM: Nepovedal by som, že táto technológia je málo<br />

rozšírená. Niektoré ve¾ké firmy už dlhší èas vyrábajú èi<br />

predávajú výrobky <strong>na</strong> báze technológie LED. Problém je<br />

v inom. Technológia výroby LED hláv je nároèná. Hlavnú<br />

úlohu zohráva vý ažnos – tá musí by <strong>na</strong> rozumnej<br />

a ekonomicky efektívnej úrovni, i<strong>na</strong>k sa výroba nevypláca.<br />

My sme túto technológiu zvládli. A ako som už <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil,<br />

typickou ukážkou sú <strong>na</strong>še farebné tlaèiarne novej<br />

generácie, kde sú za sebou v tzv. tandeme zapojené štyri<br />

tlaèiarne, èo umožòuje jednoprechodový spôsob tlaèe so<br />

všetkými s tým súvisiacimi výhodami (rýchlos tlaèe,<br />

ohyb papiera, použitá gramáž papiera a pod.). Ukážte<br />

mi z tzv. mainstreamu jediný výrobok, ktorý dosahuje<br />

porov<strong>na</strong>te¾né parametre! Navyše ktorý z výrobcov klasickej<br />

laserovej technológie po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong> laserovú<br />

tlaèovú hlavu doživotnú záruku? A ktoré aj z tých <strong>na</strong>jväèších<br />

firiem, ktoré predávajú laserové tlaèiarne,<br />

tlaèové hlavy a mechanizmy, ich <strong>sk</strong>utoène aj vyrábajú?<br />

Bojovník za LED<br />

Ing. Andrej Magyar, CSc., (1954)<br />

je z Bodrogu <strong>na</strong> východnom<br />

Sloven<strong>sk</strong>u. Absolvoval ÈVUT FEL<br />

v Prahe. Do OKI <strong>na</strong>stúpil v roku<br />

1992, predtým pracoval ako<br />

vedecký pracovník v Ústave<br />

rádiotechniky a elektroniky<br />

Èe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>ej akadémie vied.<br />

u PCR: Uplynul viac ako rok odvtedy, èo sme sa spolu<br />

rozprávali. Èo sa odvtedy zmenilo?<br />

w AM: Sme opä mladší... Ale vážne, zmenilo sa ve¾a,<br />

pozícia OKI <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu sa výrazne posilnila.<br />

Pod¾a oficiálnych výsledkov IDC za 3. kvartál je podiel<br />

OKI v segmente laserových/LED tlaèiarní 25 %, celoroène<br />

sa trhový podiel pohybuje <strong>na</strong> úrovni 17 %. OKI sa<br />

zaradila do prvej trojky vo svojom segmente, tak ako je<br />

to štandardom v mnohých štátoch Európy i zámoria.<br />

Na ve¾trhu INVEX 2001 sme uviedli <strong>na</strong> trh nové<br />

výrobky s oz<strong>na</strong>èením IVG (Internet Voice Gate – internetové<br />

hlasové brány), ktoré umožòujú hlasovú komunikáciu<br />

cez internet a prostredníctvom vlastných<br />

dátových sietí.<br />

u PCR: Pre OKI je typické používanie technológie LED.<br />

Aké sú jej hlavné výhody?<br />

w AM: Chcem zdôrazni , že ide o komplementárne<br />

riešenie tonerovej tlaèe, t. j. technológia LED sa stala<br />

rovnocennou alter<strong>na</strong>tívou rozšírenej laserovej technológie.<br />

Obidve po<strong>sk</strong>ytujú z poh¾adu používate¾a rovnocenný<br />

výsledok, technológia LED však dokáže ponúknu<br />

viaceré nezanedbate¾né výhody, hlavne z poh¾adu<br />

zriaïovacej ceny a ekonomiky prevádzky. Treba si uvedomi<br />

, že tonerová tlaè (ktorá zahàòa tak laserovú, ako<br />

aj LED technológiu) má vo všeobecnosti štyri fázy:<br />

l vytvorenie svetelného/elektronického obrazu <strong>na</strong><br />

obrazovom valci,<br />

l pokrytie elektronického obrazu tonerom,<br />

l prenos tonera z obrazového valca <strong>na</strong> papier,<br />

l zafixovanie tonerového prášku <strong>na</strong> papieri.<br />

Podstatné rozdiely tonerových tlaèiarní rôznych<br />

výrobcov sú týkajú predovšetkým prvého bodu, t. j.<br />

spôsobu osvetlenia obrazového valca, a to buï svetlom<br />

jedinej laserovej diódy, ktorej lúè sa optickomechanickou<br />

sústavou rozmieta po povrchu obrazového<br />

valca, alebo svetlom ve¾kého množstva LED diód<br />

kolmo svietiacich <strong>na</strong> povrch obrazového valca v celej<br />

jeho šírke, t. j. bez akéhoko¾vek rozmietania lúèa èi<br />

mechanických pohybov (spôsobom jeden zobrazený<br />

bod = jed<strong>na</strong> LED dióda). Aj v ïalších bodoch môžu by<br />

pri konkrétnych modeloch tlaèiarní drobné odlišnosti,<br />

tie však nie sú zásadného charakteru. Medzi hlavné<br />

prednosti technológie LED patrí:<br />

l spo¾ahlivos – hlava LED nemá pohyblivé èasti, je to<br />

polovodièový prvok, <strong>na</strong> ktorý OKI dáva doživotnú<br />

záruku<br />

l kompaktné rozmery – menšie rozmery hlavy LED<br />

umožòujú <strong>sk</strong>onštruova malý tlaèový mechanizmus, èím<br />

sa dosiahnu malé rozmery celej tlaèiarne<br />

l nízke prevádzkové náklady – sú dané použitím<br />

oddeleného systému tonera a obrazového valca, kde<br />

sa oba menia nezávisle a až po ich úplnom opotrebovaní,<br />

l vysoká kvalita tlaèe – je zachovaná bez oh¾adu <strong>na</strong><br />

rýchlos a formát tlaèe. Laserová technológia má fyzikálne<br />

obmedzenia v rozlíšení tlaèe vo vz ahu k rýchlosti<br />

a formátu tlaèe. Technológia LED tento problém<br />

nepozná.<br />

Tieto vlastnosti s výhodou využívajú všetky monochromatické<br />

tlaèiarne OKI, ich prínos sa však <strong>na</strong>plno<br />

prejaví až pri farebných LED tlaèiaròach a pri tlaèi <strong>na</strong><br />

väèšie formáty (A3).<br />

u PCR: Budú sa nové produkty pre internetovú telefóniu<br />

v sortimente OKI nejakým spôsobom odráža <strong>na</strong><br />

forme, akou sa spoloènos bude v <strong>na</strong>jbližšom období<br />

prezentova , alebo ide <strong>sk</strong>ôr len o rozšírenie portfólia<br />

ponúkaných výrobkov?<br />

w AM: Spoloènos OKI má v IP telefónii, <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong><br />

japon<strong>sk</strong>om trhu, ve¾mi silnú pozíciu a celý rad<br />

výz<strong>na</strong>mných <strong>na</strong>dnárodných firiem tieto produkty<br />

roky rutinne využíva. Výrazné rozšírenie internetových<br />

technológií vo svete i v <strong>na</strong>šom regióne spôsobilo,<br />

že vedenie spoloènosti sa rozhodlo ponúka tieto<br />

perspektívne výrobky v celej Európe, a teda aj u nás.<br />

My v tom vidíme urèitú možnos rozšírenia týchto<br />

výrobkov i <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Budeme ich predáva existujúcimi<br />

kanálmi. Z <strong>na</strong>šich partnerov vyberieme<br />

tých, u ktorých je predpoklad, že zákazníkom po<strong>sk</strong>ytnú<br />

plnohodnotnú a kvalifikovanú podporu.<br />

u PCR: Vyžaduje si distribúcia produktov pre IP telefóniu<br />

nejaké špeciálne zruènosti?<br />

w AM: Jednoz<strong>na</strong>ène. Obrazne povedané, IP telefónia,<br />

to nie sú prekrížené zápalky, vyžaduje si to hlboké<br />

z<strong>na</strong>losti z nieko¾kých odborov. Je to predovšetkým<br />

oblas telekomunikácií všeobecne, ïalej sú potrebné<br />

poz<strong>na</strong>tky z oblasti spracovania digitálnych signálov<br />

– všetky signály, ktoré sa prenášajú cez internet, sú<br />

digitálne spracúvané, a v neposlednom rade je to<br />

poèítaèová dátová komunikácia po sieti. Tieto odbory<br />

sa v IP telefónii prelí<strong>na</strong>jú a všetci tí, ktorí chcú<br />

výrobky internetovej telefónie ponúknu svojim<br />

zákazníkom tak, aby tí mohli <strong>na</strong>plno èerpa z predností<br />

takejto formy komunikácie, musia ma adekvátne<br />

z<strong>na</strong>losti zo všetkých uvedených oblastí. Staèí<br />

nez<strong>na</strong>los jedného odboru a už nedokážete zariadenie<br />

<strong>na</strong>inštalova alebo sa s tým budete trápi a zákazníka<br />

<strong>na</strong>koniec znechutíte.<br />

u PCR: Na jednej strane produkty pre internetovú telefóniu,<br />

<strong>na</strong> druhej strane faxy. Majú vôbec faxy v tomto<br />

novom virtuálnom svete, kde si všetci posielajú e-maily a<br />

nechávajú si odkazy <strong>na</strong> digitálnych záz<strong>na</strong>mníkoch, ešte<br />

nejakú budúcnos ?<br />

w AM: To je vecou trhu, ten to rozhodne. Pod¾a poètu<br />

predávaných tonerových faxov predaj neklesá, <strong>na</strong>opak,<br />

<strong>sk</strong>ôr stúpa. Staèí to ako odpoveï?<br />

u PCR: Kto je typickým používate¾om faxu?<br />

w AM: Prakticky každý, komu v komunikácii ide hlavne<br />

o peniaze. Tam sa doklad v tlaèenej podobe berie ako<br />

silný a niekedy rozhodujúci argument. Najmä ¾udia<br />

z fi<strong>na</strong>nèného sveta vedia, o èom hovorím. Len èo dochádza<br />

k reklamáciám, je potrebné doloži komunikáciu<br />

z jednej alebo z druhej strany. Tam sa potom faxuje. Veï<br />

ide o peniaze.<br />

u PCR: A váš závereèný „message“?<br />

w AM: Samotná história spoloènosti, ktorá je stará už<br />

117 rokov, je dôkazom a súèasne zárukou toho, že sa<br />

nám to darilo a darí a že <strong>na</strong>ši zákazníci budú i <strong>na</strong>ïalej<br />

dostáva špièkové výrobky <strong>na</strong> báze <strong>na</strong>jvyspelejších<br />

technológií.<br />

Takže nebojte sa technológie LED! Roky zdoko<strong>na</strong>¾ovaná<br />

a nároènými zákazníkmi nespoèetnekrát<br />

nekompromisne pre<strong>sk</strong>úšaná technológia 21. storoèia<br />

stojí – vlastne tlaèí – <strong>na</strong> vašej strane. Už vám niekto<br />

predal laserovú tlaèiareò alebo fax s doživotnou zárukou<br />

<strong>na</strong> tlaèovú hlavu? Okrem OKI nikto!<br />

Zhováral sa Martin Drobný<br />

22 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

Toshiba v z<strong>na</strong>mení „dvoch desiatok“<br />

Notebooky Toshiba patria <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom trhu k <strong>na</strong>jpredávanejším.<br />

Svedèia o tom nielen výsledky<br />

<strong>na</strong>šich tradièných redakèných<br />

prie<strong>sk</strong>umov predaja, ale aj èísla<br />

zverejnené sloven<strong>sk</strong>ým<br />

distributérom – spoloènos ou<br />

HT Computers.<br />

ÚSPEŠNÝCH DESA ROKOV<br />

Spoloènos HTC sa distribúciou notebookov<br />

Toshiba <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu zaoberá už viac ako<br />

desa rokov. Prvé dodávky boli realizované v<br />

roku 1991. Prvé dva roky spolupráce neboli jednoduché,<br />

trh bol pomerne malý a súperilo <strong>na</strong><br />

òom ve¾ké množstvo spoloèností. Za prelomový<br />

možno oz<strong>na</strong>èi rok 1995, keï sa spoloènosti HTC<br />

podarilo po prvý raz v priebehu roka zdvojnásobi<br />

objem predaja notebookov Toshiba. Rov<strong>na</strong>ký trend<br />

pokraèoval aj v <strong>na</strong>sledujúcom roku, v ktorom padla<br />

ïalšia magická hranica, keï HTC <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu<br />

za rok predalo viac ako 1000 notebookov. Po šiestich<br />

rokoch nepretržitého rastu prišiel pokles. Ten síce<br />

trval dva roky, ale aj poèas nich sa spoloènosti darilo<br />

drža úroveò predaja <strong>na</strong>d hranicou 1000 kusov roène.<br />

Minulý rok z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l opätovný návrat k úspechom z<br />

predchádzajúceho obdobia a za viac ako symbolické<br />

možno považova preko<strong>na</strong>nie hranice 2000 predaných<br />

notebookov v kalendárnom roku 2000. Vývoj<br />

predaja notebookov Toshiba <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu podrobne<br />

mapuje priložený graf.<br />

Hneï v úvode tohto roka bolo zrejmé, že spolupráca<br />

HTC s Toshibou sa nielen „prehupne“ do druhého<br />

desa roèia, ale že v tomto roku bude preko<strong>na</strong>ná aj<br />

ïalšia magická hranica – 10 000 notebookov Toshiba<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Notebooky Toshiba sú druhou <strong>na</strong>jpredávanejšou<br />

z<strong>na</strong>èkou <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, prièom toto postavenie<br />

si udržiavajú dlhodobo. A to aj <strong>na</strong>priek tomu, že<br />

notebooky tejto spoloènosti patria <strong>sk</strong>ôr k tým drahším<br />

a že sloven<strong>sk</strong>í používatelia sú tradiène citliví <strong>na</strong> cenu.<br />

Aj <strong>na</strong> základe spomenutých výsledkov sa však zdá, že<br />

kvalita, dlhodobá podpora, zaštítená overenou z<strong>na</strong>èkou,<br />

sa môže presadi aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.<br />

Už sme spomenuli, že tento rok bol <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o<br />

dodaný jubilejný desa tisíci notebook z<strong>na</strong>èky Toshiba,<br />

stalo sa tak v priebehu júla.<br />

24 PC REVUE 12/2001<br />

ZÁPLAVA NOVINIEK<br />

Toshiba každoroène obmieòa svoje<br />

modelové rady s <strong>na</strong>jvyššou<br />

možnou rýchlos ou. Spoloènos<br />

ponecháva <strong>na</strong>jmä väèšie zmeny<br />

<strong>na</strong> svoje „klasické“ termíny uvádzania<br />

noviniek – jar a jeseò. Nebolo<br />

to i<strong>na</strong>k ani tento rok. Jesennú<br />

„dávku“ noviniek spoloènos<br />

predstavila v priebehu októbra,<br />

prvé dodávky nových modelov<br />

prišli <strong>na</strong> jeho konci a ceny <strong>na</strong><br />

nové modely sa <strong>na</strong> webových<br />

stránkach HTC objavili 12. novembra.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> nové produkty<br />

Toshiby komplexne po jednotlivých produktových<br />

radoch.<br />

SATELLITE<br />

Je to základný modelový rad Toshiby, urèený pre<br />

používate¾ov, ktorí nevyžadujú notebook <strong>na</strong>bitý<br />

funkciami a maximálnymi možnos ami rozširovania,<br />

ale uprednostòujú notebook ako úplnú náhradu stolného<br />

poèítaèa, a to tak pre kanceláriu, ako i <strong>na</strong> domáce<br />

použitie. Oprávnene je tento modelový rad v ponuke<br />

Toshiby <strong>na</strong>jpredávanejší. Starý<br />

modelový rad, ktorý niesol<br />

oz<strong>na</strong>èenie 2800 a 3000, bol od<br />

októbra <strong>na</strong>hradený radom 1800.<br />

Od svojich predchodcov sa líši<br />

jednou zásadnou novinkou: <strong>na</strong>hradením<br />

trackpointu touchpadom,<br />

stalo sa tak <strong>na</strong> podnet<br />

zákazníkov. Nateraz sú<br />

Satellite 1800<br />

v novom rade dostupné tri modely: 204,<br />

504 a 804. Prvé dva sú založené <strong>na</strong> mikroprocesore<br />

Celeron 1 GHz a odlišujú sa<br />

kapacitou operaènej pamäte (64 alebo 128<br />

MB), použitým displejom (13,3", respektíve<br />

14,1") a kapacitou pevného di<strong>sk</strong>u (10,<br />

15 GB). Najvyšší model je vybavený<br />

1 GHz mikroprocesorom Pentium<br />

III, 128 MB pamäte, 14,1" displejom<br />

a 20 GB pevným di<strong>sk</strong>om.<br />

Samozrejmos ou sú paralelný,<br />

sériový, USB, IrDA porty,<br />

sie ový adaptér, modem, sloty PC<br />

Tecra 9000<br />

Card a lítiovo-iónová batéria.<br />

SATELLITE PRO<br />

Zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>stala aj v „strednom“ modelovom rade<br />

Toshiby, ktorý je <strong>na</strong>jèastejšie prezentovaný ako notebook<br />

do kancelárie. Modelový rad 4000 strieda rad<br />

6000. Najväèšou zmenou v tomto rade je rozšírenie<br />

jeho modularity a možnos využíva aj v tomto rade<br />

Predaj notebookov Toshiba <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu 1991 – 2000<br />

príslušenstvo a doplnky pôvodne urèené pre „vyššie“<br />

rady Portégé a Tecra. V novom rade budú tri modely.<br />

Satellite Pro 6000-18 je založený <strong>na</strong> mikroprocesore<br />

Pentium III-M s taktom 1,2 GHz a FSB 133 MHz, so<br />

128 MB pamäte RAM, ktorá je rozšírite¾ná až <strong>na</strong> 1 GB,<br />

pevným di<strong>sk</strong>om s kapacitou 40 GB, mechanikou<br />

Combo drive združujúcou DVD, CD-R a CD-RW<br />

mechaniku, 15" TFT displejom, videoadaptérom z rodiny<br />

GeForce so 16 MB pamäte. Obvyklé rozhrania<br />

boli doplnené o podporu bezdrôtových sietí (Wireless<br />

LAN WiFi a Bluetooth). Lítiovo-iónová batéria by<br />

mala notebook udrža v prevádzke viac ako tri hodiny.<br />

„Slabšie“ modely 14 a 12 by sa <strong>na</strong> trhu mali objavi<br />

tento mesiac a od <strong>na</strong>jvýkonnejšieho sa budú<br />

odlišova použitým mikroprocesorom (1 GHz a 933<br />

MHz) a niektorými zme<strong>na</strong>mi konfigurácie (DVD a CD).<br />

PORTÉGÉ<br />

Tento rad je v Toshibe synonymom pre ultraprenosné<br />

modely, urèené pre používate¾ov notebookov, ktorí sú<br />

viac <strong>na</strong> cestách ako v pohodlí kancelárie. Nie je to i<strong>na</strong>k<br />

ani pri úplne novom rade 4000, ktorý v súèasnosti<br />

obsahuje jediný model, oz<strong>na</strong>èovaný ako 10E. Jeho<br />

parametre však musia presvedèi aj toho<br />

<strong>na</strong>jnároènejšieho používate¾a.<br />

Keïže v tomto<br />

èísle nájdete aj recenziu<br />

tohto modelu, podrobnosti<br />

o òom sa doèítate<br />

<strong>na</strong> inom mieste. Na rozdiel<br />

od iných výrobcov<br />

notebookov Toshiba vo<br />

svojich modeloch zásadne<br />

využíva iba mikroprocesory<br />

urèené pre danú kategóriu<br />

notebookov. V prípade<br />

ultraprenosného Portégé<br />

to z<strong>na</strong>mená Pentium III 700<br />

MHz ULV. S oh¾adom <strong>na</strong> rozmery<br />

notebooku a jeho hmotnos<br />

treba vyzdvihnú implementáciu<br />

DVD mechaniky, použitie displeja<br />

Polysilicon i podporu bezdrôtových technológií.<br />

TECRA<br />

Krá¾ov<strong>sk</strong>ým modelovým radom je v prípade Toshiby<br />

rad Tecra, urèený pre vrcholových ma<strong>na</strong>žérov a používate¾ov<br />

vyžadujúcich od notebooku nielen vysoký<br />

výkon a mobilitu, ale aj možnos<br />

rozširovania. Modelové rady 8100<br />

a 8200 <strong>na</strong>hrádza nový rad 9000.<br />

A podobne ako v radoch Satellite<br />

a Satellite Pro sú zatia¾ ohlásené tri<br />

modely: 9000-10, 9000-11 a 9000-<br />

20E. Všetky sú dostupné od zaèiatku<br />

novembra a ich základom je mikroprocesor<br />

Pentium IIIM (933, 1066<br />

a 1200 MHz), 128 MB pamäte, rozšírite¾nej<br />

<strong>na</strong> 1 GB, a 14,1" displej. Jednotlivé<br />

modely sa líšia kapacitou<br />

pevného di<strong>sk</strong>u a typom mechaniky<br />

(CD, DVD, Combo). Základnou odlišnos<br />

ou od všetkých modelov Toshiby<br />

je široká ponuka doplnkov.<br />

n<br />

Dajte si atraktívny vianoèný darèek – vyhrajte notebook Toshiba! Viac informácií o sú aži nájdete <strong>na</strong> anketovom lístku v tomto èísle PC REVUE.<br />

Reklamný èlánok

R E V U E<br />

AthlonXP pod lupou<br />

PETER ORVISKÝ<br />

Októbrové dianie vo svete IT bude<br />

<strong>na</strong>vždy spojené s písme<strong>na</strong>mi XP.<br />

V oblasti softvéru sa táto dvojica<br />

písmen spája s produktmi<br />

Microsoftu (WindowsXP a OfficeXP),<br />

v oblasti hardvéru využili<br />

spomenutú kombináciu písmen<br />

<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie <strong>na</strong>jnovších<br />

produktov v AMD (AthlonXP).<br />

Kým softvérové produkty je<br />

zvyèajne možné otestova ešte<br />

pred ich uvedením, pri<br />

mikroprocesoroch a ïalšom<br />

hardvéri to tak, bohužia¾, nie je,<br />

a tak sme materiál o novom<br />

mikroprocesore odložili do tohto<br />

èísla, aby sme ho mohli doplni aj<br />

o a<strong>na</strong>lýzu jeho výkonnosti.<br />

ÏALŠÍ Z RODU ATHLONOV<br />

Aby sme mohli ïalej v texte zodpoveda otázky,<br />

ktoré sa v súvislosti s <strong>na</strong>jnovším mikroprocesorom<br />

z rodiny Athlon objavujú <strong>na</strong>jèastejšie, pozrime<br />

sa <strong>na</strong> chronológiu vývoja tejto rodiny mikroprocesorov<br />

i <strong>na</strong> odlišnosti <strong>na</strong>jnovšieho modelu<br />

od jeho starších súrodencov. Preh¾adným zdrojom<br />

základných informácií môže by <strong>na</strong>ša<br />

tabu¾ka, v ktorej sú základné údaje o všetkých<br />

verziách Athlonov.<br />

Prvé jadro mikroprocesorov AMD Athlon, vyvíjané<br />

pod kódovým menom K7, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo pre<br />

spoloènos AMD ove¾a viac ako iba ïalší mikroprocesor.<br />

Keï sa totiž v roku 1999 dostalo <strong>na</strong> trh,<br />

z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo revoluènú zmenu <strong>na</strong> trhu mikroprocesorov.<br />

Athlon sa totiž stal prvým de<strong>sk</strong>topovým<br />

mikroprocesorom, ktorý sa hrdil poves ou <strong>na</strong>jvýkonnejšieho<br />

péceèkového mikroprocesora a pritom<br />

nezišiel z výrobných liniek Intelu! Azda jediné,<br />

èo bolo možné prvej verzii Athlonu vyèíta ,<br />

bolo slotové vyhotovenie. V tom momente sa<br />

však zdalo, že vývoj pôjde týmto smerom.<br />

Ani nie o rok ne<strong>sk</strong>ôr sa spoloènos vrátila<br />

k pätici, keï uviedla novšiu verziu jadra Athlonu s<br />

kódovým menom Thunderbird a puzdrom socket<br />

A. Rov<strong>na</strong>ko dôležitým momentom bolo aj uvedenie<br />

„lacného“ modelu s kódovým menom Duron.<br />

V tomto roku AMD pokraèuje vo svojej ofenzíve.<br />

Naj<strong>sk</strong>ôr sme sa doèkali mobilného mikroprocesora<br />

Athlon 4, ne<strong>sk</strong>ôr prišli <strong>na</strong> rad mikroprocesory<br />

pre viacprocesorové systémy Athlon MP<br />

a teraz prichádza AthlonXP.<br />

PALOMINO POD LUPOU<br />

u Novinka prvá – zmeny architektúry. Základom<br />

novej rodiny mikroprocesorov Athlon je<br />

jadro Palomino, ktoré sme mali možnos vidie<br />

v akcii po prvý raz už <strong>na</strong> tohtoroènom CeBite.<br />

Toto jadro sa od predchádzajúcich modelov<br />

Athlonov líši ve¾kos ou i poètom tranzistorov.<br />

Oboje „vzrástlo“, i keï nejde o žiadne dramatické<br />

zmeny. To <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje nielen plocha èipu, ktorá<br />

sa zväèšila o 8 mm 2 , ale i poèet tranzistorov,<br />

ktorý vzrástol o pol milió<strong>na</strong>. Pýtate sa, èo tieto<br />

zmeny z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú z poh¾adu používate¾a?<br />

Implementácia nových tranzistorov je výsledkom<br />

úprav architektúry èipu a tie sa pod¾a AMD<br />

mali výrazne prejavi v jeho funkènosti a výkonnosti<br />

(<strong>na</strong> to sa zameriame v testoch). Hlavným<br />

dôvodom týchto úprav však bolo posunutie frekvenèného<br />

maxima, dosiahnute¾ného Athlonom.<br />

S jadrom Thunderbird je možné dosiahnu 1500<br />

až 1600 MHz, Palomino by malo ma maximum<br />

<strong>na</strong> 1800 až 1900 MHz. Pripomeòme, že ide o hodnoty,<br />

ktoré sú dosahované pri použití aktuálnej<br />

výrobnej technológie.<br />

u Novinka druhá – Quantispeed architecture.<br />

AMD priznáva, že oz<strong>na</strong>èenie Quantispeed architecture<br />

je <strong>sk</strong>ôr marketingový ah, ktorý má upozorni<br />

používate¾ov s menšími technickými z<strong>na</strong>los<br />

ami o vnútornej architektúre èipu <strong>na</strong> jeho<br />

nové èi zlepšené vlastnosti. Tento pojem totiž<br />

zahàòa niektoré èrty jadra mikroprocesora, poèí<strong>na</strong>júc<br />

super<strong>sk</strong>alárnou jednotkou FPU cez paralelnú<br />

architektúru (obe sú pritom obsiahnuté už<br />

v predchádzajúcich generáciách Athlonov), ale aj<br />

úplne nové jednotky HDP (Hardware Data<br />

Prefetch) a rozšírenie TLB (Transaction Look aside<br />

Buffer). AMD pravdepodobne chce pojmom<br />

Quantispeed architecture konkurova pojmu<br />

NetBurst architecture, používanému Intelom.<br />

Jednotka HDP umožòuje mikroprocesoru ïalšie<br />

zlepšenie zavádzania údajov do mikroprocesora,<br />

vïaka èomu sa zvyšuje priepustnos údajov medzi<br />

pamä ou a mikroprocesorom (v prípade AthlonovXP<br />

<strong>na</strong>jmä jednotiek ALU). Druhou spomenutou<br />

novinkou sú zmeny zviazané s úpravami TLB, tie<br />

minimalizujú èakanie v okamihoch, keï mikroprocesor<br />

vyžaduje <strong>na</strong>èítanie nových údajov (nemôže<br />

pokraèova v spracovaní údajov v pamätiach cache).<br />

Buïme však konkrétni. V porov<strong>na</strong>ní so staršími<br />

Athlonmi a Duronmi v AMD v týchto jednotkách<br />

urobili <strong>na</strong>sledujúce úpravy: jednotka TLB<br />

spolupracujúca s údajovou èas ou L1 cache bola<br />

rozšírená z 32 <strong>na</strong> 40 záz<strong>na</strong>mov, v architektúre jednotky<br />

TLB riadiacej spoluprácu údajovej L1 a L2<br />

cache boli vyko<strong>na</strong>né zmeny umožòujúce špekulatívne<br />

zavádzanie údajov.<br />

u Novinka tretia – teplota pod kontrolou. Jednou<br />

z vecí, ktorú mikroprocesorom AMD vytýkajú,<br />

je spotreba a s òou súvisiaca produkcia zvyškového<br />

tepla, ale aj možná ochra<strong>na</strong> mikroprocesora<br />

pred poškodením. V oblasti spotreby sú nové mikroprocesory<br />

AthlonXP prínosom, v porov<strong>na</strong>ní<br />

s mikroprocesormi Athlon je ich spotreba o 20 %<br />

nižšia. Navyše AMD koneène integrovalo do jadra<br />

tepelný snímaè (presnejšie jeden PN prechod!!!),<br />

ktorý umožòuje doko<strong>na</strong>lý monitoring teploty<br />

jadra mikroprocesora (<strong>na</strong> rozdiel od externých<br />

senzorov sníma teplotu jadra <strong>na</strong>miesto teploty<br />

puzdra èi chladièa). Pochopite¾ne, mikroprocesor<br />

sám nie je pri prekroèení limitovanej teploty jadra<br />

schopný automatického odpojenia od <strong>na</strong>pájania,<br />

to musí podporova základná do<strong>sk</strong>a, prípadne<br />

doplnkové programové vybavenie.<br />

u Novinka štvrtá – inštrukcie. Poslednou inováciou,<br />

„ukrytou“ v hlbinách mikroprocesora, je pridanie<br />

podpory nových inštrukcií. K podporovaným<br />

inštrukciám 3D Now! pribudla ïalšia sada<br />

nesúca oz<strong>na</strong>èenie 3D Now! Professio<strong>na</strong>l. Nejde<br />

však o niè iné ako o inštrukcie SSE (Streaming<br />

SIMD Extension), implementované v mikroprocesoroch<br />

Intelu. Tento krok má zlepši výkon mikroprocesora<br />

v aplikáciách optimalizovaných pre<br />

mikroprocesory Intelu. Ani <strong>na</strong>priek tomuto doplneniu<br />

však AthlonXP nepodporuje kompletnú<br />

sadu inštrukcií v rov<strong>na</strong>kej podobe ako Pentium 4,<br />

nepodporuje totiž inštrukcie SSE 2. Aplikácií, ktoré<br />

26 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

by ich však využívali, je zatia¾ ako šafranu a AMD<br />

s ich podporou uvažuje pri mikroprocesoroch,<br />

ktoré budú uvedené <strong>na</strong> trh v budúcom roku.<br />

u Novinka piata – puzdro. Ïalšia novinka je vidite¾ná<br />

<strong>na</strong> prvý poh¾ad, je òou zme<strong>na</strong> puzdra. Nie,<br />

nemusíte sa obáva , <strong>na</strong> rozdiel od Intelu si v AMD<br />

uvedomujú, èo je pre bežného používate¾a dôležité,<br />

a tak ostali pri osvedèenom sockete A.<br />

Zme<strong>na</strong> sa dotkla materiálu, z ktorého je puzdro<br />

mikroprocesora vyrobené, a èiastoène aj jeho rozmerov<br />

a umiestnenia niektorých prvkov. Kým<br />

staršie Athlony a Durony sa dodávali v keramickom<br />

puzdre, Athlon XP je dodávaný v puzdre z organického<br />

materiálu (rov<strong>na</strong>ké používa Intel pre Pentiá III<br />

a Celerony pre päticu FCPGA). Presné oz<strong>na</strong>èenie<br />

nového jadra je OLGA (Organic Layer Grid Array),<br />

v porov<strong>na</strong>ní s Intelom používa AMD inú farbu<br />

(okrová miesto zelenej...). Nové organické puzdro<br />

je <strong>na</strong> rozdiel od keramického predchodcu o nieèo<br />

tenšie, èo by malo zabráni problémom, ktoré vznikali<br />

pri montáži chladièov. Obèas pri neopatrnej<br />

manipulácii dochádzalo k mechanickému poškodeniu<br />

jadier. Poslednou zmenou <strong>na</strong> puzdre je „presunutie“<br />

nieko¾kých súèiastok. Kým <strong>na</strong> starom puzdre<br />

boli <strong>na</strong> vrchnej strane, <strong>na</strong> novom sú <strong>na</strong> spodnej.<br />

Myslím, že všetko je dostatoène jasné z poh¾adu<br />

<strong>na</strong> obrázky. Hlavným motívom <strong>na</strong> zmenu puzdra<br />

bola ce<strong>na</strong> a vyššia odolnos .<br />

K puzdru si však neodpustím poznámku:<br />

Priaznivcov pretaktovania poteší, že „mostíky“<br />

ostali prístupné (zdroje z AMD pred èasom tvrdili<br />

nieèo iné), ich „spájanie“ je však o nieèo komplikovanejšie<br />

ako v prípade keramických jadier,<br />

pretože laserom vypálené prerušenia sú menšími<br />

krátermi, do ktorých vodivý lak steèie.<br />

u Novinka šiesta – prípo<strong>na</strong> XP. Prvou vecou,<br />

ktorá <strong>na</strong> novom mikroprocesore prekvapila, bola<br />

vo¾ba oficiálneho me<strong>na</strong> – AthlonXP. Disponuje<br />

rov<strong>na</strong>kou príponou ako nový Windows a to môže<br />

by <strong>na</strong> niektorých trhoch dos presvedèivý argument<br />

pri nákupe. Pochopite¾ne, v AMD takúto<br />

úèelovos vyluèujú a o svojej pravde presviedèajú<br />

vysvet¾ovaním výz<strong>na</strong>mu spomenutej <strong>sk</strong>ratky.<br />

V prípade Athlonu totiž XP oficiálne z<strong>na</strong>mená<br />

eXtra Performance, zatia¾ èo pri Windows a Office<br />

ide o eXPerience.<br />

Osobne by som tentoraz AMD veril, prípony<br />

Athlonov sa totiž objavili už <strong>sk</strong>ôr. Naj<strong>sk</strong>ôr to bol<br />

mobilný Athlon 4, ne<strong>sk</strong>ôr serverový Athlon MP<br />

a teraz Athlon XP. I keï niektorí ¾udia v di<strong>sk</strong>usiách<br />

tvrdia, že je to mätúce až iritujúce, ak <strong>na</strong>zrieme<br />

do konkurenènej dielne Intelu, ten má iba<br />

pre de<strong>sk</strong>topy tri procesory (Celeron, Pentium III<br />

a Pentium 4, dokonca v dvoch vyhotoveniach!),<br />

šes mikroprocesorov pre notebooky (Mobile<br />

Celeron, Mobile Celeron LV, Mobile Pentium III,<br />

Mobile Pentium III-M, Mobile Pentium III LV<br />

a Mobile Pentium III ULV) a o serverových „kreáciách“<br />

radšej pomlèíme. Myslím, že aj v tejto<br />

oblasti si AMD poèí<strong>na</strong> obozretnejšie. Používate¾<br />

totiž vie, že základom je Athlon, a prípo<strong>na</strong> mu<br />

hovorí aký. Bez prípony – klasický pre de<strong>sk</strong>topy,<br />

s príponou XP – „zlepšený“ pre de<strong>sk</strong>topy, s èíslom<br />

(4) – mobilný, MP – pre servery.<br />

u Novinka siedma – „koniec megahertzov“. Ïalšou<br />

neprehliadnute¾nou a zrejme aj <strong>na</strong>jviac di<strong>sk</strong>utovanou<br />

zmenou, ku ktorej sa AMD súèasne s uvedením<br />

mikroprocesorov AthlonXP odhodlalo, je<br />

zme<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovania jednotlivých modelov. Po dlhé<br />

roky sa jednotlivé modely mikroprocesorov odlišovali<br />

prostredníctvom pracovnej frekvencie. V prípade<br />

z<strong>na</strong>èenia mikroprocesorov AthlonXP AMD<br />

miesto pracovnej frekvencie <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovanie<br />

modelu použilo èíselné oz<strong>na</strong>èenie, ktoré však nehovorí<br />

o jeho pracovnej frekvencii, <strong>na</strong>vyše èíslo je<br />

<strong>na</strong> konci doplnené z<strong>na</strong>kom +.<br />

Akoko¾vek zložito to vyzerá, odpoveï i výz<strong>na</strong>m<br />

sú jednoduché. Mikroprocesory AMD v súèasnosti<br />

z poh¾adu frekvencie jednoz<strong>na</strong>ène zaostávajú za<br />

konkurenciou od Intelu. AMD teda „oprášilo“ koncepciu<br />

PR (Processor Rating), ktorú pred èasom<br />

zaviedla spoloènos Cyrix a istý èas ju používalo aj<br />

AMD (pri mikroprocesoroch K5). Keïže ide o pomerne<br />

zložitú problematiku, vyvolalo toto riešenie<br />

vlnu reakcií, prièom väèši<strong>na</strong> z nich bola negatív<strong>na</strong>.<br />

Nebudem vám podsúva svoj názor, radšej<br />

si utvorte vlastný. Dostatoèným základom vám<br />

bude <strong>na</strong>sledujúca èas èlánku.<br />

Najvýkonnejšie mikroprocesory v súèasnosti<br />

AMD AthlonXP 1800+ a Intel Pentium 2 GHz<br />

APLIKAÈNÝ VÝKON VERZUS<br />

FREKVENCIA<br />

Kým pri mnohých predchádzajúcich generáciách<br />

mikroprocesorov pre poèítaèe PC platil jednoz<strong>na</strong>èný<br />

vz ah medzi pracovnou frekvenciou èipu a jeho výkonnos<br />

ou, príchod prvých Athlonov dal tuši , že<br />

táto zjednodušená schéma už dlho nevydrží. Výkon<br />

týchto mikroprocesorov bol výrazne vyšší ako výkon<br />

konkurenèných mikroprocesorov pracujúcich<br />

<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej frekvencii. Keïže však v danom momente<br />

mikroprocesory pracovali <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>te¾ných<br />

frekvenciách a AMD sa dokonca istý èas darilo<br />

vies aj v súboji o dosiahnutú <strong>na</strong>jvyššiu pracovnú<br />

frekvenciu, nik sa tomuto rozporu nevenoval. Nuž,<br />

aby som bol celkom presný, Motorola a Apple už<br />

dávnejšie tvrdili, že PowerPC je výkonnejší ako<br />

rýchlejšie mikroprocesory x86, ibaže akosi chýbala<br />

motivácia toto tvrdenie prakticky dokáza , a tak<br />

ostávalo všetko po starom. Obrat <strong>na</strong>stal v momente,<br />

keï Intel uviedol Pentium 4. Nová architektúra<br />

síce umožnila Intelu ve¾mi rýchlo preko<strong>na</strong> frekvencie<br />

dosahované konkurenciou, výkonnostné porov<strong>na</strong>nia<br />

však ani zïaleka nezodpovedali frekvencii, <strong>na</strong><br />

ktorej èipy pracovali. Navyše testy mikroprocesorov<br />

– aj náš augustový – jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èovali, že<br />

Pentium 4 by <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej frekvencii neobstálo ani<br />

s vlastným predchodcom Pentiom III!<br />

Ako je to možné? Jednoducho reálny výkon<br />

mikroprocesora v aplikáciách nie je daný iba pracovnou<br />

frekvenciou, ale aj spôsobom spracovania<br />

inštrukcií. Hrubý poh¾ad <strong>na</strong>ò po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong>sledujúci<br />

vzorec:<br />

Výkon = frekvencia × IPC<br />

Hodnota frekvencie je jasná a udáva ju každý<br />

výrobca, IPC (Instruction Per Clock Cycle) je hodnota,<br />

ktorá je obyèajne používate¾ovi <strong>sk</strong>rytá.<br />

Udáva poèet operácií, ktoré môže mikroprocesor<br />

za jeden takt hodinového cyklu zrealizova . A tu<br />

<strong>na</strong>stáva „drobný“ problém. Jednotlivé mikroprocesory<br />

majú tento parameter odlišný (je daný<br />

poètom výkonných jednotiek mikroprocesora).<br />

Názov Athlon Athlon Athlon AthlonXP<br />

Kódové meno K7 K7 Thunderbird Palomino<br />

Èíselný kód jadra Model 1 Model 2 Model 3 Model 4<br />

Jadro Thunderbird Palomino<br />

Pätica SlotA SocketA SocketA SocketA<br />

Kapacita L1 Cache 128 KB 128 KB 128 KB 128 KB<br />

Kapacita L2 Cache 512 KB 512 KB 256 KB 256 KB<br />

Umiestnenie L1 jadro jadro jadro jadro<br />

Umiestnenie L2 modul modul jadro jadro<br />

Poèet tranzistorov 22 miliónov 22 miliónov 37 miliónov 37,5 milió<strong>na</strong><br />

Plocha èipu 150 mm 2 150 mm 2 120 mm 2 128 mm 2<br />

Výrobná technológia Al Al Al, Cu Cu<br />

0,25 mikrometra 0,25 mikrometra 0,18 mikrometra 0,18 mikrometra<br />

Výrobný závod Fab 25 Fab 25 Fab 25 (Al), Fab30 (Cu) Fab 30<br />

Dátum uvedenia* 9. 8. 1999 14. 2. 2000 5. 6. 2000 9. 10. 2001<br />

Pracovné frekvencie<br />

Prvý model 500 MHz 550 MHz 750 MHz 1333 MHz<br />

Maximál<strong>na</strong> dosiahnutá 750 MHz 1000 MHz 1400 MHz 1733 MHz**<br />

Frekvencia FSB*** 200 MHz 200 MHz 200 MHz alebo 266 MHz 266 MHz<br />

Podporované inštrukcie<br />

i386 l l l l<br />

FPU l l l l<br />

MMX l l l l<br />

3DNow! l l l l<br />

Enhanced 3DNow! l l l l<br />

3DNow! Professio<strong>na</strong>l l l l l<br />

Poèet nových inštrukcií 47 l l 57<br />

* Predstavenie prvých modelov, ** Predpoklad, *** Efektívne<br />

12/2001 PC REVUE 27

R E V U E<br />

Aplikaèné testy Sysmark Sysmark 3Dmark 3Dmark Quake III Quake III Prevod Prevod<br />

Windows XP 2001 2001 2000 2001 640 × 480 1024 × 768 MP3 do AVI do<br />

Overall Overall* WAV MPEG4<br />

Pentium 4 2 GHz 102,7 97,1 90,1 97,3 105,6 102,6 100,5 92,3<br />

Athlon XP 1800+ 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0<br />

Pentium 4 1,8 GHz 93,6 89,1 85,1 94,8 99,7 99,9 91,6 83,3<br />

Pentium 4 1,5 GHz 77,1 73,6 74,1 86,7 85,7 91,7 76,5 68,2<br />

Systémové testy WinBech 99 Sandra – CPU Sandra – multimedia Pamä – spolupráca<br />

Windows XP CPU FPU ALU FPU Integer FPU s ALU s FPU<br />

Pentium 4 2 GHz 78,4 76,0 94,0 116,4 100,7 93,4 190,4 178,0<br />

Athlon XP 1800+ 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0<br />

Pentium 4 1,8 GHz 71,2 69,6 86,6 104,6 90,7 84,2 183,9 174,1<br />

Pentium 4 1,5 GHz 61,9 56,6 63,9 81,6 70,5 65,2 171,7 162,4<br />

Aplikaèné testy porov<strong>na</strong>nie OS Sysmark 3Dmark 3Dmark Quake III Quake III Cinema Priemer<br />

100 % Windows 2000 PE 2001 2000 2001 640 × 480 1024 × 768 4D<br />

Overall<br />

Pentium 4 2 GHz W98 SE 0,0 109,0 100,1 96,2 97,4 0,0 100,7<br />

Athlon XP 1800+ W98 SE 0,0 104,6 100,3 97,3 98,1 0,0 100,1<br />

Athlon 1400 W98 SE 0,0 105,8 100,7 97,7 97,8 0,0 100,5<br />

Pentium 4 2 GHz WXP 99,0 100,5 98,8 98,1 99,3 95,4 98,5<br />

Athlon XP 1800+ WXP 106,2 104,4 102,8 107,9 104,7 100,3 104,4<br />

Athlon 1400 WXP 106,9 105,0 103,6 108,2 105,4 100,8 105,0<br />

Navyše situáciu pri výpoète reálneho výkonu komplikuje<br />

<strong>sk</strong>utoènos , že nie všetky jednotky sú<br />

využívané rovnomerne (závisí od typu aplikácie).<br />

Pochopite¾ne, výkon vypoèítaný pod¾a tohto vzorca<br />

je <strong>sk</strong>ôr teoretickým maximom daného mikroprocesora<br />

ako reálne dosiahnute¾nou hodnotou.<br />

Umožòuje nám však vysvetli , ako je možné, že aj<br />

mikroprocesor s nižším taktom môže dosiahnu<br />

vyšší výkon.<br />

Aby sme mohli situáciu priblíži aj menej <strong>sk</strong>úseným<br />

používate¾om, použijeme jedno prirov<strong>na</strong>nie.<br />

Rýchlos , hodnota frekvencie je totiž vo vz ahu k<br />

celkovej výkonnosti mikroprocesora údaj podobný<br />

ako údaj o frekvencii šliapania do pedálov bicykla.<br />

Ak budú dvaja cyklisti šliapa do pedálov rov<strong>na</strong>kou<br />

frekvenciu, nez<strong>na</strong>mená to, že pôjdu rov<strong>na</strong>kou rýchlos<br />

ou. Výsledná rýchlos cyklistu je totiž závislá<br />

od zvoleného prevodu!<br />

Uvedomujúc si psychologickú výhodu, ktorú zí<strong>sk</strong>al<br />

Intel vïaka marketingu, do ktorého v súvislosti<br />

s Pentiom 4 investoval nemalé prostriedky, i vïaka<br />

pretrvávajúcemu citlivému vnímaniu pracovnej<br />

frekvencie zo strany zákazníkov, pristúpilo AMD k<br />

zmene oz<strong>na</strong>èovania svojich modelov. Je logické, že<br />

za <strong>na</strong>jvhodnejší moment zvo-lilo uvedenie nového<br />

radu mikroprocesorov AthlonXP.<br />

Èíslo, ktoré teda v oz<strong>na</strong>èení tohto typu mikroprocesora<br />

nájdeme, neoz<strong>na</strong>èuje jeho pracovnú frekvenciu,<br />

ale výkon, ktorý je tento mikroprocesor schopný<br />

poda . „Meradlom“ sa stali priami konkurenti èipov<br />

AthlonXP – Pentiá 4. Ak je teda <strong>na</strong> AthloneXP<br />

oz<strong>na</strong>èenie 1800+, mal by po<strong>sk</strong>ytnú výkon rov<strong>na</strong>ký<br />

alebo lepší ako Pentium 4 1,8 GHz. Pochopite¾ne,<br />

toto prirov<strong>na</strong>nie je jednoducho èitate¾né pre<br />

používate¾ov, nevô¾u však vzbudilo u priaznivcov<br />

Intelu. Pod¾a <strong>na</strong>mi realizovaných testov však<br />

oz<strong>na</strong>èovanie výkonnostným indexom korešponduje<br />

s výkonnos ou intelov<strong>sk</strong>ých èipov. Výsledky testov<br />

nie sú úplne jednoz<strong>na</strong>èné (ani nemôžu by ), každá<br />

aplikácia je totiž špecifická a záleží <strong>na</strong> jej autorovi a<br />

typoch používaných údajov, ako dokážu využi<br />

možnosti, ktoré daný mikroprocesor ponúka, ale o<br />

tom viac v èasti venovanej testom.<br />

Môže sa zda , že riešenie zvolené spoloènos ou<br />

AMD je doèasným provizóriom a že spoloènos od<br />

neho upustí, len èo sa „frekvenène“ vyrovná<br />

Intelu. Pravda to však asi nebude. Po prvé si myslím,<br />

že AMD si dobre zvážilo stratégiu, a to nielen<br />

v súvislosti s Athlonom. Navyše akosi v ústraní<br />

ostala informácia, že AMD spoloène s ostatnými<br />

výrobcami mikroprocesorov, ale aj firmami z distribuèného<br />

re azca pracuje <strong>na</strong> vytvorení výkonnostného<br />

indexu, ktorý by mal by súèas ou<br />

oz<strong>na</strong>èovania mikroprocesorov! Nová jednotka<br />

posudzovania výkonnosti by mala by predstavená<br />

v priebehu budúceho roka a bude zahàòa<br />

výsledky testov pri behu viacerých typov aplikácií<br />

(Productivity, Visual Computing and Content<br />

Creation, Entertainment and Gaming). Ak sa <strong>na</strong><br />

dianie pozrieme z mierneho <strong>na</strong>dh¾adu, zistíme, že<br />

podobné „meradlo“ používa vo firemných materiáloch<br />

aj Intel. V jeho prípade išlo o takzvaný<br />

IPindex, prostredníctvom ktorého spoloènos<br />

porovnávala výkonnos mikroprocesorov <strong>na</strong>jmä<br />

pri prechode z jednej generácie <strong>na</strong> druhú.<br />

TESTY<br />

Dos bolo teórie a vysvet¾ovania, <strong>na</strong>jlepším argumentom<br />

sú èísla. Pozrime sa teda <strong>na</strong> to, ako vyzerá<br />

výkonnostné porov<strong>na</strong>nie <strong>na</strong>jvýkonnejších de<strong>sk</strong>topových<br />

èipov súèasnosti.<br />

Zostavy. V èase uvedenia mikroprocesorov<br />

AthlonXP sme zhodou okolností mali v redakcii<br />

dvojicu testovacích strojov, zostavených priamo<br />

v laboratóriách spoloènosti AMD. Prvý bol založený<br />

<strong>na</strong> 1,4 GHz verzii mikroprocesora Athlon,<br />

druhý <strong>na</strong> vtedy <strong>na</strong>jvýkonnejšej verzii novinky,<br />

nesúcej oz<strong>na</strong>èenie AthlonXP 1800+. Pre lepšie<br />

porov<strong>na</strong>nie výsledkov sme aj štandardný 1,4 GHz<br />

Athlon vložili do systému dodaného ako testovací,<br />

založeného <strong>na</strong> mikroprocesore AthlonXP. Tento systém<br />

bol vybavený základnou do<strong>sk</strong>ou Gigabyte GA-<br />

7DX s kombinovanou èipovou súpravou AMD761<br />

a VT82686, 256 MB pamäte DDR, grafickou kartou<br />

Leadtek s èipom GeForce 3, 7200-otáèkovým pevným<br />

di<strong>sk</strong>om IBM 60CXP s kapacitou 40 GB a DVD<br />

mechanikou Pioneer DVD-116.<br />

Všetky spomenuté komponenty sme využili aj pri<br />

stavbe druhého testovacieho stroja pre platformu<br />

Intel Pentium 4. Z pochopite¾ných dôvodov sme<br />

zmenili základnú do<strong>sk</strong>u (Intel 845) a pamäte DDR<br />

sme <strong>na</strong>hradili RDRAM. Keïže holé porov<strong>na</strong>nie dvoch<br />

28 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejších mikroprocesorov by nám<br />

neumožnilo po<strong>sk</strong>ytnú uspokojivú odpoveï <strong>na</strong> výkonnos<br />

jednotlivých systémov, doplnili sme <strong>na</strong>šu<br />

výbavu aj mikroprocesormi AthlonXP 1600+ (má<br />

rov<strong>na</strong>kú pracovnú frekvienciu ako „klasický“ Athlon<br />

1,4 GHz), vïaka èomu sme mohli porov<strong>na</strong> výkonnos<br />

Athlonov s jadrom Thunderbird a Palomino.<br />

Trojica mikroprocesorov Pentium 4 (1,4, 1,5<br />

a 1,8 GHz) nám zasa poslúžila ako vzorka <strong>na</strong><br />

porov<strong>na</strong>nie výkonnosti mikroprocesorov AthlonXP<br />

pod¾a pracovnej frekvencie i pod¾a ich oz<strong>na</strong>èenia.<br />

Tým sme zaistili rov<strong>na</strong>ké štartovacie podmienky<br />

pre všetky platformy.<br />

Testovanie. I keï pri testovaní poèítaèových<br />

zostáv a notebookov používame obmedzenú<br />

súpravu testov, v prípade komponentov, <strong>na</strong>jmä<br />

mikroprocesorov, je vhodné použi širšiu škálu<br />

testov. Umožòuje nám to zodpovednejšie zhodnoti<br />

výkonnos mikroprocesorov v rôznych typoch<br />

aplikácií. Našimi testovacími nástrojmi boli okrem<br />

štandardne používaných balíkov (BAPCO Sysmark<br />

2001, 3DMark 2000 a 2001, SiSoft Sandra a hra<br />

Quake III) aj ïalšie programy Cinema 4D a dvojica<br />

programov <strong>na</strong> kompresiu hudby (MusicMatch)<br />

a videa (Fla<strong>sk</strong>MPEG). S oh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos , že<br />

momentálne sú už medzi používate¾mi tri typy<br />

operaèných systémov Windows, testy sme tentoraz<br />

zrealizovali aj vo viacerých prostrediach (Windows<br />

98SE, Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l Edition<br />

a Windows XP Professio<strong>na</strong>l).<br />

Výsledky. Kompletnú prezentáciu nájdete <strong>na</strong><br />

CD-ROM médiu, ktoré je súèas ou tohto èísla. Tam<br />

si môžete pozrie detailné výsledky. Tu sa sústredíme<br />

<strong>na</strong> ich interpretáciu. Testy CPUmark 99<br />

(z balíka WinBench) i èiastkové testy mikroprocesora<br />

zo Sandry dávajú orientáciu vo výkonnosti<br />

samotného mikroprocesora. Pod¾a oboch ostáva<br />

<strong>na</strong> výkonnostnej špièke Pentium 4 s taktom 2 GHz.<br />

Situácia sa však zmení v momente, keï AthlonXP<br />

(<strong>na</strong>príklad 1800+) porovnáme s Pentiom 4, pracujúcim<br />

<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej frekvencii (1,5 GHz). Ná<strong>sk</strong>ok<br />

Athlonu je výrazný a rov<strong>na</strong>ko ho možno oz<strong>na</strong>èi aj<br />

pri porov<strong>na</strong>ní s priamym konkurentom Pentiom 4<br />

1,8 GHz. V tomto oh¾ade AthlonXP plní oèakávania.<br />

Zaujímavé je aj porov<strong>na</strong>nie výkonnosti<br />

AthlonuXP 1600+ a Athlonu 1,4 GHz, ktoré pracujú<br />

<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej frekvencii, vyrov<strong>na</strong>né sú aj ich<br />

výkony, prièom pomer testov s lepším výsledkom<br />

pre novší èip je 6:2. V aplikaèných testoch sa už<br />

lepšia vyladenos nového èipu prejavuje celkom<br />

jednoz<strong>na</strong>ène, bol lepší vo všetkých.<br />

Ak sa rov<strong>na</strong>kou optikou pozrieme <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie<br />

AthlonuXP 1800+ s Pentiami 4, všeobecne<br />

možno poveda , že v systémových testoch je<br />

Athlon bezpochyby lepší ako 1,5 i 1,8 GHz verzie<br />

Pentia 4 a s 2 GHz verziou zvádza vyrov<strong>na</strong>ný<br />

súboj. Tradiène domi<strong>na</strong>ntnou oblas ou Pentia 4 sú<br />

operácie s pamä ou (pochopite¾ne, ak berieme do<br />

úvahy systémy s RDRAM) a ¾ubovo¾ná verzia tohto<br />

mikroprocesora je lepšia ako AthlonXP. Ak vezmeme<br />

do úvahy aplikaèné testy, je situácia pre<br />

AthlonXP ešte priaznivejšia. Tu bol schopný porazi<br />

2 GHz Pentium 4 vo všetkých aplikaèných testoch<br />

s výnimkou hry Quake III, kde dominovalo<br />

Pentium 4. Jeden z testov má zvláštne postavenie<br />

– Sysmark 2001. Uvádzame preò dva výsledky,<br />

prvý údaj bol zí<strong>sk</strong>aný štandardne dodávaným testom,<br />

druhý výsledok bol <strong>na</strong>meraný po aplikácii<br />

patchu, ktorý zaistil rozpoz<strong>na</strong>nie a využitie SSE<br />

inštrukcií AthlonuXP aplikáciou Windows Media-<br />

Encoder 7.1. Možno sa <strong>na</strong> mòa niekto bude hneva<br />

za použitie tohto „dodatoèného“ zlepšenia testovacieho<br />

programu i výsledkov. Celkom jasne to<br />

však dokumentuje moje základné tvrdenie –<br />

výkon v ¾ubovo¾nej aplikácii je výz<strong>na</strong>mne ovplyvnený<br />

tým, pre aký mikroprocesor bola optimalizovaná.<br />

Ostatné testy však dali vyniknú výkonnosti<br />

Athlonu bez úprav. Oèakával som takéto výsledky<br />

pri testoch 3DMark 2000 a 2001, menej už pri<br />

komprimácii súborov MP3 èi MPEG4.<br />

NECH ŽIJE KRÁ¼!<br />

Rozlúèi sa takýmto zvolaním by bolo až prive¾mi<br />

jednoduché. Iste v mnohých testoch AthlonXP, i keï<br />

<strong>na</strong> nižšej frekvencii, dokáže konkurova Pentiu 4.<br />

Navyše v èase, keï sa robili posledné úpravy tohto<br />

textu, uviedla spoloènos AMD <strong>na</strong> trh AthlonXP<br />

1900+, ktorý by mal by ešte zdatnejším súperom<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšieho èipu Intelu. Nadôvažok, do konca<br />

tohto roka by sa mala <strong>na</strong> trhu v oblasti <strong>na</strong>jvýkonnejších<br />

mikroprocesorov pre de<strong>sk</strong>topy objavi<br />

už iba jediná novinka – AthlonXP 2000+.<br />

K prednostiam mikroprocesorov AMD vždy patrila<br />

ce<strong>na</strong>. Platí to aj <strong>na</strong>ïalej, ale rozdiel už nie je až<br />

taký výrazný ako <strong>na</strong>príklad pred pol rokom. Aj rozdiel<br />

„pár dolárov“ však z<strong>na</strong>mená zachovanie<br />

lepšieho pomeru ce<strong>na</strong>/výkon v prospech AMD.<br />

n<br />

Ebook: Do sveta bez peòazí SKRZ-NASKRZ<br />

Vnovembri <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vyšla prvá elektronická reedícia papierovej knihy.<br />

Túto netradiènú formu „dotlaèe“ zvolil vydavate¾, nezi<strong>sk</strong>ová organizácia<br />

Markopolo.<strong>sk</strong>, pre cestopisnú knihu Do sveta bez peòazí SKRZ-NASKRZ spisovate¾a<br />

a publicistu ¼uda Jambricha.<br />

Elektronická kniha Do sveta bez peòazí SKRZ-NASKRZ je v <strong>na</strong>šich zemepisných<br />

šírkach prvá svojho druhu. Nevšedná nie je iba svojou formou, ale predovšetkým<br />

obsahom. V zážitkoch mladého cestovate¾a, ktorý s plecniakom <strong>na</strong><br />

chrbte a poloprázdnymi vreckami absolvoval cestu <strong>na</strong>prieè Ru<strong>sk</strong>om a Èínou<br />

a o rok ne<strong>sk</strong>ôr Južnou Amerikou, nájdete nielen avizovanú exotiku a dobrodružstvo,<br />

ale aj humor a pouèenie. A ešte nieèo <strong>na</strong>vyše: súèas ou knihy je aj detailné<br />

zhrnutie praktických <strong>sk</strong>úseností, ktoré autor poèas svojich ciest <strong>na</strong>zbieral.<br />

V tejto abecede nemajetného aj majetného cestovate¾a nájdete rady týkajúce sa<br />

príprav <strong>na</strong> cestu aj samotného cestovania. Ponúka sa tu kompletný návod, ako<br />

za málo peòazí uvidie ve¾ký kus sveta.<br />

30 PC REVUE 12/2001<br />

Kniha je rozdelená <strong>na</strong> tri hlavné èasti: Kraji<strong>na</strong> ohnivého draka, Nový svet, Ako<br />

do sveta bez peòazí.<br />

Elektronickú knihu je možné po zakúpení cez internet èíta <strong>na</strong> obrazovke poèítaèa<br />

alebo si ju vytlaèi <strong>na</strong> domácej tlaèiarni. Ani pri elektronickej knihe nechýba<br />

možnos „zalistova “ si v nej ešte predtým, ako si ju èitate¾ kúpi. Každý užívate¾<br />

internetu si totiž môže z webovej stránky <strong>www</strong>.<strong>sk</strong>rz.<strong>sk</strong> zadarmo stiahnu „demoverziu“<br />

knihy, ktorá obsahuje iba vybrané kapitoly. Táto bezplatná èas má viac<br />

než 60 strán. Pre èitate¾ov PC REVUE sme však pripravili malý darèek a <strong>na</strong> CD<br />

REVUE 9, ktoré je súèas ou decembrového èísla PC REVUE, si demoverziu môžu<br />

prezrie . Kompletné, viac ako 250-stranové dielo (súèas ou je aj 80 fotografií) je<br />

možné takisto zí<strong>sk</strong>a z webovej stránky <strong>www</strong>.<strong>sk</strong>rz.<strong>sk</strong>, text sa však dá èíta až po<br />

zadaní hesla. Prístupový kód èitate¾ zí<strong>sk</strong>a po zaplatení vo<br />

virtuálnom (akože i<strong>na</strong>k) kníhkupectve Du<strong>na</strong>j. Jednou<br />

z výhod elektronickej publikácie<br />

je aj možnos zakúpi si<br />

len èas knihy: pokia¾ èitate¾a<br />

zaujíma len Èí<strong>na</strong> alebo Južná<br />

Amerika, zaplatí <strong>na</strong>miesto<br />

99 Sk len 49 korún.<br />

Demoverzia: <strong>www</strong>.<strong>sk</strong>rz.<strong>sk</strong>,<br />

CD REVUE 9 a ïalšie partner<strong>sk</strong>é<br />

webové stránky<br />

Rozsah: 250 normostrán textu<br />

(asi 80 strán každá èas ),<br />

80 fotografií<br />

Spôsob distribúcie úplnej verzie<br />

(príp. jej príslušnej èasti): CD REVUE 9,<br />

<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>rz.<strong>sk</strong> (po uhradení poplatku<br />

vo virtuálnom kníhkupectve Du<strong>na</strong>j)<br />

Ce<strong>na</strong>: jednotlivé èasti 49 Sk,<br />

spolu (3 èasti) 99 Sk<br />

„Mnohí spisovatelia<br />

považujú internet za<br />

hrozbu pre tradièné<br />

knihy,“ hovorí ¼udo<br />

Jambrich o svojom<br />

projekte. „V <strong>sk</strong>utoènosti<br />

však nové technológie umožòujú<br />

mnohé veci, po ktorých spisovatelia vždy<br />

túžili: rýchle vydanie, bezprostredný kontakt<br />

s èitate¾om, ale <strong>na</strong>príklad aj promptnú<br />

aktualizáciu faktografických údajov,<br />

ktoré majú èasovo obmedzenú platnos .<br />

Odpadajú pritom náklady <strong>na</strong> tlaè i distribúciu<br />

a elektronická kniha je tak pre èitate¾ov<br />

ove¾a lacnejšia a prínosnejšia než<br />

kniha papierová. Navyše je to originálny<br />

darèek, ktorý sa dá on line obdarovanému<br />

ve¾mi jednoducho doruèi v priebehu<br />

nieko¾kých minút.“

R E V U E<br />

Windows XP<br />

Nový operaèný systém verzus používatelia<br />

ONDREJ MACKO<br />

Jednou z <strong>na</strong>joèakávanejších IT<br />

udalostí roka 2001 bolo<br />

uvedenie operaèného systému<br />

Windows XP. Tento operaèný<br />

systém má by pod¾a<br />

Microsoftu katalyzátorom<br />

oživenia IT trhu<br />

a fundamentom pre budúci<br />

vývoj. Dvojica písmen XP sa<br />

prakticky cez noc stala<br />

synonymom nieèoho<br />

vzrušujúceho. Okrem Windows<br />

XP a Office XP tak svetlo<br />

sveta uvidel <strong>na</strong>pr. aj procesor<br />

Athlon XP. Microsoft pri<br />

koncipovaní názvu vychádzal zo<br />

slova eXPerience, ktoré by sa<br />

v tejto súvislosti dalo preloži<br />

ako <strong>sk</strong>úsenos alebo <strong>sk</strong>ôr<br />

zážitok. Èi bude Windows XP<br />

zážitkom aj pre vás, o tom<br />

sa môžete dozvedie<br />

v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku.<br />

Tento operaèný systém nerozoberieme zo<br />

stránky detailného predstavenia nových<br />

funkcií (takáto recenzia bola zverejnená už v PC<br />

REVUE è. 8/2001), ale <strong>sk</strong>ôr z poh¾adu bežného domáceho<br />

a podnikového používate¾a. Budeme sa<br />

venova aj možnosti obchodného úspechu Windows<br />

XP v rozlièných segmentoch používate¾ov<br />

a pouvažujeme o jeho budúcom vývoji.<br />

Pripomeòme, že operaèný systém Windows XP<br />

bol s ve¾kou slávou uvedený 25. októbra v New<br />

Yorku za úèasti starostu New Yorku R. Giulianiho<br />

a koncertu Stinga. V ten istý deò bol tento systém<br />

uvedený v Londýne pod taktovkou prezidenta firmy<br />

Microsoft Steva Ballmera.<br />

Microsoftu sa tak netradiène podarilo dodrža<br />

pôvodne <strong>na</strong>plánovaný termín uvedenia Windows<br />

XP, a to <strong>na</strong>priek teroristickým útokom <strong>na</strong> USA,<br />

ktoré IT priemysel výrazne poz<strong>na</strong>èili. Pre Microsoft<br />

bolo jednoz<strong>na</strong>ène dôležité, aby sa Windows<br />

XP dostal <strong>na</strong> trh <strong>na</strong> zaèiatku posledného kvartálu<br />

roka, ktorý býva z h¾adi<strong>sk</strong>a nákupov <strong>na</strong>jlukratívnejší.<br />

Ak si chce Microsoft udržal svoj trhový<br />

podiel, musí h¾ada nové segmenty používate¾ov.<br />

Nie je tajomstvo, že zatia¾ èo „klasický“ IT priemysel<br />

je momentálne v recesii, priemysel zábavy<br />

je <strong>na</strong> výraznom vzostupe. Windows XP to zoh¾adòuje<br />

a je tak doslova prešpikovaný multimediálnymi<br />

funkciami.<br />

Pripomeòme, že predmetom ohlásenia boli len<br />

operaèné systémy de<strong>sk</strong>topy. Pre servery zatia¾<br />

firma Microsoft odporúèa Microsoft Windows 2000<br />

Server alebo Advanced Server.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u bol Windows XP uvedený v Bratislave<br />

6. novembra 2001. Sting sa tentoraz do Bratislavy<br />

nedostavil, ale spoloènos Microsoft Slovakia<br />

pripravila pred budovou Istropolisu eXPerience<br />

Space, kde si mohla verejnos <strong>na</strong>ostro vy<strong>sk</strong>úša predovšetkým<br />

multimediálne vlastnosti nového operaèného<br />

systému. Pod¾a údajov firmy Microsoft podujatie<br />

<strong>na</strong>vštívilo dvetisíc návštevníkov.<br />

NIEKO¼KO FAKTOV O WINDOWS XP<br />

Operaèný systém dostali rozhodujúci výrobcovia<br />

poèítaèov už v septembri. Microsoft sa pravdepodobne<br />

nechcel da za<strong>sk</strong>oèi eventuálnym rozhodnutím<br />

súdu, ktoré by mohlo <strong>sk</strong>omplikova uvedenie<br />

jeho škatu¾ovej verzie. Na druhej strane výrobcovia<br />

poèítaèov potrebovali nejaký èas <strong>na</strong> prispôsobenie<br />

ovládaèov, zaradenie vlastného loga èi inštaláciu<br />

doplnkových programov.<br />

Anglická verzia Windows XP bola dokonèená<br />

v sobotu 18. augusta 2001 okolo tretej hodiny ráno<br />

(èas sa vz ahuje <strong>na</strong> západné pobrežie USA, kde sídli<br />

firma Microsoft). O deviatej hodine ráno 19. augusta<br />

bolo vyrobené CD médium, z ktorého sa robili už<br />

len kópie (ide o tzv. Master media).<br />

Dòa 24. augusta 2001 potom Bill Gates v zlatých<br />

aktovkách odovzdal finálny kód šiestim výrobcom<br />

poèítaèov, a to vo ve¾kom štýle – <strong>na</strong>d centrálou firmy<br />

Microsoft v Redmonde v ten deò krúžili helikoptéry<br />

s logami výrobcov. Tieto helikoptéry potom odviezli<br />

finálny kód k centrálam výrobcov hardvéru.<br />

Microsoft sa rozhodol pre mamutiu reklamnú<br />

kampaò, ktorá bude celosvetovo stá rovnú miliardu<br />

dolárov. Nezaplatí ju však Microsoft sám,<br />

ale o náklady sa podelí s výrobcami hardvéru. Na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u sme v rámci kampane zaregistrovali<br />

netradiènú rozhlasovú reklamu <strong>na</strong> operaèný systém,<br />

ako i inzerciu v tlaèi. Jeho mottom mal by<br />

pôvodne slogan „Prepare to fly, yes you can“, ale<br />

po teroristických útokoch <strong>na</strong> New York ostalo zo<br />

sloganu len „Yes, you can“, v sloven<strong>sk</strong>om vydaní<br />

„Áno, to môžete“. Hudobným sprievodom Windows<br />

XP je <strong>sk</strong>ladba Ray of light od Madonny (trochu<br />

škodoradosti: prekvapilo by nás, keby si<br />

Microsoft bol vybral <strong>sk</strong>ladbu Frozen...).<br />

32 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

V èase uvedenia operaèného systému Windows 95<br />

stáli pred poèítaèovými obchodmi dlhé rady kúpychtivých<br />

používate¾ov. ¼udia po celom svete boli vtedy<br />

ochotní strávi aj celú noc <strong>na</strong> ulici, aby si mohli<br />

kúpi a <strong>na</strong>inštalova nový operaèný systém. Dnes je<br />

však situácia iná, od roku 1995 sa ve¾a zmenilo. Pri<br />

uvedení Windows XP boli poèítaèové obchody pripravené<br />

<strong>na</strong> nával a boli otvorené od polnoci v deò oficiálneho<br />

uvedenia systému <strong>na</strong> trh. Prvotný nákup<br />

operaèného systému bol však menší, ako predpokladal<br />

Microsoft. Poèítaèové obchody tak väèšinou v <strong>sk</strong>orých<br />

ranných hodinách zívali prázdnotou a zaplnili<br />

sa až v èase bežného predaja. Za prvých desa dní sa<br />

predalo celosvetovo 300 000 kópií Windows XP v škatu¾ovom<br />

balení. Je to len 80 % z objemu, ktorý oèakával<br />

Microsoft. V k¾úèovej prednáške pri zaèatí tohtoroènej<br />

výstavy Comdex v Las Vegas však Bill Gates<br />

hovoril už o predaji siedmich miliónov kópií tohto<br />

systému. V tomto èísle sú zarátané aj kópie, ktoré<br />

boli predané spolu s poèítaèmi aj pred oficiálnym<br />

uvedením systému Windows Xp <strong>na</strong> trh.<br />

AKTIVÁCIA PRODUKTOV<br />

Ako všetky nové k¾úèové produkty (operaèné systémy<br />

a aplikácie z kancelár<strong>sk</strong>eho balíka) od firmy<br />

Microsoft aj Windows XP vyžaduje aktiváciu. S aktiváciou<br />

sa preto stretne takmer každý používate¾,<br />

keïže sa vyžaduje hneï po inštalácii operaèného<br />

systému. Na plnohodnotné používanie pri jeho inštalácii<br />

už nepostaèuje 25-miestne licenèné èíslo<br />

produktu, ale je nevyhnutné produkt aktivova . Bez<br />

aktivácie môžete Windows XP využíva len 30 kalendárnych<br />

dní. Po tomto termíne sa funkènos operaèného<br />

systému podstatne zníži. Vlastne bude možné<br />

len realizova aktiváciu – pracova bude teda pripojenie<br />

k internetu a aktivaèná èas .<br />

Aktiváciu je možné vykonáva telefonicky alebo<br />

pomocou internetu. Pri telefonickom spojení môžete<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u použi telefonát <strong>na</strong> úèet volaného<br />

(0800-178 278).<br />

Aktivácia od zaèiatku budila zmiešané pocity používate¾ov.<br />

Predovšetkým pri odovzdávaní informácií<br />

pomocou internetu nemáte možnos overi si,<br />

aké údaje sa vlastne prenášajú. Po mnohých pripomienkach<br />

z testovania beta verzie sa Microsoft rozhodol<br />

aj pre možnos telefonickej aktivácie.<br />

V tomto prípade ste si istí, že odovzdávate len<br />

„nejaké“ èíselné údaje. Pri telefonickom kontakte<br />

vygeneruje Windows XP 50-miestne identifikaèné<br />

èíslo a od pracovníka stredi<strong>sk</strong>a zí<strong>sk</strong>ate 42-miestne<br />

aktivaèné èíslo. Pri pripojení pomocou internetu<br />

nezadávate ani nevkladáte žiadne èísla, celý proces<br />

je automatický.<br />

Aktivovanie produktu po inštalácii vás však nezbaví<br />

starostí <strong>na</strong>veky. Ak èasto vymieòate hardvérové<br />

vybavenie svojho poèítaèa, môže sa vám sta ,<br />

že budete vyzvaní <strong>na</strong> tzv. reaktiváciu. Microsoft totiž<br />

presne stanovil, ktoré komponenty sa môžu meni<br />

(<strong>na</strong>pr. pamä , pevný di<strong>sk</strong>, grafická karta) a v akom<br />

poète (menej ako štyri). Ak sa pri zlepšovaní svojho<br />

poèítaèa dostanete mimo uvedených hraníc, musíte<br />

produkt reaktivova .<br />

V <strong>na</strong>šej redakcii, kde hardvérovú výmenu modulov<br />

poèítaèa vykonávame prakticky každý deò, sme<br />

mali možnos „vychut<strong>na</strong> “ si reaktiváciu opakovane.<br />

Tento proces nie je možné realizova pomocou internetu.<br />

V podstate však o niè nejde, jednoducho zavoláte<br />

<strong>na</strong> aktivaèné stredi<strong>sk</strong>o. Nepríjemné je, že musíte<br />

odpoveda <strong>na</strong> otázky súvisiace s dôvodom reaktivácie<br />

a že vôbec musíte niekam vola . Bežný používate¾,<br />

ktorý mení moduly poèítaèa len výnimoène,<br />

sa však reaktiváciou vôbec nemusí zaobera .<br />

Ešte pripomeòme, že pri aplikáciách (<strong>na</strong>pr.<br />

Office XP) je celý proces ve¾mi podobný. Medziobdobie<br />

od inštalácie produktu po jeho aktiváciu<br />

bez zníženia funkènosti nie je obmedzené 30 kalendárnymi<br />

dòami, ale 50 štartmi aplikácie (v prípade<br />

Office XP ktorejko¾vek z aplikácií – Word,<br />

Excel, Outlook, PowerPoint). Pri aplikáciách sa <strong>na</strong>vyše<br />

do zaz<strong>na</strong>menávaných zmien zahrnuje aj<br />

výme<strong>na</strong> operaèného systému. Pri <strong>na</strong>šich testoch<br />

sme tak museli Office XP reaktivova aj pri upgrade<br />

z Windows 98 <strong>na</strong> Windows XP.<br />

Opisovaná aktivácia nie je potrebná pre produkty,<br />

ktoré sa po<strong>sk</strong>ytujú vo forme multilicencie (Microsoft<br />

Open License, Open Subscription License,<br />

Select, Enterprise Agreement). V tomto prípade<br />

existuje inštalaèný kód (jedineèný pre konkrétny<br />

podnik) a program sa dá plnohodnotne používa<br />

hneï po inštalácii.<br />

Zo stránky obchodnej stratégie ide zavedením<br />

aktivácie Microsoftu o odstránenie tzv. príležitostného<br />

pirátstva. Je to prípad, že si niekto legálne<br />

kúpi produkt a potom ho <strong>na</strong>inštaluje v celej firme<br />

alebo po<strong>sk</strong>ytne svojim známym a priate¾om. ažko<br />

predpoklada , že tento systém aktivácie je <strong>na</strong>mierený<br />

voèi „<strong>sk</strong>utoèným“ pirátom, ktorí vyrábajú<br />

a predávajú falzifikáty operaèného systému. Tých<br />

nezastavili ani technické ochrany a urèite ani technologicky<br />

vyspelejšie riešenia, ako je takáto aktivácia.<br />

Ešte pred uvedením operaèného systému Windows<br />

XP <strong>na</strong> trh sa <strong>na</strong> internete objavilo nieko¾ko<br />

postupov <strong>na</strong> obídenie aktivácie.<br />

Microsoft si je istý, že zavedený systém aktivácie<br />

mu nespôsobí viac škôd ako úžitku. Ak sa<br />

pozrieme do minulosti, môžeme pozorova proces<br />

postupného sprísòovania podmienok inštalácie<br />

produktov od firmy Microsoft. V dobe operaèného<br />

systému MS-DOS neexistovalo nijaké inštalaèné<br />

èíslo – staèili len di<strong>sk</strong>ety. Príchodom operaèného<br />

12/2001 PC REVUE 33

R E V U E<br />

systému Windows 95 sa zviedol 11-miestny inštalaèný<br />

kód. V podstate sa však dal ¾ahko obís , univerzálny inštalaèný<br />

kód poz<strong>na</strong>lo viacero používate¾ov a èíslo sa dalo<br />

aj ¾ahko zapamäta . Ne<strong>sk</strong>ôr, s príchodom operaèného systému<br />

Windows 98, bol zavedený 25-miestny kód a ten sa<br />

už pamätal horšie. Teraz, keï si je Microsoft istý, že poèet<br />

používate¾ov jeho produktov je dostatoène ve¾ký a že z<br />

dôvodu aktivácie „platiaci“ používatelia nebudú h¾ada<br />

prostriedky od inej firmy, môže si dovoli aj spomí<strong>na</strong>nú<br />

aktiváciu. „Neplatiaci“ používatelia dnes už nie sú pre<br />

Microsoft zaujímaví a ich prípadný prechod <strong>na</strong> iné riešenie<br />

firmu nijako nepoškodí.<br />

ZMENA LICENÈNEJ POLITIKY<br />

Ve¾kou zmenou pre podnikovú sféru je zavedenie nového<br />

spôsobu licencovania produktov. Doterajší obchodný<br />

model bol založený <strong>na</strong> tom, že podniky si <strong>na</strong>jprv kúpili<br />

produkt za plnú cenu a prechod <strong>na</strong> novú verziu bol možný<br />

za zvýhodnenú cenu (èasto za 2/3 plnej ceny). S týmto je<br />

však koniec, upgrade ako spôsob prechodu <strong>na</strong> novú verziu<br />

už nebude existova . Dôvod je jednoduchý – ve¾ké podniky<br />

zaèí<strong>na</strong>jú systematicky vynecháva minimálne jednu<br />

verziu používaného balíka. Dnešné operaèné systémy<br />

a aplikácie totiž už dospeli do takej úrovne, že sa dajú reálne<br />

používa , a teda prechod <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu verziu nie je<br />

otázkou života a smrti. Naopak, upgrade <strong>na</strong> novú verziu je<br />

vždy spojený s urèitými problémami a nieèo stojí (èas<br />

i peniaze). Podniky si túto situáciu spoèítali a vyšlo im, že<br />

je lacnejšie vynecháva verzie.<br />

To však nehrá do karát Microsoftu, a preto sa zavádza<br />

program Software Assurance. Pri òom dostanú používatelia<br />

v rámci zakúpeného programu každú novú verziu príslušného<br />

systému. Èi ju <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong>inštalujú, nie je pritom rozhodujúce<br />

– jednoducho im ju Microsoft po<strong>sk</strong>ytne. Software<br />

Assurance tak <strong>na</strong>hradzuje jednorazové aktualizácie,<br />

známe pod názvami Version Upgrade, Competitive<br />

Upgrade, Product Upgrade a Upgrade Advantage, systematickými<br />

aktualizáciami.<br />

Microsoft cez program Software Assurance èiastoène<br />

spåòa myšlienku o po<strong>sk</strong>ytovaní softvéru ako služby.<br />

Spoloènos si vlastne predplatí právo prejs <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu<br />

verziu produktu poèas celého trvania služby, a to presne<br />

v èase, keï bude uvedená <strong>na</strong> trh. Pritom budú spoloènosti<br />

plati roène 25 % z katalógovej ceny operaèných systémov<br />

(vrátane Windows XP Professio<strong>na</strong>l) a serverových aplikácií<br />

a 29 % z katalógovej ceny de<strong>sk</strong>topových aplikácií (vrátane<br />

Office XP). Software Assurance bude zahàòa právo prechodu<br />

<strong>na</strong> novú verziu príslušného produktu po dobu 2<br />

rokov. Ak tieto podmienky nebudú podniky akceptova ,<br />

ostáva jedine cesta zakúpenia požadovanej verzie produktu<br />

za plnú cenu.<br />

Microsoft v tejto súvislosti hovorí o výhodnosti nového<br />

modelu pre používate¾ov. Skutoèná fi<strong>na</strong>nèná výhodnos<br />

závisí od toho, ako presne by ste upgradovali <strong>na</strong> príslušný<br />

produkt. Keby ste prechádzali <strong>na</strong> každú verziu operaèného<br />

systému a ten by sa menil každý rok, tak vám Software<br />

Assurance <strong>na</strong>ozaj môže pomôc nieèo ušetri (okolo 7 až<br />

10 %). No ak vynechávate verzie a upgradujete <strong>na</strong>pr. raz za<br />

dva roky, tak asi zaplatíte viac. Niektorí a<strong>na</strong>lytici (<strong>na</strong>pr.<br />

Gartner Group) dokonca uvádzajú, že podnik môže po zavedení<br />

Software Assurance zaplati za softvér o 33 až 107 %<br />

viac ako doteraz. Takéto èísla vychádzajú pri uvažovaní<br />

faktu, že podniky prechádzajú <strong>na</strong> novú verziu každé tri,<br />

resp. štyri roky. Viaceré podniky sa pritom už vyjadrili, že za<br />

týchto podmienok im bude výhodnejšie prejs <strong>na</strong> novú verziu<br />

raz za tri roky, hoci aj za plnú cenu.<br />

Na druhej strane IT riaditelia firiem sa nemusia po<br />

zavedení Software Assurance ïalej zaobera problémom,<br />

ako nájs peniaze <strong>na</strong> nákup novej verzie. Jednoducho sa<br />

zaplatí služba a nové verzie budú potom prichádza automaticky.<br />

Z tohto poh¾adu ide <strong>sk</strong>utoène o zjednodušenie<br />

života IT riadite¾ov podnikov.<br />

Aj v tomto prípade to má však Microsoft zrátané a je<br />

si istý, že nepríde <strong>sk</strong>rátka. Pôvodný plán Microsoftu pritom<br />

bol taký, že Software Assurance bude plati už od 28.<br />

februára 2002. Ukázalo sa, že tento termín nie je akceptovate¾ný<br />

pre ve¾ké podniky, ktoré si plánujú výdavky <strong>na</strong><br />

IT aj dva roky dopredu. Microsoft tak ustúpil a posunul<br />

termín zavedenia Software Assurance až <strong>na</strong> konciec júla<br />

2002. Do 31. júla 2002 sa preto podnik musí rozhodnú ,<br />

èi prijme model Software Assurance alebo jednoducho<br />

bude kupova softvér za plnú cenu. Software Assurance<br />

je pritom dostupný pri kúpe minimálne piatich licencií<br />

príslušného programu. Podmienkou <strong>na</strong> zapojenie sa do<br />

tohto programu je, aby používatelia boli pri vstupe doò<br />

vlastníkmi aktuálnej verzie. Pre zjednodušenie sa však<br />

do 31. júla 2002 budú považova systémy Office 2000<br />

a Windows 2000 za aktuálne verzie rov<strong>na</strong>ko ako Office<br />

XP a Windows XP.<br />

ŠTANDARDY A WINDOWS XP<br />

So štandardmi je to ažké – ak ich nepodporí silná firma,<br />

nepresadia sa <strong>na</strong>priek technologickým možnostiam.<br />

Microsoft v tejto oblasti možno priradi k firmám, ktoré<br />

o presadení štandardov rozhodujú. Vïaka nemu sa tak do<br />

operaèného systému Windows XP dostal formát DVD-<br />

RAM, technológia ClearType (zlepšuje èitate¾nos <strong>na</strong> LCD<br />

displejoch), zbernica IEEE 1394 alebo bezdrôtové prepojenie<br />

poèítaèov typu 802.11x. Horšie však dopadla technológia<br />

Bluetooth, ktorá rozširuje možnosti infraèerveného<br />

prenosu a slúži <strong>na</strong> bezdrôtové spojenie poèítaèov a periférnych<br />

zariadení <strong>na</strong> väèšie vzdialenosti. Microsoft ju vo<br />

Windows XP ignoroval, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, že stál pri jej<br />

zrode. Súèasne to z<strong>na</strong>mená, že budúcnos Bluetooth je<br />

viac ako otáz<strong>na</strong>. Podobne je to aj s podporou USB 2.0. Nie<br />

je však vylúèené, že podpora Bluetooth a USB 2.0 bude vo<br />

Windows XP dostupná v budúcnosti pomocou servisných<br />

balíkov.<br />

JAVA A WINDOWS XP<br />

Keï sme sa zúèastnili <strong>na</strong> technologickom predstavení<br />

Windows XP v júni tohto roku, predstavitelia firmy Microsoft<br />

vyhlásili, že tento systém nebude obsahova podporu<br />

pre aplikácie <strong>na</strong>písané v jazyku Java. Pripomeòme, že<br />

v tomto jazyku sú <strong>na</strong>písané viaceré aplikácie <strong>na</strong> internete,<br />

prièom ide o jazyk vyvinutý spoloènos ou Sun Microsystems.<br />

Umožòuje vyvíja a prevádzkova aplikácie nezávisle<br />

od platformy – od osobných poèítaèov až po mobilné<br />

telefóny.<br />

V pozadí rozhodnutia o nezaradení <strong>na</strong>jnovšej verzie<br />

jazyka Java do Windows XP je viac ako štyri roky starý<br />

súdny spor medzi spoloènos ami Sun a Microsoft. Sun pritom<br />

Microsoft obvinil, že používal v operaènom systéme<br />

Windows nekompatibilnú verziu Java Virtual Machine.<br />

Microsoft po <strong>sk</strong>onèení súdneho sporu zaplatil 20 miliónov<br />

odškodného a musel sa zdrža používania nekompatibilnej<br />

verzie Javy.<br />

Ak chce používate¾ Windows XP využíva aplikácie <strong>na</strong>písané<br />

v jazyku Java, musí si stiahnu JVM z internetu (<strong>na</strong>pr.<br />

zo stránky spoloènosti Microsoft). Niektorí výrobcovia poèítaèov<br />

(<strong>na</strong>pr. Dell) vybavujú poèítaèe s predinštalovaným<br />

operaèným systémom Windows XP štandardne aj systémom<br />

JVM, iní to odmietli (<strong>na</strong>pr. Compaq). Problém je aj<br />

v tom, že Sun nedokázal uvo¾ni <strong>na</strong>jnovšiu verziu JVM pre<br />

Windows XP (vlastne Internet Explorer 6.0) v rov<strong>na</strong>kom<br />

èase, ako prišiel <strong>na</strong> trh nový operaèný systém.<br />

34 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

V pozadí tohto rozhodnutia je fakt, že dnes sa<br />

rozhoduje o multiplatformovom jazyku pre<br />

internet. JVM od firmy Sun je, prirodzene, horúcim<br />

kandidátom. Microsoft je však iného názoru<br />

a za budúcnos multiplatformového riešenia<br />

považuje víziu .NET. Preto sa ani do podpory<br />

JVM vo Windows XP príliš nehrnul.<br />

BEZ DOBRÉHO PRIPOJENIA NA<br />

INTERNET TO ASI NEPÔJDE<br />

Jednou z funkcií nového operaèného systému je<br />

automatická aktualizácia. Ak sa používate¾ pre<br />

takýto typ aktualizácie rozhodne, potom si<br />

Windows XP pravidelne overuje dostupnos<br />

aktualizaèných balíkov <strong>na</strong> internetovej stránke<br />

výrobcu. Overili sme si, že v èase oficiálneho<br />

uvedenia Windows XP <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh už bol<br />

pripravený tzv. kritický servisný balík a <strong>sk</strong>utoène<br />

nám pomohol vyrieši niektoré problémy<br />

s aktuálnym <strong>na</strong>stavením obrazovky a prispel<br />

k stabilite systému. Rov<strong>na</strong>ko sú dostupné aj<br />

aktualizované ovládaèe.<br />

Ak ide o podnikového používate¾a s dobrým<br />

pripojením <strong>na</strong> internet, asi nebude problém<br />

stiahnu ani 20 MB ve¾ký servisný balík (nebude<br />

to výnimka). Pritom je celý proces aktualizácie<br />

transparentný, používate¾ môže pri s ahovaní<br />

súboru normálne pracova s poèítaèom. Po inštalácii<br />

servisného balíka sa však obyèajne vyžaduje<br />

reset poèítaèa.<br />

Horšie je to však pre domácich používate¾ov pripojených<br />

pomocou vytáèaného pripojenia, resp. bez<br />

pripojenia k internetu. Urèite sa tieto balíky objavia<br />

aj <strong>na</strong> CD médiu, no tento spôsob už nie je <strong>na</strong>to¾ko<br />

pružný a <strong>na</strong> médium si treba jednoducho poèka .<br />

Dobré pripojenie <strong>na</strong> internet potrebujete aj <strong>na</strong><br />

aktualizáciu niektorých aplikácií pre Windows XP.<br />

Mnohé softvérové firmy už umiestnili <strong>na</strong> svoje internetové<br />

adresy aktualizácie svojich produktov <strong>na</strong><br />

tento operaèný systém. Prístup k nim je však niekedy<br />

podmienený registráciou príslušného produktu.<br />

CITLIVÉ OTÁZKY – SPO¼AHLIVOS<br />

A RÝCHLOS<br />

Oblas , v ktorej si Microsoft chce pomocou Windows<br />

XP zlepši svoj v minulosti nie príliš dobrý<br />

imidž, je zvýšenie spo¾ahlivosti a výkonu nového<br />

operaèného systému. Poèítaè pracujúci s Windows<br />

XP by vám mal menej „pada “ v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi<br />

operaènými systémami od firmy<br />

Microsoft. Dosahuje sa to väèšími nárokmi, ktoré sa<br />

kladú pri certifikácii ovládaèov zariadení, novou<br />

Ak <strong>na</strong>vštívite niektoré webové stránky, budete si musie<br />

vo Windows XP <strong>na</strong>jprv stiahnu JVM (asi 5 MB)<br />

Update Windows XP je preh¾adný a jasný – viete èo môžete <strong>na</strong>inštalova a ko¾ko to bude trva<br />

ochranou pamäte a zaz<strong>na</strong>menávaním<br />

stavu konfigurácie operaèného<br />

systému v pravidelných<br />

intervaloch. Súèas ou dodávky<br />

Windows XP je ove¾a viac<br />

ovládaèov externých zariadení,<br />

než to bolo v minulosti. Napriek<br />

tomu sa vám môže sta , že<br />

Windows XP neobsahuje ovládaè<br />

pre niektoré vaše zariadenie<br />

a vypýta si ho. Pokia¾ vami<br />

dodaný ovládaè neprešiel certifikáciou<br />

pre Windows XP, vypíše<br />

sa o tom varovné hlásenie. Obyèajne<br />

v operaènom systéme<br />

Windows XP bez problémov<br />

fungujú ovládaèe z Windows<br />

2000, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, že neprešli certifikáciou.<br />

Ak sa operaèný systém stane po inštalácii<br />

nejakého ovládaèa nestabilným, existuje funkcia<br />

<strong>na</strong> jeho odstránenie (tzv. RollBack). Je samozrejmé,<br />

že sem-tam sa vám zasekne aj Windows XP. Microsoft<br />

aj v tomto prípade trochu zmenil svoj postoj<br />

a v dialógovom okne sa za spôsobené problémy<br />

ospravedlní a ponúkne možnos anonymne posla<br />

po internete do centrály Microsoftu správu o príèinách<br />

zlyhania aplikácie èi systému.<br />

Oprava zaslaných problémov by sa mala<br />

objavi pomocou servisných balíkov.<br />

Ïalší fakt, ktorý bol vyèítaný predchádzajúcim<br />

verziám operaèného systému<br />

Windows, bol ich ve¾mi pomalý štart, ako<br />

i návrat zo stavu šetrenia elektrickou<br />

energiou (režim Stand By). Microsoft sa<br />

trochu pohral s presunom štartovacích<br />

sekcií operaèného systému <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýhodnejšie<br />

miesta <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u. Zároveò<br />

presunul spustenie niektorých štartovacích<br />

aplikácií do doby, keï už používate¾<br />

môže so systémom pracova . Výsledkom<br />

je, že štart Windows XP je <strong>sk</strong>utoène<br />

o nieèo rýchlejší – typicky okolo 30<br />

sekúnd. Pre režim pokraèovania práce<br />

Modrej obrazovky sa už vo Windows XP nedoèkáte. Namiesto toho máte<br />

možnos o svojom probléme posla správu Microsoftu...<br />

poèítaèa po jeho „zaspatí“ môžete poèíta asi s 20<br />

sekundami.<br />

Zo stránky výpoètového výkonu operaèného<br />

systému je Windows XP prakticky totožný so systémom<br />

Windows 2000. Konkrétne <strong>na</strong>merané<br />

výsledky závisia od použitého hardvérového vybavenia.<br />

Maximálny rozdiel vo výkone medzi<br />

Windows XP a Windows 2000 je okolo 10 %.<br />

Konkrét<strong>na</strong> hodnota závisí od toho, aká je presne<br />

hardvérová výbava a aké sa použijú testy <strong>na</strong> hodnotenie<br />

výkonu. Pre Windows XP platí dvojnásobne<br />

viac ako v minulosti staré známe – èím viac<br />

pamäte, tým lepšie.<br />

ÈO HOVORIA ANALYTICKÉ<br />

SPOLOÈNOSTI?<br />

Firmy, ktoré sa považujú za smerodajné, sa v hodnotení<br />

možného úspechu Windows XP príliš nezhodujú.<br />

Gartner Group predpokladá, že Windows<br />

XP sa v segmente podnikových poèítaèov podstatnejšie<br />

prejaví <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr v roku 2003, zatia¾ èo v domácnostiach<br />

už v <strong>na</strong>sledujúcom roku. Dôvodom je,<br />

že nový operaèný systém zavedie väèši<strong>na</strong> používate¾ov<br />

až s výmenou hardvéru – teda nákupom<br />

nových poèítaèov. Rozhodujúci bude tohtoroèný<br />

predvianoèný trh a potom nákupy nových poèí-<br />

12/2001 PC REVUE 35

R E V U E<br />

taèov, bežne sa zaèí<strong>na</strong>júce okolo Ve¾kej noci. Gartner<br />

však uvádza, že v prvej polovici budúceho roka<br />

bude trhový podiel operaèného systému Windows<br />

XP vzh¾adom <strong>na</strong> ostatné operaèné systémy len<br />

10 %.<br />

IDC je však v odhade úspechu Windows XP ove¾a<br />

optimistickejšia. Oèakáva totiž takpovediac masové<br />

prijatie nového operaèného systému poèítaèovou<br />

verejnos ou. Predpovedá, že do konca roku<br />

2002 sa predá viac jeho licencií než ktoréhoko¾vek<br />

iného operaèného systému od firmy Microsoft za<br />

prvý rok predaja. Rok po vydaní Windows XP bude<br />

pod¾a IDC Windows XP tvori až 67 % predaja z celkového<br />

predaja klient<strong>sk</strong>ych operaèných systémov<br />

od firmy Microsoft. IDC tiež predpovedá, že Windows<br />

XP bude ma do konca roka 2002 až 73 miliónov<br />

používate¾ov.<br />

PRECHÁDZAME NA NOVÝ<br />

OPERAÈNÝ SYSTÉM<br />

Z technologickej stránky sa niektorí používatelia<br />

vyjadrujú o Windows XP ako o „väèšom servis<br />

packu“ pre Windows 2000. Nie je to tak, aj keï<br />

z technologického h¾adi<strong>sk</strong>a je medzi operaèným<br />

systémom Windows 2000 a Windows XP ve¾ká podobnos<br />

. Microsoft vidí Windows XP ako fundament<br />

pre všetky svoje ïalšie systémy a tento operaèný<br />

systém ukáže svoj potenciál hlavne v budúcnosti.<br />

V každom prípade je to morálny koniec operaèných<br />

systémov Windows 9x a aj Me, prièom<br />

Windows 95 Microsoft prestane úplne podporova .<br />

Treba teda vážne porozmýš¾a <strong>na</strong>d prechodom <strong>na</strong><br />

nový operaèný systém.<br />

Väèši<strong>na</strong> podnikov zatia¾ volí štandardné vyèkávanie,<br />

kým operaèný systém Windows XP takpovediac<br />

dozreje. Ak budeme vychádza z minulosti, tak<br />

do roka od uvedenia systému sa Microsoftu podarí<br />

zapláta <strong>na</strong>jväèšie bezpeènostné diery, doladia sa<br />

Ak vám nestaèí štandardná multimediál<strong>na</strong> podpora, je tu pre vás balík Plus!<br />

ovládaèe pre <strong>na</strong>jdôležitejšie zariadenia a odborníci<br />

sa <strong>na</strong> nový operaèný systém vyškolia.<br />

Microsoft, prirodzene, vie, že ve¾ké podniky nepresvedèí<br />

o prechode <strong>na</strong> nový operaèný systém za<br />

jednu noc a pravdepodobne to nie je otázka nákupnej<br />

ceny systému. Aj keby bol operaèný systém<br />

Windows XP zadarmo, ve¾ké podniky by sa preò<br />

nerozhodli všetky a urèite nie okamžite. Marketingová<br />

kampaò pre Windows XP je teda zameraná<br />

<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> domácich používate¾ov a menšie podniky.<br />

Mnohí domáci používatelia však neupgradovali<br />

ešte z operaèného systému Windows 95 a ich poèítaèe<br />

sú technologicky staré.<br />

Na k¾úèovú otázku – prejs <strong>na</strong> Microsoft Windows<br />

XP èi nie – tak ani my nedáme jednoz<strong>na</strong>ènú<br />

odpoveï. Tá totiž závisí od toho, aký fi<strong>na</strong>nèný balík<br />

máte k dispozícii, èo od operaèného systému èakáte<br />

a aký poèítaè máte k dispozícii. Všeobecným odporúèaním<br />

je, že ak ste s vlastnos ami svojho terajšieho<br />

operaèného systému spokojní a všetko vám funguje<br />

správne, je málo dôvodov <strong>na</strong> prechod <strong>na</strong><br />

Windows XP. Ve¾a multimediálnych funkcií zo systému<br />

Windows XP, ktoré sú pre bežného používate¾a<br />

asi <strong>na</strong>jlákavejšie, boli už súèas ou Windows<br />

Me, prípadne by ste ich mohli vyrieši pomocou<br />

sharewarových alebo freewarových utilít. Samo-<br />

Porov<strong>na</strong>nie rozdielov medzi edíciami Home a Professio<strong>na</strong>l operaèného systému Windows XP<br />

Opis funkcie Windows XP Windows XP<br />

Home Edition Professio<strong>na</strong>l<br />

Základné funkcie<br />

Nové používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie. Orientácia <strong>na</strong> splnenie úloh <strong>na</strong>miesto orientácie <strong>na</strong> konkrétne aplikácie. l l<br />

Prepracované jadro. Rýchlejší štart a spo¾ahlivejšia prevádzka l l<br />

Prehrávaè Windows Media pre systém Windows XP. Jednotný úložný priestor pre vyh¾adávanie, prehrávanie, triedenie a ukladanie digitálnych médií. l l<br />

Sprievodca <strong>na</strong>stavením siete. Jednoduché pripojenie a zdie¾anie poèítaèov a zariadení. l l<br />

Windows Messenger. Nástroj <strong>na</strong> komunikáciu a spoluprácu s podporou odosielania okamžitých správ, konferencií a zdie¾anie aplikácií. l l<br />

Prepracovaný Pomocník. Po<strong>sk</strong>ytovanie pomoci a podpory v prípade potreby. l l<br />

Podpora pre mobilných používate¾ov zabezpeèujúca prístup používate¾ov <strong>na</strong> cestách k informáciám<br />

Rozšírená podpora pre prenosné poèítaèe (vrátane podpory pre ClearType, DualView a zlepšení správy <strong>na</strong>pájania). l l<br />

Bezdrôtové pripojenie. Automatická konfigurácia bezdrôtových sietí pod¾a štandardu 802.1x. l l<br />

Vzdialená pracovná plocha. Prístup k PC zo vzdialeného poèítaèa so systémom Windows umožòuje používate¾ovi pracova s jeho údajmi aj mimo pracovi<strong>sk</strong>a. l l<br />

Súbory a prieèinky v režime off-line. Prístup k súborom a prieèinkom <strong>na</strong> zdie¾anom sie ovom prostriedku pri odpojení od servera. l l<br />

Škálovanie výkonu a schopnos pracova <strong>na</strong> viacerých úlohách súèasne<br />

Práca <strong>na</strong> viacerých úlohách súèasne. Podpora pre súèasné spúš anie viacerých aplikácií. l l<br />

Škálovate¾ná podpora pre procesory. Možnos obojsmernej podpory pre viacero procesorov. l l<br />

Zabezpeèenie údajov a ochra<strong>na</strong> súkromia<br />

Firewall pre pripojenie <strong>na</strong> internet. Ochra<strong>na</strong> pred neoprávneným prístupom k osobnému poèítaèu pri pripojení <strong>na</strong> internet. l l<br />

Podpora programu Internet Explorer 6 <strong>na</strong> ochranu osobných údajov. Kontrola <strong>na</strong>d osobnými údajmi pri návšteve webových lokalít. l l<br />

Systém šifrovania súborov. Ochra<strong>na</strong> citlivých údajov v súboroch uložených <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u prostredníctvom systému súborov NTFS. l l<br />

Riadenie prístupu. Možnos obmedzenia prístupu k vybratým súborom, aplikáciám a ïalším prostriedkom. l l<br />

Spolupráca so servermi so systémom Microsoft Windows a riešeniami pre správu<br />

Centralizovaná správa. Pripojenie Windows XP Professio<strong>na</strong>l k doméne Windows Server a použitie nástrojov <strong>na</strong> správu a zabezpeèenie v plnom rozsahu. l l<br />

Skupinová politika. Zjednodušenie správy <strong>sk</strong>upín používate¾ov alebo poèítaèov. l l<br />

Inštalácia a údržba softvéru. Automatické inštalovanie, konfigurovanie, opravy a odstraòovanie softvérových aplikácií. l l<br />

Profily používate¾ov viacerých poèítaèov. Prístup používate¾a k jeho dokumentom a <strong>na</strong>staveniam bez oh¾adu <strong>na</strong> poèítaè, <strong>na</strong> ktorom sa prihlási. l l<br />

Remote Installation Service (RIS). Podpora pre vzdialenú inštaláciu operaèného systému umožòujúca inštaláciu <strong>na</strong> stolných poèítaèoch prostredníctvom siete. l l<br />

Efektív<strong>na</strong> komunikácia s ostatnými osobami z okolia<br />

Jednotný binárny súbor. Možnos zadania textu v ¾ubovo¾nom jazyku a spustenia ¾ubovo¾nej jazykovej verzie aplikácie Win32 v ¾ubovo¾nej jazykovej verzii systému Windows XP. l l<br />

Viacjazyèné používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie (MUI). Zmenou jazyka používate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania možno zí<strong>sk</strong>a lokalizované dialógové okná, ponuky, súbory Pomocníka,<br />

slovníky, nástroje korektúry atï. l l<br />

36 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

MͼNIKY OPERAÈNÉHO SYSTÉMU MICROSOFT WINDOWS<br />

n November 1985: Microsoft uviedol Windows<br />

1.0 ako grafickú <strong>na</strong>dstavbu operaèného systému<br />

MS DOS. Išlo o odpoveï <strong>na</strong> grafické prostredie<br />

Macintosh od firmy Apple. Typickým poèítaèom<br />

v tom èase bol IBM PC XT s procesorom 4,77<br />

MHz, pamä RAM 640 KB a pevný di<strong>sk</strong> 10 až<br />

20 MB.<br />

n Október 1988: David Cutler, bývalý hlavný<br />

vývojár vo firme Digital Equipment, zaèí<strong>na</strong> vo<br />

firme Microsoft pracova <strong>na</strong> systéme Windows<br />

NT (New Technology). Jeho vývoj trval pä rokov a<br />

stál 150 miliónov USD.<br />

n Máj 1990: Microsoft uvádza Windows 3.0. Je<br />

to prvá verzia operaèného systému od firmy<br />

Microsoft, ktorá dokáže pracova s pamä ou za<br />

hranicou 640 KB. Minimálne požiadavky <strong>na</strong> prevádzkovanie<br />

Windows 3.0 boli procesor<br />

8088/8086, 2 MB pamäte RAM a 8 MB priestoru<br />

<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u.<br />

n Apríl 1992: Na trh je uvedený Windows 3.1.<br />

Prináša technológiu OLE (Object Linking and Embedding<br />

– v podstate prepojenie aplikácií) a nové<br />

používate¾<strong>sk</strong>é prostredie. Microsoft dostal celosvetovo<br />

viac ako jeden milión objednávok ešte<br />

pred uvedením systému <strong>na</strong> trh. Minimálne<br />

požiadavky <strong>na</strong> prevádzkovanie boli podobné ako<br />

pri Windows 3.0, vyžadoval sa však procesor<br />

80286.<br />

n Október 1992: Microsoft uvádza Windows for<br />

Workgroups 3.1. Je to prvá integrácia sie ových<br />

služieb do prostredia Windows. Minimálne<br />

požiadavky boli procesor 80386, 3 MB pamäte<br />

RAM a 14 MB di<strong>sk</strong>ového priestoru.<br />

n August 1993: Na trh bola uvedená technológia<br />

NT v operaènom systéme Windows NT 3.1.<br />

Vyžadovala procesor 80486/33 MHz, 16 MB RAM a<br />

110 MB di<strong>sk</strong>ového priestoru. Prioritne bola urèená<br />

<strong>na</strong> podnikové použitie.<br />

n August 1995: Jeden z <strong>na</strong>jdôležitejších medzníkov<br />

pre Microsoft, keï uviedol <strong>na</strong> trh operaèný<br />

systém Windows 95. Systém bol sprevádzaný<br />

hudobnou <strong>sk</strong>ladbou Start Me Up od Rolling<br />

Stones, špeciálnym vydaním denníka The Times.<br />

Windows 95 <strong>na</strong>hradil jed<strong>na</strong>k Windows for<br />

Workgroups 3.11, ale aj operaèný systém MS<br />

DOS. Definitívne sa konèí etapa systému<br />

Windows ako grafického rozšírenia MS DOS-u<br />

a <strong>na</strong>stupuje Windows ako samostatný operaèný<br />

systém. V tom istom termíne bola uvo¾nená<br />

nová verzia internetového prehliadaèa Internet<br />

Explorer. Windows 95 požadoval procesor 80386<br />

DX, 4 MB RAM a 35 MB <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u.<br />

n December 1995: Microsoft ústami Billa Gatesa<br />

oz<strong>na</strong>muje, že je pripravený „privíta a rozšíri “<br />

internet. Od tohto dátumu bol internet súèas ou<br />

všetkého, èo Microsoft vyvíja.<br />

n November 1996: Microsoft <strong>na</strong> výstave Comdex<br />

v Las Vegas uvádza operaèný systém Windows<br />

CE. Ide o operaèný systém pre vreckové poèítaèe.<br />

Obsahuje „vreckovú“ verziu programu Word a<br />

Excel, ako i možnosti <strong>na</strong> spravovanie elektronickej<br />

pošty.<br />

n Jún 1998: Svetlo sveta uzrel Windows 98.<br />

Jeho integrálnou súèas ou je prehliadaè<br />

Internet Explorer 4.0. Operaèný systém podporoval<br />

USB, DVD a FireWire. Zavádza sa aj systém<br />

update operaèného systému cez internet.<br />

Windows 98 požadoval procesor 80486 DX/<br />

66 MHz, 16 MB RAM a 195 MB di<strong>sk</strong>ového<br />

priestoru.<br />

n Máj 1999: Uvo¾nená je verzia Windows 98<br />

Second Edition, ktorá obsahuje prehliadaè<br />

Internet Explorer 5.0. Dodnes je to <strong>na</strong>jpoužívanejší<br />

operaèný systém pre pracovné stanice, <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u je dostupný v sloven<strong>sk</strong>ej verzii.<br />

n Február 2000: Ïalší z dôležitých termínov pre<br />

Microsoft, keï uviedol <strong>na</strong> trh operaèný systém<br />

Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l, Server a Advanced<br />

Server. Zavádza systém Active Directory (jednoduché<br />

spravovanie objektov v sieti) a <strong>na</strong>sadzuje<br />

ho do boja proti systému NDS v Novell Netware.<br />

Minimálnymi požiadavkami sú procesor Pentium<br />

133 MHz, 32 MB RAM a 650 MB di<strong>sk</strong>ového<br />

priestoru.<br />

n Jún 2000: Uvádza sa Windows Millennium<br />

Edition. Je to operaèný systém vychádzajúci<br />

z kódu Windows 95/98 a multimediálnymi<br />

funkciami je zameraný <strong>na</strong> domácich<br />

používate¾ov. Windows Me požaduje procesor<br />

Pentium 150 MHz, 32 MB RAM a 270 MB di<strong>sk</strong>ového<br />

priestoru.<br />

n Február 2001: Microsoft uvádza názov nového<br />

operaèného systému <strong>na</strong> Windows XP (kódové<br />

meno bolo Whistler).<br />

n August 2001: Microsoft dokonèil vývoj<br />

Windows XP. Pre tento systém Microsoft<br />

požaduje minimálne procesor bežiaci <strong>na</strong> frekvencii<br />

300 MHz, 128 MB RAM a 1,5 GB <strong>na</strong> pevnom<br />

di<strong>sk</strong>u.<br />

n 24. septembra 2001: Zástupcovia firiem<br />

Compaq, Dell, Gateway, HP a Toshiba dostávajú<br />

finálny kód a zaèí<strong>na</strong>jú dodáva poèítaèe s <strong>na</strong>inštalovaným<br />

systémom Windows XP.<br />

n Október 2001: Microsoft uvádza Pocket PC<br />

2002, operaèný systém pre vreckové poèítaèe.<br />

Používate¾<strong>sk</strong>é prostredie tohto systému sa podobá<br />

<strong>na</strong> Windows XP, zabezpeèuje vzdialený prístup<br />

do podnikových sietí.<br />

n 25. októbra 2001: Windows XP bol oficiálne<br />

uvedený <strong>na</strong> trh.<br />

zrejme, s ve¾mi otáznym zakomponovaním do operaèného<br />

systému a hlavne stabilitou.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom texte sa pokúsime o kategorizáciu<br />

používate¾ov a zhodnotenie ich postoja k prechodu<br />

<strong>na</strong> nový operaèný systému.<br />

DOMÁCI POUŽÍVATE¼<br />

Ak ste domáci používate¾, je pre vás urèená edícia<br />

Windows XP Home. Tá neobsahuje niektoré funkcie<br />

urèené pre podnikovú sféru (Firewall, vzdialenú<br />

správu, bohužia¾, nepodporuje ani správu domén),<br />

ale v zásade je to rov<strong>na</strong>ké jadro ako v systéme Windows<br />

XP Professio<strong>na</strong>l. Konkrétne porov<strong>na</strong>nie rozdielov<br />

medzi edíciou Home a Professio<strong>na</strong>l je uvedené<br />

v tabu¾ke. Ak máte dostatoène silný poèítaè<br />

(povedzme procesor <strong>na</strong>d 400 MHz, RAM 128 MB<br />

a viac, pevný di<strong>sk</strong> aspoò 10 GB), bude pre vás operaèný<br />

systém Windows XP Home prínosom. Ide<br />

hlavne o to, že Windows XP sa pod¾a <strong>na</strong>šich testov<br />

vyz<strong>na</strong>èuje vysokou stabilitou (hlavne po inštalácii<br />

prvého servisného balíka), efektným používate¾<strong>sk</strong>ým<br />

prostredím a všetky multimediálne funkcie<br />

sú <strong>na</strong> domáce použitie urèite vítané. Môžete <strong>sk</strong>utoène<br />

jednoducho manipulova s hudbou, digitálnymi<br />

fotografiami i <strong>na</strong>toèeným videom. Multimediálne<br />

súbory sa následne dajú funkciami operaèného<br />

systému zapisova <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> CD-R/RW médiá.<br />

To všetko bez inštalácie doplnkových programov,<br />

všetko priamo dostupné zo štandardnej inštalácie<br />

operaèného systému.<br />

Pokia¾ vám nestaèia zabudované multimediálne<br />

funkcie, je dostupný rozširujúci balík Plus! Ten<br />

obsahuje efektné <strong>na</strong>stavenia používate¾<strong>sk</strong>ého prostredia,<br />

rozširuje možnosti hudobnej reprodukcie<br />

a zaz<strong>na</strong>menávania zvuku a obsahuje nieko¾ko hier.<br />

Okrem edície Home a Professio<strong>na</strong>l Microsoft pre<br />

vysokonároèné aplikácie ponúka edícia Windows<br />

XP 64-Bit. Tá je špeciálne urèená pre systémy s procesorom<br />

Intel Itanium a používa sa pri nároèných<br />

matematických výpoètoch, a<strong>na</strong>lýzach alebo digitálnych<br />

filmových efektoch.<br />

K možným problémom patrí otáz<strong>na</strong> kompatibilita<br />

s niektorými staršími poèítaèovými hrami alebo<br />

<strong>na</strong>príklad s dosov<strong>sk</strong>ým úètovníctvom. Program<br />

Windows XP Upgrade Advisor vám pred <strong>na</strong>inštalovaním<br />

operaèného systému odhalí, èi váš poèítaè<br />

a jeho aplikácie budú pracova v novom prostredí.<br />

Tento program je možné zí<strong>sk</strong>a v poèítaèových predajniach<br />

alebo <strong>na</strong> internete <strong>na</strong> stránke firmy<br />

Microsoft (<strong>www</strong>.microsoft.com/windowsxp – 35<br />

MB). Takisto je možné použi alter<strong>na</strong>tívnu adresu<br />

<strong>www</strong>.pcpitstop.com/xpready. Takto si môžete ešte<br />

pred kúpou systému Windows XP vy<strong>sk</strong>úša , èo všetko<br />

vám nepôjde a akých aplikácií sa musíte vzda .<br />

MALÁ A STREDNÁ FIRMA<br />

V tomto prípade je pri zvažovaní prechodu <strong>na</strong><br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l dôležité, aký operaèný<br />

systém používate teraz. Pokia¾ je ním Windows<br />

9x/Me a máte dostatoène silný poèítaè, je prechod<br />

<strong>na</strong> Windows XP Professio<strong>na</strong>l pre vás prínosom<br />

a upgrade vám odporúèame.<br />

No ak máte vo firme <strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém<br />

Windows 2000 a všetko vám funguje správne,<br />

nie je pre vás prechod <strong>na</strong> Windows XP Professio<strong>na</strong>l<br />

nevyhnutný. Windows XP vám ale pomôže pri lepšej<br />

správe poèítaèovej siete a v spolupráci s internetom.<br />

Firmy však tento problém už pravdepodob-<br />

38 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

ne vyriešili inými prostriedkami. Nové multimediálne<br />

funkcie, ktoré prináša Windows XP, nepovažujeme<br />

za rozhodujúce, <strong>sk</strong>ôr odpútavajú podnikového<br />

používate¾a od <strong>sk</strong>utoènej práce.<br />

VE¼KÁ FIRMA<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u sa pojem ve¾kej firmy spája s podnikmi<br />

so 100 a viac poèítaèmi. Býva zvykom, že v takýchto<br />

podnikoch je heterogénne prostredie. Používajú<br />

sa tu teda viaceré operaèné systémy i poèítaèové<br />

platformy. Windows XP je v podpore takéhoto<br />

prostredia ove¾a ïalej ako jeho predchodcovia.<br />

Umožòuje priamo zo štandardnej dodávky vzdialenú<br />

správu poèítaèov. Prechod <strong>na</strong> nový operaèný systém<br />

vo ve¾kej firme je však vždy dos ve¾ká námaha,<br />

èasto spojená aj s nákupom nových poèítaèov,<br />

a preto si vyžaduje viac èasu a plánovania. Domnievame<br />

sa, že <strong>na</strong> rozdiel od uvedených segmentov<br />

zákazníkov ve¾ké firmy neprejdú <strong>na</strong> Windows XP<br />

ani v budúcom roku, hlavne ak majú v podniku už<br />

teraz zavedený systém Windows 2000.<br />

SLOVENSKÁ VERZIA WINDOWS XP<br />

A JEHO POZÍCIA NA TRHU<br />

Sloven<strong>sk</strong>á verzia tohto operaèného systému je<br />

<strong>na</strong>plánovaná <strong>na</strong> marec budúceho roka. Pod¾a plánov<br />

však nebude existova v „škatu¾ovom“ balení,<br />

ale ako rozširujúci balík pre multilicenèné a OEM<br />

(spolu s poèítaèom) dodávky. V rámci multilicenèných<br />

dodávok to bude systém, pri ktorom sa bude<br />

da voli viacero jazykových verzií a za behu medzi<br />

nimi prepí<strong>na</strong> (<strong>na</strong>pr. slovenèi<strong>na</strong> alebo anglièti<strong>na</strong>).<br />

OEM dodávku bude tvori len sloven<strong>sk</strong>á verzia.<br />

Lokalizácia bude zahrnova celé používate¾<strong>sk</strong>é prostredie,<br />

ale <strong>na</strong>pr. systém pomocníka nebude lokalizovaný<br />

do slovenèiny kompletne.<br />

Èe<strong>sk</strong>á verzia bude uvedená <strong>na</strong> trh ešte do konca<br />

roka 2001 (pod¾a plánu 1. decembra 2001) a pôjde<br />

o úplnú lokalizáciu. Je teda pravdepodobné, že sloven<strong>sk</strong>á<br />

verzia bude obsahova niektoré moduly<br />

z èe<strong>sk</strong>ej verzie. Ce<strong>na</strong> pre edíciu Windows XP Home<br />

je stanovená <strong>na</strong> 9552 Sk bez DPH (upgrade 4752 Sk<br />

bez DPH), Windows XP Professio<strong>na</strong>l bude stá 14<br />

352 Sk bez DPH (upgrade 9552 Sk bez DPH).<br />

Upgrade je možné vykonáva pri prechode z Windows<br />

98 a Windows 2000, nie však z Windows 95.<br />

Upozoròujeme, že ide o orientaèné ceny a môžu sa<br />

meni pod¾a kurzu dolára.<br />

O výške cien nemá zmysel príliš di<strong>sk</strong>utova , sú<br />

jednoducho dané. Je to stratégia firmy a len budúcnos<br />

ukáže, èi <strong>sk</strong>utoène ide o správne rozhodnutie.<br />

Myslíme si, že ceny by mohli by pre sloven<strong>sk</strong>ý trh<br />

nižšie.<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l pod¾a nášho názoru do<br />

konca roka 2002 <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u výraznejšie <strong>na</strong>hradí<br />

Windows 2000 hlavne v menších firmách. V prípade<br />

prechodu <strong>na</strong> systém Windows 2000 tento prechod<br />

nebude spojený s podstatnou výmenou hardvéru<br />

(okrem rozšírenia pamäte RAM), menšie firmy u nás<br />

sú pri výmene softvéru ove¾a pružnejšie.<br />

Prechod <strong>na</strong> operaèný systém Windows XP Home<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u bude asi trochu pomalší ako v USA<br />

a západnej Európe. Situácia s legalizáciou softvéru<br />

v podnikoch sa totiž u nás v poslednom období<br />

dos zmenila k lepšiemu, ale segment domácich<br />

používate¾ov takýto prechod ešte len èaká. Motiváciou<br />

je však výrazne zlepšená spo¾ahlivos operaèného<br />

systému Windows XP oproti predchádzajúcemu<br />

systému pre domácich používate¾ov – Windows<br />

Me.<br />

WINDOWS XP A KONKURENCIA<br />

Myslíme si, že Microsoft bude do budúcnosti voli<br />

takú obchodnú politiku, že Windows XP bude jediným<br />

operaèným systémom od tejto firmy, ktorý sa<br />

bude inštalova <strong>na</strong> nové poèítaèe. Microsoft si to<br />

môže dovoli , pretože v segmente de<strong>sk</strong>topov s platformou<br />

Intel/AMD zatia¾ nemá vážnejšieho konkurenta.<br />

Linux potrebuje ešte nejaký èas <strong>na</strong> to, aby<br />

práca s ním bola jednoduchá aj pre menej <strong>sk</strong>úsených<br />

používate¾ov. Ïalšie systémy, ako Lindows,<br />

BeOS, OS2, zatia¾ pod¾a nášho názoru reálnou hrozbou<br />

pre Windows nie sú. Microsoft v boji proti konkurencii<br />

<strong>na</strong>sadzuje stále nové a nové zbrane; jednoduchos<br />

použitia, <strong>na</strong>blý<strong>sk</strong>ané používate¾<strong>sk</strong>é prostredie<br />

a množstvo dostupných aplikácií by dnes<br />

už nestaèili. V tejto oblasti sa Linux urèite postupne<br />

priblíži riešeniam od firmy Microsoft. Myslíme<br />

si, že operaèný systém Apple Mac OS 10.1 je funkène<br />

i technologicky urèite vyrov<strong>na</strong>ným konkurentom<br />

pre Windows XP. Ten však vyžaduje hardvérové<br />

vybavenie od firmy Apple, a hoci jeho predaj <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u rastie, stále to nie je reál<strong>na</strong> alter<strong>na</strong>tíva<br />

voèi svetu osobných poèítaèov triedy PC.<br />

Keïže Windows XP bez problémov beží <strong>na</strong> všetkých<br />

dnes predávaných poèítaèoch, oèakávame,<br />

VÝHODY WINDOWS XP<br />

n momentálne <strong>na</strong>jlepší operaèný systém pre<br />

de<strong>sk</strong>topy od firmy Microsoft<br />

n zlepšená stabilita prevádzky oproti Windows<br />

9x/Me a rýchlos štartu oproti Windows 2000<br />

n ukladanie stavu konfigurácie, odstraòovanie<br />

problémových ovládaèov<br />

n podpora moderných technológií (ale len<br />

vybraných)<br />

n viac ovládaèov v základnej dodávke<br />

n efektnejšie a preh¾adnejšie používate¾<strong>sk</strong>é prostredie<br />

n pripravenos <strong>na</strong> multimediálnu prácu (obrázky,<br />

hudba, video)<br />

n podpora viacerých používate¾ov <strong>na</strong> jednom<br />

poèítaèi (v <strong>sk</strong>utoènosti však vyžaduje dostatok<br />

pamäte RAM – <strong>na</strong>pr. 256 MB)<br />

n vzdialená správa poèítaèa<br />

n množstvo užitoèných rozširujúcich programov<br />

(ukladanie údajov <strong>na</strong> CD-R/RW, FireWall,<br />

MSN Messenger)<br />

n možnos prepí<strong>na</strong>nia medzi používate¾mi<br />

NEVÝHODY WINDOWS XP<br />

n ce<strong>na</strong> a nevyhnutná aktivácia produktu<br />

n oproti Windows 2000 pre podnikové aplikácie<br />

neprináša zatia¾ ve¾ký pokrok<br />

n zabudované rozširujúce programy nie sú<br />

dotiahnuté do konca (ukladanie údajov <strong>na</strong> CD je<br />

len v základnej podobe, vytvorenie formátu MP3<br />

vyžaduje dokúpenie rozširujúceho balíka, Movie<br />

Maker je v porov<strong>na</strong>ní so špecializovanými programami<br />

chudobný)<br />

n prílišná prepojenos s internetovými službami<br />

od firmy Microsoft (MSN a Passport)<br />

že tento operaèný systém èiastoène pomôže výrazne<br />

oslabenému celosvetového predaju PC. Ceny<br />

pamäte RAM, ktorej kapacita je pre rýchly beh<br />

Windows XP dôležitá, sú dnes <strong>na</strong> úrovni okolo 850<br />

Sk za 128 MB.<br />

ÈO PRINESIE BUDÚCNOS ?<br />

Budúcnos pod¾a Microsoftu patrí platforme .NET<br />

– prepojením operaèného systému s internetom<br />

a sloganom „Pre<strong>na</strong>jmem – zn. aplikáciu“. Konkurenèné<br />

operaèné systémy, samozrejme, aspoò spoèiatku<br />

budú ma problémy so spoluprácou s „microsoftov<strong>sk</strong>ým“<br />

poòatím internetu. Zárodky zatia¾<br />

trochu zahmlenej predstavy o platforme .NET sú<br />

už vo Windows XP. Všimnite si <strong>na</strong>príklad službu<br />

Passport, ktorá vás vyzve <strong>na</strong> aktiváciu hneï po inštalácii<br />

Windows XP. Passport predstavuje spôsob,<br />

ako zí<strong>sk</strong>a prístup k rozlièným službám <strong>na</strong> internete<br />

pomocou jediného me<strong>na</strong> a hesla. V prvopoèiatkoch<br />

Passport funguje len v spolupráci so<br />

službami od firmy Microsoft (Hotmail, MSN), ale<br />

ponuka sa èasom rozrastie. Microsoft sa o to bude<br />

urèite s<strong>na</strong>ži a <strong>na</strong> Passport bude <strong>na</strong>dväzova<br />

služba MyServices.<br />

Rov<strong>na</strong>ko modul Messenger <strong>na</strong> komunikáciu<br />

medzi používate¾mi je náz<strong>na</strong>kom komunikácie po<br />

novom. Je to jednoz<strong>na</strong>ène konkurencia voèi spoloènosti<br />

AOL Time Warner, ktorá je <strong>na</strong>jväèším<br />

po<strong>sk</strong>ytovate¾om internetových služieb v USA a<br />

vlastníkom firiem Netspace a Mirabilis (ICQ). AOL<br />

Time Warner je tak z poh¾adu platformy Microsoft<br />

.NET asi <strong>na</strong>jväèšia konkurencia. Ani ostatné spoloènosti<br />

však neèakajú so založenými rukami. Sun<br />

Microsystems už spustil službu, ktorá bude konkurenciou<br />

pre .NET. Ide o softvérovú platformu Sun<br />

ONE (Open Network Environment), ktorá bude<br />

po<strong>sk</strong>ytova služby <strong>na</strong> vyžiadanie. Nieèo podobné<br />

plánuje uvies aj spoloènos Oracle. Sun Microsystems<br />

je aj jedným z hlavných èlenov iniciatívy<br />

Liberty Alliance Project (<strong>www</strong>.projectliberty.org).<br />

Ide o iniciatívu, ktorá presadzuje nieèo podobné,<br />

ako je Microsoft Passport, a jej èlenmi sú okrem<br />

iných aj spoloènosti eBay, Nokia, RealNetworks,<br />

Verisign alebo Vodafone.<br />

Prednedávnom sa mihla správa o tom, že Microsoft<br />

kupuje firmu Groove Networks za 51 miliónov<br />

USD (asi 2,5 miliardy Sk). Ide o firmu, ktorá využíva<br />

technológiu P2P – peer-to-peer – a jej zakladate¾om<br />

je duchovný otec produktu Lotus Notes Ray Ozzie.<br />

P2P je technológia, ktorá umožòuje vymieòa súbory<br />

medzi používate¾mi za pomoci servera. Súbory<br />

teda nie sú uložené <strong>na</strong> centrálnom serveri, ale <strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong>och pripojených poèítaèov. Server len zaistí<br />

cestu, akou sa z pevného di<strong>sk</strong>u jedného poèítaèa<br />

súbor prenesie <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> druhého poèítaèa.<br />

Túto technológiu dnes používa Pentagon <strong>na</strong>pr. aj<br />

v boji proti terorizmu a Microsoft vie, že má budúcnos<br />

. Pod¾a nášho názoru použije Microsoft technológiu<br />

P2P <strong>na</strong> okamžitú výmenu súborov, jednoduchšiu<br />

spoluprácu používate¾ov <strong>na</strong>d spoloèným<br />

problémom, ako i pri zdie¾aní výkonu viacerých<br />

poèítaèov v podnikoch.<br />

Ako to všetko <strong>na</strong>ozaj dopadne, to sa dozvieme<br />

asi už v budúcom roku. Myslíme si, že o prekvapenia<br />

urèite nebude núdza.<br />

n<br />

40 PC REVUE 12/2001

R E V U E<br />

Tuning poèítaèov<br />

PETER ORVISKÝ<br />

V odborných èasopisoch i <strong>na</strong> internete sa èoraz èastejšie stretávame<br />

s materiálmi venovanými pretaktovávaniu. Táto problematika je však iba<br />

malou èas ou èinnosti oz<strong>na</strong>èovanej pojmom tuning. Zaujímavé je pritom, že<br />

v prevažnej väèšine sa zverejòujú rady a návody, ktoré populárnou formou<br />

podania umožòujú aj menej <strong>sk</strong>úseným používate¾om upravova výkon<br />

poèítaèa. Obyèajne sú predmetom záujmu úpravy súvisiace<br />

s mikroprocesorom. Zriedkavejšie sa objavujú materiály orientované viac<br />

odborne a technicky. Nemáme <strong>na</strong> my sli „holé“ rady, ako pretaktova daný<br />

mikroprocesor èi iný komponent, ale komplexné materiály rozoberajúce túto<br />

problematiku do håbky, teda vrátane „sprievodných“ javov“, ktoré súvisia<br />

s úpravou pracovných podmienok jednotlivých komponentov. Úplnou<br />

zriedkavos ou v literatúre èi <strong>na</strong> internete je však materiál, ktorý by sa<br />

zaoberal aj morálnymi aspektmi, ktoré so sebou takéto upravovanie<br />

výkonnosti prináša. Keïže sa domnievame, že situácia v tejto oblasti sa<br />

prehliada nedá, rozhodli sme sa pripravi sériu materiálov, ktoré by vám<br />

po<strong>sk</strong>ytli komplexný poh¾ad <strong>na</strong> tuning poèítaèov zo všetkých možných uhlov.<br />

42 PC REVUE 12/2001<br />

Oèo ide? Celkom iste ste už o pretaktovávaní<br />

èi o praktikách, ktorých cie¾om je zvyšovanie<br />

výkonnosti poèítaèa „úpravou“ pracovných<br />

podmienok jednotlivých komponentov, poèuli<br />

alebo èítali. Táto èinnos sa obyèajne oz<strong>na</strong>èuje pojmom<br />

overclocking, u nás pretaktovávanie. Niektorí<br />

používatelia vravia aj o tuningu èiže vylaïovaní<br />

výkonu a priznám sa, že tento termín je mi bližší a<br />

zrejme aj ove¾a presnejší. Zahàòa totiž nielen zvyšovanie<br />

výkonnosti prostredníctvom úpravy štandardného<br />

<strong>na</strong>stavenia pracovných podmienok jednotlivých<br />

poèítaèových komponentov, ale aj ïalšie<br />

s tým súvisiace technické zlepšenia, ako sú úpravy<br />

chladenia, <strong>na</strong>pájania a <strong>sk</strong>riniek.<br />

Chvála, všade samá chvála. Za popularizáciou<br />

overclockingu, pretaktovávania, tuningu stojí<br />

fenomén súèasnej doby – internet. Práve vïaka<br />

nemu sa totiž sprístupnili informácie o možnostiach<br />

úprav pracovných podmienok poèítaèových<br />

komponentov širokému spektru používate¾ov. V<br />

predinternetových èasoch bol problém zí<strong>sk</strong>a<br />

informácie o teoretických možnostiach jednotlivých<br />

produktov, boli sme odkázaní <strong>na</strong> oficiálne<br />

informácie výrobcu a aj tých bolo iba obmedzené<br />

množstvo. S rozšírením internetu výz<strong>na</strong>mne<br />

vzrástla dostupnos technických informácií zo<br />

strany výrobcov (už nie sú k dispozícii iba vybranému<br />

okruhu partnerov, ale širokej verejnosti).<br />

Ïalším akcelerátorom popularity úpravy systémov<br />

sa stali <strong>sk</strong>upiny <strong>na</strong>dšencov, ktoré vïaka internetu<br />

zí<strong>sk</strong>ali lacné a ve¾mi efektívne komunikaèné<br />

prostredie, ktoré sa stalo ideálnym miestom výmeny<br />

z<strong>na</strong>lostí a <strong>sk</strong>úseností. Dôkazom je nielen<br />

množstvo WWW stránok venovaných tejto problematike,<br />

ale aj nie menšie množstvo di<strong>sk</strong>usných<br />

fór, v ktorých sa rodia smelé plány umožòujúce<br />

prekonávanie bariér.<br />

Èo všetko sa dá „ladi “? Skôr, ako sa pustíme<br />

do samotného ladenia výkonu, mali by sme si<br />

poveda , <strong>na</strong> ktoré komponenty systému je vhodné<br />

sa zamera . Teoreticky je možné prostredníctvom<br />

metód využívaných tuningom zvýši výkonnos<br />

¾ubovo¾ného komponentu poèítaèa. S oh¾adom <strong>na</strong><br />

vplyv jednotlivých komponentov <strong>na</strong> celkový výkon<br />

poèítaèa sa niektoré komponenty <strong>na</strong> tento<br />

úèel využívajú èastejšie ako iné. Dalo by sa poveda<br />

, že <strong>na</strong>jèastejším predmetom záujmu „ladièov“<br />

sú <strong>na</strong>sledujúce komponenty – mikroprocesor, systémová<br />

pamä , systémová zbernica, grafická karta<br />

(grafický èip a pamä grafickej karty).<br />

TUNING – ÈO NA TO POTREBUJEME<br />

Zaènime jednoduchým zoz<strong>na</strong>mom, ktorý vám<br />

umožní vyhnú sa nepredvídaným problémom,<br />

ktoré sa pri experimentoch môžu vy<strong>sk</strong>ytnú .<br />

Prvé, èo budete potrebova , sú informácie. K nim<br />

si pripravte technické a programové vybavenie<br />

a pomôcky.<br />

Informácie. Základom vám môže by tento<br />

materiál, do pozornosti však odporúèam „<strong>sk</strong>úsenejších“<br />

v odbore. Ako som sa už zmienil, nevyèerpate¾nou<br />

studnicou je internet. Tu nájdete<br />

nielen dokumentáciu ku komponentom, ale aj<br />

<strong>sk</strong>úsenosti iných používate¾ov, postupy a výsledky<br />

úprav, ktoré už <strong>na</strong> nich realizovali iní používatelia.<br />

Staèí sa vyzbroji trpezlivos ou a dobrým<br />

vyh¾adávaèom a celkom isto nájdete, èo potrebujete.<br />

Je možné postupova aj iným osvedèeným<br />

spôsobom: nájs vo svojom okolí zapáleného<br />

<strong>na</strong>dšenca so <strong>sk</strong>úsenos ami. Samozrejme, nieko¾ko<br />

tipov <strong>na</strong> to, kde informácie h¾ada , vám<br />

po<strong>sk</strong>ytneme aj my. Súèas ou tohto materiálu je aj<br />

nieko¾ko odkazov <strong>na</strong> takéto informaèné zdroje.<br />

Technické vybavenie. Hoci teoreticky je možné<br />

ladi výkon takmer ¾ubovo¾ných komponentov,<br />

jestvujú komponenty, s ktorými to ide ¾ahšie.<br />

Aj v tomto bode sa teda potvrdzuje nevyhnutnos<br />

existencie bázy informácií, z ktorých budete<br />

Obr. 1 Detailný poh¾ad <strong>na</strong> jadrá mikroprocesorov Athlon a Duron približuje nielen ich z<strong>na</strong>èenie, ale aj rozdielnu<br />

ve¾kos

R E V U E<br />

pri svojich pokusoch èerpa . Pochopite¾ne, ideálne<br />

je, ak si zadovážite vhodné komponenty, ktoré<br />

sú <strong>na</strong> podobné experimenty pripravené výrobcom.<br />

V prípade, že chceme experimentova s výkonom<br />

nášho systému, mali by sme pamäta <strong>na</strong><br />

„doplnkovú“ výbavu v podobe dodatoèného (èi<br />

aspoò upraveného) chladenia.<br />

Programové vybavenie. Možno sa vám bude<br />

zda , že to pri úprave výkonnosti svojho poèítaèa<br />

potrebova <strong>na</strong>ozaj nebudete. Omyl! Ak sa vám<br />

totiž aj podarí niektoré komponenty poèítaèa<br />

upravi , ešte to nez<strong>na</strong>mená ví azstvo. Vyko<strong>na</strong>né<br />

úpravy èasto ovplyvnia aj chod iných komponentov,<br />

ktorým táto úprava nemusí vyhovova .<br />

Dôsledkom je nestabilný alebo (v <strong>na</strong>jhoršom prípade)<br />

nefungujúci systém. Najne<strong>sk</strong>ôr v tomto<br />

momente treba siahnu po vhodnom programovom<br />

vybavení. Jestvuje totiž nepreberné množstvo<br />

utilít, prostredníctvom ktorých je možné váš<br />

hardvér nielen otestova , ale aj <strong>na</strong>stavi . A práve<br />

vhodné <strong>na</strong>stavenie niektorých komponentov<br />

môže vies k požadovanému výsledku.<br />

PRETAKTOVANIE<br />

MIKROPROCESORA<br />

Teória. Už sme spomenuli, že <strong>na</strong>job¾úbenejším<br />

komponentom <strong>na</strong> pretaktovávanie je mikroprocesor.<br />

Dôvodov, preèo si mikroprocesor medzi „ladièmi“<br />

zí<strong>sk</strong>al takéto postavenie, je viacero. Prvý –<br />

a základný – možno nájs už vo výrobnom procese.<br />

Mikroprocesory jednej rodiny sa vyrábajú rov<strong>na</strong>kým<br />

technologickým procesom a za rov<strong>na</strong>kých<br />

podmienok. O konkrétnom type, dnes reprezentovanom<br />

<strong>na</strong>jmä pracovnou frekvenciou, sa rozhoduje<br />

takpovediac až v momente, keï je mikroprocesor<br />

„hotový“ – pri závereènom testovaní. Pri tejto<br />

Dekódovanie parametrov mikroprocesorov AMD<br />

Príklad 1<br />

A Athlon<br />

1 Frekvencia - 1333 MHz<br />

3<br />

3<br />

3<br />

A Puzdro PGA<br />

M Napájacie <strong>na</strong>pätie 1,75 V<br />

S Maximál<strong>na</strong> pracovná teplota 95 °C<br />

3 L2 Cache 256 KB<br />

C FSB - 266 MHz<br />

Príklad 2<br />

D Duron<br />

9 Frekvencia - 950 MHz<br />

5<br />

0<br />

A Puzdro PGA<br />

U Napájacie <strong>na</strong>pätie 1,6 V<br />

T Maximál<strong>na</strong> pracovná teplota 90 °C<br />

1 L2 Cache 64 KB<br />

B FSB - 200 MHz<br />

Legenda:<br />

Typ procesora: AX – AthlonXP, A – Athlon, D – Duron<br />

Frekvencia: 3- alebo 4-miestny údaj v MHz<br />

Typ puzdra: M – Modul, A – PGA<br />

Napájacie <strong>na</strong>pätie: S – 1,5 V, U – 1,6 V, P – 1,7 V, M – 1,75 V,<br />

N – 1,8 V<br />

Maximál<strong>na</strong> pracovná teplota: Q – 60, X – 65, R – 70, Y – 75,<br />

T – 90, S – 95 °C<br />

L2 Cache: 1 – 64 KB, 2 – 128 KB, 3 – 256 KB<br />

Frekvencia FSB: B – 200 MHz, C – 266 MHz<br />

za ažkávacej <strong>sk</strong>úške sú simulované pracovné podmienky<br />

mikroprocesora. Aby sa odhalili možné<br />

problémy, mikroprocesor je testovaný <strong>na</strong> hranici<br />

predpokladaných možností. V prípade, že nevyhovie,<br />

nároky sa znižujú, prièom už pri návrhu výroby<br />

sú presne stanovené parametre, ktoré sú rozhodujúce<br />

pre testovanie a finálne triedenie výrobkov.<br />

Až po tejto operácii sú mikroprocesory rozdelené<br />

pod¾a pracovnej frekvencie. Jediným výz<strong>na</strong>mom<br />

takejto selekcie je, že výrobca má istotu, že<br />

daný mikroprocesor „vydrží“ štandardné pracovné<br />

podmienky (<strong>na</strong>pájacie <strong>na</strong>pätie, stratový tepelný<br />

výkon, frekvencia). Tie sa, samozrejme, vz a-<br />

hujú k referenèným údajom, zverejòovaným výrobcom<br />

ako technické parametre daného mikroprocesora.<br />

Vychádzajúc z tohto faktu, mohli by<br />

sme vyvodi , že teoreticky by mali všetky mikroprocesory<br />

zvládnu maximálne hodnoty (tak boli<br />

<strong>na</strong>vrhnuté). Drobnými odchýlkami vo výrobe však<br />

dôjde k tomu, že jednotlivé mikroprocesory sa<br />

predsa len líšia. Najvýz<strong>na</strong>mnejšie odlišnosti sa<br />

prejavujú práve v oblasti maximálnej dosiahnute¾nej<br />

pracovnej frekvencie (tá však súvisí so stratovým<br />

tepelným výkonom). Keby sme to dotiahli<br />

do absurdity, ak z výrobnej linky schádzajú mikroprocesory<br />

pracujúce <strong>na</strong> frekvencii 1,4 GHz, mohli<br />

by <strong>na</strong> tejto frekvencii pracova všetky vyrobené<br />

mikroprocesory. Zïaleka nie všetky by však pracovali<br />

v oblasti pracovných podmienok odporúèaných<br />

výrobcom. Po výrobnom testovaní splní požiadavky<br />

<strong>na</strong> zaradenie do spomenutého typu iba<br />

èas procesorov, prièom ostávajúce sa nevyhadzujú,<br />

ale pod¾a rov<strong>na</strong>kých kritérií triedia <strong>na</strong> mikroprocesory<br />

s nižšími pracovnými frekvenciami. Ak<br />

si teda uvedomíme, kde leží maximum daného<br />

typu mikroprocesora a že <strong>na</strong> to, aby sme ho mohli<br />

dosiahnu , potrebujeme „iba“ upravi pracovné<br />

podmienky, je zrejmé, preèo sa pretaktovávanie<br />

mikroprocesorov tak rozmáha.<br />

Matematika. Úpravu pracovnej frekvencie mikroprocesora<br />

je možné realizova dvoma spôsobmi.<br />

Na tomto mieste treba poveda , že oba sú<br />

úplne rovnocenné. Oba vychádzajú zo spôsobu,<br />

akým je generovaná pracovná frekvencia<br />

mikroprocesora. Tá je totiž odvodená<br />

od frekvencie systémovej zbernice. Keby<br />

sme výpoèet pracovnej frekvencie mikroprocesora<br />

mali vyjadri prostredníctvom matematického<br />

vz ahu, vyzeralo by to takto:<br />

f CPU = f FSB × <strong>na</strong>s<br />

kde f CPU je pracovná frekvencia mikroprocesora,<br />

f FSB pracovná frekvencia systémovej<br />

zbernice a <strong>na</strong>s je násobite¾. Ako vidie ,<br />

celkové zvýšenie výkonu je možné dosiahnu<br />

tak zvyšovaním násobite¾a, ako aj zvyšovaním<br />

frekvencie systémovej zbernice.<br />

Zme<strong>na</strong> násobite¾a. V poèiatkoch pretaktovávania<br />

sa <strong>na</strong>jèastejšie používalo zvýšenie<br />

hodnoty násobite¾a. Ten sa <strong>na</strong> väèšine<br />

základných dosiek dal <strong>na</strong>stavova v kroku<br />

po 0,5, prièom zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenia pracovných<br />

podmienok mala vplyv iba <strong>na</strong> mikroprocesor.<br />

Tento spôsob úpravy predstavuje<br />

elegantnejšie a <strong>na</strong>jmä bezpeènejšie riešenie,<br />

pretože zmenené pracovné podmienky<br />

sa dotýkajú iba mikroprocesora. To si však<br />

pred istým èasom uvedomili výrobcovia<br />

mikroprocesorov a svoje produkty zaèali<br />

dodáva s pevne <strong>na</strong>staveným násobièom.<br />

Èas však ukázal, že ani to nie je stopercentná<br />

ochra<strong>na</strong>. A tak Intel, ako aj AMD sa o tejto <strong>sk</strong>utoènosti<br />

mohli presvedèi <strong>na</strong> vlastnej koži. V prípade<br />

oboch výrobcov si „odblokovanie“ mikroprocesora<br />

vyžaduje zásah do jeho konštrukcie, prípadne do<br />

konštrukcie základnej do<strong>sk</strong>y. Poèet používate¾ov,<br />

ktorí si <strong>na</strong> takéto úpravy trúfnu, rastie a èoraz èastejšie<br />

ich s<strong>na</strong>hy podporujú aj výrobcovia základných<br />

dosiek. Pre používate¾ov, ktorí si <strong>na</strong> zásah do<br />

základnej do<strong>sk</strong>y èi puzdra mikroprocesora netrúfnu,<br />

je stále k dispozícii úprava <strong>na</strong>stavenia frekvencie<br />

systémovej zbernice.<br />

Pretaktovanie systémovej zbernice. Ide o<br />

druhé možné riešenie. Zvýšenie pracovnej frekvencie<br />

systémovej zbernice však predstavuje podstatne<br />

tvrdší oriešok, pretože prostredníctvom<br />

tohto parametra nemeníme iba <strong>na</strong>stavenie pracovných<br />

podmienok mikroprocesora, ale aj ostatných<br />

komponentov poèítaèa, ktorých „èasovanie“<br />

je odvodené od frekvencie systémovej zbernice.<br />

Do tejto <strong>sk</strong>upiny patria všetky zásuvné karty v slotoch<br />

PCI, ISA, komponenty integrované priamo <strong>na</strong><br />

základnej do<strong>sk</strong>e, z ktorých <strong>na</strong>jcitlivejšie <strong>na</strong> zmenu<br />

pracovnej frekvencie sú radièe di<strong>sk</strong>ov a, samozrejme,<br />

operaèná pamä . Operaèná pamä však má<br />

špecifické postavenie (niektoré èipové súpravy<br />

umožòujú autonómne <strong>na</strong>stavenie jej pracovnej<br />

frekvencie). Ak si chcete vytvori predstavu o možných<br />

dosahoch zmeny frekvencie systémovej<br />

zbernice <strong>na</strong> ostatné komponenty poèítaèa, pomôže<br />

vám <strong>na</strong>ša tabu¾ka. V nej nájdete zvyèajné<br />

prístupné hodnoty <strong>na</strong>stavenia FSB spoloène s hodnotami<br />

frekvencií ostatných zberníc. Pre lepšiu<br />

orientáciu sme v tabu¾ke jednotlivé hodnoty zvýraznili<br />

pod¾a rizika, ktoré môže dané <strong>na</strong>stavenie<br />

predstavova . V tabu¾ke nie je zahrnutý vplyv <strong>na</strong><br />

systémovú pamä , pretože tej sa budeme venova<br />

v samostatnom pokraèovaní tohto seriálu.<br />

Teplo. Pracovná teplota je jedným z limitov,<br />

ktoré definujú použite¾nos polovodièovej súèiastky.<br />

Mikroprocesory sú „ukážkovým“ príkladom. Je<br />

Fekvencia Štandardný Frekvencia Štandardný Frekvencia<br />

FSB pomer AGP pomer PCI<br />

FSB/AGP<br />

FSB/PCI<br />

66 MHz 1/1 66 MHz 1/2 33 MHz<br />

75 MHz 1/1 75 MHz 1/2 37,5 MHz<br />

2/3 50 MHz 1/3 25 MHz<br />

83 MHz 1/1 83 MHz 1/2 41,5 MHz<br />

2/3 55,3 MHz 1/3 27,7 MHz<br />

100 MHz 2/3 66 MHz 1/3 33,3 MHz<br />

103 MHz 2/3 68 MHz 1/3 34,3 MHz<br />

1/2 51,5 MHz 1/4 25,8 MHz<br />

105 MHz 2/3 70 MHz 1/3 35 MHz<br />

1/2 52,5 MHz 1/4 26,3 MHz<br />

110 MHz 2/3 73 MHz 1/3 36,7 MHz<br />

1/2 55 MHz 1/4 27,5 MHz<br />

112 MHz 2/3 74 MHz 1/3 37,3 MHz<br />

1/2 56 MHz 1/4 28 MHz<br />

115 MHz 2/3 76 MHz 1/3 38,3 MHz<br />

1/2 57,5 MHz 1/4 28,8 MHz<br />

120 MHz 2/3 80 MHz 1/3 40 MHz<br />

1/2 60 MHz 1/4 30 MHz<br />

124 MHz 2/3 82 MHz 1/3 41,3 MHz<br />

1/2 62 MHz 1/4 31 MHz<br />

133 MHz 1/2 66 MHz 1/4 33,3 MHz<br />

140 MHz 1/2 70 MHz 1/4 35 MHz<br />

150 MHz 1/2 75 MHz 1/4 37,5 MHz<br />

Nastavenie neohrozujúce funkènos AGP a PCI kariet<br />

Štandardné systémové <strong>na</strong>stavenia<br />

12/2001 PC REVUE 43

R E V U E<br />

to celkom pochopite¾né; ak si uvedomíme poèet<br />

tranzistorov, ktoré tieto prvky obsahujú, plochu<br />

èipov a výkon, ktorý podávajú, je zrejmé, že ich<br />

pracovná teplota je kritickým parametrom. Jeho<br />

vážnos je podporená aj <strong>sk</strong>utoènos ou, že v prípade<br />

prekroèenia kritickej teploty polovodièového<br />

prvku dochádza k jeho nevratnému poškodeniu.<br />

Pre každý polovodièový prvok tak výrobcovia udávajú<br />

odporúèané pracovné podmienky, ku ktorým<br />

patrí aj teplota. Na mikroprocesoroch býva väèšinou<br />

priamo vyz<strong>na</strong>èená spoloène s pracovnou frekvenciou,<br />

frekvenciou systémovej zbernice a hodnotou<br />

<strong>na</strong>pájacieho <strong>na</strong>pätia. Základným predpokladom<br />

úspešného pretaktovania mikroprocesora je<br />

zlepšenie odvodu zvyškového tepla, ktorého produkcia<br />

pri úprave pracovných podmienok rastie.<br />

Samozrejmos ou je použitie výkonnejšieho chladenia<br />

v podobe špeciálnych chladièov. Tie sú buï<br />

vyrobené z materiálov s vyššou tepelnou vodivos<br />

ou (<strong>na</strong>jèastejšie meï), alebo <strong>na</strong>sadením ventilátorov<br />

s vyššími otáèkami. Úplne špecifickým riešením<br />

je <strong>na</strong>sadenie takzvaných turbínových chladièov,<br />

prípadne <strong>na</strong>sadenie chladiacich systémov <strong>na</strong><br />

báze vody alebo „zmrazovanie“. Oba posledne spomenuté<br />

prístupy však majú vysoké nároky <strong>na</strong> technické<br />

vyhotovenie a aj ich ce<strong>na</strong> je pomerne vysoká.<br />

Napájanie. Pri úpravách pracovných podmienok<br />

nie je vždy možné dosiahnu žiadaný efekt iba<br />

zvýšením pracovnej frekvencie. Pri prekroèení<br />

istých hraníc totiž dochádza k nestabilite, spôsobenej<br />

<strong>na</strong>pájaním. Riešením je zvyšovanie <strong>na</strong>pájacieho<br />

<strong>na</strong>pätia (treba si overi , èi také nieèo podporuje<br />

základná do<strong>sk</strong>a). Pri tejto èinnosti platí rov<strong>na</strong>ko<br />

ako pri predchádzajúcej, že základným predpokladom<br />

je opatrnos a dostatoèné chladenie.<br />

TUNING PROCESORA V PRAXI –<br />

AMD<br />

Náš poh¾ad <strong>na</strong> pretaktovanie mikroprocesorov<br />

zaèneme pri výrobkoch spoloènosti AMD, ktoré<br />

sú u záujemcov o takéto úpravy ob¾úbenejšie ako<br />

mikroprocesory Intelu.<br />

Viete, èo máte? Iste, každý vie èíta a pri nákupe<br />

väèši<strong>na</strong> z nás celkom presne špecifikuje,<br />

akú zostavu chce. Lenže tak ako každý výrobok aj<br />

mikroprocesor je „vybavený“ informáciami, ktoré<br />

sú pre bežného používate¾a <strong>sk</strong>ryté. A práve<br />

tieto informácie vám pri pokusoch s pretaktovávaním<br />

mikroprocesora môžu by ve¾mi užitoèné.<br />

V prípade mikroprocesorov AMD je z<strong>na</strong>èenie mikroprocesora<br />

priamo <strong>na</strong> èipe (pozri obrázok).<br />

V prvom „riadku“ je názov mikroprocesora (AMD<br />

Athlon TM , AMDDuron TM ), v druhom riadku je<br />

zakódované oz<strong>na</strong>èenie modelu. To sa <strong>sk</strong>ladá z kódu,<br />

ktorý pozostáva z deviatich alebo desiatich<br />

z<strong>na</strong>kov. Prvým je písmeno oz<strong>na</strong>èujúce model<br />

mikroprocesora (A – Athlon, D – Duron), <strong>na</strong>sleduje<br />

troj- alebo štvormiestne èíslo oz<strong>na</strong>èujúce pracovnú<br />

frekvenciu. Tieto informácie sa dozviete aj<br />

pri nákupe mikroprocesora, to (z nášho poh¾adu)<br />

<strong>na</strong>jpodstatnejšie sa <strong>sk</strong>rýva ïalej. Nasledujú tri<br />

písmená, z ktorých prvé hovorí, aký je typ puzdra,<br />

druhé špecifikuje <strong>na</strong>pájacie <strong>na</strong>pätie a tretie<br />

definuje maximálnu povolenú pracovnú teplotu<br />

èipu. Za týmito z<strong>na</strong>kmi <strong>na</strong>sleduje èíslo oz<strong>na</strong>èujúce<br />

ve¾kos pamäte cache a písmeno, ktoré udáva<br />

frekvenciu systémovej zbernice. Pre experimentátorov<br />

je ve¾mi zaujímavý aj tretí riadok, ktorý<br />

oz<strong>na</strong>èuje výrobnú šaržu mikroprocesora. Èasto<br />

sa totiž stáva, že mikroprocesory z jednej šarže<br />

bývajú ¾ahšie pretaktovate¾né ako iné. Ako návod<br />

<strong>na</strong> dekódovanie vášho mikroprocesora vám<br />

môžu poslúži obrázky a pripojená tabu¾ka.<br />

Základná do<strong>sk</strong>a. Na to, aby bolo experimentovanie<br />

s <strong>na</strong>staveniami úèinné, musíte sa vybavi<br />

vhodnými komponentmi. V prípade základnej<br />

do<strong>sk</strong>y je ideálnym riešením do<strong>sk</strong>a, ktorá vám dá<br />

èo <strong>na</strong>jväèšiu vo¾nos v <strong>na</strong>stavovaní frekvencie<br />

systémovej zbernice a multiplikátora. Ešte vhodnejšie<br />

sú základné do<strong>sk</strong>y, ktoré vám dovolia<br />

manipulova aj s <strong>na</strong>pájacím <strong>na</strong>pätím mikroprocesora.<br />

Už dávno sú preè èasy, keï základná do<strong>sk</strong>a<br />

ponúkala iba oficiálne frekvencie. Po priekopníkoch,<br />

ktorí ako prví sprístupnili používate¾om aj<br />

<strong>na</strong>stavenia, ktoré sú mimo špecifikácií – Abit,<br />

ASUS, Aopen, MSI (Microstar), FIC èi SOYO –,<br />

postupne s takýmito „upravovate¾nými“ modelmi<br />

prichádzajú aj ïalší výrobcovia, ktorí ešte<br />

prednedávnom takéto zásahy do systému jednoz<strong>na</strong>ène<br />

odmietali (Gigabate, Biostar...).<br />

Zme<strong>na</strong> FSB. Už som sa zmienil, že jestvujú dve<br />

cesty k zvýšeniu pracovnej frekvencie mikroprocesora.<br />

Zvyšovanie FSB je síce nebezpeèné pre iné<br />

komponenty, medzi ladièmi je však podstatne ob-<br />

¾úbenejšie, pretože zvyšuje celkovú priepustnos<br />

systému, èo prispieva k vyššiemu výkonu poèítaèa.<br />

Ïalším dôvodom ob¾úbenosti takéhoto zásahu<br />

je, že je pomerne jednoduchý. Staèí zmeni<br />

<strong>na</strong>stavenie v BIOS-e alebo <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e a<br />

máme „po práci“. Okrem štandardných a výrobcami<br />

oficiálne podporovaných hodnôt <strong>na</strong>stavenia<br />

FSB sa èasto <strong>na</strong> niektorých základných do<strong>sk</strong>ách<br />

stretneme aj s neštandardnými hodnotami. Ich<br />

použitie si treba riadne zváži a bra do úvahy aj<br />

ïalšie dôležité parametre majúce vplyv <strong>na</strong> celkový<br />

výkon. Najmä pri èipových súpravách umožòujúcich<br />

<strong>na</strong>stavenie asynchrónneho prenosu<br />

(frekvencia pamäte je odlišná od frekvencie systémovej<br />

zbernice) je totiž potrebné prihliada aj<br />

<strong>na</strong> možnosti „špeciálneho“ <strong>na</strong>stavenia, pri ktorom<br />

môže pamä ová zbernica pracova <strong>na</strong> frekvencii<br />

o 33 MHz vyššej alebo nižšej, ako je aktuálne<br />

<strong>na</strong>stavenie systémovej zbernice. Pri zvažovaní<br />

možných <strong>na</strong>stavení prichádza pri takýchto<br />

systémoch do úvahy viacero alter<strong>na</strong>tív. Na<br />

druhej strane treba priz<strong>na</strong> , že vo¾ba nevhodnej<br />

kombinácie môže ma za následok degradáciu<br />

výkonnosti systému. Keïže ide o problematiku<br />

úzko súvisiacu s výkonnos ou pamä ového subsystému,<br />

vrátim sa ku konkrétnym informáciám<br />

v èasti, ktorá bude venovaná pamätiam.<br />

Zme<strong>na</strong> násobite¾a. Kým pri starších mikroprocesoroch<br />

Intelu aj AMD bolo možné <strong>na</strong>stavi násobite¾<br />

<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e, od istého èasu túto prácu<br />

za nás robia priamo výrobcovia mikroprocesorov.<br />

Hoci základné do<strong>sk</strong>y èasto disponujú možnos ou<br />

manuálne (prepí<strong>na</strong>èe, jumpery) èi programovo<br />

(BIOS) meni <strong>na</strong>stavenie násobite¾a, obyèajne<br />

manipulácia s týmito prvkami neprinesie žiadny<br />

efekt. Vysvetlenie je jednoduché: <strong>na</strong>stavením<br />

násobite¾a mikroprocesora pri výrobe jeho výrobca<br />

automaticky zablokuje manipuláciu s ním prostredníctvom<br />

uvedených nástrojov. Aj preto sa<br />

èasto stretnete s oz<strong>na</strong>èením „zablokovaný mikroprocesor“.<br />

Preèo teda výrobcovia základných<br />

dosiek tieto nástroje ponúkajú? Lebo aj keï sú<br />

mikroprocesory blokované, informácie o spôsobe,<br />

akým je <strong>na</strong>stavenie vyko<strong>na</strong>né, sú dostupné a šikovné<br />

hlavièky ich, samozrejme, využili <strong>na</strong> to, aby<br />

<strong>na</strong>šli spôsob, ako násobite¾ mikroprocesorov<br />

„odblokova “. Keïže sa v tejto èasti zaoberáme<br />

mikroprocesormi AMD, povieme si, ako je možné<br />

manipulova s <strong>na</strong>stavením mikroprocesorov<br />

Athlon a Duron. Pochopite¾ne, ak uvažujete o tom,<br />

44 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

TESTOVALI SME:<br />

FAREBNÉ<br />

laserové tlaèiarne<br />

ONDREJ MACKO<br />

Segment farebných laserových tlaèiarní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ešte pred tromi rokmi prakticky<br />

neexistoval. Dôvodom boli vysoké ceny týchto modelov a ich relatívne nízka spo¾ahlivos .<br />

Ceny takýchto tlaèiarní èasto dosahovali 300-tisíc korún. Vývoj však v súèasnosti postúpil<br />

do tej miery, že tieto modely sa zaèí<strong>na</strong>jú èoraz viac presadzova aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Dôvodom<br />

je predovšetkým zníženie ich ceny, ktorá v súèasnosti poklesla <strong>na</strong> akceptovate¾nú úroveò.<br />

Najlacnejšia laserová tlaèiareò z nášho testu stojí 75 860 Sk bez DPH. Existujú aj lacnejšie<br />

modely, tie však nie sú <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu novinkami.<br />

Cie¾ovým segmentom farebných laserových<br />

tlaèiarní sú predovšetkým podniky. Farebné<br />

dokumenty majú totiž v porov<strong>na</strong>ní s monochromatickými<br />

ove¾a vyššiu výpovednú schopnos<br />

. Niektoré vý<strong>sk</strong>umy poukazujú <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos<br />

, že ponuky vytvorené vo farbe zaujmú potenciálnych<br />

záujemcov až o 50 % viac. Jednoducho<br />

farba je tu a záujem o òu vzrastá.<br />

Používate¾<strong>sk</strong>ý panel a LCD displej patrí ku každej<br />

farebnej laserovej tlaèiarni<br />

URÈENIE FAREBNÝCH<br />

LASEROVÝCH TLAÈIARNÍ<br />

Na základe a<strong>na</strong>lýzy cenových a technických pomerov<br />

zistíme, že farebné laserové tlaèiarne sú<br />

urèené hlavne do podnikového prostredia, kde je<br />

požiadavka <strong>na</strong> masovú tlaè farebných dokumentov.<br />

Odhadom prevádzkových nákladov zistíme<br />

hraniènú hodnotu asi 1000 farebných strán<br />

mesaène, pri ktorých sa už oplatí investova do<br />

farebných laserových tlaèiarní <strong>na</strong>miesto investície<br />

do výkonného atramentového modelu. Pokia¾<br />

však ide o èasovú nároènos realizácie tlaèe, táto<br />

hranica je podstatne nižšia.<br />

Výrobcovia farebných laserových tlaèiarní o tom,<br />

samozrejme, vedia a pod¾a toho vybavujú svoje<br />

modely. Ide hlavne o možnos pripojenia tlaèiarne<br />

do heterogénnej podnikovej poèítaèovej siete,<br />

kapacitu operaènej pamäte, kapacity vstupného<br />

a výstupného zásobníka. Do väèšiny tlaèiarní<br />

z nášho testu môžete zabudova duplexnú jednotku<br />

s možnos ou tlaèe <strong>na</strong> obidve strany alebo<br />

pevný di<strong>sk</strong> <strong>na</strong> ukladanie tlaèových súborov a ïalšie<br />

príslušenstvo.<br />

Pevný di<strong>sk</strong> sa v tlaèiaròach používa <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong><br />

uschovanie tlaèových výstupov. Jednoducho sa<br />

potom dá <strong>na</strong>pr. opakovane vytlaèi celý <strong>na</strong>posledy<br />

tlaèený dokument. Rov<strong>na</strong>ko sa dá pevný di<strong>sk</strong><br />

využi pri tlaèi dôverných dokumentov. V tomto<br />

prípade sa tlaèová úloha zapíše <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong><br />

a vytlaèí sa až po zadaní autorizaèného kódu.<br />

Rov<strong>na</strong>ko môžu by <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u uložené<br />

vopred pripravené formuláre alebo hlavièkové<br />

papiere. Dve tlaèiarne z nášho testu mali štandardne<br />

dodanú duplexnú jednotku a interný<br />

pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 5 GB.<br />

Upozoròujeme, že tlaè <strong>na</strong> obidve strany papiera<br />

je o nieèo pomalšia – treba totiž poèíta s dobou<br />

nevyhnutnou <strong>na</strong> otoèenie papiera. Napríklad<br />

pri tlaèiarni HP Color LaserJet 4550 sme <strong>na</strong> tlaè<br />

50-stránkového zmiešaného dokumentu v duplexnom<br />

režime potrebovali 9,5 minúty, èo predstavuje<br />

rýchlos okolo 5,3 strany za minútu. Pri<br />

tlaèi <strong>na</strong> jednu stranu sme pritom <strong>na</strong>merali rýchlos<br />

okolo 6,1 strany za minútu.<br />

Vítaným doplnkom môže by aj špeciálny <strong>sk</strong>ener,<br />

pomocou ktorého sa farebná laserová tlaèiareò<br />

premení <strong>na</strong> výkonné farebné kopírovacie zariadenie.<br />

Napríklad k modelu OKI C7400 tento <strong>sk</strong>ener<br />

spolu s podávaèom stojí 47 450 Sk bez DPH.<br />

Súèas ou každej testovanej tlaèiarne je sie ová<br />

karta, <strong>na</strong>jmenšia kapacita vstupného zásobníka<br />

je 250 strán. Štandardom je však kapacita 500 listov<br />

a viac. Najmenšia kapacita operaènej pamäte<br />

(buffera) tlaèiarní v <strong>na</strong>šom teste bola 32 MB, èo<br />

zais uje dostatoènú kapacitu <strong>na</strong> príjem údajov<br />

o tlaèenej strane aj v prípade ve¾mi komplikovaných<br />

dokumentov.<br />

Každý z testovaných modelov bol vybavený<br />

LCD displejom, ktorý nesie informáciu o prevádzkovom<br />

stave èi prípadných varovaniach alebo<br />

chybových hláseniach. Niektoré modely informujú<br />

pomocou grafických symbolov <strong>na</strong> tomto displeji<br />

aj o presnom postupe pri odstránení zaseknutého<br />

papiera. K zaseknutiu dochádza aj v <strong>na</strong>jlepších<br />

tlaèiaròach, nedá sa tomu jednoducho<br />

vyhnú . Na rozdiel od minulosti nie je už<br />

odstraòovanie zaseknutého papiera vo farebnej<br />

laserovej tlaèiarni taký komplikovaný proces.<br />

Mali sme totiž <strong>sk</strong>úsenosti s modelmi, pri ktorých<br />

bolo nevyhnutné <strong>na</strong> odstránenie zaseknutého<br />

papiera privola servisného pracovníka.<br />

Okrem LCD disleja tlaèiarne obsahujú aj<br />

používate¾<strong>sk</strong>ý panel, vybavený tlaèidlami <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>stavenie tlaèiarne.<br />

POROVNANIE FAREBNÝCH<br />

ATRAMENTOVÝCH A LASEROVÝCH<br />

TLAÈIARNÍ<br />

V redakcii sme už pripravili viacero recenzií<br />

a realizovali porovnávacie testy zamerané <strong>na</strong><br />

atramentové farebné tlaèiarne. Ide o všeobecne<br />

<strong>na</strong>jpredávanejší segment tlaèiarní, pretože sa<br />

vyz<strong>na</strong>èujú mimoriadne výhodnou nákupnou<br />

cenou. Dnes totiž kúpite farebnú atramentovú<br />

tlaèiareò aj v cene okolo 2000 Sk bez DPH (Lexmark<br />

Z12 z testu v PC REVUE è. 10/2001). Protipólom<br />

výhodnej <strong>na</strong>dobúdacej ceny atramentových<br />

48 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

tlaèiarní sú ich prevádzkové parametre. Platí všeobecná<br />

zásada, že èím je atramentová tlaèiareò<br />

lacnejšia, tým vyššie sú prevádzkové náklady. Ak<br />

vyjdeme z údajov z predchádzajúceho testu atramentových<br />

tlaèiarní, môžeme pre náklady <strong>na</strong><br />

vytlaèenie monochromatickej strany s 5-percentným<br />

pokrytím poèíta so sumou od 1,50 do 3 Sk<br />

bez DPH. Pri farebnej strane tieto náklady stúpnu<br />

<strong>na</strong> 3 až 6 Sk bez DPH. Pritom ce<strong>na</strong> èiernej a farebnej<br />

náplne tvorí rozhodujúcu èas ceny atramentovej<br />

tlaèiarne.<br />

Ïalej sa treba zamyslie <strong>na</strong>d odporúèaným mesaèným<br />

výkonom tlaèiarní. V prípade atramentových<br />

modelov sa obyèajne táto hodnota neudáva.<br />

Platí však, že <strong>na</strong> bežnej atramentovej tlaèiarni by ste<br />

urèite nemali tlaèi viac ako 5000 strán mesaène.<br />

Laserové tlaèiarne sa v porov<strong>na</strong>ní s atramentovými<br />

predávajú za podstatne vyššiu cenu. Spomedzi<br />

testovaných zariadení je <strong>na</strong>jlacnejší model<br />

Tally T8006. Priemerná hodnota nákupnej ceny<br />

testovaných modelov je 134-tisíc korún. V teste<br />

máme aj dva modely, ktoré mierne prekraèujú<br />

hranicu 200-tisíc korún.<br />

Odporúèaný mesaèný výkon týchto tlaèiarní<br />

však nie je menší ako 30 000 strán, prièom <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýkonnejšom<br />

modeli môžete tlaèi až 50 000<br />

strán mesaène. Prevádzkové náklady farebných<br />

laserových tlaèiarní sú o nieèo nižšie ako v prípade<br />

farebných atramentových tlaèiarní. Najnižšími<br />

prevádzkovými nákladmi sa môže pochváli model<br />

HP Color Laser 4550HDN, kde vás jed<strong>na</strong> èiernobiela<br />

stra<strong>na</strong> vyjde <strong>na</strong> 80 halierov. Vo všeobecnosti<br />

však môžeme pri farebných laserových tlaèiaròach<br />

poèíta s priemernými nákladmi okolo<br />

jednej koruny bez DPH za èiernu stranu a štyri koruny<br />

bez DPH za farebnú stranu. Všetky tieto sumy<br />

však platia pre zaužívané štandardy hodnotenia<br />

prevádzkových nákladov (5 % pre èierny dokument<br />

a 15 % pre farebný). Dokumenty tlaèené<br />

v bežnej praxi èasto tieto hodnoty pokrytia prekraèujú,<br />

a preto <strong>sk</strong>utoèná tlaè je drahšia.<br />

Zamerajme teraz pozornos <strong>na</strong> dosiahnutú<br />

kvalitu tlaèe. Možno konštatova , že kvalita tlaèe<br />

farebných laserových a atramentových tlaèiarní<br />

je ve¾mi podobná. Treba upozorni , že dosiahnutá<br />

kvalita tlaèe testovaných modelov bude v drvivej<br />

väèšine prípadov akceptovate¾ná. Týka sa to predovšetkým<br />

kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov, ktoré<br />

obsahujú obchodnú grafiku (farebné zvýraznenia<br />

textu, grafy, plochy vyplnené farbou atï.). Dobrú<br />

kvalitu dosiahnete aj pri tlaèi fotografií. Na rozdiel<br />

od atramentových tlaèiarní laserové modely<br />

nie sú <strong>na</strong>to¾ko citlivé <strong>na</strong> kvalitu použitého papiera.<br />

V prípade laserových tlaèiarní totiž nedochádza<br />

k rozpitiu atramentu ani <strong>na</strong> recyklovanom<br />

papieri. Ïalej sa v prípade laserových tlaèiarní ani<br />

pri tlaèi ve¾kej farebnej plochy papier nezvlní.<br />

Pokia¾ však chcete zí<strong>sk</strong>a <strong>sk</strong>utoène kvalitné fotografie<br />

z atramentových alebo laserových tlaèiarní,<br />

musíte v oboch prípadoch použi špeciálny<br />

papier. Pri laserových tlaèiaròach je však primárnym<br />

dôvodom hrúbka (gramáž) použitého papiera<br />

– aj keï je fotografia vytlaèená kvalitne, výtlaèok<br />

<strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>om papieri jednoducho pôsobí<br />

lacným dojmom.<br />

Na tlaè fotografií <strong>na</strong> laserových tlaèiaròach<br />

existujú špeciálne papiere. Na tomto mieste chceme<br />

upozorni , že nie je správne používa <strong>na</strong> tlaè<br />

<strong>na</strong> laserových tlaèiaròach médiá urèené <strong>na</strong> tlaè vo<br />

vysokom rozlíšení <strong>na</strong> atramentových tlaèiaròach<br />

(oz<strong>na</strong>èujú sa <strong>na</strong>jèastejšie ako InkJet Paper). Tieto<br />

médiá majú síce vyššiu gramáž, ale ich povrch<br />

môže spôsobi problémy v citlivom mechanizme<br />

laserových tlaèiarní. Ce<strong>na</strong> špeciálnych papierov<br />

<strong>na</strong> tlaè vo farebných laserových tlaèiaròach je<br />

okolo 3 Sk bez DPH.<br />

Pripomeòme, že v predošlom èísle PC REVUE<br />

sme predstavili tlaèiareò Xerox Phaser. Ide o vo<strong>sk</strong>ovú<br />

tlaèiareò, ktorá je charakteristická mimoriadnou<br />

kvalitou tlaèe i vysokou rýchlos ou. Napriek<br />

tomu, že výrobca dodáva èierny vo<strong>sk</strong> zadarmo,<br />

prevádzkové náklady sú hlavne pri farebnej<br />

tlaèi vyššie. Táto tlaèiareò sa uplatní všade tam,<br />

kde sú vysoké nároky <strong>na</strong> kvalitu výstupov <strong>na</strong><br />

obyèajnom papieri.<br />

PRINCÍP PRÁCE FAREBNÝCH<br />

LASEROVÝCH TLAÈIARNÍ<br />

Farebné laserové tlaèiarne pracujú <strong>na</strong> tom princípe,<br />

že obsahujú štyri oddelené zásobníky <strong>na</strong> toner<br />

pre každú farbu z modelu CMYK (purpurová, azúrová,<br />

žltá a èier<strong>na</strong>). Tie je možné vymieòa oddelene<br />

pod¾a aktuálnej spotreby konkrétnej farby. Oproti<br />

monochromatickej laserovej tlaèiarni je však<br />

proces transferu tonera o nieèo komplikovanejší.<br />

Zopakujme, že v prípade monochromatickej tlaèiarne<br />

sa <strong>na</strong>jprv pomocou laserového lúèa (resp.<br />

lúèa LED diód) vykreslí <strong>na</strong> svetlocitlivý valec tlaèený<br />

obraz. Tieto miesta zí<strong>sk</strong>ajú po osvetlení opaèný<br />

elektrický potenciál, ako je to v prípade tonera.<br />

Toner predstavuje nieèo ako práškový atrament,<br />

ktorý vytvára tlaèený obraz. Na valec sa tak<br />

prenesie toner zo zásobníka len <strong>na</strong> tie miesta,<br />

ktoré boli osvetlené. Toner sa následne prenáša<br />

<strong>na</strong> papier, <strong>na</strong>bitý opä <strong>na</strong> opaèný elektrický po-<br />

12/2001 PC REVUE 49

H A R D W A R E<br />

tenciál voèi toneru. V tejto etape však ide vlastne<br />

len o prášok položený <strong>na</strong> papier, ktorý ešte nie je<br />

pevne uchytený. K fixácii tonera dochádza v zapekacej<br />

jednotke, kde pod vplyvom teploty a tlaku<br />

toner pevne pri¾ne k papieru.<br />

Spotrebný materiál pri tlaèiaròach<br />

s karuselovým systémom<br />

1 – jednotka s fixaèným olejom<br />

2 – zapekacia jednotka<br />

3 – zásobník <strong>na</strong> toner<br />

4 – prepravný pás<br />

5 – fotocitlivý valec<br />

Farebné tlaèiarne používajú rôzne princípy, ako<br />

dosta <strong>na</strong> papier všetky štyri tonery, a to s ich<br />

vzájomne presným umiestnením. Epson, Minolta<br />

i HP používajú tzv. karuselový systém. V tomto<br />

prípade sú zásobníky s tonerom umiestnené<br />

v otoènom mechanizme – karuseli. Tieto zásobníky<br />

s tonerom sa pri tlaèi otáèajú, prièom sa vždy<br />

z jedného zásobníka prenáša príslušný toner <strong>na</strong><br />

optický valec. Po <strong>na</strong>nesení tonera jednej farby sa<br />

zásobníky s tonerom v karuseli vymenia a <strong>na</strong> fotocitlivý<br />

valec sa <strong>na</strong>náša ïalšia farba. Takto sa <strong>na</strong><br />

valci vytvorí kompletný obraz, zostavený<br />

z tonerov každej použitej farby. Následne<br />

dopravný pás prenesie toner <strong>na</strong> papier. Dopravný<br />

pás je konštruovaný tak, že je schopný<br />

pokry celú plochu tlaèenej strany. Po prenesení<br />

tonera sa papier posunie do<br />

zapekacej jednotky, ktorá niekedy<br />

obsahuje aj fixaèný olej.<br />

Jeho pôsobením sa vytlaèený<br />

obraz jed<strong>na</strong>k zafixuje, jed<strong>na</strong>k dostane<br />

efektný le<strong>sk</strong>lý povrch.<br />

Ešte pripomeòme, že použitý<br />

mechanizmus tlaèe obsahuje<br />

aj odpadovú<br />

nádobku, kde sa u<strong>sk</strong>ladòuje<br />

nespotrebovaný<br />

toner. Tlaèiareò od firmy<br />

HP nepoužíva olej, ten je<br />

súèas ou použitých tonerov.<br />

Nevýhodou tohto riešenia je zvýšená<br />

hluènos , spôsobená rotovaním<br />

objemných zásobníkov<br />

<strong>na</strong> toner.<br />

Tlaèiareò Tally používa mierne modifikovaný<br />

systém, prièom zásobníky <strong>na</strong> toner sú<br />

umiestnené v tlaèiarni <strong>na</strong>d sebou. Z týchto zásobníkov<br />

sa toner prenáša priamo <strong>na</strong> svetlocitlivý<br />

valec, ktorý má obvod rov<strong>na</strong>júci sa dåžke formátu<br />

A4. Dopravný pás sa tu teda nepoužíva. Z valca sa<br />

potom priamo prenáša toner <strong>na</strong> papier a fixuje sa<br />

Dopravný pás v tlaèiarni HP Color LaserJet 4550HDN<br />

Usporiadanie zásobníkov s tonerom v prípade<br />

tlaèiarne Tally T8006<br />

pomocou oleja, tlaku a teploty. Výhodná je o nieèo<br />

jednoduchšia konštrukcia tlaèiarne.<br />

Aj táto tlaèiareò ako ïalší spotrebný materiál<br />

používa odpadkovú nádobu. Otázne je, èi túto<br />

nádobu treba po <strong>na</strong>plnení <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>hradi novou<br />

(takmer tisíc korún) alebo postaèí jej vyprázdnenie<br />

(technicky sa to vykonáva ve¾mi jednoducho).<br />

Pod¾a nášho názoru technicky <strong>na</strong>jvyspelejšie<br />

riešenie v <strong>na</strong>šom teste predstavila firma OKI.<br />

Používa totiž systém samostatných zásobníkov<br />

<strong>na</strong> toner a valcov osobitne pre každú farbu.<br />

Zároveò OKI používa štyri tlaèové hlavy s LED<br />

50 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

Nádobka s fixaèným olejom v prípade tlaèiarne<br />

Tally T8006<br />

Samostatné náplne pri tlaèiarni OKI C7400<br />

sú umiestnené vo vyberate¾nom nosièi.<br />

diódami. Tie sú umiestnené <strong>na</strong>d tlaèovým valcom<br />

pre každú zo štyroch farieb.<br />

Aj v predchádzajúcich prípadoch tlaèiarní<br />

meníte zásobník <strong>na</strong> toner práve vtedy, keï spotrebujete<br />

farbu. Výhodou riešenia od firmy OKI je,<br />

že takto môžete vymeni aj valec. Táto tlaèiareò<br />

nepoužíva žiadnu odpadovú nádobu. Na tlaèovú<br />

hlavu dáva výrobca doživotnú záruku. OKI pritom<br />

tradiène nepoužíva <strong>na</strong> vytvorenie obrazu laserový<br />

lúè, ale lúè vygenerovaný LED diódami. Na rozdiel<br />

od klasických laserových tlaèiarní tu preto<br />

nenájdeme mechanizmus, ktorý vychy¾uje lúè po<br />

celom povrchu valca, ale pre každý tlaèový bod je<br />

urèená samostatná LED dióda, ktorá valec ožaruje<br />

vždy kolmo.<br />

Ïalšou výhodou je, že dopravný pás v tomto<br />

prípade nedopravuje toner, ale len tlaèové médium<br />

(papier), a preto má vyššiu životnos a nižšie<br />

opotrebenie. Zároveò sa papier posúva po<br />

priamej dráhe, a teda jeho zaseknutie je menej<br />

pravdepodobné a jeho hmotnos môže by vyššia.<br />

Proces tlaèe je jednoduchý – každá z tlaèových<br />

hláv dostáva informáciu o pokrytí obrazu pre konkrétnu<br />

farbu. Tento obraz sa vykreslí <strong>na</strong> príslušnom<br />

valci a pomocou elektrostatického náboja sa<br />

prenesie toner zo zásobníka. Následne sa tonerová<br />

kresba prenesie <strong>na</strong> papier. Papier s tonerom pokraèuje<br />

do zapekacej jednotky a konèí v zásobníku<br />

vytlaèeného papiera. Pri tlaèi sa nepoužíva fixaèný<br />

olej, ten je súèas ou použitého tonera.<br />

Usporiadanie samostatných tlaèových hláv pri tlaèiarni<br />

OKI C7400 v hornej èasti veka, v spodnej èasti sú<br />

zásobníky <strong>na</strong> toner a samostatné tlaèové valce.<br />

V pozadí je <strong>sk</strong>ener s podávaèom.<br />

Z uvedeného opisu vyplýva, že oproti monochromatickým<br />

laserovým tlaèiaròam obsahujú farebné<br />

tlaèiarne ove¾a viac spotrebných súèastí.<br />

Obyèajne ide okrem zásobníka s tonerom o dopravný<br />

pás, fixaènú jednotku, fotografický valec<br />

(resp. valce) a niekedy k tomu pristupuje aj fixaèný<br />

olej a odpadová nádobka <strong>na</strong> toner.<br />

Z tohto opisu možno vyvodi aj ïalší poz<strong>na</strong>tok:<br />

v každom prípade ide o pomerne komplikované<br />

zariadenie, ktorého jednotlivé súèasti<br />

musia ma presnú polohu. Obyèajne sa preto po<br />

zapnutí tlaèiarne, resp. po vytlaèení stanoveného<br />

poètu farieb vykonáva tzv. kalibrácia. Ide<br />

o proces trvajúci nieko¾ko minút a úplne riadený<br />

elektronikou v tlaèiarni. Používate¾ doò nijako<br />

nezasahuje.<br />

INŠTALÁCIA FAREBNEJ<br />

LASEROVEJ TLAÈIARNE<br />

Farebné laserové tlaèiarne predstavujú svojimi<br />

rozmermi i hmotnos ou v podstate kus väèšieho<br />

nábytku. Stredná hodnota hmotnosti testovaných<br />

modelov je okolo 45 kg. Je preto potrebné,<br />

aby s takýmto zariadením manipulovali minimálne<br />

dvaja pracovníci. Pred nákupom farebnej laserovej<br />

tlaèiarne preto venujte pozornos jej budúcemu<br />

umiestneniu.<br />

Proces hardvérovej inštalácie je èasovo trochu<br />

nároènejší, ako je to pri iných zariadeniach. Do<br />

tlaèiarne totiž musíte vloži všetok spotrebný<br />

materiál, a ako sme uviedli, je toho o nieèo viac.<br />

Návody k tlaèiaròam sú však presné a ilustraèné<br />

obrázky vás budú spo¾ahlivo vies pri jej zostavovaní.<br />

Na druhej strane je pravdepodobné, že predajca<br />

vám tlaèiareò <strong>na</strong>inštaluje – predsa len nej-<br />

12/2001 PC REVUE 51

H A R D W A R E<br />

de o malú sumu a zariadenie tohto typu sa nepredáva<br />

každý deò.<br />

Softvérová inštalácia sa prakticky nelíši od inštalácie<br />

bežnej tlaèiarne – buï sa používa inštalaèný<br />

program dodaný výrobcom, alebo sa tlaèiareò<br />

pridáva pomocou prostriedkov vlastných<br />

operaènému systému Windows. Každá z tlaèiarní<br />

umožòuje aj inštaláciu v poèítaèovej sieti. Prakticky<br />

postaèuje vedie IP adresu tlaèiarne a tú<br />

zada v inštalaènom programe. Niektoré tlaèiarne<br />

požadujú aj výber zvoleného pripojenia v <strong>na</strong>stavení<br />

pomocou tlaèidiel <strong>na</strong> prednom paneli, iné<br />

rozpoznávajú prítomnos dát <strong>na</strong> niektorom z portov<br />

automaticky.<br />

Pripojovací panel farebných laserových tlaèiarní –<br />

pripojenie do poèítaèovej siete pomocou paralelného<br />

a USB portu (tlaèiareò OKI C7400)<br />

Každá z tlaèiarní obsahuje pripojenie pomocou<br />

paralelného portu. V tomto pripojení je tiež možné<br />

tlaèiareò používa v poèítaèovej sieti pomocou<br />

zdie¾ania. Nevýhodou je, že poèítaè s takto pripojenou<br />

tlaèiaròou musí by neustále prihlásený<br />

k sieti. Tlaèiareò OKI okrem toho obsahuje aj port<br />

USB, riešenie od firmy HP umožòovalo použi aj<br />

pripojenie pomocou infraèerveného portu. Ten<br />

zais uje bezdrôtovú tlaè, <strong>na</strong>pr. z notebookov<br />

alebo vreckových poèítaèov.<br />

Ako tlaèový jazyk sa <strong>na</strong>jèastejšie používa PCL<br />

vo verzii 5 alebo 6, len tlaèiareò z<strong>na</strong>èky Tally<br />

používa vlastný jazyk CPL. Drahšie tlaèiarne majú<br />

štandardne zabudovaný aj jazyk PostScript, ktorý<br />

sa dá èasto zakúpi ako rozšírenie.<br />

MOŽNOSTI OVLÁDAÈOV<br />

V ovládaèi sa vyberá kvalita tlaèe, volí sa tlaèový<br />

formát, prípadne tlaè <strong>na</strong> obidve strany papiera<br />

(pokia¾ má tlaèiareò zabudovanú duplexnú jednotku).<br />

Výhodné je, ak v prípade duplexnej jednotky<br />

môžete použi tzv. tlaè v podobe brožúry<br />

(Booklet printing). V tomto prípade sa vytlaèí celý<br />

dokument tak, že po preložení sa vytvorí sled<br />

usporiadaných strán. Výsledný dokument potom<br />

pôsobí profesionálnym dojmom.<br />

K ïalším možnostiam patrí tlaè <strong>na</strong> špeciálne<br />

papiere s rôznou hmotnos ou. Pritom je ve¾mi dôležitý<br />

spôsob tlaèe <strong>na</strong> priesvitné fólie, ktoré sa<br />

používajú pri prezentáciách pomocou spätného<br />

projektora. Takmer každý výrobca tlaèiarní ponúka<br />

tlaè <strong>na</strong> priesvitné médiá (ce<strong>na</strong> je asi 30 Sk za<br />

kus). Pri nej sa použije špeciálny režim, pri ktorom<br />

sa tlaèí menšou rýchlos ou s nižšou teplotou<br />

zapekacej jednotky. Tento režim zabezpeèí, že<br />

priesvitné médium z plastickej hmoty sa vplyvom<br />

zvýšenej teploty nezdeformuje.<br />

Medzi ostatnými tlaèovými médiami sa obyèajne<br />

<strong>na</strong>chádza aj hrubý papier. Tlaè <strong>na</strong> papieri<br />

s <strong>na</strong>jvyššou hrúbkou umožòuje tlaèiareò OKI<br />

C7400. Je to až 200 g/m 2 , ale tento údaj platí pre<br />

manuálny podávaè a priamu dráhu papiera, prièom<br />

potlaèený papier konèí v špeciálnom výstupnom<br />

podávaèi v zadnej èasti tlaèiarne.<br />

Ak je tlaèiareò vybavená viacerými podávaèmi<br />

papiera, môže používate¾ <strong>na</strong>stavi predvolený<br />

zdroj papiera. V tejto súvislosti ešte èasto existujú<br />

špeciálne vo¾by pre prvú a poslednú stranu,<br />

keï sa papier preberie z iného zásobníka. V tomto<br />

zásobníku môže by umiestnený <strong>na</strong>pr. papier<br />

s vyššou gramážou.<br />

Obyèajne je možné ïalej <strong>na</strong>stavova mierku<br />

vytlaèenia, tlaèi viacnásobné výtlaèky toho istého<br />

motívu <strong>na</strong> jednu stranu alebo rotova výtlaèok.<br />

K podstatným vo¾bám patrí <strong>na</strong>stavenie súladu farieb<br />

pod¾a uznávaných noriem (<strong>na</strong>pr. Pantone).<br />

Zaujímavá je možnos použitia vodoz<strong>na</strong>kov,<br />

ktorú podporuje väèši<strong>na</strong> tlaèiarní z nášho testu.<br />

Ide o texty, ktoré sú vytlaèené v pozadí každej<br />

z tlaèených strán – <strong>na</strong>pr. Dôverné, Tajné a pod.<br />

Èasto je poèet farieb, v ktorej bude vodoz<strong>na</strong>k<br />

vytlaèený, obmedzený <strong>na</strong> 4 až 7 možností. Sú<br />

však riešenia, kde je možné použi celé spektrum<br />

farieb, ktoré umožòuje vytlaèi tlaèiareò.<br />

ZÁRUKA<br />

Najèastejšia dåžka záruky je 12 mesiacov. Za príplatok<br />

je èasto možné rozšíri záruku <strong>na</strong> tri roky.<br />

Z h¾adi<strong>sk</strong>a ceny tlaèiarne vám odporúèame rozšíri<br />

si záruku <strong>na</strong> tri roky, pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností<br />

sa to oplatí. Ïalej je pre vás výhodné, ak sa s predajcom<br />

dohodnete <strong>na</strong> vykonávaní záruènej opravy<br />

v mieste inštalácie. Vozi tlaèiareò k predajcovi<br />

<strong>na</strong>pr. v inom meste nie je ve¾mi pohodlné, rov<strong>na</strong>ko<br />

je dos nároèné prenáša ju po schodoch<br />

52 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

a pod. Pri preberaní tlaèiarní do nášho testu sme<br />

si to vy<strong>sk</strong>úšali nieko¾kokrát a vôbec to nebolo jednoduché.<br />

Prirodzene, prenášanie nesvedèí ani<br />

samotnej tlaèiarni a vždy by ste mali po prenose<br />

poèka pred zapnutím tlaèiarne aspoò hodinu,<br />

aby sa vyrov<strong>na</strong>la teplota tlaèiarne s okolím.<br />

AKO SME TESTOVALI<br />

Testy sme vykonávali <strong>na</strong> poèítaèi s procesorom<br />

Intel Pentium III/800 MHz s kapacitou RAM 128<br />

MB a inštalovaným operaèným systémom Windows<br />

98 SE v anglickej verzii.<br />

Tlaèiareò sme pri testovaní pripojili vždy pomocou<br />

paralelného portu. Tento port sme <strong>na</strong>priek<br />

jeho pomalosti použili preto, aby sme zaistili<br />

rov<strong>na</strong>ké podmienky pri testovaní všetkých<br />

tlaèiarní. Pripojenie pomocou poèítaèovej siete by<br />

totiž mohla ovplyvni aktuál<strong>na</strong> vy aženos siete.<br />

V tab. 1 sú zobrazené technické a obchodné<br />

parametre testovaných tlaèiarní, tak ako nám ich<br />

po<strong>sk</strong>ytli dodávatelia.<br />

Materiály použité pri meraní rýchlosti tlaèe sme<br />

tlaèili z aplikácie Microsoft Word XP a z programu<br />

Adobe Acrobat 4.0. Pri testovaní sme sa s<strong>na</strong>žili<br />

použi tri režimy tlaèe – rýchly, štandardný a <strong>na</strong>jkvalitnejší.<br />

Nie všetky laserové farebné tlaèiarne<br />

však podporujú všetky tri režimy. Tlaèiareò od<br />

firmy Epson a Minolta používajú len dva režimy,<br />

v anglickej verzii oz<strong>na</strong>èené ako Fine a Fast. Tlaèiareò<br />

z<strong>na</strong>èky HP používa v režime PCL len jeden<br />

režim tlaèe, pri PostScripte je možné ovplyvni rozlíšenie<br />

tlaèe. Znížením rozlíšenia sme však v tomto<br />

prípade nedosiahli zvýšenie rýchlosti tlaèe.<br />

Pri teste maximálnej rýchlosti tlaèe èiernej<br />

strany sme tlaèili 50 kópií èierneho textu. Nepoužili<br />

sme však štandardný dokument (list Dr.<br />

Grauerta). Dôvodom bolo, že sme chceli vy<strong>sk</strong>úša<br />

rýchlos i schopnos tlaèiarne vytlaèi z<strong>na</strong>ky so<br />

sloven<strong>sk</strong>ou diakritikou. Napríklad tlaèiareò z<strong>na</strong>èky<br />

Tally po inštalácii tlaèila <strong>na</strong>še z<strong>na</strong>ky s prive¾kým<br />

odstupom od ostatných písmen. Tento<br />

efekt sa prejavoval len pri tlaèi z balíka Microsoft<br />

Office. Od dodávate¾a sme zí<strong>sk</strong>ali postup, ako<br />

zmeni položky v registri operaèného systému,<br />

aby bola tlaè <strong>na</strong>šich z<strong>na</strong>kov bezproblémová. Túto<br />

chybu tak považujeme za problém <strong>sk</strong>ôr v použitej<br />

softvérovej aplikácii ako v samotnej tlaèiarni.<br />

V každom prípade sme merali dobu od okamihu<br />

zadania povelu <strong>na</strong> tlaè po okamih ukonèenia<br />

tlaèe poslednej strany. Z <strong>na</strong>meranej doby tlaèe<br />

sme vypoèítali rýchlos tlaèe v stranách za minútu<br />

(oz<strong>na</strong>èované ako ppm – pages per minute).<br />

Upozoròujeme, že výrobcovia vychádzajú pri<br />

posudzovaní rýchlosti tlaèe èasto len z možnosti<br />

posunu papiera v tlaèiarni bez zapoèítania èasu<br />

potrebného <strong>na</strong> transport údajov a ukonèenie<br />

tlaèe. Na druhej strane sú výpoèty výrobcov èasto<br />

optimistické a prejavuje sa aj efekt zaokrúh¾ovania<br />

(samozrejme, <strong>sk</strong>ôr smerom <strong>na</strong>hor). Preto sa<br />

<strong>na</strong>še <strong>na</strong>merané a vypoèítané údaje môžu trochu<br />

líši od údajov výrobcu. Našou prioritou však bolo<br />

porov<strong>na</strong>nie parametrov jednotlivých tlaèiarní za<br />

identických meracích podmienok.<br />

Tab. 1 Parametre testovaných tlaèiarní pod¾a výrobcov<br />

Parameter / Model tlaèiarne Epson AcuLaser HP Color LaserJet Minolta QMS OKI C7400 Tally T8006<br />

C2000 4550HDN Magicolor 2200GN<br />

Maximál<strong>na</strong> rýchlos pri tlaèi èiernobielych dokumentov [ppm] 20 16 20 20 24<br />

Maximál<strong>na</strong> rýchlos pri tlaèi farebných dokumentov [ppm] 5 4 5 12 6<br />

Doba tlaèe prvej strany èb [sek] 16 25 17 16,5<br />

Doba tlaèe prvej strany farebne [sek] 25 36 18 24<br />

Doba zahrievania [sek] 160 180 76 240<br />

Frekvencia procesora [MHz] 266 233 200 400 33<br />

Odporúèaný objem tlaèe [strán/mesaène] 35 000 35 000 35 000 50 000 30 000<br />

Optické rozlíšenie/softvérové rozlíšenie [dpi] 600 × 600/2400 600 × 600/2400 1200 × 1200 1200 × 1200 600 × 600/2400<br />

Kapacita pamäte štandard/max. [MB] 32/512 128/192 128/384 256/1024 64/64<br />

Kapacita vstupného zásobníka + manuálny podávaè [strán] 500+150 150+250+500 500+150 530+100 250<br />

Kapacita výstupného zásobníka [strán] 500 250 + 150 500 500+100 250<br />

Povolený rozsah gramáže [g/m 2 ] 60÷163 60÷176 60÷163 60÷200 60÷163<br />

Duplexná jednotka volite¾ne štandardne volite¾ne štandardne volite¾ne<br />

Pevný di<strong>sk</strong> volite¾ne štandardne 5GBvolite¾ne štandardne 5GBvolite¾ne<br />

Podporované emulácie PCL 5e, FX, ESC/P2, PCL 5e, PCL6, PCL 6, PostScript2, PCL 5c + PostScript 3 Tally CPL<br />

IBM PostScript 3 PDF, HP-GL, LinePrint<br />

Ovládaèe pre prostredie Windows 9x, 2000, Windows 3,x, 9x, Me, Windows 9x, Me, Windows 3.x, 9x, Me, Windows 9x, Me, NT<br />

NT 4.0 a Mac NT 4.0, 2000, Mac NT 4.0, 2000 NT 4.0, 2000, Mac 4.0, 2000, Mac<br />

Rozhrania [paralelné / USB / sie ové / IrDA] l / l / l / l l / l / l / volite¾ne l / l / l / l l / l / l / l l / l / l / l<br />

Zobrazovanie informácií LCD displej podsvietený LCD displej LCD displej LCD displej LCD displej<br />

Rozšírenia vstupný zásobník <strong>na</strong> infraèervený port, vstupný zásobník <strong>na</strong> <strong>sk</strong>ener a vstupný zá- vstupný zásobník <strong>na</strong> 250<br />

500 listov, duplex, podstavec pod tlaèiareò 500 listov, duplex, sobník s kapacitou 530 listov, duplex<br />

pevný di<strong>sk</strong>, PostScript pamä , mailbox, HDD, strán; <strong>na</strong>raz môžu by<br />

sériový a SCSI port, <strong>sk</strong>ener pripojené dva zásobníky<br />

Rozmery (š × v ×h) [mm] 463 × 511 × 548 500 × 578 × 709 463 × 511 × 548 430 × 410 × 620 500 × 409 × 520<br />

Hmotnos [kg] 45,5 51 40 47,5 39<br />

Maximál<strong>na</strong> spotreba pri tlaèi [W] 1100 480 1000 1300 600<br />

Ce<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 90 990 202 600 99 900 209 210 75 890<br />

Ce<strong>na</strong> èierneho tonera [Sk bez DPH] 2760 3890 3600 4075 6338<br />

Kapacita èierneho tonera [strán pri pokrytí 5 %] 6000 9000 6000 10 000 12 000<br />

Ce<strong>na</strong> žltého tonera [Sk bez DPH] 5400 5520 6300 9481 7245<br />

Kapacita žltého tonera [strán pri pokrytí 5 %] 6000 6000 6000 10 000 7200<br />

Ce<strong>na</strong> purpurového tonera [Sk bez DPH] 5400 5520 6300 9481 7245<br />

Kapacita purpurového tonera [strán pri pokrytí 5 %] 6000 6000 6000 10 000 7200<br />

Ce<strong>na</strong> azúrového tonera [Sk bez DPH] 5400 5520 6300 9481 7245<br />

Kapacita azúrového tonera [strán pri pokrytí 5 %] 6000 6000 6000 10 000 7200<br />

Ïalší spotrebný materiál. Ceny v Sk bez DPH, Fotovalec: 3565 Sk/ Fotovalec: 3890 Sk/ Zapekacia jednotka: Samostatné valce pre Dopravný pás: 14 174 Sk/<br />

kapacity v stranách pri pokrytí 5 % 30 000 strán èb, 7500 25 000 strán èb, 6250 24 200 Sk/100 0000 každú farbu: ce<strong>na</strong> 60 000 strán èb, 15 000<br />

farebne. Fixaèný olej farebne. Dopravný pás: strán. Fixaèný olej: každého je 8 559 Sk/ strán farebne. Fixaèný<br />

1725 Sk/21 000 strán èb., 9545 Sk/100 000 èb, 2200 Sk/21 000 strán kapacita 30 000 strán. olejom + èistiaca èas :<br />

7500 farebne. Odpadová 25 000 farebne. èb, 7500 strán farebne. Dopravný pás: 9807 Sk/ 1745 Sk/12 000 strán.<br />

nádoba: 800 Sk/30 000 Zapekacia jednotka: Fotovalec: 4400 Sk/ 60 000 strán. Zapekacia Zapekacia jednotka:<br />

strán èb, 7500 farebne. 11 270 Sk/100 000 èb, 30 000 strán èb, 7500 jednotka: 6818 Sk/ 2180 Sk/12 000 strán.<br />

Dopravný pás 11 500 Sk/ 50 000 farebne. strán farebne. Odpadová 60 000 strán. Odpadová nádoba:<br />

130 000 strán èb, 30 000 nádoba: 1500 Sk/30 000 872 Sk/12 000 strán<br />

farebne, Zapekacia<br />

strán èb, 7500 color.<br />

jednotka: 21 600 Sk/<br />

Dopravný pás: 13 900 Sk<br />

100 000 strán /107 000 strán<br />

Ce<strong>na</strong> vytlaèenia èiernej strany [Sk pri pokrytí 5 %] 0,99 0,80 1,27 0,97 1,16<br />

Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnej strany [Sk pri pokrytí 15 %] 4,11 3,99 4,60 3,98 4,36<br />

Dodávate¾ BGS Distribution, a. s. HP Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o. Minolta Slovakia, s. r. o. Oki Systems, s. r. o. Tecomprint, s. r. o.<br />

Záruka [mesiacov] 12 12 12 12 12<br />

54 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

Tab. 2 Namerané a vypoèítané hodnoty rýchlosti tlaèe testovaných tlaèiarní<br />

Typ tlaèeného dokumentu / Model tlaèiarne Epson AcuLaser HP Color LaserJet Minolta QMS OKI C7400 Tally T8006<br />

C2000 4550HDN Magicolor 2200GN<br />

Tlaè 50 kópií v <strong>na</strong>jrýchlejšom režime. Èierny text 02:42 18,52 02:22 21,13 02:41 18,63 02:21 21,28<br />

Tlaè 50 kópií v štandardnom režime. Èierny text 02:42 18,52 02:22 21,13<br />

Tlaè 50 kópií v max. kvalite. Èierny text. Doba tlaèe v [mm:ss/ppm] 02:43 18,40 03:32 14,15 02:29 20,13 02:50 17,65 02:24 20,83<br />

Tlaè 50 strán v <strong>na</strong>jrýchlejšom režime. Zmieš. text a grafika. [mm:ss/ppm] 05:31 9,06 05:41 8,80 04:53 10,24 05:15 9,52<br />

Tlaè 50 strán v štandardnej kvalite. Zmieš. text a grafika. [mm:ss/ppm] 04:56 10,14 05:17 9,46<br />

Tlaè 50 strán v <strong>na</strong>jlepšej kvalite. Zmieš. text a grafika. [mm:ss/ppm] 05:42 8,77 08:14 6,07 05:41 8,80 04:59 10,03 05:32 9,04<br />

Tlaè fotografie A4 v max. rýchlosti. [mm:ss/ppm] 00:25 2,40 00:42 1,43 00:24 2,50 00:26 2,31<br />

Tlaè fotografie A4 v štandardnej kvalite. [mm:ss/ppm] 00:26 2,31 00:30 2,00<br />

Tlaè fotografie A4 v max. kvalite. [mm:ss/ppm] 00:32 1,88 00:53 1,13 00:55 1,09 00:37 1,62 00:41 1,46<br />

Tlaè zmieš. kancelár<strong>sk</strong>ej grafiky a loga v max. rýchlosti. [mm:ss/ppm] 00:28 2,14 01:04 0,94 00:27 2,22 00:26 2,31<br />

Tlaè zmieš. kancelár<strong>sk</strong>ej grafiky a loga v štandardnej kvalite. [mm:ss/ppm] 00:29 2,07 00:27 2,22<br />

Tlaè zmieš. kancelár<strong>sk</strong>ej grafiky a loga v max. kvalite. [mm:ss/ppm] 00:33 1,82 00:54 1,11 01:08 0,88 00:34 1,76 00:33 1,82<br />

Priemerná rýchlos tlaèe èb kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov [ppm] 18,46 14,15 20,63 18,27 21,08<br />

Priemerná rýchlos tlaèe farebných kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov [ppm] 8,92 6,07 8,80 10,14 9,34<br />

Priemerná rýchlos tlaèe graficky nároèných dokumentov [ppm] 2,06 1,12 1,08 2,08 2,02<br />

Graf 1 Grafické zobrazenie priemerných rýchlostí tlaèe pri èiernej, farebnej tlaèi<br />

a tlaèi komplikovaných dokumentov<br />

Graf 2 Grafické zobrazenie <strong>na</strong>dobúdacej ceny tlaèiarní a prevádzkových nákladov<br />

<strong>na</strong> èiernu a farebnú tlaè<br />

Rýchlos tlaèe zmiešaného dokumentu sme merali<br />

pomocou dokumentu, ktorý obsahoval 50<br />

strán. Asi 20 % strán tohto dokumentu obsahovalo<br />

nejakú farebnú zložku, zvyšok bol èiernobiely.<br />

Na „farebných“ stranách sme použili farebné zvýraznenia<br />

textu, pridali sme aj tabu¾ky, grafy<br />

i obrázky. Rýchlos tlaèe sme vypoèítali a<strong>na</strong>logickým<br />

spôsobom ako v predchádzajúcom prípade.<br />

Ïalej sme tlaèili dva dokumenty: fotografiu<br />

v maximálnej ve¾kosti A4 a <strong>na</strong>koniec dokument,<br />

ktorý obsahoval menšiu fotografiu, testovaciu ružicu<br />

a farebne vyplnené pravouhlé plochy. Opä<br />

sme merali dobu tlaèe a vypoèítali rýchlos tlaèe.<br />

Všetky údaje zamerané <strong>na</strong> rýchlos tlaèe sú zobrazené<br />

v tabu¾ke è. 2 a v grafickej forme <strong>na</strong> grafe 1.<br />

PREVÁDZKOVÉ PARAMETRE<br />

A CENA TLAÈIARNE<br />

Ceny jednotlivých tlaèiarní, ako i spotrebného<br />

materiálu sme zí<strong>sk</strong>ali od dodávate¾ov. Upozoròujeme,<br />

že ide o koncové odporúèané ceny bez DPH<br />

a boli platné <strong>na</strong> zaèiatku novembra 2001. Prevádzkové<br />

náklady sme poèítali <strong>na</strong> základe ceny<br />

spotrebného materiálu a výrobcom udávanej životnosti<br />

týchto èastí.<br />

Chceme upozorni , že všetci výrobcovia po<strong>sk</strong>ytujú<br />

údaj o životnosti spotrebného materiálu<br />

viažuci sa <strong>na</strong> 5-, resp. 15-percentné pokrytie. Ako<br />

sme už viackrát upozornili, dokumenty s takýmto<br />

nízkym pokrytím sú však v praxi <strong>sk</strong>ôr výnimkou.<br />

Hlavne ak tlaèíte fotografie, musíte poèíta<br />

s ove¾a vyšším pokrytím, a teda aj zvýšením<br />

sumy za vytlaèenú stranu.<br />

Grafické vyjadrenie <strong>na</strong>dobúdacích cien a prevádzkových<br />

parametrov pre èiernu a farebnú tlaè<br />

je zobrazené <strong>na</strong> grafe 2.<br />

AKO SME HODNOTILI<br />

Pri hodnotení sme si všímali nákupnú cenu tlaèiarne,<br />

jej prevádzkové náklady pri èiernej i farbenej<br />

tlaèi. Ïalej sme hodnotili dosiahnutú rýchlos<br />

tlaèe poèas <strong>na</strong>šich testov pri monochromatickej<br />

i farebnej tlaèi a, prirodzene, dosiahnutú<br />

kvalitu tlaèe. Zoh¾adnili sme celkovú hodnotu<br />

dodávky vrátane dodanej výbavy, možností ovládacieho<br />

programu a jednoduchosti použitia tlaèiarne.<br />

V prípade nákupnej ceny tlaèiarne, prevádzkových<br />

nákladov a dosiahnutej rýchlosti sme vypoèítali<br />

bodové hodnotenie. Body sme stanovili pomocou<br />

lineárnej prepoèítavacej funkcie, prièom<br />

sa udelené body pohybujú od 5 do 10 bodov.<br />

Toto hodnotenie sa <strong>na</strong>chádza vždy pri opise konkrétnej<br />

tlaèiarne.<br />

Na tomto mieste sa <strong>na</strong>chádza aj hodnotenie<br />

kvality tlaèe a pridanej hodnoty. Kvalitu tlaèe<br />

sme posudzovali vzh¾adom <strong>na</strong> výsledky ostatných<br />

tlaèiarní v teste. Na posúdenie výsledkov<br />

sme použili materiály zí<strong>sk</strong>ané pri <strong>na</strong>stavení <strong>na</strong>jkvalitnejšieho<br />

režimu tlaèe, aký dokázala tlaèiareò<br />

vyprodukova . Na úèely posúdenia kvality<br />

sme tlaèili dva dokumenty: fotografiu ve¾kosti A4<br />

a dokument s obchodnou grafikou.<br />

Výsledné hodnotenie kvality tlaèe sme realizovali<br />

za denného svetla s využitím lupy. Treba<br />

konštatova , že dosiahnutá kvalita tlaèe všetkých<br />

posudzovaných modelov je <strong>na</strong>ozaj dos podobná<br />

a rozdiely <strong>sk</strong>ôr objavíte pomocou lupy než pozorovaním<br />

vo¾ným okom. Pomocou lupy sme preto<br />

urèili, že <strong>na</strong>jlepšiu kvalitu v <strong>na</strong>šom teste dosiahli<br />

dva modely – HP Color LaserJet 4550HDN a OKI<br />

C7400. V oblasti hodnotenia kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov<br />

sa pritom <strong>na</strong>jlepšou kvalitou vyz<strong>na</strong>èovalo<br />

riešenie od firmy HP, a to <strong>na</strong>priek tomu, že ide<br />

o tlaèiareò s optickým rozlíšením 600 dpi. V oblasti<br />

tlaèe fotografie dosiahla <strong>na</strong>jlepší výsledok<br />

tlaèiareò OKI C7400, a to v režime tlaèe pomocou<br />

jazyka PostScript.<br />

Pri hodnotení pridanej hodnoty sme zoh¾adòovali<br />

kapacitu vstupných zásobníkov, odporúèaný<br />

mesaèný výkon tlaèiarne, možnosti<br />

rozširovania, kapacitu pamäte RAM a jednoduchos<br />

inštalácie.<br />

56 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

Epson AcuLaser 2200<br />

Ide o tlaèiareò založenú <strong>na</strong> mechanike od firmy<br />

Minolta. Používa teda systém zásobníkov <strong>na</strong> toner<br />

umiestnených v karuseli. Od modelu Magicolor<br />

2200GN sa však kompletne líši elektronickou výbavou.<br />

Používa o nieèo rýchlejší procesor, ale v základnej<br />

dodávke neobsahuje PostScript. Vyšší model<br />

AcuLaser C2000PS potom predstavuje základný<br />

model s rozšírením o jazyk PostScript a pamä ou<br />

RAM s kapacitou 160 MB.<br />

Rov<strong>na</strong>ko je modifikovaný aj používate¾<strong>sk</strong>ý panel<br />

tejto tlaèiarne. Pod¾a nášho názoru je používate¾<strong>sk</strong>ý<br />

panel tohto modelu preh¾adnejší v porov<strong>na</strong>ní<br />

s riešením od firmy Minolta. Za príplatok je možné<br />

dokúpi duplexnú jednotku a ïalší podávaè. Maximál<strong>na</strong><br />

kapacita vstupných podávaèov tak vzrastie<br />

<strong>na</strong> 1150 listov.<br />

Optické rozlíšenie tlaèiarne je 600 × 600 dpi,<br />

technológia AcuLaser 2400 C-RIT ho softvérovo<br />

zvyšuje <strong>na</strong> 2400 dpi. Pri tlaèi fotografie sme zistili<br />

o nieèo menej kontrastný výsledok ako pri konkurenèných<br />

modeloch, no kvalita tlaèe kancelár<strong>sk</strong>ej<br />

grafiky bola ve¾mi dobrá.<br />

Okrem ovládaèa sa k tejto tlaèiarni dodáva aj softvérový<br />

monitor tlaèe. Pomocou neho sa dá zis ova<br />

stav spotrebného materiálu a prevádzkový stav tlaèiarne.<br />

Pri pripojení <strong>na</strong> poèítaèovú sie sú tieto informácie<br />

dostupné kdeko¾vek zo siete. Pri <strong>na</strong>šom<br />

teste sme pri zapojovaní tlaèiarne do siete síce chví-<br />

¾u laborovali s ovládacím programom, ale <strong>na</strong>koniec<br />

sa nám to podarilo. Z h¾adi<strong>sk</strong>a rozmerov patrí táto<br />

tlaèiareò medzi <strong>na</strong>jmenšie z nášho testu.<br />

Tlaèiareò zapožièal: BGS Distribution, a. s.<br />

Ce<strong>na</strong>: 90 990 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri 5-percentnom<br />

pokrytí: 0,99 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany pri 15-percentnom<br />

pokrytí: 4,11 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Kvalita tlaèe pri kancelár<strong>sk</strong>om dokumente: nnnnnnnnnn<br />

Kvalita tlaèe fotografie:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe èierneho textu: nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe farebného dokumentu: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové náklady pri èiernej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové parametre pri farebnej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèiarne:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Pridaná hodnota:<br />

nnnnnnnnnn<br />

HP Color LaserJet 4550HDN<br />

Táto tlaèiareò nám bola dodaná v maximálnej výbave.<br />

V balení sme teda <strong>na</strong>šli aj rozširujúci zásobník<br />

i duplexnú jednotku. K zariadeniu sa dodáva<br />

presný návod <strong>na</strong> zostavenie. Tlaèiareò je po zložení<br />

dos ažká a manipuláciu s òou zvládnu len<br />

fyzicky zdatnejší zamest<strong>na</strong>nci. Jej ve¾kou výhodou<br />

sú nízke prevádzkové náklady, èo sa prejavuje<br />

<strong>na</strong>jmä pri tlaèi èierneho textu. Aj pri tlaèi farebných<br />

materiálov sú však náklady prijate¾né.<br />

Tlaèiareò je jednoz<strong>na</strong>ène výhodná pre používate¾ov<br />

s požiadavkami <strong>na</strong> masovú tlaè. V týchto prípadoch<br />

sa uplatnia nízke prevádzkové náklady,<br />

ve¾ká kapacita vstupných zásobníkov a duplexná<br />

jednotka. Tlaèiareò nie je v porov<strong>na</strong>ní s konkurenènými<br />

modelmi rýchla, ale dosiahnutá kvalita<br />

tlaèe patrí jednoz<strong>na</strong>ène medzi <strong>na</strong>jlepšie v <strong>na</strong>šom<br />

teste. Optické rozlíšenie tlaèe je síce „len“ 600 ×<br />

600 dpi, ale použitá softvérová technológia <strong>na</strong><br />

rozšírenie rozlíšenia <strong>na</strong> 2400 dpi pracuje ve¾mi<br />

dobre. Kvalitu tlaèe dokumentu s obchodnou grafikou,<br />

ktorý zahrnuje testovaciu ružicu a farbou<br />

vyplnené tvary, tak považujeme za <strong>na</strong>jlepšiu zo<br />

všetkých testovaných tlaèiarní. Aj pri tlaèi fotografie<br />

sme zaregistrovali ve¾mi kvalitné výsledky.<br />

Softvérové vybavenie tejto tlaèiarne je <strong>na</strong>dštandardné,<br />

pripoji ju <strong>na</strong> poèítaèovú sie je hraèkou.<br />

Okrem tohto modelu je možné zakúpi aj menej<br />

vybavené (teda aj lacnejšie) varianty – bez rozširovacieho<br />

zásobníka a bez duplexnej jednotky.<br />

Tlaèiareò zapožièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o, spol. s r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 202 600 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri 5-percentnom<br />

pokrytí: 0,80 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany pri 15-percentnom<br />

pokrytí: 3,99 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Kvalita tlaèe pri kancelár<strong>sk</strong>om dokumente: nnnnnnnnnn<br />

Kvalita tlaèe fotografie:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe èierneho textu: nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe farebného dokumentu: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové náklady pri èiernej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové parametre pri farebnej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèiarne:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Pridaná hodnota:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Minolta QMS Magicolor 2200GN<br />

Minolta patrí medzi výrobcov, ktorým sa <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />

trhu v segmente farebných laserových tlaèiarní<br />

darí ve¾mi dobre. Pod¾a údajov a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti<br />

IDC za prvú polovicu roka 2001 táto spoloènos<br />

predala <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu <strong>na</strong>jviac farebných laserových<br />

tlaèiarní. Vïaèí za to predovšetkým obchodnej<br />

politike, ktorá umožnila <strong>na</strong>stavi ve¾mi priaznivú<br />

cenu týchto tlaèiarní. Model Magicolor 2200<br />

De<strong>sk</strong>Laser (tlaèiareò typu GDI – urèená len pre prostredie<br />

Windows) sa predáva za cenu 44 000 Sk bez<br />

DPH. My sme však mali v teste novší model, ktorý<br />

obsahuje inovovanú elektronickú výbavu.<br />

Tlaèiareò používa optické rozlíšenie 1200 ×<br />

1200 dpi a ovládací program je aj v èeštine. Zo<br />

stránky rýchlosti je optimalizovaná hlavne <strong>na</strong> tlaè<br />

èiernobielych dokumentov, kde sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

druhý <strong>na</strong>jlepší výsledok v teste. Tlaè farebných dokumentov<br />

trvá o nieèo dlhšie, ale týka sa to <strong>na</strong>jmä<br />

tlaèe fotografií a komplikovaných dokumentov.<br />

Dôležité však je, že tlaèiareò dosahuje ve¾mi dobrú<br />

kvalitu tlaèe pri kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentoch i fotografiách.<br />

Za príplatok výrobca ponúka rozšírenie záruky <strong>na</strong><br />

3 roky, duplexnú jednotku (18 200 Sk bez DPH),<br />

5-priehradkový výstupný triediè (36 400 Sk bez DPH)<br />

a rozširujúci vstupný zásobník (5900 Sk bez DPH).<br />

Pod¾a nášho názoru je táto tlaèiareò výhodná<br />

pre podniky strednej ve¾kosti, kde sa uplatní aj ako<br />

univerzál<strong>na</strong> tlaèiareò <strong>na</strong> tlaè èiernych i farebných<br />

dokumentov.<br />

Tlaèiareò zapožièala: Minolta Slovakia, spol. s r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 99 900 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri 5-percentnom<br />

pokrytí: 1,27 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany pri 15-percentnom<br />

pokrytí: 4,60 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Kvalita tlaèe pri kancelár<strong>sk</strong>om dokumente: nnnnnnnnnn<br />

Kvalita tlaèe fotografie:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe èierneho textu: nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe farebného dokumentu: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové náklady pri èiernej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové parametre pri farebnej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèiarne:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Pridaná hodnota:<br />

nnnnnnnnnn<br />

12/2001 PC REVUE 57

H A R D W A R E<br />

OKI C7400<br />

NAJPPEPRACOVANEJŠÍ SYSTÉM TLAÈE<br />

Ako sme už uviedli v èasti Princíp práce farebných<br />

laserových tlaèiarní, používa táto tlaèiareò technológiu<br />

tlaèe so samostatne oddelite¾nými zásobníkmi<br />

<strong>na</strong> toner a tlaèovými valcami. Použitý spôsob výpoètu<br />

prevádzkových parametrov preto mierne<br />

znevýhodòuje tento model, keïže sme nezoh¾adnili<br />

možnos výmeny tlaèových valcov pod¾a ich <strong>sk</strong>utoènej<br />

spotreby. Výhodou je aj dlhodobá životnos<br />

ïalších spotrebných èastí. Prevádzkové náklady pri<br />

farebnej tlaèi budú preto v <strong>sk</strong>utoènosti o nieèo nižšie.<br />

Ïalšou výhodou je zdvihnutie farebných tlaèových<br />

valcov pri tlaèi èierneho dokumentu. Výsledkom<br />

je ich nulové opotrebenie pri tlaèi takýchto<br />

dokumentov. Konštrukcia tlaèiarne zais uje jednoduché<br />

odstraòovanie zaseknutého papiera.<br />

Dosiahnutá kvalita tlaèe fotografií patrí medzi<br />

<strong>na</strong>jlepšie, aké sme dosiahli v <strong>na</strong>šom teste. Tlaèiareò<br />

za to vïaèí hlavne optickému rozlíšeniu 1200 dpi,<br />

podpore jazyka PostScript a kvalitnému toneru. Táto<br />

vlastnos sa uplatní <strong>na</strong> takých pracovi<strong>sk</strong>ách, kde<br />

sa kladie maximálny dôraz <strong>na</strong> kvalitu tlaèe.<br />

Tlaèiareò OKI C7400 je <strong>na</strong>jdrahšia tlaèiareò z nášho<br />

testu, ale používate¾ v rámci dodávky dostane<br />

duplexnú jednotku, 5 GB pevný di<strong>sk</strong> a okrem štandardných<br />

pripojení je tu možnos použitia portu<br />

USB. Tlaèiareò zároveò umožòuje tlaèi <strong>na</strong> médium<br />

hrúbky až 200 g/m 2 , èo je <strong>na</strong>jviac v <strong>na</strong>šom teste. Naše<br />

testy potvrdili vysokú rýchlos tlaèe hlavne<br />

v oblasti farebných dokumentov. Najväèší nárast<br />

rýchlosti v porov<strong>na</strong>ní s konkurenciou sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

pri tlaèi zmiešaných dokumentov.<br />

Tlaèiareò zapožièal: Oki Systems (Czech and<br />

Slovak), spol. s r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 209 210 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri 5-percentnom<br />

pokrytí: 0,97 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany pri 15-percentnom<br />

pokrytí: 3,98 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Kvalita tlaèe pri kancelár<strong>sk</strong>om dokumente: nnnnnnnnnn<br />

Kvalita tlaèe fotografie:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe èierneho textu: nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe farebného dokumentu: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové náklady pri èiernej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové parametre pri farebnej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèiarne:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Pridaná hodnota:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Tally T8006<br />

NAJLEPŠÍ POMER VÝKON/CENA<br />

Tlaèiareò Tally predstavuje <strong>na</strong>jnovší prírastok<br />

v portfóliu tejto firmy. Použitý princíp tlaèe, opísaný<br />

v èasti Princíp práce farebných laserových tlaèiarní,<br />

umožòuje relatívne rýchlu tlaè pri farebných dokumentoch.<br />

Rekordmanom je však táto tlaèiareò hlavne<br />

pri tlaèi èiernych dokumentov. Výrobca uvádza<br />

hodnotu až 24 strán za minútu. Ve¾kou výhodou<br />

tejto tlaèiarne je <strong>na</strong>jnižšia <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> v teste,<br />

prièom kompenzáciou za túto cenu nie sú zvýšené<br />

prevádzkové náklady. Tlaèiareò Tally je typu GDI,<br />

a teda spracovanie tlaèových údajov má <strong>na</strong> starosti<br />

predovšetkým použitý operaèný systém. Zároveò to<br />

z<strong>na</strong>mená, že poèítaè je spracovaním údajov zamest<strong>na</strong>ný<br />

o nieèo dlhšie, ako je to v prípade iných riešení.<br />

Tally T8006 pritom využíva vlastný tlaèový jazyk<br />

CPL (Compressed Printer Language).<br />

Nevýhodou tlaèiarne je, že nemá manuálny podávaè.<br />

Domnievame sa však, že to ve¾mi neprekáža.<br />

V operaènom systéme Windows 98 nám chýbala<br />

možnos použitia vodoz<strong>na</strong>kov, ale v <strong>sk</strong>utoènosti<br />

aj táto funkcia patrí <strong>sk</strong>ôr medzi menej využívané.<br />

V prípade operaèného systému Windows<br />

NT 4.0 a 2000 sú vodoz<strong>na</strong>ky k dispozícii.<br />

Súèas ou inštalaèného CD média sú videozábery<br />

zobrazujúce používanie tlaèiarne a riešenie problémov.<br />

Ako príslušenstvo sa dá prikúpi doplnkový<br />

vstupný podávaè <strong>na</strong> 250 listov (24 661 Sk bez DPH)<br />

a duplexná jednotka (50 442 Sk bez DPH). Pevný<br />

di<strong>sk</strong> ani rozširujúcu pamä RAM nie je možné<br />

použi .<br />

Tlaèiareò zapožièal: Tecomprint, spol. s r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: 75 890 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany pri 5-percentnom<br />

pokrytí: 1,16 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany pri 15-percentnom<br />

pokrytí: 4,36 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Kvalita tlaèe pri kancelár<strong>sk</strong>om dokumente: nnnnnnnnnn<br />

Kvalita tlaèe fotografie:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe èierneho textu: nnnnnnnnnn<br />

Rýchlos tlaèe farebného dokumentu: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové náklady pri èiernej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Prevádzkové parametre pri farebnej tlaèi: nnnnnnnnnn<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèiarne:<br />

nnnnnnnnnn<br />

Pridaná hodnota:<br />

nnnnnnnnnn<br />

58 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

BUDÚCNOS FAREBNÝCH<br />

LASEROVÝCH TLAÈIARNÍ<br />

Do budúcnosti predpokladáme ïalší nárast<br />

rýchlosti tlaèe v èiernobielom i farebnom<br />

režime. Domnievame sa, že maximálne<br />

rýchlosti farebných laserových tlaèiarní<br />

presiahnu hranicu 30 strán za minútu už<br />

v budúcom roku. Na druhej strane nepredpokladáme<br />

radikálny nárast rozlíšenia.<br />

Dosiahnutá kvalita tlaèe totiž postaèuje<br />

pre väèšinu <strong>na</strong>sadení a jej ïalšie zvyšovanie<br />

by bolo vzh¾adom <strong>na</strong> nevyhnutné<br />

náklady asi neekonomické. V budúcom<br />

roku však oèakávame pokles nákupných<br />

cien týchto zariadení.<br />

Radikálny vývoj pravdepodobne <strong>na</strong>stane<br />

v programovom vybavení tlaèiarní. Hlavne<br />

pre reprografické štúdiá a menšie firmy by<br />

sme privítali možnos presného urèenia<br />

nákladov tlaèe <strong>na</strong> konkrétny výtlaèok.<br />

Konštruktéri pravdepodobne popracujú aj<br />

<strong>na</strong> ïalšom zjednodušení používania týchto<br />

zariadení. Zároveò sa bude rozširova spektrum<br />

doplnkov po<strong>sk</strong>ytovaných k tlaèiaròam<br />

s cie¾om vytvori komplexné a cenovo efektívne<br />

pracovi<strong>sk</strong>o <strong>na</strong> tlaè, <strong>sk</strong>enovanie i kopírovanie<br />

dokumentov.<br />

Na druhej strane si však uvedomujeme,<br />

že segment monochromatických laserových<br />

tlaèiarní bude <strong>na</strong>ïalej tvori <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšiu<br />

èas tohto typu tlaèiarní.<br />

VYHODNOTENIE TESTU<br />

A ZÁVER<br />

Farebné laserové tlaèiarne nie sú <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />

trhu ešte príliš rozšírené. Ich ponuka je však už<br />

pomerne pestrá a pokrýva požiadavky podnikov<br />

všetkých ve¾kostí. Každý z testovaných modelov<br />

má cie¾ový segment, v ktorom jeho výhody<br />

vyniknú. Je teda len <strong>na</strong> používate¾ovi, aby si<br />

vybral pod¾a cie¾a použitia tlaèiarne.<br />

Epson AcuLaser C2000 a Minolta QMS<br />

Magicolor 2200GN predstavujú typické tlaèiarne<br />

pre <strong>na</strong>sadenie v podnikoch stredných<br />

ve¾kostí. Model AcuLaser C2000 sa uplatní <strong>sk</strong>ôr<br />

pri rýchlejšej tlaèi farebných dokumentov,<br />

prièom je o nieèo lacnejší. Magicolor 2200GN<br />

môžeme odporúèa <strong>na</strong> také <strong>na</strong>sadenie, kde sa<br />

budú èasto tlaèi okrem farebných dokumentov<br />

aj monochromatické dokumenty. Jej výhodou<br />

je integrácia PostScriptu v štandardnej<br />

dodávke. HP Color Laser 4550HDN je jednoz<strong>na</strong>ène<br />

tlaèiareò <strong>na</strong> masovú produkciu dokumentov<br />

s farebnými zvýrazneniami a obchodnou<br />

grafikou. Tu sa prejavia nízke prevádzkové<br />

náklady, dosiahnutá kvalita tlaèe a celkové<br />

vybavenie tlaèiarne. OKI C7400 je urèená <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>sadenie, kde sa kladie dôraz <strong>na</strong> maximálnu<br />

kvalitu tlaèe farebných dokumentov, ako i ve¾kú<br />

rýchlos v tejto oblasti. Koncovým používate¾om<br />

tak môžu by rozlièné návrhové<br />

štúdiá, reklamné agentúry a, prirodzene, väèšie<br />

podniky. Pre menej nároèných používate¾ov<br />

sú k dispozícii lacnejšie modifikácie s rôznym<br />

stupòom výbavy. Tlaèiareò Tally T8006 je svojou<br />

cenou <strong>na</strong>jviac prispôsobená požiadavkám<br />

sloven<strong>sk</strong>ého trhu. Po<strong>sk</strong>ytuje kvalitné výstupy<br />

a svojimi možnos ami pokryje požiadavky<br />

menších a stredných podnikov.<br />

Na základe výsledkov testu sme sa tentoraz<br />

rozhodli udeli dve ocenenia. Tip redakcie za<br />

celkové technické spracovanie spôsobu tlaèe,<br />

funkèné vybavenie a dosiahnutú rýchlos tlaèe<br />

farebných dokumentov si odnáša tlaèiareò OKI<br />

C7400. Druhé ocenenie Tip redakcie sme udelili<br />

tlaèiarni Tally T8006 za <strong>na</strong>jlepší pomer výkon/ce<strong>na</strong>.<br />

Ide o model, ktorý cenovo <strong>na</strong>jviac<br />

vyhovuje požiadavkám menších firiem.<br />

Ako uvádzame vo vloženom èlánku, v budúcnosti<br />

oèakávame zvýšenie penetrácie farebných<br />

laserových tlaèiarní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Predpokladáme<br />

ïalší pokles cien v tomto segmente, a teda<br />

možnos obstara si farebnú laserovú tlaèiareò<br />

aj pre menšie firmy. Prím však <strong>na</strong>ïalej budú<br />

hra monochromatické laserové tlaèiarne.<br />

Ešte pripomeòme, že <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je možné<br />

kúpi aj iné typy farebných laserových tlaèiarní.<br />

Takéto modely po<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong>pr. firmy Brother,<br />

Kyocera alebo Lexmark. Tie však v èase realizácie<br />

testu neboli ešte <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu.<br />

Predpokladáme, že s týmito modelmi vás bližšie<br />

oboznámime v niektorých ïalších èíslach<br />

PC REVUE.<br />

Dúfame, že výsledky tohto testu vám pomôžu<br />

pri výbere farebnej tlaèiarne, s ktorou budete<br />

spokojní.<br />

n<br />

12/2001 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

Siemens ME45<br />

Hoci funkènos ou je ME45 <strong>sk</strong>ôr „ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>ym<br />

telefónom“, vïaka odolnosti<br />

voèi prachu, nárazom a striekajúcej<br />

vode je urèený <strong>na</strong>jmä pre ¾udí,<br />

ktorí si z kancelárie zvyknú od<strong>sk</strong>oèi<br />

za športom èi do prírody èiže<br />

ide o mobil „do voza aj do koèa“.<br />

Siemens ME45 je schopný, ako v súèasnosti<br />

jeden z mála telefónov, prenáša<br />

vïaka integrovanému protokolu<br />

GPRS dáta a e-maily z internetu do<br />

notebooku alebo osobného poèítaèa<br />

väèšou rýchlos ou ako GSM. Pod¾a<br />

reálnych <strong>sk</strong>úseností z iných krajín,<br />

kde už GPRS beží, to však v praxi asi<br />

nebude viac ako dvojnásobok, takže<br />

môžeme poèíta v lepšom prípade s<br />

rýchlos ou okolo 20 kb/s.<br />

K ïalším výrazným vlastnostiam<br />

patrí zdoko<strong>na</strong>lený organizér, jednoduchá<br />

synchronizácia s programom<br />

Microsoft Outlook a inteligentné písanie<br />

textu (T9), hlasová vo¾ba dvadsiatich<br />

telefónnych èísel alebo desiatich<br />

položiek menu, hlasitý odposluch<br />

a kvalitný reproduktor. Poteší aj<br />

možnos ukladania hlasových poznámok<br />

èi diktovanie textu.<br />

Jednou zo zaujímavých funkcií je<br />

variabilná správa pamäte, ktorá<br />

umožní prideli pamä <strong>na</strong>jèastejšie<br />

používaným funkciám. Používate¾ sa<br />

tak môže rozhodnú <strong>na</strong>príklad medzi<br />

500 miestami v telefónnom zoz<strong>na</strong>me<br />

alebo väèším poètom uložených SMS<br />

správ.<br />

Dizajn telefónu je celkom príažlivý.<br />

Z nenápadného sivého pogumovaného<br />

telefónu vystupuje rozmerný<br />

podsvietený displej, ktorého<br />

jantárová farba je ve¾mi príjemná. Aj<br />

prechod do šetriaceho<br />

režimu je príjemne<br />

postupný. Šes riadkov <strong>na</strong> prehliadanie<br />

textových správ spolu<br />

dobre èitate¾ným fontom písma zvyšuje<br />

kvalitu zobrazovania. Po uplynutí<br />

pred<strong>na</strong>stavite¾nej doby sa <strong>na</strong> displeji<br />

môže objavi šetriè obrazovky,<br />

reprezentovaný buï obrázkom, alebo<br />

a<strong>na</strong>lógovými hodi<strong>na</strong>mi.<br />

Logika ovládania vychádza z modelu<br />

SL-45, ku ktorému pribudol stredový<br />

krížový ovládaè plniaci viac<br />

funkcií. Pri stlaèení a pridržaní šípky<br />

hore sa <strong>na</strong>príklad aktivuje hlasové<br />

Siemens ME45 je telefón <strong>na</strong>bitý<br />

funkciami, ktoré používatelia chcú<br />

ma k dispozícii nielen v kancelárii,<br />

ale aj v teréne.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

ovládanie, a to buï funkcií telefónu,<br />

alebo vytoèenia èísla z adresára.<br />

Displej:<br />

Grafický, až šes riadkov textu<br />

Rozmery: v × š × h (mm) / Hmotnos (g) 109 × 46 × 21 / 99<br />

Doba pohotovosti (h) / hovoru (min.) 60 - 300/100 - 360<br />

Pásma GSM 900/1800<br />

Akumulátor: typ, kapacita, doba <strong>na</strong>bíjania (h) Li-Ion, 840 mAh, 2<br />

Hlasové ovládanie funkcií telefónu<br />

Áno<br />

Pamä telefónneho zoz<strong>na</strong>mu v telefóne Áno /50/500<br />

Pamä pre SMS v telefóne<br />

Áno<br />

Volané / prijaté / zmeškané hovory 10/10/10<br />

Vyzváòacie tóny 42<br />

Hlasové vytáèanie<br />

Áno<br />

Prediktívne vkladanie textu T9<br />

Áno<br />

Vibraèné vyzváòanie<br />

Áno<br />

Hodiny / budík / dátum / kalkulaèka<br />

Áno / Áno / Áno / Áno<br />

Hry / poèet Áno / 2<br />

Hlasitý odposluch<br />

Áno<br />

IrDA port<br />

Áno<br />

Pripojenie k PC cez sériový kábel<br />

Áno<br />

WAP 1.2<br />

Data / Fax<br />

GPRS 3+1, CSD / Áno<br />

HSCSD<br />

Nie<br />

GPRS 3+1<br />

Zostalo, samozrejme, tlaèidlo rýchleho<br />

prístupu k zvolenej funkcii, po<br />

oboch stranách šasi je k dispozícii<br />

ešte trojica klávesov <strong>na</strong> obsluhu<br />

hlavne hlasovej èasti.<br />

Ve¾kos tlaèidiel je limitovaná<br />

ve¾kos ou mobilu, takže „hromotåci“<br />

s ve¾kými prstami si prídu<br />

<strong>na</strong> svoje. Stláèanie je pomerne<br />

tuhé, pri písaní dlhších správ<br />

si teda trochu zaposilòujete.<br />

Stredový kurzor sa síce ovláda<br />

príjemne, ale mohol by by drsnejší<br />

<strong>na</strong> dotyk, lebo trošku sa šmýka. Keï<br />

už sme pri tých subjektívnych dojmoch...<br />

ME45 ponúka až 300 hodín pohotovostného<br />

režimu alebo 6 hodín telefonovania.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že ide o<br />

taký malý a ¾ahký prístroj (len 99 g),je<br />

prekvapujúca ve¾ká výdrž batérií.<br />

Pri posielaní digitálnych vizitiek<br />

potešila ústretovos ME45 voèi konkurenèným<br />

telefónom z<strong>na</strong>èky Nokia<br />

èi Ericsson, ako aj prenos s osobnými<br />

organizérmi. V dodanom softvéri mi<br />

však chýbala možnos editácie telefónneho<br />

zoz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong> SIM karte èi písanie<br />

SMS cez poèítaè.<br />

Siemens ME45 je po sèítaní všetkých<br />

plusov a mínusov rozhodne<br />

vhodnou vo¾bou pre tých, ktorí si<br />

potrpia <strong>na</strong> telefón <strong>na</strong>bitý funkciami,<br />

ktoré chcú ma k dispozícii nielen<br />

v kancelárii, ale aj v teréne. Malými<br />

rozmermi a ve¾kým displejom si tak<br />

zí<strong>sk</strong>a urèite mnoho priaznivcov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 16 990 Sk s DPH<br />

Zapožièal: Siemens<br />

Martin Drobný<br />

12/2001 PC REVUE 61

H A R D W A R E<br />

Toshiba Portégé 4000-10E<br />

Z jesennej dávky noviniek spoloènosti Toshiba sa<br />

do redakcie ako prvý dostal <strong>na</strong>jmenší model, ktorý<br />

prešiel v porov<strong>na</strong>ní s predchodcami (Portégé<br />

3480CT, resp. 3490) výraznými zme<strong>na</strong>mi.<br />

ZMENY V KOCKE. Zmeny sa dotkli v prvom rade<br />

dizajnu. Farebne síce Toshiba ostala pri kombinácii<br />

striebornej a èiernej, no pokia¾ ide o rozmery a<br />

mechanické vyhotovenie, <strong>na</strong>stali viaceré zmeny.<br />

Prvou, ktorú si používate¾ všimne, je zaoblenie notebooku<br />

a upevnenie displeja, ktorý je s telom notebooku<br />

spojený v strede. Uvo¾nený boèný priestor využili<br />

vývojári <strong>na</strong> umiestnenie reproduktorov.<br />

KONFIGURÁCIA. Základným kameòom mininotebookov<br />

Toshiba sú tradiène mikroprocesory Intel<br />

z radu ULV. V prípade nového modelu to z<strong>na</strong>mená<br />

použitie Pentia III ULV s pracovnou frekvenciou<br />

750 MHz. Systémová zbernica pracuje <strong>na</strong> 100 MHz<br />

a v základnej výbave je notebook dodávaný so 128<br />

MB operaènej pamäte, ktorú možno rozšíri až <strong>na</strong> 1<br />

GB. Z di<strong>sk</strong>ových zariadení je v notebooku zabudovaný<br />

pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 20 GB a 8× DVD<br />

mechanika, ktorú vïaka <strong>sk</strong>utoènosti, že je v module<br />

Slim SelectBay, môže používate¾ zameni za<br />

niektorý iný z dostupných modulov. Di<strong>sk</strong>etová<br />

mechanika je externá a k notebooku sa pripája<br />

prostredníctvom portu USB. Grafický subsystém je<br />

založený <strong>na</strong> èipe Trident Cyber Blade, doplnenom<br />

16 MB video pamäte, a 12,1" polysilikónovom displeji.<br />

Tieto komponenty umožòujú zobrazenie v režime<br />

1024 × 768 bodov, v prípade pripojenia k externému<br />

monitoru je adaptér schopný zobrazova v<br />

rozlíšení až do 1600 × 1200 bodov. Portégé 4000 aj<br />

<strong>na</strong>priek svojim minimálnym rozmerom a hmotnosti<br />

ponúka používate¾ovi celú škálu rozhraní, hoci<br />

aj v tejto oblasti vidie s<strong>na</strong>hu po inovácii. Na notebooku<br />

by ste márne h¾adali paralelné èi sériové rozhranie.<br />

Zato tu je dvojica portov USB, VGA konektor,<br />

FIR (Fast InfraRed), dvojica PC Card slotov, konektor<br />

<strong>na</strong> pripojenie docking station a èítaèka pamä ových<br />

kariet. Posledne zmienený komponent však <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u využije málokto, podporuje totiž<br />

pamä ové médiá SD Card a fotoaparátov pracujúcich<br />

s nimi je u nás ako šafranu (pokia¾ viem, iba Minolta<br />

Dimage E203). Za zmienku tiež stojí sie ová výbava<br />

notebooku. Okrem zvyèajného modemu a sie ovej<br />

karty má Portégé zabudovaný aj adaptér bezdrôtovej<br />

siete Wi-Fi a Bluetooth.<br />

VÝKON. V prvom rade si musíme uvedomi , že<br />

mininotebooky nikdy nebudú výkonnostne porov<strong>na</strong>te¾né<br />

s výkonnejším de<strong>sk</strong>topom èi normálnym<br />

notebookom. Tento fakt však možno akceptova<br />

ako cenu za zvýšenú mobilitu a výdrž pri práci <strong>na</strong><br />

batérie. Vcelku možno s výkonom notebooku vyslovi<br />

spokojnos , a to tak pri práci s kancelár<strong>sk</strong>ymi,<br />

ako aj multimediálnymi aplikáciami. Podrobnejšie<br />

informácie nájdete v tabu¾ke. V oblasti výdrže<br />

pri práci <strong>na</strong> batérie dosiahol notebook v testoch<br />

BatteryMark 4.1 <strong>na</strong>sledujúce èasy: v teste<br />

ConditioningRun 1:55 a v LifeTest 3:05. Pri používaní<br />

v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách sa nám podarilo<br />

s notebookom pracova ešte o nieèo dlhšie<br />

(maximum 3:25). Výrobcom udávaná hodnota je<br />

síce o nieèo vyššia (3:40), zaujímavejšie však znie<br />

informácia, že s použitím sekundárnej batérie je<br />

možné predåži tento èas ešte o ïalšiu hodinu.<br />

ZÁVER. Toshiba Portégé 4000-10E je ïalším modelom<br />

z tohto úspešného radu. Koktail, ktorý vývojári<br />

„<strong>na</strong>miešali“ v podobe kombinácie mobility,<br />

výdrže <strong>na</strong> batérie a výkonu, bude celkom isto pre<br />

používate¾ov lákavý. Jediné, èo tomuto notebooku<br />

Toshiba Portégé 4000-10E – tradièný mininotebook<br />

od Toshiby s tradiènými prednos ami – výkonom,<br />

dåžkou práce <strong>na</strong> batérie, malý rozmermi a nízkou<br />

hmotnos ou.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

možno vyèíta , je jeho ce<strong>na</strong>. To však k notebookom<br />

Toshiba patrí tiež takmer nerozluène.<br />

Hodnotenie:<br />

J Výdrž <strong>na</strong> batérie<br />

J Výkon<br />

L Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 160 990 Sk bez DPH<br />

Dodávete¾: HT Computers<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

T E C H N I C K É P R E D S T A V E N I E<br />

n COMPAQ iPAQ POCKET PC H3860<br />

Prvým vreckovým poèítaèom s operaèným systémom<br />

Microsoft Pocket PC 2002 v <strong>na</strong>šej redakcii je<br />

iPAQ H3860. Ide o zariadenie vychádzajúce z radu<br />

iPAQ, ktoré je charakteristické tenkým dizajnom,<br />

vysokým výkonom a kvalitným displejom. Srdcom<br />

poèítaèa je 32-bitový procesor Intel StrongARM<br />

206 MHz a 64 MB RAM. Okrem nového operaèného<br />

systému je novinkou oproti minulosti predåžená<br />

životnos batérií, možnos rozšírenia prístroja<br />

pomocou SD (Secure Digital) karty a mierne zmenený<br />

dizajn. Aj v tomto prípade výrobca použil<br />

systém oddelenej kolí<strong>sk</strong>y, samostatného puzdra a<br />

vlastného vreckového poèítaèa. Pod¾a výrobcu<br />

batéria vydrží <strong>na</strong> 10 hodín prevádzky. iPAQ H3860<br />

dokáže prehráva hudobné súbory MP3, súèas ou<br />

je aj digitálny zvukový záz<strong>na</strong>mník.<br />

Operaèný systém Pocket PC 2002 obsahuje<br />

„vreckové“ verzie aplikácií, ako je Word, Excel, Internet<br />

Explorer a Windows Media Player 8. Okrem<br />

toho tu používate¾, prirodzene, nájde databázu<br />

kontaktov, <strong>na</strong>plánovaných stretnutí a kalendár.<br />

Výrobca okrem toho priba¾uje k poèítaèu vlastného<br />

správcu úloh. V tomto vreckovom poèítaèi<br />

je možné použi aj systém hlasového ovládania<br />

kalendára, elektronickej pošty a kontaktov. Programové<br />

ovládanie pre tento spôsob je potrebné<br />

stiahnu zo stránky výrobcu. K osobnému poèítaèu<br />

sa iPAQ H3860 pripája pomocou sériového<br />

alebo USB portu, vreckový poèítaè sa po pripojení<br />

vlastne stáva súèas ou osobného poèítaèa. Súbory<br />

môžete prenáša pomocou myši, synchronizácia<br />

sa realizuje <strong>na</strong> jeden povel, jednoducho sa inštalujú<br />

aj aplikácie. Model iPAQ H3870 obsahuje už<br />

štandardne zabudovanú podporu pre Bluetooth.<br />

Pod¾a nášho názoru je iPAQ H3860 ve¾mi dobrý<br />

vreckový poèítaè. Ocenili sme jeho rozmery, kvalitu<br />

displeja i výdrž <strong>na</strong> batérie. Na jedno <strong>na</strong>bitie sme ho<br />

intenzívne používali dva a pol dòa. Zabudovaná pamä<br />

je postaèujúca <strong>na</strong> spúš anie viacerých programov<br />

súèasne i <strong>na</strong> úschovu ve¾kého množstva údajov.<br />

Hodnotenie:<br />

J Kvalita dispeja<br />

J Možnos rozšírenia pomocou SD karty<br />

J Na poèítaè s operaèným systémom<br />

Pocket PC výhodné rozmery<br />

a hmotnos<br />

L Nadobúdacia ce<strong>na</strong><br />

Technické parametre<br />

Procesor: Intel StrongARM 206 MHz<br />

Pamä RAM/ROM: 64 MB/32 MB<br />

Displej: TFT farebný, podsvietený 65 536 farieb,<br />

240 × 320 bodov<br />

Operaèný systém: Microsoft Pocket PC 2002<br />

Batéria: 1400 mAh, Lithium Polymer<br />

Rozmery (š × v × h): 84 × 133 × 16 mm<br />

Hmotnos : 190 g<br />

Ce<strong>na</strong>: 24 600 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Dodávate¾: Compaq Slovakia<br />

62 PC REVUE 12/2001

Pretec CompactGPS<br />

Jednou z ve¾mi atraktívnych mobilných<br />

technológií, ktorú sme doposia¾<br />

vídali <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> výstavách ako v reálnom<br />

živote, je technológia GPS (Global<br />

Positioning System). V tejto recenzii<br />

vám predstavíme výrobok, prostredníctvom<br />

ktorého premeníte váš<br />

PDA èi notebook <strong>na</strong> spo¾ahlivého „<strong>na</strong>vigátora“<br />

v teréne.<br />

ÚVOD DO GPS. Ide o systém urèený<br />

<strong>na</strong> zis ovanie aktuálnej polohy<br />

prostredníctvom siete satelitov. Po<br />

prvý raz bol spustený do prevádzky<br />

v roku 1974, vtedy ho tvorilo 24 satelitov<br />

a bol urèený výhradne pre vládu<br />

USA. Na urèenie polohy <strong>na</strong> zem<strong>sk</strong>om<br />

povrchu sa vtedy používali<br />

drahé a pomerne rozmerné prístroje.<br />

Od tých èias však technológie výz<strong>na</strong>mne<br />

pokroèili a celý systém sa<br />

doèkal aj komerèného využitia. Dnes<br />

sa koneène aj u nás zaèí<strong>na</strong>jú dodáva<br />

miniatúrne zariadenia, schopné využíva<br />

tento systém. Pochopite¾ne,<br />

presnos GPS využívaného vládou<br />

USA je podstatne vyššia ako pri komerènej<br />

službe. Odchýlka v ráde metrov<br />

je však pre väèšinu civilných aplikácií<br />

absolútne vyhovujúca.<br />

DODÁVKA. Už v úvode sme spomenuli,<br />

že Pretec CompactGPS sa dodáva<br />

vo verzii využite¾nej pre osobné organizéry.<br />

Základná èas prístroja má<br />

podobu karty CompactFlash a je urèená<br />

<strong>na</strong> zasunutie do rov<strong>na</strong>kého typu<br />

rozhrania. To nájdete <strong>na</strong> väèšine súèasných<br />

i starších PDA. Ïalšou èasou<br />

dodávky je anté<strong>na</strong>, ktorá je vybavená<br />

prepojovacím káblom s dåžkou<br />

5 metrov a v spodnej èasti má zabudovaný<br />

magnet. Mechanická konštrukcia<br />

antény spoloène s prepojovacím<br />

káblom u¾ahèujú montáž <strong>na</strong>príklad<br />

do motorového vozidla. CompactGPS<br />

sa dodáva spoloène s programovým<br />

vybavením, ktoré obsahuje<br />

ovládaèe a aplikáciu GPSDemo (<strong>na</strong><br />

CD, ktoré je súèas ou balenia). Lokálny<br />

distribútor k zariadeniu priba¾uje<br />

aj aplikáciu Route Planner Millenium.<br />

GPS V PRAXI. Pri inštalácii produktu<br />

je potrebné vybra správny typ PDA,<br />

<strong>na</strong> ktorý budete inštalova . To však pri<br />

pozornom sledovaní sprievodcu a dokumentácie<br />

(je aj v slovenèine) nepredstavuje<br />

problém. Po inštalácii ovládaèov<br />

a programu GPSDemo zí<strong>sk</strong>ate<br />

prístup k informácii o vašej aktuálnej<br />

polohe, dátume, èase, rýchlosti, ktorou<br />

sa pohybujete, a <strong>na</strong>dmor<strong>sk</strong>ej výške,<br />

v ktorej sa <strong>na</strong>chádzate. Zobrazovaná<br />

informácia je statická a jej aktualizácia<br />

sa robí <strong>na</strong> základe vášho pokynu.<br />

Podstatne širšie možnosti vám CompactGPS<br />

ponúka v spojení s programom<br />

Route Planner Millenium.<br />

Vrá me sa však ešte k samotnému<br />

prijímaèu. Ten je založený <strong>na</strong> dvanás<br />

kanálovej architektúre, vïaka<br />

ktorej po<strong>sk</strong>ytuje okamžitý výsledok<br />

za všetkých podmienok, a èo je nemenej<br />

dôležité, umožòuje minimalizova<br />

èas potrebný <strong>na</strong> lokalizáciu<br />

satelitov – TTFF (Time To First Fix), èo<br />

je èinnos , ktorá je realizovaná pri<br />

každom zapnutí prístroja GPS. V prípade<br />

zariadenia CompactGPS je èas<br />

potrebný <strong>na</strong> túto operáciu výrazne<br />

kratší vïaka tomu, že zariadenie má<br />

implementovanú vnútornú pamä<br />

SRAM, ktorá je nepretržite <strong>na</strong>pájaná a<br />

v ktorej sú uchovávané údaje o posledne<br />

<strong>na</strong>meranej pozícii. Opätovná<br />

lokalizácia satelitov je teda o to kratšia,<br />

èím menšia je vzdialenos , ktorú<br />

ste preko<strong>na</strong>li od posledného vypnutia<br />

prístroja. Niekedy je tento èas doslova<br />

nepostrehnute¾ný.<br />

ROUTE PLANNER MILLENIUM.<br />

Spoloène s CompactGPS sa <strong>na</strong> náš trh<br />

dodáva aj táto aplikácia, urèená <strong>na</strong><br />

použitie s PDA. Program umožòuje<br />

nielen plánova itinerár cesty pred jej<br />

zaèatím, ale aj zobrazova aktuálnu<br />

pozíciu. Pri využití druhej možnosti ste<br />

automaticky upozoròovaní <strong>na</strong> blížiace<br />

sa križovatky a spôsob ich prejazdu.<br />

V aktuálnej verzii programu sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

takmer všetky z<strong>na</strong>èené cesty,<br />

mestá a dediny <strong>na</strong>sledujúcich štátov:<br />

Albán<strong>sk</strong>o, Armén<strong>sk</strong>o, Bieloru<strong>sk</strong>o, Bos<strong>na</strong><br />

a Hercegovi<strong>na</strong>, Bulhar<strong>sk</strong>o, Èe<strong>sk</strong>á<br />

republika, Estón<strong>sk</strong>o, Chorvát<strong>sk</strong>o, Juhoslávia,<br />

Cyprus, Litva, Lotyš<strong>sk</strong>o, Maïar<strong>sk</strong>o,<br />

Macedón<strong>sk</strong>o, Moldav<strong>sk</strong>o, Po¾<strong>sk</strong>o,<br />

Rumun<strong>sk</strong>o, Ru<strong>sk</strong>o, Grécko, Sloven<strong>sk</strong>o,<br />

Slovin<strong>sk</strong>o, Turecko a Ukraji<strong>na</strong>.<br />

PDA VERZUS NOTEBOOK. I keï<br />

je zariadenie prezentované <strong>na</strong> použite<br />

v spojení s PDA, možno ho využíva<br />

aj v spojení s notebookom. Ovládaèe<br />

ani programové vybavenie obsiahnuté<br />

v dodávke síce takéto využitie nepodporujú,<br />

<strong>na</strong> webe výrobcu sa však dá<br />

stiahnu ovládaè. A pripojenie k notebooku<br />

je možné vyrieši prostredníctvom<br />

PC Card adaptéra, ktorý nepatrí k<br />

<strong>na</strong>jdrahším. Horšie je to s programovým<br />

vybavením. Budete musie siahnu<br />

po nejakom komerènom produkte.<br />

My sme PocketGPS vy<strong>sk</strong>úšali v spojení<br />

s produktom Microsoftu AutoRoute<br />

2002.<br />

ZÁVER. GPS prijímaè vo formáte<br />

karty CompactFlash je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />

zatia¾ ojedinelý produkt, vïaka ktorému<br />

môžete premeni váš PDA èi notebook<br />

<strong>na</strong> prenosný <strong>na</strong>vigaèný systém,<br />

takže sa už prakticky nemôžete strati<br />

. Možnosti zariadenia siahajú podstatne<br />

ïalej, ako je urèenie vašej<br />

aktuálnej polohy s toleranciou nieko¾kých<br />

metrov, a s dodaným programovým<br />

vybavením je to <strong>na</strong>ozaj výborný<br />

nástroj. Ak vezmeme do úvahy<br />

cenu tohto zariadenia a pridáme k<br />

nej cenu PDA, zistíme, že toto riešenie<br />

môže by celkom zaujímavé nielen<br />

pre ma<strong>na</strong>žérov väèších podnikov,<br />

ale môže sa sta ideálnym riešením aj<br />

pre vodièov špedièných firiem, servisných<br />

technikov a mnohých ïalších<br />

¾udí, ktorí trávia ve¾a èasu <strong>na</strong> cestách.<br />

Hodnotenie:<br />

J Univerzálnos<br />

J Ce<strong>na</strong>/schopnosti<br />

Ce<strong>na</strong>: 12 690 Sk bez DPH<br />

(vrátane programového vybavenia)<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Technické parametre<br />

Príjem signálu: 1575,42 MHz<br />

Spotreba energie: 0,63 W<br />

Teplota okolia: 0 °C ÷ 50 °C<br />

Max. vlhkos vzduchu: 95 %<br />

Výška: -300 m n. m. ÷ 20 km n. m.<br />

Rýchlos pohybu: 500 m/s (max.)<br />

Pre aženie: 18 G<br />

Rozmery (mm): 36,4 × 42,8 × 3,3<br />

H A R D W A R E<br />

12/2001 PC REVUE 65

H A R D W A R E<br />

HP Photosmart 1115 a 1315<br />

Test atramentových tlaèiarní vrátane<br />

špeciálnych fotografických sme zverejnili<br />

v èísle 10/2001. Vtedy sme predstavili<br />

aj modely, ktoré sa hodia hlavne<br />

<strong>na</strong> tlaè fotografií z digitálnych aparátov.<br />

Vzápätí sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavili<br />

dva nové produkty pre tento segment,<br />

prièom model HP Photosmart 1315<br />

z<strong>na</strong>mená kvalitatívny pokrok.<br />

n HP PHOTOSMART 1115<br />

Model HP Photosmart 1115 <strong>na</strong>hradzuje<br />

tlaèiareò HP Photosmart 1000, oproti<br />

ktorej je hlavne rýchlejší a prináša<br />

podporu pre operaèný systém Microsoft<br />

Windows XP. Pritom ide o tlaèiareò<br />

<strong>na</strong> fotografickú tlaè, zameranú<br />

<strong>na</strong> nižšiu nákupnú cenu – jej koncová<br />

ce<strong>na</strong> je dokonca pod 9-tisíc korún<br />

(bez DPH), èo v tomto segmente nebýva<br />

zvykom.<br />

Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

èítacie zariadenia, pomocou ktorých sa<br />

dajú tlaèi fotografie aj bez použitia<br />

poèítaèa. Podporované sú pamä ové<br />

karty typu CompactFlash a SmartMedia,<br />

ako i di<strong>sk</strong> MicroDrive. Používate¾<br />

vloží kartu do panela a tlaèiareò hneï<br />

zistí poèet fotografií <strong>na</strong> karte. Zároveò<br />

ponúkne tlaè zmenšených podôb všetkých<br />

fotografií <strong>na</strong> karte (index), aby si<br />

používate¾ mohol presne vybra . Fotografie<br />

sa potom vyberajú pod¾a ich<br />

èísel vo vytlaèenom indexe. Pri zadávaní<br />

parametrov tlaèe sa dá ïalej zvoli<br />

formát fotografie a typ použitého tlaèového<br />

média.<br />

Celá komunikácia s používate¾om<br />

sa realizuje pomocou dvojriadkového<br />

monochromatického displeja a systémom<br />

tlaèidiel <strong>na</strong> prednom paneli.<br />

HP Photosmart 1115 – tlaèiareò urèená nielen <strong>na</strong> tlaè fotografií. Má jednoduché<br />

ovládanie. Škoda, že výrobca nepoužil možnos zadávania rozmerov v metrických<br />

jednotkách. Výhodou je ce<strong>na</strong> pod 9-tisíc korún.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Okrem ïalších funkcií je zaujímavá<br />

možnos priameho prenosu fotografií<br />

z pamä ových kariet do poèítaèa. Výhodná<br />

je aj možnos okamžitého<br />

zrušenia tlaèe po stisnutí tlaèidla.<br />

Urèenie tlaèiarne <strong>na</strong> tlaè fotografií<br />

podèiarkuje aj prídavný podávaè<br />

<strong>na</strong> fotografické papiere s rozmermi<br />

do 10 × 15 cm. Integrovaný je aj systém<br />

ultrafialového rozpoznávania<br />

vloženého média a automatického<br />

zarovnávania tlaèových hláv. Zaujímavé<br />

je, že <strong>na</strong>priek systému <strong>na</strong><br />

rozpoznávanie tlaèeného média sa<br />

pri priamej tlaèi fotografií z pamä<br />

ových kariet vyžaduje manuálne<br />

zadanie typu papiera. V tomto prípade<br />

nie je možné meni rozmery<br />

fotografií, ktoré sa zásadne uvádzajú<br />

v palcoch, a nie v metrických jednotkách.<br />

Tlaèiareò HP Photosmart 1115 možno<br />

použi nielen <strong>na</strong> tlaè fotografií –<br />

v podstate sa dá využi aj pri tlaèi<br />

kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov. Túto<br />

možnos sme pri testovaní overili.<br />

Tlaèiareò sme v redakcii testovali<br />

presne tak isto ako pri teste atramentových<br />

tlaèiarní. Z<strong>na</strong>mená to, že sme<br />

ju <strong>sk</strong>úšali pri tlaèi èiernobielych i zmiešaných<br />

kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov a<br />

aj pri tlaèi fotografií. Vy<strong>sk</strong>úšali sme ju<br />

pri všetkých dostupných tlaèových<br />

režimoch a <strong>na</strong> rozlièných tlaèových<br />

médiách. Údaje <strong>na</strong>merané pri testovaní<br />

tejto tlaèiarne sú uvedené v tabu¾ke.<br />

Z nej vyplýva, že tlaèiareò HP<br />

Photosmart 1115 je dostatoène rýchla<br />

hlavne pri tlaèi fotografií. Zo stránky<br />

kvality tlaèe sme dosiahli presne<br />

také isté výsledky ako pri iných tlaèiaròach<br />

s technológiou HP Photo-<br />

REt III.<br />

Ce<strong>na</strong>: 8999 Sk bez DPH<br />

Záruka: 1 rok<br />

Zapožièal: HP Slovakia<br />

Technické parametre<br />

Rýchlos : Rýchly režim 12 str./min.<br />

pri èiernej tlaèi a 10 str./min. pri zmiešanom<br />

dokumente. Štandardný režim 5,1 str./min.<br />

pri èiernej tlaèi a 3,6 str./min. pri zmiešanom<br />

dokumente. Najkvalitnejší režim<br />

4,4 str./min. pri èiernej tlaèi a 2,5 str./min.<br />

pri zmiešanom dokumente. Tlaè fotografie<br />

ve¾kosti A4 v <strong>na</strong>jkvalitnejšom režime<br />

0,3 str./min.<br />

Maximálne rozlíšenie: pri èiernej tlaèi<br />

600 dpi (pigmentový atrament), farebne<br />

2400 × 1200 dpi <strong>na</strong> fotografickom papieri<br />

Kapacita zabudovaného buffera: 16 MB<br />

Podporované pamä ové médiá:<br />

CompactFlash, SmartMedia, MicroDrive<br />

do 170 MB<br />

Kapacita vstupného zásobníka: do 100 listov<br />

+ zásobník <strong>na</strong> 20 fotografických papierov<br />

do ve¾kosti 10 × 15 cm<br />

Doplnky: automatická duplexná jednotka<br />

Mesaèná zá až: max. 3000 strán<br />

Pripojenie k poèítaèu: paralelné a USB<br />

Podporované prostredia: Windows 98, Me,<br />

2000, XP a Mac OS<br />

Rozmery (š × v × h): 435 × 369 ×<br />

196 mm<br />

Hmotnos : 6,5 kg<br />

Prevádzkové náklady: Ce<strong>na</strong> èiernej náplne<br />

1340 Sk bez DPH, kapacita pri pokrytí 5 %<br />

– 833 strán, ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej èb.<br />

strany 1,61 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> farebnej náplne<br />

2597 Sk bez DPH, kapacita pri pokrytí<br />

15 % – 970 strán, ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej<br />

farebnej strany 2,68 Sk bez DPH.<br />

66 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

Na displeji môžete ïalej zobrazova<br />

zväèšený detail fotografie alebo<br />

zadáva povel <strong>na</strong> jej otoèenie. Škoda,<br />

že aj v tomto prípade sú všetky rozmery<br />

fotografií a médií uvádzané<br />

zásadne len v palcoch.<br />

Po pripojení <strong>na</strong> poèítaè pracuje<br />

táto tlaèiareò rov<strong>na</strong>ko ako iné kancelár<strong>sk</strong>e<br />

tlaèiarne. HP Photosmart 1315<br />

oproti predchádzajúcemu modelu<br />

dokáže aj vloži zvolenú fotografiu<br />

ako prílohu elektronickej pošty. Použije<br />

sa pri tom predvolený program<br />

<strong>na</strong> elektronickú poštu a fotografia sa<br />

posiela ako súbor typu JPG.<br />

Zaujímavá je možnos tzv. synchrónneho<br />

ukladania fotografií do<br />

poèítaèa. Po zadaní povelu <strong>na</strong> prenos<br />

údajov z karty do poèítaèa sa <strong>na</strong>jprv<br />

<strong>sk</strong>ontroluje, ktoré fotografie sú už v<br />

poèítaèi uložené, a prenášajú sa len<br />

nové fotografie. Pri ostatných modeloch<br />

od firmy HP sa totiž prenášajú<br />

do poèítaèa vždy všetky fotografie.<br />

HP Photosmart 1315 obsahuje infraèervený<br />

port, prièom je možná<br />

priama tlaè z digitálnych fotoaparátov<br />

(<strong>sk</strong>úšali sme model HP Photosmart<br />

912), ale i vreckových poèítaèov<br />

(<strong>sk</strong>úšali sme Palm m105 a<br />

Visor Deluxe).<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme zaregistrovali<br />

rýchlos tlaèe fotografií zodpovedajúcu<br />

tvrdeniu výrobcu. HP Photosmart<br />

1315 je rýchlejší oproti predchádzajúcemu<br />

modelu pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

dokumentov s výnimkou <strong>na</strong>jkvalitnejšieho<br />

režimu. Dá sa preto použi<br />

aj univerzálne, <strong>na</strong>pr. v podnikovom <strong>na</strong>sadení.<br />

Porov<strong>na</strong>ním s výsledkami fotografických<br />

tlaèiarní z testu v PC<br />

REVUE è. 10/2001 zistíme, že ide o <strong>na</strong>jrýchlejšiu<br />

tlaèiareò <strong>na</strong> tlaè bežných dokumentov.<br />

Môže sa preto využíva aj<br />

pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov, a<br />

keï vznikne požiadavka <strong>na</strong> tlaè fotografií,<br />

môžu sa jednoducho tlaèi aj bez<br />

poèítaèa.<br />

Ce<strong>na</strong>: 16 390 Sk bez DPH<br />

Záruka: 1 rok<br />

Zapožièal: HP Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

Technické parametre<br />

HP Photosmart 1315 – zaujímavá tlaèiareò so zabudovaným farebným displejom.<br />

Ten výrazne zjednodušuje manipuláciu pri tlaèi fotografií.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

n HP PHOTOSMART 1315<br />

Ide o tlaèiareò, ktorá vychádza z predchádzajúceho<br />

modelu. Revoluènou<br />

zmenou je však integrácia farebného<br />

displeja s uhloprieèkou 6 cm. Displej<br />

podstatne rozširuje možnosti<br />

tlaèiarne, keïže ju posúva do kategórie<br />

zariadení, ktoré sa dajú plnohodnotne<br />

používa samostatne. Model<br />

HP Photosmart 1315 tak môže<br />

slúži pre menšie fotografické laboratórium,<br />

kde sa pomocou neho dajú<br />

jednoducho tlaèi fotografie. Na displeji<br />

sa pritom zobrazuje podoba<br />

<strong>na</strong>èítanej fotky. Nie je teda potrebné<br />

použi systém s tlaèou indexu snímok,<br />

ako to bolo v predchádzajúcom<br />

prípade. Podobne sa pomocou<br />

tohto displeja dajú pohodlnejšie<br />

<strong>na</strong>stavova aj vo¾by tlaèe a zobrazenia.<br />

Farebný displej ïalej umožòuje<br />

priamo v tlaèiarni upravova kontrast<br />

a jas tlaèenej fotky, prièom<br />

realizované zmeny sa hneï premietajú<br />

do zobrazenia snímky <strong>na</strong> displeji.<br />

Okrem toho je priamo v tlaèiarni<br />

možné vybra niektorý z efektov –<br />

tlaè v èiernobielom vydaní, efekt Sepia<br />

(imitácia starých fotografií), orezanie<br />

fotografie, pridanie okraja<br />

fotografie, vloženie dátumu a èasu<br />

do tlaèenej podoby fotografie a pod.<br />

Rýchlos : Rýchly režim 17 str./min.<br />

pri èiernej tlaèi a 13 str./min. pri zmiešanom<br />

dokumente. Štandardný režim 6,5 str./min.<br />

pri èiernej tlaèi a 5,0 str./min. pri zmiešanom<br />

dokumente. Najkvalitnejší režim<br />

1,3 str./min. pri èiernej tlaèi a 1,2 str./min.<br />

pri zmiešanom dokumente. Tlaè fotografie<br />

ve¾kosti A4 v <strong>na</strong>jkvalitnejšom režime<br />

0,3 str./min.<br />

Maximálne rozlíšenie: pri èiernej tlaèi<br />

600 dpi (pigmentový atrament), farebne<br />

2400 × 1200 dpi <strong>na</strong> fotografickom papieri<br />

Kapacita zabudovaného buffera: 16 MB<br />

Podporované pamä ové médiá:<br />

CompactFlash, SmartMedia, MicroDrive<br />

do 528 MB<br />

Kapacita vstupného zásobníka: do 100 listov<br />

+ zásobník <strong>na</strong> 20 fotografických papierov<br />

do ve¾kosti 10 × 15 cm<br />

Doplnky: automatická duplexná jednotka<br />

Mesaèná zá až: max. 5000 strán<br />

Pripojenie k poèítaèu: paralelné a USB<br />

Podporované prostredia: Windows 98, Me,<br />

2000, XP a Mac OS<br />

Rozmery (š × v × h): 435 × 369 ×<br />

196 mm<br />

Hmotnos : 6,8 kg<br />

Prevádzkové náklady: Ce<strong>na</strong> èiernej náplne<br />

1340 Sk bez DPH, kapacita pri pokrytí 5 %<br />

- 833 strán, ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej èb.<br />

strany 1,61 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> farebnej náplne<br />

2597 Sk bez DPH, kapacita pri pokrytí<br />

15 % - 970 strán, ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej<br />

farebnej strany 2,68 Sk bez DPH.<br />

Model tlaèiarne H P Photosmart 1315 HP Photosmart 1115<br />

Prepoèítaná<br />

Prepoèítaná<br />

Typ testu Doba tlaèe [m:s] rýchlos [ppm] Doba tlaèe [m:s] rýchlos [ppm]<br />

Tlaè 5 strán v <strong>na</strong>jrýchlejšom režime. Zmiešaný text a grafika 0:52 5,77 1:04 4,69<br />

Tlaè 50 strán v štandardnom režime. Zmiešaný text a grafika 23:05 2,17 31:45 1,57<br />

Tlaè 50 kópií v štandardnom režime. Èierny text 8:59 5,57 9:36 5,21<br />

Tlaè fotografie A4 v maximálnej kvalite <strong>na</strong> bežnom papieri 2:41 0,37 2:42 0,37<br />

Tlaè štyroch fotografií 9 × 13 cm <strong>na</strong> fotografickom papieri A4 5:01 0,20 4:59 0,20<br />

Priemerná rýchlos pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov [ppm] 4,50 3,82<br />

Priemerná rýchlos pri tlaèi fotografií [ppm] 0,29 0,29<br />

12/2001 PC REVUE 67

H A R D W A R E<br />

Pa<strong>na</strong>sonic GD35<br />

Technické parametre<br />

V ponuke spoloènosti Pa<strong>na</strong>sonic sa v<br />

priebehu jesene objavili nové mobilné<br />

telefóny, ako prvý prišiel <strong>na</strong> trh<br />

model urèený pre masový trh. Ide o<br />

prístroj disponujúci všetkým, èo by<br />

mal súèasný moderný mobil po<strong>sk</strong>ytova<br />

, <strong>na</strong>vyše je urèený širokým masám,<br />

a tak jeho hlavnou prednos ou<br />

by mala by ce<strong>na</strong>.<br />

Prvou dôležitou informáciou je,<br />

že tento model <strong>na</strong>hradí v ponuke<br />

EuroTelu populárny GD30. Ide o typický<br />

low-end. Z mechanickej stránky<br />

vyniká novinka <strong>na</strong>jmä precíznym<br />

vyhotovením a nenápadnos ou. Rozmery<br />

(120,5 × 46 × 20,5 mm) tohto<br />

modelu patria k priemeru, hmotnos<br />

je z kategórie nižších (109 gramov).<br />

Vcelku pôsobí GD35 kompaktným<br />

dojmom, prièom zachováva<br />

momentálne aktuálny trend zaoblených<br />

tvarov. Z profilu je telefón v<br />

oblasti klávesnice mierne prehnutý<br />

dozadu, èo prispieva k pohodlnému<br />

držaniu.<br />

GD35 prinesie <strong>na</strong>jviac radosti milovníkom<br />

SMS správ. K dispozícii je<br />

nieko¾ko šablón <strong>na</strong> vytváranie textových<br />

správ, prediktívne vkladanie<br />

textu, ktoré je zastúpené slovníkom<br />

Rozmery (mm)/hmotnos (g) 120,5 × 46 × 20,5 / 109<br />

Doba pohotovosti/hovoru (maximálne)<br />

170 hod. / 350 min.<br />

Podporované GSM pásma<br />

900 MHz / 1800 MHz<br />

Akumulátor: typ, kapacita, doba <strong>na</strong>bíjania (mAh) Ni-MH / 700 mAh<br />

Hlasové vytáèanie/prijatie/odmietnutie - / - / -<br />

Pamä zoz<strong>na</strong>mu v telefóne/kapacita - / -<br />

Pamä pre SMS/potvrdenie doruèenia - / *<br />

Volané/prijaté/zmeškané hovory 10 / 10 / 10<br />

Poèet zvonení/vibraèné/vlastné 20 / * / -<br />

Prediktívne vkladanie textu T9 *<br />

Hodiny/budík/dátum/kalkulaèka * / * / * / *<br />

Hry/poèet * / 1<br />

Hlasitý odposluch/konvertor mien - / -<br />

Porty – IrDA/sériový - / -<br />

WAP/Data/Fax * / - / -<br />

HSCSD/GPRS - / -<br />

Konferenèný hovor/blokovanie hovorov * / *<br />

T9 a inteligentným písaním a <strong>na</strong>jmä<br />

priestranný displej podporujúci<br />

rozhranie 5 riadkov textu v režime<br />

èítania i písania SMS. K dispozícii<br />

máte podporu oznámení o doruèení<br />

vami odoslaných správ, ale <strong>na</strong>jmä<br />

10 preddefinovaných SMS správ, ktorých<br />

text môžete upravova . Jazyk<br />

preddefinovaných SMS je možné<br />

meni nezávisle od jazyka menu<br />

celého telefónu. Po prvý raz Pa<strong>na</strong>sonic<br />

do mobilu implementoval aj<br />

hry, a tak si bude ma èím kráti<br />

èas.<br />

V oblasti vyzváòacích melódií po<strong>sk</strong>ytuje<br />

20 preddefinovaných, ako aj<br />

vibraèné zvonenie, chýba však možnos<br />

<strong>na</strong>definova vlastné melódie<br />

(nemožno si ich necha posla ako<br />

SMS). Samozrejmos ou sú hodiny,<br />

budík a kalkulaèka. Zabudnú nemožno<br />

ani <strong>na</strong> prístup <strong>na</strong> internet<br />

prostredníctvom WAP-u. Prehliadaè<br />

WAP-u v GD35 má verziu 1.1. Je<br />

možné <strong>na</strong>stavi dva profily prístupov,<br />

èo by mohlo u¾ahèi situáciu<br />

tým, ktorý prehadzujú SIM karty.<br />

Slabinou prístroja je <strong>sk</strong>utoènos ,<br />

že nedisponuje pamä ou pre telefónne<br />

èísla ani SMS správy, takže vystaèi<br />

budete musie s kapacitou<br />

SIM karty. Slabou útechou je, že telefón<br />

je schopný zobrazova „vo¾né<br />

pozície“.<br />

Ceny:<br />

V balíku Easy: 4490 Sk s DPH<br />

S programom Tempo60: 490 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: EuroTel<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

T E C H N I C K É P R E D S T A V E N I E<br />

n INTEL POCKET CONCERT<br />

Posledným zo zariadení spotrebnej elektroniky,<br />

ktoré sa v tomto roku dostali trh z produkcie<br />

Intelu, je prehrávaè digitálnej hudby Pocket Concert<br />

Audio Player.<br />

Koncepciou patrí tento produkt medzi digitálne<br />

prehrávaèe využívajúce pamäte Flash. Na rozdiel<br />

od iných typov prehrávaèov Pocket Concert<br />

nedisponuje žiadnym slotom umožòujúcim využitie<br />

niektorého z rozšírených typov pamä o-<br />

vých kariet. Pri kapacite vnútornej pamäte 128<br />

MB je to však zanedbate¾ný hendikep. Toto zariadenie<br />

nepodporuje iba formát MP3, ktorý je<br />

zatia¾ <strong>na</strong>jrozšírenejší, ale aj formát WMA.<br />

Pocket Concert Audio Player okrem možnosti<br />

poèúva hudbu uloženú v jeho pamäti ponúka aj<br />

rozhlasový FM prijímaè. Táto èas prístroja však<br />

uspokojí iba používate¾ov pohybujúcich sa v oblastiach<br />

s dostatoène silným signálom.<br />

Moderný dizajn prístroja, ale i slúchadiel jasne<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, pre akú cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu je tento produkt<br />

urèený. Ovládacie prvky sú sústredené <strong>na</strong><br />

bokoch prístroja a prednom paneli. Tomu dominuje<br />

displej a trojica tlaèidiel umožòujúcich ovládanie<br />

prístroja pri prehrávaní <strong>sk</strong>ladieb. V ¾avej<br />

boènej stene je konektor mini USB umožòujúci<br />

pripojenie k poèítaèu, vypí<strong>na</strong>è (disponuje aj polohou<br />

„uzamykajúcou“ ostatné ovládacie prvky)<br />

a prepí<strong>na</strong>è režimu (prehrávaè, FM rádio). Na pravej<br />

strane prístroja je dvojica ovládacích prvkov<br />

umožòujúca <strong>na</strong>stavenie parametrov prístroja v<br />

oboch režimoch. Na vrchnej hrane je konektor slúchadiel<br />

a dvojica tlaèidiel <strong>na</strong> ovládanie hlasitosti.<br />

Na spodnej strane prístroja je konektor, ktorý má<br />

zrejme umožni prepojenie zariadenia s PC, prípadne<br />

externým zdrojom v podobe „kolí<strong>sk</strong>y“, tento<br />

doplnok však nie je súèas ou dodávky.<br />

Napájanie zariadenia zabezpeèuje dvojica AAA<br />

batérií. Programové vybavenie obsahuje ovládaè<br />

umožòujúci pripojenie k poèítaèu a komunikáciu<br />

s ním a program Musicmatch Jukebox. Ten<br />

umožòuje správu zvukových súborov a ich prenos<br />

do prehrávaèa.<br />

Ce<strong>na</strong>: 16 350 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: ASBIS SK, s. r. o.<br />

Technické parametre<br />

l 128 MB pamä – 4 hodiny hudby<br />

l jemnozrnný LCD displej s podporou ID3 tagov<br />

l USB pripojenie<br />

l FM Tuner s pamä ou <strong>na</strong> 10 staníc<br />

l zosilòovaè 11 mW so <strong>sk</strong>reslením

H A R D W A R E<br />

Plextor PX-S88TU<br />

Ako sme už informovali v teste CD-<br />

R/RW <strong>na</strong>pa¾ovaèiek, Plextor prichádza<br />

<strong>na</strong> trh s mobilným riešením, ktoré je primárne<br />

urèené <strong>na</strong> pripojenie k notebooku.<br />

Je to jedno z prvých zariadení, ktoré<br />

podporuje rozhranie USB 2.0, ale funguje<br />

aj s klasickým pripojením USB 1.1.<br />

V balení dostanete samotné zariadenie,<br />

externý <strong>na</strong>pájací zdroj, kábel USB,<br />

ovládací softvér od firmy aHead a dve<br />

prázdne médiá. Zariadenie má <strong>na</strong> zadnej<br />

strane pripojenie k portu USB a pripojenie<br />

vonkajšieho <strong>na</strong>pájania (5,25 V). Na<br />

pravej strane je to zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo,<br />

pripojenie slúchadiel a ovládanie hlasitosti.<br />

Na prednom paneli umiestnil výrobca<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> vysúvanie média, mechanizmus<br />

<strong>na</strong> vysunutie média bez elektrickej<br />

energie a sig<strong>na</strong>lizaènú LED diódu. V hornej èasti<br />

je ešte umiestnené okienko, ktorým používate¾<br />

okamžite zistí, èi je v mechanike médium. Mechanika<br />

je relatívne malá (šírka sa takmer rovná<br />

priemeru média) a strieborno-modrý kryt je vyhotovený<br />

z odolnej hmoty.<br />

Inštalácia ovládacieho programu je jednoduchá.<br />

Výrobca zvolil známy <strong>na</strong>pa¾ovací softvér Nero,<br />

èo je urèite jedno z <strong>na</strong>jlepších riešení <strong>na</strong> ukladanie<br />

údajov <strong>na</strong> CD-R i CD-RW médiá. Okrem toho<br />

v dodávke dostanete i prehrávaè hudobných<br />

médií.<br />

Plextor PX-S88TU sme <strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong>jprv v spolupráci<br />

s notebookom s operaèným systémom Windows<br />

98 SE. K dispozícii sme nemali port USB 2.0,<br />

a preto sme použili rozhranie USB 1.1. Napa¾ovali<br />

sme objem 563 MB a <strong>na</strong> tento úkon sme potrebovali<br />

11 minút a 45 sekúnd. Ïalej sme realizovali<br />

kópie hudobných médií s kapacitou 669 MB a pritom<br />

sme <strong>na</strong> zápis potrebovali o nieèo viac ako 15<br />

minút. Upozoròujeme, že dobu sme vždy merali<br />

od zadania povelu <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie po <strong>sk</strong>onèenie<br />

zápisu, a teda obsahuje aj èas potrebný <strong>na</strong> zápis<br />

úvodných a závereèných blokov. Prepoètom zistíme<br />

rýchlos zápisu asi 820 KB/s. To zodpovedá<br />

zhruba 5,5-násobnej rýchlosti. Kontrola rýchlosti<br />

èítania pomocou programu CDSpeed potvrdila<br />

výrobcom udávanú 6-násobnú rýchlos èítania<br />

údajov pre rozhranie USB 1.1. Túto rýchlos dosahuje<br />

mechanika po celej ploche média, a teda je<br />

jasné, že úzkym hrdlom je v tomto prípade rozhodne<br />

port. Zariadenie sme ne<strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>úšali aj pod<br />

operaèným systémom Windows XP, prièom tento<br />

systém ho rozpoz<strong>na</strong>l a <strong>na</strong>inštaloval príslušné<br />

ovládaèe pre CD-ROM. Dodaný program sme<br />

museli použi len pri zápise údajov.<br />

Privítali by sme, keby pomocou tohto zariadenia<br />

bolo možné realizova zápis <strong>na</strong> CD-R/RW<br />

médiá aj v teréne – t. j. bez elektrickej energie.<br />

Hodnotu <strong>na</strong>pätia okolo 5 V by urèite bolo možné<br />

vytvori aj batériovým <strong>na</strong>pájaním, problém je <strong>sk</strong>ôr<br />

v energetickej nároènosti pri zápise údajov. Preto<br />

<strong>na</strong> prevádzku tohto zariadenia vždy potrebujete<br />

vonkajší zdroj elektrickej energie a,bohužia¾,to<br />

platí aj pri prehrávaní hudobných médií. Ïalej by<br />

sme si priali, aby bolo možné manipulova s prehrávaním<br />

hudobných <strong>sk</strong>ladieb pomocou<br />

ovládacieho panela <strong>na</strong> mechanike. Pokia¾<br />

už výrobca zabudoval do zariadenia<br />

ovládanie hlasitosti, h¾adali sme aj nejaký<br />

spôsob, ako spusti prehrávanie hudobných<br />

médií, resp. pohybova sa<br />

medzi <strong>na</strong>hrávkami. Takýto ovládací prvok<br />

sa však <strong>na</strong> prístroji ne<strong>na</strong>chádza a môžete<br />

sa spo¾ahnú len <strong>na</strong> softvérové ovládanie.<br />

Vcelku je PlexWriter S88TU ve¾mi dobrý<br />

pomocník pre používate¾ov, ktorí<br />

potrebujú prenáša ve¾ké množstvo údajov<br />

medzi vzdialenými lokalitami. Svoj<br />

potenciál odhalí hlavne po <strong>sk</strong>utoènom<br />

príchode rozhrania USB 2.0 <strong>na</strong> náš trh.<br />

Ce<strong>na</strong>: 14 460 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Zapožièal: Servodata Bratislava, s. r. o.<br />

Ondrej Macko<br />

Technické parametre podla výrobcu<br />

Rýchlos èítania × zápisu <strong>na</strong> CD-R/CD-RW médiá:<br />

24 × 8 × 8 pre port USB 2.0, 6 × 4 × 4 pre USB 1.1<br />

Kapacita buffera: 2 MB + technológia BURNProof<br />

Prístupová doba: typicky 140 ms<br />

Pripojenie k poèítaèu: USB 2.0 a 1.1<br />

Dodaná softvérová výbava: Nero 5.5, In-CD, Nero Player,<br />

pomocné programy<br />

Požiadavky <strong>na</strong> použitie: poèítaè s procesorom Pentium<br />

300 MHz, 64 MB RAM, vo¾ný konektor USB, operaèný systém<br />

Windows 98 SE, Me, 2000 a XP, pevný di<strong>sk</strong> s dostatoèným<br />

vo¾ným priestorom (1 GB)<br />

Rozmery (š × v × h): 141 × 22 × 171 mm<br />

Hmotnos : 0,5 kg<br />

Stredná doba medzi poruchami (10-percentné za aženie):<br />

60 000 hodín<br />

70 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

Epson Stylus C40UX<br />

Spoloènos Epson uviedla <strong>na</strong> trh<br />

farebnú atramentovú tlaèiareò, ktorá<br />

bude zaujímavá predovšetkým nízkou<br />

<strong>na</strong>dobúdacou cenou,efektným<br />

dizajnom a dobrou kvalitou tlaèe. Je<br />

to model C40UX, ktorý je možné k<br />

poèítaèu pripoji výhradne pomocou<br />

portu USB. Oproti modelu Epson<br />

Stylus Color 480, ktorý sme predstavili<br />

v teste atramentových tlaèiarní v<br />

PC REVUE è. 10/2001, je nová tlaèiareò<br />

lepšie prepracovaná, obsahuje aj<br />

výstupný zásobník. Okrem toho sú tu<br />

integrované aj dve tlaèidlá – zapí<strong>na</strong>nie<br />

tlaèiarne a zrušenie tlaèe. Epson<br />

Stylus C40UX používa systém dvoch<br />

tlaèových zásobníkov – èierny a<br />

integrovaný farebný. Tlaèiareò sa používa<br />

bez externého <strong>na</strong>pájacieho<br />

zdroja.<br />

Epson Stylus C40UX sme <strong>sk</strong>úšali<br />

presne pod¾a metodiky z testu atramentových<br />

tlaèiarní v PC REVUE<br />

è. 10/2001. Namerané výsledky sú<br />

Model tlaèiarne Epson Stylus Color 480 Epson Stylus C40UX<br />

Prepoèítaná<br />

Prepoèítaná<br />

Typ tlaèeného dokumentu Doba tlaèe [h:m:s] rýchlos [ppm] Doba tlaèe [m:s] rýchlos [ppm]<br />

Tlaè 5 strán v <strong>na</strong>jrýchlejšom režime. Zmiešaný text a grafika 3:54 1,28 3:00 1,67<br />

Tlaè 50 strán v štandardnom režime. Zmiešaný text a grafika 1:31:05 0,55 1:13:24 0,68<br />

Tlaè 50 kópií v štandardnom režime. Èierny text 35:07 1,42 25:01 2,00<br />

Tlaè fotografie A4 v maximálnej kvalite <strong>na</strong> bežnom papieri 10:25 0,10 8:45 0,11<br />

Tlaè štyroch fotografií 9 × 13 cm <strong>na</strong> fotografickom papieri A4 19:49 0,05 19:17 0,05<br />

Priemerná rýchlos pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov [ppm] 1,08 1,45<br />

Priemerná rýchlos pri tlaèi fotografií [ppm] 0,07 0,08<br />

uvedené v tabu¾ke, prièom v nej<br />

porovnávame výsledky rýchlosti tlaèe<br />

tlaèiarne Epson Stylus 480 s novým<br />

modelom. Z testovania vyplýva,<br />

že nový model pridal <strong>na</strong> rýchlosti<br />

hlavne pri <strong>na</strong>jrýchlejšom režime,<br />

ako i pri tlaèi fotografií v <strong>na</strong>jlepšom<br />

režime.<br />

Pri testovaní sme si všimli, že<br />

použitý atrament zaschý<strong>na</strong> dostatoène<br />

<strong>sk</strong>oro – výtlaèky sú suché, len èo<br />

opustia tlaèiareò. V ovládaèi tlaèiarne<br />

sa presne dozviete, ktorá stra<strong>na</strong> sa<br />

práve tlaèí a ko¾ko ostáva do <strong>sk</strong>onèenia<br />

tlaèe, informovaní ste aj o stave<br />

atramentu v zásobníku.<br />

Používate¾ si pri tlaèi vyberá medzi<br />

tromi stupòami kvality tlaèe. Režim<br />

Fast generuje dokument so zníženou<br />

spotrebou tonera. Zdá sa nám, že toner<br />

sa v tomto prípade šetrí až prive¾mi,<br />

pretože výtlaèok v tomto<br />

režime vidie len dos slabo. Tlaè v<br />

štandardnom spôsobe je dostatoène<br />

kvalitná a postaèuje <strong>na</strong> všeobecné<br />

použitie. Spokojní sme boli aj s<br />

režimom Best, týka sa to kvality tlaèe<br />

obchodnej grafiky i fotografií. Na<br />

druhej strane vytlaèenie 50-stránkového<br />

dokumentu so zmiešaným èiernym<br />

a farebným textom, ako i grafikou<br />

v štandardnom režime trvalo<br />

takmer jeden a pol hodiny.<br />

Tlaèiareò Epson Stylus C40UX je<br />

vhodná hlavne pre domáceho používate¾a,<br />

ktorý ju bude používa <strong>na</strong><br />

obèasnú tlaè. Z h¾adi<strong>sk</strong>a dosiahnutej<br />

kvality tlaèe v <strong>na</strong>jlepšom režime ju<br />

môže použi aj pri tlaèi výstupov z<br />

digitálnych fotoaparátov. Predpokladom<br />

je, že si používate¾ môže <strong>na</strong><br />

výtlaèky chví¾u poèka . Pre menej<br />

trpezlivých je urèený vyšší model<br />

Epson Stylus C 60 s rýchlos ou tlaèe<br />

12 strán za minútu pri èiernom i farebnom<br />

dokumente.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3490 Sk bez DPH<br />

Záruka: 1 rok s možnos ou rozšírenia <strong>na</strong> 3 roky<br />

Zapožièal: BGS Distribution, a. s.<br />

Ondrej Macko<br />

Technické parametre pod¾a výrobcu<br />

Maximál<strong>na</strong> kvalita tlaèe: 1440 × 720 dpi,<br />

technológia s premenlivou ve¾kos ou kvapky<br />

atramentu<br />

Maximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe: 8 ppm pre èierny<br />

text, 3,9 ppm pre zmiešaný dokument.<br />

Údaje platia pre ekonomický režim. Tlaè<br />

fotografie ve¾kosti 4 × 6 palcov v <strong>na</strong>jlepšom<br />

režime trvá 119 sekúnd.<br />

Rozhranie: USB<br />

Podporované prostredia: Windows 98/Me<br />

a 2000, Mac a iMac<br />

Kapacita vstupného buffera: 12 KB<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 100 strán A4<br />

Rozmery (š × v × h):<br />

424 × 168 × 227 mm<br />

Hmotnos : 2,48 kg<br />

Prevádzkové náklady: Výdrž èiernej náplne<br />

pri 5-percentnom pokrytí – 300 strán, ce<strong>na</strong><br />

èiernej náplne – 680 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong><br />

vytlaèenia èiernej strany – 680/300 =<br />

2,27 Sk bez DPH. Výdrž farebnej náplne pri<br />

15-percentnom pokrytí – 150 strán, ce<strong>na</strong><br />

farebnej náplne – 910 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong><br />

vytlaèenia farebnej strany – 910/150 =<br />

6,06 Sk bez DPH<br />

12/2001 PC REVUE 71

H A R D W A R E<br />

Olympus Camedia C-40Zoom<br />

Doslova hitom konca tohto roka sú v<br />

oblasti digitálnych fotoaparátov modely<br />

so snímaèmi so štyrmi a viac<br />

miliónmi snímacích bodov. Naj<strong>sk</strong>ôr<br />

sa tieto nové snímaèe objavili v modeloch<br />

vyššej, ne<strong>sk</strong>ôr strednej triedy.<br />

Uvedením <strong>na</strong>jnovších modelov Olympusu<br />

a Canonu sa dostávajú aj do<br />

kategórie kompaktov. Ako prvý sme<br />

<strong>na</strong> recenziu dostali model od Olympusu.<br />

DODÁVKA. Pri digitálnych fotoaparátoch<br />

od Olympusu je obsah dodávky<br />

štandardizovaný. S týmto modelom<br />

zí<strong>sk</strong>ate pamä ovú kartu Smart-<br />

Media s kapacitou 16 MB, kábel USB,<br />

videokábel, dia¾kové ovládanie, lítiovú<br />

batériu LB-01(CR-V3) a CD-ROM s<br />

programovým vybavením.<br />

KONŠTRUKCIA A OVLÁDA-<br />

NIE. Už <strong>na</strong> prvý poh¾ad je zrejmé, že<br />

C-40Zoom je úplnou novinkou v<br />

ponuke Olympusu. Ide o novú koncepciu<br />

digitálnych kompaktov, urèených<br />

predovšetkým používate¾om,<br />

ktorí fotografujú <strong>na</strong> cestách. Z toho<br />

vyplývajú minimalizované rozmery a<br />

hmotnos , ktoré sa v porov<strong>na</strong>ní s<br />

predchádzajúcimi modelmi Olympusu<br />

radikálne zmenili. Nový je objektív<br />

prístroja, ktorý má síce menší zoom,<br />

ako je zvyèajné (2,8×), z praktického<br />

h¾adi<strong>sk</strong>a to však pre používate¾a<br />

nez<strong>na</strong>mená nijaký problém. Navyše<br />

ak využijete aj služby digitálneho<br />

zoomu, ktorého rozsah bol zvýšený<br />

Výrobca / Typ<br />

Olympus / Camedia C-40Zoom<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong> 35÷98 mm / F2,8<br />

Rozsah ostrosti/makro/ruèné ostrenie<br />

80 cm/ 10 cm/ 10 cm<br />

Optický/digitálny zoom 2,8× / 2,5×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

Automaticky<br />

Ble<strong>sk</strong>/poèet režimov/konektor<br />

i / 4 / l<br />

Typ snímaèa/poèet prvkov/ efektívnych (v mil.) CCD / 4,13 / 3,95<br />

Rozlíšenia 3200 × 2400*, 2816 × 2112*,<br />

2560 × 1920*, 2048 × 1563,<br />

1600 × 1200, 1280 × 960, 640 × 480<br />

Stupne kompresie/bez kompresie<br />

3 / l<br />

Optický h¾adáèik/s korekciou<br />

l / l<br />

LCD/výklopný/otoèný<br />

1,5" / l / l<br />

Stavový displej<br />

l<br />

Rozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / l<br />

Vnútorná pamä<br />

l<br />

Podporované médiá – CF/SM/MS/SD<br />

l / l / l / l<br />

Mikrofón<br />

l<br />

Rozmery (mm) 87 × 53,8 × 36,2<br />

Hmotnos (bez batérií/s batériami – v gramoch) 190 / 215<br />

Preddefinované režimy expozície<br />

l<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±2 EV / 1/3<br />

Priorita clony/èasu/nezávisle<br />

l / l / l<br />

Vyváženie bielej – preddefinované/automaticky/ruène 3 / l / l<br />

Nastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400<br />

Kontinuálne fotografovanie<br />

l<br />

Dávka s rôznou expozíciou<br />

4 (0,3 ÷ 1 EV)<br />

Hlasový komentár snímok (dåžka)<br />

l<br />

Videoklipy/so zvukom<br />

l / l<br />

Zväèšenie pri prezeraní 4 (krok 0,5)<br />

Špeciálne funkcie<br />

l<br />

Dodaná pamä /typ média/kapacita<br />

SM / 16 MB<br />

Batérie (v dodávke/volite¾ne)<br />

LB-01 / 2×AA<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

l / l<br />

Káble<br />

USB, video<br />

Softvér<br />

Ovládaè, Camedia Suite<br />

Legenda: Podporuje / Obsahuje – l Nepodporuje / Neobsahuje – l * Interpolované<br />

Olympus C-40Zoom – <strong>na</strong>jmenší z rodu<br />

kompaktov<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

(2,5×), dostanete sa <strong>na</strong> vyššiu hodnotu,<br />

než bolo doteraz obvyklé (7×).<br />

Prepracované je aj ovládanie, pribudol<br />

prepí<strong>na</strong>è režimov (obsahuje aj<br />

pred<strong>na</strong>stavené režimy portrét, kraji<strong>na</strong>,<br />

kraji<strong>na</strong> s ¾uïmi, noèné scény) a<br />

ovládanie prístroja je zvládnute¾né aj<br />

jednou rukou. Zjednodušenie, ktoré<br />

prináša integrácia pred<strong>na</strong>stavených<br />

režimov snímania, je príjemné. Pre<br />

„fajnšmekrov“ je však dobrou správou,<br />

že prepí<strong>na</strong>è disponuje aj polohou<br />

My, v ktorej sa uplatnia používate¾om<br />

zadané <strong>na</strong>stavenia. Napájanie<br />

prístroja zabezpeèuje dvojica<br />

AA batérií alebo lítiová batéria LB-<br />

01. Z h¾adi<strong>sk</strong>a konštrukcie je zaujímavá<br />

nielen nová koncepcia dvierok<br />

chrániacich slot pre pamä ovú kartu,<br />

ale aj združenie konektora TV<br />

výstupu s USB do jediného (káble<br />

ostali dva).<br />

MOŽNOSTI PRÍSTROJA. Keïže<br />

ide o kompakt urèený <strong>na</strong>jmä pre používate¾ov<br />

preferujúcich vysokú mobilitu,<br />

dalo by sa oèakáva , že výrobca<br />

upravil škálu dostupných funkcií,<br />

opak je však pravdou. Prístroj ponúka<br />

takmer všetko, èo jeho „väèší“ kolegovia.<br />

Okrem ukladania do formátov JPEG<br />

a TIFF v <strong>na</strong>tívnom rozlíšení snímaèa<br />

CCD a nižších rozlíšeniach je prístroj<br />

schopný do formátu JPEG uklada aj<br />

snímky zí<strong>sk</strong>ané interpoláciou, zodpovedajúce<br />

použitiu snímaèa s 5, 6 a 7<br />

miliónmi snímacích bodov. Toto oceníte,<br />

<strong>na</strong>jmä ak budete chcie vytvori<br />

fotografiu pre ve¾koformátovú tlaè.<br />

72 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

Množstvo kombinácií formátov a<br />

rozmerov je nevídané (24!) z toho<br />

len TIFF-ov je šes a rov<strong>na</strong>ký poèet je<br />

aj formátov dostupných prostredníctvom<br />

interpolácie.<br />

Jedineènou v tejto kategórii je<br />

integrácia kalibrácie prvku CCD,<br />

ktorý je kalibrovaný súèasne s procesorom<br />

ASIC. Touto funkciou boli<br />

doteraz vybavované iba digitálne<br />

fotoaparáty vyššej kategórie. Práve<br />

jej integrácia umožòuje zí<strong>sk</strong>a kontrastnejšie<br />

a farebne vernejšie snímky,<br />

obsahujúce nižší poèet chybných<br />

pixelov. Aj nový mechanizmus redukcie<br />

šumu spravil svoje v prospech<br />

vyššej kvality snímok. Vïaka nemu je<br />

možné aj pri snímaní s vyššou citlivos<br />

ou (ISO 400) zí<strong>sk</strong>a snímky bez<br />

náz<strong>na</strong>kov šumu.<br />

KVALITA SNÍMOK. V novinke je<br />

nový nielen snímaè, ale <strong>na</strong>jmä objektív.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> jeho rozmery<br />

je prijate¾ná miera tvarového <strong>sk</strong>reslenia<br />

v rohoch snímanej plochy.<br />

Ostros i farebnos snímok možno<br />

hodnoti <strong>na</strong> tento typ prístroja ve¾mi<br />

vysoko.<br />

ZÁVER. Olympus C-40Zoom je riešenie,<br />

ktoré uspokojí aj nároèného<br />

používate¾a. Kvalita snímok, rozmery<br />

a hmotnos prístroja hovoria jednoz<strong>na</strong>ène.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> vlastnosti a momentálnu<br />

situáciu <strong>na</strong> trhu možno<br />

kladne hodnoti aj cenu tohto prístroja,<br />

ktorá je v porov<strong>na</strong>ní s konkurenciou<br />

prijate¾ná. Rov<strong>na</strong>ko možno<br />

hodnoti režimy snímania, možnosti<br />

manuálneho <strong>na</strong>stavenia parametrov<br />

a do iných prístrojov iba zriedka<br />

implementované interpoláciou zí<strong>sk</strong>ané<br />

rozlíšenia. Azda jedinou klasickou<br />

výèitkou je kapacita pamä ovej karty,<br />

ktorá je súèas ou dodávky – 16 MB je<br />

<strong>na</strong> štvormegapixelový prístroj málo.<br />

Hodnotenie:<br />

J Rozmery a hmotnos<br />

J Ovládanie, režimy<br />

J Ce<strong>na</strong><br />

L 16 MB pamä ová karta<br />

Ce<strong>na</strong>: 44 990 Sk s DPH<br />

Zapožièal: Olympus C&S<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Microsoft Office Keyboard<br />

Medzi nové hardvérové produkty firmy Microsoft<br />

sa zaradila klávesnica špeciálne zameraná <strong>na</strong><br />

používanie súpravy kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií Microsoft<br />

Office. Klávesnica obsahuje rozšírený<br />

súbor klávesov. Nový riadok klávesov obsahuje<br />

rýchle povely <strong>na</strong> spúš anie aplikácií – Word,<br />

Excel, internetový prehliadaè, poštový program,<br />

kalendár, prie<strong>sk</strong>umník a kalkulaèka. Ïalej <strong>na</strong>sleduje<br />

ovládanie hlasitosti, odhlásenie sa a prechod<br />

do režimu šetriaceho energiu (Sleep).<br />

Riadok s klávesmi F1 až F12 má dvojitý výz<strong>na</strong>m.<br />

Pokia¾ je stlaèený príslušný prepí<strong>na</strong>è, fungujú<br />

tieto klávesy štandardne. V opaènom prípade<br />

však máte k dispozícii rýchle príkazy pre aplikácie.<br />

Je to <strong>na</strong>pr. založenie nového dokumentu,<br />

otvorenie a zatvorenie existujúceho dokumentu<br />

a zobrazenie pracovnej tably. V ïalšej èasti je to<br />

kontrola pravopisu, uloženie a tlaè dokumentu.<br />

Dokonca sa tu <strong>na</strong>chádzajú klávesy <strong>na</strong> povely<br />

Undo a Redo a odpovedanie <strong>na</strong> prijatú správu èi<br />

jej poslanie niekomu inému.<br />

¼avá èas klávesnice je farebne odlíšená a obsahuje<br />

prvky <strong>na</strong> zadávanie povelov orientovaných<br />

<strong>na</strong> bloky (kopírovanie, vloženie a vyrezanie), prepí<strong>na</strong>nie<br />

medzi spustenými aplikáciami (<strong>na</strong>hrádza<br />

povel Alt + Tab), rolovanie textu (ako pri kolie<strong>sk</strong>u<br />

<strong>na</strong> myši) a prepí<strong>na</strong>nie vpred a vzad, <strong>na</strong>pr. v internetovom<br />

prehliadaèi. Výz<strong>na</strong>m klávesov sa dá<br />

do urèitej miery zmeni v <strong>na</strong>stavení.<br />

Zaradenie nových tlaèidiel sa odrazilo <strong>na</strong> novom<br />

rozložení niektorých iných klávesov. Týka<br />

sa to hlavne klávesov Del (je nezvyèajne ve¾ký),<br />

Insert a PrintScreen, <strong>na</strong> ktoré si budete musie<br />

zvyka .<br />

V celkovom hodnotení sa vyz<strong>na</strong>èuje táto klávesnica<br />

kvalitou spracovania, umožòuje pohodlné<br />

a rýchle písanie z<strong>na</strong>kov. Na to, aby ste využili<br />

všetky jej vlastnosti, si musíte do urèitej miery<br />

<strong>na</strong> òu zvyknú . Ak už máte v krvi kombináciu<br />

Ctrl + C <strong>na</strong> kopírovanie bloku alebo Ctrl + S <strong>na</strong><br />

uloženie dokumentu, potom je to pre vás rýchlejšie<br />

ako použitie špeciálnych klávesov. Pre<br />

menej <strong>sk</strong>úsených používate¾ov to však predstavuje<br />

zjednodušenie práce. Osvedèilo sa kolie<strong>sk</strong>o<br />

zabudované v klávesnici. Rolovanie textu pomocou<br />

tohto prvku je ove¾a rýchlejšie ako h¾adanie<br />

myši a rolovanie pomocou nej. Výhodou je, že<br />

nemusíte spusti ruky z klávesnice <strong>na</strong> to, aby ste<br />

vyko<strong>na</strong>li <strong>na</strong>jdôležitejšie povely. Dlhším používaním<br />

si urèite zvyknete <strong>na</strong> používanie klávesnice<br />

tak, aby ste využili všetky jej pozitívne vlastnosti.<br />

Klávesnica sa dodáva s pripojením pomocou<br />

portu USB a s americkým rozložením klávesov.<br />

Ovládací program umožòuje jej využitie v prostredí<br />

Windows i Macintosh.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2594 Sk bez DPH<br />

Zapožièal: Microsoft Slovakia<br />

12/2001 PC REVUE 73

H A R D W A R E<br />

Sony Cyber-Shot DSC-P5<br />

Koniec tohto roka z<strong>na</strong>mená pre spoloènos<br />

Sony pokraèujúcu ofenzívu<br />

<strong>na</strong> trhu digitálnych fotoaparátov, prièom<br />

jednou zo zbraní, ktorá jej má<br />

zaruèi úspech, je <strong>na</strong>jmenší model v<br />

jej ponuke. Cyber-Shot DSC-P5 síce<br />

vychádza z úspešného modelu DSC-<br />

P1, ktorý disponuje snímaèom s rov<strong>na</strong>kým<br />

poètom bodov (3 milióny),<br />

jeho koncepcia, dizajn i ovládanie sa<br />

však doèkali výraznej zmeny.<br />

DODÁVKA. Model sa dodáva s pamä<br />

ovou kartou Memory Stick, ktorá<br />

má kapacitu 8 MB, akumulátorom<br />

Info Lithium (s kapacitou 680 mAh),<br />

<strong>na</strong>bíjaèkou, káblami (USB a video),<br />

príruèkou používate¾a a médiom CD-<br />

ROM obsahujúcim programové vybavenie.<br />

To je tvorené ovládaèmi (Windows<br />

98, ME a 2000) a programami<br />

MGI PhotoSuite v 8.1 MGI Video-<br />

Wave SE+.<br />

KONŠTRUKCIA A OVLÁDANIE.<br />

I keï s oh¾adom <strong>na</strong> „príbuzen<strong>sk</strong>ý vz ah“<br />

s už testovaným modelom by sa mohlo<br />

zda , že z tejto stránky neprináša<br />

novinka nijaké zmeny, opak je pravdou.<br />

Zmeny, ktoré nový model obsahuje,<br />

boli podriadené jedinému cie¾u<br />

– vytvori èo <strong>na</strong>jprívetivejšie ovládanie.<br />

Treba uz<strong>na</strong> , že presun prepí<strong>na</strong>èa<br />

režimov i ïalšie drobné úpravy výz<strong>na</strong>mne<br />

prispeli k dosiahnutiu stanoveného<br />

cie¾a. Navyše sa podarilo<br />

Výrobca / Typ<br />

Sony / Cyber-Shot DSC-P5<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong> 39÷117 mm / F2,8 ÷ 5,6<br />

Rozsah ostrosti/makro/ruèné ostrenie<br />

10 cm/ 50 cm/ 10 cm<br />

Optický/digitálny zoom 3× / 2×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

Automaticky<br />

Ble<strong>sk</strong>/poèet režimov/konektor<br />

i / 4 / l<br />

Typ snímaèa/poèet efekt. prvkov (v mil.) SuperHAD CCD / 3,21<br />

Rozlíšenia 2048 × 1563, 2048 × 1360,<br />

1600 × 1200, 1280 × 960, 640 × 480<br />

Stupne kompresie/bez kompresie<br />

3 / l<br />

Optický h¾adáèik/s korekciou<br />

l / l<br />

LCD/výklopný/otoèný<br />

1,5" / l / l<br />

Stavový displej<br />

l<br />

Rozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / l<br />

Vnútorná pamä<br />

l<br />

Podporované médiá – CF/SM/MS/SD<br />

l / l / l / l<br />

Mikrofón<br />

l<br />

Rozmery (mm) 112,5 × 53,8 × 36,2<br />

Hmotnos (bez batérií/s batériami – v gramoch) 158 / 214<br />

Preddefinované režimy expozície<br />

l<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±2 EV / 1/3<br />

Priorita clony/èasu/nezávisle<br />

l / l / l<br />

Vyváženie bielej – preddefinované/automaticky/ruène 3 / l / l<br />

Nastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400<br />

Kontinuálne fotografovanie l / 2<br />

Dávka s rôznou expozíciou<br />

3 (0,3 ÷ 1 EV)<br />

Hlasový komentár snímok (dåžka)<br />

l – Vojce memo<br />

Videoklipy/so zvukom<br />

l / l<br />

Zväèšenie pri prezeraní 5 (krok 0,5)<br />

Špeciálne funkcie<br />

l<br />

Dodaná pamä /typ média/kapacita<br />

MS / 8 MB<br />

Batérie (v dodávke/volite¾ne)<br />

InfoLithium / l<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

l / l<br />

Káble<br />

USB, video<br />

Softvér<br />

Ovládaè, MGI PhotoSuite,<br />

MGI VideoWave SE+<br />

Legenda: Podporuje/Obsahuje - l<br />

Nepodporuje/Neobsahuje - l<br />

zmenši rozmery i hmotnos prístroja.<br />

K výz<strong>na</strong>mným zmenám patrí využitie<br />

nového typu akumulátora a<br />

CCD snímaèa Super-HAD, ktorý disponuje<br />

vyššou citlivos ou a podporuje<br />

14-bitové spracovanie jednotlivých<br />

farebných zložiek.<br />

MOŽNOSTI PRÍSTROJA. Keïže<br />

ide o kompakt urèený <strong>na</strong>jmä pre používate¾ov<br />

preferujúcich vysokú mobilitu,<br />

je zrejmé, že výrobca upravil<br />

škálu dostupných funkcií. Aj tak však<br />

prístroj podporuje ukladanie do formátu<br />

JPEG v troch stupòoch kompresie.<br />

Samozrejmos ou je viacnásobná expozícia,<br />

sériové fotografovanie a pri<br />

Sony nemôže chýba podpora snímania<br />

videosekvencií. Samozrejmos ou<br />

je podpora <strong>na</strong>stavenia citlivosti v rozsahu<br />

100 až 400 ISO, novinkou integrácia<br />

„prídavného svetla“ AF illumi<strong>na</strong>tor,<br />

vïaka ktorému je možné<br />

zí<strong>sk</strong>a kvalitné zábery aj za horších<br />

svetelných podmienok. S oh¾adom<br />

<strong>na</strong> urèenie prístroja možno oceni aj<br />

podporu ukladania snímok vo formáte<br />

TIFF.<br />

KVALITA SNÍMOK. Pokia¾ ide o<br />

farebné podanie èi ostros snímok,<br />

DSC-P5 o výrazný krok predstihuje<br />

svojho predchodcu. Na tomto úspechu<br />

má nemalý podiel už spomenuté<br />

14-bitové spracovanie farieb. Z poh¾adu<br />

geometrických vlastností objektívu<br />

je <strong>na</strong> tom DSC-P5 pomerne<br />

dobre. Tvarové <strong>sk</strong>reslenie objektívu<br />

je totiž <strong>na</strong> úrovni minimálne porov<strong>na</strong>te¾nej<br />

s objektívmi vyšších priemerov.<br />

Sony DSC-P5 – pokraèovate¾ úspešnej<br />

tradície miniatúrnych prístrojov z dielne<br />

spoloènosti Sony. Aj pri svojich rozmeroch<br />

je však kvalitným riešením.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

ZÁVER. Sony DSC-P5 je vhodnou<br />

vo¾bou pre používate¾ov, ktorí uprednostòujú<br />

minimálne rozmery a hmotnos<br />

. I keï nie je momentálne <strong>na</strong>jmenším<br />

„trojmegáèom“ <strong>na</strong> trhu, je <strong>na</strong>j-<br />

¾ahším. V porov<strong>na</strong>ní s konkurenènými<br />

prístrojmi, urèenými rov<strong>na</strong>kej<br />

cie¾ovej <strong>sk</strong>upine používate¾ov, je jeho<br />

<strong>na</strong>jväèšou prednos ou výdrž pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie. Batérie Sony Info Lithium<br />

patria k tomu <strong>na</strong>jlepšiemu, èo je <strong>na</strong><br />

trhu dostupné. Nemám pritom <strong>na</strong><br />

mysli iba ich výdrž, ale aj pri iných produktoch<br />

nevídanú funkciu priebežného<br />

informovania používate¾a o „ostávajúcom“<br />

èase, po ktorý bude s batériou<br />

možné prístroj používa v momentálne<br />

zvolenom režime. Pochopite¾ne,<br />

v porov<strong>na</strong>ní s použitím klasických<br />

akumulátorov èi batérií si pri<br />

tomto prístroji v momente, keï batériu<br />

vybijete, nemôžete pomôc zakúpením<br />

batérie v každom novinovom<br />

stánku.<br />

Hodnotenie:<br />

J Rozmery a hmotnos<br />

J Ovládanie<br />

L 8 MB karta v dodávke<br />

Ce<strong>na</strong>: 44 990 Sk (s DPH)<br />

Zapožièal: Sony Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

12/2001 PC REVUE 75

H A R D W A R E<br />

Sound Blaster Audigy EX<br />

V predošlom èísle sme vám predstavili kompletné<br />

produktové portfólio spoloènosti Creative Labs, v<br />

tomto sa pozrieme <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlepšie vybavenú verziu<br />

zvukovej karty z radu Audigy. Skôr než vám<br />

ponúkneme náš názor <strong>na</strong> kartu a jej schopnosti,<br />

pozrime sa <strong>na</strong> novinky, ktoré prináša.<br />

NECH ŽIJE PRIESTOR! Samozrejme, Audigy<br />

nie je ani zïaleka prvá zvuková karta, ktorá nám<br />

s¾ubuje reprodukciu zvuku so zachovaním priestorových<br />

efektov. Jedno z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších zlepšení,<br />

ktoré prináša tento rad zvukových kariet používate¾om<br />

v porov<strong>na</strong>ní s predchodcami, spoèíva<br />

práve v spracovaní priestorového zvuku. Zjednodušene<br />

možno poveda , že Audigy pokraèuje tam,<br />

kde zaèali jej predchodcovia. Technológie Multi-<br />

Environment, Environment Morphing, Environment<br />

Panning, Environment Reflections a Environment<br />

Filtering predstavujú základné elementy architektúry<br />

EAX ADVANCED HD, ktorá ïalej rozširuje<br />

štandard EAX. Tá <strong>na</strong> jednej strane ponúka súpravu<br />

nástrojov, ktoré podporujú aplikaèné rozhranie<br />

Direct Sound spoloènosti Microsoft, rozhranie<br />

OpenAL, rozhranie <strong>na</strong> spracovanie zvuku v štandarde<br />

Dolby Digital 5.1 a grafický editor knižníc<br />

EAGLE 3.0, ktoré po<strong>sk</strong>ytujú vývojárom širokú škálu<br />

možností „ozvláštni zvuk“ vytváraných aplikácií.<br />

Na druhej strane ich uvítajú používatelia, ktorým<br />

interaktívne prvky týchto technológií sprostredkujú<br />

zlepšenie výsledného vnemu pri reprodukcii<br />

priestorového zvuku, teda <strong>na</strong>jmä priaznivci poèítaèových<br />

hier.<br />

Prvá z priestorových funkcií – Multi-Environment<br />

– podporuje simultánne prelí<strong>na</strong>nie až štyroch rozlièných<br />

akustických prostredí. Ak sa teda <strong>na</strong>príklad<br />

v hre <strong>na</strong>chádzate v miestnosti, v ktorej tikajú<br />

hodiny a z pri¾ahlej chodby i ulice do miestnosti<br />

Nevyhnutným doplnkom verzie EX je rámik<br />

s konektormi.<br />

doliehajú zvuky, ich charakteristika nebude daná<br />

iba priestorom, v ktorom sa <strong>na</strong>chádzate, ale aj<br />

priestormi, v ktorých jednotlivé zvuky vznikli.<br />

Viem, lepšie by to bolo poèu , ale verte, funguje to<br />

až prekvapivo dobre. O prirodzený prechod medzi<br />

rozliènými akustickými prostrediami sa stará ïalšia<br />

technológia – Environment Morphing. Tá umožòuje<br />

prispôsobi charakter zvuku jednotlivým priestorom,<br />

ktorými zvuk prechádza. Špecifická zme<strong>na</strong><br />

charakteru zvuku je realizovaná plynulou zmenou<br />

parametrov zvuku. Ïalšou technológiou zlepšujúcou<br />

manipuláciu so zvukom v priestore je Environment<br />

Panning. Tá umožòuje hráèom „poèu “<br />

rozdiely v 3D priestore, charakterizované umiestnením<br />

vzdialených a približujúcich sa akustických<br />

prostredí. Pri modelovaní zvukovej charakteristiky<br />

priestoru je potrebné bra zrete¾ – podobne ako pri<br />

priestorovej interpretácii obrazu – <strong>na</strong> vlastnosti<br />

prostredia súvisiace s odrazmi zvuku. Na tento úèel<br />

je urèená technológia Environment Reflections.<br />

Poslednou z palety základných technológií EAX<br />

Advanced HD je Environment Filtering, ktorá<br />

umožòuje prostredníctvom zaraïovania zvukových<br />

filtrov presné generovanie simulácie príchodu<br />

zvuku z rôznych prostredí.<br />

DOKONALEJŠÍ ZVUK PRE DISKOFILOV?<br />

Akoko¾vek <strong>na</strong>dnesene môže pôsobi medzititul,<br />

Audigy je revoluèná zvukovka aj z poh¾adu kvality<br />

reprodukcie a spracovania klasického èi digitálneho<br />

audia. Ide o prvú zvukovú kartu, ktorá za cenu<br />

akceptovate¾nú smrte¾níkom môže uspokoji aj<br />

nároèného di<strong>sk</strong>ofila. O kvalitách karty svedèí nielen<br />

podpora systému Dolby Digital, ale aj hodnoty<br />

udávajúce odstup signál – šum (100 dB), šírka údajového<br />

slova (24 bitov) èi maximál<strong>na</strong> podporovaná<br />

vzorkovacia frekvencia (96 kHz). Bohužia¾, spomenuté<br />

parametre platia iba èiastoène. Ak budete<br />

Spoloèným základom<br />

všetkých modelov je PCI karta<br />

Creative Labs Audigy Platinum EX, to je doko<strong>na</strong>lý<br />

zvuk s množstvom efektov a doplnkov v elegantnom<br />

balení pre nároèného hráèa i di<strong>sk</strong>ofila, nie však<br />

pre každého.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

hudbu digitalizova prostredníctvom Audigy, musíte<br />

vystaèi so 16-bitovým slovom a 48 kHz samplingom,<br />

aj to je však <strong>na</strong> „domáce“ èi poloprofesionálne<br />

úèely viac ako postaèujúce. O <strong>sk</strong>ôr spomenutých parametroch<br />

platných pre prehrávanie možno bez<br />

obáv poveda , že znesú aj tie <strong>na</strong>jprísnejšie kritériá,<br />

donedáv<strong>na</strong> vymedzujúce kategóriu profesionálneho<br />

spracovania zvuku.<br />

Doslova lahôdkou pre di<strong>sk</strong>ofilov je implementácia<br />

ïalších podporných funkcií. Do tejto <strong>sk</strong>upiny<br />

Creative Labs zaraïuje funkcie Audio Clean-Up,<br />

Time Scaling a DREAM.<br />

Audio Clean-Up poslúži pri prehrávaní starších<br />

poškodených <strong>na</strong>hrávok, ktoré máte doma <strong>na</strong> LP,<br />

kazetách alebo nebodaj vo formáte MP3. Odstraòuje<br />

syèanie, šum a charakteristické pra<strong>sk</strong>anie, spôsobované<br />

pri LP škrabancami a prachom. Ak sa so<br />

76 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

Externý modul pôsobí efektne, usporiadanie niektorých ovládacích prvkov však nie je<br />

optimálne. Po zasunutí konektorov sa totiž regulátory neovládajú pohodlne.<br />

zvukom radi hráte, oceníte Time<br />

Scaling. Prostredníctvom tejto funkcie<br />

môžete spomali i zrýchli prehrávanie<br />

zvuku, èo nie je až taká<br />

zvláštnos . Skutoène výnimoèná <strong>na</strong><br />

tejto funkcii je schopnos aj pri výraznej<br />

zmene rýchlosti zachova pôvodnú<br />

kvalitu zvuku (<strong>na</strong>jmä jeho<br />

farbu). Aj pri poèúvaní „obyèajných“<br />

CD èi súborov MP3 si môžete dopria<br />

priestorový vnem, staèí, ak využijete<br />

funkciu Dream. Tá pracuje <strong>na</strong> princípe<br />

„presmerovania“ niektorých špecifických<br />

frekvencií. Pri testovaní<br />

som bol ve¾mi milo prekvapený, ako<br />

dobre tento princíp funguje. Poslednou<br />

možnos ou ozvláštnenia je využitie<br />

audioefektov, ktoré Creative Labs<br />

zabudovali do EAX ADVANCED HD. I<br />

keï všeobecne je táto technológia<br />

urèená <strong>na</strong> prácu s 3D zvukom, audioefekty<br />

po<strong>sk</strong>ytujú celú škálu pred<strong>na</strong>stavení<br />

akustických prostredí a špeciálnych<br />

efektov <strong>na</strong> obohatenie hudobného<br />

zážitku.<br />

DODÁVKA. V prípade tohto modelu<br />

<strong>sk</strong>utoène stojí za povšimnutie, veï<br />

okrem samotnej zvukovej karty vo vyhotovení<br />

pre zbernicu PCI je v škatuli<br />

s kartou ešte doplòujúci rámik,<br />

urèený <strong>na</strong> montáž do zadného panela,<br />

externá jednotka, súprava káblov,<br />

dia¾kové ovládanie a programové vybavenie<br />

<strong>na</strong> troch CD-ROM médiách.<br />

INŠTALÁCIA. Už pri poh¾ade <strong>na</strong><br />

bohatý obsah dodávky je zrejmé, že v<br />

prípade tohto modelu je inštalácia o<br />

poz<strong>na</strong>nie zložitejšia ako zvyèajné<br />

zasunutie karty do slotu PCI. Po spomenutom<br />

kroku je potrebné pripevni<br />

k zadnému panelu poèítaèa doplnkový<br />

rámik s konektormi a prepoji<br />

ho so zvukovou kartou (dvojicou<br />

priložených káblov) a k <strong>na</strong>pájaciemu<br />

<strong>na</strong>pätiu (konektorom, ktorý<br />

pripojíte k niektorému z konektorov<br />

<strong>na</strong>pájania di<strong>sk</strong>ových zariadení). Posledným<br />

krokom hardvérovej èasti<br />

inštalácie je pripojenie externej jednotky<br />

konektorov k rámiku prostredníctvom<br />

špeciálneho kábla a kábla<br />

IEE 1394, ktorý je v Creative Labs zbytoène<br />

mätúco oz<strong>na</strong>èovaný SB1394.<br />

PROGRAMOVÉ VYBAVENIE.<br />

Ïalšou zvyèajnou výhodou zvukových<br />

kariet Creative Labs je ve¾ké<br />

množstvo doplnkového programového<br />

vybavenia, ktoré zí<strong>sk</strong>ate spoloène<br />

s kartou. Pri Audigy je základným<br />

prvkom starý známy PlayCenter<br />

3, ktorý je v porov<strong>na</strong>ní so svojimi<br />

predchodcami rov<strong>na</strong>kého me<strong>na</strong> v<br />

mnohom zlepšený. Toto digitálne<br />

hudobné centrum umožòuje vytváranie,<br />

katalogizáciu, prehrávanie hudby<br />

v digitálnej kvalite, rozšírenej o<br />

efekty technológie EAX ADVANCED<br />

HD, prehrávanie súborov Dolby Digital<br />

AC-3 a disponuje aj funkciou <strong>na</strong><br />

vypa¾ovanie CD. Najslabšou èas ou<br />

tohto programu však ostal DVD prehrávaè,<br />

ktorý za ve¾a nestojí.<br />

V dodávke je aj rad ïalších programov.<br />

Už ich vymenovanie zaberie<br />

dos miesta a isto nám prepáèite, že<br />

ich nebudeme predstavova podrobne,<br />

niektoré by si však celkom isto<br />

zaslúžili aj samostatnú recenziu.<br />

Z produkcie Creative Labs pochádza<br />

program Ozic Player, ktorý zais uje<br />

vizualizácu prehrávanej hudby. Bohaté<br />

je zastúpenie nezávislých producentov<br />

softvéru (zoz<strong>na</strong>m je vo formáte<br />

výrobca – program): Steinberg<br />

– Cubasis VST Creative Edition (vrátane<br />

Wavelab Lite a Recycle Lite),<br />

Arturia – Storm Platinum Edition,<br />

Ulead – VideoStudio 4.0 SE Basic; Mix-<br />

Meister Technologies – MixMeister;<br />

Vien<strong>na</strong> – SoundFont Studio 2.3, iM<br />

Networks Inc. – iM Tuner Software,<br />

Unibrain S.A. – FireNet, Sonic Foundry<br />

– ACID DJ 2.0 a Image Line – Bvba<br />

FruityLoops.<br />

Ak sa chcete zaobera tvorbou<br />

hudby, oceníte knihu v jazyku HTML<br />

Sound Blaster Audigy, The Definitive<br />

Music Creation Guide.<br />

SIE NA ZVUKOVKE? Už <strong>na</strong> prezentácii<br />

vo Varšave ma zaujala<br />

možnos využi zvukové karty Audigy<br />

<strong>na</strong> vytvorenie siete. Pri recenzovaní<br />

karty som túto možnos využil <strong>na</strong><br />

zosie ovanie s ïalším de<strong>sk</strong>topom a<br />

notebookom. Programom, vïaka ktorému<br />

je možné pomocou rozhrania<br />

IEEE 1394 premeni <strong>na</strong> sie ové rozhranie,<br />

je Unibrain S.A. FireNet. Po<br />

jeho inštalácii môžete prepoji poèítaèe<br />

káblom IEEE 1394 a vytvori z<br />

nich sie typu Peer To Peer. Tú môžete<br />

využi <strong>na</strong> zdie¾anie prostriedkov,<br />

kopírovanie údajov èi hranie hier v sieti.<br />

Èo vás isto prekvapí, je rýchlos takejto<br />

siete. Teoreticky je totiž možné<br />

dosiahnu až 400 Mb/s! Teda štyrikrát<br />

viac ako pri 100 Mb LAN. Pochopite¾ne,<br />

pri kopírovaní súborov sme<br />

tento parameter overili. A v niektorých<br />

prípadoch bola sie <strong>na</strong> báze IEEE<br />

1394 rýchlejšia ako LAN.<br />

ZÁVER. Creative Labs má pred konkurenciou<br />

opä technologický ná<strong>sk</strong>ok.<br />

Ceny zvukových kariet nového radu<br />

však v žiadnom prípade neohúria<br />

používate¾ov h¾adiacich „<strong>na</strong> každú<br />

korunu“. Audigy je <strong>na</strong>bitá technológiami,<br />

z ktorých niektoré (EAX AD-<br />

VANCED HD) budú schopné využi až<br />

nové aplikácie, kvalitnejší zvuk však<br />

zí<strong>sk</strong>ate okamžite.<br />

Riešenie otázky, èi investova do<br />

Audigy alebo nie, je závislé od toho,<br />

èi sa rozhodujete o kúpe nového systému<br />

(potom by som asi neváhal),<br />

alebo chcete vymeni zvukovú kartu.<br />

V prípade, že máte doma niektorú z<br />

verzií karty Live!, s investíciou pokojne<br />

poèkajte.<br />

O P R A V A<br />

Hodnotenie:<br />

J Kvalita zvuku<br />

J Efekty<br />

J Doplnky<br />

Odporúèané maloobchodné ceny:<br />

Audigy Player: 6499 Sk s DPH<br />

Audigy Platinum: 13420 Sk s DPH<br />

Audigy Platinum EX: 17799 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

V predchádzajúcom èísle PC REVUE sme <strong>na</strong> strane 56 uviedli nesprávny<br />

obrázok laserovej tlaèiarne Tally T9312. Teraz preto uverejòujeme správny<br />

obrázok, firme Tecomprint i èitate¾om sa ospravedlòujeme. redakcia<br />

12/2001 PC REVUE 77

H A R D W A R E<br />

Palm m105<br />

Palm m105 je pokraèovate¾ lacnejšieho<br />

radu vreckových poèítaèov<br />

od firmy Palm Computing. Nadväzuje<br />

<strong>na</strong> model m100, má<br />

však viac pamäte. Spolu s ním<br />

sa dodáva aj softvérová aplikácia<br />

<strong>na</strong> pripojenie k internetu<br />

<strong>na</strong>pr. pomocou mobilného<br />

telefónu.<br />

M105 má zaoblený tvar a<br />

v porov<strong>na</strong>ní s vreckovými poèítaèmi<br />

Palm V má o nieèo<br />

menšiu obrazovku, rozlíšenie<br />

však ostalo zachované (160 ×<br />

160 bodov) so 16 odtieòmi sivej<br />

farby. Zmenšením diagonály obrazovky<br />

oproti iným modelom od<br />

firmy Palm sa mierne zmenšilo aj<br />

písmo. Zobrazenie písma a obrázkov<br />

je však jasné a ostré a nie je nijaký<br />

problém s jeho rozpoz<strong>na</strong>ním. Pokia¾<br />

podržíte zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo dlhšie,<br />

zapne sa podsvietenie displeja a môžete<br />

ho tak používa aj v tme.<br />

Telo prístroja je vyrobené z bežnej<br />

umelej hmoty. Jeho súèas ou je predný<br />

odklápací kryt, ktorý má v strede prieh¾adné<br />

okienko. Ak je kryt zaklopený a<br />

potlaèíte tlaèidlo <strong>na</strong> prednom paneli,<br />

zobrazí sa <strong>na</strong> chví¾u informácia o<br />

aktuálnom dátume a èase. Tieto kryty<br />

sú používate¾<strong>sk</strong>y vymenite¾né a výrobca<br />

ponúka viacero farebných odtieòov.<br />

Ich ce<strong>na</strong> je 850 Sk za kus. Na èasovú informáciu<br />

<strong>na</strong>dväzuje aj signál budíka.<br />

Jeho zvuk je ove¾a silnejší, ako to bolo v<br />

prípade predchádzajúcich modelov od<br />

firmy Palm.<br />

Štandardnou súèas ou dodávky je<br />

synchronizaèná kolí<strong>sk</strong>a s pripojením<br />

len <strong>na</strong> sériový port. V doplnkovej výbave<br />

je možnos dokúpi kolí<strong>sk</strong>u s pripojením<br />

<strong>na</strong> port USB za 1890 Sk.<br />

Napájanie zabezpeèujú dva AAA batériové<br />

èlánky, pod¾a výrobcu vydržia<br />

<strong>na</strong> dva týždne prevádzky. Pri <strong>na</strong>šom<br />

teste vydržali batérie asi 10 dní, používali<br />

sme ho však dos intenzívne, a<br />

to hlavne pri spolupráci so stolným<br />

poèítaèom.<br />

Palm m105 používa operaèný systém<br />

PalmOS vo verzii 3.5.1, testovaný<br />

model bo vybavený lokalizáciou v slovenèine<br />

od firmy RedGrep vo verzii<br />

2.0. Operaèný systém nie je uschovaný<br />

v pamäti typu Flash (podobne ako<br />

v prípade poèítaèov z<strong>na</strong>èky Handspring),<br />

a teda ho nie je možné upgradova<br />

. Domnievame sa však, že verzia<br />

3.5.1 je dostatoène stabilná a upgrade<br />

<strong>na</strong> zatia¾ <strong>na</strong>jnovšiu verziu tohto systému<br />

(4.0) nie je nevyhnutný.<br />

Palm pribalil do tejto verzie aj<br />

poznámkový blok, urèený <strong>na</strong> písanie<br />

vo¾nou rukou. A<strong>na</strong>lytici pripomí<strong>na</strong>jú<br />

je, že <strong>na</strong>jväèšou konkurenciou pre<br />

vreckový poèítaè je stále obyèajný papier<br />

a ceruzka. Do nového poznámkového<br />

bloku preto pomocou pera a<br />

dotykového displeja môžete „kresli “<br />

svoje poznámky presne tak isto, ako je<br />

to v prípade papiera. Overili sme si, že<br />

tento poznámkový blok je ve¾mi prijate¾ným<br />

riešením pre používate¾ov, ktorí<br />

majú problém so systémom Graffiti<br />

(spôsob zápisu textu tak, aby ho bolo<br />

možné správne rozpoz<strong>na</strong> ). Poznámkový<br />

blok <strong>na</strong> „kreslenie“ vo¾nou rukou<br />

dostal svoje miesto aj medzi aplikáciami,<br />

ktoré sa rýchlo spúš ajú pomocou<br />

tlaèidiel <strong>na</strong> prednom paneli.<br />

Dodávaný softvér zais uje spoluprácu<br />

so stolným poèítaèom, prièom<br />

si môžete synchronizova adresy, poznámky<br />

i elektronickú poštu s radom<br />

poštových programov (vrátane Microsoft<br />

Outlook XP – overené).<br />

Pri teste výkonnosti sme programom<br />

Quartus (<strong>www</strong>.quartus.net)<br />

<strong>na</strong>merali <strong>sk</strong>óre 91, zatia¾ èo<br />

model Handspring Visor Deluxe<br />

dosiahol <strong>sk</strong>óre 145. Pre<br />

bežného používate¾a tento<br />

výsledok z<strong>na</strong>mená stále ešte<br />

dobrú výkonnos pri zobrazovaní<br />

a h¾adaní informácií.<br />

Domnievame sa, že Palm<br />

m105 je dobrým riešením<br />

pre používate¾a, ktorý zatia¾<br />

nemá žiadny vreckový<br />

poèítaè. Tomu prinesie možnos<br />

zapamäta si informácie<br />

v elektronickej forme. Výhodná<br />

je jeho relatívne nižšia<br />

ce<strong>na</strong> v porov<strong>na</strong>ní s konkurenènými<br />

modelmi. Používate¾ovi,<br />

ktorý vlastní niektorý drahší vreckový<br />

poèítaè, <strong>na</strong>pr. Palm m500 alebo<br />

Handspring Visor, by asi chýbali<br />

možnosti rozširovania o externé moduly.<br />

Hodnotenie:<br />

J Jednoduchos konštrukcie<br />

J Poznámkový blok <strong>na</strong> „kreslenie“ poznámok<br />

J V porov<strong>na</strong>ní inými modelmi nižšia ce<strong>na</strong><br />

L Štandardná kolí<strong>sk</strong>a má len sériové pripojenie<br />

L Nemožnos rozširovania o externé moduly<br />

Ce<strong>na</strong>: 8990 Sk (bez DPH)<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Zapožièal: TS-PRO<br />

Ondrej Macko<br />

Technické parametre<br />

Procesor: Motorola 68328, 20 MHz<br />

Kapacita pamäte RAM: 8 MB SDRAM<br />

Obrazovka: diagonála 2,8 palca,<br />

monochromatická, dotyková, 16 úrovní<br />

sivej farby<br />

Spojenie s PC: kolí<strong>sk</strong>a so sériovým portom<br />

78 PC REVUE 12/2001

H A R D W A R E<br />

ScanMaker 3800 a 4800<br />

Najnovšie <strong>sk</strong>enery od firmy Microtek sa s<strong>na</strong>žia<br />

oslovi používate¾a predovšetkým cenou a novým<br />

imidžom. Oproti predchádzajúcim modelom sú obidve<br />

nové zariadenia ove¾a užšie a ¾ahšie. Na pracovnom<br />

stole si tak urèite nájdu svoje miesto.<br />

Výrobca tento dizajn <strong>na</strong>zýva EDGE a <strong>sk</strong>enery <strong>na</strong>ozaj<br />

pôsobia prepracovaným dojmom.<br />

ScanMaker 3800<br />

ScanMaker 4800<br />

Predný panel obsahuje pä tlaèidiel, pomocou<br />

ktorých sa zrých¾uje práca so <strong>sk</strong>enerom. Model s èíselným<br />

oz<strong>na</strong>èením 3800 je lacnejší variant s optickým<br />

rozlíšením snímaèa 600 dpi. Je jednoz<strong>na</strong>ène<br />

urèený <strong>na</strong> domáce použitie. Drahší model s èíselným<br />

oz<strong>na</strong>èením 4800 má snímaè s rozlíšením 1200 dpi<br />

a urèený je <strong>sk</strong>ôr do kancelárie. V porov<strong>na</strong>ní so sivou<br />

farbou modelu 3800 kovový nádych <strong>sk</strong>enera Scan-<br />

Maker 4800 pôsobí efektnejšie. Oba <strong>sk</strong>enery sa k poèítaèu<br />

pripájajú pomocou portu USB a dajú sa použi<br />

pre systém Windows i Macintosh.<br />

Ako softvérové vybavenie sa dodáva ScanWizard 5.<br />

Tento program pracuje v dvoch režimoch – jednoduchom<br />

<strong>na</strong> použitie a profesionálnom. Zaujal nás<br />

hlavne profesionálny režim, ktorý obsahuje viac<br />

možností použitia filtrov, známych <strong>na</strong>pr. z programu<br />

Adobe Photoshop. Pomocou softvérového vybavenia,<br />

resp. tlaèidiel môžete kopírova dokumenty,<br />

umiestòova obrázky <strong>na</strong> webové stránky<br />

alebo ich posiela ako prílohu elektronickej<br />

pošty. V ïalšej softvérovej dodávke sa<br />

<strong>na</strong>chádza správca <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných obrázkov<br />

Ulead PhotoExplorer 7.0 SE a OCR program<br />

Abbyy FineReader Sprint 4.0. K modelu Scan-<br />

Maker 4800 sa pridáva aj program Adobe Photo-<br />

Deluxe. Ako doplnok je možné k obidvom <strong>sk</strong>enerom<br />

prikúpi adaptér <strong>na</strong> snímanie priesvitných<br />

materiálov.<br />

Tlaèidlá <strong>na</strong> prednom paneli sa viažu <strong>na</strong> výber<br />

cie¾a <strong>sk</strong>enovania. Na<strong>sk</strong>enovanú predlohu môžete<br />

uloži do súboru, vytlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni, rozpoznáva<br />

pomocou modulu OCR, pribali ako prílohu k elektronickej<br />

pošte alebo prenies <strong>na</strong> webovú stránku.<br />

V <strong>na</strong>šom testovaní sa model ScanMaker 3800<br />

ukázal ako mimoriadne rýchly <strong>sk</strong>ener, èo sa trochu<br />

prejavilo <strong>na</strong> kvalite <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného dokumentu. Tá<br />

jednoducho zodpovedá <strong>sk</strong>eneru s rozlíšením 600<br />

dpi. Skener ScanMaker 4800 po<strong>sk</strong>ytuje ve¾mi kvalitné<br />

výsledky a je aj dostatoène rýchly. Dôvodom<br />

je prepracovanejší snímací CCD prvok. V obidvoch<br />

prípadoch sme <strong>na</strong> dokonèenie prvotného náh¾adu<br />

(preview) èakali len 9 sekúnd, èo je ve¾mi dobrá<br />

hodnota. Zo stránky realizácie <strong>sk</strong>enovania sme<br />

dosiahli strednú hodnotu 41 sekúnd pre Scan-<br />

Maker 3800 a 48 sekúnd pre ScanMaker 4800.<br />

Obidva <strong>sk</strong>enery sme testovali tým istým spôsobom<br />

ako v prípade testu <strong>sk</strong>enerov v PC REVUE è.<br />

1/2001.<br />

Spokojní sme boli s programovým vybavením –<br />

obsluhova tento nástroj v základnom (jednoduchom)<br />

režime nemôže by problém pre žiadneho<br />

používate¾a. Jednoducho stlaèíte tlaèidlo a predloha<br />

je o<strong>sk</strong>enovaná. Výber cie¾a <strong>sk</strong>enovania sa realizuje<br />

pomocou grafických symbolov. Zaujímavá je<br />

možnos <strong>sk</strong>enova <strong>na</strong>raz štyri fotografie, prièom<br />

jednotlivé snímky sa odde¾ujú pomocou správcu<br />

úloh. Tento systém vás odbremení od nutnosti<br />

neustáleho vkladania fotografií do <strong>sk</strong>enera a èiastoène<br />

zrých¾uje celkovú dobu <strong>sk</strong>enovania. Takisto<br />

sa nám pozdávala možnos ukladania <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných<br />

súborov vo formáte PDF, èo nebýva v iných<br />

prípadoch èasté. Jedinú výhradu máme k modulu<br />

OCR, pretože nepodporuje slovenèinu. Na rozpoznávanie<br />

textu v slovenèine je urèený program FineReader<br />

Sprint 4.0, ale jeho spustenie nie je možné<br />

stlaèením tlaèidla <strong>na</strong> prednom paneli.<br />

V celkovom hodnotení oba <strong>sk</strong>enery podèiarkujú<br />

trend v tejto oblasti: ïalší pokles cien týchto produktov<br />

pri súèasnom náraste výkonnosti. V tomto<br />

prípade sa to týka hlavne komplexnosti softvérového<br />

vybavenia.<br />

Ce<strong>na</strong>: ScanMaker 3800: 3990 Sk bez DPH<br />

ScanMaker 4800: 6990 Sk bez DPH<br />

Zapožièal: TS-Pro, <strong>www</strong>.tspro.<strong>sk</strong><br />

Ondrej Macko<br />

Technické parametre<br />

ScanMaker 3800<br />

Optické rozlíšenie: 1200 × 600 dpi<br />

Softvérové rozlíšenie: 9600 × 9600 dpi<br />

Farebná håbka: 48 bitov<br />

Pripojenie k poèítaèu: USB 1.1<br />

Podporované platformy: Windows a Macintosh<br />

Rozmery: (š × v ×h): 288 × 80 × 435 mm<br />

Hmotnos : 2,7 kg<br />

ScanMaker 4800<br />

Optické rozlíšenie: 2400 × 1200 dpi<br />

Softvérové rozlíšenie: 9600 × 9600 dpi<br />

Farebná håbka: 48 bitov<br />

Pripojenie k poèítaèu: USB 1.1<br />

Podporované platformy: Windows a Macintosh<br />

Rozmery (š × v ×h): 288 × 80 × 435 mm<br />

Hmotnos : 2,7 kg<br />

80 PC REVUE 12/2001

G A M E S Y<br />

Recenzia: NHL 2002<br />

Stalo sa už dobrým zvykom, že každý rok sa <strong>na</strong> hernom<br />

trhu objavia nové a zlepšené simulácie troch<br />

<strong>na</strong>jatraktívnejších športov sveta – ba<strong>sk</strong>etbalu, futbalu<br />

a hokeja. A práve simuláciou toho posledného<br />

športu sa teraz budeme zaobera .<br />

Posledným zo série NHL od EA Sports je tohtoroèný<br />

NHL 2002. Ak vás trápi, preèo hra z roku 2001<br />

nesie oz<strong>na</strong>èenie 2002, tak vás musím <strong>sk</strong>lama . Ani ja<br />

si tento fakt neviem vysvetli . Možno sa v EA s<strong>na</strong>žia<br />

by extrémne pokrokoví. Na tom však nezáleží, dôležité<br />

je, že sa všetkým hokejovým fanúšikom dostáva<br />

do rúk nová verzia ich ob¾úbenej hry. Už pri hraní<br />

NHL 2001 som premýš¾al <strong>na</strong>d tým, èo by sa v NHLkách<br />

dalo ešte zlepši . Rozoberal som NHL 2001 zo<br />

všetkých stránok, ale niè ma ne<strong>na</strong>padlo. Grafika bola<br />

ve¾mi pekná, ažko nieèo zlepši , pohyby hráèov rozmanité,<br />

prepracované a realistické, výborné ovládanie<br />

a hrate¾nos , ne<strong>sk</strong>utoèná atmosféra, výborná hudba<br />

(v menu a poèas prerušení), výstižný komentár...<br />

Skrátka všetko, ako má by . Doteraz platilo pravidlo,<br />

že každý nový diel NHL priniesol krajšiu grafiku a<br />

väèší realizmus. Èo však spravi , keï je grafika <strong>sk</strong>oro<br />

doko<strong>na</strong>lá a realizmus takisto? Chlapci v EA sa <strong>na</strong>d<br />

touto otázkou tiež urèite zamysleli. A èo vymysleli?<br />

To si hneï povieme.<br />

Tradície sú tradície, a teda aj NHL 2002 dostala<br />

lepší grafický kabát. Keïže sa však toho už <strong>na</strong>ozaj<br />

nedalo ve¾a zlepšova , ani si to <strong>sk</strong>oro nevšimnete.<br />

Nebudem sa tu rozpisova o grafike, nemá to zmysel.<br />

Pozrite si obrázky a sami posúïte. Spomeniem<br />

len jedno zdoko<strong>na</strong>lenie, <strong>na</strong> ktoré sa v predošlých<br />

dieloch trošku zabúdalo. Koneène sme sa doèkali<br />

3D publika. Je koniec 2D textúre `a la NHL 98, 2D<br />

panáèikom `a<br />

la South Park z NHL 2000. NHL 2002<br />

nám ponúka už 3D renderovaných fanúšikov. Pri<br />

záberoch <strong>na</strong> publikum vidíte rôzne postavy, ako<br />

tlie<strong>sk</strong>ajú, pí<strong>sk</strong>ajú, hnevajú sa, dokonca vstávajú a<br />

vy<strong>sk</strong>akujú. Pekným detailom je <strong>na</strong>príklad aj to, že<br />

sem-tam má niektorý z fanúšikov obleèený dres, a<br />

to pod¾a toho, aký tím je <strong>na</strong> ¾ade domáci.<br />

NHL 2002 prináša zlepšenie realizmu a hrate¾nosti<br />

(v niektorých oblastiach aj zhoršenie, ale o tom<br />

ne<strong>sk</strong>ôr). Ako som už povedal, už v NHL 2001 bol<br />

realizmus <strong>na</strong> ve¾mi vysokej úrovni, a teda ve¾a sa<br />

toho zlepši nedalo. Ale predsa sa v EA potrápili,<br />

aby nám ešte viac vyrazili dych. Okrem toho, že<br />

pribudli nové pohyby hráèov (<strong>na</strong>pr. možnos<br />

kopnú puk nohou), pribudli v NHL 2002 aj nové<br />

poh¾ady. A to nie hocijaké! S prvým z nich sa stretnete<br />

v prípade, že sa vám podarí urobi samostatný<br />

prienik <strong>na</strong> bránku. Len èo sa k bránke priblížite,<br />

kamera sa automaticky presunie do akéhosi<br />

poh¾adu tretej osoby, všetko sa zafarbí do modra a<br />

vy si môžete vychut<strong>na</strong> váš prienik „akènejšie“.<br />

Tento nápad považujem za celkom podarený, má<br />

to však jeden háèik. Poèas približovania sa kamery<br />

sa môže ¾ahko sta , že stratíte preh¾ad o situácii.<br />

Mne osobne to robilo ve¾ké problémy a nikdy sa mi<br />

z takéhoto prieniku nepodarilo da gól. Ïalší<br />

„akèný poh¾ad“ sa vám <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytne, ak sa niektorému<br />

brankárovi podarí chyti riadne tvrdú strelu.<br />

Kamera urobí krátky detailný záber <strong>na</strong> jeho betón<br />

alebo lapaèku, ktorý je pre zmenu celý ladený do<br />

béžova, a tento záber sa vám trikrát prehrá dokola<br />

(trvá asi 1 – 2 sekundy). Nápad je to celkom dobrý,<br />

ale ešte viac sa ním prehlbuje strata preh¾adu.<br />

Tento záber totiž <strong>na</strong><strong>sk</strong>oèí kedyko¾vek poèas hry,<br />

úplne neèakane, ešte k tomu v momente, keï sa<br />

s<strong>na</strong>žíte <strong>sk</strong>órova alebo keï súper ostre¾uje vašu<br />

bránku. Chyba je v tom, že keï vás v priebehu<br />

trmy-vrmy preruší takáto animácia, po jej <strong>sk</strong>onèení<br />

už vôbec netušíte, kde je puk a kde ste predtým<br />

stáli. Výsledkom je <strong>sk</strong>oro vždy strata puku alebo<br />

gól od súpera, ktorý sa <strong>na</strong> rozdiel od vás nepotrebuje<br />

zorientova . V jednom zápase som takto<br />

dostal tri góly. Tretím „akèným poh¾adom“ je<br />

poh¾ad <strong>na</strong> radujúceho sa hráèa po strelení gólu.<br />

Jasné, že tento poh¾ad tu už dávno bol, ale ak sa<br />

vám <strong>na</strong>pr. podarí spravi hetrik, kamera sa zameria<br />

<strong>na</strong> tešiaceho sa hráèa, všetko chytí èervený odtieò<br />

a vy môžete ovláda , ako sa má ten š astlivec teši<br />

(tomu hovorím davová psychóza). Každé tlaèidlo <strong>na</strong><br />

klávesnici predstavuje iný spôsob tešenia sa a je len<br />

<strong>na</strong> vás, ako sa budete teši . Zmenu podstúpil aj takzvaný<br />

„náklonnos ometer“, ktorý poznáme už z NHL<br />

2001. V NHL 2001 bol riešený formou malého ståpèeka,<br />

ktorý rástol a klesal v závislosti od toho, ako sa<br />

publiku páèil hokej, ktorý váš tím hral. Èím lepšie ste<br />

hrali, tým viac vás publikum „žralo“, tým viac sa<br />

vašim chlapcom chcelo hra , a teda tým lepší boli. V<br />

NHL 2002 má náklonnos ometer nieko¾ko predvolených<br />

stupòov a už sa nemení tak prudko a èasto ako<br />

v NHL 2001. Naopak, sila, ktorou náklonnos ometer<br />

pôsobil <strong>na</strong> hru vášho tímu, výrazne vzrástla. V NHL<br />

2001 som ani nepozoroval nejaké zmeny výkonov<br />

hráèov v závislosti od náklonnos ometra, ale v NHL<br />

2002 je ve¾mi dôležité ma publikum <strong>na</strong> svojej strane.<br />

Pri maximálnej náklonnosti publika vaši hráèi<br />

korèu¾ujú až o 30 % rýchlejšie, mieria ve¾mi presne a<br />

pália rýchle delovky.<br />

Èo sa týka herného systému, treba spomenú ešte<br />

jednu ve¾kú zmenu, azda <strong>na</strong>jväèší rozdiel medzi NHL<br />

2001 a NHL 2002. Do tohtoroènej NHL totiž EA Sports<br />

zabudovalo herné kartièky!!! Áno, myslím tým klasic-<br />

82 PC REVUE 12/2001

S O F T W A R E<br />

ké zberate¾<strong>sk</strong>é hokejové kartièky, aké má dnes každé<br />

decko. Presne takéto kartièky totiž budete poèas hrania<br />

NHL 2002 používa . K dispozícii budete ma 190<br />

kartièiek, rozdelených do kategórií Oslavy (to sú kartièky,<br />

ktoré vašim hráèom umožnia teši sa rôznymi<br />

uletenými spôsobmi), Prekvapenia (to sú kartièky,<br />

ktoré <strong>na</strong>príklad vymenia šípku hore a šípku dole<br />

alebo zmenia hlas komentátora <strong>na</strong> tenký alebo<br />

hrubý) a, samozrejme, klasické kartièky hráèov<br />

(môžu by zlaté, strieborné alebo bronzové a pod¾a<br />

toho spravia z vášho hráèa hrdinu – pôjde do všetkého<br />

<strong>na</strong>plno – <strong>na</strong> tri, dve tretiny alebo iba <strong>na</strong> jednu<br />

tretinu). Zí<strong>sk</strong>avanie takýchto kartièiek je tiež ve¾mi<br />

zaujímavé. Princíp je ve¾mi podobný ako pri normálnych<br />

zberate¾<strong>sk</strong>ých kartièkách. Jednoducho si kúpite<br />

balíèek kartièiek s náhodnými kartièkami. Ce<strong>na</strong> balíèka<br />

je 2000 kreditov, ktoré však nezarobíte èistením<br />

zemiakov v nejakej vývarovni, ale musíte si ich zarobi<br />

vlastnou zruènos ou. V menu si totiž môžete preèíta<br />

dlhoèizný zoz<strong>na</strong>m rôznych úloh, za ktorých splnenie<br />

dostanete kredity. Z úloh spomeniem <strong>na</strong>príklad<br />

da gól v prvých 30 sekundách zápasu, dosiahnu<br />

hetrik, da gól v oslabení, nedosta ani jeden gól...<br />

Úloh je tu <strong>na</strong>ozaj požeh<strong>na</strong>ne a plni ich môžete v<br />

akomko¾vek hernom móde s akýmiko¾vek pravidlami<br />

a akouko¾vek ` ob ažnos ou, èo je ve¾mi fajn. A tak ako<br />

hokejové kartièky aj NHL kartièky môžete predáva .<br />

Posledná vec, ktorú musím pochváli , je komentátor.<br />

Vlastne komentátori, lebo v NHL 2002 sú hneï dvaja.<br />

Ich komentár je ve¾mi fajn, výstižne zachytávajú situáciu,<br />

ale èo je <strong>na</strong>jlepšie, neustále robia rôzne kú<strong>sk</strong>y<br />

a u ahujú si jeden z druhého, èo vždy rozveselí.<br />

Èo sa týka výhrad k NHL 2002, vlastne okrem jednej<br />

nijaké nemám. Tou jedinou výhradou je akýsi<br />

pokles dy<strong>na</strong>mickosti hry. Neviem, èi sa mi to len zdá,<br />

ale pri hraní NHL 2002 som mal pocit, akoby sa všetko<br />

dialo strašne pomaly, hráèi pomaly korèu¾ovali,<br />

strely <strong>na</strong> bránu boli pomalé a reakcie hokejistov<br />

ovládaných poèítaèom boli <strong>na</strong>jpomalšie. Akoby sa<br />

všetko spomalilo. Keï som korèu¾oval s pukom <strong>na</strong><br />

bránku, mal som pocit, akoby sa chudáèi<strong>sk</strong>o hokejista<br />

prvý raz postavil <strong>na</strong> korèule a všetkými silami sa<br />

s<strong>na</strong>žil korèu¾ova rýchlo, ale vlastne sa len šmýkal <strong>na</strong><br />

mieste. Možno sa mi to len zdalo, ale trocha dy<strong>na</strong>mickosti<br />

by sa <strong>na</strong>ozaj hodilo.<br />

Na záver treba poveda , že NHL 2002 sa jednoz<strong>na</strong>ène<br />

podarila. Mòa osobne aj <strong>na</strong>priek prvotnému<br />

odporu ve¾mi chytila. Systém kartièiek sa vydaril<br />

a núti vás hra lepší a lepší hokej, aby ste mali<br />

viac a viac kreditov. Zo všetkých stránok je NHL<br />

2002 krok vpred. Štandardná atmosféra burácajúceho<br />

štadió<strong>na</strong> a tvrdej muziky poèas prerušení je<br />

opä <strong>sk</strong>velá a priam v ahuje do hry. A tak posúvam<br />

moju otázku zo zaèiatku recenzie o jeden rok<br />

vpred. Ak máme doko<strong>na</strong>lú grafiku a realizmus, èo<br />

sa ešte dá zlepši v NHL 2003?<br />

Výrobca: EA Sports<br />

Distribútor: EA<br />

Distribútor SR/ÈR: digital media trade/ Bohemia Interactive<br />

Odporúèaná konfigurácia: PII, 64 MB RAM, 3D accelerator<br />

3D karta: áno<br />

Multiplayer: áno<br />

Typ: šport<br />

Verdikt: <strong>sk</strong>velá simulácia hokeja, opradená dlhoroènou<br />

tradíciou z dielne Electronic Arts<br />

Hodnotenie: 90 %<br />

Kuki – kuki@gamesweb.<strong>sk</strong><br />

G A M E S Y : N O V I N K Y N A O B Z O R E<br />

BERUŠKY 2<br />

Èe<strong>sk</strong>á freewarová hra Berušky nie je v <strong>na</strong>šich krajoch<br />

neznáma. Ako detailne prepracovaná logická<br />

hra, kde ste ovládali nieko¾ko lienok, sa stala<br />

ob¾úbenou zábavou mladých, ako aj starších ¾udí.<br />

Nastala doba, keï sa Berušky odlepia od 2D plochy<br />

a vrátia sa v 3D prostredí, plnom objektov.<br />

Tvorcom pôvodných Berušiek bol èe<strong>sk</strong>ý freewarový<br />

tím A<strong>na</strong>kreon, <strong>na</strong> tvorbu Berušiek 2 sa spojili s<br />

ïalšou kvalitnou <strong>sk</strong>upinou v odbore, a to firmou<br />

Ignitron. Ignitron vás mohol prekvapi povedzme<br />

freewarovou hrou Dáma 2.<br />

Nové Berušky dostali vïaka novému rozmeru nové<br />

možnosti v oblasti logiky a spracovania. Pri predvádzaní<br />

hry v A<strong>na</strong>kreone bolo možné zhliadnu úžasnú<br />

3D grafiku, podporovanú 3D grafickými kartami od<br />

VooDoo až po GeForce. Nové rozmery dáva takisto<br />

možnos <strong>na</strong> priestorové rozmýš¾anie, pretože odteraz<br />

sa plocha Berušiek bude rozklada <strong>na</strong> nieko¾kých<br />

poschodiach. Kým v pôvodných Beruškách bolo 12<br />

rôznych akcií, v pokraèovaní ich bude minimálne trikrát<br />

to¾ko. Takisto sa pripravujú špeciálne bonusové<br />

chrobáky so špeciálnymi vlastnos ami, ktoré budete<br />

môc ovláda iba v niektorých leveloch (vážka, mucha<br />

a pod.). Ignitron vytvoril úžasnú grafiku, A<strong>na</strong>kreon<br />

ažké logické oriešky. Takisto sa tešte <strong>na</strong> výbornú<br />

dy<strong>na</strong>mickú hudbu a tri druhy ob ažnosti. Hru si však<br />

<strong>na</strong>priek freeware distribúcii prvého dielu budete<br />

musie s ve¾kou pravdepodobnos ou zakúpi . V hre je<br />

nieko¾ko ve¾kých distribútorov, èi to bude CENEGA<br />

alebo Illusion Softworks s Take 2, to sa dozvieme v<br />

<strong>na</strong>sledujúcich dòoch.<br />

Výrobca: A<strong>na</strong>kreon, Ignitron<br />

Typ: Logic<br />

Termín: rok 2002<br />

WWW: <strong>www</strong>.a<strong>na</strong>kreon.cz<br />

KREED<br />

Zo s<strong>na</strong>, že v Ru<strong>sk</strong>u zahá¾ajú, vás ihneï vyvedie nová<br />

FPS 3D akcia Kreed od ru<strong>sk</strong>ého vývojár<strong>sk</strong>eho tímu<br />

Burut. Hra stavia <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> extrémnu grafiku a svoj<br />

špièkový X-ten Engine. Prvá verzia hry sa plánuje až<br />

<strong>na</strong> leto èi koniec budúceho roka, ale vyzerá to pekne.<br />

Až bude Unreal 2, bude to aj tak mimo.<br />

Výrobca: Burut<br />

Typ: 3D action<br />

Termín: rok 2002<br />

MS FLIGHT SIMULATOR 2002<br />

V novom MS Flight Simulátor 2002 od Microsoftu<br />

nás opä èaká nároèný, ale zato ve¾mi detailne prepracovaný<br />

simulátor civilného lietania. Poèas hry<br />

si ani raz nevystrelíte, ale <strong>na</strong>uèíte sa <strong>sk</strong>oordinova<br />

s leteckou dopravou, poèúva príkazy z leti<strong>sk</strong>a a<br />

podobne.<br />

V krátkom èase sme dostali tri ukážky, prvá<br />

zachytáva vzlietnutie Boeingu 747, v druhej si<br />

vychutnáme prelet <strong>na</strong>d noèným Las Vegas vo<br />

vrtu¾níku Bell 2068 JetRanger III a v poslednom<br />

prenikneme do tajomstiev vzlietnutia malej Cessny<br />

C208 z vodnej hladiny. V Amerike sa hra už<br />

predáva a v starej dobrej Európe je „<strong>na</strong> spadnutie“.<br />

Výrobca a distribútor: Microsoft<br />

Typ: simulátor<br />

Termín: november 2001<br />

US RACER<br />

Brit<strong>sk</strong>á firma Davilex sa nestihla ani spamäta a po<br />

absolútne nehrate¾nom European Racer chystá už<br />

tretí titul v poradí. Predtým nás oslovila hrou<br />

London Racer, tentoraz sa to bude vola pre zmenu<br />

US Racer. Ako správne tušíte, presunieme sa do<br />

Ameriky, kde si zasú ažíme v <strong>na</strong>jrôznejších známych<br />

kútoch, ako Grand Canyon, Yellowstone a<br />

Yosemit<strong>sk</strong>ý národný park.<br />

Stanete sa pretekárom <strong>na</strong> nelegálnych pretekoch<br />

istej organizácie, organizujúcej preteky <strong>na</strong><br />

uliciach ôsmich <strong>na</strong>jväèších miest. Pripravuje sa aj<br />

mód pre dvoch hráèov, kde vám hru spestria iní<br />

vodièi a muži záko<strong>na</strong>. Ïalší pokus o kvalitné preteky<br />

s <strong>na</strong>jlepšou grafikou bude ešte koncom roka.<br />

Výrobca: Davilex<br />

Typ: preteky<br />

Termín: november 2001<br />

WIN (win@gamesweb.<strong>sk</strong>)<br />

12/2001 PC REVUE 83

S O F T W A R E<br />

G A M E S Y<br />

Recenzia: Mechcommander 2<br />

Súper si vylámal zuby <strong>na</strong> strategicky umiestnenom mínovom poli<br />

chrániacom mojich mechov<br />

Práve prebieha ukoris ovanie súperovho mecha<br />

84 PC REVUE 12/2001<br />

Mechcommander 2 je real-time hra, pri ktorej sa stávate<br />

velite¾om oddielu žoldnierov ovládajúcich gigantické<br />

bojové stroje – mechov. Hra je zasadená do prostredia<br />

planéty Carver V, kde v 31. storoèí prebieha<br />

nieèo <strong>na</strong> spôsob obèian<strong>sk</strong>ej vojny. V nej rody Steinerovcov,<br />

Liaovcov, Davionovcov a iné vojen<strong>sk</strong>y<br />

výz<strong>na</strong>mné sily bojujú o domi<strong>na</strong>nciu. Keï do tejto<br />

mierne výbušnej zme<strong>sk</strong>y pridáme rody Marikovcov,<br />

Kuritovcov a domáci odboj, je jasné, že <strong>na</strong> trhu sa<br />

vytvorila situácia, v ktorej vzniká potreba zí<strong>sk</strong>a kvalifikovaných<br />

bojovníkov. Zo strategického h¾adi<strong>sk</strong>a nie<br />

je východi<strong>sk</strong>ová situácia komplikovaná – rod Liaovcov<br />

stojí proti úèelovo spojeným rodom Steinerovcov a<br />

Davionovcov. Potom je tu ešte domáce hnutie odporu,<br />

s ktorým majú problémy všetci, ale <strong>na</strong>jviac Steinerovci.<br />

Spojenie rodov Steinerovcov a Davionovcov nie<br />

je bohvieako pevné a môže sa každú chví¾u rozpadnú .<br />

Vtedy sa <strong>na</strong> scéne objavujete so svojimi bojovníkmi<br />

vy. Na zaèiatku Steinerovci potrebujú „pomôc “<br />

vyrieši drobný problém s banditami. Situácia sa trochu<br />

vymkne z rúk, èo spôsobí konflikt s rodom Liaovcov.<br />

Ten si <strong>na</strong> vyriešenie problému <strong>na</strong>jme <strong>na</strong>jlepších<br />

žoldierov v oblasti, ktorými ste vy. Úplne ideálne<br />

trhové prostredie pre žoldnier<strong>sk</strong>u jednotku, ktorá svojou<br />

èinnos ou vytvára pre seba ïalšiu prácu. A zarába<br />

peniaze. Lebo o tie ide až v prvom rade.<br />

Hra ponúka široké možnosti – od jednotlivých misií<br />

cez kampane až po sie ový multiplayer mód.<br />

Dôležitou súèas ou hry je vstavaná encyklopédia – v<br />

nej nájdete opisy všetkých dostupných mechov, vozidiel,<br />

budov. Samozrejmos ou je aj struèná história vesmíru<br />

Battletechu a údaje o dôležitých osobách, zúèastnených<br />

<strong>na</strong> udalostiach v súvislosti s Carverom V.<br />

Príprava <strong>na</strong> akúko¾vek misiu sa zaèí<strong>na</strong> brífingom,<br />

kde sa dozviete o hlavných a ved¾ajších cie¾och, ktoré<br />

máte dosiahnu . Dozviete sa nieèo aj o výzbroji<br />

nepriate¾a, prípadne o jeho taktike. Poruèíèka Diaz<br />

vám obèas po<strong>sk</strong>ytne hodnotné údaje, ktoré sa podarilo<br />

zí<strong>sk</strong>a rozviedke. Na základe cie¾a, ktorý máte<br />

dosiahnu , a údajov o oèakávanej výzbroji protivníka<br />

musíte zostavi svoj oddiel mechov. Nie je to až také<br />

jednoduché, ako by sa mohlo zda – máte obmedzené<br />

fi<strong>na</strong>ncie (miest<strong>na</strong> me<strong>na</strong> sa <strong>na</strong>zýva poeticky C-bill) a<br />

<strong>na</strong>jväèšou zákernos ou je obmedzená celková hmotnos<br />

tímu mechov. Ve¾kos tímu je obmedzená <strong>na</strong> 16<br />

mechov – ani o jedného viac. Mechovia sa rozde¾ujú<br />

do troch hmotnostných kategórií – ¾ahkej, strednej a<br />

ažkej. Odlišujú sa <strong>na</strong>vzájom výzbrojou, pancierovaním,<br />

rýchlos ou, schopnos ou lieta , senzorovým<br />

vybavením a dostrelom zbraní. K dispozícii je 29<br />

základných typov mechov, ale ich poèet sa môže<br />

neuverite¾ne zvýši vytváraním variantov. Pred zaèiatkom<br />

misie môžete totiž zmeni zbrane každého jednotlivého<br />

mecha. Je to taká malá veda – každá zbraò<br />

má silné aj slabé stránky a niektoré sa nedajú pre<br />

svoju ve¾kos <strong>na</strong>montova <strong>na</strong> každého mecha.<br />

Napríklad taký kanón Long Tom sa dá <strong>na</strong>montova iba<br />

<strong>na</strong> tie <strong>na</strong>jväèšie bojové monštrá. Naproti tomu<br />

gu¾omety a plameòomety môžete <strong>na</strong>montova <strong>na</strong><br />

každého mecha.<br />

Osobitnú kapitolu predstavujú vaši ¾udia – v hre<br />

sa <strong>na</strong>zývajú „mechwarriors“. Pod¾a ich bojových <strong>sk</strong>úseností<br />

sa delia <strong>na</strong> zelenáèov, <strong>sk</strong>úsených, veteránov<br />

a elitu. Každý z nich môže ma až 4 rozlièné zvláštne<br />

schopnosti z oblasti ovládania urèitej ve¾kosti<br />

mechov (malých, stredných a ve¾kých), zbraní, boja<br />

<strong>na</strong> krátke, stredné alebo ve¾ké vzdialenosti, schopnosti<br />

používa senzory, raketové dýzy <strong>na</strong> lietanie,<br />

vidie <strong>na</strong> ve¾ké vzdialenosti a preži aj ažké zranenia.<br />

Pilot mechov, ktorý sa osvedèí v boji a je<br />

povýšený, zí<strong>sk</strong>a právo vybra si, v ktorej oblasti sa<br />

bude špecializova . Ak vhodne <strong>sk</strong>ombinujete pilota a<br />

stroj, zí<strong>sk</strong>ate zbraò s vražednou úèinnos ou.<br />

V priebehu misie musíte využíva terén, ktorý vás<br />

môže <strong>sk</strong>ry pred nepriate¾om alebo, <strong>na</strong>opak, vystavi v<br />

údolí pa¾be z hrebeòa, prièom nemáte šancu vidie ,<br />

kto to do vás šije. Dôležitú úlohu zohrávajú „zdroje“,<br />

akési platidlo v rámci misie. Dajú sa zí<strong>sk</strong>a tým, že<br />

obsadíte <strong>sk</strong>lady nepriate¾a, prípadne „odchytíte“<br />

kamión, ktorý ich preváža. Za ne si v priebehu misie<br />

môžete dovoli pár užitoèných vecí – leteckú alebo<br />

delostreleckú podporu, senzorové sondy èi prie<strong>sk</strong>umné<br />

helikoptéry. „Zdroje“ majú jedinú chybu – ak sa<br />

neminú v priebehu misie, prídete o ne – nemožno<br />

ich prenies do ïalšej misie. Ak máte <strong>na</strong> to, môžete si<br />

privola po¾nú opravovòu, ktorá je schopná da dokopy<br />

nieko¾ko „<strong>na</strong>èatých“ mechov, ale, bohužia¾, nedokáže<br />

opravi znièené zbrane. Ve¾mi užitoèným prostriedkom,<br />

<strong>na</strong>jmä pri obrane, je mínovacie vozidlo.<br />

Dokáže položi v pomerne krátkom èase obdivuhodné<br />

množstvo zákerných mín, ktoré vybuchujú pri prechode<br />

èohoko¾vek, èo má hmotnos viac ako 35 ton<br />

(bohužia¾, <strong>na</strong> to môžu z<strong>na</strong>ène doplati aj vlastné jednotky).<br />

Ak v boji zlikvidujete pilota protivníkovho<br />

mecha a ak takýto „bezprizorný“ mech nevybuchne,<br />

môžete si privola špeciálny záchranný vrtu¾ník, ktorý<br />

privezie nového pilota. Takéhoto ukoristeného mecha<br />

môžete použi priamo v danej misii, prípadne ho<br />

ne<strong>sk</strong>ôr preda a zarobi nejaké C-billy <strong>na</strong>vyše.<br />

Hra má ve¾mi preh¾adný a intuitívny „medziksicht“,<br />

teda interface, ktorý z ovládania robí hraèku.<br />

Ponúka možnos použi Quicksave a Quickload. Èloveka,<br />

ktorý vymyslel obmedzenia Quickloadu v<br />

Mechcommander 2, by som bez milosti hodil do jamy<br />

s levmi po mesaènej redukènej diéte. Quickload je<br />

možné použi len v priebehu misie, nie priamo z<br />

hlavného menu. Ak sa chcete dosta povedzme po<br />

dvoch dòoch k svojej uloženej pozícii, musíte sa vráti<br />

do stavu po poslednej úspešne absolvovanej misii,<br />

zúrivo odklika prípravu vašej misie, poèka , kým sa<br />

tá <strong>na</strong>hrá, a potom použi Quickload. Medzitým si<br />

môžete <strong>na</strong>príklad da Diazepam, aby vás netrafil š¾ak.<br />

V menu zistíte aj to, aké sú vaše ciele pre aktuálnu<br />

misiu, môžete zmeni <strong>na</strong>stavenia hry, hru zruši èi<br />

vráti sa do hlavného menu.<br />

Jednotlivé misie sú pomerne dobre vybalancované,<br />

ich nároènos kolíše od triviálne jednoduchých až<br />

po vyslovene brutálne vychytávky pre profíkov.<br />

Nefunguje tu klasický princíp aplikovate¾ný <strong>na</strong> väèšinu<br />

„realtajmoviek“ – nemôžete sedie <strong>na</strong> základni,<br />

harvestova , vybudova masu voj<strong>sk</strong>a a <strong>na</strong>koniec<br />

súpera prevalcova v štýle ru<strong>sk</strong>ej armády za druhej<br />

svetovej. Pre úspešné zvládnutie zadaných úloh<br />

musíte rozmýš¾a , šikovne využíva terén a vaše<br />

stroje. Len tak máte šancu. Vítanú pomoc predstavujú<br />

aj rozlièné budovy so schopnos ou vybuchova –<br />

<strong>sk</strong>lady munície, nádrže <strong>na</strong> palivo alebo potrubia s<br />

palivom. Ak do nich trafíte, znièia všetko vo svojom<br />

okolí. A <strong>na</strong>vyše tým ušetríte aj muníciu.<br />

Po každej misii <strong>na</strong>sleduje vyhodnotenie. Za úspešné<br />

splnenie cie¾ov vám váš chlebodarca poukáže urèité<br />

množstvo C-billov. Z poolu pilotov ubudnú tí, èo<br />

vaše velenie neprežili, <strong>na</strong>opak, tí, èo mali š astie, sú<br />

vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ní, prípadne povýšení. Ak sa vám podarí<br />

prejs všetky kampaòové misie, vždy ešte môžete<br />

<strong>sk</strong>úsi hru po sieti, cez internet alebo vytvori misie v<br />

editore, ktorý je súèas ou hry. Zhrnuté a podèiarknuté,<br />

kto si kúpi túto hru, má o zábavu postarané. Veï<br />

zima je také nechutné obdobie. A ak sa vám podarí<br />

prejs všetky kampaòové misie, vždy ešte môžete<br />

<strong>sk</strong>úsi hru po sieti, cez internet alebo vytvori misie v<br />

editore, ktorý je súèas ou hry.<br />

Hodnotenie:<br />

J Zábava <strong>na</strong> dlhé zimné veèery<br />

J Nerozhoduje len hrubá sila<br />

L Nechutný Quickload<br />

Peter Kováè<br />

Minimálne nároky <strong>na</strong> systém<br />

OS Microsoft Windows98 a lepší, 64 MB RAM, 400 MB<br />

<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u a ïalších 200 MB <strong>na</strong> swap, CD-ROM, DirectX 8.0,<br />

SVGA karta s aspoò 8 MB RAM, 266 MHz procesor

Partition Magic 7.0<br />

Ak ste niekedy pomocou programu<br />

FDISK vytvárali tabu¾ku rozdelenia<br />

pevného di<strong>sk</strong>u, viete, že ide o jednorazovú<br />

záležitos . Skrátka, tak ako di<strong>sk</strong><br />

rozdelíte, zvyèajne zostane rozdelený<br />

až do nového prerozdelenia. Žiad<strong>na</strong><br />

Hlavné okno Partition Magic 7.0<br />

súèas operaèného systému DOS èi<br />

Windows neumožòuje nedeštruktívnu<br />

manipuláciu s rozdelením di<strong>sk</strong>u. V praxi<br />

sa však pomerne èasto vy<strong>sk</strong>ytne <strong>na</strong>príklad<br />

potreba manipulácie s ve¾kos<br />

ou logických di<strong>sk</strong>ov èi nevyhnutnos<br />

konverzie existujúceho súborového<br />

systému <strong>na</strong> iný. V podobných situáciách<br />

vám pomôže program Partition<br />

Magic od spoloènosti PowerQuest.<br />

Partition Magic 7.0 je komplexný,<br />

vysoko efektívny program umožòujúci<br />

bezproblémové vytváranie tabuliek<br />

rozdelenia di<strong>sk</strong>ov (di<strong>sk</strong>ových<br />

oddielov), ich zálohovanie, kopírovanie,<br />

spájanie, má aj funkciu boot ma<strong>na</strong>žéra.<br />

Partition Magic zvládne bez<br />

problémov vzájomnú konverziu súborových<br />

systémov a takisto dokáže<br />

zis ova údaje o geometrii di<strong>sk</strong>ov.<br />

Program sa dodáva <strong>na</strong> CD-ROM, z<br />

ktorého sa inštaluje bez akýchko¾vek<br />

problémov. Partition Magic 7.0 nie je<br />

jediný program, ale <strong>sk</strong>ôr balík utilít.<br />

Ten tvorí Partition Magic pre DOS,<br />

Partition Magic pre Windows, PQBoot,<br />

DriveMapper a utilita umožòujúca vytvori<br />

záchranné di<strong>sk</strong>ety.<br />

Hlavným programom je, samozrejme,<br />

vlastný Partition Magic 7.0.<br />

Po jeho spustení sa objaví strohé, ale<br />

<strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš informatívne okno (pozriobr.).<br />

Pri spustení sa okamžite zobrazia<br />

informácie o rozdelení di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong><br />

logické oddiely, ako aj vo¾né miesto v<br />

rámci týchto oddielov. V hlavnom<br />

menu je možné <strong>na</strong>stavi heslo, èo prípadným<br />

zvedavcom zabráni <strong>na</strong>pácha<br />

ne<strong>na</strong>pravite¾né škody. Èo sa<br />

týka hlavnej funkcie programu,<br />

manipulácie s di<strong>sk</strong>ovými oddielmi,<br />

možno program používa dvoma spôsobmi<br />

– buï pomocou možností z<br />

menu v hlavnom okne, alebo pomocou<br />

wizzardov, prístupných ako ikony<br />

v dolnej èasti hlavného ok<strong>na</strong> programu.<br />

Umožòujú jednoduché vytváranie<br />

nových oddielov di<strong>sk</strong>u, zmenu ich<br />

ve¾kosti, spájanie oddielov di<strong>sk</strong>u, vytváranie<br />

presných kópií oddielov di<strong>sk</strong>ov,<br />

ako aj redistribúciu vo¾ného miesta<br />

medzi logickými di<strong>sk</strong>ami. Všetky<br />

spomenuté operácie je možné vyko<strong>na</strong><br />

aj z podmenu Operations hlavného ok<strong>na</strong>.<br />

No niektoré operácie sa dajú vyko<strong>na</strong><br />

iba z podmenu Operations. Takýmito<br />

operáciami sú <strong>na</strong>jmä zmazanie<br />

niektorého logického di<strong>sk</strong>u a prípadné<br />

obnovenie zmazaného logického di<strong>sk</strong>u.<br />

Takisto tu možno da di<strong>sk</strong>u názov<br />

(Label), formátova di<strong>sk</strong>y, spúš a systémové<br />

utility Defrag a Scandi<strong>sk</strong>, zí<strong>sk</strong>ava<br />

podrobné informácie o jednotlivých<br />

oddieloch di<strong>sk</strong>u. Kontrola integrity<br />

oddielu di<strong>sk</strong>u je tiež prístupná práve<br />

z tohto menu. Osobitnú pozornos si<br />

zasluhuje možnos konvertova rozlièné<br />

súborové systémy medzi sebou.<br />

Základné možnosti konverzie sú v tabu¾ke.<br />

Zdrojový súborový Cie¾ový súborový Obojsmerná konverzia<br />

systém<br />

systém<br />

FAT FAT32 Áno<br />

FAT NTFS Áno, so stratou údajov pri konverzii<br />

NTFS -> FAT<br />

FAT32 NTFS Áno, so stratou údajov pri konverzii<br />

NTFS -> FAT32<br />

FAT/FAT32 FAT/FAT32 zarov<strong>na</strong>né Pozn.: vhodné použi pred konverziou<br />

<strong>na</strong> 4 KB<br />

<strong>na</strong> NTFS<br />

Program umožòuje aj konverziu<br />

medzi primárnymi a logickými oddielmi<br />

di<strong>sk</strong>u. Táto možnos pripadá do<br />

úvahy vtedy, keï sa vyèerpá maximálny<br />

poèet primárnych oddielov. Ak sa<br />

niektoré z nich prevedú <strong>na</strong> logické,<br />

zí<strong>sk</strong>a sa miesto pre ïalšie primárne oddiely.<br />

V rámci Advanced options, t. j.<br />

rozšírených možností programu, je<br />

možné meni ve¾kos klastrov oddielu<br />

di<strong>sk</strong>u, meni ve¾kos koreòového adresára,<br />

meni aktívny oddiel di<strong>sk</strong>u, <strong>sk</strong>rýva<br />

a sprístupòova oddiely di<strong>sk</strong>u.<br />

Potrebnou funkciou je aj možnos<br />

opätovne otestova tie sektory, ktoré<br />

boli oz<strong>na</strong>èené ako chybné.<br />

Partition Magic 7.0 obsahuje aj dve<br />

samostatné utility – DriveMapper 5.0 a<br />

PQBoot. DriveMapper umožnuje používate¾ovi,<br />

ktorý z nejakého dôvodu<br />

zmenil písmeno priradené urèitému<br />

di<strong>sk</strong>u alebo di<strong>sk</strong>ovej mechanike, vyh¾ada<br />

všetky referencie <strong>na</strong> daný di<strong>sk</strong> a<br />

<strong>na</strong>hradi ich tak, aby zostali funkèné.<br />

To ušetrí množstvo práce pri prerábaní<br />

znefunkènených shortcutov. PQBoot je<br />

utilita, ktorá umožòuje zmeni aktívnu<br />

partíciu, z ktorej bude zavedený operaèný<br />

systém. Hodí sa pre tých, èo<br />

potrebujú takúto zmenu raz za èas. Ak<br />

však potrebujete voli medzi viacerými<br />

operaènými systémami pravidelne,<br />

použite radšej BootMagic.<br />

BootMagic je ma<strong>na</strong>žér operaèných<br />

systémov, ktorý možno <strong>na</strong>inštalova<br />

spoloène s programom Partition Magic.<br />

Ten funguje podobne ako LILO èi<br />

GRUB, umožòuje zvoli štandardne<br />

zavádzaný operaèný systém, one<strong>sk</strong>orenie<br />

jeho zavedenia, prístupné oddiely<br />

di<strong>sk</strong>u, ako aj zabezpeèenie niektorých<br />

volieb heslom. Ak máte vhodnú<br />

bitmapu s rozmermi 640 × 480<br />

pixelov s maximálne 16 farbami,<br />

môžete dokonca zmeni štandardné<br />

pozadie pri objavení sa BootMagicu.<br />

Hodnotenie:<br />

J Nedeštruktívnos manipulácie s di<strong>sk</strong>ovými<br />

oddielmi<br />

J Jednoduché ovládanie<br />

J Spo¾ahlivos<br />

Ce<strong>na</strong>: 2722 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: exe, <strong>www</strong>.exe.<strong>sk</strong><br />

Peter Kováè<br />

Nároky <strong>na</strong> systém<br />

Všeobecné nároky: 54 MB <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u,<br />

CD-ROM, di<strong>sk</strong>etová mechanika<br />

Jednotlivé operaèné systémy:<br />

Windows 95/98/NT 4.0 Workstation SP4:<br />

32 MB RAM, CPU aspoò 486 alebo<br />

kompatibilná<br />

Windows Me: 32 MB RAM, CPU aspoò<br />

Pentium 150 MHz alebo kompatibilná<br />

Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l: 64 MB RAM,<br />

CPU Pentium 133 MHz alebo kompatibilná<br />

Windows XP: 64 MB RAM, CPU Pentium<br />

233 MHz alebo kompatibilná<br />

Záchranné di<strong>sk</strong>ety: CPU 486/33 MHz alebo<br />

kompatibilná, 8 MB RAM (16 MB pre NTFS,<br />

32 MB pre FAT32, 64 MB pre ve¾ké di<strong>sk</strong>y)<br />

S O F T W A R E<br />

12/2001 PC REVUE 87

PowerQuest Drive Image 5.0<br />

n O údaje už neprídete<br />

S O F T W A R E<br />

Softvér Drive Image 5.0<br />

zais uje zálohu údajov <strong>na</strong><br />

pevnom di<strong>sk</strong>u. V <strong>na</strong>jnovšej<br />

verzii podporuje operaèný<br />

systém Windows<br />

XP, zavádza možnos <strong>na</strong>plánovania<br />

tvorby zálohy<br />

a rozširuje množstvo pamä<br />

ových zariadení, <strong>na</strong><br />

ktoré je možné uloži zálohu.<br />

Hlavnou úlohou programu je vytvorenie obrazu<br />

(image) di<strong>sk</strong>u a jeho uloženie <strong>na</strong> pamä ové médium.<br />

Ak sa objavia problémy (<strong>na</strong>pr. vírusový útok,<br />

fyzický problém <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, poškodenie operaèného<br />

systému Windows a pod.), potom postaèí len obnovenie<br />

založených údajov. Jednoducho obraz di<strong>sk</strong>u<br />

vám pomôže, keï zlyhá úplne všetko.<br />

Po <strong>na</strong>inštalovaní balíka máte k dispozícii viacero<br />

èiastkových programov, prièom <strong>na</strong>jdôležitejší je<br />

QuickImage. Tento program prejde pri tvorbe zálohy<br />

do stavu emulujúceho systém DOS. Nie je totiž<br />

možné vytvorenie obrazu systémového di<strong>sk</strong>u pri bežiacom<br />

systéme Windows. Samotný program<br />

QuickImage sa však ovláda ve¾mi podobne ako<br />

program bežiaci pod systémom Windows. Používate¾<br />

zvyknutý <strong>na</strong> systém Windows tak vlastne takmer<br />

nepostrehne, že pracuje v inom operaènom systéme.<br />

Naplánovanie tvorby zálohy <strong>na</strong>pr. raz za týždeò<br />

potom zaistí, že po havárii stratíte maximálne údaje<br />

vytvorené za posledný týždeò. Naplánované úlohy<br />

využívajú systém <strong>na</strong>plánovaných úloh z operaèného<br />

systému Windows. Prirodzene, <strong>na</strong> tvorbu<br />

zálohy v <strong>na</strong>plánovanom èase musí by poèítaè zapnutý<br />

– i<strong>na</strong>k sa tento proces presunie do doby, keï<br />

poèítaè zapnete.<br />

Cie¾ovým médiom <strong>na</strong> tvorbu zálohy môže by<br />

interné alebo externé médium – <strong>na</strong>pr. druhý pevný<br />

di<strong>sk</strong> alebo CD-RW mechaniky, ZIP mechaniky, magnetooptické<br />

di<strong>sk</strong>y a pod. Nie je však možné vytvori<br />

obraz di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> tom istom di<strong>sk</strong>u, ktorého obraz<br />

práve vytvárate.<br />

Ovládaèe pre jednotlivé externé zariadenia pri<br />

tvorbe zálohy musí DriveImage obsahova v sebe –<br />

musia totiž fungova v systéme emulovaného DOS-u.<br />

Overili sme si, že DriveImage pracuje so všetkými<br />

<strong>na</strong>jnovšími CD-RW mechanikami, ktoré sme opisovali<br />

v teste v predošlom èísle PC REVUE. Nová verzia<br />

podporuje aj CD-RW mechaniky pripojené pomocou<br />

portu SCSI, USB alebo PCMCIA.<br />

Pri tvorbe zálohy môžete zada aj vo¾bu <strong>na</strong> tvorbu<br />

bootovate¾ných médií. Výhodou je, že v tomto prípade<br />

nepotrebujete žiadne doplnkové médiá a obnovenie<br />

údajov si zariadite len pomocou jediného<br />

média. Používate¾ pri procese tvorby bootovacej èasti<br />

môže použi vlastné ovládaèe, <strong>na</strong> èo slúži nová utilita<br />

Virtual Floppy Di<strong>sk</strong>.<br />

Medzi ïalšími utilitami sa <strong>na</strong>chádza program<br />

DataKeeper. Ten umožòuje vytvorenie zálohy individuálnych<br />

súborov ako ich kombinácie. Opä je<br />

možné pomocou tohto programu <strong>na</strong>plánova proces<br />

tvorby zálohy a, samozrejme, obnovova súbory<br />

zo záloh. Utilita Di<strong>sk</strong>Copy pomôže pri výmene<br />

pevného di<strong>sk</strong>u, prièom je pomocou neho možné<br />

zaisti transport a kompletné <strong>na</strong>stavenie nového<br />

di<strong>sk</strong>u. Ve¾mi jednoducho pracuje tento systém, ak<br />

sú obidva di<strong>sk</strong>y pripojené k poèítaèu súèasne<br />

(<strong>na</strong>pr. kombinácia Master/Slave).<br />

Program sme testovali pri tvorbe zálohy di<strong>sk</strong>u s<br />

<strong>na</strong>inštalovaným operaèným systémom Windows 98<br />

Second Edition a <strong>na</strong>stavenými ovládaèmi pre<br />

použitý poèítaè (grafická a zvuková karta). Di<strong>sk</strong> mal<br />

po <strong>na</strong>inštalovaní všetkých požadovaných <strong>na</strong>stavení a<br />

pomocných programov obsadených takmer 300 MB.<br />

Pomocou utility QuickImage sme zadali povel <strong>na</strong><br />

vytvorenie obrazu di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> internej CD-RW mechanike<br />

Plextor PX-W1610TA. Celý proces tvorby<br />

zálohy trval v tomto prípade o nieèo menej ako 4<br />

minúty, prièom sa <strong>na</strong>jprv vytvoril prechodný súbor a<br />

ten sa potom zapísal <strong>na</strong> CD-RW médium. Pri tvorbe<br />

zálohy sme použili maximálnu kompresiu údajov a<br />

povolili sme vytvorenie bootovate¾ného média.<br />

Výsledný súbor s obrazom di<strong>sk</strong>u dosiahol po kompresii<br />

ve¾kos 120 MB.<br />

Tvorbu obrazu di<strong>sk</strong>u môžete <strong>na</strong>plánova<br />

Po vytvorení obrazu di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> CD médiu sme sa<br />

pokúsili obnovi jeho obsah <strong>na</strong> novom di<strong>sk</strong>u.<br />

Pritom sme pri štarte poèítaèa povolili štart operaèného<br />

systému z CD média. Obnovenie údajov<br />

trvalo menej ako 5 minút (samotná inštalácia<br />

Windows 98 zaberá pol hodiny), prièom sme pri<br />

procese obnovy nepotrebovali žiadne iné médium.<br />

Po obnove boli správne <strong>na</strong>stavené všetky vo¾by tak,<br />

ako sme ich zadali pred tvorbou zálohy.<br />

Program DriveImage 5 predstavuje kompletný<br />

nástroj <strong>na</strong> uloženie obsahu vášho di<strong>sk</strong>u. Jeho pravidelné<br />

používanie zabráni strate údajov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2336 Sk bez DPH (pre jedného používate¾a)<br />

Výrobca: PowerQuest USA, <strong>www</strong>.powerquest.com<br />

Zapožièal: exe, <strong>www</strong>.exe.<strong>sk</strong><br />

Ondrej Macko<br />

Požiadavky <strong>na</strong> použitie<br />

hardvérová výbava zodpovedajúca použitému operaènému<br />

systému, operaèný systém MS DOS 5.0, Windows 9x, Me, NT 4.0<br />

(SP6a), 2000<br />

a XP, 50 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> inštaláciu, CD-ROM mechanika<br />

12/2001 PC REVUE 89

S O F T W A R E<br />

Jednoduché úètovníctvo ALFA<br />

S tým, že poèítaèe ovplyvòujú náš svet, sme sa už<br />

zmierili. Medzi programy, ktoré z nich robia<br />

neocenite¾ných pomocníkov, patria rozlièné ekonomické<br />

programy a systémy. V tejto recenzii vám<br />

predstavíme ïalší zo sloven<strong>sk</strong>ých produktov, urèený<br />

<strong>na</strong> vedenie úètovnej agendy.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Na prvý dojem<br />

solídne pôsobiaca škatu¾a <strong>sk</strong>rýva inštalaèné CD a<br />

príruèku používate¾a. Pod¾a informácií od dodávate¾a<br />

je v prípade záujmu možné zí<strong>sk</strong>a produkt<br />

aj <strong>na</strong> 3,5" di<strong>sk</strong>etách. Ešte pred inštaláciou ma<br />

zaujali nároky <strong>na</strong> konfiguráciu poèítaèa a použitý<br />

operaèný systém. Nároky <strong>na</strong> poèítaè sú v dnešnej<br />

dobe príjemným prekvapením. Vystaèíte totiž s poèítaèom<br />

s mikroprocesorom Intel 80386 DX/40, 4<br />

MB pamäte RAM, pevným di<strong>sk</strong>om s prístupovou<br />

dobou lepšou ako 16 ms a 6 MB vo¾ného priestoru<br />

<strong>na</strong> inštaláciu. Ak k tomu pridáte <strong>sk</strong>utoènos , že ako<br />

systém je podporovaný v podstate ¾ubovo¾ný<br />

Windows, poèí<strong>na</strong>júc verziou 3.1x. Pochopite¾ne,<br />

program pracuje aj pod systémami Windows 95,<br />

98, NT, 2000 a ME. Na tlaè zostáv je odporúèaná<br />

atramentová alebo laserová tlaèiareò.<br />

Inštalácia programu ALFA zodpovedá súèasným<br />

nárokom a vïaka vysokému stupòu jej automatizácie<br />

si s jej realizáciou poradí aj ne<strong>sk</strong>úsený<br />

používate¾.<br />

VERZIE PROGRAMU. Jednoduché úètovníctvo<br />

ALFA sa <strong>sk</strong>ladá z viacerých modulov, ktoré si môže<br />

zákazník zakúpi s oh¾adom <strong>na</strong> svoje aktuálne<br />

potreby. Základným modulom je Úètovníctvo 1+1,<br />

jeho možnosti ïalej rozširujú moduly DPH,<br />

Fakturácia, Sklady, Kniha jázd, Daòové priz<strong>na</strong>nie a<br />

Valutové pokladnice. Výrobca dodáva aj verziu s<br />

názvom Multiverzia a nieko¾ko odporúèaných kompletov,<br />

<strong>na</strong> ktoré po<strong>sk</strong>ytuje výrazné z¾avy. Navyše<br />

výrobca po<strong>sk</strong>ytuje verziu jednoduchého úètovníctva<br />

ALFA s oz<strong>na</strong>èením Štart zadarmo! Ide o úplnú<br />

verziu úètovníctva, ktoré je možné využíva dokonca<br />

<strong>na</strong> úètovanie pre viac firiem. Jediným obmedzením<br />

je poèet zápisov v peòažnom denníku (500)<br />

alebo suma obratov (200 000 Sk) pre jednu firmu.<br />

Tento prístup ocenia väèší používatelia, ktorí majú<br />

možnos vy<strong>sk</strong>úša si program <strong>na</strong> vlastných údajoch,<br />

prièom po prekroèení limitov pri spokojnosti<br />

s produktom majú možnos zakúpi vyššiu zostavu.<br />

Výhodou tohto riešenia je, že používate¾ vie, èo mu<br />

produkt ponúka, a aj <strong>na</strong>ïalej má k dispozícii už<br />

spracované údaje. Pre menšieho alebo zaèí<strong>na</strong>júceho<br />

podnikate¾a môže dokonca verzia dodávaná zadarmo<br />

postaèova <strong>na</strong> vedenie kompletnej agendy.<br />

Vïaka tomu používa legálne programové vybavenie<br />

s nulovými nákladmi.<br />

ÚÈTOVANIE. Prvým krokom po inštalácii programu<br />

je založenie firmy, poèas ktorého je potrebné<br />

<strong>na</strong>stavi niektoré parametre a vyplni základné<br />

údaje (<strong>na</strong>stavenie poèiatoèných zostatkov, bankových<br />

úètov, pokladníc, cenín, sociálneho fondu,<br />

zadefinovanie stredí<strong>sk</strong>, èlenenia, partnerov, èíselníka<br />

áut a cenníka). I keï je výpoèet èinností <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad dos vyèerpávajúci, jednotlivé operácie sú jednoduché<br />

a obdobné <strong>na</strong>stavenia je potrebné vyko<strong>na</strong> v<br />

každom programe.<br />

Srdcom jednoduchého úètovníctva je peòažný<br />

denník, ktorý je evidenciou príjmových, výdavkových<br />

a interných dokladov každej firmy. Program<br />

ALFA dáva používate¾ovi široké možnosti úprav,<br />

vlastných <strong>na</strong>stavení a opráv v peòažnom denníku.<br />

Používate¾ v òom môže pridáva , opravova , vymazáva<br />

a škrta záz<strong>na</strong>my. Funkciou, ktorá je však<br />

pri úètovných programoch zriedkavá, je možnos<br />

spätných opráv. Používate¾ vïaka nej môže vklada<br />

doklady medzi už zaúètované prípady. Toto oceníte<br />

v momente, keï budete potrebova zaúètova<br />

nejaký zabudnutý doklad.<br />

Keïže ALFA je modulárny produkt, jeho dôležitou<br />

èrtou je prepojenos jednotlivých modulov.<br />

Tá sa <strong>na</strong>jlepšie prezentuje <strong>na</strong> prípade evidencie faktúry.<br />

Ak vystavíte faktúru a dáte ju uloži do evidencie<br />

faktúr, program automaticky umožní evidova<br />

faktúru v knihe poh¾adávok; ak ste platite¾om<br />

DPH, tak je automaticky zaevidovaná aj v knihe<br />

DPH. A<strong>na</strong>logický je aj postup programu pri úhrade<br />

faktúry, a to tak v hotovosti, ako aj prevodným<br />

príkazom. Do peòažného denníka zaevidujeme<br />

príslušný príjem po výbere konkrétnej poh¾adávky<br />

z evidencie. Tento spôsob zaruèuje neustály<br />

preh¾ad o <strong>na</strong>šich prostriedkoch, èi už v hotovosti,<br />

alebo <strong>na</strong> úète.<br />

Evidencia záväzkov slúži <strong>na</strong> evidenciu došlých<br />

faktúr. Priamo z nej možno tlaèi prevodné príkazy<br />

do viacerých bánk <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Okrem jednotlivých<br />

platobných príkazov možno tlaèi aj hromadné<br />

príkazy <strong>na</strong> úhradu, prípadne využi priamy export<br />

do viacerých programov homebankingu.<br />

Platite¾om DPH zabezpeèuje evidenciu DPH, v<br />

ktorej vznikajú záz<strong>na</strong>my automaticky po ich vytvorení<br />

v PD alebo priamo zápisom v knihe DPH.<br />

Evidencia vytvára daòové priz<strong>na</strong>nie DPH za obdobie<br />

definované používate¾om.<br />

Neoddelite¾nou súèas ou úètovníctva sú aj ïalšie<br />

evidencie: evidencia cenín, evidencia sociálneho<br />

fondu, evidencia drobného majetku, evidencia<br />

jázd, <strong>sk</strong>ladová evidencia a evidencia investièného<br />

90 PC REVUE 12/2001

S O F T W A R E<br />

majetku. Vhodným doplnkom sú rôzne štatistiky,<br />

ktoré je možné vytvára za jednotlivé stredi<strong>sk</strong>á,<br />

èinnosti a služby, a to v grafickej i textovej podobe.<br />

Unikátnou funkciou je kontrola úètovníctva. Tá<br />

kontroluje vybrané evidencie, prepojenos dokladov<br />

v evidenciách a umožòuje odhali závažné chyby<br />

v úètovaní a upozorni <strong>na</strong> možnos ich vzniku.<br />

Cenným modulom programu ALFA je Sklad. Ten<br />

disponuje takou paletou funkcií, že by si vyžiadal<br />

samostatnú recenziu. Preto spomenieme len<br />

tie <strong>na</strong>jdôležitejšie: automatické prevodky medzi<br />

<strong>sk</strong>ladmi, možnos vystavenia faktúry z výdajky<br />

zo <strong>sk</strong>ladu, podklady k inventarizáciám, inventarizácie<br />

atï.<br />

Na konci úètovného roka program vykoná pod¾a<br />

potreby prechod do ïalšieho obdobia. ALFA má<br />

výborne vyriešenú automatickú zálohu údajov, tie<br />

sú totiž bez zásahu používate¾a ukladané pod¾a kritérií,<br />

ktoré zadá používate¾. Program dokáže<br />

udržiava <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u uložené posledné tri uzavreté<br />

verzie databázy v priebehu posledných troch dní.<br />

ZÁVER. Jednoduché úètovníctvo ALFA je <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom trhu už piaty rok. Táto recenzia nebola mojím<br />

prvým stretnutím s týmto produktom. Za tento<br />

èas tvorcovia programu svoj produkt<br />

výrazne zdoko<strong>na</strong>lili, výsledkom<br />

je program spåòajúci kritériá<br />

aj nároèného používate¾a. Ovládanie<br />

programu je dostatoène jednoduché<br />

a intuitívne, èo <strong>na</strong>pomáha<br />

nielen prepojenos jednotlivých<br />

modulov, ale aj štruktúra programu.<br />

Medzi funkcie, ktoré ocení<br />

väèši<strong>na</strong> používate¾ov, patria možnosti<br />

kontroly úètovníctva, spätných<br />

opráv, výpoètu DPH èi schopnosti<br />

modulu Daòové priz<strong>na</strong>nie.<br />

Ve¾kým plusom programu je aj nepretržitý<br />

vývoj a postupné zapracúvanie<br />

aktuálnych legislatívnych<br />

zmien do produktu.<br />

Pochopite¾ne, ani po pä roènom<br />

vývoji nie je produkt doko<strong>na</strong>lý. Vyèíta<br />

by sme mu mohli absenciu<br />

helpu, zvyèajného pri iných produktoch,<br />

ktorý však <strong>na</strong>hrádza výborne spracovaná<br />

tlaèená príruèka, zložitejšie zaúètovanie èiastoèných<br />

úhrad èi fakturáciu v cudzej mene. Žiadny z<br />

týchto nedostatkov však neznižuje hodnotu programu<br />

ani jeho použite¾nos .<br />

Najväèším prekvapením a <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u oceòovanou<br />

vlastnos ou je celkom isto ce<strong>na</strong> tohto produktu.<br />

Na rozdiel od iných sa jeho ce<strong>na</strong> nezmenila<br />

už celé štyri roky! Toto poèí<strong>na</strong>nie výrobcu je o to<br />

sympatickejšie, že vývoj programu v tomto období<br />

výrazne <strong>na</strong>preduje, èoho rukolapným dôkazom<br />

by mohlo by porov<strong>na</strong>nie množstva funkcií implementovaných<br />

do produktu od ostatnej recenzie.<br />

Hodnotenie:<br />

J Ce<strong>na</strong><br />

J Jednoduché ovládanie a nízke nároky <strong>na</strong> PC<br />

J Prepojenos agend<br />

L Chýbajúci help<br />

L Fakturácia v cudzej mene<br />

Ce<strong>na</strong>: od 2950 Sk bez DPH; verzia Štart je zadarmo<br />

Dodávate¾: Kros, spol. s r. o.<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

12/2001 PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

TESTOVALI SME:<br />

PROGRAMY<br />

<strong>na</strong> rozpoznávanie textu<br />

V tomto teste sa bližšie pozrieme <strong>na</strong> programy, ktoré sa <strong>sk</strong>rývajú za tajomnou <strong>sk</strong>ratkou OCR.<br />

Ide o optické rozpoznávanie textu (OCR – Optical Character Recognition), ktoré sa <strong>na</strong>jèastejšie<br />

používa ako doplnkový program ku <strong>sk</strong>enerom. Ak totiž používate¾ <strong>sk</strong>enuje text, môže pomocou<br />

programu OCR vo výsledku zí<strong>sk</strong>a editovate¾ný text. Ten môže ¾ahko presunú do vlastného<br />

dokumentu alebo vymeni niektoré slová. Programy OCR pomôžu aj vtedy, ak sa vám z poèítaèa<br />

záhadne stratí pôvodný elektronický materiál a ostane len vytlaèená podoba. Ïalšie použitie<br />

programov OCR je pri archivácii dokumentov. Ak si totiž ukladáte <strong>na</strong>pr. došlú (klasickú) poštu<br />

v elektronickej forme, môžete pomocou rozpoz<strong>na</strong>nia textu podstatne zníži pamä ové nároky<br />

jednotlivých dokumentov.<br />

92 PC REVUE 12/2001<br />

Vcelku programy OCR slúžia <strong>na</strong> to, aby ste nemuseli<br />

manuálne prepisova už raz vytvorené dokumenty<br />

a prenechali túto prácu poèítaèu.<br />

ETAPY ROZPOZNÁVANIA. Celý proces rozpoznávania<br />

textu je možné pri dnes používaných<br />

programoch rozdeli <strong>na</strong> štyri etapy. Prvou fázou je<br />

zí<strong>sk</strong>anie elektronickej podoby dokumentu, ktorý<br />

budeme rozpoznáva . V zásade existujú v tejto<br />

fáze dve možnosti – papierová predloha sa <strong>sk</strong>enuje<br />

pomocou <strong>sk</strong>enera alebo sa rozpoznáva vopred pripravená<br />

elektronická podoba dokumentu. Programy<br />

OCR teda dokážu spolupracova s pripojeným<br />

<strong>sk</strong>enerom a jeho ovládacím programom a <strong>na</strong><br />

druhej strane dokážu <strong>na</strong>èíta niektoré obrazové<br />

formáty. K štandardným obrazovým formátom<br />

patrí TIF, JPG, BMP, niektoré programy umožòujú<br />

spoluprácu s ïalšími súbormi. Najdôležitejší doplnkový<br />

formát je PDF, ktorý sa ve¾mi èasto používa<br />

pri elektronickom šírení dokumentov.<br />

Po tom, ako sa <strong>na</strong>èíta podoba originálu zo <strong>sk</strong>enera<br />

alebo z obrazového formátu, <strong>na</strong>stáva druhá<br />

etapa – vlastné rozpoz<strong>na</strong>nie textu. Program prechádza<br />

jednotlivé èasti predlohy a porovnáva ich<br />

s databázou zapamätaných z<strong>na</strong>kov. Pokia¾ <strong>na</strong>stane<br />

zhoda, zapíše sa do výstupného súboru príslušný<br />

z<strong>na</strong>k. Vyzerá to síce jednoducho, ale algoritmus tejto<br />

èasti je srdcom každého programu OCR a každá<br />

firma si ho ve¾mi dobre stráži. Ide o to, že treba<br />

správne rozpoz<strong>na</strong> z<strong>na</strong>ky, ktoré sú v origináli<br />

vytlaèené v rôznej ve¾kosti, v rozlièných fontoch a<br />

rezoch (<strong>na</strong>pr. kurzíva, podèiarknutie, tuèné písmo<br />

alebo kombinácie). Ïalej sa použitý algoritmus<br />

musí vyrov<strong>na</strong> s textom <strong>na</strong> farebnom pozadí, s rozliènými<br />

efektmi, ale aj chybami tlaèe.<br />

Na úspešné rozpoznávanie je jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jdôležitejšia<br />

kvalita predlohy. Ideálne <strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

sú dokumenty pochádzajúce z kníh alebo laserovej<br />

tlaèiarne. Takisto sú vítané výstupy z atramentovej<br />

tlaèiarne alebo èasopisov. Problém nerobí<br />

ani výstup z 24-ihlièkovej tlaèiarne alebo dokumenty<br />

zí<strong>sk</strong>ané kopírovaním (samozrejme z kvalitného<br />

originálu).<br />

Horšie je to v prípade 9-ihlièkovej tlaèiarne (<strong>na</strong>jmä<br />

ak je už pá<strong>sk</strong>a dos opotrebovaná) alebo dokumentov<br />

zí<strong>sk</strong>aných z faxov. Rozpoznávanie musí<br />

v tomto prípade pracova so z<strong>na</strong>kmi, ktoré nie sú<br />

úplne vyplnené alebo dokonca chýbajú celé ich èasti.<br />

Asi <strong>na</strong>jtvrdším orieškom pre programy OCR je<br />

rozpoznávanie textu písaného rukou. Pri <strong>na</strong>šom<br />

teste sme overili, že v podstate je možné rozpoznáva<br />

aj takéto dokumenty, vyžaduje to však pravidelné<br />

a úh¾adné písmo, ako i dodržiavanie istých<br />

pravidiel pri ich písaní.<br />

Poèas rozpoznávania program OCR obyèajne<br />

rozdelí celý rozpoznávaný dokument <strong>na</strong> nieko¾ko<br />

samostatných blokov. Poradie následnosti týchto<br />

blokov, ako i ich presné oz<strong>na</strong>èenie je možné v úplných<br />

verziách programov OCR meni . Toto poradie<br />

je dôležité hlavne <strong>na</strong> zachovanie výslednej podoby<br />

rozpoznávanej predlohy.<br />

Tretia etapa predstavuje kontrolu rozpoz<strong>na</strong>ného<br />

textu. Tu sa predpokladá spolupráca s používate¾om,<br />

ktorého úlohou je overi niektoré èasti rozpoz<strong>na</strong>nia.<br />

Dnešné programy OCR si vytvárajú údaje<br />

o tých z<strong>na</strong>koch, ktorých rozpoz<strong>na</strong>nie neprebehlo s<br />

úplnou istotou. Používate¾ovi sa pritom zobrazí<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaná podoba vybranej èasti a z<strong>na</strong>k, ktorý<br />

bol algoritmom vybraný. Používate¾ potom urèí, èi<br />

bolo rozpoz<strong>na</strong>nie správne alebo nie. Ak nie, môže<br />

zada správny z<strong>na</strong>k a program si tento spôsob rozpoz<strong>na</strong>nia<br />

zapamätá. Ide vlastne o akýsi proces<br />

uèenia, keï si program vytvára priradenia správne<br />

rozpoz<strong>na</strong>ných z<strong>na</strong>kov. Z<strong>na</strong>mená to, že èím viac<br />

používate program OCR, tým viac sa uèí a vy budete<br />

ma menej práce pri kontrole výsledku. Bohužia¾,<br />

spôsob správneho rozpoz<strong>na</strong>nia sa mení pod¾a kvality<br />

a typu predlohy.<br />

Ïalšou úlohou, ktorá sa realizuje v tejto etape, je<br />

porov<strong>na</strong>nie rozpoz<strong>na</strong>ných slov so slovníkom slov<br />

pre zvolený jazyk. Zaradenie sloven<strong>sk</strong>ého slovníka<br />

je pre mnohé programy OCR kameòom úrazu. Z testovaných<br />

programov totiž len jediný obsahuje<br />

vlastný slovník platný pre slovenèinu. V ostatných<br />

síce nájdete angliètinu, nemèinu, francúzštinu,<br />

èasto aj èeštinu, ale sloven<strong>sk</strong>ý slovník je, žia¾, výnimkou,<br />

prípadne ho dodávajú tretie strany (za<br />

ïalší poplatok). Uvedomujeme si, že ide o daò za<br />

relatívne malý sloven<strong>sk</strong>ý trh, <strong>na</strong> druhej strane si<br />

však myslíme, že by to pre autor<strong>sk</strong>é firmy nemal<br />

by až taký ve¾ký problém. Na Sloven<strong>sk</strong>u pôsobia<br />

firmy, ktoré sú schopné takéto riešenie doda prakticky<br />

okamžite.<br />

Aby však bolo jasné, absencia sloven<strong>sk</strong>ého slovníka<br />

vôbec nez<strong>na</strong>mená, že by príslušný program<br />

OCR nedokázal správne rozpoznáva sloven<strong>sk</strong>é<br />

z<strong>na</strong>ky. Ide len o to, že pri kontrole rozpoz<strong>na</strong>ného<br />

textu program bez sloven<strong>sk</strong>ého slovníka nemôže<br />

jednoducho porov<strong>na</strong> rozpoz<strong>na</strong>né slová so slovnou<br />

zásobou slovníka.<br />

Ako sme už vysvetlili, tretia etapa predstavuje<br />

urèitú prácu používate¾a a môže trva rádovo nieko¾ko<br />

minút <strong>na</strong> jednu stranu. Konkrét<strong>na</strong> doba, samozrejme,<br />

závisí od použitej predlohy a aj trpezlivosti<br />

a zruènosti používate¾a. Používate¾ sa však môže rozhodnú<br />

, že túto etapu pre<strong>sk</strong>oèí a bude spokojný s<br />

tým, èo rozpoz<strong>na</strong>l zabudovaný algoritmus.<br />

Programy OCR dokážu spracúva aj nieko¾kostránkový<br />

dokument. Z<strong>na</strong>mená to, že ïalšia rozpoznávaná<br />

stra<strong>na</strong> sa pripojí k predchádzajúcemu dokumentu.<br />

Väèši<strong>na</strong> programov OCR dokáže spolupracova<br />

s automatickým podávaèom listov, pokia¾<br />

je ním <strong>sk</strong>ener vybavený.<br />

Poslednou, štvrtou etapou je uloženie rozpoz<strong>na</strong>ného<br />

textu do niektorého zo známych formátov.<br />

Väèši<strong>na</strong> testovaných programov OCR umožòuje<br />

rozpoz<strong>na</strong>nie dokumentu aj v takej forme, že sa<br />

zachová formátovanie originálu. Ide o vzájomné<br />

umiestnenie obrázkov, tabuliek a textu vrátane<br />

zachovania jeho formátovania. Dôležité teda je,<br />

aby sa vzájomná poloha rozpoz<strong>na</strong>ných objektov

S O F T W A R E<br />

zachovala aj po uložení do výstupného súboru.<br />

Medzi <strong>na</strong>jdôležitejšie formáty patrí Word 97, 2000<br />

èi XP, podobne súbory typu Excel, WordPro, Work-<br />

Pad, RTF, ale aj PDF. Zároveò je vítané, ak program<br />

dokáže výstup uloži <strong>na</strong> internetovú stránku ako<br />

súbor typu HTML alebo posla ako súèas elektronickej<br />

pošty.<br />

POSTUPY NA SPRÁVNE ROZPOZNÁVA-<br />

NIE. Ako sme už spomenuli, k¾úèovú úlohu pri<br />

správnom rozpoz<strong>na</strong>ní hrá kvalita predlohy. Bohužia¾,<br />

vybera si tu prive¾mi nemôžete a èasto musíte rozpoznáva<br />

to, èo máte k dispozícii. Na druhej strane<br />

by ste mali dodrža nieko¾ko postupov <strong>na</strong> to, aby ste<br />

dosiahli èo <strong>na</strong>jvernejšie rozpoz<strong>na</strong>nie. Predovšetkým si<br />

vyberáte parametre <strong>sk</strong>enovania. Štandardné vo¾by sú<br />

<strong>sk</strong>enovanie v èiernobielom režime v èiarovej grafike<br />

s rozlíšením 300 dpi (dots per inch – bodov <strong>na</strong> palec).<br />

Skenovanie vo farebnom režime by ste mali použi len<br />

vtedy, ak vám ide o zachovanie farebného podania<br />

originálu alebo sa <strong>na</strong> origináli používa farebný text <strong>na</strong><br />

farebnom pozadí. Zvýšenie rozlíšenia z 300 dpi prichádza<br />

do úvahy len vtedy, ak je <strong>na</strong> originálnom<br />

dokumente text ve¾mi malý (menší ako 3 body). To<br />

však nebýva prièasto, a preto by ste mali by pri zvyšovaní<br />

rozlíšenia opatrní. Neraz sa totiž zvýšením<br />

rozlíšenia zníži kvalita rozpoz<strong>na</strong>nia textu. Zvýšenie<br />

rozlíšenia <strong>na</strong>d 600 dpi vôbec neodporúèame, podobne<br />

ako zníženie rozlíšenia pod 200 dpi.<br />

Ïalej by ste si mali dáva pozor <strong>na</strong> to, aby bola<br />

predloha v <strong>sk</strong>eneri uložená v pravom uhle. Programy<br />

OCR sú síce schopné korigova pootoèenie predlohy<br />

o urèitý uhol, ale toto otoèenie urèite neprispieva<br />

k úspešnejšiemu rozpoz<strong>na</strong>niu. Niektoré programy<br />

umožòujú <strong>sk</strong>enovanie strán z kníh, prièom je možné<br />

o<strong>sk</strong>enova obe strany <strong>na</strong>raz a potom ich rozdeli pre<br />

spracovanie <strong>na</strong> samostatné strany. Natoèenie každej<br />

strany je korigované nezávisle a po ukonèení procesu<br />

je možné uloži každú stranu samostatne.<br />

Sklo <strong>sk</strong>enera udržujte v èistote, dbajte hlavne<br />

<strong>na</strong> odstránenie stôp po dotyku rúk. Èasto sa totiž<br />

pri výmene predlôh ruka dotkne <strong>sk</strong>la <strong>sk</strong>enera.<br />

S<strong>na</strong>žte sa by vytrvalí pri korekcii rozpoz<strong>na</strong>ného<br />

textu. Ako sme ukázali, programy OCR sú schopné samouèenia<br />

sa, a èím presnejšie korigujete rozpoznávanie,<br />

tým budete ma menej práce v budúcnosti.<br />

Pokia¾ sa samouèenie nevykonáva v pozadí, nezabudnite<br />

si príslušné informácie uschova (<strong>na</strong>jèastejšie ako<br />

súbor). Nezabúdajte ani <strong>na</strong> prekontrolovanie správneho<br />

poradia následnosti jednotlivých blokov rozpoznávaného<br />

dokumentu, ak program takúto funkciu podporuje.<br />

NAJÈASTEJŠIE CHYBY PRI ROZPOZNA-<br />

NÍ. Poèas testu sme zaregistrovali, že programom<br />

OCR väèšinou robí problémy rozpoz<strong>na</strong>nie z<strong>na</strong>kov zo<br />

sloven<strong>sk</strong>ej abecedy. Najväèšie ažkosti sú so z<strong>na</strong>kmi<br />

¾, ï a . Niektoré programy pritom tieto programy<br />

rozpoz<strong>na</strong>jú ako sekvenciu pôvodného z<strong>na</strong>ku a apostrofu<br />

– <strong>na</strong>pr. t’. Ïalej je to nesprávne rozpoz<strong>na</strong>nie<br />

èíslice 1 a písme<strong>na</strong> l. Ve¾ký problém robí správne<br />

rozpoz<strong>na</strong>nie z<strong>na</strong>kov zo sloven<strong>sk</strong>ej abecedy v šikmom<br />

písme (kurzíve). Objavuje sa aj vynechávanie medzier<br />

medzi slovami, prípadne záme<strong>na</strong> ve¾kosti písmen.<br />

Zo stránky finálneho usporiadania dokumentu<br />

sme zaregistrovali vzájomné posunutie úsekov s textom,<br />

ako i vynechanie celých obrázkov.<br />

AKO SME TESTOVALI. Pri testovaní sme každý<br />

program použili pri rozpoznávaní piatich dokumentov.<br />

Použili sme <strong>sk</strong>ener Acer ScanPrisa 1240T,<br />

ktorý predstavuje relatívne lacnejšie riešenie <strong>na</strong><br />

prevod papierových dokumentov do elektronickej<br />

podoby.<br />

Prvý dokument predstavoval list z èasopisu, <strong>na</strong><br />

ktorom bol text usporiadaný v novinových ståpcoch.<br />

Jeho súèas ou boli tri obrázky a obsahoval aj zalomenie<br />

textu okolo obrázkov. Text bol v slovenèine a <strong>sk</strong>enovali<br />

sme v èiernobielom režime. Druhý dokument<br />

predstavoval výtlaèok z laserovej tlaèiarne. Jeho obsahom<br />

bol sloven<strong>sk</strong>ý text bez zalomenia. Nachádzalo<br />

sa tu však zošikmené písmo a podèiarknutie. Tento<br />

dokument sme opä <strong>sk</strong>enovali v èiernobielom režime.<br />

Tretí dokument pochádzal opä z èasopisu a jeho<br />

obsahom boli okrem textu aj dve tabu¾ky a jeden<br />

menší obrázok. Skenovaná predloha bola<br />

v èiernobielom vyhotovení. Štvrtý dokument bol<br />

totožný, ale sme ho <strong>sk</strong>enovali vo farebnom režime.<br />

Piaty dokument predstavoval výtlaèok z kvalitnej<br />

atramentovej tlaèiarne. Jeho obsahom bol<br />

anglický text v základnom reze bez obrázkov. Originál<br />

sme <strong>sk</strong>enovali v èiernobielom režime.<br />

V každom prípade sme pri <strong>sk</strong>enovaní použili<br />

rozlíšenie 300 dpi. Vyhodnocovací poèítaè bol vybavený<br />

procesorom AMD Athlon 800 MHz a 128 MB<br />

RAM. Pracovali sme <strong>na</strong> operaènom systéme Microsoft<br />

Windows XP a použili sme aj balík kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

aplikácií Microsoft Office XP. Skener bol pripojený<br />

pomocou portu USB.<br />

Pri testoch sme vždy merali dobu od povelu <strong>na</strong><br />

zaèiatok <strong>sk</strong>enovania až po dobu ukonèenia rozpoznávania.<br />

Do tejto doby sme teda nezapoèítavali<br />

korekciu, ktorú sme vyko<strong>na</strong>li pri kontrole rozpoz<strong>na</strong>ného<br />

textu. Zaz<strong>na</strong>menávali sme si však poèet<br />

vyko<strong>na</strong>ných <strong>sk</strong>utoèných korekcií (nie potvrdzovanie<br />

správne rozpoz<strong>na</strong>ných z<strong>na</strong>kov). Následne sme<br />

vyko<strong>na</strong>li prevod do prostredia Microsoft Word XP a<br />

výslednú podobu sme vytlaèili. Potom sme výtlaèok<br />

porov<strong>na</strong>li s originálom a spoèítali poèet nesprávne<br />

rozpoz<strong>na</strong>ných z<strong>na</strong>kov. Rov<strong>na</strong>ko sme si všímali aj zhodu<br />

formátovania zí<strong>sk</strong>aného výsledku s originálom.<br />

V priloženej tabu¾ke sme potom stanovili presnos<br />

rozpoznávania ako percentuálny poèet správne<br />

rozpoz<strong>na</strong>ných z<strong>na</strong>kov zo všetkých z<strong>na</strong>kov tvoriacich<br />

príslušný dokument. Upozoròujeme, že tieto èísla <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad vyzerajú celkom dobre pri každom z testovaných<br />

riešení. Treba si však uvedomi , že presnos<br />

rozpoznávania 99,6 % vlastne z<strong>na</strong>mená, že <strong>na</strong> jednej<br />

strane máte okolo 12 chýb.<br />

Vo výsledku hodnotenia programu OCR sme<br />

použili priemerné hodnoty z presnosti rozpoznávania<br />

všetkých dokumentov, ako i z dôb potrebných<br />

<strong>na</strong> ich spracovanie.<br />

Programy sme testovali aj s použitím málo kvalitného<br />

dokumentu, prièom išlo o kópiu faxového<br />

dokumentu. Išlo o fax so stopami po nekvalitnom<br />

prenose – <strong>na</strong>chádzali sa tu hlavne slabé vyplnenia<br />

písmen. Overili sme si, že <strong>na</strong> takéto prípady sa<br />

programy OCR nehodia. Presnos rozpoznávania<br />

bola nižšia ako 10 % a <strong>na</strong>koniec sme mali s úpravou<br />

dokumentu viac práce, ako keby sme ho prepisovali<br />

ruène. Najpresnejšie tento dokument rozpoz<strong>na</strong>l<br />

program OmniPage 11.0, ale výsledok ani v<br />

tomto prípade nebol prive¾kým prínosom.<br />

TESTOVANÉ PROGRAMY. Do testu sme<br />

zaradili celkovo pä programov OCR – FineReader<br />

5.0 Pro od firmy ABBYY, Microsoft Office Document<br />

Imaging, ponúkaný ako súèas balíka Office XP,<br />

OmniPage 11.0 od spoloènosti ScanSoft, Readiris<br />

Pro 7.0 od firmy IRIS a Recognitu Plus 5.0 od autor<strong>sk</strong>ej<br />

firmy Recognita. Zdrojom pre tieto riešenia<br />

boli sloven<strong>sk</strong>í dodávatelia, pôvodní výrobcovia<br />

programov a <strong>sk</strong>úšobné verzie zí<strong>sk</strong>ané z internetu.<br />

Všetky testované programy s výnimkou riešenia<br />

dodaného ako súèas balíka Office XP boli schopné<br />

rozpoznáva všetky sloven<strong>sk</strong>é z<strong>na</strong>ky.<br />

12/2001 PC REVUE 93

S O F T W A R E<br />

n FINEREADER 5.0 PRO<br />

Tento program od ukrajin<strong>sk</strong>ej firmy ABBYY sme vo verzii Office<br />

predstavili už v PC REVUE è. 4/2001. Vtedy nás zaujal poètom<br />

podporovaných jazykov (vo verzii Pro ich je 176!) i presnos ou rozpoz<strong>na</strong>nia<br />

textu. FineReader 5.0 sa dodáva v sloven<strong>sk</strong>om lokalizovanom prostredí a ako<br />

jediný z testovaných programov štandardne obsahuje aj slovník <strong>na</strong> kontrolu<br />

rozpoz<strong>na</strong>ných z<strong>na</strong>kov pre sloven<strong>sk</strong>ý jazyk.<br />

Rozpoz<strong>na</strong>né programy je možné uloži okrem iného aj v súboroch HTML<br />

alebo PDF. Na rozdiel od riešenia OmniPage Pro 11.0 nie je však možné rozpoznáva<br />

súbory typu PDF.<br />

Používate¾<strong>sk</strong>é prostredie programu je príjemné a používa sa intuitívne.<br />

FineReader si v <strong>na</strong>šom teste poèí<strong>na</strong>l <strong>na</strong>jlepšie zo všetkých testovaných programov.<br />

Toto hodnotenie sa týka predovšetkým dokumentov so sloven<strong>sk</strong>ým textom.<br />

FineReader je síce programom, ktorému rozpoznávanie trvá <strong>na</strong>jdlhšie zo<br />

všetkých testovaných programov, ale výsledok stojí za to. Dokáže si poradi aj<br />

so <strong>sk</strong>enovaním dvojstrany z knihy alebo pootoèenou predlohou.<br />

Verzia Office (20 990 Sk bez DPH) dokáže rozpoznáva aj èiarový kód,<br />

umožòuje sie ovú inštaláciu a vytváranie vlastných slovníkov. Jej súèas ou je<br />

aj nástroj Formulator, ktorý sa uplatòuje pri <strong>sk</strong>enovaní formulárov, prièom ich<br />

následné vyplòovanie je možné vyko<strong>na</strong> pomocou poèítaèa. V balení sú tri<br />

licencie programu FineReader. Jednoduchšia verzia Home za 2300 Sk bez DPH<br />

neumožòuje korekciu rozpoz<strong>na</strong>ných výsledkov ani niektoré funkcie pri výbere<br />

urèitej èasti originálu.<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH: 5100 Sk<br />

Dodávate¾: Nupseso, a. s., <strong>www</strong>.nupseso.<strong>sk</strong><br />

n MICROSOFT OFFICE DOCUMENT IMAGING<br />

Tento program je integrálnou súèas ou balíka Microsoft Office XP. V <strong>sk</strong>utoènosti<br />

ide o využitie technológie od firmy ScanSoft a svojím vonkajším<br />

vzh¾adom sa podobá <strong>na</strong> riešenie TextBridge vo verzii, ktorá sa dodáva ako<br />

súèas niektorých <strong>sk</strong>enerov.<br />

Na jeho použitie treba <strong>na</strong>inštalova príslušnú aplikáciu z celého balíka,<br />

pretože pri štandardnom spôsobe sa táto súèas inštaluje až pri prvom použití.<br />

Tento nástroj však nepodporuje úplne rozpoz<strong>na</strong>nie sloven<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>kov.<br />

Súèas ou sloven<strong>sk</strong>ej verzie Office XP je totiž podpora pre èe<strong>sk</strong>é z<strong>na</strong>ky, a teda<br />

z<strong>na</strong>ky, ako sú ï, ô, ä alebo ¾, týmto programom jednoducho nerozpoznáte.<br />

Funkcie programu sú ve¾mi jednoduché a postaèujú <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoène základné<br />

spracovanie dokumentu. Microsoft Office Document Imaging pracuje tým spôsobom,<br />

že nezachováva pôvodné formátovanie dokumentu a jeho výstupom je<br />

len rozpoz<strong>na</strong>ný text. Rov<strong>na</strong>ko nie je k dispozícii ani technológia uèenia sa.<br />

Pre majite¾ov balíka Microsoft Office je k dispozícii upgrade <strong>na</strong> riešenie<br />

OmniPage Pro 11.0 za cenu 299 USD, èo je asi 60 % <strong>sk</strong>utoènej ceny tohto systému.<br />

Opis programu OmniPage Pro je uvedený v ïalšej èasti tohto èlánku.<br />

V <strong>na</strong>šom teste preukázal tento nástroj <strong>na</strong>jmenšiu presnos rozpoznávania, èo<br />

bolo spôsobené nemožnos ou rozpoz<strong>na</strong>nia sloven<strong>sk</strong>ých písmen ne<strong>na</strong>chádzajúcich<br />

sa v èe<strong>sk</strong>ej abecede. Program èasto vynecháva medzery medzi písme<strong>na</strong>mi –<br />

urèite by ste tak mali prekontrolova pravopis po rozpoz<strong>na</strong>ní <strong>na</strong>pr. vo Worde.<br />

Ce<strong>na</strong>: súèas balíka Microsoft Office XP<br />

Dodávate¾: Microsoft, <strong>www</strong>.microsoft.com/slovakia<br />

Oz<strong>na</strong>èenie OCR Typ dokumentu Poèet opráv Poèet chýb Presnos Doba <strong>sk</strong>enovania Priemerná Priemerná doba<br />

programu po rozpoz<strong>na</strong>ní vo výsledku rozpoz<strong>na</strong>nia [%] a rozpoznávania presnos práce [mm:ss]<br />

[mm:ss] rozpoz<strong>na</strong>nia [%]<br />

A 5 1 99,96 00:59<br />

B 4 0 100,00 00:44<br />

FineReader 5.0 C 10 1 99,98 03:08 99,98 01:54<br />

D 10 2 99,96 03:58<br />

E 4 0 100,00 00:43<br />

A N/A 21 99,13 00:47<br />

Microsoft Office B N/A 45 98,86 00:46<br />

Document Imaging C N/A 27 99,46 00:47 99,33 01:01<br />

D N/A 29 99,42 02:02<br />

E N/A 3 99,76 00:41<br />

A 17 10 99,59 00:47<br />

B 12 40 98,99 00:42<br />

OmniPage Pro 11.0 C 23 11 99,78 00:54 99,62 01:05<br />

D 22 13 99,74 02:25<br />

E 5 0 100,00 00:39<br />

A 7 5 99,79 00:35<br />

B 13 27 99,32 00:36<br />

Readiris Pro 7.0 C 21 11 99,78 00:34 99,75 00:51<br />

D 30 2 99,96 01:56<br />

E 7 1 99,92 00:34<br />

A 15 31 98,72 00:50<br />

B 11 39 99,01 00:32<br />

Recognita Plus 5.0 C 11 19 99,62 00:35 99,41 00:56<br />

D 12 15 99,70 02:10<br />

E 4 0 100,00 00:31<br />

Legenda:<br />

Dokument A – list z èasopisu<br />

s obrázkami, textom v ståpcoch<br />

a farebným textom. Sloven<strong>sk</strong>ý<br />

text, <strong>sk</strong>enované èiernobielo.<br />

Dokument B – stra<strong>na</strong> vytlaèená<br />

<strong>na</strong> laserovej tlaèiarni z poèítaèa.<br />

Obsahuje len èierny text vo viacerých<br />

rezoch. Sloven<strong>sk</strong>ý text,<br />

<strong>sk</strong>enované èiernobielo.<br />

Dokument C – stra<strong>na</strong> z èasopisu<br />

s tabu¾kou èísel, farebným textom.<br />

Sloven<strong>sk</strong>ý text, <strong>sk</strong>enované<br />

èiernobielo.<br />

Dokument D – stra<strong>na</strong> z èasopisu<br />

s tabu¾kou èísel, farebným textom.<br />

Sloven<strong>sk</strong>ý text, <strong>sk</strong>enované<br />

farebne.<br />

Dokument E – stra<strong>na</strong> vytlaèená<br />

<strong>na</strong> atramentovej tlaèiarni.<br />

Obsahuje len èierny text v základnom<br />

reze. Anglický text, <strong>sk</strong>enované<br />

èiernobielo.<br />

Namerané a prepoèítané doby rozpoznávania textu, poèet opráv a poèet chýb vo výsledku. N/A – funkcia <strong>na</strong> používate¾<strong>sk</strong>ú korekciu chýb nie je súèas ou tohto nástroja.<br />

94 PC REVUE 12/2001

S O F T W A R E<br />

n OMNIPAGE PRO 11.0<br />

Ide o prepracovaný program, ktorý je však zameraný hlavne <strong>na</strong> západoeuróp<strong>sk</strong>e<br />

jazyky. V dodanej verzii podporuje 114 jazykov, ale jazykový slovník <strong>na</strong><br />

korekciu výsledku pre sloven<strong>sk</strong>ý jazyk neobsahuje. OmniPage Pro 11.0 preukáže<br />

svoje vlastnosti hlavne pri spracovaní dokumentov dodaných <strong>na</strong>pr. v angliètine.<br />

V týchto jazykoch dosahuje vynikajúcu presnos rozpoz<strong>na</strong>nia.<br />

Jedineènou vlastnos ou tohto programu je možnos rozpoz<strong>na</strong>nia súboru dodaného<br />

vo formáte PDF. Zaujímavý je aj hlasový výstup z rozpoz<strong>na</strong>ného výsledku –<br />

pre sloven<strong>sk</strong>ý text je to však len po písmenách, z èoho ve¾a nemáte. Používate¾<strong>sk</strong>é<br />

prostredie síce nie je k dispozícii v slovenèine, no nie je problém s jeho používaním.<br />

Používate¾ si môže vybra automatizáciu procesu OCR. Zadáte, èo sa má<br />

spracúva , kam sa majú výsledky uchováva , kedy sa má práca zaèa , a softvér<br />

zaistí všetko ostatné. To je výhodné hlavne pri masovom <strong>na</strong>sadení v podniku.<br />

Po inštalácii tohto programu sa potom jeho funkcie stanú integrálnymi položkami<br />

ponuky programov z balíka Office XP. Integrácia tohto riešenia do programov,<br />

ako je Word alebo Excel, je <strong>na</strong>jlepšia zo všetkých testovaných riešení (vrátane<br />

riešenia, ktoré je súèas ou Office XP). Program má aj certifikáciu Designed for<br />

Windows XP.<br />

Pri testovaní sme si overili ve¾mi dobrú funkciu samouèenia sa rozpoznávania,<br />

ktorá <strong>na</strong>ozaj funguje aj v súvislosti so sloven<strong>sk</strong>ými z<strong>na</strong>kmi. Lenže to nejakú<br />

chví¾u trvá a zo zaèiatku program robí množstvo chýb pri so sloven<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>koch.<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH: 499 USD (asi 24 000 Sk)<br />

Dodávate¾: ScanSoft Inc. USA, <strong>www</strong>.scansoft.com<br />

n READIRIS PRO 7.0<br />

Tento program je známy hlavne tým, že ho používa firma HP ako pribalené<br />

riešenie <strong>na</strong> OCR k vlastným <strong>sk</strong>enerom. Úplná verzia má však vyššie možnosti<br />

<strong>na</strong>jmä pri korekcii rozpoz<strong>na</strong>ných výsledkov. Riešenie od belgickej firmy IRIS<br />

preukázalo v <strong>na</strong>šom teste mimoriadnu rýchlos práce. Bežná stra<strong>na</strong> je aj so<br />

<strong>sk</strong>enovaním hotová do pol minúty. Program podporuje 93 jazykov vrátane<br />

sloven<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>kov. Používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie programu je k dispozícii<br />

okrem iného aj v èeštine. Je to jednoduché prostredie, výrobca venoval <strong>na</strong>jviac<br />

pozornosti možnosti používate¾<strong>sk</strong>ého urèovania blokov textu, grafiky<br />

a tabuliek.<br />

Proces OCR sa realizuje <strong>na</strong>jjednoduchšie pomocou sprievodcu. V rámci neho<br />

odpovedáte <strong>na</strong> otázky, resp. <strong>na</strong>stavujete vo¾by pri OCR. Pri testovaní sme zistili<br />

ve¾mi vysokú vernos usporiadania rozpoz<strong>na</strong>ného dokumentu voèi originálu.<br />

V používate¾<strong>sk</strong>om prostredí nám však chýbali jednoduchšie nástroje <strong>na</strong><br />

integráciu tohto programu do ostatných balíkov, ako je <strong>na</strong>pr. Microsoft Office.<br />

Používate¾ vlastne musí <strong>na</strong> toto spojenie používa makrá, èo iné programy<br />

vyriešili jednoduchšie.<br />

V <strong>na</strong>šom teste dosiahol Readiris druhú <strong>na</strong>jvyššiu presnos . Ako obyèajne <strong>na</strong>jväèšie<br />

problémy spôsobovali programu z<strong>na</strong>ky zo sloven<strong>sk</strong>ej abecedy – hlavne<br />

12/2001 PC REVUE 95

S O F T W A R E<br />

šiestich stupòov kompromisu medzi rýchlos ou rozpoznávania<br />

a jeho presnos ou. Pri testovaní sme<br />

použili vopred <strong>na</strong>stavenú úroveò. Integrácia programu<br />

Recognita s inými aplikáciami sa vykonáva<br />

pomocou ikony v pravej èasti stavového riadka<br />

operaèného systému Windows. K dispozícii je aj<br />

vývojový nástroj <strong>na</strong> zaradenie technológie používanej<br />

týmto programom do vlastných aplikácií.<br />

Pri testovaní sme zistili ve¾mi dobré schopnosti<br />

rozpoznávania obsahu tabuliek vrátane zachovania<br />

ich formátovania. Program však nedokáže správne<br />

spracúva rozdelené slová a obèas sa vy<strong>sk</strong>ytnú<br />

problémy so sloven<strong>sk</strong>ými z<strong>na</strong>kmi.<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH: okolo 12 000 Sk<br />

Dodávate¾: Recognita, <strong>www</strong>.recognita.hu<br />

z<strong>na</strong>k ï program odmietal rozpoznáva správne. Nepomôže<br />

ani uèenie – ak si je program istý, že rozpoznáva<br />

správne, nemáte možnos <strong>na</strong>uèi ho rozpoznáva<br />

i<strong>na</strong>k. Rov<strong>na</strong>ko má Readiris urèité problémy<br />

pri šikmom písme (kurzíve).<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH: 6810 Sk<br />

Dodávate¾: SWS Distribution, a. s., <strong>www</strong>.sws-distribution.<strong>sk</strong><br />

n RECOGNITA PLUS 5.0<br />

Maïar<strong>sk</strong>ý program Recognita ešte pred dvoma<br />

rokmi predstavoval <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u jeden z <strong>na</strong>jlepších<br />

programov pre OCR. Mnoho <strong>na</strong>šich dodávate¾ov<br />

<strong>sk</strong>enerov ho priba¾ovalo ako OCR riešenie k<br />

svojim produktom. Dokonca existovalo riešenie<br />

sloven<strong>sk</strong>ého slovníka <strong>na</strong> kontrolu výstupu od firmy<br />

Forma (nie je to štandardná súèas Recognity).<br />

Program po odkúpení firmou Caere svoju pozíciu<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u stratil, jeho podpora sa obmedzila a<br />

ïalší vývoj bol prakticky zastavený. Na adrese výrobcu<br />

je však možné stiahnu plnohodnotnú verziu<br />

tohto balíka (70 MB), ktorú môžete spusti 15-krát.<br />

Piata verzia tohto programu obsahuje podporu<br />

pre 114 jazykov vrátane sloven<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>kov. Program<br />

podporuje aj Braillovo písmo, používané pre<br />

zrakovo postihnuté osoby. Zaujímavos ou v používate¾<strong>sk</strong>om<br />

prostredí je možnos <strong>na</strong>stavenia až<br />

VYHODNOTENIE A ZÁVER. Test preukázal, že<br />

<strong>na</strong> trhu existujú programy OCR, ktoré vám môžu<br />

<strong>na</strong>ozaj pomôc pri rozpoznávaní z<strong>na</strong>kov z <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej<br />

predlohy. Úplne bezprácne to však nie<br />

je. Ak chcete zí<strong>sk</strong>a dobrú presnos rozpoznávania,<br />

musíte poèíta s istou prácou v súvislosti s kontrolou<br />

rozpoz<strong>na</strong>ného textu. Táto doba závisí od<br />

typu a kvality predlohy, použitého nástroja OCR a<br />

vašich zruèností pri korekcii výsledku. Aj pri <strong>na</strong>jzložitejších<br />

dokumentoch by však táto doba nemala<br />

presiahnu pä minút <strong>na</strong> jednu stranu. V každom<br />

prípade použitie nástroja OCR je pri kvalitnej<br />

predlohe oproti manuálnemu prepisovaniu strany<br />

ove¾a výhodnejšie a pohodlnejšie. Aj sekretárka píše<br />

<strong>na</strong>pr. rýchlos ou 200 z<strong>na</strong>kov za minútu, potom vám<br />

<strong>na</strong>písanie jednej strany s asi 2000 z<strong>na</strong>kmi bude trva<br />

10 minút. Je to dvojnásobný èas voèi tomu, èo môžeme<br />

dosiahnu s OCR programom (vrátane kontroly<br />

textu). Navyše profesionálne OCR programy vám vo<br />

výsledku zachovajú formátovanie vrátane obrázkov.<br />

OCR program nepotrebuje ani dovolenku, nie je<br />

chorý a nežiada zvýšenie platu...<br />

Na základe výsledkov dosiahnutých poèas testov,<br />

posúdenia jednoduchosti používania a ceny programu<br />

sme sa rozhodli udeli ocenenie Tip redakcie<br />

programu FineReader 5.0 Pro. Výhodná bude aj<br />

Home verzia tohto programu, ktorá je lacnejšia. Hoci<br />

neobsahuje všetky funkcie z profesionálneho riešenia,<br />

stále sa vyz<strong>na</strong>èuje dobrou schopnos ou rozpoznávania,<br />

hlavne v súvislosti so sloven<strong>sk</strong>ým textom.<br />

Pokia¾ je pre vás rozpoznávanie dokumentu vo formáte<br />

PDF, resp. pokroèilé vlastnosti <strong>na</strong>plánovania<br />

procesu OCR obzvláš dôležité, mali by ste si všimnú<br />

aj riešenie OmniPage Pro 11.0. Tento program však<br />

v súvislosti so sloven<strong>sk</strong>ým textom budete musie<br />

chví¾u uèi . Ce<strong>na</strong> tohto programu je pomerne vysoká<br />

a investíciu doò by ste si mali dôkladne premyslie .<br />

Pokia¾ ste vlastníkmi balíka Microsoft Office XP, zí<strong>sk</strong>ate<br />

ho za zvýhodnenú cenu 299 USD (asi 14 400 Sk).<br />

Pre majite¾ov <strong>sk</strong>enerov z<strong>na</strong>èky HP je výhodné<br />

zaregistrova sa <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.irislink.com/<br />

registerHP, pretože tak zí<strong>sk</strong>ajú nárok <strong>na</strong> z¾avnený<br />

upgrade <strong>na</strong> úplnú verziu tohto programu.<br />

Ak používate Microsoft Office XP v sloven<strong>sk</strong>ej<br />

verzii, môžete použi aj tu zabudovaný nástroj <strong>na</strong><br />

OCR. Ide síce len o ve¾mi jednoduché riešenie,<br />

ktoré <strong>na</strong> každodenné použitie urèite nebude staèi ,<br />

ale obèasným používate¾om to môže pomôc .<br />

Ondrej Macko<br />

96 PC REVUE 12/2001

Microsoft AutoRoute Euro 2002<br />

n Váš elektronický sprievodca po Európe<br />

S O F T W A R E<br />

Nová verzia známeho programu <strong>na</strong> plánovanie<br />

ciest po Európe rozširuje poèet krajín, v ktorých je<br />

možné h¾ada miesto pod¾a zadania adresy.<br />

Napíšete názov ulice, èíslo budovy a AutoRoute<br />

2002 sa pokúsi nájs cestu k tomuto miestu.<br />

V aktuálnej verzii je takto možné vyh¾ada miesta<br />

v Belgicku, Dán<strong>sk</strong>u, Francúz<strong>sk</strong>u, Holand<strong>sk</strong>u, Nemecku,<br />

Rakú<strong>sk</strong>u, Španiel<strong>sk</strong>u, Švajèiar<strong>sk</strong>u, Talian<strong>sk</strong>u<br />

a Ve¾kej Británii. V databáze programu sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

dva milióny miest a takmer pä miliónov<br />

kilometrov ciest. Výhodou je, že pre výz<strong>na</strong>èné<br />

miesta zí<strong>sk</strong>ate informáciu o úplnej poštovej adrese i<br />

presnom telefónnom èísle. AutoRoute 2002 sa tak<br />

stáva viac ako plánovaèom ciest – dá sa využi aj<br />

pri zis ovaní kontaktných informácií v západnej<br />

Európe.<br />

AutoRoute 2002 dokáže spolupracova s globálnym<br />

polohovacím systémom GPS. Ak si teda vybavíte<br />

svoj automobil systémom GPS a notebookom,<br />

Zobrazenie kontaktných informácií o známom hoteli v strede Viedne<br />

nemali by ste sa v Európe strati . Ak je notebook<br />

pri ažký, postaèí aj vreckový poèítaè s operaèným<br />

systémom Pocket PC. AutoRoute 2002 totiž obsahuje<br />

celý systém Pocket Streets 2002, èo je systém<br />

máp pre vreckové poèítaèe.<br />

Program sa z dôvodu nárastu množstva informácií<br />

dodáva <strong>na</strong> dvoch CD médiách. Prvé je inštalaèné,<br />

prièom minimál<strong>na</strong> inštalácia zaberá 245 MB<br />

údajov. Z druhého CD média program èerpá informácie<br />

pri svojom behu, a preto musí by pri jeho<br />

používaní v mechanike.<br />

Plánovanie cesty ostalo zachované – jednoducho<br />

zadáte štartový a koncový bod a program<br />

urèí nieko¾ko variantov trás. Pomocou myši môžete<br />

manipulova s vyz<strong>na</strong>èenou trasou a zadáva<br />

tak odchýlky od štandardnej cesty. V novej verzii<br />

je viac možnosti pri tlaèi zvolenej cesty – celkovo<br />

je teraz pä spôsobov tlaèe itinerára cesty.<br />

Program tiež obsahuje informácie o benzínových<br />

èerpadlách, reštauráciách, pamätihodnostiach,<br />

turistických atrakciách, nemocniciach a pod.<br />

V databáze aktuálnej verzie je až 325 000 takýchto<br />

výz<strong>na</strong>èných bodov.<br />

Ce<strong>na</strong>: okolo 4300 Sk bez DPH<br />

Zapožièal: Microsoft Slovakia<br />

Ondrej Macko<br />

12/2001 PC REVUE 97

S O F T W A R E<br />

„Gavarite pa ru<strong>sk</strong>y?“<br />

n Podpora ruštiny pre Windows 9x<br />

Hoci by sa mohlo zda , že <strong>na</strong> ru<strong>sk</strong>ý jazyk sa pomaly v<br />

<strong>na</strong>šich konèinách zabudlo, nie je to celkom pravda. Je<br />

viac než pravdepodobné, že komunikácia v ru<strong>sk</strong>om<br />

jazyku bude <strong>na</strong>dobúda <strong>na</strong> dôležitosti èi už v obchodnom,<br />

alebo aj inom styku. Ru<strong>sk</strong>ý trh je stále ve¾kou<br />

výzvou pre západné firmy a mnohé z nich tam<br />

už pôsobia. Aj keï sa anglièti<strong>na</strong> stala úradnou reèou<br />

<strong>na</strong> komunikáciu medzi firmami z Východu a Západu,<br />

stále je pre <strong>na</strong>šinca rušti<strong>na</strong> foneticky bližším jazykom.<br />

Na rôzne technické úèely je èasto potrebné robi<br />

viacjazyèné preklady a písa texty aj v ruštine.<br />

Pre všetkých, ktorí potrebujú obèas nieèo <strong>na</strong>písa<br />

alebo preèíta v ruštine, sú urèené <strong>na</strong>sledujúce riadky,<br />

v ktorých opíšeme, ako sa dajú programy Windows<br />

a celý operaèný systém <strong>na</strong>konfigurova <strong>na</strong> ¾ahké<br />

používanie ru<strong>sk</strong>ého jazyka:<br />

Inštalácia podpory ru<strong>sk</strong>ého jazyka do Windows<br />

9x zahàòa <strong>na</strong>jmä:<br />

n inštalovanie cyrilických fontov a cyrilickej<br />

klávesnice<br />

n <strong>na</strong>inštalovanie fonetickej cyrilickej klávesnice<br />

<strong>na</strong>miesto štandardnej<br />

n inštalovanie cyrilických fontov pre Netscape<br />

Navigator<br />

n používanie cyrilických fontov s programami<br />

Word a Wordpad<br />

n konverzie cyrilických textov z jedného kódovania<br />

<strong>na</strong> druhé<br />

Porov<strong>na</strong>nie rozloženia z<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> fonetickej a štandardnej<br />

anglickej klávesnici<br />

Inštalácia podpory ru<strong>sk</strong>ého jazyka (cyrilika):<br />

Pokia¾ máte <strong>na</strong>inštalované štandardné Windows, pravdepodobne<br />

ešte nemáte túto podporu <strong>na</strong>inštalovanú<br />

a musíte tak urobi dodatoène. Postup je takýto:<br />

n Na ploche nájdite ikonu Tento poèítaè a potom<br />

Ovládací panel<br />

n Nainštalujte fonty s cyrilikou:<br />

l Zvo¾te ikonu Prida alebo odstráni programy<br />

l Prejdite <strong>na</strong> záložku Inštalácia systému Windows<br />

l Z ponuky vyberte Viacjazyèná podpora a potom<br />

kliknite <strong>na</strong> príkaz Podrobnosti<br />

l Vyberte funkciu Cyrilika a potvrïte <strong>na</strong>stavenia<br />

n Inštalácia ru<strong>sk</strong>ej klávesnice:<br />

l Vyberte ikonu Klávesnica<br />

l Prejdite do <strong>na</strong>stavení Jazyk a zvo¾te funkciu<br />

Prida ...<br />

l Vyberte ru<strong>sk</strong>ý jazyk a potvrïte OK<br />

l Nastavte ešte spôsob prepí<strong>na</strong>nia klávesnice<br />

buï pomocou Ctrl+Shift, alebo i<strong>na</strong>k a <strong>sk</strong>ontrolujte,<br />

èi je zaškrtnutá vo¾ba Zapnú ukazovate¾<br />

<strong>na</strong> paneli úloh<br />

Zavrite všetky aplikácie a<br />

reštartujte poèítaè. Po tomto<br />

úkone máte <strong>na</strong>inštalovanú<br />

podporu ru<strong>sk</strong>ého jazyka<br />

a zobrazovanie aktívneho<br />

jazyka v paneli úloh. Vo¾bu<br />

jazyka prepí<strong>na</strong>te pomocou<br />

<strong>na</strong>stavenej klávesovej <strong>sk</strong>ratky<br />

alebo kliknutím <strong>na</strong> indikátor<br />

jazyka a vybraním<br />

Program CVT32<br />

z ponuky myšou.<br />

INŠTALÁCIA FONETICKEJ RUSKEJ KLÁ-<br />

VESNICE. Keïže klávesnica, ktorú ste si <strong>na</strong>inštalovali<br />

spolu so štandardnou podporou do Windows,<br />

má štandardné rozloženie klávesov pod¾a<br />

ru<strong>sk</strong>ých písacích strojov, pre <strong>na</strong>šinca je z<strong>na</strong>ène nepraktická,<br />

lebo rozloženie z<strong>na</strong>kov v mnohom nezodpovedá<br />

klávesnici používanej u nás. Preto je<br />

výhodnejšie <strong>na</strong>inštalova si fonetickú klávesnicu,<br />

t. j. takú, ktorá má rozloženie z<strong>na</strong>kov zodpovedajúce<br />

približne výslovnosti ru<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>kov.<br />

98 PC REVUE 12/2001

S O F T W A R E<br />

Takže ru<strong>sk</strong>é B nájdete <strong>na</strong> V, P <strong>na</strong> R a podobne.<br />

Takýchto klávesníc je viacero a ich konfiguraèné<br />

súbory si treba stiahnu z internetu. Jednou<br />

z nich je KBDRU-PH, ktorú nájdete <strong>na</strong> adrese<br />

http://<strong>www</strong>.davar.net/RUSSIAN/KBDRU-PH.EXE. Na<br />

<strong>na</strong>inštalovanie fonetickej klávesnice je potrebné<br />

urobi tieto kroky:<br />

n stiahnite súbor KBDRU-PH.EXE a uložte ho<br />

do adresára WINDOWS\SYSTEM<br />

n v hlavnom menu vyberte príkaz Spusti<br />

a do okienka <strong>na</strong>píšte úplnú cestu<br />

C:\WINDOWS\SYSTEM\KBDRU-PH.EXE, èím<br />

dôjde k rozbaleniu archívneho súboru<br />

n otvorte Prie<strong>sk</strong>umníka a prejdite do adresára<br />

WINDOWS\SYSTEM<br />

n vymažte súbor KBDRU-PH.EXE, ktorý už nie je<br />

potrebný<br />

n premenujte súbor KBDRU.KBD <strong>na</strong> KBDRU-ST.KBD<br />

(záloha pôvodnej definície klávesnice)<br />

n prekopírujte KBDRU-PH.KBD do súboru<br />

KBDRU.KBD (<strong>na</strong>hradíte tým štandardný definièný<br />

súbor klávesnice a zálohujete zdrojový)<br />

n reštartujte poèítaè<br />

INŠTALÁCIA PODPORY RUŠTINY DO NET-<br />

SCAPE NAVIGATORA. Pokia¾ používate ako<br />

internetový prehliadaè Netscape, <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>inštalujte<br />

podporu ruštiny pre Windows, ako bolo uvedené<br />

v predošlých odsekoch, a potom urobte <strong>na</strong>sledujúce<br />

úkony:<br />

n spustite Netscape Navigator<br />

n stlaète tlaèidlo Edit a zvo¾te príkaz Preferences<br />

n otvorte Appearance a prejdite do <strong>na</strong>stavení<br />

Fonts<br />

n v položke For the Encoding zvo¾te Cyrilic<br />

n <strong>na</strong>stavenie Variable Width Font <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong><br />

Times New Roman Cyr<br />

n pre Fixed Width Font <strong>na</strong>stavte Courier New Cyr<br />

n otvorte Mail&Groups a vyberte Messages<br />

n zrušte <strong>na</strong>stavenie By default, send HTML<br />

messages<br />

n stlaète OK<br />

PODPORA RUŠTINY V INTERNET EXPLO-<br />

RERI. Pri inštalácii Internet Explorera musíte zvoli<br />

funkciu podpory cyriliky a potom odporúèam ponecha<br />

zapnutý automatický výber jazyka. Prehliadaè<br />

by mal sám vedie rozlíši , v akom jazyku<br />

je stránka <strong>na</strong>písaná, <strong>na</strong>jmä pod¾a jej hlavièky,<br />

v ktorej je obsiahnutý aj údaj o kódovaní. V niektorých<br />

prípadoch však automatický výber jazyka nepracuje<br />

správne a je lepšie ho vypnú a používa manuálne<br />

<strong>na</strong>stavenie jazyka.<br />

PÍSANIE RUSKÝCH TEXTOV VO WORDE<br />

ALEBO WORDPADE. Najznámejší textový editor<br />

sa vyz<strong>na</strong>èuje výbornou podporou písania viacjazyèných<br />

textov, èo môže nez<strong>na</strong>lejšiu obsluhu aj<br />

doko<strong>na</strong>le zmias . Každý odsek môže by totiž<br />

<strong>na</strong>písaný v inom jazyku, prièom sa pod¾a toho<br />

dokáže prepí<strong>na</strong> aj automatická kontrola pravopisu.<br />

Word reaguje automaticky <strong>na</strong> zmenu jazyka<br />

práve v závislosti od prepí<strong>na</strong>nia systémovej klávesnice.<br />

Takisto špecializovaný druh kódovania<br />

fontov v systéme Unicode zaruèuje automatický<br />

výber jazykovej mutácie pod<strong>sk</strong>upiny fontu pod¾a<br />

aktuálne <strong>na</strong>voleného jazyka. Preto ani vo výbere<br />

fontov vo Worde nenájdete prípony Cyr (Times<br />

New Roman Cyr a pod.). Na správne písanie textu<br />

v ru<strong>sk</strong>om jazyku by malo postaèi správne <strong>na</strong>inštalovanie<br />

podpory ruštiny pod¾a predošlých odsekov.<br />

Po <strong>na</strong>volení ru<strong>sk</strong>ej klávesnice by mal Word<br />

automaticky písa po ru<strong>sk</strong>y. Po prepnutí <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ú<br />

klávesnicu v ïalšom odseku zase môžete<br />

pokraèova po sloven<strong>sk</strong>y.<br />

Program WordPad potrebuje presnejšie urèi , o<br />

aký druh pod<strong>sk</strong>upiny fontu ide. Pokia¾ teda chcete<br />

písa ru<strong>sk</strong>ý text, musíte vybra font s príponou<br />

Cyr. Ak idete editova už existujúci text, <strong>na</strong>jlepšie<br />

je vybra ho celý pomocou príkazu CTRL + A alebo<br />

myšou a potom <strong>na</strong>voli písmo typu Cyrilic. Potom<br />

už je potrebné len <strong>na</strong>voli ru<strong>sk</strong>ú klávesnicu a môžete<br />

pokraèova v editácii.<br />

Pokia¾ pracujete <strong>na</strong> viacjazyènom dokumente,<br />

dávajte pozor <strong>na</strong> indikátor druhu jazyka, ktorým<br />

text píšete, <strong>na</strong>jmä pri pohybe po texte. Presúvanie<br />

kurzora po viacjazyènom texte totiž spôsobuje<br />

automatické prepí<strong>na</strong>nie medzi jazykmi a obèas<br />

môže spôsobi nechcené prepnutie jazyka, <strong>na</strong>príklad<br />

z ruštiny do angliètiny alebo <strong>na</strong>opak.<br />

KONVERZIA RUSKÉHO TEXTU Z JEDNÉ-<br />

HO KÓDOVANIA DO DRUHÉHO. Obèas je<br />

potrebné previes texty <strong>na</strong>písané v cyrilike z jedného<br />

kódovania do druhého. Je to problém obdobný<br />

<strong>na</strong>príklad transformáciám kódovania textov z<br />

Kamenického kódu do Windows a podobne. Na tieto<br />

úèely existujú špecializované programy a pomôcky,<br />

ako <strong>na</strong>príklad CVT32.<br />

Ide o jednoduchý konvertor, ktorý môžete<br />

zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.davar.net/RUSSIAN/<br />

CVT32ZIP.EXE. Pri <strong>na</strong>inštalovaní tohto konverzného<br />

programu musíte urobi <strong>na</strong>sledujúce:<br />

n vytvorte adresár, <strong>na</strong>príklad CVT32, <strong>na</strong> vašom<br />

hard di<strong>sk</strong>u<br />

n stiahnite samorozba¾ovací archív CVT32ZIP.EXE<br />

a uložte ho do tohto adresára<br />

n otvorte adresár CVT32 v prie<strong>sk</strong>umníkovi<br />

a spustite stiahnutý súbor exe<br />

n po rozbalení súborov môžete archívny súbor<br />

exe zmaza<br />

n <strong>na</strong> <strong>na</strong>štartovanie konvertora spustite<br />

CVT32.EXE, prípadne si môžete vytvori odkaz<br />

do menu Štart<br />

Konverzia sa robí vybraním pôvodného súboru a<br />

zvolením druhu kódovania. Takisto si môžeme zvoli<br />

druh kódovania výstupného súboru.<br />

ZÁVER. Verím, že tieto praktické príklady a rady<br />

vám pomôžu pri <strong>na</strong>stavení systému <strong>na</strong> pohodlné<br />

písanie a zobrazovanie textov v ru<strong>sk</strong>om jazyku.<br />

Jaroslav Huba<br />

12/2001 PC REVUE 99

S O F T W A R E<br />

ANASIL v2.2<br />

Opis: programový balík pre Win9x/NT/<br />

2000 <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu prevádzky lokálnych<br />

poèítaèových sietí<br />

Vlastnosti:<br />

n podpora sietí Ethernet a Fast Ethernet;<br />

program rozpoznáva komunikaè-<br />

Sharewarové okienko<br />

pripojenia lokálnych staníc, množstvo<br />

vo¾ného miesta <strong>na</strong> ich lokálnych<br />

di<strong>sk</strong>och, resp. jednotlivé stanice dia¾kovo<br />

ovláda (zobrazenie obsahu ich<br />

obrazovky, aktivácia shutdown, restart<br />

a pod.); prístup <strong>na</strong> lokálne stanice<br />

je viazaný <strong>na</strong> zvolené heslo<br />

SharpEye v2.17<br />

Opis: program OCR <strong>na</strong> interpretáciu<br />

<strong>sk</strong>enovaného notového zápisu pre<br />

Win9x/NT/2000<br />

Vlastnosti:<br />

n <strong>sk</strong>enovanú predlohu možno zí<strong>sk</strong>a<br />

buï priamo z TWAIN kompatibilné-<br />

bo exportova do formátu MIDI (s definovaným<br />

tempom prehrávania a<br />

hlasitos ou), resp. do formátu NIFF,<br />

ktorý je vhodný <strong>na</strong> následný import<br />

do iných hudobníckych programov <strong>na</strong><br />

ïalšie spracovanie; v príprave je podpora<br />

nového formátu MusicXML<br />

n program v rámci <strong>sk</strong>enovania môže<br />

volite¾ne rozpoznáva aj text piesne,<br />

resp. ïalšie pomocné texty s podporou<br />

viacerých jazykov<br />

-ph-<br />

Autor: Graham Jones, Ve¾ká Británia<br />

Štatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 140 USD (resp. 50 USD<br />

za program staršej generácie)<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.visiv.co.uk<br />

Download URL:<br />

ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/sound/shrpeye2.exe<br />

ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/sound/shrpeye1.exe<br />

(staršia generácia programu)<br />

né protokoly Microsoft, UNIX, Novell<br />

aj Apple<br />

n monitorovanie a vyhodnocovanie<br />

prevádzky po sieti umožòuje lokalizova<br />

chybné sie ové karty, identifikova<br />

hacker<strong>sk</strong>é útoky <strong>na</strong> sledovaný<br />

sie ový segment, generova zoz<strong>na</strong>m<br />

<strong>na</strong>vštívených HTTP adries zo zvolenej<br />

stanice, vyèísli podiel jednotlivých<br />

staníc <strong>na</strong> celkovom objeme prijatých,<br />

resp. vyslaných dát a pod.<br />

n v spolupráci s klient<strong>sk</strong>ymi modulmi<br />

umožòuje zis ova chyby sie ového<br />

n vyhodnocovanie zachytených údajov<br />

vo forme grafov, tabuliek, resp.<br />

rôznych výpisov v textovom alebo<br />

HTML formáte<br />

-ph-<br />

Autor: LF Networks, Po¾<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba<br />

15 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie pre 5-používate¾<strong>sk</strong>ú<br />

sie : 697 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.lfnetworks.com<br />

Download URL:<br />

ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/comm/and22en.zip<br />

Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

ho <strong>sk</strong>enera, alebo importom už <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej<br />

predlohy vo forme èiernobieleho<br />

obrázka vo formáte TIFF alebo<br />

BMP; možnos spracovania viacstranového<br />

notového zápisu; autor dodáva<br />

aj staršiu generáciu programu, ktorá<br />

nevie priamo komunikova so <strong>sk</strong>enerom<br />

a má aj ïalšie funkèné obmedzenia<br />

n po aplikácii jednotlivých krokov algoritmu<br />

rozpoznávania notového zápisu<br />

program upozoròuje <strong>na</strong> problematické<br />

takty, prièom vstavaný notový<br />

editor po<strong>sk</strong>ytuje možnos korekcie<br />

oz<strong>na</strong>èených úsekov prostredníctvom<br />

vymazania, doplnenia èi zmeny jednotlivých<br />

nôt, predz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ní a pod.<br />

n program umožòuje editovaný hudobný<br />

zápis prehra (s možnos ou vo¾by<br />

tempa a hlasitosti, ale bez možnosti<br />

vo¾by nástrojov)<br />

n korigovaný hudobný zápis je možné<br />

uloži vo vlastnom formáte (.MRO) ale-<br />

Kalendár v1.1<br />

Opis: elektronický kalendár s množstvom<br />

prídavných funkcií pre Win9x/<br />

Me/NT/2000<br />

Vlastnosti:<br />

n zobrazenie aktuálneho, resp. iného<br />

zvoleného kalendárneho mesiaca s vyz<strong>na</strong>èením<br />

poradového èísla týždòov;<br />

zobrazenie krstného me<strong>na</strong> a poradia<br />

dòa v roku; možnos zobrazenia poètu<br />

dní (kalendárnych alebo pracovných)<br />

do konca roka, resp. do (od) iného zvoleného<br />

dátumu – možnos použi ako<br />

adventný kalendár, poèítadlo poètu dní<br />

do zaèiatku dovolenky èi termínu ukonèenia<br />

pracovnej úlohy a pod.<br />

n výpoèet poètu kalendárnych dní èi<br />

poètu pracovných dní, sviatkov a víkendov<br />

medzi dvoma zvolenými dátumami,<br />

výpoèet dátumu n-tého dòa od<br />

zadaného dátumu a ïalšie kalendárne<br />

výpoèty<br />

n možnos inštalácie modulov programu<br />

zobrazujúcich pri spustení poèí-<br />

100 PC REVUE 12/2001

S O F T W A R E<br />

taèa aktuálne krstné meno,<br />

resp. upozornenia <strong>na</strong> blížiace<br />

sa udalosti z editovate¾ného<br />

zoz<strong>na</strong>mu termínov<br />

n databáza sloven<strong>sk</strong>ých a èe<strong>sk</strong>ých<br />

krstných mien s možnos<br />

ou výpisu všetkých mien<br />

vo zvolenom mesiaci a vyh¾adávania<br />

dátumu prislúchajúceho<br />

zvolenému menu<br />

n databáza štátnych sviatkov a pamätných dní <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u a v Èechách<br />

n databáza horo<strong>sk</strong>opových z<strong>na</strong>mení (klasických západných<br />

aj èín<strong>sk</strong>ych) s obdobiami ich trvania s možnos<br />

ou urèenia z<strong>na</strong>menia pre zadaný dátum<br />

n výpoèet termínu Ve¾kej noci pre zvolený rok<br />

n výpoèet kondiciogramu pre zvolený mesiac s možnos<br />

ou jeho tlaèe<br />

n výpoèet fázy Mesiaca pre zvolený dátum<br />

n možnos exportu mesaèného alebo celoroèného<br />

kalendára so zvoleným podkladovým obrázkom vo<br />

formáte HTML <strong>na</strong> ich následnú tlaè<br />

-ph-<br />

Autor programu: Michal Koèí, SR<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má niektoré<br />

funkèné obmedzenia<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 200 Sk + DPH<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://kalendarpro.host.<strong>sk</strong><br />

Download URL <strong>sk</strong>úšobnej verzie:<br />

ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/kalendar.zip<br />

Registrácia programu: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Examine32 v3.31<br />

Opis: nástroj <strong>na</strong> vyh¾adávanie textových re azcov<br />

pre Win9x/Me/NT/2000<br />

Vlastnosti:<br />

n vyh¾adávanie zvolených textových re azcov (plná<br />

podpora sloven<strong>sk</strong>ej diakritiky v textových súboroch<br />

– Windows, Macintosh aj UNIX formát) a dokumentoch<br />

vo formáte Microsoft Word, RTF, HTML<br />

a Write; možnos vyh¾adáva aj v rámci súborov<br />

v iných formátoch, ktoré sú ošetrované ako binárne<br />

súbory<br />

n vyh¾adávanie aj v súboroch zbalených v archívoch<br />

ZIP (podpora formátu RAR v príprave)<br />

n vyh¾adávanie v rámci zvoleného adresára (vrátane<br />

podadresárov alebo bez nich), zvolených lokálnych<br />

di<strong>sk</strong>ov, resp. v rámci lokálnej siete<br />

n možno aktivova buï jednoduché vyh¾adávanie<br />

zvoleného textového re azca, alebo vyh¾adávanie<br />

viacerých re azcov súèasne s podporou logických<br />

výrazov (OR, AND, NOT, XOR) a výrazov kompatibilných<br />

s unixovým nástrojom GREP<br />

n protokol o výsledkoch vyh¾adávania obsahuje názov<br />

súborov s výpisom riadkov (volite¾ne aj s ich<br />

poradovým èíslom), kde sa <strong>na</strong>šiel h¾adaný textový<br />

re azec, resp. definovaná kombinácia viacerých reazcov;<br />

protokol možno uloži <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>, zobrazi <strong>na</strong><br />

obrazovke alebo vytlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni<br />

n priamo z ok<strong>na</strong> zobrazujúceho výsledky vyh¾adávania<br />

možno príslušné súbory prehliada interným<br />

prehliadaèom, resp. príslušným programom asociovaným<br />

s daným typom súboru<br />

-ph-<br />

Autor: Aquila Software, Ve¾ká Británia<br />

Štatút programu: Shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie pre 1 poèítaè: 30 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.examine32.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utiltext/32exa331.exe<br />

CDCheck v3.0<br />

Opis: program <strong>na</strong> kontrolu integrity CD-ROM a iných<br />

výmenných pamä ových médií pre Win9x/Me/NT/<br />

2000/XP<br />

Vlastnosti:<br />

n kontrola integrity zvoleného pamä ového média<br />

sa môže realizova prostredníctvom výpoètu kontrolného<br />

súètu (CRC-32) zvolených súborov, adresárov<br />

alebo celého média, kontrolou èitate¾nosti dát<br />

<strong>na</strong> súborovej úrovni alebo prostredníctvom binárneho<br />

porovnávania obsahu vybraných súborov<br />

alebo adresárov <strong>na</strong> výmennom médiu s ich originálmi<br />

<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u<br />

n program v reálnom èase zobrazuje zoz<strong>na</strong>m zistených<br />

chýb kontrolovaného média s oz<strong>na</strong>èením<br />

názvu chybného súboru a opisom chyby. Program<br />

súèasne informuje o postupe svojej práce prostredníctvom<br />

zobrazenia poètu spracovaných súborov<br />

a adresárov, rýchlosti toku dát a dåžky trvania<br />

a<strong>na</strong>lýzy<br />

n v príprave sú funkcie <strong>na</strong> rekonštrukciu poškodených<br />

dát<br />

-ph-<br />

Autor: Mitja Perko, Slovin<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware s možnos ou bezplatného<br />

používania <strong>na</strong> nekomerèné úèely<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 50 USD <strong>na</strong> komerèné použitie<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://elpros.si/CDCheck<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utildi<strong>sk</strong>/cdcheck.zip<br />

Koala Film Player v2.0<br />

Opis: prehrávaè videosúborov pre Win9x/Me/<br />

NT/2000<br />

12/2001 PC REVUE 101

S O F T W A R E<br />

Vlastnosti:<br />

n prehrávanie formátov MPEG, AVI (DivX), Quick-<br />

Time (MOV), DAT a ASF; podpora výstupu S/PDIF<br />

pre súbory AC3<br />

n jednotlivé funkcie programu možno ovláda cez<br />

preh¾adné menu alebo cez klávesové <strong>sk</strong>ratky; podpora<br />

dia¾kového infraèerveného ovládania WinLIRC<br />

n možnos tvorby záložiek pre rýchle vyvolanie <strong>na</strong>jèastejšie<br />

používaných súborov<br />

n široké možnosti zmeny formátu obrazu (1:1, 4:3,<br />

16:9) a jeho mierky, možnos práce v celoobrazovkovom<br />

režime<br />

n podpora transparentných titulkov s možnos ou<br />

zmeny typu a ve¾kosti písma zobrazovaného textu;<br />

podpora sloven<strong>sk</strong>ej a èe<strong>sk</strong>ej diakritiky; vstavaný<br />

editor titulkov<br />

n možnos plynulej zmeny rýchlosti prehrávania<br />

n program po<strong>sk</strong>ytuje možnos opravy poškodených<br />

súborov vo formáte AVI<br />

n podpora <strong>sk</strong>in technológie <strong>na</strong> zmenu vzh¾adu grafického<br />

rozhrania<br />

n viacjazyèná podpora (k dispozícii je anglièti<strong>na</strong>, po¾šti<strong>na</strong>,<br />

slovinèi<strong>na</strong> a ïalšie jazyky)<br />

-ph-<br />

Autor: Adam Kurek, Po¾<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia zobrazuje<br />

upozornenia <strong>na</strong> potrebu registrácie<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 11 USD<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.koala.pl<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/koala20.zip<br />

Q-Sort 2000<br />

Ide o program, ktorý vám pomôže trochu zorganizova<br />

menu Štart a Ob¾úbené položky. Tu sa totiž<br />

èasto stáva, že pridané nové položky sa nezaradia<br />

správne pod¾a abecedy, èím sa s ažuje orientácia v<br />

menu. A práve <strong>na</strong> to je tu Q-Sort 2000. V podstate<br />

ide o ve¾mi jednoduchú aplikáciu, ktorá dokáže <strong>na</strong><br />

požiadanie automaticky zoradi položky v menu<br />

Štart a v Ob¾úbených položkách. Staèí, aby ste<br />

program spustili a potvrdili, ostatné nechajte <strong>na</strong>ò.<br />

Takisto môžete <strong>na</strong>stavi , aby sa program sám<br />

spúš al pri štarte systému Windows a automaticky<br />

zakaždým abecedne usporiadal položky. A pritom<br />

nemusí by ani vidite¾ný. Opä teda ide o ve¾mi<br />

šikovnú utilitu...<br />

-mt-<br />

Názov: Q-Sort 2000<br />

Ve¾kos : 390 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.HyperQ.com<br />

ABC Security Protector<br />

Opä ide o jednoúèelovú utilitu. S jej pomocou dokážete<br />

zamedzi niektoré funkcie MS DOS-u <strong>na</strong><br />

poèítaèi. Tak <strong>na</strong>príklad môžete absolútne odstavi<br />

spúš anie príkazového riadka v systéme Windows.<br />

S pomocou druhého <strong>na</strong>stavenia možno systému Windows<br />

zakáza , aby spúš al programy, ktoré vyžadujú<br />

takzvaný reálny mód systému MS DOS. No a<br />

pomocou tretieho <strong>na</strong>stavenia sa dajú odstavi funkèné<br />

klávesy, ktoré možno použi pri štarte operaèného<br />

systému Windows <strong>na</strong> vyvolanie štartovacej<br />

ponuky a prípadné prepnutie sa do režimu MS<br />

DOS.<br />

Všetky spomí<strong>na</strong>né <strong>na</strong>stavenia si, samozrejme,<br />

môžete ochráni heslom tak, aby ich nikto okrem<br />

vás nemohol zmeni . Ak teda potrebujete zamedzi<br />

používanie systému MS DOS <strong>na</strong> svojom poèítaèi,<br />

siahnite po programe ABC Security Protector. -mt-<br />

Názov: ABC Security Protector<br />

Ve¾kos : 417 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.softheap.com/download/nomsdos.zip<br />

Modem Booster<br />

Ak sa <strong>na</strong> internet pripájate pomocou klasického<br />

a<strong>na</strong>lógového modemu, bude sa vám hodi utilitka<br />

pomenovaná Modem Booster. Jej primárnou úlo-<br />

102 PC REVUE 12/2001

hou je zrýchli pripojenie do internetu a vy aži z<br />

existujúceho pripojenia èo <strong>na</strong>jviac. Ako to vlastne<br />

funguje? Sami sa môžete rozhodnú , èi necháte<br />

program, aby vyko<strong>na</strong>l sériu testov a <strong>na</strong> základe<br />

ich výsledkov automaticky <strong>na</strong>vrhol <strong>na</strong>jlepšie<br />

<strong>na</strong>stavenia. Takisto sa však môžete rozhodnú<br />

meni <strong>na</strong>stavenia sami a optimalizáciu vyko<strong>na</strong><br />

„ruène“.<br />

Odporúèam vám však ponecha <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong><br />

program, ten si s nimi poradí jednoduchšie ako vy.<br />

Takže len staèí, ak z menu Tune-up spustíte ponuku<br />

Start Tune-up a poèkáte do jej dokonèenia. Po<br />

prebehnutí optimalizácie program automaticky<br />

spustí a<strong>na</strong>lýzu, ktorá vám ukáže, ako stúpol výkon<br />

vášho modemu, a teda prenosová rýchlos . Ak zo<br />

starého spojenia chcete vy aži èo <strong>na</strong>jviac, <strong>sk</strong>úste<br />

Modem Booster.<br />

-mt-<br />

Názov: Modem Booster<br />

Ve¾kos : 1651 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>inklineglobal.com<br />

HANDI Melodies Maker<br />

Po dlhom èase opä recenzujem program pre starý<br />

dobrý MS DOS. HANDI Melodies Maker je šikovná<br />

utilitka pre všetkých majite¾ov mobilných telefónov<br />

z<strong>na</strong>èky Siemens, Ericsson a Nokia. Áno, uhádli<br />

ste, ide o editor zvonení. Tentoraz v èe<strong>sk</strong>om vyhotovení<br />

a s ve¾mi jednoduchým ovládaním. V programe<br />

môžete ve¾mi jednoducho melódiu vytvori<br />

(nieko¾ko ich je rovno pribalených) a následne ju<br />

uloži <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> èi tlaèi . Nechýba ani možnos<br />

konverzie melódie medzi typmi telefónov, ale sám<br />

autor varuje pred možnými odlišnos ami. Ve¾kou<br />

výhodou je, že program vám dokáže melódiu uloži<br />

aj vo formáte s postupom, ako presne máte jednotlivé<br />

tóny do telefónu vklada . Celé je to ve¾mi jednoduché<br />

a pohodlné. Autor takisto priložil dostatoène<br />

obsiahlu nápoveï, ktorá pomôže v prípade akýchko¾vek<br />

nejasností. A <strong>na</strong>vyše je program v èe<strong>sk</strong>ej, anglickej<br />

a nemeckej mutácii a šírený je zadarmo. Ešte<br />

váhate? Môj Siemens S35i si nes ažuje...:-) -mt-<br />

Názov: HANDI Melodies Maker<br />

Ve¾kos : 104 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://jirkaja<strong>na</strong>k.web3.cz<br />

S O F T W A R E<br />

BASK<br />

BASK je ve¾mi jednoducho ovládate¾ná zálohovacia<br />

aplikácia, ktorá poslúži <strong>na</strong>jmä domácim používate¾om.<br />

Môžete s òou ve¾mi jednoducho zálohova<br />

a následne obnovova chúlostivé súbory. Celkový<br />

vzh¾ad ovládacieho prostredia dáva tuši , že<br />

program budú môc ve¾mi jednoducho ovláda <strong>na</strong>jmenej<br />

<strong>sk</strong>úsení používatelia. Vytvorenie zálohovacej<br />

úlohy takisto nie je niè zložité, iba vyberiete<br />

zdroj dát, <strong>na</strong>stavíte cie¾ový adresár a vyberiete, èo<br />

konkrétne má program vyko<strong>na</strong> . Môže ís o odzálohovanie<br />

všetkých údajov, len nových súborov, o<br />

pridanie zmenených alebo novovytvorených súborov,<br />

ale aj o zmazanie zmenených súborov èi o porov<strong>na</strong>nie<br />

obsahu dvoch adresárov a ich následnú<br />

synchronizáciu.<br />

Èo sa týka <strong>na</strong>stavení programu, tie vám umožnia<br />

<strong>na</strong>stavi podmienky <strong>na</strong> zálohovanie, štýl radenia<br />

súborov, ale aj také veci, ako je potvrdzovanie<br />

mazania èi automatické <strong>sk</strong>enovanie úloh. BASK je<br />

vhodný nástroj pre domácich používate¾ov a aj<br />

12/2001 PC REVUE 103

S O F T W A R E<br />

<strong>na</strong>priek svojej jednoduchosti po<strong>sk</strong>ytuje ve¾mi<br />

dobré možnosti pri zálohovaní súborov. -mt-<br />

Názov: BASK<br />

Ve¾kos : 428 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://freeba<strong>sk</strong>.homestead.com<br />

Secure Notes Organizer<br />

Potrebujete miesto, kde si môžete bezpeène a preh¾adne<br />

uklada svoje poznámky a zápi<strong>sk</strong>y? Tak potom<br />

je pre vás dobrým tipom práve Secure Notes<br />

Organizer. Tento program po<strong>sk</strong>ytuje preh¾adné usporiadanie<br />

poznámok vïaka stromovej štruktúre jednotlivých<br />

záz<strong>na</strong>mov. Bezpeènos je zase zaruèená<br />

možnos ou ochráni jednotlivé dokumenty heslom.<br />

Dobrým pomocníkom je aj súèas programu pomenovaná<br />

Encryptor. Tá dokáže zašifrova ¾ubovo¾ný<br />

zvolený súbor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Druhá ve¾mi užitoèná utilita,<br />

obsiahnutá priamo v programe, je Shredder. Tá<br />

dokáže <strong>na</strong>trvalo z di<strong>sk</strong>u odstráni ¾ubovo¾ný súbor<br />

bez možnosti jeho dodatoèného obnovenia.<br />

Èo sa týka formátovania jednotlivých poznámok,<br />

je podporované editovanie vlastností písma, jeho zarov<strong>na</strong>nia,<br />

vklada môžete jed<strong>na</strong>k obrázky, odseky,<br />

hypertextové odkazy, ale aj ¾ubovo¾né objekty.<br />

Ve¾mi dobre je vyriešená aj ochra<strong>na</strong> údajov poèas<br />

vašej neprítomnosti. Program môžete <strong>na</strong>stavi<br />

tak, aby sa po nieko¾kých minútach neèinnosti sám<br />

deaktivoval a uzavrel všetky dokumenty a pri svojom<br />

opätovnom uvedení do chodu žiadal <strong>na</strong>definované<br />

heslo.<br />

-mt-<br />

Názov: Secure Notes Organizer<br />

Ve¾kos : 1626 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.notesorganizer.com<br />

Di<strong>sk</strong>Catalog<br />

Di<strong>sk</strong>Catalog je ve¾mi pekne spracovaná<br />

katalogizaèná utilita. Prvé, èo ma <strong>na</strong><br />

programe upútalo, bol jeho <strong>sk</strong>velý dizajn,<br />

takýto sa pri softvéri nevidí èasto.<br />

Ale poïme si poveda èosi o funkènej<br />

stránke. Ako každý katalogizaèný program<br />

aj Di<strong>sk</strong>Catalog umožòuje <strong>sk</strong>enova<br />

pevné di<strong>sk</strong>y a výmenné médiá a z ich<br />

obsahu následne vytvára katalógy, ktoré<br />

si môžete prezera bez toho, aby bolo<br />

médium v mechanike alebo aby sa používalo.<br />

O výhode takéhoto spôsobu práce<br />

netreba hovori , staèí len uvies príklad nájdenia<br />

správneho obrázka, keï ich máte <strong>na</strong> 10 CD...<br />

Na programe ma prekvapila jeho vyslovene<br />

FANTASTICKÁ rýchlos <strong>sk</strong>enovania di<strong>sk</strong>ov. Úprimne<br />

povedané, ani neviem, èi som niekedy videl rýchlejšie<br />

<strong>sk</strong>enovanie. Ïalšou prednos ou je preh¾adnos<br />

ovládania. Tu Di<strong>sk</strong>Catalog jednoz<strong>na</strong>ène boduje<br />

vïaka plávajúcim oknám so vždy aktuálnou<br />

ponukou. Nechýba ani možnos vyh¾adávania konkrétneho<br />

súboru v katalógu (veï <strong>na</strong> to tieto programy<br />

slúžia), ale Di<strong>sk</strong>Catalog ide ešte ïalej a dokáže<br />

želaný súbor vyh¾adáva <strong>na</strong> všetkých katalógoch<br />

<strong>na</strong>raz. A opä aj tu je rýchlos práce výborná.<br />

Samozrejme, že nechýba ani možnos prezerania si<br />

detailov o každom vybranom súbore a aj tu ma<br />

Di<strong>sk</strong>Catalog prekvapil svojím príjemným vzh¾adom.<br />

Navyše je program freeware a nepotrebuje<br />

ani inštaláciu. Rozhodne stojí za vy<strong>sk</strong>úšanie... -mt-<br />

Názov: Di<strong>sk</strong>Catalog<br />

Ve¾kos : 245 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.haxial.com<br />

MW_FONTS<br />

Opä ide o ve¾mi jednoduchú utilitku, ktorá vám <strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong>u zaberie sotva 8 kb a nepotrebuje nijakú inštaláciu.<br />

Jej funkcia vám však môže z<strong>na</strong>ène zrýchli<br />

104 PC REVUE 12/2001

S O F T W A R E<br />

prácu. Ak èasto spracúvate text alebo<br />

pracujete s grafikou, urèite ste si<br />

všimli, že niektoré textové editory<br />

alebo grafické programy z<strong>na</strong>ène spomalia<br />

svoju èinnos pri výbere fontu.<br />

Toto je badate¾né, ak máte <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong>inštalovaných 500 a viac fontov.<br />

Potom sa výber toho správneho a<br />

èakanie <strong>na</strong> zobrazenie jeho náh¾adu<br />

môže sta vyslovene pomalým a tým<br />

aj nepohodlným. Preto vám odporúèam<br />

práve utilitku MW_FONTS,<br />

ktorá po svojom štarte automaticky<br />

<strong>na</strong>èíta zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>inštalovaných fontov.<br />

Takto ich máte všetky pred sebou,<br />

môžete si zeditova vlastnú textovú<br />

ukážku a s òou si potom prezera<br />

jednotlivé fonty. Takto je ich<br />

výber ove¾a rýchlejší a v textovom<br />

editore alebo grafickom programe už<br />

len zadáte názov vybraného fontu<br />

bez prácneho h¾adania.<br />

-mt-<br />

Názov: MW_FONTS<br />

Ve¾kos : 8 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.markuswelz.de/freeware/<br />

20/20<br />

Za týmto nenápadným názvom sa<br />

<strong>sk</strong>rýva pomerne silný grafický editor,<br />

urèený <strong>na</strong> široké použitie. Šíri sa ako<br />

freeware, a tak vás jeho používanie<br />

nebude niè stá . Ovládacie prostredie<br />

je intuitívne, jeho hlavnú èas tvorí<br />

plávajúca lišta, <strong>na</strong> ktorej je väèši<strong>na</strong><br />

nástrojov a funkcií programu.<br />

A èo vlastne 20/20 dokáže? Tento<br />

nástroj vie editova obrázky, hromadne,<br />

ale aj jednotlivo ich konvertova<br />

, sníma obrázky z pracovnej<br />

plochy a rôznych jej èastí a následne<br />

ich uklada . Nechýba ani možnos<br />

uploadovania obrázkov cez FTP alebo<br />

ich posielania ako príloh v e-mailoch.<br />

V prvom rade je však 20/20 grafický<br />

editor, ktorý dokáže okrem klasických<br />

nástrojov, ako je vkladanie geometrických<br />

tvarov alebo<br />

kreslenie rôznymi<br />

ceruzkami a štetcami èi<br />

výplòou plôch, pracova<br />

ove¾a lepšie. Napríklad<br />

pomocou práce<br />

s mnohými filtrami èi<br />

efektmi. Jednoducho by<br />

sa dalo poveda , že<br />

20/20 môže hravo konkurova<br />

aj takému programu,<br />

ako je Paint Shop<br />

Pro.<br />

Ak teda potrebujete<br />

výkonný grafický editor,<br />

ktorý má mnoho funkcií,<br />

jednoducho sa ovláda a nebude<br />

vás niè stá , siahnite po 20/20. -mt-<br />

Názov: 20/20<br />

Ve¾kos : 3840 kb<br />

Licencia: freeware<br />

download: <strong>www</strong>.hotfreeware.com<br />

LockEXE<br />

Aj posledná predstavovaná utilitka je<br />

ve¾mi jednoduchá a plní len jeden<br />

úèel: uzamknú akúko¾vek vybranú<br />

aplikáciu tak, aby sa nedala spusti .<br />

Výz<strong>na</strong>m tohto opatrenia zrejme<br />

netreba vysvet¾ova , veï každý si iste<br />

vie predstavi , kde by program použil.<br />

Ovládanie je aj v tomto prípade<br />

maximálne jednoduché. Po spustení<br />

programu len <strong>na</strong>definujete cestu k<br />

aplikácii (musí ma príponu EXE),<br />

ktorú chcete uzamknú , vložíte heslo,<br />

to znovu potvrdíte a LockEXE aplikáciu<br />

automaticky uzamkne. Tá sa<br />

nebude da spusti a pri pokuse o jej<br />

otvorenie sa objaví formulár so žiados<br />

ou o heslo. Toto opatrenie bude<br />

aktívne aj po vypnutí programu a každý<br />

<strong>na</strong>definovaný program bude takto<br />

zamknutý, až kým ho opä pomocou<br />

LockEXE neodomknete a nepovolíte<br />

jeho spúš anie bez hesla.<br />

-mt-<br />

Názov: LockEXE<br />

Ve¾kos : 148 kb<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.mazepath.com<br />

Registrácia shareware<br />

programov za sloven<strong>sk</strong>é<br />

koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

12/2001 PC REVUE 105

S O F T W A R E<br />

HomePlanet 3.1<br />

n Hvezdáreò nielen pre hvezdárov<br />

Program HomePlanet ma ako laického<br />

záujemcu o astronómiu a o dianie<br />

okolo nás príjemne potešil. Tento<br />

freeware v sebe <strong>sk</strong>rýva netušené<br />

možnosti a je vytvorený <strong>na</strong> špièkovej<br />

úrovni. Napokon to dokazuje aj meno<br />

autora, pretože ním nie je nikto iný<br />

ako John Walker. Ak vám uvedené<br />

meno niè nehovorí, musím prezradi ,<br />

že Walker je zakladate¾om spoloènosti<br />

AutoDe<strong>sk</strong> a spolutvorcom známeho<br />

softvéru AutoCAD, jednotky v oblasti<br />

konštruovania <strong>na</strong> poèítaèoch. Na rozdiel<br />

od CAD-u však program nevyžaduje<br />

taký výkonný hardvér a aj k<br />

miestu <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u je podstatne šetrnejší<br />

– zaberá <strong>na</strong> òom štandardne 12 MB.<br />

OBOZNAMUJEME SA S PROG-<br />

RAMOM. Hneï po úvodnom štarte<br />

programu sa prenesieme <strong>na</strong> topografickú<br />

mapu planéty Zem. Aby bola<br />

preh¾adnejšia, je podobne ako v atlasoch<br />

roztiahnutá do celého ok<strong>na</strong>.<br />

V hornej lište sa uvádza aktuálny èas,<br />

dátum a èasové pásmo. Tieto informácie<br />

program èerpá z <strong>na</strong>stavení nášho<br />

operaèného systému. Prvou odlišnos<br />

ou od statických atlasov je fakt,<br />

že mapa je rozdelená <strong>na</strong> tmavšiu a<br />

svetlejšiu èas , zodpovedajúcu dòu a<br />

noci. Polohy Mesiaca, jeho fázy a rozhrania<br />

dòa a noci presne zodpovedajú<br />

aktuálnemu èasu. Samozrejme,<br />

poh¾adom <strong>na</strong> povrch Zeme sa možnosti<br />

produktu len zaèí<strong>na</strong>jú, všetko<br />

podstatné sa <strong>sk</strong>rýva v položkách<br />

menu.<br />

Prvé z nich, File, je pomerne chudobné.<br />

V jeho obsahu nájdeme len vo¾by<br />

<strong>na</strong> ukonèenie aplikácie, uloženie<br />

<strong>na</strong>stavenia a návrat k pôvodným<br />

hodnotám. Menu Edit je už o poz<strong>na</strong>nie<br />

bohatšie. Vo¾ba Kopírovanie umožní<br />

jednosmerne využíva schránku, v<br />

anglickom origináli clipboard. Ïalej<br />

tu nájdeme funkcie <strong>na</strong> zmenu dátumu,<br />

prièom za zmienku stojí prepnutie<br />

<strong>na</strong> julián<strong>sk</strong>y kalendár. Nasledujúcou<br />

vo¾bou vyberáme umiestnenie<br />

nášho observatória – Set Observer´s location.<br />

Výber miest je široký. V zoz<strong>na</strong>me<br />

v anglických origináloch nájdeme<br />

ve¾komestá, ako New York, Los<br />

Angeles, Peking, ale aj menšie èi exotické<br />

mestá prakticky z celého sveta,<br />

ako kolumbij<strong>sk</strong>á Bogota, Brazzaville<br />

v Kongu alebo deji<strong>sk</strong>o nedávnych<br />

olympij<strong>sk</strong>ých hier – austrál<strong>sk</strong>e Sydney.<br />

Z poh¾adu <strong>na</strong>šej krajiny databáza<br />

príliš nepoteší, <strong>na</strong> výber z celého<br />

bývalého Èe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>a je len Praha,<br />

a tak <strong>na</strong>jbližšou zodpovedajúcou<br />

vo¾bou je asi Viedeò. Každé mesto je<br />

v dialógovom okne opatrené <strong>na</strong>vyše<br />

aj presnou polohou – zemepisnou šírkou<br />

a dåžkou, urèenými až <strong>na</strong> sekundy.<br />

V prípade, že trváte <strong>na</strong> zemepisnej<br />

polohe miesta, ktoré nie je uvedené<br />

v zoz<strong>na</strong>me, máte hneï dve alter<strong>na</strong>tívy.<br />

Prvou je <strong>na</strong>písa polohu do<br />

okienok a druhou je vo¾ba Pick on<br />

map. Vtedy klikneme <strong>na</strong> vybrané<br />

miesto mapy a jeho súradnice sa<br />

priamo prenesú do okienok. Vo¾bou<br />

Nearest Big City algoritmus vyh¾adá v<br />

databáze mesto s <strong>na</strong>jbližšími súradnicami.<br />

Poslednou funkciou v menu<br />

je aktivovanie kukuèkových hodín.<br />

Tie dotvárajú akustickú kulisu k bežiacemu<br />

èasu.<br />

ÈO VŠETKO VLASTNE DOKÁ-<br />

ŽE? Nastavenia teraz ponecháme<br />

svojmu osudu a budeme sa venova<br />

funkciám. Menu Display zobrazí ako<br />

prvé informácie o Mesiaci a Slnku.<br />

Záujemca tu nájde cenné údaje o aktuálnom<br />

dátume, presnej momentálnej<br />

vzdialenosti Slnka a Mesiaca od<br />

<strong>na</strong>šej planéty, udanej v kilometroch<br />

aj v astronomických jednotkách AU<br />

(astronomical units = 149,6 milió<strong>na</strong><br />

km, èo je stredná vzdialenos Zeme<br />

od Slnka), a menu sa zaoberá aj momentálnou<br />

èi <strong>na</strong>sledujúcou fázou<br />

Mesiaca. Ïalej v menu nájdeme možnos<br />

zobrazi pozíciu <strong>na</strong>šej obežnice<br />

a cenné sú informácie o polohe ostatných<br />

planét Slneènej sústavy z poh¾adu<br />

pozorovate¾a (kedy budú pozorovate¾né,<br />

ich vzdialenos v astronomických<br />

jednotkách, azimut atï.).<br />

Orrery je vo¾ba zobrazujúca Slneènú<br />

sústavu s planétami umiestnenými<br />

<strong>na</strong> obežných dráhach. Na výber máme<br />

viacero typov zobrazenia a sústavu<br />

je možné pozorova /<strong>na</strong>toèi do ¾ubovo¾ného<br />

uhla.<br />

Sky je asi <strong>na</strong>jcennejšou súèas ou<br />

Display. Prenesieme sa tu do dialógového<br />

ok<strong>na</strong> znázoròujúceho momentálnu<br />

oblohu <strong>na</strong>d zvoleným observatóriom.<br />

¼ahko tak zí<strong>sk</strong>ame preh¾ad<br />

o hviezdach a objektoch <strong>na</strong> južnej i<br />

severnej oblohe – staèí vybra inú<br />

lokalitu v predchádzajúcom menu.<br />

Zameriavací krížik, <strong>na</strong> ktorý sa premení<br />

kurzor, predstavuje virtuálny<br />

tele<strong>sk</strong>op. Kliknutím <strong>na</strong> urèitú èas<br />

oblohy sa prenesieme do druhého<br />

ok<strong>na</strong>, kde zí<strong>sk</strong>ame bližší poh¾ad <strong>na</strong><br />

vybranú èas vesmíru. Jednotlivé<br />

objekty <strong>na</strong> oblohe sú farebne odlíšené<br />

pod¾a typu a výz<strong>na</strong>mnejšie z nich<br />

sú opatrené prislúchajúcimi symbolmi.<br />

Zoz<strong>na</strong>m a výz<strong>na</strong>m symbolov sa<br />

106 PC REVUE 12/2001

S O F T W A R E<br />

<strong>na</strong>chádza v priloženej nápovedi ku<br />

karte.<br />

Katalóg objektov, ïalšia súèas<br />

zložky Display, má informatívny, ale<br />

aj náuèný charakter. Jednotlivé objekty<br />

sú rozdelené do kategórií, z ktorých<br />

vyberám: planéty Slneènej sústavy,<br />

asteroidy, kométy, hviezdy,<br />

hviezdy slúžiace <strong>na</strong> <strong>na</strong>vigáciu, kozmické<br />

lode, <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie meteority,<br />

hmloviny, galaxie a mnohé iné.<br />

Ku každému objektu je pripojená<br />

struèná databáza <strong>na</strong>jdôležitejších<br />

údajov líšiacich sa v závislosti od typu<br />

objektu. Nájdeme tu ve¾kosti, doby<br />

obehov, èasy prechodov perihéliom,<br />

porov<strong>na</strong>nie ve¾kosti planét so<br />

Zemou, prípadne kedy tá-ktorá sonda<br />

odštartovala, ako aj ïalšie informácie,<br />

urèené <strong>sk</strong>ôr astronómom špecialistom.<br />

Niektoré z položiek, hlavne<br />

planéty Slneènej sústavy, sú doplnené<br />

aj obrazovým materiálom, Mesiac<br />

dokonca krátkym zvukovým záz<strong>na</strong>mom.<br />

Vo¾bou Select sa po výbere objektu<br />

môžeme presunú <strong>na</strong> oblohu,<br />

kde nám ho program lokalizuje. Výber<br />

je teda bohatý, osobne som <strong>na</strong>príklad<br />

¾ahko <strong>na</strong>šiel informácie o periodickej<br />

kométe Kohoutek alebo o projekte<br />

Apollo a kedysi legendárnom<br />

Sputniku.<br />

Hviezdny atlas predstavuje systematicky<br />

usporiadaný súbor hviezdnych<br />

máp. V HomePlanet nájdeme<br />

<strong>na</strong>príklad Uranometriu, kde sú <strong>na</strong>jjasnejšie<br />

hviezdy súhvezdí oz<strong>na</strong>èené<br />

gréckymi písme<strong>na</strong>mi, Sky Atlas<br />

2000,0 (1983) mapujúci hviezdy do<br />

magnitúdy 8.0 alebo momentálne<br />

jeden z <strong>na</strong>jrozsiahlejších atlasov –<br />

Palomar Sky Survey – obsahujúci<br />

objekty asi do 20. magnitúdy. (Magnitúda<br />

je zdanlivá hviezd<strong>na</strong> ve¾kos .<br />

Objekty, ktoré sa nám <strong>na</strong> oblohe javia<br />

ako jasnejšie, majú menšiu magnitúdu<br />

ako ich tmavší kolegovia. ¼ud<strong>sk</strong>ým<br />

okom môžeme pozorova hviezdy<br />

približne do 6. magnitúdy.) Zložka<br />

Display je, ako sa zdá, nevyèerpate¾ná.<br />

V menu sa ešte môžeme z výšin<br />

pozrie <strong>na</strong> matièku Zem (zo Slnka,<br />

z Mesiaca) a meni štýl mapy z poh¾adu<br />

farby a jej typu.<br />

V <strong>na</strong>šej krátkej exkurzii sa teraz<br />

prenesieme do ponuky Animate. Pomocou<br />

nej upravujeme beh èasu<br />

podobne ako pri realtime stratégiách.<br />

Èas môžeme meni tromi rozliènými<br />

rýchlos ami, dvoma smermi (dopredu<br />

a dozadu) a o rôzne èasové úseky.<br />

Základný stav je <strong>sk</strong>ok po sekundách,<br />

no v prípade, že pozorovanie potrebujeme<br />

urýchli a dosta sa do iného<br />

intervalu, staèí zvoli minúty, hodiny,<br />

dni, celé týždne, dekády, storoèia,<br />

tisícroèia, dokonca aj hviezdne roky<br />

a dni.<br />

Predposledným menu je Satellite,<br />

teda menu venované umelým družiciam<br />

obiehajúcim okolo <strong>na</strong>šej rodnej<br />

planéty. Nájdeme tu dôverne<br />

známe systémy Astra, Eutelsat, Meteosat,<br />

Hot Bird alebo Skynet, ale i menej<br />

známe èi úplne neznáme. Stlaèením<br />

tlaèidla Track sa v dialógovom<br />

okne objavia informácie o družici a<br />

zároveò sa objekt lokalizuje <strong>na</strong> mape.<br />

V menu zí<strong>sk</strong>ame prístup k zmene<br />

databázy za novú a meníme tu aj tvar<br />

ikony znázoròujúcej družicu (niektoré<br />

obrázky z galérie sú z<strong>na</strong>ène avantgardné).<br />

Nápoveï v HomePlanet je bohatá,<br />

zahàòa rady týkajúce sa programu, výz<strong>na</strong>mné<br />

a odporúèané zdroje o astronómii<br />

a obrázky. Oceòujem aj pripojenie<br />

kontextového helpu ku každej z<br />

kariet. V prípade väèšieho záujmu odporúèam<br />

<strong>na</strong>vštívi domov<strong>sk</strong>ú stránku<br />

HomePlanet. Nájdeme tu nielen informácie<br />

o pripravovaných verziách,<br />

aktualizáciu údajov, ale aj šetrièe obrazovky<br />

s témou aplikácie.<br />

HODNOTENIE V KOCKE. HomePlanet<br />

síce nepatrí medzi multimediálne<br />

tituly, no predstavuje cennú<br />

príruèku alebo doplnok – to, èo sa<br />

doèítame v Encyklopédii astronómie<br />

alebo v èasopise Kozmos, si tu môžeme<br />

vy<strong>sk</strong>úša – samozrejme v rámci<br />

možností – v praxi. Hlavnou výhodou<br />

produktu však je fakt, že nejde o statickú,<br />

ale dy<strong>na</strong>mickú príruèku – všetko<br />

je v pohybe, planéty, družice i vesmírne<br />

telesá sú tam, kde by sa pod¾a<br />

prepoètov mali <strong>na</strong>chádza . Rov<strong>na</strong>ko<br />

aj editácia databáz je hraèkou, údaje<br />

sú zapísané vo formáte CSV, teda v podobe<br />

bežného textového súboru. Problémom<br />

pre menej zdatných, ale aj<br />

zdatnejších môže by miestami nároènejšia<br />

anglièti<strong>na</strong> súvisiaca s astronómiou.<br />

Ako už som spomenul v úvode, testovaný<br />

freeware ma príjemne prekvapil.<br />

„Giganty“, ako je <strong>na</strong>príklad<br />

DeepSky, síce neprekoná, no jeho<br />

komplexnos je pozoruhodná, takisto<br />

aj precíznos , presnos a ponúkané<br />

funkcie.<br />

Hodnotenie:<br />

J Ce<strong>na</strong><br />

J Mnoho funkcií<br />

J Podrobnos a presnos údajov<br />

L Málo multimediálnych prvkov<br />

Kontakt: <strong>www</strong>.fourmilab.ch<br />

Typ: freeware<br />

Martin Kováè<br />

12/2001 PC REVUE 107

S O F T W A R E<br />

FreshDiagnose<br />

n Aby ste presne vedeli, èo máte pod kapotou<br />

Potrebovali by ste presné informácie<br />

o konfigurácii vášho poèítaèa alebo<br />

ho chcete podrobi výkonnostným<br />

testom? Niè z toho nie je problém, ak<br />

máte vhodnú aplikáciu. Takou môže<br />

by <strong>na</strong>príklad aj program FreshDiagnose,<br />

ktorý vám o systéme dokáže v<br />

minimálnom èase po<strong>sk</strong>ytnú <strong>na</strong>ozaj<br />

vyèerpávajúce informácie.<br />

FreshDiagnose sa rýchlo inštaluje a<br />

bezprostredne po dokonèení kopírovania<br />

súborov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> je pripravený zaèa<br />

pracova bez potreby reštartovania.<br />

Ovládanie je ve¾mi jednoduché. Príjemný<br />

dizajn programu rozde¾uje jeho<br />

pracovné okno <strong>na</strong> tri èasti. V tej hornej<br />

sa <strong>na</strong>chádza menu a rad ikoniek pre<br />

hlavné funkcie. V ¾avej èasti sa zasa <strong>na</strong>chádza<br />

zoz<strong>na</strong>m všetkých informácií,<br />

ktoré vie program po<strong>sk</strong>ytnú . No a hlavnú<br />

èas ok<strong>na</strong> programu zaberá, samozrejme,<br />

priestor <strong>na</strong> zobrazované informácie.<br />

A èo všetko dokáže program<br />

vlastne o poèítaèi zisti ? Všetky informácie<br />

sú tematicky rozdelené do siedmich<br />

kategórií, ktoré si teraz opíšeme.<br />

SOFTWARE SYSTEM. V tejto èasti<br />

sa dozviete všetko o softvérovom vybavení<br />

vášho poèítaèa: presnú verziu<br />

operaèného systému, informácie o<br />

správe <strong>na</strong>pájania a o vlastnostiach pamäte<br />

CMOS. Rov<strong>na</strong>ko tu nájdete údaje<br />

o používate¾ovi a o miestnych <strong>na</strong>staveniach,<br />

ako aj o èasovom pásme. Takisto<br />

tu nájdete zoz<strong>na</strong>m a cestu k systémovým<br />

adresárom, možnos prehliadania<br />

všetkých fontov a obsahu systémových<br />

súborov, ako je MSDOS.SYS, CON-<br />

FIG.SYS, WIN.INI, SYSTEM.INI atï.<br />

HARDWARE SYSTEM. Zatia¾ èo<br />

v prvej záložke ste sa dozvedeli èosi o<br />

softvéri v systéme, teraz je <strong>na</strong> rade<br />

struèný preh¾ad „železa“. Nájdete tu<br />

súhrnné informácie o pracovnej stanici,<br />

dos podrobné informácie o vlastnostiach<br />

a možnostiach procesora,<br />

ako aj o vo¾ných systémových a používate¾<strong>sk</strong>ých<br />

prostriedkoch. Ak chcete,<br />

môžete si prezrie aj detaily o každom<br />

bežiacom procese alebo si preštudova<br />

rozpis využitia pamäte RAM.<br />

DEVICES. Táto záložka sa už bude<br />

zaobera konkrétnymi zariadeniami v<br />

poèítaèi. Na mušku si program vezme<br />

pevné di<strong>sk</strong>y, zobrazovacie adaptéry,<br />

myši, tlaèiarne, klávesnice a zariadenia<br />

Plug & Play.<br />

NETWORK AND INTERNET. Pokia¾<br />

ste sa chceli vždy dozvedie viac<br />

o vašich internetových <strong>na</strong>staveniach,<br />

je tu to správne miesto. Jed<strong>na</strong>k sa tu<br />

dozviete detaily o telefonickom pripojení<br />

siete, ako aj o lokálnej sieti a<br />

programe Microsoft Internet Explorer.<br />

MULTIMEDIA. Táto záložka v sebe<br />

schováva takisto pomerne obšírne<br />

informácie. Na zaèiatku si tu môžete<br />

prezera detaily o zariadeniach linkového<br />

vstupu a výstupu, ako aj o zariadeniach<br />

MIDI. Pokia¾ sa toho chcete<br />

viac dozvedie aj o MCI (Media Control<br />

Interface), tu je to správne miesto.<br />

No a nechýbajú ani informácie o<br />

DirectX, DirectDraw a DirectSound.<br />

HARDWARE RESOURCES. Chceli<br />

ste si niekedy prezrie zoz<strong>na</strong>m IRQ<br />

prerušení <strong>na</strong> vašom poèítaèi? Tu<br />

máte takú možnos . Rov<strong>na</strong>ko tu<br />

môžete nájs informácie o kanáloch<br />

DMA, portoch I/O a zdrojoch pamäte.<br />

BENCHMARKS. Ako som už v úvode<br />

spomí<strong>na</strong>l, FreshDiagnose obsahuje<br />

aj testy, ktoré dokážu preveri výkon<br />

jednotlivých súèastí vášho poèítaèa,<br />

porov<strong>na</strong> ich s inými systémami.<br />

Spolu je tu šes rôznych typov testov a<br />

každý si aspoò v <strong>sk</strong>ratke priblížime.<br />

l Processor Benchmark – tento test<br />

bude zameraný <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> multimediálny<br />

výkon vášho procesora a <strong>na</strong> jeho<br />

prácu s pohyblivou desatinnou èiarkou,<br />

ako aj <strong>na</strong> využívanie inštrukèných sád.<br />

l Multimedia Benchmark – tento<br />

súbor testov preveruje <strong>na</strong>jmä celkový<br />

Detaily o benchmarku pevného di<strong>sk</strong>u<br />

výkon systému v oblasti multimédií,<br />

a preto je aj tento test zameraný <strong>na</strong>jmä<br />

<strong>na</strong> procesor.<br />

l Memory Benchmark – poèas tohto<br />

testu je preverovaná pamä RAM, a to<br />

<strong>na</strong>jmä s oh¾adom <strong>na</strong> rýchlos vykonávania<br />

príkazov.<br />

l Harddi<strong>sk</strong> Benchmark – poèas tohto<br />

testu sa pomocou fiktívnych dát<br />

testuje rýchlos zápisu a èítania údajov<br />

z pevného di<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong> základe èoho<br />

sa potom hodnotí výsledok.<br />

l CD Benchmark – <strong>na</strong> tento test mechaniky<br />

budete potrebova dátové<br />

CD, audio CD a CD s nejakými videosúbormi.<br />

Poèas testovania sa aj tu bude<br />

klás dôraz <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> rýchlos .<br />

l Network Benchmark – poèas tohto<br />

testu prebieha pingovanie <strong>na</strong> vybranú<br />

doménu a pod¾a výsledkov sa prepoèítava<br />

dosiahnutá prenosová rýchlos .<br />

Výhodou všetkých týchto benchmarkov<br />

je, že nezaberajú ve¾mi ve¾a<br />

èasu a po<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong>ozaj slušné informácie.<br />

Navyše si ich výsledky nemusíte<br />

uklada , tie ostanú v jednotlivých<br />

oknách, až kým sa nerozhodnete vyko<strong>na</strong><br />

vybrané testy znovu.<br />

To by bolo zhruba všetko o tom,<br />

èo program FreshDiagnose dokáže.<br />

Musím poveda , že množstvo po<strong>sk</strong>ytnutých<br />

údajov je <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong> vysokej<br />

úrovni a že dáta zí<strong>sk</strong>ané pomocou<br />

tohto programu vám <strong>na</strong>ozaj vnesú<br />

svetlo do toho, èo vlastne v poèítaèi<br />

máte. Navyše si výkon svojho systému<br />

vïaka benchmarkom budete môc<br />

porovnáva s inými výsledkami a zisova<br />

tak kvalitu vašej zostavy. A to<br />

všetko zadarmo.<br />

Hodnotenie:<br />

J Jednoduché ovládanie<br />

J Množstvo informácií<br />

J Benchmarky<br />

J Freeware<br />

L Niè<br />

Názov: FreshDiagnose<br />

Ve¾kos : 920 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.freshdevices.com<br />

Martin Turoò<br />

108 PC REVUE 12/2001

S O F T W A R E<br />

MaxSplitter<br />

n Rozkrájajte súbory rýchlo a jednoducho!<br />

Aj dnes, v dobe mnohogigabajtových<br />

hard di<strong>sk</strong>ov, je potrebné údaje prenáša<br />

medzi dvoma poèítaèmi (ak poruke<br />

nie je internet) <strong>na</strong> starých typoch<br />

médií. Napriek akémuko¾vek pokroku<br />

je 3,5-palcová di<strong>sk</strong>eta stále ve¾mi rozšíreným<br />

nosièom dát. Hoci má malú kapacitu<br />

a otrasnú rýchlos , používa ju<br />

drvivá väèši<strong>na</strong> používate¾ov a ešte<br />

dlhý èas ju používa bude.<br />

Problém však <strong>na</strong>stane, ak chceme<br />

medzi dvoma poèítaèmi prenies taký<br />

objem dát, ktorý presahuje kapacitu<br />

di<strong>sk</strong>ety. Môže ís <strong>na</strong>príklad o MP3 súbor<br />

alebo väèší obrázok. Jednoducho<br />

vyèerpáte kapacitu di<strong>sk</strong>ety a èo ïalej?<br />

Iste, je tu možnos komprimova súbor,<br />

ale aj to nemusí by vždy <strong>na</strong>jlepším<br />

riešením (druhý poèítaè <strong>na</strong>príklad<br />

nemusí ma pakovací program <strong>na</strong> rozbalenie<br />

archívov). Ponúkne sa nám ešte<br />

jed<strong>na</strong> možnos , a síce rozdeli súbory<br />

<strong>na</strong> viac èastí. A práve s touto úlohou si<br />

dokáže MaxSplitter <strong>sk</strong>vele poradi .<br />

DOWNLOAD A INŠTALÁCIA.<br />

Inštalaèný EXE súbor s programom má<br />

necelých 590 kb, a tak nebude jeho<br />

download robi problémy ani „dialupistom“.<br />

Inštalácia je ve¾mi rýchla, potešila<br />

ma prítomnos slovenèiny v dialógoch<br />

(aj keï ne<strong>sk</strong>ôr v ovládaní programu<br />

nie je) jednotlivých krokov inštalácie.<br />

Po dokonèení inštalovania je možné<br />

s programom zaèa pracova okamžite<br />

bez reštartovania systému.<br />

FUNKCIE A OVLÁDANIE. Celé<br />

ovládanie programu je koncipované<br />

tak, aby bolo èo <strong>na</strong>jjednoduchšie a zrozumite¾né<br />

pre všetky <strong>sk</strong>upiny používate¾ov.<br />

Všetky dostupné funkcie<br />

programu sú rozdelené do štyroch záložiek,<br />

medzi ktorými sa prepí<strong>na</strong>te, prièom<br />

jed<strong>na</strong> záložka automaticky ukonèí<br />

program po kliknutí <strong>na</strong> òu. Posledná,<br />

piata záložka zase obsahuje kompletnú<br />

nápoveï programu. Poïme sa teda<br />

pozrie , èo program dokáže.<br />

V záložke pomenovanej príz<strong>na</strong>ène<br />

Split nájdete všetky <strong>na</strong>stavenia potrebné<br />

<strong>na</strong> rozdelenie súboru. Samozrejme,<br />

že v prvom rade je<br />

potrebné vybra , ktorý súbor vlastne<br />

má by rozdelený. Výhodou je, že do<br />

zoz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong> rozdelenie môžete<br />

prida aj viac súborov <strong>na</strong>raz. Ïalej už<br />

potom vyberáte samotné vlastnosti<br />

delenia súboru. Môžete si vybra , èi<br />

zadáte poèet èastí, <strong>na</strong> ktoré sa má<br />

súbor rozdeli , alebo èi radšej vyberiete<br />

niektoré z ponúkaných typov<br />

médií, ktoré sú v zoz<strong>na</strong>me. Nájdete<br />

tu 360 kb, 720 kb, 1,44 MB a 2,88 MB<br />

di<strong>sk</strong>etu a CD médium. Alebo môžete<br />

<strong>na</strong>stavi , aby program detegoval typ<br />

mechaniky a pod¾a jej kapacity zvolil<br />

ve¾kos fragmentov. Takisto môžete<br />

vybra možnos , keï sa súbor nebude<br />

deli , len sa z neho vytvorí ZIP archív.<br />

V ïalších bodoch <strong>na</strong>stavení potom už<br />

vyberáte také veci, ako je zmazanie<br />

originálnych súborov po vyko<strong>na</strong>ní<br />

Hlavné okno<br />

delenia, vytvorenie LOG súboru alebo<br />

zobrazovanie výzvy <strong>na</strong> výmenu<br />

média èi vytváranie súboru MXS,<br />

ktorý obsahuje informácie o delení.<br />

Dos dôležité je, èi sa rozhodnete pre<br />

vytvorenie len èiastkových súborov alebo<br />

aj pre vytvorenie jednoduchého súboru<br />

BAT. Ten bude potrebný, ak budete<br />

èiastkové súbory prenáša <strong>na</strong> poèítaè,<br />

kde MaxSplitter nie je <strong>na</strong>inštalovaný,<br />

a teda nebudete môc vyko<strong>na</strong> spájanie<br />

pomocou možností programu. No<br />

ak <strong>na</strong> cie¾ovom poèítaèi program je, nie<br />

je dôvod vytvára spájací súbor BAT.<br />

Delenie sa však dá spusti aj ináè.<br />

Program sa totiž dokáže integrova do<br />

kontextového menu Windows, a tak<br />

staèí, ak <strong>na</strong> niektorý oz<strong>na</strong>èený súbor<br />

kliknete pravým tlaèidlom myši a z ponúknutého<br />

menu vyberiete položku<br />

<strong>na</strong>zvanú MaxSplitter.<br />

Samozrejme, že program ponúka aj<br />

možnos spojenia rozdelených súborov.<br />

Túto možnos , umiestnenú v záložke<br />

Merge, využijete iba vtedy, ak ste<br />

si pri delení nevybrali možnos vytvorenia<br />

BAT súboru, ktorý by fragmenty<br />

spojil automaticky. Staèí teda, ak sa<br />

prepnete <strong>na</strong> záložku, vyberiete do zoz<strong>na</strong>mu<br />

súbory urèené <strong>na</strong> spojenie. Potom<br />

už len <strong>na</strong>stavíte, kam sa má výsledný<br />

súbor kopírova , èi sa majú pôvodné<br />

súbory zmaza a èi vás má program<br />

varova pred prepísaním súboru.<br />

Zostáva nám už len pozrie sa <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>stavenia programu. V nich môžete<br />

vybra predvolený adresár pre doèasné<br />

súbory, ako aj jazykové prostredie<br />

programu (viac jazykov <strong>na</strong><br />

ovládanie programu nájdete <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej<br />

stránke). Ak chcete, môže si<br />

program vždy po spustení zapamäta<br />

posledné delené alebo spájané<br />

súbory, ako aj adresáre, kam sa ukladali.<br />

No a nechýba tu ani odstránenie<br />

spomí<strong>na</strong>nej integrácie do kontextového<br />

menu.<br />

SKÚSENOSTI A ZÁVER. Program<br />

MaxSPlitter som testoval v pomerne<br />

nároèných podmienkach. Musím<br />

poveda , že sa držal viac ako dobre<br />

a s jeho prácou som bol maximálne<br />

spokojný. Nez¾akol sa ani 900 MB<br />

súboru, <strong>na</strong>vyše pracoval pomerne<br />

rýchlo a takmer vôbec neza ažoval systém<br />

(samozrejme, okrem vybraného<br />

di<strong>sk</strong>u). Jediným obmedzením by mohlo<br />

by stanovenie maximálneho poètu<br />

èiastkových súborov <strong>na</strong> 999, ale to<br />

zrejme nebude až taký problém...<br />

MaxSplitter je dobrý a <strong>na</strong>vyše ve¾mi<br />

jednoducho ovládate¾ný program. Delenie<br />

akýchko¾vek súborov, ako aj ich<br />

spájanie (èi už cez program, alebo pomocou<br />

súboru BAT) vám s jeho pomocou<br />

nebude robi problémy. Ak teda<br />

potrebujete prenáša viac dát, než je<br />

kapacita dostupného média, služby<br />

MaxSplittera urèite využite.<br />

Hodnotenie:<br />

J Jednoduché ovládanie<br />

J Detegovanie typu a kapacity média<br />

J Freeware<br />

Názov: MaxSplitter<br />

Ve¾kos : 586 kb<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.acc.umu.se/~max/<br />

Martin Turoò<br />

12/2001 PC REVUE 109

S O F T W A R E<br />

Samba / 10. èas<br />

Na úvod trochu odboèím. Pozrime sa <strong>na</strong> sie sietí – internet. Spája dokopy<br />

milióny a milióny poèítaèov. A myslíte, že tie poèítaèe sú rov<strong>na</strong>ké? Nie. Bežia<br />

<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom operaènom systéme? Nie. Majú aspoò rov<strong>na</strong>ký formát súborov?<br />

Nie. A predsa to funguje. Súbor z jedného Macu sa cestou cez Unixy dostane k<br />

niekomu, kto sedí za péceèkom s Windows. Tomu sa hovorí konverzia. Keï sa<br />

vrátime k <strong>na</strong>šej malej sieti a pozrieme sa <strong>na</strong> symbiózu un*xu a sveta Windows,<br />

zistíme, že aj my musíme rieši konverziu súborov.<br />

KOLÍZIA MIEN SÚBOROV. V poèiatkoch DOS-u a Windows 3.1 bolo meno<br />

každého súboru limitované 8 z<strong>na</strong>kmi, bodkou a 3 z<strong>na</strong>kmi prípony, <strong>na</strong>pr. CITAJ-<br />

MA.TXT. Tento formát sa <strong>na</strong>zýva 8.3 a bolo jedno, èi sme súbor <strong>na</strong>písali malými<br />

alebo ve¾kými písme<strong>na</strong>mi, potom sa prezentovalo ve¾kými z<strong>na</strong>kmi. Toto bol<br />

ve¾ký nedostatok týchto operaèných systémov. Systémy Windows95/98, NT a<br />

systémy un*x tento problém riešia tým, že meno je zložené z väèšieho poètu<br />

písmen, ve¾kých èi malých (tab. 1).<br />

Samba zostáva spätne kompatibilná so sie ovými klientmi, ktorí uchovávajú<br />

súbory iba vo formáte 8.3, ako <strong>na</strong>pr. systémy Windows for Workgroup. V prípade,<br />

že používate¾ vytvorí <strong>na</strong> niektorom zdie¾anom prostriedku súbor s názvom <strong>na</strong>pr.<br />

rozpravkaocervenejciapocke.txt, klient so systémom Windows for Workgroup ho<br />

nevie odlíši od iného súboru v tej istej zložke, <strong>na</strong>pr. rozpravka.txt. Tak ako systémy<br />

Windows 95/98/NT aj Samba musí zabezpeèi špeciálny mechanizmus <strong>na</strong> preklad<br />

dlhých mien súborov <strong>na</strong> názvy vo formáte 8.3 takým spôsobom, aby nevznikali<br />

podobné kolízie. Tento mechanizmus sa <strong>na</strong>zýva <strong>na</strong>me mangling (zmrzaèenie<br />

me<strong>na</strong>) a Samba to vykonáva spôsobom, ktorý je podobný, no nie zhodný so spôsobom,<br />

ktorý používajú systémy Windows 95 a ich následníci.<br />

Operaèný systém<br />

DOS 6.22 a starší<br />

Windows 3.1/3.11<br />

Windows 95/98<br />

Windows NT<br />

Unix<br />

Tabu¾ka 1<br />

KONVERZIA MIEN SÚBOROV NA SAMBE. Server Samba používa<br />

tento mechanizmus prevodu dlhého názvu <strong>na</strong> formát 8.3:<br />

1. v prípade, že sa pôvodné meno nezaèí<strong>na</strong> bodkou, prvých 5 alfanumerických<br />

z<strong>na</strong>kov, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú pred z<strong>na</strong>kom bodka (ak sa v mene súboru <strong>na</strong>chádza),<br />

je konvertovaných <strong>na</strong> ve¾ké z<strong>na</strong>ky. Tieto z<strong>na</strong>ky sú potom použité ako<br />

prvých 5 z<strong>na</strong>kov konvertovaného me<strong>na</strong> vo formáte 8.3<br />

2. v prípade, že pôvodné meno súboru sa zaèí<strong>na</strong> bodkou, tá je odstránená a<br />

prvých 5 alfanumerických z<strong>na</strong>kov, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú pred z<strong>na</strong>kom bodka (ak<br />

sa v mene súboru <strong>na</strong>chádza), je konvertovaných <strong>na</strong> ve¾ké z<strong>na</strong>ky. Tieto z<strong>na</strong>ky<br />

sú potom použité ako prvých 5 z<strong>na</strong>kov konvertovaného me<strong>na</strong> vo formáte 8.3<br />

3. Tieto z<strong>na</strong>ky sú <strong>na</strong>sledované špeciálnym konverzným z<strong>na</strong>kom, ktorý sa <strong>na</strong>zýva<br />

tilda (~). Tento z<strong>na</strong>k môžeme v Sambe zmeni<br />

4. Za tildu je pripojený dvojz<strong>na</strong>kový kód<br />

5. Prvé 3 z<strong>na</strong>ky po poslednej bodke (ak sa v mene súboru <strong>na</strong>chádza) sú konvertované<br />

<strong>na</strong> ve¾ké z<strong>na</strong>ky a pridané ako prípo<strong>na</strong>. V prípade, že sa pôvodné<br />

meno zaèí<strong>na</strong>lo bodkou, použijú sa ako prípo<strong>na</strong> tri z<strong>na</strong>ky podèiarkovníka (___)<br />

Tu sú príklady:<br />

pôvodné mená<br />

<strong>sk</strong>onvertované mená<br />

virtuality.dat<br />

.htaccess<br />

hello.java<br />

team.config.txt<br />

rozpravkaociapocke.txt<br />

rozpravka.txt<br />

LinuxWare<br />

Pravidlá pre názvy súborov<br />

8 z<strong>na</strong>kov me<strong>na</strong>, bodka, 3 z<strong>na</strong>ky prípony, <strong>na</strong> ve¾kosti z<strong>na</strong>kov<br />

nezáleží<br />

8 z<strong>na</strong>kov me<strong>na</strong>, bodka, 3 z<strong>na</strong>ky prípony, <strong>na</strong> ve¾kosti z<strong>na</strong>kov<br />

nezáleží<br />

255 z<strong>na</strong>kov, <strong>na</strong> ve¾kosti z<strong>na</strong>kov nezáleží a ve¾kos z<strong>na</strong>kov sa<br />

zachováva<br />

255 z<strong>na</strong>kov, <strong>na</strong> ve¾kosti z<strong>na</strong>kov nezáleží a ve¾kos z<strong>na</strong>kov sa<br />

zachováva<br />

255 z<strong>na</strong>kov, <strong>na</strong> ve¾kosti z<strong>na</strong>kov záleží<br />

Obmedzenia mien súborov OS<br />

VIRTU~F1.DAT<br />

HTACC~U0.___<br />

HELLO~1F.JAV<br />

TEAMC~04.TXT<br />

ROZPR~E9.TXT<br />

ROZPR~9K.TXT<br />

V uvedených príkladoch sa nám opísaný postup objasní. Všimnime si hlavne<br />

dva posledné príklady – obidve rozprávky sa po konverzii líšia iba pripojeným<br />

dvojz<strong>na</strong>kovým kódom. Jedno dlhé meno sa môže pri serveri Samba konvertova<br />

<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké krátke meno, èo sa pri systéme Windows vždy nestane.<br />

Ako sme už povedali, tieto konfiguraèné <strong>na</strong>stavenia pre konverziu mien súborov<br />

sa obyèajne používajú iba pri tých <strong>na</strong>jstarších klientoch. Preto je vhodné tieto<br />

konfiguraèné <strong>na</strong>stavenia do súboru smb.conf vloži pomocou direktívy include:<br />

[global]<br />

include = /usr/local/samba/lib/smb.conf.%a<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie smeruje do súboru smb.conf.WfWg pri pripojení klienta<br />

s operaèným systémom Windows for Workgroups. Preto vytvoríme súbor<br />

smb.conf.WfWg, ktorý môže obsahova <strong>na</strong>sledujúce <strong>na</strong>stavenia:<br />

[global]<br />

case sensitive = no<br />

default case = upper<br />

preserve case = no<br />

short preserve case = no<br />

mangle case = yes<br />

mangled <strong>na</strong>mes = yes<br />

V prípade, že takéhoto klienta nepoužívame, nemusíme meni žiadnu východi<strong>sk</strong>ovú<br />

hodnotu týchto <strong>na</strong>stavení (tab. 2).<br />

REPREZENTÁCIA A ANALÝZA MIEN SÚBOROV V SAMBE. Ïalším<br />

problémom, o ktorom sa treba zmieni , je rozdiel v tom, ako operaèný systém<br />

reprezentuje súbor a ako ho rozlišuje. Tí, èo poz<strong>na</strong>jú systémy Windows<br />

95/98/NT, sa urèite stretli so súborom README.TXT. Tento súbor môže by týmito<br />

operaènými systémami kompletne reprezentovaný ve¾kými z<strong>na</strong>kmi. Ak<br />

<strong>na</strong>príklad program <strong>na</strong> editáciu súborov zavolá tento súbor s malými písme<strong>na</strong>mi,<br />

bude spracovaný, lebo operaèné systémy Windows nerozlišujú medzi<br />

ve¾kými a malými písme<strong>na</strong>mi.<br />

Operaèné systémy <strong>na</strong> báze Unixu (teda aj Linux) však súbory vždy a<strong>na</strong>lyzujú<br />

<strong>na</strong> základe ve¾kosti z<strong>na</strong>kov me<strong>na</strong> súboru: súbor README.TXT nie je ten istý<br />

ako readme.txt! (Ale to už vieme.)<br />

Pre ve¾kos z<strong>na</strong>kov v menách súborov platí <strong>na</strong>sledujúce pravidlo:<br />

V prípade, že <strong>na</strong>stavenie preserve case má hodnotu yes, Samba vždy použije<br />

ve¾kos z<strong>na</strong>kov, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje operaèný systém. V prípade, že toto <strong>na</strong>stavenie<br />

má hodnotu no, použije sa ve¾kos z<strong>na</strong>kov, ktorú udáva <strong>na</strong>stavenie default case.<br />

To platí aj pre <strong>na</strong>stavenie short preserve case. V prípade, že má toto <strong>na</strong>stavenie<br />

hodnotu yes, Samba použije <strong>na</strong> reprezentáciu mien súboru vo formáte 8.3<br />

východi<strong>sk</strong>ovú ve¾kos z<strong>na</strong>kov operaèného systému, v opaènom prípade<br />

použije ve¾kos špecifikovanú <strong>na</strong>stavením default case. A koneène platí, že<br />

Samba vždy rozlišuje mená súborov v zdie¾aných prostriedkoch <strong>na</strong> základe<br />

hodnoty <strong>na</strong>stavenia case sensitive.<br />

KONFIGURAÈNÉ NASTAVENIA PRE KONVERZIU MIEN SÚBO-<br />

ROV. Samba umožòuje zada presné inštrukcie, ktoré sa týkajú vykonávania<br />

konverzie ve¾kosti z<strong>na</strong>kov v názvoch súborov, vrátane inštrukcií, ktoré majú<br />

vplyv <strong>na</strong> rozlišovanie ve¾kých a malých z<strong>na</strong>kov, z<strong>na</strong>kov vložených do konvertovaného<br />

me<strong>na</strong>. Tieto <strong>na</strong>stavenia sú uvedené v tab. 2.<br />

Pozrime sa bližšie <strong>na</strong> jednotlivé <strong>na</strong>stavenia:<br />

w case sensitive<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie, platné v rozsahu zdie¾aného prostriedku, špecifikuje, èi<br />

Samba bude rozlišova ve¾kos z<strong>na</strong>kov. Východi<strong>sk</strong>ová hodnota tohto <strong>na</strong>stavenia<br />

je no, èo je rov<strong>na</strong>ké <strong>na</strong>stavenie, ktoré používa aj systém Windows. V prípade,<br />

že klienti používajú operaèný systém, ktorý využíva rozlišovanie malých<br />

a ve¾kých písmen v menách súborov, je možné pre toto <strong>na</strong>stavenie použi hodnotu<br />

yes. I<strong>na</strong>k sa odporúèa ponecha defaultnú hodnotu.<br />

w default case<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie sa používa súèasne s <strong>na</strong>stavením preserve case. Udáva<br />

východi<strong>sk</strong>ovú ve¾kos z<strong>na</strong>kov (ve¾ké alebo malé), ktoré Samba použije pri vytváraní<br />

súboru v niektorom zdie¾anom prostriedku <strong>na</strong> popud klienta. Východi<strong>sk</strong>ová<br />

hodnota je lower (malé z<strong>na</strong>ky), èo z<strong>na</strong>mená, že novo vytvorený súbor<br />

bude ma meno zložené zo z<strong>na</strong>kov oboch ve¾kostí, ktoré mu dá klient. V prípade<br />

potreby je možné predefinova toto <strong>na</strong>stavenie takto:<br />

[global]<br />

default case = upper<br />

èo spôsobí, že novo vytvárané súbory budú ma meno <strong>sk</strong>onvertované len <strong>na</strong><br />

ve¾ké z<strong>na</strong>ky a žiadne programy nebudú môc toto <strong>na</strong>stavenie obís . Táto vo¾ba<br />

sa odporúèa iba pri používaní starších klientov, ako sú Windows for Workgroup<br />

alebo DOS Ma<strong>na</strong>ger.<br />

110 PC REVUE 12/2001

S O F T W A R E<br />

Nastavenie Parametre Funkcia Default Rozsah<br />

case sensitive yes/no Pri hodnote yes bude Samba rozlišova ve¾ké a malé z<strong>na</strong>ky no zdie¾anie<br />

default case upper/lower Východi<strong>sk</strong>ová ve¾kos z<strong>na</strong>kov lower zdie¾anie<br />

preserve case yes/no Pri hodnote yes zachováva ve¾kos z<strong>na</strong>kov, ktorú podporuje klient yes zdie¾anie<br />

short preserve case yes/no Pri hodnote yes zachováva ve¾kos z<strong>na</strong>kov vo formáte 8.3, ktorú podporuje klient yes zdie¾anie<br />

mangle case yes/no Konvertuje meno súboru v prípade, že je zložené z malých aj ve¾kých z<strong>na</strong>kov no zdie¾anie<br />

magled <strong>na</strong>mes yes/no Konvertuje dlhé meno súboru do formátu 8.3 yes zdie¾anie<br />

mangling char z<strong>na</strong>k Z<strong>na</strong>k, ktorý sa použije pri konverzii dlhého me<strong>na</strong> súboru <strong>na</strong> krátke meno ~ zdie¾anie<br />

Tabu¾ka 2<br />

Konfiguraèné <strong>na</strong>stavenia pre konverziu mien súborov<br />

w preserve case<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie špecifikuje, èi súbor vytvorený Sambou <strong>na</strong> popud klienta bude<br />

vytvorený s menom s ve¾kos ou písmen, ktoré používa operaèný systém<br />

klienta alebo pod¾a hodnoty <strong>na</strong>stavenia default case. Východi<strong>sk</strong>ová hodnota je<br />

yes, èo z<strong>na</strong>mená, že sa použije ve¾kos z<strong>na</strong>kov, ktorá je podporovaná operaèným<br />

systémom klienta. V prípade použitia hodnoty no sa použije hodnota <strong>na</strong>stavenia<br />

default case.<br />

Všimnime si, že toto <strong>na</strong>stavenie nemá vplyv <strong>na</strong> požiadavky s me<strong>na</strong>mi vo<br />

formáte 8.3, ktoré sú zasielané od klientov (pozri short preserve case).<br />

w short preserve case<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie špecifikuje, èi meno vo formáte 8.3 vytvorené serverom Samba<br />

<strong>na</strong> popud klienta zachováva východi<strong>sk</strong>ovú ve¾kos z<strong>na</strong>kov, ktorú podporuje<br />

operaèný systém klienta, alebo èi Samba použije hodnotu <strong>na</strong>stavenia default<br />

case.<br />

w mangled <strong>na</strong>mes<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie špecifikuje, èi server Samba bude konvertova mená súborov<br />

pre klientov, ktorí používajú formát 8.3. V prípade použitia hodnoty no Samba<br />

nebude vykonáva konverziu mien a (v závislosti od klienta) tieto súbory buï<br />

nebudú vidite¾né, alebo sa ich mená zobrazia v maximálnej dåžke urèenej formátom<br />

8.3. Východi<strong>sk</strong>ová hodnota je yes. Pre daný zdie¾aný prostriedok je predefinovanie<br />

takéto:<br />

[data]<br />

mangled <strong>na</strong>mes = no<br />

w mangle case<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie špecifikuje, èi Samba bude vykonáva konverziu mien súborov,<br />

ktoré nie sú zložené zo z<strong>na</strong>kov vo ve¾kosti danej <strong>na</strong>stavením default case. Východi<strong>sk</strong>ová<br />

hodnota tohto <strong>na</strong>stavenia je no. V prípade použitia hodnoty yes sa uistíme,<br />

že všetci klienti sú schopní používa výsledné konvertované mená. Ale toto robme<br />

len vtedy, ak máme <strong>na</strong> to vážny dôvod, i<strong>na</strong>k ponechajme východi<strong>sk</strong>ové <strong>na</strong>stavenie.<br />

w mangling char<br />

Toto <strong>na</strong>stavenie špecifikuje konverzný z<strong>na</strong>k, ktorý sa použije pri konverzii<br />

me<strong>na</strong> <strong>na</strong> formát 8.3. Východi<strong>sk</strong>ovým z<strong>na</strong>kom je z<strong>na</strong>k tilda (~). Hodnotu tohto<br />

<strong>na</strong>stavenia je možné meni <strong>na</strong>pr. takto:<br />

[data]<br />

mangling char = #<br />

Potom sa v konvertovaných menách súborov <strong>na</strong>miesto tildy objaví mriežka.<br />

Tento z<strong>na</strong>k vo¾me opatrne, aby ho všetky operaèné systémy klientov interpretovali<br />

správne. Ale myslím, že tilda úplne vyhovuje.<br />

Nabudúce si povieme nieèo o zamykaní. Nie, nebojte sa, nezamkneme server<br />

do <strong>sk</strong>rine, ale budeme sa rozpráva o tom, èo sa stane, keï viac klientov<br />

chce pristúpi k jednému súboru v Sambe <strong>na</strong>raz.<br />

A posledná novinka – vyšla Samba 2.2.2. Okrem iných zmien obsahuje nový<br />

démon winbindd. Ten implementuje <strong>na</strong>me service switch (nss) pre domény<br />

s Windows 2000.<br />

Miroslav Oravec<br />

LINUX NEWS<br />

n Myslím, že uplynulý mesiac môžeme <strong>na</strong>zva stabilizaèným. Koneène sa<br />

vykryštalizovala podoba Linuxu <strong>na</strong> poli kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií – <strong>na</strong>jnovší<br />

StarOffice, OpenOffice ani KOffice už nemajú problémy so slovenèinou.<br />

Distribúcie, ktoré obsahujú <strong>na</strong>jnovšie XFree86 série 4.1.x a prostredie KDE<br />

2.2.1, už nemajú problém s <strong>na</strong>šou klávesnicou. Takže myslím, že je dôvod<br />

<strong>na</strong> oslavu. Som rád, že môžem sledova , ako sa Linux <strong>na</strong>ozaj približuje k<br />

pracovným plochám bežných používate¾ov.<br />

Nechcem sa však pozera cez ružové okuliare – stále je èo rieši .<br />

Rozhodne by nebol zlý nápad preloži prostredie OpenOffice do slovenèiny.<br />

KOffice má ešte vždy trošku problém so <strong>sk</strong>utoènou WYSIWYG<br />

tlaèou (aj keï je to <strong>sk</strong>ôr všeobecný problém, nevz ahuje sa len <strong>na</strong> slovenèinu).<br />

Preto ma potešila informácia o prvej alfa verzii KDE 3.0, ktoré<br />

tento problém nemá. KDE 3.0 by malo vyjs v prvom štvr roku 2001. Tešíme<br />

sa!<br />

Ako som už spomí<strong>na</strong>l, vyšla nová verzia programu StarOffice. Ve¾mi<br />

pekne zvládne import a úpravy dokumentov Windows. U mòa osobne<br />

má menšie problémy s tlaèou, ale je možné, že by mi nezaškodil menší<br />

upgrade systému. Najdôležitejšie však je, že nová verzia je cite¾ne rýchlejšia.<br />

Odporúèam vám však pozrie sa aj <strong>na</strong> balík OpenOffice, ktorý je<br />

pod free licenciou. Nezabúdajte, že takto môžete ma zadarmo jednotné<br />

kancelár<strong>sk</strong>e prostredie aj v systémoch Windows, aj v Unixoch, èo je celkom<br />

výhodné.<br />

Samozrejme, priblíženie <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>top nie je len o kreslení okienok <strong>na</strong><br />

obrazovku, ale aj èosi technickejšie – v posledných jadrách 2.4 bol úplne<br />

prepísaný ma<strong>na</strong>žment virtuálnej pamäte. Malo by to prinies väèšiu<br />

pružnos a prispôsobite¾nos VM subsystému rôznym situáciám.<br />

Námahu s prepísaním VM si dal talian<strong>sk</strong>y hacker Andrea Arcangeli (áno,<br />

<strong>sk</strong>utoène je to hacker, a nie „hackerka“ – Andrea je bežné talian<strong>sk</strong>e<br />

meno). Autorom pôvodného VM subsystému bol Rik van Riel, ktorý <strong>na</strong>písal<br />

VM pre verzie 2.4 a vyššie. S odstupom pár týždòov to vyzerá, že všetky<br />

zásadnejšie muchy nového VM systému sú vychytané a funguje celkom<br />

optimálne.<br />

Na záver som si nechal perlièku pre hráèov – francúz<strong>sk</strong>a firma MandrakeSoft<br />

sa rozhodla spoji sa s firmou TransGaming a vytvori Mandrake<br />

Linux 8.1 Gamer’s Edition. Ide o proprietárnu distribúciu (nebude<br />

sa da legálne stiahnu z internetu, treba si ju kúpi ). Okrem klasického<br />

slobodného Mandrake obsahuje Gamer’s Edition Wine engine od firmy<br />

Transgaming a licenciu <strong>na</strong> hru The Sims. Celkom zaujímavé je, že The<br />

Sims fungujú v podstate ako aplikácia Windows cez rozhranie Wine, ale<br />

bez akéhoko¾vek badate¾ného rozdielu vo výkone. Wine totiž nie je<br />

emulátor procesora alebo poèítaèa (ako <strong>na</strong>pr. VMWare), ale implementácia<br />

Win32API pod Linuxom, takže v podstate všetky aplikácie bežia <strong>sk</strong>oro<br />

<strong>na</strong>tívne. Wine je, samozrejme, možné aj stiahnu , toto je však jemne<br />

rozšírená verzia. Projekt Wine od èias, keï Corel opustil linuxovú scénu,<br />

okrem stálych dobrovo¾ných vývojárov vyvíjajú aj firmy CodeWeavers<br />

(ktorá dáva všetku svoju prácu <strong>na</strong>spä do Wine, keïže sa živí portovaním<br />

aplikácií Windows <strong>na</strong> Linux, nie samotným projektom Wine) a Transgaming,<br />

ktorá èas dáva <strong>na</strong>spä a èas má pod proprietárnou licenciou<br />

Aladdin Public License (treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že firma Transgaming dáva<br />

zdrojové texty <strong>na</strong> stiahnutie zo stránky, ale aj <strong>na</strong>priek tomu zïaleka<br />

nejde o open source alebo free licenciu).<br />

Prajem vám príjemné prežitie týchto chladných mesiacov a ve¾a š astia.<br />

Uvidíme sa zase o mesiac.<br />

Juraj Bednár<br />

12/2001 PC REVUE 111

S O F T W A R E<br />

DAV – jednoduchšia správa webu pod Apache<br />

Ak jedno WWW sídlo spravuje viac ¾udí, <strong>na</strong>vyše z rôznych miest <strong>na</strong> internete,<br />

zákonite vznikajú problémy. Najmä administrátori škol<strong>sk</strong>ých sietí to iste poz<strong>na</strong>jú:<br />

pokým je webmaster v škole, môže s WWW stránkami pracova <strong>na</strong>príklad cez<br />

Sambu ve¾mi elegantne. Ako ho však vpusti k stránkam, ak ich chce editova z<br />

domu? Ak mu urobíme obyèajné prístupové konto, potom bude musie by v nejakej<br />

osobitnej <strong>sk</strong>upine, ktorá môže editova WWW stránky. Navyše po každom<br />

uploade nových stránok im bude musie zrejme zmeni prístupové práva, pritom<br />

bude stále vlastníkom všetkých dokumentov, ktoré zmenil (je lepšie, keï tieto<br />

dokumenty patria tomu UID, pod ktorým beží webový server). Z takéhoto postupu<br />

bude otrávený èo<strong>sk</strong>oro aj webmaster, aj správca servera.<br />

Ove¾a krajšie riešenie nám ponúka protokol DAV – Distributed Authoring<br />

and Versioning. DAV je rozšírením klasického protokolu HTTP o metódy,<br />

vïaka ktorým je možné editova , vytvára èi odstraòova dokumenty z<br />

WWW sídla priamo cez webový server. V zásade je DAV dodefinovanie<br />

operácií typu „vytvor súbor, zmaž súbor, vytvor adresár, zmaž adresár atï.“<br />

<strong>na</strong>d protokolom HTTP. Nám vïaka tomu odpadajú starosti s vlastníkom èi<br />

právami súborov, to si ustráži webový server sám. V súèasnosti podporuje<br />

DAV viacero webových serverov, my sa v tomto èlánku pozrieme <strong>na</strong> podporu<br />

DAV pod Apache.<br />

INŠTALÁCIA, KOMPILÁCIA, KONFIGURÁCIA. Apache 1.3.x samostatne<br />

nepodporuje protokol DAV. Na jeho podporu potrebujeme modul mod_dav,<br />

ktorý je možné nájs <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.webdav.org/mod_dav. V èase písania tohto<br />

èlánku bola k dispozícii verzia modulu 1.0.3, ktorá vyžadovala Apache 1.3.6<br />

alebo novší.<br />

Inštalácia je v<strong>sk</strong>utku jednoduchá: po rozbalení archívu so zdrojovými textami<br />

staèilo zada príkaz ./configure —with-apxs=, potom<br />

make a <strong>na</strong> konci make install.<br />

Pred použitím DAV je potrebné upravi dvoma direktívami konfiguráciu<br />

Apache v súbore httpd.conf. Predovšetkým do všeobecnej èasti httpd.conf je<br />

potrebné prida direktívu DAVLockDB. Touto direktívou sa <strong>na</strong>stavuje meno<br />

súboru, kde si bude mod_dav uklada informácie o uzamknutých súboroch<br />

(aby nemohlo viac ¾udí <strong>na</strong>raz editova jeden súbor; uzamykanie však musí podporova<br />

aj editor). Odporúèa sa vytvori adresár var niekde pod adresárom<br />

ServerRoot a uzamykacie súbory uklada doò. Napríklad:<br />

ServerRoot /usr/local/apache<br />

...<br />

DAVLockDB /usr/local/apache/var/davlock<br />

Meno súboru pri direktíve DAVLockDB nemá obsahova príponu. Adresár,<br />

do ktorého sa budú uklada uzamykacie súbory, musí ma <strong>na</strong>stavené prístupové<br />

práva tak, aby v òom mohol Apache vytvára a prepisova súbory.<br />

Ïalšia direktíva sa volá jednoducho DAV. Môže by <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> On alebo<br />

Off a pomocou nej sa zapí<strong>na</strong> alebo vypí<strong>na</strong> možnos prístupu cez DAV. Direktíva<br />

DAV môže by uvedená buï vo všeobecnej èasti súboru httpd.conf (potom sa<br />

prístup cez DAV umožní k celému WWW sídlu), alebo vnútri ktoréhoko¾vek<br />

bloku , alebo , potom je jej pôsobnos<br />

obmedzená len <strong>na</strong> tento blok.<br />

Pozornému èitate¾ovi by teraz mohla zís <strong>na</strong> um námietka: „Keï povolím prístup<br />

k môjmu webu cez DAV, potom tam predsa bude môc hocikto èoko¾vek<br />

zmeni !“ Ve¾mi správne – ak necháme konfiguráciu v tomto stave, potom sme<br />

svoj web otvorili celému svetu.<br />

Protokol DAV nemá vo svojej špecifikácii stanovené, akým spôsobom sa majú<br />

používatelia autorizova . Autorizácia je ponechaná <strong>na</strong> réžii webového servera.<br />

Inými slovami, prístup cez DAV môžeme v Apache obmedzova rov<strong>na</strong>kým spôsobom,<br />

akým sa obmedzuje prístup používate¾ov k vybraným stránkam.<br />

Najlepšie bude uvies príklad:<br />

Alias „/ma<strong>na</strong>ge“ „/var/<strong>www</strong>“<br />

<br />

DAV On<br />

AddType text/plain .php .php3<br />

AuthType Basic<br />

AuthName „Web Ma<strong>na</strong>gement Area“<br />

AuthUserFile /usr/local/apache/private/htpass<br />

require user webmaster<br />

<br />

Predpokladajme, že náš web je uložený pod adresárom /var/<strong>www</strong>. Vytvorili<br />

sme si pre tento adresár ešte jeden alias s menom /ma<strong>na</strong>ge. Vnútri tohto aliasu<br />

sme povolili prístup cez DAV, ale zároveò sme povedali, že k tomuto aliasu,<br />

a teda aj k rozhraniu DAV má prístup iba používate¾ webmaster. Používate¾ovi<br />

webmasterovi musíme teraz vytvori prístupové meno a heslo. Predpokladám,<br />

že už existuje súbor /usr/local/apache/private/htpass, kam sa ukladajú prístupové<br />

mená a heslá pre Apache. Potom príkazom<br />

htpasswd /usr/local/apache/private/htpass webmaster<br />

používate¾ovi webmasterovi vytvoríme „konto“, ktoré musí pri ma<strong>na</strong>žovaní webu<br />

použi .<br />

Dôvod použitia direktívy AddType objasním ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

MÁME DAV... A ÈO S NÍM? Závisí to od toho, pod akým operaèným<br />

systémom chceme <strong>na</strong>še stránky spravova . Otvorene sa priznávam, že som<br />

ne<strong>na</strong>šiel ve¾a aplikácií pod Linuxom, ktoré by <strong>na</strong>tívne DAV podporovali.<br />

Existuje však priamo driver do kernelu, ktorý umožòuje primontova dokumenty<br />

spravovate¾né cez DAV z webu rov<strong>na</strong>ko, ako si primontujem CD alebo<br />

di<strong>sk</strong>etu, keï s òou plánujem pod Linuxom pracova . Potom môžem spravova<br />

dokumenty <strong>na</strong> DAV serveri z hocijakej aplikácie.<br />

Tento driver – davfs – sa dá zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> http://dav.sf.net. Po rozbalení archívu<br />

zdrojových textov a <strong>sk</strong>onfigurovaní príkazom ./configure —with-kernel= a <strong>na</strong>inštalovaní príkazom make install sa vytvorí<br />

nový modul jadra, automaticky sa pridá k ostatným modulom, zároveò zí<strong>sk</strong>ame<br />

nový príkaz mount.davfs. Týmto príkazom je možné pripoji si dokumenty<br />

z DAV spravovate¾ného webového servera. Vrátim sa k predošlému príkladu s<br />

lokalitou /ma<strong>na</strong>ge: mount.davfs http://<strong>na</strong>s.server.<strong>sk</strong>/ma<strong>na</strong>ge/ /mnt.<br />

Je dôležité písa úplné URL a <strong>na</strong> konci URL musí by lomka. Po tomto príkaze<br />

sa môže (pod¾a toho, èi server požaduje autorizáciu) objavi prihlasovací dialóg, a<br />

ak zadané meno a heslo vyhovujú, máme zrazu cez adresár /mnt prístup k dokumentom<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom serveri. Môžeme ich editova , upravova , prepisova , maza èi<br />

vytvára úplne bez problémov. V <strong>sk</strong>utoènosti komunikácia medzi <strong>na</strong>mi a Apache<br />

beží pomocou protokolu HTTP, rozšíreného o metódy DAV.<br />

Teraz treba vysvetli , preèo som v predošlom príklade lokality /ma<strong>na</strong>ge<br />

použil direktívu AddType. Vysvetlím to však z opaèného konca: keby sme ju<br />

nepoužili, nemohli by sme editova zdrojové texty PHP <strong>sk</strong>riptov. Namiesto<br />

zdrojového textu by sme vždy dostali len jeho výstup. To preto, lebo <strong>na</strong><br />

operáciu èítania sa používa obyèajné HTTP volanie „GET“, <strong>na</strong> ktoré Apache<br />

zareaguje tak, ako sa vlastne aj patrí – spustí PHP <strong>sk</strong>ript a pošle nám jeho<br />

výstup. Keïže sme však direktívou AddType Apache povedali, že súbory s príponou<br />

.php sú obyèajné textové súbory, nebude ich spúš a , ale dá nám<br />

rovno ich obsah – a to je to, èo práve chceme. Zdôrazòujem, že podobné<br />

opatrenie je potrebné spravi pre všetky dy<strong>na</strong>mické dokumenty <strong>na</strong> serveri,<br />

ktorých zdrojové texty chceme editova , a to nezávisle od toho, èi ich budeme<br />

editova pod Linuxom alebo pod iným OS.<br />

Svet Microsoftu je <strong>na</strong> tom o nieèo lepšie. Internet Explorer od verzie 5.0 podporuje<br />

tzv. Web Folders, èo nie je niè iné ako DAV spravovate¾né stránky. Ak<br />

máte <strong>na</strong>inštalovaný MSIE 5.0 a vyššie, otvorte okno Tento poèítaè a h¾adajte<br />

Prieèinky siete WWW. Po poklikaní <strong>na</strong> túto ikonu sa otvorí nové okno. V òom<br />

kliknite <strong>na</strong> Add New Folder, vyplòte potrebné okienka, a ak je všetko v poriadku,<br />

mali by ste ma možnos k vašim dokumentom pristupova cez Prie<strong>sk</strong>umníka<br />

ako k lokálnym súborom.<br />

Naschvál som <strong>na</strong>písal, „ak je všetko v poriadku“. Hoci totiž dokumentácia<br />

MS hovorí nieèo iné, ja som sa cez MSIE 5.5 nemohol <strong>na</strong> svoje zložky DAV<br />

dosta . Pod¾a informácií, ktoré som <strong>na</strong>šiel <strong>na</strong> internete, by mala MSIE 5.0 fungova<br />

, rov<strong>na</strong>ko aj Office 2000 a Office XP.<br />

ZÁVER. Verím, že mnohí z vás si spomí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> proprietárne riešenie Frontpage<br />

Server Extensions, ktoré dovo¾ovalo z prostredia Windows ma<strong>na</strong>žova<br />

webové sídla. DAV je a<strong>na</strong>logické, no otvorené riešenie. Ak bude podpora DAV<br />

zo strany MS lepšia (a pod¾a všetkého sa lepší), potom DAV podpora v Apache<br />

urèite ušetrí mnoho problémov a starostí tak webmasterom, ako aj správcom<br />

serverov.<br />

Peter Palúch<br />

112 PC REVUE 12/2001

Skriptovanie s Ruby<br />

V tomto èlánku by som vám rád predstavil ve¾mi zaujímavý <strong>sk</strong>riptovací programovací<br />

jazyk Ruby. Možno si práve hovoríte: Preèo niekto zaène vyvíja ïalší programovací<br />

jazyk, keï ich už je tak ve¾a (Perl, Python, PHP, Java, Smalltalk...)? Autor<br />

Ruby (Japonec Yukihiro Matsumoto) nebol spokojný ani s jedným jazykom. Ako<br />

fanúšikovi objektového programovania mu prekážalo, že niektoré jazyky majú<br />

objektové programovanie realizované ako <strong>na</strong>dstavbu (Perl, PHP), alebo hoci o sebe<br />

tvrdia, že sú úplne objektové (Python), nie je to úplne pravda, a keï sú <strong>na</strong>ozaj úplne<br />

objektové (Smalltalk), tak ich syntax nie je ve¾mi prívetivá. A tak zaèal vyvíja jazyk<br />

Ruby, ktorého prvá verzia uzrela svetlo sveta v roku 1995. Autor mu do vienka dal<br />

ešte jednu ve¾mi príjemnú vlastnos , ktorú <strong>na</strong>jlepšie vystihuje tento citát: „Verím,<br />

že zmyslom života je, teda aspoò sèasti, by š astný. Na základe tejto mojej viery je Ruby<br />

<strong>na</strong>vrhnutý tak, aby programovanie nebolo len ¾ahké, ale aj zábavné. Umožní vám<br />

sústredi sa <strong>na</strong> kreatívnu stránku programovania s èo <strong>na</strong>jmenším stresom. Ak mi<br />

neveríte, vy<strong>sk</strong>úšajte Ruby. Verím, že mi potom dáte za pravdu.“<br />

V tomto èlánku vám predstavím nieko¾ko jeho charakteristických vlastností.<br />

VLASTNOSTI<br />

Premenné. Prvý z<strong>na</strong>k premennej urèuje, o aký typ ide. Lokálne premenné,<br />

parametre metód a mená metód sa zaèí<strong>na</strong>jú malý písmenom alebo podèiarkovníkom.<br />

Pred globálne premenné sa píše dolár ($) a pred premenné inštancií<br />

sa píše zavináè (@). Pred premenné tried (takto sa v Ruby volajú statické premenné<br />

tried) sa píše dvakrát zavináè (@@). Mená tried a konštanty sa zaèí<strong>na</strong>jú<br />

ve¾kým písmenom. Tento spôsob oz<strong>na</strong>èovania premenných vám berie síce<br />

vo¾nos , ale vy<strong>na</strong>hradí to ve¾mi dobrou èitate¾nos ou kódu.<br />

Príklad premenných:<br />

Lokálne Globálne Inštancií Tried Konštanty a mená<br />

tried<br />

ryba $ryba @ryba @@ryba PI<br />

_medved $Medved @_medved @@Medved_velky String<br />

slon $SLON @Slon @@_SLON MojaTrieda<br />

PRIRADENIE. Priradenie v Ruby sa správa trocha i<strong>na</strong>k než vo väèšine jazykov.<br />

Ne<strong>sk</strong>opíruje hodnotu premennej z pravej strany do premennej <strong>na</strong> ¾avej<br />

S O F T W A R E<br />

strane (priradenie hodnotou), ale vytvorí odkaz <strong>na</strong> premennú <strong>na</strong> pravej strane<br />

(priradenie odkazom). V praxi sa môže sta , že sa nám „záhadne“ zmení obsah<br />

premennej, ak si neuvedomíme, že <strong>na</strong> òu môže ukazova aj iná premenná.<br />

a = b = c = “Zahad<strong>na</strong> zme<strong>na</strong>“<br />

b.concat(“aabbcc“)<br />

puts a<br />

puts b<br />

puts c<br />

Tento kúsok kódu zobrazí trikrát re azec “Zahad<strong>na</strong> zme<strong>na</strong>aabbcc“. Premenné<br />

a , b aj c obsahujú ten istý text, pritom sme modifikovali iba premennú<br />

b. To preto, že všetky premenné ukazujú <strong>na</strong> jeden a ten istý re azec.<br />

IF. Príkaz if má jednu príjemnú vlastnos , a síce tú, že je to zároveò výraz.<br />

To z<strong>na</strong>mená, že ho môžete použi vo výrazoch alebo priradi jeho hodnotu premennej.<br />

Oproti terárnemu operátoru ?:, ktorý je <strong>na</strong>pr. v C++, má toto riešenie<br />

výhodu v tom, že v if sa dá vola viacero príkazov a návratová hodnota<br />

(odkaz :) z if je to, èo vrátil posledný volaný príkaz v danej vetve. Lepšie to<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èí príklad:<br />

puts “Na co mate chut?“<br />

puts “1. ba<strong>na</strong>novy kokteil“<br />

puts “2. jahodovy kokteil“<br />

kokteil = if (key = gets) == “1“<br />

suroviny = <strong>sk</strong>lad.zober(“ba<strong>na</strong>n“, “vanilkovy cukor“, “mlieko“)<br />

kokteil1 = mixer.mixuj(suroviny)<br />

kokteil1<br />

elsif key == “2“<br />

suroviny = <strong>sk</strong>lad.zober(“jahody“, “vanilkovy cukor“, “mlieko“)<br />

mixer.mixuj(suroviny)<br />

end<br />

osoba.vypi(kokteil)<br />

Premenná kokteil bude obsahova kokteil, ktorý vráti if výraz. V prvej<br />

vetve sme uložili kokteil do pomocnej premennej a jej hodnotu sme použili ako<br />

návratovú hodnotu príkazu/výrazu if. Toto však nie je jediný spôsob. Keïže<br />

výraz kokteil1 vráti objekt kokteil a samotný if výraz vráti poslednú návratovú<br />

hodnotu, teda hodnotu z mixer.mixuj, nemusíme vôbec pomocnú<br />

premennú použi . Toto je použité v druhej vetve.<br />

PLNE OBJEKTOVÝ. Z<strong>na</strong>mená to len to¾ko, že všetko je objekt. Ukážeme si<br />

to <strong>na</strong> jednoduchom príklade, kde porovnáme Javu a Ruby. Obidva príklady<br />

12/2001 PC REVUE 113

S O F T W A R E<br />

uložia absolútnu hodnotu z èísla do premennej<br />

absValue.<br />

absValue = Math.abs(-3) // Java kód<br />

absValue = -3.abs // Ruby kód<br />

Ako vidie , v Ruby sú aj èísla objekty, a tak<br />

môžeme zavola metódy objektu Integer.<br />

ITERÁTORY. Všeobecne je iterátor spôsob,<br />

akým sa dá pracova s prvkami v kontajnerových<br />

objektoch (pole...). Ruby to má vyriešené ve¾mi<br />

elegantne. Najprv si ukážeme kód, ktorý postupne<br />

vysvetlím.<br />

desiata = [“cokolada“, “ba<strong>na</strong>n“, “jablko“]<br />

desiata.each { |value| puts “dnes budem jest<br />

: “ + value }<br />

Tento kód vypíše:<br />

dnes budem jest : cokolada<br />

dnes budem jest : ba<strong>na</strong>n<br />

dnes budem jest : jablko<br />

V prvom riadku sme do po¾a desiata vložili<br />

re azce „cokolada“, „ba<strong>na</strong>n“, „jablko“. V druhom<br />

riadku sme použili iterátor po¾a. Iterátor v Ruby je<br />

metóda, ktorej sa dá priradi blok. Blok je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />

príkazov, ohranièená zátvorkami {}. Môžeme si<br />

ho predstavi ako funkciu s parametrami (i keï to<br />

nie je celkom pravda). Náš blok má parameter<br />

value a priradili sme ho iterátoru each. Tento<br />

iterátor prejde všetky prvky po¾a a každý z nich<br />

odovzdá ako parameter svojmu bloku a ten môže<br />

vyko<strong>na</strong> ¾ubovo¾nú operáciu. Uvediem ïalší ve¾mi<br />

pekný príklad:<br />

11.times { |number|<br />

(if number < 6<br />

number<br />

else<br />

10 - number<br />

end + 1).times { print “.“ }<br />

print “\n“<br />

}<br />

A výsledok:<br />

.<br />

..<br />

...<br />

....<br />

.....<br />

......<br />

....<br />

...<br />

..<br />

.<br />

V kóde je použitá ïalšia metóda (iterátor)<br />

objektu Integer, a to times. Tá zavolá blok<br />

to¾kokrát, aká je hodnota daného èísla.<br />

PRIDÁVANIE METÓD. Ve¾mi príjemná<br />

vlastnos , ktorú budú urèite závidie programátori<br />

z Javy a C++. Nemusíte vytvára ïalší objekt,<br />

ak potrebujete prida len jednu metódu, jednoducho<br />

ju pridáte. Metódu môžete prida triede<br />

(objektu) alebo inštancii nejakého objektu. V druhom<br />

prípade bude pridaná metóda patri iba<br />

danej inštancii. Syntax je ve¾mi jednoduchá.<br />

def File.safeOpen(fileName, fileMode)<br />

# implementacia<br />

...<br />

end<br />

Tento príklad pridá metódu safeOpen objektu<br />

File.<br />

ULOŽENIE BLOKU DO PREMENNEJ. Táto<br />

vlastnos sa dá výhodne použi spolu s iterátormi.<br />

cisla = [1, 2, 3]<br />

if action == 1<br />

a = Proc.new { |number| print number }<br />

else<br />

a = Proc.new { |number| print number*2 }<br />

end<br />

cisla.each(&a)<br />

V príklade sa premennou action riadi, aký<br />

blok sa odovzdá iterátoru each, ktorý potom<br />

zobrazí buï ‘123’, alebo ‘146’. Na uloženie bloku<br />

slúži objekt Proc, ktorý uloží nielen blok kódu,<br />

ale zapamätá si aj kontext (lokálne premenné... ),<br />

v ktorom je blok zadefinovaný. Tak sa môže sta ,<br />

že v bloku sú prístupné lokálne premenné, ktoré<br />

by i<strong>na</strong>k už zanikli.<br />

MODULY. Ruby neumožòuje viacnásobnú dediènos<br />

, ale má iný spôsob, ako to docieli , a to<br />

pomocou modulov. Modul je zo<strong>sk</strong>upenie metód,<br />

ktoré sa potom pridajú (mix-in) do triedy. Prida<br />

môžeme viacero modulov do jednej triedy. Samotný<br />

modul nemôže vytvori inštanciu. Typický<br />

príklad modulu je Comparable, ktorý sa pridáva<br />

do tried, ktoré potrebujú metódy <strong>na</strong> porovnávanie.<br />

Samotný modul využíva metódu ,<br />

ktorá vracia -1, ak je menší, 0, ak sa rov<strong>na</strong>jú, a 1,<br />

ak je väèší, ale sám túto metódu nedefinuje. Tá<br />

musí by zadefinovaná v triede, ktorá si modul<br />

pridá. Pridaním tohto modulu sa vytvoria metódy<br />

, ==, = a between? (z<strong>na</strong>k ? <strong>na</strong> konci<br />

metódy hovorí, že vracia iba true alebo false)<br />

module Comparable #modul<br />

def >(obj) # metoda ><br />

if (self obj) == 1 # obj je mensi<br />

true<br />

else<br />

false<br />

end<br />

end<br />

# dalsie metody<br />

...<br />

end<br />

class Priklad<br />

include Comparable # pridame modul do<br />

tejto triedy<br />

def (obj) # definicia metody pre<br />

odul Comparable<br />

# implementacia metody <br />

...<br />

end<br />

end<br />

V príklade je zadefinovaná trieda Priklad,<br />

ktora si pridá modul Comparable a potom sa<br />

dajú použi metódy <strong>na</strong> porovnávanie, ako ...<br />

Na záver dúfam, že som vo vás týmto krátkym<br />

èlánkom, ktorý ani zïaleka nezmapoval všetky<br />

jeho zaujímavé vlastnosti, vzbudil záujem o tento<br />

exotický jazyk z Ïalekého východu :).<br />

Referencie<br />

http://<strong>www</strong>.ruby-lang.org – oficiál<strong>na</strong> stránka<br />

http://<strong>www</strong>.rubygarden.org – rôzne správy<br />

a informácie o Ruby<br />

http://<strong>www</strong>.rubycookbook.org – rôzne <strong>sk</strong>ripty<br />

http://<strong>www</strong>.rubycentral.com/book/index.html –<br />

výborná kniha o Ruby<br />

Peter Vrábe¾<br />

114 PC REVUE 12/2001

Kylix Open Edition v praxi<br />

S O F T W A R E<br />

Kylix alebo Delphi pre Linux, taký je názov nového vývojového nástroja<br />

(vychádzajúceho z populárneho nástroja Delphi) typu RAD (Rapid Application<br />

Development) od spoloènosti Inprise/Borland. Ide o radikálne zrýchlenie a zjednodušenie<br />

tvorby <strong>na</strong>tívnych aplikácií pre operaèný systém Linux pomocou<br />

vizuálneho programovania založeného <strong>na</strong> komponentoch. Firma Borland<br />

nedávno uvo¾nila špeciálne balenie Kylixu s názvom Kylix Open Edition. Tento<br />

vývojový nástroj je urèený výhradne <strong>na</strong> vývoj aplikácií typu open source, šírených<br />

spolu so zdrojovým kódom. Kylix obsahuje multiplatformovú knižnicu<br />

komponent FreeCLX <strong>na</strong> vývoj aplikácií pod licenciou GPL. V <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch<br />

vás prevedieme inštaláciou programu, opíšeme si rozdiely oproti komerènej<br />

verzii produktu a ukážeme jednoduchý príklad (tradiène Hello World).<br />

Obr. 1 Inštalácia Kylix Open Edition<br />

Open verziu programu Kylix môžete zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adrese 1. Aby ste program zí<strong>sk</strong>ali,<br />

musíte dodrža <strong>na</strong>sledujúci postup:<br />

1. Zaregistrova sa <strong>na</strong> webe <strong>www</strong>.borland.com (v prípade, že už ste mali<br />

predtým vytvorený úèet, staèí, ak vyplníte meno a heslo).<br />

2. Vyplni dotazník. Firma Borland sa zaujíma, kto bude produkt používa , èi<br />

plánujete kúpi úplnú verziu produktu atï. Po vyplnení dotazníka si môžete<br />

softvér stiahnu .<br />

3. Download produktu, zí<strong>sk</strong>anie sériového èísla a aktivaèného k¾úèa cez mail.<br />

S ahova súbor kylix_oe.tar.gz cez modem ve¾mi neodporúèam, pretože ide približne<br />

o 30 MB. Využite radšej možnos stiahnutia v škole, prípadne v práci.<br />

Program rozbalíte pomocou <strong>na</strong>sledujúcich príkazov:<br />

tar xvfz kylix_oe.tar.gz<br />

cd /kylix_oe<br />

Po rozbalení súboru kylix_oe.tar.gz spustíme inštaláciu príkazom ./setup.sh<br />

alebo sh setup.sh. Spustí sa program testsystem, resp. borpretest a vykoná sa<br />

test systému, prièom sa zis uje, aká je verzia jadra (musí by 2.2+), verzia<br />

knižnice GLIBC (musí by 2.2+, prípadne opravená verzia 2.1.2), X11 Server a<br />

prítomnos knižnice libjpeg (6.2+). Nasleduje výstup testovacieho programu:<br />

Borland Kylix System Compatibility Test<br />

Checking loader....OK<br />

Checking kernel >= 2.2....OK<br />

Checking libc >= 2.1.2....OK<br />

Checking libjpeg >= 6.2.0....OK<br />

Looks GOOD !!!<br />

This system should be able to run Borland Kylix!<br />

Obr. 2<br />

Vodoz<strong>na</strong>k – peèiatka kompilátora<br />

V prípade, že máte problém s knižnicou GLIBC, pozrite si linku 2, resp. 3.<br />

Firma Borland má <strong>na</strong> svojom webe umiestnenú opravu tejto knižnice pre tri<br />

hlavné distribúcie – Mandrake, RedHat, Suse. Na inštaláciu knižnice pre distribúciu<br />

RedHat môžete použi program kpackage (KDE), prípadne gnorpm (GNO-<br />

ME). Ak ste pokroèilý používate¾, staèí, samozrejme, použi príkaz rpm s prepí<strong>na</strong>èom<br />

i.<br />

Verzia knižnice GLIBC pre RedHat sa <strong>sk</strong>ladá z <strong>na</strong>sledujúcich balíkov:<br />

glib.txt<br />

glibc-2.1.3-22B.i386.rpm<br />

glibc-2.1.3-22B.src.rpm<br />

glibc-devel-2.1.3-22B.i386.rpm<br />

glibc-profile-2.1.3-22B.i386.rpm<br />

nscd-2.1.3-22B.i386.rpm<br />

Po ukonèení testu systému sa spustí grafická inštalácia produktu Kylix (pozri<br />

obrázok 1). Inštalátor umožòuje <strong>na</strong>stavi , kam sa bude program inštalova , v<br />

ktorom adresári sa vytvoria symbolické linky, ktoré balíky sa majú <strong>na</strong>inštalova<br />

(program kylix, help súbory) a èi si prajete vytvori položku v menu KDE,<br />

resp. GNOME. Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo Begin Install prebehne <strong>na</strong>inštalovanie<br />

programu. Inštalácia zaberie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u približne 120 MB. V prípade, že vám inštalátor<br />

vypíše chybu Error -10 while installing, treba inštaláciu spusti s parametrom<br />

-m (teda ./setup.sh -m).<br />

Každá aplikácia vytvorená programom Kylix Open Edition obsahuje tzv.<br />

vodoz<strong>na</strong>k, t. j. peèiatku kompilátora (pozri obrázok 2). Táto peèiatka sa vždy<br />

zobrazí pri spustení programu vytvoreného pomocou tohto vývojového<br />

nástroja. Keï si uvedomíte, že zí<strong>sk</strong>ate zadarmo profesionálny program <strong>na</strong><br />

pomerne jednoduché vytváranie aplikácií, dá sa to prehliadnu , aj keï ja by<br />

som uprednostnil umiestnenie tohto vodoz<strong>na</strong>ku <strong>na</strong>príklad do menu alebo <strong>na</strong><br />

menej rušivé miesto.<br />

ROZDIELY. Tento nástroj má v porov<strong>na</strong>ní s verziami De<strong>sk</strong>top a Server<br />

Developer mierne obmedzenú funkènos . Chýbajú komponenty <strong>na</strong> prácu s<br />

databázami, komponenty <strong>na</strong> vytváranie internetových aplikácií a vývoj modulov<br />

pre server Apache. Nenájdete tu ani knižnicu dbExpress <strong>na</strong> rýchly a vysoko<br />

výkonný prístup k databázam IBM DB2, Oracle 8i, MySQL a InterBase.<br />

Naopak, výhodou Kylix Open Edition je to, že je zadarmo (verzia Server Developer<br />

totiž stojí približne 1895 USD). Èo sa týka prostredia Kylixu, nevšimol<br />

som si výrazné zmeny. Môžete používa všetky nástroje (centrova vložené<br />

prvky vo formulároch, krokova program, inštalova komponenty atï.), ako ste<br />

boli niektorí zvyknutí v Delphi. V programe Kylix máte k dispozícii <strong>na</strong>sledujúce<br />

komponenty (pozri obrázok 3).<br />

STANDARD<br />

Frames, MainMenu, PopupMenu, Label, Edit, Memo, Button, CheckBox, Radio-<br />

Button, ListBox, ComboBox, ScrollBar, GroupBox, RadioGroup, Panel, ActionList<br />

ADDITIONAL<br />

BitBtn, SpeedButton, Ma<strong>sk</strong>Edit, StringGrid, DrawGrid, Image, Shape, Bevel,<br />

ScrollBox, CheckListBox, Splitter, ControlBar, LcdNumber, Timer, PaintBox<br />

Obr. 3 Panely s komponentmi Kylix Open Edition<br />

12/2001 PC REVUE 115

S O F T W A R E<br />

COMMON CONTROLS<br />

TabControl, PageControl, ImageList, TrackList, TrackBar, ProgressBar, Tree-<br />

View, ListView, HeaderControl, StatusBar, ToolBar, TextViewer, TextBrowser,<br />

SpinEdit, IconView<br />

DIALOG<br />

OpenDialog, SaveDialog, FontDialog, ColorDialog, FindDialog, ReplaceDialog<br />

V prípade, že vám uvedené komponenty nestaèia, môžete si vytvori vlastné<br />

alebo h¾ada <strong>na</strong> internete. Na stránke <strong>www</strong>.torry.net (linka 5) nájdete hneï<br />

nieko¾ko komponentov, rozdelených do štyroch základných kategórií.<br />

PROGRAM HELLO WORLD<br />

HelloWorld_Color.dpr<br />

program HelloWorld_Color; {File HelloWorld_Color.dpr}<br />

uses<br />

QForms,<br />

HelloWorld in ‘HelloWorld.pas’ {Form1};<br />

begin<br />

Application.Initialize;<br />

Application.CreateForm(TForm1, Form1);<br />

Application.Run;<br />

end.<br />

HelloWorld.pas<br />

unit HelloWorld; {File HelloWorld.pas}<br />

interface<br />

uses<br />

SysUtils, Types, Classes, Variants, QGraphics, QControls,<br />

QForms, QDialogs, QStdCtrls, QColorComboBox;<br />

type<br />

TForm1 = class(TForm)<br />

Label1: TLabel;<br />

ColorDialog1: TColorDialog;<br />

procedure Label1Click(Sender: TObject);<br />

procedure FormClick(Sender: TObject);<br />

private<br />

{ Private declarations }<br />

public<br />

{ Public declarations }<br />

end;<br />

var<br />

Form1: TForm1;<br />

implementation<br />

{$R *.xfm}<br />

procedure TForm1.Label1Click(Sender: TObject);<br />

begin<br />

if ColorDialog1.Execute then<br />

Label1.Font.Color := ColorDialog1.Color;<br />

end;<br />

procedure TForm1.FormClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

if ColorDialog1.Execute then<br />

Form1.Color := ColorDialog1.Color;<br />

end;<br />

end.<br />

HelloWorld.xfm<br />

object Form1: TForm1<br />

Left = 271<br />

Top = 171<br />

AutoScroll = False<br />

BorderStyle = fbsSingle<br />

Caption = ‘Simple Application’<br />

ClientHeight = 120<br />

ClientWidth = 340<br />

Color = clBackground<br />

Constraints.MaxHeight = 120<br />

Constraints.MaxWidth = 340<br />

Constraints.MinHeight = 120<br />

Constraints.MinWidth = 340<br />

Position = poDe<strong>sk</strong>topCenter<br />

Scaled = False<br />

OnClick = FormClick<br />

PixelsPerInch = 75<br />

object Label1: TLabel<br />

Left = 23<br />

Top = 30<br />

Width = 294<br />

Height = 60<br />

Caption = ‘Hello World!’<br />

Color = clMidlight<br />

Font.Color = clBlack<br />

Font.Height = 50<br />

Font.Name = ‘urw-new century schoolbook’<br />

Font.Pitch = fpVariable<br />

Font.Style = [fsUnderline]<br />

Ma<strong>sk</strong>ed = True<br />

ParentColor = False<br />

ParentFont = False<br />

Transparent = True<br />

OnClick = Label1Click<br />

end<br />

object ColorDialog1: TColorDialog<br />

end<br />

end<br />

V programe boli použité dva<br />

základné komponenty – Color-<br />

Dialog a Label. Ak kliknete <strong>na</strong><br />

text „Hello World!“, otvorí sa<br />

okno s možnos ou vybra farbu<br />

písma, to isté platí pre farbu formulára.<br />

Po vybratí farby sa vykoná<br />

zme<strong>na</strong> podkladu formulára,<br />

Obr. 4 Výstup programu HelloWorld<br />

resp. sa zmení farba textu. Keï sa pozriete <strong>na</strong> predchádzajúci kód programu, zistíte,<br />

že jediný rozdiel oproti programu <strong>na</strong>písanému v Delphi je v definícii jednotiek<br />

(pozri riadok s uses). Namiesto Forms sa používa QForms, <strong>na</strong>miesto Dialogs<br />

sa používa QDialogs atï. Táto vlastnos umožòuje pomerne jednoduché portovanie<br />

aplikácií z Windows <strong>na</strong> Linux a <strong>na</strong>opak.<br />

MINIMÁLNE SYSTÉMOVÉ POŽIADAVKY<br />

l Intel Pentium 200 MHz (odporúèa sa P2 400 MHz)<br />

l 64 MB RAM (lepšie 128 MB a viac)<br />

l Jednotka CD-ROM<br />

l 120 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> úplnú inštaláciu<br />

l VGA alebo monitor s väèším rozlíšením<br />

l Myš alebo iné polohovacie zariadenie<br />

ZÁVER. Aj keï tento program obsahuje iba základné komponenty, je to jediný<br />

profesionálny vývojový nástroj typu RAD pre Linux. Kylix je urèený <strong>na</strong> vývoj<br />

programov v jazyku Object Pascal. Keïže základom Linuxu je jazyk C, resp.<br />

C++, firma Borland plánuje realizova aj nástroj <strong>na</strong> vývoj programov v tomto<br />

jazyku – C++Builder. Závisí to však zrejme od poètu predaných licencií <strong>na</strong><br />

Server Developer Edition. Kylix podporuje linuxové distribúcie Mandrake 7.2,<br />

RedHat 6.1, 6.2 a 7.0, Suse 7.0 a vyššie. Ïalšie distribúcie, ako <strong>na</strong>pr. Caldera,<br />

budú podporované ne<strong>sk</strong>ôr. Uvedený program bol testovaný <strong>na</strong> distribúcii<br />

RedHat 6.1 (Cartman) s verziou jadra 2.2.12-20. Praktický príklad k dnešnej<br />

èasti nájdete opä <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sekcii Programujeme/Assembler.<br />

Ukážeme si, ako spracova správy od ovládacieho prvku RadioButton. A <strong>na</strong><br />

úplný záver ešte rada od Vladimíra Michla, týkajúca sa chyby v glibc 2.1.3.<br />

Instaloval jsem Kylix <strong>na</strong> Debian 2.2 a docela jsem si užil, hlavnì s Borlandem. Debian<br />

2.2 Potato obsahuje totiž glibc 2.1.3, která má chybu, se kterou Kylix nejde. V souboru<br />

PREINSTALL píší o nejakém patchi <strong>na</strong> zdrojáky, který tuto chybu opravuje. Bohužel <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.borland.com se tento patch nedá seh<strong>na</strong>t. Jsou tam pøístupné pøeložené zdrojáky<br />

glibc, pro jmenované distribuce a pro ostatní musíte stáhnout všechny binárky (15, 65,<br />

75 MB) a podívat se, jestli tam náhodou ten patch nepøeložili. Samozøejmì v tom nejmenším<br />

není. Nakonec jsem ten patch seh<strong>na</strong>l (zakomprimovanì 8 KB) a pøeložil glibc i<br />

pro Debian. Binárky s diff <strong>na</strong> originální balíky + diff od Borlandu <strong>na</strong>jdete <strong>na</strong> http://hlubocky.del.cz/downloads/libc6<br />

WEBOVÉ LINKY<br />

1. Registrácia: http://<strong>www</strong>.borland.com/kylix/openedition/<br />

2. Support: http://<strong>www</strong>.borland.com/devsupport/kylix/downloads/<br />

3. Oprava GlibC<br />

l Mandrake 7.2 (71.2MB)<br />

l RedHat 6.1, 6.2 a 7.0 (61.9MB)<br />

l SuSe 7.0 (14.3MB)<br />

4. Kylix FAQ: http://<strong>www</strong>.borland.com/kylix/faqs.html<br />

5. Komponenty pre Kylix: http://<strong>www</strong>.torry.net/<br />

Ing. Peter Gašparoviè<br />

116 PC REVUE 12/2001

NOVINKY: Technológie & biznis<br />

I N F O W A R E<br />

u Druhá generácia bezdrôtovej technológie AirPort.<br />

Spoloènos Apple uviedla druhú generáciu bezdrôtovej technológie<br />

AirPort. Riešenie, ktoré je založené <strong>na</strong> štandarde<br />

802.11b, obsahuje nový prístupový terminál s podporou<br />

zákazníkov America Online (AOL), zabudovaným firewallom<br />

pre vyššiu ochranu, 128-bitovým kryptovaním pre vyššiu<br />

bezpeènos a s podporou až 50 používate¾ov <strong>na</strong> jeden<br />

terminál. Bezdrôtová technológia AirPort obsahuje terminál<br />

AirPort Base Station, kartu AirPort a softvér AirPort. Nový<br />

softvér AirPort 2.0 je dostupný ako download <strong>na</strong> stránke<br />

<strong>www</strong>.apple.com vo verzii pre Mac OS X, ako aj Mac OS 9.<br />

Prenosová rýchlos AirPort dosahuje 11 Mb/s a umožòuje<br />

zdie¾a jedno pripojenie <strong>na</strong> internet až 50 používate¾om<br />

súèasne zo vzdialenosti 45 m. Všetky dodávané poèítaèe<br />

Apple majú intergrovanú anténu AirPort a vo¾nú pozíciu pre<br />

kartu AirPort. Niektoré konfigurácie sa dodávajú s predinštalovanou<br />

kartou AirPort.<br />

u Aká je budúcnos protokolu 802.11b? Jednou z k¾úèových<br />

tém tohtoroèného Comdexu bolo bezkáblové sie ové pripojenie,<br />

ktoré momentálne stelesòuje <strong>na</strong>jmä protokol<br />

802.11b. Ten dosahuje rýchlos spojenia 11 Mb/s a pracuje<br />

<strong>na</strong> frekvencii 2,4 GHz. Témou Comdexu je však protokol<br />

802.11a, ktorý dosahuje takmer pä násobnú rýchlos spojenia<br />

– 54 Mb/s. Pracuje <strong>na</strong> frekvencii 5 GHz a jednou<br />

z nevýhod je, že signál neprenikne cez steny budov.<br />

Prostriedky pre 802.11a predstavil <strong>na</strong>pr. Intel. Ide o Intel<br />

PRO/Wireless 500 LAN Access Point a LAN CardBus<br />

Adapter pre osobný poèítaè a notebook. Tieto zariadenia<br />

budú zatia¾ k dispozícii len v štátoch Severnej Ameriky, do<br />

Európy dorazia v polovici budúceho roka. Podobné zariadenie<br />

ohlásil aj 3Com, ktorý zariadenia pre 802.11a ohlásil<br />

<strong>na</strong> druhý kvartál roka 2002. Jediným z k¾úèových hráèov<br />

bez konkrétneho plánu oh¾adne 802.11a je zatia¾ Cisco.<br />

CEO firmy Cisco John Chambers <strong>na</strong> Comdexe síce ohlásil<br />

novú generáciu technológie LAN, ale nepo<strong>sk</strong>ytol žiadnu<br />

konkrétnu predstavu, o èo pôjde. Cisco spolu s IBM Global<br />

Services zatia¾ po<strong>sk</strong>ytuje technológiu pre hotely, kongresové<br />

stredi<strong>sk</strong>á a verejné priestory.<br />

u Testy Citrix MetaFrame XP. Spoloènos Citrix Systems, Inc.,<br />

a spoloènos Compaq Computer Corporation oznámili<br />

rekordné výsledky škálovacích testov produktu Citrix<br />

MetaFrame XP bežiaceho <strong>na</strong> serveroch Compaq ProLiant,<br />

dnes priemyselnom štandarde. Meranie k¾úèových premenných<br />

z h¾adi<strong>sk</strong>a používate¾<strong>sk</strong>ej výkonnosti ukázalo, že riešenie<br />

je schopné súèasne využíva viac než 1000 serverov<br />

v jednej jedinej serverovej farme a podporova viac než<br />

100 000 súèasne pracujúcich používate¾ov.<br />

Výsledok, ktorý bol overený nezávislou a<strong>na</strong>lytickou a konzultaènou<br />

firmou Doculabs, Inc., demonštruje výnimoèné<br />

možnosti rastu a správy softvéru MetaFrame XP pri použití pre<br />

rozsiahle aplikácie <strong>na</strong> serveroch ProLiant. MetaFrame XP prináša<br />

úplnú platformu pre <strong>na</strong>sadenie, prevádzkovanie a správu<br />

aplikácií a pritom po<strong>sk</strong>ytuje zákazníkom výhodu dramatického<br />

zníženia nákladov a pracovného za aženia potrebného<br />

<strong>na</strong> administráciu IT systémov svetovej triedy.<br />

u eTel oslavuje rok od zapojenia prvého zákazníka. Spoloènos<br />

eTel Sloven<strong>sk</strong>o je alter<strong>na</strong>tívnym operátorom <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om<br />

telekomunikaènom trhu. Je súèas ou eTel Group,<br />

medzinárodnej spoloènosti, ktorá sa zameriava výluène <strong>na</strong><br />

oblas strednej Európy. Od svojho založenia realizovala<br />

spoloènos eTel Sloven<strong>sk</strong>o riešenia telekomunikaèných<br />

potrieb pre viac ako 280 korporaèných klientov.<br />

Sloven<strong>sk</strong>ú poboèku vedie generálny riadite¾ Tibor<br />

Tarábek, pod¾a ktorého o služby alter<strong>na</strong>tívnych operátorov<br />

je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u prirodzený záujem. Sloven<strong>sk</strong>ý trh stále <strong>na</strong><br />

demonopolizáciu ešte len èaká. Rok 2003, keï <strong>na</strong>dobudne<br />

demonopolizácia platnos , prinesie zlepšenie <strong>na</strong>jmä pre<br />

zákazníka, pretože vytvorenie normálneho konkurenèného<br />

prostredia mu po<strong>sk</strong>ytne možnos výberu.<br />

Tržby spoloènosti eTel Sloven<strong>sk</strong>o za služby pre korporátnych<br />

zákazníkov stúpli v období júl až september 2001 o<br />

46,7 %, prièom oproti januáru 2001 stúpli tržby za služby<br />

pre korporátnych zákazníkov až šes násobne.<br />

Spoloènos eTel v súèasnosti buduje optické metropolitné<br />

siete (Metropolitan Area Networks, MAN) v Prahe, Budapešti,<br />

Varšave a Viedni, prièom sa predpokladá ich rozšírenie do<br />

ïalších miest v regióne. Napojenie sietí <strong>na</strong> vstupnú bránu<br />

(gateway) spoloènosti eTel je v nemeckom Frankfurte.<br />

u IDC: Sloven<strong>sk</strong>o zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo nárast výdavkov za profesionálne<br />

IT služby. Najnovšia štúdia spoloènosti IDC informuje o tom,<br />

že trh profesionálnych IT služieb <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2000 celkovo<br />

vzrástol. Výdavky za IT služby dosiahli 138,34 milió<strong>na</strong><br />

dolárov, èo predstavuje nárast o 7,6 % v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim<br />

rokom. IDC oèakáva, že výdavky do IT služieb<br />

budú vzrasta priemerne o 15,2 % roène až do roku 2005.<br />

Najvýraznejšími segmentmi sloven<strong>sk</strong>ého trhu s IT službami<br />

je tradièná softvérová a hardvérová podpora a inštalaèné<br />

služby, ktoré predstavovali 48,2 % podielu <strong>na</strong> trhu. Najrýchlejšie<br />

rastúcimi segmentmi boli však <strong>na</strong>jmä segmenty outsourcingu<br />

a IT školenia a výuèby. „Vysoký dopyt v oblastiach<br />

ako outsourcing informaèných systémov alebo procesné<br />

služby predz<strong>na</strong>menáva postupný prechod k sofistikovanejším<br />

službám a modelom po<strong>sk</strong>ytovania služieb medzi sloven<strong>sk</strong>ými<br />

firmami,“ povedal Tom Vavra, a<strong>na</strong>lytik IDC. V roku 2000<br />

vzrástol iba obrat generovaný outsourcingovými službami<br />

o 33,6 %, zatia¾ èo podiel IT školení vzrástol o 13,1 %.<br />

Hlavnými po<strong>sk</strong>ytovate¾mi IT služieb sú tak lokálne, ako aj<br />

medzinárodné spoloènosti. Pä <strong>na</strong>jväèších firiem z oblasti IT<br />

služieb v roku 2000 tvorilo IBM, Compaq, Siemens SWH/<br />

SBS, Asset Soft a Gratex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l.<br />

u ÈTÚ urèil firmy s výrazným podielom <strong>na</strong> telekomunikaènom<br />

trhu. Èe<strong>sk</strong>ý telekomunikaèní úøad (ÈTÚ) vydal nové opatrenia<br />

stanovujúce prevádzkovate¾ov telekomunikaèných èinností<br />

s výrazným podielom <strong>na</strong> trhu.<br />

Na èe<strong>sk</strong>om trhu má medzi prevádzkovate¾mi verejnej<br />

pevnej telefónnej siete a po<strong>sk</strong>ytovate¾mi verejných telefónnych<br />

služieb pod¾a ÈTÚ výrazný podiel 98,97 % Èe<strong>sk</strong>ý<br />

Telecom. Najvýraznejší podiel 60,25 % <strong>na</strong> trhu verejnej mobilnej<br />

siete má Eurotel Praha, po òom <strong>na</strong>sleduje RadioMobil<br />

s 37,46-percentným podielom.<br />

u Zamest<strong>na</strong>nec firmy HP sabotoval testy superpoèítaèov.<br />

Spoloènos Hewlett-Packard oznámila, že odhalila sabotáž pri<br />

testoch TPC-C poèítaèov Superdome. Bývalý zamest<strong>na</strong>nec<br />

firmy HP pri testoch generoval signály reset do niektorých<br />

modulov poèítaèa, prerušoval prepojovacie káble a pokúsil<br />

sa aj o formátovanie pevných di<strong>sk</strong>ov. Superpoèítaèe Superdome<br />

predstavujú hig-end unixové systémy <strong>na</strong> prácu s mamutími<br />

databázami. Používajú ich <strong>na</strong>pr. telekomunikaèné<br />

spoloènosti a spoloènosti zaoberajúce sa kreditnými kartami.<br />

Spoloènos HP bola dosiahnutými výsledkami poškodená<br />

a pravdepodobne stratila èas zákazníkov. Pritom ceny<br />

takýchto superpoèítaèov Superdome dosahujú hodnotu aj<br />

1 milió<strong>na</strong> USD. HP je tak rozhodnutá bývalého zamest<strong>na</strong>nca<br />

žalova a žiada od neho nieko¾komiliónové odškodné.<br />

u Sun Microsystems spustil Sun ONE. Spoloènos Sun<br />

Microsystems spustila softvérovú platformu Sun ONE (Sun<br />

Open Network Environment). Sun a jeho partneri predstavili<br />

detaily nových produktov a služieb, použité architektúry<br />

a nástroje. Sun ONE je víziou, architektúrou a platformou<br />

pre vývoj a implementáciu služieb <strong>na</strong> vyžiadanie – on demand.<br />

Tieto služby predstavujú schopnos po<strong>sk</strong>ytova infor-<br />

12/2001 PC REVUE 117

I N F O W A R E<br />

u Nová generácia WWW: sémantický web. Zaèiatky dnes<br />

kvitnúceho sveta webov boli frustrujúce. Ve¾a by o tom<br />

vedel rozpráva Tim Berners-Lee, ktorý sa v 90. rokoch<br />

s<strong>na</strong>žil spopularizova myšlienku internetového hypertextového<br />

systému, ktorý <strong>na</strong>zval World Wide Web. Väèši<strong>na</strong><br />

¾udí však nerozumela, o èom hovorí. No odvtedy sa jeho<br />

vízia stala <strong>na</strong>jrýchlejšie sa rozvíjajúcim mediálnym distribuèným<br />

systémom v histórii. A ako to už s novátor<strong>sk</strong>ým<br />

prístupom býva, po desiatich rokoch èelí Berners-Lee rov<strong>na</strong>kému<br />

problému. História sa opakuje, tentoraz v súvislosti<br />

s realizáciou vízie sémantického webu (Semantic<br />

Web). Ten linkami nielenže prepája jednotlivé dokumenty,<br />

ale dokáže aj rozoznáva zmysel informácií a efektívnejšie<br />

vyh¾adáva , lebo disponuje schopnos ou odlíši<br />

<strong>na</strong>príklad elektrické vedenie od vedenia firmy.<br />

V súèasnosti je World Wide Web hlavne vydavate¾stvom<br />

– miestom, kde užívatelia <strong>na</strong>chádzajú obrazové<br />

a textové informácie. Ak sa však prepojí so sémantickou<br />

technológiou, radikálne sa zmení jeho charakter,<br />

pretože z rozlièných prameòov vie dáta zbiera , spracova<br />

a doplni ich o nové fakty. Programy, ktoré až doteraz<br />

neboli kompatibilné, dokážu vzájomne zdie¾a predtým<br />

„nekompatibilné“ dáta, èím sa vytvorí spoloèná<br />

gigantická databáza.<br />

Berners-Lee spolu s ïalšími vedcami v súèasnosti<br />

pracuje v laboratóriách MIT <strong>na</strong> vytvorení štandardov,<br />

lebo sémantické weby budú pracova i<strong>na</strong>k než tie dnešné.<br />

Jedným z <strong>na</strong>jvýraznejších rozdielov je, že väèši<strong>na</strong><br />

internetového obsahu je v súèasnosti formátovaná tak,<br />

aby im rozumel èlovek. Ak <strong>na</strong>príklad èítate <strong>na</strong> internete<br />

správu, ¾ahko si z nej vyberiete hlavnú myšlienku, struèný<br />

obsah èi obrázok. Všetky položky sú explicitne<br />

oz<strong>na</strong>èené, ale poèítaè nevie, o èo ide, lebo všetko vníma<br />

rov<strong>na</strong>ko – ako text.<br />

Pri sémantických weboch bude správa oz<strong>na</strong>èená<br />

z<strong>na</strong>èkami opisujúcimi jej rôzne èasti, èo u¾ahèí poèítaèu<br />

vyh¾adávanie <strong>na</strong>príklad pod¾a autora. Ak teda h¾adáte<br />

state, ktoré <strong>na</strong>písal Jimmy Carter, preh¾adávaè medzi<br />

ne nezamieša aj tie, ktoré boli <strong>na</strong>písané o òom.<br />

Sám autor myšlienky však priznáva, že nástup<br />

sémantických webov bude pravdepodobne pomalší než<br />

rozkvet World Wide Web. „Nemáme sa však kam<br />

ponáh¾a ,“ komentuje situáciu, „teoretici potrebujú èas,<br />

aby sa presvedèili, že nie sme šialenci, a užívatelia si tiež<br />

potrebujú nové myšlienky <strong>na</strong>jprv overi v praxi a pomaly<br />

si <strong>na</strong> ne zvyknú , než ich zaènú denne používa .“<br />

mácie, dáta a aplikácie komuko¾vek, kedyko¾vek, kdeko¾vek<br />

a <strong>na</strong> akomko¾vek zariadení. Chráni investície zákazníkov<br />

tým, že nevyžaduje zmenu aktuálnej infraštruktúry. Zahàòa<br />

softvérové produkty <strong>na</strong> báze otvorených štandardov a podporu<br />

tímu Sun ONE.<br />

Hlavnými èas ami predstavenia boli:<br />

l demonštrácia architektúry Sun ONE<br />

l dostupnos Sun ONE Starter Kit (<strong>www</strong>.sun.com/sunone/<br />

starterkit)<br />

l iPlanet Portal Server: Instant Collaboration Pack<br />

l upgrade a doplnky k OS Solaris 8<br />

l vytvorenie konzultaèného tímu pre Sun ONE<br />

Platforma Sun ONE umožòuje firmám realizova nové<br />

služby <strong>na</strong> existujúcom hardvéri. Obsahuje produkty a nástroje<br />

ako OS Solaris, Forte Tools a celú škálu serverov iPlanet.<br />

u Konferencia Riadenie výroby. Optimalizácia výrobných<br />

procesov, sledovanie nákladov, prepojenie plánovaných<br />

a reálnych kalkulácií v ekonomickom systéme a ich prínos<br />

k reálnemu zefektívneniu podnikania boli hlavným predmetom<br />

záujmu konferencie Riadenie výroby, ktorá sa u<strong>sk</strong>utoènila<br />

v Bratislave. Spoloènosti Datalock, Oracle, Mikronet<br />

a Compaq predstavili nové možnosti prínosu informaèných<br />

technológií v procese riadenia výroby.<br />

Cie¾om konferencie bolo oboznámi úèastníkov so sofistikovanými<br />

systémami, ktoré predstavujú prínos pre riadenie<br />

výroby. Okrem informácií o <strong>na</strong>jnovších metódach riadenia<br />

výroby vo svete, ktoré sa spájajú s informaènými technológiami,<br />

spoloènos Datalock informovala o spojení domácich<br />

produktov SPIN a GEMINI <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej databázovej platforme<br />

a v zhodnom vývojovom prostredí.<br />

u Sloven<strong>sk</strong>ý alter<strong>na</strong>tívny operátor expanduje do Èiech.<br />

Dcér<strong>sk</strong>a spoloènos sloven<strong>sk</strong>ého telekomunikaèného operátora<br />

MBC zí<strong>sk</strong>ala v Èe<strong>sk</strong>ej republike licenciu <strong>na</strong> prevádzkovanie<br />

verejnej telekomunikaènej siete a po<strong>sk</strong>ytovanie verejných<br />

telekomunikaèných služieb s platnos ou od 1. 11.<br />

2001. V týchto dòoch MBC Telecom zaèí<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytova<br />

služby v oblasti telefonického spojenia so zahranièím<br />

s postupným rozširovaním hlasových a dátových služieb<br />

zaèiatkom budúceho roku. Pod¾a vyjadrenia Jozefa Jarmaru,<br />

riadite¾a èe<strong>sk</strong>ej poboèky, plánuje MBC Telecom do<br />

jedného roka zí<strong>sk</strong>a 9-percentný podiel <strong>na</strong> trhu.<br />

u HP bude dodáva softvér pre e-commerce zadarmo.<br />

Spoloènos Hewlett-Packard oznámila, že plánuje dodáva<br />

softvér <strong>na</strong> tvorbu elektronických obchodov zadarmo. Ide<br />

o krok, ktorým pravdepodobne nebude príliš potešená spoloènos<br />

BEA Systems a, prirodzene, ani IBM. Tieto spoloènosti<br />

majú totiž v tejto oblasti <strong>na</strong>jväèší trhový podiel, prièom<br />

ide o segment trhu s hodnotou nieko¾kých miliárd dolárov.<br />

Krok HP ich asi o toto prvenstvo pripraví. HP spolu s firmou<br />

Oracle zdie¾ajú štvrté miesto v podiele <strong>na</strong> trhu.<br />

HP sa, samozrejme, týchto peòazí nevzdáva. Zavádza sa<br />

len nová stratégia, ktorá bude založená <strong>na</strong> predplatite¾<strong>sk</strong>ej<br />

báze. V rámci predplatených služieb sa budú po<strong>sk</strong>ytova<br />

konzultácie, inštalaèné služby a niektoré softvérové nástroje<br />

ostatnú <strong>na</strong>ïalej platené. IBM, ako i Sun (má tretie miesto<br />

v podiele <strong>na</strong> trhu) už oznámili, že softvér pre e-commerce<br />

budú dodáva pribalený k vlastným serverom. Najhoršie tak<br />

Sloven<strong>sk</strong>é podniky už dávnejšie používajú GSM brány <strong>na</strong><br />

prepojenie svojich poboèkových ústrední s mobilnými sieami<br />

oboch sloven<strong>sk</strong>ých operátorov s cie¾om ušetri náklady<br />

za hovorné <strong>na</strong> mobilné telefóny. Netelefonujú totiž cez<br />

verejnú sie Sloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií, ale priamo<br />

z „mobilu“ <strong>na</strong> mobil, a teda neplatia prepojovací poplatok<br />

pre ST. Okrem toho využívajú služby s vysokým paušálom,<br />

pri ktorých po pretelefovaní 500, 1000 alebo viac<br />

minút je hovorné nielen do mobilných sietí, ale aj do pevnej<br />

siete ST <strong>na</strong>d paušál aj po jeho pretelefonovaní výrazne<br />

nižšie (alebo aspoò v prípade jedného operátora to<br />

platilo aj donedáv<strong>na</strong>).<br />

Marketingová stratégia mobilných operátorov v s<strong>na</strong>he<br />

priláka zákazníkov k èím intenzívnejšiemu telefonovaniu<br />

v tomto prípade umožòovala telefonova lacnejšie aj do<br />

siete ST nielen jednotlivcom, ale aj celým podnikom.<br />

Obaja operátori tak síce prichádzali o nejaké peniaze, ale<br />

potichu túto situáciu tolerovali. Situácia sa zmenila, keï sa<br />

príležitosti chytili noví hráèi <strong>na</strong> telekomunikaènom trhu –<br />

alter<strong>na</strong>tívni telekomunikaèní operátori – a zaèali túto<br />

službu po<strong>sk</strong>ytova svojim zákazníkom. Alter<strong>na</strong>tívni po<strong>sk</strong>ytovatelia<br />

telekomunikaèných služieb po<strong>sk</strong>ytujú zákazníkovi<br />

širší výber, prièom po<strong>sk</strong>ytujú služby internetu, prenosu<br />

dát a realizujú prenos hlasu prostredníctvom protokolov<br />

VoIP, VoFR, prípadne VoATM. Okrem lacnejšej domácej<br />

telefónnej prevádzky totiž takto dokázali ponúknu aj lacnejšiu<br />

zahraniènú konektivitu, keïže èasto disponujú vlastnou<br />

medzinárodnou sie ou èi majú výhodnejšie zmluvy<br />

s medzinárodnými operátormi. Navyše domáci mobilní<br />

operátori tak prichádzali o ïalšiu èas peòazí vo forme<br />

ukonèovacích poplatkov, t. j. peòazí, ktoré by im zaplatil<br />

zahranièný operátor, z ktorého siete sa volá, za umožnenie<br />

ukonèenia hovoru v sieti domáceho mobilného operátora.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa im nepáèilo, že tak dochádza k nedovolenému<br />

fyzickému prepojeniu ich sietí so sie ou alter<strong>na</strong>tívneho<br />

telekomunikaèného operátora. Summa summarum:<br />

už to bolo <strong>na</strong> oboch domácich mobilných operátorov<br />

asi dopadne spoloènos BEA, ktorá má teraz asi 41 % podiel<br />

<strong>na</strong> trhu. Jej nástroje totiž nie je k èomu priba¾ova , keïže nie<br />

je výrobcom hardvéru. E-commerce softvér po<strong>sk</strong>ytovaný<br />

zadarmo od HP podporuje jazyk Java 2 Enterprise Edition.<br />

u Spoloènos 3Com vyhlasuje grant pre èe<strong>sk</strong>é a sloven<strong>sk</strong>é<br />

školy. Spoloènos 3Com Èe<strong>sk</strong>á a Sloven<strong>sk</strong>á republika vyhlásila<br />

grant pre èe<strong>sk</strong>é a sloven<strong>sk</strong>é školy. Cie¾om grantu je<br />

po<strong>sk</strong>ytnú školám vybavenie <strong>na</strong> vytvorenie èi modernizáciu<br />

poèítaèových sietí a ich pripojenie k internetu, vïaka èomu<br />

možno rapídne <strong>sk</strong>valitni a spríjemni výuèbu výpoètovej<br />

techniky. Projekt pobeží od 31. októbra a bude zakonèený<br />

v marci roku 2002.<br />

Viac informácií o projekte možno nájs <strong>na</strong> <strong>www</strong>.3com.cz/<br />

promotions/<strong>sk</strong>ola, kde si záujemcovia môžu stiahnu formulár,<br />

do ktorého <strong>na</strong>píšu základné údaje o chystanom projekte.<br />

Vyplnené formuláre potom treba zasla <strong>na</strong> Czech.info@<br />

3Com.com. Každý mesiac budú <strong>na</strong>jzaujímavejšie projekty<br />

vybrané a ohodnotené žiadanými produktmi.<br />

u INFOVEK 2001 a workshop CNAP – e-learning v praxi.<br />

V dòoch 17. až 19. 10. 2001 sa ko<strong>na</strong>la v Starej Turej pod<br />

osobnou záštitou ministra školstva SR Mila<strong>na</strong> Ftáènika výroèná<br />

hodnotiaca konferencia vládneho projektu INFOVEK 2001.<br />

V rámci programu sa u<strong>sk</strong>utoènil 19. 10. 2001 aj hodnotiaci<br />

workshop CNAP – e-learning v praxi v zmysle Memoranda<br />

o spolupráci medzi MŠ SR a Cisco Systems Slovakia<br />

(podpísaného 30. 1. 2001). Workshop mal formu hodnotiacej<br />

plenárnej prednášky (František Jakab) pre všetkých úèastníkov<br />

konferencie (asi 500 registrovaných z celej SR a zahranièia<br />

– zástupcov MŠ, vzdelávacích inštitúcií zo SR a zo zahranièia,<br />

ako aj predstavite¾ov výz<strong>na</strong>mných IT firiem a sponzo-<br />

u KOMENTÁR:<br />

Odzvonilo GSM BRÁNAM?<br />

prive¾a a zareagovali. Každý po svojom, spôsobom blízkym<br />

každému z nich. EuroTel <strong>na</strong> dia¾ku SIM karty v GSM<br />

brá<strong>na</strong>ch alter<strong>na</strong>tívnych telekomunikaèných operátorov<br />

deaktivoval a <strong>na</strong> ich protesty nereagoval. Globtel urobil<br />

<strong>na</strong>jprv to isté, ale po tom, èo sa operátori zaèali voèi takémuto<br />

kroku bráni , ich zase zapol a ospravedlnil sa. O nejaký<br />

èas ne<strong>sk</strong>ôr však prišiel s klasickým marketingovým<br />

riešením, keï upravil ceny hovorov po pretelefonovaní<br />

<strong>na</strong>jvyšších paušálov tak, aby neboli až také atraktívne.<br />

A èo <strong>na</strong> to samotní alter<strong>na</strong>tívni telekomunikaèní operátori?<br />

Jedným z nich je firma eTel Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o., ktorá ako<br />

alter<strong>na</strong>tívny telekomunikaèný operátor po<strong>sk</strong>ytuje prenos<br />

hlasu, dát a internetové služby. Pod¾a jej predstavite¾ov existuje<br />

medzi spoloènos ami Globtel, EuroTel a Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie<br />

(ST) interná dohoda s cie¾om zamedzi vstup<br />

ïalšieho operátora <strong>na</strong> trh. Na návrh tejto firmy zaèal<br />

Protimonopolný úrad SR (PMÚ) voèi všetkým trom firmám<br />

zaèiatkom októbra správne ko<strong>na</strong>nie vo veci dohody obmedzujúcej<br />

obchodnú sú až. Spomí<strong>na</strong>ní telekomunikaèní<br />

operátori totiž pod¾a firmy eTel postupujú <strong>na</strong> základe dohôd<br />

ako jeden subjekt, prièom EuroTel a ST sú <strong>na</strong>vyše majetkovo<br />

prepojené.<br />

TÚ by mal pod¾a firmy eTel definova aj operátorov<br />

s výz<strong>na</strong>mným vplyvom <strong>na</strong> trhu, ako to zakladá zákon<br />

o telekomunikáciách. Na základe takejto definície totiž<br />

takíto operátori musia zaèa uzatvára zmluvy o prepojení<br />

s alter<strong>na</strong>tívnymi operátormi. PMÚ zároveò <strong>na</strong> základe<br />

ïalšieho podania firmy eTel zaèal aj ïalšie správne ko<strong>na</strong>nie<br />

voèi spoloènosti EuroTel vo veci možného zneužívania<br />

domi<strong>na</strong>ntného postavenia, keïže tá obmedzuje ukonèovanie<br />

hovorov v jeho sieti zo strany spoloènosti eTel, èo<br />

firma považuje za zneužitie domi<strong>na</strong>ntného postavenia.<br />

Je prirodzené, že ve¾kí operátori sa pozerajú <strong>na</strong> nové<br />

alter<strong>na</strong>tívy s nedôverou. Alter<strong>na</strong>tívni operátori poukazujú<br />

<strong>na</strong> fakt, že bez <strong>na</strong>ozaj silného a nezávislého regulátora<br />

praktický posun smerom k liberalizácii nie je možný.<br />

Martin Drobný<br />

118 PC REVUE 12/2001

I N F O W A R E<br />

rov programu INFOVEK) a následnej samostatnej sekcie.<br />

Cie¾om workshopu bolo hodnotenie plnenia Memoranda<br />

o spolupráci a prezentácia dosiahnutých výsledkov<br />

s dôrazom <strong>na</strong> spoluprácu s projektom Infovek. V programe<br />

workshopu vystúpili so svojimi prezentáciami okrem zástupcov<br />

RCNA a LCNA zo SR aj zahranièní úèastníci – zástupcovia<br />

CATC v Birminghame a vo Viedni a z ÈR Dag Jeger ako<br />

konzultant CNAP.<br />

Súèas ou konferencie bolo aj oficiálne vyhlásenie <strong>na</strong>jlepšej<br />

LCNA v SR. Stala sa òou LCNA pri SPŠE <strong>na</strong> Adlerovej<br />

ul. v Bratislave. Ocenenie osobne odovzdali zástupcovi<br />

LCNA Milan Ftáènik, minister školstva, a zástupcovia Cisco<br />

Systems Marcel Rebroš a František Jakab.<br />

u SAS zaz<strong>na</strong>menáva dy<strong>na</strong>mický dopyt po dátových <strong>sk</strong>ladoch.<br />

SAS Institute zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l rekordný nárast dopytu po nových<br />

aplikáciách <strong>na</strong> báze dátových <strong>sk</strong>ladov <strong>na</strong>priek tomu, že<br />

výdavky <strong>na</strong> informaèné technológie v súèasnej ekonomickej<br />

situácii nerastú. Používatelia považujú schopnos dátových<br />

<strong>sk</strong>ladov sprístupni a vyèisti rozdielne dáta a spracova ich<br />

<strong>na</strong> použitie v rámci aplikácií business inteligencie za k¾úè<br />

k dosiahnutiu rýchlej návratnosti investícií (ROI). Jediným<br />

prostriedkom, ktorý sa v tomto aspekte umiestnil u užívate¾ov<br />

pred dátovými <strong>sk</strong>ladmi, je internet.<br />

Pod¾a výsledkov predaja technológií dátových <strong>sk</strong>ladov<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l SAS vo fi<strong>na</strong>nènom roku 2000 celosvetovo 66-<br />

percentný nárast predaja a v roku 2001 viac než 15-percentný<br />

rast.<br />

Nedávne štúdie spoloèností The Data Warehousing<br />

Institute a Deloitte Research poukazujú <strong>na</strong> rastúce rozpoznávanie<br />

dôležitosti a obchodného potenciálu dátových<br />

<strong>sk</strong>ladov a <strong>na</strong>dväzujúcich aplikácií pre podporu rozhodovania.<br />

V preh¾adoch <strong>na</strong>jdôležitejších technológií opýtaní ma<strong>na</strong>žéri<br />

informaèných technológií umiestnili dátové <strong>sk</strong>lady <strong>na</strong><br />

druhé miesto v rokoch 2000 – 2001, v porov<strong>na</strong>ní s piatym<br />

miestom v rokoch 1998 – 1999.<br />

u Zálohovanie rýchlos ou 1,2 terabajtov za hodinu.<br />

Spoloènos Computer Associates oznámila, že <strong>na</strong> základe<br />

nezávislých testov v laboratóriách Doculabs vykazuje riešenie<br />

<strong>na</strong> uchovávanie dát BrightStor Enterprise Backup medzi<br />

ostatnými riešeniami pracujúcimi <strong>na</strong> platforme Windows<br />

<strong>na</strong>jväèšiu výkonnos .<br />

Poèas testovania zabezpeèil BrightStor Enterprise Backup<br />

on line zálohovanie databázy Microsoft SQL 2000 pri rýchlosti<br />

až 1,2 terabajtov za hodinu. Nameraná rýchlos<br />

BrightStoru pri <strong>na</strong>vrátení dát dosiahla 939 gigabajtov za<br />

hodinu, prièom priemerné za aženie procesora predstavovalo<br />

len 20 percent. Vïaka vysokému výkonu zabezpeèuje<br />

BrightStor Enterprise Backup rýchlejšie zálohovanie za kratšie<br />

èasové obdobie. BrightStor Enterprise Backup je dostupný<br />

aj pre prostredia HP-UX a Solaris; verzia pre IBM AIX<br />

a Compaq Tru64 bude èo<strong>sk</strong>oro dodaná <strong>na</strong> trh.<br />

u Nové Apple Centrum v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici. V spolupráci so<br />

spoloènos ou Traco Pieš any, s. r. o., autorizovaným predajcom<br />

výrobkov Apple, otvorila spoloènos Apple nové Apple<br />

Centrum, tentoraz v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici.<br />

Po Bratislave a Pieš anoch je to už tretia špecializovaná<br />

predajòa Apple <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Cie¾om projektu je predstavi výrobky Apple bežným spotrebite¾om,<br />

ako aj odstráni tradiènú bariéru „obyèajných“<br />

¾udí pri kúpe svojho prvého poèítaèa.<br />

Okrem kompletného produktového radu výrobkov Apple<br />

centrum ponúka širokú škálu periférií od tlaèiarní, cez externé<br />

médiá až po <strong>na</strong>jnovšie digitálne kamery od tretích výrobcov.<br />

Zákazníci tak majú možnos oboznámi sa priamo <strong>na</strong><br />

mieste nielen s tradiènými riešeniami, ale aj s <strong>na</strong>jnovšou<br />

ponukou Apple v oblasti spracovania digitálneho videa<br />

alebo dokonca tvorby vlastných DVD, èi už pre zaèiatoèníkov,<br />

alebo pre profesionálov.<br />

u Telenor Telecom spustil komerènú prevádzku siete FWA.<br />

Spoloènos Telenor Telecom spustila 8. októbra v Bratislave<br />

komerènú prevádzku siete pevného bezdrôtového prístupu<br />

(FWA) v pásme 26 GHz. Licenciu <strong>na</strong> budovanie a prevádzku<br />

tejto siete zí<strong>sk</strong>ala v júli tohto roku pod menom Nextra<br />

Wireless. Pokrytie hlavného mesta zatia¾ zabezpeèujú dve<br />

bázové stanice, tretia pribudne v <strong>na</strong>jbližšom období. Po<br />

splatení prvej èasti poplatku za udelenie licencie vo výške<br />

35 mil. Sk tak splnil Telenor druhú licenènú podmienku.<br />

Informovali o tom predstavitelia spoloènosti.<br />

u ICETA 2001. V dòoch od 17. 10. do 19. 10. sa v Košiciach<br />

ko<strong>na</strong>la medzinárodná konferencia ICETA 2001 (Medzinárodná<br />

konferencia o <strong>na</strong>jnovších telekomunikaèných technológiách<br />

a aplikáciách – Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Conference on<br />

Emerging Telecommunications Technologies and Applications)<br />

– Kroky smerom k informaènej spoloènosti budúcnosti.<br />

Súèas ou konferencie bol aj workshop <strong>na</strong> tému: Ako<br />

preko<strong>na</strong> zaostávanie v oblasti e-learningu v strednej a východnej<br />

Európe. Nosné témy konferencie v tomto roèníku<br />

boli: progres v komunikaèných technológiách, televzdelávanie<br />

a telemedicí<strong>na</strong>.<br />

Historicky unikátne a po prvýkrát v SR realizované boli<br />

videokonferenèné spojenia s Austráliou (bol realizovaný<br />

vstup z Univerzity v Queenslande) a z Japon<strong>sk</strong>om (Asahi<br />

University, Tokyo) s využitím videokonferenèného servera<br />

umiestneného v Madride. Sloven<strong>sk</strong>o zatia¾ nemá priame<br />

ISDN spojenie s Austráliou a Japon<strong>sk</strong>om, a preto sa muselo<br />

využi sprostredkované spojenie prostredníctvom servera<br />

umiestneného v krajine, ktorá má spojenie s uvedenými kraji<strong>na</strong>mi.<br />

Prezentaèné interaktívne vstupy z uvedených pracoví<strong>sk</strong><br />

mali ve¾ký úspech u úèastníkov konferencie.<br />

u BrightStor ARCserve Backup for Small Business Server.<br />

Spoloènos Computer Associates (CA) predstavuje produkt<br />

BrightStor ARCserve Backup for Small Business Server,<br />

robustný súbor <strong>na</strong> ochranu dát, ktorý je <strong>na</strong>vrhnutý špeciálne<br />

pre užívate¾ov produktu Microsoft Small Business Server<br />

2000. BrightStor ARCserve Backup for Small Business Server<br />

zais uje integrované zálohovánie, obnovu a ochranu dát<br />

proti vírusom v reálnom èase pri kritických dátach. Má rov<strong>na</strong>ko<br />

komplexnú podporu zavádzania aplikácií a knižnice<br />

<strong>na</strong> jedinej di<strong>sk</strong>ovej jednotke, èo zais uje rýchlu a jednoduchú<br />

implementáciu širokej škály nástrojov.<br />

Úplné riešenie ochrany dát spoloènosti CA, ktoré otvára<br />

bohaté možnosti pre používate¾<strong>sk</strong>é úpravy, obsahuje špeciálnych<br />

aplikaèných agentov pre servery Microsoft Exchange<br />

2000, zabezpeèujúcich štruktúrovanú, resp. granulárnu<br />

ochranu jednotlivých správ a poštovných schránok a pre<br />

Microsoft SQL Server 2000 ochranu dát až <strong>na</strong> úroveò tabu¾kového<br />

priestoru/<strong>sk</strong>upín súborov. Možno ho rov<strong>na</strong>ko priamo<br />

integrova do konzoly správy produktu Small Business<br />

Server, èo umožòuje správcom výpoètových a informaèných<br />

systémov chráni svoj server a pripojené pracovné stanice<br />

z rov<strong>na</strong>kého riadiaceho miesta, ktoré používajú <strong>na</strong> ostatné<br />

administratívne úkony a èinnosti.<br />

u Èe<strong>sk</strong>ý Telecom prepojí všetky subjekty verejnej správy. Dòa<br />

23. októbra 2001 bola podpísaná rámcová zmluva medzi<br />

vládou Èe<strong>sk</strong>ej republiky a Èe<strong>sk</strong>ým Telecomom, a. s., o<br />

po<strong>sk</strong>ytovaní služieb komunikaènej infraštruktúry informaèných<br />

systémov verejnej správy. Komunikaèná infraštruktúra<br />

vybudovaná Èe<strong>sk</strong>ým Telecomom, a. s., umožní do dvoch<br />

rokov pripoji a vzájomne prepoji všetky subjekty verejnej<br />

správy (ministerstvá, centrálne orgány, kraj<strong>sk</strong>é úrady, obecné<br />

úrady, úrady práce, fi<strong>na</strong>nèné úrady, školy, knižnice a pod.).<br />

Cie¾om projektu je zaisti bezpeènú a ekonomicky výhodnú<br />

komunikáciu (dátovú i hlasovú) vrátane prístupu k centrálnym<br />

informaèným zdrojom. Súèas ou komunikaènej infraštruktúry<br />

budú aj kontaktné miesta verejnej správy, ktoré sú nevyhnutné<br />

<strong>na</strong> prístup obèanov k informáciám z tejto oblasti.<br />

u Bezplatne dostupný softvér Discreet gmax. Discreet, divízia<br />

spoloènosti Autode<strong>sk</strong>, Inc., oznámil dostupnos hernej vývojovej<br />

platformy a bezplatného herného editora gmax, ktorý<br />

je odvodený z technológie animaèného a modelovacieho<br />

softvéru 3ds max. gmax je k dispozícii pre používate¾ov i<br />

vývojárov z hernej komunity <strong>na</strong> stiahnutie <strong>na</strong> <strong>www</strong>.discreet.com.<br />

Na stiahnutie je k dispozícii aj beta verzia gmax<br />

tempest, prototypového herného balíka Discreetu, ktorý<br />

12/2001 PC REVUE 119

I N F O W A R E<br />

u Optické vlák<strong>na</strong> môžu zrýchli budúce poèítaèe.<br />

Výrobcovia èipov pracujú <strong>na</strong> ïalšom zvyšovaní rýchlosti<br />

procesorov. Pripravené sú modely s taktom vyše<br />

20 GHz. Použitím doterajších technológií, spoliehajúcich<br />

sa <strong>na</strong> meï alebo hliník, to pravdepodobne nebude<br />

možné. Budúcnos je v optickom prenose informácií,<br />

prièom <strong>na</strong>jvyššiu pravdepodobnos použitia má fibrová<br />

optika.<br />

Túto zmenu vyvolávajú požiadavky <strong>na</strong> zmenšovanie<br />

rozmerov a zvyšovanie rýchlosti procesorov. Zmenšovanie<br />

rozmerov vyplýva zo zvyšovania komplikovanosti<br />

procesorov, prièom výrobcovia musia <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kú<br />

plochu uklada stále väèšie množstvo procesorov.<br />

Ïalšou požiadavkou je nízka energetická nároènos<br />

vytvoreného procesora, èo je dôležité hlavne pre notebooky<br />

bežiace <strong>na</strong> batérie.<br />

Optické spojenia sú z týchto h¾adí<strong>sk</strong> ideálne. Na prenos<br />

informácií sa používa laserový lúè, ktorý neprodukuje<br />

teplo, <strong>na</strong> jeho generovanie postaèí nepatrné<br />

množstvo energie a umožòuje aj vyšší stupeò miniaturizácie.<br />

Predpokladá sa, že touto technológiou sa<br />

dosiahne rýchlos prenosu až 60 gigabitov za sekundu,<br />

èo je rádovo viac, ako umožòuje technológia založená<br />

<strong>na</strong> medi alebo hliníku. Prirodzene, celkom jednoduché<br />

to nebude. Pri použití optických vlákien je nevyhnutné<br />

použi konvertory laserového lúèa <strong>na</strong> elektrický impulz.<br />

Ich ce<strong>na</strong> je zatia¾ príliš vysoká. A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú,<br />

že ich masové <strong>na</strong>sadenie dokáže stlaèi cenu týchto<br />

zariadení <strong>na</strong> akceptovate¾nú úroveò v budúcich piatich<br />

rokoch.<br />

umožòuje hráèom vytvára vlastný obsah pre populárnu hru<br />

Quake III Are<strong>na</strong> od id Software.<br />

Táto spotrebná verzia platformy gmax je bezplatný program,<br />

ktorý umožòuje hráèom vytvára a prispôsobova<br />

obsah hier, editova úrovne, materiály, 3D objekty, postavy<br />

a animácie. Obsah vytvorený v softvéri gmax možno <strong>na</strong> sieti<br />

aj vymieòa a zdie¾a . Produkt gmax bol oficiálne uvedený<br />

<strong>na</strong> Konferencii vývojárov hier v marci 2001 a je vybavený<br />

nástrojmi <strong>na</strong> 3D modelovanie, animácie, textúrovanie a vytváranie<br />

postáv pre užívate¾ov hier.<br />

u Zme<strong>na</strong> vo vedení EuroWebu. Spoloènos EuroWeb Slovakia,<br />

a. s., ohlásila zmenu <strong>na</strong> poste generálneho riadite¾a.<br />

Predchádzajúceho riadite¾a Já<strong>na</strong> Vigaša <strong>na</strong> tomto poste<br />

vystriedal Sean R. Bourgeois. S. R. Bourgeois zaèal svoju<br />

kariéru <strong>na</strong> Wall Street, nieko¾ko rokov pôsobil vo viacerých<br />

výz<strong>na</strong>mných fi<strong>na</strong>nèných spoloènostiach. Jeho kariéra<br />

pokraèovala <strong>na</strong> pozícii riadite¾a špecializovanej poboèky<br />

AIG v Paríži. Pred <strong>na</strong>stúpením <strong>na</strong> nové pôsobi<strong>sk</strong>o bol riadite¾om<br />

pre obchodný rozvoj firmy Globopolis v Prahe.<br />

u Medzinárodná linka 1 Gb/s Bratislava – Praha. GlobalTel<br />

Slovakia, s. r. o., bola založená v júli tohto roku ako dcér<strong>sk</strong>a<br />

spoloènos GlobalTel, a. s. V auguste 2001 zí<strong>sk</strong>ala telekomunikaèné<br />

licencie <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie verejných telekomunikaèných<br />

služieb a zriaïovanie verejnej telekomunikaènej<br />

siete.<br />

Ko<strong>na</strong>te¾ spoloènosti Slavomír Za ko oznámil, že 11. 10.<br />

2001 bola daná do prevádzky medzinárodná linka medzi<br />

Sloven<strong>sk</strong>ou republikou a Èe<strong>sk</strong>ou republikou s kapacitou<br />

1 Gb/s. Súèasne s touto linkou bol daný do prevádzky i prístup<br />

do sloven<strong>sk</strong>ého peeringového centra SIX.<br />

GlobalTel tak v súèasnosti disponuje vysokorýchlostnou<br />

optickou chrbticovou sie ou v dåžke viac ako 1000 km, ktorá<br />

zároveò spája Èe<strong>sk</strong>ú republiku a Sloven<strong>sk</strong>ú republiku.<br />

u BT a AT&T rozdelia svoj spoloèný podnik Concert.<br />

Telekomunikaèné spoloènosti British Telecommunications<br />

Plc (BT) a AT&T Corp sa dohodli <strong>na</strong> rozdelení svojho spoloèného<br />

podniku Concert. V dôsledku tohto kroku príde<br />

o zamest<strong>na</strong>nie 2300 ¾udí a náklady budú predstavova<br />

7 mld. USD, ktoré ponesie väèšinou AT&T.<br />

Dlho oèakávané rozhodnutie rozdeli dva roky trvajúci<br />

spoloèný podnik prišlo po nieko¾kých mesiacoch rokovaní<br />

o tom, ako ukonèi spoloèné aktivity. Spoloènos BT dúfala,<br />

že spoloèný podnik použije <strong>na</strong> založenie globálnej reprezentácie,<br />

ale podnik vykazoval vysoké straty. BT a AT&T si<br />

rozdelia väèšinu èastí firmy Concert, ktorými pôvodne prispeli<br />

do spoloèného podniku.<br />

u SAP transformuje e-business pomocou mySAP.com<br />

Technology. Spoloènos SAP uviedla podrobnosti o svojej<br />

infraštruktúre založenej <strong>na</strong> otvorených štandardoch, ktorá<br />

umožòuje ojedinelú technickú interoperabilitu a ktorá riadi<br />

spolupracujúce biznis aktivity v heterogénnom svete informaèných<br />

technológií. Technologická platforma mySAP<br />

Technology, ktorá je základom pre všetky mySAP.com riešenia,<br />

teraz umožòuje spoluprácu <strong>na</strong>prieè biznis procesmi<br />

a medzi užívate¾mi tak v rámci jednej spoloènosti, ako aj za<br />

u HP zvyšuje ponuku za atraktívnu divíziu spoloènosti<br />

Comdisco. Bankrotujúce Comdisco oznámilo, že dostalo<br />

prekvapujúcu novú ponuku <strong>na</strong> predaj divízie <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie<br />

služieb v oblasti obnovenia systémov po katastrofických<br />

udalostiach (disaster recovery business unit)<br />

od spoloènosti Hewlett-Packard. Služby tejto divízie<br />

využívali spoloènosti <strong>na</strong>jmä po strate svojej IT a komunikaènej<br />

infraštruktúry èi strate údajov v prípade živelných<br />

pohrôm, krádeží èi infiltrácií. Výz<strong>na</strong>m tohto typu<br />

služieb vzrástol <strong>na</strong>jmä po septembrovom útoku <strong>na</strong><br />

World Trade Center.<br />

HP za túto divíziu ponúka 750 miliónov USD,<br />

schválenie podlieha ešte správnemu orgánu, ktoré<br />

majú <strong>na</strong> starosti bankrotujúce spoloènosti. Zaujímavé<br />

<strong>na</strong> celej <strong>sk</strong>utoènosti je, že podobnú ponuku Comdisco<br />

už dostalo od spoloènosti SunGard, a to vo výške 825<br />

miliónov USD. Keïže však ide o niekdajšieho konkurenta,<br />

ktorý spolu s IBM kontrolovali tento segment trhu,<br />

podlieha schválenie aj protimonopolnému úradu. Prvá<br />

ponuka prišla od HP v júli vo výške 610 milión USD<br />

hneï po tom, èo Comdisco oznámilo bankrot, v auguste<br />

kontroval SunGard s ponukou 775 miliónov USD,<br />

ktorú zaèiatkom októbra zvýšili <strong>na</strong> 825 miliónov USD.<br />

Licitovanie pokraèuje...<br />

jej hranicami prostredníctvom integrácie aplikácií a webových<br />

služieb od rôznych dodávate¾ov <strong>na</strong> jednu spoloènú<br />

a otvorenú webovú infraštruktúru.<br />

mySAP Technology sa <strong>sk</strong>ladá s oh¾adom <strong>na</strong> povahu spolupracujúcich<br />

biznis aktivít z troch prvkov: Web Application<br />

Servera, infraštruktúry elektronických trhoví<strong>sk</strong> a portálovej<br />

infraštruktúry. Všetky tri prvky umožòujú kompatibilitu s<br />

technológiami od ostatných dodávate¾ov. Napr. portálová<br />

infraštruktúra zabezpeèuje interoperabilitu s ostatnými portálmi<br />

bez oh¾adu <strong>na</strong> implementované infraštruktúrne technológie.<br />

SAP Web Application Server po<strong>sk</strong>ytuje webové<br />

služby prostredníctvom platformovo nezávislých, webových<br />

biznis aplikácií a technológií, ktoré zahàòajú Java 2<br />

Enterprise Edition (J2EE), ABAP a konektivitu s ostatnými<br />

technológiami, ako je <strong>na</strong>pr. Microsoft.NET. Infraštruktúra<br />

elektronických trhoví<strong>sk</strong> po<strong>sk</strong>ytuje procesne orientovanú spoluprácu,<br />

založenú <strong>na</strong> zdie¾aní obchodných z<strong>na</strong>lostí urèených<br />

<strong>na</strong> návrh, konfiguráciu, zmenu a prevádzku spolupracujúcich<br />

biznis procesov.<br />

Pomôžme tým, èo pomáhajú nám<br />

Pod heslom „Pomôžme tým, èo pomáhajú<br />

nám“ sa ko<strong>na</strong>la tohto roku už druhá sponzor<strong>sk</strong>á<br />

akcia spoloènosti Cisco Systems a jej<br />

obchodných partnerov. Cie¾om bolo pomôc<br />

Hor<strong>sk</strong>ej službe <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, Stredi<strong>sk</strong>u lavínovej<br />

prevencie v Jasnej. Akcia vyvrcholila<br />

odovzdaním darov koncom októbra 2001<br />

v hoteli Junior v Jasnej za úèasti spoloènosti<br />

Cisco Systems a jej partnerov, èlenov Hor<strong>sk</strong>ej<br />

služby, zástupcu primátora mesta<br />

Liptov<strong>sk</strong>ý Mikuláš a médií. Výsledkom tejto<br />

akcie sú dary v hodnote 280 450 Sk.<br />

Tradícia sponzor<strong>sk</strong>ých akcií spoloènosti<br />

Cisco Systems a jej partnerov vznikla <strong>na</strong> jar<br />

tohto roku v rámci stretnutia v Starej ¼ubovni,<br />

kde boli odovzdané vecné a fi<strong>na</strong>nèné<br />

dary nezi<strong>sk</strong>ovým organizáciám a školám<br />

v okrese Stará ¼ubovòa v sume 165 000 Sk.<br />

V dobrých a prospešných veciach treba<br />

pokraèova a ako ïalšia organizácia podporená<br />

spoloènos ou Cisco Systems a jej<br />

partnermi bola vybraná Hor<strong>sk</strong>á služba<br />

v Jasnej. Blíži sa zimná sezó<strong>na</strong> a nedostatok<br />

technického zabezpeèenia Hor<strong>sk</strong>ej<br />

služby je aktuálny, ale riešite¾ný problém.<br />

Práve tí, ktorí každoroène zachraòujú<br />

životy a pomáhajú v komplikovaných<br />

situáciách, teraz potrebovali pomoc.<br />

Sponzor<strong>sk</strong>ými darmi boli hardvérové<br />

a softvérové vybavenie a komponenty do<br />

vysielaèiek, ktoré budú použité v rámci<br />

prevádzky celej Hor<strong>sk</strong>ej služby <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Vïaka za dary patrí týmto spoloènostiam:<br />

Cisco Systems Slovakia, s. r. o.,<br />

Bratislava, Ditec, a. s., Bratislava, CQ service,<br />

s. r. o., Bratislava, ALEF NULA, s. r. o.,<br />

Bratislava, Softip, a. s., Ban<strong>sk</strong>á Bystrica,<br />

AT&T Global Network Services Slovakia,<br />

Bratislava, DNS Slovakia, s. r. o., Bratislava,<br />

TTC Telecom, s. r. o., Košice, ViaPVT, a. s.,<br />

Zástupcovia sponzorov pri odovzdávaní darov<br />

Bratislava, GAMO, a. s., Ban<strong>sk</strong>á Bystrica, HT<br />

Computers, a. s., Bratislava a spoloènosti<br />

CORE Computer, s. r. o., Bratislava.<br />

Spoloènos Cisco Systems, Inc., je jednou<br />

z popredných svetových spoloèností v oblasti<br />

prenosu dát, hlasu a obrazu a v oblasti<br />

sie ových technológií. Takmer celé fungovanie<br />

internetu je zabezpeèené produktmi<br />

Cisco Systems. Spája ¾udí nielen pomocou<br />

internetu, ale spája sily aj v pomoci<br />

tým, ktorí to potrebujú, to je filozofia spoloènosti<br />

Cisco Systems.<br />

Reklamný èlánok<br />

120 PC REVUE 12/2001

I N F O W A R E<br />

Ako zabráni<br />

KRÁDEŽIAM<br />

FIREMNÝCH DÁT?<br />

Èo z<strong>na</strong>mená šifrovanie…<br />

V rámci di<strong>sk</strong>usií o komerènom využití, a teda aj<br />

možnosti komerèného zneužitia informácií sa<br />

stále väèšia pozornos venuje šifrovaniu. Šifrovanie<br />

je možné definova ako prevod informácií<br />

z èitate¾nej formy do neèitate¾nej. Ochra<strong>na</strong> dát<br />

šifrovaním je využite¾ná <strong>na</strong> ochranu súkromných<br />

informácií, intelektuálneho vlastníctva, strategických<br />

informácií atï.<br />

V reálnej praxi sa využívajú dve základné<br />

formy šifrovania dát – s použitím symetrického<br />

šifrovacieho algoritmu (<strong>na</strong> šifrovanie i dešifrovanie<br />

sa používa rov<strong>na</strong>ký šifrovací k¾úè) a s použitím<br />

asymetrického algoritmu (použitá dvojica<br />

šifrovacích k¾úèov – verejný a privátny).<br />

Šifrovanie dát v rámci firmy<br />

Pri uvažovaní o šifrovaní dát v rámci firmy treba<br />

vzia do úvahy nieko¾ko faktov:<br />

l informácie vo forme dát sú majetkom firmy<br />

a mali by by v prípade šifrovania firmou (reprezentovanou<br />

ko<strong>na</strong>te¾om èi vlastníkom) dešifrovate¾né;<br />

l každý zamest<strong>na</strong>nec firmy musí by schopný<br />

s dátami pracova spôsobom, ktorý zodpovedá<br />

jeho pozícii vo firemnej hierarchii.<br />

Ak vychádzame z týchto faktov, je zrejmé, že<br />

jednotlivé šifrovacie k¾úèe musia by usporiadané<br />

do hierarchie, ktorá kopíruje firemnú štruktúru.<br />

Práve uvedená požiadavka nie je realizovate¾ná<br />

pri použití šifrovania pomocou jedného k¾úèa.<br />

Nebezpeèenstvo hrozí <strong>na</strong>jmä z interného<br />

prostredia<br />

Jedným z vážnych a neprehliadnute¾ných rizikových<br />

faktorov je <strong>sk</strong>utoènos , že viac ako 60 %<br />

útokov <strong>na</strong> informaèné systémy, resp. dáta pochádzalo<br />

zvnútra poškodenej organizácie – èi už išlo<br />

o nedbalos , neúmyselné alebo cielené útoky.<br />

Rov<strong>na</strong>ko závažným rizikom je možnos úniku<br />

informácií, nech už je motivácia „páchate¾a“ akáko¾vek<br />

(pomoc konkurencii, pomsta zo strany<br />

zamest<strong>na</strong>nca...).<br />

Formy krádeže informácií tiež podliehajú<br />

vývoju – tlaèené hárky majú v prípade cieleného<br />

odcudzenia v súèasnosti nízku informaènú<br />

hodnotu, a teda aj cenu. Ak si uvedomíme,<br />

že <strong>na</strong>pr. zdrojový kód aplikácie èi databázu je<br />

dnes možné <strong>na</strong> mnohých pracovi<strong>sk</strong>ách „<strong>na</strong>páli<br />

“ <strong>na</strong> CD v priebehu nieko¾kých minút a dáta<br />

takéhoto charakteru môžu ma hodnoty rádovo<br />

i miliónov korún, nehovoriac o sekundárnych<br />

dôsledkoch ich úniku, je úvaha o ich ochrane<br />

<strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>mieste. Pritom treba uvažova , že<br />

rov<strong>na</strong>kým médiom pre únik dát môže by aj<br />

konektivita <strong>na</strong> internet. ažko síce predpoklada<br />

, že elektronická pošta by mohla poslúži<br />

ako prostriedok <strong>na</strong> uvedený cie¾, ale urèitý objem<br />

informácií v nechránenej forme môže by<br />

bezproblémovo odoslaný potenciálnym „páchate¾om“<br />

aj touto cestou.<br />

Ako eliminova tieto riziká?<br />

Jedno z možných riešení ponúka bezpeènostný<br />

systém AreaGuard pochádzajúci z dielní spoloènosti<br />

Sodat Software Brno. Systém je urèený pre<br />

operaèné systémy Windows NT a 2000 a ponúka<br />

možnos šifrovania dát použitím symetrických<br />

šifrovacích algoritmov 3DES, IDEA alebo RC4<br />

s dåžkou k¾úèa 128 bitov. Pri zoh¾adnení výpoètových<br />

možností súèasných PC je možné tieto šifrovacie<br />

algoritmy s danou dåžkou k¾úèa hodnoti<br />

ako výpoètovo bezpeèné.<br />

S problematikou firemnej hierarchie sa systém<br />

vyrovnáva možnos ou existencie hlavného<br />

k¾úèa (Master Encryption Key). Systém umožòuje<br />

<strong>na</strong>definova chránené dátové oblasti a privilegované<br />

aplikácie, ktoré majú oprávnenie s dátami<br />

pracova . Dáta potom nie je možné žiadnym spôsobom<br />

v elektronickej podobe prenies mimo<br />

chránenej oblasti. Bezpeènostný systém je integrovaný<br />

priamo v jadre operaèného systému a je<br />

aktivovaný <strong>sk</strong>ôr než ovládaèe pre súborový systém.<br />

Šifrovacie k¾úèe je možné uchováva aj<br />

v externých prvkoch <strong>na</strong> to urèených. V rámci<br />

investície rádovo tisícok korún je tak možné<br />

ochráni miliónové hodnoty.<br />

Používate¾<strong>sk</strong>é šifrovanie<br />

V súvislosti s bezpeènos ou firemných dát treba<br />

di<strong>sk</strong>utova aj o probléme krádeží prenosných<br />

poèítaèov. Za predpokladu existencie záloh dát je<br />

možné pomerne efektívne eliminova straty<br />

súvisiace s prevádzkou, ale straty spôsobené únikom<br />

takto stratených dát a ich prípadným<br />

zneužitím sú neodvratné. Transparentné šifrovanie<br />

ponúka systém AreaGuard Notes – pri<br />

používaní rov<strong>na</strong>kých symetrických šifrovacích<br />

algoritmov však nepo<strong>sk</strong>ytuje možnos existencie<br />

hlavného k¾úèa. Systém AreaGuard Notes je teda<br />

urèený <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> ochranu dát jednotlivého používate¾a.<br />

V rámci šifrovania je možné vytvori aj<br />

samospustite¾ný súbor, èo umožòuje zašifrované<br />

dáta dešifrova aj <strong>na</strong> poèítaèi, kde systém nie je<br />

inštalovaný.<br />

Na uloženie šifrovacích k¾úèov je možné<br />

a autormi odporúèané využíva externé prvky.<br />

Systém podporuje použitie tokenu iKey1000<br />

(zariadenie USB vo forme príve<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> k¾úèe). Jeho<br />

použitie prakticky z<strong>na</strong>mená, že šifrované dáta<br />

bude môc používa len vlastník tokenu pri jeho<br />

zapojení <strong>na</strong> port USB a zadaní správneho PIN<br />

kódu chrániaceho prístup do tokenu. Token<br />

iKey1000 je pritom možné použi aj <strong>na</strong> ïalšie<br />

bezpeènostné funkcie, ako <strong>na</strong>pr. prihlasovanie<br />

do Windows 2000, prihlasovanie do VPN (virtuálne<br />

privátne siete) èi digitálny podpis v prostrediach<br />

poštových klientov.<br />

Trial verzia systému AreaGuard Notes je k dispozícii<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.infoconsult.<strong>sk</strong><br />

n<br />

12/2001 PC REVUE 121

I N F O W A R E<br />

SERVERY NA POŽIADANIE<br />

alebo REVOLÚCIA<br />

vo výpoètových stredi<strong>sk</strong>ách<br />

122 PC REVUE 12/2001<br />

Srozmachom<br />

informaèných<br />

technológií vznikajú<br />

nové, dosia¾ nepoz<strong>na</strong>né problémy,<br />

ktoré poukazujú <strong>na</strong> potrebu<br />

zefektívni prevádzku srdca podnikových<br />

informaèných systémov – výpoètových<br />

stredí<strong>sk</strong>.<br />

Nároky <strong>na</strong> ne sa neustále zvyšujú, a to<br />

z viacerých stránok – z h¾adi<strong>sk</strong>a enormného nárastu<br />

kapacity dát, stúpajúcich aplikaèných nárokov èi<br />

nepredvídate¾ne rastúceho poètu používate¾ov.<br />

Organizácie doposia¾ riešili tieto problémy dokupovaním<br />

nových, väèších a výkonnejších serverov<br />

a v priebehu viacerých rokov <strong>na</strong>kumulovali množstvo<br />

systémov, ktoré však okrem pôvodne zamýš-<br />

¾anej funkcie majú aj zopár nepríjemných vlastností:<br />

zaberajú ve¾a miesta, spotrebujú ve¾a elektrickej<br />

energie a vyžadujú kvalifikovanú obsluhu – to všetko<br />

stojí neprimerane ve¾a peòazí.<br />

Pouèení touto lekciou dnes h¾adajú riešenie<br />

s ove¾a efektívnejším pomerom príjem/výdavky,<br />

t. j. zariadenia, ktoré menej vyžadujú (priestor,<br />

elektrickú energiu, obsluhu) a viac po<strong>sk</strong>ytujú (výkon,<br />

spo¾ahlivos , dlhú životnos ).<br />

Ako odpoveï <strong>na</strong> túto výzvu ponúka Compaq<br />

architektúru QuickBlade, ktorá uzrie svetlo sveta<br />

zaèiatkom roku 2002. K¾úèovým prvkom architektúry<br />

sú tzv. server blades, t. j. procesorové<br />

do<strong>sk</strong>y alebo akési minipoèítaèe, ktoré<br />

okrem procesorov obsahujú operaènú<br />

pamä a sie ové rozhrania. Do<strong>sk</strong>y<br />

sa zasúvajú do konektorov a V/V<br />

portov <strong>sk</strong>rine ako knihy do knižnice.<br />

Skriòa (rack) tieto do<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>vzájom<br />

prepája a po<strong>sk</strong>ytuje im spoloèné redundantné<br />

<strong>na</strong>pájanie a chladenie. Obdobný modulárny princíp<br />

je dávnejšie známy a používaný v telekomunikaènom<br />

priemysle.<br />

Do<strong>sk</strong>y používajúce procesory s nízkou spotrebou<br />

sú tepelne efektívne, majú nižšie nároky <strong>na</strong> chladenie,<br />

a teda umožòujú vyššiu koncentráciu <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom<br />

priestore (200 – 300 procesorov v jednom<br />

racku). V koneènom dôsledku zákazník ušetrí náklady<br />

<strong>na</strong> priestory aj elektrickú energiu. Mierou efektivity<br />

novovznikajúcich riešení sú pojmy ako <strong>na</strong>pr.<br />

poèet transakcií <strong>na</strong> watt, <strong>na</strong> štvorcový meter atï.<br />

Tre ou výz<strong>na</strong>mnou èrtou novej architektúry je<br />

možnos dy<strong>na</strong>mickej rekonfigurácie dosiek, ktorá<br />

umožòuje operatívne zvláda špièkové zá aže<br />

(Servers on demand).<br />

Predstavte si, že <strong>na</strong>miesto klasického SMP servera<br />

máte <strong>sk</strong>riòu s viacerými procesormi prevádzkujúcimi<br />

rôzne aplikácie (web, e-mail, proxy, tlaèové<br />

služby), ktorá vám umožní <strong>na</strong> zaèiatku pracovného<br />

dòa presunú viacero procesorov <strong>na</strong> vy ažený emailový<br />

systém, veèer zasa <strong>na</strong> dávkové spracovanie dát<br />

z uplynulého dòa. Výz<strong>na</strong>mný potenciál rekonfigurácie<br />

spoèíva aj v možnosti rýchlej výmeny, resp. inštalácie<br />

novej procesorovej do<strong>sk</strong>y. Procesorové do<strong>sk</strong>y<br />

predkonfigurované pre konkrétnu aplikáciu<br />

umožnia mimoriadne jednoduchú a rýchlu inštaláciu.<br />

Soh¾adom <strong>na</strong> pokrok v oblasti procesorov zostáva<br />

stále možnos upgrade jednotlivých dosiek, èo<br />

výrazne chráni investície vložené do celej architektúry.<br />

Staršie procesory, samozrejme, nemusíte vyhadzova<br />

, ale ich môžete <strong>na</strong>ïalej využíva .<br />

Pracuje sa aj <strong>na</strong> vývoji inteligentného softvéruautopilota,<br />

ktorý bude pod¾a potrieb samoèinne<br />

pride¾ova dostupné zdroje. Tento autopilot bude<br />

rieši aj ïalší problém, a to dostupnos „pilotov“, t. j.<br />

správcov. S rastúcou hustotou a poètom komponentov<br />

bude totiž stále <strong>na</strong>rasta chybovos a bude èoraz<br />

nákladnejšie používa ¾ud<strong>sk</strong>ú kapacitu <strong>na</strong> riadenie èi<br />

údržbu celého komplexu. K¾úèovou myšlienkou inteligentného<br />

softvéru je preto minimalizácia potreby<br />

¾ud<strong>sk</strong>ej interakcie.<br />

Šetrenie energiou bude dosiahnute¾né aj doèasnou<br />

hibernáciou procesorov, ktoré nebudú využívané.<br />

V prípade opätovnej potreby softvér spiace procesory<br />

zobudí a operatívne pridelí <strong>na</strong>jpotrebnejším úlohám.<br />

Keï si predstavíme, ko¾ko procesorovej kapacity<br />

je v mnohých organizáciách v súèasnosti nevyužitej<br />

(spustite si pre zaujímavos <strong>na</strong> nieko¾ko dní monitoring<br />

vy aženia svojich<br />

systémov), zaèneme<br />

tuši revoluèný potenciál inteligentného<br />

softvéru a novej architektúry.<br />

Treba zdôrazni , že konfiguraèná flexibilita<br />

umožòuje pride¾ova úlohám samotné procesory<br />

oddelene od storage èi sie ových komponentov.<br />

V tradièných serveroch takáto granularita nie je<br />

možná. Naopak, èasto s potrebným upgrade procesorov<br />

treba kúpi „nepotrebný“ upgrade <strong>na</strong>pr. di<strong>sk</strong>ového<br />

podsystému. Tento koncept je komplementárny<br />

ku konceptu SAN, kde storage rastie nezávisle<br />

od procesorovej kapacity.<br />

Z poh¾adu aplikaèného využitia sú procesorové<br />

do<strong>sk</strong>y vhodné <strong>na</strong>jmä pre aplikácie typu web, proxy,<br />

SSL, kryptovacie funkcie, audio/video streaming,<br />

translaèné funkcie (WAP), t. j. všade tam, kde sa dá<br />

s úspechom využi množstvo malých serverov.<br />

Ve¾ké databázy však v <strong>na</strong>jbližšom období zrejme<br />

zostanú <strong>na</strong>ïalej doménou tradièných mohutných<br />

viacprocesorových serverov, až kým dodávatelia<br />

databázových systémov neumožnia ich rozparcelovanie<br />

medzi viacero menších, paralelne pracujúcich<br />

serverov. Potom pravdepodobne aj tradièné dátové<br />

centrá zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú ve¾ké zmeny.<br />

V rámci portfólia QuickBlade bude Compaq postupne<br />

uvádza <strong>na</strong> trh serverové do<strong>sk</strong>y s ve¾mi nízkou<br />

spotrebou pre aplikácie typu web, firewall, DNS,<br />

ïalej výkonné servery pre ASP, terminálové služby a<br />

<strong>na</strong>koniec supervýkonné systémy pre databázy a SAN.<br />

Minulos a budúcnos rackových serverov<br />

Compaq je dnes uznávaným lídrom v oblasti rackových<br />

riešení nielen preto, že sám tento trh vytvoril,<br />

keï už v roku 1994 ako prvý uviedol <strong>na</strong> trh racky<br />

a rackové servery, ale aj preto, že dnes produkuje a dodáva<br />

suverénne <strong>na</strong>jväèšie množstvo týchto riešení.<br />

V roku 2000 <strong>na</strong>pr. umiestnil <strong>na</strong> trhu spolu asi 1,1<br />

milió<strong>na</strong> serverov (<strong>na</strong>jbližší konkurent asi 600-tisíc),<br />

prièom obrov<strong>sk</strong>ý úspech zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la <strong>na</strong>jmä DL<br />

(Density Line) línia rackových serverov, ktorá dnes<br />

tvorí asi polovicu zo všetkých dodávaných modelov.<br />

Zákazníci, ako <strong>na</strong>pr. po<strong>sk</strong>ytovatelia služieb (ISP,<br />

ASP), si ve¾mi ob¾úbili <strong>na</strong>jmä nízke servery s výškou<br />

1U (4,5 cm), ktorých môžu umiestni do jedného<br />

racku až 42.<br />

Aký je hlavný rozdiel medzi súèasne dodávanými<br />

rackovými servermi (DL) a architektúrou QuickBlade?<br />

Kým v prípade tradièných rackových serverov sa<br />

zasúvajú do <strong>sk</strong>rine servery v celých svojich plastových<br />

škatuliach, pri architektúre QuickBlade sa do <strong>sk</strong>rine<br />

zasúvajú serverové do<strong>sk</strong>y (1, 2 èi 4-procesorové) a eliminujú<br />

sa tak zbytoèné komponenty a kabeláž.<br />

Èo sa týka odolnosti voèi výpadkom, v klasických<br />

DL serveroch sa využíva redundancia komponentov<br />

v serveroch, pri architektúre<br />

QuickBlade ide o redundanciu,<br />

resp. výmenu celých serverových dosiek.<br />

Ïalej z poh¾adu podpory lokálnych<br />

zariadení DL servery využívajú lokálnu di<strong>sk</strong>etovú,<br />

resp. CD mechaniku, servery QuickBlade budú<br />

ma<strong>na</strong>žovate¾né výluène <strong>na</strong> dia¾ku pomocou integrovanej<br />

technológie Remote Insight Board/Lights Out.<br />

Zaujímavé porov<strong>na</strong>nie je možné aj z poh¾adu inštalácie.<br />

Samotná hardvérová inštalácia DL servera<br />

bežne trvá asi 15 – 30 minút, èo môže spôsobova<br />

èasové problémy v prípade <strong>na</strong>sadzovania väèšieho<br />

množstva serverov. Architektúra QuickBlade, <strong>na</strong>opak,<br />

umožòuje extrémne rýchlu inštaláciu do<strong>sk</strong>y<br />

jednoduchým zasunutím do konektorov. Nehovoriac<br />

už o automatickej inštalácii softvéru. QuickBlade eviduje<br />

rozdelenie aplikácií <strong>na</strong> jednotlivé serverové do<strong>sk</strong>y<br />

a v prípade výpadku a náhrady chybnej do<strong>sk</strong>y<br />

zabezpeèí automatickú reinštaláciu pôvodného aplikaèného<br />

obrazu. Výraznú ochranu investícií po<strong>sk</strong>ytne<br />

Compaq aj kompatibilitou medzi servermi DL<br />

a QuickBlade, umožòujúcou používa <strong>na</strong>pr. spoloèné<br />

racky èi univerzálne di<strong>sk</strong>y (dáta).<br />

Napriek tomu, že v poslednom období IT trh zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l<br />

explóziu klasických rackových riešení, zdá<br />

sa, že to zïaleka nebolo niè oproti tomu, èo chystá<br />

<strong>na</strong>jbližšia budúcnos , a pod¾a predpovedí a<strong>na</strong>lytikov<br />

možnosti novej architektúry procesorových dosiek<br />

spôsobia doslova revolúciu <strong>na</strong> serverovom trhu.<br />

Jan Paulech, Product Ma<strong>na</strong>ger, Standard Servers<br />

jan.paulech@compaq.com

Budovanie<br />

DÁTOVÝCH SKLADOV<br />

I N F O W A R E<br />

BUSINESS INTELLIGENCE, DATAMINING, DATA WAREHOUSE<br />

¼UBOSLAV LACKO<br />

Týmto èlánkom vo¾ne <strong>na</strong>dviažeme <strong>na</strong> problematiku<br />

a<strong>na</strong>lýzy údajov a princípy budovania dátových<br />

<strong>sk</strong>ladov, ktorej sme sa zaèali venova v predošlom<br />

èísle. Hlavnou myšlienkou úvodného èísla bola<br />

metodika. Medzi HW a SW špecialistami koluje<br />

(èiastoène správny) názor, že návody a metodiky sa<br />

èítajú až vtedy, keï projekt nefunguje. Pri budovaní<br />

dátového <strong>sk</strong>ladu je filozofia konkrétneho projektu,<br />

prípadne aplikovanie osvedèenej metodiky<br />

èasto dôležitejšie a èasovo nároènejšie než samotný<br />

proces realizácie. Takisto boli vysvetlené základné<br />

rozdiely medzi produkènou databázou a dátovým<br />

<strong>sk</strong>ladom a rozdiel medzi relaènou a multidimenzionálnou<br />

štruktúrou údajov.<br />

ETT (ETL)<br />

S <strong>na</strong>sadením technológie business intelligence<br />

a data warehouse (BI/DW) obyèajne nezaèí<strong>na</strong>me <strong>na</strong><br />

zelenej lúke. Zvyèajne sa pred zavedením týchto<br />

technológií pre procesy rozhodovania používajú<br />

údaje zí<strong>sk</strong>avané z primárneho operatívneho systému<br />

OLTP (On-Line Transaction Processing), spracované<br />

do zostáv. Tieto zostavy sú potom (spravidla<br />

ruène alebo pomocou softvéru typu office) spracúvané<br />

do ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>ych podkladov <strong>na</strong> úèely rozhodovania.<br />

Údaje pre proces business intelligence a<br />

data warehouse teda pochádzajú z rôznych nehomogénnych<br />

zdrojov. Môžu to by údaje zo súborových<br />

databáz (Access, dBase...), údaje z databáz<br />

spravovaných niektorým databázovým serverom<br />

(Oracle, Informix, Microsoft SQL Server, Sybase,<br />

Interbase, Ingres...). Môžu to by údaje vyexportované<br />

nejakou databázovou platformou do tzv. flat<br />

file. Pod týmto záhadným pojmom sa <strong>sk</strong>rýva textový<br />

súbor, kde sú údaje oddelené nejakým odde-<br />

¾ovaèom (èiarka, medzera, tabulátor), <strong>na</strong>príklad:<br />

E,003715,4,153,09061987,0140000.00,"IRENE,<br />

HIRSH"<br />

,1,085.00,2,066.00,3,088.00,4,125.00<br />

P,003715,01152000,01162000,00101,0005000.00<br />

,0007000.00,150.00,200.00,133.00,075.00,055<br />

.00,066.00,077.00<br />

P,003715,02152000,02162000,00102,0003000.00<br />

,0008000.00,120.00,180.00,120.00,065.00,044<br />

.00,075.00,055.00<br />

Odde¾ovaè nie je nevyhnutná podmienka, môžeme<br />

použi aj delimitované súbory, kde vychádzame<br />

z pevnej štruktúry údajov:<br />

E003715415309061987014000000IRENE HIRSH<br />

108500206600308800412500<br />

P003715011520000116200000101000500000000700<br />

00015000200001330007500055000660007700<br />

P003715021520000216200000102000300000000800<br />

00012000180001200006500044000750005500<br />

Nástroje a postupy ETT (Extraction, Transformation,<br />

Transport), prípadne vyjadrené inou terminológiou<br />

ETL (Extraction, Transformation & Loading), sú preto<br />

ve¾mi dôležitou súèas ou každého projektu dátového<br />

<strong>sk</strong>ladu. Ich hlavnou úlohou je <strong>na</strong>plnenie dáto-<br />

Obr. 1 Import údajov z Flat File pomocou nástroja Oracle Warehouse Builder<br />

12/2001 PC REVUE 123

I N F O W A R E<br />

vého <strong>sk</strong>ladu urèenými údajmi v požadovanom<br />

èase. Z konkrétnych nástrojov môžeme spomenú<br />

Oracle Warehouse Builder (OWB), Microsoft DTS<br />

(Data Transformation Services), DPS (Data Pipeline<br />

Services) od èe<strong>sk</strong>ej firmy Adastra a ïalšie (obr. 1).<br />

Obr. 2 Štruktúra údajov jednoduchého príkladu exportu údajov<br />

Obr. 3 Štruktúra údajov pôvodnej databázy cvièného príkladu<br />

JEDNODUCHÝ ILUSTRAÈNÝ<br />

PRÍKLAD TRANSFORMÁCIE<br />

Pomerne jednoduchou úlohou je „presvedèi “<br />

prakticky ¾ubovo¾ný databázový server, aby vyexportoval<br />

údaje z databázovej tabu¾ky do flat súboru.<br />

Ako príklad uvedieme export z databázy<br />

spravovanej vo¾ne šírite¾ným (a preto aj populárnym)<br />

databázovým serverom MySQL. Tento server<br />

nemá implementované nijaké a<strong>na</strong>lytické nástroje,<br />

takže ani nemáme inú možnos . Ak máme<br />

údaje pod správou moderných výkonných (a drahých)<br />

databázových serverov typu Oracle, MS SQL<br />

Server, IBM DB2, môžeme tieto servery využi aj<br />

<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu a data warehouse. Export sa bude týka<br />

tabu¾ky market (poznáme ju z predošlej èasti),<br />

ktorá má ve¾mi jednoduchú štruktúru (obr. 2).<br />

Už pri letmom poh¾ade <strong>na</strong> tlaèidlá konzoly<br />

MySQL vidíme, že s exportom do súboru zrejme<br />

nebudú väèšie problémy. Z uvedených údajov nám<br />

vznikne textový súbor, ktorý, ako sme už uviedli,<br />

dokáže <strong>na</strong>èíta akýko¾vek databázový server.<br />

# mesiac tovar mesto ce<strong>na</strong><br />

1,' knihy' ,' Zili<strong>na</strong>' ,' 187.20'<br />

3,' potraviny' ,' Kosice' ,' 634.20'<br />

2,' kozmetika' ,' Bratislava' ,'1295.40'<br />

K dispozícii máme, samozrejme, aj iné možnosti,<br />

<strong>na</strong>príklad zaregistrova tento zdroj údajov a pristupova<br />

k nemu cez rozhranie ODBC a podobne.<br />

PRÍKLAD Z REÁLNEJ PRAXE<br />

Z údajov v predchádzajúcom príklade by sme pravdepodobne<br />

niè nevydolovali, preto <strong>sk</strong>úsme zložitejší<br />

príklad, ktorý môže poslúži aj ako podklad<br />

<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu a dolovanie údajov (datamining). Ve¾mi<br />

èasto sa používajú príklady s <strong>na</strong>plnenými demonštraènými<br />

databázami, v prípade SQL Servera 2000<br />

je to <strong>na</strong>príklad databáza fiktívnej firmy Northwind,<br />

Foodmart a podobne. No už len vysvetlenie<br />

štrukrúry spomí<strong>na</strong>ných demonštraèných<br />

databáz a relácie medzi jednotlivými tabu¾kami<br />

by prekroèilo rozsah tohto èlánku. Navyše<br />

nie každý èitate¾ bez ekonomického<br />

vzdelania pochopí štruktúru firemnej databázy,<br />

preto použijeme jednoduchý príklad<br />

„zo života“, databázovú tabu¾ku záz<strong>na</strong>mov<br />

hovorov z telefónnej ústredne. Veï telefonujeme<br />

(a platíme úèty) prakticky všetci,<br />

takže údaje o telefónnych hovoroch, <strong>na</strong>vyše<br />

koncentrované do jednej tabu¾ky, netreba<br />

zvláš komentova .<br />

Ako platformu pre tento príklad použijeme<br />

platformu Microsoft<br />

SQL Server Server 2000,<br />

pretože táto platforma<br />

má niektoré nástroje pre<br />

business intelligence<br />

a datawarehouse, <strong>na</strong>príklad<br />

Microsoft Data Transformation<br />

Services a Microsoft A<strong>na</strong>lysis<br />

Services, implementované priamo.<br />

Zdrojom údajov sú reálne<br />

záz<strong>na</strong>my z prevádzky telefónnej<br />

ústredne (konkrétne údaje sú<br />

vyma<strong>sk</strong>ované z dôvodu zachovania<br />

telekomunikaèného tajomstva).<br />

Telefón<strong>na</strong> ústredòa<br />

zaz<strong>na</strong>menáva do databázy údaje<br />

o každom u<strong>sk</strong>utoènenom hovore.<br />

Nieko¾kodòový záz<strong>na</strong>m<br />

bol uložený v 20-megabajtovom<br />

súbore MDB (Microsoft Access)<br />

a obsahoval 175 000 záz<strong>na</strong>mov<br />

o telefónnych hovoroch. Štruktúra<br />

návrhu pôvodnej databázy<br />

je jasná z návrhového zobrazenia (obr. 2).<br />

Aby sme si urobili ešte lepšiu predstavu o údajoch<br />

v databáze, uvedieme zopár ilustraèných<br />

záz<strong>na</strong>mov.<br />

Obr. 4 Definícia parametrov transformácie údajov<br />

z Access databázy do databázy MS SQL Servera<br />

2000<br />

Zvláštne vysvetlenie si zaslúži ståpec Skupi<strong>na</strong>,<br />

ktorý obsahuje èísla 1 až 5. Tento údaj zaraïuje<br />

u<strong>sk</strong>utoènený telefónny hovor do jednej z <strong>na</strong>sledujúcich<br />

<strong>sk</strong>upín: 1 Miestne hovory<br />

2 Medzimesto<br />

3 Hovor <strong>na</strong> mobilný telefón<br />

4 Hovor <strong>na</strong> audiotexovú službu<br />

5 Medzinárodný hovor<br />

Údaje sme prenášali do novovytvorenej databázy<br />

pod správou SQL Servera 2000 s názvom A<strong>na</strong>lýza.<br />

Transformácia bola v tomto prípade ve¾mi jednoduchá<br />

a spoèívala vo vynechaní niektorých ståpcov,<br />

ktoré neniesli podstatné informácie alebo sa<br />

dali odvodi z iných ståpcov (obr. 4).<br />

Transformácia 165 000 údajov trvala menej<br />

ako pol minúty, a to <strong>na</strong> z<strong>na</strong>ène poddimenzovanom<br />

poèítaèi s procesorom Celeron 366 a 256 MB<br />

RAM, takže môžeme smelo konštatova , že „dátová<br />

pumpa“ Microsoft DTS spåòa nároèné èasové<br />

požiadavky <strong>na</strong> proces ETL, uvedené v úvode<br />

èlánku.<br />

Volajuci Skup Cas zaciatku Trvanie Impulzov Volane cislo Prihlasenie<br />

---------- ---- -------------------- ------- --------- ------------- ------------<br />

8x-951xx 1 2000-10-11 14:50:00 16 1 63451xx 17<br />

8x-951xx 3 2000-10-11 15:02:00 12 2 090319xxxx 51<br />

8x-952xx 1 2000-10-11 15:25:00 15 2 6345xxx 20<br />

Po transformácii máme údaje bezpeène prenesené<br />

z vratkého úloži<strong>sk</strong>a Access databázy a uložené<br />

pod správou MS SQL Servera 2000. Nieko¾ko<br />

Obr. 5<br />

Príklad výberu<br />

vstupných a<br />

predikovaných<br />

ståpcov<br />

124 PC REVUE 12/2001

I N F O W A R E<br />

Obr. 6 Výsledok jednoduchého dataminingu – závislos doby trvania hovoru od druhu hovoru<br />

Obr. 7 Grafické znázornenie väzieb<br />

desiatok tisíc údajov je už slušný balík <strong>na</strong> „vydolovanie“<br />

súvislostí a predpovedanie budúceho<br />

trendu. Prikroème pre ilustráciu k jednoduchému<br />

dataminingu. Pomocou nástroja A<strong>na</strong>lysis<br />

Ma<strong>na</strong>ger (súèas dodávky MS SQL Servera 2000)<br />

vytvorme <strong>na</strong>d údajmi v databáze „mining model“<br />

s názvom <strong>na</strong>príklad Odhad1 (obr. 5).<br />

Vyz<strong>na</strong>èíme vstupné a predikovate¾né ståpce<br />

a môžeme spusti výpoèet. Po nieko¾kých minútach<br />

máme výsledok dataminingu k dispozícii<br />

v preh¾adnej forme. Už základ stromu nám odha¾uje<br />

súvislosti, <strong>na</strong> aké <strong>sk</strong>upiny telefónnych<br />

èísel (pozri predchádzajúcu tabu¾ku) ¾udia <strong>na</strong>jdlhšie<br />

telefonujú (obr. 6).<br />

Hustotu dát máme udávanú farebne – èím<br />

tmavšia farba, tým je v <strong>na</strong>šom prípade väèšia<br />

doba trvania hovoru. V <strong>sk</strong>upine 1 (miestne hovory)<br />

¾udia telefonujú podstatne dlhšie ako v <strong>sk</strong>upine<br />

4 (audiotexové hovory) alebo v <strong>sk</strong>upine 5 (medzinárodné<br />

hovory). V hlavnom okne vidíme len<br />

èas stromu, v pravej hornej èasti máme <strong>na</strong>vigaèné<br />

okno, pomocou ktorého sa môžeme orientova<br />

v celom strome a zachádza do väèších podrobností.<br />

Môžeme si zobrazi aj diagram väzieb<br />

medzi <strong>sk</strong>úmanými velièi<strong>na</strong>mi (obr. 7).<br />

Je len logické a ¾ahko pochopite¾né, že medzi<br />

dåžkou trvania hovoru a poètom impulzov je<br />

vzájomná súvislos . Obidva spomí<strong>na</strong>né parametre<br />

však závisia od druhu hovoru, v <strong>na</strong>šom<br />

príklade vyjadreného parametrom Skupi<strong>na</strong>.<br />

Môžeme <strong>sk</strong>úma aj iné súvislosti, <strong>na</strong>príklad ako<br />

sú zastúpené jednotlivé kategórie telefónnych<br />

hovorov v urèitých intervaloch poètov impulzov<br />

a podobne (obr. 8).<br />

V „dolovaní“ by sme, samozrejme, mohli pokraèova<br />

. Keby sme špecifikovali dni v týždni<br />

a presnejšie špecifikovali jednotlivé <strong>sk</strong>upiny<br />

telefónnych èísel, <strong>na</strong> ktoré sa volá, zistili by sme,<br />

v ktoré dni alebo v ktorú dobu sa <strong>na</strong>jviac telefonuje<br />

<strong>na</strong> mobilné telefóny alebo do zahranièia,<br />

ako sa èinia audiotexové firmy, kedy sú telefonické<br />

sú aže v televízii alebo rozhlase, mohli by<br />

sme štatisticky <strong>sk</strong>ontrolova , èi sa nepodvádza<br />

v hlasovacích sú ažiach typu SITO, mohli by<br />

sme... Ale z dôvodu zachovania „telekomunikaèného<br />

tajomstva“ to necháme <strong>na</strong> operátorov pevných<br />

a mobilných sietí.<br />

PRÍKLAD DATAMININGU<br />

Z UKÁŽKOVEJ DATABÁZY<br />

FOODMART<br />

Predchádzajúci príklad bol ve¾mi vïaèný z dôvodu<br />

jednoduchosti a názornosti, takže sa pokúsime<br />

predsa len ukáza aj a<strong>na</strong>lýzu údajov z cviènej<br />

databázy (v <strong>na</strong>šom prípade databázy Foodmart,<br />

Obr. 8 Skúmanie<br />

iných závislostí<br />

Obr. 9 Príklad dataminingu<br />

12/2001 PC REVUE 125

I N F O W A R E<br />

ktorá sa dodáva z MS SQL Serverom 2000). Ukážeme<br />

si výsledok a<strong>na</strong>lýzy, ktorá <strong>sk</strong>úma, ako závisí<br />

druh kreditnej karty (zlatá, strieborná...) od<br />

roèného príjmu jej majite¾a, poètu detí, stavu<br />

(že<strong>na</strong>tý, slobodný) a podobne (obr. 9).<br />

Ak porovnáme histogram druhov kariet v <strong>sk</strong>upine<br />

majite¾ov s roèným príjmom 30- až 50-tisíc<br />

USD, zistíme, že majite¾ov zlatých a strieborných<br />

kariet je tu po<strong>sk</strong>romne <strong>na</strong> rozdiel od <strong>sk</strong>upiny majite¾ov<br />

s roèným príjmom <strong>na</strong>d 150-tisíc USD, ktorí<br />

o iné karty prakticky ani nejavia záujem (obr. 10).<br />

Väzby <strong>sk</strong>úmaného atribútu, v <strong>na</strong>šom prípade<br />

ide o druh kreditnej karty, si pomocou dialógového<br />

ok<strong>na</strong> Dependency Network Browser môžeme<br />

zobrazi pre názornos aj graficky (obr. 12).<br />

Pri hlbšom <strong>sk</strong>úmaní by sme zistili, že okrem<br />

roèného príjmu má z pochopite¾ných dôvodov<br />

<strong>na</strong> druh kreditnej karty vplyv aj rodinný stav (že<strong>na</strong>tí<br />

urèite vedia, o èom teraz hovoríme), poèet<br />

detí a podobne.<br />

Z doterajšieho preh¾adu by sa zdalo, že <strong>na</strong><br />

základe vhodných údajov môžeme <strong>sk</strong>úma a odha¾ova<br />

prakticky akúko¾vek, dokonca aj nezmyselnú<br />

závislos , <strong>na</strong>príklad vplyv polárnej žiary <strong>na</strong><br />

Obr. 13 Grafické znázornenie väzieb medzi objektmi, ktoré vstupujú do dátového <strong>sk</strong>ladu<br />

Obr. 10 Histogram druhov platobných kariet<br />

v <strong>sk</strong>upine zákazníkov s roèným príjmom 30- až<br />

50-tisíc USD<br />

Obr. 11 Histogram druhov platobných kariet v<br />

<strong>sk</strong>upine zákazníkov s roèným príjmom <strong>na</strong>d 150-<br />

tisíc USD<br />

Obr. 12 Grafické znázornenie väzieb<br />

Obr. 14 Grafické znázornenie väzieb medzi objektmi, ktoré vstupujú do dátového <strong>sk</strong>ladu<br />

panenstvo, všetko, samozrejme, závisí od správneho<br />

<strong>na</strong>stavenia parametrov modelu pre datamining.<br />

NÁSTROJE PRE ETL<br />

Po krátkom odboèení k dataminingu (bolo by<br />

škoda z importovaných údajov nieèo zaujímavé<br />

nevydolova ) sa <strong>na</strong> záver ešte vrá me k procesu<br />

ETL a v krátkosti predstavíme nástroj Oracle<br />

Warehouse Builder (OWB). V úvode èlánku sme<br />

už ukázali príklad importu údajov z Flat File.<br />

Podrobný opis tohto komfortného nástroja pre<br />

ETL by presiahol rozsah tohto èlánku, preto si<br />

jeho možnosti priblížime len ilustraène (obr. 13).<br />

Expanziou (podrobnejším zobrazením) jednotlivých<br />

objektov zí<strong>sk</strong>ame o nich podrobný<br />

preh¾ad (obr. 14).<br />

A<strong>na</strong>lytickým možnostiam moderných databáz,<br />

procesu business intelligence a budovaniu<br />

dátových <strong>sk</strong>ladov sa budeme venova aj v ïalšom<br />

èlánku z tohto cyklu.<br />

Literatúra<br />

[1] Chon S. Chua – Richard Green: Data Warehouse<br />

Method. Študijná literatúra firmy ORACLE. Oracle<br />

University 1999.<br />

[2] Corey, M. – Abbey, M. – Abramson, I. – Taub, B.:<br />

Oracle 8i Data Warehousing.<br />

Firemné zdroje<br />

<strong>www</strong>.microsoft.com<br />

<strong>www</strong>.oracle.com<br />

<strong>www</strong>.adastra.cz<br />

lubolacko@wa<strong>na</strong>doo.<strong>sk</strong><br />

126 PC REVUE 12/2001

VISUAL STUDIO .NET<br />

vývojové štúdio novej generácie<br />

I N F O W A R E<br />

MIROSLAV KUBOVÈÍK<br />

Microsoft pracuje <strong>na</strong> svojej vízii .NET už dos<br />

dlhé obdobie. Zatia¾ uvádzal <strong>na</strong> trh hlavne serverové<br />

produkty. Blíži sa však doba, keï uvedie <strong>na</strong><br />

trh svoj k¾úèový produkt pre vývojárov – Visual<br />

Studio .NET. Keï patríte k používate¾om Microsoft<br />

Visual Studia v.6 alebo iného vývojového<br />

prostredia <strong>na</strong> ¾ubovo¾nej platforme, iste vás zaujme<br />

súbor noviniek, ktoré pripravuje Microsoft<br />

pre programátorov vo Visual Studiu .NET. V <strong>na</strong>sledujúcich<br />

riadkoch sa dozviete základné èrty<br />

tohto oèakávaného vývojového prostredia. Autor<br />

použil verziu Visual Studio .NET Beta 2.<br />

.NET Framework<br />

Oz<strong>na</strong>èenie „.NET“ v názve nového Visual Studia<br />

nie je žiadny zatrieïovací kód. Nové VS je postavené<br />

<strong>na</strong> .NET Framework, novej výpoètovej platforme,<br />

<strong>na</strong>vrhnutej <strong>na</strong> zjednodušenie vývoja aplikácií<br />

v distribuovanom prostredí internetu. .NET<br />

Framework ponúka programátorom štandardizované,<br />

multijazykové prostredie. Pozostáva<br />

z dvoch hlavných komponentov – Common<br />

Language Runtime (CLR) a .NET Framework<br />

class library.<br />

CLR si môžete predstavi ako agenta, ktorý<br />

spravuje kód vo chvíli spustenia, po<strong>sk</strong>ytuje mu<br />

základné služby, ako sú <strong>na</strong>pr. správa pamäte,<br />

správa threadov a iné, prièom dodržiava striktnú<br />

bezpeènos a korektnos kódu. CLR sa dá opísa aj<br />

ako zväzok vlastností rôznych programovacích<br />

jazykov. Pozostáva zo systému typov, systému<br />

metadát a exekuèného systému, ktorý sa stará<br />

o beh programov. Jeho základnými elementmi sú<br />

zdrojový kód, kompilátory, „medzijazyk“ a runtime<br />

(obr. 1).<br />

Zo štruktúry elementov CLR vyplýva, že zdrojový<br />

súbor je <strong>sk</strong>ompilovaný do „medzijazyka“ –<br />

MSIL (Microsoft Intermediate Language) – inštrukènej<br />

sady nezávislej od CPU, do ktorej je<br />

program <strong>sk</strong>ompilovaný. MSIL nie je interpretovaný,<br />

je konvertovaný <strong>na</strong> strojový kód.<br />

CLR spolupracuje s programovacími jazykmi,<br />

ktoré spåòajú špecifikáciu Common Language<br />

Specification (CLS), ktorá obsahuje sadu konštrukcií<br />

a pravidiel slúžiacich ako príruèka pre<br />

autorov knižníc a kompilátorov. Ak kompilátor<br />

a knižnica tried dodržiava CLS, bude ¾ahko použite¾ná<br />

z akéhoko¾vek iného jazyka rov<strong>na</strong>ko<br />

podporujúceho CLS.<br />

Kód bežiaci v prostredí Common Language<br />

Runtime sa delí <strong>na</strong> spravovaný a nespravovaný.<br />

Spravovaný kód je <strong>na</strong>písaný <strong>na</strong> využitie vlastností<br />

CLR. Po<strong>sk</strong>ytuje „exekuènému stroju“ dostatok<br />

informácií (tzv. metadát) <strong>na</strong> bezpeèný chod<br />

programu. Oz<strong>na</strong>èenie bezpeèný v kontexte CLR<br />

z<strong>na</strong>mená, že „spoloèný jazykový runtime“ sa postará<br />

o debugovanie, interoperabilitu medzi<br />

programovacími jazykmi, správu pamäte a bezpeènos<br />

. CLR je dizajnovaný <strong>na</strong> výkon. Just-In-<br />

Time (JIT) kompilácia umožòuje všetkému spravovanému<br />

kódu spúš anie v <strong>na</strong>tívnom strojovom<br />

jazyku systému, <strong>na</strong> ktorom kód beží.<br />

Primárnym blokom aplikácií .NET Framework<br />

sú tzv. assembly – sady funkcio<strong>na</strong>lít, ktoré sú<br />

vybudované, verziované a distribuované ako<br />

jed<strong>na</strong> implementaèná jednotka, teda ako jeden<br />

alebo viac súborov. Všetky spravované typy<br />

a zdroje oz<strong>na</strong>èené ako private sú prístupné len<br />

v rámci vlastnej implementaènej jednotky. Ak sú<br />

prístupné aj mimo kódu assembly, oz<strong>na</strong>èujú sa<br />

identifikátorom shared. Assembly je samoopisná<br />

prostredníctvom integrovaného opisu – manifestu,<br />

ktorý sa <strong>na</strong>chádza v každej assembly. Práve<br />

táto samoopisná vlastnos umožòuje inštalova<br />

assembly štandardným príkazom xcopy. Zdie-<br />

Obr. 1 Elementy CLR<br />

¾ané (shared) assembly musia by doplnené bezpeènostným<br />

prvkom strong <strong>na</strong>me – kryptografickou<br />

ochranou v systéme. (Na generovanie<br />

strong <strong>na</strong>me je možné použi nástroj sn.exe<br />

z .NET Framework SDK alebo príkaz Generate<br />

strong <strong>na</strong>mes v prostredí VS .NET.) Všetky shared<br />

assembly sú explicitne inštalované do global<br />

assembly cache, v ktorej sa <strong>na</strong>chádzajú aj všetky<br />

triedy z .NET Framework Class Library.<br />

Bezpeènostný aspekt CLR je zastúpený èrtou<br />

Code Access Security (CAS). Ak sa pokúsi spravovaný<br />

kód dosta k chránenému zdroju (<strong>na</strong>pr. do<br />

Active Directory), Common Language Runtime<br />

<strong>sk</strong>ontroluje, èi administrátor garantoval danej<br />

assembly právo <strong>na</strong> prístup k chránenému zdroju.<br />

Privilégiá CAS sa dajú <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>pr. cez s<strong>na</strong>p-in<br />

Mscorcfg.msc, ktorý je súèas ou .NET Framework<br />

SDK.<br />

CLR automaticky spravuje objekty a odkazy <strong>na</strong><br />

ne, uvo¾òuje ich, keï sa už nepoužívajú. Tento<br />

automatický ma<strong>na</strong>žment pamäte eliminuje dve<br />

<strong>na</strong>jèastejšie aplikaèné chyby – memory leaks<br />

(úniky pamäte) a neplatné pamä ové referencie.<br />

Common Language Runtime sa neuzaviera ani<br />

pred používaním komponentov vytvorených<br />

v predchádzajúcej verzii Visual Studia. Interoperabilita<br />

medzi spravovaným a nespravovaným<br />

kódom umožòuje vývojárom pokraèova<br />

v používaní COM komponentov a DLL. Každý<br />

komponent COM je prístupný z .NET Framework<br />

použitím technológie Runtime Callable Wrapper<br />

(RCW). A <strong>na</strong>opak, komponenty .NET Framework<br />

sú prístupné z komponentov COM použitím technológie<br />

COM Callable Wrapper (CCW).<br />

Knižnica .NET Framework Class Library je<br />

komplexný, objektovo orientovaný súbor predpripravených<br />

tried, ktoré môžete použi <strong>na</strong> vývoj<br />

aplikácií – od commandlineových cez programy<br />

s grafickým rozhraním až po webové služby.<br />

Jadrom knižnice je <strong>na</strong>mespace systém, ktorý<br />

obsahuje bázové triedy definujúce spoloène<br />

používané hodnotové a referenèné dátové typy,<br />

udalosti a ich spracúvaèe, atribúty a výnimky<br />

spracovania. Navyše po<strong>sk</strong>ytuje služby podporujúce<br />

dátovú typovú konverziu, manipuláciu<br />

s parametrami metód, matematiku, volania<br />

vzdialených a lokálnych programov, správu<br />

aplikaèného prostredia a doh¾ad <strong>na</strong>d spravovanými<br />

a nespravovanými aplikáciami.<br />

Visual Studio .NET<br />

Nové vlastnosti Visual Studia .NET som si<br />

„o ukal“ v dostupnej BETA 2 <strong>na</strong> Windows 2000<br />

Professio<strong>na</strong>l. Komplet VS .NET pozostáva zo štyroch<br />

cédeèiek. Po spustení inštalaènej procedúry<br />

vás inštalátor (logicky) upozorní <strong>na</strong> nevyhnutnos<br />

zväèši grafické rozlíšenie aspoò <strong>na</strong><br />

800 × 600, pretože integrované vývojové prostredie<br />

VS .NET obsahuje súbor informaèných<br />

a vývojových panelov, ktorých použitie v menšom<br />

rozlíšení by bolo prakticky nemožné a neustálym<br />

rolovaním ve¾mi neefektívne.<br />

Pri inicializácii inštalaèný program deteguje<br />

stav systému a <strong>na</strong> štandardnom Windows 2000<br />

zistí, že operaèný systém nie je doplnený o runtime<br />

.NET Framework, a vyzve vás o vloženie štvrtého<br />

CD z inštalaènej sady – Windows Component<br />

Update (obsahujúceho Windows 2000 SP2, MS IE<br />

6, Windows Installer 2.0 a .NET Framework). Po<br />

aktualizácii systému si z ponúkaného obsahu<br />

Visual Studia .NET môžete vybra inštalované<br />

moduly – Language Tools (Visual Basic .NET,<br />

Visual C++ NET so šabló<strong>na</strong>mi knižníc, s nástrojmi<br />

a runtime knižnicami, novinku Visual C#),<br />

Enterprise Development Tools (Crystal Reports for<br />

VS.NET, VStudio Enterprise Templates, VStudio<br />

SDK pozostávajúce z HTML Helpu v.1.3 SDK, VC<br />

Browser Toolkitu, DIA SDK <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie debugovacích<br />

informácií z PDB súborov, VStudio A<strong>na</strong>lyzer<br />

12/2001 PC REVUE 127

I N F O W A R E<br />

Obr. 2 Integrované prostredie Visual Studia .NET<br />

Obr. 3 Server Explorer<br />

SDK a WMI Tools, vzorové príklady, Application<br />

Center Test, Visual Studio A<strong>na</strong>lyzera a Visio for<br />

VS.NET Enterprise), príklady NET Framework SDK,<br />

nástroje <strong>na</strong> redistribúciu aplikácií a serverové<br />

komponenty (Remote Debugger, VStudio A<strong>na</strong>lyzer<br />

Server, Web Development, VS6 Stored Procedure<br />

Version Control).<br />

K¾úèové vlastnosti VS .NET (obr. 2) by mali<br />

umožni vývojárom urýchli programovanie s novými<br />

vývojovými nástrojmi, rýchlo <strong>na</strong>vrhnú<br />

webové aplikácie širokého záberu (XML webové<br />

služby), vybudova middle-tier komponenty a používa<br />

nový jazyk C#. Najbadate¾nejšie zlepšenia<br />

Visual Studia sú zhmotnené do zdie¾aného integrovaného<br />

vývojové prostredia, správy okien aplikácie,<br />

súboru dizajnérov, makier a Visual Database<br />

Tools. Oproti Visual Studiu 6 bola zlepšená aj<br />

implementácia IntelliSense (automatické dopåòanie<br />

príkazov a notifikácia syntaxe) tak, aby spolupracovala<br />

nielen s kompilovate¾nými jazykmi, ale<br />

aj s HTML a XML.<br />

Súbor dizajnérov VS .NET pozostáva z Web<br />

Forms dizajnéra, Windows Forms dizajnéra, dizajnéra<br />

komponentov, databázového dizajnéra<br />

a query dizajnéra. Okrem okien známych už<br />

z predchádzajúcej verzie sa v novom štúdiu<br />

stretnete aj s oknom Solution Explorer (obsah<br />

aktuálneho projektu), podstatne bohatším toolboxom<br />

a oknom Server Explorer (zdroje <strong>na</strong><br />

vybranom poèítaèi) (obr. 3).<br />

Keïže som obèas nútený vyprodukova programy<br />

aj pre Windows 9x, zaujímalo ma, aký má<br />

VS .NET vz ah k týmto pomaly zastarávajúcim<br />

Windows. Používa nové Visual Studio bude<br />

možné iba <strong>na</strong> Windows NT4/2000/XP. Windows<br />

95, Windows 98 a Windows Millennium Edition<br />

(Windows Me) nebudú podporované pre dizajn<br />

aplikácií VS .NET, budú však podporované ako<br />

cie¾ové platformy spúš ania kódu vytvoreného<br />

vo Visual Studiu .NET. Odporúèanými systémovými<br />

požiadavkami pripravovaného „vývojového<br />

štúdia“ sú Pentium III 600 MHz, Windows 2000<br />

Professio<strong>na</strong>l s 128 MB RAM (alebo Windows 2000<br />

Server s 256 MB RAM), grafická karta s High<br />

Color farbami a rozlíšením 1024 × 768, 500 MB<br />

<strong>na</strong> systémovom di<strong>sk</strong>u a 2,5 GB <strong>na</strong> inštalaènom<br />

di<strong>sk</strong>u (pod¾a spôsobu inštalácie dokumentácie<br />

MSDN), CD-ROM alebo DVD.<br />

Visual Basic .NET<br />

Najpoužívanejší jazyk Visual Studia – Visual<br />

Basic – je už takisto, a nie náhodou, oz<strong>na</strong>èený<br />

ako .NET. Vo svojej novej verzii prináša vývojármi<br />

<strong>na</strong>jžiadanejšie vlastnosti, ako sú dedenie,<br />

štruktúrované spracovanie výnimiek v preh¾adnom<br />

prostredí, prièom dáva vývojárom prístup aj<br />

k systémovým úrovniam <strong>na</strong>ïalej pri dodržaní<br />

myšlienky rýchleho vývoja – RAD (Rapid Application<br />

Development).<br />

Architektúra VB .NET je postavená <strong>na</strong> .NET<br />

Framework, èo z<strong>na</strong>mená, že vývojári používajúci<br />

Visual Basic .NET majú priamy prístup k bohatému<br />

súboru unifikovaných knižníc po<strong>sk</strong>ytujúcich<br />

podporu pre bezpeènos , threading, XML, ADO<br />

.NET a ASP .NET pre webové služby a aplikácie.<br />

Použitie in-place menu editora zjednodušuje<br />

tvorbu štandardných a kontextových menu<br />

programov. Visual Inheritance umožòuje opätovne<br />

použi už <strong>na</strong>vrhnuté formuláre v ïalších<br />

projektoch. Výsledkom všetkých zlepšení je modernizovaný,<br />

zjednodušený Visual Basic – RAD<br />

nielen pre prostredie Windows, ale aj pre web.<br />

Pri tvorbe VB .NET neobišiel Microsoft ani<br />

úpravy a doplnenie samotného jazyka. VB .NET<br />

obsahuje typ Module ako ekvivalent k modulom<br />

bas. Modul je špeciálny typ triedy, ktorý nemôže<br />

by použitý <strong>na</strong> vytvorenie objektov. Èasto<br />

používaný príkaz Set je <strong>na</strong>hradený príkazom<br />

Dim. V novej verzii VB sa objavuje špeciálny typ<br />

spravovanej triedy delegate, ktorý umožòuje<br />

pracova s typovo ošetrenými odkazmi <strong>na</strong> funkcie.<br />

Multicast delegate potom predstavuje kolekciu<br />

odkazov <strong>na</strong> funkcie:<br />

Dim d1, d2, d3 As Delegate1<br />

d1 = AddressOf Sub1<br />

d2 = AddressOf Sub2<br />

' vytvor d3, ktora je d1 a d2<br />

d3 = CType(System.Delegate.Combine(d1, d2),<br />

Delegate1)<br />

d3("Delegate umožòuje <strong>sk</strong>ombinova dve funkcie<br />

do jednej")<br />

Novým formulárovým balíkom sú vo VB .NET<br />

komponenty Windows Forms, ktoré umožòujú<br />

tvori aplikácie Windows použitím komplexného<br />

používate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania, zabudovaného v operaènom<br />

systéme. Tým, že triedy Windows Forms<br />

sú súèas ou .NET Framework Class Library, je<br />

možné ich použi v akomko¾vek jazyku podporujúcom<br />

platformu .NET (teda aj v novom jazyku<br />

C#). Dizajnér<strong>sk</strong>a plocha Windows Forms je použitá<br />

<strong>na</strong> vizuálny návrh formulára s komponentmi.<br />

Jednou z k¾úèových vlastností Windows Forms<br />

je Visual inheritance. Keby <strong>na</strong>pr. vaša organizácia<br />

mala definovaný štandardizovaný základný formulár,<br />

ktorý by obsahoval položky ako podnikové<br />

logo, nástrojová lišta, mohol by tento formulár<br />

by pomocou dediènosti použitý vývojárom a dostatoène<br />

rozšírený tak, aby spåòal požiadavky aplikácie.<br />

Tvorca základného formulára môže pritom<br />

špecifikova , ktoré elementy môžu by rozšírené<br />

a ktoré musia zosta nezmenené.<br />

Aplikácie Windows Forms využívajú výhody<br />

grafického rozhrania GDI+ po<strong>sk</strong>ytujúceho bohatšiu<br />

kontrolu obrázkov vrátane podpory viacerých<br />

formátov grafiky, možnosti manipulovania<br />

s konzistenciou gradientov, double-bufferingu,<br />

použitia udalosti OnPaint a transparentných a vrstvených<br />

okien, prístupných vo Windows 2000/XP.<br />

Vlastnosti IDE, ako sú Menu Designer, Control<br />

Anchoring (ukotvenie komponentu do formulára)<br />

a nové komponenty v toolboxe, umožòujú <strong>na</strong>vrhova<br />

formuláre s vysokou presnos ou a komplexnos<br />

ou. Ve¾ký <strong>sk</strong>ok vpred urobil aj Server<br />

Explorer. Jeho okno ukazuje všetky zdroje poèítaèa<br />

vrátane databáz, message queues a ïalších<br />

serverových elementov. Isté typy zdrojov môžete<br />

zo Server Explorera prida do dizajnérov Visual<br />

Studia. Po pridaní serverového komponentu VS<br />

NET automaticky vytvorí komponent, ktorý<br />

odkazuje <strong>na</strong> špecifikovaný zdroj. Môžete si <strong>na</strong>pr.<br />

vybra front správ a prida ho do component<br />

dizajnéra. Visual Studio vytvorí komponent<br />

Message Queue, ktorý odkazuje <strong>na</strong> špecifikovaný<br />

front. Server Explorer je možné použi aj <strong>na</strong> niektoré<br />

administratívne úlohy – štartovanie, zastavenie,<br />

spustenie služieb.<br />

V prípade, že sa pustíte do programovania serverového<br />

komponentu, Visual Studio .NET vám<br />

ponúkne „toolbox“ s komponentmi bez grafic-<br />

128 PC REVUE 12/2001

I N F O W A R E<br />

kého rozhrania, <strong>na</strong>pr. Event Log (komponent <strong>na</strong><br />

zapisovanie správ do databázy udalostí), Performance<br />

Counter (èítaè výkonu ako pri Performance<br />

monitore), Directory Watcher (sledovanie zmien<br />

v Active Directory), FileSystemWatcher (sledovanie<br />

zmien v súborovom systéme).<br />

Projekty vytvorené v predchádzajúcej verzii Visual<br />

Basicu sa po otvorení vo VS .NET automaticky<br />

prekonvertujú nástrojom upgrade tool <strong>na</strong> projekty<br />

VB .NET. Keïže však Visual Basic .NET nie je stopercentne<br />

kompatibilný s Visual Basicom v.6.0, vytvára<br />

upgrade tool poèas konverzie záz<strong>na</strong>m, v ktorom<br />

nájdete informácie o kóde, ktorý bude treba<br />

dodatoène upravi manuálne.<br />

Aplikácie vytvorené vo VB .NET (a aj v ostatných<br />

jazykoch VS .NET) sa distribuujú cez inštalaèné projekty,<br />

založené <strong>na</strong> kabinetoch (CAB) alebo <strong>na</strong><br />

Windows Installeri v. 2.0.<br />

ASP .NET<br />

Po Active Server Pages (ASP), ktorý pracuje ako web<br />

server runtime, prichádza Microsoft s ASP .NET –<br />

kompletne prepísanou implementáciou dy<strong>na</strong>mických<br />

stránok, ktorá odde¾uje výstup HTML od programovej<br />

logiky použitím èrty code-behind (t. j. kód umiestnený<br />

<strong>na</strong> inom mieste). Medzi domi<strong>na</strong>ntné zlepšenia ASP<br />

.NET patrí podpora Web Forms – webových formulárov<br />

podporujúcich drag & drop návrh formulárov<br />

použitím predpripravených komponentov.<br />

Štandardná stránka Web Forms pozostáva z Web<br />

Form „hypertextového“ súboru obsahujúceho vizuálnu,<br />

<strong>na</strong> XML založenú, reprezentáciu stránky<br />

(HTML, WML, XML atï.) a zo zdrojového súboru<br />

s kódom <strong>na</strong> spracovanie udalostí. Obidva súbory sú<br />

uložené <strong>na</strong> serveri, kde sa generujú webové stránky<br />

Obr. 4 MS Mobile<br />

Explorer<br />

odosielané klientovi. Stránky môžu by generované<br />

v „èistom“ HTML 3.2, vïaka èomu sa dajú prezera<br />

<strong>na</strong> každej platforme, alebo môžu využíva špeciálne<br />

vlastnosti vybraného prehliadaèa. V zoz<strong>na</strong>me predpripravených<br />

komponentov Web forms figurujú<br />

<strong>na</strong>pr. AdRotator (zobrazovanie sekvencií obrázkov),<br />

kalendár, LinkButton (s funkcio<strong>na</strong>litou ako Button,<br />

ale so vzh¾adom hyperlinky), ImageButton (tlaèidlo<br />

so vzh¾adom obrázka), Panel (kontajner pre iné komponenty),<br />

DataList (<strong>na</strong> zobrazovanie dátových informácií<br />

v tabu¾ke s možnos ou ich editovania) a Data-<br />

Grid (komponent prepojený <strong>na</strong> dáta v podobe formulára<br />

s možnos ou editovania a triedenia).<br />

ASP.NET má <strong>na</strong>vyše širšiu paletu autentifikácií –<br />

Windows (autentifikácia založená <strong>na</strong> IIS 5), Forms<br />

(formulárová autentifikácia), None (žiad<strong>na</strong> autentifikácia)<br />

a Passport (použitím MS Passport Service).<br />

Autentifikácia Forms je založená <strong>na</strong> vygenerovaní<br />

cookies po pozitívnej autentifikácii používate¾a voèi<br />

autentifikaènému zdroju, prièom sa dá <strong>na</strong>stavi , èi sa<br />

má cookie uloži <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> klienta alebo sa vygeneruje<br />

vždy nové. Po úspešnej autentifikácii sa zistí, èi má<br />

klient právo èíta požadovanú stránku – prebehne<br />

autorizácia. V konfiguraènom súbore aplikácie –<br />

web.config – sa dá urèi , èi môže používate¾ špecifikované<br />

stránky èíta . Používate¾ov je <strong>na</strong> úèely autorizácie<br />

možné zgrupova do „rolí“.<br />

ASP .NET podporuje session ma<strong>na</strong>žment pre webové<br />

farmy (ukladanie stavov – sessions) a podporuje<br />

aj automatické reštarty svojej služby v špecifikovaný<br />

èas. Pôvodná verzia ASP obsahovala súbor objektov,<br />

ktoré sprostredkovali spojenie medzi bežiacim<br />

ASP <strong>sk</strong>riptom a serverom, <strong>na</strong> ktorom boli spustené<br />

– Server, Application, Session, Request a Response.<br />

ASP .NET obsahuje podobné objekty, aktualizované<br />

a zdoko<strong>na</strong>lené. Server, Application a Session<br />

sú už èas ou bázovej triedy System.Web.Services.<br />

WebService. Do triedy bol doplnený objekt User,<br />

používaný pri bezpeènej autorizácii. Objekty Request<br />

a Response boli presunuté do novej podtriedy Context.<br />

Na pomoc vývojárom „tenkých“ klientov Microsoft<br />

vytvoril Mobile Internet Toolkit (predtým <strong>na</strong>zývaný<br />

.NET Mobile Web SDK) spolupracujúci s Visual<br />

Studiom .NET. Pomocou neho môžete <strong>na</strong> tvorbu<br />

mobilných (WAP-ových) aplikácií použi vizuálny<br />

dizajnér s „mobilnými“ komponentmi Mobile Web<br />

Forms. Ak si ešte k tomu<br />

z internetu stiahnete simulátor<br />

Microsoft Mobile<br />

Explorer, máte k dispozícii<br />

komfortné prostredie<br />

<strong>na</strong> vývoj mobilných aplikácií<br />

(obr. 4).<br />

Prispôsobivos interpretácie<br />

„mobilných“ stránok<br />

je zabezpeèená tým,<br />

že keï si podporované<br />

mobilné zariadenie vyžiada<br />

mobilný Web Form,<br />

stránka a jej komponenty<br />

automaticky zariadenie<br />

identifikujú a vyprodukujú<br />

wml stránku zodpovedajúcu<br />

schopnostiam zariadenia.<br />

Medzi doteraz<br />

otestovanými zariadeniami<br />

v MS Mobile Internet Toolkite figurujú <strong>na</strong>pr.<br />

Pocket PC, Sony CMD-z5, Mitsubishi T250, Nokia<br />

7110, Sprint Touchpoint, Samsung Touchpoint a simulátory<br />

pre Phone.com UP 4.0.<br />

n<br />

12/2001 PC REVUE 129

I N T E R N E T<br />

Vytvárame WWW stránky / 3. èas<br />

Vítam vás pri tretej èasti nášho seriálu<br />

o vytváraní WWW stránok v jazyku HTML.<br />

O èom bude? Ukážeme si prácu s <strong>na</strong>dpismi,<br />

vytvoríme zoz<strong>na</strong>my s odrážkami a vysvetlíme<br />

jednu z <strong>na</strong>jdôležitejších vecí –<br />

tvorbu hypertextových odkazov.<br />

Práca s <strong>na</strong>dpismi<br />

V predchádzajúcej èasti sme si vysvetlili,<br />

ako meni ve¾kos <strong>na</strong>dpisov pomocou tagov<br />

, , , , ,<br />

. Ako ste si urèite všimli, <strong>na</strong>dpisy sú<br />

vždy zarovnávané v¾avo. Teraz si ukážeme,<br />

ako ich zarov<strong>na</strong> v¾avo (left), vpravo<br />

(right), <strong>na</strong> stred (center) a do bloku (justify).<br />

So zarovnávaním do bloku (justify) sa<br />

nestretávame <strong>na</strong> ve¾kom množstve stránok,<br />

pretože bolo zavedené až štandardom<br />

HTML 4.0 a vie o òom len málo ¾udí.<br />

Tu sú príklady <strong>na</strong> zarovnávanie:<br />

v¾avo<br />

v¾avo<br />

vpravo<br />

vpravo<br />

<strong>na</strong> stred<br />

<strong>na</strong> stred<br />

do bloku<br />

do bloku do bloku do bloku do bloku<br />

Nadpisy majú ešte jednu výhodu. Automaticky<br />

pred nimi a za nimi <strong>na</strong>sleduje prechod<br />

<strong>na</strong> nový riadok.<br />

Príklad:<br />

prvý riadok <strong>na</strong>dpis <br />

druhý riadok<br />

Ukážka:<br />

prvý riadok<br />

<strong>na</strong>dpis<br />

druhý riadok<br />

Ako sme už uviedli v predchádzajúcej<br />

èasti, s <strong>na</strong>dpismi treba zaobchádza ve¾mi<br />

opatrne a <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>dpis treba použi<br />

pre lepšiu preh¾adnos <strong>na</strong> stránke iba<br />

raz – ako názov stránky.<br />

To¾ko <strong>na</strong>dpisy a teraz prejdime k zoz<strong>na</strong>mom.<br />

Èíslovaný zoz<strong>na</strong>m<br />

Èíslovaný zoz<strong>na</strong>m sa uvádza tagom <br />

(ordered list) a ukonèuje . Položky<br />

v tomto zoz<strong>na</strong>me sa uvádzajú tagom<br />

. Každá položka v tomto zoz<strong>na</strong>me je<br />

oz<strong>na</strong>èená èíslom alebo písmenom.<br />

Príklad:<br />

<br />

raz<br />

dva<br />

tri<br />

<br />

Výsledok príkladu:<br />

1. raz<br />

2. dva<br />

3. tri<br />

Ako vidíme <strong>na</strong> výsledku príkladu, všetky<br />

položky zoz<strong>na</strong>mu sú oz<strong>na</strong>èené èíslami.<br />

Oz<strong>na</strong>èovanie položiek v zoz<strong>na</strong>me môžeme<br />

definova parametrom TYPE pod¾a tejto<br />

tabu¾ky:<br />

TYPE=A ve¾ké písmená (A, B, C ...)<br />

TYPE=a malé písmená (a, b, c ...)<br />

TYPE=I ve¾ké rím<strong>sk</strong>e èíslice (I, II, III ...)<br />

TYPE=i malé rím<strong>sk</strong>e èíslice (i, ii, iii ...)<br />

TYPE=1 arab<strong>sk</strong>é èíslice (1, 2, 3 ...)<br />

Predvolene sú položky v tabu¾ke èíslované<br />

od prvého èísla (písme<strong>na</strong>). Ak chceme èíslova<br />

<strong>na</strong>príklad od tretieho písme<strong>na</strong> abecedy,<br />

použijeme parameter START s hodnotou<br />

3.<br />

Príklad:<br />

<br />

raz<br />

dva<br />

tri<br />

<br />

Výsledok vyzerá takto:<br />

c. raz<br />

d. dva<br />

e. tri<br />

Vysvetlenie: položky v zoz<strong>na</strong>me sú oz<strong>na</strong>èované<br />

písme<strong>na</strong>mi, pretože parameter<br />

TYPE je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> a., položky sú z<strong>na</strong>èené<br />

od písme<strong>na</strong> c, pretože parameter<br />

START je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> 3 a c je tretie písmeno<br />

abecedy.<br />

Neèíslovaný zoz<strong>na</strong>m<br />

Neèíslovaný zoz<strong>na</strong>m sa líši od èíslovaného<br />

<strong>na</strong>jmä tým, že sa uvádza tagom <br />

(UL=unnumbered list) a konèí . Položky<br />

sú takisto uvádzané tagom .<br />

Príklad:<br />

<br />

raz<br />

dva<br />

tri<br />

<br />

Výsledok:<br />

l raz<br />

l dva<br />

l tri<br />

Aj pri neèíslovanom zoz<strong>na</strong>me môžeme<br />

použi parameter TYPE. Pri tomto zoz<strong>na</strong>me<br />

je možné použi tieto hodnoty:<br />

l TYPE=disc - plné kolie<strong>sk</strong>o<br />

TYPE=circle - prázdne kolie<strong>sk</strong>o<br />

°<br />

n TYPE=square - štvorec<br />

Vnorené zoz<strong>na</strong>my<br />

Èíslované zoz<strong>na</strong>my môžeme ¾ubovo¾ne<br />

kombinova . Môžeme <strong>na</strong>príklad vnori<br />

èíslovaný do neèíslovaného zoz<strong>na</strong>mu.<br />

Dostaneme kombináciu èíslovaných a neèíslovaných<br />

položiek.<br />

Príklad:<br />

<br />

Prvá èíslovaná položka<br />

<br />

neèíslovaná<br />

ïalšia neèíslovaná<br />

<br />

Druhá èíslovaná položka<br />

Tretia<br />

Štvrtá rozvetvená<br />

<br />

<strong>na</strong> prvú<br />

druhú<br />

a tretiu položku<br />

<br />

<br />

Výsledok príkladu:<br />

1. Prvá èíslovaná položka<br />

° neèíslovaná<br />

ïalšia neèíslovaná<br />

°<br />

2. Druhá èíslovaná položka<br />

3. Tretia<br />

4. Štvrtá rozvetvená<br />

a. <strong>na</strong> prvú<br />

b. druhú<br />

c. a tretiu položku<br />

Upozornenie: Všetky tagy sú párové,<br />

preto by sme nemali zabúda <strong>na</strong> ich uzatváranie.<br />

Hypertextové odkazy<br />

Hypertextové odkazy sú jedným z <strong>na</strong>jdôležitejších<br />

prvkov webových stránok. Ich<br />

základom je element (anchor – kotva).<br />

Základná štruktúra hypertextového<br />

odkazu je takáto:<br />

názov<br />

odkazu<br />

Text súbor, <strong>na</strong> ktorý sa odkazuje <strong>na</strong>hradíme<br />

názvom súboru, <strong>na</strong> ktorý odkazuje.<br />

Ak je to súbor s príponou HTM,<br />

HTML, ASP, PHP alebo podobnou, otvorí<br />

sa daný súbor v okne prehliadaèa. Ak je to<br />

súbor iného typu, prehliadaè ponúkne<br />

spustenie alebo uloženie tohto súboru<br />

alebo spustí aplikáciu, ku ktorej je daný<br />

typ súboru asociovaný.<br />

Text názov odkazu <strong>na</strong>hradíme slovom<br />

alebo vetou, ktorú má používate¾ vidie<br />

v prehliadaèi.<br />

Príklad:<br />

<br />

tento odkaz<br />

Výsledok:<br />

tento odkaz<br />

Tento odkaz nás zavedie <strong>na</strong> stránku nášho<br />

èasopisu. Neodkazuje <strong>na</strong> konkrétny súbor,<br />

preto bude h¾ada súbor index alebo default.<br />

Môžeme vytvori aj odkaz priamo <strong>na</strong><br />

súbor <strong>na</strong> serveri.<br />

Príklad:<br />

Tipy a Triky pre<br />

Windows<br />

Výsledok:<br />

Tipy a Triky pre Windows<br />

Tento odkaz nás zavedie <strong>na</strong> stránku servera<br />

<strong>www</strong>.tipyatriky.<strong>sk</strong> so zameraním <strong>na</strong><br />

tipy a triky pre Windows.<br />

Nabudúce<br />

Do <strong>na</strong>sledujúcej èasti seriálu si môžete<br />

precvièi tvorbu zoz<strong>na</strong>mov, ich vnáranie<br />

a tvorbu hypertextových odkazov. V ïalšej<br />

èasti si povieme podrobnejšie o odkazoch<br />

a o obrázkoch.<br />

Igor Kulman<br />

130 PC REVUE 12/2001

Reklama <strong>na</strong> internete zadarmo<br />

FORMÁLNE SPÔSOBY:<br />

1. Vyh¾adávaèe<br />

O tejto téme sa popísalo, myslím si, už<br />

dos , ale v <strong>sk</strong>ratke sa nevyhneme ani tejto<br />

èasti reklamy, keïže je ve¾mi dôležitá. Mal<br />

by to by váš prvý krok, ktorý spravíte pri<br />

propagácii svojej stránky. Propagácia v<br />

tomto bode pozostáva z dvoch èastí.<br />

a) Registrácia v katalógových vyh¾adávaèoch<br />

Na každom vyh¾adávaèi nájdete formulár,<br />

cez ktorý si môžete zadarmo zaregistrova<br />

vašu stránku. Nejde o niè zložité, ale pár<br />

rád nezaškodí ani tu:<br />

– Názov stránky <strong>na</strong>píšte ve¾kými písme<strong>na</strong>mi.<br />

Bude sa lepšie vyníma medzi kopou<br />

odkazov.<br />

– Zvo¾te vhodný opis vašej stránky, použite<br />

slová, ktoré sú h¾adané. Samozrejme,<br />

mali by súhlasi s orientáciou vašej<br />

stránky.<br />

– Po úspešnom zaregistrovaní otestujte<br />

vyh¾adávaním vašu stránku. Èi sa odkaz<br />

<strong>na</strong> òu zobrazí medzi prvými alebo je až <strong>na</strong><br />

konci. Väèši<strong>na</strong> služieb dovo¾uje ne<strong>sk</strong>oršiu<br />

editáciu, takže sa môžete s tým pohra . Aj<br />

KOMENTÁR: /dev/null/004<br />

keï sa dos di<strong>sk</strong>utuje o predávaní pozícií<br />

odkazov, nemusí to by až také hrozné.<br />

Raz sa mi podarilo „opísa “ stránku tak,<br />

že po zadaní slova „linux“ do istého nemenovaného<br />

vyh¾adávaèa sa mi odkaz<br />

zobrazil ako prvý. Aj keï to bola iba moja<br />

homepage.<br />

b) Tvorba stránok pre fulltextové vyh¾adávaèe<br />

Každý, kto tvorí stránky HTML, pozná aj<br />

metatagy. V nich je potrebné takisto ve¾mi<br />

pozorne vybera slová a opis stránky, ne<strong>sk</strong>ôr<br />

aj overova vo fulltextových vyh¾adávaèoch.<br />

Pre akú-takú existenciu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>/cz internete<br />

je potrebné svoju stránku registrova<br />

aspoò v týchto vyh¾adávaèoch: <strong>www</strong>.<br />

zoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.szm.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.best.<strong>sk</strong>,<br />

<strong>www</strong>.box.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.hladaj.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.atlas.<br />

<strong>sk</strong> (cz), <strong>www</strong>.centrum.<strong>sk</strong> (cz), <strong>www</strong>.<br />

quick.cz a mnohých ïalších. Pre fulltext tu<br />

máme <strong>na</strong>jkvalitnejší a hojne používaný<br />

<strong>www</strong>.GOOGLE.com; zahranièné nie sú až<br />

také podstatné, ale pokia¾ svoju stránku<br />

orientujete aj tým smerom, je dobré registrova<br />

sa aj tam.<br />

Pred koncom roka prebieha zaujímavá<br />

di<strong>sk</strong>usia. Tvorí sa štátny rozpoèet. Je to<br />

hra podobná, ako keï myšièka varila<br />

kašièku – tomu dala, tomu dala a <strong>na</strong> tých<br />

malých a slabých sa ako obyèajne nedostane.<br />

Len miesto tej kašièky lietajú<br />

desiatky a stovky miliónov korún. Stalo<br />

sa pomaly tradíciou, že malí a slabí sú<br />

stále tí istí – školstvo, zdravotníctvo a pár<br />

im podobných. Málokomu prekáža, že<br />

<strong>na</strong>ša polícia stále píše <strong>na</strong> písacích strojoch<br />

ako v èasoch c. k. mo<strong>na</strong>rchie, že<br />

poèítaè sa dostane do policajných kancelárií,<br />

len ak sa náhodou vyšetruje podozrenie<br />

z trestnej èinnosti niekoho poriadne<br />

prominentného, kto sa potom z¾utuje<br />

a dá príkaz uvo¾ni mimoriadne fondy.<br />

Málokomu prekáža, že asistent <strong>na</strong> vysokej<br />

škole by teoreticky mal vyži z platu,<br />

za ktorý by nikoho pracujúceho manuálne<br />

s lopatou ani ne<strong>na</strong>padlo kopa výkop.<br />

V rozpoète jednoducho chýbajú prachy.<br />

Chronicky a dlhodobo.<br />

Pritom existuje ve¾a možností <strong>na</strong> úsporu<br />

prostriedkov štátneho rozpoètu. Napríklad<br />

taký nákup softvéru. Prakticky celá<br />

štát<strong>na</strong> správa používa proprietárny softvér,<br />

poènúc operaèným sytémom, poštovými<br />

klientmi a kancelár<strong>sk</strong>ymi aplikáciami<br />

konèiac. Nevidím žiadny rozumný dôvod,<br />

preèo by štát<strong>na</strong> správa mala používa softvér,<br />

za ktorý treba zaplati peniazmi vybranými<br />

od daòových poplatníkov, pokia¾<br />

existuje porov<strong>na</strong>te¾né softvérové riešenie,<br />

za ktoré plati netreba. Preèo by sa <strong>na</strong><br />

ministerstvách, okresných, kraj<strong>sk</strong>ých èi<br />

obecných úradoch nemohol používa<br />

Linux a StarOffice? Úspory by urèite neboli<br />

malé. Veï ide o tisíce a tisíce licencií. Ak<br />

sa tieto lacné alter<strong>na</strong>tívy nepoužívajú,<br />

nejde o niè iné ako o bohapusté plytvanie.<br />

Ale ako sa hovorí, zo štátneho rozpoètu<br />

krv nepoteèie. Platilo to za socializmu,<br />

platí to aj teraz.<br />

No <strong>na</strong> zázraky, existenciu <strong>na</strong>dprirodzených<br />

bytostí a ochotných úradníkov<br />

veria v dnešnej dobe už len tí <strong>na</strong>jväèší<br />

optimisti, prípadne tí <strong>na</strong>jmenej informovaní.<br />

Možno ešte existuje i<strong>sk</strong>ierka nádeje<br />

– <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa zvolebnieva. Strany sa<br />

po dlhom èase idú opä raz pretrhnú<br />

v dojímavej starostlivosti o obèa<strong>na</strong>. ANO,<br />

SMER je urèený – pravicoví, stredoví a ¾avicoví<br />

tlèhubovia zaèí<strong>na</strong>jú predstavova<br />

svoje predvolebné s¾uby (rozumej vzdušné<br />

zámky po vo¾bách). Možno by nebolo<br />

od veci týmto <strong>na</strong>teraz dojemne starostlivým<br />

a dobromyse¾ným ujom a tetám<br />

vnuknú jednu nechutne kacír<strong>sk</strong>u myšlienku.<br />

Myšlienku prija zákon o povinnom<br />

používaní open source softvéru,<br />

pokia¾ predstavuje porov<strong>na</strong>te¾né riešenie<br />

s proprietárnym. Keby náhodou títo ujovia<br />

a tety nevedeli o open source, to niè,<br />

majú predsa fondy <strong>na</strong> asistentov. Neverím,<br />

že keby investovali pár korún do<br />

konzultácie s niekým zo SKLUG-u, nieèo<br />

by sa <strong>na</strong> nich ne<strong>na</strong>lepilo. Možnos prija<br />

spomí<strong>na</strong>ný zákon tu je. Lenže kto z politikov<br />

už èíta PC REVUE? Možno keby sa<br />

tento výlev nejako objavil <strong>na</strong> správnom<br />

stole, ako sa to obèas u nás stáva...<br />

Hádam by sme sa to potom mohli dozvedie<br />

aj z televízie alebo z novín (to závisí<br />

od lokalizácie stola) a tajomne sa pri tom<br />

usmieva ...<br />

Peter Kováè<br />

2. Reklamné/bannerové systémy<br />

Na internete existuje dos vo¾ných (free)<br />

reklamných systémov. Ide vlastne o to, že<br />

<strong>na</strong> svojej stránke budete zobrazova banner<br />

niekoho iného a za to sa váš banner<br />

bude ukazova <strong>na</strong> iných stránkach. Dnešné<br />

reklamné systémy sú z<strong>na</strong>ène prepracované,<br />

rozdelené do rôznych <strong>sk</strong>upín, môžete<br />

ma v nich rôzne typy èlenstva, kvalitné<br />

cielenie reklamy (môžete si vybra ,<br />

v akej <strong>sk</strong>upine stránok sa vaša reklama<br />

bude zobrazova – technika, autá, zábava...).<br />

Medzi <strong>na</strong>jznámejšie a <strong>na</strong>jkvalitnejšie<br />

patria systémy <strong>www</strong>.bilboard.cz, <strong>www</strong>.<br />

mr.linx.cz.<br />

3. Mailové konferencie<br />

Vcelku rozumné je posla oznámenie<br />

o vzniku vašej stránky do rôznych mailových<br />

konferencií. Ale POZOR! Môže to<br />

dos zaváòa spamom. Preto si <strong>na</strong> to dajte<br />

dobrý pozor. Môžete si tým, <strong>na</strong>opak, privola<br />

<strong>sk</strong>azu, a nie dobrú reklamu. (Niekto<br />

však povedal, že aj negatív<strong>na</strong> reklama je<br />

reklama.) V podstate odporúèam oznámenia<br />

posiela iba <strong>na</strong> konferencie, ktoré<br />

súvisia s vašou stránkou. Teda ak <strong>na</strong> stránke<br />

zverejòujete èlánky, návody, rady o Linuxe,<br />

pošlite ju <strong>na</strong> linuxovú konferenciu<br />

s odkazom, že aj tu sa dá nájs dobrý študijný<br />

materiál. To isté platí aj o programovaní,<br />

za<strong>sk</strong>lievaèoch (nemyslím tým<br />

oknárov), záhradníkoch a podobných ¾uïoch<br />

s problémami. Ako odstrašujúci príklad<br />

by som uviedol jeden mail, ktorý prišiel<br />

do konferencie o programovaní v PHP<br />

s odkazom <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlepšie predajne bazénov.<br />

Ale ak sa <strong>na</strong> to pozriete bližšie, zistíte, že<br />

to nebol až taký zlý ah, keï sa o tom<br />

zmieòujem aj tu a robím tomu reklamu.<br />

Ale to som sa už zacyklil :-).<br />

MENEJ FORMÁLNE AŽ BIZARNÉ<br />

SPÔSOBY:<br />

1. Odkazy + spriatelené weby<br />

Ïalším ve¾mi dobrým zdrojom sú obyèajné<br />

odkazy <strong>na</strong> iných stránkach, aj tých<br />

menej kvalitných. Môžete si všimnú , že<br />

takmer každá homepage má sekciu links.<br />

Táto sekcia býva spravidla <strong>na</strong>j<strong>na</strong>vštevovanejšia<br />

a ve¾mi ob¾úbená. (Preto je <strong>sk</strong>oro <strong>na</strong><br />

každej stránke.) Môžete teda posla maily<br />

svojim priate¾om (nepriate¾om), nech si<br />

pridajú odkaz aj <strong>na</strong> vašu stránku. Ak je<br />

vaša stránka dobrá, èasom sa zaènú odkazy<br />

<strong>na</strong> takýchto stránkach objavova samy.<br />

Ale pomôc tomu môžete vždy.<br />

Ïalším spôsobom, ako svoju stránku<br />

viac zvidite¾ni , je spoji sa s inými stránkami<br />

a vytvori tzv. spriatelené stránky.<br />

Urèite každý z vás už videl <strong>na</strong> rôznych<br />

weboch lištu (väèšinou býva úplne hore),<br />

<strong>na</strong> ktorej sú odkazy <strong>na</strong> 3 – 5 stránok s podobným<br />

orientovaním, majite¾om a pod.<br />

Ak vaša stránka figuruje <strong>na</strong> lište nejakého<br />

renomovaného servera, môžete si by istí,<br />

že návštevnos prudko stúpne.<br />

I N T E R N E T<br />

3. Nenásilná propagácia <strong>na</strong> známych<br />

serveroch<br />

Úplne <strong>na</strong>jlepšou a nenásilnou reklamou<br />

vašej stránky však je, keï sa o nej zmienia<br />

v èlánku, novinkách, di<strong>sk</strong>usiách <strong>na</strong> dobrom<br />

a hojne <strong>na</strong>vštevovanom serveri. Aj<br />

v tomto prípade sa dá tomu dopomôc ,<br />

ak redaktorovi pošlete avízo, že <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.mojastranka.<strong>sk</strong> je perfektný èlánok<br />

o antraxe :-) a on môže <strong>na</strong> to upozorni<br />

<strong>na</strong>pr. v newsoch, flashoch èi dokonca<br />

v èlánku. V priebehu nieko¾kých dní si to<br />

môže pozrie až 3000 – 10 000 ¾udí, èo<br />

nie je zas tak málo. Samozrejme, istým<br />

predpokladom už musí by kvalita stránky.<br />

Aby sa o nej vôbec niekto zmienil.<br />

4. Vlastné propagovanie (sig<strong>na</strong>túra...)<br />

Povinnos ou každého webmastera by<br />

mala by sig<strong>na</strong>túra (podpis) pod každým<br />

mailom s odkazom <strong>na</strong> vašu stránku.<br />

Takisto dos pomôže, keï sa sem-tam<br />

pozriete <strong>na</strong> nejakú di<strong>sk</strong>usiu, kde <strong>na</strong> riešenie<br />

problému odporuèíte vašu stránku.<br />

Možností je ve¾a, len treba popremýš¾a .<br />

Ako sa hovorí, ten, kto nemá v hlave, musí<br />

ma hlboko do vrecka. Nám múdrejším<br />

staèí pár šestákov :-).<br />

Nakoniec by som rád podotkol, že nie<br />

reklama èi obal <strong>na</strong> internete predáva. Na<br />

internete je konkurencia vzdialená <strong>na</strong><br />

jedno kliknutie myšou. Takže keï <strong>na</strong> vašu<br />

stránku návštevník zavíta, je potrebné<br />

postara sa o to, aby sa aj vrátil. Ináè vám<br />

nepomôžu ani drahé bannery <strong>na</strong> <strong>na</strong>jfrekventovanejších<br />

serveroch. Takisto základom<br />

je vytvorenie dobrého me<strong>na</strong> stránky.<br />

Keï sa vaša stránka bude spomí<strong>na</strong> v di<strong>sk</strong>usiách,<br />

jeden ju bude odporúèa druhému...<br />

To je tá <strong>na</strong>jlepšia reklama. Ale to je<br />

už z iného súdka.<br />

Michal Truban<br />

(bhole@blackhole.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.blackhole.<strong>sk</strong>)<br />

12/2001 PC REVUE 131

I N T E R N E T<br />

NA POTULKÁCH<br />

S V E T O V É W E B Y n S V E T O V É W E B Y n S V E T O V É W E B Y n S V E T O V É W E B Y n S V E T O V É W E B Y n S V E T O V É W E B Y<br />

Je èas <strong>na</strong> zmeny – úlohu sprievodcu po svetových weboch po Pe ovi Orvi<strong>sk</strong>om preberám od tohto èísla ja. Aj <strong>na</strong>ïalej sa vám budem<br />

s<strong>na</strong>ži prináša preh¾ad nieko¾kých dobrých adries v každom èísle a pokraèova tak v Pe ovej práci. Ale svetový internet je obrov<strong>sk</strong>é<br />

more stránok, a tak poteší každý váš dobrý tip, zaslaný <strong>na</strong> adresu mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>. Teším sa <strong>na</strong> ne a želám vám príjemné èítanie.<br />

Martin Turoò<br />

<strong>www</strong>.tomshardware.com<br />

<strong>www</strong>.deathclock.com<br />

<strong>www</strong>.lovecalculator.com<br />

Udrža si dnes preh¾ad vo vývoji hardvéru je majstrov<strong>sk</strong>ý<br />

kúsok. Neraz stojíme pred výberom komponentov a ani<br />

nevieme, aká je ponuka. Na tejto <strong>sk</strong>velej stránke nájdete<br />

obrov<strong>sk</strong>é množstvo informácií, poènúc informáciami o<br />

novinkách cez preh¾ad produktov a ich recenzie až po<br />

rôzne návody a triky, ako zvýši výkon èi hodnotu tohoktorého<br />

výrobku.<br />

Trochu morbíd<strong>na</strong>, ale o to zábavnejšia stránka. Chcete<br />

vedie , ko¾ko vám ešte ostáva èasu v živote? Zadajte<br />

dátum <strong>na</strong>rodenia, pohlavie a dozviete sa, kedy príde vaša<br />

osudná chví¾ka. Ak chcete, môžete v okne prehliadaèa sledova<br />

, ako vám ubúdajú sekundy. Rozhodne dobrá stránka<br />

pre všetkych pesimistov a ¾udí, ktorých smr „len tak<br />

nerozhádže“.<br />

Server trošku zaostáva, èo sa týka grafiky, ale zábava je<br />

maximál<strong>na</strong>. Opä len pre veselšie nátury. Ak tu totiž zadáte<br />

svoje meno a meno vašej milej (milého), dostanete percentuálne<br />

vyjadrenie, do akej miery sa k sebe hodíte. Dos<br />

dobré dozvedie sa, že vaša šanca <strong>na</strong> úspech s konkrétnym<br />

menom je 00 %..:-)<br />

http://<strong>www</strong>.bbc.co.uk/learning/<br />

<strong>www</strong>.redcross.org<br />

<strong>www</strong>.brainbench.com<br />

BBC bolo vždy symbolom vzdelávania a objavovania<br />

nového. Ináè <strong>na</strong> tom nebude ani tento server, ktorý ponúka<br />

on line výuèbu, èi už pre študentov, frekventantov<br />

vysokých škôl, alebo dospelých. Každý si tu nájde svoj<br />

odbor, v ktorom by sa chcel zdoko<strong>na</strong>li . Ve¾mi pekné je aj<br />

grafické spracovanie.<br />

Èervený kríž nikdy nebol spomí<strong>na</strong>ný èastejšie ako práve po<br />

tragickom 11. septembri. Ak si chcete preèíta novinky<br />

o tejto organizácii alebo sa len dozvedie , ako chráni<br />

svoje zdravie, zamierte práve <strong>na</strong> stránku Amerického Èerveného<br />

kríža. Miesto je tu aj pre fi<strong>na</strong>nènú podporu tých,<br />

ktorí to <strong>na</strong>jviac potrebujú.<br />

Otestujte si svoj mozog! Tak nejako by sa dal názov servera<br />

použi . V <strong>sk</strong>utoènosti však ide o ve¾mi zaujímavý projekt,<br />

ktorý vám umožní zí<strong>sk</strong>a diplom a certifikát v ktorejko¾vek<br />

zvolenej oblasti. Staèí, aby ste spravili sériu testov,<br />

a certifikát, ktorý môžete použi ako dôkaz vášho vzdelania,<br />

bude váš.<br />

The Global Network for Innovation and Technology<br />

<strong>www</strong>.firsttuesday.<strong>sk</strong><br />

FIRST TUESDAY<br />

SLOVAKIA<br />

132 PC REVUE 12/2001

I N T E R N E T<br />

SVETOM WWW<br />

S L O V E N S K É W E B Y n S L O V E N S K É W E B Y n S L O V E N S K É W E B Y n S L O V E N S K É W E B Y n S L O V E N S K É W E B Y<br />

<strong>Vitajte</strong> pri dvanástej èasti nášho seriálu. Ani sme sa ne<strong>na</strong>zdali a<br />

ubehol rok odvtedy, èo sme zaèali jedným webom mesaène<br />

(pamätáte si ešte?). Nechcem nijako sumarizova , len dúfam, že<br />

som vám aspoò niekedy priniesol poh¾ad <strong>na</strong> zaujímavé stránky.<br />

Rozhodne sa budem s<strong>na</strong>ži aj v budúcnosti a môj e-mail èaká <strong>na</strong><br />

vaše podnety.<br />

Táto èas bude zasvätená viac-menej Linuxu, ktorý sa v poslednom<br />

èase èoraz viac dostáva aj medzi laických používate¾ov. Preto<br />

si povieme èosi o mierne undergroundovej stránke <strong>www</strong>.blackhole.<strong>sk</strong>,<br />

o linuxovom portáli <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.linux.<br />

<strong>sk</strong>, ako aj o Sloven<strong>sk</strong>om združení používate¾ov operaèného systému<br />

Linux <strong>na</strong> <strong>www</strong>.<strong>sk</strong>lug.<strong>sk</strong>. Želám vám príjemné èítanie. mt<br />

<strong>www</strong>.blackhole.<strong>sk</strong><br />

O èom je tento server? Blackhole.<strong>sk</strong> by sa dal <strong>na</strong>zva kvázi<br />

serverom pre všetkých programátorov, ale aj používate¾ov<br />

Linuxu. Nájdete tu užitoèné informácie, ako aj <strong>na</strong>jèerstvejšie<br />

novinky. V sekcii html & css sa <strong>na</strong>príklad dozviete<br />

èosi o týchto jazykoch a ich využití. Rov<strong>na</strong>ko aj sekcia<br />

php je venovaná <strong>sk</strong>riptovaciemu jazyku. Rôzne èlánky<br />

polemizujúce o bezpeènosti serverov, ako aj opisujúce<br />

niektoré postupy <strong>na</strong> obchádzanie bezpeènosti serverov<br />

nájdete v èasti security. V sekcii freestyle je zasa možné<br />

nájs èlánky, ktoré sa tematicky nedali zaradi do žiadnej<br />

inej <strong>sk</strong>upiny. No a o obsahu poslednej sekcie, pomenovanej<br />

linux, azda ani nemusím hovori .<br />

Okrem spomí<strong>na</strong>ných èastí obsahuje server blackhole.<strong>sk</strong><br />

aj ïalšie zaujímavé služby a rubriky. Je to <strong>na</strong>príklad<br />

èas download, kde nájdete odkazy <strong>na</strong> stiahnutie<br />

rôznych programov, ale aj príruèiek a návodov. V èasti<br />

linky sú to zasa odkazy <strong>na</strong> zaujímavé miesta s podobnou<br />

tematikou. No a pokia¾ h¾adáte ¾udí, s ktorými by<br />

ste si mohli pohovori <strong>na</strong>príklad o PHP, programovaní,<br />

hardvéri a iných veciach, sú tu pre vás rôzne boardy.<br />

Poïme sa však pozrie <strong>na</strong> dizajn stránok. Ten pôsobí<br />

<strong>sk</strong>utoène „undergroundovo“, dojem posilòuje použitá<br />

prevažne èier<strong>na</strong> farba a ïalšie tmavé odtiene. Zaujalo<br />

ma logo, ktoré pôsobilo celkom zaujímavo, ako aj fakt,<br />

že <strong>na</strong> stránkach sa ne<strong>na</strong>chádzala absolútne nijaká reklama.<br />

Trošku by som však mal výhrady voèi farbe použitej<br />

<strong>na</strong> hypertextové odkazy, ktoré pôsobili nevýrazne<br />

a splývali s pozadím stránky. Ináè sa však nie je <strong>na</strong> èo<br />

s ažova , použitá grafika je jednoduchá a nenápadná.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> zameranie stránok je zrejmý aj systém,<br />

samozrejme, je to PHP. Trošku ma zamrzel fakt, že<br />

stránky niekedy trpeli pomalým <strong>na</strong>èítaním, keïže sú<br />

umiestnené <strong>na</strong> serveroch Host.<strong>sk</strong>, ktorých rýchlos<br />

<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>veèer z<strong>na</strong>ène kolíše. Ináè však nemám èo<br />

vytknú , blackhole.<strong>sk</strong> je dobrý, aj keï z<strong>na</strong>ène undergroundový<br />

server.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

<strong>www</strong>.linux.<strong>sk</strong><br />

V <strong>sk</strong>ratke by sa dal tento server pomenova ako portál<br />

používate¾ov OS Linux <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Jeho náplòou je<br />

prináša informácie zo sveta Linuxu a všetkých vecí<br />

okolo neho. Obsah servera je pomerne bohato èlenený.<br />

V sekcii Témy nájdete odkazy <strong>na</strong> mnoho èastí servera,<br />

vždy tematicky zameraných <strong>na</strong> urèitú oblas . Èlánky,<br />

ktoré sa nevošli nikde inde, zasa nájdete vo „zvláštnych<br />

oblastiach“. Ïalej <strong>na</strong> serveri nájdete zoz<strong>na</strong>m zaujímavých<br />

linkov, ktoré by ste si mali rozhodne prezrie .<br />

Linky sú pekne preh¾adne rozdelené do sekcií pod¾a<br />

tematiky. Ak by vás zaujímalo, kto všetko je medzi<br />

používate¾mi servera, môžete si to zisti v Zoz<strong>na</strong>me<br />

používate¾ov. Ak sa chcete prida aj vy, staèí sa len<br />

zaregistrova . Potom budete ma možnos posiela<br />

svoje èlánky a pridáva komentáre.<br />

Výhodou je, že server Linux.<strong>sk</strong> nájdete aj vo verzii<br />

WAP a PDA. Takisto je možné prezera si <strong>na</strong> òom<br />

zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jdôležitejších noviniek zo zahranièných serverov,<br />

zameraných <strong>na</strong> Linux. Navyše tu nájdete zoz<strong>na</strong>m<br />

mailing listov, do ktorých sa, samozrejme, môžete prihlási<br />

, ako aj preklad èi originál GNU/GPL licencie alebo<br />

zoz<strong>na</strong>m akcií linuxovej komunity <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Poïme sa teraz krátko pozrie <strong>na</strong> dizajn. Logo servera<br />

sa mi <strong>na</strong>ozaj páèilo, bolo živé, nápadité, farby boli<br />

použité rozumne. Ale ostatok servera bol len slabý<br />

priemer. Takmer nulová grafika, len priemerné formátovanie<br />

a niekedy až preh<strong>na</strong>ne ve¾ké použité fonty, tak<br />

by sa dal server opísa . Aspoòže rýchlos <strong>na</strong>èítavania<br />

bola <strong>na</strong> vynikajúcej úrovni. Aj v tomto prípade úlohu<br />

systému prevzalo PHP, tentoraz v podaní redakèného<br />

systému PHP-Nuke, s ktorým sme sa už stretli a ktorý je<br />

šírený zadarmo.<br />

Linux.<strong>sk</strong> je dobrý server. Aj keï vo vzh¾ade má ešte èo<br />

doháòa , po<strong>sk</strong>ytuje linuxovej komunite <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

dostatok informácií a hodnotných èlánkov.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>lug.<strong>sk</strong><br />

Na tomto serveri nájdete oficiálne združenie zastrešujúce<br />

používate¾ov operaèného systému Linux <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u (SKLUG – Slovak Linux Users' Group). Na<br />

stránkach sa postupne dozviete, èo je cie¾om združenia,<br />

aké body programu plní, do akých projektov sa<br />

zapája v rámci svojej èinnosti (zaujímavý je <strong>na</strong>príklad<br />

projekt zvýšenia bezpeènosti Linuxu pomocou Medusy<br />

alebo lokalizácia distribúcií Linuxu do slovenèiny). Èo<br />

je èinnos ou SKLUG-u? Je to hlavne propagácia Linuxu<br />

a podpora linuxových projektov, a preto sa <strong>na</strong> stránkach<br />

dozviete o zoz<strong>na</strong>me u<strong>sk</strong>utoènených akcií. Ve¾mi<br />

dôležité sú aj stanovy združenia, a preto ich tu nájdete<br />

v kompletnom znení. Rov<strong>na</strong>ko tu nechýba ani<br />

zoz<strong>na</strong>m èlenov združenia, ktorí si želali by uvedení.<br />

Nájdete tu aj možnos prihlási sa do združenia spolu<br />

so všetkými potrebnými dokumentmi a pokynmi. No<br />

a chceli by ste vedie , èo je v SKLUG-u nové? Na to je<br />

tu sekcia Novinky.<br />

Obsahovo je stránka <strong>na</strong> dobrej úrovni, hoci by jej<br />

urèite neuškodila trošku èastejšia aktualizácia. Ale<br />

pozrime sa aj <strong>na</strong> vzh¾ad servera. Ten je viac ako dobrý.<br />

Netradiène je riešené menu, ktoré je len <strong>na</strong> hlavnej<br />

stránke, z nej sa od<strong>sk</strong>akuje <strong>na</strong> všetky podstránky.<br />

Naozaj netypické riešenie, ale pre tento server vhodné.<br />

Dizajn nemá chybu, grafika je použitá vhodne a nebrzdí<br />

rýchlos stránok.<br />

Pri tomto webe ide <strong>na</strong>jmä o myšlienku samotného<br />

SKLUG-u. Je ve¾mi dobré, že takýto web <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

existuje a že hnutie, ktoré zastrešuje, vyvíja èinnos prospešnú<br />

pre šírenie Linuxu aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

12/2001 PC REVUE 133

S E R V I S<br />

Vírusový radar<br />

Mnohí to už iste viete, ale ak nie, vedzte, že v novembri sa ko<strong>na</strong>lo historicky prvé stretnutie<br />

hlavných distribútorov antivírusového systému NOD32. Fakt. Znie to neuverite¾ne,<br />

ale do Bratislavy sa dobrovo¾ne (a za svoje) zbehla pestrá zmes ¾udí z rôznych kontinentov,<br />

len aby sa pozreli, kde sa NOD32 zrodil a èo nové sa chystá. V príjemnej atmosfére<br />

hotela Bôrik sa snovali plány <strong>na</strong> domi<strong>na</strong>nciu NOD32 <strong>na</strong> svetovom trhu. Na fotografii<br />

Tomáš Kaláb ukazuje užasnutým odborníkom netušené možnosti nového inteligentného<br />

kontrolného centra pre riadenie, aktualizáciu a distribúciu antivírusového systému v <strong>na</strong>dnárodných<br />

korporáciách.<br />

Ako posledný bod <strong>na</strong>bitého programu bolo viac-menej zo žartu uvedené: Beer – wine<br />

comparative review. Francúz<strong>sk</strong>y distribútor to evidentne vzal smrte¾ne vážne a priniesol<br />

24 druhov špièkových vín z celej oblasti Francúz<strong>sk</strong>a. Veèer v reštaurácii Le Monde lietal<br />

okolo nás a <strong>na</strong>lieval nám rôzne ví<strong>na</strong>, ku každému porozprával príbeh a špecifikoval charakteristické<br />

vlastnosti a zvláštnosti, vysvet¾oval, ako odhadova vek ví<strong>na</strong> zo správania sa<br />

rozhrania medzi stenou pohára a hladinou, ako pozorova farbu a ako hodnoti chu .<br />

Skrátka to, èomu ja hovorím gurmán<strong>sk</strong>e divadlo. Niektorí poctivci si dokonca zapisovali aj<br />

originálne francúz<strong>sk</strong>e výrazy, <strong>sk</strong>vele použite¾né pri veèeri s dievèa om. Nemôžem si<br />

pomôc , ale posledné víno, èo mi <strong>na</strong>ozaj chutilo, bolo asi to, èo špeciálne pre mòa vyrobil<br />

môj dedo, keï som mal pätnás . No a, samozrejme, port<strong>sk</strong>é, ale to už mnohí z<strong>na</strong>lci<br />

zaraïujú medzi likéry. Aby som teda nezranil Francúzove vlastnenecké city, buï som sedel<br />

a prihlúplo sa usmieval, alebo som sa blaho<strong>sk</strong>lonne s<strong>na</strong>žil po òom opakova krúženie<br />

pohárom proti svetlu, zasvätené štúdium viniet, èuchanie a zajedanie bagetou. Ved¾a<br />

mòa sedel Greg, náš po¾<strong>sk</strong>ý distribútor. Oèividne mal podobný problém, preto som mu<br />

<strong>na</strong>vrhol, èi si nedáme radšej pivo. Nadšene súhlasil, a tak sme si potajomky objed<strong>na</strong>li<br />

dve plzen<strong>sk</strong>é. To nám zdvihlo náladu, a tak sme sa s Gregom rozhodli, že urobíme malý<br />

pokus. Do èaše s obzvláš sofistikovaným burgund<strong>sk</strong>ým Greg prilial trocha piva, a keï<br />

sa Francúz opä priplichtil, spýtal sa ho, èi to víno nie je nejaké zvláštne. Ten nás však<br />

oboch uistil, že pe<strong>na</strong> <strong>na</strong> nápoji je práve z<strong>na</strong>kom obzvláš vysokého obsahu cenných<br />

látok (bodaj by aj nie, keï v òom bolo pivo) a jemný zákal z<strong>na</strong>kom uš¾achtilej starobylosti.<br />

Vrhli sme <strong>na</strong> neho vïaèné poh¾ady ako deti <strong>na</strong> uèite¾a, ktorý im lá<strong>sk</strong>avo<br />

odha¾uje nové obzory, èo ho ešte povzbudilo, aby nás ïalej ohnivo zasväcoval do vznešeného<br />

umenia rafinovanej degustácie tisíc tajomstvami opradeného š¾achetného<br />

moku. Na záver sme mu úprimne poïakovali za to, že nám otvoril oèi, a vyjadrili presvedèenie,<br />

že takýto nápoj je priam smrte¾ný hriech <strong>na</strong>lieva do pohárov a hlta po dúškoch,<br />

ako to robia primitívni pivári, ale že by sa s ním malo zaobchádza ako s drahocenným<br />

parfumom, dávkova ho po kvapkách a opája sa výnimoènos ou chuti a vône<br />

celé hodiny. To ho dojalo.<br />

Po <strong>sk</strong>onèení veèere sme ešte pokraèovali v programe <strong>na</strong> iných miestach Bratislavy, ale<br />

nebudem sa o tom rozpisova , pretože som v podstate ešte stále slušný chlapec.<br />

Ráno sme boli vedením hotela upozornení, že chýba jeden hos . Po chvíli však niekto<br />

náhodou <strong>na</strong> recepènom pulte objavil prevesené telo. To sa podarilo <strong>na</strong>priek ve¾kej nevôli<br />

Petra Kováèa (civilným povolaním je totiž súdny lekár) privies k vedomiu. Ukázalo sa, že<br />

majite¾om tela je náš švéd<strong>sk</strong>y distribútor, ktorý sa veèer vybral objavova krásy Bratislavy<br />

<strong>na</strong> vlastnú päs . Bohužia¾, bolo už ne<strong>sk</strong>oro, a tak nebolo otvorené niè okrem noèných<br />

barov. Dá rozum, že v baroch sa nedalo robi <strong>sk</strong>oro niè iné ako ochutnáva ponúkané<br />

nápoje – a tých je, povedzme si to úprimne, väèši<strong>na</strong> alkoholických. Aj keï je to zdatný<br />

chlapík, výzorom z<strong>na</strong>ène pripomí<strong>na</strong>júci Brucea Willisa, predsa len poèiatoèná vín<strong>na</strong> príprava<br />

a nízka ce<strong>na</strong> ponúkaných omamných toxínov urobili svoje. Keï sa <strong>na</strong>dránom rozhodol,<br />

že má dos , nepamätal si už ani meno hotela. Až keï v taxíku prejazdil tri tisícky,<br />

osvietila ho spásonosná myšlienka a povedal taxikárovi, aby ho zaviezol do toho komunistického<br />

hotela, z ktorého je perfektný výh¾ad <strong>na</strong> celé mesto. Ku cti taxikára slúži, že<br />

takto dokázal Bôrik identifikova , menej pekné je, že ho prehodil <strong>na</strong> recepcii cez pult a<br />

ušiel. Zaujímavé je aj to, že Švéd mal <strong>na</strong> sebe èas èašníckej uniformy a dva svietniky, z<br />

toho jeden rozbitý. Èlovek by nepredpokladal, ako sa severania dokážu zabáva . To takí<br />

Taliani po márnych pokusoch ulovi ženy a Brazílèan, deprimovaný zimou, šli do postele<br />

ešte pred polnocou ako škôlkari.<br />

134 PC REVUE 12/2001

S E R V I S<br />

A tu je ešte zopár mojich a Petrových a<strong>na</strong>lýz.<br />

WIN32/ANSET. Je to èerv <strong>na</strong>písaný v Delphi a <strong>sk</strong>omprimovaný utilitou UPX. Šíri sa<br />

ako správa elektronickej pošty s predmetom ANTS Version 3.0, v prílohe ktorej sa <strong>na</strong>chádza<br />

súbor ants3set.exe. V tele správy je text v nemèine a angliètine:<br />

Hi,<br />

Anhängend die neue Version 3.0 von ANTS, dem bislang einzigartigen<br />

kostenlosen Trojanerscanner. Zum installieren einfach die angefügte Datei<br />

ausführen.<br />

Attached you will find the brand new Version 3.0 of ANTS, the unique<br />

freeware trojan scanner. To install ANTS simply run the attached setup<br />

file.<br />

Adieu, Andreas<br />

webmaster@avnetwork.de<br />

http://<strong>www</strong>.ants-online.de<br />

Text správy oz<strong>na</strong>muje, že súbor v prílohe je nová verzia freeware <strong>sk</strong>enera <strong>na</strong> trójany<br />

ANTS. Táto správa môže dôverèivých prinúti spusti zo zvedavosti priložený súbor. Na<br />

základe rozšírenia èerva v nemecky hovoriacich krajinách je to podarený pokus o využitie<br />

sociálneho inžinierstva. Na stránkach <strong>www</strong>.ants-online.de sa však uvádza, že ANTS 3.0<br />

nebude uvedený <strong>sk</strong>ôr ako vo februári alebo marci 2002.<br />

Po spustení súboru v prílohe sa èerv aktivuje. Skopíruje sa pod náhodným menom do<br />

adresára, v ktorom je <strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows. V registri systému v<br />

HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Runonce vytvorí<br />

k¾úè, pomocou ktorého sa èerv aktivuje pri <strong>na</strong>sledujúcom reštarte systému.<br />

Èerv zí<strong>sk</strong>ava adresy <strong>na</strong> svoje šírenie z adresára poštového klienta Outlook a<br />

preh¾adávaním súborov s prípo<strong>na</strong>mi php, htm, html, shtm, shtml, cgi a pl <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u C:.<br />

Ak je poèítaè pripojený <strong>na</strong> internet, èerv sa pokúša šíri . Najprv vytvorí svoju kópiu v<br />

koreòovom adresári <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u C: s názvom ants3set.exe. Èerv posiela svoju kópiu prostredníctvom<br />

SMTP protokolu bez spoliehania sa <strong>na</strong> operaèný systém. Na to používa<br />

server, ktorý je <strong>na</strong>konfigurovaný <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutom poèítaèi, prípadne jeden z <strong>na</strong>sledujúcich<br />

relay serverov:<br />

200.52.69.2<br />

200.52.69.9<br />

193.92.94.226<br />

12.34.208.35<br />

195.229.189.2<br />

toad.com<br />

196.40.0.82<br />

196.40.0.90<br />

V políèku Slepá kópia (BCC:) sú uvedené ïalšie adresy, <strong>na</strong> ktoré sa èerv rozposlal. Po<br />

zabezpeèení šírenia je súbor ants3set.exe vymazaný. Existuje viacero variantov tohto<br />

èerva.<br />

WIN32/NIMDA.E. Na rozdiel od predošlých variantov (Nimda B, C, D), ktoré sa<br />

líšili len použitím rozlièných metód komprimácie, táto je nekomprimovaná a mierne zmenený<br />

je kód èerva. V tele sa <strong>na</strong>chádza text:<br />

Concept Virus(CV) V.6, Copyright(C)2001, (This’s CV, No Nimda.)<br />

Príloha má názov sample.exe. Èerv oproti starej verzii má zmenené aj niektoré mená<br />

vytváraných súborov (<strong>na</strong>pr. httpodbc.dll <strong>na</strong>miesto admin.dll). Lieèenie je zahrnuté do systému<br />

NOD32 od verzie 1.121.<br />

Záplata, ktorá odstraòuje bezpeènostnú dieru v Internet Exploreri, využívanú týmto<br />

èervom, je <strong>na</strong>: <strong>www</strong>.microsoft.com/windows/ie/downloads/critical/q290108/default.asp.<br />

VBS/VBSWG.L. Ide o script vírus vo Visual Basic Scripte (VBS), vytvorený pomocou<br />

generátora VBSWG. Šíri sa ako správa elektronickej pošty, ktorej predmet je: Antrax Info.<br />

V texte správy sa <strong>na</strong>chádza text v španielèine:<br />

si no sabes que es el antrax o cuales son sus efectos aqui te mando u<strong>na</strong> foto<br />

para que veas los efectos que tiene<br />

Nota: la foto esta un poco fuerte.<br />

Èo v preklade z<strong>na</strong>mená:<br />

ak nevieš, èo je antrax alebo aké sú jeho efekty, tu ti posielam jednu fotku, aby si to videl.<br />

Poznámka: fotka je pre silné nervy<br />

Prílohu tvorí súbor antraxinfo.vbs, ktorý obsahuje telo èerva. Èerv modifikuje súbory:<br />

mirc.ini a events.ini, aby sa mohol šíri pomocou IRC klientov. Takisto prechádza sie ové<br />

di<strong>sk</strong>y a všetky nájdené súbory VBS a VBE prepíše svojím telom.<br />

Položku v registroch HKCU\software\Antrax\mailed používa <strong>na</strong> poz<strong>na</strong>èenie vyko<strong>na</strong>ného<br />

rozoslania svojho tela. Ak sa v nej ne<strong>na</strong>chádza jednotka, vytvorí spomenutý e-mail<br />

a rozošle ho <strong>na</strong> všetky adresy v adresári. Obdobne je to aj s IRC klientmi.<br />

Telo èerva sa zaèí<strong>na</strong> re azcom Vbs.Antrax Created By wAsEk a konèí re azcom Vbswg<br />

1.0. [K]Alamar.<br />

26. januára zobrazí <strong>na</strong>sledujúce okno:<br />

Dos bolo antraxového šialenstva, prajem<br />

vám, aby ste mali veselé Vianoce, veï humor<br />

je jed<strong>na</strong> z posledných radostných vecí <strong>na</strong><br />

tomto svete. A do vírenia v novom roku.<br />

Miroslav Trnka<br />

12/2001 PC REVUE 135

M E D I A C L U B – C D – R O M<br />

FIFA 2001<br />

Najpopulárnejší šport <strong>na</strong><br />

svete – futbal – v <strong>na</strong>jkomplexnejšej<br />

futbalovej<br />

hre všetkých èias – FIFA<br />

2002. S novým systémom<br />

prihrávok má hráè<br />

väèšiu kontrolu <strong>na</strong>d loptou.<br />

FIFA 2002 ponúka<br />

viac licencovaných ligových sú aží, tímov a<br />

súperov než akáko¾vek iná hra, spolu s novými<br />

prvkami hry pre jedného hráèa, unikátnym systémom<br />

odmien a šancou kvalifikova sa za svoj<br />

tím <strong>na</strong> svetový šampionát 2002.<br />

HARRY POTTER<br />

Novinka<br />

Akèná adventúra.<br />

Opus te svet bez mágie a<br />

prihláste sa do<br />

Hogwart<strong>sk</strong>ej školy èarodejníctva<br />

a kúzelníctva v<br />

hre Harry Potter and the<br />

Sorcerer´s Stone. Staòte<br />

sa Harrym Potterom,<br />

èarodejníckym uèòom,<br />

s<strong>na</strong>žiacim sa ovládnu všetky zložky mágie vo<br />

svete plnom dobrodružstva, zábavy a nebezpeèenstva.<br />

TIMOTY<br />

Novinka<br />

Jedineèná hra, plná<br />

zábavy a pouèenia.<br />

Timoty a motý¾ Basil sú<br />

ve¾kí kamaráti. Keï Basila<br />

unesie ukrutný vládca<br />

Krá¾ovstva temnôt<br />

Skarboniuš, Timoty dlho<br />

neváha a ponáh¾a sa<br />

priate¾ovi Basilovi <strong>na</strong><br />

pomoc. Aby sa však dostal do sídla zlého vládcu,<br />

musí nájs kúzelnú mapu...<br />

CHANGES BEAUTY STUDIO<br />

Beauty Studio ponúka<br />

jedineèný zážitok, prináša<br />

krásu priamo do<br />

pohodlia vášho domova.<br />

Umožní vám <strong>sk</strong>úša si<br />

rôzne úèesy a mejkap,<br />

dozviete sa mnoho rád<br />

od odborníkov. Rýchlo a<br />

jednoducho zistíte a uvidíte,<br />

èo vám <strong>na</strong>jviac pristane. V priebehu<br />

nieko¾kých minút môžete zmeni svoj vzh¾ad<br />

bez toho, aby ste èoko¾vek ri<strong>sk</strong>ovali.<br />

Novinka<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1599 Sk<br />

CD112001-146<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1599 Sk<br />

CD122001-151<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />

CD122001-152<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

CD122001-153<br />

NHL 2002<br />

Hra, ktorá obsahuje všetky<br />

NAJ..., prichádza<br />

tento rok opä <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý<br />

trh. Najpopulárnejší<br />

šport, <strong>na</strong>jrýchlejšia akcia<br />

– <strong>na</strong>jlepšie predávaná<br />

hra v celosvetovom rozsahu.<br />

Najnovšie vydanie<br />

NHL <strong>na</strong> rok 2002 vám<br />

ponúka množstvo noviniek a zlepšení.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1599 Sk<br />

CD102001-143<br />

ATLANTIS – GAME 4U<br />

Skvelá adventúra od grafických<br />

mágov z Cryo<br />

Interactive <strong>na</strong> 4 CD. Vžite<br />

sa do úlohy mladého<br />

hrdinu Setha a prežite s<br />

ním dobrodružstvo epických<br />

rozmerov. Skvelá<br />

adventúra, ktorá svojím<br />

grafickým spracovaním<br />

preko<strong>na</strong>la všetky oèakávania. Jazyk: kompletne<br />

po èe<strong>sk</strong>y<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD112001-147<br />

HALF LIFE<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />

Hra, ktorá sa po svojom<br />

vydaní zaradila do siene<br />

slávy po boku takých<br />

<strong>sk</strong>vostov ako Doom èi<br />

Wolfenstein. Najlepšia<br />

akèná hra roku 1999 za<br />

<strong>sk</strong>velú cenu. Tejto hre<br />

nemožno niè vytknú ,<br />

len ju chváli .<br />

CD112001-148<br />

GAME 4U PACK 2 – POD,<br />

CAESAR II, HEROES OF M&M 3<br />

Pack obsahujúci 3 kompletné<br />

PC hry: POD, CAESAR 2,<br />

HEROES OF M&M 3.<br />

POD – <strong>sk</strong>velé automobilové<br />

preteky.<br />

CAESAR 2 – staèí si len<br />

vybra <strong>na</strong>jlepší automobil, vyhovujúcu<br />

tra , stupeò ob ažnosti a vyjazdi si ten<br />

<strong>na</strong>jlepší èas. Hra je <strong>na</strong>bitá novým enginom, vytvoreným<br />

ví azným tímom Colin McRae.<br />

HEROES OF M&M 3 – fantasy stratégia.<br />

Objednávkový kód: CD82001-137<br />

Ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

PC ELEKTRO<br />

Tento titul tvorí<br />

základ pre kompletnú<br />

knižnicu programov<br />

v oblasti elektrotechniky.<br />

Obsahuje viac ako<br />

1000 MB <strong>na</strong>južitoènejších<br />

elektrotechnických<br />

programov pre DOS, Windows<br />

a Windows 95. PC ELEKTRO je 2CD pre každého<br />

amatéra, ale i profesionálneho elektrotechnika.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD42000-59<br />

HRÁÈÙV RÁJ – LOGICKÉ HRY<br />

Tento titul vám<br />

pomôže pri tréningu<br />

a upevnení úsudku,<br />

bystrosti, kreativity<br />

a komunikácie a tým<br />

aj vašich mozgových<br />

buniek. Obsahuje<br />

sférické hry, pamäové<br />

a èíselné hry, hádanie farebných kódov,<br />

krížovkári si môžu tvori aj vlastné krížovky.<br />

Zábavná 3D <strong>sk</strong>ladaèka. Precviète si koncentráciu,<br />

vyhrajte <strong>na</strong>d poèítaèom v hre Logik. Hry pre<br />

malých aj ve¾kých, nenásilná a pouèná zábava<br />

pre celú rodinu. Jazyk: èe<strong>sk</strong>ý<br />

Objednávkový kód: CD42000-54<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

ÈESKÝ VÝBÌR 4<br />

Èe<strong>sk</strong>ý výbìr 4 je dvojcédeèko,<br />

<strong>na</strong> ktorom<br />

nájdete azda všetko,<br />

èo bolo v poslednom<br />

èase v èe<strong>sk</strong>ých krajinách<br />

vytvorené. To<br />

stojí za vašu pozornos<br />

. Nemusíte si láma hlavu s prekladmi textov<br />

a opismi programov. Programy sú výhradne<br />

od èe<strong>sk</strong>ých autorov alebo v èeštine. Pracujte<br />

a bavte sa prakticky bez akýchko¾vek jazykových<br />

bariér.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD22001-97<br />

AKCIA: Pri objednávke týchto troch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 899 Sk. Objednávkový kód: CD32001-3CD<br />

DOMÁCI UÈITE¼ ANGLIÈTINY<br />

Komplexný program urèený<br />

<strong>na</strong> výuèbu a precvièovanie<br />

angliètiny pre zaèiatoèníkov<br />

a stredne pokroèilých<br />

(1. diel) a pre stredne<br />

pokroèilých a pokroèilých<br />

študentov (2. diel). Vhodné<br />

pre poslucháèov jazykových kurzov i pre samoukov.<br />

(1. diel aj v nemeckej mutácii)<br />

Objednávkový kód:<br />

1. diel<br />

CD52001-115A-1<br />

2. diel<br />

CD52001-115A-2<br />

Dom. uèite¾ nem. CD52001-115B<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

Pri objednávke dvoch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>:<br />

1699 Sk. Objednávkový kód: CD52001-115-2CD<br />

KNIHY<br />

Výhodná ce<strong>na</strong><br />

HLEDÁNI A ODSTRAÒOVANÍ<br />

PORUCH<br />

Autor: Wolfgang Matthes<br />

Vydal: Hel<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 605<br />

Kniha sa zaoberá profesionálnym<br />

h¾adaním chýb a porúch,<br />

meraním a testovaním moderných<br />

elektronických systémov a prístrojov. Z<br />

bohatého obsahu pre vás vyberáme: Základy<br />

h¾adania porúch; Testovacie a diagnostické princípy;<br />

Vstavané prostriedky pre testovanie a h¾adanie<br />

porúch; Technika merania a testovania; Úvod<br />

do praxe testovania a h¾adania chýb.<br />

NAUÈ SE SÁM C++<br />

Autor: Schildt Herbert<br />

Vydal: SoftPress<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 623<br />

Tretie vydanie Nauè se sám<br />

C++ sa zaèí<strong>na</strong> od základov,<br />

zahàòa všetky podstatné èrty<br />

a zaoberá sa pokroèilými rysmi<br />

jazyka. Všetko je súbežne zdokumentované<br />

množstvom praktických príkladov. Kniha je urèená<br />

pre programátorov, ktorí prechádzajú z C do<br />

C++, ale aj <strong>sk</strong>úseným programátorom C++,<br />

ktorí h¾adajú opis nových prvkov jazyka.<br />

WINDOWS SCRIPT HOST 2.0 –<br />

dávkové soubory pro Windows<br />

Vydala: GRADA<br />

Autor: Peter G. Aitken<br />

Poèet strán: 324<br />

Windows Script Host (WSH)<br />

ponúka užívate¾om Windows<br />

prostriedky <strong>na</strong> to, aby ušetrili<br />

èas a výrazne zvýšili efektivitu<br />

svojej práce. Autor odha¾uje tajomstvo WSH od<br />

poèiatku až do konca a oboz<strong>na</strong>muje èitate¾ov so<br />

všetkými nevyhnutnými informáciami, ktoré potrebujú<br />

<strong>na</strong> to, aby mohli automatizova èo <strong>na</strong>jširšiu<br />

paletu èinností súvisiacich s operaèným<br />

systémom, jeho aplikáciami a systémom súborov.<br />

FRONTPAGE 2002 – tvorba<br />

doko<strong>na</strong>lých WWW stránek<br />

Vydala: GRADA<br />

Autor: Karel Voráèek<br />

Poèet strán: 256<br />

Kniha podrobne opisuje prácu<br />

s programom MS Front-<br />

Page 2002, ktorý slúži <strong>na</strong> tvorbu<br />

a správu webových stránok a serverov, a pritom<br />

nevyžaduje z<strong>na</strong>losti internetového programovacieho<br />

jazyka HTML. Autor sa postupne<br />

venuje vytváraniu webových stránok, ich zahrnutiu<br />

do webu a správe štruktúry webu.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1157 Sk<br />

Uvedené knižné tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka.<br />

136 PC REVUE 12/2001<br />

414K122001AN<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 863 Sk<br />

415K122001AN Objednávkový kód: 416K122001G Objednávkový kód: 417K122001G<br />

Ce<strong>na</strong>: 397 Sk<br />

Ce<strong>na</strong>: 321 Sk

M E D I A C L U B – C D – R O M<br />

Ï A L Š I E C D T I T U L Y<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA<br />

Plná polní pro kanceláø CD12000-82 399 Sk<br />

Osobnosti sloven<strong>sk</strong>ých dejín CD1099-30 499 Sk<br />

Hádanky leva Leo<strong>na</strong> CD1099-32 599 Sk<br />

Tomíkovo podmoø<strong>sk</strong>é dobrodružství CD1099-33 699 Sk<br />

Lingua Land: jazykové hry CD42000-56 1399 Sk<br />

Hair studio CD199-05 699 Sk<br />

Biologie èlovìka CD72000-61 710 Sk<br />

Zemìpis – Svìt CD72000-60 870 Sk<br />

Kronika ¾udstva CD12000-45 899 Sk<br />

Polda III. CD42001-113 699 Sk<br />

Artopedia CD22001-96 799 Sk<br />

Anglicky efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD102000-76 999 Sk<br />

nemèi<strong>na</strong> CD102000-76B 999 Sk<br />

Druhá svìtová válka CD72000-64 1399 Sk<br />

Botanika a zoologie CD82000-65 870 Sk<br />

Modrý ble<strong>sk</strong>: zlatý výbìr CD82000-68 399 Sk<br />

Grafika – <strong>sk</strong>rz-<strong>na</strong><strong>sk</strong>rz 2 CD12001-89 399 Sk<br />

Sexuální výchova CD102000-75 1176 Sk<br />

Ochra<strong>na</strong> rastlín CD112000-81 300 Sk<br />

Eurotran 2000 – Prekladaè CD699-19 1169 Sk<br />

ang. internetových stránok<br />

Nemecká gramatika – cvièebnice CD42000-51 999 Sk<br />

Hry a vše o MP3 CD1299-36 379 Sk<br />

Staletí objevù CD122000-83 1399 Sk<br />

A<strong>na</strong>tomie...lid<strong>sk</strong>é tìlo CD122000-84 499 Sk<br />

Hudba MP3: MP3 Audio CD budúcnosti CD1299-37 379 Sk<br />

Hráèùv ráj – akèní hry 2 CD42000-53B 399 Sk<br />

První svìtová válka CD22001-99 1199 Sk<br />

Valibuk + CD romik CD12001-87 499 Sk<br />

Fyzika – zebra pro školy CD22001-93 999 Sk<br />

Chemie II. – zebra pro školy CD22001-94 745 Sk<br />

Anglická gramatika & konverzace CD22001-95 999 Sk<br />

Slovníky francúzšti<strong>na</strong> CD42001-105A 999 Sk<br />

španielèi<strong>na</strong> CD42001-105B 999 Sk<br />

talianèi<strong>na</strong> 42001-105C 999 Sk<br />

Kilometrovník Európy CD42001-106 l 1399 Sk<br />

Slavní generálové 20. století CD42001-111 1399 Sk<br />

Pohádka o Mrázikovi, Ivanovi a Nastìnce CD22001-98 699 Sk<br />

Knights & Merchants CD42001-112 299 Sk<br />

Lingea Lexicon Ang./sl. slovník CD999-23 l 799 Sk<br />

Nem./sl. slovník CD999-23B 799 Sk<br />

Ang. ve¾ký slovník CD999-23 1999 Sk<br />

Nem. ve¾ký slovník CD999-23D<br />

1999 Sk<br />

Nejlepší shareware roku 2000 CD12001-88 l 399 Sk<br />

Kronika 20. století CD32001-101 699 Sk<br />

MS Excel 2000 CD42001-108 1049 Sk<br />

Stupid invaders CD82001-138 1099 Sk<br />

Baltík SGP 3 CD52001-114 885 Sk<br />

Hráèùv ráj: karetní a hazardní hry CD72001-135 399 Sk<br />

Hráèùv ráj: sportovní hry CD72001-136 399 Sk<br />

Kamarád poèítaè CD62001-128 735 Sk<br />

MP3 <strong>na</strong> plný plyn CD32001-103 399 Sk<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA<br />

Ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>é žertíky CD72001-133 399 Sk<br />

Akimbo CD92001-141 299 Sk<br />

PC <strong>na</strong> maximum CD72001-134 399 Sk<br />

Operation FlashPoint CD72001-131 1099 Sk<br />

Anglièti<strong>na</strong> – slovíèka efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD32001-104A 999 Sk<br />

nemèi<strong>na</strong> CD32001-104B 999 Sk<br />

Anglicko-sloven<strong>sk</strong>ý, sloven<strong>sk</strong>o-anglický CD82000-66 699 Sk<br />

mul. slovník<br />

Heroes of M&M 3 komplet – Game 4U CD62001-129 299 Sk<br />

Francouz<strong>sk</strong>y, španìl<strong>sk</strong>y, ital<strong>sk</strong>y efektívnì:<br />

francúzšti<strong>na</strong> CD102000-78A 698 Sk<br />

španielèi<strong>na</strong> CD102000-78B 698 Sk<br />

talianèi<strong>na</strong> CD102000-78C 698 Sk<br />

Zak´s Wordgames CD52001-117 1199 Sk<br />

LangMaster Mean City CD52001-118 1799 Sk<br />

Language Teacher 9.0 CD52001-119 2337 Sk<br />

Memorary anglièti<strong>na</strong> CD52001-120A 1199 Sk<br />

Memorary nemèi<strong>na</strong> CD52001-120B 1199 Sk<br />

LangMaster english in action CD52001-122 3499 Sk (kompletné balenie),<br />

899 Sk (jednotlivé tituly)<br />

1999 Sk (2CD Royal Family)<br />

LangMaster the Heinemann TOEFL CD52001-123 3499 Sk (kompletné balenie)<br />

2299 Sk (jednotlivé tituly)<br />

Europlus + Reward CD52001-124 8499 Sk (kompletné balenie)<br />

3299 Sk (jednotlivé úrovne)<br />

6799 Sk (úroveò 1 – 3 alebo 2 – 4)<br />

LangMaster millennium line CD52001-125 5799 Sk (kompletné balenie),<br />

2799 Sk (jednotlivé úrovne<br />

ako tzv. Pack)<br />

3499 Sk (v spojení so slovníkom<br />

ako tzv. Kit)<br />

1199 Sk (osobitne slovník Cobuild)<br />

EuroPlus + Sprachkurs Deutsch: CD112001-151 6799 Sk<br />

Professio<strong>na</strong>l Pack<br />

Collins Cobuild student´s dictio<strong>na</strong>ry CD52001-126 1199 Sk<br />

Gordi v øíši her CD72000-62A 699 Sk<br />

Filmové dobrodružstvo CD72000-62B 699 Sk<br />

Kúzelné hraèky CD72000-62C 699 Sk<br />

Zábavné poèty CD72000-62D 699 Sk<br />

Logické hry CD72000-62E 699 Sk<br />

MS Word 2000 – multimediál<strong>na</strong> príruèka CD62001-127 1049 Sk<br />

Viniè hroznorodý CD102001-142 400 Sk<br />

The Longest Journey CD92001-139 1099 Sk<br />

Pharaoh CD92001-140 599 Sk<br />

Baldur´s gate – Game 4U CD62001-130 399 Sk<br />

Einstein Junior CD112001-152 799 Sk<br />

Ètyølístek CD Romek tajemství pyramidy CD112001-153 299 Sk<br />

TS Rozprávková matematika CD112001-150 649 Sk<br />

Commandos 2 CD102001-144 1599 Sk<br />

Tomb Raider – Game 4U CD102001-145 299 Sk<br />

Èe<strong>sk</strong>é kliparty 1 CD22001-92A 592 Sk<br />

Èe<strong>sk</strong>é kliparty 2 CD22001-92B 592 Sk<br />

Stratený ostrov CD102000-77 699 Sk<br />

Multimediál<strong>na</strong> kuchárka CD12001-86 199 Sk<br />

AKCIA:<br />

Ce<strong>na</strong> spolu: 1060 SK<br />

Objed. kód: CD22001-92C<br />

AKCIA:<br />

Ce<strong>na</strong> spolu: 699 SK<br />

Objed. kód: CD42001-2CD<br />

Anotácie k týmto CD-ROM titulom nájdete v predchádzajúcich èíslach PC REVUE alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

CD-ROM tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke.<br />

12/2001 PC REVUE 137

S E R V I S<br />

Tipy a triky pre Windows<br />

UTAJENÉ POLOŽKY V OVLÁDACOM PANELI. Pokia¾ chcete z akéhoko¾vek<br />

dôvodu <strong>sk</strong>ry niektoré položky z ovládacieho panela, je možné vyko<strong>na</strong> tak v súbode<br />

CONTROL.INI, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v koreòovom adresári systému Windows. Staèí, ak si<br />

v tomto súbore nájdete sekciu [don’t load] a budete do nej pridáva riadky s položkami,<br />

ktoré chcete <strong>sk</strong>ry (bude to vyzera <strong>na</strong>príklad takto: „APWIZ.CPL=no“). Ich názvy sú:<br />

APWIZ.CPL - Prida alebo odobra programy<br />

DESK.CPL - Obrazovka<br />

FINDFAST.CPL - Rýchle h¾adanie<br />

INTL.CPL - Miestne <strong>na</strong>stavenia<br />

MAIN.CPL - Myš<br />

MMSYS.CPL - Multimédiá<br />

MODEM.CPL - Modemy<br />

NETCPL.CPL - Sie<br />

ODBCCP32.CPL – Zdroje dát ODBC<br />

PASSWORD.CPL - Heslá<br />

POWERCFG.CPL - Správa <strong>na</strong>pájania<br />

SYSDM.CPL - Systém<br />

TELEPHON.CPL - Telefonovanie<br />

TIMEDATE.CPL - Dátum a èas<br />

NASTAVENIA BEZPEÈNOSTI OVLÁDACIEHO PANELA. Ovládací<br />

panel, ktorý sa spúš a cez program control.exe v adresári Windows, obsahuje viaceré applety,<br />

ktoré umožòujú meni niektoré <strong>na</strong>stavenia systému. Ak chcete, aby sa v Ovládacích<br />

paneloch nezobrazovali vybrané applety, je potrebné editova súbor control.ini v adresári<br />

Windows. Po jeho otvorení, <strong>na</strong>príklad v Poznámkovom bloku alebo inom editore,<br />

píšte v sekcii [don’t load] názvy appletov, za ktorými <strong>na</strong>sleduje “=no“. Názvy appletov<br />

sú súbory s príponou *.cpl, ktorých spustením spustíme len samostatný applet, a nie<br />

celé Ovládacie panely.<br />

Na u¾ahèenie ponúkam zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jpoužívanejších appletov:<br />

fax.cpl – <strong>na</strong>stavenia faxu<br />

netcpl.cpl – <strong>na</strong>stavenia siete<br />

odbccp32.cpl – <strong>na</strong>stavenia ODBC<br />

systdm.cpl – <strong>na</strong>stavenia systému<br />

password.cpl – <strong>na</strong>stavenia hesiel<br />

de<strong>sk</strong>.cpl – <strong>na</strong>stavenia vlastností obrazovky<br />

modem.cpl – <strong>na</strong>stavenia modemu<br />

hdwwiz.cpl – Prida nový hardvér<br />

mmsys.cpl – Mulitimédiá a Zvuky<br />

Inetcpl.cpl – Možnosti siete internet<br />

main.cpl – Myš, Klávesnica a Písma<br />

appwiz.cpl – Prida alebo Odstráni programy<br />

BEZPEÈNOS . Ak chcete aspoò trochu zvýši „bezpeènos “ vášho systému, použite<br />

<strong>na</strong>sledujúce tipy. Tieto <strong>na</strong>stavenia sa však dajú obís pomocou súboru *.reg èi iným programom,<br />

ktorý <strong>na</strong>stavuje rov<strong>na</strong>ké položky.<br />

Najviac bezpeènostných funkcií je vo vetve:<br />

HKEY_CURRENT_USER/Software/Microsoft/Windows/CurretnVersion/Policies.<br />

Po spustení regedit.exe v tejto vetve môžete nájs <strong>na</strong>sledujúce podk¾úèe (ak neexistujú,<br />

môžeme si ich vytvori ): ActiveDe<strong>sk</strong>top, Explorer, Network, System.<br />

V k¾úèi Explorer vytvorte <strong>na</strong>sledujúce hodnoty DWORD a <strong>na</strong>stavte ich <strong>na</strong> 1 <strong>na</strong> ich aktivovanie,<br />

prípadne <strong>na</strong> 0 (alebo jednoducho zmaza ), ak chcete <strong>na</strong>stavenie deaktivova .<br />

Väèši<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavení vyžaduje reštart systému.<br />

NoDeletePrinter: zakáže mazanie <strong>na</strong>inštalovaných tlaèiarní<br />

NoAddPrinter: zakáže pridanie nových tlaèiarní<br />

NoRun: <strong>sk</strong>ryje „Spusti ...“ v Štart menu<br />

NoFind: <strong>sk</strong>ryje „H¾ada “ v Štart menu<br />

NoDrives: <strong>sk</strong>ryje a nezobrazí di<strong>sk</strong>y v Tento poèítaè<br />

NoNetHood: <strong>sk</strong>ryje ikonu „Poèítaèe v sieti“ <strong>na</strong> pracovnej ploche<br />

-mt-<br />

telephon.cpl – <strong>na</strong>stavenia telefonovania<br />

timedate.cpl – Dátum a èas<br />

powercfg.cpl – Správa <strong>na</strong>pájania<br />

joy.cpl – Hracie zariadenia<br />

intl.cpl – Miestne <strong>na</strong>stavenia<br />

direct60.cpl – DirectX 6.0<br />

direct61.cpl – DirectX 6.1<br />

direct7.0.cpl – DirectX 7.0<br />

bdeadmin.cpl – BDE Administrator<br />

s32lucp1.cpl – Symantec Live Update<br />

wbcpl.cpl – Windows Blinds<br />

findfast.cpl – MS Office FindFast Control<br />

NoDe<strong>sk</strong>top: <strong>sk</strong>ryje celú pracovnú plochu<br />

NoClose: <strong>sk</strong>ryje „Vypnú “ v Štart menu<br />

NoSaveSettings: neuloží <strong>na</strong>stavenia pracovnej plochy pri ukonèení systému<br />

NoRecentDocsHistory: <strong>sk</strong>ryje dokumenty v Štart menu (IE 4 a vyššie)<br />

ClearRecentDocsOnExit: zmaže <strong>na</strong>posledy otvotené dokumenty v systémovej zložke pri<br />

ukonèení<br />

Nolnternetlcon: <strong>sk</strong>ryje ikonu „Internet Explorer“ <strong>na</strong> pracovnej ploche<br />

V k¾úèi System vytvorte <strong>na</strong>sledujúce hodnoty DWORD a <strong>na</strong>stavte ich <strong>na</strong> 1 <strong>na</strong> ich aktivovanie,<br />

prípadne <strong>na</strong> 0 (alebo jednoducho zmaza ), ak chcete <strong>na</strong>stavenie deaktivova .<br />

Väèši<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavení vyžaduje reštart systému.<br />

DisableRegistryTools: zakáže spúš anie regedit.exe<br />

NoDispBackgroundPage: <strong>sk</strong>ryje záložku „Pozadie“<br />

vo vlastnostiach obrazovky<br />

NoDispScrsavPage: <strong>sk</strong>ryje záložku „Šetriè“ vo vlastnostiach obrazovky<br />

NoDispAppearancePage: <strong>sk</strong>ryje záložku „Vzh¾ad“<br />

vo vlastnostiach obrazovky<br />

NoDispSettingsPage: <strong>sk</strong>ryje záložku „Nastavenia“<br />

vo vlastnostiach obrazovky<br />

NoSecCPL: <strong>sk</strong>ryje Heslá v Ovládacích paneloch<br />

NoPwdPage: <strong>sk</strong>ryje záložku „Zme<strong>na</strong> hesiel“ v Heslách<br />

v Ovládacích paneloch<br />

NoAdminPaqe: <strong>sk</strong>ryje záložku „Vzdialená správa“<br />

v Heslách v Ovládacích paneloch<br />

NoProfilePage: <strong>sk</strong>ryje záložku „Hardvérové profily“<br />

v Systém – vlastnosti<br />

NoConfigPage: <strong>sk</strong>ryje záložku „Správca zariadení“<br />

v Systém – vlastnosti<br />

NoFileSysPage: <strong>sk</strong>ryje tlaèidlo „Systém súborov...“<br />

v Systém – vlastnosti<br />

NoVirtMemPage: <strong>sk</strong>ryje tlaèidlo „Virtuál<strong>na</strong> pamä ...“<br />

v Systém – vlastnosti<br />

ŠPECIÁLNE ZNAKY. Ak pri svojej práci používate rôzne z<strong>na</strong>ky a nechce sa vám<br />

neustále prepí<strong>na</strong> klávesnicu zo sloven<strong>sk</strong>ej <strong>na</strong> anglickú a <strong>na</strong>opak, pozrite si túto tabu¾ku.<br />

stlaèené klávesy výsledný z<strong>na</strong>k opis z<strong>na</strong>ku<br />

pravý alt + 7 ` apostrof<br />

pravý alt + B { ¾avá zátvorka špicatá<br />

pravý alt + C & and<br />

pravý alt + F [ ¾avá zátvorka hra<strong>na</strong>tá<br />

pravý alt + G ] pravá zátvorka hra<strong>na</strong>tá<br />

pravý alt + N } pravá zátvorka špicatá<br />

pravý alt + Q \ spätná lomka<br />

pravý alt + V @ zavináè<br />

pravý alt + W | rúra<br />

pravý alt + X # mriežka<br />

SYSTÉMOVÉ TIPY. Ide o tie tipy, ktoré sa vám zobrazujú <strong>na</strong>príklad pri ukázaní<br />

kurzorom myši <strong>na</strong> systémovú ikonu <strong>na</strong> pracovnej ploche. Pri ukázaní <strong>na</strong> Tento poèítaè sa<br />

zobrazí tip: „Zobrazí obsah tohto poèítaèa.“ Tipy <strong>na</strong>sledujúcich systémových adresárov<br />

môžeme zmeni v registroch systému. Staèí spusti editor registrov ( regedit.exe ). A<br />

potom cez vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE sa preklika cez k¾úèe Software – CLASSES –<br />

CLSID ku k¾úèom uvedeným ïalej. V nich sa <strong>na</strong>chádza re azec s názvom InfoTip. Pravým<br />

tlaèidlom myši a výberom vo¾by Zmeni je možné tento tip prepísa .<br />

K¾úèe:<br />

Tento poèítaè:<br />

{20D04FE0-3AEA-1069-A2D8-08002B30309D}<br />

Moje dokumenty:<br />

{450D8FBA-AD25-11D0-98A8-0800361B1103}<br />

Poèítaèe v sieti:<br />

{208D2C60-3AEA-1069-A2D7-08002B30309D}<br />

Kôš: {645FF040-5081-101B-9F08-00AA002F954E}<br />

Internet Explorer:<br />

{871C5380-42A0-1069-A2EA-08002B30309D}<br />

Ovládací panel:<br />

{21EC2020-3AEA-1069-A2DD-08002B30309D}<br />

Tlaèiarne: {2227A280-3AEA-1069-A2DE-08002B30309D}<br />

Aktovka: {85BBD920-42A0-1069-A2E4-08002B30309D}<br />

Plánované úlohy:<br />

{D6277990-4C6A-11CF-8D87-00AA0060F5BF}<br />

Tel. pripojenie siete:<br />

{992CFFA0-F557-101A-88EC-00DD010CCC48}<br />

VYPNUTIE PRAVIDELNÉHO LADENIA OFFICE 2000. Office 2000 má<br />

z èasu <strong>na</strong> èas požiadavku <strong>na</strong> vyladenie (Tune Up). Ak chcete toto pravidelné otravné hlásenie<br />

vypnú , spus te editor registrov (regedit.exe) a nájdite vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\<br />

Software\Microsoft\Office\9.0\Common\TuneUp. V tejto vetve modifikujte (ak sa ne<strong>na</strong>chádza,<br />

vytvorte) DWORD hodnotu Disabled a priraïte jej hodnotu 1. Ak to budete chcie v<br />

budúcnosti zapnú , staèí zmeni hodnotu <strong>na</strong> 0 alebo položku Disabled zmaza .<br />

Igor Kulman<br />

138 PC REVUE 12/2001

S E R V I S<br />

Pošta<br />

Kupujem si váš èasopis prakticky od roku 1997 pravidelne každý mesiac, a teda<br />

mám možnos porov<strong>na</strong>nia. Ve¾mi ste sa zlepšili a myslím, že momentálne nemáte<br />

konkurenciu. Páèi sa mi, že sa nevenujete iba PC a blízkemu príslušenstvu, ale aj ostatným<br />

odvetviam, viac-menej príbuzným tejto tematike. Chcel by som sa však spýta , èi:<br />

1. Budete farebne odlišova jednotlivé rubriky, prièom <strong>na</strong>príklad v okrajovom hornom<br />

rohu bude farebná z<strong>na</strong>èka, prípadne + logo rubriky.<br />

2. Predpokladám, že prevažné množstvo informácií uverejnených v novinkách má zdroj v<br />

internete. Budete uvádza <strong>na</strong>príklad pod èlánkom kurzívou zdrojové alebo súvisiace adresy?<br />

O niektorých udalostiach by som sa rád dozvedel viac.<br />

3. Navrhol by som rubriku <strong>na</strong>príklad s názvom Dialóg. Viem, máte rubriku Pošta, ale poväèšinou<br />

sú tam príspevky typu: „ste dobrí, ale chcel by som, aby ste toto a toto“ (ako<br />

je <strong>na</strong>príklad aj tento list). Mám však <strong>na</strong> mysli rubriku, kde by sa vyjadrovali samotní èitatelia<br />

k urèitým udalostiam. Raz ste otvorili debatu <strong>na</strong> tému internet s ve¾kým èi malým<br />

„i“. Myslel som, že budete pokraèova ïalej inými témami, no nedoèkal som sa.<br />

4. Budete robi preh¾ad, prípadne testy MP3 playerov? Hlavne MP3 CD playerov?<br />

5. Budete robi testy zariadení typu tlaèiareò/<strong>sk</strong>ener/kopírka, prípadne + fax v jednom?<br />

6. K PCR CD REVUE 8 – vyhlásili ste demo sú až. Statické obrázky, hudba, animácie. Sám<br />

robím hudbu <strong>na</strong> PC už nieko¾ko rokov, poväèšine sám pre seba. Niekedy dávno však existoval<br />

jeden èasopis, ku ktorému boli ako príloha 2 CD, prièom <strong>na</strong> jednom z nich sa <strong>na</strong>chádzal<br />

adresár MUSICPUT. Obsahoval hudbu, ktorú tam posielali sloven<strong>sk</strong>í PC muzikanti <strong>na</strong><br />

vypoèutie a zhodnotenie. Celý nápad, ktorý sa hrozivo rozbiehal vo ve¾kom, zanikol so<br />

zánikom samotného èasopisu.<br />

7. Èo takto vlastný di<strong>sk</strong>mag? To, èo sa nevmestí <strong>na</strong> web a nehodí do èasopisu? Už dlho<br />

èítam pod èlánkami „mdrobny“; a neviem, kto je to?<br />

8. Vyjdú niekedy kompletne všetky seriály a programovacie školy spolu <strong>na</strong> niektorom PCR<br />

CD? Myslím, že nielen ja by som ocenil nieèo takéto pekne ešte raz a spolu...<br />

9. Neuvádzate takmer nikde niè o WAP adresách a WAP stránkach. Ja, ako obyèajný<br />

používate¾, poznám WAP adresy dvoch (zatia¾) operátorov mobilných sietí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

výrobcov mobilných telefónov, jedného športového kanála a obèas som si pozrel aktuálne<br />

informácie o šampionáte F1. I<strong>na</strong>k nikde niè. A ja verím, že existujú stránky, programy,<br />

emulátory, ale aj vírusy o WAP, tak preèo nevenova aspoò stranu v prospech WAP stránky...<br />

Tak vám držím palce. S pozdravom Vetti<br />

Ïakujeme za príspevok, pokúsim sa odpoveda :<br />

1. Už sme to kedysi mali, ale môžeme sa k tomu vráti v novej podobe v rámci redizajnu<br />

<strong>na</strong> budúci rok.<br />

2. Na webe je vždy pod správou v it:news aj link <strong>na</strong> zdroj a to, èo je v papierovom PCR, je<br />

vlastne mesaèný výber noviniek z webu. Pod inými èlánkami, ak to má zmysel, to väèšinou<br />

dávame, pri recenziách to asi nemá zmysel, keïže zdroj je redakcia PCR, ale môžeme to <strong>sk</strong>úsi<br />

viac sledova .<br />

3. Radi by sme pokraèovali, ale jed<strong>na</strong>k by musel by väèší záujem zo strany èitate¾ov a<br />

okrem toho neviem, èi papierový mesaèník je úplne vhodné médium vzh¾adom <strong>na</strong> dlhý<br />

èasový odstup medzi jednotlivými èíslami. Ale máme pozitívnu správu v podobe pripravovaného<br />

di<strong>sk</strong>usného fóra <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe. Výber <strong>na</strong>jzaujímavejších odpovedí k príslušnej<br />

téme by sme potom mohli da aj do papierového PCR.<br />

4. Urèite áno, nejaké sme už mali.<br />

5. Áno, máme to v pláne testov <strong>na</strong> budúci rok.<br />

6. Uvidíme, ako sa nám to rozbehne, plánujeme urobi <strong>na</strong> tento úèel miesto aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

webe. Prvé ukážky demotvorby aj hudobných <strong>sk</strong>upín by mali by už <strong>na</strong> ïalšom (februárovom)<br />

CD REVUE. Týmto vyzývame mladých PC muzikantov, prípadne zaèí<strong>na</strong>júce <strong>sk</strong>upiny,<br />

aby nám poslali svoje dielka. Možno práve ich vyberieme do <strong>na</strong>sledujúceho CD REVUE.<br />

7. Ve¾a z toho, èo sa už „nezmestí“ do èasopisu, dávame <strong>na</strong> web, a keïže okrem toho<br />

priebežne vydávame aj CD, neviem, aký typ informácií by bol vhodný <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>mag, pretože<br />

ten vlastne rieši problém nepapierových médií. Mdrobny, to som ja (mal by som si už<br />

koneène da urobi nejakú slušnú fotku... :-)<br />

8. Všetky ukonèené seriály už vyšli <strong>na</strong> CD, môžeme urobi raz za èas reedíciu, prípadne<br />

ich da <strong>na</strong> web – do decembrového CD REVUE sme umiestnili okrem troch novospracovaných<br />

kompletných seriálov aj všetky doteraz vydané <strong>na</strong> CD REVUE.<br />

9. Èlánky o WAP-e aj s adresami sme mali asi pred rokom, keï WAP <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u štartoval,<br />

môžeme sa prípadne k tomu vráti . Ale <strong>na</strong> webe nájdete kopu linkov <strong>na</strong> wapové<br />

weby, <strong>sk</strong>úste <strong>na</strong>pr. http://<strong>www</strong>.wapko.<strong>sk</strong>.<br />

Martin Drobný, PCR<br />

Práve som si doèítal struèný prierez vašou 100-èíselnou históriou. Normálne ma to<br />

dojalo :-) Už pár rôèkov mám predplatené PCR a sám som bol svedkom jeho rastu.<br />

Keï si pozerám vzh¾ad obálok spred pár rokov, len sa musím pousmia . Ale teraz – normálne<br />

som hrdý <strong>na</strong> PCR, ako keby som <strong>na</strong> òom sám robil. Neviem, èím to je, však je to predsa<br />

„len“ obyèajný èasopis – neviem. Držte sa! Myslím, že ste ¾udia <strong>na</strong> svojich miestach a to nie<br />

je u nás až taká samozrejmos , však? :-) OK. Ešte raz držím palce!!!! Majte sa fajn. Erik<br />

Poradòa<br />

366/12/2001<br />

Niekedy sa mi stáva, že po spustení nejakého exe súboru (poväèšine inštalácia) systém<br />

vypíše hlásenie: „Program too big to fit in memory.“ Stáva sa to aj pri programoch, ktoré<br />

by mali „oficiálne“ chodi (<strong>na</strong>pr. Deto<strong>na</strong>tory pre NT od nVidie). Dá sa s tým nieèo spravi ?<br />

Vo firme mám PIII 350 + 128 MB RAM (W98), doma mám Athlon 1200 + 256 MB RAM<br />

(W98, W2K) a taký program nepustím nikde. Ïakujem za odpoveï. (Grancic)<br />

V systémoch DOS alebo Windows toto chybové hlásenie vypisuje command.com v prípade,<br />

že je spúš aný program poškodený alebo má nedostatok základnej pamäte (pamä<br />

do 640 KB). To platí hlavne pre staršie progamy <strong>na</strong>písané pre DOS a riešenie spoèíva v<br />

zí<strong>sk</strong>aní nepoškodeného programu alebo v uvo¾není základnej pamäte (<strong>na</strong>príklad pridaním<br />

himem.sys a emm386.exe do súboru config.sys a odstránením nepotrebných programov<br />

z config.sys alebo autoxec.bat). Pri novších 32-bitových aplikáciách môže by<br />

problém v samotnom systéme Windows – odporúèam Vám preto <strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong>jnovší<br />

Service Pack.<br />

-ja-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

367/12/2001<br />

Prosím vás o radu: chcel by som upgradova BIOS svojho PC, ale neviem, ako <strong>na</strong> to. Mám MB<br />

PC CHIPS M-729 a BIOS AMI. Potreboval by som vedie , z akej stránky si mám stiahnu <strong>na</strong>jnovší<br />

BIOS a èi ešte <strong>na</strong> to potrebujem aj nejaký iný program. Ak mi vie niekto pomôc , budem<br />

rád, keï mi to <strong>na</strong>píše podrobne, aby som sa v tom vyz<strong>na</strong>l. Ïakujem všetkým.<br />

Update Vášho BIOS-u si môžete stiahnu zo stránky http://<strong>www</strong>.pcchips.nl/support/biosupdates/7series/7series.htm.<br />

Na tejto stránke sa <strong>na</strong>chádza aj AMI BIOS Flash Utility. Novú<br />

verziu BIOS-u, ako aj utilitku AMIFLASH <strong>sk</strong>opírujete <strong>na</strong> èistú bootovaciu di<strong>sk</strong>etu, reštartujete<br />

poèítaè a zadáte A:\>AMINF322 990224s.rom, ïalej sa riadite pod¾a inštrukcií<br />

<strong>na</strong> obrazovke. Po <strong>sk</strong>onèení poèítaè úplne vypnite a resetujte CMOS. Po reštarte treba<br />

znovu <strong>na</strong>stavi CMOS. Podrobnejšie inštrukcie nájdete v archíve AMIFlash.zip – v súbore<br />

AMIFlashInfo.txt. Novú verziu Vášho BIOS-u aj s utilitkou nájdete aj <strong>na</strong> stránke<br />

http://<strong>www</strong>.bns-computer.de/support/mb_729.htm (použitie: AMIFLASH 7290224s.rom /A).<br />

Na záver Vás ešte chcem upozorni , aby ste si porov<strong>na</strong>li verzie vášho a nového BIOS-u a aby<br />

ste si BIOS upgradovali, len ak je to <strong>na</strong>ozaj nevyhnutné – teda ak Vám súèasná verzia<br />

spôsobuje problémy, pretože pri upgradovaní nesprávnej verzie alebo pri neúspešnom<br />

upgradovaní (<strong>na</strong>príklad pre výpadok prúdu) sa Vaša základná do<strong>sk</strong>a môže sta<br />

nefunkènou.<br />

-ja-<br />

368/12/2001<br />

Mám <strong>na</strong> vás otázoèku: Ako si <strong>na</strong>stavím moju milovanú QWERTY klávesnicu v DOS-e (sloven<strong>sk</strong>ú<br />

samozrejme :). Ak sa to nedá normálne, kde si stiahnem nejaký slušný program<br />

<strong>na</strong> moju spásu??? Respektíve kde si stiahnem program, èo by v DOS-e prepí<strong>na</strong>l klávesnicu<br />

cez Alt+LShift??? Za zodpovedanie mojich otázok vám vopred ïakujem...<br />

Ak si chcete <strong>na</strong>stavi sloven<strong>sk</strong>ú klávesnicu v DOS-e, musíte prida <strong>na</strong>sledujúce riadky do<br />

súboru c:\config.sys:<br />

device=C:\WINDOWS\COMMAND\display.sys con=(ega,,1)<br />

country=421,852,C:\WINDOWS\COMMAND\country.sys<br />

a do súboru c:\autoexec.bat:<br />

mode con codepage prepare=((852) C:\WINDOWS\COMMAND\ega.cpi)<br />

mode con codepage select=852<br />

keyb sl,,C:\WINDOWS\COMMAND\keybrd2.sys<br />

(Cesty k ovládaèom upravte pod¾a svojich <strong>na</strong>stavení.) Potom sa do anglickej klávesnice<br />

prepnete príkazom keyb us a spä do sloven<strong>sk</strong>ej príkazom keyb sl. Pomôc by Vám<br />

mohol aj program ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/cp85220.exe, ktorý umožòuje<br />

prepnú sloven<strong>sk</strong>ú a anglickú klávesnicu stlaèením CTRL+F12.<br />

-ja-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

369/12/2001<br />

Chcel by som sa Vás spýta , aký program mám použi <strong>na</strong> spojenie rozdeleného HDD (C:<br />

+ D:) a ako sa prepoèíta 10 MBIT <strong>na</strong> MBYTE?<br />

Na spojenie rozdeleného HDD môžete použi v Poradni už spomí<strong>na</strong>ný komerèný program<br />

Partition Magic. 8 bitov je 1 bajt, teda 10 megabitov je 10/8 = 1,25 megabajtov. -ja-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

370/12/2001<br />

Mám <strong>na</strong>inštalovaný Windows 95 a Microsoft Visual C++ 6.0. Pri kompilovaní akéhoko¾vek<br />

programu kompilátor vypisuje chybu error spawning cl.exe alebo error spawning<br />

rc.exe. Chyba nie je v zdrojovom kóde, pretože <strong>na</strong> inom poèítaèi to kompiluje bezchybne.<br />

Skúšal som viackrát preinštalova Windows aj C++, no bez výsledku. Za pomoc ïakujem.<br />

Pre obšírnos problematiky konkrétny postup neuvádzam, ale podrobné riešenie si môžete<br />

preèíta <strong>na</strong> stránke: http://support.microsoft.com/support/kb/articles/Q188/7/20.asp. -ja-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

371/12/2001<br />

Ak existuje nejaká stránka o testovaných a potom hodnotených HDD, môžete mi po<strong>sk</strong>ytnú<br />

URL alebo info? (Ivan Hauptvogel)<br />

Odporúèam Vám pozrie si preh¾ady a testy pevných di<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong> stránke PC REVUE –<br />

http://<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>/buxus/generate_page.php3?page_id=2689 alebo Preh¾ad parametrov<br />

a cien IDE pevných di<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.svethardware.cz/sh/sh1.nsf/ns/<br />

Di<strong>sk</strong>y?Open&area=Di<strong>sk</strong>y&count=9.<br />

-ja-<br />

12/2001 PC REVUE 139

S E R V I S<br />

recenzia:<br />

DIVOKÉ KOÈKY<br />

FILM: Po zhliadnutí ukážok <strong>na</strong> tento film som bol presvedèený, že<br />

si ho nechcem pozrie . Taký bol stav minulé leto, keï bol Coyote<br />

Ugly v kinách, a taký bol stav aj vèera, keï som si z nudy toto<br />

DVD požièal. Veï èo by už mohlo by zaujímavé <strong>na</strong> príbehu mladej,<br />

ne<strong>sk</strong>úsenej dievèiny, ktorá sa vyberie do ve¾kého mesta, aby<br />

sa stala hviezdou? Tento príbeh bol už tisíckrát sfilmovaný a èlovek<br />

môže dopredu poveda , èo sa stane. A hoci produkciu mal<br />

Jerry Bruckheimer (Top Gun, Bad Boys, Skála, Armageddon, Pearl<br />

Harbor), nedokázal som sa prinúti pozrie si film... A až dodnes<br />

som nevedel, akú chybu som urobil.<br />

Violet Sanford (Piper Perabo) žije so svojím otcom (John Goodman) v South Amboy,<br />

malom mesteèku v New Jersey, presne 42 mí¾ od New York City. Práve dovàšila vek 21 rokov,<br />

a tak sa podobne ako kedysi jej už 5 rokov màtva matka vydáva do ve¾kého mesta, aby tam<br />

urobila kariéru ako „song writer“ (chce piesne písa , nie spieva ). Len stro<strong>sk</strong>otaná kariéra jej<br />

matky a ste<strong>na</strong> plná podpisov nádejných mladých a medzièasom už tiež neúspešných dievèat<br />

v blízkej pizzérii svedèia o jej malých šanciach <strong>na</strong> úspech.<br />

Po prvých neúspechoch, ktoré dievèa z dediny musí neodvratne zaži , dostáva prácu v<br />

bare Coyote Ugly, keï ju jeho majite¾ka Lil (Maria Bello) zamestná <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úšku. Violet je<br />

šokovaná, keïže Coyote Ugly je bar, kde sa barmanky polo<strong>na</strong>hé predvádzajú, <strong>na</strong>lievajú<br />

litre alkoholu, a to všetko za burácania rockovej muziky a tlie<strong>sk</strong>ania a vykrikovania opitých<br />

mužov. Violet sa tam <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr nepáèi a, samozrejme, Lil ju aj chce vyhodi , kým Violet<br />

nezachráni náhodou situáciu schy¾ujúcu sa k bitke. Tak sa zaèí<strong>na</strong> druhý život Violet, kde<br />

sa z Popolušky stane princezná – t. j. z hanblivého dievèatka z dediny barová taneènica<br />

extra-triedy. No Violet sa nevzdáva svojho s<strong>na</strong> by autorkou piesní. Jej problémom však<br />

je, že má panický strach z vystúpenia <strong>na</strong> tribúne, ktoré musí podstúpi , lebo i<strong>na</strong>k si ju<br />

nijaký producent nevšimne. Preko<strong>na</strong> strach jej pomáha Kevin O’Donnel (Adam Garcia),<br />

ktorý postupne prerastie do jej ve¾kej lá<strong>sk</strong>y.<br />

Ale nebol by to správny hollywood<strong>sk</strong>y film, keby nebolo konfliktu, a tak sa pre Coyote<br />

Ugly Violet poháda so svojím otcom aj s Kevinom a <strong>na</strong>koniec ju z baru vyhodia. To, že<br />

všetko sa <strong>na</strong>pokon dobre <strong>sk</strong>onèí, vám azda nemusím hovori , len dodám, že väèšie klišé,<br />

preèo sa všetci udobrili, som už dávno nevidel...<br />

Podobne ako príbeh ani vyhotovenie filmu nie je nièím zvláštne, aj keï je to štandard.<br />

Réžie sa ujal David McNally, režisér, o ktorom som v živote niè nepoèul. Ak je to jeho<br />

prvý film, treba poveda , že sa mu to ve¾mi podarilo. Taneèné scény <strong>na</strong> bare sú vynikajúce<br />

– osvetlenie a zachytenie pohybov dáva èloveku pocit, že je uprostred ¾udí. Herecké<br />

výkony sú slušné. Väèši<strong>na</strong> predstavite¾ov je vo filme <strong>na</strong> to, aby zažiarili svojou krásou –<br />

sem rátam Piper Perabo, Adama Garciu, Tyru Banks a Mariu Bello (poznáme ju z ER a<br />

Playbacku). O nieèo ako herecký výkon sa pokúša životom svojej dcéry zraòovaný John<br />

Goodman (seriál Roseanne) ako Violetin otec Bill Sanford. Preèo som potom <strong>na</strong> zaèiatku<br />

povedal, že nepozrie si ten film by bola chyba? To, èo film drží pokope a robí ho dokonca<br />

ve¾mi pôsobivým, je hudba...<br />

VYBAVENIE DVD: Di<strong>sk</strong> obsahuje viaceré jazykové mutácie. Máme tu k dispozícii angliètinu,<br />

španielèinu a francúzštinu v Dolby Digital 5.1 a èeštinu v Dolby Surround 2.0.<br />

Zvuk je kvalitný a nechá vyniknú perfektnej muzike. Medzi titulkami nájdeme angliètinu,<br />

španielèinu, francúzštinu, ako aj èeštinu a maïarèinu.<br />

Obraz je a<strong>na</strong>morfický widescreen, je plný, s dobrými farbami a ostrými kontrastmi.<br />

BONUSY DVD: Tých je koneène dos ! Okrem komentára k filmu tu máme dokumenty o<br />

h¾adaní správneho obsadenia hlavných úloh, o tvorbe piesní, vystrihnuté scény, tzv.<br />

Action Overload, èo je zostrih <strong>na</strong>jlepších scén, Coyote 101 (dokument o <strong>na</strong>táèaní s rozhovormi<br />

s barmankami), videoklip od LeAnn Rimes a trailery <strong>na</strong> 60 sekúnd, High Fidelity<br />

a Rabín, knìz a blondínka. Ako vidíte sami, bonusov je dos . Okrem toho sa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u už<br />

štandardne <strong>na</strong>chádza výber scén a interaktívne menu.<br />

VERDIKT: Tento film by som odporúèal dvom <strong>sk</strong>upinám ¾udí – <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr chlapom, pretože<br />

vo filme sa je <strong>na</strong> èo pozera . A potom všetkým milovníkom dobrej hudby, lebo vo filme je<br />

èo poèúva . Poèas pozerania filmu má èlovek obèas pocit, že sa pozerá <strong>na</strong> videoklip. Treba<br />

poveda jedno: aj keï príbeh za ve¾a nestojí, má v sebe nieèo a spolu s hudbou a spracovaním<br />

vytvárajú atmosféru a vz ah k postave. A tak to má v dobrých filmoch by .<br />

Di<strong>sk</strong> už len dotvára vynikajúci dojem, ba niekedy sa zdá kvalita DVD lepšia ako kvalita<br />

samotného filmu. Vrelo ho teda odporúèam všetkým, ktorým sa film páèil. Tým, ktorí ho<br />

ešte nevideli, by som odporúèal si ho pozrie – pri<strong>na</strong>jhoršom zažijú hodinku a pol „bezmozgovej“<br />

zábavy s dobrou muzikou...<br />

Hodnotenie:<br />

FILM: lllll<br />

DVD: lllll<br />

DVD okienko<br />

recenzia:<br />

PRAVDIVÉ KLAMSTVÁ<br />

FILM: Harry Ta<strong>sk</strong>er (Arnold Schwarzenegger) je úplne normálny,<br />

nudný pracovník poèítaèovej firmy. Len obèas chodí <strong>na</strong> obchodné<br />

cesty alebo mítingy. Aspoò v to verí jeho že<strong>na</strong> Helen (Jamie<br />

Lee Curtis) a jeho dcéra. Ale mýlia sa... Harry je totiž tajný agent Omega Sectora, tajnej<br />

vetvy NSA a poslednej línie obrany štátu. Spolu so svojím par ákom Chipom (Tom Arnold)<br />

už vyriešili nejednu horúcu situáciu. A jeho blízki ešte stále niè netušia – až doteraz...<br />

Všetko sa to zaène tajnou špionážnou akciou <strong>na</strong> zámku známeho teroristu vo Švajèiar<strong>sk</strong>u.<br />

Tu sa Harry a jeho tím dozvedia o existencii teroristickej organizácie Crimson Jihad, ktorá<br />

chce znièi USA. A tak Harry musí zachráni vlas a zároveò svoje manželstvo a rodinu, keïže<br />

sa jeho znudená že<strong>na</strong> dala v podstate nechtiac <strong>na</strong> malý románik so pseudotajným agentom<br />

a jeho dcéra stratila pred ním rešpekt. To však vystaví jeho aj jeho ženu nebezpeèenstvu, keï<br />

ich obidvoch unesú a Helen sa musí dozvedie pravdu o svojom mužovi ve¾mi nešetrne.<br />

Všetko sa však vyrieši spôsobom „veï ocko je hrdi<strong>na</strong>“.<br />

Aj keï príbeh v základnej línii je v podstate klišé, režisér a majster akèného žánru James<br />

Cameron (Votrelec II, Terminátor II, Titanic) dokázal z príbehu o typickom hrdinovi vytvori<br />

prvotriedny akèný film. Samozrejme, svoj podiel <strong>na</strong> kvalite filmu majú aj ve¾mi vtipné dialógy<br />

medzi Chipom a Harrym a situaèná komika z nedorozumení medzi Harrym a jeho ženou,<br />

ale èi je to <strong>na</strong>háòaèka po Washingtone a v hoteli (kde Harry <strong>na</strong> koni pre<strong>na</strong>sleduje teroristu<br />

<strong>na</strong> motorke), alebo strie¾aèka <strong>na</strong> svahu pokrytom snehom vo Švajèiar<strong>sk</strong>u, alebo výbuch atómovej<br />

bomby, alebo finál<strong>na</strong> scé<strong>na</strong> odohrávajúca sa <strong>na</strong> (nie v) stíhaèke Harriet, James Cameron<br />

neustúpil pred nièím, a tak sa <strong>na</strong> plátne strie¾a, bije, búcha a <strong>na</strong>háòa, každú sekundu nieèo<br />

vybuchne alebo rozbije – a to celých 140 minút! Na druhej strane treba filmu pripísa k<br />

dobru jeho „nekrvavos “. Na rozdiel od Arnieho ostatných filmov tu neteèú potoky krvi.<br />

Herecké obsadenie je typicky akèné. Koho iného môže èlovek posadi do úlohy sympatického<br />

hrdinu, ešte k tomu tajného agenta vlády? No samozrejme, že iba Arnieho,<br />

ktorý zase ukazuje svoje svaly a umenie drža zbraò. Viac toho nevidíme, viac toho pre<br />

akèný film netreba. Arniemu vynikajúco sekundujú Tom Arnold ako veène vtipný Chip a<br />

Jamie Lee Curtis (Halloween, Modrá oce¾, Ryba menom Wanda) ako jeho že<strong>na</strong>.<br />

VYBAVENIE DVD: Jazykové verzie sú dve – anglická v Dolby Digital 5.1 a španiel<strong>sk</strong>a v<br />

Dolby Stereo 2.0. Zato s titulkami sa roztrhol vak. Divák má možnos výberu z anglických,<br />

èe<strong>sk</strong>ých, dán<strong>sk</strong>ych, holand<strong>sk</strong>ých...<br />

Video je typický widescreen 16:9, ako obyèajne nie je a<strong>na</strong>morfický.<br />

BONUSY DVD: Ani v tomto oh¾ade sa tento di<strong>sk</strong> nelíši od mnohých iných. Interaktívne<br />

menu, výber scén ako typické dodatky k filmu. Navyše tu máme biografie hercov, tvorcov<br />

a kinotrailer.<br />

VERDIKT: Priemerný akèný film s vynikajúcimi efektmi, s priemernými hereckými výkonmi<br />

<strong>na</strong> priemernom di<strong>sk</strong>u. Myslím, že už ma viac „priemerných“ ani ne<strong>na</strong>padá. Film je<br />

solíd<strong>na</strong> akcia, dobrá oddychovka, nijaký prelomový bod ako Matrix – <strong>sk</strong>rátka film pod¾a<br />

overeného receptu, ktorý chce pobavi a väèšinou sa mu to darí.<br />

Di<strong>sk</strong> sám osebe dokáže presvedèi iba vlastnos ou jemu danou – a to vyššou kvalitou<br />

videa a audia. Bonusy ako obyèajne chodia poza školu... pardon, poza di<strong>sk</strong>, a tak si èlovek<br />

užije iba dobrý akèný film.<br />

Hodnotenie:<br />

FILM: lllll<br />

DVD: lllll<br />

Marek Vojtko<br />

DVD NEWS<br />

Tak ako minulý mesiac aj tento je <strong>na</strong> novinky v oblasti DVD dos <strong>sk</strong>úpy a prináša len malé<br />

množstvo nových filmových titulov. Z nich vám vyberáme tie, ktoré sú pod¾a nášho názoru<br />

pre filmového diváka <strong>na</strong>jzaujímavejšie.<br />

Prvou a zároveò aj <strong>na</strong>jhorúcejšou novinkou je titul Hitchcock Collection II. 7DVD. Di<strong>sk</strong>y<br />

obsahujú sedem snímok tohto hororového majstra:<br />

l The Birds<br />

l Family Plot<br />

l Topaz<br />

l Frenzy<br />

l Tony Curtain<br />

l Marnie<br />

l Vertigo<br />

Samozrejme, kvalitu filmov ovplyvnil ich vek a všetky okrem snímky Vertigo sú len<br />

mono. Za ove¾a väèší nedostatok však považujem absenciu èe<strong>sk</strong>ého dabingu a, žia¾, nie<br />

je prítomná ani žiad<strong>na</strong> titulková variácia. Ce<strong>na</strong> je tiež prístupná len menšiemu poètu ¾udí,<br />

pretože sa pohybuje okolo 7000 Sk.<br />

Na svoje si prídu aj deti, pretože <strong>na</strong> náš trh sa dostáva aj dvojica èe<strong>sk</strong>ých rozprávok Z<br />

pekla štìstí a Z pekla štìstí 2. Obsah týchto di<strong>sk</strong>ov je pomerne bohatý. Bonusové èasti sa<br />

<strong>sk</strong>ladajú z rozhovorov s tvorcami oboch filmov, videoklipov, dvoch dokumentov s názvom<br />

Škola filmových kouzel atï. Zvukové normy sú Dolby Digital 5.1 a 2.0 v èe<strong>sk</strong>om jazyku.<br />

Najväèší nedostatok je pravdepodobne ce<strong>na</strong>, ktorá<br />

sa pri oboch di<strong>sk</strong>och pohybuje okolo 1600 Sk.<br />

Posledná novinka, ktorú vám chceme predstavi ,<br />

nie je klasický filmový titul. Ide o DVD audio s názvom<br />

SOUNDTRACK: ARTIFICIAL INTELLIGENCE. Ako<br />

ste urèite pochopili, je to soundtrack k jednému z<br />

<strong>na</strong>j<strong>na</strong>vštevovanejších filmov v súèasnosti. Ce<strong>na</strong> je prijate¾ná<br />

– len 989 Sk.<br />

Juraj Okolièányi<br />

Rubriku pripravujeme<br />

v spolupráci s<br />

140 PC REVUE 12/2001

P R O G R A M U J E M E<br />

Delfinárium / 14. èas : Prehrávanie súborov MP3 I.<br />

Mnohí z vás už zrejme premýš¾ali <strong>na</strong>d tým, že si <strong>na</strong>píšu vlastný<br />

prehrávaè MP3 alebo si aspoò vy<strong>sk</strong>úšajú možnosti prehrávania<br />

súborov MP3 v Delphi. Žia¾, s Delphi sa (zatia¾) nedodáva<br />

nijaký komponent, ktorý by dokázal „empétrojky“ prehráva<br />

, a tak bude potrebné poobzera sa <strong>na</strong> internete. Pokia¾<br />

ste vášnivými zástancami Pascalu, zrejme budete <strong>sk</strong>lamaní,<br />

keï v závere svojho pátrania po webe zistíte, že azda jediným<br />

jazykom, ktorý sa používa <strong>na</strong> písanie MP3 dekodérov, je<br />

C/C++ (nestretol som sa so žiadnym dekodérom, ktorý by bol<br />

<strong>na</strong>písaný v inom programovacom jazyku). Dokonca aj komponenty<br />

pre Delphi sú implementované ako knižnice DLL,<br />

<strong>na</strong>písané v C/C++, z ktorých komponent Delphi importuje<br />

funkcie a následne ich volá. Hoci sa tieto komponenty používajú<br />

pomerne ¾ahko, nemali by ste oèakáva , že pomocou<br />

nich <strong>na</strong>píšete nový WinAmp èi Sonique. Nezabúdajte, že problematika<br />

prehrávania súborov MP3 je ve¾mi komplexná, dekodéry<br />

MP3 neraz pracujú sa úrovni strojového kódu, využívajúc<br />

inštrukcie MMX èi 3DNow! Je však celkom pravdepodobné, že<br />

v èase, keï budete tento materiál èíta , už budú k dispozícii<br />

komponenty schopné využi výhody aj týchto inštrukcií.<br />

Komponent, ktorý vám tentoraz predstavíme, patrí medzi<br />

tie, ktoré sa dajú relatívne ¾ahko zvládnu . K dispozícii je <strong>na</strong><br />

serveri <strong>www</strong>.eldos.org. Okrem zdrojových súborov komponentu<br />

Delphi nájdete v archíve aj zdrojové súbory dekodérov,<br />

<strong>na</strong>písané v jazyku C++ (tie ve¾mi nevyužijete). Po rozbalení<br />

budete možno prekvapení, že nevidíte nijaké knižnice DLL.<br />

Autori totiž použili malý trik a príponu knižnice DLL (ktorá je<br />

vlastne dekodérom) zmenili <strong>na</strong> ESP (funkcii LoadLibrary totiž<br />

neprekáža, ak je prípo<strong>na</strong> súboru iná ako DLL). Súèas ou distribúcie<br />

sú tri knižnice DLL: prvou je MPEG dekodér ElAMP, s<br />

ktorým budeme pracova (súbor ELAMP.ESP). Druhou je rozhranie<br />

pre Windows Media Audio Decoder Interface (súbor<br />

WMAMP.ESP) a tre ou knižnica <strong>na</strong> prehrávanie súborov WAV<br />

(súbor WAVMP.ESP). Celý systém je podobne ako WinAmp<br />

postavený <strong>na</strong> modulárnom princípe. V praxi to z<strong>na</strong>mená, že<br />

dokonca aj poèas behu programu je možné zavies a spusti<br />

¾ubovo¾ný dekodér (samozrejme, ten musí spåòa urèité kritériá<br />

a musí by <strong>na</strong>písaný tak, aby dokázal s Delphi komponentom<br />

komunikova ). Žia¾, poèas dnešnej MP3 púte túto možnos<br />

nevyužijeme, pretože momentálne je pre nás zaujímavý<br />

iba jeden jediný dekodér: ElAMP.<br />

Po <strong>sk</strong>onèení inštalácie vám <strong>na</strong> palete komponentov pribudne<br />

komponent TElPlayerMan. Okrem toho sa v archíve<br />

<strong>na</strong>chádza aj komponent TSlider, <strong>na</strong>inštalujte si aj ten.<br />

Budeme ho totiž používa <strong>na</strong>miesto komponentu TTrack-<br />

Bar, ktorý sa <strong>na</strong> multimediálne úèely ve¾mi nehodí (ne<strong>sk</strong>ôr<br />

si povieme, preèo je to tak). Komponent TElPlayerMan plní<br />

úlohu akéhosi ma<strong>na</strong>žéra dekodérov. Jeho <strong>na</strong>jdôležitejšou<br />

vlastnos ou je vlastnos Players, ktorá obsahuje zoz<strong>na</strong>m<br />

všetkých prehrávaèov (èiže dekodérov). Ako som už spomenul,<br />

s komponentom sa dodávajú tri dekodéry, my<br />

však budeme hovori iba o dekodéri MP3.<br />

Chcel by som ešte upozorni <strong>na</strong> to, že v èase písania<br />

tohto èlánku mal ElAMP problémy s prehrávaním súborov<br />

s premenlivým bitrate. Dekódoval ich síce správne, ale<br />

vlastnosti Size a Position nevracali korektné hodnoty.<br />

NÁŠ PRVÝ PREHRÁVAÈ MP3. Predpokladám,<br />

že by ste si èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr chceli vy<strong>sk</strong>úša , ako vyzerá prehrávanie<br />

súborov MP3 v praxi. Napíšeme si teda jednoduchý<br />

prehrávaè MP3, ktorý ne<strong>sk</strong>ôr zdoko<strong>na</strong>líme.<br />

Základom všetkého je administrátor dekodérov, <strong>na</strong>zvaný<br />

TElPlayerMan. Pridáme ho <strong>na</strong> formulár a otvoríme vlastnos<br />

Players. Ako som už spomí<strong>na</strong>l, táto vlastnos obsahuje zoz<strong>na</strong>m<br />

všetkých dekodérov, ktoré sú v tomto komponente<br />

zaregistrované. Stlaèíme tlaèidlo Add, èím do zoz<strong>na</strong>mu pridáme<br />

nový dekódovací modul. Vyplníme vlastnos Path-<br />

ToDLL, prièom uvedieme nielen cestu, ale aj názov súboru:<br />

ELAMP.ESP. Potom <strong>na</strong>stavíme vlastnos Initialized <strong>na</strong> true.<br />

Pokia¾ komponent nezahlási chybu, máme <strong>sk</strong>oro vyhrané,<br />

pretože dekodér MPEG sa úspešne zinicializoval. Nastavme<br />

vlastnos Initialized spä <strong>na</strong> false a poïme si trochu pocvièi<br />

prsty <strong>na</strong>písaním krátkeho kódu.<br />

Na hlavný formulár pridáme dva komponenty TButton,<br />

ktoré <strong>na</strong>zveme Play a Stop. Po stlaèení prvého tlaèidla sa<br />

vykoná <strong>na</strong>sledujúca procedúra:<br />

procedure TForm1.PlayClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

MP3.Players[0].Init;<br />

OpenDialog1.Filter := MP3.Players[0].ModuleName +<br />

‘|’ + MP3.Players[0].Extensions;<br />

if not OpenDialog1.Execute then exit;<br />

MP3.Players[0].InputName:=OpenDialog1.FileName;<br />

MP3.Players[0].Open;<br />

MP3.Players[0].InitStream;<br />

MP3.Players[0].Play;<br />

end;<br />

Prvý príkaz slúži <strong>na</strong> inicializáciu dekodéra (vykoná v podstate<br />

to isté, èo sme vyko<strong>na</strong>li my v Object Inspectore <strong>na</strong>stavením<br />

vlastnosti Initialized <strong>na</strong> true). Potom sa zobrazí dialógové<br />

okno <strong>na</strong> otvorenie súboru, ktoré využíva vlastnos Extensions<br />

komponentu TElPlayer. Každý dekodér totiž vie poda<br />

informáciu o tom, aké typy súborov dokáže prehráva , vïaka<br />

èomu odpadá práca s vytváraním filtra súborov. Keï používate¾<br />

vyberie požadovaný súbor, procedúra <strong>na</strong>staví vlastnos<br />

InputName, èo je vlastne názov súboru MP3, ktorý sa bude<br />

prehráva . Tento súbor sa otvorí pomocou metódy Open a<br />

zinicializuje prostredníctvom metódy InitStream. Predpokladám,<br />

že funkciu metódy Play nie je potrebné objasòova .<br />

Samozrejme, <strong>sk</strong>ladbu musíme vedie aj zastavi :<br />

procedure TForm1.StopClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

MP3.Players[0].Stop;<br />

end;<br />

Po ukonèení práce s programom by sme mali prehrávaè<br />

odstráni z pamäte:<br />

procedure TForm1.FormClose(Sender: TObject; var<br />

Action: TCloseAction);<br />

begin<br />

MP3.Players[0].Deinit;<br />

end;<br />

Žia¾, v dokumentácii sa nepíše, èi je potrebné vola<br />

metódu Deinit pred ukonèením programu, to by mal totiž<br />

komponent vyko<strong>na</strong> sám. Každopádne v ukážkovom programe,<br />

ktorý sa s komponentom dodáva, je táto metóda<br />

volaná tesne pred uzavretím hlavného formulára.<br />

Pomerne dôležitú úlohu pri prehrávaní súborov MP3 plnia<br />

vlastnosti BufferSize a BuffersCount (myslím, že ich funkciu<br />

nie je potrebné vysvet¾ova ). Spravidla platí, že èím viac bufferov<br />

alokujete a èím sú tieto buffery väèšie, tým je menšia<br />

pravdepodobnos „zadrhávania sa“ poèas prehrávania <strong>sk</strong>ladby.<br />

Na druhej strane sa však zvyšuje doba, ktorá je potrebná<br />

<strong>na</strong> spracovanie príkazov typu Stop. Optimálnu hodnotu pre<br />

váš stroj si musíte urèi experimentálnou metódou. Ak máte<br />

chu , môžete prehrávaè upravi tak, aby mohol poèet a ve¾kos<br />

vyrovnávacích pamätí <strong>na</strong>stavova používate¾.<br />

ZDOKONALENÝ PREHRÁVAÈ MP3. Náš ïalší<br />

prehrávaè MP3 už bude o nieèo vyspelejší. Zložený bude<br />

z dvoch hlavných okien: playlist editora a samotného prehrávaèa.<br />

Vytvorme teda novú aplikáciu, do ktorej pridáme<br />

dve okná: prvé <strong>na</strong>zveme PlayerWnd a druhé PlayListWnd.<br />

Vlastnos BorderStyle prvého formulára <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> bsDialog,<br />

pretože rozmery hlavného ok<strong>na</strong> budú fixné. To neplatí<br />

pre druhý formulár, ktorého rozmery sa síce môžu meni ,<br />

nesmieme však používate¾ovi umožni tento formulár minimalizova<br />

èi maximalizova . Preto otvoríme vlastnos Border-<br />

Icons a položky biMaximize a biMinimize <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> false.<br />

Mimochodom, hoci som v predchádzajúcich èlánkoch nieko¾kokrát<br />

zdôraznil, že by sme mali v programoch z dôvodu<br />

úspory pamäte formuláre vytvára ruène, tentoraz to neurobíme.<br />

Dôvod je jednoduchý: obe okná sa budú používa tak<br />

èasto, že jednoducho nemá zmysel vytvára ich poèas behu<br />

programu. Samozrejme, pokia¾ sa ne<strong>sk</strong>ôr rozhodneme program<br />

rozšíri o ïalšie okná, tie by už mali by vytvárané ruène<br />

(teda volaním konštruktora formulára).<br />

Keïže prehrávaè je priamo závislý od playlist editora, zaèneme<br />

<strong>na</strong>jprv posledne menovaným oknom. Na hlavný formulár<br />

(teda <strong>na</strong> okno PlayerWnd) pridáme tlaèidlo, ktoré <strong>na</strong>zveme<br />

PlayEdit. Istotne ste sa dovtípili, že úlohou tohto tlaèidla bude<br />

vyvola playlist editor. Ïalej je potrebné <strong>na</strong>stavi vlastnos Position<br />

<strong>na</strong> poDesigned, pretože playlist editor sa po stlaèení<br />

tlaèidla zobrazí tesne pod oknom prehrávaèa:<br />

procedure TPlayerWnd.PlayEditClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

PlayListWnd.Top:=PlayerWnd.Top+PlayerWnd.Height;<br />

PlayListWnd.Left:=PlayerWnd.Left;<br />

PlayListWnd.Width:=PlayerWnd.Width;<br />

PlayListWnd.Show;<br />

end;<br />

Tento kód pracuje <strong>na</strong> ve¾mi jednoduchom princípe: Y-ová<br />

súradnica miesta, kde sa má playlist editor zobrazi , je definovaná<br />

ako súèet „top“ súradnice hlavného ok<strong>na</strong> a jeho výšky.<br />

Podobne ako vo WinAmpe aj tu sú obe okná rov<strong>na</strong>ko vzdialené<br />

od ¾avého okraja obrazovky, preto majú obe vlastnosti Left<br />

rov<strong>na</strong>kú hodnotu. Okrem toho majú okná aj rov<strong>na</strong>kú šírku, èo<br />

sme dosiahli pomocou predposledného riadka (ako som však<br />

spomenul, ve¾kos playlist editora je možné zmeni ).<br />

Samozrejme, do playlist editora sa musia da umiestni aj<br />

nejaké <strong>sk</strong>ladby. Ich poèet nám bude zobrazova komponent<br />

TStatusBar, ktorého vlastnos SimplePanel <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> true.<br />

Potom pridáme komponent TPanel, ktorý bude obsahova<br />

dve tlaèidlá: jedno som <strong>na</strong>zval Pridaj (bude slúži <strong>na</strong> pridanie<br />

nového súboru do playlistu) a Vymaz, ktoré súbor z playlistu<br />

vymaže. Zoz<strong>na</strong>m súborov MP3 bude zobrazova komponent<br />

TlistBox, <strong>na</strong>zvaný PlayList. Vlastnos Align tohto komponentu<br />

<strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> alClient.<br />

Na chví¾u teraz odboèíme a otvoríme si formulár Player-<br />

Wnd. Pridáme komponent TEIPlayerMan, ktorý <strong>na</strong>zveme<br />

PlayerMan. Vytvoríme nový prehrávaè a vyplníme vlastnos<br />

PathToDLL (<strong>na</strong>stavíme ju <strong>na</strong> dekodér ELAMP.ESP). Aby sme ku<br />

komponentu TEIPlayer nemuseli pristupova pomocou vlastnosti<br />

Players komponentu TEIPlayerMan, upravíme deklaráciu<br />

hlavného formulára a vytvoríme premennú s názvom Player:<br />

private<br />

{ Private declarations }<br />

public<br />

Player : TElPlayer;<br />

{ Public declarations }<br />

end;<br />

Aby sme mohli túto premennú používa , musíme urobi<br />

jednu jednoduchú operáciu v obsluhe udalosti On-<br />

Show hlavného formulára:<br />

procedure TPlayerWnd.FormShow(Sender: TObject);<br />

begin<br />

Player:=PlayerMan.Players[0];<br />

Player.Init;<br />

end;<br />

Tento zápis prekladaèu povie, že premenná Player je zhodná<br />

s nultým dekodérom obsiahnutým vo vlastnosti Players.<br />

Inými slovami, to, èo robíme s touto premennou, akoby<br />

sme robili s prehrávaèom (dekodérom). Všetky operácie teda<br />

budeme vykonáva prostredníctvom premennej Player.<br />

Teraz sa možno pýtate, preèo sme prerušili návrh playlist<br />

editora, keï ten ešte nie je hotový. Musíme predsa ešte<br />

prida komponent TOpenDialog, ktorý nám umožní prida<br />

do playlistu súbory. Nuž, práve s komponentom TOpen-<br />

Dialog toto prerušenie súvisí: pomocou premennej Player<br />

totiž budeme vedie zisti typy súborov, ktoré dokáže dekodér<br />

prehráva , a následne budeme vedie pod¾a toho <strong>na</strong>stavi<br />

vlastnos Filter komponentu TOpenDialog.<br />

Vrá me sa však spä k návrhu ok<strong>na</strong> PlayListWnd a pridajme<br />

komponent TOpenDialog, ktorý bude nies meno<br />

OpenDlg. Obslužná ruti<strong>na</strong> udalosti OnClick tlaèidla Pridaj<br />

bude vyzera takto:<br />

procedure TPlayListWnd.PridajClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

with PlayerWnd do<br />

OpenDlg.Filter := Player.ModuleName + ‘|’ +<br />

Player.Extensions;<br />

if not OpenDlg.Execute then exit;<br />

PlayList.Items.Add(OpenDlg.FileName);<br />

StatusBar.SimpleText:='Poèet <strong>sk</strong>ladieb: ' +<br />

IntToStr(PlayList.Items.Count);<br />

end;<br />

Samozrejme, nesmieme zabudnú <strong>na</strong> tlaèidlo Vymaz, ktoré<br />

má za úlohu vymazanie súboru z playlistu:<br />

12/2001 PC REVUE 141

P R O G R A M U J E M E<br />

procedure TPlayListWnd.VymazClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

PlayList.Items.Delete(PlayList.ItemIndex);<br />

StatusBar.SimpleText:='Poèet <strong>sk</strong>ladieb: ' +<br />

IntToStr(PlayList.Items.Count);<br />

end;<br />

Po vymazaní <strong>sk</strong>ladby sa poèet položiek zníži o jednu, preto je potrebné aktualizova<br />

komponent TStatusBar, ktorý nám poèet pesnièiek zobrazuje.<br />

Teoreticky by sme už mohli zaèa prehráva , no potrebujeme ešte prida tlaèidlá <strong>na</strong><br />

zastavenie a „pauznutie“ <strong>sk</strong>ladby. Prvé z nich <strong>na</strong>zveme Stop a druhé Pauza. Ruti<strong>na</strong> <strong>na</strong><br />

zastavenie prehrávania bude vyzera takto:<br />

procedure TPlayerWnd.StopClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

if Player.PlayerMode=pmPlaying then Player.Stop;<br />

Pauza.E<strong>na</strong>bled:=false;<br />

end;<br />

Všimnite si, že po stlaèení tlaèidla Stop sa zneprístupní tlaèidlo Pauza: stlaèením tlaèidla<br />

Stop totiž zastavíme prehrávanie <strong>sk</strong>ladby, a keïže sa žiad<strong>na</strong> <strong>sk</strong>ladba neprehráva, nemožno<br />

jej prehrávanie ani preruši .<br />

Doèasné zastavenie <strong>sk</strong>ladby si tiež nevyžaduje prive¾a kódu:<br />

procedure TPlayerWnd.PauzaClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

if Player.PlayerMode=pmPaused then<br />

begin<br />

Player.Resume;<br />

Pauza.Caption:=’Pauza’;<br />

end<br />

else<br />

begin<br />

Player.Pause;<br />

Pauza.Caption:='Pokraèova ';<br />

end;<br />

end;<br />

Na zaèiatku rutiny program testuje, èi náhodou <strong>sk</strong>ladba už nie je prerušená. Ak prerušená<br />

je, program bude pokraèova v prehrávaní piesne. Obsah tlaèidla sa <strong>na</strong>staví <strong>na</strong><br />

„Pauza“, takže <strong>sk</strong>ladbu bude možné kedyko¾vek opä preruši . Ak po stlaèení tlaèidla „Pauza“<br />

<strong>sk</strong>ladba prerušená ešte nie je, kód ju preruší pomocou metódy Pause. Obsah tlaèidla<br />

sa následne vyplní textom „Pokraèova “.<br />

Spustenie prehrávania je otázkou iba nieko¾kých príkazov, ale aj <strong>na</strong>priek tomu bude<br />

potrebné vytvori špeciálnu procedúru, ktorá prehrávanie spustí. Prehrávanie totiž bude<br />

možné spusti z viacerých miest programu a bez použitia procedúry by sme nemali inú<br />

možnos ako viackrát <strong>sk</strong>opírova ten istý kód, èo je ve¾mi amatér<strong>sk</strong>e riešenie.<br />

Metóda, ktorá má <strong>na</strong> starosti spustenie prehrávania, vyzerá takto:<br />

procedure TPlayerWnd.PlayMP3(FileName:string);<br />

begin<br />

if (Player.PlayerMode=pmPlaying)<br />

or (Player.PlayerMode=pmPaused) then Player.Stop;<br />

with Player do<br />

begin<br />

Close;<br />

InputName:=FileName;<br />

Open;<br />

InitStream;<br />

Play;<br />

Pauza.E<strong>na</strong>bled:=true;<br />

end;//with<br />

end;<br />

Na zaèiatku procedúry zis ujeme, èi už náhodou prehrávaè nie je spustený èi pozastavený.<br />

Ak náhodou už spustený èi „pauznutý“ je, potom <strong>sk</strong>ladbu zastavíme a uzatvoríme<br />

prostredníctvom metódy Close. Nasleduje <strong>na</strong>stavenie vlastnosti InputName, èím vlastne<br />

dekodéru povieme, ktorý súbor má zaèa prehráva . Metódy Open a InitStream prehrávaè<br />

zinicializujú a metóda Play prehrávanie spustí. Ak sme pred volaním metódy PlayMP3<br />

náhodou prehrávanie zastavili tlaèidlom Stop, potom je tlaèidlo Pauza neprístupné. Len<br />

èo sa však zaène prehráva nová <strong>sk</strong>ladba, musí by toto tlaèidlo opä prístupné a práve to<br />

zabezpeèí posledný riadok procedúry. Spustenie prehrávania bude realizované prostredníctvom<br />

dvojitého kliknutia <strong>na</strong> playlist editor:<br />

procedure TPlayListWnd.PlayListDblClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

if PlayList.Items.Count=0 then exit;<br />

PlayerWnd.PlayMP3(PlayList.Items[PlayList.ItemIndex]);<br />

end;<br />

Táto krátka ruti<strong>na</strong> musí <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zisti , èi sa vôbec v playlist editore <strong>na</strong>chádzajú nejaké<br />

súbory, až potom je totiž možné spusti prehrávanie. Názov <strong>sk</strong>ladby, ktorú budeme prehráva<br />

, zí<strong>sk</strong>ame tak, že pomocou vlastnosti ItemIndex zistíme index položky, ktorá je vyz<strong>na</strong>èená.<br />

Pomocou vlastnosti Items zistíme text tejto položky, èo je vlastne názov súboru MP3.<br />

NABUDÚCE. O mesiac budeme pokraèova v zdoko<strong>na</strong>¾ovaní nášho prehrávaèa<br />

MP3. Okrem iného si ukážeme, ako zo súboru MP3 zí<strong>sk</strong>ame údaje známe ako ID3 tag.<br />

Dovtedy dovidenia.<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

Delphi v praxi / 9. èas : ID3 TAG v2 II.<br />

Táto èas bude zavàšením témy ID3 TAG, konkrétne ID3 TAG v2, jeho èítanie, mazanie,<br />

a zapisovania. Pretože èítanie a mazanie sme si dopodrob<strong>na</strong> prebrali v predchádzajúcej<br />

èasti, tentoraz sa budeme venova iba zápisu ID3 TAG v2. Odporúèam<br />

vám pri práci s týmto èlánkom používa aj dve predošlé èasti, ktoré boli zamerané <strong>na</strong><br />

túto tému. Sú v nich ukážky a výpisy zo súborov, ktoré <strong>na</strong>pomáhajú ¾ahšie pochopenie<br />

tejto nie jednoduchej témy. Aj vývoj takej jednoduchej veci, ako je opis súboru<br />

MP3, sa stále derie vpred a je len ve¾mi ažko možné zachyti to, èo je pre prax programátora<br />

<strong>na</strong>jdôležitejšie. Aj <strong>na</strong>priek mojej s<strong>na</strong>he <strong>na</strong>písa tieto èlánky èo <strong>na</strong>jjednoduchšie<br />

a <strong>na</strong>jlepšie sa mi niektoré pasáže zdajú fádne a neúplné. Keby sme sa chceli<br />

takejto téme venova úplne, do posledných detailov, potrebovali by sme minimálne<br />

desa èastí, ktoré by èasom strácali <strong>na</strong> pikantnosti informácií. A za ten èas by urèite<br />

vymysleli nieèo nové, také, èomu sa budeme len prizera s otvorenými ústami. Aj<br />

<strong>na</strong>priek tomu verím, že k tejto téme sa aspoò okrajovo vrátime v ïalších èlánkoch.<br />

Verím v to preto, lebo sme túto tému <strong>na</strong>ozaj iba <strong>na</strong>èali a bola by škoda nepokraèova<br />

v takej zaujímavej oblasti.<br />

ZÁPIS ID3 TAG V2. Je prezentovaný jednou procedúrou. Tá má síce ve¾a vstupných<br />

parametrov, ale je to vždy lepšie, ako keby bol každý parameter zapísaný zvláš ,<br />

èo by trvalo nekoneène dlho. Trinás vstupných parametrov, teda dvanás rôznych<br />

informácií a cesta k súboru MP3 je nosnou èas ou procedúry, ktorú si opíšeme.<br />

procedure setTag2(TENC, WXXX, TCOP, TOPE, TCOM, TCON, TYER, TRCK, COMM,<br />

TALB, TPE1, TIT2, File<strong>na</strong>me: string);<br />

var temp, f: file;<br />

i , read, write, tagleng, m: integer;<br />

ID3h, null: array [1..10] of char;<br />

IDb: array [1..15] of char;<br />

txt: array [1..300] of char;<br />

copy: array [1..2048] of char;<br />

begin<br />

assignfile(temp, file<strong>na</strong>me+ ‘a’);<br />

rewrite(temp, 1);<br />

Jadro procedúry tvorí: otvorenie, respektíve vytvorenie takzvaného doèasného súboru,<br />

ktorý sa od originálu líši pridaním (do názvu súboru) ¾ubovo¾ného z<strong>na</strong>ku, v mojom<br />

prípade ‘a’. Tento súbor nám poslúži <strong>na</strong> zápis celého ID3 TAG v2 a <strong>na</strong>koniec aj jadra<br />

súboru MP3. Doèasný súbor sa <strong>na</strong>koniec premenuje <strong>na</strong> pôvodný názov.<br />

tagleng:= length(TENC)+ length(WXXX)+ length(TCOP)+ length(TOPE)+<br />

length(TCOM)+ length(TCON)+ length(TYER)+ length(TRCK)+ length(COMM)+<br />

length(TALB)+ length(TPE1)+ length(TIT2)+ 147;<br />

ID3h[1]:= ‘I’;<br />

ID3h[2]:= ‘D’;<br />

ID3h[3]:= ‘3’;<br />

ID3h[4]:= #03;<br />

ID3h[5]:= #00;<br />

ID3h[6]:= #00;<br />

ID3h[7]:= chr(tagleng div 2097152);<br />

m:= (tagleng mod 2097152);<br />

ID3h[8]:= chr(m div 16384);<br />

m:= (m mod 16384);<br />

ID3h[9]:= chr(m div 128);<br />

m:= (m mod 128);<br />

ID3h[10]:= chr(m);<br />

blockwrite(temp, ID3h, 10);<br />

V predošlej èasti sme si iba zbežne prebrali hlavièku pre popis ID3 TAG v2. Povedali<br />

sme si, že zaèiatok popisu je daný trojmiestnym identifikátorom, a to ID3. Toto tvrdenie<br />

je síce pravdivé, ale v reálnom ponímaní <strong>sk</strong>reslené. Identifikátor má v <strong>sk</strong>utoènosti<br />

dåžku šiestich z<strong>na</strong>kov:<br />

Identifikator := ‘I’ + ‘D’ + ’3’ + #03 + #00 + #00;<br />

Ïalšie štyri bity sú hlavièkou dané <strong>na</strong> uchovanie informácie o dåžke ID3 TAG v2.<br />

Premenná tagleng je nosite¾om èíselnej hodnoty, ktorá vznikla sèítaním všetkých dåžok<br />

jednotlivých informácií, plus súèet všetkých bitov ID, zapísaných pred a za jednotlivými<br />

informáciami, èomu v tomto prípade zodpovedá hodnota 147. Ako sme si minule povedali<br />

o èítaní dåžky ID3 TAG v2, je daná mocni<strong>na</strong>mi èísla 128. Takto pripravená hlavièka<br />

je zapísaná do doèasného súboru.<br />

// ID3begin #00 #00 #00 dlzka #00 #00 #00<br />

// [1]-[4] - ID -identifikator<br />

idb[5]:= #00;<br />

idb[6]:= #00;<br />

idb[7]:= #00;<br />

// [8] - dlzka textu standardne +1<br />

idb[9]:= #00;<br />

idb[10]:= #00;<br />

idb[11]:= #00;<br />

idb[12]:= #00;<br />

idb[13]:= #00;<br />

idb[14]:= #00;<br />

idb[15]:= #00;<br />

142 PC REVUE 12/2001

P R O G R A M U J E M E<br />

Vytvorené pole char idb je <strong>na</strong>jfunkènejšou premennou<br />

tejto procedúry. Postupným obmieòaním hodnôt identifikátora<br />

a dåžky textu vznikajú kompletné identifikátory<br />

jednotlivých informácií.<br />

//TENC write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘E’;<br />

idb[3]:= ‘N’;<br />

idb[4]:= ‘C’;<br />

idb[8]:= chr(length(TENC)+1);<br />

idb[9]:= ‘@’;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TENC) do begin<br />

txt[i]:= TENC[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TENC));<br />

TENC – Encoded by. Identifikátor s dåžkou 11 z<strong>na</strong>kov<br />

<strong>na</strong> deviatej pozícii uchováva ‘@’. Uložením hodnoty TENC<br />

do premennej txt (pole char) a následným zápisom do súboru<br />

vzniká kompletne zapísaná informácia Encoded by.<br />

//WXXX write<br />

idb[1]:= ‘W’;<br />

idb[2]:= ‘X’;<br />

idb[3]:= ‘X’;<br />

idb[4]:= ‘X’;<br />

idb[8]:= chr(length(WXXX)+2);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 12);<br />

for i:= 1 to length(WXXX) do begin<br />

txt[i]:= WXXX[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(WXXX));<br />

WXXX – Url. Neviem, z akého dôvodu je identifikátor dlhší<br />

o jeden z<strong>na</strong>k ako v ostatných prípadoch. Dåžka re azca<br />

zapísaného v ôsmom bite je vyjadrená ako <strong>sk</strong>utoèná dåžka<br />

url plus dva. To asi preto, že je zmenená aj dåžka identifikátora.<br />

//TCOP write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘C’;<br />

idb[3]:= ‘O’;<br />

idb[4]:= ‘P’;<br />

idb[8]:= chr(length(TCOP)+1);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TCOP) do begin<br />

txt[i]:= TCOP[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TCOP));<br />

//TOPE write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘O’;<br />

idb[3]:= ‘P’;<br />

idb[4]:= ‘E’;<br />

idb[8]:= chr(length(TOPE)+1);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TOPE) do begin<br />

txt[i]:= TOPE[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TOPE));<br />

//TCON write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘C’;<br />

idb[3]:= ‘O’;<br />

idb[4]:= ‘N’;<br />

idb[8]:= chr(length(TCON)+1);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TCON) do begin<br />

txt[i]:= TCON[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TCON));<br />

//TCOM write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘C’;<br />

idb[3]:= ‘O’;<br />

idb[4]:= ‘M’;<br />

idb[8]:= chr(length(TCOM)+1);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TCOM) do begin<br />

txt[i]:= TCOM[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TCOM));<br />

//TYER write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘Y’;<br />

idb[3]:= ‘E’;<br />

idb[4]:= ‘R’;<br />

idb[8]:= chr(length(TYER)+1);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TYER) do begin<br />

txt[i]:= TYER[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TYER));<br />

//TRCK write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘R’;<br />

idb[3]:= ‘C’;<br />

idb[4]:= ‘K’;<br />

idb[8]:= chr(length(TRCK)+1);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TRCK) do begin<br />

txt[i]:= TRCK[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TRCK));<br />

//TALB write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘A’;<br />

idb[3]:= ‘L’;<br />

idb[4]:= ‘B’;<br />

idb[8]:= chr(length(TALB)+1);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TALB) do begin<br />

txt[i]:= TALB[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TALB));<br />

//TPE1 write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘P’;<br />

idb[3]:= ‘E’;<br />

idb[4]:= ‘1’;<br />

idb[8]:= chr(length(TPE1)+1);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TPE1) do begin<br />

txt[i]:= TPE1[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TPE1));<br />

//TIT2 write<br />

idb[1]:= ‘T’;<br />

idb[2]:= ‘I’;<br />

idb[3]:= ‘T’;<br />

idb[4]:= ‘2’;<br />

idb[8]:= chr(length(TIT2)+1);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 11);<br />

for i:= 1 to length(TIT2) do begin<br />

txt[i]:= TIT2[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(TIT2));<br />

Na zápis parametrov TCOP, TOPE, TCON, TCOM, TYER,<br />

TRCK, TALB, TPE1, TIT2 bola použitá rov<strong>na</strong>ká dåžka identifikátora.<br />

Za povšimnutie stojí fakt, že niektoré informácie<br />

a ich zápis majú inú štruktúru. Otázka znie: preèo? Bolo<br />

by ove¾a jednoduchšie vytvori takú procedúru, ktorá by<br />

nemusela každý parameter zapisova zvláš , èím by sa procedúra<br />

stala rýchlejšou a pružnejšou, èo sa týka pridávania,<br />

respektíve zapísania ostatných informácií, potrebných<br />

z h¾adi<strong>sk</strong>a použitia. Preèo by potom vytvárali popis, ktorý<br />

dokáže uchova 83 informácií? Veï komu by sa nepáèil<br />

systém karaoke, ktorý je jednou z funkcií ID3 TAG v2!<br />

//COMM write<br />

idb[1]:= ‘C’;<br />

idb[2]:= ‘O’;<br />

idb[3]:= ‘M’;<br />

idb[4]:= ‘M’;<br />

idb[8]:= chr(length(COMM)+5);<br />

idb[9]:= #00;<br />

blockwrite(temp, idb, 15);<br />

for i:= 1 to length(COMM) do begin<br />

txt[i]:= COMM[i];<br />

end;<br />

blockwrite(temp, txt, length(COMM));<br />

COMM – komentár. Priznám sa, že tento zápis komentára<br />

nie je celkom v poriadku. Preštudoval som si viacero<br />

príruèiek s popisom ID3 TAG v2, ktoré som <strong>na</strong>šiel pri potulkách<br />

internetom. Jed<strong>na</strong> informácia ostala doposia¾<br />

mnou nepochopená. Ide o 4 bity, ktoré sú pravdepodobne<br />

súèas ou identifikátora. V nich sa <strong>sk</strong>rývajú neznáme<br />

parametre, dy<strong>na</strong>micky sa meniace v závislosti od textu<br />

komentára. Preto som tieto bity jednoducho pre<strong>sk</strong>oèil a<br />

<strong>na</strong> moje prekvapenie komentár zapísalo správne, teda tak,<br />

že je èitate¾ný aj inými prehrávaèmi a editormi.<br />

// prazdne bity<br />

for i:= 1 to 10 do begin<br />

null[i]:= #00;<br />

end;<br />

blockwrite(temp, null, sizeof(null));<br />

Prázdne bity sú jednoduchou ochranou celého zápisu.<br />

Dåžka je pravdepodobne pevne daná, ale správne pracuje aj<br />

pri desiatich vo¾ných bitoch, ktoré sú uložené <strong>na</strong> konci popisu<br />

ID3 TAG v2. Takto nám v doèasnom súbore vznikol popis<br />

ID3 TAG v2, za ktorý je prekopírovaná „MP-trojka“.<br />

//kopirovanie mp3 file<br />

assignfile(f, file<strong>na</strong>me);<br />

reset(f, 1);<br />

repeat<br />

blockread(f, copy, sizeof(copy), read);<br />

blockwrite(temp, copy, read, write);<br />

until ((read= 0) or (read write));<br />

closefile(f);<br />

closefile(temp);<br />

erase(f);<br />

re<strong>na</strong>me(temp, file<strong>na</strong>me);<br />

end;<br />

Tu som mohol použi aj všeobecne známy príkaz Copy-<br />

File, ktorý som zavrhol hneï <strong>na</strong> zaèiatku práce s ním. Po<br />

prekopírovaní jadra MP3 do doèasného súboru sa <strong>sk</strong>utoèný<br />

súbor MP3 vymaže a ten doèasný sa premenuje <strong>na</strong><br />

názov originálu. Použitie procedúry vysvet¾ujem <strong>na</strong> tom<br />

istom príklade ako v predchádzajúcej èasti, kde sme túto<br />

tému zaèali rozobera .<br />

procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);<br />

begin<br />

if checkbox1.Checked= true then begin<br />

clearTag2(edit1.text);<br />

setTag2(edit11.text, edit10.text, edit9.text,<br />

edit8.text, edit7.text, combobox1.text,<br />

edit6.text, edit2.text, memo1.Lines.Text,<br />

edit5.text, edit4.text, edit3.text, edit1.text);<br />

end else clearTag2(edit1.text);<br />

end;<br />

Procedúra je spustená po kliknutí, resp. stlaèení tlaèidla<br />

button1. Ak kontrola oz<strong>na</strong>èenia CheckBox1 bola úspešná,<br />

je spustená èas rutiny, kde sú použité dve <strong>na</strong>mi vytvorené<br />

procedúry ClearTag2 a SetTag2. Mazanie neaktuálneho<br />

popisu sme si ukázali minule a po dosadení vstupných<br />

parametrov do procedúry zápisu vznikne takýto<br />

(zobrazený) „chaos“. Ak CheckBox1 nie je oz<strong>na</strong>èený, to<br />

z<strong>na</strong>mená, že MP3 nebude nosite¾om nijakej informácie<br />

ID3 TAG v2. Verím, že táto téma vás dostatoène zaujala a<br />

<strong>na</strong>dobudnuté vedomosti pri èítaní tohto, ako aj predchádzajúcich<br />

èlánkov využijete vo vašej programátor<strong>sk</strong>ej praxi<br />

pri tvorení zaujímavého programu alebo komponentu pre<br />

programovací jazyk Borland Delphi.<br />

NABUDÚCE. Neviem, èi som si náhodou nezamenil<br />

témy. Hneï pochopíte preèo. V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa dozviete<br />

nieèo o práci so súbormi, ako ich kopírova , ako<br />

èíta , ako zapisova , a ostatné operácie súvisiace s nimi.<br />

Teraz si uvedomujem, že viac by sa hodila táto téma o<br />

nieèo <strong>sk</strong>ôr ako zápis a èítanie ID3 TAG. Ale èo už teraz?<br />

Prajem vám teda krásny zvyšok mesiaca.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

12/2001 PC REVUE 143

P R O G R A M U J E M E<br />

Assembler pod Windows<br />

12. èas : Resource III.<br />

Príkazy ovládacích prvkov v dialógových oknách<br />

CHECKBOX<br />

Definuje ovládací prvok typu zaškrtávacie pole (obr. 1). Zaškrtávacie pole sa používa <strong>na</strong><br />

reprezentovanie hodnôt 0 a 1 (vypnuté a zapnuté).<br />

Syntax: CHECKBOX text, id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by kombinovaný so štýlom BS_CHECK-<br />

BOX a <strong>na</strong>sledujúcimi štýlmi: WS_TABSTOP, WS_DISABLED a WS_GROUP. Štandardne sa<br />

používa BS_CHECKBOX a WS:_TABSTOP.<br />

Príklad: CHECKBOX „ON/OFF“, IDC_CHECK, 10, 5, 65, 15, BS_AUTOCHECKBOX<br />

COMBOBOX<br />

Definuje ovládací prvok typu pole so zoz<strong>na</strong>mom<br />

Obr. 1<br />

(obr. 2). Pole so zoz<strong>na</strong>mom obsahuje v hornej èasti<br />

ovládací prvok <strong>na</strong> editovanie, kombinovaný v spodnej<br />

èasti s otváracím zoz<strong>na</strong>mom, kde sa vykonáva výber. Volite¾ný parameter style môže<br />

obsahova ¾ubovo¾nú kombináciu štýlov WS_TABSTOP, WS_GROUP, WS_DISABLED a<br />

WS_SCROLL.<br />

Syntax: CHECKBOX text, id, x, y, width, height, [style]<br />

Príklad: COMBOBOX IDC_COMBO, 40, 10, 60, 90, WS_VSCROLL<br />

CONTROL<br />

Špecifikuje všetky formy ovládacích prvkov<br />

dcér<strong>sk</strong>eho ok<strong>na</strong> v dialógovom okne.<br />

Syntax: CONTROL text, id, class, style, x, y,<br />

width, height<br />

text – z<strong>na</strong>kový re azec, ktorý sa objaví v<br />

Obr. 2<br />

ovládacom prvku. Pozor! Nezobrazí sa<br />

vždy. Napríklad ovládacie prvky typu pole<br />

so zoz<strong>na</strong>mom re azec nezobrazujú, dokia¾ nie je tento re azec pridaný k telu po¾a so<br />

zoz<strong>na</strong>mom pomocou správy LB_ADDTEXT.<br />

id – identifikátor ovládacieho prvku.<br />

class – trieda ovládacieho prvku. Môže to by BUTTON, COMBOBOX, EDIT, LISTBOX,<br />

SCROLLBAR, STATIC alebo vlastná trieda ovládacích prvkov, definovaná aplikáciou.<br />

style – urèuje štýl ok<strong>na</strong>.<br />

Príklad: CONTROL „Push“, IDC_BUTTON1, „button“, BS_DEFPUSHBUTTON |<br />

WS_TABSTOP | WS_CHILD, 45, 66, 48, 12<br />

CTEXT<br />

Definuje ovládací prvok s vycentrovaným statickým textom. Text je vycentrovaný v medziach<br />

pravouholníka (obr. 3). Pravouholník je znázornený pomocou štýlu WS_BORDER.<br />

Ovládacím prvkom typu statický text je<br />

normálne priradená ID hodnota –1,<br />

pretože nie sú nikdy vybrané. Výnimkou je,<br />

keï funkcia dialógového ok<strong>na</strong> zmení textový<br />

obsah poèas práce dialógového ok<strong>na</strong>.<br />

Obr. 3<br />

Syntax: CTEXT text, id, x, y, width,<br />

height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by kombinovaný so štýlom SS_CEN-<br />

TER, WS_TABSTOP, WS_GROUP. Štandardne sa používa SS_CENTER, WS_TABSTOP.<br />

Príklad: CTEXT „Centrovaný text“,-1,30,64,100,10,WS_BORDER<br />

DEFPUSHBUTTON<br />

Definuje východi<strong>sk</strong>ové tlaèidlo pre dialógové okno.<br />

Východi<strong>sk</strong>ové tlaèidlo je to, ktoré bude aktivované, keï<br />

používate¾ stlaèí kláves ENTER. V definícii dialógového<br />

ok<strong>na</strong> môže by iba jeden ovládací prvok DEFPUSHBUT-<br />

TON. Na obrazovke bude takto zadefinované tlaèidlo<br />

zobrazené s tuèným okrajom (obr. 4). Ostatné tlaèidlá sú Obr. 4<br />

definované ako PUSHBUTTON.<br />

Syntax: DEFPUSHBUTTON text, id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by kombinovaný so štýlom BS_<br />

DEFPUSHBUTTON, WS_TABSTOP, WS_DISABLE a WS_GROUP. Štandardne sa používa BS_<br />

DEFPUSHBUTTON a WS_TABSTOP.<br />

Príklad: DEFPUSHBUTTON „Cancel“, IDC_CANCEL, 40, 10, 40, 14<br />

EDITTEXT<br />

Definuje v dialógovom okne ovládací prvok s editovate¾ným textom. Ovládacie prvky <strong>na</strong><br />

editovanie sú štandardnou metódou <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie údajov (textov alebo èísel) od používate¾a.<br />

Windows zahàòa v ovládacích prvkoch <strong>na</strong> editovanie ve¾a vstavanej logiky (mazanie,<br />

vkladanie a výber z<strong>na</strong>kov,<br />

podporu klávesov so<br />

šípkami, výber èasti textu<br />

pomocou kurzora myši atï.).<br />

Môžeme použi dva varianty<br />

ovládacieho prvku: jednoriadkový<br />

a viacriadkový. Viacriadkový<br />

obsahuje horizontálne<br />

a vertikálne posúvanie<br />

Obr. 5<br />

klient<strong>sk</strong>ej oblasti ovládacieho<br />

prvku.<br />

Syntax: EDITTEXT id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by kombináciou štýlov: WS_TABSTOP,<br />

WS_DISABLE, WS_GROUP, WS_VSCROLL, WS_HSCROLL, a WS_BORDER. Text je zarov<strong>na</strong>ný<br />

pod¾a ES_LEFT, ES_RIGHT alebo ES_CENTER.<br />

Príklad: EDITTEXT IDC_EDIT, 10, 20, 45, 12, WS_HSCROLL<br />

GROUPBOX<br />

Nakreslí okolo <strong>sk</strong>upiny ovládacích prvkov pravouholník s titulkom v¾avo hore (obr. 6).<br />

Ovládacie prvky CheckBox alebo RadioButton èasto pracujú so súvisiacimi možnos ami<br />

alebo vo¾bami. Uzavretie súvisiacich možností rámèekom <strong>sk</strong>upiny vyjadruje, že tieto ovládacie<br />

prvky spolu súvisia.<br />

Pre tento typ ovládacieho<br />

prvku môžete použi štýly<br />

WS_TABSTOP a WS_GROUP,<br />

ale lepšie je necha prijíma<br />

zvýraznenie <strong>na</strong> prvú položku<br />

v <strong>sk</strong>upine.<br />

Obr. 6<br />

Syntax: GROUPBOX text, id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by kombináciou štýlov: BS_GROUP-<br />

BOX, WS_TABSTOP, WS_DISABLE a WS_GROUP. Štandardne sa používa BS_GROUPBOX.<br />

Príklad: GROUPBOX „GroupBox“,IDC_STATIC,22,19,95,50<br />

ICON<br />

Umiestni ikonu do dialógového ok<strong>na</strong>. Ikony patria k statickej triede ovládacích prvkov.<br />

Syntax: ICON text, id, x, y, [style]<br />

text – názov ikony.<br />

id – identifikátor ovládacieho prvku.<br />

x, y – ¾avý horný roh ikony v základných jednotkách dialógového ok<strong>na</strong>.<br />

style – jediným povoleným štýlom je SS_ICON.<br />

Príklad: ICON „Generic“, IDC_ICON, 40, 40<br />

LISTBOX<br />

Definuje v dialógovom okne ovládací prvok typu zoz<strong>na</strong>m. Ovládacie prvky typu zoz<strong>na</strong>m<br />

sú <strong>na</strong>jbežnejším prostriedkom, umožòujúcim používate¾om vybra položku zo zoz<strong>na</strong>mu<br />

možností. Použitím štýlu LBS_MULTIPLESEL je možný viac než jeden výber.<br />

Syntax: LISTBOX id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by kombináciou štýlov: WS_BORDER<br />

a WS_VSCROLL.<br />

Príklad: LISTBOX IDC_LIST, 10, 10, 50, 100, LBS_NOTIFY | WS_BORDER |<br />

WS_VSCROLL<br />

LTEXT<br />

Definuje ovládací prvok so statickým textom zarov<strong>na</strong>ným v¾avo. Text je zarov<strong>na</strong>ný k<br />

¾avému okraju v medziach pravouholníka, ktorý je špecifikovaný pomocou x, y, width,<br />

height. Ovládacím prvkom typu statický text je normálne priradená ID hodnota –1,<br />

pretože nie sú nikdy vybrané. Výnimkou je, keï funkcia dialógového ok<strong>na</strong> zmení textový<br />

obsah poèas práce dialógového ok<strong>na</strong>.<br />

Syntax: LTEXT text, id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by kombináciou štýlov: SS_LEFT,<br />

WS_TABSTOP a WS_GROUP. Štandardne sa používa SS_LEFT a WS_GROUP.<br />

Príklad: LTEXT „Left Justified Text“, -1, 10, 10, 150, 8<br />

PUSHBUTTON<br />

Definuje tlaèidlo pre dialógové okno. Dialógové okná majú obyèajne aspoò ovládací prvok<br />

typu PUSHBUTTON (alebo DEFPUSHBUTTON), aby mohol používate¾ dialógové okno ukonèi .<br />

144 PC REVUE 12/2001

P R O G R A M U J E M E<br />

Syntax: PUSHBUTTON text, id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by<br />

kombináciou štýlu: BS_PUSHBUTTON s <strong>na</strong>sledujúcimi štýlmi<br />

WS_DISABLE, WS_TABSTOP a WS_GROUP. Štandardne<br />

sa používa BS_PUSHBUTTON a WS_TABSTOP.<br />

Príklad: PUSHBUTTON „Ok“, IDC_OK, 40, 10,<br />

40, 14<br />

RADIOBUTTON<br />

Definuje v dialógovom okne ovládací prvok typu prepí<strong>na</strong>è.<br />

Prepí<strong>na</strong>èe sa zvyèajne používajú v <strong>sk</strong>upinách <strong>na</strong><br />

výber jednej hodnoty z nieko¾kých možností. Prepí<strong>na</strong>èe<br />

patria do triedy ok<strong>na</strong> BUTTON.<br />

Syntax: RADIOBUTTON text, id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by<br />

kombináciou štýlu: BS_RADIOBUTTON s <strong>na</strong>sledujúcimi<br />

štýlmi: WS_DISABLE, WS_TABSTOP a WS_GROUP. Štandardne<br />

sa používa BS_RADIOBUTTON a WS_TABSTOP.<br />

Príklad: RADIOBUTTON „On“, IDC_RADIO1, 10, 10, 40, 14<br />

RTEXT<br />

Definuje ovládací prvok so statickým textom zarov<strong>na</strong>ným<br />

vpravo. Text je zarov<strong>na</strong>ný k pravému okraju v medziach<br />

pravouholníka, ktorý je špecifikovaný pomocou x, y,<br />

width, height. Ovládacím prvkom typu statický text je normálne<br />

priradená ID hodnota –1, pretože nie sú nikdy<br />

vybrané. Výnimkou je, keï funkcia dialógového ok<strong>na</strong><br />

zmení textový obsah poèas práce dialógového ok<strong>na</strong>.<br />

Syntax: RTEXT text, id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by kombináciou<br />

štýlov: SS_RIGHT, WS_TABSTOP a WS_GROUP. Štandardne<br />

sa používa SS_RIGHT a WS_GROUP.<br />

Príklad: RTEXT „Right Justified Text“, -1, 10,<br />

10, 150, 8<br />

SCROLLBAR<br />

Definuje v dialógovom okne ovládací prvok typu rolovací<br />

pruh. Ovládacie prvky typu scrollbar sa používajú <strong>na</strong> zadanie<br />

od používate¾a pre položky premennej ve¾kosti, <strong>na</strong>pr.<br />

èísla. Scrollbar je tiež možné použi <strong>na</strong> posúvanie klient<strong>sk</strong>ej<br />

èasti ok<strong>na</strong>. Najbežnejšími štýlmi sú SBS_VERT pre vertikálne<br />

rolovacie pruhy a SBS_HORZ pre horizontálne.<br />

Syntax: SCROLLBAR id, x, y, width, height, [style]<br />

style – definuje štýl pre ovládací prvok, ktorý môže by<br />

kombináciou základných štýlov so štýlmi WS_DISAB-<br />

LE, WS_TABSTOP a WS_GROUP. Štandardne sa používa<br />

SBS_HORZ.<br />

Príklad: SCROLLBAR ID_SCROLL, 50, 10, 8, 50,<br />

SBS_VERT<br />

Ïalšie štýly, ktoré možno použi ako parameter style,<br />

nájdete v tabu¾ke 3 <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sekcii<br />

Assembler – èas 11 a môžete použi aj niektoré štýly,<br />

ktoré boli uverejnené v PC REVUE è. 10 a 11/2001.<br />

V predchádzajúcom èísle som vám <strong>na</strong>vrhol použi <strong>na</strong><br />

u¾ahèenie vytvárania resource súborov NAGOA Visual<br />

Assembler. Ïalším nástrojom, ktorý môžete využi , je<br />

Visual C++, ale takto vygenerovaný rc súbor musíte<br />

upravi . Praktický príklad k tejto èasti nájdete opä <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sekcii Programujeme Ž Assembler.<br />

Literatúra<br />

[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32<br />

API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS publishing, Brno 1997.<br />

[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty.<br />

Computer Press, Praha 1997.<br />

[3] Petzold, Ch.: Programovaní ve Windows – Win32<br />

API. Computer Press, Praha 1999.<br />

Peter Gašparoviè<br />

C++ pod Windows / 17. èas : FAQ<br />

Ani sme sa ne<strong>na</strong>zdali a rok 2001 sa konèí. Pre niekoho<br />

bol úspešný, pre niekoho menej. Pre niekoho bol radostný,<br />

pre niekoho tragický. Som presvedèený, že rok 2001<br />

sa <strong>na</strong>pevno vpíše do dejín ¾udstva ako nie príliš „úspešný“<br />

– a nebude to uvedením Windows XP...<br />

Ale poïme <strong>na</strong> inú tému. Keï som už spomenul<br />

Windows XP, ich uvedenie bude ma <strong>na</strong> nás vývojárov<br />

nemalý dosah. Okrem oèakávaného súboja NET a Java,<br />

ktorého ví aza asi tak <strong>sk</strong>oro nespoznáme, prináša tento<br />

operaèný systém ve¾a nových vecí, ktoré sa my, „úbohí“<br />

programátori musíme <strong>na</strong>uèi , ak chceme zosta „in“.<br />

Èo sa týka náplne tejto èasti seriálu, rozhodol som sa<br />

dopria vám oddych od výkladu zložitých vecí Visual<br />

C++ a MFC. Celá èas bude venovaná vašim otázkam,<br />

ktoré ste mi poslali a ktoré majú všeobecnejší charakter,<br />

takže poslúžia, predpokladám, väèšine z vás. V odpovediach<br />

si ukážeme aj nejaké praktické veci, ktoré som vo<br />

výklade nespomenul, ale ich urèite každý, kto tvorí praktické<br />

aplikácie, využije. V závere si povieme, èo nás ešte<br />

èaká a asi kedy budeme so seriálom konèi .<br />

Ešte k vašim otázkam. Niektorí ste mi posielali vaše<br />

kompletné aplikácie s otázkami typu, ako urobi to èi ono,<br />

èo treba zmeni , aby to nepadalo, a podobne. Žia¾, nie je<br />

v mojej moci <strong>na</strong> všetky takto stavané otázky odpoveda .<br />

Èíta a pochopi niekoho kód, akoko¾vek dobre okomentovaný,<br />

je vždy èasovo ve¾mi nároèné. A ešte k tomu da<br />

odpoveï <strong>na</strong> otázky, ktoré nevie zodpoveda ani sám autor<br />

tohto programu, nie je možné. Preto sa ospravedlòujem<br />

tým, ktorí sa takejto odpovede nedoèkali.<br />

Q: Dá sa zadarmo zoh<strong>na</strong> /stiahnu Visual C++?<br />

A: Èo sa týka stiahnutia, nemám informácie, že by<br />

Microsoft uvo¾nil Visual C++ takouto cestou (teda ak<br />

nie ste èlenmi niektorého z programov MSDN Subscriptions).<br />

Visual C++ sa však dá zoh<strong>na</strong> s niektorými<br />

knihami, ktoré vysvet¾ujú programovanie s týmto vývojovým<br />

nástrojom. Napríklad Visual C++ Introductory<br />

Edition (èo je vlastne Visual C++ Standard Edition, len<br />

má nejaké obmedzenia, ktoré sa týkajú tvorby komerèných<br />

aplikácií) sa dá zoh<strong>na</strong> s knihami Programujeme v<br />

Microsoft Visual C++ od tímu autorov (Kruglin<strong>sk</strong>i,<br />

Shepherd, Wingo) alebo Programujeme v COM a COM+<br />

od Dalibora Kaèmáøa. Všetky vyšli vo vydavate¾stve<br />

Computer Press. Sú však aj ïalšie knihy (bližšie informácie<br />

<strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.cpress.cz/knihy). Ak máte o ne záujem,<br />

pozrite sa v <strong>na</strong>jbližšom kníhkupectve alebo virtuálnom<br />

obchode z knihami. (Poèítajte však s tým, že ich ce<strong>na</strong> sa<br />

pohybuje od 600 Sk vyššie.)<br />

Q: Existujú <strong>na</strong> internete vo¾ne dostupné uèebnice<br />

o jazyku C/C++?<br />

A: Áno, samozrejme. Za <strong>na</strong>jlepšiu takto dostupnú uèebnicu<br />

považujem publikáciu od Bruca Eckela Thinking in C++<br />

2nd. Edition; Volume 1 a Volume 2, kde nájdete <strong>sk</strong>utoène<br />

vyèerpávajúci výklad všetkých èàt C++ vrátane tých <strong>na</strong>jmodernejších.<br />

Na konci každej kapitoly sú cvièenia, ktoré<br />

sa týkajú preberanej látky v konkrétnej kapitole a sú jasne<br />

formulované, jednoduché. Ich úspešné vyriešenie má urèite<br />

motivujúci charakter. Všetky zdrojové kódy z knihy sa<br />

dajú zadarmo stiahnu z webu (okrem riešení cvièení, tie<br />

sú dostupné za poplatok). Jedinou nevýhodou pre <strong>na</strong>šinca<br />

môže by , že stiahnutá kniha je v anglickom jazyku, ale v<br />

terajšej dobe to nepovažujem za ve¾ký problém. Tento<br />

autor uspokojí aj záujemcov o Javu – dostupná je kniha<br />

Thinking in Java 2nd. edition – takisto ve¾mi kvalitná kniha.<br />

A koneène web, z ktorého sa dajú knihy stiahnu a kde zí<strong>sk</strong>ate<br />

ïalšie informácie: <strong>www</strong>.bruceeckel.com.<br />

Q: Aké knihy sú <strong>na</strong>jvhodnejšie <strong>na</strong> uèenie sa<br />

programovania s Visual C++?<br />

A: Samozrejme, nemôžem hodnoti , ktorá kniha je tá<br />

<strong>na</strong>j..., ale za ve¾mi kvalitné považujem Mistrovství ve<br />

Visual C++ od tragicky zosnulého Davida J. Kruglin<strong>sk</strong>ého,<br />

jej pokraèovanie: Programujeme v Microsoft Visual<br />

C++ (pozri vyššie), ktoré sú <strong>sk</strong>utoèné uèebnicami, a<br />

nie referenènými príruèkami.<br />

Q: Na inštalaèných médiách Visual Studia 6.0 sa<br />

ne<strong>na</strong>chádza help. Odkia¾ ho mám doinštalova ?<br />

A: Inštalaèky samotného Visual Studia 6.0 <strong>sk</strong>utoène neobsahujú<br />

help k jednotlivým produktom (Visual Basic<br />

6.0, Visual C++ 6.0, Visual FoxPro 6.0 a ïalšie). Help sa<br />

<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> samostatných médiách, ktoré sa oz<strong>na</strong>èujú<br />

ako Microsoft Developer Network for Visual Studio 6.0<br />

(známe MSDN) a mali by sa dodáva spolu s Visual<br />

Studiom (je možné ich zoh<strong>na</strong> aj samostatne). Sú to dve,<br />

prípadne viac CD (záleží <strong>na</strong> verzii). Najnovšie MSDN nájdete<br />

vždy <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.msdn.microsoft.com, èo je<br />

on line verzia cédeèkových MSDN.<br />

Q: Existuje <strong>na</strong> Visual C++ nejaký Service Pack<br />

a nechystajú sa jeho nové verzie?<br />

A: Na stránke http://msdn.microsoft.com/vstudio/down<br />

loads/updates.asp sa dá stiahnu , prípadne objed<strong>na</strong> <strong>na</strong><br />

CD <strong>na</strong>jaktuálnejší Service Pack 5 (26.2.2001). Update sa<br />

týka všetkých aplikácií Visual Studia 6.0, ktorého je<br />

Visual C++ 6.0 súèas ou. Nová verzia Visual C++ bude<br />

zahrnutá v novom Visual Studiu NET (Visual Studio 7.0),<br />

ktoré sa momentálne (25. 10. 2001) <strong>na</strong>chádza vo verzii<br />

Release Candidate. V terajšej dobe sa dá zadarmo objed<strong>na</strong><br />

Beta 2 Visual Studia NET(<strong>na</strong> CD alebo DVD), a keï<br />

èítate tieto riadky, pravdepodobne už aj spomí<strong>na</strong>ný Release<br />

Candidate: (http://<strong>www</strong>.microsoft.cz/akce/vsbeta2/).<br />

A pozrite sa aj <strong>na</strong> stránku: http://<strong>www</strong>.msdn.microsoft.com/<br />

vstudio/nextgen/beta.asp.<br />

To boli všeobecné otázky, ktoré sa priamo netýkali<br />

programovania vo Visual C++. Nasledujú otázky priamo<br />

súvisiace s vývojom aplikácií.<br />

Q: Ako sa dajú èíta /zapisova údaje z/do INI súborov?<br />

A: Aj keï Microsoft tvrdí, že v 32-bitových Windows by<br />

sa mali všetky informácie z INI súborov <strong>na</strong>chádza v<br />

registroch, v praxi sa toto pravidlo nie vždy dodržiava a<br />

ukazuje sa, že INI súbory sa budú používa ešte dos<br />

dlho. Èasto <strong>na</strong>príklad potrebujeme takto èíta údaje,<br />

ktoré ovplyvòujú správanie celého programu, a hraba<br />

sa u zákazníka v registroch Windows nie je ve¾mi praktické<br />

(je „používate¾<strong>sk</strong>y“ jednoduchšie zmeni údaje<br />

v INI súbore ako ich meni v registroch).<br />

Na èítanie èíselných dát z INI súboru slúži funkcia:<br />

GetPrivateProfileInt( LPCTSTR menoSekcie,<br />

LPCTSTR menoKluca, INT nVratDefault, LPCTSTR<br />

menoINISuboru);<br />

Na èítanie re azcov slúži funkcia:<br />

GetPrivateProfileString( LPCTSTR menoSekcie,<br />

LPCTSTR menoKluca, LPCTSTR strDefault, LPT-<br />

STR vratString, DWORD velkostRet, LPCTSTR<br />

menoINISuboru);<br />

Presný opis parametrov nájdete v helpe, rov<strong>na</strong>ko aj<br />

štruktúru INI súboru.<br />

Ak máme INI súbor s názvom mojini.ini s obsahom:<br />

[NASTAVENIA]<br />

SpustP=1<br />

CestaEXE=C:\MojProjekt\EXE\mojprojekt.exe<br />

potom èítanie hodnoty SpustP by zabezpeèovala funkcia:<br />

int PrecitajIntINI(LPCTSTR section, LPCTSTR<br />

<strong>na</strong>me, LPCTSTR file)<br />

{<br />

return GetPrivateProfileInt(section,<br />

<strong>na</strong>me, 0, file);<br />

}<br />

Volali by sme ju <strong>na</strong>pr. takto:<br />

SpustP=PrecitajIntINI(„NASTAVENIA „, „SpustP<br />

„, „mojini.ini „);<br />

Èítanie hodnoty CestaEXE, èo je re azec,<br />

bude zabezpeèova funkcia:<br />

LPTSTR PrecitajStringINI(LPCTSTR section,<br />

LPCTSTR <strong>na</strong>me, LPCTSTR file)<br />

12/2001 PC REVUE 145

P R O G R A M U J E M E<br />

{<br />

}<br />

LPTSTR docas=NULL;<br />

docas=(LPTSTR)GlobalAllocPtr(GHND, 50 * sizeof(TCHAR));<br />

GetPrivateProfileString(section, <strong>na</strong>me, „“, docas, 4096, file);<br />

return docas;<br />

Vola ju môžeme takto:<br />

char cesta[_MAX_PATH];<br />

strcpy(cesta, PrecitajStringINI(„NASTAVENIA“, „CestaEXE“,<br />

„mojini.ini“));<br />

V premennej cesta budeme ma uložený string z INI súboru. Na úspešné <strong>sk</strong>ompilovanie<br />

tohto kódu musíte okrem štandardných hlavièkových súborov includova aj string.h<br />

(pre strcpy), stdlib.h (pre _MAX_PATH ) a windowsx.h (<strong>na</strong> správne alokovanie pamäte pre<br />

re azec vo funkcii PrecitajStringINI).<br />

Tým sme vybavili èítanie, ostáva ešte zápis. Na zápis re azcových aj èíselných hodnôt<br />

bez rozdielu slúži funkcia:<br />

BOOL WritePrivateProfileString(LPCTSTR menoSekcie, LPCTSTR menoKluca,<br />

LPCTSTR zapisRet, LPCTSTR menoINISuboru);<br />

Pokia¾ ide o bližší opis parametrov, opä vás odkážem <strong>na</strong> help. Funkcia zapisujúca hodnotu<br />

0 do parametra SpustP vyzerala takto:<br />

BOOL ZapisStringINI(LPCTSTR section, LPCTSTR <strong>na</strong>me, LPCTSTR str_zapisat,<br />

LPCTSTR file)<br />

{<br />

return WritePrivateProfileString(section, <strong>na</strong>me, str_zapisat, file);<br />

}<br />

Volali by sme ju takto:<br />

BOOL bNavrat;<br />

bNavrat=ZapisStringINI(“NASTAVENIA”, “SpustP”, “0”, “mojini.ini”);<br />

Ak zadaný súbor INI v zadanej ceste neexistuje, vytvorí sa v systémovom adresári Windows.<br />

Takisto ak neexistuje sekcia/k¾úè, kam chceme zapisova , vytvoria sa. Ak je meno súboru INI<br />

bez akejko¾vek cesty (ako v <strong>na</strong>šom príklade), defaultný adresár, kde ho program h¾adá, je aj<br />

adresár Windows. Existujú aj ïalšie funkcie <strong>na</strong> prácu so súbormi INI [<strong>na</strong>pr. WritePrivate-<br />

ProfileSection <strong>na</strong> zápis celej sekcie (Get... <strong>na</strong> èítanie), WritePrivateProfileStruct <strong>na</strong> zápis štruktúry<br />

dát (Get... <strong>na</strong> èítanie)], ktoré sme si tu nespomenuli, ich použitie je podobné ako v prípade<br />

zápisu/èítania jednoduchých dát. Pre záujemcov o detaily je k dispozícii help.<br />

Q: Ako zí<strong>sk</strong>am zoz<strong>na</strong>m všetkých procesov, ktoré práve bežia vo Windows?<br />

A: V prvom rade je potrebné zoh<strong>na</strong> si súbory psapi.h, psapi.lib a psapi.dll (dostupné<br />

<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> <strong>www</strong>.msdn.microsoft.com – dajte si ich tam vyh¾ada alebo mi <strong>na</strong>píšte,<br />

pošlem vám ich). Psapi.h a psapi.lib pridajte do svojho projektu (v menu Project->Add to<br />

Project->Files) a psapi.dll <strong>na</strong>hrajte do System32 adresára v adresári, kde máte <strong>na</strong>inštalované<br />

Windows. Sú to súbory obsahujúce deklarácie a definície funkcií, ktoré sú nevyhnutné<br />

pre náš ukážkový príklad a vo všeobecnosti zabezpeèujú prácu s procesmi.<br />

Ukážeme si tvorbu celej aplikácie po krokoch (príklad je urèený len pre operaèné systémy<br />

NT/2000, mal by fungova aj pod XP).<br />

1. Vytvorte nový projekt s názvom Procesy (Win32 Console Application->An empty<br />

project a Finish).<br />

2. Pridajte do projektu súbory psapi.h, psapi.lib a jeden nový zdrojový súbor –<br />

procesy.c (Nie cpp).<br />

3. Na webe PC REVUE v sekcii Programujeme máte kompletný kód, ktorý <strong>na</strong>píšte<br />

do súboru procesy.c.<br />

Q: Ako pridám aplikáciu do SystemTray (Ta<strong>sk</strong>Baru)?<br />

A: Pozrite si <strong>na</strong>sledujúcu funkciu:<br />

void PridajNaTa<strong>sk</strong>bar(HWND hWnd, UINT uID, HICON hIcon, LPSTR lpszTip)<br />

{<br />

NOTIFYICONDATA tnid;<br />

}<br />

tnid.cbSize = sizeof(NOTIFYICONDATA);<br />

tnid.hWnd = hWnd;<br />

tnid.uID = uID;<br />

tnid.uFlags = NIF_MESSAGE | NIF_ICON | NIF_TIP;<br />

tnid.uCallbackMessage = WM_NOTIFYICON;<br />

tnid.hIcon = hIcon;<br />

if (lpszTip)<br />

lstrcpyn(tnid.szTip, lpszTip, sizeof(tnid.szTip));<br />

else<br />

tnid.szTip[0] = ‘\0’;<br />

res = Shell_NotifyIcon(NIM_ADD, &tnid);<br />

if (hIcon)<br />

DestroyIcon(hIcon);<br />

Má tieto parametre:<br />

Parameter HWND hWnd zí<strong>sk</strong>ate pri tvorení ok<strong>na</strong> aplikácie (návratová hodnota funkcie<br />

CreateWindow – pozri druhú èas seriálu).<br />

Parameter UINT uID obsahuje ID zdroja ikony (zdroj ikony pridáte do zdrojov cez menu<br />

Visual C++ Insert -> Resource a vyberiete Icon alebo Import, ak chcete použi existujúcu<br />

ikonu). Pre náš príklad bude meno zdroja ikony IDI_PRIKLAD. Potom parameter uID<br />

bude obsahova práve toto meno.<br />

Parameter HICON hIcon je handle zdroja ikony. Najprv musíte zadeklarova tento handle ako:<br />

HICON hIcon;<br />

a jeho hodnotu zí<strong>sk</strong>ate ako návratovú hodnotu funkcie LoadIcon (parameter funkcie<br />

LoadIcon hInstance je tiež opísaný v druhej èasti seriálu):<br />

hIcon=LoadIcon(hInstance, MAKEINTRESOURCE(IDI_PRIKLAD));<br />

Parameter LPSTR lpszTip je akýko¾vek textový re azec, ktorý sa zobrazí, ak myšou „zájdete“<br />

<strong>na</strong>d ikonu v Ta<strong>sk</strong>Bare.<br />

Volanie funkcie PridajNaTa<strong>sk</strong>bar by v <strong>na</strong>šom prípade vyzeralo takto:<br />

PridajNaTa<strong>sk</strong>bar(hWnd, IDI_PRIKLAD, hIcon, „Pokus s Ta<strong>sk</strong>Barom“);<br />

Ak sme však ikonu <strong>na</strong> Ta<strong>sk</strong>Bar pridali, bolo by dobré ju po <strong>sk</strong>onèení aplikácie vymaza .<br />

Pridajte preto <strong>na</strong>sledujúci kód <strong>na</strong> miesto, kde ukonèujete svoju aplikáciu (v druhej èasti<br />

seriálu by to bolo vo vetve WM_DESTROY funkcie WndProc pred volanie funkcie<br />

PostQuitMessage(0)), <strong>na</strong>príklad:<br />

case WM_DESTROY:<br />

// zmazeme ikonu z toolbaru<br />

tnid.cbSize = sizeof(NOTIFYICONDATA);<br />

tnid.hWnd = hWnd;<br />

tnid.uID = IDI_PRIKLAD;<br />

res=Shell_NotifyIcon(NIM_DELETE, &tnid);<br />

// potom ukoncime aplikaciu<br />

PostQuitMessage(0);<br />

return 0;<br />

Premenná res je deklarovaná ako BOOL. Otázkou zostáva, ako zachytáva správy pre<br />

aplikáciu umiestnenú v Ta<strong>sk</strong>Bare (<strong>na</strong>pr. kliknutie myšou <strong>na</strong> ikonu aplikácie). Vo funkcii<br />

PridajNaTa<strong>sk</strong>bar sa <strong>na</strong>chádza riadok:<br />

tnid.uCallbackMessage = WM_NOTIFYICON;<br />

WM_NOTIFYICON je používate¾om definovaná správa, ktorá bude vyslaná vždy, keï<br />

myšou „zájdete“ <strong>na</strong>d ikonu aplikácie v Ta<strong>sk</strong>Bare. Túto správu obslúžite ako každú inú vo<br />

funkcii ok<strong>na</strong> WndProc (stále uvažujeme príklad z druhej èasti seriálu), kde bude predstavova<br />

ïalšiu vetvu case. Napríklad stlaèenie pravého tlaèidla myši <strong>na</strong> ikone aplikácie v Ta<strong>sk</strong>-<br />

Bare môžete obslúži takto:<br />

switch (message) {<br />

// ak zajdeme mysou <strong>na</strong>d ikonu...<br />

case WM_NOTIFYICON:<br />

// ...a stlacime prave tlacidlo mysi...<br />

if (lParam == WM_RBUTTONDOWN) {<br />

MessageBox(hWnd, „Stlacili ste prave tlacidlo<br />

mysi?“, „Informacia“, MB_OK)<br />

}<br />

break;<br />

Správa WM_NOTIFYICON predstavuje používate¾om definovanú správu, preto ju musíte<br />

<strong>na</strong> zaèiatku programu aj zadefinova :<br />

// pouzivatelom definova<strong>na</strong> sprava<br />

#define WM_NOTIFYICON (WM_USER+100)<br />

Ak by sa náhodou vy<strong>sk</strong>ytli problémy pri zachytení tejto správy (záleží <strong>na</strong> verzii<br />

Windows), zmeòte hlavièku funkcie WndProc z druhej èasti seriálu takto:<br />

LRESULT WINAPI WndProc (HWND hWnd, UINT message, WPARAM wParam, LPARAM<br />

lParam)<br />

èo predstavuje modernejší zápis (používaný vo WIN32API) oproti tomu, ktorý je uvedený<br />

v druhej èasti seriálu.<br />

ÈO NÁS EŠTE ÈAKÁ? V ïalších èastiach si ešte preberieme kolekcie, serializáciu,<br />

rozdiely aplikácií SDI a MDI, povieme si nieèo o registroch, písaní knižníc DLL, tlaèi<br />

a seriál ukonèíme „èerešnièkami“ v podobe využívania komponentov ActiveX, bitmáp a<br />

viacvláknového programovania. Tým ukonèíme základ, spomí<strong>na</strong>ný v prvej èasti, po ktorého<br />

zvládnutí budete pripravení <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie ïalších vedomostí. Po dlhšom zvažovaní<br />

som sa rozhodol neopisova prácu s databázami [pomocou DAO, o „jednoduchšom“<br />

ADO (ActiveX Data Objects) si povieme aspoò základy], èo je ve¾mi rozsiahla téma, takmer<br />

<strong>na</strong> ïalší seriál. Takisto si nepovieme niè o komponentoch COM, COM+, DCOM, OLE a<br />

podobných, èo sú rov<strong>na</strong>ko ve¾mi rozsiahle a zložité „technológie“, ktorých vývoj ešte<br />

stále nie je ukonèený a v novom Visual Studiu bude práca s nimi z<strong>na</strong>ène zjednodušená,<br />

takže možno až potom... Vidím to tak, že seriál by mohol konèi 24. èas ou, v ktorej uvedieme<br />

podobné FAQ ako v tejto èasti, èím celú tému uzavrieme.<br />

NABUDÚCE. V ïalšej èasti sa vrátime opä ku klasickému výkladu a budeme pokraèova<br />

v zdoko<strong>na</strong>¾ovaní aplikácie StudentList. Stretneme sa až v roku 2002, takže vám<br />

prajem krásne prežitie Vianoc, veselého Silvestra a ve¾a, ve¾a úspechov v roku 2002!<br />

Marek Šamaj<br />

146 PC REVUE 12/2001

Java pod lupou<br />

16. èas : Balík java.awt (dokonèenie)<br />

V predchádzajúcom pokraèovaní sme zabudli spomenú ešte dve výz<strong>na</strong>mnejšie pomocné<br />

triedy. Prvá z nich, Dimension, predstavuje zapuzdrenie šírky a výšky komponentu do<br />

jedného objektu. Druhá s názvom Toolkit je podstatne komplexnejšia a dá sa poveda ,<br />

že reprezentuje implementáciu AWT. Nájdeme v nej množstvo metód <strong>na</strong> vytváranie<br />

<strong>na</strong>tívnych komponentov, ale aj užitoèné metódy getScreenSize() a getScreenResolution()<br />

<strong>na</strong> zistenie parametrov obrazovky, getImage(), createImage(), prepareImage()<br />

a checkImage() <strong>na</strong> prácu s obrázkami, metódu beep(), ktorá generuje<br />

systémové „pípnutie“, a mnoho ïalších.<br />

MENU KOMPONENTY. Na prácu s menu slúži <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> tried so spoloèným predkom,<br />

abstraktnou triedou MenuComponent. Každý menu komponent má svoj názov, ktorý<br />

môžeme zisti a <strong>na</strong>stavi dvojicou metód (get|set)Name(). Metóda getParent() vracia<br />

rodièov<strong>sk</strong>ý kontajner, v ktorom je zadaný komponent obsiahnutý, metódy (get|set)<br />

Font() slúžia <strong>na</strong> zistenie a <strong>na</strong>stavenie fontu použitého v menu komponente.<br />

Obyèajné, ïalej nerozbalite¾né položky menu predstavuje trieda MenuItem. Pri konštrukcii<br />

položky zadávame ako parameter textový re azec, ktorý sa zobrazí v menu. Tento<br />

re azec môžeme ne<strong>sk</strong>ôr zis ova a <strong>na</strong>stavova metódami (get|set)Label(). Položky<br />

môžu by <strong>na</strong>stavené ako neaktívne (a obyèajne zobrazené svetlou, nevýraznou farbou)<br />

volaním metódy setE<strong>na</strong>bled(). Pomocou metód (get|set)ActionListener()<br />

môžeme k položke pripoji príslušný listener.<br />

Špeciálnym prípadom položky menu je trieda CheckboxMenuItem (odvodená od<br />

MenuItem). Tá obsahuje <strong>na</strong>vyše binárny stav, indikovaný zaškrtávacou z<strong>na</strong>èkou. Stav<br />

môžeme zis ova a <strong>na</strong>stavova pomocou metód (get|set)State().<br />

Základným typom menu kontajnera je trieda Menu, ktorá reprezentuje vertikálne<br />

menu. Jednotlivé položky menu musia by typu MenuItem, a keïže samotná trieda Menu<br />

je potomkom triedy MenuItem, nie je problém vytvori hierarchickú štruktúru menu jednoduchým<br />

<strong>sk</strong>ladaním. Objekt triedy Menu má svoj názov a môže predstavova oddelite¾né<br />

(tear-off) menu. Túto <strong>sk</strong>utoènos indikuje metóda isTearOff(). Z ïalších metód<br />

getItemCount() vracia poèet položiek v kontajneri, getItem() sprístupòuje jednotlivé<br />

položky, add(), insert() a remove() slúžia <strong>na</strong> pridávanie alebo odoberanie položiek.<br />

Špeciálnym typom položiek sú odde¾ovacie pruhy, ktoré pridávame pomocou metód<br />

addSeparator() a insertSeparator().<br />

Vodorovný pruh s položkami menu implementuje trieda MenuBar. Jednotlivé položky<br />

musia by typu MenuItem (plus všetkých jeho potomkov). Objekt triedy MenuBar sa pripája<br />

ku komponentom typu Frame pomocou metódy Frame.setMenuBar(). Na pridávanie<br />

a odoberanie položiek menu máme k dispozícii metódy add() a remove(), poèet<br />

položiek v menu zistíme volaním getMenuCount().<br />

V AWT možno vytvára aj kontextové menu, ktoré nemusia by súèas ou vodorovného<br />

menu ok<strong>na</strong>, ale môžu by zobrazené <strong>na</strong> zadanej pozícii. Takéto menu sú objektmi triedy<br />

PopupMenu, ktorá je odvodená od Menu; zobrazenie menu má <strong>na</strong> starosti metóda show().<br />

Ukážme si ešte krátky príklad, ako zostroji základné menu s dvoma podmenu File a<br />

Help a s nieko¾kými položkami (predpokladáme, že uvedený kód je súèas ou konštruktora<br />

ok<strong>na</strong> – kompletný príklad možno tradiène nájs <strong>na</strong> webe):<br />

Menu mnFile = new Menu(„File“);<br />

mnFile.add(new MenuItem(„New“));<br />

mnFile.add(new MenuItem(„Open...“));<br />

mnFile.add(new MenuItem(„Save“));<br />

mnFile.add(new MenuItem(„Save as...“));<br />

mnFile.addSeparator();<br />

mnFile.add(new MenuItem(„Exit“));<br />

Menu mnHelp = new Menu(„Help“);<br />

mnHelp.add(new MenuItem(„About...“));<br />

MenuBar mb = new MenuBar();<br />

mb.add(mnFile);<br />

mb.add(mnHelp);<br />

setMenuBar(mb);<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

ROZHRANIA JAVA.AWT. Z rozhraní balíka java.awt za zmienku stoja <strong>na</strong>sledujúce:<br />

Adjustable reprezentuje objekty, ktoré umožòujú zmenu èíselnej hodnoty v<br />

stanovenom rozsahu. Z balíka java.awt je takým objektom trieda Scrollbar. Rozhranie<br />

ItemSelectable predstavuje objekty obsahujúce zoz<strong>na</strong>m položiek, ktoré možno<br />

nejakým spôsobom „vybra “ – ako <strong>na</strong>príklad triedy List, Checkbox èi Choice.<br />

Rozhranie MenuContainer implementujú všetky triedy, ktoré fungujú ako menu kontajnery.<br />

Okrem Menu a MenuBar je to tiež trieda Frame a <strong>na</strong> úèely prípadného rozširovania<br />

aj trieda Component.<br />

Všetky triedy, ktoré dokážu rozmiestòova komponenty v kontajneroch, implementujú<br />

rozhranie LayoutMa<strong>na</strong>ger. Potomkom tohto rozhrania je LayoutMa<strong>na</strong>ger2, opisujúci<br />

triedy, ktoré vedia rozmiestòova komponenty aj <strong>na</strong> základe zadaných obmedzení.<br />

CHYBY A VÝNIMKY. Vážnu, neopravite¾nú chybu AWT indikuje objekt triedy<br />

AWTError, odvodenej od triedy Error. Tá, ako vieme, predstavuje chyby, pri ktorých sa<br />

nepredpokladá obnovenie normálnej èinnosti programu a nie je nevyhnutné ich zachytáva<br />

. Bežné výnimky AWT sú <strong>na</strong>proti tomu sig<strong>na</strong>lizované triedou AWTException. Okrem<br />

nej nájdeme v balíku java.awt ešte výnimky FontFormatException (chyba vo formáte<br />

súboru s definíciou písma) a IllegalComponentStateException (indikuje neplatný<br />

stav komponentu).<br />

TRIEDY UDALOSTÍ. Ïalej sa budeme venova podbalíku java.awt.event, ktorý<br />

obsahuje triedy a rozhrania urèené <strong>na</strong> obsluhu udalostí GUI. Spoloèným predkom pre<br />

triedy udalostí v AWT je trieda AWTEvent (patriaca však do balíka java.awt). Inštancie<br />

tejto triedy, resp. jej potomkov, nevytvára programátor, ale samotný systém ako reakciu<br />

<strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>yt rôznych udalostí. Každý typ udalosti je identifikovaný celým èíslom, uloženým v<br />

chránenom èlene id. Jeho hodnotu zistíme pomocou metódy getID(). Ve¾mi èasto je<br />

nevyhnutné urèi konkrétny typ udalosti práve <strong>na</strong> základe jej identifikaèného èísla.<br />

„Akèné“ udalosti, ako <strong>na</strong>príklad kliknutie <strong>na</strong> objekt Button, reprezentuje trieda<br />

ActionEvent. Pomocou metódy getActionCommand() môžeme zí<strong>sk</strong>a príkazový<br />

re azec, asociovaný k akcii (rôzne tlaèidlá budú ma obyèajne priradené rôzne re azce,<br />

pod¾a èoho môžeme jednoducho identifikova , ktoré tlaèidlo bolo stlaèené); metóda<br />

getModifiers() vracia stav modifikaèných klávesov (Shift a pod.) v okamihu vý<strong>sk</strong>ytu<br />

udalosti.<br />

Trieda AdjustmentEvent predstavuje udalosti generované triedami, ktoré implementujú<br />

rozhranie Adjustable, ako <strong>na</strong>príklad trieda Scrollbar. Pomocou metódy<br />

getAdjustable() zí<strong>sk</strong>ame objekt, ktorý udalos spôsobil, getValue() vracia aktuálnu<br />

„hodnotu“ objektu (pri posuvníku je to poloha jazdca) a getAdjustmentType() použijeme<br />

<strong>na</strong> bližšie urèenie typu udalosti.<br />

Ïalšia trieda ComponentEvent zastupuje udalosti, ako posun, zmenu ve¾kosti a vidite¾nosti<br />

komponentu a podobne. Tieto udalosti sú urèené len <strong>na</strong> informaèné úèely – systém<br />

sa postará o zodpovedajúce prekreslenie komponentov sám.<br />

Trieda ComponentEvent má nieko¾ko potomkov. Prvým z nich je trieda Container-<br />

Event, ktorá predstavuje udalosti týkajúce sa kontajnerov (opä je urèená len <strong>na</strong> informaèné<br />

úèely). FocusEvent reprezentuje zí<strong>sk</strong>anie a stratu fokusu (ak má komponent<br />

fokus, z<strong>na</strong>mená to, že doò budú smerované všetky vstupy z klávesnice; fokus sa obyèajne<br />

znázoròuje vizuálne – ako bodkovaný obdåžnik èi silnejšie orámovanie).<br />

Ïalší potomok InputEvent slúži ako spoloèný predok pre udalosti vstupu z klávesnice<br />

alebo myši. Pomocou nieko¾kých metód môžeme zisti stav modifikaèných klávesov v<br />

okamihu vý<strong>sk</strong>ytu udalosti. Udalosti klávesnice bližšie špecifikuje odvodená trieda Key-<br />

Event. Tieto udalosti sú troch typov: stlaèenie klávesu, uvo¾nenie klávesu a „vstup<br />

z<strong>na</strong>ku“. Tretí typ udalosti býva dôsledkom vý<strong>sk</strong>ytu prvých dvoch typov, v rôznych kombináciách<br />

(<strong>na</strong>príklad udalosti „vstup z<strong>na</strong>ku A“ predchádzajú udalosti „stlaèenie Shift“,<br />

„stlaèenie a“, „uvo¾nenie a“ a „uvo¾nenie Shift“). Príslušný z<strong>na</strong>k a jeho kód zí<strong>sk</strong>ame volaním<br />

metód getKeyChar() a getKeyCode(), slovný ekvivalent kódu z<strong>na</strong>ku (ako <strong>na</strong>príklad<br />

„F1“) volaním metódy getKeyText(). Ïalšie metódy setKeyChar(), setKeyCode() a<br />

setModifiers() umožòujú zmeni kód z<strong>na</strong>ku, ako keby bol stlaèený úplne iný kláves.<br />

Udalosti myši, ako jej pohyb, prechod <strong>na</strong>d komponentom, stlaèenie a uvo¾nenie tlaèidiel,<br />

sú reprezentované triedou MouseEvent. Polohu myši zistíme pomocou metód<br />

getX() a getY(), poèet kliknutí vracia metóda getClickCount() (jednoduché i dvojité<br />

kliknutie majú rov<strong>na</strong>ký identifikátor MOUSE_CLICKED, líšia sa v návratovej hodnote<br />

tejto metódy). Metóda isPopupTrigger() indikuje, èi daná udalos slúži ako povel <strong>na</strong><br />

zobrazenie kontextového menu pre danú platformu.<br />

Trieda PaintEvent existuje v súvislosti s prekres¾ovaním komponentov, používa ju<br />

však systém, nie programátor. Poslednou komponentovou udalos ou je trieda Window-<br />

Event, indikujúca zmeny stavu ok<strong>na</strong> (otvorenie, zavretie, maximalizáciu, minimalizáciu a pod.).<br />

12/2001 PC REVUE 147

P R O G R A M U J E M E<br />

Udalosti súvisiace so zmenou hierarchie komponentov reprezentuje trieda Hierarchy-<br />

Event, urèená opätovne len <strong>na</strong> informaèné úèely. Udalosti oz<strong>na</strong>èenia a odz<strong>na</strong>èenia položky<br />

v objekte typu ItemSelectable (takým je <strong>na</strong>príklad trieda List) reprezentuje trieda<br />

ItemEvent. Príslušnú položku zí<strong>sk</strong>ame volaním metódy getItem(). Poslednou udalostnou<br />

triedou je TextEvent, ktorá indikuje zmenu textového obsahu v komponente.<br />

ZACHYTÁVANIE UDALOSTÍ. Ako sme hovorili minule, jednotlivé komponenty<br />

AWT generujú rôzne množiny udalostí a iným objektom po<strong>sk</strong>ytujú možnos reagova<br />

<strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>yt týchto udalostí. Objekt, ktorý sa chce dozvedie o každom vý<strong>sk</strong>yte nejakého<br />

typu udalosti, pripojí k príslušnému komponentu tzv. listener. Sú v zásade dva spôsoby,<br />

ako vytvori listener: implementáciou príslušného „poèúvacieho“ rozhrania alebo odvodením<br />

od niektorej adaptérovej triedy.<br />

„Poèúvacích“ rozhraní je spolu pätnás a všetky sú odvodené od rozhrania Event-<br />

Listener (neobsahuje žiadne metódy, slúži len ako spoloèný predok). Nebudeme ich tu<br />

všetky menova , v zásade majú názvy korelujúce s metódami typu (add|remove)*Listener()<br />

jednotlivých komponentov. Jeden príklad za všetky: rozhranie ActionListener.<br />

Toto rozhranie musia implementova všetky listenery, ktoré majú zachytáva<br />

„akèné“ udalosti, ako <strong>na</strong>príklad kliknutie <strong>na</strong> tlaèidlo. Rozhranie tvorí jediná metóda<br />

actionPerformed(), ktorá je volaná v okamihu vý<strong>sk</strong>ytu udalosti. Parametrom metódy<br />

actionPerformed() je objekt typu ActionEvent.<br />

Treba ma <strong>na</strong> pamäti, že metóda actionPerformed() je súèas ou listenera a volá<br />

ju komponent, <strong>na</strong> ktorom k udalosti došlo. Vo všeobecnosti si každý komponent udržuje<br />

zoz<strong>na</strong>m všetkých zaregistrovaných listenerov a pri vý<strong>sk</strong>yte niektorej udalosti ich všetkých<br />

informuje zavolaním ich príslušnej metódy.<br />

Podobne vyzerajú aj ostatné „poèúvacie“ rozhrania, môžu však obsahova aj viac ako<br />

jednu metódu, <strong>na</strong> indikáciu rôznych podtypov udalostí (<strong>na</strong>príklad WindowListener<br />

obsahuje sedem metód, zodpovedajúcich siedmim podtypom udalosti WindowEvent).<br />

Urèitou nevýhodou tohto spôsobu zachytávania udalostí môže by nutnos implementova<br />

všetky metódy príslušného rozhrania, aj keï máme záujem iba o jeden podtyp udalosti.<br />

Malý príklad, ako pripoji k tlaèidlu akèný listener:<br />

import java.awt.*;<br />

import java.awt.event.*;<br />

...<br />

Button b = new Button(„OK“);<br />

b.addActionListener(new ButtonWatcher());<br />

...<br />

class ButtonWatcher implements ActionListener<br />

{<br />

void actionPerformed(ActionEvent e)<br />

{<br />

// ošetrenie udalosti<br />

}<br />

}<br />

(Dva riadky kódu, <strong>na</strong> ktorých sa vytvára nový objekt typu Button a pripája sa k nemu<br />

listener, budú, pochopite¾ne, súèas ou nejakej metódy.)<br />

Druhým spôsobom zachytávania udalostí je použitie niektorej z adaptérových tried.<br />

Ide o osem abstraktných tried, ktoré implementujú vybrané poèúvacie rozhrania. Metódy<br />

týchto tried sú implicitne prázdne. Ak od niektorej z tried odvodíme vlastný adaptér,<br />

postaèí reimplementova len tie metódy, o ktoré máme záujem (<strong>na</strong> rozdiel od poèúvacích<br />

rozhraní, kde sme povinní implementova všetky metódy). Názvy adaptérových tried<br />

sú podobné názvom poèúvacích rozhraní, len <strong>na</strong>miesto slova Listener je Adapter.<br />

Adaptérové triedy existujú len pre rozhrania s viac ako jednou metódou.<br />

Príklad použitia triedy WindowAdapter:<br />

// nech f je inštanciou Frame<br />

f.addWindowListener(new WindowWatcher());<br />

...<br />

class WindowWatcher extends WindowAdapter<br />

{<br />

void windowClosing(WindowEvent e)<br />

{<br />

// reakcia <strong>na</strong> zavretie ok<strong>na</strong><br />

}<br />

}<br />

Treba ma <strong>na</strong> pamäti, že v praxi sa <strong>na</strong>miesto samostatných tried (ako sú Button-<br />

Watcher a WindowWatcher v <strong>na</strong>šich príkladoch) èastejšie používajú triedy vnorené<br />

alebo dokonca anonymné, takže sa stretneme <strong>na</strong>príklad so zápisom:<br />

f.addWindowListener(new WindowAdapter<br />

{<br />

void windowClosing(WindowEvent e)<br />

{<br />

// reakcia <strong>na</strong> zavretie ok<strong>na</strong><br />

}<br />

});<br />

K anonymným triedam sa však dostaneme až ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

PRÁCA S OBRÁZKAMI. Ïalší podbalík java.awt.image po<strong>sk</strong>ytuje triedy urèené<br />

<strong>na</strong> vytváranie a úpravu obrázkov. Ako abstraktná reprezentácia grafického obrázka<br />

slúži trieda Image (ktorá patrí do java.awt). Z dôležitých metód spomeòme getWidth()<br />

a getHeight() <strong>na</strong> zistenie rozmerov obrázka a getSource() <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie objektu,<br />

ktorý má <strong>na</strong> starosti vygenerovanie jednotlivých pixelov obrázka.<br />

Na zaèiatku èlánku sme spomenuli triedu Toolkit, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje nieko¾ko metód<br />

<strong>na</strong> vytvorenie a prácu s obrázkami. V balíku java.awt.image sa <strong>na</strong>chádzajú triedy<br />

urèené pre komplexnejšie operácie. Práca s obrázkami je postavená <strong>na</strong> prúdovom modeli,<br />

ktorý zahàòa „producenta“ obrázka (implementuje rozhranie ImageProducer), volite¾né<br />

filtre a „spotrebite¾a“ obrázka (implementuje rozhranie ImageConsumer).<br />

Základom obrázkových filtrov je trieda ImageFilter, ktorá sa sama osebe javí ako<br />

spotrebite¾ obrázka. Táto trieda predstavuje prázdny filter a slúži len ako bázová implementácia.<br />

Praktickejšia je trieda CropImageFilter, ktorá dokáže pôvodný obrázok<br />

oreza <strong>na</strong> požadovanú ve¾kos . Na jednoduchú zmenu rozmerov obrázka možno použi<br />

triedu ReplicateScaleFilter, ktorá používa <strong>na</strong>jjednoduchší možný algoritmus: opakuje<br />

riadky (pri zväèšovaní obrázka) alebo ich vynecháva (pri zmenšovaní). O nieèo lepšie<br />

výsledky dáva trieda AreaAveragingScaleFilter, ktorá pri zmene rozmerov poèíta<br />

priemerné hodnoty pixelov. Najzaujímavejšia je však abstraktná trieda RGBImageFilter,<br />

ktorá umožòuje filtrova obrázky <strong>na</strong> základe zložiek RGB jednotlivých pixelov. Vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> jej abstraktnos je jasné, že konkrétny filter treba <strong>na</strong>programova reimplementáciou<br />

príslušných metód.<br />

Na prepojenie producenta obrázka a niektorého z filtrov použijeme triedu Filtered-<br />

ImageSource. Tá sa sama tvári ako producent, takže v prípade nutnosti použi viacero filtrov<br />

staèí triedy vhodne zre azi rov<strong>na</strong>kým spôsobom ako pri filtroch údajových prúdov.<br />

Ostatné triedy spomeòme len struène: ColorModel je abstraktná trieda <strong>na</strong> reprezentáciu<br />

farebných modelov. Jej konkrétne implementácie tvoria triedy ComponentColor-<br />

Model (zložkový model, jednotlivé farebné zložky sú samostatnými údajmi), IndexColorModel<br />

(paletový systém, jednotlivé farby sú indexmi do zadanej farebnej palety) a<br />

DirectColorModel, ktorá je odvodená cez medzipotomka PackedColorModel (opä<br />

zložkový model, jednotlivé zložky sú však <strong>sk</strong>ombinované do jedného údaja – <strong>na</strong>príklad<br />

model RGB565 v 16-bitových farebných režimoch).<br />

Na reprezentáciu pixelového rastra slúži trieda Raster. Nad rastrami možno vykonáva<br />

rôzne operácie, ako afinné transformácie, konvolúcie a podobne. Údaje rastra sú<br />

uložené v objekte typu DataBuffer.<br />

ÏALŠIE PODBALÍKY. V balíku java.awt možno nájs nieko¾ko ïalších podbalíkov,<br />

ale s oh¾adom <strong>na</strong> rozsah èlánku sa im nebudeme podrobnejšie venova . Takže len<br />

informatívne: balík java.awt.color obsahuje triedy <strong>na</strong> prácu s farebnými profilmi ICC.<br />

Balík java.awt.datatransfer po<strong>sk</strong>ytuje rozhrania a triedy <strong>na</strong> výmenu dát medzi aplikáciami<br />

(pomocou schránky – clipboardu). V balíku java.awt.dnd sa <strong>na</strong>chádzajú triedy<br />

potrebné <strong>na</strong> implementáciu mechanizmu drag-and-drop. Ïalší balík java.awt.font<br />

v súlade so svojím názvom po<strong>sk</strong>ytuje triedy a rozhrania <strong>na</strong> prácu s písmami a ich opisnými<br />

súbormi (fontami). Balík java.awt.geom obsahuje množstvo tried <strong>na</strong> prácu s<br />

dvojrozmernou grafikou. Balíky java.awt.im a java.awt.im.spi umožòujú zápis<br />

netradièných z<strong>na</strong>kov (typicky japon<strong>sk</strong>ých, èín<strong>sk</strong>ych èi kórej<strong>sk</strong>ých) pomocou tzv. vstupných<br />

metód. No a koneène v poslednom balíku java.awt.print nájdeme rozhrania a triedy<br />

<strong>na</strong> prácu s tlaèiaròou.<br />

PRI GRAFIKE ZOSTANEME. Java 2 obsahuje okrem AWT ešte jeden grafický<br />

rámec s poetickým názvom Swing. Ten je o nieèo bohatší a prispôsobite¾nejší. Viac si o<br />

òom povieme v budúcom pokraèovaní.<br />

Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ý<br />

148 PC REVUE 12/2001

P R O G R A M U J E M E<br />

ASP a databázy / 11. èas<br />

V tejto èasti dokonèíme „minitrilógiu“ venovanú vytvoreniu internetového èasopisu.<br />

Zostalo nám vyrieši jeho neverejnú, redakènú èas , t. j. formuláre a mechanizmy, prostredníctvom<br />

ktorých sa vkladajú do èasopisu nové èlánky, vykonáva administrácia autorov,<br />

rubrík a podobne.<br />

Ak sa pozrieme <strong>na</strong> <strong>na</strong>dpis, vidíme, že sme sa prepracovali už do jedenástej èasti. V predchádzajúcich<br />

èastiach bola podrobne opísaná tvorba ankety a aj verejnej, t. j. èitate¾om prístupnej<br />

èasti internetového èasopisu. Pre tých, ktorí zaèali tento seriál sledova ne<strong>sk</strong>ôr, je síce<br />

mierne problematické zoh<strong>na</strong> staršie èísla èasopisu, ale sú tu z<strong>na</strong>èné možnosti, <strong>na</strong>príklad elektronická<br />

podoba PC REVUE <strong>na</strong> CD priložených k èasopisu, príklady <strong>na</strong> webe a podobne.<br />

Redakèná èas internetového èasopisu nebude pre nás nièím novým, bude to vlastne<br />

opakovanie interakcie medzi formulármi <strong>na</strong> HTML stránkach a údajmi v databáze. V doteraz<br />

publikovaných príkladoch sme kládli dôraz <strong>na</strong> jednoduchos a názornos , a to aj <strong>na</strong><br />

úkor pohodlia používate¾a. V tejto èasti to <strong>na</strong>pravíme a pre niektoré stránky redakèného<br />

formulára ukážeme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr minimálny funkèný kód a potom kompletný kód, ktorý je<br />

používate¾<strong>sk</strong>y „prívetivý“.<br />

V deviatej èasti sme <strong>na</strong>vrhli prototyp riešenia redakèného formulára. Prv než sa k nemu<br />

dopracujeme, musíme vyrieši autentifikáciu autorov èiže spôsob ich prihlasovania sa do<br />

redakèného systému. Prispieva do internetového èasopisu totiž môžeme umožni len èlenom<br />

redakèného kolektívu. Ako by to s èasopisom vyzeralo, keby tam mohol prispieva<br />

každý, to si urèite vieme domyslie . Preto sa do redakèného systému bude vstupova cez<br />

„autorizaènú“ stránku redakcia.html, ktorá obsahuje jednoduchý formulár <strong>na</strong> zadanie<br />

priezvi<strong>sk</strong>a autora a jeho prihlasovacieho hesla.<br />

REDAKÈNÝ SYSTÉM<br />

Autor:<br />

Heslo:<br />

Redakèný systém <br />

Redakèný systém<br />

<br />

<br />

Autor:<br />

<br />

Heslo:<br />

<br />

<br />

<br />

Takáto jednoduchá HTML stránka <strong>na</strong> prihlásenie autora do systému úplne postaèuje,<br />

ale aby sme zvýšili aj jej pedagogickú hodnotu pre èitate¾a PC REVUE, pridáme k funkènému<br />

jadru stránky redakcia.html ïalší jednoduchý formulár s textovým po¾om, do ktorého<br />

budeme vypisova nápoveï pri prechode kurzora myši po<strong>na</strong>d každé editaèné pole<br />

formulára. Výpis textu nápovede môžeme u<strong>sk</strong>utoèni pomocou <strong>sk</strong>riptového kódu <strong>na</strong> strane<br />

klienta, <strong>na</strong>príklad pomocou funkcií v JavaScripte. Funkcie AutorA() a HesloA() sú<br />

vyko<strong>na</strong>né, keï sa kurzor myši dostane <strong>na</strong>d editaèné pole <strong>na</strong> zadanie príslušnej hodnoty.<br />

Vtedy sa vypíše do pomocného textového po¾a vysvet¾ujúci text. Keï sa kurzor myši dostane<br />

mimo zadávacieho po¾a, funkcia Oz<strong>na</strong>mN() vymaže obsah pomocného textového po¾a.<br />

Redakcny system<br />

<br />

<br />

Redakèný systém<br />

<br />

<br />

Autor:<br />

<br />

Heslo:<br />

<br />

<br />

&nbsp;<br />

&nbsp;<br />

<br />

Funkènos <strong>sk</strong>riptového kódu v JavaScripte si môžeme <strong>na</strong>jjednoduchšie overi tak, že<br />

stránku redakcia.html otvoríme v náh¾adovom okne vývojového prostredia (v <strong>na</strong>šom prípade<br />

Microsoft FrontPage 2002) alebo pomocou prehliadaèa webových stránok (obr. 1).<br />

Tento formulár by sme, pochopite¾ne, mohli ïalej zdoko<strong>na</strong>¾ova , <strong>na</strong>príklad v prípade<br />

nesprávnych údajov èervenou farbou vypísa do pomocného textového po¾a oz<strong>na</strong>m, ktorý<br />

parameter zadal používate¾ nesprávne, a podobne.<br />

Po autentifikácii používate¾a <strong>na</strong> stránke<br />

redakcia.html sa zadané údaje odovzdajú<br />

<strong>sk</strong>riptovému kódu <strong>na</strong> stránke vkladanie.asp.<br />

Tento kód musí preveri , èi sú autorom zadané<br />

údaje identické s údajmi o autoroch, uloženým<br />

v databáze. Takýto jednoduchý spôsob<br />

autentifikácie pre škol<strong>sk</strong>ý internetový èasopis<br />

úplne postaèuje. Pri systémoch, kde podstatne<br />

viac záleží <strong>na</strong> bezpeènosti, <strong>na</strong>príklad pri internetbankingu,<br />

by bolo <strong>na</strong>vrhované riešenie<br />

autentifikácie, samozrejme, nedostatoèné. K<br />

procesu bezpeènejšej autentifikácie sa preto<br />

vrátime v niektorom z ïalších pokraèovaní,<br />

Obr. 1<br />

kde si ukážeme využitie objektov Session, súboru<br />

global.asa, uložených procedúr a podobne.<br />

Urèitému zjednodušeniu sa v <strong>na</strong>šom cviènom príklade nevyhli ani návrhy tabuliek.<br />

Pravidlám referenènej integrity a podmienkam zaradenia tabuliek do príslušných normálnych<br />

foriem sa takisto ešte budeme venova .<br />

Pripomeòme si <strong>na</strong>šu tabu¾ku Autori, ktorú sme <strong>na</strong>vrhli pomocou príkazu SQL:<br />

CREATE TABLE Autori<br />

(<br />

id_autora INT NOT NULL PRIMARY KEY,<br />

priezvi<strong>sk</strong>o VARCHAR(15),<br />

meno VARCHAR(15),<br />

heslo VARCHAR(8),<br />

email VARCHAR(15),<br />

statistika INT<br />

);<br />

Do tabu¾ky sme vložili dva záz<strong>na</strong>my:<br />

INSERT INTO Autori VALUES (1, 'Kuchtikova', 'Beata', 'beatka', 'b@b.<strong>sk</strong>', 0);<br />

INSERT INTO Autori VALUES (2, 'Sprtal', 'Ig<strong>na</strong>c', 'igi', 'i@i.<strong>sk</strong>', 0);<br />

Overenie údajov vykonáme pomocou jednoduchého SQL príkazu SELECT, kde pomocou<br />

podmienky v klauzule WHERE <strong>sk</strong>ontrolujeme priezvi<strong>sk</strong>o autora a súèasne aj jeho<br />

heslo, <strong>na</strong>príklad<br />

SELECT * FROM Autori WHERE priezvi<strong>sk</strong>o = 'Kuchtikova' AND heslo = 'beatka'<br />

Ak si tento príkaz <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr overíme pomocou konzoly databázového servera, zí<strong>sk</strong>ame<br />

presne taký výpis, ako oèakávame:<br />

ID_AUTORA PRIEZVISKO MENO HESLO EMAIL STATISTIKA<br />

---------- --------------- --------------- -------- ------------ ----------<br />

1 Kuchtikova Beata beatka b@b.<strong>sk</strong> 0<br />

Tento príkaz SQL musíme <strong>na</strong> stránke ASP zostavi zo zadaných údajov pomocou <strong>sk</strong>riptového<br />

kódu. V reálnej aplikácii by sme museli ešte <strong>sk</strong>ontrolova , èi používate¾om zadané<br />

údaje neobsahujú z<strong>na</strong>ky odporujúce syntaxi SQL. Kompletný výpis stránky vkladanie.asp<br />

je kombináciou <strong>sk</strong>riptového kódu a kódu HTML zadávacieho formulára:<br />

Redakcny system<br />

Pridavanie clankov<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

<br />

<br />

<br />

K overeniu prihlasovacích parametrov dochádza v podmienke:<br />

...<br />

if (rs_Line.EOF) then<br />

Response.Write "Nez<strong>na</strong>my autor"<br />

else<br />

Response.Write "Vitaj " & rs_Line.fields("meno") &<br />

rs_Line.fields("priezvi<strong>sk</strong>o")&""<br />

%><br />

<br />

...<br />

Ak je rekordset (množi<strong>na</strong> záz<strong>na</strong>mov) vyhovujúci podmienke prázdny, vypíšeme èervenou<br />

farbou oz<strong>na</strong>m Neznámy autor a ïalej nepokraèujeme. V reálnej aplikácii môžeme<br />

vyrieši neautorizované prihlásenie trochu komfortnejšie. Presmerujeme používate¾a <strong>na</strong><br />

stránku nez<strong>na</strong>my.asp príkazom:<br />

...<br />

if (rs_Line.EOF) then Response.redirect("nez<strong>na</strong>my.asp")<br />

Else<br />

...<br />

sSQL = "INSERT INTO Clanky VALUES (id_clanku.nextval, " &<br />

Request.Form("user")<br />

sSQL = sSQL & ", 0, SYSDATE, '" & Request.Form("<strong>na</strong>zov")& "', "<br />

sSQL = sSQL & "'" & Request.Form("uvodnik")& "', "<br />

sSQL = sSQL & "'" & Request.Form("clanok")& "', 'n.jpg',0) "<br />

Response.Write sSQL<br />

db_test.execute sSQL<br />

db_test.execute "commit"<br />

Response.Write "Èlánok bol vložený"<br />

db_test.Close<br />

Set db_test = nothing<br />

%><br />

<br />

Pre zjednodušenie sme v tomto cviènom príklade vynechali zadanie názvu rubriky a<br />

vloženie prípadného názvu súboru s obrázkom. Neprinieslo by to niè nové, len dve editaèné<br />

polia formulára a kód <strong>na</strong> vloženie ich obsahu do SQL príkazu INSERT.<br />

Táto èas seriálu ASP je posledná v tomto roku. Treba sa zamyslie , èo ïalej. Problematiku<br />

ASP a databázy sme úmyselne prebrali podrobnejšie z jednoduchej príèiny,<br />

ktorá však èasto býva hybnou silou pokroku. Táto príèi<strong>na</strong> je obyèajná ¾ud<strong>sk</strong>á lenivos a<br />

Stránka nez<strong>na</strong>my.asp má jednoduchý kód:<br />

<br />

<br />

Nez<strong>na</strong>my autor<br />

Opakovat prihlasenie <br />

<br />

Link Opakovat prihlasenie presmeruje klienta<br />

<strong>na</strong>spä <strong>na</strong> vstupnú stránku redakcia.html a<br />

umožní mu prípadné opakované prihlásenie sa.<br />

Ak sú zadané údaje správne, privítame autora<br />

vypísaním jeho me<strong>na</strong> a priezvi<strong>sk</strong>a a zobrazíme<br />

formulár <strong>na</strong> vkladanie èlánkov. Formulár je realizovaný<br />

formou tabu¾ky <strong>na</strong> stránke HTML. V jednotlivých<br />

políèkach sú príslušné texty a editaèné<br />

polia. Na vytvorenie formulára môžeme použi<br />

¾ubovo¾ný grafický HTML editor, <strong>na</strong>príklad Microsoft<br />

FrontPage 2002, Macromedia Dream-<br />

Obr. 2<br />

weawer a podobne (obr. 3).<br />

Situácia s odovzdávaním parametrov sa opakuje. Po vyplnení formulára a zatlaèení<br />

tlaèidla Vlož èlánok odovzdáme parametre <strong>sk</strong>riptovému kódu <strong>na</strong> stránke zapis.asp.<br />

Okrem názvu èlánku, úvodníka a samotného textu èlánku však stránke zapis.asp odovzdáme<br />

aj identifikátor autora ako <strong>sk</strong>rytý parameter<br />

<br />

Vytvorme si prototyp stránky zapis.asp, kde zatia¾ len vypíšeme odovzdané parametre.<br />

<br />

Ak nám tento prototyp stránky vygeneruje výpis <strong>na</strong>mi zadaných parametrov vrátane<br />

id_autora, môžeme prikroèi k vytvoreniu SQL príkazu INSERT <strong>na</strong> zápis èlánku do databázy.<br />

Jeho prototyp sme si už vy<strong>sk</strong>úšali v predchádzajúcej èasti, takže len struène <strong>na</strong> zopakovanie:<br />

INSERT INTO Clanky<br />

VALUES (id_clanku.nextval, 1,1, SYSDATE, 'Moderné úèesy',<br />

'Najob¾úbenejšie farby tejto sezóny sú..', '...èervená, melírovaná..',<br />

'uces.jpg',0);<br />

Úplný kód zapis.asp potom bude:<br />

Ukladanie clanku<br />

<br />

Vloženie èlánku do databázy<br />

P R O G R A M U J E M E<br />

Malé ve¾ké databázy II. / 6. èas<br />

Dobrá správa! Práve vyšla MySQL verzia 4.0!!! Teda zatia¾ iba v alfa release, preto treba<br />

s ostrým <strong>na</strong>sadením ešte poèka . A èo je v nej nové?<br />

l Optimalizácia MYSQL kódu prináša zvýšenie rýchlosti hlavne v oblasti: viacnásobné Inserty,<br />

vyh¾adávanie, vytváranie fulltextových indexov, ako aj COUNT(DISTINCT)<br />

l Transakcie a zamykanie tabuliek <strong>na</strong> úrovni riadkov sú implicitnou súèas ou databázového<br />

stroja (systém InnoDB)<br />

l MySQL podporuje zabezpeèenú komunikáciu medzi klientom a serverom <strong>na</strong> úrovni protokolu<br />

SSL, èo z<strong>na</strong>mená možnos umiestni DBS server aj mimo zabezpeèenej zóny (<strong>na</strong>príklad<br />

geograficky pred firewall)<br />

l Úpravy <strong>na</strong> triedenie nemeckých jazykových sád<br />

l Podpora autoinkrementácie `a<br />

la SYBASE (IDENTITY) a import databáz vrátane TRUNCA-<br />

TE TABLE (ako v Oracle)<br />

l Podpora Unionov (spojenie viacerých Selectov)<br />

Zároveò autori oz<strong>na</strong>mujú, že sa pripravuje verzia 4.1, ktorá bude obsahova aj subselekty,<br />

uložené procedúry a ïalšie zlepšenia. Túto verziu môžeme oèakáva až zaèiatkom<br />

budúceho roka. Vrá me sa k <strong>na</strong>šej teórii.<br />

ZOPAKOVANIE. Vieme, èo je entita, domé<strong>na</strong> a relácia. Vieme, že každá relácia<br />

obsahuje entitu, ktorá má konkrétne atribúty. Poznáme aj vz ahy medzi entitami, ich kardi<strong>na</strong>litu<br />

a parcialitu, vieme ich prípadne dekomponova . Dokážeme <strong>na</strong>kresli E – R diagram,<br />

z ktorého vytvoríme relaènú schému. Nakoniec definujeme tabu¾ky a príkazy SQL <strong>na</strong> prácu<br />

s nimi. Tentoraz si povieme nieèo o funkènej závislosti a vysvetlíme si normalizáciu relácií.<br />

FUNKÈNÁ ZÁVISLOS . Aby sme sa vyhli zložitej matematike, iba povieme, že<br />

funkèná závislos je tvrdenie o reálnom svete. Napríklad plat zamest<strong>na</strong>nca závisí od toho,<br />

akú funkciu vykonáva, teda plat závisí od funkcie, zapisujeme FUNKCIA – PLAT. Druhým<br />

príkladom je ce<strong>na</strong> cestovného, ktorá závisí od dåžky precestovanej trasy, teda DÅŽKA_TRASY<br />

– CENA_CESTOVNÉHO. Podobných príkladov by sme <strong>na</strong>šli v reálnom živote nieko¾ko.<br />

ŠTUDIJNÝ PRÍKLAD. V predošlej èasti sme si povedali nieèo o troch úrovniach<br />

návrhu – konceptuálnej, logickej a implementaènej. Aby sme si to trochu objasnili a doplnili<br />

o nové z<strong>na</strong>losti prakticky, vytvoríme si tento študijný príklad:<br />

V nemenovanej štátnej inštitúcii je archív hudobných cédeèiek. Sleè<strong>na</strong> referentka (ktorá<br />

je <strong>na</strong>ša kamarátka, lebo je ve¾mi fajn) sa v tom už nevyzná, a tak sme jej s¾úbili, že pre òu<br />

vytvoríme program, ktorý jej bude tieto cédeèká evidova . Keïže sa iba archivujú a sú iba<br />

po jednom kuse z každého, nie je potrebné rieši výpožièky, náklady ani niè podobné.<br />

Na prvý poh¾ad sa zdá táto úloha ve¾mi triviál<strong>na</strong>. Ale pozrime sa <strong>na</strong> to postupne.<br />

KONCEPTUÁLNA ÚROVEÒ. No, entitu by sme mali.<br />

Pomenujeme ju CD. A èo budeme o nej evidova ? Hádam názov,<br />

meno kapely, názov vydavate¾a a zoz<strong>na</strong>m pesnièiek. Takže vytvoríme<br />

reláciu s požadovanými atribútmi, tak ako je to <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Táto relaèná schéma je jednoduchá, však? Ale ešte sme ne<strong>sk</strong>onèili.<br />

V <strong>sk</strong>utoènosti sme iba <strong>na</strong> zaèiatku. Máme síce pekný<br />

diagram pre náš projekt, ale cítime, že to ešte nie je to pravé orechové.<br />

Nastal èas zaobera sa normalizáciou.<br />

NORMÁLNE FORMY. Normalizácia je èinnos , ktorá<br />

Obr. 1<br />

vedie k dobre <strong>na</strong>vrhnutým tabu¾kám. Princípy normalizácie definoval<br />

už E. F. Codd a nie je to suchá teória. Boli overené praxou<br />

a za tie dlhé roky tvorby databázových aplikácií sa vypracovali urèité postupy tvorby tabuliek,<br />

ktoré sa <strong>na</strong>zývajú normálne formy. Najèastejšie sa používajú prvé tri normálne formy,<br />

ale existujú aj ïalšie, ako si spomenieme ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

Vrá me sa k nášmu príkladu a pokraèujme cestou normalizácie. (Pre tých <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>rodených:<br />

Prosím neasociova so 70. rokmi!)<br />

PRVÁ NORMÁLNA FORMA (1NF). O relácii (tabu¾ka) hovoríme, že je v prvej<br />

normálnej forme, ak sú všetky jej atribúty atomické, t. j. ïalej nedelite¾né. Inými slovami,<br />

každý atribút relácie môže ma iba jednu hodnotu, teda nemôže by jeho hodnotou<br />

ïalšia relácia.<br />

Pozrime sa ešte raz <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu tabu¾ku. Vidíme, že nespåòa ani prvú normálnu formu, lebo<br />

atribút Pesnièky nedosahuje iba jednu hodnotu, ale môže ich ma viac – pod¾a poètu <strong>sk</strong>ladieb<br />

<strong>na</strong> konkrétnom cédeèku. Predstavme si, že by <strong>na</strong>ša kamarátka zrazu<br />

potrebovala zisti , <strong>na</strong> ktorom di<strong>sk</strong>u sa <strong>na</strong>chádza urèitá <strong>sk</strong>ladba. Keby<br />

sme ponechali tabu¾ku v tejto forme, mali by sme pri tvorbe selektu,<br />

ktorý by vyh¾adal konkrétnu <strong>sk</strong>ladbu, asi z<strong>na</strong>èné problémy.<br />

Tušíme, že atribút Pesnièky obsahuje ïalšie atribúty, ako názov<br />

alebo dåžka <strong>sk</strong>ladby. To z<strong>na</strong>mená, že by to mohla by samostatná<br />

entita s týmito dvoma atribútmi. Preto vykonáme rozloženie <strong>na</strong><br />

dve samostatné entity, ktoré budú tvori dve samostatné tabu¾ky<br />

(obr. è. 2).<br />

Obr. 2<br />

Teraz sú Nazov_Skladby a Dlzka_Skladby atribúty entity PESNICKA, takže dátový<br />

model je v prvej normálnej forme (1NF). Naneš astie ešte nemáme opísané vz ahy medzi<br />

oboma entitami. Na to potrebujeme zadefinova akýsi unikátny identifikátor.<br />

UNIKÁTNY IDENTIFIKÁTOR. Každá entita potrebuje ma svoj identifikátor.<br />

Môžeme ho <strong>na</strong>zva aj ID. Bude to nový atribút entity, ktorý bude ma tieto vlastnosti:<br />

l Bude unikátny v celej tabu¾ke, opisujúcej danú entitu. To z<strong>na</strong>mená, že sa v celej<br />

tabu¾ke nenájdu dva riadky, ktoré by mali rov<strong>na</strong>kú hodnotu tohto atribútu.<br />

l Jeho hodnota nesmie by prázd<strong>na</strong> (NULL) po celý èas existencie tabu¾ky.<br />

l Už raz zadaná hodnota tohto identifikátora sa nesmie v danom riadku tabu¾ky nikdy<br />

zmeni po dobu existencie tabu¾ky.<br />

My už v podstate tento<br />

identifikátor poznáme. Je<br />

ním nám dobre známy primárny<br />

k¾úè. Vra me sa k zaèiatkom<br />

seriálu a zopakujme<br />

si jeho podstatu. Základom<br />

úspechu je správne zvoli primárny<br />

k¾úè. Zaèiatoèníci robia<br />

èasto chybu v tom, že za<br />

Obr. 3<br />

primárny k¾úè vyberú <strong>na</strong>pr.<br />

priezvi<strong>sk</strong>o. My však vieme, že existujú ¾udia, ktorí majú rov<strong>na</strong>ké priezvi<strong>sk</strong>o. Existuje pravidlo,<br />

ktoré hovorí, že primárny k¾úè by mal by èo <strong>na</strong>jmenší. Preto je ve¾mi vhodné zvoli<br />

ako primárny k¾úè èíslo.<br />

Primárny k¾úè môže by zložený aj z viacerých atribútov – to závisí od konkrétnej aplikácie.<br />

Upravíme diagramy tak, že do každej entity vložíme identifikátor, ktorý bude primárnym<br />

k¾úèom tabu¾ky (obr. è. 3). Primárne k¾úèe budeme oz<strong>na</strong>èova s príponou ID a<br />

v diagrame budú zvýraznené podèiarknutím.<br />

Aby bola schéma<br />

úplná, musíme <strong>na</strong>definova<br />

relaèné<br />

vz ahy. Ak to chceme<br />

vyjadri slovne,<br />

môžeme poveda ,<br />

že <strong>na</strong> jednom cédeèku<br />

môže by jed<strong>na</strong><br />

alebo viac pesni-<br />

Obr. 4<br />

èiek. Z teórie o vz a-<br />

hoch je zrejmé, že v <strong>na</strong>šom prípade ide o vz ah 1: n. Tento vz ah zakreslíme pomocou vidlièky,<br />

tak ako je to <strong>na</strong> obr. è. 4. Prvá normál<strong>na</strong> forma je kompletná.<br />

DRUHÁ NORMÁLNA FORMA (2NF). Tabu¾ka je v druhej normálnej forme,<br />

ak je v prvej normálnej forme a <strong>na</strong>vyše každý atribút, ktorý nie je primárnym k¾úèom, je<br />

od primárneho k¾úèa úplne závislý.<br />

Obr. 5<br />

Obr. 6<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> náš dátový model. V tabu¾ke CD je atribút Kapela, ktorý urèite nie je závislý<br />

od primárneho k¾úèa CD_ID, lebo sa môže <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> rôznych di<strong>sk</strong>och. Èo vlastne<br />

atribút Kapela opisuje? Opisuje hudobnú <strong>sk</strong>upinu alebo všeobecnejšie umelca. A umelec<br />

je už samostatná entita so svojimi atribútmi. Preto vykonáme znova dekompozíciu<br />

schémy, kde vyjmeme atribút Kapela a <strong>na</strong>hradíme ho novou entitou s atribútmi<br />

Umelec_ID ako primárnym k¾úèom a Meno_Umelca ako ïalším atribútom (obr. è. 5).<br />

Aké budú vz ahy medzi entitami CD, PESNICKA a UMELEC? Pre jednoduchos predpokladajme,<br />

že jeden umelec môže <strong>na</strong>spieva viac pesnièiek, ale každá pesnièka je <strong>na</strong>spievaná<br />

iba jedným umelcom. V takom prípade ide o vz ah 1: n, ktorý zadefinujeme „vidlièkou“<br />

(obr. è. 6).<br />

12/2001 PC REVUE 151

P R O G R A M U J E M E<br />

druhej strane vz ahu. Takže ak sa dobre pozrieme <strong>na</strong> obr. è. 7, z ktorého pri implementácii<br />

vychádzame, musíme vloži :<br />

l ståpec Vydavatel_ID do tabu¾ky CD<br />

l ståpec CD_ID do tabu¾ky PESNICKA<br />

l ståpec Umelec_ID do tabu¾ky PESNICKA<br />

Obr. 7<br />

Ešte stále však nie sme v druhej normálnej forme. Preèo? Pretože atribút Vydavatel<br />

je podobný problém ako atribút Kapela. Preto dekomponujeme atribút Vydavatel <strong>na</strong> samostatnú<br />

entitu s jej parametrami, tak ako je to <strong>na</strong> obrázku è. 7. Koneène máme náš dátový<br />

model v druhej normálnej forme.<br />

TRETIA NORMÁLNA FORMA. O relácii hovoríme, že je v tretej normálnej<br />

forme, ak je v druhej normálnej forme a zároveò všetky jej atribúty, ktoré netvoria primárny<br />

k¾úè, sú od seba nezávislé. Keby existoval atribút, ktorý je závislý od iného atribútu,<br />

musíme ho presunú do novej entity.<br />

Ak sa pozrieme <strong>na</strong> náš dátový model a predpokladáme, že nás už bližšie nezaujímajú<br />

ïalšie informácie o vydavate¾stve, môžeme poveda , že všetky atribúty v jednotlivých<br />

entitách sú od seba <strong>na</strong>vzájom nezávislé. (Ak by nás zaujímala aj presná adresa vydavate¾stva,<br />

museli by sme v zmysle prvej normálnej formy rozpracova nové atribúty entity<br />

VYDAVATEL, ako ulica, mesto, PSÈ a iné.) Takže môžeme poveda , že tento dátový model<br />

spåòa túto podmienku a je v tretej normálnej forme.<br />

Logická úroveò návrhu<br />

Teraz máme kompletný logický návrh dátového modelu. Zhròme si zásady postupu:<br />

l identifikácia a modelovanie entít<br />

l identifikácia a modelovanie vz ahov medzi entitami<br />

l identifikácia a modelovanie atribútov<br />

l identifikácia a stanovenie identifikátorov (primárnych k¾úèov) pre každú entitu<br />

l normalizácia<br />

Dátový model, ktorý sme vytvorili, je <strong>sk</strong>utoène jednoduchý. Zatia¾ je to všetko v teoretickej<br />

rovine. Aby bol náš projekt aj funkèný, musíme pokroèi do implementaènej úrovne.<br />

IMPLEMENTAÈNÁ ÚROVEÒ. Ako už vieme, v tejto úrovni pripravujeme dátový<br />

model <strong>na</strong> konkrétne technické prostriedky. Po túto úroveò bola èinnos pre všetky<br />

druhy serverov SQL rov<strong>na</strong>ká. Implementácia je vlastne preklad dátového modelu do konkrétneho<br />

jazyka SQL. Teraz pristúpime <strong>na</strong> základe doterajších <strong>sk</strong>úseností k implementácii<br />

dátového modelu <strong>na</strong> server MySQL.<br />

Aby sme sa nedopustili chýb, opíšme si základné pravidlá implementácie:<br />

1. Entity sa stávajú tabu¾kami vo fyzickej databáze.<br />

2. Atribúty sa stávajú ståpcami v tabu¾ke. Musíme zvoli príslušný dátový typ pre každý<br />

ståpec.<br />

3. Unikátne identifikátory sa stávajú primárnymi k¾úèmi v tabu¾ke.<br />

4. Vz ahy sú modelované ako cudzie k¾úèe. (Objasníme ne<strong>sk</strong>ôr.)<br />

Ak budemem aplikova tieto pravidlá, dostaneme opis fyzickej databázy, ako je to v<br />

tejto tabu¾ke:<br />

Fyzická implementácia dátového modelu<br />

Tabu¾ka Ståpec Dátový typ Poznámka<br />

CD CD_ID INT primárny k¾úè<br />

Nazov_CD<br />

VARCHAR(50)<br />

PESNICKA Piesen_ID INT primárny k¾úè<br />

Nazov_Skladby VARCHAR(50)<br />

Dlzka_Skladby<br />

TIME<br />

UMELEC Umelec_ID INT primárny k¾úè<br />

Meno_Umelca<br />

VARCHAR(50)<br />

VYDAVATEL Vydavatel_ID INT primárny k¾úè<br />

Nazov_Vydavatela VARCHAR(50)<br />

V tabu¾ke è. 8 sú definované kroky 1 až 3 implementácie. Všimnime si, že sme primárne<br />

k¾úèe deklarovali ako INT – my už vieme preèo. Ståpec Dlzka_Skladby bude uchováva<br />

èasové informácie o dåžke každej <strong>sk</strong>ladby. Aj keï nepredpokladáme, že by sme niekedy<br />

pracovali s týmto èasovým údajom, predsa sme ho deklarovali ako dátový typ TIME.<br />

Ale spokojne sme ho mohli deklarova aj typu VARCHAR. Ostatné ståpce sme deklarovali<br />

typu VARCHAR s maximálnou dåžkou 50 z<strong>na</strong>kov, èo by mohlo vyhovova .<br />

Ešte sme neimplementovali vz ahy. Tie sa definujú ako pridanie cudzích k¾úèov do<br />

tabu¾ky, ku ktorej vz ah smeruje. Cudzí k¾úè – foreign key – je primárny k¾úè tabu¾ky <strong>na</strong><br />

Jednoducho povedané, kópiu primárneho k¾úèa každej tabu¾ky presunieme v smere<br />

„vidlièky vz ahu“ do druhej tabu¾ky. Takto vytvoríme úplnú implementáciu dátového modelu:<br />

Úplná implementácia dátového modelu<br />

Tabu¾ka Ståpec Dátový typ Poznámka<br />

CD CD_ID INT primárny k¾úè<br />

Nazov_CD<br />

VARCHAR(50)<br />

Vydavatel_ID INT cudzí k¾úè<br />

PESNICKA Piesen_ID INT primárny k¾úè<br />

Nazov_Skladby VARCHAR(50)<br />

Dlzka_Skladby TIME<br />

CD_ID INT cudzí k¾úè<br />

Umelec_ID INT cudzí k¾úè<br />

UMELEC Umelec_ID INT primárny k¾úè<br />

Meno_Umelca VARCHAR(50)<br />

VYDAVATEL Vydavatel_ID INT primárny k¾úè<br />

Nazov_Vydavatela VARCHAR(50)<br />

Teraz máme kompletnú schému fyzickej databázy. Aby to bolo úplné, pomenujme<br />

túto databázu ARCHIV.<br />

Nakoniec zostáva už len <strong>na</strong>písa <strong>sk</strong>ript v jazyku SQL, ktorý zabezpeèí vytvorenie databázy<br />

ARCHIV s príslušnými tabu¾kami <strong>na</strong> serveri MySQL (výpis è. 10).<br />

Create Table CD (CD_ID INT NOT NULL,<br />

NAZOV_CD VARCHAR(50),<br />

VYDAVATEL_ID INT,<br />

Primary Key (CD_ID));<br />

Create Table PESNICKA PIESEN_ID INT NOT NULL,<br />

NAZOV_SKLADBY VARCHAR(50),<br />

DLZKA_SKLADBYC<br />

CD_ID INT,<br />

UMELEC_ID INT,<br />

Primary Key (PIESEN_ID));<br />

Create Table UMELEC (UMELEC_ID INT NOT NULL,<br />

MENO_UMELCA VARCHAR(50),<br />

Primary Key (UMELEC_ID));<br />

Create Table VYDAVATEL (VYDAVATEL_ID INT NOT NULL,<br />

NAZOV_VYDAVATELA VARCHAR(50),<br />

Primary Key (VYDAVATEL_ID));<br />

Samozrejme, nesmieme zabudnú <strong>na</strong>jprv vytvori databázu ARCHIV, <strong>na</strong>príklad cez<br />

program mysqladmin.<br />

OSTATNÉ NORMÁLNE FORMY. Aby nás neza<strong>sk</strong>oèila informácia, že existujú<br />

aj iné normálne formy, tak si ich iba spomenieme. Za tre ou normálnou formou <strong>na</strong>sleduje<br />

tzv. Boyce/Coddova normál<strong>na</strong> forma. Je to urèitá variácia tretej formy. Používa sa<br />

iba pri reláciách s viacerými kandidátnymi k¾úèmi.<br />

Ešte existuje štvrtá normál<strong>na</strong> forma, ktorej základom je zákaz spojovania nezávislej<br />

opakovanej <strong>sk</strong>upiny, a koneène piata normál<strong>na</strong> forma, ktorá sa týka tzv. spojenej závislosti.<br />

Ale to už je vysoká škola teórie databáz a v praxi vystaèíme s prvými tromi normálnymi<br />

formami.<br />

Sme <strong>na</strong> konci s teoretickým výkladom, aby som vás dlhšie nenudil. Prosím, vezmite si<br />

túto teóriu k srdcu a vyhnete sa zbytoèným problémom. Tí, èo si myslia, že sú to len zbytoèné<br />

blbosti (aj ja som bol taký!!!), mi dajú za pravdu ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

Teraz už len zostáva <strong>na</strong>vrhnú správne technologické okolie, aby sme nemuseli núti<br />

<strong>na</strong>šu kamarátku pracova v príkazovom riadku, a takto sa vraciame od teórie k praxi – k<br />

<strong>na</strong>vrhovaniu pekného oknoidného prostredia.<br />

Nabudúce budeme pokraèova tam, kde sme pred týmto intermezzom <strong>sk</strong>onèili.<br />

Ukážeme si, ako dostaneme údaje z databázy <strong>na</strong> serveri SQL <strong>na</strong>pr. do Excelu. Že to nejde?<br />

Veï uvidíme...<br />

Miroslav Oravec<br />

152 PC REVUE 12/2001

19 Ve¾ká cien!<br />

vianoèná<br />

predplatite¾<strong>sk</strong>á sú až!<br />

Ako každý rok, aj tentoraz sme pripravili sú až pre všetkých<br />

predplatite¾ov PC REVUE – nových aj tých, ktorí odoberajú<br />

PC REVUE už dlhšie. Cien je viac ako obyèajne, tentoraz 19 (!):<br />

l volant MS SideWinder Force-Feedback Wheel<br />

l MS SideWinder Precision 2<br />

l Games stick Raptor<br />

l MS SideWinder Game Pad Pro<br />

l MS Crimson Skies<br />

l MS MidTown Madness 2<br />

l MS NBA Inside Drive 2000<br />

l MS AutoRoute 2001<br />

l MS MechWarrior Vengeance 4<br />

l MS Visio 2000 Professio<strong>na</strong>l Edition<br />

l Filter Polaroid CP Contour III (13“ – 15“)<br />

l Symantec TalkWorks Pro v. 2.0 (Voice & Fax Message<br />

System)<br />

inZine denne uverejòuje zaujímavé èlánky, názory, polemiky<br />

a fejtóny. Z tých <strong>na</strong>jnovších vyberáme:<br />

o Ak chcete vedie , aká literatúra sa páèi súèasným mladým<br />

¾uïom, preèítajte si Polnoèný denník Maxima E.<br />

Matki<strong>na</strong>. Píše sa v òom o zážitkoch, pocitoch a citoch<br />

dnešného mladého muža. V rubrike Robte to ako<br />

Matkin odpovedá <strong>na</strong> otázky èitate¾ov týkajúcich sa lá<strong>sk</strong>y,<br />

sexu i manželstva.<br />

o Matkin rozbehol aj zaujímavý literárny experiment,<br />

ktorý <strong>na</strong>zval Gruppenromán – interaktívny krátky román,<br />

ktorý každý deò píšu spolu s ním samotní èitatelia.<br />

o Politickú situáciu doma komentuje publicista Robert<br />

Žitòan<strong>sk</strong>ý a politológ Erik Láštic. Zahranièný poh¾ad <strong>na</strong><br />

svet a niekedy aj ažko vyslovite¾né veci ponúka vo svojich<br />

pravidelných Listoch z Vancouveru Peter Petro.<br />

o Hudobný publicista Marian Jaslov<strong>sk</strong>ý sa rozhodol uverejòova<br />

exkluzívne rozhovory o Dežovi Ursínym. K dispozícii<br />

<strong>na</strong> stiahnutie je aj elektronická verzia jeho knihy o<br />

Ursínym.<br />

o Ako sa zakladá truckapela, kres an<strong>sk</strong>á <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> èi svadobné<br />

duo, píše Fedor Frešo, Marian Jaslov<strong>sk</strong>ý a Rado<br />

Ondøejíèek v pokraèujúcom seriáli Zakladáme kapely<br />

rýchlo a dobre.<br />

l Symantec Norton Commander v. 2.0<br />

l Symantec Norton Utilities v. 3.0<br />

l Symantec Norton CleanSweep v. 4.5<br />

l Symantec Norton 2000<br />

l Symantec Norton Mobile Essentials<br />

l Symantec Ghost Software<br />

l Symantec VisualCafé<br />

Okrem predplatite¾<strong>sk</strong>ej z¾avy, ktorou môžete ušetri<br />

(120 Sk pri predplatnom bez CD a 150 Sk pri predplatnom<br />

s CD; študenti ušetria 156 Sk a 192 Sk), môžete zí<strong>sk</strong>a aj<br />

jednu z týchto zaujímavých cien.<br />

A ako sa môžete do sú aže zapoji ?<br />

„Starí“ predplatitelia, ktorí majú objed<strong>na</strong>né predplatné<br />

PC REVUE od januára do decembra – treba zaplati do<br />

17. decembra 2001 úhradu predplatného <strong>na</strong> rok 2002.<br />

Ostatní, ktorí majú predplatné objednávané v priebehu<br />

roka 2001, to budú ma v tomto prípade o nieèo jednoduchšie,<br />

pretože bude staèi , aby k uvedenému dátumu mali<br />

zaplatené roèné predplatné aj <strong>na</strong> èas roku 2002.<br />

Upozoròujeme nových predplatite¾ov, ktorí si budú<br />

objednáva predplatné <strong>na</strong> rok 2002 od januára 2002,<br />

aby si objed<strong>na</strong>nie nenechávali <strong>na</strong> poslednú chví¾u, pretože<br />

Vaša objednávka musí by <strong>na</strong>jprv zaregistrovaná a musí<br />

Vám by pridelené predplatite¾<strong>sk</strong>é èíslo a zaslaná poštová<br />

poukážka <strong>na</strong> uhradenie, èo zaberie nejaký èas.<br />

Taktiež upozoròujeme všetkých <strong>na</strong>šich predplatite¾ov,<br />

že uzávierka objed<strong>na</strong>ných výtlaèkov je vždy 14 dní pred<br />

expedíciou nového èísla. Pri one<strong>sk</strong>orenej úhrade nemôžeme<br />

zaruèi doposlanie predchádzajúcich èísel èasopisu, pretože<br />

náklad stanovujeme pod¾a <strong>sk</strong>utoèných a zaplatených<br />

objednávok.<br />

Žrebovanie sú aže sa u<strong>sk</strong>utoèní v januári roku 2002 a<br />

to, èi sa tentoraz usmeje š astie aj <strong>na</strong> vás, sa dozviete vo<br />

februárovom èísle PC REVUE.<br />

Ïakujeme Vám za priazeò v tomto roku a tešíme sa do<br />

<strong>sk</strong>orého èítania <strong>na</strong> stránkach PC REVUE v roku 2002!<br />

n<br />

o Nudíte sa v autobuse? Využite tento stratený èas aktívne<br />

a <strong>na</strong>uète sa pod¾a návodov Iva<strong>na</strong> Kupku zvláda<br />

stres, odpúš a svojim vinníkom a precviète si pamä .<br />

o Poèítaèový publicista Miro Veselý radí menej <strong>sk</strong>úseným<br />

používate¾om elektronickej pošty, ako koncipova<br />

e-mail adresovaný èloveku, ktorého osobne nepoz<strong>na</strong>jú.<br />

o Rubrika pre ženy inZi<strong>na</strong> ponúka hneï nieko¾ko rôznych<br />

názorov <strong>na</strong> to, èo chcú ženy a èo chcú muži.<br />

o Vo filmovej poradni Dr. Divnolá<strong>sk</strong>u odpovedá Miro<br />

Ulman <strong>na</strong> rôznorodé až raritné otázky filmových fanúšikov,<br />

<strong>na</strong>príklad èi sa v nejakom filme vyzliekala Božidara<br />

Turzonovová. Pre gurmánov pripravuje zase recepty z<br />

rôznych filmov, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> HUHU koktail èi Bisquit<br />

Debouche.<br />

o Internetová hitparáda mladých<br />

talentovaných kapiel a interpretov<br />

Demovnica uverejòuje každý<br />

týždeò nové <strong>na</strong>hrávky s možnos<br />

ou on line ich poèúva aj da<br />

im svoj hlas.<br />

inZine – internetový magazín <strong>na</strong><br />

adrese <strong>www</strong>.inzine.<strong>sk</strong> DECEMBER 2001<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. ACER 9 (02/6134 1407)<br />

2. AGEM 10, 60, 79 (02/6381 0049)<br />

3. ALPHA TECH 90 (02/6381 1538)<br />

4. AMDEM 12<br />

5. AP MEDIA 61, 81, 138 (02/6541 1168)<br />

6. ASBIS SK 49, 51, 59 (02/4487 1589)<br />

7. AUTOCONT 95 (02/6429 7881)<br />

8. BORLAND 47 (02/4445 5444)<br />

9. BSP 16 (02/5443 0017)<br />

10. CASABLANCA 113 (02/5825 2131)<br />

11. CISCO 120<br />

12. CÍGLER SOFTWARE 5 (02/4446 2746)<br />

13. CODUM 109 (02/6353 2921)<br />

14. COLUMBEX 53, 119 (02/682 777 777)<br />

15. COMPAQ 2. OBÁLKA, 70, 71 (0820/147 147)<br />

16. COMPAREX 1B OBÁLKA (02/5556 7540)<br />

17. CONQUEST 11, 13, 15 (02/4488 2145)<br />

18. D&D 85 (02/5341 3568)<br />

19. DATA 64 (02/4487 3656)<br />

20. DATALOCK 107 (02/4445 0129)<br />

21. DISCREET 86 (02/5923 4402)<br />

22. ELTECO 78 (041/5650 102)<br />

23. ENTRO 75 (02/5249 4066)<br />

24. ESET 134 (02/4445 7937)<br />

25. ETEL 78 (02/5720 1811)<br />

26. EUROKONTAKT 114 (0903/524 350)<br />

27. EUROTEL 21, 45 (02/4955 3541)<br />

28. EURO MEDIA 3. OBÁLKA, 28, 65, 67, 123 (041/5116 111)<br />

29. EXPERT&PARTNER 96 (02/4924 1411)<br />

30. FERNET 25<br />

31. FINCOM 89, 91, 93 (02/4445 3572)<br />

32. FIRST TUESDAY 132<br />

33. GTS 18 (02/4342 1615)<br />

34. HANDSPRING 44<br />

35. HEWLETT-PACKARD 1A OBÁLKA, 31, 55, 69 (0800/151 515)<br />

36. HT COMPUTERS 103 (02/5933 4150)<br />

37. I.M.COMPUTER 52 (02/6381 0689)<br />

38. IES 108 (02/4446 0909)<br />

39. INCA 76 (02/6353 4481)<br />

40. INTERCOMP SERVICES 76 (02/5441 8046)<br />

41. K+K 4. OBÁLKA (041/6774 111)<br />

42. KROS 34, 74 (041/7635 980)<br />

43. MICROSOFT 23 (02/4342 6565)<br />

44. MINERVA 100 (045/540 0721)<br />

45. METROLOGIE 39 (02/5556 3070)<br />

46. NETIX 131<br />

47. NOKIA 7<br />

48. OKI 50, 102, 105 (004202/2481 8153)<br />

49. OLYMPUS 63 (02/4445 7933-4)<br />

50. OPAL MULTIMEDIA 107, 147, 149 (051/723 968)<br />

51. P.E.S. CONSULTING 77 (031/780 3419)<br />

52. PC BUSINESS 73 (02/4329 2363)<br />

53. POSAM BRATISLAVA 37 (02/4923 9111)<br />

54. POSTEL 80, 98 (02/5020 3120)<br />

55. QUENTIN 129 (02/3335 5585)<br />

56. SLOVENSKÝ ROZHLAS 41<br />

57. SOFOS 3, 117 (02/5477 3980)<br />

58. SOFT-TRONIK 8 (032/7431 796)<br />

59. SONY 17<br />

60. STORMWARE 87 (02/5479 3647)<br />

61. SYNTEX 148 (02/4552 5471)<br />

62. SWS DISTRIBUTION 29 (02/4342 6811)<br />

63. TECOMPRINT 58 (02/44255 777)<br />

64. TECPROM 135 (02/4341 0475)<br />

65. TEOS TRENÈÍN 106 (032/7436 104)<br />

66. TRACO 66 (033/7720 321)<br />

67. TRONET 121 (02/5822 4111)<br />

68. TS-PRO 97, 99, 101 (02/5249 1491)<br />

69. UNICORN 33<br />

70. VARADY 135 (0903/627 117)<br />

71. VERBATIM 104<br />

72. VIDEONICS 135 (033/7730 931)<br />

73. VISICOM 72 (02/4425 9700)<br />

74. VOYETT 88 (0903/602 667)<br />

75. WEBGLOBE 130 (02/5363 4961)<br />

76. XENON 147 (02/4363 3331)<br />

77. ZONER 113 (02/6828 7275)<br />

12/2001 PC REVUE 153

Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.com) -md<br />

Zástupcovia<br />

šéfredaktora:<br />

Technický riadite¾:<br />

Hlavný sekretár:<br />

Administratíva:<br />

Technický servis:<br />

Spolupracovníci:<br />

DTP:<br />

Inzercia:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.com) -om<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.com) -po<br />

Richard Willmann (rwillman@pcrevue.com)<br />

Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.com)<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.com)<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.com)<br />

Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.com) -ja<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.com)<br />

Alica Èinèárová (acincarova@pcrevue.com)<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.com)<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.com) -ph<br />

Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ý (vklimov<strong>sk</strong>y@pcrevue.com)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.com)<br />

Martin Kováè (mkovac@pcrevue.com)<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.com)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.com)<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.com)<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.com)<br />

Jozef Meèiar (jmeciar@pcrevue.com)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.com)<br />

Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.com)<br />

Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.com)<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.com)<br />

Martin Turoò (mturon@pcrevue.com)<br />

Martin Užák (muzak@pcrevue.com)<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.com)<br />

Marti<strong>na</strong> Gašparová (mgasparova@pcrevue.com)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.com)<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.com)<br />

tel.: +421 2 524 93 494, mobil: 0903 223 621<br />

OZNAM PRE PREDPLATITE¼OV n OZNAM PRE PREDPLATITE¼OV<br />

Blíži sa koniec roka a väèši<strong>na</strong> z vás má predplatné PC<br />

REVUE zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zaplatené<br />

a odoberá PC REVUE od januára do decembra –<br />

tí všetci si v novembrovom èísle PC REVUE <strong>na</strong>šli<br />

poštovú poukážku alebo faktúru <strong>na</strong> uhradenie<br />

predplatného <strong>na</strong> rok 2002. Prosíme tých, ktorí z nejakého<br />

dôvodu pošt. poukážku nedostali a majú záujem<br />

odobera PC REVUE aj v <strong>na</strong>sledujúcom roku, aby<br />

to <strong>na</strong>hlásili <strong>na</strong> odd. predplatného (tel.: 02/524 99<br />

783 alebo predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong>). Dodatoène im<br />

bude zaslaná nová pošt. poukážka alebo faktúra.<br />

Termín uhradenia predplatného, èi už poštovou<br />

poukážkou, alebo faktúrou, je 7. 12. 2001. Prosíme<br />

o dodržanie tohto termínu, v opaènom prípade<br />

Vám totiž budeme nútení pozastavi predplatné <strong>na</strong><br />

ïalší rok.<br />

V októbrovom èísle sme mali uverejnenú sú až o produkty spoloènosti Dicota.<br />

Z došlých 152 anketový lístkov boli vyžrebovaní:<br />

S platbou, prosíme, neèakajte, objed<strong>na</strong>né výtlaèky<br />

zasielame až po prijatí platby. Uzávierka objed<strong>na</strong>ných<br />

a zaplatených výtlaèkov je vždy 14 dní pred<br />

expedíciou nového èísla. Pri one<strong>sk</strong>orenej úhrade nemôžeme<br />

zaruèi doposlanie predchádzajúcich èísel<br />

èasopisu, pretože náklad stanovujeme pod¾a <strong>sk</strong>utoèných<br />

a zaplatených objednávok.<br />

Všetci ostatní predplatitelia (teda tí, ktorí si objed<strong>na</strong>li<br />

a zaplatili predplatné PC REVUE v priebehu<br />

roka) dostanú poštovú poukážku dva mesiace pred<br />

uplynutím roka, poèas ktorého mali predplatené PC<br />

REVUE. Teda ak niekto má objed<strong>na</strong>né a zaplatené predplatné<br />

od mája 2001 do apríla 2002, poštovú poukážku<br />

dostane vo februári 2002. Do konca príslušného<br />

mesiaca bude potrebné predplatné uhradi .<br />

Redakcia<br />

VYHODNOTENIE SÚ AŽE Z ÈISLA 10/2001<br />

1. ce<strong>na</strong>: taška <strong>na</strong> notebook DICOTA – Ján Boèínec, Považ<strong>sk</strong>á Bystrica<br />

2. ce<strong>na</strong>: lampièka <strong>na</strong> notebook DICOTA Spot – Attila Vígh, Du<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>á Streda<br />

3. ce<strong>na</strong>: trièko DICOTA – Daniel Hluboò, Košice<br />

Výhercom blahoželáme a prosíme, aby sa s redakciou <strong>sk</strong>ontaktovali oh¾adom prevzatia cien.<br />

Správne odpovede:<br />

1.a Spoloènos DICOTA dodáva <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh tašky, kufríky, puzdrá a príslušenstvo<br />

<strong>na</strong> mobilné poèítaèe a notebooky<br />

2.a USB MiniHub DICOTA Branch je <strong>na</strong>pájaný priamo z portu USB<br />

Rediguje:<br />

Osvit:<br />

Tlaè:<br />

Internet pripojenie:<br />

Adresa redakcie:<br />

E-mail:<br />

Http:<br />

Vydavate¾stvo:<br />

Predplatné:<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.com)<br />

eM·Ha PREPRESS<br />

TeLeM Liptov<strong>sk</strong>ý Mikuláš<br />

GTS Slovakia, EuroTel<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956<br />

+421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>,<br />

<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

PERFEKT, a.s., Karpat<strong>sk</strong>á 7<br />

811 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

fax: +421 2 524 99 788<br />

Adria<strong>na</strong> Kovácsová<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

Èíslo 12 l december 2001 l IX. roèník<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel l Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku je<br />

49,- Sk l Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia l Redakcia<br />

si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejnených príspevkov<br />

<strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor<strong>sk</strong>ých práv<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. l Registrácia<br />

MK SR è. 818/93, ISSN: 1335-0226 l Tlaè: z dodaných<br />

reprodukèných materiálov l Rozširuje: PrNS, a. s. Objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatné prijíma PrNS, a. s., každá pošta a doruèovate¾.<br />

Objednávky do zahranièia vybavuje PrNS, a. s.,<br />

vývoz tlaèe, Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava.<br />

Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia reprodukcia<br />

èlánkov možná len so súhlasom redakcie.<br />

CD REVUE 9<br />

Hoci tento rok sme sa zaviazali vyda 4 CD prílohy,<br />

ako darèek a „odškodné“ pre predplatite¾ov za júnové<br />

ISDN èíslo sme ich <strong>na</strong>koniec vydali 5. Z jeho<br />

obsahu vyberáme:<br />

l elektronická verzia PC REVUE 1/2001 – 11/2001<br />

l Programátor<strong>sk</strong>é seriály: Programovanie v PHP,<br />

Assembler, E-Commerce, Delfinárium, Biosy a<br />

èipové sady, C++ pod lupou, Naša malá/ve¾ká<br />

sie , Správa informaèných systémov<br />

l demotvorba „MAXparáda“<br />

l eBook – Do sveta bez peòazí SKRZ-NASKRZ<br />

l di<strong>sk</strong> magazín Macher<br />

l shareware<br />

l aplikácie: AreaGuard, Pohoda START SK, Adobe<br />

Acrobat Reader 5.0, Opera 6.0, (pozor, iba beta<br />

verzia!), Netscape Communicator 4.78, Adobe<br />

GoLive 5, Macromedia FreeHand 10<br />

l hry: Motocross Madness 2, Mech Warrior 2,<br />

Bicycle Casino Games, Return to castle Wolfenstein<br />

Multiplayer<br />

DEMOTVORBA<br />

Aj <strong>na</strong>ïalej pokraèuje sú až v demotvorbe MAXparáda<br />

o úplnú verziu 3DS MAX 4.2. Vaše príspevky môžete<br />

až do 31. 3. 2002 priebežne zasiela <strong>na</strong> adresu<br />

redakcie: redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

VÝZVA PRE ZAÈÍNAJÚCE HUDOBNÉ SKUPINY<br />

Máte záujem zverejni vašu tvorbu <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD<br />

REVUE? Po dohode s redakciou <strong>na</strong> spôsobe doruèenia<br />

nám môžete zasla vaše pesnièky v niektorom z<br />

audioformátov. Možno práve vás vyberieme do <strong>na</strong>sledujúceho<br />

CD REVUE.<br />

Plán testov, preh¾adov a nosných<br />

èlánkov <strong>na</strong> 1. polrok 2002<br />

Január test: Vreckové poèítaèe<br />

preh¾ad: 3D grafické karty<br />

cover: Vízie 2002<br />

------------------------------------------------------------<br />

Február test: Lacné atramentové<br />

tlaèiarne<br />

test: Subnotebooky<br />

prie<strong>sk</strong>um: Predaj PC <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

cover: P2P mánia<br />

cover: Serverové procesory<br />

------------------------------------------------------------<br />

Marec cover: PC prototypy<br />

testy: Skenery<br />

preh¾ad: Výber do<strong>sk</strong>y do poèítaèa<br />

prie<strong>sk</strong>um: Predaj tlaèiarní<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

------------------------------------------------------------<br />

Apríl preh¾ad: Zariadenia <strong>na</strong> archiváciu<br />

údajov<br />

test: Procesory Intel<br />

prie<strong>sk</strong>um: Digitálne fotoaparáty<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

cover: Telekom – liberalizácia,<br />

alter<strong>na</strong>tivne technológie<br />

------------------------------------------------------------<br />

Máj preh¾ad: Multifunkèné zariadenia<br />

test: Procesory AMD<br />

preh¾ad: Hosting serverov<br />

prie<strong>sk</strong>um: Monitory <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

cover: Strihanie videa <strong>na</strong> PC<br />

------------------------------------------------------------<br />

Jún test: Poèítaè za vysvedèenie<br />

test: Digitálne fotoaparáty<br />

prie<strong>sk</strong>um: PDA <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

cover: Domáce kino (spotrebná<br />

elektronika)

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!